NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18. a 19. novembra 1992

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 8. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

l. časť

X. volebné obdobie

Stenografická správa

o 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 17., 18. a 19. novembra 1992

Program schôdze:

1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

2. Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

3. Návrh na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

4. Návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

5. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.

6. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo.

7. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska.

8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách.

9. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 495/1991 Zb.

10. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity

11. Návrh na uznesenie k problematike Trnavskej univerzity

12. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonávania referenda

13. Návrh na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

14. Žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

15. Návrh na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky a parlamentu Maďarskej republiky na riešenie otázok Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky a parlamentu Maďarskej republiky na prerokovanie širších súvislostí spolupráce Maďarskej republiky a Slovenskej republiky

16. Návrh na doplnenie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie

17. Interpelácie a otázky poslancov

18. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov z predchádzajúcich schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

19. Všeobecná rozprava

Stenografická správa o 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 17., 18. a 19. novembra 1992

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia,

dovoľte mi, aby som otvoril rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

Svoju neúčasť na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnili páni poslanci Pavol Hrušovský, Pavol Jakubík, Ivan Ľupták, Ivan Jaroš, Jan Slota a Miroslav Tahy.

Prosím, pán poslanec Ftačnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, pán poslanec Kliman poslal písomne ospravedlnenie svojej neúčasti zo zdravotných dôvodov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne za upozornenie. Teraz prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sme sa stlačením tlačidla prezentovali.

Zisťujem, že v sále je prítomných 102 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v sobotu sne sa rozlúčili s pánom Alexandrom Dubčekom, významným slovenským politikom, ktorý sa zapísal do vedomia svetovej verejnosti a zostane symbolom bojovníka za humanitu a demokraciu, symbolom boja proti totalite. Chcem povedať, že odišiel ľudský, úprimný a statočný človek, človek s osobnou statočnosťou a nezlomnou vôľou.

Prosím, aby sme si minútou ticha všetci uctili jeho pamiatku.

/Minúta ticha. /

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode na politickom grémiu navrhujem program 8. schôdze ako vám bol rozdaný a máte ho na vašich pracovných stoloch, teda poslednú verziu.

V návrhu programu máte zahrnutý aj bod - návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Je to tlač Federálneho zhromaždenia číslo 132. Tento bod navrhujem zaradiť ako bod 4 nášho rokovania. Tento bod sa zaraďuje na 8. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na základe dohody politických strán a politických hnutí zastúpených vo Federálnom zhromaždení, Českej národnej rade a Národnej rade Slovenskej republiky zo 14. novembra tohto roku. Podľa tejto dohody by pred prerokúvaním vládneho návrhu ústavného zákona vo Federálnom zhromaždení národné rady v rovnaký čas zaujali k vládnemu návrhu svoje stanovisko. Z tohto dôvodu sa návrh stanoviska národných rád zaradí na ich program v dohodnutý deň a hodinu. Taká je dohoda politických strán aj v ranči Federálneho zhromaždenia aj v ranči národných rád.

Na základe odporúčania ústavnoprávneho výboru a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúry odporúčam ďalej, aby sa vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave, tlač 75, uvedený pod bodom 10 programu neprerokúval a aby bolo k problematike Trnavskej univerzity prijaté nasledovné uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky

nezaraďuje vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so šidlom v Trnave /tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 75/ na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky;

žiada vládu Slovenskej republiky, aby

1. v nadväznosti na výsledky prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru prijala opatrenia na riešenie problematiky súvisiacej s Trnavskou univerzitou,

2. predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o ďalšom postupe pri riešení problematiky Trnavskej univerzity podlá odporúčaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode 1.

Prosím, aby sa o návrhu na neprerokovanie vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky a o návrhu uznesenia hlasovalo podľa § 13 odsek 3 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady bez rozpravy.

Dovoľte mi ešte, aby som vás ďalej informoval, že politické grémium sa zaoberalo problémom interpelácii a otázok poslancov vo vzťahu k účasti členov vlády pri ich prerokúvaní. Na základe odporúčania som listom požiadal všetkých členov vlády Slovenskej republiky, aby sa zúčastnili pri prerokúvaní interpelácii a otázok poslancov, ako aj rozpravy o písomných odpovediach členov vlády na ne s tým, že tieto body programu budú zaradené na rokovanie 19. novembra o 14. 00 hodine. Aj v budúcnosti by sme chceli zachovať tento postup, že interpelácie a otázky poslancov budú zaraďované na program schôdzi Národnej rady vždy vo štvrtok o 14. 00 hodine.

Politické grémium ďalej odporučilo zaradiť na program schôdzi aj všeobecnú rozpravu. Navrhuje však, aby sa na vystúpenia poslancov z jednotlivých politických strán a hnutí určil rozsah spolu 20 minút. Bolo by vhodne, aby sa takto postupovalo už na tejto schôdzi a aby sa v tomto zmysle poslanci jednotlivých klubov dohodli na svojich vystúpeniach.

Videl som, že sa hlásil pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

na tomto pléne Národnej rady sa má ako bod číslo 9 preberať zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity. K zaradeniu do programu mám tieto dve pripomienky:

Po prvé - Nitrianska univerzita bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady zo dňa 27. februára 1992. Vznikla zlúčením Pedagogickej fakulty v Nitre a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Hlavný dôvod, trošku zjednodušene povedaný, pre ktorý má byť tato univerzita ako inštitúcia zrušená, a všetko sa ma dostať do pôvodného stavu, je ten, že obidve školy sa nedokázali dohodnúť na novej štruktúre univerzity. Ak by sne prijali zákon, o ktorom máme rokovať, zakladáme precedens, ktorý sa môže zopakovať pri ktoromkoľvek inom zákone.

Po druhé - myslím si, že nebolo urobené všetko pre to, aby sa našlo riešenie vyhovujúce obidvom stranám. Dôkazom toho je i to, že v S l navrhovaného zákona sa hovorí - citujem: "Nitrianska univerzita sa rozdeľuje na Pedagogickú fakultu a Vysokú školu poľnohospodársku. Vieme dobre, že názov a postavenie Pedagogickej fakulty už nevyhovuje potrebám a zámerom tejto školy. Pedagogická fakulta v Nitre má dnes 3800 poslucháčov a má dostatočný pedagogický zbor na to, aby na nej mohli vzniknúť 3 fakulty tak, ako sa o to pokúša. Pre takýto krok však táto škola pod štatútom Pedagogickej fakulty nemá oprávnenie. Ak by navrhovateľ zákona bral do úvahy tieto skutočnosti, iste by pri navrhovanom rozdelení Nitrianskej univerzity urobil aspoň to, že Pedagogickú fakultu v Nitre by zmenil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre.

Z týchto dvoch dôvodov navrhujem stiahnuť tento bod z rokovania pléna Národnej rady a v uvedenom zmysle ďalej rokovať s obidvoma školami.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Pán predseda, mam faktickú poznámku k Trnavskej univerzite. Rozumel som dobre, že budeme hlasovať raz o stiahnutí bodu programu z rokovania a druhýkrát o uznesení k tomuto bodu?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, naraz. Poslanec J. Brocka:

Potom dávam pozmeňujúci návrh, aby sme hlasovali dvakrát, raz o stiahnutí návrhu zákona o zrušení Trnavskej univerzity a druhýkrát o návrhu pre vládu Slovenskej republiky s tým, aby vláda uvolnila zablokovaný účet Trnavskej univerzity v pobočke Všeobecnej úverovej banky. Je 57. deň, kedy z tohto účtu pre zamestnancov, úradníkov, upratovačky nebolo čerpané a je to aj proti zákonu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, faktická poznámka. Poslanec J. Tarčák:

Chcem zareagovať na kolegu poslanca Miklošku. To je nepochopenie podstaty problému. Pedagogická fakulta prijatím zákona zo 4. mája 1990 sa stala vysokou školou.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovolíte, preruším vás. Povedal som, že budeme hlasovať o programe bez rozpravy. Čiže odhlasujeme návrh pána Mikloška, a potom, ak to prejde, prednesiete svoje námietky k vystúpeniu pána Mikloška. Dobre?

Faktická poznámka, ale opakujem, bez rozpravy. Okamžite preruším, ak to bude viesť inde.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, práve v dôsledku toho, 60 hovoríte, že rokujeme o programe, nemôžeme už teraz hlasovať o uznesení. Bohužiaľ. Môžeme hovoriť o programe a jedným bodom programu môže byt uznesenie pléna Národnej rady, ktorým zaväzuje vládu ohľadne Trnavskej univerzity. Teraz nehovoríme o obsahu, ale o programe. O návrhu uznesenia môžeme hlasovať jedine v rámci programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím s vami, môžeme hlasovať dvakrát. Má ešte niekto pripomienky k programu? Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Dovoľte, pán predseda, aby som vás oboznámil so stanoviskom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany X bodu 12 návrhu programu. Vzhľadom na to, že doteraz nebol zvolený prezident Slovenskej republiky, ktorý podlá Ústavy Slovenskej republiky menuje sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, a nebol zároveň schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhujeme stiahnuť z rokovania tejto schôdze návrhy na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 43.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Má niekto pripomienky? Chcem upozorniť, že budeme hlasovať o sudcoch ústavného sudu z počtu, ktorý bol daný Národnej rade, ktorý prerokovali jednotlivé výbory, a vyberieme len 20 sudcov, nebudeme vyberať tých, ktorí budú sudcami ústavného súdu. Myslím si, že tento bod programu stiahnuť nemusíme, ale samozrejme, dám o návrhu hlasovať.

Pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vzhľadom na určité nedorozumenia, ktoré tu začali vznikať, alebo kontraverzné návrhy v súvislosti s bodom 9 programu navrhujem, aby bod 9, tak ako je tu formulovaný, bol stiahnutý z programu a bol nahradený bodom "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k problematike Trnavskej univerzity".

Prepáčte, ospravedlňujem sa, nedele o bod 9, ale o bod 10. Ďakujem.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky k programu?

Ak nie, prvá pripomienka je z mojej strany, čiže mal by som dať hlasovať o vypustení bodu číslo 10 - vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave z programu rokovania s tým, že by sme okamžite hlasovali aj o uznesení, s ktorým som vás oboznámil.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, myslím, že návrh pána Prokeša rieši tento procedurálny problém. Skutočne hlasujeme o programe tieto schôdze, nemôžeme už teraz prijímať nejaké uznesenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chápem vás, pán poslanec. Prečítal som program, ktorý dám schváliť, a keď to neprejde, dám hlasovať o návrhu pána Prokeša. Musím zachovať poradie.

Poslanec F. Mikloško:

Áno, ale navrhli ste, aby sne už teraz hlasovali o texte uznesenia. Toto nie je bod, toto je návrh programu, hovoríme o programe, o formálnom zostavení programu. A navyše, uznesenie ani nemáme predložené.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nevidím v tom žiadnu chybu. Môžem dať hlasovať tak, ako som povedal, ale vyhoviem vám. Dám hlasovať najskôr o stiahnutí tohto bodu a potom dám osobitne hlasovať o zaradení uznesenia.

Poslanec F. Mikloško:

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážene panie poslankyne, pani poslanci,

teraz budeme hlasovať o stiahnutí bodu číslo 10 - vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave s tým, že ho na dnešnom rokovaní nebudeme prerokúvať.

Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 120 poslankýň a poslancov.

/Upozornenie z pléna, že by ešte nemali hlasovať poslanci, ktorí nastupujú za poslancov z náhradníkov. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ospravedlňujem sa. Budeme hlasovať znovu. Prosím, aby hlasovali len poslanci, nie kandidáti na poslancov.

Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 116 poslancov.

Budeme hlasovať o vypustení vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity z nášho programu.

Kto je za stiahnutie tohto návrhu z rokovania?

Za stiahnutie z programu hlasovalo 115 poslancov.

Kto je proti?

Proti stiahnutiu z programu hlasoval l poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Nikto.

Konštatujem, že sme rozhodli o zmene rokovacieho programu s tým, že o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave, tlač číslo 75, nebudeme rokovať.

Teraz dám hlasovať o zaradení uznesenia, ktoré by mala prijať Národná rada Slovenskej republiky, v ktorom zaviaže slovenskú vládu v ďalšom postupe pri prerokúvaní problematiky Trnavskej univerzity.

Budeme teda hlasovať o návrhu pána podpredsedu Prokeša, samozrejme, teraz je to bod 10.

Prezentujme sa, prosím.

Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

Kto je proti?

Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že ako bod 10 nášho rokovacieho programu sme zaradili hlasovanie o uznesení o Trnavskej univerzite.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Navrhol som stiahnuť z rokovania bod číslo 9 - Nitriansku univerzitu.

/Poznámka z pléna, že ešte treba hlasovať o bode 4. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak si pozriete návrh programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, za bodom 18 "Všeobecná rozprava" je návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Keď budeme hlasovať o celom programe, zaradíme ho ako bod 4. Taký je môj návrh, takže nemusíme hlasovať osobitne

Teraz budeme hlasovať o vypustení bodu číslo 9 - vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Nitrianskej univerzity.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 118 poslancov. /

Kto je za návrh pána Mikloška, aby sne neprerokúvali návrh o Nitrianskej univerzite?

/Za návrh hlasovalo 35 poslancov. /

Kto je proti návrhu pána poslanca Miklošku?

/Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. /

Zdržal sa niekto hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Miklošku neprešiel.

Pýtam sa pána poslanca Brňáka, či trvá na svojom návrhu pokiaľ ide o sudcov ústavného sudu?

Poslanec P. Brňák: Áno.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka, aby sa vypustil bod číslo 12 - návrhy na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky.

Prezentujme sa, prosím.

/Prezentovalo sa 120 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca, aby sme neprerokúvali návrhy na kandidátov na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky?

/Za návrh hlasovalo 34 poslancov. /

Kto je proti návrhu pána poslanca?

/Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. /

Zdržal sa niekto hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca sme neprijali.

Myslím, že sú to všetky pripomienky, takže dovoľte, aby som dal hlasovať o celkovom návrhu programu ôsmej schôdze.

Pani poslanci, na konci návrhu programu za bodom 18 je napísaný návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Dávame ho pod bod 4. O tejto zmene budeme hlasovať pri celom programe. Bodom číslo 4 bude prerokovanie stanoviska k uvedenému návrhu zákona.

Prosím, prezentujme sa. Ďakujem. Prítomných je 121 poslancov.

Kto je za navrhnutý program schôdze s pripomienkami, ktoré sme odsúhlasili?

Ďakujem. Za program hlasovalo 116 poslancov.

Je niekto proti?

Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme predložený program schôdze s pripomienkam schválili.

Pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch. Prvým bodom programu je

Návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o overení nastúpenia náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady pána poslanca Fogaša, aby podal správu.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, milé poslankyne, vážení poslanci,

rád spresňujem, že nejde o návrh mandátového a imunitného výboru, ale o Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.

Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu funkcie člena vlády nezanikne, iba sa neuplatňuje. V zmysle tohto ústavného ustanovenia sa neuplatňuje mandát poslancov Národnej rady, konkrétne Ľudovíta Černáka, Oľgy Keltošovej, Milana Kňažku, Vladimíra Mečiara a Kataríny Tóthovej, pretože sú vymenovaní za členov vlády Slovenskej republiky. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbach do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, v tejto súvislosti nám na mysli najmä zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 518/1992 Zb., ktorý sme schválili 5. 11. 1992, v § 48 ods. 5 ustanovuje, že v takomto prípade neuplatňovania mandátu poslanca nastupuje na jeho miesto náhradník.

Pre informáciu treba pripomenúť, že tomuto náhradníkovi mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky, na ktorého neuplatňované mandát poslanca nastúpil ako náhradník, čo sa mu ma uviesť aj v osvedčení. Po zániku mandátu náhradníka zostava náhradník na tej istej kandidátnej listine a v pôvodnom poradí. Tieto skutočnosti obsahuje § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskôrších zmien a doplnkov tak, ako som už citoval, predovšetkým zákona číslo 518 z roku 1992, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov v čiastke číslo 104.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v zhode s uvedenými právnymi predpismi mandátový a imunitný výbor sa zaoberal nastúpením náhradníkov a na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje, nastupujú náhradníci.

Podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež osobných dokladov nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej rady vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Ľudovíta Černáka je pán Tibor Böhm. Tibor Böhm je slovenskej národnosti, narodil sa 15. 3. 1930, pôsobí ako advokát v Bratislave.

Nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Západoslovenskom za Oľgu Keltošovú je pani Blažena Pavlovičová. Pani Blažena Pavlovičová je slovenskej národnosti, narodila sa 8. 2. 1957, pracuje ako zdravotná sestra v Nemocnici s poliklinikou v Skalici.

Nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Vladimíra Mečiara je pani Anna Korduliaková. Pani Anna Korduliaková je slovenskej národnosti, narodila sa 4. 7. 1953, pracuje ako lekárka v Nemocnici s poliklinikou v Čadci.

Nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Stredoslovenskom za Katarínu Tóthovú je pán Vladimír Mikulka. Pán Vladimír Mikulka je slovenskej národnosti, narodený 6. 2. 1955, pracuje ako údržbár v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku.

Nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo volebnom kraji Východoslovenskom za Milana Kňažku je pán Miroslav Ježík. Pán Miroslav Ježík je slovenskej národnosti, narodil sa 27. 2. 1946. Pracuje ako obvodný lekár v Nemocnici s poliklinikou v Kežmarku.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi 17. novembra 1992, teda dnes, preskúmal platnosť nastúpenia náhradníkov, ako aj ich volitelnosť. Len to je naša úloha. V súlade s odporúčania mandátového a imunitného výboru predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 65 zo 17. novembra 1992 podľa § 46 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80 z roku 1990 o voľbach do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil nastúpenie náhradníkov, a to pána Tibora Böhma, pani Blaženy Pavlovičovej, pani Anny Korduliakovej, pána Vladimíra Mikulku a pána Miroslava Ježíka, ktorým boli odovzdane osvedčenia o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky dňom 17. novembra 1992.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi za prednesenú správu.

Chcem sa spýtať, či niekto z pánov poslancov a poslankýň ma k správe pripomienky?

/Pripomienky neboli. /

Ak nie, pristúpime k druhému bodu programu, ktorým je

Sľub poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pánov poslancov Tibora Bohma, Miroslava Ježíka, Annu Korduliakovú, Vladimíra Mikulku a Blaženu Pavlovičovú, aby prišli pred fórum poslancov a do mojich rúk zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím pána poslanca Milana Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň vás prosím, aby ste pri čítaní sľubu všetci vstali.

Poslanec M. Sečánsky:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatne zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "

Poslanec Tibor Bohm: Sľubujem. Poslanec Miroslav Ježik: Sľubujem. Poslankyňa Anna Korduliaková: Sľubujem. Poslanec Vladimír Mikulka: Sľubujem. Poslankyňa Blažena Pavlovičová: Sľubujem.

/Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tretím bodom programu je

Návrh na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 79. Ma niekto pripomienky alebo iné návrhy? /Neboli. /

Ak nie, dám o návrhu na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Ďakujem. Prítomných je 119 poslancov a poslankýň.

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 114 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /

Zdržal sa niekto hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /

Konštatujem, že sme schválili návrh na voľbu poslancov Tibora Böhma, Miroslava Ježíka, Anny Korduliakovej, Vladimíra Mikulku a Blaženy Pavlovičovej do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Upozorňujem pánov poslancov a novozvolené panie poslankyne, že od tejto chvíle sa budú zúčastňovať hlasovania. Dovoľujem si tiež upozorniť pánov poslancov a panie poslankyne, na zákon číslo 314/1992 Zb., podlá ktorého sú do 15 dní povinní nahlásiť svoje vedľajšie zamestnania, aby došlo k rozhodnutiu o tom, či nie je tu stret záujmov.

Štvrtým bodom programu, ako sme ho schválili, je

Návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Je to tlač Federálneho zhromaždenia ČSFR číslo 132.

Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Húsku, aby návrh stanoviska uviedol a predniesol i návrh na uznesenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

predseda Federálneho zhromaždenia zaslal podľa § 39 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na zaujatie stanoviska.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh ústavného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a napokon Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, ktoré ho prerokovali v čase od 5. do 6. novembra 1992. Všetky uvedené výbory predložený návrh ústavného zákona odsúhlasili bez pripomienok.

Rad by som vás informoval, že včera prebehla schôdza dvoch dojednávacích komisií - komisie Českej národnej rady a komisie Národnej rady slovenskej republiky v Jihlave, kde sa prerokúvali otázky zmlúv, teda otázky súčinnosti Českej republiky a Slovenskej republiky a zároveň boli prerokované aj otázky odporúčania národných rád pre Federálne zhromaždenie. A konečne sme pristúpili v tomto rokovaní k spoločnému textu, ktorý bol väčšinovo prijatý. Dovoľte, aby som vám tento text prečítal:

"Spoločný návrh komisii národných rad na uznesenie národných rad k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Národná rada Slovenskej republiky odporúča Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

I. prerokovať urýchlene vládny návrh ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

II. vysloviť súhlas s vládnym návrhom ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tlač Federálneho zhromaždenia 132,

III. prijať pri prerokúvaní návrhu tohto ústavného zákona najmä tieto pripomienky:

a/ v článku 2 slovo "federácia" nahradiť slovami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky",

b/ znenie článku 5 nahradiť týmto novým textom: Česká republika a Slovenská republika môžu ešte pred zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uzatvarať zmluvy medzi sebou a medzinárodné zmluvy s tretími štátmi vo svojom mene. Zmluvy s tretími štátmi vstúpia do platnosti po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. "

To je znenie textu spoločného návrhu komisií oboch národných rád. Odporúčam, aby sme tento návrh prijali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánovi Húskovi. Chcel by som upozorniť, že vzhľadom na to, že návrh ústavného zákona bol prerokovaný v štyroch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s ním súhlasili a odporúčajú ho Federálnemu zhromaždeniu schváliť, čím - dá sa povedať - z hľadiska legislatívneho procesu sa k nemu organy Národnej rady Slovenskej republiky už vyjadrili, a vzhľadom na politickú dohodu politických strán a politických hnutí, je potrebne na schôdzi národných

rád zaujať k nemu stanovisko v znení, ako ho prečítal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Húska. V tomto zmysle otváram rozpravu s tým, že ďalšie vedenie schôdze odovzdávam pánovi podpredsedovi Húskovi.

Do rozpravy sa písomne prihlásili traja poslanci - pán Árpád Duka-Zólyomi, pán prvý podpredseda Weiss a pán Ladislav Baliek.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Poznamenávam, že zaznamenávame ešte pána Prokeša, pána Čarnogurského a pána Ficu.

Do rozpravy sa prihlásil pán Weiss, prvý podpredseda Národnej rady.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážene panie poslankyne, vážení pani poslanci,

bývalý prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri podobne dôležitom rokovaní, aké dnes čaká i nás, kedysi navrhol, aby sa poslanci na chvílku zamysleli, usmiali sa na seba a podali si so susedmi ruky. Sľuboval si trochu romanticky, že sa potom všetko na dobre obratí. Nemám v úmysle vyzývať vás k podobným počinom, a to nielen preto, že také gesta majú veľmi prchavé účinky. Nám by predsa nerobilo nijaké ťažkosti usmiať sa na susedov a podať si s nimi ruky, veď väčšinou sedíme vedia svojich straníckych priateľov a s nimi si veľmi dobre rozumieme. Chcem vám dnes navrhnúť niečo iné, aby sme sa spoločne pozreli ponad hlavy svojich straníckych druhov a snažili sa za nimi a rád nimi zbadať obrysy spoločnej budúcnosti. Zdá sa totiž, že mnohé naše

nedôstojné hádky sú spôsobené práve absenciou diskusie o podstatnom, o našej spoločnej budúcnosti.

Dnes sa o Slovensku dá povedať paradoxná vec. Je súčasťou Európy, ale zatiaľ do nej celkom nepatrí. Našou spoločnou úlohou je, aby patrilo. Nemôžeme to dosiahnuť inak ako starosťou o občana a o štát, lebo od toho, aký bude občan, závisí, aký bude štát. Či sa nám podarí desaťročia umlčiavanu a ponižovanú bytosť premeniť na skutočného občana, ktorý si je vedomý, že o najdôležitejších verejných veciach spolurozhoduje, alebo či zostane podráždeným, niekedy zákerným a nadávajúcim tvorom, ktorý vie v každom okamihu presne povedat, kto môže za všetko zlé okolo nás. To oni. Ja nie.

Dámy a páni, ak v tomto posttotalitnom období naozaj niečo nepotrebujeme, tak je to ledabolý vzťah k demokracii. Práve z toho dôvodu, že v uplynulých troch rokoch naša spoločnost sa len s ťažkosťami zbavovala starých návykov, nemôže byť úskostlivý vzťah k demokracii na škodu. Z logiky demokracie vyplýva, že pred každým závažným rozhodnutím, ktoré sa dotýka všetkých občanov, je potrebné zistiť ich vôľu. Druhá možnosť je, že si spolu s Hegelom povieme: "Ľud sám nevie čo chce, a preto interpretácia toho, čo je pre neho dobré, patrí výlučne nám, jeho právoplatne zvoleným zástupcom. " Lenže ak spochybnime schopnosť voličov múdro rozhodnúť trebárs v otázke usporiadania štátu, odkiaľ berieme presvedčenie, že títo voliči zvolili múdro akurát nás, svojich zákonodarných reprezentantov? A ak im uprieme dnes pravo rozhodnut o zániku federácie, nepodľahneme v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti pokušeniu odmietnuť referendum aj v inej, občanov sa životne dotykajúcej veci?

Áno, dnes je situácia naozaj taká, že asi sa nik nebude na uliciach domáhať referenda. Naopak, mnohí privítajú, ak sa niekto odhodlá rozhodnúť i za nich. Pre niektorých to bude opäť to, po čom túžia, akési občianske alibi. My sme nerozhodli, to oni. Ak teraz občan mlčí, neznamená to ešte, že bude už navždy ticho. On totiž vie, že referendum je jediný spôsob rozhodnutia, ktorý je voči nemu korektný, ktorý rešpektuje jeho občianske práva. A na to sa nezabúda ani po mesiacoch, ani po roku. A nezabúda sa ani na sľub, ktorý odznel v júli tohto roku pod Devinom. Nik z nás si iste nerobí ilúzie, že nadchádzajúce mesiace a roky budú ľahké. Obavám sa však, že skutočnosť ešte prevýši naše očakávanie, že proces prechodu Slovenska od regiónu k štátu bude ešte ťažší a namáhavejší ako teraz tušíme.

Vonkoncom nechceme čo i len náznakom spochybniť legitimitu politického národa Slovenska, všetkých jeho obyvateľov rozhodnúť sa pre vlastnú štátnosť. Napokon, v našom volebnom programe sa hovorí, že Strana demokratickej lavice podporí Každé štátoprávne riešenie, pre ktoré sa občania rozhodnú v referende. Pripomíname iba to, že štatotvornosť musí byť národom, občanmi zvolená vedome, autonómne, nie mu zhora daná, lebo robiť ľuďom dobre zhora, bez ohľadu na ich názor, jednoducho nepatrí k spôsobom demokracie. Konštrukcia tejto štátotvornosti musí vydržať zlomové a záťažové situácie, lebo, aj keď sú v našom geopolitickom priestore zemetrasenia zriedkavé, tektonické pohyby v politike sa tu vylúčiť nedajú. Za týchto okolností by prezieraví politici mali občanom referendum o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nielen ponúknuť, ale priam na ňom trvať. Pozná vari niekto iný, lepší spôsob, ako vytvoriť základy pevného vzťahu politického národa k vlastnej štátotvornosti, teda spôsob, ktorý použili Slovinci, Lotyši, Estónci, Litovci?

Samozrejme, všetci stúpenci hladkého prechodu k novej štátnosti nám môžu pripomínať, a to aj pri každej príležitosti robia, že tuto situáciu, ktorú oni sami vytvorili bez toho, aby sa pýtali na názor a vôľu nielen opozičných strán, ale najmä občanov, musíme čo najrýchlejšie zvládnuť, chápem ich dôvody. Ale aj tak, súčasná situácia nie je z rodu obyčasných, od toho, ako sa v ne] zachováme, bude závisieť mnohé, lebo ak sú všetky obdobia štátneho života kritické, obdobie jeho vzniku je ešte kritickejšie.

Dámy a páni,

o desať rokov môže byt Slovensko štandardnou európskou krajinou, jednou z mnohých v Európskych spoločenstvách, ktorá nebude od iných ani oveľa lepšia, ani omnoho horšia, ale môže byt tiež krajinou odstrčenou na okraj, krajinou ponorenou do vlastných problémov, bez záujmu o okolie a s okolím, ktoré sa nebude zaujímať o neho. O tom, či Slovensko bude len súčasťou Európy, alebo či bude do nej a] patriť, rozhodujeme aj dnes.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Huska:

Ďakujem pánovi Weissovi. V zmysle rokovacieho poriadku dostáva teraz prednosť pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážene dámy a pani,

dovoľte, aby som bol veľmi stručný a vecný Navrhujem, aby v rámci uznesenia, ktoré budeme prijímať k tlači Federálneho zhromaždenia číslo 132 o ústavnom zákone o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sme odporučili. Federálnemu zhromaždeniu v článku III nasledujúci doplnok: "Ani jedna z republík nesmie v budúcnosti používať statne znaky súčasnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

ani znaky, ktoré by s nimi mohli byť zamenené. " Myslím, že je to úplne jasné a nepotrebuje to ďalší komentár.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi Prokešovi. Ďalej sa do diskusie písomne prihlásil pán Duka-Zólyomi.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

v parlamentných voľbách v tomto roku poslanci obidvoch snemovni Federálneho zhromaždenia dostali mandát od svojich voličov na to, aby hájili záujmy spoločného štátu a prehĺbili jeho medzinárodnú autoritu. Z toho vyplýva, že nie sú oprávnení rozhodovať o existencii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. O tejto otázke by mal rozhodovať český resp. slovenský národ a príslušníci menšín žijúcich na území republiky, a to formou celoštátneho referenda.

Program našich hnutí - Maďarského kresťansko-demokratického hnutia a Együttélés-Spolužitie napriek tomu, že uznávame pravo národov na sebaurčenie, neobsahuje možnosť zániku a snahu rozdeliť Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku na dve nezávisle suverénne republiky. Takým spôsobom naši poslanci nie sú splnomocnení na to, aby sa zúčastnili procesu rozbitia republiky.

Ak analyzujeme v širokých dimenziách vnútropolitický vývoj v obdivoch republikách a v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ako celku, uznávame, že rozpad, poťažne zánik Česko-Slovenska je neodvratný. Je len otázkou, či tento priebeh bude hladký alebo nie, čiže protiústavný, svojvoľný, bez toho, že by tento akt bol krytý minimálne súhlasom demokraticky volených poslancov tohoto štátu.

Samozrejme, tento druhý spôsob môže vyvolať veľmi nepríjemný medzinárodný ohlas. Nenamietali sme proti tomu, aby návrh ústavného zákona o zániku bol najprv prerokovaný v obidvoch národných radách. Tento postup pokladáme za určitú procedurálnu formu z viacerých možností. Jedno si však treba uvedomiť, že o rozdelení republiky sa v skutočnosti dohodli dve vládnuce politické sily Česko-Slovenska, a teda nie slovensky resp. český národ a príslušníci národnosti, ale ich poverení poslanci, ktorí sú postavení pred hotovú vec, sa majú rozhodnúť o osude Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čo vlastne znamená prenesenie zodpovedností na tých, ktorí sa ani nezúčastnili celého tohoto procesu. Z principiálnych dôvodov neberieme na seba takúto nesmiernu historickú zodpovednosť, ktorá bude mať ďalekosiahle následky pre všetky národy a národnosti Česko-Slovenska.

Z uvedených príčin my, poslanci politického hnutia Egyuttélés-Spolužitie a Maďarského kresťansko-demokratického hnutia nebudeme podporovať návrh ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Dukovi-Zólyomimu. Teraz prosím, aby pristúpil k pultu pán Ladislav Ballek, ktorý sa písomne prihlásil.

Poslanec L. Ballek: Vážení občania,

celkom prosto a celkom prosto zámerne. Delíme Československú republiku. Vskutku tým násobíme a delíme svoj budúci osud. Lebo, uvedomme si, delíme tak svoju česko-slovenskú silu a násobíme tak svoju českú a svoju slovenskú slabosť. V tejto chvíli nastáva tá zvláštna situácia, o ktorej možno povedať, že všetko je v poriadku a zároveň nič nie je v poriadku. Totiž, od tejto chvíle začína nová realita. Čísla sú zrátané. O delení hmotného majetku vieme. Čo však nevieme? Nevieme, ako v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch bude reagovať duch patnásť a pol milióna česko-slovenských občanov. Tu totiž delíme dejiny ich ducha, lások, vier a dejiny všetkých ich doterajších nádejí. Bez ich "áno" alebo "nie" nemôžeme rozhodnúť. Ide o bytie občanov, o život a osud, ktorý od tejto chvíle bude iný. Ak má byť iný, nemôže o tom rozhodnúť vôľa politických strán, ani vôľa poslancov. O svojom živote a osude môže rozhodnúť len občan. Republika československá vznikla a existovala pre ľud československý. A tak nech rozhodne jeho vôľa. Ten, prosím, hlas boží. AK sa má zmeniť realita, teda život a osud ľudu česko-slovenského, nemožno ho zmeniť bez jeho hlasu v referende.

Poviete si, váha. Áno, váham. Som tiež z rodu váhavých ako veľa tých, ktorí, keď sa už rozhodnú, tvoria neústupné voje. Ale viem a vieme a preto váhame, že sa potom sotva už môžeme vrátiť splátky. Áno, povedal básnik: "Je, pane čas, už sa pripozdieva. " Treba sa rozhodnúť. Ale bez hlasu ľudu nie. Nech sa rozhodne on... - a potom uvidíme. Dovoľte mi dodať, že tento ľud zmysel svojho delenia ešte nepochopil. A ľud, ktorý má pochybnosti, má aj nevyspytateľné úsudky. A to je, vážení občania, všetko. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Ballekovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

po celom rade faktických krokov smerujúcich k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva štáty dostávame na stôl návrh ústavného zákona Federálneho zhromaždenia o zániku federácie. Pravdepodobne je to posledný návrh ústavného zákona, ktorý bude Federálne zhromaždenie prerokúvať. Vyznám predloženého návrhu však nespočíva v tom, či je prvý alebo posledný. Vyznám návrhu spočíva v jeho obsahu.

Predložený ústavný zákon v prípade jeho prijatia ukončí existenciu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Zákon s takýmto obsahom priam vyzýva na úvahy najrôznejšieho druhu - politické, ekonomické, historické, filozofické, o dejinách tohoto spoločného štátu, prípadne o vyhliadkach na jeho buducnosť.

Výzvu na také úvahy tlmí skutočnosť, že za posledné tri roky asi všetko už bolo povedané. Okrem toho, že všetko bolo povedané, strany a vlády v tejto republike vytvorili po voľbách skutočný stav, akoby spoločný štát už bol rozdelený, hoci on ešte nie je rozdelený. Vytvorili aj psychologickú atmosféru pre občanov, akoby sa dôležité rozhodnutia ovplyvňujúce každodenný život občanov prijímali na uzavretých zasadnutiach vyvolených politikov a potom iba občanom oznámili na tlačovej konferencii.

Zhodou okolnosti zasadáme dnes na tretie výročie 17. novembra 1989, ktorý sa kladie na začiatok pádu komunistického režimu. Vtedy, pred tromi rokmi nám išlo o to, odobrať výlučnú rozhodovaciu právomoc strane a vláde a vrátiť ju ľudu tejto krajiny. Pripomínam onen vtedajší zámer práve v súvislosti s predloženým návrhom ústavného zákona.

Je skutočnosťou, že česko-slovenské vzťahy v spoločnej republike boli zaťažené vzájomnými spormi a po celý čas jej existencie naši predkovia, aj my, sme hľadali vyhovujúci model spolužitia. To však neospravedlňuje, aby z rozhodnutia o zániku spoločného štátu bol vylúčený ľud tejto krajiny.

Pre KDH je požiadavka účasti ľudu, všetkých občanov Slovenska na rozhodnutí o zániku spoločnej republiky principiálnou požiadavkou. Mimochodom, z toho dôvodu naši poslanci vo Federálnom zhromaždení v minulom volebnom období hlasovali za zákon o referende. Túto požiadavku účasť ľudu budeme pokladať za splnenú, ak účinnosť predloženého návrhu ústavného zákona bude viazaná na schválenie tohoto zákona v referende aspoň v jednej z dvoch republík - Českej alebo Slovenskej.

Podávam preto pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia tak, že článok III uznesenia sa doplní o písmeno c/, respektíve teraz, po návrhu pána Prokeša písm. d/ s týmto znením "Článok l a 6 ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa mení tak, že zákon nadobudne účinnost po schválení v referende v Českej republike alebo v Slovenskej republike. " Článok 2 vládneho návrhu ústavného zákona sa potom zmení tak, že súhlasíme s vládnym návrhom ústavného zákona s pripomienkami.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vznik a zánik štátu je vždy historickou udalosťou. Kresťansko-demokratické hnutie podčiarkuje historickú závažnosť ústavného zákona aj tým, že ak dôjde k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, budeme považovať rozdelenie za nezvratné, trvalé. Rozdelenie s najväčšou pravdepodobnosťou bude vyžadovať od obyvateľov oboch republík zvýšené obete. Ak má vláda, ale aj zákonodarný zbor potom legitímne vyzvať obyvateľov k prinášaniu obetí, musí dať obyvateľom možnosť o zákone rozhodnúť hlasovaním. K tomu smeruje môj návrh. Poslanci KDH v tejto národnej rade budú hlasovať za predložený návrh uznesenia k vládnemu návrhu ústavného zákona len v takom prípade, ak bude prijatý tento dodatok, ktorý som podal.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, takýto postup považujeme za poctivý voči svojim voličom, voči obyvateľom Slovenska.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Čarnogurskému, o slovo sa prihlásil pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy a pani,

rád by som nadviazal na vystúpenia pána poslanca Weissa, pána poslanca Balleka a pána poslanca Čarnogurského. Dovoľte mi, aby som predniesol taktiež pozmeňujúci návrh,

pokiaľ ide o návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ústavného zákona o zániku česko-slovenskej federácie. Navrhujem, aby v návrhu uznesenia v bode III bolo doplnené písmeno d/, ktoré by malo nasledovné znenie: Znenie článku 6 návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nahradiť novým textom takto: "Tento ústavný zákon nadobudne účinnosť dňom, kedy bude schválený následným referendom vykonaným dňa 19. 12. 1992 súčasne na území Českej republiky a Slovenskej republiky. Ústavný zákon bude schválený referendom, ak sa v každej z republík, zúčastní referenda nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak, sa za zákon aspoň v jednej z republík vysloví nadpolovičná väčšina účastníkov referenda. Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon. "

Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Ficovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Vážene dámy a pani,

nech mi je dovolené po troch vystúpeniach zástupcov SDĽ, dosť obsiahlych rečníckych cvičeniach, veľmi stručne povedať: Včera mala SDĽ na rokovaniach v Jihlave troch zástupcov. Dá sa povedať, že nehovorili malo, ale slovo referendum tam nepadlo. Istotne si z tohoto závery odvodíte sami. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

je mi ľúto, ale na to, čo povedal pán poslanec Miškovský, jednoducho treba reagovať, pretože sme tam skutočne hovorili, a hovorili sme v prospech toho, aby sa tento zákon vylepšil, aby sa do neho zakotvil zmluvný princíp, kým vy, pán Miškovský, ste ako vždy mlčali. To po prvé. Po druhé - návrh, ktorý tam včera predniesli iní zástupcovia, iné politické strany, tak ako bol prednesený, bol predmetom rokovania, pokiaľ viem, v komisii z českej strany, komisii Predsedníctva Českej národnej rady, nie v našej. Myslím si, že je právom každého poslanca vystúpiť vtedy, keď sa návrh prerokúva, a to naši poslanci využili. Takže rád by som bol, aby ste vystúpenia poslancov nespochybňovali, ale aby ste sa tiež vyjadrovali tam, kde sa to patrí.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne poslancovi Fogašovi. Znova sa hlási pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Ospravedlňujem sa, že vystupujem ešte raz, sľubujem, že naposledy.

Ak som včera v Jihlave nemal pripomienky k uzneseniu, tak preto, že som bol, ale zrejme aj moja strana, s takýmto uznesením spokojný. A čo sa týka pána poslanca Fogaša, napríklad preformulovanie článku 5 je jeho dielom. Prečo tam teda nevniesol aj otázku referenda - teda písm. b/ článok 5 nahradiť novým textom. Túto diskusiu vyprovokoval pán Fogaš, tak mohol takisto vyprovokovať diskusiu a pozmeňovacie návrhy, ktoré by hovorili o referende.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Miškovskému. Prihlásil sa pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vo vystúpení pána Weissa bola daná taká úvaha, respektíve zamyslenie, že možno niektorý občan nevie, čo konkrétne chce alebo má chcieť. Možno, že je to tak, možno, že nie. V slovenských dejinách politická reprezentácia vždy prebrala zodpovednosť za vývin slovenského národa. Možno ten občan nevie, niekedy skutočne nevie, ale môžem povedať, že SDĽ, Ľavý blok, tzv. Československa sociálna demokracia určite vie, čo chce. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Hrnkovi. S faktickou poznámkou sa hlási prvý podpredseda Národnej rady.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko, určite sa nikto z nás nebude hanbiť za to, že chce, aby sa aj v takejto závažnej veci rešpektovali princípy demokracie. To je všetko, čo vám na to môžem povedať.

Podpredseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím pána poslanca Ftáčnika. Prosím, ospravedlňte ma, nevidel som, že sa hlásil pán podpredseda Prokeš. V zmysle rokovacieho poriadku má prednosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

budem veľmi stručný. Faktická poznámka na všetko, čo tu odznelo: Prosím, vráťme sa k vecnej rovine. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Prokešovi. O slovo sa hlásil pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážení kolegovia, vážené kolegyne,

budem sa snažiť byť veľmi vecný a reagovať ešte na pána poslanca Miškovského. Nechcem tu robiť žiadny ping-pong, ale ak chce pripomínať, kto s čím bol včera spokojný, ktorá strana, tak, by som sa ho chcel opýtať, prečo nepredniesol včera na rokovaní s komisiou Českej národnej rady návrh, ktorý tu dnes tlmočil zástupca Slovenskej národnej strany pán Prokeš, keď včera sme si povedali, že tam zaznejú navrhy, o ktoré sa budú obe strany usilovať, aby boli vzájomne prijateľné. Návrh na referendum tam zaznel v slovenskej aj v českej komisii. Rozhodujúce politické strany povedali, že nemajú o tento návrh záujem. Takže pýtam sa ho, keď chce byt vecný, a reagujem aj na pána Prokeša, prečo ako zástupca Slovenskej národnej strany na rokovaní nepovedal ten návrh, ktorý tu dnes k uzneseniu predniesol zástupca SNS pán Prokeš.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlási sa pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

K pánovi poslancovi Ftáčnikovi: On ako najlepší vykladateľ rokovacieho poriadku by mal pochopiť, že pán Prokeš ako poslanec má právo predložiť svoj návrh bez toho, že by ho konzultoval s poslaneckým klubom. Pán poslanec, ty si sa pýtal, prečo pán poslanec Prokeš predniesol návrh, ktorý nepredniesol včera pán Miškovský. Pán poslanec Prokeš predniesol svoj vlastný návrh, ktorý nebol ani v klube, ale mu to nevyčítame, pretože má na to právo. Ako vykladateľ rokovacieho poriadku by si to mal pochopiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi Andelovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Chcel by som povedať, že zhodou okolností, možno náhodou, som sa tiež zúčastnil toho rokovania. Preto dnes s nemým úžasom sledujem, aký ping-pong sa tu rozvinul. Máme pred sebou spoločný návrh komisii. Ak už hovoríme o tom, prečo

pán podpredseda dal taký návrh, aký dal, bolo to po spoločnom prerokovaní viacerých. Odporúčal by som ostatným, aby si dobre prečítali bod III. Ti účastníci, ktorí tam boli, aj na návrh kolegov z SDĽ trvali na tom, aby tam bola presne táto dikcia: prijať pri prerokúvaní návrhu tohto ústavného zákona najmä tieto pripomienky. Slovíčko "najmä" sme tam dali aj preto, aby sme v zmysle právneho štátu umožnili ostatným poslancom, aby sa takisto v prípade potreby vyjadrili. To neznamená, že Federálne zhromaždenie bude akceptovať akýkoľvek návrh z našej strany.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Bajanovi. Hlási sa ešte niekto o slovo? Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, poslanci KDH sú takí konšternovaní z polemiky, ktorá tu vznikla, že po skončení rozpravy by sme prosili prestávku. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Samozrejme, vyhovieme. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Sečánskemu.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

V žiadnom prípade nechcem prispieť do tohoto nedôstojného ping-pongu, už to tu niekto takto nazval, ktorý sa medzi jednotlivými poslancami akosi odvíja, ale nedá mi predsa len povedať jednu poznámočku.

K prvému bodu navrhovaného uznesenia v komisiách, presne povedané v našej komisii v Jihlave, z trinástich zúčastnených hlasovalo za tento bod trinásť. K druhému bodu, ktorý je najpodstatnejší, z 13 hlasovalo 10 za, jeden bol proti a dvaja sa zdržali hlasovania. K tretiemu bodu z 13 zúčastnených hlasovalo 13 za. Preto som mal dôvod domnievať sa, že skutočne tu pôjde o konsenzus, že tu pôjde o dohodu jednotlivých strán. Na českej strane ani zďaleka nebola taká jednota ako bola u nás.

Pán podpredseda Weiss a ostatní - referendum - samozrejme, že sa to hovorí krásne. Získavané týmto voličov, pozorne nás počúvajú, obraciame sa k nim, akí sme demokrati, dávame im slovo, aby rozhodovali namiesto nás. Páni poslanci, mám pred sebou Ústavu Slovenskej republiky. Za túto ústavu bolo 114 hlasov, pokiaľ sa dobre pamätám. Tu sa rieši otázka referenda. Ako sa rieši? Prepáčte, že trošku budem hovoriť do práva. V článku 93 sa hovorí, že referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi a o vystúpení z tohoto zväzku. Tu nejde o vystúpenie z tohoto zväzku. Po prvé - federácia nie je zväzok štátov. Právnici, ktorí sa zaoberajú štátnym právom, to veľmi dobre vedia. Po druhé - tu ide o dohodu, nejde o vystúpenie, ale ide o dohodu o zániku federácie. A to je, podľa mňa, podstatný rozdiel, pretože pri dohode "čierny Peter" nezostáva nikomu. Nástupnícke štáty sú obidva štáty.

Samozrejme, ani jedna strana nemôže byť proti referendu. Takisto aj my máme referendum v programe, ale, musím to povedať, my sme šli za rozbitím nefunkčnej federácie. Páni, tej federácie, ktorú ste vy chránili a ktorú ste obhajovali. To je jedna vec. Druhá vec: my sme nešli za rozbitím republiky. Iná strana, iná reprezentácia nám povedala: alebo takáto federácia alebo nič. Teda definitívny zánik k 1. januáru budúceho roku. Čo chceme riešiť referendom? Predpokladajme, že Slovensko sa vysloví proti výstupu. Česká strana jednoznačne referendum nechce. Federácia končí 31. decembrom.

Čo by vyriešilo takéto referendum? Predpokladajme, že referendum by povedalo áno, súhlasíme, aby sa Slovensko osamostatnilo, súhlasíme s tými zmluvami, ktoré tu sú. V tom prípade sa potvrdí program jedného hnutia. My z referenda nechceme robiť politický nástroj. Pán Weiss, my skutočne chceme referendum dať v tom prípade, ak bude treba potvrdiť princípy demokracie. Ale ak víťazné hnutie - dovolím si to tvrdiť o našom hnutí, ak získalo zhruba 38 % hlasov voličov - získalo tieto hlasy nie pre Sečánskeho, nie pre Hanáka a ostatných, ale pre program tohoto hnutia. A my sme v programe nášho hnutia rozbitie federácie mali, chceli sme ju nahradiť iným vyhovujúcim štátoprávnym usporiadaním.

Federácia končí 31. decembra. Prosím vás, ako chcete právne zabezpečiť vykonávanie referenda? Podľa prvého odseku článku 93 ústavy to zrejme nepôjde. Druhý odsek síce hovorí, že referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach, o otázkach verejného zaujmú. Pýtam sa, akú právnu silu bude mať toto referendum, keby sa ho podarilo uskutočniť? Bude záväzne, bude len fakultatívne, odporúčajúce? To sú otázky, ktoré sa v krátkosti času naozaj nedajú doriešiť. Prosím pochopte nás, do tejto situácie sne boli vtlačení a riešime ju v záujme slovenského národa. K tomu smerujú všetky kroky. Nepoznáme pritom ekvilibristiku slov, výrazov, politické "hantyrky". Ideme priamo za vecou, za ktorou jednoducho musíme ísť. Iné východisko nepoznám.

A konečna poznámka: Neviem si predstaviť uskutočnenie referenda v takej krátkej dobe po technickej stránke. Priatelia z ministerstva vnútra nám hovoria, že referendum na Slovensku by stalo zhruba 100 miliónov korún. Mám iný návrh.

Zaviažme vládu, nech týchto 100 miliónov korún dá zdravotníctvu a slovensky národ to privíta. /Búrlivý potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi Sečanskemu. o slovo sa prihlásil pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

myslím si, že nás je tu väčšina, ktorá si mysli, že už tých politických kaukliarstiev v prejavoch našich kolegov poslancov bolo dosť. Myslím si, že je oprávnený návrh, ktorý podávam, aby ste dali hlasovať o ukončení rozpravy. Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ma ešte niekto faktickú poznámku? Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážene dámy a pani,

mám iba jednu poznámku k vystúpeniu predsedu ústavnoprávneho výboru pána Sečánskeho. Pán doktor Sečánsky zmiešava dve veci. Hovorí o referende podľa slovenskej ústavy, ale my sme predsa navrhovali referendum na federálnej úrovni, čiže hovorili sme o niečom úplne inom A je tu otázka, ako chceme technicky zvládnuť referendum 19 decembra? Vy ste chceli zvladnúť referendum 15 decembra, čiže ešte o 4 dni skôr. /Potlesk /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Vážení kolegovia, na návrh pána poslanca Miklošku vyhlasujem prestávku a zároveň oznamujem, že tým bola rozprava skončená.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 120 poslancov. /

Zisťujem, že sme uznášaniaschopní, môžeme pokračovať. Nakoľko som rozpravu uzavrel bez hlasovania, prosím, aby sme teraz hlasovali o ukončení rozpravy.

Prosím, prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 126 poslancov. /

Kto je za ukončenie rozpravy?

/Za návrh hlasovalo 92 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /

Ďakujem. Rozprava je ukončená.

Budeme hlasovať postupne najprv o návrhoch na doplnky alebo o pozmeňovacích návrhoch.

Prvý pozmeňovací návrh predložil pán poslanec Čarnogurský. Je to návrh na zmenu článku 3. Pán poslanec, chcete návrh zopakovať, aby bol verne interpretovaný?

Poslanec J. Čarnogurský:

Mám pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia tak, že článok III uznesenia sa doplní o písmeno c/ s týmto znením: "Článok l a 6 ústavného zákona o zániku ČSFR sa mení tak, že zákon nadobudne účinnosť po schválení v referenda v Českej republike alebo v Slovenskej republike. "

Podpredseda NR SR A. M. Husita:

Ďakujem pekne. Prosím, budeme sa prezentovať.

/Prezentovalo sa 128 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Čarnogurského?

/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. /

Kto je proti návrhu pána poslanca Čarnogurského?

/Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že návrh neprešiel.

Pristupujeme k druhému návrhu, ktorý ako pozmeňujúci návrh predložil pán podpredseda Prokeš. Pán podpredseda svoj návrh zopakuje.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Navrhujem doplniť uznesenie v tom zmysle, že Slovenska národná rada odporúča Federálnemu zhromaždeniu doplniť článok 3 vládneho návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nasledovne: "Ani jedna z republík nesmie v budúcností používať štátne symboly súčasnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani symboly, ktoré by s nimi mohli byť zameniteľné. "

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem. Budeme sa prezentovať.

/Prezentovalo sa 128 poslancov. /

Kto je za prednesený návrh pána poslanca Prokeša?

/Za návrh hlasovalo 110 poslancov. /

Kto je proti návrhu pána poslanca Prokeša?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána podpredsedu Prokeša bol prijatý, a to 110 hlasmi za, žiadnym hlasom proti a 18 hlasmi, ktoré sa zdržali.

Teraz pristúpime k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Fico. Pán poslanec, chcete spresniť svoju formuláciu?

Poslanec R. Fico:

Navrhujem doplniť návrh uznesenia v bode III písmenom d/, kde by bolo - znenie článku 6 nahradiť novým textom takto: "Tento ústavný zákon nadobudne účinnosť dňom, kedy bude schválený následným referendom vykonaným dňa 19. decembra 1992 súčasne na území Českej republiky a Slovenskej republiky. Ústavný zákon bude schválený referendom, ak sa v každej z republík zúčastni referenda nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak sa za zákon aspoň v jednej z republík vysloví nadpolovičná väčšina účastníkov referenda. Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 131 poslancov. / Kto je za návrh pána poslanca Ficu? /Za návrh hlasovalo 48 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý, a síce 48 hlasovalo za, 73 proti a 10 sa zdržalo hlasovania.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o celkovom návrhu.

Prosím prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 131 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 73 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. /

Konštatujem, že návrh prešiel, a to nasledovným pomerom: 73 za, 16 proti a 42 sa zdržalo hlasovania. /Potlesk. /

Oznamujem kvôli tomu, aby ste boli - povedal by som - v obraze, že aj Česká národná rada schválila tento návrh. /Potlesk. /

Piatym bodom programu by mal byť

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 51 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 51a.

Vládny návrh zákona s poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Pán minister už bol pozvaný na zasadanie, je práve na ceste.

Pán minister sa dostavil, prosím ho aby sa ujal slova. Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

prosím o prepáčenie, ale zasadala vláda a prerokovávala otázky národnej poisťovne. Keby som pritom nebol ako minister financií, bolo by veľa takého, čo by išlo do štátneho rozpočtu. Dúfam, že aspoň časť sme z toho vyhodili.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok 1992. Návrh zákona vychádza z novoprijatej ústavy Slovenskej republiky a reaguje na predpokladané zmeny štátoprávneho usporiadania.

Základným cieľom predkladaného návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách je zakotvenie nového postavenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zakotvenie princípu suverenity štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky do návrhu znamená, že po prvýkrát po jeho prijatí Slovenska republika uplatní zvrchovanosť nad svojimi zdrojmi vytvorenými na jej území. Na princíp rozpočtovej suverenity, ktorý je základným východiskom koncepcie návrhu zákona, nadväzuje aj ďalší novy princíp uplatnený v predkladanom návrhu. Ich zakotvenie do nového návrhu si vynútilo niekoľko nových významných faktorov. Ide predovšetkým o zavedenie novej daňovej sústavy od 1. januára, 1993, postup privatizácie a zmeny v štátoprávnom usporiadaní. Dá sa predpokladať ohrozenie aj výpadok niektorých príjmov.

Významný vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať aj delenie majetku federácie na republiky. Preto je potrebné aj v tejto základnej právnej norme, v predkladanom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách zvýrazniť reštrikciu, prísnu účelovosť a hospodárnosť pri používaní rozpočtových prostriedkov a obmedzenie decentralizácie nakladania s rozpočtovými prostriedkami, ďalej zvýšiť rozpočtovú disciplínu a postihy za jej porušenie a vylúčiť akúkoľvek neučelnosť použitia a neúčelovú nárokovosť na prostriedky štátného rozpočtu. Tento prístup sa prejavil v obmedzení rozpočtových organizácií zriaďovať osobitné fondy. Tiež navrhovaná právna úprava poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu je koncipovaná prísne účelovo Z týchto dôvodov nebolo možné akceptovať niektoré snahy zakotviť dotácie na princípe neúčelovosti a nárokovateľnosti.

Právnu úpravu o jednotlivých typoch organizácií obsiahnutú v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku dopĺňa návrh zákona o vymedzení rozpočtových a príspevkových organizácií a štátnych fondov. Predkladaný návrh zákona zakotvením ich právneho postavenia vypína právne vákuum vzniknuté zrušením Hospodárskeho zákonníka.

V zásadách hospodárenia obcí nedochádza k zmene Príjmová časť rozpočtu obcí je úzko naviazaná na reformu daňovej

sústavy. Z toho dôvodu, aj keď sa príjmy obci podrobne upravujú v tomto návrhu, konkrétne dane, ktorých výnos bude smerovaný do rozpočtu obcí resp. podiel na príjmoch štátneho rozpočtu, bude zakotvený v zákone o štátnom rozpočte za rok 1993. Predpokladá sa, že obciam by mal patriť výnos dane z nehnuteľností a výnos dane príjmov fyzických osôb.

Návrh upravuje len kontrolu rozpočtového hospodárenia pre potreby výkonnej moci a zakotvuje kontrolnú právomoc vlády, ministerstva financií a územných finančných orgánov. Rešpektuje tak článok 60 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého kontrolu rozpočtového hospodárenia pre potreby zákonodarného zboru bude zabezpečovať najvyšší kontrolný úrad. Jeho pôsobnosť a právomoc bližšie upraví osobitný zákon.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v mene vlády Slovenskej republiky vás prosím o podporu predloženého návrhu zákona, pretože jeho prijatie je nevyhnutnou podmienkou pre prípravu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1993.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Harnu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec Ž. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda, vážený pán minister, dámy a páni,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 39 z 3. novembra 1992 všetkým výborom národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie s termínom do 11. novembra 1992 s tým, že ako príslušný na skoordinovanie stanovísk, všetkých výborov určil národohospodársky a rozpočtový výbor.

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor ho prerokoval dňa 6. 11. 1992, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru dňa 10. 11. 1992. Výbor pre životne prostredie a zahraničný výbor prerokovali vládny návrh zákona dňa 11. 11. 1992. Dňa 12. 11. 1992 ho prerokoval výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Všetkých 9 výborov vyslovilo súhlas s vládnym návrhom zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Pripomienky k vládnemu návrhu zákona nemal ústavnoprávny výbor a zahraničný výbor. Ostatných 7 výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky po zohľadnení ich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe výborov v bodoch 1-21.

Ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému zákonu o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky si dovoľujem zaujať stanovisko k predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom obsiahnutým v spoločnej správe výborov - tlač 51a.

Pozmeňujúci návrh obsiahnutý v bode l odporúčam schváliť. Vylúčenie určitých príjmov a výdavkov zo štátneho rozpočtu je opatrenie, ktoré musí mať podporu v norme najvyššej právnej sily, t. j. v zákone.

Doplňujúci návrh obsiahnutý v bodoch 2 a 3 neodporúčam. Doplnenie o slovo "orgánov" je nadbytočné. Návrh obsiahnutý v bode 4 neodporúčam. Zákon o štátnom rozpočte sa schvaľuje každý rok, a teda každý rok by sa museli určovať podrobnosti o finančnom krytí štátnych objednávok. Upravenie danej problematiky vládnym nariadením je postačujúce.

Návrh obsiahnutý v bode 5 odporúčam. Je to jasnejšia formulácia. Návrh v bode 6 odporúčam. Je to zastrešujúci názov pre sociálne a zdravotne poistenie. Návrh v bode 7 odporúčam, nakoľko kapitolu "Štátny dlh" môže spravovať aj osobitný na to určený orgán.

Návrh pod bodom 8 neodporúčam. Je potrebne, aby vláda upravila všeobecne závažným právnym predpisom podrobnosti o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami Slovenskej republiky. Vládu však treba obmedziť v rozsahu rozpočtových opatrení, ktoré môže uskutočniť. Toto obmedzenie treba starostlivo zvážiť a každým rokom podľa konkrétnych podmienok ich uvoľniť alebo sprísniť v zákone o štátnom rozpočte. Preto odporúčam schváliť bod 9. Jeho prijatím sa vylúči návrh pod bodom 10.

Bod 11 dávam na zváženie. Ide o inú formuláciu, ktorá však na obsahu nič nemení.

Návrhy pod bodmi 12 a 13 - ide o rovnakú snahu výborov Národnej rady Slovenskej republiky zaviazať vládu na častejšie predkladanie sprav a tým zintenzívniť kontrolnú funkciu parlamentu. Z čisto praktických dôvodov navrhujem schváliť pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 13, čím sa vylúči návrh pod bodom číslo 12.

Návrh obsiahnutý v bode 14 odporúčam. Dôvod ako pod bodom číslo 6. Návrh obsiahnutý v bode 15 odporúčam. Zvýši sa tým kontrolná funkcia parlamentu.

Návrh obsiahnutý v bode 16 neodporúčam. Tuto kontrolu musí uskutočniť ministerstvo financií. Ide o kontrolu v ústredných organoch a štátnych fondov. Návrh obsiahnutý v bode 17 neodporúčam. Je to nadbytočné. Formulácia, ktorá je obsiahnutá v zákone, pokrýva aj túto požiadavku, ktorá je pod bodom 17. Návrh v bode 18 neodporúčam. Je to dôležité ustanovenie o hospodárení štátnych fondov.

Z návrhov obsiahnutých v bodoch 19 a 20 navrhujem schváliť bod číslo 20. Je to ucelenejší návrh. Jeho schválením sa vylúči bod číslo 19.

Bod 21 odporúčam na schválenie. Slovo "prerokovanie" v pôvodnom texte je pravdepodobne preklep. Ustanovenie pod písm. c/ dostáva zmysel až po nahradení slova "prerokovanie" slovom "preklenutie".

Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky nasledovný postup pri hlasovaní o predložených návrhoch:

an blok schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsiahnuté v bodoch l, 5, 6, 7, 9 - keď schválime bod 9, automaticky sa vylúči bod číslo 10. Ďalej navrhujem an blok schváliť bod číslo 13, čím sa vylúči bod číslo 12, ďalej body 14, 15, 20 - prijatím bodu 20 sa vylúči bod číslo 19, ako aj bod 21 spoločnej správy.

Navrhujem an blok zamietnuť návrhy obsiahnuté v bodoch 2, 3, 4, 8, 16, 17 a 18 spoločnej správy.

Navrhujem osobitne hlasovať o návrhu obsiahnutom v bode číslo 11 spoločnej správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhuje aj prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky resp. ministrovi financií Slovenskej republiky, aby pri spracovaní vyhlášky o rozpočtových a príspevkových organizáciách rešpektoval osobitné postavenie týchto organizácií v rezorte školstva /ide najmä o školy/ a zohľadnil možnosť:

a/ ďalej uskutočňovať kompenzáciu príjmov a výdavkov so súhlasom Ministerstva školstva a vedy /alebo Ministerstva financií / Slovenskej republiky,

b/ motivovať školy, aby získali príjmy tým, že časť príjmov by zostala škole. "

Aj o tomto návrhu odporúčam hlasovať osobitne. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Harna, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o piatom bode programu. Ešte chce hovoriť pán minister.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

k niektorým bodom, ktoré spoločný spravodajca výborov odporučil prijať, by som ešte pred diskusiou chcel zaujať stanovisko.

K § 5 ods. l písm. b/ - v spoločnom stanovisku je to bod číslo 3. Nemôžem súhlasiť s pripomienkou nahradiť v tomto ustanovení slovo "potrieb" slovom "orgánov".

K § 5 ods. 6 - právna úprava o krytí štátnych objednávok...

Poslanec Š. Harna:

Pripomienky k § 5 ods. l a ods. 6 neodporúčam prijať. Minister financií SR J. Tóth:

K § 7 ods. 4 - tam je sociálna poisťovňa. Legislatívne považujeme za vhodnejšiu legislatívnu skratku "sociálna poisťovňa". Navrhujete prijať. K návrhu nahradiť v § 7 ods. 4 a v § 14 slova "sociálna poisťovňa" slovami "národná poisťovňa". Navrhujete prijať.

Pokiaľ ide o obmedzenie vlády Slovenskej republiky - § 9 - čo do rozsahu možných odchýlok, súhlasíme s obmedzením v tomto rozsahu doplnením § 11 o odsek 3 tak, ako ho navrhli viaceré výbory. Nemôžeme však súhlasiť s navrhovaným

doplnením § 9 o nový odsek 3, ktorý by znamenal rozpor s 9 ods. l a pripúšťal by časové odchýlky nad rámec rozpočtového roka väčšie ako 6 mesiacov.

Ďakujem. To je všetko. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, faktická poznámka pána spoločného spravodajcu. Poslanec Š. Harna:

Mám dojem, že pán minister si splietol body s paragrafmi, lebo hovoril som o bodoch, ktoré navrhujem prijať a ktoré navrhujem neprijať. Napríklad bod 9 - to nie je § 9, ale § 11.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Otváram rozpravu o piatom bode. Konštatujem, že do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil nikto. Hlási sa pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážene panie poslankyne, vážení pani poslanci,

vystupujem s návrhom, aby sa vyňalo zo spoločného hlasovania zamietnutie bodu číslo 18 spoločnej spravodajskej správy. Je to posledný bod na strane 6. V bode 18 sa navrhuje z § 19 vypustiť odsek 4. Odsek 4 hovorí: "Zdrojom rozpočtu štátneho fondu sú vlastne príjmy a príjmy z jeho ekonomických aktivít. Ako doplnkový zdroj štátneho rozpočtu môže byť použitá dotácia zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom Národnej rady o štátnom rozpočte. Zdroje štátneho fondu a okruh použitia jeho prostriedkov vymedzí zákon, ktorým sa statný fond zriaďuje. " Zdôvodním, prečo navrhujem vypustiť toto ustanovenie S 19.

Prvá veta hovorí, že zdrojom rozpočtu štátneho fondu sú vlastne príjmy a príjmy z jeho ekonomických aktivít. To ustanovujú zákony o jednotlivých fondoch. V každom z týchto zákonov toto ustanovenie je, čiže toto ustanovenie je zbytočné.

Druhá veta hovorí, že ako doplnkový zdroj štátneho fondu môže byt použitá dotácia zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom národnej rady o štátnom rozpočte. Upozorňujem, že v tomto prípade ide o nepresnú a nepriamu novelizáciu už platného zákona; napríklad zákona o štátnom fonde Pro Slovakia, kde sa hovorí niečo iné. Tým by sme nepriamo a nepresne novelizovali už platný zákon, ktorý musí napríklad aj táto vláda rešpektovať pri zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci rok.

Tretia veta hovorí, že zdroje štátneho fondu a okruh použitia jeho prostriedkov vymedzí zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Pokladám to takisto za zbytočne, pretože je to už v dikcii zákonov, ktoré platia.

Preto navrhujem, aby tento bod bol nielen vyňatý zo spoločného hlasovania neprijať, ale aby bol prijatý.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlasí sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

mal by som pripomienky k bodu 6 a k bodu 14 v súvislosti so zmenou terminológie "sociálny" a "národný". Pán spoločný spravodajca navrhol obidva body prijať. Tu je jeden problém. V § 7 ods. 4 text znie: "ústredné orgány, obce, štátne fondy, sociálne poisťovne, subjekty". V návrhu, ktorý je navrhnutý prijať, by sa nahradil pojem "sociálne poisťovne" pojmom "národné poisťovne". Prosím vás, to nemôže byť v množnom čísle, a to z toho dôvodu, že aj dnes vláda rokovala o návrhu zákona o národnej poisťovni, ktorý teda budeme prerokovávať. Inak neviem, čo povedia právnici, či môžeme v tomto zákone prejudikovať názov "národná poisťovňa", pokiaľ ešte neexistuje z titulu zákona, lebo ešte neexistuje. Ak by sme to prijali, potom by som prosil, aby v texte bola "národná poisťovňa", nie "národné poisťovne" a musel by sa zmeniť aj celý text "ústredným orgánom, obciam, štátnym fondom, národnej poisťovni, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky", aby to bolo správne aj po jazykovej stránke. Obdobne je to aj v § 14 ods. 2 pod písm. b/ "rezerva na garancie sociálnym poisťovniam". Tiež to nemôže byť v množnom čísle. Keď to nahradíme slovom "národný", tak by to bolo "rezerva na garancie národnej poisťovni".

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky preberá na jednej strane osvedčené princípy rozpočtového hospodárenia z doterajšej právnej úpravy, na druhej strane reflektuje očakávané dohodnuté zmeny v rozpočtovom hospodárení súvisiace s prípravou nového štátoprávneho usporiadania, z ktorých najvýraznejšou je uplatnenie princípu rozpočtovej suverenity Slovenska.

Z rozpočtového hospodárenia v tomto i v predchádzajúcom roku, z dôvodu objektívneho očakávania napätosti v štátnom rozpočte, či obecnejšie vo verejných rozpočtoch v roku 1993 je zrejmé, že vláda bude nútená akcentovať okrem iného i režim prísneho, permanentného sledovania výdavkovej i príjmovej zložky rozpočtu s následným prijímaním regulačných

i stimulačných opatrení, tým viac, že ako sme počuli, od nového roku prechádza Slovensko na novú daňovú sústavu. O to výraznejšie je odôvodnená i požiadavka úpravy odseku l § 13, aby vláda Slovenskej republiky predkladala Národnej rade Slovenskej republiky správu o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami raz za štvrťrok namiesto polročného intervalu.

Za rovnako významné z uvedených dôvodov považujem aj zákonné stanovenie spôsobu a rozsahu oprávnení na vykonávanie rozpočtových opatrení, medzi ktoré sa zaraďuje i povolené prekročenie rozpočtu. Preto vítam doplnenie § 11 o ďalší tretí odsek riešiaci uvedený problém.

Naopak, neodporúčam prijať bod 18 spoločnej správy, pretože rámcovanie tvorby zdrojov štátnych fondov, ako ich základné vymedzenie vzťahu napríklad štátneho rozpočtu a zákonov o štátnych fondoch, by na úrovni rozpočtových pravidiel malo byť. Teda prikláňam sa k tomu, čo sme počuli v správe spoločného spravodajcu, aby bod 18 spoločne] správy bol vypustený.

Návrhy v bodoch 8 a 10 považujem na úrovni zákona o rozpočtových opatreniach dostatočne podchytené v bode 9 spoločnej správy v podstate tak, ako to navrhol pán poslanec Harna. Pre Kresťansko-demokratické hnutie považujem návrh zákona o rozpočtových pravidlách za prijateľný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážene kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

predložený návrh zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v § 3 písm. b/ uvádza, že obsahom statného rozpočtu sú aj finančne vzťahy k právnickým a fyzickým osobám. Musím ale konštatovať, že tieto finančne vzťahy sú v celom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách potlačené a preferenciu majú rozpočty jednotlivých rezortov a obcí. Pritom návrh nevytvára možnosti pre zabezpečovanie funkcii štátu aj inými nezávislými subjektami, ktoré by na základe vykonávania verejnoprospešnej činnosti v určitom odbore ziskavali aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. V § 29 sa uvádza, že rozpočtové a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu a obcí alebo na verejnoprospešné činnosti a v odseku 3 je príspevková organizácia definovaná ako nezisková právnická osoba. Na druhej strane v § 27 sa rozpočtové a príspevkové organizácie definujú ako štátne alebo obecné právnické osoby. To znamená, že sa vylučuje možnosť zriaďovať takéto organizácie iným právnym subjektom.

Výnimka z tohto pravidla je fakticky iba § 35, kde je uvedené, že neštátna právnická osoba napojená na štátny rozpočet hospodári ako príspevková organizácia, ale môže vzniknúť jedine na základe zákona. Tento prípad, ako sa uvádza v dôvodovej správe, sa vzťahuje napríklad na Slovenskú televíziu alebo Slovenský rozhlas a dal by sa v budúcnosti použiť aj na zriadenie napríklad súkromnej vysokej školy zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Ale všetky ostatné súkromne, prípadne cirkevné školy, alebo aj ďalšie verejnoprospešné zariadenia, napríklad zdravotnícke alebo sociálne, ktoré by vznikli na základe zákona o poskytovaní sociálnej pomoci fyzickými a právnickými osobami, ktoré nevznikajú priamo zo zákona, by mohli vzniknúť len ako podnikateľské subjekty.

Takéto poňatie zákona silne eliminuje rozšírenie organizácií neziskového typu a obmedzuje ich len na niekoľko jednotlivých prípadov alebo na neziskové organizácie podriadené štátu. Chcem sa opýtať pána ministra, či podľa neho § 35 možno interpetovať aj tak, že vytvára priestor aj pre tieto neziskové organizácie, ktoré nemajú len verejnoprospešný alebo verejnoprávny charakter, ako má Slovenská televízia, alebo Slovenský rozhlas. V prípade, že by jeho odpoveď bola taká, že to nevytvára priestor pre tieto neštátne organizácie, pre ktoré, myslím si, je potrebné ho vytvoriť v rozpočtových pravidlách, mám na mysli minimálne súkromné a cirkevné školy, ktoré dnes podľa vyhlášky ministerstva

školstva a vedy poberajú príspevok zo štátneho rozpočtu, sú teda financované aj zo štátneho rozpočtu, bolo by potrebné upraviť § 35, aby bolo možné tieto neštátne organizácie financovať.

Konkrétny návrh by som si dovolil predložiť, nemám ho celkom presne sformulovaný, skôr ma zaujíma stanovisko ministra financií. Myslel by som, že § 35 by mohol byť doplnený tak, že neštátne právnické osoby, ktoré vznikli zo zákona alebo na základe zákona, lebo, samozrejme, aj cirkevné alebo súkromné školy vznikajú na základe zákona /teda zákon zmocňuje zriaďovať takéto organizácie/ a sú na štátny rozpočet Slovenskej republiky napojené finančnými vzťahmi alebo príspevkom, hospodária ako príspevkové organizácie, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Čiže bolo by to rozšírené znenie § 35, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi v prípade, že pán minister nerozptýli moje obavy, že zákon o rozpočtových pravidlách nevytvára pre tieto organizácie dostatočný priestor.

Chcem ešte povedať vetu, že inak prijatie zákona o rozpočtových pravidlách odporúčam.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážene kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci,

k bodu 9 spoločnej spravodajskej správy mám len malé spresnenie. V prípade, že by sa prijal pozmeňujúci návrh tak, ako je predložený, boli by sme v určitej termínovej kolízii s pôvodným znením § 11 ods. 2, kde by zostalo slovné spojenie "a rozsah". Teda dvakrát by sme vymedzovali, kto bude určovať rozsah rozpočtových opatrení. Preto by som odporúčal, aby sa bod 9 vyňal z hlasovania an blok, zamietol sa, a miesto toho aby sa prijalo nasledovné znenie § 11: "Odsek 2 Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonávať, ustanoví zákon o štátnom rozpočte. " "Odsek 3 Spôsob oprávnení na vykonávanie rozpočtových opatrení ustanoví všeobecne závažný právny predpis. " Takto by sme sa v podstate vyhli kolízii.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Konštatujem, že sa nehlási nikto. Vyhlasujem teda rozpravu o piatom bode pogramu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth:

Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Harna?

Poslanec Š. Harna:

Prosil by som 10-minútovu prestávku, aby som mohol niektoré veci prekonzultovať, s pánom ministrom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

S ohľadom na túto požiadavku vyhlasujem 10-minútovu prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vyžiadaná 10-minútová prestávka na dohovor medzi pánom ministrom a spravodajcom skončila. Prosím, vráťte sa do rokovacej siene.

Prosím, prezentujte sa. /Prezentovalo sa 81 poslancov. /

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu, aby postupne uvádzal hlasovanie.

Poslanec Š. Harna:

Ak dovolíte, povedal by som ešte niekoľko slov k rozprave. Pán poslanec Hudec navrhuje vyňať bod číslo 18 na osobitne hlasovanie. O tomto budeme hlasovať osobitne. Ďalej pán poslanec Jakuš hovoril o tom, že národná poisťovňa ešte nie je kodifikovaná a preto sa prihováral, ak som dobre rozumel jeho poznámke, aby zostal pôvodný text zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlási sa pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Môžem doplniť? Nebol som celkom pochopený. Nemusí zostať pôvodný text, lebo ani sociálne poistenie nemáme kodifikované, ale s predpokladom, že národná poisťovňa bude, potom navrhujem upraviť text, aby to vyhovovalo aj slovenčine. Teda neuvádzal to v množnom čísle, ale v jednotnom čísle, lebo nebudú národné poisťovne, ale bude jedna národná poisťovňa.

