Dokument je dostupný aj vo formátoch: zazn.pdf

Stenografická správa o 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 9., 10., 11., 16., 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994

Prepis zo schôdze


NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 9., 10., 11., 16., 17., 18.. 22., 23., 24. a 25. marca 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 27. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

l. časť

X. volebné obdobia

Stenografická správa o 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 9., 10., 11., 16., 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994

Program schôdze:

1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Hvezdoňa Kočtúcha

2. Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

3. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky

4. Návrh na voľbu poslanca Michala Pridalu do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

5. Návrh na voľbu poslancov Vladimíra Mečiara, Oľgy Keltošovej, Kataríny Tóthovej, Mariána Andela a Jozefa Prokeša do výborov Národnej rady Slovenskej republiky

6. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje

7. Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

8. Návrh na voľbu poslancov Juraja Horvátha, Aleny Chlapíkovej, Milana Králika, Emila Pánčiho, Mikuláša Dánka a Karola Dubovana do výborov Národnej rady Slovenskej republiky

9. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky

10. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov

11. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky

12. Prerokovanie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

13. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou /Československou socialistickou republikou, Československou republikou/ a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót

14. Návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícii medzi štátmi a občanmi druhých štátov

15. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža

16. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky

17. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky

18. Návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava

19. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

89/1993 2. Z.

20. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác /zákon o verejnom obstarávaní/

21. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti

mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb.

22. Informácia generálneho prokurátora Slovenskej republiky o podnete týkajúcom sa zriadenia Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci.

23. Odstúpenie z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nových členov rady.

24. Rezignácia členky Rozhlasovej rady a návrh na voľbu nového člena rady.

25. Správa vyšetrovacej komisie o objasnení skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii.

26. Návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

27. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni.

28. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

29. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb.

30. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani.

31. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách

32. Návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy

33. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom

34. Návrh na vyslovenie súhlasu s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a Protokolom číslo l a Protokolom číslo 2 k tomuto Európskemu dohovoru

35. Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska

36. Vládny návrh na personálnu zmenu v zbore zástupcov Národnej poisťovne

37. Stanovisko výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podanému poslancom Jurajom Plesníkom na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 18. februára 1994

38. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

39. Voľba členov Rady Slovenskej televízie

40. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, otázky a podnety poslancov z 23. a 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

41. Všeobecná rozprava

Stenografická správa o 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 9., 10., 11., 16., 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne a poslanci, vážení prítomní,

otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás srdečne všetkých vítam. Dovoľte mi, aby som osobitne privítal prezidenta Slovenskej republiky, pána Michala Kováča. /Potlesk. /

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

20. februára 1994 navždy opustil naše rady poslanec profesor Hvezdoň Kočtúch, predseda Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady. Odišiel uprostred činorodej a zodpovednej poslaneckej, pedagogickej a vedeckej práce, len pár dní po našej predchádzajúcej schôdzi. Na rokovaniach Národnej rady, ako aj na schôdzach výboru neúnavne presadzoval verejné záujmy v prospech mladej Slovenskej republiky a jej občanov, za čo mu patrí naše poďakovanie.

Prosím, dámy a páni, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku nášho zosnulého kolegu poslanca Hvezdoňa Kočtúcha.

/Minúta ticha. / Ďakujem.

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, keby sme sa teraz prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 118 poslancov, a teda Národná rada je schopná uznášať sa.

S faktickou poznámkou sa. hlási pán poslanec Kňažko. Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán prezident, vážené kolegyne, kolegovia,

domnievam sa, že pri takejto príležitosti, kedy prvýkrát pán prezident prehovorí v Národnej rade, by sme možno ešte chvíľu mali počkať, aby sa toho zúčastnila kompletná vláda.

Ďakujem za porozumenie. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

máme stanovený čas, kedy Národná rada Slovenskej republiky začína, máme stanovený termín, kedy vystúpi pán prezident. Vzhľadom na to, že prezident Slovenskej republiky prejavil záujem zúčastniť sa tejto schôdze a podať na nej správu o stave Slovenskej republiky, čo je jeho ústavné právo, dovoľte mi, aby som mu udelil slovo ako prvému. O zmene alebo doplnení ďalšieho programu by sme hlasovali po vystúpení pána prezidenta. Tak sme sa dohodli aj na politickom grémiu. Prosím vás preto, pán prezident, o podanie správy o stave Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

prvýkrát vo funkcii prezidenta predstupujem pred vás so správou o stave Slovenskej republiky. Správu predkladám písomne a bude vám rozdaná ihneď po mojom vystúpení. Dovoľte mi preto, aby som z tohto miesta poukázal na niektoré myšlienky o stave a rozvodových možnostiach našej krajiny.

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že vznik nezávislého slovenského štátu nám poskytuje veľkú šancu - podčiarkujem - šancu rozvinúť všetok ľudský, hospodársky a kultúrny potenciál, s ktorým disponuje náš národ a všetko obyvateľstvo Slovenska v takej miere, aby sme sa stali rovnocenným členom veľkej rodiny nezávislých národov a štátov Európy a sveta.

Túto veľkú príležitosť nám ponúka aj v zásade veľmi priaznivá medzinárodná situácia, ktorá sa vytvorila zánikom sovietskeho bloku, a tým aj bipolárneho rozdelenia Európy. Vnútropolitický vývin u našich susedov a ich medzinárodné postavenie sú také, že nám umožňujú žiť v priateľských alebo prinajmenšom v korektných a pokojných susedských vzťahoch so všetkými okolitými štátmi. Už krátko po vyhlásení nezávislosti sne mohli s uspokojením konštatovať, že medzinárodne spoločenstvo prijalo s porozumením Slovenskú republiku ako samostatný suverénny štát, čo sa prejavilo v jej reťazovom uznaní de jure všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN ešte v januári minulého roku. Naša štátnosť nie je ohrozená zvonku ani zvnútra. Riziká našej štátnej existencie nie sú väčšie než riziká ktorejkoľvek inej krajiny postkomunistickej Európy.

Bolo by však sebaklamom, keby sme tvrdili, že postavenie slovenskej republiky na medzinárodnej scéne je už všestranne zabezpečené a že ho nemožno nijakým spôsobom oslabiť, či dokonca spochybniť. V správe hovorím o niektorých zahraničnopolitických príčinách, ktoré oslabujú medzinárodné postavenie nášho štátu a súčasne zdôrazňujem, že si s nimi neporadíme sťažovaním sa a sebaľútosťou doma, ale len dobre premyslenou, skutočne ofenzívnou zahraničnou a informačnou politikou. Aby sme mohli túto úlohu úspešne splniť, je nevyhnutné čerpať zo všetkých dostupných ľudských zdrojov, hľadať skúsených a talentovaných ľudí, ktorí chcú a vedia slúžiť svojmu štátu bez ohľadu na to, ku ktorým politickým názorom alebo subjektom sa hlásia.

Predovšetkým by sme však nemali zabúdať na negatívne zahraničnopolitické dôsledky našich činov a rozhodnutí, akými sú napríklad nie vždy presne sformulované a dostatočne zosúladené, ba niekedy dokonca aj protikladne vyznievajúce stanoviská a kroky slovenských politikov, ktoré v zahraničných masmédiách a v tlači dostávajú značnú a často zveličenú odozvu. A čo je oveľa vážnejšie, vzbudzujú pochybnosti o našej zahraničnopolitickej orientácii v rozhodujúcich politických centrách západného sveta. Najmarkantnejšie sa to prejavuje v pomerne častom obchádzaní Slovenska v prejavoch západoeurópskych politikov týkajúcich sa postupného integrovania postkomunistických krajín do európskych hospodárskych, politických a bezpečnostných štruktúr.

Domnievam sa, že sme zatiaľ neurobili všetko pre to, aby sme zahraničnú politiku, našu diplomaciu dobre skĺbili s potrebami ekonomického rozvoja a medzinárodného postavenia Slovenska. Istým signálom medzinárodného postavenia našej republiky je aj frekvencia oficiálnych bilaterálnych kontaktov na vysokej politickej úrovni, ktorá je najmä na úrovni vlády nižšia než v porovnateľných krajinách nášho regiónu.

Aj to svedčí o istom vyčkávaní zahraničia, najmä tradičných demokratických štátov.

O medzinárodnom postavení malých štátov vo zvýšenej miere platí, že ho ovplyvňuje vnútorná politika a vôbec celkový vnútorný vývin krajiny. Od jesene roku 1989 žijeme vo veľkej sociálnej, hospodárskej a politickej transformácii. Súčasne si už druhý rok budujeme vlastný štát. Formujú a dotvárajú sa inštitúcie a inštitúty nevyhnutné pre fungovanie samostatného štátu, ktoré sme do januára 1993 nemala. V týchto rozhodujúcich sociálno-politických procesoch sme za uplynulý rok zaznamenali veľký pokrok, ale narážali sme aj na značné problémy, ktoré nás zdržovali v rýchlejšej ceste k vytýčeným cieľom, ba dokonca tieto ciele zahmlievali či spochybňovali. Vieme, že demokratická politika štátu i politických strán sa musí sústreďovať na občana má mu slúžiť vychádzajúc z potrieb a záujmov.

Nálady vo verejnosti, ktoré mám možnosť sledovať a ktoré potvrdzujú aj pravidelné prieskumy verejne] mienky, svedčia však o veľkej nespokojnosti širokej verejnosti so stavom vecí verejných v našej republike, s pôsobením politických subjektov i s fungovaním najvyšších štátnych orgánov. Musíme sa preto všetci spoločne a veľmi vážne zamýšľať nad tým, čo vo verejnosti vzbudzuje pocit takej hlbokej nedôvery v naše štátne inštitúcie a v aktérov na našej politickej scéne. Mám, samozrejme, na mysli objektívne zdroje takto sa formujúcej verejnej mienky, čiže naše konkrétne politické kroky a spôsoby, ktoré vyjadrujú istú úroveň politickej kultúry, ale aj naše politické koncepcie, ktoré podlá všetkého verejnosť neuspokojujú a vzbudzujú v nej pochybnosti o politickom i hospodárskom a sociálnom vývoji Slovenskej republiky.

Základná politická línia, ktorá sa v našej krajine odvíja už od pamätných novembrových dní roku 1989, je pritom bezpochyby správna. Je to cesta budovania pluralitnej demokratickej spoločnosti v rodine vyspelých, slobodných demokratických národov Európy a sveta. Druhá vec je, či ju našimi konkrétnymi politickými krokmi, štýlom našej politiky dôsledne napíname a podporujeme, alebo naopak, či ju skôr neoslabujeme, nekomplikujeme a či neraz celkom zbytočne nevzbudzujeme u našich občanov, ako aj zahraničných partnerov, pochybnosti o našich skutočných zámeroch, pripadne o našich schopnostiach dopracovať sa k jasnej, zrozumiteľnej a reálnej koncepcii vo všetkých dôležitých sférach nášho vnútropolitického života.

Chcel by som zdôrazniť, že tieto slová sú adresované všetkým parlamentným subjektom, či už sú vo vláde alebo v opozícii. Nie je úlohou mojej správy, zaoberať sa plnením vládneho programu a fungovaním jednotlivých rezortných ministerstiev. Z postu ústavného činiteľa, ktorý zastávam, chcel by som opäť poukázať na postavenie vlády v rámci jestvujúcich ústavných a politických väzieb a osobitne vo väzbe na Národnú radu Slovenskej republiky.

Postavenie vlády je v zmysle platnej ústavy a v duchu parlamentnej demokracie určované pomerom politických síl v parlamente. Ako vieme, od marca minulého roku je vláda v menšinovom postavení, ktoré sa v dôsledku známeho vývinu vnútri oboch koaličných partnerov zásadne nezmenilo ani po vytvorení koaličnej vlády. Za takých okolností je vláda nútená hľadať. podporu ad hoc u opozičných poslancov, čiže musí neustále zápasiť o svoje prežitie. To, pochopiteľne, zneisťuje pozíciu vlády a bráni jej plne sa zamerať na riešenie vecných problémov. Predovšetkým však menšinové postavenie neumožňuje vláde sústrediť sa na dlhodobú koncepčnú prácu, ktorá je dnes mimoriadne dôležitá.

Už niekoľkokrát som vyjadril názor, že v dnešnej dobe, keď sa ešte stále nachádzame v štádiu budovania našej štátnosti a súčasne vo veľkom transformačnom procese, mala by

krajinu spravovať vláda širšej alebo širokej koalície. Mám na mysli koalíciu založenú na korektnej dohode o najdôležitejších cieľoch, ktoré treba dosiahnuť, aby sne mali konsolidovaný štát i verejný život a mohli systematicky a dôsledne pracovať na rozvoji a vzostupe našej krajiny. Nevylučujem však ani inú možnosť riedenia súčasnej krízovej situácie, predovšetkým cestou predčasných parlamentných volieb. Takýto krok je v demokratickou režime úplne legitímny, je to osvedčená cesta k nachádzaniu novej parlamentnej väčšiny, ktorá sa môže úspešne uplatniť aj u nás. K predčasným parlamentným voľbám môžeme dospieť buď rozhodnutím poslancov parlamentu alebo cestou referenda o predčasných voľbách. Osobne som presvedčený, že je ešte vždy možnosť rozhodnúť o tejto veci na pôde parlamentu na základe rozumného kompromisu. Nemali by sme zabúdať na to, že ani referendum neumožní voľby skôr ako v niektorom jesennom termíne.

Ak odkazujem v súvislosti so stabilizáciou vnútropolitickej situácie na veľmi dôležitú úlohu nášho zákonodarného orgánu, robím tak s vedomím, že Národná rada Slovenskej republiky prispela napriek všetkým zložitým situáciám v našom politickom živote rozhodujúcou mierou k budovaniu legislatívnych základov nášho štátu, a teda k upevňovaniu nasej štátnosti.

Za štyri roky od novembra 1989, a najmä za prvý rok existencie nezávislej republiky, sa v podstate položili legislatívna základy pre existenciu a fungovanie samostatného demokratického a právneho štátu.

Za jednu z najdôležitejších priorít legislatívy v súčasnosti považujem zabezpečenie kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Pri každom prerokúvanom návrhu zákona musíme skúmať, či sa približujeme k právu Európskej únie a či nejdeme mimo, alebo dokonca proti prúdu európskych demokratických právnych poriadkov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prakticky od začiatku veľkých politických premien v našej krajine je veľmi živá aj problematika národnostných menšín a osobitne maďarskej národnostnej menšiny. Ústava slovenskej republiky zaručuje príslušníkom národnostných menšín ako plnoprávnym občanom nášho štátu všetky práva a slobody, a navyše práva, ktoré súvisia s ich príslušnosťou K menšinovému spoločenstvu. Nedostatočný kontakt národnostných menšín s ústrednými štátnymi orgánmi, ktorý pociťujeme, som sa pokúsil nahradiť okrúhlym stolom národnostných menšín, ktorý v minulom roku trikrát zorganizovala moja kancelária. Stretnutia mali svoj význam, pretože na nich jasne zazneli požiadavky a očakávania predstaviteľov jednotlivých národnosti a súčasne sa začali črtať aj konkrétne možnosti riešenia väčšiny problémov. Možno teda dúfať, že sa národnostná problematika postupne dostane tam, kam patrí, na pôdu exekutívy a legislatívy, a to okrem iného aj v podobe dôkladného zváženia, či je potrebný osobitný národnostný zákon, alebo stačí len usporiadať a doplniť tie zákony, ktoré sa dotýkajú života národnostných menšín.

Verím, že urýchlene splníme aj záväzky, ktoré sme dali pri prijímaní nášho štátu do Rady Európy. Som presvedčený, za také otázky, ako je písanie mien a priezvisk, alebo označovanie obcí aj v jazyku národností, ktoré v nich žijú, by sa mali uzavrieť v čo najkratšom čase. Súčasne si myslím, že je vždy potrebné zachovať si zmysel pre mieru a politickú únosnosť. V opačnom prípade tlak nevyhnutne vyvoláva protitlak, stupňujú sa konfrontačné nálady a slabne vôľa k porozvumeniu a kompromisom. Takýto zmysel pre mieru a politickú únosnosť mi chýba napríklad aj v návrhoch na územnosprávne členenie južného Slovenska, ako ich formulujú závery komárňanského stretnutia primátorov, starostov a poslancov z okresov južného Slovenska.

Som presvedčený, že postavenie príslušníkov všetkých národností na Slovensku možno zabezpečiť a ďalej rozvíjať na základe všestranne a dôsledne uplatňovaných individuálnych ľudských a občianskych práv. Cestu k tomu vidím napríklad v posilňovaní a budovaní širokej a efektívnej komunálnej samosprávy a v zriadení osobitného ústredného orgánu s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý-by sa zaoberal potrebami všetkých národností a etnických skupín žijúcich v našej republike.

V tejto súvislosti nemožno obísť postavenie Slovákov, ktorí na etnicky zmiešanom území, predovšetkým na južnom Slovensku, žijú v početnej menšine. Dostal som celý rad upozornení, že títo naši spoluobčania sa cítia v etnicky odlišnom prostredí izolovaní a opustení, že nepociťujú dostatočnú starostlivosť svojho vlastného štátu a vo vlastnej krajine sa necítia doma. Takýto stav považujem za neúnosný. A treba jasne povedať, že zodpovednosti zaň nesú len a len štátne orgány našej republiky, nikto iný. Slovenský štát musí zaručiť na svojom území každému občanovi, a teda aj Slovákovi nachádzajúcemu sa v početne menšinovom postavení kdekoľvek na Slovensku, všetky ľudské a občianske práva, musí mu zaručiť, že ktorékoľvek miesto tejto republiky bude považovať za svoju vlasť.

Celkom osobitný charakter má problematika rómskej národnosti, resp. rómskej etnickej skupiny. Je známe, že v prípade Rómov dominujú nad etno-kultúrnou problematikou veľmi vážné sociálne problémy. Za posledné desaťročia vyskúšala vládna moc na Rómoch najrôznejšie sociálne experimenty s výsledkami, ktoré neuspokojili nikoho. V súčasnosti sú Rómovia často prvými obeťami rastu nezamestnanosti a ich sociálna situácia sa začína dramaticky zauzlovať, čo sa prejavuje aj na ich zdravotnom stave. Už pri okrúhlom stole národností som poukázal na to, že rómskej problematike je nevyhnutné venovať, systematickú pozornosť a predovšetkým nájsť

finančné prostriedky na realizáciu už vypracovaných projektov, ktoré by pomohli riešiť chronické rómske problémy.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

štát a celá spoločnosť nemôžu riadne fungovať bez konsolidovaného a rozvíjajúceho sa hospodárstva. Pri pohľade na hospodársky vývoj v minulom roku môžeme konštatovať, že sa nenaplnili pesimistické očakávania kolapsu slovenského hospodárstva. Za pozitívum považujem to, že vývoj makroekonomických veličín sa v minulom roku podarilo udržať v medziach, prekročenie ktorých by viedlo k zásadnej a dlhodobej destabilizácii makroekonomického prostredia.

Ak sa však pozrieme bližšie na priebeh procesov, ktoré stoja v pozadí vývoja makroekonomických veličín, musíme konštatovať viaceré negatívne tendencie. V prvom rade to, že iba pomaly napreduje štrukturálna adaptácia našej ekonomiky. Naopak, v priebehu transformačného procesu výraznejšie klesla výroba v odboroch s vyšším stupňom spracovania vstupnej suroviny. Tieto výrobné odbory nedokázali vyrovnať pokles domáceho dopytu a dopytu na bývalých východných trhoch rastom vývozu na náročnejšie teritóriá. Klesá objem aj miera investícii v ekonomike. Len pre ilustráciu - od roku 1990 sa objem investícií znížil po zohľadnení rastu cien o 20 %. Ďalej sa tým prehlbuje technické a technologické zaostávanie ekonomiky Slovenska v porovnaní so zahraničnou konkurenciou a znemožňuje sa výraznejší pozitívny štrukturálny pohyb.

Najvypuklejšie sa problémy našej ekonomiky prejavili vo vývoji salda zahraničného obchodu a vo vývoji štátneho rozpočtu. Práve deficit štátneho rozpočtu bol nesporne najnepriaznivejším hospodárskym indikátorom v roku 1993. Jeho výšku ovplyvnil celý rad faktorov, no hlavnú príčinu musíme vidieť v objektívne nižšej výkonnosti slovenskej ekonomiky.

Tá pri svojej dnešnej úrovni nedokáže zabezpečiť tvorbu takých zdrojov, ktoré by štátu umožnili financovať verejné služby minimálne na takej úrovni, na ktorú bol občan zvyknutý, financovať verejné investície a zároveň ponechať podnikateľskému sektoru dostatok prostriedkov na vlastný rozvoj. Náš zahraničný obchod skončil v minulom roku záporným saldom vo výške 26 miliárd Sk v obchodnej parite. To ukazuje, že exportná výkonnosť našej ekonomiky nie je doposiaľ taká, aby dokázala produkovať dostatok devíz na pokrytie dovozných potrieb Slovenska.

Ak by som mal teda zhodnotiť ekonomický vývoj v minulom roku, musím konštatovali, že obsahuje viacero rizík, ktoré signalizujú, že slovenská ekonomika ešte neprekročila bod obratu vo svojom vývoji. Kde hľadať východiská? Myslím, že sa zhodneme na ton, že nevyhnutnou podmienkou zlepšenia súčasnej hospodárskej situácie a našej budúcej prosperity je pokračovanie v transformácii hospodárstva. Pri hodnotení priebehu transformačného procesu v prvom roku samostatnej slovenskej štátnosti sa však ukazuje niekoľko úzkych miest.

Prvým je zaostávanie transformácie mikroekonomiky, podnikovej sféry, za transformáciou makroekonomického prostredia. Manažmenty mnohých podnikov dodnes preferujú krátkodobé záujmy pred dlhodobým rozvojom, osobné záujmy pred záujmami podnikov. No vidieť problém len v správaní sa podnikových manažmentov by bolo neprípustným zjednodušením. Klúčovým problémom z tohto pohľadu je ďalší postup privatizácie. Privatizačný proces má za ciel ozdravenie a zvýšenie výkonnosti podnikov, a preto sa treba vyvarovať, všetkého, čo tomuto cieľu prekáža, ako je napríklad prebyrokratizovanie, spolitizovanie, zbytočné predlžovanie, či dokonca korumpovanie privatizačného procesu. Nedoriešený naďalej ostáva aj problém financovania štandardnými metódami. Moje poznatky získané pri stretnutiach s podnikateľmi signalizujú, že je potrebné nielen deklarovať, ale aj reálne podporovať vznik

a stabilizáciu novovznikajúcich malých a stredných podnikov. V tejto súvislosti považujem za dôležité pripraviť kvalitný návrh príslušného zákona a urýchliť proces jeho schvaľovania.

Transformácia mikroekonomiky sama osebe nestačí a nie je ani možná, ak ju nesprevádza vytvorenie takého makroekonomického prostredia, ktoré by podporovalo hospodársky rast a inováciu. Z krátkodobého pohľadu by malo ísť o zastavenie zužovania vnútorného trhu, teda o stabilizáciu vnútorného dopytu a hľadanie možností pre výraznejšie presadenie sa nášho vývozu. Tu vidím priestor pre aktívnejšiu zahraničnoobchodnú diplomaciu Slovenska, ale aj pre uplatnenie široko chápanej proexportnej politiky štátu. Pokiaľ ide o stabilizáciu vnútorného dopytu, mali by sme sa snažiť nájsť východisko z bludného kruhu, keď rast rozpočtového deficitu automaticky znamená menovú reštrikciu vo vzťahu k podnikom, čo spätne prehlbuje rozpočtové problémy.

Situáciu komplikuje finančná kríza podnikov, ktorá dnes predstavuje jeden z kardinálnych problémov peňažného obehu. V tejto oblasti očakávam užšiu spoluprácu ministerstva financií a Národnej banky Slovenska najmä pri koordinácii menovej a rozpočtovej politiky už v štádiu ich prípravy, ale a] pri analýze finančných tokov v ekonomike a problémov finančného trhu.

Z dlhodobého pohľadu však musíme rozbehnúť časovo náročnejšia procesy, ktoré budú zamerané na odstraňovanie hlavných nedostatkov slovenského hospodárstva: nevyhovujúcej hospodárskej štruktúry, nízkej produktivity práce, nedostatočnej konkurencieschopnosti. Musíme hladat spôsoby ako dosiahnuť mobilizáciu vnútorných kapitálových zdrojov. No naštartovanie dlhodobých procesov reštrukturalizácie, prechod na rozvojovú trajektóriu nebude možný - a v tom sme, predpokladám, zajedno - bez výraznejšieho prílevu zahraničného kapitálu v podobe investícií aj úverov. Ak sa má zahraničný

kapitál výraznejšie presadiť, musíme dosiahnuť, aby nás svet vnímal ako dôveryhodného partnera. Obávam sa, a moje rozhovory so zahraničnými predstaviteľmi to potvrdzujú, že nie sme v tomto smere dostatočne čitateľní. Potvrdzuje to aj nedávne hodnotenie našej finančnej spoľahlivosti, tzv. rating. Výsledné ohodnotenie poukazuje na to, že môžu vzniknúť okolnosti, pri ktorých by Slovensko nebolo dostatočne schopné plniť svoje finančné záväzky voči zahraničiu. Za vážné varovanie by sme mali považovať skutočnosť, že prílev zahraničných investícií na Slovensko sa v minulom roku oproti roku 1992 absolútne znížil.

Príčiny sú nesporne objektívne, spočívajú vo výkonnosti našej ekonomiky, ale aj subjektívne. Často síce deklarujeme naše odhodlanie pokračovať v budovaní trhovej ekonomiky, praktické kroky však svedčia o nekoncepčnosti, nedostatku predvídavosti, o riešení problémov ad hoc bez hľadania dlhodobejších systémových východísk. Doposiaľ však nemáme takú hospodársku a v širšom zmysle transformačnú stratégiu, ktorá by aspoň rámcovo obsiahla súvislosti, ktoré som naznačil, a sformulovala ciele a dlhodobé priority hospodárskej politiky štátu. Čiastkové koncepcie, ktoré už existujú, ostávajú preto nepreviazané a nezosúladené. Ani ucelená stratégia by však nestačila, ak nebude podporená mechanizmom, ktorý zabezpečí jej postupné naplnenie v reálnom vývoji ekonomiky. Zatiaľ sa zdá, že aj dobre mienené zámery stroskotávajú na nedostatku politickej vôle, nedostatočnej koordinovanosti, neraz však aj na nedostatku odbornej fundovanosti.

Ak sa teda vrátim k hodnoteniu minuloročného vývoja, môžem povedať, že Slovensko má predpoklady, má šancu udržať si postavenie medzi poprednými transformujúcimi sa ekonomikami postkomunistických krajín. Využitia tejto šance však závisí od nás, závisí od nasej predvídavosti, od našej cieľavedomosti, ale aj od nasej profesionality a odbornosti.

Hospodárska recesia a nedostatok finančných zdrojov sa premietajú aj do zložitej sociálnej situácie nášho obyvateľstva, predovšetkým našich dôchodcov, mladých rodín a rodín nezamestnaných. Je potrebné veľmi dôkladne sa zaoberať, životnou situáciou týchto skupín obyvateľstva. Treba rozpracovať koncepciu transformácie sociálnej sféry, pretože čiastkové a niekedy aj nekvalifikované úpravy ešte vačšmi znepokojujú a roztrpčujú nose obyvateľstvo. V sociálnych dávkach musíme ráznejšie uplatniť adresnosť, a nesystémové dávky sociálneho zabezpečenia odčleniť od poisťovacieho systému. Znamená to okrem iného akceptovať zásadu, že občan sa musí o seba postarať v prvom rade sám a až následne nastupuje pomoc štátu a neštátnych inštitúcii.

Celoživotná práca našich dôchodcov patrila tejto krajine. Majú preto právo na zabezpečenie dôstojného života v starobe. Práve táto skupina obyvateľstva sa najviac obracia na moju kanceláriu a na mňa osobne o finančnú pomoc na základné životné a osobné potreby. Našim dôchodcom musíme systémovou valorizáciou dôchodkov zabezpečiť aspoň tie najnevyhnutnejšie životné podmienky. Na druhej strane mladé rodiny sú budúcnosťou našej krajiny. Ak sa nebudú môcť postarať o seba a o život svojich detí, môže sa vážne ohroziť, nielen biologická, ale aj kultúrna a intelektuálna substancia našej spoločnosti.

Nemôže nás uspokojovať ani celková zdravotná situácia našej populácie. Bez zveličovania možno vysloviť tézu, že zdravie populácie je priamo úmerné podmienkam, v ktorých žije. Zdravotnícka starostlivosť o chorých ľudí pokračuje v starých zabehaných koľajách, pričom trpí nedostatočnými, ale často aj zle využívanými finančnými prostriedkami. Zásadnejšiu zmenu by malo priniesť oddelenie príjmov Národnej poisťovne od štátneho rozpočtu, no predpokladom jej spoľahlivého fungovania je, samozrejme, riadne odvádzanie zákonom

stanovených odvodov tak zo strany zamestnávateľov, ako aj zo strany štátu.

Osobitnú pozornosť, ale aj veľké znepokojenie vzbudzuje už dlhší čas vnútorná bezpečnosť, v našej krajine. Ide o problém, ktorý občania vnímajú zvlášť citlivo, pretože záruky bezpečnosti osôb a majetku občanov sú jednou z prvoradých úloh každého štátu. Alarmujúci je nárast počtu majetkovej kriminality, ktorá tvorí viac ako tri štvrtiny z celkového počtu spáchanej trestnej činnosti. Veľmi znepokojuje brutalita sprevádzajúca zločinnosť, ako aj klesajúci vek mladistvých delikventov. Kriminalita sa síce koncentruje do veľkých mestských aglomerácií, no pocit osobného ohrozenia začína nadobúdať všeobecný charakter. Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a do bánk, je narastajúca korupcia. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov.

Hovorím o týchto otázkach preto, lebo sa doteraz o nich len šepká, dokonca aj predo mnou, namiesto toho, aby sa na základe dôkladnej dokumentácie nahlas a veľmi adresne pomenovali. Postupné odstraňovanie príčin a podmienok vysokej kriminality je preto jedna z našich základných úloh. Orgány právnej ochrany musia mať našu plnú podporu. Na druhej strane je potrebné prehlbovať spoločenskú kontrolu ich činnosti v medziach ústavy a zákonov našej republiky. Rovnako potrebné je neustále pestovanie právneho vedomia občanov, pretože relatívne nízke právne vedomie spoločnosti sa značnou mierou podieľa na súčasnom nedobrom stave zákonnosti.

V oblasti vonkajšej bezpečnosti sa jednoznačne orientujeme na NATO a Západoeurópsku úniu. Niektorí občania mi napísali, či robíme dobre, keď krátko na to, to sme sa zbavili jednej vojenskej aliancie, prejavujeme záujem o úzku spoluprácu s ďalšou, či sa nepridávame z konjunkturálnych dôvodov

k silnejším. Tieto otázky sú síce ojedinelé, ale chcem k nim zaujať stanovisko. Moderná európska spolupráca znamená predovšetkým využitie všetkých osvedčených štruktúr, ktoré pôsobia v Európe. K nim patrí aj NATO. Náš záujem o spoluprácu s týmto zoskupením je teda súčasťou záujmu o plnohodnotné zapojenie nášho suverénneho štátu do pomerov, ktoré harmonizujú s našou hodnotovou orientáciou. Ako som už uviedol, nemáme nepriateľov a náš štát nikto neohrozuje. Ak sme presvedčení o potrebe úzkej spolupráce s NATO, nie je to z obáv, ale z poznania, že je nevyhnutné, aby sa okolo nás dotvoril spoľahlivý systém bezpečnosti.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

čím väčšmi sa vzďaľujeme od pamätných novembrových dní roku 1989, tým je očividnejšie, že chronická hospodárska kríza, ale aj opakujúce sa krízové javy v politickom živote sú súčasťou hlbších procesov, ktoré zasiahli krajiny sovietskeho bloku po jeho rozpade. V prudkom vývinovom procese prijímaná princípy a mechanizmy spoločenského života vyspelých západných krajín sa dosť neorganicky spájali s prežívajúcimi mechanizmami, zvykmi a celkovou mentalitou totalitnej éry. V dôsledku toho vznikli v krajinách strednej a východnej Európy neštandardné, hybridné podmienky života, čo v istom zmysle zaskočilo aj západných expertov a politikov. Túto nepoznanú a svojím spôsobom nevyspytateľnú skutočnosť nazvali postkomunizmom. Vo svojej podstate je to ešte stále neprekonaný variant zoštátnenej spoločnosti, ktorej materiálne i duchovné zdroje dynamiky sa už vyčerpali. Obrazom nášho verejného života sa stal permanentný politický zápas, jeho sprievodnými znakmi často bývajú nevyberané verbálne ataky, vzájomné osočovanie, rôzne polopravdy, ba i vyslovené lži a úskoky, ktoré si kladú jediný cieľ - zdiskreditovať politického protivníka. Naša vnútropolitická scéna prestáva byť mestom konštruktívnej výmeny názorov, hľadania spoločných

východísk zo zložitej situácie. Mení sa na arénu s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter. Horliví bojovníci za vlastnú pravdu neraz povyšujú svoje osobné záujmy nad potreby štátu. Nevidia alebo nechcú vidieť do akých ťažkostí vedie Slovensko nimi živená konfrontačná línia. Žiaľ, sme svedkami ako sa nervozita z politických strán v čoraz väčšej miere prenáša aj na občana. Na druhej strane spôsobuje apatiu k vnútropolitickému dianiu, rozčarovanie a nedôveru voči politikom, do rúk ktorých vložil osud svoj i celej Krajiny. No na strane druhej vidíme, že hašterenie na politickom kolbišti v spojení s nelichotivou sociálnou situáciou radikalizuje niektoré vrstvy občanov, ktorí sú čoraz ochotnejší prijímať jednoduché riešenia postavené skôr na razantnom prejave, než na zdravom úsudku.

Dnes teda stojíme nielen pred úlohou definitívneho rozchodu a praktikami prednovembrových režimov, ale musíme uskutočniť aj životne dôležitý manéver odpútania našej krajiny od postkomunizmu. Tento zámer môžeme dosiahnuť len ak sa oprieme o čo najširšiu základňu spoločenskej zmeny - o prebudené občianstvo.

Prejavom obnovujúcej sa občianskej spoločnosti je proces postupného odštátnenia viacerých oblasti spoločenského života. V občianskej spoločnosti vidím nielen základnú garanciu zachovania a upevnenia činnosti demokratických inštitúcii a procedúr. Občianska spoločnosť môže a musí plniť práve v tento historickej epoche ďalšiu dôležitú úlohu štát sa liahňou osobností, ktoré svojou profesionalitou i osobnou kultúrou presiahnu našu úroveň, úroveň dnešných politikov.

Chceme, aby sa občianska spoločnosť utvárala a upevňovala aj preto, že je kľúčovým predpokladom vitalizácie nášho národného spoločenstva. Ide V cieľavedomé pestovanie schopností národného spoločenstva prekonávať rozvojové prekážky.

Prístup K nej je vizitkou vládnej garnitúry, jej štátnickej prezieravosti a politickej zodpovednosti. Majme na pamäti, že stojíme pred prísnou až nemilosrdnou skúškou obstáť v sútaži národov sveta, ktorý vstúpil do fázy globalizácie. Musíme obstáť medzi národmi súperiacimi o šancu garantujúcu zvládnutie komplikujúceho sa civilizačného rozvoja na prelome tisícročí. V týchto súvislostiach by sme nemali podliehať ilúzii, že sa všetko vyrieši začlenením sa do európskych hospodárskych štruktúr. Tie sú síce nevyhnutné, ale pravá súťaž sa začne až vo chvíli, keď sa do nich včleníme. Mali by sme sa preto na ňu dôkladne pripraviť. Členstvo v integračných štruktúrach našu životaschopnosti ani negarantuje, ani nevytvára, poskytuje nám len výhodnejšie podmienky na uplatnenie rozvojových zdrojov, ktoré si vitalizáciou našej slovenskej spoločnosti musíme pripraviť. Aby sme to dosiahli, musíme sa veľmi vážne pokúsiť o harmonizáciu rôznorodých i protirečivých záujmov, ktoré sa prirodzene v transformujúcej sa spoločnosti uplatňujú. Na to má slúžiť aj štátnosť, ktorú máme na rozdiel od minulosti vo vlastných rukách.

Konštatoval som zhodu v základných cieľoch a zároveň záujmovú rozbiehavosť rozmanitých častí spoločnosti pri ich realizácii. Takéto protirečenie môže spoľahlivo vyriešiť štát, keď sa podujme sformulovať a realizovať celistvú modernizačnú stratégiu, ktorá dnes Slovensku veľmi chýba. Komplexná modernizačná stratégia nemôže byt predmetom politických licitácií, krátkodobých i krátkozrakých konjunkturálnych ambícií, pretože súvisí nielen so životom dnešných generácií, ale aj s našou historickou perspektívou. Musí to byt skutočne zasvätená reflexia novej situácie Slovenska, v rámci ktorej sa hľadajú cesty k vytýčeným cieľom, identifikujú sa priority, zvažujú sa riziká, tvoria sa koncepčné nástroje zabezpečenia spoločenských premien, hľadá sa ich previazanosť a spôsoby spoločenskej mobilizácie síl. Je to potreba a požiadavka nadetnická, nadstranícka, nadgeneračná, v pravom slova zmysle občianska. Navrhujem preto, aby Národná rada, vláda a Kancelária prezidenta delegovali zo svojich špecialistov okruh zodpovedných osôb, ktoré by vytvorili výbor pre otázky strategického rozvoja Slovenska. Jeho úlohou by bolo organizačne a koncepčne zabezpečiť na princípe grantového systému vypracovanie potrebnej modernizačnej koncepcie. Zároveň vyzývam bankové kruhy a neštátne organizácie, aby podľa svojich možností podporili celú túto akciu.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

bez toho, aby som vyvolával ilúzie a sľuboval nesplniteľné, nachádzam v našej dnešnej situácii dostatok možností pre udržanie kurzu zásadných spoločenských premien, ktoré prinesú zlepšenie hospodárskeho a sociálneho postavenia nášho obyvateľstva a umožnia jeho kultúrnu a ľudskú sebarealizáciu. V spoločenských zmenách sme vyšli na cestu a dosiahli horizont, za ktorým pri využití nášho duchovného potenciálu, našej energie a dobrej vôle, môžeme spoločnými silami už v dohľadnom čase dosiahnuť citeľný zvrat v zlepšení pomerov. Pre takýto vývoj musíme však všetci spoločne vytvárať dobré politické predpoklady, vhodnú spoločenskú atmosféru. To, čo Slovensko dnes potrebuje najviac, sú pravé nekonfrontačné nálady, kooperatívne vzťahy. Odhoďme rétoriku silných, no prázdnych slov, ktoré nás rozdeľujú do nezmieriteľných táborov. Zabudnime na nevraživosť a neznášanlivosť, ktorá nám, Slovákom, napokon nikdy nepriniesla nič dobré. Dajme sa viesť rozumom a zvoľme si oveľa priechodnejšiu cestu politického, národného a občianskeho zmierenia.

Obraciam sa preto na vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, predsedov výborov a poslaneckých klubov, na vedúcich funkcionárov politických strán a hnutí, reprezentantov štátnej moci, riadiacich pracovníkov štátnej správy, volených zástupcov mestských a obecných samospráv, obracian sa na všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým leži na srdci osud vlasti. Prestaňme hľadieť jeden na druhého ako na nepriateľa len preto, že máme odlišné názory. Nehľadajme stále na sebe iba chyby, nesporme sa pre malichernosti /potlesk/, ktoré zbytočne zveličujú niektorí politici na rečníckych tribúnach. Je to cesta, ktorá nás vedie na okraj priepasti a môže nás strhnúť do záhuby.

Hľadajme zmierenie - politické, národné i občianske. Majme stále na pamäti, že občania Slovenskej republiky sú si partnermi, že žijú v spoločnej krajine, a preto musia spoločne niesť všetky úspechy i prehry života. Hľadajme cestu jeden k druhému, nepoddávajme sa. Pracujme na sebe a na svojom diele. Odmenou nám bude náš spoločný úspech, úspech našej vlasti.

Práve v mene týchto ideálov, vážené pani poslankyne a páni poslanci, som sa v ďalšej časti svojho vystúpenia rozhodol zaujať, stanovisko k závažným otázkam našej vnútropolitickej situácie.

Ak máme poctivo hladať seriózne východiská z dnešnej neutešenej vnútropolitickej situácie, nemôžeme si zakrývali, že už dlhší čas pretrvávajú na našej politickej scéne snahy diskreditovať, zosmiešňovať a osočovať predstaviteľov politických strán a hnutí, vyvolávať nevraživosť a nenávisť k inak zmýšľajúcim či k príslušníkom a sympatizantom iných strán a hnutí. Hľadá sa vinník, na ktorého by bolo možné zvaliť zodpovednosť za súčasnú politickú krízu. Iste neušlo vašej pozornosti, že terčom kritiky, ponižovania a nakoniec i diskreditácie zo strany predsedu HZDS a jeho najbližšieho okolia je nielen Kancelária prezidenta, poradcovia, ale nepriamo i priamo sám prezident. V podstate však nejde o konflikt osobný, ale o konflikt vnútrospoločenský.

V modernej spoločnosti nie je politický konflikt niečo neobvyklé. Doterajší priebeh napätia medzi premiérom a prezidentom nepriniesol pre širšiu verejnosť dosť jasno o čo vlastne ide, a to aj preto, že na rozdiel od pána premiéra som sa dosial úmyselne a uvážene zdržal verejne definovať podstatu sporu v nádeji, že kompromis je možný. V podstate som povedal len záver svojej analýzy, keď som v novoročnou prejave nastolil potrebu širokej koalície. Je nepochybné, že ku konfliktu a kríze došlo preto, lebo vládna noc v ostatnom čase prestala mať spoľahlivé zázemie v parlamente, a to aj v časti vlastného hnutia a v radoch koaličného partnera. Niektorí nespokojní ju už opustili, iní sú zneistení či ju ešte podporovať alebo opustiť. Jadro vládnúceho hnutia sa zúžilo.

V parlamente i v značnej časti verejnosti sa čoraz viac a častejšie zdôrazňuje, že terajšia vláda personifikovaná premiérom stráca morálny titul legitimity, ktorý je v demokracii nerozlučiteľnou súčasťou legitimity moci. Moc sa musí legitimovať nielen právne, ale aj eticky. /Potlesk. / Musí konať v súlade s písanými či nepísanými, v spoločnosti uznávanými princípmi politických mravov. Niektoré praktiky, ako napríklad ovplyvňovanie poslancov, ohováranie, nehovorenie plnej pravdy a podobne, sú príčinou, že vláda stráca priazeň aj niektorých vlastných poslancov. Ak nie je vláda pravdivá, bude také skôr či neskôr celé obyvateľstvo - povedané významným nemeckým filozofom Jaspersom. Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a nakoniec zradca.

Konflikt vo vládnucom hnutí sa, žiaľ, preniesol na celú spoločnosť. Dostávam listy od občanov, v ktorých vyjadrujú úprimné znepokojenie nad tým, že nie sú dobré vzťahy medzi prezidentom Slovenskej republiky a predsedom vlády. Niektorí občania mi zazlievajú, že som proti HZDS, že nepodporujem vládu a jej predsedu. Skôr než objasním stav a príčiny nášho napätého vzťahu, chcem vyhlásiť, že som nebol a nie som proti HZDS a nebol som a nie som proti vláde. Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote. /Potlesk. / Pán predseda vlády od určitého času, keď zistil, že chcem suverénne vykonávať prezidentskú funkciu v duchu ústavy, začal ma postupne ignorovať, spochybňovať moju prácu a postupne sa odhodlal k takému obviňovaniu a diskreditácii, ktoré by malo vyústiť, do môjho predčasného odstránenia z funkcie prezidenta. Chcem vás v tejto súvislosti ubezpečiť, že som nikdy nič nepodnikol proti predsedovi vlády, len som bránil autonómnosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky ako oficiálnej hlavy štátu. Novému vedeniu poslaneckého klubu HZDS som otvorene vysvetlil príčinu nedobrého vývoja našich vzájomných vzťahov. Povedal som v podstate to, čo chcem teraz povedať aj vám všetkým.

Vedel som, že moje zvolenie za prezidenta bolo pre niektorých ľudí z blízkeho okolia pána Mečiara nemilým prekvapením. Napríklad pán Ivan Lexa výsledok tajného hlasovania pri voľbe prezidenta komentoval- slovami, ktoré mi tu slušnosť nedovolí citovať. Napriek -tomu všetkému som bol plne odhodlaný korektne spolupracovať s predsedom vlády i so všetkými členmi jeho kabinetu. Ale iste si dobre spomínate, že už pri mojej prvej návšteve v parlamente dňa 27. októbra 1993 nebol v tejto sieni prítomný nikto z vlády. Dnes je tu aspoň niekoľko ministrov. /Potlesk. / Verejnosť to vníma ako zneváženia úradu prezidenta.

Zaiste vám neuniklo ani to, ako sa porušuje protokol pri odchode prezidenta na oficiálne návštevy do zahraničia a pri návrate z nich. Predseda vlády a občas aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky ignorujú štátny ceremoniál vžitý na celom svete. Od leta minulého roka sa neobišlo azda ani jedno Republikové predstavenstvo HZDS, resp. míting HZDS v PKO v Bratislave bez rôznych urážok prezidenta. Obviňovali

ma, že som sa obklopil ľuďmi, ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky, že sa u mňa zostavuje nová vláda, že niektorí ľudia z mojej kancelárie sa zúčastnili na tajných rokovaniach v Prahe o novej možnej Slovenskej vláde, že som sa spolčil s opozíciou, s predstaviteľmi maďarských politických strán na Slovensku, ba že som sa dal kúpiť zahraničím. Po mojom novoročnom prejave ma pán predseda vlády obvinil, že destabilizáciu HZDS a vládu Slovenskej republiky. Všetky tieto aj iné obvinenia s plnou zodpovednosťou rozhodne odmietam ako vykonštruované a nepravdivo. Hlavným vinníkom našej vnútropolitickej nestability a neutešenej situácie nie je prezident.

Dovoľte mi teraz pripomenúť niektoré udalosti, ktoré charakterizujú spôsob ako sa voči mne postupuje. 28. februára za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča som oboznámil pána premiéra so svojim rozhodnutím prijať demisiu pána Romana Kováča a Jozefa Moravčíka s tým, že neakceptujem návrh obsadiť, funkciu ministra zahraničných vecí pánom Prokešom. Požiadal som pána premiéra, aby mi predložil iný návrh a takisto iný návrh na ministra pre privatizáciu. Na to sa ma predseda vlády opýtal, či je pravda, že mienim pozývať k sebe predstaviteľov okresov, konkrétne prednostov. Vysvetlil som mu, že mám v úmysle niektoré okresy navštíviť osobne, a z tých, ktoré nenavštívim, chcem ich predstaviteľov pozvať do Bratislavy. Pán predseda s tým nesúhlasil tvrdiac, že si nemám čo pozývať prednostov úradov. Dovodil tým, že kade chodím, pôsobím ako nepriateľ. Pohrozil, že prednostov, ktorí prijmú moje pozvanie, okamžite uvolni z funkcie. Vzápätí na obvinil, že som zodpovedný za súčasnú vnútropolitickú situáciu. Nebudem teraz hlbšie analyzovať stanovisko pána predsedu vlády k pripravovaným návštevám prednostov okresných úradov, len konštatujem, že ho musím hodnotiť ako neslýchané obmedzovanie ústavných práv hlavy štátu. /Ak máte poznámky, môžete pristúpiť k mikrofónu a povedať, ich nahlas. Potlesk. /

Pripomeniem ďalší fakt ako sa prekrúcajú skutočnosti. Na mítingu v PKO 2. marca na pán premiér obvinil, že som sedem mesiacov nemal čas prijať jeho a predsedu parlamentu na rozhovor. Vyhlasujem, že sa nikdy nestalo, aby som odmietol žiadosť pána premiéra alebo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stretnutie. Pravda je taká, že pred návštevou pani Albrigthovej, veľvyslankyne Spojených štátov v OSN, 9. januára 1994 mal som dlhší rozhovor s predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom o našej vnútropolitickej situácii a vtedy pán predseda Gašparovič navrhol, aby sme sa za účasti pána premiéra porozprávali o tom, o čom sme hovorili len my dvaja. Súhlasil som a požiadal som ho, aby takéto stretnutie v príhodný čas zorganizoval. Dodnes sa tak nestalo, odvtedy neuplynulo sedem mesiacov, uplynuli iba dva. Ak však pán premiér hovorí o siedmich mesiacoch, musím povedať, že v ich priebehu sme sa pri rôznych príležitostiach stretli 29-krát.

Keď je už reč o našich stretnutiach, dovolím si pripomenúť, že po mojej inaugurácii som pánu premiérový navrhol naše pravidelné kontakty, a, to vždy po zasadnutí vlády, aby ma informoval o závažných rozhodnutiach. Mal som aj alternatívny návrh, aby vedúci mojej kancelárie chodieval na zasadnutia vlády a on ma informoval. Pán premiér to neprijal, ale súhlasil s našimi pravidelnými stretnutiami po zasadnutí vlády. Stretnutia tohto druhu, na ktorých ma premiér informoval o zasadnutí vlády, sa do dnešného dna uskutočnili iba dve. Nie mojou vinou. Mnohé utorky som na neho márne čakal, ale pán premiér sa ani neunúval oznámiť mi, že nepríde.

Na tom istom mítingu ma premiér obvinil, že pôsobím rozkladné, zatiaľ čo on sa usiluje všetko spájať a zjednocovať. Aj za toto zavádzajúca obvinenie prezidenta si pán premiér vyslúžil od obecenstva očakávanú odozvu sprevádzanú výkrikmi "odvolať prezidenta" a inými urážkami na moju adresu. Na mítingu premiér totiž sústavne vyvoláva nevraživé a hanlivé reakcie obecenstva voči hlave štátu, no, žiaľ, nenájde sa tam nikto, kto by upozornil na potrebu kultivovaného správania sa.

Dôležitá udalosť, ktorá mnou otriasla a zrejme vážne poznamenala moje vzťahy s premiérom, je staršieho dáta. Bol to rozhovor 1. novembra minulého roku o ukončení koaličných rozhovorov so Slovenskou národnou stranou. Tento rozhovor pozostával z dvoch častí. Za účasti predsedu vlády Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Romana Kováča a štátneho tajomníka nebohého Romana Zelenaya za HZDS a za účastí pánov Prokeša, Sokola a Vrabca zo SNS som vyjadril súhlas s predloženými návrhmi na doplnenie a rozšírenie vlády, s výnimkou návrhu menovať Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu. Tento návrh som neakceptoval a požiadal som, aby mi bol predložený iný návrh. Po skončení tohto rozhovoru som mal poradu so zvolanými predstaviteľmi parlamentných strán a hnutí vo veci stanoviska Slovenskej republiky k NATO, s čím som mal odcestovať do Bruselu.

Po skončení tejto porady sa v mojej kancelárii nečakane opäť objavil pán predseda vlády aj s nebohým Romanom Zelenayom. Oznámili mi, že by chceli ešte pokračovať v rokovaní o Ivanovi Lexovi. Pán Roman Zelenay sa vzdialil, aby som s premiérom mohol rokovať sám. Premiér sa na mňa opätovne obrátil s prosbou, aby som Ivana Lexu predsa len do ministerskej funkcie schválil. Zdôvodňoval to tým, že HZDS už nemá peniaze ani na výplaty, že pravdepodobne budú predčasné, voľby a hnutie peniaze potrebuje. Ďalej mi povedal, že túto robotu mu nikto iný ako Ivan Lexa urobiť nemôže a že keď ju spraví, pošle ho preč. Výsledok môjho rozhodnutia poznáte. Ivana Lexu som odmietol za ministra vymenovať.

Od toho času sa útoky proti Kancelárii prezidenta, proti jeho poradcom a priamo proti prezidentovi stupňovali.

Svedčia o tom aj pokusy znevažovať a sťažovať moje zahraničné návštevy a rokovania. Funkcionári HZDS na Republikovom predstavenstve v Komárne dňa 29. januára 1994 počuli z úst pána predsedu, ale aj iných, okrem iného aj to, že moja cesta do Poľska bola spískaná, že sa pán premiér hanbil pri Clintonovi, keď som 36 minút hovoril z papiera a vraj unavil celú delegáciu. Na posúdenie toho, či zahraničné návštevy prezidenta sú úspešné alebo nie je dôležité hodnotenie zahraničného partnera. Ubezpečujem vás, že poznám aspoň tak dobre ako pán premiér, hodnotenie svojich zahraničných ciest, a to priamo od kompetentných zahraničných osobnosti. Zodpovedne vyhlasujem, že ich oficiálne hodnotenia sú pozitívne, a to vrátane rozhovoru s prezidentom Clintonom a návštevy v Poľsku. Prečo sa tieto objektívne fakty spochybňujú? Veď osobne mám radosť z každého úspechu, ktorý dosiahne predseda vlády, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, slovom každý, kto v cudzine vystupuje v mene našej republiky.

Vždy som uznával a oceňoval niektoré osobitné schopnosti pána Mečiara: pracovitosti, zanietenosť, vynikajúcu pamať, pohotovú reakciu, razantnosť, nadpriemernú rétoriku a kombinačné schopnosti. Ani teraz nemám v úmysle tieto jeho vlastnosti spochybňovať. Súčasne som však musel akceptovať mnohé výhrady poukazujúce na jeho negatívne vlastnosti, ktoré je nutné tlmiť tak, aby jeho schopnosti sa mohli využiť pre dobro nasej spoločnosti. Presvedčil som sa však, že nemá najmenší záujem, aby z jeho tieňa vystúpili a vyrástli ďalšie osobnosti, ktoré Slovenská republika jednoducho potrebuje. /Potlesk. / Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg, nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pán Mečiar nepotrebuje radcov, spolutvorcov, oponentov, ale iba pomocníkov pri realizácii svojich zámerov.

Prosím vás, páni poslanci, zabráňte najmä svojím príkladom, aby sa u nás ďalej nepodnecovala intolerancia, nevraživosť, zavádzanie a zastrašovanie ľudí. Veď to, čo sa deje na mítingoch v PKO, nesledujú len naši novinári, ale aj zahraničie, ktoré pódia toho hodnotí úroveň našej demokracie a politickej kultúry. Škoda, že tu nie je pán predseda, ale a] tak sa naňho obraciam. Vás, pán predseda vlády, prosím, v mene dobrého mena Slovenska, v mene demokracie, zamyslite sa bez zloby a nenávisti v srdci nad tým všetkým, čo som tu povedal. Majte na pamäti, že aj inak zmýšľajúcim Slovákom a všetkým našim občanom patrí Slovensko, že aj oni majú právo na svoj názor, na svoje presvedčenie. /Potlesk. /

Prosím však, aby sa táto moja úprimne myslená snaha a výzva nevysvetľovala ako slabosť. Mýli sa každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť, alebo znechutiť a odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal. Prezident zotrvá v službe pre národ, pre občanov republiky až do konca. Zostane verný sľubu, že bude dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín, že bude zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony. Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky nikdy nezradí Slovenskú republiku, svoj národ, ale ani svoj rozum a svedomie, aj keď by mal vypiť kalich horkosti až do dna. /Potlesk. / Ja neviem nikoho nenávidieť, nechcem proti nikomu intrigovať, a som odhodlaný zodpovedne plniť všetky povinnosti a využívať všetky práva prezidenta.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v novembrových dňoch roku 1989 sme si sľúbili, že si budeme hovoriť pravdu, že sa budeme snažiť pomenúvať javy pravými menami, že sa už nikdy nebudú stínať hlavy, že budeme tolerantní a slušní, že nevraživosť a nenávisť zakopeme

hlboko do zeme. V duchu týchto ideálov nevyzývam pána Mečiara, aby podal demisiu, ale vyzývam vás všetkých, vrátane pána predsedu vlády, aby sme spojili sily, aby sme neodkladne podnikli kroky, ktorými sa začne etapa politického, národného a občianskeho zmierenia. Vyzývam všetkých, aby prestali na seba útočiť, osočovať sa, znevažovať protivníka a stupňovať napätie v spoločnosti. Pomôžeme všetci vytvoriť spokojné ovzdušie na predčasné parlamentné voľby a o nás nech rozhodnú občania.

Ešte vždy máme možnosť sadnúť si za spoločný stôl a dohodnúť, sa na pravidlách a nevyhnutných podmienkach na politické, národné a občianske zmierenie v záujme Slovenska a jeho občanov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu prezidentovi za prečítanie správy.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem teraz 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

napriek tomu, že nie sme tu všetci, chcem oznámiť, že kluby KDH a MKDH požiadali o čas na poradu do 14. 00 hodiny.

Ešte pán podpredseda Weiss.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

myslím, že aj v takejto situácii si treba zachovať chladnú hlavu. Navrhujem, aby sa vzhľadom na závažnosť prejavu, ktorý tu odznel, zišlo politické grémium, aby sme posúdili spoločne ďalšie kroky a potom prípadne by sa robili porady klubov. Mám pocit, že by bolo vhodné, aby sme sa dohodli, že schôdza bude pokračovať až zajtra.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, prosili by sne, aby schôdza začala riadne o 14. 00 hodine tak, ako sme sa dohodli, ako požiadali kluby, a medzitým o 13. 00 hodine môže byť politické grémium.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že politické grémium by mohlo byť hneď, potom môžu byť kluby a môžeme začať o 14. 00 alebo o 15. 00 hodine. Takže zvolávam politické grémium 12. 45 hodinu. Zatiaľ, samozrejme, kluby môžu rokovať, z politického grémia budú chýbať len niektorí členovia klubov. Schôdza bude pokračovať o 14. 00 hodine.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyne, páni poslanci,

chcem vám oznámiť rozhodnutie politického grémia. Na politickom grémiu sa zúčastnili všetci predsedovia politických klubov. Konštatovali, že vystúpenie pána prezidenta bolo tak závažné, že je potrebné, aby Národná rada sa týmto vystúpením zaoberala skôr ako sa rozhodne schváliť, ďalší program svojho rokovania. Z toho titulu na politickom grémiu vyšiel návrh, ktorý hovorí, že by sme mali zvoliť, najskôr pána poslanca, ktorý má nahradiť v parlamente pána poslanca Kočtúcha. Po tejto voľbe by došlo k prerušeniu zasadnutia Národnej rady s tým, že na pôde Národnej rady by sa zišli predstavitelia politických subjektov parlamentu spolu s pánom prezidentom a pánom premiérom, kde by sme mali dôjsť alebo dospieť k nejakému východisku z tohto stavu a z tejto situácie, ktorá po vystúpení pána prezidenta vzišla. Po skončení a návrhu na ďalší postup by sme pokračovali v zasadnutí Národnej rady.

Z tohto titulu vára neviem povedať, či to bude o piatej alebo o šiestej hodine, alebo či to bude zajtra, ale prosil by som vás, aby ste tu zostali. Nemôžem vám to povedať, nechcite odo mňa, aby som povedal konkrétne, kedy skončíme takéto rokovanie, to sa proste nedá. Budú tam predstavitelia všetkých subjektov parlamentu. Takže nechcite odo mňa, aby som povedal konečnú hodinu.

Prosím, pán poslanec Belan, potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec J. Belan:

Pán predsedajúci, ak by sme mali začať o 17. 00 hodine, potom prosím, aby sme začali ráno o 9. 00 hodine.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, na politickom grémiu, ako boli informovaní, bolo dohodnuté, že o 17. 00 hodine pokračuje schôdza s tým, že v každom prípade dnes.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Bolo povedané, že dnes o piatej by sme mohli pokračovať, ale to nikto nezaručí, že o piatej skončíme.

Poslanec F. Mikloško:

Ale tento parlament musí mať nejakú predbežnú informáciu, že teda o piatej sa tu v každom prípade stretneme.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kačmár. Poslanec B. Kačmár:

Pán predseda, až schválime nového poslanca a prijmeme jeho sľub, rád by som potom vystúpil s krátkou faktickou poznámkou.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktickú poznámku môžete povedať hocikedy, aj teraz.

Poslanec B. Kačmár:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som v mene skupiny ôsmich poslancov - signatárov Alternatívy politického realizmu HZDS predniesol nasledovné prehlásenie:

"Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Bajan Vladimír, Draxlerová Anna, Ďurana Ján, Ištoňová Alžbeta, Jaroš Ivan, Kačmár Bohumil, Rusnáková Eva, Vrábľová Maria oznamujeme, že sme sa rozhodli vystúpiť, z poslaneckého Klubu HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky a vytvárame samostatný Klub nezávislých poslancov. K tomuto kroku nás viedli nasledovné dôvody:

1. Náš návrh riešenia zložitej politickej situácie v spoločnosti prednesený na pôde oficiálnych orgánov HZDS namiesto vecnej diskusie o tomto probléme vyvolal v poslaneckom klube za intenzívneho pričinenia politického vedenia celú sériu negativistických postojov, čo považujeme za neprimerané.

2. Podozrievanie až averzia voči nám v poslaneckom klube HZDS nedáva predpoklad na pokojnú spoluprácu a na odborné riešenie materiálov, ktoré sú v parlamente predkladané.

3. Rozdielne názory na zásadné otázky uplatňovania demokracie v rozhodovacom procese na parlamentnej pôde, rozdielny pohľad na metódy práce v hnutí, ako aj rozdielne predstavy o práci poslanca, ktorého nepovažujeme len za akýsi výkonný orgán vlády alebo politického subjektu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, máte ešte 30 sekúnd.

Poslanec B. Kačmár;

Našu prácu na pôde parlamentu mienime prezentovať ako nekonfrontačnú komunikáciu s poslaneckými klubmi Národnej rady Slovenskej republiky a nezávislými poslancami. Sme rozhodnutí podporovať také legislatívne a procedurálne návrhy ktoré prispejú k zvýšeniu vážnosti parlamentu ako najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky a ktoré jednoznačne podporia a začlenia Slovensko do hospodárskych a politických štruktúr vyspelej Európy a celého medzinárodného spoločenstva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, uplynul váš čas.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda,

chcem len upozorniť na jednu skutočnosť. Kolegovia síce pekne rečnia, ale zatiaľ neurobili to podstatné, neodišli z Hnutia za demokratické Slovensko. A neexistuje systém, aby v tomto parlamente hnutie alebo strana mala dva poslanecké kluby.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Musíme hlasovať o návrhu pána poslanca Belana, že ak nezačneme skôr ako o piatej, aby sme potom v rokovaní pokračovali zajtra. /Prejav nesúhlasu v sále. / Je to jeho procedurálny návrh, vážení páni poslanci, musíme dať o tom hlasovať. Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, dávam návrh, aby sa schôdza prerušila do 17. 00 hodiny. Keď sa ukáže, že o 17. 00 hodine nie sme schopní sa z nejakých dôvodov zísť, tak sa to prípadne znovu predĺži.

Predseda NR SR I. Gažparovič:

Pán poslanec, súhlasím s vami, ale pochopte ma, to bol prvý návrh, musím dať o ňom hlasovať, potom dám hlasovať o vašom návrhu.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 137 poslancov.

Budeme hlasovať za návrh pána poslanca Belana, ktorý hovorí, aby sne pokračovali v schôdzi zajtra, nie dnes - samozrejme, po zasadnutí predstaviteľov politických parlamentných subjektov. Kto je za tento návrh?

Prosím, pán poslanec Belan, zopakujte svoj návrh. Poslanec J. Belan:

Ak sa má začať rokovať dnes o 17. 00 hodine, aby sne odložili rokovanie na zajtra ráno o 9. 00 hodine.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa ešte raz.

Prezentovalo sa 138 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Belana?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Návrh pána poslanca Belana sme neschválili.

Dám ešte hlasovať o návrhu pána poslanca Čarnogurského. Pán poslanec, prosím, zopakujte svoj návrh.

Poslanec J. Čarnogurský:

Terajšia schôdza sa prerušuje do 17. 00 hodiny dnešného dňa.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

A čo, ak neskončíme? Poslanec J. Čarnogurský:

Potom sa o 17. 00 hodine schôdza znova zíde a prípadne rozhodne ináč.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlasujeme o návrhu "pána poslanca Čarnogurského, že schôdzu prerušujeme do 17. 00 hodiny, ale pred prerušením najskôr urobíme hlasovanie o novom poslaneckom mandáte.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 138 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Návrh sme schválili, takže po rokovaní sa stretneme o 17. 00 hodine.

Teraz pristúpime k bodu

Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Hvezdoňa Kočtucha.

Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu výboru.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážená Národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,

z poverenia mandátového a imunitného výboru podávam správu výboru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

V pomerne krátkom čase nás opäť zasiahla smutná udalosť, keď 20. februára 1994 náhle skonal náš kolega, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko prof. Ing. Hvezdoň Kočtúch, DrSc., ktorý bol predsedom Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Myslím si, že aspoň z úcty k nášmu priateľovi a kolegovi by sme mohli vydržať, kým sa aspoň tento bod programu odrokuje.

Je to v poradí už tretí prípad smrti poslanca v tomto volebnom období. Žiada sa zamyslieť, či to je prirodzené alebo dôsledok obzvlášť, vypätých politických, medziľudských i pracovných vzťahov, ktoré v súčasnom období musíme všetci znášať.

V súvislosti s týmto mandátový a imunitný výbor na svojej dnešnej schôdzi prerokoval nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca. V prijatom uznesení výbor konštatoval, že úmrtím poslanca Hvezdoňa Kočtúcha 20. februára 1994 došlo k zániku jeho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanec Hvezdoň Kočtúch ako kandidát Hnutia za demokratické Slovensko bol zvolený vo volebnom kraji Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie zánik mandátu poslanca Hvezdoňa Kočtúcha z dôvodu jeho úmrtia.

Vážená Národná rada,

podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa

uprázdnil. Ak však boli na kandidátne] listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

Mandátový a imunitný výbor podlá spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež dokladov o nastupujúcom náhradníkovi zistil, že nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava za poslanca Hvezdoňa Kočtúcha je pán Michal Pridala. Michal Pridala je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 14. januára 1952 v Hradci Králové. Je učiteľom telesnej výchovy Strednej priemyselnej školy potravinárskej na Harmincovej ulici v Bratislave. Je ženatý, má dve deti.

Mandátový a imunitný výbor preskúmal platnosť nastúpenia uvedeného náhradníka, ako aj jeho voliteľnosť. Výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podlá § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Hvezdoňa Kočtúcha nastúpenie náhradníka Michala Pridalu a odovzdal mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnom 9. marca 1994.

Na záver navrhujem Národnej rade vziať na vedomie, že úmrtím poslanca Hvezdoňa Kočtúcha 20. februára 1994 došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu. Ďalej navrhujem, aby Národná rada vzala so súhlasom na vedomie podanú správu mandátového a imunitného výboru. Písomný návrh uznesenia máte zrejme vo svojich materiáloch, obsahovo som ho prečítal v závere svojej správy.

Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi za prečítanie správy. Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady. Budeme hlasovať o tomto uznesení.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 139 poslancov.

Kto je za prijatie tohto uznesenia?

Za návrh hlasovalo 139 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Nikto sa hlasovania nezdržal.

Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

v súlade s odporučením mandátového a imunitného výboru podlá S 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov som vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Hvezdoňa Kočtúcha nastúpenie náhradníka Michala Prídalu. Osvedčenie o ton, že sa pán Michal Pridala stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 9. marca 1994, mu odovzdám po zložení sľubu.

Teraz pristúpime k sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pána Michala Pridalu, aby pristúpil pred rečnícka miesto a do mojich rúk zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

Zároveň prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

Poslanec M. Sečánsky:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť SIovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť, v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "

Poslanec M. Pridala:

Sľubujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Ešte raz želám pánu poslancovi veľa úspechov v práci v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz máme prestávku do 17. 00 hodiny s tým, že idem požiadať pána prezidenta a pána premiéra alebo zástupcu politickej strany, aby sa zúčastnili nášho rokovania.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

s faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

podľa článku 88 ods. I. Ústavy Slovenskej republiky podávam návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi.

Vladimír Mečiar ako predseda vlády Slovenskej republiky doviedol Slovenskú republiku do politickej a ekonomickej krízy. Svojimi výrokmi, postojmi a rozhodnutiami znížil dôveryhodnosť Slovenskej republiky v zahraničí. Metódami svojej politickej práce dlhodobo nebol schopný získať dostatočnú podporu menšinovej vláde v Národnej rade Slovenskej republiky. Nebol spôsobilý udržať prijateľné vzťahy s ostatnými najvyššími orgánmi štátu, osobitne s Národnou radou Slovenskej republiky a s prezidentom Slovenskej republiky. Z toho dôvodu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podávam tento návrh spolu so zoznamom a podpismi potrebného počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky požadujúcich tento návrh prerokovať.

Zároveň navrhujem, aby podľa článku 85 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada vyzvala predsedu vlády Vladimíra Mečiara, aby sa dostavil na toto zasadnutie Národnej rady okamžite, najneskôr do 18. 45 hodiny dnešného dňa.

Dovoľujem si požiadať, pán predseda, aby tento môj návrh bol zaradený ako prvý bod nasledujúceho rokovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predseda, vzhľadom na závažnú tému, ktorú budeme, prerokovávať, navrhujem, aby dnešné rokovanie neskončilo o 19. 00 hodine ako máme zvykom, ale aby sme rokovali do uzavretia tohto bodu. Žiadam o tom hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je tu návrh pána poslanca Pittnera na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, dávam tretí návrh na hlasovanie, aby sme o ostatných bodoch programu zatiaľ nehlasovali, kým tento bod nebude uzavretý, aby sme toto odhlasovali ako zatiaľ Dediny bod programu.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

To znamená, že nebudeme hlasovať ani o tom návrhu, ktorý dal váš predchodca?

Poslanec F. Mikloško:

Nie, ale aby sne hlasovali o tých dvoch návrhoch, to znamená zaradiť toto ako bod číslo 1, aby sme dnes ten bod prorokovali, a po tretie, aby sme zatiaľ o ostatných bodoch schôdza a ich poradí nehlasovali, pretože nakoniec to závisí od toho, ako tento bod dopadne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, ale musíme hlasovať o návrhu pána Pittnera.

Takže budeme hlasovať o návrhu pána Pittnera, aby podľa článku 88 bola vyslovená nedôvera.

Prosím, pán Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vzhľadom na predložený návrh žiadam poradu klubu do 18. 30 hodiny.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Kóňa:

Tiež chcem požiadať o prestávku na stretnutie klubu minimálne na pol hodiny. /Prejavy nesúhlasu v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, musím rešpektovať kluby. Nakoniec sme o tom hovorili aj na tejto porade, kde bol pán Čarnogurský. Povedali sme, že o trištvrte sa stretneme a potom bude porada klubov. Tak sme to hovorili. Hlasovanie bude po porade klubov. Dávam 30 minút na poradu klubov.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, začali ste hlasovanie, buďte taký láskavý pokračovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nezačal som hlasovanie. Poslanec F. Mikloško:

Začali ste hlasovanie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ukážte mi to na monitore. Ja som nezačal. Poslanec F. Mikloško:

Oznámili ste to ústne. Pán predseda, ako vždy, manipulujete schôdzu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nikdy som nemanipuloval, pán poslanec, ani teraz nie. Je polhodinová prestávka pre kluby.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím poslancov z SDĽ, ktorí sú v klube a počujú na, aby prišli, pretože začnem rokovanie Národnej rady.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Je nás 140.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol prednesený, na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky- - podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej patina jej poslancov.

Návrh za skupinu poslancov predniesol pán poslanec Pittner. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko. Otváram preto rozpravu k návrhu skupiny poslancov. Kto sa hlási do rozpravy?

Ospravedlňujem sa, musíme hlasovať najskôr o zaradení tohto bodu do programu.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Ospravedlňujem sa svojmu kolegovi poslancovi Hudecovi, ak sa hlásil skôr. Chcel by som predložiť procedurálny návrh, ktorým ma poveril poslanecký klub Strany demokratickej lavice, aby sme ako prvý návrh pred návrhom, ktorý predložil pán poslanec Pittner, prerokovali návrh ústavného zákona o skrátení X. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Ten návrh je pripravený, môžeme ho podať, aby sme rozhodli, že budeme o ňom hlasovať ako o prvom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, musím rešpektovať rokovací poriadok a poradie, preto musím dať hlasovať o návrhu, ktorý dal pán poslanec Pittner.

Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, chcel by som len pripomenúť, že boli tri návrhy, čiže najprv treba hlasovať o tých troch.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno. Hlasujeme najskôr o návrhu pána poslanca Pittnera, aby bol zaradený návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery premiérovi. Hlasujeme o tom, či tento bod zaraďujeme ako bod číslo 1 do nášho programu. Takto znel návrh pána poslanca Pittnera.

Prezentovali sme sa. Je nás 140. /Šum v sále. / Budeme sa prezentovať, ešte raz. Prezentovalo sa 142 poslancov.

Kto je za to, aby bol tento návrh zaradený do programu rokovania tejto schôdze?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že návrh skupiny poslancov na zaradenie tohto bodu do programu prešiel.

Ďalší procedurálny návrh bol, aby sme o ostatných bodoch programu nerokovali.

Hlási sa pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Bol daný návrh, aby sne neukončili dnešné rokovanie do 19. 00 ako je zvykom, ale aby sme dnes ukončili tento bod.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, budeme hlasovať o druhom návrhu, aby dnešná schôdza rokovala dovtedy, kým nebude ukončený tento bod programu.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 141 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme nepridali.

Budeme teda rokovať, o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, ktorý bol prijatý ako bod číslo 1. /Šum v sále. / Pán poslanec Ftáčnik, aký ste mali návrh? Nepamätám si ho.

Poslanec M. Ftáčnik:

Zaradiť pred návrh pána Pittnera návrh ústavného zákona o skrátení X. volebného obdobia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To je už passé, pretože sne návrh pána Pittnera prijali ako bod číslo 1. O tomto už teraz nemôžeme hlasovať. Pán Pittner dal návrh, že to bude bod číslo 1. My sme ho schválili a teraz by sme to týmto zmenili. Ľutujem, ale tento poslanecký návrh je passé.

Takže, dovoľte, aby sne pristúpili k

Návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Podľa článku 88 ods. l Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

Otváram preto rozpravu k návrhu skupiny poslancov. Kto sa hlási ako prvý? Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že o všetkých personálnych otázkach hlasujeme tajne, a myslím, že ide o veľmi vážnu personálnu otázku, navrhujem, aby sa o tomto bode hlasovalo tajne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. To je procedurálna otázka, ktorú beriem.

Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Kňažko - s faktickou poznámkou alebo do rozpravy?

Poslanec M. Kňažko:

S faktickou poznámkou. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím.

Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by dať procedurálny návrh, aby dnešné rokovanie pokračovalo do 21. hodiny.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Kanis. Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predseda, ctená Národná rada,

je skutočne trápne, že vlastne pár mesiacov po prvom roku existencie Slovenskej republiky sa tu rozhoduje o takej závažnej veci, ktorá má čo povedať aj do osudov tohto Štátu, procedurálnymi návrhmi a faktickými pripomienkami. V každom vyspelom parlamente by sa o tejto veci diskutovalo hodiny a dni.

Ak máme rozhodovať o takejto veci, tak som za to, aby sa po vystúpení pána prezidenta, kedy sa hovorilo iba z jednej strany, celý problém tohto štátu rozobral zo všetkých strán. Preto vyzývam premiéra, aby vystúpil teraz tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Po jeho vystúpení je žiadúce, aby sa vyslovili k tejto záležitosti nielen všetky parlamentná kluby, ale aj poslanci, ktorí považujú za potrebné vysloviť sa k osudovej otázke štátu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Návrh na odvolanie alebo vyjadrenie nedôvery vláde vyjadril alebo predniesol pán poslanec Pittner. Zastupuje Kresťanskodemokratické hnutie. Chcel by som požiadať, nadväzujúc na slová pána Kanisa, aby zdôvodnili nielen suchými paragrafmi, ale aby zdôvodnili, prečo tento návrh podali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, chcem iba pripomenúť, že pán poslanec Pittner predložil hárky s podpismi 49 alebo 50 poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, to znamená, nie iba poslancov Kresťanskodemokratického hnutia. Áno, boli medzi nimi aj podpisy poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, súhlasím s návrhom pána kolegu Kanisa, že je to vážna otázka, o ktorej sa má vecne diskutovať. Poslanecký klub KDH je za to, aby sa o tejto veci vecne diskutovalo, a práve preto sme dali návrh, aby sa dnešné rokovanie predĺžilo aj po 19. 00 hodine. Ale prosím, keď tento návrh neprešiel, nepochybne bude debata o tom pokračovať zajtra. Samozrejme, sme za to, aby táto debata bola vecná a nie iba debata technickými poznámkami.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, vzácni hostia,

iste je tu dosť ľudí, ktorí na túto chvíľu čakali s veľkým napätím, a ako vidím, aj s radosťou, ktorú prejavili pri dodatku, dovetku alebo epilógu pána prezidenta, ktorý napriek tomu, že povedal, že nám predkladá písomnú správu, nám tieto veci, ktoré povedal, nepredložil písomne. Bol to jeho epilóg, dovetok, a možno, že to boli iba jeho sny.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Pittner podobne predniesol zasa taký úzky a malý prológ, ako niekedy niektorý iný pán poslanec Kresťanskodemokratického hnutia, keď z tohto miesta obvinil ministra Soboňu, že je zodpovedný za to, že sa dožívame najnižšieho priemerného veku v Európe a za ďalšie zdravotné problémy obyvateľstva tejto republiky. Áno, bolo to od vás a poslanca Kresťanskodemokratického hnutia. Je mi veľmi ľúto, že dnes opätovne to bol poslanec Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý tu predniesol pár suchých lži, ktoré sa nazakladajú na pravde. Ani jedno slovo nie je vecne podložené. Prosím vás pekne, bol by som rád, aby bola taká procedurálna podmienka, aby všetci poslanci aspoň dostali tento návrh písomne, ako dostávame písomný materiál ku všetkému rokovaniu, aby bol tento rozmnožený a rozdaný všetkým poslancom, aby sne si mohli aspoň sami pre seba rozanalyzovať, tých pár neprávd, ktoré sú tam napísané - áno, pán poslanec František Mikloško, vás sa to tiež týka -, aby sme si to mohli nejakým spôsobom rozanalyzovať a, pochopiteľne, zaujať k tomu stanovisko. To je môj návrh, aby sne dostali písomný materiál, všetci poslanci.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa pán poslanec Slota. Poslanec J. Slota:

Vážení prítomní,

je mi veľmi sympatické, ako vystúpil pán poslanec Kanis. Skutočne, pri takýchto dôležitých rozhodnutiach, aké ja určite danie dôvery alebo nedôvery vláde, nie je to záležitosť, pol hodiny alebo hodiny. Osobne sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Kanis a navrhujem, aby pán premiér vystúpil jednak so svojím názorom k obvineniam, ktoré vzniesol - dá sa povedať - pán prezident, a potom by sme prerušili schôdzu s tým, aby si každý poslanec utvoril svoj vlastný názor a zajtra ráno by sme pokračovali v tomto bode programu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

práve tá časť správy pána prezidenta, kvôli ktorej je teraz táto situácia, kvôli ktorej toľko debatujeme, ako spomenul kolega Rea, sa mi vidí, že nám nebola daná písomne. Na túto správu sne nevedeli ani reagovať, jedným slovom, dopredu sme ju nemali, hoci sme ju mali mať. To je jeden moment.

Druhý moment - celkom nesúhlasím s pánom kolegom Slotom, aby predseda vlády vystupoval dnes. Neviem, kedy sa mu ten materiál dostal do rúk, ale viem isto, že pán prezident si ho dlho týždne pripravoval. Tak dajme aj predsedovi vlády nejaký čas na to, aby si ho mohol aspoň prečítali a aby mohol o ňom hovoriť. A to isté platí aj o poslancoch HZDS. Neviem, či vy, poslanci, vážení kolegovia, máte tento materiál, či budete môcť kvalifikovane k nemu hovoriť. Navyše, čo hovoril pán prezident, je jednoznačné, že voľby podľa toho musia byť čo najrýchlejšie. Pán prezident nás na to jednoznačne upozornil. A upozornil na ďalší moment, že tu nie je len kríza parlamentu, kríza vlády, ale je tu aj kríza inštitútu prezidenta, čiže aj o tom bude treba hovoriť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Žiadal by som, aby nám bol zajtra ráno predložený do lavic návrh pána Pittnera aj B podpismi poslancov, ktorí tento návrh podpísali. Navrhujem ukončiť dnešné rokovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Keďže pán premiér bol vyzvaný, aby vystúpil, chcem sa spýtať pána premiéra, či chce vystúpiť teraz alebo zajtra.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Vážené dámy a páni, vážený pán predseda,

veľmi rád využijem, že mi dáva Národná rada šancu vystúpiť. Kedysi to nebývalo zvykom v týchto miestnostiach. Ale, prosím, nemal som možnosť oboznámiť sa a prejavom pána prezidenta. V dobe jeho prejavu som prijímal delegáciu Svetového židovského kongresu. Písomné záznamy o tom nie sú. členovia vlády sa s týra zoznamujú. Bohužiaľ, ja som bol prítomný na rokovaní v sále vzadu, takže som sa nezúčastnil ani rokovania vlády, a nemám ani tie podklady, ktoré má vláda. Budem si preto považovať za česť môcť zajtra k týmto veciam vystúpiť. Ale, prosím, nechcite to po mne dnes. Neviem, k čomu sa nám vyjadriť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Je tu ešte procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Kňažko, aby sme rokovali do 21. hodiny.

Poslanec M. Kňažko;

Svoj návrh sťahujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán Kňažko návrh sťahuje. A ja tu procedurálny návrh pána poslanca Hudeca, aby sme hlasovanie o tejto veci vykonali tajným hlasovaním. O touto ešte teraz dám hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 142 poslancov.

Budeme hlasovať, kto je za to, aby tento bod programu bol vykonaný v tajnom hlasovaní. Kto je za tajné hlasovanie?

Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že môžem ukončiť rokovanie dnešnej schôdze. Zídeme sa zajtra o 9. 00 hodine.

Druhý deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budenie pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že je 130 prítomných poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

V prerušenej 27. schôdzi Národnej rady budeme pokračovať, tak ako sme sa včera dohodli, rozpravou k schválenému bodu programu, ktorým je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Uvedený návrh pánov poslancov, tak ako ste to včera odhlasovali, vám bol rozdaný. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Prvý sa do rozpravy hlási pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia, milí hostia,

chcel by som zaujať stanovisko k záležitostiam, ktoré Ba odohrali včera. Najprv chcem povedať, že oceňujem stanovisko pána poslanca Kanisa, Ktorý trval na tom, že keď je

vláda alebo jej premiér obvinený, musí mať právo obhajovať sa. Rád by som pripomenúť tým, čo tu už boli, i tým, to ešte tu neboli, že už raz sa tak stalo, že pánu premiérovi bolo odmietnuté slovo obhajoby pri rozhodovaní o tom, aký bude osud vlády.

Dovoľte len krátku poznámku k prejavu pána prezidenta. či sa nám to páči alebo nie, či sa to páči aj autorom, tento prejav bol akcelerátor krízy. Som presvedčený, že z hľadiska toho, aby sme zmierňovali tieto konflikty, charakter prejavu prezidenta sotva k tomu prispel.

Dovoľte však, aby som sa venoval celkom inému a pritom mimoriadne dôležitému. Dovoľte, aby som hovoril o ton, že tu už raz bolo, že premiér bol neúnosný. Môžem vám povedať, pretože som pritom bol, ako to prebiehalo. Ja som sa hlavných šedých eminencií VPM vypytoval: Preboha, prečo teraz odvolávať premiéra, keď konečne máme premiéra, ktorý je dostatočne dôrazný, dostatočne bystrý, ktorý je dostatočne usilovný, ktorý teda namiesto iných vlastnosti, ktoré mali dovtedy slovenské reprezentácie, má schopnosti vzdorovať, udržovať záujmy Slovenska? A dostal som jednotnú odpoveď: Je jednoducho neúnosný, je jednoducho nežiadúci. Je neúnosný pre nás, teda pre VPN, je neúnosný pre českých partnerov, je neúnosný pre Hrad. A znova sme tu v tejto situácii a máme jednu podobnú paralelu. Myslím, že by sme sa mali nad tým vážne zamyslieť a pýtať sa, čo je teda ten dôvod neúnosnosti.

Predovšetkým dôvodom neúnosnosti nie sú určité povahové črty jedného alebo druhého človeka. Stojí za tým určitá tendencia posudzovania správania sa premiéra v zložitých a konfliktných situáciách. Ktosi posudzuje, či je ústupčivý, či je ochotný okamžite prijať stanovisko svojich súperov alebo či udržuje záujem Slovenska ako prvoradý. Pýtam sa, akú vládu potrebujeme? Potrebujeme zase vládu, ktorá mala návyky

provinčných vlád, ústupčivých, nekoncepčných, zakaždým vyhovujúcich všetkým tlakom vonkajších i vnútorných síl, alebo potrebujeme vládu, ktorá v týchto ťažkých situáciách neustupuje a denno-denne sa derie s problémami a snaží sa riešiť veci v prospech Slovenska?

Dovoľte, aby som povedal niekoľko slov aj k samotnému pánu Mečiarovi. Pán Mečiar je istotne človek ako my všetci a istotne iná aj svoje dobré, aj svoje zlé vlastnosti alebo nedostatky. To je celkom prirodzené. Všetci máme aj dobré aj zle vlastnosti alebo určité črty, ale rozhodujúce je to, či prevažujú tie dobré črty, či z hľadiska funkčnosti pre potreby tohoto štátu, pre potreby tejto situácie prevažujú tie dobré alebo nie.

Dovoľte, aby som spomenul zásluhy, na ktoré sa teraz skoro zabudlo. Rad by som povedal, že tieto zásluhy samotného premiéra sú naozaj veľké. Môžem vám povedať ako účastník všetkých rokovaní s ODS, že zásluhy pána Mečiara boli rozhodujúce pritom, kedy v podstate sa dohodlo, že sa konečne bude rokovať ako rovný s rovným a že takýmto spôsobom sa bude riešiť slovenská otázka ako rovnocenná otázka ostatných národov.

Ďalej zabúdame na to, že dôsledkom tohoto účinku bolo to, po čom sa tisíc rokov prahlo - samostatnosť. Prišla bez kŕčov, prišla bez bolesti, prišla bez krvi, prišla veľmi kultivovaným spôsobom. Dosiahli sne vo veľmi krátkom čase vybudovanie inštitúcií, alebo ak chcete, zárodkov inštitúcii, pretože niektoré inštitúcie nie sme v stave zvládnuť úplne dokonalým spôsobom za jeden rok, ani za päť rokov. Sú záležitosti, ktoré sa musia cizelovať, musia sa vyvíjať veľa rokov.

Ďalej by som bol rád, aby sa nezabudlo na to, čo sa spravilo, ako rýchlo a, povedal by som, elegantne sa uskutočnila zmena peňazí, a to všetko navzdor cudzím záujmom. A všimnite si ďalej inšie - ako sa správa táto vláda pri tvrdých konfrontačných situáciách, keď sa vynucujú určité záujmy určitým spôsobom. Prvá požiadavka bola hneď na začiatku na devalváciu 30 až 36 t. A pozrite sa, akým spôsobom táto vláda čelila tejto situácii. Celé mesiace dojednávala, dokiaľ neprialo k určitému rozumnému vyváženiu tohoto postupu.

Takisto pri riešení pokusu z druhého štátu rozhodovať o otázkach slovenského štátu. Klasický pokus, dajme tomu, maďarskej reprezentácie vytvoriť znovu takú situáciu, aby sa z Budapešti rozhodovalo o slovenských záležitostiach a nie z Bratislavy. V tejto oblasti sme jednoducho zachovali tvár, zachovali sme slušnosť. ale zachovali sme aj dôraznosť. Ďalší príklad: Aký problém bol problém vyrovnania štátu s cirkvami. Prebehol mimoriadne úspešným, tolerantným, solidárnym spôsobom. A znova vám pripomínam, akým vleklým, akým belavým, akým nečistým spôsobom prebieha toto vyrovnanie v susednej Českej republike. Keď by sme tieto skutočnosti zobrali do chladu, musíme uznať, že vo svetle trendov, ktoré boli už začaté dávno predtým, sme vlastne urobili veľmi veľa.

Dovoľte, aby som vám pripomenul, aký bol trend v minulých rokoch. V roku 1990 hrubý domáci produkt poklesol o 27 %, v roku 1991 o 15, 3 %, v roku 1992 o 10 % a v roku 1993 o 4 %. Dobre si všímajte, kde vlastne bol vrchol, kde bol zlom, či v tejto vláde alebo inej. Zoberme reálne príjmy - mínus 2, 5 % v roku 1990, v roku 1991 mínus 29, 7 %, v roku 1992 mínus 1, 7 % a v roku 1993 mínus 3, 4 %. Ceny potravín v roku 1990 plus 16, 8 %, v roku 1991 plus 70, 6 %, v roku 1992 plus 14 %, v roku 1993 plus 4 %. A môžem tak pokračovať v priemyselnom tovare a vo všetkých parametroch, ktoré sú určujúce pre to, aby sa hodnotila situácia. Tento stav úpadku bol touto vládou sústavne brzdený a vedený na sploštenie krivdy a na postupné zastavenie neduhov minulosti.

Rád by som povedal, že svet je, či sa nám to páči alebo nepáči, silové pole. My si teraz myslíme, že keď bude vymenená vláda, keď bude povoľnejší premiér, tak všetky veci okolo nás sa vyriešia. Nie je to pravda. Svet je silové pole, v ňom siločiary cudzích záujmov jednoducho pôsobia a nikde sa nedosahujú veci nejakým ľahkým spôsobom. Rád by som pripomenul len tie ťažké a na ostrí noža prebiehajúce rozhovory, ktoré teraz robí Európska únia so štátmi, ktoré majú pristúpiť - s Nórskom, Švédskom, Fínskom, atď. To všetko je tu trvalo, to nebudem zmenené. To nezmení žiadna tvar premiéra, to je trvalý zjav pôsobenia protichodných záujmov, a s týra musíme počítať.

Chcem zdôrazniť, že to najdôležitejšie, čo musíme dosiahnutí a čo, samozrejme, pôsobí dlhodobo, je otázka konkurencieschopnosti. Ani teraz a ani po skončení čakacej lehoty a prípadnom vstupe Slovenska do Európskej únie nepôjde o nijakú prechádzku. Pôjde o tvrdé súperenie o konkurencieschopnosť, o schopnosť udržať sa ako svojprávny priestor a ako priestor spôsobilý vzájomnej kooperácie.

Rád by som ešte povedal, že by sne si mali všimnúť jedno kresťanské príslovie, jeden kresťanský princíp. Všetci sme, ako som povedal, v niektorých oblastiach vynikajúci a v niektorých oblastiach menej vynikajúci, alebo máme aj svoje chyby. Ale je dôležité povedať, kto je dokonalý a bez viny, nech prvý hodí kameň. Nech prvý hodí kameň do premiéra, ktorý má takú veľkú zásluhu na slovenskej štátnosti, takú veľkú zásluhu na tom, že sa začali riešili konečne veci doma a domácim spôsobom. Varujem pred ďalším prehlbovaním hašterivosti. Nie je dobrí. Musíme podlá vzoru a spomienok na nešťastné Svätoplukove prúty prejsť na iné riešenie.

A ešte jedna poznámka. Často sa tu uvádzalo a skloňovalo, že ešte nie sú dotvorené hnutia, že treba vyčkať, kým sa

dotvoria a podobne. A čo sa za tým cynicky skrýva? Ešte nie je jedno aj druhé koaličné hnutie dostatočne rozobraté, dostatočne prelanárené, a teda nemôže zmeniť taký stav síl, aký navodili demokratické voľby. Prosím, rozmýšľajme nad tým. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder.

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pán poslanec Pittner včera predložil návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi, ktorý podpísalo ďalších jeho 49 sympatizantov. Návrh na vyslovenie nedôvery je napísaný v odôvodnení jednou vetou na deväť riadkov. Táto veta je tak všeobecná, že ak obvinenie na súde by malo vyzerať podobným spôsobom, tak dve tretiny našej spoločnosti by mohli byť odsúdené. Preto žiadam všetkých tých, ktorí sa pod toto podpísali, aby láskavo zdôvodnili a konkretizovali vyslovenie nedôvery pánu premiérovi v konkrétnych faktoch a argumentoch.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Kto sa hlási ďalej do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

chcel by som doplniť pána Gauliedera a chcel by som vám pripomenúť, že rozhodnutím o tom, že padol návrh na odvolanie predsedu vlády, je následne rozhodnutie aj o ton, že podlá článku 116 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády. Čiže, naše rozhodnutie je práve o toto vážnejšie. A skutočne, aj ja trvám na tom, aby kolegovia, signatári návrhu na odvolanie predsedu vlády zdôvodnili svoje rozhodnutie argumentami. Nie som schopný na základe tých deväť riadkov - a dúfam, že ani ďalších sto kolegov, ktorí toto nepodpísali -, rozhodovať nie o osude Mečiara, nie o osude vlády, ale o osude občanov slovenskej republiky. Chcem vám pripomenúť, že vo svojom včerajšom prejave pán prezident tiež netrval na tom, aby vláda podala demisiu.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Hlási sa pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní,

včerajší deň bude v histórii Národnej rady Slovenskej republiky poznamenaný predovšetkým dvoma skutočnosťami, prvá: Prezident republiky prvýkrát predniesol na parlamentnej

pôde správu o stave Slovenskej republiky. Druhá: Skupina 50 poslancov predložila návrh na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara. Správu pána prezidenta bude treba podrobiť podrobnej analýze. Ja som ju študoval asi tri hodiny, urobil som si z naj určité závery, a nám k nej niektoré kritické pripomienky, ktoré vám chcem predniesť.

Pán prezident opakovane žiada, aby krajinu spravovala vláda širokej koalície. Pritom nevylučuje ani inú možnosť riešenia súčasnej situácie cestou predčasných parlamentných volieb. Máme prvú požiadavku chápať tak, že pán prezident neakceptuje výsledky posledných parlamentných volieb do Národnej rady, alebo, že nie je s nimi spokojný? Ak je to tak, takéto hodnotenie mi pripomína výrok známeho funkcionára Verejnosti proti násiliu, ktorý povedal, že ľudia si pri voľbách pomýlili volebné urny s odpadovými košmi.

Ak je to kríza vzniklá tým, že 17 poslancov opustilo poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, ponúkali sne logické riešenie: urýchlené skončenie volebného obdobia a uskutočnenie volieb v júni tohoto roku. Je známe, že Národná rada Slovenskej republiky tento návrh ústavného zákona neschválila. Pán prezident vyjadril názor, že prv ako v jeseni tohoto roku nebude možné uskutočniť voľby ani prostredníctvom referenda. Ani s týmto názorom sa nemôžem stotožniť. Ak by sa referendum uskutočnilo v závere tohoto mesiaca, čo bolo možné urobiť, ak by bola takáto ochota z jeho strany, bola by sa splnila aj 90-dňová lehota, ktorú požaduje článok 97 ústavy a voľby by sa dali uskutočniť v júni tohoto roku. Ten kto voľby organizoval alebo ich pripravoval potvrdí, že tri mesiaca na ich prípravu naozaj stačia. Je možné aj iné riešenie. Ak by Národná rada na tomto zasadaní schválila uskutočnenie volieb na koniec júna, mohlo by súčasne s nimi prebehnúť aj referendum k ostatným dvom otázkam, čo článok 97 ods. 2 ústavy pripúšťa.

Musím polemizovať aj s tou častou správy, v ktorej pán prezident prenáša zodpovednosť za to, že Slováci sa cítia na juhu Slovenska izolovaní, len a len na štátne orgány. Naopak, myslím si, že hlavnú vinu na tomto stave majú orgány miestnych samospráv príslušných obcí alebo miest. Tým nechcem a nemienim exculpovať ani štátne orgány. Ak predseda okresného súdu vyhlási, že nepojednáva v štátnom jazyku, pretože by mu to zvyšovalo náklady na pojednávanie, ak sa zákon o jazyku v obci porušuje v celej šírke, tým sa treba vážne zaoberať. Ale najväčší dosah sa občanov, na ich výchovu majú orgány samosprávy, ich poslanci, ktorí sú v neustálom a bezprostrednom styku s občanmi, majú možnosť bezprostredného pôsobenia na nich. Preto nie je možné a správne viniť, z porušovania právneho poriadku v týchto častiach Slovenska len štátne orgány.

Úplne súhlasím s tou častou, v ktorej pán prezident volá po politickom a občianskom zmierení. Myslím si, že je to jediná, zdôrazňujem, jediná cesta vedúca k individuálnej a spoločnej prosperite Slovenskej republiky.

V ďalšej časti správy, ktorú pán prezident nerozdal a ktorú sme získali prepisom stenogramu, pán prezident, žiaľ, na túto zásadu zmieru zabúda. V niektorých častiach napáda vládu aj premiéra spôsobom, podľa mňa, nedôstojným a nezlučiteľným s postavením prezidenta. Čo si mám myslieť o tvrdení, že v parlamente i v značnej časti verejnosti sa čoraz viac a častejšie zdôrazňuje, že terajšia vláda personifikovaná premiérom stráca morálny titul legitimity, ktorý je spolu s demokraciou nezlučiteľnou súčasťou legitimity noci? Vláda má teda právnu legitimitu danú výsledkami volieb na svoju existenciu, ale nie morálne opodstatnenia? Sú teda výsledky volieb privrie relevantné, ale nie morálne? Inými slovami, je nemorálny náš právny systém? Alebo je nemorálny Mečiar, Hofbauer a ostatní členovia vlády? Ak áno, treba to

konkretizovať, ale ak ostáva len pri obvinení bez dôkazov, je to opäť nedôstojné, a podľa mňa, zámerné.

Osobne sa ma dotkli najmä dve časti zo správy pána prezidenta. Tá, v ktorej objavuje premiéra, že ho prosil, aby pána Lexu schválil do funkcie ministra pre privatizáciu, pretože Hnutie za demokratické Slovensko už nemá peniaze na výplaty, atď. Som členom tohoto hnutia, na ktoré tu bol vrhnutý tmavý mrak, preto som nútený žiadať z tohoto miesta: pán prezident, dokážte to, inak budem nútený myslieť si o tomto výroku svoje.

Ďalej sa ma osobne dotkla tá časť, v ktorej pán prezident tvrdí, že pán premiér je schopný spolupracovať len s luďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pre mňa je to osobne urážka. Spolupracujem s pánom premiérom a nie som mu nijako zaviazaný, nie som ani jeho vazal, ani vazal nikoho iného, ale vážim si to, čo pán premiér pre Slovensko robil a robí, pre ľud tejto krajiny, a to aj v tom čase, keď 30 poslancov z 50, ktorí dnes žiadajú jeho hlavu, hlasovali proti zvrchovanosti Slovenska, proti ústave, a keď potom ani prstom nepohli pri budovaní jeho samostatnosti. Preto ma ich návrh neprekvapuje, veď proti vláde samostatného Slovenska boli od jeho začiatku. Ale vy, poslanci zo skupiny pána Kňažku, vy pán Hrnko, pán Kačmár a ostatní, pokiaľ vo vás nedominuje nenávisť, vy, ktorým ležal a leží na srdci osud Slovenska, prosím, domyslite následky toho, čo robíte. Alebo po vás žiadam priveľa? Len vám chcem pripomenúť, že tu sa nehrá o Mečiara, tu je v stávke samostatnosť. Slovenska. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. Kto ďalší sa hlasí do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa B. Pavlovičová:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

milé kolegyne, kolegovia,

n

je mi veľmi ťažko po včerajšom dni, ale dovoľte, aby som aj ja povedala niekoľko názorov a myšlienok.

Po prvé - k poslancom Kresťanskodemokratického hnutia. Páni, vy sa nazývate Kresťanskodemokratické hnutie. Veď vy s kresťanstvom a s demokraciou nemáte nič spoločné. Vy ste dávno zabudli, že Boh je láska a láska je Boh, a že o účasť vo vláde sa treba podieľať poctivo vo voľbách a nie takými praktikami, aké máte vy, pán Čarnogurský, Mikloško, Pittner a spol.

Po druhé - k vám všetkým, ktorí ste rozhodnutí odvolať túto slovenskú vládu. Keď poviete "a", treba povedať aj "b". Od toho dňa, keď ju odvoláte, preberáte na seba zodpovednosť za vývoj v tomto štáte, za osudy všetkých obyvateľov od "a" až po "z", so všetkým čo s tým súvisí. Nezabudnite na to.

A po tretie - tento parlament nemal šťastnú ruku pri výbere prezidenta. /Prejav nesúhlasu v sále. / Som veľmi presvedčená, že keby bol prezidentom pán Prokeš, nikdy by na pôde tohto parlamentu neodzneli slová /prejav nesúhlasu v sále/, - nechajte ma dohovoriť, ktoré sme si tu včera vypočuli.

A na záver jedno konštatovanie, ktoré ma teší aj upokojuje v týchto kritických a vážnych dňoch. Božie mlyny melú pomaly, ale spravodlivo, a kto čím hrešíva, tým i končíva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Pavlovičovej. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Prosím, pán poslanec Rybanský.

Poslanec M. Rybanský:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

nie je tomu tak dávno, čo som prišiel do tohto parlamentu a keď som sen vstupoval, cítil som hrdosť, nad tým, že budem môcť pomôcť novovytvorenej, storočiami želanej Slovenskej republike k rozkvetu, aby sme dokázali svetu, že slovenský národ nie je o nič horší ako ktorýkoľvek z iných národov v Európe alebo vo svete. No od prvej chvíle sa tu stretávam medzi vami len s prejavom deštrukcie a útokmi proti všetkému, čo koalícia do parlamentu priniesla, až na svetlé výnimky. Niet konštruktívneho návrhu uľahčujúceho postavenie Slovenska či už doma alebo vo svete.

Vystúpenie pána prezidenta, hoci si ho veľmi ctím, pretože je jeden z atribútov slovenskej štátnosti, pripadá mi ako výstrel z Auróry, ako signál na útok proti súčasnej vláde. Je veľmi smutné, že pán prezident, ktorý sám vyšiel z vládneho hnutia, nepodporuje snahy tohto hnutia a snahy rozvíjať nás mladý štát. On, ktorý mal byť smerujúcim prvkom, nadstranícky, uvážlivý, sám sa stal signalizátorom útoku na súčasnú vládu, proti rozvoju štátu, proti stabilite, proti Slovensku.

Výhovorky na ekonomické problémy štátu sú plané, pretože ekonomická kríza nie je len na Slovensku, tá je všade okolo nás. Tí, ktorí nie sú zaslepení vidinou uzurpovania

moci, to vidia. Ako však činy opozície ukazujú, pre nich je všetko zlé dobré, napriek tomu, že opozícia je také hnutie, ktoré v názve má kresťanstvo. Bohužiaľ, iba v názve. Z ich vystúpení však šľahá plameň pekelný.

Zásadne som proti vystúpeniu pána poslanca Pittnera, pretože dôvody, ktoré uvádza, sú nepodložené a scestné. Tu už nejde o žiadne žabomyšie vojny, vážení, tu ide o Slovensko.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Predpokladala som, že po včerajších výzvach ako prvý v dnešnej rozprave vystúpi navrhovateľ vyslovenia nedôvery pánu premiérovi a podá konkrétne fakty a zdôvodnenie svojho návrhu. Dnes tu boli ďalšie výzvy a predkladateľ sa nemá k činu. Preto opäť vyzývam predkladateľa tohto návrhu, aby zdôvodnil svoj návrh, pretože tento návrh je nekonkrétny a zavádzajúci.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Hlásil sa pán poslanec Hrnko do rozpravy.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, dámy a páni,

v tejto miestnosti za štyri roky môjho poslancovania Som zažil už všeličo. Bol som svedkom pádov i vzostupov nášho parlamentarizmu. Bol som svedkom budovania nového spoločenského systému i nového štátu. Táto práca ma uspokojovala a nič vo svojom živote som neprivítal s takým nadšením, ako vznik našej nezávislej Slovenskej republiky. Nik nemôže povedať, že som za ňu úprimne nebojoval a že aj dnes ju nechápem ako vrchol našich národných štátoprávnych ambícií.

Živo sa pamätám na búrlivé debaty v apríli 1991, keď bol pán Mečiar odvolaný po prvýkrát z postu premiéra vlády Slovenskej republiky. Z tohto miesta sa na jeho hlavu liala riava síry a ohňa. Dokonca jeden lekár, politik, neviem v čom bol vlastne odborník, sa pokúšal vtesnať, slovenské politické problémy do čísla lekárskej diagnózy ohováraného. Hovorím ohováraného, lebo pánu Mečiarovi nebola vtedy daná možnosť vystúpiť pred týmto plénom. Všetky pokusy dokázať v konfrontácii s Vladimírom Mečiarom opačnú pravdu, akú prezentoval on, však žalostne zlyhali. Dokonca s opačným účinkom sa stretlo i snažné prosenie spoza Moravy tesne pred voľbami roku 1992. Podľa môjho názoru základom neúspechu týchto politikov bolo, že nepochopili logiku vývinu na Slovensku a že spor nespočíval v tom, ako sa vysporiadať so zlým Mečiarom a s ním spojenými zlými nacionalistami, ale v tom, ako zabezpečiť demokratickú budúcnosť pre nové samostatné Slovensko. To naši federalisti nepochopili, mnohí to nepochopili dodnes, a preto sme opäť svedkami tohto konfliktu, opäť sa stretávame s praktikami, ktoré včera kritizoval pán prezident.

Z tohto miesta by som chcel poznamenať, že v poslaneckom klube som to bol ja, ešte v bývalom poslaneckom klube SNS, ktorý presvedčil klub, aby jeho poslanci hlasovali za Michala Kováča, lebo neboli všetci presvedčení, že budú hlasovali správne. Po roku činnosti pána prezidenta musím povedať, že som na to hrdý, že som pána prezidenta volil a že som presvedčil aj ostatných, aby ho volili. /Potlesk. / Tak vtedy, ako aj dnes základným problémom je, ako pokračovať v ideáloch nežnej revolúcie, v ideáloch roku 1989, a ako ich realizovať v podmienkach samostatného slovenského štátu. A tu by si mal odpovedať každý občan, každý politik. Mal by si zodpovedať základnú otázku, aké chce mať budúce Slovensko, aké chce mať budúce samostatné Slovensko, akú chce mať spoločnosť, aký politický systém. Slovensko nepotrebuje ani vodcu, ani nikoho iného, Slovensko potrebuje fungujúcu demokraciu. /Potlesk. /

A teraz sa musíme pýtať, či chceme mať Slovensko rozdelené na dobrých národovcov a zlých nežičlivcov a zapredancov, alebo chceme mať Slovensko kooperujúcich občanov, ktorých cieľom nie je uchmatnúť, rozkradnúť, alebo defraudovať spoločný majetok, ale pracovať spoločne pre blaho všetkých a, samozrejme, pritom i pre blaho vlastné. Či chceme mať Slovensko plné zradcov, politických stroskotancov, cudzích agentov, alebo Slovensko sebavedomých občanov, ktorí si ctia názor druhého, vážia si nielen svojho politického spojenca, ale aj svojho politického protivníka, lebo len v slobodnej výmene názorov je možné zabezpečiť našu budúcnosť, skutočnú prosperitu Slovenska. Nechcem takú politickú moc, ktorá pokladá opačný názor za zradu, za zapredanectvo, za nepriateľstvo. To sme tu už mali 40 rokov. A verím, že nikto to nechce, ani tí ľudia, ktorí kričia pred Národnou radou, ani tí nechcú, aby sme tu mali späť tých 40 rokov. Každý občan si musí odpovedať na otázku, čo je lepšie, či škaredá pravda alebo pekná lož.

Zatiaľ sa nám tu predkladajú rôzne ľúbivé slová, pekné rečičky o tom, aký tu máme hospodársky zázrak, ako zabezpečujeme pracovné príležitosti, pôžičky, atď., avšak skutočnosti je na hony vzdialená týmto pekným rečičkám. Sme tu svedkami postupného hospodárskeho úpadku, svedkami toho, že napriek tomu, že národný dôchodok nerastie, teda nevytvára sa nové bohatstvo, na jednej strane nám bohatnú, vytvárajú sa obrovské klany rôznych zbohatlíkov, a na druhej strane sa nám tu zbedačujú široké vrstvy obyvateľstva. To nie je žiaden komunizmus, to je reálna pravda, pretože poctivé zbohatnutie je len také, ktoré prináša vytváranie nových hodnôt, nie ich prerozdeľovanie.

Pýtam sa z tohto miesta: Pán premiér, je morálne, aby v čase, keď na Slovensku rastie nezamestnanosť, sa korumpovali poslanci ďalšími platmi zo štátnej kasy, aby títo poslanci vládneho hnutia poberali ďalšie požitky, aby sa zo štátnej kasy vydávali prostriedky vtedy, keď niet na rodinné prídavky, sociálne podpory na zvýšenie dôchodkov? Pýtam sa, pán premiér: Je morálne, aby sa za tejto situácie, prakticky zadarmo alebo za smiešne sumy v rámci tzv. privatizácie, ktorá sa naštartovala po 15. februári, drancovalo slovenské národné bohatstvo a odpredávali sa perly slovenskej ekonomiky neznámym spoločnostiam s ručením obmedzeným - kúpele Piešťany, Slovakofarma Hlohovec, Tešia Stropkov? A mohol by KOU menovať, ďalej a ďalej. Máte ešte morálne právo hovoriť o prenikaní maďarského kapitálu na Slovensko, keď sa prednedávnom odpredal Mäsokombinát Humenné fabrike v Debrecíne a otvoril sa im priestor na slovenskom trhu? Pýtam sa, pán premiér: Je budúcnosť Slovenska v hľadaní údajných nepriateľov Slovenska, nežičlivcov, antislovákov, nepriateľov a zradcov, teda všetkých tých, ktorí majú na budúcnosť Slovenska iný názor ako je váš, alebo v hľadaní spôsobu celonárodného zmieru, porozumenia a ťahania za jeden povraz, tak ako nám to včera naznačil pán prezident? Pýtam sa, pán premier: Patrí Slovensko všetkým občanom Slovenskej republiky, všetkým občanom tohto štátu, alebo iba tým, ktorí súhlasia s vašimi niekedy celkom čudnými a často vnútorne protirečiacimi si názormi?

Takto by som sa mohol pýtať donekonečna. Tých otázok, ktoré vo vašej činnosti sú diametrálne odlišné od elementárnych ideálov demokracie a morálky, ktoré osobne vyznávam, je veľa. Preto konám tak, ako konám. Budúcnosť Slovenska nemôže spočívať v ustavičnom vyvolávaní konfliktov a ich následnom úspešnom riešení. Budúcnosť Slovenska je v občianskom zmierení, v občianskej spolupráci, v občianskej spoločnosti. A v tejto spoločnosti sú zlí len tí, o ktorých to povie súd, nie tí, ktorí majú opačné názory. Samozrejme, súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Húska, že pán Mečiar mal rozhodujúce zásluhy na tom, že sa federácia rozdelila. Áno, ale aj na tom, že sa rozdelili mnohé politické subjekty v tomto parlamente. Teda, na to je odborník. Takisto si myslím, že už druhýkrát budujeme slovenskú štátnosť v tomto storočí. Aj v tej prvej bol zápas premiéra a prezidenta o to, kto je prvý v štáte, a v tomto srdcervúcom zápase nakoniec nám táto štátnosti zahynula. Nechcem sa toho dožiť, chcem mať takú vládu, takú krajinu, kde budú ľudia kooperovať, pretože nemyslím si, že pán Černák, pán Dolgoš, pán Kňažko, pán Moravčík, pán Roman Kováč, pán Michal Kováč, to všetko sú zapredanci, zradcovia neviem čo ešte, ale že sú to ľudia hrdí, že majú svoj vlastný názor, a preto si ich vážim.

Pán Sečánsky spomínal voľby do obci a zloženie obecného zastupiteľstva. V minulom volebnom období som bol vo výbore pre štátnu správu a samosprávu. Návrh tohto zákona predložila parlamentu vláda Vladimíra Mečiara a pravdepodobne bol tento zákon vypracovaný ešte za ministrovania pána ministra vnútra. Celú svoju politickú váhu som vložil do toho, aby tento zákon nebol prijatý, pretože som vedel čo sa stane na

národnostne zmiešanom území. Vláda Vladimíra Mečiara tento zákon presadila, tak nech sa dnes nesťažuje, že je taká situácia, aká na južnom Slovensku je. Ešte by som chcel pripomenúť pánu Sečánskemu, že vláda nevyšla legitímne z volieb, vláda vyšla legitimne z tohto parlamentu. Jediným legitímnym orgánom, ktorý vzišiel z minulých volieb, je tento parlament a v tomto parlamente musí mať vláda väčšinu. Ak to nemá, tak je to chyba vlády. /Potlesk. /

Verím, páni poslanci, že sa budete rozhodovať nie podľa toho, ako vám kto prikázal, aby ste sa rozhodovali, ale podľa vášho vedomia a svedomia. Boh žehnaj Slovensko. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Do rozpravy sa ďalej hlasí pán poslanec Ľupták, potom pani poslankyňa Štefánikova.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

nič nebolo horšie ako som očakával. Veľa toho bolo lepšie ako som očakával. Tieto slová, vážené dámy a pani, neboli vyslovené medzi štyrmi očami, tieto slová boli vyslovené na prijatí slovenskej delegácie v Rade Európy prezidentom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pánom Martinézom pri príležitosti zhodnotenia jeho návštevy u nás. Skutočnosť, že pán Martinéz je politická osobnosť rešpektovaná nielen v rámci kritérií Európy, ale aj celosvetovej politiky, dúfam, že nemusím zdôrazňovať. Pre úplnosť uvediem, že tohto prijatia sa zúčastnili pani poslankyňa Kaliská, pán poslanec Fogaš, pán poslanec Fico, pán poslanec Vajda a ja.

Dovoľte mi pri tejto príležitosti spomenúť aj toľko omieľanú menšinovú politiku Slovenska a jej hodnotenie na pôde Rady Európy. Myslím si, že ak niekto interpretuje hodnotenie slovenskej menšinovej politiky v rámci Rady Európy ako negatívne a nedostačujúce, tak zavádza. Je, samozrejme, veľmi dôležité, či my, ktorí zastupujeme Slovensko v týchto organizáciách, pristupujeme k tejto úlohe len pasívne a len prijímame negativistické hodnotenia so zohnutým chrbtom, alebo aj informujeme o reálnom stave, o skutočnom stave, aký je u nás, čiže snažíme sa tých, ktorí sú rôznymi inými prostriedkami dezinformovaní, aj informovať. Je samozrejmé, že naša menšinová politika nie je optimálna a je ešte toho vela, čo musíme urobiť, čo musíme zmeniť či zlepšiť.

Myslím si však, že nepoviem nič nové, keď ukážem na zabehnuté západoeurópske demokracie, ktoré menšinové problémy riešia už dlhé desaťročia - stačí spomenúť Španielsko, Írsko, Belgicko - nie v parlamente, ale oveľa drastickejšími spôsobmi. To veľmi dobre viete, že medzinárodná verejnosti našu politiku hodnotí ako progres, čiže to znamená, že ideme dopredu. A toto, prosím, nemám z vlastnej hlavy, túto myšlienku mám z rozhovorov s poslancami Rady Európy, konkrétne aj s poslancami Rady Európy z Maďarska. Niekto sa môže opýtať, prečo o tom hovorím pri tejto príležitosti. Dôvod prečo je v zdôvodnení na odvolanie pána Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády - citujem: "Svojimi výrokmi, postojmi a rozhodnutiami znížil dôveryhodnosť Slovenskej republiky v zahraničí. " Nezostáva mi mi iné, len sa spýtať: Kto to vlastne znižuje kredit tejto republiky v zahraničí? Tí, ktorí získali dôveru od voličov vo voľbách na základe svojho programu, ktorí sa snažia, ktorí plnia a snažia sa ho plniť, alebo tí, ktorí sú zvyknutí dvíhať moc na ulici? Jedným slovom, nie ľudia, ktorí dostanú dôveru vo vláde, ale rôzni dvíhači moci z ulice. Zrejme získať si túto moc vo voľbách - na to si netrúfnu. Vážení páni z KDH, pokiaľ viem,

moje oslovenie je správne, lebo tam nemáte ani jednu ženu, a preto asi z tohto dôvodu je vaše konanie - by som povedal

- určitou úchylkou /šum v sále/, prosím vás, spamätajte sa. vážení páni, v týchto zemepisných šírkach predsa ani šupy, oni hyeny nežijú. Tu sa korisť získava v tvrdom konkurenčnom prostredí.

Už si nepamätám, ktorý z pánov poslancov včera navrhol, aby sne dostali toto zdôvodnenie aj so zoznamom dám a pánov, ktorí sa tam podpísali. Predpokladám, že to už máte, ale ktorí by ste to ešte nemali, pre úplnosť zopakujem: sú to poslanci z KDH, na tú tému som sa už zmienil, sú to poslanci maďarských strán a sú to poslanci rôznych nezávislých skupín

- tak sa volajú - klubov nezávislých poslancov. Pýtam sa, keď niekto nie je závislý na programe, na základe ktorého bol zvolený do tohto parlamentu, na čom je závislý? Nebudem túto myšlienku ďalej domýšľať, ale, podľa môjho názoru, nezávislosť v spoločnosti, kde žijú dvaja ľudia, už neexistuje. Poznám, samozrejme, všetkých týchto pánov a dámy, preto si dovolím o tejto nezávislosti pochybovať, a navrhujem, aby sa tieto kluby nenazývali kluby nezávislých poslancov, ale kluby ambiciózne prehnaných ľudí, ktorých schopnosti týmto ambíciám nezodpovedajú. /Potlesk. /

Pán prezident včera, obrazne povedané, vypustil džina z fľaše. Urobil to spôsobom nedôstojným pre hlavu štátu, zamenil si tento parlament s mítingom v PKO. Obvinil vládu, obvinil nás všetkých z nečestnosti, a preto sa čudujem, že nemá v sebe ani toľko morálnej sily, aby dnes tu sedel. A vôbec si myslím, že druhou častou prejavu pána prezidenta by sa nemali zaoberať len politici, ale aj odborníci iných profesii.

Ešte mi dovoľte zmieniť sa - pán poslanec Hrnko nám tu urobil prednášku o morálke. Aby ste vedeli zhodnotiť váhu jeho slov, dovoľte, aby som vás oboznámil s krátkou epizódkou, ktorú sme mali v našom výbore pre zahraničné záležitosti, ktorého členom je aj pán poslanec Hrnko. Ešte v časoch federácie bolo treba schváliť jeden proslovenský zákon, už si nepamätám presne čo to bolo, ale pán poslanec ako vždy nebol ešte na zasadnutí výboru, a vedel som, že vzhľadom na zloženie nám tento zákon neprejde. Tak som navrhol predsedovi výboru: Vieš čo, ja vyjdem von, aby sme neboli uznášaniaschopní, ty musíš urobiť prestávku a počkáme, kým príde pán poslanec Hrnko, on iste za tento proslovenský návrh bude hlasovať. Tak sa aj stalo. Pán poslanec Hrnko predsa len prišiel, stretol som ho na chodbe, vravím mu: Tonko, počúvaj, treba, aby nám prešiel tento zákon, dúfam, že zdvihneš ruku. Samozrejme, ale vieš čo, musíte na urobiť podpredsedom výboru, ináč nezdvihnem ruku. Žiaľbohu, doteraz ešte podpredsedom nie je, ale túto podmienku za zdvihnutie ruky si dal. Čiže zhodnoťte morálne kvality pán poslanca Hrnku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Miškovský. Do rozpravy je potom prihlásená pani doktorka Štefánikova. Ďalej sa hlási do rozpravy pán poslanec Matejka.

Poslanec V. Miškovský:

Vážený pán poslanec Ľupták,

ak ma pamäť neklame, v predchádzajúcom volebnom období ste boli predsedom rozpočtového a národohospodárskeho výboru za VPN. Pýtam sa: Čo ste spravili pre Slovensko, aké rozpočty sa tu prijímali?

Ďalšia vec: veľmi oceňujem vašu závislosť, od programu. To je vaša vec, HZDS. Oceňujem vašu závislosť od štátu. Predsa ste splnomocnencom vlády na východnom Slovensku. To je vaša závislosť od štátnej moci. Chápem, že nemôžete proti tejto vláde, ktorá je vaším druhým chlebodarcom, hlasovať, ale čo neoceňujem, to je vaša nezávislosť od zdravého rozumu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Samozrejme, vážený pán poslanec Miškovský, že môžeme debatovať o zdravom alebo o onakom rozume. Pokiaľ ten rozum tam ešte je, tak sa dá o ňom diskutovať, ale keď tam nie je, čo je váš prípad /smiech v sále/, tam sa už diskutovať nedá. Pán poslanec sa ma spýtal, čo som urobil ako poslanec VPN pre Slovensko. Odišiel som pri delení VPN do HZDS. To som urobil. /Potlesk. /

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec Hrnko sa hlásil s faktickou poznámkou.

Poslanec A. Hrnko:

Hlboko si vážim svojho kolegu pána Ľuptáka, i jeho morálny prístup k mojej osobe. Dúfam, že jeho priateľ Marcel Strýko z Košíc ho za to pochváli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Miškovský sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec V. Miškovský:

Vážený pán poslanec Ľupták, ako sa pamätám, keď sa delila VPN, asi tak dva týždne ste boli zakladateľom hnutia stredu, lebo ste sa nevedeli rozhodnúť, kam patríte, či k Mečiarovi alebo k VPN. A tým chcem povedať, že pamäť sídli niekde v mozgu, tak nejaký mozog tam asi je.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, ste na pôde parlamentu a myslím si, že toto sem nepatrí, lebo toto vtipkovanie svedčí o niečom inom.

Do rozpravy sa prihlásila pani doktorka Štefánikova, potom je prihlásený pán poslanec Ľupták a potom pán poslanec Matejka.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Vážená ctená Národná rada,

s úctou a pozorne som si vypočula všetkých svojich predrečníkov, hoci nie všetky názory, ktoré boli tu vyslovené, takisto s úctou zdieľam. Myslím, že niektoré sa pohybovali v rovine krasorečníctva, odtrhnuté od reality, a niektoré ďalšie názory v rovine osobných invektív, ktoré, podľa mňa, na túto svätú pôdu nepatria.

Dovoľte mi, aby som ako lekárka postavila diagnózu. Máme celonárodnú depresiu, pretože sa rozširuje na nespokojnosť, pocit neistoty, nestability, ohrozenia. Ale prečo? pýtam sa vás, prečo? Odkedy som v tomto parlamente, subjektívna mám dojem, že namiesto konštruktívnej práce tento parlament má jediný kľúčový problém, ktorý vydáva za problém celospoločenský, a to je problém ako odvolať vládu. Mňa zastavujú moji voliči, a oni majú, vážení a ctení páni poslanci, absolútne iné problémy. Oni majú problém ako existovať s 2 200 korunovým dôchodkom mesačne, ako urýchliť, registráciu na obchodných súdoch a milión vecných problémov. Za tých sedem mesiacov, čo som tu, to subjektívne prežívam tak, že jediný problém tu je pocit neistoty, nestability, a namiesto toho, aby sne sa vracali do vecnej roviny, riešime stále podružné veci.

Chcela by som sa opýtať, komu sme morálne zodpovední za výkon funkcie poslanca. Myslím si, že našim voličom. Tak im dajme príležitosť, nech sa znova vyjadria. Nie sme proti tonu, nikto. V starom Ríme by nás oslovovali ako senátorov, otcov vlasti. Prosia vás, tak sa aj tak chovajme. Chceme, aby vláda bola vecná, kompetentná, ale ja sa vás pýtam, vážení kolegovia: Myslíte si, že táto Národná rada v očiach svojich voličov je vecná a kompetentná?

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Štefánikovej. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Rád by som informoval pani kolegyňu predrečníčka, aj vás, ctené dámy a páni, že dosť veľká skupina poslancov dnes predložila návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady, číra sa napĺňa do značnej miery aj prianie pani kolegyne.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták sa hlásil do rozpravy, po ňom pán poslanec Matejka.

Poslanec J. Ľupták:

Vážená vláda,

vážené poslankyne, poslanci,

dovoľte mi povedať tiež pár slov a tiež, keď hovoríte o mienke svojich voličov, aj mienku mojich voličov. Ešte v prvom parlamente, keď som tu sedel, som povedal mienku voličov. Pamätám sa veľmi dobre, ako tu vyskakovali proti mne, keď som začal niečo hovorili za ľudí zdola. Povedal som, že niet čarovného prútika, aby ekonomickú reformu niekto pretvoril z rána do večera, ako sme si to predstavovali po novembri 1989. Povedal som, áno, aj ja som za trhovú ekonomiku, aj ľudia sú za trhovú ekonomiku, ale nie takú trhovú ekonomiku, ktoré bude slúžiť pre jednu vrstvu, aby bola bohatá, a druhá vrstva, ktorá celý život robila, 40 rokov tu lopotila, aby chudobnela a išla do biedy. Za takú trhovú ekonomiku nie som, ani nikdy nebudem. To SOB tu povedal x-krát. Dielo skazy začala hneď po novembri VPN. Aj pán Kňažko, ktorý je tu, sa nemá dnes čo vystatovať, takisto pán Čarnogurský, ktorý sa vzadu smeje. Majú maslo na hlave. /Potlesk. / To neznamená, že dielo skazy Mečiarová vláda nedokonáva.

Chcem len povedať, že ekonomická reforma po novembri 1989 sa mohla ináč uberať. Trhová ekonomika mohla pokračovať, ale nie tak, ako sa začala robiť. Bol tu vytvorený 40-ročný systém, to sa nedá od rána do večera pretvoriť. Ak tu niekto po novembri 1989 alebo po dvoch rokoch myslí, že tu bude vrstva bohatých a vrstva chudobných, bol som vždy za

- nech je tu vrstva bohatých aj chudobných, ale nech tí bohatí sú zo svojich mozoľov, ale nie z toho majetku, ktorý sne my tu vytvorili za 40 rokov.

Dovoľte mi, aby som teraz vystúpil ako poslanec Slovenskej národnej rady za dve -volebné obdobia, aj ako predseda Združenia robotníkov Slovenska, pretože sa pohybujem medzi týmito vrstvami väčšinou vo fabrikách, kde v dielňach s nimi komunikujem, debatujem s nimi, keď idú von z fabriky, pred fabrikou sa s nimi stretávam, na mítingoch. Je pravdou, že všetka táto zloba, ktorá tu je, sa odvíja od ekonomickej situácie, ktorá v tejto spoločnosti je, lebo od toho všetko závisí, od ekonomiky.

Myslím si, že táto reforma nemala byť hodená na bedrá len ľuďom dole a dôchodcom, ktorí celý život robili, kým mnohí študovali, získavali tri tituly, a dnes sa zabúda na dôchodcov a na ďalšie vrstvy dole, a mnohí si tu nadelíme tri aj ďalšie platy. Za to som tu bol mnohokrát osočovaný, že som boľševik, že som predvádzal gottwaldovskú rétoriku a neviem to ešte.

Pamätám si človeka, ktorý tu predo mnou vystupoval, je to môj menovec, pán Ivan Ľupták, keď pľuval na pána Mečiara na obrazovke, keď kopal do televízora, keď vykrikoval, do boľševikov mu nadával - a naraz je s ním. /Smiech a potlesk v sále. / Pamätám sa na človeka, ktorý by Mečiara v lyžičke vody utopil, a dnes sedí po jeho ruke, dnes mu pomáha. Žasnem nad tým, ako ľudia za svojou kariéru, za svojím bohatstvom idú a zapredajú sa za hocičo. A na ľuďoch mnohým z nás nezáleží. To jedno na boli. Vyrástol SOm dole, medzi ľuďmi celý život, bol som postihnutý za rok 1968, a som tu. Nikdy som sa práce nebál a ani sa báť nebudem, preto poviem pravdu tak, ako som predtým povedal komunistom, a preto sa vyhodili zo strany. Nechceli ma do strany, lebo som povedal pravdu. Bolo mi jedno, či to bol Pezlár, či Janák, povedal som im

pravdu do očí. Nemám sa čoho báť, zoberiem kelňu, idem robiť. Založím firmu, budem žiť ďalej. Ľudia so mnou pôjdu, budú so mnou robiť. Neobávam sa, a preto to tak otvorene hovorím, budem hovoriť.

Čo sa mi nepáči u pána premiéra? Pamätám sa dobre, keď sme tu odsúhlasovali platy poslancov. Prišiel na košické letisko z Ukrajiny a povedal: Skoro ma šľak trafil, že si tak, nadelili platy. Zarazilo ma to, lebo z poslancov HZDS tu nikto nevystúpil proti platom poslancov a vládnych činiteľov, že vážení, nerobte to, ekonomická situácia je zlá, aj my si musíme opasok utiahnutí, nemažeme len my si tú dierku povoľovať, a ti dole, ktorí robia, si ju uťahovať. Určite pán premiér o tom vedel, tak mal svojich poslancov inštruovať: vážení páni, nedá sa tu nič robiť., musíme si opasok utiahnuť, tieto platy si nemôžete dať, ten zákon zmietnime zo stola, alebo nebudeme tento zákon podporovať. Žiaľ, nestalo sa. On ostal víťazom, a mňa nikde ani nespomenul, že som bol proti platom poslancov. Preto tiež trochu pána premiéra odsudzujem za to, že mal plné právo na to, mal plný nárok, lebo tento zákon mal určite predtým v rukách, vláda ho mala, poslanci ho mali. Mohol to zablokovať.

Otázka navrhnutia referenda, ktorú si teraz dalo HZDS aj vláda ako tretí bod. Mrzí ma, viete, keď som tu dvakrát vystupoval ako poslanec Slovenskej národnej rady, ako jediný robotník som odtiaľto dvakrát žiadal, aby ten zákon bol prijatý. Aj listy mám doma, ktoré mi boli zaslané. A bolo povedané, že nie je možné takýto zákon prijať, pán poslanec, to sa nedá, budeme medzinárodne odsúdení a ideme proti Listine ľudských práv. A zarazilo ma, keď som povedal pánu ministrovi Tóthovi v Krokoch: Pán minister, a čo keď to dáme na referendum Združenia robotníkov? Pán minister hovoril: No, to by šlo. Tak to spravili robotnici, že sa poskladali robotníci z Martina, zo Žiaru a ďalších fabrík, aby vyzbierali peniaze, aby sme si kúpili papier, aby sme takéto referendum

spravili. A pozrite, aký podraz vám za to spraví vláda. To je najväčšia špina, ktorú spravila na nás, na robotníkov. /Potlesk. / Nehnevajte sa, to je pre mňa drzosť.

Prosím vás, ešte poviem pár viet. Predvolebnú kampaň si dobre pamätám. Pamätám si dobre predvolebnú kampaň, kde bol pán premiér. Pamätám sa, keď som bol vo Fiľakove na mítingu, keď bola položená otázka z pléna: Pán Mečiar, koľko robotníkov bude v parlamente? A on hovorí: Keď budeme potrebovať bačov, tak pôjdeme za robotníkmi, a keď budeme potrebovať do parlamentu, tak pôjdeme za právnikmi. Ďakujem za to. Odišiel som stadiaľ preč. A vtedy tam ďakovalo mnoho ľudí za tento výrok. Sľuby v predvolebnej kampani od poslancov HZDS boli veľké, vážení. Posledne som sa stretol s robotníkmi v hnúšťanskom regióne, kde povedali: Mohol by už prísť pán premiér, tu chodil po fabrike a ťahal nám medové motúzy popod nos. Už mu nenaletíme. Nás tu ostalo z 2 600 už len 500.

Viem, že prechádzame na trhovú ekonomiku, ale všetko sme nechali tak, nech to pláva, padne, a čo je dobré, je dobré. No, tí, čo sú pri bohatstve, tí pôjdu hore, a tí chudáci, čo celý život robili, pôjdu dole. Ale to nie je serióznosť, vážení. My si musíme vážiť každého človeka.

Ďalej chcem povedať pánu ministrovi Tóthovi: Pán minister, veľmi dobre sa pamätám, keď v januári alebo začiatkom februára ste vystúpili v televízii k dlhu voči Českú. Čudujem sa tejto vláde, že to nekontrolovala. Veď vyplatiť niekomu 80 miliónov v tvrdej mene, prosím vás pekne, zo dňa na deň, a pán minister sa v televízii na obrazovke usmieva, ako keby sa nič nedialo. No teda, vážení! Taká sme bohatá krajina, toľko máme tvrdej meny, toľko máme peňazí, že ešte ideme aj dávať. To je chyba vlády, tá mala po mesiaci kontrolovať, aký je prisuň tovaru, aký tovar ide od nás k nim. A teraz sa on zasmeje v televízii, však to nič, však to všetko zaplatíme. Ale kto zaplatí? Pýtam sa. Naše deti alebo kto ešte?

Druhú vec chcem povedať k ekonomickej reforme, Ktorá prebieha. Dobre tu niekto predo mnou povedal, myslím, že pán Húska, že sme vrátili cirkvi všetky majetky. Pýtam sa: Kde je robotnícky majetok? Môj kolektív dával milión ročne. Boli sme 15 ľudia. Stavali sme škôlku za 12 miliónov, ročne sme dávali Bilión zisku. Pýtam sa: Kde je môj zisk? Pýtam sa tejto vlády, pýtam sa všetkých tu. A nielen môj, ale tisícov statočných ľudí, ktorí tu pracovali. Preto nemôžem súhlasiť s touto ekonomickou reformou a ani nebudem.

Takáto reforma po novembri nebola sľubovaná, pán Kňažko. Viete dobre, čo ste na námestí sľubovali. A vidíte. Kde ste ju dotiahli. Takáto reforma nebola sľubovaná robotníkom, aby sme išli do generálneho štrajku. Každý, kto robí v závode, bude mat toľko a toľko bodov, toľkoto hodnôt, a štát nemusí vyplatiť, lebo nemá peniaze. Ale, žiaľ, čo sa stalo? Traja - štyria privatizujú, manažment privatizuje, a chudáci sa trápte. Ešte nás vyhodí na špinavej metla von. Ďakujeme za takú ekonomickú reformu. Dovidenia. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Matejka, ale s faktickou poznámkou sa najskôr hlásila pani ministerka Keltošová, potom pán minister Tóth.

Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošová:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Ľupták,

som takisto v parlamente druhé volebné obdobie ako vy, a zhodou okolností som teraz v tejto vláde, o ktorej je toľko rečí. Chcem vás len upozorniť, že návrh na zvýšenie platov poslancov bol poslanecký návrh a vláda ho neschválila.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda vlády Tóth. Podpredseda vlády a minister financií SR J. Tóth:

Poviem len faktickú poznámku. Pánu poslancovi Ľuptákovi s úsmevom musím povedať: Áno, v Krokoch som povedal, že ak je takýto návrh, referendum je možné. Žiaľbohu, nemohol som ani svojím úsmevom vám pomôcť, aby ste získali doteraz viac ako 150 tisíc podpisov, ale možno, keby ste ma boli požiadali, bol by som prišiel lobbovať medzi robotníkov.

A druhá poznámka - zaplatenie Českú. Prosím vás, nerobme už z toho až takú tragédiu. To je clearingová platba. Keby sme nemali clearing, platili by sme v tvrdej valute tak, ako platíme bývalému Sovietskemu zväzu za dodávku ropy. Máme 30 miliárd pasívne saldo obchodnej bilancie na náš bývalý sovietsky trh. To isté by sa urobilo s Českom. Máme len jednu výhodu, že platíme v slovenských korunách a českých korunách, a to je výsledok salda. Stalo sa tak za december a január. Bez úsmevu. Už nie je za február. Už sme za február lepší a predpokladáme, že v ďalších mesiacoch budeme túto otázku kontrolovať. Kontrolovať, ale len následne.

Nemáme možnosť podnikateľským subjektom, ktorá majú právo obchodovať s každou krajinou na svete, obmedzovať, tento obchod. Možem len následne robiť opatrenia, keď zistíme, čo sa stalo. Ani štatistiku nemáme. Tak sme sa rozhodli, že ideme do trhovej ekonomiky. V Maďarsku, ktoré je tak vychválené, právo obchodovať so zahraničím má ešte aj dnes len 60

obchodných spoločnosti. U nás má každý, aj súkromný podnikateľ, aj ten, čo podniká na základe živnostenského zákona. Tak to bolo prijaté vtedy, a tato vláda to zatiaľ nezmenila ani nemieni takýmto spôsobom obmedzovať práva tých, ktorým sme ich už raz dali.

Ďakujem.

/Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec poslanec Matejka sa hlásil do rozpravy.

Poslanec A. Matejka:

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

Národná rada Slovenskej republiky,

členovia vlády,

hostia a objektívne médiá Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som aj ja mohol zareagovať na to všetko, čo sa tu včera a dnes udialo z trochu iného pohľadu, aký ste tu prezentovali vy všetci.

Keď som sa včera potuloval po parlamentných chodbách, žasol som, koľko charakterných ľudí dokázalo malé Slovensko zhromaždiť do týchto relatívne malých priestorov, kde sa rodí, resp. mastí slovenská politika. Kde som sa pohol, všade som tvrdo narazil na charakter. Si za odvolanie Mečiara? Áno? Tak ty si charakter. Nie si za odvolanie Mečiara? Tak ty si ale charakter! Toto frekventované slovo vytlačilo demokraciu na ulicu. Tam sa zhromaždilo niekoľko bezcharakterných demokratov, ako boli títo obyčajní ľudia z ulice od vás pomenovaní, aby reagovali takto na počínanie veľkých synov slovenského národa, ktorí si nehanebne prali špinavé politické prádlo za peniaze tých tzv. bezcharakterných Slovákov z ulice.

Počas tohto prania som nebol v tejto izbe preto, že by som si nectil úrad prezidenta slovenského štátu, ale preto, aby som nebol historickým svedkom tejto rozliatej špiny, ktorá pri každom praní zákonite vzniká. Neodsudzujem týmto pána prezidenta, lebo neverím z rôznych dôvodov, že vodu, v ktorej pral, nenanosil do svojho koryta on. Spomínam si na to, ako niektorí ľudia tu prítomní pána prezidenta, pána Húsku a moju osobu nazývali práve pre svoje náboženské presvedčenie jezuitmi. Preto, že sme vedeli, čo máme robiť ráno, keď vstávame, čo máme robiť pred jedlom a po jedle, a komu máme večer pred spaním poďakovať, že nám dovolil prežiť tento deň. Neverím tomu ani po včerajšom extempore pána prezidenta, že toto všetko, čo sme spolu prežili od novembra 1989, bolo len predstieraním charakteru veriaceho katolíka. Miško, keď ta tak ešte môžem volať, spomeň si a uvažuj chvíľu, ale prosím ta pekne, sám.

Včera, keď som večer ako bezcharakterný človek prišiel domov, chcel som písať, ale unavený zlobou, ktorá tu vládla, som zaspal a prisnilo sa mi toto: Niekde v strede Európy bolo veľké pieskovisko a hralo sa tam mnoho malých detí na veľkých Slovákov. Jedna skupina malá veľké ústa a takéto maličké ručičky. Druhá skupina zase veľké ručiská a nápadne maličké hubíská. Iní zasa na južnom okraji pieskoviska s prstočkami hĺbili maličké jamôčky a osádzali do nich nejaké nezrozumiteľné tabule, ale pomaly, ale isto budovali svoje maličké župičky. Niekde v strede parkoviska robil koláčiky z piesku veľký chlapec, ktorý všetkých vo všetkom prevyšoval. Jeho zručnosťou a chuťou do práce sa mu robenie koláčikov začalo dariť.

Všimli si to deti z tohto istého pieskoviska i z pieskovísk iných. Radili sa, čo urobiť, aby sa tomu vo veľkému

chlapčiskovi nedarilo. /Paľo Hrušovský, prosím ťa, počúvaj, a potom hovor. / Šikovne sa zoradili, z gatiek voľačo malé vytiahli a začali za pomoci ujov a tiet z masmédií na koláčiky cikať. Cikali a cikali, až sa koláčiky začali rozpadáva t. Veľkého chlapca to naštvalo a všetky tie detičky, čo pieskovisko krížom-krážom docikali, veľký chlapec malé detičky vybacal.

Samozrejme, začal plač a niektoré utekali do Štrasburgu žalovať jednej tete. Teta prišla, utrela detičkám slzičky a soplík, prikázala veľkému chlapcovi, aby in požičal formičky a kýbliček. A, že pri ton cikaní si ocikali botičky, a nepatrí sa ísť do kostolíčka s tak ocikaným charakterom a botičkami. Pánbožkovi sa to páčiť určite nebude.

Bolo ráno a nastal normálny deň v slávnom slovenskom parlamente, plnom veľkých charakterov, úst a veľmi maličkých ručičiek. A vonku podľa nich je zasa plno bezcharakterných Slovákov. Česť vašej svedomitej práci, nech vám ju Pán Boh požehná.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu Matejkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kvasnička.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

na pána Kolegu mám takú malú poznámku: Som ochotný ako psychiater mu podať psychoanalytický výklad jeho sna. Nechcem to verejne povedať, tak len súkromne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ešte by som sa vrátila k vám, pán Ľupták, k tým nešťastným platom. Ak si pamätáte, na júlovom zasadaní pléna som vystúpila s návrhom, aby tí poslanci, ktorí nepodporili návrh o platoch, a bola som medzi nimi, vytvorili pri Národnej rada fond pre nadané alebo postihnuté deti. Vtedy ma z opozície nikto nepodporil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán podpredseda Černák, potom pán poslanec Fekete.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

keď som skoro pred rokom, resp. presne 19. marca 1993, pri svojej demisii skončil svoje krátke vystúpenie slovami: "príde chvíľa, že každý raz v živote zostane sám so svojim svedomím", mal SOm na mysli presne takú chvíľu, ako je dnešná. Chvíľu, keď nastáva skúška charakterov, chvíľu, keď po dňoch pracovnej zodpovednosti za tvorbu dobrých zákonov očitá sa každý z nás v najhlbšom význame slova zodpovednosť. Zodpovednosti voči svojim voličom, zodpovednosť voči našej republike, zodpovednosť voči svojmu svedomiu.

Preto mi dovoľte, aby som odmietol tvrdenia, že dnes sme postavení pred riešenie konfliktu hrad - vláda, že

v úzadí pracujú iné ako spoločenské záujmy, že ide o personálne konflikty a že sa otriasa v základoch slovenská štátnosť. Zásadne nie. Dnes sme postavení pred riešenie morálneho konfliktu, dnes sme postavení pred riešenie konfliktu chápania politiky.

Nebudem uvádzať nekonečné množstvo príkladov konfrontačnej politiky súčasného premiéra. Je ich dostatok na domácej scéne a aj mimo nej. Slovensko sa delí na dobrých a zlých, vzniká priepastná konfrontačná rovina medzi vládnucimi silami a opozíciou. Je to cesta, ktorá vedie Slovensko do medzinárodnej izolácie. Je to cesta permanentných konfliktov. Ale v demokratickom svete predsa vláda aj opozícia všade majú rovnaký štátny záujem. Rozdiel je len v tom, že vláda vládne a opozícia kontroluje. Sú to partneri a nie nepriatelia.

Dnes teda budeme riešiť ťažkú rovnicu. Jej výsledok však nespočíva v tom, či Mečiar áno, alebo Mečiar nie. Jej výsledok je oveľa dôležitejší a zásadnejší. Chceme mať Slovensko rozdelené na dobrých a zlých, plné nepriateľov a vášní? Chceme, aby dobrí boli odmeňovaní, aby dostávali za facku náš spoločný majetok, aby boli odmeňovaní funkciami tí, ktorí sú poslušní? Ale veď to sme predsa už mali! A už sme sa raz zbavili pút minulosti, a všetci, ktorí tu sedíme v parlamente, sa verbálne od nej dištancujeme. Tak teda kam kráčame? Toto je otázka, na ktorú si každý z nás musí dať odpoveď sám. Sám so svojim svedomím. Mne je moje stanovisko úplne jasné.

Stotožňujem sa s prejavom pána prezidenta najmä v tej časti, v ktorej volá po politike kooperácie, po politike dohovoru. Len spolupráca dokáže definitívne stabilizovať slovenskú štátnosť. Tá sa dnes neotriasa v základoch, naopak, dnes bude podrobená zásadnej skúške. Skúške, ktorá rozhodne o tom, či Slovensko nastúpi na cestu európskej politiky, na

cestu potláčania konfliktov, alebo ostane na ceste ich vytvárania. Vážim si pána prezidenta za to, že našiel odvahu a povedal tomuto ctenému parlamentu pravdu. Som rád, že som ho volil, pretože dodržiava svoje slovo, ktoré nám dal pri svojej voľbe. Tak si predstavujem demokraciu spojenú s morálkou.

Dámy a páni, dovoľte mi na záver, aby som vám prečítal krátky citát z prílohy Extra § zo dňa 27. 9. 1991: "Dosť bolo straníckosti, celospoločenský záujem musí prevažovať. Dosť bolo osobnej pýchy, nadutosti, neuspokojených ambícií. Občanom treba prejaviť pokoru a úctu. Ak to nespravíme, nebudeme dobrými zástupcami. Piati to pre všetky strany a hnutia i pre hnutie, ktoré je mojou citovou väzbou. Na našej scéne sa objavila zvláštna choroba, v našej spoločnosti všetko riadila strana, politické výbory prijímali uznesenia, zaväzovali členov, štátnikov a politikov. Tí boli potom len prevodovým mechanizmom strany na plnenie svojich úloh. Ak sme dosiahli stav, že neexistuje vedúca úloha strany, tak sme týra súčasne dosiahli aj to, že nechceme znovu podriadiť štát a celý štátny mechanizmus jednotlivým stranám alebo skupinám strán. U nás však ešte nie je vybudovaný mechanizmus vzťahu štátu a politických strán. Strany neraz pokračujú v starých totalitných praktikách. Dávajú uznesenia poslancom, ktoré sú závažné, zaväzujú a ukladajú členom vlád ako majú rozhodovať. "

Kolegyne, kolegovia, tieto slová napísal dnešný premiér pán Vladimír Mečiar. Dnes máme posúdiť, či napĺňa svoje slová skutkami. Prosím, riaďte sa pri tom posudzovaní svojím svedomím.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Húska, potom pán podpredseda vlády Prokeš.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení kolegovia,

pre vonkajšie masírovanie verejnej mienky sa tu robí trvalé konštatovanie: nerozdeľujme sa, nediabolizujme, vzájomne konajme súručensky, konajme v spoločných záujmoch a podobne. Rád by som upozornil, že previerku konania nerobia slová, robia ju skutky. A akým spôsobom sa vlastne pracuje aj u pána podpredsedu Černáka, to nedokazuje, že by slová boli v jednote so skutkom. Musím povedať, že musíme rátať s tým, že už je to naozaj tak. Bol tu jeden múdry výrok, že dediny robia ľudia idúc za svojimi záujmami. Naozaj, tieto záujmy neodídu, žiadnym morálnym apelom ich nezmeníme, sú tu. Čo môžeme robiť je to, že budeme trvalé reflektovať tieto záujmy s večnými záujmami morálky a že sa budeme snažiť najprv seba korigovať, a potom aj iných. Prosím, začnime od seba. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán podpredseda vlády Prokeš, potom pán poslanec Polka.

Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

veľmi pozorne som si vypočul slová podpredsedu Národnej rady pána Černáka. Dobre sa počúvali, ale zle sa trávia, keď

vyšli z úst človeka, ktorý nedokázal dodržať záväzky, ktoré potvrdil svojím podpisom na koaličnej zmluve.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán minister Hofbauer.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

a veľkým záujmom som si vypočul vystúpenie pána Černáka. Čo mu bránilo v tom byť vo vláde, sedieť, vo vláde a riadiť jeden z najdôležitejších rezortov tohoto vládneho kabinetu? Zdupkal odtiaľ ako zbabelec, to môžem zodpovedne povedať, pretože z boja sa neodchádza, z boja sa uteká, tam sa buď prehrá a porazí, alebo sa uteká. On dezertoval. To je veľmi zlá vizitka. Tak v Mne koho tu hovoril a ku komu to hovoril? Jeho vlastná strana sa od neho dištancovala a vyvrhla ho, tak v mene ktorej strany on tu vystupoval a čie záujmy tu prezentoval? Domnievam sa, že svoje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Do rozpravy sa hlási pán poslanec Fekete, potom pán poslanec Polka, potom pán poslanec Miškovský.

Poslanec J. Fekete:

vážený pán predseda, vážený parlament., vážená vláda, ctený zvedaný balkón,

in medias res chcem pripomenúť, že na súčasnom Slovensku okrem krízy politickej, krízy politickej kultúry a iných kríz existuje aj kríza sebakritičnosti. Zdá sa mi, že práve ona je hlavnou determinantou, určujúcim faktorom príčin našej politickej, ekonomickej i egologickej, pri tomto prívlastku mám na mysli životný priestor ľudskej duše, teda egologickej devastácie.

Pokiaľ ide o vystúpenie pána prezidenta, chcem sa sústrediť na dva aspekty jeho historického včerajšieho vystúpenia. Prvým je aspekt konfrontačnosti, druhým aspekt etiky, ergo svedomia. Na oboch okrem iných, tie kvôli úspore vášho času nebudem spomínať, bol založený a je založený opozičný politický slovník. Sú to termíny populistické. Považujem za nešťastie, že tieto termíny časom nadobudli sebecký a falošný obsah, doslova sa stali lexikálnym gýčom.

Pokiaľ ide o konfrontačnosť a od nej odvodenú tzv. konfrontačnú politiku, treba sa spýtať, kto ju začal, kde je jej genéza. Tu by som všetkým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ale aj novinárom a historikom, rád pripomenul, že majú k dispozícii tlače, nazvem ich biele knihy, v ktorých sú zaznamenané všetky vystúpenia poslancov Národnej rady. Stojí za to zalistovať si v nich, pretože ponúkajú odpovede, kto a kedy začal s konfrontačnou politikou. Tam sa okrem iného dozvieme aj to, že táto vláda nemala priestor na pokojnú, tvorivú prácu, ani na oných klasických 100 dní, ako to je bežné v demokratických Štátoch.

Vystúpenie pána prezidenta bolo konfrontačné. Konfrontačné o to viac, že chcelo byť nekonfrontačné, a chýbal mu, bohužiaľ, aj etický rozmer. Máte pred sebou správu o stave Slovenskej republiky, máte pred sebou aj jej druhú časť. Práve v tejto druhej časti si všimnite, že na priestore 250 riadkov sa nepodáva správa o stave Slovenskej republiky, ale správa mimoriadne ostrá proti niekomu s veľkým "M". Až potom príde výzva na spojenie síl, zmierenie a skončenie s útočením na seba, osočovanie sa. Dokopy to nie je ani 10 riadkov. Takže máme 250 riadkov, proti 10, a to je skutočne pozoruhodný nepomer.

Keby som bol štátnikom s potenciálom poradného zboru, tých 250 riadkov by som radšej venoval v rámci intencií celej správy návodom a receptom ako sa dostať z politickej krízy, ako sa dostať z hospodárskej krízy, ako menej klamať a viac pracovať, ako, štúrovský povedané, menej troviť a viacej tvoriť, ako lepšie a blahodárnejšie využívať kresťanský potenciál Slovenska, ako si odpustiť vzájomné hriechy, ako namiesto ľahkosti dekonštruktívnosti pracovať s náročnosťou konštruktívnosti. To je, vážený parlament, pravé umenie politiky. To je služba občanom, národu, národnostiam, celej pospolitosti, Slovensku, ba aj Európe a svetu. Inej cesty, vážený parlament, ako je cesta tvorivosti, spoločnej tvorivosti, to zdôrazňujem, niet.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Feketemu. S faktickou poznámkou sa hlásil pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

súhlasím s pánom podpredsedom Húskom, že dnes je čas, keď je treba konfrontovať slová so skutkami. Vo svojom krátkom vystúpení som sa pokúsil urobiť presne to isté. Preto na poznámku podpredsedu vlády pána Prokeša o porušovaní koalície, si myslím, že by bolo dobré, keby sa mohli skonfrontovať opätovne slová a skutky. Preto verejne vyzývam pána predsedu Mečiara, aby dal súhlas na odtajnenie dodatku koaličnej zmluvy, na prepísanie všetkých stenografických záznamov, ktoré boli písané počas koaličných rozhovorov a na ich zverejnenie. Nech verejnosti porovná kto robí skutky a kto sa schováva za slová.

Čo sa týka otázky pána Hofbauera - áno, hovoril som v mene svojom, v mene svojho svedomia ako poslanec tohto parlamentu. Hovoril som vo svojom mene preto, že ma - citujem "vyvrhla strana", ktorá, teda predsedníctvo odsúhlasilo, že mám podať demisiu a vystúpiť z vlády. V tej vláde sedia dvaja členovia, ktorí sa vtedy podpísali a hlasovali, že v takej vláde sedieť nesmiem. Ja som sa nebál povinností, nezdupkal som, rešpektoval som názor strany, ktorá ma za to potom vyvrhla.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási podpredseda vlády pán Andel.

Podpredseda vlády SR M. Andel:

Myslím si, že v tejto chvíli požiadavka podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Černáka je bezpredmetná, pretože už nie je členom Slovenskej národnej strany, a odtajnenie môže žiadať vedenie Slovenskej národnej strany. To by si mal uvedomiť, že je kdesi inde.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážená vláda,

vážení hostia,

keď som dostal ponuku na predvolebnú kampaň, alebo keď som sa chystal do tohoto parlamentu, tešil som sa na to, že tento parlament bude parlamentom, ktorý zanalyzuje prácu svojich predchodcov a bude parlamentom nového štátu, ktorý bude hľadať cesty riešenia všetkých problémov, ktoré tu nahromadilo predchádzajúcich 40 rokov, i niekoľko prechodných krátkych období poznačených chuťou do roboty, ale malou trpezlivosťou. Skutočne je mi cudzia konfrontácia alebo konfrontačné tendencie, ale v záujme objektivity nedá mi nereagovať na niektoré slová pána prezidenta, ktorý včera v podstate naštartoval isté ďalšie reakcie. Dotknem sa, samozrejme, len oblastí, ktoré súvisia s prácou výboru, ktorého mám česť byť predsedom, a ktoré sa dotýkajú práce ľudí, ktorých my svojim spôsobom kontrolujeme.

Ústava Slovenskej republiky vychádzajúc z tradície prezidentského úradu a postavenia hlavy štátu v moderných demokratických krajinách okrem reprezentačných, rozhodovacích, riadiacich a legislatívnych právomoci mu ukladá právo a povinnosť vyjadrovať sa k zásadným otázkam nášho hospodárskeho, politického a spoločenského života. Myslím si, že vačšina našich občanov s napätím očakávala, ako prezident bude reagovať. Prezident sa vyjadril k mnohým otázkam, a pokiaľ som mal nežnosť preštudovať tú časť, ktorá nám bola daná písomne ešte počas jeho referátu, skutočne podal určitú hodnotiacu analýzu stavu našej spoločnosti zo svojho uhla pohľadu alebo z uhla pohľadu ľudí, ktorí s ním spolupracujú.

Samozrejme, že toto hodnotenie nemohlo obísť ani rezorty, ktoré zodpovedajú za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť občanov a nášho štátu, zvlášť s prihliadnutím na ustanovenie článku 102 písm. j/ Ústavy Slovenskej republiky, ktorá určuje, že prezident republiky je hlavným veliteľom slovenských ozbrojených síl. S poľutovaním však musím Konštatovať, že pán prezident, napriek kritickému hodnoteniu takmer všetkých úsekov štátnej správy sa ani slovom nezmienil o existencii cca 45 000 príslušníkov ozbrojených síl, ktorých je on hlavným veliteľom. On má možnosť rozhodovať o ich práci, živote. Je o to prekvapujúcejšie, že písomná správa obsahuje skutočne vecné hodnotenia postavenia Armády Slovenskej republiky.

S prekvapením som konštatoval, že táto časť nebola prednesená. Sám pán prezident v správe uvádza - citujem, že "po rozdelení federácie a redislokácii útvarov na území Slovenskej republiky podmienky útvarov a jednotiek v nových posádkach neboli najlepšie a do dnešných dni sa nepodarilo všade vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre život vojsk a pre ich plnohodnotný výcvik. " Nad rámec uvedeného však považujem za potrebné uviesť, že Armáda Slovenskej republiky, vojská civilnej ochrany a ďalšie zložky ozbrojených síl sa konštituovali ako výkonné zložky, ktoré zabezpečujú a zaručujú nezávislosť, obranyschopnosť, zvrchovanosť a nedotknuteľnosť územia Slovenskej republiky. Veliteľský zbor a príslušníci

ozbrojených síl napriek obmedzeným finančným zdrojom, ktoré tu schvaľujeme, zabezpečujú vycvičenosť vojsk a prevádzkyschopnosť, techniky a materiálu.

Riešia sa aj uvádzané sociálne problémy vojakov. Riešia sa problémy vojakov, ktorých rodiny ešte stále žijú v Čechách, ktorí žijú v maringotkách, ktorí žijú skutočne v ťažkých podmienkach. Títo dôstojníci ale nechodia plakať, nechodia sa žalovať, nechodia nám rozprávať do výboru, čo si povedali medzi štyrmi očami, ale píšu nám to otvorene v listoch, ktoré sa snažíme akým takým spôsobom riešiť.

Náš výbor hodnotí situáciu, morálku a výcvik v armáde s primeranou dávkou kritičnosti, ale zároveň objektívnosti. Spomínam si tu skutočne na objektívne hodnotenie poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí napriek istým výhradám k veleniu armády alebo spôsobom niektorých dôstojníkov zaujali k armáde veľmi pozitívne stanovisko. Musíme oceniť skutočnosť, že armáda je konsolidačným činiteľom nášho politického vývoja, čo potvrdzujú aj štatistické prieskumy. Podarilo sa armádu k termínu vzniku samostatnej Slovenskej republiky nielen rozdeliť, ale rovnako vytvoriť, jej funkčné organizačné štruktúry na úrovni ministerstva obrany, na úrovni veliteľstva armády v Trenčíne, vrátane vytvorenia systému vojenského školstva a relatívne funkčného vojenského obranného spravodajstva.

Druhou nie menej závažnou skutočnosťou sú rozsiahle pracovné kontakty, ktoré súvisia s priamou účasťou jednotiek Armády Slovenskej republiky v mierových silách UNPROFOR, účasť na rokovaniach Stálej konzultatívnej skupiny Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, uzatvorené rezortné zmluvy o spolupráci, iniciatívy, ktoré súvisia s rôznymi formami zapojenia sa Armády Slovenskej republiky do vojenských štruktúr ZEU a NATO, predovšetkým prostredníctvom programu Partnerstvo pre mier.

Zámerne uvádzam tieto zahraničné aktivity armády pred jej koncepčnými, strategickými, operatívnymi úlohami, zámermi a cieľmi, ktoré sú stanovené v onedlho schvaľovanej Obrannej doktríne Slovenskej republiky. Som preto nepríjemne prekvapený, že hlavný veliteľ ozbrojených síl túto skutočnosť;, neviem z akých dôvodov, opomenul. Myslím, že vojaci na to čakali, čakali na jeho slovo, aby svojím stanoviskom buď zhodnotil alebo nejakým spôsobom sa k nim vyjadril.

Druhým faktom, ktorý ma v správe pána prezidenta zaujal, bolo hodnotenie alebo stanovisko ku kriminalite. Áno, kriminalita je desivým javom tejto spoločnosti, ohromujúcim, ktorý straší našich občanov, straší nás samotných. Myslím si, že viniť túto vládu zo zodpovednosti za rast kriminality je neobjektívne a expert na tzv. nožnice v raste kriminality a v znižovaní objasnenosti pán kolega Bárány by vedel analyzovať tieto príčiny oveľa podrobnejšie, ale nechcem vás s tým zdržiavať.

Zamyslime sa však nad skutočnosťami, ktoré musíme nevyhnutne brať do úvahy. Socialistický štát nazývaný tiež policajným bol policajným nie čo do počtu policajtov, ale čo do systému, do systému sústavného sledovania každého každým, do systému sústavného registrovania, schvaľovania žiadostí, schvaľovania všetkých možných udalostí v živote človeka, počnúc narodením a končiac jeho pohrebom. A nad tým všetkým tieň zlopovestnej ŠtB, ale ŠtB nielen naháňajúcej triedneho nepriateľa alebo vonkajšieho nepriateľa, ale ŠtB, ktorá chránila aj ekonomiku. Táto ŠtB sa zrušila a nikým sa nenahradila. Tí policajti, ktorí pred tým riešili "kompótové aféry" alebo vykrádanie chát, zrazu mali riešiť stámiliónové finančné podvody, stámiliónové daňové úniky. Pochopte tých ľudí, že nie sú to schopní riešiť v priebehu jedného-dvoch rokov.

Mám tu celý rad čísiel, ktoré uvádzajú a potvrdzujú stanovisko, ktoré pán Bárány viackrát predniesol. Áno, je to fakt. Počet policajtov nenarastá, počet vysoko kvalifikovaných zločincov úmerne k tomu pribúda. Takže treba pochopiť, že zmeny, ktoré sa v polícii uskutočňujú, a bariéra, ktorá sa buduje, a tento parlament spravil veľa pre to, aby tú bariéru pomocou vlády vybudoval, ako bolo prijatie zákona o Policajnom zbore, prijatie zákona o zbraniach a strelive, prijatie ďalších zákonov súvisiacich s touto oblasťou, pripravovaný zákon o organizovanom zločine, pripravovaná rekodifikácia Trestného poriadku, Trestného zákona, to sú bariéry, ktoré skutočne, myslím si, že budú dostatočnou ochranou našich občanov pred narastajúcim zločinom, ktorý však je celosvetovým problémom, nielen slovenským.

Pochopte tiež, že rezort ministerstva vnútra je nešťastný, pokiaľ ide o frekvenciu na čelnom poste v tomto rezorte. Námatkove spomeniem, že do februára 1990 na čele tohto rezortu tam bol triumvirát, potom prišiel pán Mečiar, po ňom pán Andráš, po niekoľkých mesiacoch ho vystriedal pán Pittner, medzitým pán Čarnogurský úspešne zastupoval tento rezort, nakoniec pán minister Tuchyňa. Každý z nich v dobrej vôli niečo v tomto rezorte riešiť prispel svojou hrivnou k skvalitneniu práce polície, ale žiaden z nich, žiaľ, nemal čas na to, aby tieto veci doriešil. Som presvedčený, že zvážime všetky okolnosti a poskytneme tejto vláde čas a priestor na to, aby v tejto oblasti mohla byť účinná a efektívna.

A na záver jednu poznámku. Pán prezident, ktorého si skutočne vážim a považujem za čestného muža, pretože som ho poznal v predvolebnej kampani, charakterizoval mnohé rezorty štátnej správy, verejnej správy i súdnictvo, dokonca i bankovú sféru, v ktorej sa asi najlepšie vyzná, ako inštitúcie ohrozené, dokonca i presiaknuté korupciou a inými neduhmi tejto spoločnosti. Myslím si, že ako čestný muž, ktorý volá po predčasných voľbách, po ustanovení nového parlamentu zváži svoje ďalšie pôsobenie v tejto vrcholnej slovenskej inštitúcii. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Bárány, potom sa do rozpravy hlási poslanec Bajan.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

priateľ Polka na vyslovene spomenul vo svojom vystúpení. Dovolím si skutočnosť, ktorá sa týka kriminality a objasnenosti, interpretovať skutočne odlišne poukazom na jediný údaj. Miera objasnenosti, čiže percento trestných činov, ktoré sa podarí objasnili, odhaliť, začala klesať, čo je zaujímavé, práve v tej dobe, kedy nastúpila do funkcie dnešná vláda. Počty policajtov, opotrebovanosti techniky, boli mizerné aj predtým, nezmenili sa veľmi X tomu dnu alebo v tých týždňoch či mesiacoch.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán minister - faktická poznámka. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený a ctený parlament,

objasnenosť, kriminalita, to je hra čísel. Rad by som pripomenul, že kriminalitu nevyrába Policajný zbor, ten sa podieľa na kriminalite skutočným promile, to pán Bárány veľmi dobre vie. Uvediem len jeden údaj, keď už hovoríme, že začala klesať objasnenosť. V roku 1993 oproti roku 1992 bolo objasnených o 8 200 trestných činov viac. Tak klesá alebo stúpa? Isteže, s percentami sa dá žonglovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Pán minister správne hovoril, že je väčšie absolútne číslo objasnených trestných činov, ale percento, inak povedané, nádej kriminálnika ujsť - a najlepšou prevenciou je kriminálnik za mrežami -, teda nádej kriminálnika sa nám zvyšuje, percento objasnenosti nám klesá práve od doby výmeny vlád.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bajan je prihlásený do rozpravy a potom pán poslanec Miškovský. Pán poslanec Bajan dáva prednosť pánu poslancovi Miškovskému.

Poslanec V. Miškovský:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

ďakujem pánu poslancovi Bajanovi, že mi dal prednosť. Neviem to pomenovať, ale s veľkým pohnutím som sledoval, ako

po vystúpení pán podpredsedu Černáka svorne takmer ruka v ruke vystúpili podpredseda vlády pán Prokeš a podpredseda Národnej rady pán Húska. Pamätám si, keď podpredseda vlády pán Prokeš ešte ako nezávislý poslanec za Slovenskú národnú stranu sedel niekde v tých miestach, kde dnes pán poslanec Brňák, a pán Húska bol ministrom privatizácie za VPN, prvým ministrom, keď sa tvorili zákony najmä o nalej privatizácii. Vystúpil a plamenné sa dožadoval, aby jeho milované Slovensko sa nestalo banánovou republikou. Odpoveďou mu od pána ministra Húsku vtedy bolo: Ja nám banány rád. S pohnutím som tiež sledoval, ako pán Hofbauer sa pýta pána Černáka, s akým mandátom tu vlastne vystupuje, za koho. Týka sa to aj mňa, tak pánu ministrovi Hofbauerovi odpoviem: Presne s takým istým ako on pri tomto mikrofóne vystupoval od marca 1991, keď sa rozdelila VPN na HZDS a na VPN. /Potlesk. /

Ešte by som chcel pripomenúť pánu ministrovi Hofbauerovi, aby si spomenul, keď vláda vydala také vyhlásenie včera k prezidentovmu prejavu, aké vydala, a akým návrhom ústavy za HZDS - prvým - do tohto parlamentu prišiel, pod ktorým bol on ako navrhovateľ podpísaný. V S l bola federácia, žiadne samostatné Slovensko. /Potlesk. /

Pán poslanec Kanis vo svojom včerajšom plamennom vystúpení sa vyjadril asi v tom zmysle, že ideme riešiť osudovú otázku štátu. Dovolím si podotknúť, že vyslovenie nedôvery premiérovi Mečiarovi nie je, dúfam, takouto otázkou, ak má byť Vladimír Mečiar a jeho odvolanie dnes urobené. Predsa s tou jednou jedinou osobou, nech je to hocikto, nemôžu byť spojené osudy životov miliónov obyvateľov tejto krajiny. Od novembra 1989 boli na Slovensku len traja politici vo funkcii premiéra slovenskej vlády. Z nich bol práve Vladimír Mečiar premiérom najdlhšie. Dá sa povedať, že časť tejto snemovne ho pozná dôverne v tejto funkcii v rozličných vydaniach, s rozličnými názormi a nerobí jej problém objektívne vidieť činnosť slovenského premiéra a jeho skutočný prínos

pre štát. Preto sa nemôžem stotožniť ani so včerajším vyjadrením pána poslanca Reu, že obsahom prejavu pána prezidenta boli jeho sny. To slovo tu zaznelo dnes aj v úvahe na tému sny, je to nejaké časté v HZDS. Asi pán poslanec Kvasnička bude mat skutočne prácu. Pán prezident v druhej časti len pomenoval veci tak, ako to vidí zo svojej ústavnej funkcie on a ako to vidia desattisíce občanov.

Neupieram právo pánu poslancovi Reovi hovoriť o snoch, ale ak pomenovanie skutočného stavu rozkladu vládnej moci je snom, tak to, v to verí on, je vidina, je to ilúzia o tom, že táto krajina sa len čo o centimeter pohla z miesta a približuje sa k stavu, ktorý si vláda vo svojom programovom vyhlásení v júli 1992 sama sebe uložila - citujem: "usilovať sa o dosiahnutie dlhodobejšej politickej jednoty v sociálnych a hospodárskych cieľoch pri plnom zabezpečení a rozvoji demokracie a politickej plurality". Ako sa to teda zhoduje s diskreditovaním, zosmiešňovaním, s nenávisťou k iným politickým subjektom? Kde je v tomto programovom cieli vlády hľadanie vinníkov za vlastnú neschopnosť a neúspechy, kde je tu striktné odmietnutie potrebnej širokej politickej dohody? Nie je tam ani autoritatívny spôsob vládnutia, ani nálepkovanie titulom zradca. Nie je tam ani neúcta a ignorovanie takých inštitúcii, ako je prezident a parlament.

Pekne pôsobí v programovom vyhlásení z júla 1992 veta, že za "najsvätejší cieľ pokladáme vytvorenie podmienok pre dôstojný život občana a jeho rodiny". Nesmiernu silu záväzku obsahuje nasledujúca veta: "Pre dosiahnutie tohto cieľa prijmeme ďalšie opatrenia na uskutočňovanie hlbokých premien v spoločnosti. " V prvej vete je koncentrovane obsiahnuté to, čo zaujíma občana, a v druhej vete je to, čo vláda svojou činnosťou urobí. Ak máme hovoriť o dôvere predsedovi vlády, ktorý stelesňuje zodpovednosť za prácu a výkon vlády, tu je sľub i záväzok, a my ako poslanci máme právo posudzovať.

Občana nazaujímajú naše diskusie o odťažitých problémoch, on má svoj každodenný život, má svoju prácu. Mimochodom, od prijatia tohto programového vyhlásenia v tejto snemovni ďalších 100 tisíc občanov túto prácu stratilo. Ak k tomu prirátame predvolebný sľub nových 100 tisíc pracovných príležitostí, tak je to v absolútnych číslach mínus 200 tisíc. Občana zaujíma, či má kde bývať, či má čo jesť, obliekať sa, či má niečo navyše na dovolenku, či jeho deti dostanú slušné vzdelanie, a ak bude chorý, či sa mu dostane zdravotného ošetrenia a čo ho to bude stáť. A potom ho ešte možno zaujíma, či bude mať dôstojný život ako dôchodca.

Pozrime sa na tieto oblasti. Nemusíme chodiť do privatizačných afér a škandálov, občania tomu nerozumejú. Tie veľké sumy, ktoré v tom lietajú, sú tak abstraktné, že si ich nevedia ani predstaviť, a vlastne ich to nezaujíma, neveria tomu. Tým, že vláda nemá koncepciu celkovej ekonomickej transformácie a reštrukturalizácie hospodárstva, neustále improvizuje, ale nevie povedať vlastne kam chce doviesť túto krajinu, k akému delovému stavu, piata aj diery v sociálnej sfére.

Pre naštartovanie ekonomickej transformácie je potrebné spustiť, súbežne i procesy sociálnej mobility, ľudia sa musia jednoducho za prácou sťahovať. Ale táto vláda nie je schopná pripraviť podmienky pre fungovanie trhu práce a trhu bytov. A tak sa nám hromadia nezamestnaní v niektorých regiónoch, a v niektorých regiónoch dosiahlo toto tislo nad 20 %, čo je podľa medzinárodných skúseností varovný stav, pretože sú to potenciálne ohniská sociálnych nepokojov. Nezakryje to sebalepšia tripartitná dohoda napísaná cez jednu jedinú noc. Neschopnosť vlády riešiť ekonomickú a sociálnu transformáciu vo väzbe navzájom priviedla krajinu k prahu štrajkov. To nezakryje žiadna sebalepšia komunikácia s odborovými predstaviteľmi, pretože tí už pomaly strácajú kontrolu nad svojou členskou základňou.

Dnes žije takmer 50 % obyvateľstva na hranici životného minima. Podarilo sa tejto vláde jej činnosťou spoločnosť nakaziť myšlienkou, že akákoľvek sociálna, ale aj ekonomická reforma je zbytočná, že je vlastne obyvateľstvu škodlivá a že je asi lepšie vrátiť sa k stavu, ktorý tu bol pred novembrom 1989, keď všetci si boli v chudobe rovní. Pred kolapsom je školstvo. Pán premiér, choďte sa pozrieť, do hociktorej základnej školy, ale dopredu svoju návštevu neohláste, aký je tam stav, kedy naposledy kupovali, ak mali tú možnosť, učebné pomôcky. Pred kolapsom je stredné odborné školstvo. Vláda nemá vypracovanú koncepciu čo s týmto druhom školstva. A tu si musíme uvedomiť, že toto školstvo absorbovalo najpodstatnejšiu alebo najväčšiu časť populácie.

A chceme mať o 5 rokov na uliciach ľudí bez kvalifikácie, bez zručností, bez toho, že by ovládali nejaké remeslo? To je náš cieľ? Chcenie týchto ľudí poslať do Západnej Európy, aby vytlačili z tamojšieho trhu práce Sudancov, Alžírčanov, Turkov? Aby tam plnili nekvalifikované úlohy, aby boli zametači v Paríži?

Po novembri 1989 sme konštatovali, že to, čo má táto krajina, ktorá je síce chudobná, to najcennejšie je ľudský potenciál, že máme ľudí, ktorí sú v porovnaní s inými postkomunistickými krajinami nadpriemerne kultúrne a školský vzdelaní. Ale ak vznikne vo vývoji hoc len dvoj-trojročná diera, táto diera sa potom piata násobkom týchto rokov.

Táto vláda nemá koncepciu, čo s vedou a výskumom. Už dva roky táto vláda zavádza parlament a neustále odkladá rozhodnutie o tom, ako bude stimulovať a podporovať vedu a výskum. Najdynamickejšie sa rozvíjajúce národy, štáty postavili svoj ekonomický vývoj práve na vede a výskume. Chápem, že členom vlády, pánu premiérovi môže byť táto oblasť vzdialená, čo sa týka vedy a výskumu, ale ak hovoríme o nospodárskom zázraku, práve veda a výskum je základom hospodárskeho zázraku.

Zdôvodňovanie nového sociálneho a zdravotného poistenia, len zdôvodňovanie trvalo v americkom kongrese, ak sa nemýlim, 7 hodín. Potom bola debata. Táto vláda, ale aj tento parlament, to si musíme sebakriticky povedať, dokáže sociálne, zdravotná a dôchodkové poistenie trikrát, do roka zmeniť, a to vždy po štvrťhodinovej debate. A pritom tu je vlastne podstata istoty občanov. Občania odvádzajú do poisťovacieho systému nemalé prostriedky, ale sľub z programového vyhlásenia, že sa to pozitívne prejaví vo vzťahu k občanovi, zatiaľ občan nepocítil.

Ako provokácia znie prísľub z programového vyhlásenia, že v celej sociálnej politike sa bude dôsledne uplatňovať valorizačný mechanizmus. Chápem argument, že rozdeliť môžeme len toľko, koľko táto spoločnosť vyprodukuje, ale nechápem argument, že túto spoločnosť majú neustále riadiť tí, ktorí chyby zapríčinili a potom ich majú znova odstraňovať. Nebudem rozoberať subjektívne i objektívne, dôvody súčasného stavu. Tie iste jestvujú, ale to občana nezaujíma. On a jeho deti žijú tu a teraz. V podobných pomeroch rodiaceho sa trhu so všetkým, čo s tým súvisí, sa v Západnej Európe pred 100 rokmi zrodila politická koncepcia štátu ako nočného strážnika. V podstate to znamená asi toľko, že dobrá je tá vláda pre občana, o ktorej vie čo najmenej.

Pán premiér, nemáte pocit, že vaša táto vláda je prihlučná, že pričasto štrngoce vymieňaním zámkov na univerzitách, že v duchu Zlatej Idky prevalcuje všetko, čo má opačný názor? Mám pocit, že mám teraz slovo, prihláste sa, pán kolega Cingel. Viem, že ste zvíťazili v súťaži poslancov kto prinesie najviac petičných podpisov. /Smiech v sále a potlesk. / Nemáte, pán premiér, pocit, že takéhoto nočného

strážnika, ktorý by rušil pokoj obyvateľov krajiny, by už dávno všade inde vymenili?

Ďakujem za pozornosti. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým mojim in predrečníkom, už dehonestovaným, za Klub nezávislých poslancov, ktorého vznik sme oznámili Národnej rade Slovenskej republiky počas včerajšieho rokovania. Sám si uvedomujem, že tento problém, o ktorom rokujeme, -má obrovskú politickú dimenziu. Jej dosah sa však prejavuje práve v oblasti ekonomickej a sociálnej. A dovoľte, aby som sa práve pri oblasti ekonomickej na chvíľu pozastavil. Tým by som sa snažil odpovedať na výzvu kolegu Gauliedera a kolegu Kuzberta.

Vo všeobecnosti transformácia centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo je založená na logickej postupnosti krokov a opatrení zameraných na privatizáciu vlastníctva, demonopolizáciu ekonomiky, liberalizáciu cien a zahraničného obchodu a vnútornú konvertibilitu meny. Takto určené ciele sa mali dosiahnuť v roku 1994. V roku 1992 mal byť zavŕšený proces deštrukcie starého systému, zabezpečená stabilizácia politického a ekonomického prostredia v roku 1993, vytvorené podmienky pre príliv zahraničného kapitálu a následný ekonomický rast.

Vo februári tohto roku navštívila neplánovane Slovenskú republiku misia Medzinárodného menového fondu s cieľom zhodnotiť stav slovenskej ekonomiky. Dôvodom neplánovanej návštevy bolo predovšetkým neplnenie záväzkov vo vzťahu k Medzinárodnému menovému fondu a úplná absencia prepojenosti cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Návšteva mala za cieľ navrhnúť aj v tejto kritickej situácii opatrenia na riešenie. Kľúčovou otázkou je, prečo chýba prepojenosť cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Princípy boli formulované v Starej Turej, už toľko spomínanej v minulosti, avšak vláda závery odborného grémia nebola schopná zatiaľ realizovať. Opatrenia zo Starej Turej predstavovali posledný pokus širokého spektra odborníkov stabilizovať ekonomickú situáciu a vytvoriť podmienky pre ekonomický rast. V lete 1993 došlo k rezignácii odborníkov vo vzťahu k hospodárskej politike vlády a k jej realizácii. Pritom táto politika bola odsúhlasená aj predstaviteľmi medzinárodných inštitúcii, absentovali len opatrenia zamerané na jej realizáciu.

