SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

29. a 30. septembra a 1. októbra 1992

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 6. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

l. časť

X. volebné obdobie

Stenografická správa

o 6. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 29. a 30. septembra a 1. októbra 1992

Program schôdze:

1. Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky

2. Návrh poslanca Slovenskej národnej rady Rudolfa Goča na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy

3. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 194/1992 Zb.

4. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii

5. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase

6. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky

7. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb.

8. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o správe dani a poplatkov

9. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991

10. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991

11. Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za I. polrok 1992 a konkretizácia opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku 1992

12. Žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestne stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

13. Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 1. do 29. septembra 1992

14. Interpelácie a otázky poslancov

Stenografická správa

o 6. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 29. a 30. septembra a 1. októbra 1992

Predseda SNR I. Gašparovič:

Vážená Slovenska národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

otváram rokovanie 6. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

Chcel som privítať pána Mečiara aj s jeho vládou, zatiaľ je však stále zasadnutie vlády.

Dovoľte mi, aby som vás pri tejto príležitosti hneď na začiatku oboznámil s rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré podľa článku 122 ods. l písm. a/ ústavného zákona o československej federácii vymenovalo pána Matúša Kučeru za člena vlády Slovenskej republiky a poverilo ho riadením ministerstva školstva, mládeže a športu. Chcel som ho tiež privítať, ale až nabudúce.

Dovoľte, aby som vám oznámil, že svoju neúčasť na dnešnej schôdzi Slovenskej národnej rady ospravedlnilo sedem poslancov - pán poslanec Chamula, pán poslanec Javorský, pán poslanec Chmelík, pán poslanec Hraško, pani poslankyňa Kaliská, pani poslankyňa Bauerová a pán poslanec Komlósy.

Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sme sa prezentovali stlačením tlačidla.

Zisťujem, že na dnešnej schôdzi je prítomných 115 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje program 6. schôdze ako je uvedený v pozvánke na dnešnú schôdzu.

Chcem sa spýtať, či niekto z vás navrhuje zmenu alebo doplnenie programu.

/Nikto. /

Ak nie, dávam hlasovať o navrhovanom programe schôdze.

Konštatujem, že nás je 121.

Kto súhlasí s navrhnutým programom schôdze?

Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

Kto je proti?

Proti nebol nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme program šiestej schôdze Slovenskej národnej rady schválili.

Prvým bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 28 a spoločnú správu ako tlač 28a.

Za navrhovateľov návrh zákona odôvodni pán poslanec Kanis. Prosím ho, aby tento návrh predniesol.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni,

vo vedomí národov a štátov sú historické udalosti, ktoré mimoriadnym spôsobom ovplyvnili históriu a činy celých generácii. Takouto udalosťou je Slovenské národné povstanie, ktoré patrí k najvýznamnejším antifaštistickým a antinacistickým ozbrojeným vystúpeniam v Európe v II. svetovej vojne.

Dňa 29. augusta 1944 povstal slovenský ľud, slovenský národ proti nacistickému okupantovi a domácemu totalitnému režimu. Hlavným programovým cieľom povstania bolo pomôcť urýchliť porážku nacistického Nemecka a jeho spojencov, zbaviť sa chýb a omylov predmníchovskej štátnosti i fašistického útlaku v rokoch Slovenského štátu, položiť základy spravodlivej slovenskej a českej spoločnosti, budovať republiku ako pluralitný demokratický štát, v ktorom dva rovnoprávne národy nájdu slobodný domov, základňu ďalšieho rozvoja.

Slovenský národ sa po boku ďalších spolubojovníkov z tridsiatich národov a národnosti z celého sveta rezolútne, so zbraňou v ruke, prihlásil k protinacistickej koalícii, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli Francúzsko, USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz. Povstaním sme sa stali členmi protinacistickej koalície a tým aj súčasťou novej demokratickej Európy.

Slovenské národné povstanie je v našich dejinách historickým medzníkom. Otváralo cesty novému životu Slovákov a na Slovensku žijúcim národnostiam. Stalo sa zdrojom historického povedomia ľudu, ktorý so zbraňou v ruke prispel k svojmu oslobodeniu, a nečakal, až bude oslobodený. Na týchto dejinných faktoroch a faktoch nemôžu nič zmeniť ani deformácie hodnotenia Slovenského národného povstania v päťdesiatych alebo nasledujúcich rokoch, ani falzifikácie odkazu a glorifikácie jeho niektorých aktérov.

Povstanie očistené od všetkých pokusov znehodnotiť jeho miesto a význam v moderných dejinách ostáva ničím nezastupiteľným zdrojom pokrokových tradícii. Preto sa k nemu demokratické zložky národa aj dnes hlásia ako k organickej súčasti historického vedomia. Povstanie je stálym zdrojom nášho národného sebavedomia. Táto historická udalosť, nepodlieha zásadnej revízii. Dovolím si citovať významného politika z ponovembrovej éry - citujem: "Poznanie o jednote nášho národa v okamihu dejinných skúšok patrí k najcennejšiemu odkazu udalosti. " Dodávam, o ktorej dnes rokujeme a budeme rozhodovať, či sa má stať štátnym sviatkom. Často sa publikujú výhrady, aby sa tejto udalosti zmocnili nezávislí historici. Je, samozrejme, diskutabilné, čo sú nezávislí historici pri hodnotení historických udalosti. Dovoľujem si však citovať práve preto, že nám tu bol rozdaný jeden materiál skupiny historikov, z vyhlásenia skupiny iných historikov, o ktorých, domnievam sa, možno tvrdiť, že sú nezávislí aj preto, že medzi nich patrí pán doktor Jablonický. Citujem z tohto vyhlásenia: "Historici, ktorí sa už dlhší čas zaoberajú dejinami Slovenska v rokoch 1938 až 1945 a osobitne tunajším protifašistickým zápasom, nepovažujú výskum povstania za uzavretý. Jednoznačné sú však základné východiská a ciele povstania. Išlo v ňom o systematicky pripravovaný a vedený zápas proti fašizmu, nech mal už podobu nacistickej supremácie, či priamej okupácie alebo domácej totality a nedôstojnej kolaborácie. Išlo v ňom o demokratickú obnovu slovenskej štátnosti v rámci rovnoprávneho spolužitia s bratským českým národom v spoločnom štáte, o odmietnutie tej podoby štátnosti, ktorá bola násilím nastolená po 14. marci 1939,

a v ďalších rokoch politicky i morálne degenerovala v kolaborácii s nacistickým Nemeckom. Povstanie malo skutočne celonárodný charakter, aj keď jeho jednotlivé zložky mali o jeho konečných cieľoch rozdielne predstavy. Zjednocujúcim prvkom tu bol zápas proti fašizmu, túžba po slobode, demokracii a skutočnej národnej emancipácii. "

Dnes sa často hovorí o našom vstupe do Európy. Lenže nás národ v nej svoje čestné miesto zaujal v auguste roku 1944, a celá demokratická Európa mu vtedy toto miesto s veľkým uznaním priznala. My dobre vieme, aká je dnes svetová verejná mienka o Slovensku. Nechcem si klásť otázku, prečo je tomu tak, čo je spôsobené našimi politickými chybami, prehláseniami, a čo je dôsledkom cieľavedomých a účelových dezinformácii, ktoré sa voči Slovensku vedú.

Dovolil by som si odcitovať zo správy o výsledkoch služobnej cesty vo Washingtone vykonanej v dňoch 18. až 27. júla 1992, ktorá pojednáva o viacerých závažných otázkach pre Slovensko. V tejto správe predloženej pánom poslancom Kočtuchom sa okrem iného píše: "Vzhľadom na prirodzený záujem medzinárodného spoločenstva komparovať budúci vývoj Slovenskej republiky s vývojom v Českej republike treba iniciovať aktivizáciu slovenskej zahraničnej politiky na medzinárodnej politickej scéne širokým propagovaním demokratických, humanistických, kultúrnych tradícii Slovenska, ktoré dosiaľ bolo zámerne rôznymi kanálmi politiky a diplomacie izolované".

Prichádza nám v duchu tohto konkrétnymi činmi dosiahnuť kredit v demokratickom svete. Domnievam sa, že práve cez pokrivenú svetovú verejnú mienku o Slovensku treba sa zamýšľať nad demokratickými zdrojmi a tradíciami nášho národa.

Slovenské národné povstanie ako historická udalosť, v ktorej sa slovenský národ prihlásil k demokratickým európskym národom, je nepochybne takýmto významným zdrojom demokratických tradícii, ktorý má to povedať aj dnešnému slovenskému snaženiu prieniku do Európy alebo do spoločenstva demokratických štátov. Domnievam sa, že práve z hľadiska súčasných potrieb slovenskej zahraničnej politiky je potrebné, aby si demokratické politické sily združené v tomto parlamente uvedomili, čo sme dĺžní slovenskému národnému povstaniu, čo sme dĺžní tejto demokratickej tradícii. Domnievam sa, že tieto demokratické sily sú si dlžné, aby Slovenské národné povstanie sa stalo štátnym sviatkom. Prijatie tohto návrhu, uznanie 29. augusta ako začatia Slovenského národného povstania, ako štátneho sviatku bude dôstojným uctením si obeti občanov, ktorí bez rozdielu na národnú, politickú, rasovú príslušnosť osvedčili svoje presvedčenie a položili životy v boji proti fašizmu na strane protihitlerovskej koalície.

Slovenské národné povstanie je historický fakt. Vzniklo zo slovenskej skúsenosti s fašizmom, zo slovenskej skúsenosti s národným socializmom a vzniklo v srdci a v mozgu slovenskej spoločnosti. Význam slovenského národného povstania pre dejiny a budúcnosť moderného Slovenska je nesporný. Slovenské národné povstanie je historickou udalosťou hodnou štát sa štátnym sviatkom.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Kanisovi. Prosím spoločnú

spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Annu Draxlerovú, aby

predniesla správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predseda,

vážené dámy a páni poslanci,

vážení hostia,

dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov Slovenskej národnej rady podať, správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Slovenskej národne] rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky, tlač Slovenskej národne] rady číslo 28.

Predmetný návrh bol ako návrh poslancov Slovenskej národnej rady z júla 1992 zaslaný v zmysle rokovacieho poriadku Slovenskej národne] rady na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky, ktorá s ním uznesením číslo 666 s Úpravami a pripomienkami prijatými na rokovaní vlády 11. augusta 1992 súhlasila. Následne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením číslo 55 z 12. augusta 1992 pridelilo návrh skupiny poslancov na prerokovanie do 16. septembra 1992 všetkým výborom Slovenskej národnej rady, s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady, pričom určila Ústavnoprávny výbor Slovenskej národne] rady na skoordinovanie stanovísk ostatných výborov a na ich premietnutie v spoločnej správe výborov Slovenskej národne] rady. Výbory Slovenskej národnej rady prerokovali predmetný návrh v určenom termíne s týmto výsledkom:

Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti nesúhlasil s uvedeným návrhom skupiny poslancov Slovenskej národnej rady, nakoľko podlá § 48 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady a nim nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci súhlasil s uvedeným návrhom zákona a odporučil ho schváliť v predloženom znení.

Ostatné výbory Slovenskej národnej rady súhlasili s návrhom skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady z 23. septembra 1992, ktorú ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 28a.

Vzhľadom na skutočnosť, že pripomienky výborov Slovenskej národnej rady neboli vecného charakteru, nebolo potrebné ich zo strany Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady osobitne koordinovať.

Súčasne si dovolím poznamenať, že hoci ide o legislatívne jednoduchý predpis, je s ohľadom na jeho charakter v pozornosti občanov-voličov, o čom svedči skutočnosť, že do termínu konania tejto schôdze Kancelárii Slovenskej národnej rady bolo doručených viac ako 120 rezolúcií, väčšinou od okresných a miestnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, v ktorých podporujú vyhlásit 29. august za štátny sviatok. Kancelária Slovenskej národnej rady zároveň obdržala 7 listov od občanov, v ktorých vyslovujú nesúhlas s vyhlásením tohto dňa za štátny sviatok.

Vzhľadom na uvedený priebeh rokovania výborov Slovenskej národnej rady, stanovisko vlády Slovenskej republiky, ako i s ohľadom na vlastne stanovisko k danej problematike, si dovolím odporučit predmetný návrh uvedený ako tlač 28 schváliť v znení doplňujúcich návrhov výborov Slovenskej národnej rady uvedených v spoločnej správe.

O uvedených návrhoch v bodoch l až 4 si dovoľujem navrhnuť hlasovať an blok.

Ďakujem.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.

Vážene panie poslankyne, pani poslanci, otváram rozpravu o prvom bode programu. Zatiaľ do rozpravy bolo písomne prihlásených 6 poslancov. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Žingor. Pripraví sa pán poslanec Brňák.

Poslanec R. Žingor:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážení hostia,

práve pred mesiacom sme si pripomenuli 48. výročie Slovenského národného povstania, ktoré by sme mali s plnou vážnosťou pripomenúť všetkým, ktorí majú o tomto výročí pochybnosti.

Dejiny veľkého či malého národa píšu obyčajní ľudia, čo niečo veľkého prežili alebo sa udalosti priamo zúčastnili. Bolo tomu tak aj v období 2. svetovej vojny, keď po oslobodení, teda v roku 1945, sa začali písať prvé skutočne dejiny o Slovenskom národnom povstaní. Začali sa písať. Žiaľ, po roku 1948 sa tieto udalosti spochybňovali a spomienky na Slovenské národné povstanie začali písať tí, ktorí sa udalostí vôbec nezúčastnili alebo cely vyviň sledovali spoza buka.

Bodku za Slovenským národným povstaním dal rok 1950, keď v tomto ťažkom a kritickom období sa začali tzv. politické procesy proti nežiadúcim osobám a osobnostiam, kde bola snaha totalitného režimu odpísať za každú cenu tých, čo

sa povstania priamo zúčastnili alebo mali zásluhy v odboji, a tieto zásluhy si chceli pripísať sebe, čo sa v mnohých prípadoch aj podarilo.

Neviem a nechcem potlačiť pohnutie. Ak mám pred vami hovoriť o jednom zo svetlých bodov našich dejín, kladiem si otázku, či náš národ ich má vo svojej histórii toľko, aby na niektoré mohol zabudnúť.

Slovenské národné povstanie malo ďalekosiahly medzinárodný dosah. Bolo to ozbrojené povstanie na najcitlivejšom mieste Európy. Bola to súčasť plánu, podľa ktorého malo dôjsť k povstaniu zhruba v rovnakom čase aj v susedných štátoch, no na význame nič nemení, že k tomu nedošlo. V Slovenskom národnom povstaní bojovali bok po boku príslušníci 27 národov a národnosti a synovia práve toľkých národov položili tu svoje životy za našu a ich slobodu.

Ozbrojeným povstaním proti fašistickej diktatúre slovenský národ ako celok sa rázne dištancoval od fašistickej diktatúry, prejavil svoju vôľu žiť ako slobodný a demokraticky národ, ako súčasť demokratického spoločenstva. Žiaľ, Slovenské národné povstanie bolo v nedávnej minulosti rôzne ideologicky deformované. Bolo počuť aj také hlasy, že načo bolo Slovenské národné povstanie, proti komu vlastne povstal slovensky národ, vraj v Slovenskom národnom povstaní sa urobilo mnoho chýb, mnoho ľudí zbytočne položilo svoje životy, atď.

Nie som historik a preto mi neprichodí toto hodnotiť, sú však na to fundovaní ľudia, ktorí teraz nebojácne a pravdivo zhodnotili povstanie slovenského národa a predložili tak žijúcim občanom skutočnú pravdu o povstaní. Tato pravda sa, žiaľ, zamlčovala až do roku 1989. Dnes máme spoločne šancu dať tomuto výročiu úctu, ktorá mu pravom patrí. Schválením 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky by

Slovenská národná rada potvrdila, že stojí na tých základoch slobody a demokracie, na ktorých stál celý národ počas boja proti fašizmu.

Neuznať Slovenské národné povstanie za štátny sviatok Slovenskej republiky by znamenalo poprieť toto historické právo národa. Preto verím, že ani jeden poslanec slovenského parlamentu nezaváha a bude hlasovať za predložený návrh.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Brňák. Po ňom vystúpi pán poslanec Neuwirth.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

o udalosti z viac-menej neďalekej histórie, ktorá sa zadala 29. augusta 1944, sa opätovne, najmä medzi historikmi a politikmi, hovorí a píše, hodnotí, oslavuje, ale táto skutočnosť sa aj rozporuje. Dôvodom tohoto zvýšeného záujmu je predovšetkým návťh na vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky.

Reálne hodnotiac priebeh rokovaní o tomto návrhu zákona v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady mi vychádza, že je vola medzi poslancami Slovenskej národnej rady, aby dátum začatia Slovenského národného povstania bol vyhlásený za štátny sviatok Slovenskej republiky. Hlavný politický zámer na zdôvodnenie tohto kroku možno z proklamovaných postojov predovšetkým predkladateľov zo Strany demokratickej ľavice, ale aj predstaviteľov víťazného politického hnutia vyjadriť ako signál k medzinárodnému spoločenstvu, že budúca suverénna Slovenská republika nadväzuje na demokratické tradície antifašistickej koalície z obdobia druhej svetovej vojny, do ktorej sa Slovensko pravé v súvislosti so Slovenským národným povstaním začlenilo.

Toto je, myslím si, nie zanedbateľný jeden rozmer udalosti začatej 29. augusta 1944. Ako viaceré iné, ani Slovenské národné povstanie však nie je jednorozmernou udalosťou. V tomto smere existujú aj v súčasnosti minimálne dva tábory medzi obyvateľmi Slovenska, medzi historikmi a medzi rôznymi inštitucionálnymi združeniami občanov Slovenskej republiky, z ktorých jedni sú za vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky a druhí sú proti tomu. Už samotný tento fakt by mal byť náležite analyzovaný ešte pred schválením 29. augusta za štátny sviatok. Bohužiaľ, takáto analýza nebola urobená. Predkladatelia predložili stanovisko časti historickej obce, ktorá podporuje predložený návrh zákona, s ktorým sčasti oboznámil zástupca predkladateľov. Ak dovolíte, oboznámim vás teraz s iným stanoviskom, inej časti historikov, ktoré predložený iniciatívny návrh skupiny poslancov nepodporuje.

"Vážení páni poslanci,

v nadväznosti na návrh vyhlásiť 29. august za štátny sviatok Slovenskej republiky dovoľujeme si vyjadriť naše stanovisko. Prijatie takéhoto návrhu je predčasne, kým udalosti súvisiace s povstaním nebudú vedecky prehodnotené a kým si naša spoločnosť neutvorí pravdivý obraz o povstaní.

Najväčším prekrúcaním historickej skutočnosti dnes je tvrdenie zástancov tohto návrhu, že v povstaní išlo o demokratickú obnovu slovenskej štátnosti. Povstanie z roku 1944 v skutočnosti znamenalo začiatok komunistickej totality. V otázke štátneho sviatku sme toho názoru, že ten by mal v prvom rade spĺňať integračnú funkciu, mal by ľudí spájať a nie rozdeľovať. 29. august tuto integračnú funkciu neplní.

Navrhujeme, aby za štátny sviatok Slovenskej republiky bol prijatý 19. september, keď v roku 1848 štúrovská Slovenská národná rada vyhlásila neodvislosť slovenského národa. Týmto činom sa Slováci už pred 144 rokmi deklarovali za samostatného politického činitela a zapojili sa do stredoeurópskych integračných snáh.

Vážení páni poslanci, veríme, že uvedene argumenty zvážite a rozhodnete správne.

V Bratislave 25. septembra 1992. " Vlastnou rukou podpísaných desať historikov.

Tiež stanovisko výboru Matice slovenskej popri inom konštatuje, že už v roku 1991 v súvislosti s ťahačkami v Slovenskej národnej rade o hlavný štátny sviatok, a v snahe zamedziť, aby sa hlavný štátny sviatok a diskusia okolo neho nestali príčinou rozdelenia a svaru na Slovensku, navrhol za štátny sviatok 6. jún, viažuci sa k roku 1861. v súčasnosti takýmto hlavným štátnym sviatkom by mal byť 17. júl a 1. alebo 3. september, viažuci sa k roku 1992. Ako najvhodnejší s praktického aj principiálneho hľadiska sa najlepšie hodí za hlavný štátny sviatok 3. september, deň podpísania Ústavy Slovenskej republiky ako zvrchovaného a demokratického štátu. Toľko zo stanoviska výboru Matice slovenskej.

Osobne sa domnievam, že tento návrh zákona je skutočne predčasný a pokial má priniesť želaný výsledok v medzinárodnom kontexte, vo vnútri slovenskej spoločnosti môže vyvolať efekt opačný. Do novembra 1989 u nás existoval jednostranný,

monopolný komunistický svetonázor na vnútorný a vonkajší význam Slovenského národného povstania, ktorý sa, bohužiaľ, vryl a aj dnes pretrváva vo vedomí mnohých ľudí.

Ďalšie hodnotenia tejto udalosti vyplývajú z priamych poznatkov vtedy žijúcich ľudí a ich rodín. Tieto hodnotenia sú skôr subjektívne, viažuce sa podľa toho, či sa povstania zúčastnil a či ich podáva katolík, luterán, pravoslávny, grékokatolík, žid, príslušník armády, Hlinkových gárd, partizán, alebo Slovák, Maďar, Ukrajinec, Rusín, Poliak, Čech, Cigán, alebo komunista, čechoslovák či ľudák. Sporné momenty predloženého návrhu zákona spočívajú napríklad:

1. V konštatovaní spontánnosti vystúpenia slovenského ľudu v Slovenskom národnom povstaní, čo pri existencii mobilizačnej vyhlášky ukladajúcej takúto povinnosť celkom nezodpovedá skutočnosti.

2. Skupiny, ktoré boli zapojene do prípravy povstania, tvorili čechoslováci a komunisti, ktorí boli vlastne predĺženou rukou Beneša a Gottwalda. Tieto skupiny popreli slovenskú štátnosť a v mene slovenského národa vyhlásili obnovenie Československej republiky.

3. Cez záujmové skupiny snovateľov tejto udalosti došlo teda nielen k odmietnutiu a popretiu štátnej nezávislosti, ale aj demokracie na Slovensku, pretože už v tomto období bol zakódovaný budúci totalitný systém tzv. ľudovej demokracie a komunizmu, ktorý sa naplno rozvinul po roku 1945. Inými slovami povedané, nie všetko protifašistické bolo automaticky demokratické, kde príkladom nám môže slúžiť aj stalinský Sovietsky zväz.

4. Niektoré akcie partizánov boli pri dobrej vôli minimálne nerozvážne vo vzťahu k domácemu obyvateľstvu či už slovenskej alebo aj nemeckej národnosti.

5. Do povstania nešli len dobrovoľníci, ale predovšetkým vojaci slovenskej armády a mobilizáciou povolaní civilisti. Mnohí si mysleli, že povstanie je namierene proti nemeckému fašizmu, ale nie proti slovenskej štátnosti. Dôvodová správa k návrhu zákona však generálnou klauzulou konštatuje, že slovenský ľud povstal s myšlienkou vytvorenia slobodného demokratického Československa.

Toto je len torzo vnútorných protirečení Slovenského národného povstania, ktoré sa neodstránia tým, že 29. august vyhlásime za štátny sviatok. Naopak, z psychologického pohľadu sa vyhlásením tohoto štátneho sviatku skôr vytvorí priestor pre štátom uznané tabuizovanie bielych miest tohto obdobia, v dôsledku čoho niektorí historici nebudú mať chuť sa pozrieť a zverejniť niektoré nepríjemné skutočnosti zo Slovenského národného povstania. Myslím si preto, že by bolo krokom späť, ak by sme sa pokúšali "mocenským rozhodnutím" urobiť kontraverznú udalosť udalosťou nielen jednoznačnou pre obyvateľov Slovenskej republiky, ale ju, navyše, postaviť do roviny štátneho sviatku. Z týchto dôvodov budem hlasovať proti predloženému návrhu zákona.

A celkom na záver chcem zareagovať aj na včerajšie konštatovanie predsedu Slovenskej národnej rady v televízii, v jeho vyhlásení, že Slovensko má veľmi chudobnú históriu. Je právom každého človeka vyjadriť svoj názor aj na bohatosť alebo chudobnosť národnej histórie, ale pokiaľ tento názor má v podstate najvyšší individuálny predstaviteľ Slovenskej republiky, je to smutné a zarážajúce, ale na druhej strane plne vystihuje momentálnu realitu Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič

Ďakujem pánovi poslancovi. Pokiaľ sa zmienil o mojom vystúpení v televízii, plne si za týmto vystúpením stojím Podotýkam, že som tam povedal, že nie svojou zásluhou ma Slovensko chudobnú históriu. Ono ju skutočne má, a musíme urobiť všetko preto, aby tuto históriu malo.

Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Pán predseda, nehnevajte sa, ale musím sa zapojiť do tejto debaty, pretože chudobná história nie je to, že je slabo popísaná, alebo že ju ľudia slabo poznajú. Mame možno chudobných historikov, ktorí nedokázali našu bohatú históriu dobre zobraziť, ale chudobnú históriu určite nemáme.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Viem, že ste historik, mate čo robiť. /Potlesk. /

Ďalej prosím pána poslanca Neuwirtha Pripraví sa pán poslanec Fekete.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci,

s vašim dovolením odcitujem niekoľko riadkov z listu základnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov datovaného 22. 7. 1992, teda tohoto roku. Citujem "Najlepší

synovia našich národov, účastníci protifašistického boja, boli získaní do služieb ZNB a armády. " Toľko prvý citát. A teraz druhy: "Že sa nehanbia nazvať nalepšimi synmi národa tých, čo bili ľudí pri výsluchoch, manipulovali vyšetrenia, falšovali protokoly a pričinili sa o to, aby nevinní ľudia boli odsúdení na tisícky rokov a posielaní na šibenice. To majú byt najlepší synovia národa?" Takýmito slovami reagoval na prvý uvedený citát člen Konfederácie politických väzňov Slovenska. Jedna a tá istá udalosť vyvoláva priam protichodné myšlienky a asociácie. Ba čo viac, vyvoláva u našich ľudí niekedy aj nepriateľské postoje.

Uvádzam tieto pravdivé výroky len preto, aby som vecne demonštroval protikladnosť nielen v posudzovaní Slovenského národného povstania a jeho dôsledkov, ale aj rozporuplnosť jeho podstaty. Prihliadnime len bližšie na pohnútky, ktoré motivovali Účasť v Slovenskom národnom povstaní. Bol to na jednej strane boj za obnovenie Československej republiky, boj proti hnedej totalite, proti nemeckému nacizmu, plnenie bojových úloh sovietskych výsadkov a predsunutých jednotiek na Slovensku, upevnenie pozície londýnskej exilovej vlády, upevnenie pozície moskovskej skupiny a komunistov na Slovensku a v celej Českolovenskej republike. Boli však aj opačne pohnútky pre účast v boji, ako napríklad obrana slovenskej štátnosti, ochrana prezidenta Slovenska dr. Jozefa Tisu pred Nemcami, ktorí ho podľa správ ohrozovali v Bratislave. A konečne plnenie vojenskej prísahy vernosti danej Slovenskému štátu. Pričasto to bolo prosté plnenie vojenského príkazu na jednej či na druhej strane, ako sme to počuli v predošlom prejave. A konečne to bola aj vypočítavá politická či hospodárska ziskuchtivosť, ktorá viedla niektorých ľudí do slovenského národného povstania, ale nie do bojov.

Vymenoval som mnohé, i keď nie všetky protichodné pohnútky pre účasť v povstaní. Urobil som to preto, lebo vo veľkej väčšine ste mladší, niektorí podstatne mladší ako ja,

a komplexná a jednostranná výchova za 40 rokov vám veľmi vštepila uniformný pohľad na Slovenské národné povstanie, povedal by som čierno-biele, alebo správnejšie jednostranne červené. Všetky tieto okolnosti pripomínam preto, a len preto, aby som poukázal na vyznám psychologických bariér, ktorými sme zaťažení a ktorých sa musíme vedome zbaviť, ak sa máme vyjadriť k 29. augustu ako k štátnemu sviatku slovenského národa. Štátny sviatok je niečo slávnostné, niečo mimoriadne, kedy sa skláňame pred mravnými hodnotami, ktoré národ dosiahol, ale aj pred obetami, ktoré boli potrebné na ich dosiahnutie.

Ak máme v tomto svetle hodnotiť 29. august, tak si uvedomme, že je to deň, v ktorom sa začala tragédia slovenského národa. Áno, tragédia, lebo v ten deň zdhvihol Slovák zbraň proti Slovákovi. Slovák začal zabíjať Slováka. Nikdy predtým to naše dejiny v takej miere nepoznali. Bol to prvý veľký bratovražedný boj v našich dejinách. A keď ešte aj teraz sa pri mojich slovách zdvíha vo vašom vnútri z jednej či z druhej strany horkosť, uvedomte si, prosím vás, že je to ozvena nenávisti obojstranne rozsievanej plným priehrštím pravé 29. augusta 1944. Z tohoto celkového pohľadu slovenského národa sa nám tento deň javí ako čierny.

Celkový spriemernený pohľad nevystihuje však celú skutočnosť. Aby sme ju vystihli v celosti, musíme hodnotiť mravnú podstatu ľudského konania konajúceho zvnútra, z pohľadu jeho svedomia. Ak odhliadneme od vypočítavých, zištných účastníkov Slovenského národného povstania, nájdeme v ňom niekoľko skupín ľudí, ktorí podľa hlasu svojho svedomia išli do spravodlivého boja chrániť hodnoty, ktoré si oni, zdôrazňujem oni, cenili viac ako svoj vlastný život. Všetkým týmto patrí naše uznanie a naša úcta. Po prvé - sú to tí, ktorým povinnosť a svedomie kázali brániť slovenskú štátnosť a duchovné hodnoty národa. Po druhé - sú to tí, ktorí sa z rovnakých pohnútok rozhodli brániť Československú

republiku, lebo túto vnímali ako svoju vlasť. Po tretie sú to ale i tí, ktorí tu, na Slovensku, bránili svoju geograficky vzdialenú vlasť. Po štvrté sú to i tí, ktorí povstali proti nacizmu a ukrutnostiam. Po piate - je tu konečne skupina tých, ktorí s vedomím plnej mravnej zodpovedností a s nemenšou statočnosťou nevzali zbraň do rúk, lebo im bolo jasné, že bojovať na jednej či na druhej strane by znamenalo prispievať v posledných dôsledkoch k posilneniu totalitných konfigurácií či už hnedých alebo červených. Všetci títo konali vo vedomí zodpovednosti pred mravnou hodnotou a s rizikom straty života. Konali hrdinsky a priniesli do národnej pokladnice hodnôt hodnoty bez chladu na to, na ktorej strane barikády stáli. Patrí im úcta.

Kde rinčia zbrane, tam žne smrť. Ona skosí i takých, ktorí boj nechceli, ba ani neboli účastníkmi boja. To sú obete. Takéto obete má aj Slovenské národné povstanie a práve ony tvoria väčšinu mŕtvych. Hlboko, so smútkom a bolesťou sa skláňame pred cenou ich vyhasnutého života a navždy uchovávame ich pamiatku. Smrti sa však statočne pozreli do očí i takí, ktorí verní mravným hodnotám, ktoré oni uznávali, kráčali do boja a padli, ako im zákony kázali. To boli a zostávajú hrdinovia. Ich vence zdobia naše národné dejiny. O týchto rozprávajme našim deťom. Konečne, ale nie v poslednom rade, spomeňme tých, ktorí zomierali s láskou, s láskou odpúšťajúcou tým, ktorí ich zabíjali, a kládli svoje životy ako zálohu jednote slovenského národa. To sú mučenici, ktorí odpúšťajúcou láskou stavali mosty jednoty medzi mučiteľom a umučeným. V tomto bode mučeníctva sa uzatvára kruh. Kruh, ktorý začal 29. 8. 1944 nenávisťou a pokračoval násilnosťami a ukrutnosťami na jednej i na druhej strane, bojom za protichodné ideály. Pokračoval obeťami, smrťou hrdinov, ale aj uzmierujúcou láskou mučeníkov. Pokračujme dnes v duchu posledne menovaných. Nevyhlásme dnes sviatok na počesť bohov vojny. V podhubí takýchto osláv prežíva po dlhé roky semeno nenávisti.

Ak by sme vyhlásili 29. august za štátny sviatok, raz navždy by sme priznali klady obrany mravných a národných hodnôt jednej strane a druhu by sme bezvýhradne zatratili. Mravnú hodnotu vyhasnutých životov by sme pripísali k dobru jedných a tým druhým by sme prisúdili len úlohu vrahov. Pritom vieme, že sa proti životu nevinných prehrešili tak na jednej, ako aj na druhej strane. V tomto boji neboli len svetlí bohatieri, ale aj temní vražedníci. V stopách jednej i druhej strany kráčala smrť nevinných. Ak si to nepriznáme, pripustíme vznik škodlivého mýtu, aký pre víťazov zvyknú vyrábať na objednávku tzv. historici Pravé z takéhoto mýtu o Slovenskom národnom povstaní čerpala vyše 40 rokov červená totalita svoje "mravné" opodstatnenie

Ak máme dnes oceniť rozporuplnú dobu nášho národného života, vytavme z nej číry kov trvalej a objektívnej mravne] hodnoty vzájomného odpustenia. Nerobme sviatok z toho, čo sviatkom nebolo. Nevyhlásme 29. august za štátny sviatok. Dopomôžme však slovenskému národu splniť jeho cyrilo-metodské poslanie a ustanovme 29. august za pamätný deň celonárodného a všeobecného zmierenia. Na pamäť toho vysaďme cintorín, možno na Starých horách. V tomto cintoríne nech ležia vedľa seba gardista i povstalecký vojak, podobne ako v Španielsku sú pochovaní vedia seba v Údolí zmierenia frankovski a] republikánski vojaci. Keď som sa o tomto zmienil jednému Nemcovi, skutočne pokorne mi povedal: "Prosím vás, pochovajte tam aj jedného Nemca a jedného Žida. " Na našom cintoríne zmierenia sa potom môžu stretávať príbuzní padlých a ich spoločné utrpenie ich zblíži. Postupne sa nenávisť vykorení a vypučí skromný kvet lásky. Nezabúdajme: utrpenie, z ktorého nevytryskne láska, nemá zmysel. A slovensky národ veľa trpel.

Navrhujem preto pozmeniť návrh zákona v tom zmysle, ako som spomenul. Možno s takýmto textom alebo ak ho legislatívci upravia inak:

"Zákon Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za pamätný deň celonárodného a všeobecného zmierenia. Slovenská národa rada vedomá si významu Slovenského národného povstania v dejinách slovenského národa, kedy sa na ochranu ľudstva proti nacizmu, ale i na ochranu slovenskej štátnosti, zoradili do boja statoční synovia slovenského národa a ďalších národov, chce oceniť premnohé obete na životoch a vzdať im poctu tym, že prijíma nasledujúci zákon o 29. auguste, kedy sa v roku 1944 začali bojové akcie povstania.

Slovenska národná rada sa uznáša na tomto zákone:

29. august je pre Slovensku republiku pamätným dňom celonárodného a všeobecného zmierenia. Tento zákon nadobúda účinnosť, dňom vyhlásenia. "

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Neuvirthovi. Ďalej prosím pána poslanca Feketeho. Predtým ma faktickú poznámku pan poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

nedá mi nevystúpiť, nezareagoval na nášho predrečníka. Možno to poviem ináč, ale protestujem proti tomu, aby tým, že sme mladší, nás označil za vlastníkov čierno-bieleho alebo červeného videnia. Nikdy som s týmto vedomím sem nešiel

a dovolím si tvrdiť, že keby nebolo našej generácie, určite tu ani pán Neuwirth nesedí.

Ďakujem. Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán Fekete. Poslanec J. Fekete:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážené plénum,

po predchádzajúcom vystúpení mam trošku sťaženú úlohu, napriek tomu sa pokúsim povedať svoj názor na predmetnú vec. Do istej miery som mal štastie, že v rokoch 1969-1972 som robil v Slovenskej televízii v Banskej Bystrici, kde sme temer rok pripravovali jednu krátku reláciu pre Televízne noviny, ktorá sa volala Povstalecký denník. Takže som bol v podstate každý druhý deň v Pamätníku múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, chodil som po rozmanitých pamätných miestach Slovenského národného povstania, navštevoval som mnohých významných ľudí. Tu mám napokon aj doklady a dokumenty. Napríklad mám tu spomienky pána Jozefa Marku, ktorý bol spoluorganizátorom pamätnej schôdze v Čremošnom, mám tu potvrdenie, že sme boli spolu a debatovali o týchto veciach od Jána Ursinyho, neskoršieho podpredsedu vlády, človeka, ktorý bol biľagovany, ale zároveň človeka, ktorý sa podieľal na organizácii Slovenského národného povstania. Takisto tu mám potvrdenku o tom, že som bol spolu s Lacom Novomeským. Dokonca tu mám aj jeho doklady, pamiatku, vystúpenie pre televíziu o poslednej schôdzke pred Slovenským národným povstaním v Čremošnom.