Poslanec Š. Harna:

V tomto duchu sme konzultovali aj s pánom ministrom, ovsení to množné číslo necháme na legislatívcov. Myslím si, že o tom nie je potrebné hlasovať, pretože je to jazyková úprava, ktorou ešte prejde každý zákon.

Pokiaľ som dobre rozumel pánovi poslancovi Dzurindovi, v podstate súhlasí s tými predloženými návrhmi, ktoré som odporučil schváliť alebo neschváliť an blok. Pán poslanec Ftáčnik svoj návrh po konzultácii s pánom ministrom financií stiahol, takže o tomto návrhu nebudeme hlasovať.

V rozprave vystúpil ešte pán poslanec Plesník. Ak dovolíte, chcel by som k tomu povedať niekoľko slov. Pán poslanec Plesník v podstate upozornil na jednu chybu, ktorá nebola zohľadnená pri hlasovaní vo výbore, že keď prijmeme bod číslo 9, vlastne zaradujeme do § 11 odsek 3, ale vo výboroch nebol podaný návrh na vyňatie odseku 2, s ktorým je odsek 3, ktorý by sme prijali, kontraverzný. Po diskusii s pánom poslancom Plesníkom, a preto, aby sme opätovne neotvárali rozpravu, pri schvaľovaní navrhnem, aby sme bod 9 vyňali zo

spoločného hlasovania, aby sme ho zamietli a hlasovali o návrhu pána poslanca Plesníka, a to schváliť podľa návrhu pána poslanca odsek 2, ktorý vlastne nahradzuje odsek 3 z návrhu, a neschváliť z návrhu pána poslanca Plesníka návrh na odsek 3. Tým by sme schválili správne znenie § 11.

Pán podpredseda, ak dovolíte, navrhujem, aby sne hlasovali an blok o prijatí bodov, ako som ich uviedol, bez bodu číslo 9. Uvediem ich ešte raz: sú to body l, 5, 6, 7, 13, 14, 15, 20 a 21.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme sa prezentovať.

/Prezentovalo sa 110 poslancov. /

Kto je za takto navrhnuté hlasovanie. Spravodajca navrhuje schváliť.

Prosím, pán poslanec Dzurinda, ale pri hlasovaní nemáte prerušovať chod.

Poslanec M. Dzurinda:

Prepáčte, urobil som to len preto, lebo považujem otázku za nepresne položenú. Nech sa presne povie, o čom ideme hlasovať.

Poslanec Š. Harna:

Ideme hlasovať an blok o prijatí bodov, ktoré som uviedol. Sú to návrhy pod bodmi l, 5, 6, 7, 13, 14, 15, 20 a 21. Odporúčam ich an blok prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 110 poslancov. /

Kto je za návrh, ako ho navrhol pán spravodajca?

/Za návrh hlasovalo 103 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý, keď 103 hlasovalo za, nikto nehlasoval proti a 7 sa zdržalo hlasovania.

Poslanec Š. Harna:

Navrhujem an blok zamietnuť návrhy obsiahnuté v bodoch 2, 3, 4, 8, 16 a 17 a navrhujem sem zaradiť aj bod 10, pretože tento je v kolízii s bodom 9, o ktorom budeme osobitne hlasovať. Teda ešte raz: body 2, 3, 4, 8, 16, 17 a bod 10. Bod 18, ktorý som pôvodne navrhol schváliť, na základe vystúpenia pána poslanca Hudeca vynímame a budeme o ňom hlasovať osobitne. Tieto body navrhujem an blok neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 110 poslancov. / Kto je za návrh pána spravodajcu? /Za návrh hlasovalo 9 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /

Poslanec S. Harna:

Teraz budenie hlasovať o tých bodoch, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie. Najprv si dovolia dať hlasovať o návrhu v bode 11 spoločnej správy. Ako som hovoril, tu ide o formulačné spresnenie, z hľadiska obsahového sa nič nemení. Osobne navrhujem tento bod zamietnuť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 110 poslancov. /

Kto je za návrh pána spravodajcu výborov?

Je to návrh, v ktorom navrhuje zamietnuť bod 11. /Šum v sále. / Prepáčte, ale to je celkom presne. Jeho návrh znel: Odporúčam zrušiť, teda neodhlasovať bod číslo 11.

Prosím, pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš: Vážené dámy a páni,

myslia, že sa ľahko dohodneme, keď spoločný spravodajca nebude navrhovať, ale odporúčať. Návrhy sú tie, ktoré sú napísané v tých pripomienkach. Hlasuje sa o pripomienkach výborov. Ak spoločný spravodajca navrhne neprijať, musíme hlasovať proti, ak chceme, aby to prijaté nebolo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, zopakujeme hlasovanie. Najprv prezentácia. /Prezentovalo sa 110 poslancov. /

Kto je za prijatie tejto pripomienky? Pán spravodajca ju odporúča neprijať.

/Za návrh hlasovalo 11 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Poslanec Š. Harna

Budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy. V zmysle toho, čo som povedal, navrhujem tento bod neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 109 poslancov. /

Spoločný spravodajca odporúča túto pripomienku neprijať.

Kto je za?

/Za návrh hlasovalo 14 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /

Poslanec Š. Harna:

Sú tu ešte návrhy pána poslanca Plesníka, ktorý navrhuje, aby v S 11 sa pôvodný odsek 2 nahradil týmto znením: "Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom rozpočte. " Tým by sa nahradil odsek 2 § 11. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 112 poslancov. / Kto je za prijatie tohoto návrhu?

/Za návrh hlasovalo 103 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Konštatujem, že návrh je prijatý. Poslanec Š. Harna:

Ďalší návrh pána poslanca Plesníka na odsek 3 § 11 znie: "Spôsob opatrení na vykonanie rozpočtových opatrení ustanoví všeobecne závažný právny predpis. " Tento návrh pána poslanca Plesníka neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím prezentovať sa.

/Prezentovalo sa 105 poslancov. /

Kto je za návrh pána spravodajcu neprijať?

/Za návrh hlasovalo 16 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Plesníka nebol prijatý.

Poslanec Š. Harna:

Je tu návrh pána poslanca Hudeca. Vyňali sme z hlasovania an blok bod číslo 18 na osobitne hlasovanie, takže ešte o tomto bode spoločnej správy je potrebné hlasovať. Navrhujem návrh výborov pod bodom 18 neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 114 poslancov. /

Návrh pána spravodajcu je proti návrhu. Kto je za?

/Za návrh hlasovalo 20 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Hudeca nebol prijatý.

Poslanec Š. Harna:

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu. Je tu ešte návrh na uznesenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, chcel by som využiť svoje právo vysvetliť, prečo som stiahol svoj návrh späť po dohode s pánom ministrom, ktorý garantoval, že problematika súkromných cirkevných škôl, sociálnych a neštátnych zdravotných zariadení je pokrytá súčasným znením § 35. Usúdil som teda, že slovo ministra je slovo, ktoré si osobne veľmi vážim, preto som tento návrh stiahol a nežiadam žiadnu úpravu § 35.

Ďakujem.

/Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán spravodajca. Poslanec Š. Harna:

Pán predsedajúci, ešte je tu návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý navrhuje prijať uznesenie, ktoré som prečítal. Ešte musíme o ňom hlasovať.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhuje prijať uznesenie nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky resp. ministrovi financií Slovenskej republiky, aby pri spracovaní vyhlášky o rozpočtových a príspevkových organizáciách rešpektoval osobitne postavenie týchto organizácii v rezorte školstva /ide najmä o školy/ a zohľadnil možnosť:

a/ ďalej uskutočňovať kompenzácie príjmov a výdavkov so súhlasom Ministerstva školstva a vedy /alebo Ministerstva financií/ Slovenskej republiky,

b/ motivovať školy, aby získali príjmy tým, že časť príjmov by zostala škole. "

Toto je návrh výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Moje stanovisko je neprijať tento návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Chcem sa znova opýtať, mám tomu rozumieť tak, že je to súčasť tohoto zákona?

Poslanec Š. Harna:

Nie, to je uznesenie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Potom najprv musíme hlasovať o zákone. V súlade s ustanovením § 26 odseku l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Najskôr sa prezentujme. /Prezentovalo sa 122 poslancov. / Kto je za návrh ako celok? /Za návrh hlasovalo 118 poslancov. / Kto je proti návrhu ako celku? /Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že návrh zákona bol prijatý 118 hlasmi za, jedným hlasom proti a traja sa zdržali hlasovania.

Poslanec Š. Harna:

Ešte by sme mali hlasovať o návrhu výboru na uznesenie ako som ho prečítal.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán minister, zaujmete stanovisko? Minister financií SR J. Tóth:

Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Môžeme začať hlasovať.

Prosím, prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 120 poslancov. /

Kto je za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 32 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /

Konštatujem, že tento návrh výboru nebol prijatý.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. *

Šiestym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač číslo 45 a spoločnú správu výborov ako tlač 45a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodni minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci,

jedným z otvorených a doteraz neriešených problémov roku 1992 je financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo, keď sa ani po viacnásobných rokovaniach s ministrom financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v nadväznosti na uznesenie príslušných vlád nepodarilo zabezpečiť, účasť štátneho rozpočtu federácie na financovaní tohto vodného diela v roku 1992. Až do roku 1992 bolo financovanie vodného diela v podstate bezproblémové, keď sa do roku 1990 plne zabezpečovalo z prostriedkov federácie, odkiaľ bolo vynaložených celkom asi 12, 3 mld korún a v roku 1991 sa na financovaní spolupodieľali federálny rozpočet sumou 450 mil. korún a rozpočet Slovenskej republiky sumou 723, 8 ml. korún.

Podľa pôvodného plánu prác a dodávok na rok 1992 bola vyčíslená potreba finančných prostriedkov na výstavbu vodného diela v sume 3, 5 mld korún. V priebehu roka 1992 došlo k spresneniu a doplneniu ekonomického a technického charakteru, ktoré sa premieta do finančných potrieb v nevyhnutnom rozsahu, aby bolo možné splniť cieľovú úlohu tohto roku - prehradiť koryto Dunaja, čo sa stalo, napustiť zdrž Hrušov a prívodný kanál, presmerovať plavbu do derivačného kanála a začať so skúšobnou prevádzkou vodnej elektrárne. Spresnenie a zvýšenie finančných potrieb na rok 1992 vyplýva z vývoja cien roku 1992 v rozsahu 2 až 5 %, realizácie technických opatrení, ktoré vyplývajú z plnenia 19 podmienok uložených bývalou Slovenskou komisiou životného prostredia, vodoprávneho povolenia a optimalizácie zdrže Hrušov, realizácie doplňujúcich ekologických investícií a z realizácie prác, ktoré mala dokončiť maďarská strana na našom území.

Realizácia uvedených opatrení a stavieb si vyžaduje v tomto roku finančnú čiastku l mld korún. Tým sa zvyšuje celková potreba finančných prostriedkov v roku 1992 z 3, 5 mld korún na 4, 5 mld korún.

Vzhľadom na potrebu minimalizácie ekonomických strát a s prihliadnutím na vysokú rozostavanosť vodného diela a zámer jeho uvedenia do prevádzky v roku 1992 bolo nutné vodné dielo prechodne financovať zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že uvedené výdavky nie sú kryte jeho zdrojmi, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo, v ktorom by sa uvedený problém mal vyriešiť.

V predloženom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov sa navrhuje vydať štátne dlhopisy v rozsahu 3, 5 mld korún. V čase medzi predložením návrhu vládneho zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov na výstavbu vodného diela Gabčíkovo na prerokovanie do Národnej rady a termínom dnešného rokovania Národnej rady sa problémom výstavby vodného diela Gabčíkovo, a to vzhľadom na zvýšenú potrebu finančných prostriedkov v roku 1992 na výstavbu vodného diela, opäť zaoberala vláda Slovenskej republiky. Uznesením vlády Slovenskej republiky z 3. novembra 1992 číslo 846 mi bolo uložené poskytnúť dočasnú finančnú výpomoc zo štátneho rozpočtu na krytie zvýšených potrieb vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 v sume l mld korún.

V nadväznosti na toto rozhodnutie navrhujem Národnej rade zvýšiť sumu, v ktorej sa majú vydať štátne dlhopisy na financovanie vodného diela v roku 1992, z 3, 5 mld na 4, 5 mld korún a uvedený zákon s touto zmenou schváliť.

Záverom by som chcel Národnú radu Slovenskej republiky informovať, že v priebehu roku 1992 do dnešného dňa bola zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky už vynaložená na výstavbu vodného diela suma 3, 8 mld. korún.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Šebu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo pridelil predseda Národnej rady slovenskej republiky rozhodnutím číslo 15

z 13. októbra 1992 na prerokovanie v lehote do 22. októbra 1992 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ho prerokovali 21. októbra 1992. Dňa 22. 10. 1992 prerokoval tento vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení týchto pripomienok resp. pozmeňujúcich návrhov.

Teraz mi dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca výborov zaujal stanovisko k predmetným pripomienkam resp. pozmeňujúcim návrhom.

Odporúčam hlasovať an blok o pripomienkach uvedených v bode 1. Schválením bodu l sa vylučuje bod 2. Podobne odporúčam schváliť an blok bod 3. V bode 3 je presnejšia dikcia bodu 4, čiže tým by bod 4 vypadol. Podobne navrhujem hlasovať an blok o bode 5. Nakoľko tento bod obsahuje aj návrh obsiahnutý v bode 6, tým je bod 6 nadbytočný, netreba o ňom

hlasovať.

Prosím, aby po ukončení rozpravy dal predsedajúci hlasovať v zmysle môjho predloženého návrhu. Prosím, aby prípadné pozmeňujúce návrhy, ktoré by boli v rozprave, mi boli predložené písomne ihneď po ich prednesení.

Osvojujem si návrh pána ministra, aby sme upravili výšku dlhopisu z 3, 5 mld. na 4, 5 mld. korún.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Šebu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o šiestom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec Harna. Dávam mu slovo.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážená vláda,

vážený pán minister,

dámy a páni,

nevystupujem v rozprave ani s pozmeňujúcim, ani s doplňujúcim návrhom k predloženému návrhu zákona, mam len otázku na pána ministra financií Tótha. Národná rada Slovenskej republiky prijala v tomto roku už dva zákony na vydanie štátnych dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky z roku 1991 v celkovej hodnote 8 mld. korún.

Vláda je zákonom o štátnom rozpočte na rok 1992 splnomocnená na vydanie štátnych dlhopisov na financovanie komplexnej bytovej výstavby v hodnote 4, 2 mld korún. Teraz máme schváliť zákon na vydanie štátnych dlhopisov na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo v hodnote 3, 5 resp. podľa návrhu pána ministra v hodnote 4, 5 mld korún. Celkove sa v tomto roku emitujú štátne dlhopisy v hodnote 16, 7 mld korún.

Podľa mojich informácií sa z 8 mld korún dlhopisov vydaných na krytie schodku štátneho rozpočtu predalo doposiaľ len za 600 mil. korún. Obchodne banky, aj keď by chceli kúpiť štátne dlhopisy, jednoducho nemajú zdroje, teda nemajú voľné peniaze. Nákup štátnych dlhopisov bankami ide na úkor úverových zdrojov bánk. Odčerpáva ich podnikateľskej sfére a ich nedostatok ohrozí aj proces privatizácie. Navyše nás čaká rozpočtový deficit za tento rok v rozsahu asi 10 mld korún. Moja otázka na pána ministra financií znie, koľko z doteraz vydaných štátnych dlhopisov bolo skutočne realizovaných a kde a na akom peňažnom trhu chce vláda realizovať doposiaľ nepredané štátne dlhopisy.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Prosím pána ministra, aby zaujal stanovisko. Minister financií SR J. Tóth:

Beriem do úvahy to, čo povedal pán Harna, že z dlhopisov, ktoré sme schválili v hodnote 6 a 2 miliardy korún, sú predané dlhopisy za 600 miliónov korún. Nie je to preto, že

v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike nie sú zdroje. Má to inú podobu, nechel by som ju na pléne Národnej rady Slovenskej republiky verejne prezentovať. Môžem však prehlásiť, že dlhopisy, ktoré sme vydali na výstavbu bytov v hodnote 4, 2 miliardy korún, sú predané a som o ton presvedčený, že dlhopisy, ktoré boli na Krytie schodku štátneho rozpočtu v hodnote 8 miliárd, budú predané. Sú len technické závady, ktoré bude treba riešiť. Výška úrokov, ktorú sme navrhli, je 8 %, dnes to nie je komerčný základ, podlá ktorého by nám komerčné ústavy mohli túto odkúpiť. Môžem ubezpečiť pána Harnu, že dlhopisy, ktoré vydáme na Gabčíkovo, od okamžiku ich emisie do dvoch týždňov budú rozpredané v plnej miere, pretože tak niektoré domáce peňažné ústavy ako zahraničné peňažné ústavy majú o to mimoriadny záujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Vyhlasujem rozpravu o šiestom bode programu za skončenú.

V záverečnom slove sa chce vyjadriť spoločný spravodajca výborov pán poslanec Šebo.

Poslanec J. Šebo:

Vážení pani poslanci,

nakoľko neboli ďalšie pozmeňujúce návrhy, okrem návrhu, ktorý predniesol pán minister, ktorý som si osvojil, odporúčam hlasovať tak, ako som to predniesol. Pozmeňujúci návrh v bode číslo l, v bode číslo 3, v bode číslo 5 a zmenu výšky dlhopisu z 3, 5 miliardy na 4, 5 miliardy by som odporúčal odhlasovať an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 105 poslancov. /

Kto je za takto prednesený návrh pána spoločného spravodajcu?

/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že pripomienky boli prijaté, keď 93 hlasovalo za, 9 proti, a 3 sa zdržali hlasovania.

Poslanec J. Šebo:

Prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov nie je potrebné teda hlasovať o bode 2, pretože bod l ho vylučuje, nie je potrebné hlasovať o bode 4 a nie je potrebne hlasovať o bode 6. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pristupujeme k hlasovaniu o zákone ako celku.

Prosím, prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 105 poslancov. /

Kto je za zákon ako celok?

/Za návrh hlasovalo 95 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržal l poslanec. /

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie vodného diela Gabčíkovo.

Poslanec J. Šebo:

Ďakujem poslancom za prijatie zákona. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Siedmym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač číslo 77 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 77a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodni minister financií Slovenskej republiky pán július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážene panie poslankyne,

vážení pani poslanci,

vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národne] banke Slovenska. Návrh zákona bol vypracovaný na základe článku 56 Ústavy SIovenskej republiky. Nadväzuje na Štatút európskeho systému ústredných bank a Európskej ústrednej banky a na zásady, ktoré určujú formovanie európskeho menového systému. Návrh zákona vychádza z ustanovení zákona číslo 22/1992 Zb. o Štátnej banke Česko-slovenskej, z odporúčaní predstaviteľov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky a z poznatkov o ústredných bankách priemyselne vyspelých štátov. Návrh zákona vychádza z princípu jednej meny a emisného centra na území štátu.

V dôsledku zmien v štátoprávnom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebné zabezpečiť v súlade s novelizovaným článkom 14 ods. 4 ústavného zákona o československej federácii vytvorenie dvoch samostatných republikových emisných bánk ako nástupníckych subjektov s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky a Českej republiky. Základom pre vytvorenie Národnej banky Slovenska by mal byt majetok, práva a povinnosti prevzaté od Štátnej banky česko-slovenskej v súlade s osobitným zákonom o rozdelení majetku Štátnej banky česko-slovenskej vydaným na základe článku 14 ústavného zákona o československej federácii.

Predložený návrh zákona upravuje právne postavenie Národnej banky Slovenska ako ústrednej banky Slovenskej republiky a garantuje jej autonómne postavenie. Z takto určeného postavenia ústrednej banky vyplýva jej nezávislosť na zákonodarnej a výkonnej moci. Národná banka Slovenska bude spolupracovať s vládou Slovenskej republiky a aktívne sa podieľať na formovaní a realizácii peňažnej politiky v prospech neinflačného rastu národného hospodárstva.

Návrh zákona určuje náplň činnosti ústrednej banky a nástroje, ktoré majú zabezpečiť dosiahnutie cieľov menovej politiky štátu. Národná banka Slovenska určuje jednotnú menovú politiku a svojou činnosťou podporuje rozvoj bankovníctva, peňažného a kapitalového trhu na Slovensku, zabezpečuje previazanosti peňažnej a fiškálnej politiky. Národná banka Slovenska okrem poskytovania peňažných služieb vydáva bankové licencie, oprávnenia pôsobiť ako banka, taktiež realizuje operácie so štátnymi cenným papiermi a pôsobí ako depozitná

banka Ministerstva financií Slovenskej republiky, stanovuje požiadavky na povinné minimálne rezervy, diskontnú sadzbu a rozsah operácie na volnom trhu peňazí. Má výhradné právo vydávať bankovky a mince. Pretože ustanovenia o emisii slovenskej meny sú viazané na rozdelenie česko-slovenskej meny, bude vhodnejšie upraviť podrobnosti o emisii slovenskej meny neskôr. Navrhuje sa upraviť túto problematiku predpisom Národnej banky Slovenska. Predkladaný návrh obsahuje len základné ustanovenia o peňažnej jednotke, o výhradnom práve Národnej banky Slovenska vydávať zákonné peniaze.

Predložený návrh zákona v časti 9 obsahuje ustanovenia o bankovom dohľade a štátnom dozore. Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad nad činnosťou bánk a iných osôb než bánk, ktoré majú povolenia podľa osobitných predpisov. Úlohou bankového dohľadu je zabezpečiť likviditu bánk a znižovat rizika spojené s činnosťou bánk. Vzhľadom na potrebu všeobecnej závažnosti vykonávacích predpisov banky vo vzťahu tak k právnickým, ako i fyzickým osobám, môže Národná banka Slovenska vydávať všeobecne záväzné právne predpisy ako ministerstvá a iné orgány štátnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Nevyhnutnou súčasťou tohoto zákona sú aj ustanovenia o peňažnej jednotke Slovenskej republiky a naň nadväzujúce prechodné ustanovenia návrhu zákona, ktorých odložená účinnosť je viazaná na prechod česko-slovenskej meny na menu Slovensku.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v mene vlády Slovenskej republiky vás prosím o podporu predloženého vládneho návrhu zákona o Národnej banke Slovenska, ktorou, pokiaľ ju prijmete, vytvárame základ peňažnej

sústavy a finančnej sústavy Slovenskej republiky ako samostatného suverénneho štátu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosia spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Košnára, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a pani,

nové štátoprávne usporiadanie, vznik zvrchovanej Slovenskej republiky vyžaduje zriadiť ústrednú banku Slovenskej republiky so všetkými kompetenciami, povinnosťami a právami, ktoré ústredná banka v každom štáte musí plniť. Takéto riešenie v navrhovanom vládnom návrhu zákona má oporu v doterajších legislatívnych normách i v novoprijatej Ústave Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, pričom koordináciou stanovísk týchto výborov bol poverený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory v čase, ktorý im bol stanovený, tento návrh prerokovali, vyslovili s nim súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho po zohľadnení. pripomienok, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

Dovoľte mi, aby som zdôvodnil svoj návrh na hlasovanie an blok a návrh na hlasovanie o tých bodoch, ktoré považujem za užitočne vyňať zo spoločného hlasovania.

Ústrednými otázkami, okolo ktorých sa v príslušných výboroch a osobitne v národohospodárskom a rozpočtovom výbore rozvinula diskusia, boli otázky postavenia ústrednej banky či Národnej banky Slovenska, a to z hľadiska jej nezávislosti, autonómnosti ako vo vzťahu k vládnej moci, tak vo vzťahu k zákonodarným organom. Tato diskusia bola často dosť rozporná, pričom argumentácia sa niesla približne v tom duchu, že sa berú do úvahy také právne úpravy, ktoré v západoeurópskych krajinách aj v iných vyspelých demokratických krajinách sveta upravujú postavenie ústrednej banky. Upozorňovalo sa predovšetkým na to, že ústredná banka musí byť bankou nezávislou od všetkých už spomínaných organov či inštitútov, že musí byt v zákone explicitne vyjadrené, že koná autonómne, že by bolo užitočné, aby sa v zákone priamo vyjadrilo, že koná v súlade so zásadami otvorenej trhovej ekonomiky so slobodnou konkurenciou, že uprednostňuje efektívnu alokáciu zdrojov, ako aj na to, že orgány národnej banky by mali mechanizmom svojho menovania či ustanovovania vyjadrovať túto nezávislosť.

Príslušne pozmeňovacie návrhy, ktoré z takejto kontraverznej diskusie vzišli, sa potom prejavili v jednoznačných stanoviskách, na ktorých sa zhodli príslušné výbory Národnej rady tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

Druhý okruh problémov, okolo ktorého sa vo výboroch viedli diskusie, bol okruh problémov, či vyjadrenie, že základnou rozhodujúcou úlohou národnej banky sú jej emisné funkcie, ti postačuje vyjadrenie slovnými spojeniami, že jej hlavnou úlohou je starať sa o menovú stabilitu, pričom sa argumentovalo tým, že azda vhodnejší termín by bol starať, sa o zdravú menu, miesto menovej politiky hovoriť o úverovopeňažnej politike a podobne, čo sa opätovne premieta aj v predkladaných pozmeňovacích návrhoch.

Dovoľte mi preto, aby som z tohto pohľadu, ako prebiehala diskusia k záverom. Ku ktorým dospeli jednotlivé výbory, odporučil na hlasovanie an blok tieto body zo spoločnej správy: 4, 6, 7, 8, 9, 10, 14, 16, 17, 18, 19 a 20. Pretože navrhované pozmeňovacie návrhy v citovaných bodoch v zásade nemenia žiadne koncepčné otázky zabudované vo filozofii tohto zákona, vylepšujú alebo spresňujú dikciu, niektoré z nich majú skutočne len charakter odstránenia preklepov a chýb, ktoré sa vyskytli, odporúčam, aby sa o týchto bodoch hlasovalo spoločne a odporúčam pozmeňovacie návrhy v citovaných bodoch prijať.

O ostatných bodoch, t. j. bodoch l, 2, 3, 5, 11, 12, 13 a 15, práve vzhľadom na dosť rozporne stanoviská a závažnosť týchto pripomienok odporúčam, aby sa hlasovalo osobitne, o Každom zvlašť, ak páni poslanci nevznesú iné návrhy o spôsobe hlasovania.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi profesorovi. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o siedmom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásila pani poslankyňa Guldanová. Dávam jej slovo.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci,

zákon o Národnej banke Slovenskej republiky sa zaradí medzi tie zákony, ktoré do značnej miery ovplyvnia fungovanie ekonomiky Slovenskej republiky. Vo všetkých západných demokraciách majú ústredné banky nezávislé postavenie od vlád. Ich konanie je úplne autonómne, a to vyjadruje aj zákon, ktorým sa riadia. Nezávislosť ústredných bánk zdôrazňujú aj maastrichtské dohody, t. j. Protokol o štatúte európskeho systému ústredných bánk a Európskej ústrednej banke, konkrétne kapitola 3, článok 7.

Určenia autonómneho postavenia ústrednej banky zo zákona vedenie banky, presnejšie banková rada, sa stane partnerom vlády zodpovedajúcim za úverovo-peňažnú politiku a v širšom zmysle aj za hospodársku politiku vlády. Pretože však v § 12 ods. l sa hovorí, že "Národná banka Slovenska podporuje hospodársku politiku vlády", navrhujem vypustiť v § 12 odsek l a ostatné odseky prečíslovať podľa správnosti.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlasí sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Hudec, potom pán poslanec Dzurinda.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

odpusťte mi, že budem teraz hovoriť trochu dlhšie, ale požiadali ma pracovnici Ústredia pre Slovensku republiku Štátnej banky česko-slovenskej, aby som opätovne predniesol pozmeňovacie návrhy k predloženému textu vládneho návrhu zákona, ktoré /podľa ich mienky a v hlbokom presvedčení, že ide o prospech, či dobru činnosť tejto inštitúcie/ sú dôležité.

Znenie návrhu predmetného zákona preberá osvedčené ustanovenie terajšieho zákona o Štátnej banke česko-slovenskej číslo 22 z roku 1992 Zb. Pritom zohľadňuje novu skutočnosť, že navrhovaná Národná banka Slovenska bude emisnou bankou unitárneho štátu. K niektorým ustanoveniam však pokladám za potrebne predložiť pozmeňovacie návrhy.

Po prvé - v celom texte zákona nahradiť názov "Národná banka Slovenska" názvom "Národná banka Slovenskej republiky. " Chcem povedať, že by sme si mali ujasniť terminologickú jednotnosť vo všetkom názvosloví, ktoré sa bude týkať Slovenské] republiky. Mame Národnú radu Slovenskej republiky, mame vládu Slovenskej republiky. Treba si uvedomiť, že Slovensko je teritoriálne územie a nie je štátoprávny pojem.

V § l ods. 3 v druhej vete je želateľne upraviť ustanovenie o oprávnení Národnej banky Slovenskej republiky pôsobiť ako ústredný organ v rozsahu kompetencia ustanovených týmto zákonom a inými zákonmi. I Keď toto oprávnenie má hlavný cieľ umožniť Národnej banke Slovenskej republiky vydávať všeobecne závažne predpisy v menovej oblasti, ktorú vymedzia konkrétne uvedené zákony, je vhodnejšie použiť formuláciu - teda hovorím o pozmeňovacom návrhu druhej vety odseku 3 § 1: "Národná banka Slovenskej republiky pôsobí ako ústredný orgán v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými zákonmi. " Odkaz na písmeno l.

Ďalší návrh: Druhú časť predloženého návrhu zákona treba označiť "Organizácia Národnej banky Slovenskej republiky" a § 5 tejto časti upraviť takto: "Národnú banku Slovenskej republiky tvoria: a/ ústredie so sídlom v Bratislave, b/ pobočky, c/ účelové organizačné jednotky. "

Ďalší pozmeňujúci návrh: V § 7 navrhovaný spôsob menovania a odvolávania členov Bankovej rady Národnej banky Slovenskej republiky je veľmi komplikovaný a z hľadiska zabezpečovania úloh bankovej rady nie je celkom prijateľný. Ak má byť banková rada funkčná, jej členovia musia byť menovaní rovnakým spôsobom a na rovnaké časové obdobie. Spôsob, akým je navrhované usporiadanie a menovanie bankovej rady, prináša nielen veľký vplyv vlády na bankovú radu. Nevidíme veľký rozdiel z hladiska vplyvu vlády na 4 členov menovaných prezidentom a na ďalších menovaných vládou. Podstata vplyvu vlády je tá istá. Ale i rôzne časové obdobie pôsobenia členov bankovej rady zakladá nerovnoprávnosť členov pri rozhodovaní a hlasovaní.

Teda návrh znenia prvých 4 bodov § 7 by bol takýto:

"1. Bankovú radu tvorí guvernér Národnej banky Slovenskej republiky, dvaja viceguvernéri a ďalší štyria členovia riaditeľstva Národnej banky Slovenskej republiky.

2. Guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva na obdobie uvedené v zákone prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

3. Ostatných členov bankovej rady vymenúva a odvoláva na obdobie uvedené v zákone prezident Slovenskej republiky na návrh guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky po prerokovaní s vládou Slovenskej republiky.

4. Funkčné obdobie členov bankovej rady je šesťročné. "

V § 7 som navrhol, aby počet členov bankovej rady bol nepárny. Potom nie je nutné dávať guvernérovi zo zákona dva hlasy, stačí ustanovenie, že v prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho. Nakoniec, nemusí to byť vždy guvernér. Teda navrhujem v prípade, že sa prijme predošlý pozmeňovací návrh, vyčiarknúť posledné dve vety odseku l § 8.

Ustanovenia § 10 a 11 o direktórium Národnej banky Slovenskej republiky navrhujem vypustiť. V podmienkach unitárnej emisnej banky, v ktorej členmi najvyššieho riadiaceho orgánu bankovej rady sú výlučne jej vedúci pracovníci, by bolo direktórium nadbytočným orgánom nevyhnutne duplujúcim viaceré oprávnenia bankovej rady. V zahraničných bankách je direktórium obvykle pri určitej forme uplatnenia princípov federatívneho usporiadania štátu. Takéto riešenie zrejme prevzala aj Štátna banka česko-slovenská zákonom č. 22 z roku 1992 Zb., kde funkciu direktória plní Rada riaditeľov federálneho ústredia Štátnej banky česko-slovenskej. Výkonným orgánom Národnej banky Slovenskej republiky má byt ústredie a jeho vedúci pracovníci bezprostredne riadiaci príslušné úseky by mali pripravovať a uskutočňovať rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenskej republiky. To nevylučuje, aby sa mohli vytvárať rady riaditeľov, ale takéto možnosti nie je potrebné upravovať v zákone. Namiesto toho bude zrejme vhodne zaradiť ustanovenie o zbore poradcov, v znení uvedenom v § 14, a to tak, že by sa tento paragraf zaradil namiesto paragrafov 10 a 11 a následne sa prečíslovali všetky ostatne paragrafy.

Navrhujem štvrtú časť celého návrhu zákona preformulovať. Táto štvrtá časť je totiž neúmerne zúžená. Podľa môjho názoru zákon, ktorým sa má upraviť nielen pôsobnosť emisnej banky, ale aj samotná mena, má obsahovať ustanovenia upravujúce nielen emisiu bankoviek a minci, ale aj základné atribúty meny. V tomto smere je potrebné zaradiť ustanovenia obsiahnuté v terajšom zákone o štátnej banke česko-slovenskej - citovaný zákon 20 z roku 1952, ktoré boli doň poňaté na základe poznatkov zahraničných emisných bánk a po konzultáciách s medzinárodnými inštitúciami.

Chcem povedať, že tento text, ktorý potom odovzdám pánovi spoločnému spravodajcovi, je pomerne dlhý, no rokovací poriadok si vyžaduje, aby som ho predniesol. Táto časť by sa nazývala "Emisia bankoviek a mincí".

"§ 16 - Národná banka Slovenskej republiky má výhradné právo vydávať bankovky, mince, pamätné mince, mince z drahých kovov a mince v osobitnom vyhotovení určené na zberateľské účely /ďalej len "bankovky a mince slovenskej meny"/§ 17 - Peňažnou jednotkou v Slovenskej republike je slovenská koruna. Skratka názvu je "SK". Slovenská koruna sa delí na sto halierov. /Ak bude prijatý tento pozmeňujúci návrh, dávam svoj pozmeňujúci resp. doplňujúci návrh, ktorý by rozšíril tento § 17 druhou vetou a znel by: "Z rozhodnutia vlády môže Národná banka Slovenskej republiky emitovať zlatú mincu dukát. "/

§ 18 - Národná banka Slovenskej republiky organizuje tlač bankoviek a razbu minci, ich dodávky od výrobcov v súlade s potrebami peňažného obehu, spravuje zásoby bankoviek a minci, dozerá na ochranu a bezpečnosť do obehu nevydaných bankoviek a mincí a na úschovu a ničenie tlačových dosiek bankoviek, razidiel minci a neplatných a vyradených bankoviek a mincí.

§ 19 odsek l - Platné bankovky a mince vydané Národnou bankou Slovenskej republiky sú zákonnými peniazmi vo svojej nominálnej hodnote pri všetkých platbách na území Slovenskej republiky.

§ 19 odsek 2 - Mince z drahých kovov, pamätné mince a mince v osobitnom vyhotovení určené na zberateľské účely sa môžu predávať za ceny odlišné od ich nominálnej hodnoty.

§ 20 - Národná banka Slovenskej republiky vymieňa na požiadanie poškodené platné bankovky a mince, ktoré vydala, za bankovky a mince nepoškodené pri splnení podmienok stanovených vykonávacím predpisom. Sťahuje z obehu a ničí bankovky a mince opotrebované obehom a nahrádza ich novými bankovkami a mincami. Vykonáva kontrolu čistoty peňažného obehu vo vzťahu ku komerčným bankám, poštám a iným právnickým osobám, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené vykonávacím predpisom Národnej banky Slovenskej republiky.

§ 21 odsek l - Národná banka Slovenskej republiky môže vyhlásiť bankovky a mince, ktoré vydala, za neplatné a stiahnuť ich z obehu.

§ 21 odsek 2 - Spôsob úhrady ich nominálnej hodnoty, dobu určenú na výmenu a zúčtovanie neplatných bankoviek a minci nepredložených na výmenu v určenej dobe, upravuje vykonávací predpis.

§ 22 odsek l - Národná banka Slovenskej republiky podporuje boj proti falšovaniu peňazí, vydáva posudky o falzifikátoch bankoviek a mincí znejúcich na slovenské koruny alebo na cudziu menu, vymieňa si vzory s ostatnými emisnými bankami v zahraničí.

§ 22 odsek 2 - Právnické osoby sú povinné bezprostredne po zistení, že im boli predložené falošné bankovky alebo mince znejúce na slovenské koruny alebo na cudziu menu, odobrať falzifikáty proti potvrdeniu bez náhrady a odovzdať ich ihneď Národnej banke Slovenskej republiky. Právnické osoby sú oprávnené požadovať od osoby, ktorá falšované bankovky alebo mince predložila, aby vierohodným spôsobom preukázala svoju totožnosť. Odobratie falšovaných bankoviek a mincí oznámi právnická osoba, ktorá falzifikát odobrala, orgánom činným v trestnom konaní.

5 22 odsek 3 - Akékoľvek reprodukcie bankoviek, mincí, šekov, cenných papierov alebo platobných kariet znejúcich na slovenské koruny alebo na cudziu menu, alebo predmety Úpravou ich napodobňujúce sa môžu zhotoviť iba za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom.

Posledný je § 23 - Národná banka Slovenskej republiky ustanoví právnym predpisom:

a/ nominálne hodnoty, technické parametre a ďalšie náležitosti bankoviek a minci a ich vydanie do obehu,

b/ postup fyzických a právnických osôb pri prijme zákonných peňazí a nakladanie s nimi, ako aj pri príjme falšovaných a pozmenených bankoviek a minci, alebo ak vznikne také podozrenie,

c/ podmienky poskytovania náhrad za necelé a poškodené bankovky a mince,

d/ ukončenie platnosti bankoviek a minci a spôsob i dobu ich výmeny za iné bankovky a mince,

e/ podmienky, za ktorých možno vyrábať, reprodukcie bankoviek, mincí, šekov, cenných papierov alebo platobných karieť znejúcich na slovenské koruny alebo na cudziu menu, alebo predmety, ktoré ich úpravou napodobňujú. "

Ak dovolíte, prednesiem ďalší pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu textu zákona. Ustanovenie o iných obchodoch Národnej banky Slovenskej republiky treba doplniť o osobitný paragraf, ktorý by znel takto: "Národná banka Slovenskej republiky môže viesť účty a poskytovať ďalšie bankové služby svojim zamestnancom a výnimočne právnickým osobám. " Bol by to nový § 27. Terajší § 27 by sa ponechal ako odsek l a novy odsek 2 v tomto paragrafe by mal toto znenie.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 34. Tento paragraf navrhujem doplniť o novy odsek 2, Ktorý by znel: "Národná banka Slovenskej republiky je oprávnená vyžadovať od bank /odvolanie sa na číslicu 4/ a od iných osôb, ktorým udelila povolenie podľa osobitného zákona /odvolanie na číslicu 2/ potrebné informácie a podklady. Za tým účelom Národná banka Slovenskej republiky ustanoví v súlade s osobitným zákonom /odvolávka na číslicu 6/, opatrením /odvolávka na číslicu 3/ vyhlásenými v Zbierke zákonov metodiku a podmienky na predkladanie požadovaných informácií a podkladov, ktorými vymedzí najmä obsah, formu, členenie, termíny a spôsob odovzdávania informácií a podkladov. Pokiaľ predložené informácie a podklady nezodpovedajú ustanovenej metodike a podmienkam, alebo pokiaľ vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, je Národná banka Slovenskej republiky oprávnená vyžiadať si zodpovedajúce spresnenie alebo vysvetlenie. Ak banka alebo iná osoba, ktorej bolo udelene povolenie podlá osobitného zákona, požadovane informácie a podklady nepredloží alebo tieto informácie a podklady sú opakovane neúplné alebo nesprávne, postupuje sa voči bankám podľa osobitného zákona /odvolávka na číslicu 4/, voči iným osobám podľa § 45. "

Takisto navrhujem vypustiť § 37, ktorý vecne nezapadá do tohto zákona, pretože rieši na jednej strane oprávnenia orgánov štátneho dozoru a na druhej strane podriadenosť bánk a iných osôb než bánk k tomuto dozoru, teda nevzťahuje sa ani na oprávnenia ani na podriadenosť emisnej banky. Ustanovenia o štátnom dozore nad bankami bude potrebné z hľadiska ich podriadenosti zaradiť do pripravovaného zákona o bankách. Pravda, bude potrebne precízne ohraničiť obsah bankového dohľadu a štátneho dozoru, aby sa vylúčili kolízie.

Z titulu zabezpečenia tejto požiadavky navrhujem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení: "Vláda pripraví a predloží návrh novely zákona o bankách, ide o zákon číslo 21 z roku 1992 Zb., do 1. 3. 1993. "

Ďalší pozmeňujúci návrh: V dvanástej časti o spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach treba zaradiť osobitný paragraf, čiže nový § 42 /ostatne by sa prečíslovali/ tohto znenia: "Účty, ktoré viedla štátna banka česko-slovenská k 31. 12. 1992 na území Slovenskej republiky, sa považujú ku dňu účinnosti zákona o Národnej banke Slovenskej republiky za účty vedene Národnou bankou Slovenskej republiky v súlade s týmto zákonom. "

Vychádzam z toho, že pôjde o účty subjektov za Slovensku republiku, ktorých prostriedky podlá územného princípu delenia v zmysle ústavného zákona o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pripadnú bez delenia týmto subjektom.

Ďalší pozmeňovací návrh: V § 50 bude potrebne v prípade schválenia pozmeňovacieho návrhu, ktorý som už citoval, následne upraviť označenie paragrafov, ktoré nadobudnú účinnosť dňom l. 1. 1993.

Dovolil by som si navrhnúť ešte ďalšie dva, už posledné pozmeňujúce návrhy, nazvem ich písmenom a/ a b/. Išlo by o nový § 47a, ktorý by hovoril: "Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov Štátnej banky česko-slovenskej B pracovníkmi, ktorí majú pracoviska a trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, prechádzajú na Národnú banku Slovenskej republiky. "

Odsek 2 toho istého paragrafu by znel: "Národná banka Slovenskej republiky preberá od Štátnej banky česko-slovenskej práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov podlá odseku l, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona. "

Nový § 47b: "Do dňa menovania vedúcich pracovníkov Národnej banky Slovenskej republiky podlá tohoto zákona vykonávajú ich funkciu doterajší vedúci pracovníci Štátnej banky česko-slovenskej menovaní prezidentom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z občanov Slovenskej republiky. "

Ešte raz sa ospravedlňujem za moje rozsiahle pripomienky. Viem, že bolo možné ich skôr uplatniť v príslušnom výbore Národnej rady. Žiaľ, tieto pripomienky prišli neskoro a už sa to urobiť nedalo. Napriek tomu som presvedčený, že treba zvážiť obsah týchto pripomienok, a ak vylepšia predloženú právnu normu, myslím si, že ich treba akceptovať.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby svoj návrh odovzdal pánovi spoločnému spravodajcovi, pretože ide o veľmi rozsiahly návrh a je pravdepodobne, že niektoré z návrhov budú v kolízii s návrhmi na hlasovanie an blok.

Ďalej sa prihlásil pán poslanec Dzurinda. Predtým mi technickú poznámku pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Pán poslanec Hudec, ak dovolíte, musím položiť otázku, prečo takýto rozsiahly návrh nebol predložený vo výboroch. Inak tento materiál mi je známy, našiel som ho takisto na stole. Nepovažoval som za potrebné posledný deň s ním vystúpiť na pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ten, kto ho podával, viem kto ho podával, mal možnosť podať toto prv, aj keď sme nemali veľa času na prerokovanie zákona o bankách.

Sú len dve možnosti - predpokladám, že pán minister sa k tomu vyjadri - alebo an blok zamietnete všetky tieto pripomienky alebo zajtra zasadnú výbory Národnej rady a budú sa normálnou cestou, normálnym legislatívnym postupom zaoberať týmito pripomienkami, ktoré sú skutočne nesmierne rozsiahle a podstatne menia predložený vládny návrh zákona o Národnej banke Slovenskej republiky alebo Slovenska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

so snahou neduplovať to, čo tu bolo prednesené, dovoľte predniesť nasledujúce pripomienky alebo pozmeňovacie návrhy.

§ 3 odsek 2 - odporúčam zmeniť slova "zverejniť informáciu" na slová "informuje verejnosť. "

§ 6 odsek l - odporúčam zmeniť "rozhodovanie o menových opatreniach" na "menovo-politické opatrenia".

§ 7 odsek l - neodporúčam prijať pasáž zo spoločnej správy pod bodom 9, pretože Národná banka Slovenska by mala deväť členov, z ktorých by päť menovala vláda Slovenskej republiky. Preto odporúčam hlasovať o bode 9 spoločnej správy osobitne.

§ 7 odsek 2 - menovanie členov bankovej rady odporúčam zmeniť nasledovne: "Guvernéra menuje prezident na návrh vlády, ostatných prezident na návrh guvernéra prerokovaný s vládou Slovenskej republiky. "

§ 8 odsek 2 - myslím, že prípady takej dôležitosti, ktoré si vyžadujú jednomyseľný súhlas bankovej rady, nemožno riešiť na úrovni rokovacieho poriadku. Buď treba túto pasáž vypustiť, alebo v zákone taxatívne uviesť prípady takého rozhodovania.

§ 11 - počet členov direktoria by mal byť určený presne, inak sa prikláňam k tomu, čo tu odznelo - vypustiť.

§ 12 odsek l hovorí o tom, že Národná banka Slovenska podporuje hospodársku politiku vlády, tuším pani poslankyňa Guldanová o tom hovorila. Odsek 2 zasa hovorí, že úlohy § 2 zabezpečuje Národná banka Slovenska nezávisle od pokynov vlády. Ide o rozporne prístupy, ale najmä implikuje to silnú vládnu Kontrolu nad Národnou bankou Slovenska. Takýto rezultát podporuje aj následná pasáž v odseku 4 ukladajúca guvernérovi povinnosť informovať vládu o záveroch z rokovania bankovej rady. Ide o povinnosť nad rámec aj dnes platných ustanovení. Preto tieto pasáže navrhujem vypustiť.

§ 13 odsek 3 - tento článok implikuje povinnosť guvernéra Národnej banky Slovenska zúčastňovať sa na zasadnutí vlády, pričom dnes má guvernér štátnej banky právo zúčastniť sa. Odporúčam prevziať platný právny stav.

§ 21 - pri určovaní povinných minimálnych rezerv komerčných bánk v Národnej banke Slovenska nie je táto povinnosť zákonom nejako limitovaná, ako je to napríklad v dnešnom zákone číslo 22/1992 Zb. o Štátnej banke česko-slovenskej v § číslo 30, článkoch 2 a 3 tohoto zákona. Aj tu odporúčam prevziať súčasný právny stav.

V súvislosti s § 25 článkom l mám otázku na pána ministra. Mám tomu rozumieť tak, že Národná banka Slovenska vedie účty štátnych účelových fondov? Mysli sa tým výlučne, že len Národná banka Slovenska bude mať takúto právomoc?

§ 31 odsek 2 - rámcové zásady platobného styku - odporúčam vypustiť slovo "rámcové". Tieto zásady by mali byť konkrétne.

§ 37 - ustanovenia o štátnom dozore sú veľmi kontroverzné. Ide predovšetkým o to, že ministerstvo kontroluje plnenie zákonov a opatrení, ktoré vydáva Národná banka Slovenska. Jednak ide o duplicitu kontroly, ktorú vidíme, keď sa pozrieme na § 36 odsek 2 písmeno c/ a § 37 tiež odsek 2 písmeno b/, ale opať aj o možnosť neprimeraného nevhodného subordinačneho vzťahu, v rámci ktorého sa Národná banka Slovenska môže dostávať pod priamy vplyv ministerstva a vlády. Preto navrhujem ustanovenie o štátnom dozore vypustiť.

Vážení prítomní, okrem konkrétnych, čiastkových prednesených návrhov považujem za rozhodujúce udržať nezávislosť rodiacej sa Národnej banky Slovenska na vládnej moci aspoň na úrovni stavu, aký platí v Česko-Slovensku dnes, preto

osobitný význam prikladám pozmeňovacím návrhom smerujúcim práve do uvedenej oblasti.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Surový:

Mal by som prosbu na pána kolegu Dzurinda, keby bol taký láskavý a zúčastňoval sa výborov. Tak by nemusel vystupovať tu, na pléne, dávať nové návrhy a pripomienky a mohli by sa tieto veci riešiť tak, ako sa majú, aký je postup v Národnej rade Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Prosím, pán Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Pán poslanec, beriem si váš návrh k srdcu a budem sa usilovať, aby moja účasť vo výbore bola čo najlepšia. Nemyslím si, že je zlá, nepremrhal som nikdy čas, ktorý bol. Ale fakt je aj ten, že výbory sa často zvolávajú na poslednú chvíľu, programy často kolidujú, niekedy je komisia pre dohľad nad privatizáciou, včera zase bola Jihlava. Jednoducho niekedy nie 30 možné zúčastniť sa. V deň, keď zasadal náš výbor k tejto téme, na polovici programu som dokázal byť, na druhej nie. Takže to treba brat v dobrom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth? Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

zákon o Národnej banke Slovenska prechádzal veľmi dlhým prípravným konaním. Boli do toho zapojení odborníci Slovenskej republiky a Českej republiky. Boli k dispozícii všetky zákony o národných bankách Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska. Hlavnú otázku, či Národná banka Slovenska bude mať dosť kompetencii na svoju samostatnosť, podľa nášho názoru zákon v plnej miere zohľadňuje. Zákon o národnej banke bol preložený do angličtiny a pred mesiacom v pracovnej podobe prekonzultované s Medzinárodným menovým fondom. Ani jedna z inštitúcii nezistila veci, ktoré tu boli spomenuté, že obmedzujeme práva národnej banky, ak ide o dohľad štátu nad touto bankou. Slová o tom, že Národná banka Slovenskej republiky je povinná vykonávať zámery hospodárskej politiky vlády, sú aj v zákone o švajčiarskej národnej banke. Rozdelenie právomoci a kompetencii, čo má kontrolovať ministerstvo financií a čo má kontrolovať národná banka, je aj v iných krajinách, aj v Nemecku. V Maďarsku vytvorili osobitný úrad na kontrolu činnosti komerčných bank len z toho dôvodu, že štát má povinnosť uhrádzať subjektom, ktoré vkladali peniaze do komerčných bánk, možné straty, ktoré vzniknú likvidáciou týchto peňažných ústavov.

Dnes vieme, a vie to aj okolitý svet, že bankoví úradníci, aj keď majú rozhodnutie o bankovej činnosti, o tom, ako vykonávať bankové operácie, mnohokrát - a nechoďme ďaleko, stačí na Slovensko - možno porušujú vlastné predpisy, a preto ministerstvo financií, štát musí kontrolovať ich vlastné domáce predpisy, ich vzťah ku klientom a uverovopeňažnú politiku týchto bánk. Nejde o zásah do ich činnosti, nejde o zásah do splnomocnenia, ktoré vydala štátna banka. Keď Štátna banka česko-slovenská vydáva povolenie na zriadenie a činnosť príslušnej komerčnej banky, ma právo sa vyjadrovať a vyjadruje sa.

Z toho dôvodu plne súhlasím s návrhmi, ktoré odporúčal

pán profesor Košnár na prijatie hlasovaním an blok. Ostatné

návrhy, ktoré tu boli prednesené v diskusii, neodporúčam prijať.

Ďalej by som chcel povedať, že pokiaľ sa týka návrhov číslo l, 2 a 5, odporúčam ich neprijať, pretože stabilita meny, menová politika, sú zaužívané, bežne, svetové názvy. Nemôžeme si vymýšľať niektoré názvy, ktoré v slovenčine pekne znejú, ale pri preklade do iného jazyka nám môžu spôsobovať osobitné ťažkosti. Menová politika štátu je známa dnes i technikovi, nemusí byť odborníkom v peňažníctve. Stabilita meny takisto je každému jasná. Prosím vás, nemeňme to, o čom sa šesť alebo sedem hodín diskutovalo a boli na to prizvaní aj zahraniční odborníci.

Pokiaľ ide o bod 11, to je § 7 odsek 2, súhlasíme s tým, aj keď to tu nebolo povedané, aby sa z textu vypustili slova "z vedúcich pracovníkov národnej banky". Potom je pripomienka číslo 12 už nezaujímavá, neúčinná, pretože sa rieši v bode 11. Takisto súhlasíme s tým, aby sa v 7 - to je pripomienka v bode 13 spoločnej spravodajskej správy - vypustil z textu vyraz "z vedúcich pracovníkov Národnej banky Slovenska".

Teda to zhrniem, aby pán spoločný spravodajca mal v tom jasno. Neodporúčam prijať zmeny, ktoré sú obsiahnuté v bodoch l, 2, 3, 5 a 15 spoločnej správy. Súhlasím s tým, aby sa z § 7 odsek 2 vypustili slova "z vedúcich pracovníkov", takisto súhlasím s tým v bode 13 spoločnej spravodajskej správy, to je k § 7 odsek 3. Keď prijmete pripomienku v bodoch číslo 11 a 13, je nezaujímavá pripomienka číslo 12.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov?

Poslanec J. Košnár:

Vážená Národná rada,

veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, osobitne blok pozmeňujúcich návrhov prednesených kolegom poslancom Hudecom, si vyžaduje veľmi starostlivé zváženie, posúdenie a vyjadrenie prekladateľa a ich spracovanie po poradách s legislativcami tak, aby nevznikol právny zmätok, že niečo akceptujeme z pôvodného, niečo z iného. Nepovažujem preto za dosť dobre možné, aby sme dnes mohli pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, a tým menej potom o návrhu zákona ako celku. Odporúčal by som, aby pán predsedajúci zvážil ďalšie pokračovanie schôdze budí nasledujúcim bodom programu alebo ukončením dnešného dna schôdze s tým, že predložíme kompletnú spravodajskú správu s pozmeňujúcimi návrhmi vtedy, kedy ju dokážeme stihnúť. Neviem povedať, či to bude ráno, alebo to bude okolo obeda, ťažko to dnes odhadnúť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán profesor Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

s veľkou pozornosťou som počúval komplexný návrh pána poslanca Hudeca a myslím si, že ten návrh mení celkovú filozofiu návrhu, ktorý je predložený. Myslím si, že treba sa vecne rozhodnúť. Stotožňujem sa s tým, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, že by sme mali potom všetky tieto pripomienky znova prerokovať vo výboroch, ktorým bol vládny návrh zákona prikázaný. Odporúčam, aby sme meritórne rozhodli, či do vládneho návrhu zapracovať všetky pripomienky, ktoré sú predmetom diskusného príspevku a pripomienok pána poslanca Hudeca. Osobne som toho názoru, že by sme ich zapracovať nemali, pretože dostaneme sa k istému - dalo by sa povedať - nie celkom čistému zákonu. Mnohé pripomienky sa týkajú technických záležitosti, podrobnosti, ktoré do zákona o Národnej banke Slovenska alebo Slovenskej republiky nepatria, ktoré patria do subzákonných noriem. Takže, mali by sme vlastne procesuálne o tejto záležitosti rozhodnúť. Nedomnievam sa, že by sme to mali križiť, pinzetovým princípom dačo vybrať, dačo schváliť, dačo neschváliť, lebo mení sa filozofia návrhu zákona o Národnej banke Slovenskej republiky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Pán profesor, mám tomu rozumieť tak, že navrhujete, aby sa návrh pána Hudeca an blok nepridal?

Poslanec H. Kočtúch:

Áno, Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán spoločný spravodajca, chcete k tomu zaujať stanovisko?

Poslanec J. Košnár:

Pán predsedajúci, myslím, že to bol procedurálny návrh, o ktorom sa podlá rokovacieho poriadku rozhoduje hlasovaním bez rozpravy, takže vzdávam sa svojho vyjadrenia.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, ďakujem. Neostáva nám iné, ako preveriť skutočnú rozhodovaciu vôľu v našom parlamente.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 111 poslancov. /

Prosím, keby pán spoločný spravodajca prípadne formuloval návrh pána poslanca Kočtúcha. Alebo ho chce formulovať pán poslanec Kočtúch?

Poslanec H. Kočtúch:

Navrhujem procedurálne postupovať tak, že inkorporovanie návrhu pána poslanca Hudeca do pôvodného vládneho návrhu z hľadiska inej filozofie je neústrojné, preto ho treba zamietnuť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, čiže návrh zamietnuť ako celok.

Prosím, návrh znie, aby návrh pána poslanca Hudeca nebol prijatý.

Prosím, kto je za neprijatie?

/Za neprijatie hlasovalo 21 poslancov. /

Budeme sa znova prezentovať.

/Prezentovalo sa 108 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Kočtucha?

/Za návrh hlasovalo 56 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /

/Hlasy z pléna spochybňujúce výsledok hlasovania. /

Vážení, pretože je kolízia názorov, navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu znova, teda o návrhu pána profesora Kočtucha, aby bol zamietnutý návrh pána poslanca Hudeca.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 112 poslancov. /

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme jednoznačne hlasovali o otázke, či plénum odporúča zaoberať sa balíkom pozmeňujúcich návrhov pána Hudeca alebo nie. Len takáto otázka nás jednoznačne privedie k výsledku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Mám dojem, že v obidvoch prípadoch ide o jednoznačnú informáciu. Koniec-koncov ide o to, či tak rozsiahly návrh zmien môžeme ešte zapracovať v tomto slova zmysle. Musíme si zároveň uvedomiť, že ide o rozhodnutia, ktoré umožnia alebo neumožnia prípravu. Nechcem ďalej ovplyvňovať. Ak dovolíte, znova budeme opakovať hlasovanie.

Prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 113 poslancov. /

Budeme hlasovať o návrhu profesora Kočtúcha. Návrh profesora Kočtúcha znel, aby sa zamietlo prijatie návrhu pána poslanca Hudeca. Hlasujeme teda za návrh profesora Kočtúcha.

Kto je za?

/Za návrh hlasovalo 60 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kočtúcha bol prijatý.

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci,

pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán kolega Dzurinda, vyžadujú tiež istý čas na to, aby mohli byť spracovane. Je to asi 16 alebo 17 ďalších pozmeňovacích návrhov, preto požadujem, aby bol daný časový priestor na ich posúdePodpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, je tu jednak návrh, aby sme skončili teraz a ráno v prvom bode by sne hlasovali o celkovom návrhu alebo dáme 15-minútovú prestávku a potom budeme hlasovať.

Pán Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán podpredseda,

prihováral by som sa za rannú alternatívu, lebo nemám dobrý pocit ani z toho, že sme zabili návrh pána Hudeca. Pozrel som sa, kedy som mal možnosť dostať do rúk návrh zákona. Dostal som ho deviateho, v pondelok, a aj to som si bol poň iniciatívne sám. Kolegovia vo výbore ho dostali 10. novembra ráno a 11. večer bol o tom diškurz. Pýtam sa, či skutočne to považujeme za dostatočne dlhy čas na pripomienkovanie takého dôležitého návhu zákona. Teda radšej sa tomu venujme zodpovedne, dnes skončíme a ráno sa k tomu vráťme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, v poriadku. Chcem len upozorniť, že berme vždy do ohľadu kontext času, to znamená, že pracujeme v tak hektickom čase, že musíme stihnúť do l. 1. všetky problémy.

Končíme dnešnú schôdzu. Zajtra začneme o 9. 00 hodine a prvým bodom bude hlasovanie po informácii pána spoločného spravodajcu.

Ďakujem.

Druhý deň rokovania

8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 18. novembra 1992

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené dámy, vážení páni,

pokračujeme v rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Najprv sa budeme prezentovať. /Prezentovalo sa 87 poslancov. /

Budenie pokračovať v hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov k vládnemu návrhu zákona Národnej rady slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Košnára, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni,

po spracovaní všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odzneli vo včerajšej rozprave, odporúčam takýto postup pri hlasovaní: Odporúčam najprv hlasovať o tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, tlač číslo 77a, ktorú máte od včera k dispozícii písomne. Potom navrhujem hlasovať osobitne o každom pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesli páni poslanci v rozprave.

Pokiaľ ide o hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy v tlači 77a, prosím, aby ste zvážili tento návrh: Odporúčam an blok hlasovať o bodoch spoločnej správy 4, 6, 7, 8, 14, 16, 17, 18, 19 a 20. Odporúčam, aby sne o návrhoch pod ostatnými číslami v spoločnej správe hlasovali o každom osobitne. Po prerokovaní týchto návrhov by sme hlasovali o dodatočných pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

Pokiaľ ide o návrh hlasovať o príslušných bodoch an blok, ide takmer vo všetkých prípadoch o návrhy, ktoré vecne nemenia zmysel príslušného ustanovenia, len spresňujú alebo štylisticky upravujú príslušne znenie, pričom niektoré pozmeňovacie návrhy evidentne odstraňujú chyby, ktoré sa stali pri prepisovaní spoločnej správy, keď upravujú alebo uvádzajú na správnu mieru odvolávky na číslo toho či onoho paragrafu. Prosím teda, pán predsedajúci, aby ste nechali rozhodnúť, či budeme postupovať podlá tohoto navrhnutého spôsobu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Myslím, že o tom nemusíme hlasovať. Poslanec J. Košnár:

U všetkých bodov spoločnej správy navrhnutých na hlasovanie an blok odporúčam schváliť navrhnute zmeny a doplnky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 109 poslancov. /

Kto je za tento návrh odhlasovania všetkých pripomienok an blok?

/Za návrh hlasovalo 83 poslancov. /

a

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Teraz pristúpime k hlasovaniu o každom z ďalších bodov osobitne. Bod číslo l sa týka § 2. Ide o nahradenie slov "stability meny" v prvej vete slovami "zdravej úverovopeňažnej politiky". Predkladateľ neodporúča alebo nesúhlasí s takouto úpravou. Ponechávam na rozhodnutie Národnej rady, či to prijať alebo nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 111 poslancov. /

Navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu pána spoločného spravodajcu o zmene názvu "mena" za "peňažno-menové operácie". Chcem len zdôrazniť, že pán spoločný spravodajca navrhol neprijať tento návrh.

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 9 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Košnár:

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 2 písm. a/. Podľa tohoto pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje doterajší text spresniť a nahradiť ho týmto textom: "zabezpečuje zdravú uverovopeňažnú politiku a devízovú pozíciu Slovenskej republiky". Vzhľadom na to, že je tu suvzťažnost s § 2, s dikciou, o ktorej sa už hlasovaním rozhodlo, predkladateľ neodporúča tento pozmeňujúci návrh prijať. Opätovne to nechávam na rozhodnutie pánov poslancov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujte sa. /Prezentovalo sa 110 poslancov. /

Kto je za návrh, ktorý pán spravodajca neodporúča prijať?

/Za návrh hlasovalo 8 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Pozmeňujúci návrh pod číslom 3 sa tiež tyká § 2 písm. d/, v ktorom ústavnoprávny výbor a národohospodársky a rozpočtový výbor navrhujú slovo "dozor" nahradiť slovom "dohľad" a slová "bankového systému" nahradiť slovami "úverovopeňažného systému". Predkladatel - pán minister financií neodporúča tento návrh prijať, ja mam odporúčajúce stanovisko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 115 poslancov. /

Kto je za návrh uvedený v spoločnej správe? Pán spravodajca ho odporúča prijať.

/Za návrh hlasovalo 23 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Pod číslom 5 v spoločnej správe je pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 6 ods. l, kde výbory navrhli v druhej vete slovo "menovú" nahradiť slovami "úverovo-peňažnú". Pán minister ako predkladateľ nesúhlasí s takouto zmenou, ja to ponechávam na rozhodnutie pánov poslancov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 115 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 14 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Košnár:

Ďalší pozmeňujúci návrh je v spoločnej správe pod bodom 9. Týka sa § 7 ods. 1, kde sa navrhuje v texte číslicu 3 nahradiť číslicou 4. Ide o počet ďalších členov bankovej rady okrem guvernéra a viceguvernérov. Stanovisko predkladateľa, pána ministra Tótha ja neprijať tento návrh. Stotožňujem sa s ním.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 9 poslancov. /

Kto je proti návrhu?

/Proti návrhu hlasovalo 102 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Košnár:

Ďalej v spoločnej správe nasledujú body 10, 11 a 12. Všetky tri sa týkajú § 7 ods. 2. Vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh pod číslom 12 je komplexný a upravuje celé znenie príslušného odseku, budeme hlasovať najprv o tomto odseku. V prípade, že tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, stáva sa bezpredmetným hlasovanie o bodoch 10 a 11. Teda pod bodom 12, ktorý sa tyká § 7 ods. 2, je navrhnutá zmena, ktorá by znenie § 2 upravila takto: "Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky /ďalej len "vláda"/ po schválení Národnou radou Slovenskej republiky. " Predkladateľ, pán minister Tóth, i spoločný spravodajca odporúčajú tento pozmeňujúci návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za prednesený návrh?

/Za návrh hlasovalo 101 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Tým sa pozmeňujúce návrhy pod číslom 10 a 11 stávajú bezpredmetnými. Je tu ďalej pozmeňujúci návrh spoločnej správy pod bodom 13, ktorý sa týka § 7 ods. 3, podľa ktorého sa navrhuje z textu vypustiť slová "z vedúcich pracovníkov Národnej banky". Prekladateľ pán minister Tóth, i spoločný spravodajca odporúčajú tento pozmeňujúci návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 116 poslancov. /

Kto je za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 101 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu nehlasoval nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Posledný pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy je pod bodom 15. Týka sa § 8 ods. l, podľa ktorého sa navrhuje z textu vypustiť štvrtú vetu "Pri hlasovaní má guvernér dva hlasy. " Ostatný text príslušného odseku je bez zmeny. Predkladateľ i spoločný spravodajca odporúčajú túto zmenu prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 119 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 104 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Teraz budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré nie sú uvedené v texte spoločnej správy vzhľadom na to, že boli prednesené včera v rozprave.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 12. Predložila ho pani poslankyňa Guldanová a tiež pán poslanec Dzurinda, ktorí navrhujú v § 12 vypustiť odsek l a ostatné prečíslovať. Predkladateľ pán minister Tóth nesúhlasí, spoločný spravodajca odporúča schváliť navrhovanú zmenu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 45 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Ďalší pozmeňujúci návrh prednesený pánom poslancom Dzurindom sa týka § 3 ods. 1. Navrhuje slová "zverejniť informáciu" nahradiť slovami "informovať verejnosť". Predkladateľ, pán minister Tóth nesúhlasí, spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 18 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Košnár:

Ďalší pozmeňujúci návrh predložený pánom poslancom Dzurindom sa týka § 6 ods. 1. V tomto odseku navrhuje slová "o menových opatreniach" nahradit slovami "o menovo-politických opatreniach". Predkladateľ, pán minister nesúhlasí, spoločný spravodajca neodporúča tento pozmeňujúci návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 114 poslancov. / Kto je za predložený návrh? /Za návrh hlasovalo 11 poslancov. / Kto je proti predloženému návrhu? /Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Vzhľadom na to, že sme v predchádzajúcom hlasovaní rozhodli o otázke menovania guvernéra a viceguvernérov, stávajú sa príslušné návrhy, ktoré boli predložené k tejto veci, bezpredmetnými na hlasovanie.

Nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Dzurinda, sa týka S 12 ods. 4. Pán poslanec Dzurinda navrhuje vypustiť tento odsek z § 12. Prekladateľ, pán minister Tóth nesúhlasí, ja ponechávam rozhodnutie na poslancov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujte sa. /Prezentovalo sa 107 poslancov. /

Je tu ešte faktická pripomienka, ale poznamenávam, že prebieha hlasovanie.

Poslanec M. Dzurinda:

Pán predsedajúci, prihlásil som sa preto, lebo nám pocit, že nebola presne formulovaná dikcia tohoto pozmeňovacieho návrhu. Mám pocit, že som skôr navrhoval v zmysle od vypustenia k podmienenosti, že sa môže zúčastňovať rokovaní.

Poslanec J. Košnár:

Pán poslanec, to je predmetom ďalšieho pozmeňovacieho návrhu. Tento pozmeňovací návrh sa týka vašej pripomienky, ktorá znie tak, že ide o rozporné prístupy v § 12, ale najmä, že to implikuje silnú vládnu kontrolu nad národnou bankou. Takýto rezultát podporuje aj následná pasáž v odseku 4 ukladajúca guvernérovi povinnosť informovať vládu o záveroch z rokovania bankovej rady. Ide o povinnosť nad rámec aj dnes platných ustanovení, preto tieto pasáže navrhujem vypustiť. Teda k § 12 ods. 4 z vášho návrhu vyberáme to, čo sa týka tohoto odseku, t. j. návrh na vypustenie ods. 4.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 107 poslancov. / Kto je za tento návrh? /Za návrh hlasovalo 23 poslancov. / Kto je proti návrhu?

/Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Ďalší pozmeňujúci návrh prednesený pánom poslancom Dzurindom sa týka § 13 ods. 3. Pán poslanec Dzurinda navrhuje v tomto odseku slová "sa zúčastňuje" nahradiť slovami "môže sa zúčastniť". Pán minister Tóth za vládu nesúhlasí s touto zmenou, ja odporúčam túto zmenu schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 116 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 43 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Košnár:

Ďalší pozmeňujúci návrh kolegu Dzurindu sa tyká § 31 ods. 2 písm. a/. Navrhuje z tohoto písmena vypustiť slovo "rámcové". Predkladateľ pán minister Tóth nesúhlasí, spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 118 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 16 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý. Poslanec J. Košnár:

Posledný pozmeňujúci návrh predložený tiež pánom poslancom Dzurindom sa týka § 37 o štátnom dozore. Pán poslanec Dzurinda navrhuje § 37 o štátnom dozore vypustiť a ostatné paragrafy potom prečíslovať podľa poradia. Predkladateľ, pán minister Tóth nesúhlasí s takouto zmenou, spoločný spravodajca ponecháva na uváženie pánom kolegom a paniam kolegyniam.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 32 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Košnár:

Vážené kolegyne a kolegovia, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe i prednesené vo včerajšej rozprave. Môžeme teda hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením s § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 115 poslancov. / Kto je za predložený návrh ako celok? /Za návrh hlasovalo 104 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska. /Potlesk. /

Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi. Ôsmym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač číslo 50 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 50a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní pani ministerka Tóthová. Prosím, aby sa ujala slova.

Chcem zároveň ospravedlniť pánov ministrov, ktorí sa teraz nezúčastňujú rokovania, vrátane pána ministra Bacu, pretože ako poslanci plnia svoju povinnosť vo Federálnom zhromaždení. Ďakujem.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som na základe požiadania pána ministra Bacu, ktorý sa nemôže tejto schôdze zúčastniť z už uvedeného dôvodu, a na základe poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách.

Jedným z princípov takzvaného transformačného zákona, t. j. zákona číslo 42 z roku 1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a o vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách, bol princíp rýchlosti premeny majetkových pomerov. Z tohto dôvodu preukazovanie vlastníctva resp. na preukazovanie vlastníctva bola predpísaná krátka trojmesačná lehota, ktorá bola nevyhovujúca najmä pre pomery na Slovensku, pretože táto lehota bola neprimeraná stavu evidencie pozemkového vlastníctva u nás a vyradila z procesu transformácie poľnohospodárskych družstiev veľký počet najmä menších vlastníkov. Vieme, že už aj v predvolebnej kampani, ako aj počas ďalších mesiacov občania na túto skutočnosť veľmi kriticky poukazovali predkladaním plne akceptabilných argumentov. Tento nedostatok bol sčasti napravený novým § 33 ods. a/, podľa ktorého môže Národná rada Slovenskej republiky ustanoviť podrobnosti o spôsobe a lehote preukázania už uplatneného právneho nároku vlastníkov, ktorí ho nemohli preukázať v predpísanej lehote podľa § 14 písm. b/.

Avšak vzhľadom na to, že časť družstiev umožňuje svojim oprávneným osobám preukázanie vlastníctva aj neskoršie, napríklad po ukončení dedičského konania s tým, že majetkový podiel pripadajúci z transformácie na takýto majetok im bude priznaný dodatočne, avšak vo viacerých družstvách sú v tejto veci pochybnosti, je v záujme úspešnosti a prijateľnosti transformácie družstiev taký stav, aby bol navrhnutý autoritatívny spôsob, ktorý by usmernil postup všetkých družstiev v tejto otázke. Za takýto autoritatívny postup resp. za takéto autoritatívne usmernenie považujem predložený vládny návrh zákona.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

chcela by som zdôrazniť, že v predloženom návrhu zvolený spôsob riešenia v žiadnom prípade neblokuje priebeh privatizácie a je v plnom súlade s predvídaným spôsobom transformácie uvedeným v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Z tohoto dôvodu odporúčam predložený vládny návrh prijať v takej podobe, ako bol predložený.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Varjúa, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Varjú:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dámy a páni,

vážená pani ministerka,

vzhľadom na to, že pani ministerka podrobne vysvetlila opodstatnenosť prijatia tohoto zákona, upúšťam od jeho ďalšieho vysvetľovania a hneď prejdem na správu o tom, ako prebehli rokovania v jednotlivých výboroch.

Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo do 10. novembra 1992 s tým, že na skoordinovanie stanovísk určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v tlači Národnej rady Slovenskej republiky číslo 50a, ktorú máte k dispozícii. Uvedené pozmeňujúce návrhy sú zamerané na vylepšenie tohoto zákona.

Čo sa týka bodu l, ide o zmenu názvu. Názov vládneho návrhu zákona je formulovaný tak, že z neho jednoznačne nevyplýva, že upravuje iba podrobnosti o spôsobe a lehote preukázania už uplatneného právneho nároku vlastníkov v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia zákona číslo 496/1992 Zb. Pritom vládny návrh zákona obsahuje len jednu pozitívnu úpravu, a to v § l ods. l, kde predlžuje lehotu na preukázanie právnych nárokov vyplývajúcich z vlastníctva k veciam prevzatým do používania družstvom, a to do 31. 12. 1994. Spôsob preukázania vlastníctva odkazuje na právnu úpravu obsiahnutú vo všeobecne závažných právnych predpisoch. Pravdepodobne z hľadiska orientácie pre verejnosť vládny návrh zákona obsahuje odkaz na právnu úpravu určenia majetkového podielu v družstvách, v čom vládny návrh zákona ide nad rámec citovaného splnomocňovacieho ustanovenia. To je dôvod, prečo ústavnoprávny výbor a národohospodársky a rozpočtový výbor navrhujú úpravu názvu.

Ďalej k bodu 5 sa chcem vyjadriť tak, že vládny návrh zákona by mal podlá pozmeňovacieho návrhu nadobudnúť účinnosť od 1. 1. a nie dňom vyhlásenia, za predpokladu, že k tomuto dňu bude schválený vládny návrh ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Národná rada Slovenskej republiky nebude už v tom čase viazaná rozsahom právnej úpravy, na ktorú je splnomocnená citovaným zákonom. V praxi by to mohlo viest k dvojakému výkladu právnej normy. Niektoré družstvá by v dikcii splnomocňovacieho ustanovenia uznali účasť oprávnených osôb na transformáciu družstva len tým oprávneným osobám, ktoré sa prihlásili, ale svoj právny nárok nepreukázali, a niektoré družstvá by predĺženie lehoty považovali pre oprávnené osoby i na prehlásenie sa a na preukázanie svojho právneho nároku. To je vysvetlenie, prečo je tento pozmeňovací návrh.

Ďalej pozmeňovacie návrhy uvedené pod bodmi číslo 3 a 4 vylepšujú tento zákon z legislatívno-technického hľadiska.