Na druhej strane ešte na jeseň 1993 potenciál a možnosti slovenskej ekonomiky boli pozitívne hodnotené zo strany predstaviteľov medzinárodných inštitúcií. Následne pozitívne hodnotenia boli vystriedané nedôverou a skepticizmom, po tom, čo absentovala vôľa realizovať túto politiku. Absencia pravidiel hry znemožnila rozpracovanie, ale predovšetkým plnenie záväzkov vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám. Nerozhodnosť, vyústila do pritvrdenia podmienok, za akých tieto inštitúcia boli ochotné požičať, peniaze Slovenskej republiky, zníženia celkovej hodnoty zahraničných úverov a priamych zahraničných investícii v Slovenskej republiky. Za diktátom zo strany medzinárodných inštitúcií a pomalým plnením záväzkov nasledoval liknavý postoj zahraničných investorov a nedôvera súkromnej sféry pri hodnotení investičných možností v Slovenskej republike.

Na túto situáciu predstavitelia Slovenskej republiky reagovali hektickými opatreniami, čo neviedlo a zatiaľ nevedie k požadovaným výsledkom. Naopak, nerozhodnosť v hospodárskej politike, absencia opatrení na podporu ekonomického rastu, podnikania a rozvoja výroby, vyústila do ďalšieho prepadu národného hospodárstva a rastu nezamestnanosti. Výrazne sa zhoršila sociálna situácia, postavenie dôchodcov a najmä rodín s malými deťmi. Prejavil sa dopad absencie regionálnej a priemyselnej politiky, ktorá bola schválená len prednedávnom.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vysloviť môj názor, čo charakterizuje súčasnú situáciu v hospodárstve a v hospodárskej politike: Orientácia na krátkodobé ciele, ktorá je zameraná na riešenie najpálčivejších problémov. Absencia transparentnosti a prepojenosti cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Pretrvávajúca orientácia na reštriktívnu politiku, ktorá na jednej strane znižuje mieru inflácie a súbežne sťažuje rozvoj výroby, tvorbu nových pracovných príležitostí a prechod k ekonomickému rastu.

Ďalej, reštriktívna peňažná politika vyústila do reštriktívnej úverovej politiky, nedostatku peňazí a likvidity, vysokých úrokových sadzieb, ktoré spochybňujú návratnosť úverov. Peniaze prúdia do tieňovej ekonomiky, vyvážajú sa do zahraničia, pričom nedostatok peňazí zvyšuje diskontnú sadzbu a úrokové sadzby až na 26 %. Pri súčasnom pritvrdení požiadaviek medzinárodných inštitúcií a Národnej banky Slovenska na reštrukturalizáciu peňažníctva v Slovenskej republike banky stoja pred kolapsom, znásobuje sa nedostatok likvidity v ekonomike.

Ďalej je to fiškálna politika, ktorá je poznačená nedostatočne pripraveným prechodom na daň z pridanej hodnoty, i keď si všetci uvedomujeme nevyhnutnosť zavedenia takéhoto inštitútu. Vysoké daňové zaťaženie podnikateľskej sféry

zvažuje podnikateľskú aktivitu, rozvoj súkromného sektoru, ohraničuje nezamestnanosť a následne kúpyschopnosť obyvateľstva. Vysokým zdanením a nedostatočnou informáciou o podmienkach vstupu zahraničného kapitálu, ktoré nezodpovedajú medzinárodnému štandardu, znižuje sa masa obeživa a likvidita bankového sektoru. Znásobujú sa daňové úniky, nedostatočná tvorba zdrojov štátneho rozpočtu s negatívnym dopadom na školstvo, zdravotníctvo aj sociálnu sféru. Môžeme dokonca konštatovať pri veľmi prehnanej vízu, že takmer dochádza k nepriamej podpore tieňové] ekonomiky.

Ďalej, reštriktívna peňažná a fiškálna politika v kombinácii s neujasnenou koncepciou privatizácie vyústila do privatizačnej agónie a rozpredaja následného majetku za každú cenu v uplynulých dňoch. Štátny rozpočet v spolupráci s Fondom národného majetku a príslušnými ministerstvami sa takto zbavuje zdrojov plynúcich do rozpočtu. Sám som sa zúčastnil odborného seminára o privatizácii v Prešove, a práve privatizácia v posledných dňoch je v príkrom rozpore s prijatou koncepciou privatizácie na tomto fóre.

Pri absencii vzájomne prepojenej hospodárskej politiky, jej cieľov a nástrojov, agrárna politika a poľnohospodárstvo je na pokraji úpadku, výroba potravín je na hranici potravinovej bezpečnosti štátu. V ekonomike celkom chýba politika vonkajších ekonomických vzťahov zahraničného obchodu. Využitie komparatívnych výhod ekonomiky Slovenskej republiky sa robí z prípadu na prípad, nekoncepčne a je to veľmi dôležité najmä pri našom zdôrazňovaní potreby exportu.

V nadväznosti na chýbajúcu politiku vonkajších ekonomických vzťahov chýbajú opatrenia Národnej banky Slovenska zamerané na tvorbu devízových rezerv pomocou operácii na svetových trhoch peňazí. Robí sa to z prípadu na prípad. Nerozhodnosťou Slovensko stráca v ekonomike a politike dôveru podnikateľskej sféry doma i v zahraničí. Dovolím si tvrdiť,

že nás to zaraďuje medzi najpomalšie rozvíjajúce sa postkomunistické štáty. Túto skutočnosť si dovolím ilustrovať na základe oficiálne uvádzaných agregátnych údajov. Uvediem pre istotu aj zdroj. Ide o oficiálne stanovisko Svetovej banky z konca roku 1993, tabuľka 2, strana 65. Po prvé - hrubý domáci produkt sa znížil v roku 1993 o 8, 5 %, v roku 1994 výhľad o mínus 3 %. Po druhé hrubý domáci dôchodok sa znížil v roku 1993 o 8 % a výhľad na rok 1994 je pokles o 2, 9 %. Po tretie - hrubý domáci produkt v prepočte na obyvateľa sa znížil v roku 1993 o 8, 7 % a prepočet v roku 1994, výhľad 3, 2 %. Po štvrté - miera inflácie v roku 1993 bola 26 %, predpoklad na rok 1994 je 12, 2 %, predpokladám, že za cenu prepadu určitých častí ekonomiky. Po piate - hrubé investície v prepočte na HDP sa podieľajú v roku 1993 19, 2 %, v roku 1994 pokles na 17, 8 %. Po šieste - úspory obyvateľstva v prepočte HDP v roku 1993 predstavujú 15, 8 %, v roku 1994 pokles na 13, 6 %. Ďalej by sme mohli pokračovať, dovolím si ešte jedno číslo. Miera nezamestnanosti sa v priemere zvýšila na 13, 8 %, najvyššia je v Rimavskej Sobote 23, 6, najnižšia v Bratislave 4, 6.

Z tejto situácie, samozrejme, existujú reálne východiská. Okrem iného okamžite treba prijať celý rad nepopulárnych opatrení, zákonov, nariadení. Ich realizácia však musí mať dostatočne širokú politickú i spoločenskú podporu, a bezpodmienečne dostatočne širokú podporu aj v parlamente. Tuto myšlienku, s ktorou sme pred nedávnom otvorene prišli, však pán premiér odmietol, čím okrem iného vyjadril, že nechce ísť cestou vytvárania podmienok pre integráciu všetkých síl v spoločnosti.

Aj z titulu povedaného budeme hodnotiť, návrh predložený poslancom Pittneron na včerajšej schôdzi.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási podpredseda vlády pán Tóth, potom podpredseda vlády pán Prokeš a s faktickou pripomienkou pán Vicen.

Podpredseda vlády a minister financií SR J. Tóth:

Ja si mimoriadne vážim pána Bajana, bol, je a myslím, aj bude mojím spolupracovníkom v určitých ekonomických oblastiach, ale parlamentnú pôdu by sme nemali používať, na hovorenie niektorých rozprávok alebo poloprávd. To je nemiestne a zavádzajúce. Viem, že čísla sa dajú podať v rôznych polohách a štatistika je ešte iná. Využívali sme ju dobre, keď sme vykazovali, aká sme bohatá a mimoriadne prosperujúca krajina pred nejakou dobou.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

oficiálne podľa štatistických "údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za minulý rok je pokles hrubého domáceho produktu o 4, 1 %. Tieto úvahy, ktoré boli uvedené v štatistike alebo v predpovediach Svetovej banky, vychádzali z údajov prvého polroku roku 1993. Tak ako ja, aj vy viete, že za prvý polrok bol pokles hrubého domáceho produktu o 5, 7 %, v ďalšom polroku tento pokles sa zastavil a priemerný pokles za rok je tým 4, 1 %. Teda, ako môžeme hovoriť o tom, že tieto údaje sú pravdivé alebo nepravdivé? Každý vychádza z nejakých predpokladov. Výskumné ústavy, ktoré do štátneho rozpočtu dávali podklady u nás, na Slovensku, mali každý rozdielny údaj, až na základe výsledkov troch štvrťrokov korigovali svoje výsledky. Ekonomika je dynamický proces.

Mne neustále zvoní v ušiach zaklínadlo, že nemáme koncepciu, nemáme transparentnosť, nevieme ako robiť. Vážení, boli sme pred mesiacom na zasadnutí nasej skupiny Medzinárodného menového fondu, kde boli odborné prednášky, ktoré predniesli špecialisti z Európskej únie. V transformujúcej sa ekonomike nie je možné, keď je celkový pokles hospodárstva tých štátov, ktoré tvoria nosný pilier ekonomiky sveta, vytvárať si ucelenú a jednoznačnú koncepciu. Transformácia prebieha per partes po jednotlivých krokoch. Ak si páni maďarskí poslanci, ktorí sa usmievajú, myslia, že je to skutočne opačne, môžu sa od odborníkov, ktorí to dnes vo svete robia, buď poučiť alebo im dať svoje námety. Ale realita je takáto. Koncepčná, ucelená progresívna politika v ekonomike sa dá urobiť, keď sú všetky vzťahy jasné. Vy na všetko chcete koncepciu, ale koncepcia sa musí vytvoriť na základe stabilných vzťahov. Inak môžeme urobiť niektoré dočasné opatrenia, ktoré stabilitu navodia. Aj pacient sa dá liečiť, jeho základná choroba, keď sa stabilizoval jeho stav. To povie každý lekár. Keď nevieme ako bude fungovať organizmus, nedá sa okamžite urobiť, koncepcia na zlepšenie stavu, ale musíme ho stabilizovať. A toto platí aj v ekonomike.

K druhým záležitostiam: Kriminalizujeme už skutočne všetko, čo v tomto štáte sa kriminalizovať dá. Hovoríme o tom, že peňažné zásoby obyvateľstva klesajú. Klesli za posledné dva mesiace minulého roku. Vždy tieto peniaze použili ľudia, ktorí ich sporili na to, aby mohli na Vianoce mat nejaké peniaze na darčeky. Hovoríme o tom, že je daňová zaťaženosť podnikateľských subjektov, ale na druhej strane hovoríme, že nemáme na školstvo. Tak, prosím vás pekne, buď budeme dane znižovať na nulu, a potom už nič nemusíme rozdávať, alebo budeme mať dane aspoň na tej úrovni, ako sú dnes.

Veď sme znížili dane na tento rok o 5 bodov. Tých 5 bodov,

zo 45 na 40 %, môže každý podnikateľský subjekt použili na svoj rozvoj. A sme rozhodnutí, ak štátny rozpočet pôjde lepšie ako minulý rok, znížiť dane aj pre budúci rok, aby sme

sa vyrovnali ekonomicky vyspelým krajinám Európy, ale to sa nedá z jedného dňa na druhý. Predsa v tomto štáte musí byť toľko ekonomických a iných informácií, aby sa to dalo urobiť. Znižovať dane do nuly, to nie je problém, robili to aj iné národy a iné štáty, ale potom znova na druhej strane to treba zvyšovať, keď nemáme na tie funkcie štátu, ktoré sú potrebné. Tak prosím vás pekne, v rámci etiky aspoň s číslami narábajme tak, ako sa narábať má.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlásil pán podpredseda Prokeš. Potom pán poslanec Košnár s faktickou poznámkou.

Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi veľmi stručne reagovať na pánov poslancov Bajana, Miškovského a Hrnku.

K vystúpeniu pána poslanca Bajana len toľko: Hovoril, že zahraničný kapitál sa sem nehrnie - možno nehovorím presne jeho slová -, zahraniční investori váhajú. Nuž, bodaj by nie! Myslíte si, že prispieva k dobrému obrazu stability Slovenska táto neustála ťahanica v parlamente, či vláda bude odvolaná alebo nie? Každý investor čaká ako to dopadne.

Druhá otázka k pánu poslancovi Miškovskému. Priznám sa, že jeho vystúpenie chápem ako pochvalu vlády, pretože ak na jednej strane žiada, aby sme dnes zjedli všetko čo máme v zásobách, a na druhej strane žiada, aby sme všetko nechali

na zasiatie, myslím si, že pravda je kdesi v strede, a že určitý pomer medzi tým, čo sa investuje do vedy, školstva a medzi tým, čo dnes musíme spotrebovať, vláda stanovila, takže je to ti správna cesta.

A k pánu poslancovi Hrnkovi - možno som zle rozumel, ale myslel som si, že idey socializmu už máme za sebou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Košnár, potom pán poslanec Vicen, potom pán poslanec Bajan.

Poslanec J. Košnár:

Pán podpredseda Tóth tu celkom odôvodnene chcel povedať asi to, že transformačný proces, ktorý prebieha v postkomunistických krajinách, vrátane našej mladej republiky, nemá historickú analógiu a nemá teda hotové recepty. Ak však chcel povedať to, že nám netreba vedieť, kam smerujeme, tak sa budeme potácať od jedného mantinelu k druhému. Ak nemáme, a ja tvrdím, že nemáme, jasnú transformačnú koncepciu, potom sa vláda správa ako onen povestný Buridanov osol, ktorý zomrel hladom medzi dvoma otiepkami sena. Pán Klaus svojho času vo Federálnom zhromaždení ešte ako minister financií tiež hovoril o tom, že nepýtajte sa ma, aké budú ďalšie transformačné kroky, ani šachistu sa nepýtajte, aký bude deviaty alebo desiaty krok, ale sa ma pýtajte tak, ako sa treba pýtať šachistov, či vieme hrať šachy. Obávam sa, že vláda Slovenskej republiky ukázala, že tieto transformačné šachy hrať nevie.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Vicen. Poslanec V. Vicen:

Som veľmi rád, že nás kolega poslanec Bajan sa konečne ekonomicky prejavil, ale je nutné podotknúť, že do včera bol naozaj v hnutí v najvyšších orgánoch, kde priamo mohol ovplyvňovať tvorbu ekonomickej politiky. Myslím si, že keď kritizoval tento stav, za súčasný stav takisto je zodpovedný ako my, všetci ostatní. Pokiaľ tak nekonal a nebol ochotný realizovať sa v tejto oblasti, považujem jeho doterajšiu činnosť v hnutí i v parlamente za sabotáž. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bajan - faktická pripomienka. Poslanec V. Bajan:

Myslím si, že kolega Vicen mal naozaj pravdu, som zodpovedný za to, čo som povedal. Druhá vec, veľmi si vážim podpredsedu vlády pána Tótha, preto možno len súhlasiť, že na čísla sa dá pozerať naozaj rôzne. Spomínam si ešte na jeden príklad nášho nebohého Kolegu pána Kočtúcha, ktorý mal dosť jasné stanovisko k štatistike. Ale ak som hovoril, že nemáme koncepciu v tak dôležitej oblasti, ako je zahraničný obchod, myslím si, že je to otázka, ktorú budeme musieť veľmi rýchlo vyriešiť. Rieši to jeden odbor na ministerstve hospodárstva a mne sa do zdá málo. Ale o tom sme už niekoľkokrát hovorili, takže nehovorím nič nové. Aj on spomenul, a v tom sme zajedno, že okamžite treba prijať niekoľko nepopulárnych opatrení, ktoré nezvýšia popularitu nikoho, kto to bude prijímať. Hovoril som len o tom, že na to treba celospoločenský konsenz, a na tom sa, myslím si, vieme zhodnúť všetci.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šebo, ale hlási sa podpredseda vlády pán Kozlík.

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,

reagoval by som faktickou poznámkou na vystúpenie pána Košnára ohľadom transformačného programu vlády. Je samozrejmé, že vláda postupuje podľa ucelených krokov. Už som niekoľkokrát vysvetľoval aj v osobných rozhovoroch pánu poslancovi, aj v masmédiách, že základnou líniou je programové vyhlásenie vlády, ktoré dáva základnú líniu ako v hospodárskej, tak v ďalších politikách vlády. Ďalšie kroky sú potom rozoberané v odvetvových koncepciách. Podotýkam, že vláda má aj koncepciu zahranično-obchodnej politiky. Neviem, či pán Bajan žije poslednú dobu na Mesiaci alebo žije v reálnej politike, pretože všetky tieto veci sú jasne rozpracované. Takisto sú rozpracované konkrétne koncepcie vo vzťahu k medzinárodným finančným inštitúciám. Momentálne vláda pripravuje transformačnú stratégiu na roky 1994-1995. Pán poslanec Košnár, predpokladáme aj vašu účasť v Trenčianskych Tepliciach 18. až 20. marca, kde by sme mali tieto záležitosti podrobná rozobrať. Myslím si, že mohli by sme spoločne dospieť k spoločnému názoru na ďalší vývoj tohto hospodárstva.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán minister Baco.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predseda, parlamentu, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som zareagoval na kritiku agrárnej politiky prednesenú pánom poslancom Bajanom. Chcel by som povedať, že to, čo tu predniesol ako negatívny výsledok, je to, čo tento parlament schválil. To znamená, že potravinová bezpečnosť je definovaná v koncepcii a pod túto potravinovú bezpečnosť sme sa nedostali ani v minulom roku napriek tomu, že v minulom roku bolo na Slovensku storočné sucho v najprodukčnejších oblastiach, také sucho, ako bolo pred päťdesiatimi rokmi, kedy sa v Európe zomieralo od hladu. Nikto z našich obyvateľov, z našich občanov to nespoznal. To je dôkaz toho, že ako sa dá manipulovať, alebo ako sa pán Bajan pokúša manipulovať s faktami, ktoré sú jednoznačné pozitívne, ako sa dá s nimi manipulovať a prekrúcať ich do nejakej úplne inej polohy. Fakty sú ovšem fakty. Je to koncepcia, ktorú schválil tento parlament, a pokiaľ viem, aj pán poslanec Bajan hlasoval za túto koncepciu. Táto koncepcia sa realizuje aj v takýchto kritických, náročných podmienkach.

Chcel by som povedať, že tá koncepcia, ktorú schválil tento parlament, tá zelená správa, ktorú schválil tento parlament, je na pripomienkovaní v IBRD, v Svetovej banke, v Európskej únii v Bruseli a v ďalších iných renomovaných finančných a politických kruhoch a inštitúciách. Nemáme jedinú zlú odozvu na túto koncepciu. Ak ste si všimli, včera Česká televízia demonštrovala jednotu v Čechách, že sa dohodli na agrárnej koncepcii. My sme sa na tom dohodli pred rokom. Takže, čo len chceme, tak to použijeme teraz v neprospech, čo sú pozitíva, ktoré sú nesporné a o ktorých sa prakticky nedá pochybovať. Naviac sú to veci, ktoré ste v tomto parlamente prijali a schválili.

Ak dovolíte, rád by som sa pri tejto príležitosti poďakoval vám všetkým, ktorí ste sa podieľali na tom, že sme pomohli stabilizovať naše poľnohospodárstvo, a že sme ho vlastne nasmerovali do protismeru, do rozvojového smeru. Chcel by som povedať, že rozhodujúcu zásluhu na tom - a verejnosť to vie a budú to naše argumenty aj pri ďalších voľbách - má Hnutie za demokratické Slovensko, rozhodujúcu zásluhu na tom má vláda, terajšia vláda a jej premiér. Premiér vlády Slovenskej republiky pán Mečiar je ten, ktorý sa najviac zaslúžil o to, že slovenské poľnohospodárstvo sa stabilizovalo a že sa dostalo na rozvojovú trajektóriu.

Chcel by som pripomenúť vám, ktorí idete hlasovať o tom, či má tento premiér a táto vláda dôveru, že bola to minulá vláda, ktorá rozbila poľnohospodárstvo, a sú to tie isté sily, ktoré čakajú na to po odvolaní tejto vlády, aby sa zmocnili rezortu poľnohospodárstva a urobili to isté. Som presvedčený o tom, že agrárna verejnosť veľmi sleduje, čo teraz urobíme a čo urobí tento parlament.

Ešte raz vám opakujem: sme pripravení aj v ďalších voľbách pracovať s týmito argumentami, sme pripravení po ďalších voľbách znova presadzovať tú koncepciu, ktorú tento parlament schválil. Ak ste pripravení na to, aby ste odovzdali tento rezort, toto odvetvie znova do rúk tým, ktorí majú také úmysly, ktoré už tu demonštrovali, rozbili to na cimpr-campr - teraz u hovädzieho dobytka za 10 rokov nedáme do parády, čo sa tu urobilo za dva roky moci KDH, za dva roky, keď KDH tento rezort ovládal - tak si veľmi dobre rozmyslite, vážení, čo robíte, pretože bolo tu povedané, že po kroku "a" nasleduje krok "b".

Odvoláte vládu dnes, odvoláte Mečiara, v poriadku, my tu nebojujeme o svoje posty, myrtu bojujeme o to, čo sme sľúbili našim voličom. Sľúbil som mojim voličom, že budem bojovať o program, pre ktorý ma zvolili. Som tiež poslanec. Bojujem o tento program. Sľuboval som, že nebudem kradnúť, nekradnem. Urobili sme veľa, a nehnevajte sa, nedovolíme, aby sa táto robota zničila. Paradoxom je, že urobili sme to, čo ste vy odsúhlasili. Tá koncepcia je schválená 103 hlasmi v tomto parlamente. A teraz sa pánu Bajanovi hodí, aby nabúraval, aby kritizoval túto robotu.

Ešte raz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak odvoláte premiéra, odvolávate vládu, a rozmýšľajte nad tým, kto zajtra bude riadiť rezort pôdohospodárstva, aké má verejnosť predstavy o ďalšom vývoji pôdohospodárstva a kde sa tento rezort v najbližších mesiacoch a rokoch bude uberať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zoričák, potom pán poslanec Bajan, potom pán poslanec Slota. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže o päť minút bude 12 hodín, po týchto faktických poznámkach navrhujem, aby sme urobili prestávku.

Poslanec A. Zoričák:

Pán predseda, chcel som toto navrhnúť, že sme všetci unavení, aby sme si urobili obedňajšiu prestávku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Bajan, potom pán poslanec Slota.

Poslanec V. Bajan:

Znova by som sa chcel vrátiť k tomu, čo som povedal. Netvrdil som, že všetko je zlé, čo sa urobilo. Povedal som, že je to na takej hranici, kde treba prijať konkrétne niektoré nepríjemné opatrenia a že na to treba konsenz. To bol výsledok celého rokovania. Nič viac, nič menej, čo sa týka potravinovej bezpečnosti, povedal som, a dúfam, že stenograf to zaznamenal, že je to na hranici potravinovej bezpečnosti a treba robiť opatrenia už aj vzhľadom na požiadavky Medzinárodného menového fondu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Slota. Poslanec J. Slota:

Vážení prítomní,

chcel by som nadviazať na to, to povedal pán minister Baco. To sa mi veľmi páčilo. Myslím si, že všetci tu rečníme, všetci kritizujeme, ale zabudli sne na to, čo potom, keď odvoláme vládu. Myslím si, že tam je meritum veci. A som presvedčený o ton, že keby nastúpili miesto tejto vlády aj saní Einsteini, o čom mám veľké pochybnosti, či sú tu nejakí, neviem, či sa nejak zásadne zmení hospodárska a ekonomická situácia Slovenska. Som presvedčený o ton, že sa znení v tom smere, že nastane totálny Kolaps. A skutočne, keď niekto z poslancov, ktorí sú v slovensicon parlamente, sa pozerajú na vec odvolania vlády v tomto smere, aby sme dosiahli ten kolaps, tak mi je to veľmi ľúto. Pretože potom sa zdá, že niekto vyvoláva túto možnosť a niekomu vyhovuje, neviem, či tu doma, alebo niekomu zo zahraničia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte sa prihlásil s faktickou poznámkou pán podpredseda Černák, ale prosím, je to posledná. Končíme, zídeme sa o 14. 00 hodine.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Len vo forme faktickej pripomienky na blok, ktorý otvoril pán Bajan. Svoju odpoveď začnem presne tak, ako podpredseda vlády pán Tóth, že sme spolupracovali, a dúfam, že po mojom diskusnom príspevku budeme spolupracovať aj ďalej.

Je nesporné, že Slovensko v oblasti makroekonomických ukazovateľov dosiahlo pozitívne výsledky - pokles GDP, inflácia, ale nedovolím si nazývať-koncepciu demagógiou. Považujem za absolútnu demagógiu ak niekto vystúpi a povie: zabránil som zvýšeniu cien potravín o 20 %, žiadal to Medzinárodný menový fond. Ale oni predsa nežiadali zvýšenie cien potravín, oni sa pozerali na makroekonomické nebezpečenstvo toho, že pri deklarovanom vyrovnanom rozpočte sme dosiahli deficit vyše 30 miliárd korún. Ak pripočítané k skutočnému deficitu aj platby za zahraničný obchod do Českej republiky, je to číslo, ktoré je skoro o 15 % vyššie, ako bol predpokladaný rozpočet, 15 % z rozpočtu.

Preto skutočné Slovensko má štyri základné problémy, ktoré Vlado definoval a ktorých konkrétne riešenia musíme predložiť veľmi rýchlo. Je to deficit rozpočtu, vysoká nezamestnanosť, negatívne saldo zahraničného obchodu a vysoký počet chorých úverov v komerčných bankách. Ja som Jankovi

Ľuptákovi vrele zatlieskal, hoci na niektoré jeho stanoviská mám iný názor. Kapitál tejto zeme je obyvateľstvo, ktoré napriek obrovskému tlaku udržiava sociálny zmier. Ak nepredložíme v tých štyroch oblastiach konkrétne riešenia, celá naša diskusia je tu zbytočná.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení pani poslanci, pani poslankyne, prajem vám dobrú chuť. Schôdza bude prerušená do 14. 00 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skončili sme s tým, že do rozpravy ako ďalší bol prihlásený pán poslanec Šebo. Po poslancovi pánu Šebovi je prihlásená pani Bartošová.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte, aby som si v tejto vážnej politickej situácii na pôde parlamentu trochu zafilozofoval. Vo svojej filozofii vychádzam z nasledovného aksiómu: Všetci ľudia vedia všetko, čo ľudia vedia. Jeden človek z toho vie jedna/všetko.

V úvodzovkách tento matematický výraz jedna/všetko sa vo svojej limite blíži k nule. Tento výraz piati rovnako pre priemerného človeka, múdreho, ako aj pre génia. Múdry človek si platnosť tejto rovnice uvedomuje a podľa toho sa aj správa. Pochopil to už dávno pred mnohými storočiami filozof, ktorý túto pravdu formuloval omnoho jednoduchšie a geniálnejšie. Uvedomujúc si tento fakt zo svojej skromnosti býval v sude.

Mnoho ľudí, mnoho aj tu sediacich politikov si platnosti tohoto matematického výrazu zrejme neuvedomuje, chápe ho skôr v jeho recipročnej hodnote. A tak mnoho politikov, mnoho poslancov sa cíti byť schopnými, priam povolanými vykonávať funkcie ministrov, štátnych tajomníkov, podpredsedov vlády, či funkcie premiéra alebo prezidenta. Cítia sa nedocenení a do krvi urazení preto, že ich nik na tieto vysoké posty nekandidoval alebo nikto ich do takýchto postov nepovolal. A tak rúbajú do vlastného kmeňa, štiepajú ho, až lietajú úvery. Je naivné myslieť si, že úver bude hrubší a silnejší ako kmeň, z ktorého odletel. Politici, ktorí si neuvedomujú pravdivosť spomínaného matematického výrazu, nečakajú kým ich politická masa vyzdvihne ako kvas penu do vyšších postov, ale rukami-nohami sa do týchto postov driapu a tomuto cieľu častokrát zapredávajú aj svoje charaktery. Ak je naša politická situácia taká ako ju dnes prežívame, je spôsobená najmä neuspokojenosťou osobných ambícií jednotlivých politikov a nie záujmom o blaho a rozkvet Slovenska. Veď kto bránil politikom predkladať svoje návrhy na riešenie hospodárskych problémov, podieľať sa na ich úspešnom riešení a najmä, keď sú to aj politici z vládneho hnutia?

Odvolanie premiéra a vlády určitá nebude stabilizujúcim momentom slovenskej politickej scény. Neviem, na akom programe sa zhodne vláda širokej koalície, ale vieme, že minimálne smerovanie takejto vlády bude jeden činí, druhý nota, ak nie ešte omnoho viac smerov. Dôsledky takejto nestability

budú ťažko znášať občania Slovenska, pretože v prvom rade na ne dopadne ťarcha týchto dôsledkov.

Vážené kolegyne, kolegovia, uvedomme si dopad svojho rozhodnutia na ďalší osud Slovenska a hlasujte, samozrejme, podlá svojho svedomia.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do diskusie je ďalej prihlásená pani poslankyňa Bartošová. Pán poslanec Tahy má faktickú poznámku.

Poslanec M. Tahy;

Vážená Národná rada, vážená vláda,

včera vo večerných hodinách v Aktualitách a v dnešnej tlači odznelo vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa napríklad mimo iného hovorí: "Vláda zásadne odmieta vystúpenie pána prezidenta ako konfrontačné a bezprecedentné, odporujúce európskej politickej kultúre, ľudskej etike a prekračuje rámec ústavných právomocí prezidenta republiky. " Mám otázku na pána predsedu vlády, ktorý o siedmej večer včera prijal s úľavou naše rozhodnutia, aby dostal priestor, aby si mohol preštudovať prejav pána prezidenta, či vláda Slovenskej republiky toto vyhlásenia prijala bez jeho účasti, keďže o siedmej ešte nepoznal prejav pána prezidenta a v Aktualitách večer už toto vyhlásenie bolo odvysielané.

Ďakujem.

Predseda HR SR I, Gašparovič:

Pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

V nadväznosti na to, čo tu povedal pán kolega poslanec Tahy, chcela by som dať priestor pánu premiérovi vlády a vyzvať ho, aby sa ujal slova. /Šum v sála a potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán minister Hofbauer - faktická poznámka.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážený pán premiér,

vážené poslankyne, poslanci,

už tu sedím druhý deň a počúvam rozpravy na tému odvolania vlády Slovenskej republiky prostredníctvom odvolania premiéra Slovenskej republiky, ale do súčasnosti sa mi nepodarilo identifikovať dôvody tohoto podania. Vyžiadal som si podanie, ktoré podpísal pán Pittner, tak ak je slušný a charakterný človek, ak sa za svoju tvár a za svoje meno nehanbí a podpísal sa tam, nech sem príde a nech zdôvodní faktografiu tohoto podania, pretože toto nie je nejaké toto-loto, kde si môže ktokoľvek prísť, podať, hodiť ceduľku, vyjdenevýjde. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som len poprosiť pána ministra Hofbauera, aby si zobral stenografické zápisy z niekoľkých posledných schôdzí - 5, 6, 7, 8. Nájde tam naše vystúpenia, v ktorých zaujímame stanovisko k práci vlády a ku všetkému, čo robí. Tam nájde dôvody. To, s čím vystúpil pán Pittner, bolo veľmi stručné zhrnutie toho všetkého.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán minister Hofbauer - faktická poznámka.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer;

Čiže mám to chápať tak, že pán Pittner nie je ochotný vystúpiť a nie je ochotný prehovorili na túto tému. Iným spôsobom si to totiž nie je možné vysvetliť. Pán poslanec Mikloško, zbytočné faktické poznámky a zbytočné študovanie 15 schôdzi dozadu. Ja ich mám preštudované.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Šútovský.

Poslanec J. Šútovský:

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, ctená vláda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som na začiatku svojho príhovoru vyjadril svoj postoj k vám, poslancom, a našim občanom. Do pariamentu som prišiel s veľkou úctou k inštitúciu, ako i jeho poslaniu. Na začiatku som nechápal istotu, dá sa povedať, poslancov-profesionálov, ktorí už absolvovali svoj krst nielen v parlamente, ale aj vo vládach. Nechápal som nevraživosť, voči vláde, ktorá sa s najvyšším nasadením na čele s pánom premiérom Mečiarom pustila do neľahkého zápasu o našu štátnosť, ktorá bola vlastne koncentráciou našej tisícročnej túžby. Nechápal som, keď vzdelaní predstavitelia tzv. opozície, za ktorú sa od začiatku vydávali, nedali vláde, ktorá dala nim k dispozícii svoje schopnosti, svoje zdravie, svoj celý čas, aby mohla splniť svoj vládny program. Akým právom páni poslanci Čarnogurský, Mikloško, Pittner, Dzurinda staviate svoju deštrukciu na znalostiach spuste a dezolácie, ktorú ste zanechali v našej ekonomike a v spoločnosti vôbec?

Bolo tu veľmi pekne spomenuté pánom Černákom, že vláda je na to, aby vládla, a opozícia, aby kontrolovala. No páni, za celú dobu čo som v tomto parlamente táto logická skutočnosť sa nikde nedodržala, a to vďaka múdrej opozícii. Som z regiónu, kde poľnohospodárstvo bolo na vysokom stupni vyspelosti. Predchádzajúca vláda v poplatnosti federálu doviedla túto základnú oblasť, prosperity nášho juhu skoro ku kolapsu. Za výsledok poctivej práce tejto našej vlády pod vedením pána Mečiara možno hodnotiť i stabilizáciu tejto oblasti - pozri objektívnu informáciu pána ministra Bacu.

Z médií, aj z tohoto nášho parlamentu som sa dozvedel, že jediným ekonomickým expertom na Slovensku je pán poslanec Dzurinda, no skutočnosť je taká, že i jeho odborným ekonomickým pôsobením sa podarilo doslova ukradnúť mladému štátu leteckú dopravu, námornú dopravu.

Páni, obraciam sa na vás, ktorí hovoríte, že na základe správy pána prezidenta máte právo dať návrh na odvolanie pána premiéra, a teda ako dôsledok, vlády. Pýtam sa: Máte na

to právo? Za koho hovoríte? Oháňate sa občanmi, národom a neviem ešte kým. Toto vaše právo je vymyslené a už dávno nie podložené vôľou občana. Zaznel tu posmech smerom na nášho kolegu, ktorý sa zúčastnil petičnej akcie. Páni poslanci, podpisovanie občanov pod petičné otázky, nemyslite si, že to bol prejav vôle, o ktorú sa opierame my, poslanci, za Hnutie za demokratické Slovensko, keď za tri dni bolo získaných viac ako 400 000 podpisov? Nemyslite si, že táto slobodná vôľa nášho občana jasne ukazuje, komu patrí budúcnosť, a kto odchádza do zabudnutia? História sa už viackrát opakovať nebude. Moc sa na ulici zbierať, nebude, pretože náš občan, toľko urážaný a znevažovaný tiež jeho zástancami, sa už poučil. Slovensko vie, kto je Mečiar. Slovensko vie, kto to s ním myslí poctivo. Slovensko pozná tých, ktorí chcú hovoriť v jeho mene, no ktorí hneď na začiatku boli proti jeho zvrchovanosti. Nezabudnite na túto skutočnosti vy, ktorí si myslíte, že v tomto parlamente sa objavila vaša chvíľa. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani Gbúrová, potom pani Bartošová.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážený pán predseda,

vážený pán premiér,

vážená vláda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

nebudem sa zaoberať podstatou sporu medzi prezidentom a premiérom vlády Slovenskej republiky, pretože hoci je vážnym symptómom celospoločenskej reality, pravda je omnoho zložitejšia a spravidla je tam, kde ju možno nikto nehľadá. Nebudem hodnotiť obsah vystúpenia pána prezidenta, ale osobne si myslím, že prísne rešpektoval princípy parlamentarizmu a vystúpil so svojím postojom na tej pôde, ktorí je na tento účel určená. Na tento fakt by som chcela upozorniť preto, lebo vládni a štátni činitelia by mali rešpektovať priestor, v ktorom vystúpia. I to je forma stabilizovania politickej a spoločenskej situácie. Dovoľte mi povedať, že práve tento priestor je podstatou, o ktorú sa hrá, o ktorú ide. Je to parlamentná demokracia, jej hodnoty, normy a princípy. Ide nám o jej zachovanie, alebo o jej zmenu?

Pripúšťam, že systém parlamentnej demokracie, ktorej súčasťou v našich podmienkach je pomerný a zastupiteľský princíp, je asi najťažšie ovládateľným typom politického systému. Pripúšťam, že vytvára priestor pre permanentný pohyb politických síl v parlamente, často až na hranice destabilizácie. Násilne však tento systém meniť, hoc a] najdemokratickejším spôsobom riešenia situácie - referendom, je, mám silné obavy, iba dočasným víťazstvom. Akýkoľvek pohyb síl v parlamente je možné zvládnuť kompromisom, dohodou.

Namieste je otázka, či je ešte stále čas pre tento spôsob riešenia a či je k nemu vôľa. Chcem z tejto pôdy ešte raz upozorniť, že práve princípy parlamentnej demokracie boli niekoľkokrát spochybnené. Pritom parlament nevyužil všetky svoje práva a povinnosti, ktoré mu tento typ demokracie poskytuje.

Porušením princípov parlamentarizmu je aj druhá otázka v referende, ktorá sa týka tzv. neposlušných poslancov. Odpoveď je, priznám sa, veľmi zložitá. Súvisí totiž B hlbokými znalosťami princípov a mechanizmov parlamentarizmu minimálne v európskom kontexte. Do Európy totiž nestačí smerovať slovne, ale skutkami. A tie rozhodnú, ti v tomto priestore bude existovať aj inštitucionálna komunikácia. Myslím, že o tú predovšetkým ide. Je možné síce západný priestor ignorovať, vysmiať sa niektorým odporúčaniam, veď orientáciu si môžeme

vybrať, ak už nie je dávno určená. Ak súvisí s rešpektovaním ekonomických a geopolitických sfér vplyvu, tak čiastočne áno.

Chcem sa vyjadriť z tohto miesta ešte raz k pohybu na pôde parlamentu, ktorý sa všade vo svete chápe ako prirodzený, a ktorý sa aj u nás ešte nedávno na pôde minulého parlamentu presne takto interpretoval. Ide o proces kreovania demokratických princípov a inštitúcií, ktorý smeruje k stabilizovaným politickým systémom európskeho typu. A jeho súčasťou 30 aj nás parlament a medziparlamentné komunikácia. To podčiarkujem.

K nej patrí aj zákon o politických stranách v parlamente, ktorý sa v západných krajinách tvoril zhruba koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov. Pripravoval sa v čase pred voľbami alebo tesne po voľbách, nikdy nie v polovici volebného obdobia a s retroaktívnou účinnosťou. Zákon umožňuje byť, nezávislým, vytvárať rôzne frakčne zoskupenia. Frakčná činnosti je totiž skôr dôkazom sily strany, ako jej slabosti, skôr dôkazom prítomnosti demokracie, ako jej absenciou. Za tento postoj sa nevylučuje.

Povedala som, že zákony o politických stranách v parlamente neumožňujú vytvárať na pôde parlamentu nový politický subjekt. Ale aj tento fakt nie je dovedený v západných demokraciách ad definitívum. V Rakúskom parlamente poslankyňa opozičnej SPO Schmidtová pred rokom s ďalším poslancami vytvorila Liberálne fórum nezávislých poslancov, ktoré sa neskôr premenilo v politický subjekt. Nedošlo ani k referendu, ani k voľbám. Opakujem ešte raz: Veľkosť politika sa meria umením zvládnuť tento prirodzený pohyb prostredníctvom kompromisu a umením neskĺznuť k nedemokratickým metódam. Práva metódy riešenia politickej situácie sú demokratickým svetom najviac sledované.

A okrem metód si svet všíma ešte slová, možno niekedy viac, ako je potrebné. Možno kvôli nim uniká mnoho dobrých činov, ktoré vláda urobila. Možno. Napriek tomu si myslím, že sú odrazom rácia, vedomia a svedomia človeka. Preto si ich musíme všímat. Ide o slová zrada, vnútorný, vonkajší nepriateľ, očista strany, sabotáž, a podobne. Tieto slová sú účelovo využívané. Ich používatelia dobre poznajú vedomie človeka a manipulujú s ním. Umožňuje im to zložitá história, Ktorou náš národ prešiel, história poznačená strachom. Žiaľ, tak ako v minulosti, i dnes sa darí prostredníctvom strachu usmerňovať procesy presne určeným smerom. Je načase odmietnuť slovník päťdesiatych rokov a spolu s ním i všetky spôsoby manipulácie s vedomím občana nášho mladého štátu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Eva Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda, vážení občania,

som jednou z tých, Ktorá sa podpísala pod zoznam poslancov a poslankýň Národnej rady požadujúcich prerokovanie návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi.

I keď po tak závažnom prejave, aký tu včera predniesla hlava tohto štátu, viem, že nie sú potrebné slová dovysvetľovania či dodatku, a som presvedčená, že už každý poslanec tohto parlamentu teraz vie, či a ako bude hlasovať, predsa mi len nedá, pôvodne ako poslankyni vládneho hnutia, dnes opozície, povedať pár slov.

Nie, nie je to nenávisť, nie je to žiadna zloba, žiadna túžba po moci, ani žiadna radosť, čo ma tu teraz priviedlo. Je to pocit zodpovednosti, je to potvrdenie nadobudnutého presvedčenia, ktorý pri tejto príležitosti ma vedie k tomu, aby som možný priestor vyjadriť sa tu a teraz považovala za svoju povinnosť.

Poznaň pána Michala Kováča od roku 1990 z rokovaní najvyšších orgánov VPN a neskôr najvyšších orgánov HZDS, ako človeka, ktorý vždy pokojne, trpezlivo, ale najmä po dôkladnej analýze príčin a dôsledkov veci riešil problémy vždy konštruktívnymi, pozitívnymi návrhmi. A za taký návrh považujem i jeho včerajšiu výzvu podniknúť potrebné kroky, dohodnúť sa. Áno, túto výzvu osobne chápem ako povinnosť, riešiť túto krízu, krízu predsedu hnutia, vlády, predsedu celej HZDS, krízu, ktorí sa preniesla, žiaľ, na celú spoločnosť. Preto považujem za povinnosť "riešiť to i takto podaným návrhom. "

Áno, viem, pán Mečiar nie je vám, vašim blízkym ani verným, iste v tejto chvíli ľahko, či už tu, v parlamente, alebo doma pri televíznych obrazovkách. Verte, ani nám. Pre dovysvetlenie však pod svoj podpis dovoľte nasledovné:

Bola som jednou zo zakladajúcich členiek HZDS, členkou Republikového predstavenstva HZDS a Poslankyňou v klube HZDS v Národnej rade. Pre vznik hnutia som sa angažovala preto, lebo som stratila dôveru v politiku vtedajšieho vedenia VPN a nesúhlasila som s potláčaním politiky spájajúcej národný a demokratický program. Zo všetkých síl som pomáhala volebnému úspechu HZDS. Napokon som prešla vaším výberom, pán

premiér, a stala som sa kandidátkou na poslanca. Tu, v parlamente, som bola pripravená pracovať pre ciele HZDS zo všetkých šil napriek tomu, že som okrem iného 33 matkou a manželkou. Po voľbách v politickej praxi sa však prejavila zmena vo vašich politických metódach. Už ste neboli opozičným politikom, ale politikom pri moci. Ukázalo sa tiež, že samotné HZDS nie je dostatočne pripravené na riadenie štátu, hoci sme to voličom tvrdili. Namiesto odborníkov dostávali funkcie zaviazaní a poslušní. Politici, ktorí vykonávali v bývalom režime vysoké funkcie, ktorých verejnosť spočiatku považovala za málo dôležitých súputnikov a využívačov HZDS, politici, ktorí do hnutia vstúpili dňom zostavovania kandidátky, boli vami navrhnutí do najvyšších funkcií. A naopak, tí, ktorí boli na kandidátke HZDS pre voličov garanciou odbornosti alebo demokratičnosti, sa dostali, žiaľ, do nemilosti. Nielen poslanci HZDS, i ľudia na tzv. miestnej úrovni, tzv. miestni funkcionári HZDS, nezriedka začali využívať výhody víťazstva a zarábať na dvoch i viacerých postoch. Áno, pán Ľupták, na dvoch a tak ako vy, dokonca na troch /potlesk/ so 48-tisicovým platom.

O tom všetkom však verejnosť vie pomerne málo. Tá vníma najmä náhlivé obsadzovanie všetkých mocenských postov, čo však je vysvetľované ako nevyhnutnosť, v záujme Slovenska. HZDS sa pustila do veľkej práce, nechcela sa však s nikým deliť o moc. Pokiaľ ktosi vás, pán premiér, alebo chyby politiky HZDS Kritizoval, zaujali ste odmietavý postoj, resp. sta sa snažili kritiku potlačiť. Aj keď moc ľahko zatvára ústa, všetci nemlčali. Napríklad pán Kňažko vám písal a varoval vás pred tými chybami, na ktoré upozorňovali i ďalší, no vy ste skôr než prišlo k diskusii, označili pána Kňažka za protivníka. Tak sa stratila veľká šanca. Vaše konanie sa zameralo na likvidáciu takýchto a všetkých jemu podobných kritikov. Po Knažkovi prišli na rad ďalší: pán Filkus, pán Dolgoš, pán Kováč, pán Moravčík, ktovie, kto by prišiel na rad ako ďalší.

Po koncentrácii moci v rukách HZDS prišlo obdobie koncentrácie moci vo vnútri HZDS do čoraz užšieho kruhu vám verných. Osobne som netaktizovala, a napriek tomu, odišla som z poslaneckého klubu. Napriek všetkému som však chcela podporovať všetku pozitívnu prácu vlády, i vás ako jej predsedu, veď žijeme prvé roky samostatnej štátnosti, a viem, že podobne zmýšľali i ďalší, ktorí odišli a odchádzajú z hnutia. Sledujúc však vašu politickú činnosť cítim povinnosť ako jedna z tých mnohých, ktorí vás podporovali a verili vám, povedať vám: Stratila som dôveru. Skôr, než budeme hlasovať, zvážte svoje odstúpenie. Je lepší odchod, než pád.

Ak sa tu žiadali argumenty, tak za dôležité, ktoré sprevádzajú moju stratu dôvery, považujem ako poslankyňa tieto fakty:

1. Od volieb ste nezostavili úplnú vládu, raz chýbal podpredseda vlády pre hospodárstvo, inokedy minister školstva, dodnes niet ministra privatizácie.

2. Návrhy na obsadenie uprázdnených ministerských kresiel nedávate, hoci to verejnosti tvrdíte. Naopak, moc sústreďujete do vlastných rúk. Koncentrácia moci, žiaľ, pán premiér, ktorú ste dosiahli, je u nás porovnateľná len s obdobím vlády jednej strany - Komunistickej strany Československa.

3. Nedokázali ste vytvoriť podmienky pre stabilnú spoluprácu a inými parlamentnými stranami, čím predlžujete na Slovensku nestabilnú politickú situáciu s menšinovou a neúplnou vládou. Politická nestabilita odrádza od investovania do slovenského hospodárstva.

4. Svojím vystupovaním neraz posilňujete na Slovensku atmosféru konfliktov a hľadania vnútorných či zahraničných nepriateľov. To zhoršuje vzťahy a poškodzuje dobré meno Slovenska v Európe. Ide o vyjadrenia typu uzatvárania kohútikov na ropovode, parlamentného puču, Paničov list a podobne.

5. Spochybňujete hodnotu nástrojov parlamentnej demokracie či tým, že ignorujete interpeláciu poslanca, alebo tým, že usilujete o zmenu režimu z parlamentného na prezidentský, resp. na režim s poslancami s okliešteným mandátom, ktorých budú môcť strany sťahovať podľa miery straníckej poslušnosti. Zdá sa mi, že vo vašom súčasnom poňatí demokracie by sa Národná rada už nemusela schádzať a stačilo by, ak by si kabinety politických strán a hnutí faxovali stanoviská.

6. Riadenie viacerých rezortov nie je, povedzme si úprimne, v patričných rukách. Protestovali a protestujú odborníci, odbory, novinári, podnikateľské združenia, zdravotníci, dôchodcovia, učitelia. Napriek tomu funkciami, kde sa rozhoduje o vysoko odborných problémoch, i naďalej poverujete laikov. Nekoncepčná hospodárska politika a následky chybných rozhodnutí a improvizácií handikepujú vývoj slovenského hospodárstva.

Preto ja a mnoho ďalších, ktorí sne verili, pán premiér, že dokážete získať skutočných odborníkov, a presvedčovali sne voličov, aby dali HZDS svoje hlasy, musíme čoraz zahanbenejší počúvať, ako sa naše predvolebné sľuby líšia od dnešnej reality. Práve preto, že patrím medzi tých, ktorí vám pomáhali, myslím si, že dnes mám právo i povinnosť zaujať takýto postoj.

Pri tejto príležitosti- chcem povedať, že táto osobná skúsenosť mi dáva dostatok sily, aby som proti takýmto či podobným praktikám protestovala i bojovala nielen dnes, pri

príležitosti vyslovovania nedôvery predsedovi vlády pánu Vladimírovi Mečiarovi, ale zaujala podobný postoj pri akomkoľvek inom mene, na inom mieste, či v inom čase.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán Duka-Zólyomi sa hlási do rozpravy, potom pán Ftáčnik.

Poslanec Á. Duka-Zolyomi:

Pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vybudovať, pluralitný demokratický právny štát je našim cieľom od novembra 1989. K tomu bolo treba vytvoriť, podmienky, resp. reorganizovať naftu spoločnosť a celý právny systém, poťažne celú štruktúru štátnej politiky. Vyváženosť troch zložiek štátnej moci - zákonodarnej, výkonnej a súdne] moci, je základnou podmienkou demokracie. Podmienky plurality boli dané aj po parlamentných voľbách v roku 1992, ale víťazstvom HZDS a následne vytvorením vlády pána Mečiara sa začala éra upevnenia moci jednej strany. Strany, ktorá odmietala dialóg s ostatnými parlamentnými stranami a hnutiami, a veľmi zložité hospodárske, sociálne a iné problémy chcela a chce riešiť svojským spôsobom sama.

Za poldruha roka sa postupne dokázalo, že táto vláda chce upevniť výlučne svoju výkonnú moc a pritom nie je schopná, nedokáže zmobilizovať odborný potenciál tejto republiky. A tak postupne sa zamotáva do vlastnej siete. Výsledkom je takmer dokonalá kríza či kolaps v každej oblasti nášho života, či je to hospodárska, sociálna, zdravotnícka, školská alebo iné oblasti. Následkom toho nespokojnosť občanov a celospoločenské napätie sa postupne zvyšuje až do krajnosti, až na hranicu únosnosti.

S poľutovaním musíme konštatovať, že vláda takmer po dvoch rokoch svojho vládnutia a jeden a štvrť roka existencie samostatne] Slovenskej republiky nebola schopná vypracovať a parlamentu a verejnosti prezentovať ucelenú koncepciu svojej hospodárskej politiky. Okrem deklarovania sústavy želatelných cieľov - zastavenie prepadu ekonomiky, makroekonomická stabilizácia, založenie ohnísk rastu - vláda nebola schopná vypracovali konkrétne stratégie na ich dosiahnutie. Nebola teda schopná vypracovať realizačné programy na dosiahnutie vytýčených cieľov, definovať priority a postupnosť krokov.

Výsledkom je hlbší prepad ekonomiky než bolo v dôsledku transformácie nevyhnutné, rastúca nezamestnanosť, pretrvávajúca insolventnosť podnikov, zastavená privatizácia - až na horúčkovité a pochybne priame predaje podnikov v uplynulých dňoch -, pasívne saldo zahraničného obchodu, vysoký deficit štátneho rozpočtu, rastúca zahraničná zadĺženosť, nedostatok kapitálu, ďalšie a ďalšie rozpočtové reštrikcie a ohrozenie sociálneho zmieru.

Sociálna situácia obyvateľstva sa rapídne zhoršuje. Takmer polovica obyvateľstva žije na alebo pod hranicou životného minima. Namiesto malého Švajčiarska Slovensko smeruje takmer X úrovni Albánska. Prijaté a pripravované opatrenia v sociálnej oblasti napomáhajú ďalšiemu poklesu životne] úrovne obyvateľstva. Vláda tiež nerobí primerané opatrenia na vytvorenie nových pracovných miest nedoceňujúc sociálne riziká extrémnej radikalizácie, vzniku sociálnych konfliktov.

Táto "múdra vláda" jednoducho nevie vládnuť, robí hasičskú politiku v tom zmysle, že lieta od jedného ohniska problémov k druhému, pričom v dôsledku nekoncepčnosti vznikajú ďalšie a ďalšie ohniská - problémov, a neúspešne sa usiluje zabrániť veľkému požiaru v podobe prepadu ekonomiky. A keď horí, kričí: Chyťte podpaľača! Namiesto riešenia skutočných problémov hľadá vinníkov daného stavu za hranicami i vnútri krajiny, a pomaly bude nepriateľom každý, kto má ruky a nohy.

K zvýšeniu napätia náramne prispela ignorácia jedného veľmi dôležitého problému, a to postavenia národných menšín v Slovenskej republike. Táto otázka je veľmi dôležitým problémom nielen tejto mnohonárodnostnej republiky, ale je aj otázkou bezpečnosti tejto oblasti východnej a strednej Európy.

Zabezpečenie právnej istoty národnostných menšín je významnou zložkou skutočnej demokracie. Vláda pána Mečiara nedokázala a nechcela pristúpiť k rozboru problémov menšín a následne začať budovať ucelenú európsku národnostnú politiku. Výroky pána Mečiara namiesto toho cieľavedome a umelo vytvárajú napätie, vytvárajú obraz nepriateľa z Maďarov žijúcich na Slovensku a znemožňujú ich tolerantné spolunažívanie so slovenským národom.

Neochota, absencia politickej vôle na kladné riešenie má za následok, že doteraz neboli splnené odporúčania Rady Európy. Pán Mečiar dokonale dokáže zneužívať, a manipulovať národné cítenie slovenského obyvateľstva. A výsledok je nevraživosť, strach a napätie. Nebyť iniciatívy pána prezidenta sa riešenie tohoto problému nepohne z miesta.

Autokratické vystúpenia pána premiéra a nadvláda jednej osoby vedie tento štát do neznáma. Nie je div, že takýto štýl politizovania a charakter riadenia štátu má za následok neistotu a nespokojnosť takmer všetkých občanov Slovenskej republiky. Nemáme sa čo diviť, že Európa, európske štáty pestujú takú nedôveru voči. mladému Slovensku a zahraničný kapitál sa otáľa podporiť našu ekonomiku, naše hospodárske reformy, čo má vplyv aj na celý vývoj a demokratizáciu Slovenska.

Vyslovenie nedôvery pánu premiérovi je už dávno zrelé. Veď už takmer rok panuje menšinová vláda v tomto štáte, čo v demokratických štátoch obyčajne nie je prípustné. Treba zabrániť, tonu, aby tento štát, ktorý zápasí s obrovskými problémami, sa úplne zrútil a dostal sa do beznádejného, bezvýchodiskového stavu.

Ďakujem vám pekne za pozornosti. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán minister Hofbauer, potom pani Aibeková a pán podpredseda Kozlík.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

píšem si tu poznámky a myslia si, že z prepisu tejto schôdze bude možné vydať skutočné perly ducha, pretože tu odznievajú tak neuveriteľné výroky s tak prekvapujúcimi závermi, že to bude hodné samotnej publikácie. Prosím vás, pán Duka-Zólyomi, v Nórsku vládne menšinová vláda už tretie

funkčné obdobie. Nevyzerá to na to, že by sa Nórsko zrútilo, nórska ekonomika prepadla a Nórsko prepadlo občianskej vonné. Tak nám tu nemaľujte strašidlá o tom, že sa vládnuť nedá v menšinovej vláde, len musia byť partneri na kultivovanej úrovni. Pokiaľ to tak nie je, tak je naprosto zbytočné.

Druhá záležitosť, ku ktorej by som sa rád vrátil, to sú vaše nepretržité sťažnosti na to, ako je maďarská menšina na území Slovenska utláčaná, včítane mien a priezvisk. Ak by tomu tak bolo, tak by ste sa v tomto parlamente volali Jačmienok, vojvoda zvolenský. Tak znie preklad vášho mena. Nikto nespochybnil to, že máte nárok volať sa Arpád Duka-Zólyomi. Tak mi tu, prosím vás, nehovorte o tom, že tu existuje nejaká diskriminácia maďarčiny a používania maďarčiny. /Potlesk. /

A tretia drobnosť o autoritatívnom vládnutí a riadení vlády premiérom Vladimírom Mečiarom. Premiér Vladimír Mečiar je razantný politik a razantný chlap. Pred dvomi dňami sme prerokovávali materiál, ktorý bol mojím materiálom, a mali sme tak prudkú výmenu názorov, že ak by to bol televízny prenos, určite by opozičná tlač z toho usúdila, že vláda v ton okamihu sa rozpadá, vzniká občianska vojna a pravdepodobne ministerstvá sa idú zabarikádovať. Nestalo sa tak, ani sa nikdy nestane. Proste, chlap s chlapom sa môže prudko chytiť bez toho, že by sa pohádali a pohnevali. Ide predsa o podstatu veci. Tú podstatu veci sme vyriešili, prekročili sme ďalej a ideme ďalej. Takže mi tu nehovorte o autoritárskych riadeniach vlády Vladimíra Mečiara. Vy ste v nej neboli. Ja hej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nedá mi, aby som nereagoval, vážené kolegyne a kolegovia, na niektoré tvrdenia pána Duka-Zólyomiho. Predovšetkým hovoril o sklone a zvíťazení autoritatívnej vlády a o koncentrácii moci. Keď nám povedať pravdu, kde sa takáto koncentrácia vlády a nezohľadňovanie" menšinových práv deje, tak sa to deje v samospráve vami ovládaných oblastí. Pozrite sa ako je obsadené Komárno vo vzájomnom podiele menšín a slovenského národa. To isté Dunajská Streda, to isté Komárno a Nové Zámky. To znamená, že tieto skutočnosti celkom jasne hovoria, že demokraciu si vysvetľujete len tak, ako je vám pre vaše machinácie potrebné.

Zase som tu počul konštatovanie, že sa zhoršuje prepad ekonomiky. Prosím, nech sa uvedie štatistika, sám som túto štatistiku uvádzal. Práve všetko naznačuje tomu, že sa zmierňuje krivka, že dochádza k postupnému narovnávaniu vývoja.

A ešte jedno: Povedali ste, že štát je hodnotený podľa toho akú demokraciu uplatňuje k svojim menšinám. Drahí priatelia, akú demokraciu váš priateľský štát, Maďarská republika, uplatňuje k menšinám? Urobila jednu barnumovskú reklamu pre to, aký vzor má byť národnostný zákon pre všetkých v Európe. A doteraz ste ho, teda vaši priatelia, neuplatnili. Taký je to postup. Vždy nerovnaký meter. Na druhého mať vysoké nároky a sám ignorujete skutočnosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková: Vážení prítomní,

dovoľte mi zareagovať iba pár slovami na vystúpenie pána poslanca Djuka-Zólyomiho. /Smiech v sále. / Prepáčte, neovládam maďarský jazyk, takže ak nesprávne vyslovujem toto meno, ospravedlňujem sa. Je mi veľmi ľúto, že pán poslanec má takú krátku pamäť, pretože opakoval vo svojom vystúpení to, čo už niekoľkokrát hovorili jeho kolegovia počas rokovaní Národnej rady, a to, že vláda nesplnila odporúčania Rady Európy. Nie je to pravda, pretože vláda si plne splnila to, k čomu sa zaviazala. Predložila do parlamentu ako zákon o menách a priezviskách, tzv. tabuľový zákon. O menách a priezviskách sme dvakrát rokovali, mali ste sa možnosť k tomu vyjadriť a mnohé vaše pripomienky boli akceptované. No, a zákon o tabuliach? Spomeňte si na tú situáciu. Vy ste požiadali tento parlament, vaši zástupcovia na politickom grémiu, aby bolo posunuté rokovanie o tomto zákone na ďalšie zasadanie Národnej rady, a nie vtedy, kedy to bolo naplánované. A pri prerokovávaní kto zablokoval tento zákon? Ani jeden z vás, páni poslanci, tento zákon nepodporil. Preto vašimi hlasmi nebol prijatý a situácia je taká, aká je.

A záverom X sociálnej sfére: Som presvedčená, že k tejto oblasti sa vysloví pani ministerka. Ak nie, ešte sa prihlásim do diskusie. Iba veľmi krátko niekoľko čísiel: Minulý rok v štátnom rozpočte bolo pre oblasti sociálnych vecí priamo pre ministerstvo, čiže pre rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, určených viac ako 51 miliárd korún. Bola to takmer tretina rozpočtu. Túto sumu sme prekročili viac ako o 4 miliardy korún práve preto, že sme v treťom štvrťroku minulého roku prijali mnohé sociálne dávky. Pripomeniem iba zvýšenie životného minima, rodičovského príspevku, pestúnskeho príspevku atď. Mohla by som tu tieto dávky vymenovávať. Takže prosím, pozrite si tieto čísla, zamyslite

sa nad svojím jednaním v parlamente. Prečo tieto odporúčaná, a znovu zdôrazňujem slovo odporúčania, nemohli byť plne naplnené? Bolo to predovšetkým vašim prispením.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa prihlásil do rozpravy podpredseda vlády pán Kozlík.

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

Vážený pán predseda,

vážený pán premiér a členovia vlády,

vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi krátko sa dotknúť niektorých otázok hospodárskej politiky roku 1993. Hospodárska politika roku 1993 mala jednoznačne jeden cieľ stabilizovať Slovenskú republiku ako samostatný subjekt európskej politickej scény. Nech mi tu niekto povie, že tento hlavný cieľ hospodárskej politiky roku 1993 sa nesplnil. Nebudem to tvrdiť z pozície predstavitela vlády, oprel by som sa o vyjadrenie či už štátneho departmentu Spojených štátov amerických, ktorí deklarujú svoje správy, že Slovensko udržalo pod kontrolou infláciu, vybudovalo devízové rezervy, pritiahlo nových zahraničných investorov. Podotýkam, že zahraničné investície na Slovensku za rok 1993 vzrástli o 60 % oproti stavu za predošlé tri roky a Slovensko obmedzilo alebo udržalo pod istou kontrolou rozpočtový deficit. Podobne by som mohol spomenúť vyjadrenia výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu alebo posledne hodnotenia investičnej agentúry Nomura, prípadne udelenie, získanie ratingu Slovenskej republiky v poslednom období, alebo získanie zahraničných zdrojov, o ktorých sa

rokovalo včera na ministerstve financií, ponuky Medzinárodnej družstevnej únie na pôžičku 100 miliónov dolárov na zatepľovanie a podobne, ktoré sa dejú aj v tejto politickej situácii.

Mal by som ale v svojom vystúpení istú faktickú poznámku. Pozrime sa, kto sa podpísal pod návrh na vyslovenie nedôvery pánu premiérovi, teda i vláde Slovenskej republiky. Boli to predovšetkým janičiari z Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany a ďalej tí, ktorí nezložili prísahu na Ústavu Slovenskej republiky, ba ktorí proti prijatiu tejto ústavy hlasovali resp. ju nepodporili. To je memento pre občanov tejto republiky. Páni janičiari, na akú loď ste to nastúpili a Kam sa s touto loďou plavíte? Domnievam sa, že takto ste si to sami nepredstavovali.

AK vidím poslancov Kresťanskodemokratického hnutia tíško sedieť na bobku, tak mi vychádza, že nie celkom odhadli situáciu a že naskočili na falošný signál prejavu pána prezidenta a dali sa vyprovokovať k šlapnutiu vedia. Pán poslanec Pittner, môj osobný názor je, že ste rozhľadený, uvážlivý človek, ktorý sa vymyká z rámca niektorých krikľúňov Kresťanskodemokratického hnutia. Svoje cítenie pre veci Slovenska ste vyjadrili postojom pri hlasovaní o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994. /Smiech v sále. / Domnievam sa, že práve preto vy ste vystúpili s návrhom na vyslovenia nedôvery a odzrkadľuje ju ani nie tak váš vnútorný postoj ako stranícka disciplína. Kresťanskodemokratické hnutie škrtlo zápalkou a pokúša sa dosiahnuť, aby cez ten ohník, ktorý vznikol, cez tú vatru preskakovali iné politické subjekty a pálili si nohavice. Celý priebeh tohto snemu sa zatiaľ naznačuje.

Ďakujem pekne za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Rea, potom pán poslanec Hrnko.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia, vzácni hostia,

musím v krátkosti zareagovať na príspevok pána poslanca Duka-Zólyomiho - je podpredsedom výboru pre národnosti, kde som ja predsedom, a by som konečne poprosil kolegov z maďarských hnutí, aby si uvedomili, že eskalácia národnostných otázok už je za zenitom. Či chcete alebo nechcete, tento problém už ide po sínusovke smerom dole. Ak si to ešte neviete uvedomiť, tak niekoľko parlamentných delegácii európskych štátov je o tom veľmi skalopevné presvedčených, aj rukolapne presvedčených, pretože sa zúčastnili na stretnutiach samosprávnych orgánov na zmiešanom území, kde sa im dostalo vysvetlenia, že politický problém na týchto územiach nie je. Tento si umele vytvárajú, umele si ho chovajú, iba politici týchto strán. Toto je pravda, toto je skutočnosť. A ja vás prosím, alebo už prestaňte s tým alebo po tej sínusovke keby ste sa už dostali X bodu nula.

Ak ste citovali včerajšie vystúpenie pána prezidenta, že zabezpečil to okrúhlymi stolmi, áno, je to všetka česť. Pochopiteľne, to môžeme kvitovať, ale zároveň vám v tom prejave napísal, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje príslušníkom národnostných menšín ako plnoprávnym občanom tohto štátu všetky práva a slobody a, navyše práva, podčiarkujem, navyše práva, ktoré súvisia s ich príslušnosťou k menšinovému spoločenstvu. A dosiahli ste taký stav na zmiešanom územi, ako píše ďalej pán prezident, že v tejto súvislosti nemožno obísť postavenie Slovákov, opätovne podčiarkujem Slovákov, ktorí na etnicky zmiešanom území, predovšetkým na južnom Slovensku žijú v početnej menšine. Dostal som celý rad upozornení, že títo naši občania sa cítia etnicky v odlišnom prostredí izolovaní a opustení, že nepociťujú dostatočnú starostlivosť atď. Je to výsledok vašej, nepoviem dlhšej, ale práce v tomto parlamente.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, máte ešte 15 sekúnd. Poslanec J. Rea:

Ďakujem pekne, tým končín. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko má faktickú poznámku, potom pán poslanec Vicen.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená vláda,

vážený pán podpredseda Kozlík,

vaše vystúpenie je jedným z dôkazov toho, prečo som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol. Nechcem, aby ďalej v tejto krajine bol politický nesúhlas vykladaný ako janičiarstvo, zrada a zapredanectvo. /Potlesk. / Ja chcem, aby tu mal každý právo na svoj názor, každý na slobodné rozhodovanie, lebo len v takomto rozhodovaní môžeme budovať našu slovenskú vlasť, ktorá je nám všetkým blízka. Jedine tak môžeme uspieť v európskej konkurencii.

A pánu Húskovi opäť by som povedal to, čo som už dnes povedal. Za to, že zloženie obecných zastupiteľstiev na južnom Slovensku je také aké je, nie sú vinní tí páni vzadu. Za to je vinná vláda, v ktorej ste vy sedeli a ktorá predložila zákon a napriek nevôli napríklad Slovenskej národnej strany tento zákon v tomto parlamente presadila. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Vicen, potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec V. Vicen:

Myslím si, že mnohí ste nepochopili vystúpenie pána Duka-Zólyomiho, pretože on to povedal správne, že je utláčaná národná menšina. Národná menšina na juhu je len slovenská národná menšina, ostatné národné menšiny sú národnostné, ako si to on mýli. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, pokúsim sa opísať, jednu skúsenosti na národnostne zviazanom území, to znamená v Kráľovskom Chlmci, skúsenosť popisnú v ton zmysle, ako túto menšinovú politiku Slovenska, resp. problémy, chápu ľudia dole a ako to chápu naši poslanci z Egyuttélés a z MKDH. Mali sne spoločné stretnutie so starostami a primátormi tohto obvodu. Boli tam pán poslanec Zselenák, pán poslanec Barta a bol som tam ja. Samozrejme, že celé rokovanie sa viedlo v jazyku slovenskom až dovtedy, kým pán poslanec Barta nevyužil svoje ústavné

pravá a kým nepotlačil moje ústavné práva, že si nezistil, či viem maďarsky, alebo či je tam tlmočník, a začal suverénne hovoriť po maďarsky bez toho, že by sa aspoň trošku zaujímal o to, či ja viem, o čom hovorí. Pán Zselenák bol pritom. Chvalabohu, ale musím s veľkým uspokojením konštatovať, že na túto loď nenasadol ani jeden z tých maďarských starostov a primátorov, že ani jeden mu na to nenaskočil, a jeho maďarčine odpovedali v slovenskom jazyku.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

možno, že som bol jeden z tých, ktorý sa tu najčastejšie ozýval k týmto problémom, čo sa týka južného Slovenska. Pánu kolegovi Zólyonimu chcem povedať len toľko: Neviem, z čoho obviňuje pán premiéra, prečo hovorí, že on je zdrojom napätia na južnom Slovensku, keď o tom, kto je zdrojom napätia na južnom Slovensku, hovorí jeden istý fakt, a to je výzva miest a obcí zo Žitného ostrova, kde sa otvorene hovorí o maďarskom autonómnom území na Slovensku. Takže, myslím si, nech pán Duka-Zólyomi a ostatní jeho kolegovia poslanci si spytujú svoje svedomie a potom nech obviňujú niekoho iného, ale v prvom rade nech sa pozrú do tohto svojho vlastného svedomia, a potom objektívne posúdia tieto skutočnosti. Nech nesypú popol a oheň na hlavu niekomu inému.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Po pánu Chamulovi sa hlásil pán poslanec Ftáčnik, ale hlási sa pán minister Zlocha, takže má prednosť. Prosia, pán minister.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážení poslanci,

správa o stave Slovenskej republiky, ktorú včera predniesol pán prezident, podľa môjho názoru, správou o jej stave nie je. Je povrchná, neadresná, plná rozporov a jednostranných obviňovaní, a preto s ňou v zásade nemôžem súhlasiť.

V niektorých častiach totiž pán prezident tvrdí, že naša vláda a zahraničná služba vykonali doma i v zahraničí veľký kus práce pre rodiaci sa nezávislý slovenský štát, že počet prijatých zákonov nemá obdobu v nijakom časovom úseku našej histórie, že naša ústava zaručuje príslušníkom národnostných menšín ako plnoprávnym občanom všetky práva a slobody, že pri pohľade na hospodársky a sociálny vývoj v prvom roku samostatnej slovenskej štátnosti sa môže konštatovať, že sa nenaplnili pesimistické očakávania o rozpade slovenskej meny a kolapse slovenského hospodárstva, že vývoj makroekonomických veličín sa v minulom roku podarilo udržať v medziach, ktorých prekročenie by znamenalo destabilizáciu mikroekonomického prostredia, že slovenská ekonomika zatiaľ nevykazuje tendencie k akcelerácii miery inflácie, že výsledná miera inflácie bola v roku 1993 miernejšia než v roku 1992 a že nárast miery nezamestnaností bol nižší než očakávali pesimistické prognózy, a to i napriek tomu, že sme mali sťažené podmienky, že Slovenská republika musela jednorazovo

vynaložiť prostriedky na vybudovanie inštitúcií súvisiacich so vznikom samostatnej Slovenskej republiky, a že rozpočet musel prevziať aj záväzky na úhradu nákladov hradených predtým z federálnych zdrojov.

Teda v celku pozitívne, a myslím si, aj dosť reálne hodnotenie, a hneď na to kruté obviňovania, čo všetko sa nám nepodarilo a za čo všetko sne vinní. Prijaté zákony sú zlé, musia sa novelizovať, niektoré dokonca šesťkrát, nemáme ofenzívnu zahraničnú politiku, viac sme mali urobiť pre zlepšenie susedských vzťahov s Maďarskou republikou, privatizačný proces je prebyrokratizovaný, spolitizovaný, prípadne i korumpovaný. Verejná správa je roztrieštená, že vláda má málo zahraničných kontaktov, atď., atď.

A potom ešte jedna supertajná bomba, a tú mi dovoľte zacitovať: "Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a bánk, je narastajúca korupcia, a musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov. " Úradníci, ktorí pripravili materiál pre vystúpenie pána prezidenta, si môžu poblahoželať. Tak toto je teda ten správny obraz o Slovensku. Už nie sme len nacionalisti, šovinisti, antisemiti, už sme aj korupčníci a mafiáni. Lepšiu antireklamu ste, pán prezident, Slovensku nemohli urobiť. Slov uznania za našu prácu sme sa nedočkali. Od opozícia to koniec-koncov čakať nemôžeme, ale od hlavy štátu takéto hodnotenie asi nikto z nás nemohol predpokladať. Za seba aj za pracovníkov rezortu životného prostredia, dokonca aj za vrátnikov, to beriem ako hrubú urážku. Tak toto je odmena a uznanie za prácu v sťažených podmienkach? Ďakujem vám pekne, pán prezident.

Nedá mi, aby som neuviedol aspoň časť z toho, čo sme za tie necelé dva roky stihli urobiť. Budem konkrétny. V roku 1992 od júna do decembra sme na rokovanie vlády predložili

15 materiálov. Z nich spomeniem aspoň tie najvýznamnejšie: správa o stave životného prostredia v oblasti Strážske, Vranov, Humenné, zásady územného rozvoja Slovenska, návrh na riešenie štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou Slovenskej republiky, informácia o priebehu a výsledkoch konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro, inventarizácii chemických látok V Slovenskej republike, nariadenia vlády o vedení evidencie odpadov a o nakladaní s odpadmi.

V roku 1993 sme predložili na rokovanie vlády 36 materiálov. Aj tu uvediem len tie najdôležitejšie: pristúpenie k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, pristúpenie ku Globálnemu fondu pre životné prostredie, výsledky hodnotenia vplyvu vodného diela Žilina na životné prostredie, návrh stratégie zásad a priorít štátnej entálnej politiky, návrh na realizáciu monitorovacieho systému životného prostredia a integrovaného informačného systému v životnom prostredí územia Slovenskej republiky, novela zákona o vodách a štátnej správe vo vodnom hospodárstve, správa o Celoeurópskej konferencii ministrov životného prostredia v Luzerne, novela zákona o odpadoch, návrh na podpísanie Londýnskeho dodatku k Montrealskému protokolu, správa o stave životného prostredia v oblasti hornej Nitry, analýza plnenia záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z Viedenskej dohody a Montrealského protokolu, správa o stave ovzdušia na Slovensku, program odpadového hospodárstva v Slovenskej republike.

V roku 1994 sme už na rokovanie vlády mohli predložiť 11 materiálov: návrh zákona o posudzovaní vplyvov činnosti na životné prostredie, návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, koncepcia geologického výskumu a prieskumu, novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, novela zákona o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a štátnej správe ochrany ovzdušia, koncepcia rozšírenia separovaného

zberu druhotných surovín a hospodárenia s komunálnym odpadom v Slovenskej republike, správa o budovaní integrovaného radiačného systému a spolupráci so Spolkovou republikou Nemecko v tejto oblasti, správa o stave životného prostredia na Slovensku.

Myslím si, že je toho teda dosť a že všetci tí, ktorí sa o to zaslúžili, si zaslúžia skôr pochvalu než všeobecné paušálne degradovanie tejto práce. Urobili sme poriadok v rozdeľovaní prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia. V roku 1992 sme už rozdeliť nemohli nič, pretože sa to stihlo 14. mája a potom do začiatku júna, vtedy sa ešte rozdelilo dodatočne 356 miliónov korún. Snáď netreba ani pripomínať, že v máji a začiatkom júna prebiehala intenzívna predvolebná kampaň a bolo si treba kupovať hlasy. Kupovali sa. Doteraz sa súdime o 113 miliónov korún, ktoré nám strhli banky za neoprávnene poskytnuté záruky Štátnym fondom životného prostredia a rozpočtom ministerstva životného prostredia súkromným podnikateľom. V roku 1993 sme v prvom kole pridelili 299 obciam 512 miliónov Sk, vtedy ešte Kčs, a v druhom kole pre 314 obcí 418, 6 miliónov korún. V tomto roku sme v prvom Kole uspokojili - už sme to stihli urobiť - 624 žiadateľov, ktorým sme poskytli 777 miliónov korún na ekologické stavby.

Vôbec nie je pravda, že by sme v našom rezorte mali problémy s nadväzovaním medzinárodných kontaktov. Máme podpísané medzirezortné, prípadne medzivládne dohody s nasledovnými Štátmi: s Českou republikou, Nórskom, Rumunskom, Rakúskom, so štátom Maryland a s Holandskom. Pred podpisom je obdobná dohoda s Poľskou republikou a pripravujú sa ďalšie dohody B Ruskom, Ukrajinou, Dánskom, Slovinskom a Chorvátskom. Naši pracovníci z ministerstva a z podriadených organizácií sú zastúpení vo všetkých významných európskych a svetových inštitúciách pre oblasť životného prostredia. Úspešní sme aj v programe PHARE, keď sme na trinásť projektov dostali 13, 56 miliónov ECU a máme prisľúbené finančné prostriedky na ďalšie dva projekty vo výške 2 milióny ECU. Z amerického fondu sme získali 134 miliónov korún, ktoré sme použili na dobudovanie monitorovacieho systému. Zo Svetovej banky sme získali grant 2 300 000 amerických dolárov na tri projekty biodiverzity. Ďalšie prostriedky na konkrétne projekty máme zabezpečené z Holandska v hodnote viac ako l milión korún, zo Švajčiarska 8 miliónov korún, z Nórska 5, 5 milióna korún, z Rakúska 15, 5 milióna korún, z Francúzska 2 milióny korún, z Dánska 35 miliónov, zo Spolkovej republiky Nemecko 2, 5 milióna mariek, z Kanady 270 tisíc kanadských dolárov, zo Švédska l 400 000 švédskych korún. Aj našou zásluhou boli tri lokality - Vlkolinec, Spišský hrad s okolím a Banská Štiavnica zaradené do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Pripravujeme založenie ekologického obratového fondu a sú podnikané kroky na zabezpečenie úveru zo zahraničných bánk. Teda berie nás Európa a svet? Je to dosť výsledkov za štrnásť mesiacov práce samostatnej Slovenskej republiky? Som hlboko presvedčený o tom, že áno.

Osobitne sa chcem vyjadriť aj k poslednej tretine správy o stave Slovenskej republiky. Túto časť určite nemožno hodnotiť ako stav republiky. To je stav osobného sporu, možno osobných problémov pána prezidenta, ktorý si mal v každom prípade riešiť ináč. Zverejňovať niečo, čo sa hovorilo medzi štyrmi očami, nie je seriózne, a určite by som tu mohol poiižít aj silnejší a primeranejší výraz. Také dačo skôr patrí do náplne babiek na trhoviskách alebo klebetiacich stareniek na priedomiach. Ale tu asi krivdím babkám. Ospravedlňujem sa im. /Potlesk. /

Namieste je ešte aj ďalšia otázka. Som veľmi zvedavý, kto z politikov, kto zo zahraničných hostí bude ochotný pred pánom prezidentom hovoriť o problémoch medzi štyrmi očami. Pán prezident tvrdil - citujem: "Ja neviere nikoho nenávidieť, nechcem proti nikomu intrigovať. " Musím sa priznať, už

si potom neviem predstaviť čo sú to vlastne intrigy, ak nie toto, a čo je vlastne nenávisť, ak nie to, čo predniesol pán prezident proti štátnemu tajomníkovi ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a proti predsedovi vlády, a vlastne aj proti Hnutiu za demokratické Slovensko, z ktorého pán prezident vyšiel, ktoré ho nominovalo do vysokých štátnych funkcií a ktorého poslanci - aspoň väčšina z nich - ho aj volila. Ale zrejme vďaka býva niekedy aj takáto. Pán prezident si však skôr dá poradiť od ľudí, aj bývalých členov HZDS, ktorí tvrdo vystupovali proti jeho nominácii a ktorým veľmi vadilo, že bol členom KSS. Veľmi dobre si spomínam na nominačný zjazd a klub, ktorý sme mali tesne pred zasadaním tu, v parlamente. Zrejme je treba vedieť komu je možné odpustiť, ale vychádza mi len jedno: odpúšťa sa tým, ktorí sa postavia do zástupu odporcov premiéra Mečiara, vlády Slovenskej republiky a koniec-koncov aj samotného HZDS, pretože dobrí sú vlastne len tí, ktorí z hnutia odišli a ktorí sú proti Mečiarovi.

Neviem sa však vysporiadať ani s ďalším problémom. Pán prezident až teraz prišiel na to, že pán Mečiar používa autokratické metódy vládnutia, že neznáša iné názory a iné stanoviská, že je podozrievavý a že vie spolupracovať iba s ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Veď s ním, preboha, pracoval v hnutí dlhú dobu na to, aby ho dobre poznal. Čím mu bol zaviazaný on? Alebo potreboval, aby ho o tom niekto iný presvedčil? Aj ja som sa zúčastňoval rokovaní predstavenstiev HZDS a snemov. Môžem vás ubezpečiť, že vtedy pán Kováč ešte ako poslanec Federálneho zhromaždenia nikdy nikoho neupozornil na negatíva, ktorými teraz, podľa neho, premiér priam ovplýva. Niekto sa musel za posledný rok veľmi zmeniť. Môžem vás však ubezpečiť, že to nebol predseda hnutia a premiér vlády pán Mečiar. /Potlesk/.

Neviem, čo myslel pán prezident zmienkou o zaviazanosti premiérovi. Za seba môžem povedať, že predsa len niečím som

premiérovi zaviazaný aj ja. zaviazaný som mu vďakou. Vďačím mu za všetko, čo urobil pre vznik samostatnej Slovenskej republiky, pre pokojné rozdelenie federácie, a že som mohol byť pri tom. Vďačím mu aj za to, že som mohol pracovať v jeho vláde v prospech samostatnej Slovenskej republiky, že ma vtiahol do ťažkej, namáhavej, ale zodpovednej práce, že som ním udávané pracovné tempo ako-tak dokázal udržiavať. Vďačím mu za zodpovednosť, ktorú pri každej príležitosti, najmä v zásadných veciach týkajúcich sa Slovenska a jej občanov, prejavuje a presadzuje. Môžem vás však ubezpečiť, že za prácu, ani za jeho podporu vo vláde či v Hnutí za demokratické Slovensko nemám prisľúbený žiaden sprivatizovaný objekt, ani výhody. Predseda vlády vyžaduje len tvrdli prácu.

Za to, čo vláda premiéra Mečiara za necelé dva roky v sťažených podmienkach urobila, sa nemusíme hanbiť. Ani ja sa nehanbím za to, čo sme dokázali urobiť v rezorte životného prostredia. Som rád, že aj našou zásluhou, väčšiny čestných a pracovitých ľudí na ministerstve životného prostredia a v podriadených organizáciách sme prispeli k zviditeľňovaniu Slovenska v zahraničí a v tvorení jeho dobrého reálneho obrazu. Určite je to záslužnejšia práca, ako práca tých, ktorí samostatnému slovenskú akosi nevedeli a dodnes nevedia priši na chuť, ktorých prácou a bohunemilou zábavou je maľovať Slovensko ako štát hlupákov, závistlivcov, intrigánov a neschopných ľudí. Možno, že oni takí naozaj sú. Ale potom, nehnevajte sa, takýchto ľudí naozaj možno len ľutovať.

Ubezpečujem vás, že je vždy lepšie spolupracovať s ľuďmi, ktorí to vedia, ktorí vedia ako na to, ktorí to chcú a ktorí sa v zložitých a krízových situáciách vedia orientovať a rozhodnúť - je samozrejmé, že pritom tie rozhodnutia nemusia byť vždy tie najlepšie - a ktorí sú schopní niesť aj riziko. Teda skôr s týmito, ako s tými, ktorí vlastne nikdy nevedeli, čo vlastne chcú, ktorí si hviezdičku samostatného Slovenska predstavovali skôr ako vzdialenú víziu, a ktorí si

fungovanie Slovenska ako suverénneho samostatného štátu bez pomoci tútorov, starších bratov či krstných otcov nevedeli a dodnes nevedia predstaviť. Ubezpečujem vás o tom, že ak nám vyslovíte nedôveru, z vlády i z rezortu odídem so vztýčenou hlavou, a čistým svedomím, s pokojnou mysľou. Čo som mohol, čo sme mohli, to myslím za všetkých, ktorí pracujú v rezorte životného prostredia, a na čo sme mali, to sme urobili.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán Ftáčnik, potom pán poslanec Chamula a pán poslanec Šebo.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vážené kolegyne a kolegovia,

na prvý pohľad by sa zdalo, akoby táto naša dnešná rozprava bola vyvolaná len druhou časťou prejavu pána prezidenta. Iste, bola to v istom zmysle rozbuška, ale nemožno si nevšimnúť ani prvú časť prejavu, ktorá odráža stav slovenskej spoločnosti. Ľahko k nemu dokladať v rozprave osobné názory, a ako sa ukázalo, ešte ľahšie osobné invektívy. Tu však nejde o osobné vzťahy, ani o osobné vzťahy k premiérovi, o ktorých by sme mohli dlho hovoriť. Ide o viac, ide o krajinu a zodpovednosť. Zodpovednosť, ktorá ja podľa Ústavy Slovenskej republiky vymedzená tak, že vláda a jej člen, teda aj predseda vlády, je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Výkon funkcie kontroluje Národná rada podľa zákona o rokovacom poriadku. Kladie

otázky vláde, žiada od ne] informácie, podáva interpelácie, teda dôrazné otázky či upozornenia. Parlament týmito prostriedkami upozorňuje na nedostatky a problémy, s ktorými je nespokojný a ktoré žiada riešiť. Ak miera nespokojnosti prekročí istú hranicu, neostane parlamentu nič iné, len zvoliť základný ústavný prostriedok - návrh na vyslovenie nedôvery. Ak sa predloží návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády a tým vlastne celej vláde, tu nie je namieste diskusia o jednotlivých rezortoch, tu treba istý nadhľad s cieľom pozrieť sa na výkon funkcie ako na celok.

Dovoľte mi konštatovať, že spôsob, akým sa na Slovensku vládne, škodí tejto krajine. Vláda nemá dobrý obraz v zahraničí a nebola schopná si zabezpečiť stabilnú podporu v parlamente. Experti Strany demokratickej lavice konštatujú, že stav slovenskej ekonomiky je znepokojivý. Transformačný proces sa ocitol na slepej koľaji. Najostrejšie prejavy krízy sa prejavujú v podnikovej sfére. Makroekonomická stabilita je vážne narušená a stav ekonomiky sa nepriaznivo odráža aj v sociálnej oblasti. Zanedbaná sociálna politika nerieši narastajúce existenčné problémy najmä sociálne slabých vrstiev.

Zoberte si len problém štátneho vyrovnávacieho príspevku a jeho väzbu na detské prídavky. Podľa legislatívneho programu vlády mal byť nový systém detských prídavkov predložený v marci minulého roku. Doteraz nie je, hoci vládni poslanci rozhodli, že štátny vyrovnávací príspevok sa bude vyplácať do konca marca a nadviaže naň nový systém detských prídavkov od 1. apríla, doteraz návrh príslušného zákona nie je predložený. To našich občanov iste nepoteší. Občania strácajú čoraz viac aj pocit osobnej bezpečnosti v dôsledku rastúcej kriminality. Vláda Slovenskej republiky nebola schopná sformovať a cieľavedome vytrvalo uskutočňovať potrebám Slovenska primeranú transformačnú hospodársku a sociálnu politiku. Nahrádza ju ustavičnými improvizáciami a ekonomiku chápe ako oporu politickej moci a nástroj na jej koncentráciu. Predlžovanie takéhoto nekoncepčného prístupu k riešeniu pálčivých hospodárskych a sociálnych problémov vedie k situácii, ktorú oprávnene negatívne hodnotí aj výzva Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory.

Spýtate sa, aké je možné východisko? Účinné riešenia môžu mať len zásadný a systémový charakter. Ich pozitívne výsledky sa môžu dostaviť len pri koncepčne dlhodobejšej hospodárskej politike zameranej na zvýšenie ekonomickej sta bility, na odblokovanie prekážok transformačného procesu, posilnenie konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva, a tým aj na zvýšenie jeho príťažlivosti pre zahraničných investorov. Je potrebné robiť uvážlivú, adresnú sociálnu politiku, no predovšetkým treba dosiahnúť klímu vzájomného porozumenia, solidarity a ochoty k spolupráci všetkých politických síl, ktoré sú ochotné angažovať sa za takúto, v prvom období možno nepopulárnu, no jedinú perspektívnu politiku schopnú vyviesť slovenskú ekonomiku z krízovej situácie. Čím neskôr sa tak stane, tým vyššiu cenu Slovensko zaplatí. Ak sa nedarí presadiť takéto východisko, zodpovednosť nesie predseda najsilnejšieho hnutia a súčasne predseda vlády. Miera nespokojnosti parlamentu prekročila únosnú mieru a dozreli dôvody i čas, aby sa zmenil charakter moci.

Pred časom Strana demokratickej ľavice vyhlásila, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby moc neležala na ulici, ale aby o nej čo najskôr rozhodli občania v predčasných parlamentných voľbách. Je nám jasné, že Slovensko potrebuje stabilnú vládu na štyri roky zloženú zo síl, ktoré sú ochotné opustiť konfrontačnú politiku a spolupracovať pri riešení problémov, ktoré doliehajú na občanov. Pán prezident nás včera vyzval, aby sme podnikli kroky k politickému, národnému a občianskemu zmiereniu, ktoré pomôže vytvoriť spokojné ovzdušie na predčasné parlamentné voľby. Je takéto zmierenie vôbec možné?

Včera sme žiadali, aby sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov strán a parlamentných subjektov, aby si túto otázku vydiskutovali, či je možné dohodnúť sa na pravidlách a nevyhnutných podmienkach takéhoto zmierenia. Ukázalo sa znovu, že v politickej výbave predsedu vlády chýbala a stále chýba ochota, a možno aj schopnosť dohodnúť sa. Zdá sa, že dozreli dôvody i čas.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Do rozpravy sa hlási podpredseda vlády pán Prokeš. Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi najprv jedno malé podobenstvo. Keď loď pláva pomedzi úskalia v úzkom prielive, nikto sa nehrnie na kapitánsky môstik, ale keď sa v diaľke ukáže už voľné more, zrazu je mnoho takých, čo by si radi pripísali zásluhy. A preto mi dovoľte povedať, že z hľadiska globálneho váš útok na vládu ma nesmierne potešil, pretože ukazuje, že aj vy ste pochopili, že to najhoršie už máme za sebou. Paralela s rokom 1991 je úplne evidentná. Vtedy takisto niekto vyrážal moc z rúk tomu, kto viedol vládu, a to urobil potom, kam to doviedol, to už je druhá vec. Že mám pravdu v tomto porovnaní, dovoľte mi, aby som sa odvolal nie na nejaký účelový dokument, ale na dokument renomovanej medzinárodnej firmy Nomora Research Institut.

Tento dokument, táto analýza stavu Slovenskej republiky má dátum 4. marca 1994. Po prvé - čo považuje tento inštitút

za piliere, medzinárodné piliere slovenskej ekonomiky. Je to predovšetkým naša účasť v Medzinárodnom menovom fonde. Svetovej banke, Japonskej banke pre export a import, Banke pre rozvoj, GATT, Rade Európy a podpísanie Asociačnej dohody s Radou Európy. Ako vidí našu ekonomickú reformu politicky? Kľúčové elementy vidí v liberalizácii cien, v etablovaní konvertibility meny, v liberalizácií zahraničného obchodu, v privatizácii, v reštrikčnej, monetárnej a fiškálnej politike a v reforme daní. Aké výsledky nachádza? Pán poslanec Dzurinda má veľmi rád grafy, a v tomto materiáli sú skutočne pekné grafy. Farebné. Ako vyzerá cenová, liberalizácia? V roku 1993 dosahujeme prakticky 95 %. Ako vyzerá naša vnútorná konvertibilita meny? Predovšetkým jednoznačne pozitívne je hodnotené, že všetky výrobné podniky, zariadenia si môžu v komerčných bankách nakupovať devízy. Ako vyzerá preorientácia nášho zahraničného obchodu, nášho exportu do krajín OECD, tak si dovolím ukázať tento žltý graf, ktorý nás radí vysoko nad Poľsko, Českú republiku či Maďarsko. Ako vyzerá privatizácia, malá privatizácia? Prosím, je to maloobchod, reštauračné služby, iná firmy. V maloobchode je to 5 760 obchodov. Ako vyzerajú dôležité sektory privatizácie? Dovolím si len upozorniť na to že ten modrý graf, to je rok 1993 a vidíte, že vo všetkých položkách je tam jasný nárast.

Ako vyzerá náš hrubý národný dôchodok? Výsledky tohto inštitútu ukazujú, a je to jasne napísané, že hrubý národný dôchodok je stabilizovaný. Odhaduje ho od - 2 do 2 %, čiže náš odhad, ktorý bol urobený v zákone o rozpočte O, je priemer z týchto. Ako vyzerá tzv. M2 faktor? Sme najlepší, sme lepší ako česká republika, lepší ako Maďarsko, Slovinsko. Ako vyzerá naša inflácia? Aj to je veľmi dôležitý ukazovateľ. Ukazuje sa, že na začiatku, keď došlo k zmene daňového systému, narástla, ale ako vidíte okrem toho, čo sa prejavilo ako efekt devalvácie, naša inflácia je stabilizovaná.

Ako vyzerá naša pozícia medzi Maďarskom, Slovinskom, Českou republikou a Slovenskom? Ukazuje sa, že patríme k tým lepším, napríklad od Maďarskej republiky. Ako vyzerajú naše potreby zahraničných pôžičiek? Jednoznačne sa uvádza, že patríme medzi najviac vyvážené. Je pravda, že voči českej republike a slovinskú máme určité požiadavky na zahraničné pôžičky, avšak je to desatina, toho, čo potrebuje Maďarská republika. Takisto si dovolím uviesť - to žlté, to je Slovensko, voči Maďarsku, Českej republike a Slovinsku, ukazuje sa, že prepad v štátnom rozpočte má výrazne klesajúcu tendenciu.

Ako to vyzerá s naším kreditom alebo, ináč povedané, s našimi devízovými rezervami? To zelené, prosím, to sú komerčné banky. To modré, to je Národná banka. Ako vidíte, objem devíz na Slovensku má rastúcu tendenciu. Nie je dôvod, aby Národná banka enormne zvyšovala peniaze, ktoré má v rezerve, pretože je lepšie, keď sa točia. Ako vyzerá náš dlh na hlavu obyvateľa? Toto je Slovensko voči Turecku, Českej republike, Mexiku, Maďarsku, Portugalsku, Grécku. Myslím, že sa nemáme za čo hanbiť. Ako vyzerá pomer zahraničného dlhu k nášmu priemernému ročnému exportu? Opäť tu je Slovensko, česká republika, Portugalsko, Maďarsko, Turecko, Mexiko, Grécko. Zasa máme prvú pozíciu. Máme najmenšiu zadĺženosť.

Táto tabuľka má názov Slovenská republika je medzi najzdravšie sa vyvíjajúcimi ekonomikami. Prosím, nachádzame sa v strede, myslím, že sa nemáme za čo hanbiť. Je to príjem na hlavu obyvateľa, pardon, zabudol som uviesť graf, aby sme presne vedeli, o čo ide. Takže, dámy a páni, tento dokument jasne ukazuje, o čo tu ide, pripísať si zásluhy. /Potlesk. /

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán Ľupták. Potom je prihlásený pán Chamula, pán Šebo, pán Csáky. Ešte po pánu Ľuptákovi pán Miškovský s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Ľupták:

Pán podpredseda, mrzí ma, že ste nám tých grafov tu naukazovali skutočne dosť, len ľud sa z nich nenaje. Grafy ľud ešte nejedol. /Smiech v sále a potlesk. / Aj v minulosti nám hovorili, aké boli výnosy, ako všetko bolo, a tiež sa ľud nenajedol tak, ako potreboval. Takže, prosím vás, hovorte ku konkrétnym veciam, čo vláda ide robiť, čo idete robiť, čo vy ako podpredseda vlády budete robiť v tomto odbore, aby ľud sa mal lepšie, aby ľud vo fabrikách nejedol grafy, ktoré ste tu priniesli, ale aby pocítil v peňaženke, že sa mu zvyšuje životná úroveň, že od roku 1989 ide hore, nie dole. Toto potrebuje ľud tejto krajiny. Tak nehovorte tu u grafoch. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - pán podpredseda Prokeš. Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

ja si nesmierne vážim pána poslanca Ľuptáka, ku ktorému na viažu priateľské vzťahy, ale musím ho upozorniť, že tieto grafy po prvé - nerobilo ÚV-KSČ, ani ÚV KSS, a po druhé - viete, keď je zasiate do pôdy, tak musíte počkať, kým bude môcť byť žaté. A toto ukazuje, ako to vychádza z pôdy von.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Chcel by som poprosiť podpredsedu vlády pána Kozlíka, či nemá so sebou nejaké grafy o našich problémoch v európskej integrácii. A ešte by som dodal k tonu, čo ukazoval podpredseda vlády pán Prokeš: predsa firma Nomura bola poverená predajom našich bondov, takže v podstate to, čo ukazoval, je svojím spôsobom reklamný materiál. Táto firma má určité percentá zo zisku z toho predaja. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - podpredseda vlády pán Kozlík. Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

nebudem ukazovať, žiadne tabuľky, samozrejme dobre ich poznám, som rád, že ste mali možnosť sa s nimi oboznámiť, ale podotkol by som, že firma Nomura pracuje s týmito materiálmi, ale je to renomovaná firma. To znamená, že ak takéto údaje takáto firma dá do sveta, tak majú svoj akcent.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

nikdy v mojom živote som nefungoval v nejakej politike, tobôž nie vo vysokej politike. Keď ma stihol osud tým, že som vstúpil do politiky, tak som si dal dve predsavzatia. Prvé predsavzatie bolo to, čo vychádzalo z programu Slovenskej národnej strany, a to bolo vytvorenie samostatného slovenského štátu. To sa splnilo 1. januára 1993. Druhým predsavzatím bolo to, aby som všetky sily a vedomosti položil na oltár budovania tejto mladej Slovenské] republiky a vynaložil všetko úsilie k tomu, aby táto mladá Slovenská republika bola republikou, ktorú bude uznávať celý svet. Tá prvá časť. môjho predsavzatia sa splnila pomerne rýchlo a bezbolestne vďaka tejto vláde a vďaka pánu premiérovi, čo kvitoval vo svojom prejave aj pán prezident. Tá druhá časť môjho predsavzatia sa spĺňa veľmi sporadicky, veľmi ťažko a veľmi problematicky. Prečo? Hlavnú príčinu vidím v tom, že vláda, premiér odvtedy, ako sme vstúpili do tohto parlamentu, nemá čas na pokojnú prácu.

Keď sa tak zamyslím dozadu, lebo keď chceme vysloviť niekomu nedôveru, predovšetkým sa pozeráme dozadu a nie dopredu, bohužiaľ, keď sa tak pozriem dozadu, tak zisťujem, že vlastne na každom zasadnutí Národnej rady, či už na chodbe, či už v nejakých kuloároch kdesi inde stále kolovali správy, ktorého ministra odvoláme, ktorému ministrovi vyslovíme nedôveru, atď. To znamená, že ja by som si, vážení páni kolegovia a kolegyne, trošku spytoval svoje svedomie. Je ľahko hovoriť len o ton, čo človek urobil zle, ale nakoľko som pedagógom, tak vždy som posudzoval človeka podľa toho, koľko urobil v živote dobrého a koľko urobil v živote zlého a podľa toho som sa k nemu postavil, podľa toho som ho uznával. Neposudzoval som ho podlá reči, neposudzoval som ho podlá výzoru, ale vždy som ho posudzoval podľa skutkov. A ja si myslím, že táto vláda, tento premiér začali budovať dom nie na zelenej lúke, ale na vyhorenej lúke. Bohužiaľ Som presvedčený o tom, že sa jej podarilo položiť veľmi pevné základy toho, čo som si ja a mnohí moji ďalší kolegovia, okrem tých, ktorí stále rozmýšľali len o tom, aký krok urobiť proti tejto vláde, predsavzali.

Teraz trochu na inú tému: Bol nám dnes ráno doručený návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Ja som sa trošku nad ním zamyslel. Dovoľte takú osobnú myšlienku. Ja si pána Pittnera veľmi hlboko vážim, nie raz sme cestou na hrade, kde zasadal náš výbor, pretože predtým pôsobil vo výbore pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, prediskutovali mnohé veci, a dá sa povedať, že v určitých veciach sme našli aj spoločnú reč. Ale veľmi ma znepokojuje to, že - prepáčte, poviem to na rovinu, lebo vždy v živote som na rovinu hovoril, a aj teraz to poviem, že veľmi ma prekvapuje to, že takto si vykúpil svoj odpustok, že nachádzame v jeho prejave alebo v tomto návrhu nasledovné myšlienky. "Vladimír Mečiar ako predseda vlády doviedol Slovenskú republiku do politickej a ekonomickej krízy. " Viete, ja si neviem predstaviť človeka, ktorý začne budovať dom a hneď ho bude rúcať. "Svojimi výrokmi a rozhodnutiami znížil dôveryhodnosť Slovenskej republiky v zahraničí, atď. " To isté. Ale čo ma najviac mrzí? Najviac ma mrzí to, že je tu myšlienka - citujem ďalej: "nebol spôsobilý udržať prijateľne vzťahy s ostatnými najvyššími orgánmi štátu, osobitne a Národnou radou Slovenskej republiky".

Prosím vás pekne, prečo hovoríte, za celú Národnú radu? Veď predsa je tu Hnutie za demokratické Slovensko, koaličná Slovenská národná strana, a možno, že aj niektorí ďalší poslanci, ktorí vďaka straníckej disciplíne určité svoje sympatie nevyjadria navonok. Takže ja to apriori odmietam. Je to hlboká demagógia a, prepáčte, lož, pretože si myslím, že nie je to tak - z týchto dôvodov.

Ďalej zopár mojich názorov na to, čo tu bolo povedané: V každom demokratickom štáte vlastne prebieha neustále - nazvem to tak veľmi prísne ako sa to zvykne nazývať - boj o politickú moc. To musíme brat veľmi vážne a myslím si, že musíme bez výhrad akceptovať, a preto, keď niekto chce mat politickú moc v rukách, musí vedieť, kto je jeho priateľ, kto je jeho politický protivník, kto je jeho neprajník, kto je jeho spojenec, kto zlomyseľne neguje všetko pozitívne, čo urobil. Teda v živote nebudem zazlievať ani tejto vláde, ani pánu premiérovi to, že mnohokrát, dá sa povedať, reagoval na veci tak ako reagoval. Je to jednoducho dané tým, čo tu je. Ďalej si myslím, že keď pristupujem k veciam, alebo k svojmu protivníkovi alebo spoločníkovi s tým, že sa s ním nedohodnem, no tak sa s ním nikdy dohodnúť nemôžem, to je prirodzená záležitosť.

Ďalej, bolo tu spomínané a niekoľkokrát sa opakovalo, pán prezident to vo svojom prejave tiež povedal, že sú tu niektoré zlé zákony, sú niektoré zákony, ktoré nie sú dobré a podobne. S tým súhlasím, lenže sú tu možnosti, že každý zákon, ktorý je zlý, a keď je niečo zlé v zákone, každý z nás má možnosť podať novelu tohto zákona a tento zákon vylepšiť. Som presvedčený o tom, že nikto z nás sa neučil demokracii, ba naopak, a preto nie je všetko vynikajúce, čo stadiaľto môže vyjsť, ale máme možnosť opravného prostriedku.

Ďalej, mám taký dojem z niektorých predchádzajúcich vystúpení, nebudem to tu menovať, nebudem tu menovať kolegov, že vlastne - poviem to tiež tak úprimne, že mi to pripadá mnohokrát ako keď koncom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov niekto stal pred preverovacou komisiou a sypali naňho oheň, síru, a potom ho vyhnali na ulicu a bol chudák. Takže,

nehnevajte sa, aj takáto retrospektíva ma napadá. Mal som to možnosť skúsiť, do určitej miery.

Ďalej ešte chcem pripomenúť toľko na záver, že je celkom jasná vec, alebo si myslím a bytostne som presvedčený, že ani jeden premiér, ani jedna vláda v tomto momente, v tomto čase a v tejto situácia, by to nedokázala robiť inak, ako to robila a robí táto. Preto vždy sa pokloním pred tými, ktorí vstúpili do rizika a išli vlastne nohou do prázdna, a dokázali to, čo dokázali.

Na záver dovoľte jeden citát, ktorý povedal náš významný muž Ľudovít Štúr: "Za rok nestvoríš národ, nenapíšeš ani jeho históriu. Za rok neopravíš to, čo storočia zahubili a spotvorili. " Áno žijeme v tom, že skutočne nemôžeme povedať, že storočia, ale desaťročia nás zahubili to, že ani dnes, prepáčte že to tak poviem, hovorím to naozaj s hlbokou zodpovednosťou, narobili to, že mnohí z nás alebo veľká časť z nás, aj ja sa počítam tam, nevieme ešte naozaj tak demokraticky myslieť, ako by sme demokraticky myslieť a konať mali.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Vážení páni poslanci, pani poslankyne prihlásený ďalej je pán Csáky a pán Šebo. Je 16. 00 hodín, urobíme si prestávku do 16. 30 hodiny a potom budenie pokračovať aj faktickými poznámkami.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, keby ste zaujali svoje miesta, budenie pokračovať, v rokovaní. Ospravedlňujem sa, od začiatku mám tu lístok od pána poslanca Hankera, zabudol som naňho, mal som ho naspodku. Takže dávam slovo pánu poslancovi Hankerovi.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, členovia vlády, vážený parlament,

s velikým záujmom som očakával včerajšie vystúpenie pána prezidenta republiky, aby som sa dozvedel z úst najvyššieho predstavitelia štátu, aký názor má na politický, ekonomicky a sociálny vývoj našej republiky, a najmä jeho odporúčania, akými smermi by sa Slovensko malo uberať ďalej. Priznám sa, že prednesenou správou som bol sklamaný. Pýtam sa vás, pani poslankyne a páni poslanci, ktorí študujete desiatky návrhov zákonov denne, čo nového ste sa dozvedeli? Boli v ňom skutočne obsiahnuté východiská z neutešenej vnútropolitickej situácie? Aký účel vlastne malo podanie tejto správy? Odpoveď na túto otázku som dostal po prečítaní nepublikovaného dodatku. Išlo o zámer napomôcť istým politickým silám tohto parlamentu odvolať predsedu vlády, a tým aj celú vládu. Svedčí o tom vzápätí aj následná aktivita 16 poslancov KDH, 14 poslancov maďarských politických strán a hnutí a 20 nezávislých poslancov, v tom, samozrejme, rátam 4 poslancov Národnodemokratického hnutia alebo strany, ktorí podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.

Vo veľmi stručnom zdôvodnení sa uvádza, dá sa povedať, veľa klamstiev. Ide skutočne o politickú a ekonomickú krízu? Ide skutočne o znižovanie dôveryhodnosti Slovenska v zahraničí? Je paradoxné, že tento návrh na odvolanie podalo aj 20 poslancov tzv. klubu nezávislých poslancov, ktorí situáciu, že vláda zostala menšinová, spôsobili, poslancov, ktorí prakticky nikoho nezastupujú a - nikomu sa nezodpovedajú, a tiež nevieme, aký program plnia. Návrh na odvolanie podali aj tie politické strany a hnutia, ktoré nehlasovali ani za Ústavu Slovenskej republiky, neustále vyvolávajú napätú konfrontačnú politiku v parlamente a ich hlavným cieľom od samého začiatku, dá sa povedať, bolo zvrhnutie vlády. Ide vám o moc, vážení predkladatelia návrhu, a nie o dobro Slovenska a jeho ľudu, ide vám o predčasné uchopenie politickej moci, ktorá vám nepatrí. Ste si vedomí plnej zodpovednosti za politicko-ekonomickú krízu, ktorú spôsobujete a ktorá sa prehĺbi? Ignorujete stovky ľudí, ktorí stoja pred parlamentom a státisíce, ktorí sú pri rádiách a televíznych obrazovkách. Aj keď ste v opozícii, pýtam sa: Je táto opozícia skutočne konštruktívna alebo deštruktívna?

Pozorne som so vypočul diskusné príspevky, ktoré odzneli dnes odpoludnia. Ani jeden z nich nikoho nepresvedčil o tom, že vás návrh je opodstatnený. Viete, ako ľud nazýva tento parlament? Debatný krúžok, a to dobre platený. Mali sa možnosť z vystúpení našich pánov poslancov, napríklad dopoludnia pána Jána Ľuptáka, pána Hrnku, pána Miškovského a ďalších, o tom dnes presvedčiť, že je tomu tak. To, že sa upriamujete na odvolanie premiéra Mečiara, nie je v tom, že nedokáže riadiť túto republiku, krajinu, ale že ide o osobnosť. A dobre to charakterizoval aj prezident republiky vo svojom prejave, keď ocenil jeho osobitné schopností, a to pracovitosť a zanietenosť pre Slovensko, vynikajúcu pamäť, schopnosti pohotovo reagovať, nadpriemernú rétoriku a kombinačne schopnosti. Tak ako je pracovitý premiér, je pracovitá

aj vláda, a takisto je funkčná, avšak vďaka opozícii v parlamente pracuje pod neustálym tlakom a v strese.

V diskusných príspevkoch pánov poslancov Bajana, Košnára a pána poslanca Černáka to vyzeralo, ako keby vláda pracovala bez koncepcie. Páni poslanci o čom to hovoríte? Veď do národohospodárskeho a rozpočtového výboru dostávame celý rad koncepcii, či už ekonomického alebo sociálneho charakteru. Politika vlády, jej klady a zápory, majú svoj priemet v sociálnej a ekonomickej oblasti, a sám prezident musel konštatovať, že hospodársky vývoj republiky ide správnym smerom. Svedčia o tom, ako konštatoval, mnohé makroekonomické ukazovatele, prijateľná miera inflácie 25, 1 %. Pochopiteľne, že sú aj nedostatky v tejto oblasti, ovšem vieme, že sú zapríčinené samotnou transformáciou ekonomiky, čo je však príznačné pre všetky postkomunistické štáty.

Na záver chcem povedať toľko, že napriek ťažkej sociálnej situácii, v ktorej sa naši občania nachádzajú, veria Vladimírovi Mečiarovi a tejto vláde. Prívržencami nášho hnutia sú vo veľkej miere starší občania, v ktorých je kumulovaná múdrosti a skúsenosť prežitých rokov, ale sú poučení aj z minulosti. Oni najlepšie vedia, prečo práve veria premiérovi. Tieto skutočnosti zvážte, pani poslankyne a páni poslanci, keď budete hlasovať o vyslovení nedôvery.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Csáky, ale hlási sa pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predseda, vážení členovia parlamentu, vážená vláda,

od rána pozorne počúvam vystúpenia poslancov, pochopiteľne, najmä tie, ktoré sa bezprostredne alebo okrajovo dotýkajú sociálnej oblasti a politiky zamestnanosti. Predpokladám, že napriek rozdielnym názorom aspoň v jednom sa tento parlament dohodol. Som hrdá na to, že väčšina zákonov z oblasti sociálnej politiky alebo politiky zamestnanosti bola prijatá minimálne 98 až 100 a viac hlasmi. Takže ak niekto tvrdí, že tento parlament resp. politické subjekty v ňom sa nevedia dohodnúť, ak niekto v správe napíše, že táto vláda nie je schopná sa dohodnúť s ostatnými politickými subjektami, môžem povedať za rezort, ktorý zastupujem, a v tomto rezorte skutočne sú zastúpení občania od narodenia až po smrtí, že v tomto rezorte dochádza k spolupráci s ostatnými politickými subjektami, čo sa prejavuje aj pri rokovaniach výboru pre zdravotníctvo- a sociálnu politiku, čo sa napokon prejavilo napríklad pri poslednej valorizácii dôchodkov v decembri minulého roku, keď ste odhlasovali tento zákon 108 hlasmi, čo sa prejavilo napríklad aj pri novele zákona číslo 1 o zamestnanosti, kde sme sprísnili kritériá na vyplácanie hmotnej podpory uchádzačom o prácu a pri celom rade ďalších zákonov.

Takže, ak dovolíte na úvod, ak odzneli pochybnosti o tom, či táto vláda alebo tento štát vynaložil dosť prostriedkov v minulom roku na základné potreby občanov tak, aby prežili bez väčších sociálnych alebo ekonomických otrasov, ak v správe pána prezidenta sa konštatuje okrem iného, že treba vplývať na občana, aby sa v prvom rade postaral sám o seba - s čím súhlasím - a až potom by mal nastúpiť štát,

dovoľte mi len niekoľko údajov, aby sme sa vyhli ďalším prípadným dezinformáciám, ktoré by tu mohli odznieť.

V roku 1993 sme vynaložili na politiku zamestnanosti 2 966 miliónov Sk, z toho na hmotné zabezpečenie pre nezamestnaných l 859 miliónov Sk, a čo je potešiteľné, na aktívnu politiku zamestnanosti, čiže na vytváranie nových pracovných miest, sme vynaložili l 107 miliónov Sk. Myslím si, že aj vďaka tomuto javu nezamestnanosť u nás nenarástla do takých rozmerov, ako boli prognózy zo začiatku roku 1993. Je pravdou, že v niektorých okresoch nám nezamestnanosť dosiahla 20 a viac %, v priemere však 14, 5 - 14, 8 % v porovnaní s vyspelými krajinami Európskych spoločenstiev, kde momentálne je vyše 12-percentná nezamestnanosť, myslím si, že pre taký mladý štát s tak veľkými problémami aké momentálne máme v ekonomickej oblasti, 14, 5-percentná nezamestnanosť nie je až taký dramatický jav.

K oblastí sociálnej starostlivosti odzneli tu viaceré výhrady, že štát nemá na dávky. Pani poslankyne, páni poslanci, už tu odznelo dnes dopoludnia, že som predstúpila pred vás s návrhom na zrušenie plošného vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku v marci minulého roku. Parlament to zamietol, a tým pádom vznikol deficit len v našom rozpočte 4, 5 mld. Sk za minulý rok. Napriek tomu v tomto rezorte ku koncu roka sme nemali ani jednu neuhradenú faktúru, nemali sme ani jeden zadĺžený domov dôchodcov, nemali sne ani jeden ústav sociálnej starostlivosti, kde by sme neboli mali kryté všetky platby.

Musím vám povedať, že ak hovoríme o valorizácii dôchodkov resp. o dávkach sociálnej starostlivosti, hovoríme všeobecne o občanoch, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. Na pomoc štátu sú odkázaní aj občania zdravotne postihnutí, ale aj dôchodcovia, ktorí bývajú v domovoch dôchodcov. Ak náklady na jedného občana v domove dôchodcov predstavujú sumu od

4 do 8 tisíc korún, skutočné náklady tohto občana sú l 200 SK. To všetko ide z daní nás všetkých. Ak náklady na jedného zdravotne postihnutého v ústave sociálnej starostlivosti sú 8 až 12 tisíc korún, pričom skutočná úhrada ešte donedávna bola len 350 korún mesačne, toto všetko ide 20 štátneho rozpočtu a z daní nás všetkých.

Takže sa pýtam, či naozaj sociálna politika tak, ako ju robí táto vláda, je v takom kritickom stave, aby tu museli odznievať rôzne výroky, o ktorých sa nemôžem vyjadriť inak ako o nekvalifikovaných. Len na prídavky na deti, aj o tých tu bola reč a ešte bude reč, a výchovné k dôchodkom, sme vynaložili 5 572 mil. Sk. Ako viete, od 1. 4. by malo končiť vyplácanie štátneho vyrovnávacieho príspevku. Je pripravený vládny návrh zákona na predĺženie lehoty vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku až do 1. 7. Ak hovoríme o adresnej sociálnej politike, potrebujeme vedieť príjem rodiny na základe daňových priznaní. Pokiaľ daňové priznania nebudú spracované, ďalšie tri mesiace vláda navrhuje, aby sa vyplácal štátny vyrovnávací príspevok všetkým rodinám bez ohľadu na ich príjem podlá doteraz platnej právnej úpravy.

Okrem toho sme na rodičovský príspevok vynaložili 2 216 mil. korún a na jednorazovú podporu pri narodení dieťaťa 202 mil. korún. Práve preto, že sme neschválili niektoré reštrikčné sociálne zákony, po ktorých volá aj pán prezident, práve preto vznikol deficit spomínaných 4, 5 mld. korún. Napriek tomu chcela by som od vás počuť, alebo vedieť, v ktorom domove dôchodcov nám zostal jeden dôchodca nezaopatrený, v ktorom detskom ústave alebo v ktorom ústave sociálnej starostlivosti nemali občania všetko, čo potrebujú.

Rada by som sa ešte pozastavila pri spolupráci s výborom, ktorý gestoruje naše ministerstvo. Nie je pravdou, ako povedal pán poslanec Miškovský, že vláda nemá koncepciu sociálnej politiky. Ja sa divím, že práve pán Miškovský, ktorý

je podpredsedom tohto výboru, nepozná koncepciu transformácie sociálnej sféry, ktorá bola vo výbore schválená a podlá ktorej aj postupujeme. Myslím si, že táto koncepcia, ktorá bola výborom prijatá a ktorá dostala aj ocenenie od iných zahraničných odborných expertných skupín, práve táto koncepcia bude vyžadovať ďalšiu spoluprácu. Len v oblasti sociálnej máme pripraviť zmenu jednej tretiny hmotného práva Slovenska - len v oblasti sociálnej a v oblasti zamestnaneckej.

Tento nával práce si vyžaduje, pochopiteľne, spoluprácu všetkých subjektov, ktoré sú tu, v parlamente zastúpené, pretože všetci predstavujeme vôľu voličov. A preto som povedala na úvod, že som rada a nesúhlasím s názorom pána prezidenta, že politické subjekty na nevedia medzi sebou dohodnúť.

Myslím si, že na niektoré vystúpenia pánov poslancov by som mohla len veľmi stručne odpovedať. Pán poslanec Ľupták z SDĽ, vrelé súhlasím s vami, že nemôže tu vzniknúť vrstva bohatých, ktorá bude veľmi tenká, a vrstva chudobných. Ale v podstate vy ste len opakovali slová premiéra. Premiér to povedal niekoľkokrát. O čo nám ide v procese privatizácie, aby tu vznikla jedna vrstvička superbohatých ľudí a niekoľko desiatok miliónov ďalších, prípadne v budúcom období chudobných? Takže súhlasím s vami, pán poslanec, vystihli ste presne slová premiéra. Takisto súhlasím s vami, že za noc resp. z noci do rána sa 40-ročný systém pretvoriť nedá. Súhlasím, je to prechod transformácie či sociálnej oblasti, či v ekonomike, je to obdobie, v ktorom bude treba mobilizovať všetky sily, ktoré máme.

Myslím si takisto, pán poslanec Miškovský, že ste vystihli, že je tu určitá medzera v sociálnej mobilite, že neexistuje trh bytov. Chcem len upozornili, že byty - to je komunálna bytová politika. Vláda nedisponuje bytmi, vláda môže určitým spôsobom iniciovať výstavbu bytov, ale trh bytov

nespadá do kompetencie vlády. A okrem toho sociálna mobilita znamená aj ochotu a schopnosti pracovať. A ako dobre viete, a často to bolo aj predmetom kritiky, nie všetci naši nezamestnaní chcú pracovať. Takže nejde vždy o to, či bude mať kde bývať. Ak ste sa dotkli tripartitnej dohody, zrejme ste mali na mysli generálnu dohodu, ktorá bola vypracovaná za jednu noc. Ďakujem vám za uznanie, ale asi nepoznáte systém tripartitného vyjednávania. Vyjednávalo sa niekoľko týždňov a výsledkom bola generálna dohoda, ktorá bola naozaj podpísaná, v tom je ale zase aj veľká zásluha sociálnych partnerov, to znamená aj zamestnávateľov, aj odborárov, že nakoniec sme dospeli k dohode.

Takisto nemôžem súhlasiť s vyjadrením pána Miškovského, že odborári strácajú kontrolu nad členskou základňou. Myslím si, že v tomto parlamente sedia viacerí členovia odborov. Mohli by sa potom prípadne oni k tomu vyjadriť. A vedie ma k tomu jedno poznanie, že zatiaľ od roku 1989 sne nemali na Slovensku ani jeden výrazný štrajk. A ak hovoríme o tom, myslím si, že je to aj zásluha odborov, o ktorých tvrdíte, že strácajú kontrolu nad svojou členskou základňou.

Pán poslanec Ftáčnik sa dotkol už spomínaného návrhu zákona o prídavkoch na deti. Odpovedala som. Je tu návrh zákona na predĺženie vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku. Inak sme prijali za 18 mesiacov celkove 53 právnych úprav a všetky tieto právne úpravy prešli s väčšinovou podporou parlamentu. Takže, ak niekto na verejnosti hovorí o tom, že všetky politické subjekty, ktoré tu sú, resp. koalícia a opozícia, sa nevedia dohodnúť, ak niekto suverénne tvrdí, že treba tuto vládu odvolať, pretože sa nevie dohodnúť, môžem povedať, že v mojom prípade, a myslím si, že je to vo viacerých rezortoch, sa dospelo k dohode vo výboroch, dospelí sme k dohode aj s odborármi, aj so zamestnávateľmi. Myslím si, že aj tieto zložky predstavujú značnú časť populácie, ktorá volila všetkých nás.

A na záver už len toľko: Bola tu pripomienka, že niektoré návrhy zákonov sa veľmi rýchle novelizujú, dokonca aj po štvrť hodine. Myslím si, že pokiaľ život a prax ukážu, že niektoré návrhy zákonov treba zmeniť, na to tu sme, aby sme ich zmenili. Sú to zákony, ktoré by mali slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky a pokiaľ parlament uzná, že ich zmeniť, treba, tak ich zmeníme, či sa to niekomu páči alebo nie.

Ak budete hlasovať o odvolaní tejto vlády, predpokladám že si spomeniete aj na svoje volebné programy, že si spomeniete aj na našu spoluprácu pri konkrétnych našich projektoch aj v sociálnej oblasti. Za seba môžem povedať, že či už vo výbore alebo v tomto parlamente táto spolupráca z mojej strany bola vždy ponúknutá a vami prijatá.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Podľa poradia je na rade pán Csáky.

Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená Národná rada,

vážená vláda Slovenskej republiky,

budem veľmi stručný, pretože sa domnievam, že dnes sa veci dostali tak ďaleko, že už tu nie je dôvod na dlhé rečnenie. Taktiež sa domnievam, že stanovisko nášho hnutia je známe a je známe aj to, že sme niekoľkokrát v minulosti upozornili na ražne deformácia v našej spoločnosti.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vám tlmočiť hodnotenie, klubu MKDH, podľa ktorého sa Slovenská republika dostala na križovatku. Veci sa posunuli tak ďaleko, že z tejto tribúny pán Černák, podpredseda parlamentu, pred siedmimi týždňami bol nútený vysloviť vetu - citujem: "Ľudia sa boja v tejto republike telefonovať a hovoriť v určitých miestnostiach. " Veci sa posunuli tak ďaleko, že v Slovenskej republike sa plánuje referendum s otázkami, z ktorých niektoré nás dostanú mimo demokratický svet. Tento problém sa nedá bagatelizovať, a nesúhlasíme ani s tými, ktorí tu hovoria o osobných sporoch alebo individuálnych konfliktoch. Podľa nášho názoru je to problém politického, ekonomického a spoločenského smerovania Slovenskej republiky, je to problém štýlu vedenia politiky.

Nikto v tejto republike, žiadna osoba sa nemôže stotožňovať so štátom. Štát sa ale právom hodnotí podlá politického štýlu udomácneného v ňom, a za tento štýl je zodpovedná predovšetkým vláda a jej predseda. Otázka dňa podľa nás znie: Mienime pokračovať v doterajšom trende nastolenom súčasnou vládou, alebo tento kurz zastavíme. Podľa môjho názoru je to aj naša dnešná zodpovedností, či mienime pokračovať na ponovembrovej ceste alebo nie. Stanovisko hnutia MKDH je rozhodné áno.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, s faktickou poznámkou sa hlási pán minister Hofbauer, potom s faktickou poznámkou pán poslanec Chamula.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

s veľkým záujmom som si vypočul vystúpenie pána poslanca Csákyho, ktorý volne parafrázoval vystúpenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Černáka o odpočúvaní telefónov. Toto je záležitosť nesmierne vážna. Ak takúto záležitosť niekto pustí do éteru, tak to musí veľmi dobre zdokumentovať. Som minister, ktorý som zodpovedný za dopravu, spoje a telekomunikácie, a u mňa taký stav neexistuje, aby v telefónnych ústredniach alebo kdekoľvek inde ktokoľvek kdesi sa napojil a odpočúval. Toto bolo kedysi, toto sa tradovalo, ale takýto stav je za nami. Dnes sú presne stanovené pravidlá hry - kto, akým spôsobom, na základe Generálnej prokuratúry, na základe prokurátora a na základe kriminálnych podnetov.

Takže, ak si tu niekto chce vymýšľať kriminálne historky, prosím vás, nech to ide robiť do inej sály, nie do rokovacej sály parlamentu. Ak má niekto stihomam, nech sa dá preliečiť. A pokiaľ má niekto dôvodné podozrenie, nech podá podanie na ministerstvo vnútra, ktoré sa s touto záležitosťou bude zaoberať, ale nie takéto púšťanie poloprávd, poloduchov a poloklamstiev, pretože to, čo tu odznelo, bola demagogická lož. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula je prihlásený s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Šutovský s faktickou poznámkou.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vláda, vážené kolegyne, kolegovia,

udivuje ma to, s akou vehemenciou pán Csáky kritizuje a žiada odvolanie premiéra a vlády. Chcel by som mu pre občerstvenie pamäti niečo citovať. V uvedenom dokumente, v návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády je jeho podpis na strane 3 pod číslom 9. Citujem, ešte raz sa vrátim k tomu, čo som povedal: "znížil dôveryhodnosti Slovenskej republiky v zahraničí". Ja sa vás pýtam, pán Csáky, keď ste behali s tým dvadsaťstranovým elaborátom, ktorý bol plný lží, nenávisti a poloprávd voči Slovensku a Slovenskej republike v Európskom parlamente, kto znižoval dôveryhodnosti Slovenskej republiky v zahraničí? Dovolím si tu, z tohto miesta povedať, že ak by si to v ktoromkoľvek demokratickom štáte dovolil poslanec, tak minimálne to skončí pred imunitným výborom parlamentu. Takže, nehnevajte sa, pokiaľ ste predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia, ja na vašom mieste by som v prvom rade išiel niekde na sväté miesto, aby som žiadal odpustenie, než by som sa postavil sem a takýmto arogantným spôsobom vystúpil.

A po druhé, keď už mám slovo, chcel by som povedať len toľko, že táto vláda vlastne trpí na prílišnú demokraciu. /Šum v sále. / Môžem uviesť niekoľko príkladov, za toto len jeden príklad. V minulom roku bol štrajk školských pracovníkov. Na čele týchto školských pracovníkov bolo niekoľko riaditeľov okresných školských správ. Kde, v ktorej demokracii na svete si dovolí štátny úradník štrajkovať, proti vláde? Takže, prosím pekne, tu je dôvod, - prečo si pán Csáky a jemu podobní dovoľujú takýto arogantný spôsob, aký tu máme, aký sme si tu vypočuli pred chvíľou. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán minister, musíme mu dať prednosť, podľa rokovacieho poriadku má člen vlády prednosť.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa: Vážená Národná rada,

bol som vystúpením pána Csákyho hrubo dotknutý. Som minister, ktorý v rezorte má prostriedky pre takéto používanie alebo technické riešenie. Pokladám svoj ministerský post podmienečne a prosím, aby ste mi preukázali, či ministerstvo vnútra nezákonne tieto prostriedky používa.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Šutovský:

Vážený kolegovia, pán predseda, predseda vlády,

som veľmi zarmútený, že pán Csáky, ktorý reprezentuje maďarských spoluobčanov, takýmto spôsobom vystupuje. Som z okresu, kde 90 % spoluobčanov je maďarskej národnosti. Títo občania necítili takú neistotu ako cítia v posledne] dobe. Ja sa s nimi stretám, ja tam žijem, ja e týmito ľuďmi rozprávam. Títo ľudia hovoria o vás, páni poslanci, ktorí chcete hovoriť za nich. Tá neistota, nevraživosť, a nenávisť

je spôsobená vaším pôsobením. Ja som to zažil teraz v poslednej dobe. Manželka je učiteľka, ktorá učila na slovenskej škole, a je známa v celom okrese ako vynikajúca, dobrá, a to nemôže odškiepiť ani maďarský ani slovenský spoluobčan, rodič, ktorého deti vychovávala.

Zistili sme v poslednej dobe, že keď sa pristaví maďarský spoluobčan vedľa Slováka, v prvom rade sa pozrie doprava, doľava, či môže hovoriť. Keď tam nie je nikto národnosti maďarskej, tak hovorí: konečne už tých našich reprezentantov dostaňte z toho parlamentu. Prosím vás pekne, konečne hovorte za niekoho, kto vám verí a dôveruje. Neurážajte tu ľudí, ktorí poctivou prácou pre tento štát vykonali toho mnoho. Toľko nevraživosti a nenávisti ste vy zaslali do ovzdušia toho okresu, v ktorom žijem ja. To sú moje skúsenosti, za tým si stojím, a môžem hovoriť aj o občanoch, ktorí hovoria na vašu adresu veľmi negatívne stanoviská. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fekete. Poslanec J. Fekete:

O niektorých aspektoch vystúpenie pána Csákyho sa tu hovorilo, ale mňa mimoriadne zaujala jeho terminológia, jeho vyjadrenie "štýl vedenia politiky". To si dovolíte povedať vy, pán Csáky? Táto otázka je skutočne namieste, pretože máme v živej skúsenosti vaše vystúpenia, vaše konanie v Štrasburgu. Nech celú Európu aj svet ochraňuje Pán Boh pred takýmto štýlom vedenia politiky, pretože štýl vedenia vašej politiky je totálne zákerníctvo. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šebo.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážení členovia vlády,

ctené kolegyne, kolegovia,

pôvodne som nechcel vystupovať s týmto mojím príspevkom, myslel som, že počkám na všeobecnú rozpravu, ale už ako tradične býva prakticky pri každej nejakej rozprave, na každom zasadnutí parlamentu sa otvárajú národnostné problémy. Ja som na túto tému vystupoval v parlamente ešte len raz, keď som prečítal vyhlásenie predstaviteľov politických strán a hnutí Levického okresu. Dnes, dovoľte, aby som hovoril trošku viac.

Pred časom som tu, v parlamente prečítal vyhlásenie 11 predstaviteľov politických strán a hnutí Levického okresu, vrátane predstaviteľov MKDH a Spolužitia zo dňa 23. septembra 1993 k národnostným otázkam. V tomto vyhlásení bolo konštatované, že v okrese Levice neboli zistené žiadne konkrétne porušenia práv národnostných menšín. Súčasne bol prijatý záväzok, že strany a hnutia budú v prípade takýchto zistení spolupracovať a problémy riešiť. Za týmto účelom bola vlastne ustanovená táto komisia, v ktorej sú zástupcovia 11 politických strán, ako som hovoril, vrátane Spolužitia a MKDH.

Ostatné stretnutie zástupcov zorganizovali okresní predstavitelia KDH, a na tomto rokovaní sa dohodli, že nasledujúce rokovanie zvolá MKDH, a to aj za účasti pána poslanca Csákyho. Ten sa na stretnutí odmietol zúčastniť a v okresných novinách Pohronie sa k tomuto stretnutiu vyjadril nasledovne - citujem: "Na okresnej úrovni by sme sa mali zaoberať iným, než analýzou každého slova a z toho prúdiacich dohadov. Keď sa na vlani pýtali, £1 sa MKDH má zúčastniť, na okresnom okrúhlom stole, odpovedal som: Ak to má

význam a môže to priniesť pokrok, prečo nie? Ale teraz ja reč o tom, že vládnuca strana a niektoré nacionalistické strany chcú ovplyvniť maďarské tak, aby následne odsúdili Komárno. Zdá sa mi, že maďarské strany sa takýchto okrúhlych stolov nebudú zúčastňovať. Som ochotný rozprávať sa s každým normálnym človekom. Zúčastním sa stretnutí, polemík, no ak sa za okrúhlym stolom má rokovať v takomto duchu, potom budeme ešte asi dlho čakať. "

Nuž, čo k tomu dodať? Z hodnotenia pána poslanca Csákyho logicky vyplýva, že okresní predstavitelia 11 politických strán a hnutí nie sú normálni, a preto on nie je s nimi ochotný rokovať. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby pri najbližšej návšteve poslancov - rapotérov Rady Európy navštívili okres Levice a ponúknime im miesto za okrúhlym stolom - prázdnu stoličku pána Csákyho. Ak sa občania nestotožňujú s názormi niektorých politikov, ktorí si osvojujú práva hovoriť za všetkých, znamená to, že títo politici neberú ohľad na občana a politiku vedú podľa svojich vlastných predstáv.

Keby u nás boli potláčané práva národnostných menšín, bolo by logické, že najviac by boli potlačované práva práve najmenších národnostných či etnických skupín. Je zaujímavé, že tieto najmenšie etnika sa nevyjadrujú súhlasne s predstaviteľmi maďarských politických strán.

Iste mám pravdu, keď tvrdím, že ak porovnáme práva národnostných menšín k minulému obdobiu, a to trebárs aj k najbližšiemu v čase federácie, tak práva sa nezmenšujú, ale naopak, neustále sa zvyšujú. Veď kedy napríklad v minulosti u nás vychádzali rómske noviny Romano lil? Dovoľte mi, aby som odcitoval časť vyhlásenia košických Rómov z týchto novín, z čísla 103, 104 z 31. 1. 1994. Citujem: "Vyhlásenie košických Rómov zastúpených v Asociačnej rade Rómov Slovenska. Pri príležitosti návštevy zástupcov Európskej rady na

Slovensku vyslovili predstavitelia všetkých registrovaných organizácií košického vládneho regiónu, ktorí sú zastúpení v Asociačnej rade Rómov Slovenska, spolu s volenými zástupcami 30-tisícovej rómskej menšiny v Košiciach, na svojom nedeľňajšom stretnutí 17. 1. 1994 vážne znepokojenie nad nezodpovednou eskaláciou občianskeho a národnostného napätia, ktoré cieľavedome vyvolávajú leadri maďarských politických strán. Ich agresívne a egoistické presadzovanie predstáv a nárokov na výnimočné postavenie maďarskej menšiny na Slovensku viaže nielen intelektuálnu energiu výkonnej a zákonodarnej moci na Slovensku, ale pletie hlavy najvyšším svetovým inštitúciám a štruktúram, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv a právami národnostných menšín.

Rómovia košického regiónu protestujú proti snahám politických predstaviteľov maďarskej menšiny vytvoriť z južného Slovenska autonómne etnické územie s výnimočnými právami Maďarov. Na juhu Slovenska žije okrem iných nemaďarských obyvateľov aj najmenej 200 tisíc Rómov. Tí sa síce prihlásili k národnostnej menšine, ale v súčasnosti sa na nich nikdy nevzťahovali národnostné práva, ktoré vyčerpávajúco užívajú etnickí Maďari. Rómovia tu len štatisticky zvyšujú početnosť Maďarov, zreálňujú argumentačnú ekvilibristiku ich politických vodcov. Tento stav vedomého pokrytectva a egoizmu hodnotíme ako účelový, špekulatívny, nízky a nenormálny". Koniec citátu z novín Romano lil.

Ďalej dovoľte, aby som odcitoval záver z porady primátorov a starostov okresu Levice zo dňa 7. 1. 1994. Citujem: "Záver z porady primátorov a starostov obcí okresu Levice. Na porada primátorov a starostov dňa 7. januára 1994 po rozprave o rešpektovaní práv národnostných menšín o uplatňovaní práv samospráv bolo konštatované, že v okrese Levice nedochádza k situáciám, pri ktorých by boli potláčané práva národnostných menšín a práva samosprávnych orgánov. S týmto konštatovaním sa stotožnili všetci primátori a starostovia

a ich zástupcovia. K overeniu účasti prikladám fotokópiu prezenčnej listiny. Podpis: Ing. Štefan Fašánek, prednosta". Koniec citátu.

Z 85 obcí Levického okresu sa nezúčastnili zo zmiešaných obcí tohoto zasadnutia starostovia Ipeľského Sokolca, Čalova, Tupej, Turej a Veľkých Rudiniec. Ich stanoviská teda nie sú známe. Môžem však povedať, aké názory majú občania napríklad Veľkých Rudiniec, pretože sme ich pred časom s poslancom Tiborom Kuzbertom navštívili. Už prvý dojem v tejto obci nebol najlepší. Miestna tabuľa nečitateľná, zamaľovaná, pri kultúrnom dome zanedbaná, zdemolovaná kolkáreň. A problémy občanov? Staršia občianka hovorila: "My hovoríme po maďarsky, lebo v tejto obci je viac Maďarov ako Slovákov. Môj starý otec ale bol Slovák, naša dcéra sa tiež vydala za Slováka. Nerozlišujeme ľudí podľa toho, kto akej je národnosti, ale podľa toho, kto aký je človek. Veríme, že aj naša dcéra bude rovnako šťastná aj s manželom Slovákom. " Vyjadrenie iného občana - sťažoval sa na to, že požiadal o vydanie pôdy a predseda poľnohospodárskeho družstva mu pôdu nechce vydať. Poradiť mu nemá kto, pretože ani starosta obce mu neporadil. Ďalšiemu občanovi prepadol termín na uplatnenie reštitučného nároku rovnako z dôvodov neochoty poradiť mu. Občania, ktorí neovládajú štátny jazyk, slovenčinu, sú odkázaní len na sprostredkované informácie, sú odkázaní na maďarskú tlač, počúvajú len maďarské rádio. V spoločenskej situácii sa ťažko dokážu zorientovať, a preto sú veľmi ťažko zmanipulovateľní.

Požiadavka na uvádzanie štátneho dorozumievacieho jazyka iste nie je forma národnostného útlaku. Nakoniec, nikoho nemožno prinútiť, aby sa tento jazyk naučil, ak tak sám nechce. Podobne nemožno žiadnym zákonom donútiť matku, aby svoje dieťa vychovávala v inom ako materinskom jazyku. AK má mať občan inej národnosti rovnaké práva, rovnaké uplatnenie na celom území Slovenska, a ústava mu to zaručuje, dorozumievaci štátny jazyk musí ovládať. Snahou niektorých maďarských predstaviteľov maďarskej národnosti je nedopriať pravé svojim spoluobčanom toto právo rovnakého uplatnenia na celom území Slovenska. Svedčí o tom snaha čo najviac separovať svojich maďarských občanov a najmä vychovať úplne jazykovo izolovanú mladú generáciu. Ako inak hodnotí tu skutočnosť, že napríklad deti základných škôl z južných obcí z okresu Levice, ktoré sa zúčastnili kultúrnych podujatí v tomto neste, nie sú schopné ani najzákladnejšej komunikácie v slovenčine a musia sa dorozumievať sprostredkovane cez tlmočníkov. Tento môj názor potvrdzuje aj známa skutočnosť uplácania rodičov v okresoch Rimavská Sobota a Galanta, aby si svoje deti dali zapísať výhradne do maďarských škôl. Podobne ako u žiakov základných škôl možno hodnotiť aj brancov, ktorí sú odvádzaní na vojenčinu. Mnohí z nich neovládajú slovenčinu a nevedia sa dohovoriť.

Neviem si predstaviť, ako budú spolu nažívať občania južného Slovenska, ktorí sú jazykovo separovaní. V súčasnosti sme svedkami ťahaníc v parlamente o dvojjazyčné označovanie názvov miest a obcí južného Slovenska. Predstavitelia maďarskej národnosti požadujú tzv. historické názvy. Pod nimi rozumejú maďarské názvy, ktoré tu obce získali v čase Veľkého Uhorska. Sú to názvy z čias národného útlaku Slovákov. Prirodzene, pre Slovákov tieto názvy nie sú prijateľné. Priznám sa, že ťažko bude v tomto prípade hľadať kompromis, aby vyhovoval obom stranám.

Dvojjazyčné označovanie úradov a inštitúcií nie je žiadnym problémom. Uvediem konkrétny príklad zo Siah v Levickom okrese. Všetky názvy štátnych úradov, škôl a obchodov sú dvojjazyčné. Dvojjazyčne sú označené všetky názvy ulíc a verejných priestranstiev. To, ako sú obsadené miestne zastupiteľstvá, je všeobecná známe. Znovu, ak mám uviesť príklad zo Šiah, z 22 poslancov mestského zastupiteľstva sú len 2 poslanci slovenskej národnosti. Samosprávny orgán, čo

v preklade znamená autonómny orgán - pýtam sa vás, páni poslanci, či takýto autonómny alebo samosprávny orgán, ako je napríklad v Šahách, je viac maďarský alebo viac slovenský. Je možno v takomto orgáne prakticky realizovať národnostný útlak? Častokrát sme totiž svedkami výrokov mnohých politikov, ako domácich tak i zahraničných, o tom, ako sa u nás nedodržiavajú ani základné práva národnostných menšín, dokonca sa hovorí o genocíde maďarského národa. Takéto informácie sa prostredníctvom maďarskej lobby šíria po celom svete a tak sa Slovensko dostáva do svetla despotu vo vzťahu k národnostným menšinám. Bolo by hádam nutné porovnať práva, ale aj ich skutočnú realizáciu v iných krajinách. Ak porovnáme napríklad Maďarsko so Slovenskom, kým u nás sa počet maďarských občanov rozrástol, slovenské etnikum v Maďarsku takmer zaniklo. Kým u nás má maďarská menšina priame zastúpenie v parlamente, vieme, aká je situácia v Maďarsku. Je to určite horší stav, ako v čase národnostného útlaku v Uhorsku, keď v Uhorskom sneme Slováci...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovolíte, ale - podľa § 21 rokovacieho poriadku má poslanec hovoriť k veci. /Potlesk/. Takže môtete pokračovať, vybrať si z toho prejavu tie pasáže, ktoré sa týkajú veci, ktorú prerokúvame.

Poslanec J. Šebo:

No, ja sa potom vzdám ďalšieho pokračovania a budem pokračovať vo všeobecnej rozprave. Nemôžem z toho vybrať nejakú pasáž, pretože to na seba nadväzuje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula má faktickú poznámku.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

len pár vetami by SOB sa vrátil k tonu, čo tu povedal pán poslanec Šebo a čo som povedal pred chvíľou ja. Dostávam listy aj od maďarských spoluobčanov. Náhodou mám tu takýto jeden list, a preto si dovolím prečítať citát. Citujem: "Je veľmi smutné, že práve páni štátni zamestnanci" - tu sú citované mená, ktorá nepoviem - "spolu s poslancom slovenského parlamentu za Egyuttélés rozoštvávajú našich občanov za peniaze, ktoré dostávajú od nášho štátu. Aj občania maďarskej národnosti odsudzujú týchto pánov a viem, že nemajú dôveru už u svojich bývalých voličov. " To hovorí samo za seba.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

správa o stave Slovenskej republiky, ktorá včera odznela na pôde Národnej rady, dala možno nepriamo podnet k ďalšiemu dianiu. Je podnetom k vystúpeniam viacerých poslancov, aj členov vlády. Viacerí z nás si v nej nájdu časti, s ktorými súhlasia, i časti, s ktorými by polemizovali. Mám poznámky k niektorým z nich.

Tratia časť správy o stave republiky hodnotí vývoj vnútropolitickej situácie. V správe sa konštatuje, že základná politická línia, ktorá sa v našej krajine odvíja od novembra 1989, je bezpochyby správna. Aj v uplynulom roku konštatuje zaznamenanie určitého pokroku v oboch základných sociálno-politických procesoch, i keď je tento pokrok zdržiavaný problémami. Dopad týchto problémov vidí zrejmý v miere dôvery občanov v štátne inštitúcie i v aktérov politickej scény. Na ilustráciu nálad verejnosti sú použité niektoré výsledky prieskumu verejnej mienky uskutočneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Údaje o nedôvere opýtaných k politickým subjektom a o nedôvere k žiadnemu politikovi sú vyberané z prieskumu uskutočneného v mesiaci februári. Údaje svedčiace o percente opýtaných, ktorí skôr nedôverujú ako dôverujú vláde a parlamentu, sú vybraté z prieskumu uskutočneného v mesiaci decembri. Úplné uvedenie výsledkov prieskumu verejnej mienky občanov v jednom mesiaci by vyjadrilo objektívne ich názory v tomto mesiaci. Zaradenie vybraných údajov z dvoch rozličných prieskumov znižuje dôveryhodnosť i silu ich argumentácie. Výpovedná hodnota štatistiky je presná iba k presnému dátumu.

Záver tretej časti je venovaný problému sťaženej situácie vlády, ktorá sa dostala od marca minulého roka do menšinového postavenia, a musí neustále zápasiť o svoje prežitie. Naviac jej toto postavenie neumožňuje sústrediť sa na koncepčnú prácu. Ako jedno z možných východísk pán prezident opakovane navrhuje vytvorenie vlády širokej koalície. Ak vezmeme do úvahy konštatovanie zo štvrtej časti - citujem: "Za uplynulé obdobie sa zásadným spôsobom zmenila rozhodujúca časť právneho poriadku. Počet prijatých zákonov nemá obdobu v nijakom časovom úseku našej histórie. Len v uplynulom roku ste prijali 104 zákonov. Parlamenty štátov Európskej únie však zriedka prijímajú viac ako 6 až 8 zákonov ročne" - koniec citátu - a ak zároveň vezmeme do úvahy aj fakt, že

drvivá väčšina prijatých zákonov bola podlá vládnej predlohy, nemôžeme povedať, že za 10 mesiacov uplynulého roka, kedy bola vláda v menšinovom postavení, si nenašla dostatočnú podporu v parlamente. Okrem toho táto vláda nie je jediná, čo pracuje v menšinovom postavení. Výpočet podobne postavených vlád - Izrael, Nórsko - by ste určite vedeli doplniť.

Schopnosť koncepčne pracovať, alebo skôr nájsť potrebnú podporu pre systémové kroky v parlamente, stroskotávala na neochote ich podporiť. Volanie predsedu národohospodárskeho a rozpočtového výboru, nebohého pána profesora Kočtúcha po spoločnom hľadaní východísk, po ochote spoločne prijať nevyhnutné opatrenia, bolo hlasom volajúceho na púšti. Po celé volebné obdobie niekoľkokrát, temer každé zasadnutie parlamentu, sa dovolával tohoto súzvuku. Častokrát bolo znevažované jeho vystúpenie a jeho volanie výrokmi o tom, že jednotný Národný front je definitívne minulosťou. Súčasné volanie po zhodení vlády, utvorení novej, ktorá by zabezpečila prípravu nových parlamentných volieb a zároveň zabezpečila nevyhnutný chod štátnej správy, koliduje s potrebou koncepčnej práce, a preto sa aj ja pridávam k tým občanom, ktorí vidia riešenie súčasnej politickej krízy v nových demokratických voľbách v čo najskoršom termíne.

Vrátim sa k štvrtej časti správy. Veľký počet legislatívnych noriem, ktoré parlament prijal, nemá vyrovnanú kvalitu. S tým možno súhlasiť. Jednou z príčin je potreba nájsť priechodnosť zákona za cenu kompromisu. Bolo tu prijatých mnoho pozmeňovacích a doplňovacích návrhov vznesených opozíciou. Napriek tomu, že možno vytknúť kdečo konečnému zneniu zákona, že často takýto zákon mal negatívny dopad na štátny rozpočet, bolo pristúpenie na kompromis aj prejavom dobrej vole k spolupráci. Navrhovaná potreba zníženia počtu prijímaných zákonov vo vystúpení, ktoré sne včera vypočuli, je, žiaľ, v rozpore so záväzkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktorý pristúpila aj Slovenská republika, prispôsobiť do určitého termínu svoje právne normy normám krajín Európskeho spoločenstva. Tento počet potrebných nových právnych úprav presahuje vysoko, násobkom počet prijatých zákonov v uplynulom roku. Dodatok správy, ktorý nebol súčasťou pôvodného materiálu, mal príliš veľa subjektívnych prvkov a nezapadal do rámca správy venovanej stavu republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pani poslankyňa sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslankyňa A. Novotná:

Najprv by som sa veľmi rada ospravedlnila za môj škripľavý hlas, preto som sa neprihlásila do väčšej rozpravy, ale nám faktickú poznámku.

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

vypočuli sme tu veľa príhovorov, rozborov, postojov. Viackrát tu odzneli výzvy smerom k predkladateľovi návrhu na odvolanie premiéra a v konečnom dôsledku teda i vlády. Zatiaľ tu odzneli príspevky, ktoré sa týkajú všeobecných hospodárskych, sociálnych a politických problémov, lenže analýzu dôvodu tohto závažného kroku sme sa tu zatiaľ nedozvedeli. Preto dovoľujem si i ja vás vyzvať, pán Pittner, keďže predkladatelia vás poverili predložiť tento návrh, zdôvodnite vaše vyhlásenie, pretože to jedno súvetie, ktorým ste tento návrh predložili, je naozaj nepostačujúce a v konečnom

dôsledku je nepodložené vecnými argumentami a faktami. Ak sa má táto vláda zodpovedať, tak musí vedieť, z čoho.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Novotnej za faktickú poznámku. Ďalej je do rozpravy prihlásený poslanec Masiar.

Poslanec D. Masiar:

Vážený pán predseda, vážená vláda, ctený parlament, hostia a občania,

dovoľte mi, aby som vyslovil otázku, prečo táto hystéria, útoky na premiéra vlády Slovenskej republiky, nedemokratický prejav nedôstojný hlavy štátu. Obmedzím sa len na niekoľko dôvodov. Jedným z nich je strach zo spontánneho prejavu vyše štyristotisíc občanov, ktorí podpísali petície za vyhlásenie referenda o ukončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, o vzdaní sa mandátu poslanca a o preukázaní pôvodu peňazí potrebných na privatizáciu. Ďalej je to určitá slabosť niektorých ľudí závidieť popularitu a obľúbenosť pána premiéra, o ktorú mnohí usilujú, ale sa im to akosi nedarí. Ďalším dôvodom je azda potrestať pána premiéra za to, že napriek snahe mnohých čechoslovakistov splnil túžbu slovenského národa po samostatnosti a suverenite Slovenska. Vážený parlament, obraciaš sa na vás, ktorí ste podpísali návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi vlády Slovenskej republiky, vy sa nebojíte hnevu národa?

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Mäsiarovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Gandi. Nie je tu, takže stráca poradie. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

poobede mi bol doručený fax z porady prednostov okresných úradov. Táto porada sa koná v Košiciach. Požiadali ma, aby som tlmočil ich vyhlásenie.

"Vyhlásenie prednostov okresných úradov. My, podpísaní prednostovia okresných úradov, vyjadrujeme k prejavu prezidenta Slovenskej republiky dňa 9. 3. 1994 nasledovné stanovisko:

Prejav pána prezidenta je hrubou urážkou parlamentnej demokracie. Jeho nehorázne a nepravdivé obvinenia predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara a niektorých členov vlády nemožno nazvať inak ako účelové destabilizovanie politickej situácie a diskreditovanie vlády. Pán prezident, nahrávate silám, ktoré v parlamentných voľbách prepadli, ktoré boli proti vzniku Slovenskej republiky, ktoré sa snažia o jej zánik, a ktorým ste na Hrade vytvorili vhodné podmienky. Máte svoj podiel na destabilizácii poslaneckého klubu HZDS a v poslednom prejave ste sa snažili postaviťt prednostov okresných úradov proti predsedovi vlády. Toto vaše vyjadrenie jednoducho vyvrátime. Ani jeden prednosta nebol z dôvodov návštevy Hradu odvolaný.

Mali ste jedinečnú príležitosti vstúpiť do histórie ako prvý slovenský prezident, ktorý mohol zjednotiť národ, ale bohužiaľ, túto funkciu ste nezvládli. Je nám to všetkým ľúto. V Košiciach dňa 10. 3. 1994. Podpísaní prednostovia okresných úradov: Bardejov, Čadca, Dolný Kubín, Galanta, Humenné, Košice-mesto, Košice-vidiek, Levice, Martin, Nitra, Nové Zámky, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota, Senica, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Zvolen, Žilina a Komárno. "

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka. Poslanec P. Hrušovský:

Pán predseda, ak dovolíte, pokiaľ dobre viem, tak pán prednosta Okresného úradu z Galanty je prítomný na rokovaní Národnej rady. Práve prichádza, takže neviem, kto to za neho podpísal. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlásil pán Matejka. Poslanec A. Matejka:

Fín poslanec Hrušovský musí dobre vedieť - aj ja ako bývalý prednosta okresného úradu, že každý prednosta okresného úradu mi štatutárneho zástupcu, ktorý sa môže zúčastňovať v jeho plnom mene.

Poslanec P. Hrušovský:

Súhlasím, pán Matejka, ale v tom prípade... Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, neviem, kto vám udelil slovo. Prosím. Poslanec P. Hrušovský:

... ale v tom prípade by tam malo byť napísané, že nie prednostovia, ale aj ich zástupcovia, už keď chceme byť objektívni. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani ministerka zdravotníctva.

Ministerka zdravotníctva SR I. Belohorská:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

na zdravotníctvo ste toho dnes nemali veľa. Možno by ma to nemalo trápiť, ale ma to trápi v súvislosti s tým, že vidím, že jednotliví ministri dávajú vlastne odpočet svojej práce. Spovedajú sa. Tak sa skúsim vyspovedať aj ja. Mala som byť v sobotu a v nedeľu na zasadaní v Bruseli. Malo byť pokračovanie v pondelok, kde som bola pozvaná aj ku kráľovi. Rokovania neboli, pretože zdravotný výbor Národnej rady si ma pozval a chcel referovať o privatizácii. Tak som sa ho zúčastnila. Dala som prednosť vám ako najvyššiemu zákonodarnému orgánu tejto republiky pred kontaktmi so zahraničím.

Sedenie vo výbore trvalo vyše troch hodín a jediný problém, ktorý zaujímal poslancov, bola privatizácia. Žiaľ, zdravotníctvo má aj iné problémy. Všade na svete zdravotníctvo a minister zdravotníctva sa stará o zdravia občanov a nie o majetok, lebo zdravie je ďaleko viac ako majetok. Aj dnes v rozprave uviedol pán poslanec Miškovský, že Piešťany sú predané. Ubezpečujem, že Piešťany nie sú predané, ale vo výbore som všetkým povedala, že budem šťastná v deň, kedy sa ministerstvo zdravotníctva vzdá a nebude mať kúpele, nebude mať lekárne a nebude mať žriedla. Lebo nikde na svete zdravotníctvo sa nezaoberá vlastníctvom, ale sa zaoberá výkonom služieb v týchto zariadeniach. Máme množstvo lekární, ktoré sú súkromné, a to možno neviete, že napriek tomu, že nepatria ministerstvu zdravotníctva, máme na to zákony, máme na to opatrenia, ako sme zrušili mnohým lekárňam živnosť ak neplnili funkciu, ktorú mali plniť.

Čiže neobávam sa, že z titulu zákonov, ktoré už aj dnes sú platné v tejto republike, nemôžeme udržať aj majiteľov kúpeľov, aj majiteľov žriediel v tých medziach, aby nám poskytovali služby pre obyvateľstvo. Je mi úplne jedno, či Prior vlastní štát alebo ho vlastní súkromník. Ide mi o to, aby som si v ňom nakúpila. Mne je úplne jedno, či bude niektorý kúpeľný dom vlastníctvom niekoho, mne ide o to, aby pacienti, ktorí sa tam potrebujú dostať, sa tam dostali. Pán poslanec Miškovský v zdravotnom výbore mi povedal, že v ďalší deň, v utorok, vo vláde budem predkladať ten a ten materiál. Ja som sa tam všetkým ospravedlnila za to, že nepoznám ešte program vlády, pretože vládu začínam robiť večer o 8. 00, o 9. 00 hodine, a venujem sa jej do rána, do zasadania. Takže som v tých hodinách, keď sme rokovali, o programe ešte nevedela tak, ako vedel pán poslanec Miškovský. Takže povedala som tam pred všetkými, že obdivujem jasnovidecké sklony, ale neviem ten program. Garantovala som to, a nakoniec ani v programe sa tie body, ktoré navrhoval, nenachádzali.

Mňa trápilo jedno a apelovala som na poslancov po celé tie tri hodiny: hovorme o problémoch, ktoré zdravotníctvo ma, lebo zdravotníctvo tie problémy má. A určite iné pre dedkov a pre babky, ktorí chodia k lekárovi. A sú platne zákony, ktoré sú a sú platné nariadenia, ktoré sú. Toho nezaujímajú tieto privatizačné problémy. Toho zaujíma napríklad kategorizácia liekov. V deň, ktorý som nastúpila, začala pracovať komisia na novej kategorizácii liekov, ktorá je nevýhodná pre určité sociálne vrstvy, najmä pre starých ľudí. To ale nikoho nezaujímalo, kedy bude Kategorizácia ukončená, aké aspekty táto kategorizácia bude mať. odmietam napádania v tlači a takisto aj na iných pôdach, že kategorizáciu si vymysleli ministerskí úradníci. Kategorizáciu robia najlepší odborníci v jednotlivých rezortoch na Slovensku. Takisto sa začalo debatovať o bodovniku. Bodovací systém, ktorý je, nebol ustanovený a zavedený mnou, ale žijú podľa neho lekári. O tom sme mali hovoriť, aké zmeny sa urobia, aby zdravotnícky personál nebol stále atakovaný, aby to bolo pre neho jednoduchšie, a viete dobre, že tieto zmeny nie sú až také.

Nemôžem zmiesť zákony, ktoré boli zavedená pre mojim nástupom, a vy sami by ste mali dbať. na ich dodržiavanie. Zdravotnícki pracovnici, všetci, pracujú ticho a kľudne. Všetkých vás prosím a vyzývam, nechajte emócie na večer. Emócie patria na iné miesta. Nech viň diktuje rozum tak, ako chirurgovi. Ten takisto musí konať, adresne. Ak máte nejaké problémy, treba ich tu povedať, ale nechávať to v polohe "niekto hovoril", alebo obviniť z niečoho. Zažila som tieto obvinenia ako lekár veľakrát, pretože sa neriešili napríklad mzdy zdravotníckych pracovníkov. A vidíte dodnes, že títo lekári v týchto podmienkach robia, a ešte sú stále atakovaní. Napríklad takisto som vyzývaná cez masmédiá, či by som sa dala operovať u nás v niektorej nemocnici. Áno, dala by som sa. Máme lekárov na špičkovej úrovni. A nepripustím, aby sa stále dialo, aby s touto skupinou pracovníkov sa narábalo

tým spôsobom, ako sa narába, že sú neustále za niečo obviňovaní.

Takže, pán poslanec Miškovský, Piešťany ešte stále nie sú sprivatizované. Ľutujem, mate veľmi zlých informátorov. Treba si nájsť iných. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Faktická poznámka - pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Vážená pani ministerka,

je mi veľmi ľúto, ale ja som dnes na pléne skutočne o Piešťanoch a kúpeľoch nerozprával. Hovoril o tom iný pán poslanec. Je nás tu síce 150, priznávam, že sa môžete pomýliť, pomiešať si poslancov, ale Hrnko je Hrnko a Miškovský nie je Hrnko. Ja som vás na to upozornil už na chodbe, keď ste na atakovali, že som rozprával o privatizácii piešťanských kúpeľov dnes na pléne. Skutočne, je tu stenografický záznam, je tu audiovizuálny záznam. Prosil by som vás, aby ste sa ospravedlnili, že som o tom nerozprával. Skutočne som vám vo výbore položil otázku, čo je na tom pravdy, že je pripravený privatizačný projekt kúpeľov Piešťany na predaj 51 % týchto kúpeľov do súkromných rúk jednej spoločnosti s ručením obmedzeným. Tam sme sa o tom bavili, ale dnes - je mi ľúto.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani ministerka.

Ministerka zdravotníctva SR I. Belohorská:

Skutočne by som sa chcela ospravedlniť, pán poslanec Miškovský. Áno, bol to poslanec Hrnko. Vy ste ma tým atakovali tri hodiny v pondelok. Asi na to prenasleduje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Pani ministerka, myslím si, že tie tri hodiny, ktoré ste strávili vo výbore, kde sa debatovalo o privatizácii kúpeľov, neboli stratené hodiny ani pre vás, ani pre nás. Myslím si, že sme si vyjasnili niektoré problémy. A nerád by som bol, aby ste niekedy, keď prídete medzi nás, poslancov, mali dojem, že sú to stratené tri hodiny. Myslím si, že každé stretnutie, ktoré je medzi štátnymi predstaviteľmi a poslancami, má byt na osoh toho, pre ktorého sa riešia problémy, to znamená pre pacienta.

A keď už mám slovo, prosím vás o jedno, včera, keď sme odhlasovali tento bod programu, vo vystúpení pána Kanisa zaznelo, aby sne dali priestor v rozprave, ktorá by mala dať možnosť vystúpiť, jednej strane aj druhej strane. Myslím si, že sa tak deje. Zatiaľ teda sme nepočuli vystúpenie predovšetkým pána premiéra, ktorému bol daný návrh na vyslovenie nedôvery. Myslím si, že by bolo dobré, keby sa predovšetkým pán premiér k tomuto vyjadril. A dovoľte mi povedať jedno číslo. Zobral som si kalkulačku a prepočítal som si, koľko stojí jeden deň v tomto parlamente. Len na platoch poslancov stojí 99 450 Sk. To znamená, že to naše rokovanie by malo byt účelné a racionálne. Máme na programe schôdze, ktorá ešte vlastne poriadne nezačala, 27 bodov programu. Prosím vás,

ľudia čakajú na zákony a my sne ústavodarný zbor. Takže, mali by sne aj na to myslieť do budúcnosti.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Výboch. Poslanec I. Výboch:

Vážený pán predseda, vážená vláda, milí hostia, kolegyne, kolegovia,

počas obedňajšej prestávky na pred budovou Národnej rady oslovili občania, nie ľud, nie dav, nie ulica, ale občania, zdôrazňujem, a odovzdali mi petíciu resp. výzvu, ktorú si dovolím vám prečítať. Túto výzvu podpísalo, nepočítal som presne, ale okolo 350 ľudí.

"Vyhlásenie občanov Slovenskej republiky. My, občania Slovenskej republiky, sa plne stotožňujeme s vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktoré zaznelo vo večerných Aktualitách dňa 9. 3. 1994 ako odozva na prejav prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča na pôde parlamentu Národne] rady Slovenskej republiky v ten istý deň. Takýto prejav prezidenta odsudzujeme, nakoľko nemá nič, spoločného s etikou a kultúrou hodnou prezidenta. Prezidentov prejav na nás zapôsobil ako spoveď, citové vyznanie alebo ľútosť nad vlastnou osobou. Bol to prejav plný komplexov a jemu vlastnej pomsty. Kladieme si otázku, o čo prezidentovi vlastne ide. Oháňa sa stabilizáciou pomerov, ale jeho prejav vniesol medzi nás rozruch, nedôveru a pocit destabilizácie, neistoty.

Jeho slová na adresu mítingov v PKO zásadne odmietame. Nemá právo o nich hovoriť tak, ako o nich hovorí v parlamente. Sám sa mítingov nezúčastnil a situáciu hodnotí ústami nasadených ľudí, a zvlášť tých, ktorí nič dobré na adresu HZDS nepovedia. Nemá právo preto odsudzovať a posudzovať.

Prezident si však musí tiež uvedomiť, že každý je strojcom svojho štastia predovšetkým sám. Aj prezident podľa toho, ako sa správa k svojmu ľudu, môže byť obľúbený alebo nie. Vynútiť obľúbenosť sa nedá. Prezidentovi pred nedávnom bolo odovzdaných vyše 400 000 podpisov občanov Slovenskej republiky za referendum na tri otázky. V jeho prejave sme však o tom nepočuli nič, ani zmienku. Máme to chápať ako ignoráciu požiadaviek občanov Slovenska hlavou štátu? Urážajú nás prezidentove slová na adresu premiéra Mečiara. Vecné argumenty sa majú riešiť vecne a musia byť podložené dokladmi. V opačnom prípade to chápeme ako útoky proti osobe, ohovárky a lži.

Pána premiéra si veľmi vážime najmä pre jeho vlastnosti, ktoré pán prezident v jeho prejave tak kladne hodnotil. Vážime si ho však aj preto, lebo mu ide predovšetkým o Slovensko a nie o jeho vlastná vrecko. Pán premiér by sa nikdy neznížil k takému prejavu, aký sme si vypočuli z úst prezidenta. Pán premiér si na rozdiel od pána prezidenta ubolené srde lieči u lekára, a nie v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky. Prejav prezidenta hodnotíme ako výzvu na puč v parlamente Národnej rady slovenskej republiky a takýto čin rozhodne odsudzujeme. V Bratislave dňa 10. 3. 1994. "

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Cabaj. Predtým pani poslankyňa Ondrejovičová s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

skutočne celý tento deň je veľmi zaujímavý jednak tým, že človek sa dozvie koľko kompilácií z rôznych časopisov sa zjavilo vo vystúpeniach kolegýň a kolegov, i zaujímavostí od ministrov, z ktorých niektorí dosť zriedkavo sem prichádzali. A preto dávam návrh na procedurálne hlasovania, aby sme neskončili dnes tento bod programu dovtedy, kým pán premiér nevystúpi a kým nebude možné reagovať na to, o čom je vlastne dnes reč. Keďže sme si vypočuli včera pána prezidenta, osobne od rána čakan, čo povie pán premiér, aby som sa definitívne vedela rozhodnúť. Ešte raz - procedurálny návrh: pokým tento bod programu neskončíme, aby sme tu sedeli. Hlasovať prosím hneď.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán minister sa hlási s faktickou poznámkou. /Prejav nesúhlasu v sile. / Akonáhle požiada člen vlády o vystúpenie, musím mu podľa rokovacieho poriadku udeliť slovo.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne, páni poslanci,

je veľmi pekné a nesmierne sugestívne od vás, pani poslankyňa Ondrejovičová, že takýmto patetickým spôsobom vyzývate premiéra k vystúpeniu. Ale viac razy tu bol požiadaný o vystúpenie ten, kto podnietil toto hlasovanie o dôvere, pána Pittnera. Viac razy tu bolo podnietené Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré bolo iniciátorom tohoto kroku a ktoré ešte pred týždňom vyhlásilo, že takýto krok nepodnieti. Tak neviem, či sa vyspovedalo zo svojich predsavzatí, alebo nevyspovedalo. Asi hej. Takže sa domnievam, že takýto váš návrh je v podstate irelevantný. My sa tu ideme baviť o niečom úplne inom. Táto poslanecká snemovňa nepočula podstatu problému, a to je to, s čím malo vystúpiť Kresťanskodemokratické hnutie. Z nich každý doteraz mlčal ako hríb a zachováva sa presne tak, ako to charakterizoval pán podpredseda Kozlík: podpálili vatru a poslanci preskakujte!

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Prosím hlasovať, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktickú poznámku má pán Cabaj. /Prejav nesúhlasu v sále. /

Poslanec T. Cabaj:

Prepáčte, pýtal som si faktickú poznámku. A neviem, kto túto schôdzu vedie. Pavol Hrušovský, asi ty nevedieš túto schôdzu. Dostal som faktickú poznámku.

Poslanec P. Hrušovský:

Pán predseda, prosím vás pekne, ja protestujem. Vy ste povedali, že udeľujete slovo ministrovi, ale nie poslancovi. O procedurálnej otázke podľa rokovacieho poriadku sa hlasuje bez rozpravy. A okamžite.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nehlasujeme bez rozpravy o procedurálnej otázke, ešte som o nej hlasovať nedal. Medzitým sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec. O procedurálnej otázke dám hlasovať.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

vzhľadom aj na to, čo pani Ondrejovičová predniesla, žiadam teraz na poradu klubov 15-minútovú prestávku.

Každý má svoj program, máme tu odsúhlasený program, že končíme o 19. 00 hodine. Po 19. 00 hodine máme určitý program zariadený, a preto aj ja sa potrebujem poradiť v klube, čo teda spraviť. Je síce čas ešte na odhlásenie, ale potrebujem 15-minútovú prestávku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

K tomu, aby som dal prestávku na poradu klubov, musia byť dva kluby.

Poslanec M. Kóňa:

Predpokladaní, že všetci očakávajú, čo poviem. Tak ako klasicky už v posledných chvíľach, takisto žiadam o poradu Klubu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, na poradu klubov bude 15-minútová prestávka. O faktickej poznámke dám hlasovať.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

pred prestávkou na rokovanie klubov bol procedurálny návrh, ktorý podala pani poslankyňa Ondrejovičová s tým, aby sme dnes rokovali dovtedy, dokiaľ nevystúpi premiér. Pani poslankyňa, zopakujte svoj návrh.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Pán predseda, predovšetkým som chcela ukončiť tento bod programu dnes s tým, že prosím pána premiéra, aby prišiel a zaujal stanovisko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

O tom netreba hlasovať, potom pokračujeme v rozprave, prosím, pán Cabaj. /Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo. / Ale o čom? Ja neviem o čom.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Ešte raz: aby sme neskončili tento bod povedzme o siedmej, ale dovtedy, kým sa tento prvý bod programu neskončí, aby sne tu sedeli, vypočuli si pána premiéra a prípadne ďalej rokovali, ale tento bod programu dnes skončiť s tým, že pán premiér bude mať svoje slovo, prípadne bude ešte ďalšia diskusia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neviem, či tomu celkom dobre rozumiem, ale dám hlasovať. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pokúsim sa to spresniť. Bežne končime o 19. 00 hodine. Návrh bol, že pokiaľ sa prvý bod programu neskonči, budeme zasadať, to znamená, že 19. 00 hodina to nebude limitovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Ideme hlasovať o tom, že pokiaľ neskončíme tento bod programu, budeme rokovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 134 poslancov.

Kto je za tento návrh pani poslankyne, ktorý spresnil pán Mikloško?

Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Kto je proti tomuto návrhu? Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

Do diskusie je ďalej prihlásený pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

s veľkými rozpakmi som prijal druhú časť prejavu pána prezidenta, lebo to už nebola správa o stave republiky, ale skôr plač nad rozliatym mliekom, ktoré si nalial do rozbitého mliečnika. Bol som osobne rád, že pán prezident vystúpil v parlamente, v tomto parlamente, ktorý ho za prezidenta zvolil. Len sa pýtam, prečo osobné problémy, hoci prvého občana Slovenskej republiky, majú zaznieť v správe o stave republiky. Veď ako sme mali možnosť sledovať, zahraničie sa najviac zameralo na túto druhú časť. Možno to pomohlo zlepšiť imidž pána prezidenta, ale pochybujem, že to zlepšilo imidž Slovenskej republiky, pričom pán prezident v správe nás presvedčoval ako ňu na Slovenskej republike záleží.

Prečo napríklad, pýtam sa, nenavštívil náš poslanecký klub, hoci aj na neoficiálnom stretnutí resp. na večeri alebo podobne, čo sme mu - nové vedenie - ponúkli. On si radšej pinzetovým spôsobom, ako to hovoril náš nebohý kolega, vyberal poslancov, týchto oslovoval a s týmito riešil problémy, alebo neviem čo. Myslím, že mnohé problémy mohli byť riešené aj v parlamente, keby materiály bol pán prezident predložil, a to či už do výborov, do pléna. Mohlo to byť v inej rovine, ako to zaznelo vo výročnej správe o stave republiky, resp. pýtam sa, prečo nevyužil ďalšie ústavné právo, totiž predsedať schôdzi vlády? Tam bola pôda, kde sa tieto veci mohli vydiskutovať. Alebo snáď to bolo preto, že to nebrala televízia z vlády?

Pozorne som si vypočul prejav pána prezidenta. A viete prečo? V utorok o 13. 00 hodine sa konalo politické grémium predsedu Národnej rady. Na tomto sme predsedovia poslaneckých klubov dostali takú všeobecnú informáciu, že v parlamente vystúpi pán prezident so správou o stave republiky, údajne ale nevystúpi s celou správou, ale s určitou časťou, s určitým referátom, že správu síce dostaneme, ale až po vystúpení. Stalo sa. Dostali sne, ale len jednu časť. Tá druhá je v stenozázname. Všetko beriem. Sme mladá republika, mladá demokracia, budujeme štátnosť, máme aj nový úrad, a to úrad prezidenta, všetci sa učíme, verím, že učí sa aj pán prezident. A k tomu, čo hovoril v správe, k ceremoniálu radšej sa vyjadrovať nebudem. Musel by som iba tlmočiť tie názory, ktoré hovoria občania, keď sa na tieto jednotlivé akcie pozerajú.

Dovoľte niekoľko postrehov K druhej časti. Navyše cítim povinnosť reagovať aj ako predseda poslaneckého klubu HZDS, toho klubu, na ktorý sa pán prezident práve odvolával. Treba si vypočuť aj druhú stranu. To spomínané stretnutie sa konalo 14. decembra u pána prezidenta, a so mnou tam boli aj dvaja podpredsedovia poslaneckého klubu, a keďže, chvalabohu, doteraz nezomreli, môžem hovoriť nie o stretnutí medzi štyrmi očami, ale o stretnutí medzi ôsmimi očami. Hoci pán prezident na určitý čas svojich poradcov poslal preč, ja som ho informoval, že pred svojimi podpredsedami nemám dôvod nič zakrývať, nič tajiť, a budem rád, keď budenie v rozhovore pokračovať spoločne. Takže sme zostali všetci traja. Tento rozhovor trval vyše tri hodiny.

Dovoľte len v niektorých úsekoch sa dotknúť, čo v tomto rozhovore odznelo. Nemal som najmenší dôvod toto stretnutie medializovať. Veľa otázok bolo, častokrát mi novinári vytýkali, že sa vyhýbam odpovedať. Áno, nemal som dôvod. Ale keďže v tej druhej časti zazneli názory z jednej strany, považujem si za povinnosť informovať aj o tej druhej strane.

V správe pána prezidenta sa hovorí, že tu nejde o konflikt osobný, ale o konflikt vnútrospoločenský. Hovorí o intrigách, ovplyvňovaní poslancov a podobne. Nie som ten, ktorý by hľadal vinníka, chcem iba pripomenúť pánu Michalovi Kováčovi noc strávenú v Jahodnej po dni, keď ho republikové predstavenstvo zaradilo iba ako náhradníka na kandidáta do voľby prezidenta Slovenskej republiky. Len pripomínam, že skutočne taň som zažil intrigy v našom hnutí, ale slovníkom pána prezidenta musím povedať, nebol to Vladimír Mečiar. Mohol by som hovoriť o mnohých veciach, ale od obdobia voľby pána prezidenta som si povedal, že voľbou pána Michala Kováča za prezidenta sa musím nad to povzniesť.

Dovoľte ďalej k tej správe: Pán prezident hovorí, že vládna moc v ostatnom čase prestala mať spoľahlivé zázemie v parlamente, a to aj časti vládneho hnutia. Veľmi ma zamrazilo na tomto stretnutí, keď nám pán prezident priamo povedal, že si musíme uvedomiť, že ako poslanci Národnej rady máme nádej dožiť toto volebné obdobie ako poslanci iba ak sa zbavíme Mečiara. Treba podporiť ďalších ľudí - a pripomínam, že toto stretnutie bolo v polovici decembra. A teraz tu zaznelo v správe, že pán prezident nebol a nie je proti vláde. Mám dojem, že tento prejav, ktorý predniesol, mal nejaký starší dátum. Veď odvtedy pán prezident, od tohto stretnutia, vehementne hovorí o vláde širokej koalície.

Keď sme pána prezidenta informovali o situácii v našom klube, snažil sa aj nás, nové vedenie, nahovoriť na svoje teórie o vláde širokej koalície, o tom, že by sme to mali takto preniesť do klubu, o tom, že HZDS má veľa schopných ľudí, ktorí môžu Mečiara vystriedať. Chápal som to, že dobre povedal, že vystriedať, ale nie je veľa ľudí, ktorí ho dokážu nahradiť. Priamo nám povedal,, a to mám doslovne, že on už nemá morálnych síl obhajovať pána Mečiara - pripomínam 14. decembra. Pomyslel som si, že niet nad úprimnosť. Vtedy nás

odhováral, ba priamo sa hrozil predčasných volieb. A naraz včera v parlamente horlil za predčasné voľby. Prepáčte, ale z tohoto vystúpenia pána prezidenta som mal dojem, ako keby začínala predvolebná kampaň, ale nie poslancov Národnej rady, ale na voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

Na tomto stretnutí som sa dotkol aj otázky pána Lexu. Myslím, že aspoň 30 minút nám pán prezident vysvetľoval svoje stanoviská, bohužiaľ, nič konkrétne. Ba mal som dojem, že som bol viac informovaný než on, čo však objektívne nemohla byt pravda, lebo ja som nebol do tejto kauzy zapojený. To, čo pán prezident uviedol v tejto správe o pánovi Lexovi, radšej sa k tomu nevyjadrujem. Má to svoju úroveň.

O ovplyvňovaní poslancov by som takisto mohol veľmi hovoriť. Napríklad pán prezident nás priamo informoval, že presne vie čo sa robí na Republikovom predstavenstve HZDS. Totiž, že po predstavenstve ho dvaja-traja poslanci prídu priamo informovať o tom, čo sa na predstavenstve dialo. Mrzí ma, že hlava štátu, hoci bývalý podpredseda Hnutia za demokratické Slovensko, síce s pozastaveným členstvom v hnutí, musí si takto hľadať informácie. A po jeho informáciách som ako priamy účastník týchto predstavenstiev navrhol, že by bolo dobré, keby si jeho informátori, ak už si nepamätajú, aspoň zapisovali. Bolo by to presnejšie. Áno, pán prezident mal pravdu. Aj na našom stretnutí sme mali výhrady k niektorým spolupracovníkom v jeho kancelárii, pričom som podotkol, že plne uznávame jeho právo na výber spolupracovníkov.