Potom som sa začal o tuto udalosť zaujímať, osobitne potom, keď som si vypočul jednu magnetofonovú nahrávku o tom, ako sovietsky partizán major Kokin zavraždil doslova z blízkosti nášho Ľudovíta Kukorelliho preto, aby nemohol byť po Slovenskom národnom povstaní predstaviteľom Slovákov, aby sa Slovenské národné povstanie prezentovalo v inej polohe.

Budem hovoriť za seba, budem hovoriť svoj názor amatérskeho historika, a myslím si, že budem hovoriť len a len fakty, ktoré sa mi podarilo nazhromaždiť. Je nepochybne, že filozof Hobel pri vyhlásení myšlienky "dvaja ľudia sú vždy dva extrémy" nemyslel na nás, na Slovensko, ale jeho myšlienka je ako ušita práve na naše pomery, osobitne na vybratie a presadenie štátneho sviatku, o ktorom budeme o chvíľku hlasovať. Bolo tu strašne veľa návrhov a námetov. Už vieme aj to, že sa o túto vec usiloval predchádzajúci parlament. Zatiaľ to nevyšlo.

Sústredil som sa na hľadanie pohľadov obyčajných ľudí na túto vec. Osobitne mi môže poslúžiť jeden dokument, ktorý som si vystrihol z Pravdy, nezávislého denníka, z 28. augusta tohoto roku. Je tu anketovaných desať ľudí zo Záhorské] Bystrice, Bratislavy, Senca, dokonca aj z Prahy, Hlohovca atď. Budem hovoriť útržkovité len tie veci, ktoré považujem v predmetnej veci za najdôležitejšie. Jedna hovorí: "V týchto veciach sa nevyznám. " Druhá: "Na obdobie Slovenského národného povstania sa pamätám, žil som za Slovenského štátu. Je to, podlá mňa, zbytočná vec, ktorú si vyvolali a vyvolávajú ľudia sami medzi sebou. " Ďalej: "V škole nám o povstaní toľko vtĺkali do hlavy, že predsa len niečo viem, hoci som už dosť pozabúdal. " V podstate len jeden sa vyjadruje, a to je zaujímavé, že to je Pražan, aby si slovenský národ vážil Slovenské národné povstanie a schválil ho za štátny sviatok.

O Slovenskom národnom povstaní existujú v podstate trištyri základné, temer neodškriepiteľné axiomy. Jednu z nich prezentuje v Pravde historik, dnes na voľnej nohe, Stanislav Mičev, bývalý pracovník Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Hovorí - budem citovať zasa z denníka Pravda, z 29. augusta: "Nebyť Slovenského národného povstania, Slovensko by bolo porazenou krajinou. Aké rovnoprávne postavenie by mohlo vyžadovať od českej strany, nehovoriac o medzinárodnoprávnych záležitostiach, platení vojnových retribúcií atď. ? Všetko by nás postihlo tak, ako Maďarsko a Nemecko. " Dovolím si tvrdiť, že pán historik sa mýli, pretože nikoho tak nepostihla druha svetová vojna, ako nás. Slovensko ako štátny útvar prestal existovať.

Druhu axiómu, ktorá sa uplatňuje a zaužívala sa, napísal pán Štefan Drug v Literárnom týždenníku: "Napríklad fakt, že nezanedbateľná časť Slovákov sa výrazne pričinila o obnovenie ČSR nezanedbateľným činom, ktorý dodnes nazývame Slovenským národným povstaním, a že pravé týmto činom sa Slováci zaradili medzí víťazné národy, rehabilitovali sa pred väčšinou sveta za predchádzajúcu účasť vo vojne. " Ja by som to bral, keby to bola naozaj pravda. Toto sme si urobili my sami. A to je dobre, že sme si to urobili, ale skutočnosť je taká, že víťazné mocnosti až post scriptum, po skončení vojny, zaradili medzi víťazné nie národy SNP, ale Československý armády zbor, teda Svobodov Československý armádny zbor.

Ďalšou axiómou o Slovenskom národnom povstaní, ktorá sa ťažko vyvracia, je to, že počas Slovenského národného povstania sa vystúpilo proti nenávidenej, nemilovanej vláde. Ale stačí si prečítať vyjadrenie pána Husáka, alebo súdruha Husáka - vyberme si - v predchádzajúcom týždenníku, teraz sa volá Nové slovo. Bolo to v roku 1969. Neviem, či treba z neho citovať. Napokon citát používa aj Marián Tkáč vo svojej knihe. Uvediem z tohto materiálu len útržkovité: "Hospodárske otázky sa podarilo dobre zvládnuť" - to hovorí

o Slovenskom štáte -, a to i na prekvapenie ľudí, režimu svojho času naklonených. Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre oproti iným územiam" - vymenúva ich - "je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možností zakúpenia tovaru. " A pokračuje ďalej. Nechcem vás unavovať týmto citátom, ktorý hovorí presný opak, a z úst človeka, ktorý by mal vlastne hovoriť trošku inak.

Napokon by sa dali vyvrátiť i ďalšie axiómy. Napríklad predchádzajúca bola taká, že čo povie svet na to, keď tento sviatok neschválime ako významnú udalosť protifašistického odboja. Áno, bolo to aj to. Ale nezabúdajme, ako sa na vec pozrú Nemci, keď si zoberú históriu Slovenského národného povstania a predostrú nám pred oči to, čo sa stalo s misiou generála Ottu 27. a napokon ráno 28. v Martine. Bol to nelegitimný čin, bola to vražda. Osobitne sa tohto obávam po tom, keď som sa dozvedel, že v Zborové sa zorganizoval, pripravil cintorín, chodia tam Nemci a majú záujem svoje hroby tu, na našom území, zveľaďovať.

Samozrejme, o Slovenskom národnom povstaní by som chcel a mohol hovoriť veľa, ale nechcem vás s tým zaťažovať. Navrhujem, v podstate sa pripájam k návrhu pána Neuwirtha, ale som v nevýhode, pretože s mnohými vecami, ktoré povedal nesúhlasím, ale som za to, aby Slovenské národné povstanie bolo vyhlásené za pamätný deň bez nejakého prívlastku. Prečo? Nech je tam aj pieta a nech je tam aj istý sémantický obsah toho samotného slova. Pieta preto, lebo na Slovenské národné povstanie, bohužiaľ, doplatili predovšetkým obyčajní ľudia, ktorí v povstaní boli, lebo sa z nich neskôr urobili gauneri, koľkokrát ich väznili, prenasledovali. A mnohí tí, čo v Slovenskom národnom povstaní nepohli prstom, sa zrazu stali veľkými hrdinami. Mnohé veci tu boli, bohužiaľ, prevrátené a obrátené. A vo význame sémantickom preto, aby sa na takéto veci pamätalo, aby sa to už nikdy, nikdy nestalo. Mám

v živej pamäti film Vlčie diery, a naozaj som si myslel, že v Slovenskom národnom povstaní to bolo tak, ako to bolo vo Vlčích dierach. Možno, že to s obyčajnými ľuďmi aj tak bolo, ale b mnohými inými, bohužiaľ, nie. Opakujem svoj návrh - Slovenské národné povstanie ako pamätný deň.

Okrem toho mám ešte ďalší návrh, ktorý si dovolím prečítať. V Pravde z 29. augusta bol uverejnený rozhovor s historikom, publicistom a bývalým pracovníkom Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislavom Mičevom. Rozhovor bol zameraný na problematiku Slovenského národného povstania, no na jednom mieste sa hovorilo aj toto: Slovenská národná strana navrhuje za štátny sviatok deň zrodu prvej Slovenskej národnej rady. Čo však tento dátum hovorí ostatnej Európe? Nič - konči lapidárne autor tohto vyhlásenia. Sčasti má pravdu. Ak si máme vybrať za štátny sviatok takú udalosť, ktorá Európe niečo hovorí, potom treba siahnuť hlbšie do histórie a pristaviť, sa pri dni 8. február 1627.

Čo sa stalo v ten deň? Zdanlivo nič veľkolepé, no, posudzujúc onú udalosť dnešnými politickými a etickými kritériami, ako je tak často a bohato proklamovaný vstup do Európy, svetovosť, či výnimočný historicky vklad do všeľudského duchovná, predsa len sa stalo niečo revolučné, historicky cenné, humánne, neopakovateľné a jedinečné. V ten deň sa totiž po prvý raz v dejinách ľudstva použil pušný prach, teda zbraň s vysokým parametrom ničivosti na mierové účely. Pušný prach, ako vieme, vynašli Číňania. Po prvý raz ho ako zbraň použili v roku 1232 proti Mongolom pri obrane Pekingu. Od tohto okamihu sa temer celé štyri storočia používal len a len na zabíjanie, mordovanie a vraždenie. A tu znezrady, nečakane sa objavuje niečo takpovediac renesačne, filozoficky nové, objavné, dôvtipné - zbraň sa môže stať pracovným nástrojom a bežnou pracovnou pomôckou. Pričinili sa o to Banskoštiavničania, ktorí dňa 8. februára 1627 pri prekope, ktorý sa volal Daniel, v hornej Bieberštôlni v bani grófa

Montecuccoliho použili pušný prach, dovtedy apokalyptický ľudský vynález na rozpájanie hornín a ulahcenie ľudskej prace.

Pri prvom historickom odstrele - sami účastníci historickost chvíle tušili, to je na tejto udalosti tiež pozoruhodné - sa podlá zachovaného dokumentu vtedajšieho banského sudu zúčastnili aj traja zástupcovia banského sudu a viacerí banskí úradníci. Udalosť je takto stopercentne verifikovaná, neodškriepiteľná. Už prvý odstrel bol úspešný, lebo príprava, ktorú zorganizoval a technicky viedol Gašpar Weindl, tirolský baník, bola dôkladná. Tato historická pracovná operácia potom začala víťaznú cestu svetom. U? v roku 1627 sa úspešne uplatnila v ďalších slovenských i českých baniach, a napokon v celej Európe od Švédska až po Anglicko.

Som presvedčený, že 8. február 1627 je naozaj výnimočný deň v našich i svetových dejinách. Ponuka totiž novu filozofiu prijímania a pragmatického uplatňovania dejinných udalosti v životnej praxi. Máloktorý štát i máloktorý národ sa môže pýšiť takým humánnym a priekopníckym historickým medzníkom, a to ešte z čias, keď si starovek podával ruky s novovekom. Okrem jeho humánnej revolučnosti je na ňom pozoruhodná a] dnes tak veľmi proklamovaná europskost, lebo sa na ňom podieľali Nemci, Taliani, Slováci. Jedni ponúkli um, druhí prostriedky a priestory, tretí šikovne ruky. Ďalšou výhodou tohto revolučného dňa je možnosť ponúknuť svetu - tu sa chytám Mičevovej úvahy - pochybnosti - nove dimenzie uplatňovania histórie hla, ti Slováci nehladujú v dejinách odkazy vojen, revolúcii a revolt, ale odkazy tvorivosti, dôvtipu, ľudskosti a spätosti s pracou, o ktorej Hečko tak pekne povedal, že je najcennejším bohatstvom človeka.

Toto je podľa mňa tá najzlatejšia vizitka, akú môžeme svetu, ale aj sebe ukázať. Zdôrazňujem to preto, lebo pri tejto udalosti sa pohotovo, pružne a dôrazne môžu zviditelnit aj naše ďalšie historické, technické, či ľudske priority. Neviem, či ich treba citovať, ale mohli by sme spomenúť minimálne päť ďalších slovenských priorít. Budem končiť. Keď si to zhrniem, vychádza mi, že povestná terra baniensium, teda územie okolo Banskej Štiavnice, bola v tom čase akýmsi technickým i vedeckými pupkom sveta.

Vážené poslankyne, vážení páni poslanci,

prekvapme svet tým, čo prekvapilo aj Angličanov. Tu si dovolím ešte zacitovať, čo povedal pán minister Černák, keď o týchto veciach hovorili v Anglicku. Angličania boli nesmierne prekvapení, keď sa dozvedeli, akú bohatú históriu práve v týchto súvislostiach ma Slovensko. Uzavieram: navrhujem, aby za štátny sviatok Slovenskej republiky bol prijatý tento deň. To je môj návrh. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlasí pán Slota. Poslanec J. Slota:

Vážený slovenský parlament,

pred chvíľou som dostal telegram od pani Kamélie Háronikovej, a nakoľko sa s jeho obsahom stotožňujem, dovolil by som si ho prečítať: "Na kolenách prosíme, štátny sviatok SNP nechceme, obete drahé nám v iný deň si uctíme. "

Na margo tohto telegramu by som chcel zdôrazniť, že drvivá väčšina príslušníkov Slovenského národného povstania, t. j. vojaci slovenskej armády, nešla do povstania kvôli podpore budúcej boľševickej zlovôle. Išli tam bojovať a zomierať za celkom iné veci. Väčšina z nich potom bola prenasledovaná a väznená, a tí, ktorí v povstaní kradli, vraždili vlastné obyvateľstvo, potom nosili po povstaní vyznamenania. Preto som hlboko presvedčený, že v slovenských dejinách sú podstatne dôležitejšie dátumy, ktoré by mali byť vyhlásené za štátny sviatok Slovenskej republiky.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Feketeho. Spomínal likvidáciu misie generála Ottu v Martine. Fakt, stalo sa to, ale keď hovoríme a, treba povedať aj b. Zabudol pripomenúť, koľko masových hrobov po celom Slovensku sa objavilo počas povstania a po vojne, dokonca nedávno sa objavili nové masové hroby. Myslím si, že keď hovorí a, bolo by potrebné povedať aj b. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Gbúrová s faktickou poznámkou. Poslankyňa H. Gbúrová:

Vážení páni poslanci,

mnohí, nielen historici, poznajú pojem "objektívna interpretácia faktu". Tá v každom prípade vylučuje absolutizáciu jednostranného prístupu, a to tak straníckeho, ako aj ideového. Ďalej si myslím, že ani glorifikácia faktu, ani jeho popretie či odmietnutie problém tohto faktu nerieši. Je vždy prítomný v našej histórii a my sme povinní zaujať k nemu postoj. Pre mňa Slovenské národné povstanie znamená predovšetkým boj dobra proti zlu. Dnes, keď uvažujeme o tom, či

schválime 29. august za štátny sviatok alebo nie, pokúsme sa tomuto historickému faktu priznať tento univerzálny princíp. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Ešte sa prihlásil s faktickou poznámkou pán podpredseda Weiss.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení pani,

keďže tu boli odvolania na rôzne listy, dovoľte mi, aby som aj ja jeden z nich prečítal. Poslal mi ho predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generálmajor Ján Husák. Tento list znie:

"V súvislosti s prerokúvaním 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky v Slovenskej národnej rade vám v prílohe zasielam doteraz došlé podporné stanoviská. Je ich asi 40. Súčasne v mene odbojárskej obce ako predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov vás prosím vyjadriť našu žiadosť a túžby, aby Slovenská národná rada schválila deň 29. august za štátny sviatok Slovenskej republiky. Bolo by to najvyššie ocenenie nášho ľudu za spontánne vystúpenie v Slovenskom národnom povstaní v boji proti fašizmu, okupácii Slovenska, a za tých, ktorí položili svoje životy za našu slobodu, demokraciu a mier. "

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán Hudec. Pripraví sa pán poslanec Duka-Zolyomi.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

trošku ma v našej diskusii o tomto návrhu zákona zaráža jeden fakt, že sa tu jednoznačne miešajú argumenty a pseudoargumenty, že sa tu venuje opäť obrovská snaha účelovo a politicky znásilňovať historické skutočnosti. Na potešenie všetkých tých, žiaľ, extrémistických názorov, aké tu prezentoval napríklad pán doktor Brňák alebo pán doktor Neuwirth, chcem povedať, že jestvuje ešte jeden, aby sme tú paletu mali úplnú: "Slovenské národné povstanie? V žiadnom prípade nie, lebo čo je slovenské a národné, nemôže a nesmie byt demokratické a nesmie sa ani tak volať!" Prosím, vyberte si.

Na konto rozporuplnosti dejinných udalostí: pán poslanec Neuwirth tu popisoval komplexnosť každej udalosti tak, že z čierneho sa naozaj stane biele a čierno-biele videnie nakoniec zvíťazí. Odporúčal by som mu, aby podobný návrh ponúkol aj Francúzom, aby si prehodnotili svoj štátny a národný sviatok. Pekne by sa mu poďakovali.

Isté je, že väčšina našich občanov - to sa ukázalo už opakovane aj v ťažkých historicky zlomových situáciách - neprepadá politickej čierno-bielej hystérii, ani politickému mantinelizmu. Treba povedať, že v posledných dobách sme boli svedkami mnohých odhalení. Dozvedeli sme sa pravdu o stalinizme, avšak nemožno si myslieť, že všetko ľavicové je stalinistické. Predsa aj v bývalej komunistickej strane boli takí členovia, ako boli Clementis a Novomeský. Treba povedať, že stalinizmus sa nerovná Rusku, keďže sa už našli takí horliví natierači, ktorí si mysleli, že všetko, čo je ruské, ktoré vtedy nebolo imperialistické, ale bolo protifašistické, treba zatrieť aj v rámci tankov na ružovo. Takisto, ako nie sú pravdou iné extrémne názory a dogmy.

Treba povedať, že napríklad nie je pravda ani to, že každý Nemec je fašista, takisto všetci dobre vieme, že fašizmus nebol len v Nemecku a v Taliansku, ale bol aj v Maďarsku, vo Francúzsku, na Ukrajine, aj u nás. Dokonca vieme, že fašizmus nezomrel a jestvuje, pretože sa s jeho následkami a významami môžeme stretnúť napríklad aj na baseballových paliciach, ktoré si prinesú fanúšikovia Frady na zápas so Slovanom. Teda prosím, aby sme v tejto diskusii a v našom rozhodovaní oddelili argumenty od pseudoargumentov, aby sme sa nedali strhnúť politickým mantinelizmom a hysterickými reakciami niektorých takzvane argumentujúcich.

Treba povedať ešte jednu skutočnosť. Táto Slovenská národná rada nedávno prijala deklaráciu o svojej zvrchovanosti. Hovorí sa, že sloboda národa sa krstí jeho vlastnou krvou. Treba povedať, že slovenský národ už pred slávnostným aktom vyhlásenia zvrchovanosti učinil akt zvrchovanosti za svoju slobodu pred takmer polstoročím a poldruhastoročím, ale najmä pred polstoročím. Buďme si vedomí tejto skutočnosti a takto pri našom rozhodovaní aj postupujme.

Históriu možno znásilniť, ale nečudujme sa, ak potom porodí obludu. Prosím, aby sme nehľadali detaily, nehľadali v prvom rade rozpory, ale hľadali v prvom rade zmysel a podstatu toho, že jeden národ vo svojom Slovenskom národnom povstaní, iste aj v spoluúčasti s inými, dokázal povstať

proti fašizmu. Hovorí sa, že ak nejde o život, ide o guľky. V tomto prípade išlo o život.

Ďakujem za pozornosť:. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

nedá mi, aby som nepovedal dve slová kvôli tomu francúzskemu národnému sviatku. Pred dvoma rokmi bolo dvojsté výročie osláv a pán Villier vtedy napísal niečo takého o dvojstom výročí luhárov a stínačov hláv. Čiže dve storočia sa už diskutuje o francúzskom národnom sviatku a každý to berie vecne, pretože prinesie svoje materiálne podklady. Mimochodom ešte toto: 29. august ešte nie je náš štátny sviatok, môžeme teda o ňom kľudne diskutovať. A pokiaľ ide o toho Francúza, pri znení marsellaisy pred dvesto rokmi stínali hlavy mnohým tisícom, aj biskupom, rehoľníkom, rehoľniciam, a dnes, keď znie marsellaisa, parížsky kardinál vstane a dá dole klobúk.

Ak som niečo chcel povedať, tak iba to, že my prestaneme diskutovať o slovenskom národnom povstaní vtedy, keď sa budeme vedieť chytiť za ruky a uctime jeden v druhom trpiaceho človeka. Viem, čo je to odpustenie. Teraz dovoľte, aby som bol trošku osobný. Za tých päť dní, čo som stál pred najvyšším súdom, po tie noci som sa modlil iba za jedno, aby som ani ja, ani moja žena, ani moje štyri deti, ktoré boli

doma, nikdy nepocítili nenávisť proti tým, ktorí ma vyšetrovali, ktorí ma súdili a ktorí ma odsúdili na dvanásť rokov a spôsobili takrečeno celoživotné utrpenie mojej rodine. Ďakujem Pánu Bohu, že ma vyslyšal a v tomto duchu skutočne reálneho odpustenia som sa obracal na vás, aby sme takéto niečo spravili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Neuwirthovi. Pán poslanec Koncoš.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne a pani poslanci,

nie som historik a nie som ani účastník Slovenského národného povstania. Som prostý občan, ktorý svoj doterajší život prežil v kraji, kde Slovenské národné povstanie v mysliach, ale aj v srdciach mojich spolurodákov a spoluobyvateľov prežíva aj doteraz, kde si nielen účastníci povstania, ale aj my, ich potomkovia, na toto obdobie spomíname s úctou. Som rodák zo severu okresu Rimavská Sobota, z Rimavskej Píly, a v celom tomto okolí sa do povstania zapojilo doslova všetko obyvateľstvo. Chlapi so zbraňou v ruke, ženy tým, že pomáhali s potravinami a pomáhali živiť množstvo uprchlíkov, ktorí našli útočište a azyl na Klenovských vrchoch, na Tisovských Kolešniach, a v podstate prežili a vyčkali tam až dokonca vojny. Len v Klenovci, kde teraz pracovne pôsobím už trinásty rok, sa skrývalo na tzv. Kolešniach takmer 10 000 ľudí.

Ak dnes budem hlasovať za to, aby slovenské národné povstanie, teda deň jeho vyhlásenia, bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky, nebude to s nenávisťou v srdci trebárs voči gardistom alebo voči Nemcom, ale bude to s úctou k tým ľuďom, ktorí sa do povstania v našom kraji zapojili, a k tým, ktorých trebárs nemecké komando v Klenovci na Silvestra roku 1945 zahnalo do kostola, do kultúrneho domu, do hostinca a všade inde. Bude to z úcty k tým, ktorí boli upálení v Nemeckej a ktorí ukončili svoju životnú pút v masových hroboch pri Kremničke a inde.

A ešte na margo vystúpenia pána poslanca doktora Neuwirtha. Rozhodne inak hodnotia povstanie a celé toto obdobie tí, ktorí sa do povstania zapojili, alebo sa ho priamo zúčastnili, a tí, ktorí stáli na druhej strane barikády. Tiež chcem zdôrazniť, že podľa mňa to nebolo vystúpenie luteránov proti katolíkom tak, ako to snáď bolo cítiť z medziriadkov pána poslanca Neuwirtha. Rovnako sa ho zúčastnili všetci, bez ohľadu na vierovyznanie a bez ohľadu na národnosť. Takisto ako občania zo severu okresu Rimavská Sobota v tento deň oslavujú, takisto v tento deň každoročne prichádzajú z Maďarska potomkovia tých, ktorí v klenovskom chotári položili svoje životy - občania Maďarskej republiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič;

Ďakujem pánovi poslancovi, pán poslanec Duka-Zólyomi. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Ladislav Ballek.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

každý národ má vo svojich dejinách také udalosti, ktoré vytvárajú základ oprávnenosti jeho existencie a ktoré krok za krokom budujú stabilitu vedomia jeho identity. Tieto historické udalosti málokedy siahajú ďaleko až za hranice štátu, aby sa včlenili do medzinárodného či európskeho diania, ale ak sa to stane, ich význam poťažne hodnota bude o to väčšia. Takouto udalosťou bolo aj Slovenské národné povstanie, prvý skutočne suverénny krok v slovenskej histórii.

Napriek tomu, že o povstaní bolo napísané množstvo vedeckých prác, publikácii a novinových článkov, reálny poťažne objektívny obraz tohto protifašistického odboja doteraz nebol predložený širokej verejnosti. Malo vieme o tých vojakoch po boku nacistickej moci bojujúcej slovenskej armády, ktorí sa odhodlali položiť svoj život ako antifašisti, o tých prostých radových občanoch, ktorí sa stali hrdinami, o tých, ktorých neskoršie prenasledovali alebo popravili, lebo sa vzopreli proti falšovacím tendenciám. Zabudlo sa na tých, ktorí organizovali povstanie, aby zachránili Slovensko od hanby, fašizmu oddaných slovenských politikov. Počuli sme len o tom, ako sa v povstaní preslávili neskorší komunistickí funkcionári, ktorých účasť v povstaní bola väčšinou len výmyslom.

Áno, vieme, že každé povstanie či revolúcia je nositeľom aj odsúdeniahodných činov, neľudskosti alebo nespravodlivosti. V tieni vznešených myšlienok a ideí sa obyčajne skrývajú aj ľudia, ktorých úmysel je sebecky a nečistý. Ale toto nič nezmení na podstate. Povstanie bolo jedno z mála svetlých akcii protifašistického odboja, poslaním ktorého

bolo urýchliť pád fašistickej moci v Európe. Úlohou historikov je, aby uviedli na správnu mieru pravdu, všetky deformované hodnoty a pozitívne charakteristiky.

Povstanie neorganizovali komunisti, demokrati, kresťania alebo Židia. Povstanie vychádzalo z pluralitného presvedčenia. Treba zachrániť aspoň zvyšky ľudskosti pred besnou likvidáciou. Povstanie bolo národné, ale nielen národné, povstanie bolo internacionálne. Bojovali v ňom Francúzi, Maďari, Poliaci, Rusi, Židia a ďalší. Bojoval každý za seba, za svoj národ, za iné národy.

Druhá svetová vojna, proti ktorej Slovenské národné povstanie smerovalo, bola systematicky vražedná, cieľom ktorej bolo likvidovať všetkých, ktorí sa postavili proti fašizmu. V tej hroznej vojne každý mal čo stratiť, a najmä sa v nej strácala na dlhé roky naša ľudská tvár. Aj v povstaní mal každý účastník čo stratiť - život, obydlie, rodinu, ale vznikla nádej na znovuzískanie mieru, domoviny, dôstojnosti a fašizmom zničenej ľudskosti. Mohlo sa však vybrať medzi vojnou, povstaním a nazeraním na dianie z odstupu.

Len židovský národ nemal na vyber - buď strati všetko - zlikviduje ho nacizmus a zahynú všetci, alebo sa zachránia tí, ktorým sa podarilo ujsť pred likvidačnými tábormi. V povstaní sa preto bojovalo o záchranu ľudí, ktorí boli vopred určení na likvidáciu.

V tieni povstania sa skrývali aj neduhovia - pokračovatelia fašizmu, ktorí spriadali svoje plány, ako opäť segregovať a rozlišovať. V tieni povstania sa zrodili plány podobné fašistickým - vyhnanie, vysídlenie a likvidácia Nemcov a Maďarov. Tieto predstavy však nemali nič spoločného s duchom povstania, ktoré bolo protifašistické, protinacistické, teda aj protitotalitné. Preto my, poslanci Spolužitia

a MKDH podporujeme, aby výročie vypuknutia povstania - 29. august - bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky.

Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Zólyomimu. Prihlásil sa pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami zaujal stanovisko k predloženej problematike. Ako predseda výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť by som mohol potvrdiť, slová spravodajkyne, ktorá informovala o došlých petíciách, rezolúciách a listoch, či už od základných organizácií Zväzu protifašistických bojovníkov alebo od občanov. Mohol by som predložiť celú analýzu, čo sa v týchto listoch nachádzalo, aké boli stanoviská. Z jej správy jednoznačne vyplynulo, že stanoviská boli podporné a vyjadrujúce prosbu pre schválenie tohto dňa za štátny sviatok Slovenskej republiky.

Chcel by som vyjadriť svoj subjektívny pocit, ktorý z týchto listov vyžaroval. Môžem vás ubezpečiť, že v týchto listoch, v týchto rezolúciách či petíciách nie je ani jedna zmienka o nejakých pompéznych oslavách Slovenského národného povstania alebo o nejakých požiadavkách na nejaké výhody a zvýhodňovania jednej skupiny občanov na úkor inej skupiny. Ide o taký prostý apel jednoduchých ľudí, ktorí si chcú uctiť alebo chcú mať nejaký deň, ktorým by si uctili svojich padlých bratov, sestry, či priateľov, ktorí sa nedožili konca povstania. Z tých listov cítiť taký prostý ľudský zármutok, že jedna z mála epopejí Slovákov by mala upadnúť, do zabudnutia, mala by sa stať jednou z neznámych stránok našej skromnej histórie. V tých listoch sú názory trpiacich materí, ktorým sa nevrátili manželia alebo synovia.

Odznelo tu niekoľko návrhov, aby sme objektivizovali význam Slovenského národného povstania. Som plne za, ale za svojich niekoľko rokov som nepovažoval a potrebné objektivizovať názor na povstanie ani Gustávom Husákom, ani nejakými novými skupinami historikov. Vážim si ich názor, vážim si ich prístup k Slovenskému národnému povstaniu, resp. to, čo spísali, alebo, ako som sa dnes dozvedel, čo si vymyslel pán Gustáv Husák o Slovenskom národnom povstaní. Ale myslím si, na rozdiel od svojho predrečníka, že je potrebne vniesť do toho aj názory jednoduchých účastníkov Slovenského národného povstania, názory tých ľudí, ktorí prežili povstanie a ktorí ho z tej či onej stránky hodnotia a charakterizujú.

Môj názor formoval v prvom rade môj otec, príslušník povstaleckej armády, môj názor formovali jednoduchí občania, ktorí si užili svoje ako od ľudákov, tak od partizánov, tak od Nemcov, i od Malinovského osloboditeľov. Môj názor formoval jeden z mojich bývalých učiteľov, ktorý bol dlhé roky perzekvovaný za svoje členstvo v HSĽS. A môj názor formoval i jeden z Kysučanov, ktorý prežil svoju smrť na Semeteši a ktorého syn zakladal VPN. Bol by som rád, keby sme Slovenské národné povstanie hodnotili i takto, z osobných názorov a osobných prežitkov.

Medzi nami je celý rad priamych účastníkov Slovenského národného povstania, ktorí z prirodzenej skromnosti a z prirodzenej úcty samých k sebe nevystupujú a neprezentujú svoje názory, svoje zážitky, i keby sme ich mnohých radi vypočuli. Vypichovať niektoré prípady hyenizmu, niektoré prípady, kde sa rozliční vydriduchovia priživujú na slovenskom národnom

povstaní, je nekorektné voči tým, ktorí toto povstanie prežili. Pán Pittner by mohol potvrdiť, koľko hrdinov sa našlo medzi policajtami, ktorí po jeho nástupe do funkcie velebili svoje zásluhy hlboko za totality, ktorí s nádejou očakávali príchod KDH k moci a ktorí o niekoľko dní alebo mesiacov s nádejou privítali príchod HZDS k moci. Takže ten hyenizmus nebol len v povstaní a neskončil v rokoch 1948.

Ďakujem pekne. /Potlesk.. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem poslancovi Polkovi. Prosím pána poslanca Balleka. Pripraví sa pán poslanec Barany.

Poslanec L. Ballek:

Pán predseda, predsedníctvo, vláda, panie poslankyne, páni poslanci, hostia,

očitý svedok spomína, že tamtoho augusta roku 1944 bolo rolničke Slovensko najmä v poli. Nástroje z luk a rolí znášali toho dňa do dedín starci, ženy a deti, lebo muži už prekotne vstupovali do iného slovenského osudu. Viem, očitým svedkom neradno veriť zakaždým, slepnu v jase ohniska, v ktorom sa ocitli spravidla inštinktívne, Jebo zvažovať nieto kedy, a neskôr im zahmlieva zrak sladkavosť spomienky z nadhraničného zážitku, s ktorým sa vskutku nemôžu vyrovnať. Nemožno však nijako poprieť, že v ten deň vstúpilo do povstaleckého vojska bez váhania viac mužov, ako bolo pre nich zbrani. A prečo? Azda žiadalo sa im odrazu menej žien, koni a svojich deti, než vlastnej smrti?

Boli to - povedzme si - zväčša roľníci, orači zeme, ludia, ktorí svet skôr sýtia, než opravujú, príslušníci preduchovneného národa, čo mal odjakživa bližšie k desatoru, ako k vojenskému slovu či kabátu. A takí ľudia nemenia radlicu za zbraň pre veci pominuteľné, ale najskôr len z dvoch príčin - pre pocit krivdy a hlbokú nespokojnosť s podobou svojho osudu. Nechceli - povedzme si - prežívať to, čo žili a prežívali dovtedy. V hlbokom presvedčení, že to tak bolo, neostýcham sa na ich adresu odcitovať tu slová zo slávnej reči o dôstojnosti človeka od Pica delia Mirandollu: "Ustavične a nepretržite dotvárame svoju podobu. Tento proces neustáva. Túžba dotvárať sa dostala sa nám pri stvorení. Je to naša sloboda, možno najväčšia, akej sa nám dostalo. "

Ale prenesme sa o niekoľko rokov neskôr za tuto doteraz najväčšiu slovenskú národnú scénu, ta, kde mala svoju trpkú ľudskú dohru, a to aj pre zakaždým len dobový politicky účel, umelý a najmä účelovo nezmieriteľný. V mojich banskobystrických časoch som na potulných a neskôr reportérskych cestách stretával ešte veľa povstalcov. Necelých 15 rokov po bojoch a pred už vyše tridsiatimi rokmi boli to ľudia ešte mladí. Zoznámil som sa s nimi, avšak väčšiu časť ich výrokov nemôžem tu citovať. Náš človek povie v krčme všetko. A nielen preto. Náš pragmatický súčasník nie je už vonkoncom schopný pochopiť a prijať ich vtedajšiu emocionalitu určujúcu štýl ich bytia a žitia, ale aj boja o život a na smrť. Boli to muži prastarých slovenských vier, v ktorých každý ich rodný kút mal svoju povesť, legendu a Boha, synovia ešte láskavých materí a ešte ťažko pracujúcich otcov, nezmieriteľných ako sama príroda, deti poprevratových čias, ktoré, nech už boli akékoľvek, v priebehu dvoch desaťročí zo zamierajúceho národa vytvorili národ schopný v Slovenskom národnom povstaní už nevšednej organizácie, organizovanosti a boja. Ten, dobre viete, nespochybňujú ani nemecké pramene.

Cítili sa byť československými občanmi, dobre vediac, že sme spoločný štát s Čechmi vytvorili z dvoch príčin - z príbuzenstva a z rozumu, keď to prvé nikdy nekončí a to

druhé trvá. Pripadali mi ako novodob slovenský Odysseovia. V duchu naďalej masírovali v povstaleckých kolónach, bojovali pod svojou Trójou, blúdili lesmi, nie d nie nájsť cestu k starému domovu, vábení hlasmi svojich bojovných sirén, zväčša namáhavo žili so svojimi ženami, zložito komunikovali so synmi, ktorí potom práve preto tažko dospievali a zložito zreli. A svojim otcom porozumeli väčšmi až za iného horúceho augusta. Po ňom, ako predtým po rokoch päťdesiatych, bývali roľníci a vojaci akoby už vonkoncom nemali miesto v slovenskom poli, sami tvrdiac, že nie v bojoch a orbach, ale v neskoršej Slovenskej politike svoje osobne aj nadosobné zápasy načisto prehrali. Cítili sa zaskočení, oklamaní, bezradní bez svojich povstaleckých veliteľov, až dojemne veriac, že sa vrátia. A napokon im ostala azda už len jediná príčina k hrdosti - vedomie, že vtedy bojovali aj za mnohých iných, a že mnohí, teraz už celkom iní, bojovali ešte s nimi.

Spomínali to najmä v okamihu našej národnej a štátnej osamelosti. Slovenskí kňazi a učitelia vychovali ich na všeslovanskej a všeľudskej myšlienke bratstva. Trpko niesli nanútené pochody na sever a na východ, vynútené ústupy z hraníc. Do jedného túžili podobať sa generálovi z bradlianskej mohyly, vnímajúc už nie ako roľníci, aj jeho ikarovský osud. A ešte sa mi žiada dodať, že svoje minule aj prítomné Slovensko videli dvojmo, sklamaní v presvedčení, že iné už ani nebude.