Navrhujem schváliť pozmeňovacie návrhy pod bodmi l, 3,

4 a 5. Zastavím sa pri bode 2. O tomto bode odporúčam hlasová t osobitne. Pozmeňujúci návrh uvedený v bode 2 spoločnej správy smeruje k predĺženiu termínu možnosti vyporiadania majetkových nárokov o ďalší rok oproti pôvodnému vládnemu návrhu, t. j. do 31. 12. 1995. Na základe mojich doterajších skúsenosti som toho názoru, že termín uvedený vo vládnom návrhu by mal byt postačujúci na preukázanie vlastníctva, ba do určitej miery by stimuloval oprávnené osoby, ako i zainteresované organizácie k rýchlejšiemu dokončeniu transformačného procesu. Na druhej strane však pripomínam, že predĺženie termínu v podstate neovplyvni hospodársku činnosť poľnohospodárskych družstiev, preto dávam, vážené poslankyne a pani poslanci, na vaše uváženie, ako budete o tejto veci rozhodovať. Zároveň by som vás chcel informovať, že vo výbore pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo minister pôdohospodárstva pán Baco sa tiež vyjadril podobne, ako som sa vyjadril ja, teda hovoril, že postačuje termín do 31. 12. 1992.

V závere by som chcel tiež podporiť tento zákon. Odporúčam tento návrh schváliť s tým, že o pozmeňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať an blok, teda prijať body 1, 3, 4a

5 a osobitne hlasovať o bode číslo 2.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil žiaden poslanec. Zároveň sa prihlásil o slovo pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

dovoľte, aby som sa dotkol bodu 2 spoločnej správy. Myslím si, že ten, kto len trošku chodil okolo týchto záležitostí, vie, ako sú pozemkové knihy zaťažené. Osobne mám obavu, či sa všetky veci ohľadom preukazovania majetku podarí skončiť do konca roku 1994. Dovoľte teda moje odporúčanie, aby pozmeňujúci návrh, ktorý je pod bodom 2 spoločnej správy, bol tiež prijatý.

Keďže nie som legislatívec, a myslím, že mnohí z nás nie sú, prosil by som iste vysvetlenie pravdepodobne od pani ministerky spravodlivosti, či sa nám náhodou nemôže stať, vzhľadom na to, že pôvodný zákon, ktorého účinnosť týmto vlastne predlžujeme - ako si spomínam, platí do 31. decembra 1992 - že nepríde k prekryvovej lehote, ale len k nadviazaniu, či náhodou nedôjde k tomu, že niekto bude postupovať podľa teraz platného zákona a povie, že kto nebude hotový do 31. decembra 1992, nemá ďalší nárok - napríklad pri transformácií družstiev a podobne. Takže prosím v tomto smere vysvetlenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som oponoval pánovi spravodajcovi v otázke ubezpečovania, že termín, ktorý je uvedený v návrhu, je prakticky a reálny. Ďakujem pekne pánovi Prokešovi, pánovi podpredsedovi, že sa v tejto otázke tiež vyjadril v tom zmysle, že tento termín nevyhovuje, pretože prax ukazuje celkom niečo iné. Skutočne všetky tieto úrady, knihy geodézie sú zaťažené. Keď som tuto vec skúmal, jednoznačne žiadajú predĺžiť termíny nie do roku 1995, ako som navrhoval v ústavnoprávnom výbore, ale dokonca do roku 1996, ale v záujme prijatia kompromisu sme sa dohodli na roku 1995. Jednoznačne aj teraz by som bol za to, keby sme to mohli zohľadniť, aby tento termín bol aspoň rok 1995, hovorím aspoň, už nechcem rušiť môj návrh z výboru, pretože z môjho hľadiska pôvodný návrh bol rok 1996.

Keby som sa ešte mal vyjadriť k družstvám, k predstaviteľom, predsedom družstiev, akú prax používajú voči oprávneným majiteľom, vlastníkom, je to skutočne nezodpovedne a často neľudské. Bol som aj na jednej valne] hromade, kde som bol svedkom situácie, čo sa tam deje, ako sa jednoznačne tlači na týchto ľudí, ako sa boja konkurenčných projektov. Viete, to sú už veci naviac, nepatria k tomuto zákonu. Skutočne, život je trosku my.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi. Hlásil sa pán poslanec Krivcik.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

v mojom vystúpení nadviažem na môjho predrečníka. Slovenské poľnohospodárstvo sa priblížilo ku križovatke, na ktorej sa musí rozhodnúť o ďalšom smerovaní. Celý proces ekonomickej transformácie nám prináša rad závažných problémov, ktorých potrebu riešenia si síce plne uvedomujeme, avšak obzeráme sa okolo seba, na koho uvaliť ťarchu viny za tento stav. Precízna kolektivizácia urobila svoje dielo, škodlivé účinky tejto kolektivizácie nás budú ešte dlho prenasledovať. Nostalgické spomienky, keď za nás a o nás sa rozhodovalo v centre, musia odísť do minulosti. Vnímam názory ľudí, ktorí nestratili vzťah k dedičstvu otcov, i keď jeho uplatnenie v praktickom živote je často označované falošnými nálepkami, ktoré sú zavádzajúce. Vlastníctvo k pôde prakticky dotváralo slovenskú mentalitu. Generácia, ktorá prežila krivdy kolektivizácie, je čiastočne ešte medzi nami. Som presvedčený, že budúca prosperita slovenského poľnohospodárstva tkvie práve v usporiadaní vlastníckych vzťahov k pôde, ktoré sa stane impulzom k postupnému oživeniu tohoto rezortu.

Je skutočnosťou, že musíme riešiť niekoľko zásadných problémov naraz. Celkový kriticky stav v tomto rezorte nasvedčuje, že ťarcha transformácie poľnohospodárskych družstiev nás ešte len čaká. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách priamo neodporuje tejto transformácií. V praxi však zaznamenávame nedôslednú aplikáciu zákona o pôde, ako i transformačného zákona číslo 42 z roku 1992 Zb. V dôsledku toho môže nastať predĺženie tohoto procesu, ktorý v podstate vytvára tlaky na čerpanie rozpočtových prostriedkov v neprimeranej výške. V tomto smere môže vládny návrh zákona pôsobiť v prospech takýchto praktik - tichého predlžovania procesu transformácie poľnohospodárskych družstiev.

V závere si dovolím vysloviť názor, že proces premeny poľnohospodárskych družstiev bude medzníkom prechodu hospodárstva Slovenskej republiky na trhový systém. Prajem si, aby sme v tomto procese obstali. Chcem veriť, že vládny návrh zákona bude pôsobiť v prospech tohto procesu, preto tento podporím.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Pani ministerka Tóthová, dávam vám slovo.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

nejde o môj rezort, ale dovoľte, aby som napriek tomu reagovala na otázky, ktoré tu boli uvedené. Ide vlastne o dva problémy, jednak o otázku podpredsedu Národnej rady pána Prokeša, jednak o otázku vhodnosti navrhovaného § l, v rámci ktorého sa ustanovuje lehota do 31. decembra 1994. Dovolila by som si najskôr odpovedať podpredsedovi Národnej rady pánovi Prokešovi, vyjadril obavu, či týmto ustanovením nezaniknú pravá - nejdem to opakovať, pretože všetci sme tu jeho vystúpenie počuli.

Podlá § 14 zákona číslo 42 z roku 1992 príslušným oprávneným osobám prislúchalo pravo uplatnenia do určitej lehoty. Keď si pozrieme toto ustanovenie, príslušné právo resp. uplatnenie nebolo formulované ako preklúzia, to znamená, že táto lehota nebola formulovaná ako prekluzívna lehota, ale ako premlčacia lehota. Preto uplynutím uvedenej lehoty v § 14 nezaniká pravo, pri prekluzii zaniká možnosť uplatnenia a zaniká aj právo, pri premlčaní zaniká možnosť uplatnenia, ale právo nezaniká, preto je možne paragrafom navrhovaného zákona predĺžiť lehotu. Teda odpoveď je, že okruh oprávnených občanov nič nestráca.

Druha otázka je, či postačuje lehota do 31. 12. 1994. Vážení poslanci, agenda pozemkových kníh prvým januárom 1993 prechádza na katastrálne úrady, ktoré dostali za úlohu z evidencie pozemkových kníh a z evidencie geodézie urýchlene uskutočniť kompletnú evidenciu, ktorá by bola vierohodným základom pre preukazovanie vlastníctva. Pred mesiacom som bola na návšteve v Rakúsku u pána ministra spravodlivosti. Zastavila som sa aj v komore advokátov a nadviazala som kontakty s odborníkmi z oblasti evidencie pozemkových kníh. Prisľúbili nám pomoc pri automatizácii týchto záznamov, a môžem zodpovedne vyhlásiť, že Rakúsko je krajina, ktorá má najlepšie uskutočnenú evidenciu, a jej vzor prevzali aj západoeurópske štáty. Spoliehajúc sa na tuto spoluprácu mienime vo veľmi rýchlom čase uspôsobiť evidenciu na taký stupeň, aby bola spoľahlivým základom pre preukazovanie vlastníctva.

Vážene panie poslankyne a páni poslanci, nemôžeme katastrálnym úradom dávať takú právnu reguláciu, v zmysle ktorej by neboli platným pravom, aj požiadavkami spoločnosti tlačení na uskutočnenie čo najrýchlejšej evidencie. Preto osobne som presvedčená, že navrhovaná lehota je reálna. Je reálna z toho dôvodu, že si nemôžeme dovoliť predlžovať lehotu pre usporiadanie evidencie nehnuteľnosti Pokiaľ nebudeme mat spoľahlivo uskutočnenú evidenciu nehnuteľnosti, mane slabé šance na prienik zahraničného kapitálu do našej ekonomiky, pretože to je prvá otázka, s ktorou prichádzajú všetci podnikatelia. Ďalej nedostatočná evidencia brzdí majetkoprávne posuny a pohyb pri kúpe a predaji nehnuteľností, ktoré sú nutné pre podnikateľskú sféru. Preto jednoznačne opakujem a podporujem stanovisko ministerstva pôdohospodárstva, aby v predloženom návrhu bola akceptovaná lehota, a pre prípad, že by sa to nepodarilo, ešte vždy sú tu otvorené dvierka, pretože, ako som vysvetlila, táto lehota nie je formulovaná ani v predchádzajúcom predpise, ani v predloženom vládnom návrhu ako lehota prekluzívna, jedine lehota premlčacia, to znamená, že neskôr ešte vždy môžeme lehotu posunúť. Neodporúčam ju posunúť dnes, pretože bude nabádať na liknavé vybavovanie tých otázok, ktoré naša spoločnosť v danom štádiu potrebuje vybaviť urýchlene. Verím, že toto pochopíte.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani ministerke. Žiada si záverečné slovo pán spravodajca výborov? Ešte sa hlási pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Prepáčte, pani ministerka, skutočne zrejme nepoznáte prax dole, v okresoch. Je to nereálne. Keď hovoríte o novele zákona, vieme, ako to býva s novelizáciou zákonov. Jednoducho budú poškodzovaní drobní vlastníci, ktorí si chcú veci vysporiadať. Hovorím to skutočne otvorene, aké sú informácie priamo z týchto úradov geodézie, priamo zdola, nie z centra, ale zdola.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec B. Kačmár:

Vážení prítomní, veľmi nerád, ale musím sa opäť vyjadriť k bodu 2, aj keď to bude vyzerať, že v našom hnutí sú určité rozpory. Nie je to tak, chcem sa obrátiť len na pragmatický pohľad, na pozmeňovací návrh pod bodom 2. Pani ministerka ho obhajovala z právneho hľadiska, predchádzajúci dvaja kolegovia skôr z citového. Pozrime sa na pragmatický pohľad. V januári by malo dôjsť u väčšiny subjektov hospodáriacich na pôde k transformácii, čiže vytvoria sa nové. Uvedomme si, že predlžovanie tejto lehoty je určitá dvojsečná zbraň. Viem, že chcete pristupovať k vlastníkom nejak ústretovo, pomôcť im v dlhšej lehote, ale na druhej strane si uvedomte, že týmto subjektom - je jedno, kto to bude, či to zostane poľnohospodárske družstvo alebo družstvo vlastníkov - budete brániť, pretože po tuto dobu, do roku 1994 síce budú môcť s majetkom hospodáriť, ale stále s vedomím, že po určitej dobe ho ešte možno budú musieť vyčleniť, čiže ich hospodárenie s majetkom bude tak trochu polovičaté. Oni teraz pri transformácii musia majetok rozpočítať na všetku pôdu a do roku 1994, ktorý je tu navrhovaný, resp. až do roku 1995 s tým majetkom budú stále hospodáriť v tom vedomí, že ho prípadne budú musieť vyčleniť. Čiže, čím budeme tú dobu viac predlžovať, tým viac im budeme zvažovať ruky. Uvedomme si, že nielen pomáhame vlastníkom, ale môžeme škodiť novým subjektom, a tento nový subjekt môžu tvoriť práve títo vlastníci, za ktorých tu vystupujete alebo im chcete pomôcť. Takže uvážme, či je rozumne tuto lehotu predlžovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. H. Húska;

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Kačmárovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci,

nedovolil by som si povedať, že pani ministerka nepozná prax. Pozná ju dlhé roky v tom odbore, v ktorom je profesorkou na vysokej škole. Ona tu prax naozaj pozná. Plne chápem snahu vlády pevne určiť lehotu, v ktorej treba uplatniť vlastnícke nároky, pokiaľ ide o pôdu a nemovitosti jednotných roľníckych družstiev. Je to naprosto pochopiteľné a, podlá mňa, naprosto správne. Kedysi, keď sme prijímali katastrálny zákon, som sa rozprával s pánom Horňanskym, ako je to vôbec s dokázaním vlastníctva k pozemkom v rámci Slovenskej republiky. Pán predseda povedal asi to, že tento proces podlá neho potrvá niekoľko desaťročí, pretože približne jedna tretina - a to hovoril veľmi opatrne - týchto vzťahov je nedoložených.

Vieme, aké náročné je dokazovanie vlastníckych vzťahov. Skoro vo všetkých prípadoch fungujú sudy, fungujú notariaty. Ovšem o nejaké dokázanie absolútnych vlastníckych vzťahov, podlá mňa, v tomto prípade nepôjde. Pôjde o dokázanie takých vzťahov, ktoré sú potrebné pre potreby družstva, aby vlastník dokázal, že pôda, ktorá je v družstve, je jeho na základe zmluvy, na základe darovania, na základe dedenia a podobne.

Ak dovolíte, rad by som povedal, že ústavnoprávny výbor veľmi pozorne zvažoval, či to bude lehota do konca roku 1994, roku 1995 alebo roku 1996. Nakoniec prijal závery so zreteľom na obrovské trampoty, ktoré sú v praxi s dôkazováním vlastníctva. Viem, aký je zložitý tento proces na jednotlivých družstvách. Sám som zdedil po otcovi nejaké 3 alebo 4 hektáre pôdy. Dedičské konanie po otcovi prebehlo, po mamičke nie, je to obrovská procedúra. Najprv musíte ísť do štátneho archívu dokázať, že vlastnícka pôdy alebo vlastník pôdy skutočne zomrel, ak nemáte priamo úmrtný list. Potom musíte ísť do pozemkovej knihy. Vieme, že zápisy do pozemkových kníh robili len naprosto kvalifikovaní, školení pracovníci, nik iný nebol oprávnený robiť zápis. Bolo šťastie pre príslušnú obec, ak sa pozemková kniha evidovala. Vieme, že tieto zápisy končili v roku 1964. Ale čo v tých prípadoch, kde pozemková kniha vôbec nie je? Je to okolie Ružomberka, Liptovského Mikuláša atď. Alebo sú tam len rukou načrtané parcely. Videli sme niektoré mapy. Tam to dokazovanie bude nesmierne náročné, a snáď každý prípad dokazovania, ktoré družstvo neuzná, pôjde pred súd.

Chápem preto snahu pána Zoričáka aj ostatných reálne určiť túto lehotu. Prosím vás, pani ministerka vysvetľuje, že tu nejde o prekluzívna lehotu, ale o lehotu premlčaciu. To je vysvetlenie naprosto správne. Zákon naozaj nehovorí, že právo zaniká, ak sa neuplatní do tejto doby. Teda zostáva možnosť uplatnenia, pokiaľ osoba oprávnená nevznesie námietku premlčania, ak by sa právo premlčalo. Vieme, že premlčacia lehota ešte stále plynie, skrátka, nie sme za ňou. Ale myslím si, že aj keď tento zákon ani zďaleka nerieši všetky ťažkosti, jednoznačne hovorí účastníkom: Ak chcete, uplatnite si svoje právo, zákon neprikazuje uplatniť toto právo. Kto chce, uplatní ho, kto nechce, neuplatní. Teda, uplatnite si toto právo, dokážte vlastníctvo do konca roku 1995.

Mám veľmi vážne obavy, či katastrálne úrady sú vybavené takým personálnym potenciálom, tak zdatnými pracovníkmi, ktorí dokážu túto problematiku vyriešiť. Ak pripúšťame pochybnosti, že je to tak, prosím, naozaj to myslím v dobrej viere, radšej túto lehotu predĺžme do konca roku 1995. Nikomu tým neublížime. Družstvám neublížime v žiadnom prípade. Družstvá budú tuto pôdu obhospodarovať zatiaľ, kým sa neusporiadajú vzťahy s vlastníkmi. Ak niekto požiada o vydanie pôdy z družstva, družstvo bude povinné túto pôdu vydať, ak predtým dokázal, že je vlastníkom tejto pôdy. Práve pre možné a dobré riešenie týchto otázok dovoľte, aby som odporúčal prijať lehotu, na ktorej sa dohodol ústavnoprávny výbor.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Sečánskemu. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú.

Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pani ministerka? Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Nie.

Podpredseda HR SR A. H. Húska:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Varjú?

Poslanec J. Varjú:

Vážene dámy a pani,

v žiadnom prípade nechcem predlžovať. Nechcem sa K tomu vyjadroval, počuli ste tu rôzne názory, len by som sa opakoval. Odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Predtým

konštatujem, že z rozpravy nevyplynuli ďalšie pozmeňujúce návrhy, takže budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Teda pristupujeme k hlasovaniu. Prosím, pána poslanca Varjúa, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Varjú:

Odporúčal som hlasovať an blok o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe pod číslami l, 3, 4 a 5. Odporúčam ich schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 109 poslancov / Kto je za prijatie tohoto návrhu? /Za návrh hlasovalo 101 poslancov / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov /

Konštatujem, že návrh bol prijatý Poslanec J. Varjú:

Zostava nám hlasovať o pozmeňujúcom návrhu uvedenom pod bodom 2 spoločnej správy. Predkladateľ sa vyjadril proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Osobne ho tiež odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Prosia, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 111 poslancov. /

Kto je za návrh?

/Za návrh hlasovalo 65 poslancov. /

Kto je proti návrhu?

/Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý. Poslanec J. Varjú:

Ostáva nám už len hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam schváliť tento návrh.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Najskôr sa prezentujme.

/Prezentovalo sa 109 poslancov. /

Kto je za návrh ako celok?

/Za návrh hlasovalo 105 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /

Za celkový návrh hlasovalo 105 poslancov, nikto nebol proti a 4 sa zdržali hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách. /Potlesk. /

Vážení kolegovia, dovoľte jednu organizačnú poznámku. Teraz bude výmena vedenia schôdze, prevezme ho prvý podpredseda pán Weiss. Ide o blok informácii z oblasti kultúry. Aby sme mohli zachovať aj určitú oddychovú pauzu, budeme mat desaťminútovú prestávku.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.

Prosím, budeme sa prezentovať.

Je nás 85, teda konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

Deviatym bodom nášho programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry__v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 495/1991 Zb.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač číslo 48 a spoločnú správu výborov ako tlač 48a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Sovenskej republiky odôvodni pán minister Zlocha. Predpokladám že on, pretože nikto iný z vlády tu nie je. Prosím, pán minister.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážene panie poslankyne a páni poslanci,

najskôr by som sa chcel ospravedlniť, že životné prostredie sa mieša aj do oblasti kultúry, ale je to skutočne len preto, že členovia vlády, poslanci Federálneho zhromaždenia sa zúčastňujú rokovania v Prahe. Z toho dôvodu stojím za rečníckym pultom.

Navrhovaná novela zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde kultúry je v súlade so záujmami slovenskej kultúry a má umožniť účinnejšie, účelnejšie a pružnejšie reagovať na požiadavky kultúry v Slovenskej republike a má výhodnejšie realizovať úlohy Rady fondu Pro Slovakia. Tento fond ako poradný a iniciatívny orgán ministra kultúry Slovenskej republiky pre tvorbu a používanie fondu je veľmi dôležitý pre súčasné potreby. Zákon zohľadňuje aj špecifické postavenie kultúry a jej úlohy v spoločnosti.

Novela nie je rozsiahla, týka sa vlastne len § 2, kde sa vypúšťajú slová "odvoláva na dobu 3 rokov" a potom sa vkladajú odseky 4, 5 a 6, ktoré sa dotýkajú postavenia rady fondu a členov rady fondu. Novela zákona bola schválená vládou Slovenskej republiky. Navrhujeme, aby účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia. V mene vlády Slovenskej republiky a v mene ministra kultúry vás prosím, aby ste sa k tejto novele zákona vyjadrili kladne.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi Zlochovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Gazdíka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci,

dámi a páni,

vážený pán minister,

myslím, že sa nebolo treba ospravedlňovať, že ministrovi pre životné prostredie by neprináležalo uvažovať aj o zákone o kultúre. Ak chceme byť kultúrni, musíme v kultúre a umení zohľadňovať aj otázky životného prostredia a ekológie a naopak.

Navrhovaná priama čiastková novelizácia zákona Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb., ako povedal pán minister, umožňuje účelnejšie a pružnejšie realizovať úlohy Rady fondu Pro Slovakia. Budem veľmi stručný. Čiastková novelizácia zákona umožní totiž bez časového limitovania funkčného obdobia tromi rokmi menovať členov Rady fondu Pro Slovakia ako poradného orgánu ministra kultúry v súlade s požiadavkami na efektívnu prácu a pozitívne využívanie fondu Pro Slovakia.

Vládny návrh sa postúpil na posúdenie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Uvedene výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokovali a vyslovili s ním súhlas, pričom odporučili v ňom vykonať niekoľko zmien resp. doplnkov. Mate pred sebou tlač 48a - spoločnú správu. Body l a 4 odporúčam prijať. Ich prijatím sa automaticky vylučujú z hlasovania body 2 a 3. Samozrejme,

ako vyplýva aj zo spoločnej správy, vládny návrh odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím pána spravodajcu, aby zaujal miesto, ktoré je pre neho určené.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ sa písomne prihlásil pán poslanec Javorský z Kresťansko-demokratického hnutia, potom pán poslanec Mikloško z Kresťanskodemokratického hnutia.

Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne a poslanci,

máme rozhodnúť o vládnom návrhu zákona, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 48, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry. Pri každom predloženom návrhu zákona si kladieme otázku o jeho účele a vyznáme. Pri prerokúvaní tohoto návrhu zákona vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru viacerí sme svoje otázky o účele tohto zákona adresovali predkladateľovi, teda pánovi ministrovi Slobodníkovi. Otázky smerovali k tomu, či táto novelizácia zákona nesmeruje len k vytvoreniu predpokladov na zákonne odstránenie niektorých členov rady. Pán minister otvorene priznal - citujem "zo 100-člennej rady potrebuje pomocou tejto novely uvoľniť 20 až 25 členov", lebo ako povedal, znovu citujem: "sú v nej členovia, ktorých menoval bývalý minister" Ďalej povedal: "neprejavili sa v minulosti v kultúre v žiadnej oblasti" Vyslovene spochybnil účasť v Rade zástupcov ochrancov prírody. Podľa predstáv pána ministra rada by mala byť len akousi umeleckou agentúrou. Podľa všetkého nepochopil, že aj ochrancovia prírody majú čo robiť v tejto rade, a to aspoň v takých prípadoch, keď sa rozhoduje o aktivitách v oblasti ochrany resp. rekonštrukcie a využitia kultúrno-historických a technických pamiatok, kde pritom dochádza i k zásahom do životného prostredia.

Aj napriek tonu, že pán minister nepredložil žiadne dôkazy, tvrdil - citujem: "Že nemá istotu, či niektoré rozhodnutia rady nie sú v rozpore s politikou terajšej vlády". Pán minister otvorene povedal, že v tomto návrhu je politikum. Rozumiem tomu tak, že pán minister chce zodpovednosť za svoju personálnu politiku pri odvolávaní členov rady preniesť na tento parlament. Aj zmena funkčného obdobia z troch na jeden rok má vytvoriť podmienky len na to, aby pán minister k 31. 12. tohto roku radu rozpustil a tým v nej ukončil pôsobenie pre neho nežiadúcich členov rady.

Vážené poslankyne a vážení poslanci,

navrhujem, aby sme tento vládny návrh zákona, ktorý, ako povedal sám pán minister, je určený na odstránenie niektorých členov rady, neprijali, lebo aj terajšie zákony Slovenskej národnej rady číslo 95 a 495 z roku 1991 Zb. mu takúto možnosť vytvárajú bez toho, aby svoju zodpovednosť za to prenášal na tento parlament. Prijatím tohto návrhu zákona len potvrdíme označkovávanie Národnej rady Slovenskej republiky niektorými poslancami Federálneho zhromaždenia, ktorí hovoria, že súčasná Národná rada Slovenskej republiky plní funkciu legislatívnej sekcie vlády SIovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Javorskému. Ďalej sa o slovo prihlásil pán poslanec Mikloško z Kresťanskodemokratického hnutia.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

k predkladanej novele zákona o štátnom fonde kultúry by som chcel povedať nasledovné: Celá novela zákona, tak ako ju predložil minister kultúry, je účelová. Článok l, odsek l a 2 novely ruší funkčné obdobie tieňov rady Pro Slovakia k 31. 12. 1992 a zavádza nové obdobie pre nových členov na dobu jedného roka. Je to teda najjednoduchší spôsob ako odvolať celú starú radu. V odseku 5 sa dáva možnosť ministrovi kultúry odvolať člena rady v šiestich vymenovaných prípadoch. Dôvod odvolania v odseku 5 bod d/ znie: "Minister kultúry môže člena rady odvolať, ak pri plnení úloh rady koná v rozpore s poslaním a účelom fondu Pro Slovakia. " Takto postavený dôvod odvolania je nič nehovoriaci, ale práve preto umožňuje ministrovi kultúry podľa svojej vôle kedykoľvek a kohokoľvek odvolať. V právnom štáte zákon nemôže obsahovať takéto neurčité tvrdenia. Pravé minulých 40 rokov sa vyznačovalo zákonmi, ktoré obsahovali takéto neurčité tvrdenia. Tvrdenie, kto koná v rozpore s poslaním a účelom fondu Pro Slovakia, je také iste alebo veľmi podobné tvrdeniu v minulosti, kto koná v rozpore so záujmami robotníckej triedy.

Celá novela zákona je o to znepokojujúcejšia, že nasleduje potom, čo sa minister kultúry dostal do kolízie s Radou fondu Pro Slovakia. Podľa § 4 ods. 6 zákona o fonde Pro Slovakia - citujem: "O použití prostriedkov fondu rozhoduje minister kultúry po prerokovaní jednotlivých návrhov v rade. " Je známe, že minister kultúry vo viacerých prípadoch obišiel Radu fondu Pro Slovakia a rozdelil prostriedky sám, čo je v zrejmom rozpore so zákonom. Rada fondu Pro Slovakia nebola ochotná akceptovať takýto postup ministra. Viem si predstaviť, že k takejto kolízii môže prísť, ale neviem si predstaviť, že sa takýto spor rieši tým, že sa prijme novela zákona, podľa ktorej sa rada rozpusti, nová rada bude menovaná pre každý prípad na jeden rok, čo je na rozvinutie kultúrnych projektov naprosto malá doba, a navyše, ktorýkoľvek člen rady môže byť podľa vôle ministra kedykoľvek odvolaný, ak bude konať v rozpore s poslaním a účelom fondu Pro Slovakia.

Čo je najvážnejšie, že takýto postup pri riešení sporov sa začína stávať pravidlom. Nebolo sa možné dohodnúť s riaditeľom televízie a so šéfredaktorom spravodajstva, zmenil sa zákon o rozhlasovej a televíznej rade. Nebolo možne sa dohodnúť s vedením Trnavskej univerzity, tak sa zruší. Nemožno sa dohodnúť s Radou fondu Pro Slovakia, tak ju tiež zrušíme. Pri prerokúvaní zákona o rade televízie som upozornil, že toto sú znaky autoritatívneho režimu. Tým, že v slovenskom parlamente prešiel tento zákon, začína byť tento postup akoby samozrejmý. Znovu upozorňujem, že takýto postup nezodpovedá spoločnosti, ktorá si ctí zákon a pluralitu názorov, ale nesie v sebe jasne znaky autoritatívneho vládnutia.

V zmysle toho, čo som povedal, podávam tieto pozmeňujúce návrhy: Článok I odsek l a 2 - vypustiť, v odseku 5 vypustiť bod d/.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím pána Miklošku, aby svoj návrh dal spoločnému spravodajcovi. O slovo sa prihlásil pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Vážený pán predseda, vážený predsedajúci, vážení kolegovia,

chcel by som len celkom stručne reagovať na dva posledne vyhlásenia. Myslím, že sú spojené s určitou veľmi radikálnou stratou pamäti, lebo pokiaľ viem, minulí ministri a minula vláda celkom bez rozpakov pravé preto, že bola orientovaná len účelové, uskutočňovala zmeny. Ale tu by som rad uviedol, že pri Rade fondu Pro Slovakia je tento poradným a iniciačným orgánom ministra kultúry. To znamená, nie je orgánom nejakého odporového centra, ktorý má ministrovi kultúry klasť nejaké polená pod nohy. Rada fondu Pro Slovakia má ďalej fungovať ako poradný a iniciatívny orgán ministra kultúry Slovenskej republiky. To znamená, že tu jednoznačne ide o poradné orgány ministra. Prosil by som, aby sa nerobilo z toho politikum, alebo, aby sa to zobralo do kontextu s celým politikom.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Húskovi. S faktickou poznámkou sa hlasí pán profesor Findra, potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec J. Findra:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

mám dve poznámky. Prvú k pánovi Javorskému. Naozaj je dobré, že jazyka dar zveril nám Boh. Naozaj platí, že jazyk je nástroj zmysluplnej komunikácie, ale že jazyk môže byť aj nástrojom kamufláže. Kamufláže vtedy, keď vytrhneme z kontextu isté výroky a poskladáme ich do jedného jazykového prejavu. Prosím vás, v tom výbore, v ktorom sedel aj pán Javorský, som sedel aj ja, a môžem zodpovedne prehlásiť, že prejav pána Javorského bol účelovo poskladaný. Pán minister hovoril veľmi otvorene, veľmi jednoznačne. Naozaj povedal, že istí členovia rady tam nemajú čo robiť. Povedal aj to, a to pán Javorský skromne zamlčal, že si tam sám bývalý minister kultúry nanominoval istých ľudí. To sa tu nepovedalo. To je dôležité v celom tomto kontexte. Ak hovoríme a, musíme povedať aj b. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka je k pánovi poslancovi Mikloškovi, chápem jeho obavu, že pri bode 5, myslím, že mu tam šlo asi o to céčko - ak si dobre pamätám - kde sa hovorí, že minister môže odvolať člena rady, ak koná v rozpore so záujmami fondu Pro Slovakia. Neviem, či to presne citujem, len tak sa mi to teraz v hlave vybavuje. Chápal by som túto jeho obavu, keby, po prvé, to nebol spájal účelovo, a tým to orientoval tak troška aj politicky, že tu ide o návrat k čomusi. Začína to už byt trochu otrepaná pesnička. Po druhé - veď predsa fond Pro Slovakia, ale aj rada, má svoj štatút, a ten presne vymedzuje mantinel, ktorý definuje aj to, čo je v súlade a čo prípadne je v rozpore. Takže ak štatút je istou normou, musíme ho brať vážne, alebo ak nie, potom štatút nie je ani potrebný. /Potlesk. /

Prvý podpredseda MR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi. S faktickou poznámkou sa ďalej hlásil pán poslanec Mikloško, potom pani poslankyňa Rusnakova a potom pán poslanec Javorský. Pán poslanec Mikloško dáva prednosť pánovi Javorskému.

Poslanec F. Javorský:

Iste je trápne viesť tu nejakú konfrontáciu výrokov. Dokonca by som povedal, že ma uchvátil úvod pána profesora a plne s nim súhlasím, ale je potrebné, aby aj on pozornejšie počúval. Keď som hovoril, citoval som pána ministra, že sú v nej členovia, ktorých menoval bývalý minister.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Pani poslankyňa Rusnaková, lebo pán poslanec Mikloško stratil poradie.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Chcela by som váženú Národnú radu upozorniť na dve uznesenia, ktoré nie sú v kolízii s tým, o čom rokujeme. Sú to odporúčania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru upraviť bod l a bod 2, o ktorom sa tu toľko bavíme, vypustiť. Bolo to aj odporúčanie pána spravodajcu a po rozprave vo výbore tento návrh bol akceptovaný aj pánom ministrom. Nebol pre neho neprijateľny.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pánovi podpredsedovi Húskovi by som chcel povedať nasledovné: Vytkol nám alebo akoby pripomenul radikálnu stratu pamäti. Spomenul tu zmeny, ale nespomenul ani jednu konkrétnu. Čiže v tomto smere, bohužiaľ, nemám na čo odpovedať. Ktoré zmeny urobila minulá vláda účelovo? Veď všetko zakladala. Pán poslanec Findra povedal, že týchto členov rady menoval minulý minister. A kto ich mal menovať? Tak to stanovuje zákon.

Pán podpredseda Húska povedal, že rada je poradný orgán. Prosia úctivo, aby si pán podpredseda prečítal zákon o fonde Pro Slovakia, kde sa jasne hovorí v § 4 ods. 6, ktorý som už citoval, že o použití prostriedkov fondu rozhoduje minister kultúry po prerokovaní jednotlivých návrhov v rade. Áno, je to poradný orgán, ale minister kultúry tento paragraf obišiel, predisponoval veľkú čiastku peňazí bez vedomia rady a rada mu to neakceptovala.

A k pánovi poslancovi Findrovi - možno to znie ako otrepaná pesnička, ale budem to vždy pripomínať, ak sa bude v tomto parlamente presadzovať takýto postup. A dar jazyka, dar Boha - bol by som naozaj rád, keby vysvetlil podľa tohto daru jazyka, čo znamená konať v rozpore s cieľom a účelom fondu Pro Slovakia. Veľmi by som bol zvedavý, na čo všetko sa to dá natiahnuť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán podpredseda Prokeš sa prihlásil s faktickou poznámkou, potom ešte pán poslanec Findra a pán poslanec Lauko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

myslím si, že v tomto návrhu sa, bohužiaľ, zišlo niekoľko problémov, ktoré si vzájomne odporujú. Napríklad v § 2 odsek 4 tohto zákona sa upravuje: "Funkčné obdobie členov rady končí 31. decembrom kalendárneho roka. " Potom je otázkou odvolávanie presahujúce jeden rok.

Myslím si však, že keby sme boli pozorne počúvali vystúpenie spoločného spravodajcu, prakticky už nie je veľmi o čom rozprávať. Preto sa prikláňam k tomu, aby sme sa opäť vrátili k vecnej rovine a aby sme podlá toho, ako navrhol pán spoločný spravodajca, prijali úpravy zo spoločnej správy, a celý problém, o ktorom tu diskutujeme, bude vyriešený.

Ďakujem pekne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni poslanci, trváte aj napriek tomuto vyjadreniu pána podpredsedu Prokeša na faktických poznámkach?

/Prihlásení poslanci sa vyjadrili, že trvajú na faktických poznámkach. /

Dobre. Pán poslanec Findra, potom pán poslanec Lauko. Poslanec J. Findra;

Budem veľmi stručný. Tam došlo asi k nedorozumeniu alebo ku skratu. Hovoril som o nominovaní a nie menovaní, a to je rozdiel. Netreba to hádam vysvetľovať. Hovoril som teda.

že minister si nominoval, a tým potom aj menoval. To sú dve veci.

A druhá vec - hádam sa dohodneme na tom, že štatút je norma a táto norma presne vymedzí, čo treba dodržiavať. Ak sa to nedodržiava, je to porušenie. Ja to takto chápem. Pripúšťam, že sa mýlim.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko s faktickou pripomienkou, potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec P. Lauko:

Pán predsedajúci,

ospravedlňujem sa, že pôjdem do inej oblasti, ale ono to súvisí. K tomu, že to nie je ojedinelý postup vlády a ministrov v tomto období, chcem podať ako dôkaz uznesenie zo 6. októbra tohto roku, kde uznesením bola zrušená správna rada a dozorná rada druhého najvýznamnejšieho fondu na Slovensku - pozemkového fondu - bez toho, že by vláda prerokovala štatút tohto fondu a toto sa premietlo v uznesení. Štatút predchádzajúceho fondu tuto správnu radu ustanovoval na tri roky.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko, ďakujem vám za vašu faktickú poznámku, ale myslím si, že toto by mohlo skôr odznieť počas interpelácii a otázok poslancov. Pán Mikloško sa gestom vzdal svojho ďalšieho vystúpenia, teda môžem sa opýtať, či ešte niekto ma príspevok do rozpravy.

/Nikto. /

Nemá. Ukončujem rozpravu a pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť?

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

S fondami sú obyčajne vždy problémy. Mám napríklad veľmi negatívne skúsenosti s úplne iným fondom, takisto aj s radou fondu a podobne. Zdá sa mi celkom logické, že minister, ktorý je zodpovedný za svoj rezort, má snahu, aby mal poradný organ, ktorý si zodpovedne plní svoju prácu a zodpovedne mu radi. Je asi zbytočne, aby v rade fondu boli ľudia, ktorí sú dlhodobo chorí alebo pôsobia v zahraničí. Nemôžem si pomôcť, pán poslanec Mikloško, ak sú v rade fondu ľudia, ktorí konajú proti zákonu, tak títo ľudia tam skutočne nemajú čo robiť. Nevidím v tom žiadne kádrovanie, žiadne umelé prepúšťanie týchto ľudí a obklopovanie sa len ľuďmi svojho vierovyznania alebo svojho politického presvedčenia. Je predsa dosť jasne povedané, že tento poradný orgán si tvorí minister na základe návrhov rôznych kultúrnych inštitúcii, aj nezávislých. Teda môžu tam byť aj zástupcovia zo životného prostredia. Myslím si, že v počte, ktorý tam je, si aj títo nájdu svoje miesto. Nemyslím si, že tak, ako to povedal pán poslanec Javorský, by vlastne minister kultúry mal záujem odstrániť ochrancov prírody. Títo nakoniec majú možnosť zúčastniť sa práce skôr v našom rezorte, teda v rezorte životného prostredia, kde zas trošku zasahujeme do kultúry, ale tento dôvod nevidím.

Myslím si, že nemá vyznám podrobnejšie sa vyjadrovať k pripomienkam. Ponechám na vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste rozhodli o tom, či táto novela, ktorú predložila vláda, splní svoj účel v tom znení, ako vám bola predložená.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Gazdík?

Poslanec I. Gazdík: Dámy a páni,

nezvyknem voliť konfrontačný tón, nebudem tak robiť ani teraz, len niektoré veci musím uviesť na pravú mieru. Umožňuje mi to aj to, že som členom komisie pre výtvarníctvo fondu Pro Slovakia.

Jedna faktická poznámka: Rada nie je stočlenná. Tvoria ju predsedovia všetkých jednotlivých komisií, myslím, že ich je dvanásť, a rovnaký počet menuje minister kultúry. To, že zástupcov alebo členov jednotlivých komisii si menujú jednotlivé kultúrne organizácie, spolky, združenia alebo galérie, je zárukou demokratického princípu kreovania rady, pretože len druhú časť menuje minister kultúry. Samozrejme, je právom ministra tú druhú polovicu členov rady menovať, keďže za fond Pro Slovakia a vlastne aj za to, akým spôsobom sa narába so štátnym rozpočtom, zodpovedá ministerstvo kultúry. Demokratickosť je totiž zaručená tým, že samotné umelecké spolky alebo združenia menujú tú prvú, tú odbornejšiu časť rady, ktorá zodpovedá za konkrétne návrhy a ich posudzovanie.

Čo sa týka pripomienok k samotnému odvolávaniu členov rady, z môjho návrhu na prijatie vládneho návrhu novely vyplýva, že všetky záležitosti týkajúce sa odvolania bude riešiť a aj rieši štatút fondu Pro Slovakia. To znamená, že nie je to stanovené zákonom. Vlastne celá tá časť debaty, tak trochu konfrontačná, bola zbytočná.

Dovolia si vrátiť sa teraz k spoločnej správe. Ako som povedal, zo spoločnej správy odporúčam v spoločnou hlasovaní prijať body l a 4. Prijatím týchto bodov sa automaticky vylučujú z hlasovania body 2 a 3, a, samozrejme, aj návrhy, Ktoré mi dal pán poslanec Mikloško. Navrhujem, pán predsedajúci, aby sme najprv v spoločnom hlasovaní hlasovali o bodoch l a 4 spoločnej správy, ktoré odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Gazdíkovi.

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 119 poslancov. /

Kto je za schválenie bodov l a 4 spoločnej správy?

Konštatujem, že 109 poslancov bolo za.

Kto je proti?

Proti je jeden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

9 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, e body l a 4 spoločnej správy výbor v boli prijaté.

Ak som dobre pochopil pána spoločného spravodajcu, tým všetky ostatné návrhy zo spoločnej správy, aj z rozpravy, aj návrh pána Miklošku, strácajú zmysel. To znamená, že môžem dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 120 poslancov. /

Pán poslanec Javorský, chceli ste faktickú poznámku?

Poslanec F. Javorský:

Dal som návrh na hlasovanie o neprijatí tohoto zákona. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

V rámci hlasovania o zákone ako celku sa môže každý poslanec vyjadriť. Myslím, že by sme hlasovali dvakrát o tom istom, len by sme opačne položili otázku. Myslím si, pán poslanec, že neporuším rokovací poriadok, ak dám hlasovať pozitívne, teda kto je za návrh zákona s pripomienkami, ktoré sme schválili.

Prosím, kto je za?

89 poslancov bolo za.

Prosím, kto je proti?

5 poslancov bolo proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

26 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 495/1991 Zb. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu pánovi spoločnému spravodajcovi. Desiatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní pán minister Zlocha. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne a páni poslanci,

to, čo som hovoril pri predkladaní a odôvodňovaní novely zákona, by som mohol zopakovať aj teraz, preto sa vám ospravedlňujem, že sa miešam teraz do niečoho iného, a to do školstva, ale iná možnosť nebola.

Návrh zákona o zriadení univerzity v Nitre zlúčením dvoch vysokých škôl, a to Pedagogickej fakulty t Vysokej školy poľnohospodárskej, predložili v januári do Slovenskej národnej rady ako svoj iniciatívny návrh poslanci Slovenskej národnej rady. Tak ako ste si mohli prečítať v dôvodovej správe k návrhu zákona, jeden právny subjekt, a to Vysoká škola poľnohospodárska, s týmto zlúčením nesúhlasil. Tento fakt sa však nebral do úvahy a zákon o zriadení Nitrianskej univerzity bol v Slovenskej národnej rade schválený. Myslím, že teraz je už zbytočné rozoberať skutočnosti, prečo sa dve uvedené vysoké školy v Nitre najskôr dohodli na zlúčení a vytvorení univerzity a potom, pri konkrétnych rokovaniach sa už nedohodli alebo nezhodli na budúcej univerzitnej štruktúre. Ani po schválení zákona a nadobudnutí jeho účinnosti sa tieto dve vysoké školy nedohodli.

Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky sa snažilo tento problém riešiť. Napriek viacerým rokovaniam so zástupcami obidvoch škôl, hoci de facto boli už Nitrianskou univerzitu, sa nepodarilo nájsť nejaké spoločné východiská a spoločné riešenie. Preto spolu so zástupcami týchto dvoch bývalých vysokých škôl prišlo ministerstvo k názoru, že v záujme zabezpečenia kľudu na týchto vysokých školách v Nitre a zabezpečenia pedagogickej činnosti obidvoch škôl bude najvhodnejšie vrátiť tento problém do pôvodného stavu.

Pri prerokovávaní návrhu zákona o rozdelení Nitrianskej univerzity vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky vzišla požiadavka zo strany Pedagogickej fakulty, aby sa v ich prípade nevrátila organizácia vysokých škôl v Nitre do pôvodného stavu, čiže aby neexistovali opäť pod názvom Pedagogická fakulta, ale aby mali v názve "univerzita". Zároveň uvádzali, že vlastne už majú pripravene rozdelenie terajšej Pedagogickej fakulty na tri fakulty. V prípade schválenia zmeny názvu na Vysokú školu pedagogickú, pripadne univerzitu, Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky nemá námietky, avšak upozorňuje na fakt, že tato skutočnosť alebo toto rozhodnutie bude mat dopad na štátny rozpočet. Treba zvážiť a zohľadniť, že vytvorenie rektorátu, dekanátov fakúlt, administratívy, akademických funkcionárov, si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžiada ďalšie finančné prostriedky, ktoré však v súčasnosti Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky nemá k dispozícii a zrejme v blízkej budúcnosti v takom hojnom počte ani nebude mať.

Návrh zákona je veľmi krátky, pozostáva vlastne len z troch paragrafov. V mene vlády a v mene ministra školstva a vedy Slovenskej republiky vás prosím o vyslovenie súhlasu s týmto návrhom zákona.

Ďakujem vám za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Tarčaka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Tarčák:

Milé kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity, ktorú mate pred sebou ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 49.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. októbra 1992 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie. Súčasne na skoordinovanie stanovísk jednotlivých výborov určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby sa koordinovane stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s návrhom zákona súhlasili bez pripomienok. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu neprijal platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina členov výboru.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vôľa a zrejme ani sila, ktorá by naplnila zákon o zriadení Nitrianskej univerzity, odporúčam vládny návrh zákona o rozdelení Nitrianskej univerzity, ktorý predložila vláda ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 49, prijať.

Zároveň využívam možnosť predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zmeny textu v § l ods. l, kde navrhujem nahradit text "Pedagogická fakulta" novým textom "vysoká pedagogická škola", odôvodním prečo. Dôvodom je zosúladiť formu s obsahom. Pedagogická fakulta mala postavenie vysokej školy, ktoré jej vyplynulo z prijatého zákona číslo 172 o vysokých školách. Táto zmena umožňuje nerušene pracovať tak Vysokej škole poľnohospodárskej, ako i Vysokej pedagogickej škole s tým, že nič nebráni tomu, aby akademické obce jednotlivých vysokých škôl mohli zmeniť status vysokej školy na univerzitu v zmysle platných zákonov a za dodržania podmienok, ktoré je nutné splniť, aby mohol byť predložený návrh zákona o zriadení Univerzity v Nitre. K textu - iste, že gramaticky to asi zrejme nie je tak ľubozvučné, ide o skratku. Keby sme nechali Vysokú školu pedagogickú, skratka by bola totožná pre jednu aj druhú vysokú školu, preto je prehodený slovosled.

Pevne verím, že všetci zainteresovaní, ktorým nie je ľahostajný osud nitrianskeho vysokého školstva, v krátkej budúcnosti predložia návrh na zriadenie Univerzity v Nitre. Tento zámer či úmysel musí prísť alebo mal by prísť, ale zdola, aby to bola vôľa akademickej obce, ktorá ho bude tlmočiť cez svoje samosprávne akademické orgány Národnej rade Slovenskej republiky. Táto možnosť tu je, preto nie je potrebné vyvíjať nátlak, nie je potrebné zvolávať študentov na námestia, je potrebné iba v plnej miere využívať slobody a svoje možnosti, ktoré študenti a jednotlivé akademické obce majú. Zrejme ustúpiť musí iba ľudská ješitnosť niektorých

pracovníkov na týchto vysokých školách a musí zvíťaziť dobrá vôľa, musí zvíťaziť pochopenie pre študentov, pedagogických pracovníkov a záujmy občanov Nitry. Pevne verím, že v krátkej budúcnosti tu bude návrh, ktorý milerád odporučím schváliť ako návrh o zriadení Nitrianskej univerzity.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal určené miesto.

Otváram rozpravu o desiatou bode programu rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako prvý sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Viliam Sojka za Slovenskú národnú stranu. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec V. Sojka:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

dovoľte mi vyjadriť sa k Nitrianskej univerzite. Vytvorenie podmienok, a tým i naplnenie zákonov o Nitrianskej a Trnavské] univerzite trvá už dlho. Stále narastá snaha o spolitizovanie oboch problémov, ba čo viac, aj o ich internacionalizovanie. Vieme, komu to vyhovuje. Pevne verím, že tieto vetry by sme mali pomaly zastaviť alebo zastavovať, pretože veľmi zahmlievajú viaceré právne a odborné aspekty tohoto problému. Kauza oboch univerzít presahuje únosnú hranicu trpezlivosti našich voličov, otravuje politické ovzdušie. Rodičia poslali svoje deti v dobrom úmysle do škôl učiť sa a neželajú si zaplietať ich do politických špekulácii.

Zhodou okolností som sa včera zúčastnil na prijatí zástupcov oboch vysokých škôl, študentov oboch vysokých škôl zástupcami nášho výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Pán Andel, pán Findra aj pán Tarčák skutočne zodpovedali na viaceré otázky študentov k úplnej spokojnosti. Im je to jasné, boli veľmi spokojní s odpoveďou. I keď novinári všeličo si ešte medzi sebou šepkali, ale študenti odchádzali veľmi spokojní. Na záver tejto besedy alebo tohoto stretnutia som dal obom zástupcom študentov otázku, čo si myslia o tom, prečo sa nenaplnil zákon. Jedni hovorili o tom, že nie sú zainteresovaní tak podrobne, nevedia sa vyjadriť k tomu, ako to prebieha, a druhí hovorili, že ide o vysoké funkcie.

Vážené kolegyne, kolegovia, ale sa štrajkuje. Sú tu, a neučí sa. Takže je dobre, že títo študenti u nás boli, je dobre, že im bolo vysvetlené, a po tejto mojej otázke sa uspokojili aj novinári. Dostalo sa to do inej polohy.

Stáva sa, že verejnosť je dezorientovaná pri obsiahlom probléme, ktorého pozadie nepozná. Konštituovanie Nitrianskej univerzity je vec naozaj veľká, ušľachtilá a perspektívna. Nitra, náš skvost Slovenska, tento symbol počiatkov našej národnej štátnosti a vzdelanosti si zaslúži byť centrom kultúry, umenia a najvyššieho vzdelávania. Práve udusenie národnej štátnosti, ktorej strediskom Nitra v 9. storočí bola, jej celkom nie dobre umožnil rozvoj, ten, ktorý by si bola objektívne zaslúžila a ktorý Nitre patri. Nazdávam sa, že je potrebne, aby verejnosť vedela, že naši predchodcovia v minulom volebnom období boli veľkorysí. Dali Nitre možnosť konštituovať univerzitu, a nech verejnosť vie, že túto možnosť školy nevyužili.

Nie je potrebne dokazovať, kto sa ako, kedy zachoval, vyčítať kto a prečo neurobil alebo konal tak, ako konal. Nemôžeme sa na tomto probléme až tak trieštiť. Ale voliči sú

pozorní, pamätlivý, vedia citlivo posúdiť zámery politických strán a hnutí. Je pravdou, že na začiatku bol u oboch zainteresovaných záujem spojiť dve heterogénne orientované vysoké školy. Bohužiaľ, stavovské, politické a osobné záujmy, aj keď boli akokoľvek retušované, prevýšili spoločenskú potrebu a záujem. Neobstojí ani námietka o nesúrodosti humanitného a technického zamerania vysokých škôl. Zloženie univerzít v Českých Budějoviciach, v Plzni, v Ostrave i v rakúskom Grazi vyvracia argument. Výhody prevyšujú nevýhody.

V prípade Nitrianskej univerzity nepominuli dôvody spojenia, ale pominul záujem a ochota hľadať spoločnú reč. A keď toto predniesol pán minister Kučera v našom ústavnoprávnom výbore, nám akosi vnuklo myšlienku: Na tomto sa na nenaplniť zákon? Odchádzal som do Nitry tento pondelok, keď tam bol vyhlásený okupačný štrajk, s tým úmyslom, a takto sme sa aj s kolegami vo výbore rozprávali, že nie je predsa možné, aby sme kvôli tomu tento zákon zrušili - že nie je ochota a záujem. Keď som však odchádzal z Nitry, keď som si podrobne vypočul študentov, dekanov fakúlt na Vysokej škole poľnohospodárskej, dekanov fakúlt na Pedagogickej fakulte, svoj názor som zmenil, a tak som ho potom aj interpretoval mojim kolegom z ústavnoprávneho výboru.

Takže, nie je tam záujem hľadať spoločnú reč, ako tu už bolo povedané aj spoločným spravodajcom. Národná rada Slovenské] republiky nemôže donútiť školy, lebo by zasahovala do ich akademických práv. Kauza je však tak zamotaná, že odhalenie pravdy by nás stálo veľa síl a času. A tak nám, poslancom, neostáva nič iné, ako prijať riešenie, ktoré posunie problém dopredu tak, aby mohli obe vysoké školy konať, podať návrhy, ktoré za nich nemôže podľa súčasného právneho stavu urobiť nik iný. Samozrejme, za predpokladu, že ich zbavíme doterajšej povinnosti naplniť súčasný platný zákon alebo doteraz platný zákon.

Viacerí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky získali dosť poznatkov od funkcionárov, pracovníkov a študentov vysokých škôl, ako i občanov mesta na to, aby sme kvalifikovane rozhodli. Máme dve možnosti. Predkladaným návrhom na rozdelenie Nitrianskej univerzity a zároveň zrušení im zákona o Nitrianskej univerzite dať možnosť, aby senáty a orgány týchto vysokých škôl mohli ďalej konať, a v druhom prípade by sme mohli trvať na naplnení doterajšieho zákona.

Pri osobných rozhovoroch z dekanmi fakúlt oboch vysokých škôl a získaní podkladov som sa presvedčil, že v Nitre sú vytvorené personálne, priestorové i odborné, povedzme aj technické podmienky na fungovanie dvoch univerzít. To je však problém, na ktorý musia dať podnet orgány oboch vysokých škôl, ako to tu už dnes bolo predostrené.

Klub poslancov Slovenskej národnej strany je z uvedených dôvodov za vládny návrh predkladaného zákona. A sme aj za to, pán spoločný spravodajca, aby sme podporili tú časť alebo tú novelu, ktorú ste predniesli už vo svojom prvom vystúpení, teda za rozdelenie Nitrianskej univerzity. Nejde o zrušenie univerzity, ide o zrušenie zákona. Bude záležať na samotných vysokých školách, ako využijú možnosti o dvoch univerzitách. O Vysokej škole poľnohospodárskej niet pochýb, to vieme aj bez toho, že by sme museli podrobne skúmať problém, či sú tam možnosti. A ako som sa presvedčil, na Pedagogickej fakulte si podmienky vytvorili. Čiže záleží od iniciatívy orgánov škôl.

Teda v druhom prípade by sme mohli trvať na naplnení zákona o jednej univerzite, ale rozvadenosť osadenstiev vysokých škôl by pretrvávala na úkor študentov, a viete, ako učiteľovi mi nedá - tú talentovanú mládež, ktorú máme, nemôžeme týmto zabíjať. Nazdávam sa a pevne verím, že budeme

veľkorysí pri návrhoch týchto vysokých škôl, ktorí sa budú uchádzať o titul univerzity.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Sojkovi. O slovo sa ďalej prihlásil pán poslanec Peter Jaroš za Stranu demokratickej lavice. Prosím, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Hanák z Hnutia za demokratické Slovensko.

Poslanec P. Jaroš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení pani poslanci,

aj rana mrzí a trápi, že z Nitrianskej univerzity sa stala postupne kauza. Slávnostná a chvályhodná udalosť jej uzákonenia prerastá časom do veľkého problému, ktorý vyústil až do vládneho návrhu zákona Národne] rady Slovenskej republiky na jej rozdelenie. Na začiatku sa zdalo, že spojenie Pedagogickej fakulty a Vysokej školy poľnohospodárskej, teda - obrazne povedané - spojenie ducha a pôdy či matky zeme, bude plodne, ale čas ukázal, že to nebolo tak. Mohli by sme dlho a zložito uvažovať o princípe vzrastania entropie v tomto prípade, mohli by sme rekriminovať, prečo sa tak stalo, ale preto, že prípad je aspoň v hrubých obrysoch všetkým dobre známy a niet ani dostatok času dopodrobna ho rozoberať, odpusťme si takúto tortúru. Ja si však jednu poznámku neodpustím.

Keď sa veľký fyzik Landau pýtal iného veľkého fyzika Boora, aké máte tajomstvo, že ste dokázali skoncentrovať okolo seba toľko mladých fyzikov, teoretikov, fyzik Boor mu odpovedal: "Žiadne tajomstvo nebolo okrem toho, že sme sa nebáli ukázať sa hlúpymi pred mládežou. " Možno aj toto by bola bývala schodná cesta na zachovanie Nitrianskej univerzity.

A ešte druhá poznámka k tomuto prípadu. Myslím si, že skutočné cena človeka, a v takýchto kauzách a prípadoch zvlášť, spočíva naozaj v tom, ako sa dokáže oslobodiť od svojho ja. Nerád by som sa však dotkol nitrianskych pedagógov. Dôležitejšie je teraz rozhodnutie, ktoré nás čaká. Aj tento druhý univerzitný prípad treba rázne riešiť. Keby sme ho neúmerne predlžovali a odkladali, a týka sa to rovnako aj Trnavskej univerzity, keby sme predlžovali neistotu, dlhodobo nechali prežívať kumulujúce sa stresy, mohli by sme nechtiac ohroziť psychické zdravie predovšetkým nevinných aktérov tejto kauzy, teda študentov. A nielen to. Vystavovali by sme ich aj morálnej ujme, lebo autority, ktoré im chceli byť aj mravným vzorom, konajú nezodpovedne a mravne laxne. My však, myslím si, nechceme vyrábať narušených mladých ľudí, a preto treba aj túto kauzu rázne riešiť. Naše rozhodovanie nesmie byť bez fantázie, bez chápania vedomia súvislosti, bez chápania potrieb tých, o ktorých v tomto prípade ide. Musíme vidieť ďalej ako len na konček nosa, lebo naše chybné rozhodnutia môžu byť zárodkom odôvodnenej občianskej neposlušnosti. V tejto súvislosti je symptomatický aj momentálny okupačný štrajk študentov bývalej Pedagogickej fakulty v Nitre.

Nie sme tu vari na to, aby ľudia sypali na naše hlavy oheň a síru, či dokonca na nás dvíhali boží bič. Sme tu však na to, aby sme porozumeli rozumným a odôvodneným požiadavkám našich občanov. Uvedomme si, že vysoké školy odjakživa znásobovali ľudský kapitál, ktorý predstavujú získané vedomosti, schopnosti, duševná aj fyzická energia. Na teóriu relativity nemohol prísť človek z bušu, lebo tam nemohla nastať syntéza matematických a fyzikálnych vedomosti. Ako teda riešiť túto našu kauzu, aby sme sa vrátili k meritu veci?

Vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru sme navrhovali, aby sa Nitrianska univerzita rozdelila na dve univerzity. Návrh nebol prijatý, ale prešiel návrh na uznesenie výboru, v ktorom sne požiadali obidva subjekty a akreditačnú komisiu o vyjadrenie k tomuto návrhu. Do určeného termínu, t. j. do včera, sa vyjadrili iba zástupcovia bývalej Vysokej školy poľnohospodárskej. Dnes ráno prišiel fax od predstaviteľov bývalej Pedagogickej fakulty, ktorí však vystupujú v mene troch zatiaľ nezriadených fakúlt. Nevyjadrila sa ani akreditačná komisia.

Myslím si, že z toho pre nás vyplýva dosť veľká dilema, či máme riešiť veci takto narýchlo a urobiť možno podobnú chybu, aká sa stala pri zriaďovaní Nitrianskej univerzity, alebo mame riešiť to, čo je teraz naliehavé, teda rozdeliť Nitriansku univerzitu a vytvoriť podmienky na to, aby sa obe vysoké školy, ktoré podlá tohto zákona vzniknú, mohli uchádzať o štatút univerzít ešte v tomto školskom roku. Aby sme vytvorili rovnocenné podmienky pre obidve vysoké školy, navrhujem prijať návrh pána spravodajcu Tarčáka s tým, že sa vypúšťa v § 1 aj odkaz 1, ktorý mate v príslušnom návrhu zákona pod čiarou dolu.

Verím a] dúfam, že tento návrh posúdite priaznivo.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Jaroš dá svoju pripomienku písomne. Pán spoločný spravodajca ju potom ešte raz zopakuje. Prosím pána

poslanca Hanáka. Ešte predtým vystúpi pán podpredseda Prokeš, podľa § 19 rokovacieho poriadku pán podpredseda má prednosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

budem stručný. Myslím, že odôvodnení tu odznelo dosť. V princípe sa s nimi plne stotožňujem. Musíme hľadať riešenie. Dávam podobný návrh, ako tu pred chvíľou odznel, ale domnievam sa, že z logiky postupu je korektnejši a rieši presne to isté, čo tu bolo navrhnute. Navrhujem, aby v § 1 predloženého zákona bola vypustená poznámka pod čiarou, zostal názov vysokej školy tak, ako je tam uvedený, teda "Pedagogická fakulta", ale aby sa vytvoril nový § 3, ktorý by znel: "Názov vysokej školy "Pedagogická fakulta" sa mení na "Vysoká pedagogická škola", prípadne iný názov, aby to bolo po zrušení zákona číslo 140/1992 Zb. samozrejme, rozhodnete vy hlasovaním, ktorý prístup sa vám zdá schodnejší. Ide skutočne o to, aby k tomu došlo - k zmene názvu po zrušení zákona číslo 140/1992 Zb., a tým sa odstránia všetky obavy, že by Pedagogická fakulta skĺzla pod to, čo je dnes v odvolavke 1 v platnom školskom zákone.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Prokešovi. Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Hanákovi z Hnutia za demokratické Slovensko. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerova z hnutia Spolužitie, potom pán poslanec Mikloško a potom pán poslanec Brňák.

Poslanec J. Hanák:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni,

kauza Nitrianska univerzita. My, nitrianski poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko - okrem mňa je tu ešte pán poslanec Sokol a pán poslanec Móri - veľmi citlivo reagujeme na všetky skutočnosti okolo tejto kauzy. Sme jednotní v názore, že akademickí funkcionári bývalej Pedagogickej fakulty urobili všetko pre to, aby naplnili myšlienku zákona číslo 140 o Nitrianskej univerzite. K dnešnému dňu majú rozhodne pripravene všetky tri fakulty. Existujú tam akademické senáty, existujú tam dekani a existuje tam pedagogický team na patričnej úrovni.

Je známa skutočnosť, že pre nezlučiteľnosť stanovísk vznikla tato patová situácia a preto dnes prerokúvame vládny návrh zákona o rozdelení. Chcem z tohto miesta vyhlásiť - predpokladáme, že o niekoľko minút dôjde k schváleniu tohto zákona - že my, nitrianski poslanci, urobíme všetko pre to, aby na pôde bývalej Pedagogickej fakulty v priebehu budúceho roka vznikla univerzita. Ak vzniknú dve univerzity, budeme tomu len radi.

Prvý podpredseda NR SR P Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Hanákovi. Prosím pani poslankyňu Bauerovu z hnutia Spolužitie Pripraví sa pán poslanec Mikloško za Kresťansko-demokratické hnutie

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

v Krajine, ktorá stojí na rázcestí industriálne] a postindustriálnej éry, kde podľa sčítania ľudu z roku 1980 podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním bol iba 3, 8 %, každý o budúcnosti zodpovedne uvažujúci politik musí zodpovedať na otázku, ako sa postaviť k výzvam obsiahnutým v novej historickej situácii. V tejto situácií, keď naozajstným bohatstvom krajiny sa stáva vzdelanosť obyvateľstva, k rušeniu zákonov, ktoré ustanovujú nove vysoké školy a univerzity, by v žiadnom prípade nemalo dochádzať, nech by dôvody boli akékoľvek pádne.

Pri posudzovaní návrhu, podlá ktorého by sa mal zrušiť zákon o zlúčení Pedagogickej fakulty a Vysoké" školy poľnohospodárskej v Nitre, o zriadení Nitrianskej univerzity, ktorý nadobudol učinnosť iba pred par mesiacmi ale v zásade sa nikdy v plnom rozsahu nenaplnil, sa vynára otázka kto zlyhal. Bol skutočne zákonodarca ten, kto prijal neprijateľný zákon? Ale veď stanoviská dotknutých sa tiež menili. Predsa bez súhlasu oboch by nebolo došlo ani k akreditácii. Alebo ide o neschopnosť výkonnej moci uplatniť právoplatný zákon? Ta sa však odvoláva na absenciu kompetencii k riešeniu situácie, či snáď politicky prelom, zmena vlády po voľbách sú na príčine toho, že nemohli tejto záležitosti venovať dostatočnú pozornosť? Možno chybu treba hľadať v samotných subjektoch tohto zákona, ktorým vysokoškolsky zákon dáva kompetencie rozhodnúť sa autonómne o svojich záležitostiach. Jedno je iste. Každý hľadá chybu v tom druhom. Situácia je však zrela na riešenie, ale tak, aby sa riziko vzniku ďalších chýb minimalizovalo.

Netreba totiž podceniť ani vznik precedensu, že je možné zrušiť akýkoľvek zákon, o ktorom sa dotknutý subjekt rozhodne, že jemu daná právna norma nevyhovuje. Návrh zákona, ktorý právnickou rečou hovorí asi to, že prepáčte, nič sa nestalo, vrátime všetko do pôvodného stavu, simuluje situáciu, ktorá je už prekonaná. Z podobných typov vysokých škôl vznikli univerzity, o ľudských, spoločenských súvislostiach ani nehovoriac.

Ako východisko z danej situácie navrhujem akceptovať názor, ktorý odznel vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý už spomenul pán Jaroš a podľa ktorého by text § l navrhovaného zákona znel: "odsek. 1: Nitrianska univerzita so sídlom v Nitre sa rozdeľuje na dve univerzity, ktoré majú názov Nitrianska univerzita a Slovenská poľnohospodárska univerzita. Odsek 2: Sídlom oboch univerzít je Nitra. "

Tento návrh považujem za primeranejší charakteru oboch vysokoškolských ustanovizní, a to aj z toho dôvodu, že vzhľadom na chystanú novelu vysokoškolského zákona, ktorou sa s najväčšou pravdepodobnosťou založí sieť vysokých škôl, by bolo potrebné opäť novelizovať zákon. Nakoľko univerzita ako celok bola akreditovaná, nie sú dôvody, aby sa neuznala i v prípade dvoch univerzít, o to viac, že ide o vysokoškolské ustanovizne s dlhodobou tradíciou. Tento návrh je podľa mojich vedomostí v súlade so stanoviskom oboch dotknutých subjektov, o ktoré boli výborom pre vzdelanie, vedu a kultúru požiadané. Pozmeňujúci návrh podlá vyjadrenia vysokoškolských vedení nezakladá nové nároky na štátny rozpočet.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Prosím pána poslanca Miklošku. Otázka, ktorá visí vo vzduchu, ako to bude s rozpočtom, určite nájde ešte odpoveď.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som prečítal stručné stanovisko poslaneckého klubu KDH k tomuto prípadu.

Poslanecky klub Kresťansko-demokratického hnutia vyjadruje poľutovanie nad tým, že nemohlo prísť k naplneniu zákona o Nitrianskej univerzite. Poslanecky klub Kresťanskodemokratického hnutia je presvedčený, že Nitra so svojou historickou a vzdelanostnou tradíciou si zaslúži, aby v nej sídlila univerzita ako stredisko univerzálneho vzdelávania. Poslanecky klub Kresťansko-demokratického hnutia vzhľadom na reálny stav súhlasí s návrhom spravodajcu, aby bola zriadená Vysoká pedagogická škola a Vysoká škola poľnohospodárska, ktorý chápe ako možný krok ku konečnému cieľu. " To je stanovisko Kresťansko-demokratického hnutia.

K návrhu pána podpredsedu Prokeša hovorím nasledovne: Dnes podlá zákona neexistuje ani Vysoká škola poľnohospodárska ani Pedagogická fakulta. Existuje len Nitrianska univerzita. Pedagogická fakulta aj Vysoká škola poľnohospodárska zanikli zákonom o Nitrianskej univerzite. Z tohto dôvodu zriadenie Vysokej pedagogickej školy a Vysokej školy poľnohospodárskej nie je potrebne s medzikrokom, ktorým by sa obnovila Pedagogická fakulta a potom ta sa zmenila na Vysokú pedagogickú školu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Brňák za Slovenskú národnú stranu.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážený pán minister a hostia,

ak dovolíte, rád by som poukázal v stručnosti na ďalší kamienok z celkovej mozaiky "problému" Nitrianskej univerzity. V poslednom čase sa tento parlament čoraz viac zamotáva do riešenia politicko-ješitných problémov, ktoré vznikli v dôsledku neschopnosti zainteresovaných osôb urobiť zadosť zneniu prijatých zákonov. V tomto smere sa domnievam, že stále nedozrel čas k tomu, aby bol parlament vtiahnutý aj do kauzy Nitrianskej univerzity.

Základom právneho štátu je vláda zákonov nad ľuďmi a nie opačne. Zákon o zriadení Nitrianskej univerzity bol prijatý, je účinný a právne vynútiteľný. Ak vytvoríme precedens, ako už o tom hovorila pani poslankyňa Bauerová, v tom, že v dôsledku osobných a politických ambícii jednotlivcov budeme meniť zákony, môže hypoteticky vzniknúť situácia, že v krátkej dobe zrušíme napríklad Národnú banku Slovenska pre osobné či politické ambície jej budúcich pracovníkov. Preto som z principiálnych dôvodov proti prijatiu navrhovanej zákonnej predlohy a v tomto smere aj poopravujem stanovisko pána poslanca Sojku, ktorý uviedol, že poslanecký klub SNS je jednotne za schválenie vládnej predlohy zákona.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za vyjadrenie pánovi poslancovi Brňákovi.

Dámy a páni, ďalšiu písomnú prihlášku nemám, ale z miesta sa hlási pán poslanec Hudec. Pán poslanec Hudec Kandidoval tiež v Západoslovenskom kraji. Je nezávislým poslancom.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

z každého nášho rokovania sa robí stenografický záznam. Neviem, či je to dobre alebo zle, ale celkom určite sa historici potešia, pretože budú môcť veľmi presne hodnotiť pozície, postavenia a zástoje jednotlivých poslancov, jednotlivých politických strán a budú tak, ako treba, hodnotiť aj funkcie jednotlivých volebných období Národnej rady Slovenskej republiky. Nehovorím to náhodou. Hovorím to aj preto, že táto najvyššia zákonodarná moc v Slovenskej republike je neraz vmanevrovaná do situácii, ktoré príliš nesvedčia vážnosti jej stavu. Ak by sa malo často opakovať to, že tento zákonodarný organ demokraticky rozhodne a potom pod nátlakom istých skupín /iste účelovo vytvorených/ bude revidovať svoje názory a opakovane bude hovoriť - odvolávam to, čo som odvolal, a potvrdzujem to, čo som potvrdil, myslím, že to na jej účte a vážnosti nepridá. Najmä to nepridá na stabilite situácie na Slovensku. Zdá sa mi, že začínam dobre vnímať ten okamih, kedy začína vznikať anarchia. Predsa nie je možne, aby na Trnavskej univerzite skupina osôb, ktorým niekto hovorí samozvanci - ja tento ostrý termín nechcem použiť - si robila s vládou a so zákonom čo chce. Predsa nie je možne, aby tento zákonodarný zbor Slovenskej republiky prijal zákon a niekto ho svojvoľne nechcel naplniť, niekto svojvoľne robí to, čo vyhovuje jeho úzkym skupinovým záujmom.

Vieme dobre, že univerzita podlá vysokoškolského zákona a praxe je zlozená z vysoko autonómnych fakúlt. Nebol som ani tak poslucháčom Univerzity Komenského, ako SOB bol poslucháčom Lekárske] fakulty Univerzity Komenského. Čo sa tyká rektorátu, vedel som, kde je, a počas imatrikulácie i počas inaugurácie som pocítil, že jestvuje aj univerzita. Inak nie. A vôbec to nie je zlé, pretože som bezozvyšku presvedčený, že fakulta je tým autonómnym celkom, ktorý zodpovedá za úroveň pedagogických činnosti a za kvalifikáciu poslucháča, čiže zodpovedá za všetko, za čo ma zodpovedať.

Vyšší útvar, akým je univerzita, je niečo, čo kontroluje činnosť fakúlt, čo ich zriaďuje alebo ruší. Možno. Neviem, v čom je meritum problému Nitrianskej univerzity. Všetci ho tušíme, hovoríme tu o ňom, ale sa tvárime, ako by to bolo všetko v poriadku. Dokonca som minule počul výrok: "Zdá sa, že na Slovensku mafie vládnu, vláda im ustupuje a parlament pritakáva. " Ďakujem pekne za takéto vyjadrenie, Ktoré by mohlo naozaj o chviľu platiť, keby sme postupovali tak, ako vidia, že už priam postupovať mienime.

Myslím si, že v tomto prípade, akým je prípad univerzity, nejde len o záujem občanov, nejde len o záujem mesta dokonca určite nejde o záujem nejakej skupiny ľudí, nemôže ísť ani o rezortný záujem. Univerzita je predsa základný národno-kultúrny kameň každej kultúrnej spoločnosti. e to liaheň národnej kultúry, predsa školstvo prvorado patrí do slovenskej národnej kultúry S tým nemôže manipulovať kto chce ako chce, dokonca ani mesto Nitra, hoci Nitra sa stavia za tuto univerzitu. Tak sa pozrime na to aj zo slovenských záujmov, zo záujmov slovenskej republiky. Z týchto dôvodov budem zasadne hlasovať proti tomuto zákonu a žiadam poslancov, aby zvážili ešte raz svoje stanovisko Nemyslím, že je

budeme riešiť každý maličký rozpor so skutočnosťou aj v takej vzácnej inštitúcií, ako je univerzita, rovno zákonom.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi za jeho vystúpenie. O slovo sa prihlásil pán poslanec Findra z Hnutia za demokratické Slovensko.

Poslanec J. Findra:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

to, čo povedal poslanec Ivan Hudec, je nesmierne vážne. Hovoríme o Damoklovom meči precedensu. To je tiež nesmierne vážne. Hovoríme o tom, či parlament, ale aj iné inštitúty, ktoré jestvujú v tejto republike ako zákonodarné alebo výkonné, majú svoj kredit, či majú svoju tvár, či si ju dokážu udržať, či hľadajú tvár, ktorá má takú podobu dnes, akú mala včera a akú by mala mať zajtra. Jednoducho, či nie sme chameleóni. Lenže, ak sme povedali to, čo sme povedali, respektíve to, čo sme počuli v replike pána poslanca Hudeca, treba povedať ešte jednu vec. Nazval by som to odvrátenou tvárou tejto kauzy. Povedzme si, my, čo sme sedeli v tomto parlamente pred dvoma rokmi, že sa tu schvaľovali aj také legislatívne texty, aj také normy, ktoré neboli dobre pripravené.