Nedá mi pri tých otázkach, ktoré tu dnes zazneli na adresu vlády, kolegyni Bartošovej iba pripomenúť, že takisto som bol s ňou od začiatku, len mám taký dojem, že tých udalostí je už tak strašne veľa, že nie všetky si presne pamätá. Ale naviedla ma na určitú atmosféru tým, že oslovila voličov. Preto dovoľte aj mne, aby som oslovil svojich voličov. Je to pre mňa dvakrát nepríjemné, ale je to tak. Chcem

osloviť svojich voličov a chcem sa im ospravedlniť. Ospravedlniť sa za to, že pri voľbe prezidenta som volil svojho priateľa. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážená Národná rada,

pokiaľ sa pamätám, včera vystúpil prezident republiky a otvoril niektoré dôverné veci, ale na úrovni prezident - predseda vlády. Keď som dnes počul pána Kuzberta, ktorý tu číta rezolúciu, keď som dnes počul pána Výbocha, ktorý tu čítal akúsi rezolúciu, a keď som teraz počul pána Cabaja, tak mám pocit, že poslanci HZDS celkom neodhadujú, čo je istá úroveň a na akej úrovni môže kto s kým hovorili. Pripomína mi to, celý ten tón, typické komunistická boľševické rezolúcie, ktorými sa napáda hlava štátu, symbol štítu, ktorý zjednocuje ideu slovenskej štátnosti.

Vážení páni, dovoľte, aby som vyjadril svoju hlbokú sústrasť nad vašou kultúrou. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - pán minister Hofbauer, potom pán poslanec Ľupták a pán poslanec Kuzbert.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda, vážené dámy a pani,

som veľmi rád tomu, čo povedal pán poslanec Mikloško. Osobne včera som bol do hĺbky otrasený, ak najvyššia hlava štátu na úrovni parlamentu vystupuje na takej úrovni, akej vystupoval, o údajných tvrdeniach a výrokoch, ktoré údajne odzneli medzi štyrmi očami. Tak kde sme to už dospeli? A navyše jedna veľmi zaujímavá záležitosť. Rozprával som s pánom prezidentom nie medzi štyrmi očami, ale medzi šiestimi očami, kde mi veľmi trpko vyčítal niektoré moje názory a postoje. Ja som ich zdôvodňoval. On sa mňa pýtal, odkiaľ tieto informácie mám. Už vtedy som mu vysvetlil, že od Romama Zelenaya, ktorý bol pri rokovaniach s pánom Mečiarom s ním. On nepoprel, že pán Roman Zelenay tam bol. Teraz, keď pán Zelenay je nebožtík, zrazu tie rokovania sa konali medzi štyrmi očami. Tak moja otázka je: Kto kedy hovoril pravdu? Na toto mám svedka, ktorý spolu s pánom Michalom Kováčom tam so mnou bol. Takže kritériá elementárnej slušnosti i v tomto parlamente boli prekročené včera. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták sa hlási s faktickou poznámkou, potom poslanec Kuzbert.

Poslanec I. Ľupták:

V podstate inými slovami chcem povedať len to, čo povedal pán minister Hofbauer, že tú latku úrovne rozpravy tu nasadil včera pán prezident. A to, či chceme, či nechceme, si musíme uvedomiť. On nasadil, on určil štýl, akým sa budeme baviť. A ešte si pripomenúť, že iba inštitút prezidenta,

odmysliac si osobu kto ho zastáva, je chránená ústavou, do určitej miery, ale keď prezident sa bude dopúšťať priestupkov voči zákonu a voči ústave, tak, žiaľbohu, funkcia zostane v štáte, ale nie obsadená tou istou osobou.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán kolega Mikloško,

veľmi ma mrzí, že mňa a moje konanie porovnávate s boľševistickými a s komunistickými praktikami. Ja som v strane a medzi boľševikmi nikdy nebol, a snáď preto som nebol poradcom na Kube. A ešte jedna vec. Ja tú výzvu, čo mi doručili z Košíc, SOB prečítal len preto, lebo som chcel vyzdvihnúťš tú pasáž, kde prednostovia okresných úradov protestujú proti, tvrdeniu pána prezidenta, čo nám tu včera prečítal, že za návštevu hradu sú nejak perzekuovaní. To bol jediný dôvod.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Podpredseda vlády pán Andel, potom pán poslanec Kňažko, potom pán poslanec Bárány.

Podpredseda vlády SR M. Andel:

Chcel by som pripomenúť, že niektorí z nás sme boli poslancami i v minulom, teda v IX. volebnom období. To znamená, že naša pamäť nie je krátka. A ak niekto hovorí o politickej kultúre, myslím si, že tí ľudia, ktorí tu sedeli, za týra stolom, a šliapali po zákonných normách, porušovali rokovací poriadok vtedy, kedy im to vyhovovalo, nemajú morálne právo hovoriť o politickej kultúre. To je všetko, čo som chcel povedať. Viacerí z vás, páni a dámy, ktorí ste tu, boli ste i v minulom volebnom období a veľmi dobre si to pamätáte. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kňažko. Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

isteže, v parlamente je možné všetko. Bol som v rôznych parlamentoch na svete, Ľudia sa tam hádajú, prebiehajú rôzne škriepky, ale ešte som nezažil. aby sa takýmto spôsobom hovorilo o hlave štátu. /Potlesk. /

Ak hovoríme o lži ako pracovnej metóde, o lži ako politickom prostriedku, vieme, a desiatykrát nám to dokázal pán premiér Mečiar, že v tomto je nenahraditeľný. Luhal o stotisícoch pracovných príležitostí, o 9 miliardách mariek, a luna na počkanie. Vidím, že tento druh politiky, tento tzv. mečiarizmus, sa inštitucionalizoval v Hnutí za demokratické Slovensko. Hanbím sa, že som bol vaším členom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Podpredseda parlamentu pán Húska, potom podpredseda vlády pán Prokeš, a pani ministerka Keltošová.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ak dovolíte, vážení kolegovia, chcel by som pripomenúť svojmu priateľovi, pánu poslancovi Kňažkovi, že keď sa hovorí o pravde, treba hovoriť o pravde vyhlásení - kto kde je a kde zostane. Keď sme boli na spoločnom zasadaní, prehlásil pred celým fórom zástupcov HZDS: Hovorí sa tu o ton, že teraz odstúpim z funkcie a z členstva HZDS. Prehlasujem, že neodstúpim, ani v budúcnosti odstúpiť nemienim.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Prokeš. Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi jednu otázku na pána poslanca Kňažka. Pán poslanec, boli ste niekedy svedkom, že by takým spôsobom hlava štátu vystúpila voči parlamentu a vláde? /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani ministerka Keltošová.

Ministerka práca, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne, vážení poslanci,

dajme teraz trošku emócie nabok a pozrime si ústavu, hlavu VI - Výkonná moc - prezident Slovenskej republiky. V článkoch 101, 102, 103 až 107 sa definujú právomoci prezidenta, ale ani v jednom z týchto článkov sa nedáva právomoc zasahovať do vnútorných pomerov politických strán. Preto dávam na zváženie poslancom HZDS a SNS použitie článku 106.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bárány sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že bez ohľadu na to, do akej miery kto z nás súhlasí alebo nesúhlasí s niektorým názorom hlavy štátu, mali by sme si vo svojich vystúpeniach voči nej zachovať určité minimum úcty a korektnosti. /Potlesk. /

Po druhé - vyslovenie názoru hlavy štátu na ktorúkoľvek otázku verejného politického života je, podľa mňa, skôr plnením jej povinností, ako čímkoľvek iným. A za takéto plnenie povinností volať do útoku na hlavu štátu sa mi zdá byt niečím, čo je zlým znamením pre budúcnosť nášho štátu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Ešte sa hlási pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte, pán predseda, rád by som tejto ctenej snemovni prečítal článok 106 ústavy, na ktorý sa odvoláva pani ministerka. "Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať prezidenta z funkcie, ak prezident vyvíja činnosť smerujúcu proti zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky alebo činnosti smerujúcu k odstráneniu demokratického ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Návrh na odvolanie prezidenta v týchto prípadoch môže podať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na odvolanie prezidenta je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. "

Rád by som sa opýtal pani ministerky, čo myslela, keď odkázala na tento článok ústavy, aby to spresnila.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani ministerka odpovie.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán poslanec, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

k naozaj nepovažujete priame zasahovanie do vnútorných pomerov politických strán za kompetencie, ktoré prezidentovi nepatria, ak či myslíte, že jeho výzvy k tzv. širšej alebo širokej koalícii, ktoré de facto negujú výsledky demokratických volieb, nevedú k destabilizácii slovenská, potom sa vás pýtam, ako chápete túto ústavy, za ktorú ste nehlasovali. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže ešte tu mám prihlášky do rozpravy a návrh pani poslankyne Ondrejovičovej sme neschválili, odbila siedma hodina, končím dnešné zasadnutie Národnej rady.

Ešte pán poslanec Neuwvirth. Poslanec A. Neuwvirth:

Vážený pán predseda, vážená vláda,

chcel by som ešte poprosiť pani ministerku - neviem, kde sa tu hovorí o stranách, pretože tu je jednoznačne povedané, že táto činnosť musí smerovať proti zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky - HZDS netvorí ani jednu z týchto zložiek - alebo činnosť smerujúcu k odstráneniu demokratického ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Existuje demokracia len u vás?

Je pravda, že som hlasoval proti tejto ústave, lebo ma určite nedostatky, ale keď bola odhlasovaná, ja ju dôsledne dodržiavam a rešpektujem, čo nemôžem tvrdiť teraz o vás, po vašom vyhlásení. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, pani poslankyne, zajtra sa stretneme o 9. 00 hodine.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8., 10.. 11., 16., 17., 1a, 22.. 23., 24. t 25. marca 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 27. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. časť

X. volebné obdobie

Tretí deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 11. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenej 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Včera sne prerušili naše rokovanie vystúpeniami poslancov v rámci rozpravy. Zo včerajšej rozpravy ostali prihlášky pani Márie Romanovskej, pána Miroslava Gandiho a dnes sa prihlásili ešte ďalší poslanci. Prosím pani Máriu Romanovskú.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

po vypočutí a následnom prečítaní správy pána prezidenta o stave republiky som mala rôzne pocity. Správa mi pripadá ako lekárske konzílium nad pacientom, ktorého sme síce nikdy nevyšetrili, neliečili, a zrazu zisťujeme, že pacientovi treba transplantovať všetky životne dôležité orgány a bude celkom zdravý. Alebo druhá prirovnanie: študentovi druhého ročníka štvorročnej školy položíme maturitné otázky a žasneme, aký je nevedomý, nevie zložiť maturitné skúšky, preto ho radšej vyhodíme zo školy a bude pokoj.

Pán prezident tvrdí, že úlohou správy nie je zaoberať sa plnením vládneho programu, ale poukázať na postavenie vlády. Na jednej strane pripúšťa, že sa dosiahli aj určité pozitíva, ale pre istotu poukazuje na kopu nedostatkov. Privatizačný proces takmer kriminalizuje a chyby nachádza všade. Pán prezident bol uznávaný finančný a bankový odborník, preto na udivuje, prečo svoje sily a um nevložil radšej do tejto sféry. Keď vedel v stredu pri svojom prejave cez médiá poľutovať dôchodcov, mladé rodiny, nezamestnaných a vôbec všetkých, mal dať aj recept ako ich všetkých uspokojiť a pritom nezruinovať celý štát. Školstvo, zdravotníctvo, sociálna oblasť, priemysel, trhy, kriminalita - všade jasne vidí nedostatky - vecí to nie je nič dôverné, ani nové - len mu akosi chýba koncovka - nepripúšťa, že naraz sa všetky problémy riešiť a odstrániť nedajú.

Pána prezidenta znepokojuje citeľné zhoršenie socialnopolitickej atmosféry v spoločnosti. Pociťuje riziko zastavenia demokratických zmien. Vraj nadišiel čas prečistenia vnútropolitických pomerov, obnovy kooperatívnosti a vnútropolitickej stability, obnovy dôvery v politiku a v politikov. Preto už v novoročnom prejave vyzval ku vláde širokej koalície a teraz pripustia aj predčasne parlamentné voľby. Keďže od stredy rokovanie parlamentu beží naživo v Slovenskej televízii i v slovenskom rozhlase, rada by som sa opýtala pána prezidenta, či ním nastolený konfrontačný tón nevyvolá zbytočný nepokoj u občanov. Vi tu ktorýsi kolega vyčíslil koľko stojí jeden deň zasadania parlamentu. My zasadáme už tretí deň a všetky zákony sú ešte len pred nami. Myslím, že len zbytočne bičujeme nervy občanov, ktorí chcú od nás inú prácu. Je však samozrejmé, že keď bol džin nepremyslene z fľaše vypustený, treba sa ním zaoberať, lebo občania majú právo počúvať aj druhú stranu, nielen útoky z jednej strany.

Pán kolega Polka už včera upozornil na závažný fakt, že v prejave sa pán prezident ani slovom nezmienil o existencii Armády Slovenskej republiky, hoci podľa Ústavy Slovenskej republiky, čl. 102 písm. j/ je hlavným veliteľom ozbrojených síl v štáte. Mňa však upútala iná skutočnosť. Pán prezident vo svojom prejave hovoril, že základná politická línia od novembra 1989 je bezpochyby-správna. Je to cesta budovania pluralitnej demokratickej spoločnosti v rodine vyspelých, slobodných, demokratických národov Európy. Druhá vec je, či ju našimi konkrétnymi politickými krokmi, silou našej politiky dôsledne napíname a podporujeme, alebo či neraz celkom zbytočne u zahraničných partnerov nevzbudzujeme nedôveru. Lenže v rozdanom texte je medzi týmito dvomi vetami aj ďalšia - citujem: "Túto základnú politickú líniu nespochybňuje nijaký významný politický subjekt na Slovensku. " Možno táto veta vypadla pánu prezidentovi z kontextu náhodou, ale nie je to pravdepodobné. Ostatne, všimli si to aj zahraniční novinári, ktorí si porovnávali slovo hovorené s rozdaným textom. Tým je potom ťažko vysvetľovať prečo sa tak stalo.

Podľa našich informácií a podľa osobných stykov vládnych i parlamentných delegácií je Slovenská republika akceptovaná ako partner, s ktorým sa počíta v budúcnosti ako s plnoprávnym členom existujúcich integračných štruktúr v Európe i vo svete. Uvediem niekoľko príkladov. Slovenská republika má 54 fungujúcich zastupiteľských úradov, 6 stálych misií, 3 generálne konzuláty. Slovenská republika sukcedovala do 49 najdôležitejších medzinárodných organizácii. Je členom všetkých európskych a svetových inštitúcií, je členom OSN, Rady Európy, KBSE, kde odviedla veľký kus práce. Našu snahu o vstup do NATO potvrdzuje podpis dokumentu Partnerstvo pre mier. Podpis Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii určuje smerovanie politiky Slovenskej republiky. Dovolím si povedať, že toto nebolo dosiahnuté zásluhou pána prezidenta, ale zásluhou vlády Slovenskej republiky.

V závere prvej časti nás pán prezident vyzval k politickému a občianskemu zmiereniu. Druhej časti prejavu pána prezidenta sa nechcem dotknúť, lebo to nebol prejav uvážlivého politika. Nedá mi však nespomenul niekoľko slov k osobe Ivana Lexu. Osobná averzia pána prezidenta voči pánu premiéroví a Ivanovi Lexovi je oveľa staršieho dáta. Vznikla viac ako pred dvomi rokmi v čase, keď pán Michal Kováč mal záujem vo vedení hnutia vystriedať pána Mečiara. Starosti s peniazmi HZDS malo pred voľbami 1992 tak, ako aj ostatné politické subjekty. A vtedy pán prezident nosil ešte tričko HZDS a bol tiež účastníkom našej predvolebnej kampane. V tom čase som bola členkou politického grémia HZDS, a teda môžem povedať, že vyjadrenie pána prezidenta je minimálne nepresné.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Hlásil sa pán minister Hofbauer, takže pán Gandi vystúpi až po ňom.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, dámy a páni,

správa o stave Slovenskej republiky, ktorú predniesol na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. marca 1994 prezident republiky pán Michal Kováč, ihneď po svojom odznení sa stala politologickým unikátom. Nemám zámer ju analyzovať ako celok, zameriam sa najmä na tie časti, ktoré

sa mňa ako ministra ministerstva dopravy, spojov a verejných prác, ako člena Hnutia za demokratické Slovensko aj ako človeka bytostne týkajú. Nie je ich nožné totiž obísť mlčaním alebo vytváraním akéhosi prezidentského piedestálu nedotknuteľnosti osoby prezidenta republiky. I prezident republiky je človek, jeho povinnosti a práva sú jasne vymedzené. Nemôže preto obstáť ani akási hypotéza jeho glorifikácie.

Samotná prednesená správa je zarážajúca po viacerých stránkach. Tou prvou, ktorá upúta, je fakt, že jej obsah nekorešponduje s jej názvom, alebo jej názov je v rozpore s obsahom. Kto o Slovenskej republike a o jej stave toho dosiaľ veľa nevedel, po vypočutí tejto správy toho bude vedieť ešte menej, pretože súbor v nej obsiahnutých informácií, názorov a domnienok môže prezrádzať názory autorov, nie však skutočný popis stavu Slovenskej republiky po prvom roku svojej samostatnosti.

Správa postráda hneď v úvode konštatovanie toho najpodstatnejšieho faktu - vzniku samostatnej Slovenskej republiky, východiskového stavu, z ktorého nás štát štartoval do samostatnosti, danaiské dary, ktoré nám nadelila milujúca matka federácia, turecké dedičstvo hospodárstva vlády KDH, ako aj predchádzajúcich 40 rokov víťazného boja pracujúcich za svetlú budúcnosť. Podtón úvodnej časti materiálu nám porovnáva naše hospodárstvo s vyspelými štátmi Európskych spoločenstiev. No zamyslel sa vôbec ktosi, či je možné porovnávať ekonomické postavenie Slovenska s Belgickou, Holandskom, Španielskom, Portugalskom, Talianskom, Francúzskom či Anglickom? Je možné vôbec ekonomicky porovnávať novovzniknuté štát, ktorý tisíc sto rokov stále ktosi vyciciaval a ktorý si v súčasnosti buduje svoju vlastnú štátnosť, s krajinami, ktoré stáročia boli koloniálnymi impériami? Pamätá si ktosi, že na jedného Holanďana ešte do roku 1947 pracovalo 100 farebných v Indonézii?

Úvodná časť správy a konštatácia súčasného ekonomického stavu Slovenska súčasne ignoruje mimoriadne závažný fakt, že totiž nás štát vznikol v stave hlbokej celosvetovej hospodárskej depresie a v stave, že česká strana od začiatku roku 1991 chladnokrvne pripravovala rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Všetky tieto fakty nie je možné obísť, pri charakteristike nášho súčasného stavu, východísk a reality. Proces od kapitalizmu ku komunizmu sme absolvovali škrtnutím pera za jediný deň. Spätný proces je však nesmierne obtiažny, plný rizík a neistôt. Pre žiadny štát pritom neplatí univerzálne pravidlo, a všetci západní experti, ktorí nám chodia radiť, iba tápajú, najčastejšie iba zisťujú to, ako sa čo nedá. Za tohoto stavu ctená opozícia i sám pán prezident republiky vyjadrujú hlbokú nespokojnosť nad tým, že po roku samostatnosti nemáme blahobyt ako vo Švajčiarsku, sociálnu stabilitu a starostlivosť ako vo Švédsku, školské vzdelanie ako v Kuvajte. Takéto hlasy a obviňovanie vlády môžu svedčiť buď o hlbokom pokrytectve alebo o hlbokej neznalosti, alebo, 60 je najpravdepodobnejšie, o apetíte na dvíhanie moci na ulici, námestiach, v parlamente alebo hocikde inde. Len, preboha, rýchlo, lebo výsledky referenda predznačili vývoj diametrálne odlišný od analýz centier pre sociálnu analýzu.

Správa vôbec neuvádza stav jednotlivých rezortov a napredovanie štátu v uvedených smeroch. Napríklad o ministerstve dopravy, spojov, verejných prác v správe nie je ani zmienky. Nikto z Kancelária prezidenta Slovenskej republiky od nás nežiadal žiadne podklady a nik nič z rezortu tam ani neposkytol. Teda nič sme za tento rok neurobili, aspoň nie pozitívne - podľa tejto správy. Značný priestor za to je venovaný zlému obrazu Slovenska vo svete prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí. Chcel snáď prezident republiky ostro kritizovať svojich súčasných verných druhov Milana Kňažka a Jozefa Moravčíka, ktorí tieto rezorty museli opustiť, alebo pán prezident si tu pripravil už priestor pre

Pavla Demeša v rámci jeho koncepcie širokej vlády odborníkov? Odborníkov proti Slovenskej republike?

Aktivity Slovenskej republiky v smere do zahraničia podlá správy pána prezidenta sú údajne úplne nepostačujúce. S týmto názorom mi absolútna nekorešponduje fakt, že ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác v priebehu desiatich mesiacov sa stalo plnoprávnym členom 20 medzištátnych vládnych a mimovládnych inštitúcií, o ktorých sa tvrdilo, že sa nestaneme ich členom ani o desať rokov. Zásadným spôsobom boli zmenené trasovania medzištátnych transeurópskych telekomunikačných a dopravných koridorov, čo je východiskom pre možnosti získania investičných prostriedkov na ich realizáciu. Výstavba prvých z nich začína sa už v tomto kalendárnom roku. Ani zmienka neodznela o realizácii najrozsiahlejšej modernizácie telekomunikácií v štátoch Európy, ktorá sa začala v roku 1993 nákladom 16 mld korún, ani slovo o tom, že do roku 1992 náš vzdušný priestor bol zabezpečovaný takými prostriedkami, že prelet nad načim územím bol rizikový. Dnes riadenie letovej prevádzky ja na najvyššej možnej svetovej technickej úrovni. Ani zmienka o pripravovanej modernizácii železníc, o rozvoji kombinovanej dopravy, o príprave dostavby diaľnic. Ani slovo o tom, že rezort dopravy, spojov a verejných prác bol jediným rezortom, ktorým neotriasali pokusy o sociálnu destabilizáciu. Tieto fakty do správy o stave Slovenskej republiky, zdá sa, jednoducho sa nehodili.

Rámcom úplne prekračujúcim korektné vzťahy vo vnútri štátu bolo globálne osočenie prezidentom vlády a bankových kruhov, až po najvyššiu úroveň, z korupcie a úplatnosti. Takýto výrok z úst prezidenta na najvyššiu výkonnú moc štátu, vládu a banky je úplne bezprecedentným krokom, s takým som sa nestretol v žiadnej inej krajine sveta. Je to hrubá urážka ľudí, národa, vlády a aj mňa osobne. Pýtam sa preto, v mene koho a v prospech koho, toto nehorázne pošpinenie štátu pán prezident urobil. Pýtam sa, v akej vnútroštátnej

a medzinárodnej klíme takto vytvárané] prezidentom máme pracovať. Ako nás bude vnímať zahraničie, keď nás takto dehonestoval nás vlastný prezident?

V nedeľu mám cestovať na medzinárodnú konferenciu ministrov dopravy európskych štátov na Krétu, kde sa majú zásadným spôsobom meniť transeurópske trasy železničných aj cestných magistrál. Akým spôsobom tam budem prezentovať tento štát, keď vedenie ministerstiev bolo takýmto spôsobom prezidentom republiky zhanobené? /Prosil by som pracovníkov Kancelárie prezidenta republiky, keby sa bavili tichšie. /

Je výnimočne hrubým osočením zo strany prezidenta tvrdenie, že predseda vlády Vladimír Mečiar sa obklopuje iba servilnými osobami a spolupracuje iba s poklonkovačmi, ktorí sú mu zaviazaní. Nikdy som nepatril, nepatrím a nikdy ani nebudem patriť medzi ľudí, ktorí majú zábrany vyjadriť svoj názor. Taký som bol vždy. Moje hodnotenie ako zaviazaného poklonkovača zo strany prezidenta akceptujem ako hrubú urážku seba, ako aj ďalších členov vlády. Takéto predstavy vydávajú nie dobré svedectvo predovšetkým o autorovi alebo autoroch takýchto tvrdení.

Nejdem rozoberať rad výrokov pána prezidenta zo správy, ktoré sú na úrovni útokov, urážok a klebiet nedôstojných hlave štátu, ktoré tu vôbec nemali odznieť. Ak sám vyzýva k znášanlivosti, k tolerancii, porozumeniu, tak tomu dáva skutočne svojrázny príklad a vzor. Veď je úplne mimo rámca čohokoľvek, keď premiéra osočuje z údajných výrokov povedaných medzi štyrmi očami. Pritom viem, že to tak nebolo, viem, že rozhovor o problematike menovania ministra pre správu a privatizáciu sa uskutočnil aj za prítomnosti pána Romana Zelenaya, ktorý ma o tomto informoval, s pánom prezidentom som sa o tom pred svedkom osobne rozprával, on tento fakt nepoprel. Dnes, keď Roman Zelenay je mŕtvy, zrazu všetko je ináč. Takže môžeme očakávať, že ktokoľvek, kedykoľvek

môže byť osočený z čohokoľvek a nikto nedokáže opak? To kam naša spoločnosť sa hodlá uberať? Smerom k Olavovi Palmemu alebo k cisárovi Caligulovi?

Nejdem tu analyzovať state a kroky, v ktorých sa, podľa mňa, prezident dostal ďaleko za prezidentské ústavné právomoci, a teda nerešpektuje najvyšší zákon štátu - ústavu. Zákon a ústava by sa mala v tomto štáte vzťahovať na každého občana, aj na prvého občana tohto štátu, prezidenta republiky. Pokiaľ tento stav sa nedodrží, hrozí nám prezidentská diktatúra, ktorej prvé kroky sme už zažili. Veď vláda je neúplná nie preto, že predseda vlády nie je schopný neobsadené vládne posty obsadiť, ale preto, že prezident si osvojuje právomoci, ktoré mu neprislúchajú pri výbere členov vlády. V parlamentnej demokracii za zostavenie a chod vlády je zodpovedný predseda vlády. V prezidentskej demokracii návrh členov vlády a zodpovednosť za jej chod má prezident. U nás premiérovi sa ponecháva zodpovednosť za výkonnú noc štátu, no rozhodovanie o zostave alebo o nezostave vlády si prisvojuje prezident. Takýto stav je absurdný a neudržateľný.

A ešte dovoľte k vlastnému návrhu na odvolanie predsedu vlády Vladimíra Mečiara, a teda i slovenskej vlády, predsedu a tvorcu samostatnej Slovenskej republiky, a tým aj prvej slovenskej samostatnej, slobodne a demokraticky ustanovenej vlády. Považujem za svoje životné vyznamenanie, že som členom tejto vlády, že táto vláda bola spolutvorcom slovenskej štátnosti, že sme stáli pri zrode samostatnej Slovenskej republiky, že sme kládli a kladieme jej základné kamene. Túto skutočnosť nám už nikdy nikto nezoberie.

Je preto príznačné, kto iniciuje naše odvolanie. Je to Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré hlasovalo vo Federálnom zhromaždení za zákon o zrušení majorizácie, čím Slovensko v unitárnom Federálnom zhromaždení by naveky ostalo v menšine. Pamätá sa na to ešte niekto z prítomných? Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré hlasovalo za prijatie hanebnej Mílovskej zmluvy, v ktorej Slovensko by sa vlastne vzdalo svojprávnosti. Pamätáte sa na to poslanci z predchádzajúceho obdobia? Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré hlasovalo do jedného vo Federálnom zhromaždení proti ústavnému zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pán Rajnič, pamätáte sa, ako ste reagovali po prijatí tohoto zákona, že ste vyskočil a zakričali: To si odnesiete? Som rád, že prikyvujete. Je to Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré hlasovalo proti zvrchovanosti Slovenska, proti zvrchovanosti štátu tohoto národa. Je to Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré nehlasovalo za Ústavu Slovenskej republiky. Títo páni a dámy majú rozhodovať, o dianí tohoto štátu?

Nijako ma neprekvapuje aj spoluúčasť maďarských strán a hnutí. Trošku ma zaráža Maďarské Kresťanskodemokratické hnutie, pretože tým iba dokumentuje, že zatiaľ čo predstava Boha je univerzálna osobnosť, MKDH dokumentuje, že Boh je aj maďarský a nie univerzálny. Ďalší, ktorí hlasujú za odvolanie vlády, sú prebehlíci z Hnutia za demokratické Slovensko. Priatelia, musíte si všetci uvedomiť, že vaša cena je iba v okamihu prebehnutia. Po ňom sa stávate nepoužiteľným balastom pre obidve strany a ste vlastne použiteľní iba jednorazovo. Strany, v prospech ktorých totiž ľudia zradili, ich odvrhnú a fakticky zlikvidujú do stavu nepoužiteľnosti. Želám vám, aby vám vaše svedomie, pokiaľ ho máte, nikdy na toto nedovolilo zabudnúť, a želám to aj všetkým voličom, ktorí hlasovali. Títo ľudia, ktorí podpísali odvolanie tejto vlády a premiéra Mečiara, majú teda v budúcnosti rozhodovať o Slovákoch a o Slovensku? Pani poslankyne, páni poslanci, želám vám uvážlivé rozhodovanie pri hlasovaní.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Miroslav Gandi.

Poslanec M. Gandi:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, dámy a páni,

pri súčasnej napätej vnútropolitickej scéne, kde každý má len tú svoju pravdu, ako predzvesť lepších časov mi pripadali slová, ktorými konali prvú časť svojej správy o stave Slovenskej republiky pán prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Citujem jeho slová: "To, čo Slovensko dnes potrebuje najviac, sú práve nekonfrontačné nálady, kooperatívne vzťahy. Odhoďme rétoriku silných lež prázdnych slov, ktoré nás rozdeľujú do nezmieriteľných táborov. Zabudnime na nevraživosť a neznášanlivosti. Ktorá nám, Slovákom, napokon nikdy nepriniesla nič dobré. " Sú to slová veľmi vážne a pre nás charakteristické. Už som sa nazdával, že konečne prišla chvíľa, kedy sa verejne podáva ruka k spolupráci, k zmiereniu, kedy pán prezident Slovenskej republiky sa stáva integrujúcou osobnosťou nášho mladého štátu. To sa od každého prezidenta aj očakáva. Tento optimizmus mi trval však len pár minút, kedy prešiel pán prezident k druhej časti svojej správy. Nevedel sa povzniesť nad osobné konflikty, ale znova sa ukázalo, že každý sme len obyčajným človekom, aj keď sa chcené hrať na iného, veľkorysého.

Urazenosť, konfrontačný tón, zaručené pravdy medzi štyrmi očami a ďalšie črty vychádzali na povrch z prejavu pána prezidenta Slovenskej republiky. Na jednej strane vyzýval k politickému, národnému a občianskemu zmiereniu, ale hneď na to svojím celkovým vystúpením vystupňoval napätie na

vrchol. Upozorňoval pred zahraničnou reakciou, ale pri svojom prejave si to neuvedomil?

Už predvčerom hneď po jeho prejave naši priatelia zo Slobodnej Európy pustili do celého sveta - citujem: "Po dnešnom dni buď pán predseda vlády, pán Mečiar, alebo pán prezident, pán Kováč. Buď je pravda, čo povedal pán prezident, a potom nemá čo pán Mečiar robiť vo vláde, alebo pán prezident Kováč sklamal, a potom nemá čo robiť ako prezident. " Takto nekonfrontačne vidí prejav pána prezidenta Slobodná Európa. To ste chceli, pán prezident? Ak je toto ten nekonfrontačný tón, tak sa to podarilo. To je to, čo postaví Slovensko na nohy v zahraničí? Miesto zmierenia je tu ešte viac rozvadená slovenské rodina. Komu to nahráva a robí dobre, nie je pochýb. Tieto subjekty potrebujú mať Slovensko takéto - rozhádané, nesvorné ako celý parlament. Len tak sa im dá realizovať ich protislovenská politika, loviť v mútnych vodách. Vy, páni poslanci z opozície, to ozaj nevidíte, alebo vám vaše osobné ambície už úplne zaslepili oči a srdcia? Vyzývam vás znova k uvážlivosti, svornosti vo veciach obhajovania Slovenska. Počúvajte už konečne svojich voličov v presadzovaní ich názorov a nielen tých svojich, osobných.

Prikláňam sa k slovám pána prezidenta Kováča, aby sme už nestínali hlavy, nestínali hlavy tým, ktorí nad nami vyčnievajú. Nie je už dosť tej štvanice na pána predsedu Mečiara a jeho vládu? Chceme si znovu odpísať ďalšiu slovenskú osobnosť, ktorá robí a žije len pre Slovensko? To, že je na svojich spolupracovníkov prísny, vyžadujúci od nich dôslednú prácu, nekompromisný, hľadiaci len na Slovensko a nie na seba, to, že sľuboval od samého začiatku po voľbách len tvrdú prácu, to mu chcete vyčítať? To platí aj pre vládu, mladú ako náš mladý slovenský štát. Veď táto vláda, ktorú teraz sa opozícia na čele s KDH a maďarskými stranami snaží zlikvidovať, vzišla z volieb. Páni a dámy, z volieb slobodných, demokratických, nie z volieb hodených na ulici.

Či chcete povedať, páni poslanci z opozície, že to tak nebolo, že to neboli slobodné, demokratické voľby? Vy si uzurpujete právo ako majú voliť naši občania? Ak nevolili tak ako mali, treba im pripomenúť, koho mali správne voliť? Nie programom a skutkami si získať občana a voliča, to pre opozíciu neplatí, ale obštrukciami, rôznymi politickými manierami a machináciami dostať sa k moci? Je to zvláštny prejav realizácie demokracie. Nechajte už, prosím vás, konečne túto vládu pokojne pracovať. Spolupracujte a nielen podrážajte nohy!

Ešte jedna poznámka k prejavu pána prezidenta Kováča. Sťažoval sa - pardon, konštatoval, že obviňujú pána prezidenta. Možno však neobviňujú, tiež len konštatujú, že sa pán prezident obklopil ľuďmi, ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky. Máme to chápať, že tam nie sú a sú to len plané reči? Ak to nie je tajnosť, mohla by verejnosť, ako aj my, dozvedieť sa, kto sú títo poradcovia?

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

včera nebol prijatý návrh pani poslankyne Ondrejovičovej, aby sme dokončili prerokovanie tohto bodu už na včerajšom zasadnutí. Naši poslanci ho nepodporili preto, lebo

chceli vytvoriť dostatočný priestor na to, aby mohol vystúpiť predseda vlády a vyjadriť sa k návrhu pána poslanca Pittnera. Nakoniec, pán premiér po vystúpení pána poslanca Kanisa v stredu večer tomuto parlamentu povedal, že bude preňho cťou vystúpiť v tomto parlamente už včera. Nestalo sa. Namiesto toho pokračuje diskusia, ktorá zjavne naťahuje čas, a poslanci sa odchyľujú od prerokúvanej veci, od návrhu na vyslovenie nedôvery, najmä k osočovaniu prezidenta.

Vážený pán predseda vlády, dovoľte mi vyzvať vás v mene Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste nabrali odvahu a vystúpili pred týmto zhromaždením. Ak nechcete využiť toto svoje právo, dajte to jasne najavo, pretože ak by sta nevystúpili, je zrejme čas ukončiť rozpravu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik, dovoľte mi pripomenúť moje včerajšie slová na tomto zasadnutí, keď som prerušil schôdzu a oznámil som, že sú tu ešte ďalší prihlásení do diskusie. Keď sa títo prihlásení do diskusie vzdajú svojho slova, nie je problém, požiadam pána premiéra, dokonca si myslím, že ho ani nemusím požiadali, že vystúpi sám.

S faktickou poznámkou sa hlási pani ministerka, potom pán poslanec Zoričák.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v zmysle § 19 by som požiadala teraz o pozornosť, pretože naozaj si myslím, že takáto procedurálna otázka, ktorá tu bola včera vyslovená, bola tendenčná, bola cielená. Berieme to tak, čo už pani poslankyňa môže komu povedať, jej voličské zázemie - však dobre, nech pracuje tam, kde je, ale na druhej strane si myslím, že ak dva poslanecké kluby si vyžiadajú prestávku, ja síce môžem toto navrhnúť, ale naši poslanci môžu si to osvojiť, a nesúhlasím s tým, aby poslankyňa, ktorá opustila toto hnutie, diktovala premiérovi.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zoričák - faktická poznámka. Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec Ftáčnik,

ja som veľmi uvítal predvčerom vstup pána kolegu Kanisa, ktorému chcem ešte hneď teraz tlmočiť vďaku ľudí, s ktorými som sa stretol, že navrhol širokú debatu, aj v rozmere niekoľkých dní, k tejto kauze. Prosím, aby sa rešpektovalo, kto ešte chce vystúpiť, nech vystúpi. Poprosil by som pána Ftáčnika.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžem dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána Ftáčnika, ale môžem to urobiť aj tak... /hlasy v sále, že nedal návrh/. Takže nedal návrh, bola to len výzva. Potvrdzuje mi to aj pán podpredseda Weiss. Do diskusie sa hlási pán minister Slobodník.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

najprv by som vlastne chcel začať z toho, aby som povedal niekoľko slov o činnosti ministerstva, pretože tu bola spochybnená vláda, ale keďže som videl ten zaujímavý pohľad pána Miklošku, ktorý sa pozastavil pri tom, čo povedal pán minister Hofbauer, sľubujem mu, že nezabudnem ani na tú kauzu, o ktorej - ako sa zdá - nie je informovaný. Najprv k tomu ministerstvu, pretože aj to je súčasť vlády, a vy ste spochybnili a spochybňujete tu vládu - nemyslím teraz pána Miklošku, ale niektorých poslancov.

Myslím, že výsledky, ktoré dosiahlo ministerstvo kultúry, čím, samozrejme, nepripisujem zásluhu sebe, ale celému kolektívu ľudí a všetkým tým, ktorí na poli kultúry pracujú, jednoznačne dokazujú výhodu a jedinečnosti vzniku Slovenskej republiky, v zmysle propagácie slovenskej kultúry vo svete sa urobilo za rok toľko, čo sa predtým - odvažujem sa tvrdiť - neurobilo za predchádzajúcich 40 rokov. Slovensko vošlo do povedomia sveta. Áno, vošlo do povedomia sveta aj vďaka tým našim nežičlivcom - novinárom, ktorí rozširujú o nás lži a neprávostí, ale nikdy si netrúfnu konfrontovať v rozhlase či televízii svoje názory s inak zmýšľajúcimi, ale vošlo do sveta aj ako pozitívna hodnota, a to už ani nebudem hovoriť o športe.

Len si spomeňte, ak ste trosku objektívni, páni a dámy, kedy sa slovenskí Športovci tak vysoko mohli presadiť ako práve v minulom roku, aké úspechy dosiahli. Naši hokejisti preslávili Slovensko od jedného-konca sveta na druhý, ale nielen oni - biatlonisti, strelci, kulturisti, atď., atď.

Kedy mali takú možnosť? Kedy sa im poskytla taká možnosť tvoriť a ukázať čo vedia. A je potom trošku paradoxné, ale v tom dobrom, pozitívnom zmysle slova, že ak ste si prečítali Národnú obrodu z 9. marca, alebo aj správu štatistického úradu, aké výsledky dosiahli, tak by som vám rád zacitoval: "Naši športovci podľa mienky, štatistikov, a teda občanov: dosiahli dobré výsledky 21 %, hodnotia ich ako prevažne dobre 16 %, prevažne slabé 18 %, slabé 7 % a nevedeli posúdiť 38 %. A pritom hovorím: Všetka česť našim športovcom!

Kultúrne súbory, umelci, je to iste aj zásluha ministerstva kultúry, ako chcete, pretože chodili tam za peniaze ministerstva kultúry, hodnotí kladne 30 % ľudí, 20 % hodnotí prevažne dobre, už len tu je 50 %, nevedeli posúdiť 36 %, negatívne 5 % a prevažne slabé 9 %. To sú výrečné výsledky o slovenskej kultúre, ktoré sa dosiahli z hľadiska propagácie Slovenska vo svete. Budem v tejto časti stručný, nechcem zaberať čas, viac ma zaujíma tá časť, v ktorej sa chcem prihovoriť, najmä k niektorým poslancom KDH. V druhej časti, v miestnej kultúre, ktorá sa predtým hriešne zanedbávala, Slovensko dosiahlo takisto veľmi veľa. Naše ľudové súbory zožínali úspech za úspechom: Holandsko, Turecko. Tu nesedí dnes pán poslanec Ján Ľupták, ktorý takisto mal možnosť reprezentovať naše umenie v Turecku, nie on osobne, ale súbor, ktorý založili robotníci.

Viete ako intenzívne bojujeme o Bojnický oltár a desať obrazov, ktoré žiadajú recipročne. Rozhodli sne, a včera to potvrdila aj tlačová beseda riaditeľa Slovenskej národnej galérie, že nepokladáme túto výmenu za únosnú. Bojnický oltár patri Slovensku a rovnako mu patrí aj desať tabuľových gotických obrazov. Navyše sa tu môžeme odvolať aj na dohodu ministra kultúry Českej republiky s naším veľvyslancom, kde sa doslovne píše - tá dohoda je z 15. 2., ide o tzv. nulový variant, teda návrat Bojnického oltáru: Právny fundamentalizmus v tomto prípade nemôže poskytnúť riešenie a návrat

Bojnického oltáru sa nejaví vhodné spájať ani s desiatimi gotickými obrazmi, ich návratom do Českej republiky, ktoré sú svojou podstatou sloveniká. To je ďalšie úsilie a daľší úspech slovenskej kultúry.

Nebudem tu hovoriť, alebo len veľmi stručne o medzinárodnej časti. Spomeňte si, prosím, na 11. kultúrne dni v Karlsruhe v apríli a máji minulého roku, ktoré Slovensko z hľadiska kultúry posunuli do sveta, nie do Európy, v Európe my sne dávno, ale ktoré sprístupnili Slovensko svetu, na festivaly v Lízi, festival vo francúzskom neste Di, vystúpenie Lúčnice v južnej Kórei, kde som mal česť reprezentovať Slovensko 21. septembra, keď bol deň Slovenska na svetovej výstave v Tedžone. Lúčnica tam zožala neuveriteľný úspech, aj Slovensko, slovenská výstava. To všetko sú dôkazy úspechu a napredovania Slovenskej republiky.

Teraz sa obraciam na vás, páni Neuwirth, Javorský a Pittner, pokiaľ viem, len vy traja - možno sa mýlim - ste mali ťažký osud, že ste sa ocitli za minulého režimu v žalári. To je spoločný menovateľ aj so mnou, ja sa k tonu hlásim. Na vás sa obraciam, či ste dobre informovaní o činnosti predsedu KDH, o tom - a teraz sa už vraciam k tomu, čo sa pán Mikloško tak začudovane díval, tak vám to vysvetlím, a všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí by mali vedieť, akú hru hralo a hrá hnutie pána Čarnogurského so Slovenskom. Musím začať z decembra 1991. Pán Čarnogurský bol taký veľkorysý, a to hovorím bez irónie, že pozval do Oxfordu so sebou delegáciu najrozličnejších ľudí - vtedy bol pramiérom. Boli tam okrem iného pán Filkus, pán Markuš, pán Zajac, pán Mikloš, ak sa nemýlim, nie je tu prítomný pán Fogaš a ja, okrem iných, samozrejme, boli tam i ďalší. Vtedy, a to hovorím rád, lebo mám rád objektivitu a spravodlivosť, pán Čarnogurský sa zachoval veľmi statočne, hovorím to zase bez irónie, veľmi seriózne, vystúpil tam asi s takým prejavom na adresu našich českých kolegov, lebo to bolo stretnutie českej reprezentácie vedenej pánom Pithardom, a slovenskej vedenej pánom Čarnogurským, s politológmi z Oxfordu - vtedy pán Čarnogurský povedal: z 11 mld dolárov, ktoré prišli do Česko-Slovenska, prialo na Slovensko asi 450 miliónov, necelých 5 %, ak chcete 4 %. Povedal to tam, ja som si ho za tie slová vážil, lebo všetci ostatní, okrem tých, ktorí to hovoriť nechceli, lebo zmýšľali ináč, sme obhajovali takpovediac farby Slovenska, vtedy aj pán Filkus.

Potom prišiel január 1992, a tu sme už pri tom dáte, ktorým sa začína to, čo veľmi eufemisticky nazvem dnes, bez konfrontačného úmyslu, nespravodlivosťou voči Slovensku. Vo vtedajšom Federálnom zhromaždení sa prerokúvali tri ústavné zákony. Jeden z nich bol pre Slovensko životne dôležitý. Nesedeli by sme tu, keby sa ten zákon bol vtedy presadil, ubezpečujem vás. Ten zákon nebol navrhnutý slovenskou stranou - zase z hľadiska objektivity. Ten zákon navrhoval rozdelenie vtedajšieho federálneho parlamentu na dve komory

- na snemovňu, ktorá mala mať 200 členov, z toho 135 českých a 65 slovenských, zhruba podľa počtu obyvateľstva a 100 členov v senáte, ktorý mal sídliť v Bratislave, to mal byť ten medový motúz. Senát mal mať 50 českých a 50 slovenských poslancov. Len v tomto senáte mal platiť zákaz majorizácie

- to je to, čo povedal pán minister Hofbauer. Ale v tomto senáte sa mali rozhodovať veci treťoradé, či bude veľvyslancom v krajine x človek A alebo človek B a podobne. O všetkých rozhodujúcich zákonoch sa malo rozhodovať v snemovni, kde bola väčšina českých poslancov. A rád by som pri tejto príležitosti pripomenul, ako sa zachovali českí poslanci po rozdelení štátu s našou spoločnou zástavou, keď zo 192 prítomných členov českého parlamentu 191 hlasovalo za to, aby naša spoločná zástava sa stala českou zástavou napriek tomu, že vo federálnom parlamente - to už aj za mojej prítomnosti a iste aj viacerých, nie z vás, lebo vy ste členmi iného zboru, ale napríklad ministrov, to vtedajší parlament neschválil - aj českí poslanci. Hneď na to však to schválil.

Skrátka a dobre, v tejto snemovni sa malo rozhodovať o všetkých ekonomických otázkach týkajúcich sa Česko-Slovenska, konkrétne o existujúcich hospodárskych podnikoch. To znamená, zasa dovedené do detailov - Transgaz, ktorý sídlil v Čechách, by sa nikdy - ako nikdy neuvidíme svoje uši, len v zrkadla - nebol stal slovenským podnikom. Malo sa tam rozhodovať o armáde, o bezpečnosti, o devízových zásobách, o všetkom. Môžem vám kedykoľvek dodať návrh tohto zákona, je zachovaný v archívoch. A ako sa hlasovalo? Bolo to hlasovanie, pre ktoré bolo potrebné v Snemovni národov 45 hlasov zo 75, čiže kvalifikovaná väčšina, zašiel som vtedy za dvoma poslancami SDĽ, zhodou okolností jeden z nich sedí tu, pán Weies, pán Kanis tu nie je, a poprosil som ich, aby hlasovali proti tonu zákonu. Nijaké zásluhy si nerobím. Obidvaja ma informovali, že sú rozhodnutí hlasovať vo federálnom parlamente proti tomuto zákonu, a ja im aj teraz úprimne za to ďakujem. Aj oni spolu s poslancami SNS a HZDS, proti vôli KDH a proti vôli maďarských poslancov prítomných vo federálnom parlamente, zachránili Slovensko. Ten návrh zákona dostal vtedy v parlamente 42 hlasov, potreboval 45. To bolo prvé kolo.

Vtedy bol šéfredaktorom Slovenského denníka - teraz je veľká pauza, keď som prehltol teraz veľa slov o Slovenskom denníku - vtedy bol šéfredaktorom Slovenského denníka spisovateľ Anton Baláž, priateľ pána Čarnogurského a môj priateľ. Ja som za ním v tom medziobdobí, po tejto voľbe, po tom prvom hlasovaní zašiel a poprosil som ho: Tono, prosím ťa, zájdi za pánom Čarnogurským a vysvetlí mu, o čo ide v tomto zákone, on to možno nepochopil, možno si neuvedomuje, čo tento zákon znamená, keď dal taký pokyn svojim poslancom, aby takto hlasovali spolu s VPN a Maďarskými poslancami. Pán Baláž to urobil, bol za pánom Čarnogurským - aspoň tak mi to tvrdil, a verím, že bol - a čakal som s dôverou slovenskosť po mojej dobrej skúsenosti z Oxfordu, čakal som s dôverou na

to, ako zareaguje pán Čarnogurský a jeho poslanci vo Federálnom zhromaždení. Po dohodovacom konaní sa konalo nové hlasovanie vo februári, a za ten istý zákon hlasovalo 42 poslancov, všetci poslanci KDH znovu, a tých ostatných nemusím spomínať.

Páni, lebo vy ste len páni, ako to tu včera ktosi povedal, pán Neuvirth, pán Pittner, pán Javorský, ktorému verili nielen preto, že má za sebou túto trpkú skúsenosť a že sa veľmi statočne zachoval v jednej pomílovskej chvíli, tam sadí hrdina Nílov za vami, jeden z hrdinov, druhý nie je prítomný v tejto sále, že ste sa vtedy vedeli postaviť za to, aby sa Mílovy nepresadili, pán Neuvirth, pán Pittner, pán Javorský, alebo ste Slováci, ako si to o vás hrdo myslím, a máte na zreteli zájmy Slovenska, a potom nemôžete podporovať takúto politiku, lebo s jej dôsledkami vás zoznámim, alebo potom, prosím vás, už nikdy, napriek tomu, že ste mali trpký osud, nikdy nepovedzte vo svojom okolí, že ste Slováci. Keby ten zákon bol prešiel, stalo by sa toto: Slovensko by sa najmenej na 30 rokov nemohlo vymaniť z Česko-Slovenska len za cenu toho, že by vystúpili nezákonne, bez jedinej koruny, bez legality, to znamená, že by nás neuznalo tých 57 krajín, ktoré nás teraz uznali, ale boli by sme périovia, ako to veľmi vhodne pripomenul, aby som pripomenul oblúk vývinu pána Čarnogurského, nedávno po návrate z cudziny.

Takto sa zachovalo KDH, keď išlo o Slovensko. To všetko, čo nasledovalo potom - neprijatie zvrchovanosti, neprijatie ústavy, to všetko boli už len dovetky, to už nemohlo nič zmeniť na tom, že KDH - a zase to musím povedať veľmi otvorene, pán Čarnogurský, nehnevajte sa na mňa, ako ste tu na tejto pôde asi pred štyrmi-piatimi týždňami vyhlásili, že keby nás bolo 15 miliónov, bolo by nás viac ako 10 miliónov Maďarov. A teraz čo chcete, keď nás je 5 miliónov? To je, nehnevajte sa, logický dôsledok vášho konania. A som presvedčený, verím, že tieto slová počúva aj slovenský národ

a že si uvedomí, akú hru ste hrali so Slovenskom a akú hru chcete hrať teraz. Som človek, ktorý na vlastné popravy chodí osobne. Nebojím sa vašho odvolania, nikto z nás sa nebojí. Vidíte, sedíme tu, nie síce v plnom zložení, ale dosť reprezentatívne. Vy veľmi dobre viete, že ak spravodlivosť v tomto Štíte zvíťazí a ak sa budú, konať voľby či už v júni, v júli alebo v septembri, októbri, že slovenský národ vie, ako sa na zachovať. Vy ste tento národ jednoducho podcenili, vy si neuvedomujete jeho geneticky danú situáciu, jeho geneticky daný zmysel pre spravodlivosť. /Pardon, ja som vás počúval, počúvajte aj vy mňa. / Jeho geneticky daný zmysel pre spravodlivosť, ktorý vie, komu sa v tomto štáte chce ublížiť, kto je za tým.

Už je to tak, ani pán Pittner si netrúfol, a obávam sa, ani netrúfne vystúpiť so svojou požiadavkou. Vy čakáte, aby za vás vyberali gaštany z ohňa druhí. Nechcem ich menovať. Každého by som tu mohol menovať, každý z tých našich poslancov má so mnou nejaký vzťah. Každý z nich. Dobrý vzťah, pozitívny vzťah, nemusíte si to vysvetľovať tak, nenarážajte na tieto témy, mohol by som aj ja, nechcem na ne narážať. Nenarážajte. Veľmi dobre vieme, na čom sme. Skrátka a dobre, rukami druhých chcete vyhrabávať gaštany z horúceho ohňa. Vy veľmi dobre viete, ak ste len trosku realista alebo realisti, teraz sa už prihováram vám všetkým, že kedykoľvek voľby budú, tieto voľby sa skončia tak, ako to bude chcieť slovenský národ. A som presvedčený, že slovenský národ vie, čo bude chcieť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, v rozsahu faktickej poznámky troch minút sa zmienim k trom bodom.

Po prvé - táto diskusia je diskusiou o nedôvere a bilancii tejto vlády. Ale konštatujem, že členov a vlády sa stále snažia odviesť pozornosť od tejto témy...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, tie tri minúty vám nechám, ale dovoľte mi, aby som vám povedal, že ak sa prihlási člen vlády, kedykoľvek o to požiada a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze, musím mu dať slovo.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, ja im nevyčítam, že dostávajú slovo, ani im nevyčítam, o čom hovoria, len konštatujem, že odvádzajú pozornosť od témy dnešnej debaty.

Druhá vec, ktorú chcem povedať - pán minister Slobodník sa zmienil o tom, že v decembri 1991 zahraničné investície na Slovensko boli približne len 5 % celoštátnych. Áno, vtedy to bolo tak zlé a dnes je to ešte horšie. Zahraničné investície na Slovensko sú menej ako 5 % v porovnaní so zahraničnými investíciami do Českej republiky. To je vaša bilancia.

Tretí bod - k zákonu, za ktorý poslanci KDH vtedy hlasovali a ktorý nám pán minister Slobodník tak vytýka. V prvom rade konštatujem, že pán Slobodník už vyvrátil pána ministra Hofbauera, ktorý päť minút predtým povedal, že sme sa snažili odstrániť zákaz majorizácie pre Slovensko. Pán Slobodník priznal, že to nebolo odstránenie, ale istá modifikácia. A poviem, o akú modifikáciu išlo. Áno, v ton ústavnom zákone, ktorý bol predložený do Federálneho zhromaždenia, išlo o zriadenie senátu namiesto druhej komory vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, ktorý by bol sedel v Bratislave. A nie je pravda to, čo povedal pán minister Slobodník, že senát by rozhodoval iba o menovaní veľvyslancov a nejakých iných bezvýznamných veciach. Práve opačne, senát by rozhodoval o najdôležitejších zákonoch, prakticky o všetkých ústavných zákonoch a niektorých ďalších. Predsa ani podľa vtedy platného stavu zákaz majorizácie sa nevzťahoval na všetky zákony, len na ústavné a niektoré ďalšie dôležitejšie. Čiže išlo iba o istú modifikáciu zákazu majorizácie, naviac, v prospech toho, že senát by sedel v Bratislave, to znamená, že bolo by to ďalšie zvýraznenie inštitúcií na Slovensku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán minister sa hlási. Minister kultúry SR D. Slobodník:

Pán Čarnogurský, nehnevajte sa, ešte čítať viem a nielen po slovensky, aj po francúzsky, ako som vám včera povedal. A pamätajte si aj na tie slová, ktoré som vám včera povedal po francúzsky, aj keď ste mi dobre nerozumeli. To je presne tak, ako som povedal. A keď treba, je tu najjednoduchší recept. Som ochotný kedykoľvek doniesť obidva tie návrhy a slovenská pospolitosť uvidí, že v senáte sa skutočne malo rozhodovať len o druhoradých veciach, v parlamente a všetkých elementárnych týkajúcich sa vymedzených oblasti. Ešte raz vám ich poviem: ekonomická oblasť, existujúce hospodárske podniky, armáda, bezpečnosť, tlač, devízové rezervy. Už len tento výpočet stačí, aby bolo jasné, že táto hra

sa mala hrať v snemovni a nie v senáte. Samozrejme, že to urobím a na najbližšiu schôdzu parlamentu donesiem návrh tohto zákona, aby vyšlo najavo, či vaše zmierňovanie funkcie majorizácie v senáte je také, ako hovoríte vy, alebo ako hovorím ja. Tu môžu rozhodnúť fakty, pamäť môže byť vratká.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda vlády Kozlík sa hlási. Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,

len k faktickej poznámke pána Čarnogurského ohľadne vývoja investícií: Ak "tiež slovák" Čalfa v roku 1992 vyhlásil, že samostatný slovenský štát vo vývoji svojej kurzovej pozície dosiahne vzťah slovenskej Koruny k českej l: 3, ak KDH sa postavilo X tomu štátu tak, že hneď na začiatku samostatnej hospodárskej politiky hlási 30-percentnú devalváciu, tak ako ste si predstavovali akceleráciu investícií na Slovensku? Napriek tonu investície akcelerovali, vzrástli v roku 1993 o viac ako 40 % oproti základu predchádzajúcich troch rokov, ale tá miera akcelerácie, samozrejme, asi ťažko mohla dosiahnuť takú mieru akcelerácie, akú mala Česká republika, aj vďaka vašej zásluhe.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predseda, vážená vláda,

stále sa tu nejakým spôsobom obracia vláda i páni z HZDS na KDH, nech vysvetlia prečo podali ten návrh. Ten návrh bol podaný v mene 50 poslancov, a z nich už značná časť vystúpila a svoje dôvody povedala. Kto však dodnes resp. doteraz nenadobudol odvahu vystúpiť, je pán premiér. Tak ho vyzývaní, nech už konečne vystúpi. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Móri sa hlási s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Ľupták s faktickou poznámkou.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda, ak dovolíte rád by som povedal ešte niekoľko slov, ale ktoré by sa vtesnali aj do faktickej poznámky, ale rád by som ich povedal v rámci riadneho diskusného príspevku, kde som aj prihlásený.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Móri, nikto vára nezobral poradie vo vystúpení.

S faktickou poznámkou sa hlási pán Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

myslím si, že by sa už mohlo prestať operovať, so slovami ako "odvaha premiéra" atď.: Predsa všetci veľmi dobre viete, že predseda vlády vystúpi, tak prečo zbytočne hovoríte o nejakej odvahe? Ak tu niekto nemá odvahu, tak to nehľadajte tam, ale niekde inde.

Ďalší moment: Veľký demokrat pán Ftáčnik tu vyzýva k skončeniu rozpravy a k hlasovaniu. Pán Ftáčnik, o vás je všeobecne známe, že hovoríte to, čo sa vám konkrétne hodí, ale málokedy je to pravdivé. Nechajte diskutovať poslancov, bude hovoriť aj predseda vlády, bude sa aj hlasovať, ale nechajte všetkému prirodzený priebeh.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prihlásil sa podpredseda vlády pán Andel. Podpredseda vlády SR M. Andel:

Vážené dámy, vážení páni,

tretí deň rokovania 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky iba potvrdzuje, že vznikom nových parlamentných klubov sa prehĺbila parlamentná kríza. Je jediný liek, ktorý by tento problém vyriešil, a to je vypísanie, okamžité vypísanie predčasných parlamentných volieb. Všetci viete, že každý deň nášho hašterenia na veľmi negatívny sociálny dopad na obyvatelov Slovenskej republiky a takisto na jej ekonomiku. Napriek tonu nielen niektoré politické skupinky, ktoré

zo špekulatívnych dôvodov sa snažia oddialiť predčasné parlamentné voľby kdesi do stratená, ale čo je tragické, aj niektorí významní ústavní činitelia nadraďujú svoje osobné politické záujmy nad záujmy obyvateľov slovenskej republiky.

Koľko len zla, prepáčte za výraz, koľko žlče sa adresovalo na petičný výbor, ktorý, keďže sa nedosiahla práve politická zhoda o termíne predčasných parlamentných volieb, organizoval podpisové akcie za vyhlásenie referenda o týchto voľbách. Koľko len výpadov, a dokonca fyzických útokov uštedrili tzv. demokrati zberačom týchto podpisov. Koľko neserióznosti a nečestnosti sa urobilo, aby sa spochybnili podpisy na týchto petičných hárkoch. Napriek tomu za štyri dni sa nazbieralo takmer 450 tisíc podpisov. Žiaľ, namiesto toho, aby sa realizoval záujem našich občanov, a to okamžité vyhlásenie predčasných parlamentných volieb, začali sa spochybňovať otázky predložené na referendum.

Nemienim tu rozoberať, všetky tri otázky, iba by som sa chcel spýtať niektorých pánov poslancov, či majú morálne právo sedieť, v tomto parlamente, nakoľko i ich zásluhou sa vlastne destabilizovala politická situácia v Slovenskej republiky. Prečo? Podľa môjho názoru bol porušený volebný zákon. Do parlamentu sa dostali politické subjekty nie slobodnou vôľou našich občanov-voličov, ale osobnými ambíciami niektorých jednotlivcov, ktorí chcú byt vždy prví, ktorí chcú byť vždy na výslní, ktorí chcú mať vždy pravdu. Prečo inak by odchádzali zo svojich strán resp. hnutí? Každý poslanec predsa môže hlasovaním vyjadriť svoju vôľu, a to podlá svojho vedomia a svedomia, na ktoré mu nikto nemôže siahnuť. Teda opakujem ešte raz: Načo vytvárať, niečo, čo je v rozpore s právnymi normami, ale prečo nerealizovať to, čo je v súlade so svedomím každého z nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Prečo tí, ktorí majú pri každej príležitosti plné ústa ústavnosti, tento stav rešpektujú, dokonca podporujú? Zrejme preto, že im vyhovuje súčasná parlamentná kríza. A povedzme si, kto sa tu angažuje, kto má záujem na permanentnej politickej kríze na Slovensku. Sú to staré známe tváre, ktorým všetko slovenské vždy bolo malé, smiešne alebo nebezpečné, tí, ktorí v minulom volebnom období v tomto parlamente bez ostychu pohŕdali zákonmi, šliapali po týchto právnych normách, tí, ktorí hlasovali proti zvrchovanosti a Ústave Slovenskej republiky, tí, ktorí zrazili Slovensko na kolená hospodársky aj sociálne. Stačí iba povedať, že sa podpísali pod konverziu zbrojného priemyslu, rozbitie poľnohospodárskej veľkovýroby, bezplatné darovanie Československých aerolínií, námornej dopravy, Obchodnej banky, atď., atď. Títo páni spôsobili Slovensku obrovské miliardové i morálne škody. Prosím, uvedomte si vy, čo ste kritizovali vládu Slovenskej republiky, že tu nie je zázračný ekonomický nárast. Uvedomte si ešte raz, kto zrazil túto republiku na kolená. Preto, pán Čarnogurský, pán Mikloško, pán Kňažko, vašou jedinou snahou je neustála destabilizácia spoločnosti s cieľom dokázať, neschopnosti existencie samostatnej Slovenskej republiky. V záujme občanov Slovenskej republiky vás preto prosím, nechajte už na pokoji našu mladú republiku. Keď nemienite pomáhač, tak prosím vás, aspoň neškoďte.

Záverom: V pondelok resp. v utorok tento týždeň sa uskutočnili rozhovory medzi Hnutím za demokratické Slovensko a Stranou demokratickej lavice. Jednou z podmienok Strany demokratickej lavice na riešenie politickej krízy, to znamená utvorenie - môžem to nazvať - koalície s HZDS bola podmienka, že slovenská národná strana by nemala byt vo vláde. Slovenská národná strana ústami svojho predsedu pána Slotu tento návrh akceptovala, bola ochotná odísť z vládnych funkcií, a tým vlastne v záujme Slovenska stabilizovať na čas, ktorý je potrebný do volieb, politickú scénu Slovenska. Žiaľ, na túto našu ponuku dodnes nebolo odpovedané. Jedine

čo sme počuli z úst predstaviteľov SDĽ bolo, že po vystúpení pána prezidenta nastali nové skutočnosti. Ak sa podarilo pánu prezidentovi stabilizovať politickú situáciu tým, že sa nespojili dva najvýznamnejšie politické subjekty v Slovenskej republike, ja mu veľmi pekne ďakujem, tak ako zrejme i väčšina obyvateľov Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Pivoluska.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, milé kolegyne, kolegovia,

môj príhovor bude veľmi krátky, pretože už, dá sa povedať, vyčerpali moji predrečníci skoro všetko. So všetkou úctou k funkcii pána prezidenta si dovoľujem konštatovať, že návrh na zostavenie vlády širokej koalície navrhnutý v novoročnom prejave pána prezidenta spochybnil výsledky volieb, tých volieb, ktoré pána prezidenta vyniesli do prezidentského kresla ako kandidáta HZDS. Vo svojom predvčerajšom prejave v Národnej rade Slovenskej republiky sa pán prezident vyjadril, že nedestabilizuje HZDS, ale neviem, či si všimol, kto tomu v jeho prejave najviac tlieskal. Boli to tí kolegovia poslanci, ktorí nehlasovali za zvrchovanosť, ústavu, a ani ho nevolili. Tento fakt nasvedčuje tomu, na ktorej strane príslovečnej barikády sa súčasne v skutočnosti pán prezident nachádza. Po celú dobu od volieb v tomto parlamente kolegovia z opozície vláde a najmä predsedovi vlády podsýpali historický hrach pod nohy. Ten hrach in však, dúfam, občania v referende a vo voľbach poriadne predvaria. Mrzí

na, že svojím prejavom najviac hrachu pomohol podsypať sám pán prezident spôsobom ako píše básnik: "Podsypte mu hrachu, budete bez strachu. "

Vážení opoziční poslanci, chcem vám pripomenúť dva fakty: ľahšie je búrať ako stavať, tak radšej búrate, ale ten druhý fakt je, že po búrke býva vždy a vždy pekne. Váženým kolegom, opozičným poslancom chcem pripomenúť, ešte ďalší fakt, že niekto odsúhlasil konverziu, ktorá prakticky znamenala zákaz výroby zbraní. Zamestnanosť, v konverzných podnikoch klesla až o 50 t a viac. Konverzné podniky niekto poškodil, ale ich nikto z bývalej vlády neoddĺžil. Oddĺžila ich táto vláda a nie malou čiastkou.

Súčasne musím pripomenuť pánu poslancovi Hrnkovi, ktorý pánu premiérovi pripomenul tzv. jazykový zákon. K tomuto zákonu sne v parlamente asi pred mesiacom prerokovávali novelizáciu, kde podľa návrhov poslancov HZDS bol menený aj v jeho podstate. Namiesto pôvodných 20 % občanov obce národnostnej menšiny potrebných pre používanie jej jazyka v úradnom styku bolo navrhnutých 50 % a v ďalšom kroku 30 %. Dovoľujem si pripomenúť pánu Hrnkovi, že pri obidvoch hlasovaniach sa zdržal.

Na záver, vážení páni poslanci, vám chcem pripomenúť citát môjho nebohého otca: "Hriech je nie to, čo ide do úst, ale z úst. "

Ďakujem vám veľmi pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Pivoluskovi. Ďalej je prihlásený pán poslanec Móri.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda,

vážený pán premiér,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

členovia vlády,

to, čoho som bol včera svedkom, najmä záverečných prejavov pána poslanca Cabaja a pani ministerky Keltošovej, prevýšilo ďaleko medze únosnosti mojich uší, mojej mysle a môjho svedomia. Napriek tomu, že existujú moje výhrady k prejavu pána prezidenta, včerajšia rétorika niektorých poslancov a pani ministerky Keltošovej na tejto pôde bolí ukážkou arogancie a absencie akýchkoľvek etických zábran. Počas mojej pôsobnosti v Národnej rade slovenskej republiky som nechal odísť v dvoch skupinách mojich priateľov, pretože SOB in neveril dôvody, pre ktoré odchádzali z Hnutia za demokratické Slovensko.

Pán premiér, nezmazateľne ste sa zapísali do novodobej histórie slovenskej štátnosti. Patrí vám moja osobná vďaka. Ale aby vydržala, spolu aj s úctou za to, čo ste urobili, nedokážem v poslaneckom klube Hnutia za demokratické Slovensko ďalej zotrvať pod tlakom aj vašich rozhodnutí. Od tejto chvíle nie som členom poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko a vraciam legitimáciu člena hnutia. Odmietam sa podieľať na konfrontácii vlády s prezidentom Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Vážená pani ministerka Keltošová, v prípade, že táto vláda nebude odvolaná a vy neodstúpite dobrovoľne, požiadam tridsať, poslancov Národnej radý Slovenskej republiky, aby podpísalo návrh na vaše odvolanie. Ako jediný dôvod prečítam záznam vášho vystúpenie zo včerajšieho dňa.

Som zásadne proti formulácii otázky v referende týkajúcej sa pozbavenia mandátu neposlušného poslanca, ktorá, pri výklade ľudí podobných ako ste vy, pani ministerka Keltošová, vy pán poslanec Sečánsky, vy pán poslanec Matejka, nás vracia do doby straníckeho despotizmu. Z toho dôvodu robím nasledovné vyhlásenia: Ak by výsledok referenda predsa len potvrdil zámer petičného výboru, bezodkladne, ešte pred vyhlásením zákona odovzdávam svoj mandát. To bude platiť aj v prípade, ak sa nájde mechanizmus umožňujúci nález Ústavného súdu ešte pred referendom a tento nález bude v súlade so zámerom petičného výboru.

To je moje slovo dané vám, pani poslankyne, páni poslanci tohto cteného parlamentu, ktorý musí získať naspäť svoju ukradnutú dôstojnosti. Ďakujem všetkým tým, ktorí ani na chvíľu nezapochybovali o tom, že to so Slovenskom myslím naozaj úprimne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec - faktická poznámka. Poslanec J. Hanák:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia,

s pánom poslancom Mórim pochádzame z jedného volebného okresu. Pán kolega, vybral si si svoju cestu, budíž, 30 strieborných si si vybral potleskom tam zozadu /prejav nesúhlasu v sále/, tak kráčaš svojou cestou. Mrzí ma, že je to priamo z nášho okresu. Vo faktickej poznámke len toľko.

Dotknem sa problému vystúpenia dvoch predstaviteľov maďarskej menšiny vo včerajšom dni. Títo páni kritizujú politiku našej vlády a premiéra a pritom sa tvária akoby nič. Poviem vám jednu príhodu, ktorá sa mi stala v októbri minulého roku. Ako splnomocnenec vlády som v okrese Komárno zvolal starostov obcí, kde som chcel s nimi nadviazať kontakt, a skôr ako som otvoril ústa, jeden môj kolega, myslím, že je tu prítomný, povedal takúto vetu: "Pán splnomocnenec, nenamáhajte sa. Títo ľudia, čo tu sedia, vám, ani vašej vláde, ani premiérovi, ani vášmu hnutiu neveria, a pokyn nesplníte naše požiadavky nebudeme s vani spolupracovať. " K tomu netreba ďalší komentár.

Teraz k otázke odvolania pána premiéra - páni, veď tento človek má nezmazateľné zásluhy v tomto národe a štáte. Nikdy ste mu neposkytli dostatok priestoru na to, aby mohol pokojne uskutočňovať, svoju politiku so svojou vládou. Keď kritika, tak nech je konštruktívna, ale nie negatívna. Ďalej, vadia vám vlastne jeho schopnosti ako človeka, pretože tých sa bojíte najviac. Zoberte do úvahy len tento aspekt: Blížia sa voľby. Občan, volič, národ, ten rozhodne o tom, kto tu bude po budúcich voľbách sedieť. Som o tom presvedčený, za títo ľudia, čo tu sedia, tu budú sedieť aj po voľbách.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kobela.

Poslanec S. Kobela:

Vážená Národná rada, vážená vláda,

chcem sa spýtať pána kolegu Móriho, ale aj ďalších poslancov, ktorí sú nezávislí z jednotlivých Klubov nezávislých poslancov, koho vlastne chcú presvedčiť o svojich skvelých myšlienkach a o svojich alternatívach, keď nedokážu presvedčiť svoju vlastnú stranu resp. hnutie, členskú základňu svojich strán a hnutí o svojich myšlienkach. Prečo väčšinu týchto ľudí vo svojich stranách a hnutiach nepresvedčia a je to úplne jednoduché, bez problémov, nemusia vznikať nové strany, nové alternatívy alebo neviem čo. Alebo je ich úmyslom presláviť Slovensko tým, že bude mat najvyšší počet strán na svete? Ďalej - je možné, že popri nesporných úspechoch, ktoré dosiahla vláda, sa môžu vyskytnúť aj určité chyby. To ovšem verejnosť rešpektuje. Existujú však isté veci, ktoré verejnosť nerešpektuje a bude si ich navždy pamätať. To je napríklad aj taká vec, ak pri zrode politického subjektu, napríklad členom ktorého je pán Kňažko a pani Bartošová, stojí zrada iného politického subjektu.

Ďakujem za pozornosti. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Konečne by som chcel prestať počúvať reči o zrade, zapredanectve a všetkých veciach, ktoré sa tu sypú na ľudí, Ktorí jednoducho chcú zachovať právo pre seba, aby sa mohli slobodne rozhodovať. A nielen pre seba, ale aj pre občanov

tejto republiky. A ak pán Kobela si myslí, že občan Slovenskej republiky nevie rozlišovať, kde je právo a kde je spravodlivosť, je veľmi na omyle. A to, čoho sme tu boli svedkami, tých nechutných útokov na hlavu štátu, to už nechcem ďalej počúvať. Preto opäť vyzývam pána premiéra, ak na čo povedať tejto snemovni, nech už konečne povie. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dal som slovo pánu poslancovi Mórimu v rámci prihlášky, preto dám slovo ostatným poslancom, ktorí tu majú prihlášky. Hlási sa podpredseda vlády pán Prokeš.

Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi pokúsiť sa vrátiť celú diskusiu na vecnú rovinu. Ale najprv mi dovoľte niekoľko poznámok. Včera tu kládla jeden návrh jedna poslankyňa sediaca tam vzadu a domáhala sa cez faktickú poznámku, že podáva procedurálny návrh. To už samé je také zaujímavé. Faktická poznámka sa dotýka vystúpenia, ktoré tu bolo, a nie podávania návrhov. Keď predseda postupoval v zmysle rokovacieho poriadku a na požiadanie dvoch klubov vyhlásil prestávku, nasledovala vyhrážka, že sa pôjde sťažovať do Štrasburgu. Bol som svedkom toho. To je jedna vec. Druhá vec - ja sa nečudujem pánu Hrnkovi, že sa mu dosť ťažko počúvajú určité veci, pretože je už v tretej strane. /Potlesk. /

A teraz dovoľte, aby som sa dotkol aj toho, do tu toľko odznieva, výzvy na vystúpenie pána premiéra. A dovoľte mi otázku: K čomu vlastne? K tej správe pána prezidenta, k tej prvej časti, ktorá bola písomne rozdaná, alebo k osobným útokom, ktoré tu zazneli v druhej časti jeho vystúpenia?

Pretože, odôvodňovatelia akosi, aj keď tu už odznelo, že z tých päťdesiatich už mnohí vystúpili, zabudli špecifikovať, prečo vlastne má byť odvolaný premiér a z 90 % sa tu hovorilo o odvolaní vlády. A tak sa, prosím, nečudujte, že vystupujú zástupcovia jednotlivých rezortov a hovoria o tom, ako to vyzerá v ich rezortoch.

No, a teraz mi dovoľte, aby som sa dotkol konkrétne prvej časti správy, pretože tú druhú považujem za osobnú konfrontáciu, a len tá prvá časť má vecný charakter. Plne súhlasím s hodnotenia jeho excelencie pána prezidenta stavu rezortu zahraničnej politiky. Už ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky som upozorňoval, že treba prejsť od defenzívnej zahraničnej politiky k ofenzívnej. Zodpovednosť za stav v tomto rezorte však nesú predovšetkým doterajší ministri zahraničných vecí. Neobsadené posty veľvyslancov a celá personálna politika takisto spadajú na účet týchto ministrov. Kritiku jeho excelencie pána prezidenta rezortu ministerstva zahraničných vecí možno zhrnúť do troch bodov: nekoncepčnosť, defenzíva, slabá personálna práca. Teda presne to, za čo premiér kritizoval ministrov zahraničných vecí.

Treba však povedať, že svoj podiel na defenzíve zahraničnej politiky Slovenskej republiky má i sám pán prezident. Po svojej inaugurácii dostal od pána prezidenta bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónie Kiera Grigelova, inak dlhoročného priateľa pána Dubčeka, blahoprajný list s návrhom na nadviazanie diplomatických vzťahov a ponukou obchodných možností, ktoré bolo možno okamžite realizovať. Ponúkala sa nám exkluzivita na macedónskom trhu a Macedónsko bude v krátkej budúcnosti obchodnou bránou na Balkán. Ponúkala sa nám spolupráca v oblasti výroby liečiv, ktorých sme mali nedostatok, napríklad inzulínu či Vitamínových preparátov. Ponuka ostala nevyužitá. Po mojej návšteve ako podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónii sa tieto možnosti znova otvorili a opäť zaspali

u pána ministra Moravčíka. Trvalo dva mesiace, kým sa mi podarilo pretlačiť cez tohto pána ministra prípravu zmluvy o zabránení dvojitého zdanenia a ochrany investícií so Spojenými arabskými emirátmi.

A k hodnoteniu zahraničných ciest ústavných činiteľov len toľko, pretože toho sa dotýkal aj pán prezident: Ich úspešnosť sa hodnotí nie oficiálnym stanoviskom druhej strany, ale tým, čo priniesli Slovenskej republike, pretože to, čo môže byť úspešné pre druhú stranu, nemusí byt úspechom pre nás. A z tohto pohľadu, a opäť sa toho dotýkam len preto, že to spomenul pán prezident vo svojom prejave, bolo stretnutie s pánom prezidentom Clintonom v Prahe zahodenou šancou. Vyčerpať prakticky všetok čas určený na stretnutie čítaním prejavu je minimálne nezdvorilé k druhej strane. Na vecné otázky spolupráce neostal čas. A k otázke spolupráce pána prezidenta s vládou len malý príklad: večer pred stretnutím s pánom prezidentom Clintonom sme sa celá delegácia, vrátane pána prezidenta dohodli, že jeho excelencia pán prezident Kováč uvedie našu delegáciu len niekoľkými vetami a potom prenechá priestor na rokovanie o konkrétnej spolupráci. Výslovne sme sa dohodli, že nebude mat prejav a že tohto stretnutia sa nezúčastní pán Demeš. Ráno to už nebola pravda. Takže, pokiaľ je takáto spolupráca zo strany pána prezidenta, nemožno za výsledky viniť pána premiéra.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predseda, vážení vláda, vážený pán premiér, kolegovia, kolegyne, vážení hostia,

pán kolega Hrnko, vyzývaš tu siláckymi, otcovskými rečami k bohatierskym činom. Som presvedčený, že keď by si tisíc rokov žil, mohol by si kľudne byt bohatierom, vodcom, nacionalfuhrerom, ako si hovoril, slovenského národa v slovenskej strane, ktorá by sa usilovala o samostatnú zvrchovanú slovenskú štátnosť. Ty nikdy nemôžeš byť robotníkom pre zvrchovaný slovenský štát. Ty sa len môžeš, aj si sa dokázal usilovať o zvrchovanosť, ale v momente, ak sa táto zvrchovanosť naplnila a ty si máš vysúkať rukávy v prospech tejto zvrchovanosti, nie si toho schopný. To je problém všetkých, ktorí Slovenskú národnú stranu opustili v momente, keď treba robiť. Preto si nesmierne vážim tých kolegov, ktorí sú v koalícii a pre Slovensko ostali robiť. Čiže ty sa nikdy nemôžeš stavať do pozície, aby si premiéra, ktorý túto nesmiernu ťarchu slovenskej štátnosti dovŕšil, vyzýval k odvahe vystúpiť pred týmto parlamentom. To je k tej veci.

Pán kolega Móri, teba si nesmierne vážim ako človeka aj ako priateľa. Nebudem sa tu zaoberať tým, čo si povedal. Na to v tejto snemovni už niekto niečo povedal, že v slovenskom parlamente môže človek beztrestne povedať to, čo môže povedať aj na psychiatrii. Toto právo je nám tu dané. Ja si ale myslím, pán kolega, že ak ty máš odvahu vyzvať ministerku vlády k tomu, aby sa vzdala kresla napriek tejto práci, ktorú urobila, je to čierno-biele videnie a ja si myslím, to je môj osobný názor, že by si nemal čakať s položením toho mandátu, ktorý ti voliči dali v prospech nášho hnutia. Ak je to čestné, tak sa ho vzdaj hneď. To je to čestné, čo od teba

očakávam. A ešte ti chcem povedať: Podsúvať tomuto parlamentu tie komunistické heslá o ton, že kto získal úrad, získal aj rozum, to tu, vážení, už bolo. Samostatne úrad ešte nikomu nedáva to, že to je aj rozum.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlásia pán Fekete, potom pán Gandi.

Poslanec J. Fekete:

Budem mimoriadne stručný. Chcem upozorniť, že v parlamente začína platiť jedna veľmi zvláštna rovnica. Znie takto: Študijný pobyt v USA alebo aj inde na Západe, pod slovom Západ teda rozumiem ten náš bývalý slovník, teda študijný pobyt tam rovná sa vystúpenie z HZDS a SNS. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Gandi. Poslanec M. Gandi:

Mal by som len jednu otázku na pána Hrnku. Hovorí o svedomí a o slobodnej vôli. Pán Hrnko, to ste našli až tu, v parlamente tieto veci? A keď ste si volili stranu, do ktorej idete, kde ste mali to svedomie a tú slobodnú vôľu?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán Móri.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda, len raz odpoviem. V Spojených štátoch amerických nás bolo sedem poslancov. Chodili sme všade spolu, ale ak by pán veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku prepočul túto poznámku, ja to osobne pánu Teodorovi Russelovi pripomeniem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej sa hlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Kňažko, potom pán poslanec Miškovský.

Poslanec M. Kňažko:

Pretože vidím, že v parlamente sa už diskutuje na voľnú tému a nedržíme sa merita veci, nadviazal by som predsa len na to, čo povedal pán Fekete. Áno, študijný pobyt na Západe znamená odísť, z HZDS a SNS a študijný pobyt na východe znamená zostať, v HZDS a SNS. Ale teraz vážne. Bol by som rád, keby pán premiér, pokiaľ nesúhlasí s týra všetkým, čo bolo povedané ako argumenty na jeho odvolanie, dodržal slovo z prvého dna rokovania a povedal to, čo nám sľúbil, to znamená, svoj prejav.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa podpredseda parlamentu pán Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia,

teraz sa tu dosť často používa metóda vyzývania, aby našiel odvahu ten, ktorý preukázal enormnú odvahu aj rozhodnosť práve v prospech toho, aby sme tu mohli sedieť, ako suverénny parlament. Ale viete, že sa tu včera najmenej paťkrát hovorilo o tom, aby aj predkladatelia návrhu na odvolanie zdôvodnili a vyargumentovali svoje riešenie, a doteraz zase sa tak nestalo. Mám to teraz vnímať tiež ako nedostatok odvahy?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Miškovský.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým vystúpi pán poslanec Miškovský, chcem povedať, že nám tu už len dva prihlášky do diskusie, aby sme sa ukľudnili.

Poslanec V. Miškovský:

Chcel som len faktickou poznámkou pripomenúť pánu poslancovi Gandimu, že pán Hrnko nevstupoval do SNS, on ju spoluvytváral ako jeden z jej zakladajúcich členov. Ďalej mu chcem pripomenúť, že pán Hrnko je podpísaný na návrhu Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého je opísaná v značnej časti dnešná slovenská ústava. Pán Hrnko tu vystupoval za slovenskú štátnosť, keď ešte mnohí z tých, ktorí tu dnes plačete nad osudom Slovenska, ak odvoláme jedného premiéra, bojovali za federáciu a dokopávali nás do federácie. A ešte by som chcel pánu premiérovi: skutočne, ja vás nebudem vyzývať, ale ak nenájdete v sebe odvahu vyjadriť sa k tomu, čo sa deje tu, tak sa vyjadrite aspoň k svojmu odvolaniu v roku 1991. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlásia podpredseda vlády pán Prokeš, potom pani poslankyňa Bartošíková a pán poslanec Ľupták.

Podpredseda vlády SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som trošku uviedol na pravú mieru výrok pána Feketeho. V slovenčine alebo na Slovensku platí, že každé pravidlo má svoju výnimku. Ja som bol tiež v Spojených štátoch a zo SNS som nevystúpil.

A k tonu, to povedal pán Miškovský - áno, mal pravdu v tom, čo hovoril na margo pána Hrnka ohľadne podpisu alebo prípravy ústavy. Mňa len zaráža, prečo pán Hrnko, ale aj pán Miškovský, nenašli odvahu podporiť návrh, aby poslanci tohto parlamentu zložili prísahu na ústavu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Podpredseda vlády pán Andel. Podpredseda vlády SR M. Andel:

Ako zakladateľ Slovenskej národnej strany protestujem voči označeniu pána Hrnka za spoluzakladateľa SNS, skôr ho možno označiť za jej rozbíjača. To áno. /Potlesk. /

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Bartošíková - faktická poznámka. Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážení kolegovia, kolegyne,

ako poslankyňa tejto Národnej rady som bola hrdá na to, že prostredie pri rokovaniach bolo omnoho kultúrnejšie, ako iné rokovania predtým, v predchádzajúcich obdobiach. Chcem vás poprosiť, zdržme sa konfrontačných vecných pripomienok, poskytnime priestor pre odznenie dvoch posledných oznámených vystúpení a vytvorme kľudnú atmosféru pre vypočutie si pána premiéra. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták, ešte chcete vystúpiť s faktickou poznámkou? Nie.

Ďalej sa hlási pán minister Andrejčák. Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

ako minister s dvojitou podriadenosťou mám trošku sťaženú situáciu, a preto sa nebudeš vyjadrovať ani k priebehu rokovania, ani k hodnoteniam a stanoviskám.

Dovoľte ale vzhľadom na to, že u dvoch poslancov odznela nespokojnosť s absenciou rezortu, dovoľte, aby som pár

slov k tomuto povedal. Ministerstvo obrany a Armáda Slovenskej republiky prakticky ako jeden z mála atribútov suverénneho štátu vznikli 1. januára 1993. Iste si viete predstaviť zložitosť práce, keď aparát ministerstva obrany, ktorý sme novo vytvorili, teda 100 % neznámych osôb začínalo pracovať, tento aparát rozbiehali a ladili. Vo veliteľstve armády, teda v našom generálnom štábe sú dve tretiny osôb novozaradených, ale prakticky vyše 90 % začínajúcich v tých funkciách, ktoré dnes zastávajú. Nie nepodstatné je aj to, že ako jediné ministerstvo obrany na svete máme generálny štáb 120 km od ministerstva, len kvôli podmienkam, ktoré Slovensko mohlo svojej armáde vytvoriť.

Dovoľujem si tvrdiť, že pri tejto organizačne nesmierne zložitej a dislokáciou sťaženej situácii, keď sme si celý rok udržali prvé resp. druhé miesto v dôvere obyvateľstva medzi štátnými inštitúciami a politikmi, že v tomto je uložené obrovské množstvo práce, nesmierne hrdinstvo, obetavosť a ľudská statočnosť vojakov z povolania a občianskych zamestnancov rezortu. Mám za to, že túto heroickú prácu treba denne ľuďom pripomínali, pripomínať občanom, kto ich chráni, akí ľudia, pretože si to zaslúžia. Vytvorili sme nové organizačné štruktúry. Dosiahli, sme stav operačného zasadenia letectva celého radu štábov, operačných útvarov a jednotiek druhov vojsk. Dokázali sme aj pri skrátení vojenskej základnej služby za skromných finančných podmienok, pretože tie sú len polovičné oproti našim susedom, udržať bojaschopnosť útvarov a jednotiek.

Myslia, že Národná rada by mala oceniť skromnosť a vlastenectvo vojakov z povolania, z ktorých ešte dnes časť býva v zahraničí, pretože Slovensko nenašlo dostatok zdrojov a nezabezpečovalo byty vo svojej vlasti pre ich rodiny. A tu pripomínam, že takmer dvetisíc vojenských rodín nemá ešte možnosť bývať tam, kde ich Slovensko k výkonu vojenskej služby potrebuje. Nechcem hovoriť o nesmiernych problémoch

týchto rodín, radšej navrhujem, pani poslankyne a páni poslanci, vyjadriť im aspoň uznanie za to, že v týchto podmienkach sú schopní a ochotní Slovensku slúžili.

Toto moje presvedčenie o spoľahlivej práci rezortu ministerstva obrany vyviera zo stavu bojaschopnosti armády, z dôvery, ktorú rezort u obyvateľstva má, ale i z dôvery predstaviteľov politiky a vojenských kruhov zo zahraničia, u ktorých naše ministerstvo, naše veliteľské orgány a veliteľský zbor, aj prostí vojaci majú uznanie a autoritu. Aj rezort obrany má svoje problémy a neúspechy. Uisťujem vás, že ich netolerujeme, nezakrývame, aj keď je nám iste nepríjemné zverejňovať ich. O to viac sa snažíme odstrániť príčiny, ktoré umožnili vznik nedostatkov.

Miera úspechu v práci nášho veliteľského zboru je daná životnou a vojenskou skúsenosťou, osobnou a odbornou pripravenosťou na funkciu, ochotou obetovať sa, ochotou niesť zodpovednosť, aj vôľou a schopnosťou riešiť nepríjemné udalosti.

Dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že rezort obrany a jednotlivé stupne velenia vo svojej práci sa zdokonaľujú a budú naďalej mať dôveru nášho obyvateľstva, aj vás, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby toto moje vystúpenie bolo malou hrivou k hodnoteniu práce doterajšej vlády.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Dodatočne sa hlási pán minister školstva.

Minister školstva a vedy SR J. Páčka:

Vážený pán predseda, vážená vláda, milé poslankyne, vážení poslanci,

vzhľadom na to, že takmer všetci moji kolegovia už podali nejakú informáciu o stave rezortu, dovoľte aj mne, aby som poskytol krátku informáciu.

Súčasný stav školstva je prirodzeným odrazom ekonomických možností našej spoločnosti. V období hospodárskej transformácie, kedy nie je možné počítať s väčším množstvom finančných prostriedkov na rozpočtovú sféru, usilujeme sa predovšetkým udržať kvalitu nášho vzdelávacieho systému a drobnými korektúrami, evolučným spôsobom postupne zlepšovať, efektívnosť tohto systému a adaptovať ho podľa Štruktúr obvyklých v európskych krajinách. Hlavný dôraz pritom kladieme na zachovanie možností demokratickej voľby vzdelávacej cesty pre rodičov a ich deti. V dôsledku toho aj naďalej vytvárame priestor pre otváranie neštátnych vzdelávacích zariadení, čím dávame subjektom, ktoré nie sú postihnuté hospodárskou reštrikciou, možnosti obohatiť, našu školskú sieť o ďalšie zariadenia. Závažné zmeny je pritom potrebné urobiť v sieti stredných škôl, kde evidentne klesá záujem o odborné a učňovské školy naviazané na priemyselné podniky, a stúpa záujem o stredné školy iného typu - obchodné akadémie, hotelové Školy a podobne. Práve na túto situáciu veľmi pohotovo reagujú súkromné organizácie a svojou aktivitou výrazne napomáhajú uspokojovať požiadavky našich detí a ich rodičov.

Na vysokých školách u nás študuje v súčasnosti okolo 14 t populácie, čo je o hodne menej, ako u našich západoeurópskych susedov. Preto v zásadách nového zákona o vysokých školách chceme otvoriť nové možnosti finančného krytia

štúdia na vysokých školách tak, aby tieto inštitúcie mohli

zaškoliť väčšie percento populácie a aby mohli výraznejšie

diverzifikovať študijné zamerania a študijné odbory podľa potrieb našej spoločnosti.

Koncepcia vednej a technickej politiky spracovaná na ministerstve školstva bola v januári tohto roku prerokovaná v Rade vlády pre vedu a techniku. Konštatuje, že je potrebné uskutočniť výrazné zmeny v organizácii riadenia vedy a techniky, pretože súčasná štruktúra iba konzervuje neutešený stav prevzatý z minulosti. Štruktúra riadenia vedy a techniky musí umožňovať ďalší rozvoj tohto veľmi dôležitého sektoru tak, aby došlo k užšiemu prepojeniu vedecko-výskumných inštitúcií, vysokých škôl a hospodárskych subjektov a umožnil sa rýchlejší prenos vedeckotechnických informácii do praxe.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v rezorte školstva je tak, ako v iných rezortoch veľa problémov, ktoré treba riešiť. Niečo sa dá urobiť hneď, väčšina zásadných krokov však vyžaduje dôkladnú analýzu a prípravu, aby sme unáhlenými krokmi nenarobili viac škody ako osohu. Na koncepčnú a systematickú prácu je však potrebné pokojné prostredie, ktoré potrebuje nielen naše školstvo, ale aj naša spoločnosť. Preto je potrebné, aby sa naše politické subjekty pokúsili takéto prostredie dlhodobo vytvoriť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Ešte sa hlási do rozpravy pán minister hospodárstva.

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

Vážený pán predseda, vážený snem,

dovoľte trošku z iného boku. Nebudem chváliť, pretože by som chválil svojich predchodcov na funkcii ministrov hospodárstva, a nebudem ani haniť. Keď sa nerobí jedno, nepatrí sa ani druhé. Ale dovoľte mi zamyslieť sa nad niektorými problémami hospodárskej politiky.

Jedným z najväčších problémov Slovenska je nezamestnanosť. Myslím si, že každému je naprosto jasné, podľa regiónov ktorých odvetví Slovenska sa nezamestnanosť, týka. Následná sa každý uvažujúci dopracuje k tomu, ako ona vznikla. Mám na mysli konverzné fabriky, ktoré konverznými neboli a nie sú. Bolo to zastavenie zbrojnej výroby, jej exportu v roku 1990. Možno vtedy som aj ja súhlasil s tým zastavením, a teraz sa s hrôzou dozvedám, že české zbrojovky idú robiť do jedného štátu, ktorý nebudem menovať, alebo ponúkli modernizáciu tanku T 72 a našich BVP, možno tých, ktoré na Slovensku vyrobené neboli.

Chcem, aby sa veci chápali v súvislostiach. Prosím vás pekne, dovoľte mi jednu prosbu na vás všetkých, na nás všetkých: Nehovorme o nestabilite Slovenska, keď to skutočne nie je vždy pravda. Je to účelovo používaný argument. Pokúsim sa vysvetliť svoj myšlienkový pochod.

Keby bolo Slovensko tak nestabilné, ak som už tu za tie tri dni často počul, kto by do západnej Európy ťahal 78 miliárd kubíkov plynu tranzitom do západnej Európy? Kto by podpísal v decembri minulého roku so Slovenskom dohodu o zvýšení tranzitu o 5, 5 miliardy kubíkov plynu do roku 2017, a zároveň i dohodu so Slovenskom o zvýšení potreby

Slovenska do roku 2010? Ktorý z okolitých štátov má vyriešený problém bilancie energií tak, ako Slovensko? Keď o dvatri roky dokončíme Mochovce, budeme štátom, ktorý bude exportovať energiu.

Nezneužívajme argument a nerobme fetiš z prílivu zahraničného kapitálu. Keď tento parlament rozhodne alebo dá odporučenie vláde, a vláda ministrom hospodárstva a financií, tak len piata línia plynovodu, ktorú ideme stavať a už ju staviame vo väzbe na spomínaných 5, 5 miliardy Kubíkov plynu do roku 2017, bude stáť 500 miliónov dolárov. AK ju predáme, máme 500 miliónov dolárov. My sme volili variant radšej na ňu požičať a zabezpečiť profit pre občanov tohto štátu. Keď sa rozhodne, že nebudeme tak tvrdo bojovať o podmienky zmluvy so Slovnaftom pre jeho zahraničného partnera, tak zajtra tu môže byť zase 300 miliónov dolárov.

Nerobme fetiš z peňazí. Peniaze sú nevyhnutné a potrebné, ale prosím vás pekne, bude katastrofa, keď budú pre nás cieľom. Musia byť prostriedkom k tomu, aby sme toľko skloňovanú prosperitu Slovenska zabezpečili.

SOB vo funkcii od novembra minulého roku, a myslím si, ta postupy, ktoré sa volili na ministerstve i v oblasti privatizácia, obstoja. Som kedykoľvek, ochotný s kýmkoľvek sa posadiť na jednotlivé projekty, ktoré za túto etapu môjho pôsobenia boli privatizované, pretože do funkcie ma nominovali zamestnávatelia a schválila resp. prijala koalícia a, samozrejme, i parlament, ktorý vládu schválil. Ale práve zamestnávatelia s koalíciou, a musím povedať, aj s SDĽ, účinne pomohli tomu, aby v rámci metód privatizácie bola aj metóda zamestnaneckých akciových spoločností, pretože takto sme umožnili naším ľuďom v tých prípadoch, keď manažmenty preukázali schopnosť riadiť fabriky i v procese transformácie, aby sa mohli tohoto procesu zúčastniť.

Som si vedomý toho, že koniec-koncov akcie u tých ľudí nemusia ostať, pretože môžu ich ľubovoľne predať, a majetok neostane ani v rukách neschopných manažmentov, pokiaľ sme niekde urobili chybu, pretože jednou zo základných vlastností majetku je, že ide k tomu, kto sa vie oň starať. Ale myslím si, že jedna z týchto foriem privatizácie je správna a opodstatnená a že dáva šancu i našim ľuďom zúčastniť sa tohto procesu, pretože je naprosto logické, že za posledných 40 rokov nikto nemohol akumulovať také množstvá kapitálu, aby sa mohol zúčastniť procesu privatizácie v takom rozsahu, o akom hovorí druhá vlna, resp. veľká privatizácia, teda privatizácia veľkých podnikov a fabrík. Ale myslím si, že aj skutočnosti, že v druhej vlne sa počíta s tým, že 70 až 80 miliárd je na kupónovú privatizáciu, spĺňa to, čo aj tento parlament schválil, že občan musí mať šancu i bez peňazí zúčastniť sa, a je pamätané aj na zahraničných investorov v rozsahu tiež cca jednej tretiny, to je zase okolo 70 miliárd korún.

Samozrejme, že kapitál chce ísť tam, kde má zabezpečenú návratnosť, najmenšie riziko, najkratší čas. Ale dovoľte aspoň tým, o ktorých si myslíte, že to myslia dobre, aby tieto záujmy slovenského občana i týmto spôsobom chránili. Viete, nedobre sa počúva, keď sa povie konkrétne meno fabriky, že nejaká neznáma spoločnosť s ručením obmedzeným privatizovala fabriku. Dal som si záväzok, že nebudem menovať, ani fabriku ani poslanca. Ale tá nejaká spoločnosť s ručením obmedzeným je manažment, ktorý sa zaviazal, že do kúpno-predajnej zmluvy dá zamestnancom 10 % zamestnaneckých akcií, to znamená akcií, za ktorá nebudú platili plnú hodnotu z rozdelenia zisku, zohnal na tú fabriku peniaze a naviac sa zaviazal, že 400 miliónov bude investovať, že v kúpno-predajnej zmluve bude zapísané, že keď nebude investovať, tie akcie sa mu zoberú, alebo ich nedostane, teda späť do Fondu národného majetku.

Niekedy mám pocit, že sa to všetko robí tendenčne za každú cenu a do jedného vreca. Nie je to celkom tak. My sa trápime a kdekoho irituje l 040 miliónov dolárov do Čiech, ale akosi pre smietky zabúdame na veľké brvná. Naša pasívna bilancia do Ruska je vyše 30 miliárd korún. My MM ešte ekonomicky - a som rád, že nie sne politicky závislí, a dúfam, že už nebudeme nikomu a nikdy -, ale ekonomicky sme takto závislí na Rusku ešte neboli. Všetky dovozy spred roku 1989 nám z Ruska ostali - jadrové palivo, plyn, ropa. Vďaka nášmu postupu, ktorý sne si vynútili, platíme na drevo a náš vývoz do Ruska dosahuje úroveň 4, 7 % z nášho celkového vývozu, predtým dosahoval okolo 50 %, podľa jednotlivých odvetví aj viac.

Niečo sa nám podarilo. Podarilo sa nám preorientovať náš vývoz do štátov Európskeho spoločenstva v rozsahu vyše 22 %. Česká republika zostáva naším najväčším partnerom, bude naším najväčším partnerom, a musí mať v našich vzťahoch - a dúfam, že aj má a bude mať prioritu.

To, čo som teraz hovoril, nie je výsledok ani jedného dňa, ani mesiaca, ani jedného roku. Hovorím to tu preto, že sa nebojím kritiky, ale odmietam obviňovanie.

Ďakujem.

/Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Z poslancov do diskusie sú prihlásení už len pani poslankyňa Sudeková a pán poslanec Zoričák.

Poslankyňa J. Sudeková:

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážení predstavitelia vlády, dámy a páni,

slová a činy sa nehodnotia podľa zámerov, ale podlá dôsledkov. Dano budete deklarovať podporu stability a jednoty, ak svojim slovom alebo činom dosiahnete opak. A možno vôbec útok na vládu alebo jej demokraticky zvoleného predsedu považovať za podporu politickej stability a dôveryhodnosti štátu? Pán prezident predniesol správu o stave Slovenskej republiky. Niekoho by mohlo napadnúť, či u nás nedochádza k zmene politického systému, pretože takýto prejav je známy zo štátov, v ktorých vládne prezidentský režim. To však nepovažujem v tejto chvíli za podstatné. Prezident má právo prehovoriť, k parlamentu i k národu. Potom však vzniká otázka, či sa jeho prejav má nazývať práve správou o stave republiky.

Ak sa neprítomný občan dozvie takýto názov prejavu u nás, môže očakávať, že správu podáva hlava exekutívy a oprávnene bude očakávať správne načasovanú hlbokú ekonomickú, politickú, sociálnu a kultúrnu analýzu, ktorá sa opiera o čísla a argumenty, bez emócií a invektív, bez subjektívnych názorov. Bude očakávať, konkrétne fakty a štátnické postoje. Zo všetkého najviac však bude očakávať, aké budú závery, stratégia ďalšieho postupu, návrhy na opatrenia, vytýčenie hlavných cieľov pre bližšie i ďalšie obdobia. XX sa autor dopracuje k tvrdeniu, že štát je v kríze, musí ukázať, východiská.

Pozrime sa aká bola skutočnosť. Vari jedinými číslami v úvodnej časti prejavu sú údaje o prieskumoch verejnej mienky, z ktorých vyplýva, že väčšina obyvateľov nedôveruje

žiadnemu politickému subjektu, teda nielen vláde, nielen HZDS, ale aj iným stranám a hnutiam. Odvoláme všetkých? Alebo voličov, či národ? Nemám v úmysle hodnotiť, alebo dokonca schváliť vládu. Pán prezident vo viacerých kapitolách svojho prejavu uviedol sám dosť pozitív. Všetko sú to však formulácie, ktoré majú charakter názoru, ale nie faktografickej analýzy, na základe ktorej mOžno formulovať Konkrétne opatrenia. Na hlbokú faktografickú analýzu však prezident nemá kvalifikované zdroje ani aparát. Teda, keď pripravuje správu o stave republiky, keď sa už tak rozhodol, potrebuje podklady od exekutívy, ktorú by mal o ne požiadať, a výsledok by bolo vhodné s exekutívou konzultovať. Tak by vznikla správa nielen kvalifikovaná, ktorá by vzbudila rešpekt a podporila autoritu prezidenta, ale naviac by tento postup dobre pôsobil na vytváranie vzťahov.

Vzniká teda otázka: Ak správa nemohla priniesť faktografickú analýzu, čo bolo jej cieľom? Apel na družbu? To pravdepodobne nie je úlohou a cieľom správy o stave štátu. Napriek tomu, že prejav pána prezidenta neobsahoval fakty, ale názory, bol neobvykle rozsiahly. Z toho vyplýva pravdepodobnosť, že pán prezident nie je jediným autorom resp. že nie je autorom prinajmenšom podstatnej časti správy. Potom sa však treba opýtať, akú kvalifikáciu mali autori tejto spravý. A keďže neargumentujú faktami, pýtam sa, čo chceli dokázať. Výsledok takejto správy bolo nožné veľmi dobre predvídať: konflikt, otrasenie politickej stability štátu, strata prestíže premiéra, prezidenta, vlády i parlamentu, teda poškodenie republiky. Pýtam sa, nechceli autori tejto spravý zdiskreditovať samotného prezidenta? Pán prezident v závere prejavu vyhlásil, že sa bude riadiť, svojím rozumom, že ho nikdy nezradí. Naozaj mal do dôsledkov premyslené, čo môže stať, aké môžu byť dôsledky tejto správy? Predsa nie je možné, aby jeho jediným cieľom bol pád demokraticky zvolenej vlády.

Každý mi právo na svoj názor, všade je bežné, že občania kritizujú vládu. Premiérku Tchatcherovú ustavične kritizovali, ale napriek tonu, keď prišli voľby, vyhrala ich trikrát za sebou. Nevidím dôvod, prečo by prezident nemohol kritizovať vládu, ak na na veci iný názor. Nevidím však ani možnosť, aby táto kritika dostala názov "Správa o stave Slovenskej republiky". Prezident nie je len občan, je štátnik a má povinnosť hodnotiť, váhu, význam i dôsledky každého svojho slova. Týmto prejavom nepresvedčil, že si to stále uvedomuje. Za seba, i občanov okresu Považská Bystrica, ktorí volili HZDS, vyslovujem podporu tejto vláde na čele s premiérom Mečiarom. Myslím, že tým vyslovujem aj ich vôľu. Keď už spomínane voličov, vážení páni poslanci, ktorí ste podpísali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, ste si istí, že konáte v súlade s ich vôľou?

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Sudekovej. Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni,

predovšetkým rozumiem súčasnej nálade v tejto sále, že je tu nedočkavosť, ale skutočne úprimne si myslím, je to určitá psychická nálada pred vystúpením pána premiéra, že už aj tá koncentrácia nás všetkých je minimálna. Mňa v podstate donútilo vystúpiť alebo rozhodol som sa až v posledných hodinách, možno včerajška, keď som večer náhodou počúval - často to nepočúvam - Slobodnú Európu, kde sa zopakovali

mená ako pán Hríb a ďalší. Napadla ma napríklad myšlienka, s ktorou sa nakoniec už dlhšie v určitom slova zmysle zaoberám, prečo v tomto parlamente, najmä teda pri kľúčových rozhodnutiach, sa zhromažďuje toľko novinárov, /šum v sále/, či to je naozaj tak aj trebárs v Prahe, v Budapešti, vo Varšave. To je môj nápad, môj popud, nie váš páni, tak mi to odpusťte.

Keď včera napríklad v komentári Slobodnej Európy bolo povedané, že väčšina slovenskej tlače prirovnáva napríklad pána Slotu k Žirinovskému, a vôbec, celá tá tendencia odsúdenia slovenskej tlače, teda prihrievania si polievočky v tlači, ako napríklad SME, tak som si toto už potom dedukoval aj z iných novín, prečo napríklad táto novinárska verejnosť, táto časť novinárskej verejnosti si nevšíma aj komentáre druhej strany, trebárs spomeniem pani Zelenayová a ďalších. To je časť odpovede pánu Čarnogurskému k faktickej poznámke, k tým 5 percentám hospodárskeho vzostupu. Áno, jeden z dôvodov prečo tak stojíme ako stojíme, aj zastavenie vstupov zahraničného kapitálu - som o tom osobne presvedčený - tkvie v tomto probléme, v probléme obhajovania tejto republiky.

Včera v druhých večerných Aktualitách vystúpili pán Černák, pani Bartošová, pán Duka-Zólyomi a ďalší, kde v podstate bolo povedané, že sú sklamaní, že sa tak ťahá čas, že nevystúpil pán premiér, že má diskutovať k veci. Ja som si večer urobil súčet, taký akoby náznak analýzy včerajšieho dňa. Spočítal som, že bolo asi 100 vystúpení, kde niektorí poslanci vystupovali viackrát. Keď už som konkrétne problém naznačil, tak 52 poslancov alebo vystúpení bolo za HZDS, desaťkrát vystúpili poslanci SNS, osemkrát Černákovci, osemkrát poslanci z SDĽ, trikrát z Aliancie demokratov päťkrát z KDH. Keď prevláda počet vystúpení poslancov z HZDS, má to predsa logiku. Je morálnou povinnosťou obhajovať túto vládu, vlastnú vládu. Aj napriek výzvam, niekoľkým výzvam, aby navrhovatelia širšie konkretizovali návrh na vyslovenie nedôvery, napriek niekoľkonásobným výzvam je tomu nedošlo. Darmo argumentujete, vážení kolegovia z opozície, že v tých niekoľkých vystúpeniach boli argumenty. Pokúsil som sa tu z vlastného posudzovania hodnotiť, že to bolo málo.

Včerajšiu prestávku na obed som využil aj na prechádzku mestom a zastavil som sa aj pri skupine ľudí, ktorí stáli pred Národnou radou resp. obďaleč. Aj tam boli diskusie a] tzv. konfrontácie. Tieto konfrontácie ako slovo, pojem, tu frekventuje veľmi často počas týchto troch dní. Ale, aby sme si povedali, konfrontácia podlá výkladového slovníka znamená po prvé - súčasný výsluch viacerých strán, po druhé - spor, roztržka, konflikt, po tretie - porovnávanie, ja doplním, porovnávanie kto je lepší. Aj toto je konfrontácia opozície, permanentná konfrontácia. Tu je len otázka: môžeme sa zastaviť na forme konfrontácie, ale musím znova teraz konkrétne povedať, že nikdy som si nedovolil, ani si v budúcnosti nedovolím útočiť na politický subjekt, ale budem menovať v dobrom či v zlom konkrétneho kolegu poslanca, bez ohľadu na politický subjekt. Čiže, pán Mikloško, u vás je permanentná konfrontácia v tom zmysle, ktorý je napádaný, aj z minulého parlamentu. Tak si to dobre pamätám. Aj teraz o to viac, keď ste v opozícii. Ja totiž som už tiež zažil opozíciu, mal som tú česť, a viem, že to je celkom iná východisková situácia osobností, hodnotenia vecí. A je tu aj určitá psychóza. Čiže, len na margo pána Miklošku toľko.

Ešte vcelku ako KDH: Tu bol spomínaný pojem petície. Myslím, že to spomínal pán Miškovský, že bola vyhlásená, či ako to presne bolo povedané, súťaž medzi poslancami, ktorý nazbiera čo najviac podpisov. Zásadne to odmietam. Uvediem na takú malú ilustráciu: Na okresnú organizáciu hnutia, teda do kancelárie počas petičných dní, za mojej neprítomnosti, ale za prítomnosti niekoľkých ľudí, aj účastníkov petície, tajomníčky okresnej organizácie - chcem povedať slušne

- energicky vstúpil pán tajomník za KDH okresu Poprad, kde nevyberaným spôsobom napadol najmä tajomníčku HZDS. Nebudem konkretizovať, pretože už by to potom presahovalo rámec, možno to, čo si neželáme. Čiže aj takto bolo medziiným. Nebudem spomínať starostov, aké mám skúsenosti z osobných stretnutí so starostami v rámci, okresu na vidieku, ako jednoznačne a evidentne potierali ústavné právo. V momente toho stretu som bol rozhodnutý, že ich budem menovať na pléne Národnej rady, ale ustupujem od toho.

Vrátim sa - vy to nazývate - k meritu veci, ja to nazývam po slovensky - k podstate. Rád by som k tomu ešte dodal, že často používame cudzie slová, ktorým národ resp. obyčajní ľudia, najmä starší, nerozumejú. A teraz by som veľmi rád využil takú malú poznámočku, dovolil si povedať, že veľmi vítam aj v prospech slovenskej štátnosti, a teda toho procesu presadzovania, že Francúzi prijali jazykový zákon, jednoznačne proštátny zákon. A za takýto zákon budem od začiatku tak, ako som sa prejavoval v prvom parlamente pri jazykovom zákone, tak aj budem pokračovať.

Vrátiš sa teda k podstate, k vystúpeniu pána prezidenta, pretože dovolím si povedať, všetko čo tuná padlo, všetky vystúpenia, všetky poznámky a súvislosti, myšlienky súvisia s podstatou veci, o ktorej hovoríme. Darmo pán Ftáčnik, darmo ďalší páni poslanci vystupujete, že to tak nie je. Pán prezident má vo vnútri vyzval priamo, aby som vystúpil v momente ukončenia jeho vystúpenia alebo príhovoru či správy. Veľmi máličko chýbalo, že som si nežiadal jednoznačne faktickú poznámku, aby som zoči-voči pánu prezidentovi reagoval tak, ako som to cítil. Skutočne včera mi pán Ivan Ľupták zobral z úst názor, presvedčenie resp. výrok, ktorý povedal na margo inštitútu prezidenta. Áno, som presvedčený, že institút prezidenta a samotná osoba prezidenta - to sú dve veci, som o tom presvedčený. Môžeme požiadať odborníkov z ústavného práva pána docenta Fogaša a ďalších.

Chcel by som len spomenúť jednu vec, čo tu nepadlo v súvislosti s pánom prezidentom, pretože zbytočne o tom ďalej rozprávať a opakovať sa. Vonku, na chodbe som si dovolil naznačiť fotografické zábery zo stretnutia s pánom prezidentom z Bardejova, ku ktorému došlo na základe výzvy východniarov, tzv. východniarov za HZDS, aj za účasti niekoľkých poslancov. Áno, bol som jeden z tých poslancov, ktorí to podpísali. Nebudem sa zmieňovať a rozširovať o obsahu a priebehu tohto stretnutia, pretože sme dali slovo pánu prezidentovi, že to nebudeme zverejňovať. Jedno je však isté, že boli tam momenty, keď bolo zo strany pána prezidenta viditeľné, že by nás chcel presvedčiť o jeho pravde, ale záver bol taký, že nás nepresvedčil. Ten otvorený list ste, dúfam, slečna Gabika, čítali. Pardon, ospravedlňujem sa. S obsahom listu sa môžete oboznámiť.

Teraz niekoľko poznámok k jednotlivým osobám, predstaviteľom jednotlivých poslaneckých klubov. Pán Bajan vystúpil na tému, teda dotkol sa aj - možno nepriamo - otázky personálnej politiky. Na margo toho by som povedal, že osobne som navrhoval pánu Kňažkovi a ponúkal mu napríklad na ministerstvo zahraničných vecí mladých ľudí, ktorí by možno urýchlili, zlepšili chod ministerstva zahraničných vecí. Sľúbil - slovo nedodržal. Podobné niečo som ponúkol aj pánu ministrovi Moravčíkovi. Pánu Hrnkovi ako historikovi chcem len pripomenúť, že konštitúcia a nadväzne aj stabilizácia každého štátu potrebuje určitý čas a silné osobnosti. A práve takouto osobnosťou ja aj pán premiér. K pani Gbúrovej: Pojmy zrada, sabotáž, päťdesiate roky, si dovolím povedať, že tieto pojmy sú časovo z vašej strany, pani Gbúrová, trošičku znásilnené, časovo, pretože nepatria k momentálnemu stavu a zhustených udalosti, ktoré sa dejú pri konštitúcii štátu. To je otázka polemická.

A ešte jedna malá poznámka. Pri debata už skôr, niekoľko týždňov dozadu, som sa náhodou rozprával aj s jedným kolegom poslancom, bývalým poslancom HZDS, ktorý mi povedal, že osobne mňa viaže emotívny vzťah k pánu premiérovi. Som presvedčený, že každý emotívny vzťah, akýkoľvek ku komukoľvek, či k rodičom, k otcovi, k matke, sa zakladá na určitých životných skúsenostiach, udalostiach, a takýto vzťah vznikol na základe skúsenosti s pánom premiérom, ktorého poznám od roku 1989 v jeho činoch a konaní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o kľud v sále. Poslanec A. Zoričák:

A ešte jedna maličkosť. Možno je to celkom ďaleko od tém alebo od pojmov, ktoré tu boli. Na minulej schôdzi na začiatku vystúpila pani kolegyňa Marhulíková ohľadom kandidatúry Slovenska na olympiádu, olympiáda ako vrchol, symbol mieru, spolužitia. S touto Kandidatúrou súhlasila táto vláda. Kolegyňa zabudla poďakovať tejto vláde, ktorá po dlhých niekoľkých rokovaniach a vracaní tohto návrhu nakoniec tento návrh schválila, až mala záruky. Čiže, aj to je myšlienka, aj to je dôležité rozhodnutie, ktoré táto vláda a premiér tiež urobila.

V Poprade máme teraz, v marci, kvalifikáciu Majstrovstiev sveta hokejistov, ktorí nám urobili najväčšiu radosť. Osobne by som vás pozval na túto kvalifikáciu, takisto do kraja, kde sa to uskutočňuje, všetkých poslancov, aby sme mali určitý symbol svornosti aspoň touto myšlienkou.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi, aj za pozvanie. Pani poslankyňa Marhulíková, myslím si, že v tejto sále poďakovala vláde za to, že sa pričinila o to, že dala súhlas k usporiadaniu Olympijských hier. /Potlesk. /

Vážená pani poslankyne, páni poslanci, nemám už žiadnu prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam pána premiéra, či chce vystúpiť teraz. Prosím, bude vystupovať premiér slovenskej vlády pán Vladimír Mečiar.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Vážení občania Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, vážený pán predsedajúci

a mnou veľmi uznávaná a vážená vláda Slovenskej republiky,

bolo tu niekoľko výziev, aby som vystúpil a preukázal tak odvahu. Dovoľte, aby som povedal, že odvahu treba preukazovať v boji s nepriateľom a Národná rada Slovenskej republiky nebola, nie je a nebude pre mňa nikdy nepriateľom. /Potlesk. / Existujú dohody o technických otázkach, ktoré smerovali K tomu, že po vystúpení premiéra bude nasledovať prestávka, potom budú rokovania o inom predmete rokovania, preto som dával vedome čas členom vlády a ostatným, aby mali možnosť sa vyjadriť. Rokovanie o dôvere alebo nedôvere premiérovi je súčasne rokovaním o dôvere alebo nedôvere vláde ako celku, a je to problém, nad ktorým sa oplatí diskutovať veľmi dlho a veľmi veľa, pretože tu vôbec nejde o Mečiara, tu ide o otázku ďalšej konštrukcie slovenskej politiky, ďalšej častý, ktorou sa Slovensko vydá. Tu ide o inú koncepciu, a to je podstatná zmena, ku ktorej dôjde, zľahčovanie, že ide iba o osobu, je málo kvalifikované.

Impulz a spúšťací mechanizmus celej tejto diskusie išiel od prezidenta Slovenskej republiky, išlo o akciu cielenú, nie náhodnú. Pre Slovákov funkcia prezidenta je vždy chápaná ako symbol štátu, ktorým v skutočnosti je, ako funkcia, ku ktorej majú úctu ako k posvätnej. Treba však chápať aj to, že prezident je reálnym človekom, že prezidentský úrad je len jeden z úradov v rámci sústavy ostatných ústavných orgánov štátu a nie ten najdôležitejší. Tým najdôležitejším ste vy, páni poslanci a poslankyne, od vás prezident pochádza, vy ho volíte, vy ho máte právo kontrolovať, vy máte právo rozhodnúť o tom, či bude či nebude, prezidentom, je to vaše právo a vy si nemôžete dať toto právo vziať. Pri akejkoľvek posvätnosti alebo pri akomkoľvek zbožňovaní prezidenta v dobe, keď je proti vláde a keď vystupuje proti hnutiu, ktorého kedysi bol sám podpredsedom.

Ak dovolíte, nebudem sa zaoberať, týmto, ale rád by som sa zaoberal trošku reminiscenciami. Rok 1989 bol ozaj rokom revolučným, pretože tým sa začala zmena celého systému. Išlo o zmeny a začiatok, ktorého dôsledky málokto z priamych aktérov, účastníkov a iniciátorov vôbec predvídal a v tom období vedel domyslieť. Naša revolúcia v roku 1989 dostala prívlastok nežná nielen pre program a formy, akými Verejnosti proti násiliu vtedy vystupovala, ale aj preto, že sme sa nestretli so žiadnym odporom starých štruktúr, ktoré sa dobrovoľne a bez zápasu vzdali. V roku 1990 preto v priebehu celého prvého polroka sme sa zameriavali predovšetkým na riešenie otázky zrušenia vedúcej úlohy strany ako záruky v ústavnom systéme.

A druhá závažná úloha, ktorú sme riešili, bola príprava nových demokratických volieb, ktoré sa konali v júni roku 1990. Tieto voľby viedli k tomu, že ich výsledkom bola nová koaličná vláda a ich výsledkom bol nový program, ktorý mal ďalej pokračovať v rozvíjaní záverov a zmyslu revolúcie

z novembra 1989. Išlo o to, že sne si postavili za úlohu rozvíjať všeobecno-demokratické princípy, najmä v oblasti ľudských práv a ústavne ich zakotviť, čo sa aj stalo. Išlo o to, že najmä na Slovensku, ale aj v dokumentoch federálnej vlády, v programovom vyhlásení sme jasne zakotvili a definovali národnodemokratický emancipačný proces medzi oboma národmi v rámci federácie na princípe rovného s rovným.

V roku 1990 bolo rozhodnuté o začatí ekonomickej reformy, ktorá sa mala realizovať dnom 1. januára 1991. Súčasné napĺňanie týchto cieľov už v etape tvorby programu viedlo k tomu, že Slovenská republika a slovenská vláda mala veľmi kritický postoj k otázkam ekonomickej reformy, ktorú považovala pre slovenskú ekonomiku za nevhodnú. Slovenská vláda iniciovala a realizovala program národnodemokratického emancipačného procesu, ktorý nebol nikdy prijatý nielen preto, že ho nechceli Česi, ale aj preto, že ho nechceli aj niektorí predstavitelia slovenskej vlády a parlamentu, ktorí vtedy boli vo funkciách.

Celé dva roky od roku, 1990 do roku 1992 sme počítali s tým, že začne profilácia politických subjektov, že to budú dva roky na to, aby sa vytvoril systém politických strán, ktoré by mohli potom viesť spoločnosť. Skutočne, za tieto dva roky došlo k tomu, že sa rozpadli všetky politické strany, alebo zanikli. Došlo k vzniku mnohých nových subjektov, ale dva roky bolo málo na to, aby sa politické subjekty stabilizovali programom, organizačnými štruktúrami, sociálnou základňou, ale aj členskou základňou. V období, keď spoločnosť, nie je sociálne stabilizovaná, keď sa jej štruktúra ešte len tvorí, je logické, že tieto zmeny sa prenášajú do politických strán a prejavovať budú nestabilitu dovtedy, kým sa nestabilizuje základná sociálna štruktúra spoločnosti. Lehota dva roky v tomto smere bola málo.

V roku 1991 spúšťací mechanizmus na Slovensku dala Verejnosť proti násiliu k základným deliacim zmenám. Pretože mnohí sa vraciate k Verejnosti proti násiliu a hovoríte o tom, že to, čo prebieha teraz, je s tým totožné, dovoľte, aby som povedal, nie je totožné. Je to kvalitatívne celkom iné. Vo Verejnosti proti násiliu vo vnútri dlhodobo dozrievala programová rozdielnosť názorov pomerne veľkých a rovnocenných skupín čo do počtu zástupcov vo vláde, zástupcov v parlamente, aj čo do počtu podpory obyvateľstva. Táto programová rozdielnosť bola sprevádzaná organizačnou zmenou, ktorá sa uskutočnila podľa stanov dohodou obidvoch subjektov. Obidva subjekty sa rozdelili aj ekonomicky. Dnes nedochádza k deleniu subjektov, dnes dochádza k inému procesu. Preto logické bolo, že v parlamente pokračoval jeden i druhý politický subjekt na princípe rozdielnosti programov, dohody, stanov a ústavnosti. V roku 1991 súčasne s týmto delením došlo k tomu, že bola odvolaná vláda, 11. marca, teda dnes, sú tomu tri roky ako tento proces bol začatý. Zhoda historicky čisté náhodná.

Ak došlo vtedy k zmene vlády, tak napriek tomu, že aj vtedy mnohí kričali, veď ide len o Mečiara, o nič viac, tieto zmeny história potvrdila ako pokus zastaviť emancipačný proces Slovákov, ako pokus o slepú aplikáciu ekonomickej reformy na podmienky Slovenskej republiky, pre ktorú bola naprosto nevhodná, ako pokus potrieť občiansky charakter hnutia. Aj vtedy tak ako dnes vládla radikálna netolerantnosť, vytváranie obrazu nepriateľa vo mne ako v osoba i v Hnutí za demokratické Slovensko, vychádzala i vtedy veľká snaha o postavenie Mečiara, akéhosi imaginárneho nepriateľa a strojcu všetkého zla. Organizátori tohoto kroku tak aj pochodili. Verejnosť proti násiliu zanikla. Zanikla hanebným spôsobom, keď okrem nedôvery obyvateľov zanechala po sebe dlhy, ktoré nikdy nevyrovnala. Demokratická strana, ktorej predseda ešte ráno v parlamente prisahal, že bude hlasovať s nami a potom hlasoval proti, nie je v parlamente. Maďarská

občianska strana nie je v parlamente. Ak sme kresťanským demokratom povedali pri odchode z vlády, že zostane vás v parlamente toľko, že sa zmestíte do výťahu v obchodnom dome, stalo sa. /Potlesk. /

V roku 1992 boli nové demokratické voľby. Od roku 1991 do roku 1992 sme mali jeden rok na to, aby sme vytvorili hnutie, postavili jeho program, aby sme za tento rok vybudovali jeho organizačnú štruktúru a získali dôveru obyvateľov. Všetko sne za rok dokázali. To už po nás nikto nezopakuje. Samozrejme, že takýto raketový nástup Hnutia za demokratické Slovensko mal za sebou aj množstvo rizík. Riziko, ktoré sme si vtedy veľmi jasne uvedomovali, bolo riziko vo vyzretosti osobností v hnutí, harmonizovania a stotožnenia sa s hnutím a s jeho programom, v osobných vlastnostiach, ktoré by boli zárukou toho, že to, čo sme voličom sľubovali aj plniť budú. Vedomí si tohoto rizika sme preto pri stavbe kandidátky HZDS postavili celú tak, že sme za najťažší úsek postavili práve Federálne zhromaždenie, kde sme vyberali ľudí, u ktorých sme predpokladali, že obstoja. Dovoľte, aby som ich prácu hodnotil tak, že ani jeden nezradil, ani jeden sa nedal kúpiť. Obstáli všetci. Je to ku cti tohoto hnutia. /Potlesk. /

Hnutie bolo veľmi dobre pripravené na riešenie základných národnodemokratických úloh Slovenskej republiky, a tie sne vyriešili. Hnutie bolo veľmi dobre pripravené na to, aby sa vyrovnalo s otázkou vzniku štátu, štruktúry štátu, ale bolo slabšie pripravené na to, aby dosiahlo podporu v parlamente, na rozsiahle ekonomické reformy, zmeny vnútornej správy a rozsiahly systém transformácie celej spoločnosti.

Ak dnes hovoríme o kríze, nemožno hovoriť, o kríze štátu. Možno hovoriť maximálne o kríze v parlamente, na ktorej sa okrem strán, ktoré sú v opozícii, do istej miery podieľajú i tí, ktorí z nášho hnutia odišli. Je ich k dnešnému dňu 18. Podobne odišli viacerí zo Slovenskej národnej strany,

jeden zo Strany demokratickej lavice. Tieto odchody, o ktorých sa dnes tak bijete do pŕs, že sú veľmi demokratické a správne, nie sú ani demokratické, nie sú ani správne. Vznik a zánik mandátu neupravuje ústava, ten je upravený zákonom. Spôsob výkonu mandátu ústava upravuje. A v tom je rozdiel a omyl z premisy, z ktorej vychádzate.

Pán Hrnko, čo vravíte? Poslanec A. Hrnko:

Nemáte pravdu, ústava to rieši v článku... Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko, nedal som vám slovo. Pán premiér, prosím, Keby ste pokračovali.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Pán Hrnko, ak chcete čokoľvek v histórii poprieť, tak ja som jeden zo strojcov tej ústavy a viem, čo som v nej písal, i kedy a s akým zámerom, a viem, o akých otázkach sa rozhodovalo, s ktorými spolupracovníkmi.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán premiér, prosím vás, neveďte diskusiu s poslancami. Predseda vlády SR V. Mečiar:

Pán predseda! /Smiech v sále a potlesk. / Pokiaľ ide o otázky, ktoré bolo treba riešiť bezprostredne po voľbách, musíme si jasne povedať, že sme prevzali štát v úplnom rozklade. Vo federácii bola kríza, kedy boli nefunkčné všetky jej zložky a všetky jej organy. My sme boli vtedy opozícia,

do tohoto stavu sme ju nedostali. Ak v českej republike prípravy na rozdelenie štátu začali prebiehať z hľadiska ideového od decembra 1990 a praktickí realizácia od januára 1991, zákonodarná a výkonná moc na Slovensku pre toto neurobili nič. Ak sme prevzali model ekonomickej reformy, ktorý sme bez výhrad na Slovensku realizovali, reagovali a doplatili sme na to zvýšenými chybami v sociálnom systéme - pozri vysoká nezamestnanosť, ak sa odvolávate na čísla, tých 13 % bolo ešte pred našimi voľbami, potom sa znížila na 11 %, takže za tie 2 % beriem zodpovednosť, za tých 11 % nie, tie sme zdedili. Doplatili sme na to vysokou platobnou neschopnosťou podnikov, ktorá sa prejavovala v sume 80 miliárd slovenských korún, čo si navzájom neboli schopní platiť, doplatili sme na to poklesom ekonomickej výkonnosti ekonomiky ako celku, ktorá klesla o viac ako jednu tretinu v porovnaní s rokom 1989. To sme všetko zdedili. Za to zodpovednosť nenesiem. Ak si zoberiete ktorékoľvek moje vystúpenie z toho obdobia, vo všetkých vidíte, že boli kritické výhrady k tomu, čo sa deje a čo hrozí.

V roku 1992, v prvej polovici, sme boli povinní vyriešiť na pol roka otázku koexistencie obidvoch republík vo federácii, dosiahnuť demokratický vznik štátu, dosiahnuť rozdelenie federácie a vytvoriť nový model spolužitia medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, pretože aj vznikom štátnosti sme si nikdy nezakladali na cieli vytvoriť hranicu oddeľujúcu Slovenskú republiku a českú republiku železnou oponou. Vždy sme chceli a hľadali spoluprácu. Tieto kroky neboli jednoduché ani ľahké. Ak si niekto myslí, že všetko išlo jednoducho a pokojne, že neboli konflikty, žije na omyle z nevedomosti. Riziká konfliktu tu boli ako v oblasti vojenskej, tak v oblasti hospodárskej vojny. Za rokovacím stolom, kde som sedel, boli jednoznačne prerokované. Napríklad na zasadaní generálneho štábu federálnej armády som dal náčelníkovi generálneho štábu otázku, či mi môže dať čestné slovo, že dôstojníci generálneho štábu nepripravovali

vojenský plán útoku na Slovensko - či na generálnom štábe, či doma - v tom okamihu sa spotil, až to bolo hrozné, a povedal mi: To čestné slovo vám dať nemôžem. Sú i iné náznaky, že i takéto úvahy boli. Je cťou Václava Klausa, že do 24 hodín sme politicky túto situáciu vyriešili.

Pokiaľ išlo o otázky ekonomické, za stolom bol niekoľkokrát postavený program roztrhnutia všetkých ekonomických väzieb, tri roky bartrový obchod - a potom možno nejaká dohoda. Nič z toho sa nestalo. Je to zásluha Hnutia za demokratické Slovensko, iní za tým rokovacím stolom neboli.

Pokiaľ išlo o otázky delenia majetku, išlo o taký spôsob delenia, pri ktorom sme 95 % vecí vyriešili - o tom nikto nehovorí, ďakujem všetkým, čo sa na tom podieľali, 5 % nie. Za to je možné kritizovať. Ale tých 5 %, ak by sa vyriešilo rýchlo, bude to na škodu slovenskej republiky.

Samozrejme, že takýto dynamický vývoj, ktorý Slovenská republika nastúpila, viedol k tomu, že vznikli určité traumy ako v spoločnosti, tak aj v politických stranách. Predovšetkým išlo o traumu, ktorá vyplývala z volieb. Nikto nespochybnil, že voľby boli demokratické, ale je isté a jasné, že značnou časťou spoločnosti a politických subjektov neboli nikdy akceptované. Vláda nikdy nebola v podmienkach, že by sa mohla venovať len práci, bola vždy v podmienkach, kedy musela zvádzať veľmi tvrdé boje nie o svoju existenciu, ale vôbec o to, aby pracovať mohla. Táto volebná kampaň slovenskú politickú cenu sprevádza dva roky. A po skúsenostiach, ktoré mám chcem upozorniť všetkých, že ak sa toto zopakuje, zničíte štát. Štát má väčšiu hodnotu ako všetky naše strany dohromady, pretože ten by mal byť aj vtedy, keby ani jedna z týchto strán nebola. Nemôže sa takýmto spôsobom rozvíjať politická kultúra, spochybňuje nielen vládu, spochybňuje štát a spochybňuje zámery vonku. Nejeden raz sa stalo, že veľmi nádejne rozpracované rokovania skončili neúspechom len preto, že povedali citáty z novín, stanoviská iných politických strán a podobne. Táto kampaň trvá od prvého dňa ako voľby prebehli. Ak sa dnes finalizuje, nie je to nič nové.

Druhá trauma, ktorá sprevádzala túto spoločnosť, bola trauma vzniku štátu. Možno si pamätajú predsedovia ostatných strán, s výnimkou vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej strany, ako sme v budove Národnej rady hovorili o vzniku štátu, o hlasovaní vo Federálnom zhromaždení, kde sme potrebovali tri hlasy. Všetci ste mi hovorili: Kto preberie na seba osobnú zodpovednosť? Vtedy som vám povedal, že ja. Ale politickú ste mi nedali. Slovenská národná strana áno. Získali sme potom troch ľudí, ktorí sa k nám pridali a vývoj mohol prebehnúť kľudne. Ale ostatní ste boli proti. Boli ste proti zvrchovanosti, boli ste proti vzniku štátu, boli ste proti zániku federácie. Ten štát ste úprimne nechceli a dodnes ste sa s ním nestotožnili ani v tom minimálnom symbolickom akte prisahať na jeho ústavu. To nie je dobré.

Pokiaľ išlo o otázky, ktoré sú spojené so vznikom štátu, vždy sme chápali štát ako príležitosť Slovákov na emancipáciu so všetkými národmi vo svete. Vždy sme chápali štát ako nástroj komunikácie a spolupráce so všetkými národmi a štátmi sveta. Tento štát je dar po tisíc rokoch. Ak sme ho získali tak, ako sme ho získali - pokojnou, kľudnou a mierovou cestou - to je úspech nasej politiky - HZDS. /Potlesk. / Ak je spochybňovaný, keď už nie štát tak aspoň jeho funkcie a jeho inštitúcie, tak je spochybňovaná sama podstata bytia Slovákov ako národa v budúcich desaťročiach. S tým sa stotožniť nemôžem a kým budem živý budem proti tomu. To je jedno kto rétorikou ho chcel, ale je druhá otázka, kto skutkom ho poškodil.

Tretia trauma, ktorá sprevádzala Slovensko, bola trauma zo zmien stratégie ekonomickej reformy. Model, ktorý sme prevzali, bol pre Slovensko neprijateľný a museli sme urýchlene hľadať nový model. K tejto zmene došlo a mnohí ste ju ani nepochopili a nezaregistrovali.

Štvrtá trauma, ktorá sprevádza túto spoločnosť, je fakt, že dňom 1. januára 1993, kedy vznikol štát a mali sme všetci radosť, vláda musela v záujme zachovania ekonomickej stability a sily tohoto štátu zmeniť celý daňový systém štátu, zmeniť celú rozpočtovú sústavu štátu, začať dňom vzniku štátu stavať na zásadných spoločenských zmenách a vykonať k 1. januáru niekoľko mimoriadne závažných krokov, ktoré v ton rozrušení okolo vzniku štátu nevyzneli na prvý pohľad jasne, i so všetkým čo tieto kroky sprevádzali. Napríklad samotný prechod na zmenu daňového systému viedol k tomu, že sme po prvých troch mesiacoch vykazovali deficit v Štátnom rozpočte 11 miliárd korún. To sa už do konca roka nikdy dobehnúť nedá. Naviac sme mali ešte ťažkosti v tom, že bolo mimoriadne sucho v poľnohospodárstve a nemali sme jasne zmapované hodnotové toky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, pretože pri deformovaných cenách nebolo možné vykonať reálne a objektívne posúdenie hodnotových vzťahov.

Ak včera tu bolo hovorené o štáte ako nočnom vrátnikovi, tak dovoľte pán poslanec, aby som vám povedal, že nemáme štátneho vplyvu nadbytok, máme málo vplyvu štátu. Ak sa uskutočňuje tak zložitý proces, ako je transformácia celej spoločnosti, musí byť koordinovaná, usmerňovaná a iniciovaná práve štátom. To je nenahraditeľný vplyv. Ak sa majú uskutočniť teórie podnecovania ekonomiky - kontroly právnymi normami, kontroly výkonov jednotlivých subjektov, to musí robiť, dnes štát. Táto teória, ktorá vznikla pred sto rokmi, na ktorú sa dnes odvolávate už nie je uznávaná nikým. Zoberte si napríklad vládu Spojených štátov amerických, aké robí vplyvy a zásahy do ekonomických štruktúr. Zoberte si

celú sústavu Európskych spoločenstiev. Ak chcete, aby sme sa vrhli vo vývoji názorov na štát sto rokov dozadu, je to už nemoderné. Poučme sa aspoň od tých, čo to robia lepšie.

Ak vznikol štát, musíme jasne povedať to, že vznik bol sprevádzaný tým, že nemal svoju sústavu orgánov. Celý rok 1993 ste ma kritizovali, že sústreďujem vo svojich rukách obrovskú moc. Vážení, nikdy som ju nemal. Ja som mal v rukách obrovskú zodpovednosť. Neexistoval úrad prezidenta, neexistoval Najvyšší súd, neexistoval kontrolný úrad, neexistoval takmer žiadny z ústredných orgánov štátnej správy, ktoré potrebujeme. Priali kompetencie z federálnych orgánov na republikové úrady, ktoré sme nikdy nemali a nemali sme pripravených ľudí na ich vykonávanie. Ak sme robili jednotlivé kroky priam v šialenom tempe, prepáčte, ja som nemal čas vtedy s vami komunikovať a dohadovať sa s vami, pretože ak by som to robil, tak mi ujde život spomedzi prsty. Ak dnes hovoríme, že sme Národnú banku Slovenska pripravili za šesť týždňov, tak rakúski odborníci hovoria, že oni boli mimoriadne rýchli za päť a pol roka. Ak dnes povieme, že sme pripravili emisiu alebo rozdelenie emisie za dva týždne a vytvorili vlastnú, tak sa ma všetci pýtajú, koľko medzinárodných inštitúcií nim pri tom pomáhalo. Nikto. Program rozdelenia bol spracovaný vládou Slovenskej republiky. Pán Tošovský teraz dostal za to cenu daňových a iných finančných orgánov. Gratulujem mu k tomu, bola to naša práca.

Pokiaľ ide o vznik ďalších inštitúcií, nerobte si ilúzie o stave štátu. My sme nikdy nevedeli robiť bankovníctvo, teraz sa ho učíme. Nemali sme a nemáme odborníkov na zahraničný obchod. Veď 80 % obratu zahraničného obchodu išlo cez organizácie na území Českej republiky, tie odtiaľ neodišli a my nové nemáme vytvorené. Nemali sne nikdy pripravený dostatok ľudí na kvalifikované diplomatické služby. To všetko robíme teraz, že sa s tým zapodievame a učíme. Vláda Slovenskej republiky prvýkrát v histórii riadi vlastnú armádu,

buduje vlastnú bezpečnostnú štruktúru, prvýkrát má kompetencie za celý finančný systém, má kompetencie za celé hospodárstvo. To nikdy nebolo. Ak sme toto všetko prekonávali so zaťatou, priam buldočou tvrdohlavosťou, tak to len preto, že sme nechceli dopustiť, aby v období, kedy štát bol v kritickom momente a bol najzraniteľnejší, k tomuto došlo. Ale ako tieto inštitúcie vznikali, ich právomoci z vlády odišli. Vláda nevykonávala tieto právomoci ilegálne. Vy ste nás zákonom zmocnili, že do 30. septembra 1993 môžeme vo veciach kompetencií rozhodovať. Tak sme rozhodovali. Povedzte mi, ktorým rozhodnutia som porušil záujmy tohto štátu alebo zákony tohoto štátu. Na tejto úrovni som ochotný debatovať, s každým. Na inej nie.

Ak sme túto kritickú etapu zvládli, tak dovoľte vysloviť vláde obrovské uznanie. Išli na hranice ľudských možností. Členovia vlády dorábali vo vláde veľkú väčšinu legislatívnych dokumentov, ktoré sem došli, lebo sme nemali aparáty, ktoré by to urobili a nemáme ich dobudované dodnes. To nie je chyba HZDS. Jednoducho niet na Slovensku odborníkov schopných pracovať na tej úrovni, ktorí by ju chceli robiť v štátnom aparáte, keď majú možnosti inde. High society dostáva také možnosti, aké nikdy nemala, aké nenachádza v priestore štátnej správy. Tým sa súčasne menili aj vaše funkcie. Aj vy ste sa z provinčného parlamentu stali parlamentom štátu. Sami vidíte, čo to na vás kladie, aké nároky, ako sa vám otvorili možnosti pre uskutočňovanie reálnej politiky a aký tlak na prispôsobenie vnútorných pomerov medzinárodným pomerom je i smerom k vám. To je náš spoločný osud. Tu sa nemôžeme oddeliť.

Vznik tohoto štátu bol prevádzaný i v medzinárodne politicky priaznivých podmienkach na to, aby vznikol, ale ekonomicky veľmi nevhodných. Prebieha celosvetová ekonomická kríza, zanikol bipolárny svet, rozdelili sa a zanikli trhy a na východných trhoch sa stratil mechanizmus kooperácie

a obchodu. Preto na mnohých trhoch, kde sme predtým vyvážali s vysokým ziskom, dnes dosahujeme vysokú stratu. Slovenská republika pri svojom vzniku mala absolútny nedostatok vlastného kapitálu, aj cudzieho kapitálu. Väčšina podnikov bola hlboko kapitálovo poddimenzovaná a je v takom stave i dodnes. Ich organická skladba Kapitálu spočívala v budovách, ale nie v technológiách, nie v hotovostiach, ktorými by mohli disponovať a ktoré by mohli vkladať do okamžitého podnikania. Ak sme to vydržali v situácii roku 1993, dokázali sne obrovský obrat. Zbrojárska výroba Slovenskej republiky bola násilne prerušená, dnes je v Českej republike obnovovaná. Robia to ti isti, čo nim vnucovali svoje ideály, ktoré neplatia už dnes pre inú časti štátu.

Nezabúdajte, že sme prevzali krajinu devastovanú ekologicky, ale devastovanú aj morálne. Ak sme sa odhodlali pre premeny, k tomu, aby sa v tejto spoločnosti udiali, priznám sa, že nie vždy v prvých okamihoch roku 1992 sne aj sami doceňovali hĺbku týchto zmien. Predovšetkým ide o stav, keď dochádza k absolútnej zmene celého politického systému, fungovania štátu. Tento politicky systém sa mení na systém demokratický, či chcete či nie, Ustáva Slovenskej republiky je kotvou, ktorú tento demokratický systém zachytil a rozvinul. Ústava toľko razy spochybňovaná, toľko razy zatracovaná, je medzinárodne uznaná ako dokument dobrý. A dovoľte, aby som citoval vedúceho delegácie Nemeckej spolkovej republiky, ktorý po jej prečítaní mi povedal: Bodaj by takéto pravidlá vo vzťahu k národnostným menšinám mali zakotvené aj niektoré vyspelé štáty Západu. /Potlesk. /

Zmena politického systému vyžaduje nielen zmeny ústavy a nové pravidlá konania inštitúcii a organov, ktoré vznikali podľa nej, ale vyžadujú sa aj nové zákony - zákon o politických stranách, zákon o strete záujmov, nové definovanie občianskych práv. Z hľadiska občianskych práv je tu predovšetkým namieste otázka práv menšín. Ide nám o to, a išlo nám

vždy o to, aby sa uskutočnila idea práva rovnosti menšín, to znamená aj idea rovnosti rómskej menšiny, ktorej problém je ako sociálny tak kultúrny, ktorá sama stráca svoju politickú i kultúrnu identitu. Ale ide aj o ostatné menšiny - o Čechov, Poliakov, Rusínov, Ukrajincov, Nemcov, ktorí všetci u nás žijú a pre všetkých chceme rovnaké pravidlá. Nemáme iba maďarskú menšinu.

V otázkach menšinových práv Slovenská republika dosiahla vysoký medzinárodný štandard. Tento štandard treba v dvoch zákonoch. Ktoré sme dali Národnej rade, dokončiť, treba hľadať kontrolné mechanizmy na záruky týchto práv, ale prepáčte, o otázkach kolektívnych práv a autonómii s touto vládou sa diskutovať nedá. Ak si myslíte, že toto treba rokovať s niekým iným, tak si ho vyberte, ale s nami to nebudete. Toto je tragédia, na ktorú doplatilo veľa národov Európy - a naposledy Cyprus. Najprv nadpráva, potom kolektívne práva a potom separácia so všetkými dôsledkami a tragédiami, ktoré z toho pre ľudí vyplývajú. Nechceme spustiť tento začiatok. Tým nie sme proti menšinám. Povedzte, že chcete riešiť, otázky zamestnanosti ľudí, že chcete riešiť podnikanie a podnikateľov, že chcete riešiť otázky infraštruktúry južného Slovenska a sme najlepší priatelia a padneme si do náručia zajtra, ale nechcite rozprávať s nami o otázkach kolektívnych práv a autonómii. O tom sa s nami, s HZDS a s touto vládou rozprávať nedá. To je zásadná otázka.

Pokiaľ ide o otázky ľudských a občianskych práv, štandard sme prijali medzinárodný, jeho spochybňovanie je zbytočné. Ak sme prešli na cestu transformácie ekonomiky, jasne hovoríme, že ideme od centrálne plánovanej k trhovej. Cesta k trhu je cesta komplikovaná, ktorá nebola pred nami nikým prejdená, a ktorou kráčame úspešne. Ak hovorím o úspechu, súčasne počúvam, čo hovorí opozícia. Argumentujete výsledkami Spolkovej republiky Nemecko, argumentujete Japonskom, argumentujete Spojenými štátmi americkými. Raz aj to bude, ale nechcite začínajúci štát a začínajúcu ekonomiku dostať na dynamiku, ktorú majú tieto vyspelé krajiny. To je proces, ktorý sa nedá prekonať, ktorý ide logicky od etapy stabilizácie k etape rozvoja, od rozvojovej stratégie k stratégii vysokých temp, a potom môžme ísť na cestu vyrovnávania sa západným ekonomikám čo do štruktúry a čo do výkonnosti. My si musíme najprv hľadať miesto v systéme tejto ekonomiky, celosvetovej deľby trhov a deľby práce. Zatiaľ to miesto hľadáme a nachádzame.

Dochádza k javu, ktorý si nie dosť dobre viem vysvetliť. To, že Slovenská republika je demokratickým štátom, potvrdzuje kongres Spojených štátov amerických, potvrdzujú všetky krajiny Európskych spoločenstiev, potvrdzuje podpísaným dokumentom Rada Európy, a my sami doma seba spochybňujeme. Čo to robíme? To, že slovenská ekonomika je na dobrej ceste, hodnotia inštitúcie, ako Medzinárodný menový fond. Svetová banka. Včera tu boli prečítané údaje firmy NOMURA. To nebol propagačný materiál pre nás, to boli informácie pre zahraničný kapitál, ktorý na základe toho bude k nám vstupovať. Hodnotenie výkonnosti ekonomiky a bankového stavu alebo vôbec schopnosti ekonomického kapitálu uskutočnil medzinárodný rating. Ak tie vyznievajú pozitívne pre nás, čo to robíme, prečo sa zhadzujeme? To len účelovo preto, aby vláda bola zlá, musí byť všetko zlé? Veď každá musí pokračovať tam, kde by táto prestala. Prečo to robíte? Prečo neveríte ani medzinárodne uznaným odborníkom a stále sa mocete kdesi v sebe, v nejakej svojej ľudskej malosti, pochybnosti alebo neodbornosti s tým, že ste sa s tým ešte nikdy nestretli. Ale potom nespochybňujme aspoň to dobré, čo sa o nás hovorí. Ja som ešte nevidel žiaden parlament sveta, ktorý by tak seba, svoj štát a svoj národ bičoval ako tento. To sa nikde nerobí. Všade sa rieši vecný problém na zlepšenie a nikde sa nerobí toto v dobe, keď ľudia potrebujú povzbudivé slovo, keď potrebujú istoty, keď potrebujú pomoc pri prekonávaní

krízy, a nie plodiť a rozširovať nedôveru a krízu zmeniť ešte na hlbšiu krízu morálky.

Slovenská republika pripravuje a vláda mi program transformácie celého sociálneho systému, ktorý spočíva na zásadách oddelenia od štátu, individuálnej zodpovednosti, ale aj sociálnej solidarity a pomoci štátu vtedy, keď občan sa ocitne v nezavinenej sociálnej situácii. Tento spochybňovaný a zatracovaný sociálny systém bol kvalifikovaný ako jeden z najlepších a lepší, ako majú niektoré vyspelé štáty z hľadiska konštrukcie, ešte nie výkonnosti. Toto uznanie sa nám dostalo od takých inštitúcií, ako je napríklad Svetová banka, ktorá ho komplexne analyzovala, a od tej doby nám do sociálneho systému nejde. Ale ak aj toto spochybníme, že aj to je zlé, komu potom chcete veriť? Fámam, klebetám, dohadom? Na čom to chceme postaviť?

Základný problém v sociálnej oblasti Slovenskej republiky je v tom, že spoločne s ekonomickou reformou sa uskutočňuje obrovská transformácia ľudí zo sekundárnej sféry, t. j. z priemyslu do terciárnej sféry, t. j. do služieb. V priemysle na Slovensku bola založená desiatky rokov nadpráca, prebytok pracovnej sily. Zvyšovanie výkonnosti ekonomiky logicky vedie k znižovaniu zamestnanosti. Nárast produktivity práce u súkromných podnikateľov vedie k znižovaniu zamestnanosti. Táto vláda za minulý rok vytvorila viac ako stotisíc nových pracovných miest, preto máme nezamestnanosť len 13 %. Ona má regionálne nevyvážený stav, ale treba ju riadiť trošku iným systémom a jej príčiny vidieť v tomto. Nechápať to ako imaginárny jav, že o ľudí nikto nestojí.

Tak obrovský proces zmeny transformácie pracovnej sily je historický ojedinelý. S výnimkou Japonska ho všetky vlády vo svete zvládli len s vysokou nezamestnanosťou. Vo Švédsku, v Dánsku je nezamestnanosť vyšila ako v Slovenskej republike, a sú to vyspelé ekonomiky. Tú nezamestnanosť, sme pri

príchode do vlády zdedili, a že bránime, aby nenarástla do katastrofických rozmerov, to bola naša povinnosť. Za to nečakáme ani uznanie, ani dobré slovo. Za to sme brali plat a na to sne dali sľub, za to sme brali podporu spoločnosti.

V spoločnosti musí dôjsť k morálnej obrode. Či chcete Či nie, musí nadobudnutí nové sebavedomie, nové dimenzie priestoru a novú sebaistotu. Bez toho, aby došlo k zmene v sociálno-psychologickom chápaní našich skutočností, sa neuskutočni žiadna zmena. Akákoľvek armáda, ktorá sa psychicky rozloží pred bojom, je porazená vopred. Akákoľvek spoločnosť, ktorá si destabilizuje svoje štruktúry vo vnútri, je porazená vopred, nemusí na ňu nikto útočiť zvonku. Rozloží sa. Ak za komunistov sa zanedbala otázka morálky ako základného faktora zjednocovania záujmov spoločnosti, my to urobiť nesmieme. Aj preto som napríklad pred vami hovoril o úlohe cirkví v tomto procese, a nie všetci ste ma chápali. Chápali ste to len, že mi ide o majetok. Nie. Niečomu ľudia musia veriť, niekde musia nájsť istotu. Niektorí ju budú hľadať u Boha, niektorí v humanizme, ale musia ju hľadať aj vo svojom štáte v povedomí príslušnosti k spoločnosti. Musia znovu reflektovať celý svoj geopolitický priestor, v ktorom tu žijú. Husia znovu identifikovať sami seba ako subjekt niekoho, kto tvorí už túto skutočnosť, ktorý sa už nechodí do Prahy pýtať, čo môže. Všetko, čo sa stane, je ich vec, tu sa to musí udiať, nikde inde. /Potlesk. /

Boli tu kritiky na to, ako prebieha zahraničná politika. Viete, že k praktickej realizácii zahraničnej politiky som mal kopu výhrad. Bol to napríklad spor s pánom ministrom Kňažkom, o ktorom, či chce, či nechce, si stále myslím, že svoju funkciu nezvládol. Ide o to, že v období vzniku štátu nás uznalo viac štátov, doteraz nás uznalo 127 štátov sveta. Boli sme prijatí do všetkých medzinárodných organizácii a inštitúcií, o ktoré sme prejavili záujem. Tento raketový nástup bol založený v prvej polovici roku 1992 a medzinárodné uznanie Slovenskej republiky ako štátu pokračuje s veľkou intenzitou. Bolo dané základné smerovanie Slovenskej republiky. Ako viete, podpisoval som Asociačnú zmluvu o pridružení k Európskym spoločenstvám, čím je jasné, že smerujeme k hospodárskej integrácii ako štát, ktorý nebude kooperovať, ale bude sa integrovať. Podpísal som Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k Partnerstvu pre mier a je jasné, že Slovenská republika smeruje k štruktúram NATO ako štruktúram, v ktorých hľadá záruky svojej bezpečnosti a sama ponúka spoluprácu všetkým ostatným. Viete, že boli podpísané dohody o usporiadaní Vysegrádskej štvorky, ktoré sne urobili my, čím vytvárame širšiu stredoeurópsku spoluprácu a širší priestor pre hospodárenie.

Naša zahraničná politika, aj keď je v mnohých prípadoch kritizovaná, má nedostatky v budovaní diplomatických služieb. Sú nedostatky v rozdelení federálneho majetku. Naša zahraničná politika, či chce či nechce, tak ako politika každého iného štátu, musí hľadať užšie väzby na ekonomické záujmy štátu. Ak sme povedali, že hospodárske trhy sa nám rozpadli a ak sme hodnotení z hľadiska vývoja trhu na prvom mieste zo všetkých postkomunistických štátov, tak to je preto, že sme dokázali urobiť obrat z východných trhov na západné, kde sa dnes umiestňuje takmer polovica nášho exportu. To bolo urobené za jeden rok. Kto dosiahol taký veľký obrat? Ukážte mi jeden štát. To bolo urobené aj preto, že sme v roku 1993 dokázali vybudovať kompletnú zmluvnú základňu pre novú hospodársku spoluprácu s Ruskom a Ukrajinou. S Ruskom sme napríklad v roku 1993 uzatvorili 26 zmlúv, ktoré sú základom konštrukcie hospodárskej spolupráce a v roku 1994 má dôjsť k jej realizácii. Mnohé veci sú ponechané na dohody premiérov. Ide nám o to, aby sa zlikvidoval deficit 30 mld Sk, ktoré nám každý rok na trhu vzniká. Je riziko, že bude väčší, ale môže dôjsť aj k jeho likvidácii. Ide nám o to, aby sme riešili hospodárske vzťahy s Českou republikou. To je dobre, že nás kritizujete za december a január,

máte na to právo, ale 11 mesiacov sne to udržali v pozitívnej polohe. Dokážeme analyzovať aj chyby decembra a januára, už sa tieto chyby nezopakovali vo februári. Dokážeme a rozširujem* svoj trhový priestor v strednej Európe a začali sne intenzívnu prácu na Ďalekom Východe. Zostáva Stredný Východ, Spojené štáty americké, kde sme niečo urobili, ale ešte málo, a Južná Amerika.

Tento trhový priestor hľadáme preto, aby prebytok výrobnej kapacity sa mal kde realizovať, pretože u nás ľudia robiť vedia a ich výrobky sú žiadané. Nevieme a nemáme cez koho predávať. V tom je naša tragédia, inak by mohla zamestnanosť a ziskovosť štátu ísť rapídne hore. Ide o nedokončený proces. Varujem pred prerušením kontinuity tohoto procesu, lebo stratíte čas a tieto miliardové straty nedoženiete nikdy.

V roku 1993 sme si postavili za úlohu spomaliť a na rok 1994 zastaviť úpadok ekonomiky štátu, zabezpečiť oživovanie ekonomiky. Dovoľte, aby som Národnú radu informoval, že tento proces prebieha nádejne. Naša prognóza nuly je reálna, prognóza oživovania ekonomiky takisto. V roku 1995 možno zaznamenať rast. Ale varujem pred tým, ak bude dlhá doba ekonomickej krízy, predĺži sa doba prekonania tohoto krízového momentu a môžete ho preniesť politickými metódami do roku 1995. Rozmýšľajte, čo robíte.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré sme si postavili v oblasti ekonomickej, nachádzame podporu zamestnávateľov, nachádzame podporu sociálnych partnerov. A hovoríte, že vláda nevie kooperovať. S každým, koho potrebuje, doteraz dohodu dosiahla. Robíme obrovské zmeny v stratégii ekonomiky. Robíme zmenu v oblasti daní. Napríklad iba za jediný rok na daňových úradoch nám narástol počet ľudí z 2 200 na 4 800. Nie sú ešte produktívni? Budú, ale začať bolo treba. Zakladáme colné úrady, založili sme finančnú políciu. To všetko začína pomaličky prinášať výsledky, ale prosím vás, každá inštitúcia od okamihu, kým sa založí a kým prináša výsledok, potrebuje 3 až 4 roky na konsolidáciu, aby mohla nájsť svoju výkonnosť. My tieto kroky robíme, urýchľujeme, ale nemôžeme preskakovať. To nedokáže nikto. Nevyhnutný vývoj sa prejsť musí.

Urobili sme obrovské opatrenia pre ozdravenie meny Slovenskej republiky. Všetci, ktorí ste vo voľbách kritizovali a stotožňovali sa s Čalfom, že slovenská a česká koruna bude 1: 3, kde ste dnes? Všetci, ktorí ste strašili Balkánom, kde ste dnes? Všetci, Ktorí ste strašili neschopnosťou Slovenskej republiky ovládnuť svoje hospodárenie a štát, kde ste dnes? Proti vláde. Pokiaľ ide o ozdravenie meny, došlo k situácii, že sme devalvovali o 10 %, ale, celú polovicu roku 1993 bola Slovenská republika v stave medzinárodnej bankovej izolácie, pretože nám nikto neveril, že to dokážeme. Všetci čakali rozvrat a rozklad, všetci čakali, že tu dôjde k takému kolapsu, že nám navrhovali okamžitú 30-percentnú devalváciu, aby sme využili vznik štátu, že to politicky prekryjeme a prežijeme, aby sme zaviedli folting na kurz dolára a slovenskej koruny, čo by malo katastrofálne dopady na ekonomiku tohoto štátu. Všetko toto sme dokázali zmierniť, všetko toto dokážeme regulovať, ale sú i riziká, že by sa mohlo štát v budúcnosti inak. Tie riziká poznáme, zatiaľ ich zvládame. Mažem zodpovedne prehlásiť., že dnes devalvácia slovenskej koruny nie je nevyhnutnosťou. Vieme ju regulovať a dosiahnuť jej stabilizáciu inak.

Zabezpečili sme vnútornú konvertibilitu meny, to tiež nikto nečakal, že to dokážeme. Ak nám dnes poniektorí hovoria, prečo nejdeme hneď už aj na vonkajšiu konvertibilitu - môžeme prejsť na vonkajšiu konvertibilitu, ale potom bude plávajúci kurz dolára a koruny a to si nemôžeme dovoliť, nechceme zničiť, svoju ekonomiku kvôli efektu. Potom by to nebol efekt, ale afekt. Pokiaľ ide o otázky, ktoré v tejto súvislosti boli konzultované, či v tlači, či vy, páni poslanci, dámy poslankyne, ste veľa razy spochybňovali výrok pána Camdesussa, šéfa Medzinárodného menového fondu, ktorý verejne pred novinármi, na kameru a na mikrofóny povedal, že to, čo stretol na Slovensku, považuje za hospodársky zázrak. Prečo to povedal? Slovenská republika sa vyhla všetkým rizikám hyperinflácie, ktorým sa nevyhli také štáty, ako Maďarsko, Poľsko, ani jeden zo štátov východného bloku. Vyhli sme sa len my s Českou republikou. Slovenská republika dokázala stabilizovať, svoju menu za 6 mesiacov v medzinárodnej bankovej izolácii. Slovenská republika dokázala obrátiť trhy. Slovenská republika dokázala za 14 dní vytvoriť vlastnú menu. Máte príklady, kto to druhý dokázal? Odcudzujte túto vládu, my sme to dokázali. Ak to v zahraničí nachádza úžas a udivenie, vy sa tomu vysmievate. Viete čomu?

Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú dnes rozpracované, pre nedostatok kapitálu vláda Slovenskej republiky rozpracovala mnohé aktivity v zahraničí na získanie pôžičiek. Tieto aktivity sú pred finalizáciou. Prerušenie kontinuity rokovania o týchto veciach znamená ich odloženie na neurčito, alebo či vôbec budú. Zatiaľ sú to - povedzme - len drobnosti, že dostávame niekoľko miliárd korún na podporu malého a stredného podnikania, z ktorého vytvoríme fond a budeme podnikateľom pomáhať, zatiaľ sú rozpracované niektoré veci v oblasti veľkých pôžičiek na infraštruktúre, ale viazne nám príprava vlastných projektov na zmeny infraštruktúry, už nie príprava peňazí. Etapa hľadania finančných zdrojov je za nami - a šťastne za nami. Slovenská republika po ratingu môže mať. z večera do rána prebytok na finančnom trhu zahraničných devíz, ale nebude schopná ich realizovať. Preto nemá význam tento prebytok vytvárať.

Pokiaľ ide o otázky tvorby bankovej sústavy, tá je ešte len pred zavŕšením. Banková sústava a jej služby na Slovensku sa dotvárajú a stáva sa z toho jedno moderné odvetvie podnikateľských aktivít. Ak nám v niečom ekonomická reforma

nešla, tak to bolo vzájomné prepojenie od makro- k mikroúrovni, to znamená od tých zámerov, ktoré vykonávala vláda ako celok, prechod k zmenám na úrovni podnikovej sféry. Ten prechod sme začali v tomto roku. Mnohí ste kričali, že je to nová socializácia a podobne. Nič také sa nedeje. Nastupuje poriadok, disciplína, organizovaností, právo. Nie socializácia. Tento prechod k mikroúrovni je rozbehnutý, má svoje pravidlá. Rokovania s podnikateľskými zväzmi sú rozbehnuté, drvivou väčšinou nachádzame dohodu.

Samozrejme, že jedným z prvkov makroekonomických zmien je aj privatizácia. Privatizácia chválená, zatracovaná, privatizácia, o ktorej sa hovorí viac ako o nezamestnanosti, viac ako o chorých, sociálne slabých. Prepáčte, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že za privatizáciou kdekto vidí nejaký žuvanec, ktorý môže získali, alebo nejaký profit, ktorý môže získať. Nezávidíme tým čo privatizujú, berú na seba zodpovednosť. A sú fabriky, ktoré by sne vďačne dali aj zadarmo, len keby ich niekto chcel. Nech vás neprekvapujú otázky cien, veď kupónová privatizácia, to je rozdanie zadarmo, a bude aj kupónová privatizácia. Otázky cien, ktoré podmieňujú ekonomické aktivity, nie sú spôsobené tým, že vláda je veľkorysá a chce rozdávať, ale vyplývajú z podstaty ekonomiky. Banky nemajú dostatok voľných zdrojov na privatizáciu, z 20 mld plánovaných korún vláda k 1. januáru nedostala nič. Podniky nemajú vlastný kapitál na privatizáciu, nemajú na prevádzku, majú veľké zaťaženie úvermi, ktoré nabrali v minulosti a nevedia sa z nich spamätať. Akonáhle by sme išli do situácie, že ich zaťažíme ďalšími platbami na privatizáciu, ktoré budú neúmerné, zničíme ich. A cieľom je predsa podnikať. Preto viažeme vyplatenie peňazí na investičné akcie a zamestnanosť, na oživovanie hospodárstva. To je zmysel privatizácie. Ak nezmeníte makroekonomické prostredie, tak iba zmena vlastníctva sama osebe povedie len k tomu rozdielu, že zbankrotuje súkromník, čo štátu môže byť jedno, alebo štátny podnik, ktorý štát ako tak môže sanovať.

Boj o privatizáciu je bojom aj o chápanie privatizácie. Je znížený záujem zahraničného kapitálu o vstup do privatizácie na Slovensko do začiatku roku 1994, teraz zaznamenávame oživovanie. Našli sme nástroje i všetko ostatné. Ale súčasne vidíme, že je aj druhá tendencia tých, čo privatizovať chcú. Ak predtým mali ochočené aparáty ministerstva a výkonného výboru, a to sme in zrušili, hľadajú si cesty k politickým stranám. Ak privatizuje podnik A a vieme, že konkurentom bola firma B, v parlamente poslanec kričí, prečo tá firma A, súčasne kričí, prečo nie tá firma B. To je predsa jednoduché chápanie. Pozrite sa, kto je privatizujúci, a viete, o čo ide.

Rád by som povedal, že vedome, cielene sme neurobili nič v privatizácii proti záujmom štátu, a preto mi je ľúto, keď tu pán poslanec Plesník alebo kto ma ide posielať prokurátorovi, alebo mi radí odstúpiť. Pán poslanec Plesník, mňa komunistická strana prenasledovala viac ako 20 rokov. Poslala na k lopate, ťahala na k vyšetrovateľom i kdekade inde. Ja si vyprosím od vás, aby ste sa takto správali k ústavnému činiteľovi i k človeku, ktorý je od vás vekovo a životnou skúsenosťou nepomerne iný. Neurážajte.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú spojené s privatizáciou v poľnohospodárstve, tieto prebiehajú. Vývoj v poľnohospodárstve v dobe nástupu našej vlády bol taký, že 92 % poľnohospodárskych podnikov bolo pred bankrotom. Po roku intenzívnej ekonomickej politiky je to už len 48 %. Je to úspech, či neúspech? Ostatné majú tendenciu k zlepšeniu, a to napriek tonu, že v minulom roku bolo také sucho, ktoré stálo iba vo výpadku obilnín a niektorých ďalších straty v sume väčšej ako 4 mld. korún.

Riziká, ktoré vyplývajú z rozvoja ekonomiky, sú nasledovné: Slovensko je kapitálovo poddimenzované. Ak politickými rozpormi budeme predlžovať dobu trvania nedorozumení, táto kapitálová poddimenzovanosť bude väčšia a možnosť oživenia nižšia. Súčasne s tým je na Slovensko vyvíjaný veľký vonkajší tlak. Napríklad v decembri roku 1993 sme splnili všetky podmienky Medzinárodného menového fondu, po politickom vývoji zaznamenanom v januári 1994 prišli okamžitá požiadavky na dodatočné záruky. Tieto dodatočné záruky smerovali k tomu, že by sne mali daň z pridanej hodnoty, ktorá je 6-percentná, predovšetkým u potravín, lekárskych potrieb a tohoto tovaru, zvýšiť na 25 %. Ak to poviem verejne, tak ma tu kritizujete. To je pravda, veď táto tajná správa bola zverejnená aj v novinách, bohužiaľ, máme tak deravý systém, že to prenikne i tam. Koho by sme tým postihli? Preto hľadáme iné nástroje, iné spôsoby riešenia. Je tlak na vstup do rodinných prídavkov sumou 2, 2 mld korún, je tlak na ďalšie sociálne opatrenia o niekoľko miliárd korún. DÁ sa to riešiť aj inak, ale dá sa to riešiť aj takto. Oddialenie pôžičiek, strata kreditibility alebo hodnovernosti bude znamenať, že tento vonkajší tlak na podmienky, za akých dostaneme akúkoľvek pôžičku, bude ešte väčší. Toto sú ekonomické dopady tohoto politického dopadu, čo sa odohráva v parlamente.

Je riziko, že transformačný proces môže byť spomalený alebo zastavený. To si politické subjekty musia zvážiť, či to urobia alebo neurobia. Je riziko v rozpočte štátu. Pri schvaľovaní v decembri v Národnej rade sme vykázali deficit 14 mld, vývoj môže ísť smerom k nule, ale môže ísť i smerom opačným k sume 24 mld. Vláda je schopná zatiaľ tento proces zvládnuť a kontrolovať. K dnešnému dnu je to menej, menší schodok v rozpočte, ako sme vôbec predpokladali v tých zlých variantoch. Ale kým sa to noví naučia, bude treba počkať. Pokiaľ ide o tieto otázky, považujem za potrebné vás informovať o tom, že nech by ste prišli do vlády ktokoľvek, nemôžete začínať znovu a s novou koncepciou, môžete len pokračovať tam, kde sme prišli. Zrušiť všetko a začať znovu sa nedá, to je katastrofa. Prerušiť kontinuitu nemôžete. Je riziko, že Slovensko môže v druhej polovici roku prejsť do stavu, kedy sociálny zmier môže byť ukončený. Tieto riziká sú vysoké.

Dovoľte, aby som sa teraz zaoberal niektorými časťami alebo celkom vystúpenia pána prezidenta. Vylučujem, že by som mal s prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom akékoľvek osobné spory. Za ženou mi nechodí a ja prezidentom byt nechcem, čo tu môže byť osobné? /šum v sále. / Ale súčasne si dovolím povedali svoj názor na toto vystúpenie. Predovšetkým, ak hodnotia štruktúru prejavu, musím povedať, že na príprave tohoto prejavu sa nepodieľal nikto z vlády Slovenskej republiky, od nikoho z nás pán prezident nežiadal podklady ani spoluprácu a s nikým z nás nekonzultoval. Pre nás bol prekvapením takisto ako pre vás. Pričom sne opakovane ponúkli, že sne ochotní dať pánu prezidentovi všetko, čo k spracovaniu takejto správy bude potrebovali.

Prejav je jednoznačne postavený z pozície prezidentského systému. Listy, ktoré chodia do Kancelárie prezidenta republiky, a údaje, že 90 % obyvateľov je nespokojných s celkovou situáciou, prepáčte, nie sú objektívnou analýzou. Prezident pokarhal vás, pokarhal nás, napomenul nás, že prijímame veľa zákonov a potom sú menej kvalitné, pozitívne zhodnotil prokuratúry, nemá výhrady voči vláde, iba k premiérovi za formy jeho práca a za vzťah k sebe ako k osobe, Michalovi Kováčovi. Pokarhal aj politické strany a tak trošku mierne aj opozíciu. Na jednej strane vysoko hodnotí horizont, ktorý Slovenská republika dosiahla, a ten dosiahla vďaka aktivitám vlády aj parlamentu, a na druhej strane v tej prvej časti niet dôvodov na výhrady voči vláde, pričom celkove je správa ladená negativistický.

V novembri 1993 ste prijal správu o Aktualizovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o časť, ktorá sa zaoberá osobným vzťahom prezidenta

premiéra, teda nie stavom Slovenskej republiky, tento vzťah je podoprený vyjadreniami údajne vyslovenými medzi štyrmi očami. Čo môžete robiť pri takejto argumentácii? Iba viac nerokovať medzi štyrmi očami. Popieram obsah tvrdení pána prezidenta, že by som sa kedykoľvek zmienil o tom, že potrebujeme Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu len preto, aby sme mohli korumpovať. Popieram to. Nikdy medzi nami takýto rozhovor nebol. A Roman Zelenay bol prítomný na celom rozhovore. Odvolávať sa na mŕtvych je neetické, ale ešte pred odídením z hradu sa stretol s viacerými členmi vlády, ktorých o tom informoval. Sedia tu, môžete sa ich opýtať. Pán prezident sa zrejme v tomto mýli.

Pokiaľ ide o otázky vzťahu k predmetu vyjadrenia, dovoľte, aby som povedal, že prezident nemá právo kontrolovať činnosť vlády Slovenskej republiky, nemá právo iniciovať akýmkoľvek spôsobom vyslovenie alebo nevyslovenie nedôvery vlády alebo jej členom, nemá zákonodarnú iniciatívu, nemôže žiadať alebo nežiadať premiéra o demisiu. Prezidentovi neprináleží hodnotenie činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Sám pochádza z jej voľby a jej zodpovedá. Národná rada by mala hodnotiť ten vzťah. Je obrátený, ani ste si nevšimli, len preto, že to išlo proti nám.

Pokiaľ ide o kultúru prejavu, dovoľte, aby som vyjadril poľutovanie nad ňou. Záver plný invektív, zverejňovania rozhovorov medzi štyrmi očami, ktoré môžu a nemusia byť pravdivé - keby som vám ja rozprával, veľa razy som odchádzal od pána prezidenta smutný. Mám to teraz vylievať zo seba a hovoriť - ty na mňa, ja na teba? To je nekultúrne, k tomu sa neznížim. Ak dochádza k takýmto rozhovorom medzi ústavnými činiteľmi, aj keby boli pravdivé, nikdy sa nezverejnia, to je nepísané pravidlo, to je pravidlo slušnosti, to nevyplýva z ústavy. Ak si prezident neváži individuálny rozhovor pri osobnom profite, je ochotný ho zverejniť, to je chyba, ale nie mOja. Ak bol prejav prednesený tak emotívne ako bol, je

síce dobrý na to, aby vás nabudil k tomu, aby ste okamžite postavili otázku dôvery, ale tento efekt je dobrý iba pre povrchného poslucháča. Kto ide hlbšie, zistí, že tie veci sú niekde úplne inde.

Okrem protirečení v hodnotení ekonomickej situácie obišiel sociálnu a kultúrnu situáciu. Pán prezident vyžaduje, aby strany a osobnosti navzájom nebojovali o vplyv. Ale povedzte, čo je základom prejavu demokracie? Boj strán a jednotlivých subjektov o vplyv v štáte. Máme sa ho zrieknuť? To nemusí byť boj proti sebe, to je o mieru vplyvu, o ktorý musí usilovať každá strana. Je to len otázka metód a času, ale táto vec nemôže absentovať. Pán prezident síce volá po politickom kľude a dohovore, ale prepáčte, ak nepriamo vyzýva parlament, aby vyslovil nedôveru vláde, tak mi to neznie úprimne, že ten politický kľud chce. Takto ste to väčšinou v opozícii pochopili, že vás k tomu vyzýva.

Pán prezident významne prispel k okamžitej polarizácii spoločnosti, neakceptuje demokratický proces a inštitút pluralitných volieb, podľa ktorého nie je dôležité, či má vláda väčšinu, ale či ju väčšina nechá vládnuť. V Nórsku je menšinová vláda už tretie funkčné obdobie a krajina je najprosperujúcejšia v Európe. Veď dnes máte mechanizmus 86 hlasov, podľa ktorého formálne môžete vysloviť nedôveru vláde, to je realita. Pokiaľ ide o otázky, ktoré z prejavu vyplývajú, nielen prezident je ústavný orgán, aj vy ste ústavný orgán, aj vláda je ústavný orgán. Kde na svete, v ktorom štáte sa vzťahy ústavných orgánov riešia takto? V ktorom Kocúrkove sa to, okrem Slovenska, ešte robí? To predsa nie je možné, to sa nikde nedeje. Bývajú sem-tam zrážky medzi parlamentom a vládou, čo je naprosto obvyklé, občas napríklad v Maďarsku medzi vládou a prezidentom, ale riešili to inými prostriedkami a úplne inak. To sa predsa takto nerobí.

Pokiaľ ide o otázky, my sme na pôde parlamentu pána prezidenta nenapadli, on napadol aj premiéra, aj predsedu parlamentu. Myslím si, že pán prezident z ústavy nemá politické právo sa k činností vlády vyjadrovať a už vôbec nie k metódam činnosti ústavných činiteľov. Toto hodnotí volič a predčasné voľby by voličovi dali možnosť takéto hodnotenie urobiť. Napriek tomu, že deklaruje nestraníckosť, v podstate sa sám týmto prejavom niekde zaradil. Vylúčil som akékoľvek osobné konflikty alebo nedorozumenia s Michalom Kováčom, nemám ich a osobné nemám s nikým, pracovné mám, to sa pri robote stáva.

Pokiaľ ide o otázky, o ktorých tu bolo hovorené a o ktorých nebolo hovorené, mali sme s pánom prezidentom na mnoho vecí rozdielny názor. V oblasti zahraničnej politiky nám napríklad chýbali otázky koordinácie činnosti prezidenta, Národnej rady a vlády. Volali sme po nich v podstate celý rok, dodnes k nim nedošlo. Navrhovali sne, aby sne si navzájom vymieňali správy z ciest, navrhoval som, aby pán prezident zo svojich ciest nám dal správu do vlády, aby sme mohli rozpracovať to, čo dohodol, my ho nechceme a nepotrebujeme kontrolovať. Ale ak dá slovo, a je to slovo akceptovateľné vládou, tak musí prijímať uznesenia. Ani jedna takáto správa ani z jednej cesty nebola. Nemôžem hodnotiť, či cesty boli úspešné alebo neúspešné, pretože som na nich nebol. Na tie, na ktorých som bol, názor Bán. Ale tento systém práce chýba.

V zahranično-politických aktivitách Slovenska sme mali rozdielne názory vo viacerých veciach. Tu, v Národnej rade zaznela poznámka bývalého ministra zahraničných veci pána Milana Kňažku, čo robil Lexa v Juhoslávii. V Juhoslávii nič, ale v Chorvátsku. Bol tam na môj príkaz zrušiť prísľub pána prezidenta, vtedy ešte predsedu. Federálneho zhromaždenia, že budeme robiť a Koordinovať výrobu a obchod zbraní s Chorvátskom. Po nástupe do funkcie sa k tejto veci pán prezident

znovu vrátil s týra, že mal ísť obchod cez Rakúsko. Časť týchto veci bola v rakúskej tlači prezentovaná, došlo k jej zastaveniu. Pokiaľ budú pochybnosti, je tu svedok, ktorý na môj príkaz tam bol, pán minister zahraničných veci a vtedy podpredseda vlády vedel, čo tam bude robiť, možno si to dnes nebude pamätať, a existujú aj písomné záznamy, ktoré som vtedy odovzdal terajšiemu štátnemu tajomníkovi pre privatizáciu.