Demokraticky senátor za štát Arkansas James William Foolbright vo svojej knihe "Pýcha moci" súdi, že sú dve Ameriky - Amerika Abraháma Lincolna a Amerika Teddyho Roosvelta. Jedna štedrá a ľudská, druhá hlboko sebecká, jedna sebakritická, umiernená a rozvážna, druhá pompézna, spupná, autoritatívna. Áno, aj Slovenská boli pre povstalcov dve, lebo tiež v ňom zakúšali dve morálky, dva výklady vlády a moci - pred povstaním a najmä po ňom. Povstalcom prichodílo robiť, medzi obidvomi Slovenskami rozdiel, d] deliacu čiaru. Na jednom lipli, kým s tým druhým, a nielen počas povstania, sa sporili, to jedno, im blízke a drahé bránili, tým druhým to prvé znepokojovali, aby mu nikdy načisto neustúpilo. Bojovali, niet pochyb, aj o budúcu podobu svojho domova.

Národné pomysly, skutky a deje sa len tak nevrstvia na seba, ani len tak volne na seba nenadväzujú, pretože ony sa večne a neraz prudko sporia a predovšetkým sa jednostaj prelínajú. Povedzme si to hoci tak, že jedny bez druhých byt nemôžu, ba jedny bez druhých ani nevznikajú. Slovenské národné povstanie sa zrodilo v tých pomeroch, ktoré tu vládli, a my sme tentoraz, povedzme si, nemuseli svoj zápas o slobodu pripravovať vo Viedni či v Petrohrade, v Ríme či v Paríži, ale doma. Tu si dodám, nemôžem nijako odmyslieť fakt obmedzenej síce, ale predsa vlastne] správy zeme, aj keď ta správa bola tým druhým Slovenskom, kým povstalcom ležalo na srdci zachrániť to prvé.

"Väčšinu z toho, čo som tu prežil, som nechcel. " Týmto zvolaním plným horkosti končí listovanie v pamäti lekárnik Eugen Filadelfy, inak jedna z mojich literárnych bytosti. A týmto zvolaním nekonči len svoj denník, ale aj svoje všetko, čo mu tu bolo súdené a prisúdené. Medzi pocitmi lekárnika z konca rokov štyridsiatych a autorovými z konca rokov sedemdesiatych, ako medzi pocitmi generácie v zrelom veku na konci rokov tridsiatych či šestdesiatych, aj iných, niet na Slovensku vskutku väčšieho rozdielu. Takmer všetky museli prežiť a prežívať tie dejiny, o ktoré sa zväčša nepričinili. Také sú doterajšie osudy nášho domova a naše privátne v ňom. A málokedy sme sa vedeli nám cudzím a nám nanúteným dejinám vzpriečiť. A tak čím dlhšie hľadím na svet a spoznávam naše dejiny a zakúšam rozličnosť zmien, čím väčšmi si uvedomujem, že naozaj väčšinu z toho, čo som tu zažil, som nechcel, že väčšinu z toho, čo som tu zažil, nechcela zakaždým väčšina

občanov tejto zeme, tým väčšmi a čoraz väčšmi si vážim a ctím ľudí, ktorí v tom dávnom roku 1944 povstali proti tomu, čo nechceli, a za to, o čo už nechceli prísť.

V Slovenskom národnom povstaní spoznávam celú našu vtedajšiu krajinu, jej minulosť, tamten čas, kultúru, politiku a mentalitu ľudí. Ocitli sa v jednom ohni, ohnisku v okamihu, čo sa u nás zriedkakedy stáva, naozaj zriedkavo sa nám to stáva jedným celkom. A akú to malo silu! A dalo nám, budúcim, hneď dve lekcie. Vojenskú a morálnu. Vojsko šlo do Slovenského národného povstania aj po svoje sebavedomie, ako aj zmyť porážky a urážky, za obsadené kraje, ústupy z hraníc, pochod za Suchu horu, na Kubaň. Zrazilo sa s nepriateľom, onedlho, žiaľ, aj to jedno Slovensko s druhým.

V lete v roku 1944 bolo Slovensko vojenský prepadnuté. Čo máme na tom skúmať? Že nás prepadol spojenec? O našich spojencoch si ilúzie robiť nemôžeme. Neprídu, keď pomoc potrebujeme, a prídu, keď nechceme. A ešte predtým nás nezabudnú vydierať. Sme buď nesamostatní alebo osamelí. Trápi nás azda na Slovenskom národnom povstaní československá vojenská doktrína? Lepšej vtedy nebolo. A dnes je? Čo sa tu, v strede európskeho kontinentu, odvíja inak ako v paradoxoch. Teda v auguste roku 1944 bolo Slovensko vojensky prepadnuté, a to "do zbrane" nevyriekla vláda. Nie, naopak. "Do zbrane Slovensko" povedalo najmä vojsko, jeden z tých vskutku prvých slovenských generálov, ktorí sa z vojny nevrátili a roky sme na nich nesmeli ani len spomenúť.

So Slovenským národným povstaním si akosi nevedela rady ani jedna z našich povojnových vlád. Bude kus pravdy na tých dvoch Slovenskách. A čo možno vyčítať vojsku, keď vystúpilo na obranu zeme, a čo, že vystúpením povstalcov na obranu zeme vskutku vystúpili aj proti vláde? Je obrana vlastného domova menej ako vláda, ktorá vyznamenáva protivníka? A či si práve preto povstalecké vojsko nemáme vážiť?

Vláda vystúpila proti povstaniu, čim rozhodla o svojej budúcnosti. Viem, jej úloha, hra i dohra boli tragické. Jej údel historicky a ľudsky vonkoncom tu nezamýšľam zľahčovať, tým menej znevažovať. Napokon, sotva viem už o nej všetko, preto si sám myslím, že je čas preveriť všetky dobové svedectvá, naše staré omyly, ktorých sme sa dopustili pri hodnotení všetkého, čo sa nám do nášho zjednodušením znehodnoteného a celkom spolitizovaného dejepisu nehodilo. Sotva však môžeme už opraviť, tým menej zmeniť skutočnosť, že sa vláda proti povstalcom postavila. A tak nám vláda s povstalcami, či už v dejepise alebo v našom vedomí, na jednom a tom istom slovenskom vŕšku neležia.

Neraz sme sa vzpriečili osudu. Raz nemohutne, inokedy mohutne, ale bez účinku. Vlastne len raz mohutne aj účinne. A neboli sme porazení. Áno, v povstaniach nehynú len ruže, v revolúciách nevytínajú len ľalie, ale aj celé rody s ľaliami. Je to trpké, bolestné, komplikuje to našu vnútornú potrebu prijať, vlastné dejiny bez zvyšku a jedinej výhrady. Ale takých dejín niet. Ako niet, pokiaľ viem, jediného národa, ktorý by zapochyboval o svojom boji za slobodu, za potrebu byt, trvať a pokračovať, byť a vynútiť si do budúcnosti tú rovnosť medzi rovnými, bez ktorej akoby ho ani nebolo.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Prosím pána poslanca Báránya.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi už len niekoľko stručných téz, myslím, že k veľmi závažnému problému, ktorým sa dnes zaoberáme. V histórii každého národa sú dátumy symbolizujúce rozlične udalosti. Hlásiť sa musíme ku všetkému, čo tvorí slovenské dejiny. Z histórie si vyberať nemožno. Všetka je naša, či chceme alebo nie. Môžeme si však vybrať, na čo chceme z našej histórie nadviazať. Týmto výberom vyjadrujeme, k akému odkazu sa hlásime, a rozhodujeme sa, aj kam chceme kráčať.

Slovenské národne povstanie patri k tým málo chvíľam, kedy sa Slovákom podarilo zároveň bojovať za národnoštátny záujem Slovenska a zapojiť sa do humanistickej a demokratickej línie vývoja Európy. Slovenské národné povstanie postavilo Slovensko, ako tu už dnes bolo viac razy spomenuté, do víťazného spojeneckého tábora a umožnilo mu vstúpiť do obnoveného Československa vo výhodnejšej pozícii, ako bolo pred Mníchovom. Je činom, ktorým sa naša krajina pozitívne zviditeľnila vo svete. Slovenské národné povstanie bolo činom vysoko národným, lebo ním slovenský národ povedal jasne nie fašistickému režimu a zároveň nám otvorilo dvere do demokratickej Európy. Zúčastnili sa ho príslušníci mnohých národov. Boj proti fašizmu aj na Slovensku spojil občanov bývalého Sovietskeho zväzu i Spojených štátov amerických. Za zvlášť dôležitú považujem účasť príslušníkov tých národov, ktorých vlády ostávali vazalmi Nemecka, a aj účasť samotných Nemcov. Ich účasť v Slovenskom národnom povstaní bola hrdinstvom dvojnásobným. To platí aj o účasti našich maďarských spoluobčanov.

Dovolím si zareagovať na niektoré momenty z predchádzajúcej diskusie. Používať "hospodárske úspechy" Slovenského

štátu ako argument proti Slovenskému národnému povstaniu sa mi zdá byt prinajmenšom otázne. Išlo totiž o režim, ktorý z rasových dôvodov poslal desaťtisíce vlastných občanov na smrť. Dovolím si pripomenúť z desaťročí po Slovenskom národnom povstaní, že výročie začiatku Slovenského národného povstania bolo štátnym sviatkom vždy v krátkych chvíľach demokratizácie, demokracie na Slovensku po vojne. Hneď po vojne a koncom rokov šesťdesiatych. Myslím si, že odkaz Slovenského národného povstania môže nie rozdeľovať, ale spájať. Odkaz boja proti fašizmu môže byt základom nie rozdelenia Slovenska, ale spojenia na myšlienke humanizmu, ktorá je samotným protipólom fašizmu. Myslím, že Slovenské národné povstanie je najvýznamnejším pozitívnym symbolom našej novodobej histórie. Preto som sa podpísal pod návrh zákona o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky a prosím aj vás o jeho podporu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil prvý podpredseda pán Weiss.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

všetci súhlasíme, že sme vstúpili na cestu k skutočnej demokracii. Zároveň však dochádza k akémusi paradoxu. Kým napríklad už dnes spomínaní Francúzi sa vyrovnali s pétainovcami a dodnes si ctia a vážia maguistov a netrpia pocitom, že jednoznačným prihlásením sa k univerzálnej európskej demokratickej tradícii, tradícii antifašistického zápasu, sa

ako národ rozdelili, u nás sa objavujú hlasy, podlá ktorých by sme sa mali tváriť nad výsledkami druhej svetovej vojny a nad jednoznačným pripojením sa slovenského národa k antifašistickej koalícii rozpačito. Áno, výklad dejín prekrútený a vybielený obmedzenosťou, nech už bola akéhokoľvek pôvodu, treba doplniť, opraviť, dát mu objektívnu a pravdivú podobu. Ale vari to znamená opäť ich obmedzene iba postaviť na hlavu? Áno, povstanie bolo násilným aktom. Na nenásilie sa však vtedy odpovedalo tak, ako nám to predviedli esesáci v Kľaku, Telgárte, Nemeckej, Kremničke. A nepomáhalo im pritom až tak málo Slovákov.

Dámy a páni,

otázku možno postaviť aj takto: ti, ktorí deportovali morálny kredit národa do koncentračných laqrov, ti, ktorí poslali desattisíce židovských spoluobčanov na smrť, majú byť z morálneho hľadiska stavaní na jednu úroveň s tými, ktorí sa už na to nemohli dívať a povstali? Veď takto by sme mohli vlastne pokojne spochybniť nielen zmysel antifašistického zápasu ako celku, ale aj zmysel vyhlásenia, ktoré urobila Slovenská národná rada k deportáciám Židov. A môžeme si položiť aj ďalšiu otázku: potrebuje dnešná Slovenská republika, ktorá slobodne deklarovala svoju zvrchovanosť a prijala svoju ústavu, pre svoju budúcnosť zvrchovaného štátu barličky odvolávania sa na režim, ktorý vznikol a udržiaval sa z vôle Velkonemeckej ríše? Domnievam sa, že takéto barličky Slovenská republika nepotrebuje. Preto nevidím dôvody spochybňovať 29. august ako deň vhodný na vyhlásenie za štátny sviatok a verím, že tato Slovenská národná rada tento návrh podporí.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi Weissovi. Vystúpením pána prvého podpredsedu som vyčerpal všetky prihlášky do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni,

pôvodne som nechcel vystúpiť v tejto rozprave, ani som nemal pripravený žiaden diskusný príspevok, ale priebeh diskusie ma iritoval, aby som nejaké stanovisko k prerokovanému zákonu prijal resp. dotvaroval.

Dejiny sú tokom rôznych udalostí, ktoré na seba nadväzujú a jedna s druhou súvisí. V dejinách neexistuje žiadna udalosť, ktorá by nebola kontraverzná. Vždy sa na túto udalosť - či už nasledovníci alebo v súčasnosti dívajú z určitého uhla. Uhol pohľadu je zároveň aj uhlom straníckosti, teda čo kto v dejinách obhajoval a čoho sa v dejinách stránil. Samozrejme, nikto nespochybňuje napríklad udalosť 14. júla 1789 - francúzsku revolúciu, i keď jej priebeh bol spájaný s gilotínami, a tam, kde gilotíny nemali a kde nestačili guľky, dokonca jeden z protagonistov francúzskej revolúcie Fousche použil kartáče, teda delostreleckú streľbu na popravy ľudí v Lyone, kde za ideály revolúcie bolo popravených vyše 30 000 ľudí. Preto by som v princípe odmietol všetky argumenty, ktoré sa kladú na váhu jednej alebo druhej strany, v ktorých sa spomínajú obete či už jednej alebo druhej strany. Pri dejinných udalostiach vždy treba hodnotiť to, akou mierou prispeli k pokroku, akou mierou prispeli k napredovaniu spoločnosti a akou mierou sú alebo sa prihovárajú nám ako súčasníkom.

Boli obdobia, keď spomenúť Slovenské národné povstanie s prívlastkami slovenské a národné bolo viac-menej niečo podozrivé, keď sa hovorilo o povstaní slovenského ľudu, len aby sa tam nemuselo spomenúť, že to bolo slovenské a národné povstanie, a zároveň účastníci povstania úpeli vo väzniciach totalitného režimu. Boli obdobia, napríklad roky šesťdesiate, keď, ako povedal jeden historik, i gardisti pokladali za česť a hrdili sa tým, že bolo Slovenské národné povstanie. To bolo obdobie, keď sa Slovensko snažilo vymaniť z centralistického jarma novotnovského režimu a smerovalo k federácii, a práve existenciou Slovenského národného povstania sa zdôvodňovalo to, čo sa potom v roku 1968 aj stalo skutočnosťou. Boli obdobia, keď sa Slovenské národné povstanie dostalo opäť do určitých kražov politickej moci a zdôvodňovala sa tým legitimita a legitimnosť totalitného režimu.

Dnes je obdobie iné, a opäť, či už z tej strany alebo z onej strany sa staviame k Slovenskému národnému povstaniu. A priori by som odmietol, čo povedal pán prvý podpredseda Weiss ohľadom toho, ako sa niektorí ľudia stavajú k povstaniu, a klasifikovať to ich vzťahom k bývalej Slovenskej republike z rokov 1939 až 1945. Slovenská republika z tohto obdobia je minulosťou, ktorá by už nemala čo hovoriť národnoemancipačným snahám Slovákov, pretože dnes by sme mali vychádzať z dnes existujúcej Slovenskej republiky a túto Slovenskú republiku by sme sa mali snažiť zaradiť do medzinárodných súvislostí, do medzinárodných vzťahov.

Ako keby sme ani neboli Slováci, teda musím povedať, že v tomto sa opäť prejavujeme ako Slováci, vždy prichádzame s niečím post festum, vtedy, keď už daná udalosť, daná vec by mala byť súčasťou histórie a mala by byť na stránkach učebníc vysvetľovaná ako niečo, čo sa stalo, čo národ prežil a čo je určitým spôsobom aj sprítomnené v našej súčasnosti. Keď bolo štyridsiate výročie skončenia druhej svetovej vojny, konali sa po celej západnej Európe veľké oslavy počnúc obrovskou parádou v roku 1984 na pláži v Normandii, kde bolo vylodenie spojencov počas druhej svetovej vojny. Tieto parády skončili v podstate štyridsiatym výročím skončenia vojny. V tomto roku, podlá mojich informácii, neviem to presne, ale myslím si, že prakticky všetky európske krajiny zrušili štátne sviatky viažuce sa k druhej svetovej vojne. Zrušili ich z toho dôvodu, že budúcnosť Európy by mala byt budúcnosťou integrovanej Európy, kde už netreba robiť rozdiely medzi víťazmi a porazenými, ale kde sa treba jednoznačne snažiť o zjednotenie na vyššom princípe, na prekonaní minulosti. To je to, v čom prichádzame neskoro. V čase, keď Slovenské národné povstanie bolo sučasťou nášho života, bolo v podstate mimo obliga a dostalo sa maximálne na úroveň pamätného dňa.

Keď budeme hlasovať, musíme si skutočne dať otázku, čo tento sviatok, 29. august, nám bude hovoriť dovnútra, nám, Slovákom, a čo nám tento sviatok bude hovoriť navonok. Ak si myslime, a po slobodnom zvážení sa rozhodneme, že tento sviatok má svoj náboj, ktorý treba zhodnotiť, budeme musieť hlasovať tak, že sviatok schválime. Ak si myslime opak, mali by sme zvážiť, či nie sú vhodnejšie udalosti. Nebudem odporúčať ako hlasovať, myslím si, že je to otázka každého z nás, otázka nášho vedomia a svedomia.

Ďakujem.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Hlási sa pán poslanec Kliman. Predtým sa ešte s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Ospravedlňujem sa, že som nezareagoval hnedí, ale nie je dobre, keď sa pri jednom probléme otvárajú ďalšie problémy. Prekvapila ma na záver vystúpenia pána Koncoša poznámka o tom, že sa tu spomínali medzi riadkami evanjelici. Možno viem horšie čítať medzi riadkami, ako pán poslanec Koncoš, ale nič také som v prejave a vystúpení pána poslanca Neuwirtha nezistil. Preto sa pýtam pána poslanca Koncoša, v ktorej pasáži to bolo.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Dámy a páni, vážení prítomní,

dôkazom toho, že som naozaj nebol pripravený na toto vystúpenie je to, že som nepodal ani prihlášku. Musím však vystúpiť nie preto, aby som agitoval za tento zákon. Musím vystúpiť preto, aby som sa mohol bez sklopeného zraku vrátiť na hroby svojich rodičov, na hrob otca, ktorý bol v odboji, bol partizánom, na hrob matky, ktorá taktiež bola v odboji. Otec zomrel pred jedenástimi rokmi ako prostý dôchodca bez akýchkoľvek zásluh vytlčených na tom, že v povstaní bol. Matka umrela pred mesiacom. Keby som to nepovedal, nemal by som odvahu sa na tieto hroby vrátiť a na svojich rodičov s úctou spomínať.

Prečo nám vadí, že počas 42 rokov bolo vyzdvihované Slovenské národné povstanie, že ho minula moc takto používala? Prečo nám nevadí to, že červená farba je aj v našej zástave? Prečo nám nevadí to, že tým istým slovenským jazykom,

ktorým sa tu dnes hovorí, sa hovorilo 40 rokov? To je rovnaká demagógia, ako keby niekto kritizoval to, že sa takto staviame k Slovenskému národnému povstaniu.

Ospravedlňujem sa, že hovorím nesystematický, ale napríklad musím zareagovať, na to, že sa tu jedným dychom spomínala najväčšia tragédia ľudských dejín súčasne s najsvetlejším okamžikom dejín slovenského národa, a to tak, že sa dávali takmer na rovnakú úroveň. Pochovať fašistu k tomu, ktorý proti nemu bojoval, pochovať, bojovníka za slobodu vedľa okupanta a podobne mi pripadá ako veľmi zvrhlá filozofia. Je mi ľúto, ak niekto, ktokoľvek, i v tejto miestnosti ak takí sedia, i ďalší, bol v priebehu 42 uplynulých rokov prenasledovaný, tým horšie, ak teda doplatil dvanástimi rokmi svojho života, možno nespravodlivo. Rôzne krivdy, ktoré sa možno v minulosti diali. Ale prečo to má odniesť Slovenské národné povstanie? Prečo za to majú platiť morálnu daň ti, ktorí už dnes nežijú, ktorí za to, že sa tu dnes hovorí slovensky, položili svoj život? Ktorí o takom niečom, že sa nejaké deformácie budú robiť, že ktosi bude znova trpieť, nemali ani poňatie?

Preto mnou veľmi otriasli niektoré pasáže vystúpení pána Brňáka, Neuwirtha a Feketeho. Pripadajú mi ako zlý sen a som z toho otrasený. Nie tie návrhy na zaver, ktoré povedali, nech je to "pamätný deň", alebo nech to je žiadny deň, ale argumentácia, ktorou sa argumentovalo. Zamyslime sa nad tým, čo sme v týchto vystúpeniach počuli, čo sa tu obhajovalo. Mne z toho ide, mráz po chrbte. Slovenské národne povstanie je jednoznačne najväčším klenotom, a to nezávisle na tom, či si to dnes uvedomíme alebo nie, pretože takto ho prijali a je vo vedomí národov Európy a celého sveta. Nezapierajme teda sami seba. Neponižme sa k tomu pocitu hanby.

V Slovenskom národnom povstaní - zopakujem to - boli nielen Slováci, ale boli tam Češi, Maďari, Francúzi, JuhoSlovania, Poliaci, bol to teda internacionálny odboj proti nejakému útlaku. Bola tam Kremnička, Nemecka, Kľak, boli koncentračné tábory, boli genocídy, a to všetko, keď dnes máme o tomto hovoriť, a rozhodovať, akoby nebolo. Samozrejme, ja budem za tento zákon hlasovať, nechcem vás agitovať, ale chcem vás poprosiť, aby sme hlasovali tak, aby sme neukázali svojim hlasovaním, že neovládame dejiny svojho národa a že sme si teda tuto jeho najslávnejšiu kapitolu nezaslúžili.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán podpredseda Prokeš. Podpredseda SNR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,

mňa strašne mrzí, že otázka 29. augusta sa stala vlastne politickým bojom, pretože v dnešnej chvíli tu v skutočnosti asi nejde o to, či chceme oslavovať 29. august, ale o niečo iné, čo si môžeme prečítať v dôvodovej správe. Dňa 29. augusta 1944 povstal slovensky ľud i príslušníci národnosti žijúcich na Slovensku proti totalitnému režimu, ako aj proti nacistickému okupantovi, s myšlienkou vytvorenia slobodného demokratického Československa. A tak v otázke boja proti fašizmu, dnes, keď si uvedomíme - nech sa na mňa kolegovia z SDĽ nehnevajú -, aký je ich postoj k samostatnej slovenskej štátnosti, sa nám tu vlastne podsúva otázka toho, že budeme oslavovať myšlienku boja proti vlastnému štátu. A bohužiaľ, musím konštatovať, že toto je veta, ktorá mi znemožňuje zúčastniť sa hlasovania.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak sa už nikto nehlási ani s faktickou poznámkou, vyhlasujem rozpravu o prvom bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána Kanisa, či sa chce vyjadriť za navrhovateľov.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni,

nedá mi, aby som nevystúpil za navrhovateľov k niektorým pripomienkam a otázkam, ktoré tu boli prednesené. Ako chápeme historickú pravdu? Chápem historickú pravdu ako dialóg prítomnosti s minulosťou, v ktorom nejde o znásilňovanie histórie pre dnešok, v ktorom nejde o falšovanie historickej reality, v ktorom nejde o momentálny politicky utilitarizmus, ale v ktorom ide o hodnoty, na ktoré súčasné generácie a prítomní politici, aj Slovenská národná rada, môžu nadväzovať. Pri hľadaní pravdy histórie nejde iba o to, kto, čo, kedy a kde, ale v mene čoho, v akom zmysle, pre aké hodnoty. A myslím si, že aj dnes si uvedomujeme, že tvoríme históriu. Táto Slovenská národná rada tvorí históriu, jednu z najvýznamnejších časti v dejinách slovenského národa. Preto postupujme, a nielen pri tomto našom návrhu, ale aj pri iných, pozorne, zodpovedne. To, čo robíme, bude predmetom historických výskumov. Čo robíme, to bude predmetom hodnotenia. Možno potom historici, možno Slovenská národná rada opäť bude v rozpravách riešiť tieto otázky, a nie jednoznačne.

Sme na križovatke vlastných dejín. Ak sme na križovatke vlastných dejín, potom by sme sa mali asi z historického nadhľadu dívať aj na Slovenské národne povstanie. Neposúvať do popredia len niektoré individuálne negatívne javy, ale vidieť túto udalosť v jej historickom dosahu. Nikto nepochybuje o tom, že Slovenské národné povstanie je mnohovrstevná historická udalosť. A ako to býva v takýchto udalostiach, sú stelesnením drámy života a niekedy aj ukazujú, aký je vo vojne lacný život. Plne súhlasím s tým, že pieta je potrebná aj pri tejto historickej udalosti. Nenávisť nemôže byť večná. Preto sa prihováram aj za tých, ktorí požadujú, aby sa udržiavali nielen povstalecké hroby, ale aj hroby Nemcov, ktorí tu padli a ktorých tu ich fuhrer poslal do nového lebensraumu, kde našli smrť. Myslím, že vo všeobecnej demokratickej a morálnej hodnote všetkých, ktorí sa hlásime k demokracii, by malo byť aj odpúšťanie. Osobne sa k tomu hlásim.

Ale čo je faktom? Nezvratným faktom o Slovenskom národnom povstaní je, že to bolo povstanie protifašistické, že bolo slovenské, že bolo národné, že bolo masové, že to bola akcia vopred organizovaná, že sledovala konštruktívne východiská pre budúcnosť slovenského národa, a je prirodzené, že po skúsenostiach s prvou republikou to bola akcia, ktorá hľadala sociálnu spravodlivosť v novom usporiadaní a hľadala princíp rovného s rovným. Preto pri niektorých pripomienkach, ktoré tu boli - prirodzene, rešpektujem názor každého, vlastne rešpektujeme sa navzájom -, sa predsa len musím zastaviť.

Áno, pán poslanec Brňák veľmi správne postihol, že jedným z hlavných politických zámerov navrhovateľov slovenského národného povstania za štátny sviatok je signál k medzinárodnému spoločenstvu. Mnohí z vás možno si pamätajú, alebo pán poslanec Hrnko, ktorý robil v historiografií, zrejme dobre pozná úsilie Beneša a jeho mystifikaciu, ktorou chcel

Slovákom nalepiť vinu za rozbitie republiky a spochybniť ich pred svetom, že je to národ, ktorý odmieta západnú demokraciu. A nebola iba jedna takáto mystifikácia, alebo iba jeden takýto prípad.

Nedávno som mal možnosť spolu s prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady stretnúť sa s významnými talianskymi politikmi - pánom Spadolinim, Fanfanim, Napolitanotn, v ktorých mysli dnešné snaženie Slovenska, súčasný emancipačný boj, akoby bol dákou ozvenou bývalého fašistického Slovenského štátu. To je realita svetovej verejnej mienky. To si nevymýšľajú navrhovatelia, ale navrhovatelia, tak ako pán poslanec Brňák správne postrehol, sledujú aj tento akcent. Myslím si, že to, aká je svetová verejná mienka o Slovensku, by zrejme stálo za jednu rozpravu alebo interpelácie, ale je to skutočnosť, ktorú musíme rešpektovať a musíme vyvíjať aktívne úsilie, bez ohľadu na politické strany, tieto dezinformácie napraviť a ukázať skutočný obraz o Slovensku. /Potlesk. /

Ak sa tu hovorilo o tom, že by boli možné aj iné štátne sviatky, prosím. Navrhovatelia rozhodne nie sú proti iným štátnym sviatkom. Navrhovatelia navrhli tento Štátny sviatok, a nehovoríme, že nepodporíme iné návrhy, ako tu už bolo povedané napríklad Deň ústavy alebo niektoré ďalšie. To je vec istej aktivity a rozpravy v tejto Slovenskej národnej rade.

Nemôžem sa však stotožniť, s tým, že história ako keby sa rozpadla, ako keby to boli iba fragmenty podľa toho, kde kto stál. Nepochybne, že každý, kto bol na tej alebo inej strane povstania a v iných historických udalostiach, vidí veci inak. Ale história nie je rozbitý pohár. To nie je sklenná drť, ktorú po desaťročiach zbierané. Postoje boli čímsi charakteristické, istými hodnotami, a myslím, že na niektoré chceme nadväzovať.

To, ako sa hodnotí Slovenské národné povstanie, napríklad čoho bolo začiatkom, prípady, keď sa pripisuje povstaniu to, čo bolo neskôr, myslím si, že to, čo vyčítate neskoršiemu vývoju, je historická pravda, ale treba si zas uvedomiť to, že od novembra 1943, od Teheránskej konferencie sa Slovensko dostalo do sovietskej sféry vplyvu, a mnohé z toho, čo sa dialo na Slovensku, najmä v širších medzinárodno-politických súvislostiach, sa odvíjalo od dohôd neskorších víťazných politických spojeneckých veľmocí. Na toto nemôžeme zabudnúť. Nemôžeme napríklad zabudnúť, ani na to, že na jeseň 1944 bolo takmer všetkým vrstvám vo vtedajšom režime, nielen v tých zložkách, ktoré boli v opozícii alebo ktoré boli v ilegalite, ale aj tým, ktoré boli pri moci, bolo jasné, že treba hľadať. riešenie, ako si zachovať, vlastnú tvár alebo dobré pozície po vojne. To, že Hitler prehrá, že fašizmus prehrá, že Nemecko prehrá, bolo na jeseň 1944 úplne jasné. Všetky tri prúdy, ktoré boli, ak zoberiem Beneša a londýnsku vládu, ak zoberiem potom jednotlivé zložky ľudáckeho režimu, ak zoberieme aj prípravy povstania, všetky sledovali istým spôsobom dostať sa z tejto zlej historickej situácie a zachovať nejaké východiskové pozície pre slovenský národ.

So záujmom som si vypočul vystúpenia za jednotlivé strany. Dovolím si teraz odcitovať z iného vystúpenia. Citujem: "Každý rok si koncom augusta pripomíname výročie, ktoré napriek rôznym premenám spoločnosti zostáva natrvalo svetlým bodom našich novodobých dejín. Pred 47 rokmi" - lebo to bolo minulý rok. - "náš národ svojím činom upútal pozornosť Európy a dokázal, že humanitu, slobodu a demokraciu stavia nad všetky ostatné hodnoty. Odmietol život podriadený lži o iných národoch a nenávisť voči nim. Prihlásil sa k pravdivému pohľadu na svet okolo seba a postavil sa po boku tých, ktorí čelili najväčšiemu zlu ohrozujúcemu cele ľudstvo. " Tieto myšlienky si veľmi vážim. Predniesol ich predseda vlády Slovenskej republiky pán Ján Čarnogurský na oslavách 47. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Preto ma prekvapuje vystúpenie pána Neuwirtha, ale zrejme to bude otázka posunu názorov na túto udalosť. Chcel by som sa tvrdo ohradiť voči tomu, čo povedal pán Neuwirth, kto išiel do povstania zo ziskuschtivosti. No, odpovedajme si na túto otázku: Kto len išiel zo ziskuchtivosti? Bol by som veľmi rád, ak by to mohol konkretizovať.

Jedna myšlienka, ktorá tu bola vyjadrená aj vo vystúpení pána Neuwirtha aj pána Feketeho však je takou závažnou myšlienkou, že sa o nej musím širšie zmieniť. Pán Neuwirth tu hovoril o tom, že Slovenským národným povstaním sa začala tragédia slovenského národa, že to bol čierny deň. Pýtam sa: Môže pán poslanec Neuwirth uviesť, aké slovenské jednotky bojovali proti Slovenskému národnému povstaniu? Boli to len pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy a nemecké vojsko. Žiadna iná slovenská jednotka proti povstaniu nebojovala.

K tomu, čo tu povedal pán Fekete, že vojna nikoho tak nepostihla, ako nás, pretože samostatný štát zanikol, chcel by som povedať iba toľko, že od samotného vzniku Slovenského štátu v marci 1939 sami ľudáci chápali vznik tohto štátu ako núdzové riešenie. O tom, že chápali Slovenský štát ako štát z núdze nebolo pochýb ani počas jeho existencie a tým menej pochýb bolo v jeseni 1944.

Možno by tu bolo treba rozprávať o tom, ako vznikol Slovenský štát. Nepochybne boli to veľmi zložité okolnosti. Nechcem tu vyvodzovať nejaké kritiky a odsudzovania. Bol to istý spôsob riešenia veci v konkrétnej historickej situácii, ale musím pripomenúť, že sa vznik a existencia Slovenského štátu chápala ako existencia štátu, ktorý vznikol z núdze. To, že sa vtedy Slovenska nedostalo na program dňa, má reálne vysvetlenie - preto, že na rade bolo Poľsko.

Ctené dámy, vážení páni,

dostali sme pred začiatkom rokovania aj jeden materiál, v ktorom skupina slovenských historikov v podstate zaujala inú pozíciu, ako tá skupina historikov, ktorá podporuje Slovenské národné povstanie. Je prirodzene, že historici majú rozdielny pohľad, pretože aj pre historiografiu zrejme piati, že večný je strom poznania. Ale myslím si, že tie hodnoty, pre ktoré skupina navrhovateľov navrhuje 29. august - pričom si chce osvojiť aj pozmeňujúce návrhy, ktoré dala slovenská vláda - sú hodnoty, na základe ktorých je oprávnené, aby Slovenská národná rada prijala 29. august ako štátny sviatok.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Kanisovi. Chcem sa spýtať pani spoločnej spravodajkyne výborov, či chce vystúpiť.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

poprosila by som vás o 15-minútovú prestávku, ak to pán predseda dovolí, aby som mohla spracovať všetky návrhy a predniesť ich plénu. Ďakujem.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Je 15. 35 hodín, stretneme sa o 15. 50 hodine.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR P. Weiss: Dámy a páni,

dovoľte, aby som vás pozval do rokovacej miestnosti, prikročíme k hlasovaniu o návrhu zákona. Prosím, aby sme umožnili pani spoločnej spravodajkyni výborov vystúpiť. Odovzdávam slovo pani spoločnej spravodajkyni.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vláda, vážené dámy a páni poslanci,

konštatujem, že v diskusii vystúpilo 14 poslancov, ktorí predniesli tri pozmeňujúce návrhy. V súlade s ustanovením ods. 2 § 26 rokovacieho poriadku budeme o návrhoch hlasovať v poradí, ako boli predložené. Preto sa najprv vyjadrime k návrhom, ktoré boli uvedené v spoločnej správe číslo 28a. Nakoľko nikto z diskutujúcich nenavrhol vyňať niektorý z bodov na osobitné hlasovanie, navrhujem o týchto 4 bodoch hlasovať an blok. Odporúčam ich prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Dámy a páni, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 121 poslancov.

Konštatujem, že Slovenská národná rada je uznášaniaschopná.

Kto je za návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, o ktorých budeme hlasovať an blok, nech stlačí hlasovacie zariadenie.

/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania. /Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /

Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy boli schválené.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Ako prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Neuwirth. Ide o návrh na zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 29. septembra 1992 o vyhlásení 29. augusta za pamätný deň celonárodného všeobecného zmierenia. Prečítam text: "Slovenská národná rada vedomá si významu Slovenského národného povstania v dejinách slovenského národa, kedy sa na ochranu ľudstva proti nacizmu, ale i na ochranu slovenskej štátnosti, zoradili do boja statoční synovia slovenského národa a ďalších národov, chce oceniť premnohé obete na životoch a vzdať im poctu tým, že prijíma nasledujúci zákon o 29. auguste, ktorým sa v roku 1944 začali bojové akcie povstania. Slovenská národná rada sa uznáša na tomto zákone: 29. august je pre Slovenskú republiku pamätným dňom celonárodného všeobecného zmierenia. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. "

Nakoľko tento návrh zákona neprešiel legislatívnym procesom a nevyslovila sa k nemu vláda, navrhujem tento pozmeňujúci návrh neprijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujeme sa. /Prezentovalo sa 126 poslancov. / Kto je za pozmeňujúci návrh?

/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Neuwirtha nebol prijatý.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Fekete, ktorý navrhuje, aby bol 29. august vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky.