Dovolím si povedať, že mnohé návrhy, ak nie väčšina návrhov, ktoré sa týkali konštituovania nových vysokých škôl, alebo aspoň formálnej, nomenklatúrnej alebo názvovej transformácie vysokých škôl na univerzity, boli spravidla iniciatívnymi návrhmi poslancov. A povedzme si na rovinu a otvorene aj to, že ministerstvo školstva tieto návrhy iba registrovalo. Zdá sa mi, že bude potrebné v istých sférach spoločenského života a prace pristupovať aj k legislatívnej práci systémovo a štrukturovať tento systém zvnútra. Inak sa nám tu môže pritrafiť to, čo sa nám pritrafilo s Nitrianskou univerzitou. Povedzme si pravé v tejto súvislosti aj to, to možno všetci nevieme, že vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru sme mali v rukách list - už neviem presne, z ktorého mesiaca pred schvaľovaním návrhu zákona o Nitrianskej univerzite -, v ktorom jeden zo subjektov, ktorý mal vstúpiť do tejto fúzie v rámci univerzity, nesúhlasil so vstupom do univerzity už pred konštituovania univerzity. To je tiež vážna vec. To znamená, že treba vidieť veci aj historicky, aj v časovej následnosti a vo všetkých súvislostiach, lebo ak to takto nebudeme vidieť v štrukturácii logickej, ale aj časovo následnej, v tejto chvíli sa môžeme dopustiť chyby a budeme možno roniť krokodílie slzy tam, kde ich roniť netreba.

Absolútne súhlasím s mnohým z toho, čo povedala pani doktorka Bauerová, alebo aj s tým, čo povedal Ivan Hudec. Skutočne, zákony sa tvoria na to, aby sa ctili a aby sa nemenili. Dnes ich schválime a zajtra ich budeme modifikovať, novelizovať alebo meniť, ale treba prípravu. Prepáčte, ospravedlňujem sa, budem osobný. V užšom kruhu, tuším vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru som to povedal. Iste viacerí viete, že som bol pri ceste za Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Môžem takto verejne oznámiť, že dávno predtým, ako sa prerokúval návrh zákona o zriadení tejto univerzity, mi viacerí kolegovia poslanci bývalého parlamentu hovorili, načo sa budeš trápiť, načo toľko peripetií, podpíšeme sa ti pod návrh zákona. Povedal som, priatelia, som nesmierne rad, som vám vďačný za kolegialitu a solidaritu, ale dovoľte, aby sme postupovali v zmysle zákona, aby sne prešli všetkými stupienkami, ktorými treba prejsť, to znamená akreditačná komisia, rada vysokých škôl, grémium namestníka pre vysoké školy - hovorím o úradných tituloch, aké boli v štrukturácii ministerstva - grémium či kolégium ministra, legislatíva ministerstva školstva, legislatívna rada vlády, vláda a až potom parlament.

Ak prejdú všetky legislatívne texty - teraz to troška zovšeobecňujem - všetkými stupňami, ak prejdú príslušnou oponentúrou, v tej chvíli budeme schvaľovať texty, za ktoré sa nebudeme musieť, hanbiť, pod ktoré sa kedykoľvek podpíšeme, ku ktorým sa nebudeme musieť vracať. Toto považujem za nesmierne vážnu vec. Vzhľadom na celý kontext, aj historický, aj súčasný, historicky mám na mysli aj ten list jedného subjektu, ale mám na mysli aj fakt, že nemožno zlúčiť dokopy oheň a vodu, prikláňam sa k takej koncepcii, k takému návrhu, aký predostrel pán spravodajca, s tým, že by som odporúčal, aby sa prijal návrh pána poslanca Jaroša, pretože skutočne tá jednotka pod čiarou je jednak nadbytočná a jednak by mohla tak troška zahmlieť skutočnosti. To znamená, že radšej by som prijal túto vec v takejto koncepcii, než ako to predostrel pán podpredseda.

Ešte jednu vec, a to je nakoniec. Prosím vás, ten názov - predsa by som len navrhoval zostať pri Vysokej škole pedagogickej. Myslím si, že aj pán kolega Mikloško to takto navrhoval, ja by som sa s tým stotožňoval. Odôvodním to nomenklatúrne. Prosím vás, názvoslovná nomenklatúra, pokiaľ ide o vysoké školy, je taká, že ak sú tu dva zhodne prívlastky, ten druhý je kvalifikujúci a potom je postponovaný, ako tomu odborne zvykneme hovoriť. Teda vysoká škola pedagogická. Netrápila by ma značka, že tam bude VŠP, aj tam bude VŠP, pretože v prísne úradnom administratívnom styku sa explicitne tak či tak musí vypisovať celý názov, to znamená Vysoká škola pedagogická, Vysoká škola poľnohospodárska. A navyše, majme na mysli aj perspektívu. Všetci sme tak kdesi v kútiku srdca presvedčení, že vzápätí po tomto prvom legislatívnom kroku sa možno budeme zaoberať druhým legislatívnym krokom - reštrukturáciou, ak sa naplnia všetky podmienky. Viete o čom hovorím.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi. Kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Fekete.

Poslanec J. Fekete:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,

budem veľmi stručný. Chcem sa pozrieť na celú problematiku z opačnej stránky. Nebyť včerajšieho stretnutia tu, v priestoroch parlamentu s troma nádejnými adeptami žurnalistiky, šikovnými, do viacerých novín píšucimi vysokoškolákmi z prvého a druhého ročníka, asi by som dnes ani nevystúpil. Treba mi však oznámiť vám i Slovensku to, čo mi povedali. Sú sklamaní, mimoriadne sklamaní úrovňou štúdia, sú sklamaní úrovňou a znalosťami mnohých spolužiakov, ktorí prišli zo stredných škôl. Veľa z nich napríklad po absolvovaní strednej školy nepozná v dostatočne] miere pravopis, gramatiku.

Áno, prebieha kríza kritérií. My sme sa vlastne v kríze kritérií ocitli a podľa toho posudzujeme aj dnešnú situáciu. Slovensko zachvátila univerzitománia. Možno, že Slovensko, alebo aspoň západne Slovensko sa bude môcť pomaly volať "Univerzitostan". Tešilo by ma, keby za tým všetkým bola aj vysoká kvalita, pragmatická múdrosť. Ale nie je. Z vlastnej skúsenosti v okolitom prostredí môžem povedať, že mnoho vysokoškolákov má, bohužiaľ, iba stredný rozum. Treba si to

priznať. A tak namiesto bojov o názvy by sa malo z vysokých škôl hovoriť aj o boji za vyššiu, naozaj vysokoškolskú kvalitu, o novú metodiku, nové osnovy, nové formy. Takéto hlasy, takéto výzvy a takého podnety z vysokých škôl mi chýbajú. Bohužiaľ, mrzí ma, že sme sa dali vtiahnuť, do takejto hry, hry sčasti megalomanskej, hry sčasti o korytá, hry sčasti aj o pár nových titulov pre niekoľkých ľudí. Bohužiaľ. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Feketemu. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nikto, ukončujem rozpravu. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

Pán poslanec Laluha mi odporučil, aby som bol veľmi krátky, aby som vám poprial dobru chuť, ale nesplním jeho želanie. Na rôzne otázky a problémy, ktoré tu boli nanesené, ste si vlastne odpovedali sami.

Z vystúpenia pani poslankyne Bauerovej ako keby zaznela obava, že zrušením alebo prijatím zákona o zrušení Nitrianskej univerzity nastala doba zrušovania univerzít alebo vysokých škôl. Myslím si, že tato obava je zbytočná. Súčasná vláda má dostatok iných problémov, či už s riešením štátoprávneho usporiadania, alebo ekonomických problémov, než aby si vlastne privyrábala nové problémy.

Plne sa stotožňujem s názormi, ktoré vyslovili viacerí poslanci, že úroveň vysokoškolského štúdia, úroveň absolventov vysokých škôl nie je závislá len od názvu vysokej školy. Či doma, či v zahraničí sa vás málokto opýta, na akej vysokej škole ste študovali, ale v prvom rade sa budú pozerať na to, čo viete, čo dokážete. A práve toto by mala byť maximálna snaha študentov, aj pedagogických pracovníkov, aby v tomto smere urobili niečo viac.

Myslím si, že v súčasnej situácii tak, ako to spomenul pán poslanec Findra, nebolo možné zlúčiť vodu a oheň, asi iné východisko nie je. Je potrebné zákon o vytvorení Nitrianskej univerzity zrušiť. Nebolo by zas vhodné, aby sme tu prijímali nejaké nové opatrenia alebo nejaké nové návrhy, ktoré nebudú v súlade s názormi, s myslením poslucháčov a pedagogických pracovníkov bývalej Pedagogickej fakulty a bývalej Vysokej školy poľnohospodárskej. Nechajme to na nich. Pokiaľ bude prijatý tento zákon, budú mať dostatok času na to, aby vytvorili také podmienky, aby prípadne vytvorili aj dve univerzity, ako to už tu hovoril pán poslanec Hanák, ale najmä, aby utvorili podmienky pre to, aby z Nitry, či už z jednej alebo z druhej univerzity vychádzali odborníci, ktorí sa uplatnia doma, ale aj vo svete.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím pána spoločného spravodajcu o jeho vyjadrenie.

Poslanec J. Tarčak:

Chcem sa vyjadriť k niektorým dotazom, ktoré tu boli vznesené. Iste je samozrejmé, ako to niektorí konštatovali, že nastáva tu určitý precedens. Z toho vyplýva potom možno aj zdanie, že výkonná moc nekoná dostatočne pružne, konkrétne. Ale uvedomme si jeden fakt, že ak uznávame - a myslím

si, že musíme uznať určite slobody akademických inštitúcii, minister nemá možnosť. Momentálny stav nechať na bode, na akom je, vec nerieši. Naopak, de jure univerzita existuje, ale de facto neexistuje. Tam nie je konštituovaný univerzitný senát. Nie sú tam samostatne akademické orgány univerzity. Čiže pracovnici, ktorí vystupujú alebo konajú, lebo výuka beží, vlastne konajú v rozpore so zákonom. Tento stav nemôže ostať taký, aký je. Riešiť to tým, že zriadime dve univerzity - nie som proti, aby tam boli dve univerzity. Akreditačná komisia sa však vyjadrila, že sú podmienky na to, aby sa využil potenciál jednej i druhej vysokej školy, aby sa tak konštituovala univerzita. Ak chceme dve, to diametrálne mení situáciu.

V závere by som rad apeloval na študentov, pedagogických pracovníkov vysokých škôl v Nitre, ako aj širokú verejnosť. Prosím vás, nerobme problém z toho, čo problémom nie je, a najmä nezaťahujme na akademickú pôdu politiku. Robí to veľmi, veľmi zlý dojem o Slovensku v zahraničí. A ešte jednu vec. Neorientujme sa na formu, na nálepku, orientujme sa na obsah. Úroveň jednotlivých vysokých škôl stúpa a padá s úrovňou ich absolventov.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím teraz pána poslanca Tarčáka, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Tarčák:

Ako prvý pozmeňujúci návrh som predložil ja, ktorý znel - zameniť v § l text "pedagogická fakulta" názvom "Vysoká pedagogická škola". Vzhľadom na to, že môj návrh korešponduje s návrhom pána Findru, dávam hlasovať najskôr o ňom,

a potom o návrhu pána Findru, lebo podstata ostala tá istá, ide len o názov. Môj návrh znel "Vysoká pedagogická škola". Odporúčam Národnej rade, aby zaujala stanovisko tak, ako jednotliví poslanci uznajú za vhodné.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gazdík - faktická poznámka. Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, pán poslanec Findra navrhol názov "Vysoká škola pedagogická". AK by si pán spravodajca osvojil tento návrh poslanca Findru, môžeme rovno hlasovať o tomto návrhu.

Prvý podpredseda NR SR P Weiss:

Myslím si, že sme tu v určitej dileme, či dať prednosť, praktickej veci, teda skratke, alebo určitému jazykovému úzusu, ktorý však nie je jednoznačne proti. Takže prosím, pán spoločný spravodajca, je to na vás. Osvojujete si tento návrh alebo nie? Potom tam budú dve VŠP. Chceme jednu VŠP a druhu VPŠ, alebo dve VŠP?

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa E Rusnáková:

Chcela by som pána spravodajcu upozorniť, aby sme kvôli značke nemenili slovosled slovenského jazyka. Bola by som veľmi rada, keby predsa len ustúpil od svojho návrhu názvu, pretože gramaticky nespĺňa to, čo má. Návrh pána Findru je dobrý.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Myslím si, že názov je tak vážna vec, že by sme nemali takto ad hoc o tom rozhodovať. Navrhujem, aby sme dali predsa obedňajšiu prestávku a aby si kompetentní ľudia sadli a pokúsili sa to zjednotiť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Slabý potlesk naznačuje, že by sme mohli hľadať aj takéto riešenie. Nech sa ľudia, ktorí skutočne sú schopní kompetentne sa vyjadriť aj k jazykovej stránke veci, zídu s pánom spoločným spravodajcom. Myslím si, že pána ministra už nemusíme tu mat na tento bod programu. Mohli by sme to odhlasovať hneď po obede. Navrhujem, aby sme sa stretli o 14. 15 hodine.

Poslanec J. Tarčák:

Prosím zástupcov Pedagogickej fakulty, keby sa mohli zísť so mnou. Stretneme sa vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 77 poslancov. /

Konštatujem, že sme uznášaniaschopní. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec J. Tarčák:

Vážené kolegyne, kolegovia, bolo prednesených päť pozmeňovacích návrhov. Po diskusii so zástupcami Pedagogickej fakulty v Nitre si osvojujem návrh pána Findru. Zakomponujem ho do názvu, ktorý navrhujem a som za textovú úpravu, kde pôvodný text navrhujem zmeniť v tom zmysle, že sa vypustia slová "Pedagogická fakulta" a nahradia sa novým textom "Vysoká škola pedagogická". Odporúčam plénu tento návrh prijať.

Pán poslanec Andel - faktická poznámka. Poslanec M. Andel:

O pripomienke k odvolavke pod čiarou budeme hlasovať v ďalšom kole?

Poslanec J. Tarčák:

Vzhľadom na to, že k odvolávka číslo 1 bol druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Jaroš, myslím si, že dám o ňom hlasovať ako o druhom návrhu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 83 poslancov. /

Dávam hlasovať za pozmeňujúci návrh tak, ako ho formuloval pán spoločný spravodajca.

/Za návrh hlasovalo 77 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /

Konštatujem, že 77 poslancov bolo za pozmeňujúci návrh, nikto nebol proti a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Poslanec J. Tarčák:

druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Jaroš, kde navrhuje vypustiť odvolávku l. Je to úplne v súlade s tým, čo sme už prijali, takže odporúčam plénu prijať tento návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 90 poslancov. /

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Jaroša?

/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Jaroša bol prijatý poetom 85 hlasov, proti nebol nikto, hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Poslanec J. Tarčák:

Tretí návrh predniesol pán poslanec Prokeš. Odporúča vypustiť odvolávku l a zaradiť ďalší § 3, ktorý bude znieť: "Názov vysokej školy Pedagogická fakulta sa mení na Vysokú školu pedagogickú"

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vzhľadom na skutočnosť, že sme hlasovali o prvom bode, domnievam sa, že tento návrh pána podpredsedu Prokeša sa už medzitým stal bezpredmetným. Pán spoločný spravodajca, prosím ďalší pozmeňovací návrh.

Poslanec J. Tarčák:

Ostáva ešte jeden návrh pani Bauerovej, ktorá navrhuje do § l tento text: Odsek l "Nitrianska univerzita so sídlom v Nitre sa rozdeluľe na dve univerzity, ktoré majú názov Nitrianska univerzita a Slovenska poľnohospodárska univerzita. " Odsek 2 "Sídlom oboch univerzít je Nitra. " Vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozprave neodporúčam tento návrh prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Napokon, okrem týchto právnych a ďalších dôvodov je tu už dôvod, že sme schválili váš návrh, takže pani poslankyňa sa neurazí, ale nebudeme o jej pozmeňovacom návrhu hlasovať.

Poslanec J. Tarčák:

Ostáva mi už iba jedna povinnosť, dať návrh na hlasovanie o zákone ako celku s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som predniesol ja a pán poslanec Jaroš. Odporúčam plénu tento návrh zákona prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážene dámy, vážení pani, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 112 poslancov. /

Kto je za návrh zákona s pripomienkami, ktoré sme schválili, nech stlačí hlasovacie tlačidlo. /Za návrh hlasovalo 102 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /

102 poslancov bolo za vládny návrh zákona, 5 poslancov bolo proti, 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity. /Potlesk. /

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu. Jedenástym bodom programu je

Návrh na uznesenie k problematike Trnavskej univerzity so šidlom v Trnave.

Návrh na uznesenie vám bol rozdaný s tým, že prílohou uznesenia sú príslušné stanoviská ústavnoprávneho výboru a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Prosím, má niekto pripomienky k návrhu? Pán poslanec Brocka z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

na začiatku chcem vysloviť poďakovanie tejto snemovni, že stiahla z rokovania nášho pléna návrh zákona na zrušenie

Trnavskej univerzity. Slovenskej vláde tiež patrí istým spôsobom poďakovanie, že prispela k zviditeľneniu tejto našej najmladšej univerzity. Veď za niekoľko mesiacov svojej existencie sa Trnavská univerzita stala svetoznámou. Dovoľte mi však v súvislosti s uznesením k problematike Trnavskej univerzity krátku poznámku k spomínanému návrhu zákona na zrušenie Trnavskej univerzity. Dôvody pána ministra na jej zrušenie mi pripadajú ako slovenské príslovie "Kto chce biť, palicu si nájde. " Ak si spomeniem na to, ako ministerstvo pomáhalo...

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, prepáčte, ale dovoľujem si vás prerušiť. Keďže sme návrh zákona stiahli z rokovania dnešnej schôdze, máme rokovať o pripomienkach k uzneseniu, ktoré máte písomne na stoloch. Ak máte vecnú pripomienku k tomuto uzneseniu, prosím, aby ste ju predniesli, pretože nie je dôvod, aby sme robili rozpravu. Tak sme sa predsa pri hlasovaní o programe dohodli. /Potlesk. /

Poslanec J. Brocka:

Mam vecnú pripomienku, ale ak dovolíte, pár vetami by som ju aj zdôvodnil.

/Prejav nesúhlasu v sále. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážene kolegyne, vážení kolegovia,

myslím si, že prejavíme zmysel pre demokraciu, necháme pána poslanca dohovoriť s tým, že ho poprosíme, aby bol maximálne stručný a aby záverom jeho vystúpenia bola formulacia konkrétnej pripomienky k textu uznesenia. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Brocka:

Prepáčte, nebudem rekriminovať, len sa chcem vyjadriť k jednému argumentu proti univerzite, kvôli čomu sa tento problém stiahol z rokovania pléna, a prečo bol vrátený vláde. Argument, že univerzita je nepripravená, ak by sme boli trošku spravodliví, tento argument by sme mohli použiť proti všetkým vysokým školám, na ktorých sa po novembri 1989 prednášajú nové ekonomické teórie, nová história, politológia, management, marketing a podobne. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a pani, myslím si, že nášmu rokovaniu pomôžeme, keď pána poslanca necháme dohovoriť s tým, že zopakujem prosbu, aby čo najskôr smeroval k vecnej pripomienke.

Poslanec J. Brocka:

Mam doplňujúci návrh, aby sa uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom žiadame vládu Slovenskej republiky o prijatie opatrení na riešenie problematiky súvisiace] s Trnavskou univerzitou, doplnilo na konci prvého odseku slovami "a odblokovala jej účet". Myslím si, že nie je možné rokovať s dobrým úmyslom a pritom používať politiku - nazvem to - obliehania alebo vyhladovavania. Od 23. septembra nemôže tato vysoká škola čerpať prostriedky zo svojho účtu. Kto z nás by tu, pani, sedel, keby tri mesiace nedostal plat?

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

O slovo s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Andel, predseda výboru pre vzdelanie, vedu a Kultúru.

Poslanec H. Andel:

Veľmi krátko. Nechcem tu hrať ping-pong tak, ako sme ho hrali, bohužiaľ, včera. Dostal som z toho tenisový laket. Chcel by som povedať iba jedno. Vystúpenie kolegu Brocku vlastne potvrdilo, kto do kauzy Trnavskej univerzity vznáša politikum.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško, potom sa prihlásil pán predseda Gašparovič a po ňom pán poslanec Ftáčnik. Prosím, pán Mikloško s faktickou poznámkou.

Poslanec F. Miklosko:

Chcel by som bez akýchkoľvek emócii poznamenať, že často sa tu odvolávame na našich voličov a na občanov. Tam sú upratovačky, tam je vrátnik, tam sú celkom obyčajní ľudia ktorí tri mesiace nedostali plat. Toho sa tyká poznámka nášho poslanca za KDH. Pán Andel, ak je toto politikom potom áno, vnášame do toho politikum.

Prvý podpredseda SR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi Mikloškovi. Prosím, pán predseda. Po pánovi poslancovi Ftáčnikovi vystúpi pán profesor Kočtúch.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia,

dovoľte mi aspoň pár viet. Strašne na mrzí, že došlo k takejto rozprave, keď sme si včera povedali, že prijmeme uznesenie, v rámci ktorého ponúkneme vláde dve možnosti ako má tento prípad vyriešiť. Trnavská univerzita, a dnes už, žiaľbohu, aj Nitrianska univerzita, nemá nič spoločného so zabezpečením riadneho chodu univerzity, ale ide o úzke osobné záujmy. Tu prebieha boj o to, kto na tejto škole ostane učiť, tu prebieha boj o to, kto si aký image urobí. Žiaľbohu, prebieha tu boj aj o to, ako pošpiníme Slovensko a súčasnú slovenskú vládu vo svete. /Potlesk. /

Hovoril som so študentmi. Dohodol som sa s nimi veľmi jednoznačne a jasne. Povedal som im, že tento parlament bude rozhodovať tak, ako mu to pripustí zákon a aké bude mať svoje svedomie, ale parlament nie je len parlamentom, ktorý prijíma zákony. Parlament je aj politickými stranami, lebo sa z politických strán skladá. Preto vítam politickú rivalitu, ale som proti tomu, aby sa táto rivalita vybíjala v takýchto veciach, ktoré škodia celému slovenskému národu. /Potlesk. /

Pár argumentov: 15. 5. 1992 prezident republiky vymenoval pána Hajduka za rektora Trnavskej univerzity, pričom samostatná univerzita ešte neexistovala. 20. 6. 1992 prišiel podnet z Rady vysokých škôl a z Ministerstva kontroly Slovenskej republiky, ako je to možné. Nejdem hovoriť ďalej. Bol požiadaný terajší predseda federálnej vlády, ktorý má právomoci prezidenta republiky, aby sa vyjadril, či je správne a či je v norme takéto vymenovanie rektora. Povedal,

že nie, že od začiatku toto menovanie je nulitné. Nechcem hovoriť ďalej, lebo nechcem vyvolať debatu.

V ústavnoprávnom výbore, kde som sa zúčastnil rokovania, sme povedali dve alternatívy, ktoré navrhneme vláde s tým, že univerzita ostane, ale aby sme sa nemuseli báť, že z tejto univerzity vyjdú ľudia, ktorí ani nebudú vedieť, čo sa učili, chceme im zabezpečiť, že v tých istých priestoroch, kde sa učia už teraz, sa budú učiť ďalej, že v tých istých internátoch, kde už teraz bývajú, budú bývať ďalej, ale budú mať kvalitných profesorov, kvalitných docentov a kvalitných asistentov. Myslím si, že to je to, čo všetci chceme. /Potlesk. /

Chcem ešte na okraj povedať: Od 1. 1. možno, alebo v januári určite, bude mať Slovenská republika ústavný súd. A som presvedčený, že ak niekto dá podnet na ústavný súd, či boli splnene všetky podmienky, ktoré zákon pre založenie vysokej školy požaduje, nevidím taký ústavný súd, ktorý by to potvrdil. Preto nechcime zle týmto študentom, aby ústavný sud v apríli rozhodol, že ruší tieto univerzity. Prosím vás, prijmime toto uznesenie, ktoré sme navrhli, a verím, že vláda spolu s ostatnými vysokými školami, s Univerzitou Komenského a obidvomi fakultami vyrieši tento problém k spokojnosti nie nás, ale študentov. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi predsedovi Národnej rady. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ftáčnik a potom pán poslanec Kočtúch.

Poslanec M. Ftáčnik:

Mám iba faktickú poznámku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Tak slovo ma pán profesor Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

Komenský, ktorého sa dovolávame, povedal jednu takú veľmi múdru myšlienku: "Kto mysli na rok dopredu, zaseje zrno. Kto myslí na desať, rokov dopredu, zasadí strom. Kto myslí na celý život, vychováva. " Skúsme sa teraz vzájomne vychovávať a byť vychovávaní. Po druhé: Po svete putuje anglický leták Jiřího Zlatušku podpísaný pánom Slivkom, podpísaný pánom rektorom Hajdukom a vraj podpísaný aj pánom ministrom Kučerom, kde v prvej časti sa hovorí, že na Slovensku hrozí to, čo urobil Hitler 17. novembra 1939. V druhej časti sa Slovensko opisuje ako fašistická krajina a v tretej časti sa vyzýva celá svetová akademická obec, všetky akademické školy, všetky vysoké školy na celom svete, aby na Slovensko posielali protestne listy v súvislosti s Trnavskou univerzitou. Tak toto je to zmedzinárodnenie, o ktoré azda neusilujeme.

Takže by som vás chcel z tohto miesta pekne poprosiť - nedávno sme tu stali a dali sme obligatórnu minutú ticha pánovi Dubčekovi, ktorý usiloval o našu jednotu a našu svornosť. Skúsme teda porozmýšľať, ako sa navzájom v zmysle Komenského motta vychovávať. Nepolitakarčime, nemá to význam. Skúsme hľadať spoločný jazyk k tomu, ako ma Slovensko ekonomicky, sociálne a duchovne napredovať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtuchovi. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážene kolegyne a kolegovia,

rad by som sa vyjadril k rozprave, nie k tomu, čo bolo, ale k tomu, čo bude, teda k uzneseniu, ktoré matne pred sebou a k tomu, o čom vlastne rozhodneme, ak prijmeme toto navrhovane uznesenie. Vychádzam z toho, že zasadnutia alebo rokovania o probléme Trnavské] univerzity sa zúčastnili vlastne iba dva výbory - ústavnoprávny a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, a hoci mate predložené výsledky resp. uznesenia, ktoré tieto dva výbory prijali, veľmi stručne by som chcel povedať, že keď sa v bode 1 hlásime k výsledkom tohto prerokovania, čo tým vlastne máme na mysli.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, s jednou pripomienkou, že dodržíš to, čo si povedal, že budeš stručný.

Poslanec M. Ftáčnik:

Áno prosím. Ak odsúhlasíme bod l, tak súhlasíme so záverom uznesenia výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý povedal, že nepovažuje zrušenie Trnavskej univerzity za akceptovatelne. To je prvý bod. A ďalej pokračoval výbor tým, že odporúča riešiť problémy Trnavskej univerzity dôsledným naplnením zákona o zriadení Trnavskej univerzity, najmä v tom zmysle, aby bola zabezpečená výučba tých odborov, pre

Ktoré Trnavská univerzita vznikla. Ďalej naplniť odporúčania akreditačnej komisie a zákon o vysokých školách. Myslím si, že toto je cesta, ktorou je možne riešiť problémy.

Tieto dva výbory vlastne odporučili svoje dva pohľady, ako by sa mohlo postupovať - ak teda nezrušiť, ako ďalej. Jeden postup navrhol ústavnoprávny výbor, a to predložiť právnu normu, ktorou, ak nebude záruka, že zákon v tomto zmysle, ako to bolo prečítané, môže byť naplnený, odložiť začiatok výučby na Trnavské] univerzite o dva roky alebo - povedzme - o jeden rok, vyriešiť problém, čo so študentmi, ktorí tam teraz študujú a pripraviť všetky podmienky tak, aby Trnava mohla byť univerzitným mestom na tej úrovni, ktorú požaduje akreditačná komisia.

Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru vo svojom stanovisku v písmene e/ sa obrátil priamo na zástupcov Trnavskej univerzity a žiadal od nich písomne garancie, či sú schopní dodržať zákon. Vytypoval kľúčové veci, ktoré podľa neho tvoria to, k čomu sa výbor zaviazal - dodržiavať ustanovenia zákona. Ak bude garantované, že zákon bude dodržaný, je možné neposúvať výučbu ani o rok, ani o dva, ale pokračovať vo výučbe tak, ako je teraz rozbehnutá. Ale nešiť otázku kvality študijných odborov, konkurzov a všetkých veci, ktoré súvisia s tým, aby univerzita spínala požiadavky, ktoré na ňu kladie akreditačná komisia, aby po nejakých rokoch pravdepodobne bakalárskeho štúdia sa mohla stať riadnou magisterskou univerzitou. Toto je zmyslom toho, o čom rozhodujeme.

Na čo sne snáď zabudli, a to, čo sa nám snažil pripomenúť pán poslanec Brocka, je to, čo trápi univerzitu. To je ich pohľad, že ministerstvo školstva zablokovalo finančne prostriedky. To sa v uznesení výborov nespomína. Myslím si, že to je ta odvrátená stránka. Tu druhu stránku ma v rukách ministerstvo na to, aby bolo schopne presadiť dodržiavanie

a rešpektovanie zákona zo strany vysokej školy. Ak vysoká škola bude vystupovať ako súkromný spolok, ktorý si myslí, že môže robiť čo chce, potom ťažko na to môže štát dávať prostriedky. Takto chápem postup ministerstva, ktoré zablokovalo financie. Ak bude garancia zo strany vysokej školy, že zákon bude dodržaný, nevidím problém, aby na druhý deň alebo v ten istý deň minister školstva dal príkaz finančné prostriedky odblokovať.

Ak dovolíte, navrhol by som pozmeňovací návrh, ktorý by vyšiel v ústrety tomu, čo povedal pán poslanec Brocka. Do odseku l by som na záver doplnil znenie "Prijala opatrenia na riešenie problematiky súvisiacej s Trnavskou univerzitou, včítane riešenia odblokovania finančných prostriedkov". To neznamená odblokovať na druhý deň, ale riešiť ich v súvislosti s tým, ako budú naplnené uznesenia výborov. Dávam tento návrh. Prosím, zvážte, či si myslíte, že ho možno podporiť.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni,

dovoľte, len na okamih zareagujem na to, čo povedali pán Ftáčnik a pán Brocka. Pokiaľ má ministerstvo riešiť túto školu, aby fungovala, do toho patrí aj otázka tohto účtu. Nemusí byť samostatne zverejňovaná. Ale dovoľte, aby som sa

dotkol niečoho iného, možno zdanlivo odťažitého, ale priamo súvisiaceho s touto kauzou. Obidva prípady, ktoré sme tu dnes riešili, to znamená ako Nitrianska univerzita, tak Trnavská univerzita ukazujú na jednu vec. Hovoríme, že chceme byť právnym štátom, ale tu sa jasne ukazuje, že nie sme schopní si vynútiť dodržiavanie zákona, ktorý bol prijatý. Štát nemá nástroj na to, aby v tomto prípade prinútil niekoho iného, aby zákon dodržiaval.

Prosil by som tých, ktorí dnes tak vehementne vystupujú v mene Trnavskej univerzity, aby radšej navrhli, ako riešiť porušenie zákona, ku ktorému tam došlo. Osobne odmietam riešiť tento problém rušením univerzity, ale prosím, nech niekto navrhne spôsob, ako odstrániť to, že bol menovaný za rektora niekto, kto na to nespĺňal kritéria, že dnes vlastne ako rektor alebo zástupca univerzity vystupuje niekto, kto po vyjadrení pána Stráskeho, premiéra federálnej vlády, ktorý má právomoci prezidenta a potvrdil, že toto menovanie bolo nulitne, rektorom nie je. To nie je len otázka, aké zákony tu tvoríme, alebo keď sa pomýlime, že ho zrušíme, ale aj to, že ten, koho sa ten zákon tyká, ho skutočne napĺňa a dodržiava.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Prokešovi. Dovolím si ctenému plénu Národnej rady navrhnúť, aby sme pristúpili k hlasovaniu o tých dvoch pozmeňovacích návrhoch, ktoré dal najprv pán poslanec Brocka a potom pán poslanec Ftáčnik.

Prosím, ešte sa hlási predseda výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru pán Andel.

Poslanec M. Andel:

Chcem sa spýtať Kolegu Ftáčnika, či by svoj návrh nemohol konkretizovať, teda uvoľnené finančné prostriedky na odbory, ktoré boli odsúhlasené akreditačnou komisiou, keď už v podstate ide o tú ľudskosť a humánnosť, ako sa jej dovolával pán kolega Brocka v záverečnej časti svojho vystúpenia.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Chcem upozorniť iba na dve veci. Minister má jedinú možnosť ako nejakým spôsobom - nechcem povedať - donútiť k stretnutiu alebo k spolupráci pri riešení tohto problému. Akonáhle by sme mu zobrali tuto poslednú možnosť, potom skutočne sa skupina pracovníkov aj naďalej bude správať tak, že univerzita patri im. Tuto jedinú možnosť nemôžeme ministrovi zobrať. A ešte by som apeloval na všetkých vás, panie poslankyne a pani poslanci, aby sme sa aj my zapojili a hľadali riešenie. Keďže je medzera - a to je nám už dnes známe - vo vysokoškolskom zákone, ktorý nerieši a legislatívne sa upravuje konštituovanie novej univerzity, zrejme schodným riešením bude prijatie novely zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Tarčákovi. Pán poslanec Ftáčnik, boli ste vyzvaný, aby ste urobili nejaké doplnenie uznesenia. Máte k tomu vôľu alebo nie?

Poslanec M. Ftáčnik:

Možno sme sa s väzením plenom celkom nerozumeli. Aj pán

poslanec Andel vlastne upozornil na jeden aspekt tých garancii, a to sú podmienky akreditačnej komisie. Pravidla má ministerstvo školstva, akým spôsobom prispieva na fakulty, ktoré sú alebo nie sú akreditované. Myslím si, že nás výbor položil viacero podmienok a po splnení a garantovaní týchto podmienok je možné tieto prostriedky uvolniť. Takto som myslel svoj návrh, nijak inak. Jasne som povedal, že kým nebudú garancie zo strany univerzity, myslím si, že nie je možné uvolniť peniaze, ale ak tieto garancie budú, potom tento problém treba riešiť, a nikde sa to v uzneseniach výborov nespomína. Preto je ho možné spomenúť tu, ale len v súvislosti s garanciami, ktoré sú uvedene v uznesení výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Takže na mojom návrhu trvám v tom zmysle, ako som to teraz vysvetlil.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, pán poslanec Brocka navrhol takýto text v poslednej vete: "Prijala opatrenia na riešenie problematiky súvisiacej s Trnavskou univerzitou a odblokovala jej účet". To znamená, že by sme vlastne uznesením zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby tento účet odblokovala. Prosím, dajme o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

Prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 114 poslancov. /

Kto je za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Brocka?

/Za návrh hlasovalo 20 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /

Konštatujem, že 20 hlasov bolo za návrh, 78 proti, 16 poslancov sa zdržalo hlasovania. Tento pozmeňujúci návrh k uzneseniu neprešiel.

Pán poslanec Ftáčnik navrhol doplniť mnou prečítanú vetu takto - čítam celú vetu: "Prijala opatrenia na riešenie problematiky súvisiacej s Trnavskou univerzitou, vrátane odblokovania účtu". To znamená, že je tam významový posun. Prosím, aby sme už bez ďalšej rozpravy hlasovali o tomto návrhu pána poslanca Ftáčnika.

Prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 112 poslancov. /

Kto je za doplňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika?

/Za návrh hlasovalo 37 poslancov. /

Kto je proti tomuto návrhu?

/Proti návrhu hladovalo 62 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /

Konštatujem, že 37 poslancov bolo za doplňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika, 62 bolo proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, takže ani návrh pána poslanca Ftáčnika neprešiel.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k problematike Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave.

Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o uznesení ako celku. /Prezentovalo sa 118 poslancov. /

Kto je za predložený návrh uznesenia Národne] rady Slovenskej republiky?

/Za návrh hlasovalo 95 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /

95 poslancov bolo za návrh uznesenia, 4 boli proti, 19 sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave Národná rada Slovenskej republiky schválila. /Potlesk. /

Ďakujem pánovi ministrovi za účasť.

Môžeme prejsť k dvanástemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonávania referenda.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač číslo 76 a spoločnú správu výborov ako tlač 76a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci,

Ústava Slovenskej republiky zakotvila v ustanoveniach článkov 93 až 100 inštitúciu priamej demokracie - referendum. V ústave sú upravené základné otázky týkajúce sa referenda, predovšetkým predmet referenda, vyhlasovanie referencia a spôsob zisťovania platnosti výsledkov referenda. Na to, aby sa však referendum mohlo prakticky uskutočniť, je potrebné upraviť ďalšie otázky týkajúce sa samotnej organizácie prípravy, výkonu hlasovania a zisťovania výsledkov referenda, ktoré už ústava nezakotvuje, ale na úpravu Ktorých predpokladá v článku 100 vydanie osobitného zákona.

Predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonania referenda bol vypracovaný práve z tohoto dôvodu. Pri vypracovaní navrhovaného zákona sa vychádzalo zo skutočnosti, že nie je potrebné originálne upraviť všetky otázky spojené s organizačným zabezpečovaním referenda, pretože je možné využiť príslušné ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. V návrhu zákona sa preto tam, kde nie je potrebná odlišná právna úprava, odkazuje na spomínaný volebný zákon. Takéto riešenie značne zjednoduší navrhovaný zákon a uľahčí organizačnú prípravu referenda a vykonanie samotného hlasovania. Predložený návrh rieši v plnej miere všetky otázky organizácie a vykonania referenda, preto na jeho vykonanie nebude potrebné vydať vykonávací predpis.

Návrh zákona o spôsobe vykonania referenda bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, všetky výbory odporúčali návrh zákona schváliť. Pripomienky, ktoré odzneli k návrhu zákona počas jeho prerokovávania vo výboroch a ktoré sú zapracované v spoločnej správe výborov, majú formálno-právny charakter, skvalitňujú návrh, preto s väčšinou týchto pripomienok možno súhlasiť. Niektoré z uplatnených pripomienok sú však takého charakteru, že návrh dopĺňajú alebo jeho ustanovenia menia bez nadväznosti na ďalšie ustanovenia.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

záverom odporúčam návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o spôsobe vykonania referenda s prihliadnutím na vaše pripomienky schváliť.

Ďakujem. Prvý podpredseda HR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Imricha Móriho, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

ctení páni ministri,

dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol výsledky prerokovania vládneho návrhu zákona na pôde výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Je to spoločná správa pod číslom 76a.

Vládny návrh vychádza zo splnomocnenia článku 100 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý odkazuje vo veci spôsobu vykonania referenda na vykonávací predpis, zákon Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o návrh, ktorý predovšetkým organizačne, ako to už bolo spomenuté pánom ministrom, ma zabezpečiť vykonanie referenda a ďalšie podrobnejšie úkony, ktoré Ostáva Slovenskej republiky v článku 93 až 99 neupravuje.

Obsahovo tento návrh vhodne nadväzuje na volebný zákon Slovenskej národnej rady číslo 80 z roku 1990 Zb. Tento zakon sa týka volieb do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a osvojuje si i ďalšie inštitúty už zákonom upravené, najmä zákon 85 z roku 1990 Zb. o petičnom práve. Vládny návrh zákona bude použiteľný pre všetky druhy referenda, ktoré predpokladá článok 93 Ústavy Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 42 z 5. novembra pridelil predložený návrh zákona na prerokovanie do 11. novembra 1992 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru s tým, že spoločnú správu o výsledku prerokovania predloženého vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky predložia Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby skoordinoval stanoviska výborov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali na svojich schôdzach v novembri 1992 predložený vládny návrh zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, až na Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, vyjadrili s nim súhlas.

Jednotlivé výbory uplatnili k návrhu pripomienky s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci požiadal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky spresniť znenie § 17 odsek 2 tak, aby bol v súlade s ustanovením článku 31 Ústavy Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca prešiel ku konkrétnym bodom spoločnej správy a dovolil si vám navrhnúť spôsobom hlasovania an blok prijať nasledovne body tlače 76a: l, 4, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 20 a 24. Zväčša ide o gramatické a štylistické úpravy, ako aj precíznejšie formulácie. Z tejto množiny stručne odôvodním body 8, 11, 13 a 24. U ostatných spomenutých bodov v danej množine je opodstatnenie buď analogické alebo vyplýva priamo z obsahu toho-ktorého bodu.

Napríklad v bode 8 sa vypustením slova "koalície" odstraňuje obmedzenie a zvyšuje sa počet možných politických subjektov. Pre obmedzenie na koalíciu nie je racionálny dôvod.

K bodu 11 - v § 13 je osoba, ktorá zvolá prvé zasadanie okresnej komisie, jednoznačne definovaná v osobe prednostu okresného úradu, a to v odseku 6.

Oprávnenosť, bodu 13 vyplýva z možnosti delegovať zástupcov všetkých parlamentných strán a hnutí do okrskových komisií i v tých obciach, kde nie sú tieto politické strany a hnutia zastúpené v obecných zastupiteľstvách.

Napokon v bode 24 je navrhnutá výmena v odsekoch 1 a 2 § 24 z dôvodov logickej následnosti týchto činnosti.

Na osobitné hlasovanie vyberám body 3, 5, 6, 9 a 19, ktoré oproti zneniu v tlači 76a spresním resp. upravím v rozprave. Týmto sa automaticky hlásim do rozpravy.

Konečne navrhujem zamietnuť hlasovaním an blok body v poradí 2, 14, 17, 18, 21, 22 a 23.

Teraz stručne k jednotlivým bodom, ktoré navrhujem zamietnuť. V bode 2 pripojenie uvedenej vety nerieši následok stanoviska ústavného sudu. V bode 14 nie je nutne vymenovať všetky typy územnej samosprávy. Toto je postačujúce uvedene v 5 4 odsek 2 návrhu zákona. Bod 17 je vylúčený bodom 16. Bod 18 je zase vylúčený bodom 19, ktorý som navrhol vyňať na samostatne hlasovanie. Na zamietnutie navrhujem ešte bod 21, 22 a 23, ako som spomenul, a to z toho dôvodu, že bod 21 je alternatívou bodu 20, ktorý sa mi zdá byť lepšie prepracovany a je v súbore pre prijatie an blok. Bod 22 je v rozpore s bodom 16 a § 17 návrhu zákona, nakoľko nevymedzuje dobu kampane. Konečne bod 23 navrhujem zamietnuť, nakoľko v § 5 návrhu zákona je legislatívna skratka, ktorá sa používa, a zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky s týmto názvom ešte nemáme.

Nakoniec dovoľte, aby som uviedol, že ústavnoprávny výbor sa zišiel dnes 18. novembra, aby zvážil odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a zosúladil znenie § 17 odsek 2 s článkom 31 Ústavy Slovenskej republiky a odporučil ponechať vstup do Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie len politickým stranám zastúpeným v Národnej rade Slovenskej republiky. Ukázalo sa niekoľko dôvodov pre tento spôsob. Z najvážnejších spomeniem dôvod, že do parlamentu sa dostali strany, ktoré vo voľbách uspeli najmenej s 5-percentným hlasom, teda nesú aj politickú zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré dané referendum prinesie.

Z ďalších argumentov by som uviedol len toľko, že na Slovensku máme 83 politických strán. Technicky je veľmi ťažko deliť fixný počet desiatich hodín na týchto 83 politických strán. Uvádzam, že sa nezamedzuje ostatnými spôsobmi vyjadrovať neparlamentným politickým stranám pomocou iných prostriedkov v obciach, mestách, atď. Čiže vo vzťahu k článku 31 ústavy je to otázka výkladu ústavy a ústavnoprávny výbor nevidí v tomto duchu rozpor.

Pán predsedajúci, domnievam sa, že som vyčerpal pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy číslo 76a. Prosil by som o možnosť vystúpenia v rozprave.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, udeľujem vám hneď slovo, nakoľko nikto iný sa zatiaľ písomne do rozpravy neprihlásil. Po pánovi spoločnom spravodajcovi dostane slovo pán poslanec Brocka z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec I. Móri:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

stručne sa teraz vyjadrím k bodom 3, 5, 6, 9 a 19, ktoré som vyňal na samostatné hlasovanie, a uvediem dôvody, prečo tieto body odporúčam na schválenie s malými štylistickými úpravami oproti tomu zneniu, aké je uvedené v spoločnej správe.

V bode 3 navrhujem vynechať poslednú vetu. Dôvod je ten, že prezident síce nie je obmedzený vo vyžiadaní stanoviska od ústavného sudu, ale stanovisko ústavného súdu nepôsobí preventívne.

V bode 5 a 6 spoločnej správy navrhujem vymeniť slová

"najmenej do" - to je v bode 5-a slovo "najmenej" v bode 6

spoločnej správy za slovo "najneskôr". Ide o gramatickú

úpravu vyplývajúcu z časovej miery.

Bod 9 navrhujem upraviť tak, že v § 12 odsek l návrhu zákona sa nahradí časť vety "osobe, ktorá zvolá prvé zasadanie ústrednej komisie" slovami "ministrovi vnútra Slovenskej republiky". Je to presne analógia k bodu 11, ktorý je navrhnutý na prijatie v súbore an blok. Táto osoba je jednoznačne určená.

Nakoniec mi dovoľte, aby som sa zmienil o bode 19 s tým, že tento upravuje § 17 odsek 2. Odporúčam nové znenie tohto odseku, a to nasledovné: "Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vyčlenia na kampaň pred referendom politickýn stranám a politickým hnutiam zastúpeným v Národnej rade Slovenskej republiky po 10 hodín vysielacieho času. Návrh na vysielací čas sa musí uplatniť 3 dni pred začiatkom kampane. " Jeden dôvod pre takéto znenie je ten, že táto veta je štylisticky čistejšia oproti pôvodnému zneniu § 17 odsek 2 a druhá veta určuje spôsob, kedy sa politické strany vlastne prihlasujú o svoje právo zúčastniť sa kampane pred referendom.

Pán predsedajúci, z mojej strany v rozprave to bolo všetko.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto určené pre spoločného spravodajcu. O slovo sa zatiaľ prihlásil iba pán poslanec Brocka. Udeľujem mu slovo.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

nechcel by som vás týmto svojim diskusným príspevkom podráždiť, preto by som vás poprosil, keby ste ma nechali dokončiť, lebo je rozprava.

Základné ustanovenia o referende ako o inštitúcii priamej demokracie sa nachádzajú v Ústave Slovenskej republiky,

v článku 93 až 100. Predložený návrh zákona upravuje prípravu a vykonanie samotného referenda a v mnohom vychádza z ustanovení zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady. Je to pozitívne, výhodne, lebo takto koncipovaný zákon uľahčí a zjednoduší tak prípravu, ako i vykonanie samotného referenda. Chcel by som však upozorniť na jeden článok, ktorý už nie je, v súlade so spomínaným volebným zákonom, dokonca je, myslím si, v rozpore s duchom samotného inštitútu referenda ako nastroja priamej demokracie a tiež v rozpore s článkom 31 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ide o článok 17, ktorý hovorí o kampani pred referendom. Je to posledný pozmeňujúci návrh, ktorý dal aj spoločný spravodajca, a tento môj pozmeňujúci návrh sa týka pravé tohoto článku.

Podlá dikcie v odseku 2 Slovenska televízia a Slovensky rozhlas sú povinne poskytnúť časť svojho vysielacieho času stranám a hnutiam, ktoré sú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu si treba uvedomiť, že parlamentne strany vôbec nemusia zastupovať iniciátorov referenda. Vieme, že to môže byť vyhlásené, ak o to petíciou požiada aspoň 350 tisíc občanov - to je článok 95 Ústavy Slovenskej republiky. Potom by mohlo prísť ku kuriózne] situácii. Ti čo iniciovali referendum, by boli znevýhodnení, keďže by nemohli rovnocenne využívať rozhlas a televíziu v kampani pred referendom. Na ilustráciu by som použil čísla. My, ktorí v parlamente zastupujeme parlamentne strany, zastupujeme 62, 3 % oprávnených voličov. To sú strany, ktoré prekročili kvórum 5 %.

Navrhujem v § 17 odsek 2 vo štvrtom riadku za slovom "hnutiam" nahradiť slová "uvedenom v § 12 odsek 1" novým textom, čiže "politickým stranám a politickým hnutiam" - a novy text - "Ktoré získali vo voľbách do Slovenskej národnej rady minimálne dve percenta platných hlasov". Takáto

úprava by rozšírila okruh politických subjektov o mimoparlamentné strany, ktorým podľa zákona o voľbach do Slovenskej národnej rady boli rovnako uhrádzané náklady na volebnú kampaň podľa získaných hlasov, ako parlamentným stranám. V prípade tohto volebného obdobia by vlastne išlo len o raz toľko politických strán, ako sú v parlamente - myslím päť alebo šesť. Čiže rozšíril by sa okruh politických strán nie na počet všetkých zaregistrovaných, ale rádovo asi na desať. Myslím si, že takáto úprava by bola vylepšením návrhu zákona a prispeje aj k prehĺbeniu demokracie na Slovensku.

Táto moja pripomienka sa týka aj bodu 19 v spoločnej správe, lebo tato pripomienka vlastne mení odsek 2 a rovnako mení tento odsek aj pripomienka spoločného spravodajcu. Ak prejde ktorákoľvek z tých troch, uplatňujem svoju pripomienku vo vzťahu, keď sa to týka politických strán a hnutí, keď je reč o tom, ktoré strany majú právo robiť pred referendom kampaň v televízii a v rozhlase.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Prosím ho, aby svoj návrh dal v písomnej podobe spoločnému spravodajcovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlasí do rozpravy? Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážene dámy a páni,

dovoľte mi, aby som nadviazal na polemiku k článku 17 návrhu zákona o spôsobe vykonania referenda v Slovenskej republike. Je len na škodu veci, že nemáme väčšie skúsenosti s uplatňovaním referenda ako prejavu priamej demokracie.

Dnes máme však príležitosť, aby sme prijali takú právnu úpravu spôsobu vykonania referenda, ktorá odrazí skutočne význam tohto inštitútu v demokratickej spoločnosti. Z tohto dôvodu som nútený namietať proti obsahu článku 17 odsek 2 návrhu, podľa ktorého iba parlamentne strany môžu využívať výhody efektu televíznej a rozhlasovej kampane pred referendom. Odňatie tejto možnosti aj neparlamentným stranám považujem za rozporné s článkom 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl demokratickej spoločnosti.

Zákon o spôsobe vykonania referenda neprijímame iba pre toto volebné obdobie. V ťažko predvídateľnom politickom vývoji v Slovenskej republike môže dôjsť k situácii, kedy sa vykryštalizujú dve alebo tri silne politické strany, ktoré sa pri existencii 5-percentného limitu budú pravidelne nachádzať v parlamente. Môže sa tak stať, že mimo parlamentu zostane viacero politických strán reprezentujúcich tridsať, možno štyridsať, možno päťdesiat percent zúčastnených voličov. Je správne, ak títo občania-voliči nebudú mať možnosť prostredníctvom svojich obľúbených politických strán vyjadrovať svoj názor k referendu cez najúčinnejšie masmédiá, ako sú televízia a rozhlas?

Z tohto dôvodu navrhujem nasledujúce znenie článku 17 odsek 2 návrhu zákona o spôsobe vykonania referenda: "Kampaň pred referendom možno zvukom a obrazom viesť len v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. Tieto inštitúcie sú povinne poskytnúť všetkým registrovaným politickým stranám a politickým hnutiam v Slovenskej republike celkom 10 hodín vysielacieho času na každom svojom vysielacom okruhu. Vysielací čas sa rozdelí rovnakým dielom. "

Ďakujem za vašu pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Ficovi za jeho príspevok. Prosím ho, aby dal svoj text písomne pánovi spoločnému spravodajcovi. Dámy a pani, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy, páni,

v podstate moje vystúpenie sa zúži len na jednu pripomienku. Ak budeme predpokladať, že do referenda môžu vstupovať všetky politické strany - pozor, nejde o voľby, pretože tam je situácia iná, tam je otázka, ktorá strana koľko hlasov dostane, ale tu je snaha získať hlasy pre akýsi názor, nie pre stranu - môže sa štát, že niektorá strana sa rozdelí na 10, na 20 subjektov a pomernú časť bude mať viac v televízii a v rozhlase. Takže to je úplne iná situácia, než keď sa vstupuje do volieb.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Prokešovi za jeho pripomienku. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci,

chcem len stručne zareagovať na pripomienky, ktoré tu dal pán poslanec Brocka a pán poslanec Fico.

Je pravda, že článok 31 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ale keď musia umožňovať a ochraňovať, tak musia aj rešpektovať. Pravé výsledkom tejto slobodnej súťaže, podlá mňa, sú volebné výsledky. Slobodná suťaž politických síl spočíva predovšetkým v slobodnej voľbe alebo tvorbe politických strán, politických hnutí, v zhromažďovaní, v politických právach, a aj v rovnosti, v demokratickosti volieb. Ak by sme návrhy, ktoré tu boli podané - jeden ad absurdum už pretiahol pán podpredseda u návrhu pána Fica - a dalo by sa to povedať aj inak: Budeme mat 200 politických strán a hnutí, ktoré získajú po štvrť percenta a budú mať potom k dispozícii rovnaký čas, ako tých ostatných 5, ktoré získajú zbytok. Teda, ak by sme prijali tuto zásadu, že všetky politické strany a hnutia, myslím, že na Slovensku je 91 týchto politických strán a hnutí, ak som sa o jednu pomýlil, nech mi ODU prepáči, neviem, či stranou ešte je alebo či stranou nie je, alebo hnutím, ak by sme teda prijali tuto zásadu, mali by sme rešpektovať výsledky volieb. Potom by bolo treba akceptovať to, čo hovorila pani Ďurišinová v ústavnoprávnom výbore - percentuálne rozpočítať tento vysielači čas podlá výsledku volieb. A dostali by sme sa do absurdity, že niektorá strana by dostala 4 sekundy a niektorá možno hodinu alebo pol hodinu.

Je ďalšia otázka, či všetky strany a hnutia budú mať vôbec záujem o vystúpenie v televízii alebo vystúpenie

v rozhlase, samozrejme, len k referendu, či sa za touto otázkou nebudú snažiť presadzovať svoje neúspešne politické programy. /Potlesk /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brocka sa hlásil s faktickou poznámkou, potom s príspevkom do rozpravy pán poslanec Fogaš.

Poslanec J. Brocka:

Chcel by som zareagovať na pána Sečánskeho. Nesúhlasím s týmto výkladom článku 31. Náklady na kampaň v rozhlase a v televízii pre politické strany sú podľa predloženého návrhu zákona hradene zo statného rozpočtu. Čiže strany zastúpené v parlamente budú mať 10-hodinovú kampaň zadarmo. Navrhujem, aby sme to rozšírili na strany, ktoré získali kvórum 2 %. Týmto stranám sú aj podľa zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady uhrádzané náklady. Dostali 15 korún za každý hlas, aj keď do parlamentu nepostúpili. Toto kritérium sa netyká len ODO, ale aj SKDH alebo KSU, týka sa aj Strany zelených, týka sa aj Sociálnodemokratickej strany na Slovensku a Demokratickej strany. Takže je to raz toľko strán, a myslím si, že tieto dvojpercentné strany práve spĺňajú tu medzeru. My tu zastupujeme 62, 3 % oprávnených voličov priamymi hlasmi. V tom, že parlamentne strany budú mať ^ zastúpenie vo všetkých komisiách, od ústrednej po oKi-Ajvu, je vyjadrená naša miera zodpovednosti za všetko, čo sa tu deje, ale slobodná súťaž politických strán, to je práve tá slobodná kampaň a prispievanie zo statného rozpočtu, takže nesúhlasím s tým výkladom, ktorý tu pred chvíľou prezentoval pán poslanec Sečánsky.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

rád by som povedal tiež niekoľko poznámok na tému, ktorá je predmetom diskusie. Skôr ako tak urobím, chcem oceniť prácu tých, ktorí návrh zákona o spôsobe vykonania referenda pripravili, spracovali aj predložili, pretože ide o dokument, ktorý je prepotrebný k tomu, aby sa mohli realizovať príslušné časti Ústavy Slovenskej republiky, pre to, aby sme vlastne mohli uviesť do života úplne nový inštitút v podmienkach Slovenskej republiky, a to je referendum. Myslím, že zákon z hľadiska systematického, ale aj obsahového je vyvážený. Možno mu vyčítať nejaké drobnosti. Tie nakoniec sú predložené v spoločnej správe a myslím si, že dokážeme zhodnotiť, čo je racionálne a čo nie je.

Na druhej strane treba povedať, že referendum je forma uplatňovania priamej demokracie a ako také ho teda nemožno redukovať iba na voľby. Ani politiku nemožno redukovať iba na voľby. Výsledky volieb a možnosť uplatniť sa pri referende nemožno spájať. Kládol som túto otázku i v ústavnoprávnom výbore predkladateľovi. Kládol som ju nasledovne: Ako je článok 17 odsek 2 v súlade s článkom 31 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 28 alebo 29 Listiny základných práv a slobôd. Jednoducho zástupca predkladateľa pripustil možný rozpor s týmito ustanoveniami. Domnievam sa, že ak článok 31 Ústavy Slovenskej republiky sleduje slobodnú súťaž politických síl, potom musíme byť veľkorysí a pripustiť ju vo

všetkých formách uplatňovania demokratických inštitútov. Som presvedčený, že by sme sa mali baviť o dvoch možnostiach. Buď sa budeme baviť o pomere hodín, počas ktorých pripustíme v masmédiách kampaň súvisiacu s referendom, alebo sa potom bavme o počte strán, ale s tým, že nestanovujme nejaké cenzy. Pretože akonáhle stanovíme cenzy, tých slabších vlastne nepripúšťame do politickej súťaže. S voľbami a ich výsledkami, podlá mojej mienky, referendum nemá nič spoločné. Preto i väzba kampane len na politické strany, ktoré sú v Národnej rade Slovenskej republiky v podobe prístupu do televízie a rozhlasu, je nesprávna. Som presvedčený, že by sme mali toto ustanovenie zvážiť, prijať návrh, ktorý predniesol pán poslanec Fico a umožniť všetkým stranám pristúp do televízie.

Ďalej sa domnievam, že by bolo vhodné v tomto zákone riešiť i problém podania sťažnosti proti výsledkom referenda. Keby sme zobrali do rúk zákony, ktorými je upravene referendum v demokratických krajinách, všade nájdeme mechanizmus, kedy je prípustná obrana nejakým spôsobom proti zmanipulovanému alebo nezákonne uskutočnenému referendu. My chceme dnes zvoliť predstaviteľov ústavného súdu a chceme, aby sa ústavný sud uviedol do života. Je k nemu pripravený tiež vykonávací predpis a vlastne to bude druhý inštitút, úplne nový, ktorý sa pokúsime v našom ústavnom živote rešpektovať. Preto by som odporúčal, aby sa za § 26 vložili nové paragrafy 27 a 28. § 27 ods. l by znel: "Sťažnosť proti výsledku referenda môže podať v písomnej forme oprávnený občan Ústavnému sudu Slovenskej republiky prostredníctvom advokáta do 5 dní po vyhlásení výsledku referenda podlá § 25. " Spomenul som advokáta, a môžete namietať, prečo povinne zastúpenie, veď v civilnom procese ani v správnom súdnictve to tak nebýva zvykom. Nebýva, ale podlá terajšej úpravy Občianskeho súdneho poriadku povinne zastúpenie advokátom poznáme a domnievam sa, že v tomto prípade by mohlo byt aj vhodnou brzdou proti nejakému živelnému podávaniu sťažnosti.

Odsek 2 by znel: "Ak Ústavný súd Slovenskej republiky zistí, že pri referende bolo porušené právo do tej miery, že to mohlo ovplyvniť prijatie návrhu, vyhlási výsledok referenda za neplatný. " A tretí odsek: "Ústavný sud Slovenskej republiky rozhodne do 15 dní od doručenia sťažnosti. " Ide o mechanizmus riešiaci situácie, kedy sa vlastne nerešpektoval zákon, a vtedy nepoznám iný inštitút, podľa našej ústavy, než je ústavný sud, ktorý by mal o takýchto otázkach rozhodovať. Možno diskutovať o tom, či to má byť upravené v tomto zákone alebo v zákone, ktorým sa upraví rokovanie ústavného súdu. Domnievam sa, že je potrebné, aby to bolo upravené v tomto zákone. My totiž netvoríme právo a právne predpisy pre seba, ale pre občana. A občan, pokiaľ sa bude chcieť zoznámiť s otázkou referenda - a to nepochybne bude chcieť - mal by mať všetko, čo s tým súvisí, upravené na jednom mieste. Myslím si, že zrozumiteľnosť by mala naše právne úpravy priam sledovať. Komplexná úprava má veľký význam i s ohľadom na zahraničie.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi za jeho pozmeňujúci návrh. Prosím hlasí sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, dovoľujem si ukončiť rozpravu a pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa: Nie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, prosím vás, potrebujete nejakú prestávku na spracovanie návrhov?

Poslanec I. Móri:

Navrhujem 10-minútovú prestávku. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, budeme mať 10-minútovú prestávku. Prosím, aby ste prišli včas, pretože máme pred sebou ešte voľbu kandidátov na sudcov ústavného sudu.

/Po prestávke. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Dámy a páni,

pokračujeme v prerokúvaní dvanásteho bodu programu. Prosím, prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 87 poslancov. /

Sme uznášaniaschopní. Pán spoločný spravodajca, prosím, ujmite sa slova a uveďte hlasovanie.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

vážene panie kolegyne poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte teraz, aby sme pristúpili k samotnému hlasovániu tak, ako som to uviedol v mojom predchádzajúcom vystúpení. Najprv dáme hlasovať o prijatí bodov l, 4, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 20 a 24 an blok. Tieto body neboli dotknuté v rozprave. Odporúčam ich prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, budenie sa prezentovať.. /Prezentovalo sa 98 poslancov. /

Kto je za prijatie bodov spoločnej správy v hlasovaní an blok, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca?

95 poslancov bolo za tieto pozmeňovacie návrhy výborov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Traja poslanci sa zdržali hlasovania.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu zákona zo spoločnej správy, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca, boli prijaté.

Poslanec I. Mori:

Ďalej, ak dovolíte, navrhujem an blok zamietnuť body 2, 14, 17, 18, 21, 22 a 23, nakoľko tieto tiež neboli dotknuté v rozprave. Neodporúčam ich prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec. Poslanec R. Goč:

Mrzí ma ak som nepostrehol, keď spravodajca predkladal na spoločné hlasovanie bod 14, ale je to jednoznačne chyba,

pretože v Bratislave a v Košiciach existujú mestské časti, ktoré majú takú istú funkciu ako má úroveň starostu v obci. Neviem, prečo spravodajca navrhuje vypustiť bod 14.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je už po rozprave. Myslím si, že sa to nedotkne výkonu referenda takým spôsobom, aby mohli nastať nejaké zmätky. Takže dávam hlasovať, kto je za body, ktoré pred chvíľou prečítal pán spoločný spravodajca. On tieto body odporúča neprijať.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 100 poslancov. /

Kto je za prijatie týchto bodov, ako ich uviedol pán spravodajca s tým, že neodporúča ich prijatie? 6 poslancov bolo za tieto návrhy. Kto je proti? 82 poslancov bolo proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že body, ktoré čítal pán spoločný spravodajca, sme ako pozmeňovacie návrhy neschválili.

Prosím pán spoločného spravodajcu, aby uviedol tie body zo spoločnej správy a z rozpravy, o ktorých budeme hlasovať individuálne.

Poslanec I. Mori:

Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a odpovedal na faktickú poznámku pána poslanca. Už som o tom hovoril. V bode 14 nie je nutné vymenovať všetky typy územnej samosprávy. Toto je postačujúce uvedené v § 4 ods. 2 návrhu zákona.

Teraz dovoľte, aby sme pristúpili k samostatnému hlasovaniu podlá jednotlivých bodov. Pristúpime k hlasovaniu o bode 3 spoločnej správy. Tento bod vzhľadom na to, že som v rozprave vystúpil so spresňujúcim znením, odporúčam neschváliť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca bod 3 neodporúča schváliť.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 101 poslancov. /

Prosím, kto je za schválenie bodu 3 spoločnej správy?

8 poslancov bolo za.

Kto je proti?

81 poslancov bolo proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neschválili. Poslanec I. Móri:

Podľa poradia dávam hlasovať o návrhu, ktorý som uviedol v rozprave, ktorý vypúšťa poslednú vetu z bodu 3. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 100 poslancov. /

Kto je za bod 3 s tým, že posledná veta z tohoto bodu bude vypustená?

/Za návrh hlasovalo 81 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že 81 poslancov bolo za, 4 boli proti, 15 sa zdržalo hlasovania, to znamená, že bod 3 spoločnej správy sme schválili s tým, že posledná veta z textu bola vypustená. Prosím, môžeme hlasovať o ďalšom bode.

Poslanec I. Móri:

Ako nasledujúci máme bode 5, kde opäť vzhľadom na precíznu formuláciu, ktorú som uviedol v rozprave, navrhujem neschváliť tento bod zo spoločnej správy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Najprv budeme hlasovať o tomto návrhu. Pán spravodajca odporúča bod číslo 5 v tomto znení neschváliť. Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 102 poslancov. / Kto je za bod 5 spoločnej správy? /Za návrh hlasovali 3 poslanci. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /

Konštatujem, že bod 5 v pôvodnom znení sme neprijali.

Poslanec I. Móri:

Dávam hlasovať o bode 5 tak, ako bol uvedený v rozprave, s tým, že za slova "najmenej do" dávame slovo "najneskôr". Toto odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že mení sa iba jedno slovo v texte. Poslanec I. Móri:

Menia sa dve slová. "Najmenej do" mením za jedno slovo "najneskôr". Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 106 poslancov. /

Kto je za bod 5 so zmenou, ktorú navrhol pán spoločný spravodajca s tým, že pán spoločný spravodajca odporučil bod 5 s touto zmenou schváliť?

/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /

Konštatujem, že návrh sme schválili. Poslanec I. Móri:

Pristúpime k hlasovaniu o bode 6 spoločnej správy. Z podobného dôvodu ako som navrhol zamietnuť body 3 a 5, nakoľko boli dotknute v rozprave, dovoľujem si dať návrh zamietnúť a] bod 6 zo spoločnej správy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš sa hlási s faktickou pripomienkou.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcel by som poprosiť, aby pán spravodajca najskôr uviedol spravodajskú správu, aby sme ju prešli celú a potom sa vrátili k návrhom, ktoré odzneli v rozprave. Pretože hlasujeme raz tak, že zamietneme bod 5 a potom dávame hlasovať za bod 5 so zmenou. Podľa rokovacieho poriadku sa má hlasovať v poradí, ako boli návrhy predložené. Býva zvykom, že najskôr sa prejde celá spravodajská správa a až potom idú návrhy, ktoré boli v rozprave. Prosím, aby sme takto postupovali, aby nebol zmätok pri prepisovaní samotného zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je možný aj takýto postup. Takže pozmeňovacie návrhy z rozpravy si necháme až po odsúhlasení bodov uvedených v spoločnej správe s tým, že medzi tieto pozmeňovacie návrhy, o ktorých teraz rebudeme hlasovať, patria aj vaše návrhy, pán spoločný spravodajca.

Poslanec I. Mori:

Súhlasím. Dávam hlasovať an blok za neprijatie bodov 6, 9 a 19. Odporúčam zamietnuť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 108 poslancov. /

Kto je za schválenie bodov 6, 9, 19?

/Za návrh hlasovali 4 poslanci. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

Konštatujem, že body 6, 9 a 19 spoločnej správy sme neschválili.

Poslanec I. Móri:

Ďalej dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý odznel v rozprave, kde v bode 6 spoločnej správy sa mení tentoraz jedno slovo "najmenej" za slovo "najneskôr". Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Nemali by sme prejsť ešte tie body spoločnej správy, o ktorých budeme hlasovať individuálne?

Poslanec I. Móri:

Také body už nie sú. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre. Prosím, zopakujte návrh.

Poslanec I. Móri:

Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu v bode 6, ktorý som uviedol v rozprave, a to za slovo "najmenej" dať slovo "najneskôr".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že text bude znieť "najneskôr 10 dní pred konaním referenda".

Poslanec I. Móri:

V bode 6 slovo "najmenej" zameniť za slovo "najneskôr". Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 106 poslancov. /

Kto je za bod 6 s pozmeňovacím návrhom?

/Za návrh hlasovalo 96 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že bod 6 s pozmeňovacím návrhom pána spoločného spravodajcu sme schválili.

Faktická poznámka - pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Upozorňujem na to, na čo upozornil pán poslanec Fogaš. Teraz už nemôžeme hlasovať o bodoch 6 spoločnej správy, ale hlasujeme o paragrafoch návrhu zákona. Uvádzajme to tak, pretože to zavedie zmätok aj pri precizovaní zákona, pri opisovaní.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, ďakujem. Poslanec I. Móri:

Beriem na vedomie. Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý sa dotyka § 12 ods. l, kde v piatom a šiestom

riadku slová - citujem: "osobe, ktorá zvolá prvé zasadanie ústrednej komisie" - koniec citátu - navrhujem nahradiť slovami "ministrovi vnútra Slovenskej republiky". Tento pozme- * ňujúci návrh odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu k § 12 odsek l tak, ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 103 poslancov. /

Kto je za návrh pána spoločného spravodajcu?

/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána spoločného spravodajcu k § 12 odsek l bol prijatý.

Prosím, môžeme ísť ďalej. Poslanec I. Móri:

Ďalej v rozprave zaznel pozmeňovací návrh k § 17 ods. 2, kde bolo prednesené nové znenie tohto odseku. Prečítam nové znenie § 17 ods. 2.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Kto ho navrhol?

Poslanec I. Móri:

Navrhol som ho ja. Dávam hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu v tom poradí, ako pozmeňovacie návrhy odzneli.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Buďte taký dobrý, prečítajte ho ešte raz. Poslanec I. Móri:

Presne znenie: "Slovensky rozhlas a Slovenská televízia vyčlenia na kampaň pred referendom politickým stranám a politickým hnutiam zastúpeným v Národnej rade Slovenskej republiky po 10 hodín vysielacieho času rovnakým dielom. "

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že každá strana zastúpená v parlamente bude mat 10 hodín?

Poslanec I. Móri:

To je predsa zlá interpretácia. To sa týka aj Slovenského rozhlasu aj Slovenskej televízie. Slovensky rozhlas vyčlení 10 hodín a Slovenska televízia vyčlení 10 hodín.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pochopil som to, ale úmyselne som dal tuto otázku, aby bolo zrejmé, že je možná aj takáto interpretácia, takže, ak by bolo možne urobiť formulačnu zmenu.

Poslanec I. Móri:

Ešte som neskončil. Druhá veta znie: "Návrh na vysielači čas sa musí uplatniť 3 dni pred začiatkom kampane. " Toto znenie odporúčam schváliť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Najprv sa prezentujeme.

/Prezentovalo sa 97 poslancov. /

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána spoločného spravodajcu k § 17 odsek 2.

Kto je za návrh pána spoločného spravodajcu, nech stlačí hlasovacie zariadenie.

Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, o pokoj v sále.

/Za návrh hlasovalo 49 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že návrh prešiel o jeden hlas, takže o ďalších pozmeňovacích návrhoch nemusíme dať hlasovať.

Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Pán predseda o mojom návrhu sa musí hlasovať, lebo som ho viazal na prijatie ktoréhokoľvek návrhu. Teraz by sme mali hlasovať o tom, či táto kampaň bude len pre parlamentne strany alebo aj tie, o ktorých som hovoril. Pravda, pán spravodajca?

Poslanec I. Móri:

Pán poslanec, chápem ušľachtilý úmysel, ale skutočne logicky je tento váš návrh týmto vylúčený, pretože v znení uvádzam, že ide o politické strany zastúpené v parlamente.

Poslanec J. Brocka:

Ale môj návrh bol nahradiť tieto slova v návrhu zo spoločnej správy, v predloženom návrhu, a] vo vašom návrhu. Dával som pozmeňujúci návrh ku všetkým trom alternatívam - nahradiť parlamentne strany.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je pravda, že pán poslanec Brocka žiadal hlasovať o alternatíve ku všetkým trom bodom, kde sa o tejto veci hovorí. Znamená to, že asi sme mali dať najprv hlasovať o tomto. Pokračujeme v hlasovaní o ďalších pozmeňovacích návrhoch.

Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci dali sme predsa hlasovať o pozmeňovacích návrhoch v poradí, ako boli prednesene.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš sa hlasí s faktickou poznámkou. Poslanec L. Fogaš:

Vážene poslankyne, väzení poslanci,

myslím, že sme schválili ustanovenie, ktoré ma prinajmenšom dvojitý výklad, a gratulujem televízii a rozhlasu.

pretože po 10 hodín získala každá politická strana. Bude taký výklad. Ale spor sa vedie teraz o tom, či dať hlasovať o ďalších návrhoch alebo nie. Prosím vás, pôvodný návrh obsahoval presne to isté znenie. Len parlamentne strany mali možnosť v rámci kampane vystúpiť v televízii a v rozhlase. To sa vaším návrhom nezmenilo. K tomu bol pozmeňovací návrh, to znamená, že treba dať hlasovať o ďalších návrhoch v tejto veci. Ostatné zostane už tak, ako je, po 10 hodín.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže, ak to dobre chápem, keď budú ďalšie strany podľa návrhu pána poslanca Brocku mať možnosť využívať rozhlas a televíziu, budú mať také isté práva ako teraz majú parlamentné strany. To znamená, že dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku. Nemala by nás pri hlasovaní mýliť tá nesprávna druhá interpretácia pôvodného textu. Hlasujeme o tom, či majú mať takéto právo viesť kampaň k referendu v masovokomunikačných prostriedkoch, ako sú rozhlas a televízia, aj ostatné strany, najprv v dikcii, ktorú dal pán poslanec Brocka, teda strany, ktoré získali aspoň dve percentá hlasov v parlamentných voľbach.

Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte ešte meritum pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Brocku, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Poslanec I. Móri:

Pán poslanec Brocka dáva pozmeňovací návrh, ktorý mení text § 17 ods. 2 na nasledujúci: "Tieto inštitúcie sú povinné poskytnúť politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré získali vo voľbach minimálne 2 % platných hlasov, celkom 10

hodín vysielacieho času na každom svojom vysielacom okruhu. " To je tá pozmeňujúca veta. Tento návrh odporúčam neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku, ktorý jasne vymedzuje deľbu času v televízii a v rozhlase? /Za návrh hlasovalo 31 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.

Poslanec I. Móri:

Poznamenávam, že vzhľadom na prijaté znenie § 17 ods. 2 pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu je vyčúlený.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Nehnevajte sa, že obťažujem, ale si myslím, že to nie je pravda, pretože je to zase vecne iný návrh. Kým tu sa viazal návrh na 2 % získané v parlamentných voľbách, návrh poslanca Ficu neobmedzuje vstup do masmédií. Nakoniec, dovoľte mi jednu krátku poznámku. Myslím si, že je to šanca zachrániť túto formuláciu proti trojakému výkladu, ktorú sme schválili asi neuvážene.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš, neovplyvňujte plénum. Dávam hlasovať za pozmeňujúci návrh pána poslanca Ficu, lebo skutočne v podstatnej časti, teda kto...

/Šum v sále. /

Áno, robím sebakritiku, nebudem ovplyvňovať. Poslanec I. Móri:

Tento návrh odporúčam neprijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 94 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Ficu?

/Za návrh hlasovalo 32 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Ficu nebol prijatý.

Poslanec I. Móri:

Konečne mám tu pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša, ktorý navrhuje zaradiť za § 6 novy § 27 s týmto znením:

"Odsek l sťažnosť, proti výsledku referenda môže podať v písomnej forme oprávnený občan Ústavnému sudu Slovenskej

republiky prostredníctvom advokáta do 5 dni po vyhlásení výsledku referenda podľa § 25.

Odsek 2 Ak Ústavný súd Slovenskej republiky zistí, že pri referende bolo porušené pravo do tej miery, že to mohlo ovplyvniť prijatie návrhu, vyhlási výsledok referenda za neplatný.

Odsek 3 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne do 15 dní od doručenia sťažnosti. "

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za návrh. Pán poslanec Fogaš píše pekne, ale ťažko čitateľne.