Mali sme rozdielne názory na uznanie Tchaj-Wanu, kde pán prezident aj písomne žiadal, aby sa táto otázka riešila buď politickým alebo obchodným uznaním s tým, že dostaneme za to 500 miliónov dolárov. Stalo sa, že jedna pobaltská krajina tento krok urobila a nedostala nič, ale toto okamžite znamená politický a medzinárodný konflikt s čínskou ľudovou republikou. Bol som zásadne proti tomu, aby sme takýto krok urobili, čia som nebol proti prezidentovi. A] on chcel štátu dobre, chcel, aby sme mali doláre. Aj ja som chcel štátu dobre s tým, aby sne nemali medzinárodný konflikt a medzinárodnú izoláciu. Je to spor osobný?

Takisto sme sa rozišli v hodnotení návštev v Českej republike. Ak po prvej pod dojmom rozhovorov s pánom prezidentom Havlom sa pán prezident vrátil a žiadal vyrovnať 18, 2 mld za Fond národného majetku a 24 mld schodku v českom rozpočte, nesúhlasil som s tým, nebol som tam sám, na letisku, kde sne mu to vysvetľovali, nás bolo veľa, nakoniec tých 18, 2 mld akcií prišlo na Slovensko zadarmo, pravdu mala vláda.

Pokiaľ išlo o návštevu v Poľsku, ktorú ste tu hodnotili, až po návšteve prezidenta sa stretli ministri a pripravili návrh programu zmlúv, o ktorých budú rokovať obidve strany a pripravovať do konca marca. Ak sta vychádzali z toho, že takéto zmluvy boli pripravené pred touto cestou, neboli. Nič sme neporušili a voči prezidentovi sne sa správali korektne.

Otázky hodnotenia návštevy pána prezidenta Clintona - osobne to hodnotia ako premárnenú príležitosť. Mali sme na rokovanie 40 minút, predtým prebiehala rozsiahla príprava. Predtým, než došlo k návšteve teamu, ktorý pán prezident Clinton delegoval na návštevu Slovenskej republiky, bolo vyhlásenie pána prezidenta v tlači, že chceme byť v politických štruktúrach NATO, čo táto komisia, ktorá tu bola, chápala ako protialternatívu, ako iný návrh, preto som sa v mene vlády Slovenskej republiky od toho dištancoval, lebo to nebolo s nami konzultované, išlo o jednostranné vyhlásenie. Za zahraničnú politiku zodpovedane spoločne.

Bola prijatá dohoda o spoločnom postupe delegácie u pána prezidenta Clintona, kde bola historická príležitosť, ktorá sa nezopakuje, na riešenie bezpečnostných a hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, na riešenie spolupráce a obojstranných vzťahov USA a Slovenska, kde sme toho rozpracovali veľmi veľa, ale zo 40 minút 34 minút si pre jednostranný čítaný prejav vyhradil pre seba pán prezident. Ja som šancu nemal. Čo som mal vystúpiť, s čím? Čo som mal povedať? Pýtam sa ministra zahraničných vecí, koľko mám času. Hovorí mi: 5 minút, viac nemáte. Boli reakcie americkej strany, ktoré boli v tomto smere negatívne - dvakrát zvukové znamenie, prerušenie, postoj pána ministra zahraničných vecí, postoj pani Albrightovej, postoj pána prezidenta Clintona. Ja som sa hanbil, a nebol som sám, všetci, čo sme boli v delegácii, sme to konštatovali. To bola premárnená šanca. Prepáčte, ale prečo o tejto veci nerozprávať otvorene? Tým nechcem spochybňovať. A prečo sa nenaplnili dohody? Veď sne mali rozpracované tak závažné témy, ktoré sú pre Slovenskú republiku kľúčové. Kedy druhý raz bude prijatá v tak priaznivej atmosfére a v takomto zložení delegácia Slovenskej republiky?

Pokiaľ ide o protokolárne otázky, v skutočnosti som niekoľkokrát nebol na letisku čakať pána prezidenta, ale vždy ho čakal podpredseda vlády, buď predseda alebo podpredseda, to nie je neprotokolárne. Takisto predseda Národnej rady buď čakal osobne, alebo podpredseda Národnej rady. Nikdy sne si nedovolili nevyjadriť prezidentovi úctu a nečakať ho. Ale ak návšteva je napríklad v dobe rokovania vlády, odchádza podpredseda, predseda pokračuje v rokovaní vlády. Ak sú náhodou, pretože oznámenia odchodu pána prezidenta prichádzajú niekoľko hodín predtým, už pripravené programové otázky, pri ktorých je osobná prítomnosť premiéra nevyhnutná, odchádza podpredseda vlády. Je to dôvod na to, aby sa takto zaoberal nami a predsedom Národnej rady parlament? U mňa je zvykom, že napríklad, keď prichádzam alebo odchádzam, a minister má pracovné povinnosti, ide štátny tajomník, alebo sa dohodneme, že nejde nikto a vôbec ma to neuráža, pracujem.

Pokiaľ ide o otázky národnostných menšín, ktoré pán prezident spomínal, nikdy vládu nepožiadal o žiaden materiál k národnostným menšinám, nikdy sme neboli pozvaní ako partner k okrúhlemu stolu. Boli pozývané len politické strany. Pritom vláda má koncepciu hotovú. Nemohli sne prijať situácie aké vznikli napríklad pri zákone o mene a priezvisku, ktorá sne spoločne vrátili Národnej rade, že po druhom prerokovaní Národnou radou som tento zákon obhájil na stretnutí vo Viedni pred zástupcami Rady Európy a akceptovali ho. Bolo veľké rozčarovanie, keď sa dozvedeli, že pán prezident tento zákon druhý raz vrátil Národnej rade, na čo nemá ústavné právo, a niekoľko mesiacov ležal tento zákon na Národnej rade. Kritizujete vládu, prečo neprijala ďalšie predpisy k tomuto zákonu. Nemohli sme. Kedy bol podpísaný? Potom sme na naliehanie predsedu Národnej rady dosiahli, že tento druhý návrh zobral spať a začali sme rokovať o zákone o matrikách, ktorý je vykonávacím predpisom k tomuto zákonu alebo naň

nadväzujúcim zákonom. Vina za omeškanie nie je na vláde Slovenskej republiky. Takisto pokiaľ išlo o zákon o názvoch obcí a miest, išla jedna koncepcia z Hradu, druhá z vlády.

Hnutie za demokratické Slovensko nemôže vytvárať alternatívu vládnej politiky, kým je vo vláde, musí ju podporovať, a to isté budete robiť vy, keď tam budete. Nebolo treba za okrúhlym stolom sľubovať, že bude pri vláde ustanovený výkonný orgán, taký existuje, existuje Rada pre národnosti. Netreba hovoriť o tom, či je alebo nie je vládna politika, treba sa s ňou oboznámiť.

Pokiaľ ide o otázky vzťahu k vláde, obnažíme troška rúšku, o ktorej sme nechceli hovoriť nikdy. Boli pohovory na Hrade so všetkými členmi vlády, u všetkých sa skúmala lojálnosť k premiérovi. Napríklad u ministra kultúry už v marci 1993 bola prerokovávaná otázka možnej zmeny predsedu vlády na jeseň 1993. Takéto rozhovory boli aj s inými členmi vlády, sedia tu, ak ste zvedaví, môžu to potvrdiť. Nie je to obvyklý spôsob plnenia funkcie predsedu vlády a prezidenta štátu, pretože či budem predsedom vlády alebo nebudem, o tom musíte rozhodnúť vy a nesmiete si dať nikomu to právo zobrať. Pokiaľ ide o otázky, ktoré súviseli s personálnymi väzbami, takisto si myslím, že ani prezident nemôže nahradzovať predsedu vlády v tom, že bude rokovať s ministrami o tom, ktorý s ktorého Ministerstva odíde a prejde na iné ministerstvo. Návrhy na to som oprávnený podávať len ja. Nič som nechcel, len aby bolo toto moje právo rešpektované. Nemôže povedať Ministrovi financií, že bude ministrom hospodárstva, a ja o tom neviem. Nemôžu byť vyhľadávaní ľudia do vlády a robené s nimi na Hrade rozhovory, a ja o tom nič neviem. Nemôže byť situácia, že Ducký, ktorého najprv pán prezident navrhuje, potom je nevyhovujúci, ale vzápätí je vyhovujúci pod podmienkou, že sa zaviaže, že Anton Rakycký zostane vo svojej funkcii. Toto nemôže byť.

Pokiaľ ide o guvernéra banky, bol som proti tomu, nesúhlasím s tým a nesúhlasil SOB ani vtedy, preto niektorí kandidáti, aj keď kvalifikovaní, neprešli, že boli ochotní pred svojou voľbou podpísať čestné prehlásenie alebo vyhlásenie o abdikácii, ktoré bez dátumu odovzdajú prezidentovi. Prepáčte, to nie je nezávislá banka, ktorej guvernér to má urobili. Nový guvernér to neurobil. Ale boli guvernéri alebo kandidáti, čo to urobili chceli a vo vláde vieme o tom viacerí. Mali sme s nimi rokovania, upozorňovali na to, že je to nezlučiteľné so štatútom nezávislosti tejto inštitúcie.

Veľa je diskusií o Lexovi, Prokešovi a podobne. Nemienim to komentovať. Je to veľmi úbohé, ak pán prezident z výroku Ivana Lexu, ktorý bol súkromný, neviem Kde a neviem pred kým, ozaj povedal, keď pán prezident bol zvolený, že je to tam, Kde chrbát stráca úctivo meno, ale robiť z toho politiku vo vzťahu k predsedovi vlády - z tohoto súkromného názoru - prepáčte, v Národnej rade sa mi nezdá byť ani taktné, ani vhodné. Pokiaľ ide o otázky vzťahu Lexa a prezident, boli isté problémy vo vnútri HZDS. Lexa mal pravdu. Neviete o čo ide, ale sa tonu smejete. Je to dobré.

Pokiaľ ide o návrh pána Prokeša, prepáčte, ale musíme akceptovať základný inititút, ktorý existuje, a to je spôsob fungovania pluralitnej demokracie. Ak je vládna koalícia, tak kandidáta môže dať predseda vlády len vtedy, keď mu to koalícia odsúhlasí, a môže dať len toho, koho mu koalícia odsúhlasí. Ak vytvoríte superkoaličnú vládu, bez vzájomnej dohody nemôžte ísť k prezidentovi s ničím. A je ťažko akceptovateľné, ak ho akceptuje na funkciu podpredsedu vlády pre európsku integráciu a súčasne ho neakceptuje ako ministra zahraničných vecí. Prečo? Veď je to už člen vlády, to nie je nová osoba. Samozrejmá, že vo tomto smere sme očakávali skôr podporu a nie zlý konflikt. To isté u Ivana Lexu. Keby mi pán prezident nebol dal svoje slovo, a to mi dal pred pánom Gašparovičom, že Lexu v koaličnom bloku akceptuje, ja ho navrhovať nebudem. Keby nebol na záver rozhovoru, kde som bol sám, vystúpil a povedal, že Prokeša nechce, ale potom nám povedal, že berie si čas na rozmyslenie a že svoje stanovisko zváži, tak mu zásadne nebudeme Prokeša dávať, aby takýto návrh vznikol. Po rozhovore bolo jeho stanovisko po pol hodine iné. Teraz sa z toho robí politikum. Prepáčte, veď to nebolo proti prezidentovi. Ak vládu bude zostavovať prezident podľa seba a nie koalícia podľa vzájomnej politickej dohody, nedá sa utvoriť funkčná vláda.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s vládou, môžete mať akúkoľvek úctu X funkcii alebo k osobe, ale prezident v žiadnom štáte nemôže povedať, že potrebuje novú vládu, ktorá by mala kredit v zahraničí, pretože táto dôveru v zahraničí má.

Takisto prezident nemôže hodnotiť vládu tak, že sa neusiluje byť vládou všetkých občanov. Vláda nemusí byť akceptovaná všetkými občanmi, ale jej závery, návrhy sú závažná pre všetkých občanov. Ona je vládou štátu. Takisto nemôže prezident nikdy povedať bez dôkazov, že ide korupcia po najvyššie miesta. Ak je to pravda, prečo neodovzdal generálnemu prokurátorovi každého kto je z korupcie podozrivý? Ale ak to nie je, nech sa nám ospravedlní. My nie sme zlodeji. Môžete mať pochybnosti o tom, či vykonávame svoje funkcie v súlade s vašou predstavou, ale nekradneme. Ak by bola pochybnosť a dôkaz, alebo čo len podozrenie na niektorého člena vlády, vždy som to nechal vyšetriť. Všetko skočilo v nule. Som preto rád, že s tými ľuďmi robiť môžem a že som s nimi robil.

Takisto nemôže pán prezident o vláda povedať, že stratila morálny kredit, čím? Čo nemorálne sme urobili? Dôkaz, nič nechcem, dôkaz. Súďte nás, ako chcete, ale podľa dôkazov. Hľadajte dôkaz! Ak ho nemáte, súdite nás podľa dojmu. Pokiaľ ide o otázky, že som schopný robiť len s tými, ktorí sú voči mne nejako zaviazaní, prepáčte, to je hrubá urážka všetkých,

ktorí so mnou robia. Nezaväzoval som nikdy nikoho ničím, okrem prísľubu tvrdej práce. Nedal som nikdy v živote nikomu žiadnu výhodu nad zákon, ktorý mu patrí. Žiadal som od každého iba službu štátu, službu verejnosti, nešetriť sa a dať všetko. Nie všetci boli schopní či psychicky, či politicky, či fyzicky toto zniesť. To sa urobiť, nemôže.

Nabehla mi husia koža a s veľkými rozpakmi som prijal odkaz, ktorý mi pán prezident poslal po predsedovi Národnej rady pred niekoľkými týždňami, že má podporu armády a polície. K čomu? To je tiež fakt.

Pokiaľ ide o Hnutie za demokratické Slovensko, vám sa nepáči ako poslanci tu vystupujú, že reagujú mnohí emotívne, že reagujú na prejav prezidenta inak, ako to chápete vy v opozícii, ktorým logicky nahráva, to je politický motív. Ale nás postoj k nemu je iný, veď je to človek, ktorý vyšiel z našich radov, je to človek, ktorému sme dali 74 hlasov, je to človek, ktorý sa tešil našej dôvere, je to človek, ktorý sa vždy prehlasoval za môjho priateľa a vyhlasoval to i verejne všade, kade chodil.

Pokiaľ ide o otázky postoja k Hnutiu za demokratické Slovensko, páni predsedovia strán, ktorí by ste znášali, aby si prezident pozýval vašich poslancov a hovoril, že má svojich ľudí vo vašich kluboch, že mu títo nosia informácie, a nepýtal ich od vás? Ktorí by ste znášali, aby vo vnútri hnutia prerokovával s vašimi poslancami alebo s vašimi funkcionármi, aby ste si hľadali iného predsedu alebo iného predsedu vlády. Najčastejšia jeho ponuka - a trvá to už trištvrte roka - boli Roman Kováč, Jozef Moravčík, istú dobu, asi dva-tri týždne tam osciloval aj Ivan Laluha. V prospech týchto sa pracovalo trištvrte roka vo vnútri hnutia. Vecí to predsa nie je normálne. To bolo.

Pokiaľ ide o otázky postoja k stranám, v ústave je napísané, že strany sú nezávislé na štáte. Prezident je predstaviteľ štátu. Prezident republiky nemôže zasahovať do vnútorného života strany, takisto ako nemá právo štát zasahovať do vnútorného života strán. Strany síl v tomto smere autonómne. My sme nič nechceli a na svojich predstavenstvách sne nerokovali o ničom, iba ako obmedziť alebo zabrániť tomuto vplyvu do vnútra hnutia.

Pokiaľ išlo o kritiku Parku kultúry a oddychu, upozorňovali sne pána prezidenta, že nedostáva dobré informácie o tom, čo sa tam deje. Upozorňovali sme, že ten, kto mu tieto správy dáva, ho zavádza, ale Park kultúry a oddychu a stretnutia, mítingy HZDS boli za Havla, boli za Čarnogurského, budú aj za Kováča.

Pokiaľ ide o krízu, ktorú tu máme, je to kríza osobností v parlamente, nie je to Kríza hnutia. Hnutie je zdravé, pripravené a schopné sa v čestnom, demokratickom boji vo voľbách stretnúť s každou inou stranou v záujme budúcej spolupráce.

Pokiaľ ide o otázky koncepcie v činnosti vlády, nemôže vznikať situácia a nevyplýva to z ústavy, dá vláda koncepciu privatizácie, dáva prezident koncepciu privatizácie. Nemôže to byť. Nemôže byť situácia, že vláda rokuje o Fonde národného majetku, prezident rokuje inak o Fonde národného majetku. To sú situácie, ktoré mu nevyplývajú z ústavných povinností. Veď ústava vlastne stanovuje súradnice, kompetencie a kooperácie všetkých inštitúcií. Ak sa narušia, dochádza k zrážke, a k narušeniu, k tej zrážke pred vami, v parlamente došlo.

Pokiaľ ide o stav spoločnosti, dovolím si tvrdiť, že tu kríza štátu nie je. V spoločnosti nie je sociálna ani ekonomická kríza. Do dnešného dňa nie je ani vládna kríza. Obviňovali ste nás z toho, že sne málo kooperatívni. A s kým pre prijímali zákony? Len v kooperácii s vami. Hovoríte, že koncentrujeme moc. Ako môže koncentrovať moc vo svojich rukách vláda, ktorá od prvého dňa nástupu do funkcie má menšinu v parlamente? My sme mohli dosahovať prechod len v kooperácii s ostatnými.

Vláda neovláda a nikdy ani nemala snahu ovládať súdnictvo, ani nezasahuje do kompetencií súdnictva. Z troch zložiek moci sne vo vláde, ale sme preto, že nás demokraticky občania zvolili. My sne sa tam nedostali podfukom. My sme nebrali poslancov z iných strán: poďte za nás hlasovať, aby ste nás do vlády dostali. My sme išli čestne vo voľbách do stretnutia, a vyhrali sme. Tak, ako viete, že vyhráme každé ďalšie. /Potlesk. /

Hovoríte o tom, ako bolo treba založiť širokú spoluprácu a kooperáciu. Nebolo možné. Nie preto, že sme nechceli, ale v tejto kooperácii zasa rozhodujú záujmy jednotlivých subjektov. Aký sme mali výber? Kvôli vzniku štátu nechcela ísť s nami Strana demokratickej ľavice, kým tam bude SNŠ, po vzniku štátu Strana demokratickej lavice jasne definovala svoj záujem - voľby. Čiže logicky smerovala k tomu, čo považuje za správne. Považuje takisto za správne, že sledovala svoj politický záujem. A k tomuto jej záujmu sa dnes pridáme. Ale ako sme mohli ustanoviť funkčné dohody, ktoré by boli tým voľbám zabránili? Bola by poprela svoj záujem. Išlo o voľby, ktorými reagovala na stav po 1. januári 1993. Svoj záujem, svoj uhol pohľadu mala správny, s tým súhlasím.

Takisto autonómne a nezávisle svoj postoj k HZDS budovalo Kresťanskodemokratické hnutie. To neboli otázky iba do 1. januára 1993, ktoré nám bránia v spolupráci, to boli aj otázky vášho postoja po 1. januári 1993 - konfrontácia s vládou, konfrontácia na mieste, neschopnosť kooperovať s kýmkoľvek na úrovni okresov, vyhrážky členom Hnutia za demokratické Slovensko. Môžete tvrdiť čokoľvek, že to nebolo, denne som to dostával na stôl. Ak takáto kooperatívnosť chýba v štruktúra ako celku, ak vaša štruktúra vystupuje v konflikte s vládou, ako sa chcete s tou vládou dohodnúť? Poznám tézu pána Mikloška, ktorý hovoril, že KDH bude pôsobiť ako červotoč, kým to nerozloží. Ovláda niekoľkých starostov, bude pôsobiť vo svojich štruktúrach všade takto. Vážení, konfrontáciu som vám nevnucoval ja, prosil som o kooperáciu. Preto ak dnes hovoríme, je ťažko nájsť hranice kooperácie.

Podobne je to u maďarských strán. Tá časť programu, ktorá prechádza k nacionalizmu, neznášanlivosti a ma náznak iredentizmu, je pre nás neprijateľná. V ostatných častiach sa s vami spolupracovať dá, ale vy sa kvôli nám predsa tej svojej časti programu nezrieknete. Ako kooperovať, na akej báze? Iba na tom, že si podelíme miesta a pár miest v privatizácii? Ako vytvoríme kompatibilné programy? To nie je proti vám. To je proste otázka hľadania možných východísk a harmonizácie spoločných záujmov.

Pokiaľ ide o vzťah, ktorý tu vznikol, prezident - vláda, som ochotný a schopný rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky. Ak pán prezident bude pôsobiť v rámci tejto ústavy, môžeme na to, čo sa tu stalo, zabudnúť. Ak nebude ochotný, navrhujem, aby došlo k takej situácii, vzhľadom na to, že vznikol konflikt vedúcich osobností, tento konflikt postihuje štát a je to poškodenie štátu, aby odstúpil prezident republiky a minútu po ňom odstúpim aj ja. Dávam vám na to svoje čestné slovo. Navrhujem, aby sme čestne obaja išli do volieb medzi občanmi a tam sa pokúšali získať dôveru a vplyv.

Pokiaľ ide o riešenie situácie, ktorá dnes vznikla, nikdy nie je taká, že by bola iba jednoznačná a že by nebolo možné ju riešiť rôznymi spôsobmi. Prvá - je rozbehnuté referendom. Mechanizmus referenda beží, je iniciovaný občanmi a pre nikoho z nás by nemalo byť ľahostajné, že zaň sa vyslovilo 15 % voličov. Ak nám záleží na občanoch a máme k nim úctu, rešpektujme ich vôľu. Ti vôľa hovorí - voľby bezodkladne, tá vôľa hovorí - zastavte presuny poslancov zo strán, ktoré sme volili, k iným stranám, pretože vy, čo ste odišli, dlho neutrálni nebudete, skončíte u Čarnogurského, inú šancu nemáte. / Potlesk: / A ak ste odišli od nás preto, aby ste mohli Duraya a Čarnogurského dostať do vlády, vysporiadajte si to so svojím svedomím a s tými, čo vám dôveru dali.

Pokiaľ ide o otázky referenda, sú možné nasledovné výsledky: ak nebudú voľby do konca júna, referendum bude. V prípade, že toto referendum sa vysloví kladne za zmeny, jeho platnosť je väčšia ako platnosť ústavy. Môže vzniknúť situácia, keď terajšia vládna koalícia môže mať na konci júna 90 hlasov. Nechcete to, ale byť to môže. Operujete tým, že západná Európa je proti. Dovoľte, aby som vás informoval, že ako dočasné riešenie to niektoré kruhy západnej Európy pripúšťajú.

Pokiaľ ide o otázky, dočasnosť trvá tri roky. Po troch rokoch môže Národná rada ústavný zákon o výsledku referenda zmeniť. Pokiaľ ide o ďalšie otázky, ktoré sú tam položené - voľby a preukazovanie majetku, je to všetko riešiteľné. Hľadať mechanizmus ako zabrániť priamej demokracii znamená voliť nový konflikt medzi zastupiteľským zborom a priamou demokraciou, medzi zastupiteľskou demokraciou a priamou demokraciou. To, preboha, si nemôžeme dovoliť! Hnutie za demokratické Slovensko preto neurobí nič, čo by spochybnilo referendum a právo občanov na toto referendum. To od nás, prosím, nežiadajte. My sme žili z nich a vrátime sa k nim, aj keď vo vláde nebudeme, ale proti nim nepôjdeme nikdy.

Druhá taká možnosť, ktorá je, sú predčasné voľby. Boli tri alternatívy volieb - k alternatíve, aby voľby boli o rok, dovoľte, aby som povedal, že potom už nebudú. Alternatíva, aby boli v novembri - nie je to prijateľné. To znamená politickou krízou postihnúť všetky tie štruktúry, o ktorých som hovoril, a vážne poškodiť ekonomické, sociálne, medzinárodné i politické záujmy štátu. Preto vás prosím, všetkých vás prosím, buďte za predčasné voľby, ale v júni. Tieto voľby potrebuje štát, nepotrebuje ich Vlado Mečiar. Naša pripravenosť na voľby je rovnaká ako vaša. Už raz ste skúšali stratégiu, že vychádzate zo skratky, že ho odstavíme od médií a bude pokoj. Nielen, že ste ma odstavili od médií, aj zatvárať ste chceli, aj propagandu ste robili, a nemali ste pokoj. Poučte sa už z vlastnej hlúposti, neopakujte ju! Pokiaľ ide o predčasné voľby, považujeme ich za rozhodujúci demokratický proces ako ho vyriešiť. V prípade, že by predčasné voľby boli do konca júna, nemôže byť mechanizmus referenda spustený. Nemôže. Prepáčte, nemôže.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s tým, čo urobiť ďalej, je otázka, čo medzi dnešným rokovaním a medzi voľbami. Sú možné nasledovné alternatívy: alternatíva, ku ktorej ste sa pripojili 50 - vysloviť nedôveru vláde. V tom prípade nastupuje nová vláda, Hnutie za demokratické Slovensko ako celok odchádza do opozície. Neočakávajte od nás, že by sa v tejto vláde ktokoľvek z nás etabloval, alebo že by ste kohokoľvek pre účasť v tejto vláde získali. Naše politické orgány ukladajú každému, kto by to skúšal, vysloviť nedôveru, za HZDS nemôže nikto byt v takej vláde. Existuje čestná dohoda medzi členmi vlády, že v prípade vyslovenia nedôvery vláde v tej novej nikto z nás nebude. Negatívum tohoto vyslovenia nedôvery je, že sa absolútne stratí kontinuita činnosti terajšej vlády. Takisto hrozí, že v prípade referenda na konci júna, ak sa nám obnoví predošlá parlamentná sila, zhodíme túto vládu naspäť. O tom neuvažujte a neváhajte, že to spravíme.

Pokiaľ ide o otázky ponechania vo vláde, sú tri varianty, ktoré považujeme za reálne. Variant prvý je, že bude do

demokratických volieb ponechaná taká vláda, aká je. Zaväzujeme sa čestne Národnej rade Slovenskej republiky, aj občanom Slovenskej republiky, že vytvoríme všetko pre to, aby voľby prebehli demokraticky, slobodne, aby vláda organizačne, technicky zvládla kampaň tak, že nebudú poškodené záujmy vás, nikoho. Takisto sa zaväzujeme, že sne ochotní prijať dohodu politických strán o tom, čo vláda urobí alebo neurobí do volieb tak, aby neboli poškodené vaše vlastné záujmy. Ďalej sme ochotní pristúpiť aj na tretí variant. Podľa tretieho variantu je možné utvoriť trojkoalíciu Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a Strany demokratickej ľavice, pokiaľ priame pozvanie, ktoré touto cestou verejne tlmočia pre Stranu demokratickej ľavice na účasť vo vláde, prijme. /Potlesk. / Nie jednoducho vo vzťahu k nášmu koaličnému partnerovi. Slovenskej národnej strane, ale preto, že je to výsledok jej slobodného rozhodnutia a jej vlastnej a slobodnej úvahy, že nechce byť prekážkou pre širšiu politickú dohodu.

Veľmi nerád, ale vedomý Si politických realít pristupujem aj k variantu, podľa ktorého je nožná koalícia Hnutia za demokratické Slovensko a Strany demokratickej lavice, ktorá môže vzniknúc okamžite na základe rekonštrukcie vlády a nemusí dôjsť k odvolaniu vlády. Aj táto vláda by bola považovaná za vládu dočasnú, ktorej hlavná úloha by bola pripraviť slobodné a demokratické voľby pre všetkých a v čo najkratšom čase.

Pokiaľ ide o otázky, prečo nie je z našej strany ponuka iným politickým subjektom, tieto SOm tlmočil. Na Slovensku je a panuje demokratická klíma. Vláda neurobila žiaden postih nikoho za vyslovený názor. Jediný, kto v republike bol trestne stíhaný, je štátny tajomník ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Ivan Lexa za vyslovený názor, ktorý vyslovil pred voľbou prezidenta a zopakoval ho po voľbe prezidenta. Nikto iný na území štátu stíhaný nie je,

a kým sme vo vláde, ani nebude. Pokiaľ ide o otázky administratívnych zásahov, neboli uplatnené ani v jednom prípade. Vedieme nepríjemnú polemiku, ale nezasahujeme, administratívne nenariaďujeme, nebyrokratizujeme. Slobodne sa rozvíja umenie a u tých, ktorí majú inú alternatívu vo vzťahu k vláde, a niekedy to preháňajú, už nie je vec odvahy vládu kritizovať, je to už len vec vkusu. Je to naprosto samozrejmé, že to rešpektujeme. Rešpektuje sa sloboda médií, rešpektuje sa sloboda konania politických subjektov. Nedošlo k žiadnym zásahom voči iným politickým subjektom.

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť maďarské politické strany: Ste podpísaní na návrhu na vyslovenie nedôvery vláde s tými istými, ktorí ešte pred pár týždňami volali na mocenský zásah v Komárne, že treba použiť silu. Ak to nie je pre vás memento, nevadí, potom neľutujte.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s ďalším vývojom politického systému, ide nielen o čistotu spoločnosti, ale musí dôjsť k nevyhnutnej zmene v klíme postoja strán ku štátu a k občanovi. Ak sa dnes toľko ľudí obracia a je ľahostajných k politike, vážení, to je náš spoločný neúspech, aj váš aj môj, aj keď z toho vyzerám ešte najlepšie / smiech v sále /, ale je to neúspech. Ľahostajný občan k veciam verejným je najväčšie nebezpečenstvo pre štát, ale tých máte už aj vo svojich voličských základniach. To nie je iba choroba naša, to je riziko štátu, to sa ďalej robiť nemôže. Stavať na rozklade spoločenského povedomia, rozklade záujmu o politiku, nie je politika budúcnosti, to je prehra štátu. Kto na tomto stavia, prehrá sám, potom nebude môcť vládnuť inak ako s pomocou policajtov. My zatiaľ sme nič také nepotrebovali, lebo sme mali dostatok dôvery ľudí.

Budete robiť dnes nejaké rozhodnutia. Rozmýšľajte dobre, čo bude po voľbach. Neprejudikujte stav, ktorý by nám takúto spoluprácu po voľbách sťažoval alebo znemožňoval.

Ktorí ste čo len trochu realistickí, viete, že tie voľby vyhráme. To je jedno, kedy budú. Nerobte záver, ktorý by vyvolal situáciu kvôli dnešnému úspechu na neúspech potom. Varujem vás a prosím vás o to.

Dovoľte vyjadriť ešte aj osobný postoj. Spolu s mojimi priateľmi a kolegami či už vo vláde, či v hnutí som dokázal to, čo sa niekoľko desaťročí alebo tisícročí nepodarilo nikomu zo Slovákov. Vien, ta ani jeden zo slovenských predstaviteľov, ktorí veľa chceli, nemali ľahký osud a neskončili dobre, ale si aj myslím, že všade inde existujú veci, pri ktorých nie je dôležitá funkcia a kto je na čele. Ak ide o vec záujmu národa a štátu, tak ho musí garantovať aj životom, nielen slovom a svojím postavením. To je povinnosť toho, kto chce byť na čele takéhoto veľkého pohybu. Kto na to nie je pripravený, nech doňho nejde. Tu sa nedajú rozdávať almužny v podobe privatizovaných projektov. Tu sa má pripraviť výstavba celej spoločnosti pre dvadsiate prvé storočie. Kto nemá takéto veľké ciele, nič veľké nedosiahne. Kto vidí osobný záujem, ako osoba bude odmietnutá. Kto nemá program rozvoja ako celku, zničí ho to. Ak sa mnohí hrniete, že byť tam a pozerať na to, čo je ďalej, hovorím vám, okrem prepadliská dejín za tým už nie je nič. Buď na tej hrane balancujete alebo prepadnete. Všetci, čo si myslite, že za tým ešte niečo je, je za tým jedna veľká posvätná vec - slúžiť celku a odovzdať mu všetko, čo je v nás dobré i zlé.

Som normálny človek a mám svoje chyby a svoje vady, mám predností, mám i nedostatky, každý je v niečom lepší, v niečom horší. Nikdy SOm sa nebránil vecnej kritike o tom, 60 nie je dobré, a vždy som sa snažil podnety, ktoré počujem aj od vás prijímať. Ak ich nebolo veľa, ktoré by sa dali aplikovať, neviňte z toho mňa. Štyri roky som neustále predmetom politického zápasu a neustáleho politického boja. Raz ma odvolával Havel, teraz zasa dáva podnet náš pán prezident. V tomto parlamente ste ma odvolávali poniektorí tí istí, teraz budete zase možno o tom rokovať a budete odvolávať. Nie je prijemné byť neustálym terčom najšpinavších a najprimitívnejších útokov, nie je príjemné znášať urážky, osočovania, veľa razy zlomyseľné a veľa razy len nekvalifikované, ta ste proti niečomu, čo inštinktívne cítite, ale nedovidíte. Nie je jednoduché takýmto životom žiť a takto tento údel znášať. Ak to robím, nerobím to preto, že potrebujem byť pri moci a nerobím to z túžby po moci. Robím to preto, že ma občania k tejto službe prizvali. Ich sa pôjdem pýtať ešte raz, či na chcú. Ak mi povedia áno, budem to robiť.

AK si myslíte a staviate na idey nejakého všeľudského porozumenia tým, že všetky strany budú vo vláde a všade bude pokoj, iba ten nepokoj, ktorý je medzi vami v parlamente, prenesiete do vlády, prenesiete do štruktúr štátu, zničíte ich. To nie je taký jednoduchý mechanizmus, ktorý by sa dal takto realizovať. Ak sa bojím koalície, ktorá by bola vo vnútri konfrontační, to nie preto, že sa chcem držať kresla predsedu vlády, to je preto, že nechcem, aby nám začali bojovať rezorty a štátna správa medzi sebou. Nechcem balkanizáciu tejto spoločnosti, nechcem nedorozumenia medzi občanmi, ktoré sú zasiate, ktoré by viedli k etnickým, sociálnym alebo akýkoľvek iným konfliktom. Kým som bol predsedom vlády nič také sa nestalo. Mohol som to urobiť len preto, že mi verili ľudia.

Pokiaľ ide o otázky chápania demokratičnosti a nedemokratičnosti riadenia a výkonu štátu, môžete mať tisíc názorov, môžete mať tisíc stanovísk, ale nám výsledky. Hodnoťte na iba za to, čo som urobil, nehodnoťte ma za to, čo ste si mysleli, že som možno urobiť mal a čo v danej situácii možné nebolo. Situácia, ktorá bola vo vláde, viedla k tomu, že sme sali jeden jediný spoločný cieľ: horúčkovitú otázku služby štátu. Ak boli čo mnou vo vláde ľudia, ktorí tam prišli na moje pozvanie a z ktorých si Každý jeden musel získavať dôveru občanov, prosím vás, správajte sa k týra ľuďom s úctou. Tí vám v ničom nepoškodili a dali váre a štátu všetko, čo mohli. Dávali zdravie, dávali osobný záujem, dívali svoje rodiny, už majú len svoje životy. Dali všetko. Nie je veľa takých politikov, ktorí to všetko sú ochotní dať. Rozhodnite akokoľvek, som hrdý na to, že som mohol s nimi robiť. Sú to statoční ľudia. Ak by som zostavoval vládu v budúcnosti, drvivá väčšina z nich v nej bude.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s vývojom a postojom dnes, možno veľa vojen prehrať, ale v histórii je jeden čas, ja to nazývam "čas spravodlivosti", čas, ktorý odbíja svoju mieru každému z nás. Ten čas má v sebe skrytú veľkú pravdu. Máme ho v živote všetci nadelený rovnako a hodnotiť, nás bude on. Takže, neurobte dnes nič, čo poškodí štátu, neunáhlite sa ku kroku, pri ktorom budete vládu odpisovať len preto, že jej členovia nepochádzajú z vašich radov. Ako som rád a hrdý na to, že ste sa stali parlamentom Slovenskej republiky ako štátu, ste prvým parlamentom, tak som rád a hrdý na to, že je to prvá vláda tohto štátu. Ak môžme, uveďme to do súladu, aby obežnice ústavných orgánov harmonizovali a nešli proti sebe. Ak Môžeme, dajme ľuďom kultúru dialógu, dajme krajine pokoj a občanovi úctu. Ak môžeme, spojme sa v tom, že budeme politicky rôzni, ale budeme každý tam, kde môžeme pomáhali oživovaniu hospodárskeho a sociálneho systému. Tam je práca pre kresťanských demokratov i pre každého iného. V aktivitách vás nikoho nebrzdíme. Naopak, my máme málo aktivít. Ak môžeme, hľadajme cestu dohody v tom, že Slovenská republika využije obrovský potenciál, ktorý má. Premárnili túto šancu, ktorú máme, je nezodpovedné, pretože druhý raz by nemusela prísť nie o tisíc rokov, nemusela by prísť nikdy.

Nemal som a nemám iný záujem, ako záujem tohoto štátu. Nemusíte, a bolo by nedobré, keby ste so mnou súhlasili. Bol som tvrdý v diskusiách. Viete, že väčšinu slovných súbojov som vyhrával, ale preto nemôžete hovoriť, že som bol voči vám zlý.

Pokiaľ ide o otázku budúcnosti Slovenska, ak bude prejavená a zachovaná základná demokratická podstata jeho existencie, slobodná vôľa občanov, som optimista, ak bude, táto potlačená, som veľkým, veľkým pesimistom. Poznám tento štát dôkladne, poznám každú súčiastku jeho mechanizmu, všetko, čo sme naladili, nedoladili alebo nedoriešili, poznám jeho smerovania, poznám jeho silu. Verím ľuďom, a im a pred nimi preukážte aj svoju vieru. Riešenia nikdy nie sú len jedno a len druhé, ale najhoršie riešenia sú radikálne. Zvážte, čo urobíte.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som poďakoval pánu premiérovi za vystúpenie s tým, že je už skoro 13. 30 hodín, takže si urobíme prestávku do 16. 00 hodiny.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Predtým, ako uzavriem rozpravu K tomuto bodu, pýtam sa, či má ešte niekto pripravené vystúpenie. Pán podpredseda Weiss sa hlási do diskusie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

pozorne sme si vypočuli prejav pána premiéra a nenašli sne v ňom nejaké zásadne nové momenty. Preto ho nechcem zoširoka komentovať a pokladám za zbytočné vracať sa aj k včerajšej a predvčerajšej diskusii, pretože o jej obsahu si mohli urobiť obraz občania pri televíznych obrazovkách aj poslucháči rádioprijímačov. To podstatné, čo tu pre Stranu demokratickej ľavice zaznelo, bola jedna ponuka, viete, na ktorú myslím. Odpovedám na ňu takto: Pán premiér, boli by sme ochotní ísť do dočasnej vlády do volieb bez Slovenskej národnej strany, ak sa vašou abdikáciou vytvoria podmienky pre zásadnú rekonštrukciu vlády. Pán premiér, urobte to pre Slovensko. Ak túto ponuku neprijmete, klub poslancov Strany demokratickej ľavice bude hlasovať, za vyslovenie nedôvery vám ako premiérovi.

Ďakujem za pozornosti. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ak sa nikto nehlási, chcem vás upozorniť, pani poslankyne a páni poslanci, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenia nedôvery vláda alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Včera sme si schválili, že o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky budeme hlasovať tajne.

Pristúpime X tajnému hlasovaniu. Na hlasovacom lístku bude uvedené "hlasujem za vyslovenie nedôvery", druhá veta "proti vysloveniu nedôvery". Pri úprave hlasovacieho lístka budeme postupovať tak, že poslanec ponechá na hlasovacom lístku tú alternatívu, za ktorú hlasuje. Alternatívu, za ktorú nehlasuje, vodorovne prečiarkne. Iná úprava hlasovacieho lístku alebo ponechanie oboch alternatív sa považuje za neplatné hlasovanie.

Pán poslanec Mikloško má faktickú poznámku. Poslanec F. Mikloško;

Pán predseda, prosím vás, keďže obidvaja naši overovatelia sú v cudzine, aby sme mohli doplniť miesto pána Poliáka pána Hrušovského a miesto pána Figeľa pána Masarika. Samozrejme, že treba o tom hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

O tomto návrhu budeme musieť hlasovať. Myslím si, že môžme hlasovať o obidvoch poslancoch naraz. Miesto chýbajúcich poslancov KDH, ktorí sú overovateľmi, navrhoval pán poslanec Mikloško pána Hrušovského a pána Masarika.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 140 poslancov.

Budeme hlasovať, aby overovateľmi pre dnešné hlasovanie boli pán Hrušovský a pán Masarik. Kto je za? Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Schválili sme návrh pána poslanca Mikloško.

Keďže máme zvolených a doplnených overovateľov, prosím, aby rozdali hlasovacie lístky a začneme tajné hlasovanie. Prosím, pani overovatelia.

Najskôr budú hlasovať overovatelia, potom páni poslanci a pani poslankyne.

Pýtam sa, či si každý z prítomných zobral hlasovací lístok.

Konštatujem, že nikto sa nehlási, že nemá hlasovací lístok. Prosím, páni overovatelia, môžete spočítať hlasy. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlásime výsledky tajného hlasovania. Prosím, povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania.

Poslankyňa B. Guldanová:

Ctená Národná rada, vážený pán predseda,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Na hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi bolo poslancom vydaných 82 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo odovzdaných 80 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný. Hlasovací lístok neodovzdal l poslanec.

Za návrh na vyslovenie nedôvery Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky, hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu na vyslovenie nedôvery Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky, hlasovali dvaja poslanci.

Overovatelia konštatujú, že Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády, bola vyslovená nedôvera.

Podpísaní sú 10 overovatelia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda HR SR I. Gašparovič: Ďakujem.

Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

teraz by sme mali pristúpili k schváleniu návrhu programu 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pod bodni

4 až 27, ako sú uvedené v pozvánke, pretože body 1 až 3 programu 27. schôdze Národnej rady slovenskej republiky sne už prerokovali.

Pán poslanec Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

predkladám procedurálny návrh, aby sme zaradili ďalší bod programu, pretože postupne odkrajujeme z programu 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda aby sme zaradili ako ďalší bod programu návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, ktorý bol podaný vo štvrtok tohto týždňa, a aby sme po zaradení tohto bodu prerušili 27. schôdzu do stredy budúceho týždňa a začali týmto bodom programu ako prvým, potom schválili ostatné body programu a pokračovali v rokovaní 27. schôdze.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je to procedurálny návrh, o ktorom dám hlasovať. Alebo sa chcú poradiť kluby ostatných strán? Nie, dávam hlasovať.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ftáčnika, aby sme najskôr schválili bod - predložený nový návrh zákona o skrátení volebného obdobia a po odhlasovaní tohto bodu prerušili schôdzu do stredy do 10. 00 hodiny?

Prosím, kto je za?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika sme schválili,

To znamená, že budeme hlasovať o druhej časti jeho návrhu. /Šum v sále. / Návrhu pána Ftáčnika sme vyhoveli.

Ďakujem. Dovidenia v stredu o 10. 00 hodine.

Štvrtý deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 16. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážená pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.

Ďakujem. V sále je prítomných 136 poslancov.

Prosím, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Pán predseda, neviem, nakoľko to môže ovplyvniť hlasovanie, ale na mojom nieste mi nesvieti kontrolka.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme pokračovať ďalej, ale v priebehu rokovania poprosím technikov, aby sa na to pozreli, či to funguje alebo nefunguje.

Pán poslanec Pittner, chcem vás poprosiť, pokiaľ bude hlasovanie, aby ste hlasovali zdvihnutím ruky a uvidíme počet hlasov. Môžeme sa tak dohodnúť?

Poslanec L. Pittner: Áno.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

po dohode s podpredsedami Národnej rady a v politickom grémiu navrhujem program pokračovania 27. schôdze ako vám bol dnes rozdaný. Pod čiarou návrhu programu máte uvedené návrhy zákonov podané predchádzajúcou vládou Slovenskej republiky. Je potrebné, aby sa nová vláda vyjadrila, či si ich osvojuje, teda či ich možno zaradiť, do programu tejto alebo niektorej ďalšej schôdze, alebo či tieto zákony nemieni vôbec predložiť. Mám pripravený list pre novú vládu, kde jej asi v tejto forme oznamujem, čo s týmito zákonmi, ako sa Národná rada stavia k týmto zákonom, ktoré predložila bývalá vláda.

Pýtam sa, či súhlasíte s návrhom programu na rokovanie 27. schôdze ako ho máte predložený, alebo chcete do neho doplniť niektoré nové body? Pokiaľ schválime program, schôdza sa preruší do zajtra do 10. 00 hodiny a budeme pokračovať potom prvým bodom programu tak, ako sme si to odhlasovali, zákonom o skrátení volebného obdobia.

Takže prosím, má niekto návrh? Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vítaný pán predseda,

pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

pani poslankyňa a páni poslanci,

na začiatku 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dňa 15. 12. 1993 som navrhol doplniť program rokovania o poslanecký návrh zákona o protikomunistickom odboji, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 294. Tento procedurálny návrh nezískal potrebný počet hlasov poslancov. Pretože vecnému prerokovaniu tohto návrhu v parlamente bráni výlučne politická obštrukcia, v dôsledku čoho je na druhej strane popieraná ústavou zakotvená zákonodarná iniciatíva poslancov, dovoľujem si tento procedurálny návrh predniesť opätovne.

Aj keď do istej miery chápem postoj časti politických síl zastúpených v parlamente, ktoré nesúhlasia s týmto návrhom zákona z ideologických, osobných alebo vecných dôvodov, ale pravdu povediac nechápem, prečo títo bránia vecnému prerokovaniu návrhu zákona o protikomunistickom odboji na pôde parlamentu. Všetky výhrady proti tomuto návrhu zákona predsa môžu poslanci predniesť v samotnej parlamentnej rozprave. Vecné pripomienky môžu byť formou pozmeňovacích návrhov akceptované a ideologický, prípadne osobný nesúhlas s návrhom zákona ako takým sa dá prejaviť pri hlasovaní o zákone ako celku.

Význam meritórneho prerokovania tohto návrhu zákona narastá aj tým, že X. volebné obdobie poslancov sa pomaly kráti a do jeho skončenia by sme si mali vyčistiť stôl vlastne od všetkých podaných a zatiaľ neprerokovaných návrhov zákonov. Dovolím si podotknúť, že tento návrh zákona bol riadne doručený do Národnej rady Slovenskej republiky 9. 8. 1993, teda pred viac ako siedmimi mesiacmi.

Vážený pán predsedajúci, navrhujem preto, aby poslanecký návrh zákona o protikomunistickom odboji, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 294, bol prerokovaný na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 8 s tým, že ak tento procedurálny návrh získa potrebný počet hlasov, bude potrebné prerokovať tlač číslo 294 vo zvyšných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v priebehu tejto schôdze. Prerokovali ho zatiaľ, podľa mojich vedomostí, tri výbory.

Na záver si dovolím uviesť osobný názor. Prerokovanie a schválenie návrhu zákona o protikomunistickom odboji je, podľa môjho názoru, v dnešnej dobe významnejšie ako po novembri 1989.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Ďalej bol s pozmeňovacím návrhom pripravený pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík;

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

predkladám návrh, aby ako bod číslo 4 bol zaradený na rokovanie pléna Národnej rady a dodatočne pridelený, pokiaľ sa tak už nestalo, výboru pre zdravotníctvo, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru a ústavnoprávnemu výboru návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 325 z roku 1993 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov, ktorý je vypracovaný a predložený ako tlač číslo 442. Tento zákon alebo táto novela zákona o štátnom rozpočte rieši pokračovanie vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku po 1. 4. 1994 tak, ako to uvádzal zákon o štátnom rozpočte na rok 1994.

Druhý pozmeňovací návrh pre program 27. schôdze mám zaradiť ako bod 9 materiál, ktorý je ako návrh zákona o sociálnom fonde, ktorý som predložil dnes pánu predsedovi a organizačnému odboru, ktorý je evidovaný ako tlač číslo

450. Tento návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde rieši naplnenie generálnej dohody uzatvorenej pre rok 1994 a je v určitej korešpondencii s materiálom, ktorý predložila vláda. Je uvedený v zozname materiálov pod čiarou tohto programu ako tlač číslo 445.

Ďakuješ. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej bol prihlásený pán poslanec Gaulieder, potom pani poslankyňa Keltošová.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

dovolil by som si požiadať o preradenie bodu 9 - správa vyšetrovacej komisie o objasnení skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii - pred písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Keltošová, potom pán poslanec Plesník, potom pán poslanec Chamula.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predseda, navrhujem, aby obidva návrhy zákonov, o Ktorých hovoril pán poslanec Jakubík, neboli zatiaľ prerokovávané, pretože sú to vládne návrhy zákonov, neboli prerokovávané vo výboroch - a logicky, ak to boli vládne návrhy, musí si ich nová vláda osvojiť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Plesník. Pán poslanec Jakubík má predtým faktickú poznámku.

Poslanec P. Jakubík;

Návrhy, ktorá som predkladal do programu rokovania 27. schôdze, sú poslanecké návrhy a nie vládne návrhy - tlače 442 a 450.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 3. marca 1994 bol vrátený zákon zo 17. februára 1994, zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92 z roku 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265 z roku 1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Odporúčam, aby opätovné prerokovanie tohto zákona bolo zaradené za bod 7 - návrh skupiny poslancov, teda táto tlač číslo, 438 a zároveň, aby bol pridelený na prerokovanie jednotlivým výborom pred ich prerokovaním.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som aj ja navrhol zmenu programu a požiadal o zaradenie tlače číslo 352, teda novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 71 z roku 1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89 z roku 1993 Zb. Svoj návrh odôvodňujem nasledovne: Ústavnoprávny výbor na zasadnutí 2. marca 1994 prerokoval tento poslanecký návrh na novelu zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorá sa týka oslobodenia od platenia súdnych poplatkov účastníkov v retribučných sporoch, teda v sporoch o vydanie majetku. Tento poslanecký návrh sme predložili ešte v októbri 1993 a podpísali ho 15 poslanci zo všetkých poslaneckých klubov.

Ústavnoprávny výbor súčasne odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby tento bod programu bol zaradený na túto 27. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Predpokladáme, že do programu dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sa tento návrh novely nedostal nedopatrením. Pretože ide o návrh, ktorý už takmer trištvrte roka nebol zaradený do programu a je mimoriadne aktuálny, aby sa druhýkrát nerobili krivdy voči občanom Slovenskej republiky, navrhujem tento návrh novely zákona číslo 71 z roku 1992 Zb. zaradiť do programu tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod číslo 10.

Pripomínam, že ide len o úpravu, ktorá nie je náročná na čas pri prerokovávaní, pretože Národná rada Slovenskej republiky len potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 25. 3. 1993, ktoré bolo nedopatrením derogované novelou zákona číslo 150/1993.

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste tento nás návrh podporili a aby táto novela zákona bola zaradení do tohto programu Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom číslo 10.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský;

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

na minulej schôdzi sme pod tlačou číslo 394 schválili návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Pán prezident Slovenskej republiky vrátia tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade, a preto by som vás prosil, pán predseda, aby bol tento vrátený návrh zákona zaradený na túto schôdzu ako bod číslo 8.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Pribula. Poslanec I. Pribula:

Pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som navrhol zaradiť ako bod 5 programu prerokovanie činnosti a o kontrole Najvyššieho kontrolného úradu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tonu celkom nerozumiem, pán poslanec. To nám má kontrolný úrad tu podať správu?

Poslanec I. Pribula:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že snáď nie. Pán poslanec, vyzval som kontrolný úrad listom, kde žiadam na základe zákona, ústavy, aby mi podal správu o činnosti. Túto správu o činnosti zaradujem na ďalšiu schôdzu.

Poslanec I. Pribula:

Nie, netýka sa to správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ale na základe vážnych upozornení vyplývajúcich z interpelácii, ktoré odzneli na minulej schôdzi Národnej rady, žiadané niektoré vysvetlenia k týmto interpeláciám.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Potom to zaradíme do interpelácií, to bude komplikované. Pán poslanec, myslím si, že keďže má tento úrad podať podľa zákona správu, je logické, aby sme si túto správu vypočuli a potom môžu naše reakcie vychádzať k tejto správe, prípadne aj k iným veciam, o ktorých možno chcete hovoriť.

Ďalej sa hlási pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou a potom pán poslanec Kóňa.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem spresniť vystúpenia pána poslanca Pribulu. /Prejav nesúhlasu v sále. / Tak to berte ako môj nový návrh. V poriadku, dávam svoj nový návrh. /Potlesk. / Ďakujem poslancom HZDS, prvýkrát od roku 1992 som od nich dostal potlesk.

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Nie je pravda, pán poslanec, ja som vám tlieskal viackrát.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, máme veľmi vážne materiály a dôkazy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Považujeme ich za tak vážne, že žiadané, aby o tejto veci sa rokovalo ako o samostatnom bode, teda ako o bode číslo 5. Prosím, aby sme o tom hlasovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neviem, či by sme to potom nemali zaradiť do výborov. Prosím, takto budem definovať váš pozmeňovací návrh.

Ďalej sa hlásil pán poslanec Kóňa, potom pán poslanec Duka.

Poslanec H. Kóňa:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

predkladám vám návrh na zaradenie ďalšieho bodu programu, a to je návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie

Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Tento návrh bol spracovaný aj na základe stanoviska Bankovej rady zo 14. marca, ktorá vo svojom stanovisku konštatuje, že - citujem: "Viceguvernér Marián Tkáč poverený jej riadením urobil chybný krok, keď dostatočne a včas nevyužil odborné útvary banky na komplexné preverenie kvality obchodu a zváženia možného rizika. " Týka sa to tej známej zmenky.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi. Poslanec Á. Duka-Zólyomi;

Vážená Národná rada,

navrhujem vypustiť bod 10 programu tohto znenia: "Informácia generálneho prokurátora Slovenskej republiky o podnete týkajúcou sa zriadenia Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci. " Na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pán predseda Gašparovič oznámil poslancom, že generálny prokurátor zaslal svoje odborné právne stanovisko týkajúce sa zriadenia Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci pánu poslancovi Chamulovi. Nakoľko menovaný pán poslanec žiadal generálneho prokurátora Slovenskej republiky o informáciu v tejto veci, pokladane z hľadiska Národnej rady tento problém za uzavretý, ukončený, a nemali by sme sa k nemu opätovne vrátiť. Takže navrhujem stiahnuť tento bod programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec, pokiaľ si pamätám, tak to bolo skutočne tak, že som oznámil, že generálny prokurátor oznámil pánu poslancovi Chamulovi výsledok s tým, že pán poslanec Chamula povedal, že nie je spokojný a že žiada tento bod zaradiť na ďalšiu schôdzu. Nech sa vyjadrí pán poslanec Chamula, ale takto mám záznam z poslednej schôdze.

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

trvám na svojej žiadosti, pretože písomné oznámenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepokladám za celkom hodnoverné, pretože nejasne, nekomplexné mi odpovedá na moju žiadosť. Myslím si, že tento problém by sa mal vysvetliť do detailu. Takže, z tohto dôvodu, a aby bol pre každého pochopiteľný a zrozumiteľný, žiadam, aby sa k tomu vyjadril pán generálny prokurátor.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ak dovolíte, ak nemá nikto ďalší návrh, prihlásil by som sa aj ja s návrhom na zmenu programu, a to v dvoch prípadoch. Navrhujem, aby sme zaradili na túto schôdzu ešte návrh skupiny poslancov na prerokovanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác. To je tlač číslo 443. Ďalej by som navrhoval zaradiť, na prerokovanie návrh tiež skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 390/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, a to v znení zákona 312/1992 Zb. a zákona

číslo 492/1992 Zb. To je tlač číslo 349. To je len jeden riadok, týka sa zmeny dátumu, pokiaľ ide o odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu. Takže, toto sú dva moje doplňovacie návrhy. Vidím, že už nemá nikto iné, tak by sme pristúpili k hlasovaniu o zaradení návrhov, ktoré boli prednesené.

Prvý pozmeňovací návrh do programu predniesol pán poslanec Brňák. Týka sa návrhu zákona poslancov, tlač číslo 394, ktorý sa týka protikomunistického odboja. Žiada, aby bol zaradený na túto schôdzu ako bod číslo 8.

Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 141 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brňáka sme na túto schôdzu do programu nezaradili.

Druhý návrh predniesol pán poslanec Jakubík. Týka sa tlače 442. Je to zákon o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov. Obdobný zákon predložila aj vláda, tlač číslo 444. Návrh predkladám vláde, aby k nemu zaujala stanovisko. Budeme hlasovať o tom, či ho zaradiť teraz, alebo až spolu s vládnym návrhom.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 143 poslancov.

Kto je z to, aby sme zaradili tento návrh zákona na rokovanie?

Za návrh hlasovalo 130 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tlač číslo 442 zaraďujeme na rokovanie ako bod 4 programu na 27. schôdzu.

Ďalej na pozmeňovací návrh pán poslanec Jakubík, aby ako bod číslo 9 bol zaradený do programu návrh pod číslom tlače 450. Ide o tvorbu sociálneho fondu. Tu takisto obdobný zákon predložila vláda Slovenskej republiky, čiže je medzi tými návrhmi, ktoré predkladám vláde, aby ich zvážila, či si ich osvojí a predloží ich alebo nie.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 145 poslancov.

Kto je za to, aby sme tento bod zaradili do programu terajšej schôdze?

Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali a bude zaradený do programu ako bod číslo 9.

Ďalej mal pozmeňovací návrh pán poslanec Gaulieder, ktorý žiada, aby sprava vyšetrovacej komisie o objasnení skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii bola preložená pred bod programu, ktorý máme pod číslom 16 - písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 145 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh poslanca Gauliedera?

Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

Kto j* proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že aj túto zmenu, ktorú navrhol pán poslanec Gaulieder, sme schválili.

Ďalším pozmeňovacím návrhom na zmenu programu je návrh poslanca Plesníka, ktorý žiada, aby ako bod 7 bol zaradený vrátený návrh zákona, tlač číslo 438. Týka sa to zákona o prevode majetku, atď. Budeme hlasovať o tejto zmene programu.

Prosím, prezentujeme sa. prezentovalo sa 144 poslancov.

Kto je za to, aby sme zaradili tento návrh pána Plesníka ako bod číslo 7?

Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, za tento návrh sme prijali a bude zaradený ako bod 7 programu tejto schôdze.

Ďalšiu zmenu navrhol pán poslanec Chamula, ktorý žiada tlač 352 - ide o zákon číslo 71/1990 Zb. a zákon číslo 69/1993 Z. z. - zaradiť ako bod číslo 10. Ide o úpravu súdnych poplatkov v prípadoch majetkovej reštitúcie.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 142 poslancov.

Kto je za to, aby sme tento návrh pána poslanca Chamulu zaradili ako bod číslo 10?

Za návrh hlasovalo 132 poslancov.

Kto je proti?

Proti nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Môžem konštatovať, že aj tento návrh zaraďujeme na prerokovanie dnešnej schôdze ako bod číslo 10.

Ďalej navrhol zmenu programu poslanec Hrušovský, ktorý žiada, aby tlač číslo 394 - je to návrh zákona, ktorý je vrátený prezidentom republiky a týka sa prokurátorských a čakateľských platov prokurátorov - sme zaradili pod bod číslo 8.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 143 poslancov.

Kto je za to, aby sme zaradili tento návrh?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Môžem konštatovať, že aj tento návrh bude zaradený na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalší návrh predniesol pán poslanec Pribula spolu s pánom poslancom Mikloškom a má sa týkať - pán poslanec Mikloško, ja to neviem naformulovať.

Poslanec F. Mikloško:

Bod číslo 5 - prerokovanie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

A zaradiť ako bod číslo 5. Poslanec F. Mikloško:

Treba to zaradiť na program, ak plénum rozhodne, a potom to, samozrejme, môže byť prerušené a ísť do výborov. To už je jedno, technický postup sa dohodne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Prokeš;

Vážený pán predseda, dovolím si spýtať sa, či je predložený nejaký materiál, o čom budeme rokovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, keď tento návrh prednášal pán poslanec Pribula, upozornil som, že na budúcej schôdzi sa bude prerokúvať správa kontrolného úradu, ktorá vyplýva z jeho povinnosti plynúcej z ústavy. Napriek tomu tento návrh bol daný a musím dať o ňom hlasovať. Záleží od vás, či ho prijmete aj tak, keď k tomuto nie sú žiadne materiály.

Faktickú poznámku má pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predpokladám, že Národná rada je parlament demokratického štátu, a je velkou otázkou, ako môže hlasovať niekto za zaradenia takého materiálu, Ktorého obsah nepozná.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážená pani poslankyňa, samozrejme, že tento parlament je parlamentom demokratického štátu, doteraz sme to vždy odtiaľ bránili - z tých zadných lavíc. Preto aj teraz to chceMe, samozrejme, brániť. Predpokladám, že bude taký postup, že sa prečíta to, čo som povedal, že sú vážne dôvody a podozrenia z činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Samozrejme, že v tej chvíli sa vám rozdá materiál, ktorý bude tu prečítaný, môže sa tým zaoberať výbor a prípadne sa z toho urobí záver. Ale tu z tohto miesta budú prečítané dôvody, až potom dostanete materiál, už som to v zdôvodnení povedal.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktickú poznámku Ká pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Povedzme, že by sme obišli poslancov, že nedostanú ten materiál, ale vidí sa mi, že pán poslanec Mikloško sa jasne vyjadril, že už toho majú hodne nazbieraného, atď. atď. Myslím si, že aspoň ten, koho idú obviňovať, by sa mal zoznámiť, aby vedel, o čom bude hovoriť. Myslím si, že keď už máme pokračovať v obhajovaní demokracie z týchto zadných lavíc, my zasa tvrdíme, že ju naozaj budeme obhajovať. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktickú poznámku ma pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som sa spýtať, kto je predkladateľom toho materiálu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nikto nie je predkladateľom, pretože taký materiál Národná rada nedostala. Faktickú poznámku má ešte pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

stáva sa v krátkej dobe pravidlom, že nám je opätovne predložené niečo, čo tu bude najprv prečítané a potom ho

dostaneme ako materiál. Takto sa stalo, ako dobre viete, aj so správou pána prezidenta. A sami dobre viete, a myslím, že aj teraz počujete, vážený pán Mikloško, čo sa teraz v tejto republike z toho stalo. Odporúčam, aby sme sa z takýchto praktík poučili, a keďže sme parlament demokratickej republiky, aby sme si dali na tieto správy čas a predložili to takým postupom, ako je to v demokratických parlamentoch zvykom.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte faktickú poznámku má pán poslanec Ľupták a potom pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec I. Ľupták:

Snáď by som povedal ešte to, že sa nedeje nič nezvyklého v tomto parlamente, lebo na takéto maniere za vlády pána Mikloško sme boli zvyknutí, a pán Mikloško sa zase dostal do predných lavíc, čiže musíme si na to zvykať. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, táto snemovňa opakovane ma na svojom programe body, ku ktorým nie je predtým písomná sprava. V predloženom návrhu programu máme hneď tri takéto body - správa o Mestskej univerzite v Kráľovskom Chlmci, správa o Indiagate a všeobecná rozprava. To znamená, že teraz je navrhnutý štvrtý takýto bod - diskusia o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Nie je k tomu žiadny písomný materiál.

Ak tento bod bude schválený, bude diskusia a na základe diskusie bude urobený nejaký záver - či taký, že sa diskusia preruší a postúpi sa na rozhodovanie výborom, alebo snemovňa nejakým spôsobom rozhodne. Ale samotný fakt, že nie je predložený písomný materiál, nie je dôvodom na odmietnutie zaradenia tohto bodu do programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, Indiagate alebo ako sme to nazvali, je už niekoľkomesačná záležitosť a k tomu sú priebežné informácie. Ale prosím, aby sme o tom už nediskutovali. Je tu návrh, o ktorom, či chceme či nechceme, musíme hlasovať.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že pán poslanec Čarnogurský ako fundovaný právnik by mal rozlišovať, čo je správa o činnosti a správa o prešetrení. To sú dve veci vzájomne od seba odlišné. Správa o prešetrení, myslím si, nemusí byť predložená, pretože ju prešetruje generálny prokurátor, a generálny prokurátor sa má k tejto skutočnosti vyjadriť. A správa o činnosti je iná vec.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková sa hlási  faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Aibeková:

Mám iba kratučký dovetok. Pán poslanec Čarnogurský, predsa tento parlament zvolil komisiu, ktorá bola poverení zaoberať sa vyšetrovaním tzv. Indiagata. A to je výsledok vyšetrovania tej komisie na etapy. Je to rozdiel. Veľmi správne dal otázku pán poslanec Gaulieder, kto chce tú správu predniesť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Ja mám dodatok k tomuto dodatku. Bol som volený za člena tohto parlamentu ako poslanec a nie som ochotný tu robiť člena inkvizičného súdu. Budem za zaradenia tohoto bodu vtedy, keď pán poslanec Čarnogurský mu bude predsedať, čo iste urobí rád.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

vo vystúpení pána poslanca Pribulu som si vypočul, že tu neboli zodpovedané, a myslím si, že je aj spor, či sali a mohli byť zodpovedaná, interpelácie na adresu Najvyššieho kontrolného úradu. To by mohli byť tie písomné podklady, ktoré by poslanci dostali, pretože tam vystúpili konkrétni poslanci na adresu Najvyššieho kontrolného úradu. Ústava presne neupravuje, či sa má poslanec právo obrátiť alebo neobrátiť. Táto rozprava by mohla byť priestorom, kde by sme o týchto problémoch, na ktoré sa poslanci snažili upozorniť formou interpelácie, diskutovali formou rozpravy. Písomným podkladom by mohli byť práve tie podklady, s ktorými vystúpili konkrétni poslanci, nepamätám si ich mená, a upozornili na nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Takže, aj toto by mohol byť postup, ako by sme mohli zvládnuť prerokovanie tohto bodu.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Lenže podľa tejto vašej interpretácie potom by to išlo do všeobecnej rozpravy. Ale, prosím, musíme nechať hlasovať, tak, ako bolo navrhnuté. Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,

síce veľmi oceňujem snahu pána poslanca Ftáčnika, ale

všetko je to v polohe "by mohla" - podmieňovacej. Myslím si,

že ak niekto predkladá akýkoľvek návrh tejto snemovni, mal by k tomu predložiť aj materiály.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Vykladačmi zákonov spravidla sú tu poslanci za Stranu demokratickej ľavice, a čudujem sa, že nevyšli s praktickou argumentáciou výkladu, v ktorom, podlá mojich právnych vedomostí, predseda Najvyššieho kontrolného úradu nie je členom vlády, poslanec ho teda nemôže interpelovať. V zmysle zákona

o Najvyššom kontrolnom úrade podáva tejto snemovni správu. Vážení, čo vlastná chcete? Ak mi to niekto povie, potom som ochotný hlasovať, ak nie, robíme niečo, čo je protizákonné. A všetci sme sľubovali, že si budeme ctiť zákony. Porušujeme ich. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Dám odpoveď pánu Michelkovi čo chcú - odvolať predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Je to jasné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 144 poslancov.

Kto je za to, aby sne zaradili spoločný návrh pána poslanca Pribulu a Miklošku na rokovanie tejto schôdze? Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili aj túto zmenu programu.

Ďalej pán poslanec Koňa navrhuje zaradiť na prerokovanie 27. schôdze ako nový bod návrh, ktorý je daný vládou, na odvolanie viceguvernéra pána Tkáča.

Prosím, budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 137 poslancov. Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh na zaradenie do programu sme schválili.

Ďalší návrh predniesol pán poslanec Duka-Zólyomi - vypustiť, bod 10. Týka sa to informácie generálneho prokurátora ohľadne Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci. Chcem sa spýtať pána poslanca Duka-Zólyomiho, či máme o ton hlasovať, keďže to je do programu zaradené, lebo pán poslanec si to žiadal a my sme to schválili.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Trvám na svojom návrhu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Trváte na tom? Budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 143 poslancov.

Kto je za vyradenie tohto bodu z programu?

Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh poslanca Duka-Zólyomiho neprešiel.

Ďalej SOB predniesol dva návrhy na zaradenie do programu ja, a to návrh skupiny poslancov na doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác. Je to tlač 443.

Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 144 poslancov.

Kto je za, aby sme zaradili tento návrh?

Za návrh hlasovalo 134 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali a bude prerokovaný na tejto schôdzi.

Ďalej som dával návrh na zaradenie na túto schôdzu - doplnenia zákona číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií. Je to tlač číslo 349.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 144 poslancov.

Kto je za to, aby sme tento návrh zákona prerokovali na tejto schôdzi?

Za návrh hlasovalo 141 poslancov.

Kto je proti?

Proti nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sú to všetky zmeny a doplnky na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme hlasovať o programe ako celku.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 144 poslancov.

Kto je za tento program?

Za návrh hlasovalo 134 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme program 27. schôdze národnej rady Slovenskej republiky schválili.

Faktická poznámka - pán podpredseda parlamentu. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

len formou faktickej pripomienky chcem upozorniť na typickú tvár politiky. Ktorú nám predvádza HZDS. /Prejav nesúhlasu v sále. / Tí, ktorí tak ohnivo vystupovali pri Najvyššom kontrolnom úrade, že nemajú materiály, a zdôvodňovali to demokraciou, bez toho, že by poznali materiály k odvolaniu pána Tkáča, bez toho, že by vedeli, že dnes výbor nerozhodol o zaradení tohto bodu, kľudne zatlačili "za". Je to typickí ukážka dvojtvárnej politiky.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem len povedať pánu podpredsedovi, že nehlasovali len poslanci HZDS a SNS, hlasovali aj poslanci iných klubov.

Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Letko:

Vážený pán predseda,

dovoľte mi krátku poznámku. Očakával som, že pán podpredseda Černák vystúpi tak, že sa v non prebudilo svedomie a vzdá sa svojho miesta podpredsedu, ktoré mu nepatrí, pretože na základe dohôd toto miesto patrilo Slovenskej národnej strane a on už nie je predsedom Slovenskej národnej strany. Preto som veľmi sklamaný, že vystúpil iba na obhajobu svojho rodinného príslušníka. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

pána Černáka ako človeka si nesmierne vážim, lebo aj ja by som z tohto postu vždy vystúpil na obranu svojho švagra.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslanci, pani poslankyne, pristúpime k p r v é n u bodu programu, ktorým je

Návrh na voľbu poslanca Michala Pridalu do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložil ho klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a navrhuje, aby bol zaradený do národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 141 poslancov. Kto je za takto predložený návrh? Za návrh hlasovalo 133 poslancov. Kto ja proti? Proti nie je nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie, že podľa í 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov sme zvolili poslanca Michala Pridalu za člena národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Druhým bodom programu je

Návrh na voľbu poslancov Vladimíra Mečiara. Oľgy Keltošovej. Kataríny Tóthovej. Mariána Andela a Jozefa Prokeša do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Mandát týchto poslancov a poslankýň sa podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej neuplatňoval, nakoľko boli vymenovaní za členov vlády Slovenskej republiky. Tým, za vláda 14. marca 1994 odstúpila, začína sa mandát uvedených poslancov uplatňovať znova. Náhradníkom som túto skutočnosť písomne oznámil.

Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje pána Vladimíra Mečiara zvoliť do ústavnoprávneho výboru, pani Katarínu Tóthovú do ústavnoprávneho výboru, pani Oľgu Keltošovú do výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. To je návrh HZDS, potom budeme hlasovať o druhom.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 142 poslancov. Kto je za takto predložený návrh? Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Kto je proti? Proti nie je nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

Konštatujem, že podlá § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národne rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov sme tieto návrhy schválili.

Ďalej klub poslancov Slovenskej národnej strany navrhuje pána poslanca Mariána Andela zvoliť, za člena výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru a pána Jozefa Prokeša zvoliť za člena výboru pre privatizáciu.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 142 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, že podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacou poriadku v znení neskorších predpisov zvolila pána poslanca Vladimíra Mečiara za člena ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňu Katarínu Tóthovú za členku ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňu Oľgu Keltošovú za členku výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, pána poslanca Mariána Andela za člena výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru a pána poslanca Jozefa Prokeša za člena výboru pre privatizáciu.

Vážené pani poslankyne a pani poslanci,

podľa dohodnutého programu na grémiu za účasti podpredsedov sme sa dohodli, že po schválení týchto bodov programu o ostatných bodoch programu budeme rokovať po prerušení zajtra o 10. 00 hodine. Do zajtra do 10. 00 hodiny vo výboroch by mali byť prerokované tie návrhy zákonov, ktoré boli dodatočne zaradené do programu s tým, že ako prvý bod programu zajtra je návrh poslaneckého zákona o skrátení volebného obdobia.

Pani poslankyňa, páni poslanci, ďakujem vám. Dovidenia.

Piaty deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 17. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na začiatku vás prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že v sále je prítomných 115 poslancov. Vážená Národná rada,

prezident Slovenskej republiky 16. marca 1994 vymenoval novú vládu Slovenskej republiky, ktorá sa dnes zúčastňuje rokovania 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na tomto rokovaní ju vítam. /Potlesk. /

Žiadam predsedu vlády Slovenskej republiky pána Jozefa Moravčíka, aby teraz Národnej rade Slovenskej republiky predstavil nových členov vlády.

Predseda vlády SR J. Moravčík:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,

včera začala vykonávať svoje funkcie nová vláda Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som predstavil jej členov.

Za podpredsedov vlády boli vymenovaní pán Kováč Roman /potlesk/, pán Šimko Ivan /potlesk/, pani Schmögnerová Brigita, ktorá sa ujme svojej pôsobnosti po návrate z cudziny.

Za ministrov boli vymenovaní títo členovia vlády: minister financií Rudolf Filkus /potlesk/, minister hospodárstva Magvaši Peter /potlesk/, minister dopravy, spojov a verejných prác pán Dzurinda Mikuláš /potlesk/, minister pôdohospodárstva Koncoš Pavel /potlesk/, minister pre správu a privatizáciu národného majetku pán Janičina Milan /potlesk/, minister vnútra pán Pittner Ladislav /potlesk/, minister obrany pán Kanis Pavol /potlesk/. Minister zahraničných vecí pán Kukan Eduard sa taktiež ujme svojej funkcie po pricestovaní z cudziny. Za ministra spravodlivosti bol vymenovaný pán Hanzel Milan /potlesk/, za ministra školstva pán Harach Ľubomír /potlesk/, za ministra kultúry pán Roman Ľubo /potlesk/, za ministra zdravotníctva pán Šagát Tibor /potlesk/, za ministra práce, sociálnych veci a rodiny pán Brocka Július /potlesk/ a za ministra životného prostredia pán Hraško Juraj /potlesk/.

Táto vláda vám predloží svoj program do jedného mesiaca tak, ako to predpisuje Ústava Slovenskej republiky. Chcem však stručne vyjadriť východiská a označiť niektoré problémy, ktoré treba riešiť. Čo považujeme za dôležité: Treba obnoviť dôveru občana k štátu. Štát sa prejavuje prostredníctvom svojich orgánov a inštitúcií. Viem však, že výrazne poklesla dôvera občanov voči jeho orgánom a inštitúciám. Možno to konštatovať aj vo vzťahu k vláde a k tomuto parlamentu, ale aj k orgánom štátnej správy. Občan je stále vystavovaný byrokratickému prenasledovaniu a manipuláciám pri uskutočňovaní jeho záujmov. Veľký počet trestných činov zostáva neobjasnených. Oslabuje sa pocit bezpečnosti jednotlivcov. Zdĺhavosť v činnosti súdov, najmä v občiansko-právnej sfére, podnecuje k svojpomoci, čím sa znižuje úcta k hodnotám právneho štátu. Od mnohokrát opakovaného hesla "Štát slúži občanom a nie občan štátu", treba prejsť k činom. Ak sa občan cíti menej bezpečný na ulici alebo na verejných priestranstvách, alebo ak je dokonca ohrozovaný vo svojom súkromí, nemôže s pochopením vnímať dianie v parlamente, činnosť vlády sa mu javí ako príliš vzdialená od jeho osobných problémov, stráca k inštitúciám štátu dôveru.

Obnoviť, prípadne nastoliť dôveru občana k štátu znamená zaviesť poriadok do verejných vecí, obnoviť či nastoliť disciplínu v činnosti štátnych orgánov. Zahrnie to tiež naplnenie požiadavky skvalitniť, náš právny poriadok, predovšetkým predpisy verejného práva upravujúce činnosť orgánov štátu a odstrániť ich často protichodnú aplikáciu.

Každý kto sa v Slovenskej republike narodil, každý kto tu žije a považuje Slovensko za svoju domovinu, je pre nás lojálnym občanom tohto štátu. Vláda bude chrániť, jeho slobodu, demokratické práva, vrátane práva kritizovať vládu. Chcem v tejto súvislosti zdôrazniť, že je proti našim národným záujmom, aby sa ľudia rozdeľovali podľa nacionálnej, etnickej alebo akejkoľvek inej príslušnosti.

Považujeme za nutné vytvoriť priestor pre individuálnu iniciatívu občanov predovšetkým v hospodárskej oblasti. Na rozvíjaní individuálnej iniciatívy je založený rozvoj podnikavosti a podnikania. Rozvoj podnikania je predpokladom a zárukou prosperity demokratickej spoločnosti. Vytvoriť priestor pre individuálnu iniciatívu znamená predovšetkým efektívnejšie pokračovať v ekonomickej transformácii. Štát stále vlastní príliš veľa podnikov. Znamená to, že treba výraznejšie pokročiť v privatizácii. Musia byť v nej rešpektované aj určité etické princípy. Jej zmyslom nie je obohacovanie jednotlivcov a tvorba volebných fondov pre politické strany, ktoré ju ovládajú. Privatizácia je súčasťou riešenia ekonomických problémov spoločnosti. Ak sa z procesu privatižacie vytráca koncepčnosť, ak sa dokonca negujú všetky etické hodnoty, privatizácia sa stáva "divokou", z usporiadaného procesu sa stáva "vlčí zápas", čo nesporne prehlbuje krízu morálnych hodnôt spoločnosti. Spôsob ako sa v uplynulých týždňoch privatizácia u nás uskutočňovala, to dokumentuje.

Podnikanie na Slovensku je ešte stále príliš zovreté obručou komplikovaných predpisov a administratívnych praktík. Prebujnela byrokratizácia je záhubou individuálnej iniciatívy. Podpora podnikania zo strany vlády predpokladá potrebu dotvoriť finančnú sústavu štátu. Znamená, okrem iného, upustiť od prílišného zdôrazňovania fiškálnych hľadísk a vytvoriť priestor pre individuálnu iniciatívu.

Ďalšou akútnou problémovou oblasťou je sociálna bezpečnosť občanov. Viac treba zdôrazňovať individuálnu zodpovednosť za sociálnu bezpečnosť jednotlivcov. Tam, kde táto individuálna zodpovednosť zlyháva, nastupuje podpora štátu. Aj v takomto systéme je však potrebné vytvárať, väčší priestor pre angažovanie osobitných neštátnych inštitúcií, nadácií a charitatívnych ustanovizní. Rozvíjanie neziskového sektoru upevňuje občiansku solidárnosť, na ktorej by nám malo záležať.

Výraznejší pokrok v naznačených smeroch vytvárania novej tváre Slovenska sa dôsledne nedá uskutočniť bez rozvoja vedy a vzdelania. Vzdelanosť je dôležitá hodnota a záruka budúcej prosperity. Strácame tempo v tejto oblasti. Nemôžeme riešenie problémov, ktoré v tejto oblasti existujú, sústavne odkladať na zajtra.

Ešte si dovolím stručne sa zmieniť o zahranično-politických aspektoch vládnej politiky. Chcem jednoznačne zdôrazniť, že zahranično-politická orientácia Slovenska, tak ako ju odobrila Národná rada Slovenskej republiky, sa nemení. Budem sa zasadzovať o zvýraznenie jej prvkov vedúcich

X prehlbovaniu spolupráce a integrácie do európskych ekonomických, politických a bezpečnostných systémov a zoskupení. Rovnako budeme akcentovať svoj záujem o dobré susedské vzťahy so susedmi Slovenska. Čo však nevyhnutne potrebujeme pre úspešnosť takejto politiky, je dôveryhodnosť našej vnútornej politiky. Pre naše zahraničné-politické postavenie je veľmi škodlivé, ak posielane do sveta signály o ton, že uplatňovanie demokratických princípov vo výstavbe štátu a v politickom života je stála problémové, že sa pestuje neúcta k, inštitúcii hlavy štátu, že sa oficiálni predstavitelia vyjadrujú neúctivo k etnickým menšinám a skupinám a k niektorým náboženstvám. Rovnako je Škodlivé pre záujmy nášho štátu, ak sa propagujú vo verejnosti spochybňovanie základných hodnôt parlamentarizmu, medzi ktoré nesporne patrí zákaz imperatívneho mandátu, t. j. ak sa presadzuje, aby sa svedomie poslanca podriadilo straníckej disciplíne. /Potlesk. /

Predpokladom a zárukou pre upevnenie pozícií v medzinárodnom živote je aj naša spoľahlivosť v partnerskej spolupráci. Nie všetko, čo som naznačil, možno zabezpečiť a splniť v čase, ktorý bude mat táto vláda k dispozícii. Horizontom tejto vlády sú predčasné parlamentné voľby. stotožňujeme sa návrhom skupiny poslancov, aby sa voľby konali v septembri tohto roku. Je to relatívne krátke obdobie, avšak nevyhnutné na to, aby sa občan mohol rozhodnúť aj pre alternatívu, ktorú mu táto vláda ponúka. Sme pripravení využiť naplno všetok čas, aby sme založili podmienky pre vývoj v naznačených smeroch.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem predsedovi vlády za vystúpenie a prajem jeho vláde veľa úspechov.

Pán poslanec Prokeš má faktickú pripomienku. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážená nová vláda, vážená Národné rada,

myslím si, že všetci s nadšením vítame vznik novej vlády, a som veľmi rád, že pán predseda vlády už vo svojom vystúpení deklaroval, ako nechce, aby sme sa tu etnicky rozdeľovali a do slovenského jazyka zaviedol maďarskú gramatiku. V slovenskom jazyku totiž okrem abecedného zoznamu sa zásadne vždy uvádza najprv krstná meno a potom priezvisko. / Potlesk. /

A ešte pokiaľ išlo o to národné nerozdeľovanie sa, mám to chápať, tak, že MKDH sa má vzdať toho "M" na začiatku

svojho názvu?

Pán predseda vlády, ešte jednu otázku: Bolo stále proklamované, že to bude vláda bez straníckych špičiek. Sú tam dvaja podpredsedovia politických subjektov. Treba to chápať tak, že tieto subjekty sú stranami či hnutiami jedného muža, keď podpredseda nie je straníckou epickou?

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som nadviazala na úvodné slovo pána predsedu vlády, ktorý doslova uviedol, že nová vláda sa bude snažiť zabrániť byrokratickému prenasledovaniu občanov pri realizácii ich záujmov. Chcem len podotknúť, že občania určite toto pochopia, pretože na vlastnej koži pocítili, aký byrokratizmus sa urobil pri realizácii ich základného práva - petičného práva, keď úplne bezpríkladným byrokratickým výkladom pojmu bydlisko sa vyčlenila a ignorovala názorová skupina s čiste neprávnym zdôvodnením. Je rozdiel medzi bydliskom, adresou a pobytom. Každý občan vlastní cestovný pas a určite si pozrie v kolónke bydlisko, že na len Bratislavu, Košice, Prešov alebo Maríkovú.

Ďakujem pánu predsedovi novej vlády. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, máte ešte 30 sekúnd. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

Poslanec A. Hrnko;

Veľmi si vážim pani bývalú ministerku a poslankyňu Katarínu Tóthová, dlho sme spolupracovali, ale mal som možnosť nahliadnuť do podpisových hárkov a naviera, ako sa dá napríklad dešifrovať bydlisko Fantomas, kanál 0 a podobne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

podľa schváleného programu 27. schôdze Národnej rady, ktorý vám bol rozdaný, mali by sme prerokovať tretí bod, t. j. návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady - tlač číslo 447.

Vzhľadom na to, že prezident Slovenskej republiky vymenoval za členov vlády aj niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca počas výkonu funkcie člena vlády nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Z uvedeného dôvodu podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na neuplatňované mandáty nastupujú náhradníci. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady prerokoval nastúpenie náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

odporúčaš, aby sme skôr ako začneme rokovať o treťom bode schváleného programu, si vypočuli správu mandátového a imunitného výboru a aby sa vykonal dub náhradníkov, čo je dôležité z dôvodu, aby Národná rada bola v plnom počte a aby

sa poslancom umožnilo zúčastniť sa na rokovaní a hlasovaní už v nasledujúcom bode programu.

Prosím predvedú mandátového a imunitného výboru pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu mandátového a imunitného výboru Národnej rady.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som z poverenia mandátového a imunitného výboru podal správu výboru o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

Podlá článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak bol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje. V zmysle tohto ústavného ustanovenia sa neuplatňuje mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej lavice u Juraja Hrašku, Pavla Kanisa a Pavla Koncoša, ako aj poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurindu a Ladislava Pittnera, pretože prezident Slovenskej republiky ich dňa 16. marca 1994 vymenoval za členov vlády Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť konštatoval mandátový a imunitný výbor na svojej dnešnej schôdzi.

Zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov v i 48 ods. 5 ustanovuje, že v prípade neuplatňovania

mandátu poslanca nastupuje na jeho miesto náhradník s postupom podľa § 48 ods. 1 uvedeného zákona. Znamená to, že nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

Pre informáciu treba pripomenúť, že pri neuplatňovanom mandáte náhradníkovi mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie člena vlády, na ktorého neuplatňovaný mandát, poslanca nastúpil ako náhradník, čo sa mu uvedie aj v osvedčení. Po zániku mandátu zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine a v pôvodnom poradí. Tieto skutočnosti obsahuje S 48 ods. 6 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších zmien a doplnkov.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

mandátový a imunitný výbor na dnešnej schôdzi podlá spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež podľa osobných dokladov o nastupujúcich náhradníkoch zistil, že nastupujúcim náhradníkom Kresťanskodemokratického hnutia vo volebnom kraji Západoslovenskom za Júliusa Brocku je pán Karol Dubovan. Karol Dubovan je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 17. 12. 1953 v Maduniciach. Je vedúcim oddelenia realizácie vo Vodných elektrárňach v Trenčíne. Je ženatý, má tri deti.

Nastupujúcim náhradníkom Kresťanskodemokratického hnutia vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Mikuláša Dzurindu je pán Mikuláš Danko. Pán doktor Mikuláš Danko je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 3. 12. 1926 v Žiari nad Hronom. Pracuje ako odborný asistent - externista na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Je ženatý a má dve deti.

Nastupujúcim náhradníkom Strany demokratickej ľavice vo volebnom Kraji Západoslovenskom, za Juraja Hrašku je pán Juraj Horváth. Ing. Juraj Horváth, CSc. je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 24. júna 1950 v Nitre. Je absolventom Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a kandidátom vied z odboru lesníckej a poľnohospodárskej výroby.

Nastupujúcim náhradníkom Strany demokratickej ľavice vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Pavla Kanisa je pani Alena Chlapíkovi. Pani Alena Chlapíkovi je českej národnosti, štátna príslušnosti Slovenská republika. Narodila sa 31. mája 1943 v Budišove u Třebíče. Je primátorka mesta Turčianske Teplice. Má jedno dieťa.

Nastupujúcim náhradníkom Strany demokratickej ľavice vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Pavla Koncoša je pán Milan Králik. Pred nim v poradí náhradníkov bol uvedený pán Miroslav Kriška, avšak tento sa svojej kandidatúry písomne vzdal z vážnych zdravotných dôvodov. Písomný doklad o tejto skutočnosti má Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky k dispozícii.

Pán doktor Milan Králik je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 2. júna 1964 v Trenčianskych Tepliciach. Je učiteľom na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom v Pruskom. Má jedno dieťa. Je ženatý.

Nastupujúcim náhradníkom Kresťanskodemokratického hnutia vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Ladislava Pittnera je pán Emil Pánči. Pán Emil Pánči je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 19. 8.

1937 v Bielom Potoku. Povolaním je vedúci oddelenia konštrukcie náradia OTF, akciová spoločnosti, Nižná, to je bývalý podnik TESLA Orava Nižná. Je ženatý a má tri deti.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia uvedených náhradníkov, ako aj ich voliteľnosť. Výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80 z roku 1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na neuplatňované mandáty poslancov Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurindu, Juraja Hrašku, Pavla Kanisa, Pavla Koncoša a Ladislava Pittnera nastúpenie náhradníkov, a to Karola Dubovana, Mikuláša Danka, Juraja Horvátha, Aleny Chlapíkovej, Milana Králika a Emila Pánčiho a odovzdal im osvedčenia o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky dňom 17. marca 1994.

Na záver navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh uznesenia:

"Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie, že

1. prezident Slovenskej republiky 16. marca 1994 vymenoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurindu, Juraja Hrašku, Pavla Kanisa, Pavla Koncoša a Ladislava Pittnera za členov vlády Slovenskej republiky. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandáty poslancov Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurindu, Juraja Hrašku, Pavla Kanisa, Pavla Koncoša a Ladislava Pittnera počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky nezanikajú, iba sa neuplatňujú. Na ich miesta nastupujú náhradníci.

B. berie so súhlasom na vedomie

správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenské] republiky o nastúpení náhradníkov na miesta uvedených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje. "

Ďakujem za slovo. Pán predseda, môžeme hlasovať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi za podanie správy. O návrhu mandátového a imunitného výboru na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky budeme hlasovať.

Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali. Prezentovalo sa 135 poslancov.

Kto je za uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Fogaš?

Za návrh hlasovalo 131 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Môžem teda konštatovať, že v súlade a prednesenými ustanoveniami zákonov sme navrhnuté uznesenie schválili.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov som vyhlásil na neuplatňované mandáty poslancov Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurindu, Juraja Hrašku,

Pavla Kanisa, Pavla Koncoša a Ladislava Pittnera nastúpenie náhradníkov Karola Dubovana, Mikuláša Dánka, Juraja Horvátha, Aleny Chlapíkovej, Milana Králika a Emila Pánčiho. Osvedčenia o ton, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 17. marcom 1994, im odovzdám po zložení sľubu.

Teraz pristúpime k sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pani Alenu Chlapíkovú a pánov Karola Dubovana, Mikuláša Danka, Juraja Horvátha, Milana Králika a Emila Pánčiho, aby pristúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas sľubu stáli.

Poslanec M. Sečánsky:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť, v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "

/Zloženie sľubu poslancov. /

Alena Chlapíková: Sľubujem. Karol Dubovan: Sľubujem. Mikuláš Danko: Sľubujem. Juraj Horváth: Sľubujem. Emil Králik: Sľubujem. Emil Pánči: Sľubujem.

/Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Želám novým pánom poslancom a pani poslankyni veľa úspechov v Národnej rade Slovenskej republiky a v jej výboroch.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalej prerokujeme

voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Klub poslancov Strany demokratickej lavice navrhuje Juraja Horvátha za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, Alenu Chlapíkovú zvoliť do Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Milana Králika zvoliť do Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia zatiaľ nemám návrh, do ktorých výborov navrhujú poslancov zaradiť, to znamená, že klub KDH nie je pre to, aby sme teraz hlasovali za ich zaradenie.

Predseda klubu pán Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, hovorím veľmi otvorene, že sme v našich výpočtoch mali iných poslancov, ktorých sme včera odovzdali Národnej rade Slovenskej republiky. Tu nám bolo oznámené, že preferenciami sa dostali iní poslanci, potrebujeme sa preto poradiť, prosíme o pochopenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. O návrhu Strany demokratickej ľavice, samozrejme, hlasovať budeme.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o zaradení uvedených poslancov pána Horvátha, pani Chlapíkovej a pána Králika tak, ako som prečítal návrh Strany demokratickej ľavice na ich zaradenie do výborov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 142 poslancov.

Budeme hlasovať o prečítaných návrhoch na zaradenie poslancov Strany demokratickej ľavice do uvedených výborov. Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Dovoľte mi konštatovať, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zvolila uvedených náhradníkov do príslušných výborov podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide ešte o pána Koncoša, treba, aby Národná rada prijala uznesenie, že sa v súvislosti a jeho vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky vzdal funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, čo mi dnešným dňom písomne doručil.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 141 poslancov. Kto je za prijatie tohto uznesenia? Za návrh hlasovalo 136 poslancov. Kto je proti? Proti nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sne schválili aj toto navrhnuté uznesenie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

teraz pristúpime k tretiemu bodu nášho schváleného programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 447 a spoločnú správu výborov ako tlač 447a.

Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní poslanec pán Ľubomír Fogaš. Prosím pána poslanca Fogaša, aby sa ujal slova.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

v piatok v rušnej debate odznelo z úst viacerých vás, mojich kolegov, že o účasť vo vláde sa treba usilovať vo voľbách. I premiér si túto myšlienku uvedomuje a potvrdil ju vo svojom úvodnom vyhlásení. Tak typický jav pre vývoj v krajinách strednej a východnej Európy, totiž rozpady strán, či presuny poslancov v stranách spôsobujú potrebu konania predčasných volieb. Na pôde parlamentu sa diferenciačný proces prejavil vznikom nových poslaneckých klubov a vyčlenením časti poslancov za HZDS a Slovenskú národnú stranu do nových subjektov. Nemožno vylúčiť, že tento proces bude ďalej pokračovať. Za týchto okolností je veľmi obťažné dosahovať pri schvaľovaní návrhov zákonov potrebných pre upevnenie a rozvoj našej štátnosti požadovanú trvalú parlamentnú väčšinu. K predčasným parlamentným voľbám možno dôjsť buď rozhodnutím nás, poslancov, alebo realizáciou referenda.

Som presvedčený, že základnou úlohou politikov je hľadať dohodu o riešení problémov moci. Výdavky spojené s nedohodou, s neochotou nájsť východisko, pôjdu na Konto budúcnosti a pôjdu v tejto prevratnej dobe na konto všetkých. V ostatných štyroch rokoch práve o budúcnosť ide. Ide o budúcnosť realizácia moci v štáte, o budúcnosť, realizácie demokratických princípov v štáte, o budúcnosť generácií.

Preto opätovne navrhujem a vyzývam vás, dohodnime sa na voľbách dnes. Len potom môžu byť všetky naše ďalšie rozhodnutia naozaj slobodná, môžu byť uvážené, môžu byť pripravené a môžu smerovať k veľkým cieľom. Voľby sú kanálmi, cez ktoré môže odtiecť prebytok vody pred vyliatím sa z riek politických sporov z koryta, sú prostriedkom na upevňovanie demokracie, sú prostriedkom na odstraňovanie kríz v spoločnosti.

Voľby sú potrebné nie preto, aby sme sa predvádzali voličom, ale preto, aby v spoločnosti existoval parlament, Ktorý vyjadruje základné smery verejnej mienky voličov a ma jasnú predstavu, ako ich usmerňovať, aby existovala vláda, ktorá vie realizovať vôľu zodpovedajúcej väčšiny voličov, aby existovala vláda silná, stabilná, aby mohli byť zvolení takí zástupcovia ľudu, ktorí sú svojimi osobnými kvalitami najvhodnejší pre výkon funkcie v jednotlivých oblastiach či zložkách moci. Voľby sú potrebné preto, aby vždy existovala legitimita moci.

Rozhodnutie o voľbách je zásadným politickým rozhodnutím. Považujem ho za pevný bod vývoja spoločnosti i tejto novej vlády. Preto som pripravený hlasovať o každom termíne volieb, na ktorom budeme schopní sa dohodnúť.

Prosím vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme si uvedomili zložitosť situácie, ktorá nastala po oznámení Kancelárie prezidenta o ton, že navrhované referendum nezískalo dostatočný počet hlasov.

Nie celkom súhlasím s vyhlásením pani profesorky Tóthovej o tom, že výklad bydlisko nie je nikdy a nikde upravený. Občiansky súdny poriadok tiež obsahuje údaj o tom, čo má obsahovať, návrh na začatie konania. Tam sa hovorí, že má byť uvedené meno, priezvisko, zamestnanie, bydlisko. A bydliskom sa rozumie adresa. Myslím si jednoducho, že bez ohľadu na naše možno rozdielne pohľady je tu fakt, ktorý nám bol oznámený. Ďalšie referendum je možné konať i na základe nášho rozhodnutia tu, teda návrhom uznesenia na vyhlásenie referenda. Myslím si však, že referendum je nákladné, odčerpá nám energiu, bude potrebné vynaložiť ďalšie finančné prostriedky.

Preto vás prosím, aby sta podporili predložený návrh zákona skupiny poslancov a aby sne po rozprave pre uspokojenie spoločnosti, aj pre serióznosť, ktorú môžeme takýmto prejavom naznačiť, ostatným našim spoluobčanom, prijali termín volieb, aby sme rozhodli o voľbách dnes.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miklósa Fehéra, aby

podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec M. Fehér:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca podal správu o prerokovaní ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky / tlač 447/ vo výboroch Národnej rady.

Spoločná sprava všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky / tlač 447/:

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 793 zo dňa 11. marca 1994 pridelil uvedený návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 16. marca 1994. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh ústavného zákona v dňoch 15. až 17. marca 1994.

Súhlas s návrhom ústavného zákona vyslovilo päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Pat výborov Národnej rady Slovenskej republiky neprijalo uznesenie, lebo podľa § 48 odsek 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ide o nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

K návrhu ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prijali výbory Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tlač 447a.

K jednotlivým pozmeňovacím a doplňovacím návrhom:

Bod 1 je čisto technického charakteru a odporúčam ho prijať. V prípade, ak bude prijatý bod číslo 2, o bodoch číslo 4 a 5 nie je potrebné hlasovať.

Bod číslo 2, prípadne body 4 a 5, pretože sú rovnocenné, odporúčam na zváženie Národnej rady.

Bod číslo 3 neodporúčam prijať.

Bod číslo 6 je tiež legislatívno-technického charakteru, neodporúčam ho prijať, pretože existuje precedens, zákon číslo 45/1990 Zb., kde jednotlivé ustanovenia sú označené paragrafmi a je to tiež zákon o skrátení volebného obdobia Federálneho zhromaždenia.

Na záver mi, pán predseda, dovoľte, aby som sa ako prvý prihlásil do rozpravy.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Fehérovi. Otváram rozpravu K tretiemu bodu nášho rokovania. Hlásil sa pán poslanec Kóňa. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fehér. Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Fehér:

Ak dovolíte, mám nasledujúci pozmeňovací návrh: V § 1 odsek 2 slová "30. september", presnejšie slová "30. septembra a 1. októbra" nahradiť slovami "7. a 8. októbra". Na odôvodnenie snáď toľko: aby začiatok volebného obdobia nebol celkom totožný so začiatkom školského roka. Myslím si, že je na zváženie. Zostáva, samozrejme, na vás, na Národnej rade, či tento minimálny posun termínu bude ochotná akceptovať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj;

Pán predseda, dámy a páni,

chcem len pripomenúť nášmu kolegovi, že všetci sme chodili do školy a začínali sme 1. septembra. A tu sa hovorí 30. septembra a 1. októbra.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Do rozpravy bol ďalej prihlásený pán poslanec Kóňa.

Poslanec M. Kóňa:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

keďže skrátenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je v súčasnej politickej situácii faktorom, ktorý môže a musí stabilizovať politickú stabilizáciu, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňovací návrh. Týka sa § l ods. 2. Zmena spočíva v tom, že namiesto 30. septembra a 1. októbra 1994 navrhujem termín 1. a 2. júla 1994. Zdôvodnenie, myslím, nemusím podávať, zdôvodnil to tu veľmi dobre a kvalifikovane pán Fogaš.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlási pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda,

za klub Kresťanskodemokratického hnutia chcem podporiť myšlienku predčasných volieb. Domnievame sa, že termín 7. a 8. október je praktickejší z toho hľadiska, že volebná kampaň, keď ju vyrátame, začína po skončení prázdnin. Z tohto dôvodu budeme sa prikláňať skôr k tomuto termínu. V každom prípade nám vyhovuje september resp. tento október, o ktorom hovoríme.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nemáte žiaden pozmeňovací návrh? Poslanec F. Mikloško;

Nie, chcel som len návrh podporiť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Letko, potom pán poslanec Hrnko.

Poslanec M. Letko:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

zaujala ma jedna myšlienka, ktorú tu predniesol pán poslanec Fogaš, že o voľbách by sme mali rozhodnúť dnes. Chcel by som teda navrhnúť spôsob, ako rozhodnúť dnes, a to odporučiť, kolegom, ktorí opustili svoje materské politické

strany, ktoré ich vyniesli do tohto parlamentu, aby sa vzdali ešte dnes svojho poslaneckého mandátu.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predseda, vážená vláda,

dovoľte, aby som v mene Národnodemokratického klubu v Národnej rade predniesol podporné stanovisko na konanie predčasných volieb ešte v tomto roku. Za najlepší termín pokladám 7. a 8. október, pretože bude dostatok priestoru jednak na vyprofilovanie všetkých politických subjektov a jednak po prázdninách, kedy predpokladám, že občania budú mať iné starosti ako je politika, bude dostatočný priestor na to, aby bolo možné viest serióznu volebnú kampaň.

A keď som už tu, nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie pána poslanca Letku. Áno, myslím si, že najmä tí, ktorí zradili svoje presvedčenie a program, by mali o sebe

pouvažovať.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš, potom pani poslankyňa Aibeková.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

na žiadosť pána poslanca Miklošku budem veľmi stručný. Práva preto, že sa tu veľa hovorí o prázdninách, som presvedčený, že rodičia aj deti majú viac starostí vtedy, keď začína školský rok, ako keď končí. Preto podporujem bod 3 spoločnej správy a odporúčam tejto váženej snemovni, aby v § l ods. 2 slová "30. septembra a 1. októbra" boli nahradené slovami "24. a 23. júna".

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo. Mám iba faktickú poznámku k spoločnej správe. Predbehol ma už pán poslanec Prokeš, pretože tiež som chcela navrhnúť, aby sa o bode 3 hlasovalo samostatne a odporúčaní ho prijať. Tiež by som vás prosila, keby sne namiesto bodu 2, ktorý spoločný spravodajca odporúčal prijať, tento bod neprijali, ale prijali bod 4. Týka sa to tej istej vecí - skončenia mandátov poslancov, Ktorí boli zvolení do bývalého Federálneho zhromaždenia, ale po konzultácii s legislatívcami je toto znenie dňom volieb a nie týmto dňom čistejšie. Preto vám prosia, aby sne hlasovali o bode 2 neprijať a o bode 4 prijať.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Gaulieder.

Poslanec I. Ľupták:

Síce už som nechcel hovoriť, ale pán poslanec Hrnko je vždy taký inšpirujúci. Chcem sa len spýtať, ako je to - potrebujú ešte zrieť, alebo oni zostali pri pôvodnom programe? Teraz mi nie je jasné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda,

mal by SOm k dôvodovej správe jednu pripomienku vo vzťahu k predkladateľom. Nezdá sa mi celkom šťastným riešením odsek 2 dôvodovej správy k § 1. Nepredpokladám, že taký zvrchovaný orgán ako Národná rada Slovenskej republiky by potrebovala odobrenie, alebo oprieť sa o prejav pána prezidenta v odôvodnení zákona o predčasných voľbách.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, chcel by som poprosiť ešte pred samotným hlasovaním, aby sa vyjasnila a jasne stanovila procedurálna otázka, akým spôsobom sa bude hlasovať o pozmeňovacích návrhoch z hľadiska kvóra hlasov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

moje krátke vystúpenie sa týka predloženého návrhu skupiny poslancov o vypísaní predčasných volieb. Na prvý pohľad vyzerá situácia veľmi jednoducho. Všetky strany na verejnosti tvrdia, že riešením vnútropolitickej krízy sú predčasné voľby. Voľby, ktorých výsledkom bude politická stabilita, ktorých výsledkom bude vláda, ktorá s dostatočnou podporou v parlamente bude môcť uskutočňovať dlhodobejšiu politiku rozrátanú na štyri roky. Nemal by byť teda problém presadiť tento návrh v parlamente, ale problém tu je, a tým je termín volieb. V tomto parlamente už neprešiel návrh na termín jún a termín november. Skupina poslancov to rešpektovala a predložila návrh na kompromisný termín na prelome septembra a októbra.

Rešpektujem, že v tomto parlamente je značná skupina poslancov, ktorí za vhodný termín považujú jún alebo začiatok júla. Majú iste svoje argumenty najmä z oblasti ekonomickej. Na druhej strane sú pochybnosti o ton, či kryštalizujúca sa politická scéna je pripravení vstúpiť už do júnových volieb tak, aby výsledkom bola politická stabilita a nie ďalšie štiepenie a ďalšia kryštalizácia. Nestihli by sa zrejme prijať ani zákony presnejšie upravujúce volebné právo, práva a povinnosti poslancov, fungovanie politických strán, aby tu boli skutočné predpoklady na politickú stabilitu. Ešte raz opakujem, nespochybňujem právo poslancov na presadzovanie júnového termínu volieb. O tomto návrhu, ktorý je. nakoniec v spoločnej správe ako bod 3, rozhodneme hlasovaním.

V tejto súvislosti možno ako odpoveď pánu poslancovi Brňákovi si dovoľujem predniesť procedurálny návrh, ktorý opieram o § 3 ods. 2 rokovacieho poriadku, podlá ktorého si Národná rada podrobnejšie upravuje pravidlá svojho rokovania vlastnými uzneseniami. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala na začiatku hlasovania, pretože to nie je pozmeňovací, ale procedurálny návrh, takéto uznesenie: "Na prijatie pozmeňovacieho alebo doplňovacieho návrhu k návrhom, o ktorých Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady, je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady. "

Teda, zjednodušene povedané, na každý pozmeňovací návrh treba tiež 90 hlasov poslancov. Chcem povedať, že tu nejde o žiadne neobvyklé ustanovenie, pretože takýto návrh vložila do nového návrhu rokovacieho poriadku i skupina poslancov. Ten zákon máte všetci predložený a je pripravený na prerokovanie v Národnej rade.

Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k termínu volieb. Boli poslanci, ktorí hovorili, že nie je nevyhnutné, aby sne sa na predčasných voľbách dohodli v parlamente, pretože sa uskutoční referendum. Ak naozaj chcú rešpektovať vôľu tých, ktorí dali svoje podpisy pod petičné hárky, mali by si uvedomiť, k čomu ich občania svojím podpisom zaviazali. Už petičný výbor, ktorý pôvodne chcel dať na referendum otázku s júnovým termínom volieb, sa rozhodol zmeniť tento termín na termín bezodkladne. Uvedomil si, že nie je možné referendom rozhodnúť o júnovom termíne volieb, ale pravdepodobne najskôr o nejakom augustovom alebo septembrovom termíne, čo vyplýva zo zákonných lehôt, ktoré sú podlá ústavy potrebné na vykonanie referenda a z volebného zákona, ktoré sú potrebné na vyhlásenie volieb. Volebný zákon požaduje lehotu SO dní, ktorá by musela nasledovať po tom, ako by Národná rada vyhlásila výsledky referenda. Občania teda svojimi podpismi požadovali vlastne jesenný termín volieb.

Referendum však podľa včerajšieho oznámenia nebude vyhlásené. Ostáva nám teda dohoda v parlamente. Ukážme svojim voličom, že nám ide skutočne o voľby, a hlasovaním rozhodnime. Prosím všetkých kolegov, aby hlasovanie a ich rozhodovanie bolo uvážlivé. Za klub Strany demokratickej lavice chcem povedať, že ako predkladatelia podporujeme septembrový, prípadne októbrový termín volieb.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Cabaj. Inak o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik, budeme hlasovať bez rozpravy.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda,

rád by som len upozornil pána poslanca Ftáčnika, že neskorší termín ako júnový v prípade referenda nevyplýval z toho, že by ľudia nechceli mať voľby v júni, ale z technických problémov, ktoré vznikali, a z obštrukcií, ktoré okolo toho boli. Pýtam sa, kde berú poslanci tejto Národnej rady svedomia predlžovať toto nestabilné obdobie, keď nechcú hlasovať za júnové voľby.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Cabaj, potom pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec T. Cabaj:

Taktiež chcem reagovať, na pána kolegu, ktorý povedal, že treba rešpektovať svojich voličov. Áno, ja rešpektujem svojich voličov, a už preto, že takmer 20 % voličov sa podpísalo pod referendum, aby boli voľby bezodkladne, pre mňa prvý možný termín je termín bezodkladne. Plne sa stotožňujem aj s kolegom Fogašom, ktorý hovoril, že voľby sú vhodné na to, aby sa vláda alebo tí, čo chcú vládnuť, vo voľbách uchádzali o tento priestor. Je to ten priestor, aby nemusela vláda vznikať intrigami a zákulisnými ťahmi. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová: Vážení prítomní,

plne sa stotožňujem s názorom pána poslanca Ftáčnika. Skutočne, naži občania - veľká časť., povedali, že chcú voľby bezodkladne. Teda, keď budeme hlasovať o termíne volieb prostredníctvom zákona, mali by sme sa cítiť, zaviazaní hlasovať za termín, ktorý zodpovedá termínu bezodkladne. To je jún.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, potom pán poslanec Neuwirth.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážení kolegovia a kolegyne,

moje poznámky sú dve. Prvá hovorí, že vláda vznikla na základe demokratického hlasovania. A k referendu by som rád zopakoval pánu poslancovi Prokešovi aj pani poslankyni Tóthovej lehoty, pretože zrejme nie sú celkom dobre známe. Petičný výbor predložil prezidentovi petičné listiny 2. marca. Prezident mal právo preskúmať tieto listiny a rozhodnúť o vypísaní referenda do 30 dní, zhruba do konca marca. Nasleduje 90-dňová lehota, do ktorej sa má konať referendum. Samozrejme, nemusí sa vyčerpať, ale referendum sa nedá konať. zo dňa na deň. Treba pripraviť komisie, miestnosti, sú lehoty, ktoré vyplývajú zo zákona o vykonaní referenda. Je teda možné, že by sa referendum mohlo konať niekedy okolo mája, možno začiatkom júna. Po rozhodnutí voličov sa má výsledok referenda vyhlásiť zákonom Národnej rady, ktorá musí zasadnúť, vyhlásiť zákon a musí sa zverejniť v Zbierke zákonov. Výsledok by teda mohol byť známy v priebehu mesiaca júna. Na

vypísanie volieb podlá tohto rozhodnutia občanov, teda pred vypísaním volieb je podľa volebného zákona stanovená lehota 80 dní. To ja minimálne dva a pol mesiaca. To znamená, že voľby by sa pravdepodobne najskôr mohli konať koncom augusta, začiatkom septembra. Neviem, prečo sa toto spochybňuje, za toto dali svoje podpisy občania, keď petičný výbor vedome zmenil termín jún na termín bezodkladne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou bol ďalej prihlásený pán poslanec Prokeš, pán poslanec Ľupták, pani poslankyňa Romanovská a pán poslanec Neuvirth.

Poslanec J. Prokeš:

Pán poslanec Ftáčnik, dovoľte, aby som vín poďakoval, že ste potvrdili presne to, 60 som povedal, že nemohli byť júnové voľby uvedené v referende práve kvôli technickým tažkostiam, ale to nie je dôvod na to, aby to táto Národná rada odkladala.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Pán poslanec Ftáčnik, boli sne členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady v predchádzajúcom volebnom období. Tam sme termíny pred voľbami, ktorí ste teraz tak vehementne obhajovali, skracovali, a vtedy ste tak vehementne toto skracovanie obhajovali. Prosím vis, konajte tak aj teraz.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Romanovská berie späť faktickú poznámku, takže pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth;

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

všetci prednášatelia sa priamo alebo nepriamo dovolávajú, že občania niečo chcú, že občania rozhodli. Prosím vás pekne, prvým predpokladom výberu je poznanie, a na toto poznanie musia byť určité podmienky. Ak by sne sa odvolávali prostej väčšiny, tak by sa mohlo stať, že keby za Koperníkových čias občania Torúna boli mali hlasovať o tom, či Koperníkove tézy platia alebo neplatia, tak asi 99, 9 % by bolo hlasovalo proti Koperníkovým tvrdeniam jednoducho z toho dôvodu, že nepoznali určité základné fakty týkajúce sa astronómia. Ďalší moment poznávania je, že nesmú byť určité psychologické zábrany alebo podnety, ktoré usmerňujú naše poznanie, resp. ho smerujú určitým smerom.

Je pravda, že situácia u nás je veľmi pohnutá, a to tak v jednej ako aj v druhej skupine. Nie sme vo všeobecnosti celkom schopní chladne a vecne uvážiť všetky danosti. Práve preto je potrebné, aby ľudia sa mohli zbaviť, tohoto emotívneho zafarbenia a celkom chladnokrvne sa rozhodli, pretože tieto voľby sú naozaj rozhodujúce, majú naozaj ukľudniť. Ak majú na základe emócií upevniť niečo, čo tu bolo, celý podnik je zbytočný, a nebol by ani slobodný, pretože základným princípom suverenity je slobodné poznanie, a podlá mojej mienky, podmienky tu nie sú za krátku dobu na to dané. Poznávací proces vyžaduje určitý čas. Z tohto poznania vyplýva

nezávislé slobodné rozhodovanie. To momentálne tiež nie je. Prečo? Pretože ešte ani masmédiá a informačné prostriedky sa neupokojili a nevytvárali podmienky objektívneho poznávania /potlesk/. A preto musí po tomto rozhodnutí nasledovať slobodné, ale zodpovedné rozhodovanie. A toto je otázka etická, ak rešpektujeme subjekt, ktorý je. suverénny, a to je jedine občan - každá iná suverenita je prenesená - tak mu musíme dať tieto možnosti.

Preto sa opovažujem tvrdiť, že termín júnový je čisté účelový, podfarbený afektívne. Preto vás prosím, zamyslite sa nad jesenným termínom. Je to úplne jedno, či to bude o týždeň skôr alebo neskôr, ale zdá sa mi, že septembrovooktóbrový termín je celkom vecný a primeraný podmienkam, v ktorých sme.

Ďalší argument, že by to stálo viac, že štát by tratil - prosím vás pekne, žiadna investícia sa neposudzuje len podlá jej výšky, ale jedine a výhradne podlá jej efektívnosti. AK máme investovať čo len korunu do volieb, ktoré neprinesú žiadané objektívne, suverénnym subjektom vyslovené rozhodnutie, tento úžitok, tak táto investícia, i sebamenšia, je vyhodeným peniazom. Preto myslím, že ak počkáme a dáme nežnosti pre skutočne suverénne a slobodné rozhodovanie, a rozumná rozhodovanie, urobíme pre spoločnosť viac ako unáhleným konaním.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani Sudeková, potom pán poslanec Tarčák.

Poslankyňa J. Sudeková;

Vážený pán predseda, dámy a pani,

včera sne asi všetci boli svedkami, že tu, pod oknami, boli občania z viacerých kútov Slovenska. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sa včera po celý deň o tom vôbec nezmienili, Český rozhlas, Česká televízia áno. Rozhlas a televízia už je v Slovenskej republike skonsolidovaná.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia,

v prednáške, ktorú nám tu predniesol pán poslanec z KDH, sa presne dotkol podstaty v závere, kde povedal, že potrebujú dobu na to, aby voliči volili žiadaným smerom. Presne o to ide. Ale páni, tu treba povedať, že vláda, čelní predstavitelia novozvolenej vlády povedali, že do dvoch týždňov podajú reálny obraz o Slovensku, čiže bude každý vedieť, aký je stav. Tí, čo odišli, ho majú zmapovaný. A budeme mať dostatok priestoru - tri mesiace na to, aby sme s tým oboznámili voličov a aby sa voliči mohli rozhodnúť. Ostatné je všetko kamufláž.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďalej sa hlási pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert;

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

chcem sa dotknúť jednej poznámky pána Neuwirtha, keď hovoril o poznaní. Mne osobne to pripadalo tak, ako keby upodozrieval občanov, že občania nepoznajú súčasnú politickú situáciu. Zdá sa mi, že pán poslanec stratil kontakt so svojimi voličmi, stratil kontakt s tzv. ulicou, s tzv. davom. Keby ste išli medzi tých ľudí, boli by ste prekvapený, aký prehľad majú o súčasnej politickej situácii. Vrelo vám odporúčam viesť dialóg s týmito ľuďmi. Čo sa týka masmédií, vážený pán kolega, masmédiá už dávno skresľujú danú politickú situáciu a dianie v tejto Slovenskej republike.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Štefánikova vystúpi v rozprave. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Rea.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Vážený pán predseda Národnej rady, ctená Národná rada, kolegovia, kolegyne,

pán doktor Neuwirth predniesol veľmi peknú a veľmi podrobnú analýzu, takú až psychologickú drobnokresbu, prečo nie voľby v júni, prečo voľby na jeseň. Priznám sa, že s niektorými jeho argumentami súhlasím. Je fakt, že ten argument, že jednotlivé politické zoskupenia nebudú dostatočne prehľadné pre nevykryštalizovanosť svojich programov, je

svojím spôsobom akceptovateľný, ale myslím si, že by bolo férové, keby si táto ctená Národná rada uvedomila cite jednu vec, a to výhrady voči jeseni. Je totiž veľmi ľahko možné, že pod tiskou, pod snahou dostať, sa do parlamentu vzniknú tu svojím spôsobom neprirodzené zoskupenia určitých subjektov, ktoré v snahe, aby prešli cez tú 5 alebo 7-percentnú hranicu, budú mať neprehľadný program zameraný pragmaticky jedine na tú vec - dostať sa sem. Je nožné, že pri prvom vecnou probléme sa tieto subjekty rozpadnú a vznikne taká situácia, aká je v podstate dnes. Preto by som navrhovala, doprajme občanom právo, aby mali pekné a pokojná prázdniny, doprajme im to, aby na oddych cez leto išli s definovanými vnútornými pomermi. Navrhujem vám: podporne kompromisný návrh 1. a 2. 7. Dokážme, že Národná rada dáva moc znova voličovi, že jej záleží na tom, aby tento človek mohol prežiť normálne a pokojné leto. A dokážme ešte jednu vec: viete, ja som to nezaviedla do Národnej rady, ten slovník tu zaviedol niekto iný, dokážme, že nám nejde o korytá.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Štefánikovej. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sečánsky, potom pán poslanec Kňažko.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

pána poslanca Neuvirtha si naozaj vysoko vážim pre jeho uvážlivé vystúpenia. Je pravda, že základom rozhodovania by malo byt poznanie a podľa mňa aj musí byť poznanie, ak rozhodovanie musí byt správne. Ale ten príklad s Mikulášom Koperníkom a s jeho heliocentrickou sústavou, ktorou poprel starý ptolemajovský systém, ktorý pretrvával poldruha tisícročia pred ním, podľa mňa, nebol celkom vhodný. Opäť hovorím svoj názor a poviem prečo. Koperník tu hľadal objektívne zákonitosti prírodných javov. Pripomínam, objektívne zákonitosti vysvetľovaním prírodných dejov. Vieme, že napríklad Tycho de Brahe zavádzal systém deferentov, aby objasnil, akým spôsobom sa pohybujú nebeské telesá, čo sa mu celkom nepodarilo.

Tým chcem povedať to, že hľadanie tejto pravdy, týchto zákonitosti trvá niekedy nie roky, nie desaťročia, ale naozaj veľmi dlhú dobu, možno stáročia. Kdežto v tomto prípade ide o politické rozhodnutie a výsledkom tohoto politického rozhodnutia môže byť podľa mňa, len jedna objektívna skutočnosť - vôľa voličov prejavená vo voľbách. Tá je objektívna. To je základ parlamentného systému, parlamentného fungovania, a nielen jeho fungovania, ale fungovania celého demokratického systému. A podľa mňa, nepochybne vôľa ísť k predčasným voľbám - jún alebo ten júl by bol celkom vyhovujúci - v tomto prípade tu je.

Pán poslanec Ftáčnik ďalej rozvádzal ústavné lehoty na vypísanie referenda. Samozrejme, ale toto sú krajné lehoty; 90 dní pred voľbami nemožno konať referendum. Ak by pán prezident bol ochotný vyhlásiť referendum, ak by sa niekto nebál vôle ľudu v tomto štáte, kľudne mohlo byť vyhlásené koncom tohto mesiaca a uskutočnené niekedy do konca júna. Takéto lehoty tu sú. Nikde nie je povedané, že to musí byt 90-dňová lehota.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kňažko ca hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

odznelo tu veľa dôvodov pre a proti. Najsamprv by SOB hádam chcel reagovať opäť na narážky, na spochybňovanie inštitúcie prezidenta. Prezident jednoducho nemôže vyhlásiť referendum za predpokladu, že nie je dostatočné množstvo podpisov, ktoré nespĺňajú isté zákonné normy. Ha základe Michalov Jacksonov, Fantomasov a podobných bytostí nie je nožné vypísať referendum. A hádam by sa bolo potrebné ospravedlniť tým 230 tisícom slušných občanov, ktorí svojimi podpismi čosi dokumentovali a boli vlastne zneužití neserióznym prístupom, ale to by mali urobiť organizátori referenda, týchto petičných hárkov. To v prvom rade.

Ďalej sa tu hovorí o nestabilnej situácii, aby sme nenechali pokračovať nestabilnú situáciu. Vážení priatelia, nestabilná situácia tu existovala od nástupu vlády v roku 1992 - nekompletnej, nekompetentnej, rozpadajúcej sa HZDS a SNS. Veď sú to práve tieto zoskupenia, ktoré destabilizovali politickú situáciu a znovu chcú bezo zmeny takto predstúpiť pred voliča a pokúsiť sa o ďalší, ak dovolíte, volebný podvod. Myslia si, že volič si zaslúži, aby vedel, koho bude voliť predovšetkým, aký je polčas rozpadu HZDS po najbližších voľbách v tomto zložení. Zatiaľ ako jediný jednotiaci prvok sa mi tu javí, že v tomto ošiali nočnej privatizácie chcú sprivatizovať mandáty vlastným poslanom a narušiť takto základné princípy zastupiteľskej demokracie. Takže, tu by sme mali začať.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ešte 30 sekúnd. Poslanec M. Kňažko:

Ďakujem. Okrem toho sú vecné dôvody, sú argumenty veľmi rozumné, preto voľby na jeseň.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Pán kolega Kňažko, chcem len pripomenúť, že tie subjekty sú už podstatne zmenené. Chvalabohu, už nie ste v našom hnutí. To je jeden z prvých bodov. Vy ste tiež v tejto vláde začínali, a mnohí ďalší s vami, takže len toľko na vašu adresu. Ale mám veľkú obavu, že budú mať pravdu ľudia, ktorí hovoria o našich platoch a tých záležitostiach. Veľmi ma bolí srdce, keď jeden z tých, ktorí od nás odchádzali, povedal: Prečo by sme mali hlasovať za júnový termín, prečo by som sa mal zrieknuť tých 100 tisíc korún platu? Asi v tom to bude.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Prosím, pán poslanec.

Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne,

chcel by som povedať, aby sme to vrátili do vecnej roviny, v podstate ide len o jedno, o HZDS. To znamená, že ak touto nestabilnou situáciou vznikla nejaká prirodzení situácia, keď podnikatelia zo zahraničia k ním nepôjdu, dokiaľ sa táto situácia na Slovensku neupraví, tie signály zvonku sú jasné. Tým utrpí občan alebo utrpí ekonomika Slovenska. Takže, ak tu niekto operuje tým, že naťahuje tento čas, že vlastne stratí niečo HZDS, my hovoríme: sme za čo najkratší možný termín, a nech vyhrá ten, koho si vyvolí občan. Máte z toho strach?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Romanovská, potom pán poslanec Neuwirth.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že minulý týždeň tu odznelo toľko argumentov proti vláde pána Mečiara, toľko očierňovania a zdôvodňovania zo všetkých strán, že teda neviem, prečo by sme sa mali báť toho júna, veď občan si už mohol spraviť obraz o vláde. Takže, nebojme sa a poďme do júna.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuvirth:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

len krátko by som chcel povedať kolegovi Cingelovi, že tu nejde len o to, či posúdime, že máme už stabilitu alebo nemáme stabilitu. Ti v zahraničí, ktorí majú dosť peňazí, zhodnotili už teraz, po niekoľkých mesiacoch, že stabilní nie sme. Ak sa rozhodneme uchovať ten stav, ktorý je, a to si oni veľmi ľahko spočítajú, zistíme, že všetko bolo zbytočné, a potom investície aj tak neprídu.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte raz sa hlási pán poslanec Cingel s faktickou poznámkou.

Poslanec T. Cingel:

Pán kolega Neuwirth, ale tú situáciu nezmeníte vymývaním mozgov voličov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

dúfam, že symbolicky odzváňa, že budem posledný v rozprave. Spomeniem iba vecnú stránku navrhovaných možných termínov volieb, pretože nebudem sa vracať, k tomu, ako tu pán spoločný spravodajca predložil 7. a 8. október, aby to nebolo 30. septembra, keď je prvý deň školského roku, a priklonili sa k nemu ešte ďalší páni poslanci Mikloško, Hrnko aj Ftáčnik. Ale najmä na mysli to, s čím sme sa stretli v tlači, a aj niektoré vyhlásenia samosprávnych orgánov v tejto republike po deklarovaní termínu novembrových volieb na predošlom rokovaní Národnej rady. Pochopiteľne, vzišla tu veľká nevôľa a myslím, že aj preto navrhovatelia zákona teraz zmenili tento termín, aby sa parlamentné voľby nekonali súbežne so samosprávnymi voľbami, ktoré sme tu tiež chceli odôvodniť akousi úsporou. Ale odôvodnil to pán poslanec Neuwirth, že ti investícia sa meria niečím iným, ako len tým priamym vkladom.

A teraz si zoberme skutočnosť, že tie voľby do samospráv v novembri budú. Keď zoberieme posledný nožný novembrový termín, je to 25. a 26. 11. Samosprávy preto povedali, aby sa nekonali voľby v jednom termíne, pretože je pochopiteľné, že by sa výber aj ingerencia obyvateľov upriamila viac na veľké voľby ako na voľby samosprávne. Tým by tieto veľmi utrpeli, utrpel by základný demokratický článok, ktorý by v budúcnosti spravoval obce, pretože by nebol taký dôležitý výber kandidátov.

Keď si teda zoberieme termín 25. a 26. 11., prosím vás, zo zákona sa predkladajú kandidátne listiny 55 dní pred týmto termínom, vážení kolegovia, kolegyne, už sme v septembri. Politické strany, ktoré, pochopiteľne, takisto budú predkladať, kandidátne liatiny, potrebujú určitý čas na výber kvalitných kandidátov. Takže, keď tu niekto dnes povie, že najvhodnejší termín volieb je september, dokonca október, kedy by sa tie voľby úplne zmiešali, musia byť úplné iné volebné komisie k jedným voľbám, úplné iné k druhým voľbám.

Vážené kolegyne, kolegovia, preskúmajme si tieto naše návrhy, spomeňme si, na čo nás upozorňovali samosprávne orgány a nepertraktujme tu len vlastné politické tričká najmä tých subjektov, ktorých jediným objektívnym kritériom, aby boli voľby v jeseni, pán poslanec Kňažko, je to, že ešte nie ste stranou, ktorá by mohla vstúpiť do volieb, pretože nemáte zo zákona potrebných 10 000 podpisov. A sú ešte niektoré také politické strany. To je jediné vaše objektívne kritérium. A druhé objektívne kritérium, prosím vás pekne, je asi to, ako chodíte už týždeň alebo dva týždne z tohto parlamentu, to si zoberte ako taký príklad, a Kadiaľ musíte z tohto parlamentu odchádzať, ked sa skončí schôdza.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka. Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán kolega, ja chodím z parlamentu hlavným vchodom aj do vnútra aj von, a tak aj chodiť budem, ale prejavy tejto politiky, ktorú sne tu mali možnosť posudzovať po tieto dni, sa opať vrátia tam, odkiaľ prišli - do estrádnej haly PKO. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Pán poslanec Neuvirth, jednoducho s vami nesúhlasím, ale rád by som sa obrátil najmä na poslanca Kňažka. Obraz

z novembrových dni mi zostal natrvalo čistý v pamäti, ale vy ste, pán poslanec Kňažko, nemali ísť do politiky, vy ste jednoducho v politike stratili svoje herecké majstrovstvo. A politikom ste nikdy neboli. /Potlesk. /

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák;

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

ďakujem za prejavy uznania skôr, ako som začal. Už niekoľkokrát na slovenskej politickej scéne som hovoril - napĺňajme svoje slová aj skutkami. Dovoľte mi veľmi krátko sa pozrieť na záverečnú reč, bývalého premiéra, ktorý v pôsobivej reči sa otočil vlastne k divákom, a nie k nám ako k parlamentu. Hovoril o tom, aký je jeho osobný záujem, predovšetkým Slovensko, ale vzápätí vlastne nereagoval na priamu výzvu Strany demokratickej ľavice, ktorá hovorila: dokážte, naplňte. Aká veľká pasáž bola venovaná v tomto prejave kontinuite, zachovaniu záujmov, ide nám všetkým o Slovensko. Spôsob, ktorým sa odchádzalo z ministerstiev, bol v úplnom rozpore s týmito slovami.

Tak pôsobivo tu zaznelo: nebojte sa júna, prečo sa bojíte júna, národ, podpisy. Každá minca má dve stránky. Dovoľte mi opýtať sa z druhej strany: A prečo sa vy bojíte septembra? Veď bojujeme o štvorročnú stabilitu. Tri mesiace v porovnaní so štyrmi rokmi neznamenajú absolútne nič. Ak zahraničný kapitál sem nešiel dva roky, tak nepôjde ešte tri mesiace. Ale tu bojujeme o štyri roky, o štvorročnú stabilitu, a ten strach pramení z toho, preto bojujete o jún, lebo

sa bojíte, že ukážeme Slovensku, že nie politika valcovania, ale kooperatívna politika prináša tiež výsledok, že to ide aj tak.

A preto vás úplne na záver prosím - koľko tu odznelo slov o tom, že väčšina sa má podrobiť menšine. Väčšina sa zhoduje na tom, že by mali byť voľby na jeseň. Ukážte, že sa nebojíte septembrového termínu, nerobme tu kolotoče s referendom, a podporte septembrový termín. V septembri sa postavíme ako rovný s rovným a zmeráme si sily. Nebojte sa septembra.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Húska, potom pán poslanec Hudec a pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ak dovolíte, je to naozaj veľká spleť názorov, a každý obhajuje svoju pravdu a obhajuje ju tzv. objektívnym, ale účelovým spôsobom. Pán podpredseda Černák sa stále obracia nie na toto plénum, ale sa obracia tiež na verejnosť v nádeji, že by obhájil dajme tomu ten proces destabilizácie, na ktorom sa zúčastnil. Chápem, že tieto procesy často musia prebehnúť a že im nemôžeme zabrániť, ale môžeme nastoľovať čo najrýchlejšie lepšie podmienky.

A ešte jednu poznámku k pánu kolegovi Neuwirthovi. Prosím vás, ten postup v tom, že najprv musí začať poznávací proces a potom rozhodovací, to je absolútne statická schéma, to predsa nemôžeme myslieť vážne. Súbežne prebiehajú všetky tieto procesy naraz. Naraz rozvažujeme, naraz robíme rozhodnútia, pretože každý človek alebo spoločenstvo ľudí je v nejakej inej situácii, a podľa tejto situácie koná. Nie je možné, aby sa teraz povedalo, že teraz je štartovací čas na vnímanie našich skutočnosti okolo nás. štartovací čas už divno uplynul, ľudia majú svoje názory a budú ich chcieť vyjadriť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hudec sa hlásil, potom pán poslanec Neuvirth.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

ak dobre sledujem, už hodinu a pol v tejto diskusii nik nepredložil nijaký konkrétny pozmeňovací návrh. Myslím si, že všetci, ktorí sa pôvodne prihlásili do diskusie alebo sa chceli prihlásiť, svoje pozmeňovacie návrhy predniesli. Predpokladám, že máte rovnaký názor, že tu nikto nikoho nemôže presvedčiť, pretože každý je dávno rozhodnutý, čo bude preferovať, ktorý termín volieb, ako bude hlasovať pri prijímaní tohto zákona. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o ukončení rozpravy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Neuvirth ešte chce faktickú poznámku.

Poslanec A. Neuwirt:

Len by som pánu podpredsedovi chcel povedať, že my, lekári, to robíme trošku inak. Najprv vyšetríme pacienta, zvážime, urobíme diagnózu, a potom sa rozhodneme pre liečbu. My to nerobíme všetko odrazu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať. Pán podpredseda Húska sa hlási s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Cingel tiež s faktickou poznámkou.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Samozrejme, ale aj v tejto situácii sú jedni lekári, ktorí práve operujú, iní, ktorí diagnostikujú a podobne. Túto spoločnosť nemôžeme vysvetľovať cez jedného človeka a staticky, to je prudké zjednodušenie. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán Kolega Neuwirth, myslím si, že občan nie je chorý, chorý je tento parlament, a ten treba riešiť alebo liečiť okamžitými voľbami. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán, predseda,

dovolil by som si povedať len toľko, že na rozdiel od lekára, ktorý sa stretáva s pacientom, až keď je chorý a pridá za ním, tak volič a občan mal možnosť celý čas sledovať politické dianie, ktoré tu je, aj vystupovanie jednotlivých politických subjektov a jednotlivých poslancov. Takže neviem, prečo by teraz mal začínať so skúmaním tohto chorého parlamentu. A ešte raz by som povedal, pán doktor, prepáčte, že sa obraciam na túto profesiu, sú aj lekári, ktorí pitvú.

Podpredseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško, potom sa hlásila pani poslankyňa Štefánikova.

Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som povedať na adresu pána poslanca Cingela, ktorý povedal, že tento parlament je chorý: Vážení páni poslanci, od júna roku 1992 došlo už k tretiemu oddeleniu skupiny z HZDS. Ak Republiková predstavenstvo HZDS zasadne, je jedno kde, môže to byť aj v Zlatej Idke, a dá slávnostné vyhlásenie, že už sa nebudete deliť, že už je koniec, tak môžeme uvažovať o júni, ale zatiaľ stále nemáme istotu, že to vaše delenie skončilo. Hne to pripomína matriošku, ktorú stále vyťahujeme. /Smiech v sále a potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Štefániková berie spať svoju faktickú poznámku. Faktickú poznámku ešte má pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

nebudem sa miešať do polemík, ktoré tu teraz zneli. Pozorne som počúval vystúpenie pána poslanca Reu a beriem si tú časť, kde hovoril vecne, teda nie politicky, kde hovoril o potrebe oddeliť od seba dostatočným časovým priestorom komunálne a parlamentné voľby. V rámci snahy, aby sa to podarilo, aby bola dodržaná 55-dňová lehota, o ktorej hovoril, podávam ešte jeden návrh snáď ako pokus, ktorý by mohol dodržať aj toto kritérium, ktoré bolo položené, na 23. a 24. septembra, kde vznikne dostatočný dvojmesačný priestor medzi parlamentnými a komunálnymi voľbami v prípade, že by toto bolo prijaté. Je to snaha o kompromis. Možno tých termínov je priveľa, ale zvažujme všetky možné okolnosti a vecné súvislosti.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Vicen.

Poslanec V. Vicen:

Pánu kolegovi Mikloškovi by som chcel povedať, že v podstate keby sa HZDS po víťazných voľbách znovu delilo, to by vyhovovalo len vám, pretože znova by ste voľby nevyhrali a mali by ste vládu. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať najskôr o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik, aby všetky pripomienky a pozmeňovacie návrhy,

ktoré sme predniesli, vzhľadom na to, že ide o ústavný zákon, boli odhlasované trojpätinovou väčšinou.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 148 poslancov.

Kto je za prednesený návrh poslanca Ftáčnika?

Za návrh hlasovalo 141 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme tento návrh pána poslanca Ftáčnika prijali.

Druhým návrhom, o ktorom treba hlasovať bez rozpravy, je návrh pána poslanca Hudeca, aby sme skončili rozpravu. /Hlasy z pléna, že už sa nikto do rozpravy nehlási. /

Hlási sa niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

keďže tu odznelo viac pozmeňovacích návrhov, o ktorých, zrejme, bude treba uvažovať, vyhlasujem prestávku do 14. 15 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

prosím, aby ste zaujali svoje miesta v sále, budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Pýtam sa pána poslanca Fogaša, či sa chce vyjadriť. k rozprave.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

ktosi múdry už dávno predo mnou povedal, že politické zmeny sú možné do mesiaca, ekonomické a legislatívne do 5 rokov, veľké sociálne za 20 až 50 rokov. Myslím si, že všetky politické subjekty majú možnosť prispieť K tomu, aby Slovanská republika postupne vo svojej transformácií zaznamenala tieto veľké sociálne zmeny, ktoré vlastne prinesú nových ľudí. Preto som aj vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o generáciách.

Z rozpravy, ktorá tu odznela, možno urobiť asi takýto záver: Zo spoločnej správy by som súhlasil s tým, aby sa podporil bod 4 a nie bod 2, pretože bod 4 je, podľa mojej mienky, legislatívne čistejší, i keď možno vecne diskutovať o tom, či takéto ustanovenie definitívne vyrieši problém.

ktorý nám otvoril ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Bod 4, teda to nové znenie f 2, v ktorom sa hovorí, že dňom volieb sa skončí aj mandát poslancov, ktorí boli 5. a 6. júna zvolení do Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, by vlastne mohol byt takto prijatý s tým, že zrejme sa terajšie znenie § 2 prečísluje a presunie ďalej. Nevypustí sa, pretože účinnosť zákona tam musí zostať. Také je moje vyjadrenie.

Súčasne k návrhom, ktoré ste predniesli k termínu volieb, sa osobne domnievam, že vecná argumentácia pána poslanca Reu, ktorá tu odznela, má svoju logiku, a myslím si, že je potrebné, aby sme pri rozhodovaní sa ju brali do úvahy. Vtedy, keď budete sami so svojím svedomín a budete tlačiť tlačidlá, myslím si, že každý si rozmyslí, aké stanovisko k tomuto termínu zaujme. Myslím si, že je nožné uvažovať aj o termíne, ktorý bol predložený ako posledný pozmeňovací návrh, t. j. 23. a 24. september. Je nožné o tomto termíne uvažovať už i s ohľadom na to, že predsa len to trošičku odďaluje termín konania možných komunálnych volieb.

K ostatným predloženým diskusným vystúpeniam sa nebudem vyjadrovať, pretože išlo o návrhy, ktorá sa viac alebo menej dotýkali predložených návrhov tak, že ich podporovali, prípadne sa snažili s nimi polemizovať. Domnievam sa, že návrh, ktorý bol predložený na 1. a 2. júl, ja tiež jedným z kompromisných návrhov, ale je to návrh, ktorý treba posúdiť z hľadiska možností pripravili voľby. Chcem potvrdiť, lebo sa ma niektorí pýtali, či moje vyhlásenie v úvodnej reči dodržím. Vyhlásil som, že podporím každý termín, pri ktorom je možná dosiahnuť trojpätinovú väčšinu, to teda znamená, že netrvám iba na svojom návrhu. Slovo dodržím.

Pán predseda, navrhujem, aby sne po tomto mojom zhodnotení pristúpili k hlasovaniu na základe správy, ktorú podá spravodajca.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

K hlasovaniu nemôžeme pristúpiť, lebo najskôr požiadam

pána spravodajcu, či tiež chce mať záverečné slovo. Poslanec M. Fehér;

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca, ak nechcete mať záverečné slovo, prosím, aby ste hlasovania uvádzali v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec M. Fehér;

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som uvádzal hlasovanie. Najprv budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tlač 447a, a potom o troch pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

Navrhuješ hlasovať o pozmeňovacom návrhu pod bodom číslo l spoločnej správy. Navrhujem ho prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 147 poslancov.

Pani poslankyne, páni poslanci, každý jeden návrh prejde len vtedy, ak bude mať najmenej 90 hlasov.

Kto je za bod 1 spoločnej správy? Spravodajca ho navrhuje prijať.

Za návrh hlasovalo 140 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že bod 1 správy, tak ako bol predložený, sme schválili.

Poslanec M. Fehér:

Navrhujem hlasovať o bode číslo 2. V prípade, že prejde bod číslo 2 spoločnej správy, ktorý je skoro totožný s bodni číslo 4 a 5 spoločnej správy, o bodoch spoločnej správy číslo 4 a 5 nebude potrebné hlasovať. Nechám na vaše zváženie, ktorá formulácia je presnejšia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 148 poslancov.

Kto je za bod číslo 2 spoločnej správy? Spravodajca necháva na vaše zváženie.

Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme neschválili. Poslanec M. Fehér:

Hlasujeme o bode číslo 3. Navrhujem ho neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy, kde je dátum 24. a 25. jún. Spravodajca ho navrhuje neprijať. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 149 poslancov. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 3 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec M. Fehér:

Navrhujem hlasovať o bodoch 4 a 5 spoločnej správy. Nechávam na zváženia Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlasujeme o bodoch 4 a 5 spoločnej správy. Spravodajca sa jednoznačne nevyjadruje. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 149 poslancov. Kto je za body 4 a 5 spoločnej správy? Za návrh hlasovalo 129 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že body 4 a 5 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec M. Fehér:

Navrhujem hlasovať o bode číslo 6 spoločnej správy. Navrhujem ho neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Najskôr sa budeme prezentovať.

Prezentovalo sa 149 poslancov.

Kto je za? Spravodajca navrhuje neprijať.

Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy sme neprijali.

Pán spravodajca, mažete pokračovať v uvádzaní hlasovania o návrhoch v rámci rozpravy.

Poslanec M. Fehér:

Áno, budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prvý pozmeňovací návrh som predniesol ja, ktorý znie nasledovne: § 1 ods. 2 slová "30. septembra a 1. októbra" nahradiť slovami "7. a 8. októbra". Navrhujem ho prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 149 poslancov.

Pán spravodajca predkladá svoj vlastný pozmeňovací návrh na zmenu dátumu na 7. a 8. október. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neschválili. Poslanec M. Fehér:

Ďalším pozmeňovacím návrhom bol návrh pána poslanca Kóňu, ktorý treba formulovať nasledovne: v § 1 ods. 2 slová "30. septembra a 1. októbra" nahradiť slovami "1. a 2. júla". Navrhujem ho neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 149 poslancov.

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kóňu, ktorý mení termín volieb na 1. a 2. jún. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca

Kóňu sme neprijali.

Poslanec H. Fehér:

Posledným pozmeňovacím návrhom z rozpravy je návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý znie nasledovne: v § 1 ods. 2 slová

"30. septembra a 1. októbra" nahradiť slovami "23. a 24. septembra". Nechávam na zváženie Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Najskôr sa budeme prezentovať.

Prezentovalo sa 149 poslancov.

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika na 23. a 24. september. Pán spravodajca to necháva na vlastnú úvahu. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána Ftáčnika sme neprijali.

Poslanec M. Fehér:

Všetky pozmeňovacie návrhy sme vyčerpali, takže zostáva nám hlasovať, o návrhu zákona, ako celku.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Poslanec M. Fehér:

Navrhujem prijať:.

Predseda VR SR I. Gašparovič:

Opäť upozorňujem, že podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90 poslancov.

Prezentujme sa, prosím.

Prezentovalo sa 149 poslancov.

Budeme hlasovať o zákone ako celku. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 149 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Nikto sa nezdržal hlasovania.

Dovoľte mi, aby som konštatoval, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. / Potlesk. /

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážení kolegovia a kolegyne,

chcel by som tu zdôrazniť náš nesúhlas s postupom, ktorý uskutočnila Kancelária pána prezidenta a urobila taký výpočet, ktorý vlastne viedol k podlimitnej hranici. To bol vlastne pre nás aj dôvod, aby sne spolu hlasovali za tento zákon, ktorý prichádza. Rád by som upozornil, že nemožno

vykladať realizáciu jedného ľudského práva, v tomto prípade petičného práva tak, aby týmto výkladom zároveň sa porušovalo iné základné ľudské právo, v našom prípade právo na ochranu osobných údajov. Tým, že bol celý petičný súbor odovzdaný Podniku výpočtovej techniky, sa vlastne uskutočnilo toto porušenie práva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu podpredsedovi Húskovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Fogaš, potom pán poslanec Mikloško a potom pán poslanec Hrnko.

Poslanec Ľ. Fogaš;

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

nechcem diskutovať k tomu, čo povedal pán Húska, ale chcem sa vám poďakovať za, i keď vypäté, ale predsa len úspešné hlasovanie. A keďže SOm dnes tu dvakrát dlho stál, chcem vám prisľúbiť, že počas tejto schôdze už len raz chcem vystúpiť s dlhším vecným prejavom. Ďakujem pekne za voľby. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak ti dáme slovo. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Bol som prvýkrát dosť udivený, keď podpredseda Národnej rady sa postavil na telo petičného výboru. Bolo to pre mňa

dosť prekvapujúce, a najmä s tými otázkami, ktoré tam boli. Som druhýkrát udivený, keď pán podpredseda tu vystúpil a rieši si problémy petičného výboru na pôde Národnej rady. /Prejav nasúhlasu v sále. / Chcem však povedať, inú vec. Chcem povedať takú vec, že je možné, že pokiaľ by ste k tým podpisom prirátali ešte tých stotisíc pracovných miest, ktoré pán Mečiar priniesol z Nemecka, že by ste tých podpisov mali dosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Ľupták.

Vážení páni poslanci, dosiahli sme vlastne cieľ, o ktorý nám každému išlo. Prosím vás, aby naše faktické poznámky boli skutočne v zmysle tohto zákona, ktorý sme prijali, že sme radi, že ho mame.

Poslanec A. Hrnko:

Hlboko si vážim svojho priateľa podpredsedu Národnej rady pána Augustína Mariána Húsku, ale som udivený tým, s čím prišiel za tento pult - spochybniť Kanceláriu prezidenta. Dovolil by som si ukázať jednu náhodnú vzorku petičnej listiny, ktorá bola odovzdaná Kancelárii prezidenta a prečítať niekoľko mien: Michael Jakson, USA, Kalifornia, podpis nečitateľný. Axl Rose, USA, bez bližšieho určenia bydliska, podpis nečitateľný. Nečitateľný podpis. Ďalej: Prosím vyškrtnúť moje meno, ak sa objaví kdekoľvek na tomto zozname, Ivan Milko. Punk is nôt dead. Ďalší podpis - Fantomas, bydlisko Kanál O, nečitateľný podpis. Ak toto mal byt základ referenda, ktoré sa tu chcelo organizovať, ďakujem

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Čiže konečne vieme, kto je autorom toho paškvilu, čo nám teraz prečítal pán poslanec Hrnko. A ešte jedno, pán poslanec Mikloško, keby sme boli poniektorí vedeli, že tak ťažko budete znášať schválenie termínu volieb, tak hlasujem, bohuprisahám, proti.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

pôvodne som nechcela vystúpiť, ale keďže sa tu rozpútala diskusia a faktické pripomienky k rozhodnutiu Kancelárie prezidenta ohľadom petícií, dovoľte, aby som váre prečítala jeden list, ktorý bol doručený do Kancelárie prezidenta a ktorý mi bol taktiež kópiou doručený od občana z okresu, z ktorého aj ja pochádzam:

"Oznamujem, že pri podpisovaní petície o referende v troch otázkach v obci Orlov, v miestnosti agitačného strediska, som bol svedkom toho ako občan 1. Peter Helemčin podpisoval petičné hárky za svoju rodinu, manželku Zuzanu a syna Petra, 2. Mária Havrilová podpisovala petičné hárky za svoju rodinu, manžela Michala a synov Michala a Jána, 3. Peter Matysko podpisoval petičné hárky za svoju rodinu, manželku a syna. Týmto chcem vyjadrili, že podpisová akcia je spochybniteľná a vyžaduje si preverenie. "

Toľko som chcela ešte dodať k akcii, o ktorej sa tu rozpútala veľká diskusia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Oravcovej. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, štvrtým bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov.

Chcem vás upozorniť, že návrh ste dostali ako tlač číslo 442 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 442a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Jakubík. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

z poverenia skupiny poslancov predkladám návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 325/1993 Z. z. o Štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov.

Pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1994 sa uvažovalo so zrušením. Štátneho vyrovnávacieho príspevku vyplácaného na základe zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia...

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyne, páni poslanci, počúvajme pána poslanca, čo nám číta.

Poslanec P. Jakubík:

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 206 z roku 1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení zákona číslo 245/1991 Zb., zákona číslo 578/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. za podmienky, že budú upravené výšky vyplácaných rodinných prídavkov.

Bolo dohodnuté, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predloží na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s vládou návrh zákona o úprave rodinných prídavkov tak, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. aprílom 1994 vzhľadom na to, že technické riešenie zavedenia inštitútu štátnej sociálnej podpory a jej vykonávateľa a správcu, ktorý by mal prevziať i vyplácanie rodinných prídavkov od terajšieho Fondu nemocenského poistenia Národnej poisťovne, úzko súvisí s realizáciou sociálnej reformy, ktorá je časovo limitovaná do konca roku 1995.

I keď je snaha problematiku vzťahu rodinných prídavkov a štátneho vyrovnávacieho príspevku riešiť urýchlene návrhom úpravy resp. zvýšenia rodinných prídavkov, k čomu je už návrh zákona pripravený, sú to práve už uvedené technické podmienky, ktoré sú dôvodom, že v prvom štvrťroku tohto roku nebol tento zákon a návrh riešenia predložený na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Predkladáme preto návrh, aby zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 206/1990 Zb. zostalo účinné do doby, kým nadobudne účinnosť nové riešenie výšky rodinných prídavkov. Zrušenie zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky by malo byť obsiahnuté v zrušovacej časti návrhu zákona o úprave rodinných prídavkov.

Odporúčam preto a prosím kolegov, aby predložený návrh zákona uvedený pod tlačou číslo 442 podporili.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Jakubíkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Fiľakovského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Filakovský:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážený pán minister,

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov, tlač 442, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 805 z 15. marca 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona prideleného prerokovali.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh a neprijal uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 18 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky boli prítomní 15 poslanci, pričom 8 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol proti a 7 poslanci sa zdržali hlasovania.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovanskej republiky súhlasil s predložením návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Súčasne odporúča ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby predložil Narodnej rade Slovenskej republiky nový systém rodinných prídavkov tak, aby mohol byť účinný najneskôr od 1. júla 1994.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov schváliť po zohľadnení pozmeňovacích pripomienok. Celkove sú tri pripomienky.

Bod číslo l X článku I - v názve článku I sa vypúšťa slovo "a dopĺňa". Odporúča Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Bod číslo 2 k článku I - bod l znie: "V článku IX sa bod 2 vypúšťa. Zároveň sa vypúšťa číselné označenie bodu číslo l a slová "zrušujú sa" sa nahrádzajú slovami "zrušuje sa". Odporúča taktiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Pripomienka číslo 3 k článku I - bod 2 znie: "V druhom bode článku XI sa vypúšťajú slová "okrem článku XI bod 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. aprílom 1994". Taktiež odporúča Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Predkladateľ už zdôvodnil, prečo je dôležité, aby zákon bol účinný 1. aprílom 1994.

Vážený pán predseda, tým som vyčerpal jednotlivé pozmeňovacie návrhy a spravodajskú správu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Filakovskému. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu nášho rokovania rozpravu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy.

Konštatujem, že do rozpravy sa nikto neprihlásil, vyhlasujem preto rozpravu k štvrtému bodu za skončenú.

Pýtam sa pána poslanca Jakubíka, či sa chce vyjadriť. Poslanec P. Jakubík:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Jakubík hovorí, že nie. Prosím pána poslanca Fiľakovského, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec J. Filakovský:

Vážený pán predseda, v rozprave neboli žiadne pripomienky ani pozmeňovacie návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňovacích pripomienkach an blok, nakoľko sú to také zmeny, ktoré spresňujú celý zákon.

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca o všetkých zmenách, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe, navrhuje hlasovať an blok.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za predložený návrh spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca navrhuje prijať.

Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu nie je nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že pripomienky zo spoločnej správy sme schválili.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Môžem konštatovať, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov. /Potlesk. /

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, piatym bodom programu je

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 399. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 6. decembra 1993 o vrátení zákona, uznesenie a stanovisko vlády Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon z 19. novembra 1993. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 399a.

Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Daňu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec Š Daňo:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 673 z 13. decembra 1993 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej

rady, na opätovné prerokovania v lehote do 19. januára 1994. Citovaným rozhodnutím bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli v spoločnej správe výborov národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol uvedený vrátený zákon pridelený na opätovné prerokovanie, ho prerokovali v čase od 11. januára do 19. januára 1994.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životná prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijali uznesenie o výsledku opätovného prerokovania vráteného zákona vzhľadom na to, že návrh uznesenia nezískal požadovanú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru podlá S 48 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb., vrátený prezidentom Slovenskej republiky, po opätovnom prerokovaní schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu  kultúru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť v pôvodnom znení.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasí s pripomienkami uvedenými v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky

a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní vrátený zákon neschváliť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s vrátením zákona Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neschváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu neodporúča Národne] rady Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní vrátený zákon odsúhlasiť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní uvedený vrátený zákon neschváliť.

Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť vo svojom uznesení žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby vláde Slovenskej republiky odporučila predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o riešení sporov vznikajúcich z vnútroštátnych obchodných vzťahov rozhodcami.

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi v závere tejto spoločnej správy vysloviť konštatovanie, že ani stanovisko vlády Slovenskej republiky zo dňa 16. 12. 1993, ani rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z toho istého dňa o vrátení dnes opätovne prerokovaného zákona z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a výkone rozhodcovských rozhodnutí, neobsahujú konkrétne Špecifické návrhy legislatívneho textu.

Súčasne by som prosil pána predsedu, aby som mohol v rozprave vystúpiť ako prvý.

Ďakujem za pozornosť..

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Daňovi. Keďže sa hlásil ako prvý do rozpravy, dávam mu slovo. Mám zatiaľ jednu písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Fogaša.

Poslanec Š. Daňo:

Vážené dámy, vážení páni,

ak plénum Národnej rady prezidentom republiky vrátený zákon bude dnes akceptovať v pôvodnom znení, navrhujem, a to vzhľadom na časový odstup od jeho prijatia, zmeniť v § 34a uvedený dátum z 31. decembra 1993 na 31. marca 1994. Taktiež v článku III zmeniť termín účinnosti z 1. 1. 1994 na 1. 4. 1994.

Ďakujem. Predseda MR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Ako som oznámil, do rozpravy mám jednu prihlášku od pána poslanca Fogaša.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

prisľúbil som, že na tejto schôdzi už vystúpim len raz dlhším vystúpením, a to je teraz. Iste na pán poslanec Brňák nebude upodozrievať zasa z nejakých iných, než čiste odborných dôvodov, pre ktoré chcem predniesť jeden procedurálny návrh.

Návrh zákona, ktorý práve prerokúvame, bol vrátený na návrh vlády Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky. Stanovisko, ktoré zaujala vláda a následne i pán prezident, je nenormatívneho charakteru a nie je možné z tohto stanoviska prijať, akýkoľvek pozmeňovací návrh. Na druhej strane je logické, že v čase, keď sme návrh prijímali, sme aj keď o jeden deň, odložili vtedy hlasovanie, usilovali sme sa vychytať čo najviac problémov, ktoré tento zákon poskytuje. Dnes vieme o tom, že je pripravený akýsi konkurenčný návrh zákona, ktorý by mohol byť vo veľmi krátkej dobe predložený Národnej rade. Nejde teraz o to, či budeme čakať na nový zákon alebo nie, ale myslím, že ide o to, aby vláda Slovenskej republiky mala možnosť sa k predloženému návrhu vyjadriť. Inými slovami ide o to, aby sme tento návrh zaradili do tých zákonov, ktoré sú zaradené pod čiaru v našom programe, ktorý sme si schválili.

Preto vám chcem navrhnúť aby sme sa nedopustili chyby, keďže ide o veľmi citlivý právny predpis, a v súlade s tým, čo už tu odznelo aj z úst predkladateľa, právny predpis potrebný, ktorý uvoľní určité toky v oblasti fungovania súdnictva, myslím si, že by bolo rozumné, aby sme po prednesení spravodajskej správy prerušili prerokúvanie tohto bodu programu a odročili ho na čas, kedy bude možné, aby sa k nemu vyjadrila nová vláda a súčasne, aby sme našli cestu ako niektoré z tých všeobecných poznámok pretaviť do normatívnych pripomienok tak, aby tento zákon mohol byť najneskoršie na najbližšej schôdzi schválený. Je to procedurálny návrh, malo by sa o ňom hlasovať bez návrhu. Nevedú ma k nemu žiadne iné ciele než to, aby sme skutočne veľmi pedantne túto oblasť upravili a odborne dotiahli do konca.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

ak dovolíte, vystúpim len v rámci faktickej poznámky, pretože pán poslanec Fogaš dal procedurálny návrh, o ktorom skutočne bude asi potrebné hlasovať bez samotnej rozpravy. Nechcem sa tu vyjadrovali k otázke súvisiacej vlastne s predložením tohto návrhu v tej súvislosti, že žiadny predkladateľ v podstate nezdôvodnil potrebu alebo dôvody vrátenia tohto zákona spať Národnej rade Slovenskej republiky. Nebudem sa vyjadrovať ani o ďalšej otázke, ktorá je, podľa môjho názoru, minimálne z ústavnoprávneho hľadiska sporná, a to v tom smere, či uvedený návrh bol vrátený včas, pretože som si vedomý, že Národná rada tento problém nemôže vyriešiť. A koniec-koncov, nemôžem sa vyjadriť ani k samotným dôvodom, pre ktoré tento návrh zákona bol vrátený spať, pretože tieto dôvody nie sú normatívnej podoby.

O všetkých záležitostiach k tomuto návrhu zákona bola vedená diskusia už pri prerokúvaní pôvodného návrhu zákona, či už vo výboroch, ako aj na samotnom pléne, preto chcem upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že síce pán poslanec Fogaš hovoril o akomsi konkurujúcom návrhu zákona, tento konkurujúci návrh zákona však nie je v istom strete s týmto návrhom zákona z hľadiska vecného, ale z hľadiska koncepčného, čiže, osobne nevidím dôvod v tom, aby tento návrh sám osebe bol odmietnutý, alebo aby bol odložený na čas prerokovania návrhu zákona chystaného vládou, alebo aby sa vláda k nemu vyjadrovala, pretože ide skutočne o stret koncepčný,

ktorý tu bol naznačený už v ranči rozpravy ešte 19. novembra minulého roku, kedy tento návrh zákona bol schválený parlamentom. Osobne ako predkladateľ by som vás chcel požiadať, aby sa parlament meritórnym spôsobom vyjadril k tomuto návrhu zákona, to znamená, že ak prevážia dôvody, ktoré uvádzal pán poslanec Fogaš, prípadne ak ich uvedie niekto iný a parlament sa nebude chcieť stotožniť s týmto návrhom zákona, nech ho proste neprijme, ale nevidím dôvod ťahať čas tým spôsobom, že budeme čakať, kedy bude predložený nejaký iný návrh zákona a potom konkurenčným spôsobom rokovať o oboch.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Poslanec L. Fogaš:

Budem len veľmi stručný. Nemám na mysli odročiť to na čas, kedy už bude o dva alebo o tri mesiace predložený návrh zákona, ale na čas, kedy vláda povie, v akom stave v súčasnom období je schopná sa pripraviť a uviesť tento zákon do života. Peter, mne ide aj o to, aby sme si dobre rozumeli, že ani jedna z tých pripomienok nie je normatívneho charakteru, pričom niektoré z nich sú tak vecné, že by sme ich mohli akceptovať. Ide o to, nájsť mechanizmus ako to urobiť. Preto myslím, že vyjadrenie vlády by mohlo byt podnetom. Mne nejde o dlhé odkladanie, ale o to, aby sme dnes jednoducho prerušili tento bod, presunuli to medzi tie zákony, ktoré sú pod čiarou, lebo sa to týka vlády a, samozrejme, realizácia je veľmi citlivá, a aby sme potom uviedli do života to, čo vlastne odbremení súdy. Prosím vás, aby ste súhlasili s tým prerušením.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš;

Vážený pán predsedajúci, mňa veľmi mrzí, ale obávam sa, že nejde o žiadny návrh, lebo pán poslanec Fogaš - dobre som ho počúval - na záver povedal, že o tomto návrhu sa hlasuje bez návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Bez rozpravy, predpokladám.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Fogaša na odloženie v zmysle odovzdania a vyžiadania stanoviska vlády? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Fogaša prijali. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, za klub KDH by som prosil 20 minút na prestávku do 16. 00 hodiny.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Keď sa ešte niekto pridá k návrhu.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Za klub nezávislých prosím prestávku. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Máme 25-minútovú prestávku.

/Po prestávke. /

Kolegyňa a kolegovia, prosím, dostavte sa do sály, budeme pokračovať v rokovaní. Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní.

S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

na začiatku dnešného rokovania sme zaraďovali nových poslancov do jednotlivých výborov a keďže som nemal rozhodnutie Kresťanskodemokratického hnutia, nezaradili sme ich poslancov do výborov. Preto prosím, aby sme teraz odhlasovali zaradenie týchto pánov poslancov, aby sa už mohli zúčastňovať výborov.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Teda, vážení kolegovia, predtým, než pristúpime k ďalšiemu bodu, uskutočníme voľbu poslancov do výborov. Ide o pána Mikuláša Dánku do výboru Národnej rady

pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, pána Karola Dubovana za člena Výboru Národnej rady pre privatizáciu a pána Emila Pánčiho za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady. Navrhujem, aby sne schválili uznesenie v tom zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila uvedených náhradníkov do príslušných výborov podľa § 4 písm. 1/ zákona Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Dávam o návrhu hlasovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za predložený návrh o prijatí uznesenia pre zaradenie nových poslancov do príslušných výborov? Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie o zaradení poslancov do výborov schválili.

Prechádzame na šiesty bod programu, a to

Prerokovanie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Tento bod sme zaradili do programu na návrh pána poslanca Pribulu a pána poslanca Miklošku. Prosím navrhovateľov, aby problematiku uviedli.

Prosím, pán poslanec Čarnogurský - to bude vystúpenie za pána poslanca Miklošku a Pribulu?

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán podpredseda, pán poslanec Pribula a pán poslanec Mikloško navrhli zaradenie tohoto bodu, ale tu neplatí, že oni sú predkladatelia, ktorí musia na úvod prerokovania tohoto bodu vystúpiť. Na základe ich návrhu bol zaradený do programu tento bod, a kto sa prihlási, môže v rámci bodu vystúpiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Samozrejme. Prosím. Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

účinné fungovanie štátneho mechanizmu v demokratickom štáte vyžaduje dôsledný a účinný systém kontroly. Právny štát spočíva v prijímaní zákonov a iných právnych noriem, ich dodržiavaní a plnení a kontrole dodržiavania a plnenia zákonov a právnych noriem. Systém kontroly poskytuje občanom záruku, že ich politická vôľa vyjadrená v zákonoch a iných právnych normách sa naozaj napína a smeruje k cieľom schváleným vo voľbách či iných formách vyjadrenia vôle občanov.

Potreba objektivity kontrolných orgánov viedla k vytvoreniu nezávislého systému kontroly, nezávislého na iných orgánoch štátnej moci. V Slovenskej republike sú základnými právnymi normami vytvárajúcimi nezávislý orgán štátnej kontroly tretia hlava ústavy, ustanovenia o Najvyššom kontrolnom úrade a zákon číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

Ústava aj zákon ukladajú Najvyššiemu kontrolnému orgánu vykonávať kontrolu hospodárenia a nakladania so štátnym majetkom a a prostriedkami štátneho rozpočtu republiky vo všetkých súvislostiach. Podľa §3 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade tento úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov, hospodárnosti a účelnosti. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu predkladá osobitne Národnej rade stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu republiky, o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu za uplynulý kalendárny rok, správy o kontrolách vykonaných na žiadosť Národnej rady a stanoviská, o ktoré požiada Národná rada. Podlá 12 ods. 2 zákona Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať predsedu alebo podpredsedu z funkcie, ak si neplnia povinnosti ustanovené zákonom.

Správy, stanoviská, ale aj samotná kontrola zo strany Najvyššieho kontrolného úradu majú podať Národnej rade, vláde a kontrolovaným inštitúciám pravdivý obraz o nakladaní s finančnými prostriedkami štátu v kontrolovanej inžtitúcii. Skutočnosti a doklady, ktoré sú teraz k dispozícii o činnosti Najvyššieho Kontrolného úradu, podľa § 7 zákona reprezentovaného predsedom úradu a podpredsedami, nedávajú obraz o dobrej práci úradu.

Tak napríklad riaditeľka Kancelárie predsedu vlády Slovenskej republiky pani Anna Nagyová listom zo 4. decembra 1992 požiadala ministra financií o zvýšenie rozpočtových prostriedkov Úradu vlády o l 200 tisíc korún, hoci menovaná ani podľa svojej pracovnej náplne, ani podľa § 13 zákona e rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky nemala právomoc hospodáriť s rozpočtovými prostriedkami. Takúto právomoc mal iba vedúci ústredného orgánu, v tomto prípade Ing. Ivan Lexa. V protokole Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly použitia účelových prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 1992, vykonanej na Úrade vlády Slovenskej republiky,

sa na túto skutočnosť poukazuje, ale v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu sa už táto skutočnosť, neuvádza.

Z uvedeného protokolu ďalej vyplýva, že Úrad vlády vyplatil v druhom polroku 1992 odstupné prepusteným pracovníkom v sume l 294 953 Kčs. Odstupné bolo vyplatené na základe toho, že po voľbách v roku 1992 bola daná výpoveď z pracovného pomeru 48 pracovníkom Úradu vlády údajne na základe organizačných zmien. Podľa organizačného predpisu v uvedenom období bolo na Úrade vlády zrušených spolu 23 funkčných miest a zároveň vytvorených 39 nových funkčných miest. Ani táto skutočnosť sa v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu neuvádza.

Ďalej, opäť z protokolu Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole na Úrade vlády vyplýva, že zdôvodnené prekročenie rozpočtu Úradu vlády za rok 1992 bolo o l 460 000 korún, avšak skutočné prekročenie rozpočtu činilo 8 057 000 korún, čiže rozdiel 6 597 000 korún nie je pokrytý príslušnými povoleniami ministerstva financií alebo iného príslušného orgánu. Ani táto skutočnosť, čiže neoprávnené prekročenie rozpočtu o 6, 5 milióna korún, sa v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu neuvádza. Poznamenávam, že k tomuto prekročeniu rozpočtu Úradu vlády došlo v II. polroku 1992.

Podlá zákona Najvyšší kontrolný úrad kontroluje hospodárne nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu u iných organizácii. Tým viac má teda uplatňovať túto zásadu vo svojom vlastnom hospodárení.

V októbri 1993 predseda Najvyššieho kontrolného úradu Dr. Marián Vanko nariadil nákup 14 zahraničných vozidiel typu Audi, Volkswagen a iné v cene 14 350 000 Sk nad rámec rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu. Podlá zápisnice z gremiálnej porady predsedu Najvyššieho kontrolného úradu z 31. januára tohoto roku pre predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, čiže pre troch ľudí, bolo pridelených 7 vozidiel typu Audi a Volkswagen. Existujú informácie, že 2 z týchto vozidiel boli donedávna parkované v priestoroch ústredia HZDS a využívané týmto hnutím na svoje účely.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu v rozpore s nezávislým postavením Najvyššieho kontrolného úradu opakovane uvolnil pre Úrad vlády Slovenskej republiky kontrolných pracovníkov aj na také kontrolné akcie, ako napríklad kontrola cudzorodých látok, ktoré nespadajú do kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu. V protokole o kontrole na Ministerstve financií Slovenskej republiky sa konštatuje opäť prekročenie rozpočtu tohoto ministerstva za rok 1992 približne, o 20 miliónov korún, ktoré taktiež nie sú podložené príslušnými povoleniami na prekročenie rozpočtu.

Kontrolné akcie sa uskutočňovali nehospodárne z hľadiska vynakladania kontrolných kapacít Najvyššieho kontrolného úradu v porovnaní s objektom kontroly, prípadne odmietnutia kontroly. Tak napríklad v druhom polroku minulého roku predseda Najvyššieho kontrolného úradu odmietol požiadavku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vykonanie kontroly v Medzinárodnom vedecko-výskumnom združení ROBOT v Prešove, hoci podnet na vykonanie kontroly vychádzal z oznámenia o niekoľkomiliónovom nehospodárnom nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu v tomto združení. V rovnakom čase však predseda Najvyššieho kontrolného úradu nariadil vykonanie kontroly na Rektoráte Univerzity Mateja Belu v Banskej Bystrici k opodstatnenosti nákupu jedného osobného motorového vozidla, a podobne aj na rektoráte Univerzity Komenského v Bratislave. Nemožno si nevšimnúť, že kontrola na oboch univerzitách sa uskutočnila v období krátko pred voľbou vedúcich funkcionárov týchto univerzít.

V budove, ktorá je v správe Najvyššieho kontrolného úradu, majú prenajaté priestory niektoré súkromné obchodné spoločnosti. Najvyšší kontrolný úrad uplatňuje v civilnom súdnom konaní neplatnosť nájomných zmlúv uzavretých v roku 1990 s týmito organizáciami. V septembri a októbri minulého roku dal predseda Najvyššieho kontrolného úradu príkaz na vypnutie prúdu týmto organizáciám a vylomenie zámkov do priestorov týchto organizácii. Príkazy vydal predseda Najvyššieho kontrolného úradu ešte skôr, než uplatnil neplatnosť, zmlúv na súde.

Konanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu zreteľne svedčí o tom, že si neplnia povinnosti stanovené im zákonom číslo 39/1993 Z. z. Svoje povinnosti si neplnia v počiatočnom období existencie Slovenskej republiky, kedy by činnosť Najvyššieho kontrolného úradu mala posilňovať zákonnosť a hospodárnosť činnosti celého štátneho aparátu. Uvedené skutočnosti plne oprávňujú zaradenie tohoto bodu na program terajšej schôdze Národnej rady.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel:

Vážené kolegyne, kolegovia,

prednesená správa, ktorú nám tu predniesol pán kolega Čarnogurský, mi pripomína približne za totality odvolávanie ministra hospodárstva, keď povedali: vážení súdruhovia, odvolali sme ho preto, lebo bol zodpovedný za kvalitu žiletiek, a tie žiletky sú fakt tupé.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Kto ďalší sa hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Miček.

Poslanec M. Miček:

So záujmom som si vypočul príspevok pána poslanca Čarnogurského. Bol tam zaujímavý jeden moment. On už uzavrel kapitolu ministerstva financií, teda hospodárenia kapitoly ministerstva financií za rok 1993, keď povedal, že ministerstvo financií prekročilo rozpočet o 20 miliónov korún. Pokiaľ viem, zatiaľ sme uzatvorenie roku 1993 ešte nemali vo výboroch, ani nebolo predložené parlamentu, takže sú to informácie pekelne získané neviem odkiaľ.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, opravujem svoj prednes v ton, že ide kontrolu kapitoly ministerstva financií za rok 1992.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Myslím si, že je zbytočné viest nejaké reči. Toto je

politické rozhodnutie terajšej vládnej koalície. Začalo to ráno, ešte si poriadne neutreli ani oči a už odvolávali, či ešte včera večer, pardon. Takže si myslím, že toto bude pokračovať, takže páni, zbytočne tu budeme niečo hovoriť, alebo čokoľvek. Kľudne, páni, pokračujte ďalej. Dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, o čom chcú hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Pardon, tu nebol predložený návrh na žiadne hlasovanie, nemôžeme o tom takto hovoriť. Pán poslanec Kuzbert, potom pán poslanec z KDH.

Poslanec T. Kuzbert:

Tiež som nedočkavo čakal na správu, ktorú prednesú ako obvinenie resp. neplnenie úloh Najvyššieho kontrolného úradu. Čakal som na nejakú bombu, ktorá vybuchne a zmätie tento úrad resp. vedúcich Najvyššieho kontrolného úradu z povrchu. Prosím vás, to, čo predniesol pán Čarnogurský, berieme na vedomie. A myslím si, že tie obvinenia, ktoré tu boli, predseda kontrolného úradu vyvráti bez papiera.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán predseda Národnej rady. Prosím, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

po vypočutí pána poslanca Čarnogurského si myslím, že ide o závážné obvinenia kontrolného úradu, aj úradu vlády. Preto si myslím, že bolo by dobré, aby materiály, ktoré má pán poslanec Čarnogurský, nám poskytol, aby sme sa mohli

k tomu vyjadriť, ale nie takou formou ako teraz. Prikláňam sa k pánu poslancovi Ľuptákovi, že mažeme teraz hovoriť o hocičom, aby sme tento bod odročili na prerokovanie na neskorší termín, či už na tejto schôdzi ako posledný alebo na ďalšiu schôdzu, ale je potrebné, aby sme sa k týmto veciam Kvalifikovane mohli vyjadriť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne,

myslím si, že tu zazneli skutočne veľmi závažné skutočnosti vo vzťahu k hospodáreniu s rozpočtovými prostriedkami. Vyzývam pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby sa vyjadril k týmto skutočnostiam. Myslím si, že vyzývanie je tu už módou. Skutočne, ešte raz by som to chcel zdôrazniť a podčiarknuť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa niekto ďalší? Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Musíme dať hlasovať o tom, či pán predseda môže prehovoriť.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za to, aby prehovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že Národní rada súhlasila s tým, aby vystúpil pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Vážený pán predseda, vážený člen vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená verejnosť,

so záujmom som si vypočul tie strašne závažné obvinenia na činnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Prepáčte mi, že nie som ani zľaknutý, ani nejak vyvedený z toho. Môžem vám povedať, že som neporušil žiadny zákon. Nekradnem, nepodvádzam, neberiem úplatky, nedávam úplatky, svedomite, poctivo som si vykonával svoju prácu. Po celý čas, odkedy som bol zvolený do funkcie, som nemal takmer odpočinok. Môj pracovný deň začína ráno o pol siedmej, o pol šiestej vstávam, a končí v neskorých hodinách, sobota, nedeľa, stále ďalej, za sebou mám odvedenú prácu, ktorú mi už nik nezoberie, a nemám ani najmenší dôvod pred vami sa tvárili, ako by som neviem čo porušil alebo spravil.

Na správe, ktorú pán poslanec predniesol, je zaujímavé, za je to vlastne redukcia predchádzajúcej interpelácie pána poslanca Kňažka, a potom to predniesol pán poslanec Pribula. Ak si pamätáte prvú interpeláciu, na začiatku bolo napísané, že porušujem zákony, dochádza k porušovaniu zákonov. Teraz je tam nejaká redukcia - vypadlo to von, že obmedzujem ľudské práva - zase to vypadlo von. Čo ja na celej správe zaujímavé, že máte asi nejakých zvláštnych, strašne zaujímavých informátorov, pretože sú tam mimoriadne nepresnosti. K tomuto sa ale vyjadrím tak, ako sa včera dohovorilo, že dáte mi k dispozícii materiály, ktoré ste predniesli, že budem mat čas na prípravu a že dán vám na to odpoveď.

Ešte, keď dovolíte, by som sa vyjadril k jednej veci. Podľa rokovacieho poriadku alebo podľa ústavy - § 80 - interpelácia na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu nie je možná. Ja ale aj v tomto prípade odpovedať budem. Práve naopak, pokladám to za určitú česť, že môžem vystúpiť tu, na tomto pléne, že môžem hovoriť k poslancom. Musím povedať, že doslova do určitej miery som privítal niektoré veci, ktoré tam boli uvedené, aby som ich mohol vysvetliť. O činnosti Najvyššieho kontrolného úradu sa musí rokovali, a nie je možné, tak ako to bolo navrhnuté, na základe nejakých "hodnoverných" správ, alebo od niekoho, zaujímať stanovisko k činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.

Na vysvetlenie by som uviedol, že podľa dohovoru o predkladaní materiálu do Národnej rady sme boli dohovorení, že predložíme správu o činnosti v mesiaci február. Prišiel január, február, nebolo to nožné. Ďalší termín bol sľúbený v marci. Opäť nám z organizačného odboru Národnej rady oznámili, že nás vypúšťajú pre veľké množstvo zákonov alebo programu, ktorý bol pripravovaný, že naša správa bude prednesená v apríli. Máme číslo, myslím, 460.

Prosil by som vás o jednu vec, či je potrebné predkladať správu o činnosti, alebo či vám bude stačiť, že sa len o týchto niektorých pár veciach budem vyjadrovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Slovo má s faktickou poznámkou pán predseda Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Národná rada požiadala úrad, ako som povedal minule, o predloženie správy, ktorú musí kontrolný úrad predložiť Národnej rade podľa zákona. Takže, môj návrh je opäť, aby sne počkali na správu kontrolného úradu, a do tejto správy nech zapracujú aj výsledky, ktoré tu predniesol pán poslanec Čarnogurský, alebo preložiť rokovanie o tomto bode, ktorý tu nadniesol pán Čarnogurský, na koniec tejto schôdze alebo na ďalšiu schôdzu.

To sú moje návrhy, o ktorých by som bol rád, keby sme hlasovali. Skutočne, nemyslím si, že by sne dnes o týchto veciach mohli rokovať len z našej diskusie, v rámci ktorej ani jeden z poslancov, možno okrem poslancov KDH, nie je informovaný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

časť z toho, čo som chcel povedať, už vlastne vyslovil pán predseda. Myslím, že najvhodnejším spôsobom by bolo momentálne prerušiť rokovanie o tomto bode a ukončiť ho ako posledný bod nášho rokovania, rokovania tejto schôdze, kde by sa už po oboznámení s predloženými dokumentmi, konkrétnejšie ako dnes, pochopiteľne, vyjadril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Možno by bolo dobré, keby Kancelária Národnej rady pripravila, nie pre každého poslanca, ale na požiadanie, záznam vystúpenia pána poslanca Čarnogurského. Možno sa viacerí budú chcieť v písomnej podobe oboznámiť

s týmto dokumentom. Ak by sa pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu rozhodol tiež dať k dispozícii niekoľko poznámok, možno by to zvecnilo naše rokovanie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo a faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci,

na rozdiel od niektorých poslancov z HZDS, ktorí vystúpili, sa prikláňam k tomu, čo povedal pán predseda Národnej rady. Totiž, boli vznesené veľmi konkrétne údaje, a k tým sa, samozrejme, treba vyjadriť, pretože sú to veľmi závažné skutočnosti. / Šum v sále. / Ak vám nevadí, že miesto 6 miliónov sa objavilo 1, 5 milióna, potom to nie je závažný údaj, ale možno v rozmeroch, v ktorých sa pohybujete vy. Pre nás sú to veľké sumy. / Potlesk. / Z toho dôvodu navrhujem, aby táto správa. Ktorú predložil pán poslanec Čarnogurský, bola daná pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, aby posledný deň ráno o deviatej mohol pán predseda na tieto konkrétne otázky odpovedať, a z toho potom sa môže urobiť akýsi záver. Teda, môj návrh je: posledný deň ráno o deviatej ako prvý bod programu. To znamená budúci týždeň v piatok ráno, alebo ak bude schôdza vo štvrtok, tak vo štvrtok ráno.