Nakoľko tento návrh neprešiel legislatívnym procesom, nevyjadrila sa k tomu vláda, navrhujem tento návrh neprijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 127 poslancov. /

Kto je za pozmeňujúci návrh?

/Za návrh hlasovalo 27 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. /

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh nedostal potrebnú väčšinu hlasov.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Tretí pozmeňujúci návrh predložil takisto poslanec Fekete, ktorý navrhuje vyhlásiť 8. február za štátny sviatok

Slovenskej republiky ako Deň technického a humánneho pokroku.

Nakoľko tento návrh neprešiel legislatívnym procesom, nevyjadrila sa k tomu vláda, neodporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 127 poslancov. /

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Feketeho?

/Za návrh hlasovali 2 poslanci. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. /

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Nakoľko už niet iných pozmeňovacích návrhov, navrhujem hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 127 poslancov. /

Kto je za predložený návrh zákona s doplnkami, ktoré sme schválili?

/Za návrh hlasovalo 89 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /

Zisťujem, že za hlasovalo 89 poslancov, proti návrhu zákona bolo 12 poslancov a 26 poslancov sa zdržalo hlasovania, teda návrh zákona bol schválený. /Potlesk. /

Konštatujem teda, že sme schválili návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky.

Prejdeme k druhému bodu programu, ktorým je

Návrh poslanca Slovenskej národnej rady Rudolfa Goča na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej

Materiál sme dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 29 a spoločnú správu ako tlač 29a. Prosím pána poslanca Rudolfa Goča ako navrhovatelia, aby návrh zákona odôvodnil.

Poslanec R. Goč:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené poslankyne, poslanci,

predkladám návrh novelizácie zákona Slovenskej národnej rady čislo 472 z roku 1992 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 595 z roku 1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady číslo 295 z roku 1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej Štátnej správe a samospráve, a to podlá tlače číslo 29.

Novelizácia zákona je zameraná na zmenu znenia § 6 odsek 1. Prečítam pôvodné znenie uvedeného odseku: "Na čele obvodného úradu je prednosta, ktorý je zvolený starostami obcí územného obvodu nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. " Navrhované znenie: "Na čele obvodného úradu je prednosta, ktorého vymenúva prednosta okresného úradu. " Novelizácia zákona plne akceptuje rozdelenie funkcie národných výborov na samosprávne a štátosprávne funkcie, ktoré sa udiali po 24. 11. 1990, a to voľbami do samospráv. Ďalej odstraňuje kontraverznosť s niektorými zákonmi.

V základnom zákone Slovenskej národnej rady číslo 472/1990 Zb. v § 7 odsek 2 písm. b/ je uvedené, že okresný úrad hospodári s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý slúži pre výkon štátnej správy vykonávanej obvodnými úradmi. V § 8 odsek 2 je za majetkoprávne veci jednoznačne zodpovedný prednosta okresného úradu. Nie je predsa možné, aby vedúci pracovník, ktorý si nemá možnosť vybrať zodpovedného pracovníka, zodpovedal za značný majetok a najmä za jeho hospodárne vynakladanie. Zákonník práce v § 27 v znení § 65 pozná inštitúty vymenovania a voľby. V odseku 2 § 65 je stanovené, čo sa udeje s voleným funkcionárom po pominutí volebného obdobia. Pre volených zástupcov, napríklad starostov, primátorov, poslancov, ale aj v niektorých družstvách, sú stanovené podmienky výkonu funkcie v príslušnom zákone, to znamená napríklad podmienky odvolania starostu v spomínanom novelizovanom zákone číslo 295, § 13b/ Zb. odseky 4a 5, ktoré sa momentálne veľmi pretriasajú. V zákone Slovenskej národnej rady číslo 472/1990 Zb. nie sú stanovené podmienky, nie je stanovené volebné obdobie, takže bude plne záležať na rozložení politických síl, ako často sa bude prednosta obvodného úradu odvolávať a voliť.

Mrzí ma, že poslanci v predchádzajúcom volebnom období si neuvedomili, že existuje zákon aj o Bratislave a o Košiciach - mimo zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V tomto zákone boli menované mestské časti. Konkrétne v Bratislave mestská čast Staré mesto pozná jedného starostu a tento územný obvod splýva s územným obvodom obvodného úradu, taká anomália je v súčasnosti platná. Pýtam sa teda poslancov, ktorí vo výboroch hovorili o nedemokratičnosti môjho návrhu, či je demokratické, ak jedna starostka - konkrétne v Bratislave - bude odvolávať a voliť jedného prednostu. A pýtam sa pravou alebo lávou polovicou? Takáto anomália je aj v Košiciach, nehovoriac o tom, že v Bratislave sú dvaja alebo traja starostovia, kde skutočne budú hrať svoje partikulárne záujmy. V prípade každej voľby sa kandidát predstavuje, resp. je skúšaný z príslušných oblastí pôsobnosti. Pri všetkej úcte k starostom a primátorom - zvládnu problematiku štátnej správy, pripadne budú pri výbere pozerať na jeho bezúhonnosť, etickosť, etické postupy alebo psychologické danosti? Povedzme si pravdu, vždy to bude ten bližší srdcu.

Po odvolaní prednostu starostami v zmysle doteraz platných predpisov ostáva pracovníkom obvodného úradu. V prípade, že sa pre neho nenájde miesto, bude musieť úrad opustiť a, samozrejme, bude mu vyplatené odstupné na základe toho, ako to bolo stanovené v kolektívnej zmluve. Zmenou politickej kliny budú prednostovia volení a odvolávaní, utrpí tým profesionálny výkon štátnej správy a samozrejme, samotný občan. V budúcnosti sa pripravuje štatút štátneho úradníka tak, ako je to vo vyspelých krajinách Západu. V prípade, že pracovník rastie odborne, manažérsky, má pred sebou postup. V prípade, že pracuje na úrovni danej zákonom, že zákony dodržiava, že nie je trestaný, ostáva vo funkcii naďalej. Prosím vás, aby ste zvážili tieto zásady západných demokracií, keď budete hlasovať, a aby ste podporili môj návrh.

Ďakujem.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Gočovi za odôvodnenie návrhu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Juraja Hanáka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec J. Hanák:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania návrhu pána poslanca Rudolfa Goča na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy, tlač 29a, máte pred sebou. Ide o veľmi krátke znenie zákona, ktorého zmysel a význam nie je potrebne rozoberať hlbšie. V dostatočnej miere tak urobil sám navrhovateľ.

Hoci predložený návrh Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady neodsúhlasil, je potrebné konštatovať, že zo 14 poslancov výboru prítomných na rokovaní z 18 poslancov iba 3 poslanci boli proti a 2 poslanci sa zdržali hlasovania. Ani jeden z výborov nevzniesol doplňujúce návrhy a pripomienky. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 2. 9. 1992 predložený návrh prerokovala a vyslovila súhlas bez pripomienok uznesením číslo 693. Vzhľadom na to odporúčam, aby sme po rozprave predložený návrh zákona prijali.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Hanákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o druhom bode programu. Písomne sa zatiaľ do rozpravy neprihlásil nikto. Prosím, pán poslanec Pittner, udeľujem vám slovo. Pán poslanec Pittner z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Slovenská národná rada,

vážení predstavitelia vlády Slovenskej republiky,

návrh pána poslanca Rudolfa Goča pokladám za veľmi správny v tom zmysle, že poskytuje prednostovi okresného úradu, ktorý zodpovedá za výkon štátnej správy v okrese, právo menovať prednostov obvodných úradov. Doterajší spôsob, keď prednosta obvodného úradu bol volený starostami obvodu, spochybňoval vztah podriadenosti medzi prednostom okresného úradu a prednostom obvodného úradu. No, na druhej strane prednosta obvodného úradu je predstaviteľom miestnej štátnej správy, ktorá vstupuje do priameho kontaktu s občanom. Ak štát a jeho úradníci majú zabezpečovať službu občanom, práve preto je prvoradým záujmom zabrániť; prípadným byrokratickým manierom týchto predstaviteľov miestnej štátnej správy. Nazdávam sa, že bude správne podmieniť menovanie prednostu potvrdením predstaviteľmi miestnej samosprávy. Doplňujem teda návrh pána poslanca Goča týmto mojím pozmeňovacím návrhom: "Na čele obvodného úradu je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu po potvrdení nadpolovičnou vačšinou starostov príslušného obvodu. " Nazdávam sa, že to rieši i prípad Bratislavy a Košíc, teda i prípady, keď obvod miestnej samosprávy sa kryje s obvodom miestnej štátnej správy, pretože starosta takéhoto obvodu by nemohol konať bez súhlasu miestneho zastupiteľstva. Ak by tak konal, dostáva sa sám do prekérnej situácie.

Ďakujem.

Prvý podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Pittnerovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

chcel by som sa spýtať pána poslanca Pittnera - zrejme jeho návrh treba dopracovať, lebo čo potom, keď prednosta vymenuje a starostovia neschvália, neodporučia? Dostaneme sa do patovej situácie. Čiže buď dopracovať alebo vôbec nenavrhovať. Ako člen parlamentu v minulom volebnom období si veľmi dobre pamätám na diskusie okolo tohoto. Pôvodný vládny návrh tohoto zákona bol presne v takom znení, ako ho navrhuje poslanec Goč. Pamätám sa, že jedného pána poslanca tiež napadlo, že prišiel s touto myšlienkou, aby to schvaľovali starostovia, čo sa ešte dopracovalo v máji. Tento návrh nie je dobrý. Pán poslanec Goč to jasne vysvetlil. Preto hovorím - buď sa vôbec nezaoberať otázkou ďalšieho schvaľovania starostami alebo dopracovať, tento proces, tuto technológiu ďalej.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss;

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Odpovedám na dopyt pána poslanca. Vo svojom pozmeňovacom návrhu hovorím, že vymenovávanie sa koná až po potvrdení nadpolovičnou väčšinou starostov, čiže tu ku kolízii nepride. Ak teda s návrhom, ktorý prednesie starostom prednosta okresného úradu, starostovia nadpolovičnou väčšinou nebudú súhlasiť, dá ďalší návrh, ale v každom prípade sa zachováva hlavná myšlienka navrhovateľa, aby prednosta obvodného úradu bol menovaný a odvolaný prednostom okresného úradu, aby sa necítil byt voleným funkcionárom, ale menovaným, tak ako je menovaný aj prednosta okresného úradu.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pekne za vysvetlenie. Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Chcel by som len pripomenúť, že v tomto prípade by sme sa vôbec vrátili k tomu, čo existuje v súčasnom stave.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pekne. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ladislav Koteles z koalície Maďarské kresťanskodemokratické hnutie - Spolužitie.

Poslanec L. Koteles:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som vás oboznámil so stanoviskom poslaneckého klubu Spolužitie a poslaneckého klubu MKDH k návrhu pána Goča na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon o organizácii miestnej štátnej správy. K návrhu poslanca pána Ing. Goča na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy, máme nasledujúce pripomienky: predložený návrh je veľmi stručný. Tyka sa len jedinej vety, a to $ 6 ods. l zákona o organizácii miestnej

štátnej správy, podľa ktorého terajšia právna úprava by mala byt pozmenená tak, že na čele obvodného úradu je prednosta, ktorého vymenúva prednosta okresného úradu. Tento návrh však svojím obsahom je nesmierne závažný.

Zákon o organizácii miestnej štátnej správy bol pozmenený zákonom Slovenskej národnej rady číslo 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a štátnej správe. Vládny návrh tohoto zákona Slovenska národná rada schválila síce 28. apríla 1992, ale nadobudol účinnosť až 1. júla 1992. V dôsledku toho, už aj pre krátkosť času, ani v jednom prípade ešte nedošlo k voľbe prednostu obvodného úradu starostami obci územného obvodu. Z tohoto dôvodu argumentácia obsiahnutá v dôvodovej správe k predloženému návrhu pána poslanca, podľa ktorého toto riešenie sa ukázalo ako nevyhovujúce, absolútne neobstojí. Možno však súhlasiť s pánom poslancom v tom, že pracovno-právne predpisy nepoznajú voľbu vymenovania do funkcie, lebo podlá platného Zákonníka práce pracovný pomer vzniká buď zmluvou alebo voľbou, či jednostranným právnym úkonom, teda vymenovaním.

V tejto súvislosti je potrebne poznamenať, že podľa pôvodného znenia ustanovenia § 6 ods. l zákona číslo 472/1992 Zb. o organizácii miestnej štátne] správy prednostu obvodného úradu na základe voľby starostami obci územného obvodu vymenúval prednosta okresného úradu. Tejto právnej úprave bolo vytýkané, že je v rozpore s pracovno-právnymi predpismi, lebo kombinuje dva spôsoby vzniku pracovného pomeru. Zrejme preto zákonom Slovenskej národnej rady číslo 295/1992 Zb. bola pôvodná úprava pozmenená tak, že prednosta obvodného úradu mal byt už len volený. Z uvedeného dôvodu je absolútne nepochopiteľné, o aké zasahovanie starostov do vymenovania by malo ísť, ako to pán poslanec tvrdí v dôvodovej správe. Rovnako nie je namieste ani argument, že k opätovnej novelizácii tohto ustanovenia by malo dôjsť, pretože neexistujú pravidlá pre takúto voľbu. Nie je riešená procedúra odvolávania a nie je zrejmé samotné postavenie prednostu, lebo z vyššie uvedeného vyplýva, že voľby prednostov obvodných úradov prebehli ešte koncom roku 1990 bez akýchkoľvek ťažkostí. Keďže toho času menovanie už nie je potrebné, neprichádza do úvahy ani prípadné odvolanie z funkcie.

Pokiaľ ide o samotné postavenie prednostu obvodného úradu, zákon číslo 472/1990 Zb., ani po novelizácii zákona číslo 295/1992 Zb. nikoho nemôže nechať na pochybách, že ide o vedúceho, ktorý stojí na čele monokraticky koncipovaného miestneho orgánu štátnej správy. Je teda zrejmé, že predloženým návrhom sa sledujú iné ciele - nahradiť demokratické voľby nedemokratickým menovaním. Tvrdíme to preto, lebo súčasná právna úprava menovania do funkcii a odvolania z funkcii neposkytuje ani v najmenšom ochranu vymenovanej osobe, vecí na rozdiel od radových zamestnancov vymenovaný vedúci bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez akejkoľvek možnosti domáhať sa súdnej ochrany veľmi krátkou cestou môže byť zbavený zastávajúcej funkcie.

Nie je snáď preto potrebné ani zdôrazniť, že ak by predložený návrh bol prijatý, práve obyvatelia obvodov, ktorých záujmy zastupujú starostovia, by boli obráti o možnosť mať vplyv na to, kto má byť v ich regióne na čele orgánu miestnej štátnej správy. Naproti tomu vládnucim politickým silám by bola daná bezhraničná možnosť, aby sa hladko zbavili pre nich nepríjemných alebo nežiadúcich ľudí, či už z dôvodov politických, národnostných, náboženských alebo iných. S prihliadnutím na to poslanci Spolužitia a MKDH navrhujeme, aby predložený návrh pána poslanca Ing. Rudolfa Goča bol zamietnutý a podporujeme návrh pána Pittnera.

Ďakujem vám za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Kötelesovi. Pýtam sa, kto z poslancov sa ešte chce v rozprave k návrhu zákona vyjadriť? Prosím, pani ministerka Tóthová.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

veľmi som rozmýšľala, či mám vystúpiť, keďže môj rezort je rezort spravodlivosti, ale nedalo mi ako poslankyni a snáď niekomu, komu je štátna správa srdcu blízka, nereagovať na to, čo tu bolo uvedené predrečníkom. Nemôžem súhlasiť s kvalifikáciou, že obvodné úrady sú monokraticky konštituované miestne orgány štátnej správy. Prosím vás pekne, to vôbec nie je pravda. Takúto konštrukciu v našej česko-slovenskej štátnej správe, ani v zahraničných štátnych správach nemáme.

Ďalej by som chcela upozorniť, že v najbližšom období tomuto parlamentu bude predložený zákon, ktorým sa zakotví status štátneho zamestnanca. Tam pôjde o definitívu a na vedúce, t. j. riadiace miesta, také, ako je prednosta obvodného úradu, budú postupovať pracovníci v časovom slede. Neviem si predstaviť, ako zladíme túto požiadavku, ktorá je samozrejmou požiadavkou všetkých vyspelých demokracií s princípom voliteľnosti. To po prvé. Po ďalšie: nie je náležité, aby v štátnej správe, ktorá je pyramidálne vystavaná sústava orgánov, v ktorej platí vertikálna nadriadenosť a podriadenosť, kde rozhodnutia vyššieho orgánu sú závažné pre nižšie orgány, sme mohli zakotviť princíp, že v tejto hierarchii jeden subjekt bude dosadzovaný z iných subjektov, to znamená zo subjektu samosprávy.

Na otázku, že nebude mat samospráva vplyv, to, čo povedal predrečník, na obsadzovanie miest v miestne] správe, by som chcela povedat len toľko: tak, ako nemá mat vplyv štátna správa na obsadzovanie miest samosprávy, nie je želateľné, aby samospráva determinovala a rozhodovala o obsadzovaní miest v štátnej správe, pretože štátna sprava, vrátane rezortu, si musí zodpovedať za plnenie úloh, a preto má mat aj ingerencie na to, aby na vedúcich miestach boli pracovnici, ktorí budú plniť jej úlohy.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke Tóthovej. O slovo sa prihlásil pán poslanec Zselenák za Stranu demokratickej ľavice.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, vážene predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

keď dovolíte, vo svojom vystúpení by som chcel uviesť niektoré skutočnosti na pravú mieru aj vzhľadom na to, že aj pán poslanec Ľupták, rovnako ako ja, bol poslancom Slovenskej národnej rady aj v predchádzajúcom volebnom období, a rovnako ako ja participoval na akomsi organizovanom odpore, ktorý bol realizovaný poslancami SDĽ a HZDS pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o novelách, ktoré sa týkali organizácie a výkonu miestnej štátnej správy. Nie je to totiž celkom tak, ako pán poslanec Ľupták tvrdí, že by vtedy bol predložený návrh zákona, ktorý by bol zhodný s tým návrhom, ktorý nám pred chvíľkou prečítal pán poslanec Pittner. Je to práve naopak. Vládny návrh zákona vtedajšej vlády pána Čarnogurského bol identicky s terajším textom navrhovaným dnešnou vládou. Teda išlo len o to, že sa mení spôsob ustanovenia prednostov obvodných úradov do funkcie. Pôvodný text pôvodného zákona hovoril o tom, že prednostu vymenuje prednosta okresného úradu po prerokovaní a hlasovaní konferencie starostov, pokiaľ získa nadpolovičnú väčšinu. Toto bol zhruba zmysel. Vtedy v diskusii došlo k tomu, že dikcia vládneho návrhu zákona sa zmenila v podstate tým smerom, že pracovnoprávny pomer prednostu obvodného úradu sa zakladá voľbou konferenciou starostov. De facto toto je dnešný stav, aj keď sa využíva iba vo veľmi malej miere.

Keď dovolíte, vysvetlil by som, prečo v tom období aj poslanci HZDS boli za to, aby sa pri obsadzovaní funkcii starostov volila predsa len istá forma, ktorá je zodpovedajúca našej konkrétnej situácii. Totiž, keď došlo k oddeleniu výkonu štátnej správy a samosprávy, pričom v našich podmienkach nevznikol druhostupňový organ samosprávy, vlastne vznikla akási medzera medzi organmi statnej správy a obecnými orgánmi, a aby sa zachovala aká-taká väzba alebo vplyv starostov a primátorov v príslušnom obvode na kreáciu organov štátnej správy, volila sa vtedy forma, že sa mala možnosť, vyjadriť k osobe prednostu obvodného úradu. Vo väčšine krajín takúto vymoženosť starostovia a primátori nemajú, v týchto záležitostiach koná vyslovene vláda, lenže vo väčšine krajín existuje a] druhostupňový orgán štátnej správy aj samosprávy, teda parita je tam v istom slova zmysle

nastolená a aj vzťahy sú viac vyvážene, ako v našich podmienkach.

Vychádzajúc z tohoto nechcel by som nejakým spôsobom spochybňovať to, že je správne, aby prednostu obvodného úradu vymenúval do funkcie prednosta okresného úradu. Na druhej strane si však myslím, že v dnešnej situácii, keď ešte

nemáme druhostupňové orgány samosprávy, je naprosto správne, aby sa k tejto otázke vyjadrili aj starostovia a primátori. My sme dnes ešte nedospeli tam, kde by sme už chceli byť. Preto v podstate vítam predložený návrh pána poslanca Pittnera, ktorý zabezpečuje, že konečné rozhodnutie je v rukách prednostu okresného úradu, ale že sa bude brať zreteľ a ohľad aj na stanovisko a názory starostov a primátorov. Dovolil by som si však predsa len predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by bol v podstate iba spresnením druhej časti návrhu pána poslanca Pittnera, pretože osobne mi zneje trošku čudne, aby najprv starostovia a primátori potvrdzovali budúceho prednostu. Môj by spočíval v tom, že v prvej časti vety by sa uviedlo, že prednostu obvodného úradu vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu. A ďalej by sa napísalo: "Prednostu obvodného úradu vymenuje alebo odvolá vtedy, ak jeho návrh bol potvrdený nadpolovičnou väčšinou starostov a primátorov príslušného obvodu. " Teda prácovno-právny vzťah by sa zakladal tým aktom, keď prednosta okresu vymenuje prednostu obvodného úradu, ale bola by tu dostatočná garancia na to, aby starostovia a primátori sa mohli svojím hlasom k tejto záležitosti vyjadriť.

Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Goč, potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec R. Goč:

Pán poslanec Zselenák, reagujem na vaše vystúpenie. Neviem, či ste si všimli, v mojej návrhovej správe som hovoril, že je zjavné porušenie zákona o Bratislave a o Košiciach. Na to ste vôbec nereagovali. To je po prvé. Po druhé - mám tu vládny návrh zákona, ktorý predkladala vláda, kde je jednoznačne napísané: v § 6 ods. l sa vypúšťajú slová "na základe voľby starostami obcí". Čiže to je to isté znenie, ako navrhujem ja.

Prvý podpredseda SNR P Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Gočovi. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Zatiaľ všetci predrečníci, či už to bol pán poslanec z KDH, či už z MKDH, alebo to bol pán poslanec z SDĽ, jednoznačne priznávajú, že terajší systém je anomálny, že keď ma niečo poriadne fungovať a keď má byť niečo fungujúce podľa pravidiel, je správne, aby štátna správa a samospráva bola od seba oddelená a aby prednosta všeobecnej štátnej správy okresu mal plné práva, ktoré mu prislúchajú. To priznali zatiaľ všetci, lenže zatiaľ si všetci nechali zadné dvierka v tom zmysle, že hovoria: ale v momentálnej situácii naša spoločnosť ešte nie je tak pripravená, aby to mohlo byť - a odvolávajú sa na nejakú pseudodemokraciu. Som zástancom toho názoru, že demokracia nie je anarchia, ale to sú presne určené pravidlá hry. A presne určené pravidla hry sú štátna správa a samospráva fungujúce vedia seba, ale nie proti sebe. Myslím si, že už by sme mohli prestať - už máme dva a pol roka po novembri 1989 - odvolávať sa na nejakú situáciu u nás, že na západe aj všade na svete to funguje takto, ale vzhľadom na to, že u nás je taká a taká situácia, urobme ešte nejakú tú kľučku vľavo, vpravo, ale nechoďme na vec priamo. Myslím si, že čas dva a pol roka je už dosť pokročilý na to, aby sme postupovali tak, ako to kážu pravidla hry, aby sme sa nevyhovárali na prostredie, ktoré je u nás, ale aby sme si uvedomili, že prostredie u nás a pravidlá hry, ktoré u nás fungujú, už musíme považovať za normálne. Žijeme

v normálnom svete, sme normálni ľudia, tak si nezlahčujme robotu všelijakými kľučkami.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Aby sme všetci boli spokojní, navrhujem pozmeňujúci návrh, aby sa k voľbe primátorov a starostov miest a obci vyjadrovali prednostovia okresných úradov a obvodných úradov.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Chcel by som neutralizovať ten argument k zákonu o Košiciach. V tomto zákone je viacero veci, ktoré bude treba novelizovať, a skupina poslancov za Košice pripravuje takúto novelu, takže tá môže a bude riešiť aj tento problém.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Klimanovi. Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k druhému bodu programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Goč?

Poslanec R. Goč: Nie.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Nechce. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Hanák?

Poslanec J. Hanák:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

v rozprave vystúpilo opakovane osem poslancov, z toho boli tri pozmeňujúce návrhy. Prosil by som pána poslanca Zselenáka, aby naformuloval druhú časť pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Pittnera. V zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch v tom poradí, v akom boli podávané.

Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Pittner, ktorého presné znenie je: "Na čele obvodného úradu je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu po potvrdení nadpolovičnou väčšinou starostov príslušného obvodu. " Moje stanovisko ako spravodajcu je nasledovné: plne sa stotožňujem s argumentáciou navrhovateľa a neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 108 poslancov. /

Konštatujem, že slovenská národná rada je uznášaniaschopná.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera?

/Za návrh hlasovalo 39 poslancov. /

Kto je proti''

/Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera nebol prijatý.

Poslanec J. Hanák:

Druhým bol návrh pána poslanca Kotelesa. Je to stanovisko poslaneckých klubov MKDH a Spolužitie, ktorý záverom navrhuje zamietnuť predložený návrh pána poslanca Goča a podporuje pozmeňujúci návrh pána Pittnera. V tom prípade už je to neaktuálne, ale mali by sme hlasovať o zamietajúcom návrhu.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 106 poslancov. /

V Slovenskej národnej rade je prítomných 106 poslancov. Sne uznášaniaschopní.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Kotelesa?

Poslanec M. Sečánsky:

O čom budeme hlasovať?

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

O stiahnutí z programu. Budeme hlasovať o prvom z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Kotelesa, pretože druhy návrh, to znamená podpora návrhu pána poslanca Pittnera, neprešiel. Teda hlasujeme o návrhu pána poslanca Kotelesa o zamietnutí celého návrhu novely zákona.

Prosím, prezentujeme sa.

/Prezentovalo sa 107 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Kotelesa?

/Za návrh hlasovalo 28 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kotelesa nebol prijatý.

Prosím pána poslanca Zselenáka, aby ešte raz zreteľne prečítal svoj pozmeňujúci návrh.

Poslanec J. Zselenák:

Text by znel nasledovne: "Na čele obvodného úradu je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu. Prednostu obvodného úradu vymenuje alebo odvolá vtedy, ak jeho návrh bol potvrdený nadpolovičnou väčšinou starostov a primátorov v príslušnom obvode. "

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

V sále je prítomných 110 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Zselenáka?

Za hlasovalo 44 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 64 poslancov.

Kto za zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Zselenáka nebol schválený.

Prosím, aby sme v súlade s § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady hlasovali o návrhu zákona ako celku.

Najskôr sa prezentujeme.

Konštatujem, že Slovenská národná rada počtom 110 poslancov je uznášaniaschopná.

Kto je za návrh zákona ako celok? Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh na vydanie zákona

Slovenskej národnej rady, __ktorým sa mení zákon Slovenskej

národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy. /Potlesk. /

Tretím bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 194/1992 Zb.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 34 a spoločnú správu výborov ako tlač 34a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády slovenskej republiky odôvodní ministerka práce, sociálnych veci a rodiny pani Oľga Keltošová, ktorú prosím, aby sa ujala slova.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády,

predkladám návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 194/1992 Zb., čo sa predpokladá v nadväznosti na novelizované ustanovenie § 20 ods. 3 a 4 zákona číslo 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona číslo 231/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti. Novelizáciu ustanovení § 20 ods. 3 a 4 zákona 1/1991 Zb. o zamestnanosti, neskôr v znení zákona 231/1992 Zb. sa umožňuje v prípade prechodu na nový podnikateľský program poskytovať zamestnávateľom, ktorí obmedzia po dohode s územným orgánom práce na prechodnú dobu svoju prevádzkovú činnosť, príspevok na čiastočnú úhradu náhrady mzdy poskytovanej podlá pracovno-právnych predpisov.

Táto právna úprava predpokladá, že poskytovanie príspevku budú realizovať územné orgány práce na základe dohody so zamestnávateľom. Obmedzenie prevádzkovej činnosti na prechodnú dobu v súvislosti s prechodom na nový podnikatelský program je v záujme predísť alebo obmedziť uvoľňovanie zamestnancov. Tento postup, ktorý sme zvolili, je plne v súlade s dohodou Medzinárodnej organizácie prace č. 168 o podpore zamestnanosti a o ochrane pred nezamestnanosťou z roku 1988, ktorá definuje tzv. čiastočnú nezamestnanosť ako dočasné zastavenie práce bez prerušenia pracovného pomeru najmä z dôvodov hospodárskych, technologických, štrukturálnych a podobných.

Do 30. 6. 1992 bola táto problematika riešená vyhláškou ministerstva práce a sociálnych vecí č. 407/1991 Zb., ktorá bola vydaná ešte v septembri 1991. Cieľom tejto vyhlášky bolo riešiť otázku čiastočnej nezamestnanosti pracovníkov v tých vybraných organizáciách, ktoré mali dočasné finančne a odbytové tažkosti a perspektívnosti v trhových podmienkach. Ponechaním určitého poctu pracovníkov v pracovnom procese s možnosťou skrátenia pracovného času a poskytnutia príspevku na zmiernenie poklesu mzdy sa výrazne prispelo k zachovaniu kvalifikovaných pracovných kolektívov vo vybraných organizáciách, prispelo sa tiež k úsporám na hmotnom zabezpečení nezamestnanosti a taktiež k úsporám na nákladoch na rekvalifikáciu pracovníkov. V roku 1991 bolo vybraných 56 organizácii a takýto príspevok poberalo 37 000 pracovníkov.

Prax ukázala opodstatnenosť uvedeného riešenia, preto v súlade so zákonom č. 231/1992 Zb., ako aj s využitím poznatkov z praxe vydalo ministerstvo práce a sociálnych vecí novú vyhlášku č. 455/1992, ktorá vstúpila do platnosti dna 10. septembra 1992. Pre zaujímavosť uvediem, že v I. polroku

1992 bolo vybraných 93 organizácii a predpokladaný počet pracovníkov, ktorí mohli poberať príspevok do 30. júna, bol 68 000. Predložená novela zákona rozširuje okruh činnosti úradov práce a dáva zákonný podklad pre ich pôsobenie v tejto oblasti. Zároveň sa tým rozširujú aj ich možnosti pre uplatňovanie aktívnej politiky zamestnanosti. Úrady práce budú samostatne rozhodovať, o žiadosti zamestnávateľov na uzavretie dohody o poskytnutí príspevku na čiastočnú úhradu náhrady mzdy poskytovanej zamestnancom podľa pracovno-právnych predpisov v súvislosti s prechodom na nový podnikateľský program.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky budú poskytované z prostriedkov federálneho fondu určených na aktívnu politiku zamestnanosti, prijatím navrhovanej novely nevzniknú žiadne nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Súčasťou navrhovanej novely je zároveň rozšírenie okruhu právnických a fyzických osôb, s ktorými úrady práce majú spolupracovať pri uplatňovaní aktívnej politiky zamestnanosti, čo by sa malo pozitívne prejaviť, v ich ďalšej činnosti, ako to potvrdzujú napokon aj naše skúsenosti z doterajšej praxe. Navrhujem preto po prijatí vašich pripomienok navrhovanú novelu zákona schváliť.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Jakubíka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec P. Jakubík:

Vážené predsedníctvo, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

obdržali ste v materiáloch na dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady k tomuto bodu programu spoločnú správu výborov Slovenskej národne] rady označenú tlačou 34a. V tejto spoločnej správe sú uvedené 4 pozmeňujúce návrhy z prerokúvania v jednotlivých výboroch. Po overení si veci na legislatívnom odbore Kancelárie Slovenskej národnej rady, i u expertov pracujúcich v tejto oblasti, chcel by som k jednotlivým návrhom predložiť nasledovne stanovisko:

Pokiaľ ide o návrh označený pod bodom l, tento návrh neodporúčam prijať vzhľadom na to, že uzatvorenie dohody medzi zamestnávateľom a územným organom prace sa týka poskytnutia príspevku a nie obmedzenia prevádzkovej činnosti. Čiže predložený návrh mení podstatu znenia tohto článku. Protinávrh uvedený v bode 2 neodporúčam prijať. Tento návrh sa javí ako nadbytočný vzhľadom na to, že slovný vyraz, ktorý sa navrhuje doplniť do znenia tohto článku "o poskytnutí príspevku", je zahrnutý vo výraze "podľa osobitných predpisov", teda v pôvodnej formulácii tohto paragrafu.

Protinávrh označený 3 neodporúčam prijať vzhľadom na to, že zákon číslo 83/1991 v znení zákona 194/1992 rieši vzťah územného orgánu práce a zamestnávateľa, nerieši vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý je v predmete riešenia Zákonníka práce. Riešenie tohoto problému, ktorý je uvedený v rozšírení poznámky pod čiarou pod číslom 15b, je podmienené riešením a prerozdelením kompetencii medzi federáciou a republikami. Táto možnost je pripravená v pripravovanej novele zákona o československej federácii číslo 143/1968 Zb. - máme ho v súčasnej dobe k dispozícii ako tlač Federálneho

zhromaždenia číslo 73, ktorou sa prenášajú kompetencie z federácie na republiky. Tento konkrétny problém je obsiahnutý v poradovom bode 15 novely tohto zákona, ktorá hovorí o zrušení čl. 22, a v poradovom bode 23 návrhu, ktorý rieši úpravu textu v článku 37 ods. 2. Podľa tejto navrhovanej úpravy zostávajú v kompetencii federácie len pracovné vzťahy a zamestnanosť v celom svojom komplexe prechádza do kompetencie republiky, čo otvára priestor riešiť problematiku dohody zamestnávateľa a územného orgánu práce o príspevku na riešenie vážnych prevádzkových dôvodov v zmysle § 130 ods. 3 zákona 231 z roku 1992 Zb. vo vykonávacom predpise vydanom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Protinávrh uvedený v bode 4 rovnako neodporúčam prijať. Uplatňovanie a čerpanie prostriedkov pre riešenie zabezpečenia zamestnanosti vytváraním spoločensky účelných pracovných miest a miest vo verejnoprospešnej práci je upravené vykonávacím predpisom, ktorý je už v platnosti. Je to vyhláška Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky číslo 342/1992 Zb. z 2. júna 1992. Jej platnosť a účinnosť je, ak sa nemýlim, 1. 7. tohto roku. V tomto vykonávacom predpise je stanovená taxatívna povinnosť vyplatenia príspevku po uzatvorení dohody medzi zamestnávateľom a územným orgánom práce.

Z tohto dôvodu predkladám návrh, aby sa o štyroch pozmeňovacích návrhoch hlasovalo an blok, teda jedným hlasovaním spoločne a odporúčam ich neprijatie.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu k tretiemu bodu programu s konštatovaním, že zatiaľ sa nikto z pánov poslancov a pani poslankýň písomne neprihlásil. Prosím, kto sa hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Konštatujem, že sa nikto nehlási, preto vyhlasujem rozpravu o tretom bode programu za ukončenú.

Chce sa vyjadriť pani predkladateľka, ministerka Keltošová?

Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošová:

Chcem sa len poďakovať kolegyniam a kolegom poslancom za pochopenie, lebo v podstate zamietnutím štyroch pozmeňovacích návrhov zostáva náš návrh novely v pôvodnom znení. Takže ešte raz ďakujem za pochopenie.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ešte neboli zamietnuté, ešte o tom budeme musieť aj hlasovať, pani ministerka.

Pán spoločný spravodajca, chcete sa ešte k tomu vyjadriť?

Poslanec P. Jakubík:

Ospravedlňujem sa za moju neznalosť, snáď to malo byt predmetom rozpravy, ktorá je už predsedajúcim uzatvorená. Chcel by som predložiť v tejto súvislosti návrh uznesenia z prerokúvania tohto bodu. Tento návrh by mal znieť, že Slovenská národná rada odporúča ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny vydať po schválení návrhu ústavného zákona o kompetenciách označeného tlačou Federálneho zhromaždenia

73 vykonávací predpis, ktorý bude riešiť podmienky a poskytovanie príspevku územným orgánom práce zamestnávateľom pri riešení vážnych prevádzkových dôvodov v súlade s § 130 ods. 3 zákona 231/1992 Zb.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Vzhľadom na to, že formálne rozprava bola ukončená, osvojujem si tento návrh pána poslanca a predkladám ho svojím menom, aby sme nemuseli znovu začať celý kolotoč rozpravy. Vzhľadom na tuto skutočnosť, prosím pána poslanca Jakubíka, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec P. Jakubík:

Predložil som návrh, aby sme odhlasovali spoločné zamietnutie všetkých štyroch pozmeňujúcich návrhov naraz.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že Slovenská národná rada je uznášaniaschopná, je nás 82.