Poslanec I. Móri:

Ten istý návrh sme mali v ústavnoprávnom výbore. O tomto návrhu sme diskutovali, vysvetlili sme si ho, nebol prijatý. Neodporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni a dámy, prosím, aby ste už nekomentovali peripetie pozmeňovacích návrhov. Dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša, ktorým sa dopĺňa § 27.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 104 poslancov. /

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša?

/Za návrh hlasovalo 38 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša nebol prijatý.

Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, konštatujem, že som vyčerpal všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy číslo 66a. Dovoľte mi ešte jednu poznámku k § 17 ods. 2, aby som ešte raz prečítal znenie, ako som ho prečítal, z toho dôvodu, že tu vznikol mylný dojem na dvojakú interpretáciu. "Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vyčlenia na kampaň pred referendom politickým stranám a politickým hnutiam zastúpeným v Národnej rade Slovenskej republiky po 10 hodín vysielacieho času rovnakým dielom. " /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni a dámy, domnievam sa, že by sme porušili rokovací poriadok, keby sme revokovali naše hlasovanie. Už raz sa tento parlament do tejto pozície dostal, nerád by som bol, aby sa to zopakovalo pri mojom vedení schôdze. Takže budeme hlasovať o zákone ako celku s tým, že môžeme mat rôzny názor na to, či to pripúšťa dvojaku interpretáciu. Budeme sa spoliehať na prípadné rozhodnutie ústavného súdu. Myslím, že už k tomu netreba viest diskusiu a rozpravu.

Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, dovoľte, aby som navrhol päťminútovú prestávku, aby sme sa mohli poradiť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby sa vyjadril k tomuto návrhu.

Poslanec M. Sečánsky: Pán podpredseda,

ďakujem za prijemnú úlohu, rád sa jej zhostím. Dávam návrh, aby sme si znenie tohoto paragrafu naozaj dobre premysleli. Ja som sa pri tomto zdržal hlasovania, pretože skutočne sa tu pripúšťa dvojaký výklad - po 10 hodín z televízie a z rozhlasu pre politické strany a po 10 hodín pre každú politickú stranu. Osobne si myslím, že také niečo z parlamentu nemôžeme dať von. /Potlesk. / Túto dikciu treba naozaj premyslieť. Prosím, pochopte ma - to, čo navrhnem.

Pán podpredseda, navrhujem, aby sme sa k záverečnému hlasovaniu a osobitne k tomuto paragrafu vrátili zajtra ráno, aby sme si to do rána uvážili a prešli teraz na voľbu sudcov Ústavného súdu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne, poslanci,

domnievam sa, že tu máme normu, ktorou sa pri rokovaní riadime, a to je zákon o rokovacom poriadku. Už raz, podľa mojej mienky, došlo v tomto parlamente k jeho porušeniu. Je odhlasovaný text, je mi ľúto, je to odhlasované. Počas hlasovania nie je možné predkladať žiadne ďalšie pozmeňovacie návrhy, ani otvoriť rozpravu. Hlasovanie začne vtedy, keď sa začne hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch. Sme pred záverečným hlasovaním. Je mi to ľúto, že k tomu došlo. Mali ste trikrát možnosť to napraviť akceptovaním ďalších dvoch pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že je len taká cesta, že sa hneď navrhne zmena toho ustanovenia. Ak teraz budeme meniť pôvodne odhlasovaný text, porušíme zákon o rokovacom poriadku. Tým som si istý. Pán predseda ústavného súdu iste nevie povedať ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné počas hlasovania predložiť pozmeňujúce návrhy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, myslím si, že tento problém je možné vyriešiť normálnou cestou, okamžitým podaním maličkej novelizácie zákona. Myslím si, že je to čestnejšie, ako vedome porušiť rokovací poriadok, aj keď plne chápem motív, ktorý viedol niektorých z nás, k tomu, aby sme ešte teraz urobili nápravu nie príliš štastnej formulácie.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem ešte upozorniť na jednu možnosť, ktorá je iná, ako je novela, ktorú spomínal pán podpredseda. V Ústave Slovenskej republiky sme schválili oprávnenie pre prezidenta a nepriamo aj pre vládu Slovenskej republiky, aby vrátila zákon. Má to urobiť do 15 dní po prijatí zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, a tým sa pre nás otvára možnosť znovu rokovať o tejto predlohe, akoby to bol nový návrh. Je možné použiť aj túto cestu. Chcel som to len pripomenúť, aby sme si nemysleli, že len novela je riešenie. Samozrejme, môže byť aj cesta pokúsiť sa sem nejako dostať pozmeňovací návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Vážená Národná rada,

myslím si, že pri politickej vôli všetkých subjektov neexistuje zábrana, ktorá by nám bránila vyriešiť tento problém. Zvolajme na chvíľu politické grémium a nájdime spôsob. /Potlesk. / Vecí ak raz prešlo chybné hlasovanie a všetci si to uvedomujeme, je v záujme nás všetkých, aby sme sa z toho dostali. To je naozaj formalita.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Akceptujem návrh pána poslanca Miklošku, ale s tým, že rozhodnutie politického grémia nemôže viesť k tomu, že sa dohodneme, že korporatívne porušíme rokovací poriadok. Môžeme si vybrať dve z tých ciest, ktoré tu boli ako návrhy. Teda vláda uplatní svoje ústavne právo, alebo počkáme na novelizáciu, malú novelu tohoto zákona.

Prosím, pán poslanec Hudec, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, myslím si, že je tu ešte iná možnosť. Nakoniec, v tomto parlamente už aj v tomto volebnom období sme ju použili. Ak sa zvolajú kluby politických strán a ak otvorí rozpravu minister, je možne ďalej pokračovať v týchto veciach. Už sme to urobili, dá sa to dokázať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Urobili sme to, ale podlá môjho názoru sme porušili rokovací poriadok, pretože, keď sa hlasuje, už sa nemá rozprava otvárať.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem vystúpiť v podobnom duchu, ako vystúpil pán poslanec Hudec. Všetci si totiž uvedomujeme chybu teraz, ešte pred záverečným hlasovaním. Ak sme pri ústave konštatovali, že to bola chyba, povedali sne to preto, že sa zdalo, že časť parlamentu presvedčila druhú časť parlamentu. Dnes mám pocit, že je tu všeobecná zhoda v tom, že to chceme riešiť. To znamená, že nie je to násilie niekoho proti niekomu, teda, že by niekto zneužíval svoju početnú prevahu v parlamente. Je to snaha napraviť niečo, čo sme tu spoločne spravili. To znamená, že to nie je nedemokratické. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik, vaše vysvetlenie je logické, váš návrh je skutočne demokraticky, ale to, čo niekedy vyzerá byt demokratické, môže byť v rozpore so zákonom. Zákon o rokovacom poriadku nám jednoducho takéto riešenie neumožňuje. Dávam návrh, aby sme neodkladali ďalšie rokovanie, teda voľbu kandidátov za členov ústavného súdu, mohli by sme prerušiť rokovanie k tomuto bodu a dať hlasovať o definitívnom znení vládneho návrhu zákona o vykonaní referenda zajtra, hneď ráno, s tým, že medzitým sa predstavitelia politických strán a vedenie parlamentu dohodnú, aký najefektívnejší spôsob zvoliť, aby sme túto chybičku, ktorá vznikla v dobrej viere, napravili. Myslím si, že s takýmto riešením by sme mohli všetci súhlasiť. Prosím vás, aby sme prerušili tento

bod s tým, že hlasovať o návrhu zákona ako celku budeme zajtra ráno o 9. 00 hodine.

Myslím si, že aj keď sa pán minister prihlási do rozpravy a otvorí ju, jednoducho k hlasovaniu už rozpravu nemožno otvárať. Toto sme urobili, keď sa hlasovalo o ústave. Myslím si, že v tom bol práve spor, ktorý nastal. Keďže takáto možnosť je, ak by bola z formálno-právneho hľadiska správna, o čom som presvedčený, že nie je, aj tak to môžeme urobiť zajtra ráno o 9. 00 hodine. Neveďme už teraz polemiky, prosím, prerušme tento bod, do zajtra rána všetky tieto veci možno v pokoji prekonzultovať.

Prejdeme teda k trinástemu bodu programu, ktorým je

Návrh na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Prosím, zoberte si do rúk návrh, ktorý ste dostali ako tlač číslo 43 a pred schôdzou vám bol rozdaný dodatok ako tlač číslo 43a.

Prosím predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána Sečánskeho, aby návrh uviedol.

Poslanec M. Sečánsky:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni,

na rokovanie ôsmeho zasadania Národnej rady Slovenskej republiky sú predložené ako tlač číslo 43 návrhy na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ustáva Slovenskej republiky v článku 134 ods. 3 určuje ako predpoklady pre vymenovanie za sudcu ústavného sudu popri občianstve Slovenské] republiky a voliteľnosti do Národnej rady Slovenskej republiky i dosiahnutie veku 40 rokov, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov činnosti v právnickom povolaní.

Podľa odseku 2 článku 134 Ústavy Slovenskej republiky 10 sudcov ústavného sudu vymenúva na dobu 10 rokov prezident Slovenskej republiky z 20 osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. Na zabezpečenie tejto úlohy bolo potrebné pripraviť výber vhodných kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyzval listom z 13. augusta tohoto roku predstaviteľov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, poslaneckých klubov, podpredsedov Národnej rady, ako aj odborne inštitúcie a právnické fakulty v Slovenskej republike, aby predložili návrhy na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky s termínom do 15. septembra 1992.

V uvedenom termíne boli Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SIovenskej republiky ako gesčnemu výboru postúpené podklady od 13 navrhovateľov, ktorí navrhli celkom 36 kandidátov uvedených spolu s ich životopisom v tlači číslo 43, ktorú ste dostali. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky boli návrhy na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky predložené na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, s výnimkou mandátového a imunitného výboru, ktoré ich prerokovali v dňoch od 15. do 20. októbra 1992. Bez zásadných pripomienok prerokovali predmetne návrhy tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ďalej pre životne prostredie a ochranu prírody, ďalej pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Tento však odporúčal pri výbere kandidátov orientovať sa na významne osobnosti právnickej obce s potrebnými odbornými skúsenosťami.

Všeobecne pripomienky k potrebe preveriť, či kandidáti spĺňajú zákonne predpoklady pre výkon navrhovanej funkcie,

najmä požiadavku 15-ročnej praxe, mali tieto výbory: národohospodársky a rozpočtový, pre zdravotníctvo a sociálne veci a výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Menovité výhrady k preukázaniu právnickej praxe u niektorých uchádzačov mali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčanie doplniť: údaje o národnosť a politickú príslušnosť do roku 1989 a vysvetliť, či výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nie je v rozpore s kandidatúrou na člena Ústavného súdu Slovenskej republiky, a ako sa chápe dosiahnutie veku 40 rokov, či ku dňu voľby alebo v danom roku voľby, mal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenské] republiky.

K uvedeným uzneseniam výborov Národnej rady Slovenskej republiky považujem za potrebne uviesť toto:

1. Zákonné predpoklady pre navrhnutie kandidátov Národnou radou Slovenskej republiky preverili predkladatelia, to znamená už uvedene strany, školy a podobne a následne i Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že z navrhnutých kandidátov nespĺňa predpoklady jedine doktor Igor Burger, u ktorého prax nepresahuje 15 rokov. Dvaja kandidáti, doktor Kutenač a doktor Burger dovŕšia vek 40 rokov 26. pripadne 25. novembra tohoto roku. Pretože podlá článku 134 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident, čo sa stane najskôr v decembri - to je, samozrejme, odhad - po odporúčaní návrhu Národnou radou Slovenskej republiky, nie je potrebne uvedených kandidátov z tohoto dôvodu vyradiť z predloženého návrhu, pretože v dobe prípadného menovania budú tieto podmienky veku už spĺňať. Ešte raz zopakujem, ústavnú podmienku dĺžky praxe a vôbec ústavnú podmienku nespĺňa jedine pán doktor Burger, ktorému chýba do zavŕšenia ústavnej podmienky praxe 15 rokov až 6 mesiacov.

2. Požiadavky na doplnenie údajov politickej príslušnosti a národnosti uchádzačov sú nad rámec článku 134 Ústavy Slovenskej republiky a neodporúčam ich Národnej rade Slovenskej republiky akceptovať, Ústavný sud Slovenské} republiky je podľa článku 124 ústavy nezávislým orgánom a nie je preto prípustné viazať funkciu jeho sudcov na stranícku príslušnosť alebo národnosť. Podľa článku 137 ústavy má sudca ústavného sudu povinnosť vzdať sa svoje straníckej príslušnosti, samozrejme, ak -je členom strany alebo hnutia, ešte pred zložením sľubu sudcu ústavného sudu.

3. Pripomienky k zlučiteľnosti výkonu funkcie sudcov Ústavného sudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Ústavného sudu Slovenskej republiky sú oprávnene v tom zmysle, že pred vymenovaním kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa tento musí vzdať funkcie vo federálnom ústavnom súde. Pokiaľ sa tak nestane, nemôže byt do tejto funkcie vymenovaný. Toto však nebráni postupu, v rámca ktorého môže byt takýto uchádzač Národnou radou Slovenskej republiky navrhnutý na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Preto z tohoto dôvodu nenavrhujeme žiadnu zmenu v predložených návrhoch.

Panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte, aby som vás oboznámil s volebným poriadkom, ktorý navrhujeme pre sudcov Ústavného sudu Slovenské] republiky. Navrhujeme, aby na priebeh volieb dohliadla komisia poslancov zlozená z overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ mi je známe, týchto overovateľov je 10. Komisia si zo svojho stredu zvoli predsedu komisie. Pred začatím hlasovania komisia prekontroluje volebnú schránku, ktorú zapečatí Skontroluje tiež, či sú pripravene hlasovacie lístky s predtlačenými menami kandidátov V miestnosti.

kde komisia na zisťovanie výsledkov hlasovania spočíta hlasy, môžu byť prítomní len členovia komisie o výsledku hlasovania vyhotoví komisia zápisnicu, ktorú podpíšu všetci jej členovia. V zápisnici o hlasovaní musí byť predovšetkým uvedený počet vydaných hlasovacích lístkov, ďalej počet odovzdaných platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet hlasov odovzdaných pre navrhnutého kandidáta. Výsledky hlasovania oznámi Národnej rade Slovenskej republiky predseda alebo poverený člen komisie.

K samotnému hlasovaniu: Na hlasovacom lístku sú predtlačené mená kandidátov v abecednom poradí. Súhlas a navrhnutým kandidátom vyjadrí hlasujúci zakrúžkovaním poradového čísla pred menom a priezviskom kandidáta. Hlasujúci zakrúžkuje najmenej jedného a najviac 20 kandidátov. Neupravený hlasovací lístok, teda bez akéhokoľvek krúžkovania, sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaných viac ako 20 kandidátov, ďalej hlasovací lístok upravený iným ako predpísaným spôsobom a hlasovací lístok, ktorý je opravovaný, je neplatný.

Úpravu hlasovacích lístkov vykoná poslanec v určenom priestore, v ktorom nesmie byť nikto prítomný súčasne s hlasujúcim poslancom. Ten priestor je tu, za touto sálou. Poslanec hlasuje tak, že po opustení určeného priestoru vloží hlasovací lístok do volebnej schránky, ktorá bude tu, v týchto priestoroch.

K výsledkom volieb: Podľa článku 134 Ústavy Slovenskej republiky o Ústavnom súde Slovenskej republiky navrhne Národná rada Slovenskej republiky prezidentovi 20 kandidátov. Zvolení sú tí 20 kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov a zároveň získali hlasy nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ak v prvom kole hlasovania nebolo zvolených všetkých 20 kandidátov, vykoná sa druhé kolo volieb, do ktorého postupujú všetci, ktorí neboli zvolení v prvom kole. Ak

ani takto nebude zvolený určený počet kandidátov, uskutočnia sa doplňujúce voľby po predložení ďalších návrhov. Doplňovacích volieb sa môžu zúčastniť aj pôvodne navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvom a druhom kole.

Vážený pán podpredseda, navrhujem, aby sa hlasovalo teraz o dvoch okolnostiach. Po prvé, aby sme hlasovaním schválili komisiu, ktorá bude dozerať na voľby tých osôb, ktorých navrhneme za sudcov ústavného sudu. Po druhé, aby sme hlasovaním schválili tento volebný poriadok.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, faktickú poznámku ma pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Je to skôr taká vysvetľujúca pripomienka. Pán doktor Sečánsky hovoril o kruzkovani, ale článok 2 odsek 2 hovorí o spôsobe vodorovného prečiarknutia mena poslanca. Bolo by dobre, keby sme si to jednoznačne ujasnili, aby nebol problém.

Prvý podpredseda NR SR P Weiss:

Prečiarknutím vyradíme tých kandidátov, ktorých nechceme zvoliť. Takže nie kružkovaním, ale prečiarkneme tých, ktorých nechceme, tak, aby zostalo maximálne 20.

Poslanec A. Matejka:

V zozname kandidátov mi chýba jedna maličkosť, či títo kandidáti neviedli v minulosti alebo či neboli účastní v senátoch pri politických procesoch

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán predsedajúci,

vážený pán kolega,

vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že nie táto otázka je rozhodujúca. Vieme dobre, že v podstate čistky v našej spoločnosti už prebehli. Skôr by som sa zamyslel, ak dovolíte, nad inou otázkou, nad otázkou kvality ústavného sudu, pretože dobre vieme, že ústavný sud musí byť najmä kvalitný. V čase vzniku Slovenskej republiky je naše úsilie zrejme spoločne. Preto ak dovolíte, prednesiem niekoľko veľmi stručných a krátkych viet.

Po prvé - členmi ústavného súdu by mali byť odborníci zo všetkých základných odborov pravá, t. j, štátneho práva, občianskeho práva, trestného pravá, správneho práva, medzinárodného práva. Ak dovolíte, zdôvodním, prečo je to tak. Ako príklad uvediem vyznám odborníkov z medzinárodného pravá. V demokratickej Európe i vo svete je tendencia priority medzinárodného pravá pred právom vnútroštátnym. Druhá hlava našej ústavy v článku 11 napríklad stanovuje prednosť citovaných medzinárodných právnych noriem pred našimi. Nebudem dramatizovať a aktualizovať súčasný problém Gabčíkova a ďalšie, ktoré sú z hľadiska medzinárodného pravá na obzore. Je žiaduce, aby v oboch stálych senátoch ústavného súdu bolo napríklad aspoň po jednom odborníkovi z medzinárodného práva. Podobne by bolo možne argumentovať aj v iných odboroch, ktoré som citoval.

Po druhé - nepokladám za vhodné, aby sme volili kandidátov v dôchodkovom veku už vzhľadom na perspektívu 7-ročného pôsobenia v ústavnom súde. V návrhu je 5 mien: JUDr. Miloš Seemann 66-ročný, JUDr. Dušan Nikodým 65-ročný, JUDr. Ladislav Boroň 65-ročný, JUDr. Július Černák 62-ročný a JUDr. Jozef Bella 60-ročný.

Po tretie - medzi uchádzačmi je až 6 prokurátorov. V krajinách s demokratickými tradíciami nie je bežný jav, aby sa z prokurátora stal sudca a je vylúčené, aby sa z prokurátora stal hneď sudca najvyššej súdnej inštancie, sudca ústavného súdu. V anglosaskej právnej oblasti sa tak robí kvôli takzvanej "prokurátorskej mentalite". Aj preto neodporúčam, aby sme zvolili kandidátov, teda najmä veľa z nich: JUDr. Jána Kubíka, JUDr. Jozefa Schmidta, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Tyrpáka, JUDr. Štefana Beneša a doktorku Brigitu Polačkovú. Otázna je kandidatúra právnikov menej významných podnikov, s menším predpokladom kvalifikovanej praxe, ako je napríklad JUDr. Michal Kačmár z Vodostavu Bardejov a JUDr. Jana Laššáková z Biotiky Slovenska Ľupča. Prosím, aby ste pochopili moje pripomienky ako podmienečné návrhy na zváženie voľby citovaných kandidátov a v čase, keď vláda už schválila zákon alebo návrh zákona, ktorým sa bude rušiť nezmyselný a protihumánny lustračný zákon, nezačínali s kategóriami, ktoré sú mimo vecnej odbornej diskusie o týchto veciach.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Predseda ústavnoprávneho výboru pán Sečánsky sa prihlásil o slovo.

Poslanec M. Sečánsky:

K pripomienke pána poslanca Matejku, ale aj pána poslanca Hudeca: Podmienky na to, kto môže byt sudcom Ústavného súdu, určuje ústava. Tieto podmienky som tu vymenoval. Nemáme naprosto žiadne právo požadovať alebo rozširovať tieto podmienky o niečo iné. To sme si povedali v ústave. To je po prvé.

Po druhé: Dávame návrhy na sudcov ústavného sudu z tých osôb, alebo z tých mien a priezvísk, ktoré sme dostali. Predsa boli vyzvane jednotlivé politické strany, inštitúcie, aby tieto návrhy predložili. Musíme vychádzať len z tých návrhov, ktoré tu máme. Nemôžeme navrhnúť proti vôli niekoho, že bude sudcom ústavného súdu. Chápem, čo hovorí pán doktor Hudec, že ústavný súd má mať svoju štruktúru, že by tam mali byt právnici jednotlivých odvetví, ale musíme vychádzať z toho, čo máme, čo nám bolo predložené, a to bolo tých 35 či koľko mien, ktoré mate k dispozícii.

A ešte jedna podmienka k návrhom, ktoré máme na sudcov v dôchodkovom veku. Priatelia, ak sa pozriete na zloženie ústavných sudov v iných krajinách, tam toto naprosto neobvyklé nie je. Vychádzame z toho, a to zrejme bude aj u nás, že sudca bude mať svojho asistenta. Pokiaľ mi pamäť dobre siaha, v Nemecku ma sudca ústavného súdu až 3 asistentov, ktorí s ním spolupracujú pred vyhlásením nálezu ústavného sudu, všeobecne by som povedal, že pred rozhodnutím. Robia mu odborne práce. Áno, majú to byť erudovaní právnici, ale znovu hovorím, môžeme len rešpektovať tie ústavné podmienky, ktoré táto ústava na sudcov ústavného sudu kladie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za vysvetlenie pánovi Sečánskemu. Dám teraz hlasovať o jeho dvoch návrhoch. Po prvé, aby kontrolou pnebehu voľby kandidátov do ústavného súdu boli poverení overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky, pretože v inom prípade by sme museli voliť komisiu ad hoc.

Prosím, ma k tomuto návrhu niekto pripomienku?

Sú tu všetci overovatelia, resp. koľko ich tu je? Prosím, nech zdvihnú ruky. Myslím, že pre túto úlohu je ich dostatočný počet, takže dávam hlasovať, o tom, kto je za to, aby kontrolu nad priebehom hlasovania mali overovatelia Národnej rady.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 107 poslancov. / Kto je za návrh pána Sečánskeho? /Za návrh hlasovalo 99 poslancov. / Kto je proti? /Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Konštatujem, že počtom 99 hlasov sme zvolali overovateľov Národnej rady do komisie poverenej riadením voľby sudcov ústavného sudu.

Ďalej budeme hlasovať o návrhu, či súhlasíme s volebným poriadkom tak, ako ho prediesol pán poslanec Sečánsky, predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Podotýkam, že sme súhlasili s jednou zmenou v tomto volebnom poriadku.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 107 poslancov. / Kto je za návrh volebného poriadku? /Za návrh hlasovalo 101 poslancov /.

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /

Dámy a pani, v zmysle § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Slovenské] národne] rady najskôr ma Národná rada bez rozpravy rozhodnúť, či sa o návrhu bude hlasovať tajne, ako sa navrhuje v predloženom návrhu, alebo verejne. Dávam teda hlasovať. Prepáčte, vo volebnom poriadku sme si to schválili. Tam je tajne. Ospravedlňujem sa.

Prosím, aby sa rozdali hlasovacie lístky. Hlasí sa pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pán podpredseda, predpokladám, že k tomuto bodu sa otvorí rozprava. Pri stole prijímali lístky s prihláškami do rozpravy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Rozprava už predsa bola. Veď hovoril pán poslanec Hudec. Ešte formálne sme ju neukončili, počas rozdávania lístkov môžete hovoriť, ale nedostal som žiadne písomne prihlášky do rozpravy. Prosím, pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

dovoľte, aby som sa vyjadril k jednému z kandidátov na funkciu člena Ústavného sudu Slovenskej republiky, ktorého

zatiaľ nebudem menovať. Tento kandidát má 60 rokov, čo je vek, v ktorom každý človek vyoral svoju brázdu v života a obyčajne už odchádza na odpočinok. Akú brázdu zanechal za sebou nás kandidát?

Pri jeho päťdesiatinách napísal časopis Právny obzor, že jeho osobné schopnosti sú podložené dôkladným osvojením si marxisticko-leninskéj ideológie, preukázal rozsiahle predpoklady pre politicko-organizátorskú činnosť a jeho vedeckopedagogická a politickoideová činnosť bola ocenená radom vyznamenaní, ktoré sú výrazom jeho vysoko aktívnej politickej angažovanosti.

Dal som si preto tú námahu a preštudoval aspoň niektoré z jeho publikovaných článkov. Ukázalo sa, že Právny obzor nič neskresľoval, že jubilant si marxizmus-leninizmus naozaj dôkladne osvojil - až natoľko, že i veci zjavné hodnotil skreslene alebo opačne. Napríklad Február 1948 vykreslil v časopise Socialistické súdnictvo z roku 1970 ako udalosť, v ktorej bola - citujem: "... československá buržoázia aj s koncepciou londýnskej emigrantskej vlády definitívne porazená. Národnodemokratická revolúcia prerástla v socialistickú a ľudovodemokratický štát sa stal štátom diktatúry proletariátu. " V tomto duchu hodnotil Február 1948 naposledy v Novom slove z roku 1989. Ide o ten istý víťazný február, ktorý v demokratických krajinách od začiatku označovali stručne a výstižne ako februárový puč.

Dá sa povedať, že úlohu diktatúry proletariátu chápal náš kandidát v celom zmysle jej významu. Až natoľko, že si osvojil nasledujúce myšlienky - opäť citujem: "Diktatúra proletariátu je jediná mysliteľná forma dobytia a ovládania politickej moci v štáte.... Parlamentarizmus a demokracia politická aj meštiacka môžu byť len jedným z prostriedkov, avšak nie cieľom robotníckeho hnutia.... len diktatúra proletariátu je východiskom k novému životu... Ľud bude pracovať... ale najprv musí byť štát v rukách pracujúceho ľudu. " Tieto myšlienky si osvojil ako zdroj poučenia a inšpirácie a naďalej ich tvorivo rozvíjal v mnohých článkoch. Považujem za nemožné a i zbytočné citovať všetky pasáže, v ktorých odôvodňuje nevyhnutnosť uplatňovania diktatúry proletariátu a vedúcej úlohy strany v spoločnosti ako prostriedku moci, čím bol na dlhé desaťročia po februári zotročený občan i štát.

Kandidát, ktorého životnú cestu si všímam, bol v roku 1970 vylúčený z "našej strany", ako sa dôverne hovorilo komunistickej strane. Bol postihnutý podobne ako desaťtisíce jeho straníckych druhov. Ale po určitom čase sa s nim opäť stretávame vo verejnom živote aj v strane. V čase, keď tie isté desaťtisíce už bývalých členov strany so zaťatými zubami prežívali spoločne so svojimi rodinami existenčne dôsledky svojho bezpochyby statočného a neohrozeného postoja prejaveného tým, že narovnali chrbticu a povedali: "Nie, tento kráľ je nahý!"

Dalo by sa očakávať, že postoj nášho kandidáta na funkciu ústavného sudcu k postihnutým osobám a k udalostiam z roku 1968 bude zdržanlivý a plný porozumenia, veď sám spadol z rovnakých dôvodov z nomenklatúrneho rebríčka. Že to tak nebolo, svedčí monografia "Dejinné poučenie" vydaná Nakladateľstvom Pravda v roku 1970. Toto dielo je kolektívne a je v istom zmysle anonymne, pretože jednotlivé kapitoly nemajú svojho autora. Obsah knižky je však i napriek tomu poučný. Znamená požehnanie okupácie Československa a všetkých následných krokov, ktoré komunistická strana uskutočnila so zámerom, aby už nikdy nemohlo dôjsť k recidíve udalosti spred augusta roku 1968. Autori, vrátane nášho zatiaľ neznámeho kandidáta ako spoluautora monografie, považovali za potrebne opakovane vyjadrovať vdačnosť Komunistickej strane Sovietskeho zväzu za naše ujarmenie spojeneckými armádami.

Kladiem si nielen rečnícku otázku: "Aký je rozdiel medzi tými, ktorí vojská pozvali a medzi tými, ktorí následne tento krok ospravedlňovali a schvaľovali?" Z právneho hľadiska je tu nesporný rozdiel, z ľudského veľký rozdiel nevidím. Táto knižka bola zároveň kopancom všetkým tým bývalým spolusúdruhom, ktorí ešte aj po desiatich rokoch znášali dôsledky svojho zásadového postoja.

Obdobie, o ktorom hovorím, sa nazývalo normalizáciou. Náš kandidát ho v roku 1990 v rozhovore pre Slobodný piatok nazýva ešte stále cudne a nevinne konsolidáciou. Dejinné poučenie je síce kolektívnym dielom, ale náš kandidát nenecháva nikoho v pochybnostiach, že názory tlmočené v monografii sú aj jeho vlastné. Svedčí o tom rad pasáží z jeho článkov. Stačí snáď, ak za všetky uvediem aspoň dva. Prvý citát: "Skúsenosti z posledných rokov však ukázali, že protisocialistické sily pod rúškom obrody socializmu usilovali o revíziu základných revolučných princípov a opatrení spätých s februárovým víťazstvom pracujúceho ľudu. Je našou mravnou povinnosťou nekompromisne brániť také významné princípy marxizmu-leninizmu, ako je vedúca úloha komunistickej strany, proletársky internacionalizmus, socialistické vlastenectvo, jedným slovom socializmus. " Druhý citát je z roku 1989. Je kratší. Citujem: "Po auguste 1968 sa museli pod vedením Gustáva Husáka sformovať a zjednotiť marxistickoleninské sily v KSČ i v spoločnosti a mobilizovať pracujúcich do boja za prekonanie pravicového protisocialistického nebezpečenstva. "

Prehoďme však výhybku. Dnes máme urobiť užší vyber z 34 kandidátov navrhnutých do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Byť členom ústavného súdu je životným snom každého zdravo, ale i nezdravo ctižiadostivého sudcu. Podľa môjho názoru člen ústavného súdu je medzi sudcami tým, čo Modrý Mauritius medzi známkami. Členmi ústavného súdu by

sa mali stať najlepší z najlepších po stránke odbornej i morálnej. Malo by nás teda zaujímať, aké sú názory všetkých navrhovaných kandidátov na profil sudcu.

Dovoľte, aby som vám predložil jeden z nich - citujem: "V kádrovej práci usilujeme o to, aby vo funkciách sudcov a štátnych notárov pracovali ľudia morálne pevní, dobre politicky a odborne pripravení. Nezávislosť sudcov má však aj druhú stranu... je to ach schopnosť, mravná sila, vysoká odbornosť, vedecký svetonázor, ako základ pre rozhodovanie v mene republiky. " Súhlasím s týmto názorom, ale iba čiastočne. Citované myšlienky sú podrobnejšie rozpracované v referáte "O politicko-moralnom a odbornom profile sudcu" - pozri Socialistické súdnictvo z roku 1980, číslo 9. Ak dovolíte, na chvíľu sa pri ňom zastavím a budem citovať opäť niekoľko citátov, ktoré považujem za najpodstatnejšie. "Sudy v cele] svojej činnosti majú vychováva občanov k oddanosti vlasti, veci socializmu a komunizmu... Opodstatnene sa preto vyžaduje, aby tieto úlohy sudov... vykonávali také osobnosti, ktoré spĺňajú vysoké nároky na politickú, morálnu a odbornú kvalifikáciu. Za sudcu môže byt zvolený len ten, kto je... bezúhonný, veci socializmu oddaný... Základom a prvoradým predpokladom zákonného rozhodovania je politická, ideová, morálna a odborná úroveň, pripravenosť, skúsenosti a vlastnosti socialistického človeka-sudcu. To je možné len na základe marxiísticko-leninskeho svetového názoru... Sudcovskú funkciu a činnosť súdnictva môže úspešne a spoločensky užitočne vykonávať len taký sudca, ktorý si osvojí vedecky svetonázor, Ktorý je teóriou poznania výkladu sveta a metódou poznávania i návodom na prax... Časté diskusie o tom, či sudca môže a ma rozhodovať stranícky ukazujú, že tento princíp nie je vždy jasný. Požiadavka, aby sa sudca vo svojej činnosti riadil vedeckým svetonázorom, zahrňuje aj požiadavku a princíp jeho straníckych a triednych postojov. Je to postoj k javom, procesom, X problémom z pozície robotníckej triedy a socialistickej spoločnosti. " Koniec citátov.

Ten, kto chce vedieť, to si má predstaviť pod pojmom nezávislosť sudov a sudcov, má naporúdzi hneď vysvetlenie. Opäť citujem: "Preto aj rozhodovacia činnosť sudov je triedna a stranícka. Každá činnosť sudcu... ma a môže byť v súlade s princípom zákonnosti len vtedy, ak metodologickym základom interpretácie a aplikácie právneho predpisu je vedecky svetový názor... Primárne sú záujmy robotníckej triedy ako celku, záujmy socialistickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v základných dokumentoch KSČ... Preto požiadavky orgánov KSČ a statných orgánov kladené na politicko-morálnu a odbornú úroveň sudcov sú opodstatnene... Nám nemôže byť ľahostajné, kto ako rozhoduje v mene ľudu, v mene republiky... "

Myslím si, že sú to jasné a jednoznačne slova o nezávislosti sudov a sudcov a som za ne autorovi vďačný. Budete mi určite, oponovať tým, že ak všetci naši sudcovia spĺňali uvedene kritéria deformujúce osobnosť človeka, z koho potom budenie vyberať. Zastávam názor, že treba rozlišovať medzi otrokárom a otrokom.

Vyslovene i napísane slovo je možné prirovnať ku kvantu energie, k žiareniu. Žiarenie, ktoré vydával nás marxistický vedec po desiatky rokov, bolo zhubným žiarením. Vyvolávalo a podporovalo šírenie metastáz rakoviny komunizmu. Môžeme snáď zľahčovať aktívne glorifikovanie a podporu systému, ktorý za obdobie svojej existencie ma v celosvetovom meradle na svedomí viac ľudskych životov ako fašizmus? A pritom na rozdiel od fašizmu väčšinu obeti komunizmu tvoria civilné osoby

Ezop nám zanechal jednu bájku. V boji sa do zajatia dostane trubač V obave o svoj život volal: "Priatelia, neberte mi život, veď ja som nikoho z vás nezabil. Ja predsa okrem tohto svojho plechového nastroja nie nemám. " A oni mu

odpovedali: "Ty nesieš oveľa väčšiu zodpovednosť, lebo i keď si sám nebojoval so zbraňou, volal a povzbudzoval si do boja ostatných. "

Nevolení po skalpe tohto pána, nechcem ho škandalizovať, ani nespochybňujem úprimnosť jeho obratu po novembri 1989. Týmto chcem upozorniť na to, že jedna strana misiek váh ja preťažená prednovembrovym bahnom, a že zatiaľ neprešiel skúškami, ktoré by preverili trvanlivosť jeho 180-stupňového obratu. Nezabúdajme ani na to, že ním vedený rezort súdil a odsúdil ešte v lete 1989 aktivistov za ľudské práva, napríklad známu "bratislavskú päťku".

Nebudem sa vyjadrovať k názoru zo Slovenského denníka, či jeho kandidovanie za ústavného sudcu je, alebo nie je vrcholom drzosti. V každou prípade však postup akademika profesora JUDr. Milana Čiča, DrSc. - pretože o ňom hovorím - do užšieho vyberú 20 kandidátov, z ktorých si vyberie sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky, budem považovať za krok, ktorým by sme urobili capa záhradníkom, za facku do tváre slušnosti.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, ešte sa hlási pán poslanec Böhm. Poslanec T. Böhm:

Nedá mi, aby som k takejto závažnej okolnosti, ako je voľba resp. návrh na voľbu najvyšších sudcovských miest, ústavných sudcov, nepovedal svoje stanovisko. Osobne som získal dojem, že dôležitosť tejto otázky je tu trošku zľahčovaná. Verte, že mám veľké obavy, že keď si to úplne až do konečného dôsledku takto zľahčíme, a pritom viem, že väčšina z vás, a takisto aj ja, prevažnú časť týchto ľudí, o ktorých budeme hlasovať, nepoznáme, pretože materiály, ktoré nám boli dané, sú úplne nedostatočné, obávam sa, že sa môže stať, že si zvolíme aj povedal by som obrazne - popravcov novo sa rodiaceho mladého slovenského štátu. Preto by som chcel upriamiť vašu pozornosť na jedno. V materiáloch, ktoré sme dostali - aspoň ja - som sa nemohol dočítať a nedozvedel som sa, aké sú postoje týchto ľudí, ktorí budú reprezentanti, teda sudcovia najvyššej súdnej inštancie, ktorou je ústavný súd, aké majú postoje k samostatnej slovenskej štátnosti. A to si dovolím tvrdiť, že nepoznám štát a nepoznám prezidenta, ktorý by vymenoval sudcov najvyššieho súdu, čo len jedného, takých, ktorí trebárs neprajú a nie sú dobromyseľní k tomu štátu, v ktorom túto funkciu majú vykonávať.

Nechcem teraz konkretizovať a rozoberať jednotlivé prípady, pretože materiály sú nedostatočné. Chcem len upriamiť vašu pozornosť na to, aby ste porozmýšľali, či je potrebné takýmto kvaltom túto otázku riešiť. Myslím si, že je to na škodu veci a vôbec nie je to potrebné. Som posledný z tých, ktorého by ste mohli upodozrievať, že by som chcel brzdiť proces samostatnosti slovenského štátu.

Ale prosím, keď to zoberieme po formálnej stránke, pozrite sa, sú tam navrhovaní niektorí kandidáti, ktorí majú formálnu zámienku, že by nemali byť voliteľní, pretože im chýba par dní alebo nejaké mesiace praxe. Nemôžem sa stotožniť s názorom, že keď ústavný zákon určuje, presne taxatívne vymedzuje dve hlavne kritériá, ktorým sú vek a prax, 40 a 15 rokov, že v tom čase, keď budeme o tom rozhodovať, by tieto podmienky mali byť splnené. Pretože je pravdou, že je možne a veľmi pravdepodobné, že do tej doby, keď budú určení, prípadne menovaní, nadobudnú túto spôsobilosť a nebude v tom prekážka. Lenže my rozhodujeme každý za seba, rozhodujeme v tomto čase, a nikto z nás nemôže teoreticky vylúčiť,

že môže niekto niektorých z týchto sudcov vymenovať trebárs zajtra. Aká je tu istota? Je ústava, ústava je prijatá, právomoci sú dané, nie je prezident, právomoci prezidenta na druhý. Takže, to sú už teoretické debaty, nechcem to dať do tejto roviny. To je otázka nedostatočnosti týchto materiálov.

Druhá vec - pozrite sa, kandidáti sú tam navrhovaní jednotlivcami, ale aj jednotlivými spoločnosťami alebo hnutiami, ktorých nevedno prečo - Konkrétne sudcov nenavrhuje sudca resp. predseda najvyššieho súdu, prokurátorov nenavrhuje generálny prokurátor, ktorý, myslím si, že najlepšie pozná svoj manšaft. Pravé preto si myslím, že tento návrh a výber v počte týchto 40 či 36 kandidátov je formálny. Ak by som sa mal priklonil k právnemu názoru, že úplne na to stačí splnená podmienka 40 rokov a 15 rokov praxe, tak si dovolím tvrdiť, že to by boli desattisicky návrhov, to by sa vlastne mohol do toho počítať takmer každý, kto má to vzdelanie a nejakú prax, a takisto sa na takúto funkciu prihlásiť. Prosím, nezľahčujme to.

Takisto, aj pokiaľ ide o otázku morálneho profilu. Morálny profil je veľmi dôležitý kredit, na ktorý spoločnosť

- a každá spoločnosť - veľmi citlivo reaguje. Teraz máme rozhodovať o návrhu sudcov ústavného sudu a skutočne nevieme

- za seba si dovolím tvrdiť, že neviem zodpovedne povedať, koho možno odporučiť a koho nie. Nechcem nikomu ublížiť, ale takisto nechcem spraviť frašku z takého dôležitého aktu, ako je voľba sudcov najvyššieho súdu. Preto si myslím, že tento morálny kredit je veľmi dôležitý, lebo všetci v sebe nosíme morálny kompas, ktorý nám hovorí, čo je dobre a čo je zlé. A keď porušíme toto presvedčenie a toto volanie vlastného svedomia, obavám sa, že v budúcnosti budeme ťažko usínať.

Pravé preto by som dal konkrétny návrh: Je čas, nežeňme to a nadávajme to na ostrie noža, neriskujme, že skutočne sa

nám dostane o nejaký krátky čas odozva, že sme navrhli niekoho, ktorý toho nie je hodný ani odborne, ani morálne. Aby sa tam nedostal - predsa si to musí uvedomiť každý - človek, ktorý sa v minulosti pričinil v rôznych politických procesoch. Nechcem hovoriť, neviem, ktorý sudca tam môže byť, ale nemôžem to ani vylúčiť - a ja to vylúčiť chcem. Preto navrhujem, aby to bolo odložené, aby bola vymenovaná osobitná komisia ad hoc, ktorá by doplnila tieto materiály, ktoré sú podkladom pre naše rozhodovanie, aby mala možnosť, si zavolať jednotlivých kandidátov a krátkou cestou niektoré nejasnosti ozrejmiť, a potom, aby nám bol takto predložený návrh, aby sme vedeli rozhodovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

som hlboko presvedčený, že ani jeden z navrhovaných kandidátov si nepraje neexistenciu Slovenskej republiky. Možno, že niektorý z ruch alebo viacerí z nich uprednostňujú jej existenciu v rámci štátoprávneho zväzku s Českou republikou. Iní zase pokladajú za vhodnejšie, aby Slovenská republika bola už dnes alebo od 1. januára plne samostatným štátom. Ide tu o rozdielne politické názory. Myslím si, že tento politický názor, rovnako ako ostatné politické názory kandidátov, by nemali pri našom rozhodovaní zohrávať žiadnu úlohu. Najlepšou cestou ako zabezpečiť, aby pri našom rozhodovaní nehrali žiadnu úlohu, je to, že ich nepoznáme.

Chcel by som pripomenúť, že všetci, ktorí budú menovaní za členov ústavného súdu, budú skladať sľub. Myslím si, že

nie náhodne Ústava Slovenskej republiky v znení sľubu hovorí o vernosti ústave, zákonu, princípom právneho štátu, ale že sudcovia ústavného súdu neprisahajú vernosť štátu. To má svoj hlboký zmysel práve pre nestrannosť sudcov, ktorí tu majú slúžiť občanom, ich právam, a nie žiadnemu štátu. Myslím si teda, že kritérium postoja k otázke - hneď dnes samostatné Slovensko alebo zachovanie štátoprávneho zväzku s Českou republikou - by tu nemalo hrať žiadnu úlohu. A opakujem, najlepšie je, keď tento konkrétny názor nepoznáme.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Bárányovi. O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

len stručne na vysvetlenie: Títo kanidáti sa vyberali vyše roka. Sú tam kandidáti, ktorých dostala ešte bývalá Slovenská národná rada. Týchto kandidátov nevyberala ani ona, nevyberali sme ich ani my. Sú to skutočne kandidáti, ktorých si nahlásili jednotlivé politické strany, politické hnutia alebo dokonca združenia.

Do dňa, kedy Národná rada Slovenskej republiky určila termín, dokedy treba nahlásiť ďalších kandidátov, sme dostali tých kandidátov, ktorých mate pred sebou na hlasovacích lístkoch. Bolo ich viac, ale niektorí nespĺňali vekové podmienky a podmienky praxe. Preto je to skutočne kandidátka taká, aká je. Ale chcem povedať iné, aby sme o tom ďalej nediskutovali. Nejdem hodnotiť ani jedného kandidáta, či je taký, či je onaký, chcem vám povedať len jedno, že tieto voľby sú tajné, volte podlá svojho vlastného presvedčenia a svedomia, volte tých, ktorých poznáte. Keď ich nepoznáte, nevoľte.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi predsedovi. Chcel by som ešte k tomu podotknúť, že všetky návrhy prešli výbormi Národnej rady, kde poslanci mali možnosť vyjadriť sa k navrhovaným kandidátom, získať si o nich dodatočné informácie, vyjadriť vo výboroch súhlas alebo nesúhlas s predloženou kandidatúrou. Napokon, celý vyber kandidátov prešiel ústavnoprávnym výborom, ktorý posúdil ich spôsobilosť z hľadiska kritérií, ktoré stanovuje Ústava Slovenskej republiky.

Chcel by som podotknúť ešte jednu vec. Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní, ktoré sme si odsúhlasili, zvoli dvadsať kandidátov za sudcov Ústavného súdu. Predpokladáme, že táto Národná rada zvolí aj kompetentného prezidenta, ktorý bude schopný z tých dvadsiatich vybrať desať tak, aby zodpovedali aj kritériám napríklad z hľadiska odbornej štruktúry, atď., ktoré ústavný sud bude potrebovať.

Domnievam sa však, že dnes, v tejto chvíli, musíme rozhodnúť o jednej pripomienke pána poslanca Böhma, a to je pripomienka, že navrhovaný kandidát musí už dnes, teraz, v čase voľby, spĺňať kritériá, ktoré stanovuje Ústava slovenskej republiky, to znamená kritérium odbornej praxe a kritérium veku. Preto sa pýtam predsedu ústavnoprávneho výboru pána doktora Sečánskeho, či okrem ním menovaného JUDr. Burgera sú tam ešte takí kandidáti.

Prosím vás taktiež o názor, či je možné vzhľadom na ústavu a pravidlá, ktoré sme si schválili, zriaďovať nejakú osobitnú komisiu, ako to navrhol pán poslanec Böhm. Podľa môjho názoru, nie.

Poslanec M. Sečánsky:

Pán podpredseda, rád by som spresnil alebo zopakoval to, čo som hovoril. Prečítam presne z ústavy: "Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov je činný v právnickom povolaní. " To sú podmienky, ktoré musia byť splnené, podľa môjho názoru, a nielen podľa môjho názoru, v čase vymenovania tohoto sudcu.

Samozrejme, že bolo by ideálne, keby sme dnes, v tomto kole, rozhodli o týchto dvadsiatich sudcoch. Možno nerozhodneme v druhom, možno nerozhodneme ani vo štvrtom kole. Vieme, ako to bolo so sudcami federálneho ústavného súdu. Ten proces môže trvať dlho, ale veková podmienka, podľa mňa aj podmienka praxe, musí byť splnená v čase vymenovania tak, ako to žiada ústava.

A pokiaľ ide o tie dva prípady, mám to tu. Sporná bola podmienka veku 25. a 26. novembra. Jeden bol pán Burger a druhý - môžem to meno prečítať, ale myslím si, že nie je to rozhodujúce. Rozhodujúce je to, že tieto podmienky musia byť splnené v čase vymenovania.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Brňák:

Nechcem vnášať pochybnosti do tohto problému, ale minimálne v jednom prípade je pochybný výkon právnickej praxe ako takej. Mali sme to v ústavnoprávnom výbore a nikto nevedel definovať, čo je to výkon právnickej praxe ako takej. Napríklad či je výkonom právnickej praxe funkcia predsedu krajského národného výboru resp. ministra kontroly. Boli tu isté problémy aj v tomto duchu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Dámy a páni, je tu už len jeden vecný problém. Ten problém morálnych kritérií, myslím si, sa dá vyriešiť jednoducho. V súlade so svojim svedomím budeme zaškrtávať hlasovací lístok. Je tu problém, či kritéria dané ústavou treba splniť v čase voľby alebo v čase vymenovania. Tento problém, podľa môjho názoru, nebol dostatočne vyriešený. Vzhľadom na túto skutočnosť, aj vzhľadom na to, že o takejto závažnej veci by sa mali poradiť kluby, navrhujem resp. žiadam, aby som dostal informáciu, koľko volebných lístkov bolo vydaných.

/Bolo vydaných 118 volebných lístkov. /

Prosím, aby sa na desať minút zišli kluby. Prosím aj ústavnoprávny výbor resp. jeho vedenie o stanovisko k problému, ktorý nastolil pán poslanec Böhm. Nie som právnik, ale podľa môjho názoru kandidát na sudcu by mal spĺňať tieto kritériá dnes, keď za neho hlasujeme, pretože nevedno kedy bude vymenovaný.

/Po prestávke. /

Dámy a páni, prosím, sadnite si na svoje miesta. Budeme hlasovať, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Böhm. Pán

poslanec, buďte taký dobrý, zopakujte svoj návrh na odloženie prerokúvania resp. odloženie voľby.

Poslanec T. Bohm:

Myslím si, že by bolo vhodné a aj v súlade s rokovacia poriadkom, keď sme boli rozpustení za tým účelom, aby kluby zaujali stanovisko, aby jednotliví zástupcovia klubov povedali, aké je ich stanovisko, a potom spresním návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, to bola len porada klubov X hlasovaniu. Poslanec T. Bohm:

Nie porada k hlasovaniu, ale to bola porada k zaujatiu stanoviska.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, k zaujatiu stanoviska k hlasovaniu. Poslanec T. Bohm:

Pán predsedajúci, to znamená, že najprv chceme vedieť stanovisko a potom budeme vedieť, ako mame hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ak niekto z predstaviteľov klubov sa chce K vášmu návrhu vyjadriť, prosím, a potom dáme o tomto návrhu hlasovať.

Pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

slávna snemovňa slovenského národa,

poslanecký klub Slovenskej národnej strany už vo svojom včerajšom vystúpení skonštatoval, že podmienky, ktoré boli vytvorené pri návrhoch a v procese, v Ktorom sa pripravovala voľba sudcov ústavného súdu, neboli dostatočné, aby poslanci mohli zodpovedne pristúpiť k voľbe navrhovaných sudcov ústavného súdu. Preto by sme navrhli nasledovný postup: po prvé - odložiť z dnešného dňa voľbu sudcov ústavného súdu a po druhé - vytvoriť parlamentnú komisiu, ktorá by sa stretla s každým navrhovaným kandidátom osobitne a prerokovala s ním jeho kvalifikáciu i jeho morálny profil, na základe ktorého by táto komisia dala snemovni odporučenie na voľbu sudcov ústavného súdu s tým, že každý navrhovaný kandidát by musel vypracovať svoj štandardizovaný životopis, nie podľa toho, ako je priložený životopis v prílohe, ktorý si každý vypracoval sám, ale na základe štandardných otázok, aby každý poslanec mohol zodpovedne pristúpiť k voľbe sudcu ústavného súdu.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. O slovo sa hlási pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Kresťansko-demokratické hnutie nesúhlasí, aby sa tu vytvorila nejaká ad hoc "komisia "hejslovakov", pred Ktorú

bude musieť každý predstúpiť a biť sa do pŕs, kto je väčší Slovák. Nevieme si totiž predstaviť, ktoré parametre tam má vytiahnuť, aby ukázal, že je väčší Slovák. /Smiech v sále. / Myslíme si, že každý mal dostatok času na to, aby si jednotlivých kandidátov nejakým spôsobom prešetril. Sme za to, aby voľba pokračovala.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za stanovisko pánovi poslancovi Mikloškovi za klub Kresťansko-demokratického hnutia. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

Poslanec A. Hrnko:

Pán poslanec Mikloško v minulom volebnom období veľmi veselými poznámkami obšťastňoval tento parlament, a myslím si, že v tom chce pokračovať. Nebudem mu v tom brániť, ale názor poslancov Slovenskej národnej strany bol zameraný celkom iným smerom. Bol zameraný na to, aby na základe štandardných dotazníkov vedel poslanec štandardne rozhodnúť, a nie na základe niečoho, čo si pán poslanec Mikloško myslí, že je "hejslováctvo" alebo podobne. Veľmi dobre si pamätám, ako pán Mikloško hovoril, aby som federáciu nerozbil aspoň dovtedy, kým jeho brat je ministrom v Prahe. Už tam nie je, už by mohol trošku spustiť zo svojich štandardných stanovísk. /Smiech. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni poslanci, ďakujem vám za humoristickú vložku do

nášho rokovania, ale myslím si, že by sme mali pokračovať

v rokovaní, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Iste, dva a pol roka nás nazývajú "hejslováci", ale nie v zlom. Pán Mikloško, prepáč, ale nedaj Boh, aby vás podľa výsledkov volieb nazývali "hejkresťania". /Smiech v sále. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, ostaneme bez komentára. Prosím, pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa H. Bartošíková:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

vítam oživenie v sále, pretože po celodennom sedení skutočne už je toho mnoho. Ale prosia, vratne sa k meritu veci. Neviem si predstaviť, že by nám niekto o sebe povedal niečo negatívneho a mám veľmi zlé spomienky na komisie, ktoré kádrováli. Prosím vás, ak pre nás nie je dostatočne fundované vyjadrenie alebo návrhy takých právnických inštitúcii a osobnosti, ktoré tu podali svoje návrhy, môžeme možno nehlasovať za niektorých kandidátov politických strán, pokiaľ nemáme dôveru v ich objektívnosť, ale mali by sme mať dôveru vo vyjadrenie takýchto osobnosti a takýchto inštitúcii. Prosím, vratne sa k vecnému prerokovávaniu. Navrhujem, aby sme hlasovali.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Rozprava sa týmto návrhom konči. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal klub Slovenskej národnej strany. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bohm.

Poslanec T. Böhm:

Pán predsedajúci, v nadväznosti na to, že ste na predtým vyzvali, som si myslel, že ma vyzvete aj teraz, keď bola splnená podmienka, ktorú som povedal. Keďže ste na nevyzvali, prihlásil som sa.

Prosím vás, chcem povedať jedno. Chápem vás, možno, že to niektorí vidíte v kádrovaní a tak ďalej. Mňa osobne mrzí, že niektorí, ktorí by možno mali záujem a snahu vytvoriť Ústavný súd skutočne na odbornej aj morálnej rovine, nechápu dobre a dajú sa pomýliť tým veľkým kvaltovaním. No, čo povadať kolegovi Mikloškovi na jeho expozé? Snáď len toľko: Bolo ti to treba? Odpoveď, ktorú dostal, si myslím, že by bolo potrebné, aby si niektorí z KDH uvedomili, pretože si myslím, že tam je viac takých, čo tak nezmýšľajú a nepostupujú. /Šum v sále. /

Potom, prosím vás pekne, ešte k otázke návrhu poslaneckého klubu SNS. Nezľahčujte to. Chcel by som to teraz len modifikovať a spresniť. Môj návrh je odročiť, vytvoriť komisiu ad hoc, alebo alternatívne - poveriť ústavnoprávny výbor tým, aby sa doplnili materiály, ktoré sú potrebné na zodpovedný návrh na funkciu sudcu Ústavného súdu. Samozrejme, nemožno vylúčiť, aby si komisia alebo výbor neprizval niekoho, keď bude mať nejaké pochybnosti. Myslím si, že na toto čas je a skutočne sa tým neoddiali ani konštituovanie ústavného súdu, ani ustanovenie Slovenskej republiky, slovenského štátu.

Po druhé - pozrite sa, nechcem dávať za vzor, nikdy som nikoho nedával za vzor, ale boli také pripomienky a treba ich akceptovať. V Spojených štátoch amerických majú dvestoročnú tradíciu, majú tam ústavný súd, ústavných sudcov volených doživotne, a pritom si dajú pol roka roboty s tým, aby vyobracali ako treba každého jedného.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, prepáčte, že vám skáčem do reči, ale uplynuli tri minúty.

Poslanec T. Böhm:

A my teraz nemáme naraz času odročiť to ani na týždeň. To je všetko.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán doktor Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Pán doktor Böhm, nehnevajte sa, ale s vami vôbec nesúhlasím, odmietam názor, že k tejto voľbe pristupujeme ľahostajne a v neznalosti. Pol roka sa zaoberáme touto problematikou. Už koncom minulého obdobia Slovenskej národnej rady sa ústavnoprávny výbor zaoberal touto problematikou. V auguste boli vyzvané všetky politické strany, všetky vysoké školy, prakticky každý, koho sa to týka, aby predložili návrh na kandidáta na sudcu ústavného sudu. Dostali sme tie návrhy, ktoré máte pred sebou. Nechcem veriť, že vysoké školy, prípadne tie strany a hnutia, ktoré navrhovali, k tomu pristupovali ľahostajne.

Moje stanovisko je také, že ak túto komisiu vymenujete, prosím, ale tato komisia bude mať zviazané ruky. Môžeme žiadať alebo preverovať jedine splnenie tých podmienok, ktoré kladie ústava, a znova opakujem, tie podmienky sme preverovali. Podmienky určuje ústava, žiadne iné podmienky nemáme právo žiadať. Všetko ostatné je vecou nášho svedomia, vecou našej cti. Tieto návrhy predsa prerokovali všetky výbory Narodnej rady Slovenskej republiky. Čo ešte chcete preverovať, akým spôsobom a predovšetkým na základe čoho? Znova opakujem, že ak dajne nejaké ďalšie požiadavky, budeme v rozpore s ústavou. Teda nesúhlasím s tým, že ústavnoprávny výbor, ktorý s mnohými kandidátmi, prakticky so všetkými, hovoril, pristupoval k tomu ľahostajne. Toto rozhodne odmietam. To je jedna vec.

Druhá vec - znova zdôrazňujem, ústavnoprávny výbor preveroval jedine to, čo ukladá ústava, aké podmienky kladie na sudcu ústavného súdu. Iné preverovať naozaj nemôžeme. Ak boli splnené tieto podmienky, našou povinnosťou bolo všetko predložiť tomuto plenu a všetko sme tomuto plénu predložili. Ešte doplním, že záverom uplynulého obdobia, keď prišla táto problematika na pretras, sne v ústavnoprávnom výbore vytvorili komisiu, ktorá hovorila s kandidátmi. V minulom volebnom období sa nám v predsedníctve naprosto jednoznačne dostalo akosi - ľudovo povedané - "pod nos", že nemáme pravo dávať svoje stanoviska k jednotlivým návrhom. Máme pravo jedine preveriť, či kandidát spĺňa podmienky dane ústavou alebo nie. Preto sme robili pohovory, aby sme zistili, samozrejme, veľmi expresné, či príslušný kandidát ma kredit na výkon tejto sudcovskej funkcie alebo nemá. Nemohli sme s týmto ísť pred predsedníctvo ani pred plénum, pretože ustáva takéto niečo neukladá. Teda nie je pravda, že pristupujeme k tomu ľahostajne. Nepristupujeme, pán doktor, nepoznáte podmienky, ktoré sa okolo toho splnili a uskutočnili.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlási sa pán poslanec Bohm, ale prosil by som, aby sme prešli k hlasovaniu.

Poslanec T. Bohm:

Chcel by som len stručne reagovať, pretože tu bolo zaujaté konkrétne stanovisko. Pán doktor Sečánsky, myslím si, že sme sa nerozumeli - alebo nerozumeli alebo nechcene sa rozumieť. Nechcem zľahčovať prácu ústavnoprávneho výboru v tejto veci, ale na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že ak niekto skontroluje, či má 40 a 15 rokov, tým sa splní táto povinnosť. Hovorím len z pozície poslanca. Tu sa chce od nás, od poslancov, aby sme navrhli. A ja hovorím, že nemôžem navrhnúť, lebo nechcem nikoho poškodiť a nemôžem takisto niekoho zvýhodniť. To znamená, že máme právo vedieť podrobnejšie informácie? Ja si myslím, že máme.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa hlási s faktickou poznámkou.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, všetci sme sa tešili, keď sme začínali v tomto parlamente, že nebudú kabaretné vystúpenia, že budeme slušní, solídni poslanci, ktorí budú rešpektovať všetko. Prosím vás o jedno, čo som povedal na začiatku. Nepoznám, neviem o ňom, alebo poznám a viem o ňom, že je zlý, prečiarknem. Je na každom z vás, ako budete hlasovať. Prosím, ak boli pozmeňovacie návrhy, aby pán predsedajúci dal o nich hlasovať a uvidíme, k čomu dôjdeme.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Chápem to tak, že ďalšie faktické pripomienky nebudú. Dávam teda najprv hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Böhm, to znamená odložiť dnes voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a vytvoriť parlamentnú komisiu ad hoc, ktorá by sa zaoberala ich kvalifikačným a morálnym profilom.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 109 poslancov. / Kto je za návrh pána poslanca Böhma? /Za návrh hlasovalo 16 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Böhma nedostal dostatočný počet hlasov, teda v národnej rade neprešiel.

Vzhľadom na to, že návrh klubu poslancov Slovenskej národnej strany bol vlastne identický s týmto návrhom pána poslanca Böhma, už o ňom nedám hlasovať. To znamená, že môžeme ukončiť rozpravu a môžeme pristúpiť k prvému kolu voľby sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pýtam sa ešte, či má niekto z prítomných poslancov požiadavku, aby dostal hlasovací lístok?

/Všetci poslanci dostali hlasovací lístok. /

Pýtam sa, či je ešte niekto, kto neodovzdal hlasovací lístok? Ak áno, nech tak urobí.

Dámy a pani,

domnievam sa, že by sme mohli zavŕšiť prvé kolo volieb tým, že počkáme na výsledky práce volebnej komisie, a vzhľadom na to, že je nás tu dosť hojný počet, mohli by sme pokračovať cez tuto prestávku v prerokúvaní bodu 13 - žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestne stíhanie poslanca, s tým, že zajtra ráno by sme potom mohli pokračovať druhým kolom voľby. Prosím, je to môj návrh, dáme o ňom hlasovať. Máte niekto iný návrh?

Pán poslanec, prosím vaše meno, aby to bolo aj v stenografickom zázname.

Poslanec J. Polačko:

Zrejme vám chýba zasadací poriadok. Som Ing. Polačko. Podávam formálne návrh, ktorý tu bol na ukončenie dnešného rokovania.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Zasadací poriadok som mal v ruke. Išlo o to, aby návrh bol riadne zaznamenaný do stenografického záznamu z dnešnej schôdze.

Prosím, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Polačku, aby sne ukončili dnešné zasadnutie a komisia pre voľbu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nás s výsledkami svojej práce oboznámila až zajtra ráno.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 85 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Polačku?

/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Polačku neprešiel.

To znamená, že budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady štrnástym bodom programu, ktorým je

Žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 32a. Som rád, že medzitým prišiel predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Ľubomír Fogaš. Prosím ho, aby návrh uviedol.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci,

svojim spôsobom mám splniť historickú úlohu, pretože po prvýkrát v tomto parlamente sa predkladá Národnej rade na rozhodnutie žiadosť príslušných orgánov činných v trestnom konaní o pozbavenie imunity poslanca. Dovoľte mi preto, aby som ako predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviedol správu výboru o výsledku jeho zistení vykonaných v súvislosti so žiadosťou Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Letku.

Hneď úvodom by som chcel povedať, že všetky podstatné veci, s ktorými sme považovali za potrebné oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky, teda vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, sú uvedené v správe, ktorú ste obdržali pod číslom 32a a máte ju pred sebou. Nepochybujem o tom, že ste si ju pozorne prečítali. Predložením tejto správy Národnej

rade si mandátový a imunitný výbor plní zákonom Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku uloženú povinnosť.

Na svojej schôdzi 25. augusta tohto roku sa výbor žiadosťou Krajského súdu v Banskej Bystrici veľmi zodpovedne a a plnou vážnosťou zaoberal, samozrejme, adekvátne významu takéhoto kroku. Nakoľko ide o odvolacie konanie, oboznámili sme sa s rozsudkom prvostupňového súdu, vrátane skutku, jeho právnej kvalifikácie, miery zavinenia, celkových okolnosti, za akých sa stal, i určenia druhu a výmery trestu. Oboznámili sme sa s odvolaním prokurátora proti rozsudku, ako aj s odvolaním vtedy ešte nie poslanca pána Letku. Treba snáď pre vašu informáciu uviesť, že prokurátor podal odvolanie čo do nízkej výmery trestu zákazu činnosti vodiča, kým pán Milan Letko v odvolaní navrhol uložiť mu iba jeden trest, a to zákaz činnosti, teda vedenia motorového vozidla. Vo výbore sme tiež umožnili pánovi poslancovi Letkovi, aby sa k veci vyjadril. Na rokovaniach výboru sme po týchto nevyhnutných šetreniach dospeli k zisteniu, a vyjadrené je to aj v uznesení výboru, že v tomto prípade sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca, pretože z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Ako viete, tento bod programu bol zaradený už na predminulú schôdzu, pretože 5. 11. sme sa touto otázkou nezaoberali. Tento bod bol však odložený, pretože poškodená pani Jarmila Biela v liste adresovanom predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky z 30. 9. 1992 uviedla niektoré okolnosti ukazujúce sa v určitom rozpore s doterajšími zisteniami výboru. Zaujímavé pre výbor z hľadiska jeho zákonnej pôsobnosti boli najmä tvrdenia poškodenej, že pánovi Letkovi nebola urobená krvná skúška na alkohol a tiež, že nebola meraná brzdná drahá, čo bolo v rozpore s tým, čo sme dovtedy zistili či už z vyjadrenia pána Letku alebo zo spisov. Súčasne poškodená poukázala na svoj zlý zdravotný stav po prepustení z nemocnice i v súčasnosti a v tejto súvislosti na

nedobrú finančnú situáciu v jej rodine, a uviedla nezáujem pána Letku pomôcť jej z dôsledkov dopravnej nehody.

Výbor sa listom poškodenej zaoberal na schôdzi 1. októbra 1992 a dospel k záveru, aby v zaujme objektívneho rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky sa žiadosťou krajského súdu zaoberala až po zaujatí stanoviska príslušnými orgánmi, najmä prokuratúrou a po jeho prerokovaní v mandátovom a imunitnom výbore. Výbor sa so stanoviskom generálneho prokurátora Slovenskej republiky zaslaným listom zo dňa 16. októbra a 30. októbra 1992 oboznámil na svojej schôdzi 5. novembra 1992. Stanovisko bolo vypracované na základe preskúmania obsahu spisov odboru dopravnej polície OV Policajného zboru Slovenskej republiky v Žiline v súvislosti s okolnosťami uvedenými v liste poškodenej. Vyžiadané stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky potvrdzuje doterajšie zistenia výboru pokiaľ ide o skutok, jeho právnu kvalifikáciu i celkové okolnosti, za akých sa stal.

Z protokolu o nehode v cestnej premávke vyplýva, že vodič bol podrobený orientačnej dychovej skúške s negatívnym výsledkom, a teda nebolo vykonane lekárske vyšetrenie ku skúške na alkohol v krvi, ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Odber krvi poškodenej bol vykonaný z vlastného rozhodnutia lekára. Pri obhliadke miesta nehody bola zmeraná a zdokumentovaná brzdná stopa po oboch Kolesách kolízneho vozidla v dĺžke 52, 4 m, čo potvrdil príslušník polície vystupujúci v konaní ako svedok. Podlá lekárskej správy poškodená utrpela zranenia zodpovedajúce ťažkej ujme na zdraví s predpokladanou dobou liečenia asi 6 mesiacov. Zo spisov nevyplýva, ako dlho bola hospitalizovaná. Domnievam sa, že to pre nás nemusí byť ani rozhodujúce. To je dôležité pre sud.

Vo svojom stanovisku generálny prokurátor Slovenskej republiky konštatuje, že zo strany orgánov prípravného konania nezistil také pochybenia, ktoré by mohli ovplyvniť objektívnosť zistenia príčiny dopravnej nehody a jej následkov, a potvrdil dôvodnosť trestného stíhania.

Toľko k listu, ktorý nám zaslala poškodená, na základe ktorého došlo k odloženiu prerokovania tejto veci v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

čo dodať na záver môjho úvodného vystúpenia? Hádam len to, že ide o prvý prípad tohto druhu prerokúvaný vo výbore a následne v Národnej rade Slovenskej republiky, čo môže vytvoriť istý precedens. Nie sú u nás výslovne stanovené ani nejaké - povedal by som - historicky vykultivované pravidlá, kedy súhlas na trestné stíhanie má Národná rada dať alebo nedať. Výboru neprináleží hodnotiť okolnosti nehody. Nazdávam sa však, že aspoň z môjho osobného pohľadu je namieste aj tieto mať na zreteli v kontexte s dopustením sa trestného činu z nedbanlivosti. Podľa zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady súhlas na trestné stíhanie poslanca dáva priamo Národná rada Slovenskej republiky. Je teda na vás, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste zodpovedne a uvážlivo rozhodli o tomto oprávnení a na základe vášho rozhodnutia prijali i navrhované uznesenie.

Toľko na úvod. Ďakujem pekne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Pán poslanec Hudec sa hlási do rozpravy.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

bolo by veľkým nešťastím Národnej rady Slovenskej republiky, keby si začala uzurpovať, resp. keby začala zasahovať do súdnej moci. Je pravda, že ide o špecifický prípad, ktorý musíme riešiť. Myslím si, že je úplne zbytočné, aby hodnotenie príslušného výboru - mandátového a imunitného, ktorý sa týmto podrobne zaoberal, ktorý nám to spísal, nabudúce tu pán predseda tohto výboru čítal. Navrhujem, aby sme zvážili všetky okolnosti - po prečítaní materiálu iste poďakujeme celému výboru, že sa tým tak dôkladne zaoberal - a bez rozpravy pristúpili k hlasovaniu.

Prvý podpredseda NR SR p. Weiss:

Prosím, pán poslanec Letko. Myslím si, že by bolo dobre, ak by sa chcel vyjadriť aspoň na chvíľu opustil komisiu a prišiel sem.

Pán predseda Národnej rady. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem povedať len toľko, že tu nejde o vypočúvanie. On sám má právo, môže sa ho vzdať alebo ho môže využiť. Tu ide len o to, či chce alebo nechce.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Domnievam sa, že treba sa ho spýtať. Ak nepovažuje za potrebne využiť svoje pravo, treba to prejsť bez komentára a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Nechcem vás zaťažovať, ale myslím si, že by bolo korektné, aby pán poslanec Letko bol prítomný, pretože aj podlá rokovacieho poriadku sa predpokladá, že vo výbore sa mu dá právo vyjadriť sa k veci. To právo mal, ale ak by chcel predstúpiť aj pred vás s určitým prednesom, je potrebné mu to umožniť. Myslím si, že to je korektné.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Osobne som pánovi Letkovi oznámil, že bola prečítaná sprava, povedal som mu, že má pravo sa k tejto správe vyjadriť. Povedal, že odmieta, nevyužíva toto právo, vyjadril sa vo výbore.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámi a páni, chce sa ešte niekto vyjadriť k tomuto bodu?

/Nikto. /

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na uznesenie, ako ho mate predložené v materiáli číslo 32a. Budeme hlasovať o tom, kto je za to, aby Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas k trestnému stíhaniu poslanca Národnej rady.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 85 poslancov. /

Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná. Kto je za to, aby Národná rada dala súhlas na stíhanie poslanca Národnej rady?

/Za návrh hlasovali 2 poslanci. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nedala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Letku.

Dámy a páni, keďže máme čas, kým dostaneme informáciu komisie o výsledku volieb sudcov, prerokujeme

Návrh výborov Národnej rady Slovenskej republiky na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na riešenie otázok Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na prerokúvanie širších súvislosti spolupráce Slovenskej republiky a Maďarskej republiky.

Prosím pána poslanca Laluhu, aby uviedol tieto návrhy. Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, že tlač bola k dispozícii a čas pokročil, vynasnažím sa byť stručný. Ako z predloženého návrhu zahraničného výboru vyplýva, predložili sme návrh výborov

Národnej rady Slovenskej republiky na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na riešenie otázok Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a Komisie Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovávanie širších súvislostí spolupráce Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. 9. septembra tohto roku sa uskutočnila návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Maďarskej republike. Z rokovania s predsedom vlády Maďarskej republiky vyplynul podnet na zriadenie dvoch komisií, ktoré by synchrónne vzájomne konzultovali a vymieňali si skúsenosti a prijímali adekvátne odporúčajúce stanoviská k dvom okruhom problémov - ku kauze Gabčíkovo-Nagymaros a k širšiemu kontextu našich vzájomných vzťahov. Súc vedení snahou o dobru vzájomnú spoluprácu v širších historických súvislostiach vláda Slovenskej republiky odporučila Slovenskej národnej rade zriadiť uvedené dve komisie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim uznesením alebo pokynom odporučil, aby jednotlivé výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili svojich zástupcov do týchto dvoch komisií. Návrhy sme v zahraničnom výbore spracovali. Vzhľadom na to, že sme vychádzali z princípu, aby v každej komisii bol zastúpený príslušným adekvátnym pomerom každý politický subjekt, ktorý je zastúpený v Národnej rade Slovenskej republiky, z návrhov výborov sa urobila len tá redukcia, že po konzultácii v politickom grémiu bol doplnený do výboru pre problematiku Gabčíkova-Nagymaros zástupca MKDH a Egyuttélés. Ináč sme rešpekovali návrhy výborov s tým, že sme vo výbore pre širší kontext slovensko-maďarských vzťahov 18 členov redukovali na 11, aby to bol orgán alebo výbor, komisia, ktorá bude akcieschopná. Tieto návrhy na personálne zloženie sme predbežne konzultovali v politickom grémiu. Tak, ako vám boli predložené, vyjadrujú konsenz politických strán.

Odporúčam váženému plénu, aby so zriadením týchto komisii vyslovilo súhlas.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Laluhovi za uvedenie návrhu.

Dámy a páni, máte prosím k tomuto návrhu pripomienky alebo otázky? Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

zrejme došlo k nejakému technickému nedorozumeniu pri prepisovaní, pretože v uznesení zahraničného výboru, ktorý dával návrh Národnej rade, je uvedený ako člen komisie pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros pán poslanec Plesník a na tom istom mieste je v návrhu uznesenia Národnej rady pán poslanec Jozef Košnár. V politickom grémiu sme spresňovali namiesto pána Košnára pána Plesníka, takže prosím, keby sa urobila táto technická oprava. Myslím si, že nie je potrebné o nej osobitne hlasovať, pretože takto ju odporučil Národnej rade zahraničný výbor, ale v návrhu uznesenia je uvedený Košnár, preto prosím o túto technickú opravu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, keďže naozaj ide o výsledok uznesenia príslušného výboru, aj o výsledok dohody v politickom grémiu, urobíme si príslušnú zmenu - miesto mena prof. Košnár bude poslanec Plesník.

Prosím, má ešte niekto otázky alebo pripomienky?

AK nie, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ako ho máte predložené v tlači číslo 80 s úpravou jedného mena, o ktorej pred chvíľou hovoril pán poslanec Ftáčnik.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 81 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /

Konštatujem, že 75 poslancov bolo za, l bol proti a 5 sa zdržalo hlasovania, teda návrh uznesenia sme schválili.

Šestnástym bodom programu je Návrh na doplnenie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Je tu aj pán poslanec Andel, ktorý tento návrh má predkladať. Pán poslanec, sú nejaké problémy?

Poslanec M. Andel:

Pri tomto bode ide o tajné hlasovanie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Keďže tam ide o tajné hlasovanie, budeme musieť počkať do zajtra. Z technických dôvodov to dnes nie je možné. Ďakujem vám za ochotu, pán poslanec, ale museli by sme voliť novú komisiu a myslím si, že zbytočne by sme si skomplikovali život.

Dámy a páni, ráno o 8. 45 hodine sa stretne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby nám dal

kvalifikované stanovisko k tým trom návrhom, ktoré odzneli k spôsobu riešenia situácie, ktorá vznikla pri prerokúvaní návrhu zákona o vykonaní referenda. O 9. 00 hodine začne rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, kedy by sme ukončili hlasovanie o návrhu zákona o referende, boli by sme oboznámení s výsledkom prvého kola voľby, uskutočnili by sme druhé kolo voľby, voľbu do rady pre rozhlas a televíziu. Potom by sme mohli prerušiť rokovanie, dať priestor na to, aby sa zišli výbory s tým, že poobede by boli posledne dva body nášho schváleného programu, pravda s tým rizikom, za ktoré však nikoho nemožno viniť, že nebudú prítomní všetci členovia vlády, pretože rokovanie Federálneho zhromaždenia bude zajtra doobeda pokračovať.