Podpredseda MR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský: Pán predsedajúci,

pán kolega Kuzbert povedal, že pán predseda Najvyššieho Kontrolného úradu bez papiera dokáže vyvrátiť to, čo som povedal. Musím povedať, že som trochu sklamaný prejavom pána doktora Vanku, pretože naozaj sa nevyjadril ku konkrétnym okolnostiam, ktoré som uviedol, a myslím si, že prinajmenšom niektoré z nich sú naozaj také, že by jeden predseda Najvyššieho kontrolného úradu mal byť schopný sa k nim vyjadriť. Napríklad 1 200 tisíc korún pre Úrad vlády alebo 6, 5 milióna korún - prekročenie Úradom vlády, alebo 14, 5 milióna korún na nákup áut, alebo 7 zahraničných áut pre 3 osoby na Najvyššom kontrolnom úrade.

Myslím si, že na to nejaké veľké šetrenie by nemalo byť potrebné, že jeden predseda Najvyššieho kontrolného úradu by mal byť schopný sa k tomu vyjadriť. Ale keď pán doktor Vanko nie je schopný sa vyjadriť k tomu hneď, prosím, v takom prípade sa pripíjam k prednesenému návrhu pána kolegu Báránya, aby tento bod bol prerušený, ale malo by sa o ňom hovoriť na tejto schôdzi. V takom prípade by som navrhoval, aby bol zaradený ako bod 25, čiže pred písomná odpovede členov vlády.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Ak dovolíte, jednu poznámku. Kým sme sedávali v prvých laviciach, tak vždy sa vytvárala komisia. Nebolo by vhodné aj na toto vytvoriť komisiu?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec - faktická poznámka. Poslanec J. Šebo:

Čiastočne mi zobral moju myšlienku môj predrečník. Najvyšší kontrolný úrad je zodpovedný parlamentu, samozrejme. Neviem však, či je to vhodná forma kontroly kontrolného úradu, že proste niekto svojvoľne spraví kontrolu, pričom ani nevieme, vlastná kto je pod ňou podpísaný, pretože prvá vystúpenie bolo dokonca úplne z iného politického hnutia, ako predvádza vlastná zistenia. Tak, kto vlastne urobil tú kontrolu? Urobil to poslanec individuálne, alebo bola vytvorená nejaká komisia bez toho, že by o tom parlament vedel, aby kontrolovala Najvyšší kontrolný úrad?

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

vážení kolegovia,

domnievam sa, že by sme mali postupovať v súlade s tým, aké tu boli zavedené zvyklosti. Jedna z nich je vypočuť aj druhú stranu. Druhá strana žiada 4as na vypočutie, a tak pán poslanec Čarnogurský, ako aj pán poslanec Bárány i ďalší sa vyjadrili, že je to jednoducho slušné.

Domnievam sa, že komisiu vytvárať bude namieste vtedy, ak by odznela odpoveď, ktorá by bola rozporuplná, alebo ktorá by nebola celkom jasná, ktorá by nedávala dosť zrozumiteľnú odpoveď. Preto si myslím, že by sme mohli hlasovaním vyjadriť súhlas s tým, že pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu dostane čas na to, aby sa mohol pripraviť na vecnú odpoveď, a potom zaujať k veci stanovisko po rozprave.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

chcela by som len pripomenúť, k tým zahraničným vozidlám. Myslím si, že s týmito termínmi sa nemôžeme oháňať, pretože my vlastne nevyrábame osobné vozidlá našej značky, pretože vyrábame len pancierové vozidlá. A chcete, aby na takých chodili pracovnici kontrolného úradu? /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pani poslankyni Novotnej. Keďže bol daný procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať.

Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

Poslanec F. Mikloško:

Po vystúpení pani poslankyne by som sa chcel spýtať, či toto hnutie bolo doteraz vládnym. Bolo toto hnutie vládnym, s takouto argumentáciou? Pani poslankyňa, 14 áut pre troch ľudí, to vám nevadí? To ste si trošku rýchlo zvykli na pánske maniere.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ale, vážení páni poslanci, prosím vás!

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto ja za návrh, ktorý posledne modifikoval pán poslanec Čarnogurský, aby tento bod bol prenesený ako bod 25, teda ako predposledný bod rokovania tejto našej schôdze?

Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme prijali a presunuli tento bod ako predposledný.

Prosím, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Vážené dámy, vážení páni,

keď ste ma vyzvali, ti nie som schopný ako predseda Najvyššieho kontrolného Úradu sa k niečomu vyjadriť, tak aspoň k niečomu by som sa vyjadril. Môžem sa vyjadriť?

Keď dovolíte, len by som to uzavrel. Veľmi rád vystúpim hocikedy, keď na o to požiadate. A pokladám si za česť, že môžem pred takýmto slávnym parlamentom vystúpiť. Nemyslím to teraz ironicky, myslím to s plnou vážnosťou. Pokladám sa za obyčajného človeka, a koľko ľudí Slovenskej republiky, i obyčajní ľudia, by chceli vystúpiť a nemôžu. A pozrite, mne je umožnené, dokonca ma počúvate, aj pán Mikloško ma počúva, je to pre mňa česť, že môžem vystúpiť. Vystúpim v danom termíne.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska; Ďakujem pekne.

Pristúpime k siedmemu bodu programu, ktorým je

Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou /Československou socialistickou republikou. Československou republikou/ a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 338 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 338a.

Prosia poslankyňu pani Máriu Romanovskú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predsedajúci, vážený člen vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,

návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných Medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, československou socialistickou republikou, Československou republikou a Rakúskou republikou dojednanej výmenou nót sa predkladá na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky z toho dôvodu, že obsahuje prezidentské zmluvy, na zánik platnosti ktorých je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

V konkrétnosti ide o nasledovné dôvody zániku platnosti týchto zmluvných dokumentov uvedených v predkladanom materiáli: Zánik platnosti týchto zmlúv vychádza predovšetkým z novej spoločenskej a politickej situácie vo vzájomných vzťahoch medzi oboma štátmi. Tento dôvod zániku platnosti sa týka Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskom o postupe pri vyšetrovaní udalostí na spoločných štátnych hraniciach podpísanej v Prahe 21. 12. 1973.

Rovnako je nutné spomenúť dôvod, ktorý súvisí s prijatím Slovenskej republiky do Rady Európy, z čoho pramení, že Slovenská republika sa musí riadiť zmluvnými dokumentmi prijatými v Rade Európy, a ktorých je stranou, čo sa týka Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskou republikou o právnej pomoci vo veciach trestných a Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskom o vydávaní, teda extradícii. 1. júna 1993 bola podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu, čo je ďalší z dôvodov, pre ktoré majú byť zmluvné dokumenty nachádzajúce sa v predkladanom návrhu, vyradené zo zoznamu

platných zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, čo sa vzťahuje na Zmluvu medzi ČSSR a Rakúskou republikou o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a označení poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov, odkazujúci na pôvod a protokol z 30. 12. 1977 a dohody o vykonávaní tejto zmluvy.

V neposlednom rade je najdôležitejším dôvodom zániku platnosti týchto zmlúv vyslovenie gestora danej zmluvy o aktuálnosti jej vykonávania. To sa týka Zmluvy medzi ČSSR a Rakúskou republikou o spolupráci v oblasti ochrany životného prostredia. Po schválení nót v parlamentoch Slovenskej republiky a Rakúskej republiky ministerstvá zahraničných vecí oboch štátov sa budú vzájomne informovať, o tejto skutočnosti diplomatickou cestou, čo bude vyvrcholením procesu sukcesie medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou. Slovenská republika po vytvorení novej politickej a spoločenskej situácie v Európe mala a má dobré vzájomné susedské vzťahy s Rakúskou republikou. Proces ukončenia sukcesie Slovenskej republiky do zmluvných dokumentov, ktorými bola viazaná bývalá ČSSR, len prispeje k ich ďalšiemu prehĺbeniu.

Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesií do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, Československou socialistickou republikou, československou republikou a Rakúskou republikou dojednanej výmenou nót, tlač číslo 338, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 747 zo 14. februára 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národne] rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Obidva výbory vládny návrh prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, Československou socialistickou republikou, Československou republikou a Rakúskou republikou dojednanej výmenou nót.

Vážené dámy a páni,

dovolím si pripomenúť, že nakoľko obsah týchto materiálov tvoria prezidentské zmluvy, na ich znení nemožno nič meniť vzhľadom na to, že nám ide o právne nástupníctvo do týchto zmlúv, a je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky, ako aj parlament Rakúskej republiky schválili návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv. Myslím, že potrebu tohto kroku netreba zdôrazňovať. Z uvedených dôvodov odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky s predkladaným návrhom vysloviť súhlas.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pani poslankyni Romanovskej za podanie správy a prosím, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o siedmom bode programu.

Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do tohoto bodu. Preto sa pýtam, či niekto chce k tomuto bodu vystúpiť.

/ Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú. Preto si pravdepodobne nežiada slovo ani pani poslankyňa Romanovská. Pristúpime k hlasovaniu.

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, Československou socialistickou republikou, Československou republikou a Rakúskou republikou dojednanej výmenou nót.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za schválenie sukcesie týchto dohôd?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Nikto sa nezdržal hlasovania.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Poslankyňa M. Romanovská:

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem. /Potlesk. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ôsmym bodom programu je

Návrh na vyslovenia súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícii medzi štátmi a občanmi druhých štátov.

Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 417 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 417a.

Prosím pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dňa 18. marca 1965 bol vo Washingtone dojednaný Dohovor o riešení sporov z investícii medzi štátmi a občanmi druhých štátov. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol dohovor podpísaný vo Washingtone dňa 12. mája 1991. Podľa článku 68 odseku 2 dohovoru nadobudol dohovor platnosť 8. apríla 1992. Slovenská republika bola Medzinárodným centrom pre urovnanie investičných sporov ICSID upozornená, že po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vzniku Slovenskej republiky a Českej republiky nestačí len požiadať o prístup do ICSID, ale je nutné podpísať dohovor zo strany Slovenskej republiky s jeho následnou ratifikáciou. Slovenská republika podpísala dohovor vo Washingtone 27. septembra 1993.

Pristúpenie k dohovoru o riešení sporov z investícií a vstup do ICSID sú nutné z dôvodu, že v zmluvách o podpore a vzájomnej ochrane investícii, ktoré uzatvorila Česká a Slovenská Federatívna Republika a ktoré prešli na Slovenskú republiku, ako aj v zmluvách, ktoré uzavrela Slovenská republika, sa predpokladá riešenie sporov podľa tohto dohovoru. Postupne sa k dohovoru pripojilo 106 štátov sveta a je predpoklad, že sa väčšina sporov bude riešiť podľa tohto dohovoru.

Dohovorom bolo zriadené Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií. Účelom strediska je uľahčovať zmierovacie alebo rozhodcovské riešenie sporov z investícii medzi zmluvnými štátmi a občanmi druhých zmluvných štátov v súlade s ustanoveniami dohovoru. Stredisko má sídlo v hlavnej úradovni Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj. Stredisko má správnu radu a sekretariát, vedie zoznam zmierovacích sudcov a zoznam rozhodcov. Každý štát môže vymenovať do každého zoznamu štyri osoby, ktoré môžu, ale nemusia byt jeho občanmi. Členovia uvedení v zozname budú činní na obnoviteľné obdobie šiestich rokov. Jedna osoba môže byť zapísaná do oboch zoznamov. Ak výdavky strediska nemožno kryť z poplatkov za použitie jeho služieb alebo z iných príjmov, budú rozdiely uhrádzať zmluvné štáty, ktoré sú členmi banky úmerne k ich pomerom na kapitále banky, a zmluvné štáty, ktoré nie sú členmi banky, v súlade s pravidlami prijatými správnou radou. Súdna právomoc strediska sa vzťahuje na každý právny spor vznikajúci priamo z investície medzi zmluvným štátom a občanom iného zmluvného štátu, o ktorom strany v spore písomne prehlásia, že súhlasia s jeho predložením stredisku. Občanom druhého zmluvného štátu sa rozumejú ako právnické, tak aj fyzické osoby. Pokiaľ strany vyslovili súhlas, nemôže žiadna z nich jednostranne svoj súhlas odvolať.

V rámci súdnej právomoci strediska sa koná zmierovacie konanie alebo rozhodcovské konanie. Zmierovacie konanie začína na základe písomnej žiadosti. Zmierovacia komisia je vytvorená zo zmierovacích sudcov vymenovaných dohodou strán. Povinnosťou komisie bude objasňovať sporné záležitosti medzi stranami, usilovať o dosiahnutie dohody na základe vzájomne prijateľných podmienok. Rozhodcovské konanie začína na základe písomnej žiadosti. Rozhodcovský súd je vytvorený z rozhodcov vymenovaných dohodou strán. Súd rozhodne spor v súlade s takými pravidlami, na ktorých sa strany dohodnú. Ak takejto dohody niet, použije súd právo zmluvného štátu,

ktorý je stranou v spore, a také predpisy medzinárodného práva, ktoré možno použiť. Rozhodcovský nález je pre strany závažný a nie je predmetom odvolania alebo akéhokoľvek iného opravného prostriedku. Zrušiť rozhodcovský nález možno výlučne z dôvodov uvedených v článku 52 dohovoru. Každý zmluvný štát uzná rozhodcovský nález, ako závažný a bude na svojom území vymáhať plnenie peňažných záväzkov uložených v rozhodcovskom náleze tak, aby to bolo konečné rozhodnutie súdu v tomto štáte. Výkon rozhodcovského nálezu sa spravuje zákonmi týkajúcimi sa výkonu súdnych rozhodnutí platnými v štáte, na ktorého území sa takýto výkon žiada. V prípade zmierovacieho konania budú poplatky a výdavky členov komisie, ako aj poplatky za užívanie služieb strediska uhrádzať strany rovnakým dielom. V prípade rozhodcovského konania určí súd, s výnimkou prípadov, keď sa strany dohodnú inak, výdavky vzniknuté stranám a rozhodne, akým spôsobom a kto bude tieto výdavky, poplatky, výdavky členov súdu a poplatky za použitie strediska platiť. Toto rozhodnutie tvorí súčasť rozhodcovského nálezu.

Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskymi štátmi v súlade a ich ústavnými predpismi. Dohovor nadobudne platnosť 30 dni odo dna uloženia ratifikačnej listiny.

Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s pristúpeniu k Dohovoru o riešení sporov z investícií medzi Štátmi a občanmi druhých štátov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 730 zo dňa 31. januára 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady na prerokovanie do 23. februára 1994.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh 3. marca 1994, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národne] rady slovenskej republiky prerokoval vládny návrh 7. marca 1994. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením k Dohovoru o riešení sporov z investícii medzi štátmi a občanmi druhých štátov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výboru.

Má niekto z vás otázky alebo sa chce k návrhu vyjadriť? Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

nemám žiadne pripomienky k ratifikácii tohoto dohovoru našim parlamentom, ale pri prerokúvaní tohoto dohovoru v našom národohospodárskom výbore dňa 7. 3. 1994 na zaujalo stanovisko predkladateľa, zástupcu ministerstva financií, ktorý na moju konkrétnu otázku prehlásil, že zatiaľ sa nepodarilo vláde Slovenskej republiky získať žiadnu kompetentnú, profesionálne zdatnú osobu, aby ju Slovenská republika mohla delegovať do uvedených zoznamov, o ktorých tu už bola reč. Ide prakticky o 8 ľudí, ktorých môže naša republika delegovať do orgánov v súlade s týmto dohovorom.

Osobne sa domnievam, že sa tomu asi nevenovala patričná pozornosť, alebo možno bola posudzovaná táto záležitosť trochu tendenčné, v úzkom kruhu profesionálov bez toho, aby

sme sa pozreli na odborníkov, ktorých v republike máme bez ohľadu na to, do ktorej skupiny občanov z hľadiska politického zamerania patria. Preto by som dal návrh, aby bolo prijaté uznesenie Národnej rady k tomuto dohovoru, aby novi vláda, ktorá bola včera menovaná, sa k tomuto stanovisku ministerstva financií bývalej vlády vyjadrila, aby nás informovala, či skutočne tento mladý slovenský štát nemá ani jedného odborníka, aby mohol svoje záujmy obhajovať sám.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 70 poslancov.

Prosím ďalších pánov poslancov z priľahlých miestností, aby sa dostavili, nie sme uznášaniaschopní.

Prosím, prezentujme sa ešte raz. Prezentovalo sa 86 poslancov.

Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia. Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že Národný rada Slovenskej republiky uznesením vyslovila súhlas s návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícii medzi štátmi a občanmi druhých štátov.

Pán poslanec Tahy navrhuje hlasovať o uznesení. Poslanec M. Tahy:

Dovolím si toto uznesenie formulovať: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť stanovisko k obsadeniu orgánov Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií osobami, ktoré budú obhajovať záujmy občanov Slovenskej republiky. Termín: apríl 1994.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Tahyho vo forme uznesenia sme prijali.

Deviatym bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu červeného kríža.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 382 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 382a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Milada Ondrejovičová. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážení hostia,

skupina poslancov Národnej rady výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci sa iniciatívne zhostila úlohy, ktorá sa svojím významom jednoznačne zaraďuje k humanite, na čele ktorej už 131 rokov stojí vo svete Červený kríž. O úlohách a činnosti tejto humanitnej spoločnosti netreba sa viac rozširovať. Pre jeho uznanie Medzinárodným výborom Červeného kríža a jeho prijatie za riadneho člena Medzinárodnej federácie spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca bola prijatá novela zákona číslo 126/1992 Zb., a to číslo 108/1993 Z. z. v apríli minulého roku. Táto novela nemohla v celej šírke riešiť všetky otázky, pred ktoré bol Slovenský Červený kríž postavený. Významne však pomohla splniť tri úlohy dané Ženevou, že Slovenský Červený kríž je jediná uznaná národná spoločnosti červeného kríža na území Slovenska, je nástupcom bývalého Československého Červeného kríža,

a že zákon chráni znak a názov červeného kríža na Slovensku proti jeho neoprávnenému použitiu alebo zneužitiu v zmysle Ženevských dohôd. Voči medzinárodným štruktúram, do ktorých bol Slovenský Červený kríž prijatý 25. augusta 1993, uznaný Medzinárodným výborom Červeného kríža a 25. októbra 1993 v Birminghame prijatý za riadneho člena Medzinárodnej federácie spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca, zostal v postavení občianskeho združenia podlá zákona číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

Národná spoločnosti Slovenského Červeného kríža, tak ako je tomu všade na svete, má byť konštituovaná podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, ktoré 2. apríla 1993 boli našou republikou ratifikované a listiny o tejto ratifikácii odovzdané v Berne u Švajčiarskej spolkovej rady do depozitára dohôd. Toto je jeden z najzávažnejších dôvodov, prečo sa zrodil návrh zákona o Slovenskom Červenom Kríži, ktorý aj s dôvodovou správou máte pred sebou.

Nový zákon obsahuje už všetky stanovené medzinárodné podmienky, a to nástupníctvo, úlohy vyplývajúce z dohovorov a dodatkových protokolov, i dodržanie siedmich medzinárodných princípov hnutia Červeného kríža, ako sú humanita, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľná služba, jednota a svetovosť. Obsahuje členstvo Slovenského Červeného kríža v medzinárodných štruktúrach, jeho postavenie a úlohy v dobe mieru i v prípade vojenského konfliktu, zakotvuje úlohu štátu vo forme každoročného príspevku na činnosti Slovenského Červeného kríža podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, najmä na výučbu a výchovu k prvej pomoci, na skolenie a výcvik dobrovoľných sestier v súlade s hospodársko-mobilizačnými úlohami a niektorými úlohami v civilnej ochrane, prípravu na záchranárske činnosti v prípade katastrôf alebo iných mimoriadnych udalostiach, pri plnení úloh pátracej služby Červeného kríža, zoznamovania so základnými princípmi medzinárodného humanitného práva a šírenie myšlienok pri organizovaní a zabezpečovaní bezpríspevkového darcovstva krvi i oceňovania bezpríspevkových darcov krvi, atď.

Zákon všeobecne stanovuje oslobodenie Slovenského Červeného kríža od daní, cla, poplatkov, ktoré ustanovenie okrem už platných zákonných ustanovení bude upravené i vykonávacími predpismi. Obdobne i v prípade oslobodenia Červeného kríža od poštových poplatkov, kde by sa okruh oslobodenia upravil osobitným predpisom. Pravidelný príspevok na činnosť Červeného kríža, oslobodenie jeho úloh, ktoré neodporujú medzinárodným princípom hnutia Červeného kríža, nie, sú ničím novým. Boli vo všetkých doterajších zákonoch pojednávajúcich o Československom Červenom kríži od roku 1921, o Slovenskom Červenom kríži v rokoch 1939-1945, po roku 1950, podobne v roku 1992, i v novele zákona číslo 108/1993 upravené.

Okolité národné spoločnosti Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Fínsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko i ďalšie sú konštituované zákonom, dostávajú príspevok štátu, majú všetky úľavy. Samozrejme, že v každom štáte je to rozdielne podľa možností, ale najmä na zabezpečenie úloh, o ktoré štát požiada Červený kríž.

Do zákona sa podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov dostáva ochrana znaku a názvu Červeného kríza, postup pri udeľovaní súhlasu na použitia, ale i sankcie za neoprávnené používanie a zneužívanie znaku červeného kríža, čo je vo všetkých štátoch, ktoré ratifikovali tieto dohovory, veľmi striktné a prísne upravené.

Do zákona navrhujeme povinnosť orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy pomáhať pri plnení úloh Slovenského Červeného Kríža. Osobitne vystupuje do popredia otázka spolupráce s rezortami zdravotníctva, zahraničných vecí, obrany, vnútra, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, ktoré

by sa po novom konštituovaní Slovenského Červeného kríža mali oveľa viac ako doposiaľ cítiť zodpovedné za plnenie Ženevských dohovorov. Nás výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci dôverne pozná tieto činnosti a prispel k tomu, aby sa zase začali zabezpečovať i novely zákona.

Prosím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste po tomto objasnení, ale i dôvodovej správe prijali, podporili tento návrh zákona. Osobne sa nazdávam, že Slovenský Červený kríž sa úspešne ujíma úloh v oblasti humanity, sociálnej a zdravotnej pomoci, výchovy k prvej pomoci, pomáha utečencom, bezdomovcom, azylantom, amnestovaným, i v pátracej službe, tam, kde je pomoc potrebná a kde v tisíckach prípadoch pomáha plniť úlohy štátu, na ktoré sa jemu často nedostávalo. Váš hlas za podporu tohto zákona významne pomôže pri napĺňaní ďalších úloh Slovenského Červeného kríža.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Ondrejovičovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Jakuša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Jakuš:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. novembra 1993 číslo 627 pridelil návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre

štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie potom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 8. februára 1994 a uznesením číslo 89 zaujala k nemu kladné stanovisko s pripomienkami, výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali do 7. marca 1994 a s návrhom vyslovili súhlas s pripomienkami. Pritom prihliadali aj na pripomienky obsiahnuté v stanovisku vlády, ktoré primerane, ak sa s nimi stotožnili, premietli so svojich uznesení. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili návrh zákona schváliť so zmenami, ktoré máte v spoločnej správe, ktoré nebudem opakovať a pre racionálnosť prerokovávania tohto zákona by som si dovolil povedať, ktoré návrhy zo spoločnej správy navrhujem prijať an blok, ktoré navrhujem neprijať, o ktorých navrhujem hlasovať osobitne.

Predtým, než pristúpim k tejto sumarizácii, by som vás chcel požiadať o opravu spoločnej správy. V bode 8 došlo K tlačovej chybe, kde je pod bodom 2 napísané § 3 ods. l zákona číslo 567. Prosím vás, tam je chyba, ide o § 5 ods. 2, teda prečiarknuť § 3 ods. l a dopísať § 5 ods. 2. A ešte jedna tlačová chyba je v bode 11, kde je text v § 3 ods. 4 a správne má byť ods. 3.

Teraz by som pristúpil k odporúčaniu, ktoré body spoločnej správy navrhujem prijať an blok. Sú to body l, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 16, 19, 20 a 21. Tieto body

navrhujem an blok prijať. Bod 2 navrhujem neprijať. Ďalej navrhujem bod 11 neprijať. Keď totiž prijmeme bod 10, potom bod 11 sa vylučuje,. Ďalej navrhujem bod 14 neprijať a takisto navrhujem bod 18 neprijať a bod 17 navrhujem na osobitné hlasovanie. c.

Zároveň si dovoľujem požiadať, pána predsedajúceho a prihlasujem sa ako prvý do rozpravy, mám jeden pozmeňovací návrh.

Toľko k spoločnej správe. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Jakusovi. otváram rozpravu o deviatom bode programu a dávam slovo pánu poslancovi Jakusovi.

Poslanec J. Jakuš:

Dovoľujem si predniesť jeden pozmeňovací návrh, a to v S 9, kde je stanovenie účinnosti dňom vyhlásenia. Navrhujem, aby sme tam ustanovili pevný dátum účinnosti, a § 9 by znal: "Tento zákon nadobúda účinnosť, l. mája 1994. " Zdôvodnenia ja asi také, že podľa zákona číslo 1/1993 v § 3 účinnosť u zákonov sa stanovuje dňom vyhlásenia len výnimočne tam, kde to neznesie odklad, a tu treba dokončiť nejaké technické veci. Preto by som navrhoval i 9 preformulovať tak, ako som prečítal.

Ďakujem. Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekná. Do rozpravy nenám ďalšie písomné prihlášky poslancov. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode programu za skončenú. Pravdepodobne pani poslankyňa Ondrejovičová už nemieni vystúpiť. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

Poslanec J. Jakuš:

Dovolím si uviesť hlasovanie. Neviem, či treba zopakovať znovu body, ktoré som navrhoval na prijatie an blok. Treba to zopakovať?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pretože nie sú žiadne pripomienky, môžeme aj zvolať nejakú zrýchlenú cestu, ale mám obavy, že nebudeme uznášaniaschopní.

Poslanec J. Jakuš:

Pán predsedajúci, bola požiadavka, že nám zopakovať návrhy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Dobre, ale ešte si preverím, či sme uznášaniaschopní. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 58 prítomných, čo je hlboko pod polovicou, nie sme uznášaniaschopní. Pozývam všetkých pánov poslancov z priľahlých miestností, aby sa dostavili, budeme hlasovať.

Budeme sa znovu prezentovať.

Prezentovalo sa 84 poslancov, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec J. Jakuš:

Navrhujem body l, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 16, 19, 20 a 21 prijať, an blok. Ešte chcem upozorniť, že v bode 19 vypadlo slovo "a", tam treba za slovo "správy" a slovo "orgány" doplniť slovo "a". To vypadlo pri prepisovaní.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať an blok o bodoch spoločnej správy l, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 15, 16, 19, 20 a 21. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že tieto body boli prijaté. Poslanec J. Jakuš;

Bod 2 a bod 14 navrhujem neprijať. Bod 11 som navrhoval v prvom tiež neprijať, ale tým, že sme prijali bod 10, sa nám vylúčil, takže o tom nemusíme hlasovať. Teda body 2 a 14 navrhujem neprijať a prijatím bodu 16 sa nám vylúčil bod 18, takže tiež nemusíme o ňom hlasovať. Hlasujeme o bode 2 a bode 14. Navrhujem ich neprijali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za prijatie bodov 2 a 14 an blok? Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Jakuš:

Ako posledný bod zo spoločnej správy nám zostal bod 17, ktorý je vlastne rozširujúcim k bodu 16, ktorý sme schválili. Nechám na zváženie parlamentu ako bude o tomto bode hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosili, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za predložený návrh v bode 17, ktorý pán spoločný spravodajca ponecháva na úvahu pánom poslancom? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

Konštatujem, že bod 17 spoločnej správy sne prijali.

Poslanec J. Jakuš:

Môj návrh bol k § 9, kde navrhujem znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť l. 5. 1994. " Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Jakuša?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sne prijali.

Teraz by sme mali pristúpiť, k hlasovaniu o zákone ako celku.

Poslanec J. Jakuš:

Navrhujem zákon ako celok prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za prijatie návrhu zákona s prijatými dodatkami?

Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža. /Potlesk. /

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Jakuš:

Vážený predsedajúci, vážený parlament,

ďakujem za spoluprácu a ďakujem aj za schválenie zákona v mene Červeného kríža a všetkých členov Červeného kríža, predpokladám, že aj vás ako členov Červeného kríža.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou procedurálnou poznámkou chce vystúpiť pán podpredseda Weiss.

Podpredseda KS SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

nakoľko ešte nie je pripravená spoločná správa k zákonom, ktoré sú uvedené bod bodmi 10, 11, 13 a 16, navrhujem, aby sme prerušili naše dnešné rokovanie, aby sa stretli výbory, aby tie výbory, ktoré ešte k týmto zákonom nerokovali, zákony prerokovali, aby sa pripravila spoločná správa a zajtra ráno o 9. 00 hodine by sme mohli pokračovať v takom poradí, v akom sú body uvedené. Myslím si, že to ja racionálny

postup, že by sme zbytočne stratili čas, ak by sme postupovali inak. Prosím predsedajúceho, aby tento môj návrh dal odsúhlasiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Áno, je to procedurálny návrh. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Zároveň žiadam predsedov výborov, ktoré ešte k tým zákonora nezasadali, ak také sú, aby zorganizovali zasadnutie na dnešný podvečer. Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto 36 za procedurálny návrh odročená dnešnej schôdze s pokračovaním zajtra?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme prijali.

Ďakujem vám za spoluprácu. Zajtra budeme pokračovať: o 10. 00 hodine.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 9.. 10., 11., 16.. 17.. 18.. 22., 23., 24. a 25. marca 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 27. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. časť

X. volebné obdobie

Šiesty deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 18. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jakubík. Poslanec J. Jakubík:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

chcel by som poprosiť o pochopenie. Predložil som návrh na zaradenie návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde do programu rokovania tejto schôdze Národnej rady. Vzhľadom na to, že ma včera požiadali predstavitelia vlády a zamestnávateľov, že idú ešte spoločne rokovať o tejto problematike v priebehu dneška a pondelka, chcem poprosiť, a požiadať, aby sme tento bod, ktorý je podľa programu zaradený pod poradovým číslom 13, presunuli na rokovanie ku koncu 27. schôdze Národnej rady. Navrhujem ho zaradiť ako bod 24 alebo 25, teda pred písomné odpovede členov vlády na interpelácie, otázky a podnety poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán poslanec, myslím, že je to dobré, pretože ešte nemáme ani správu z rozpočtového výboru, takže budeme musieť počkať, kým sa tento výbor stretne a dá nám spoločnú správu. Takže odporúčam tento váš návrh, ale keďže je to procedurálna otázka, dám o nej hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 7 poslanci.

Konštatujem, že bod 13 programu sme preložili na rokovanie tejto schôdze ako bod 25.

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, kým prejdeme k rokovaniu o zákonoch, dovoľte mi povedať, že boli za mnou štyria predsedovia klubov s požiadavkou, aby sme dnešnú schôdzu ukončili o 15. 00 hodine s tým, že obedňajšia prestávka by bola skrátená len na 30 minút a začali by sne v utorok o 13. 00 hodine, pretože budú výbory.

Pán poslanec Bárány sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec E. Bárány:

Vážený pán predseda,

pokiaľ ide o dnešné skončenie o 15. 00 hodine, myslím, že je to veľmi rozumný nápad, ale stalo sa už dosť prísne dodržiavanou a dobrou tradíciou v našom parlamente, že sme

začínali v stredu doobeda, a mnohí poslanci už majú pripravený dosť pevný program na pondelok a utorok. Napríklad z nášho výboru sa má konať poslanecký prieskum na Javorine a sú rozbehnuté na tieto dni aj ďalšie aktivity.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, bolo to zdôvodnené tým, a dal som aj predbežný súhlas, že v utorok budeme preberať zákony, ktoré nepredkladá vláda, teda môže zasadať aj vláda, môžeme ich prerokovať v utorok s tým, že nevieme či nám potom vláda nedá niektoré zákony a potom schôdzu neskončime ani na budúci týždeň. Takže, bolo to len z tohto titulu.

Dovoľte, páni poslanci a pani poslankyne, dám hlasovať o tomto návrhu, keďže nie sme jednotní.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za to, aby sme dnešnú schôdzu skončili o 15. 00 hodine s krátkou obedňajšou prestávkou a začali v utorok o 13. 00 hodine?

/Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo osobitne. /

Osobitne? Prosím, hlasujeme osobitne.

Kto je za to, aby sme skončili o 15. 00 hodine?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Ďakujem. Takže dnes budeme končiť o 15. 00 hodine.

Budeme hlasovať o tom, či začneme v utorok o 13. 00 ho dine.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za to, aby sme schôdzu začali v utorok?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Takže pokračovať v tejto schôdzi budeme v utorok o 13. 00 hodine.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, desiatym bodom programu je

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 438. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 3. marca 1994 o vrátení zákona, uznesenie a stanovisko vlády Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon zo 17. februára 1994. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 438a.

Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Michelku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý schválila táto snemovňa 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 813 zo 14. marca 1994 na opätovné prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky v lehote ihneď, nakoľko sme dodatočne zaradili tento bod do programu tejto schôdze.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky tento zákon prerokovali a pripravili k nemu stanoviská. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo podlá § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov výboru bolo prítomných 15 poslancov, pričom 5 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol proti a 10 poslancov sa hlasovania zdržalo.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady takisto neprijal uznesenie o výsledku prerokovania predmetného návrhu, pretože v zmysle rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 15, prítomných bolo 13, za pripomienky hlasovali dvaja poslanci, proti boli piati a šiesti sa hlasovania zdržali.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo neprijal platné uznesenie k prerokovaniu predmetného vráteného zákona, pretože takisto nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 11, prítomných bolo 11, za návrh uznesenia hlasovali traja, proti boli piati poslanci a ďalší sa hlasovania zdržali.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti takisto neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol predmetom prerokovania, pretože nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru, z 15 členov výboru bolo prítomných 11, za návrh uznesenia hlasovali štyria, proti hlasovali Štyria a traja členovia výboru sa hlasovania zdržali.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody nesúhlasí s pripomienkami uvedenými v rozhodnutiach prezidenta Slovenskej republiky z 3. marca 1994 a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s pripomienkami súhlas.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru nesúhlasí s návrhom prezidenta Slovenskej republiky na zmeny a doplnky k predmetnému návrhu zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky ponechať zákon Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako bol tu v podstate schválený 17. februára 1994, teda odporúča ho v pôvodnom znení.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 9 členov, za návrh odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať a schváliť zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky v zmysle predložených pripomienok, hlasovali traja poslanci, proti boli šiesti poslanci a nikto sa hlasovania nezdržal. Za návrh odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky a schváliť ho v pôvodnom znení hlasovali šiesti poslanci, proti hlasovali traja poslanci a nikto sa hlasovania nezdržal.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci takisto neprijal uznesenie o výsledku prerokovania, pretože nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu 17 členov výboru bolo prítomných 15, za návrh uznesenia hlasovali dvaja, proti hlasovalo päť poslancov a hlasovania sa zdržali ôsmi poslanci.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval tento návrh 17. marca

1994 a súhlasí a pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem vás upozorniť, že v spoločnej správe máte nesprávne uvedené, že tento výbor neprerokoval predmetný zákon. Uznesenie má číslo 247 a je priložené k tejto spoločnej správe.

Gesčný výbor, teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, neprijal uznesenie o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 10 členov výboru bolo prítomných 9, za návrh uznesenia hlasovali traja poslanci, proti hlasovali štyria poslanci a hlasovania sa zdržali dvaja poslanci.

Vážený pán predseda, to je všetko k spoločnej správe, ktorú som predniesol tak, ako ju pripravil legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Michelkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o desiatom bode nášho dnešného programu. Do rozpravy som zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

Prosím, hlási sa pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

keď sne tu, v Národnej rade schvaľovali novelu zákona číslo 92/1991 Zb. a ďalších predpisov, schvaľovali sme ju po pomerne rušnej príprave jednotlivých pripomienok a po pomerne rušnej rozprave o tom, aký charakter bude mať tento zákon po jeho schválení. Treba povedať, že pripomienky, ktoré predložila vláda a ktoré predložil listom prezident republiky na opätovné prerokovanie tohto zákona, v podstate vo významnej miere nevstupujú do základnej logiky návrhu zákona, pokiaľ - a tu "pokiaľ" treba rozširovať - pokiaľ by neišlo o základné mechanizmy.

Pripomienka 1 a 2 si totiž kladie za ciel opätovne posilniť, alebo skôr odobrať kompetenciu Národnej rade rozhodnúť, o tom, v akej vzájomnej súčinnosti bude Fond národného majetku spolupracovať s ústrednými orgánmi štátnej správy a vládou pri výkone zakladateľa akciových spoločností pri prechode vlastníctva štátu na Fond národného majetku a v ďalšej privatizácii. Z tohto hľadiska je ovšem potom logický záujem vlády vsunúť pod bod 2 opätovne § 28, v ktorom by sa ustanovilo, že ministerstvo pre správu a privatizáciu riadi Fond národného majetku. Upozorňujem, že práve v predchádzajúcom § 27 ods. 4 táto Národná rada stanovila, že ten, kto bude určovať pravidlá vzájomnej hry medzi Fondom národného majetku zriadeným osobitným zákonom, ústrednými orgánmi štátnej správy a vládou, bude Národná rada, a to tým, že ona schváli štatút. Práve z týchto dôvodov neodporúčam, aby pripomienky pod číslom 1 a pod číslom 2, ktoré sa musia považovať vo vzájomnej súčinnosti, sa odsúhlasili.

Pripomienka číslo 3 bezprostredne súvisí s pripomienkou číslo 6. Povedzme si opäť na rovinu, o čo v tomto prípade

ide. Keď sme v § 28 vymedzovali spôsob použitia majetku fondu, povedali sme, že toto použitie bude v troch rovinách. Tá prvá - použitie podľa rozhodnutia o privatizácii, kedy rozhodnutie o privatizácii vydáva ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, alebo ho vydáva vláda. Druhé bude podľa iných zákonov, ktoré upravujú podmienky nakladania s majetkom fondu, a to je uplatnenie reštitučných nárokov, vnútornej správy fondu, či iných povinností vyplývajúcich zo zákonov, kedy Fond národného majetku preberá na seba záväzky privatizovaných podnikov. Alebo podľa iných zákonov, pokiaľ tak stanoví zákonodarca, teda Národná rada.

Tretiu kategóriu sme vymedzili, že to bude tá skupina použitia majetku fondu, jeho aktív, o ktorom Národná rada rozhodne hlasovaním na začiatku každého finančného roka k činnosti Fondu národného majetku, a v tomto rozmedzí bude o použití týchto finančných či iných aktív Fondu národného majetku rozhodovať vláda svojím uznesením. Pripomienky pod číslom 3 a pod číslom 6 odoberajú tuto zodpovednosť Fondu národného majetku predkladať svoju bilanciu Národnej rade a odoberá právomoc Národnej rady vymedziť, v akom rozsahu tieto aktíva môžu byť použité na iné účely, a v tomto smere Kladie túto zodpovednosť na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.

Kolegyne, kolegovia, o čo v tomto prípade ide? Fond národného majetku vstupuje ako významný ekonomický nástroj a svojimi aktívami kryje potrebné rozvojové, či iné aktivity ekonomiky Slovenskej republiky. Situácia, kedy vláda musí rozhodovať na základe určitej vyváženej bilancie, viedla vtedy, pri pripomienkach, aby § 28 ods. 3 bol viazaný práve na rozhodnutie Národnej rady pre stanovenie tohto rámca. Z tohto dôvodu nemôžem odporúčať ani pripomienky 3 a 6 tak, ako sú predložené, pretože tu by sa poprela skutočnosť, o Ktorú vláda usilovala - zabezpečiť prepojenie medzi konkrétnou hospodárskou politikou vlády a použitím majetku fondu.

Považujem za prijateľnú pripomienku pod bodom 4, ktorá upravuje jednu možnosť a povinnosť Fondu národného majetku vstupovať do zvýšenia základného imania obchodných spoločností, ktorých akcionárom alebo spoločníkom je fond v tých prípadoch, kedy dochádza k zabezpečeniu práv akcionára Fondu národného majetku v intenciách schváleného rozhodnutia o privatizácii. V tomto prípade odporúčam na kladné hlasovanie.

Pripomienku pod bodom číslo 5 môžeme považovať, že je to vlastne len vyšperkovanie tej povinnosti, ktorú § 32 v odseku 3 nakoniec i zakotvuje. Fond predkladá totiž štatút fondu po prerokovaní vo vláde na prerokovanie a schválenie Národnej rade. Čiže, z hľadiska bodu 5 nie je dôležité hlasovať ani za, ani proti, a preto ponechávam úplne na volné hlasovanie.

Pripomienky 7, 8 a 9 riešia základný problém, o ktorý sa v podstate usilovala predchádzajúca vláda pri celom prerokovaní predchádzajúceho znenia novely zákona 92, a to zabezpečiť personálne prepojenie ústavného činiteľa, ministra privatizácie v orgánoch Fondu národného majetku.

Kolegyne a kolegovia, my sme predsa povedali, že Fond národného majetku vzniká z vôle zákonodarcu ako osobitná právnická osoba, na čele ktorého je prezídium, prezídium volí Národná rada a Národná rada volí dozornú radu, ktorá kontroluje činnosť prezídia. Z hľadiska tohoto je postavenie Fondu národného majetku de facto oddelené od ústredných orgánov štátnej správy a takéto prepojenie nie je teda adekvátne a nie je nutné pre zabezpečenie základných pravidiel uplatnenia hospodárskej politiky. Veď tieto pravidlá sne si predsa vymedzili v § 28 - použitie majetku fondu, ktoré presne zo zákona stanovuje, aký rozsah majetku možno použiť, a že ho možno použiť len v súlade s rozhodnutiami, ktoré

prijíma ústredný orgán štátnej správy schvaľujúci rozhodnutie, alebo vláda, ktorá vydáva k použitiu tohto majetku uznesenie. Z tohto dôvodu preto ani neodporúčam pripomienky 7, 8 a 9 prijať.

Zopakujem teda na záver: Vzhľadom na to, že jednotlivé pripomienky sú vzájomne spojené, odporúčam zaradiť do hlasovania an blok neprijať pripomienky l, 2, 3, 6, 7, 8 a 9, pripomienku 4 odporúčam prijať a pripomienku 5 ponechávam na voľné hlasovanie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa hlási pán spoločný spravodajca.

Poslanec J. Michelko:

Som úprimne rád, že pán kolega Plesník vlastne už urobil to, čo bolo mojou povinnosťou - zaujať stanovisko k jednotlivým bodom, tak ako ich máme uvedené v zdôvodnení opätovného prerokovania predmetného zákona.

Zákon prijatý národnou radou Slovenskej republiky v piate] časti, čo je vlastne najväčšie politikum, ktoré sa rozpútalo v masmédiách, je otázka personálneho prepojenia medzi ministerstvom a fondom a zároveň medzi vládou a fondom, hoci postavenie fondu je špecifické. Fond bol zriadený práve pre ten jedinečný proces transformácie vlastníctva štátu na iné osoby.

Vážení kolegovia, milé kolegyne, bez ohľadu na to, či ide o vládu pána Mečiara alebo pána Moravčíka, by skutočne bola naivná vláda, romantické panoptikum, ktorá by nechcela

ovplyvňovať proces privatizácie, a to z veľmi jednoduchého dôvodu, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je vláda najvyšším orgánom výkonnej moci zodpovedná za hospodársku politiku, a teda, samozrejme, aj za proces transformácie. Privatizácia je a musí byť vedená tak, aby založila pre budúcnosť úspech, prosperitu ekonomického rozvoja Slovenskej republiky. A to sa nedá ovplyvní inak ako správnou transformáciou majetkových vzťahov, pretože história nás učí - už som povedal, že história je matkou múdrosti, že budúci vlastník zakladá úspech alebo neúspech ďalšieho rozvoja, ďalšej úspešnosti aj životnej úrovne. Parlament, a tým aj opozícia, má vlastné nástroje na kontrolu privatizácie, aby sa nestala účelovou, protekčnou, dokonca protizákonnou. Predsa existuje Výbor Národnej rady pre privatizáciu, existovala komisia, každý poslanec má právo tento proces kontrolovať a nekriminalizovať, je tu Najvyšší kontrolný úrad, je tu Protimonopolný úrad, je tu oddelenie finančnej polície atď.

Žiadať však, aby vláda bola odrezaná od tohto vplyvu, je jednoducho nelogické a nepolitické. Fond národného majetku Slovenskej republiky totiž už nie len oným často spomínaným transformačným tunelom, cez ktorý prejdú štátne podniky a automaticky z neho vyjdú veľmi úspešné súkromné spoločnosti, ale je aj organizátorom a sprostredkovateľom verejných súťaží, a je to svojim spôsobom organizácia, ktorá by mala veľmi seriózne zvažovať a analyzovať, kto je vlastne budúci vlastník dnes štátnych podnikov, kto a ako sa ním stane, na základe akých kritérií získa príslušný podnik, ako ten zapadne do celej štruktúry slovenského hospodárstva, či sa riešia tie najzložitejšie a najdôležitejšie podmienky úspešnosti ekonomickej transformácie, či sa vytvárajú kvalifikované prepojenia medzi jednotlivými rezortami, či sa zabezpečuje nutný technologický výrobný cyklus - v niektorých odvetviach je to, samozrejme, nutné, ako v chémii, hutníctve, atď., ale to už sú ekonomické záležitosti. V neposlednom rade aj to, či je správna diverzifikácia, či sú dobre

pripravené podmienky pre vstup zahraničného kapitálu, otázka akvizičnej činnosti a všetky tieto náležitosti musia byt veľmi seriózne pripravené.

Prosím vás pekne, kto by mal mať lepší, celostnejší pohľad na celý tento proces, čo sa tu momentálne deje? Žiadať niečo iné by skutočne bolo to isté, ako žiadať, aby politici, ako to už bolo tu prednesené z tohto miesta, medzi sebou nebojovali o voliča, o svoj volebný program, ale aj o spôsob transformácie, a teda privatizácie. Musíme tu jednoznačne povedať, že skutočne nikto nemôže a nemá mať viac práv ako povinností a že táto povinnosť vlády za túto oblasť je veľmi, veľmi dôležitá a zodpovedná. Teda zodpovednosť, vlády za hospodársku politiku tu je, takže vláde nemôže byť odňaté práve právo rozhodovať o tomto procese. Nebudem vás unavovať dlhším porovnávaním, ale dovoľte mi len krátko sa zmieniť o tom, ako je to organizované v štátoch V4.

V Poľsku je zriadené ministerstvo privatizácie. Centrála a vojvodské delegatúry majú spolu asi 500 zamestnancov. Ministerstvo pripravuje návrhy právnych predpisov, programuje priebeh privatizácie, stanovuje postup pri rôznych spôsoboch privatizácie a, samozrejme, celé toto riadi.

V Maďarsku je zriadená agentúra pre štátne vlastníctvo, ktoré ako štátny subjekt predáva majetok štátu a potom, samozrejme, ho aj spravuje. Členom vlády je minister bez kresla pre privatizáciu. Má svoj aparát, ktorý zabezpečuje legislatívnu činnosť pre oblasť privatizácie a realizuje nariadenia vlády, ktoré sa v tejto oblasti prijímajú. Vláda prijíma celý rad uznesení, ktoré sa dotýkajú tohto procesu. A pokiaľ tam z fondu, teda prezident prezídia fondu nebude členom vlády, neviem si predstaviť, ako to bude jednoducho technicky zabezpečené, pretože mnohé materiály treba predkladať, ale samozrejme, uznesenia vlády aj pínii. Je to, podlá mňa, alogické.

Pokiaľ ide o Českú republiku, dovoľte mi, aby som citoval zo zákona číslo 171/1991 Zb. - to je presne ten istý zákon ako máme my zákon 253 o postavení Fondu národného majetku, kde v § 6 a § 7 sa hovorí o orgánoch fondu. Budem citovať § 6: "Orgány fondu sú prezídium, výkonný výbor a dozorná rada". § 7: "Najvyšším organom fondu je prezídium, ktoré sa skladá z 9 členov. Predsedom prezídia je minister pre správu národného majetku a jeho privatizáciu Českej republiky. Podpredsedu a ďalších 7 členov výboru volí Česká národná rada na návrh vlády na dobu 5 rokov z radov odborníkov. Podpredsedov a ďalších členov prezídia môže Česká národná rada odvolať i pred uplynutím ich funkčného obdobia. Voľba a odvolávanie sa vykonáva tajným hlasovaním. "

Mohol by som pokračovať, spomeniem však len skutočne

dôležité veci, ktoré vláda na seba zobrala a ktoré nemožno

realizovať bez vplyvu na Fond národného majetku. Budú to len hesla.

Predovšetkým do konca roku 1994 v memorande rozvoja politiky vlády Slovenskej republiky - prítomní ekonómovia to vedia - sa vláda zaviazala sprivatizovať jednu tretinu všetkých podnikov, teda cieľ jednej tretiny všetkých podnikov bude meraný pomocou celkovej účtovnej hodnoty aktív podnikov, ktoré sú sprivatizované, teda nie čo do počtu, ale do objemu majetku. Ako viete, vláda sa zaviazala Medzinárodnému menovanému fondu a iným inštitúciám iniciovať druhú vlnu Kupónovej privatizácie, ktorá je rozbehnutá a do určitej miery je závislá od schválenia tohto zákona, aby mohlo byť vydané nariadenie vlády, aby mohla byť pripravená ponuková časť podnikov, ktoré budú zaradené do druhej vlny kupónovej privatizácie a všetky ďalšie záležitosti. Vláda sa prihlásila k podpore investičných fondov. Ešte na tomto pléne budeme prerokovávať zákony týkajúce sa cenných papierov a postavenia investičných fondov. Pripravila návrh zákona o povinnom

poskytovaní informácií fondami, pretože niektorí dikovia a akcionári sú znechutení, atď., atď.

Vláda zároveň s procesore transformácie zodpovedá za škody na životnom prostredí. /Šum v sále. / Nie je to programové vyhlásenie, pán kolega, len dávam na zváženie. Dovoľte mi, aby som pokračoval. Samozrejme, je na vás, pretože rozhodli sme tak, ako sme rozhodli, či tieto argumenty zoberiete alebo nie.

Dovoľte mi ešte, aby som zaujal stanovisko k § 28 o potrebnosti jeho vsunutia. Pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby je toho času právne upravená v zákone Slovenskej národnej rady číslo 253 z roku 1991 Zb. Od samého počiatku v § 2 tohto zákona je upravený vzťah ministerstva k fondu. Tento vzťah je upravený všeobecne s tým, že podrobnosti budú upravené v štatúte fondu, takže tam je nožné tieto konkrétne väzby jasne špecifikovať. Je potrebné si uvedomiť, že proces privatizácie má dve štádiá. Je to odštátnenie, teda prechod majetku štátu do vlastníctva fondu, a samotná privatizácia, teda prevod tohto majetku do vlastníctva iných neštátnych subjektov. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 347 z roku 1990 Zb., samozrejme, s ďalšími novelami o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorým bolo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zriadené, v § 7 jednoznačná ustanovuje, že toto ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre odštátnenie a privatizáciu národného majetku, teda pre obidve štádiá. Za tento proces je ministerstvo zodpovedné. Je teda logické, že ministerstvo nemôže zodpovedať za činnosť, ktorú nemôže žiadnym spôsobom ovplyvňovať ani koordinovať. Zodpovednosť je vždy potrebné pomerne vyvážiť právomocou. Ináč to jednoducho nejde.

Odôvodnenie bodu 4 návrhu - doplniť písm. c/ v odseku 3 § 28. Už tu bolo podporné stanovisko pána kolegu Plesníka. Chcem len uviesť, že v mnohých prípadoch je potrebné aj po sprivatizovaní majetku niektorých subjektov zabezpečiť záujmy štátu. V praxi privatizačného procesu sa vtedy postupuje tak, že sa ponechá určitá potrebná výška podielu na akciách obchodnej spoločnosti tak, že je vo fonde, v trvalej účasti fondu. Výkon niektorých práv spoločníka môže fond v týchto prípadoch zmluvne previesť na príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý na vo svojej pôsobnosti tú-ktorú oblasť. Preto je ako pre zabezpečenie záujmov štátu, tak aj pre zabezpečenie rozvoja týchto obchodných spoločností nutné naďalej zachovať možnosť fondu, zvyšovať, základné imanie tých obchodných spoločnosti, v ktorých je fond akcionárom alebo spoločníkom.

Ako príklad by som uviedol, lebo tak je to dosť suchopárne, prípad dobre známej Slovenskej poisťovne, ktorá nečistým spôsobom chcela navýšiť svoje imanie tak, že vydala ďalšie akcie, a chcela výrazne ovplyvniť alebo znížiť percento podielu Fondu národného majetku. Každý súdny človek vie, že v Slovenskej poisťovni štát chce mat záujem a musí mať záujem, pretože ona zabezpečuje zákonné poistenie.

Na podporu prijatia navrhovaného doplnenia zákona o možnosť použitia majetku fondu si dovolím upozorniť, že táto možnosť bola zavedená novelou 29 z roku 1992 Zb., novelou veľmi malou, ktorá mala iba dva body, a bolo ju nutné prijať, ktoré sa týkali práve možnosti použitia majetku fondu, a bola vykonaná prakticky len mesiac po novele dosť veľkého rozsahu, čo jednoznačne dokazuje a dokumentuje nutnosť takejto právnej úpravy.

Vážení kolegovia, milej kolegyne, prijali sme novelu zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu 17. februára po dvoch dňoch rozpravy. Je to výsledok vládneho a poslaneckého návrhu. Myslím, že ste rozhodovali podlá najlepšieho vedomia a svedomia, a som presvedčený, že aj teraz sa múdro a dobre rozhodnete.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

nerád, ale hlásim sa druhý raz najmä z toho dôvodu, aby tu nevznikali pochybnosti o tom, o čom diskutujeme. Podlá môjho názoru, momentálne diskutujeme nielen o tom, akú bude mat podobu zákon o veľkej privatizácii, ale o tom, či skutočne privatizácia a transformácia vlastníckych vzťahov bude skutočne správnou, nespolitizovanou, objektívnou a neskriminalizovatešnou. Pán kolega Michelko tu totiž uviedol, že práve toto bolo snahou vlády. To bolo snahou vlády, dosiahnuť, aby sa splnili podmienky Medzinárodného menového fondu, a toto bolo i snahou vlády, teda spraviť prvú priechodnosť do procesu privatizácie v rámci jeho objektivity.

Nuž, kolegyne, kolegovia, predpokladám, že na rokovaní tejto schôdze ešte zaznie odpoveď Výboru Národnej rady pre privatizáciu na plnenie uznesenia číslo 401 z minulej schôdze v časti C/l, v ktorom Národná rada si vyžiadala, aby výbor pre privatizáciu odpovedal, ako rozhodovala vláda 15. a 16. februára pri jednotlivých privatizačných projektoch, či skutočne pri týchto rozhodovaniach sa uplatnili všetky zásady a predsavzatia z privatizačného procesu nielen v zmysle prijatej vládnej koncepcie, tu, na pôde Národnej

rady odobrenej, ale aj v zmysle zákona 92, ktorý v dobe prijatia rozhodnutí bol účinný. Mohli by sme totiž zoširoka polemizovať, či to, čo si vytýčila vláda vo svojom privatizačnom procese, bolo skutočne to, čo požadoval Medzinárodný menový fond. Je vecou príslušných orgánov, aby to posúdili, ale môžeme polemizovať, či urýchlené predaje vopred určeným vlastníkom splnili zároveň naplnenie predstáv hospodárskej politiky vlády, tak ako ich požadoval Medzinárodný fond, a to krytie nutných zdrojov príjmov pre Fond národného majetku ako ekonomický nástroj hospodárskej politiky. Za viac než lukratívnych podmienok sa totiž predali akcie alebo majetkové účasti podnikov, ktorých akcie sú vysoko likvidné nielen na domácom burzovom trhu, ale je o ne záujem aj na blízkom viedenskom trhu. Takto by som mohol spomenúť, možno akcie Slovakofarmy Hlohovec, Sklární Lednické Rovné, Skloobalu, Matadoru, ale aj ďalších podnikov, ktoré nebudem menovať.

Nielen to, že v prípade priamych predajov sa nedala možnosť, aby svoj záujem aktivizovali zahraniční investori, ktorí by skutočne prejavili záujem, a možno, že by práve priniesli tie potrebné zdroje do Fondu národného majetku, o ktorých tu pán kolega Michelko hovoril ako o nutných prepojeniach medzi hospodárskou politikou vlády a touto inštitúciou. Možno, že by bolo zaujímavé, a určite bude zaujímavé poznať rozuzlenie včerajšieho konania dozornej rady, teda včerajšieho Konania Valného zhromaždenia VSŽ Košice a novo ustanovenej dozornej rady, akým spôsobom sa tento predaj uskutočnil, keďže Prezídium Fondu národného majetku, podľa mojich informácii, nezasadalo, a to jediné mohlo v podstate rozhodnúť o vrátení privatizačného projektu a preklasifikovaní týchto akcií na priamy predaj. Hovorím to tu z toho dôvodu, že to, čo tu načal kolega Michelko o správnej transformácii a čistote transformácie, je iná Kapitola, a na tú inú kapitolu sme predsa vymedzili priestor i určitú zodpovednosť príslušného výboru.

Povedzme si na rovinu, že zahmlievanie skutočností, ktoré prináša zákon, vytvára dojem, ako keby nový zákon nedával vláde priestor na uplatňovanie hospodárskej politiky vlády. Áno, vláda zodpovedá za transformáciu a v zmysle tohoto má v zákone jednoznačne povedané, že fond nemôže použiť majetok, ktorý prichádza v zmysle rozhodnutia o privatizácii inak, než v zmysle tohto rozhodnutia. A môže ho použiť inak len opätovne so súhlasom toho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Teda prvý mýtus o tom, že vláda nemá dosah na činnosť Fondu národného majetku, myslím, padá. Druhá otázka ako môže fond použiť iné aktíva, ktoré sa vytvoria, predsa padá práve tým, že len v súlade s rozhodnutím a uzneseniami vlády sa tieto aktíva môžu použiť.

Dámy a páni, záväzky Fondu národného majetku k 31. 12. 1993 tvorili spolu 18, 15 mld korún a na strane majetku fondu boli vykryté v aktívach vo výške 2, 10 mld korún, ďalej účtom v centre kupónovej privatizácie 1, 7 mld korún a ďalšie dve položky sú vlastne len očakávané položky - očakávaný príjem z uzavretých zmlúv vo výške 6, 7 mld korún a akcie v dočasnej správe Fondu národného majetku v trhových cenách 11, 10 mld korún.

Dámy a páni, nepodarilo sa mi doteraz presne kvantifikovať, koľko majetku a za aký peniaz bol predaný. Týmto sa ospravedlňujem, keď som riaditeľa COOPBANKY pána Antona Vavru spojil s privatizačným procesom jedného z podnikov, ktorý sa v týchto dňoch privatizoval neadekvátnym spôsobom. Ospravedlňujem sa najmä z toho dôvodu, že táto banka spravila jeden nezvyklý krok, ten som mal na mysli, že vydala potvrdenie o tom, že rokuje s partnerom. Ale je pravdou, že rad privatizačných projektov, tak ako aj ten, ktorý som spomínal, jednoducho nemal úverové krytie na kúpne ceny. Tak o tom svedčia dokumenty vlády. Čítal som v jednom novinovom článku, že odhad toho, čo sa predalo, je asi 3, 5 mld korún,

a odhad toho, čo z toho reálne možno získať do pokladne v časovo rozloženom období splátok je asi 600 Bil. korún.

Dámy a páni, to som čítal. Verím, že to prečítané sa buď vyvráti, alebo potvrdí. Ale v každom prípade tieto skutočnosti nezavádzajme do toho, čo chceme dosiahnuť v zákone 92 - jasné vymedzenie a postavenie Fondu národného majetku, jasnú zodpovednosť tohto Fondu národného majetku k Národnej rade, ktorá si ho zriaďuje, a jasnú zodpovednosť Fondu národného majetku na zabezpečenie prepojenia s hospodárskou politikou vlády, nie na základe rozhodnutia jedného člena prezídia, aj keby to bol minister, ale na základe toho, že to Fondu národného majetku ukladá zákon, ktorý táto Národná rada schválila. Preto, keď sa chceme odvolávať na ústavu, odvolávajme sa v tom, ako vláda bude plniť výkon svojej zodpovednosti za schvaľovanie privatizačných procesov, ako táto vláda bude zabezpečovať uplatnenie svojho rozhodnutia pri vydávaní súhlasu o inom použití majetku, ale zároveň neberme právo a zodpovednosť. Národnej rade, aby stanovila pravidlá hry pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý z rozhodnutia aj tohto parlamentu sa odštátňuje a privatizuje. Preto len opakujem môj návrh body l až 3 a body 6 až 9 neprijať, bod 4 prijať, a bod 5 ponechať na voľné hlasovanie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Myslím si, že bolo radosťou počúvať pána poslanca Plesníka, čoby naozaj majstra v zahmlievaní, lebo sme prijali uznesenie, ktoré malo niekoľko bodov, podľa ktorého komisia

resp. výbor pre privatizáciu mal preveriť všetky projekty, ktoré boli privatizované aj predchádzajúcou vládou ešte do roku 1992, aj tých 60 projektov, ktoré boli sprivatizované v priebehu jedného zasadnutia vlády, a on, aby to zahmlil, aby kryl nového koaličného partnera, tak nám tu vypichol zopár vecí. Pán Plesník, buď budete pracovať systémovo, keď ste v tej Komisii, alebo čo ste, a budete píniť uznesenia tak, ako boli prijaté, alebo nezahmlievajte.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Kolegyne, kolegovia,

systém práce v našom poslaneckom klube ma vedie K tomu, aby som na každé zasadnutie chodil pripravený, preto i teraz vám prečítam časť C z uznesenia 401 Národne] rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 k návrhu uznesenia, ktoré som predložil. V časti C sa ukladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu: 1. Preveriť rozhodnutia vlády Slovenskej republiky prijaté v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky 15. a 16. februára 1994 a o výsledku informovať Národnú radu Slovenskej republiky na jej najbližšej schôdzi, 2. preveriť všetky privatizačné projekty schválené vládou Slovenskej republiky od roku 1991 do júna 1992, najmä posledných 220 projektov: osobitne sa zamerať na tie projekty, ktorá boli schválené touto vládou v máji a júni 1992, z dôrazom na 57 projektov schválených na jej poslednej schôdzi.

Pán kolega Ľupták, v prvej časti Národná rada si vyžiadala stanovisko na najbližšej schôdzi, to znamená na tejto

schôdzi. V druhej časti bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu predkladať postupový plán, ako zabezpečiť preverenie ďalších 220 projektov. Teda, prosím vás, nevkladajte mi do úst to čo som nepovedal. Ja nesiem zodpovednosť, tak ako vy, za plnenie uznesení Národnej rady vo vzťahu k svojim kolegom.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Takže, nám tomu rozumieť tak, že to, čo ste nám tu pri vašom predchádzajúcom vstupe hlásali, je výsledok práce tej komisie?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia,

myslím si, že pán poslanec Ľupták má možnosť prostredníctvom členov výboru pre privatizáciu z Hnutia za demokratické Slovensko získať presné informácie o tom, kam sa výbor v doterajšom období alebo teraz dostal pri plnení uznesenia číslo 401 Národnej rady Slovenskej republiky. Ak tak neurobil, za to nie je na vine pán poslanec Plesník. Ale, keď už túto otázku nastolil, chcem len informovať, že doteraz výbor pre privatizáciu na základe vyžiadania materiálov vlády Slovenskej republiky a z ministerstva pre privatizáciu obdržal iba niektoré, aj to nie úplné podkladové materiály týkajúce sa rozhodovania vlády o privatizačných projektoch 15. a 16. februára. Teda výbor nemohol objektívne podať inú informáciu. A to, čo pán Plesník povedal, je záležitosť jeho stanoviska a skupiny poslancov, ktorá k tomuto poznaniu dospela. Nie je to stanovisko výboru. Predpokladám, že výbor v krátkom čase aj k týmto otázkam zaujme stanovisko a bude o ton informovať aj Národnú radu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Tahy sa hlási do rozpravy.

Poslanec M. Tahy;

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

pán Plesník momentálne tu nie je, odporúčal zvážiť podľa jednotlivého rozhodnutia poslancov bod 5 predloženého návrhu. Pán poslanec Plesník prichádza, rád by som to ešte zopakoval, pretože bod 4 z toho návrhu, ktorý sne dostali od pána prezidenta, odporúčal prijať, body l, 2, 3 nie a o bode 5 rozhodnúť, hlasovaním. Osobne sa domnievam, že to nie je správne odporúčanie, pretože, ak by sme mali prijať bod 5, tak je nevyhnutné prijať aj bod 1. Tí, ktorí nesúhlasia s bodom l, by nemali súhlasiť ani s bodom 5. Na to upozorňujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Keďže nie, žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca?

Poslanec J. Michelko:

Nechcem opäť otvárať Búrlivú diskusiu, len veľmi vecne. Pán kolega Plesník sa tu zmienil o predaji akcií akciovej spoločnosti VSŽ. Chcem mu v tejto súvislosti povedať len tri údaje, ktoré by ho mohli presvedčiť, že predaj akcií VSŽ je šťastím a nie chybou.

1. Úplne netypické je, že v hutníckom komplexe, akým sú železiarne, je v súčasnej dobe asi 150 - 160 akciových spoločností a spoločnosti s ručením obmedzeným.

2. Nákladová rentabilita v hlavnom technologickom cykle za rok 1992 bola 3 t, pán poslanec, 3 %. Dôkaz mám. Nákladová rentabilita u majoritných obchodných spoločností, ktoré sa umele utriasli, bola 8 % a minoritné obchodné spoločnosti vykazujú 26 %, pričom ide o jednoznačne personálne prepojenie, že tí páni, ktorí riadia hlavný výrobný cyklus, zároveň sú aj členmi umelo vytvorených obchodných spoločností železiarní, ktoré sa tam ustanovili s cieľom byť jednoducho v tomto procese ziskové. A je úplne ekonomicky nelogické, keď výkony týchto rôznych spoločností s ručením obmedzeným zabezpečujú často stopercentné výkony len pre Východoslovenská železiarne, a pritom Východoslovenské železiarne majú tam minoritu. Každý ekonóm pochopí, o čom hovorím.

A posledná záležitosť, čo som chcel povedať - bol to hrozný boom, keď Fond národného majetku si dovolil zvolať v súlade s Obchodným zákonníkom, presne v zmysle ako zákonník predpisoval v ustanovení, mimoriadne valné zhromaždenia 21 akciových spoločnosti. Až tam sa ukázalo, ako železiarne dobre "hospodária", že pri takom obrovskom majetku asi 16, 7

miliárd bude výsledok 300 miliónov korún zisku, čo je asi šesť až sedemnásobné menej, ako dosahujú hutnícke podniky na Ostravsku a na Třinecku, ktoré sú oveľa menej modernizované, alebo nemajú takú špičkovú technológiu.

To je koniec, aby sne to opäť nerozdiskutovávali do nejakých veľmi širokých záležitostí. Teraz by som odporúčal, vážený pán predsedajúci, aby sme pristúpili ku konkrétnemu hlasovaniu o návrhu zmien jednotlivých ustanovení, tak ako nám to odporúča pán prezident. Preto by som prosil, aby ste dali hlasovať o pripomienke uvedenej pod bodom číslo 1.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím teda pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

Poslanec J. Michelko:

Každý jeden bod, ktorý schválime, bude zakomponovaný do toho návrhu, a ten, ktorý neschválime, tam jednoducho neprejde. Podľa môjho názoru nemáme o čom mora hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Takže jednotlivo po bodoch? Poslanec J. Michelko:

Teraz budeme hlasovať o návrhu zmeny, ktorá je uvedená pod bodom číslo 1. Je to v návrhu zákona na strane 16 a týka sa § 27.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Áno. Aké je vaše stanovisko?

Poslanec J. Michelko;

Odporúčam prijať. Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

Kto ja proti?

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že bod l spoločnej správy sne neprijali. Poslanec J. Michelko:

Budeme hlasovať o bode číslo 2. odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za prijatie bodu číslo 2 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že ani bod 2 spoločnej správy sne neprijali.

Poslanec J. Michelko:

Teraz budeme hlasovať o návrhu zmeny uvedenej pod bodom číslo 3 týkajúcej sa 5 28. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. H. Húska;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za prijatie bodu číslo 3 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec J. Michelko:

Teraz budeme hlasovať, o navrhovanej zmene uvedenej pod bodom číslo 4 týkajúcej sa § 28 odsek 3. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za prijatie bodu číslo 4 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Poslanec J. Michelko;

Teraz budeme hlasovať o návrhu uvedenom pod bodom číslo 5 týkajúcou sa § 32 odsek 2 písmeno e/. Nechávam na vlastné uváženie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za predložený návrh bodu 5 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ponecháva na vlastnú úvahu. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec J. Michelko:

Teraz budeme hlasovať, o bode 6 týkajúcom sa $ 32 odsek 3. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za predložený návrh obsiahnutý v bode číslo 6? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec J. Michelko:

Teraz navrhujem, aby sme o bodoch 7, 8 a 9 hlasovali an blok, pretože majú logickú väzbu. Ide práve o to personálne prepojenie, to znamená, či prezidentom prezídia má byť alebo nemá byť minister pre správu a privatizáciu národného majetku. Odporúčam prijať.

Takže, budeme hlasovať o bodoch číslo 7, 8 a 9. Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za body 7, 8 a 9 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že body 7, 8 a 9 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predsedajúci, skončili sme hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch, ktoré predložil pán prezident. Tým sne definitívne schválili zákon číslo 92 z roku 1991 Zb. tak, ako sne ho tu posudzovali. Ďakujem za spoluprácu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ešte nie. Budeme hlasovať o zákone ako celku. V súlade s ustanoveniu § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o schválení vráteného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov a súčasne o zrušení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 344 z 19. novembra 1993, ktorým bol vrátený zákon schválený.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za predložený návrh zákona ako celok?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Jedenástym bodom programu je

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 439. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 3. marca 1994 o vrátení zákona, uznesenie a stanovisko vlády Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon zo 17. februára 1994. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 439a.

Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Imricha Móriho, aby podal správu o výsledkoch prerokúvania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec I. Móri;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu k vrátenému zákonu, ktorý sa týka platových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to tlač číslo 439.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 813 zo 16. marca 1994 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený zákon pridelený, ho prerokovali. Dnes ráno som obdržal aj uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky - ďalej budem hovoriť len o konkrétnych výboroch bez prípony, že ide o výbor Národnej rady Slovenskej republiky - výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, zahraničný výbor a výbor pre privatizáciu neprijali k predloženému zákonu platné uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosti nesúhlasili s pripomienkami obsiahnutými v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky a neodporučili Národnej rade Slovenskej republiky pripomienky obsiahnuté v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky schváliť.

Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasil a pripomienkami uvedenými v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 3. marca 1994 o vrátení zákona zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s pripomienkami súhlas.

Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci súhlasil s opätovným prerokovaním zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vráteného prezidentom Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený zákon schváliť po zohľadnení stanoviska vlády Slovenskej republiky uvedeného v uznesení vlády Slovenskej republiky z 1. marca 1994 číslo 156 a v liste predsedu vlády Slovenskej republiky z 1. marca tohto roku pod číslom 5846/1994 zaslanom prezidentovi Slovenskej republiky.

Na záver - výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru tiež súhlasil s opätovným prerokovaním zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky, a odporučil tento zákon schváliť po zohľadnení doplňovacích a podmieňovacích pripomienok. V skutočnosti tieto pozmeňovacie návrhy sú v súlade s tým, ktoré vyjadruje aj stanovisko vlády Slovenskej republiky.

Ak by ste dovolili, neprešiel by som k priamej formulácii týchto bodov, ktoré máte v spoločnej správe, ale by som sa vrátil k stanovisku vlády a neformálnym spôsobom sa zmienil o tých. Zásadné námietky vlastne spočívali v ton, že predmetný zákon narušil všeobecne proklamovanú zásadu, že platy sudcov a prokurátorov majú byť na porovnateľnej úrovni. Táto zásada bola porušená najmä tým, že predmetný zákon v porovnaní so zákonom o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov rozdielne upravuje:

a/ možnosť započítania predchádzajúcej praxe u právnych čakateľov, ktorým nárok na vyššie platové zaradenie vznikne už pri započítaní jedného roku inej právnickej praxe, kým u justičných čakateľov až po započítaní troch rokov,

b/ ide o výšku príplatku za riadenie. Za predpokladu využitia hornej hranice tohto príplatku na námestník generálneho prokurátora a hlavný vojenský prokurátor vyšší príplatok za riadenie - ide o sumu 8 000 korún - ako je funkčný príplatok podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tam táto suma je určená, na 7 500 korún. Príplatok je na úrovni príplatku štátneho tajomníka a vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, kde sa rozpätie pohybuje od 6 tisíc do 8 tisíc korún, čo vzhľadom na výraznejšiu zodpovednosť a zákonom ustanovené právomoci v týchto funkciách možno považovať za neprimerané. Dolná hranica príplatku námestníka okresného prokurátora a námestníka vojenského obvodového prokurátora je o 400 korún vyššia. To znamená, že tá sa pohybuje v rozpätí od l 200 až l 500 Sk pre funkčný príplatok v porovnaní s funkciou podpredsedu okresného súdu s počtom do 10 senátov, kde tá suma je 800 korún.

Ďalšia námietka, ktorú v stanovisku vlády máte označenú pod písmenom c/, sa týka príplatku za prácu nadčas a vo sviatok. Táto je u sudcov upravená Zákonníkom práce s tým, že toto sa nevzťahuje na sudcov a čakateľov vojenských súdov. Takéto negatívne ustanovenie predmetný zákon neobsahuje, t. j. takéto obmedzenie vojenskí prokurátori nemajú.

Nakoniec pod písmenom d/ námietka sa vzťahuje na zákon o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, kde táto je upravená pre vojenských prokurátorov tak, že je tu možnosť poskytnúť im odmenu za každých 5 rokov služby v ozbrojených silách a poskytovanie príplatkov za prácu nadčas a vo sviatok, kým platový poriadok pre vojenských sudcov tieto inštitúty neobsahuje.

Okrem uvedených vecných pripomienok k predmetnému zákonu je potrebné legislatívne upraviť znenie niektorých ustanovení najmä pod § 7, § 9 a § 13. Čiže, z formálneho hľadiska som zhrnul tie námietky v stanovisku vlády uvedené aj v spoločnej správe, ktorú máte pod číslom 439a. Vlastne toto je tu premietnuté do formálno-legislativnej úpravy a, podľa

môjho názoru, vyčerpávajúco pokrýva tieto námietky. Preto, aby som nepredlžoval túto diskusiu, všetky tieto pripomienky od 1 po 8 navrhujem an blok prijať.

Pán predsedajúci, z mojej strany je to zatiaľ všetko. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Mórimu a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Keďže som doteraz neobdržal žiadne písomné prihlášky, obraciam sa k vám, vážení páni poslanci, kto sa hlási do rozpravy?

/ Nikto. /

Keďže nikto sa do rozpravy nehlási, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Predpokladám, že záverečné slovo si pán poslanec Móri nežiada.

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Móriho, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

Poslanec I. Móri:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle toho, čo som povedal, odporúčam všetky pripomienky zo spoločnej správy od 1 po 8 an blok schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať, o schválení vráteného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov a súčasne o zrušení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 344 z 19. novembra 1993, ktorým bol vrátený zákon schválený.

Pán poslanec Fico sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec R. Fico:

Pán podpredseda, prosím vás, najskôr musíme hlasovať o pripomienkach.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Samozrejme. Prosím, pán spravodajca, ohlasujte príslušné pripomienky a uveďte stanovisko.

Poslanec I. Móri:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy pod číslami 1 až 8, ktoré navrhujem an blok prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujte sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto ja za prijatie pripomienok 1 až 8 an blok? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 82 poslancov plus 1 hlasoval rukou.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že pripomienky 1 až 8 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, zostáva mi dať hlasovať, len o zákone ako celku, odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za predložený návrh ako celok? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijali.

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada schválila zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o Platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Poslanec I. Móri:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi na záver poďakovať, vám v mene obce prokurátorov a čakateľov za tento váš ústretový krok, ktorý by tiež mal prispieť k zlepšeniu pomerov i výkonu prokurátorov v oblasti boja s kriminalitou. Želal by som si, aby tento počin znamenal len zlomok toho, to môžu prokurátori vrátiť nie, nám, poslancom, ale občanom tohto štátu, a to v súčinnosti

so sudcami a políciou pri nasadení svojich síl v boji proti kriminalite a organizovanému zločinu. Osobne vidín nie ďaleko horizont, kde na najvrchnejšom piedestáli tohto štátu bude mať neotrasiteľnú pozíciu právo a zákon.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. O Slovo sa hlási pán generálny prokurátor. Najskôr musíme odhlasovať, či budeme súhlasiť s jeho vystúpením.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za to, aby pán generálny prokurátor vystúpil pred schôdzou Národnej rady?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s vystúpením pána generálneho prokurátora.

Prosím, pán generálny prokurátor. Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Vážená Národná rada, dámy a páni,

dovoľte, aby som v mene prokurátorov, právnych čakateľov, ale aj pracovníkov rezortu prokuratúry Slovenskej republiky vám úprimne poďakoval za dôveru, ktorej sa rezortu prokuratúry Slovenskej republiky dostalo práve schválením tohto nesmierne, podľa môjho názoru, dôležitého zákona. Domnievam sa, že prokuratúra bola, je, a dovoľujem si z tohto miesta vyhlásiť, dôležitým inštitútom, atribútom práva, ochrany práva, ochrany ústavnosti.

Ďakujem vám za dôveru. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán podpredseda, chcem požiadať, o krátku, možno 15-minútovú prestávku. Chceli by sme sa poradiť, ale aj preto, že rokujeme už dve hodiny. Takže, ak by to bolo prijateľné, žiadame krátku prestávku pred týmto bodom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Pripájam sa k návrhu, takisto navrhujem prestávku na poradu klubu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vyhlasujem 20-minútovú prestávku. Stretneme sa o pol dvanástej.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 81 poslancov, môžeme pokračovať, keďže sme uznášaniaschopní.

Dvanástym bodom programu je

Návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 414 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 414a.

Prosím spoločného spravodajcu poslanca Igora Gazdíka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

dovoľte, aby som vás najprv oboznámil, čo je moja povinnosť, so znením spoločnej správy, ktorú máte pred sebou pod číslom 414a a ktorá sa týka návrhu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu STV spoločnosti CTV s r. o.

Tento návrh pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie štyrom výborom a súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru. Výbory Národnej rady návrh na schválenie udelenia licencie prerokovali v určenej lehote, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh na schválenie udelenia licencie neodsúhlasil, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady s návrhom na schválenie udelenia licencie súhlasil, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasil s predložením návrhu na schválenie a zároveň odporučil Národnej rade, aby súčasťou návrhu na udelenie licencie boli všeobecné a špecifické podmienky pre držitelia licencie podlá zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Garančný výbor, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, vyslovil súhlas s prerokovaniu návrhu na schválenie udelenia licencie a zároveň neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV schváliť.

Zároveň si vás dovoľujem upozorniť, že všetci máte, predpokladám, k dispozícii dôvodovú správu k návrhu na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV, ktorú predložila Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, rovnako aj materiál, ktorým je predstavenie spoločnosti CTV. Dovoľte, aby som vzhľadom na to, že tento materiál máte k dispozícii a mohli ste si o jeho záveroch spraviť aj svoje vlastné závery, ho už nijakým spôsobom necitoval a nekomentoval, a zároveň vás prosím, pán predsedajúci - hlásim sa prvý do rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Gazdíkovi.

Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán poslanec Gazdík a potom nasleduje pán poslanec Brňák.

Poslanec I. Gazdík:

Vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte, aby som sa vyjadril, a to veľmi jednoznačne, k hlasovaniu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o návrhu na udelenie licencie v súvislosti aj s niektorými ďalšími vyjadreniami a skutočnosťami, ku ktorým po hlasovaní došlo. Hlasovanie bolo demokratické, pričom nadpolovičná väčšina hlasujúcich sa rozhodla, teda piatimi hlasmi, za návrh na udelenie licencie spoločnosti CTV, pre spoločnosti CENTEUR hlasovali traja a pre SITNO TV jeden. Preto Národná rada Slovenskej republiky stojí len pred rozhodnutím návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie schváliť alebo neschváliť, to znamená, odporučiť alebo neodporučiť definitívne udelenie licencie.

Dovolím si vás upozorniť, že na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, kde bola spravodajkyňou pani Gabriela Rothmayerová, sa pristupovalo X posudzovaniu návrhu licencie veľmi zodpovedne, pričom sa posudzovali predovšetkým tri Kľúčové zložky, ktoré sú pre udelenie licencie podstatné, a síce kapitál, to znamená finančné krytie, programová skladba a podiel pôvodného programu. Je prirodzené, že kapitál a finančné krytie je jedným z rozhodujúcich faktorov.

Dovolím si vás teraz informovať, že hlavnou zárukou spoločnosti CTV je predovšetkým KOMMERZ BANK a CENTER CORP. Projekt je garantovaný jednou miliardou slovenských korún.

Aby ste mohli objektívne posudzovať, chcem upozorniť, že ďalší kandidát, ktorým bola spoločnosť CENTEUR, disponovala finančnými zdrojmi, ktoré mohla použiť na vysielanie vo výške 126, 3 milióna amerických dolárov a, samozrejme, že obdobnými sumami, ako viete, v susednej Českej republike vysiela spoločnosť NOVA, je to sesterská spoločnosť SOLY, ktorá sa taktiež uchádzala o túto licencia.

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte, aby som vás objektívne informoval o finančnom zámere CTV. Projekt CTV je zabezpečený finančnou podporou, skúsenosťami a profesionálnym prístupom finančných poradcov z KOMMERZ BANK. KOMMERZ BANK, ktorá je jednou z najväčších bánk v Nemecku, spolu s právnickou firmou sú garantmi kvality nezávislých poradenských služieb a stratégie pre zabezpečenie financovania, ktoré je základom pre realizáciu projektu CTV. KOMMERZ BANK má ideálne resp. dobré možnosti analyzovať ponuky svojej siete potencionálnych investorov, ktorí majú o financovanie záujem, a vyhodnocovať najlepšiu možnú finančnú stratégiu pre CTV. V tomto ohľade KOMMERZ BANK už rokovala s mnohými potencionálnymi investormi, slovenskými i zahraničnými, pokiaľ ide o úvery i majetkové vklady. Konečný výber slovenských a zahraničných investorov môže byť urobený veľmi rýchlo po získaní licencie CTV.

Cieľom je sformovať spôsob vysielania na komerčné spravodajstvo v krátkom čase, a to do jedného roku, ako je zákonom stanovene. Pritom KOMMERZ BANK by plne rešpektovala zákony a podmienky stanovené slovenským parlamentom, čo by, prirodzene, mohlo zabezpečiť, aby väčšina majetku zostala v slovenských rukách. KOMMERZ BANK sa pritom domnieva, že pre budúce maximálne zabezpečenie slovenských záujmov je potrebné vytvorenie produktívnej konkurencie medzi rôznymi investormi a zabezpečenie viacerých zdrojov investícií. To

je tiež podstatným faktorom pre to, ako sa vyhnúť koncentrácii noci, ktorá by mohla byť zvlášť škodlivá v prípade vlastníka hromadného oznamovacieho prostriedku. V súlade s legislatívou väčších západných krajín KOMMERZ BANK podporuje koncepciu priehľadnosti zdrojov financovania, čo vyžaduje verejne vykazovať a nechať schváliť patričnou inštitúciou každú podstatnejšiu investíciu. Štruktúra financovania projektu CTV by takto teda bola kombináciou:

1. majetkových investícii, ktoré by predstavovali približne 20 %, samozrejme, toto v sebe zahrňuje aj vklad programov,

2. pôžičky - približne 60 %,

3. zálohovanie prijmú z reklám - približne 20 %.

Investori budú zabezpečení kombináciou slovenských regionálnych súkromných, medzinárodných verejných a medzinárodných súkromných investorov, to ako strategicko obchodné resp. mediálne spoločnosti, na druhej strane finančného charakteru, pričom možné zloženie akcionárov by mohlo byť: skupina CTV, iní slovenskí uchádzači o licenciu a ostatní slovenskí investori. Ti by mali väčšinovú účasť, a západní strategickí investori a západní finanční investori by mali menšinovú účasť. S pomocou strategicko-finančných poradenských služieb poskytovaných KOMMERZ BANKOU CTV má:

1. nezávislé slovenské komerčné zameranie,

2. prístup ku globálnym finančným zdrojom,

3. prístup k západnému know how, čo v súhrne by CTV bolo takto finančne zabezpečené, mohlo predstavovať politicky neutrálne a nezávislé komerčné televízne vysielanie na Slovensku.

Toľko k otázke financovania.

Druhá vec, ako som hovoril, je programová skladba. Je samozrejmé, že každý uchádzač o licenciu sa predstavuje s čo najlepším programom, s čo najväčšou snahou pripútať, pričom nemalý podiel vo všetkých predstavujúcich sa spoločnostiach hrala pôvodná tvorba. Dovoľte len pre porovnanie, aby som vás informoval, že pôvodná tvorba u firmy CTV predstavuje 40 %, u firmy CENTEUR bolo navrhovaných 30 %, u SOLY 50 % a u SITNA 40 %. Faktom je ovšem aj ďalšia vec, ako vyplývalo zo správy jedného z výborov, že doteraz nie sú vypracované a presne stanovené licenčné podmienky.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

stojíme pred zodpovedným rozhodnutím, či Slovenská televízia sa stane inštitútom v podstate dvoch staníc, a to verejnoprávnej a súkromnej. Je v záujme vysielania a v záujme jeho kvality, aby televízne kanály boli rozdelene medzi verejnoprávnu inštitúciu a inštitúciu resp. spoločnosť ktorá by vysielala na základe licencie. Ide o tak zodpovedné rozhodnutie, že nemôžem dávať ani odporúčajúce ani neodporúčajúce stanovisko. Je to na rozhodnutí každého z vás, dámy a páni. Je to totiž rozhodnutie, či 2. program Slovenskej televízie bude v dohľadnom čase, teda aspoň v zákonom stanovenej lehote, teda po roku, vysielať, alebo naopak, vysielanie bude i naďalej improvizované, neúplné, s veľkými časovými výpadmi.

Dovoľte, pán predsedajúci, aby som potom, ale to až po hlasovaní, aby som neprejudikoval žiadne rozhodnutie, navrhol ešte uznesenie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

výberový a schvaľovací proces udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu STV má v súčasnosti, podľa

môjho názoru, politickú, záujmovú a vecnú dimenziu. Pretože politickú a záujmovú rozpornosť nie je možné vyvrátiť argumentačne, alebo len veľmi ťažko, dotknem sa vecnej problematiky, ktorá bude rozhodujúca aj pri mojom hlasovaní o samotnom návrhu.

Národná rada Slovenskej republiky vlastnou vôľou schválila právny rámec udeľovania licencie na televízne vysielanie. V tomto smere parlament splnomocnil Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, aby posúdila ponuky a aby jednu zo spoločností predložila na schválenie parlamentu. Rada toto v rámci verejného licenčného konania urobila a vlastný zdôvodnený návrh predložila parlamentu. A] počas prerokovávania tohto návrhu v ústavnoprávnom výbore pri posudzovaní legality celého procesu neboli preukázané právne významné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné spochybniť licenčný proces do času jeho predloženia parlamentu, a preto, že záujmy sú rôzne, neostáva mi nič iné ako dôverovať nami kreovanej Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá má právnu zodpovednosť, pri výbere kandidáta na udelenie televíznej licencie. Ak sú tu iné závažné a preukázateľné vady, pre ktoré televíznu licenciu nie je nožné udeliť spoločnosti CTV, je potrebné odvolať členov rady, a nie teraz presadzovať iné televízne spoločnosti, čo, podľa môjho názoru, predstavuje

podstatu informačného šumu súvisiaceho s bodom, o ktorom dnes rokujeme.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení, páni,

veľmi si vážime, že predstavitelia spoločnosti CTV sa obrátili na jednotlivé kluby s tým, aby predložili poslancom svoje predstavy o tom, ako by táto spoločnosť mohla pracovať. Verím, že bude vecou presvedčenia každého poslanca, ako sa pri hlasovaní k tejto otázke postaví. Keďže, samozrejme, rozhodujeme najmä o veci, ale rozhodujeme aj o konkrétnych osobách, ktoré sú za projektom a ktoré všetci veľmi dobre poznáme, dovoľte, aby som podal jeden procedurálny návrh v súlade s § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku, a to, aby sme hlasovali tajným hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu za skončenú.

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov na návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie schvaľuje udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava.

Budeme hlasovať, najprv o tajnom hlasovaní.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za to, aby toto hlasovanie prebehlo tajne, tak ako ho navrhol pán poslanec Fico?

Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh, aby sa hlasovanie uskutočnilo tajne, sne prijali.

Hán tu návrh, že by bolo dobré počas prípravy volieb uskutočniť obedňajšiu prestávku.

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák;

Navrhujem, pán predsedajúci, aby sme odvolili a potom vyhlásili prestávku.

/Šum v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Brňák svoj návrh stiahol. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13. 00 hodiny.

/Po prestávke. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov, sme uznášaniaschopní, tak začneme s aktom volieb.

Prosím skrutátorov, aby začali odovzdávať hlasovacie lístky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí sa nachádzate v priľahlých miestnostiach k tejto zasadacej miestnosti, prosím vás, dostavte sa do rokovacej sály, budeme uskutočňovať tajné hlasovanie.

Pýtam sa pani poslankýň a pánov poslancov, či už všetci odvolili.

/Všetci poslanci vykonali akt hlasovania. /

Prosím pánov skrutátorov, aby sa odobrali do priľahlej miestnosti, kde spočítajú hlasy. Dovtedy vyhlasujem 25-minútovú prestávku.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budeme pokračovať tým, že nám zástupca skrutátorov oznámi výsledok tajných volieb.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava.

Na hlasovanie o návrhu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava bolo poslancom vydaných 115 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 112 platných hlasovacích lístkov a 2 neplatné. Hlasovací lístok neodovzdal l poslanec. Za udelenie licencie hlasovalo 31 poslancov, proti udeleniu licencie hlasovalo 34 poslancov, hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava nebol schválený.

Podpísaní sú 8 overovatelia. Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem vám pekne za informáciu.

Konštatujem, že Národná rada tajným spôsobom neschválila návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava.

Pán poslanec Gazdík ešte chce predložiť návrh na uznesenie.

Poslanec I. Gazdík;

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte, aby som práve preto, že nebola udelená licencia spoločnosti CTV, uviedol návrh uznesenia: "Národná rada žiada Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, aby do 18. apríla 1994 predložila Národnej rade Slovenskej republiky nový návrh na udelenie licencie zároveň s licenčnými podmienkami, na základe, ktorých návrh predkladá".

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Chce sa niekto vyjadriť k tomuto návrhu? Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková;

t

Chcela by som dať pozmeňovací návrh, aby toto uznesenie mohlo byť bez termínu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo mi pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Predkladateľovi tohto uznesenia dávam otázku, či je možné zaviazať licenčnú radu. Totiž čo, keď sa nedohodnú, Keď tajným hlasovaním nepadne lós. Zdá sa mi, že to je trošku vo vzduchu, ale vien si predstaviť, že urýchlene budeme žiadať, aby dali nejaký návrh licencie. Hlasovanie v licenčnej rade je tajné, a keď tam sa nedohodnú, aké sú sankcie proti ním, alebo ako ich môžeme zaviazať?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Myslím, že je to veľmi logický záver. Prosím, pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, dovoíte, aby som povedal len jednu informáciu. Po prvé - odpoveď pánu poslancovi Mikloškovi. Vzhľadom na to, že Národná rada menovala Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, aj vzhľadom na to, že licenčné konanie už v podstate skončilo, teda regulérne licenčné pokračovanie sa konalo, objavili sa tam aj ďalej kandidáti na licencie, a samozrejme, je v právomoci rady, aby rozhodla a navrhla. Nie je v možnostiach Národnej rady navrhnúť ďalšieho kandidáta.

Ak predkladám návrh, prečo do 18. apríla? Je to motivované čisto praktickými dôvodní, aby sa nestalo, že ak by sme boli bez termínu, tým by navrhovateľ mohol váhať s termínom - povedzme - pol roka a ako vieme, aj na sprevádzkovanie televízneho kanálu na STV 2 je zákonná doba do roka. Takže,

aby sne nepredlžovali tento termín. Som presvedčený, že je v záujme nás všetkých, aby STV 2, či už v rámci Slovenskej televízie, ale, keďže sme odsúhlasili, a je to aj v zákone Národnej rady, vysielanie súkromnou spoločnosťou, aby sne dodržali to, čo sme odhlasovali a umožnili, aby licencia bola na STV 2 udelená.

Ďakujem. Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán predseda Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Mám len poznámku k tomu, že tieto licencie boli udelené na základe konkurzného konania. To znamená, že konkurzné konanie skončilo, a preto bude treba vypísať nové konkurzné konanie, a to do 18. apríla nie je možné. Takže, takéto uznesenie prijímať, teraz, myslím si, je predčasné.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

Poslanec P. Brňák:

Chcem sa opýtať pána poslanca Gazdíka, či by nebol vhodný termín z hľadiska toho uznesenia do volieb.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, je to návrh, budeme o ňom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 72 poslancov.

Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani poslankyňa Mušková.

Zároveň pozývam tých poslancov a poslankyne, ktorí sú v priľahlých miestnostiach, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Poslankyňa Ľ. Mušková;

Pán predsedajúci, chcem sa spýtať, či hlasujeme o mojom pozmeňovacom návrhu, aby sa o uznesení hlasovalo bez termínu.

/Šum v sále. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Gazdíka.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 79 poslancov.

Kto je za predložený individuálny návrh pána poslanca Gazdíka na uznesenie?

Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh na uznesenie sne neprijali. Pán poslanec Sečánsky sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

prepáčte mi tento krátky vstup, ale so zreteľom na to, že zajtra je 19. marca, kedy všetci Jozefovia majú sviatok, dovoľte, aby som vo svojom mene, a verím, že aj v mene všetkých ostatných poslankýň a poslancov, srdečne zablahoželal Jozefom k ich menu. Zároveň dovoľte, aby som ich vymenoval. Je to pán Čapkovič, pán Hanker, pán Jakuš, pán Košnár, pán Polačko, pán Prokeš, pán Rea, pán Sokol, pán Šutovský, pán Tarčák a pán Zselenák. Z úprimného srdca želám im skutočne všetko najlepšie. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, prosím, pán poslanec Dano. Poslanec Š. Daňo;

Nakoľko dnes je Eduarda, ako strážca šťastia je náš kolega pán Eduard Bárány. Dovoľte, aby sme aj jemu zablahoželali. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska; Ďakujeme a blahoželáme. Môžeme pristúpiť k trinástemu bodu. Je ním

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 352 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 352a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Igor Chamula. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

za skupinu poslancov predkladám návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z. Návrh novely zákona odôvodňujeme nasledovne:

Táto novela má za cieľ upraviť zákon len v časti, pokiaľ sa dotýka súdnych poplatkov v spojitosti s mimosúdnymi rehabilitáciami. Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon číslo 89/1993 z 25. marca 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Táto novela sa týkala oslobodenia od platenia súdnych poplatkov navrhovateľa v konaniach o mimosúdnych rehabilitáciách. 24. júna 1993, teda tri mesiace po prijatí prvej novely, bol predložený Národnej rade návrh zákona pod číslom 150/1993 Z. z. V bode 11 boli v plnom rozsahu derogované všetky ustanovenia pôvodnej novely prijaté v zákone číslo 89/1993 Z. z. a bolo uvedené pôvodné znenie. Týmto boli opát poškodení navrhovatelia, ktorí sú nútení domáhať sa svojich práv v konaniach pred súdmi vo veciach mimosúdnych rehabilitácií.

Pri prerokúvaní pôvodnej novely bolo v Národnej rade poukázané aj na politické pozadie navrhovanej novely.

V týchto sporoch, v ktorých sa navrhovatelia domáhajú svojich práv len preto, že boli v minulosti totalitným režimom bezdôvodne poškodení, im súdy vymeriavajú súdny poplatok za konanie v každom inštančnom stupni, ktorý dosahuje často čiastky, ktoré žiadatelia nie sú schopní zaplatiť. Z týchto dôvodov berú svoje návrhy späť a upúšťajú aj od možnosti podať odvolanie alebo dovolanie. Týmto častokrát vzhľadom na nemožnosť zaplatenia súdneho poplatku, alebo z obavy, že tento nebude vzhľadom na výsledok konania nahradený, dochádza aj k závažnému porušovaniu práva občanov na súdnu ochranu zakotvenú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Na druhej strane to zneužívajú zástupcovia organizácii, ktorí majú povinnosť vydať veci, a toto bezdôvodne odmietajú.

Uvedené dôvody nasvedčujú, že reštitučnými zákonmi spoločnosť síce ukrivdeným sľubuje nápravu, ale nedomyslenou aplikáciou týchto zákonov sa náprava prakticky neumožňuje. Navrhovatelia sú postihovaní ďalšou následnou krivdou, t. j. predpísaním vysokého súdneho poplatku. V skutočnosti spoločnosť znova trestá toho, kto sa podľa zákona cíti právne ukrivdený za to, že sa dovoláva nápravy krivdy. Pre ilustráciu je potrebné uviesť aspoň jeden konkrétny prípad, ktorý má praktický dopad na terajšie znenie zákona o súdnych poplatkoch v spojitosti s reštitučnými spormi. Obvodný súd v Bratislava v jednom takomto spore, v ktorom sa navrhovateľka domáha vrátenia nehnuteľností, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že svoj nárok mala uplatniť podľa zákona číslo 403/1990 Zb. a nie, ako to urobila, podlá zákona číslo 87/1991 Zb. Pre túto formálnu chybu súd jej návrh o vydanie veci zamietol a súčasne ju zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 100 000 Sk, pretože bola v spore neúspešná. Myslím, že takýto prípad nie je potrebné komentovať.

Za povšimnutie stojí ešte tá skutočnosť, že rozpočtové organizácie a štát majú osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to aj v prípadoch reštitučných sporov.

Preto je novela zákona číslo 159 z roku 1993 Z. z. v týchto veciach o to nespravodlivejšia voči postihnutým občanom na jednej strane, a na druhej strane organizácie vyvolávajú zbytočné spory a reštitučné konania preťahujú, lebo ich to nič nestojí. Nemožno súhlasiť ani s tým, že vymeranie súdneho poplatku môže byť závislé od úspešnosti žalobcu v súdnom konaní, teda od neistej budúcej okolnosti, najmä keď je tu nejednotnosť v rozhodovaní súdov. Vonkoncom už nemožno pochopiť, prečo zákon o súdnych poplatkoch platný v Slovenskej republike je v uvedenom smere pre navrhovateľov reštitučných práv nevýhodnejší, ako zákon č. 549/1991 Zb. platný v Českej republike, ktorý navrhovateľov uplatňujúcich reštitučné nároky oslobodzuje od súdnych poplatkov bez obmedzenia. Prípadná námietka, že touto úpravou v Slovenskej republike sa chcelo predísť špekulatívnym žalobám, je zavádzajúca, lebo prípady zo súdnej praxe preukazujú práve opak, že sú to organizácie, ktoré túto nevýhodu navrhovateľov, teda poškodených, zneužívajú vo svoj prospech. Aj pokiaľ ide o finančný dopad navrhovanej novely, je potrebné zdôrazniť, že táto nemá vplyv na štátny rozpočet a prakticky ani na rozpočet súdnej správy, pretože lehota stanovená pre podávanie nových návrhov už uplynula a prijatie tento malej novely nemaže mat za následok nárast súdnych sporov z reštitučných nárokov.

Zo strany predkladateľa návrhu zákona číslo 150 z roku 1993 Z. z. nemohlo ísť o dobrý úmysel, keď takýto návrh predložil pár mesiacov po prijatí pôvodnej novely zákona číslo 89/1993 Z. z. Naviac, takýmto postupom došlo aj X vyvolaniu nedopatrenia, keď zákonodarný zbor túto skutočnosť nepostrehol pri prerokúvaní dňa 24. júna 1993. Vážené kolegyne, kolegovia, toto závažné právne, ale aj politické pochybenie je potrebné napraviť a prijatie navrhovanej novely o súdnych poplatkoch je preto odôvodnené.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Chamulovi. Prosia spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Malého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona o výboroch Národnej rady.

Poslanec I. Malý:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som vám predložil správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z. Uvedenú správu ste dostali ako tlač 352a.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 579 z 1. novembra 1993 pridelil predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky po obdržaní stanoviska vlády Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokoval 2. marca 1994. V čase rokovania výboru nebolo známe stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady vyslovil súhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito pozmeňovacími návrhmi:

Bod l - k názvu zákona. Názov zákona znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z určitého dňa 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov". Úprava obsiahnutá v tomto bode upravuje teda názov zákona tak, ako ustanovila novela prijatá pod číslom 150 z roku 1993.

Bod 2 k článku I - úvodná veta článku l znie: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 150/1993 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: " Znova v tomto bode ide o úpravu znenia tak, ako ho ustanovila novela prijatá pod číslom 150 z roku 1993.

Bod 3 správy sa týka článku I bodu 1. V písmene n/ slová "ďalšie predpisy4/" sa nahradzujú slovami "osobitné predpisy4/". Ide o úpravu znenia do presne takej istej podoby, ktorá bola prijatá novelou pod číslom 89/1993, ale neskôr, bohužiaľ, bola zrušená novelou pod číslom 150 z roku

1993.

To sú všetky body spoločnej správy. Zároveň sa prihlasujem, pán predsedajúci, do rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. miska;

Ďakujem. Otváram rozpravu o trinástom bode programu a zároveň odovzdávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi, ktorý sa prehlásil do rozpravy ako prvý.

Poslanec I. Malý:

Dovolil by som si k predloženým trom zmenám, po konzultácii s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky, pripojiť ďalšiu zmenu. Navrhujem vypustiť odsek 6 § 10 zákona z dôvodu, že uvedenú problematiku rieši vlastne už doplnenie písmena n/ do odseku 2 § 4 zákona.

Na záver si vás dovoľujem požiadať, s poukazom na dôvody, ktoré už tu uviedol pán poslanec Chamula, o schválenie predložených zmien a takisto o schválenie zákona ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto spoločného spravodajcu.

Kto sa hlási ďalej do rozpravy? / Nikto. /

Keďže nikto, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Predpokladám, že pán poslanec Chamula nemá dôvod vystúpiť, a podobne ani pán poslanec Malý.

Prosím pána poslanca Malého, aby uvádzal pri hlasovaní jednotlivé postupy.

Poslanec I. Malý:

Vážený pán predsedajúci, budeme hlasovať o bode 1 správy, ktorý sa týka názvu novely. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To znamená, že môžeme rovno hlasovať o zákone ako celku. Poslanec I. Malý:

Nie. Môžeme hlasovať o všetkých troch bodoch spoločnej správy an blok.

Podpredseda HR SR A. M. Húska:

V poriadku. Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za predložený návrh spoločného posúdenia a odsúhlasenia všetkých bodov spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal I poslanec.

Konštatujem, že všetky body spoločnej správy sme prijali.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku. Poslanec I. Malý:

Pán predsedajúci, ešte som predložil jeden návrh. Prosím, aby ste o ňom dali hlasovať. Návrh sa týka vypustenia ods. 6 S 10 tohto zákona., ktorý je duplicitný. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Malého?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Poslanec I. Malý:

Prosím teraz, pán predsedajúci, aby ste dal hlasovať o zákone ako celku v znení nami schválených úprav. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za schválenie návrhu zákona ako celku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z. /Potlesk. /

Poslanec I. Malý:

Vážené kolegyne, vážení Kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa poďakoval aj v mene už raz v minulosti poškodených občanov za prijatie tohto zákona.

Ďakujem. Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Ďakujem vám. Prosím, hlási sa pán poslanec Plesník:. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby vás som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu informoval o priebehu uskutočnenia 9. schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a zároveň vám predložil aj záver z tohto rokovania.

Na rokovaní 9. schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu bola písomne predložená informácia o čiastkovej previerke rozhodnutí vlády Slovenskej republiky prijatých v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky 15. a 16. februára 1994. Zároveň bola skupinou poslancov predložená ústna Informácia o vykonaní poslaneckého prieskumu na Fonde národného majetku o postupe Fondu národného majetku pri realizácii uznesení vlády prijatých po 14. februári

1994. Na podklade predložených informácií Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať teraz, na tejto schôdzi, v priebehu tohto rokovacieho dňa nasledovné uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. Odporúča vláde Slovenskej republiky

a/ zrušiť uznesenia vlády Slovenskej republiky prijaté v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 8 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 253/1991 Zb. v znení neskorších predpisov po období po 14. februári 1994,

b/ uložiť Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky navrhnúť ďalší postup spracovania a schvaľovania privatizačných projektov podnikov a majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb, ktoré budú dotknuté bodom A tohto uznesenia.

B. Žiada

a/ Prezídium a Výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky bezodkladne pozastaviť realizáciu privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 8 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 253/1991 Zb. v znení neskorších predpisov predložených po 14. februári 1994,

b/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 3 a § 4 písm. a/ zákona číslo 39/1993 Z. z. vykonať kontrolu rozhodnutí vlády o nakladaní s majetkom štátu podľa osobitných predpisov, teda zákona číslo 92/1991 Zb., schválených po 14. februári 1994 podlá nasledovnej osnovy:

1. splnenie podmienok zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, najmä § 5 a § 6, § 8 a § 9a, § 11 a § 13, ďalej podľa zákona číslo 253/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, najmä § 3 ods. 3 a § 12 ods. 6,

2. odporúča obsah a odporúčania stanoviska Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky,

3. spôsob výberu nadobúdateľa pri priamych predajoch, vyhodnotenie a sumarizácia všetkých podkladov s tým súvisiacich,

4. podmienky predaja, spôsob garancie záväzkov voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

5. kontrola obsahu už uzavretých zmlúv o predaji s dôrazom na premietnutie podmienok uznesenia vlády Slovenskej republiky do kúpno-predajných zmlúv. "

Toto všetko je v podstate záver z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som upozornila na to, na čo som už ako ministerka spravodlivosti v tomto parlamente upozornila, a síce, že podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky parlament nemá právo rušiť uznesenia vlády. To bolo nožné, a ešte v Šalgovičovom rokovacom poriadku sa to odráža, keď vláda bola najvyšším výkonným orgánom parlamentu. V súčasnej dobe naša ústava, tak ako všetky ústavy vyspelých demokracii, vychádza z trojdelenia štátnej moci, teda troch sústav, každá sústava má svoju organizačnú špičku a tieto navzájom si nemôžu rušiť svoje akty. Parlament môže kontrolovať vládu a prejavom jej kontrolnej funkcie je právo odvolať toho-ktorého člena vlády alebo vládu ako celok.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

nerád by som bol, aby to teraz vyzeralo tak, že keď pani poslankyňa vystúpi, ja jej musím oponovať, ale keď ona sa odvolala na svoj predchádzajúci prejav, ja musím tiež, pretože už prvýkrát sme mali rozdielny názor na výklad, ktorý

je spojený práve s uskutočňovaním kontrolnej činnosti parlamentu voči vláde.

Vláda je zodpovedná parlamentu a sú vymedzené mechanizmy, akými má byť Kontrolovaná. Okrem iného, S 87 v ods. 3 nerozširuje pôsobnosť Národnej rady, iba stanovuje formu tej kontroly. Jednou z foriem je, aj možnosť zrušiť uznesenie, či nariadenie vlády, ktoré odporuje ústavnému alebo inému zákonu Slovenskej národnej rady. Naviac, pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky vypracovala návrh na výklad i 87 zákona

o rokovacom poriadku na Ústavný súd Slovenskej republiky. Tento návrh som mal v ruke. Vláda sa domáha iba zrušenia druhej vety § 87 ods. 2, ktorá hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky a jej členovia, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky, sú povinní do 30 dní oznámiť predsedovi Slovenskej národnej rady, aké opatrenia prijali na splnenie úloh, ktoré pre nich z uznesení vyplynuli. Inými slovami, dovolávajúc sa

i tohto stanoviska vlády, vláda zrejme pri spracúvaní návrhu uznala, že druhá veta § 87 ods. 2 vlastne by umožňovala vláde ukladať, jednotlivé úlohy a následne teda i vytvárať priestor pre ich kontrolu, § 87 ods. 3 však nič takéto parlanentu nedáva. Parlamentu dáva iba určitú formu uskutočňovania konkrétnej kontroly. Ak by vláda mala iný názor, nepochybne by pri žiadosti o výklad § 87 rokovacieho poriadku bola žiadala, aby bol rovnako zrušený ods. 3, a to tam nie je. To je všetko. Myslím si, že Národná rada môže takto rozhodnúť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Plesník, potom sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

prosím vás, nerobme si tu rozcvičku právnických znalostí. Navrhol som v časti A, teda o tom, čo som prečítal, rozhodol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu - v časti A Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky zrušiť, uznesenia. Teda vláda sama má rozhodnúť, či zruší alebo nezruší uznesenia. Vláda sama na rozhodnúť, či prijme nejaký osobitný postup a uloží to ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku. Jedine jasné stanovisko je vo vzťahu k Fondu národného majetku a k výkonnému výboru, kde ho žiadame, aby pozastavil realizáciu týchto privatizačných projektov dovtedy, kedy vláda nerozhodne podlá toho, či toto odporúčanie berie alebo neberie do úvahy. Teda nič iné v podstate ani nechceme. To, čo tu pani kolegyňa Tóthová vysvetľovala, je v podstate v tomto uznesení úplne kdesi inde, v inej polohe. Teda vláda bude musieť rozhodnúť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Osobne mi je veľmi ľúto, že pán podpredseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy urobil výklad, aký urobil. Domnievam sa, že v danom prípade rokovací poriadok, ktorý obsahuje klauzulu ohľadne zrušovania uznesení vlády, je skutočne zastaralý prežitok, ide nad rámec teraz platnej Ústavy Slovenskej republiky a ide aj proti zmyslu a vnútornej logike trojdelenia štátnej moci. Je mi skutočne ľúto, že takýmto účelovým spôsobom sa dá prekrútiť a dá sa vykladať niečo, čo je postavené na hlavu. / Potlesk. /

Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím si, že treba hovoriť nielen o trojdelení štátnej moci, ale už Montesquieu hovoril o vzájomných mechanizmoch bŕzd medzi týmito mocami. Kontrolná činnosť parlamentu voči vláde a jej jednotlivé formy sú práve týmito brzdami, pán kolega. Teda nejde o žiaden účelový výklad. To po prvé. A po druhé - ak tie ustanovenia majú byt neplatné, sú tu vytvorené všetky mechanizmy, vrátane možnosti podať podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky a Ústavný súd to môže vysloviť, to nemôžeme vysloviť my. To je všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, ctení pani,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu začal konať v predmetnej záležitosti na základe uznesenia číslo 401 Národnej rady Slovenskej republiky. Za nepríliš dlhé obdobie, ale obdobie pohnuté, výbor sa nemohol v plnom rozsahu zhostiť tejto úlohy a nemohol vykonať všetko, čo jej Národná rada uložila. Napriek tomu získal informácie o tom, že v prípade uznesení vlády týkajúcich sa schválených privatizačných projektov z 15. a 16. februára a následne najmä z 11. marca 1994 existuje dôvodné podozrenie, že mnoho postupov, mnoho privatizačných projektov a mnoho kúpno-predajných zmlúv, ktoré boli už potom uzavreté medzi Fondom národného majetku a novými vlastníkmi, nie je celkom v súlade so záujmami Slovenskej republiky.

Nechcem teraz rozvádzať všetky prípady, s ktorými sme sa doteraz zaoberali. Faktom však je, že zistené skutočnosti nás viedli k tomu, aby sme v priebehu dnešného dňa navštívili Výkonný výbor Fondu národného majetku a priamo na nieste sa presvedčili o tom, akým spôsobom výkonný výbor pracuje dnes a ako pracoval v predchádzajúcich dňoch. Z toho jednoznačne vyplýva, že vo výkonnom výbore v doterajšom období, a to prakticky až do včerajšieho rána, vládol nebývalý pracovný ruch a podpisovali sa zmluvy takmer doslova bez toho, aby sa serióznym spôsobom preveroval ich obsah, aby sa skúmali aj podmienky zakotvené v kúpno-predajných zmluvách.

Nechcem teraz všetky tieto prípady uvádzať, ale predsa len dovoľte, aby som poukázal na prípad Východoslovenských železiarní, akciovej spoločnosti Košice a predaja časti akcií, ktoré boli vo vlastníctve Fondu národného majetku. Vláda o tejto záležitosti rozhodla narýchlo, bez serióznej a dôslednej analýzy a prípravy, rozhodla o predaji 11. marca spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá bola registrovaná 11. marca, a rozhodla za podmienok, ktoré už teraz v tejto chvíli je možné označiť za zjavne nevýhodné pre Fond národného majetku. Za zjavne také, ktoré poškodzujú záujmy Slovenskej republiky. Nominálna hodnota jednej akcie je tisíc korún, nakoniec sa realizovala v podobe kúpno-predajnej zmluvy vo výške 200 korún. Myslia si, že niet o čom diskutovať. V priebehu januára a februára 1994 cena akcií Východoslovenských železiarní zaznamenalo výrazný vzostup a dosiahla sumu vo výške 600 korún. Nechápem, prečo a ako koná zodpovedný predstaviteľ štátu alebo Fondu národného majetku, ktorý tak lacno predáva akcie vtedy, keď ich hodnota stúpa. Nad tým sa treba veľmi vážne zamyslieť, a z toho odvíjame aj svoje stanovisko, že realizácií a podpísaniu takýchto kupno-predajných zmlúv vynútených pod nátlakom a doslova z minúty na minútu v takomto rýchlom slede treba v ďalšom zabrániť, aby sme sa vyhli celej sérii súdnych sporov, ktoré nás v ďalšom období, a najmä tých, ktorí tieto zmluvy uzatvorili, určite čakajú.

Domnievam sa, že je povinnosťou každého poslanca, ktorý o takýchto informáciách, o takýchto skutočnostiach získa informácie, a rovnako je povinnosťou aj výboru pre privatizáciu a celej Národnej rady, aby posúdil takéto nedostatky a na základe nich aj konal. Preto si myslím, že predložený návrh uznesenia je celkom namieste, je oprávnený, a dokonca je to aj nevyhnutné, -aby sme sa týmto dnes takýmto spôsobom vysporiadali. Nejde o žiadny definitívny či záverečný verdikt, o rozsudok vo veci, ide o to, aby sa zabránilo ďalším možným škodám, a ide o to, aby sa dôsledne preskúmali a posúdili jednotlivé privatizačné projekty, a najmä podmienky kúpno-predajných zmlúv, za akých boli uvedené do praxe.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, chce ešte niekto k tomuto niečo dodať?

/Nikto. /

Nie. Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 61 poslancov. Nie sme uznášaniaschopní. Pristúpime k ďalšiemu bodu. /Prejav nesúhlasu v sále. /

To je spor, ktorý nemôžeme ináč rozdeliť a akceptujte postup hlasovania, vážení priatelia.

Poslanec P. Hrušovský:

Pán predsedajúci, myslím si, že v omnoho menej závažných veciach sa tu vyzváňa na poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, tak vás prosím, aby ste tak urobili aj teraz.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Veľmi ochotne. / Gong. / Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážený predsedajúci, dávam návrh, aby sme pozvali skrutátorov a došlo k fyzickému spočítaniu poslancov, ktorí sú v tejto sále.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To je v podstate procedurálny návrh. Poslanec A. Hrnko:

To nie je procedurálny návrh, pretože niektorí páni poslanci sa neprezentovali. Je to normálny návrh, aby došlo k fyzickému spočítaniu poslancov, ktorí sú v tejto sále.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To je samozrejmé, ale čo je to za riešenie? Veď tí poslanci odídu z miesta.

Poslanec A. Hrnko:

Nech odídu, aspoň uvidíme, kto tomu bráni. Podpredseda NR SR A. H. Húska;

Prosím, hlási sa pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Neviem, o čom hovoríme, však prosím, je vás 83, tak ste uznášaniaschopní, alebo ste sa neprezentovali?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Je to celkom zrozumiteľný postup. Vážení, naozaj je tu demokratická väčšina, možno ju vyjadrili. Ďakujem.

S ohľadom na túto skutočnosť a preto, že sme sa dohodli, že o 15. 00 hodine ukončíme spoločné zasadnutie, z uvedených dôvodov uzatváram dnešné zasadnutie, stretneme sa... /prejav nesúhlasu v sále/. Nerozčuľujte sa, pán poslanec, nehlásili ste sa, aby ste zasiahli do debaty. Ukončujem toto zasadnutie.

Dobre, pán poslanec Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Vážené dámy, vážení páni,

mrzí ma, že ak tu ide o čistotu tejto spoločnosti, že poslanci, ktorí tu hovorili o čistote, teraz odchádzajú. To ma skutočne mrzí. Ak teda bol urobený v poslednom období prehmat, prečo odchádzate? Hlasujme, nech sa to prešetrí,

vyšetrí a karty budú dané. Čoho sa vlastne bojíte o čo vám vlastne ide? Teda ja to nechápem, skutočne vás nechápem. / Potlesk. /

Poslanec I. Ľupták:

Tomu, že pán poslanec veľa vecí nechápe, sa nečudujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

vážení, robíme z toho naozaj nedôstojný výstup. Poslanec J. Ľupták:

Prosím vás, dovolíte ešte? Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím.

Poslanec J. Ľupták:

Pán Ľupták, ja tu nikdy nevyskakujem, ako vy vyskakujete. Viete, vy ste vyskakovali počas minulej vlády, lebo ste mali dva platy, tak ste vyskakovali, to je pravda. / Hlasy z pléna, že tri platy. / Tri platy, tak sa môžete hanbiť, prosím vás. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka - pán poslanec Kňažko.

Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

v ostatných dňoch sme tu veľa počúvali o tom, čo všetko je prospešné pre Slovensko. Dnes je tu minimálne závažná pochybnosť, že v rámci horúčkovitej nočnej privatizácie sa poškodili záujmy Slovenska. Pán poslanec Zselenák za účasti mnohých kolegov navrhoval, aby sa skontrolovalo, či skutočne k poškodeniu prišlo alebo nie. A je veľmi zvláštne, že práve poslanci HZDS, ktorým ide o prospech Slovenska, sa tejto kontrole vyhýbajú, sa tejto Kontroly boja, a dokonca pán poslanec Ľupták arogantným spôsobom zasahuje do diskusie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím miernejšie. /Smiech v sále. / Poslanec M. Kňažko:

Láskavo na neprerušujte, pán Húska, pán kolega. A za tieto obštrukcie, ktoré robíte v tejto chvíli, by ste sa mohli hanbiť, to vám hovorím rovno. Navrhujem, aby sme sa znovu prezentovali a znovu o ton hlasovali. Pevne verím, že v tejto snemovni sa pri tomto hlasovaní ukáže, komu naozaj o to Slovensko ide a kto tu iba tára preto, aby kryl svoje vlastne osobné prehmaty. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem, Prosím, pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel;

Pán kolega Kňažko, som rád, že ste svoj výstup označili táraním.

Podpredseda NR SR A. M. Húska; Ďakujem pekne.

Prosím, budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 72 poslancov.

Konštatujem, že nemôžeme dospieť k rozhodnutiu, uzatváram dnešnú schôdzu. V utorok pokračujeme v rokovaní.

Siedmy deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 22. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa pre začiatok prezentovali.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

O slovo sa hlási predseda privatizačného výboru pán Tomeček.

Poslanec P. Tomeček;

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

dovoľte, aby som vystúpil pred Národnú radu za výbor pre privatizáciu s požiadavkou, ktorá sa týka uznesenia výboru pre privatizáciu Národnej rady, ktoré tu v piatok odznelo. Týka sa bodu 18 - správy o plnení uznesenia 401, ktoré Národná rada prijala vo februári na svojej schôdzi. Žiadam, aby tieto body rokovania boli preložené na štvrtok ako prvý bod rokovania nášho pléna s tým, že výbor pre privatizáciu by mal vo štvrtok ráno uzatvoriť všetky materiály, ktoré má k tomuto dostupné. Prosil by som o podporu. Na politickom grémiu to bolo takýmto spôsobom odsúhlasené.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána predsedu privatizačného výboru. Bola to aj dohoda v grémiu. Pýtam sa, či s tým súhlasíte alebo chcete o tom hlasovať. / Všeobecný súhlas v pléne. / Takže súhlasíte s tým, že rokovanie schôdze bude ešte aj vo štvrtok.

Prosím, pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

Národná rada bola oprávnene kritizovaná, že neprijala žiadne platné uznesenie ohľadom udelenia licencie. Dovoľte, aby som navrhol uznesenie, o ktorom pán predseda, samozrejme, dá hlasovať, či ho budeme prerokovávať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, faktickou poznámkou nemôžete žiadať prijatie uznesenia.

Poslanec I. Gazdík:

Nie, žiadam, aby sme zaradili tento bod - návrh uznesenia na udelenie licencie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžete žiadať zaradenie do bodu programu, ale nie hneď teraz o tom hlasovať.

Poslanec I. Gazdík:

Zaradiť ako bod programu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

To súhlasí. Takže dám hlasovať hneď na začiatku o návrhu pána poslanca.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 119 poslancov.

Kto je za takto prednesený návrh, aby bol zaradený ako bod l programu tejto schôdze?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Vážené pani poslankyne, pani poslanci, odhlasovali ste si, že ako bod l dnešného rokovania bude hlasovanie o uznesení, ktoré prečítal pán poslanec.

Pán poslanec, prosím, aby ste ho ešte raz prečítali. Poslanec I. Gazdík:

Pán predseda, dámy a páni,

prečítam návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, aby do 30. apríla 1994 predložila Národnej rade Slovenskej republiky nový návrh na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie zároveň s licenčnými podmienkami, na základe ktorých návrh predkladá.

Ďakujem, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, počuli ste návrh, budeme sa prezentovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že ste schválili predložené uznesenie. Pani poslankyne, páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní pätnástym bodom programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.

Návrh ste dostali ako tlač 443 a spoločnú správu výborov ako tlač 443a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec pán Rudolf Goč. Prosím o trochu kľudu v sále.

Poslanec

Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia,

nebýva zvykom, aby necelé tri mesiace po termíne účinnosti zákona bol predkladaný návrh na jeho zmenu. Keď skupina poslancov predložila návrh novelizácie zákona číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, urobila to v snahe pomôcť rozpočtovým organizáciám, ako školám, ústavom sociálnej starostlivosti, prípadne mestám a obciam. Treba si uvedomiť, že celý zákon je koncipovaný predovšetkým na podmienky dodávateľov rozsiahlych investičných celkov, prípadne dodávky tovarov väčších hodnôt.

Podľa zákona v doterajšom znení aj pri nákupoch napríklad potravín v podmienkach školských jedální väčšinou nie je možné aplikovať formu obstarávania podlá paragrafov 19 a 20, čo je v podstate zjednodušená forma obstarávania. Výber dodávateľov formou verejnej súťaže zahŕňa v sebe totiž rozsiahlu administratívnu agendu, Z úsporných opatrení sú náplne práce väčšinou kumulované, takže v mnohých rozpočtových organizáciách ledva sa splní podmienka paragrafov 13 a 14 tohto zákona, kde je uvedené, že pre otváranie súťažných návrhov a tiež ich vyhodnotenie treba zriadiť trojčlennú komisiu.

V týchto podmienkach zvážme, čo vlastne novela, ktorú predkladáme, znamená. Ide o úpravu paragrafov 19 a 20 kde, v § 19, v cenovej ponuke sne odsúhlasili na rokovaní v novembri, že cenová ponuka obsahuje sumu 100 000 korún, samozrejme, po premietnutí od začiatku roka. Pritom sa nehovorí o kalendárnom roku, ale o 12 mesiacoch, čo v podmienkach rozpočtových organizácii skutočne nie je realizovateľné, nakoľko ide o vyhodnotenie roka vždy za kalendárny rok pri uzávierke rozpočtovej organizácie. Znamená to, že napríklad služby, ako maľovanie, v priebehu jedného roka, sa nazbierajú na hodnotu 100 000 korún úplne bez problémov, aj iné podobné služby, ako som hovoril, aj nákupy tovarov.

V § 20, kde ide o priame zadanie, je doposiaľ suma 10 000 korún, čo v podmienkach bežných služieb, ktoré využívajú napríklad aj vedúci pracovnici organizácie, ako je Národná rada, znamená robiť výberové konanie aj pre obed pre zahraničnú delegáciu. Z tohto pohľadu si myslím, že suma pozmenená z 10 000 korún na 50 000 korún je v našich podmienkach optimálna. Samozrejme, je na uváženie poslancov, aby sne o tých sumách hlasovali, ak budú iné pozmeňovacie návrhy, ako sú v spoločnej správe. Je nezvyklé, aby v zákone sa používali sumy. To sme, žiaľ, pri rokovaní o tomto zákone asi dobre nezvládli, pretože je dosť možné, že o tri mesiace príde s návrhom niekto úplne iný a povie, že za tie peniaze, ktoré sú reálne pri reálnej hodnote koruny, nie je možné skoro nič kúpiť. Takže, z tohto pohľadu sa zamyslime ešte nad týmto zákonom, ak je možné to opraviť.

V závere vás prosím, aby ste podporili tento návrh zmien uvedených dvoch paragrafov.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Gočovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Karola Dubjela, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec K. Dubjel:

Vážený pán predseda,

vážení páni poslanci a poslankyne,

predkladám spoločnú správu. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác / zákon o verejnom obstarávaní /, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 806 z 15. marca 1994 na prerokovanie v lehote do termínu podľa zaradenia návrhu na program schôdze ústavnoprávnemu výboru, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a výboru pre štátu správu, územnú samosprávu a národnosti. Koordináciou stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný národohospodársky a rozpočtový výbor.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili s nim súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez zmien, okrem výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktorý sa uzniesol na pripomienke, ako ju máte uvedenú v spoločnej správe.

K uvedenej novele zákona nemám čo dodať, pretože ho dôkladne vysvetlil môj kolega pán poslanec Goč. K jedinému bodu spoločnej správy mám pripomienku, že neodporúčam túto dikciu prijať, lebo dikcia v zákone sa mi zdá byť lepšia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prvý bod spoločnej správy? Poslanec K. Dubjel:

To je prvý a jediný bod spoločnej správy, ktorý neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Dubjelovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Súčasne otváram rozpravu k tomuto zákonu s tým, že písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec ani žiadna pani poslankyňa. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993, ktorý bol prijatý v minulom roku nepochybne s dobrým úmyslom zlepšiť hospodárenie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, má niekoľko medzier spočívajúcich v administratívnej náročnosti obstarávania. Nakoľko v zákone chýba špecifikácia tovarov a služieb, a pritom finančné obmedzenia niekde sú správne, inde nie sú, ako aj preto, že organizácie niektoré tovary nakupujú jednorazovo na celý rok, odporúčam...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, pani poslankyne, prosím kľud.

Poslanec J. Hanker:

... odporúčam zmenu v § 19 ods. 2 - namiesto "má sa uskutočniť v období 12 po sebe idúcich mesiacoch, je menší ako 100 000 Sk" nahradiť znením "má sa uskutočniť v období troch po sebe idúcich mesiacoch, je najviac 250 000 Sk".

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Hankerovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Ak sa nikto nehlási, rozpravu končím. Pýtam sa pána poslanca Goča, či sa chce vyjadriť.

Poslanec R. Goč:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Žiada záverečné slovo pán spravodajca? Poslanec K. Dubjel:

Nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán poslanec Dubjel.

Poslanec K. Dubjel:

Budeme hlasovať o bode l spoločnej správy. Pozmeňovací návrh znie takto: "Predpokladaná cena tovarov a služieb je menšia ako 100 000 Sk. " Je to v podstate to isté, čo je v zákone, len trochu inak napísané. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 116 poslancov.

Hlasujeme o bode l, vlastne o jedinom bode spoločnej správy, ktorú pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať. Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že zmenu, ktorú navrhuje spoločná správa, sme neschválili.

Poslanec K. Dubjel:

Ďalší pozmeňovací návrh dal pán poslanec Hanker. V f 19 ods. 2 namiesto slov "má sa uskutočniť v období 12 po sebe idúcich mesiacoch, je menší ako 100 000 Sk" navrhuje slová, "má sa uskutočniť v období troch po sebe idúcich mesiacoch, a je najviac 250 000 Sk. " Keďže tam ide o finančné sumy, dávam na zváženie poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Pán spoločný spravodajca túto zmenu necháva na vaše zváženie. Ide o výšku sumy zo 100 000 na 250 000 Sk?

Poslanec K. Dubjel:

A z 12 mesiacov na 3 mesiace. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hankera sme prijali.

Poslanec K. Dubjel:

Prosím, aby sme hlasovali o zákone ako celku. Odporúčam schváliť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválenej zmeny.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 121 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.

Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci. Šestnástym bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo

492/1992 Zb.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 349 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 349a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Fogaš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážená kolegyne,

predkladacia správa zvykne bývať možno dlhšia, než poviem ja, ale v tomto prípade to, že bude stručná, je aj prejavom istej skromnosti z nasej strany, pretože návrh zákona

bol pripravovaný už v minulom roku, od októbra je v Národnej rade Slovenskej republiky a až dnes sa dostávame k jeho prerokúvaniu. Myslím si, že si iste spomínate na diskusiu, ktorá tu vznikla v súvislosti s prerokúvaním návrhu novely zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, kde sa otvoril i problém vzťahov, ktoré reguluje práve zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov v štátnej správe Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb. Išlo v podstate o to, že sa vtedy navrhovalo do zákona o mimosúdnych rehabilitáciách implantovať niektoré ustanovenia, ktoré by vlastne znamenali, že by sme zmiešali právne vzťahy regulované už citovaným zákonom číslo 319/1991 Zb., ako i zákonom číslo 119/1990 Zb. o súdnej i mimosúdnej rehabilitácii.

Na základe podnetu SANO sme pripravili ako skupina poslancov návrh zákona tak, aby bolo možné zachovať logický sled ustanovení zákona číslo 319 a sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu. Zákon si kladie za ciel spresniť obdobie, za ktoré je možné poskytnúť náhradu, ktorá má predstavovať zmiernenie majetkových krívd, čím sa vlastne odstráni zbyrokratizovanosť súčasného postupu, pretože to dlhé obdobie, ktoré je v zákone, spôsobuje, že nárokov sa domáhajú i tí občania, ktorým nárok nepatri. Nakoniec i štatistické údaje ukázali, že z celkového počtu 13 197 žiadostí, teda tých, ktorí mali byt odvlečení v rokoch 1944 až 1946, sa vzťahuje na toto obdobie presne to isté číslo. Teda akákoľvek iná lehota je tam nadbytočná. Naviac sa v tomto ustanovení spresňuje i skutočnosť, že má ísť o civilnú osobu. Zákon sa usiluje napraviť tiež doterajší nedostatok, ktorý spočíval v tom, že často v dôsledku odvlečenia určité útrapy, určité dôsledky znášali i súrodenci.

Myslím si, že rozšírenie okruhu osôb v tomto prípade, najmä ak preukážu, že vynaložili určité náklady, ktoré boli

spojené s odvlečením, je namieste. Domnievam sa, že ekonomicky tento zákon nezasiahne do pôvodného limitu finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na nápravu a zmiernenie krívd podľa zákona číslo 319, pretože vlastne k dnešnému dňu nie je odškodnená ani polovica tých, ktorí si podali žiadosti a po preskúmaní príslušnými orgánmi sa im priznávajú určité nároky. Domnievam sa teda, že zákon si nevyžiada ďalšie finančné nároky než tie, s ktorými sa pôvodne počítalo.

Konečne, posledná poznámka: Vzhľadom na to, že lehota oprávneným osobám uplynula už v minulom roku a išlo o lehotu atypickú v tom, že sme vlastne stanovili v tomto jedinom prípade nápravy krívd dvojročnú, a nie trojročnú lehotu ako v zákone o súdnych či mimosúdnych rehabilitáciách, navrhujeme, aby sa lehota z pôvodne navrhovanej do 31. 12. 1993 predĺžila na tri roky od účinnosti zákona, t. j. aby sa predĺžila do konca augusta 1994. Myslím si, že iné v súčasnom období ani urobiť nemôžeme, pretože pôvodný návrh vlastne už obsahuje lehotu, ktorá v súčasnom období je neaktuálna.

Vážené poslankyne, vážení, poslanci, navrhujem, aby sme sa zamysleli nielen nad tým, čo hovoríme v súvislosti s vysporiadaním sa s minulosťou, ale aj nad tým, čo môžeme urobiť pre ľudí, ktorí boli v minulosti neprávom postihnutí. Návrh zákona, ktorý predkladá skupina poslancov, patrí medzi tie kroky, ktorými konkrétne napĺňame slová o tom, že sme pripravení aj my, teda mladšia generácia, ktorá nežila v tom období, kedy došlo k spáchaniu krívd, napraviť všetky dôsledky, ktoré vyplynuli z porušovania ľudských práv v minulosti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Radomíra Žingora, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec R. Žingor:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dámy a páni,

kým pristúpime k hlasovaniu, dovoľte mi na úvod niekoľko slov. Každý štát si píše svoju históriu sám, svojimi udalosťami, ktoré sa udejú v tom-ktorom štáte. Ináč to nie je ani u nás. Tých udalostí, na ktoré sa nezabúda, je v našom malou štáte akosi mnoho. Negatívnych vplyvov bolo viac, a verím, že tie zlé obdobia máme za sebou a čakajú nás lepšie časy.

Pri tejto príležitosti mi nedá, aby som nespomenul tzv. obdobie temná, ako ho ktosi nazval. Bolo to obdobie rokov 1944 až 1946 a rokov 1948 až 1953. Udalosti, ktoré sa v týchto rokoch u nás odohrávali, sú nám všetkým známe. Medzi tieto obdobia možno označiť ako výkrik ukrutnosti stalinskej povojnovej doby nezákonné odvlečenie 40 až 50 tisíc občanov východného Slovenska orgánmi NKVD do gulagov na územie vtedajšie Sovietskeho zväzu. Dodnes sa presne nevie, koľko obetí tam zahynulo. Nedošlo tu len k násilnému odvlečeniu mužov, ale boli odvlečené aj ženy a dievčatá. Mnohí nevydržali útrapy, hlad a zimu a cestou do gulagov pomreli. Desivé a otrasné prípady, ktoré sa opakovali v týchto táboroch, nútia človeka zamyslieť sa a položiť si otázku: Aká to bola ideológia tejto nepredstaviteľnej ukrutností? Bol to jednoducho komunizmus.

Máme pred sebou návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblastí mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb. /tlač 349/. Predkladaný návrh novely citovaného zákona je vypracovaný na základe doterajších skúseností z jeho uplatnenia tak, ako sa to konštatuje v dôvodovej správe. Treba však v úvode spomenúť, ako spomenul takisto pán poslanec Fogaš, že novela bola vypracovaná už v roku 1993 a pre krátkosť času ju nebolo možné v tomto období od roku 1993 prerokovať. Do dnešného dňa však absentuje vyjadrenie legislatívneho odboru vlády, no nič nebráni tomu, aby sme túto novelu prerokovali aj bez stanoviska vlády. Tiež máme k dispozícii stanovisko SANA z 1. 9. 1993, kde žiadajú predĺžiť; termín nároku podania vzhľadom na dosť veľké množstvo žiadostí, ako tu bolo spomenuté, je ich 13 197 až do augusta 1994, čim by sa zachovala trojročná lehota na uplatnenie nároku v rámci mimosúdnej rehabilitácie analogicky s trojročnou lehotou prijatou v zákone číslo 119/1993 Z. z. o súdnej rehabilitácii.

Ďalšia požiadavka Asociácie násilne odvlečených je rozšíriť okruh príbuzných, ako je to navrhované v novele zákona v § 2 ods. 3, aj na súrodencov odvlečených občanov. V informácii legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sa toto rozšírenie neodporúča, pretože v prípadoch, kedy zákon priznáva odškodnenie spočívajúce v peňažnej náhrade za spôsobenú tzv. inú krivdu, nie sú ani v jednom prípade ustanovení súrodenci ako oprávnené osoby. Zákon ich nezaraďuje v prípade odškodnenia podlá paragrafov 16, 17 a 18. Prijatím navrhovaného odseku by sa tento okruh rozšíril o ďalšie osoby v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, kde lehoty už uplynuli. Taktiež u násilne vysťahovaných zo svojho bydliska a neoprávnene odsúdených by bolo potrebné

predĺžiť termín podania. Preto sa neodporúča rozšíriť okruh o súrodencov. A taktiež v dôvodovej správe sa neuvádzajú predpokladané finančné náklady a či tieto náležitosti boli prerokované s ministerstvom financií.

Pán predseda, toľko na úvod.

A teraz k spoločnej správe, ak dovolíte. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb., tlač 349, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 577 z 1. novembra 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej, republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uvedený návrh, podľa mojich informácií, doteraz neprerokoval s odvolaním sa na stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré v zmysle pokynu v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky malo byť podmienkou prerokovania návrhu. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený návrh. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť ako gestorský výbor prijal k nemu svoje uznesenie dňa 17. marca 1994. Výbory, ktoré prerokovávali uvedený návrh, vyjadrili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej -republiky schválili so zmenami a doplnkami.

Teraz by sme mali pristúpiť. K samotnému hlasovaniu. Chcem upozorniť prítomných ako by som odporúčal hlasovať o pozmeňovacích návrhoch. O bodoch spoločnej správy l, 2, 4 a 7 odporúčaní hlasovať spoločne a odporúčam všetky tieto body schváliť. Schválením bodu 2 sa vylučuje bod 3 spoločnej správy. Osobitné hlasovanie by som odporúčal o bodoch 5 a 6, ale v opačnom poradí, že o bode 6 by sa hlasovalo ako prvom a keby sme odsúhlasili bod 6, bod 5 spoločnej správy by bol tým bezpredmetný.

Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spoločných spravodajcov.

Otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky od pána poslanca Chmelíka a od pána poslanca Kotelesa. Prosím, pán poslanec Chmelík.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

len veľmi krátko by som povedal k spoločnej správe, kde Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci bol menovaný, že nerokoval k tomuto bodu dnešného programu. My sme mali výbor až dnes cez obedňajšie hodiny, takže až v týchto chvíľach som dostal uznesenie. Oproti spoločnej správe chcem informovať, že nastal snáď iba jeden malý rozdiel - v § 2 ods. 5 zmeniť dátum z 31. 12. 1993 na dátum 30. júna 1994. Iné rozdiely nekonštatujem.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Köteles. Poslanec L. Köteles:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

vychádzajúc zo zásad zákona číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb. môžeme len ctiť navrhovateľov tohto zákona, ktorí sa pokúsili ponúknuť pomocnú ruku tým generáciám, ktoré prežili peklo stalinských táborov, alebo tam stratili chlebodarcu svojich rodín práve v tých najťažších povojnových rokoch. Je pravdou, že skúsenosti pri uplatňovaní tohto zákona ukázali, že práve tá najstaršia generácia občanov Slovenskej republiky sú tí, ktorí vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a právnické vedomosti nie sú schopní účinne reprezentovať a obhajovať svoje oprávnene záujmy. Z tohto dôvodu navrhovanú novelizáciu zákona považujem za odôvodnenú a veľmi potrebnú.

Chcel by som pritom upozorniť vážených kolegov na niektoré zásadné fakty pri riešení týchto otázok a navrhnúť aj riešenie pálčivých problémov. Pri vydaní zákona číslo 319 v roku 1991 prevzali iniciatívu niektoré dobrovoľne občianske iniciatívy, ktoré sa v rámci svojich možnosti snažili pomôcť občanom pri uplatňovaní nárokov vyplývajúcich z tohto zákona. Viedli samostatnú korešpondenciu so žiadateľmi a vydávali rôzne preukazy a osvedčenia. Pritom nechtiac pomýlili žiadateľov, najmä starších, ktorí žijú ešte aj dnes v domnienke, že ich žiadosti už prevzali oprávnené orgány. Napriek tonu v niektorých prípadoch sa stalo, že odovzdané žiadosti na odškodnenie neboli včas postúpené na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do 13. augusta 1993, alebo vôbec, a podľa § 2 zákona číslo 319 z roku 1991 stratili nárok na odškodnenie z dôvodu nedodržania zákonom danej dodacej lehoty.

Vidiac toto hroziace nebezpečenstvo, teda možnosti straty oprávnených nárokov žiadateľov, som už minulý rok interpeloval ministerku spravodlivosti pani Tóthovú, aby každý občan, ktorý má zaregistrovanú žiadosť na ministerstve spravodlivosti, bol o tom ešte raz do uplynutia dodacej lehoty vyrozumený. Pani ministerka uznala moje obavy, ale vo svojej odpovedi, ktorú som inak vzal na vedomie, uvádzala, že ministerstvo spravodlivosti vzhľadom na časovú tieseň by fyzicky nedokázalo vyhovieť mojej žiadosti. Pritom len v tomto roku v spolupráci s pracovníkmi oddelenia mimosúdnych rehabilitácií, na základe upozornenia občanov najmä z východného Slovenska, sme zistili doposiaľ okolo 20 prípadov nezaregistrovaných žiadostí, ktoré pravdepodobne uviazli v tých občianskych organizáciách.

Z tohto dôvodu navrhujem, že každý žiadateľ, ktorý má platnú žiadosť zaregistrovanú na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky - ide približne o 7 000 žiadostí - bol o tom do určeného termínu upovedomený, prípadne upozornený, aké dôkazové materiály musí ešte predložiť.

Vážená národná rada, pre tých, ktorí poznajú aspoň trošku prácu na oddelení mimosúdnych rehabilitácií, je jasné, akou úctyhodnou prácou ich pracovníci zozbierali všetky dostupné materiály týkajúce sa nezákonne odvlečených občanov zo Slovenska. Vzhľadom na fakt, že pristúp k dokumentom vo vojenských archívov je riešený špecificky, po konzultáciách s odborníkmi navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky obrátila so žiadosťou na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o spoluprácu a o poskytovaní údajov a materiálov o odvlečených občanoch jednotkami NKVD.

Vážená národná rada, zákon číslo 319 z roku 1991 zužuje okruh oprávnených osôb len na fyzické osoby, ktoré boli z dnešného územia Slovenskej republiky odvlečené. Také oklieštenie zákona mnohí občania Slovenskej republiky, ktorí takisto prežili peklo v gulagoch, považujú za nespravodlivé. Veď v niektorých prípadoch, napríklad keď neplnoletých 16-17 ročných chlapcov brali so sebou maďarskí žandári, nemeckí alebo slovenskí vojaci, do sovietskeho zajatia sa dostali už mimo územia dnešného Slovenska, alebo Slováci, ktorí napríklad prežili front v Užhorode a až z Užhorodu ich odvliekla slovenská armáda, alebo vojaci 1. Slovenskej armády, ba aj partizáni, ktorí sa dobrovoľne a organizovane prihlásili do Sovietskej armády, boli najprv sústredení v Maďarsku a napriek všetkým sľubom zo sovietskej strany už z územia dnešného Maďarska ich jednotky NKVD deportovali ako nespoľahlivých do sovietskych gulagov. A teraz podľa platných zákonov nemajú právo na odškodnenie. Títo občania oprávnene očakávajú od slovenského parlamentu čim rýchlejšie a spravodlivejšie riešenie.

Z tohto dôvodu na základe našej morálnej povinnosti navrhujem, aby v bode l z § 2 ods. 2 bod a/ boli vynechané slová "z terajšieho územia Slovenskej republiky" - ďalej bez zmeny, a navrhujem nový termín v zmysle odporúčania pána predkladateľa tak, že oprávnená osoba musí uplatniť svoj nárok na príslušnom ústrednom orgáne do 13. augusta 1994. Ďalej navrhujem text uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

"Národná rada Slovenskej republiky z dôvodov urýchlenia a spresnenia práce mimosúdnej rehabilitácie žiada Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a o poskytnutie

údajov o odvlečených a bývalých vojenských zajatcoch v Sovietskom zväze.

Národná rada Slovenskej republiky z dôvodov upresnenia okruhu oprávnených osôb na odškodnenie vyplývajúce zo zákona číslo 319/1991 Zb. v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb. žiada Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do dvoch mesiacov každého zaregistrovaného žiadateľa informovať o zaregistrovaní a o prípadnom doplnení jeho žiadosti požadovanými údajmi. "

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Kotelesovi. Do rozpravy viac písomných prihlášok nemám, preto sa pýtam, či ešte niekto chce vystúpiť.

Pani poslankyňa Bauerová. Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi predložiť jeden pozmeňovací návrh. V článku I v bode 1 v § 2 ods. 2 písm. b/ navrhujem vynechať slová "a žijú tu jej potomkovia". Chcela by som poukázať, na nadbytočnosť tohoto vymedzenia, pretože oprávnená osoba je definovaná v predchádzajúcich odsekoch, najmä v odseku 2. Ak oprávnená osoba nežije, je vymedzený ďalší postup určenia oprávnených osôb v odseku 3 s odkazom na zákon číslo 87/1991 Zb. Ak oprávnená osoba žije, toto ustanovenie je úplne nadbytočné, pretože fakticky trestá oprávnenú osobu, ak jeho potomkovia tu nežijú, a môže byť vylúčená z možnosti

odškodnenia. Ak oprávnená osoba nežije, potom je to taktiež nadbytočné, pretože ďalšie oprávnené osoby sú vymedzené zákonom.

Chcela by som tiež podporiť návrh, ktorý predniesol pán poslanec Koteles, pokiaľ ide-o vynechanie slov v S 2 ods. 2 písm. a/ "z terajšieho úzenia Slovenskej republiky". Predkladateľ pán poslanec Fogaš správne uvádzať, že ide o normatív, ktorý sa vzťahuje na ľudské práva. Prekladateľ tu pravdepodobne nevystihol podstatu tejto záležitosti, keď odškodnené osoby obmedzil územím. Pán poslanec Koteles uvádzal tu niekoľko prípadov. Chcela by som uviesť také prípady, ktoré on neuvádzal.

Treba povedať, že v mnohých prípadoch zistenie miesta odvlečenia je mimoriadne sporné, pretože existoval rôzny presun pod eskortou, zbraňami, v nejednom prípade zvýšená migrácia obyvateľov, a vyplývajú z toho nové skrivodlivosti.

Dovoľte mi uviesť jeden prípad z mnohých stoviek listov, ktoré som v týchto súvislostiach dostala. Ide o prípad žiakov rožňavského gymnázia, ktorí ako mladí chlapci boli hnaní smerom do Nemecka. Prešli niekde nad Brnom k partizánom. Po skončení vojny dostali prepúšťací list, ale ich sloboda trvala len dovtedy, kým zišli z hôr do Brna. Tam boli zadržaní. Celá táto trieda dnes už starých pánov, teda ktorí ešte žijú, sú z možnosti odškodnenia jednoducho vylúčení, pretože boli odvlečení nie z územia Slovenskej republiky. Je tu možnosť, aby sme túto nespravodlivosť napravili.

Veľmi vás prosím, aby sme tieto pozmeňovacie návrhy podporili.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Keďže sa už nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu tejto schôdze za skončenú. Pýtam sa pána poslanca Fogaša, či sa chce vyjadriť.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

rozprava len predznačila výsledok nášho hlasovania, keď vlastne všetci, ktorí vystúpili, podporili návrh novely zákona, a som presvedčený, že návrh bude prijatý. Pokiaľ by som sa mal vyjadriť k spoločnej správe, myslím si, že tak ako to navrhol pán spravodajca, sa vyjadríte v hlasovaní. Osobne sa domnievam, že bod 5 spoločnej správy je presnejšie formulovaný i z hľadiska možnosti preukazovania nárokov, a nakoniec si myslím, že tak ako to navrhol ústavnoprávny výbor, je to aj juristický čistejšie. Odporúčal by som teda z tých dvoch bodov 5, 6 akceptovať bod 5, písmeno c/ upraviť. Ostatné zmeny, ktoré sa týkajú legislatívno-technických a formálnych úprav, podporujem a prijímam aj stanovisko, ktoré bolo tak uvedené.

Myslím, že pokiaľ ide o ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené, treba zvážiť i niektoré aspekty, ktoré sa týkajú samotného zákona. Myslím, že táto novela si kládla za cieľ spriechodniť a umožniť uplatniť svoje nároky všetkým tým, ktorí to nestihli z rôznych dôvodov, napríklad aj z toho dôvodu, že nedostali včas doklady, aj z toho dôvodu, že sa domnievali, že svoje nároky uplatnili na správnom mieste a nestalo sa tak, alebo z akýchkoľvek iných dôvodov nestačili uplatniť svoj nárok. To je jeden cieľ zákona, mali

by sne to práve novelou umožniť. Druhým cieľom bolo spresniť jednak dobu, o ktorú budeme môcť charakterizovať osoby ako oprávnené. Súčasne tretín cieľom bolo umožniť náhradu aj v trochu širšom rozsahu vzhľadom na množstvo ľudí, ktorí už za obdobie od roku 1946 zomreli.

Samozrejme, nie všetko môžeme napraviť, preto sa aj zákon nazýva o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy, atď. Myslím si, že morálne škody, ktoré takto vznikli vo vzťahu aj k samotnej republike, sa niekedy napraviť temer nedajú. Napriek tomu si myslím, že treba vysloviť poľutovanie, že dochádzalo aj k takým situáciám, že mladí, napríklad l5-roční chlapci boli odvlečení či zajatí pri iných príležitostiach, tak ako to uviedol pán poslanec Koteles.

Na druhej strane si myslím, že nemožno vynechať ten dovetok "z terajšieho územia Slovenskej republiky", pretože aj dnes predsa piati zásada, že sa spravidla právne vzťahy posudzujú podlá práva Štátu, na území ktorého sa stali. Tak sa to uplatňuje aj v medzinárodných kolíznych normách, a myslím si, že nemôžeme jednoducho sami zobrať, do ruky jurisdikciu trebárs iného štátu a formulovať iné závery, než tie, ktoré môžeme zabezpečiť i svojimi mocenskými prostriedkami. A naviac, mohol by tu potom vzniknúť aj problém náhrad, teda kam to uhradiť. Mohol by tu tiež vzniknúť problém aj v súvislosti s návrhom, ktorý predniesla pani poslankyňa Bauerová, teda vypustiť "a žijú tu jej potomkovia", pretože ak priznávame potomkom náhradu, mohlo by to klásť ďalšia finančné nároky na uplatnenie samotného zákona, pretože by sa napríklad mohla žiadať náhrada v devízach, prípadne v nejakej inej hodnota.

Toto obdobie je vlastne určitým cyklom, ktorý sa prijatiu tejto novely môže uzatvoriť tak, že predĺžením lehoty vlastne všetky oprávnené osoby môŽU ešte uplatniť svoj narok. Podotýkam, že stačí v lehote uplatniť nárok, nemusí byť o ňom rozhodnuté. Teda, ak ministerka spravodlivosti dôvodila s tým, že ministerstvo nie je na to uspôsobené, to je, samozrejme, možné. Ministerstvo je povinné preskúmať všetky náležitosti, ale nemažeme ho zaviazať, aby sa rozhodlo do určitého času. Stačí nárok uplatniť a tým je vlastne občan už chránený. Viem, že sa postupuje veľmi pomaly, viem, že je to dané jednak tým, že sú zložité podmienky pre vyhladovanie archívov, možno, že to je aj vinou niektorých konkrétnych pracovníkov, ktorí sa vecou zaoberajú, ale možno, že to je aj niekedy vinou našich spoluobčanov, ktorí namiesto toho, aby sa kvalifikovane poradili, sa usilujú sami uplatňovať svoje nároky, a nie vždy dostatočná kvalifikovane.

Odporúčam teda s pozmeňovacími návrhmi, tak ako budú predložené pánom spravodajcom a vyplývajú zo spoločnej správy, návrh prijať. Z návrhov, Ktoré predniesla poslankyňa Bauerová a pán poslanec Koteles, myslím si, že prvý nie je prijateľný a druhý môže spôsobiť tiež problémy. A keďže mám záujem, aby tento zákon dnes bol prijatý, prosím vás, podporte ho v tej podobe, v akej bol predložený. Myslím si, že ak, vzniknú ďalšie problémy, je možné spoločne hľadať nejaké ďalšie východiská, časový priestor tu je.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Žingor? Pán spravodajca žiada tri minúty na zaznamenanie pozmeňovacích návrhov. Prosím kľud v sále.

Pán spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

Poslanec R. Žingor:

Najskôr by sme hlasovali o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe. Tak ako som už v úvode spomenul, odporúčam an blok schváliť body spoločnej správy l, 2, 4 a 7. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať, o pozmeňovacích návrhoch spoločne] správy.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Budeme hlasovať, o bodoch spoločnej správy l, 2, 4 a 7. Pán spoločný spravodajca ich navrhuje prijať. Kto je za? Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

Opakujem, hlasovali sme o bodoch l, 2, 4 a 7. Tak to pán spoločný spravodajca predniesol.

Poslanec R. Žingor:

Pán predseda, ak dovolíte, tu došlo k jednému preklepu. Totiž v bode 7 má byť dátum nie 31. 8. 1994, ale 13. 8. 1994. Prosím, keby ste si to v tomto zmysle opravili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

K tomuto dátumu má další pozmeňovací návrh má poslanec Chmelík a pán poslanec Koteles, takže navrhujem, aby sme potom schválili jeden z týchto, resp. aby sme hlasovali o týchto návrhoch.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali sa 2 poslanci.

Konštatujem, že sne schválili pozmeňovacie návrhy spoločnej správy.

Prosím, pán poslanec, pokračujte. Mali by sne hlasovať o bodoch 5 a 6.

Poslanec R. Žingor:

Tým, že sme schválili bod 4, vylučuje sa bod 3, o ktorom nie je potrebné hlasovať.

Teraz by sme mali hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Nechávam to na rozhodnutie ctenej Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovali. Prezentovalo sa 122 poslancov.

Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca necháva na rozhodnutie Národnej rady. Kto je za? Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme prijali. Poslanec R. Žingor:

Zostáva nám ešte hlasovať o bode e spoločnej správy. Keďže sme prijali bod 5, je bod 6 bezpredmetný.

To boli všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

Ako prvý bol pozmeňovací návrh zo zdravotného výboru, kde v § 2 ods. 5 odporúčali dátum 31. 12. zmeniť na 30. 6. 1994. Tým, že sme dnes tento dátum schválili v predošlom hlasovaní, je to bezpredmetné.

Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Koteles. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ale pokiaľ ide o návrh pána poslanca Chmelíka, to bola zmena na jún 1994 a pod bodom, ktorý sme prijali, je iný dátum.

Poslanec R. Žingor:

Je to august 1994, tam sme to o dva týždne pretiahli. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, takže hlasovať by sme mali aj o tomto. Poslanec R. Žingor:

Podľa mňa nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Tam došlo k takejto situácii: chceli sme predĺžiť, lehotu na 3 roky, tak ako je uvedená. To je bežná lehota, ktorá sa používa pri poskytovaní náhrady. Podľa mojej mienky je preklep v spoločnej správe, je tam uvedené miesto 13 číslo 31. Tým by sme vlastne použili takú atypickú lehotu, akú vlastne nepoznáme. Teda boli by to 3 roky a 14 dní. Navrhujem preto, aby sa súhlasilo s návrhom pána poslanca Kotelesa na 13. augusta, a to navrhoval aj pán poslanec Žingor, keď čítal stanovisko SANA, ktoré sa toho presne tak domáhalo. Takže, v poradí sme mali hlasovať o tomto dátume. Tým bude táto lehota úplne čistá a myslím si, že je to možné urobiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Fogaš, musíme hlasovať o návrhu pána Chmelíka a zamietnuť ho. Prosím, pán spravodajca, aby ste dali hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka.

Poslanec R. Žingor:

V § 2 ods. 5 zmeniť dátum 31. 12. 1993 na dátum 30. 6. 1994. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 117 poslancov.

Kto je za? Pán spravodajca odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sme neschválili.

Poslanec R. Žingor:

Sú tu pozmeňovacie návrhy pána poslanca Kotelesa. Ako prvý bol návrh, aby v bode l z $ 2 ods. 2 bod 2 boli vynechané slová "a terajšieho územia Slovenskej republiky" - ďalej pokračovať bez zmeny. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 126 poslancov.

Túto zmenu pán spravodajca odporúča neprijať. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kotelesa nebol prijatý.

Poslanec R. Žingor:

Ďalší pozmeňovací návrh bol v § 2 ods. 5, ktorý znie: "Oprávnená osoba musí uplatniť svoj nárok na príslušnom ústrednom orgáne do 13. augusta 1994. " Odporúčam prijať..

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec R. Žingor:

Ako ďalšia vystúpila pani poslankyňa Bauerová, kde takisto odporúčala zmenu, ktorú navrhol pán poslanec Koteles. Tento bol návrh zamietnutý. Myslím si, že nie je potrebné o tomto pozmeňovacom návrhu hlasovať.

Ostáva ešte ďalší pozmeňujúci návrh v § 2 ods. 2 písm. b/ vynechať slová "a žijú tu jaj potomkovia". Odporúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Čiže hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bauerovej.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 126 poslancov.

Ide tu o vloženú vetu "a žijú tu jej potomkovia". Pán spoločný spravodajca navrhuje neprijať. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Takže tento pozmeňovací návrh pani poslankyne sme neschválili.

Poslanec R. Žingor:

Pán predseda, to boli všetky pozmeňovacie návrhy jednak zo spoločnej správy, jednak pozmeňovacie návrhy, ktoré vyšli z rozpravy. Prosím hlasovať o návrhu ako celku.

Predseda MR SR I. Gašparovič:

V súlade s ustanovením S 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sne sa prezentovali.

Prezentovalo sa 129 poslancov.

Kto je za prijatie tohto zákona ako celku?

Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobností orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona číšlo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb. /Potlesk. /

Poslanec R. Žingor:

Pán predseda, ešte je tu návrh textu na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Koteles. Dovolím si ho prečítať a Národní rada nech rozhodne hlasovaním, či ho prijmeme alebo zamietneme. Navrhuje sa takýto text:

"Národná rada Slovenskej republiky z dôvodov urýchlenia a spresnenia práce mimosúdnej rehabilitácie žiada Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a o poskytnutie údajov o odvlečených a bývalých vojenských zajatcoch v Sovietskom zväze.

Národná rada Slovenskej republiky z dôvodov spresnenia okruhu oprávnených osôb o odškodnenie vyplývajúce zo zákona číslo 319/1991 Zb. v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo 492/1992 Zb. žiada Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do dvoch mesiacov každého zaregistrovaného žiadateľa informovať o zaregistrovaní a o prípadnom doplnení svojich žiadostí požadovanými údajmi. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, hovorí sa o odvlečených a v uznesení sa hovorí o vojenských zajatcoch, tak neviem, či je to v súlade s textom.

Poslanec R. Žingor:

Pán predseda, taká bola požiadavka, len ju tlmočím. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážene kolegyne, kolegovia,

môžem zodpovedne povedať, že som vo veľmi dobrom kontakte s týmito odvlečenými, pretože v našej lokalite v Gemeri - to je lokalita, kde bolo odvlečených veľmi mnoho ľudí. Preto a priori nesúhlasím s týmto textom uznesenia, kde ide o osoby, o vojakov, pretože už samotní odvlečení, dá sa povedať, že niekoľko desiatok týchto odvlečených sa mi osobne sťažovalo, pretože nesúhlasia s tým a absolútne odmietajú to, aby boli odškodnení bývalí vojaci nepriateľskej horthyovskej armády. Takže žiadam, aby vojenské osoby boli z tohto uznesenia vypustené.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gačparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Koteles. Poslanec L. Koteles:

Vážená Národná rada,

z našej rodiny štyria boli odvlečení a ani jeden z nich nebol pritom vojakom. Chcel som len presadiť, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala o spoluprácu s ministerstvom obrany, lebo potrebujeme údaje o bývalých vojenských zajatcoch. Jedine tak môžeme spresniť, kto má nárok a kto nemá nárok. Vôbec nejde o to, či majú nárok na odškodnenie aj vojenskí zajatci, veď tí automaticky sú vylúčení aj podľa tohto zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Mal by som návrh, ktorý by nám mohol umožniť, pokračovať ďalej. Tento návrh uznesenia z hľadiska spolupráce príslušných orgánov, ako to povedal pán poslanec Koteles, podporujem jednoducho preto, že naozaj je namieste, aby sne umožnili ľuďom čím skôr sa dostať k dokumentom a uplatniť svoje nároky. Keďže sa zdá, že navrhované uznesenie je v niektorých častiach nepresné, navrhoval by som taký postup, aby ústavnoprávny výbor, keďže je "patrónom" ministerstva spravodlivosti a ono zabezpečuje aj administratívny proces odškodňovania, citované uznesenie posúdil a predložilo sa po posúdení ústavnoprávnym výborom do Národnej rady a bolo prijaté.

/Návrh poslanca Brňáka z pléna, aby to posúdil aj petičný výbor. /

Môže aj petičný výbor, nemám žiadne výhrady. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím, že pán poslanec Brňák má pravdu, že aj petičný výbor by to mal mať.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Len preto som spomínal ústavnoprávny výbor, lebo to patrí vlastne do kompetencie nášho výboru, ale keďže sa tam spomínalo aj ministerstvo obrany, nič nebráni tomu, aby to rovnako posúdil petičný výbor.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Koteles, súhlasíte s tým, aby sme neprijímali teraz text vášho uznesenia a príjmeme ho nabudúce po vyjadrení príslušných rezortov?

Poslanec L. Koteles:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže výbory požiadajú, resp. urobíme to tak, že ako predseda Národnej rady požiadam vládu a vláda sa vyjadrí cez svoje ministerstvá.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

sedemnástym bodom programu je

Informácia generálneho prokurátora Slovenskej republiky o podnete týkajúcom sa zriadenia Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci.

Informáciu podá generálny prokurátor Slovenskej republiky Vojtech Bacho. Prosím pána generálneho prokurátora.

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o chvíľku kľudu a venujte pozornosť vystúpeniu pána generálneho prokurátora.

Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Vážená Národná rada,

dámy a páni,

vážený pán predseda,

dovoľte, aby som vám predložil stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k zriadeniu Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci.

O vzniku a úlohách Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci boli v tlači, rozhlase, ale aj v televízii publikované viaceré rozporné informácie. Tieto naznačovali, že by mohlo ísť o školu umožňujúcu vysokoškolské štúdium resp. jeho obsahovo ucelenú časť, dokonca aj s účasťou zahraničnej školy. Listom z 5. októbra 1993 sa na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky obrátil minister školstva a vedy Slovenskej republiky so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti zriadenia Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci. Po vykonaní príslušného šetrenia bolo listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 22. decembra 1993 ministrovi školstva a vedy Slovenskej republiky oznámené stanovisko k predmetnej veci.

Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu neboli zistené dôvody pre prijatie opatrenia zo strany prokuratúry v súvislosti s porušením zákonnosti. Podľa článku II bod štatútu Mestskej univerzity Kráľovský Chlmec je táto vzdelávacím a výchovným zriadením mesta, ktoré zabezpečuje zvyšovanie vzdelanostnej úrovne občanov mesta a Medzibodrožia. Zabezpečuje najmä vzdelávanie odborníkov na úseku ekonomiky. Mestská univerzita v Kráľovskom Chlmci bola zriadená Mestským zastupiteľstvom v Kráľovskom Chlmci ako príspevková organizácia, a to na základe oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 11 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Z preskúmaného spisového materiálu nevyplýva, že by univerzita mala uskutočňovať vzdelávanie vo forme vysokoškolského alebo stredoškolského štúdia, resp. že by mala zabezpečovať rekvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov. Použitie pojmu univerzita nezakladá rozpor so zákonom, keďže tento pojem nedefinuje. Zriadením Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci nebolo zistené porušenie zákona.

Listom z 30. decembra 1993 vyslovil minister školstva a vedy Slovenskej republiky poďakovanie za oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o výsledku preskúmania zákonnosti zriadenia Mestskej univerzity v Kráľovskom Chlmci.

A na záver iba toľko, že 8. marca tohto roku mal byť predmetný materiál prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky, ale z časových dôvodov tento materiál prerokovaný nebol, takže očakávam, že komplexne tento materiál bude predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi. Pýtam sa, či má niekto pripomienky alebo dotazy. Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula;

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

rád by som sa pána generálneho prokurátora opýtal, aby jasne deklaroval to, akú funkčnosť má táto univerzita, pretože mám správy o tom, že po maturitných skúškach z južného Slovenska, konkrétne až z Rimavskej Soboty, zo strednej ekonomickej školy alebo teraz obchodnej akadémie sa tam prihlasujú niektoré študentky s tým, že vlastne absolvujú vysokoškolské štúdium a dostanú diplom ako absolventi vysokoškolského štúdia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi. Pán generálny prokurátor, chcete odpovedať?

Generálny prokurátor SR V. Bacho: Vážená Národná rada,

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky skúmala zákonnosť v súvislosti so zriadením Univerzity v Kráľovskom Chlmci a z dostupných materiálov, ktoré sme mali, je jednoznačné, že zriadenie, teda konštituovanie Univerzity v Kráľovskom Chlmci je v súlade so zákonom o obecnom zriadení, ktorý som tu menoval. Čo sa týka ďalšieho komplexného materiálu, nehnevajte sa, ja som vám úplne jednoznačne povedal, že materiál, ktorý tu mám a ktorý mal byť predmetom rokovania 8. marca, doposiaľ vláda Slovenskej republiky neprerokovala. Takže, pán poslanec Chamula, neviem vám povedať, kedy sa to dostane na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ale isto sa to dostane, keďže tento materiál je pripravený.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

skutočnosť, či vláda prerokovala alebo neprerokovala tento materiál, čo pán generálny prokurátor vyjadril ako ešte ďalší moment, ktorý by mal vplývať na jeho stanovisko,

nemožno akceptovať, pretože prokuratúra je nezávislý orgán, ktorý má dať úplný výklad a úplné stanovisko bez ohľadu na stanovisko vlády.

Ďalej by som sa nestotožnila so stanoviskom pána generálneho prokurátora. Univerzita, podľa môjho názoru, je terminus technikus, ktoré v histórii právne predpisy upravujúce správu školstva vždy situovali do oblasti vysokých škôl. Taktiež pojem univerzitné štúdium ešte v minulosti platným vysokoškolským zákonom bolo presne definované, na aké smery sa člení. Preto zdôvodnenie, že pojem univerzita nie je definovaným pojmom v práve a možno ním označovať akúkoľvek inštitúciu, nemožno prijať, pretože právo poväčšine pojmy, ktoré frekventuje, nedefinuje, teda nie sú legislatívne definované pojmy, ale zo systému zákona a zo systémovej súvislosti, kde ich uvádza, možno vyvodiť ich pojmové znaky.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Pán poslanec Bárány sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

pani poslankyňa Tóthová vcelku logickým spôsobom tvrdila, že pojem univerzita, i keď nie je zákonom definovaný, mal by nám byť možno jasný, a ako jasný by mal byt aj chápaný pri svojom používaní v práve. Zároveň by som však upozornil, že momentálne na Slovensku pôsobí aj iná neštátna inštitúcia používajúca vo svojom názve termín univerzita, Ktorá nie je pokladaná za vysokú školu podľa momentálne platného slovenského práva. Prinajmenšom jedna z takýchto inštitúcií je City Univerzity v Bratislave, ktorá pôsobí, myslím, že aj na iných miestach Slovenska. Možno, že sú aj ďalšie takéto inštitúcie. O ďalších presne neviem.

Čiže, ale prijmeme výklad, o ktorý sa opierala pani profesorka Tóthová, dôjdeme k záveru, že aj tieto ďalšie inštitúcie pôsobia - ak nepoviem protiprávne, tak prinajmenšom mimo platného práva. Súčasná prax sa však vychádza zjavne z výkladu, že samotné použitie termínu univerzita v názve inštitúcie ju ešte nerobí vysokou školou podlá platného slovenského práva. K tomu je potrebné, aby bol prijatý zákon Národnou radou a žiadny právny predpis - rád by som pripomenul - nezakazuje iným inštitúciám používať vo svojom názve slovo univerzita. Možno by bolo rozumné takýto zákaz prijať, ale to už je o inom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

ďakujem obidvom hlboko fundovaným právnikom za vysvetlenie. Z právneho hľadiska som to pochopil, aj mi je to jasné, lenže mňa ako pedagóga mrzí to, že ti študenti, ktorí chodia na túto tzv. univerzitu, sú hlboko zavádzaní, pretože chodia na túto tzv. univerzitu s dojmom získania vysokoškolského diplomu. Mne ide o to, aby naozaj títo mladí ľudia poton neutrpeli hlboké životné sklamanie, keď príde k tomu, že ich absolventský diplom alebo nejaké osvedčenie o absolvovaní nebude mať žiadnu funkčnosť a platnosť.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Pivoluska. Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

chcem upozorniť na jedno nebezpečenstvo. Ak naša republika neuzná predmetné štúdium ako vysokú školu a Maďarská republika uzná toto štúdium ako vysokoškolské, čo sa stane? Emigrujú títo študenti po skončení školy, a hotový človek, ktorého táto republika vychovala a dala naň náklady, nám odíde. To sa môže stať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán Duka-Zólyomi, potom pán poslanec Ftáčnik,

Poslanec A. Duka-Zólyomi: Vážená národná rada,

chcel by som len spresniť, a oponovať pánu poslancovi Chamulovi. Tí študenti, ktorí tam chodia, veľmi dobre vedia, že absolvujú vlastne kurz. Dostanú nejaké osvedčenie, a keď to v živote dokážu využiť, tak to využijú. Keď im to bude odraziskom na ďalšie štúdium niekde na univerzitách inde,

tak to využijú. A čo sa týka Maďarska, prosím vás pekne, Maďarsko tiež neuznáva tento kurz ako vysokoškolské štúdium. Musíme v tomto mať jasne. Nezavádzajme, prosím vás.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik, potom pán poslanec Chamula. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážení kolegovia,

neviem, či mi zmysel predlžovať túto rozpravu, pretože z vystúpenia pána generálneho prokurátora je jasný i právny obsah. Zrejme sa teraz bavíme už len o našich názoroch na to, čo zaznelo, a to snáď pre informáciu ani nie je potrebne.

Chcem povedať len dve krátke poznámky k vystúpeniu pána Pivolusku. Naša ústava resp. zákony chránia právo občana vycestovať, alebo vysťahovať sa do inej krajiny, a nemožno mu brániť, v návrate do Slovenskej republiky. To znamená, že ak sa niekto rozhodne, že bude žiť mimo územia a rozhodne sa po čase vrátiť, naše zákony chránia jeho právo ostať a držať si občianstvo Slovenskej republiky.

K meritu veci, k tomu, či môže existovať škola ako je táto univerzita či iné, chcem povedať, že v tomto parlamente bol predložený návrh zákona, ktorý riešil nedostatok zákona číslo 172/1990 o vysokých školách, ktorý sa týka zriaďovania tzv. neštátnych vysokých škôl. Neštátne vysoké školy môže zriaďovať, alebo by mohol zriaďovať, iný právny subjekt ako štát a bol na to stanovený postup. Žiaľ novela, ktorá tu bola predložení, ktorá riešila tento nedostatok, pretože nemáme to právne upravené, nezískala v tomto parlamente podporu poslancov. Tí, ktorí ju nepodporili, mám pocit, sedia teraz najmä v zadných laviciach. Tak nech si spytujú svedomie, či

sne tento problém nemohli mať právne zvládnutý a rozhodovať o tom, či má alebo nemá konkrétna škola predpoklady na to, aby takouto neštátnou školou podľa zákona mohla byť. Zdá sa, že ten problém je stále pred nami. Pripravuje sa nový zákon o vysokých školách, zrejme tam bude treba upraviť ustanovenie o zriaďovaní neštátnych vysokých škôl, kto o tom rozhoduje, za akých podmienok, ako sa budú akreditovať a podobne. Potom snáď táto diskusia bude v parlamente zbytočná.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno pán poslanec, len toto nie je charakter vysokej školy, takže to sa toho zákona netýkalo.

Ešte pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

ďakujem kolegovi Ftačnikovi za oslovenie "ktorí sedia v zadných laviciach" a stotožňujem sa s tým, čo povedal pán predseda. Takže, myslím si, že v prvom rade treba dôkladne zvážiť resp. s určitou retrospektívou sa pozrieť na vec a potom povedať pravdu. Myslím si, že demagógie a špekulácie tu už bolo dosť za tých minulých 42 rokov. /Prejav nesúhlasu v sále. / Nechcem to ďalej rozvádzať.

V podstate veľmi úctivo ďakujem pánu kolegovi Zólyomimu, a bol by som velmi rád, aby to deklaroval aj spolu s pánom primátorom z Kráľovského Chlmca, ktorý, keď sa otvorila táto kauza deklaroval niečo celkom iné.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Konštatujem, že už sa nikto nehlási ani s faktickou poznámkou, preto môžeme pokračovať v našom rokovaní.

Keďže bod 18 nášho programu sme sa rozhodli prerokovali vo Štvrtok, pokračujeme devätnástym bodom programu, ktorým je

Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda,

dovolím si k bodu číslo 19 navrhnúť procedurálny návrh, pokiaľ by ste mi to umožnili, pretože nielen tento výbor nemá svojho predsedu, po úmrtí pána profesora Kočtúcha je v takejto situácii aj národohospodársky a rozpočtový výbor. Po vymenovaní niektorých členov vlády, teda poslancov za členov vlády, máme túto situáciu aj v poľhospodárskom výbore, týka sa to aj niektorých podpredsedov výborov.

Mám taký procedurálny návrh, aby sme bod 19 preložili / na aprílovú schôdzu Národnej rady a v politickom grémiu pripravili návrh, ktorý by. odrážal to, čo sa dohodlo po voľbách v roku 1992, teda proporcionálne zastúpenie v jednotlivých orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa pripravil komplexný návrh na predsedov resp. podpredsedov výborov. Vieme, že predsedov volí Národná rada, podpredsedov výbor, ale aby to odrážalo situáciu, ktorá v parlamente je a ktorá pravdepodobne zotrvá do ukončenia tohto volebného obdobia.

Takže mám procedurálny návrh, aby sne teraz o tom nerokovali, preložili to na aprílovú schôdzu a v politickom grémiu sa zamysleli nad tým, ako by tie veci mali byť usporiadané podľa návrhov jednotlivých klubov.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Ftáčnika. V tomto prípade sa o jeho návrhu rokuje bez rozpravy, a preto budeme hlasovať.

Prosím, aby ste sa prezentovali. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za tento návrh, aby sme bod číslo 19 preložili na aprílovú schôdzu?

Ospravedlňujem sa. Budeme sa prezentovať ešte raz. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za návrh, aby sme bod 19 prelomili na aprílovú chôdzu?

Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že sme si odhlasovali, že návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru budeme prerokovávať na aprílovej schôdzi.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dvadsiatym bodom programu je Návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa V. Danielová;

Vážený pán predseda,

pani poslankyne, páni poslanci,

tiež by som vás chcela poprosiť o procedurálny návrh, aby sme tento bod programu presunuli buď na zajtrajšie, alebo štvrtkové rokovanie. V prípade, že budeme pokračovať aj zajtra aj vo štvrtok, tak po navrhovanom prvom bode programu vo štvrtok po návrhu uznesenia privatizačného výboru. Žiadam vás o to v mene výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, keďže niektoré poslanecké kluby chcú ešte predložiť ďalšie návrhy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš;

Vážený pán predseda,

dávam tiež jeden procedurálny návrh. Pretože výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru nie je úplný a odložili sne voľbu jeho predsedu navrhujem, aby sme aj toto odložili na budúcu schôdzu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže dávate kontranávrh, aby sme toto neodložili na zajtra, ale na aprílovú schôdzu.

Sú to procedurálne návrhy, takže dám o nich hlasovať.

r

Najskôr budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Danielovej. Pani poslankyňa navrhuje, aby sme prerokovali tento bod zajtra alebo vo štvrtok.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

Tým, pán poslanec Prokeš, o vašom pozmeňovacom návrhu už hlasovať nebudeme.

Dvadsiatym prvým bodom programu je

Odstúpenie z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nových členov rady.

Materiál, ktorý pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, ste dostali ako tlač číslo 440, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pani poslankyňu Evu Rusnákovú, aby návrh výboru uviedla.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na svojej 33. schôdzi konanej dňa 2. marca 1994 konštatoval, že člen Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie Drahoslav Máchala písomne oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 5 ods. l písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie odstupuje z funkcie člena rady.

Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 číslo 398 Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie odstúpenie z funkcie člena rady Fedora Bartku a Jána Ulického a z navrhovaných kandidátov zvolila iba jedného nového člena rady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 3 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. rada má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Je potrebné preto doplniť dve volné miesta voľbou ďalších dvoch členov rady. Zoznam a osobné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v prílohe tejto správy. Uvedené osoby súhlasia s kandidatúrou za člena rady.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru posúdil podané návrhy a z hľadiska splnenia kritérií odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

1. vziať na vedomie, že podľa § 5 ods. l písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. Drahoslav

Machala odstúpil z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, čím jeho členstvo v rade zaniká.

2. Odporúča zvoliť podľa § 3 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. dvoch členov rady z kandidátov navrhovaných v prílohe tejto správy.

3. Výbor odporúča voľbu uskutočniť, tajným hlasovaním. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím pani spravodajkyňu, aby zaujala miesto pre spravodajcov výborov. Chcem sa spýtať, či má niekto pripomienky K tomuto návrhu.

Pán poslanec Kvasnička. Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

nejakým nedopatrením sa stalo, že do tlače 440 vkĺzla chyba, nejaký preklep. Nejde o Karola Dobiaša, ale Rudolfa Dobiáša, takže by som vás prosil, keby ste si to opravili na Rudolf Dobiáš.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dovoľte, aby som vás upozornil, že člen Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie Drahoslav Máchala písomne oznámil, že odstupuje z funkcie člena rady. Podľa § 5 ods. l písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady

o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov odstúpením z funkcie členstvo v rade zaniká. Preto pristúpime bez rozpravy k hlasovaniu o časti. A návrhu uznesenia, že Národná rada berie na vedomie odstúpenie Drahoslava Machalu z funkcie člena rady, čím jeho členstvo v rade zaniká.