Kto je za to, aby sme všetky štyri pripomienky výborov zamietli an blok?

/Za návrh hlasovalo 65 poslancov. /

Konštatujem, že sme zamietli všetky štyri pripomienky.

Kto je proti?

/Proti nehlasoval nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že návrh spoločného spravodajcu bol akceptovaný.

V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku a potom budeme hlasovať o uznesení Slovenskej národnej rady, ktorého návrh, ako som pochopil, pani ministerka akceptovala.

Prosím, prezentujme sa.

Konštatujem, že v sále je 90 poslancov, Slovenská národná rada je uznášaniaschopná. Kto je za návrh zákona?

Za návrh hlasovalo všetkých 90 poslancov /potlesk/. Z formálnych dôvodov musím dať hlasovať ďalej. Kto je proti? /Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto. /

Konštatujem, že sme jednomyseľne schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 194/1992 Zb.

A teraz prosím, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady, ktoré bude adresované pani ministerke Keltošovej. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz predniesol návrh tohto uznesenia.

Poslanec P. Jakubík;

"Slovenská národná rada odporúča ministerke prace, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky vydať po schválení návrhu ústavného zákona o kompetenciách, tlač Federálneho zhromaždenia číslo 73, vykonávací predpis, ktorý bude riešiť podmienky a poskytovanie príspevku územným orgánom

práce zamestnávateľom pri riešení vážnych prevádzkových dôvodov v súlade s § 130 ods. 3 zákona 231/1992 Zb. "

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady. Prezentujme sa.

Je nás 97, sme uznášaniaschopní. Kto je za schválenie navrhovaného uznesenia? Za návrh uznesenia hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Žiadny poslanec nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Vážené dámy, vážení páni, keďže ešte máme pred sebou dôležité rokovania a chceme ich zvládnuť, dávam návrh, aby sme si urobili teraz 10-minútovú prestávku a aby sme po nej rokovali až do 19. 00 hodiny tak, ako stanovujú regule Slovenskej národnej rady. Pokračujeme o 17. 25 hodine.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR p. Weiss:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

štvrtým bodom nášho programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 35 a spoločnú správu výborov ako tlač 35a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní minister kultúry pán Dušan Slobodník, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Kým príde k mikrofónu, prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa ešte zdržujú mimo rokovacej miestnosti, aby zasadli do svojich lavíc. Pán minister, máte slovo.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

Slovenská televízia ako národná verejno-právna informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia pôsobiaca v Slovenskej republike plní osobitné poslanie v procese transformácie masmédií. V rámci tejto svojej činnosti sa zároveň riadi normami, ktoré prijalo Európske spoločenstvo v oblasti masmediálnej politiky, ako aj normami a princípmi, ktoré vyjadruje Charta European Broadcasting Union.

Predkladaný návrh novelizácie zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej televízii akcentuje odpolitizovanie Rady Slovenskej televízie a posilnenie jej nezávislosti a objektívnosti. Predkladaným návrhom zákona Slovenskej národnej rady sa zároveň zvýraznia demokratické prvky v riadení tejto národnej verejno-právnej inštitúcie. Doteraz platná právna úprava zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej televízii a ňou určený spôsob vytvárania rady nezaručovali jej nezávislosť od výkonnej moci štátu. Pri menovaní členov rady konzultačným zborom a ústredným riaditeľom dochádzalo

dokonca k paradoxnej situácii, keď časť rady menoval jej poradný orgán, konzultačný zbor, resp. ústredný riaditeľ, ktorého menovanie a odvolanie bolo závislé na návrhu rady. V záujme odstránenia nefunkčnosti rady sa navrhuje, aby členov rady volilo plénum Národnej rady Slovenskej republiky, a to spôsobom podobným, ako pri voľbe sudcov, čim sa súčasne sleduje odstránenie závislosti zloženia rady od zmeny rozloženia politických síl v Slovenskej republike.

Rovnako navrhovaná novela zákona prihliada aj na rozšírenie pôsobnosti rady o možnosť vytvárať si vlastné poradne a konzultačné orgány. K predkladanému návrhu zaujali stanoviská ústredné orgány štátne] správy Slovenskej republiky i Slovenská televízia v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Pripomienky sú zohľadnené v navrhovanom znení zákona. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 699 z 1. septembra tohto roku schválila predložený návrh zákona s tým, že uplatnila pripomienku, aby prvé zasadnutie, len prvé zasadnutie Rady Slovenskej televízie zvolal minister kultúry. V navrhovanej zmene zákona sa takisto zohľadňuje iniciatíva a vyhlásenie zástupcov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktoré spoločne prijali na pracovnom rokovaní 5. augusta tohto roku k demokratizácii, k deetatizácii a k upevňovaniu nezávislostí masmédií.

Navrhovaná novelizácia zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej televízii si nevyžaduje zvýšenie výdakov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ani z rozpočtov miest a obcí.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi kultúry Slovenskej republiky Dušanovi Slobodníkovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Gazdíka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec I, Gazdík:

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci,

Slovenská televízia a Slovenský rozhlas - dovoľte, aby som v tejto úvodnej správe vzhľadom na to, že ide o identické zmeny, hovoril spoločne o obidvoch -, sú inštitúcie, ktorých činnosť slúži predovšetkým na rozvoj a šírenie národnej kultúry a vzdelanosti, ale aj kultúry a vzdelanosti vôbec. V záujme objektivity šírenia informácii možno akceptovať dôvodovú správu k návrhom zákonov Slovenskej národne] rady, tlač 35 a 36, najmä v tom, že citujem: "majú za cieľ zvýrazniť nezávislosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ako verejno-právnych inštitúcií a posilniť prvok odbornosti na ich riadení" - koniec citátu, pričom sa vypúšťa menovanie či navrhovanie členov rady politickými stranami zastúpenými v Slovenskej národnej rade. Členmi rad majú byť teda osobnosti verejného a kultúrneho života, ktoré bez ohľadu na svoje politické názory budú schopné presadzovať programovú objektívnosť a nezávislosť týchto medli. Dovolím si pripomenúť, že členovia rady, ktorí boli navrhovaní priamo poslaneckými klubmi, vlastne stranícky fandili stranám, ktoré ich navrhovali a hájili ich politické záujmy, čo je inak logické.

Ak sa vo výboroch diskutovalo, kto by mal navrhovať členov Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu, som presvedčený, že toto by malo byť v kompetencii výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, prirodzene, za predpokladu, že tam sedia kompetentní, ktorí v okamihoch, keď pôjde

o slovenské školstvo, vedu, kultúru a umenie, sa dokážu povzniesť nad svoju klubovú, stranícku či opozičnú príslušnosť. Nezávislosť od štátnych orgánov a politických strán je totiž jedinou zárukou objektívnosti a nezávislosti. Podstatou dnešného sporu v Slovenskej televízii, lebo ide najmä o ňu, sú v podstate otázky štruktúry a funkcií Rady Slovenskej televízie a ochrana jej nezávislosti. Domnievam sa, že práve tieto navrhované zmeny tomuto procesu nezávislosti a skutočnej demokratizácie prospeju.

K zásadným zmenám § 8 v prípade Slovenskej televízie a § 7 v prípade Slovenského rozhlasu zodpovedajú aj ďalšie navrhované čiastkové zmeny, ktoré vyplývajú zo zmien § 8 a § 7. Zdôrazňujem, že nehovorím o zákone ako o celku, ale o zmene § 8 a § 7.

Výsledky prerokúvania návrhov noviel zákonov Slovenskej národnej rady o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase nie sú také nepriaznivé, ako by to opticky vyplývalo z čísiel 4 a 5, teda koľko výborov ich odsúhlasilo. Možno tak indikovať aj z toho, že sa nezriedka stalo, že čiastkové pripomienky, ktoré sa premietajú v spoločných správach, výbory schválili, ako napríklad pri prerokúvaní novelizácie zákona o Slovenskej televízii vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, avšak pri celkovom hlasovaní návrh už nezískal potrebnú väčšinu hlasov, najmä tam, kde bola citeľná absencia, pričom vo väčšine prípadov na schválenie chýbal jeden hlas. V záujme nového prístupu ku kreovaniu rad Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ale aj posilnenia princípu odbornosti a nezávislosti, zmeny uvedene vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a č. 255/1990 Zb. o Slovenskom rozhlase, odporúčam podporiť a prijať.

Teraz konkrétne k prvému prerokúvanému bodu, spoločnej správe všetkých výborov Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, k zmene zákona o Slovenskej televízii. Výbory Slovenskej národnej rady prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, Výbor slovenskej národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Slovenskej národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré uviedli vo svojich uzneseniach tak, ako sú premietnuté v spoločnej správe. Ostatne výbory Slovenskej národnej rady neprijali k návrhu platné uznesenia, pretože pri hlasovaní, ako som povedal, s nimi nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina.

Zo spoločnej správy vyplýva, že všetky zmeny, ktoré sú odporúčané, sa v podstate tykajú niekoľkých zásadných otázok. Preto pred rozpravou si dovolím uviesť, že zo spoločnej správy odporúčam prijať body l, 2, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 14, 15, 17 a 18 a o týchto hlasovať an blok. V prípade, ak by hlasovanie an blok bolo pozitívne, prijatím bodu 3 sa vylučuje bod 4 a prijatím bodu 9 sa vylučuje bod 10. Neodporúčam prijať body 5, 13 a 16, a o návrhu taktiež hlasovať an blok.

Toľko zatiaľ, pán predsedajúci, moja úvodná sprava.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal svoje miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o štvrtom bode programu. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Miroslav Pollák za

Kresťansko-demokratické hnutie. Pripraví sa pán poslanec Pál Csáky za Maďarské kresťansko-demokratické hnutie

Poslanec M. Pollák:

Vážená Slovenská národná rada, vážení predstavitelia vlády,

je nesporné, že postavenie Slovenskej televízie ako verejno-právnej inštitúcie s obrovským vplyvom a vysokým rozpočtom vyžaduje, aby jej riadenie bolo čo najefektívnejšie. Je nesporne, že toto riadenie potrebuje aj zákonný rámec. Asi je pravdou aj to, že platný zákon o Slovenskej televízii by potreboval doplnky a úpravy, ktoré by fungovanie televízie umožnili zdokonaliť. Vlada predložila novelu zákona o Slovenskej televízii, ktorá, žiaľ, problém riadenia televízie nerieši. Novela sa dotýka v podstate len dvoch vecí. Po prvé - mení spôsob voľby členov Rady Slovenskej televízie, po druhé - neprikazuje zriadenie konzultačného zboru Rady Slovenskej televízie.

Je pravdou, že v stabilizovaných demokraciách existujú dva modely verejnej kontroly nad vysielaním televízie Jeden, ktorý necháva parlamentu absolútne pravo ustanoviť do televíznej rady kohokoľvek, pričom tento model často nie je bezprostredne spojený so štátnou administratívou. Druhy model obmedzuje ľubovôľu pri ustanovovaní členov televíznej rady tým, že presne definuje počet miest a inštitúcie, ktoré sú povinné navrhnúť resp. ustanoviť zodpovedných a schopných odborníkov, ktorí budú fungovanie televízie kontrolovať a riadiť.

Slovenský parlament v minulom volebnom období prijal zásadu, že vzhľadom na neútočnosť budovania demokratických štruktúr je veľmi nebezpečné dať väčšinovým stranám resp. koalíciám neobmedzene možnosti kontroly televízie. Z toho

dôvodu prijal zásadu, že v rade televízie majú byť. zastúpené všetky parlamentné strany rovnako ako nezávislí odborníci, ktorých časť menuje vláda a časť riaditeľstvo televízie.

Kresťansko-demokratické hnutie akceptovalo platný model tvorby rady televízie vtedy, keď bolo členom vládnej koalície a považovalo ho za demokratický z toho prostého dôvodu, že umožňuje korektúru jednostranných rozhodnutí. Kresťanskodemokratické hnutie bolo a je presvedčené, že všetci odborníci, nech zastupujú akékoľvek inštitúcie, majú jeden spoločný záujem, a síce, aby vysielanie Slovenskej televízie bolo kvalitné a tiež, že títo odborníci sú schopní zhodnúť sa, ako to robiť najlepšie. Novela zákona vychádza z apriórneho predpokladu, že opozícia je neprijateľná štátu a že odborníci, ktorí nemajú rovnaké politické názory ako vláda, budú automaticky neschopní porozumieť, čo je dobre pre spoločnosť ako celok. Je iluzórnou predstava, že vysostne politicky orgán, akým parlament určite je, môže zabezpečiť zvýraznenie nezávislosti Slovenskej televízie. A to je cieľom navrhovaných zmien podlá dôvodovej správy.

Každý z nás má ešte v čerstvej pamäti výsledky tajných volieb členov do Federálnej rady televízie. Neprešiel ani jeden kandidát, ktorý bol navrhovaný politickými stranami, ktoré teraz sedia v tejto miestnosti v zadných radoch. Rovnakým spôsobom sa môžeme zamýšľať aj o nasledujúcom vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskom rozhlase. Pravdu povediac, máme jednu z výnimočných možností hlasovať o týchto dvoch podobných zákonoch an blok. Samozrejme, toto nie je môj pozmeňovací návrh.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

je isté, že Slovensko nečakajú ľahké časy a už vôbec nie od 1. januára 1993. Nie je preto na zahodenie mat

v týchto časoch vplyv na najvplyvnejšie masmédia, akým sú určite a] Slovenska televízia a Slovensky rozhlas A to je jadrom nášho problému, ktorý mame pred sebou a ktorý sa skry a za tlačou číslo 35 resp. 36. Vedomie tohoto faktu predurčuje spôsob hlasovania poslancov Kresťansko-demokratického hnutia, ktorí budú proti tomuto predloženému návrhu zákona.

Záverom by som rád pripomenul, že medzi vlastnosti múdrych patri schopnosť rozpoznávať problémy, schopnosť orientovať sa v problémoch a tiež schopnosť riešiť problémy, riešiť problémy samostatne, pretože múdry je zrelým, dospelým, a teda samostatným Našim veľkým šťastím je, že máme múdru vládu. Predkladaný návrh zákona môže vláda ešte stále stiahnuť z rokovania a netreba k tomu ani tak veľa času na premýšľanie s odvolaním sa na latinské príslovie "Múdremu stačí málo".

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem za príspevok do rozpravy pánovi poslancovi Miroslavovi Poliakovi. Ďalej udeľujem slovo pánovi poslancovi Pálovi Csakymu z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa pani poslankyňa Gabriela Rothmayerová za Stranu demokratickej ľavice.

Poslanec P Csáky:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

vzťah tlače a politiky je charakterizovaný častými napätiami a diskusiami v každom štáte sveta Ak sa trošku vážnejšie zamýšľame nad úlohou tlače v demokratických spoločnostiach, možno prídeme na to, že tento vzťah je viac-menej zákonitý. V demokratickom svete je všeobecne uznaný princíp, že bez skutočne nezávislej tlače neexistuje skutočná demokracia. Tlač písaná, aj elektronická, je považovaná vedľa zákonodarnej, výkonnej a justičnej moci za štvrtú nezávislú neodmysliteľnú mocenskú vetvu. Tvorí nielen súčasť, ale aj jeden zo základov demokracie. Dobre to vedeli, vedia aj zástancovia autoritatívnych systémov. Nie je tomu ešte tak dávno, keď aj v našom štáte bola tlač slúžkou politickej moci. Všetci vieme, ako sme hodnotili takéto orgány, ako sme verili informáciám, ktoré zverejnili.

Eventuálne vzniknuté rozpory medzi tlačou a politikmi sa dajú riešiť kultivovane, tolerantne a najmä demokraticky. Pri tom dialógu by sme sa mali aj sami seba opýtať: ak sa o politike v tlači objaví podľa nás krivý obraz, je na vine len a len tlač? Bez zdravej dávky kritiky a sebakritiky sa nedá realizovať žiadna ľudská tvorivá činnosť, prípadne je veľké nebezpečenstvo, že sa môže dostať na vedľajšiu koľaj. A od dôb pána Murphyho vieme, že to, čo sa môže dostať na vedľajšiu koľaj, sa aj dostane.

V každom prípade uznávam veľkosť a vážnosť problému, ako zabezpečiť objektívnosť masmédií. Naša situácia je naviac komplikovaná nedokonalosťami prechodnej doby od posttotalitárnej spoločnosti k dúfam demokratickej. Podľa názoru poslancov nášho klubu riešenie, ktoré bolo zakotvené v pôvodnom zákone Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb., aj keď určite nebolo dokonalé, bolo prijateľné. Naopak, riešenie, ktoré sa navrhuje v súčasnej novele zákona, považujeme v tejto forme za neprijateľne, pretože by dávalo vládnucim silám možnosť nezdravo ovplyvniť zloženie Rady Slovenskej televízie. Z uvedeného dôvodu poslanci Maďarského

kresťansko-demokratického hnutia predložený návrh novely nepodporia.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Csákymu za Maďarské kresťansko-demokratické hnutie. Slovo udeľujem pani poslankyni Gabriele Rothmayerovej za Stranu demokratickej lavice. Do rozpravy sa ďalej pripraví pán František Mikloško za Kresťansko -demokratické hnutie.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, ctená Slovenská národná rada,

pri príprave na dnešnú schôdzu som si nevdojak spomenula na svoju profesiu a materskú redakciu. Ak bol v novinách tzv. "luft" alebo "diera", vedúci vydania vyzval redaktora, aby rýchlo stvoril niečo, čo už bolo všeobecne známe, prežuté, požuté, skratka žáner "niečo na pol fleka". Obsahovo sme tomu žánru hovorili naondulovaný vzduch. Hrozne nerada by som dnes priniesla do tohto váženého zhromaždenia takýto nevážny žáner. Hrozne nerada by som zopakovala všetko to, čo sa zo všetkých strán vyobracalo vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Novelu zákona o Slovenskej televízii pôvodne mal prerokovať iba výbor pre vedu, vzdelanie a kultúru a ústavnoprávny výbor, až potom, na odporučenie Predsedníctva slovenskej národnej rady ho prerokovali všetky výbory, okrem mandátového a imunitného výboru. Podľa môjho názoru veľmi správne, pretože je to problém, ktorý si zaslúži prerokovanie vo všetkých výboroch.

Keď som si sumarizovala to, čo odznelo vo výboroch, zisťila som, že vlastne tie výhrady a rozdiely v ponímani novely sa zopakovali vo všetkých výboroch. Napriek vzájomným argumentom nepodarilo sa rôzne uhly pohľadu zosúladiť. Asi všetci tušíme, prečo tomu tak bolo. Zásadné výhrady totiž nezneli proti duchu novely, ale proti vytrhávaniu časti z kontextu. Pán štátny tajomník vo výbore pre vedu, vzdelanie a kultúru nástojčivo žiadal odpoveď na otázku, či táto novela smeruje k väčšej demokratičnosti. Po zvážení dnes odpovedám a dovolím si tak urobiť: aj za svojich kolegov z klubu Strany demokratickej lavice: uvidíme. Ak by sa vám videla táto odpoveď málo presvedčivá, dodávam, že dôkazom bude až hlasovanie o navrhnutých osobnostiach do rady, ktorá sa ma kreovať podľa nového modelu.

Po rokovaniach vo výboroch Slovenskej národnej rady je každému, kto vie počítať, dosť zrejmé, že niet veľmi o čom pochybovať. Novela zákona dosť pravdepodobne uzrie svetlo sveta. Uzrie svetlo sveta, i keď sa poslanci Strany demokratickej lavice zdržia hlasovania. A môžem povedať, že je nám to i trochu ľúto. Myšlienka, ktorú novela obsahuje, je totiž bezosporu ušľachtilá. Podobným spôsobom sa kreuje rada aj v iných demokratických krajinách, čiže nemožno namietať, že by to bol nejaký nedemokratický prvok v našom právnom poriadku. Keby sme nepoznali okolnosti a súvislosti, nebolo by asi o čom pochybovať. A tu si ešte raz spomeniem na svoju materskú redakciu a takú drobnú príhodu. V novinách sa ocitla obvyklá predpoveď počasia, ktorá znela: slnečno a veľmi teplo, krásne. Malo to iba jednu chybu, vonku lialo ako z krhly. Na dennej porade si službukonajúci redaktor trhal fúzy a nadával: ja sa na to, s prepáčením, vykašlem, veď z četky prišli tri predpovede, vybral som tú najlepšiu, a aj tak je zle. Utešovali sme kolegu a radili sme mu: nabudúce sa pozri ešte aj z okna.

Chcem tým povedať, že keby sme sa nedívali aj z okna, litera novely zákona by sa nám zaiste páčila. No keď vieme, že nie je vyriešená otázka verejnoprávnej inštitúcie, keď vieme, že v prepolitizovanom prostredí chcieť riešiť problém kreovania rady nie na princípe parity, ktorá by vychádzala zo zákona, a keď vieme, že skutočné osobnosti bývajú málokedy apolitické, novela nám pripadá ako oblek, z ktorého príliš trčia hnáty.

I napriek výhrade a napriek tomu, že pri tejto novele sa klub Strany demokratickej lavice zdrží hlasovania, tešíme sa na voľbu členov rady. Dúfame, že tam sa ten demokraticky duch skutočne prejaví.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Rothmayerovej. Ako ďalšiemu udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi za Kresťansko-demokratické hnutie. Po ňom sa pripraví pán poslanec Ján Čarnogurský za to isté hnutie.

Poslanec F. Mikloško:

Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

dnes má slovenský parlament prijať novelu zákona o slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktorá zásadným spôsobom mení filozofiu tvorby televíznej a rozhlasovej rady. Doterajšie zloženie televíznej a rozhlasovej rady bolo tvorené kandidátmi, ktorých navrhovali politické strany v slovenskom parlamente. Dnes ma televíznu a rozhlasovú radu tvoriť deväť nezávislých osobností a ich nezávislosť má zaručovať slovenský parlament, v ktorom víťazné hnutie spolu s niektorými poslancami má nadpolovičnú väčšinu. Niet takej vedúcej úlohy ktorejkoľvek strany alebo hnutia, ktorá by sa dokázala odosobniť od svojich záujmov. Hovoriť preto o nezávislosti nemožno. Naopak, treba jasne povedať, že týmto sa Slovenská televízia a Slovensky rozhlas dostáva do rúk jednej strany, jej záujmov.

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

vo vážnych chvíľach života spoločnosti, kedy je ohrozovaná demokracia, treba brániť tieto hodnoty na začiatku a treba na začiatku veci pomenovať pravým menom. Potom, keď sa už všetko valí, je neskoro. Považujem si preto za povinnosť povedať otvorene, že touto novelou zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa kladu na Slovensku základy diktatúry. Chcem vám to, vážené poslankyne a poslanci, pripomenúť, aby sme sa o nejaký čas náhodou nevyhovárali. Politický systém, ktorý robil kádrovú politiku podlá svojho straníckeho videnia, ktorý mal v rukách masmédiá, sme tu už mali a všetci vieme, čo ho sprevádzalo a ako nakoniec dopadol.

Vážená Slovenská národná rada, vystríham preto pred prijatím tejto novely zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi. Slovo udeľujem poslancovi Jánovi Čarnogurskému za Kresťansko-demokratické

hnutie. Ďalšieho písomne prihláseného účastníka rozpravy zatiaľ nemám.

Poslanec J. Čarnogurský;

Vážený pán predseda, pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

pri doterajšom prerokúvaní návrhu novely zákona o Slovenskej televízii vo výboroch Slovenskej národnej rady, nakoniec aj vo verejnosti, v médiách, ako aj v doterajších prejavoch kolegov a kolegyne zaznela vážna obava, ktorá sa vzťahovala predovšetkým na kreovanie Rady Slovenskej televízie a samozrejme, tým aj na spôsob obsadzovania vedúcich funkcii, najmä riaditeľa Slovenskej televízie. Chcel by som však upozorniť, že Slovenská televízia má aj ďalší vážny problém.

Premiér Mečiar asi týždeň po voľbách v júni tohoto roku najskôr povedal, oznámil, že HZDS plánuje zrušiť Československú televíziu. Neskôr, už po kreovaní vlády, pán Mečiar povedal novinárom, že Česko-slovenská televízia bude zatiaľ ponechaná, ale bude tam náš /ich/ riaditeľ a v televízii sa majú na čo tešiť. Po jednom rokovaní s ODS pán Mečiar povedal, že televízia vytvorí spoločný podnik Českej televízie, Slovenskej televízie a Česko-slovenskej televízie. Po ďalšom rokovaní s ODS povedal, že Česko-slovenská televízia bude privatizovaná. Podľa posledných náznakov sa javí, že snáď ani nebude privatizovaná. V priebehu zhruba troch mesiacov toľko rozdielnych výrokov vedúceho predstaviteľa HZDS a potom vlády spôsobilo, že v televízii vládne hlboká neistota o tom, ako bude vyzerať budúcnosť a ako má byť, televízia v budúcnosti zorganizovaná. Táto neistota v televízii vedie k tomu, že televízia nemôže konať, pretože nevie na čom je. Tak televízia nemôže vyrábať v dostatočnom rozsahu vlastné programy, nemôže nakupovať programy zo zahraničia a dabovať, ich a najmä nemôže urobiť reálny rozpočet na budúci rok.

Doteraz nie je jasné, na ktorom kanáli bude Slovenská televízia vysielať v budúcom roku, či na terajšom kanáli Fl, na ktorom Slovenská televízia zabezpečuje asi 30 % programu, alebo či bude mať terajší kanál Fl celý na území Slovenskej republiky. Slovenská televízia nemá kapacitu na výrobu dvoch programov, nemá kapacitu personálnu a nemá na to ani peniaze. Výroba dvoch programov by stala asi o miliardu korún viac. Asi 70 % zariadení Slovenskej televízie je za hranicou životnosti. Obnovu technických zariadení televízie nevyrieši ani spojenie rozhlasu a televízie do jedného podniku. To bude v praxi znamenať iba dosadenie spoločného riaditeľa, a to bude všetko. Obe organizácie - televízia aj rozhlas boli totiž budované doteraz rozdielne ako rozdielne podniky a organizačné, praktické, technické prepojenie by trvalo podľa odhadov pracovníkov rozhlasu a televízie asi 5 rokov. Ak sa udáva ako príklad funkčnosti takéhoto spojenia rakúsky rozhlas a televízia, ktorý je jedným podnikom, treba povedať, že rakúsky rozhlas a televízia má menej zamestnancov porovnateľne oproti Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu okrem iného preto, že má kvalitnejšie technické zariadenie s menej náročnou obsluhou, a rakúsky rozhlas a televízia kupujú programy z nemeckej jazykovej oblasti a môžu ich potom vysielať bez akejkoľvek úpravy.

Vzhľadom na to sa televízia pre neistotu, ktorá plynie z tejto neujasnenej a neustále sa meniacej koncepcie vlády, prípadne HZDS o televízii, sa dostáva stále hlbšie a hlbšie do krízy. Táto kríza vyvrcholí pravdepodobne niekedy v januári alebo vo februári budúceho roku, kedy televízia takmer nebude mať čo vysielať. Ak bude terajší kanál Fl privatizovaný, je samozrejmé, že takýto privatizovaný kanál bude vysielať predovšetkým zábavné programy a reklamu, ale bude

vážnym alebo ešte vážnejším konkurentom Slovenskej televízie a Slovenská televízia stratí ďalších divákov.

Podlá zákona o Slovenskej televízii je Slovenská televízia verejnoprávnou, kultúrnou a národnou inštitúciou, to zdôraznil aj pán minister kultúry vo svojom úvodnom prejave, ale takáto verejnoprávna, kultúrna národná inštitúcia sa bude musieť nevyhnutne, prinajmenšom z ekonomických dôvodov prispôsobiť, ak bude mať ako konkurenta privatizovaný terajší kanál Fl pod akýmkoľvek názvom alebo pod akoukoľvek firmou. Ak vláda nemá zatiaľ ujasnenú koncepciu o tom, ako má televízia vyzerať, a to nielen z hľadiska obsadenia funkcie riaditeľa, ale aj z hľadiska organizačného a technického zabezpečenia, potom by mala byť radšej ticho, vypracovať si potichu alebo v komunikácii s odbornou verejnosťou koncepciu televízie a túto svoju koncepciu by mala uskutočniť. Bude to menej škodiť televízii ako takéto neustále sa meniace výroky.

Prijatie novely zákona o Slovenskej televízii s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k tomu, že bude dosadený nový riaditeľ. Mimochodom, súčasný riaditeľ televízie bude zrejme odvolaný ešte skôr. Nový riaditeľ zrejme odvolá šéfa spravodajstva, riaditeľov regionálnych štúdii, intendantov programov a menuje tam svojich ľudí. A tak sa vrátime k ideovo čiernobielej televízii. Tato televízia bude potom vysielať pravdivý obraz súčasného Slovenska.

Dovoľte mi v tejto súvislosti malú reminiscenciu. V auguste alebo v septembri roku 1990 som bol prvým podpredsedom slovenskej vlády a do mojej zodpovednosti okrem iného spadali oznamovacie prostriedky aj televízia. Vtedy bol riaditeľom Slovenskej televízie Roman Kaliský. Vtedajší a terajší premiér pán Mečiar rozhodol alebo pojal zámer odvolať Romana Kaliského z funkcie riaditeľa televízie na základe inštrukcie vtedajšej VPN. Dosiahol som aspoň toľko, že sme usporiadali zhromaždenie, schôdzu vedúcich pracovníkov Slovenskej televízie, bolo to asi 15 až 20 ľudí, ktorí sa vyjadrovali k tomu, či Roman Kaliský má zostať riaditeľom televízie alebo nemá zostať. Až na jedného alebo dvoch, ktorí sa vyjadrili neurčite, všetci ostatní sa jednoznačne vyjadrili za to, aby Roman Kaliský zostal riaditeľom televízie a uviedli pre to vecné dôvody, okrem iného také, že Roman Kaliský, ktorý už bol asi pol roka alebo viac riaditeľom televízie, po novembri 1989 mal spracovanú koncepciu ďalšieho rozvoja televízie, a išlo o to, tuto koncepciu uviesť do života. Napriek tomu pán Mečiar vtedy rozhodol o odvolaní Romana Kaliskeho z funkcie riaditeľa televízie. A musím povedať, že to bol prvý neblahý zásah do Slovenskej televízie.

Ak sa prijme táto novela zákona o Slovenskej televízii, Slovenská televízia bude menej a menej konkurencieschopná. Postupne sa obnoví niekdajší stav - budeme pozerať rakúsku televíziu. Patrilo by sa, aby som na záver predložil nejaký návrh na riešenie. Nepredkladám žiadny návrh, pretože žiadny by nebol prijatý, ale mám predsavzatie, že aspoň formou interpelácie sa vrátim k problému televízie niekedy vo februári - marci budúceho roku. Televízia totiž najviac potrebuje pokoj, a práve ten je] vláda nedopraje. V televízii pracujú schopní ľudia, ktorí majú predstavy o tom, čo televízia potrebuje, aj ako by sa to dalo dosiahnuť. Vlada by v dialógu s nimi mala hľadať riešenie problémov televízie. Pracovnici televízie sú najlepšie schopní navrhnúť riešenie televízie, dokonca lepšie, než azda my tu, v Slovenskej národnej rade.

Ma záver by som chcel ešte povedať toľko: dnes, po tejto schôdzi Slovenskej národnej rady je v plané schôdza Predsedníctva Slovenskej národnej rady. V oficiálnom programe tejto schôdze Predsedníctva Slovenskej národnej rady nie je bod programu odvolanie riaditeľa televízie, ale vzhľadom na reči, ktoré sa všade hovoria, že riaditeľ by mal byť odvolaný, sa pýtam predsedu Slovenskej národnej rady pána Gašparoviča, či on alebo niektorý iný člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady predloží dnes na zasadnutí Predsedníctva Slovenskej národnej rady návrh na odvolanie súčasného riaditeľa Slovenskej televízie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem za príspevok do rozpravy pánovi poslancovi Jánovi Čarnogurskému za Kresťansko-demokratické hnutie. Pýtam sa, kto ďalší sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Ftáčnik, potom podpredseda Slovenskej národnej rady pán Augustín Marián Húska.

Poslanec H. Ftáčnik:

Vážené poslankyne a poslanci, vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

dovolím si zareagovať, na časť diskusie, a hoci nerád, musím začať polemikou s pánom poslancom Čarnogurským. Hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky by si mala vytvoriť koncepciu a túto potom v televízii presadzovať. Od 1. júla minulého roku je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas verejnoprávnou inštitúciou a v zmysle zákona, ktorý bol schválený, je napojená na štátny rozpočet samostatnou kapitolou. V tomto zmysle môže vláda v tom, že navrhne parlamentu ten či onen rozsah prostriedkov pre televíziu, ovplyvniť činnosť televízie. Samozrejme, mala by pritom vychádzať z toho, čo v televízii podporovať, aké zámery, aké programy, aby televízia či rozhlas mohli dostať tomu poslaniu, ktoré im dáva zákon.

Myslím si, že je všeobecne známe, že vláda, v ktorej pán Čarnogurský hral nezanedbateľnú úlohu, na rok 1991, ale aj na rok 1992, pridelila alebo navrhla, a parlament schválil vtedajšou väčšinou taký objem finančných prostriedkov pre televíziu, že vlastne nie je možné zabezpečiť základné funkcie televízie. /Potlesk. / Pán Čarnogurský vyslovil tiež obavu, že v prípade, že by sa nejakým spôsobom zmenilo vedenie televízie, hrozí nám problém čiernobielej televízie, teda akéhosi splošteného videnia. Opäť je to problém toho, akým spôsobom sa pristupovalo k personálnym zmenám po novembri 1989, čo súvisí nepochybne s tým, že to, aby vyrástol kvalifikovaný pracovník Slovenskej televízie, minimálne spravodajstva, ktoré denne pozeráme na obrazovke, je otázkou niekoľkých rokov, a nie snáď mesiacov či dní. Takže možno súvisí i s tým prístupom, ktorý bol presadzovaný v minulom volebnom období, akým spôsobom televízia funguje. Nie je ľahké, niet kam príliš siahnuť, aby sa zrodil nejaký kvalitný program a aby volanie po profesionalite dostalo svojmu sluchu.

Chcem sa teraz vyjadriť, k návrhu zákona, ktorý prerokúvame. Meníme vlastne jeden výsek zo zákona o Slovenskej televízii, ktorým je fungovanie Rady Slovenskej televízie. To, čo táto predložená novela nemení, je § 7, ktorý si vám dovolím prečítať.: "Rada Slovenskej televízie je orgánom Slovenskej televízie, ktorý zabezpečuje jej programovú objektívnosť a nezávislosť. " To je úloha orgánu, ktorý v podstate v samosprávnom zmysle má zabezpečovať tieto dve hlavné úlohy - programovú objektívnosť a nezávislosť. Vecná rovina problémov, o ktorej môžeme diskutovať, je, aké zloženie rady zabezpečí práve túto úlohu, tú nezávislosť a objektívnosť programu. Na jednej strane môžeme hovoriť, že to zabezpečí a môže zabezpečiť zákon v jeho súčasnej podobe.

Nemožno povedať, že súčasné formovanie rady nie je nikde na svete. Povedzme v Rakúsku či Nemecku je podobným

spôsobom kreovaná rada televízie resp. rozhlasu, a je možne hovoriť o tom, že keď sú tam viaceré skupiny, to znamená politické strany, vláda, konzultačný zbor, ktorý zastupuje vlastne verejnosť, a neparlamentné inštitúcie a štyria zástupcovia televízie, v takomto zložení môže prísť k tomu, že vyrovnávaním rôznych záujmov, ktoré tu nepochybne existujú, sa podarí zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť. Okrem iného sa tým rieši problém, na ktorý tu upozornili zástupcovia MKDH, ale snáď i KDH, že vlastne každej parlamentnej strane je zaručená možnosť navrhnúť človeka, o ktorom si myslí, že môže zastávať funkciu v tejto rade.