Prosím, aby sme sa teraz občerstvili. O 10 minút bude mat komisia výsledky, takže dávam 10-minutovu prestávku. Prosím, zdržujte sa blízko rokovacej miestnosti.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby sme si sadli a vypočuli si správu pána poslanca Poliaka o výsledku voľby sudcov ústavného sudu.

Poslanec M. Pollák:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som prečítal správu o výsledku tajného hlasovania o kandidátoch na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky.

Na vyber občanov na vymenovanie sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky bolo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vydaných 119 hlasovacích lístkov. Po spočítaní

hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 111 platných hlasovacích lístkov a 4 neplatné. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Za kandidáta Jozefa Bellu hlasovalo 5 poslancov. Za kandidáta Michala Benčíka hlasovalo 66 poslancov. Za kandidáta Štefana Beneča hlasovalo 5 poslancov. Za kandidáta Ladislava Boroňa hlasovalo 56 poslancov. Za kandidáta Igora Burgera hlasovalo 14 poslancov. Za kandidáta Júliusa Černáka hlasovalo 64 poslancov. Za kandidáta Milana Čiča hlasovalo 77 poslancov. Za kandidátku Annu Danielčákovú hlasovalo 72 poslancov. Za kandidáta Ľubomíra Dobríka hlasovalo 85 poslancov. Za kandidáta Jána Drgonca hlasovalo 65 poslancov. Za kandidáta Milana Hanzela hlasovalo 26 poslancov. Za kandidáta Martina Hvozdíka hlasovalo 13 poslancov. Za kandidáta Michala Kačmára hlasovalo 8 poslancov. Za kandidáta Vladimíra Kolesára hlasovalo 17 poslancov. Za kandidáta Jána Kubíka hlasovalo 8 poslancov. Za kandidáta Štefana Kuteniča hlasovalo 7 poslancov. Za kandidáta Jána Kľučku hlasovalo 83 poslancov. Za kandidátku Melániu Kvietkovú hlasovalo 12 poslancov. Za kandidátku Janu Laššákovú hlasovalo 11 poslancov. Za kandidáta Antona Lukáča hlasovalo 11 poslancov. Za kandidáta Jozefa Madliaka hlasovalo 62 poslancov. Za kandidátku Vieru Mrázovú hlasovalo 83 poslancov. Za kandidáta Dušana Nikodýma hlasovalo 43 poslancov. Za kandidáta Štefana Ogurčáka hlasovalo 72 poslancov. Za kandidátku Apolóniu Pavčekovú hlasovalo 5 poslancov. Za kandidátku Brigitu Polačkovú hlasovalo 65 poslancov. Za kandidáta Františka Poredoša hlasovalo 66 poslancov. Za kandidáta Mariána Poslúcha hlasovalo 9 poslancov. Za kandidáta Richarda Rapanta hlasovalo 67 poslancov. Za kandidáta Miloša Seemanna hlasovalo 54 poslancov. Za kandidáta Jozefa Schmidta hlasovalo 66 poslancov. Za kandidátku Vieru Strážnickú hlasovalo 71 poslancov.

Za kandidáta Tibora Šafárika hlasovalo 68 poslancov. Za kandidáta Jána Tyrpáka hlasovalo 5 poslancov. Za kandidáta Tomáša Valoviča hlasovalo 70 poslancov. Za kandidáta Viktora Žuffu hlasovalo 11 poslancov.

Overovatelia teda konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky navrhuje na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v poradí podľa počtu hlasov celkove 16 kandidátov:

1. Ľubomír D o b r í k

2. Jan K ľ u č k a

3. Viera Mrázová

4. Milan Čič

5. Anna Danielčaková

6. Štefan O g u r č a k

7. Viera Strážnická

8. Tomáš V a l o v i č

9. Tibor Šafárik

10. Richard R a p a n t

11. František P o r e d o š

12. Michal Benčík

13. Jan D r g o n e c

14. Brigita Polačková

15. Július Černák

16. Jozef M a d l i a k

Podpísaní sú 9 overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že bude musieť byť nasledujúce minimálne druhé kolo voľby.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, koľko hlasov mal pán Schmidt?

Poslanec M. Pollák:

66 hlasov. Nadpolovičná väčšina je 60 hlasov. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Asi ste ho zabudli prečítať. Poslanec M. Pollák:

Zabudol som ho prečítať. To znamená, že celkový počet tých kandidátov, ktorí prešli v prvom kole, je 17 a nie 16. Chýbajúci 17 kandidát je Jozef Schmidt, ktorý dostal 66 platných hlasov, takže celkový počet je 17.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Pollákovi za informáciu.

Dámy a páni,

po informácii, ktorú som dostal, budem musieť trochu zmeniť svoj pôvodný návrh na zajtrajší začiatok nášho rokovania. Dozvedel som sa totiž, že tri výbory národnej rady si zvolali svoje rokovanie na 8. 00 hodinu. Aby sme im umožnili vykonať pracú, navrhujem, aby sme sa stretli o 9. 30 hodine s tým, že o 9. 00 hodine sa stretne ústavnoprávny výbor k riešeniu sporných otázok súvisiacich s návrhom zákona o vykonaní referenda. O 9. 30 hodine je začiatok schôdze Národnej rady.

Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za dnešnú spoluprácu. Príjemný dobrý večer.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18. a 19. novembra 1992

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 8. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. časť

X. volebné obdobie

Tretí deň rokovania

8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 19. novembra 1992

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážene poslankyne, väzení poslanci, väzení členovia vlády,

dovoľte, aby sme pokračovali v rokovaní 8 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 81 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

Pokračujeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonania referenda.

Prosím povereného člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby podal informáciu o rokovaní výboru.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

Ústavnoprávny výbor podlá rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky sa zišiel dnes ráno a navrhuje § 17 odsek 2 zákona preformulovať takto:

"Slovenský rozhlas a Slovenska televízia vyčlenia na kampaň podlá ods. l po 10 hodín vysielacieho času. Vysielací

tas sa rozdelí politickým stranám a politickým hnutiam uvedeným v § 12 ods. l rovnakým dielom. Návrh na vysielací čas sa musí uplatniť aspoň tri dni pred začiatkom kampane pred referendom. "

Takáto úprava vôbec nemení pôvodne predložený obsah a zmysel tohoto odseku, len vecne spresňuje tuto formuláciu tak, aby nemohlo dôjsť k dvojakému výkladu.

Ústavnoprávny výbor odporúča Národne] rade Slovenskej republiky toto znenie schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

budenie hlasovať o predloženom návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sne sa prezentovali.

Konštatujem, že je prítomných 90 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

V súlade s ustanovenia § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonania referenda.

Teraz budeme pokračovať druhým kolom voľby sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky vzhľadom na to, že včera bolo z potrebných 20 navrhnutých len 17 kandidátov. Je potrebné navrhnúť ešte troch kandidátov.

Navrhujem, aby sme druhé kolo volieb sudcov spojili s návrhom na doplnenie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, kde sa tiež navrhuje tajná voľba.

Súhlasíte s takýmto postupom?

Aby náhodou nedošlo k nejakým nedorozumeniam v budúcnosti, dám hlasovať, či súhlasíte s týmto postupom.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Materiál na doplnenie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie ste dostali ako tlač číslo 81. Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru pána Mariana Andela, aby návrh uviedol.

Poslanec M. Andel:

Vážene dámy, vážení páni,

uznesením Slovenskej národnej rady z 25. augusta tohto roku bol podlá § 3 ods. l zákona Slovenskej národnej rady o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zvolený za člena tejto rady Dr. Štefan Šebesta. Pán Štefan Šebesta však neprebral menovací dekrét. Pán Šebesta sa vyslovil v tom slova zmysle, že nemá záujem o prácu v tejto rade. Z uvedených dôvodov vlastne nedošlo k faktickému vzniku členstva Dr. Šebestu v Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Podlá § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. má mať rada 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, preto je potrebne doplniť jedno miesto po Dr. Šebestovi. Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru obdržal od niektorých politických strán resp. hnutí návrh kandidátov na členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie tak, ako to mate uvedene v materiali - tlač číslo 81. Je to pán Dr. Jan Švidroň, ktorého navrhuje Hnutie za demokratické Slovensko, pán Dr. Rezsö Szabo, ktorého navrhuje Spolužitie, pani Dr. Eva Jonakova, kandidátka Slovenskej národnej strany a pán Ing. Milan Muška, ktorého navrhuje Klub Strany demokratickej ľavice.

Pán predsedajúci, toľko v návrhu. Žiadam, aby sa uskutočnili voľby.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Sú nejaké pripomienky alebo otázky k navrhnutým kandidátom? Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Miček:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na jednu nezrovnalosť, ktorá nastala v tomto materiáli. Ide o kandidáta za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Ing. Milana Mušku, kde Strana demokratickej lavice, ktorá ho navrhuje, ho uvádza ako toho času nezamestnaného. Vzhľadom na to, že pochádzam z toho istého mesta, ako kandidát za toto mesto, preveroval som si určite záležitosti a zistil som, že nie je to informácia opodstatnená z toho dôvodu, že pán kandidát je členom predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorá je registrovaná na Mestskom súde v Košiciach, a ako člen predstavenstva tejto akciovej spoločnosti je posudzovaný ako podnikateľ. Bol by som veľmi rád, keby ste si opravili tuto informáciu a "toho času nezamestnaný" si opravili na "podnikateľ". Preveroval som si tieto informácie aj na obvodnom úrade prace a zistil som, že obvodný úrad práce mu nepriznal štatút nezamestnaného, nezaradil ho do evidencie a nepriznal mu ani nezamestnanecké dávky. Takže tu by som vás prosil o opravu tejto informácie. Osobne si myslím, že Strana demokratickej lavice nemala zámer nepravdivo alebo neobjektívne informovať, ale tu je tá kolízia, takže by som prosil o opravu tejto informácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Mičekovi. Má ešte niekto nejaké pripomienky? Prosím, pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

Chcel by som sa vrátiť k môjmu vystúpeniu pri prerokovaní prvého návrhu na členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, kde som uplatnil pripomienku voči Dr. Rezsö Szaboovi. Táto situácia platí, on tam bol uvádzaný ako komerčný právnik. Je zástupcom firmy, ktorá pôsobí v masmediálnej oblasti, v distribúcii video a audiokaziet, teda podľa platného zákona jeho činnosť je vykonávaná v rozpore s podmienkami pre členstvo v tejto rade.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Chcela by som zareagovať na poznámku, ktorá sa týkala

Ing. Mušku. Keď Strana demokratickej ľavice podávala návrh,

nepoznala tieto skutočnosti, ale v žiadnom prípade to nie je v kolízii so zákonom.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Dovolím si poznamenať, že som to pochopil len ako spresnenie, aby to niekto nepovažoval za zámerný omyl. Takže, myslím si, že sme všetci spokojní.

Prosím, pani poslankyňa Bauerova.

Poslankyňa E. Bauerova:

Chcela by som uviesť informáciu pána Jakubíka na správnu mieru v tom zmysle, že pán Rezsö Szabo raz poskytol právnu radu firme Viko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Hlasí sa ešte niekto k tomuto problému? Pán poslanec Jakubík - faktická poznámka.

Poslanec P. Jakubík:

Doložil som všetkým poslaneckým klubom záznamy obchodnej inšpekcie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pán doktor Szabo je právnym zástupcom uvedenej firmy so sídlom v Komárne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne za tieto informácie. Ma ešte niekto nejaký doplňujúci návrh alebo informáciu?

Ak nie, ďakujem. Myslím, že predchádzajúce hlasovanie o spojení volieb môžeme považovať za súhlas, že budeme voliť aj člena televíznej a rozhlasovej rady tajným spôsobom a nemusíme opakovať voľbu.

Teraz prosím, aby boli rozdané hlasovacie lístky na návrh sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a na voľbu jedného člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Súčasne prosím overovateľov, aby sa ujali svojich funkcii.

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, prepokladám, že na voľbu do rady bude ten istý volebný poriadok.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Áno, ten istý volebný poriadok, ale bude samostatný lístok. Aby nedošlo k nejakému omylu, volíme takým istým spôsobom ako včera. Preškrtneme tých, ktorých nechceme, aby tam boli.

Pán predseda ústavnoprávneho výboru. Poslanec M. Sečánsky:

Pán predsedajúci, navrhujem 5-minútovú prestávku na poradu jednotlivých klubov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, vyhlasujem 5-minútovú prestávku s tým, že predpokladám, že o 10 minút sa tu naozaj všetci stretneme.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ospravedlňujem sa, že prestávka bola vyhlásená skôr, než boli rozdané hlasovacie lístky, takže prosím pracovníkov, aby teraz dokončili rozdávanie a oznámili celkový počet lístkov, ktoré boli rozdané.

Majú už všetci poslanci a poslankyne volebne lístky? Prosím tých, ktorí ešte nemajú volebné lístky, aby zdvihli ruky, aby ich pracovníci, ktorí ich rozdávajú, mohli vidieť.

/Po rozdaní hlasovacích lístkov poslancom. /

Vážene poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte, aby som zopakoval zásady tajnej voľby. Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti v abecednom poradí. Hlasovací lístok upravíte tak, že na ňom ponecháte mená kandidátov, za ktorých hlasujete. Mená a priezviská ostatných kandidátov vodorovne prečiarknite. Zvolení budú kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Ešte si dovolím upozorniť na jeden fakt. V prípade voľby sudcov je platný len ten hlasovací lístok, na ktorom budú ponechané najviac 3 mená. Ak tam budú 4 alebo viac mien, lístok je neplatný. A čo sa týka voľby do rady rozhlasu a televízie, tam môže ostať len jedno meno.

Prosím, aby nám bolo oznámené, koľko bolo rozdaných hlasovacích lístkov. Bolo rozdaných 113 hlasovacích lístkov. Prosím, aby sme sa prezentovali. Konštatujem, že prítomných je 110 poslancov, to znamená že 3 lístky sú už mimo našej sály. Pristúpime k aktu hlasovania. Prosím skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie, samozrejme, najprv budú hlasovať oni.

/Hlasovanie. /

Vážene poslankyne, vážení poslanci, ma ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania?

Ak nie, prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy.

Vážene dámy, vážení páni, mame teraz niekoľko možností ako pokračovať. Prvá možnosť je vyhlásiť asi 30-minutovu prestávku a potom sa oboznámiť s výsledkami volieb. Druhá možnosť je začať so všeobecnou politickou rozpravou a medzitým sa oboznámime s výsledkom volieb. Tretia možnosť je prerušiť teraz schôdzu do 13. 30 hodiny s tým, že sa oboznámime s výsledkami volieb a o 14. 00 hodine majú začať interpelácie. Teraz by mohli rokovať výbory.

Aby nedošlo k nejakým pochybnostiam, navrhujem teraz

vyhlásiť 30-minútovu prestávku. Oboznámime sa s výsledkami

volieb a potom budú rokovať výbory. Pokračujeme o 14. 00 hodine.

Ešte sa hlasí pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Pán predsedajúci, som proti takémuto návrhu, pretože nemáme momentálne materiál a neviem, o čom majú výbory rokovať. Návrhy, ktoré sa maju prerokovávať, sme ešte nedostali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, súhlasím s vašou námietkou, ale toto je problém výborov, o ton nemôžem rozhodnúť. Môžem vyhlásiť, len prestávku a prerušenie schôdze, čo sa bude diať mimo, to je záležitosťou predsedov výborov.

Vyhlasujem 30-minutovu prestávku. Prosím, aby ste boli presní. Pokračujeme o 11. 00 hodine.

/Po prestávke. /

Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 76 poslancov. /

Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok volieb.

Poslanec M. Pollák:

Vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami druhého kola tajného hlasovania o návrhu na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Na výber občanov na vymenovanie sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky bolo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vydaných 113 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 103 platných hlasovacích lístkov a 10 neplatných. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Za Kandidáta Jozefa Bellu nehlasoval žiaden poslanec.

Za kandidáta Štefana Beneča hlasovalo 32 poslancov.

Za kandidáta Ladislava Boroňa hlasovalo 62 poslancov.

Za kandidáta Igora Burgera hlasovali 2 poslanci.

Za kandidáta Milana Hanzela hlasovalo 23 poslancov.

Za kandidáta Martina Hvozdíka hlasovali 11 poslanci.

Za kandidáta Michala Kačmára nehlasoval žiaden poslanec.

Za kandidáta Vladimíra Kolesara hlasovalo 16 poslancov.

Za kandidáta Jana Kubíka hlasoval 1 poslanec.

Za kandidáta Štefana Kuteniča hlasoval 1 poslanec.

Za kandidátku Melániu Kvietkovu nehlasoval žiaden poslanec.

Za kandidátku Janu Laššakovú nehlasoval žiaden poslanec.

Za kandidáta Antona Lukáča hlasovali 2 poslanci.

Za kandidáta Dušana Nikodýma hlasovalo 44 poslancov.

Za kandidátku Apoloniu Pavčeková nehlasoval žiaden poslanec.

Za kandidáta Mariána Poslúcha hlasovalo 12 poslancov.

Za kandidáta Miloša Seemanna hlasovalo 63 poslancov.

Za kandidáta Jána Tyrpáka hlasoval l poslanec.

Za kandidáta Viktora Žuffu nehlasoval žiaden poslanec.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky navrhuje na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Miloša Seemanna a Ladislava Boroňa. To znamená, že ostáva jedno voľné miesto do tretieho kola.

Podpísaní všetci overovatelia.

Teraz mi dovoľte, aby som vás zároveň oboznámil s výsledkami voľby člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie bolo poslancom vydaných 113 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 112 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný. Hlasovania sa nikto nezdržal.

Za kandidátku Evu Jonákovu hlasovalo 10 poslancov. Za kandidáta Milana Mušku hlasovalo 21 poslancov. Za kandidáta Rezsö Szabóa hlasovalo 17 poslancov. Za kandidáta Jána Švidroňa hlasovalo 64 poslancov.

Overovatelia teda konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie Jana Švidroňa.

Podpísaní všetci desiati overovatelia Národnej rady Slovenské] republiky.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem poslancovi Poliakovi za oboznámenie s výsledkom volieb. Vzhľadom na odsúhlasený program prerušujem zasadnutie tejto schôdze do 14. 00 hodiny, kedy pokračujeme, bodom interpelácie.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Predpokladám, že v sále sú prítomní všetci poslanci a poslankyne, ktorí majú záujem interpelovať členov vlády resp. vypočuť si odpovede na interpelácie. Dovoľte preto, aby sme pokračovali v našom rokovaní.

Sedemnástym bodom programu sú Interpelácie a otázky poslancov.

S interpeláciami a otázkami sa doteraz písomne prihlásilo 8 poslancov: pán poslanec Masarik, pani poslankyňa Gbúrová, pán poslanec Jakuš, pani poslankyňa Bauerová, pán poslanec Kvasnička, pán poslanec Hanker, pán poslanec Ľupták a pán poslanec Lauko.

Prosím pána poslanca Masarika. Pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

v poslednom týždni októbra sa pozornosť verejnosti sústredila na niekoľko závažných udalosti. Pozrime sa na jednu z nich. Dna 27. októbra 1992 boli na Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky pozvaní 43 riaditelia školských správ, kde im riaditel odboru personálnej politiky, sociálnej činnosti a starostlivosti o učiteľa Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky Ivan Polakovič oznámil, že dňom 31. októbra sú odvolaní zo svojich funkcii. Riaditelia mali podpísať prevzatie odvolávacích dekrétov, čo urobili takmer všetci, až na dvoch, ktorí prevzatie dekrétov a podpis o prevzatí odmietli s poukázaním na nezákonnosť postupu. Právnička ministerstva upozornila riaditeľov, aby v žiadnom prípade v pondelok 2. novembra nenastúpili na pracovisko, pretože vraj proti nim budú vyvodené sankcie. Dovolím si spýtať sa pána ministra školstva a vedy, aké sankcie?

Ministerstvo školstva a vedy odôvodňuje odvolanie riaditeľov tým, že terajší riaditelia školských sprav boli menovaní bez návrhu územných školských rad. Tento argument ma jeden nedostatok. V čase menovania riaditeľov školských sprav územne školské rady neexistovali, teda ani nemohli podavat návrhy a menovanie riaditeľov sa muselo uskutočniť bez nich. K menovaniu riaditeľov totiž došlo v medziobdobí medzi prijatím zákona Slovenskej národnej rady číslo 542 z roku 1990 Zb. o statnej správe v školstve a školskej samospráve a dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. medzi 26. novembrom 1990 a 1. januárom 1991. Bolo to v čase, keď prestal

fungovať predchádzajúci systém štátnej správy a situáciu bolo treba nejakým spôsobom urýchlene riešiť. Územne školské rady boli vytvorene na základe citovaného zákona až po l. januári. Z toho je zrejmé, že argument, ktorý uvádza Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky ako dôvod odvolania riaditeľov, nie je opodstatnený.

Počas príhovoru personalistu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky sa riaditelia dozvedeli aj iný ako oficiálne uvádzaný dôvod. Ich menovanie vraj bolo politickou a nie odbornou záležitosťou. Mam so sebou dokumenty z výberového konania v jednom z okresov Východoslovenského kraja, z ktorých vyplýva, že z celkového počtu 5 kandidátov na funkciu riaditeľa školskej správy sa 3 kandidáti vzdali pred uskutočnením konania. Zo zostávajúcich osôb získal kandidát odporučený na menovanie 6 hlasov za, proti nebol nikto, zdržali sa 4. Protikandidát dostal 4 hlasy za, 5 proti, 2 členovia komisie sa zdržali hlasovania. Zostáva ešte doplniť, kto sa zúčastnil výberu a rozhodoval o poradí kandidátov. Boli to snáď politické strany? Nie. Boli to traja zástupcovia poradného zboru Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, traja zástupcovia rehabilitačnej komisie pri ONV, jeden zástupca Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a áno, boli tam aj zástupcovia politických strán, ktorí však boli vo výraznej menšine a nemohli v rozhodujúcej miere ovplyvniť výsledky hlasovania. Preto argument, že menovanie bolo ovplyvnené, že bolo politickou a nie odbornou záležitosťou, nemožno akceptovať.

Pozrime sa teraz na to, ako znie zákon v § 5 odsek 10 zákona Slovenskej národnej rady číslo 542 z roku 1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, kde je upravený spôsob menovania a odvolania riaditeľa školskej správy. Považujem za potrebné zdôrazniť, že Ministerstvo školstva a vedy SIovenskej republiky nepožiadalo územné

školské rady, ktoré sú poverene, aby dávali návrhy na menovanie a odvolanie riaditeľov, o posúdenie doterajšej činnosti riaditeľov školských sprav, a v prípade ich negatívneho hodnotenia neboli požiadané, aby navrhli nového kandidáta.

Minister školstva a vedy tým, že zvolil my ako zákonom určený postup odvolania riaditeľov, postupoval v rozpore s citovaným znením zákona Slovenskej národnej rady číslo 542 z roku 1990 Zb. Podľa môjho názoru teda konal protizákonne. Odvolanie riaditeľov školských správ bolo svojvoľné, bez návrhu územných školských rad. Územne školské rady dostali pokyn, aby do 20. novembra navrhli troch kandidátov na funkcie riaditeľov školských správ a návrhy postúpili Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky. Spytujem sa pána ministra, na základe ustanovenia ktorého zákona majú tak urobiť, keď stačí, aby územne školské rady po zodpovednom výbere navrhli trebárs jedného kandidáta. Požiadavka troch kandidátov nevyplýva zo zákona.

Dámy a pani, nová vládna garnitúra od svojho nástupu do funkcii do omrzenia opakuje, ako je potrebne vytvárať vo svete pozitívny obraz o Slovensku. Zároveň priznáva napríklad ústami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča, ktorý pri príležitosti návštevy parlamentnej delegácie Juhoafrickej republiky prehlásil pre Slovenskú televíziu - citujem: "Slovensko má vo svete nie dobý imidž, nie vlastnou vinou. " Koniec citátu. Súhlasím iba s prvou častou tohto výroku a konštatujem, že zlý obraz o Slovensku vo svete do značnej miery vytvára práve garnitúra, ktorá nastúpila po voľbách.

V našom konkrétnom prípade sa dobrý obraz Slovenska vo svete poškodzuje tým, že minister školstva a vedy Slovenskej republiky pán Michal Kučera nerešpektuje zákon a postupuje v rozpore s ním. Takéto šliapanie po zákone nevytvorí vo svete obraz o slovenskú ako o právnom štáte. Súčasná vládna

garnitúra sa riadi heslom "Rozdeľuj a panuj". Rozdeľuje republiku bez toho, aby si k tomu vyžiadala súhlas obyvateľstva a robí personálne čistky, ktorých cieľom je uchopenie moci na všetkých dostupných úrovniach prívržencami jednej strany, čim napĺňa aj druhu časť hesla "Divide et impera".

Týmto dávam generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet pre porušenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 542 z roku 1990 Zb. ministrom školstva a vedy Slovenskej republiky, ku ktorému došlo nezákonným odvolaním riaditeľov školských sprav.

Vláda Slovenskej republiky v utorok 17. novembra schválila poslanecky návrh zákona o zrušení lustračného zákona. Vyplýva z neho, že zákon Federálneho zhromaždenia číslo 451 z roku 1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady pre výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky doteraz platí.

V rozhovore, ktorý uverejnila Národná obroda 3. októbra 1992, sa premiér Slovenskej vlády pán Mečiar vyjadril k lustračnému zákonu takto: "My sa nim už teraz neriadime a po 1. januári ho úplne zastavíme. " Kladiem preto otázku pánovi premiérovi, ako sa zákon Federálneho zhromaždenia číslo 451 z roku 1991 Zb. uplatňuje v ústredných organoch štátnej správy a či bol uplatnený aj pri obsadení funkcie viceguvernéra Štátnej banky československej.

Na záver - existujú iba dve možnosti. Po prvé - buď je citovaný výrok nepravdivý a potom je namieste otázka, prečo premiér vlády Slovenskej republiky neprotestoval a nežiadal redakciu Národnej obrody o opravu, alebo, po druhé - je tento výrok pravdivý a potom môžeme konštatovať, že ústami premiéra vlády Slovenskej republiky sa dáva na známosť celému

Slovensku a svetu, že na Slovensku sa nemusia rešpektovať zákony. Každý občan, povzbudený príkladom premiéra, si už vyberie tie zákony, ktoré mu nevyhovujú. Túto druhú alternatívu však nebudem ďalej rozvíjať. Vrátim sa k nej v prípade potreby po obdržaní odpovede, ktorú očakávam v zákonnej lehote v písomnej forme.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené prítomné predsedníctvo a vláda, vážene dámy, vážení páni,

chcem sa len ozvať alebo reagovať na veci, na argumenty, ku ktorým mám bližšie ako učiteľ. Prosím vás, nie je pravda, že neboli územné rady. Uvediem na príklade. Konkrétne v popradskom okrese nebola rešpektovaná územná školská rada, keď za minulej vlády dávala návrh na riaditeľa školskej správy. To je fakt. To je argument. Naopak, vtedajšie koaličné sily - KDH, demokrati a VPN - sa dohodli a dali tam človeka, ktorý bol dosadený proti štatútu, už napríklad tým, že nikdy alebo za posledných pat rokov neučil na základných školách, či na tomto type škôl, a učil na vysokej škole, učil dlhé roky na strednej škole. Toto nebolo porušenie zákona?

Aj tento návrh, aby dotyčný človek, ktorý doteraz bol riaditeľom školskej správy, som podával osobne. Interpeloval

som - to hovorím otvorene - pána ministra, ešte vtedajšieho pána Slobodníka, ktorý mal tento rezort na starosti. Nakoniec, územná školská rada je poradný orgán pána ministra, takže či je tam navrhnutý jeden alebo päť členov - čím je viac, tým lepšie. A tam boli jasne povedané, načrtnuté okruhy, ku ktorým sa bude vyjadrovať kandidát na tento post.

A ešte by som sa chcel dotknúť jednej veci. Som hlboko presvedčený, že obraz o Slovensku, ktorý sa tu tak vehementne spomína, najviac poškodzujú a poškodzovali garnitúry, niektorí predstavitelia bývalej vlády, a to sa stáva permanentne ešte aj teraz. Prosím vás, práve táto vláda vyzvala na politické zjednotenie v zásadných otázkach Slovenska. Bol prijatý, dohodnutý politicky zmier a tento zmier sa nerešpektuje, ale nie z našej strany. Prosím vás, je to potrebné naozaj v záujme Slovenska. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Zoričákovi. Pani poslankyňa Gbúrová. Pripraví sa pán poslanec Jakuš. Prepáčte pani poslankyňa, sú tu ďalšie dve faktické poznámky - pán poslanec Brocka a pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, myslím si, že teraz je bod interpelácie. Z vystúpenia predrečníka som tomu rozumel tak, že je všeobecná rozprava. To nebola interpelácia na pána Zoričáka. Nebolo tu, v parlamente zvykom, aby sme na interpelácie reagovali takýmto spôsobom.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán poslanec, plne s vami súhlasím. Bohužiaľ, pán poslanec Masarik takisto zovšeobecnil časti svojho vystúpenia a tiež som získal dojem, že sme vo všeobecnej politickej rozprave. Takže to bola reakcia na to. Prosím, budeme sa držať interpelácií. Ďakujem za vytku, budem sledovať, aby sa to nezopakovalo. Pán poslanec Masarik, trváte na faktickej poznámke?

Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, som rád, že budete rešpektovať, že počas interpelácii sa nebude poskytovať priestor nikomu inému. Naozaj som neinterpeloval pána poslanca Zoričáka. A na obhajobu doterajšieho riaditeľa školskej správy uvediem iba jedno. Je to dlhoročný pedagóg. Zákon neurčuje, že to musí byť učiteľ: základnej školy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ostaneme pri tom, že počkáme na písomnú odpoveď pána ministra. Prosím pani poslankyňu Gburovú. Pripraví sa pán poslanec Jakuš.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážení poslanci, vážené predsedníctvo, vážená vláda,

k rozhodnutiu vystúpiť s interpeláciou ma vedie uznesenie bývalej vlády slovenskej republiky pod číslom 697 zo dňa 26. 11. 1991, ktoré ukladá ministrom a vedúcim ústredných orgánov v priebehu tohto roku vytvoriť podmienky a najneskôr od 1. 1. 1993 vykonať prevod rozpočtových organizácií vedecko-výskumnej základne v Slovenskej republike na príspevkovú formu hospodárenia.

Stále som verila, že sa realizácia tohto uznesenia prehodnotí a že sa nebude uplatňovať proti základnému orientovanému, alebo ako sa často užíva, čistému resp. excelentnému výskumu, v ktorom by príspevková forma hospodárenia nebola ani v súlade s grantovým systémom, a prirodzene by znemožnila prijímanie grantov zo zahraničných nadácii, teda by blokovala nádejne sa po novembri 1989 rozvíjajúcu medzinárodnú spoluprácu a zvyšujúci sa podiel slovenskej vedy na týchto vedeckých projektoch.

Trápi ma teda skutočnosť, že toto uznesenie sa obrátilo predovšetkým proti akadémii vied, od ktorej Ministerstvo financií Slovenskej republiky, odbor verejných výdavkov požaduje listom zo dňa 11. 11. 1992 tento prevod bezodkladne uskutočniť, a to na všetkých, doslovne všetkých vedeckých pracoviskách, teda aj s národne orientovaným bádateľským výskumom.

Tyká sa to aj všetkých pracovísk vied o spoločnosti, kultúre a myslení, lekárskych vied a prírodovedeckých disciplín vo vzťahu k živej a neživej prírode Slovenska. Priznám sa, že si neviem predstaviť, ako si pravé tieto vedy, vedné disciplíny majú na svoju činnosť zarobiť, či privyrobiť, teda vytvárať si vlastné finančné zdroje, keď vychádzam z doteraz platnej vyhlášky Ministersta financií Slovenskej republiky číslo 126/1991 Zb. Veď nové vedecké poznatky nie sú bezprostredným zdrojom pravidelných príjmov a vo svete, v Európe sa odovzdávajú bezodplatne do celosvetového fondu poznania zväčša formou vedeckých publikácií. Sem patrí aj kus nášho národného príspevku a našej hrdosti. Neviem, či sa s nimi dá nakladať na požadovanom podnikateľskom princípe. Nuž a práve preto majú tieto pracoviská zamerane na bádateľský výskum vo svete charakter rozpočtových organizácii.

Teda v navrhovanom prechode na príspevkovú formu hospodárenia vidím bezprostredné ohrozenie najmä národne orientovaného badania. Nemám tu priestor na charakterizovanie výskumnej činnosti týchto vedných odborov, napríklad filozofie, histórie, archeológie, jazykovedy, dejín umenia, dejín slovenskej literatúry, národopisu. Verím však, že pochopíte neadekvatnosť tohoto zámeru. Môžem len pripomenúť, že takýto ekonomizujúci prístup by spôsobil nielen redukciu ich inštitucioanalizovanej bazy, ale viedol by aj k zániku, doslovne k zániku niektorých špecializovaných odborov, z ktorých mnohé majú interdisciplinárny charakter a získali už zodpovedné medzinárodne uznanie. Iste to potvrdia aj v súčasnosti sa realizujúce akreditácie v SAV na základe medzinárodne uznávaných kritérií. Vzor by si mali zobrať aj vysokoškolské pracoviská a rezortne výskumné ústavy.

Som presvedčená, že zotrvanie na mechanickej lineárnej, doslovne prikazníckej forme realizácie prevodu napríklad pracovísk vied o spoločnosti, kultúre a myslení, aj lekárskych vied, na príspevkovú formu hospodárenia by malo nielen už spomínané dôsledky, ale v krátkej budúcnosti by si vyžiadalo nápravu daného stavu absencie poznania a následne minimálne finančne investície do tejto oblasti z aspektu vytvorenia predpokladov pre obnovenie potenciálu národne orientovaného bádania.

Vážení prítomní, uvedomujem si zložitú ekonomickú situáciu, v ktorej sa nachádzame. Napriek tomu sa obraciam na pána ministra financií a pána ministra školstva a vedy s požiadavkou, alebo dokonca skôr s prosbou, navrhnúť vo vláde Slovenskej republiky prehodnotenie tohto uznesenia predchádzajúcej vlády z roku 1991, najmä vo vzťahu k takým inštitúciám a vedným odborom, ktoré zabezpečujú spomínaný nenahraditeľny, národne orientovaný výskum v podmienkach Slovenskej akadémie vied.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Pán poslanec Jakuš. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády,

dovoľujem si obrátiť sa už ako tradične pri mojich interpeláciách na pána ministra zdravotníctva. Mám pred sebou prípis z ministerstva zdravotníctva, sekcie ekonomiky zo dňa 9. 11. 1992 číslo 2167, adresovaný všetkým príspevkovým a rozpočtovým organizáciám riadeným ministerstvom zdravotníctva. Predmetom prípisu je požiadavka na dodržiavanie ustanovení vyhlášky číslo 126 z roku 1991 Zb. Dovolím si tento list citovať: "Vzhľadom na závažné zistenia o používaní prostriedkov štátneho rozpočtu na účely, ktoré v zmysle nižšie citovanej vyhlášky nie sú prípustné, žiadame všetkých vedúcich pracovníkov, aby zabezpečili v nimi riadenej organizácii dôsledné dodržiavanie ustanovení vyhlášky číslo 126 z roku 1991 o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií. Konkrétne zvýrazňujeme poznatky o tom, že v niektorých prípadoch boli použité prostriedky zo štátneho rozpočtu ako príspevky na činnosť asociácií, rôznych združení a podobne v zmysle úhrady nákladov na pracovné stretnutia /napríklad na prenájom sály, cestovné, zahraničné cesty, publikačnú činnosť/. V tejto súvislosti žiadame všetkých riaditeľov, aby v prípade, že takto boli v roku 1992 použité pridelene rozpočtové prostriedky, zabezpezpečili ich bezodkladnú refundáciu a tým použitie v súlade s vyššie citovanou vyhláškou. " Toľko tento text.

S uvedeným textom sa dá v podstate súhlasiť. Ministerstvo v konkrétnom kroku dokazuje svoju snahu spriehľadniť hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu pridelenými ministerstvu zdravotníctva, po čom sme všetci, najmä zdravotníci volali. Pozastavím sa len na časti prípisu, kde sa hovorí, že sa konkrétne zvýrazňujú poznatky o tom, že v niektorých prípadoch boli použite prostriedky zo štátneho rozpočtu ako príspevky na činnosť asociácií, rôznych združení a podobne.

Existuje len jedna asociácia zdravotníctva - Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá v posledných týždňoch veľmi výrazne pripomienkovala problémy okolo zdravotníctva, jeho financovania, riadenia i koncepcie ministerstva zdravotníctva. Odozva na tieto pripomienky bola zo strany ministerstva veľmi negatívna až odmietavá, pritom osobne som nechápal aktivitu Asociácie nemocníc Slovenska ako opozíciu proti ministerstvu zdravotníctva a osobne proti pánovi ministrovi, ale ako konštruktívny podnet na riešenie problémov zdravotníctva. Vyšiel zo stretnutia 72 riaditeľov nemocníc zodpovedných bezprostredne za realizáciu zdravotníckej starostlivosti v teréne. Asociácia dokázala zorganizoval stretnutie riaditeľov, kde sa snažili riešiť a analyzovať problémy a navrhli aj určité body na riešenie týchto problémov, ktorými zdravotníctvo žije. Z tohoto stretnutia vyšli i požiadavky na ministerstvo zdravotníctva, v ktorých asociácia videla kroky vedúce k riešeniu nemalo problémov.

Až po tomto stretnutí a búrlivých diskusiách v masmédiách i vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci ministerstvo zdravotníctva zvolalo všetkých riaditeľov do Vyšných Hágov, kde došlo k vyjasneniu stanovísk medzi ministerstvom zdravotníctva a riaditeľmi jednotlivých zariadení, a zdá sa, že toho času medzi zdravotníkmi a ministerstvom zavládol zmier. Bodaj by to tak bolo. Ale myslím si, že ten zmier, to

zdanie niekedy môže klamať. Som za to, aby ten zmier panoval. Je to v prospech zdravotníctva, v prospech pacientov.

Som presvedčený, že asociácia nemocníc v tomto smere zohrala a ešte aj zohraje veľmi pozitívnu úlohu. Ešte 20. júla 1991 bývalý minister zdravotníctva Slovenskej republiky v zmysle vyhlášky číslo 126 z roku 1991, § 16 odsek 5, vydal súhlas na použitie finančných prostriedkov ako členských príspevkov na činnosť asociácie. Tento súhlas nebol doposiaľ zrušený ani inak napadnutý, ale v citovanom prípise je poukázané na neoprávnene použitie prostriedkov na činnosť asociácii - podotýkam, že existuje len tato jedna asociácia. Z uvedeného prípisu mi vyplýva, že buď ministerstvo zdravotníctva nevie o povolení čerpania prostriedkov vydaného bývalým ministrom zdravotníctva, alebo terajšie vedenie ministerstva zdravotníctva využilo finančnú sankciu na "potrestanie trúfalosti" asociácie vystúpiť s kritikou ministerstva.

V mojej otázke by som si dovolil poznamenať, že v Asociácii nemocníc Slovenska vidím perspektívneho partnera pre ministerstvo zdravotníctva, ktorý je schopný koordinovať hospodársku i liečebnú činnosť nemocníc. Jej doterajšie výsledky nie sú zanedbateľné. Ako príklad môžem konštatovať, že v terajšej nedobrej zásobovacej situácii s liekmi dokázala asociácia vďaka svojej činnosti a vďaka svojim kontaktom v zahraničí získať nemalú sumu na lieky, ktoré už boli rozdelene do jednotlivých nemocníc a pomohli našim pacientom.

Vo včerajších Aktualitách sa objavil jeden šot o problémoch so zásobovaním liekmi. Pani Ing. Ondrejková z ekonomického odboru ministerstva zdravotníctva v telefonickom rozhovore v tomto sote poukazovala na to, že zadĺženosť, ktorá je vlastne zdrojom toho, že nemáme za čo nakupovať lieky, teda, že liekov je nedostatok, sa zo strany ministerstva rieši, že boli poukázané peniaze na to, aby sa tato zadĺženosť znížila. To je v poriadku, situáciu treba riešiť.

ale dnes, keď som si tuto informáciu preveroval, bolo mi povedané, že peniaze na oddĺženie, to znamená na dlhy, ktoré sú v súvislosti so zásobovaním liekmi, sa čerpajú z rozpočtu, ktorý by sa mal čerpať v decembri tohoto roku. Teda začíname žiť vlastne z dlhu. Pýtam sa preto pána ministra, či peniaze, ktoré sú určené na prevádzku na december - pokiaľ je moja informácia pravdivá - sú čerpané už v novembri, či mame pripravenú nejakú stratégiu, z čoho bude fungovať zdravotníctvo v decembri.

Dovolím si ešte poznamenať len toľko: Mám tu stanovisko rady Ústavu pre zavedenie zdravotne] poisťovne z 5. 11. 1992 k otázke financovania zdravotníckych príspevkov i organizácii. Tu konštatujú, že zadĺženosť zdravotníctva vo forme neuhradených faktúr sa javí v percentách najviac u potravín, kde je 28 %, u špeciálneho zdravotného materiálu 23, 9 %, u liekov 16, 9 %, u údržby 14, 5 % a u ostatných komodít spolu 25, 3 %. To, že riešime najakútnejšiu situáciu v zásobovaní liekmi oddĺžením, je v poriadku, ale to je len 16 % z tých dlhov. A akým spôsobom sa budú riešiť tie ostatne, o ktorých som hovoril? Vieme, že došlo ku kráteniu rozpočtu ministerstva zdravotníctva o 511 miliónov. Sám pán minister v tomto smere vyvíjal iniciatívu, aby nám to nebolo krátené. Mám obavy, že presúvame celu tuto ťarchu z jedného mesiaca na druhy a bojím sa, že do nastávajúceho roku pôjdeme s ešte väčším dlhom ako mame teraz.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Jakušovi. Prosím páni poslankyňu Bauerovu. Pripraví sa pán poslanec Kvasnička.

Poslankyňa E. Bauerova:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

panie poslankyne, pani poslanci,

v zmysle § 89 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 o rokovacom poriadku interpelujeme pána Tuchyňu, ministra vnútra a pána Hofbauera, ministra dopravy, spojov a verejných prac vo veci dvojjazyčného označenia obcí. V ostatnom čase totiž boli opäť vydané viaceré príkazy a nariadenia, ktoré ukladajú odstrániť dvojjazyčne označenia miest a obci, resp. označenia v inom jazyku, ako je úradný. S poľutovaním konštatujeme, že tieto príkazy nerešpektujú nielen duch zákona, ale ani právne normy vyššieho rádu. Článok 11 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonmi. Nesporne takými sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, Dokument kodanského zasadnutia konferencie o ľudskej dimenzii a mnohé ďalšie.

Článok 33 ústavy zakotvuje garanciu, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národne] menšine nesmie byt nikomu na ujmu. článok 34 odsek l zaručuje rozširovanie a prijímanie informácie v ich materinskom jazyku, teda menšín. Odvolávajúc sa na článok 34 odsek 2 bod c/, ktorý priznáva pravo účasti na riešení veci tykajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín, ako aj na vyššie citovaný odsek l toho istého článku, považujeme za potrebne opätovne zdôrazniť, že dvojjazyčné nápisy majú predovšetkým informatívny vyznám. Vzhľadom na to, že pravá zakotvene ústavou nemožno obmedzovať ani zákonnými normami nižšieho radu, ani úradnými predpismi, ani opatreniami ministrov či jeho podriadených, a v daných prípadoch je jednoznačné, že ak sídla, ulice, úrady atď. sú

označné v jazyku stanovenom zákonom a zároveň žiadny zákon nezakazuje používanie dvojjazyčných označení, potom to nie je možné kvalifikovať ako protizákonné.

Považujem tiež za potrebné pripomenúť, že výklad zákona podľa súčasného právneho stavu prislúcha iba Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá svoju vôľu prejavila jednoznačne pri schvaľovaní zákonov číslo 423 a 517, keď odmietla modifikujúce návrhy prejudikujúce výlučnosť označenia názvov obci, verejných priestranstiev, ulíc atď. v úradnom jazyku. Dovoľujeme si pripomenúť, že v uplynulom volebnom období i vtedajší minister vnútra pán Pittner stiahol vnútornú smernicu, ktorou uložil odstránenie dvojjazyčného označenia obcí a prostredníctvom tlače informoval, že obce môžu používať informačné tabule modrej farby v jazyku menšín.

Dovoľujeme si upriamiť vašu pozornosť i na tú skutočnosť, že obciam možno ukladať povinnosti a obmedzenia v zmysle článku 67 ústavy iba zákonom. Taký však v danom prípade neexistuje. Považujeme za zarážajúce, že kým premiér slovenskej vlády hovorí o európskom štandarde dodržiavania menšinových práv Slovenskou republikou, jeho ministri sa zaoberajú tým, ako obmedzovať také práva, ktoré naozaj tvoria súčasť európskych noriem. Dovoľujeme si vás upozorniť, že takéto snaženie nielen odporuje právnym normám, ale vyvoláva i zbytočné konfliktné situácie v oblastiach obývaných menšinou.

Podpísaní poslanci klubu Spolužitia a MKDH. Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Prosím pána poslanca Kvasničku.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážene panie kolegyne poslankyne, pani kolegovia poslanci, vážená vláda,

chcem sa obrátiť s interpeláciou na pani ministerku práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, pani Keltošovú. Viacerí moji voliči sa obracajú na mňa, prosia ma o pomoc vo veci nespravodlivého výpočtu rokov pre ich starobný dôchodok. Ide o nemalú skupinu ľudí, ktorí boli bez súdu, bez obvinenia, bez možnosti obhajovať sa odsúdení na doživotný postih tým, že podľa § 147 ods. 2 zákona číslo 121 z roku 1975 Zb. sa im do dôchodku nezapočítavajú roky služby, počas ktorých slúžili ako vojaci z povolania v armáde Slovenského štátu. Tento zákon sa vzťahuje nielen na nich, ale aj na vojakov v tzv. vládnom vojsku za protektorátu, ako aj na príslušníkov polície a žandárstva, ktorí boli prijatí do služby v dobe po 15. marci 1939 až do roku 1945. Podľa Zbierky zákonov číslo 100 z roku 1988 § 176 bol zákonom 121/1975 Zb. zrušený, ale § 147 ostáva doteraz v platnosti.

Je paradoxne, že doba služby za Slovenského štátu sa započítava tým, ktorí boli vojakmi z povolania už v armáde Československej republiky pred rokom 1939 a dňom 15. marca boli prevzatí do armády Slovenského štátu. Na týchto sa § 147 nevzťahuje. Vojaci z povolania prijatí do slovenskej armády v priebehu rokov 1939 až 1945 boli v drvivej väčšine, najmä v roku 1939 aktivovaní z úradnej moci. Išlo v podstate o doplnenie armády v dobe, keď už bolo prakticky o druhej svetovej vojne rozhodnuté. Je nepochopiteľné, že tým, ktorí boli pred 40 až 50 rokmi vojakmi z povolania a aktívne bojovali proti fašizmu, čo môžem doložiť úradnými dokladmi, sa uvedené roky do starobného dôchodku nezapočítavajú, zatiaľ

čo tí, ktorí 42 rokov slúžili totalitnej moci, poberajú vysoké starobne dôchodky. Preto sa, pani ministerka, obraciam na vás a pýtam sa vás, čo chce ministerstvo prace a sociálnych veci pre týchto občanov urobiť, aby sa už konečne napravila krivda, ktorá bola na nich spáchaná. Ide o prestárlych ľudí, ktorí sa svojho pravá domáhajú už veľa rokov, ale nikto ich nepočúva.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Kvasničkovi. Prosím pána poslanca Hankera. Pripraví sa pán poslanec Jan Ľupták.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi podať interpeláciu pánovi ministrovi zdravotníctva. Obrátilo sa na mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky o pomoc niekoľko základných organizácií Zväzu diabetikov Slovenska. Nakoľko si myslím, že ich žiadosť je opodstatnená a možná plošného zovšeobecnenia na celú našu republiku, pokladám si za povinnosť ich požiadavky postúpiť na vybavenie touto cestou. Je známe, že počet ochorení na diabetes, ľudovo povedané na cukrovku, stále stúpa nielen u nás, ale aj celosvetovo. Na Slovensku sa počet postihnutých touto chorobou odhaduje na 200 tisíc, pričom pribúda počet ochorení najmä u detí. Vieme, že toto ochorenie je následne príčinou ďalších tažkých ochorení, ktoré vyraďujú občanov predčasne do invalidného dôchodku, čo je záporným javom nielen pre jednotlivca, ale i záporným sociálno-ekonomickym javom pre celú našu spoločnosť.

Zväz diabetikov Slovenska si sťažuje, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nevyvíja dostatočnú osvetu, ktorá by poukázala na záväznosť týchto ochorení a možnosti ich prevencie a zmiernenia dôsledkov. Uvedený zväz má svoje predstavy na zlepšenie súčasného nevyhovujúceho stavu. Ide napríklad o vymedzenie povolaní, ktoré nemôže diabetik vykonávať, možnosti zlepšenia preventívnych opatrení, zavedenie osobitnej ochrany pre špecifické skupiny osôb - matky, mladiství a podobne, ako aj potrebu celkového zlepšenia ich pracovných podmienok a životného prostredia. Nebudem ďalej zaťažovať našu plenárnu schôdzu popisom ďalších problémov diabetikov. Ich požiadavky odovzdávam pánovi ministrovi písomne. Na môj dotaz takisto nežiadam priamo odpoveď. Prosím pána ministra o analýzu uvedených konkrétnych požiadaviek a podanie písomného stanoviska v určenom termíne.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Hankerovi. Prosím pána poslanca Ľuptáka. Pripraví sa pán poslanec Lauko.

Poslanec J. Ľupták:

Vážená vláda,

vážene predsedníctvo,

poslankyne, poslanci,

vo svojom vystúpení za Združenie robotníkov Slovenska ako predseda tohto združenia chcem vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou ministrov na moju interpeláciu z minulej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Obdržané odpovede ministrov sú všeobecne a viac-menej konštatujú, čo je v Slovenskej ekonomike ovplyvnené českou ekonomikou. Vo vašom prográmovom vyhlásení vlády konštatujete, že Hnutie za demokratické Slovensko sa teší veľkej popularite ľudu. Dnes však nestačí len tešiť sa z uvedenej popularity, už aj preto, že od popularity je len malý krôčik k absolútnemu krachu. Tak ako v minulosti doplatili na to strany a jednotlivé hnutia. Mam dojem, že vláda sa uspokojuje s popularitou a štátoprávnym usporiadaním. Osud jednoduchého ľudu, ktorý vás volil, prestáva byt pre vás zaujímavý.

Obraciam sa na vládu, jednotlivé ministerstva a prosím o konkrétne odpovede na jednotlivé otázky: Prečo naďalej prebieha privatizácia a dražby v takej forme, v akej nebola ľudu predkladaná po novembri 1989? Prečo odmeňovanie robotníkov prechodom z úkolovej mzdy na časovú mzdu znížilo ich mesačnú mzdu o 500 až 600 Kčs? Znovu poukazujem na diskrimináciu jednej vrstvy obyvateľstva, a to robotníkov, ktorá sa odráža najmä v zákone o mzde a príplatkoch - týždeň predĺženej dovolenky, Zákonník prace, bezprostredná diskriminácia robotníkov prepúšťaním z prace na jednej strane a na druhej strane neúmerne vysoké percento administratívy so zaručenými mesačnými platmi, predĺženou dovolenkou, čo je im dane zákonom. V budúcom roku sa uvažuje o zvýšení cestovného, zrušení žiackych a robotníckych lístkov, zavedení poplatku za lieky, ako aj ročného poplatku za štúdium na vysokej škole a zvýšení poplatkov v predškolských zariadeniach. Ceny potravín sa v krátkej dobe zvýšia o 5 až 6 %.

Vážená vláda, ste si istí, že ľud, ktorý vás volil, dal vám dôveru, bude schopný takúto záťaž mlčky znášať? Keď jedna vrstva obyvateľstva si uťahuje opasok a ma ho už na poslednej dierke a druha vrstva obyvateľstva rýchle bohatne a stavajú sa z nach milionári? Predsa väčšina z nás tu 40 rokov poctivo pracovala, všetky zisky išli do statnej pokladne a dnes z toho ťaží a bohatne spička ľudí. Dnes, keď si robotník žiada svoje štrajkom, ktorý je uzákonený, mnohí predstavitelia vlády, ale aj poslanci to považujú za divoký

štrajk. Zabúdajú na to, že len prednedávnom i oni štrajkom donucovali vládu plniť ich požiadavky. Tak tomu bolo i v Žiari nad Hronom, keď bol pán minister Černák riaditeľom závodu. Ktovie ako by ste boli vtedy, pán minister, reagovali na výrok ministra vtedajšej vlády, keby sa bol vyjadril, že odstaví Hlinikáreň v Žiari nad Hronom a dovezie hliník zo zahraničia, ako ste počas štrajku baníkov povedali, že odstavíte bane a uhlie doveziete.

Je zarážajúce, ak poslanec hnutia, ktorému robotníci dali najviac hlasov, v priebehu štrajku baníkov bez mihnutia oka sa vyjadri: "Nech tam ostanú, však majú dosť peňazí". Uvedomil si niekedy takýto poslanec, že práca v bani je ešte i dnes ťažká a nebezpečná, ako aj tu skutočnosť, že ich zárobky sa pohybovali od 5 do 6 tisíc? Neviem kto z poslancov by mal chuť za takúto mzdu pracovať v bani. Som presvedčený, že ich štrajk bol opodstatnený a nie divoký.

Pán premiér na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hovoril, že tu hnutia, hnutíčka, strany, straníčky šíria správy, že v blízkej budúcnosti dôjde k nepokojom. Chcel by som však spresniť, že to nebudú strany, straníčky, hnutia, hnutíčka, ale to budú robotnici, ktorí dostali od vás sľub v predvolebnej kampani, že sa ich životná úroveň stabilizuje a zamestnanosť sa taktiež ustali. No, opak je pravdou. Dnes už robotnici pochopili, že po novembri 1989 ich tu ktosi opil rožkom, že odbory koketujú s vládou a vedeniami podnikov - česť výnimkám - a záujmy robotníkov prestali presadzovať. Ak sme v minulom režime kritizovali, že sa robili podvody, špekulácie a špinavosť, dnes, v demokracii sa robia oveľa viac, určite, som o tom presvedčený.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Prosím pána poslanca Lauku. Pripraví sa pán poslanec Frena.

Poslanec P. Lauko:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda,

dovoľujem si interpelovať pani ministerku spravodlivosti vo veci registrácie akciovej spoločnosti Gastro Tatry Poprad. 13. 11. 1990 požiadala táto akciová spoločnosť Mestský sud v Košiciach o registráciu. Tento sud takto rozhodol 21. 11. 1990 číslom konania SA 49-2. Jediným akcionárom a zakladateľom bol štátny podnik Podtatranské reštaurácie Poprad s vloženým kapitálom 137 miliónov korún. Dňa 22. 11. 1990 bolo zrušené uznesenie Rady ONV v Poprade číslo 102 zo dňa 23. 10. vo veci vyčlenenia organizačných jednotiek Podtatranské reštaurácie Poprad do akciovej spoločnosti Gastro Tatry a SATEL a súčasne bol požiadaný okresný prokurátor o preskúmanie právoplatnosti úkonu pri zriaďovaní akciovej spoločnosti na Mestskom súde v Košiciach v zmysle listu námestníka ministra obchodu a cestovného ruchu zo dňa 13. 11. 1990. Bohužiaľ, toto preskúmanie bolo urobené až na podnet poslanca Mestského zastupiteľstva v Poprade o niekoľko mesiacov neskôr na Okresnej prokuratúre v Poprade a vec prerokovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá dala celú záležitosť na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Tento rozsudkom zo dňa 20. 11. 1991 pod číslom konania 5-CZ-53/91 rozhodol, že uznesením Mestského súdu v Košiciach z 21. 11. 1990, číslo konania SA 49-2, bol porušený zákon. Toto uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia Mestskému sudu v Košiciach na ďalšie konanie. Z uvedeného rozsudku citujem dôvody porušenia zákona:

Podľa zákona číslo 104/1990 registračný súd vykoná zápis iba ak sa preukáže, že sa splatilo aspoň 30 % základného kapitálu. Uvedená akciová spoločnosť vložila 137 miliónov, ktorý tvoril ale výlučne nepeňažný vklad. Akciová spoločnosť vznikla bez vloženia peňažného vkladu, čo je podlá uvedeného zákona jeden zo základných predpokladov zápisu spoločnosti do podnikového registra. Mestský súd v danej veci pochybil predovšetkým tým, že rozhodujúc o návrhu na zápis urobil zápis so spätnou účinnosťou dňom 13. 11. 1990, hoci dňom zápisu môže byť len deň, v ktorom bol zápis povolený. Ďalej, že ponechal bez povšimnutia, že návrh neobsahuje všetky náležitosti, napríklad ako štatutárny organ bol uvedený iba riaditeľ akciovej spoločnosti a jeho zástupca, hoci bol povinný konkretizovať štatutárny orgán, ktorým bolo v danom prípade 9-členné predstavenstvo akciovej spoločnosti. Súd prijal stanovy spoločnosti ako listinný dôkaz bez ich akéhokoľvek overenia a podpisu.

Ďalej protokol o ocenení majetku vo vzťahu ku všetkým vyčleneným organizačným jednotkám pri transformácii na akciovú spoločnosť nemal náležitosti znaleckého posudku. Sud neprihliadol, že riaditeľ podniku Podtatranské reštaurácie bol zároveň aj členom predstavenstva a riaditeľom akciovej spoločnosti Gastro Tatry, čo je v rozpore s príslušným ustanovením. Okrem toho zo spisového materiálu nemožno spoľahlivo zistiť, či v konkrétnom prípade nebolo potrebné na založenie akciovej spoločnosti povolenie podlá osobitných predpisov zákona číslo 104/1990 Zb. a zákona číslo 111/1990 o štátnom podniku.

Ministerstvo kontroly slovenskej republiky v máji 1992 vykonalo v rámci previerky štátneho podniku Podtatranské reštaurácie Poprad prešetrenie majetkového vkladu tejto akciovej spoločnosti. Bolo zistene, že pri založení akciovej spoločnosti Gastro Tatry neboli rešpektované okrem právnych stránok aj pravidlá finančného hospodárenia, najmä, že nebola riadne stanovená výška základného imania a nebol vytvorený zákonom stanovený rezervný fond. Došlo tam ku strate v hospodárení za rok 1991 vo výške 3 431 000 a za prvý štvrťrok 1992 k strate 2 215 000. Tieto straty sú uhrádzané na ťarchu základného imania.

Mestský súd v Košiciach uznesením zamietol nový návrh na zápis do podnikového registra akciovej spoločnosti Gastro Tatry, ktorý tato podala 12. 2. 1992. Vedenie akciovej spoločnosti Gastro Tatry v rámci zákonnej lehoty podalo odvolanie voči tomuto uzneseniu na krajský súd. Doteraz nebolo právoplatne o tomto odvolaní rozhodnuté.

Previerková skupina Ministerstva kontroly Slovenskej republiky na základe kontrolných zistení za účelom zabránenia prípadným ďalším škodám na majetku iniciovala prostredníctvom jediného zakladateľa a dozornej rady zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia 24. 4. 1992. Valné zhromaždenie odvolalo aj predstavenstvo, aj dozornú radu a kontrolóra účtov, ale predchádzajúce predstavenstvo nebolo ochotne túto skutočnosť rešpektovať. Preto štátny podnik Podtatranské reštaurácie požiadal registračný súd, aby túto zmenu urobil. Tento súd odmietol zapísať aj tuto zmenu. Ďalej bolo informované o stave hospodárenia, ako aj o možných škodách na majetku. Bolo im takisto oznámené, že súčasne predstavenstvo nedáva záruku riadneho finančného hospodárenia. Dôkazom toho je aj to, že v rozpore zo zákonom číslo 92/1991 odpredalo toto predstavenstvo prevádzkovú jednotku hotel Gerlach v Poprade inej súkromnej spoločnosti založenej vedením tohoto hotela koncom roku 1991.

O uvedených skutočnostiach pani ministerku spravodlivosti informoval podpredseda vlády Slovenskej republiky poverený riadením ministerstva kontroly pán Kováč, najmä, aby zo strany Registračného sudu v Košiciach neboli kladené prekážky a boli rešpektované kontrolne zistenia a upozornenia

zistene ministerstvom kontroly tykajúce sa poškodzovania záujmov štátu a porušovania zákonnosti. Toto bolo zaslane 4. 8. 1992 listom číslo 1185/91. Zatiaľ nedošlo k vykonaniu nápravných opatrení ani zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenské] republiky, ani Registračného súdu v Košiciach - pokiaľ mam informácie. Tým, že sa urýchlene nezačne zo strany ministerstva spravodlivosti konať, bude pokračovať vlastne už odvolane predstavenstvo akciovej spoločnosti Gastro Tatry v ďalšej činnosti v rozpore so zákonom, ako to konštatoval v rozsudku Najvyšší sud slovenskej republiky v novembri 1991, a v ohrozovaní majetku štátu, ako to konštatovala previerková skupina Ministerstva kontroly Slovenskej republiky v máji 1992. Podtatranské reštaurácie a Mestské zastupiteľstvo v Poprade vykonalo maximum čo sa dalo v zabránení ďalšej takejto činnosti. Z uvedenej patovej situácie by malo ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom Registračného sudu v Košiciach urýchlene napraviť predchádzajúce chybne rozhodnutia Mestského sudu v Košiciach a pomôcť zabraniť ďalšiemu znehodnocovaniu majetku štátu.

Žiadam vás prostredníctvom interpelácie, nakoľko boli vyčerpané všetky ostatne možnosti, o informáciu, ako sa k tejto problematike postavilo ministerstvo spravodlivosti od obdržania uvedeného listu podpredsedu vlády Slovenskej republiky zo 4. 8. 1992 a ako sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo riešiť tuto záležitosť s Registračným sudom v Košiciach v zákonnej lehote.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pani ministerka odpovie hneď.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, väzení poslanci,

dovoľte mi, aby som potvrdila skutočnosť, že prednesená kauza bola doručená aj podpredsedovi vlády, ktorý sa na mňa obrátil listom, v ktorom spomínanú skutočnosť opísal a požiadal o zjednanie nápravy. Musím však jednoznačne uviesť, že ministerstvo spravodlivosti na rozdiel od iných rezortných ministerstiev nemá vo vzťahu k predmetu svojej správy, t. j. k sudom, také oprávnenia, ako majú iné rezorty. Rozhodovacia aktivita súdov je nezávislou rozhodovacou aktivitou, do ktoré] ministerstvo spravodlivosti nemôže zasahovať, a ja ako ministerka veľmi dôsledne v každom prípade budem obhajovať záujem nezávislosti súdneho rozhodovania. Napriek tomu som dala uvedenú kauzu prešetriť, pána poslanca som asi pred piatimi dnami informovala, že vedúci úradu sa spojil s predsedom krajského sudu, aj s ďalšími pracovníkmi a skúmame otázku, či niekde nenastalo porušenie disciplíny pri výkone štátnej správy. Jedine tam môžem ako ministerka zasiahnúť. V žiadnom prípade, aj keď mi je veľmi ľúto, nemôžem - ako to pán poslanec žiada - urýchlene napraviť rozhodnutie Mestského sudu v Košiciach. Pokiaľ účastníci konania nie sú spokojní, platne pravo má súbor opravných prostriedkov, ktorými sa možno dožadovať nápravy.

Nemám bližšie čo uviesť. v prípade želania celú odpoveď podám ešte písomne. V priebehu týždňa by som už mala mať informácie o novom prejednaní, ale znovu zdôrazňujem, pán poslanec, môžem zasiahnuť jedine tam, kde sa sudcovia previnia proti pracovnej disciplíne, pripadne nesplnia pracovnú povinnosť. Medzi pracovnú povinnosť, žiaľ, nemôžem zahrnúť oneskorené posudzovanie resp. vybavovanie kauzy ako v občianskom, tak v trestnom konaní, pretože je známe, a do vlády som už pripravila správu o zaťaženosti sudov, Kde kauzy budú čakať rok, dva aj viac na vytočenie prvého pojednávania. Je mi veľmi ľúto, ale súdnictvo je skutočne v takomto stave. Nemôžem ani zásahom uprednostniť žiadnu kauzu. Nerobila som to od svojho nástupu a ani to robiť počas výkonu svojej funkcie nebudem.

Ďakujem za pozornosť Podpredseda NR SR J. Prokeš

Ďakujem pani ministerke Prosím pána poslanca Frenu. Pripraví sa pán poslanec Fico.

Poslanec J. Frena:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda,

s cieľom riešiť nápravu minulých krívd 29. mája 1990 bolo prijaté zákonne opatrenie Predsedníctva Slovenskej národne] rady číslo 211/1990 Zb. o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou. Jeho realizácia najmä na východe Slovenska priniesla nemalo vzruchu a starosti. Dôkazom toho je i septembrové stretnutie 32 starostov obci z tohto regiónu v Michalovciach. Toto stretnutie sa zaoberalo situáciou pravé v tých obciach, kde plnenie zákonného opatrenia bolo a je spojene so značnými problémami. Zložitosť situácie, a najmä hľadanie východísk z nej potvrdila i účasť prvých podpredsedov vlády a parlamentu pánov Romana Kováča a Petra Weissa, ktorí okrem iného prijali funkciu sprostredkovateľa riešenia týchto problémov.

O pozitívach a negatívach zákonného opatrenia už odznelo mnoho slov. Faktom je, že na jeho základe vo väčšine dotknutých obci boli vlastnícke vzťahy uvedené do súladu so zákonom. Pozornosť Národnej rady a najmä vlády Slovenskej republiky chcem upriamiť pravé na tie obce, kde dnes rastie napätie úmerne s termínmi výkonu súdnych rozhodnutí a blížiacim sa 31. decembrom 1992. Týmto dátumom sa napĺňa doba, dokedy majú pravoslávni veriaci garantované spoločne užívanie chrámov s gréckokatolíkmi. Tento termín bol stanovený rozhodnutím vládneho splnomocnenca pána Smolika.

Osobne si netrúfam hodnotiť postup vládneho splnomocnenca, ktorý plní funkciu vládneho garanta pre plnenie zákona. Nielen pravoslávni veriaci, ale najmä starostovia obci mu vyčítajú nepredvídavosť, necitlivosť, ale i nedôslednosť pri uplatňovaní právomoci splnomocnenca vyplývajúcich z § 2 ods. l a 2 citovaného zákonného opatrenia. Kladu napríklad otázky, čo je dôvodom stanovenia termínov o ukončení spoločného užívania chrámov k 31. 12. v tých obciach michalovskej a prešovskej eparchie, kde v predchádzajúcich rokoch chrám spoločne užívali a spoločne zveľaďovali, kde z rôznych dôvodov nebolo možne postaviť nový chrám, resp. zabezpečiť náhradné priestory z dôvodov chýbajúcich prostriedkov, neukončených rekonštrukcii a podobne.

Najkontraverznejšie stanoviska sú zaujímané k uplatňovaniu resp. neuplatňovaniu § 2 ods. 2, ktorý hovorí, že splnomocnenec vlády Slovenskej republiky v rozhodnutí prihliadne na počty veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi v obci, kde sa nehnuteľný majetok nachádza. Príklad obce Markovce, kde podľa sčítania ľudu sa ku gréckokatolíckej cirkvi hlasí 40 občanov, ale k pravoslávnej 293 občanov, nie je ojedinelý. Splnomocnenec vlády vydal rozhodnutie vydať chrám do výlučného užívania gréckokatolíckej cirkvi. Podobne to platí aj o obciach Šanudovce, Lastomir, Dúbravka, oveľa viac takýchto prípadov je v okrese Svidník, ale aj v ďalších okresoch Východoslovenského kraja, v ktorých sa obyvatelia takmer výlučne hlásia k pravoslávnej cirkvi. Napriek tomu

ich súd zaviazal odovzdať majetok do vlastníctva gréckokatolíckej cirkvi.

Spory vyvoláva i výklad opatrenia, či sa vzťahuje aj na nehnuteľnosti, ktoré boli do roku 1950 vo vlastníctve gréckokatolíckej cirkvi a v nasledujúcich rokoch boli odpredané do súkromného vlastníctva.

Uvedomujem si, že zrušenie zákonného opatrenia by dnes otvorilo problémy v tých obciach, kde na jeho základe boli vzťahy relatívne vynesene. Skôr by prichádzala do úvahy novela zákonného opatrenia, ktorá by vysporiadávanie majetku spresnila. Vo vystúpení som uviedol len tie problémy ktoré súvisia s uplatňovaním právnej normy. Za oveľa dôležitejšie však považujem potrebu reagovať na situáciu, ktorá vzniká nástupom výkonu súdnych rozhodnutí a ukončením spoločného užívania chrámov k 51. 12 v tých obciach, kde chyba ochota uzatvoriť nové dohody.

Vychádzajúc z § 2 ods. 2 zákonného opatrenia číslo 201/1992 Zb., kde sa okrem iného hovorí, že výkon činnosti oboch cirkvi musí byť zabezpečený, kladiem podpredsedovi vlády Romanovi Kováčovi nasledovne otázky:

1. Aká je predstava vlády na riešenie situácie v obciach, v ktorých pravoslávna cirkev nemá zabezpečené náhradné priestory a k predĺženiu dohôd o spoločnom užívaní chrámov medzi veriacimi nedôjde?

2. Aká je predstava vlády Slovenskej republiky, vrátane časových horizontov o pomoci cirkvám, zvlášť riešiť oprávnene požiadavky pravoslávnej cirkvi pri výstavbe nových chrámov?

3. Aká je predstava vlády o riešení situácie v tých obciach, kde vlastníkom chrámu je gréckokatolícka cirkev, ale

pomer veriacich v obci je výrazne v prospech pravoslávnej cirkvi, avšak chýba ochota riešiť situáciu finančným vyrovnaním medzi cirkvami, čo by bolo iste i pre vládu výhodnejším riešením?

4. Aké je stanovisko vlády k postupu splnomocnenca pána Smolíka najmä pri uplatňovaní § 2 ods. 2 zákonného opatrenia?

5. Ako chce vláda garantovať veriacim obidvoch cirkví, ktorí sú dnes ochotní uzatvoriť dohodu o spoločnom užívaní chrámov, k čomu ich dnes vedie dobrá vôľa, že v budúcnosti v prípade nejakého rozporu neostane ani jedna z nich bez strechy nad hlavou?

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Frenovi. Prosím pána poslanca Fica. Pripraví sa pani poslankyňa Guldanová.

Poslanec R. Fico:

Vážene dámy a páni,

rád by som položil otázky niekoľkým ministrom našej slovenskej vlády. Bohužiaľ, nemám šťastie ani na jedného z nich, pretože je tu iba torzo vlády, hoci boli všetci písomne pozvaní na dnešné interpelácie.

Prvá moja otázka smeruje na pána ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Uznesením vlády Slovenskej republiky z 3. júna 1992 číslo 509 bolo ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku uložené zabezpečiť, aby sa do prijatia zákona o všeobecnej rehabilitácii cirkví

a náboženských spoločností zamedzilo privatizácii nehnuteľného majetku cirkvi a náboženských spoločnosti, vrátane poľnohospodárskej pôdy, luk a lesov, ktorý im bol neoprávnene odňatý. Ide o postup, ktorý vyplýva z ustanovenia § 29 zákona Federálneho zhromaždenia o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

I keď je tento postup zákonný, v praxi sa začínajú objavovať prípady, ktoré naznačujú, že pozastavenie privatizácie z dôvodu nevysporiadania vlastníckych vzťahov môže priniesť neblahé sociálne dôsledky. Jedným z takýchto prípadov sú aj Závody ťažkého strojárstva v Rimavskej Sobote. Väčšia časť závodov stojí na cirkevnom pozemku, ktorý bol v roku 1949 začlenený do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ktorý presahuje rámec riešenia zakladateľa, závody ťažkého strojárstva boli vybudované v roku 1975 na pôde, ktorá bola pre tento účel zákonným spôsobom vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V silne poľnohospodárskej oblasti sa tak vytvorili aj iné pracovné príležitosti, avšak po radikálnom obmedzovaní a zastavovaní špeciálnej vojenskej výroby, ktoré postihlo aj Závody ťažkého strojárstva v Rimavskej Sobote, sa tento podnik dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie spojenej so zaťaženosťou, neexistenciou vhodného náhradného výrobného programu a nevyhnutným prepúšťaním niekoľko sto pracovníkov. Treba zdôrazniť aj skutočnosť, že podnik sa nachádza v oblasti, kde je viac ako 16-percentná nezamestnanosť.

Využívam preto svoje oprávnenie na kladenie otázok a obraciam sa na pána ministra pre správu a privatizáciu národného majetku s otázkou, či sú vláde známe obdobné prípady a či by vláda nemala iniciovať návrh právneho predpisu, ktorý by reagoval na tieto výnimočne situácie spôsobené nevysporiadaním vyvlastneného a iným spôsobom odňatého cirkevného nehnuteľného majetku a zmierňoval ekonomické a sociálne dopady s tým spojené. Domnievam sa, že odkladanie tohto kroku, i keď si plne uvedomujem a vážim cirkevne záujmy, spôsobuje neodstraniteľne škody.

Moja druha otázka smeruje na pána ministra zahraničných vecí. Predchádzajúca vláda svojim uznesením číslo 451 z mája 1992 schválila projekt zriadenia Národného strediska pre ľudské pravá podporovaného OSN v Bratislave ako výsledok rozsiahlych rokovaní medzi Česko-Slovenskom, holandskou vládou a Organizáciou spojených národov. Ide o významný projekt z hľadiska medzinárodného, ale aj národného, pretože Slovenskej republike chýba inštitúcia zabezpečujúca koordináciu pri výchove, publikačnej činnosti a vytváraní informačného systému v oblasti ľudských práv. Činnosť strediska by bola počas prvých dvoch rokov plne hradená z finančných prostriedkov darovaných holandskou vládou. Suma 480 tisíc holandských guldenov je k dispozícii, avšak zriadenie strediska je neustále odkladané, pretože ani holandská vláda ani Organizácia spojených národov nemá dostatočné záruky, že stredisko bude v Slovenskej republike existovať aj po týchto dvoch prvých rokoch. Bol som informovaný, že holandská vláda a Organizácia spojených národov stanovili posledný termín, a to 1. apríl 1993, dokedy môže Slovenská republika preukázať pripravenosť financovať činnosť strediska pre ľudské práva aj po vyčerpaní zahraničných zdrojov. V opačnom prípade budú peniaze poskytnuté inej krajine v stredoeurópskom regióne. Hovorí sa o Prahe a hovorí sa o Budapešti.

V súlade s rokovacím poriadkom kladiem preto otázku ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Kňažkovi, v akom štádiu je zriadenie tohto strediska, ktoré považujem za mimoriadne významne z hľadiska prezentácie Slovenskej republiky pred demokratickým svetom.

Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem poslancovi Ficovi. Prosím pani poslankyňu Guldanová. Pripraví sa pán poslanec Koncoš.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda,

19. mája 1992 bolo ostatnou vládou Slovenskej republiky prijaté uznesenie číslo 386 o zabezpečení priestorov pre niektoré organy štátnej správy Slovenskej republiky. Spomínaným uznesením vláda Slovenskej republiky uložila ministrom

1. prijať opatrenia na zabezpečenie bezodplatného prevodu práva hospodárenia s požadovaným majetkom na žiadateľa a tieto zapracovať do predkladaných privatizačných projektov s termínom do 31. mája 1992. Ďalej v spolupráci so žiadateľmi a podnikmi zabezpečiť v rámci posudzovania projektov prepracovanie privatizačných projektov tých podnikov, ktoré nespracovali požiadavky na vyňatie objektov podľa bodu l, písm. a/ s termínom od 1. júna 1992,

2. ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku pozastaviť schvaľovanie privatizačných projektov tých podnikov, ktoré nezabezpečili prijatie opatrení podľa bodu l s termínom od l. septembra 1992.