Prosím, aby sne sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za to, že členstvo v rade zaniká? Je to zo zákona.

Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie odstúpenie Drahoslava Machalu z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Po odstúpení dvoch členov rady, namiesto ktorých bol na 26. schôdzi zvolený len jeden, a po odstúpení ďalšieho člena Drahoslava Machalu z funkcie člena rady, je potrebné zvoliť dvoch nových členov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporúča, aby sa voľba členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie uskutočnila tajnou voľbou. Podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr Národná rada bez rozpravy rozhodne, či o návrhu na voľbu člena rady sa bude hlasovať tajne.

Takže prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 117 poslancov.

Kto je za to, aby voľba nového člena bola tajná?

Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme odsúhlasili voľbu kandidáta v tajnom hlasovaní.

Pristúpime teda k voľbe. Prosím pani overovateľky a pánov overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky. Pokiaľ budú rozdávať hlasovacie lístky, dovoľte, aby som pripomenul zásady tajných volieb.

Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti podľa jednotlivých navrhovateľov. Hlasovací lístok upravíte tak, že na ňom ponecháte mení dvoch kandidátov, za ktorých hlasujete. Mená a priezviská ostatných kandidátov vodorovne prečiarknete. Zvolení budú dvaja kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov. Musím upozorniť, že najmenej to musí byť nadpolovičná väčšina všetkých prítomných poslancov.

/Vykonanie aktu hlasovania. /

Ak ste si všetci prevzali volebné lístky a všetci ste odvolili, prosím overovateľov, aby spočítali hlasovacie lístky. Vyhlasujem prestávku do 16. 15 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič;

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, chceme vyhlásiť výsledky volieb.

Prosím povereného overovateľa, aby oboznámil Národnú radu Slovenskej republiky s výsledkami volieb členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 129 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že, pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 126 platných hlasovacích lístkov a tri neplatné. Hlasovania sa nikto nezdržal.

Za kandidáta Rudolfa Lesňáka hlasovali dvaja poslanci. Za kandidáta Bruna Čanadyho hlasovali piati poslanci. Za Kandidáta Rudolfa Dobiáša hlasovalo 69 poslancov. Za kandidáta Ernő Ozogánya hlasovalo 68 poslancov. Za kandidátku Evu Perašínovú hlasovalo 49 poslancov. Za kandidáta Štefana Brezanského hlasovalo 52 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Rudolfa Dobiáša a Ernő Ozogánya.

Podpísaní sú siedmi overovatelia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Počuli ste výsledok hlasovania.

Konštatujem, že národná rada Slovenskej republiky zvolila nadpolovičnou väčšinou hlasov pána Rudolfa Dobiáša a pána Ernö Ozogánya za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Dvadsiatym druhým bodom programu je

Rezignácia členky Rozhlasovej rady Márie Hradiskej a návrh na voľbu nového člena rady.

Materiál, ktorý pripravil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, ste dostali ako tlač číslo 451 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady.

Prosím pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby návrh výboru uviedla.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na svojej 33. schôdzi konanej dňa 16. marca 1994 konštatoval, že členka Rozhlasovej rady Mária Hradiská písomne oznámila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že sa vzdáva členstva v Rozhlasovej rade, do ktorej bola zvolená Národnou radou Slovenskej republiky uznesením číslo 113 z 22. decembra 1992. Vzhľadom na túto skutočnosti podľa § 7 odsek 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskou rozhlase v znení neskorších predpisov rada má mať 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná

rada Slovenskej republiky. Je potrebné doplniť voľné miesto voľbou nového člena rady.

Poslanecké kluby a občianske združenia navrhli kandidátov pána Dr. Rudolfa Lesňáka a pána Doc. Jána Kačalu. Osobné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v prílohe tejto správy. Uvedené osoby súhlasia s kandidatúrou za člena rady. Výbor Národnej rady Slovenské] republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru posúdil podané návrhy z hľadiska splnenia kritérií podľa § 7 odsek 2 zákona Slovenské: národnej rady číslo 255/1991 Zb. a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

1. Vziať na vedomie, že v súlade s článkom 6 odsek 3 Štatútu Rozhlasovej rady schváleného rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. februára 1993 číslo 200 Mária Hradiská sa vzdala členstva v Rozhlasovej rade.

2. Zvoliť podľa § 7 odsek 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov nového člena rady z kandidátov navrhovaných v prílohe tejto správy.

3. Voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.

V súvislosti s rezignáciou členky rozhlasovej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

4. žiadať vládu Slovenskej republiky:

a/ podať stanovisko, či bolo opodstatnené a v súlade s právnymi normami pozastavenie vyplácania dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 1993 Slovenskému rozhlasu,

b/ podať stanovisko k správe o výsledkoch kontroly vykonanej v roku 1990 až 1991 v Slovenskom rozhlase.

Ďalej tiež žiadať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky preskúmať komerčné aktivity Slovenského rozhlasu, a to z hľadiska výhodnosti uzatvorených zmlúv medzi Slovenským rozhlasom a jeho komerčnými partnermi ROCK FM RÁDIO, reklamnou agentúrou Rádio MÉDIA a CDI.

5. Odporučiť vláde Slovenskej republiky, aby čím skôr zadala Slovenskému rozhlasu vládne objednávky, a tým umožnila Slovenskému rozhlasu obdržať, finančné prostriedky viazané na tento účel vo všeobecnej pokladničnej správe štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1994.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Má niekto k návrhu pripomienky alebo návrh na zmeny?

/ Nikto. /

Ak nie, dovoľte mi, aby súm konštatoval, že členka Rozhlasovej rady Mária Hradiská podala Národnej rade Slovenskej republiky písomnú rezignáciu na svoje členstvo. Vzhľadom na to, že rezignácia bola podaná v súlade so štatútom ustanoveným spôsobom, pristúpime bez rozpravy k hlasovaniu o časti A návrhu uznesenia, a to o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie rezignáciu na vedomie.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov. Kto je za prijatie časti A uznesenia? Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili časť A predloženého návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vzala na vedomie, že Mária Hradiská sa vzdala členstva v Rozhlasovej rade.

Podlá zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov Rozhlasová rada má 9 členov, ktorých na návrh výboru valí Národná rada.

Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru odporúča, aby sa voľba člena Rozhlasovej rady uskutočnila tajnou voľbou. Preto podľa § 27 odsek 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr Národná rada bez rozpravy rozhodne, či o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem teda, že Národná rada sa uzniesla na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady.

Pristúpime k tajnej voľbe. Prosím, aby overovatelia rozdali hlasovacie lístky.

Dovoľte mi, aby som aj teraz pripomenul zásady tajných volieb. Hlasovací lístok upravíte tak, že na ňom ponecháte

meno toho kandidáta, za ktorého hlasujete. Meno a priezvisko druhého kandidáta vodorovne prečiarknete. Zvolený bude ten kandidát, ktorý získa najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Musím vás upozorniť, že platný je len ten hlasovací lístok, na ktorom bude ponechané meno len jedného kandidáta. Iné úpravy na hlasovacom lístku sa považujú za neplatné a lístok znehodnocujú.

Prosím, najprv budú hlasovať, overovatelia a potom budenie hlasovali ostatní.

/Vykonanie aktu hlasovania. /

Prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v rokovaní. Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.

Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade výsledky voľby.

Poslankyňa B. Guldanová;

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu člena Rozhlasovej rady. Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 125 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 119 platných hlasovacích lístkov a 5 neplatných. Hlasovací lístok neodovzdal jeden poslanec.

Za Kandidáta Dr. Rudolfa Lesňáka, CSc. hlasovalo 63 poslancov.

Za kandidáta doc. Dr. Jána Kačalu, DrSC. hlasovalo 51 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rozhlasovej rady pána Rudolfa Lesňáka.

Podpísaní sú siedmi overovatelia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem pani poslankyni.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Rudolfa Lesňáka za člena Rozhlasovej rady.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte máme schváliť uznesenie, ktoré predniesla pani poslankyňa Mušková. Budeme teda hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky K niektorým problémom v Slovenskom rozhlase. Uznesenie máte vo svojich materiáloch. Je to uznesenie číslo 621/1994.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za toto uznesenie?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh uznesenia Národnej rady sme schválili.

Vážené pani poslankyne, pani poslanci, dvadsiatym tretín bodom programu mal byt návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Požiadal ma podpredseda rozpočtového výboru pán profesor Košnár, aby sme tento bod preložili na zajtra z toho dôvodu, že zajtra zasadá výbor a na výbor je predvolaný pán viceguvernér Tkáč.

Prosím, aby sme to vzali na vedomie, nedám o tom ani hlasovať, alebo ak chcete, dám, ale myslím, že môžeme zobrať na vedomie, že zajtra na výbor bude predvolaný viceguvernér Tkáč a výbor nám oznámi svoje stanovisko a svoj návrh. Súhlasíte s tým? /Všeobecný súhlas v sále. / Ďakujem.

Ďalej budeme pokračovať dvadsiatym štvrtým bodom programu, ktorým je

Správa vyšetrovacej komisie o objasnení skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii.

Prosím pána poslanca Gauliedera, ktorý viedol vyšetrovaciu komisiu, aby nás informoval o jej záveroch.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som predniesol záverečnú správu o činnosti vyšetrovacej komisie Národnej rady Slovenskej republiky na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii. Táto záverečná správa bola na ostatnom zasadnutí komisie jednomyseľne prijatá.

Národná rada Slovenskej republiky v súlade so svojím uznesením číslo 298 z 5. októbra 1993, ktorým zriadila vyšetrovaciu komisiu na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indickej republike, svojím uznesením číslo 327 z 27. októbra 1993 na návrh poslaneckých klubov zvolila za predsedu vyšetrovacej komisie poslanca Františka Gauliedera /HZDS/ a za členov vyšetrovacej komisie poslancov. Pála Bartu /MKDH/, Mikuláša Dzurindu /KDH/, Mikloša Fehéra /Spolužitie/, Pavla Homolu /nezávislý/, Pavla Kanisa /SDĽ/, Arpáda Matejku /HZDS/ a Vladimíra Miškovského /SNS/.

Komisia uskutočnila jedenásť zasadnutí, na ktoré si postupne prizývala zainteresovaných členov vlády a ďalších pracovníkov rezortov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Okrem toho sa zúčastnili rokovania predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, guvernér Národnej banky Slovenskej republiky a tiež zástupcovia podnikateľských subjektov Selecta VSŽ spoločnosť s r. o., Venus Project Slovakia a Commodities International Limited z Veľkej Británie.

Komisia v úvode svojej činnosti sa oboznámila s materiálmi, ktoré predložil vedúci odboru kontroly štátnej správy a stažností Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý k uvedenej deblokácii vykonal komplexnú kontrolu. Komisia postupne podľa požiadaviek obdržala na objasnenie celej záležitosti podklady od Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky a tiež vyšetrovateľa Mestského úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky.

Predmetom šetrenia komisie bol spôsob likvidácie jednej z pohľadávok, ktoré Slovenská republika prevzala po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Česká a Slovenská Federatívna Republika a vláda Indickej republiky uzatvorili obchodnú a platobnú dohodu dna 17. januára 1991 s platnosťou na dva roky. Táto dohoda skončila 31. 12. 1992, avšak ako je uvedené v článku 15 písm. b/, mohla byť predlžená do 30. decembra 1995 na základe vzájomnej dohody výmenou nôt. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky s návrhom Indickej strany zo dňa 29. decembra 1992 na jej predĺženie o šesť mesiacov súhlasilo, čo vyjadrilo nótou zo dna 18. januára 1993. Prílohou tejto obchodnej a platobnej dohody je listina B - zoznam tovarov pre vývoz z Indie do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorou medzi potravinárskymi produktami sa položka cukor nenachádza. Pre rok 1992 bol spracovaný nový zoznam, kde položka cukor je síce navrhnutá, ale bez bližšej kvantifikácie. Na podnet Ministerstva obchodu Indickej republiky sa začala ešte koncom roku 1992 pripravovať nová obchodná dohoda medzi nástupníckymi štátmi bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Indiou.

Okrem už spomínaného nového štátoprávneho usporiadania ďalšia potreba uzatvorenia obchodnej dohody vyplynula z postupu likvidácie aktívneho salda clearingového rupiového účtu, ktorého zostatok sa mal medzi Českou republikou a Slovenskou republikou deliť v pomere 2: 1, a to na základe protokolu medzi uvedenými vládami, ktorý bol neoddeliteľný od obchodnej dohody. Jeho prílohou bol zoznam tovarovej štruktúry. Bolo dohodnuté, že cez dodávky indických tovarov do Slovenskej republiky a Českej republiky bude odčerpaný rupiový zostatok, ktorý k 31. 12. 1992 tvoril približne 2, 7 miliardy clearingových indických rupli. Z dohodnutého pomeru delenia pre Slovenskú republiku pripadla čiastka 914 miliónov indických rupií.

Výsledok rokovania medzi Indickou republikou, slovenskou a Českou republikou sa premietol do spoločného zoznamu v rozsahu 30 položiek v hodnote 7 miliárd indických rupií, ktorý slovenská strana parafovala 6. marca 1993 spolu s návrhom obchodnej dohody a protokolu. Dôvodom pre výber položiek v uvedenej hodnote namiesto 2, 7 miliardy indických rupií, t. j. zostatku rupiového účtu k 31. 12. 1992, bolo umožniť tak českej ako aj slovenskej strane doviesť z Indie ďalší tovar v prípade, že saldo 2, 7 miliardy indických rupií sa bude v priebehu roka 1993 navyšovať. Predpoklad zvýšenia bol reálny už v čase rokovania o týchto dokumentoch, pretože sa mal realizovať napríklad vývoz železného šrotu do Indie za ďalšie 3 miliardy indických rupli.

Obchodná dohoda a protokol, vrátane príloh, kde bol zoznam položiek, boli predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ich uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 287 zo dňa 27. apríla 1993 schválila a splnomocnila vtedajšieho ministra hospodárstva Ing. Jaroslava Kubečku, aby uvedené dokumenty za Slovenskú republiku podpísal. K podpisu došlo 15. mája 1993 v Indii za účasti bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií Slovenskej republiky Ing. Vladimíra Masára a ďalšieho sprievodu. Bolo zistené, že zoznam položiek bol až v Indii rozšírený o počet 31, o komoditu cukor v množstve 100 000 ton v hodnote l miliardy

indických rupii, takže sa zvýšila aj celková hodnota na 8 miliárd indických rupií tohoto zoznamu. Skúmaním príčin rozšírenia zoznamu bolo zistené, že tomu predchádzala oficiálna požiadavka bývalého ministra hospodárstva Ing. Jaroslava Kubečku, ktorý listom zo dňa 19. marca 1993 požiadal indickú stranu - pána Mishru z Ministerstva obchodu Indickej republiky o rozšírenie zoznamu o zmienenú položku. Podľa článku 12 obchodnú dohodu je možné zmeniť a doplniť len po vzájomnej písomnej dohode obidvoch zmluvných strán, čo v tomto prípade znamená vládu Indickej republiky a vládu Slovenskej republiky.

K previerke dodržiavania obchodnej dohody treba podotknúť, že k doplneniu zoznamu komodít došlo ešte pred podpisom a platnosťou novej obchodnej dohody, t. j. pred 15. májom 1993, takže k porušeniu jej článku 12 nedošlo. Nepochybne však Ing. Jaroslav Kubečka mal možnosť medzi 19. marcom a 27. aprílom 1993, t. j. do času prijatia uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 278, doplniť spomínaný zoznam o položku cukor, čo však neurobil.

Skúmaním postupu pri výbere obchodných organizácii, ktoré mali byť poverené dovozom indických tovarov v ranči likvidácie deblokovaných pohľadávok bývalej českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Indii, bolo zistené, že na tomto výbere sa pracovníci Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky nepodieľali ani nespolupracovali. Odvodom pre túto skutočnosť bola požiadavka vtedajšieho ministra financií Ing. Júliusa Tótha, aby sa deblokáciou pohľadávok v Indii zaoberalo iba jedno ministerstvo, t. j. Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu výber obchodných organizácii pre priamu realizáciu dovozu indických tovarov robilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Postupne bol dodatočne koordinovaný, čomu nasvedčuje to, že obchodný úsek Ministerstva hospodárstva slovenskej republiky zvolal pracovnú poradu na 19. apríla 1993 za účelom oboznámenia sa s ponukou na dovoz a neskoršieho výberu najvýhodnejších ponúk zo strany obchodných organizácií. Rokovanie sa uskutočnilo bezdôvodne a neúčelne, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky v tom čase na sprostredkovanie už obchodnú spoločnosť vybralo. Sprostredkovateľská zmluva bola uzavretá na celý finančný objem. Ďalšie organizácie, ktoré zvolalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na poradu, neprichádzali do úvahy, hoci ich záujem a ponuky boli evidentné.

Výška pohľadávok Slovenskej republiky voči Indii k 1. 1. 1993 predstavovala hodnotu 914, 5 milióna indických rupií, čiže 731, 6 milióna korún československých. Ide o jednu z nekonvertibilných mien, kde boli spôsoby platieb upravované medzivládnymi obchodnými a platobnými dohodami. Možnosť sprostredkovania deblokácie týchto pohľadávok navrhla firma Interfidas Ltd. Jersey St. Helier z Veľkej Británie ministrovi financií listom z 9. 1. 1993. Konkrétne podmienky boli zapracované do sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej za Ministerstvo financií Slovenskej republiky Ing. Júliusom Tóthom a za sprostredkovateľa Ing. Dr. Adámkom dňa 13. januára 1993. V zmluve sa firma Interfidas zaviazala cez obchodné operácie zabezpečiť prevod 900 miliónov indických rupií na americké doláre na účet Slovenskej republiky prostredníctvom zástupcu.

Takto formulovaný záväzok nebol v súlade s článkami 11 a 13 obchodnej a platobnej dohody medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Indickou republikou zo dňa 17. 1. 1991 v tom, že sprostredkovateľa neobmedzoval iba na tovarové operácie po vymedzených komoditách a nezakazoval reexport. V zmysle sprostredkovateľskej zmluvy bola firme Interfidas odsúhlasená odmena vo výške 4 % a úhrada sprostredkovateľských nákladov vo výške 15 % celkovej hodnoty amerických dolárov prevedenej na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ekonomickú opodstatnenosť dohodnútej výšky disážia pre tento obchodný prípad nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť. Ministerstvo financií Slovenskej republiky nepredložilo žiadne iné ponuky, ktoré by obdržalo na likvidáciu finančných pohľadávok v Indii do termínu uzatvorenia zmluvy. Šetrením sa preukázalo, že na Ministerstve financií Slovenskej republiky a na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky boli dodatočne predložené efektívnejšie ponuky s nižším disážiom a s kratšou dobou trvania deblokácie, avšak ani jedna ponuka nezabezpečila prevod indických rupií na konvertibilnú menu. Minister financií vo vyjadrení zdôvodňoval dohodnutú výšku disážia konzultáciami, ako sa postupuje u takýchto operácií a ponúkol platby v amerických dolároch v krátkom čase.

Spôsob, postupy a zásady vymáhania pohľadávok voči zahraničiu nie sú po vzniku Slovenskej republiky doteraz Ministerstvom financií Slovenskej republiky riešené osobitnými pravidlami schválenými ministrom financií, prípadne ďalšími zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy. Absencia jasných schválených pravidiel a zásad vymáhania pohľadávok voči zahraničiu, vrátane vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými útvarmi Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky, sa prejavila v nedostatočnej informovanosti a nekoordinovanom postupe Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Dokazuje to príklad, keď riaditeľ odboru finančných a kapitálových vzťahov Ministerstva financií Slovenskej republiky ešte dňa 20. apríla 1993 firme Venus Project Slovakia potvrdil možnosť likvidácie pohľadávky Slovenskej republiky v Indii v hodnote viac ako l miliardy indických rupií, pričom už v tomto čase bola úhrada takmer všetkých pohľadávok zmluvne zabezpečená. Je potrebné podotknúť, že uvedený súhlas udeľuje minister financií resp. jeho štatutárny zástupca.

V súlade s návrhom firmy Interfidas z 9. januára 1993 a v zmysle článku 2 sprostredkovateľskej zmluvy potvrdil bývalý štátny tajomník Ministerstva financií Ing. Vladimír Masár listom z 13. januára 1993 Československej obchodnej banke, a. s. Praha, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo dispozičné oprávnenie na saldo indických rupií v spoločnosti Ekofidas, spoločnosť s r. o. so sídlom v Prahe. Táto firma je poradenskou organizáciou a jej obchodný podiel vo výške 100 % patri firme Interfidas prostredníctvom Contrakta GmbH Viedeň. Nakoľko Ekofidas nedisponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov, Československá obchodná banka dala zúčtovanie korunovej protihodnoty medzi dovozcom a rozpočtom Slovenskej republiky plne do kompetencie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Súčasne navrhla, aby vysporiadanie medzi rozpočtom a firmou Ekofidas upravovala osobitná dohoda. Táto zmluva nebola uzatvorená, čo znamená, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky splnomocnilo disponovať Ekofidas s 900 miliónmi indických rupií bez korunovej protihodnoty.

Ďalej bolo preukázané, že na obchodnej transakcii sa podieľala spoločnosť VSŽ Selecta, spoločnosti s r. o. Bratislava, ktorá bola poverená technicko-organizačným zabezpečením obchodnej transakcie subjektom, ktorý má uzatvorenú zmluvu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Československá obchodná banka uvolnila firme Ekofidas v 11 platbách hodnotu 812, 4 milióna indických rupií, čo predstavuje 649, 9 milióna SK. Po vykonanej obchodnej transakcii bolo preukázané v čase od 29. apríla 1993 do 6. augusta 1993 na nostroúčet Národnej banky Slovenska v siedmych platbách spolu 18 132 166 amerických dolárov. Táto čiastka je o 19 % nižšia ako dolárový ekvivalent odblokovanej čiastky indických rupií, čo zodpovedá zmluvným podmienkam. Prevod amerických dolárov na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky mal byt ukončený najneskôr 15. júla, 1993. Bolo však zistené, že po tomto termíne boli vykonané ešte dve platby

v hodnote l 539 255 amerických dolárov. Sankcie za oneskorené plnenie zmluvy neboli zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky uplatnené a v zmluve táto možnosť, nebola ani zakotvená. Na príjmový účet štátneho rozpočtu bolo poukázaných v siedmich platbách v čase od 25. mája 1993 do 18. júla 1993 celkom 554 322. 000 Sk. Prevod najmä prvej valuty vo výške 4 508 214 amerických dolárov na príjmový účet štátneho rozpočtu Slovenskej republiky trval takmer jeden mesiac, to znamená, že až po tomto dlhšom čase s uvedenou sumou disponoval štátny rozpočet.

Na základe požiadavky členov vyšetrovacej komisie sa dňa 7. februára 1994 zúčastnil zasadnutia pán Hari Mohan Saraff z Obchodnej spoločnosti Commodities Internacionál Limited z Walesu, ktorý má poznatky z uvedenej obchodnej operácie. Po oboznámení sa s podkladmi a informáciami od členov komisie prisľúbil zaujatie svojho konečného stanoviska, ktoré bolo dňa 17. februára 1994 písomne zaslané. V ňom okrem iného konštatuje, že po osobnej konzultácii s bankovými odborníkmi v Indii a Veľkej Británii - podčiarkujem - v uvedenom období a čase táto finančná operácia bola vysoko zisková, efektívna.

Vyšetrovacia komisia okrem iného preverila možnosť priamej účasti ministra financií Slovenskej republiky Ing. Júliusa Tótha v rôznych podnikateľských subjektoch. Podľa predložených podkladov účasť, v týchto subjektoch preukázaná nebola, čo potvrdilo tiež Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Je potrebné podotknúť, že v danej kauze tiež doposiaľ pracujú orgány činné v trestnom konaní.

Na základe výsledkov činnosti vyšetrovacej komisie možno konštatovať, že pri likvidácii clearingového rupiového zostatku došlo k nekoordinácii postupov medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Nakoľko nie sú prijaté jasné pravidlá

a zásady vymáhania finančných pohľadávok voči zahraničiu, je obmedzená možnosti kontroly správnosti postupov pri ich deblokovaní.

Záverom vyšetrovacia komisia konštatuje, že nešlo o deblokáciu slovenských pohľadávok v Indickej republike, ale o likvidáciu clearingového zostatku, že v čase uvedenej finančnej operácie neboli vyjasnené kompetencie medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky doposiaľ nevypracovalo vlastnú metodiku pre deblokácie pohľadávok v zahraničí. Komisia konštatuje, že nenadobudla presvedčenie o opodstatnenosti výšky disážia.

V Bratislave dňa 21. marca 1994.

Komisia tiež predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie v nasledovnom znení:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie záverečnú správu o činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii,

B. ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať zásady postupu deblokačných operácií v zahraničí, v ktorých bude jednoznačne riešená koordinácia postupov príslušných ústredných orgánov štátnej správy.

Pán predseda, skončil som. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Gauliederovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov, aby mohol prípadne odpovedať, ak bude mať niekto pripomienky alebo otázky k správe. Hlási sa niekto? Prosím, pán poslanec Homola, potom s faktickou poznámkou pán poslanec Kuriščak.

Poslanec P. Homola:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

návrh na uznesenie v bode A berie na vedomie záverečnú správu o činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii, ale tam konštatujeme, že nešlo o deblokáciu, ale o likvidáciu zostatku clearingového zostatku. Takže je v tom rozpor, tam to musíme opraviť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuriščák. Poslanec Š. Kuriščák:

Navrhoval by som v bode B zmeniť slovo "ukladá" na "odporúča".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ak sa už nikto nehlási, končín rozpravu a prosím pána poslanca Gauliedera, aby sa vyjadril.

Poslanec F. Gaulieder:

K pripomienke pána poslanca Homolu len toľko, že záverečná správa a poslanie komisie bolo presne v intenciách,

ktoré som uviedol. To znamená, že komisia bola vytvorená pre vyšetrenie, teda skutočné objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie. To, že v priebehu svojej činnosti komisia zistila, že nejde o deblokáciu, ale o likvidáciu clearingového zostatku, je konštatované v správe. Takže by som ponechal názov správy tak ako je, pretože v záveroch je konštatované, že nešlo o deblokáciu, ale o likvidáciu clearingového zostatku.

A prijímam návrh na zmenu v bode B návrhu uznesenia na odporúčanie vláde Slovenskej republiky namiesto ukladania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, chcete, aby sa o vašom návrhu hlasovalo, teda dávate pozmeňovací návrh do uznesenia?

Poslanec P. Homola: Áno, v bode A. Poslanec F. Gaulieder:

V bode A s tým, že by tam malo dôjsť k zmene výrazu "deblokácia slovenských pohľadávok" na "likvidáciu clearingového zostatku". Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže budeme o tom hlasovať tak, ako to predniesol pán spoločný spravodajca.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov. Kto je za tuto zmenu v uznesení? Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca sne neschválili.

Budeme hlasovať o uznesení s tým, že pán poslanec Gaulieder si osvojuje návrh pána poslanca Kuriščáka a zapracováva ho do uznesenia.

Poslanec F. Gaulieder:

Áno. Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za prijatie tohto predneseného uznesenia?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili prednesené uznesenie. Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Poslanec F. Gaulieder:

Záverom by som ešte chcel poďakovať všetkým členom komisie za konštruktívny prístup a aktivitu v činnosti tejto

vyšetrovacej komisie, ďalej všetkým, ktorí sa zúčastnili externe činnosti resp. objasnenia niektorých požiadaviek pre činnosť tejto komisie. Tiež by som chcel poďakovať aj Národnej rade za dôveru, ktorú vyjadrila hlasovaním k tejto správe, a tiež pani Šurcovej za činnosť, ktorú vyvíjala ako zapisovateľka tejto komisie.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič; Ďakujem pánu poslancovi.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám dať jeden návrh. Keďže rokovanie sne schválili na zajtra aj na štvrtok a zostávajú nám už prakticky len tri body, navrhujem, aby sme dnes rokovanie prerušili a pokračovali zajtra o 10. 00 hodina.

Najskôr ešte chce vystúpiť, pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

schválili sme si v programe 27. schôdze Národnej rady prerokovanie návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde pod číslom tlače 450. Zúčastnil som sa teraz rokovania sociálnych partnerov, to znamená predstaviteľov či zástupcov vlády, odborov i zamestnávateľov. Dovoľte tlmočiť závery z tohto rokovania, z ktorého vyústi i môj ďalší návrh.

Vláda Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní - podané jej zástupcami na rokovaní dnešnej tripartity, kde sa za vládu zúčastnili podpredseda vlády pán Kováč, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Brocka a minister financií pán Filkus, ktorí informovali, že vláda neodobrila pôvodný vládny návrh o novele zákona číslo 286/1992 Zb. evidovaný pod číslom tlače 445, nevyjadrila súhlasné stanovisko s poslaneckým návrhom zákona o sociálnom fonde evidovaným pod tlačou číslo 450 a súčasne neprevzala v plnom znení znenie generálnej dohody podpísanej sociálnymi partnermi pre rok 1994 s tým, že využije jej článok 12 na podanie pozmeňovacích návrhov alebo zmien k textácii generálnej dohody, najmä k článku 8 bod 3, ktorý sa dotýka tvorby sociálneho fondu.

V tejto súvislosti nebolo na dnešnej tripartite prijaté spoločné stanovisko k sociálnemu fondu všetkými tromi sociálnymi partnermi a dohodli sa, že 31. marca sa uskutoční rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá bude zameraná najmä na problematiku generálnej dohody a v nej najmä na oblasť sociálneho fondu.

Z tohto dôvodu navrhujem, aby bod programu pôvodne označený ako 13, neskôr preložený ako poradový bod 25 - poslanecký návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde - sme vypustili z programu rokovania tejto schôdze a preložili na ďalšie riadne rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že všetci traja sociálni partneri predpokladajú, že do tej doby bude prijaté spoločné stanovisko a spoločne odobrený návrh znenia takéhoto zákona. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Páni poslanci, pani poslankyne, počuli ste návrh pána poslanca. Zaradenie tohto bodu pod tlačou 450 sme si schválili na začiatku našej schôdze hlasovaním, takže tento návrh, Ktorý pán poslanec predniesol, aby sme stiahli tento bod z rokovania a zaradili na ďalšiu riadnu schôdzu, musíme odhlasovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za to, aby sme stiahli z rokovania tento bod programu, ktorý je zaradený na dnes pod číslom 25? Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Takže sme schválili stiahnutie bodu pod číslom 25 z rokovania tejto schôdze.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dal som návrh, aby sme dnes skončili a začali zajtra o 9. 30 hodine. Súhlasíte a tým, nemusím dať o tom hlasovať? /Všeobecný súhlas v sále. /

Ďakujem.

Ôsmy deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 23. marca 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

vážená Národná rada,

dnes je smutné 55. výročie napadnutia Slovenska fašistickým horthyovským Maďarskom. Dovolím si vás preto poprosiť, aby sme si minútou ticha uctili všetkých, ktorí padli v boji za obranu Slovenska.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby sne vstali.

/ Minúta ticha. /

Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

Mali by sme začať dvadsiatym tretím bodom programu, ktorým je návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie pána Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Predtým, vážené pani poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil s listom, ktorý som dostal včera od predsedu vlády, ktorý mi píše, že z poverenia vlády predkladá vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Píše mi, že vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 22. marca tohto roku a prijala k nemu uznesenie pod číslom 260, ktoré aj pripojil.

Zároveň na žiada, aby ste vyslovili súhlas s upustením od predloženia zásad zákona a navrhli Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Na základe požiadania vám ho predkladám, aby ste rozhodli, či tento zákon zaradiť na dnešné rokovanie. Budem musieť dať o požiadavke premiéra hlasovať s tým, že dopredu chcem upozorniť, že ide o zákon, ktorý zasiahne aj do rozpočtu a že ide o zákon, ktorý sa týka všetkých výborov Národnej rady, čiže musím ho zaradiť do všetkých výborov Národnej rady na prerokovanie.

Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda,

vážený pán pán podpredseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

pri inštalovaní terajšej vlády z úst jedného z predstaviteľov tejto vlády bolo konštatované, že táto vláda bude dôsledne dbať o dodržiavanie zákonov a práva. Chcel by som v súvislosti s tým, čo teraz oznámil pán predseda, upriamiť vašu pozornosť, na to, že práve v súvislosti s týmto návrhom, o ktorom v podstate neviem, pretože ho zatiaľ nemáme predložený, vláda už prvým krokom v podstate porušila vlastné legislatívne pravidlá, keď tento návrh zákona neprerokovala v rámci pripomienkového konania samotnej vlády. Ďalej podotýkam, že ide o rozsiahlu právnu úpravu, ktorú, podlá môjho názoru, nie je možné prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, pokiaľ pán predseda Národnej rady bude súhlasiť s upustením od prerokovania zásad, je na Národnej rade Slovenskej republiky, aby upustila od stanovenej 60-dňovej lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho zaradenie do všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Môj návrh teda smeruje k tonu, aby tento návrh zákona bol normálnou, aj keď skrátenou legislatívnou cestou, zaradený do všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zaradený na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. V opačnou prípade sa domnievam, že by potom bolo vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky splnomocnila priamo koordinačnú koaličnú radu k tomu, aby aj priamo vyhlasovala zákony v Zbierke zákonov, pretože parlament je tu potom zbytočný.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, vážené plénum,

bol som pri všetkých koaličných rokovaniach, kedy vznikali tieto návrhy na ďalších štátnych tajomníkov, tak by som len chcel povedať, že ide o troch štátnych tajomníkov. Po prvé - miesto podpredsedu vlády pre integráciu Európy, ktoré zostával pán Prokeš, má byť druhý štátny tajomník pre integráciu. Neviem teraz, nakoľko bolo miesto podpredsedu vlády pre integráciu v súlade so zákonom, to sa neodvážim v tejto chvíli povedať. Po druhé - druhý štátny tajomník je na ministerstve hospodárstva pre zahraničný obchod a pre cestovný ruch. Pokiaľ viem, bolo a je v pláne znovu zriadiť ministerstvo obchodu, ktoré by zahrňovalo aj ministerstvo cestovného ruchu. To je druhý štátny tajomník. A tretí štátny tajomník je na ministerstve pôdohospodárstva, kde jeden bude pre pôdu a druhý pre lesy. To sú traja štátni tajomníci. Myslím si, že práve v zdôvodnení, ktoré dostaneme, pochopíte, že je naprosto legálne a naprosto logické takýchto štátnych tajomníkov zaviesť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlásia pán podpredseda vlády a potom pani poslankyňa Aibeková.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

pri vzniku Slovenskej republiky ako samostatného štátu dostala vláda zmocnenie, ktoré vyplývalo zo zákona, aby svojimi rozhodnutiami upravovala prechod kompetencii z bývalej federácie na ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky. Prechod kompetencii sa riadil týmito rozhodnutiami vlády, ale tieto rozhodnutia vlády mali zákonom obmedzenú činnosť na dobu deväť mesiacov. Tých deväť, mesiacov bola doba, po ktorej sa mali tieto otázky upraviť zákonom. Nestalo sa tak, a keďže tých deväť mesiacov dávno uplynulo, vlastne tu vzniká istým spôsobom bezprávny stav pokiaľ ide o výkon niektorých kompetencií, ktoré boli upravené uzneseniami vlády. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa urýchlene prijala novela zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Bývalá vláda aj pripravila tento návrh. Tento návrh bol prerokovaný vo výboroch, ale potom, neviem z akých dôvodov, bol tento návrh stiahnutý. Návrh, ktorý dostávate na stôl, vlastne vychádza z tohoto návrhu, ktorý bol už prerokovaný vo výboroch. Usilovali STO sa zapracovať do tohto návrhu aj pripomienky z výborov a vlastne to je základný dôvod, pre ktorý sa usilujeme, aby sa čo najskôr o tomto návrhu rozhodlo, aby to právne provizórium, ktoré tu nastalo, sa čím skôr ukončilo. Rozhodnutie je, samozrejme, vo vašich rukách.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková;

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

ďakujem pánu Mikloškovi, že nám tu urobil rozsiahlu prednášku o tom, čoho sa zákon dotýka, ale podstata veci nie je v ton. Včera vláda prerokovala návrh zákona a dnes máme o tom hlasovať. Predtým, ak si pamätáte, a dúfam, že si veľmi dobre spomínate na to, že ste zo zadných lavíc ako opozícia vždy odmietali takéto kroky. A veľmi sa divín pánu poslancovi Ftáčnikovi, ktorý toto vždy radikálne odmietal, že teraz mlčí a nevystúpi na obranu toho, aby parlament postupoval v intenciách zákona. Ak by to bola novela zákona, ktorá sa týka prospechu obyvateľstva, osobne som ju ochotná podporiť, ale toto sa týka iba štátnej správy. Myslím si, že keď to počkalo doteraz, tak tých pár dní to asi počká, pretože ako ste uviedli, pán predseda, bude tu pravdepodobne zásah do štátneho rozpočtu a myslím si, že tie peniaze zo štátneho rozpočtu sa dajú aj lepšie využiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea;

Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

pán podpredseda vlády tu pekne zdôvodnil tento urýchlený návrh zákona, ktorý máme predložený, alebo ešte nemáme predložený, je predložený iba Kancelárii Národnej rady. Povedal nám, že zapracovali niektoré pripomienky, ktoré boli vznesené na výboroch pri prerokovaní zákona 347, ktorý predložila minulá vláda. Za môj výbor, ktorý bol gesčný, môžem povedať, že tam bol ešte jeden návrh a v tom novom návrhu - prelistoval som si ho - tam nie je, aby sa zriadil ďalší ústredný orgán štátnej správy, ktorý by sa zaoberal Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Pýtam sa pána podpredsedu, či s týmto uvažovali, alebo prečo s týmto neuvažovali, aby bol zaradený do tohto kompetenčného zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, vládny návrh zákona pod číslom 454 je rozmnožený a už som nariadil rozdať ho do všetkých výborov, takže ho dostanete.

Pán poslanec Bárány sa hlási a faktickou poznámkou, potom pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

dovolil by som si pre pripomenutie a snáď osvieženie nasej pamäti uviesť, že už niekoľko mesiacov - možno pán podpredseda vlády by nám povedal presne aj koľko - sa časť pôsobnosti Štátnej správy a zvlášť ústredných orgánov štátnej správy vykonáva vlastne bez právneho základu. Po uplynutí tých 9 mesiacov, na ktoré bola vláda splnomocnená uznesením rozdeľovať či prideľovať kompetencie, bývalej federácie, tí, ktorí vykonávajú dnes tieto kompetencie, ich vykonávajú bez akéhokoľvek právneho základu, čo môže, mať aj do budúcnosti veľmi negatívne následky, pretože rozhodnutia týchto

orgánov štátnej správy za obdobie po uplynutí 9 mesiacov bolo by v určitých prípadoch možné aj vyhlasovať za ničotné, čo môže mať negatívne dôsledky pre množstvo občanov, ktorí na ich základe ďalej pôsobia, usporadúvajú svoje vzťahy. Čiže tento zákon, ktorý sa takýmto skutočne neobvykle bleskovým spôsobom predkladá, sa vlastne týka občanov a jeho zmyslom je ochrana občanov pred tým, aby ich štát, možno nechtiac, neuvádzal do omylu, ktorý pre nich môže mať veľmi negatívne dôsledky. Príčinou takejto bleskovej akcie je v tomto prípade nekonanie predchádzajúcej vlády, ktorá po uplynutí 9 mesiacov mala takýto zákon dávno predložiť. Čiže, tu sa nová vláda pokúša skutočne neobvyklým spôsobom reparovať, čo bolo opomenuté.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tarčák sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

môj predrečník asi nehovorí o tom istom, lebo pán Mikloško hovorí, že sa to dotýka iba funkcie troch štátnych tajomníkov. Neviem, akým spôsobom to bolo v rozpore so zákonom, neviem, akým spôsobom sa to priamo dotýka občanov, ktorí - aspoň čo ja mám informácie - majú takú mienku, že štátna správa je prebyrokratizovaná. Potom asi hovoríme o dvoch veciach. A neviem si osobne predstaviť, ako môžem hlasovať o niečom, ak neviem, čo ten zákon obsahuje. Najskôr snáď by sme to mali vidieť, aby sme vedeli, či skutočne ide o niečo, o čom hovorí pán Bárány, alebo o niečo, o čom hovorí pán

Mikloško. Taká dynamika tu ešte nikdy nebola, aby vláda zákon schválila jeden deň a na druhý deň bol tu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Prokeš. Poslanec F. Mikloško:

Uviedol som do celej problematiky, celý dokument dostanete a budete ho môcť posúdiť. Zatiaľ mi chýbalo vo vašich odpovediach to, čo tu bolo viackrát spomenuté, že po deviatich mesiacoch predchádzajúca vláda pracovala protizákonne. Ale chcem povedať - sú tu odkazy na záujem občanov a na štátny rozpočet. V tomto smere bola táto koalícia veľmi dôsledné. Prvé čo urobila, že zrušila splnomocnencov, ktorí čerpali protizákonné prostriedky zo štátneho rozpočtu. A znovu by som povedal, že toto z vašej strany nebolo zohľadnené. Čiže, štátny rozpočet chránime ako sa len dá, o ton vás ubezpečujeme. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, navrhujem, aby sne hlasovali. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o ton, aby sme zaradili na prerokovanie tejto schôdze vládny návrh zákona i Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy, s tým, že ho máme zaradiť ešte na prerokovania tejto schôdze. Do všetkých výborov ho predkladám.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za to, aby sme ešte na tejto schôdzi prerokovali tento vládny návrh zákona? Kto je za?

Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili prerokovanie vládneho návrhu zákona číslo 454 ešte na 27. schôdzi s tým, že prideľujem tento vládny návrh zákona všetkým výborom Národnej rady.

Prosím predsedov výborov, aby v čase prestávky rokovania zvolali výbory a návrh zákona prerokovali. Kancelária vládny návrh zákona ihneď rozdá do výborov.

Prosím, pán poslanec Chmelík. Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte, aby SOm navrhol zaradiť do programu tlač číslo 452. Ide o vládny návrh na personálnu zmenu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako garančný výbor by sa týmto vládnym návrhom zaoberal v priebehu dnešného dňa, predpokladám, že cez obedňajšiu prestávku. Preto by som žiadal, keby mohol byť tento vládny návrh zaradený do programu dnešného dna odpoludnia alebo v inom vhodnom termíne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predseda, keďže zrejme ďalšie schôdze budú vyzerať v takomto neúplnom a nedokončenom štýle, dovoľte, aby som vstúpila do hlasovania. Výbor to včera zamietol s tým, že za vládnu stranu chýbali 2 kandidáti do Zboru zástupcov. Návrh bol neúplný. Pýtam sa, či je doplnený.

Druhá vec - včera som dostala informáciu, že môže dôjsť k zmenám aj pokiaľ ide o poistencov a zamestnávateľov.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pán poslanec. Poslanec B. Chmelík:

Snáď na spresnenie: V návrhu chýba vlastne jedno meno, pretože pán Hrnek zostal v Zbore zástupcov, a tento návrh bude doplnený aj o ďalšieho člena, takže dostaneme kompletný materiál.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím budeme o tomto návrhu hlasovať. Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.

Hlasujeme o tom, aby sme na túto schôdzu zaradili tlač číslo 452, kde sa hovorí o zmene v Zbore zástupcov Národnej poisťovne. Kto je za to, aby sme to prerokovali ešte na tejto schôdzi?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že na 27. schôdzi Národnej rady budeme prerokovávať tlač 452.

Hlási sa podpredseda vlády pán Šimko. Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

po nástupe novej vlády požiadal predsedu vlády pán predseda Národnej rady, aby sa vyjadrila k tým vládnym návrhom zákonov, ktoré bývalá vláda predložila na túto schôdzu Národnej rady. Včera na zasadnutí vlády sa vláda týmito návrhmi zaoberala a vlastne sa stotožnila s väčšinou týchto návrhov. Preto teraz prečítam tie návrhy zákonov, ktoré si vláda osvojuje a o ktorých dáva návrh, aby sa rokovalo a rozhodlo na tejto schôdzi.

1. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. - tlač 358.

2. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani - tlač 409.

3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách - tlač 424.

4. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni - tlač 429.

5. Návrh Koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy - tlač 359.

6. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Zb. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a zmenách niektorých ďalších zákonov - tlač

444.

7. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom - tlač 437.

8. Zásady zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej doprave - tlač číslo 431.

9. Vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - tlač 423.

10. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch - tlač 425.

11. Návrh na ratifikáciu Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a na podpísanie a ratifikáciu protokolu číslo l a protokolu číslo 2 k tomuto Európskemu dohovoru.

Tieto materiály v Národnej rade odôvodnia príslušní členovia vlády. Okrem týchto návrhov, ktoré predložila na túto schôdzu ešte bývalá vláda, vláda navrhuje, aby sa do programu zaradil i návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenskej republiky. Tento návrh včera vláda prerokovala, je to návrh na pána Juska, súhlasila s ním a predkladá ho Národnej rade na ďalší ústavný postup.

Ďakujem pekne. Predseda HR SR I. Gašparovič:

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

počuli ste návrh pána podpredsedu vlády. Chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády na jednu vec. Podľa nášho programu sme mali prerokovávať, pod bodom 5 zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 98/1993 Z. z. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí. Je to zákon, ktorý nám vrátil prezident republiky, a na tejto schôdzi ste si odhlasovali, že je potrebné, aby sa k nemu vyjadrila vláda a potom ho na tejto schôdzi prerokujeme. Chcem sa spýtať pána podpredsedu, či vláda sa vyjadrila k tomuto zákonu a čo nám odporúča.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vláda o tomto bode nerokovala, takže nemôžem predložiť stanovisko vlády.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Aibeková:

Dovolila by som si iba upozorniť, pána podpredsedu vlády, že návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov, tlač 444, už bol v tomto parlamente prerokovaný. Je to takmer identický zákon s poslaneckým návrhom zákona číslo 442, ktorý sme už v tomto parlamente prijali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, pretože vláda sa nevyjadrila k návrhu zákona, ktorý som v podstate predkladal v parlamente ja - ide o novelizáciu zákona číslo 98/1963 Zb. - a vzhľadom na to, že tento bod už bol rozrokovaný a v podstate bola len prerušená rozprava k tomuto bodu na návrh pána poslanca Fogaša, navrhujem, aby úmerne času a miestu v programe ešte tejto schôdze bol tento bod dokončený.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Vážené pani poslankyne a páni poslanci, keďže je tu dosť veľký počet návrhov na nové body rokovania, dovoľujem si ich predložiť s tým, že budeme hlasovať o každom návrhu osobitne. Ešte raz sa pýtam pána podpredsedu vlády, či po vystúpení pani poslankyne Aibekovej trvá na tom, aby sme prerokovali bod pod číslom 7, a to vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte, tlač 444. Je to zákon,

ktorý včera pán poslanec Jakubík navrhol, aby sme ho z rokovania... /šum v sále/.

Poslanec P. Jakubík:

Predložil som návrh zákona o novele zákona číslo 325. Dotýkal sa pokračovania vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku. Vládny návrh, ktorý bol ten istý, jedine v technika bol rozdiel, predkladal len posunutie termínu z 1. 4. na 1. 7. Môj návrh alebo návrh skupiny poslancov riešil vyplácanie do doby, kým nebude predložený nový návrh zákona o úprave rodinných prídavkov. Tento bol prijatý, z toho dôvodu je bezpredmetné prerokúvanie tlače 444.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, podpredseda vlády ustupuje od tohto návrhu, aby sme ho prerokovali.

Dám hlasovať, či chcete hlasovať o týchto zákonoch an blok alebo či chcete hlasovať o nich jednotlivo. Kto je za to, aby sme hlasovali an blok o zaradení, týchto zákonov predložených predsedom vlády na túto schôdzu?

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Nakoľko sme niektoré návrhy v predloženom zozname vyčiarkli, musím ho znovu prečítať. Budeme hlasovať o:

vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. - tlač 358,

vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani - tlač 409,

vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách - tlač 424,

vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni - tlač 429,

návrhu Koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy - tlač 359.

Body 5 a 6, ktoré prečítal pán podpredseda, vypúšťame, čiže ďalej budeme hlasovať o:

návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch, a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom - tlač 437,

zásadách zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o cestnej doprave - tlač 431,

vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - tlač 423.

vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 692 Zb. o cenných papieroch - tlač 425,

návrhu na ratifikáciu Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a na podpísanie a ratifikáciu protokolu číslo

1 a protokolu číslo 2 k tomuto Európskemu dohovoru.

Uvedené materiály sú materiálni predošlej vlády, ktoré si súčasná vláda osvojila. To je jedna časť, čiže budeme hlasovať najskôr o tejto.

Pán Tahy - faktická poznámka.

Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, zásady zákona, tlač 431, by sme nemali zahrnúť do hlasovania. Je to vaša právomoc prideliť ich príslušným výborom.

Predseda NR SR I. Gašparoviča

Viem, ospravedlňujem sa, nemal som to vyčiarknuté, tak som to čítal. Teda mimo tohto bodu, na ktorý upozornil pán poslanec Tahy.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

Môžem konštatovať, že sne schválili jednotlivé návrhy zákonov, ktoré nám predkladá vláda, aby sme ich prerokovali ešte na tejto schôdzi.

Keďže by sme 24. marca ráno o 9. 00 hodine mali zasadať a rozhodovať o bode 18, navrhujem, aby sme tieto zákony zaradili za tento bod, alebo dávam alternatívu, aby ste sami rozhodli, dnes by sme mali ešte rozhodovať o odvolaní pána Mariána Tkáča, prerokovať činnosť Najvyššieho kontrolného úradu a potom písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky. Môžeme sa dohodnúť, že by sme toto zaradili za prerokovanie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Dal som dve alternatívy. Prvá alternatíva je zaradiť to na štvrtok.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že môj prvý návrh sme neschválili.

Druhý návrh som dal, aby sme to zaradili za bod 25 o prerokovaní činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto Je proti?

Proti nie je nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili poradie rokovania o týchto bodoch.

Pán poslanec Jakubík sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec P. Jakubík:

Chcel by som poprosiť, aby ako prvý z tohto bloku zákonov dnes popoludní po prerokovaní bodu o Najvyššom kontrolnom úrade bol zaradený návrh zákona o Vojenskej zdravotnej poisťovni pod tlačou 329.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci a pani poslankyne, nemusíme o tom hlasovať, vyhovieme pánu poslancovi Jakubíkovi - áno? /Súhlas v sále. /

Ďakujem za pochopenie.

Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Brňák, by sme mohli zaradiť do tejto skupiny zákonov, ktoré predniesol pán podpredseda vlády, môže byť v poradí ako posledný. Súhlasíte s tým, alebo budeme o tom hlasovať? /Súhlas v sále. /

Ďalšia skupina zákonov, ktoré pán podpredseda navrhol: pod číslom l je organizácia ministerstiev, to sme už schválili na prerokovanie. Druhý návrh je personálna zmena Zboru zástupcov Národnej poisťovne ako zástupcov štátu. To sme odsúhlasili, čiže ostáva len návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky. Tu chcem upozorniť, že je to predčasné zaradiť, pretože sme nerozhodovali ešte o tom...

Prosím, pán podpredseda vlády. Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

podlá zákona o Národnej banke Slovenska Národná banka má dvoch viceguvernérov, pričom doteraz má menovaného podlá tohoto zákona iba jedného, a to pána Tkáča. Pán Jusko vykonáva funkciu viceguvernéra len ako poverený, čiže vlastne tu ide o normálny postup pre menovanie pána Juska to tejto funkcie. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda, ale tento návrh potrebujem od vlády a potrebujem ho tiež dať do niektorých výborov. Každý návrh sa prerokováva.

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

mňa úplne prekvapuje, nechcem povedať, že šokuje, prepáčte, pán podpredseda vlády, postup podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorý by mal dôsledne trvať na dodržiavaní zvyklostí - lepšie povedané - písomne spracovaných pravidiel, ďalej zásad rokovacieho poriadku a ďalších postupov pri legislatívnom procese. Je predsa úplne zarážajúce, keď ten, kto má chrániť legislatívny postup, dáva návrhy mimo doteraz prijatých a zaužívaných pravidiel.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Javorský sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predseda, vážená kolegyne, kolegovia,

pretože sa ukazuje, že pri každom predkladaní zákona

novou vládou asi sa stretneme s problémom, že budú zo zadných lavíc výhrady, že nie je dodržaný postup určený rokovacím poriadkom, a preto, že pani poslankyňa Tóthová nám vytýka, že sa nedodržuje postup pri predkladaní zákona podľa rokovacieho poriadku, žiadal by som pána predsedu Národnej rady, aby nám vyčíslil, koľko zákonov predložila vláda pána Mečiara od júna 1992, v koľkých prípadoch sa dodržal rokovací poriadok, že boli predložené zásady zákona, v koľkých prípadoch vás požiadal o odpustenie predloženia zásad a či ste dali k tomu svoje rozhodnutie. Lebo pokiaľ viem, nič takého sa nedialo, jednoducho sa predložila novela bez zásad, alebo zákon bez zásad, bez týchto predpokladov, ktoré sa mali splniť.

Žiadam, aby bol vypracovaný takýto prehľad a predložený poslancom, aby nedochádzalo k tomu, že budeme teraz vytýkať určitú nedôslednosť terajšej vláde, ktorá sa snaží vlastne zachraňovať to, čo predošlá vláda nestačila alebo nechcela urobiť, a tvárime sa, ako keby bolo v minulom období všetko v poriadku. Žiadam, pán predseda, aby ste ho v najbližšej možnej dobe predložili poslancom. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to nie je problém, ale ešte nikdy sme takto neprideľovali zákony na zasadnutí Národnej rady.

Pán poslanec Gaulieder, potom pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Gaulieder:

Vážené kolegyne, kolegovia, bol by som veľmi nerád, aby z toho podnetu pána Javorskému zas musela byť ustanovená nejaká vyšetrovacia komisia. /Potlesk. /

Ak dovolíte, navrhoval by som, aby tento parlament trošku konštruktívne a vecne pristupoval k riešeniu problému a nevybíjal sa na takýchto malichernostiach.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Ftáčnik. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, vystúpil tu podpredseda vlády a tlmočil to, čo sa včera udialo vo vláde. Myslím si, že to slovo má svoju váhu. V poriadku, nech vláda predloží písomný návrh a potom budeme o ňom hlasovať. To znamená, že keby sme hneď zajtra o tom hlasovali, pokiaľ tu bude väčšina náchylná k tomu, aby sme to prerokovali, tak to prerokujeme, o tom vás ubezpečujeme. Ale nevidím v tom žiadne popretie legislatívy, pani poslankyňa Tóthová.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik, potom pán poslanec Rea. /Potlesk. / Poslanec M. Ftáčnik:

Ďakujem váženým kolegom za nadšený potlesk.

Chcem povedať len krátku poznámku, že nepochybne je úlohou opozície, aby strážila rokovací poriadok. Samozrejme, je to aj úlohou koalície. To je celkom normálne. Situácie niekedy bývajú na hrane rokovacieho poriadku. Na hrane rokovacieho poriadku v tom, že predošlá vláda má po 9 mesiacoch, keď vyprší zmocnenie na úpravu kompetencií predložiť zákon, predloží ho do parlamentu, potom ho stiahne a bezdôvodne 5 mesiacov s tým nič neurobí. A potom budeme hovoriť a sme v dileme, skutočne máte pravdu, sme v dileme, čo máme urobiť. Máme sa ešte mesiac tváriť, že sa nič nedeje a hovoriť rokovací poriadok požaduje, alebo máme povedať, už 5 mesiacov prekračujeme istú lehotu, ktorú sme zákonom dali vláde, a máme upraviť vec, rýchlo. To bolo to rozhodnutie o organizácii ministerstiev. Okrem iného je tam aj problém štátnych tajomníkov, Ktorý nie je taký naliehavý, ale to, čo je naliehavé, je to, prečo vláda ešte v septembri - a všetci sa pamätáte, že sne o tom rokovali vo výboroch, ten zákon predložila. To je dilema, ktorú sme rozriešili hlasovaním. Demokraticky sa väčšina vyjadrila, že o tom chceme rokovať.

Chcel som navrhnúť, preto som sa prihlásil, aby sne na to vytvorili dostatočný priestor vo výboroch, aby sme sa netvárili, že je to len hociaký zákon, lebo naozaj je rozsiahlejší. Dajme možno aj nejakú prestávku v rokovaní dnes, alebo zajtra. Dnes dostanú poslanci zákon, zajtra vytvorme časový priestor, aby si mohli poslanci sadnúť do výborov a o tomto zákone rokovať. Vláda by mala vytvoriť, priestor tým, že to bude predkladať vo výboroch, pretože vládny návrh zákona by mali ministri alebo poverení členovia vlády, alebo ich zástupcovia, vo výboroch predložiť, aby sme ho riadne posúdili.

Opakujem, že, je to zákon, ktorý poznáme. Ten už tu bol, prešiel nejakými úpravami, čiže nemal by to byť taký problém. Takže, nerobme z toho nejakú senzáciu, rozhodli sme o tom tak, ako rozhodneme o ďalších veciach. Je pravda, že tu došlo k istej zmene, niektoré veci sú naliehavé, pretože neboli riešené. Opäť, ak má mať Národná banka dvoch guvernérov a doteraz má jedného, ktorého ste navrhli odvolať, tak je logické, že by bolo treba toho funkcionára ustanoviť. Je pravdou, že vláda mala dať návrhpísomne, zrejme ho písomne dá, pretože včera ho prerokovala. Takže netvárme sa, že vecí sú až také nenormálne, možno naťahujeme ten úzus alebo parlamentné zvyklosti na minimum alebo maximum, ale nerobíme veci, ktoré sú proti zákonu, ak sa na tom tu väčšinou dohodneme.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte sa hlásil pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Cabaj, pán poslanec Chamula - po pánu poslancovi Reovi.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

pán podpredseda vlády v bode 9 predložil veľmi rozsiahly zákon, ktorý ešte neprerokoval ani výbor pre životné prostredie a bude musieť byť prerokovaný vo všetkých výboroch. Je to posudzovanie vplyvu stavieb na životné prostredie. Tento zákon v žiadnom prípade nemôžeme vo výboroch prerokovať v období kratšom ako jeden mesiac.

Dávam na zváženie aj pánu podpredsedovi vlády, a najmä výboru pre životné prostredie, či je ochotný, aby sme tento dôležitý a dlho očakávaný zákon schvaľovali v takom hekticky krátkom čase. Prosím vás pekne, uvedomme si, že na niektoré menej dôležité zákony sne mali oveľa viac času ako na tento zákon. A takisto na zákon o organizácii ústredných orgánov štátnej správy. Nie je to také jednoduché, aby sme to zajtra vo výboroch prerokovali možná za hodinu, za dve, a ešte v Národnej rade pre 10 výborov nie je priestor. Tu môže rokovať možno päť výborov a nie desať naraz. Takže jednoducho

sa to za jeden deň nedá stihnúť v súčasných priestoroch Národnej rady.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ďakujem, ale už sme schválili, že to prerokujeme na 27. schôdzi.

Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

iste všetci veľmi dobre viete na základe rozhovorov, či už s laickou verejnosťou alebo s odbornou verejnosťou, aký je názor na kvalitu práce tohto parlamentu, čo sa týka kvality schvaľovaných noriem. Dokonca, tu sa veľmi kriticky o tejto práci vyjadril aj v hodnotení stavu únie pán prezident vo svojom prejave.

Keď sme takéto zákony prijímali - samozrejme, nemusíme súhlasiť, že sú všetky zlé, ale sme mali dosť času vo výboroch na prerokovanie s expertmi, mali sme dosť času na prípravu schválenia týchto zákonov, a teraz chceme naozaj z jedného dňa na druhý pracovať na veľmi závažných novelách a veľmi závažných normách. Takže, skúsme si napraviť renomé, resp. nepohoršíme si ho ešte viac, ako ho máme doteraz a venujme práci, ktorú máme vykonať, väčší priestor.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakuješ. Pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Vážené dámy a páni,

musím povedať jednu poznámku na adresu nášho podpredsedu pre legislatívu, ktorého tu máme v parlamente. Keby sa bol unúval a robil na rokovacom poriadku, tak tie problémy, ktoré teraz tu prednášame či z jednej alebo druhej strany, vôbec nemuseli byť. Už sme tu dosť dlho na to, aby rokovací poriadok bol predložený.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák sa hlásil, potom pán poslanec Zeman, pán poslanec Lauko a pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec P. Brňák:

Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Javorského. Myslim si, že problém nespočíva v tom, že počas predchádzajúcej vlády a v predchádzajúcom parlamente sa prerokovali niektoré návrhy zákonov v skrátenom konaní, za ktoré hlasovala vtedy aj opozícia. Ale problém, podľa mňa, spočíva v tom, že keď sa inštalovala táto vláda, hovorila o ton, že predchádzajúcou vládou bol porušovaný zákon, bolo porušované právo, a táto vláda a táto koalícia bude dôsledne dbať o to, aby zákon a právo boli dodržiavané. Hán taký dojem aj vzhľadom na dnešné rokovanie, že z parlamentu sa stáva vačší apendix, aký bol pri predchádzajúcej vláde. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni,

nám pred sebou dnešné noviny - Národnú obrodu z 23. marca. Tu je rozhovor s podpredsedom vlády pánom Šimkom pod nadpisom "Skvalitniť celý právny systém". Redaktor Národnej obrody kládol otázku: "Myslíte si, že treba urýchliť tempo prípravy a prijímania zákonov?" Odpoveď pána podpredsedu: "Nazdávam sa, že nie urýchliť, ale skvalitniť. " /Potlesk. /

Dámy a páni, v tejto chvíli práve sa napĺňa celá jedna hodina, ako dnešný deň rokujeme. Za tento čas už druhýkrát je podaný návrh, aby sme hlasovali o niečom, o čom sa dozvieme možno zajtra. Myslím si, že tento spôsob rokovania naozaj neskvalitní proces prijímania zákonov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Lauko, potom pán poslanec Ftáčnik a pán poslanec Tahy.

Poslanec P. Lauko;

Pán predseda, žiadal by som, aby ste si podľa rokovacieho poriadku plnili svoje povinnosti. Jednou z vašich povinností je, keď nejaký poslanec prekročí svoje právomoci

alebo svoje možnosti ako poslanec a poruší určité etické zásady, ako predsedajúci máte tohto poslanca upozorniť. Je to v rokovacom poriadku. Takisto máte povinnosť upozorniť, keď niekto hovorí od veci.

Žiadal by som vás, aby ste ako predsedajúci podľa rokovacieho poriadku, tak ako sa domáha pán Cabaj, aby pán podpredseda pracoval nejak imaginárne - neviem ako - na rokovacom poriadku, a viac-menej sa táto rozprava otáča proti podpredsedovi vlády skoro osobnými invektívami, aby ste zasiahli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to čo ste citovali, striktne dodržiavam počas stáleho vedenia Národnej rady. Tu sú faktické poznámky, to nie sú vystúpenia v rámci rokovania Národnej rady pri rozhodovaní o zákonoch. Takže prosím, to, čo ste povedali, neberiem.

Ďalej sa prihlásil pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán poslanec Gaulieder povedal "odpustime si malichernosti", naozaj, nediskutujme zbytočne, diskutujme k veci. Pán poslanec Rea vecne upozornil na chybu, ktorú sne urobili, že sme v tom balíku zaradili aj zákon, ktorý ešte pravdepodobne nebol prerokovaný vo všetkých výboroch.

Dávam procedurálny návrh, aby sme to vyradili z toho balíka. Zrejme sme v tom chvate - chceli sne to mat naraz všetko za sebou - naozaj urobili viac ako bolo treba. A kolegom, ktorí sa dožadujú toho, aby sme dodržiavali rokovací poriadok a všetko, chcem pripomenúť jediné - ešte raz opakujem - predchádzajúca vláda predložila sem šesť alebo sedem

zákonov, to boli vládne návrhy. Vy ste nepodporili hlasovanie, aby sme o nich teraz rokovali. Zákon o investičných spoločnostiach, o cenných papieroch, o cestnej dani - to všetko boli zákony, ktoré vaša vláda predložila, boli prerokované vo výboroch, sú pripravené, tam žiadne problémy nie sú, tam neprekračujeme absolútne nič, tie zákony máme hotové so spoločnými správami. Bolo by nezmyslom, keby sme ich odkladali o mesiac. Zrejme preto boli naliehavé a preto ste ich sem dávali. Ak ste ich nepodporili v hlasovaní, je to vaša vec, máte na to právo.

O týchto zákonoch chceme rokovať, o tých sme v balíku rozhodli. Jediný zákon, ktorý sme povedali, že je naliehavý a kde sme na hranu natiahli rokovací, poriadok, je zákon o organizácii ministerstiev. Ten je predložený do parlamentu z dôvodov, ktoré sme si tu vysvetlili, je potrebné o ňom rokovať. Väčšina rozhodla, že sa rokovať bude, zajtra bude priestor, aby sme si ho prečítali, vo výboroch posúdili, a keď bude treba, môžme tu byť aj v piatok, nič sa nikomu nestane, mažeme tu sedieť a rozhodnúť o tomto zákone, a možno aj o iných dôležitých veciach. Nemyslím si, že by sne porušovali čokoľvek, ale žiadame, aby sa prerokovali veci, ktoré boli pripravené a sú potrebné. Dávam konkrétny návrh, aby zákon, na ktorý upozornil pán Rea, sme vypustili z toho balíka a nerokovali o non na tejto schôdzi, lebo nebol prerokovaný vo výboroch.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Áno, ale musím vás upozorniť, pán poslanec, že sme to v tomto momente schválili.

Prosím, hlási sa pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

nechcem obmedzovať diskusiu, ktorá sa tu rozvinula cez technické poznámky, chcel by som len upozorniť na to, že pokiaľ ide o prvý návrh zákona, ktorý ste dnes zaradili do programu, je to mimoriadnym spôsobom, ale preto, lebo tu vznikla mimoriadna situácia, pretože po uplynutí deviatich mesiacov, čo vláda mala zmocnenie na to, aby upravovala prechod kompetencii, je potrebné tento stav, v ktorom sa nachádzané, čím skôr upraviť.

Pokiaľ ide o zoznam zákonov, to boli zákony, ktoré nám predložil pán predseda Národnej rady s tým, že tieto zákony boli pripravené na prerokovanie na túto schôdzu ešte minulou vládou a my sme sa k tomu vyjadrili. Ako počúvam, jeden z týchto zákonov nebol pripravený, lebo nebol prerokovaný vo výboroch. Samozrejme, v takom prípade je to na vašom rozhodnutí a zrejme bude účelné, aby sa tento zákon vypustil - to znamená zákon týkajúci sa životného prostredia.

Pokiaľ ide o návrh na vymenovanie viceguvernéra, je to návrh, ktorý vláda prerokovala včera. Samozrejme, mohol by som požiadať, aby sme o tom hlasovali až zajtra, keď bude predložený písomný návrh, ale vláda o tom včera rozhodla, bol som poverený, aby som to predložil.

Vzhľadom na to, že administratíva Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorá je ochromená tým, že bývalá vláda si zobrala viacerých predchádzajúcich pracovníkov so sebou, ten návrh nebol ešte dodaný, ale bol som informovaný, že dnes ráno bol skompletizovaný a bol expedovaný na Národnú radu. Takže, pokiaľ chceme diskutovať o najrozličnejších politických aspektoch predkladania návrhov, môžete o tom, samozrejne, diskutovať ďalej, ale nazdávam sa, že ide predovšetkým o vecné riešenia.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže, aj keď je to neobvyklé, že pred niekoľkými minútami sme odhlasovali, že budenie rokovať, o návrhu zákona, na základe procedurálnych návrhov pána poslanca Reu a pána poslanca Ftáčnika a s odobrením podpredsedu vlády dám teda znovu hlasovať o tom, aby sme z tejto schôdze vyradili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač číslo 423, a to z tých dôvodov, že nebol prerokovaný vo všetkých výboroch.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 107 poslancov. Kto je za tento procedurálny návrh? Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Takže, tento vládny návrh zákona budeme prerokovávať na ďalšej riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa vrátil k ďalšiemu návrhu na personálnu zmenu Zboru zástupcov Národnej poisťovne. Keďže ako prvý bod márne návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie pána Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky

Slovenska, navrhujem, aby sme po prerokovaní tohto bodu, ak ho Národná rada odvolá, potom schválili zaradenie tohto ďalšieho bodu. /Šum v sále. / Dobre, takže ideme hlasovať, beriem späť to, čo som povedal.

Ideme hlasovať o tom, či zaradíme návrh na personálnu zmenu, návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska ako ďalší bod na 27. schôdzu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Takže sme schválili aj tento návrh, ktorý nám predložil pán podpredseda vlády.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k prvému bodu rokovania, a to je

Návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Materiál ste dostali ako tlač 448.

Informáciu o prerokovaní návrhu v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady podá pán poslanec Jozef Košnár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

Poslanec J. Košnár;

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a pani,

návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý prijala vláda svojim uznesením číslo 218 z 8. marca 1994, bol pridelený Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady na prerokovanie. Národohospodársky a rozpočtový výbor rokoval o tomto návrhu dvakrát - prvý raz 16. marca za prítomnosti guvernéra Národne] banky Slovenska a viceguvernéra Národnej banky Slovenska pána Tkáča. Neprijal uznesenie k tomuto návrhu, pretože zo 17 členov výboru a z prítomných 14 členov výboru za návrh uznesenia tak, ako bolo formulované, odvolať a odporučiť Národnej rade, hlasovalo 5 členov výboru, proti nehlasoval nikto a hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Na toto rokovanie výboru 16. marca okrem návrhu vlády, ktorý máte všetci k dispozícii, poslanci národohospodárskeho a rozpočtového výboru dostali aj niektoré ďalšie podkladové materiály na rokovanie, predovšetkým stanovisko Bankovej rady Národnej banky Slovenska k predmetnému uzneseniu vlády 218 a k návrhu na odvolanie pána Tkáča z funkcie viceguvernéra. Ktorým sa zaoberala banková rada a rozhodla odtajiť toto uznesenie a dať ho k dispozícii národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, a naviac, k tomuto svojmu stanovisku priložila dva lustračné výpisy z roku 1992, ktoré boli negatívne.

Hlavný dôvod, ktorý viedol národohospodársky a rozpočtový výbor k tomu, že neprijal platné uznesenie, bol predovšetkým v tom, že zdôvodnenie vlády na odvolanie pána Mariána Tkáča v dvoch bodoch - v prvom bode sa odvolávalo na pozitívnu lustráciu, ktorá ovšem nebola doložená a vláda nemala k dispozícii, alebo nepredložila pozitívnu lustráciu. Pán guvernér Národnej banky Slovenska požiadal o vydanie lustračného osvedčenia pre pána Ing. Mariána Tkáča, viceguvernéra Národnej banky Slovenska, 18. marca a pán viceguvernér doručil národohospodárskemu a rozpočtovému výboru svoj návrh, ktorý podal Mestskému súdu resp. Obvodnému súdu v Bratislave I. 21. marca, v ktorom navrhuje vydanie predbežného opatrenia. Z tohoto jeho návrhu dovoľte odcitovať jeho poslednú časť: "Vzhľadom na rozpornosť obsahu troch osvedčení vydaných podľa zákona číslo 451/1991 Zb. v tej istej veci, z čoho sa vyvodzujú osobné dôsledky s veľmi vážnym dopadom na pracovné uplatnenie navrhovateľa, ako aj na nezákonnosti druhého uvádzaného dôvodu na jeho odvolanie z vykonávanej funkcie, navrhuje sa, aby súd vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého by sa príslušné orgány až do vyjadrenia hodnovernosti príslušných osvedčení a ďalších dokumentov zdržali vyvodzovania dôsledkov vyplývajúcich z ich obsahu. "

Z tohoto návrhu na vydanie predbežného opatrenia je zrejmé, že pán Marián Tkáč má ten tretí lustračný výpis, a uvádza tam jeho číslo a dátum vydania 18. marca. Dnes na základe týchto nových skutočností opätovne rokoval národohospodársky a rozpočtový výbor za účasti viceguvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Tkáča, zvážil tieto skutočnosti, tieto okolnosti, pretože v pôvodnom návrhu vlády nie je doložená táto prvá skutočnosť, ten dôvod tam je. Národohospodársky a rozpočtový výbor rokoval o uznesení, ktorým sa odporúčalo prerušiť, prerokúvanie tejto veci a požiadať o stanovisko vládu Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia v národohospodárskom a rozpočtovom výbore opätovne nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov. Zo 17 členov výboru a z prítomných 14 členov výboru za takéto uznesenie hlasovalo 7 poslancov a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Vážený pán predseda, to je informácia o oboch rokovaniach a záveroch rokovania národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Má niekto pripomienky alebo nové návrhy? Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Chamula.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda,

keď predseda vlády Vladimír Mečiar predložil návrh na funkciu viceguvernéra tomuto parlamentu, náš klub ústami pána poslanca Poliaka mu položil otázku, či je overení lustračná bezúhonnosť navrhovaného kandidáta. Predseda vlády vtedy mlčal a neodpovedal. Dnes, resp. v predchádzajúcich dňoch vláda Slovenskej republiky na čele s pánom Mečiarom na základe pozitívneho zistenia ohľadom lustrácie pána viceguvernéra Tkáča podala návrh na odvolanie, ale znovu nedoložila tento návrh žiadnym pozitívnym lustračným osvedčením. Pán Tkáč má v rukách dva negatívne osvedčenia ohľadom lustrácii zo strany Federálneho ministerstva vnútra. Podľa mojej mienky, ak chceme postupovať podľa zákona, môžeme urobiť jedinú jednu vec, aby sme túto vec vrátili tejto vláde Slovenskej republiky. Táto vláda, ak si osvojí návrh predchádzajúcej vlády, musí doložiť iné lustračné osvedčenie ako bolo z federálnej vlády a potom môžeme postupovať ďalej. Neviem si dobre predstaviť, ako sa v tejto chvíli môžeme rozhodnúť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Košnár nás prakticky s tým oboznámil. Pokiaľ som vyrozumel, nám tu spis, ktorý bol predložený a ktorý mal aj pán poslanec Košnár vo výbore, kde vláda zdôvodňuje prečo. Pán poslanec Košnár povedal, koho vypočuli resp. s kým konzultovali s tým, že na základe toho pán podpredseda rozpočtového výboru na požiadal, keďže boli pochybnosti o lustrácii, aby som požiadal guvernéra banky o výpis z lustrácie. Požiadal som guvernéra banky, aby on požiadal príslušný orgán, ktorý toto osvedčenie vydáva. Tento príslušný orgán toto osvedčenie vydal pánu viceguvernérovi. Pána viceguvernéra si pozval výbor a výsledkom toto je to, čo predniesol pán poslanec Košnár, kde došlo k oboznámeniu, že je tu nový pozitívny lustračný výpis. / Šum v sále. /

Pán poslanec, prosím, keby ste sa k tomu vyjadrili. Poslanec F. Mikloško:

ja som to v tom zmysle nepochopil, že už bolo dodané pozitívne lustračné osvedčenie. V tom prípade môj návrh, ktorým to chcem vrátiť vláde Slovenskej republiky, aby ho predložila, beriem spať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Chamula, potom pán poslanec Tahy.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som z poverenia klubov Slovenskej Národnej strany a HZDS prečítal nasledovné vyhlásenie k tejto kauze:

V jednom z Pressklubov bývalý premiér vlády Slovenskej republiky pán Mečiar povedal, že v Slovenskej republike je 235 občanov, ktorí boli lustrovaní federálnymi orgánmi a majú vystavené falošné lustračné dokumenty. Vtedy Národná rada, jej inštitúcie, prešli ponad toto mlčaním. Pri bližšom preverovaní sne zistili, že 235 bolo vyslovené na rokovaní vlády, kde túto informáciu podal pán Mitro, riaditeľ Slovenskej informačnej služby spolu s pracovníkom tejto služby. Samozrejme, išlo o potvrdenia, ktoré boli falošné v čase, keď boli vydávané. Ďalej sme mali k dispozícii informácie o tom, že nie všetky osoby, ktoré sú na úradných miestach, majú riadne vykonanú lustráciu.

Pán Marián Tkáč sa preukázal riadnym lustračným osvedčením, dokonca dvojnásobne s tým, že nebol spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti. Na základe upozornenia poslanca KDH vtedajší predseda vlády vyžiadal stanovisko od riaditeľa SIS, ktorý potvrdil, že pán Marián Tkáč bol agentom ŠtB pod známkou KRAJAN, že pán Marián Tkáč zväzok k spolupráci riadne podpísal.

Čiže, z jeho strany jeho konanie má dva rozmery. Jeden je právny a politický, to znamená, že do funkcie viceguvernéra bol poverený človek, ktorý bol agentom ŠtB. A politicky to znamená nielen to, že bol predsedom ZO KSS na Ministerstve financií Slovenskej republiky, ale spolupracoval s ŠtB v oblasti oznamovania údajov na vedúce osobnosti na Ministerstve financií Slovenskej republiky, ale má aj morálny rozmer. Pán viceguvernér Marián Tkáč vedome oklamal predsedu vlády Slovenskej republiky a cez predsedu vlády klamal i verejnosť, o svojom záväzku musel predsa vedieť. Nemal právo popierať, že neexistuje, keď išlo o záväzok vedomej spolupráce. Hľadať právne klučky ako spochybniť, kto odporučil, kto neodporučil jeho odvolanie, je dnes zbytočné.

Banková rada Národnej banky. Slovenska je orgánom povereným, nie sú to riadne zvolení členovia. Žiadosť o odklad cez súd je nepríslušným opatrením práve vzhľadom na to, že pán Marián Tkáč zapieral až do doby, kým nebol usvedčený o skutočnosti svedčiacej o spolupráci s ŠtB. Človek s takýmto morálnym defektom nemá právo byť viceguvernérom Národnej banky Slovenska.

Je podivuhodné, že na koaličných rozhovoroch bývalý predseda vlády Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar o všetkom informoval podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Černáka, a požiadal ho o spoluprácu a pomoc, aby sa táto chyba odstránila, pretože pán Tkáč bol navrhovaný do svojej funkcie práve Ľudovítom Černákom, svojim švagrom. Je poľutovaniahodné, že pán Černák na týchto rozhovoroch či mimo nich trval na tom, že predseda vlády nesmie s týmito skutočnosťami vyjsť, a keby s nimi vyšiel, že by to ohrozilo koalíciu vôbec. Čiže namiesto zásadného postoja podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pán Černák sa znížil k ochrane svojho švagra a vydieral a hrozil rozkladom koalície vtedy, ak by sa parlament dozvedel pravdu. Myslím, že toto je defekt, ktorý by mal viest k tomu, aby aj pán Černák ako spoluzodpovedný za zatajovanie týchto skutočností pred Národnou radou Slovenskej republiky niesol zodpovednosť a okamžite odstúpil, alebo bol odvolaný zo svojej funkcie. Uprednostňovanie rodinných záujmov a vzťahov, ich nadraďovanie nad verejný záujem je pri výkone funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky neprípustné.

Podľa informácie z dôverychodných prameňov nemožno vylúčiť ani to, že v evidencii osôb, ktoré istou formou spolupracovali s ŠtB, sa môže nachádzať aj sám Ľudovít Černák. Ale to je už vec pre iné orgány parlamentu, ktoré by mali dať na to jasnú odpoveď. Nechcene a nemienime používať lustrácie ako prostriedok politického boja, ale nemôže byť zverená ochrana a dohľad nad peniazmi občanov osobám morálne

závadným, neschopným sebareflexie, sebakritiky a schopným svoju činnosť, a minulosť zakrývať.

Preto klub poslancov SNS a klub poslancov HZDS vyslovujú pánu Tkáčovi v jeho funkcii nedôveru a musia hlasovať za jeho okamžité odvolanie z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ak zoberieme do úvahy preukázané skutočnosti okolo zmenky 4, 2 milióna amerických dolárov, pochybnosti, ktoré vznikali okolo tisíckorunáčkovej aféry a možnej spoluúčasti pána Mariána Tkáča, treba jednoznačne povedať, že naše stanovisko nemôže byť iné.

Ešte osobne dovetok: Niekto nás a takisto aj SNS a HZDS môže obviniť resp. povedať, že sme hlasovali za pána Mariána Tkáča. Nuž ja za seba poviem toľko, že v tom momente a v tej situácii by som nebol povedal, o aké závažné skutočnosti ide, ktoré súvisia s jeho osobou. A nakoniec si myslím, že žijeme v dobe kryštalizácie a denno-denne sa vynárajú nové argumenty. A takisto by som nebol povedal, že raz tu vznikne koalícia komunistov a KDH. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa pán poslanec Gaulieder s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Tahy a potom pán poslanec Móri.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v náväznosti na predložený návrh vlády, tlač číslo 448, na odvolanie pána Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska je v poslednom čase v masmédiách

venovaného pomerne veľa priestoru. Jedným z dôvodov na odvolanie z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska je vyjadrenie bankovej rady o nízkej profesionálnej vybavenosti v súvislosti so zmenkovou operáciou na 4, 2 milióny amerických dolárov, keď pán Marián Tkáč podpísal garanciu istému emigrantovi, ktorému finančné krytie údajne poskytovala istá indiánska banka. Aktivity tejto banky, ktorá pôsobí v rámci indiánskej rezervácie, nepodliehajú prísnym pravidlám dohľadu amerického federálneho systému, čiže nemožno ju posudzovať kritériami vzťahujúcimi sa na seriózne peňažné ústavy v Spojených štátoch.

Fakticky možno konštatovať, že takáto banka v skutočnosti neexistuje, resp. len vo vnútri rezervácie. Len vďaka obozretnosti a vysoko kvalifikovaným postupov vedenia Tatrabanky a. s. Bratislava nebola uskutočnená úhrada v sume 4, 2 miliónov dolárov po predložení podpísanej garancie viceguvernérov Národnej banky Slovenska. Tým bolo vlastne zabránené podvodu a škoda v uvedenej výške 4, 2 miliónov dolárov. Je namieste otázka, prečo viceguvernér pred podpísaním garancie nevyužil obvyklé postupy jednotlivých útvarov Národnej banky Slovenska. Na druhej strane v prípade takto vysoko rizikového obchodu je ťažko obhajovať argument, ktorý viceguvernér pán Tkáč v masmédiách uviedol, že v konečnom dôsledku k žiadnej škode nedošlo.

Zároveň si dovolím položiť otázku podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánu Černákovi - bohužiaľ, tu nesedí -, či skutočne to bol on, ktorý uvedeného emigrantapodnikateľa k pánu Tkáčovi priviedol s tým, že je potrebné nutne vykonať túto operáciu. Pán Tkáč údajne túto skutočnosť pred dvomi členmi bývalej vlády potvrdil. Pán Tkáč uviedol túto skutočnosť pred premiérou a pred jedným členom vlády, pred ministrom vnútra. A tu už záverom nemožno opomenúť prípadné porušenia interných predpisov Národnej banky Slovenska, podľa ktorých sa uvedené operácie uskutočňujú.

V danom prípade navrhujem, aby hlasovanie bolo uskutočnené tajne.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Weiss, potom pán poslanec Tahy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

všetci si pamätáme ako zápalisto pán expremiér Mečiar navrhoval pána Tkáča za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Už vtedy na rokovaní Národnej rady odzneli vážne vyargumentované výhrady voči odbornej spôsobilosti pána Tkáča, ale aj pochybnosti o tom, či s jeho lustračným osvedčením je všetko v poriadku. Klub poslancov Strany demokratické lavice vtedy nepodporil návrh na menovanie pána Tkáča za viceguvernéra. Vychádzali sme nie z pochybností o jeho lustračnom osvedčení, ale z analýzy jeho dovtedajšej činnosti v Národnej banke Slovenskej republiky. Mám teraz dojem, že chybný odhad odborného, ale možno aj politického profilu pána Tkáča, a chybný návrh na jeho menovanie za viceguvernéra sa teraz účelovo niekto pokúša spolitizovať.

Naše stanovisko nie je dané touto aférou, naše stanovisko vyplýva z tých výhrad, ktoré sne mali už vtedy a ktoré sa, bohužiaľ, a] potvrdili. Myslím si, že netreba tu robiť ďalší škandál, ďalšiu aféru, treba vecne zhodnotiť predovšetkým odborné pôsobenie pána Tkáča v Národnej banke, aké má medzinárodné renomé v bankových kruhoch, akej dôvere a autorite sa teší v Národnej banke Slovenska, a na základe

toho sa rozhodnúť. Klub Strany demokratickej ľavice bude svoje stanovisko formovať na základe týchto kritérií.

Ešte poznámočku ku koalícii bývalých komunistov a KDH: Páni, veď sme tu mali koalíciu bývalých komunistov, ktorí sú v HZDS, s bývalými komunistami, ktorí sú v Slovenskej národnej strane, a nikomu to nevadilo. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tahy, potom pán poslanec Móri, potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec M. Tahy;

Vážená Národná rada,

netrúfam si dopredu hovoriť súdy na kohokoľvek, či je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky alebo je iným činiteľom. Myslím si, že najmä my, poslanci Národnej rady, by sme veľmi mali zvažovať naše vyjadrenia, ktoré sa týkajú súdov našich kolegov. To, čo tu odznelo od pána poslanca Chamulu aj smerom na pána poslanca Černáka, myslím si, že je trestuhodné, pokiaľ takéto veci nie sú stopercentne alebo tisícpercentne overené.

A teraz by som chcel ešte k pánu Mariánovi Tkáčovi: Náš názor v KDH je podobný ako tu povedal pán Weiss. Hlavný problém, ktorým sa budeme riadiť, je otázka odbornosti. Tento problém je vemi závažný, pretože návrh, čo dal pán Marián Tkáč v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, že dáva na súd rozhodnutie o jeho pozitívnej lustrácii a dovtedy navrhuje, aby mohol mať neplatenú dovolenku, to je možno korektný návrh, pokiaľ by tu ešte nebol ten ďalší, odborný moment. K tomuto odbornému momentu chcem povedať len toľko, že z rady Národnej banky Slovenska aj z úst guvernéra Národnej

banky Slovenska neodznelo jednoznačné vyjadrenie, že ten omyl, ktorý sa stal pánu Mariánovi Tkáčovi vo veci príslušnej zmenky, by bol natoľko rozhodujúci, že by hrozil poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a prípadne polohu Národnej banky. Ovšem z tohoto hľadiska by bývalo zaujímavé stanovisko aj terajšej vlády a terajšieho ministra financií, preto bol návrh z nasej strany v národohospodárskom výbore takto formulovaný.

Chcem ešte povedať, jednu skutočnosť, ktorá tu neodznela. Na prvom rokovaní národohospodárskeho a rozpočtového výboru pán Marián Tkáč prehlásil, že má k dispozícii len tie dve lustračné osvedčenia, ktoré boli vyžiadané ešte federálnymi orgánmi, a nemá pozitívne, ale ak by dostal pozitívne, celú vec predloží súdu na rozhodnutie. Myslím si, že každému občanovi tejto republiky máme dať možnosť, aby súd tieto veci rozhodol.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

v prvom rade by som chcel povedať, že mi tu chýba duch pokoja, nehnevajte sa na mňa, aj úsmevu, skôr tu vidím moc napätia a istej mrzutosti. Chcem sa len spýtať, v koho volebnom programe bol návrh na zrušenie lustračného zákona, ktorá vláda nedodržiavala lustračný zákon, ktorá vláda podala návrh zákona o zrušení lustračného zákona a potom, kto vlastne hlasoval za to, aby tento lustračný zákon bol zrušený? Je veľmi ľahké si tento výpis z počítača vybrať. A aj touto cestou ďakujem svojmu priateľovi, vtedy spoločnému spravodajcovi, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Prokeš.

Poslanec I. Ľupták:

To, čo nám chýbalo, ten úsmev, myslím, že po vystúpení pána poslanca Móriho sa už všetci smejeme. To je jedna vec. Zatiaľ by som chcel povedať, že áno, bol tu návrh na zrušenie lustračného zákona, ale pokiaľ nebol zrušený, tak lustračný zákon platí a podľa neho by sne sa mali držať. Bol som jeden z tých, ktorý bol proti zrušeniu lustračného zákona, a trvám na tom aj ďalej, aby lustračný zákon platil. A tu chcem upozorniť na ďalší moment: áno, predchádzajúca vláda podala návrh na pána Tkáča za viceguvernéra, ale na základe vtedy platného lustračného osvedčenia, ktorý vydala tak dôveryhodná Federálna bezpečnostná informačná služba. Takže, prečo sa teraz zrazu čudujeme, že vláda postupovala tak, ako postupovala. Však mala papier o tom, že pán Tkáč nikdy nespolupracoval s ŠtB, ale po čase sa objavili nové skutočnosti a tie, myslím si, musíme brať do úvahy.

A ešte jednu takú malú poznámku: Je možno pravdou, že zopár komunistov v predchádzajúcej vláde z HZDS pracovalo s pár komunistami v SNS, ale pán Chamula sa čudoval tomu, že komplet komunisti spolupracujú s komplet KDH.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlásil sa pán Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážené dámy, páni,

od začiatku som vystupoval proti lustračnému zákonu, ale čudujem sa, že teraz proti nemu vystupujú hlavní lustrátori z KDH.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Chamula, potom pán poslanec Tahy.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

veľmi ma mrzel záver, ktorý povedal súdruh Weiss. A prečo? To preto, lebo som si plne vedomý toho, že bývalý komunisti v HZDS a SNS sa niekoľkokrát otvorene dištancovali od zločineckej politiky komunistickej strany, čo SDĽ doteraz neurobila.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tahy berie späť faktickú poznámku. Pani poslankyňa Keltošová, potom pán poslanec Zeman.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

nebudem hovoriť ani o komunistickej strane, v ktorej som nebola, ani o lustračnom zákone, pretože som bola trikrát lustrovaná, chcem vrátiť vašu pozornosť naspäť k téme. Preto dávam, pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku návrh na ukončenie rozpravy a ďalší návrh, aby sme rokovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Gauliedera o tajnom hlasovaní.

Ďakujem. Predseda MR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman berie faktickú poznámku späť. Ešte pán poslanec Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec M. Ftáčnik:

Ešte si dovolím jednu krátku faktickú otázku, to nebude faktická poznámka. V národohospodárskom a rozpočtovom výbore nikto nevysvetlil nasledovnú skutočnosť: 10. marca vláda predložila návrh, o ktorom teraz rozhodujeme. A jeden z dôvodov, ktorý predložila, o ktorom tu široko diskutujeme, bolo pozitívne osvedčenie na pána Mariána Tkáča. Odkiaľ to vláda vedela, keď guvernér Národnej banky dostal to osvedčenie 18. marca? Môže na to niekto odpovedať? /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel:

Vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som ten problém znova vrátiť do vecnej roviny. Vždy sa hovorí, keď sa skúma nejaký problém, v čí prospech by smeroval profit z toho. Keď si zoberieme problém so zmenkou 4, 2 milióna v období, keď sa táto operácia uskutočňovala, tak sa hovorilo o 30 - percentnej devalvácii našej meny. Vážení, tak, si povedzme, kto by profitoval, keď by bola táto záležitosť prešla?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Polačko sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

naše stanovisko k danej kauze lustrácii bolo vždy jednoznačné a ja som to koniec - koncov vyjadril už pri programovom vyhlásení vlády 14. a 15. júla. Dovolím si zacitovať odpoveď bývalého predsedu vlády. "Musím sa zastaviť ešte pri jednej veci, za ktorú ste kritizovali túto vládu, to sú otázky lustrácii. Nechápem, prečo o tomto probléme hovorí práve kresťanský demokrat. Pre mňa minulosť je otázkou morálky, zmierenia, skončenie rozporov a rozbrojov. Nechápem, prečo to podsúvate ako politický problém novej vláde. Máme pokračovať v tom, čo ste robili vy, že boli dve kritériá: jedni boli dobrí komunisti a dobrí eštébáci, tí boli u vás, a druhí boli zlí, tí boli vo všetkých ostatných stranách?" Tu bol veľký potlesk. "Ak hovoríme o tom, že treba zastaviť tento proces, tak len preto, že je to proces nedemokratický,

právne nesprávny. Nemôžeme budovať právny štát na tom, že budeme vychádzať z prezumpcie viny a nebudeme budovať právny štát, na tom, že budeme prisudzovať kolektívnu vinu. Nebudeme rozlišovať ľudí podľa kritérií, ktoré nie sú právom uznané a akceptované. Preto dovoľte, aby sme v tejto etape už nepokračovali. " To sú slová bývalého predsedu vlády.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Gaulieder a potom pán poslanec Zeman - s faktickými poznámkami.

Poslanec F. Gaulieder;

Pán predseda, sťahujem svoj pôvodný návrh na tajné hlasovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Zeman sa hlásil. Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

osvedčujem, že som bol a aj naďalej som za zrušenie lustračného zákona. Mám na to viacero dôvodov, medzi iným aj ten, ktorý bol už dnes tu, v Národnej rade spomenutý, že našlo sa 240 či koľko negatívnych, falošných osvedčení. Môj predpoklad je taký, že kľudne sa môže nájsť niekoľko stovák pozitívnych osvedčení, znova falošných.

Po druhé - lustračný zákon je naozaj zlý zákon, ale aj zlý zákon je zákon a pokiaľ bude platiť, prihováram sa, aby platil, aby sne ho dodržiavali.

Dnes som bol v národohospodárskom a rozpočtovom výbore ako väčšina našich členov, a tam sme túto otázku prerokovávali. Osobne som naozaj nebol rozhodnutý ako budem hlasovať. Očakával som, že pri tejto kauze bude prítomná dnes neprítomná vláda, aspoň minister financií, a očakával som, že tu bude prítomný aj guvernér Národnej banky Slovenska - je neprítomný, nakoľko som chcel práve tým dvom pánom položiť viacero otázok, najmä čo sa týka kauzy 4, 2 milióna dolárov. Na tieto otázky, či skôr túto otázku, mi pán viceguvernér na prvom zasadnutí nášho výboru - otázku som formuloval tak, kto ho zo slovenských občanov kontaktoval s tými Indiánmi - odpovedal, na mená si nepamätá. Dovolím si tvrdiť, že človek, ktorý si tak dôležité mená nepamätá, by nemal byť viceguvernérom Národnej banky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Zoričák sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec A. Zoričák:

Chcel by som sa spýtať, či náhodou nevieme, kde je pán Černák, totiž vo všetkých spomenutých faktoch, ktoré tu boli vyslovené, sa veľa nitiek viaže k tejto osobe ako k podpredsedovi parlamentu. Mám tu jeden krátky list, ktorý by som za jeho prítomnosti prečítal. Zatiaľ ďakujem pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss;

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

je dobrým zvykom v Národnej rade o dôležitých personálnych otázkach hlasovať tajne, aj pri menovaniach, aj pri odvolávaniach dôležitých funkcionárov. Som toho názoru, že tento postup je vhodné uplatniť, aj v tomto prípade, nie špecificky kvôli tomu prípadu, ale preto, že sa tento postup uplatňuje obvykle. Preto dávam návrh, aby sme o návrhu na odvolanie pána viceguvernéra Tkáča hlasovali tajne.

Predseda HR SR I. Gašparovič;

Ďakujem, takže je to ďalší procedurálny návrh.

Páni poslanci, pani poslankyne, podľa § 7 ods. 2 zákona číslo 566/1990 Zb. o Národnej banke Slovenska guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky po schválení Národnou radou Slovenskej republiky. Hlasovanie je verejné, ale keďže pán podpredseda Weiss dal procedurálny návrh, aby sme hlasovali tajne, pristúpime k tomuto hlasovaniu.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za to, aby hlasovanie o návrhu na odvolanie pána viceguvernéra Tkáča bolo tajné?

Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že procedurálny návrh pána podpredsedu sme neschválili.

Vážení páni poslanci a pani poslankyne, dán hlasovať o návrhu na schválenie uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorýsi podáva návrh na odvolanie pána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za tento návrh na potvrdenie návrhu vlády Slovenskej republiky na odvolanie viceguvernéra pána Tkáča z tejto funkcie? Inak o tom, či bude odvolaný alebo nie, rozhodne prezident Slovenskej republiky. Vláda dáva návrh, my tento návrh odobríme alebo neodobrime a prezident republiky by ho mal potom odvolať. Takže, hlasujeme o tomto návrhu vlády na odvolanie viceguvernéra Národnej banky pána Tkáča. Kto je za?

Pardon. Budenie sa ešte raz prezentovať.

Prezentovalo sa 126 poslancov.

Kto je za návrh vlády?

Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. /Potlesk. /

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško, potom pán podpredseda Černák.

Poslanec F. Mikloško:

V prvom rade dovoľte vyjadriť moje hlboké poľutovanie nad potleskom, ktorý tu práve zaznel. Veci personálne sú veci vecné a... Ale po skončení tohto bodu navrhujem za klub KDH prestávku, najlepšie obedňajšiu. Ak to nebude obedňajšia prestávka, tak aspoň 15 minút.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán Mikloško navrhuje obednajšiu prestávku, takže nie je potrebný návrh ďalšieho klubu. Keďže je 11. 45 hodín, môže byt do 13. 45 alebo do 14. 00 hodiny, ale predtým chcel vystúpi t pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

formou faktickej pripomienky chcem mať krátke vecné vystúpenie. Pozeral som priebeh tohto bodu v televízii vo svojej kancelárii. Ja, ani Národnodemokratický klub sme sa na ton nezúčastnili, pretože je tam príbuzenská väzba, aby sne neovplyvňovali priebeh. Dovolím si zareagovať, na tri pripomienky, ktoré tu boli vznesené.

Otázka toho, ako som sa zachoval pri koaličných rozhovoroch, keď pán Mečiar mi oznámil tieto skutočnosti. Možno, že je to náhoda, že mi to oznamoval tesne pred dôležitým zasadnutím ústrednej rady v Martine tónom, ktorý bol jednoznačný - buď budete poslúchať, alebo to spustím.

Dámy a páni, pri tomto rozhovore boli prítomní: Černák, Uhrík, Miškovský a Prokeš, za HZDS tam boli Gašparovič, Keltošová, Laluha a Mečiar. Po skončení, Keď pán Mečiar povedal čo B tým ďalej, som odpovedal: Postupujte, konajte v duchu zákona. Ja som toto zverejnil a dokonca mám pocit, že aj pán Mečiar - nechám to vyhľadať - sa v tomto duchu vyjadril, že keď toto naniesol, Černákova odpoveď bola: Konajte v duchu zákona. Prosím tu prítomných členov HZDS, ktorí tam boli, aby tieto slová buď vyvrátili alebo potvrdili. Moja odpoveď bola jednoznačná: Konajte v duchu zákona.

Na otázku pána Gauliedera jednoznačne odpovedám, nikdy som žiadnych Indiánov za Tkáčom neposlal, nepoznám ich, a v prípade, že by sa ukázalo, že mám v tom nejakú angažovanosť, okamžite odstúpim a odídem z politiky.

Dámy a páni, dokedy chcete postupovať takýmto štýlom ako postupujete: jednoducho výstrel, ja ťa oplujem a čistiť sa budeš sám? Malo by to v slovenskej politike prestať. Preto sa snažím postupovať vyslovene vecne a prehlasujem verejné prehlásenie, ktoré som urobil. Koľko bolo reči medzi poslancami, aké dala moja manželka daňové priznanie a čo sprivatizovala. A keď som vyhlásil: Dokážte, ak dokážete, odídem z politiky, zrazu ako kameň, keď padne do vody. Môžu podobné vyhlásenia, ako som urobil ja, urobiť tu prítomní páni, počínajúc najvyšším a ešte ďalšími pätnástimi poslancami, ktorí sedia v zadných laviciach? Máme sa znižovať k takýmto útokom?

Dámy a páni, nikdy som nenavrhoval pána Tkáča do funkcie, nebol predmetom koaličných rozhovorov a nerokoval o ňom žiadny orgán Slovenskej národnej strany. Bol navrhnutý vládou Slovenské] republiky. Pri hlasovaní vo vláde SOB sa zdržal.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda, máte 30 sekúnd. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Bol poverený vládou ešte dakedy v septembri, aby pripravil Národnú banku.

No a posledné, úplne smiešne, čo tu povedal pán poslanec Chamula. Verejne ťa vyzývam, pán predseda, aby si presne takým istým štýlom, ako si urobil pri pánu Tkáčovi, požiadal pána Mitra o môj lustračný záznam, a prosím o jeho zverejnenie, aby bol vyvesený na všetkých dverách v parlamente. Dúfam, Igor, že budeš mať aspoň toľko cti, že sa mi potom ospravedlníš.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán podpredseda Černák, ja som tú otázku položil

aj schválne preto, aby ste vyvrátili všetky domnienky, ktoré

sa hovoria. A ak to beriete inak, tak sa vám dopredu ospravedlňujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

áno, Ľudo, tvrdím, že sa ospravedlním nielen ja, ale v mene všetkých, v ktorých mene som čítal to, čo som prečítal. Ale chcem povedať toľko, že existuje jedna veľká Kniha rekordov. Bolo by treba navrhnúť, aby sa tam zaviedla kolónka "podpisovanie koaličných zmlúv", pretože 19. 10. bola podpísaná jedna s jednou koalíciou a 21. 3. 1994 druhá, s druhou koalíciou.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Je skutočne podnetný návrh, ktorý dal pán kolega Chamula, ale odporúčam, aby sme s tým chvíľu počkali, ja presadzujem kooperatívny typ politiky, a preto si myslím, že ešte do konca svojej politickej éry podpíšem strašne veľa koaličných dohôd. Určite to bude rekord. Nie som za mocenský a silový systém politiky.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Páni poslanci, pani poslankyne, prestávka je do 14. 00 hodiny.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budenie pokračovať v rokovaní dnešnej schôdze.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

vo štvrtok minulý týždeň sne prerušili prerokúvanie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky s tým, že v ňom budeme pokračovať posledný deň rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu predložil k tomuto bodu správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1993, ktorú máte rozdanú.

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:

Vážený predsedajúci,

je tu už dobrým zvykom, a myslím, že mali by sme naň nadviazať - vzhľadom na to, že sme túto správu dostali až dnes ráno, treba ju preštudovať, aby sme vedeli k nej zaujať kvalifikované stanovisko, navrhujem, aby tento bod bol odložený na zajtra ako prvý bod rokovania našej schôdze.

Podpredseda NS SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to procedurálny návrh, dám o ňom hlasovať bez rozpravy.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať, ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hrnku, aby v záujme získania času na dôkladné preštudovanie správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú predložil jeho predseda pán Vanko, sne tento bod rokovania preložili na zajtra ako prvý bod rokovania. Vzhľadom na zasadania výborov k niektorým zákonom, ktoré boli predložené, by sme zajtra začali o 9. 30 hodine. Výbory začínajú o 8. 00 hodine.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hrnko?

Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že procedurálny návrh pán poslanca Hrnku sme schválili.

Ďalším bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 429 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 429a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát. Minister obrany odletel do Izraela, takže z poverenia vlády bude návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni predkladať minister zdravotníctva pán Tibor Šagát. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Vážený pán predseda, dámy a páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky na základe nového prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni rozhodla odporučiť uvedený návrh na konečné prerokovanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky však súčasne navrhuje, aby bolo doplnené ustanovenie § 5 ods. l predkladaného materiálu o nové písmená d/ až f/ s týmto znením:

"d/ manželky /manželov/ a nezaopatrené deti vojakov z povolania a občianskych zamestnancov,

e/ osoby, ktoré sa v dôsledku vojnovej činnosti, alebo v dôsledku použitia bojového prostriedku stali úplne alebo čiastočne invalidnými,

f/ osoby, ktoré sa stali invalidnými, alebo čiastočne invalidnými v priamej súvislosti s výkonom vojenskej činnej služby. "

Tento návrh sa opiera o závery prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho zmyslom je doplnenie okruhu tzv. neodmietnuteľných poistencov Vojenskej zdravotnej poisťovne o osoby, u ktorých sa javí ako vhodné zaistiť sprostredkovanie zdravotníckej starostlivosti vo vojenských zdravotníckych zariadeniach.

Záverom: vláda Slovenskej republiky zastáva názor, že prijatie zákona o Vojenskej zdravotnej poisťovni je nutné z týchto hlavných dôvodov:

1. vytvorenie stabilného zdroja financovania vojenského zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti predovšetkým o príslušníkov Armády Slovenskej republiky,

2. vytvorenie organizačných predpokladov pre sledovanie a vyhodnocovanie zdravotného stavu príslušníkov armády,

3. vytvorenie organizačných predpokladov pre sledovanie a vyhodnocovanie výdavkov za vojenské zdravotníctvo a zdravotnícku starostlivosť v armáde, ktoré sa podlá metodiky OSN vykazujú ako vojenské výdavky,

4. garancia kvalitnej zdravotníckej starostlivosti o príslušníkov armády a ďalšie osoby.

Dámy a páni poslanci, prosím o schválenie predloženého návrhu s uvedenými zmenami.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Jakubíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vojenskej zdravotnej poisťovni, tlač číslo 429, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 781 z 28. februára 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 7. marca 1994. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona o Vojenskej zdravotnej poisťovni pridelený, ho prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili uvedený návrh zákona schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ako sú uvedené v spoločnej správe.

K pripomienke pod bodom 1 - túto odporúčam schváliť.

K bodom 2 a 3 nám pripravené pozmeňovacie a komplexnejšie znenie, ktoré korešponduje i s návrhom, ktorý predložil pán minister Šagát.

Body 4 a 5 budem od porúčať schváliť. Bod 6 je duplicitný s bodom 5.

Body 7 a 8 - predložím nové znenie, ktoré v podstate zahŕňa pripomienky uvedené pod bodmi 7 a 8.

Bod 9 nebudem odporúčať schváliť.

Body 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19 budem odporúčať schváliť s upozornením, že v bode 17 došlo pri opisovaní spoločnej správy k malej administratívnej chybe. Navrhovaný text odseku 3, ktorý končí slovami v poslednom riadku "vykonať podnikateľskú činnosť ", si treba doplniť označenie na odkaz pod čiarou a text odkazu pod čiarou je "§ 75 Zákonníka práce".

Body 20 a 21 nebudem odporúčať schváliť, lebo považujem za najvhodnejšie znenie, ktoré je uvedené v bode 22, ktoré budem odporúčať schváliť.

Toľko, pokiaľ ide o spoločnú správu. Samozrejme, podlá výsledku hlasovania budem potom odporúčať schválenie zákona ako celku. Súčasne by som chcel požiadať o vystúpenie ako prvého v rozprave so spresnením návrhov, ktoré som už predložil.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem vám, pán poslanec. Keďže nemám žiadne písomné prihlášky do diskusie, hneď vám udeľujem slovo a otváram rozpravu.

Poslanec P. Jakubík:

Môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý čiastočne korešponduje a rieši text, ktorý je uvedený v bodoch 2 a 3 spoločnej správy, predkladám v takomto znení: k $ 5 odsek l doplniť písmená d/, e/, f/ a g/. Písmeno d/ s textom "účastníkov národného boja za oslobodenie". Písmeno e/ "osoby, ktoré ukončili činnú službu zo zdravotných dôvodov, ak poškodenie zdravia vzniklo v priamej súvislosti s výkonom činnej služby". Písmeno f/ "osoby, ktoré v súvislosti s vojnovou činnosťou alebo v súvislosti s pôsobením bojového prostriedku sa stali úplne alebo čiastočne invalidnými". Písmeno g/ "manželov /manželky/ a nezaopatrené deti osôb uvedených v písmenách a/ až c/ a v § 4 odsek l, okrem vojakov základnej a náhradnej služby".

Môj druhý pozmeňovaní návrh, ktorý korešponduje s textami uvedenými v bodoch 7 a 8 spoločnej správy, sa dotýka S 9 odseku 1. Slová "trvá tri roky" navrhujem nahradiť slovami "je štvorročné".

Tretí pozmeňovaní návrh k § 22 odsek 2: slová "na návrh Zboru zástupcov" nahradiť slovami "po schválení v Zbore zástupcov". Obdobne ďalší pozmeňovací návrh týkajúci sa § 23 odseku 2: slová "na návrh správnej rady" nahradiť slovami "po schválení v správnej rade". Obidve tieto textácie odsekov 2 v § 22 i v § 23 riešia problematiku menovania do funkcií ministrom na návrh buď Zboru zástupcov alebo správnej rady. V analógii s Národnou poisťovňou a poisťovňou polície by títo mali byť schválení v zbore zástupcov a výkon menovania je už potom len praktickým výkonom a nie schvaľovacím procesom. Týka sa jednak § 22 i § 23.

To je všetko. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto sa nehlási do rozpravy, preto môžem vyhlásiť rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce sa pán minister vyjadriť k tomu, čo povedal pán poslanec Jakubík?

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nie. Záverečné slovo tiež nie je potrebné, preto prosím pána spoločného spravodajcu pána poslanca Jakubíka, aby začal uvádzať hlasovanie v zmysle spoločnej správy a v zmysle návrhov, ktoré sám predložil.

Poslanec P. Jakubík;

Zoberieme ako prvú spoločnú správu a pripomienky a pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Odporúčam, aby sme an blok odhlasovali nasledovné body spoločnej správy: bod l, bod 4, bod 5, bod 10, bod 11, bod 12, bod 13, bod 14, bod 15, bod 16, bod 17 s doplnením tou poznámkou pod čiarou "v znení § 75 Zákonníka práce", bod 18, bod 19 a bod 22. Odporúčam hlasovať o týchto bodoch an blok a všetky odporúčam prijatí.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať k hlasovaniu o prvej skupine pozmeňovacích návrhov. Prezentovalo sa iba 60 poslancov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozprava k vládnemu návrhu zákona o Vojenskej poisťovni skončila, prikročíme k hlasovaniu. Prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti.

Prezentujeme sa ešte raz, kolegyne, kolegovia.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré vymenoval pán spoločný spravodajca a ktoré odporúča an blok prijať. Ide o body l, 4, 5, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 22. Kto je za schválenie týchto bodov? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že body menované pánom spoločným spravodajcom sne an blok schválili.

Poslanec P. Jakubík:

Prijatím bodu 5 spoločnej správy sme vylúčili a nie je potrebné hlasovať o bode 6, lebo ide o totožné znenie. Rovnako je tonu pri bode 22. Prijatím bodu 22 spoločnej správy sme vylúčili z hlasovania body 20 a 21. Zostáva nám teda hlasovať o bodoch 2 a 3, ku ktorým som predložil pozmeňovací návrh, to znamená tieto neodporúčam prijať, ďalej o bodoch 7 a 8, ku ktorým som takisto predložil pozmeňovací návrh a rovnako ich neodporúčam prijať, o bode 9, ktorý taktiež neodporúčam prijali. Odporúčam o týchto bodoch hlasovať an blok a neodporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda budeme hlasovať o bodoch 2, 3, 7, 8 a 9 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za schválenie bodov 2, 3, 7, e a 9 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tieto body schváliť?

Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že body 2, 3, 7, 8 a 9 spoločnej správy Národná rada neschválila.

Poslanec P. Jakubík;

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy uvedené v spoločnej správe. Predkladám na hlasovanie pozmeňovacie

návrhy, ktoré som predložil vo svojom vystúpení.

Prvý pozmeňovací návrh, ktorý textovo korešponduje s bodmi 2 a 3 spoločnej správy, sa týka § 5 ods. l - doplniť písmená d/, e/, f/ a g/. Zopakujem textáciu. Písmeno d/ "účastníkov národného boja za oslobodenie". Písmeno e/ "osoby, ktoré ukončili činnú službu zo zdravotných dôvodov, ak poškodenie zdravia vzniklo v priamej súvislosti s výkonom činnej služby". Písmeno f/ "osoby, ktoré v súvislosti s vojnovou činnosťou alebo v súvislosti s pôsobením bojového prostriedku sa stali úplne alebo čiastočne invalidnými". Písmeno g/ "manželov /manželky/ a nezaopatrené deti osôb uvedených v písmenách a/ až c/ a v § 4 ods. l, okrem vojakov základnej a náhradnej služby". Odporúčam tento návrh prijali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme, sa prezentovať.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán poslanec Jakubík? Pochopiteľne, že svoj pozmeňovací návrh odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh prešiel.

Poslanec P. Jakubík:

Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý textovo korešponduje s bodni 7 a 8 spoločnej správy, sa dotýka § 9 ods. l - nahradiť, slová "trvá 3 roky" slovami je ''štvorročné". Ide o funkčné obdobie správnych orgánov poisťovne. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za prijatie pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Jakubíka?

Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána Jakubíka sme prijali.

Poslanec P. Jakubík:

Posledné dva pozmeňovacie návrhy - odporúčam, aby sa o nich hlasovalo spoločne a sú nasledovné: V § 22 ods. 2 slová "na návrh Zboru zástupcov" nahradiť slovami "po schválení v Zbore zástupcov". V § 23 ods. 2 slová "na návrh správnej rady" nahradiť slovami "po schválení v správnej rade". Odporúčam oba tieto pozmeňovacie návrhy prijať..

Podpredseda HR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za návrhy prednesené pánom poslancom Jakubíkom?

Za návrhy hlasovalo 68 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhom hlasovalo 19 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že aj tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Jakubíka Národná rada schválila.

Poslanec P. Jakubík:

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré obsahovala spoločná správa i ktoré vyplynuli z rozpravy. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku a odporúčam jeho prijatie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 112 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča vládny návrh zákona schváliť?

Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nehlasoval proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 425 a spoločnú správu výborov ako tlač 425a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Prosím, pán poslanec Hanker. Poslanec J. Hanker:

Vzhľadom na to, že som spravodajcom tohto zákona a nemám tu spoločnú správu s pripomienkami, prosil by som, keby to bolo prerokované dnes ako posledný zákon. Nemám k dispozícii spracovanú spoločnú správu s pripomienkami.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Je to technický problém, nie ste pripravený okamžite predložiť spravodajskú správu. Koľko času budete na to potrebovať?

Poslanec J. Hanker: Dve hodiny.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán minister, aby sne nerobili zbytočnú časovú stratu, predložte tento návrh zákona a po rozprave k nemu prerušíme rokovanie o tomto bode, aby pán spoločný spravodajca mohol zohľadniť aj pripomienky, ktoré odznejú v rozprave, a akonáhle bude mat k dispozícii spravodajskú správu, môžeme pokračovať v rokovaní.

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Pán podpredseda, myslím, že rozprava asi nemôže byť, nie že by sme chceli zdržiavali, ale pokiaľ nebude na to pripravený spoločný spravodajca, asi tento spôsob realizácie nie je možný. Jedine je možné, že to prekladateľ predloží a potom pôjdeme ďalej.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Predkladateľ to predloží. Prosím, pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán podpredseda,

prosil by som, aby sa pán minister vyjadril, či by sne mohli prejsť k bodu 5 a môžeme íst ďalej, nebudeme sa zdržiavať, lebo spravodajca je pri tých cenných papieroch dôležitý.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci,

prosil by som aj kolegov, že najprv musíme prerokovať bod 4 o cenných papieroch, potom bod 5 o investičných spoločnostiach, to bola aj požiadavka vo výboroch, aby sa tieto dva zákony, teda investičné spoločnosti, ktoré naväzujú na zákon 600 o cenných papieroch, nepredražovali.

Pán kolega Bajan, prepáč, ale najprv musíme prerokovať zákon o cenných papieroch.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, pán minister. Minister financií SR R. Filkus:

Prosil by som vás najmä z vecného hľadiska, lebo tam je bezprostredná nadväznosť medzi cennými papiermi a investičnými spoločnosťami. V prvom rade ide o rozvoj kapitálového trhu a o to, čo sa má robiť na kapitálovom trhu s cennými papiermi, a potom sú tam nadväznosti medzi investičnými fondami a spoločnosťami. Takže vecne by bolo lepšie, keby sme začali tak, ako hovoril pán poslanec Plesník.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím teda, aby pán minister uviedol tento návrh zákona a zrejme potom bude účelne prejsť k návrhu zákona o cestnej dani.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

sami viete, čo znamená pre transformačný proces uvoľnenie, zdokonalenie a lepšie uplatňovanie sa kapitálového trhu. Kapitálový trh by nám v transformačných krokoch mal pomôcť oživiť nielen mikrosféru, ale aj makrosféru. A preto otázka cenných papierov, otázka spresňovania sústavy cenných papierov, druhov cenných papierov a všetko, čo s tým súvisí, aj také mantinely ako časové horizonty, sú mimoriadne dôležité. Samozrejme, že nemôžeme hovoriť o tom, že náš kapitálový trh už je tak vyvinutý, že by nebolo čo zlepšovať. Dokladom toho je i predkladaný návrh novely zákona, ktorý vychádza z toho, to sa na našom kapitálovom trhu deje a čo sa postupne kryštalizuje. Spomenul by som len niektoré okruhy problémov, ktoré sa v rámci novelizácie objavujú v tejto novele zákona.

Predovšetkým sa spresňuje sústava cenných papierov Z klasifikačného hľadiska druhov cenných papierov. Podáva prehľad základných druhov cenných papierov a vysvetľuje aj ich hlavné pojmy v takejto kategorizácii. Stanovuje, ktoré druhy cenných papierov môžu byť vydané len ako zaknihované cenné papiere, verejne obchodovateľné cenné papiere, a odoberá sa emitentovi možnosť rozhodnúť o tom, že ním emitované cenné papiere prestanú byť verejne obchodovateľné. Pre zahraničných majiteľov tuzemských cenných papierov sa umožňuje vydať zaknihovaný cenný papier aj v listinnej podobe, v prípade ak o túto listinnú podobu požiada zahraničný majiteľ cenného papiera s cieľom zvýšenia záujmu o slovenský kapitálový trh. To je veľmi vážna podmienka, ktorá sa objavuje v tejto novele zákona. Stanovuje minimálnu dobu pre termínované obchody. Určuje postup pri podaní žiadostí o povolenie vykonávať činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorým

môže byť len právnická osoba, u ktorej je predpoklad vyššieho obchodného imania, a tým aj väčších záruk za obchodné aktivity. Ministerstvo sa splnomocňuje určiť výšku čistého obchodného imania potrebného na vykonávanie činnosti obchodníka s cennými papiermi.

Predkladaná novela určuje, že obchodník s cennými papiermi je oprávnený na výkon funkcie depozitára pre investičné spoločnosti a investičné fondy. Ustanovenie nadväzuje na novelu zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch. Tu je tá bezprostredná súvislosť medzi touto novelou a novelou o investičných fondoch. Upravuje činnosti, ktoré môže vykonávať len obchodník s cennými papiermi a upravuje evidenčnú povinnosti obchodníka s cennými papiermi.

Spresňuje činnosti, ktoré vykonáva maklér, na výkon ktorých je potrebné preukázanie odbornej spôsobilosti vykonaním maklérskej skúšky. Zavádza sa pojem agent, samozrejme, agent v oblasti cenných papierov, a podmienky na výkon jeho činnosti. Stanovuje obsah maklérskej skúšky a povinnosť makléra podrobiť sa preskúšaniu svojej odbornej spôsobilosti. Určuje, ktoré subjekty a na základe akého povolenia tvoria verejný trh cenných papierov. Upravuje právne postavenie strediska a vytvára predpoklad pre postupnú privatizáciu strediska ako slovenskými subjektami, tak aj zahraničnými. Určuje spôsob odovzdania výpisu z účtu majiteľovi účtu. Rozširuje okruh osôb oprávnených podať námietku na opravu chybného zápisu stredisku a okruh osôb oprávnených dať príkaz na registráciu zmeny osoby majiteľa zaknihovaného cenného papiera.

V rámci zdôraznenia týchto skutočnosti treba povedať, že predovšetkým išlo o to, zabezpečiť a dostať do zákonnej formy chovanie sa domáceho, ale aj zahraničného účastníka kapitálového trhu. A to je mimoriadne významná vec.

Pre právnické a fyzické osoby stanovuje oznamovaciu a ponukovú povinnosti pri nákupe väčšieho množstva cenných papierov. Pre zabezpečenie prístupu k informáciám pre všetkých účastníkov kapitálového trhu a transparentnosť operácií na kapitálovom trhu sa zriadi informačné centrum, monitoring, ktoré sústredí a rýchlo spracuje súhrnné údaje o uskutočnených obchodoch podlá jednotlivých organizátorov verejných trhov a za celý kapitálový trh, a to nie pre potreby štátu, ale investorov. V novele sa stanovuje lehota, v ktorej je emitent verejne obchodovateľného cenného papiera povinný predložiť ministerstvu ročnú správu o svojom hospodárení. Ďalej stanovuje minimálny obsah ročnej správy emitenta cenných papierov. Pre zjednotenie zverejňovaných údajov o hospodárení emitenta je ministerstvo oprávnené určiť spôsob a rozsah zverejňovania informácií dôležitých pre posúdenie činnosti emitenta verejne obchodovateľného cenného papiera. Nové znenie má za cieľ obmedziť strety záujmov a zneužívanie prioritných informácií. Zamedzuje personálnym a iným prepojeniam medzi jednotlivými subjektami kapitálového trhu, ako aj zamestnancami orgánov štátnej správy a ďalších organizácií. Stanovuje prechodné obdobie, v ktorom musia byť doteraz emitované listinné cenná papiere premenené na zaknihované cenné papiere.

Vážení prítomní, nechcem anticipovať konečný záver, že je to najdokonalejšia novela tohto zákona, ale je to novela, ktorá je mimoriadne potrebná preto, že kapitálový trh sa formuje, vyvíja, zdokonaľuje, určite vytvára predpoklady pre možnosť využitia aj tohto trhu na to, aby sa mohlo postupne pristúpiť aj k oživeniu ekonomiky. Môžem poprosiť a apelovať na vaše odborné predpoklady, na vaše názory a chcel by som vás presvedčiť, aby ste túto novelu zákona prijali.

Ďakujem vám pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Keďže spoločný spravodajca výborov pán poslanec Hanker už má k dispozícii spoločnú správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady, prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon o cenných papieroch, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Koordináciou stanovísk týchto výborov bol rozhodnutia poverený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona o cenných papieroch prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prerokovali tento zákon v určených lehotách. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie k predloženému návrhu zákona neprijal, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 17, prítomných bolo 12 a za návrh uznesenia hlasovalo 7 poslancov, proti bol 1 a 4 poslanci sa zdržali hlasovania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu vyslovili s návrhom zákona súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť po zohľadnení pripomienok resp. pozmeňovacích návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

Ak dovolíte, zo spoločnej správy by som menoval jednotlivé pripomienky s tým, že ich budem odporúčať alebo neodporúčať prijať. Bod 1 k § 1 ods. 4 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 14 ods. 1 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 3 k § 45 ods. 2 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 4 k § 45 ods. 4 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 5 k § 49 ods. 8 spoločnej správy - pripomienku odporúčam prijať. Bod 6 k § 49 - pripomienku neodporúčam prijať. Bod 7 k § 49 ods. 10 - pripomienku neodporúčam prijať. Bod 8 k § 52 ods. 1 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 9 k § 74 - pripomienku neodporúčam prijať. Bod 10 k § 74 ods. 4 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 11 k § 77 ods. 6 - pripomienku odporúčam

prijať. Bod 12 k § 79a ods. l - pripomienku odporúčam prijať. Bod 13 k S 79a ods. 2 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 14 k S 79a ods. 3 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 15 k $ 79a - pripomienku odporúčam prijať. Bod 16 k § 81a ods. 2 - pripomienku odporúčam prijať. Bod 17 k článku III pripomienku odporúčam prijať.

Vyčerpal som všetky pripomienky spoločnej správy. Prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za prednesenie správy a otváram rozpravu. Dámy a páni, kto sa hlási do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona?

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,

nie náhodou bola požiadavka Výboru Národnej rady pre privatizáciu i Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady, aby rokovanie o novele zákona číslo 600 o cenných papieroch bolo predradené rokovaniu o zákone o cenných papieroch, nakoľko tento zákon svojím spôsobom vlastne vymedzuje základné postavenie subjektov, ktoré vstupujú na kapitálový trh. Ako vo svojom úvodnou vystúpení zdôvodnil i minister, tento zákon by mal vniesť niekoľko základných prelomov do doterajšieho vymedzenia postavenia subjektov na kapitálovom trhu. Zamyslime sa a uvažujme, do akej miery tieto úpravy zákona sú v súlade s odporúčaniami Komisie Európskeho spoločenstva a do akej miery schválenie týchto

pripomienok bude znamenať priblíženie tejto právnej normy k právnym normám krajín Európskej únie.

Jedna zo závažných a základných pripomienok, ktorá je vkladaná do tohto návrhu zákona, je stanovenie povinnosti zo zákona, vymedzenie pomerne širokého okruhu cenných papierov, ktoré môžu byť vydávané len v zaknihovanej forme, a to len ako verejne obchodovateľné. Ovšem z dikcie tohto bodu vyplýva, že v budúcnosti vlastne nebudú môcť byt vydávané iné cenné papiere, ako verejne neobchodovateľné z rozhodnutia samotného emitenta, a to i v prípade tých cenných papierov, ktoré podľa zákona číslo 513 majú svoje osobitné postavenie. Sú to napríklad zamestnanecké dlhopisy, zamestnanecké akcie, či akcie s osobitnými právami podlá zákona číslo 513.

Ďalej sa tu zo zákona stanovuje povinnosť, že všetky cenné papiere majú byť len v zaknihovanej podobe, a len vo výnimočných prípadoch zahraničnému investorovi je umožnené premeniť tieto papiere na materializovanú podobu listinného cenného papiera. Ak teda prijmeme túto myšlienku základného zákona, treba si uvedomiť, že osobitné práva o postavení cenných papieroch, o právach emitenta cenného papiera v zmysle zákona číslo 513, tento zákon, zákon číslo 600, by mal upravovať len do takej podoby, aby základné práva akcionára ním neboli dotknuté a aby bola naplnená základná predstava štátneho dozoru, a to v zmysle toho, aby bola zabezpečená kontrolovateľnosi pohybu cenných papierov. I v zmysle tohoto prijal výbor Národnej rady pre privatizáciu pripomienku, ktorá v § 1 ods. 4 hovorí o tom, že cenné papiere môžu byť vydávané len ako verejne obchodovateľné, a doplnením, ak tento zákon neustanovuje inak, čo je potom potrebné, aby sa premietlo do ďalších ustanovení tohto zákona.

Ďalšia skutočnosť, ktorú vnáša tento zákon, ja skutočnosť, že upravuje postavenie subjektov, ktoré vstupujú na

kapitálový trh, a to v tomto smere do značnej miery činnosti vymedzujúce postavenie obchodníka s cennými papiermi, obmedzenie pôsobenia banky ako obchodníka s cennými papiermi. Tento zákon predpokladá, že i banka bude musieť získať licenciu obchodníka s cennými papiermi, aby mohla pôsobiť, v zmysle jednotlivých ustanovení paragrafov 34 až 38 ako správca cenných papierov, či pri záložnom postavení cenných papierov. Opätovne podotýkam, že v tomto prípade tento zákon, takáto novela vstupuje i do ďalšej koncepcie, a to koncepcie postavenia bankovníctva, a z hľadiska toho teda vymedzuje, že banky, ktoré sa v tomto prípade nemienia orientovať na obchodovanie s cennými papiermi, sú vlastne z hľadiska ďalšej činnosti nakladania s cennými papiermi nútené si túto licenciu zo zákona získavať.

Tretí závažný moment, ktorý vnáša tento zákon, je nová úprava § 79a, ktorý vymedzuje oznamovaciu a ponukovú povinnosť, nehladiac na to, že niektoré ustanovenia tohto paragrafu nie sú z hľadiska toho, na koho sa vzťahuje oznamovacia a ponuková povinnosti, presne diferencované, a preto i pod bodmi 8 až 14 boli do spravodajskej správy vznesené pripomienky Výboru Národnej rady pre privatizáciu. Ukazuje sa, že niektoré ustanovenia do značnej miery ovplyvnia postavenie terajších subjektov, ktoré sa na rodiacom sa kapitálovom trhu Slovenskej republiky nachádzajú. Hneď z hľadiska prvého si povedzme, že ustanovenie § 79a ods. l je z hľadiska oznamovania úplne postačujúce - na stredisko štátneho dozoru a z hľadiska toho, ako to obsahuje ods. 3 tohto paragrafu. Domnievame sa, že oznamovanie tej istej skutočnosti na verejnom trhu táto dikcia zákona tohto ustanovenia nepresne rieši, a to i v zmysle toho, aby tu bola zabezpečená rovnoprávnosť nielen zabezpečenia informácii, ale aj dostupností informácií pre rôzne druhy investorov, účastníkov kapitálového trhu, a to ako náhodnej fyzickej osoby, tak i cieľavedome podnikajúcej právnickej osoby.

Myslím si, že z tohto hľadiska je dosť zaujímavé postavenie i 79 ods. l, Ktorý stanovuje ponukovú povinnosť na odkúpenie všetkých akcií emitenta v tom prípade, ak právnická alebo fyzická osoba získa do svojho majetku viac ako 30 % akcii jedného emitenta. Toto znenie je do istej miery v kontradikcii s postaveniu § 513 Obchodného zákonníka, ktorý v S 162 predpokladá, že založenie či vznik akciovej spoločnosti môže byť naplnené jednou osobou, jedným zakladateľom, pokiaľ je to právnická osoba, alebo inak dvomi či viacerými, pokiaľ sú to i fyzické osoby.

Z hľadiska toho dnes vlastne vnášame povinnosť, že pri nadobudnutí viac ako 30 % balíku akcií je vlastne nadobúdateľ tohto podielu povinný splniť ponukovú povinnosti vo vzťahu k svoju ďalšiemu partnerovi, akcionárovi. Teda z hľadiska zakladania akciových spoločností alebo existujúcich akciových spoločností, v ktorých dnes už akcionár prevodom akcií na kapitálovom trhu získal nad 30 % balík akcií a považuje ho z hľadiska svojho podnikateľského zámeru za dostačujúci, je povinný naplniť, i druhú skutočnosť, a to ponukovú stránku vo vzťahu k ostatným svojim kolegom.

Kladiem si otázku, či v tejto etape rodiaceho sa kapitálového trhu prerozdeľovanie vlastníctva medzi individuálnymi akcionármi, ktorí vzišli z kupónovej privatizácie, medzi akcionármi, ktorí vznikajú odkupovaním majetkových účastí od Fondu národného majetku, nebude takéto ustanovenie pribrzdenia rozvoja samotného kapitálového trhu. Domnievam sa, že tú základnú povinnosť o presune vlastníckych podielov opätovne napĺňa ustanovenie s 79a ods. 3.

Z hľadiska posudzovania tejto novely by stálo za úvahu, keby sme vopred poznali základný smer, kam chceme napredovať s rozvojom kapitálového trhu, kam chceme napredovať z hľadiska i postavenia subjektov, ktoré vstupujú na tento kapitálový trh cielene, a to z hľadiska bankového sektoru, obchodníka s cennými papiermi, špecializovanými obchodnými spoločnosťami, teda investičnými spoločnosťami, investičnými fondami a ostatnými subjektami, ktoré tvoria tento kapitálový trh ako profesionáli, to znamená burzy, neverejný trh a na iné verejné trhy a na druhej strane z postavenia náhodných investorov, účastníkov kapitálového trhu. Žiaľ, treba povedať, že tento základný dokument, i keď takpovediac vo finálnej podobe je spracovaný na ministerstve financií, sa nestal predmetom širšieho rokovania v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, ani vo výbore pre privatizáciu, a teda nebolo možné pri posudzovaní takejto novely posudzovať, či predmetné úpravy prispejú, napomôžu ďalšiemu napredovaniu kapitálového trhu, alebo či z hľadiska tých obmedzení, ktoré som tu dnes spomínal, nebudú napríklad znamenať určité otrasenie kapitálového trhu z hľadiska postavenie bánk, z hľadiska oznamovacej povinnosti a jej nepreviazanosti na nepripravenosť tých subjektov, u Ktorých sa táto oznamovacia povinnosť má vykonávať.

Druhí skutočnosť, ktorá na vedie pri vyjadrení sa k tejto novele, je i tá, že táto novela má vlastne časovo podmienenú životnosť, a to z hľadiska toho, že bude potrebné v prípade, že parlament prijme túto novelu, hlbšie preniknúť do novely zákona číslo 600, a to i z hľadiska práve spomínaných dotknutých zákonov, zákonov 513 i zákona o bankách, ktorý by de facto tieto subjekty mal vymedziť.

Ak sa teda vyjadrím v pozitívnom slova zmysle, že by som odporučil ďalšie prerokovanie, vyjadrím sa nasledovne k jednotlivým bodom spoločnej správy i k jednotlivým bodom novely: Z hľadiska bodov spoločnej správy mi dovoľte, aby som zopakoval, ktoré body odporúčam a ktoré body neodporúčam na prijatie.

Odporúčam na prijatie body 1 až 15 a bod 17, pričom bod 16 ponechám na zváženie, pretože sa domnievam, že vylučovať

či nevylučovať pracovníkov Slovenskej informačnej služby z hľadiska ochrany informácií z tohto charakteru nepovažujem za tak dôležité, aby bolo upravované týmto zákonom, pretože nie sú to bezprostredne subjekty, ktoré sú zúčastnené na rozvoji kapitálového trhu. Teda, na rozdiel od spoločného spravodajcu sa domnievam, že väčšina bodov, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, teda takmer všetky body tejto spoločnej správy, sú prijateľné a možno ich akceptovať v hlasovaní an blok.

V bode 12 novely odporúčam vynechať odsek 4 a vlastne by sa § 14 doplnil len terajším navrhovaným odsekom 5. Svoje zdôvodnenie uvádzam nasledovne: Je pravdou, že opčná burza, teda termínové obchody sú termínovými obchodmi vtedy, keď sa realizujú v dobe dlhšej, než je dnes realizovaný jednodňový termínový obchod. Ovšem striktné stanovenie tejto doby zo zákona vymedzuje skutočnosť, že z hľadiska štátneho dozoru nie je ujasnená koncepcia medzi vydaním povolenia pre pôsobenie Bratislavskej opčnej burzy a Bratislavskej burzy cenných papierov, a domnievam sa, že takéto tvrdé stanovenie zo zákona by v tomto období, kedy teda nie sú preverené skutočnosti, či Bratislavská burza cenných papierov by dokázala nahradiť takéto stanovenie prechodu z jednodňových termínových obchodov opčnej burzy na 30-dňové obchody, by bola prínosom. Domnievam sa, že toto stanovenie termínov bude viac-menej charakterom postavenia opčnej burzy vo vzťahu k burze cenných papierov, a teda takéto tvrdé vymedzenie zo zákona nie je žiadúce.

V bode 19 novely odporúčam nasledovné znenie: Text "Záložné právo k zaknihovanému cennému papieru vzniká poskytnutím úveru podľa osobitného zákona24a/ na dobu poskytnutia úveru. Stredisko je povinné toto záložné právo bezplatne zaregistrovať na základe oznámenia Národnej banky Slovenska. Ustanovenie odseku 3 písm. e/ sa v tomto prípade nepoužije. Stredisko súčasne bezplatne vykoná i registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so založeným cenným papierom na časť trvania úverového vzťahu podľa § 27 tohto zákona. " Domnievam sa, že pokiaľ by z tohto textu vypadlo slovo "bezplatne", muselo by byť v zákone stanovené, že za tieto služby bude platiť obchodná banka, ktorá obdržala úver, na čerpanie ktorého je potrebná záruka. Teda takáto úprava textu vychádza z terajšieho postavenia a je priamym odporúčaním i Národnej banky Slovenska na úpravu tohto bodu 19.

K bodu 46 - odporúčam v § 80 ods. 2 vypustiť písmeno c/. Domnievam sa, že účelom úpravy v bode 46 je, aby ročná správa podávala objektívnu informáciu pre investora, a na druhej strane, aby nedávala zbytočné ilúzie investorovi o ton, čo môže byť, ale nemusí byť. V § 80 ods. 2 písm. c/ sa totiž hovorí o tom, že by mali byť podávané zároveň informácie o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledovnom roku, čo sa domnievam, nemôže byť závažná informácia, ale môže byť len predmetom určitých odhadov, prognóz, a z hľadiska postavenia tohto paragrafu je to informácia, ktorá nemôže byť záväznou častou tejto správy. Teda z bodu 46 v § 80 ods. 2 vypustiť písmeno c/.

V bode 58 odporúčam nasledovné znenie - pôvodný text nahradiť nasledovným znením § 98 ods. 2: "Zákonom stanovenou evidenciou podľa § 1 ods. 2 pre krátkodobé cenné papiere s dobou splatnosti do 1 roka emitované Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska, používané na krytie schodku štátneho rozpočtu a na usmernenie peňažného trhu, je centrálny register vedený Národnou bankou Slovenska. " Toto odporúčanie odôvodňujem tým, že vzhľadom na požiadavku na maximálnu likviditu trhu, na nutnosť rýchleho a spoľahlivého vysporiadavania obchodov so štátnymi pokladničnými poukážkami, ako aj na potrebu rýchleho reagovania na meniaca sa podmienky na trhu pri uskutočňovaní menovej politiky centrálnej banky považujeme zachovanie registra štátnych pokladničných poukážok v Národnej banke za zásadný

predpoklad pre splnenie týchto hlavných úloh, ktoré centrálna banka v tejto oblasti zabezpečuje. Teda toto odôvodnenie textu presne vymedzuje postavenie Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky pri tejto menovej politike.

Na záver dávam ešte do pozornosti bod 52 tohto zákona. Bod 52 díva nové ustanovenie § 82 ods. 3, v ktorom sa vymedzuje, že osoby podliehajúce štátnemu dozoru podľa ods. 1 sú povinné prispievať na činnosť štátneho dozoru. Podrobnosti o prispievaní na činnosť štátneho dozoru a výšku príspevku upraví ministerstvo všeobecne závažným predpisom. Kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že sne túto otázku dlhšie rozoberali na pôde výboru pre privatizáciu, nezhodli sme sa v otázke, či je vhodné, aby štátny dozor, ktorý vykonáva ministerstvo financií alebo ním poverená organizácia, ktorý má byť financovaný v zmysle štátneho dozoru zo štátneho rozpočtu, si na svoj dozor vyberal peniaze od toho, ktorý je dozorovaný. Domnievame sa, že z tohto hľadiska sa objektivita dozorujúceho orgánu znižuje z hľadiska toho, či dozorovaný subjekt plní alebo neplní svoju povinnosť z hľadiska nie dodržiavania zákona, ale i z hľadiska dodržiavania príslušného prispievania. Domnievame sa, že pokiaľ si štát vymedzuje v predmetnej činnosti dozor, tento musí byť predmetom krytia zo štátneho príspevku a nie krytia z príspevkov toho, kto je dozorovaný. Preto v článku I bod 52 odporúčam vylúčiť.

Kolegyne, kolegovia, napriek tomu, čo som tu povedal, domnievam sa, že by sa možno nestala veľká chyba, keby tento parlament o takých zásadných otázkach, akou je postavenie kapitálového trhu, rokoval vždy po prerokovaní základných koncepcií daného smeru, ktorý chceme príslušným zákonom upraviť. Dnes vlastne len transformujeme zákon, ktorý bol v podmienkach federácie, na podmienky republiky a snažíme sa do nich implementovať niektoré ustanovenia zákonov krajín Európskej únie. Ak sa teda rozhodneme o odsúhlasení týchto pripomienok, prosím vás, aby ste zvažovali odsúhlasenie každej pripomienky tak, aby zákon, ktorý bude platiť, i keď na prechodné obdobie, bol prínosom pre rozvoj kapitálového trhu a nie jeho brzdou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi. Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave o tomto bode programu.

Minister financií SR R. Filkus:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo, potrebujete čas na spracovanie pripomienok?

Poslanec J. Hanker;

Áno, desať minút. Podpredseda NR SR P. Weiss;

Takže, pán spoločný spravodajca si žiada 10-minútovú prestávku na spracovanie pripomienok, ktoré odzneli v rozprave. Stretneme sa o 10 minút.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti a zaujali svoje miesta.

Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločný spravodajca výborov? Pán minister sa hlási o slovo. Prosím, pán minister.

Minister financií SR R. Filkus:

Netajím sa tým, že sme cez prestávku sedeli a chceli sme to zladiť tak, aby neboli osobitné problémy. Nakoľko je len jeden bod, ktorý by mal zosúladiť názor spoločného spravodajcu aj môj s názorom pána poslanca Plesníka, prosím pána poslanca Plesníka, aby ešte raz presne interpretoval svoj prístup.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem, Pán minister otvoril rozpravu. Udeľujem slovo pánu poslancovi Plesníkovi.

Poslanec J. Plesník:

Kolegyne, kolegovia, k bodu 46 ods. 2 dávam takýto pozmeňovací návrh na znenie odseku 2:

"Ročná správa musí obsahovať:

a/ účtovnú závierku overenú audítorom, vrátane správy o finančnej situácii podlá S 74 ods. l písm. b/.

b/ údaje o rozdelení zisku,

c/ údaje o skutočnostiach podľa ods. 3, ku ktorým došlo v uplynulom roku,

d/ informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom roku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi za spresnenie jeho pripomienky. Kolegyne, kolegovia, žiada si niekto slovo v rozprave?

/Nikto. /

Ak nie, končím rozpravu o tomto bode a prosím pána spoločného spravodajcu poslanca Hankera, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k jednotlivým pozmeňovacím bodom spoločnej správy. Odporúčam an blok hlasovať a odporúčam prijať pripomienky zo spoločnej správy uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16

a 17.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za schválenie bodov spoločnej správy, ktoré uvádzal pán spoločný spravodajca s tým, že ich odporúča an blok prijať?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že uvedené pripomienky sme prijali. Poslanec J. Hanker:

Odporúčam an blok neprijať pripomienky zo spoločnej správy uvedené pod bodmi 6, 7 a 9.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto Je za schválenie pripomienok pod bodmi 6, 7 a 9 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok neprijať?

Za návrh hlasovali 2 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že body spoločnej správy 6, 7 a 9 sme neprijali.

Poslanec J. Hanker;

Tým sme vyčerpali pripomienky uvedené v spoločnej správe. Ak budete súhlasiť, pristúpili by sme k hlasovaniu

o pripomienkach pána poslanca Plesníka. Odporúčal v bode 12 vypustiť odsek 4. Tento bod odporúčam neprijať. Takisto žiada vypustiť bod 52. Opäť odporúčam neprijať. Keby sme mohli hlasovať o týchto dvoch bodoch.

Budeme hlasovať o bode 12 - vypustiť odsek 4. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Plesníka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka sme neprijali.

Poslanec J. Hanker:

Ďalej pán poslanec Plesník navrhol v bode 19 zmeniť znenie podlá prílohy. Príloha bola prečítaná. Odporúčam jeho návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Plesníka Národná rada schválila.

Poslanec J. Hanker:

Ďalej pán poslanec Plesník navrhol úpravu bodu 46, konkrétne išlo o § 8c odsek 2. Bol tu prečítaný. Odporúčam túto zmenu prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Plesníka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh Národná rada prijala. Poslanec J. Hanker:

Ďalšia pripomienka pána poslanca Plesníka bola k bodu 58. Je tam zmena znenia. Text bol prečítaný. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za pripomienku pána poslanca Plesníka? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že aj túto pripomienku pána poslanca Plesníka sme prijali.

Poslanec J. Hanker:

Posledná pripomienka pána poslanca Plesníka bola k bodu 52, ktorý odporúčal vypustiť. Odporúčam tento pozmeňovací návrh neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za pripomienku pána poslanca Plesníka s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať ? Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku pána poslanca Plesníka

sme schválili.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predsedajúci, týmto sme vyčerpali všetky pripomienky, ktoré boli vznesené v spoločnej správe aj od pána poslanca Plesníka. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam zákon prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona ako celok v znení schválených zmien a doplnkov?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi aj pánu ministrovi.

Ďalším bodom nášho rokovania je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 358 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 358a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus: Vážení prítomní,

v doterajšom procese transformácie, ale najmä v tej časti, ktorá znamenala tvorbu investičných privatizačných fondov, ktoré sa počas doby transformácie premenili na investičná fondy, ďalej výsledkov kupónovej privatizácie, ale aj iných metód privatizácie, sa v podstate vytvorili základné podmienky pre formovanie kapitálového trhu. V rámci formovania kapitálového trhu sme sa zaoberali jedným z jeho najvýznamnejších prvkov v predchádzajúcej novele zákona, a to cennými papiermi. Pri premene privatizačných fondov na investičné fondy a všetkých krokoch, ktoré sa udiali, sa ukázali určité nedostatky a slabiny zákona číslo 248 z roku 1992, ale vystúpil do popredia najmä nesúlad medzi jednotlivými zákonmi upravujúcimi činnosť kapitálového trhu. Preto tento vládny návrh upravuje vzťah medzi investičným fondom a jeho akcionármi, majiteľmi investičných kupónov, spôsob zvyšovania základného imania majetku aj imania fondu z majetku získaného v kupónovej privatizácii tak, aby po nadobudnutí účinnosti tejto novely neboli potrebné úpravy v osobitných zákonoch a celá činnosť investičných spoločností a investičných fondov sa riadila len týmto zákonom.

Za nosné v tomto zákona považujem riešiť činnosti domácich investičných spoločností, ako aj činnosti zahraničných investičných spoločností a investičných fondov na Slovensku.

Chcem upozorniť len na jednu oblasť otázok, a to je oblasť, kde sa po novom upravuje a chápe postup investičných fondov pri zvolávaní a konaní valných zhromaždení a ich činnosť v ďalších vlnách kupónovej privatizácie. Tento problém nemá len dimenziu etickú alebo morálnu, ale aj rýdzo ekonomickú. Z hľadiska ekonomického, najmä z aspektu toho, že v jeseni by sne chceli konkretizovať druhú vlnu kupónovej privatizácie, treba povedať, že práve podľa tejto novely zákona budú zriadené investičné fondy, ktoré sa budú môcť zúčastniť len tej vlny, pre ktoré budú zriadené. To má význam z hľadiska transparentnosti v priebehu jednotlivých vín a majetkových vzťahov medzi fondom a jeho akcionármi, majiteľmi investičných kupónov, ktorí svoje kupóny odovzdali príslušnému fondu.

Z hľadiska akceptovania pripomienok, ktoré predniesol pán Bajan ešte pred rokovaním výborov Národnej rady, odporúčam ich akceptovanie vzhľadom na to, že sú v súlade s koncepciou vládneho návrhu, pričom tieto zmeny zjednodušujú a konkretizujú ustanovenia novely zákona. Z vecného pohľadu ide o tieto konkrétne zmeny:

1. Zjednodušenie oznamovania realizovaných obchodov s cennými papiermi, pričom sa konkretizuje obsah oznámenia priamo v zákone.

2. Z pohľadu transparentnosti obchodov je vhodnejšie zameranie na kontrolu kupujúceho než na predávajúceho.

3. Z obmedzení účasti niektorých osôb boli vyňatí členovia dozorných rád.

4. Predĺžila sa lehota na prispôsobenie sa investičných spoločností a investičných fondov ustanoveniam tohto zákona.

5. Doplnenie textu ustanovenia určuje použitie vytvoreného kapitálového fondu.

Tvorbou kapitálového fondu sa umožní vytvorenie zdroja na krytie prípadných výkyvov v ocenení cenných papierov v majetku investičných fondov. Prosil by som, aby spoločný spravodajca toto zobral do úvahy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Bajana, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu, ktorú máte v laviciach, preto ju nebudem celú čítať, len by som zdôraznil niekoľko dôležitých veci vzhľadom na to, čo povedal aj pán minister resp. zástupca predkladateľa.

Dovolím si konštatovať, že predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor" národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona číslo

600/1992 Zb., vyslovili s nim súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento zákon po zohľadnení pripomienok.

Vzhľadom na urýchlenie celého procesu schvaľovania dovolím si vás oboznámiť s tým, ako budem odporúčať jednotlivé návrhy pripomienok resp. pripomienky zo spoločnej správy. Odporúčam, aby sme prijali tieto pripomienky v poradí: 1, 2, 3, 5, 6, 9, ak prijmeme 9, bod 10 je bezpredmetný, ďalej bod 11, bod 13 - a to je všetko. Body 4, 7, 8, 10, 12, 14 a 15 budem odporúčať neprijať.

Zatiaľ je to všetko. Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, hlási sa pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som veľmi krátko zareagoval na úvodné slovo pána ministra a zároveň spoločného spravodajcu, a to k predloženej správe i k niektorým odporúčaniam, ktoré zazneli v úvodnom slove pána ministra.

Tu sa presne poukazuje dôvod, preto sme žiadali, aby sa rokovanie o zákone číslo 248 zaradilo po novele zákona číslo 600. Ako sa ukazuje, ustanovenie § 17a, ktoré sa navrhuje vypustiť, sme vlastne upravovali v § 79a zákona číslo 600 o cenných papieroch, ktorý oznamovaciu povinnosť vlastne upravuje generálne pre všetky subjekty, ktoré vstupujú na kapitálový trh. Rozdiel medzi vyjadrením, ktoré tu predniesol spoločný spravodajca, a tým, ktoré budem interpretovať

ja, však vidím v odporúčaní bodu 6 a v návrhu na odmietnutie bodu 7, totiž vo vymedzení rovnosti subjektov, ktoré vstupujú na kapitálový trh. Dodatky v S 17 odseky 7 a 8 nielen vymedzujú oznamovaciu povinnosť., ktorá je v odseku 7, teda to navrhuje, spoločný spravodajca vypustiť, ale naviac v odseku 8 sa navrhuje povinnosti investičným spoločnostiam a investičným fondom obchodovať "iba na verejných trhoch. Otázka môže znieť, či skutočnosť, že dnes investičné spoločnosti a investičné fondy neobchodujú na verejných trhoch, je dôsledkom toho, že sa snažia uniknúť kontrole štátneho dozoru, alebo rýchlosti obchodovania v tomto období, kedy sa preskupuje vlastníctvo medzi investičnými fondami z akcií získaných z kupónového trhu, a je výhodnejšie obchodovať mimo verejného trhu.

Uvedomme si, že tieto obchody podľa nami schválenej novely zákona číslo 600 sa dnes dostávajú pod kontrolu, pretože v f 79 sme predsa zaviedli povinnosť, verejnej oznamovacej povinnosti účastníka kapitálového trhu, teda na verejnom trhu oznámiť, akýkoľvek uskutočnený obchod. Bez tohto oznámenia tento obchod nemôže byť strediskom cenných papierov zaregistrovaný a potvrdený, teda nie je platný. Z tohto hľadiska sa domnievam, že ustanovenie $ 17 ods. 8 v tomto zákone je proti logike rovnosti práva v zmysle ústavy, rovnosti postavenia subjektov na kapitálovom trhu. A to, aby tieto subjekty Kapitálového trhu obchodovali na verejných trhoch, je vlastne vymedzené povinnosťou zverejňovať každý uskutočnený obchod mimo verejného trhu na tomto verejnom trhu, čo v konečnej platnosti bude viest k tomu, že investičné fondy presunú svoje ťažiskové obchody mimo verejného trhu na verejná trhy.

Je pravdou, že takmer deväť desatín obchodov investičných fondov sa uskutočňuje priamym obchodovaním, ovšem povedzme si, či toto priame obchodovanie pomáha formovaniu vlastníka v jednotlivých akciových spoločnostiach. Na základe analýzy, ktorú vykonala Asociácia investičných spoločností a investičných fondov sa domnievam, že práve takéto priame obchodovanie napomohlo samotnému rozvoju kapitalového trhu a urýchlenému formovaniu konkrétnych vlastníkov prostredníctvom investičných spoločnosti v akciových spoločnostiach.

Teda záverom odporúčam, na rozdiel od spoločného spravodajcu, neprijať bod 6 a prijať bod 7 spoločnej správy. Plne podporujem prijatie bodu 9, teda vylúčenie § 17a.

Dotknem sa ešte jednej časti, ktorá sa týka odporučaného bodu 13 a vylučovaných bodov 14 a 15. Domnievam sa, že najmä tá časť, ktorá v bode 13 spoločnej správy je v texte pod bodom 15 písmena b/, nie je presne odhadnutá v súlade a tým, čo takéto ustanovenie by spravilo po uzavretí výsledkov druhej vlny kupónovej privatizácie. Pripomeňme si, o čo v tomto prípade ide. Investičný fond, ktorý za vaše investičné kupóny objednávaním získa príslušne portefeuille akcií, po ukončení kupónovej privatizácie, teda prevedení takto získaných akcii do obchodného imania, bude musieť spraviť prepočet na ich reálnu trhovú hodnotu tak, aby táto trhová hodnota zodpovedala tomu, čo bude zapísané zároveň aj v základnom imaní spoločnosti. Ak by sa zapísalo 100 % získaného obchodného imania ako 100 % základného imania, mnohé investičné fondy by v tomto období museli zvolávať mimoriadne valné zhromaždenia alebo valné zhromaždenia a predkladať návrh akcionárom investičných fondov na znižovanie základného imania. Akcie z kupónovej privatizácie prvej vlny totiž v trhovom vyjadrení na svojom začiatku vyjadrovali neraz

v priemere na jeden investičný fond jednu desatinu či jednu

dvanástinu ich bilančnej hodnoty, ktorú do svojho portefeuille investičný fond získal. Súčasná priemerná hodnota akcií na trhu, teda všetkých akcií, s ktorými sa obchoduje na verejných trhoch - v burzových i v mimoburzových - sa dnes nepohybuje vyššie než je priemer 500 korún. Ani úspešne

obchody s akciami, ako sú Nafta Gbely, Slovakofarma Hlohovec a podobne totiž nezdvihnú akcie takých spoločností, ako je Bukóza Vranov a podobne, kde hodnota týchto akcií je jedna desatina ich súčasnej bilančnej hodnoty.

Domnievam sa preto, že ustanovenie, aby do základného imania bolo zapísaných 70 % získaného obchodného imania, by viedla ku skutočnosti, že takto vytvorené základné imanie by nevyjadrovalo reálnu trhovú hodnotu investičného fondu, investičný fond by vlastne nemohol začať obchodovať bez toho, aby opätovne nepožiadal akcionárov o zníženie základného imania, teda vytvorenia priestoru na obchodovanie. Odporúčam preto bod 13 neprijať, prijať bod 14, ktorý teda zachováva odsek 10, a prijať znenie odseku 15 písmena b/ v nasledovnom znení: "Majetok získaný v príslušnej vlne kupónovej privatizácie rozdelí na základné imanie tak, aby tvorilo najmenej 30 % z obchodného imania a kapitálový fond. Kapitálový fond možno použiť len na krytie rozdielu v ocenení cenných papierov v majetku investičných fondov po vykonaní výpočtu hodnoty cenných papierov podľa § 17 odsek 4 a § 21; zostatok prostriedkov kapitálového fondu možno previesť do rezervného fondu. "

K bodu 15 uvádzam len toľko, že takáto dikcia stanovuje i časovú hranicu, dokedy príslušný investičný fond zriadený pre druhú vlnu kupónovej privatizácie musí zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie akcionárov, ktorí mu zverili v predkole svoje investičné kupóny. Výbor Národnej rady pre privatizáciu to tu stanovuje do troch mesiacov od ukončenia príslušnej vlny kupónovej privatizácie.

Teda kolegovia, kolegyne, prosím vás o podporu takýchto dvoch riešení na rozdiel od toho, čo predložil spoločný spravodajca. V každom prípade treba povedať, že i novela zákona číslo 248 z hľadiska terajších úprav je dnes predkladaná ako čiastková úprava, dočasná úprava, pretože i táto

úprava bude musieť byť podrobená rozhodnutiam a zmenám, ktoré budú vyplývať z posúdenia Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, kde investičné spoločnosti a investičné fondy zohrávajú svoju významnú úlohu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi. Prosím kolegyne, kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister,

keď sme v národohospodárskom a rozpočtovom výbore prerokúvali oba tieto návrhy zákonov - zákon o cenných papieroch aj tento zákon, ktorý teraz prerokovávame, mali sme dosť rozsiahlu diskusiu s účastníkmi kapitálového trhu. Mnohí z týchto, alebo väčšina z týchto účastníkov kapitálového trhu volala po prijatí základného kódexu kapitálového trhu, to znamená o koncepcii kapitalového trhu v prvom rade a potom prijímanie čiastkových zákonov toho typu, o ktorých dnes rokujeme. Vzhľadom na to, že nová vláda akceptovala vládne návrhy, ktoré prerokúvame, má pravdepodobne aj predstavu, akým spôsobom bude pripravená a prijatá koncepcia kapitálového trhu.

Na jeseň minulého roku národohospodársky a rozpočtový výbor prijal uznesenie, v ktorom žiadal ministra financií, aby bola predložená koncepcia kapitálového trhu. Zároveň

dostal prísľub od účastníkov kapitálového trhu, že svoju predstavu predložia. Zatiaľ tú predstavu predložili len účastníci kapitálového trhu, a síce konkrétne Bratislavská opčná burza. Preto nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, ale pred definitívnym rozhodovaním a hlasovaním by som rád vypočul, pán minister financií, aká je predstava novej vlády, resp. nového ministra financií o prijatí tejto koncepcie, aké sú časové relácie, alebo v akom stave predchádzajúca vláda túto problematiku pripravila.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec - faktická poznámka, potom pán minister.

Poslanec M. Pridala:

Pán predseda, chcel by som sa iba opýtať pána Plesníka, tvrdil nám tu, že trhová hodnota akcií nie je vyššia než 500 Sk, tak sa pýtam, niečomu nerozumiem - keď sa tu tvrdilo o odpredaji zamestnaneckých akcií VSŽ, tvrdila sa nejaká iná suma, ako teraz nám tu tvrdí, že ide o sumu 500 Sk. Prosil by som, aby mi to vysvetlil, lebo to nechápem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán minister Filkus, potom pán poslanec Plesník.

Minister financií SR R. Filkus:

Samozrejme, akceptujem vyhlásenie a vystúpenie pána poslanca Tahyho. Najprv by mala existovať koncepcia a potom nasledovať ďalšie kroky. Fakt je, že koncepcia kapitálového trhu neexistuje. Prečo som bol za to, aby sa tieto zákony aj v tejto etape rozpracovali aspoň pre, potreby trhu cenných

papierov, aj pre potreby nasledujúceho procesu privatizácie? Najmä pre skutočnosti, že musíme oživiť proces, vytvoriť predpoklady pre ďalšiu etapu, ďalšie kroky prostredníctvom zahraničného kapitálu, na trhu cenných papierov musia platiť, zákonné normy, ktoré dajú priestor pre vplyv zahraničného kapitálu v rámci trhu cenných papierov, búrz, atď. Zahraničné investičné fondy sa budú môcť u nás etablovať, budú existovať a budú pomáhať v ďalších krokoch oživenia tohto transformačného procesu. I keď je to čiastkový krok, môže zodpovedať koncepcii, ale východisko, koncepcia kapitálového trhu po tomto kroku - to tu nie je.

Tieto kroky som považoval za nevyhnutné, teda vytvoriť priestor, trhový priestor aj v rámci kapitálového trhu, ale najmä vo vzťahu k vplyvu zahraničia, preto som považoval za vhodné tieto zákony vám predostrieť. Samozrejme, zvážte tento postup. Zahraničný kapitál bude predovšetkým akceptovať politickú stabilitu. A vzťah medzi politickou a ekonomickou stabilitou je bezprostredný vtedy, keď je priestor aj na trhu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Plesník sa hlásil s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Cingel.

Poslanec J. Plesník:

Dovoľte tri poznámky pre pána kolegu Pridalu. Hovoril som o priemernej akcii všetkých akcií, ktoré sú na trhu, a nie o priemernej akcii, priemernej hodnote akcie jedného emitenta.

Prosím vás, prepáčte moju roztržitosť, pokiaľ sme v zákone o cenných papieroch vylúčili bod 52, že účastník kapitálového trhu je povinný platiť správcovi, teda štátnemu dozoru, odporúčam to isté spraviť i v tomto zákone, teda vylúčiť bod 20 z návrhu novely, to je § 36, že investičné fondy prispievajú na činnosť štátneho dozoru. Prepáčte, pokiaľ sme v zákone o cenných papieroch hovorili o určitom obchodovaní, získaní 5 %, odporúčam v § 24 odsek 2 upraviť znenie nasledovne: "Majetok investičného fondu nesmie byť tvorený z viac ako a/ 5 % vkladom rovnakého podnikateľa podľa zmluvy o tichom spoločenstve, b/ 10 % hodnotou jednej nehnuteľnosti alebo jednej hnuteľnej veci. " V tomto prípade vychádzame zo skutočnosti, že cena jednej nehnuteľnosti môže byť 10 % základného rozloženia majetku spoločnosti tak, ako sa predpokladá, že môže tvoriť hodnotu cenných papierov jedného emitenta, teda zrovnávame hodnotu nehnuteľností na úroveň, ktorú zo zákona obmedzujeme, hodnotu cenných papierov jedného emitenta majetku investičného fondu.

Prosím vás, mám ešte tieto dve pripomienky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel;

Mám otázku na pána ministra. Tvrdí, že neexistuje koncepcia kapitalového trhu. Bral by som to, keby povedal, že minulá vláda takú koncepciu nemala, ale ak ju nemá táto vláda, je to smutné. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss: Prosím, pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že ešte nemám písomné návrhy, prosil by som o 15 minút alebo 10 minút na spracovanie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže bude 15 - minútová prestávka na spracovanie a porovnanie pripomienok.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať hlasovaním o pozmeňovacích návrhoch.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch tak, ako vyplynuli zo spoločnej správy výborov a z rozpravy.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som začal uvádzať hlasovanie k tomuto návrhu zákona. Vzhľadom na to, že kolega Plesník sa dotkol niektorých bodov spoločnej správy, ktoré som navrhoval an blok prijať resp. neprijať, tieto potom výjmem na osobitné hlasovanie a zaujmem odporúčajúce resp. negatívne stanovisko. Vzhľadom na rozpravu, ktorú sme mali so zástupcom predkladateľa, vyjadrím sa aj k návrhom, ktoré zazneli v rámci rozpravy.

Dovoľujem si teda predniesť, návrh na spoločné hlasovanie o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčam prijať - a teraz vzhľadom na určitú zmenu vás prosím o pozornosť - body l, 2, 3, 5, 9 a 11. Teda zopakujem, prijať body l, 2, 3, 5, 9 a 11.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 74 poslancov.

Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej sály, prosím, dostavte sa, budeme hlasovať.

Prosím, ešte raz sa prezentujme.

Prezentovalo sa 78 poslancov.

Môžeme teda hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča schváliť an blok. Sú to body l, 2, 3, 5, 9 a 11.

Kto je za schválenie týchto bodov? pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že body l, 2, 3, 5, 9 a 11 spoločnej správy sme schválili.

Poslanec V. Bajan:

Body 4 a 10 spoločnej správy odporúčam an blok neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za schválenie bodov 4 a 10 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že body 4 a 10 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec V. Bajan:

Prijatím bodu 7 bude bezpredmetné hlasovať o bodoch 6 a 8. Odporúčam bod 7 prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za bod 7? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy Národná rada schválila.

Poslanec V. Bajan:

Bod 13 spoločnej správy odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za bod 13 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že bod 13 sme neprijali. Poslanec V. Bajan:

Bod 14 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za bod číslo 14? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že bod 14 Národná rada schválila.

Poslanec V. Bajan:

Podobne bod 15 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za bod 15? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

Konštatujem, že bod 15 spoločnej správy sme schválili. Poslanec V. Bajan:

Posledným bodom spoločnej správy je bod 12 - odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za bod číslo 12? Pán spoločný spravodajca ho odporúča schváliť.

Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy sme schválili.

Pán spoločný spravodajca nezabudli sme na bod B? Poslanec V. Bajan:

Nie, bod 8 vypadol prijatím bodu 7. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Poslanec V. Bajan:

V rozprave vystúpil kolega Plesník s tromi pozmeňovacími návrhmi. Prvý sa týkal ods. 15 bodu b/, kde navrhol nové znenie. Myslím, že ho netreba čítať. Odporúčam prijať, znenie, ktoré navrhol kolega Plesník.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka?

Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka z rozpravy sme schválili.

Poslanec V. Bajan:

Druhým bol návrh na vypustenie bodu 20, teda obdobne ako v zákone, o ktorom sme rokovali predtým, ide o vypustenie príspevku účastníkov kapitálového trhu na štátny dozor. Vzhľadom na to, že je predpoklad, že tento príspevok bude riešený inou normou, odporúčam prijať tento pozmeňovací návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Plesníka?

Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že aj druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka sme schválili.

Poslanec V. Bajan:

Posledným návrhom bol pozmeňovací návrh týkajúci sa § 24 ods. 2, kde navrhuje nové znenie v úvode tohto odseku, a to: "Majetok investičného fondu nesmie byť tvorený z viac ako 5 t vkladu rovnakého podnikatelia podľa zmluvy o tichom spoločníkovi, 10 % hodnoty jednej nemovitosti, alebo hodnotou jednej nehnuteľnosti". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto ja proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že aj tento pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka sme prijali.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme vyčerpali všetky pripomienky spoločnej správy i z rozpravy, dovoľujem si navrhnúť, aby sme pristúpili k hlasovaniu o zákone ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov. Kto je za vládny návrh zákona? Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 248/ 1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona číslo 600/1992 Zb. / Potlesk. /

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem za spoluprácu. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi Bajanovi aj pánu ministrovi.

Zároveň prosím pána ministra, aby uviedol ďalší bod programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani.

Minister financií SR R. Filkus: Vážení prítomní,

tento vládny návrh zákona nie je jedným z tých, ktoré by mali dodatočne naplniť rozpočet. Naopak, zmäkčuje východiská, ktoré boli v pôvodnom zákone, ktorý nadobudol účinnosť už 1. januára 1993. Chcel by som len spomenúť niektoré zmeny alebo rozdiely, ktoré stavajú tento zákon do jednoznačnejšej polohy a odstraňujú niektoré tvrdosti pôvodnej verzie tohto zákona.

Dovoľte mi spomenúť aspoň niektoré oblasti. Je vyslovene navrhované rozšírenie prípadov oslobodenia od cestnej dane z dôvodov nevyužívania pozemných komunikácií cestnými vozidlami, z dôvodu dlhodobého pobytu vozidiel v zahraničí, z dôvodu používania vozidiel výhradne poľnohospodárskej a lesnej výroby, ako aj pri vozidlách slúžiacich na skúšobné jazdy.

Ďalej sa navrhuje zníženie cestnej dane pri ekologických vozidlách a špeciálnych vozidlách, ktoré sa nedajú použiť, na prepravu osôb, s výnimkou obsluhy a na prepravu nákladu. V sadzobníku cestnej dane sa navrhuje zníženie sadzby dane pri nízkotonážnych úžitkových vozidlách s jednou alebo dvomi nápravami. Rozpätie je tam ešte tonové, ale v tejto súvislosti to nie je podstatne. Ďalej, v oblasti platenia dane s navrhovanou možnosťou mesačných a štvrťročných splátok v závislosti od výšky celkovej dane vypočítanej v priznaní možno tiež postrehnúť určité zmäkčenie, ústretovosť.

Myslím si, že aj v navrhovaných ustanoveniach týkajúcich sa penále a úroku, ich vypustenia zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe dani a poplatkov v rámci jeho novelizácie, tiež možno hovoriť o určitom zmäkčení. V podstate ide o ten istý zákon, len s týmito úpravami. Myslím, že ste pri svojom rozhodovaní, či ho schváliť alebo nie, nemali osobitné problémy, a preto vás prosím o vyjadrenie sa k nemu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bibiánu Guldanovú, aby podala správu o výsledkoch prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslankyňa B. Guldanová;

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

v minulom roku sne na tejto pôde schvaľovali zákon o Štátnom fonde cestného hospodárstva. Jeho cieľom bolo a je

zabezpečiť zlepšenie stavu cestnej a diaľničnej siete a umožniť aj jeho rozvoj v súlade s potrebami hospodárskeho života. Jeho základnou myšlienkou je, aby ten, kto cestu užíva, bol aj prispievateľom na jej údržbu, opravy a rozvoj. Jedným zo zdrojov prijmú štátneho fondu cestného hospodárstva je cestná daň.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 409. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutiami číslo 729 z 31. januára 1994 a číslo 770 z 28. februára 1994 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, národohospodárskemu a rozpočtovému, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodného hospodárstvo, výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody v termíne do 7. marca 1994. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov bol citovanými uzneseniami predsedu Národnej rady určený národohospodársky a rozpočtový výbor.

Vládny návrh zákona Národnej rady o cestnej dani prerokovali v stanovenej lehote všetky výbory, ktorým bol pridelený. Všetky tieto výbory s ním vyslovili súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok. V spoločnej správe ich máte uvedené pod bodmi 1 až 10.

Pri hlasovaní o týchto bodoch vám odporúčam s bodmi 1,

3, 4, 6 a 7 súhlasiť an blok, body 2 a 10 navrhnem neprijať, bod 5 prenechám na zváženie vám, bod 8 je obsahovo totožný

s bodom 9, pretože je však obvyklé, že prechodné ustanovenia sú pred zrušovacími ustanoveniami, navrhnem prijať bod 8.

To je všetko k bodom zo spoločnej správy. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Guldanovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že pán minister Filkus ani pani Guldanová nebudú zaujímať ďalšie stanovisko, lebo nemáme žiadnu rozpravu.

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Guldanovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy.

Poslankyňa B. Guldanová;

Pán predsedajúci, an blok navrhujem súhlasiť, s bodmi l, 3, 4, 6 a 7.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 63 poslancov.

To je, bohužiaľ, málo na to, aby sme mohli právoplatne

hlasovať.

Prosím, prezentujme sa ešte raz. Prezentovalo sa 69 poslancov.

Pozývam všetky pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú v priľahlých miestnostiach, aby prišli do rokovacej sály.

Budeme sa znova prezentovať. Prezentovalo sa 77 poslancov.

Prosím, pani spravodajkyňa, pokračujme. Poslankyňa B. Guldanová:

Takže, pán podpredseda, ešte raz odporúčam an blok súhlasiť s bodmi l, 3, 4, 6 a 7.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Kto je za predložený návrh prijať an blok body l, 3, 4, 6 a 7 spoločnej správy? Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Nikto sa nezdržal hlasovania.

Konštatujem, že body l, 3, 4, 6 a 7 spoločnej správy

sme an blok prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Ďalej spoločne navrhujem hlasovať o bodoch 2 a 10 s tým, že ich neodporúčam prijať.

Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za predložený návrh na spoločné prijatie bodov 2 a 10? Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo S poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že body 2 a 10 spoločnej správy sne neprijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Bod 5 zo spoločnej správy prenechávam na zváženie kolegom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za predložený návrh bodu 5 spoločnej správy? Pani spoloční spravodajkyňa necháva na zváženie. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme neprijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Bod 8 je obsahovo totožný s bodom číslo 9. Pretože je obvyklé, že prechodné ustanovenia sú pred zrušovacími, navrhujem prijať, bod číslo 8.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto je za predložený návrh bodu 8? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že bod 8 sme prijali. Poslankyňa B. Guldanová:

Pán podpredseda, bod číslo 9 už je teda bezpredmetný. Môžme hlasovať, o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za prijatie predloženého zákona ako celok?

Za návrh hlasovalo 82 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Nikto sa nezdržal hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani.

Ďalším bodom programu je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách. Keďže nie je tu pán minister Koncoš, ktorý má predniesť tento návrh, a pán minister Filkus hovorí, že by bol radšej, keby tento návrh nepredkladal, musíme skončiť schôdzu.

Vážení priatelia, zajtra pokračujeme v rokovaní o 9. 30 hodine.

Ďakujem pekne.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9., 10., 11., 16., 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 27. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. časť

X. volebné obdobie

Deviaty deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 24. marca 1994

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme prezentovali.

Konštatujem, že je prítomných 83 poslancov a ďalší po skončení rokovania výborov prichádzajú, Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

V rokovaní budeme pokračovať

Vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 424 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 424a.

Už včera pán podpredseda Weiss oznámil, že tento zákon predsúvame preto, aby ho mohol predložiť pán minister financií, aby tu nemusel čakať počas ďalších bodov nášho rokovania. Predpokladáme, že tento zákon prerokujeme pružne a rýchlo.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

tento návrh zákona Národnej rady nie je problematický, a preto aj úvod chcem urobiť veľmi krátky, stručný, aby sme získali čas na iné návrhy zákonov. Poviem aspoň niekoľko poznámok.

Oblasť štátnych hmotných rezerv sa doteraz riadi predpismi nižšej právnej sily. Doteraz sa postupovalo podlá týchto predpisov: Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia číslo 69/1964 Zb. o správe štátnych hmotných rezerv, pravidlá o utváraní, ochraňovaní a používaní federálnych hmotných rezerv registrovaných v čiastke 32 z roku 1973, rezortné organizačné normy a riadiace akty a uznesenia vlády. Najmä preto je dôležité prijať tento návrh zákona, že ide o tieto predpisy a zákonné opatrenia nižšej právnej sily. V oblasti mobilizačných rezerv sa postupuje podľa štatútu štátnych mobilizačných rezerv, vydaného na základe splnomocnenia vlády ešte ČSSR bývalou Štátnou plánovacou komisiou v roku 1983.

Celú oblasť je potrebné jasne legislatívne upraviť v súlade s našim právnym poriadkom súčasne tak, aby sa dosiahla nevyhnutná previazanosť s platnými právnymi normami a reálnym ekonomickým a transformačným prostredím Slovenskej republiky. Je to podmienka aj vo vzťahu k iným právnym normám a zákonom. Chceme prispôsobiť legislatívu, aby bola vyslovene v súlade s prostredím transformačného procesu. U tohto návrhu zákona je to mimoriadne dôležité preto, že kroky formovania štátnych hmotných rezerv a narábania s nimi boli pod strechou starých zákonných opatrení a noriem, ktoré už tomuto prostrediu nevyhovujú.

Ešte jedna poznámka: Poslanie štátnych hmotných rezerv v podmienkach zvrchovaného štátu si vyžaduje vo vecnej i legislatívnej rovine aplikovať nové, progresívne prístupy pri zachovaní nevyhnutnej kontinuity doterajšieho systému, pri využití poznatkov iných vyspelých, najmä európskych krajín, samozrejme, z pohľadu prostredia predovšetkým tých krajín, kde trh má už svoje plné miesto a trhové podmienky sú rozhodujúcimi.

Netreba zabúdať, že štát alebo aj ekonomické centrum má bezprostredný záujem na ton, aby štátne hmotné rezervy zodpovedali týmto novým právnym predpisom.

Chcem zdôrazniť, že návrh zákona prešiel širokým medzirezortným pripomienkovým konaním a jeho prijatie nevyvolá dodatočné finančné nároky na štátny rozpočet. To sa dá jednoznačne dokázať. Predstavuje rámcovú normu, a preto ako je dokladované vo vašich informačných zdrojoch, ktoré máte, sú vypracované nadväzujúce vykonávacie predpisy vo forme výnosov, ktoré boli medzirezortne prerokované, resp. tento proces prebieha súbežne so schvaľovaním zákona. Vychádzajúc z týchto predpokladov, z týchto argumentov, ktoré som uviedol, myslím, že schvaľovanie tohto zákona nenarazí na nejaké osobitné bariéry.

Vopred vám ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ján Frenu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Frena;

Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

predkladám vám spoločnú správu výborov Národne] rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenské] republiky o štátnych hmotných rezervách, ktorý pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 779 z 28. februára 1994 na prerokovanie v lehote do 7. marca 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Koordináciou stanovených výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok resp. podmieňovacích návrhov, ktoré máte predložené v spoločnej správe v 16 pozmeňovacích návrhoch.

Body l, 2, 3, 6 a 9 spresňujú znenie jednotlivých paragrafov. Bod 12 stanovuje, kto upravuje nariadením podrobnosti tvorby, financovia, hospodárenia a kontroly. Tieto body v hlasovaní odporúčam an blok schválili.

Bod 4 rieši vypustenie § 2 písmena c/, ktoré je zbytočné vzhľadom na to, že o výnimočnom stave hovorí iný zákon. Preto odporučím tento bod schváliť. Jeho prijatím sa vylúči bod 5 spoločnej správy.

Body 7 a 10 neodporúčam schváliť, pretože doplnenie o obce je nadbytočné vzhľadom na to, že v texte sa hovorí o právnických osobách a nie je nutné spomedzi právnických osôb osobitne menovať obce. Podobný je bod 11, z podobných dôvodov ho neodporúčam schváliť.

Vzhľadom na splnomocňovali ustanovenie pre vládu, ktoré je uvedené v bode 13 spoločnej správy, považujem pozmeňovacie návrhy uvedené v bodoch 8 a 11 za nadbytočné, preto ich neodporúčam prijať.

Z bodov 14, 15 a 16 odporúčam prijať bod 15 spoločnej správy, ktorý stanovuje účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

Do vašej pozornosti dávam aj informáciu o pripravovaných vykonávacích predpisoch k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách, ktorá bola vypracovaná na základe odporúčania výborov Národnej rady a ktorú ste včera dostali.

Uvediem rekapituláciu návrhu na hlasovanie: an blok odporúčam schváliť body 1, 2, 3, 4, čím po prijatí vylúčime

z hlasovania aj bod 5, ďalej body 6, 9, 13 a 15. Prijatím bodu 15 sa vylúčia body 14 a 16. An blok neodporúčam prijať body 7, 8, 10, 11 a 12.

To je všetko zo spoločnej správy. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Frenovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Doteraz som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave.

/Nikto. /

Dámy a páni, keďže nikto z poslancov sa nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť v záverečnom slove pán minister?

Minister financií SR R. Filkus:

Nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán minister sa zrieka záverečného slova. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Frena?

Poslanec J. Frena: Nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Takisto nie je k čomu vystúpiť, takže prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Frenu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

Poslanec J. Frena:

Vážené kolegyne, kolegovia,

odporúčal som, aby sme an blok prijali body l, 2, 3, 4, čím z hlasovania vylúčime bod 5, ďalej body 6, 9, 13 a 15. Prijatím bodu 15 vylúčime body 14 a 16.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Hlasujeme o bodoch spoločnej správy l, 2, 3, 4, 6, 9, 13 a 15, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča an blok prijať. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že uvedené body spoločne] správy sme prijali.