To, čo nám predkladá vládny návrh, je iný prístup, iný spôsob zabezpečenia nezávislsoti a objektívnosti - deväť zástupcov, nezávislých, ktorých zvoli Slovenska národná rada. Už tu bolo upozornené na to, že vzhľadom na to, že budú volení väčšinou Slovenskej národnej rady, je tu oprávnená obava i vzhľadom na politickú situáciu, alebo spolitizovanú situáciu, v ktorej žijeme, či sa podarí takýchto nezávislých odborníkov jednoducho nájsť, ktorí budú schopní zabezpečiť to, čo sa požaduje v § 7, na ktorý vládna novela nesiaha. Môj osobný názor je taký, že súčasné zloženie rady je - opakujem - vyvažovaním záujmov schopne zabezpečiť tuto nezavislosť a objektívnosť omnoho lepším spôsobom.

To, čo sa v novele nerieši, súvisí s aktuálnou situáciou v Slovenskej televízii dnes. Konštatuje sa totiž, že takýmto spôsobom zvolená rada podľa súčasného zákona 254 nie je funkčná, že sa nemôže uznášať. Myslím si, že problém by bolo možné celkom dobre riešiť postupom v zmysle zákona, aby zložky, ktoré podlá zákona vymenúvajú a odvolávajú členov rady, jednoducho týchto zástupcov dovolili v prípade, že nejakí iní sa vzdali, a takto navrhovaná resp. takto zložená rada môže postupovať v zmysle zákona a navrhnúť riešiť i personálne otázky Predsedníctvu Slovenskej národnej rady alebo navrhnúť riešenie problémov, v ktorých televízia je.

V tejto súvislosti - a myslím si, že by sme to mali nejakým spôsobom zvážiť - chcem sa vyjadriť k bodu 15 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporučil schváliť bod 15 spoločnej správy, ktorý hovorí o tom, že ústredného riaditeľa volí na návrh rady Národná rada Slovenskej republiky. Nepochybne, ak nebude predsedníctvo, treba takýmto spôsobom upraviť § 11, hoci pôvodne novela s tým nerátala. Ale pôvodný § 11 znel takto: "Ústredného riaditeľa vymenúva a odvoláva na návrh rady Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. "

Dávam teda pozmeňovací návrh, aby k bodu 15 sme doplnili slová "volí a odvoláva na návrh rady Národná rada Slovenskej republiky", aby potom neprialo k problému, pred ktorým vlastne stojíme dnes, že nie je rada - a nikto nemôže zaručiť, že rada, či 9-členná, zvolená, bude proste funkčná. Ak príde k takémuto problému, aby nebol problém s tým, kto má plniť úlohu v prípade, že to bude potrebné, a odvolať predstaviteľa Slovenskej televízie. Myslím si, že tento pozmeňovací návrh by bolo možné akceptovať.

Ovšem - a tým končím svoje vystúpenie - to, čo v tejto novele nemáme, je odpoveď na problémy, v ktorých sa dnes nachádza rada televízie a situácia okolo nej. Na tieto problémy a ich riešenie táto novela odpoveď nedáva.

Ďakujem vám za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. Slovo udeľujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Húskovi.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

počuli sme tu niekoľko informácii, ktoré varovali a ktoré hovorili, aké nebezpečenstvo nás zase čaká. Pýtam sa takýmto spôsobom: Je demokratické, aby siedma veľmoc ostala v rukách tých, ktorých väčšina voličov odvrhla buď úplne, že sa vôbec do parlamentu nedostali, alebo ich vyhraničila do príslušných medzi? To je prvá otázka. Ďalšia: Je demokratické, keď riaditeľ menuje viacerých členov dozorného organu, ktorý nad ním má udržovať dohľad? Je pravé celkom jasne, že to demokratické nie je. Počuli sme tu a] slova o diktatúre, predtým sme počuli o pučoch, teraz o diktatúre, ale chcem povedať, že vtedajší pán predseda Slovenskej národnej rady prehlásil pred celým týmto auditoriom vtedajšieho pléna: "Čo chcete, veď je to demokratické, rozhodla väčšina", a zabudol povedať, že to bola väčšina Predsedníctva Slovenskej národnej rady a nie pléna. Plénum vôbec nebolo pozývané do tohto okruhu. A my navrhujeme, aby plénum rozhodlo. Buď uznávame, že volič je do tej miery rozumný, že sám sa rozhodne, akým spôsobom a komu zveri do rúk moc, alebo si myslíme, že je nedospelý, a podľa toho starého vtipu z niekdajšieho režimu ľud treba vymeniť. Čiže, každopádne demokratičnosť je v terajšom postupe zabezpečená oveľa viac ako v minulom a hrozba diktatúry - ubezpečujem - nehrozí.

Počuli sme o tom, že televízia je zneistená. Upresnime si to. Áno, sú zneistení rezidenti tých politických síl, ktorých voliči vykázali do príslušných medzi. Taká je pravda, to je pravda.

Ešte niekoľko poznámok k problematike privatizácie, lebo tu bolo hovorené, že vláda nemá koncepciu, ako vlastne

s televíziou má ísť ďalej. Keby si boli, vážení kolegovia, lepšie prečítali politickú dohodu, vedeli by, že dohoda o Česko-slovenskej televízii nehovorí, že sa ide odovzdať do privátnych rúk, ale že sa vytvorí obchodná spoločnosť alebo obchodná organizácia, na ktorých sa budú podielmi zúčastňovať Slovenská televízia a Česká televízia. Čiže ide o riešenie, ktoré neuskutočňuje privatizáciu tohto typu, a ani s ňou v tomto čase neuvažuje. Vieme, že - dajme tomu - súkromné interesy zábavného typu alebo reklamného typu z iných strán, mimo našej republiky, by mohli v podstate silno narušiť, vnútornú rovnováhu programovej výstavby.

A ešte by som rád pripomenul, že keď teraz hovoríme o odvolaniach, neviem, kto sa cíti byt zodpovedný za to, že niekto, dokonca z vlastného hnutia, konkrétne pán redaktor Šteliar, bol odvolaný celkom pokojne a nahradený iným, pretože nevyhovoval vtedajšej vládnej garnitúre. Toto je však účelová demokracia. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Húskovi. V rámci § 19 sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Kočtúch, potom pán poslanec Findra s príspevkom do rozpravy.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

takpovediac zažil som televíziu v domácnosti od jej zrodu. Poznal som jej výhybky, siločiary, jej zákruty, zátočiny. Prekvapuje ma potom veľká nelogičnosť, ktorú som mal možnosť počuť vo vystúpení pána poslanca Mikloška a pána poslanca Čarnogurského, a priznám sa, aj u pani poslankyne

Gabiky Rothmayerovej. Gabika nám vraví, že nevieme povedať, ako to bude, počkáme, nech sa to vyvrbi, uvidíme, ale zároveň máme možnosť voliť ľudí. Vraví, že osobnosti nezávisle, pomimo politiky na Slovensku, možno hádam ani nie na prstoch jednej ruky spočítať. No ja takéto osobnosti poznám. Dovoľte za všetkých menovať napríklad Milana Rúfusa. Takže prečo by sme sa mali zdržiavať? Verifikátorom budú predsa tie osobnosti, ktoré budeme voliť ako nezávislé morálne piliere slovenského národa a Slovenska vôbec. Či pre istotu, že nevieme, ako to dopadne, budeme ďalej hajiť partikulárne, partajné interesy ?

Pán expremier Čarnogurský hovoril, že televízia, aj každá tlač, má byť maximálne nezávislá, ale vláda jej ma dať maximálne záruky. Akaže potom závislosť a nezávislosť, keď teda televízia, aby mohla dačo vysielať, musí mat od vlády záruky, musí mať od nás všetkých záruky, že teda môže dačo vysielať alebo nemôže. Však ak je nezávislá, ide svojou cestou, kvalifikovanou cestou, a nie ako je to dnes, že v podstate obraz, ktorý sa o Česko-Slovensku, ale aj o Slovensku televíziou sprostredkúva, nie je v zmysle - dá sa povedať - výroku Gogoľa "nehnevaj sa na zrkadlo, keď máš krivé gamby. " Žiaľbohu, hovoril som s pánom Kantúrkom nie raz pri príležitosti prerokúvania rozpočtu ešte vo federácii. Vezmite si, pomedzme, dve také závažne relácie, ako je Československý denník a Udalosti a komentáre. Čo tam všetko vidíte? Horizontálne a vertikálne poskladanú mozaiku, ktorá vôbec nevytvára realisticky obraz o dianí ani v Česko-Slovensku, a tobôž už nie na Slovensku. Vravel som pánovi riaditeľovi Kantúrkovi, prečo teda nedá zaznieť všetkým farbám, všetkým tónom, aby televízia odrážala skutočnú pulzáciu každodenného života. Prečo je to teda takto poskladané? Prečo sa Slovensku dáva tak, mizivo málo priestoru a prečo sa pinzetovym spôsobom vybavujú a vyrábajú obrázky, mozaika, ktorá je reálnemu životu ďaleko vzdialená?

Aj Slovenská televízia vlastne kvalitatívne a ani kvantitatívne nezodpovedá tým nákladom. Ako predseda národohospodárskeho a rozpočtového výboru sa musím pýtať: "Aká kvalita, za akú cenu?" A za tú cenu, ktorú na televíziu v Česko-Slovensku dávame, a môžem to dokladovať hodinou rozpočtovaných nákladov, ktoré dostáva pražské štúdio, centrálna televízia, hodinou rozpočtových nákladov, ktoré dostáva Slovenská televízia. Tá hodina je oveľa menej nákladové podložená, žiaľbohu, ale aj kvalita na jednotku ceny je zla. Ak teda nasadzujeme, povedzme, pána Hložníka, ktorého by sme mohli tiež do Rady navrhnúť, ak nasadzujeme osobnosť nie podľa politického trička, ale podľa morálneho kreditu, ktorý tieto osobnosti majú a vyslúžili si ho nie volebnými obdobiami meniacich sa politických garnitúr, ale celým svojim životom, ak chceme navrhnúť takúto radu, myslím si, že sa netreba obávať a netreba kričať a prednášať nám tu katastrofické informatívne scenáre o tom, ako to strašne zle bude. Myslím si, že v slovenskom národe, aj v občanoch Slovenska, aj v maďarskej národnosti, aj v rusínskej, aj v ukrajinskej aj v nemeckej národnosti sú ľudia, ktorí dôstojne a so cťou môžu reprezentovať a sprostredkúvať obraz Slovenska, aký je. Ale to sa musí zmeniť aj štrukturálne, aj organizačne cely systém riadenia televízie aj rozhlasu.

Poviem jeden príklad: pán exprezident, jeho poradcovia a tak ďalej, sústavne kritizovali Nezávisle združenie ekonómov Slovenska /NEZES/. Mám česť mu predsedať. X-krát som sa pýtal i do rozhlasu i do televízie - dajte nám možnosť vystúpiť. Dala sa nám za dva a pol roka jedna jediná možnosť na jednu tému, ktorú 5 minút pred začatím zmenili. Vystavili nás tak do ofsajdu. Hádam, keď sa povie jedna informácia typu "A", mala by nasledovať druhá informácia typu "B" - Audiatur et altera pars. To sa však nedeje. To je "one way street". Jedna jednosmerná ulica, ktorou nás zásobuje Slovenská televízia a mnohokrát aj Slovensky rozhlas.

Poviem iný príklad. Prišiel česky premiér pán Klaus na vysokú školu ekonomickú prednášať. Povedal: "Dva roky sa hádame s vašim NEZES-om a oni nie a nie rešpektovať naše názory. " Nikdy sme sa, pravda, nehádali, nemali sme totiž k tomu príležitosť. Ale pánovi Klausovi ponúkol Slovenský rozhlas okamžite vo štvrtok Polnočné dialógy. Žiadali sme, keďže tam bol NEZES apostrofovaný, žiadali, sme pána Weidlera, dajte nám možnosť, aby sme sa vyjadrili k tomu, čo povedal vtedy podpredseda vlády a federálny minister financií. Nedostali sme doposiaľ ani len odpoveď. Takže berme veci, ako sú. Berme diktát, aký je. Mňa zastaví pani Bubilková a povie mi, že sa budeme môcť rozprávať a že bude neskreslený dialóg v Televíznom denníku aj v Udalostiach a komentároch 20 minút. V ten istý deň mám 80 sekúnd v televízii, samozrejme, vystrihnutých. S Milošom Zemanom sme diskutovali rovnocenne, ale ja som bol pod obraz. A uisťujem vás, že som nebol pod obraz. A na moje 80-sekundové vystrihnuté, sploštené názory sedel v pražskom štúdiu riaditeľ devízového odboru Štátnej banky česko-slovenskej, ktorý si mal možnosť niekoľkokrát pozrieť tento šot a reagoval. Ale spätná väzba neexistovala. To už nebolo dôležité, čo si ten, ktorého za každú cenu chcem dostať pod obraz, o tom mysli.

Čo mňa na tom boli a prečo podporujem túto novelu, je nie to, že ide o partikulárne interesy, ale veľmi dobre viete tak, ako ja, že minula totalita v snahe zvíťaziť nad nami snažila sa z nás urobiť kriminalizované živly, hlupákov atď. Tým ale sama priznávala svoju morálnu chudobu. Však aké je to víťazstvo vyhrať nad hlupákom? Ak teda priznám, že vyhrávam nad hlupákom, že z človeka urobím najprv hlupáka, aby som vyhral, sám mravne prehrávam, lebo ináč nedokážem vyhrať. Musím toho človeka ponížiť, aby som prečnieval. Tak nevdojak tu platí ono dvetisícročné perzské príslovie, ktoré je typické i pre novelu, ktorú prerokúvame, aj pre nás, ako sa k nej staviame: "Kto vie, a nevie, že vie, ten spí, toho zobuďme. Kto nevie, a vie, že nevie, ten je prostý, toho

poučme. Kto nevie, a nevie, že nevie, ten je hlupák, tomu sa vyhnime. Kto vie, a vie, že vie, ten je múdry, toho nasledujme. Bola tu spomienka, že vláda je múdra. Myslím si, že múdrosť vlády budeme posudzovať podlá jej výsledkov a nie podlá - dalo by sa povedať - rétorických cucflekov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtúchovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená Slovenská národná rada,

dôvodová správa k návrhu zákona, o ktorom diskutujeme, hovorí v jednom zo svojich odsekov: "Navrhované zmeny majú za cieľ zvýrazniť nezávislosť slovenskej televízie ako národnej verejnoprávnej inštitúcie a posilniť prvok odbornosti v jej riadení. Zároveň majú za ciel odstrániť závislosť zloženia rady od zmeny rozloženia politických síl v Slovenskej republike. " Podpredseda Slovenskej národnej rady pán Húska dal však do priamej súvislosti novelu zákona o Slovenskej televízii s výsledkami volieb, resp. odôvodňoval potrebu inovácie Rady Slovenskej televízie tak, aby korešpondovala s výsledkami volieb. Tým ste, pán podpredseda Slovenskej národnej rady, sám potvrdili, že pohnútky k novele nie sú v rovine odbornej, v rovine snáh o zlepšenie činnosti Slovenskej televízie, ale jasne v rovine politickej.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Dzurindovi. Pán poslanec Húska a faktickou poznámkou, potom pán poslanec Cingel a potom pán poslanec Ľupták.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Samozrejme, v tom návale sa stáva, že zabudnete presne v akých súvislostiach kto hovoril. Hovoril som len o tom, čo je demokratické a čo nie je demokratické, nehovoril som, že nahrádzam výklad dôvodov v dôvodovej správe.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Húskovi. Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

mám pred sebou návrh zákona, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1991. Podpísaný je Františkom Mikloškom a Jánom Čarnogurským, vlastnou rukou. Chcem povedať len toľko, a na tom zdokumentovať, ako sa dá narábať s faktami, keď ide o presadenie demokracie, a ako sa to ťažko rodí. Dovoľujem si citovať § 7 zákona v pôvodnom znení. Hovorí sa, že "Rada Slovenskej televízie /ďalej len "rada"/ je orgánom Slovenskej televízie, ktorý zabezpečuje jej programovú objektívnosť a nezávislosť. " § 8: "Členov rady vymenováva a odvoláva a/ po jednom členovi za každú politickú stranu a politické hnutie zastúpené v Slovenskej národnej rade Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. " Neviem, koľko bolo v minulom parlamente politických strán, ale poviem vám, koľko je dnes: šesť. Keď

ovládame kupecké počty, povieme, že naše hnutie je tu zastúpené podľa starého paragrafu jedným hlasom. Povedzme, že opozičných je päť. Citujem ďalej: "Troch členov vymenováva vláda Slovenskej republiky. " Keďže vláda Slovenskej republiky je zastúpená našim hnutím, dovolím si povedať, že v takom prípade by sme už v rade mali štyroch členov. Postupujem ďalej: "Štyroch členov vymenováva ústredný riaditeľ Slovenskej televízie /ďalej len "ústredný riaditeľ"/ a troch členov konzultačný zbor. "

Keď by sme postupovali podľa tohto zákona, ďalej sa hovorí, že konzultačný zbor sa na ochranu televíznych divákov skladá z delegovaných zástupcov politických strán a politických hnutí, ktoré nemajú zastúpenie v Slovenskej národnej rade, zástupcov cirkví, náboženských spoločností, odborov a občianskych združení. Dá sa povedať, že keď by sme postupovali podľa tohto zákona a nemali by sme záujem o zachovanie demokracie v budúcnosti, pretože toto je zákon robený tak, že otras v televízii vždy je spôsobený zmenou vo voľbách, keby sme hneď po úspešných voľbách boli postupovali podlá tejto litery zákona, ubezpečujem vás, že na základe rozloženia síl v parlamente by bola dnes taká situácia, že by sme mali v rade 9 členov, pretože riaditeľ vymenováva ďalších štyroch. Pre nás by nebolo problematické túto vec dosiahnuť takým spôsobom, ako tu pertraktovali naši kolegovia z iných hnutí, že tento zákon je zlý. Pravé do budúcnosti sa snažíme o demokraciu. A ak sa o takýto postoj snažíme, a je tu atak z druhej strany, musím povedať, že ide tu len o snahy vytĺcť svoj politicky kapitál. To je všetko.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Pán poslanec, tri minúty uplynuli.

Poslanec T. Cingel:

To je všetko. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ľupták s faktickou pripomienkou, potom ešte pani poslankyňa Rothmayerová a potom ma slovo ďalší v rozprave pán poslanec Findra.

Poslanec I. Ľupták:

Myslel som si, že s touto mojou faktickou poznámkou nebudem musieť vyjsť, lebo sa prihlásil pán podpredseda Húska, že on odpovie, ale keď som počul pána poslanca Dzurinda, napadlo ma slovenské porekadlo, ktoré hovorí, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Keď som počul reč pána podpredsedu a výsledok, ktorý nám povedal pán poslanec Dzurinda, zistil som, že keď dvaja počúvajú, nepočujú to isté. Ja som pánovi podpredsedovi Húskovi jednoznačne rozumel tak, že paradoxná situácia je, že strany sa dostali do určitej pozície - už si nespomínam presne vyraz, ktorý použil pán podpredseda Húska - z dôvodu volieb. Oni nechcú rešpektovať tento výsledok volieb, ale chcú mať v televízii a v rozhlase stále rozhodujúce slovo. Pritom náš návrh je, aby sme ani my, ani oni nemali rozhodujúce slovo, aby tam boli naozaj osobnosti.

A teraz nadviažem na osobnosti. V súvislosti s návrhom tejto novely hovoríme o osobnostiach. Hovorili o nich aj poslanci z SDĽ, aj poslanci z KDH, aj poslanci z HZDS. A keď hovoríme o osobnostiach, rád by som zdôraznil, že ak budú závislé na politickej strane, nie sú to osobnosti. Tak nehovorme o osobnostiach, ale hovorme o ľuďoch závislých na politických stranách. Ale tento návrh jednoznačne hovorí o osobnostiach. Napríklad už aj pán poslanec Kočtúch spomenul ľudí, ktorí si nedajú diktovať od žiadnej strany, ak sú osobnosťami. A dúfajme, že v rade televízie a rozhlasu tie osobnosti budú.

Pán poslanec Kočtúch sa dotkol financovania či už Slovenskej televízie alebo Českej televízie. Povedal by som takú poslednú skúsenosť, ktorú ste aj vy mohli sledovať vo federálnom vysielaní, či to už boli "Udalosti" alebo to bola prvá relácia o pol ôsmej z Košíc - "Šoty", že jedny noviny dostali dávno výpoveď, lebo pôvodná organizácia mala iné podnikateľské úmysly. V normálnom zákonnom termíne dostali výpoveď, museli odísť. Nuž, prosím pekne, pražská televízia si objednala šot, zaplatila ho v košickej televízii, a tí ho poslali do Prahy, obišli aj Slovensku televíziu. A zrazu sme sa dozvedeli od pána Klingera, že za to, že Slovenský východ sa musel vystatovať z tej budovy, je zodpovedné HZDS a pán Mečiar. A vtedy som si povedal: dajbože, aby pánovi Klingerovi neušlo do nohavíc, lebo budeme zodpovední my. Takže, treba sa na to pozerať, asi z tohto hľadiska.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Pani poslankyňa Rothmayerová s faktickou poznámkou.

Poslankyňa G. Rothmaeyrova:

Mne sa videlo, že sa už vo výboroch povedalo skutočne všetko, preto som nechcela ondulovať vzduch, ale predsa len mi nedá, aby som nereagovala, pretože som z tejto rozpravy mala dojem, že niektoré veci sme si dostatočne neuvedomili. Chcem zdôrazniť, že spôsob kreovania rady podľa doterajšieho spôsobu je demokratický, je vyskúšaný v niektorých krajinách, napríklad v Nemecku. Kopíruje výsledky volieb. Spôsob, ktorý navrhuje teraz táto novela, je rovnako demokratický,

tiež vyskúšaný v niektorých krajinách. Ak mame k tomu nejaké výhrady, povedala som, prečo ich máme.

To je všetko. Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Rothmayerovej. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Findra za Hnutie za demokratické Slovensko. Ďalšie písomné prihlášky nemám.

Poslanec J. Findra;

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte mi najprv taký kratučký osobný exkurz. Svojim spôsobom som rád, že vystúpenie pána profesora Kočtucha predelili faktické poznámky, pretože taký brilantný text by som bezprostredne asi sotva dokázal vybudovať. A teraz k veci.

To, čo mienim povedať, budem koncipovať na pozadí svojich skúseností z podpredsedníctva Rady Slovenského rozhlasu, kde som fungoval v predchádzajúcom období v takejto úlohe, v takejto funkcii. Zároveň si dovolím reagovať aj na niektoré vystúpenia predchádzajúcich kolegov. Tak ako kolega Kočtúch, i ja by som nadviazal na prvú repliku kolegyne Rothmayerovej, ktorá uvažujúc o zmysle, o hĺbkovej podstate, ako sa dnes módne hovorí, o filozofii navrhovanej novely, povedala približne toto - možno nebudem presne citovať: "Ak mám hovoriť o podstate demokracie v súvislosti s týmto zákonom, môžem konštatovať, že tu ide bezosporu o myšlienku ušľachtilú. " Súhlasím. Naozaj sa domnievam, že tu ide o myšlienku ušľachtilú, pretože tento spôsob kreovania rozhlasovej a televíznej rady má svoje prednosti.

Napríklad predchádzajúce kreovanie - už to pán Cingel naznačil - sa koncipovalo približne takto: boli tam, pochopiteľne, zastúpení zástupcovia politických parlamentných strán. Tí, predpokladajme, a ono to tak aj bolo, uplatňujú v rade stranícky pohľad. Riaditeľ rozhlasu resp. televízie deleguje štyroch reprezentantov. Pripusťme, a je to naozaj tak, že títo majú účelový pohľad. Podobne pragmatický, čiže účelový pohľad vlastne uplatňujú aj reprezentanti, ktorých deleguje vláda. A tak sa mi teda vidí, že navrhovaný spôsob kreovania má podstatne bližšie k demokratickým princípom, ako spôsob, ktorý sa uplatňoval v predchádzajúcom zákone. To je moja prvá poznámka.

Druhá poznámka - osobnosti. Nebudem túto vec rozvádzať, hoci som si toto heslo poznačil. Bolo by nesmierne smutné, v prvej chvíli sa mi ponúklo slovo tragické, ak by sme na Slovensku naozaj nenašli deväť osobnosti, ktoré majú mravnú vnútornú koncepciu, ktoré majú usporiadaný etický, individuálny systém a aj v sociálnom kontexte sa dokážu správať v zmysle tohto etického princípu. Neviem, či sa dobre pamätám, myslím, že sa tu spomínal Rúfus. Takýchto osobnosti máme viac, hoci Rúfus je bezosporu bezvýnimočný.

Druhá vec - ešte k demokracii. Myslím si, že aj na to myslela vo svojej replike pani Rothmayerová, keď sa jej pozdávala táto myšlienka ako ušľachtila. Ak nebudem správne interpretovať, tak sa ospravedlňujem. Pozrite sa, deväť, členov rady. Istým spôsobom, samozrejme, demokratickým, sa navrhnú, parlament ich zvoli, ale je tu poistka, a to je tzv. rotácia. Znamená to, že po dvoch rokoch na základe istej normy dôjde k obmene. To znamená, že isté hnutie, ktoré v istom čase možno má prevahu a potom dokáže túto prevahu uplatniť, ju uplatní na dva roky. Po dvoch rokoch dôjde k obmene a po ďalších dvoch rokoch, čiže ešte v priebehu funkčného obdobia, po štyroch rokoch funkčného obdobia isteho parlamentu dôjde dvakrát k obmene. Z deviatich ľudí, ktorých si, podľa obáv niektorých kolegov, nominovalo nejaké víťazné hnutie, tam teda zostanú iba traja.

Otázka času. Tu sa naznačuje otázka času vo vzťahu k prepolitizovaniu spoločnosti. Neviem, či som dobre rozumel tomuto vzťahu. Vychádza mi to tak, ako keby sme mali čakať na príhodný čas, keď spoločnosť bude odpolitizovaná. A to bude tá chvíľa, ktorá bude podľa všetkého asi najvhodnejšia na to, aby sme mohli uvažovať o prijatí novelizácie. Nehnevajte sa, kto určí ten časový horizont, tú chvíľu, kedy je spoločnosť odpolitizovaná? Bude niekedy, jestvuje taká spoločnosť? Možno že niekedy sa výraznejšie akcentuje politikum v celom sociálno-spoločenskom kontexte, ale neverím, že v tomto storočí, a asi ani v nasledujúcom, bude spoločnosť absolútne apolitická. To by bol nonsens.

Predposledná moja poznámka je ku kolegovi Mikloškovi a čiastočne ku kolegovi pánovi poslancovi Čarnogurskému. Nehnevajte sa, ale katastrofické prognózy ako individuálne vízie, to tu už naozaj bolo. A myslím si, že v tomto bode pán profesor Húska odpovedal veľmi presne. Už sa tu všeličo tomuto národu predostieralo ako krutý fakt, ktorý znamená zánik demokracie. Teraz sa znova, práve v súvislosti s touto kauzou, s prípadom tohto návrhu novelizácie, predostierajú katastrofické prognózy. Nebudem ich tu citovať.

Posledná vec - tu absolútne vychádzam zo svojej skúsenosti. Všetci veľmi dobre vieme, alebo väčšina z nás vie, že v rozhlase je - použijem také slovo s istým sémantickým nádychom - relatívne solídna situácia, zatiaľ čo v televízii sa to rozsypalo, skutočne sa to rozsypalo tak, ako sa rozsypala Rada Slovenskej televízie. Čo sa stalo? Nemyslím si, pán poslanec Čarnogurský, že vláda nemá koncepciu televízie, a má byť ticho, keďže ju nemá. Dovoľte, aby som to otočil

trocha ináč. Televízia nemá koncepciu. A televízia to nie je iba inštitúcia - to fyzické, to materiálne - to sú ľudia.

Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul, že to, čo stihol urobiť rozhlas, činitelia rozhlasu, teda predstavitelia rozhlasu, to televízia nedokázala urobiť. To je zásadná chyba. Preto je to tam tak, ako to je, pretože tam, kde niet normy, tam je bezbrehá demokracia, čiže anarchia. O čo ide? Mám tu pred sebou stanovisko k situácii v Slovenskej televízii od závodného výboru odborov v Slovenskej televízii. Pripomeniem vám dokumenty, ktoré televízia nedokázala doteraz predložiť. Rade Slovenskej televízie. Rozhlas to dokázal urobiť. Teraz nebudem skúmať, či preto, že rozhlasová rada sa istým spôsobom správala, alebo preto, že sa istým spôsobom správalo vedenie Slovenského rozhlasu, ktoré sa malo, mimochodom, povaliť. Ale o tejto kauze tu nebudem hovoriť, pretože to sú zaujímavé veci, pokiaľ ide o demokraciu, samozrejme.

Takže po prvé - Slovenská televízia doteraz nemá schválený štatút Slovenskej televízie. Ďalej nemá schválený štatút programových pracovníkov Slovenskej televízie, nemá schválenú typovú vysielaciu štruktúru, nemá schválené dlhodobé plány a koncepcie v oblasti programu, neexistuje platný organizačný poriadok Slovenskej televízie. V siedmom bode sa tu hovorí - citujem doslova: "Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie vydáva vnútorné pracovno-právne predpisy formou rozhodnutí ústredného riaditeľa. " V tejto chvíli naozaj vzniká otázka, načo tam bola televízna rada, ktorá ma v týchto zásadných veciach, o ktorých som hovoril, rozhodujúce postavenie, zásadné a rozhodujúce slovo.

Takže záverom - nemám dôvod neprikloniť sa a nedať svoj hlas, ak to môžem takto verejne povedať, za prijatie predkladanej novely, okrem iného aj preto, že je to naozaj cesta istej demokratickej ušľachtilosti, a to aj napriek tomu, že

pani kolegyňa Rothmayerová naznačuje istú skúšobnú lehotu. Tá v živote vždy býva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi. Pán poslanec Pollák - faktická poznámka.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, že pán kolega Ľupták prišiel do sály, môžem s faktickou poznámkou reálne vystúpiť, pretože padne na úrodnú pôdu. On totiž povedal iba časť pravdy. Vyslovil sa tu a konštatoval nejaké výpovedné lehoty redakcii. Samozrejme, ide o Slovensky východ, regionálny denník, ale zabudol povedať, že ten pán, ktorý dal výpoveď, je zhodou okolnosti momentálne predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti, teda podniká pravé v tých priestoroch, a ide o novy denník, takže nie je to až tak ligotavé, čisté. Samozrejme, odvahu zhodou okolnosti nabrali akurát dva dni po voľbách, pričom pôvodnú redakciu Slovenského východu to už stalo milión korún. Samozrejme, sú za tým stavebne podniky. Možno pán minister hospodárstva by sa k tomu vedel vyjadriť, či v súčasnosti stavebne štátne podniky prosperujú až natoľko, aby zase aspoň okolo milióna korún vložili do nového denníka, teda na úkor toho, ktorý už je zabehaný. Nechcem to ďalej rozoberať, samozrejme, ani kontrolovať gate a podobne veci, proste cudzích ľudí.

K pánovi Findrovi snáď iba toľko, že som rád, že niektoré zámery sa televízii naozaj nepodarilo realizovať, pretože keď som to začul, zdesila ma predstava, že Radiožurnal by vedel vysielať aj v televízii. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Poliakovi za faktickú pripomienku. Všimli ste si, že sa usilujem nezasahovať, do diskusie, ale predsa len by som prosil, aby veci, ktoré patria skôr do kuloárov, alebo veci, ktoré patria skôr na interpelácie, sme si nechali na príhodnú chvíľu a teraz sa vrátili k meritu nášho dnešného sedenia.

Podľa regulí, ktoré sme si stanovili, mali by sme ukončiť schôdzu, dovolím si však dať návrh. Kedže bodov rokovania je veľa a mali by sme rozhodnúť o návrhu novely zákona na základe argumentov, ktoré sme teraz počuli, aby sme dokončili dnes rokovanie k štvrtému bodu s tým, že sme s pánom predsedom rozhodli, že dnes nebude Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Uskutočnilo by sa zajtra o 8. 30 hodine s tým programom, ktorý bol nadnes, zajtra by sme mohli začať rokovanie Slovenskej národnej rady o 10. 00 hodine piatym bodom programu.

Prosím, pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, domnievam sa, že ak Predsedníctvo Slovenskej národnej rady určilo 19. 00 hodinu ako horný limit, nemali by sme robiť výnimky. Preto navrhujem, aby bola schôdza prerušená, aby sme pokračovali zajtra, trebárs o 9. 00 hodine ráno.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Regula, ktorú stanovilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, je regulou nižšieho orgánu. Slovenská národná rada má právo uzniesť sa na tom, že budeme pokračovať v dnešnom rokovaní, že urobíme výnimku. Už sa tak stalo v prípade ústavy, aj v ďalších prípadoch. Ale vzhľadom na to, že ste dali návrh na ukončenie schôdze, nechám o ňom bez rozpravy hlasovať.

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, pre istotu, ak by tento návrh bol schválený, chcel by som povedať toľko, že som položil otázku na pána predsedu Slovenskej národnej rady Gašparoviča, ktorej zodpovedanie sa vzťahuje k zasadnutiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, a bez ohľadu na to, či bude dnes večer alebo zajtra pred schôdzou Slovenskej národnej rady, bol by som rád, keby som na ňu ešte dnes dostal odpoveď.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Nebol som tu, neviem, čo povedal pán Čarnogurský. Prvý podpredseda SNR P. Weiss;

Pán poslanec, pán predseda bol akurát chvíľočku mimo sály. Keby ste svoju poznámku zopakovali.

Poslanec J. Čarnogurský:

Na programe zasadnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady plánovaného nadnes, po skončení tejto schôdze, nie je bod programu - odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie.

Je tam však bod rôzne, v ktorom by prípadne taký bod niekto z členov predsedníctva mohol naniesť. Preto sa pýtam vás, pán predseda, či vy osobne, alebo niektorý iný člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady hodlá naniesť na program zasadnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Pán poslanec, skoro som sa dostal do rozpakov. Nie som jasnovidec, neviem, či niekto predloží takýto návrh. Osobne ho predkladať nebudem, ale pochopte ma. Skúsim si nabudúce priniesť takú guľu /smiech v sále/, ale teraz neviem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Dámy a páni, vrátime sa teda k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Masarika, aby sme ukončili dnešné rokovanie slovenskej národnej rady a aby sme začali zajtra o 9. 00 hodine.

Hlasujeme o ukončení dnešnej schôdze. Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 124 poslancov. /

Prosím, kto je za návrh pána poslanca Masarika, aby sme ukončili dnešné naše rokovanie?

Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Pokračujeme v rokovaní dneänej schôdze do ukončenia štvrtého bodu programu.

Konštatujem, že nemám ďalšieho poslanca prihláseného do rozpravy, preto ukončujem rozpravu k štvrtému bodu. Pýtam sa pána ministra Slobodníka, či sa chce vyjadriť k rozprave ako prekladateľ návrhu.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, mohol by som sa vyjadriť, ale naozaj chcem skrátiť utrpenie tých, ktorí sa tak ponáhľajú domov, preto sa zriekam záverečného slova. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Gazdík?

Poslanec I. Gazdík:

Nie. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Potom môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána poslanca, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec I. Gazdík;

Vážené dámy a páni,

z diskusie vyplynul jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika. Ide o bod 15 spoločnej správy, kde by cela veta mala znieť: "Ústredného riaditeľa volí a odvoláva na návrh rady Národná rada Slovenskej republiky. " Myslím, že návrh pána Ftáčnika nielen možno, ale aj treba akceptovať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ešte raz prosím, lebo nebolo zrejme rozumieť. Poslanec I. Gazdík:

Myslím, že nielen možno, ale aj treba návrh pana poslanca Ftáčnika akceptovať. Teda odporúčam tento doplnok prijať. Znenie by bolo - opakujem: "Ústredného riaditeľa volí a odvoláva na návrh rady Národná rada Slovenskej republiky. " Odporúčam prijať a prosím, ak by sa mohlo o tomto bode hlasovať hneď.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Najprv budeme hlasovať an blok o vašich pôvodných návrhoch, ktoré ste predniesli.

Ak je návrh pána poslanca Ftáčnika v rozpore s niektorým článkom z bloku, prosím, aby ste vyňali článok 15 z hlasovania an blok.