Prílohou uznesenia vlády Slovenskej republiky je zoznam naliehavých prípadov o umiestnení orgánov štátnej správy, medzi ktorými je i administratívna budova Východoslovenských kameňolomov a štrkopiesov v Spišskej Novej Vsi, ktorá mala byť odstúpená Okresnému úradu práce v Spišskej Novej Vsi. O tejto skutočnosti bola informovaná aj pani ministerka práce, sociálnych veci a rodiny na porade s riaditeľmi okresnych úradov prace dňa 7. júla 1992. Po vzore parlamentu úrad práce však rešpektoval, že vláda potrebuje 100 dní, aby si okrem iného urobila inventúru úloh. Preto až 4. septembra tohto roku bol zaslaný list ministrovi dopravy a spojov Slovenskej republiky poverenému riadením ministerstva výstavby a stavebníctva. V odpovedi z uvedeného ministerstva sa uvádza - citujem: "Podnikovému riaditeľovi Východoslovenských kameňolomov a štrkopieskov, š. p. odporúčame opätovne prehodnotiť potrebu podlahovej plochy administratívnej budovy s cieľom preverenia možností bezodplatného prevodu práva hospodárenia časti /jedného poschodia/ administratívnej budovy Úradu prace v Spišskej Novej Vsi. V tomto zmysle vám odporúčame vykonať rokovanie s riaditeľom VKŠ, š. p. " - Koniec citátu.

Súčasné priestorové provizórium, v ktorom sa Úrad práce nachádza, a na ktoré už pre tento rok nebola uzatvorená nájommná zmluva - majiteľ totiž čaká na uvoľnenie priestorov - je potrebné okamžite riešiť. Riešenie sa našlo. Bolo odporúčané všetkými štátnymi orgánmi okresu i mesta a konečne i vládou schválené. Je zarážajúce, že v súčasnej dobe nemá kto dané uznesenie vlády plniť. Nezamestnanosť v okrese ku koncu októbra predstavovala mieru nezamestnanosti 14, 41 %. Okres patrí v rámci Slovenskej republiky k jedenástim, v ktorých dochádza ku kumulácii negatívnych dopadov prechodu ekonomiky na trhové hospodárstvo. Je to ovplyvnene aj nepriaznivou štruktúrou priemyslu s vysokým podielom hutníckej, baníckej, zbrojárskej, strojárenskej výroby, demografickou a národnostnou štruktúrou obyvateľstva s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva - takmer 13 %.

Pýtam sa pána ministra Hofbauera:

1. Rešpektuje vláda uznesenia predchádzajúcej vlády, alebo bolo zrušené uznesenie číslo 386 z 19. mája 1992?

2. Ak nie, žiadam pána ministra o oznámenie postupu pri plnení uznesenia číslo 386 z 19. mája 1992 konkrétne v prípade Okresného úradu prace v Spišskej Novej Vsi.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Guldanovej. O slovo sa prihlásil pán poslanec Koncoš. Pripraví pán poslanec Bogdan.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán predsedajúci, vážená národná rada, vážená vláda,

na nedávnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som v rámci interpelácie podrobne informoval o súčasnej situácii v poľnohospodárstve. Dnes len dodávam, že ekonomická situácia sa od toho času ďalej zhoršila, mnohé poľnohospodárske podniky smerujú k bankrotu a objavujú sa prípady aj osobných či ľudských tragédii. Vláda Slovenskej republiky už 22. septembra tohoto roku prijala uznesenie číslo 737 k analýze pôsobenia ekonomickej reformy v Agrokomplexe a návrhu základných smerov a mechanizmov jej aktualizácie v druhom polroku 1992 a po roku 1992, v ktorom okrem iného uložila ministrovi financií a ministrovi pôdohospodárstva riešiť odloženie splátok úverov v poľnohospodárstve do obdobia po roku 1994 a riešiť oddĺženie poľnohospodárskych podnikov zo zdrojov Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu. Zatiaľ tieto body uznesenia nie sú splnené, a ako viem, ministerstvo financií Slovenskej republiky tieto úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády ani doriešiť nemieni.

Preto zdvorilo žiadam podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Romana Kováča o zorganizovanie stretnutia zodpovedných ministrov, teda ministra financií a ministra pôdohospodárstva so zástupcami poľnohospodárskej verejnosti, najmä Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Slovenského roľníckeho družstevného zväzu, Zväzu súkromných roľníkov, či agropodnikateľov v poľnohospodárstve, Odborového zväzu pracovníkov v poľnohospodárstve s cieľom nájsť východiská a riešenia z tejto ťaživej situácie, a to v čase, v ktorom sa ešte poľnohospodárstvu dá pomôcť.

Keď som už spomenul ministerstvo financií, nesúhlasím s názorom pána ministra Totha, ktorý predpokladá ťaživú ekonomickú situáciu slovenského poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu riešiť aj za pomoci zahraničného kapitálu. Osobne súhlasím s prelievaním kapitálu bez ohľadu na hranice štátov, ale nie do odvetví, ktoré sa dotýkajú výživy obyvateľstva.

Ešte poznámka k riešeniu dani pracujúcich dôchodcov. Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zrušil dvojité zdanenie u pracujúcich dôchodcov, ale zabudlo sa na zrušenie tohoto zdanenia u dôchodcov - členov družstiev a pracujúcich na družstvách. Žiadam zdvorilo pána ministra financií Slovenskej republiky o vykonanie nápravy opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky na zamedzenie tvrdosti zákona, čo, myslím, zákon o dani z príjmu umožňuje.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Koncošovi. Prosím pána poslanca Bogdana. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

Poslanec P. Bogdan:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády,

bývalé štátne podniky, ku ktorým zakladateľská funkcia v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 518 z roku 1990 prešla na mesta a ktoré vstúpili do likvidácie koncom roku 1991 a po prvom januári 1992 z dôvodu malej privatizácie, vyplatili položku odstupného ešte v prvom štvrťroku 1992. Avšak z titulu druhotnej platobnej neschopnosti tieto podniky neplatia príslušnú daň, čo spôsobuje vážne problémy mestám v príjmovej časti rozpočtu. Pritom proces likvidácie pohľadávok podnikov postupuje veľmi pomalým tempom z dôvodu známej platobnej neschopnosti jednotlivých odberateľov a neúnosnej zaťaženosti súdov pri vymáhaní pohľadávok. Takýmto spôsobom sa likvidované podniky môžu dopracovať ku konečnému likvidačnému výsledku až v roku 1993. Pritom napríklad iba podniky zrušené likvidáciou na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prešove z titulu malej privatizácie dlhujú mestu na dani z objemu miezd viac ako 11 miliónov korún. Tieto skutočnosti spôsobujú problémy aj daňovým úradom, ktoré sú nútené penalizovať príslušné podniky.

Urýchleniu likvidácie, jej zhospodárneniu, a najmä mestám a obciam by veľmi pomohlo priebežné krytie vytypovaných nákladov likvidácie, a to vyplateného odstupného, dane z objemu miezd, pripadne neuhradených investičných faktúr. V zmysle postupu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku pri splácaní investičných úverov, úverov na predmety postupnej spotreby v používaní a odstupného, ktorý sa vzťahuje na vydražené prevádzkové jednotky podlá § 16 ods. 2 písm. a/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 474/1990 Zb. v znení zákona číslo 501 z roku 1991, prostriedky osobitného účtu ministerstva sa však môžu použiť na vyplatenie odstupného na základe žiadosti štátneho podniku

len vtedy, ak sú tieto ešte nesplatené, či už čiastkovo, alebo úplne. Z toho vyplýva, že podnikom, ktoré sú už v likvidácii od začiatku roka, prostriedky na odstupne neboli uhradené. Takto pri nedostatku finančných prostriedkov stagnuje splácanie záväzkov a narastú penále. Preto by bolo žiaduce urýchliť likvidáciu refundovaním položky odstupného z prostriedkov fondu národného majetku aj spätne tak, ako to bolo známe z výkladu pri nástupe týchto podnikov do likvidácie. Ich nepriaznivú finančnú situáciu by pomohlo riešiť aj vyplatenie zálohy na likvidáciu podľa schváleného rozpočtu, čím by nenarastali úroky z úverov, penále a podobne.

Na základe uvedeného prichádzam s podnetom, aby vláda uvažovala o návrhu doplniť ods. 2 § 16 zákona číslo 474/1990 Zb. v znení zákona č. 501/1991 tak, aby prostriedky z tohto účtu sa mohli použiť aj na vyplatenie odstupného, ktoré sa preukázateľne týkalo prevádzkových jednotiek prevedených do vlastníctva iných právnických alebo fyzických osôb, ktoré nebolo kryté úverom, a na odvod dane z objemu miezd z vyplateného odstupného, a ďalej, aby sa tieto prostriedky mohli použiť aj na zaplatenie investičných faktúr za dodávku stavebných prác, strojov a zariadení, ktoré boli prevedené do vlastníctva iných právnických a fyzických osôb. Prínosom navrhovaného opatrenia je okamžité získanie zdrojov veriteľmi, ktorými sú dodávateľské organizácie, obce a mestá ako príjemcovia dane z objemu miezd, zabráni sa penalizácii zo strany daňových úradov a tieto subjekty nebudú čakať, na uspokojenie svojich pohľadávok až do konečného likvidačného zostatku.

Preto žiadam ministra pre správu a privatizáciu národného majetku o odpoveď, či sa v takomto duchu neuvažuje o novelizácii spomínaného zákona.

Chcel by som tiež pripomenúť povinnosť ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku vyplývajúcu zo zákona číslo 253 z roku 1991, § 11 ods. 3 písm. g/, v ktorom je zakotvene použitie fondu národného majetku vo výške 25 % pre obce, a to z výnosov privatizácie podnikov, ku ktorým obce mali zakladateľskú funkciu. Podľa uvedeného ustanovenia tento vynos obce by mali dostať po 1. decembri 1992.

Dovoľte, aby som sa s otázkou znovu obrátil na neprítomného ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Dolgoša: Dokedy a akým spôsobom budú tieto prostriedky vyplatené obciam, ktoré na nich netrpezlivo čakajú, pretože by dokázali aspoň čiastkovo zmierniť napätie v ich rozpočtoch.

A nakoniec na adresu pána ministra Dolgoša mam ešte interpeláciu, ktorá sa tyká definitívneho vyriešenia financovania žiakov Stredného odborného učilišťa služieb v Prešove, voči ktorým majú záväzky štátne podniky v likvidácii. Podľa zákona číslo 427/1990 Zb., § 19, zákona číslo 474/1990 Zb., S 16 a vyhlášky číslo 262/1991 je likvidátor resp. ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku povinne prevziať tieto záväzky. Napriek tomu, že riaditeľstvo tohto stredného odborného učilišťa od 23. októbra 1991 až doteraz niekoľkokrát žiadalo spomínane ministerstvo, ako aj ministerstvo financií a ministerstvo školstva a vedy o vyriešenie tohto problému a napriek tomu, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku listom číslo 29/1992/06 zo dňa 18. 6. 1992 priznalo povinnosť hradiť nákladovú položku na výcvik učňov likvidovaných podnikov, do dnešného dňa tieto pohľadávky neboli vyrovnane a nebol vydaný ani vykonávací predpis na realizáciu spomínaných zákonov. Pritom nejde o malé prostriedky, veď napríklad len štátny podnik v likvidácii Kogutex Prešov by mal zaplatiť za výchovu žiakov v rokoch 1992 až 1994 spomínanému odbornému učilišťu viac ako 3 milióny korún.

Preto interpelujem ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Dolgosa vo veci definitívneho zaujatia stanoviska k financovaniu výchovy učňov Stredného odborného učilišťa služieb v Prešove, voči ktorým majú záväzky podniky v likvidácii.

Podpredseda NR SR J Prokeš:

Ďakujem poslancovi Bogdanovi Prosím pána poslanca Brocku. Pripraví sa pán poslanec Dudáš

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, vážená vláda,

moja interpelácia sa tyká odvolania ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. K tejto kauze som sa ja aj iní už vyjadrovali, keď sme tu v plene schvaľovali poslednú správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Teraz sa obraciam na generálneho prokurátora vo veci porušenia zákonnosti pri uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii. Považujem za porušenie zákona to, že 30. septembra 1992 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odvolalo ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Mariána Kleisa. Odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie síce patrilo do kompetencie Predsedníctva Slovenskej národnej rady - hovorím patrilo, lebo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady už podľa novej Ústavy Slovenskej republiky neexistuje, ale podlá § 11 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 254 o Slovenskej televízii môže toto urobiť na návrh Rady Slovenskej televízie. Keďže tato podmienka nebola splnená, považujem rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národne] rady za protizákonne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Prosím pána poslanca Dudaša ako posledného prihláseného.

Poslanec A. Dudáš:

Vážená Národná rada,

vážená vláda,

vážený pán minister Kučera,

pred niekoľkými dnami odvolal minister školstva a vedy Slovenskej republiky všetkých riaditeľov školských sprav, ktorí boli uvedení do svojho úradu pred prvým dňom tohtoročného januára. Prijmite za to, pán minister, moju poklonu. Myslím to úprimne, pretože si dobre pamätám - na rozdiel od pána Masarika - a určite si pamätame viacerí, za akých okolnosti k menovaniu riaditeľov školských sprav - ostatne nielen ich - za vlády VPN a KDH dochádzalo.

Priam skvostným príkladom nedemokratického a autoritarskéeho postupu môže poslúžiť okres Svidník, kde aj napriek tomu, že za dovtedajšiu ponovembrovu - podotýkam ponovembrovu - riaditeľku školskej správy sa postavil nielen ministrom schválený okresný zbor poradcov, teda nie územná školská rada, ale okresný zbor poradcov, ale a] 24 z 25 školských odborových organizácii v okrese a drvivá väčšina radových učiteľov /všetci spomínaní radoví učitelia, bolo ich presne 537, podpísali podpornú petíciu a neskôr vstúpili do štrajkovej pohotovosti/, vtedajší minister školstva profesor Jan Pišut, pošliapuc pritom vlastne ministerské pokyny, vymenoval do funkcie riaditeľa personu, ktorú protežovalo prostredníctvom lojálnych členov vlády z KDH Okresne koordinačne centrum KDH vo Svidníku.

Pomer politických síl sa po parlamentných voľbách podstatne zmenil. Preto je prirodzené, že všetci tí vedúci riadiaci pracovníci - na úrovni okresu pravé tak, ako na úrovni vlády Slovenskej republiky -, o menovaní ktorých rozhodovali politické, nie odborné kritéria, by mali so cťou alebo aj bez nej odísť. Zastávam názor, že o obsadení riadiacich postov, zvlášť vo sférach, ktoré by sme radi odideologizovať, malo by sa rozhodovať v odborných a objektívnych konkurzoch, nie za okrúhlymi stolmi a tobôž nie v politických orgánoch jednej strany. O to viac ma prekvapila informácia, ktorá prednedávnom prebehla v dennej tlači, odvolávajúca sa na vyjadrenie ministra školstva a vedy Slovenskej republiky, že ak medzi troma navrhovanými kandidátmi na uvoľnené posty riaditeľov územných školských správ bude doterajší riaditeľ, automaticky bude do funkcie opätovne menovaný.

Vzhľadom na poplatnosť členov školských rad, ktoré majú návrhy predložiť ministerstvu dobe, v ktorej sa školské rady konštituovali, pokladám tento postup za štatariálny a nesprávny. Okrem toho tento postup postráda logicky zmysel, pretože v danom prípade ďalší dvaja kandidáti by kandidovali úplne zbytočne. Súčasne sa pýtam, pán minister, a prosím o potvrdenie, či sa budúci riaditeľ bude vyberať skutočne len z okruhu troch kandidátov navrhovaných príslušnými územnými školskými radami.

Prosím pána ministra o vysvetlenie

Podpredseda NR SR J Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. O slovo sa hlási pán minister.

Minister školstva a vedy SR M. Kučera:

Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci,

je mi nesmierne ľúto, že aj odvolanie - nie všetkých -, len tých riaditeľov školských sprav, ktorí neboli menovaní v zhode so zákonom /čiže traja zostali na svojich miestach/, sa vysvetľuje a eskaluje ako politicky problém. Je mi nesmierne ľúto, že sa do školských lavíc a systémov znova zavádza dosť hrubá politická konfrontácia, ktorá naberá niekedy dosť neželateľné rozmery najmä v okresoch, a vzniká mnoho fám a dezinformácii, mnoho poplašných správ, ale aj mnoho zámerne šírených neprávd. Ak chceme budovať právny štát, to znamená, že tak výkonná osoba, ako je riaditeľ školskej správy, musí byť menovaná v zhode so zákonom. Čiže tí, ktorí neboli menovaní v zhode so zákonom, okrem troch spomínaných, boli všetci riadne odvolaní. Pritom som urobil z hľadiska svojho rezortu ten najdemokratickejší krok, aký sme mohli urobiť.

Pri každej školskej správe je demokraticky volená školská rada, kde sú zastúpení rôzni činitelia rôznych politických strán, rôznych konfesii, rôznych profesii. Želal by som si, aby tam boli ešte aj podnikatelia a mnohí iní ľudia, bankári a podobní, ktorí škole môžu pomôcť. Tieto demokraticky volené orgány majú navrhnúť najmenej troch kandidátov, pričom som jasne dal najavo písomne, ale aj v televízii, že kandidátov môže byť, pochopiteľne, i viac. Ak si niekto trúfa prihlásiť sa aj sám osobne, môže sa prihlásiť. Samozrejme, že som učinil k tomu opatrenie, aby každý, kto chce riadiť školskú správu, podal písomné vyjadrenie aspoň k trom základným otázkam, a to po prvé - ako chce zefektívniť školskú správu ako územný orgán; nie je tajnosťou, že sa miestami rozrástli na obrovské úrady, ktoré majú 80 až 100 členov úradníctva, nakupujú autá a hospodária s prostriedkami

spôsobmi, ktoré su, prosím, nenáležité. O tom všetkom podám svedectvo, vážení páni poslanci. Teda, aby dal správu o tom, ako si predstavuje zefektívnenie. Po druhé - ako si predstavuje ďalší rozvoj školského systému a vzdelávania vo svojom regióne n v tretej otázke aby dal všetky svoje osobne pripomienky k systému školstva a k problémom, ktoré školstvo sužujú. Čiže urobil som dostatok krokov, aby som tou najdemokratickejšou formou požiadal všetky demokraticky volené organy, aby podali svoje návrhy.

Podlá zákona minister je zodpovedný za vyber a určenie riaditeľa školskej správy. Môžem vám z tohoto miesta zodpovedne vyhlásiť, že všade tam, kde sa tieto náležitosti splnia, splnia sa aj všetky demokratické požiadavky, ktoré právny štát vyžaduje. Pravda je však taká, a je to z mojej včerajšej informácie od poslancov Federálneho zhromaždenia, že napríklad v okrese Trebišov jestvujúci riaditeľ školskej správy robil na riaditeľov škôl nátlak, boli skrinky, kde sa malo hlasovať, či ste za terajšieho riaditeľa alebo proti nemu - áno, alebo nie. Teda sa robilo mnoho iných vecí, ktoré ani nebudem spomínať. Prosím vás pekne, tu sú haldy materiálov z ľavej i z pravej strany.

Ešte raz vás ubezpečujem, že školský rezort, bude rešpektovať právo, právny štát, demokraciu a za toto budem vždy štát, pretože školstvo je naša budúcnosť, budúcnosť tohoto národa, a na tom budem vždy trvať, aby naša mládež bola zdravá, mravná a pripravená do budúceho života. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi. Pýtam sa pánov poslancov Dudáša, Masarika a Zoričáka, či sú spokojní s odpoveďou pána ministra, alebo vyžadujú aj písomnú odpoveď?

Poslanec A. Zoričák:

Nežiadal som odpoveď od pána ministra, nedával som otázku, reagoval som faktickou poznámkou na vystúpenie pána Masarika.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Ostatní dvaja? Poslanec A. Dudáš:

Som spokojný. Verím, že minulosť sa už nebude opakovať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Brocka:

Poslanec Masarik tu nie je, ale žiadal písomnú odpoveď.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V poriadku. Ďakujem. Hlási sa niekto ešte do rozpravy v tomto bode?

/Nikto. /

Prosím pánov ministrov, ktorí chcú odpovedať. Pán minister Černák. Pán minister zdravotníctva bude odpovedať písomne.

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovolím si veľmi stručne zareagovať na tú časť interpelácie pána poslanca Ľuptáka, v ktorej hovoril o súčasnom stave hospodárstva a najmä o baníckom štrajku v Handlovej.

K prvým dvom bodom, v ktorých hovoril, že zmenou systému odmeňovania klesá priemerný zárobok robotníkov o 500 až 600 korún, že mzda a príplatky nedávajú spolu to, čo to bolo predtým, ho chcem uistiť, že rozhodnutím ministra financií Slovenskej republiky je vo štvrtom kvartáli 1992 liberalizované vyplácanie miezd, to znamená, že aj jeho ako predsedu Zväzu robotníkov chcem poprosiť, aby sa v otázke nárokov na mzdu už obracali na svojich zamestnávateľov, ktorí majú plné kompetencie k tomu, aby vyplácali toľko, koľko zisku vyrobia, koľko vyplatiť môžu. Samozrejme, predpokladáme najmä u tých silných, že budú pozerať aj dopredu na budúcnosť podniku, že budú aj investovať a že neroztočia inflačnú špirálu. V prípade, že by mzdový vývoj bol nepriaznivý, vláda si osobuje právo urobiť zásah. Osobne som presvedčený o tom, že všetci špičkoví manageri sú natoľko zodpovední, že budú vyplácať svojich robotníkov tak, ako si zaslúžia.

V našom programovom vyhlásení, ktoré táto vtedy ešte Slovenská národná rada odsúhlasila, hovoríme o tom, že chceme budovať sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Aby bola správne pochopená tá časť "sociálne orientované", predstavuje to hranicu udržania sociálneho zmieru. Budem trochu citovať pána premiéra, ktorý je, žiaľ, odcestovaný, ktorý niekoľkokrát na verejnosti aj z tohoto miesta opakoval, že nikdy sme nič nesľubovali. On má na to taký slogan, že sľuboval pot a slzy. Prečítajte si naše vyhlásenia.

prečítajte si bielu knihu, ktorá hovorí o tom, v akom stave sa národné hospodárstvo nachádza. O krátky čas v národohospodárskom výbore bude prerokovaná stratégia oživenia, budete spoluúčastní toho, akým spôsobom chce táto vláda postupovať, akým spôsobom chce vyviesť Slovensko z hospodárskej krízy, ktorá nie je len Slovenska, ale, žiaľ, a veľmi nám to situáciu komplikuje, v celej Európe a v celom svete sú náznaky hospodárskej krízy. Niektorí ekonómovia dokonca hovoria o rozmere krízy z tridsiatych rokov.

Takže mame spoločnú filozofiu. Podlá toho, čo budete v stratégii citát, existuje len jedna jediná cesta, a to je cesta, ktorá síce v najbližšom období bude možno ešte žiadať nejaké uskromnenia od nás všetkých, ale za cenu toho, že do ekonomiky vnesieme rastové a rozvojové impulzy a že nespustime inflačnú špirálu. Akákoľvek iná cesta by bola cesta do záhuby a našej ekonomike by neprospela. Ak niekto hovorí o tom, že táto vláda nemá jasnú hospodársku alebo ekonomickú politiku, väčšinou sa tieto hlasy ozývajú z tých radov, ktorí si pod ekonomickou politikou predstavujú "nasypanie peňazí" do neefektívnych podnikov. To by sa dalo spraviť raz, ale o pol roka znovu sú tu tie isté podniky, tie isté firmy, tá istá situácia a znovu sú potrebné peniaze. Takže hospodárska politika Slovenskej vlády je jasná, je postavená na troch základných pilieroch. V súvislosti so štátoprávnym usporiadaním je to predovšetkým stabilita a konvertibilita meny, ďalšia liberalizácia cien a privatizácia a s využitím mimorozpočtových zdrojov prejsť od reštriktívnej politiky k politike rozvojovej. Znovu opakujem, ako to chceme urobiť, budete čítať stratégiu oživenia, ktorá už je v národohospodárskom výbore.

Hovoril tu pán Ľupták o zodpovednosti tejto vlády za robotníkov. Táto vláda je zodpovedná za celý národ, táto vláda je zodpovedná za dôchodcov, táto vláda je zodpovedná za baníkov, za robotníkov, za deti, za rodiny s malými

deťmi. Nie je to len otázka súčasného stavu. Je to otázka aj udržania stability, aby to, čo národ ma ušetrené, aby to, čo majú staré babky na vkladných knižkách, malo tu istú hodnotu aj o mesiac a o rok, aby sme nejakým neuváženým zásahom neznehodnotili a nespustili inflačnú špirálu.

Ak sa vrátim k situácii, ktorá je v baníctve, a k baníckemu štrajku, pán Ľupták mal veľkú pravdu v tom, že v Žiari bolo niekoľko štrajkov. Ak si dá tú námahu a preštuduje si ich genézu, všetky štrajky boli vedene odborovou organizáciou a zásadne dodržiavali štrajkový zákon. Keď som vyhlásil, že štrajk v Handlovej bol divoký, vyhlásil som to na základe existujúcej skutočnosti a znovu opakujem, že štrajk v Handlovej mal náznaky divokého štrajku z dvoch dôvodov. Po kolektívnom vyjednávaní, ktoré prebiehalo presne v duchu pravidiel kolektívneho vyjednávania, v deň pred štrajkom odborová organizácia, ktorá reprezentuje všetkých baníkov, podpísala s vládou dohovor o navyšení 18 %.

Napriek tomu, že boli doržané všetky pravidla kolektívneho vyjednávania a že odborová organizácia zodpovedá za všetkých baníkov, z nočnej smeny nevyfáralo niekoľko desiatok ľudí a postupne sa ich počet zvyšoval. Keď oproti nám sedí partner, je to odborová organizácia, to nie je len kompetencia, to je aj zodpovednosť. Je to jeho úloha, že hovorí za všetkých baníkov, že situáciu má v rukách, a keď niečo podpíše, tak za to aj zodpovedá. Takže bolo to porušenie týchto pravidiel, náznak divokého štrajku. Skutočne som to myslel úprimne a vážne, že keby bol ostal pod zemou čo len jeden baník, bol by som aj za cenu odstúpenia z funkcie trval na tom, aby vláda zrušila 18 % a po troch mesiacoch sa znovu vrátila k vyjednávaniu. Pretože je veľmi jednoduché tlačiť na niekoho a nedodržiavať pravidlá hry. Okrem toho len pre vašu informáciu, poslankyne a poslanci, štrajk tým, že sa nevyfára z bane, je považovaný za najnebezpečnejší, pretože baník tým škodí svojmu zdraviu. Handlovskí baníci

v kolektívnej zmluve podpísali, že takýmto spôsobom nikdy nebudú štrajkovať, takže dvakrát sa porušili pravidla hry.

A ešte veľmi krátka poznámka o tom, ako budeme riešiť tento problém, pretože konkrétne včera sa predsedníctvo vlády zaoberalo slovenským uholným baníctvom. Konkrétne včera stalo pred tým, či do bani dať 1, 3 miliardy korún, ktoré by sa museli zobrať z ťažko skúšaného školstva alebo zdravotníctva, alebo nešli problém ináč, principiálne. Som rad, že predsedníctvo vlády sa rozhodlo pre principiálny postup, ktorý spočíva v tom, že čiastkou 530 miliónov korún bude v budúcom roku dotovať uhlie pre maloodberateľov, pretože vzhľadom na nerovnaké klimatické podmienky a na ťažko skúšané obyvateľstvo by bolo dosť problematické, aby ľudia na Kysuciach platili za uhlie o 10 tisíc korún viac ako ľudia na strednom Slovensku. Ostatne zdroje si baníci budú musieť kryť vytvorením vlastných zdrojov, pravdepodobne zvýšením cien energetického uhlia o 20 %.

Okrem toho predsedníctvo rozhodlo o zrušení generálneho riaditeľstva od 1. januára, o vytvorení konkurenčného prostredia tým, že každá baňa bude samostatným podnikom, každá baňa ľudovo povedané bude hrať na svoje vlastne tričko. Takže baníci majú svoj vlastný osud vo svojich rukách. Ak dokážu znížiť náklady na ťažbu natoľko, aby ich uhlie bolo pri čiastočne liberalizovanej cene predajne, majú veľkú šancu prežiť. Okrem toho pre uspokojenie baníkov chcem povedať, že aj cena českého uhlia ide výrazne hore. Okrem toho výrazne narastá dopravná tarifa, takže v konkurencii s českým uhlím sa už dostáva slovenské uhlie do celkom slušnej pozície a z našich baní tie najefektívnejšie majú šancu dlhodobo prosperovať.

Takže, vážený pán Ľupták, veľmi rád som si vypočul vaše názory. Nesúhlasím však so záverečným konštatovaním, ktoré ste povedali, že odbory koketujú s vládou a že to vláda robí

preto, aby si odbory prestali plniť svoju povinnosť. Nechcem hovoriť za odborárov, sú to naši sociálni partneri, ale myslím si, že sú nezávislí od vlády a vláda v trojuholníku - odbory, zamestnávatelia a štát stále vedie rozhovory tak, aby sme udržali sociálny zmier. Hospodárska politika, ktorú vláda robí, sa dá robiť len skutočne veľmi jemným vedením po hrane sociálnej únosnosti. Nič nezakrývame. Už v stratégii, ktorú dostanete na naštudovanie, sa v budúcom roku predpokladá pokles reálnej kúpnej sily približne o 10 %. Ak to spoločne prežijeme - som o tom pevne presvedčený, že to vydržíme - už v roku 1994 sa budeme môcť začať vystierať a koncom roku 1995, 1996 budeme zrovnateľní s rastovými impulzami rozvinutých ekonomík.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi. Pán poslanec Ľupták, mali ste interpeláciu, dostali ste odpoveď. Pýtam sa, či ste spokojný s odpoveďou?

Poslanec J. Ľupták:

Nie. Chcel by som na to reagovať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Nie ste spokojný. Teraz sa, bohužiaľ, nedá reagovať. Nie ste spokojný s odpoveďou. V poriadku. Národná rada bude prijímať k tomu prislušné uznesenie. Vyjadrili ste svoj nesúhlas.

Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Ľupták:

Musím reagovať na to, čo hovoril pán minister, že nikdy nič nesľúbili ľudom. Pán minister, choďte do Podpolianskych strojární v Detve medzi robotníkov, choďte na Oravu, na Kysuce, kde som bol ja a povedali m: Na námestí nám slubovali, že oddlžia fabriky, že prestane prepúšťanie ľudí. V Námestove prepustili 500 robotníkov, v Podpolianskych strojárňach prepustili 500 robotníkov zo dna na deň. Ľudia ďalej povedali: Prijmete zákon, teda HZDS aj vy, lebo ste členom SNS /oživenie v sále/, ale HZDS sľubovalo, že sa prijme zákon, nech sa každý preukaze, skade zobral peniaze na privatizáciu, keď v hotovosti vypláca milióny. Takýto zákon ste na námestí sľubovali a vláda o tom vie veľmi dobre, že sľubovali. Stal som tam osobne, keď sa to hovorilo. To je jedna vec.

Druha vec - viete, sociálny zmier sa môže udržať a je potrebný, keď hovoríte, že ste sociálna vláda alebo ako to hovoríte, ale keby váš plat mali robotnici, ktorí majú 2300 korún. Žena príde za mnou s plačom, že nemôže decku kúpiť banán, plače, že ma 1500 korún invalidný dôchodok a ešte 200 korún jej z toho zoberú. Tak prijmime zákon, aby sa to vyjasnilo, že životne minimum musí dostať zo zákona, a nie stále chodiť kdesi po úradoch a prosiť niekoho, dajte mi prosia peniaze, lebo nemám z čoho žiť. A povedia jej: predajte si dom. Ona stratila zdravie pre tuto spoločnosť a nie pre seba. Viem, že ste zodpovední za všetkých ľudí, ako ste povedali. Áno, to je pravda, lenže sa pozerajte, pán minister, ako klesli mzdy. Keď sa teraz robila nová mzdová sústava, bol som vo fabrikách. Samozrejme, robotník išiel z osmičky na šestku alebo na pätku. Dostal o korunu viac, ale prémie nedostane žiadne alebo 100 korún. Počítajme, aký je to rozdiel, je to 500-600 korún a ceny idú a išli hore. Skutočne robotnici už majú opasky pritiahnuté. Mnohí ani nedostanú prémie, pretože ich niet z čoho zaplatiť. To vieme.

Ako riešiť baníctvo? Pozrite sa, keby sme využili mozgový potenciál, ktorý tu bol a je, a my sme ho vyhodili na ulicu, keby zabrali pracovité ruky tejto spoločnosti, skutočne by sme sa pohli z miesta. A čo sme spravili? Berme teraz výskumné ústavy a ďalšie veci. To sa pustilo, nikto nemá záujem. Ak sa nepozviechame vlastnými rukami, vlastným mozgom, nikto nám nepomôže, nikto nám nebude voziť doláre vo fúriku, ako sme si to mysleli po revolúcii. Sami sa s tým musíme vysporiadať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, musím vás upozornit, že uplynuli tri minutý. To už je nová interpelácia.

Bude reagovať pán minister? Minister hospodárstva SR L. Černák:

Vážený pán Ľupták, len veľmi stručne. Chcem podčiarknuť vašu poslednú vetu, ktorú ste povedali. Skutočne, ak všetci priložíme ruku k dielu, pracovité ruky, tak sa pohneme. Pohneme sa z miesta bez toho, aby sme museli vynaložiť 65 miliárd korún, ktoré nemáme, na oddĺženie podnikov, bez toho, aby sme museli mat taký rozdiel medzi stredným zárobkom a hranicou životného minima, ako mame teraz. A čo sa týka miezd, našou úlohou je roztočiť ekonomiku, zabezpečiť odbyt. Mzdy vyplácajú zamestnávatelia. To, po čom volali robotnici, bolo urobene minulý týždeň. Mzdy sú plne liberalizovane, takže každá fabrika môže vyplatiť toľko, na koľko ma. Som rad, že ste reagovali. Písomne vám odpoviem, ku mne mate dvere kedykoľvek otvorene, takže ak mate toho viac, prosím, môžeme si to potom prebrať spolu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne pánovi ministrovi. Dovolím si prečítať jednu časť z rokovacieho poriadku: "Vláda Slovenskej republiky, prípadne jej člen sú povinní odpovedať na interpelácie do 30 dni písomne alebo ústne na schôdzi Slovenskej národnej rady. " Tu odpovedal pán minister na interpeláciu pána Ľuptáka, pán minister Kučera na interpeláciu pána poslanca Masarika. To znamená, že Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať hlasovaním, či súhlasí s odpoveďami alebo nesúhlasí s odpoveďami. AK už nie sú ďalšie reakcie zo strany pánov ministrov, v zmysle rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady mame k odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov zaujať stanovisko uznesením.

Odporúčam, aby sme prijali uznesenie najskôr k súhlasným odpovediam - to bola odpoveď pána ministra Kučeru na otázku poslanca Dudáša - nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou ministra školstva a vedy pána Kučeru na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Dudáša. "

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 79 poslancov. /

Kto je za uvedené uznesenie?

/Za návrh hlasovalo 64 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /

Konštatujem, že sme uvedené uznesenie prijali.

Teraz budeme hlasovať o ďalších dvoch odpovediach, ktoré tu odzneli. Najskôr o odpovedi pána ministra Kučeru na interpeláciu pána poslanca Masarika.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 82 poslancov. /

Kto je za to, že Slovenska národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Kučeru na interpeláciu pána poslanca Masarika? Pán poslanec Masarik tu nebol prítomný, nevyjadril sa, či súhlasí alebo nesúhlasí.

/Za návrh hlasovalo 54 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /

Konštatujem, že Slovenská národná rada prijala aj odpoveď pána ministra Kučeru na interpeláciu pána poslanca Masarika.

Teraz ešte musíme hlasovať o odpovedi pána ministra Černáka na interpeláciu pána poslanca Ľuptáka. Pán poslanec Ľupták vyslovil nesúhlas s odpoveďou pána ministra.

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Na interpeláciu ešte odpoviem písomne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ostaneme na tom, že pán minister ešte odpovie písomne.

Prosím, pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, po prvé - nebol som tu prítomný vtedy, keď pán minister odpovedal. Po druhé - domnievam sa, že Národná rada sa nemá čo vyjadrovať k tomu, keď som ešte odpoveď od pána ministra nedostal. Interpeloval som a žiadam písomnú odpoveď. To je všetko. K tomu sa ešte Národná rada nemá vyjadrovať.

Podpredseda NR SR J Prokeš:

Pán poslanec, dovolím si vás upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku pán minister môže odpovedať písomne alebo ústne na schôdzi. Nie je mojim problémom, ani problémom ministra, že ste tu vtedy neboli. Odpoveď ste dostali a môžete si ju prečítať v stenografickom zázname. /Potlesk. /

Prosím, pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás poopravil. Ak poslanec nesúhlasí s odpoveďou, podlá rokovacieho poriadku sa otvára rozprava a potom na jej konci sa hlasuje. Čiže, ak poslanec Masarik nepočul odpoveď, vlastne nevyjadril ešte súhlas ani nesúhlas a je namieste písomná odpoveď. Môžeme hlasovať len vtedy, ak poslanec nesúhlasí, potom je rozprava a po jej ukončení nasleduje hlasovanie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ak dovolíte, prečítam § 89 ods. 2: "Vlada Slovenskej republiky, prípadne jej člen sú povinní odpovedať na interpeláciu do 30 dni písomne alebo ústne na schôdzi Slovenskej národnej rady. Ak Slovenska národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí lehotu na odpoveď na takúto interpeláciu kratšiu ako 30 dní. Ak podal interpeláciu poslanec alebo skupina poslancov, interpelujúci sa vyjadrí, či odpoveď považuje za uspokojujúcu. Písomná odpoveď na interpeláciu sa zaradí na program najbližšej schôdze Slovenskej národnej rady. O odpovedi na interpeláciu na môže konať rozprava. Po odpovedi záujme Slovenská národná rada stanovisko uznesením. " Tu bola dana ústna odpoveď v zmysle odseku 2 § 89.

Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, pán poslanec Masarik sa vyjadri na budúcej schôdzi, keď to bude zaradené na program. Dnes sa ešte nevyjadril k odpovedi pána ministra. Nechápem, prečo by sme mali hlasovať o tom, keď ten, kto sa pýtal, nedostal odpoveď.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, po prvé - v čase mojej interpelácie tu nebol prítomný pán minister Kučera. To znamená, že nepočul moju interpeláciu a vlastne nevedel, k čomu sa má vyjadrovať.

Po druhé - rokovací poriadok hovorí jasne, že ak podal poslanec interpeláciu, interpelujúci sa vyjadrí, či odpoveď považuje za uspokojujúcu. Ja ju žiadam písomne. Potom sa písomná odpoveď na interpeláciu zaradí na program najbližšej schôdze Národnej rady. To znamená, že tu sa predpokladá, že písomná odpoveď je niečo samozrejmé. Potom, na budúcej schôdzi môžeme hlasovať, či odpoveď postačuje alebo nie. Tu sa naozaj jasne hovorí, že písomná odpoveď sa zaradí na program najbližšej schôdze. Trvám na písomnej odpovedi.

Podpredseda HR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec, dovoľte, aby som vás upozornil aj na odsek 3 § 89. Poslanec môže na schôdzi Slovenskej národnej rady interpelovať prítomného člena vlády Slovenskej republiky aj ústne. Ak tvrdíte, že pán minister Kučera to nepočul, podľa ods. l ste povinný dať interpeláciu písomne.

Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, spomeňme si, koľkokrát tu boli prítomní členovia vlády, ktorí boli interpelovaní. Veď je skôr výnimkou ako pravidlom, že člen vlády, ktorý je interpelovaný, je tu prítomný. A písomnú odpoveď na interpeláciu člen vlády v každom prípade odovzdáva. To znamená, že tu nemané o čom rozprávať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán poslanec, v duchu toho, čo ste povedali predtým, keď sa dovolávate rokovacieho poriadku, musím konštatovať, že ste nedali príslušnému ministrovi interpeláciu, lebo on ju nepočul, a môže povedať to isté, čo ste povedali vy, že ste nedostali odpoveď. Bohužiaľ, musíme rešpektovať rokovací poriadok. Odsek l § 89 to hovorí úplne jasne: "Poslanec alebo skupina poslancov podávajú interpeláciu písomne Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Predseda Slovenskej národnej rady zašle interpeláciu predsedovi vlády Slovenskej republiky, a ak je interpelovaný člen vlády, aj tomuto členovi. " Je to jasne?

Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, to, čo som predniesol ústne, odovzdám aj písomne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Bude to zaslané pánovi ministrovi ako vaša interpelácia a budeme sa na to dívať ako na novu interpeláciu. Dostanete písomnú odpoveď.

Poslanec J. Masarik:

Áno, ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ak dovolíte, pristúpime k osemnástemu bodu programu, ktorým sú

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov z predchádzajúcich schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomne odpovede máte uvedene v tlači číslo 82. Zatiaľ mám jednu prihlášku do rozpravy k tomuto bodu. Ďalej sa hlási pán prvý podpredseda Weiss, ktorý dáva prednosť poradiu podlá prihlášky. Prosím pána poslanca Lauka.

Poslanec P. Lauko:

Pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

mam to aj písomne, ujasníme si pojmy, že to odovzdám aj písomne. Chcem sa vyjadriť k pánovi ministrovi vnútra, ktorý tu, bobužiaľ, nie je, takže budem hovoriť bez účasti ministra, ktorého sa to vlastne týka.

Na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval ministra vnútra Slovenskej republiky vo veci

odvolania prednostu Okresného úradu v Prešove. Odpoveď som dostal aj od ministra hospodárstva Slovenskej republiky. V oboch odpovediach sa páni ministri sústredili na zdôvodnenie len jedného z dvoch dôvodov odvolania - neoprávnený prevod finančných prostriedkov. S obidvoma odpoveďami vyslovujem nespokojnosť pre neúplnosť a nepresnosti v argumentácii. Pán minister vnútra aj minister hospodárstva vo svojej odpovedi tvrdia, že prevod vlastníctva za materskú škôlku, za ktorú bola vopred uhradená suma l 15O tisíc korún, nebol vykonaný a tento prevod môže byť uskutočnený podľa § 45 zákona číslo 92/1991 Zb. len so súhlasom vlády. Dotyčný zákon sa však týka prevodu majetku štátu na iné osoby. V prípade dvoch štátnych organizácii ide o prevod práva hospodárenia resp. správy majetku, ale vlastníkom ostáva naďalej štát. Vzťahuje sa naň navyše odsek 4 § 45, podľa ktorého sa tento paragraf nevzťahuje na rozpočtové organizácie, a okresný úrad takouto organizáciou je. Čiže tu išlo o prevod hospodárenia resp. správy majetku medzi dvomi štátnymi organizáciami.

Ďalšou nepresnosťou je tvrdenie o zamietavom stanovisku zakladateľa - Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky. O takomto stanovisku v inkriminovanej dobe nevedeli ani zástupca okresného úradu, ani štátny podnik Drobný tovar, Prešov. Dôkazom je text dohody z 15. 4. 1992 o vrátení finančných prostriedkov, v ktorej obaja štatutárni predstavitelia štátnych organizácii konštatujú - citujem: "a po predchádzajúcich pozitívnych vyjadreniach nadriadených orgánov", myslí sa tým Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Úradu vlády. Treba zopakovať, že celým postupom nebola spôsobená štátnemu rozpočtu žiadna škoda, o čom svedčí aj zápisnica z prerokovania ministerskej previerky o tejto finančnej transakcii. Citujem z tejto zápisnice: "Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole a že finančné prostriedky boli vrátené na účet Okresnému úradu v Prešove, neukladá sa prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov. " Ak pri rokovaní všetky zainteresovane strany vyslovili súhlas s pripravovanou akciou prevodu pravá hospodárenia, správy majetku, a len nepružnosťou ústredných organov nedošlo k formálnemu súhlasu, pričom sa finančne prostriedky vrátili a nevznikla finančná strata, ťažko pochopiť tento dôvod ako dôvod na odvolanie prednostu okresného úradu.

Bohužiaľ, v odpovedi som sa nedozvedel stanovisko k druhému dôvodu na odvolanie, že bývalý prednosta okresného úradu je zároveň poslancom Slovenskej národnej rady. A argumentovalo sa nedostatkom času na túto funkciu, keď následne bol za prednostu Okresného úradu v Prešove menovaný poslanec Federálneho zhromaždenia. Taktiež som nedostal odpoveď na to, či je správne, aby politická strana cez výkonnú moc, vládu a ministerstvo takýmto spôsobom odvolávala prednostu okresného úradu. Vysvetlenie, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinne prešetriť každú sťažnosť a oznámenie, je síce vecne správne, ale nevysvetľuje nastolený konkrétny postup v tomto prípade. Pre mňa je snáď len jedno potešiteľné, že po tejto interpelácii už nedošlo k ďalšiemu odvolaniu prednostu okresného úradu, i keď si nemyslím, že je to len vďaka tejto interpelácii.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Dovolím si dotknúť sa rokovacieho poriadku, aby sne mali jasno. Je to koniec odseku 2 v § 89, ktorý hovorí, že "interpelujúci sa vyjadri, či odpoveď považuje za uspokojivú. Písomná odpoveď na interpeláciu sa zaradí na program najbližšej schôdze Slovenskej národnej rady. O odpovedi na interpeláciu sa môže konať rozprava. K odpovedi zaujme Slovenská národná rada stanovisko

uznesením. " Ďakujem pánovi poslancovi za ponuku písomného predloženia svojho nesúhlasu, ale domnievam sa, že v tomto prípade to nie je potrebne, lebo to sa deje tu, na pôde Národnej rady. Evidujeme, že pán poslanec vyslovil nesúhlas s touto odpoveďou a Národná rada podlá rokovacieho poriadku záujme stanovisko hlasovaním.

Hlásil sa prvý podpredseda pán Weiss a pán poslanec Masarik. Pýtam sa, či chcú vystúpiť alebo dajú prednosť prestávke. Prosím, aby sme o prestávke rozhodli hlasovaním.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 70 poslancov. /

Keďže nie sme schopní uznášať sa, z moci predsedajúceho vyhlasujem 10-minutovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič: Pokračujeme v rokovaní.

Ďalej sa do diskusie prihlásil prvý podpredseda pán Weiss.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážene dámy, vážení pani, vážená vláda,

veľmi si vážim podrobnú odpoveď pána predsedu vlády a pána ministra hospodárstva na moju interpeláciu na 6. schôdzi Národne] rady Slovenskej republiky 1. 10. 1992. Interpelácia sa tykala plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Tuto odpoveď na moju interpeláciu chcem chápať ako prejav dobrej vôle riešiť vecne všetky otázky vzťahov výkonnej a zákonodarnej moci a uplatňovania kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde.

Dovolím si pripomenúť, že prijatie uznesenia k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky bolo jednou z podmienok kladného hlasovania veľkej časti poslancov

o dôvere vláde. Pre pripomenutie by som chcel povedať, že v prvom bode interpelácie som si dovolil požiadať vládu Slovenskej republiky o spracovanie stanoviska k pripomienkam, ktoré boli obsiahnuté v uzneseniach jednotlivých výborov

i k pripomienkam predneseným poslancami Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky s termínom do 31. 8. 1992.

Obsahom prvého bodu mojej interpelácie bola teda úloha uložená vláde Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky uznesením číslo 25/1992, bod 5, písmeno a/, druhá odrážka, ktorá bola prijatá práve k programovému vyhláseniu vlády. Z tohto dôvodu nemohli byť uvedené pripomienky zapracované do konečnej verzie programového vyhlásenia vlády, ako uvádza vo svojej odpovedi pán premiér. Tie pripomienky boli dané až k prečítanému, prednesenému programovému vyhláseniu.

Ďalej som si dovolil pripomenúť vláde jej úlohu vypracovať scenár dôsledkov ekonomickej suverenity Slovenskej republiky "každý za svoje". Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky už 3. septembra rozhodlo o vypracovaní návrhov zmlúv o spolupráci medzi Českou republikou a Slovenskou republikou vo vedomí skutočnosti, že štátoprávny vývoj ČSFR nebude smerovať ku konfederácii, ako predpokadalo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ale k eventuálnej spolupráci dvoch samostatných republík. S týmto faktom korešpondovalo aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo

25/1992 k programovému vyhláseniu vlády, ktoré žiadalo vlastne spresniť postup vlády Slovenskej republiky pri rokovaní s politickou reprezentáciou Českej republiky a formulovať eventuálne dopady na rozpočet Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky mala teda v termíne do 15. 9. 1992 predložiť Národnej rade Slovenskej republiky rámec, v akom rozsahu, v akých oblastiach a s akou mierou prepojenia sa budú pripravovať a uzatvárať zmluvy s Českou republikou a takisto mala pripraviť predbežnú špecifikáciu vplyvov ekonomickej suverenity v príjmovej a výdajovej časti rozpočtu. V tejto súvislosti možno uvažovať o tom, že rokovanie s vládou Českej republiky presahovalo rámec Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, vďaka ktorému, ako som už povedal, vláda Slovenskej republiky dostala dôveru. Preto by som si dovolil pripomenúť, že Národná rada Slovenskej republiky s pocitom zodpovednosti za osudy Slovenska odporučila pri tejto príležitosti vláde Slovenskej republiky formulovať svoje predstavy o korekcii jej programového vyhlásenia v prípade, že sa nedosiahne dohoda medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o konfederatívnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov.

Domnievam sa, že tento problém je stále na stole, bez ohľadu na to, aký bol postup vlády Slovenskej republiky a bude postup vlády Slovenskej republiky pri ďalších rokovaniach s vládou Českej republiky. Skutočnosť, že trvám na splnení tejto úlohy, nie je spôsobená snahou o mechanický prístup ku kontrole plnenia programu vlády, ale presvedčením, že občania Slovenskej republiky majú výsostné právo poznať predstavy vlády o ich blízkej budúcnosti a štátne orgány zasa povinnosť poskytnúť informácie o svojej činnosti podľa článku 26 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky. Preto, žiaľ, nemôžem vysloviť s týmito pasážami odpovede na moju interpeláciu súhlas.

A ešte niekoľko poznámok k problému stratégie oživenia a jej predloženiu Národnej rade. Z toho, čo mi napísal pán minister hospodárstva Černák, vyplýva, že meškanie v príprave stratégie oživenia nebolo zapríčinené zavalenosťou vlády inými úlohami, ani čakaním na stanoviska klubov HZDS, SDĽ a KDH v Národnej rade, ktoré cez svojich členov v národohospodárskom a rozpočtovom výbore dostali po jednom exemplári pracovnej verzie stratégie oživenia od ministra hospodárstva, ktorému vláda 18. 8. uložila v zmysle uznesenia Národnej rady číslo 25 dopracovať do 30. 9. stratégiu oživenia. V odpovedi na moju interpeláciu pán minister píše, že už 10. 8. 1992 v komisii vlády pre hospodársku stratégiu došlo k názorovej nejednotnosti zvolávateľov porady, t. j. komisie vlády pre hospodársku stratégiu a odboru pre hospodársku politiku Úradu vlády Slovenskej republiky pri posudzovaní obsahovej a vecnej stránky prerokovávaného materiálu. Začiatkom septembra, keď došlo k zmene nositeľa tejto úlohy, ktorým sa stalo ministerstvo hospodárstva, prevzalo toto ministerstvo podklady, ktoré - citujem "nemali potrebnú úroveň a boli obsahovo odlišné od metodického usmernenia". Niektoré rezorty neboli vôbec vyzvané k predloženiu podkladových materiálov.

Ďalej pán minister Černák popisuje peripetie posudzovania prvej pracovnej verzie stratégie oživenia, zložité vzťahy medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií, komisiou vlády pre hospodársku stratégiu, Štátnou bankou československou a najmä Úradom vlády Slovenskej republiky resp. riaditeľom hospodárskeho odboru tohto úradu.

Na zaver konštatuje, že požiadavky Úradu vlády Slovenskej republiky boli diametrálne odlišne od schválenej metodiky v duchu porady 10. 8. 1992, ako aj usmerneniami z jednotlivých uznesení a listu predsedu vlády Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa príprava stratégie oživenia dostala do časovej tiesne. Z uvedeného vyplýva, že vo vnútri vlády

medzi jej jednotlivými orgánmi jednoducho nebola dostatočná koordinácia a potrebná jednota v základných koncepčných prístupoch.

Chcem ešte upozorniť na jednu skutočnosť. Pán premiér v odpovedi na moju interpeláciu napísal, že termín predloženia stratégie oživenia bol presunutý na október 1992. To, že tento materiál, hoci je už polovička novembra, ako aj ďalšie predstavy vlády o hospodárskej politike vláda Národnej rade ešte nepredložila, však medzitým nadobudlo úplne novú dimenziu. Nejde už iba o plnenie uznesenia a o spôsob plnenia tohto uznesenia, ale najmä o to, aby sa poslanci mohli kvalifikovane vyjadriť k návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1993. Preto si dovoľujem požiadať vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila, že ešte pred prerokovaním rozpočtu sa poslanci Národnej rady budú môcť oboznámiť s jej predstavami o staratégii oživenia, s jej predstavami hospodárskej politiky, ktorá by mala ukázať, že rozpočet bude naplnený zdrojmi.

Dovoľujem si taktiež požiadať vládu, aby oznámila, kedy bude v Národnej rade prerokovaná koncepcia zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Napokon, na moju požiadavku v súlade s uznesením Národnej rady vypracovat a predložiť návrh stratégie oživenia a hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky odpovedal aj pán premiér, aj pán minister hospodárstva kladne. Chcem vyjadriť presvedčenie, že aj napriek možno kritickému stanovisku k tejto veci sme pripravení konštruktívne spolupracovať s vládou pri napĺňaní jej neľahkého poslania. Dúfam, že sa nemusíme presviedčať o tom, že diskusia, polemika a spor je azda najlepším spôsobom hľadania čo najoptimálnejších riešení. Zdá sa, že Slovensko bude takéto riešenia potrebovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne prvému podpredsedovi. Hlási sa ešte niekto? Pán minister s odpoveďou.

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi maličkú poznámku. Nikdy som nevedel, že slovenský jazyk má tak silnú sémantiku ako teraz, pretože teraz som videl, že tri slová ináč poukladané trošku menia význam. So všetkým, čo predseda SDĽ, podpredseda Národnej rady pán Weiss povedal, súhlasím. Presne vyjadril to, čo som v odpovedi na interpeláciu písal. Len použil vyraz, že v dopise potom pán minister Černák vyjadruje, ako zložito - a už ďalej citoval presne môj dopis. Myslím si, že chcel povedať, že zložito vyjadrujem ako, pretože tam potom presne uvádzam dátumy kde, kedy, čo sme poslali, aby videl, že skutočne tie časy na ministerstve hospodárstva boli minimálne, že sme to dali posúdiť veľa odborníkom. Bol tam sklz, áno, priznávam, tým, že nebolo celom jasné, či to bude robiť, komisia pre hospodársku stratégiu, ktorá sa medzitým zrušila, či úrad vlády. Ale keď to padlo na nás, potom ako-tak sme po pár dňoch naplnili kroky. Stratégiu oživenia sme v polovičke októbra dali do tripartity, následne dva týždne čakala na hospodársku radu, minulý týždeň v utorok bola odsúhlasená vo vláde. Proste išla cez celý kolotoč, ktorý je trošku zdĺhavý. Takže nevydroval som, ako zložito, ale zložito som vyjadroval, ako to postupovalo ďalej.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR J Prokeš:

Keď sme sa už zaplietli do semartiky, dovolím si povedať, že po slovensky nie je dopis, ale list.

Pán poslanec Výboch, potom pani poslankyňa Bauerova. Poslanec I. Výboch:

Chcel by som povedať pánovi podpredsedovi Weissovi, že 3. 11. sme v zahraničnom výbore boli informovaní o koncepcii zahraničnej politiky. Zatiaľ to bol pracovný materiál, ale myslím si, že v priebehu krátkeho času sa tento materiál dostane na pôdu slovenského parlamentu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Túto informáciu poznám. Chcel som len vedieť termín, kedy plénum Národnej rady bude môcť o tejto dôležitej veci rokovať. Som rad, že je to na dobrej ceste.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerova.

Poslankyňa E. Bauerova

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte mi reagovať na odpoveď na moju interpeláciu ohľadne zapisovania krstných mien do matriky, ktorú som dostala od pána ministra Tuchyňu.

Musím, žiaľ, konštatovať, že s obsahom odpovede nemôžem súhlasiť. Odpoveď pána ministra totiž zachádza za rámec, ktorý pre ochranu identity uzákoňuje Ústava Slovenskej republiky, keď zaručuje občanovi, že príslušnosť k menšine nesmie byť nikomu na ujmu. Napriek tomu, že ustáva zaručuje nadradenosť mezdinárodných dokumentov, odpoveď pána ministra nerešpektuje tu skutočnosť, že Česká a Slovenska Federatívna Republika je signatárom aj takých medzinárodných dokumentov, ako je záverečný dokument Viedenskej následnej schôdze, kde v článku 19 princípov sa zúčastnené strany zaväzujú takto: "Budú vytvárať podmienky na podporu etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity národnostných menšín na svojom území a brániť ju. Budú rešpektovať slobodne vykonávanie práv osobám, ktoré patria k takýmto menšinám a zabezpečovať ich úplnú rovnosť s inými. " Prosím, posúďte sami, či je úplná rovnosť, ak príslušník menšiny - Nemec, Poliak, Maďar musí dávať svojmu dieťaťu slovenské meno.

Odpoveď pána ministra hovorí o výklade ministerstva vnútra a jazykovedného ústavu. Opätovne si dovoľujem upozorniť na to, že ani ministerstvo a tobôž nie jazykovedný ustav nemajú oprávnenie vykladať zákon, tobôž nie zavádzať také obmedzenia, ktoré nie sú obsiahnuté v zákone. Pravo na identitu vyjadrené krstným menom predsa patri k základným ľudským právam. To, že vypíš z matriky sa vydáva v slovenskom alebo českom jazyku, neoprávňuje nikoho, aby svojvoľne prekladal krstné mena z jazyka menšiny a tým obmedzoval základné slobody a ľudske pravá.

Napokon by som sa rada opýtala pána ministra, o akých zámeroch hovorí v odpovedi. Dúfam, že nejde o zámer asimilácie menšiny takýmto spôsobom.

Ďakujem.

/Potlesk. /

Podpredseda HR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, dámy a páni,

1. októbra som interpeloval pána premiéra. Tá interpelácia bola veľmi krátka a podstata interpelácie sa dá zhrnúť do tejto jedinej vety: Akým spôsobom dôjde k odvolaniu člena vlády alebo predsedu vlády Slovenskej republiky po vyslovení nedôvery Národnou radou v období od 1. októbra 1992 do momentu zloženia sľubu novozvoleného prezidenta?

Dostal som tiež veľmi stručnú odpoveď, ktorá znie takto: "Prijímanie ústavných zákonov a zákonov je v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. " Domnievam sa, že som nedostal vôbec odpoveď na moju otázku. Chcel som vedieť, akým spôsobom môže dôjsť k odvolaniu. Ja viem odpovedať. Zrejme bolo by nožné odpovedať tým spôsobom, že súčasný ústavný stav neumožňuje až do zvolenia alebo do okamihu zloženia sľubu prezidenta, aby bol člen vlády, vláda alebo predseda vlády Slovenskej republiky odvolaný. Ale chápete, že odpoveď, ktorú som dostal, sa vôbec netyká toho, čo som sa spýtal. Preto vyslovujem nespokojnosť s touto odpoveďou a prosím, aby som dostal odpoveď na moju skutočnú otázku.

V tej súvislosti som, pán predseda, požiadal aj vás, aby ste zabezpečili prípravu návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa vyrieši spomínaný nedostatok. Ani od vás som nedostal odpoveď, takže by som ju prosil teraz.

Ak my chcete odpovedať, že každý poslanec má právo podávať návrhy zákonov, to viem, ale požiadal som vás, aby ste to zabezpečili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, že ste si odpovedali. Každý poslanec má zákonodarnú iniciatívu.

Poslanec J. Masarik:

Áno, lenže požiadal som vás, aby ste to zabezpečili. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Národná rada Slovenskej republiky nerobí žiadnu novelizáciu ústavy, ani nebude, pretože tieto podmienky sú v novom rokovacom poriadku, ktorý pripravuje.

Poslanec J. Masarik:

f

Pán predseda, to znamená, že vám vyhovuje to, že vlastne vláda a člen vlády je neodvolateľný?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dovolil by som si upozorniť pánov poslancov a panie poslankyne, že poslanec má právo interpelovať členov vlády, ale zatiaľ nemáme právo interpelovať jeden druhého. Takže pokiaľ chce niekto niečo uložiť predsedovi alebo predsedníctvu, podpredsedom, musí to byť minimálne uznesenie pléna, ale zatiaľ rokovací poriadok ani zákonný stav neumožňuje, aby jeden poslanec žiadal, aby predseda čosi vykonal.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Väzení pani poslanci,

v parlamente jednoducho nie je možné uplatniť také princípy, aké je možne uplatniť vo výkonnej moci. Tu je šesť poslaneckých klubov a nie je dosť dobre možne, aby predseda Národnej rady alebo aj ja, keď zodpovedám za legislatívnu činnosť, som ktorémukoľvek poslaneckému klubu alebo poslancovi nariadil, aby pripravil návrh zákona. Je možné robiť politické rokovania a združiť sily poslancov, využiť expertov a dať zákonodarnú iniciatívu. To je podstata parlamentarizmu. Výkonná moc funguje inak. Na tom sme sa zhodli aj s pani ministerkou, keď sme rokovali predvčerom o legislatívnom procese a legislatívnej politike tohto štátu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlasí sa ešte niekto z pánov poslancov alebo dám poslankýň k tomuto bodu? Ak nie, môžem to považovať za súhlas tých, ktorí dávali interpelácie a bolo im odpovedané, za súhlas s odpoveďou.

Zatiaľ sa vyjadrili pán Masarik k odpovedi na interpeláciu nesúhlasne, prvý podpredseda pán Weiss čiastočne nesúhlasne, pani Bauerova nesúhlasne, pán Lauko takisto vyslovil nesúhlas s odpoveďou.

Poslanec P. Barta:

Väzení pán predsedajúci, z dôvodu neprítomnosti pána Bugara sa vyjadrím k interpelácii, ktorá bola podaná 27. 10. Pán Bugár odkazuje, že nesúhlasí s odpoveďou pána premiéra.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Berieme na vedomie ako ďalšiu nesúhlasnú odpoveď.

Vážene dámy, vážení páni,

teraz v zmysle zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady k odpovediam na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zaujmeme stanovisko uznesením. Odporúčam, aby sme prijali uznesenie ako pri prerokúvaní odpovedi na interpelácie z dnešnej schôdze. Najprv budeme hlasovať o všetkých odpovediach ministrov, s ktorými poslanci súhlasili, pričom sme sa zhodli na tom, že kto sa tu nevyslovil nesúhlasne, súhlasí s odpoveďou. Samozrejme, o tých, ktorých sme menovali, budeme hlasovať samostatne.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 77 poslancov. /

Kto je za to, aby sme vyslovili súhlas s odpoveďami ministrov na interpelácie, proti ktorým tu neboli vznesene námietky?

/Za návrh hlasovalo 61 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /

Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým vyslovujeme súhlas so všetkými odpoveďami ministrov, voči ktorým neboli vznesene námietky.

Prosím, aby sme teraz jednotlivo hlasovali o tých odpovediach, voči ktorým tu odzneli námietky.

Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán Lauko. Budeme hlasovať o tom, či považujeme odpovedí ministrov za dostatočnú alebo nie.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 82 poslancov. /

Kto je za to, že budeme považovať túto odpoveď pánov ministrov za dostatočnú?

/Za návrh hlasovalo 46 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /

Konštatujem, že plénum Národnej rady považuje odpoveď ministrov na interpeláciu pána poslanca Lauku za dostatočnú.

Ako ďalší vystúpil prvý podpredseda pán Weiss, ktorý vyslovil čiastočný súhlas alebo čiastočný nesúhlas s odpoveďou.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 82 poslancov. /

Pán Weiss interpeloval predsedu vlády Mečiara a ministra hospodárstva Černáka. Kto považuje odpoveď, ktorú dostal pán prvý podpredseda, za dostatočnú?

/Za návrh hlasovalo 47 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /

Konštatujem, že plénum národnej rady považuje odpoveď premiéra a ministra hospodárstva prvému podpredsedovi pánovi Weissovi za dostatočnú.

Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Bauerová, ktorá interpelovala ministra vnútra pána Tuchyňu.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 87 poslancov. /

Kto považuje odpoveď pána ministra Tuchyňu za dostatočnú?

/Za návrh hlasovalo 47 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /

Konštatujem, že plénum Národnej rady považuje aj túto odpoveď za dostatočnú.

Ako posledný v zastúpení tu bol vyjadrený nesúhlas pána poslanca Bugára s odpoveďou pána premiéra.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 86 poslancov. /

Kto považuje odpoveď pána premiéra za dostatočnú?

/Za návrh hlasovalo 47 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /

Konštatujem, že plénum Národnej rady a] tuto odpoveď považuje za postačujúcu.

Takto sme po častiach vyslovili súhlas so všetkými odpoveďami na interpelácie, ktoré boli písomne predložené a ktoré boli predmetom rokovania tohto bodu.

Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

Posledným bodom programu je Všeobecná rozprava.

Dovolím si znovu pripomenúť odporúčanie politického grémia, aby vystúpenia poslancov za jednotlivé politické strany a politické hnutia v tejto rozprave trvali spolu najviac dvadsať minút. To znamená, že každý klub ma na vystúpenie dvadsať minút. Dovolím si upozorniť, že pokiaľ budem viest túto schôdzu, budem strážiť, aby sme túto dobu neprekročili, jednoducho z dôvodov zahraničnej návštevy, ktorá priletí dnes večer.

Do všeobecnej rozpravy sa zatiaľ prihlásili pán László Doboš, pán Jan Čarnogurský, pán Dzurinda, pán Košnár a predseda Národnej rady pán Ivan Gašparovič. Vzhľadom na to, že pán predseda nevyužíva pravo dane mu z rokovacieho poriadku, budeme postupovať v poradí tak, ako sa jednotliví poslanci prihlásili. Prosím pána poslanca László Dobosa.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Národná rada, vážená vláda,

uvedomujem si, že dobre slovo v politike nie je neviem akou silnou zbraňou. Predsa sa o to pokúsim. Mám dojem, že v povolebnom období sa vzťahy medzi HZDS, parlamentom, vládou a maďarskou politickou reprezentáciou vyvíjajú v negatívnom smere. Nie sme schopní dorozumieť sa. Nepodaril sa nám volebný štart a cítime to až dodnes. Ako keby sme boli dva brehy tej istej rieky. Mňa, ale nemyslím, že len mňa, tato situácia neustále zamestnáva a trápi. Hľadám zdroje a príčiny tejto nezdravej situácie. Viera, že hlbiny v slovensko-maďarských vzťahoch charakterizuje ľudská

striedmosť a vzájomná úcta asi aj preto, lebo každodenne spolužitie ľudí vyjadruje základne záujmy života, vzájomnú odkázanosť, spoločnú existenciu, spoločný osud. Rivalita, pravda, existuje, to je ale samozrejme súťaženie v znamení odlišnosti a dokazovania.

Slovensko-maďarské spolužitie vo svojich ľudských dimenziách, v hlbinách je dobre. Tam sa totiž objavujú hodnoty odlišnosti, tam počuť obdivuhodne melódie ľudového života, poéziu, hudbu, kultúru. Tam človek prežíva spoločné reflexy dejín. Napätie sa rodí obvykle v iných, vyšších vrstvách ľudského bytia a spolužitia, za hranicami existencie, v pohybe spoločnosti, v rozdielnych situáciách, v rozdielnych záujmoch spoločenských vrstiev a skupín, v rozdielnych záujmoch národného bytia, v politike. Politika formuluje záujmy. Pýtam sa seba samého, čo vlastne zapríčiňuje medzi nami to terajšie napätie. Podľa mňa nevyjasnenosť záujmov, ich spleť. Zároveň som presvedčený o tom, že záujmy slovenského národa a záujmy tunajšej maďarskej menšiny nie sú ďaleko od seba, sú blízke, podobne alebo rovnaké.

V povolebných mesiacoch sme tu viackrát hlasovali proti, hovorili sme nie. Nehlasovali sme za deklaráciu o štátnej zvrchovanosti, za vládny program, ani za ústavu. Verte tomu, že tieto hlasovania prežívame ťažko. Nechceme byť v opozícii za každú cenu. Podporujeme totiž slovenskú zvrchovanosť, snahu o samostatnú Slovensku štátnosť. Prečo sme hlasovali predsa proti prijatiu týchto dokumentov? Lebo nenachádzame v nich svoju skutočnú tvár, svoje národnostné záujmy formulované na úrovni súčasnej doby. To nie je však protislovenskosť. Dali sme najavo svoj nárok na kultúrnu autonómiu. Nikto sa s tým vážnejšie nezaoberal. Vedúci činitelia parlamentu a vlády nás tvrdo odmietajú. Mohli sme počuť celý rad ťažkých obvinení, že to je rozklad štátu, rozbitie územnej celistvosti, zvrchovanosti štátu, že sme prameňom spoločenského napätia, že brzdíme osamostatnenie Slovenska. Nazvali nás aj piatou kolónou. Prirovnávali terajšiu situáciu k rokom 1938, 1939 - k nástupu fašizmu.

Nedávno som tu hovoril o tom, že v národnostne zmiešaných oblastiach by bolo vhodne rešpektovať zásadu dvojjazyčnosti. Tato požiadavka bola kvalifikovaná tak, že na Slovensku má byť 7 úradných jazykov. Sú to ťažké slova, ťažké obvinenia, neuveriteľné analógie. Keby všetky tie obvinenia boli pravdou, mali by nás postaviť pred súd. Sedím v tomto parlamente ako obžalovaný. Od nepamäti žijem pod ťarchou rôznych prívlastkov. Bol som nepriateľom proletárskeho internacionalizmu, nacionalistom, revizionistom, antisovietom, najnovšie vraj stelesňujem iredentu.

Tragickou praktikou komunistickej politiky bolo využívanie obrazu vymysleného nepriateľa. Žiaľ, táto praktika straší aj dnes. Politika obrazu nepriateľa je politikou ľudskej a morálnej nedôvery, pohlcuje obrovské energie. Obžalovaného núti brániť sa. Vytvára inštiktívne reflexy a bašty sebaobrany, zdržuje riešenia, zdržuje dejiny, nehovoriac o tom, že prirovnávať Európu roku 1938, 1939 k súčasnej Európe je veľký omyl. Nad touto historickou paralelou sa musia zamyslieť aj preto, lebo názorne ilustruje, ako hlboko v nás majú korene tragické kulisy našej histórie. Za to však v takej veľkej historickej chvíli, ako je chvíľa vytvorenia samostatného slovenského štátu, vynášajú sa do popredia len a len kulisy niečoho negatívneho, negatívneho historického príkladu, je zodpovedná súčasná politika. Deje sa to v súčasnej Európe, ktorá smeruje k integrácii.

Jedným z vážnych problémov politiky osamostatňujúcej sa Slovenskej republiky je, podľa mňa, nasledujúca otázka: Ako vyvodiť pozitívne riešenia z negatívnych skúsenosti slovensko-maďarskej histórie a slovensko-maďarských vzťahov. Spomenuté obvinenia odmietame, nemôžeme ich prijať. Nie sme nepriateľmi, ani neprajníkmi. Slovenská demokracia, budúcnosť Slovenska je našou spoločnou záležitosťou. Narýchlo, horúco vyslovenými obvineniami nás nenúťte odísť za múry sebaobrany. Na naše návrhy čakáme ako odpoveď nie palicu, ale porozumenie, dialóg smerujúci k riešeniu. Dobrá politika je tá, ktorá neraní, povedal nejaký mudrc. Nositeľom pozitívnych hodnôt nášho spolužitia je naša 70-ročná menšinová skúsenosť, náš vzťah k tejto zemi. Domnievam sa, že tieto hodnoty by sa mali zužitkovať a nie devalvovať ich vytlačením na perifériu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobošovi. Prosím pána poslanca Čarnogurského. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Findra.

Poslanec J. Findra:

Vážený pán predsedajúci, vážene dámy a páni,

dve stručné poznámky. Prvá - možno by bolo užitočné, keby časť textu, ktorý tu predniesol pán László Doboš, zaslal pánovi Durayovi. To je prvá poznámka. A druhá poznámka - minulý týždeň som bol v jednom z troch slovenských ostrovov v Maďarsku, v Bekescsabe. Uisťujem vás, že by som si nedovolil také invektívne poznámky na adresu Maďarska, aké odzneli v tomto parlamente na adresu Slovenska zo strany kolegov poslancov za maďarské hnutia. Pokúsme sa aj takto uvažovať, priatelia, pokúsme sa potom aj takto hľadať to, čo sa pomenúva dnes už príliš módnym slovom - konsenzus. Takto by som vás prosil.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prihlásil sa pán predseda. Prosím pána poslanca Čarnogurského, aby ho v zmysle rokovacieho poriadku uprednostnil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Čarnogurský, prepáčte mi, ospravedlňujem sa, že som vás predišiel, ale musím, pretože chcem nadviazať na predošlý prihovor pána Dobosa.

Nie som v tomto parlamente tak dlho, ale za tú krátku dobu som počul už toľko nie pravdivých vecí, že niekedy som prekvapený, že sa do tejto veľkej miestnosti zmestia. Protislovenská propaganda v zahraničí neustáva, no teraz nadobúda úplne novú dimenziu. Stáva sa veľmi nebezpečnou a ide nebezpečným smerom. A už dnes nejde nebezpečným smerom preto, že by to robili títo poslanci, ktorí tu sedia, zle. Viaceré noviny dosiaľ vykresľovali Slovákov ako totalitný, neznášanlivý národ. Lenže teraz táto údajná neznášanlivosť, dostáva úplne konkrétny rozmer. Zrazu sa stávame hrozbou pre fyzickú existenciu maďarskej menšiny na Slovensku a tiež hrozbou pre mier v Európe. Je to na pováženie.

Poviem vám čerstvý príklad. Takejto protislovenskej propagandy som sa dočítal v utorkovom denníku Washington Times. Poznamenal som si z toho toto: V celostránkovom úvodníku obviňuje Slovákov, že sú ochotní dopustiť ekologickú katastrofu. Poukazuje tiež na to, že oblasť Gabčíkova je vraj etnicky maďarská a že Slováci nemajú radi maďarskú menšinu. Priehrada má vraj ekonomicky zničiť maďarskú menšinu a tým túto oblasť etnicky vyčistiť. Keby takéto nezmysly, pani poslanci, priatelia poslanci z maďarských strán, napísal nejaký humoristický časopis, budem sa tomu smiať a mávnem rukou. Ale keď to, a doslova poviem, takéto obludnosti píše

renomovaný denník, treba sa nad tým nielen zamyslieť, nielen protestovať, ale aj sa priamo spýtať našich maďarských spoluobčanov, či to skutočne aj oni takto pociťujú. A ja by som ich žiadal a prosil, aby sa k tomu skutočne vyjadrili tu, pred naším plenom. Je to pravda?