Poslanec J. Frena;

Ďalej odporúčam an blok neprijať body 7, 8, 10, 11 a 12 spoločnej správy. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Hlasujeme o bodoch 7, 8, 10, 11 a 12 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať. Kto je za? Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Frena:

Pán predsedajúci, vyčerpali sme obsah spoločnej správy, odporúčam pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách. /Potlesk. /

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prerokúvaním

činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sme vo štvrtok minulý týždeň prerušili a včera sne sa dohodli, že tento bod prerokujeme dnes.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu predložil k tomuto bodu správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1993, ktorú máte rozdanú. S pripomienkami k činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vystúpil pán poslanec Čarnogurský, ktorého vystúpenie si mohli poslanci vyzdvihnúť na prezencii.

Teraz dávam slovo predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Mariánovi Vankovi.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Vážený pán predseda,

vážený člen vlády,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

prepáčte mi hlasový fond, nám chrípku, budem sa snažiť rozprávať tak, aby som vydržal a zreferoval celú časť, ktorú mám predniesť.

Terajší bod rokovania pléna Národnej rady je o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, preto najskôr by som podal stručný priebeh o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Správa k tonu bola rozdaná, to znamená, že môžem sa zmieniť o bodoch, ktoré budú potrebné ešte na vysvetlenie.

K samotnej správe by SOB vopred povedal, že nie je obvyklé predkladať správu takéhoto typu. Pristúpili sme k tomuto spôsobu uvádzania činnosti preto, že Najvyšší kontrolný úrad vznikol len v minulom roku a je potrebné Národne] rade podať určitú informáciu, v akom stave je budovanie Najvyššieho kontrolného úradu a akú prácu odviedol za uplynulé obdobie, v ktorom vykonával činnosť. Správa preto obsahuje jednak stav budovania, potom vykonanú činnosť. Rozsah správy sme prispôsobili zhruba na 40 strán plus prílohy, aby bolo možné sledovať, alebo, aby poslanci mali možnosť si to prečítať, aby ich neodradila. Obsah správy je zameraný tým spôsobom, aby poukázal alebo upozornil na hlavné problémy, ktoré sa vyskytujú, alebo ktoré by bolo potrebné riešiť v rámci Najvyššieho kontrolného úradu.

Keď dovolíte, správu máte predloženú, budem postupovať podľa správy a dovysvetľujem len tie body, ktoré sme museli pri redukovaní správy skrátiť. Upozorním na tie problémy, ktoré sú podstatné, na tie, ktoré sú menej podstatné, na celkový stav činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.

Najvyšší kontrolný úrad vznikol 1. apríla. Napred bola prípravná časť, kde sa prijímali pracovníci, kde sa pripravovala ich kvalifikácia, teda doškoľovanie, napĺňali sa určité organizačné opatrenia, a vlastne svoju činnosť začal vykonávať od júla po voľbe predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. To znamená, že tu máte vlastne podanú správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za obdobie zhruba pol roka, aby to neviedlo k určitým požiadavkám, že činnosť mala byt bohatšia.

Na prvej strane je upozornené na podstatnú zmenu, ktorá nastala po voľbe predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Vznik alebo organizačnú prípravu Najvyššieho kontrolného úradu robila prezidiálna sekcia odboru kontroly a sťažností Úradu vlády Slovenskej republiky. Bohužiaľ, robila ju systémom, že sa preberali poznatky z doterajších podobných zariadení, ktoré boli na kontrolu. Bol to Výbor ľudovej kontroly a ministerstvo kontroly. Najvyšší kontrolný úrad ale nemá takéto poslanie. Nemá čo do obsahu, to je samozrejmé, zrejme vyplýva to zo zákona, ale nemá ani čo do metód, foriem práce a prístupu.

Z toho dôvodu bola v auguste vykonaná vedecká analýza problémov, ktoré máme riešiť, a k tomu boli prijaté aj zásadné opatrenia. Dovolil by som si upozorniť na tie, ktoré boli najpodstatnejšie. Prvé bolo, že sme zvážili poslanie, cieľ, náplň Najvyššieho kontrolného úradu a rozšírili sme kontrolné pôsobenie aj na príjmovú zložku štátneho rozpočtu. Možno sa vám to bude zdať samozrejmé, ale Česká republika to nemala spravené, ani dodnes to nemá, do určitej miery to už napravila, už sa dostáva k niektorým prvkom, ktoré je potrebné mat v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ale tým, že prebrala práve dosť nekritický starý model, dostala sa do stavu, že tento blok vypadol.

Čo bola najpodstatnejšia zmena, a to môžem povedať zase ako významná zmena, bola zmena činnosti. Dovolím si to vysvetliť podrobnejšie, lebo to má klúčový význam pre celé ďalšie smerovanie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Predtým som pracoval v oblasti, v teame, ktorý použil poznatky scientológie. Mimoriadne sa nám to osvedčilo, dokázali sne dosiahnuť cieľ za v podstate o polovičku kratšie časové obdobie a s oveľa väčším efektom. Preto pri zvolení na predsedu Najvyššieho Kontrolného úradu som pristúpil k týmto poznatkom. Veľmi sa ospravedlňujem, ak tu poviem, čo je to

scientológia. Nehovorím to preto, že by som vás chcel poúčať, ale aby som upozornil na dve veci, ktoré sme prebrali.

Scientológia vlastne sa môže preložiť ako veda o vede. Prvá zmienka bola podaná v roku 1954 od sovietskeho autora, myslím, že to bol Dolárov "Věda o věde". Bola to taká malá publikácia. Na základe toho aj v Slovenskej republike i v Českej republike sa začala táto disciplína rozvíjať.. Scientológia preberá poznatkový systém viacerých vedných disciplín, integruje ho, ale vytvára vlastne vyššiu nadstavbu poznatkového systému. Ako príklad môžem uviesť vedy o človeku, ktoré z tohto pohľadu sa dostali do úplne inej pozície, napríklad medicína, antropológia, psychológia, sociológia atď. Ak týmto spôsobom začali integrovať poznatkový systém, prišli k úplne novým poznatkom. Toto bol jeden kľúčový moment, ktorý som použil ako strategický pri začatí činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Použili sme poznatky viacerých vedných disciplín.

Nemôžeme hovoriť, že Najvyšší kontrolný úrad je veda, to nie je, je to náuka. Spadá do kategórie náuky, to znamená, že vo svojej činnosti využíva poznatky viacerých vedných disciplín. Ale klúčový obrat, ktorý nastal, ktorý je vysoko hodnotený aj v zahraničí, je v použití metód. Scientológia používa alebo analyzuje metódy rôznych vedných disciplín, dáva ich do takej podoby, aby mohli aj iné vedné disciplíny prebrať tento systém. A teraz na konkrétnych príkladoch poviem, ako to dopadlo. Použili sme aj túto metódu a dopadlo to nasledovne:

Napríklad v rámci privatizácie sme vstúpili do procesu pred schvaľovaním, alebo pred rozbehnutím privatizačného procesu. Vstúpili sme tam ako konzultanti alebo poradcovia, to znamená, že tým sme si nevyblokovali možnosť následnej kontroly jednotlivých privatizačných projektov alebo akcií, ktoré prebehli, kontroly v plnom rozsahu, či boli dodržané

všetky podmienky. Tým, že sme vstúpili do tohto procesu, sa stala takáto zmena: Ale sme posudzovali projekty, ktoré boli v predchádzajúcom prvom kole privatizácie, rozdiel medzi hodnotiteľmi majetku podniku bol a] v násobkoch - päťnásobok, desaťnásobok. Po našom vstupe sme okamžite upozorňovali príslušné orgány, ktorý hodnotiteľ postupoval neseriózne, boli vyraďovaní zo zoznamu, a výsledok v terajšej dobe - nie je to naše tvrdenie, tvrdil to minister hospodárstva Ducký, on povedal tento fakt, údaj, - je rozdiel v hodnotení jedného subjektu, ktorý ide na privatizáciu v rozpätí hodnotenia plus - mínus 5 %. Takže je to mimoriadny obrat. To je jedno uplatnenie tejto novej metódy.

Uvediem ďalší príklad. V terajšej dobe prebieha akcia, ktorú už pokaziť nemôžem tým, že tú informáciu zverím, preverujeme na úradoch práce, to je 121 úradov práce na Slovensku, akým spôsobom boli použité finančné prostriedky na vytváranie spoločensky prospešných pracovných miest. Ako viete, do tejto oblasti sa dali obrovské finančné prostriedky, ale efekt bol pomerne nízky. Požiadali sme obvodné úrady práce, aby nim vypracovali zoznam, komu poskytli prostriedky, či dodržal stanovené podmienky, a ten, kto nedodržal, či vrátil peniaze. Pre ilustráciu uvediem jeden príklad. Napríklad v Senci je jedna firma Fenice, ktorá zobrala na takýto účel 6, 5 milióna Sk, a po našej kontrole musí 5, 5 milióna Sk vráti* do štátneho rozpočtu.

To znamená, že to je zásah priamo do určitého systému, ktorý je v praxi, kde, ak by sme robili jednotlivú kontrolu po obvodných úradoch, nedosiahneme efekt, ale týmto sme vyvolali situáciu, že museli aktívne vstúpiť do tohto procesu obvodné úrady práce a my teraz dvoma kontrolnými skupinami námatkovo budeme preverovať, v akom stave je skutočnosť.

Môžem uviesť ešte ďalší príklad. Doteraz sa v rámci kontroly používal systém, niektorí ho dobre poznáte, že kontrola fungovala na základe podania alebo podnetu. Je to mimoriadne obmedzené. Vzhľadom na to, že sne zodpovední za určité sledovanie štátneho rozpočtu, používame aj ďalšie metódy, napríklad štatistické. Uvediem jeden konkrétny príklad. Na trhu je spotreba motorovej nafty, je to určitá hladina. Jazdí určité množstvo motorových, vozidiel, ktoré používa naftu, teda má aj určitú hladinu spotreby. Keď príde k zvýšeniu cien nafty, vždy nastane pokles spotreby, po určitej dobe sa to zdvihne a zas drží určitú úroveň. V predchádzajúcom období sa stalo, že naraz poklesla spotreba o jednu tretinu, dokonca v extrémnych prípadoch až o polovicu a držala sa dole na tejto hladine. Z toho logicky vyplýva, že niekto musel do Slovenskej republiky doviezť alebo nejakým spôsobom dovážať motorovú naftu, to bol ten vykurovací olej, a nešiel našou normálnou sieťou. Takže vidíte, aký zmysel alebo význam má použitie tejto metódy.

Myslím, že pre ilustráciu stačí, že som vám zdokumentoval - ak by bolo potrebné, môžem ďalej pokračovať -, že zmeny, ktoré nastali na kontrolnom úrade, neboli náhodné. Bolo to na základe vedeckej analýzy a dokonalej teoretickej prípravy. Tým sme mohli celú stratégiu činnosti prispôsobiť už realite, teda reálnemu stavu hospodárstva, ktorý je v slovenskej republike.

Keď dovolíte, pokračoval by som ďalej. Na strane 2 máme personálne, materiálne budovanie Najvyššieho kontrolného úrad. Nebudem to citát, ale zase z toho uvediem niektoré základné body. Je mimoriadne dôležité, aby Najvyšší kontrolný úrad bol nezávislým úradom od vlády, nezávislým úradom od politických strán. Toto nie je možné spraviť deklarovaním, je to potrebné urobiť systémovým opatrením. Toto systémové opatrenie je v organizačnom poriadku, v pracovnom poriadku. To znamená, že sú spravené také kroky, aby nemohlo dochádzať k tomu, že by kontrolný pracovník alebo riaditeľ sekcie, alebo trebárs aj predseda alebo podpredseda, zasiahol do toho procesu a nejakým spôsobom ovplyvňoval stav kontroly. Ak by ste mali záujem, môžem dopodrobna vyložiť všetky kroky, akým spôsobom je to spravené.

Je tam ešte jedna zaujímavá vec, ktorá bola konštatovaná alebo vysoko hodnotená aj na medzinárodnom sympóziu. Pri prijímaní pracovníkov sme prešli na trošku neobvyklý model prijímania pracovníkov. Doteraz bola zaužívaná určitá tradícia, že sa prijímali do zamestnania pracovníci, kontrolóri, ktorí mali väčšinou ekonomické vzdelanie. Lenže prišli sme k záveru, že nestačí kontrolovať vecnú správnosť faktúr. Je potrebné prejsť na vecnú kontrolu faktúr. A vecnú kontrolu faktúr môže urobiť, len špecialista, odborník. Ako príklad môžem uviesť geologické vrty. Odborníci z tejto oblasti tvrdia, že keď sa robí geologický vrt, stojí určité peniaze, môže stáť napríklad 100 tisíc korún, môže stáť milión korún, dokonca, niektoré sú aj drahšie, niektoré sú lacnejšie. Pochopiteľne, firmy, ktoré to vykonávajú, logicky majú snahu, aby nejakým spôsobom nadsadili. Ak dáme na kontrolu odborníka, ktorý je len finančník, ten na to nepríde, ale odborník, ktorý je špecialista, ten jednoducho vie, že v tomto geologickom podloží nie je možné takú cenu vyúčtovať. Z toho dôvodu sme prišli k metóde prijímania pracovníkov, že vyberáme teraz odborníkov, a zo špecialistu oveľa rýchlejšie a ľahšie spravíme kontrolóra, ako by sme z kontrolóra urobili špecialistu pre danú oblasť. Je to opäť taká zvláštnosť, ktorá bola kvitovaná. V zahraničí sa menej používala, a po našom prekonzultovaní alebo príspevku priznali, že má určité svoje opodstatnenie a že sa bude častejšie používať v praxi.

Na druhej strane by som upozornil na materiálne budovanie Najvyššieho kontrolného úradu. Bohužiaľ, stala sa jedna nepríjemná vec, že predtým bol Výbor ľudovej kontroly, ten sa premenil vlastne na ministerstvo Kontroly a nástupníckou organizáciou sa stal Odbor kontroly a sťažností Úradu vlády Slovenskej republiky. To znamená, že aj tam prešli prostriedky, rôzne veci, ktoré by mal mať kontrolný úrad. Keď vznikol Najvyšší kontrolný úrad, vlastne sme dostali len tie veci, ktoré ostali. Napríklad raritou je, že sme nedostali ani - tu je zle napísané, že kompletnú - ani jedinú jednu Zbierku zákonov. To svedčí o určitom prístupe. Z motorových vozidiel - to je osobitná kapitola, o tom budem osobitne rozprávať - sme dostali zase len tie, ktoré už nikto nechcel. Takže, materiálne budovanie bolo dosť náročné, čo nás veľmi zdržalo a mimoriadne komplikovalo našu situáciu. To vysvetľuje aj určité opatrenia, ktoré sme museli na kontrolnom úrade zaviesť.

Dostali sme pridelenú budovu, ktorá má okolo každého poschodia balkóny. Na tento balkón sa dá, prejsť aj zo susednej budovy. My sme mali prvé poschodie, podnájomníci druhé a tretie poschodie, ďalej sne mali štvrté poschodie, piate poschodie napoly s podnájomníkmi, šieste napoly a siedme. Prečo vám to hovorím? V tej budove sú elektronické firmy. Po kontrole, po nepríjemnostiach, ktoré sme tam mali, rozvádzať ich tu nebudem, sme museli spraviť vážne opatrenia, lebo dochádzalo - je to tvrdá realita - k strate materiálov a X niektorým ďalším veciam. Bolo absolútne neprípustné, aby Najvyšší kontrolný úrad, ktorý dostáva materiály rôznej závažnosti, bol umiestnený v takejto budove. Toho času máme pridelenú už inú budovu, dúfam, že sa tým problém vyrieši.

Chcel by som vás upozorniť na posledný odsek na tretej strane. Toto je náš najhlavnejší problém, ktorý máme na Najvyššom kontrolnom úrade. V terajšej dobe toto je nás základný problém. Je mimoriadne dôležité, aby Najvyšší kontrolný úrad nebol závislý na výkonnej moci. Bohužiaľ, teraz sme, nedá sa povedať, závislí, ale je tam jeden vzťah, ktorý to obmedzuje.

O počte pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu, o ich priemernom plate, o prostriedkoch na hospodárenie.

vlastne rozhoduje ministerstvo financií. V národohospodárskom a rozpočtovom výbore sme na to upozorňovali, ale vtedy už to nebolo možné zmeniť. Máme teraz pripravené paragrafové znenie zmeny zákonov, čím by sa to dalo veľmi jednoducho vyriešiť, aby o týchto otázkach rozhodoval národohospodársky a rozpočtový výbor, tak ako je to v zahraničí, a ten presne povie: ak bude potrebovať od Najvyššieho kontrolného úradu viac činnosti, tak prizná viac pracovníkov, menej činnosti - menej pracovníkov. K tomu uvediem jeden údaj, ktorý vám to vykreslí. Na tento rok sme dostali týra istým spôsobom, ako dostávali iné orgány štátnej správy, rozpočet na prevádzku 3, 5 milióna Sk. Za prvé dva mesiace aj po tvrdých úsporných opatreniach sne minuli asi l 800 000 alebo l 900 000 Sk. Z toho jasne vyplýva, že by sme s týmto rozpočtom nemohli existovať ani pol roka. Toto je náš problém, a prosili by sme Národnú radu, aby potom zaujala k tonu stanovisko.

Keď dovolíte, o ďalších veciach budem hovoriť stručnejšie, prebehnem niektoré ďalšie údaje. Máme už tam činnosti odboru informatiky, ako vidíte, začal svoju činnosť 1. 10. 1993. Vyvíja aktivity a dávam vám do pozornosti - to je druhý odsek -, že za minulý rok sme uskutočnili tri tlačové konferencie a zhruba v 130 článkoch bolo písané o Najvyššom kontrolnom úrade. Z tých 130 článkov len trikrát boli negatívne referencie o Najvyššom kontrolnom úrade - dvakrát v Slovenskom denníku a jedenkrát v časopise SME. Slovenský denník vtedy spravil jeden pekný krok - rozbehol akciu "aféra odpočúvania" a ďalších veci a z toho prišiel na takú myšlienku, či je predseda Najvyššieho kontrolného úradu odpočúvaný. Denník SME to rozvinul do krásnej podoby a už dal článok "Bolo začaté trestné stíhanie voči predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Mariánovi Vankovi?" A teraz sa pýtal generálneho prokurátora: Bolo začaté trestné stíhanie, dali ste odpočúvať? Nie. Pýtali sa príslušného sudcu, a ten povedal: Nemôžem sa k tomu vyjadrovať. Tak to bola jedna akcia, ktorá spľasla, ktorá sa rozbehla a potom ako bublina spľasla. Ale chcem upozorniť, že to bolo v minulom roku, a celá hystéria, ktorá sa rozpútala v tlači, je vlastne z tohto obdobia, k nej sa potom vrátim.

Ešte pokladám za dôležité upozorniť vás na jednu dôležitú vec. Na strane 5 končí časť o informatike. Veľmi ťažko sme sa dopátrali údajov, ktorými možne sledovať štátny rozpočet. Boli sme aj kritizovaní, že sme vlastne prebrali informáciu alebo číslo od ministerstva financií alebo od niekoho. Ale treba si uvedomiť, že na Slovensku v oblasti činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, teda v tejto špecifickej činnosti, nepracoval jediný jeden človek, to znamená, že všetci sme boli noví, všetci sme sa museli učiť. Hľadali sme mechanizmy, ako sa dostať k tomu problému, akým spôsobom si vytvoriť mechanizmy, aby sme mohli priebežne okamžite sledovať, stav čerpania štátneho rozpočtu, teda napĺňanie príjmovej zložky, čerpanie výdavkovej zložky a podobne. Ten mechanizmus sme už našli, len ho nemôžeme realizovať. Je to vytvorený útvar ministerstva financií ako príspevková organizácia, ktorý dostáva okamžité správy o pohybe v rozpočte, ale pýtali sme od neho jednu zostavu a za tú zostavu od nás požadujú 40 000 Sk. Potrebujeme mať - ideálne by bolo - týždenné zostavy alebo dvojtýždenné, v opačnom prípade nie je nožné sledovať trend. Tak tu už vieme, kde môžeme tieto informácie získať. Otázkou teraz je finančné zabezpečenie alebo ďalší mechanizmus.

Druhý zdroj, ktorý na prvý pohľad sa môže zdať jasný, samozrejmý, je Štatistický úrad Slovenskej republiky, lenže štatistický úrad dostáva obrovské Kvantum informácií a my potrebujeme z toho vyšpecifikovať tie, ktoré sú pre nás dôležité alebo podstatné. Našli sme mechanizmus aj v tomto prípade, bude to možné realizovať v nasledujúcom období. Je to v rámci elektronickej výmeny informácií medzi kľúčovými centrálnymi orgánmi štátnej správy. Bude sa to realizovať v tomto roku a na budúci rok, takže budeme potom mat možnosť, teda bude možnosť prístupu priamo sledovať jednotlivé činnosti alebo procesy pohybu štátneho rozpočtu.

Na piatej strane ďalej začína činnosť oddelenia medzinárodných vzťahov. Tam by som vás chcel upozorniť, že sme už boli zapojení do európskeho kontrolného systému. Napríklad, Keď Európsky kontrolný dvor prišiel k nám na Slovensko kontrolovať, alebo lepšie povedané, keď Európske spoločenstvo kontrolovalo použitie prostriedkov PHARE, prišiel jeden pracovník a druhú pracovníčku sme dali my.

Prepáčte, veľmi sa ospravedlňujem, vrátim sa ešte na druhú stranu, vynechal som jednu mimoriadne dôležitú vec.

Sme členmi EUROSAI a INTOSAI. Nie je to len nejaká formálna záležitosť. Na to, aby sme sa stali členmi európskej organizácie EUROSAI a celosvetovej INTOSAI, sme museli splniť nejaké podmienky. Poverenec, pán poslanec Matejka, vybavoval túto záležitosť, a je pre nás uznaním, že máme v našej republike vytvorené také podmienky, taký právny stav, že nás do tohto spoločenstva zobrali, ale nie ako nejakého pasívneho aktéra, ale ako aktívneho člena tejto spoločnosti.

Do pozornosti by som dal ešte, kde som bol v zahraničí. Je to predposledný odsek. Môžem teraz zreferovať, aby ste vedeli, ako zneužívam svoje postavenie. Doteraz som bol na jednej služobnej ceste v Prahe, na jednej v Berlíne, tam som musel ísť, to bolo medzinárodné, kde museli byt predstavitelia, a dvakrát vo Viedni na obrátku. Keď máme rokovanie napríklad s nemeckým partnerom, tak to spravíme vo Viedni, kde prebehneme a na obrátku sa vrátim.

V Berlíne pre nás bolo veľkým uznaním a poctou, že tam vystúpil lektor a upozorňoval kontrolné dvory, že by sa mali začať venovať príjmovej zložke štátneho rozpočtu. Veľké prekvapenie bolo, keď som im povedal, že dva mesiace to už

robíme. Z bývalých východoeurópskych štátov nikto to v tom čase nerobil a zo západných štátov len niektoré okrajovým spôsobom zasahovali. Musím však podotknúť, že u nich je iná situácia, napríklad dokonalý daňový systém, takže nepotrebujú ďalšie opatrenia, ktorými by zasahovali. Takže pre nás to bolo určité uznanie, že sme dokázali vystihnúť i túto záležitosť.

Na strane šiestej, keď dovolíte, opäť by som upozornil na dve veci. O uznaní alebo o činnosti najlepšie hovoria skutočnosti, fakty, argumenty. Nasledovníckou organizáciou po ministerstve kontroly sa stala Česká republika. Slovenská republika z toho bola vyblokovaná - Najvyšší kontrolný úrad. Prejavilo sa to asi takým spôsobom, že nemecký partner poskytoval vecnú podporu kontrolným dvorom a Českej republike dal prekladateľské zariadenie za 120 tisíc korún a Slovenskej republike dal za 20 tisíc korún spätný projektor. My sme im poďakovali aj za spätný projektor aj za tých 20 tisíc korún, ale keď si vypočuli naše referencie o našej činnosti, prišli na to, že asi nespravili dobre a okamžite nám dodali ďalšiu farebnú kopírku za 140 tisíc korún. To je fakt. To je realita.

A ešte by som upozornil, kto má záujem, mám tu dopis z NASA, to je Americká asociácia audítorov, ktorí takisto nadväzovali kontakty, oťukávali si všetky štáty a prišli k záveru, že s nami - môžem povedať, je to pre nás česť - v najväčšom rozsahu rozvíjajú kontakty. Napríklad v jeseni budeme robiť vo Vysokých Tatrách medzinárodný seminár, oni ho budú platiť, my to budeme organizovať. Je to naozaj pre nás pocta.

Ďalej by som prešiel na činnosť expozitúr. Boli sme

oslovení aj v interpelácii, čo s expozitúrami. Informátor,

ktorý vám dával informáciu, bol mimoriadne vedomostne slabý,

lebo nevedel, aký to má zmysel. V organizačnom poriadku máte

presne napísané, čo sú expozitúry, poviem vám to skrátene. Česká republika má v každom okrese svoje vysunuté pracovisko. Bez toho sa nedá pracovať. Bez terénu sa nedá. Nemecká spolková republika má podobným spôsobom všade v teréne svoje pracoviská. Oni to pomenovali predkontrolou, to znamení, že sú to tykadlá, ktoré musia citlivo reagovať na terén. My to dodnes nemáme vybudované. Pre nás je to mimoriadne nepriaznivá situácia, nevieme pružne reagovali, na situáciu v teréne v takom rozsahu, ako by bolo treba.

Máne doteraz vybudované tri expozitúry, Banská Bystrica

- južné Slovensko, Žilina - severné Slovensko, Bardejov

- východné Slovensko, ale napríklad máme mimoriadne zlú situáciu v Košiciach, ktorú by sme potrebovali veľmi rýchlo, súrne vybudovať, ale nemáme finančné prostriedky, nemáme ľudí, ktorí by do tohto regiónu mohli nastúpiť a mohli pracovať.

V prvej, teda v strednej časti sne uviedli - to je len prehľad, ďalej sme to neuvádzali - čim sa zaoberajú expozitúry. Okrem predprípravy kontrolných akcií, samotnej kontrolne] akcie a ďalších, vykonávajú určitý servis aj pre občanov, riešia drobné podnety, ktoré je možné na mieste veľmi rýchlo vybaviť. Preto sú tam uvedené niektoré veci, ktoré sne tam riešili. Uvediem takú zaujímavosť, to už je snáď perlička. Na siedmej strane dole máte firmu SELT Rajecké Teplice. Zistili sme tam vážne nedostatky. Keď prišli do tejto firmy naži kontrolóri, po jednom ušli preč. Na stole nechali papiere a firma zanikla. Takže naši kontrolóri nič iné nemohli spraviť, len tie doklady zobrať, preniesť ich k sebe a tam vykonať kontrolu. Je tam rozsiahlejšia činnosť. Boli tam vyzvané aj orgány činné v trestnom konaní aj ďalšie orgány - daňové a podobne. Takže vidíte, aj s takýmito prípadmi sa stretávame.

Banská Bystrica - činnosť expozitúry Banská Bystrica je popísaná. Tam sme sa trochu viac zdržali s Detvou, Podpolianske strojárne. Je to rozsiahlejšie. Okrem iného na tomto prípade sme si aj overili, že máme malý počet kontrolórov. Nemôžeme ísť do rozsiahlejších akcií. To sú akcie, ktoré by vyžadovali tých 5-10 kontrolórov aspoň na pol roka, a v žiadnom prípade toto nemôžeme splniť. Pre expozitúru v Banskej Bystrici už máme malý objekt z jednej štátnej firmy, ktorá bola v likvidácii, takže budeme ho potom využívať aj napríklad na ubytovanie našich kontrolórov. Vyšli nám náklady na činnosť, ak naši kontrolóri sú ubytovaní v hoteloch, kde sa platí 500 až 1000 korún za noc, takže si viete predstaviť, ako rýchlo narastajú čiastky na cestovné.

Expozitúra v Bardejove vykonávala tiež činnosť, tam je popísaná. Tam sa nám núka, že by sme mohli od mesta dostať jednu historickú budovu v centre mesta. Nemáme finančné prostriedky na realizáciu. Opäť stojíme, nemôžeme sa pohnúť z miesta.

Ďalej nasleduje činnosť odborných sekcií, ktoré mate napísané. Legislatívno-právna sekcia - nebudem to rozvádzať, je to bežná vnútorná a vonkajšia legislatíva. Vykonali aj niektoré kontroly. Mali tam pracovníkov. Vykonávali činnosti, ktoré sú spojené s legislatívnym procesom. Pre zaujímavosť - v legislatíve máme jeden veľký problém. Nemôžeme získať právnikov na túto činnosť. Sme zapojení do legislatívneho procesu v rámci rezortov - to je jeden blok, legislatívny proces vlády - druhý blok a legislatívny proces Národnej rady - tam už v menšom rozsahu. A nedá sa táto problematika zvládnuť. Ospravedlňujem sa, páni poslanci, ak je to pre vás dlhé, ale nič sa nedá robiť. Chceli ste počuť správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, musím vám ju predložiť.

Ďalej máme sekciu vybranej štátnej správy. Táto sekcia je významná tým, že má vo svojej kompetencii mimoriadne závažné objekty, ako je ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí. Kontrolóri prichádzajú do styku so štátnym tajomstvom najvyššej triedy, preto je to vybraná štátna správa. Musia tam byť urobené určité opatrenia, aby nemohlo dochádzať k úniku informácií a k niektorým ďalším deformáciám, čo je zaujímavé, táto sekcia kontroluje - nevyhýbam sa ani tomuto problému - kontroluje Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky, Kanceláriu Národnej rady, kanceláriu predsedu vlády, Generálnu prokuratúru. Vo všetkých týchto zariadeniach sme naraz vykonali kontrolu. Kontrola bola riadnym spôsobom vykonaná, zaprotokolovaná, prerokovaná a spravená. Ani v jednej inštitúcii neboli zistené závažné porušenia zákona alebo predpisov. Vzhľadom na to, že Najvyšší kontrolný úrad musí zachovať etiku svojej práce, nikde vo svete, ak nedôjde tam k nejakému závažnému porušeniu zákona, sa údaje nezverejňujú. Preto ani náš Najvyšší kontrolný úrad nezverejní údaje. Je to etika práce Najvyššieho kontrolného úradu vo svete, nie naša, ale celosvetová.

Ešte by som vám na záver tejto kapitoly o vybranej štátnej správe - to je strana 13 - uviedol jednu skutočnosť, ktorá vykresľuje ďalší obraz o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Máme teraz pracovníčku Ing. Borovskú na dvojmesačnej stáži v Európskom kontrolnom dvore. Pokladáme to za mimoriadne vyznamenanie, lebo sa to nepodarilo žiadnemu štátu z východnej Európy. Je to vlastne prvá pracovníčka, ktorá tam je. A čo je pri tom zaujímavé? Jedna vec. Pracovnici Najvyššieho kontrolného dvora alebo Kontrolného dvora európskeho spoločenstva majú preukaz, ona ho má takisto, s ktorým sa pohybujú po celej Európe, a majú mimoriadnu autoritu a vážnosť. Dva týždne si našu kontrolórku overovali a po dvoch týždňoch ju samu poslali z Bruselu do Bonnu na kontrolu ministra a Ministerstva životného prostredia Nemeckej

spolkovej republiky. Ja som si to doteraz nedovolil spraviť u nás. Ani na jednu kontrolu som neposlal samého pracovníka. Takže vidíte, je to ocenenie pre Slovenskú republiku, že medzi našimi kontrolórmi máme aj špičkového európskeho kontrolóra. Ďalšia stáž sa pripravuje do Anglicka. Tam pôjdu dvaja. A ešte k tej Ing. Borovskej, aby aj tí, ktorí vedia hoci aj závidieť - dostáva tam riadny mesačný plat 54 tisíc frankov.

Ďalej máme sekciu finančnej hospodárskej stratégie. Nebudem zdržiavať, mali ste možnosť preštudovať si to. Ak by bolo treba vysvetliť niektoré veci, vysvetlím vám ich. Z toho vidíte, že je to dosť náročná práca. Upozornil by som len na jeden problém, s ktorým sa nevieme doteraz vysporiadať. V zákone číslo 39 o Najvyššom kontrolnom úrade máme dosť voľne naformulované poslanie Najvyššieho kontrolného úradu

- to je § 60 - a toto nám robí mimoriadne veľké problémy. Napríklad nemôžeme ísť robiť kontrolu do bankovníctva, hoci nechceme ísť kontrolovať bankové tajomstvo. Štát tam má svoje finančné prostriedky, z týchto prostriedkov poskytuje úver určitým spoločnostiam a my nemôžeme ísť na kontrolu. Je to vyblokované.

Podarilo sa do niektorých zákonov vsunúť, alebo niektoré zákony majú legislatívne ošetrenie, napríklad štátna pokladňa myslím v § 9 má vsunutý jeden odsek, že kontrolu hospodárenia štátnej pokladne vykonáva Najvyšší kontrolný úrad. Teda tam je to jasné. Ale napríklad problém bankovníctva

- poviem jednoduchý príklad: Z Anglicka posielali pomoc pre vysoké školy. Bolo to, myslím, 25 tisíc libier. Táto pomoc mala prísť na vysokú školu na konto. Nejaký "zlatý človek" poslal do Anglicka list alebo fax, alebo neviem, akým spôsobom in dal informáciu, aby to neposielali na toto konto, ale aby to poslali na iné konto. A to iné konto sme krvopotne vypátrali, máme ho, ale banka nám nechce povedať, kto to je, teda nemôžeme zistiť, kto tie peniaze stiahol bokom. To je

problém, ktorý budeme musieť riešiť legislatívne, aby Najvyšší kontrolný úrad, tak ako je to obvyklé vo svete, mal možnosť prístupu ku kontám. Nechceme bankové tajomstvo, ale chcené kontrolovať operácie, ktoré boli týmto spôsobom vykonané, alebo aby nám to niekto iný servisne zabezpečil, aby sme sa mohli dostať na podstatu. Ináč sa nám strácajú finančné toky. Podobne to bolo s Národnou poisťovňou, že štát dával určité množstvo peňazí, prišlo to do Národnej poisťovne, tam sme nemali prístup, tam sa nám to stratilo, boli výstupy a už sme z toho nemohli robiť závery. Teda to boli tie nedostatky. Podobne sme to mali zo začiatku s Fondom národného majetku. Našťastie, tam sme dostali potom plné oprávnenie, z toho vznikli tie rôzne nepríjemnosti, tých 21 firiem a ďalších, ktoré sme začali - povedal by som

- ovplyvňovať alebo upozorňovať predstaviteľov Fondu národného majetku, aby si konali svoje povinnosti, že sa tam nehospodárne nakladá s majetkom a s ďalšími právami štátu.

Ďalej máme sekciu daňovej a colnej správy. Zase tam je popis. Tu by som chcel len povedať, že táto sekcia v minulom roku len čiastočne okrajovo zasahovala do daňových úradov. Narástol počet daňových úradov viac ako o 2 000, asi 2 300 pracovníkov a ťažisko činnosti prebieha. Práve teraz končíme hĺbkovú kontrolu na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, kde hľadáme nielen finančné operácie a finančné postupy, ale aj určité systémové kroky, akým spôsobom by bolo možné zvýšiť účinnosť daňového systému. Ako viete, dane tvoria okolo 50 % - bolo to okolo 51 %, teraz neviem ako sa to pohybuje

- príjmu štátu, to znamená, že pre hospodárstvo štátu je to rozhodujúca položka. Ak sa dokáže systémovým spôsobom ošetriť táto oblasť, máme zaručený potom určitý pravidelný príjem z prostriedkov štátu.

Ďalšia sekcia majetkových práv a pohľadávok, ktorá okrem tých údajov, ktoré máte uvedené, sa zaoberá privatizáciou. Nechcem tu dramatizovať, ale otvorte si správu na

strane 21. Je to určitý pohľad na prvé kolo privatizácie. Predposledný odsek na strane 21 hovorí: Náhodným spôsobom sme vybrali 14 podnikov, ktoré boli v privatizácii. Zistili sme únik, teda podhodnotenia majetku vo výške 835 miliónov korún. Máte tam rozvedené, nechcem vás tým zaťažovať, ak by sne boli dali výsledky len tejto sekcie tu do tejto správy, tak je to minimálne 50 strán. Preto sme tam len takým orientačným spôsobom uviedli Steinov pivovar 200 miliónov, atď. Ale za pozornosť stojí ešte na strane 22, kde sme si overovali dodržiavanie metodiky a ďalších prístupov. Zo 40 podnikov takmer žiadny nevyhovel. Teraz nemám žiaden ďalší úmysel, ale hovorím to z toho dôvodu, že na tomto príklade alebo na tomto prístupe sme si overili, že prvé kolo privatizácie, kde bolo približne 35 miliárd Korún, prebehlo rýchlo, malo určité klady, určité nedostatky, určité pozitíva. Na to sú povolanejší ľudia, ktorí by to mohli vyhodnotiť. Ale prišli sme k záveru: I keď sme trebárs preverovali tieto podniky, nebolo možné vykonať opravné opatrenie. Takmer vôbec sa do toho nedá ísť. Dá sa cez určité zákony, cez prokuratúru atď., ale je to taká vec, že už je to takmer stratené. Preto sme práve zmenili metódu a hľadali sme formu ako to vyriešiť, aby sme pred druhým kolom, v ktorom je 200 až 240 miliárd korún, zasiahli a neumožnili, aby sa tie nedostatky a chyby, ktoré boli v prvom kole, preniesli, aby sa zopakovali. To bol vlastne kľúčový moment, ktorý sme sa snažili v privatizácii nejakým spôsobom nastúpiť a konať.

Ďalej je uvedená sekcia štátneho rozpočtu a záverečného účtu, myslím, že to netreba až tak vysvetľovať. Ďalej zdravotníctvo. O každej jednej by bolo veľmi zaujímavé rozprávať. Skutočne vám môžem povedať, že dalo by sa o tom rozprávať možno aj celé hodiny, nechcem vás zdržiavať, preto prebieham, ak budete mať záujem, môžem sa vrátiť.

Sekcia hospodárstva, dopravy, spojov, životného prostredia. Na strane 28 máte napríklad Calex Zlaté Moravce. Tu

uvediem len jeden vstup Najvyššieho kontrolného úradu. Boli sme pod takýmto problémom: Vznikla nová firma Calex Samsung. Štát dal na ňu záruky, myslím, bolo to v objeme 4, 5 miliardy korún. A teraz bolo potrebné rozhodnúť, boli potrebné ďalšie finančné prostriedky, bolo potrebných ďalších 1, 5 miliardy. To vždy ešte narastie, pohybuje sa to. A tam sme boli pred jedným problémom, ktorý možno bude poučný, alebo ktorý bude zaujímavý aj pre novú vládu. Museli sme hľadať riešenie. Ak by sme napríklad boli povedali, že nie je, ďalšia záruka nepôjde, mohlo dôjsť k tomu, že naraz sa celý systém zrúti a štátu naskočí ďalší dlh okolo 4, 5 miliardy korún. To znamená, že sme hľadali mechanizmy, akým spôsobom by to bolo možno nešiť. Nakoniec sne dali odporúčanie - vláde môžeme dávať len odporúčanie, že môže dať ďalšiu záruku, ale vykonali sne tam dosť nepríjemné opatrenia, a tým, ako vidíte, firma už funguje, už dáva von aj niektoré výrobky, beží, je v prevádzke. Tak to je ďalšia činnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nenájdete ani v zákone, ani v popise to nemáte, že sa vyjadruje i k takýmto záležitostiam, ako je podávanie záruk alebo ďalšie oblasti, kde musí tvrdo zvažovať, aký dopad to môže mať, aké následky pri jednom kroku, pri druhom kroku. Ak dáme nejaké odporúčanie, tak sa cítime aj my do určitej miery morálne zaviazaní, aby sme sledovali a nedovolili, aby tam došlo k nejakej chybe. Robíme to potom následnými kontrolnými akciami a ďalšími.

Keď dovolíte, ďalšie sekcie prebehnem, aby som vás tolko nezdržiaval. V závere upozorňujeme alebo dávame do záveru náš najhlavnejší problém - tie drobné sme vynechali, na to sme, aby sme ich riešili - to ja vyriešenie financovania a dohľadu nad Najvyšším kontrolným úradom, nad financovaním kontrolného úradu. Takže tam je aj určitý návrh, ako by sa to dalo riešiť.

Prosil by som vás o trpezlivosť, keď už mám slovo, vysvetlil by som vám ešte ďalší princíp, ktorý je zase opäť

veľmi dôležitý. Po strane 36 sú prílohy. Prvá príloha je organizačná schéma Najvyššieho kontrolného úradu. Na tejto schéme vám vysvetlím ďalší princíp. Vo svete existujú len dve formy organizácie kontrolných úradov. Buď je to kolektívne vedenie alebo monokratické. Každé má svoje výhody, svoje nevýhody. Jeho použitie sa odporúča podľa stavu rozvoja hospodárstva štátu, teda malo by byť primerané stavu hospodárstva štátu. Bola šťastná ruka tohto parlamentu, keď vybral tento systém. Vysvetlím vám to, prečo. Česká republika má 17-členné kolégium, ktoré vlastne rozhoduje o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Ak chcú ísť vykonávať, nejakú kontrolu, že trebárs príde občan alebo štátny orgán a dá im podnet, musia najprv zvolať týchto 17 ľudí - sú to poslanci rôznych politických strán - a teraz prebieha rokovanie podobne ako tu, v parlamente, či sa pôjde alebo nepôjde na túto kontrolu. Vychádza to tak 50 na 50, neviem to odhadnúť iným spôsobom. Z toho vidíte, aký je rozdiel. Keď Najvyšší kontrolný orgán keď dostane kvalifikovaný podnet, vykoná sa to takto, poviem vám príklad: Bol to Dolný Kubín, dostal som kvalifikovaný odborný podnet. Zavolal som kontrolórov, sadli do auta, odišli do Dolného Kubína, za pol dňa to vyriešili, štátu bolo ušetrených 20 miliónov. Tak to je to rozhodovanie.

Druhá zmena, ktorá je pri monokratickom aj kolektívnom, že napríklad Najvyšší kontrolný úrad českej republiky rok dopredu si sadne toto kolégium a vypracuje, kde sa pôjde na kontroly budúci rok. Majú svoj úradný vestník a napíšu to, v decembri to vydajú, a v decembri subjekty kontroly vedia, kde pôjdu, kde nepôjdu. Ostáva im malá škála, odhadujem tak 20 %, ktoré môžu meniť, či idú alebo nejdú. Takže, zase vidíte ten rozdiel, Ktorý je v činnosti. Toto riešenie v tomto prípade je pre Slovenskú republiku vhodné, podlá tej štruktúry vidíte aj zodpovednosť, teda právomoc aj zodpovednosť.

S tým, čo je na ďalšej strane, vás zdržiavať nebudem, ale prosil by som vás, keby ste sa pozreli na stranu, kde máte funkčnú systematizáciu.

Pán poslanec Mikloško, bohužiaľ, nemali ste toľko vyzývať, musíte si to vypočuť. Hovoria stále k veci.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, dovolím si vás upozorniť, že z hľadiska organizačného právo vyzývať poslancov mám ja ako predsedajúci, vy tu hovoríte ako hosť skoro hodinu /prejav nesúhlasu v sále/, ale prosím, budeme pozorní aj ďalšiu hodinu, ak bude treba.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Prepáčte, ospravedlňujem sa, nebudem už viac, nepoužijem žiadny výraz.

V organizačnej schéme máte vlastne vysvetlené, s akým počtom pracovníkov pracujeme. Teda netreba si robiť ilúzie, odborné sekcie majú po 10 ľudí. A teraz si predstavte, že napríklad sekcia Školstva, Kultúry, vedy má vyše 3 000 subjektov kontroly a na 3 000 subjektov kontroly je 10 ľudí. Obdobne, tie čísla niekde sú väčšie, niekde sú menšie, hovoria samy osebe, že s týmto stavom pracovníkov nie sme schopní kryt to obrovské množstvo požiadaviek, alebo podnetov, ktoré sú na Najvyšší kontrolný úrad. Fyzicky sa nedajú zvládnuť. Najvyšší kontrolný úrad má v zákonoch presne stanovené čo musí, čo nemôže zmeniť, čo musí vykonať. Teda musíme zabezpečiť napred tie úlohy, až potom môžeme ísť na ďalšie úlohy, ktoré sú.

K organizačnému poriadku - nebudem ho rozvádzať, kto má záujem, tam si môže pozrieť, ktorá sekcia aké má kompetencie, teda koho môže kontrolovať. A máte tam napísané aj čo robí. Je to veľmi dôležité, aby ste sa vedeli zorientovať, kto by mal pochybnosti, či tam máme ísť alebo nemáme ísť, tam je to napísané.

Pracovný poriadok upravuje vzťahy, najmä pracovnoprávne vzťahy a ďalšie povinnosti a zodpovednosť. Tam by som chcel upozorniť na jednu kapitolku, a to o odboroch - zase slávna kapitolka v tlači. Je to strana 4 v pracovnom poriadku, kde predpokladáme, že odbory budú aj na Najvyššom kontrolnom úrade normálne fungovať. K tomu sa potom vrátim pri interpelácii - k odborom. Ešte snáď jedna informácia, prečo je tam dátum 1. február. Mali sme ísť 1. októbra, ale dávať vám staré materiály by bolo nezmysel. A museli sme ešte urobiť jednu zmenu, tá zmena spočíva v tom, že nik z kontrolovaných subjektov nevedel, koľkokrát tam bude musieť ísť, aký rozsah práce tam bude, aká obťažnosť. To nik nevedel. Až keď kontrolne vošli do centrálnych orgánov štátnej správy, do ministerstva, vtedy sme zistili tieto veci. Až na základe toho sme potom ešte prerozdelili niektoré subjekty, dali sme ich iným sekciám, aby sme trošku vyvážili záťaž sekcií, a na základe toho sme museli spresniť aj zodpovednosť jednotlivých sekcií za príslušné kapitoly. To by bolo k prvej správe, teda k správe o činnosti.

Ak dovolíte budem pokračovať, v interpeláciách.

Prvá interpelácia bola od pána poslanca Kňažka v prednesení pána poslanca Pribulu. Niektoré veci som už zodpovedal, niektoré zodpoviem teraz. Bolo tam zhruba 13 námietok.

Prvá bola, že absentuje hlbšia analýza o tom, aké opatrenia treba prijať. Som rád, že ste tú otázku dali, to vám vysvetlím. Najvyšší kontrolný úrad nevypracováva opatrenia,

opatreniami by zasiahol do subjektivity, do právnej subjektivity, do kompetencií orgánu. Najvyšší kontrolný úrad má jedinú jednu funkciu: zistiť stav, či je činnosť v zhode so zákonom, podľa ktorého má prebiehať. Upozorní na skutočnosť a opatrenia musí vypracovať príslušný kontrolovaný subjekt, prípadne jeho nadriadený orgán. To znamená, že ak by sme my trebárs vláde Slovenskej republiky dali opatrenia, to by bol trapas.

Druhé je, kto má kompetenciu kontrolovať finančné hospodárenie Najvyššieho kontrolného úradu. Informátor dal informáciu, že boli tam kontrolórky z Púchova. Vysvetlenie: Kompetenciu kontrolovať má ministerstvo financií. Keď sme boli na kontrole na ministerstve financií, následne na to boli odvolaní viacerí vedúci pracovníci. Buďte si istí, že ministerstvo kontroly nám to neodpustí, keď pôjde na kontrolu, tak nám dokonale spraví kontrolu. Tie kontrolórky z Púchova - vysvetlenie: Po mojom nástupe do funkcie som zistil, že nie podľa mojich vedomostí prebieha určité účtovné hospodárstvo, určité evidencie a podobne. Nakoľko som dostával protichodné informácie, zobral som si dve inžinierky, dve stredoškoláčky, ktoré spravili orientačnú kontrolu, tie veľmi rýchlo zistili skutkový stav. Za tým nasledovala vnútorná kontrola, ktorá zistila presné údaje a dali sa veci do poriadku. Výsledok bol, že traja pracovníci museli z kontrolného úradu odísť, ale ja to pokladám za mimoriadne dôležité, lebo napred som si urobil poriadok u seba a potom s čistým svedomím môžem ísť kontrolovať iné subjekty.

Tretia pripomienka, že na Najvyššom kontrolnom úrade dochádza k porušovaniu zákonov - množné číslo. Na takto naformulovanú pripomienku, bohužiaľ, vám nemôžem dať žiadnu inú odpoveď, len to, že nedochádza k porušovaniu zákonov. Predsa je logické a jasné, že ak niekto má nejakú námietku, tak povie: porušujete zákon ten a ten, paragraf ten a ten. Zmeny organizačného poriadku - je to zákon 39 o Najvyššom

kontrolnom úrade, myslím § 24, ktorý dáva kompetenciu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. To znamená, že je to moja kompetencia, môžem robiť zmeny.

Kúpa áut - k tomu ešte prídem.

Odmeny pracovníkom - opäť informátor bol asi zlomyselný, veľmi zlomyseľný. Odmeny sa už nedávajú, ako viete, my sme normálna rozpočtová kapitola, teda musíme zachovať zákony, ktoré platia. Ročné a polročné odmeny sa nedávajú. Dávajú sa za vykonanú činnosti. Na vysvetlenie podám informáciu. Najvyšší kontrolný úrad začal fungovať 1. 4., preto sme vrátili l 400 000, ktoré boli za obdobie troch mesiacov. V priebehu roku sa napínal stav pracovníkov, dosiahli sme 126 pracovníkov k 31. 12., ten ale nie je závažný ukazovateľ na mzdy. Prepočítaný stav pracovníkov bol 98, preto sme opäť nevyčerpali ďalších l 200 000 korún. Priemerný plat pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu so všetkými odmenami, aj tými "strašnými" odmenami, ktoré tu boli nanesené, je za minulý rok 11 970 korún. Nechcem tu porovnávať, ak si zoberiete ďalšie ústredné orgány štátnej správy alebo ministerstvá, máte okamžitý obraz, či sme to prehnali, neprehnali alebo ako sme to spravili. Každý jeden pracovník, ktorému bola vyplatená odmena, má uvedené, za čo mu bola vyplatená, teraz sa môže len za vykonanú činnosti, ktorá bola naviac, teda nie je problém to prekontrolovať.

Ďalší bod bol, že Najvyšší kontrolný úrad sa zneužíva na politické ciele. Bola tam uvedená Univerzita Mateja Belu v Banskej Bystrici. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, tažko sa mi to teraz hovorí, ale poviem to - Najvyšší kontrolný úrad nesmie povedať kto mu dal podnet, odkiaľ má informáciu, ktorou postupoval. Ale keď ste spravili taký veliký, povedal by som -obraz o Najvyššom kontrolnom úrade v tlači, tak teraz vám môžem povedať, že podnet nám podal prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč. Pokladám to za úplne normálne, že prezident pred vymenovaním vysokého funkcionára má možnosť presvedčiť sa o jeho mravnej, morálnej, atď. bezúhonnosti. Kto sa chce presvedčiť, mám tu v obale spis, ktorý bol prevzatý. Mrzí ma to, že som musel týmto spôsobom porušiť etiku, viackrát to už neurobím.

Ďalej tam bolo poukázané, že na Najvyššom kontrolnom úrade dochádza k šikanovaniu pracovníkov a podobne. Podobná informácia sa objavila ešte v minulom roku v tlači. Vtedy to boli tri články, v ktorých bolo uvedené, že pracovníci sú prenasledovaní, alebo neviere aké veci, a že viacerí podali vecí na súd. Do dnešného dňa ani jeden jediný prípad nebol na súde podaný. Teraz hovoríte o šikanovaní. Ten, kto je lajdák alebo nezodpovedný pracovník, sa môže pokladať, za šikanovaného. V žiadnom prípade nie je mu tam dovolené nejaké vegetovanie. Ten to môže brať, že niekto "na ňom sedí". Požaduje sa tvrdo od každého jedného, aby odviedol prácu, akú má odviesť. Je tam ešte jedno slovko, to hovorí pravdepodobne na toho pána, ktorý vám to podanie alebo informáciu dal, že bola vyslovená nedôvera. Doteraz bola vyslovená nedôvera jednému pracovníkovi za prítomnosti podpredsedov, ktorý konal takým spôsobom, že bolo dôvodné podozrenie, že chcel zmariť závažnú kontrolu. Vedúci organizácie má plné právo na to, aby to vyslovil. Neviem si predstaviť napríklad políciu alebo niekde inde, že by mala informáciu o pracovníkovi a nereagovala by. To je absolútne nelogické. Takže, voči jednému bolo postupované takýmto tvrdým spôsobom. Voči druhému bolo trochu iným spôsobom - bol upozornený na svoje povinnosti, ktoré má vykonávať.

Ďalej tam boli expozitúry, myslím, že už som to zdôvodnil. Bohužiaľ, keby bol informátor študoval trošku lepšie, bol by vedel, aký zmysel majú expozitúry.

Záporný postoj k odborom - okolo odborov sa opäť vytvorila veľká, povedal by som, aféra. Keď dovolíte, musím tu povedať niektoré veci, ktoré sú aj osobné. Celý život som bol v odboroch, celý život som vykonával nejaké funkcie. Nemohol som však robiť vedúce funkcie, lebo nebol som členom strany. Ak sa spýtate na predchádzajúcich pracoviskách, také nevďačné veci, ako boli brigády alebo oslavy MDŽ a podobne, to všetko bola moja robota. V rokoch 1989 a 1990 som bol jeden zo zakladateľov nezávislých odborov v podniku, kde som pracoval. Keď som prešiel pracovať, na nové pracovisko, opäť som zakladal odbory, a zakladal som tie odbory, ktoré ma teraz kritizujú. Dva a pol roka ako prednosta obvodného úradu som platil ešte aj členské známky tým odborom. Po nástupe na Najvyšší kontrolný úrad opäť som ich vyzval, aby boli založené odbory, ale normálnym, riadnym, demokratickým spôsobom. Nebudem to ďalej rozvádzať. Máte to strašne jednoduché. Bolo na mňa podané na Generálnu prokuratúru oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Takže vidíte, máte to strašne jednoduché. Ak sa to potvrdí, tam ma nemusíte ani odvolávať, automaticky ten, kto je trestne stíhaný, pozastavuje sa mu činnosť, je dôvod na zrušenie miesta. Takže nechajme odborom, aby tie sa riešili touto cestou, ale ja mám rád fakty. Preto vám dám jeden argument. Citujete tam v texte kolektívnu zmluvu. V dnešnom demokratickom a právnom štáte zamestnávateľ a pracovník alebo pracovníci majú rovnoprávny vzťah. Nikto nemôže mať vyšší, nižší a podobne. Tento návrh kolektívnej zmluvy vypracovával team, v ktorom bol právnik. Teda to nie je náhoda. Dávam ju kolovať, mám ju rozmnoženú, a pozrite sa, aký vzťah je tu uvedený. Tie čierne bodky znamenajú, čo všetko odborová organizácia žiada od zamestnávatelia a čo mu dá ona späť. A ešte je tam napríklad taká rarita, ktorú keby som spravil v štátnej správe, tak za to je dôvod na moje prepustenie, že žiadajú o týždeň dovolenky viac a trinásty plat. To môže urobiť súkromník, ale v štátnej správe len vtedy, ak je na to príslušné povolenie. Rozdám vám to do lavíc, prosím, pozrite si to, je to zaujímavé. To by bolo zhruba k interpelácii pána poslanca Pribulu a Kňažku.

Pán poslanec Čarnogurský má dve interpelácie. Zoberiem tú, ktorá bola opravená. Tam je zhruba šesť bodov, na ktoré treba odpovedať. Kontrola na Úrade vlády Slovenskej republiky - citovali ste, pán poslanec Čarnogurský, že je to z 13. 8. Z 13. 8. protokol neexistuje. Prosím, tu je protokol, môžete sa s nim oboznámiť, je z 18. 8. A teraz dávate tam dve veci: Prečo pani riaditeľka sekretariátu, myslím Nagyová, požiadala o zvýšenie, teda rozpočtové opatrenie a prečo bolo vyhovené. Tam je už napísaná aj odpoveď. A bolo to dohodnuté na zasadaní vlády, teda na rokovaní vlády bolo to prerokované a tam bolo odsúhlasené, že bude zvýšená o tu čiastku. Stala sa formálna chyba, že to nedával Ing. Ivan Lexa, vedúci Úradu vlády, ale riaditeľka sekretariátu. Formálna chyba. Ak by ministerstvo financií bolo povedalo, že je to zle, je to chyba, tak tie peniaze nedá, ale tým, že to bolo prerokované na zasadaní vlády, tak tie peniaze dalo.

Druhé bolo odstupné. Odstupné Najvyšší kontrolný úrad môže kontrolovať len z určitého hľadiska. My nemôžeme už do toho zasahovať, prečo si tento úrad vytvoril nové miesto, prečo nevytvoril, prečo konal tak, prečo konal onak. Naše kompetencie máme presne vymedzené. Tým by sme zasahovali do činnosti, do ktorej nemôžeme zasahovať. Tam ešte zaujímavé je vyplatenie toho odstupného aj doplatenie toho odstupného. Ak by ste mali záujem, môžete sa na to pozrieť. Prečo nebol tento údaj uvedený v stanovisku k roku 1992? Na vypracovanie stanoviska sme mali presne vymedzený priestor. A teraz vám poviem, aký to bol priestor. Voľba predsedu a podpredsedov bola 19. júla, uvedenie do funkcie bolo 25. júla. Uznesením Národnej rady sme boli zaviazaní vypracovať stanovisko do 30. septembra. To znamená, že sme museli ukončiť zberanie údajov najneskôr okolo dvadsiateho, lebo údaje sa ešte spracovávajú, prepisujú, dávajú sa do príslušného formuláru

a tak sa potom berú preč. Kontrola prebieha nasledovným spôsobom: Kontrolní pracovníci sú na pracovisku, zisťujú údaje, zistia rad údajov a vypracujú ich do tzv. predprotokolu. Pravdepodobne máte predprotokol. A tam je napísané viac. Všetky možné veci, ktoré boli aj nejasné veci, sa tam píšu. Teraz si sadnú s príslušným pracovníkom, ktorý je zodpovedný a ide sa po jednotlivých bodoch. Tie veci, ktoré sa vysvetlia, z toho vypadávajú. Kontrolóri pri vyhodnocovaní materiálov nesedia s tým istým človekom, oni si väčšinou zoberú materiály a sú niekde v miestnosti. Na základe toho sa vypracuje protokol - to je z toho 18. 8. 1993 - a ten sa prerokováva. Z toho je zápis, vysvetlenie. Ešte pred prerokovaním protokolu ho musí kontrolná skupina písomne vopred zaslať tomu subjektu, kde bola kontrola a ten písomne odpovedá. Teda to sú procedúry. A po prerokovaní prebiehajú ešte ďalej. Musia sa opatrne vypracovať aj ďalšie veci, a to už presiahlo čas nášho odovzdávania materiálov. To nebol jeden prípad, tých prípadov bolo viac.

Ešte k samotnému stanovisku k záverečnému účtu za rok 1992. To bol pre nás horor, ináč sa to nedá povedať, lebo na stanovisku k štátnemu rozpočtu sa pracuje rok. My sme mali na to vlastne mesiac, a z toho bol ešte aj čas na spracovanie správy. To, že sme vôbec niečo dali, pokladám za rekord.

Teraz ideme k týra slávnym autám. Skutočne, autá Najvyššieho kontrolného úradu sa stali slávne. Budeme to musieť nejakým spôsobom zužitkovať, predať ich na dražbe alebo podobne. Najskôr aký sme mali strojový park. Na Najvyššom kontrolnom úrade sú traja ústavní činitelia. Dostali sme sedem áut, z toho spôsobilé auto na prepravu ústavného činiteľa bolo len jedno, jedna 613-ka. Ďalšie dve autá boli ešte vyhovujúce, jedno bolo čiastočne a zvyšok nevyhovujúci. Upozorňovali sme na to hneď na samom začiatku, že nie je možné, keď kontrolóri sú v jednom kuse v teréne po celom Slovensku, aby chodili s takýmto strojovým parkom. To sa nedalo. Stala

sa nám nehoda, na jednej 613-ke sa utrhol záves zadnej polonápravy. Stalo sa to pri 50 km rýchlosti. Keby sa to stalo pri vyššej, pravdepodobne by to bolo dopadlo asi katastrofálne. Preto sne potom tvrdším spôsobom vyžadovali od ministerstva financií pridelenie finančných prostriedkov na vybavenie. Pokladáme to za úplne normálne, lebo keď chcené od niekoho, aby vykonával činnosť, keď chceme od zubného lekára, aby robil, tak mu musíme dať vŕtačku. Ak mu ju nedáme, nemôže robiť. My, kontrolóri, sne doslova viazaní na pohyb v teréne. A teraz budeme počítať. Je to zaujímavé, je to skôr pre verejnosť, lebo kde sa pohybujem, všade sa pýtajú, čo to s tými autami robíme.

Máme troch ústavných činiteľov. Pre každého ústavného činiteľa je jedno auto. To je auto Audi 100. Ale jeden ústavný činiteľ, teda ja, by som mal mať ochranku. Tam sú potrebné dve autá. Tam sa striedajú dve osádky, ktoré sú prítomné. Ochranku zatiaľ nemám - vyjadrím sa k tomu o chvíľu bližšie, ale autá musíme mať pripravené. Ak by sa stal nejaký incident, okamžite nastupuje ochranka. Teda sú tieto štyri autá. Ak by sa stal incident niektorému inému podpredsedovi, tam nastupuje ochranka s tými dvoma autami. Ďalej sú tri autá pre ústavných činiteľov. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, odsúhlasili sme zákon 120, aj ja som hlasoval, že ústavní činitelia Najvyššieho kontrolného úradu budú mat pridelené služobné auto. Ak by sne vtedy boli odhlasovali, že budú mať bicykle, tak máme bicykle. Našťastie sme odhlasovali autá. Takto máme tri Passaty. To sú tie služobné motorové vozidlá, ktoré sú pridelené pre ústavných činiteľov. Používam ich asi takým spôsobom, že v piatok poobede, večer, keď končím prácu, sadnem si do auta a idem domov. Sám si šoférujem. V sobotu a v nedeľu si všetky akcie, ktoré sú v teréne, odšoférujem sám. V pondelok prídem do roboty na aute, odstavím ho a chodím na služobnom. TO sú tri autá. Ďalej máme 5 Passatov. Tie Passaty sú pre pracovníkov. Napríklad teraz jedno je v Bruseli. Hľadali sme najlacnejšie autá, ale

aby aj spĺňali kritériá bezpečnosti. Mali sne veľa ponúk a jednoznačne nim vyšlo, že toto vozidlo by bolo aj čo do výkonu, hospodárnosti, aj ochrany bezpečnosti v poriadku. Ďalej potom máme ešte autá na expozitúrach. Expozitúra bez auta, aj keď to bolo kritizované, je úplne stratená. Pracovnici expozitúry sú stále v teréne. Tam sa to nedá spraviť, hromadnými dopravnými prostriedkami.

Takže to je náš strojový park. Ak máte záujem alebo pochybnosti o kúpe, o operáciách, prosím hocikedy prišli pozrieť sa do dokladov. Ešte vám poviem jednu zaujímavosti pri tých autách. Tie tri autá, ktoré sme mali, sne museli vyradiť. Napred sme sa pokúšali predať ich. Nepodarilo sa nám predať ani jedno z tých troch vyradených áut. Nakoniec sa nám podarilo dve autá dať zadarmo iným obvodným úradom, ale máme tam ešte jednu 613-ku, ktorú nikto nechce ani zadarmo. Takže, to bol náš strojový park, na ktorom sme jazdili.

Ďalej pán poslanec Čarnogurský upozorňoval na požičiavanie pracovníkov Úradu vlády. Zapožičali sme jediného jedného kontrolóra a za neho sme dostali na tú dobu druhého kontrolóra, ktorý u nás robil. A prečo? Vykonávala sa kontrola cudzorodých látok. Bola to akcia, ktorá je rozbehnutá už niekoľko rokov, a je pre zdravie a výživu obyvateľstva mimoriadne dôležitá. Vedúci kontrolnej skupiny bol Ing. Niščák, ktorý ju vykonával svedomito, poctivo. Keď prešiel pracovať na Najvyšší kontrolný úrad, nemali takého špecialistu, ktorý by za neho prebral túto prácu. Z toho dôvodu sme zapožičali tohoto jedného kontrolóra na túto prácu a oni nám dali iného. Výsledok ste sa už mohli dočítať, bolo to prednesené na zasadaní vlády, kde prínos tejto kontroly bol mimoriadny pre zorientovanie sa v tejto problematike. Takže tam sa naozaj necítim vinný, ani že by sme niečo porušili. Vplyv Úradu vlády Slovenskej republiky na Najvyšší kontrolný úrad naozaj nebol taký, že by nás oni dirigovali. Ak by ste boli tie informácie získavali skôr, možno by ste prišli aj k takému záveru, že skôr sme boli častejšie ako konkurenti alebo súperi. Nechcem to ďalej rozvádzať.

Ďalej bolo namietané, že sne nevykonali kontrolu v zariadení ROBOT Prešov a išli sme na niektoré iné kontroly. Som rád, že ste dali, naniesli túto otázku. Teraz vám to vysvetlím. Po vzniku Najvyššieho kontrolného úradu orgány činné v trestnom konaní sa domnievali, že môžeme vykonávať pre nich určitý servis. To nebol len tento jeden prípad, boli desiatky prípadov, kde sa obrátili na nás, aby sme išli robiť doslova hĺbkovú kontrolu do nejakej štátnej organizácie alebo ďalšej organizácie. Z počtu pracovníkov a z nášho zamerania vidíte, že to je úplne vylúčené. My sme sa pokúšali vykonávať nejakú kontrolu, ale ak si predstavíte štátny podnik, ktorý bežne hospodári, koľko je toho materiálu za mesiac, to sú doslova kilogramy a metre materiálov, nie je to možné. Generálna prokuratúra od nás požadovala, aby sme išli robiť hĺbkovú kontrolu od vzniku, aj celé hospodárenie, ktoré nasledovalo. Nedá sa to spraviť. A prečo sa to nedá urobiť, je ešte druhý dôvod - jednak nie sme na to fyzicky prispôsobení, nie sme na to zariadení - že náš výsledok - a to si potom uvedomili, preto sa celkom zmenil aj prístup, že podlá nášho zákona môžeme dávať, len vyjadrenie, že bol porušený zákon, ale už nemôžeme určiť napríklad ani vinníka, nie sme kompetentní. Ak by sme to prekročili, že povieme, ty si vinný, alebo kto, to je už mimo nás. My môžeme upozorniť len na porušenie. A v tomto prípade sa pre orgány činné v trestnom konaní stali niektoré naše výsledky takmer nepoužiteľné, po nás tam musia poslať buď súdneho znalca alebo audítora. Vtedy sme sa aj dohovorili s Generálnou prokuratúrou, že tam pôjdu audítori alebo súdni znalci, na to ich majú, ktorí by dávali podklady, ktoré môžu ísť na súd, kdežto nás podklad by nemohol ísť.

Podobnú situáciu sme mali aj s Policajným zborom a s ďalšími zložkami, ktoré, keď si predstavíte okresy, obvody, koľko ich je, nás zahrnuli takou spŕškou, že ak by sme išli len na tieto, nemáme šancu. My sme neboli schopní kryť to Generálnej prokuratúre, aj keby všetci robili len pre ňu. Neboli sme to schopní kryť, keby sne robili len pre políciu. Absolútne sa to nedá. Tak sme prišli ku kompromisu, ktorý už teraz funguje - vchádzame do spoluúčasti len v niektorých prípadoch, kde potrebujú určité údaje, ktoré sme schopní rýchlo, kvalitne pripraviť, ale nemôžeme vstupovať do celého procesu. Takže, skutočnosť je taká.

Posledný bod, ktorý ste uviedli, pán poslanec Čarnogurský, sú súkromné firmy v budove. Súkromné firmy v budove nim spravili - nebudem tu rozvádzať horor, ktorý sme s nimi mali - také problémy - uvediem len dva údaje, uvediem fakty. Prvý fakt je, že tieto súkromné firmy sú v budove nezákonne. Najvyšší kontrolný úrad je správcom budovy od 1. 8. 1993. A tieto súkromné firmy nám dodnes nezaplatili za nájom ani len jedinú jednu korunu. Je to jedna obrovská provokácia. A prečítam vám druhý fakt, je to rozhodnutie súdu, rozsudok. Teda bol súd s týmito nelegálnymi podnájomníkmi. Vyhlásený rozsudok je: Odporca - to sú podnájomníci - je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať nebytové priestory. Ale máme pritom ešte jednu perličku. To bolo 9. 2., a tak dokonale funguje určitá mašinéria, že dodnes nám nedoručili rozsudok. To znamená, že ešte bude odvolávanie, ešte ďalšia procedúra.

A k podnájomníkom na záver uvediem jednu perličku. Bol pristihnutý riaditeľ práve tej firmy, ktorá tam je, keď vylamoval dvere. Prichytila ho stráž, použil na ňu zbraň. Len zázrakom sa stalo, že neprišlo k nejakému väčšiemu incidentu. Na druhý deň som nariadil, aby na vrátnici kontrolovali všetkých účastníkov, ktorí budú vstupovať do budovy. A to je už tá známa skutočnosť, že na vrátnici bolo zadržaných 9 pištolí - v budove Najvyššieho kontrolného úradu.

Chýlim sa k záveru, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Myslím, že som vám - aspoň podlá môjho názoru - vysvetlil niektoré skutočnosti, ale chcel by som ešte niektoré veci zdôrazniť. Najvyšší kontrolný úrad - pán predseda Gašparovič bol prítomný - prvé, čo som povedal a čo som zaviedol, bolo: Ctime si všetky zákony. Niektoré zákony možno nám spôsobujú nejaké obmedzenia, ale iné zákony nás chránia. My si ich do bodky ctíme a dodržiavame. Je to prvé základné pravidlo, ktoré máme na Najvyššom kontrolnom úrade. Takisto k zákonom, i keď by to bolo lákavé, sa nevyjadrujeme. Zákon je prijatý, pre nás je závažný, to znamená, že pri našej činnosti ho musíme dodržiavať.

Okrem iného som už spomenul, že Najvyšší kontrolný úrad musí dodržiavať alebo ctí si určitú etiku. A dal by som vám do pozornosti jednu vec. Nechcem, aby ste neviem akým spôsobom k tomu pristupovali, len zamyslite sa. Za cele obdobie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu nepadlo v tlači, v protokoloch, nikde jedine slovo, jediná zmienka na predchádzajúcu vládu pána poslanca Čarnogurského. To je etika prace. Najvyšší kontrolný úrad sa nesmie stať nástrojom nejakých sporov alebo politických trenie a podobne. My sme to stopercentne dodržali, do bodky.

Boli sme napadnutí, konkrétne ja, akým spôsobom hospodárime na Najvyššom kontrolnom úrade, tak vám uvediem len niektoré také drobnosti. Ja by som mal mat ako predseda ochranku. Ochranku nemám dodnes. Na ochranke šetrím ročne od 800 tisíc až do milióna korún. Len pre porovnanie prišiel predseda Najvyššieho kontrolného dvora z Prahy, a ten prišiel so svojou ochrankou, na hraniciach ho musela čakať naša ochranka Slovenskej republiky a celý čas ho sprevádzala. Vidíte, ja nemám ochranku doteraz. Po druhé: podlá zákona 120 nám nárok na byt v Bratislave. Bývam zatiaľ s tromi poslancami na ubytovni. Mne to nevadí, mne to stačí pre moju činnosť. V zákone 120 bolo spravená chyba. Všetci ústavní činitelia majú paušálne náhrady. Na Najvyššom kontrolnom úrade ich nemáme. Poslanci majú 10 000 korún. Nedovolil som ich zaviesť, keď ich nemáme v zákone, nedovolil som ich zaviesť. Takže, ak niekto hovorí, že nešetrne nakladám s prostriedkami, je to prinajmenšom trošku čudné.

Chcel by som ešte upozorniť, na jednu skutočnosť, že v minulom roku Najvyšší kontrolný úrad, čo môžeme preukázať, pre štát spravili prínos najmenej miliardu korún. To znamená, že aj keď sme si kúpili za 14 miliónov autá, to boli draho zaplatené autá. A ešte vám môžem ukázať jednu vec, ktorá je, ak máte záujem, čo robia pracovníci. Žiaden štátny orgán to nemá spravené tak, ako to máme my. Tu máte správu o činnosti každého jedného pracovníka za príslušný mesiac. Každý jeden pracovník Najvyššieho kontrolného úradu robí denný výkaz práce a odovzdáva mesačný výkaz práce. Ak máte podozrenie, že niekto sa ulieva alebo niečo robí, môžete si to prečítať. Ručím vám za to, že pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu zodpovedne, svedomito vykonávajú svoju prácu.

Myslím, že som už dosť hovoril. Záverom by som povedal ešte jednu vec. Strašne ma mrzí, že došlo vo verejnosti k takémuto stavu. Netreba vysvetľovať, že určite to nebola náhoda. My sme v januári na našej tlačovke upozorňovali, lebo sme cítili trošku tlaky už v decembri, ale najmä v januári, že sa niečo udeje. Stali sme sa obrovskou brzdou, prekážkou v privatizácii, v divokej privatizácii. Očakávali sme, nevieme, komu sme stupili na prsty, nevieme, komu sme čo spravili, ale jednoducho sme vedeli, že sa budú diať nejaké veci. V žiadnom prípade som nepredpokladal, že to môže. dôjsť do takýchto rôznych osobných osočovaní a že to naberie takýto charakter.

Chcel by som vám na záver povedať jednu vec, tým už

končím. Prosím vás, aby v žiadnom prípade to, čo vám poviem,

nezmenilo stanovisko vás ku mne, ale vysloviť to musím. Jednou z podmienok fungovania Najvyššieho kontrolného Úradu je, aby bol nezávislý od vlády. To je základná podmienka. Ale ak pri zmene vlády sa vymenia ústavní činitelia Najvyššieho kontrolného úradu, neviem, či niekto vo svete to zoberie, že to je nezávislosť.

Ďakujem, že ste ma vypočuli. Ďakujem mockrát. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu Vankovi. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť?

Pán poslanec Čarnogurský, potom pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Bajan, pán poslanec Pribula. Takže prosím v poradí, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

kolegyne, kolegovia,

pokúsim sa niekoľkými vetami reagovať na veľmi dlhý prejav pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Musím povedať, že väčšia časť prejavu pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahovala k správe, ktorú sme dostali do lavíc včera. Nemôžem si pomôcť, ale musím konštatovať, že táto správa, ako aj príslušná čast prejavu pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu bola všeobecná a v podstate sa nedotýkala tých otázok a tých pripomienok, ktoré sme nastolili voči Najvyššiemu kontrolnému úradu na tomto zasadnutí, ale pri predchádzajúcom prerokúvaní tohoto bodu. Chcel by som sa teraz stručne zmieniť k niektorým tvrdeniam pána

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Prejdem po niekoľkých bodoch.

Pokiaľ som vytýkal Najvyššiemu kontrolnému úradu, že uskutočnil kontrolu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Univerzite Komenského-v Bratislave, moja výčitka nesmerovala k tomu, na základe akého podnetu vykonali túto kontrolu, moja výtka smerovala k tomu, že kontrola takej vcelku hodnotové pomerne menej závažnej veci, akej sa týkala kontrola ako na Univerzite v Banskej Bystrici tak aj na Univerzite v Bratislave, bola v nepomere oproti tým kontrolným akciám, ktoré odmietol vykonať Najvyšší kontrolný úrad na základe podnetu alebo požiadaviek či od Generálnej prokuratúry alebo od iných orgánov. A pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu v dnešnom svojom prejave potvrdil, že jednoducho táto disproporcia tu bola.

Uvediem len ako takú malú kuriozitku a malé upozornenie, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, § 16 zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade hovorí, že predseda, podpredsedovia a ďalší sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti, a o skutočnostiach, ktorými by mohli byť dotknuté tretie osoby. Vy ste vo svojom prejave v jednej vete povedali, že ste viazaný mlčanlivosťou, a hneď v nasledujúcej vete ste povedali, že podnet na vykonanie kontroly na Univerzite Mateja Bela ste dostali z prezidentskej kancelárie. Nazdávam sa, že to je priame porušenie tohoto paragrafu, ale to uvádzam len na okraj.

Pokiaľ ide o kontrolu Úradu vlády Slovenskej republiky, pán predseda, chcel by som vám pripomenúť, že podľa § 14 písm. a/ zákona o Najvyššom kontrolnom úrade kontrolná pôsobnosť úradu sa vzťahuje aj na vládu Slovenskej republiky. Potom ďalšie písmená hovoria: na ministerstvá, fondy, obce atď. To znamená, že ak ste boli na zasadnutí vlády, sice vtedy ste ešte vlastne neboli, lebo ste neboli menovaný, ale to znamená, že keď v decembri 1992 vláda Slovenskej republiky poverila pani Annu Nagyovu, aby požiadala ministerstvo financií o poukázanie l 200 000 korún v prospech rozpočtu Úradu vlády Slovenskej republiky, tým aj vláda porušila zákon, pretože toto oprávnenie rozpočtové pravidlá dávajú len vedúcemu príslušného orgánu. V danom prípade to bol Ing. Ivan Lexa. To znamená, že Najvyšší kontrolný úrad bol povinný upozorniť aj na toto pochybenie, aj keď pripúšťam, že to pochybenie je menej závažné oproti tomu, čo ďalej nasledovalo. To znamená, že Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe k štátnemu záverečnému účtu, keď túto skutočnosť zistil - a on ju zistil, pretože ste nám ju teraz tu potvrdili, mal na to upozorniť Národnú radu Slovenskej republiky, a neupozornil. To je jedna vec.

Druhá vec je, minule som o tom hovoril vo svojom príspevku, že opäť podľa protokolu o kontrole na Úrade vlády, ktorú urobil Najvyšší kontrolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad zistil, že Úrad vlády za rok 1992 prekročil svoj rozpočet zhruba o 6 a pol milióna korún. To znamená, že Najvyšší kontrolný úrad o tomto prekročení vedel, ale Národnej rade vo svojej správe to neuviedol. V tom je pochybenie Najvyššieho kontrolného úradu a neplnenie povinností, ktoré Najvyšéí kontrolný úrad má.

Teraz ďalej, pokiaľ ide o kontrolu čerpania štátneho rozpočtu za rok 1992 na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, nám tu tri materiály vášho úradu vzťahujúce sa k tejto kontrole. Je to protokol o výsledku kontroly na Ministerstve financií Slovenskej republiky, správa o kontrole na Ministerstve financií Slovenskej republiky, čiže súhrnná správa o kontrole robená takpovediac pre domáce potreby Najvyššieho kontrolného úradu, a potom je stanovisko k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992, ktoré obsahuje aj príslušnú čast o Ministerstve financií Slovenskej republiky. V protokole o kontrole na Ministerstve financií Slovenskej republiky na strane 4 sa uvádza, že upravený rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky nesúhlasí so sumárom rozpočtových opatrení, jednoduchými slovami, nesúhlasí alebo prekračuje povolené prekročenie rozpočtu. Inými slovami, ministerstvo financií zrejme dostalo od vlády povolenie do určitej sumy prekročiť pôvodne schválený rozpočet, ale ministerstvo financií prekročilo ten rozpočet viac. Opäť kontrola Najvyššieho kontrolného úradu na Ministerstve financií Slovenskej republiky to zistila a správne to uvádza v protokole o kontrole. Taktiež sa to uvádza dokonca aj v správe, a tu sa to uvádza už konkrétne.

V správe o kontrole, čiže v tomto materiáli na strane 3 sa uvádza, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky čerpalo rozpočet o 11 215 000 korún viac, než mu dovoľovali rozpočtové opatrenia, čiže jednoduchou rečou, o 11 215 000 korún prekročilo povolený rozpočet. Ale v správe, ktorú váš úrad vyhotovil na požiadanie Národnej rady pre Národnú radu, teda v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu na strane 13 sa k časti o Ministerstve financií Slovenskej republiky uvádza opak, a síce z tých čísiel, ktoré sú tam uvedené, vyplýva, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky čerpalo z rozpočtu menej, než malo povolené prekročenie rozpočtu. Čiže inými slovami, Ministerstvo financií Slovenskej republiky ani nedočerpalo pre seba schválený rozpočet. V tom je nekvalifikovanosť tohoto stanoviska a nesprávne informovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Nekvalitikovanosť tohoto stanoviska vyplýva ešte aj c iných, v tejto súvislosti snáď skôr druhoradých vecí, a síce tým, že napríklad na str. 13 v jednom odseku sa píše, že investičné prostriedky boli čerpané v sume 492 miliónov korún, v ďalšom odseku sa píše, že boli čerpané za 576 miliónov korún - na tej istej strane, ďalej sa píše, taktiež

na tejto istej strane, že nie je možné zistiť celkový počet nakúpených počítačov v hodnote zhruba 400 miliónov korún. Keď Najvyšší kontrolný úrad zistí, že nie je možné zistiť celkový počet nakúpených počítačov, tak kde je potom kvalita uskutočnenej kontroly?

A už len pre doplnenie k tejto častí uvádzam, že bývalý minister financií Július Tóth píše v liste Najvyššiemu kontrolnému úradu z 10. septembra 1993, čiže zhruba 10 dní po vyhotovení týchto dokladov o kontrole, že rozpočtovými opatreniami bolo povolené prekročenie investičných prostriedkov v objeme 509 832 000 korún, ale v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu za august 1993 na strane 13 sa píše, že podľa ministerstva financií bolo povolené prekročenie investičných výdavkov za kapitolu ministerstva financií o 404 747 000 korún, teda rozdiel je 105 085 000 korún. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ak jedna kontrolná správa obsahuje nepresnosti v objeme 105 miliónov korún, tak aká je to kontrolná správa? Toľko ku kapitole kontrole Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K nákupu áut, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, povedali ste, že Najvyšší kontrolný úrad zdedil 7 áut pri vašom nástupe do funkcie, alebo zrejme pri štarte svojej činnosti. Potom naviac ste nakúpili tých 14 zahraničných áut. Odôvodňovali ste to okrem iného tým, že vy ste mali nárok na ochranku, potom že vy a podpredsedovia mali nárok na auto na víkend pre svoje osobné alebo služobné potreby, alebo jednoducho pre svoju potrebu. Pán predseda, bol som členom federálnej vlády, bol som členom aj Slovenskej vlády, a nikdy ani vo federálnej vláde, ani v slovenskej vláde vtedajší minister kontroly nemal ochranku. Nielen, že nemal nárok, ale jednoducho ani nepoužíval ochranku. Pravdu povediac nevidia dôvod, ale nepoznám ani- právny predpis, ktorý by určoval, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu má nárok na ochranku. Týmto ste odôvodnili 2 alebo dokonca 4 autá

z týchto 14. Samozrejme, taktiež ste nepopreli, že pre 3 osoby, to znamená pre vás a 2 podpredsedov, bolo k dispozícii celkove 7 áut.

Prepožičiavanie kontrolných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu Úradu vlády Slovenskej republiky na iné kontrolné akcie - podľa informácií, ktoré mám, to nebol iba jeden pracovník, ale to boli štyria pracovníci. Používali sa na kontrolné akcie - a to ste vy potvrdili - výskytu cudzorodých látok, čo zjavne prekračuje alebo nesúvisí s kontrolným oprávnením Najvyššieho kontrolného úradu.

Podľa informácií, ktoré mám, expozitúry, ktoré sú založené v Bardejove, Banskej Bystrici a v Žiline, nefungujú. Napríklad expozitúra v Banskej Bystrici robila kontrolu Podpolianskych strojární v Detve. O výsledku tejto kontroly vyhotovila protokol v rozsahu približne nejakých 10 strán. Keď sa Podpolianske strojárne ako kontrolovaná organizácia oboznámili s týmto protokolom, dali K nemu vyjadrenie a toto vyjadrenie jednoducho vyvrátilo tvrdenia v kontrolnom protokole Najvyššieho kontrolného úradu.

Konečne, jeden čas ste v minulom roku mali dve strážne služby na Najvyššom kontrolnom úrade. Jedna strážna služba bola dole pri vrátnici, druhá strážna služba bola hore pri vašej kancelárii alebo pred vchodom do vašej kancelárie. Nazdávam sa, že to taktiež nie je účelné vynakladanie štátnych prostriedkov.

Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vrátim sa k zákonu o Najvyššom kontrolnom úrade, ktorý v § 4 ukladal Najvyššiemu kontrolnému úradu aj kontrolu vlády Slovenskej republiky. Ani vy ste sa o tom nezmienili, že by Najvyšší kontrolný úrad kedykoľvek urobil kontrolu nejakých opatrení, aktov vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ste hovorili, alebo pokiaľ to obsahuje správa, týkalo sa to ministerstiev, jednoducho nižších orgánov štátnej správy, prípadne iných organov. Tu, v Národnej rade boli opakovane vznášané námietky, výhrady, alebo čo len podozrenia voči niektorým aktom vlády, osobitne týkajúcim sa procesu privatizácie. Na základe týchto výhrad bol schválený Výbor Národnej rady pre privatizáciu a na minulom zasadnutí Národnej rady bola schválená osobitná komisia, ktorá mala prekontrolovať niektoré akty privatizácie. Napriek tonu Najvyšší kontrolný úrad sa nezaoberal, alebo nepodal žiadny kvalifikovaný doklad, napríklad kontrolnú správu o tom, že by sa bol zaoberal procesom privatizácie alebo s tými privatizačnými aktami, alebo schválenými projektami, voči ktorým zazneli výhrady, a buď by tieto výhrady potvrdil, alebo by ich vyvrátil. Nič také Najvyšší kontrolný úrad nerobil.

Nazdávam sa, že to sú všetko dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že Najvyšší kontrolný úrad pod vaším vedením si neplnil povinnosti, ktoré mu ukladal tento zákon a, samozrejme, aj Ústava Slovenskej republiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ďalej bol do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik a s faktickou poznámkou pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

vážená Národná rada,

k tomu, čo povedal pán Čarnogurský, si dovolím len niekoľko krátkych poznámok. Nemyslím si, že keď tu, na Národnej

rade, niekto oznámi, kto dal podnet na kontrolu, je to porušenie zákona o mlčanlivosti.

Po druhé - stotožňujem sa s pánom Čarnogurským, že mali nakúpiť na Najvyššom kontrolnom úrade 14 domácich automobilov, len neviem o tom, že by u nás niekto vyrábal osobné automobily. Povedali ste zahraničných áut. Nehovorili ste o autách, konkretizovali ste, že ide o zahraničné autá. Ja si tiež myslím, že mali nakúpiť domáce, len akurát sa u nás nevyrábajú.

A po tretie - pán Čarnogurský, veľmi vás prosím, prestaňte pŕzniť slovenčinu. Výtka je po česky, po slovensky je výčitka. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

môj diskusný príspevok bude krátky a požiadal ma o jeho prednesenie kolega poslanec Jakubík, ktorý je dnes na odborovej schôdzi alebo odborovom stretnutí v Prahe, a preto nemohol predniesť tento príspevok, ktorý sa týka pôsobenia odborovej organizácie na Najvyššom kontrolnom úrade. Budú v ňom citované aj niektoré paragrafy. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu povedal, že nebolo povedané, ktoré konkrétne paragrafy boli porušené. Ja sa k niektorým dostanem. Budem krátky, obmedzím sa len na niektoré fakty.

Odborová organizácia na Najvyššom kontrolnom úrade vznikla 12. 10. 1993 a zvolila si svoj závodný výbor. Ten sa

po svojom zvolení predstavil vedeniu Najvyššieho kontrolného úradu 4. novembra 1993, čo dovtedy nebolo možné pre zaneprázdnenosť pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Listom z 1. 11. závodný výbor predložil predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu návrh kolektívnej zmluvy so žiadosťou o vyjadrenie do 15 dní. Stanovisko závodný výbor 17. novembra a 16. decembra urgoval. Napriek tomu, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu bol informovaný o existencii odborovej organizácie, i o fakte, že mu táto organizácia predložila návrh kolektívnej zmluvy, odmietol existenciu odborovej organizácie uznať. Pokusom o vyriešenie tohto stavu bolo zvolanie členskej schôdze 20. januára 1994, na ktorú bol pozvaný aj pán predseda, i predseda odborového zväzu štátnych orgánov a organizácií. Spor sa nepodarilo vyriešiť, pretože pán Vanko zotrval na svojom stanovisku, že odborová organizácia je nelegitímna a práva, ktoré patria odborom podľa medzinárodných konvencií, Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní, sú v rozpore s ústavou.

Ďalší prípad sa týka toho, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu vydal dňa 31. januára bez predchádzajúceho súhlasu závodného výboru odborovej organizácie pracovný poriadok a v ten istý deň vydal bez prerokovania so závodným výborom odborovej organizácie organizačný poriadok. Takisto bez odborov rozhodol o čerpaní zostatku Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Preto sa predseda Odborového zväzu štátnych orgánov a organizácii obrátil na Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či nedošlo k porušeniu zákona. Sloboda odborového združovania je totiž garantovaná článkom 37 Ústavy Slovenskej republiky a článkami 2 a 3 Dohovoru číslo 87 Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať. Samozrejme, naša ústava v článku 11 hovorí, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, v prípade, že poskytujú vyšší rozsah týchto práv.

Dostávam sa teraz k meritu veci. Tým, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ignoroval existenciu odborovej organizácie a nerešpektoval práva odborov, porušil článok 37 ústavy a článok 10 Zákonníka práce. Tým, že nereagoval viac ako štyri mesiace na návrh kolektívnej zmluvy, bez ohľadu na to, aký mal názor na jej obsah, porušil ustanovenie § 20 Zákonníka práce a § 8 zákona číslo 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Tým, že vydal organizačný poriadok bez predchádzajúceho prerokovania so závodným výborom, porušil ustanovenie § 18 Zákonníka práce. Tým, že vydal pracovný poriadok bez predchádzajúceho súhlasu závodného výboru, porušil ustanovenie § 82, pričom vydaný pracovný poriadok je podľa tejto normy neplatný. Tým, že bez rešpektovania práv odborovej organizácie o spolurozhodovaní pri čerpaní Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb sáre rozhodol o naložení so zostatkom fondu, porušil ustanovenie § 19 Zákonníka práce a ustanovenia vyhlášky číslo 210/1989 o Fonde kultúrnych a sociálnych potrieb, podľa ktorej pre platnosť o nakladaní so zostatkom Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb je potrebné spolurozhodovanie odborovej organizácie. Chcem tým upozorniť teda na konkrétne paragrafy, konkrétne porušenie zákona.

Dovoľte na záver ešte jednu osobnú poznámku, ktorá sa týka záverečnej časti vystúpenia pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Vyslovil myšlienku, že ak by prípadne došlo k zmene vo funkcii Najvyššieho kontrolného úradu resp. jeho podpredsedov, že by to snáď porušilo nezávislosť tejto organizácie, pretože tá má byt nezávislá od vlády. Zabudol pripomenúť, alebo zabudol spomenúť, že všetci traja, predseda i podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu boli zvolení práve z vládnej koalície v minulom roku. Jeden z nich dokonca zostal funkcionárom strany, za ktorú bol zvolený, podpredsedom, ktorý dojednával koaličné rokovania, atď. To znamená, že ďaleko prekračoval nezávislosť od vlády, ktorá fungovala v tejto krajine do 11. marca. Chcem teda povedať,

že toto by sme nemali obchádzať, tú politickú činnosť, ktorá sa vykonávala na Najvyššom kontrolnom Úrade, a zastierať, ju, že ak by došlo ku zmene, tak by sme vlastne porušili nezávislosť. Mám pocit, že tá nezávislosť bola porušená v tomto zmysle viackrát práve v tom období po zvolení funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcel by som len pripomenúť pánu Ftáčnikovi, že na základe citovaných paragrafov za porušenie ústavy a Zákonníka práce by sme potom mohli súdiť, minimálne 50 % podnikateľov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem za faktickú pripomienku. Do rozpravy bol ďalej prihlásený pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte len krátko zaujať stanovisko k prednesenej správe resp. k vystúpeniu pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. V úvode si dovolím konštatovať, že podľa môjho názoru celé vystúpenie malo snáď byť časovo zladené ináč

a nie tak, že 70 % vystúpenia sa venovalo prvým desiatim stranám, pretože práve od strany 11 je to čítanie pravdepodobne pre nás najzaujímavejšie a o to veľmi nepríjemné. Ak si zoberieme práve činnosť sekcií, resp. len námatkovo vybrané akcie, ktoré boli spomenuté v správe, myslím si, že je o čom diskutovať.

Zoberme si len takú sekciu majetkových práv a pohľadávok - strany 18 a 19. Tu sa píše, že okrem iného táto sekcia má v správe ministerstvo resp. kontrolu procesu privatizácie a hospodárenia. Dokonca urobili za toto obdobie šesť kontrolných akcií. Pod bodom 4 ako kontrolná akcia bola vykonaná vo Fonde národného majetku zameraná na priebeh verejných súťaží. Dovolím si podotknúť, že od odstúpenia pána ministra Dolgoša bývalá vláda neurobila jednu jedinú verejnú súťaž. Dokonca tri, ktoré vyhlásil Fond národného majetku za jeho éry, boli zrušené. Doteraz sa privatizovalo bez obsadenia funkcie ministra privatizácie len princípom priameho predaja, o čom tu nie je ani zmienka.

Ďalej je tu spomínané na strane 22, že dvaja pracovníci sekcie sú školení na mechanizmus oceňovania. Pýtam sa, či boli účastní, resp. či ich stanoviská boli brané do úvahy ako závažné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu pri oceňovaní privatizácie hlavne vo februári a marci tohto roku, Kde v Národnej rade aj za účasti pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu zazneli veľké výhrady k niektorým projektom, dokonca boli prijaté určité uznesenia. A ak tu boli slová "drancovanie národného majetku", môžeme to zmierniť na dikciu, ktorú spomenul pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že išlo o divokú privatizáciu. Mám naozaj pocit, že išlo o divokú privatizáciu.

Čo je veľmi vážny problém, je výsledok ďalšej sekcie, a to je na strane 28 - sekcia životného prostredia. Dovolím si niekoľko úryvkov. Strana 29 - kontrola v štátnom fonde

životného prostredia okrem iného zistila neoprávnené poskytnutie prostriedkov vo výške 13, 8 milióna, ďalšie k 30. septembru 7, 9 mil. A ďalej, výdavky na správu fondu boli použité bez prerokovania v rade fondu a bez rozhodnutia ministra. Môžeme ísť ďalej. Tie prostriedky narastajú a narastajú, a nakoniec sa dozvieme na strane 31 - prerokovanie protokolu bolo ukončené rozporom. Zástupcovia ministerstva namietali proti povinnosti prerokovať výdavky v rade fondu podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákon 128 z roku 1991. Pýtam sa, či to má byť doklad o neschopnosti týchto ľúdí plniť si svoju zákonom stanovenú povinnosť, resp. narážam na konkrétne. porušenie zákona číslo 39 o Najvyššom kontrolnom úrade v § 13 ods. 2-o osobitne dôležitých zisteniach a poznatkoch z kontrolne] činnosti informuje predseda Národnú radu Slovenskej republiky a príslušné orgány. Pýtam sa, či porušenie až z úrovne ministra nebolo eklatantným príkladom, prečo by nás resp. príslušný výbor mal informovať predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

Už tu bola spomínaná určitá nezávislosť, resp. toto je príklad na klasickú nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu resp. jeho pracovníkov. V národohospodárskom a rozpočtovom výbore pri prerokúvaní rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu bolo spomínané, že je nedostatok financií, resp. že nemožno vykonať viac kontrolných akcii z dôvodu nedostatočného finančného krytia. Preto ma - minimálne - prekvapila informácia o "požičiavaní" pracovníkov pre akcie iného ústredného orgánu štátnej správy. Myslím si, že pri prerokovaní rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu pre budúci rok bude národohospodársky a rozpočtový výbor oveľa pozornejší.

Keď už som sa dotkol privatizácie, zaujíma ma informácia, či a ako konal Najvyšší kontrolný úrad v procese privatizácie z marca a februára tohto roku. Ak áno, potom ústna informácia, Keď sa to už nemohlo dať do správy, lebo je z februára, mala byť doplnená o túto informáciu aspoň ústne.

A mám len jednu poznámočku k tomu, čo povedal Dr. Čarnogurský. Naozaj si myslím, že v § 4, kde sa špecifikuje kontrolná pôsobnosť úradu pod písmenom a/ sa jasne definuje vláda, pod písmenom b/ ministerstvo a ostatné orgány, pod písmenom c/ fondy, obce atď. Takže v správe nie je spomenutá kontrola vlády napríklad o nakladaní s rozpočtovými opatreniami alebo uzneseniami vlády, ktoré sa dotýkajú financií štátneho rozpočtu. A keďže to nezaznelo ani ústne, mám taký pocit, že Najvyšší kontrolný úrad nekontroloval vládu, kontroloval rezorty. Takže možno konštatovať, že tu bol porušený zákon, a preto si myslím, že Národná rada bude postupovať v zmysle § 12 ods. 2 písm. c/.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Ďalej bol prihlásený do rozpravy pán poslanec Pribula.

Poslanec I. Pribula:

vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

vážení kolegovia,

vážené kolegyne,

dovolíte mi podať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Mariána Vánku, podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Mariána Vrabca, podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Petra Sokola.

Podpísaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podávajú návrh na odvolanie orgánov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a to predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Mariána Vánku, podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Mariána Vrabca a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Petra Sokola podľa S 12 ods. 2 písm. c/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. z dôvodu, že súčasný predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu neplnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Náš návrh odôvodním tým, že predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu SIovenskej republiky, Ktorí podlá § 7 zákona číslo 39 z roku 1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade sú orgánmi tohoto úradu, konali vo svojej riadiacej činnosti v rozpore s § l uvedeného zákona o postavení Najvyššieho kontrolného úradu v tom, že zneužívali tento nezávislý kontrolný orgán na politické ciele resp. vybavovanie osobných účtov.

O presadzovaní týchto účelových kontrol svedčia i prípady, keď rôzne orgány a organizácie sa dovolávali kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ale funkcionári tohoto orgánu tieto požiadavky ignorovali, resp. podnety spadajúce svojím obsahom do kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu boli odstupované z tohoto orgánu iným, nižším kontrolným orgánom. Napríklad nebol akceptovaný podnet na kontrolu činnosti vedenia štátneho podniku Stavokombinát Bratislava, v ktorom sa poukazuje na vedomé zhoršovanie hospodárskej situácie podniku a neoprávnenú podporu súkromných spoločností. Podnet vo veci nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami v oblastnom závode Riaditeľstvo diaľkových telekomunikácií, Bratislava, v ktorom sa okrem iného poukazuje, že požiadavka na riešenie uvádzaných nedostatkov bola zaslaná aj bývalému ministrovi dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, ktorý však riadne prešetrenie podnetu nezabezpečil. Najvyšší kontrolný úrad napriek tomu tento podnet postúpil, hoci kritika smerovala na nečinnosť ministra v tejto veci.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odmietol požiadavku Okresnej prokuratúry v Prešove s tým, že požadovanú kontrolnú akciu nemôže vykonať z kapacitných dôvodov. K tejto súvislosti treba kvalifikovať postup predsedu Najvyššieho kontrolného úradu ako zarážajúci, keď v liste prokurátorovi sa vyhovára na nedostatok kontrolných kapacít, no na druhej strane od svojho nástupu do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu permanentne poskytol kontrolných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu Ing. Nižčáka, Ing. Nehézovú, Dr. Šidlíka, Ing. Králikovú odboru kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky najmä na kontrolu cudzorodých látok, hoci Najvyšší kontrolný úrad nemá na to kontrolné kompetencie. Týmto postupom predseda Najvyššieho kontrolného úradu konal v rozpore s § 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, v ktorom je stanovená kontrolná pôsobnosť tohto orgánu.

Uvedené skutočnosti preukazne dokumentujú, že Najvyšší kontrolný úrad pod vedením jeho predsedu a podpredsedov neplní úlohu nezávislého kontrolného úradu, a teda aj svoje poslanie vyplývajúce zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Stal sa tak spolitizovanou inštitúciou s tendenčným kontrolným zameraním slúžiacim takmer výhradne jednému hnutiu. Uvoľnenie kontrolných pracovníkov na kontrolnú činnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v čase, keď Najvyšší kontrolný úrad nemal personálne dobudované kontrolné sekcie, sa negatívne prejavilo v tom, že Najvyšší kontrolný úrad nemal dostatočne prekontrolované rozpočtové kapitoly jednotlivých rezortov, čo sa odzrkadlilo aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu X Štátnemu záverečnému účtu na rok 1992 a k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1994. Mali sme možnosť na pôde parlamentu sa presvedčiť, že predseda predložil Národnej rade v II. polroku 1993 nekompetentné stanovisko k štátnemu záverečnému účtu za rok 1992, ktoré bolo z väčšej časti poopisované z materiálov iných orgánov, takže nevychádzalo z kontrolných zistení. Takisto nepoužiteľné stanovisko predložili k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1994. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu skreslil kontrolné zistenia z kontroly na Ministerstve financií Slovenskej republiky a zatajil zistenia o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami rozpočtu kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky.

Skresľovaním a zatajovaním kontrolných zistení pred parlamentom predseda Najvyššieho kontrolného úradu porušil aj ustanovenia v § 15 písm. b/ zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu dôsledne nezabezpečuje ani plnenie ustanovení § 18 písm. d/ zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Konkrétne v prípade protokolárneho ukončenia kontroly dodržiavania zákonov o lotériách na Ministerstve financií Slovenskej republiky ešte dňa 21. 1. 1994 bolo uzavretie kontrolnej akcie formou zápisnice o prerokovaní obsahu protokolu odsúvané až do 3. 3. 1994, lebo predseda Najvyššieho kontrolného úradu čakal na termín prerokovania protokolu, ktorý mu určil minister financií Slovenskej republiky. Pritom S 18 písm. d/ zákona o Najvyššom kontrolnom úrade jednoznačne stanovuje, že kontrolné subjekty a ich pracovníci sú povinní dostaviť sa v určenej lehote na prerokovanie obsahu protokolu, z čoho vyplýva, že termín prerokovania kontrolných výsledkov určuje kontrolný orgán a nie kontrolovaný subjekt. Aj v tomto prípade predseda Najvyššieho kontrolného úradu nezabezpečil zákonom stanovenú nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu v zmysle § l zákona číslo 39 Z. z.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu nezabezpečuje plnenie ustanovení § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, povinnosti úradu, keď neoznamuje kontrolou zistené nedostatky tomuto orgánu, ktorý reprezentuje účasť štátu v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu, t. j. nedostatky v činnosti orgánu štátnej správy a iných štátnych orgánov oznámiť príslušnému ministerstvu a nedostatky v činnosti ministerstiev oznamovať vláde Slovenskej republiky. Možno evidentne preukázať, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu nesplnil túto zákonnú povinnosť v prevažnej väčšine doteraz vykonaných kontrolných akcií. Netreba zdôrazňovať, že takáto kontrola je samoúčelná a neplní svoje poslanie, pretože tu absentuje priama informovanosť vlády a spätná väzba k vykonaným opatreniam.

Okrem uvedených závažných nedostatkov v činnosti predsedu Najvyššieho kontrolného úradu treba zdôrazniť ako zarážajúce, že tento orgán, ktorý podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade má zabezpečovať dodržiavanie všeobecne závažných právnych predpisov a kontrolovať hospodárnosť a účelnosť nakladania s rozpočtovými prostriedkami a majetkom štátu, sám nehospodárne nakladá s prostriedkami štátneho rozpočtu a majetkom štátu, na čo bolo poukázané už v predchádzajúcich vystúpeniach.

Z uvedených skutočností vyplýva, že by bolo prinajmenšom absurdné a nemorálne, aby z poverenia Kontrolu iných subjektov vo veci hospodárenia a nakladania s rozpočtovými prostriedkami a majetkom štátu aj naďalej podpisoval práve ten, kto zneužíva svoje funkčné postavenie a sústavne porušuje zákonnosť. Svoju nekompetentnosť vo funkcii predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Vanko preukázal i tým, že poveril dvoch kontrolných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu účasťou na zasadaniach odbornej kontrolnej komisie pre oceňovanie a hodnotenie majetku podnikov v procese veľkej privatizácie pri Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Účasť kontrolných pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu na činnosti tejto kontrolnej komisie je v rozpore s § 15 ods. l písm. c/ - f/

zákona číslo 39 z roku 1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade, pretože hodnotenie či oceňovanie majetku môžu kontrolní pracovníci posúdiť len na základe kontrolných zistení, o čom podľa uvedených ustanovení citovaného zákona sú povinní vypracovať protokol a vyhotoviť zápisnicu o prerokovaní protokolu s určením termínu prijatia opatrení na odstránení zistených nedostatkov.

Na druhej strane predseda Najvyššieho kontrolného úradu nezabezpečil kontrolu vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o jej rozhodnutia o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu resp. rozhodnutia o nakladaní s majetkom štátu, keď tato Kontrolná pôsobnosť je stanovená v § 4 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Najvyšší kontrolný úrad bol Ústavou Slovenskej republiky ustanovený za vrcholného kontrolóra hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a so štátnym majetkom nezávislého od výkonnej moci, menovite od vlády. Tento štatút nebol Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky zverený náhodou a bez hlbšieho úmyslu.

Ak teda orgány Najvyššieho kontrolného úradu, jeho predseda a podpredsedovia neplnením svojich povinností uložených im zákonom spôsobili, že Najvyšší kontrolnú úrad Slovenské] republiky v praxi nie je nezávislou a neúplatnou inštitúciou, Ktorá dokáže účinne pôsobiť, pri presadzovaní ochrany majetku štátu, nemajú osoby vykonávajúce v súčasností, funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu čo hľadať na svojich postoch. Preto podpísaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky navrhujú predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky odvolať.

Na záver by som chcel podať procedurálny návrh, aby sme o tomto bode hlasovali tajne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Pribulovi.

Dámy a páni, nakoľko sme si vypočuli procedurálny návrh pána poslanca Pribulu, aby sme v rámci tohto bodu hlasovali o odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, nechám o tom hlasovať.

Faktickú pripomienku má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

chcem fakticky reagovať na svojho predrečníka, čo umožňuje rokovací poriadok. Nechcem sa v tejto súvislosti dotknúť samotnej vecnej problematiky odvolávania vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré považujem z môjho pohľadu aj za účelové. Túto účelovosť vidieť napríklad podľa spôsobu zaradenia tohto bodu na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Túto účelovosť vidieť napríklad aj podľa toho, že samotná otázka odvolania vedenia Najvyššieho kontrolného úradu bola zakotvená priamo už v koaličnej dohode terajších koaličných subjektov, ktorá bola publikovaná v tlači. /Potlesk. /

Už vôbec sa nechcem dotknúť, otázky akéhosi právneho balancovania pri odvolávaní vedenia Najvyššieho kontrolného úradu. Vychádzam z pragmatického faktu, že koalícia disponuje dostatkom hlasov, aby vedenie odvolala. Myslím si, že o tejto vecnej problematike nemá zmysel hovoriť tak, ako nemá zmysel hovoriť momentálne napríklad o nevrátenom majetku komunistickej strany do dnešného dna /potlesk/, ako nemá zmysel hovoriť o 24 mil. korunovej sekere, ktorú od štátu,

od celej spoločnosti, odčerpal vydavateľ Slovenského denníka, ktorým v tom čase bolo KDH /potlesk/, ktoré dlh vytvorilo a zbavilo sa ho tým, že prestalo byť vydavateľom. Obávam sa ale precedensu, ktorý sa vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu v budúcnosti určite ujme a nesporne robí z Najvyššieho kontrolného úradu orgán závislý od väčšiny v parlamente, a tým aj závislý od vlády.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Evidujem 4 faktické pripomienky, len kvôli poriadku, aby ste mali jasný obraz o tom, ako bude vedený tento bod. Ešte raz zopakujem: Pán poslanec Pribula dal procedurálny návrh. Po skončení faktických pripomienok dám hlasovať o tom, aby v rámci tohto bodu sme hlasovali o odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Potom ďalej bude pokračovať rozprava, v ktorej každý, kto má záujem, včítane predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, môže ešte vystúpiť. Po skončení rozpravy vykonáme hlasovanie. Zo zákona vyplýva, že tajným spôsobom, takže druhý procedurálny návrh pána Pribulu považujem za bezpredmetný. Skôr ako sa bude hlasovať o procedurálnom návrhu, boli ešte faktická pripomienky pána poslanca Sečánskeho, pánov poslancov Čarnogurského a Zoričáka a pani poslankyne Tóthovej.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

dovoľte len niekoľko krátkych pripomienok. K pánu poslancovi Čarnogurskému: Myslím si, to správa Najvyššieho kontrolného úradu je správa nezávislého ústavného orgánu

a jej objektivita v žiadnom prípade nemôže byť obmedzená pripomienkami individuálnych osôb, hoci sú to aj poslanci. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka: Samozrejme, že Najvyšší kontrolný úrad predkladá podlá ústavy raz do roka správu Národnej rade Slovenskej republiky o výsledkoch kontrolnej činnosti, a vždy, keď o to požiada Národná rada. Stalo sa. Ale nezabúdajme, že Národná rada, ako pripomenul pán poslanec Ftáčnik, síce volí a odvoláva predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, ale týchto volí na 5 rokov. Zákonné obdobie je päťročné. Obávam sa, že vzniká veľmi nebezpečný precedens, že každá vláda alebo každá strana, ktorá bude mať väčšinu, koalícia, bude odvolávať predsedu alebo podpredsedov Najvyššieho Kontrolného úradu, nezávislého orgánu, podľa toho, ako jej to pasuje. A tomuto by sme mali predísť.

Ďalšia pripomienka: Bol vznesený návrh a odôvodnenie pána poslanca Pribulu odvolať predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedov. Páni, neviem, či sa stalo módou v tomto parlamente odvolávať ma základe nedokázaného obvinenia. Myslím si, že by bolo naprosto správne a morálne, už nechcem hovoriť právne, aby návrh pána poslanca Pribulu bol rozdaný všetkým poslancom, aby sa k tomuto návrhu mal možnosť vyjadriť predseda Najvyššieho kontrolného úradu, prípadne podpredsedovia, aby mal mať možnosť obrániť sa v tejto Národnej rade, a potom, aby sme spoločne posúdili, či naozaj došlo k porušeniu zákona alebo či k tomuto porušeniu zákona nedošlo.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci,

pán kolega Brňák pokladá návrh na odvolanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu za motivovaný a odôvodnený politicky a že chýbajú vecné dôvody tohoto návrhu. Pán kolega Brňák, len to, čo som uviedol vo svojom príspevku a podložil som to dokladmi Najvyššieho kontrolného úradu, z týchto dokladov Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že na Úrade vlády Najvyšší kontrolný úrad prakticky pred Národnou radou zatajil prečerpanie štátneho rozpočtu o 6, 5 mil. Sk, na ministerstve financií o 11, 2 mil. Sk. Najvyšší kontrolný úrad nezistil rozdiel, alebo jednoducho nie sú jasné možnosti čerpania štátneho rozpočtu na ministerstve financií v rozsahu 105 ml. Sk. Toto nie sú vecné dôvody pre návrh na odvolanie vedúcich predstaviteľov Najvyššieho štátneho úradu? A to už nehovorím o tých ďalších: autá, ochranná služba a podobne.

Pokiaľ ide o dlh za Slovenský denník, pán kolega, tento dlh bol a ešte stále je predmetom riešenia. Dúfam, že rovnakým predmetom riešenia je dlh za Koridor v rozsahu niekoľko miliónov korún, a dúfam, že bude rovnako predmetom riešenia dlh za Republiku - podlá predbežných informácií, ktoré mám, v rozsahu 18 mil. Sk. Dúfam, že poslanci z HZDS na tieto údaje zareagujú rovnakým potleskom ako na údaje pána poslanca Brňáka.

Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák;

Vážený pán predsedajúci,

dovolil by som si vyzvať, aby sme prerušili terajšie rokovanie, aby sne urobili obedňajšiu prestávku hneď teraz. Aj v rámci využitia tejto prestávky by sa mohlo uskutočniť zasadnutie klubov a takisto organizačne zabezpečiť, rozdanie tejto správy resp. návrhu, ktorý tu bol predložený žoldnierskym spôsobom v zastúpení poslanca za alianciu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Zoričákovi. Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda Národne] rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

vypočula som si, tak ako vy, prednesené správy a ako právnik a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky chcem upozorniť, na nasledujúce skutočnosti: Predseda Najvyššieho kontrolného úradu je ústavný činiteľ podľa ústavy, podobne ako predseda Najvyššieho súdu, volený na 5 rokov. Podmienky odvolania síl stanovené v zákone. Podmienky odvolania - ani jedna - nie sú stanovené na kvalitatívnu stránku, len na povinnosť urobiť určitý akt, t. j. predložiť správu, predložiť, oboznámiť, atď. Nedá sa pri odvolaní diskutovať o vecných dôvodoch, ktoré neprislúcha parlamentu posúdiť.

Viaceré skutočnosti, letore tu boli uvedené, majú charakter, ak by mali byť opodstatnené, je vecou súdu, teda vecou trestného konania, aby zistili, či naplnili skutkovú

podstatu. Pre tento prípad zákon o Najvyššom kontrolnom úrade počíta v § 12 ods. 4: "Národná rada Slovenskej republiky môže" - ale nie odvolať - "pozastaviť, funkciu, keď sa začalo trestné konanie. " Z tohto je tiež zrejmé ako zákony chránia tohto ústavného činiteľa, že i v prípade začatia trestného konania nie je možné ho odvolať. Prosím vás pekne, tu jednoznačne ide o politikum, pretože pán poslanec Pribula uviedol, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu zneužíval svoju funkciu na politické ciele a vybavovanie osobných účtov, vytvoril spolitizovanú inštitúciu. Prosím vás pekne, tento slovník mi pripomína rok 1950. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pani poslankyňa, máte ešte 30 sekúnd. Poslankyňa K. Tóthová:

Áno, a je mi veľmi ľúto, že sa tu nepostupuje vecne, pretože taxatívne vymedzené dôvody sú v zákone, a tam je povinnosti predložiť, a aj keď správa nie je úplná, nie je to dôvod na odvolanie. Sú to len subjektívne pocity, čo tu vyznelo o Kvalite predloženej správy.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali faktické pripomienky, nechávam Konečne hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pribulu. Pán poslanec Pribula navrhol, aby sme v rámci tohto bodu hlasovali o odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za to, aby v rámci tohto bodu sme hlasovali o odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu? To je procedurálny návrh pána poslanca Pribulu.

Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že prvý procedurálny návrh pána poslanca Pribulu, že budeme hlasovať o odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, bol schválený.

Ďalší bol procedurálny návrh pána poslanca Pribulu na tajné hlasovanie, ale keďže zo zákona vyplýva, že toto hlasovanie musí byť tajné, považujem za irelevantné o ňom hlasovať.

Pán poslanec Sečánsky, mám pochopiť vašu faktickú pripomienku ako procedurálny návrh?

Poslanec M. Sečánsky: Ako vecný návrh. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Bol to vecný návrh. Ďalší procedurálny návrh predniesol pán poslanec Zoričák, aby sme urobili teraz obedňajšiu prestávku.

Prosím, pán poslanec Zoričák, môžete zopakovať svoj návrh, ktorý ste predniesli ako procedurálny návrh?

Poslanec A. Zoričák:

Pán podpredseda parlamentu, vaše hektické urýchľovanie tohto momentálneho problému, ktorý riešime spoločne, sa vám raz môže vrátiť aj v najbližšej budúcnosti. Ale to len taká poznámka teraz, ktorá sa mi votrela do mysle.

Chcel som zopakovať, čo som navrhoval. V rámci terajšej obednajšej prestávky navrhujem aj stretnutie klubov, teda, aby sa počítalo aj s tým, že sa organizačne zabezpečí tento návrh, ktorý teraz bol schválený.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Zoričák, vediem túto schôdzu, a preto sa zdržím komentárov. Zo stenografického záznamu môžete veľmi rýchlo prečítať, akým spôsobom a v akom poradí boli procedurálne návrhy podávané.

Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Zoričáka.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za procedurálny návrh tak, ako ho predniesol pán poslanec Zoričák?

Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili procedurálny návrh pána poslanca Zoričáka.

Pán poslanec Sečánsky údajne vo svojej faktickej pripomienke dal vecný návrh. Prosil by som ho ešte raz, keby bol taký dobrý a presne ho formuloval ako vecný návrh.

Poslanec M. Sečánsky:

Rozdať návrh pána poslanca Pribulu všetkým poslancom Národnej rady.

Po druhé - umožniť predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, aby sa k tomuto vyjadril a toto vyjadrenie takisto rozdať všetkým poslancom Národnej rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 127 poslancov.

Kto je za vecný návrh tak, ako ho formuloval pán poslanec Sečánsky?

Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

Konštatujem, že vecný návrh pána poslanca Sečánskeho sme neprijali.

Dovolím si konštatovať, že prakticky tie isté dôvody, ktoré tu pán poslanec Pribula povedal, boli povedané už na minulom rokovaní a pán predseda mal hodinu a pol priestor, v ktorom mohol reagovať. Samozrejme, že bude poskytnutý ďalší priestor.

Prosím, je tu faktická pripomienka pána poslanca Prokeša a budem pokračovať v rozprave. /Šum v sále. /

Dámy a páni, dovolím si pripomenúť, že pán poslanec Zoričák v rámci procedurálneho návrhu formuloval, aby sme urobili prestávku. Keďže návrh neprešiel, pokračujeme v rozprave.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

ďakujem vám za krásnu ukážku demokracie, ktorú ste teraz predviedli. Nápadne mi to pripomína obdobie pred voľbami 1992.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ďalej sú dve faktické pripomienky v poradí, ako boli nahlásené - pán poslanec Čarnogurský, potom pani poslankyňa Mušková. Pán poslanec Čarnogurský, prepáčte, ale pani poslankyňa Mušková sa hlásila prvá.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcem sa spýtať, či pre Národnú radu neplatia pravidlá psychohygieny. To po prvé. A po druhé - chcem pripomenúť našim bývalým kolegom: Kde zostalo ich svedomie?

Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Chcel by som pripomenúť, že tento bod sme schválili do programu, otvorili sme ho a predniesol som vecné dôvody kritizujúce činnosť Najvyššieho kontrolného úradu vo štvrtok minulého týždňa, čiže presne týždeň mal pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu a jeho podpredsedovia, prípadne naši kolegovia presne týždeň mali čas na to, aby sa pripravili a reagovali na námietky, ktoré tu, v Národnej rade odzneli. Konštatujem, že ani na dnešnom zasadnutí, po týždni tieto námietky neboli vyvrátené. Preto bola dnes diskusia, preto je podaný tento návrh.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Dovolím si upozorniť kanceláriu, vzhľadom na procedurálny návrh pána poslanca Pribulu, ktorý sme odsúhlasili, aby technicky pripravili tajné voľby o odvolaní predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

Ďalej sa hlásila s faktickou pripomienkou pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Brňák.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

spĺňam si svoju poslaneckú povinnosť a znovu upozorňujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 zákona môže odvolať, predsedu len ak nesplní povinnosti ustanovené týmto zákonom.

V tomto zákone sú tieto povinnosti: v § 13 - predseda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko úradu k návrhu štátneho záverečného účtu republiky na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky a stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu. To znamená, že podľa odseku a/, keď ho požiada Národná rada a toto nesplní, možno ho odvolať.

Odsek b/ - podľa § 13 predseda predkladá správu o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu za kalendárny rok. Podľa tohto zákona, keď ho Národná rada požiada, nesplní to, môže ho odvolať.

Podľa písmena c/ predseda predkladá správy úradu o výsledkoch kontroly vyšetrovaných na žiadosť Národnej rady. Ak ho Národná rada požiada, nesplní to, možno ho odvolať.

Písmeno d/ - predseda predkladá stanoviská úradu, o ktoré požiada Národná rada Slovenskej republiky. Možno ho odvolať, ak na požiadanie správu nepredloží.

Odsek 2 - o osobitne dôležitých zisteniach a poznatkoch kontrolnej činnosti informuje predseda Národnú radu Slovenskej republiky a príslušné orgány. Ak toto nesplní, potom ho možno odvolať. Samozrejme, treba mu to tiež povedať. A ďalej je tu otázka, čo je osobitne dôležité zistenie. To znamená, že musia byť písomné podklady, že k takémuto zisteniu došlo, na Najvyššom kontrolnom úrade sú o ton písomné doklady, on tieto doklady zatají, a keď Národnú radu s týmito zatajenými dokladmi neoboznámi. Som zvedavá, ktoré z týchto zákonom stanovených ustanovení je v danom prípade splnené.

Ďakujem vám, vážená rada, za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktické pripomienky majú pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci,

chcel som nadviazať vlastne na to, čo bolo povedané pani Poslankyňou Tóthovou, ja sa s týmto názorom taktiež stotožňujem z hľadiska právneho výkladu tejto normy a vlastne naznačil som ho aj vo svojom krátkom príspevku, pokiaľ išlo o termín "právne balancovanie".

Týmto som chcel v podstate reagovať aj na poznámku pána poslanca Čarnogurského, ktorý, podľa môjho názoru, nie celkom korektným spôsobom reagoval na celú túto problematiku tak, že v podstate túto vecnú kvalitatívnu problematiku podriadil nad rámec teraz platného zákona. Skutočne sa takisto domnievam, že ak sú tak vážne výhrady, ktoré boli prečítané či už pánom poslancom Čarnogurským alebo ďalšie dôvody nejakých porušení zákonov, a je tu dôvod pre naplnenie nejakej skutkovej podstaty trestného činu, toto je dôvod, na základe ktorého je možné neskoršie odvolať predsedu resp. podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, ale nie kvalitatívna náplň. Tú sme si zobrali my svojím hlasovaním o kreovani tohto orgánu, alebo svojím návrhom aj istú zodpovednosť, a tá bude zohľadnená pri voľbe nového vedenia po uplynutí 5 rokov.

Prosil by som vás, pán predsedajúci, keby tu mohol niekto či už zo strany predkladateľov, alebo koho, reagovať na tento problém. Alebo sa ideme pustiť do porušovania zákonov?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosil by som, aby ste dali priestor aj pánu predsedovi Vankovi, ktorý chce vystúpiť v rozprave. Ale som povinný najprv reagovať na faktické pripomienky.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážená pani poslankyňa Tóthová,

váš výklad zákona ma skutočne privádza do úžasu. Vy, Ktorá stále operujete pojmom občan, ste s absolútnou ľahkosťou prešli cez to, že v prvom prípade bola Národná rada oklamaná o 6 miliónov, v druhom o 11 miliónov a v treťom o 100 miliónov. Prepáčte, ale ako si potom vykladáte podanie tej správy? Podať akúkoľvek správu? Alebo ako? Pán poslanec Čarnogurský tu všetko predložil a pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu mal vyše týždňa na to, aby odpovedal.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Pribula. Poslanec I. Pribula:

Dovoľte mi, aby som v krátkosti reagoval na kolegyňu Tóthovú, ktorá nám precitala § 13 - práva a povinnosti úradu a kontrolných subjektov. Národná rada Slovenskej republiky odvoláva predsedu a podpredsedu z funkcie podľa § 12, a to, keď bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou predsedu alebo podpredsedu podľa § 10 a ak neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Len tak v rýchlosti pripomeniem: V mojom vystúpení, keď som urobil súhrnnú analýzu predošlých vystúpení a porušení paragrafov - spomeniem paragrafy l, 7, 18, 20 - a určite som na niektorý ešte zabudol.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Prosím, aby sme prestali s faktickými pripomienkami a dali priestor pánu

predsedovi Vankovi.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pani kolegyni Tóthovej by som chcel splniť jej požiadavku a dokázať, čo Najvyšší kontrolný úrad zamlčal tejto Národnej rade. Citujem z dvoch dokladov Najvyššieho kontrolného úradu, a to zo správy o kontrole na Ministerstve financií Slovenskej republiky z augusta 1993 a zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu, taktiež z augusta 1993. V správe, čiže viac-menej internom doklade Najvyššieho kontrolného úradu, na strane 3 sa píše: "Pri kontrole vykonanej Najvyšším kontrolným úradom však zo

strany Ministerstva financií Slovenskej republiky boli preukázané dokladmi len rozpočtové opatrenia v sume 393 532 000 Sk, teda o 11 215 000 Sk, menej, než bolo skutočné prekročenie rozpočtu. " Inými slovami, o 11 215 000 Sk Ministerstvo financií Slovenskej republiky prekročilo rozpočet, ktorý mu bol povolený.

A v stanovisku, ktoré Najvyšší kontrolný úrad poslal národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, na strane 13 sa píše - a je to z toho istého mesiaca: "Prostriedky na investičnú výstavbu boli čerpané pri dosiahnutej skutočnosti toľko a toľko, čo predstavuje absolútne prekročenie 387 739 000 Sk. " Jednu vetu preskočím. "Rozpočtovými opatreniami však bolo podlá ministerstva financií povolené prekročenie investičných výdavkov za kapitolu o 404 747 000 Sk. " Inými slovami, ministerstvo financií malo povolené čerpať rozpočet v sume 404 747 000 Sk, ale čerpalo iba 387 739 000, čiže menej, inými slovami, neprekročilo svoj rozpočet. Videli sme

ovsení, že Najvyšší kontrolný úrad zistil presný opak, že prekročilo rozpočet o 11, 2 mil. Sk. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Napriek tomu, že už som chcel dať priestor pánu Vankovi, sú tu tri faktické pripomienky - pán predseda Gašparovič, potom pán Tarčák a pán Chamula.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

nechcem diskutovať, chcem len potvrdiť, že sa prikláňam k tomu, čo povedal pán poslanec Brňák a pani poslankyňa Tóthová s tým, že to, čo tu odznelo, nie je predmetom nášho dokazovania, preukazovania. Na to sú iné orgány. A preto hovoria, že ak je to fakt, čo predniesol pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Pribula, je to vec orgánov činných v trestnom konaní, a pokiaľ títo nepodajú jednoznačné rozhodnutie, platí - či chceme alebo nechceme - ustanovenie § 12 ods. 4, kde sa hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky môže pozastaviť výkon funkcie predsedovi alebo podpredsedovi, ak bolo proti nemu začaté trestné stíhanie. " Citujem, to je fakt právny výklad. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Chcem sa len opýtať, kolegov z opozície, ktorí tak často proklamujú akí sú demokratickí, na základe akého článku ústavy sme sa my postavili do role sudcu. Tu sa hovorí iba o povinnostiach, a my chceme súdiť. Na základe čoho? Ak je

podnet, a to je zatiaľ, podľa mňa, iba osobný názor pána Čarnogurského, ktorý môžem akceptovať a nemusím, a nejakého ďalšieho pána poslanca, ale na to máme orgány činné vo veci, treba ich vyzvať a od nich žiadať rozhodnutia.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chamula, potom pán poslanec Hrnko.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

v podstate som chcel povedať to isté a chcem podporiť vystúpenie pána predsedu Gašparoviča, ako aj kolegu Tarčáka, ale chcem povedať toľko, že mali by sme si uvedomiť, zodpovednosti každý sám voči sebe, pretože schvaľujeme tu zákony a nakoniec nie sme schopní literu zákona rešpektovať. Ja sa veľmi obávam, aby táto Národná rada nenaštartovala v tomto štáte proces, ktorý by viedol k nejakej totálnej deštrukcii, pretože keď poslanec nerešpektuje zákon, nerešpektuje prezumpciu neviny, tak ako môžeme súdiť človeka? Kde sú tu základné atribúty demokracie?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Po včerajšom vystúpení pána Chamulu sa už nečudujem, že je schopný hocičoho, ale obraciam sa na poslancov v zadných laviciach: Včera nesúdili človeka bez akéhokoľvek dôkazu? Bolo tvrdenie proti tvrdeniu - a rozhodli ste ako sudcovia.

Nebolo to tiež takýmto spôsobom znehodnotené? Znehodnotené vôbec to, čo chcete dnes rozprávať?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Čarnogurský, potom pani poslankyňa Štefánikova.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda Národnej rady Gašparovič, to čo som uviedol, aj to, čo som pred chvíľou demonštroval rozdielom v tých dokladoch, to nie je trestný čin. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu nemôže byť za to trestne stíhaný, pretože na to nie je paragraf v Trestnom zákone. To je len porušenie povinnosti podávať pravdivú správu Národnej rade Slovenskej republiky, ale nie je to trestný čin, a preto nie je možné to len pozastaviť s tým, že dať podnet na trestné stíhanie, ktoré, až by sa vyriešilo, potom by bolo možné riešiť samotné obsadenie Najvyššieho kontrolného úradu.

A pánu kolegovi Tarčákovi - my tu predsa nikoho nesúdime. Tu je podaný návrh na odvolanie z určitej ústavnej funkcie. Je to súdenie, alebo to nie je súdenie? /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Pani poslankyňa Štefánikovi, potom pán predseda Gašparovič s faktickou pripomienkou. Prosím, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Čarnogurský, musím vám zase oponovať, nemáte pravdu, pretože to, čo ste tu uviedli, je veľmi blízko k trestnému činu podľa § 158 Trestného zákona - zneužívanie

právomoci verejného činiteľa. Takže to nie je pravda, že tu nemôže dôjsť, k takémuto stavu, ale to nemôžme zhodnotiť my, to musí zhodnotiť kvalifikovaný orgán v rámci trestného konania, ale nie my ako parlament. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani Štefánikova. Poslankyňa A. Štefániková:

Dovolím si povedať, k môjmu predrečníkovi, pánu Hrnkovi, že predsa včera to krásne sformuloval pán Weiss, že predmetom tej veci nebolo to, na čo pán poslanec vo svojej reči narážal, ale išlo o odbornú spôsobilosť pána, ktorého sme mali na pretrase včera. A ešte ďalšie si dovolím povedať. Mám taký dojem, že táto Národná rada je zložená zo samých vykladačov zákona a tuším každý je odborník na všetko. Ale pokiaľ som celej tejto rozprave správne rozumela, tak predsa v prvom rade by sa mala podať sťažnosť na prokuratúru, začať trestné konanie v tejto veci, a dovtedy by sa aj mala pozastaviť činnosť. Ja sa pýtam: Stalo sa tak?

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Kóňa. Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som upozorniť pána Prokeša, že sa mal teraz, pri vystúpení pani Štefánikovej, starať o čistotu slovenského jazyka.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Kóňa. Poslanec M. Kóňa:

Pán predsedajúci, keďže ľudský organizmus si vyžaduje svoje a nechcete nám dovoliť obedňajšiu prestávku, myslím, že sa to odráža aj na vystúpeniach jednotlivých poslancov, aktivita sa neustále stupňuje. Preto žiadam aspoň hodinovú prestávku na poradu klubov. Dúfam, že sa medzitým aj najeme a poobede budeme čiastočne kľudnejší.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Poslanec T. Cabaj:

K požiadavke na prestávku na poradu klubov sa pripájam. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, ešte pred prestávkou chce vystúpiť pán predseda Vanko. /Prejav nesúhlasu v sále. / Vytrvalo ma o to žiada, pre faktické pripomienky ste mu to neumožnili. Pán predseda, vystúpenie budete mať po prestávke.

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážení páni, myslím si, že toto rozhodnutie trochu postráda logiku, pretože ti prestávka má byť na poradu klubov. A myslím si, že kluby sa majú poradiť aj na základe vystúpenia pána predsedu, ktorým bude reagovali na to, čo odznelo

v diskusii. Potom by sme mohli žiadať, ďalšiu prestávku na poradu klubov a zbytočne budeme tratiť čas. Navrhujem, aby sme si vypočuli pána predsedu a potom si urobili hodinovú prestávku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Je to procedurálny návrh. Dámy a páni, aby sme mali korektné vedenie tejto schôdze, zachovám zvykové právo. Bolo povedané, že keď dva kluby požiadajú o prestávku, je prestávka. Pán podpredseda Weiss navrhol veľmi logickú vec, aby vystúpil pán predseda Vanko, hovorí, že to bude krátke. A tu nie je zvykom určovať dĺžku tejto prestávky, dĺžku nechám odhlasoval. Čo, keby ste požiadali o trojdňovú prestávku na poradu klubov? Takže bude prestávka, dva kluby o to požiadali, ale nechám odhlasovať, aký dlhý čas je potrebný na poradu klubov.

Poslanec J. Prokeš:

Pán predsedajúci, dovolím si upozorniť, že ani prvému podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky neprislúcha posudzovať žiadosť klubov o tom, či majú alebo nemajú požiadať o prestávku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ešte sa s faktickou pripomienkou hlási pán podpredseda Weiss a potom vyhlásim prestávku na poradu klubov.

Podpredseda SR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

v žiadnom prípade som sa nechcel dotknúť práva dvoch

poslaneckých klubov žiadať o prestávku. Navrhol som iba to, aby pred touto prestávkou sne vypočuli aj tú ďalšiu stranu, ktorí je zastúpená v tomto spore. Ak s tým nesúhlasíte, ja vás k tonu nemôžem prinútiť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia,

na základe svojho práva predsedajúceho vyhlasujem hodinovú prestávku a žiadam, aby ju kluby využili na svoju poradu. Takže bude hodinová obedňajšia prestávka. Stretneme sa o pol tretej. Dovidenia.

/Po prestávke. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené Kolegyne, vážení kolegovia,

po prestávke budeme pokračovať v prerokúvaní bodu, v ktorom sa vyjadrujeme k činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Tesne pred prestávkou žiadal o vystúpenie pán predseda. Na hlasy z pléna sme ho požiadali, aby vystúpil až po prestávke, takže s vaším dovolením týmto mu odovzdávam slovo.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

pokúsim sa rozprávať, nám trošku problémy s hlasom. Pán poslanec Čarnogurský opätovne vystúpil s kauzou Úrad vlády

Slovenskej republiky. Neviem, možno som nedobre alebo nie dosť jasne vysvetlil celú problematiku. Doteraz mi pán poslanec Čarnogurský nepredložil doklad, z ktorého vyčítal čísla, ktoré nie sú správne. To bol pravdepodobne predprotokol, ja tu mám protokol. Ku kauze l 200 000 - rozpočtové opatrenie - prečítam záver, ako bola uzatvorená: "Zápis z prerokovania nálezu kontrolnej skupiny Najvyššieho kontrolného úradu na Úrade vlády. Slovenskej republiky dňa 19. 8. Zo záverov vyplynulo, že list ministra financií zo dňa 4. 12. 1992 číslo 4692-sekretariát, ako odpoveď na list riaditeľky Kancelárie predsedu vlády SIovenskej republiky zo dňa 4. 11. 1992 nepodáva právnu záruku a rozpočtové opatrenia vykonané v rozpočte Úradu vlády Slovenskej republiky 1992. Stanovisko k predmetnej záležitosti: List pani Nagyovej, riaditeľky Kancelárie predsedu vlády Slovenskej republiky bol napísaný po dohode s predsedom vlády SIovenskej republiky s vedomím vedúceho Úradu vlády SIovenskej republiky, a preto minister financií Slovenskej republiky reagoval na uvedený list svojím rozhodnutím. Ide teda o formálnu závadu. Bolo dohodnuté, že za Úrad vlády Slovenskej republiky bude pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodujúci vždy list podpísaný buď predsedom vlády Slovenskej republiky alebo vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky. V Bratislave dňa 19. 8. 1993. Podpísaní: Ing. Ivan Lexa, Ing. Július Tóth - minister financií. " Stačí také vysvetlenie? /Hlasy z pléna: Nestačí. /

Druhý údaj, ktorý ste uviedli, je zase nepresný. To bolo v predprotokole. V protokole a záverečnom ukončení celej akcie bola kapitola Úradu vlády Slovenskej republiky normálne ukončená. To znamená, že bankové výpisy a všetky ďalšie veci a náležitosti sú v poriadku. Na úrade vlády okrem tejto kontroly, ktorú spomínate, bola ešte jedna väčšia, rozsiahlejšia kontrola v priebehu novembra a decembra, ktorá spätne overovala opäť tieto údaje.

Pán poslanec Čarnogurský, uvádzali ste ešte jeden údaj, a to bolo ministerstvo financií, takisto, že prekročil povolenú kapitolu. Kto dáva v Slovenskej republike rozpočtové opatrenia? Minister financií. Tak by bolo absolútne nelogické, aby kapitola nebola uzatvorená normálne. Toho som sa presne obával, čo sa teraz stalo. Veď predsa logicky nie je možné, aby sme si tu, v parlamente rozprávali. Pán poslanec Pribula mi povie: porušili ste zákony. Nepovedal mi aké. Ja som mu odpovedal: neporušil som zákony. On teraz vybral ďalšie zákony, citoval ich. Veď, ak máte podozrenie, v normálnom štáte je na to vyšetrovacia komisia. Prepáčte, nepristúpim na túto hru, nebudem vám odpovedať. Zhrniem len podstatné, čo je rozhodujúce.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu má v podstate štyri základné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona:

Prvá povinnosť je predloženie stanoviska k štátnemu záverečnému účtu. Zopakujem, napriek tomu, že sme mali v skutočnosti len 20 dní na celoročné stanovisko, predložili sme ho, ale čo je podstatné, bolo schválené. To už sa nedá zmeniť, uznesením bolo schválené.

Druhá povinnosť, ktorú mám, predkladali, ak o to požiada Národná rada, stanovisko k návrhu rozpočtu na ďalší rok. Bolo predložené a bolo schválené. Už to nezmeníte. To už prebehlo.

Tretia povinnosť je podávať správy alebo stanoviská k tým záležitostiam, ktoré prebiehajú, teda stanovisko dajme tomu k deleniu majetku alebo podobne. Takto sme boli požiadaní ku kapitole Všeobecná pokladničná správa ministerstva financií. Predložili sme a bolo schválené. Už to nezmeníte.

A štvrtá povinnosť, ktorú má predseda, je predloženie správy o činnosti. Tú máte na stoloch. Keď čokoľvek spravíte, už to nezmeníte.

Štyri základné povinnosti boli vykonané. V tom paragrafe, myslím, je to § 13 posledný odsek, je ešte jedna kapitolka - informovať o dôležitých alebo závažných zisteniach, ktoré zistí Najvyšší kontrolný úrad. Bola tu spomenutá jedna kauza, to je kauza Niké. Pán poslanec Pribula, na balkóne máte pani kontrolórku, ktorá to robila. Dve klamstvá ste použili len v tom malom odseku. To nie je absolútne problém dokázať. Tých nepresností, ktoré tam boli, je neporovnateľne

A teraz vám vysvetlím, prečo sme nepredkladali Národnej rade nejaký ucelený problém, ktorý vyplýva z nášho zisťovania. Kontrolná akcia prebieha systémom, že je poverená kontrolná skupina, ktorá ide na príslušný objekt. Zisťuje tam skutočnosti, môže to trvať dva týždne, mesiac, dva mesiace, podľa toho, v akom rozsahu sa nachádzajú odchýlky od platných zákonov a predpisov na danom subjekte. Z toho sa vypracováva - opakujem to - z toho sa vypracováva predprotokol. Predprotokol sa prerokováva s príslušným zodpovedným pracovníkom, kde sa ešte môžu doložiť doklady, materiály, vysvetlenia. Tie, ktoré kontrolná skupina uzná, už do protokolu nedáva. Na to sa vypracuje protokol. Protokol sa vypracováva v šiestich, ôsmich, niekedy aj desiatich exemplároch. A najmenej jeden, väčšinou to bývajú dva-tri exempláre, sa dajú kontrolovanému subjektu, aby v kľude - podľa zákona má na to právo - si mohol vypracovať písomné stanovisko. Toto písomné stanovisko odovzdá Najvyššiemu kontrolnému úradu. Na základe stanoviska kontrolná skupina opäť prehodnotí, či akceptuje niektoré vysvetlenia alebo nie. Za týra nasleduje prerokovávanie. Prerokovávanie sa nám v niektorom prípade podarí uskutočniť okamžite, v niektorom trvá dlhšie.

Keď ide o závažné zistenia, alebo rozporné či nejaké protichodné zistenia, vedúci organizácie napríklad aj centrálneho Štátneho orgánu má právo požiadať, že bude prítomný pri prerokovávaní. To sa stalo napríklad pri kauze Niké. V takom prípade som bol ja ako predseda Najvyššieho kontrolného úradu prítomný oproti ministrovi financií. Rokovanie prebehlo a vzhľadom na to, že boli spochybnené kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, dostali sne sa do rozporu. V tomto prípade sa postupuje nasledovne: Podľa nášho zákona, myslím § 20 ods. 1, predkladáme záležitosť vyššej inštancii, v tomto prípade je to vláda Slovenskej republiky. Ak vláda Slovenskej republiky nerozhodne v zmysle zákona, až potom sa predkladá do Národnej rady.

Ak hľadáte niekde, trebárs v tých vyjadreniach, ktoré ste mali, že sme už mali postúpiť do Národnej rady, nemôžeme porušiť zákon. V zmysle zákona musíme umožniť všetky stupne a najmä obhajobu kontrolného subjektu. A keď si zoberiete interval alebo časový horizont, v ktorom sme pracovali, tak vlastne tie rozpory, ktoré vznikli, ktoré neboli doriešené, prichádzajú procedurálnym spôsobom, ktorý nemôžeme porušiť, až v terajšom čase na rokovanie vlády a potom Národnej rady.

Prepáčte mi, na záver zopakujem ešte raz: Predseda Najvyššieho kontrolného úradu má štyri základné povinnosti. Ja som ich splnil. A ešte by som vás poprosil, aby ste sa nehnevali na mňa, nemám byť preto pred vami nejaký utiahnutý alebo neviem aký. Ja som si čestne, statočne svoju povinnosť, prácu plnil. Nemám prečo pred vami byť s pocitom viny alebo neviem čoho.

Ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský, potom pán poslanec Tahy a potom sa do rozpravy hlási podpredseda Národnej rady pán Černák.

Poslanec J. Čarnogurský: Pán predsedajúci,

chcel by som reagovať iba na tú časť prejavu pána predsedu Najvyššieho Kontrolného úradu, ktorým reagoval na môj diskusný príspevok. Pokiaľ ide o úrad vlády, pokiaľ ide o pani Nagyovú, prosím, ako sa to berie, ale aj ten záznam, ktorý ste, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu citovali - medzi ministrom financií a inžinierom Lexom alebo aj predsedom vlády Mečiarom - potvrdzuje, že vystupovanie pani Nagyovej vtedy aj oni považovali za nesprávne a v tom zázname povedali, že naďalej to už môže byť len inžinier Lexa. Pokiaľ ide o prekročenie rozpočtu Úradu vlády Slovenskej republiky, mám tu list z Najvyššieho kontrolného úradu, sekcie obrany, bezpečnosti, prokuratúry a súdnictva z 23. 8. 1993, kde je vec: stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1992. Sú tu popísané rôzne kapitoly a Úrad vlády Slovenskej republiky.

K návrhu štátneho záverečného účtu sa uvádzajú celkové disponibilné prostriedky kapitoly po vykonaní rozpočtových opatrení, čiže aj po povolenom zvýšení štátneho rozpočtu na rok 1992, sumou 148 111 000 korún, napriek tomu, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky uvádza disponibilné prostriedky v roku 1992 v kapitole Úrad vlády Slovenskej republiky v sume 140 054 000 korún. Čiže podľa tohto prehľadu Úrad vlády Slovenskej republiky 8 057 000 korún nemá pokrytých povoleniami na prekročenie rozpočtu.

Ďalej sa tu píše - v záverečnom účte je zdôvodnené prekročenie celkových výdavkov iba v čiastke l 460 000 korún, hoci skutočné prekročenie výdavkov bolo 8 057 000 korún. Nechcem spochybňovať zdôvodnené prekročenie tých l 460 000 korún, a preto som bral iba rozdiel. Medzi 8 057 000 a l 460 000 rozdiel je 6 597 000 korún.

A pokiaľ ide o kapitolu Ministerstva financií Slovenskej republiky, hovoríte, že ministerstvo financií vydáva rozpočtové opatrenia, čiže povolenia na prekročenie rozpočtu. Áno, ministerstvo financií vydáva, ale nie na základe vlastného rozhodnutia, že by ministerstvo financií mohlo voľne rozhodovať o štátnom rozpočte, ale - povedzme - na základe rozhodnutia vlády, prípadne nejakých iných zákonom stanovených aktov, nie čisté na základe vlastného rozhodnutia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ešte dám faktickú poznámku pánu poslancovi. Alebo chcete hneď reagovať? Prosím.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Pán poslanec Čarnogurský, je mi ľúto. Ste poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vy môžete so svojím preukazom v hociktorú minútu, hociktorý deň prísť na Najvyšší kontrolný úrad a požiadať, aby sme vám predložili doklady. Preboha, prečo máte tieto materiály? Bohvie odkiaľ ste ich zobrali. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy - faktická poznámka.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

mňa zaujali slová pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, v ktorých viackrát zdôrazňoval ako si ctí zákon a určité procedúry, ktoré vyplývajú z príslušných zákonov, chcem len pripomenúť túto skutočnosť, ktorá spochybňuje i problém nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu. Pri privatizácii zbytku majetku Mlyna Pohronský Ruskov, ktorý nebol celý sprivatizovaný v prvej vlne privatizácie, boli vyžiadané podporné stanoviská pre podporu jednej spoločnosti s ručením obmedzeným prezentované pánom Gálikom. A citujem informáciu: "Stanoviská k predaju dala okrem Fondu národného majetku a ministerstva pre privatizáciu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, " podotýkam, že to boli traja naši kolegovia, "prednosta Okresného úradu v Leviciach, vládny splnomocnenec pre regionálnu politiku a Najvyšší kontrolný úrad. " Celá podporná akcia bola úspešne koordinovaná, pretože podpisy predstaviteľov uvedených inštitúcií sa zorganizovali v priebehu piatich dní a až po tomto termíne, po týchto podpisoch bola firma MONI skutočne založená. Ako to, že Najvyšší kontrolný úrad tu nedbal na príslušné zákony a procedúry a zaoberal sa záležitosťami, ktoré neboli podložené zákonnou existenciou príslušného ekonomického subjektu, a v mnohých prípadoch, kde boli podnety a sťažnosti oprávnené, Najvyšší kontrolný úrad sa im vyhýbal? /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Černák. Pardon, pán podpredseda, ešte necháme slovo pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Prepáčte, ospravedlňujem sa, poslednýkrát vystupujem. Na tento ping-pong vám nepristanem. Ak máte nejaké podozrenia, môžete prísť, vytvorte vyšetrovaciu komisiu, príďte k nám. Veď to sú stovky, tisícky papierov. Neviem, kto podpísal, neviem, kto robil Mlyn Ruskov. Neviem, skutočne. To sú tisícky papierov. Všetko cezo mňa nájde. Ak máte záujem o ktorýkoľvek prípad, prosím, ste poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, príďte, predložíme vám to.

Prepáčte mi, že som poslednýkrát vystúpil. Nemá to zmysel, aby sme chodili ako ping-pongová loptička a jeden druhému tu rozprávali. Ak máte závažné podozrenia, predsa na to máte veľa mechanizmov, ktorými sa mažete presvedčiť o pravde.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Potom faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský, potom o slovo sa prihlásil pán poslanec Černák, potom pán poslanec Hrušovský.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

myslím si, že úlohou Najvyššieho Kontrolného úradu, pokiaľ ide o predaj národného majetku, je skúmať efektivitu nakladania s majetkom, a Najvyššiemu kontrolnému Úradu neprislúchalo a nemal dôvod zisťovať, či firma je alebo nie je registrovaná, pokiaľ by bol tento problém. A druhý problém: viete, odznievajú tu tvrdenia, ktoré mi nápadne pripomínajú

iné tvrdenie, že tanky sa prestali vyrábať na Slovensku preto, že pre ne nebol odbyt.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka, potom vystúpenie pána podpredsedu Černáka.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

všetky údaje aj s presnými číslami týkajúcimi sa Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré som uviedol v priebehu dnešnej debaty, som uviedol vo štvrtok minulého týždňa vo svojom diskusnom príspevku. Po skončení onoho bodu vo štvrtok minulý týždeň som vám na vaše požiadanie odovzdal písomné znenie môjho diskusného príspevku, kde toto všetko bolo uvedené, napríklad konkrétne o Úrade vlády, čiže mali ste týždeň na to, aby ste si na svojom Najvyššom Kontrolnom úrade "zadovážili" doklady na prípadné vyvrátenie mojich údajov. To ste neurobili, ale dnes tvrdíte, že nepristúpite na taký ping-pong, že nebudete odpovedať na naše údaje. Naozaj som dnes opakoval iba čísla, ktoré som tu uviedol pred týždňom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Slovo udeľujem pánu podpredsedovi Černákovi.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení hostia, kolegyne, kolegovia,

dňa 17. januára 1994 som poslal na Najvyšší kontrolný úrad nasledovný list: "Vážený pán predseda, počas opozičnej činnosti Hnutie za demokratické Slovensko zobralo úver niekoľko desiatok miliónov korún z finančnej inštitúcie A, ktorý bol ručený budovou HZDS na Tomášikovej ulici. Tento úver bol neskôr konvertovaný prostredníctvom niekoľkých spoločností s ručením obmedzeným, a nakoniec umorený v spolupráci s finančnou inštitúciou B. Keďže ide o použitie štátnych finančných prostriedkov na politickú činnosť, dávam podnet na prešetrenie mnou uvedených skutočností a z mimoriadne závažných dôvodov vás prosím, vážený pán predseda, aby som vaše písomné stanovisko dostal najneskôr do 26. januára 1994. "

Dámy a páni, dva mesiace od mnou požadovaného termínu som nedostal žiadnu písomnú odpoveď. Bolo tu niekoľkokrát naznačená a dali by sa povedali ďalšie príklady, kde na podnet Najvyšší kontrolný úrad reagoval veľmi bleskovo.

Dámy a páni v zadných laviciach, je vážné podozrenie, že tu sedíte za štátne peniaze. Chystajú sa nové voľby. Použiť štátne prostriedky na politickú činnosť je nekalá súťaž. Nevidím iné riešenie, ako vymeniť vedenie Najvyššieho kontrolného úradu. Nech to vyšetria, ja budem strašne rád, keď sa dostane negatívna odpoveď, aby bolo jasné, že súťažíme na základe férových pravidiel, že tie isté zákony platia pre každého v tejto spoločnosti. Prikláňam sa k tomu, aby vo vedení Najvyššieho kontrolného úradu bola zastúpená aj opozícia, aby nemohli vznikať, podobné politicky motivované

praktiky, ako sa objavovali na Najvyššom kontrolnom úrade doteraz.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prvá faktická pripomienka - pani poslankyňa. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ešte sa ospravedlňujem, zabudol som povedať, že v liste sú konkrétne mená finančných inštitúcií, len kvôli bankovému tajomstvu som ich označil ako A a B.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prvá sa hlásila s faktickou poznámkou pani poslankyňa Ťavodová, potom pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, potom pán poslanec Gaulieder a potom pán poslanec Prokeš.

Pán predseda, najprv pani poslankyňa Ťavodová. /Poslankyňa Ťavodová dala prednosť predsedovi NKÚ. / Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Keď dovolíte, naozaj sľubujem, že viac nevstúpim do ping-pongovej hry. Pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady, aká bola moja odpoveď na vaše podanie? Že nedám zatiahnuť Najvyšší kontrolný úrad do politickej hry. Pôjdeme na kontrolu, ale na všetky politické strany naraz. Bola taká moja odpoveď? /Potlesk. /

Podpredseda NR SR p. Weiss:

Pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážení prítomní,

chcem dať otázku pánu poslancovi Pribulovi, na základe čoho dal odvolať aj dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem zdôrazniť, že zákon o Najvyššom kontrolnom úrade v § 12 hovorí nasledovné: "Výkon funkcie predsedu a podpredsedov sa končí a/ uplynutím funkčného obdobia, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, b/ vzdaním sa funkcie, c/ odvolaním z funkcie. " Odsek 2 hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky odvolá predsedu alebo podpredsedu z funkcie ak a/ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b/ vykonáva funkciu alebo činností, nezlučiteľnú s funkciou predsedu alebo podpredsedu podľa § 10 alebo c/ ak neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom. " Odsek 3: " Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať predsedu alebo podpredsedu, ak nevykonáva svoju funkciu po dobu dlhšiu ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. " A odsek 4: "Národná rada Slovenskej republiky môže pozastaviť výkon funkcie predsedovi alebo podpredsedovi, ak bolo proti nemu začaté trestné stíhanie. " Ak som dobre počúvala správu pána poslanca Pribulu, ani jeden z týchto prípadov v jeho správe nebol spomenutý.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

predpokladám, že aj jedna aj druhá strana vyčerpala argumenty na jednej aj na druhej strane a navrhoval by som ukončiť rozpravu vzhľadom na to, že v programe je ešte ďalších 13 bodov na prerokovanie v Národnej rady.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Hrušovský a po non pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

ja by som sa rád opýtal pána podpredsedu Černáka a poslanca: Za aké peniaze tu sedí on?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

mal by som len jednu vecnú pripomienku. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu vo svojom vystúpení do istej miery spochybnil materiály, ktoré predložil pán poslanec Čarnogurský a pomenoval ich predbežným protokolom. Chcel by som sa ho spýtať, či Najvyšší kontrolný úrad pri svojej kontrolnej činnosti vyhotovoval nejaké predbežné protokoly, pretože podlá zákona o výsledku kontroly sa vyhotovuje riadny protokol, tento sa odovzdá kontrolovanému subjektu na vyjadrenie a v pripadá, že kontrolný orgán akceptuje niektoré pripomienky kontrolovaného subjektu, tieto sa majú stáť súčasťou protokolu, a nemá sa vyhotovovať predbežný protokol, ktorý ešte môžeme upravovať alebo meniť. Takže ak Najvyšší kontrolný úrad postupoval pri výkone svojej kontroly takýmto spôsobom, myslím si, že porušoval zákon. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová, potom s faktickou poznámkou ešte pán podpredseda Černák.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne,

ešte som nepočula odpoveď na otázku, ktorú tu uviedla pani poslankyňa Ťavodová a ktorá, samozrejme, tu existovala aj predtým než sa vyslovila, a síce, v zmysle ktorého ustanovenia budú odvolaní podpredsedovia, keďže v zákone je možnosť, ich odvolať z neplnenia povinností uvedených v zákone,

ale zákon in ako povinnosť ukladá jedine mlčanlivosti. Takže navrhujem, aby predtým než sa bude hlasovať, boli jasne sformulované uznesenia s vyšpecifikovaním porušenia tých ustanovení, na základe ktorých sa bude hlasovať, o odvolaní príslušných funkcionárov. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Černák - faktická poznámka. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Odpoviem na dve otázky. Ak ste si všimli, vo svojom liste som naliehavo žiadal písomnú odpoveď. Tú som nedostal do dnešného dňa. Potvrdzujem, že tu, v Národnej rade, zhruba v týchto priestoroch niekoľko dní po podaní pán Vanko povedal, že to dostal a že urobí kontrolu vo všetkých politických stranách, odvtedy sú asi dva mesiace.

Jožko Prokeš, ty si bol vtedy predsedom Slovenské] národnej strany, a som pevne presvedčený, že tu nesedím za štátne peniaze.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Poslanec J. Prokeš:

Som nesmierne rád, že pán Černák priznal, že tu sedí za peniaze Slovenskej národnej strany, a nemá ani toľko morálky, aby odstúpil. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Odpovedal by som pani poslankyni Tóthovej, ktorá je práve blízko pri mne, na jej otázku. Keďže som právnik, dovolte, aby som vaň odpovedal. Vaša otázka znela, prečo odvolá t aj podpredsedov a nie iba predsedu. Odpoveď je daná ustanovením § 7 zákona číslo 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade. V 5 7 sa hovorí, že orgány úradu sú a/ predseda úradu, b/ podpredsedovia úradu. To znamená, že predseda a podpredsedovia ako orgány úradu zodpovedajú za úrad. Keďže z tých dokladov, ktoré sme predložili, a a] z námietok, ktoré sme predložili a ktoré, nazdávam sa, neboli vyvrátené, sa nedá rozlíšiť, za čo zodpovedá predseda a za čo zodpovedajú podpredsedovia, resp. z toho vyplýva, že úrad ako celok si neplnil svoje povinnosti. Áno, úrad ako celok. Podlá S 7 zodpovedajú za úrad predseda a podpredsedovia, a preto 3e podaný návrh aj na podpredsedov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Tóthová, nemáte to ďaleko k mikrofónu.

Poslankyňa K. Tóthová;

Chápem pána poslanca Čarnogurského. V období, keď študoval na právnickej fakulte, sne nehovorili o zodpovednosti štátnych subjektov za činnosti, neprednášali sne, pretože odvolanie je stavané na základe nesplnenia povinnosti a zodpovednostný systém môže byt majetkový, atď., čiže to vôbec nesúvisí, pán poslanec. V zmysle vášho vystúpenia by som potom

navrhla Národnej rade, aby odvolala všetkých pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gaulieder, viem čo chcete povedať, ale ešte sú faktické poznámky.

Pán poslanec Daňo. Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

pani Tóthová sa pred chvíľou dotkla zákona číslo 39 z roku 1993, najmä jeho § 12, ktorý sa dotýka odvolania predsedu resp. podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Nie je tu rozpor, pretože § 12 vo svojich odsekoch hovorí, kedy musia byť títo funkcionári odvolaní, čiže ide tu o určenie taxatívnych podmienok ich odvolania. Zabúda sa však na článok 61 ústavy, to znamená na právnu normu najvyššej právnej sily, kde bez vyšpecifikovania podmienok je uvedené, že Národná rada má v kompetencii nielen voliť, ale aj odvolávať týchto funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyčerpali sme všetky faktické poznámky. Nechám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Gauliedera, aby sme ukončili rozpravu o tomto bode a potom pristúpili k hlasovaniu.

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Gauliedera, aby sme ukončili rozpravu?

Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Kto je proti návrhu? Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Gauliedera na ukončenie rozpravy.

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci, požiadala som navrhovateľov, aby jasne formulovali uznesenia, ktorými sa presne vyšpecifikuje v zmysle ktorého článku zákona sú odvolaní, pretože toto je právnická záležitosti. Tam je ústavou stanovená päťročná lehota, a keď ju chceme skrátiť, musíme presne vyšpecifikovať podľa ktorého článku a paragrafu. Preto žiadam Národnú radu, aby pred hlasovaním bolo tak učinené.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Dano, pán poslanec Fico.

Poslanec Š. Daňo:

Rád by som reagoval na to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. Keby bola taká láskavá a pozrela si článok 61 Ústavy Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:

Len doplním, že keď sme volili pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, takisto sne presne neformulovali uznesenia, pretože pán predseda musel splniť určité podmienky na to, aby bol zvolený. Myslím si, že § 61 ústavy je jednoznačný a pripájam sa plne k názoru, ktorý predniesol pán poslanec Daňo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážení predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

ústava vytvára legislatívny rámec, ktorý je doplnený ďalšími zákonmi. Myslím si, že ignorovať ďalšie zákony a odvolávať sa len na ústavu, a keď je bližšia špecifikácia v ďalších zákonoch jednoducho ignorovaná, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že nám nebude platiť ani Trestný zákon. Ďakujem veľmi pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi, Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

Poslanec P. Hrušovský:

Prosím vás pekne, pán poslanec Pribula konkrétne citoval, ktorý paragraf a ktorý odsek použil na to, aby využil možnosť dať návrh na odvolanie. Ale chcel by som povedať pánu poslancovi Prokešovi, že ak si on nectí ústavu ako základný zákon štátu, ktorému majú byť podriadené všetky ostatné zákonné normy, tak prepáčte, ale...

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Zeman. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

práve preto, že si ctím Ústavu Slovenskej republiky a ctím si aj zákony, ktoré vychádzajú z tejto ústavy, si myslím, že rámec, ktorý je vytvorený ústavou, je ďalej dobudovaný ostatnými zákonmi. Tieto zákony presne špecifikujú ako sa má nakladať, s článkami ústavy. Pokiaľ máme dojem, že tieto následná zákony sú v rozpore s ústavou, tak ich treba zrušiť, ale pokiaľ platia a nie sú v rozpore s ústavou, treba sa držať ich špecifikácie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman, už nechcete vystúpiť ? Dobre. Takže dám hlasovať o návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Tóthová, aby sa ešte nad rámec toho, čo povedal pán poslanec

a čím zdôvodňoval svoj návrh na odvolanie pán poslanec Čarnogurský, formulovalo jedno uznesenie. O tomto návrhu, ktorý bol daný ešte pred ukončením diskusie, musím dať hlasovať. To je procedurálny návrh.

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som upozorniť, že pán poslanec Pribula vo svojom príhovore veľmi jasne špecifikoval na základe ktorého zákona je návrh aj na odvolanie podpredsedov. My nemôžeme za to, že pani poslankyňa Tóthová tam vzadu pod stolom tajne hrá karty a nepočúvala prejav pána Pribulu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, prosím o pokoj. Pán poslanec Mikloško, doteraz sme sa snažili viesť vecnú diskusiu, myslím si, že nie je dobré do tejto diskusie zanášať iné tóny.

Hlásil sa pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán poslanec Mikloško, keby to bolo tak jednoduché ako sa to zdá vám, tak zrejme ten problém by nevyvstal. Problém spočíva napríklad v tom - dovolím si vám uviesť jednu modelovú situáciu: pokiaľ by predseda Najvyššieho kontrolného úradu, nie tento konkrétny, ale predseda Najvyššieho kontrolného úradu, napríklad spáchal trestný čin vraždy. Za tento trestný čin vraždy, ak by bol podozrivý zo spáchania tohto trestného činu, jeho funkcia by bola len pozastavená. V danom prípade sa vytýka predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu neplnenie si povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, a na základe nich má byť odvolaný. Inými slovami povedané.

kde je tu rovnováha právneho poriadku, keď istým spôsobom trestný čin vraždy - v danom prípade pri modelovej situácii

- by bol podriadený z hľadiska následkov neplneniu si pracovných povinnosti? /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Sečánsky, potom pán poslanec Daňo a potom pán poslanec Bárány sa hlásili s faktickými poznámkami. Máme tu dnes poobede právnikov. Prosím, dámy a páni, vypočujme si kolegu.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

rozhodne nechcem prispieť do tohoto ping-pongu, ale musím odpovedať na vystúpenie pána Ficu, pána Daňa a pána Hrušovského, keď sa dovolávajú ústavy. Treba si všimnúť aj odsek 2 druhého článku ústavy, ktorý hovorí: "Štátne orgány"

- a za taký Národnú radu považujem - "môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. " Aj toto je Ústava. Tento zákon tu existuje. A podľa mňa zákon a ústava v žiadnom prípade tu nie sú v rozpore, sú v jednote. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Ospravedlňujem sa, že som na tú pravú stranu nepozrel a neskoro som vás zbadal.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som požiadať, pána poslanca Miklošku, aby sa ospravedlnil pani poslankyni Tóthovej, ktorá vystúpila vecne. Nemusíte s ňou súhlasiť, ale

urážať niekoho, že v zadných laviciach hrá karty - je to dáma, je to žena, a preto vás prosím, aby ste sa ospravedlnili. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško.

Ospravedlňujem sa pani poslankyni Tóthovej, ale zároveň prosím pána poslanca Pribulu, aby znovu prečítal to, čo prečítal a čo v zadných radoch asi nepočuť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Mikloškovi. Pán poslanec Daňo chce vystúpiť s faktickou poznámkou.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dnes nie je predmetom otázka trestnej alebo netrestnej zodpovednosti predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Predsa program je jednoznačný a ten hovorí o vyslovení dôvery alebo nedôvery predsedovi resp. podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu. V tejto rovine, myslím si, rokujeme, a práve preto článok 61 ústavy s aplikáciou S 12 zákona číslo 39/1993 Z. z., najmä pokiaľ ide o ods. 2 písmeno c/ v spojitosti s § 13 ods. 2, to naplňuje.

Ešte mi dovoľte povedať jednu vec. Hovoril som, že ústava v článku 61 hovorí, že ak Národná rada volí, tak môže aj odvolávať funkcionárov resp. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Čiže bez podmienok. O tom, ktorý daľší ústavný činiteľ za splnenia určitých podmienok môže byť odvolaný, je jedine článok 106, pokiaľ ide o postavenie prezidenta republiky. Takže si myslím, že jedna právna norma je špeciálna, to je zákon 39/1993 Z. z., a ďalšia právna norma vyššej právnej sily je ústava ako generálna právna norma, ktorá dáva možnosť, bez ďalších podmienok odvolať predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Pribula.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

som nesmierne rád, že tu už naplno odznelo, že nejde o vecnú stránku celej tejto záležitosti, ale o politikum. Jednoznačne. Teraz to v tomto predchádzajúcom príspevku bolo počuť. A takýto svojrázny výklad ústavy, napriek tomu, čo tu povedal pán poslanec Sečánsky, kde sa jasne definoval iný článok ústavy, ktorý hovorí v zmysle zákona, myslím si, jasne dokazuje, že to robia ľudia, ktorí za túto ústavu nielenže nehlasovali, oni si ju ani neprečítali.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Fico. Poslanec A. Hrnko:

Vážení páni, myslím, že rozprava skončila a táto prestrelka nemá žiaden zmysel. Myslím si, že pán Prokeš je kvalifikovanejší v jazykovede ako v práve.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

aby sme nezostali pri poslednom vyhlásení pána poslanca Brňáka, dovoľte mi, aby som tiež zaujal k tomu svoje stanovisko. Predsa má to logiku, že ak niekto je podozrivý zo spáchania trestného činu, závažného trestného činu, v prvom rade sa mu pozastaví funkcia, prebehne trestné konanie a buď sa rozhodne o vine alebo nerozhodne. Keď sa nerozhodne o vine, tak sa oslobodí spod obžaloby, zostáva vo svojej funkcii. Keď sa rozhodne, že spáchal trestný čin a že je vinný z tohto trestného činu, v takomto prípade bude odvolaný. Je tu predsa nejaká prezumpcia neviny, ktorá platí v našom trestnom práve. To je jedna vec.

Druhá poznámka - predsa sme jednoznačne naznačili, z akého titulu odvolávame alebo teda mienime odvolať pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Je to § 12 ods. l písmeno c/, kde sa hovorí: "Ak si neplní povinnosti, ktoré sú dané zákonom. " A nasledujúci paragraf tohto zákona hovorí, že ak predseda Najvyššieho kontrolného úradu neinformuje o dôležitých poznatkoch, ktoré zistí pri výkone svojej funkcie, tak vlastne porušuje zákon. A bolo jasne povedané - napríklad vo svojej správe ste neinformovali o prekročení štátneho rozpočtu v niektorých inštitúciách Slovenskej republiky, a to je porušenie zákona. Neviem, prečo dochádza k takejto diskusii, ktorá stráca právny charakter.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán poslanec Fico, stotožňujem sa s tým, čo ste povedali, len v danom prípade, pokiaľ ide o podozrenie z trestného člnu, o vine rozhoduje nezávislý, nestranný súd. V danom prípade o vine rozhodlo 83 poslancov koalície. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

No, radšej nebudem nič komentovať, dám slovo pánu poslancovi Bárányovi. Prosím - faktická poznámka.

Poslanec E. Bárány:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v tejto chvíli skutočne našim cieľom - verím, že nikoho z nás - nie je rozhodovať o vine, o treste. Nie každé porušenie práva vedie k uplatneniu trestnoprávnej zodpovednosti. Podlá názorov navrhovateľov v tomto prípade k porušeniu práva došlo, ale nie k porušeniu práva, ktoré by malo za následok uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti. Ak si niektorí z kolegov toto myslia - ja k nim nepatrím -, tak je na nich, aby sa obrátili na príslušné štátne orgány, v tomto prípade na prokuratúru. Osobne si myslím, že tu nedošlo k porušeniu práva, ktoré by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa môjho názoru tu došlo k porušeniu práva, ktoré vedie k uplatneniu ústavnoprávnej zodpovednosti.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - dúfam, že to už bude posledná faktická poznámka.

Poslanec J. Prokeš:

Skutočne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Bárány, ale predovšetkým s tým, že dochádza ku skúmaniu viny určitým nezávislým inštitútom, čo v tomto prípade určite nebolo. Žiadna komisia nezisťovala, či k tomu porušeniu, z ktorého bol obvinený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, došlo alebo nedošlo. Tu sa rozhoduje ad hoc. A už to tu bolo niekoľkokrát povedané, odznelo to tu, páru z vládnej koalície, veľmi jasno z vystúpenia jedného vášho poslanca. Tu nejde o nejaké vecné záležitosti. Tu ide o politikum.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán poslanec Brňák a pán poslanec Prokeš, Národná rada Slovenskej republiky je najvyšším orgánom Slovenskej republiky. Povedzte mi, aký iný ešte nezávislejší orgán v Slovenskej republike existuje.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Dámy a páni, prosia o pozornosť.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

už minule som povedal, že si ctím pána Čarnogurského ako právnika, ale myslím si, že Národná rada je najvyšší zákonodarný orgán a nie súdny orgán v tomto štáte. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dám hlasovať o návrhu pani poslankyne Tóthovej, ktorý bol vyslovený ešte pred ukončením rozpravy, aby sa špecifikovalo uznesenie ešte nad rámec toho, čo vo svojich vystúpeniach a zdôvodneniach povedali pán poslanec Pribula a pán poslanec Čarnogurský. Musíme o tomto návrhu hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 130 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Tóthovej?

Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej nedostal potrebnú väčšinu hlasov.

Na základe toho žiadam overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky. Spôsob hlasovania zo zákona nemôže byť iný ako tajný. Bude sa hlasovať obvyklým spôsobom.

/Rozdanie hlasovacích lístkov. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či ste všetci prevzali hlasovacie lístky.

Prosím pánov overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti na sčítanie lístkov. Máme 10-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím pani poslankyňu Guldanová, aby nás z poverenia skrutátorov oboznámila s výsledkom tajného hlasovania.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na odvolánie z funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Mariána Vanku.

Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 132 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 76 platných hlasovacích lístkov a 55 poslancov hlasovací lístok neodovzdalo.

Za odvolanie pána Mariána Vanku z funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo 69 poslancov. Proti hlasovalo 7 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala z funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Mariána Vánku.

Podpísaní sú 8 overovatelia.

Na odvolanie pána Petra Sokola z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných 132 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 77 platných hlasovacích lístkov a 55 poslancov hlasovací lístok neodovzdalo.

Za odvolanie pána Petra Sokola z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo 76 poslancov. Proti hlasoval l poslanec. Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Petra Sokola.

Podpísaní sú 8 overovatelia.

Na odvolanie pána Mariána Vrabca z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných 132 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 77 platných hlasovacích lístkov a 55 poslancov hlasovací lístok neodovzdalo.

Za odvolanie pána Mariána Vrabca z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo 76 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Mariána Vrabca.

Podpísaní sú 8 overovatelia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. O slovo požiadal pán Vanko. Prosím. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR M. Vanko:

Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

odchádzam opravdu s pokojom v srdci. Môj dedko bol kostolník, učil ma kresťanskej láske. Nehnevám sa na vás vôbec. Ešte by som vám chcel povedať jednu vec. Ďakujem vám aj za to krátke obdobie, v ktorom som bol vo funkcii. Pre mňa je to možno naplnenie všetkých životných prianí, túžob. Bol som pri schvaľovaní zvrchovanosti, ústavy, konštituovaní Slovenskej republiky, splnenia tisícročnej túžby slovenského národá, a mal som možnosť hoc i len krátku chvíľu všetky svoje sily bezozvyšku dať Slovenskej republike. Za túto možnosť, vám veľmi ďakujem. Prajem vám vo vašej práci veľa zdravia, veľa spokojnosti, nech sa vám darí.

Dovidenia.

/Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu Vankovi. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

dovoľte aj mne, aby som v mene Národnej rady poďakoval funkcionárom Najvyššieho kontrolného úradu za ich doterajšiu činnosť, ale súčasne vyjadril obavu nad tým, čo dnes urobil tento snem. Spustil totiž politické čistky. Urobil precedens odvolávania funkcionárov štátnej správy podlá toho, ako sa zloží momentálne väčšina v parlamente.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, podľa volebného poriadku na funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu do 10 dní pred konaním najbližšej schôdze Národnej rady je potrebné odovzdať, návrhy kandidátov do týchto funkcii. Schôdza Národnej rady, ktorá bude venovana programovému vyhláseniu novej vlády, sa uskutoční - zatiaľ také je rozhodnutie predsedu Národnej rady - 12. apríla tohto roku. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Pribula.

Poslanec I. Pribula:

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady:

"Národní rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby určila splnomocnenca povereného riadením Najvyššieho kontrolného úradu do doby zvolenia nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, obávam sa, že nebudeme uznášaniaschopní po tom, čo poslanci z HZDS odchádzajú na míting.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 67 poslancov.

K tomuto návrhu uznesenia sa musíme vrátiť zajtra o 9. 00 hodine. Budeme pokračovať prerokúvaním návrhu koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy.

Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

myslím si, že by sme mohli ešte aspoň otvoriť ďalší bod programu, ktorý sa týka koncepcie regionálnej a miestnej samosprávy, pretože ak poslanci HZDS majú prednejší míting na námestí Slovenského národného povstania, ako diskusiu o koncepcii, to nemusí byť aj naším programom. Ak nebudeme schopní rozhodnúť o uznesení k tomuto bodu, to si môžeme preložiť na zajtra, ale bolo by asi dobré, aby sme zajtra ukončili schôdzu. Preto, ak je možné, aspoň prediskutujme alebo otvoríte rozpravu a nechajme vystúpiť tých, ktorí sa chcú vyjadriť k tomuto bodu programu. A potom, ak nebudeme uznášaniaschopní, zrejme neostane nič len prerušiť schôdzu a pokračovať, zajtra.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Poslanci HZDS a SNS nejdú na žiaden míting, ale nie sú ochotní zúčastňovať sa normalizácie Slovenskej spoločnosti.

Ďakujem.

/Prejav nesúhlasu v sále. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, budeme pokračovať podľa návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik. Je to

Návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy.

Tento návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 359 a správu o výsledkoch prerokovania návrhu koncepcie vo výboroch ako tlač číslo 359a. Súčasťou správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Roman Kováč. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

nebýva veľmi často, že vláda svoje koncepcie mimo vládneho programu predkladá na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, ale domnievam sa, že práve problematika presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu ako jeden zo základov komplexného usporiadania verejnej správy v Slovenskej republike je natoľko závažná, že takýto materiál je potrebné Národnej rade predložiť. Súčasne vás chcem požiadať hneď v úvode, aby ste v materiáli, kde je priložené uznesenie vlády v tejto situácii s nereálnymi úlohami a v tejto situácii s nereálnymi termínmi nebrali pri diskusii do úvahy a sústredili sa na samotnú podstatu materiálu.

Predložením návrhu koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy a vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zmenách v organizácii miestnej štátnej správy sa postupne napĺňa úloha odporúčaná vláde Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou v uznesení z 15. júla 1992 číslo 25. Uvedený materiál tvorí prvé postupové kroky koncepčných návrhov, ktorého prijatie podmieňuje prístup k tretiemu kroku, a to riešeniu nového územného a správneho členenia Slovenska.

Predmetom riešenia návrhu koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy je posilnenie kompetencií miestnej samosprávy, zriadenie samosprávnych orgánov vyšších

územných celkov, vymedzenie spôsobu určenia ich výstavby a pôsobnosti. Koncepčné reformné zámery boli komisiou vlády Slovenskej republiky pre riešenie verejnej správy a územnosprávne členenie konzultované a objasňované na pracovných stretnutiach s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska. Vo viacerých bodoch boli zhodné a o niektoré otázky bol návrh koncepcie doplnený. Pri tvorbe koncepcie sa pracovné skupiny komisie vlády zaoberali aj návrhmi vypracovanými v minulom období. Viaceré podklady minulých pracovných skupín sú v návrhu akceptované.

Predložený návrh koncepcie predstavuje súbor riešení územnej samosprávy, ktorý presne neohraničme veľkosť územia samosprávy vyšších územných celkov, ale definuje územie z pohľadu jeho vybavenosti ako vyvážený sociálno-ekonomický celok schopný poskytovať občanom v ňom žijúcim podmienky pre utváranie komplexných služieb a tak utvoriť rovnocenné vzťahy obdobné územným jednotkám vo vyspelých demokraciách. Aby samospráva vyšších územných celkov mohla plniť úlohy v sociálno-ekonomickom rozvoji, návrh koncepcie modeluje ako základ jej pôsobnosti hospodárske riadenie organizácií, ktoré je v súčasnosti v kompetencii štátnych orgánov, a zabezpečovanie regionálnej politiky.

Z hľadiska vymedzených pôsobnosti miestna samospráva a samospráva vyšších územných celkov budú plniť zákonmi stanovené úlohy na autonómnom princípe, čo znamená, že nebude medzi nimi existovať vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ sa na samosprávu vyšších územných celkov počíta presunúť prevažne kompetencie hospodárskeho riadenia, na miestnu samosprávu okrem kompetencií hospodárskeho riadenia sa navrhuje preniesť, aj niektoré administratívno-právne činnosti. V súčasných podmienkach, keď územie Slovenskej republiky tvorí vyše 2 840 obcí, z ktorých len v cca 882 sídlach žije nad l 000 obyvateľov, by výkon prenesených pôsobností mohol spôsobovať najmä malým obciam zložitosti. Preto návrh

koncepcie modeluje utváranie miestnych správnych jednotiek, v ktorých by sa zriadili spoločné obecné úrady. Realizácia takéhoto zámeru by bola založená na báze dobrovoľnosti a vzájomných dohôd obci, pričom optimálne by bolo, aby to boli jednotky s minimálnym počtom 3 000 až 4 000 obyvateľov.

Návrh koncepčných riešení územnej samosprávy bol predmetom rokovaní členov Komisie vlády Slovenskej republiky pre riešenie verejnej správy a územnosprávneho členenia, vybraných poslancov Národnej rady, zástupcov ministerstiev financií, vnútra, prezidentskej kancelárie a Združenia miest a obcí Slovenska s expertmi Rady Európy. Posledné sa uskutočnilo v dňoch 17. a 18. januára v tomto roku. Experti Rady Európy konštatovali, že boli akceptované ich odporúčania z apríla a navrhovaný presun kompetencií na orgány územnej samosprávy je v súlade s obvyklou praxou v členských štátoch Rady Európy. Jednoznačne podporili myšlienku vytvárania spoločných obecných úradov na zabezpečenie výkonu tých činností, ktoré štát zveri obciam s tým, aby štát zohral aktívnu úlohu pri ich vytváraní tak, aby bol zaručený jednotný štandard výkonu kompetencií v celej krajine.