Poslanec I. Gazdík;

Bod 15 odporúčam vyňať zo spoločného hlasovania a odporúčam prijať body l, 2, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 14, 17 a 18. Odporúčam, aby sa o týchto bodoch hlasovalo an blok.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem len procedurálne upozorniť na to, že pán spravodajca dal aj bod 15 do spoločného hlasovania. Ja som ho nespochybnil, ale doplnil som ho. Nenavrhoval som vyňať tento bod zo spoločného hlasovania. Pán spravodajca predniesol návrh na hlasovanie an blok, ja som ho len doplnil. To bol môj pozmeňovací návrh. Teda kľudne môžeme o ňom hlasovať, v an bloku a potom ho doplniť alebo nedoplniť, podľa toho, ako rozhodne národná rada.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Keďže sme ho vyňali zo spoločného hlasovania, môžeme to urobiť tak, že o doplnenom znení článku 15 budeme hlasovať osobitne.

Prosím, prezentujme sa.

Konštatujem, že v sále je 127 poslancov, sme uznášaniaschopní.

Kto je za návrhy, ktoré čítal pán spoločný spravodajca?

/Za návrhy hlasovalo 100 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhom hlasoval l poslanec. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /

Konštatujem, že návrhy boli prijaté. Poslanec I. Gazdík:

Keďže v spoločnom hlasovaní sme prijali body 3 a 9, z ďalšieho hlasovania sa tým vylučujú body 4 a 10. Neodporúčam hlasovať, za body 5, 13 a 16.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Takže hlasujeme o bodoch 5, 13 a 16 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča ich neprijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 126 poslancov.

Kto je za prijatie bodov 5, 13 a 16?

Za prijatie hlasovalo 6 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 92 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že body 5, 13 a 16 spoločnej správy neboli prijaté.

Poslanec I. Gazdík:

Napokon zostáva na hlasovanie zo spoločnej správy bod 15, ktorý bude po doplnení podľa návrhu pána poslanca Ftáčnika znieť: "Ústredného riaditeľa volí a odvoláva na návrh rady Národná rada Slovenskej republiky. " Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 124 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ftáčnika?

Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že bod 15 spoločnej správy s doplňujúcim návrhom pána poslanca Ftáčnika bol schválený.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, zostala mi už len jedna povinnosť. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii odporúčam prijať ako celok.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 126 poslancov.

Kto je za návrh zákona s doplnkami, ktoré boli schválené?

Za návrh zákona hlasovalo 81 poslancov.

Kto je proti návrhu zákona?

Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Za návrh zákona hlasovalo 81 poslancov, 26 bolo proti, 19 sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1990 Zb. o Slovenskej televízii. /Potlesk. /

Dámy a páni, kým sa rozídeme, prosím členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aby prišli do malej zasadačky presne o 8. 30 hodine. Rokovanie Slovenskej národnej rady, ktoré bude pokračovať bodom číslo 5, začne o 10. 00 hodine. Taktiež vás prosím, aby ste boli dochvíľni, aby sme mohli začať včas.

Druhy deň rokovania 6. schôdze Slovenskej národnej rady 30. septembra 1992

Prvý podpredseda SNR P. Weiss: Dámy a páni,

budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze Slovenskej národnej rady piatym bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 36 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 36a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodni minister kultúry pán Dušan Slobodník. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister kultúry SP D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

nechcem vám tu čítať cely text úvodného slova, pretože chcem šetriť váš čas a vlastne je to to iste, čo sme prerokúvali včera, keď sa hovorilo o novelizácii zákona o Slovenskej televízii. Pohnútky sú rovnaké. Účel je rovnaký. Chcel by som len zdôrazniť, ako to tu niekto naznačil včera, že rozhlas je normálnejší, a predsa sa chceme usilovať o to,

aby sa presadila verejnoprávna inštitucionalizácia rozhlasu. To znamená, že aj v tomto prípade chceme, aby tu pôsobila rozhlasová rada pozostávajúca z 9 členov, ktorí budú zvolení z oveľa širšieho počtu našich občanov. Chcem zdôrazniť, že ak sa tu včera zo strany opozície zdôraznilo, že nemáme 9 nezávislých ľudí, ktorí by mohli slúžiť - slúžiť je zlé slovo, prepáčte - pracovať, v Rade Slovenskej televízie, samozrejme, nie je to pravda. Keby Slovensko nemalo nie 9, ale 9 999 alebo 99 999 nezávislých osobnosti, bolo by to veľmi zlé. Preto dovoľte, aby som nečítal cele toto úvodné slovo a poprosil vás, aby ste prerokovali tento návrh zákona o novelizácii rozhlasovej rady, aby ste s nim vyslovili súhlas.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Gazdíka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec I. Gazdík:

Vážené dámy, vážení páni, vážení pán predsedajúci,

to podstatné, čo sa týka noviel zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, som povedal už v spoločnom úvode včera. Dovoľte, aby som však zdôraznil, že členmi rad majú byt osobnosti verejného a kultúrneho života, ktoré bez ohľadu na svoje politické názory budú schopne presadzovať programovú objektívnosť, najmä spravodajstva, a nezávislosť týchto médií. Nezávislosť od štátnych orgánov a politických strán je totiž jedinou zárukou objektívnosti a nezávislosti. V záujme nového prístupu ku kreovaniu Rady Slovenského rozhlasu, ale aj posilnenia princípu odbornosti a nezávislosti,

ktorý som podčiarkol, zmeny uvedené vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, odporúčam podporiť.

Výbory Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona prerokovali. Ústavnoprávny výbor, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Slovenskej národnej rade schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v ich uzneseniach tak, ako sú premietnuté v spoločnej správe. Dovoľte mi poprosiť vás, aby ste si v spoločnej správe, ktorú máte pod bodom 36a, v súvislosti s včera prijatým doplnkom bodu 15 v zákone o Slovenskej televízii, ktorý navrhol pán poslanec Ftáčnik, doplnili v bode 13 vo vete "Ústredného riaditeľa volí na návrh rady Národná rada Slovenskej republiky" o slovo "odvoláva". Celá veta bude znieť: "Ústredného riaditeľa volí a odvoláva na návrh Rady Národná rada Slovenskej republiky. "

Zo spoločnej správy odporúčam prijať body l, 1, 3, 6, 7, 9, 11, 13, 16 a 18. Tieto v spoločnom hlasovaní budem odporúčať prijať. Pri pozitívnom hlasovaní o týchto bodoch sa prijatím bodu 3 vylučuje z hlasovania bod 4 a prijatím bodu 13 bod 15. Neodporúčam prijať body 5, 8, 10, 12, 14, 17 a 19 a taktiež navrhujem, aby sa aj o týchto bodoch hlasovalo an blok.

Pán predsedajúci, ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem aj ja. Do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, dámy a páni, kto sa chce vyjadriť k tomuto návrhu zákona?

Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

tlač, televízia, všeobecne oznamovacie prostriedky, dostali názov siedma veľmoc. O ich mimoriadnej dôležitosti svedčí i skutočnosť, že pri vojenských štátnych prevratoch jedna z kľúčových úloh pučistov, od úspechu ktorej závisí úspech celej operácie, je obsadenie rozhlasu, televízie a tlačiarni. Na Slovensku včera nerinčali zbrane, ale v tejto sále utrpela demokracia knokaut. /Potlesk. / Vládnuca strana urobila ďalší krok na ceste k zmocneniu sa ústredných médií. Včera televízia, dnes rozhlas. Spytujem sa, čo bude nasledovať zajtra?

Vážené poslankyne, poslanci, niektorí sa ironicky usmievate. Poďme si teda spoločne zaspomínať na niektoré udalosti z predchádzajúcich mesiacov. Musel odísť prezident, ktorý mal odvahu pred niekoľkými mesiacmi kriticky sa vysloviť na adresu jedného hnutia. Spočítané sú dni televízneho kanála F l, ktorý si dovolil poskytnúť priestor pluralite názorov na adresu toho istého politického subjektu a činnosť politikov, ktorí ho reprezentujú. Došlo k opätovnému poštátneniu Danubiaprintu, čim sa zažehnalo riziko šírenia nezávislých a prípadne iných ako provládnych názorov v slovenskej tlači. Uskutočnili sa kroky smerujúce k informačnej blokáde nepohodlných žurnalistov tým, že jestvujú zoznamy preferovaných a neželaných novinárov, ktorým sa odopierajú potrebné informácie len preto, že si dovolili vybočiť, z radu. Pracuje sa na likvidácii denníka Smena a najnovšie Slovenského východu. Do nemilosti sa už dostáva i Slobodná Európa, našťastie, chápadla moci nesiahajú až za hranice. /Potlesk. /

Popredný vládny činiteľ odporúča pracovníkom oznamovacích prostriedkov etickú samoreguláciu, čo inými slovami znamená autocenzúru alebo po slovensky "drž hubu a krok". V posledných dvoch mesiacoch sa pozornosť sústredila na Slovenskú, televíziu, ktorá zrejme tiež, i keď nepatrne, vybočila z radu tým, že odmietla stať sa slúžkou vlády. A pretože doterajšia Rada Slovenskej televízie ani jej predseda si nedali vložiť jarmo na šiju, skončila ich éra.

Nevymenoval som všetky prípady vhodne povšimnutia, ale aj tieto kamienky vytvárajú mozaiku, z ktorej sa jasne črtajú kontúry obrazu, ktorý môžeme nazvať súmrak demokracie na Slovensku. Demokracie natoľko krehkej a neduživej, že nemá dosť síl brániť sa. Uisťujem vás, dámy a páni, že vo vyspelej, zabehnutej demokracii by argumenty, ktoré som uviedol, stačili na precitnutie poslancov a na niekoľkonásobný pád vlády. Ak včera utrpela nezávislosť médií prvý knokaut, dnes sa pripravuje druhý a exekútormi sme my. Ak včera bolo možné demokraciu podržať, po dnešku sa môže zosypať. Na našich pleciach, kolegyne a kolegovia, leží zodpovednosť za všetky dôsledky, ktoré z toho vyplynú v budúcnosti. Prosím, myslime pri hlasovaní na to.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi za jeho príspevok do rozpravy. O slovo sa prihlásila poslankyňa Gabriela Rothmayerová za Stranu demokratickej lavice.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán predseda,

pán predsedajúci,

vážená Slovenská národná rada,

vyznávam zásadu, že strany, ktoré nie sú pri vláde, by mali vlastne kritizovať iba vládu a nemali by sa púšťať navzájom do seba. Ale dnes musím túto zásadu porušiť a musím konštatovať, že nie je celkom pravda to, čo tu odznelo včera a čo odznelo aj teraz pred chvíľočkou, že utrpela demokracia. Pretože si spomínam - a kolegovia poslanci z Federálneho zhromaždenia mi to potvrdia - že zhruba pred rokom sme vo Federálnom zhromaždení volili rozhlasovú a federálnu radu presne na takom princípe, ako sme volili včera a dnes. Čiže otázka neznie tak, či utrpela demokracia alebo nie. Prosím vás, nepoužívajme kategorické, silne slova - nastúp diktatúry atď. Nemá to poklad v zákone.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem poslankyni Rothmayerovej. Vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

neplánovala som vystúpiť, preto prepáčte, ak moja reč bude trošku nesúvislá. Už včera a dnes sme si vypočuli vystúpenia kolegov z KDH. Mňa naozaj veľmi dojíma ich starostlivosť o televíziu, rozhlas a ďalšie média. Pritom si asi

veľmi dobre všetci pamätáme, čo oni rozpútali tu, na pôde tohoto parlamentu proti mladému autorovi Kasandrovi, ktorý napísal článok alebo víziu, poviedku do Kultúrneho života. Takže veľmi ma prekvapuje, že dnes pán poslanec Masarik sa tu obáva nove] diktatúry a vôbec, už tu spomenula tu terminológiu pani poslankyňa Rothmayerová. Dovolila by som si spýtať sa - pán poslanec Mikloško včera tu s tým začal - nebola diktatúra to, že za jeho predsedovania v Slovenskej národne] rade sa denno-denne objavovali v televízii iba oni? Nebolo dňa, aby sa v televízii neobjavili. Opozícii dávali veľmi malý priestor. Aká je dnes situácia? Vedúce hnutie a vedúci predstavitelia sa vlastne do televízie takmer nedostanú. Takže neviem, o akej diktatúre to hovorí. Majú asi veľmi krátku pamäť, a bola by som rada, keby si na toto všetko spomenuli.

Ďakujem vára. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss;

Ďakujem za faktickú pripomienku pani poslankyni Aibekovej z Hnutia za demokratické Slovensko S ďalšou faktickou pripomienkou sa hlasí pán poslanec Jan Čarnogurský za Kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec J. Čarnogurský:

Chcel by som pripomenúť pani poslankyni a snáď aj ďalším, že napríklad vedúcim spravodajstva v slovenskom rozhlase bol pán Ivan Mjartan prakticky takmer až do dňa svojho kandidovania na kandidátnej listine HZDS. To ako jeden príklad. Ako iný príklad nech mi je dovolené povedať, ako postupuje HZDS. Včera som sa opýtal predsedu Slovenskej národnej rady pána Gašparoviča, či bude dnes na programe Presedníctva Slovenskej národnej rady bod programu odvolanie riaditeľa televízie pána Kleisa. Pán Gašparovič povedal, že o tom nevie, ale že si v budúcnosti bude so sebou nosiť vešteckú sklenenú guľu, aby vedel lepšie. Dnes tento bod na programe Predsedníctva Slovenskej národnej rady je. Preto sa pýtam pána predsedu Slovenskej národne] rady, či jeho sľub, že bude v budúcnosti nosiť vešteckú sklenenú guľu, aby poznal program Predsedníctva Slovenskej národnej rady, máme považovať za závažný prísľub.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss.

Ďakujem pánovi Čarnogurskému. S ďalšou faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Findra za Hnutie za demokratické Slovensko.

Poslanec J. Findra:

Vážené kolegyne, kolegovia,

pán poslanec Masarik nás vyzval, aby sme si zaspomínali. Chcel som reagovať na tu vyzvú a potom som si povedal - netreba. Ale teraz, po vystúpení pána Čarnogurského predsa len musím povedať čosi zo skúsenosti z prace rozhlasovej rady. Môžem vás uistiť, že radu rozhlasu desiatky hodín zamestnávali dva základné problémy - nie niekoľko hodín, desiatky hodín. Prvý problém bol Radiožurnal a druhy problém bol riaditeľ rozhlasu a jeho námestník. Nepodarilo sa ani jedno, ani druhé až do kritickej fázy, keď napokon predsa len pán Mjartan a tuším pán Géci boli odvolaní Nepodarilo sa to, pretože rada a jej jednotliví členovia dokázali svoj individuálny mravný potenciál povýšiť nad príkazy strany alebo hnutia. To je jedna moja poznámka. Môžem ju podrobne rozvádzať, ale nemá to zmysel.

Druhá poznámka - problém riaditeľa rozhlasu sa riešil v Rade Slovenského rozhlasu okolo tridsať hodín čistého času. Hľadali sa metódy a spôsoby ako riešiť problém riaditeľa "demokraticky". Hovorilo sa o konkurze. A tu pripomínam kategóriu konkurzov. Hľadala sa cesta k tomu, aby nie rozhlasová rada navrhla Predsedníctvu Slovenskej národnej rady kandidáta na post riaditeľa; napokon po peripetiách, tvrdých diskusiách a rokovaniach predsa len rada navrhla Predsedníctvu Slovenskej národnej rady pána Štefka, napriek tomu, že sa hľadali iné tzv. demokratické cesty v konkurze. Isti predstavitelia - a nebudem tu konkrétny a mohol by som byt, ak bude treba, budem konkrétny - tvrdo volal v po konkurze, aby sa Slováci mohli prihlásiť na post riaditeľa v rozhlase, aby sa to uskutočnilo výberom. Taká bola demokracia a takto to vyzeralo aj v rozhlase. Rozhlasová rada, opierajúc sa o existujúci zákon, si bola vedomá svojich práv aj svojej zodpovednosti, ale práve vďaka tomu, že tu nebol potlačený individuálny mravný princíp nejakým príkazom u istých ľudí, od ktorých sa čakalo niečo iné. To je všetko. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi z Hnutia za demokratické Slovensko. S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil pán poslanec Ľupták z HZDS.

Poslanec I. Ľupták:

Vážene dámy a páni,

myslím si, že po včerajšej rozprave budete so mnou súhlasiť, že my, ako tu šedine - jedna strana, druhá strana, stred - sa asi nedohodneme a nenájdeme spoločný pohľad na demokraciu. Každý má svoj vlastný pohľad. Preto si myslím, poďme hlasovať, ukončime to a schváľme túto radu nezávislých odborníkov, ktorí na demokraciu v masovokomunikačných prostriedkoch nebudú mat pohľad ani náš, ani váš, ani ich. A keďže aj ja mám svoj osobitný pohľad na demokraciu, demokraticky navrhujem ukončenie rozpravy a dajme o tom hlasovať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem. Dávam slovo na ďalšiu faktickú pripomienku pánovi poslancovi Brockovi. Potom budeme hlasovať.

Poslanec J. Brocka:

Páni poslanci, teraz pán poslanec Findra vlastne vysvetlil, že rozhlasová rada bola funkčná. Čiže dávam otázku, alebo nechápem, prečo treba tento spôsob meniť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss: Pán poslanec Koteles.

Poslanec Koteles:

Vážená Slovenská národná rada, vážení poslanci,

mal by som pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že Slovenský rozhlas zabezpečuje aj národnostné vysielanie, ktoré sleduje špecifické ciele informovať a zabávať, občanov národnostných menšín v materinskom jazyku odporúčam, aby Slovenská národná rada brala do úvahy túto skutočnosť pri vytvorení rozhlasovej rady. Garantom týchto požiadaviek by mal byť odborník, ktorý z každodenného života pozná očakávania a záujmy menšinových poslucháčov, teda príslušník národnostnej menšiny. V snahe depolitizovať riadiaci orgán Slovenského rozhlasu, a aby bola zabezpečená programová nezávislosť a objektívnosť, pri tvorbe programov, tohto člena rady by navrhli nepolitické kultúrne a spoločenské združenia občanov patriacich k národnostným menšinám, v jazyku ktorých existuje rozhlasové vysielanie. Navrhujem, aby § 7 bol doplnený novým odsekom 3: "Jeden člen rozhlasovej rady je predstaviteľom národnostných menšín na Slovensku, ktorého zvolí Slovenská národná rada po odporúčaní nepolitickými kultúrnymi a spoločenskými združeniami občanov patriacich k národnostným menšinám. " Ostatné odseky prečíslovať.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi za jeho návrh. Ďalší prihlásení do diskusie nie sú, takže aj bez hlasovania môžem rozpravu k tomuto bodu ukončiť. Pýtam sa pána ministra kultúry, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Nie.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste postupne uvádzali hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, dovoľte aby som sa ako spoločný spravodajca vyjadril k tomu, čo sa tu hovorilo. Pri spoločnom spravodajcovi sa predpokladá, že sa stotožňuje s vládnym návrhom, ktorý do istej miery predkladá vo forme obhajoby a spravodajstva. Nikto ma nikdy nemohol a ani nemôže obviniť z nedemokracie. Dovoľte, aby som nevolil konfrontačný tón, ale povedal niečo celkom iného a pomohol si jedným literárnym priemerom. Gérard de Nerval, ktorý bol známy svojou

výstrednosťou, na rozdiel od tých, ktorí chodili na prechádzky so psami a kočkami, chodil s krabom, ktorému priviazal ružovú mašličku. Keď sa ho všetci pýtali, prečo chodí takte s krabom, odpovedal im veľmi jednoducho: vaše zvieratá sú hlučné a páchnu. Moje zviera je milé, prítulne a navyše pozná tajomstvá mora. V tomto krásnom prímere je vlastne celý Nervalov šarm.

Čo tým chcem povedať? Čo keby sme miesto toho konfrontačného tónu, miesto toho večného politizovania problémov, ktoré sú viac problémami odbornými a kultúrnymi, ako politickými, volili skôr nejakú cestu hľadania niečoho v prospech Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, v prospech Lono, aby sme sa prezentovali ako kultúrny parlament a nie ako konfrontačný? Aby sme hľadali niečo v prospech budúcej samostatnej republiky. Toľko moja poznámka.

Teraz k hlasovaniu. Ako som už povedal, o bodoch l, 2, 3, 6, 7, 9, 11, l, 16 a 18 odporúčam hlasovať an blok a odporúčam ich prijať..

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že v sále je pritomných 113 poslancov. Kto je za návrh na schválenie bodov, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca, nech stlačí hlasovacie zariadenie. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?

Proti hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? 15 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že návrh pána spoločného spravodajcu bol prijatý. Prosím, pokračujeme v hlasovaní.

Poslanec I. Gazdík:

Prijatím bodu 3 sme vylúčili z ďalšieho hlasovania bod 4 a prijatím bodu 13 bod 15. V ďalšom spoločnom hlasovaní neodporúčam prijať body 5, 8, 10, 12, 14, 17 a 19.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za body uvedené pánom spoločným spravodajcom, ktoré navrhol odhlasovať, an blok a jeho stanovisko je neprijať ich?

27 poslancov hlasovalo inak, ako odporučil pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca navrhol uvedene body neodsúhlasiť, ale musíme sa vyjadriť, či sme za alebo či sme proti. Začína sa hlasovaním za.

Prosím, prezentujme sa ešte raz, /Prezentovalo sa 113 poslancov. /

Pán spoločný spravodajca, prosím, zopakujte ešte raz návrh.

Poslanec I. Gazdík:

O bodoch 5, 8, 10, 12, 14, 17 a 19 navrhujem hlasovať an blok. Neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Kto je za body, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca, nech stlačí hlasovacie zariadenie.

18 poslancov sa vyslovilo za.

Kto je proti tomu, aby sme an blok schválili uvedené body?

79 poslancov sa vyslovilo proti.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov

Konštatujem, že body uvedené pánom spoločným spravodajcom neboli schválené. Prosím, pokračujeme v hlasovaní.

Poslanec I. Gazdík:

Je tu doplňujúci návrh pána poslanca Ladislav Kötelesa. Navrhuje doplniť bod 7 novým odsekom 3, ktorý by znel: "Jeden člen rozhlasovej rady je predstavíte lom národnostných menšín na Slovensku, ktorého zvolí Slovenska národná rada po odporučení nepolitickými kultúrnymi a spoločenskými združeniami občanov patriacich k národnostným menšinám. " Navrhuje potom ostatne odseky prečíslovať. Vzhľadom na to, že v celom zákone číslo 255/1991 Zb. sa nikde nehovorí o národnom alebo národnostnom kreovaní rady, čo nevylučuje, že v rade môže byt poslanec akejkoľvek národnosti, neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

Prvý podpredseda SNR P Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 117 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Kötelesa?

Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

Kto je proti?

67 poslancov sa vyslovilo proti návrhu.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kötelesa bol zamietnutý.

Poslanec I. Gazdík:

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase ako celok odporúčam prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 118 poslancov. /

Kto je za schválenie vládneho návrhu zákona?

/Za návrh hlasovalo 78 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. /

Zdržal sa niekto hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /

Konštatujem, že vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase Slovenská národná rada schválila. /Potlesk. /

Šiestym bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 37 a spoločnú správu výborov ako tlač 37a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní minister vnútra pán Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci,

prijatím zákona Federálneho zhromaždenia číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a organoch sa po novom upravili, ujednotili platové pomery zamestnancov štátnej správy. Tento zákon sa však v súvislosti s vymedzením kompetencii medzi federáciou a republikami nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Platové pomery príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sú v súčasnej dobe upravené zákonom Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb.

o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Tento ich však upravuje odlišne ako zákon č. 143/1992 Zb. V záujme sprehľadnenia a zjednotenia odmeňovania príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako

i príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky so zamestnancami štátnej správy bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 410/1991 Zb., ktorý z vecného hľadiska preberá princípy a inštitúty zákona číslo 143/1992 Zb.

Cieľom predkladaného návrhu je ustanoviť platové pomery príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súlade so zásadami odmeňovania ostatných zamestnancov statne] správy pri rešpektovaní špecifických podmienok činnosti bezpečnostných zborov. Pritom sa preberajú inštitúty tak osobného príplatku, osobitného príplatku, hodnostného príplatku,

príplatku za vedenie, ako aj odmeňovania za prácu nad základný čas služby v týždni, práce v sobotu a nedeľu a za služobnú pohotovosť. Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahnu ciele sledované v zákone číslo 143/1992 Zb. v podmienkach Policajného zboru Slovenskej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Platové pomery budú komplexne upravené priamo v zákone, čo zodpovedá článku 28 Listiny základných práv a slobôd. V nevyhnutnej miere sa upravia aj ďalšie otázky, ktoré vyplynuli z potrieb praktického uplatňovania zákona číslo 410/1991 Zb.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vzhľadom na uvedené odporúčam, aby Slovenská národná rada po prerokovaní schválila vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi a prosím spoločného spravodajcu pána Báránya, aby sa ujal slova.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

sú zákony, ktoré by možno trocha v inej podobe, možno trošku v inom čase musela predložiť každá vláda. Myslím, že momentálne sa zaoberáme jedným z nich. Ak by som sa pokúsil charakterizovať jeho obsah v nadväznosti na to, čo hovoril pán minister, možno ho rozdeliť do piatich bodov. Prvým z nich je prispôsobenie právnej úpravy požiadavkám ústavy.

Druhým je zosúladenie právnej úpravy odmeňovania policajtov s obdobnou právnou úpravou v civilných povolaniach. Tretím je čiastočné posilnenie postavenia odborov v rámci polície. Štvrtým je rozšírenie právnej úpravy služobného pomeru policajtov aj na príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže a piatym sú legislatívno-technické spresnenia a drobné úpravy vyplývajúce zo skúseností s realizáciou zákona o služobnom pomere.

Skôr, ako prejdem k jednotlivým pripomienkam, dovolil by som si jedno upozornenie. Viac razy som sa stretol pri diskusiách s kolegami s upozorňovaním na problém, aby policajtom bola úplne odňatá možnosť zaoberať sa inou zárobkovou činnosťou a predovšetkým podnikaním. Musím upozorniť, že toto nie je vzhľadom na momentálny ústavný stav možné. Článok 54 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o možnosti obmedziť podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť policajtom. Nehovorí o možnosti odňať im toto právo. Preto tak ako predpokladá aj navrhovateľ v návrhu zákona, bude potrebný súhlas príslušného služobného orgánu k podnikaniu, ale nie je možné zákonom zakázať akékoľvek podnikanie. Ak by sme to chceli, musíme ísť cestou ústavného zákona.

Predložený vládny návrh prerokovali dva výbory Slovenskej národnej rady - ústavnoprávny a pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, čiže tie výbory, ktorých sa dana problematika týka. To sa prejavilo aj na relatívne malom počte a na pomernej kvalifikovanosti pripomienok. Vopred môžem povedať, že všetkých 8 pripomienok, ktoré výbory schválili, takisto odporúčam prijať. Upozorňujem na jeden preklep, ktorý sa stal v pripomienke číslo 1. Tu nejde o § 12, ale o § 22. Zákon ako celok odporúčam prijať.

Dovolil by som si prejsť jednotlivé pripomienky, ich obsah. Prvá pripomienka je vlastne legislatívno-technickým vylepšením a nemení nejak zásadne obsah vládneho návrhu.

V čom je podstata a zámer pripomienky číslo 2? Ak je policajt poverený zastupovaním nejakého iného policajta v jeho funkcii, patri mu časť príplatku za vedenie tohto policajta, ktorého zastupuje - nie celý, môže dostať časť. Ale je možné, že tento policajt už predtým dostával vlastný príplatok, čiže tu nastáva súbeh týchto dvoch príplatkov. Nevedno vopred, ktorý z nich bude vyšší. Preto sa tu ide bežnou cestou, že policajtovi sa má vyplácať vyšší z týchto dvoch príplatkov, aby zastupovaním nebol ukrátený na svojich príjmoch.

Zmyslom pripomienky 3 je, aby sa poskytnutie náhradného volná policajtovi neodsúvalo pod zásterkou viac-menej vynútenej dohody s nadriadeným úplne do nekonečna. Je tu stanovená doba, dokedy musí byt vec vyriešená. Buď musí dostať, náhradné voľno, alebo mu musí byt vyplatené.

Štvrtá pripomienka je vlastne len zmenou slovosledu znamenajúcou štylistické zlepšenie, ktorá nemení obsah. To isté platí aj o pripomienke 5.

Šiesta pripomienka zvyšuje prehľadnosť a tým aj uľahčuje aplikáciu zákona.

Siedma pripomienka je len legislatívnym spresnením zvyšujúcim jednoznačnosť.

Ôsma pripomienka je vyslovene štylistickým vylepšením.

Opakujem, zákon ako celok aj všetky pripomienky uvedené v spoločnej správe odporúčam prijať.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby si sadol na miesto určené pre spravodajcu výborov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov.

Prosím, dámy a páni, hlási sa niekto do rozpravy? /Nikto. /

Keďže sa nikto nehlási, pokladám rozpravu za ukončenú. Chce sa pán minister vyjadriť k tomu, čo povedal pán spoločný spravodajca?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Spolu s pani ministerkou spravodlivosti, pretože jej patrí väzenská justičná stráž, s navrhovanými pripomienkami súhlasíme a akceptujeme ich. Zároveň vám ďakujeme za dôveru policajnému zboru, ktorú ste týmto prejavili.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz dávam slovo pánovi spoločnému spravodajcovi, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy.

Poslanec E. Bárány:

Myslím, že možno hlasovať, o všetkých pripomienkach uvedených v spoločnej správe an blok. Všetky odporúčam prijať. Nikto sa nevyjadril v tom zmysle, že niektorú pripomienku by odporúčal z takéhoto hlasovania vyňať, nikto ani jednu z pripomienok nespochybnil.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 81 poslancov. /

Konštatujem, že Slovenská národná rada je uznášaniaschopná.

Kto je za návrhy, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, nech stlačí hlasovacie zariadenie.

/Za hlasovalo 79 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti nehlasoval nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. /

Konštatujem, že pripomienky zo spoločnej správy boli Slovenskou národnou radou prijaté.

Pán spoločný spravodajca, môžeme hlasovať o návrhu ako celku?

Poslanec E. Bárány:

Áno. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 82 poslancov. /

Konštatujem, že Slovenská národná rada je uznášaniaschopná.

Kto je za vládny návrh zákona s pripomienkami, ktoré sme schválili, nech stlačí hlasovacie zariadenie.

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Siedmym bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 39 a spoločnú správu výborov ako tlač 39a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní pán minister financií. Prosím, pán minister, aby ste uviedli vládny návrh zákona.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie slovenskej národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. v znení zákona číslo 312/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. reagoval na niektoré špecifické krivdy, ktoré vznikli len na území Slovenskej republiky, akými sú tzv. qulagy a akcia "B", a zároveň určil pôsobnosť jednotlivých ústredných orgánov na zmiernenie krívd taxatívne určených zákonom číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciach, ako aj postup uplatnenia nárokov oprávnených osôb. Tento zákon určil tiež postup a lehoty na uplatnenie nároku Slovenskej republiky na vydanie veci.

Na Slovensku republiku prešiel tento nárok oprávnených osôb, ak ich niet alebo ak si nárok neuplatnili v lehote určenej pódia zákona, pretože ponechanie veci u osôb,, ktorá vec získala z dôvodov politického zvýhodnenia, by sa priečilo dobrým mravom. Vzhľadom na to, že v zákone bol použitý pojem "povinná osoba", pod ktorou rozumieme okrem fyzických osôb i všetky právnické osoby vrátane štátu, znamenala by jeho aplikácia uplatnenie nároku i voči právnickým osobám a najmä voči obciam. Obce však získali majetok z vlastníctva Slovenskej republiky na základe zákona Slovenskej národne] rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, teda rozhodne nemožno v ich prípade hovoriť o takých dôvodoch nadobudnutia veci, ktoré by sa priečili dobrým mravom. z toho dôvodu v novele navrhujeme zúžiť okruh povinných osôb, voči ktorým sa nárok Slovenskej republiky bude uplatňovať len na fyzické osoby. Ako príklad, kedy si Slovenská republika uplatnila nárok na vydanie veci od fyzickej osoby, uvádzam prípad pána Biľaka a jeho rodiny, ktorému venovali pozornosť aj masmédia.

Ďalšie otázky, ktoré sú riešené v predkladanom návrhu zákona, majú väzbu na zákon Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. Tento zákon predložila zákonodarnému orgánu skupina poslancov a vzťahoval sa na problematiku tzv. gulagov a akcie "B". Aplikácia ustanovení tohto zákona je v gescii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré navrhli jeho doplnenie a sprecizovanie s poukazom na Občiansky zákonník a Zákon o rodine, čím sa odstráni vágne znenie ustanovení zákona, čo odstráni jeho problematickú aplikáciu v praxi.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

tento návrh zákona bol prerokovaný v štyroch výboroch. Chcem vám poďakovať za vaše pripomienky, ktorých cieľom je zdokonalenie návrhu zákona. K niektorým ustanoveniam zákona smerovalo viac vašich pripomienok. Rozhodnete o nich hlasovaním.

Na niektoré pripomienky k § 2 a k § 3 smerujúce k zvýšeniu požiadaviek na štátny rozpočet chcem osobitne upozorniť. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. prijatý ako iniciatívny návrh poslancov nemal vyčíslené dopady na štátny rozpočet Slovenskej republiky napriek tomu, že tuto povinnosť ukladá osobitný predpis, a preto ani nemohli byť zohľadnené v štátnom rozpočte Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som vás informoval o dopadoch na štátny rozpočet Slovenskej republiky v súvislosti s odškodňovaním tzv. gulagov. Podľa údajov cekový počet môže predstavovať V súčasnosti 6 859 žiadateľov, avšak podľa údajov gestora - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - počet žiadateľov predstavuje 10 až 15 tisíc osôb. Ak berieme do úvahy asi 10 tisíc oprávnených žiadateľov, ktorým sa poskytne celkové odškodné, t. j. za dobu odvlečenia a jednorazové odškodné za smrť, dosahuje to čiastku asi 900 mil. korún. Teda požiadavky na štátny rozpočet budú vyššie ako sa na základe prepočtov predpokladalo. Pôvodne to bola suma 800 mil. korún. Z počtu žiadateľov 10 tisíc osôb asi 90 % predstavujú samotní odvlečení a pozostalí, t. j. manželka a deti.

Vzdialenejší príbuzní, súrodenci, strýkovia, tety, netere, vnuci a podobne predstavujú 10 % žiadateľov. Navrhovaným zužením okruhu, t. j. vylúčením vzdialenejších príbuzných, by došlo k úspore 90 až 100 mil. korún.

V súvislosti s odškodnením za akciu "B" Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako gestor predpokladá výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 120 mil. korún. Tento údaj vychádza z doposiaľ podaných 98 žiadosti a predstavuje náhradu za vysťahovanie a za nútené práce. K týmto prípadom musíme pripočítať výdavky, ktoré zaťažujú resp. zaťažia štátny rozpočet Slovenskej republiky z titulu poskytovania finančných náhrad podľa zákona 87/1991 Zb. na zmiernenie majetkových krívd, ktorý je v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky. Odhadom ide o sumu 360 mil. korún v hotovosti a l 690 mil. korún v cenných papieroch len pri týchto troch skupinách, to znamená výdavky na mimosúdne rehabilitácie v miliardových čiastkach, tak v hotovosti ako aj v cenných papieroch, z ktorých niektoré majú povahu štátnych dlhopisov.

Vážene panie poslankyne, páni poslanci,

vzhľadom na uvedené prosím zvážiť vaše návrhy presahujúce návrh predloženého návrhu zákona majúce dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1993 a nasledujúci rok. Som si vedomý krívd spôsobených našim občanom v minulosti, nie je však možné ich úplne odstrániť, možno ich iba zmierniť, a to v takej výške, aby nedošlo k ohrozeniu financovania iných oblastí, ktoré sú pre fungovanie štátu i ako subjektu medzinárodného práva nevyhnutné.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, zistili sme, že niektoré veci, ktoré boli majetkom obcí, obec už vydala, preto odporúčame § 7 doplniť odsekom 7, ktorý bude znieť: "Ak obec vydala vec Slovenskej republike pred účinnosťou

tohto zákona, sú okresné úrady povinne obci vec vrátiť, alebo vydať kúpnu cenu, za ktorú vec previedli. "

ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi a prosím spoločného spravodajcu vybov poslanca Ladislava Polku, aby predniesol sprava o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda Slovenskej republiky,

spoločná správu Ústavnoprávneho výboru Slovenské] národne] rady, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady, Výboru Slovenskej národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci k výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 319 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krivd a o pôsobnosti orgánov štátne] správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, v znení zákona č. 312/1992 je nasledovná: koordináciou stanovísk výborov bol rozhodnutím predsedu Slovenskej národnej rady poverený výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť s tým, že sa stanoviská dvoch výborov premietli do nasledovnej spoločnej správy. Všetky štyri výbory vyslovili s predloženým návrhom slovenskej vlády súhlas. Výbor slovenskej národnej rady pre

petície, právnu ochranu a bezpečnosť, a Výbor Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúčajú Slovenskej národnej rade návrh zákona schváliť bez pripomienok.