Denník ďalej konštatuje, že ekologicky spor sa zmenil na medzinárodnú krízu. Kvôli odvodneniu Dunaja by sa tato hádka mohla premeniť na horúcu vojnu. Len čo sa Slovensko oddelí od Česko-Slovenska, bude vojna. Denník dokonca tvrdí takú nehoráznosť, že kvôli Slovákom by vznikol prvý veľký konflikt v Európe od čias Hitlera a prvá vojna v histórii, kde by hlavnou príčinou bolo životné prostredie. Washington Times už teraz jednoznačne tvrdí, že ak dôjde k vojne, vinníkom bude Slovensko. Jednou z príčin by mal byt aj premiér Mečiar, ktorý údajne rozdúchava plamene šovinizmu. Mečiarove kritické slová na adresu Budapešti sa považujú za prejav extrémizmu a konštatujú, že federálna vláda už nemá nijakú moc, aby tento extrémizmus skrotila. Washington Times dokresľuje negatívny obraz Slovenska aj v tom zmysle, že sme boli spojencom Nemecka v II. svetovej vojne, pričom zamlčuje, že horthyovské Maďarsko bolo fašistickým štátom.

V podobnom duchu píšu aj iné americké či anglické noviny. Napríklad New York Times alebo Christian Science Monitor. Snažia sa vyvolať asociáciu medzi Mečiarom, Miloševičom, porovnávajú Slovákov so Srbmi a tým chcú zaradiť Slovákov do kategórie agresorov a dnešných súčasných zločincov proti ľudskosti.

Pre nás, a myslím si, že aj pre vás, páni kolegovia poslanci z Egyuttélés, myslím si, že aj pre vás sú to absurdné obvinenia, som presvedčený. Pre amerického čitateľa. Ktorý nemá možnosť oboznámiť sa s realitou, sú to smerodajne informácie. Tieto informácie nečítajú len bežní čitatelia, ale aj členovia vlády USA, kongresu, personál i pracovnici

rôznych komisií, civilných i vojenských, a všelijakých strategických inštitúcií. Týmto útokom však musíme čeliť. Nečakajme, že to bude robiť federálne veľvyslanectvo vo Washingtone na čele s pánom Žantovským. Mám taký dojem, že by v tomto smere malo viac urobiť aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Zároveň si však myslím, že od takýchto postojov by sa mali dištancovať aj naši maďarskí spoluobčania aspoň v tom zmysle, že by vyvrátili obvinenia vznesene na adresu slovenskej vlády, Národnej rady Slovenskej republiky a najmä slovenského národa. Pretože som presvedčený, a to tu povedal aj pán Dobos, žijeme tisíc rokov vedľa seba a budeme žiť aj ďalších tisíc rokov. Nič iné nám neostáva, len spolu žiť a spolu v dobrom nažívať. Preto vytvorme navzájom všetci k tomuto podmienky. Ešte raz prosím kolegov z maďarských parlamentných strán - vyjavte tu svoj názor, či skutočne tieto obvinenia, ktoré som prečítal z amerických a anglických novín, sú pravdivé.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi predsedovi. Prosím pána poslanca Čarnogurského. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

pán predseda, na začiatku vášho príspevku ste sa ospravedlnili, že ma predbiehate. Musím povedať, že som rád, že

ste ma predbehli s vaším príspevkom, pretože, aj keď som si svoj príspevok pripravoval, nechcel som reagovať na vás príspevok, o ktorom som ani nevedel, že odznie, ale váš príspevok len podčiarkuje vážnosť situácie, v ktorej sa Slovensko očitá a v ktorej sa Slovensko ocitne. Vážnosť situácie spočíva v tom, že možno sa až tak veľa ľudí vo svete nebude pýtať na to, či vec Slovenska je spravodlivá alebo nie je spravodlivá. Dejiny jednoducho poznajú množstvo príkladov, kedy prehrali, boli porazení ti spravodliví. A dokonca všetci, ktorí boli porazení, si v každom prípade mysleli, že ich vec je spravodlivá. Tým chcem povedať len toľko, že áno, situácia, v ktorej sa Slovensko ocitlo, a ešte len ocitne, najmä v budúcnosti, bude väzňa a budeme sa musieť zamýšľať A vlastne rečnícky chcem položiť tu otázku vám, či Slovensko bude schopne zmeniť, povedzme, písanie americkej tlače alebo ďalšej svetovej tlače a najmä či to bude schopne zmeniť takým spôsobom, ako to robí doteraz. Ale ja nechcem teraz vynášať súdy na problém, ktorý ste nastolili a ktorý - opakujem - považujem za vážny.

Chcem upozorniť na niektoré momenty súčasnej situácie, ktoré vyvolávajú obavy. Začal by som ich tým, že včera predseda Federálneho zhromaždenia a podpredseda Hnutia za demokratické Slovensko pán Michal Kováč v debate vo Federálnom zhromaždení pred hlasovaním o návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky povedal, že víťazne strany z volieb, to znamená HZDS na Slovenskej strane a ODS na českej strane, berú na seba zodpovednosť za rozdelenie republiky. Je to pekne, keď tieto strany berú na seba tuto zodpovednosť, ale dôsledky tejto zodpovednosti ponesieme všetci a preto hovorím na tuto tému tu, v tejto všeobecnej debate v Národnej rade Slovenskej republiky. Hovorím o tom preto, že si myslím, že pán predseda Federálneho zhromaždenia a podpredseda Hnutia za demokratické Slovensko trochu ľahkovážne zobral zodpovednosť na seba a na HZDS za to, akým spôsobom sa buduje Slovenska republika, rozvíja.

Uvediem ďalej príklady, z ktorých vyplýva, že je to budovanie neuvážene, vnútorne rozporne, ktoré podlá nášho názoru nezabezpečuje harmonickú a prosperujúcu existenciu Slovenskej republiky v najbližších mesiacoch.

Myslím si, že hneď prvý príklad je dostatočne aktuálny. HZDS vo svojich dohodách s ODS, ale aj vo svojej ďalšej politickej praxi stanovila 1. január 1993, čiže zhruba o 40 dni, ako deň, kedy zanikne Česká a Slovenska Federatívna Republika, hoci to nemá právne ani politicky zabezpečené. Včerajšie neprijatie ústavného zákona vo Federálnom zhromaždení to iba dokazuje.

Ďalej - vláda a HZDS predložili do Národnej rady deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v Národnej rade, ale napríklad v prípade Gabčíkova sa vláda zriekla tejto zvrchovanosti, hoci zhodou okolností pravé otázka výstavby vodného diela Gabčíkovo spadá podľa existujúcej ústavy do právomoci slovenskej vlády.

Ďalej - slovenská strana, najmä slovenská vláda a HZDS prakticky v rokovaniach s ODS nechceli prijať budovanie vlastnej armády Slovenskej republiky. Poviem možno trošku prehnane, ale nie veľmi, že česká strana vnútila, vtlačila slovenskú stranu do budovania vlastnej slovenskej armády. Je známe, že nie je pripravená slovenská mena, prinajmenšom od 1. januára budúceho roku. Prijatie deklarácie o zvrchovanosti dalo českej strane argument, ktorý sa otvorené diskutuje v českej tlači, že v prípade, ak by nedošlo k prijatiu ústavného zákona o zániku federácie, Česká národná rada alebo jednoducho české organy príjmu vlastnú deklaráciu o zvrchovanosti a odvolajú sa na slovenskú ako na prvý krok, ktorý urobila prvá strana, čo nepochybne poškodí Slovensko.

Ďalej - bola prijatá Ustáva Slovenskej republiky na základe vládneho návrhu. Podlá tejto Ústavy Slovenskej republiky nemožno teraz napríklad menovať súdcov ústavného sudu, nemožno menovať ministra národnej obrany a l. januára budúceho roku pravdepodobne nebude môcť byť menovaný minister národnej obrany. Kto bude teda zodpovedať za budovanie slovenskej armády? Aj v tomto prípade sa bude zrejme môcť uplatňovať, alebo česká strana bude uplatňovať námietku o tom, že Slovensko urobilo prvý krok.

Ďalej - HZDS vo svojom volebnom programe a aj slovenská vláda vo svojich začiatkoch kritizovala koncepciu doterajšej privatizácie a prakticky privatizáciu zastavila, ale nová privatizácia ešte nie je vypracovaná. Hodnoty podnikov, ktoré by mali byť privatizované, upadajú. Len ako jeden drobný príklad uvediem: na jednom z posledných zasadnutí ešte mojej vlády, keď sa rokovalo o privatizačných projektoch niekoľkých podnikov zaradených do prvej vlny, jeden podnik nemal niektoré formálne náležitosti celkom v poriadku a chceli sme vylúčiť rozhodnutie o tomto podniku. Vtedy zhodou okolnosti váš terajší federálny minister hospodárstva pán Kubečka, ktorý bol na zasadnutí vlády ako námestník ministra Belcáka, vládu doslova prosil, aby rozhodla o tomto podniku, pretože ak nerozhodne, každým dňom hodnota tohto podniku upadá. Vtedy sme to vyriešili per rolám, ale ďalšie podniky, čo aj len zaradené do prvej vlny, neboli privatizované a ich hodnota upadá.

Ďalej - l. januára 1993 začne daňová reforma alebo začnú platiť nové daňové zákony, ale táto daňová reforma a ich vykonanie nie je zabezpečené. Minister financií Tóth pred týždňom, 12. novembra povedal v televízii, že pravé pre nezabezpečenosť zavedenia nových daňových zákonov dôjde k veľkým daňovým únikom.

Ďalej - pracovníci našich vyslanectiev, myslím zatiaľ vyslanectiev ČSFR v zahraničí, ktorí chcú zostať na mieste a pracovať v slovenskej diplomatickej službe od 1. januára,

nevedia, kto ich bude od 1. januára platiť, kto bude od 1. januára platiť nájomné, plyn, elektrinu, telefóny a podobne - v zahraničnej mene, samozrejme.

Tieto aj ďalšie príklady môžeme možno prekonať napríklad aj apelovaním na vlastenectvo voči Slovensku, ale v takom prípade nemožno vyhadzovať ľudí z ich doterajších miest pre politickú príslušnosť, ako sa to robí v zdravotníctve, školstve, štátnej správe. Konkrétne prípady pravidelne uverejňujeme na našej tlačovej konferencii KDH.

Navrhli ste, pán premiér Mečiar, politický zmier do 15. januára. Pán premiér Mečiar to navrhol vo štvrtok, ale v piatok prišla k nám na KDH kontrola z úradu vlády. Neuspokojuje nás tvrdenie, že takáto kontrola ide aj na HZDS. V poriadku, nech je kontrolovane HZDS, ale KDH iba tam, kde to umožňuje zákon. Poverenie vystavene Ing. Lexora, vedúcim úradu vlády, neobsahovalo právny dôvod, ktorý by umožňoval kontrolu. Pán predseda, iste chápete, že mame nedôveru voči objektívnosti kontroly, ktorú uskutočňuje úrad vlády. Vedúci úradu vlády okrem toho by mal trochu poznať právo.

O ekonomických záležitostiach bude o chvíľu podrobnejšie hovoriť náš poslanec Ing. Dzurinda. Týmito príkladmi som chcel iba ilustrovať, že politika vlády a najmä HZDS nemá ucelenú koncepciu a je našou povinnosťou - povinnosťou opozície, aby sme na tuto nekoncepčnosť práce vlády upozornili, pretože ak by sme na ňu neupozornili, prejaví sa najmä po 1. januári v oveľa závažnejšej podobe, ako sa prejavuje teraz a tie rizika, pán predseda, ktorým Slovensko bude musieť, čeliť, v prípade nekoncepčnosti slovenskej vlády sa môžu stať naozaj oveľa závažnejšími pre Slovensko. Preto som predniesol tento svoj diskusný príspevok.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Čarnogurskému. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán podpredseda Húska a potom pán poslanec Hrnko. Upozorňujem, že aj faktické poznámky sa započítavajú do celkového času.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

je to už raz tak, že na niektoré vyhlásenia opozície treba jednoducho repliku, a treba, samozrejme, aj dobré nervy. Pokúsim sa udržať si tieto dobré nervy. Pán poslanec Čarnogurský prehlásil, že si dve víťazné strany dovolili zobrať na seba zodpovednosť. Veď to nie je nič inšie, ako že zobrali na seba demokratický mandát od svojich voličov. To nie je žiadne dobrodružstvo. To je prirodzené právo, ktoré sme takýmto spôsobom robili. My sme túto moc dostali od voličov, nenašli sme ju na ulici. /Potlesk/.

Je jedno také rozumné porekadlo, ktoré hovorí, že dejiny robia ľudia idúc za svojimi záujmami. Je to celkom prirodzené a chcem povedať, že človek musí byť trpezlivý aj pritom, keď niekto z partnerov obhajuje iné záujmy. Strácame trpezlivosť tam, kde pred celou slovenskou verejnosťou musíme hovoriť, že je tu vrstva ľudí, ktorá neobhajuje slovenské záujmy, ktorá je proti slovenským záujmom.

Pokiaľ ide o privatizáciu, viete, skutočne by som radšej o tom nehovoril. To bola jedna veľká konfuzia. Všetky pôvodné, hoci len rámcové koncepcie, ktoré boli prijaté, sa

absolútne nedodržali. Nakoľko mám málo času, uvediem len jednu jedinú. V pôvodne schválenej koncepcii v hospodárskej rade a potom aj vo vláde a v dohode s českými partnermi sa stanovila prvá hranica malej privatizácie 3 až 5 miliónov, a to na povodne 2-3 milióny na žiadosť pána Klausa sa uviedlo, že to predsa len by mala byť väčšia čiastka. Potom sa predávali 200 až 300-miliónové majetky. Hovorilo sa, veď čo sa stalo? Je to privatizácia? Je. Ale prečo sa nazýva malá?

Ďakujem /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A Hrnko:

Vážene dámy, vážení páni,

zaujalo ma vystúpenie pána Čarnogurského a musím konštatovať, že v niektorých veciach má aj čiastočnú pravdu. Napríklad v tom, že slovenská strana je v niektorých veciach za českou stranou, čo sa týka prípravy na samostatnú štátnosť. Je to napríklad aj otázka armády, je to i otázka prípravy meny. Treba sa však opýtať, prečo je tomu tak? Prečo česká strana je v príprave ďalej ako slovenská strana? Treba jednoznačne konštatovať, že vláda pána Čarnogurského v minulosti napriek tomu, že vedela, že česká strana pripravuje aj alternatívne kroky, nepripravovala pre Slovensko žiadnu inú alternatívu, iba federáciu. To je jedna vec.

Druhá vec, a to sa nehnevajte, kolegovia z KDH i z ďalších politických strán, ktorí ste včera hlasovali vo Federálnom zhromaždení tak, ako ste hlasovali, je tá, že vaša

politika mi pripomína cestujúceho, ktorý ide v rýchlom vlaku a snaží sa vytrhnúť kolaj. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi Hrnkoví. Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

súčasný stav našej ekonomiky charakterizujú dva okruhy problémov. Prvým sú vecne problémové okruhy, druhým legislatívne a formálno-procesne problémové okruhy. Medzi najväčšie vecné problémy si dovolím zaradiť:

1. výrazné spomalenie procesu privatizácie,

2. zlu finančnú situáciu v našich podnikoch znásobenú nedostatkom likvidných prostriedkov bánk,

3. problémy v oblasti vecných ekonomik,

4. prípravu na zvrchovanú samostatnú správu Slovenskej ekonomiky.

Za najvážnejší problém súčasného obdobia ekonomickej transformácie považujem výrazne spomalenie procesu privatizácie. Zmena doteraz prevažujúcej formy vlastníctva je nutným, aj keď iste nie postačujúcim predpokladom vytvorenia trhového konkurenčného súťažného prostredia, teda prostredia potrebného pre garantovanie protiinflačného vývoja meny, ale i prostredia stimulujúceho vecnú výrobnú reštrukturalizáciu a príliv zahraničného kapitálu.

Aký je však Konkrétny stav v tejto oblasti? Súčasná vláda prevzala od predchádzajúce] vlády privatizačne projekty na 180 výstupov podnikateľských subjektov v nasledujúcom členení: neštandardná metóda 38, štandardná metóda 31, neukončený návrh privatizačného projektu 11. Sú to čísla zo schválenej novej koncepcie privatizácie. K dnešnému dňu boli realizovane len 3 z uvedeného počtu 180 privatizačných projektov. Uvedený stav silno kontrastuje s postupom v Českej republike, kde počas celého leta i v súčasnosti zverejňujú nepretržite verejne súťaže, inzeráty o konaní verejných sútaži a proces privatizácie podnikov prvej vlny kontinuálne v celej šírke pokračuje. Skutočnosť, ktorú som popísal, svedči o tom, že v Slovenskej republike bol privatizačný proces výrazne spomalený a prakticky prerušený.

Znepokojujúci je aj stav prípravy druhej vlny veľkej privatizácie. Opäť najvýstižnejšie bude konkrétne vecne porovnanie. Slovenska republika: známe boli len dva termíny - do 15. októbra boli rezorty povinne vypracovať, predložiť a s ministerstvom pre správu a privatizáciu a protimonopolným úradom prerokovať koncepcie privatizácie jednotlivých rezortov. Do 31. októbra ministerstvo pre správu a privatizáciu malo zhrnúť prerokovanie rezortných koncepcii do súhrnnej správy. Nebol splnený ani jeden z uvedených termínov. Do 15. októbra nepredložilo koncepciu ministerstvo zdravotníctva. Súhrnná správa doposiaľ vôbec nebola predložená. V Českej republike do 6. októbra bolo na Ministerstve pre správu a privatizáciu Českej republiky prerokovaných 730 privatizačných projektov, z toho 455 už tiež vo vládnej privatizačnej komisii. Do onoho termínu ich vláda schválila 406, 49 vrátila na odstránenie nedostatkov, 91 schválila na priamy predaj. Česká republika ma základný prehľad o celkovej mase majetku vyčleneného pre druhu vlnu veľkej privatizácie, ako aj majetku, s ktorým uvažuje pre druhu vlnu kupónovej privatizácie.

Z uvedeného porovnania jasne vyplýva, že príprava druhej vlny veľkej privatizácie v Slovenskej republike zaostáva za prípravou druhej vlny veľkej privatizácie v Českej republike. Priebehom veľkej privatizácie sa zaoberá aj komisia pre dohľad nad postupom privatizácie v Slovenskej republike. V uznesení z rokovania 4. novembra tohoto roku vyslovuje nespokojnosť s neplnením uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 726 z roku 1992, ktorým bola prijímaná koncepcia privatizácie. Je nevyhnutné uvedomiť si jedno - čím pomalšie bude prebiehať proces privatizácie, tým pomalšie bude prebiehať transformácia celej našej ekonomiky, tým väčšiu časť dani bude treba obetovať na neefektívne výroby, neefektívne činnosti. V tejto oblasti je skrátka nutne docieliť zásadný obrat.

Výrazným problémom je zla finančná situácia podnikov, ale i rozbiehajúcich sa malých a stredných podnikateľov. Časť týchto problémov ma spoločného menovateľa: nedostatok úverov. Pán minister Tóth nám predvčerom tvrdil, že banky majú peňazí dosť a skutočnosť, že ich neposkytujú, zahalil do rúcha tajomstva, o ktorom nemôže hovoriť. Prezident Všeobecnej úverovej banky pán Mudrík však na Svetovom ekonomickom fóre 2. 11. 1992 v hoteli Danube potvrdil, že slovenské banky vskutku nemajú dostatok depozit, dostatok likvidných prostriedkov. Nech je pravda kdekoľvek, skutočnosť je taká, že s výnimkou Ľudovej banky sa slovenský podnikateľ už druhý mesiac nemá kde obrátiť o pôžičku, nech ma podnikateľský zámer i odbyt akokoľvek dobrý, akokoľvek zabezpečený. Ak nemá vytvorený vlastný kapitál, ktorým sa môže zaručiť, čo je striktná požiadavka Ľudovej banky, ale čo je aj prípad drvivej väčšiny slovenských začínajúcich podnikateľov, jeho pozícia je už druhý mesiac bezvýchodisková. Môžem dokumentovať konkrétne príklady konkrétnych firiem žiadajúcich konkrétne úvery.

Vážnosť tohoto problému sa zvýrazni, ak si uvedomíme, že vláda chce forsirovať štandardne metódy privatizácie, že východiskom pre hroziacu nezamestnanosť je malé a stredné podnikanie, že aj ľudia, ktorí budú musieť odchádzať z bani, železníc, zbrojoviek, ale aj z iných prezamestnaných sektorov, budú poberať buď podporu v nezamestnanosti alebo hľadať útočisko v podnikaní, ale tu potrebujú v začiatkoch pomoc bánk. Keď k tomu ešte prirátame aj to, čo spomínal pán doc. Harna, že vlastne dnes sa nedajú predávať štátne obligácie, je situácia zreteľná a nepríjemná. Aby sa kruh nebezpečne neuzavrel, vláda bude musieť prísť s invenčným projektom umožňujúcim prístup slovenským adeptom podnikania k počiatočnému kapitálu potrebnému pre uchádzanie sa o privatizované jednotky, a to bez toho, aby bol ohrozený protiinflačný vývoj.

Rovnako považujem za nevyhnutne intenzívne rokovania so zahraničnými bankovými inštitúciami ochotnými investovať svoj kapitál na Slovensku. Samozrejme, tomu treba vytvoriť zodpovedajúce predpoklady, garancie. Odporúčam takéto rokovania predovšetkým s Európskou bankou pre rekonštrukciu a rozvoj, ktorá otvorila asi pred troma mesiacmi samostatnú pobočku v Prahe vyslovene na podporu malého a stredného podnikania a vyslovene na podporu procesu privatizácie. Finačné prostriedky už poskytla trom súkromným komerčným bankám v Českej republike, ktoré realizujú úverový mechanizmus BERD voči českým uchádzačom o úver. Mám informácie získané aj z osobných rokovaní s vedúci predstaviteľmi BERD, že BERD prijala zámer do 31. marca 1993 vypracovať stratégiu podnikania v Slovenskej republike. Žiaľ, je to veľká strata času a o to intenzívnejšie treba s BERD rokovať.

V oblasti vecných ekonomik považujem za urýchlene potrebne riešiť nasledujúce problémy: subvenčnú, dotačnú ale aj celkovú stratégiu v poľnohospodárstve, koncepciu rozvoja slovenskej energetiky a uhoľného baníctva. Je načase, aby

sme baníkom povedali, že náhodilé či silou vynútené prihadzovanie peňazí nič nerieši, ale aj to, že treba obrátiť garde v tom zmysle, že nikto zhora nechce rozhodovať o štasti či nešťastí bani, stanovovať menší alebo väčší útlm tažby. Nech o tom rozhodnú sami baníci v súťaži so svetom. Vláda ich nesmie utvrdzovat v ilúzii o strategickom pozadí, ak takéto strategické pozadie neexistuje, o to viac však musí vytvoriť vhodne podnikateľské prostredie, v ktorom sa preukáže, kto prežije a kto nie. Obavám sa, že vláda musí ísť ďalej ako sme počuli vo vystupení pána ministra Černáka, čo sa tyká vecného riešenia, aj čo sa tyká horizontu, ktorý vo svojom vystúpení spomenul Vlada musí tiež vytvoriť sociálne a rekvalifikačné prostredie, ako i podmienky na uchytenie sa odchádzajúcich baníkov, povedzme v súkromnom podnikaní.

Za ďalší vážny problém v oblasti vecných ekonomik považujem program infraštrukturneho rozvoja Slovenskej republiky opretý o progresívny metodologicky prístup tak, aby bol zohľadneny predpokladaný vývoj ekonomiky Slovenska i susedných ekonomik.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, je mi veľmi ľúto, ale prosím vás, aby ste to skrátili, lebo už uplynulo 20 minút, ktoré boli určené pre jednotlivé kluby.

Poslanec M. Dzurinda:

Dokončím len heslovite. Z dalšich vecných oblasti vskutku ide o infraštruktúru, o program transformácie podnikov verejnej autobusovej dopravy a o liberalizáciu tých cien, ktoré ešte liberalizovane neboli.

V druhej časti svojho vystúpenia som sa chcel venovať legislativno-procesnej stránke, kde som chcel poukázať na

to, že okrem problému, ktorý spomenul pán Weiss, vláda vo svojom programe a vlastne aj Národná rada Slovenskej republiky má celý rad koncepčných materiálov, ktoré tu doposiaľ nie sú. Mňa mrzí, pán minister Černák, že operujeme pojmami "biela kniha", že púšťame to do tlače. Tento materiál tu mal byť v septembri, mali sme ho prerokovať a neprerokovali sme ho.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, to predsa patrí do interpelácii. Poslanec M. Dzurinda:

Považujem to za vhodné povedať vo všeobecnej rozprave. Chcel som poukázať na to, že čas problém nevyrieši, to si treba uvedomiť. A odporúčam vám, dámy poslankyne a vážení poslanci, pozrime sa do týchto vecí, pozrime sa aj na legislatívny proces, ako veľmi pozadu sme v oblasti ekonomických zákonov a vytváraní prostredia pre malých a stredných podnikateľov pre privatizáciu. Aj tu sa jednoducho treba primäť k väčšej hospodárskej aktivite tak, aby proces transformácie išiel dopredu.

Záverečná veta: Kresťanskodemokratické hnutie sa nikdy nepridá k prúdom, ktoré predpovedajú katastrofické scenáre, ktoré budú hovoriť o tom, že ekonomika sa rúti niekde do záhuby, že sociálne napätie je na hranici udržateľnosti. To jednoducho hovoriť nebudeme, ale vždy budeme poukazovať na riešenie konkrétnych, vecných ekonomických problémov, prinajmenšom na ich analýzu a na to, ako by sa mohli a dali riešiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem aj ja, ale dovolím si upozorniť na jedno. Vážene dámy a páni, bola gentlemanská dohoda politických strán na grémiu. Myslím si, že aj dodržiavanie gentlemanskej dohody patrí k politickej kultúre, aby sme skutočne mohli pozitívne pracovať a nie stavať sa tu jeden proti druhému. Pán minister chce reagovať, ale dovolím si poznamenať, že nie sú interpelácie, ale v zmysle, rokovacieho poriadku, keď sa minister prihlási, musí dostať slovo.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľ. Dolgoš:

Pre krátkosť času sa obmedzím len na niektoré kľúčové momenty. Chápem znepokojenie pána poslanca Dzurindu a iných nad spomalením, niektorí to dokonca nazývajú zastavením privatizácie. Je pravda, že ak to meriame kritériami doterajšieho priebehu privatizácie, možno to takto kvalifikovať. Treba však vziať do úvahy, že vláda prišla s novou koncepciou a že aj to prepriahanie koní trvá istý čas, že už boli posunuté tie projekty, ktoré nám zostali s prvej vlny, niektoré už prešli hospodárskou radou, 36 projektov bolo odovzdaných na fond národného majetku, boli vyhlásené 4 užšie súťaže. Pán poslanec Dzurinda, keby ste boli na poslednej komisii pre dohľad nad privatizáciou, ktorej ste členom, boli by ste o týchto údajoch informovaný.

Treba si jasne povedať, že pred nami nie je voľba medzi štandardnou a neštandardnou metódou. Takto otázka nestojí. Neštandardnou metódou totiž ďalej nemôžeme ísť. Jednoducho kupónka nie je tou metódou, ktorá by pomohla oživiť ekonomiku a ktorá by bola v rámci privatizácie samonosná, ak nechápeme privatizáciu ideologicky a ak ju nepokladáme za samoúčelnú. Nemusím hádam zdôrazňovať, že slovenská ekonomika je

kapitálovo deficitná. To je jeden vážny dôvod, prečo musíme prejsť na štandardne metódy.

Po druhé - všetci, ktorí fandia rýchlosti privatizácie, by si mali uvedomiť, že privatizácia prostredníctvom kupónovej metódy vzatej od vypracovania projektu po skutočné nadobudnutie vlastníckych práv novými vlastníkmi bude trvať, zhruba dva roky. Nepovažujeme to za rýchlu metódu privatizácie. Samozrejme, teraz otázka stojí tak: Ak chceme, robiť štandardne metódy a zároveň banky vyhlasujú, že nemajú úverové zdroje, ako chceme privatizovať? Tento moment by som tu chcel vysvetliť.

Je pravda, že banky viac-menej, ak už nechcem povedať, že absolútne vyčerpali, ale sú s úverovými zdrojmi veľmi natenko. Nemálo sa o to pričinila doterajšia prax privatizácie, kedy sme sa úplne zbytočne hrali na trhové ocenenia, ktoré po prvé - v netrhovom prostredí pôsobia veľmi paradoxne a po druhé - zbytočne odčerpávajú finančné zdroje, presnejšie povedané úverové zdroje. Aj preto nová koncepcia privatizácie stanovila predaj maximálne za účtovné ceny, pripadne aj nižšie. Samozrejme, nemôžeme ísť do takého extrému ako Treuhand, že predáva za záporné ceny. To je opatrenie na jednej strane. Na druhej strane ministerstvo privatizácie má svoj osobitný fond z príjmov malej privatizácie. Je tam v súčasnosti okolo 12 miliárd korún. Rozhodli sme sa, že zhruba polovicu vrátime do privatizačného procesu.

Mal som rozhovory s najväčšími peňažnými ústavmi na Slovensku a výsledok rozhovorov je, že pre privatizáciu by sa mali poskytnúť úverové zdroje v rozsahu 7 až 10 miliárd korún. Ak vezmeme do úvahy, že sme oproti predošlej praxi, kedy sa prvá splátka pohybovala v rozmedzí 30 až 50 %, čo takisto zaťažovalo úverové zdroje - pravda, pán poslanec? - teraz sme prešli na 10 % a nižšiu prvú splátku. To znamená, že ak berieme len horný limit 7 až 10 miliárd, znamená

to privatizáciu majetku zhruba za 70 až 100 miliárd korún. Ak si uvedomujeme, že do druhej vlny ide majetok v hodnote 210 miliárd korún, je to zhruba polovica, čo si myslím, že pre domácich záujemcov bude dostatočné, pretože sú aj takí domáci záujemcovia, ktorí čerpajú vonkajšie zdroje a už dnes majú prísľuby, nehladiac na to, že sú tu aj zahraniční záujemcovia, ktorí chcú privatizovať.

Suma sumárum som chcel povedať, že z nedostatku úverových zdrojov nemožno vyvodzovať, že by štandardné metódy privatizácie boli nepriechodné, ale o tom sa teraz ťažko budeme vzájomne verbálne presviedčať, lebo to je tvrdenie proti tvrdeniu, a zrejme budúci vývoj ukáže, kto mal pravdu.

A ešte jednu poznámku na margo pána poslanca Čarnogurského, ktorý sa tiež vyjadril o privatizácii, že zastala. Mal som možnosť byt trvalé prizývaný do vlády, ktorej predsedal pán poslanec Čarnogurský a mal som možnosť sledovať, ako prebieha privatizácia v jeho kabinete. Na tento priebeh privatizácie by som nebol až taký hrdý. Ak dodnes sa nezjavili veľké škandály v novinách, je to len preto, že nechceme spochybniť doterajší priebeh privatizácie, aby to neodpudilo zahraničných záujemcov. Ale apriórna kritika, s ktorou sa neustále stretávame, ma nabáda k tomu, aby sme boli skutočne dôslednejší v hodnotení doterajšieho procesu privatizácie a dôslednejšie sledovali niektoré dražby, niektoré projekty. Myslím si, že je načase, aby sa naozaj povedala pravda o tom, ako prebiehala privatizácia doteraz.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi. Pán poslanec, je mi ľúto, ale faktické poznámky sa zahrňujú do celkového času. Ak vám

dám slovo, porušíme dohodu, ktorá tu bola. Dám prednosť tomu, ak to obidvaja dáte ako interpeláciu na pána ministra. Dostanete odpoveď a všetci si ju budeme môcť prečítať a konfrontovať.

Poslanec J. Čarnogurský:

Len 30 sekúnd. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Čarnogurský:

Vyzývam pána ministra Dolgoša, aby už konečne oznámil tie škandály z doterajšej privatizácie, ktoré sa udiali za mojej vlády. HZDS o tom hovorí od začiatku, hovorí, že uverejní bielu knihu. Doteraz nič neuverejnila. Vyzývam ministra Dolgoša, aby to už konečne urobil.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, teraz aj ja poruším určitý uzus, pretože predsedajúci nemá reagovať na veci, ktoré tu odznejú. Mňa, dámy a pani, najviac z toho straší to, že v paťdesiatych rokoch sa úspech kolektivizácie posudzoval podlá toho, koľko družstiev sa stihlo vytvoriť alebo skolektivizovať roľníkov a dnes úspešnosť privatizácie posudzujeme nie podľa výsledku činnosti hospodárstva, ale podľa toho, koľko sa nám podarilo predať podnikov. /Potlesk. /

Prosím pána poslanca Košnára, pripraví sa pán poslanec Kanis.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážene panie poslankyne, pani poslanci,

daný a pani,

budem sa usilovať byt veľmi stručný aj vzhľadom na množstvo otázok, ktoré tu už vo vystúpeniach mojich predrečníkov odzneli, ku ktorým sa pripájať a polemizovať s nimi považujem za nadbytočné, na to nemám dostatok priestoru.

Chcem povedať, že protagonisti na slovenské] vladno-politickej scéne sú dlhu dobu natoľko zamestnaní otázkam štáto-právneho usporiadania, že im v tom lepšom prípade nezostavá síl na riešenie základných ekonomických a sociálnych problémov, ku ktorým sa zasa upína pozornosť občanov, našich voličov, Či chceme alebo nechceme, ekonomika sa nám potichu rozkladá a sociálne napätie narastá. Myslím si, že na sklonku roku 1992 sa nedá celkom vážne prognózovať, kedy sa hospodársky úpadok zastaví, kedy sa objaví ono sľubné svetielko na konci tunela a kedy budeme mať istotu, že toto svetielko na konci tunela nie je po tej istej koľaji sa rutiaci expres.

To nemá byť maľovanie katastrofických scenárov, katastrofických vízii a podobne. Vítam to, že vláda pracuje na stratégii oživenia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky, ako o tom hovoril a] pán minister Černák. Pravda, pán minister Černák na adresu tých, ktorí tvrdia, že vláda nemá jasnú a konzistentnú hospodársku politiku, povedal, že požadujú ďalšie a ďalšie prostriedky pre podniky, v ktorých sa nikdy s takýmito prostriedkami nedosiahne nijaký rastový efekt. Chcem povedať, že patrím k tým, ktorí tvrdia, že jasná a konzistentná hospodárska politika vlády zatiaľ absentuje, a rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí sú za paternalistické sypanie peňazí daňových poplatníkov do beznádejných podnikov.

Teda dá sa povedať, že Slovenská republika komplexnú hospodársku politiku nikdy nemala a ani terajšia vláda ešte ku komplexnej hospodárskej politike nedospela. Nedospela preto, lebo hospodársku politiku zatiaľ tvorí ako istú mozaiku - vecnú, problémovú, rezortnú - ako istú skladačku, teda nezasadzuje kamienky tejto hospodárskej politiky do transformačných súradníc primeraných slovenskej republike. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať to, že scenár ekonomickej reformy uskutočňovaný od začiatku roku 1991 sa očividne neosvedčil. Všetko funguje inak, ako jeho pražskí koncipienti a jeho vtedajší slovenskí propagátori tvrdili a možno aj očakávali v dobrej viere.

Víťazné politické hnutie na Slovensku šlo do volieb s požiadavkou inakšej, pre Slovensko prijateľnejšej hospodárskej reformy, a aj preto voľby vyhralo - i keď nie len preto. Po voľbách sa však úsilie o takýto variant ekonomickej reformy akoby zaseklo a hospodárska politika vlády nateraz je pokračovaním v uskutočňovaní pôvodného scenára ekonomickej reformy. Sotva možno očakávať, že tá istá reforma, ktorá viedla k takým výsledkom, v akých sa slovenská ekonomika nachádza, po silvestrovskej noci povedie k svojmu opaku, k oživeniu ekonomiky Slovenskej republiky. A tak je namieste varujúca obava publikovaná z kruhov Nezávislého združenia ekonómov Slovenska - dovolím si odcitovať: "Ak by hospodárska politika Slovenskej republiky mala spočívať jednoducho na recepcii česko-slovenskej hospodárskej politiky z posledných rokov, potom by odoberala samostatnému Slovensku ekonomické dôvody jeho existencie. Zostalo by len Kainovo znamenie nacionalizmu. "

Seriózne sociálne analýzy ukazujú, že zdroj krízy je v deštrukcii podnikovej sféry, ktorá takto rozvrátená nie je

schopná generovať ekonomickú stabilitu a rast. A práve preto si myslím, že treba opustiť ilúzie o všespasiteľnosti reštriktívnej makroekonomickej politiky a vyhnem sa tomu, aby som posudzoval, či rýchlej, pomalej atď. privatizácie, prijmite, prosím, približne vyjadrenie - v istom zmysle doterajšieho chaotického priebehu privatizácie. To znamená takej privatizácie, ktorá je viac samoúčelná než produktívna, t. j. je zameraná viac na púhu, formálnu zmenu vlastníckych vzťahov, ako na zvýšenie ekonomickej výkonnosti a že treba opustiť aj niektoré iné skrachované dogmy doterajšieho ultrakonzervatívneho modelu transformácie ekonomiky.

Preto si myslím, že je najvyšší čas - ak už nie je dosť po dvanástej - urýchlene rozpracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky základné črty nového scenára ekonomickej reformy, ktorý by umožnil prežitie a viedol by k transformácii slovenskej ekonomiky na sociálne trhové hospodárstvo. Nie je tak neskoro. Bude k tomu príležitosť, ak bude vláda plniť uznesenie, ktorým bola zaviazaná pri prijímaní programového vyhlásenia, a bolo by to veľmi vhodné predtým, než bude Národná rada Slovenskej republiky prijímať štátny rozpočet na rok 1993, v ktorom by sa mali prejaviť už spomínané momenty zakladania zvratu, zakladania oživenia, isté ostrovčeky stabilizácie slovenskej ekonomiky a jej postupu k budúcej zmene jej rozvojovej trajektórie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím pána poslanca Kanisa.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctene dámy, vážení pani,

chcel by som odporučiť funkcionárom Národne] rady Slovenskej republiky, aby pre budúcnosť zvážili, či politická rozprava by nemala byt na začiatku programu Národnej rady, keďže sa v nej má rokovať o najzávažnejších veciach tejto spoločnosti, zákonodarného zboru aj výkonnej moci. Alebo či by nemala byť v programe zaradená na dôstojnom mieste, takom, aby mohli aj voliči sledovať výmenu názorov na najzávažnejšie veci. Teda tak, aby mohla takúto rozpravu vysielať v priamom prenose aj televízia. Mnohí občania sa na mňa obrátili, aby dôležité veci, ktoré sa ich týkajú, mali možnosť sledovať na vlastne oči a vlastné uši.

Problémy, ktoré na Slovenská republika v zahraničnej politike, sa v podstate dali čakať. Dokonca tu niekde je jeden z koreňov toho, že politické strany mali rozdielne štátoprávne predstavy, rozdielne zvažovali okolnosti, ktoré nastanú vo vytvorení samostatnej Slovenskej republiky. Zdieľam rozhorčenie pána predsedu ohľadom tendenčného článku z novín, ale zároveň sa pýtam, či tento článok účelovo klame v mene číchsi záujmov alebo varuje pred možnou budúcnosťou. Zároveň treba aj upozorniť, že dobre vhodne písanie o Slovensku je a] vecou peňazí, vecou kontaktov, vecou zahraničných priateľov. Ak bude mať Slovensko dosť dolárov, kľudne v tých istých novinách môžeme sa veľmi rýchlo dočítať pozitívny článok o Slovensku, ktorý sa bude negatívne dívať na našich susedov.

Áno, to je skutočnosť. Preto tu musíme hovoriť aj o tom, kde tie peniaze zobrať. Ale je to v zahraničnej politike realita. Keď Masaryk chcel založiť štát, okrem iného priamo kúpil novinárov a univerzitných profesorov, ktorí mu vytvárali vhodnú diplomatickú klímu pre to, aby sa jeho štátoprávna predstava realizovala. Myslím si, že z toho sa možno poučiť aj teraz.

Mnohé veci, ktoré sa v zahraničnej politike deju a ktoré bolo možné predvídať, súvisia a] s tým, že pri Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sme tejto časti nevenovali takú pozornosť. Domnievam sa, že Národná rada nevenuje významu zahraničnej politiky takú pozornosť, akú ona má. Je prirodzene, že vzhľadom na čas, kedy bolo pripravené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ale aj vlády ČSFR, časti, ktoré sa tykali zahraničnej politiky, boli súzvučné, korešpondovali navzájom, obe časti proklamovali dobrú vôľu, robili istú hierarchiu orientácie v zahraničnej politike.

Akceptovali sme zámery tvorcov slovenského vládneho programu dať medzinárodno-politickou častou istý signál zahraničiu a spochybniť nepriaznivé predstavy o Slovensku a Slovákoch. Veľmi sme si želali aby táto časť výrazne prispela k zviditeľneniu Slovenska, k zviditeľneniu cieľov a bona fide zámerov slovenskej vlády. Pri prevládajúcom názore v medzinárodnej diplomacii je to a bude to veľmi ťažké. Ak by bolo bývalo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky - táto časť zarámcovana v širších medzinárodno-politických a zahranično-ekonomickych súvislostiach, potom by bolo zreteľnejšie vystúpilo do popredia, že šírenie vlastného obrazu o Slovensku musí byť podriadene zásadným úlohám a koncepciám zahraničnej politiky a diplomacie.

Hlavnou úlohou slovenskej zahraničnej politiky a Slovenskej republiky vôbec je totiž zabezpečenie stability stredoeurópskeho priestoru. A predovšetkým v rámci tejto úlohy treba posudzovať možnosť realizácie národných, národno-štátnych a republikových záujmov, o čo ide pri realizácii národných a republikových záujmov? Ide o zachovanie bezpečnosti a suverenity štátu, dosiahnutie a zabezpečenie hospodárskej prosperity vrátane ochrany životného prostredia, udržanie sociálneho zmieru a spoločenskej stability, o pestovanie pozitívnych duchovných hodnôt, predovšetkým o dodržiavanie ľudských práv, občianskej a národnej slobody, o demokratický poriadok.

S emancipačným úsilím Slovenska nadobúda jeho zahraničná politika nové poslanie, preto potrebuje získať, nové kvality. Objavuje nový priestor, pretože v tejto oblasti politiky mala Praha po celú dobu existencie spoločného štátu výlučnú a totálnu právomoc. Vlastná zahraničná politika sa dnes stáva faktorom, ktorý môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť život a osud Slovenskej republiky. Aj pre medzinárodnú situáciu v stredoeurópskom priestore je charakteristický rozporuplný proces tvorby nových bezpečnostných vzťahov a štruktúr, skladanie novej, podstatne zložitejšej mozaiky medzinárodných vzťahov. Bipolarita bola nahradená oveľa komplikovanejšími, neprehľadnými a mnohými ešte skrytými vzťahmi. To by som si dovolil zdôrazniť - skrytými vzťahmi, čo kladie vysoké nároky na perfektnú orientáciu v nich a na stanovenie konkrétnych úloh slovenskej diplomacie. Správna dlhodobejšia geopolitická orientácia je základným predpokladom bezpečnosti a ekonomickej prosperity Slovenskej republiky. A naopak, omyly, nekvalifikované prístupy, prejavy a vystúpenia, prinajmenej...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, ešte dve minúty. Poslanec P. Kanis:

... nešťastné výroky môžu vyvolať nové závažné problémy

a zbytočné konflikty. Z geopolitického a bezpečnostného hľadiska má Slovensko oveľa väčší vyznám, ako je jeho geografická veľkosť. Súčasný emancipačný pohyb kladie aj preto na slovenskú vládu nebývalú zodpovednosť pred ostatnými národmi, štátmi Európy pri zabezpečovaní pokojného vývinu v strednej a východnej Európe. A túto zodpovednosť, bude musieť vláda stále verejne potvrdzovať, predovšetkým svojou praktickou politikou, tak vnútroštátnou ako a] zahraničnou.

V akom stave je slovenská zahraničná politika? Dovolím si vysloviť názor, že ucelenú koncepciu zahraničnej politiky nemá ani jedna politická strana. Tým väčšie šance sú pre istú vzájomne výhodnú koordináciu zahraničných aktivít jednotlivých politických subjektov v Slovenskej republike. Veď zahranično-politický program vlády je ešte len v prvopočiatkoch.

Ctené dámy, vážení páni,

zahraničná politika je oblasťou, v ktorej by parlamentné strany bez ohľadu na svoju pozíciu v systéme moci mali aktívne spolupracovať. /Potlesk. / V záujme Slovenskej republiky však treba, aby aj Národná rada Slovenskej republiky venovala problematike zahraničnej politiky a obrazu Slovenska vo svete patričný čas a dôstojné miesto. Preto navrhujem pánovi predsedovi Národnej rady, aby do programu budúcej schôdze Národnej rady bol zaradený bod "Zahraničná politika Slovenskej republiky", alebo ak chcete iný názov, mohol by sa tento bod nazývať "Miesto Slovenskej republiky v medzinárodnom spoločenstve".

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Konštatujem, že dodržal čas určený klubu. Prosím, pán poslanec Harna.

Poslanec Š. Harna:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vystúpenie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým reagoval na vystúpenie pána poslanca Dobosa, vyznelo tak, akoby maďarská národnostná menšina bola zodpovedná za negatívny obraz Slovenska v zahraničnej tlači. To odmietame. Aký obraz si vytvára svet o Slovensku, je predovšetkým v rukách Slovenskej vlády. Čo sa tyká hodnotenia dôsledkov vodného diela Gabčíkovo, ekológia Žitného ostrova nie je problémom, ku ktorému by mali zaujať stanovisko naše hnutia, ale kvalifikovaní odborníci. Chceme však dúfať, že vystúpenie pána poslanca Dobosa bolo Národnou radou Slovenskej republiky správne pochopené.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. S odpoveďou sa hlási ešte pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Bol by som rad, keby ma pán poslanec Harna bol pochopil tak, ako som to povedal, ako som to mienil. Celý čas som citoval cudzie noviny. Necitoval som vás, ani nikoho z vás, ale poprosil som vás, aby ste sa k tomu vyjadrili, či je pravda, čo je v tých novinách, či sa cítite ohrození a či

vidíte, že Slovensko chystá vojnu. Nič iné od vás nechcem. Vystúpte a povedzte, je to pravda alebo povedzte, nie je to pravda. To bola jediná moja výzva, o ktorú som vás poprosil.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi predsedovi. Pán poslanec Harna s faktickou poznámkou.

Poslanec Š. Harna:

Tie noviny sme nečítali, nemôžeme k tomu zaujať stanovisko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni, dovoľte len niekoľko poznámok. Pán Harna, aký obraz si vytvorí svet o Slovensku, nie je v rukách slovenskej vlády. Je to výsledok doterajšej pražskej politiky, pražských politických kruhov, aký obraz šírili o Slovensku, a je to výsledok investície dolárov zo zahraničia. Viete dobre, odkiaľ tieto doláre idú. To predovšetkým.

Pána Dobosa by som sa rád opýtal, kto dramatizuje túto situáciu. Počuli ste od nás, že dramatizujeme tieto vzťahy? Čím, kedy, kde vás obžalovávame? Naopak, voláne po spolupráci a myslime to veľmi úprimne. Dovoľte, povedalo, ste, že ste naozaj za Slovenskú republiku. Veľmi rád to prijímam, ale vaším hlasovaním na tomto fóre nedokazujete, že ste za túto republiku. Veľakrát som prešiel juh, mnoho obcí. Znova opakujem, že dramatizovanie situácie medzi slovenskými občanmi, či je to slovenská národnosť alebo maďarská národnosť, medzi

drobnými ľuďmi, som skoro nikde nenašiel. Tú situáciu dramatizuje niekto iný. A veľmi rád by som sa spýtal, prečo sa dramatizuje tato situácia.

Pani Bauerová tu obhajovala správny postup obci a miest pri premaľovávaní tabúľ začiatok a koniec obce. Pani Bauerová, veď toto nie je právomoc obci, to sú dopravné značky, ktoré platia jednotne pre celú Česko-Slovensku republiku a mnohé z týchto dopravných značiek sú medzinárodne dohodnuté. A svetový vývoj - aspoň v Európe, nemôžem hovoriť o svete - sleduje, aby v celej Európe tieto značky boli jednotné vo všetkých štátoch Európy. Kto teda dal právo obciam dávať vlastné dopravné značky alebo niečo podobné? To, o čom hovorím, sa netyká ulíc. Tam právo samosprávnych orgánov existuje, ale nie pri označení začiatku a konca obce. Tam to právo neexistuje. Tam má právo minister vnútra, aj minister dopravy. Treba rešpektovať jednotnú dopravnú úpravu.

Prosím vás, nechápte to, čo hovorím, v zlom. Naozaj nechcem prilievať olej do ohňa. Ale rád počujem, ako mnohým poslancom leží na srdci ekonomická stránka a budúcnosť samostatného Slovenska. To je správne. Lenže, keď treba rozhodne prispieť k tej samostatnosti, tam vaše hlasy chýbajú. Mám na mysli hlasovanie vo Federálnom zhromaždení. Bol by som rád, keby ste aj vtedy, keď treba realizovať ústavu, keď treba realizovať deklaráciu o zvrchovanosti, prispeli k tejto realizácii aj takýmto spôsobom. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prihlásil sa ešte pán poslanec Kočtúch. Dopredu ho upozorňujem, že má len tri minutý, 17 minút už. HZDS vyčerpalo.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

máme niekoľko stratégii vo všeobecnej rozprave. Jedna z nich je dívať sa do spätného zrkadla, rekriminovať minulosť, zabúdať, strácať pamäť a vravieť - who is now responsible - kto je teraz zodpovedný. Dívať sa do spätného zrkadla a nevidieť ďalej. Myslel som si, že v tejto všeobecnej rozprave padne aspoň jeden návrh o krokoch, čo urobí Slovensko od 1. 1. 1993. Ako sa tu hovorilo, máme 40 dni. Druhá stratégia je, že sa budeme 40 dní postiť ako Kristus na púšti, aby sne sa vnútorne očistili. Aj to je možné s tým, že neprinesieme nijaký návrh, čo a ako ďalej.

Tretia stratégia je, a žiaľbohu, je to heslo "Čím horšie tým lepšie. " Snažiť sa zoslabiť Slovensko, aby do nového roku vykročilo ako maximálne slabé vnútorne i zahraničnopoliticky a najmä ekonomicky. Keby pán poslanec Košnár bol mladší, spýtal by som sa ho: "Aj ty, syn môj, Brutus?"

Spolu s pánom Košnárom sme sa vo Federálnom zhromaždení škriepili, vadili ruka v ruke, pokiaľ ide o koncepciu prísnej reštriktívnej politiky i jej dôsledkov. Ale čo navrhujete, aký pozitívny program dávate? Žiaľbohu, niet pozitívneho programu. NEZES a HZDS povie "a". Naši priatelia povedia "a" nie, ale "a mínus l" alebo "l mínus a". Povieme "b", naši priatelia povedia nie, ale "b mínus 2" alebo "2 mínus b". Prídite, prosím vás, s ucelenou koncepciou. Lenže takú nemáte.

Vravíte, že nemáme koncepciu. Ak dovolíte, poviem niekoľko krokov v zahranično-politickej oblasti, vo vnútropolitickej oblasti aj v ekonomickej oblasti, ktoré treba urobiť, ktoré musí urobiť vláda i zákonodarný snem, aby sme dôstojne a so cťou vstúpili do nového roku. Aby sme, povedzme, keď jednu sekundu pred Novým rokom začne klesať symbol česko-slovenskej federácie na Bratislavskom hrade a jednu sekundu po polnoci začne stúpať slovenská zastáva na ton istom Bratislavskom hrade, povedali, tieto a tieto kroky konáme, vykonáme.

Teraz prijímame zmluvy, nebude to 10 ďalších zmlúv, ale ďalších 16, dovedna 32, ktoré kodifikujú prostredie. To len na margo kritikov, ktorí vravia - štátoprávne otázky vás zaťažujú a zanedbávate ekonomiku. Pravda to nie je, lebo v tých 32 zmluvách sa kreuje nové ekonomické prostredie. Bodka za bodkou, čiarka za čiarkou, písmeno za písmenom, slovíčko za slovíčkom. Viete veľmi dobre, že pán premiér Klaus veľmi semanticky zvažuje slovíčka. Tak teda voláme k pomoci všetkých vás, povedzte nám vaše kroky. Dáme ich vláde k dispozícii. Naše máme tu písomne napísané. Keby som mal viac času, mohol by som vám hovoriť o 12 krokoch v ekonomickej oblasti, o 10 krokoch v zahraničnopolitickej oblasti a o 15 krokoch v domácej vnútornej politike.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, bohužiaľ, čas uplynul. Poslanec H. Kočtúch:

Áno, končím. Teda nebudem v straníckom tričku rozprávať, čo sme my, ukazovať tu intelektuálne a telesné bicepsy. Ale volám vás k práci. Volám vás k práci inak, ako hovorí jeden vtip, a musím ho povedať, ak dovolíte, už to nebude veľa.

10. mája prišli dvaja nahí esenbáci do práce. Major im vraví: "Súdruhovia, akože to takto?" Oni povedali: "Ale, súdruh major, včera bola predsa slávnosť, štátny sviatok. Boli sme v Petržalke, splazili sne tam dievčatá, tie nás zavolali k sebe, poúctili nás. Hrali sne sa na zálohy a nemali sme šťastie. Vyzliekli nás. No, a keď nás vyzliekli, povedali nám: "Nuž, a teraz do práce, súdruhovia... Tak sme prišli. "

Tak vás volám do práce. Nie nahých, ale zvnútornených, pre blaho tejto nasej začínajúcej, štartujúcej Slovenskej republiky.

Ďakujem Vám. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Kvôli tonu vtipu mu odpustíme, že pretiahol čas o minútu a pol.

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nie, môžem konštatovať, že tým sme program 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

Ďakujem vám všetkým za účasť. Vyhlasujem 8. schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. Deviata

schôdza sa bude konať v dňoch 24. až 26. novembra, teda na budúci týždeň v utorok, stredu a vo štvrtok.

Rokovanie skončené o 19. 00 hodine.

Uznesenia

prijaté na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 17., 18. a 19. novembra 1992

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2853/1992

51

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. novembra 1992

X návrhu programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky nezaraďuje

vlády návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so šidlom v Trnave /tlač NR SR 75/ na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2908/1992

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1992

k voľbe poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky /tlač NR SR 79/

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm. 1) zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

zvolila

1. Tibora B o h m a za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

2. Miroslava J e ž i k a za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,

3. Annu Korduliakovú za členku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

4. Vladimíra Mikulku za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť,

5. Blaženu Pavlovičovú za členku Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre po poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r. Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2770/1992

53 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1992

K vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Národná rada Slovenskej republiky odporúča

Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

I. prerokovať urýchlene vládny návrh Ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

II. vysloviť súhlas s vládnym návrhom ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (tlač FZ

132)

III. prijať pri prerokúvaní návrhu tohto ústavného zákona najmä tieto pripomienky:

a) v čl. 2 slovo "federácie" nahradiť slovami "Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky",

b) doterajšie znenie čl. 3 sa odporúča označiť, ako odsek 1.

Za novým odsekom l sa odporúča pripojiť nový odsek 2, ktorý znie:

"/2/ Ani jedna z republík nesmie v budúcnosti používať štátne symboly súčasnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani symboly, ktoré by s nimi mohli byť zameniteľné. ".

c) znenie čl. 5 nahradiť týmto novým textom:

"Čl. 5

Česká republika a Slovenská republika môžu ešte pred zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uzatvárať zmluvy medzi sebou a medzinárodné zmluvy s tretími štátmi vo svojom mene. Zmluvy s tretími štátmi vstúpia do platnosti po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. ".

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2771/1992

54 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky /tlač NR SR 51/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 51 a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2624/1992

55

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. novembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátných dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo /tlač NR SR 45/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a l u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na financovanie výstavby vodného diela Gabčíkovo podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 45a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedene v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2836/1992

56

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. novembra 1992

K vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska /tlač NR SR 77/

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 77a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo 2706/1992

57 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. novembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách /tlač NR SR 50/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a l u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o preukazovaní vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodarskych družstvách podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 50a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedene v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r

Miloš V a j d a v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2740/1992

58 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. novembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 95/1991 Zb o štátnom fonde kultúry v znení zákona SNR číslo 495/1991 Zb. /tlač NR SR 48/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a l u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon SNR č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry v znení zákona SNR číslo 495/1991 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 48a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2705/1992

59 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. novembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity /tlač NR SR 49/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Nitrianskej univerzity podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 49a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2813/1992

60 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. novembra 1992 k problematike Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave

Národná rada Slovenskej republiky

žiada

vládu Slovenskej republiky, aby

1. v nadväznosti na výsledky prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení Trnavskej univerzity so šidlom v Trnave v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru prijala opatrenia na riešenie problematiky súvisiacej s Trnavskou univerzitou,

2. predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o ďalšom postupe pri riešení problematiky Trnavskej univerzity podlá odporúčaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode 1.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2116/1992

61

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. novembra 1992

k návrhu postupu pri tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky /tlač NR SR 53/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

návrh postupu pri tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady SIovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 492/1992

62 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. novembra 1992

K žiadosti Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky /tlač NR SR 32a/

Národná rada Slovenskej republiky

podlá § 4 písm. n/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nedáva súhlas

na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Letku.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Jozef Sokol v. r.

Peter Tomeček v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2868/1992

63 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. novembra 1992

k návrhu na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky a parlamentu Maďarskej republiky na riešenie otázok Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a na zriadenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky a parlamentu Maďarskej republiky na prerokovanie širších súvislosti spolupráce Maďarskej republiky a Slovenskej republiky /tlač NR SR 80/

Národná rada Slovenskej republiky A. zriaďuje

a/ komisiu Národnej rady Slovenskej republiky pre riešenie otázok Sústav vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros v tomto zložení:

Juraj Hraško - predseda komisie

Karol Dubjel - člen komisie

Milan Hudina - člen komisie

Maria Vrábľova - členka komisie

Juraj Plesník - člen komisie

Milan L e t k o - člen komisie

Ladislav Pittner - člen komisie

Erno Rózsa - člen komisie

b/ Komisiu Národnej rady Slovenskej republiky pre prerokúvanie širších súvislosti spolupráce Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v tomto zložení:

Ivan Výboch - predseda komisie

Vladimír Bajan - člen komisie

Marián Kelemen - člen komisie

Eva Rusnáková - členka komisie

Jozef Šutovský - člen komisie

Ladislav B a l l e k - člen komisie

Jozef Zselenák - člen komisie

Anton Neuwirth - člen komisie

Anton Hrnko - člen komisie

Pál Csáky - člen komisie

Ivan Hudec - člen komisie

B. ukladá a/ predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

informovať predsedu parlamentu Maďarskej republiky o zriadení uvedených komisii Národnej rady Slovenskej republiky,

b/ komisiám uvedeným v časti A tohto uznesenia

1. nadviazať kontakty s komisiami parlamentu Maďarskej republiky,

2. najmenej raz ročne predložiť správu Národnej rade Slovenskej republiky o svojej činnosti.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 3868/1992

64 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. novembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonávania referenda /tlač NR SR 76/

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spôsobe vykonávania referenda podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov NR SR /tlač NR SR 76a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2116/1992

65 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. novembra 1992

k návrhu na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky /tlač NR SR 43/

Národná rada Slovenskej republiky

podlá Čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

A. v prvom kole tajného hlasovania, ktoré sa konalo 18. novembra 1992 navrhla týchto 17 občanov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

Meno:		počet hlasov:
1.	Ľubomír Dobrik	85
2.	Ján Kľučka	83
3.	Viera Mrázová	83
4.	Milan Čič	77
5.	Anna Danielčakova	72
e.	Štefan Ogurčák	72
7.	Viera Strážnická	71
8.	Tomáš Valovič	70
9.	Tibor Šafárik	68
10.	Richard Rapant	67
11.	Jozef Schimdt	66
12.	František Poredoš	66
13.	Michal Benčík	66
14.	Ján Drgonec	65

15.	Brigita Polačková	65
16.	Július Černák	64
17.	Jozef Madliak	62

B. v druhom kole tajného hlasovania, ktoré sa konalo 19. novembra 1992 navrhla týchto dvoch občanov na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky

Meno:		počet hlasov:
1.	Miloš Seemann	63
2.	Ladislav Boroň	62

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národne] rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2845/1992

66

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. novembra 1992

k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie /tlač NR SR 81/

Národná rada Slovenskej republiky A, berie na vedomie

podlá § 5 ods. 1 písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie

odstúpenie z funkcie člena rady Štefana Š e b e s t u HZDS

B. z v o l i l a

podlá § 3 ods. l zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie

Jána Švidroňa HZDS

za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Jozef Sokol v. r.

Peter Tomeček v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2853/1992

67 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. novembra 1992

k odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na

interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

prednesených na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí

s odpoveďou ministra školstva a vedy Slovenskej republiky M. Kučeru na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Dudáša vo veci konkurzov na funkciu riaditeľov školských správ.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2853/1992

68 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. novembra 1992

k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami

- predsedu vlády SR V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Masarika vo veci výkonu prezidentskej funkcie SR v období od l. 10. 1992 do zvolenia prezidenta SR,

- predsedu vlády SR V. Mečiara a ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka na interpeláciu poslanca Národnej rady SR P. Weissa vo veci plnenia terminovaných úloh uložených SNR v súvislosti s prerokovaním Programového vyhlásenia vlády SR,

- podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných veci SR M. Kňažku na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Klimana vo veci rozvoja zahraničných vzťahov s Ukrajinou a Zakarpatským regiónom Ukrajiny

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Tahyho:

- podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných vecí SR M. Kňažku vo veci riešenia styku občanov SR so zahraničím po 1. januári 1993

- ministra zdravotníctva SR V. Soboňu vo veci koncepcie ďalšieho postupu privatizácie zdravotníckych zariadení na Slovensku

- ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľ. Dolgoša vo veci objemu majetku určeného na privatizáciu v SR

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Koncoša:

- ministra financií SR J. Tótha vo veci zabezpečenia plnenia Programového vyhlásenia vlády SR pri reštriktívnej finančnej politike a účasti vlády SR pri realizácii projektu ozdravenia výživy obyvateľstva

- ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka vo veci oživenia hospodárskeho vývoja SR

- ministra pôdohospodárstva SR P. Baču vo veci opatrení na riešenie problémov v Agrokomplexe

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Jakuša:

- ministra zdravotníctva SR V. Soboňu vo veci:

a/ plošného nakúpu sanitných vozidiel pre rýchlu

zdravotnícku pomoc,

b/ návrhu zákona o nemocenskom poistení, c/ riešenia Onkologického ústavu v Bratislave,

- ministra vnútra SR J. Tuchyňu a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošovej vo veci Domova dôchodcov na ul. Fraňa Kráľa v Bratislave

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauku

- ministra hospodárstva SR Ľ. Černaka vo veci prevodu materskej školy v Prešove na okresný úrad v Prešove

- ministra vnútra SR J. Tuchyňu vo veci odvolania prednostu Okresného úradu v Prešove

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J Ľuptáka:

- ministra financií SR J. Tótha vo veci riešenia zadĺženosti štátnych podnikov a mzdovej regulácie

- ministra hospodárstva SR L. Černáka vo veci preukázatelnosti príjmov, riešenia zadĺženosti štátnych podnikov a koncentrácie vlády SR na ekonomické otázky

- ministerky prace, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošovej vo veci mzdovej regulácie

- ministra zdravotníctva SR V. Soboňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kvasničku vo veci dostavby zdravotného strediska v obci Drietoma

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Plesníka:

- predsedu vlády SR V. Mečiara vo veci organizačnej a kompetenčnej vymedzenosti pôsobnosti statných tajomníkov a vedúcich úradov a organizačnej štruktúry jednotlivých ústredných organov štátnej správy

- ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľ. Dolgoša vo veci vlastníckych práv a. s., ktoré boli vyradene z kupónovej privatizácie v uplynulých kolách

- ministra vnútra SR J. Tuchyňu na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky E. Bauerovej v otázke matričného zápisu krstného mena v materskou jazyku

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- odpoveďou na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky O. Marhulíkovej:

- ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošovej vo veci mzdovej regulácie a bytovej otázky

- ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka v otázke platnosti mzdovej regulácie a zriadenia inštitútu sociálnych bytov

- odpoveďou na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky B. Guldanovej:

- ministra financií SR J. Tótha v otázke vytvorenia spoločných zúčtovacích centier medzi Slovenskou republikou a jednotlivými republikami Spoločenstva nezávislých štátov

- ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka vo veci zriadenia centra certifikácie na území SR

- ministra vnútra SR J. Tuchyňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bogdana v otázke kritérií výberu vojakov z povolania v budúcej armáde SR

- predsedu vlády SR V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Bugára vo veci jeho výrokov zo dňa 29. 9. 1992 (Pravda 30. 9. 1992) dotýkajúcich sa politických subjektov maďarskej národnostnej menšiny v SR

- odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Pittnera:

- predsedu vlády SR V. Mečiara vo veci vojenských archívov a prediskutovania otázok obrany SR na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky

- ministra financií SR J. Tótha vo veci zlatých rezerv a valút bývalého Slovenského štátu a záväzkov Nemeckej spolkovej republiky ako právneho nástupcu bývalej Tretej ríše voči SR

- ministra školstva a vedy SR M. Kučeru na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Bročku vo veci zablokovania účtu Trnavskej univerzity

- ministra dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauera na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Reu vo veci výstavby malého televízneho vykrývača pre osadu Predpoloma.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miroslav Pollák v. r.

Miloš Vajda v. r.

OBSAH

17.	novembra 1992
	Otvorenie a procedurálne otázky	1
	Návrh programu schôdze	2
	Poslanec F. Mikloško	4
	Poslanec J. Brocka	5
	Poslanec P. Brňák	7
	Podpredseda NR SR J. Prokeš	8
	Schválenie programu schôdze	13
1.	Návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady
	Slovenskej republiky o overení nastúpenia náhradní-
	kov na miesta poslancov NR SR, ktorých mandát sa
	neuplatňuje	13
	Poslanec Ľ. Fogaš	14
2.	Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky	16
3.	Návrh na voľbu poslancov do výborov Národnej rady
	Slovenskej republiky	17
4.	Návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky
	k vládnemu návrhu ústavného zákona o zániku Českej
	a Slovenskej Federatívnej Republiky	18
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	19
	Rozprava
	Prvý podpredseda NR SR P. Weiss	21
	Podpredseda NR SR J. Prokeš	24
	Poslanec A. Puka-Zólyomi	25

Poslanec L. B a 1 1 e k	27
Poslanec J. Čarnogurský	28
Poslanec R. Fico	30
Poslanec V. Miškovský	31
Poslanec Ľ. Fogaš	32
Poslanec A. Hrnko	33
Poslanec M. Ftáčnik	34
Poslanec M. Andel	35
Poslanec V. Bajan	35
Poslanec M. Sečánsky	36
Poslanec I. Hudec	39
Poslanec R. Fico	39
Vládny návrh zákona NR SR o rozpočtových pra-
vidlách Slovenskej republiky	43
Minister financií SR J. Tóth	44
Spoločný spravodajca výborov NR SR
poslanec Š. Harna	47
Rozprava
Minister financií SR J. Tóth	51
Poslanec I. Hudec	52
Poslanec J. Jakuš	54
Poslanec M. Dzurinda	55
Poslanec M. Ftáčnik	56
Poslanec J. Plesník	58
Poslanec Š. Harna	60
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	62
Hlasovanie o návrhu zákona	69
Hlasovanie o návrhu na uznesenie	70

e.	Vládny návrh zákona NR SR o vydaní štátnych dlho-
	pisov Slovenskej republiky na financovanie výstav-
	by vodného diela Gabčíkovo	70
	Minister financií SR J. Tóth	71
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Š e b o	73
	Rozprava
	Poslanec Š. Harna	75
	Minister financií SR J. Tóth	76
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	77
	Hlasovanie o návrhu zákona	78
7.	Vládny návrh zákona NR SR o Národnej banke
	Slovenska	79
	Minister financií SR J. Tóth	79
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Košnár	82
	Rozprava
	Poslankyňa B. Guldanová	85
	Poslanec I. Hudec	86
	Poslanec M. Sečánsky	95
	Poslanec M. Dzurinda	95
	Poslanec I. Surový	98
	Poslanec M. Dzurinda	98
	Minister financií SR J. Tóth	99
	Poslanec J. Košnár	101
	Poslanec H. Kočtúch	102

18. novembra 1992
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	107
Hlasovanie o návrhu zákona	120
8. Vládny návrh zákona NR SR o preukazovaní vlast-
níctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vy-
poriadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych
družstvách	120
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	121
Spoločný spravodajca výborov NR SR
poslanec J. Varjú	123
Rozprava
Podpredseda NR SR J. Prokeš	126
Poslanec A. Zoričák	127
Poslanec J. Krivčík	128
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	129
Poslanec A. Zoričák	131
Poslanec B. Kačmár	132
Poslanec M. Sečánsky	133
Poslanec J. Varjú	135
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	135
Hlasovanie o návrhu zákona	137
9. Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
pĺňa zákon SNR číslo 95/1991 Zb. o štátnom fonde
kultúry v znení zákona SNR číslo 495/1991 Zb.	138
Minister životného prostredia SR J. 2 1 o c h a	139

Spoločný spravodajca výborov
poslanec I. Gazdík	140
Rozprava
Poslanec F. Javorský	141
Poslanec F. Mikloško	143
Podpredseda NR SR A. M. Húska	145
Poslanec J. Findra	146
Poslanec F. Javorský	147
Poslankyňa E. Rusnakova	147
Poslanec F. Mikloško	148
Podpredseda NR SR J. Prokeš	149
Poslanec J. Findra	149
Poslanec P. Lauko	150
Minister životného prostredia SR J. Z 1 o c h a	151
Poslanec I. G a z d i k.	152
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	153
Hlasovanie o návrhu zákona	154
10. Vládny návrh zákona NR SR o rozdelení Nitrianskej
univerzity	154
Minister životného prostredia SR J. Zlocha	155
Spoločný spravodajca výborov
poslanec J. Tarčák	157
Rozprava
Poslanec V. Sojka	159
Poslanec p. Jaroš	163
Podpredseda NR SR J. Prokeš	166
Poslanec J. Hanak	167
Poslankyňa E. Bauerova	168

	Poslanec F. Mikloško	170
	Poslanec P. Brňák	171
	Poslanec I. Hudec	172
	Poslanec J. Findra	174
	Poslanec J. F e k e t e	177
	Minister životného prostredia SR J. Zlocha	178
	Poslanec J. Tarčák	179
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	180
	Hlasovanie o návrhu zákona	185
11.	Návrh na uznesenie k problematike Trnavskej
	univerzity	186
	Poslanec J. Brocka	186
	Poslanec M. Andel	189
	Poslanec F. Mikloško	189
	Predseda NR SR I. Gašparovič	190
	Poslanec H. Kočtúch	192
	Poslanec M. Ftáčnik	193
	Podpredseda NR SR J. Prokeš	195
	Poslanec M. Andel	197
	Poslanec M. Ftáčnik	197
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	199
12.	Vládny návrh zákona NR SR o spôsobe vykonávania
	referenda	200
	Minister vnútra SR J. Tuchyňa	200
	Spoločný spravodajca výborov
	poslanec I. Móri	202

	Rozprava
	Poslanec I. Móri	206
	Poslanec J. Bročka	207
	Poslanec R. Fico	209
	Podpredseda NR SR J. Prokeš	211
	Poslanec M. Sečánsky	212
	Poslanec J. Bročka	213
	Poslanec L. Fogaš	214
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	217
	Poslanec M. Sečánský	235
	Poslanec Ľ. Fogaš	235
	Poslanec M. Ftáčnik	236
	Poslanec F. Mikloško	237
	Poslanec I. Hudec	237
	Poslanec H. Ftáčnik	238
	Prerušenie prerokúvania návrhu zákona	239
13.	Návrh na sudcov Ústavného sudu Slovenskej re-
	publiky	239
	Poslanec M. Sečánsky	239
	Poslanec V. B a 3 a n	244
	Poslanec A. Matejka	244
	Poslanec I. H u a e c	245
	Poslanec M. Sečánsky	247
	Poslanec J. Masarik	249
	Poslanec T. B o h m	255
	Poslanec E. Bárány	256
	Predseda NR SR I. Gašparovič	257
	Poslanec M. Sečánsky
	Poslanec A. Hrnko

Poslanec F. Mikloško	264
Poslanec A. Hrnko	265
Poslankyňa M. Bartošikova	266
Poslanec T. B o h m	267
Poslanec M. Sečánsky	268
Predseda NR SR I. Gašparovič	270
Poslanec J. Polacko	272
14. Žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas
Národnej rady Slovenskej republiky na trestne stí-
hanie poslanca NR SR	273
Poslanec Ľ. Fogaš	273
Poslanec I. Hudec	277
Hlasovanie o návrhu na uznesenie	279
15. Návrh na zriadenie Komisie NR SR a parlamentu
Maďarskej republiky na riešenie otázok Sústavy
vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a na zriadenie
Komisie NR SR a parlamentu Maďarskej republiky
na prerokovanie širších súvislosti spolupráce
Maďarskej republiky a Slovenskej republiky	279
Poslanec I. Laluha	279
Poslanec M. Ftáčnik	281
Hlasovanie o návrhu na uznesenie	282
Výsledok tajného hlasovania o kandidátoch na sudcov Ústavného sudu Slovenskej republiky poslanec M. Pollak	283

19.	novembra 1992
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona NR SR
	o spôsobe vykonania referenda	287
16.	Návrh na doplnenie člena Rady Slovenskej repub-
	liky pre rozhlasové a televízne vysielanie	289
	Poslanec M. Andel	290
	Poslanec M. Miček	291
	Poslanec P. Jakubík	292
	Poslankyňa G. Rothmayerová	292
	Poslankyňa E. Bauerova	293
	Druhé kolo voľby kandidátov na sudcov Ústavného
	sudu SR a voľba člena Rady SR pre rozhlasové a
	televízne vysielanie	293
	Výsledky tajného hlasovania - poslanec
	M. Pollak	297
17.	Interpelácie a otázky poslancov	299
	Poslanec J. Masarik	300
	Poslankyňa M. Gbúrová	306
	Poslanec J. Jakuš	309
	Poslankyňa E. Bauerova	313
	Poslanec L. Kvasnička	315
	Poslanec J. Hanker	316
	Poslanec J. Ľupták	317
	Poslanec P. Lauko	320
	Ministerka spravodlivosti SP K. Tóthová	324
	Poslanec J. F r e n a	325
	Poslanec R. Fico	328
	Poslankyňa B. Guldanová	331
	Poslanec P. Koncoš	333

	Poslanec P. Bogdan	335
	Poslanec J. Brocka	338
	Poslanec A. Dudáš	339
	Minister školstva a vedy SR M. Kučera	341
	Minister hospodárstva SR Ľ. Černák	344
	Poslanec J. Ľupták	349
	Minister hospodárstva SR Ľ. Černák	350
	Hlasovanie o odpovediach na interpelácie	351
18.	Písomné odpovede členov vlády SR na interpelácie
	a otázky poslancov z predchádzajúcich schôdzi
	Národnej rady Slovenskej republiky	356
	Poslanec P. Lauko	356
	Prvý podpredseda NR SR P. Weiss	359
	Minister hospodárstva SR Ľ. Černák	364
	Poslanec I. Vyboch	365
	Poslankyňa E. Bauerova	365
	Poslanec J. Masarik	367
	Poslanec P. Barta	369
	Hlasovanie o odpovediach na interpelácie	370
19.	Všeobecná rozprava	373
	Poslanec L. Dobos	373
	Poslanec J. Findra	376
	Predseda NR SR I. Gašparovič	377
	Poslanec J. Čarnogurský	379
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	384
	Poslanec A. Hrnko	385
	Poslanec M. Dzurinda	386
	Minister pre správu a privatizáciu
	národného majetku SR Ľ. Dolgoš	392
	Poslanec J. Čarnogurský	395

Poslanec J. Kosnar	396
Poslanec p. Kanis	399
Poslanec S. Harna	403
Predseda NR SR I. Gašparovič	403
Poslanec K. Secansky	404
Poslanec H. Kočtuch	406
Skončenie rokovania 8. schôdze NR SR	408
Uznesenia prijaté na 8. schôdzi NR SR