Je nám všetkým jasné, že v súčasne] situácii, keď v septembri budú predčasné voľby, predovšetkým úloha vytvárania vyšších územných celkov bude v rukách vlády, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, a nebude teda predmetom riešenia súčasnej vlády. Nám v predloženej koncepcii ide predovšetkým o to, aby ste vy, pani poslankyne a páni poslanci, odobrili cestu, ktorou sa komisia vydala. Teda definíciou obsahovej náplne funkcie regiónu a obce začať tento zložitý proces. Časový harmonogram jednotlivých krokov, prípadne rozdelenie do viacerých časových úsekov by asi prospeli významu, ktorý posilneniu funkcie samosprávy prikladáme.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

kolegyne, kolegovia,

ešte tak na okraj, kým začnem, prosil by som pracovníkov Kancelárie Národne] rady, keby Mikloškovi doniesli dozadu domino, on by sa tam chcel pohrať. Ferkovi Mikloškovi. Ďakujem pekne. Budem pokračovať.

Vážené kolegyne, kolegovia,

spoločnú správu výborov máte pred sebou ako tlač 359a. všetky výbory Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, prerokovali návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy. Nebudem ju kompletne čítať, predpokladám, že materiál máme dlhšie a máme ho preštudovaný. Pristúpim ku konkrétnym výsledkom prerokovania materiálu vo výboroch.

Výbory prerokovali návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálne] samosprávy v príslušnej lehote s rôznou hĺbkou, šírkou a kvalitou diskusie s týmito závermi: S návrhom koncepcie vyjadrili súhlas bez pripomienok štyri výbory. Ďalšie štyri výbory vyjadrili súhlas s pripomienkami, ktoré sú ďalej uvedené. Návrh koncepcie odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok tri výbory, s pripomienkami štyri výbory.

Keďže už pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom slove povedal, že návrh uznesenia vlády, ktorý aktualizoval alebo presne krokoval realizáciu harmonogramu, alebo harmonogram návrhu koncepcie, vzhľadom k tomu, že materiál bol už dvakrát stiahnutý z rokovania Národnej rady, už nie je aktuálny. Preto, by som navrhoval, aby sme uznesenie, ktoré je koncipované vzadu v spoločnej správe - posledné tri listy spoločnej správy, prijali iba v bode A - schvaľuje. V bode B - ukladá vláde Slovenskej republiky by som si dovolil navrhnúť, a to by sme sa prípadne s pánom predkladateľom potom dohodli, v rozprave by som sa prihlásil na malú zmenu odseku pôvodného návrhu uznesenia, kde je bod C - ukladá a kde v prvou bode je uvedené "dodržať, schválený harmonogram postupu prác na príprave a realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy závažne do 30. apríla 1994". V rozprave by som dal pozmeňovací návrh, aby sme namiesto slova "dodržať" dali slová "aktualizovať do 30. júna". Iba so zmenou v tomto jednom bode s tým, že by sme koncepciu schválili, by som doporučil uznesenie v tomto znení.

Otvoríme k tomu rozpravu, pochopiteľne. Navrhujem, keďže vystúpim v rozprave ako prvý s týmto jedným pozmeňovacím návrhom, ak bude otvorená rozprava, v tom priestore si zoberiem slovo a s pánom predkladateľom prekonzultujem možný návrh na uznesenie, taký konsenzus, aby sme dnes neprijímali také veľké uznesenie dočasnej vlády, ktorá, neviem si predstaviť, že by sa tak hlboko mohla tým zaoberať do 30. júna a všetky tie body, ktoré sú navrhnuté, splniť. K spravodajskej správe nám toľko a hlásim sa do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán spoločný spravodajca vystúpi v rozprave ako prvý, potom pán poslanec Rózsa, potom pán poslanec Ďurana a pani poslankyňa Marhulíková.

Poslanec J. Rea:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci,

v mojom pozmeňovacom návrhu - už som ho v krátkosti uviedol - by som si dovolil zmeniť text návrhu uznesenia. Pôvodné uznesenie ukladá v bode C l dodržať schválený harmonogram postupu prác na príprave a realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy závažne do 30. apríla. Môj pozmeňovací návrh by bol v tom, že slovo "dodržať by som nahradil slovom "aktualizovať"... schválený harmonogram postupu prác na príprave a realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy do 30. júna 1994.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Reovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Rózsovi. Pripraví sa pán poslanec Ďurana.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

k návrhu koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy chcem zaujať skromné stanovisko a súčasne žiadam, aby pri celkovom spracovaní koncepcie a zásad zákona podlá možnosti boli v stanovisku vyjadrené myšlienky zohľadnené.

Pri všetkej úcte k autorom koncepcie a ich snahe vytvoriť rámec pre budúcu právnu úpravu a organizáciu miestnej a regionálnej samosprávy sa ukazuje, že v nedostatočnej miere zohľadňuje spoločenské zmeny, ktoré nastali v posledných rokoch. Predložený materiál obsahuje jednak uznesenie vlády, harmonogram prác a samotná koncepcia v časti A rozoberá stratégiu a otázky decentralizácie, v časti B organizáciu a pôsobnosť miestnych orgánov samosprávy a prílohy si prakticky osvojili obvyklý spôsob delimitácie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti som toho názoru, že nie je dostatočne zvýraznené právne postavenie samosprávnych orgánov v systéme noci a v správe verejných vecí. Ďalej, že koncepcia nepredpokladá, že orgány samosprávy sú nosným pilierom stability štátu. Ďalej, materiál sa pomerne široko zaoberá organizáciou, spôsobom tvorby orgánov a taxatívnym vymedzením ich kompetencie. Ďalej, koncepcia samosprávnych orgánov - inak sa používa aj názov regionálnych - určitým spôsobom vnáša do terminológie neistotu, lebo ústava v článku 64 odsek 3 hovorí o samospráve vyšších územných celkov. Volená forma organizácie a postavenie veľmi silne pripomína právne postavenie bývalých krajských národných výborov.

Pri hlbšom skúmaní koncepcie je zreteľné, že ide o premietnutie zaužívaného úradníckeho myšlienkového chodu, lebo celá koncepcia predurčuje účelovosť úradov, ich vzájomnú spätosť a menej zvýrazňuje potrebu obyvateľstva v obci a vo vyšších územných celkoch. Považujem preto za nutné zahrnúť a zvýrazniť v koncepcii nasledovné otázky:

1. Právne postavenie miestnych samospráv, ich orgánov a samospráv vyšších územných celkov presne zakotvit v ústave alebo v ústavnom zákone, lebo vymedzenie článku 64 ods. 3 je nedostatočné.

2. Celú koncepciu zosúladiť so zásadami Európskej charty miestnych samospráv, najmä čo sa týka otázok rozsahu miestnej samosprávy, čo do zásad subsidiarity, čo do maximálnej decentralizácie moci a čo do premietnutia ich autonómneho postavenia.

3. Namiesto prenesenia právomoci miestnych orgánov štátnej správy "formou delimitácie" stanoviť originálnu právomoc miestnych samospráv a samospráv vyšších územných celkov, ich počet, pôsobnosť týchto orgánov štátnej správy znížiť na minimum.

4. Pri vymedzení a stanovení vzájomných vzťahov medzi samosprávnymi orgánmi a miestnymi orgánmi štátnej správy zachovať zásadu priority samosprávnych orgánov a pokiaľ ide o rozhodovanie ústredných orgánov štátnej správy v individuálnych správnych aktoch, ich kompetenciu vylúčiť.

5. V súlade s právnym postavením miestnej a regionálnej samosprávy ich kompetenciou a zodpovednosťou vytvárať zákonné predpoklady pre ich hospodársku a finančnú samostatnosť. s osobitným zreteľom na malé obce.

6. Pripraviť, podmienky pre ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy zo strany Slovenskej republiky. Do koncepcie miestnej samosprávy a samospráv vyšších územných celkov zamontovať osobitné postavenie obcí a vyšších územných celkov, pokiaľ ide o územie a obce so zmiešaným obyvateľstvom, a to so zreteľom najmä na špeciálne podmienky týchto obcí a území, spôsob vytvárania vyšších územných celkov, zachovanie zásad dobrovoľného združovania obcí pri vytváraní týchto celkov a používanie jazyka menšín.

Pokiaľ ide o tvorbu samosprávnych orgánov, treba dobre premyslieť, zásadovosť pri ich konštituovaní, zvoliť si vyhovujúci volebný systém, pričom však starostov obcí a predsedov zastupiteľských zborov vyšších územných celkov zabezpečiť priamymi voľbami. Tvorbu vlastných orgánov ponechať na samosprávne rozhodovanie miestnych zastupiteľstiev a zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Vylúčiť možnosť odvolania priamo volených starostov a predsedov vyšších samosprávnych územných celkov zo strany zastupiteľstiev, a to v záujme stability výkonných orgánov. Pokiaľ ide o možné spory medzi miestnymi samosprávnymi orgánmi a orgánmi vyšších územných celkov, vysloviť zásadu, že tieto spory sú oprávnené riešiť príslušné súdy.

Toľko, vážené kolegyne a kolegovia, a prosím pána spoločného spravodajcu, aby do prijatého uznesenia bola vtelená veta, že pripomienky poslancov, ktoré odznejú na tomto rokovaní, boli zahrnuté do materiálov, s ktorými bude príslušná komisia alebo vláda pracovať.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Ďuranovi. Pripraví sa do rozpravy pani poslankyňa Marhulíková.

Poslanec J. Ďurana:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda vlády,

v podstate vám len jednu technickú pripomienku pre pána spoločného spravodajcu. Mám návrh, aby v odseku D, kde Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, bol vypustený bod 2, ktorý znie: namiesto pojmu "región" používať pojem

"vyšší územný celok". Ak totiž v bode l je apel na to, aby sa definoval región ako vyšší územný samosprávny celok, mám za to, že sa bude definovať preto, aby sa vedel potom používať. Čiže dávam návrh, aby tento bod bol vypustený s tým, že potom by sa následne prečíslovali všetky ostatné veci.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ďuranovi. Prosím pani poslankyňu Marhulíková.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada,

doterajšia existencia miestnej samosprávy potvrdzuje opodstatnenosť a životaschopnosť tejto formy miestnej demokracie aj v našej republike. Volené orgány miestnej samosprávy vykonávajú vcelku úspešne zákonom vymedzený rozsah samosprávnych úloh a tiež aj zákonmi prenesené úlohy štátnej správy. Aj keď s časovým oneskorením sa vytvorila ekonomická základňa miestnej samosprávy. Obciam bol vrátený ich pôvodný majetok, ich majetkom sa stala aj časť nehnuteľného majetku štátu, napríklad bytový fond z komplexnej bytovej výstavby, diela stvorené svojpomocou občanov v akcii "Z" a podobne. Zákonmi sú určené zdroje financovania činností a úloh, ktorými sú miestne poplatky, daň z nehnuteľností, podiel na dani z príjmov zo závislej činnosti, účelové a neúčelové dotácie zo štátneho rozpočtu.

Charakteristické pre ekonomickú oblasť je však to, že zdroje financovania nie sú stabilizované. Každoročne sa mema podľa výsledkov rozpočtového hospodárenia štátu, ale žiaľ, v neprospech obcí. Účelové a neúčelové dotácie štátu sa postupne obmedzili tak, že chýbajúce prostriedky napríklad na dokončenie rozostavenej komplexnej bytovej výstavby a na prevádzku mestskej hromadnej dopravy vo veľkých mestách sú samosprávne orgány nútené získavať, predajom obecného majetku. Podobne je to aj s nedostatkom financií na ekologické stavby, ale i na riadnu údržbu miestnych komunikácií.

Trojročné skúsenosti z činnosti samosprávy obcí a miest nastolujú však pre ďalšie obdobie potrebu predovšetkým konštituovania samosprávy na úrovni vyšších územných celkov, to znamená regiónov, ďalej presunúť ďalšie úlohy štátu na orgány samosprávy a stabilizáciu ekonomickej základne obcí a regiónov. Predložený vládny návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy nerieši komplexne tieto potreby. Konštatujeme, že predchádzajúca vláda nesplnila uznesenie Slovenskej národnej rady z 15. 7. 1992 k programovému vyhláseniu vlády - ide o vypracovanie ucelenej koncepcie verejnej správy a jej finančných nárokov na štátny rozpočet.

Rozvoj samosprávy je podľa poznatkov z demokratických štátov proces časovo rozdelený. Trvá i niekoľko desiatok rokov, a je postupný tak, ako sú preň vytvárané predpoklady, predovšetkým finančné i ľudské. Inak sa totiž vytvárajú konfliktné situácie medzi občanmi a orgánmi samosprávy a spochybňujú sa základné princípy a prednosti samosprávy. Uplynulé obdobie možno u nás charakterizovať ako obdobie budovania základov systému samosprávy. Občania ju prijali, v prvých rokoch sa s nadšením podieľali na jej upevňovaní. Oprávnene však poukazujú na časový nesúlad pri vytváraní podmienok pre jej činnosť, na stále prebiehajúci proces hľadania a menenia foriem vytvárania jej finančných zdrojov. Chýba stabilizácia tejto etapy, ktorá by umožnila štart ďalšej.

vychádzajúc z charakteru štruktúry osídlenia Slovenskej republiky s absolútnou prevahou malých sídiel javí sa v praxi nemožné realizovať ďalší presun výkonu úloh štátnej správy na všetky súčasné orgány miestnej samosprávy. Návrh preto predpokladá vytvárať z obci miestne správne jednotky s minimálnym počtom 3 až 4 tisíc obyvateľov. Výkonným orgánom takto asociovaných obcí budú spoločné obecné úrady. Proces formovania miestnych správnych jednotiek musí byt podľa návrhu zákona založený na rešpektovaní princípu dobrovoľnosti. Koncepcia však predpokladá, že obce v súčasnej situácii nebudú vyvíjať vlastnú snahu vytvárať takéto jednotky. Veď v súčasnosti ešte stále dochádza k odčleňovaniu mestských časti od miest. Pre zvládnutie tejto náročnej úlohy právom sa bude očakávať i od Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré združuje 81 % obcí, že deklarovanú podporu vytvárania spoločných obecných úradov i v praxi bude napĺňať.

Vážená národná rada, schvaľovanie koncepcie musí byt v značnom časovom predstihu pred jej predpokladanou realizáciou. Vyžaduje to totiž čas na kvalitnú prípravu celého radu právnych predpisov a legislatívny proces. V tejto súvislosti som upozornila v našom výbore pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti na jej časovú náročnosť, ale i relatívne krátku lehotu od prerokúvanej koncepcie do predloženia návrhov zákonov. Upozornila som tiež na neplnenie úloh harmonogramu postupu prác na príprave a realizácia, koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy príslušnými ministerstvami, keď do 1. 12. mali vypracovať prvé pracovné návrhy projektu presunu jednotlivých administratívne-právnych, hospodárske-riadiacich činností z orgánov štátu na orgány miestnej a regionálnej samosprávy, vrátane zhodnotenia legislatívnych, organizačných, finančných, personálnych a informačných aspektov. Nemám vedomosť v súčasnom období, či táto úloha je už splnená. Vieme však, že ministerstvá ťažko upúšťajú zo svojich Kompetencií.

Problematická je stále i zásada uvedená v poslednej vete bodu 5 na strane 23 koncepcie, že východiskom na posúdenie objemu financií presúvaných na obce v súvislosti a presunom kompetencií má byt úroveň výdavkov v rozpočte republiky rokov 1991, 1992 a 1993. Je reálnou hrozbou nezabezpečenia úloh na úrovni obci. Je predsa všeobecne známe nedostatočné rozpočtové zabezpečenie úsekov školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i kultúry, ktoré znamená mnohomiliónové dlhy dodávateľom a výrazné zníženie rozsahu a kvality činností na týchto úsekoch, vrátane takej, ktorú občanom garantuje ústava. Napríklad i v súčasnom období sme svedkami zatvárania materských škôl, čo je problém i výrazne sociálny.

Neoddeliteľnou súčasťou koncepcie regionálnej samosprávy musí byt koncepcia územného členenia republiky. Bez nej nie je možné napríklad pripraviť návrh zákona o voľbách do regionálnych orgánov. Vychádzajúc z doterajšieho stavu neplnenia harmonogramu úloh schválených uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 755/1993 je potrebné zreálniť úlohy tak, aby sa mohla zabezpečiť kvalitná príprava a dôsledné posúdenie všetkých právnych predpisov nutných pre realizáciu koncepcie a predloženie vládnej koncepcie územného členenia republiky.

Dovoľte mi ešte odporučiť, aby v návrhu uznesenia sme schválili i bod 2. Bod 2 ukladá urýchlene vytvoriť predpoklady pre ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy s termínom do konca roku 1994.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Marhulíkovej.

Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Pán poslanec Králik. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

formou faktickej poznámky chcem povedať k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Marhulíková, že asi by sme nemali ukladať vláde. Už sme si tu vysvetľovali, že vláde môžeme odporúčať, aby nejakým spôsobom reagovala na to, čo parlament považuje za naliehavé, ale ukladať, jej vykonať istú činnosť je istým spôsobom zasahovanie do činnosti výkonnej moci. O tom sne tu mali spor nie prvýkrát.

Preto odporúčam, aby toto nieslo hlavičku odporúča vláde Slovenskej republiky. A do konca roku zrejme bude nová vláda, čiže vláda, ktorá teraz funguje, môže vytvárať tieto predpoklady pre ratifikáciu charty do konca septembra, dokedy bude vo svojom úrade. Takže, možno by to mohlo byť aj bez termínu, len aby vláda skutočne pre to čosi urobila.

Ďalej mám návrh pre pána spoločného spravodajcu, keď som si už zobral slovo faktickou poznámkou, aby sme koncepciu po rozprave zobrali na vedomie a odporučili ďalej v zmysle pripomienok, ktoré dali výbory Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré vznesú jednotliví poslanci v rozprave, aby sa ďalej pokračovalo v prácach na prenesení pôsobnosti do miestnej samosprávy resp. na koncipovaní regionálnej samosprávy. Je jasné, že je to problém, ktorý zrejme presahuje horizont súčasnej vlády, pretože do septembra nie je možné konštituovať regionálne orgány, atď., že to vyžaduje podstatne väčší rozsah prác, ale aby sa tieto práce nezastavili.

Odporúčam preto formulovať, odporúčanie pracovať, ďalej, pripravovať materiály, aby v ďalšom volebnom období bolo možné tento problém seriózne vyriešiť.

Ďakujem. Podpredseda HR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi za faktickú poznámku aj za návrh. Prosím pána poslanca Králika, aby sa ujal slova. Potom pán poslanec Hrnko.

Poslanec M. Králik:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

moje vystúpenie bude len v rámci faktickej pripomienky. I keď uvedený návrh koncepcie jasne hovorí o dobrovoľnosti vstupu do miestnych správnych jednotiek, navrhované združenie obci vyvoláva u istej skupiny starostov neisté reminiscencie v súvislosti s integráciou obcí v minulosti. Plne si uvedomuje, že nie je vo finančných možnostiach mnohých obecných úradov zabezpečovať všetky činnosti zahrnuté v predmetnej koncepcii, je ale potrebné, aby navrhovatelia koncepcie zohľadnili pri tvorbe zákona terminologické a právne aspekty najmä pri definovaní inštitúcie spoločného obecného úradu, kde je potrebné proklamovať najmä servisnú činnosti uvedenej inštitúcie pre obecná úrady, ktoré nedisponujú finančnými a technickými možnosťami. Domnievam sa, že z hľadiska proklamovania samostatnosti jednotlivých obci a obecných samospráv je táto vec v tomto zákone veľmi nevyhnutná.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Králikovi. O slovo požiadal pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády,

predložený materiál vypracovala ešte predchádzajúca vláda a myslím si, že do značne] miery nespĺňa všetky kritériá, ktoré by na takýto materiál boli potrebné, že mnohé veci v ňom treba dopracovať. Vláda predložila Národnej rade návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy, je to tlač 359. K predmetnému návrhu má náš klub nasledujúce výhrady:

Slovenská republika bola pri tvorbe ústavy projektovaná ako unitárny štát - je to článok 3 ods. l ústavy - so stredne centralizovanou štátnou správou. S decentralizáciou štátnej správy a delegovaním výkonu niektorých funkcii štátu na obce, prípadne na samosprávne orgány vyšších územných celkov, možno v zásade súhlasiť. Tento proces však musí byť postupný a musí byť premyslený do najmenších podrobností, najmä s prihliadnutím na vnútropolitickú situáciu a na snahy viacerých nezanedbateľných síl odôvodnene vzbudzujúcich obavy z nožného ohrozenia územnej celistvosti a integrity Slovenska.

Ústava nepozná pojem región. Tento pojem sa začal používať po 17. novembri 1989 bez toho, aby sa presne vymedzil jeho obsah. Navyše sa používa vo viacerých významových rovinách, a to jednak na označenie určitej oblasti mimo štátu, ale aj na označenie územných celkov v oblasti vnútroštátnej

organizácie. Teda je napríklad región stredoeurópsky, ktorý zahŕňa štáty, ale máme napríklad východoslovenský región, ktorý je len častou územia nášho štátu. Ústava však pozná pojem vyšší územný celok - je to článok 64 ods. 3. Toto je ústavný pojem. Označenie región možno na označenie vyššieho územného celku síce použiť, avšak musí tak ustanoviť zákon. Potom však tento pojem nebude možné používať na označovanie iných územných oblasti, či už vnútroštátnych alebo nadštátnych.

Koncepcia organizácie miestnej a regionálnej samosprávy počíta s právnou subjektivitou vyšších územných celkov, Keď doslova hovorí: "Regionálna samosprávna územná jednotka bude právnickou osobou. " Toto je však nad rámec článku 64 ods. 3 ústavy. Ústava s právnou subjektivitou vyšších územných celkov vôbec nepočíta. Oproti tomu s právnou subjektivitou obcí Ostáva v článku 65 ods. l vyslovene počíta.

Navyše, právna subjektivita vyšších územných celkov je obvyklá v spolkových štátoch, pripadne v štátoch federatívnych, teda v zložených štátoch, a myslím si, že Slovenská republika takýmto štátom nie je a ani v budúcnosti nie je tu politická vôľa, aby zloženým štátom bola, pretože nie sú splnená žiadne podmienky na to, aby bola spolkovým štátom resp. federáciou. Z tohto pohľadu sa potom zverenie právne] subjektivity vyšším územným celkom javí v priamom rozpore s článkom 3 ods. l ústavy, pretože narúša koncepciu Slovenskej republiky ako unitárneho štátu, a teda tu ide už vyslovene o snahy nad rámec ústavy Slovenskej republiky.

Podľa predkladateľov koncepcie právna subjektivita má údajne slúžiť výlučne účelom hospodárskym, občiansko-správnym a pracovno-právnym. v takom prípade však možno vec nešiť tak, že právnu subjektivitu budú mať orgány samosprávnych vyšších územných celkov a nie vyššie územné celky. Išlo by o opačný princíp, ako je to v prípade obcí, kde subjektami sú obce, pričom obecné úrady sú orgánmi bez právne] subjektivity. Obdobné riešenie subjektivity vyšších územných celkov, ako je to v prípade obcí, by bolo možné len na základe zmeny ústavy, a ak nechceme ohroziť územnú integritu Slovenskej republiky, tak s takým riešením by bolo možné súhlasiť len s podmienkou vylúčenia subjektivity vyšších územných celkov v oblasti štátoprávnej a medzinárodno-právnej.

Problém subjektivity vyšších územných celkov vôbec nie je jednoduchý ani zanedbateľný, najmä ak si pozorne prečítame návrh zásad ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení tzv. národných menšín a etnických spoločenstiev predložený v júli 1993 skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto návrhu sa hovorí, že Slovenská republika je údajne mnohonárodným štátom a tzv. národné spoločenstvá, menšiny majú byť štátnym partnerom na vytváranie vlastných zastupiteľských a územných orgánov, teda menšinového regionálneho parlamentu, resp. inej štruktúry.

V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať aj na skutočnosti, že viacerí predstavitelia vlády a vládneho hnutia neraz hovorili či písali o postupnom vytváraní regionálnych parlamentov a regionálnych vlád - teda bývalej vlády. Dovolím si pripomenúť, i v tejto súvislosti komárňanskú výzvu a ďalšie veci, ktoré s týmto súvisia. Ak teda vytvoríme vyššie územné celky s právnou subjektivitou, vytvoríme tým latentná predpoklady pre ďalší vývoj smerom k spolkovému usporiadaniu Slovenska, a to bez ohľadu na to, ako budú vyššie územná celky vytvorené v prvej fáze. Hovorím o prvej fáze preto, lebo vývoj zastaviť nemožno, a ak vytvoríme na Slovensku nevhodné podmienky, pri vytrvalom a sústredenom tlaku môžeme tieto vyššie právne celky zmeniť na princípoch, ktoré by nie vždy boli v záujme väčšiny občanov tohto štátu.

Preto môžem povedať, že predložený návrh nespĺňa všetky kritériá, ktoré by som ja i Národnodemokratický klub na takýto návrh kládol. Pokladám ho za nedopracovaný, v mnohom nedomyslený, a preto by sa na tejto koncepcii malo pracovať ďalej bez nejakého závažného uznesenia k tomuto materiálu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto, končím rozpravu k tomuto bodu. Chce sa vyjadriť pán predkladateľ? Prosím, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

pozorne som si vypočul pripomienky, ktoré k predloženému návrhu sú, a domnievam sa, že je potrebné tieto pripomienky zvážiť, a spracovať do uceleného návrhu. Už v úvode som hovoril, že zmena verejnej správy v Slovenskej republike vyžaduje veľmi komplexný prístup posúdiť rozsah samosprávy, rozsah štátnej správy, vzájomné väzby medzi jednotlivými typmi týchto správ. A koncepcia je vlastne len prvým krokom k tomu, aby sme mohli takýto veľmi komplexný materiál Národnej rade predložiť. Preto je dôležité vedieť váš názor na to, aký rozsah kompetencií by mal byť do samosprávnych orgánov presunutý.

Viac razy sa tu objavila pripomienka, že nie je to proces, ktorý by mal mať krátke trvanie. Otvorene hovorím, že pri rozhovoroch a expertmi Rady Európy považovali za optimálny termín trvania tohto procesu 10 rokov. Pôvodná vládna koncepcia komisie rátala s asi 8-ročným obdobím, ale potom nás vláda svojím uznesením zaviazala skrátiť termín na l rok. Domnievam sa, že treba asi znovu zvážiť, tak ako sa tu už objavilo v návrhoch uznesenia pri aktualizácii harmonogramu, či tie termíny, ktoré navrhovali experti Rady Európy, ktorí veľmi dobre poznajú problematiku tohto typu a vedia, ako je to náramne zložitá úloha -, či sa nebude treba vrátiť k ich myšlienkam.

Ešte ak dovolíte jednu poznámku k vytváraniu spoločných obecných úradov. Áno, je pravda, že ak sa vytvárajú na dobrovolnom princípe, znovu sa vrátim k tonu, čo nám hovorili experti, je to nesmierne zložitá cesta. A musím otvorene povedať, že predstavitelia Združenia miest a obci Slovenska chcú významnou mierou prispieť k tomu, aby sa vytvorili na takejto báze dobrovoľnosti úrady, ktoré by mali slúžiť naozaj ako servis pre obce. Majú však obavy, že ak by nebolo časové ohraničenie dokedy je potrebné takýto spoločný úrad zriadiť, jednotlivé obce by štartovali z nerovnakých podmienok. Preto som v úvodnom slove hovoril o rovnakých podmienkach. A dávali nám vyslovene na zváženie myšlienku konštitúciu spoločných obecných úradov, teda týchto servisných úradov na báze dobrovoľnosti, časovo istým spôsobom limitovať, a ak sa tie obce nedohodnú, v záujme rovnakej štartovacej dráhy alebo rovnako štartovacieho bodu skonštituovať tieto obecné úrady potom už zo zákona - tie, ktoré sa nevytvoria. Aj to je jedna z podnetných myšlienok.

Myslím si, že keď zhrnieme všetko to, čo sme dnes počuli a čo je v spoločnej správe, sne dohodnutí naďalej spolupracovať s predstaviteľmi Rady Európy, s ich expertnou skupinou, veľmi radi prídu, zhodnotia všetky tieto pripomienky, poradia, a myslím si, že budeme schopní pripraviť ako ďalší Krok v celej tejto práci veľmi komplexný materiál o štruktúre, organizácii a financovaní verejnej správy na Slovensku, to znamená štátnej aj samosprávnej.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím spoločného spravodajcu, aby navrhol uznesenie k prerokúvanej problematike.

Poslanec J. Rea:

Ďakujem tým, ktorí vystúpili v rozprave. Na základe toho som mohol upraviť návrh na uznesenie, ktoré vára teraz predložím tak, ako predpokladám, že bude pre Národnú radu prijateľné aj vzhľadom na to, že výkonná moc je konštituovaná na určité krátke obdobie, sú tu úlohy, ako povedal pán predkladateľ, dlhodobé, až niekoľkoročné.

Vážené Kolegyne, kolegovia, milí hostia, teda navrhujem nasledovné uznesenie:

Bod A som pôvodne navrhoval schváliť, ale z rozpravy mi vyšlo, že koncepciu zoberieme na vedomie, že bod A bude "berie na vedomie". Vyšlo to z rozpravy, napriek tomu, že som navrhoval, aby sme ju schválili. V bode B je v pôvodnom návrhu uznesenia "žiada". Tam navrhujem dať "odporúča" vláde. Body C a D by vypadli a všetko by bolo "odporúča". Dovolil by som si celé uznesenie prečítať.

Národná rada Slovenskej republiky

A. Berie na vedomie koncepciu organizácie miestnej a regionálnej samosprávy.

B. odporúča vláde Slovenskej republiky

1. Vypracovať a predložiť Národnej rady Slovenskej republiky ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy tak, aby bola Národnej rade Slovenskej republiky k dispozícii ešte pred rokovaním o zásadách zákonov resp. ich paragrafovanom znení upravujúcich výkon verejnej správy a otázky územno-správneho členenia Slovenskej republiky.

2. Aktualizovali schválený harmonogram postupu prác na príprave a realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy. "

3. Urýchlene vytvoriť predpoklady pre ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy.

4. Pri praktickej realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy vychádzať zo zásady, aby miestna a regionálna samospráva dostala zo štátnej správy čo najviac kompetencií.

5. Pri voľbách do orgánov zastupiteľstva miestnej a regionálnej samosprávy obci zaručiť pomerné zastúpenie /národnostné/ obyvateľstva obce a regiónu.

Pán poslanec Ďurana navrhol ďalší bod vypustiť, samozrejme, dám o ton hlasovať.

6. Bolo by to, čo nám zostane po hlasovaní z tých dvoch bodov.

7. V časti B - "Organizácia a pôsobnosť orgánov regionálnej samosprávy" II. - Náčrt pôsobností samosprávnych regionálnych orgánov" - strana 16 ods. 4 slová "princíp vačšinového systému" nahradiť slovami "princípu pomerného zastúpenia".

8. V prílohe číslo 3 "Východiskový rámec rozsahu pôsobností uvažovaných na presun z orgánov štátu na regionálnu samosprávu" - názov stanovených funkcií doplniť takto: "koordinačná, organizátorská a kontrolná funkcia". Na koniec textu doplniť novú kontrolnú funkciu Ktorá znie: "Sleduje zákonnosť uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev a ich všeobecne závažných nariadení a prijíma opatrenia na ich nápravu. "

9. Pokračovať na príprave konštituovania orgánov miestnej a regionálnej samosprávy tak, aby bola zabezpečená postupnosti realizácie v zmysle koncepcie, v zmysle pripomienok jednotlivých výborov Národnej rady a rozpravy v Národnej rade K predmetnej koncepcii.

To by bol návrh celého textu. Dovolil by som si dať teraz jednotlivé hlasovania, pán predsedajúci, tak ako boli prednesené pozmeňovacie návrhy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím. Poslanec J. Rea:

Ďakujem pekne. Ja som dal pozmeňovací návrh v pôvodnom bode ukladá C/1, ale teraz to bude v časti odporúča bod 2, kde som slovo "dodržať" nahradil slovom "aktualizovať" a vypustiť termín. Odporúčam, aby sme to takto schválili.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov. Kto je za návrh pána poslanca Reu? Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Reu sme schválili.

Poslanec J. Rea:

Ďakujem pekne. Ďalej mala návrh pani poslankyňa Marhulíková: urýchlene vytvoriť predpoklady pre ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy do konca roka 1994.

Pani poslankyňa Marhulíková, dávam návrh, aby to bolo bez termínu. Súhlasíte?

Poslankyňa O. Marhulíková:

Súhlasím. Poslanec J. Rea:

Po súhlase pani predkladateľky dávam návrh, aby sme zmenili text tak, aby končil bodkou za slovom "samosprávy".

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Marhulíkovej s tým, že termín bol z neho vypustený?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Marhulíkovej sme prijali.

Poslanec J. Rea:

V pôvodnom návrhu uznesenia je "v koncepcii organizácie miestnej regionálnej samosprávy vykonať tieto zmeny" - je tam l, 2. Pán poslanec Ďurana navrhuje, aby sme bod 2 neprijali, a tým jednoducho prijmeme bod 1. Teda pán poslanec Ďurana dal návrh vypustiť bod 2. Moje stanovisko je, aby sme pána poslanca Ďuranu podporili.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ďuranu? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Ďuranu sme schválili.

Poslanec J. Rea:

Ďakujem pekne. Ešte je bod 9: "Pokračovať v príprave konštituovania orgánov miestnej a regionálnej samosprávy tak, aby bola zabezpečená postupnosť realizácie v zmysle koncepcie, pripomienok jednotlivých výborov Národnej rady a rozpravy v Národnej rade k predmetnej koncepcii. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa, kolegyne, kolegovia.

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Rea?

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

Poslanec J. Rea:

To boli všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Hlasovanie bolo vyčerpané. Odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia ako celku. Pochopiteľne, prosím o podporu a schválenie uznesenia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia ako celok?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie k návrhu Koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy.

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu. /Potlesk. /

Ď a l š í m bodom programu je

Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 437 a spoločnú správu výborov ako tlač 437a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím ho, aby sa ujal slova. Zároveň prosím pána poslanca Andreja Dudáša, ktorý je spoločným spravodajcom výborov, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,

pretože je to vlastne prvý, raz, čo predstupujem pred vás z tohto miesta, chcel by som vás všetkých najsamprv

srdečne pozdraviť a vysloviť nádej na budúcu dobrú a konštruktívnu spoluprácu. /Potlesk. / Ďakujem.

Dnes vám predkladám na vyslovenie súhlasu návrh Zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom. V rámci právneho nástupníctva do medzinárodných zmlúv Slovenská republika prevzala po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike aj zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci podpísané s bývalými socialistickými štátmi. Ich obsah nevyhovuje súčasnej medzinárodnej situácii. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné nahradiť tieto dosial platné zmluvy novými zmluvami.

Expertné rokovanie o novej zmluve medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci sa uskutočnili 15. a 16. marca 1993 v Bratislave. Počas týchto rokovaní bolo dohodnuté úplné znenie uvedenej zmluvy. Zmluva vychádza z novej situácie v Európe a z úsilia oboch strán nahradiť bezpečnostný systém založený na spojeneckých zmluvách a vojenských blokoch postupným budovaním celoeurópskych štruktúr a inštitúcií. Nie je koncipovaná ako zmluva spojenecká, nakoľko neobsahuje záväzok vzájomnej pomoci v prípade ozbrojeného útoku, ale predpokladá úzku spoluprácu vo všetkých oblastiach dvojstranných stykov a medzinárodnú súčinnosť, vrátane spolupráce pri vytváraní nového bezpečnostného systému v Európe na základe príslušných dokumentov Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

Je dôležité upozorniť najmä na to, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci je v súlade s koncepciou zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je tiež v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami prevzatými inými zmluvnými dokumentami.

Záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy sú vzájomné a vyvážené. Predmetná zmluva pozostáva z preambuly a 23 článkov, pričom jej text bol pred schválením vládou Slovenskej republiky postúpený do mimorezortného pripomienkového konania, kde pripomienky jednotlivých ministerstiev vzťahujúce sa na oblasť ich spolupráce boli do zmluvy akceptované a do textu zapracované. Samotný text spomínanej zmluvy bol dňa 4. mája 1993 parafovaný ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Rumunska. Následne na to vláda svojím uznesením číslo 361 zo dňa 1. júna 1993 s uvedenou zmluvou vyslovila súhlas.

V súvislosti s dĺžkou doby platnosti je nevyhnutné pripomenúť, že zmluva sa uzatvára na dobu 15 rokov a jej platnosť sa predlžuje na nasledujúce päťročné obdobie, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne najmenej rok pred uplynutím príslušného obdobia platnosti, pričom platnosť nadobudne dnom výmeny ratifikačných listín.

Nakoľko ide o zmluvu politickú alebo prezidentskú, vyžaduje sa podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky pred jej ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Na záver chcem pripomenúť, že zmluva bola po schválení vládou Slovenskej republiky následne podpísaná dna 24. septembra 1993. Za Slovenskú republiku podpisový akt vykonal prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč, za Rumunsko zmluvu podpísal rumunský prezident pán Iliesku. Pre vašu plnú informáciu ešte dodávam, že 7. marca tohto roku rumunský parlament s uvedenou zmluvou vyslovil súhlas. Na základe týchto uvedených faktov odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s touto zmluvou.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Andreja Dudáša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec A. Dudáš:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v súvislosti so súčasnou medzinárodnou situáciou je potrebné, aby Slovenská republika aktualizovala aj zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktoré v rámci právneho nástupníctva prevzala po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, keďže ich ustanovenia už nezodpovedajú a nevyhovujú súčasnému stavu. Z tohto dôvodu experti Slovenskej republiky spolu so zástupcami Rumunska vyhotovili text novej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priatelských vzťahoch a spolupráci. Do textu uvedenej zmluvy boli zakomponované i pripomienky jednotlivých ministerstiev, najmä k článkom vzťahujúcim sa na oblasť ich spolupráce.

Takto pripravenú zmluvu schválila vláda Slovenskej republiky 1. júna 1993 svojim uznesením číslo 361 a následne 24. septembra 1993 ju podpísal prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč. Keďže však ide o politickú zmluvu, musí s uvedenou zmluvou pred nadobudnutím jej platnosti vysloviť súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky.

Na základe týchto skutočnosti, ako i toho, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s touto

zmluvou 24. marca 1994 vyslovili súhlas, odporúčam Národnej rade, aby Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci bola schválená.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Dudášovi za podanie správy. Prosím ho, aby zaujal miesto pre "spoločného spravodajcu.

Otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú žiadosť. Má niekto pripomienky alebo doplnky?

/Nikto. /

Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce ešte vyjadriť.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec A. Dudáš:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyšlovuje súhlas so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou.

Prosím, páni poslanci a pani poslankyne, budeme sa prezentovať.

Je nás 65 prítomných v sále, to znamená, že nemôžme o tejto zmluve hlasovať. Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili k hlasovaniu, chýba nám 10 hlasov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 79 poslancov.

Pán poslanec, prečítajte nám znenie uznesenia. Poslanec A. Dudáš:

Pán predseda, uznesenie nemám, ale môžem povedať, čo je predmetom schvaľovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem, nemusíme. Uznesenie si skoncipujeme, vieme, o čom budeme hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať za návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskou republikou.

Prosím, prezentujeme sa ešte raz, aby som aj ja mohol hlasovať.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, ako som ho prečítal?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia o Zmluve medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

Ďalším bodom je

Návrh na vyslovenie súhlasu s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a Protokolom číslo l a Protokolom číslo 2 k tomuto Európskemu dohovoru.

Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 428 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 428a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená poslankyne, vážení poslanci,

predkladám vám návrh na vyslovenie súhlasu s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a Protokolom číslo l a Protokolom číslo 2 k tomuto Európskemu dohovoru.

Uvedený dohovor nadobudol platnosť dňa 1. februára 1989 a v súčasnosti je ním viazaných 23 členských štátov Rady Európy. Je zameraný na ochranu jedného z najzákladnejších ľudských práv - práva na integritu ľudskej dôstojnosti a ochranu ľudskej osobnosti pred mučením, ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním. Na tento účel bol dohovorom vytvorený účinný systém ochrany a kontroly bezvýhradného rešpektovania tohto práva. Túto úlohu plní Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, v ktorom je každá zmluvná strana dohovoru zastúpená jedným predstaviteľom.

Pristúpenie Slovenskej republiky k tomuto dohovoru je z hľadiska jeho významu a plného zapojenia Slovenskej republiky do európskych mechanizmov ochrany ľudských práv žiadúce, potrebné a očakávané. Predkladaný dohovor bol podpísaný bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou dňa 23. decembra 1992 a Rada Európy podpísanie tohto dohovoru bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou uznala a akceptuje aj pre Slovenskú republiku. Z tohto dôvodu sa opätovne podpísanie dohovoru zo strany Slovenskej republiky nevyžaduje.

Protokol číslo l a Protokol číslo 2 k Európskemu dohovoru dopĺňajú tento dohovor o úpravu niektorých technických otázok spojených s možnosťou pristúpenia nečlenských štátov Rady Európy k dohovoru a možnosťou opakovanej voľby členov Európskeho výboru na zabránenie mučenia. Obidva tieto protokoly boli za Slovenskú republiku podpísané dna 7. marca tohto roku.

Na pristúpenie Slovenskej republiky k uvedeným zmluvným dokumentov sa vyžaduje ich ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. V súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej

republiky je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorý vás týmto žiadam.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím pána poslanca Eduarda Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

predložený návrh na vyslovenie súhlasu s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a protokolmi číslo l a 2 k tomuto Európskemu dohovoru prerokovali štyri výbory Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým ho predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil, a to výbory: ústavnoprávny, pre zdravotníctvo a sociálne veci, pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a, samozrejme, zahraničný výbor. Všetky odporučili jeho ratifikáciu.

Ratifikáciou tohto dohovoru a protokolov k nemu akceptujeme kontrolu dodržiavania iných záväzkov, ktoré náš štát už prevzal, a zároveň získaná možnosť podieľať, sa na európskych mechanizmoch kontroly dodržiavania týchto záväzkov inými štátmi. Jednoznačne odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby s návrhom vyslovila súhlas.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Bárányovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, kolegyne, kolegovia, chce sa niekto vyjadriť?

/Nikto. /

Končím rozpravu. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmeno e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a s Protokolom číslo l a Protokolom číslo 2 k tomuto Európskemu dohovoru.

Prosím, kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti. Skúsime sa prezentovať.

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Prosím, ešte aspoň štyroch kolegov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Prosím, prezentujme sa ešte raz.

Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, ktoré som prečítal?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 66 písmena e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.

Nasleduje pokračovanie v rokovaní o zákone Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnou styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že tu nie je pán predkladateľ, ani pán minister spravodlivosti tu nie je, navrhujem, aby sme tento bod rokovania presunuli na budúcu schôdzu Národnej rady, ale dám o tom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 71 poslancov.

Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, príďte sa prezentovať. Potrebujeme pat poslancov.

Vážené Kolegyne, vážení kolegovia, máme tu niektoré body, ktoré by sa dali zvládnuť skutočne veľmi rýchlo. Žiadam vás v záujme ukončenia schôdze zajtra, aby sme sa ešte sústredili na rokovanie. Pán minister ráce a sociálnych vecí tu nie je, ale ten tu v podstate nemusí byť ak je predložený návrh. Prosím ešte raz kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili k hlasovaniu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať.

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Dávam hlasovať, o mojom návrhu, aby sme pokračovanie v rokovaní o rozhodcovskom konaní odsunuli na ďalšiu schôdzu Národnej rady, to znamená na ďalšiu riadnu schôdzu.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento bod programu bude prerokovaný na 28. schôdzi Národnej rady.

Kolegyne, kolegovia, mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

Vládny návrh na personálnu zmenu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne.

Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 452.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh má odôvodniť minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Július Brocka. Ten tu však nie je.

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme tento bod schôdze, keďže tu nie je predkladateľ, presunuli na budúcu plenárnu schôdzu takisto, ako sme presunuli predchádzajúci bod.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, chcem poprosiť, aby sme to nepresúvali na ďalšiu schôdzu, lebo Zbor zástupcov musí fungovať z titulu zákona, keďže dochádza k zmene v Zbore zástupcov. Prosím, keby sne to preložili na zajtra ráno, keď tu bude predkladateľ.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Sú tu dva návrhy, budeme o nich hlasovať.

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka, potom pán poslanec Bajan.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník, že Národná poisťovňa musí fungovať, ale to by si predovšetkým mal uvedomiť rezortný minister. A pýtam sa, ako si plní svoje ústavné povinnosti. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan, potom pán poslanec Hrušovský. Prosím, pán poslanec.

Poslanec F. Gaulieder:

Ak dovolíte, chcel by som sa spýtať, pána predsedu, či kancelária oznámila pánu ministrovi, že sa to bude prerokovávať. Pýtam sa, akým spôsobom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Každý člen vlády dostane pozvánku na zasadnutie Národnej rady aj s programom. Na ďalší program tiež nie je pripravený minister, ale pán minister financií oznámil, že on príde predložiť návrh. Teraz telefonoval.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že nám pocit, že táto schôdza začína pokračovať dosť nedôstojné, navrhujem, aby sme schôdzu prerušili do zajtra rána do 9. 00 hodiny.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Michelko:

Osobne si myslím, že celý tento priebeh schôdze je nedôstojný. Pán podpredseda vlády pre legislatívu nás požiadal, že si osvojuje tieto vládne návrhy zákonov a že ich budú páni ministri predkladať. Považovali sme všetci za úplne samozrejmé, že sa tak stane. A že oni tu nie sú, to už nie

je naša chyba. To skutočne nectí nových pánov ministrov. Je to jednoducho neserióznosť a nekorektnosť v ich prístupe k nám.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán minister financií Filkus akonáhle dostal oznámenie, že bod, o ktorom sme mali rokovať teraz, sa zrejme neuskutoční, hneď vyrazil a je na ceste do parlamentu. Teda o ďalšom bode môžeme rokovať.

Boli tu dva procedurálne návrhy. Jeden návrh bol, aby sne tento bod odsunuli na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Iný návrh bol, aby sme tento bod odsunuli na zajtra ráno. Ako predsedajúcemu schôdze neostáva nič iné, len v tom poradí, v akom boli tieto návrhy vyslovené, dať o nich hlasovať.

Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,

samozrejme, dáte hlasovať v tom poradí ako boli tieto pozmeňovacie návrhy prednesené, ale chcela som upozorniť súčasných ministrov, ktorí tu nie sú, že, v zmysle rokovacieho poriadku vlády môže poveriť ktorýkoľvek minister svojho kolegu, aby predniesol miesto neho návrh zákona. Čudujem sa, že zatiaľ neovládajú tento rokovací poriadok.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani exministerka, ďakujem za faktickú poznámku. Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Samozrejme, nechcem robiť obhajcu vlády, len by som počkal na výrok, či kancelária naozaj zavolala ministra. Neviem si predstaviť, že by ti ministri neboli prišli, pokiaľ im bolo oznámené, že majú tu byť v tú a tú hodinu. Prosím, zajtra to môžeme overiť, zajtra vám to môžeme prečítať. Len počkajme s tým súdom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý dala, myslím, pani poslankyňa Tóthová /šum v sále/, aby sme tento bod rokovania presunuli na ďalšiu schôdzu Národnej rady. Pán poslanec Jakuš mal iný návrh, o ktorom budeme pripadne hlasovať o tom, aby sa tento bod rokovania presunul na zostra ráno.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 83 poslancov.

Budeme teraz hlasovať o návrhu, aby tento bod programu bol odsunutý na ďalšiu schôdzu. Kto je za tento návrh? Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania?

Ospravedlňujem sa, budeme sa ešte raz prezentovať.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Tóthovej /hlas z pléna, že poslankyne Novotnej/ - pardon, Novotnej, aby sa tento bod rokovania presunul na ďalšiu riadnu schôdzu?

Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Novotnej sme neschválili.

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jakuša, podlá ktorého sa o tomto bode bude rokovať zajtra ráno ešte na tejto schôdzi.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Jakuša?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Jakuša sme schválili.

Ďalším procedurálnym návrhom bol návrh pána poslanca Barana ukončiť dnešné rokovanie a začať, zajtra ráno o deviatej.

Prosím, pán poslanec. Poslanec V. Bajan:

Ospravedlňujem sa, ak som to povedal nezrozumiteľne, ale myslím, že som povedal niečo v tom duchu, že vzhľadom na nedôstojné rokovanie som navrhol dnešný deň ukončiť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ako predsedajúci musím dať o tomto návrh hlasovať.

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že tá časť, o ktorej hovoril pán poslanec Bajan, bola predtým, teraz považujem schôdzu za plne dôstojnú. Veď nie je tu žiadna napätá situácia, je tu ochota pracovať, poslanci chcú pracovať, to je povinnosťou poslancov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, dávam návrh vzhľadom na dôstojný priebeh schôdze, aby sme skončili schôdzu dnes večer. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, budeme sa prezentovať. Odzneli tu dva takmer rovnaké návrhy. Podlá rokovacieho poriadku musím dať o týchto návrhoch hlasovať.

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý predniesli páni poslanci Bajan a Mikloško?

Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nedostal podporu. Kolegyne a kolegovia, d a l š í m bodom programu je

Vládny návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky.

Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 456.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím, pán minister.

Minister financií SR R. Filkus: Vážení prítomní,

chcem zadosťučiniť litere zákona a predložiť vám na posúdenie menovanie inžiniera Mariána Jusku na funkciu viceguvernéra. Doteraz bol poverený výkonom tejto funkcie. O pánu Juskovi by som vára rád povedal niekoľko jeho údajov zo životopisu, ale myslím si, že ste si ho prečítali, takže to nie je potrebné, ale chcem povedať, že bol od 22. decembra 1992 uznesením vlády Slovenskej republiky poverený výkonom funkcie viceguvernéra Národnej banky. Túto funkciu zastáva doteraz ako poverený, ale nie menovaný. Preto prosím o akceptovanie tejto nie celkom formálnej otázky.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím povereného člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Košnára, aby predniesol stanovisko výboru.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady prerokoval dnes vládny návrh na menovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska na pána Mariána Jusku. Pozval pána Jusku, pozval pána guvernéra Národnej banky Slovenska. Členovia výboru položili otázky, ktoré považovali za potrebné. Po rozprave prijal výbor jednomyseľne uznesenie, v ktorom súhlasí s vládnym návrhom na menovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s menovaním pána Jusku súhlas a odporučiť prezidentovi Slovenskej republiky vymenovať pána Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Dámy a páni, pýtam sa vás, či má niekto otázky k predloženému návrhu.

/Nikto. /

Nemá, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. O Národnej banke Slovenska schvaľuje návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. /Hlasy z pléna, že by malo byť tajné hlasovanie. /

To je uznesenie, zo zákona priamo nevyplýva tajné hlasovanie. Ak niekto dá procedurálny návrh na tajné hlasovanie, môžeme tak urobiť.

Poslanec M. Pridala: Navrhujem tajné hlasovanie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takým spôsobom sme hlasovali aj o pánu Tkáčovi, ako je to teraz navrhnuté, keďže išlo o odvolanie za delikátnej situácie, navrhoval som vtedy tajné hlasovanie. Je tu návrh na tajné hlasovanie.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za tajné hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky?

Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

Kto je proti tajnému hlasovaniu?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

Kto za zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Prosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby pripravili lístky na hlasovanie, resp. prosím skrutátorov, aby prevzali lístky a vydali ich poslancom Národnej rady.

/Vykonanie aktu hlasovania. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pýtam sa, či má ešte niekto voliť. /Všetci poslanci vykonali akt hlasovania. /

Prosím pánov skrutátorov, aby spočítali hlasovacie lístky.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rokovaní. Dovoľujem si požiadať zástupcu skrutátorov, aby nás oboznámil s výsledkami tajného hlasovania o menovaní viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 101 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo odovzdaných 76 platných hlasovacích lístkov a 22 neplatných. Hlasovacie lístky neodovzdali 3 poslanci.

Za návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu vlády hlasovali 6 poslanci. Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada schválila návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. /Potlesk. /

Podpísaní sú 6 overovatelia. Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni.

Dovolia si požiadať pána ministra financií, aby z poverenia vlády uviedol

Vládny návrh na personálnu zmenu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne.

Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 452. Minister financií SR R. Filkus: Vážení prítomní,

dovoľte mi teraz presne prečítať jeden odsek. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 240 z 18. marca 1994 odvolala vláda Slovenskej republiky z funkcie zástupcov štátu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne Oľgu Keltošovú, Helenu Kožíkovú, Irenu Belohorskú, Pavla Mináča, Eduarda Šimku, Júliusa Tótha a Rudolfa Autnera.

Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 241 z 18. marca 1994 vláda Slovenskej republiky odvolala z funkcie zástupcov štátu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne Elenu Beňovú a navrhla do funkcie zástupcov štátu v Zbore zástupcov Národne] poisťovne menovať Júliusa Brocku, Petra Rusiňáka, Alenu Nemcovú, Tibora Šagáta, Ivana Rovného, Jozefa Trojaká a Jozefa Hagulu.

Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 277 z 23. 3. 1994 vláda Slovenskej republiky navrhla do funkcie zástupcu štátu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne menovať Máriu Husárovú. Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 365 zo 16. decembra bol do funkcie zástupcov štátu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne menovaný Peter Hrnek.

To je podstata dôvodovej správy a podstata návrhu, ktorý predstavuje vládny návrh na personálne zmeny v Zbore zástupcov Národnej poisťovne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím poverenú členku výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pani poslankyňu Gizelu Ťavodovú, aby podala informáciu o stanovisku výboru k uvedenému návrhu vlády.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážení poslanci.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, sociálne veci a rodinu sa stotožnil s návrhom vlády na personálnu zmenu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo

7 z roku 1993, a preto odporúčam cteným poslancom Národnej rady, aby túto zmenu odsúhlasili.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Gizele Ťavodovej.

Mi niekto, kolegyne, kolegovia, otázky alebo sa chce vyjadriť k vládnemu návrhu?

/Nikto. /

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia k vládnemu návrhu na personálnu zmenu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne, ktoré máte v tlači číslo 452.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za návrh zástupcov štátu do Zboru zástupcov Národnej poisťovne?

Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Kto je proti návrhu? Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada podľa § 8 ods. 2 a § 9

ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

7/1993 z. z. zvolila navrhnutých zástupcov štátu do Zboru zástupcov Národnej poisťovne. /Potlesk. /

Ďalším bodom programu je

Stanovisko výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podanému poslancom Jurajom Plesníkom na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 18. februára 1994.

Prosím, aby k tomuto bodu podal informáciu predseda výboru pán Peter Tomeček.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

dovoľte, aby som uviedol uznesenie číslo 401 Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podanému poslancom Jurajom Plesníkom na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky pod písmenom A ukladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložiť na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko k časti A návrhu uznesenia Národnej rady SIovenskej republiky podanému poslancom Jurajom Plesníkom na 26. schôdzi Národnej rady 18. februára 1994, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia. O tomto návrhu uznesenia bude Národná rada Slovenskej republiky hlasovať na svojej nasledujúcej schôdzi.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 353 zo 7. marca 1994 neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podaného poslancom Jurajom Plesníkom, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet prítomných členov 15, za návrh uznesenia hlasovali 8, proti bolo 7, počet členov výboru 17.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojim uznesením číslo 373 z 3. marca 1994 neprijal uznesenie k návrhu uznesenia Národne] rady Slovenskej republiky podanému poslancom Jurajom Plesníkom na 26. schôdza, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s jeho znením uvedeným v prílohe súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 12 poslancov, pričom 10 poslancov hlasovalo za návrh, 2 poslanci boli proti a nikto sa nezdržal hlasovania.

Uznesením číslo 43 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu z 24. marca 1994 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu zrušil pôvodné uznesenie číslo 31 zo dňa 2. marca 1994 a konštatuje:

K bodu A/1 návrhu uznesenia: Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam sa upravuje i znenie § 45. Táto zmena predpokladá úpravu príslušného vládneho nariadenia upravujúceho udeľovanie súhlasu o výnimkách z § 45. Z tohto dôvodu je návrh v časti I časovo prekonaný.

Pod písmenom A/2 navrhovaného uznesenia: Splnomocnenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 16. februára 1994 pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií Júliusa Tótha schvaľovať výnimky z § 45 pds. l zákona číslo 92/1991 Zb. nebolo prijaté uznesením vlády Slovenskej republiky, z toho dôvodu nemá právnu účinnosti.

Písmeno A/3 navrhovaného uznesenia: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 401 z 18. februára 1994 v časti C/1 zahŕňa i predmetné uznesenie číslo 125, ktorým sa schvaľuje prevod majetku Novofrukt. Z tohto dôvodu neodporúča riešiť samostatným rozhodnutím.

Výbor Národnej rady pre privatizáciu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neprijať návrh uznesenia v znení podanom poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Jurajom Plesníkom na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v časti A návrhu a prijať nasledovné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky

1. Zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 273/1991 Zb. o výnimkách z § 45 zákona číslo 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 430/1992, nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 144/1993 a nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 151/1993.

2. Prijať nové nariadenie vlády Slovenskej republiky o výnimkách z § 45 v zmysle novelizovaného znenia zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov a zákona číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem predsedovi výboru pánu Petrovi Tomečkovi. Prosím, kolegyne a kolegovia, chce sa niekto vyjadriť k tomuto návrhu?

/Nikto. /

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Hlasujeme o stručnom uznesení, ktoré znie, že Národná rada berie informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na vedomie. Kto je za toto uznesenie?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu programu.

Ď a l i í n bodom je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskôrších predpisov.

Tento návrh zákona máte ako tlač číslo 454 a práve vám bola rozdaná aj spoločná správa k tomuto návrhu zákona.

Áno, pán poslanec Hrnko, ešte je 10 minút do skončenia rokovania. Máme tu pána podpredsedu vlády, myslím, že by sme mohli začať rokovanie o tomto bode programu a myslím si, že by sne sa mohli uzniesť, ak uznesenie bude potrebné, aj na tom, že by sme tento bod programu dnes dokončili, pretože všetci máme záujem, aby zajtra sne ukončili schôdzu Národnej rady tak, že najmä tí, ktorí ste z východného Slovenska, prídu domov nie neskoro v noci.

Prosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač číslo 454, je v prvom rade legislatívnym dovŕšením prechodu kompetencií bývalých ústredných orgánov federácie na ústredné orgány Slovenskej republiky, ktorá bola prechodne riešená v § 33 zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb., kde o tom do vydania novej zákonnej úpravy mohla rozhodovať vláda, avšak s účinnosťou najviac 9 mesiacov. Preto aj predchádzajúci

vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb., tlač číslo 332, prerokovaný vo všetkých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ku ktorému bola v novembri roku 1993 vydaná spoločná správa výborov Národnej rady, riešil v prvom rade túto problematiku.

Predložený vládny návrh zákona tieto ustanovenia z predchádzajúceho vládneho návrhu preberá s tým, že obsahuje aj niektoré spresňujúce vyjadrenia zo spoločnej správy výborov, napríklad znenie § 3 ods l, písm. i/ alebo doplnenie kompetencie ministerstva financií o finančnú kontrolu. Na rozdiel od predchádzajúceho vládneho návrhu však predložený návrh neobsahuje ustanovenie o funkčnom príplatku ministrovi za riadenie ministerstva. Odlišná je právna úprava postavenia štátnych tajomníkov, kde sa už upúšťa od zastupovania ministra v plnom rozsahu jeho práv a povinností, vrátane práv a povinností člena vlády. Súčasne sa umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch vláda určila, že na niektorom ministerstve budú pôsobiť dvaja štátni tajomníci, a to ak pôjde o veľké ministerstvá so širokou pôsobnosťou.

Ďalšou zmenou oproti pôvodnému návrhu je, že v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti už nebude zabezpečovanie stanovísk pre rozhodovaciu činnosť vlády v oblasti legislatívy. Túto činnosť by mal zabezpečiť Úrad vlády Slovenskej republiky v rámci svojho nového postavenia. Poslednou významnou zmenou je vyčlenenie Úradu vlády Slovenskej republiky z okruhu ústredných orgánov štátnej správy, ktorý na základe zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb. bol doteraz ústredným orgánom štátnej správy pre štátnu kontrolu v oblasti štátnej správy s výnimkou kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami Slovenskej republiky a pre vybavovanie sťažností, oznámení, podnetov a petícií.

Pre zrozumiteľnosť. už viackrát novelizovaného zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy sa navrhuje vypracovať a vyhlásiť jeho Úplné znenie, pretože od vyhlásenia úplného znenia v januári 1992 ide už o štvrtú novelizáciu.

Vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, predložený vládny návrh zákona je významným príspevkom pre nevyhnutné zákonná zakotvenie postavenia ústredných orgánov štátnej správy, a preto odporúčam, aby ste ho schválili.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

dovolím si vám dať návrh, aby sme tento návrh zákona schválili, aj keby sme prekročili čas, ktorý máme určený na rokovanie, keď už sa vláda tak pousilovala, aby bola pre nás príkladom.

Predložím vám spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vo všetkých výboroch Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Správu ste dostali až teraz, takže budem musieť z nej viac citovať.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 822 z 23. marca na prerokovanie ihneď všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem spomínaného mandátového a imunitného výboru. Koordináciou stanovísk bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.

Vládny návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vládny návrh zákona neodsúhlasili.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosti, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelania, vedu a kultúru, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodného hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, po zohľadnení ich pripomienok resp. pozmeňovacích návrhov. Týchto pozmeňovacích návrhov je šesť.

Pod bodom l je pozmeňovací návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, kde iba zlaďuje legislatívno-technickú vec a dáva do súladu číslo zákona uvedené v záhlaví, kde namiesto zákona číslo 454 má byť uvedený zákon číslo 453/1992 Zb. Pochopiteľne, že odporúčam, aby bol prijatý. Je to iba legislatívno-technická vec.

Bod 2 k článku I bod l - znenie tohto bodu sa upravuje takto - § 2 ods. 2 znie: "Ministra v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia zastupuje štátny tajomník. Štátny tajomník nemá postavenie člena vlády. Štátnych tajomníkov vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh príslušných ministrov. Počet štátnych tajomníkov na jednotlivých ministerstvách určí vláda Slovenskej republiky. Minister určí, v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. " Toto znenie navrhli Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru.

V bode 3 máme článok I bod 2. Znenie tohto bodu sa upravuje nasledovne - § 2 ods. 3 znie: "Úlohy spojené s organizačným a technickým zabezpečením činnosti ministerstva plní úrad ministerstva. Na čele úradu ministerstva je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva minister. " Navrhujú to výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Tu je to trochu odlišne s návrhom vládneho zákona. V návrhu vládneho zákona je, že vedúceho Úradu vlády vymenováva vláda. Keďže vládny návrh zákona vedúcemu úradu ministerstva odoberá odborné riadenie

ministerstva, iba organizuje a technicky riadi ministerstvo, príslušný výbor navrhol, aby vedúceho úradu ministerstva vymenovával a odvolával minister. Odporúčaní prijať.

Bod 4 - v článku I bod 8 za slová "pre odštátnenie a privatizáciu národného majetku" vložiť novú vetu tohto znenia: "Je ústredným orgánom štátnej správy pre správu národného majetku v podnikateľskej sfére, ak osobitný predpis neustanovuje inak. " Je to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Keďže je to niečo nové, nie je to v súlade s navrhovaným vládnym návrhom zákona, neodporúčam takéto znenie prijať.

Bod 5 - je to iba taký legislatívno-technický návrh, kde v S 15 slová "zdravotnícku starostlivosť' sa navrhuje nahradiť, slovami "zdravotnú starostlivosť".

Bod 6 - v § 29 sa vypúšťajú slová "a robia podlá zákonov potrebné opatrenia na nápravu". Odporúčam prijať.

Toľko zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, zároveň by som sa prihlásil do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán spoločný spravodajca. Potom ako ďalší vystúpia pani poslankyňa Novotná a pán poslanec Gaulieder.

Poslanec J. Rea:

Nebudem ďalej komentovať, ale dovolím si navrhnúť ešte zmenu, ktorú sme vo vládnom návrhu našli ako technickolegislatívnu prekážku, keď sne ho preberali s legislatívcami z Národnej rady a s legislatívcami z vlády. Ide o článok II - to je na strane 8. Môj návrh je text článku II zapracovať ešte do bodu 18. Uvedený text v článku II navrhujem dať do

bodu 18 za § 33 ako bod číslo l a pôvodný text "zrušujú sa... atď. " ako bod 2. Pochopiteľne, ďalšie články prečíslovať, aby číslovanie bolo postupné, takže článok III bude článok II a článok IV bude článok III.

Ďalší môj pozmeňovací návrh je, aby sne v bode 12 tohto návrhu zákona doplnili pod § 20 ods. l za písm. h/ nové písm. i/. Navrhujem, aby sme zaradili ďalší ústredný orgán štátnej správy, a to Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jeho kompetencie by tvoril tento text, ktorý by sme zaradili v bode 14 za § 26 ako § 26b tohto znenia:

"§ 26b

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre riadenie a koordinovanie všestrannej pomoci občanom Slovenskej republiky trvalé žijúcim v zahraničí a príslušníkov slovenských národnostných menšín, ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi k ich organizáciám, a sprostredkovateľom medzištátnej spolupráce v záujme ochrany slovenských menšín v zahraničí. "

Ďalej v bode 9 na strane 5 v § 16 - ministerstvo vnútra, kde je v bode a/ uvedené, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre občianske preukazy, cestovné doklady a evidencie obyvateľstva, navrhujem, aby sme to z tohto bodu a/ vyňali a toto isté znenie presunuli do bodu b/, kde je uvedené, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre všeobecnú vnútornú správu, a bude tam aj evidencia obyvateľstva, cestovné doklady a občianska preukazy.

Ďalej ešte navrhujem, aby sme v tom istom § 16 v bode b/ poslednú vetu v poslednom riadku upravili tak, že vo vete v poslednom riadku bodu b/ za slovom "archívnictvo" bude

čiarka a bude to pokračovať - prečítam to: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre všeobecnú vnútornú správu, pre archívnictvo, sťažnosti, oznámenia a podnety a petície. " Teda slovo "vybavovanie" navrhujem vypustiť.

Nakoniec, pochopiteľne, bod a/ začína tak, že "Ministerstvo vnútra spolupôsobí pri ochrane ústavného zriadenia republiky, ochrany verejného poriadku. " Tak bude znieť táto veta.

To by boli z mojej strany všetky pozmeňovacie návrhy, podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Reovi. Prosím pani poslankyňu Novotnú. Potom je prihlásený do rozpravy pán poslanec Gaulieder a potom pán poslanec Hanker.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podpredseda vlády,

dovoľte mi vyjadriť sa k predloženej navrhovanej zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to k článku I § 2 ods. 2, ktorý upravuje práva a povinnosti štátneho tajomníka a počet štátnych tajomníkov na jednotlivých ministerstvách.

V prvej vete novely sa hovorí, že ministra v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia zastupuje štátny tajomník. Je to všeobecná formulácia práv a povinností štátneho tajomníka, ktorá v normatívnom texte predkladanej novely nevyjadruje v plnom rozsahu jeho práva a povinnosti ako člena vlády. Preto navrhujem, aby § 2 ods. 2 bol ponechaný v pôvodnom znení, a to - citujem: "Ministra v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia zastupuje v plnom rozsahu práv a povinností, vrátane práv a povinnosti člena vlády Slovenskej republiky, štátny tajomník. " To by bola prvá pripomienka.

Ďalej sa chcem vyjadriť i k ďalšiemu textu § 2 ods. 2 navrhovanej úpravy, kde sa hovorí, že v odôvodnených prípadoch môže vláda Slovenskej republiky určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci. Vzhľadom na to, že predchádzajúce znenie neurčuje konkrétne kompetencie, ba okliešťuje ich právomoci, a teda rozšírenie počtu štátnych tajomníkov sa mi javí ako zbytočné, navrhujem vypustiť celý text druhej vety citovaného paragrafu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Novotnej. Slovo má pán poslanec Gaulieder. Potom sa pripraví do rozpravy pán poslanec Hanker.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

schválenie predloženého vládneho návrhu okrem uvádzaných potrieb otvára tiež otázky, na ktoré parlament prv než ho schváli by mal dostať odpoveď od vlády, ako bude zabezpečená prierezová kontrola slúžiaca pre plnenie rozhodovacej, riadiacej a kontrolnej úlohy vlády. Doterajšie poznatky z kontroly funkčnosti jej kontrolného systému v Slovenskej republike potvrdili, že na úrovni jednotlivých ministerstiev rezortná kontrola, tak vnútorná ako aj vonkajšia, nie je vybudovaná na dostatočnej odbornej a kvalifikačnej úrovni. Navrhovaným zrušením kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády sa však vytvára nepokrytý priestor najmä v oblasti kontroly plnenia úloh štátnej správy nadrezortného významu. Tým by najviac utrpeli základné kritériá kontrolnej činnosti, ako napríklad objektívnosť kontrolných zistení a hospodárnosť, ktoré rezortné kontroly na svojej úrovni, ako sa o tom často dá presvedčiť, nemôžu zabezpečiť.

Táto oblasť kontroly nie je v súčasnosti legislatívne zabezpečená ani v pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý naviac je postavený mimo sféry orgánov štátnej správy. Jeho vecná pôsobnosť je orientovaná predovšetkým do oblasti finančnej a účtovnej. V konečnom dôsledku jeho výsledky sú realizované a spracované pre potreby parlamentu a nie pre operatívnu rozhodovaciu a riadiacu činnosť vlády.

Od 25. septembra 1992, t. j. od termínu, kedy sa v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb. stal Úrad vlády Slovenskej republiky ústrednýn orgánom štátnej správy pre štátnu kontrolu, sťažnosti a petície, vykonal odbor kontroly až doteraz celkom viac ako 40 kontrolných akcií, ktorých výsledky v podobe správy boli predložené na rokovanie vlády spolu s návrhmi opatrení na riešenie zistených nedostatkov. Napríklad prínosy iba z titulu vykonaných kontrol na úseku privatizácie možno kvantifikovať za obdobie cca na l 100 miliónov Sk.

Schválenie navrhovanej úpravy zákona, zrušenie § 20a/, sa konkrétne prejaví v tom, že nebude nadrezortný kompetentný orgán s celoplošným prierezovým záberom, ktorý by mohol

operatívne vykonať pre potreby vlády také ekonomicky významné kontroly, ako boli napríklad kontrola činnosti štátnej správy v oblasti služieb platených obyvateľstvom z hľadiska ochrany spotrebiteľa, ďalej kontrola dodržiavania zásad výkonu štátneho dozoru nad prevádzkovaním kasín a postupom pri ich povoľovaní, kontrola dodržiavania právnych predpisov orgánmi štátnej správy pri uplatňovaní verejného obstarávania prác, výrobkov a služieb, kontrola výkonu štátnej správy v oblasti lotérií a stávkových hier, kontrola postupu štátnych orgánov pri zabezpečovaní zdravotnej nezávadnosti potravín, priebežná kontrola plnenia uznesení vlády a nadväzne uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej kontrola výkonu štátnej správy v oblasti živnostenského podnikania a v oblasti správy daní a poplatkov, ako aj v súčasnosti prebiehajúca kontrola výkonu štátnej správy pri colnom dohľade z hľadiska správnosti a úplnosti vymeriavania cla, jeho vymáhania, ako aj kontroly zakladateľských funkcií ministerstiev vo vzťahu k výsledkom hospodárenia štátnych orgánov.

Som presvedčený, že vlastnú kontrolu v súčasnej etape transformácie spoločnosti vláda potrebuje, je však žiadúce zvážiť jej postavenie, pôsobnosť, nájsť vhodné organizačné začlenenie v štruktúre Úradu vlády. Súčasne zabezpečiť výlučne jej odborné využitie. Tak ako sa predkladá vládny návrh v bode 18, v ktorom okrem iného sa zrušuje vecná a osobná pôsobnosť Úradu vlády v oblasti kontroly v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 418 z roku 1991 o štátnej kontrole, neumožňuje vykonávať kontrolnú činnosť tohoto kontrolného útvaru pre potreby vlády, a to ani v oblasti kontroly plnenia úloh uznesení vlády, ktorú vláda bezpodmienečne potrebuje.

Preto navrhujem, aby § 33 navrhovaného zákona bol upravený nasledovne: Zrušuje sa § l ods. l/ písm. a/ a nahradzuje sa text § l ods. l/ písm. e/ za čiarkou "ak to ustanovuje

osobitný predpis" textom "ak to osobitný predpis neustanovuje inak". Zrušujú sa paragrafy 3 až 9, včítane spoločného nadpisu zákona Slovenskej národnej rady číslo 418 z roku 1991 o štátnej kontrole. Touto zmenou by sa zabezpečila možnosť používania tretej časti citovaného zákona - základné pravidlá kontrolnej činnosti aj v kontrolnej činnosti iných štátnych orgánov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Prosím pána poslanca Hankera, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní,

dovoľujem si predniesť môj vlastný názor k vládnemu návrhu zákona Národnej rady číslo 394 z roku 1990 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Je nám známe, že tento zákon sne prerokovávali vo výboroch pre parlament v nezvyklej rýchlosti, teda len dnes, a podľa požiadavky vlády ho treba už tiež urýchlene schváliť. Mám z hľadiska riadenia ministerstiev vážnu pripomienku k § 2 ods. 2 tejto zmeny, kde sa dáva možnosť, že vláda môže určiť, že na ministerstve bude pôsobiť aj viacero štátnych tajomníkov, teda dvaja namiesto jedného. Podotýkam, že doteraz postačoval jeden tajomník, a pýtam sa, čo sa vlastne zmenilo, snáď rozsah práce narástol?

Podľa vyjadrenia podpredsedu vlády pána Šimku už v súčasnej dobe sa uvažuje o štyroch ministerstvách, kde majú

pôsobiť dvaja štátni tajomníci, a v budúcnosti to zrejme budú všetky ministerstvá. Ako poznám štruktúru ministerstiev, táto zmena bude nielen zbytočná, ale bude aj vážnym problémom v samotnom riadení ministerstiev. Pán podpredseda vlády povedal, že to nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Dovoľujem si však upozorniť, že to vážne naruší mzdový fond ministerstiev, lebo platy tajomníkov pôjdu na úkor platov pracovníkov ministerstiev, a je známe, že tieto platy nie sú až také malé. Treba teda pravdivo povedať, že táto zmena sa robí nie preto, lebo je to potrebné z hľadiska efektívneho riadenia, ale preto, že vládna koalícia je širokospektrálna a je potrebné vytvoriť okrem ministerských aj ďalšie politické kreslá.

Dávam teda pozmeňovací návrh v § 2 ods. 2 vypustiť text: "v odôvodnených prípadoch môže vláda Slovenskej republiky určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci. Minister určí v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. " A upraviť ďalšiu vetu do jednotného čísla: "Štátneho tajomníka vymenováva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh príslušného ministra. "

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Hankerovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Pivoluska.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

dovoľte, aby som mal dve pripomienky, a to:

1. V článku I ods. 2 vypúšťa táto novela z § 2 ods. 3 slovo "odborník". Uvedené slovo žiadam ponechať v pôvodnom znení, nakoľko je zábezpekou kvality riadenia ministerstiev aj po odbornej stránke, napríklad pri udeľovaní štátnych dotácií zo strany ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia.

2. V bode 6 k § 4 ods. 2c doplniť v treťom riadku - tam je pôvodná veta "kontrola výroby a obehu liehu" - a ja navrhujem doplniť ešte za slová "obeh liehu" slová "tabakových výrobkov, soli" a potom tá veta pokračuje.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Pivoluska, pán podpredseda vlády váš prvý návrh nepostihol, teda paragraf, o ktorom ste hovorili. Buďte taký dobrý, ešte raz to zopakujte.

Poslanec J. Pivoluska:

To je § 2 ods. 3, bod 2 návrhu zákona. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem vám pekne za spresnenie.

vážené kolegyne, vážení kolegovia, kto sa ešte hlási do

rozpravy?

Prosím, pani poslankyňa Drexlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som podporila návrh vlády na vymenovanie viacerých štátnych tajomníkov. Myslím, že vláda odôvodní tento návrh a odôvodnila to aj vo výboroch. Najproblematickejšie v tomto ohľade je ministerstvo školstva, ktoré má širokospektrálny záber. Tam sa i za predchádzajúcej vlády uvažovalo s dvomi štátnymi tajomníkmi, a to s jedným pre vysoké školy a vedu a druhým pre stredné, základné a ostatné školy a školské zariadenia. Neverím, že by mohlo vzniknúť to, ako tu bolo povedané, že by si vláda širokej koalície robila len personálne miesta. Preto navrhujem, aby ste hlasovali za, keď sa bude hlasovali o schválení vládneho návrhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Draxlerovej. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy? pán poslanec Hrušovský, ale najprv faktická poznámka - pán poslanec Móri.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

nakoľko aj spoločnú správu sme dostali len nedávno, a od spoločného spravodajcu boli vznesené niektoré pozmeňovacie návrhy a dosť ťažko bolo zachytiť v kontexte textu, dávam procedurálny návrh, aby boli dané na papier a aby sme v tomto bode pokračovali zajtra dopoludnia. Prosím, aby sa o tom hlasovalo.

Podpredseda HR SR p. Weiss:

Vážený pán poslanec, chcel som nechať odznieť rozpravu a prísť s tým návrhom, ktorý ste dali vy, takže prosím vás, aby ste ho stiahli, nechali sme ešte prehovoriť pána poslanca Hrušovského. Potom by sme nechali priestor, aby tieto pripomienky k vládnemu návrhu zákona mohli byť v kluboch zvážené, pretože niektoré z nich mali taký charakter, že ach treba seriózne posúdiť, a priznajme si, už sme po celodennom rokovaní unavení.

Takže prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

nemám pozmeňovací návrh, len by som chcel v krátkosti reagovať na to, čo tu predniesla pani poslankyňa Novotná, ohľadne štátnych tajomníkov. Tak ako povedal pán podpredseda pri svojom úvodnom slove, táto novela do určitej miery chce odstrániť aj protiústavný stav doterajšieho postavenia funkcie štátnych tajomníkov. Pokiaľ si zoberieme doteraz platné znenie ich postavenia, ktoré je v § 2, tam sa hovorí, že zastupujú v plnom rozsahu práv a povinnosti, vrátane práv a povinností člena vlády Slovenskej republiky. To znamená, že sa môžu zúčastniť rokovania vlády a hlasovať, aj keď na druhej strane je v ústave upravené, že vláda je uznášaniaschopná vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov vlády. Ale dnes vo výboroch pri prerokovávaní tohto návrhu zákona niektorí, ktorí boli vo funkciách štátnych tajomníkov, hovorili, že normálne sa zúčastňovali rokovania vlády a hlasovali vo vláde. Takže táto novela pravé týmto ustanovením, že sa vypúšťa rozsah práv a povinností v plnom rozsahu zastupovať ministra, myslím si, že sleduje práve zosúladenie s platnou ústavou, a to v akom rozsahu, ktorý štátny tajomník - ak prijmeme znenie, že ich bude viac - zastupuje ministra, to si môže ministerstvo upraviť svojou vnútroorganizačnou normou. Nie je to protiústavné. Prečo by to bolo?

A ešte ďalšia vec, prečo je potrebné prijať túto novelu. Pokiaľ si zoberieme § 33 doteraz platného znenia, vláda vlastne mala len deväť mesiacov oprávnenie na to, aby svojimi rozhodnutiami prenášala kompetencie alebo rozhodovala o kompetenciách, ktoré budú prenesené na jednotlivé ústredné orgány štátnej správy z federácie. Ak by sme nechali tento stav ďalej bez toho, že by sne neschválili tento predložený vládny návrh zákona, znovu sa vraciame vlastne do protizákonného stavu.

Len toľko som chcel. Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Myslím, že aj pán minister radšej vystúpi zajtra ráno. Bude lepšie, keď prerušíme schôdzu a začneme zajtra o 9. 00 hodine. Pán podpredseda vlády chcel vystúpiť, ale práve tí, čo prednášali určité pripomienky, už tu nie sú. Bude lepšie vyspať sa a zajtra pokračovať v prerokovávaní tohoto návrhu zákona.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 9., 10., 11., 16.. 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 27. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. časť

X. volebné obdobie

Desiaty deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 25. marca 1994

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 77 poslancov, môžeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

V rokovaní budeme pokračovať vystúpením podpredsedu vlády pána Šimku, ktorý si včera žiadal záverečné slovo k rozprave, a potom vystúpi so záverečným slovom spoločný spravodajca výborov pán poslanec Ďurana, ktorý vymenil pána poslanca Reu.

Prosím, pán poslanec Ďurana. Poslanec J. Ďurana:

Pán predsedajúci, dovolím si vás požiadať o jednu technickú zmenu. Materiály, ktoré vyplynuli zo včerajšej rozpravy, sú napísaná a práve sa rozmnožujú. Ak môžem, chcem vás poprosiť, aby sme začali rokovať o inom bode, lebo poslanci nemajú rozdaný tento materiál.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Navrhujem teda, ak Národná rada bude s tým súhlasiť, aby sme uskutočnili voľbu členov Rady Slovenskej televízie. pretože po rezignácii Júliusa Bárdosa a Dušana Budzáka nebol na 26. schôdzi Národnej rady za člena Rady Slovenskej televízie v dvoch kolách zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov. Túto zmenu programu, preradenie bodov, musím dať formálne schváliť, preto vás prosím, kolegyne, kolegovia, aby sne sa prezentovali.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.

Kto je za to, aby sme dnes pred prvým bodom ešte urobili voľbu člena Rady Slovenskej televízie? Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto za zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili malú zmenu programu.

Podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov Rada Slovenskej televízie má 9 členov, ktorých na návrh výboru volí Národná rada. Preto je potrebné zvoliť dvoch nových členov rady.

Materiál, ktorý pripravil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, ste dostali ako tlač 416.

Prosím poslankyňu pani Evu Rusnákovú, aby návrh výboru uviedla.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. februára 1994 č. 400 vzala na vedomie rezignáciu členov Rady Slovenskej televízie Júliusa Bárdoša a Dušana Budzáka a v dvoch kolách nezvolila z navrhovaných kandidátov žiadneho člena rady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné podľa § 8 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov dopime voľné miesta voľbou dvoch nových členov rady.

Poslanecké kluby a občianske združenia navrhli 9 pôvodných a 2 nových kandidátov na doplnenie dvoch členov rady. Súčasne by som chcela upozorniť, že dňa 24. 3. 1994 Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru doplnil zoznam, kandidátov o meno František Balún. Zoznam a osobné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v prílohe tejto správy. Uvedené osoby súhlasia s kandidatúrou za člena Rady Slovenskej televízie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru posúdil podané návrhy z hľadiska splnenia kritérií a podľa § 8 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/19911 Zb. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

1. Zvoliť podľa § 8 ods. l zákona číslo 251/1991 Zb. dvoch členov Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrnovaných v prílohe tejto správy.

2. Voľbu členov rady uskutočniť tajným hlasovaním.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Má niekto pripomienky alebo otázky? /Nikto. /

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporučil, aby sa voľba členov Rady Slovenskej televízie uskutočnila tajným spôsobom, teda podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najprv Národná rada bez rozpravy rozhodne, či o návrhu na členov Rady Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.

Kolegyne, kolegovia, prosím, aby sne sa prezentovali.

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Kto je za tajné hlasovanie?

Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme sa uzniesli na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

Prosia overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.

Myslím, že nemusím pripomínať zásady tajných volieb, pretože postupujeme obvyklým spôsobom.

/Vykonanie aktu hlasovania. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti. Skrutátori nás oboznámia s výsledkom tajnej voľby a budeme pokračovať v rokovaní.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážení Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej televízie. Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 65 hlasovacích lístkov.

Overovatelia konštatujú, že hlasovacie lístky neprevzala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, z toho dôvodu je táto voľba členov Rady Slovenskej televízie neplatná.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za informáciu. To znamená, že táto voľba sa bude musieť uskutočniť na ďalšej schôdzi Národnej rady.

Budeme pokračovať v prerokúvaní vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. V rokovaní budeme pokračovať vystúpením podpredsedu vlády pána Šimku, ktorému udeľujem slovo, a vás, kolegyne a kolegovia, prosím o pozornosť.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som sa v úvode svojho vystúpenia poďakoval všetkým, ktorí ste včera vystúpili v diskusii, za konštruktívny prístup k tomuto zákonu, pretože, myslím si, že tento zákon ukončí obdobie provizória, v ktorom ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky vykonávajú svoju pôsobnosť po skončení účinnosti uznesení vlády, ktorými sa prideľovali kompetencie bývalej federácie jednotlivým týmto orgánom, vlastne bez opory v zákone.

K jednotlivým diskutérom: Pán poslanec Rea navrhol

legislatívno-technickú zmenu v prečíslovaní jednotlivých

článkov. Túto zmenu považujeme za opodstatnenú a je vhodná pre orientáciu v návrhu, preto s ňou súhlasím.

Na záver svojho vystúpenia budem hovoriť potom ku konkrétnym pozmeňovacím návrhom tak, ako sú uvedené v tom materiáli, ktorý ste dostali rozdaný, takže to potom zrekapitulujem.

Ďalej pán poslanec Rea navrhol zriadenie Úradu pre Slovákov v zahraničí, avšak bez toho, že by vymedzil, aký typ štátnej správy by tento úrad vlastne voči týmto našim krajanom vykonával. Nazdávam sa, že pokiaľ by sa mal takýto úrad zriadiť, je na to potrebný osobitný zákon, ktorý by vymedzoval, aké rozhodnutia by tento úrad prijímal, a okrem toho by vyčísľoval aj nároky na štátny rozpočet. Preto návrhy, ktoré súvisia so zriadením tohoto úradu, nepodporujem.

Ďalší návrh, ktorý dal pán poslanec Rea, je presun niektorých ustanovení § 16 z písmena a/ do písmena b/. Je to

presun, ktorý má povahu interného usporiadania v rámci ministerstva vnútra. Nazdávam sa, že tento presun nie je potrebný, nevidím dôvod tohoto presunu, hoci viem, asi čo viedlo pána poslanca Reu k tomuto návrhu. Ide o tom, že pán poslanec Rea zohladňuje perspektívu výkonu štátnej správy v týchto otázkach, že dôjde k presunu medzi civilno-správnym úsekom a policajným úsekom. Napriek tomu si myslíme, že tento zákon treba prijať pre situáciu, v ktorej sa štátna správa vykonáva dnes.

Ďalším návrhom pána poslanca Reu bolo v súvislosti so sťažnosťami, petíciami a podnetmi občanov vypustiť slovo "vybavovanie". Nazdávam sa, že tento návrh je opodstatnený, pretože ministerstvo vnútra by v tejto súvislosti nemuselo vybavovať všetky tieto podnety, ale by bolo garantom toho, aby sa tieto podnety vybavovali na príslušných iných úradoch. Takže táto zmena je opodstatnená, akceptujem ju.

Pán poslanec Rea tiež navrhoval formuláciu v úvode ustanovenia § 16 "spolupôsobí pri ochrane ústavného zriadenia". Nazdávam sa, že táto formulácia by nebola jasná, a preto navrhujem, aby zostala formulácia, ktorá je navrhnutná vládou.

Pani poslankyňa Novotná svojimi návrhmi sa usilovala vypustiť nová postavenie štátnych tajomníkov a vypustiť návrh na možnosť vlády, aby si svojím rozhodnutím v opodstatnených prípadoch zriadila dvoch štátnych tajomníkov. O tejto otázke sne diskutovali aj vo výboroch. Nazdávame sa, že pokiaľ ide o počet štátnych tajomníkov, v niektorých ministerstvách z hľadiska riadenia týchto ministerstiev je opodstatnené, aby sa zdvojila funkcia štátnych tajomníkov. Myslíme si, že pokiaľ vláda bude o týchto veciach rozhodovať, je limitovaná jednak zákonom čo do počtu, že môže byť maximálny počet dvaja, okrem toho je limitovaná prostriedkami, ktoré má vo svojej rozpočtovej kapitole, pretože tento návrh nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Preto tento návrh pani poslankyne neodporúčam akceptovať.

Pokiaľ ide o postavenie štátnych tajomníkov, sme toho názoru, že súčasné postavenie štátnych tajomníkov je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nie je možné, aby štátni tajomníci v plnom rozsahu, vrátane hlasovania vo vláde, zastupovali člena vlády, pretože v prípade, že napríklad člen vlády nie je menovaný, nie je vôbec zabezpečený systém zodpovednosti tohoto funkcionára voči Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán poslanec Gaulieder sa zaoberal otázkou zrušenia postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy a pýta sa ako bude fungovať prierezová kontrola ak nebude nadrezortný kontrolný orgán. O tejto otázke sme pri príprave tohoto zákona veľa diskutovali. Použili sme aj vedomosti komparatistov podľa uspôsobenia, ako sa táto otázka rieši v susedných štátoch, a sme toho názoru, že po vytvorení Najvyššieho kontrolného úradu nie je dôvod, aby existoval nadrezortný orgán, ktorý by túto kontrolu vykonával. Jednotlivé orgány štátnej správy si môžu a aj vykonávajú kontrolu vo svojej vlastnej pôsobnosti, a pokiaľ by vláda potrebovala vykonať nejakú prierezovú kontrolnú akciu, tak to svojím uznesením pokojne môže ad hoc vytvoriť. Ale na to, aby existoval akýsi ústredný orgán, ktorý by mal vrchnostenské oprávnenia v tejto oblasti voči ostatným ústredným orgánom štátnej správy, dôvod pre existenciu takéhoto orgánu v slobodnej demokratickej spoločnosti nevidíme. Jediná právomoc, ktorá tu existovala a ktorú treba vyriešiť, je otázka vybavovania sťažností, podnetov a petícii občanov, a túto otázku sme riešili v ministerstve vnútra.

Pán poslanec Hanker vyslovil svoj názor osobitne na štátnych tajomníkov. Vážim si názory, ktoré sú odlišné od môjho názoru, napriek tomu k tejto otázke som sa už vyjadroval, som iného názoru a neakceptujem, aby sa vypustilo príslušné ustanovenie týkajúce sa štátnych tajomníkov vo vládnom návrhu.

Pán poslanec Pivoluska navrhuje, aby sa v § 2 ods. 3 ponechalo slovo "odborný". Ide o vedúcich úradov. Myslím si, že tento návrh poslanca Pivolusku možno akceptovať, rovnako ako jeho ďalší návrh, aby sa do pôsobnosti ministerstva financií doplnila aj pôsobnosť v oblasti štátnej správy pre soľ a tabakové výrobky.

Prejdem teraz k materiálu, ktorý ste dostali rozmnožený ako pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. K bodu l, to je prečíslovanie článkov, má vláda súhlasné stanovisko, k bodom 2, 3 a 4 nesúhlasné stanovisko. S bodom 5 vláda súhlasí, to je to vypustenie slova "pre vybavovanie" v § 16 písm. b/. Ďalej vláda nesúhlasí s bodmi 6, 7 a 8 a súhlasí s bodmi 9 a 10, to sú návrhy pána poslanca Pivolusku, to je tá odborná spôsobilosť vedúceho úradu a pôsobnosť v otázkach tabakových výrobkov a soli pre ministerstvo financií.

Pokiaľ ide o spoločnú správu výborov, vláda súhlasí s bodom l, čo je legislatívno-technická zmena, resp. to bol preklep v návrhu. K bodu 2, ktorý by umožnil vláde vlastne aj určovať počet štátnych tajomníkov a nelimitoval by počet na maximálne dvoch, je vláda toho názoru, že nie je potrebné, aby bola daná vláde takáto široká možnosť. V prípade, že by sa naozaj ukazovalo, že by na ministerstve niekedy v budúcnosti bol potrebný ešte väčší počet štátnych tajomníkov, nazdávam sa, že skôr by bolo potrebné diskutovať o tom, či má význam, aby také ministerstvo ako celok fungovalo ako jedno ministerstvo. Ale to nie je dnes aktuálna otázka, preto nesúhlasím s týmto bodom 2.

Pokiaľ ide o bod 3, či má vedúceho úradu venovať minister alebo vláda na návrh ministra tak, ako je to v súčasnom návrhu, nechám na vaše rozhodnutie.

Bod 4 je síce legislatívna zmena, t. j. vlastne rozdelenie dlhšej vety na dve vety, ale považujeme toto rozdelenie za nie šťastné, pretože čiste z hľadiska jazykového sa nám nezdá vhodné, aby veta začínala slovíčkom "je". Myslím si, že táto veta tak, ako bola v pôvodnom návrhu, je dostatočne jasná a zrozumiteľná, takže to neakceptujem.

Bod 5 spoločnej správy je terminologická záležitosť, kde vlastne slová "zdravotná starostlivosť", tak ako navrhuje spoločná správa, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a preto to akceptujeme. Rovnako akceptujeme aj bod 6 spoločnej správy, pretože dovetok, ktorý sa navrhuje vypustiť, je naozaj nadbytočný, pretože je samozrejmé, že sa budú robiť potrebné opatrenia na nápravu podľa platných zákonov.

To boli všetky návrhy.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vyzývam vás, aby ste sa k tomuto návrhu postavili vo vedomí toho, že tento návrh, pokiaľ ho prijmete, vlastne ukončí obdobie provizória, obdobie právneho provizória. Veľmi dobre si uvedomujem, že spôsob, ktorým predkladáme tento návrh, je neobvyklý. Je to spôsob, ktorý vyplýva zo situácia, do ktorej sa Slovenská republika dostala, pretože rozhodnutia v celom rade kompetencií, ktoré vykonávali predtým federálne orgány, boli síce uzneseniami vlády pridelené jednotlivým orgánom štátnej správy, ale tie uznesenia stratili svoju účinnosť, takže dnes ich má síce Slovenská republika, ale nemajú ich jednotlivé ministerstvá či ostatné ústredné orgány štátnej správy. Napríklad, pokiaľ by dnes ministerstvo dopravy vydalo nejaké rozhodnutie k otázke vodného diela alebo v otázke železničnej prepravy, toto rozhodnutie je napadnuteľné ako neplatné. Pokiaľ by sme dnes chceli zaregistrovať loď v lodnom registri, toto rozhodnutie by bolo takisto napadnuteľné ako neplatná, pretože jednoducho príslušný orgán, a žiaden orgán Slovenskej republiky vlastne nemá v tomto pôsobnosť. Z toho dôvodu apelujem na vás, aby ste tento návrh podporili a vopred vám za túto podporu vyslovujem svoju vďaku.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.

Poslanec J. Ďurana:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nie. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Poslanec J. Ďurana:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda,

pretože spoločná správa už bola včera oficiálnym spoločným spravodajcom pánom Reom prednesená, budem už len riadiť hlasovanie resp. dávať, odporúčania.

K spoločnej správe resp. k jednotlivým bodom by som si dovolil navrhnúť stanoviská spoločného spravodajcu.

Body l, 5 a 6 odporúčam an blok prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Budeme hlasovať o bodoch l, 5 a 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.. Kto je za? Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že body 1, 5 a 6 spoločnej správy Národná rada prijala.

Poslanec J. Ďurana:

V bode 2 spoločnej správy, ktorý pojednáva o článku I bod l, je navrhovaná zmena za dva výbory - výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru. Máte to pred sebou, aby sme rýchlili rokovanie, nebudem to citát. Tento bod neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za bod číslo 2 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 2 spoločne] správy sme neprijali.

Poslanec J. Ďurana:

Bod 3 spoločnej správy - dovolím v tomto jednom prípade nechať rozhodnutie o súhlase alebo nesúhlase na ctený parlament.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za bod číslo 3?

Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sne neprijali. Poslanec J. Ďurana:

Bod 4 spoločnej správy ako posledný, o ktorom budeme hlasovať, odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za bod číslo 4 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať?

Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania?" Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 4 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Ďurana:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby sme pristúpili k pozmeňovacím a doplňovacím návrhom, ktoré boli vyslovené včera v rozprave k vládnemu návrhu zákona.

Ako prvý predniesol svoje pozmeňovacie resp. doplňovacie návrhy pán poslanec Rea. Na urýchlenie by som si dovolil predložiť návrh, aby sme o všetkých piatich pozmeňovacích návrhoch pána Reu hlasovali an blok s tým, že všetky odporúčam prijať.

Samozrejme, dovolím si ich prečítať. Prvých päť bodov v tomto materiáli reprezentuje návrhy pána poslanca Reu. Ak je námietka, môžeme hlasovať po jednom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Po jednom, pretože bolo rozdielne stanovisko predkladateľa k niektorým z týchto bodov.

Poslanec J. Ďurana:

Dobre. K bodu 1, ako som už uviedol - nám ho teda precitať? Netreba. Odporúčam tento pozmeňovací návrh pána Reu prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Reu? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Reu sme schválili.

Poslanec J. Ďurana:

Bod 2, kde sa dopĺňa do § 20 ods. l nový bod i/ Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Reu? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nedostal väčšinu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Poslanec J. Ďurana:

Pán predsedajúci, dovolím si upozorniť, že tým je bod 3 bezpredmetný.

Bod 4 sa týka článku I bodu 9 - z § 16 písm. a/ vypustili slová "občianske preukazy, cestovné doklady, evidencia obyvateľov" a zaradiť ich do bodu b/. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za bod číslo 4 návrhu pána poslanca Reu?

Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Reu nedostal dostatok hlasov.

Poslanec J. Ďurana:

V bode 5, ktorý sa dotýka takisto § 16 písm. b/, pán poslanec Rea navrhuje vypustiť slová "a pre vybavovanie" s následnou gramatickou úpravou ďalších nasledujúcich slov. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Reu? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Reu sme schválili.

Poslanec J. Ďurana:

Tým sme vyčerpali hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Reu.

Ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Novotná. Jej pozmeňovací návrh v podstate by som zhrnul do jednej vety, ktorá je uvedená aj v tejto spoločnej správe. Znamená vypustiť bod l vládneho návrhu. S týmto návrhom si dovolím osobne nesúhlasiť a odporúčam aj vám, aby sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

Podpredseda HR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za bod číslo 6 dodatku spoločnej správy, teda za návrh pani poslankyne Novotnej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej neprešiel.

Poslanec J. Ďurana:

Ďalší pozmeňovací návrh predložil pán poslanec Gaulieder k bodu 18. Tento pozmeňovací návrh pána Gauliedera odporúčam prijať s tým, že na základe dohody s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky si vyžaduje legislatívno-technickú úpravu. Ide o rozdelenie na zrušovacie a pozmeňovacie ustanovenia. Odporúčam tento návrh pána Gauliedera prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Gauliedera pod bodom číslo 7? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Gauliedera nezískal v Národnej rade väčšinu.

Poslanec J. Ďurana:

Ďalší pozmeňovací návrh podal pán poslanec Hanker, ktorý pojednáva znova o § 2 ods. 2. Máte to pred sebou. Neodporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda HR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Hankera pod bodom 8 dodatku spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať?

Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Hankera nedostal väčšinu hlasov.

Poslanec J. Ďurana:

Ďalšie dva pozmeňovacie návrhy predložil pán poslanec Pivoluska. Prvý, uvedený pod bodom 9 tohoto dodatku správy, kde odporúča vypustiť bod 2 predloženého vládneho návrhu, odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za bod číslo 9 dodatku spoločnej správy, ktorý navrhol pán poslanec Pivoluska? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Pivolusku pod bodom číslo 9 Národná rada schválila.

Poslanec J. Ďurana:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pivolusku sa dotýka § 4 ods. 2 písm. c/, kde sa vkladajú slová "tabakových výrobkov a soli" a ostatný text ostáva nezmenený. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Pivoluska - faktická poznámka. Poslanec J. Pivoluska:

Vážené dámy, vážení páni,

pretože sa tabak pestuje na Slovensku, nebolo by to

úplné. Prepáčte mi, mne to prišlo teraz na rozum. Musí tam

byť "tabak, tabakových výrobkov a soli". Na to som ja zabudol.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, takže je to spresnenie. Pred slová "tabakových výrobkov" príde ešte slovo "tabaku". Ďakujem.

Budeme hlasovať o tomto návrhu so upresnením, ktoré formuloval pán predkladateľ.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Pivolusku pod bodom číslo 10 dodatku spoločnej správy so spresnením, ktoré pred chvíľou predniesol? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Pivolusku Národná rada schválila.

Poslanec J. Ďurana:

Pán predsedajúci,

týmto posledným hlasovaním sne vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené v rozprave a pri prerokovávaní vo výboroch. Žiadam, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu novely zákona ako celku odporúčam zákon prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov? Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijali.

Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /

O slovo požiadal pán podpredseda vlády. Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte, aby som vám poďakoval za podporu tomuto zákonu aj za konštruktívny pristúp. Tým sa Slovenská republika stala právnym štátom /šum v sále/, pretože všetky kompetencie, ktoré vykonávajú orgány štátnej správy, majú oporu v zákone.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a pánu poslancovi. Ďuranovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohoto zákona.

Pokračujeme ď a l š í m bodom programu, ktorým sú

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, otázky a podnety poslancov z 23. a 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomné odpovede na interpelácie, otázky a podnety poslancov z 23. schôdze Národnej rady vám boli rozdané ako tlač číslo 404 až 24. schôdze ako tlač číslo 405 na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Tiež vám bol rozdaný dodatok k tlači 405.

Ako prvé prerokujeme odpovede na interpelácie z 23. schôdze, ako ich máte v tlači číslo 404. Pýtam sa, vážené poslankyne a vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Dovoľte mi použiť ten istý mikrofón, ktorý vždy používal pán poslanec Mikloško, keď hovoril, že aspoň na interpelácie by tu mal byť nejaký člen vlády. A myslím si, že tento bod, ktorý teraz ide, viac-menej je interpelačný bod, takže nemá význam, aby sme v ňom pokračovali, kým tu nebude vláda.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

vážené kolegyne, kolegovia,

s pánom Ľuptákom výnimočne v tejto veci súhlasím, ale

vtedy, keby sme mali na programe interpelácie a otázky na členov vlády. Teraz máme písomné odpovede bývalej vlády tomuto parlamentu, máme sa s nimi vysporiadať podľa zákona, to znamená rozhodnúť, či parlament považuje tieto odpovede za správne a prijateľné alebo nie. Dosť ťažko si viem predstaviť, že by sme teraz požadovali, aby tu bola tá vláda, ktorá predkladala odpovede. S týmto bodom sa musíme vysporiadať podľa rokovacieho poriadku hlasovaním.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Romanovská. Poslankyňa M. Romanovská:

Vážená kolegyne, kolegovia, chcem sa len spýtať, že ak Národná rada vysloví nesúhlas alebo nespokojnosť s týmito odpoveďami, od koho budeme žiadať odpovede?

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážená Národná rada,

prosím, aby sme si uvedomili, že o tých interpeláciách, Ktoré dostala staré vláda, táto vláda nič nevie. To sú odpovede na interpelácia starej vlády. Jednoducho ten problém treba uzavrieť. Ak ho neuzavrieme, môžeme o ňom rokovať, ale stará vláda už neexistuje, pán Ľupták, pokiaľ by ste nevedeli.

Poslanec I. Ľupták:

Potom navrhujem, aby sme tento bod stiahli z programu. Pán Mikloško má pravdu. Samozrejme, aj pán Ftáčnik.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dám hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Pán poslanec Dudáš - faktická poznámka. Poslanec A. Dudáš:

Kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie sa bezprostredne nedotýka bývalej vlády, preto by som napriek všetkému chcel vystúpiť len reakciou.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Musíme hlasovať o procedurálnom návrhu. To vyplýva z rokovacieho poriadku.

Ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Ešte raz chcem upozorniť, že o tom návrhu sa nedá hlasovať. Podľa zákona sa má Národná rada vyjadriť k odpovediam na interpelácie uznesením. Či je tak alebo tak, musíme povedať, či súhlasíme alebo nesúhlasíme. Keď to neurobíme dnes, budeme to robiť v apríli. Prečo to neurobíme dnes? Nevidím opodstatnenosť hlasovať o návrhu na stiahnutie z programu. Ak pán poslanec bude na tom trvať, môžeme, ale skôr či neskôr sa k veci musíme vyjadriť zrejme formálne, pretože tu došlo k istým zmenám, to je pravda, ale podľa zákona to musíme urobiť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Plne súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Ftáčnik. Ak budeme súhlasiť, vec uzavrieme. Ak nebudeme súhlasiť

s týmito interpeláciami, nová vláda bude musieť dať tie isté odpovede poslancom, ktorí interpelovali starú vládu, pretože myslím si, že tu kontinuita je a chceme zachovať kontinuitu so starou vládou. Takže musíme sa k tejto veci vyjadriť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Keďže zákon s touto situáciou, ktorá tu teraz vznikla, ako vidíte, nepočíta, ani náš rokovací poriadok nepočíta so vzniknutou situáciou, žiaľbohu, nedá sa nič robiť, len to stiahnuť.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pánu poslancovi Ľuptákovi by som rád prečítal § 89 odsek a poslednú vetu: K odpovedi "- myslí sa na interpeláciu

zaujme Slovenská Národná rada stanovisko uznesením. Nehovorí sa, či môže zaujať, zaujme, proste musí. Takže ráta sa

s touto situáciou. K interpelácii sa Národná rada vyjadruje

uznesením. Logika veci je taká, že keď povieme nie, nesúhlasím, vráti sa to súčasnému ministrovi a ten sa problémom, pretože zrejme ide o vecný problém, bude musieť zaoberať a príslušnému poslancovi odpovedali. Veď sa snáď život nezastavil tým, že sa vymenila vláda. Ministerstvá ďalej fungujú, pracujú, a vecné problémy treba riešiť teraz tak ako predtým.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tak či tak podľa rokovacieho poriadku musím dať hlasovať o návrhu pána poslanca Ivana Ľuptáka, aby sme tento bod stiahli z programu Národnej rady a chápal som to tak, aby bol na programe ďalšej schôdze Národnej rady. Či úplne stiahnuť z rokovania a už sa k týmto interpeláciám nevracať?

Poslanec I. Ľupták:

Návrh sťahujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre. Návrh sťahujete. Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

pánu poslancovi Ftáčnikovi by som rád povedal, že v ústave je napísané, že prezident vymenúva a odvoláva, a nie, že môže. Ústavný súd rozhodol, že môže.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ľupták stiahol svoj návrh. Pán poslanec Dudáš, máte slovo.

Poslanec A. Dudáš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

svojim vystúpením chcem zareagovať na odpoveď na moju interpeláciu, ktorá odznela ešte vlani, ale vzhľadom na nedostatočný časový priestor na doterajších rokovaniach schôdzí Národnej rady nemal som možnosť vystúpiť.

Pôvodne som mal v úmysle podrobiť detailnej a vyčerpávajúcej Kritike odpoveď pána premiéra Vladimíra Mečiara na moju interpeláciu týkajúcu sa spôsobu a okolností privatizácie štátneho podniku SVIKON Svidník. Mohol by som riadok za riadkom vyvracať jednotlivé účelové tvrdenia autora či autorov odpovede a fabulovať veľmi pravdepodobný scenár onej skrátenej verejnej súťaže. Vzhľadom na to, že som sa kauzy SVIKON Svidník už dotkol v rozprave k novele zákona o veľkej privatizácii na 26. schôdzi Národnej rady a najmä vzhľadom na novú mimoriadne bohatú úrodu nových privatgatov, ku ktorým došlo v posledných týždňoch, upúšťam od podrobného líčenia scenára verejnej súťaže, ktorá nebola súťažou, a už vôbec nie verejnou, ale predajom majetku štátneho podniku vopred určenému záujemcovi, ktorým bol v tomto prípade istý pán Vladimír Lexa and company, pre ktorého sa v odevnej fabrike vo Svidníku prostredníctvom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Fondu národného majetku na želanie na mieru a z odcudzeného materiálu ušili gate. Povedzte, čo je to za súťaž, v ktorej stanovené kritériá nemajú vopred určenú váhu, čiže koeficient, resp. majú, ale tie sú známe len jednému - vyvolenému záujemcovi?

Nerobil som si žiadne ilúzie, že v doterajších chaotických a korupčných pomeroch by som mal reálnu možnosť dosiahnuť svojou verejnou žalobou anulovanie výsledkov zmanipulovanej súťaže, no dnes, po popretrhávaní - aspoň dúfam - Istých interpersonálných vzťahov vo Výkonnom výbore Fondu národného majetku a najmä na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky by sa hádam mnou po tretíkrát vysloveným obvinením v najvyššom zákonodarnom orgáne právneho štátu mali príslušné kontrolné a vyšetrovacie orgány zaoberať. Opätovne teda využívam svoj mandát, aby som Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oznámil podozrenie z porušenia zákonných noriem a finančnoprávnych predpisov minimálne v týchto bodoch:

1. Zákon o účtovníctve číslo 563/1991 Zb. - § 25 odsek l písmeno d/, v ktorom sa hovorí o oceňovaní zásob vytvorených vlastnou činnosťou.

2. Výmer Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 6/55/1992, ktorým sa určujú spôsoby a podmienky oceňovania majetku podnikov a ich častí.

3. Obchodný zákonník oddiel 3 § 283, ktorý zakotvuje povinnosť vyhlasovateľa verejnej súťaže zmenu podmienok verejnej obchodnej súťaže oznámiť, zverejniť rovnakým spôsobom, akým boli vyhlásené podmienky súťaže.

Podnet na prešetrenie postupu privatizácie štátneho podniku SVIKON Svidník adresujem aj Výboru Národnej rady pre privatizáciu. S obidvoma inštitúciami budem ochotne spolupracovať. Všetky moje podklady sú k dispozícii.

Ďakujem za pozornosť tým, ktorí zotrvali v sále.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem, pán poslanec. Vaša pôvodná interpelácia bola na 22. schôdzi, ak si dobre pamätám. Na 24. schôdzi odpoveď na ňu bola schválená, takže to, čo ste povedali, je fakticky nová interpelácia, preto vis žiadam, aby ste ju dali potom písomne.

Poslanec A. Dudáš:

Pán predsedajúci, mýlite sa, odpoveď pána Mečiara na moju interpeláciu schválená nebola, pretože som vtedy na schôdzi v decembri vystúpil s tým, že chcem reagovať na odpoveď pána Mečiara na nasledujúcej schôdzi Národnej rady. Žiaľbohu, k odpovedi som sa dostal až teraz nie svojou vlastnou vinou.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale odpoveď bola schválená väčšinou hlasov, proti vášmu názoru, ale bola schválená väčšinou hlasov.

Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

na moju interpeláciu, ktorú som predniesol na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci uvolnenia finančných prostriedkov schválených vládou Slovenskej republiky na riešenie konverzných problémov reštrukturalizácie v štátnom podniku Drevorez Turzovka, som obdržal tri odpovede.

Ministerka práce a sociálnych vecí ma v odpovedi informovala o úspechoch aktívnej politiky zamestnanosti Slovenskej republiky, ako i regiónu okresu Čadca. Tento okres pani ministerka považuje vo svojej odpovedi za dostatočne riešený, čo dokumentuje poklesom miery nezamestnanosti o 0, 37 bodá za október 1993. Tento vývoj nemožno považovať za trvalý, nakoľko tento okres do konca roka 1993 prekročil 20-percentnú mieru nezamestnanosti. Konkrétne dosiahol mieru nezamestnanosti 21, 04 %. S odpoveďou preto nemožno súhlasiť a ani nesúhlasím.

Obdobne vyslovujem nesúhlas s odpoveďou pána ministra Tótha. Zo schválenej vládnej podpory 5 mil. Sk bolo pre Drevorez Turzovka uvoľnených len 2 601 000 Sk, a to v dvoch splátkach, 31. 12. 1993 to bolo 2 379 000 Sk a 17. januára 1994 221 780 Sk. Neposkytnutím plnej výšky podpory je technologické zariadenie i naďalej nefunkčné a spustenie výroby prakticky znemožnené. Žiadam preto pána ministra financií o prehodnotenie doterajšieho postupu a o urýchlené riešenie tohoto vlečúceho sa problému.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási? Pani poslankyňa Danielová.

Poslankyňa V. Danielová:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

aj keď po dlhšom časovom odstupe odpovede na interpelácie trocha stratili na aktuálnosti, napriek tomu si považujen za svoju povinnosť reagovať na odpoveď na moju interpeláciu z 19. novembra 1993 ohľadom odvolania prednostky Okresného úradu v Bardejove, nakoľko ste odpovede tak bývalého ministra pána Tuchyňu, ako aj bývalého premiéra pána Mečiara dostali do rúk, a považujem za dôležité vyjadriť sa k mylnej informácii najmä bývalého premiéra pána Mečiara, ktorú v odpovedi adresovanej mne uvádza.

Pán premiér reaguje vo svojej odpovedi takým spôsobom, že uvádza ako jeden z hlavných dôvodov odvolania bývalej prednostky Okresného úradu v Bardejove pani doktorky Hudákovej tento dôvod - ide o integračné zariadenie v Hertníku pri Bardejove - citujem: "Integračné zariadenie pre mentálne postihnutú mládež v Hertníku pri Bardejove je skutočne pekné, ale za cenu neoprávneného majetkového prospechu dodavateľa stavby vo výške viac ako 2, 5 milióna Sk, čo zistila predmetná kontrola Úradu vlády Slovenskej republiky. " Koniec citátu. Je to neskutočne zavádzajúce konštatovanie. Hneď vysvetlím prečo.

1. V protokole o kontrole na Okresnom úrade v Bardejove niet ani zmienky o takomto zistení. Prípad Hertník vôbec nebol predmetom kontroly, ani nemohol byť dôvodom na odvolanie bývalej prednostky Okresného úradu v Bardejove.

2. Neoprávnený majetkový prospech dodávateľa stavby vo výške pôvodne až 3, 6 milióna Kčs zistila na základe znaleckého posudku už koncom roka 1992 bývalá prednostka Okresného úradu v Bardejova. Kontrola Úradu vlády to teda mohla nanajvýš konštatovať, nie zistiť, napriek tomu to v protokole neurobila. Prečo asi, hneď vysvetlím. Investorom stavby v Hertníku bol Obvodný a nie Okresný úrad v Bardejove. Bývalá prednostka pani doktorka Hudáková na základe zistenej prefakturácie odvolala k 31. 12. 1992 prednostu obvodného úradu a k 1. 1. 1993 menovala terajšieho prednostu obvodného úradu, člena okresného predstavenstva HZDS v Bardejove. Zaroveň ho vyzvala uplatniť nárok na náhradu škody voči dodávateľovi súdnou cestou, čo sa však dodnes nestalo. Bývalá pani prednostka si teda splnila svoju povinnosť bezozvyšku. Jej včasné podozrenie a neskôr podložené zistenie potvrdila Správa finančnej kontroly Ministerstva financií Slovenskej republiky v Košiciach i Ministerstvo financií Slovenskej republiky v Bratislave.

Pýtam sa teda, ako môže bývalý pán premiér, resp. ako mohol bývalý pán premiér takúto neoverenú informáciu uviesť ako dôvod, resp. pripísať vinu nevinnému, v odpovedi poslankyni Národnej rady. Pán premiér, ak by som to mala uzavrieť, sa teda trafil v tomto prípade vedia hneď dvakrát. Jednak uviedol dôvod, ktorý v protokole skutočne vôbec nie je uvedený, a práve naopak - to je po druhé - bol kontrolou zamlčaný, a to práve preto, že išlo o priamu zodpovednosť prednostu obvodného úradu, ktorý je toho času členom HZDS. Takáto je pravda.

Ďakujem za pozornosť.. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Danielovej. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy k tomuto bodu? Pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Vážená Národná rada, pán predsedajúci,

chcem zareagovať na odpoveď na interpeláciu z 24. schôdze, preto mi dovoľte, aby som vyjadril určité stanovisko. Obrátil som sa na predsedu vlády, aby zaujal stanovisko k dokumentu ľudské práva a demokratizácia na Slovensku vypracovaného Komisiou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pri kongrese USA. Dostal som vtedy oznámenie, že toto boli len podklady k správe. Pani poslankyňa Kaliská tu už vyjadrila názor, že to nebolo správne, preto s touto odpoveďou nesúhlasila.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, ale aj odpoveď na túto interpeláciu bola odhlasovaná, napriek tonu, že ste s ňou nesúhlasili. Jednoducho vtedy bol v parlamente taký pomer síl, že sa tá odpoveď schválila, to znamená, že môžete dať novú interpeláciu. To je mechanizmus rozhodovania podľa rokovacieho poriadku.

Kolegyne, kolegovia, chce ešte niekto vystúpiť? /Nikto. /

Ako o prvých budeme hlasovať o odpovediach na interpelácie z 23. schôdze, ktoré máte v tlači číslo 404. Schválime k nim stanovisko uznesením, či s nimi súhlasíme alebo nesúhlasíme.

Prosím, aby ste sa prišli prezentovať do rokovacej miestnosti. Kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, neboli k nim pripomienky. Ide o tlač číslo 404. Teda, ak máte názor, že odpovede na tieto interpelácie možno akceptovať, budete hlasovať za.

Kto je za schválenie odpovedi členov bývalej vlády na interpelácie poslancov, ktoré sú zaradené v tlači číslo 404? Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú v tlačí číslo 404. V uznesení budú interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých odpovediach na interpelácie z tlače číslo 404, s ktorými poslanci nesúhlasili, ak také sú. Myslím si, že taká nebola ani jedna.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na interpelácie predložené na 24. resp. po 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ako ich máte uvedené v tlači číslo 405 a v dodatku k tlači číslo 405. Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie, ktoré sú uvedené v tlači číslo 405. Budeme o tom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďami členov vlády?

Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasila s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v tlači 405. V uznesení budú teda uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

Mali by sne osobitne hlasovať o jednotlivých odpovediach na interpelácie z tlače 405, s ktorými poslanci nesúhlasili. Myslia si, že to je pani poslankyňa Danielová, pán poslanec Krivčík a pán poslanec Lauko. Teda budeme hlasovať o týchto troch odpovediach, či s nimi poslanci súhlasia alebo nie.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Budeme hlasovať, o súhlase s odpoveďami, ktoré namietali pani poslankyňa Danielová, pán poslanec Lauko a pán poslanec Krivčík. Kto je za schválenie týchto odpovedí?

Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Teda konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrila súhlas s odpoveďami ministrov na interpelácie pani poslankyne Danielovej, pána poslanca Krivčíka a pána poslanca Lauku. To znamená, že budú potrebné nové odpovede na tieto interpelácie.

Ďalším bodom dnešného programu je

Všeobecná rozprava.

Prosím, kto sa hlási do rozpravy?

Prosím, pani poslankyňa Marhulíková. Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

v Martine v marci 1993 vznikla Spoločnosť pre predškolskú výchovu Slovenskej republiky. Od svojho začiatku podniká aktivity smerom k zákonodarným a vládnym inštitúciám pri zabezpečovaní inštitucionálnej predškolskej výchovy. Výsledky vedeckých svetových výskumov v oblasti predškolskej výchovy Európskej rady so sídlom v Štrasburgu a komisie Európskeho spoločenstva so sídlom v Bruseli dávajú jasné dôkazy o svojom tvrdení, že rast predškolskej výchovy je nesmierne dôležitý pre rozvoj osobnosti dieťaťa a jeho postoj v živote a k životu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, prosím, aby ste porady robili mimo rokovacej miestnosti.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Komplexný výskum Katy Silva a Petra Moka v Anglicku jednoznačne potvrdil skutočnosť, že deti, ktoré navštevovali materské školy, boli hlbšia motivované pre ďalšiu systematickú školskú prácu, dokázali sa lepšie orientovať v učive. V štúdiu, neskôr v zamestnaní, boli omnoho vytrvalejšie ako ich rovesníci, ktorí boli v predškolskom období odkázaní len na opateru rodičov. Dokázali výskumom, že mládež bez pevného základu predškolskej výchovy a prípravy realizovanej podľa výchovno-vzdelávacieho plánu sa častejšie dostáva na políciu, ba i do váženia, že zlyháva pri riešení zložitejších

životných problémov. Dnes si vlády mnohých krajín uvedomujú, že najdôležitejším obdobím veku človeka, kedy je najcitlivejší na podmienky, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na jeho vývoj a charakterové vlastnosti, je obdobie predškolského veku. Preto je len samozrejmé, že význam predškolskej výchovy vo vyspelých štátoch narastá, sieť materských škôl sa rozširuje, návštevnosť deti je v nich čoraz väčšia.

Mali by sme sa zamyslieť nad skutočnosťou, prečo asi vyspelé štáty vynakladajú obrovské finančné prostriedky na inštitucionálnu výchovu a chcú ju mať bezplatnú tak, ako sme to mali u nás. Nedovedie nás naša krátkozrakosť pri rušení materských škôl k sociálnej patológii? Neotvoríme tak široké možnosti pre delikvenciu mladých, ale i nárast kriminality? Je paradoxom, že napriek vysokej úrovni inštitucionálnej predškolskej výchovy, ktorí je uznávaná i vo vyspelých štátoch, dostáva sa dnes materské školstvo u nás do úzadia. Vplyvom ekonomickej situácie dochádza k rušeniu resp. dočasnému zatváraniu materských škôl, a to skôr ako sa prehodnotia nové podmienky, do ktorých sa dieťa dostane a ktoré budú pôsobiť, na rozvoj jeho osobnosti miesto absentujúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, realizovaného kvalifikovanými pedagogickými pracovníčkami v úzkej spolupráci s rodinou.

Školské správy majú neľahkú úlohu. Bez finančných prostriedkov nie je jednoduché zabezpečiť prevádzku materských škôl. Mnohí riaditelia a ekonómovia školských správ tvrdia, že materské školy idú vlastne na úkor základných škôl. A tak chýbajúce finančné prostriedky sú príčinou ich zatvárania. Rieši sa to individuálne a podľa naplnenosti, t. j. priemernej dochádzky detí. Zamysleli sme sa však nad príčinou nenaplnenosti materských škôl? Náročná ekonomická situácia dopadá na rodiny, jej rozpočet, a rodičia nie sú schopní platiť zvýšené stravné a poplatok za školu. Aký to bude mať dopad na dieťa, na jeho celostný rozvoj? Máme právo anulovať stáročné výsledky a dôkazy o potrebe a opodstatnenosti inštitucionálnej predškolskej výchovy? Teraz meníme krásne vybudované materské školy na fit-centra, reštaurácie, malé súkromné firmičky. Nebudeme ich po rokoch meniť na diagnostické a nápravno-výchovné ústavy?

Spoločnosť, pre predškolskú výchovu Slovenskej republiky sa obrátila listom na prezidenta republiky, premiéra vlády, ministra financií, ministra školstva, a obracia sa i na vás, páni poslanci, s naliehavou požiadavkou, aby sa nerušili materské školy v záujme budúcnosti detí, za ktoré sme zodpovední my, dospelí. Do akej miery záleží predstaviteľom miest a obci na svojej budúcnosti, ukáže i zabezpečovanie inštitucionálnej predškolskej výchovy v prospech dieťaťa. Kiež by bolo takých starostov, ako je v Sklabini, Turčeku, Draškovciach. Podhradí, Turčianskych Tepliciach, Slovenskom Právne čo najviac. Ich slova sú: Nech je akokoľvek, v prvom rade sú deti a peniaze pre zabezpečenie starostlivosti o ne musíme mať. Veď sú súčasťou nasej dediny a my urobíme všetko, 60 pre ne treba urobiť.

Vážená Národná rada, v súčasnom období občania v Slovenskej republike uplatňujú petičné právo a žiadajú ministerstvo financií prehodnotiť štátny rozpočet pre školy a školské zariadenia a prideliť potrebné finančné prostriedky na prevádzkovanie predškolských zariadení.

Okresná školská správa v Poprade z dôvodu zníženia neinvestičných výdavkov prijala s účinnosťou od 1. apríla 1994 tieto opatrenia:

Pozastavuje v predškolských zariadeniach stravovanie detí nezamestnaných matiek a matiek, ktoré sú na materskej dovolenke resp. na rodičovskom príspevku. Ide i o deti, ktoré sú pred vstupom do základných škôl. Ďalej odstavuje sa stravovanie v školských jedálňach pri základných školách,

a to v pondelky, posledné dva týždne školského roka, celé obdobie letných prázdnin júl, august, prvé dva týždne v septembri, v dni, keď sa nevyučuje. Nesúhlas s racionalizačnými opatreniami Okresnej školskej správy v Poprade v mene pracovníkov školských jedálni pri základných školách a materských školách, stravníkov a rodičov stravujúcich sa deti v školských jedálňach okresu Poprad podpísalo už 2 670 občanov. Zároveň žiadajú ministerstvo financií, aby zinkasované peniaze od stravníkov sa mohli operatívne využívať na nákup potravín v každej školskej jedálni a neodvádzali sa do štátneho rozpočtu. Odporúčajú, aby školské jedálne prešli na príspevkový systém hospodárenia.

Vieme, že máme nezdravú generáciu. Nešetrime preto na zdraví dieťaťa, ale aj ich výchove. Tu sa musí prejaviť spoluzodpovednosť štátu za vytváranie podmienok pre rodinu. V tomto roku o to viac, že je Medzinárodným rokom rodiny.

Ďakujem. Podpredseda HR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Marhulíkovej. Pán poslanec Kvasnička sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia,

nie, že by som celkom nesúhlasil s tým, čo hovorila kolegyňa, ale predsa by som chcel mimoriadne zdôrazniť, že najlepšou, najdokonalejšou inštitúciou, ktorá môže pre dieťa spraviť skutočne maximum, je rodina. Žiadne inštitucionálne zariadenie, žiadna škôlka nemôže nahradiť rodinu. Viem, že

sú určité prípady, kedy rodič potrebuje dať dieťa do škôlky, teda v zásade nie som za to, aby sa rušili škôlky, vôbec nie, ale chcel by SOB zdôrazniť, že keď už škôlky, tak od neskoršieho veku, aspoň od štvrtého roku života, pretože druhý rok života u dieťaťa je kruciálným obdobím, kedy si dieťa maximálne uvedomuje svoju identitu, svoje ja, a práve v tomto období, keď sa odtrhne od rodiny a dáva sa do kolektívneho zariadenia, má to nedozierne dôsledky na jeho ďalší psychický vývoj. Teda, ak škôlky, tak aspoň od štvrtého roku života.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ľupták Ján - faktická poznámka. Poslanec J. Ľupták:

Plne súhlasím s pánom poslancom Kvasničkom, ale si myslím a som presvedčený, že potom by muži museli zarábať toľko, aby vyživili rodinu. A to je dôležitý faktor u nás, že mnohé matky musia robiť preto, aby vyživili svoju rodinu. Ak štát zabezpečí, alebo bude dosť pracovných príležitostí pre ľudí a vytvorí podmienky teda pre manželov tak, aby zarábali dôstojne, aby rodina mohla vyžiť, áno, plne súhlasím, ale inak sa nedá. Aj v minulom režime, aj teraz. Pozrite sa, zárobky sú veľmi nízke. My máme na to náš, poslanecký názor, ale ľudia dole majú na to iný názor. Len toľko k tomu. Ja s vami súhlasím.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže sa do rozpravy nikto nehlási, ďalší bod nie je v programe schválený, končím schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň z poverenia predsedu Národnej rady zvolávam politické grémium v Hnedom salóne.

Rokovanie schôdze skončené o 11. 50 hodine.

Uznesenia

prijaté na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9., 10., 11., 16., 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

404 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 11. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Vladimírovi MEČIAROVI, predsedovi vlády Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

vyslovuje nedôveru

Vladimírovi MEČIAROVI, predsedovi vlády Slovenskej republiky.

v z. Peter W e i s s v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

405 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 16. marca 1994 k voľbe poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

zvolila

Michala Pridalu

za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

406 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 16. marca 1994 o voľbe poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov

zvolila

Vladimíra Mečiara

za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Katarínu T ó t h o v ú

za členku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Oľgu Keltošovú

za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Mariána Andela

za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdelanie, vedu a kultúru.

Jozefa Prokeša

za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 401/1994

402 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 9. marca 1994

o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Hvezdoňa Kočtúcha

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie,

že úmrtím poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Hvezdoňa Kočtúcha 20. februára 1994 došlo k zániku jeho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát zaniká 20. februárom 1994;

B. berie so súhlasom na vedomie

správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Hvezdoňa Kočtúcha.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

í

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

403 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 11. marca 1994

k návrhu na voľbu overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s hlasovaním na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 11. marca 1994 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

namiesto neprítomných overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky poslancov Jána Figeľa (KDH) a Miroslava Poliaka (KDH)

zvolila

poslancov Pavla Hrušovského (KDH) a Jána Masarika (KDH) za overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky na akt tajného hlasovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

407 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

o neuplatňovaní mandátov poslancami Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie, že

1. prezident Slovenskej republiky 16. marca 1994 vymenoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurinda, Juraja Hrašku, Pavla Kanisa, Pavla Koncoša a Ladislava Pittnera za členov vlády Slovenskej republiky,

2. podľa Čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandáty poslancov Júliusa Brocku, Mikuláša Dzurinda, Juraja Hrašku, Pavla Kanisa, Pavla Koncoša a Ladislava Pittnera počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky nezanikajú, iba sa neuplatňujú a na ich niesla nastupujú náhradníci;

B. berie so súhlasom na vedomie

správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta uvedených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

408 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994 o voľbe poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm 1/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

zvolila

Juraja Horvátha

za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu,

Alenu Chlapíkovú

za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.

Milana Králika

za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Emila P á n č i h o

za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Mikuláša Danka

za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť

Karola Dubovana

za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo 477/1994

409 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k hlasovaniu o návrhoch, vyžadujúcich súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

na základe § 3 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá rokovania si upravuje vlastnými uzneseniami

rozhodla, že

na prijatie pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov k návrhom, o ktorých Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 405/1994 - Sekr.

410 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 447)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o skrátením volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 447a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 392/1994 - Sekr.

411 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov (tlač 442)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 442a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

412

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky (tlač 399)

Národná rada Slovenskej republiky A. prerušuje

rokovanie o zákone Národnej rady Slovenskej republiky z 19. novembra 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky do zaujatia stanoviska vládou Slovenskej republiky;

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. žiada

vládu Slovenskej republiky

o zaujatie stanoviska k uvedenému zákonu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia

Bibiána Guldanová v. r. János F ó t h y v. r

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 341/1994

413 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou republikou (Československou socialistickou republikou, Československou republikou) a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót (tlač 338)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 86 písm. c/ Ústavy Slovenskej republiky

vyslovuje súhlas

so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených

medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou republikou (Československou socialistickou republikou, Československou republikou) a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 221/1994 - Sekr.

414

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k návrhu na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícii medzi štátmi a občanmi druhých štátov (tlač 417)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky

vyslovuje súhlas

s návrhom na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícii medzi Štátmi a občanmi druhých štátov.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

János F ó t h y v r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 221/1994

415 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov, s čím Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas 17. marca 1994

Národná rada Slovenskej republiky žiada

vládu Slovenskej republiky

predložiť stanovisko k obsadeniu orgánov Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií osobami, ktoré budú obhajovať záujmy občanov Slovenskej republiky

termín: do 30. apríla 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2671/1993

416

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža (tlač 382)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 382a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 373/1994 - Sekr.

417 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1994

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky (tlač 438)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vrátený zákon opätovne prerokovala a

A. schvaľuje

zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky so zmenami a doplnkami schválenými pri jeho prerokúvaní;

B. zrušuje

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára č. 392/1994 o schválení vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 372/1994 - Sekr.

418 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1994

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky (tlač 439)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vrátený zákon opätovne prerokovala a

A. schvaľuje

zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky so zmenami a doplnkami schválenými pri jeho prerokúvaní:

B. zrušuje

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. februára 1994 č. 394 o schválení návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo 59/1994

419 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18 marca 1994

k návrhu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2 okruhu Slovenskej Televízie spoločnosti CTV s. r. o. Bratislava (tlač 414)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

udelenie licencie na televízne vysielanie na 2 okruhu Slovenskej televízie spoločnosti CTV s. r. o. Bratislava

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2330/1993

420 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z. (tlač 352)

Národná rada Slovenskej republiky schvaluje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 352a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 59/1994

421 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22. marca 1994

k predloženiu nového návrhu na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie

Národná rada Slovenskej republiky žiada

Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie,

aby do 30. apríla 1994 predložila Národnej rade Slovenskej republiky nový návrh na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie zároveň s licenčnými podmienkami, na základe ktorých návrh predkladá.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 398/1993

422 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác /zákon o verejnom obstarávaní/ (tlač 443)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác /zákon o verejnom obstarávaní/ podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 443a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo. 2335/1993

423 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ-REPUBLIKY

z 22. marca 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti organov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona č. 312/1992 Zb. a zákona č. 492/1992 Zb. (tlač 349)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona č. 312/1992 Zb. a zákona č. 492/1992 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 349a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 503/1994

424 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22. marca 1994

k odstúpeniu z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nových členov rady (tlač 440)

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie,

že podľa § 5 ods. l písm b/ zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a Televízne vysielanie v znení neskorších predpisov

Drahoslav Machala

odstúpil z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, čím jeho členstvo v rade zaniká;

B. zvolila

podľa § 3 ods. l- zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov

za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie

Rudolfa D o b i á š a

namiesto Jána Ulického a Ernö Ozogánya namiesto Drahoslava Machalu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 621/1994

425 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22 marca 1994

k rezignácii členky Rozhlasovej rady a návrhu na voľbu nového člena rady (tlač 451)

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie,

že podľa čl. 6 ods. 3 Štatútu Rozhlasovej rady schváleného rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. februára 1993 č. 200 Mária Hradiská sa vzdala členstva v Rozhlasovej rade, čím jej členstvo v rade zaniká;

B. zvolila

podľa § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov

Rudolfa L e s ň á k a

za člena Rozhlasovej rady.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 621/1994

426 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22. marca 1994 k niektorým problémom v Slovenskom rozhlase

Národná rada Slovenskej republiky A. žiada

a) vládu Slovenskej republiky

1. podať stanovisko, či bolo opodstatnené a v súlade s právnymi normami pozastavenie vyplácania dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 1993 Slovenskému rozhlasu,

2. podať stanovisko k správe o výsledkoch kontroly, vykonanej v roku 1990-91 v Slovenskom rozhlase;

b) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

preskúmať komerčné aktivity Slovenského rozhlasu a to z hľadiska výhodnosti uzatvorených zmlúv medzi Slovenským rozhlasom a jeho komerčnými partnermi (Rock FM Rádio, Reklamná agentúra, Rádio Media, CDI);

B. odporúča

vláde Slovenskej republiky,

aby čím skôr zadala Slovenskému rozhlasu vládne objednávky a tým umožnila Slovenskému rozhlasu obdržať finančné prostriedky viazané na tento účel vo Všeobecnej pokladničnej správe štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

427 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22. marca 1994

k správe vyšetrovacej komisie o objasnení skutočnosti súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie

záverečnú správu o činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii;

B. odporúča

vláde Slovenskej republiky

vypracovať zásady postupu deblokačných operácií v zahraničí, v ktorých bude jednoznačne riešená koordinácia postupov príslušných ústredných orgánov štátnej správy.

Ivan Gašparovič v r

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 558/1994

428 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 23. marca 1994

k návrhu vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 448)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 7 ods 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska

schvaľuje

návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie Mariána Tkáča Z funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 375/1994

429 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 23. marca 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni (tlač 429)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskej zdravotnej poisťovni podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 429a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda

Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 386/1994

430 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 23. marca 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb o cenných papieroch (tlač 425)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 425a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2628/1993

431 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 23. marca 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona č. 600/1992 Zb. (tlač 358)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona č. 600/1992 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 358a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 193/1994

432 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 23. marca 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani (tlač 409)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cestnej dani podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 409a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 374/1994

433 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách (tlač 424)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 424a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

434 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

k návrhu na odvolanie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 61 ods. l Ústavy Slovenskej republiky

odvoláva

Mafiána V a n k a

z funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Petra Sokola

z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Mariána Vrabca

z funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2635/1993

435 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

k návrhu koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy (tlač 359)

Národná rada Slovenskej republiky

A, berie na vedomie

koncepciu organizácie miestnej a regionálnej samosprávy:

B, odporúča

vláde Slovenskej republiky

1. vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy tak, aby bola Národnej rade Slovenskej republiky k dispozícii ešte pred rokovaním o zásadách zákonov, resp. ich paragrafovanom znení, upravujúcich výkon verejnej správy a otázky územného a správneho členenia Slovenskej republiky;

2. aktualizovať schválený harmonogram postupu prác na príprave a realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy;

3. urýchlene vytvoriť predpoklady pre ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy;

4. pri praktickej realizácii koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy vychádzať zo zásady, aby miestna a regionálna samospráva dostala zo štátnej správy čo najviac kompetencií;

5. pri voľbach do orgánov zastupiteľstva miestnej a regionálnej samosprávy obcí zaručiť pomerné zastúpenie (národnostné) obyvateľstva obce a regiónu;

v koncepcii organizácie miestnej a regionálnej samosprávy vykonať tieto zmeny:

6. definovať región, ako vyšší územný samosprávny celok;

7. v časti B - "Organizácia a pôsobnosť, orgánov regionálnej samosprávy" II. - "Náčrt pôsobností samosprávnych regionálnych orgánov" - str. 16 ods. 4 slová "princíp väčšinového systému" nahradiť, slovami "princípu pomerného zastúpenia";

8. v prílohe 4. 3 - "Východiskový rámec rozsahu pôsobnosti uvažovaných na presun z orgánov štátu na regionálnu samosprávu" - názov stanovených funkcií doplniť takto:

"Koordinačná, organizátorská a kontrolná funkcia"; na koniec textu doplniť novú kontrolnú funkciu, ktorá znie:

"Sleduje zákonnosť uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev a ich všeobecne závažných nariadení a prijíma opatrenia na ich nápravu".

9. pokračovať na príprave konštituovania orgánov

miestnej a regionálnej samosprávy tak, aby bola zabezpečená

postupnosť realizácie v zmysle koncepcie, pripomienok

jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky

a rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky k predmetnej koncepcii.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 511/1994

436 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. marca 1994

k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom (tlač 437)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy SIovenskej republiky

vyslovuje súhlas

so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady SIovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 586/1994

437 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

na vyslovenie súhlasu s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a Protokolom č. 1 a Protokolom č. 2 k tomuto Európskemu dohovoru (tlač 428)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky

vyslovuje súhlas

a/ s Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského,

či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania b/ s Protokolom č. l k tomuto Európskemu dohovoru c/ s Protokolom č. 2 k tomuto Európskemu dohovoru.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 668/1994

438 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 456)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska

schvaľuje

návrh vlády slovenskej republiky na vymenovanie Mariána Jusku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 638/1994

439 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

K vládnemu návrhu na personálnu zmenu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne (tlač 452)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 8 ods. 2 a § 9 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

zvolila

za zástupcov štátu v Zbore zástupcov Národnej poisťovne

Júliusa Brocku

Petra Rusiňáka

Alenu Nemcovú

Tibora Š a g á t a

Ivana Rovného

Máriu Husárovú

Jozefa Trojáka

Jozefa M a g u l u.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

440 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1994

k plneniu uznesenia Národnej rady slovenskej republiky číslo 401 z 18. februára 1994 v časti A

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o stanoviskách výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, podanému poslancom Jurajom Plesníkom na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 18. februára 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 660/1994

441

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 25. marca 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 454)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady c. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pódia výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 454a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

442 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 25. marca 1994

k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 404)

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí

s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť

1. s odpoveďou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Jakuša vo veci konkurzu na obsadenie funkcie riaditeľa nemocnice v Čadci

2. s odpoveďou na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky A. Draxlerovej

- ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera vo veci využívania verejných hromadných dopravných prostriedkov poslancami Národnej rady Slovenskej republiky,

podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča vo veci nedostatkov pri rekonštrukcii a oprave budovy Ústavu s výchovne-liečebným režimom v Košiciach-Barci a pri konkurznom výbere riaditeľa Osobitnej internátnej školy vo Svidníku

3. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky J. Tuchyňu, ministra zahraničných veci Slovenskej republiky J. Moravčíka a ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci znečistenia rieky Uh naftou a riešenia dôsledkov tejto ekologickej havárie

4. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Poliaka

- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci odmeňovania prokurátorov Slovenskej republiky a odstúpenia súčasného vedenia prokuratúry Slovenskej republiky,

- ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka, ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu a ministerky práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej vo veci dohody medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spolupráci pri ekologických haváriách na spoločných hraniciach

5. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky J. Tuchyňu na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky E. Bartošovej vo veci vymenovania a financovania činnosti splnomocnencov vlády Slovenskej republiky

6. s odpoveďou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Polačka v otázke hospodárenia Slovenských liečebných kúpeľov š. p. Nový Smokovec

7. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Ftáčnika

podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča a podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha vo veci riešenia niektorých závažných nedostatkov v oblasti školstva,

- ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej v otázke národného programu aktivít Slovenskej republiky v záujme detí a rodiny

8. s odpoveďou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauku vo veci nedostatkov Slovenských liečebných kúpeľov na Štrbskom Plese

9. s odpoveďou ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Baču na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Prokeša vo veci výkladu zákona č. 229/1992 Zb. § 14 ods. 3 v znení neskorších predpisov

10. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Klimana vo veci zvyšovania zamestnanosti v stavebníctve formou úpravy platných finančných predpisov

11. s odpoveďou ministra obrany Slovenskej republiky I. Andrejčáka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Pittnera vo veci riešenia personálnych otázok vo Vojenskej akadémii Liptovský Mikuláš

12. s odpoveďou ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bartu vo veci prenajatých prístavov Československou republikou v Hamburgu a Štetíne a ich majetkového vysporiadania po rozdelení ČSFR

13. s odpoveďou ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu na písomnú interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Bartošíkovej vo veci štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky a jeho prerozdelenia

14. s odpoveďou ministra kultúry Slovenskej republiky D. Slobodníka na písomnú interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Gbúrovej vo veci reštitučného nároku na nehnuteľnosti v držbe Slovenského národného divadla

15. s odpoveďou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauku vo veci Liečebného poriadku

16. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kvasničku vo veci zabezpečenia prevádzky detských domovov

17. s odpoveďou ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky K. Tóthovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Chamulu vo veci novelizovania zákona č. 89/1993 Z. z. o súdnych poplatkoch vo vzťahu k mimosúdnych rehabilitáciám.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1994

443 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 25. marca 1994

k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 405)

Národná rada Slovenskej republiky A. súhlasí

I. s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rudy Slovenskej republiky podané na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť

l. s odpoveďou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kvasnička vo vecí rozsahu a podmienok poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti pre maloleté deti

2. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara a ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Duckého na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Šebu vo veci privatizácie energetiky na Slovensku a financovania dostavby JE Mochovce

3. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara a ministerky práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky B. Guldanovej vo veci privatizácie š. p. ZŤS Prakovce

4. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha, ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera a ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Chamulu vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov Zastavaných stavbami bývalej komplexnej bytovej výstavby

5. s odpoveďou ministra školstva a vedy Slovenskej republiky J. Paška na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Z. Komlósyho vo veci postupu školskej správy v Rimavskej Sobote pri obsadzovaní funkcie riaditeľa Základnej školy na Šrobárovej ulici v Rimavskej Sobote

6. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky J. Tuchyňu na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky V. Danielovej vo veci odvolania prednostky Okresného úradu v Bardejove

7. s odpoveďou ministra hospodárstvu Slovenskej republiky J. Duckého na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Krivčíka vo veci finančnej podpory š. p. Drevona Turzovka

8. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Polačka

- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci zmien v nominálnej hodnote akcií z dôvodu zmien podielu majetku pripadajúcich na jednu akciu,

- ministra školstva a vedy Slovenskej republiky J.

Paška vo veci darovacieho príspevku na prevádzku materských škôl v pôsobnosti Školskej správy v Prešove

9. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha a ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Duckého na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Plesníka vo veci plnenia ustanovenia § 97 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani a poskytovania služieb pomocou elektronickej registračnej pokladne

10. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Weissa vo veci hospodárskej a sociálnej politiky vlády Slovenskej republiky

11. s odpoveďou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Oravcovej v otázke práce Zboru zástupcov Národnej poisťovne

12. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky J. Tuchyňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Homolu vo veci platnosti osobných dokladov občanov Slovenskej republiky pri dlhodobom pracovnom pobyte v Českej republike

13. s odpoveďou ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky I Belohorskej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci nadstavbového štúdia pri Strednej zdravotníckej škole v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským

14. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Ľuptáka

ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky O. Keltošovej v otázke osobnej zodpovednosti za hospodársky vývoj Slovenskej republiky,

ministra dopravy, spojov a verejných prác

Slovenskej republiky R. Hofbauera vo veci zadĺženosti MTH Vrútky spol. s r. o.,

- podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha v otázke počtu pracovníkov jednotlivých ministerstiev

15. s odpoveďou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka a ministra vnútra Slovenskej republiky J. Tuchyňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bogdana v otázke činnosti Rady vlády pre národnosti a pôsobenia predstaviteľov tzv. dočasnej vlády Podkarpatskej Rusi na Slovensku

16. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky K. Tóthovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Brňáka vo veci odovzdania majetku bývalej KSČ

17. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Šárossyho v otázke štátnych dotácií na svojpomocnú výstavbu pre rómskych občanov

18. s odpoveďou ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Duckého na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci a s. Tesla Moldava nad Bodvou

19. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I Hudeca vo veci tlače cenín pre Slovenskú republiku a v otázke opodstatnenosti výšky sadzieb za poštové knižné zásielky

20. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky F. Gauliedera vo veci pridelenia CT počítačových tomografov do NsP Trnava

21. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Feketeho vo veci stávkových kancelárií a číselných lotérií v Slovenskej republike vo vzťahu k vytváraniu finančných zdrojov pre rozvoj telesnej výchovy a športu

22. s odpoveďou ministra obrany Slovenskej republiky I. Andrejčáka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Masarika vo veci ťažby dreva z vojenského obvodu Javorina, kde bol uplatnený nárok pôvodných vlastníkov pozemkov

23. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Féhera vo veci vybavenia daňových úradov výpočtovou technickou;

II. s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie písomne predložené predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky po 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť

1. s odpoveďou na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hudeca

- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara

a ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera vo veci privatizácie PNS a výkladu vlastníctva predplatiteľského kmeňa periodík, ktoré rozširuje PNS,

podpredsedu vlády a ministra financií

Slovenskej republiky J. Tótha a ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera vo veci výšky sadzieb za poštové knižné zásielky s možnosťou úprav pre vybrané druhy týchto zásielok

2. s odpoveďou ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Duckého na písomnú interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky G. Kaliskej vo veci hospodárenia s teplom v Zsl. energetických závodoch š. p. Bratislava a nepriaznivých následkoch výroby viskózového hodvábu na životné prostredie v š. p. Istrochem Bratislava:

B. nesúhlasí

s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená nespokojnosť

1. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky V. Danielovej vo veci odvolania prednostky Okresného úradu v Bardejove

2. s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Krivčíka vo veci finančnej podpory š. p. Drevona Turzovka

3. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauku vo veci stanoviska k dokumentu "Ľudské práva a demokratizácia na Slovensku" vypracovaného komisiou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pri Kongrese USA.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

OBSAH

 

9. marca 1994

 
   

str.

 

Otvorenie a procedurálne otázky

1

 

Prezident SR M. Kováč

3

 

Podpredseda NR SR P. Weiss

29

 

Predseda HR SR I. Gašparovič

30

 

Poslanec J. Belan

31

 

Poslanec F. Mikloško

31

 

Poslanec B. K a č m á r

32

 

Poslanec T. C a b a j

33

 

Poslanec J. Čarnogurský

34

1.

Soráva Mandátového a imunitného výboru NR SR

 
 

o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát po-

 
 

slanca NR SR Hvezdoňa Kočtúcha

36

 

Poslanec Ľ. Fogaš

36

2.

Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

39

 

Poslanec L. Pittner

41

 

Poslanec J. Polačko

42

 

Poslanec F. Mikloško

42

 

Poslanec T. C a b a j

43

 

Poslanec M. Kóňa

43

 

Poslanec H. Ftáčnik

45

3.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedô-

 
 

very Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi vlády SR

48

 

Poslanec I. Hudec

48

 

Poslanec N. Kňažko

49

 

Poslanec P. Kanis

49

 

Poslanec T. K u z b e r t

50

 

Poslanec J. Čarnogurský

50

 

Poslanec J. R e a

51

 

Poslanec J. Slota

52

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

52

 

Poslanec A. M a t e j k a

53

 

Predseda vlády SR V. Mečiar

54

10.

marca 1994

 
 

Podpredseda NR SR A. M. Húska

56

 

Poslanec F. Gaulieder

61

 

Poslanec T. Kuzbert

62

 

Poslanec M. Sečánsky

62

 

Poslankyňa B. Pavlovičová

66

 

Poslanec M. Rybanský

67

 

Poslankyňa Ľ. Mušková

68

 

Poslanec A. Hrnko

69

 

Poslanec I. Ľupták

73

 

Poslanec V. Miškovský

76

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

77

 

Poslanec A. Hrnko

77

 

Poslanec V. Miškovský

78

 

Poslankyňa A. Štefánikova

78

 

Poslanec E. Bárány

79

 

Poslanec J. Ľupták

80

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR

 
 

0. Keltošová

84

 

Podpredseda vlády a minister financií SR

 
 

J. Tóth

85

 

Poslanec A. Matejka

86

 

Poslanec L. Kvasnička

88

 

Poslankyňa Ľ. M u š k o v á

89

 

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

89

 

Podpredseda NR SR A. M. H ú s k a

92

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

92

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

93

Poslanec J. F e X e t e

94

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

96

Podpredseda vlády SR M. A n d e l

97

Poslanec L. P o l k a

97

Poslanec E. B á r á n y

102

Minister vnútra SR J. T u c h y ň a

102

Poslanec E. Bárány

103

Poslanec V. Miškovský

103

Poslanec V. Bajan

109

Podpredseda vlády a minister financií SR

 

J. Tóth

114

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

116

Poslanec J. Košnár

117

Poslanec V. V i c e n

118

Poslanec V. Bajan

118

Podpredseda vlády SR S. Kozlík

119

Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o

120

Poslanec A. Zoričák

122

Poslanec V. Bajan

123

Poslanec J. Slota

123

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

124

Poslanec J. S e b o

125

Poslanec M. Tahy

127

Poslankyňa E. Bartošová

128

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

128

Poslanec F. Mikloško

129

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

129

Poslanec J. Šutovský

129

Poslankyňa M. Gbúrová

131

Poslankyňa E. Bartošová

134

Poslanec A. Duka-Zólyoni

139

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

142

Podpredseda NR SR A. M. Húska

144

Poslankyňa K. Aibeková

145

Podpredseda vlády SR S. Kozlík

146

Poslanec J. R e a

148

Poslanec A. Hrnko

149

Poslanec V. V i c e n

150

Poslanec I. Ľ u p t á k

150

Poslanec I. Chamula

151

Minister životného prostredia SR J. Z 1 o c h a

152

Poslanec M. Ftáčnik

159

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

162

Poslanec J. Ľ u p t á k

165

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

165

Poslanec V. Miškovský

166

Podpredseda vlády SR S. Kozlík

166

Poslanec I. Chamula

167

Poslanec J. Hanker

171

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR

 

O. Keltošová

174

Poslanec P. Csáky

179

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

181

Poslanec I. Chamula

182

Minister vnútra SR J. Tuchyňa

183

Poslanec J. Šutovský

183

Poslanec J. F e k e t e

184

Poslanec J. ä e b o

185

Poslanec I. Chamula

191

Poslankyňa M. Bartošíková

191

Poslankyňa A. Novotná

194

Poslanec D. Mäsiar

195

Poslanec T. K u z b e r t

196

Poslanec P. Hrušovský

197

Poslanec A. M a t e j k a

197

Ministerka zdravotníctva SR

 

I. Belohorská

198

Poslanec V. Miškovský

201

Poslanec J. J a k u ä

202

Poslanec I. Výboch

203

Poslankyňa M. Ondrejovičová

205

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

206

Poslanec T. C a b a j

207

Poslanec H. K ó n a

208

Poslankyňa M. Ondrejovičová

209

Poslanec T. C a b a j

210

Poslanec F. Mikloško

214

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

215

Poslanec I. Ľ u p t á k

215

Poslanec T. Kuzbert

216

Podpredseda vlády SR M. Andel

216

Poslanec M. Kňažko

217

Podpredseda NR SR A. M. Húska

218

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

218

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR

 

O. Keltošová

218

Poslanec E. Bárány

219

Poslanec P. Hrušovský

220

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR

 

O. Keltošová

220

Poslanec A. Neuwirth

221

11. marca 1994

 

Poslankyňa M. Romanovská

222

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

 

R. Hofbauer

225

Poslanec M. G a n d i

232

Poslanec M. Ftáčnik

234

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR

 

O. Keltošová

235

Poslanec A. Zoričák

236

Minister kultúry SR D. Slobodník

237

Poslanec J. Čarnogurský

244

Minister kultúry SR D. Slobodník

245

Podpredseda vlády SR S. Kozlík

246

Poslanec A. Hrnko

247

Poslanec I. Móri

247

Poslanec I. Ľupták

248

Podpredseda vlády SR M. Andel

248

Poslanec J. Pivoluska

251

Poslanec I. Móri

253

Poslanec J. Hanák

254

Poslanec S. K o b e 1 a

256

Poslanec A. Hrnko

256

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

257

Poslanec T. C i n g e 1

260

Poslanec J. F e k e t e

261

Poslanec M. G a n d i

261

Poslanec I. Móri

262

Poslanec M. Kňažko

262

Podpredseda NR SR A. M. Húska

263

Poslanec V. Miškovský

263

Podpredseda vlády SR J. Prokeš

264

Podpredseda vlády SR M. Andel

264

Poslankyňa M. Bartošíková

265

Minister obrany SR I. Andrejčák

265

Minister školstva SR J. Paška

268

Minister hospodárstva SR J. Ducký

270

Poslankyňa J. Sudeková

274

Poslanec A. Zoričák.

276

Predseda vlády SR V. M e ô i a r

282

Podpredseda NR SR P. Weiss

328

Poslanec F. Mikloško

329

 

Hlasovanie o vyslovení nedôvery predsedovi

 
 

vlády SR

330

 

Poslankyňa B. Guldanová

 
 

oznámenie výsledku tajného hlasovania

330

 

Poslanec M. Ftáčnik

332

16. marca 1994

 

Návrh programu schôdze

334

 

Poslanec P. Brňák

335

 

Poslanec P. Jakubík

337

 

Poslanec F. Gaulieder

338

 

Poslankyňa O. Keltošová

338

 

Poslanec p. Jakubík

339

 

Poslanec J. Plesník

339

 

Poslanec I. Chamula

340

 

Poslanec P. Hrušovský

341

 

Poslanec I. Pribula

341

 

Poslanec F. Mikloško

343

 

Poslanec M. Kóňa

343

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi

343

 

Poslanec I. Chamula

345

 

Hlasovanie o návrhoch na zmenu a doplnenie

 
 

programu schôdze

346

 

Hlasovanie o návrhu programu schôdze

360

 

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

360

 

Poslanec M. L e t X o

361

 

Poslanec I. Chamula

361

4.

Návrh na voľbu poslanca Michala Pridalu

 
 

do výboru NR SR

362

5.

Návrh na voľbu poslancov V. Mečiara. O. Kelto-

 
 

šovej. K. Tóthovej. M. Andela a J. Prokeša

 
 

do výborov NR SR

362

17. marca 1994

 

Predseda vlády SR J. Moravčík

365

 

Poslanec J. Prokeš

370

 

Poslankyňa K. Tóthová

371

 

Poslanec A. Hrnko

372

6.

Správa Mandátového a imunitného výboru NR SR

 
 

o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov

 
 

NR SR, ktorých mandát sa neuplatňuje

373

 

Poslanec Ľ. F o g a š

373

7.

Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

378

8.

Voľba poslancov do výborov NR SR

379

9.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie ústav-

 
 

ného zákona NR SR o skrátení volebného obdobia

 
 

NR SR

 
 

Poslanec Ľ. F o g a š

381

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec H. F e h é r

384

 

Rozprava

 
 

Poslanec H. F e h é r

386

 

Poslanec T. C a b a j

387

 

Poslanec M. Kóňa

387

 

Poslanec F. Mikloško

388

 

Poslanec M. L e t k o

388

 

Poslanec A. Hrnko

389

 

Poslanec J. P r o k e š

390

 

Poslankyňa M. Aibeková

390

Poslanec I. Ľ u p t á k

391

Poslanec F. Gaulieder

391

Poslanec P. Brňák

392

Poslanec M. Ftáčnik

392

Poslanec J. P r o k e š

395

Poslanec T. C a b a j

395

Poslankyňa K. Tóthová

396

Poslanec M. Ftáčnik

396

Poslanec J. Prokeš

397

Poslanec I. Ľ u p t á k

397

Poslanec A. Neuwirth

398

Poslankyňa J. Sudeková

400

Poslanec J. T a r č 4 k

400

Poslanec T. K u z b e r t

401

Poslankyňa A. Štefánikova

401

Poslanec M. Sečánsky

402

Poslanec M. Kňažko

404

Poslanec T. C a b a j

405

Poslanec T. C i n g e 1

406

Poslankyňa M. Romanovská

406

Poslanec A. Neuwirth

407

Poslanec T. C i n g e 1

407

Poslanec J. R e a

407

Poslanec M. Kňažko

409

Poslanec A. Zoričák

409

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

410

Podpredseda NR SR A. M. H ú s k a

411

Poslanec I. Hudec

412

Poslanec A. Neuwirth

413

Podpredseda NR SR A. M. Húska

413

poslanec T. C i n g e 1

413

Poslanec J. Prokeš

414

Poslanec F. Mikloško

414

Poslanec M. Ftáčnik

415

Poslanec V. V i c e n

415

Poslanec Ľ. F o g a š

417

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

419

 

Hlasovanie o návrhu zákona

425

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska

425

 

Poslanec Ľ. Fogaš

426

 

Poslanec F. Mikloško

426

 

Poslanec A. Hrnko

427

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

426

 

Poslankyňa M. Oravcovi

428

10.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie

 
 

zákona NR SR. ktorým sa mení zákon NR SR

 
 

tislo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte SR

 
 

na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších

 
 

zákonov

429

 

Poslanec P. Jakubík

429

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec J. Filakovský

431

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

434

 

Hlasovanie o návrhu zákona

435

11.

Zákon NR SR z 19. novembra 1993, ktorým sa mení

 
 

a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom

 
 

konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone

 
 

rozhodcovských rozhodnutí, vrátený prezidentom

 
 

SR na opätovné prerokovanie v NR SR

436

     
 

Poslanec Š. Daňo

436

 

Rozprava

 
 

Poslanec Š. Daňo

439

 

Poslanec Ľ. Fogaš

439

 

Poslanec P. Brňák

441

 

Poslanec Ľ. F o g a i

442

 

Poslanec J. P r o k e š

443

 

Hlasovanie o návrhu poslanca Fogaša

 
 

Poslanec F. Mikloško

443

 

Poslankyňa M. Ondrejovičová

444

 

Predseda NR SR I. Gašparovič

444

 

Hlasovanie o zaradení poslancov do výborov NR SR

445

12.

Prerokovanie činnosti Najvyššieho kontrolného

 
 

úradu SR

445

 

Poslanec J. Čarnogurský

446

 

Poslanec T. C i n g e 1

450

 

Poslanec M. Miček

451

 

Poslanec J. Čarnogurský

451

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

451

 

Poslanec T. Kuzbert

452

 

Predseda NR SR I. Gašparovič

452

 

Poslanec J. K r i v č í k

453

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 
 

H. V a n k o

454

 

Predseda NR SR I. Gašparovič

456

 

Poslanec E. Bárány

456

 

Poslanec F. Mikloško

457

 

Poslanec J. Čarnogurský

458

 

Poslanec T. C a b a j

458

 

Poslanec J. Š e b o

459

 

Poslanec Ľ. F o g a š

459

 

Poslankyňa A. Novotná

460

 

Poslanec F. Mikloško

461

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 
 

M. V a n k o

461

13.

Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvov medzi

 
 

Slovenskou republikou a Rakúskou republikou

 
 

o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv

 
 

uzatvorených medzi bývalou ČSFR /ČSSR. ČSR/ a

 
 

Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót

462

 

Poslankyňa M. Romanovská

463

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

 

14.

Návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slo-

 
 

venskej republiky k Dohovoru o riešení sporov

 
 

z investícii medzi štátmi a občanmi druhých

 
 

štátov

466

 

Poslankyňa M. Bartošíková

467

 

Rozprava

 
 

Poslanec M. Tahy

470

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

471

15.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona

 
 

NR SR o Slovenskou Červenom kríži a o ochrane

 
 

znaku a názvu Červeného kríža

473

 

Poslankyňa M. Ondrejovičová

473

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec J. J a k u š

476

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. J a k u š

478

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

479

 

Hlasovanie o návrhu zákona

482

 

Podpredseda NR SR P. Weiss

483

18. marca 1994

 

Poslanec P. Jakubík

485

 

Poslanec E. B á r á n y

486

16.

Zákon NR SR zo 17. februára 1994, ktorým sa mení

 
 

a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátený prezidentom SR na

 
 

opätovné prerokovanie v NR SR

488

 

Poslanec J. Michelko

489

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. Plesník

493

 

Poslanec J. Michelko

496

 

Poslanec J. Plesník

502

 

Poslanec I. Ľupták

505

 

Poslanec J. Plesník

506

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

507

 

Poslanec J. Zselenák

507

 

Poslanec M. Tahy

508

 

Poslanec J. Michelko

509

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

510

 

Hlasovanie o návrhu zákona

515

17.

Zákon NR SR zo 17. februára 1994 o platových

 
 

pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov pro-

 
 

kuratúlry SR, vrátane prezidentom SR na opätovné

 
 

prerokovanie v NR SR

515

 

Poslanec I. Móri

516

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

520

 

Hlasovanie o návrhu zákona

522

 

Poslanec I. Móri

522

 

Generálny prokurátor SR V. B a c h o

523

18.

Návrh Rady SR pre rozhlasové a televízne vysie-

 
 

lanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej tele-

 
 

vízie spoločnosti CTV s r. o. Bratislava

525

 

Poslanec I. Gazdík

525

 

Rozprava

 
 

Poslanec I. Gazdík

527

 

Poslanec P. Brňák

531

 

Poslanec R. Fico

532

 

Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie

 
 

výsledku tajného hlasovania

535

 

Poslanec I. Gazdík

536

 

Poslankyňa Ľ. Mušková

536

 

Poslanec F. Mikloško

537

 

Poslanec I. Gazdík

537

 

Predseda NR SR I. Gašparovič

538

 

Poslanec p. Brňák

538

 

Poslanec M. Sečánsky

540

 

Poslanec Š. Daňo

540

19.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona

 
 

NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zá-

 
 

kona NR SR číslo 89/1993. Z. z.

540

 

Poslanec I. Chamula

541

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec I. Malý

544

 

Rozprava

 
 

Poslanec I. Malý

546

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

546

 

Hlasovanie o návrhu zákona

548

 

Poslanec J. Plesník

549

 

Poslankyňa K. Tóthová

552

 

Poslanec Ľ. Fogaš

552

 

Poslanec J. Plesník

554

 

Poslanec P. B r ň á k

554

 

Poslanec Ľ. Fogaš

555

 

Poslanec J. Zselenák

555

 

Poslanec J. Hrušovský

558

 

Poslanec A. Hrnko

558

 

Poslanec J. Ľupták

559

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

560

 

Poslanec J. Ľ u p t á k

560

 

Poslanec M. Kňažko

561

 

Poslanec T. C i n g e l

562

22.

marca 1994

 
 

Poslanec P. Tomeček

563

 

Poslanec I. G a z d í K

564

20.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona

 
 

NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác /zákon o verejnom

 
 

obstarávaní/

566

 

Poslanec R. Goč

567

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec K. Dubjel

569

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. Hanker

570

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

572

 

Hlasovanie o návrhu zákona

573

21.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie záko-

 
 

na NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona číslo 312/1992 Zb. a zákona číslo

 
 

492/1992 Zb.

574

 

Poslanec Ľ. F o g a š

574

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec R. Žingor

577

 

Rozprava

 
 

Poslanec B. Chmelík

580

 

Poslanec L. Koteles

581

 

Poslankyňa E. Bauerová

584

 

Poslanec Ľ. F o g a š

586

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu zákona

589

 

Hlasovanie o návrhu zákona

595

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

595

 

Poslanec R. Žingor

595

 

Poslanec I. Chamula

596

 

Poslanec L. Koteles

597

 

Poslanec Ľ. Fogaš

597

22.

Informácia generálneho prokurátora SR o pod-

 
 

nete týkajúcom sa zriadenia Mestskej univer-

 
 

zity v Kráľovskom Chlmci

599

 

Generálny prokurátor SR V. B a c h o

599

 

Poslanec I. Chamula

601

 

Generálny prokurátor SR V. B a c h o

602

 

Poslankyňa K. Tóthová

602

 

Poslanec E. Bárány

603

 

Poslanec I. Chamula

604

 

Poslanec J. Pivoluska

605

 

Poslanec A. Duka-Zólyomi

605

 

Poslanec M. Ftáčnik

606

 

Poslanec I. Chamula

607

 

Poslanec M. Ftáčnik

608

 

Hlasovanie o návrhu poslanca Ftáčnika

609

 

Poslankyňa V. Danielová

610

 

Poslanec J. Prokeš

610

 

Hlasovanie o návrhu poslankyne Danielovej

611

23.

Odstúpenia z funkcie člena Rady v SR pre roz-

 
 

hlasové a televízne vysielanie a návrh na

 
 

voľbu nových členov rady

611

 

Poslankyňa E. Rusnáková

612

 

Poslanec L. Kvasnička

613

 

Hlasovanie o zániku členstva v rade

614

 

Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie

 
 

výsledku tajného hlasovania

616

24.

Rezignácia členky Rozhlasovej rady a návrh

 
 

na voľbu nového člena rady

617

 

Poslankyňa Ľ. Mušková

617

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

619

 

Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie

 
 

výsledku tajného hlasovania

621

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

622

25.

Správa vyšetrovacej komisie o objasnení sku-

 
 

točností súvisiacich s problematikou debloká-

 
 

cie slovenských pohľadávok v Indii

623

 

Poslanec F. Gaulieder

624

 

Poslanec P. Homola

633

 

Poslanec Š. K uriščák

633

 

Poslanec F. Gaulieder

633

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

635

 

Poslanec F. Gaulieder

635

 

Poslanec P. Jakubík

636

23. marca 1994

 

Poslanec J. Prokeš

639

 

Poslanec P. Brňák

641

 

Poslanec F. Mikloško

642

 

Podpredseda vlády SR I. Š i m k o

643

 

Poslankyňa M. Aibeková

644

 

Poslanec J. R e a

644

 

Poslanec E. Bárány

645

 

Poslanec J. Tarčák

646

 

Poslanec F. Mikloško

647

 

Poslanec B. Chmelík

648

 

Poslankyňa O. Keltošová

649

 

Poslanec B. Chmelík

649

 

Podpredseda vlády SR I. Š i m k o

650

 

Poslankyňa M. Aibeková

653

 

Poslanec P. B r ň á k

653

 

Poslanec P. Jakubík

654

 

Hlasovanie o doplnení programu schôdze

654

 

Podpredseda vlády SR I. š i m k o

658

 

Poslankyňa K. Tóthová

659

 

Poslanec F. Javorský

659

 

Poslanec F. Gaulieder

660

 

Poslanec F. Mikloško

661

 

Poslanec M. Ftáčnik

661

 

Poslanec J. R e a

663

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

664

 

Poslanec T. C a b a j

665

 

Poslanec P. Brňák

665

 

Poslanec J. Zeman

666

 

Poslanec P. Lauko

666

 

Poslanec M. Ftáčnik

667

 

Podpredseda vlády SR I. Šimko

669

26.

Návrh vlády SR na odvolanie Mariána Tkáča

 
 

z funkcie viceguvernéra Národnej banky

 
 

Slovenska

671

 

Poslanec J. Košnár

672

 

Poslanec F. Mikloško

674

 

Poslanec I. Chamula

675

 

Poslanec F. Gaulieder

678

 

Podpredseda NR SR P. Weiss

680

 

Poslanec M. Tahy

681

 

Poslanec I. Móri

682

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

683

 

Poslanec J. P r o k e š

684

 

Poslanec I. Chamula

684

 

Poslankyňa O. Keltošová

685

 

Poslanec M. Ftáčnik

685

 

Poslanec T. C i n g e l

686

 

Poslanec J. Polačko

686

 

Poslanec F. Gaulieder

687

 

Poslanec J. Zeman

687

 

Poslanec A. Zoričák

688

 

Podpredseda NR SR P. Weiss

689

 

Hlasovanie o návrhu na odvolanie H. Tkáča

 
 

z funkcie viceguvernéra Národnej banky

 
 

Slovenska

690

 

Poslanec F. Mikloško

691

 

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

691

 

Poslanec F. Gaulieder

693

 

Poslanec I. Chamula

694

 

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

694

 

Poslanec A. Hrnko

695

27.

Vládny návrh zákona NR SR o Vojenskej zdra-

 
 

votnej poisťovni

696

 

Minister zdravotníctva SR T. Š a g á t

697

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec F. Jakubík

698

 

Rozprava

 
 

Poslanec P. Jakubík

700

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

702

 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

706

28.

Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení

 
 

a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cen-

 
 

ných papieroch

707

 

Poslanec J. Hanker

707

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

708

 

Poslanec V. Bajan

708

 

Poslanec J. Plesník

709

 

Minister financií SR R. Filkus

710

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec J. Hanker

713

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. Plesník

715

 

Minister financií SR R. F i l k u s

724

 

Poslanec J. Plesník

724

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

725

 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

730

29.

Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do-

 
 

nĺňa zákon číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení

 
 

zákona číslo 600/1992 Zb.

730

 

Minister financií SR R. Filkus

731

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec V. Bajan

733

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. Plesník

734

 

Poslanec M. Tahy

738

 

Poslanec M. Pridala

739

 

Minister financií SR R. Filkus

739

 

Poslanec J. Plesník

740

 

Poslanec T. C i n g e 1

741

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

742

 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

749

30.

Vládny návrh zákona NR SR o cestnej dani

750

 

Minister financií SR R. Filkus

750

 

Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR

 
 

poslankyňa B. Guldanová

751

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

753

 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

756

24. marca 1994

31.

Vládny návrh zákona NR SR o štátnych hmot-

 
 

ných rezervách

758

 

Minister financií SR R. Filkus

759

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec J. F r e n a

761

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

764

 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

765

 

Pokračovanie v rokovaní o činnosti Najvyššieho

 
 

kontrolného úradu SR

766

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 
 

M. V a n k o

766

 

Poslanec J. Čarnogurský

800

 

Poslanec J. P r o k e š

806

 

Poslanec M. Ftáčnik

807

 

Poslanec T. K u z b e r t

810

 

Poslanec V. Bajan

810

 

Poslanec I. Pribula

813

 

Poslanec P. Brňák

819

 

Poslanec M. Sečánsky

820

 

Poslanec J. Čarnogurský

822

 

Poslanec A. Zoričák

823

 

Poslankyňa K. Tóthová

823

 

Hlasovanie o návrhoch poslancov

824

 

Poslanec J. Prokeš

828

 

Poslankyňa Ľ. Mušková

828

 

Poslanec J. Čarnogurský

829

 

Poslankyňa K. Tóthová

829

 

Poslanec P. Brňák

831

 

Poslanec F. Mikloško

832

Poslanec I. Pribula

832

Poslanec J. Čarnogurský

833

Predseda NR SR I. Gašparovič

834

Poslanec J. T a r č á k

834

Poslanec I. Chamula

835

Poslanec A. Hrnko

835

Poslanec J. Čarnogurský

836

Predseda NR SR I. Gašparovič

836

Poslankyňa A. Štefániková

837

Poslanec A. Hrnko

837

Poslanec M. Kóňa

838

Podpredseda NR SR P. Weiss

838

Poslanec J. Prokeš

839

Podpredseda NR SR P. Weiss

839

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

M. V a n k o

840

Poslanec J. Čarnogurský

845

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

M. V a n k o

846

Poslanec M. Tahy

847

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

M. V a n k o

848

Poslanec J. Prokeš

848

Poslanec J. Čarnogurský

849

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

850

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

M. V a n k o

851

Poslankyňa G. Ťavodová

852

Poslanec F. Gaulieder

853

Poslanec J. Prokeš

853

Poslanec P. Hrušovský

854

Poslankyňa K. Tóthová

854

Podpredseda NR SR Ľ. Černák

855

Poslanec J. Prokeš

855

Poslanec J. Čarnogurský

856

Poslankyňa K. Tóthová

856

Poslanec Š. Daňo

857

Poslankyňa K. Tóthová

858

Poslanec R. Fico

859

Poslanec J. Prokeš

859

Poslanec P. Hrušovský

860

Poslanec J. Prokeš

860

Poslanec F. Mikloško

861

Poslanec F. Brňák

861

Poslanec M. Sečánsky

862

Poslankyňa M. Aibeková

862

Poslanec F. Mikloško

863

Poslanec Š. Daňo

863

Poslanec J. Prokeš

864

Poslanec A. Hrnko

865

Poslanec R. Fico

865

Poslanec P. Brňák

866

Poslanec E. Bárány

866

Poslanec J. P r o k e ä

867

Poslanec J. Čarnogurský

868

Poslanec I. Chamula

868

Hlasovanie o odvolaní predsedu a pod-

 

predsedov NKÚ

869

Poslankyňa B. Guldanová

 

oznámenie výsledku tajného hlasovania

869

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

 

M. V a n k o

871

Poslanec J. P r o k e š

872

Poslanec I. Pribula

873

Poslanec M. Ftáčnik

873

Poslanec I. Ľupták

874

32.

Návrh koncepcie organizácie miestnej a re-

 
 

gionálnej samosprávy

874

 

Podpredseda vlády SR R. Kováč

875

 

Poslanec J. R e a - správa o prerokovaní

 
 

návrhu vo výboroch NR SR

878

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. R e a

880

 

Poslanec E. Rózsa

880

 

Poslanec J. Ďurana

883

 

Poslankyňa 0. Marhulíková

884

 

Poslanec M. Ftáčnik

888

 

Poslanec M. Králik

889

 

Poslanec A. Hrnko

890

 

Podpredseda NR SR R. Kováč

893

 

Poslanec J. R e a

895

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k návrhu uznesenia

897

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

900

33.

Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o pria-

 
 

teľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou

 
 

republikou a Rumunskom

901

 

Minister zahraničných vecí SR E. K u k a n

901

 

Poslanec A. Dudáš - správa o výsledku

 
 

prerokovania návrhu vo výboroch NR SR

904

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

906

34.

Návrh na vyslovenie súhlasu s Európskym dohovo-

 
 

rom na zabránenie mučenia a neľudského či poni-

 
 

žujúceho zaobchádzania alebo trestania a Proto-

 
 

kolom číslo 1 a Protokolom číslo 2 k tomuto

 
 

Európskemu dohovoru

907

 

Minister zahraničných vecí SR E. K u k a n

907

 

Poslanec E. Bárány - správa o výsledku

 
 

prerokovania návrhu vo výboroch NR SR

908

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

910

 

Poslankyňa A. Novotná

912

 

Poslanec J. Jakuš

913

 

Poslankyňa K. Tóthová

913

 

Poslanec F. Gaulieder

914

 

Poslanec V. Bajan

914

 

Poslanec J. Michelko

914

 

Poslankyňa 0. Keltošová

915

 

Poslanec F. Mikloško

916

 

Hlasovanie o návrhoch poslancov

918

35.

Návrh vlády na vymenovanie viceauvernéra

 
 

Národnej banky Slovenska

919

 

Minister financií SR R. Filkus

919

 

Poslanec J. Košnár

920

 

Hlasovanie o návrhu na vymenovanie viceguver-

 
 

néra Národnej banky Slovenska

922

 

Poslankyňa B. Guldanová -

 
 

oznámenie výsledku tajného hlasovania

922

36.

Vládny návrh na personálnu zmenu v Zbore

 
 

zástupcov Národnej poisťovne

923

 

Minister financií SR R. Filkus

923

 

Poslankyňa G. Ťavodová

924

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

925

37.

Stanovisko výborov NR SR k návrhu uznesenia

 
 

NR SR Dodanému poslancom Jurajom Plesníkom

 
 

na 26. schôdzi NR SR 18. februára 1994

926

 

Poslanec P. Tomeček

926

 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

929

38.

Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-

 
 

pĺňa zákon SNR číslo 347/1990 Zb. o organizácii

 
 

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

 
 

štátnej správy SR v znení neskorších predpisov

929

 

Podpredseda vlády SR I. Š i m k o

930

 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

 
 

poslanec J. R e a

932

 

Rozprava

 
 

Poslanec J. R e a

935

 

Poslankyňa A. Novotná

937

 

Poslanec F. Gaulieder

938

 

Poslanec J. Hanker

941

 

Poslanec J. Pivoluska

942

 

Poslankyňa A. Draxlerová

944

 

Poslanec I. M ó r i

944

 

Poslanec P. Hrušovský

945

25. marca 1994

39.

Voľba členov Rady Slovenskej televízie

948

 

Poslankyňa E. Rusnáková

949

 

Poslankyňa B. Guldanová -

 
 

oznámenie výsledku tajného hlasovania

951

 

Pokračovanie prerokúvania vládneho návrhu zá-

 
 

kona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR

 
 

číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev

 
 

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

 
 

v znení neskorších predpisov

951

 

Podpredseda vlády SR I. Š i m k o

952

 

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích

 
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

957

 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

967

 

Podpredseda vlády SR I. Š i m k o

968

40.

Písomné odpovede členov vlády SR na interpe-

 
 

lácie, otázky a podnety poslancov z 23. a 24.

 
 

schôdze NR SR

969

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

969

 

Poslanec H. Ftáčnik

969

 

Poslankyňa H. Romanovská

970

 

Poslanec F. Mikloško

970

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

971

 

Poslanec M. Ftáčnik

971

 

Poslanec A. Hrnko

972

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

972

 

Poslanec M. Ftáčnik

972

 

Poslanec I. Ľ u p t á k

973

 

Poslanec J. Prokeš

973

 

Poslanec A. D u d á š

974

 

Poslanec J. K r i v č í k

976

 

Poslankyňa V. Danielová

977

 

Poslanec P. Lauko

979

 

Hlasovanie o odpovediach členov vlády

980

41.

Všeobecná rozprava

982

 

Poslankyňa O. Marhulíková

983

 

Poslanec L. Kvasnička

986

 

Poslanec J. Ľ u p t á k

987

 

Skončenie rokovania 27. schôdze NR SR

988

 

Uznesenia prijaté na 27. schôdzi NR SR