Ústavnoprávny výbor a národohospodársky a rozpočtový výbor odporúčajú návrh zákona schváliť s pripomienkami. Pripomienka ústavnoprávneho výboru a národohospodárskeho a rozpočtového výboru má legislatívny charakter a odporúčam Slovenskej národnej rade vziať ju na vedomie. Jej obsahom je úprava textu návrhu zákona, ktorý vyplýva po nadobudnutí účinnosti Ústavy Slovenskej republiky. Ide o zmenu názvu Slovenskej národnej rady, o zmenu názvu ústredného orgánu štátnej správy, ako sú v texte zákona. Odporúčam pripomienky ústavnoprávneho výboru označené ako I a II/4 vziať na vedomie.

Pokiaľ ide o pripomienku ústavnoprávneho výboru k článku I bod 5, pripomienka znela nahradiť ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ novým znením takto: "jednorazové finančné odškodnenie alebo jeho pomernú časť za vykonávanie nanútenej práce vo výške 15 000 Kčs na jednu domácnosť a rok, najviac vo výške 60 000 Kčs". Po diskusii tejto pripomienky s navrhovateľom a po diskusii s pánom ministrom Tothom sme dospeli k návrhu alebo ku kompromisnému riešeniu. Na základe tohto rokovania túto pripomienku neodporúčam prijať a navrhujem kompromisné riešenie, ktoré by znelo asi nasledovne: ostal by pôvodný text v bode 5, § 3 ods. 2 písm. c/ by znel nasledovne: "jednorazové finančné odškodnenie za vykonávanie nanútenej práce podľa rozhodnutia správneho orgánu vo výške 15 000 Kčs na jednu domácnosť a ukončený celý rok, najviac vo výške 60 000 Kčs, ak je táto doba kratšia ako celý rok, ale je najmenej 6 mesiacov, jednorazové finančné odškodnenie sa vyplatí v pomernej výške. " Týmto kompromisným návrhom sledujeme riešenie tvrdosti zákona, pretože celý rad prípadov poškodených bol v časovom horizonte 9, 10, 11 mesiacov,

a títo by boli značne znevýhodnení oproti tým, ktorí boli na nútených prácach viac ako jeden rok. Takže sledujeme tým toto odškodnenie.

Pokiaľ ide o druhú pripomienku ústavnoprávneho výboru k čl. I bod 6, ústavnoprávny výbor navrhol v ustanovení § 3 ods. 4 zmeniť poznámky odkazu 5c/ nasledovne: "§ l/ ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii". Podľa pôvodného vládneho návrhu ide o odškodnenie takým spôsobom, že sa poskytuje najviac 30 000 korún v hotovosti a zvyšok v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu dlhopisu. Obsahom návrhu alebo pripomienky ústavnoprávneho výboru je zmeniť túto skutočnosť a poskytovať, 30 000 korún v hotovosti a ďalších 30 000 korún, až do výšky 60 000 korún vo výške 20 % z oprávneného nároku. Vzhľadom na dopad na štátny rozpočet tento návrh neodporúčam prijať.

Zároveň dovoľte, aby som si osvojil návrh, ktorý predniesol pán minister Tóth, a odporúčam prijať návrh doplniť. § 7 odsekom 7, ktorý znie: "Ak obec vydala vec Slovenskej republike pred účinnosťou tohto zákona, sú okresne úrady povinné obci vec vrátiť, alebo vydať kúpnu cenu, za ktorú vec previedli. "

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov. Otváram rozpravu. Písomne som neobdržal zatiaľ žiadnu prihlášku.

Prosím, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

vo svojom vystúpení by som sa chcel dotknúť práve bodu 3 spoločnej správy. Navrhovanú zmenu navrhol ústavnoprávny výbor, a vzhľadom na to, že túto zmenu som inicioval ja, chcel by som podať ešte ďalšie vysvetlenie k tejto problematike. Pán spoločný spravodajca zdôvodnil svoje neodporúčanie alebo návrh na neodhlasovanie tejto navrhovanej zmeny praktickými dopadmi na finančný štátny rozpočet. Naše úvahy, ktoré nás v Ústavnoprávnom výbore viedli k tomu, aby táto zmena bola schválená, však majú predovšetkým povahu právnu. Dovolil by som si, aj keď to bude dosť obtiažne, pretože ide v podstate o druhú novelizáciu, a samotný text je neprehľadný, zhruba vysvetliť, o čo ide, v takej lapidárnejšej povahe.

Podlá predloženého návrhu zákona v bode 6 sa S 3 dopĺňa odsekmi 3a 4, ktoré znejú - konkrétne ide o odsek 4: "Písomnú žiadosť o finančnú náhradu - odkaz 5c/ - podľa ods. 2 písm. b/ a c/ treba podať na príslušnom orgáne najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona, inak nárok zanikne. " Čiže vlastne ide o podmienky poskytnutia finančnej náhrady, ktoré sa dotýkajú konkrétnych skutočnosti uvedených v ods. 2 písm. b/ a c/. Tieto písmená b/ a c/ sú uvedené v predchádzajúcom texte s tým, že podľa predlohy vládneho návrhu novelizácie zákona v písm. b/ sa hovorí: "poskytnutie finančnej náhrady za násilné vysťahovanie a za hnuteľný majetok". Dávam do pozornosti práve dikciu "za násilné vysťahovanie a za hnuteľný majetok, ak bol v byte pri mobilnom vysťahovaní ponechaný alebo pri preprave poškodený alebo zničený, a to vo výške 60 000 korún na jednu domácnosť". Písm. c/ hovorí: "jednorazové finančné odškodnenie" - dávam opäť do pozornosti - "za vykonávanie nanútenej práce

podľa rozhodnutia správneho orgánu vo výške 15 000 korún na jednu domácnosť a ukončený cely rok, najviac vo výške 60 000 korún".

Pôvodný zámer predkladateľa bol, podľa môjho názoru, istým spôsobom účelový, keď v navrhovanom texte ustanovenia § 3 ods. 4 dal odkaz v poznámke 5c/ na ustanovenie § 13 ods. 5 zákona číslo 87/1991 Zb. a § l nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 289/1991 o výške finančnej náhrady. Podľa môjho názoru, a nakoniec sa s tým stotožnil aj ústavnoprávny výbor, keď túto zmenu odporučil, pre uvedený spôsob finančného odškodnenia v súvislosti s nanútenými prácami a v súvislosti s akciou "B", to znamená s vysťahovaním oprávnených osôb, neprichádza do Úvahy odkaz na ustanovenie § 13 ods. 5.

Pokúsim sa vysvetliť prečo. V § 13 ods. l zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách sa totiž hovorí: "Finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo ak tato osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona. " To znamená, že táto finančná náhrada sa skutočne poskytuje len za nehnuteľnosť. V danom prípade sa však finančne odškodnenie nedotýka nehnuteľnosti. Konkrétne písm. b/ a c/ s poznámkami alebo s časťami, ktoré som vám dal do pozornosti, jednoznačne poukazujú na to, že obidve tieto finančné odškodnenia sa dotýkajú násilného vysťahovania. Boli to štátne byty, čiže tam v žiadnom prípade nejde o finančné odškodnenie za nehnuteľnosť, tak ako ukladá § 13 ods. l, tu ide o násilné vysťahovanie a hnuteľný majetok. V druhom prípade ide o vykonávanie nanútenej práce, čiže opätovne nejde o finančné odškodnenie za nehnuteľnosť. Preto je potrebné v poznámke 5c uskutočniť opravu a dať odkaz na § 17 ods. 2 zákona o mimosúdnej rehabilitácii, ktorý hovorí - citujem: "Príslušný ústredný orgán štátnej správy republiky je povinný poskytnúť peňažnú náhradu za dobu strávenú v tábore nanútených prác alebo v pracovnom útvare v rozsahu obdobne podlá

zákona č. 119/1990 Zb. v znení zákona č. 47/1991 Zb. Navrhovanú zmenu si ústavnoprávny výbor osvojil nie z nejakých praktických alebo účelových hľadísk, ale jednoznačne preto, že uvedený odkaz na § 13 ods. 5 nezodpovedá tomu titulu finančného odškodnenia, o ktorý má ísť v súvislosti s ustanovením práve tých dvoch bodov podľa ods. 2 písm. b/ a c/. Toľko snáď na vysvetlenie a opätovne by som chcel zdôrazniť, že ide o právny a nie praktický pohľad na riešenie problému.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi. Kto sa ďalej hlási o slovo? Pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážené kolegyne, kolegovia,

iba by som sa pozastavil nad tým, prečo došlo k zúženiu pojmu oprávnených osôb, čo sa týka súrodencov poškodených. Myslím si, a všetci to dobre vieme, že stačilo, aby ktosi v rodine bol postihnutý a mladší alebo i starší súrodenci nemohli študovať a boli spoločenský alebo inak poškodení. Je to všeobecne známe. Preto by som navrhoval, aby pojem oprávnených osôb bol rozšírený, alebo boli tam ponechaní súrodenci, prípadne s doložkou, ak môžu preukázať, že utrpeli ujmu či už na majetku alebo na spoločenskom uplatnení. Navrhujem to asi takto: rozšíriť pojem oprávnených osôb aj na súrodencov, ak môžu dokázať, že utrpeli ujmu na majetku alebo spoločenskom uplatnení v súvislosti s nespravodlivým postihnutím súrodenca.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec, odovzdajte svoj návrh písomne spoločnému spravodajcovi. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pani ministerka spravodlivosti.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovolila by som si veľmi v krátkosti reagovať na otázku, ktorá tu bola položená mojím predrečníkom, prečo predložený návrh uvádza len ten okruh oprávnených osôb, ktorý je v návrhu uvedený. Nevychádza sa tu z posúdenia nejakých emotívnych alebo iných okolnosti, ale má to nasledujúci právny podklad: totiž osobám, ktoré sú pozostalé - manželka, deti - prislúcha náhrada vzhľadom na to, že neprítomnosťou živiteľa rodiny prichádzali o výživné, čiže im náhrada, samozrejme, patri. Odvlečenému - tam to je nesporné - patrí náhrada na základe právneho titulu ušlej mzdy. Ak žijú rodičia, tým náhrada patrí na základe právneho titulu vzájomnej vyživovacej povinnosti. Ďalší príbuzní odvlečeného, súrodenci - tam niet právneho podkladu, pretože medzi súrodencami neexistuje vyživovacia povinnosť. Ďalej, súrodenci odvlečeného zvyčajne viedli samostatnú domácnosť. Pokiaľ boli v rodine s matkou alebo manželkou, prislúcha náhrada z ich titulu. Ďalší príbuzní odvlečeného - bratranci, netere, strýkovia, vnuci a podobne taktiež žili v iných domácnostiach, čiže odvlečením, teda odchodom odvlečeného nepociťovali bezprostrednú majetkovú ujmu. Títo často žili aj v iných obciach, často len s odstupom času sa dozvedeli o odvlečení príbuzného. Niet tu právneho titulu. Naviac, je pochybná aj skutočná ujma, ktorú by pociťovali.

Odškodnenie je vlastne náhradou škody, ktorú utrpeli len priami príbuzní odvlečeného. Ostatní príbuzní neutrpeli z titulu ušlej mzdy odvlečeného a z titulu odkázania na výživné nijakú priamo vyčísliteľnú újmu. Niet preto právneho titulu a ťažko by bolo dokazovať morálnu úhradu týchto ďalších príbuzných. Niet ani mechanizmu, ktorý by mohol pri rozhodovaní na našom ministerstve zabrániť, tým prípadom, aby nedochádzalo k úmyselnému zneužívaniu a požadovaniu takej náhrady, teda odškodneniu takej škody, ktorá skutočne nenastala. Dúfam, že poslanci toto pochopia aj z právneho hľadiska. Naviac, nie posledným argumentom je aj skutočnosť, ktorú uviedol pán minister financií, čo by to pre náš štátny rozpočet znamenalo. Toto nie je základný argument. Znovu si dovolím pripomenúť, že z tohto titulu by mohlo ujsť zo Štátneho rozpočtu viacero prostriedkov tam, kde skutočne nebola spôsobená škoda.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke spravodlivosti za vysvetlenie. Ešte raz sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuvirth:

Ďakujem veľmi pekne pani ministerke za vysvetlenie, ale dovolím si tiež vysvetliť to, že z plejády príbuzných, o ktorých pani ministerka hovorila, som hovoril výhradne o súrodencoch, nie o bratrancoch, strýkoch a podobne, kde je argumentácia jasná. Takisto si dovolím pripomenúť, že mladší súrodenci žili v tej istej domácnosti ako odvlečení, čiže mohli byt bezprostredne postihnutí. Preto som tam pripojil,

ak z toho môžu dokázať, že im škoda nastala. Myslím, že sme mravne povinní platiť účty za našich dedov a rodičov, ak sa hlásime aj k pozitívnemu, čo urobili.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Neuwirthovi za faktickú pripomienku. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth:

Nie. Prvý podpredseda SNR P. Weiss;

Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Poslanec L. Polka:

Nie. Prvý podpredseda SNR P. Weiss;

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Polku, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec L. Polka;

Vážená Slovenská národná rada, dovoľte, aby som navrhol zo spoločnej správy, parlamentná tlač 49a, hlasovať o bode

I a o bode II4, v ktorom sa navrhuje vypustiť článok II a článok III označiť ako článok II. V bode II/4 ide o to, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako orgán, ktorý bude vyhlasovať zákony, od zajtra svoju činnosť končí resp. nebude existovať a Slovenská národná rada musí rozhodnúť o spôsobe vyhlasovania zákonov, či to bude nejaký iný orgán alebo to bude záležitosť rokovacieho poriadku. Ide fakticky o legislatívnu pripomienku. Odporúčam, pán predsedajúci, aby sme tieto dve pripomienky vzali na vedomie bez hlasovania.

Prvý podpredseda SNR p. Weiss:

Áno. Poslanec L. Polka:

Ďakujem. Ďalej dávam hlasovať o pripomienke Ústavnoprávneho výboru k článku l bod 5, a to ustanovenie § 3 ods.

2 písm. c/ nahradiť novým znením takto: "jednorazové finančné odškodnenie alebo jeho úmernú časť za vykonávanie nanútenej práce vo výške 15 000 Kčs na jednu domácnosť5b/ a rok, najviac vo výške 60 000 Kčs". Neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 103 poslancov. /

Kto je za pripomienku k článku I bod 5, ktorú dal Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady? Pán spoločný spravodajca, aby opäť nedošlo k nedorozumeniu, neodporučil hlasovať za túto pripomienku, ale musíme sa k nej vyjadriť.

/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. /

Kto je proti tejto pripomienke?

/Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že pripomienka nebola prijatá. Poslanec L. Polka:

Ako kompromisné riešenie, už som to spomínal v úvode pri predkladaní správy, navrhujem nové znenie tohto bodu doplniť

o ďalší text. Pre úplnosť uvediem cely text. Odsek c/ znie: "jednorazové finančné odškodnenie za vykonávanie nanútenej práce podľa rozhodnutia správneho orgánu vo výške 15 000 Kčs na jednu domácnosť a ukončený celý rok, najviac vo výške 60 000 Kčs; ak je táto doba kratšia ako celý rok, ale je najmenej 6 mesiacov, jednorazové finančné odškodnenie sa vyplatí v pomernej výške". Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov. Sme uznášaniaschopní. Kto je za návrh, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca?

Konštatujem, že za návrh bolo 100 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že návrh, ako ho predniesol pán poslanec Polka, bol prijatý.

Poslanec L. Polka:

Ďalšia pripomienka ústavnoprávneho výboru k článku

I bod 6, a to v ustanovení § 3 ods. 4 zmeniť poznámky k odkazu 5c nasledovne: "5c/ § 17 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnej rehabilitácií". Neodporúčam tuto pripomienku prijať.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 110 poslancov. Sme uznášaniaschopní.

Kto je za pripomienku ústavnoprávneho výboru k článku

I bod 6?

Za pripomienku hlasovalo 37 poslancov.

Kto je proti?

Proti sa vyslovilo 55 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka ústavnoprávneho výboru k článku I bod 6 nebola prijatá.

Poslanec L. Polka:

Ďalej to bola pripomienka, ktorú predniesol vo svoje] úvodnej predkladacej správe pán minister Tóth, ktorú som si osvojil - doplniť znenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 319 v znení zákona číslo 312/1992 Zb., a to § 7 odsekom 7, ktorý znie: "Ak obec vydala vec Slovenskej republike pred účinnosťou tohto zákona, sú okresné úrady povinné obci vec vrátiť alebo vydať kúpnu cenu, za ktorú vec previedli. " Odporúčam návrh prijať;.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 111 poslancov. Sme uznášaniaschopní. Kto je za návrh, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca?

Za návrh sa vyslovilo 102 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu boli 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka, ako ju predniesol pán spoločný spravodajca, bola prijatá.

Poslanec L. Polka:

Posledná bola pripomienka pán poslanca Neuwirtha, ktorý navrhol rozšíriť v parlamentnej tlači 39a bod l o nasledovné znenie: "Oprávnenými osobami sú aj súrodenci, ak môžu dokázať, že utrpeli ujmu na majetku alebo spoločenskom uplatnení v súvislosti s nespravodlivým postihnutím súrodenca. " Túto pripomienku neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda SNR p. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 107 poslancov. Sme uznášaniaschopní. Kto je za pripomienku, ako ju predniesol pán poslanec Neuwirth?

Za pripomienku bolo 33 poslancov. Kto je proti?

Proti sa vyslovilo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pána poslanca Neuwirtha neprešla.

Poslanec L. Polka:

Na záver dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd, a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov tak, ako sme ich schválili pri dnešnom hlasovaní.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku budeme teda hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Prosím, prezentujme sa.

Konštatujem, že v sále je prítomných 110 poslancov. Sme uznášaniaschopní.

Kto je za návrh zákona?

Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

Kto je proti?

Proti boli 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky__v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb.

Ďakujem za spoluprácu pánovi ministrovi /potlesk/ aj pánovi spoločnému spravodajcovi a odovzdávam vedenie rokovania schôdze pánovi podpredsedovi Húskovi.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

najprv jedna technická informácia: o 12. 30 hodine bude obedňajšia prestávka do 14. 00 hodiny. Medzitým od 13. 00 do 14. 00 hodiny bude zasadanie predsedníctva.

Ôsmym bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej__rady o správe

daní a poplatkov.

Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 38 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 38a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodni minister financií pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe daní a poplatkov predstavuje novú právnu úpravu správy daní a poplatkov, ktorá nahrádza doterajšiu vyhlášku č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov a zákon číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veciach daňového konania. Súčasne prevažne upravuje i správu daní, ktorá doteraz bola obsiahnutá v jednotlivých daňových zákonoch. Je jedným z rozhodujúcich zákonov potrebných pre zavedenie daňovej reformy od 1. januára 1993. Vytvára predpoklady pre

efektívnu správu dani v Slovenskej republike. Oproti doteraz platnej právnej úprave návrh zákona zvyšuje právomoc správcov dani najmä v oblasti ukladania pokút a penále, vymáhania daňových nedoplatkov, vyhladávacej činnosti a daňovej kontroly.

S cieľom vytvorenia predpokladov pre účinnú správu dani a tým minimalizáciu daňových únikov obsahuje návrh zákona i nove prvky, ako napríklad majetkové priznanie, cieľom ktorého je v plnej šírke postihnúť, všetky príjmy daňového subjektu, vrátane tých, ktoré boli získané z nelegálnych zdrojov, oprávnenie správcu dane pozastaviť činnosť daňovníka pri opakovaní neplnenia daňových povinnosti až na dobu 30 dni, zakladá možnosť spôsobu vyberania dane z pridanej hodnoty prostredníctvom banky, vymedzuje statným a iným organom povinnosť predkladať správcom dani potrebne údaje pri výkone správy a kontroly dani, oprávňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoviť daňovému subjektu spôsob vedenia evidencie tržieb pre správne určenie dane a podobne Súčasne však vymedzuje oprávnenie pre daňové subjekty a určuje postup správcu dane tak, aby spôsob vyberania dani bol účelný a efektívny, a boli pritom chránené pravá daňových subjektov.

V návrhu predloženého zákona je upravená oblasť spolupráce medzi správcami dane v Slovenskej republike a v Českej republike. Zákon Českej národnej rady o správe dani a poplatkov bol schválený v máji tohoto roku. V návrhu tohto zákona predpokladáme novelizovat i zákon Slovenskej národnej rady o územných finančných organoch, čim by sa vytvorili legislatívne podmienky pre zriadenie Ústredneho daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ako organu miestnej átatnej správy. Uvedeným postupom realizujeme úlohu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Slovenskej národnej rady, a to v národohospodárskom a rozpočtovom, vo výbore pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Súhlas s vládnym návrhom predloženého zákona vyslovili všetky štyri uvedené výbory, pričom národohospodársky a rozpočtový výbor a výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti nemali po vysvetlení jednotlivých časti návrhu zákona ani jednu pripomienku.

Pripomienky k tomuto vládnemu návrhu zákona možno rozdeliť do týchto skupín: súbor pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v celkovom počte 17, ktoré predložilo ministerstvo financií z vlastnej iniciatívy v snahe o vylepšenie resp. skvalitnenie vládneho návrhu zákona. Páni poslanci a panie poslankyne v jednotlivých výboroch si tieto pripomienky osvojili. Po druhé - vecné pripomienky, doplnenie lehôt pre vybavovanie odvolania a doplnenie opatrení, ktoré sa majú vykonať v prípade nečinnosti správneho organu - vyslovený súhlas zo strany Ministerstva financií slovenské] republiky. Po tretie - legislatívno-právneho charakteru, napríklad nie zákon Slovenskej národnej rady, ale zákon Národnej rady slovenskej republiky a podobne. Značná časť pripomienok bola v tom smere, aby sa zákon o územných finančných organoch novelizoval osobitným zákonom, t. j. boli vznesené pripomienky na vypustenie ôsmej časti. Po vysvetlení zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky páni poslanci a panie poslankyne netrvali na týchto pripomienkach.

V záujme skvalitnenia predloženého návrhu zákona navrhujem ďalšie dve pripomienky. Pripomienky, ktoré navrhujem, boli odovzdané legislatívnemu odboru Kancelárie Slovenskej národnej rady. V ranči prerokovania vládneho návrhu zákona O správe dani a poplatkov žiadam, vážené panie poslankyne, vážených pánov poslancov, aby ste si osvojili tieto pripomienky: v § 90 ods. 2 slovo "prevodu" nahradiť slovami "prechodu vlastníckeho práva k". Do záverečných ustanovení navrhujem doplniť nový paragraf tohto znenia: "Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrubenie do 31. decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu. " Doplniť odvolávku "§ 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 139/1984 Zb. o notárskych poplatkoch. "

Verím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že prijatím tohto zákona utvoríme možnosti, aby daňová reforma, ktorá bola pripravovaná počas minulého roka, prebehla v Slovenskej republike bez väčších problémov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi Tóthovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca profesora Košnára, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada, dámy a páni,

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o správe dani a poplatkov, ktorý prerokúvame, završuje legislatívnu úpravu daňovej reformy a je dôležitý a potrebný pre riadne fungovanie daňovej sústavy, lebo upravuje postup daňových orgánov pri vyberaní daní, ako aj pravá a povinnosti daňových subjektov. Základným kritériom kvality a užitočnosti predlohy zákona, ktorý posudzujeme, je miera, v ktorej nahradí uprednostňovaný centrálno-byrokratický systém správy

daní z minulosti systémom bazírujúcim na odbornosti, nestrannosti a objektívnosti rozhodovania a rešpektovaní zákona. Principiálne, ak poslanci Slovenskej národnej rady podporili zákonnú úpravu daňovej sústavy, nie však všetky jednotlivé daňové zákony, mali by podporiť aj filozofiu zákona o správe dani s možnými pozmeňovacím návrhmi k jednotlivostiam, smerujúcimi k zlepšeniu kvality tohto zákona.

Keďže ako gesčný výbor bol určený národohospodársky a rozpočtový výbor, hoci podľa obsahovej povahy návrhu zákona by túto rolu skôr kompetentnejšie zvládol ústavnoprávny výbor, upozorním najmä na ekonomické aspekty predloženého návrhu zákona s tým, že ústavnoprávny výbor návrh veľmi starostlivo posúdil najmä z právneho hľadiska a jeho námety, pripomienky sú premietnuté do spoločnej správy, do pozmeňovacích návrhov.

Z ekonomického hľadiska je významná daňová kontrola upravená v § 15 pre zamedzenie daňovým unikom, ako aj úprava registračnej a oznamovacej povinnosti daňových subjektov v § 31, a súčinnosť tretích osôb a ich povinnosti voči správcovi dane, čo upravuje § 32. Potrebne sú akiste aj oprávnenia správcu dane ukladať pokuty a pozastaviť činnosť daňového subjektu. Dôležitý a nový je tiež inštitút majetkového priznania, záložného práva a daňovej exekúcie. Najmä tieto paragrafy boli predmetom rozpravy v gesčnom národohospodárskom a rozpočtovom výbore.

Návrh zákona v § 93 obsahuje novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady číslo 84/1991 Zb. o daňových orgánoch. Sústavu územných orgánov by mali tvoriť daňové úrady, Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a správy finančnej kontroly. Účinnosť tohto paragrafu i podľa návrhu by mala byť už dňom vyhlásenia, teda mala by predchádzať účinnosti celého zákona, ktorého účinnosť, je navrhovaná k 1. januáru budúceho roku.

Ako už pán minister uviedol, niektorí poslanci pri prerokúvaní vo výboroch uplatňovali otázky smerujúce k zdôvodneniu navrhovanej dvojstupňovej organizačnej štruktúry správy a kontroly dani a pýtali sa na dôvody rušenia alebo iného začlenenia dnešných oblastných daňových riaditeľstiev. Kládli teda otázky, či by nebolo užitočne mat trojstupňový systém - ústredná daňová sprava, oblastne daňové riaditeľstva, ktoré by nemali žiadnu priamu úlohu v spravovaní dani, ale boli by odvolacím organom, a po tretie - daňové úrady pripadne expozitúry daňových úradov. Ako uviedol pán minister, po vysvetleniach prekladateľa sa tieto otázky a námety poslancov jednotlivých výborov nepremietli do pozmeňovacích návrhov, ktoré sú uvedene v texte spoločne] správy.

Vládny návrh zákona bol prikázaný štyrom výborom Slovenskej národnej rady. Ako gesčny výbor bol určený národohospodársky a rozpočtový výbor. Všetky výbory prerokovali predložený návrh zákona v určenej lehote. Všetky výbory vyslovili súhlas s týmto vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady o správe dani a poplatkov a odporúčajú Slovenskej národnej rade, aby ho schválila. Pripomienky, ktoré si osvojili poslanci, či už to boli dodatočne námety uplatnene ministerstvom financií alebo pripomienky iniciované priamo poslancami, sú premietnuté v spoločnej správe, tlač 38a.

Prosím, aby ste si v texte spoločnej správy urobili tieto úpravy: v bode 18 na strane 8 spoločnej správy je tlačová chyba. Bod 18 sa netyká § 87, ako je to chybne uvedene v texte spoločne] správy, ale § 85 ods. 3. Za tuto chybu sa ospravedlňujeme.

Ako navrhol pán minister ďalšie dva doplňujúce či pozmeňujúce návrhy, tieto si osvojujem ako spoločný spravodajca a prosím, aby ste si na strane 9 za bod 21 zaradili novy bod 21a týkajúci sa § 90 ods. 2, ktorý znie: Slovo "prevodu" nahradiť; slovami "prechodu vlastníckeho práva k" - a potom pokračuje ďalší text. Ešte raz, slovo "prevodu" nahradiť slovami "prechodu vlastníckeho pravá k" - a pokračuje pôvodný text.

Druhý námet uplatňovaný a spomínaný pánom ministrom si osvojujem taktiež. Preto vás prosím doplniť na poslednej strane návrhu spoločnej správy ako novy bod 24 tykajúci sa zaradenia nového § 105a v znení: "Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrubenie do 31. decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu. " Doplňuje sa tu odvolávka s textom: "§ 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 139/1984 Zb. o notárskych poplatkoch". Teda text novonavrhovaného paragrafu 105a je: "Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrúbenie do 31. decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu. " Odvolávka k tomuto zneniu je: "§ 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 139/1984 Zb. o notárskych poplatkoch. "

Vážené dámy a páni, predložený vládny návrh zákona o správe daní a poplatkov odporúčam prijať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán spravodajca, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov. Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil žiaden poslanec.

Prosím, hlási sa pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci, členovia vlády,

súhlasím s tým, že predložený návrh zákona je kvalitne spracovaný, ale dôvod nízkeho počtu pripomienok vidím v inom. Konkrétne v našom výbore sme ho dostali - myslím - dva dni pred prerokovaním a nemali sme ani správu legislatívneho odboru ani odboru súhrnných analýz. Ale to je, myslím si, vedľajšie. Vlastne až po prerokovaní vo výbore som mal možnosť tento zákon prerokovať s pracovníkmi daňových úradov alebo daňového riaditeľstva, a prišiel som k podobnému názoru ako pán spoločný spravodajca, práve čo sa týka zmeny organizačnej štruktúry alebo sústavy daňových orgánov. K tomu by som sa chcel vyjadriť, prípadne spýtať sa pána ministra, a potom by som uplatňoval nejaké pozmeňujúce návrhy.

Od 1. januára 1993 začína u nás nová daňová sústava. Po prijatí daňových zákonov, ktoré upravovali výšku daní, termíny platenia dani, dnes budeme schvaľovať jeden z posledných zákonov v sústave legislatívnych noriem daňovej reformy, ak, nemyslím na rozpočtové pravidla. Je to vykonávací predpis, ktorý upravuje postup daňových orgánov pri vyberaní dani, práva a ich povinnosti, a teda zabezpečí fungovanie novej daňovej sústavy. V rámci prechodu na novu daňovú sústavu však okrem legislatívnych noriem bola v priebehu posledných dvoch rokoch vybudovaná aj štruktúra daňových orgánov, ktoré ju budú realizovať: 144 daňových úradov, 7 daňových riaditeľstiev. Z pôvodných 900 pracovníkov okresných finančných správ z roku 1989 ich počet vzrástol na terajších viac ako 3 800 a do konca tohto roku sa má zvýšiť ešte o l 200 ďalších pracovníkov, čiže asi na 5 000.

Možno teraz trošku odbočím V minulom roku prišiel statný rozpočet v podobe daňových únikov asi o 3 miliardy korún. To je kvalifikovaný odhad napríklad predkladateľov v našom výbore. Po konzultácii s daňovými pracovníkmi, teda oni si myslia, že tento daňový únik bol podstatne vyšší Príčiny týchto daňových únikov sú rôzne nedostatočná legislatíva, t. j. legislatívne diery, nedostatočne kompetencie daňových organov pri sankcionovaní nedisciplinovaných daňovníkov, dokonca hovoria, že viac ako polovica alebo až 80 l súkromných podnikateľov neviedlo doteraz žiadnu účtovnú evidenciu, ďalej nedostatok daňových pracovníkov pri kontrolnej a vyhľadávacej činnosti a ako jednu z príčin uvádzajú i to, že sa vlastne materiálne i personálne konštituovali daňové organy. Čiže, keď sa tie organy budovali, nebolo čas na kontroly. No a tu pravé vidím nebezpečenstvo pre hladké spustenie novej daňovej sústavy.

V predloženom návrhu v ôsmej časti, je to § 93 návrhu na zmenu zákona 84 o daňových organoch v znení zákona 136, sa ruší jestvujúcich 7 daňových riaditeľstiev a nahrádza sa jedným ústredným daňovým riaditeľstvom. Dnešný stav je taký, že daňové riaditeľstva sú denne zavalované desiatkami odvolaní v rámci odvolacieho konania To znamená, že musia v podstate obnoviť daňové konanie, vyjsť k daňovníkovi Teda, aby som bol konkrétny, na Každé daňové riaditeľstvo spadá 80 až 90 tisíc daňovníkov. Samozrejme, v ich kompetencii je takisto školenie pracovníkov na daňových úradoch. To vychádza asi dvadsať na jedno daňové riaditeľstvo, a nielen tých, ktorí sú tam už teraz, ale aj tých l 200, ktorých majú prijať do konca roka Samozrejme, je to enormná zaťaž na nich, ale oni s tým rátajú, vedia, že ich to čaká. Preto sa pýtam, či je vhodné racionalizovať daňovú správu tým spôsobom, že týchto sedem riaditeľstiev nahradíme jedným ústredným daňovým riaditeľstvom, keď vieme, že tieto jestvujúce riaditeľstvá, materiálne vybudovane a vybavene, sú z územného hľadiska maximálne vyťažené, či je vhodne meniť sústavu

daňových organov, keď vlastne sme nemali možnosť skúsiť, ako tato sústava bude fungovať v novom daňovom systéme od 1. januára.

Preto dávam na zváženie, či by ôsma časť predloženého návrhu zákona nemala byt vypustená, pripadne či by účinnosť tohto paragrafu nemala byt odsunutá na neskoršie obdobie, keď vlastne budeme mat možnosť overiť si v praxi, či to možno zvládnuť aj touto štruktúrou, aby sme pripadne zasa len nezvyšovali daňové úniky. Lebo viete si predstaviť aktivitu pracovníkov, ktorí sú tam teraz, keď budú vedieť, že v podstate sa s tým úradom neráta. Bol by som rad, keby pán minister k tomu zaujal stanovisko a až potom by som pripadne dal k tomu pozmeňujúci návrh.

Takisto by som sa chcel vyjadriť k novému § 40, ktorý sa tyká majetkového priznania. Myslím si, že je to veľmi užitočný paragraf a vo verejnosti bude aj priaznivo prijímaný. Vo výbore, keď nám ho z ministerstva predkladali, mali sme niektoré otázky a nevedeli nám na ne vtedy odpovedať, tak by som sa spýtal teraz. Čo v tomto paragrafe odsek 5 majetkové priznanie musí menovite obsahovat a či v písmene c/ majetkové pravá zahŕňajú aj vklady a akcie? To je moja otázka. Ak by nie, potom dávam na zvaženie, či tarifa alebo číslo milión korún nie je privysoké. Proste pri povinnosti majetkového priznania mimo nehnuteľného majetku v súhrne hnuteľný majetok a majetkové pravá sú vlastne zaujímavé iba keď presahujú čiastku milión korún. To je zo skúsenosti práve s drobnými podnikateľmi, ktorí spôsobujú daňové úniky, a ide tu o miliónové čiastky, ktoré pravé spadajú do tejto kategórie, či by potom nebolo vhodné tuto hranicu milión korún nejakým spôsobom zničiť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Pani poslankyňa. Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

konzultovala som v našom popradskom okrese návrh zákona Slovenskej národnej rady o správe dani a poplatkov. Väčšina návrhov je zohľadnená v spoločnej správe, preto vyjadrujeme s nimi súhlas, ale ešte dovoľte tri návrhy, ktoré predkladám na dnešnom rokovaní.

Návrh predkladám k § 36, kde sa hovorí o pozastavení činnosti. § 36 odsek 9 za slová v prvej vete "prípadne straty" odporúčam doplniť "a škody", pretože sú veci, ktoré podliehajú skaze. Ďalej potom nasleduje text, "ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti".

Ďalej by som prosila v § 58 ods. 5 prvú vetu, ktorá znie "po dobu odkladu platenia dane" doplniť "alebo jej zaplatenia v splátkach". Je to v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami. Ďalej sa konštatuje, že daňový dlžník zaplatí úrok z odloženej sumy vo výške 140 %.

A ešte prosím v § 71 odsek 9 v štvrtom riadku doplniť - tam sa hovorí "ak sa zisťujú skutočnosti" - konkretizovať to, že ide o správcu dane. To znamená text doplniť, "správcom dane", teda "ak sa zisťujú skutočnosti správcom dane rozhodujúce pre čiastočné alebo úplné zuršenie výkonu rozhodnutia".

Ešte tieto tri doplňujúce návrhy predkladám na dnešné rokovanie.

Ďakujem. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, má ešte niekto vôľu vystúpiť? Pán Zselenák.

Poslanec J. Zselenák:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte aj mne niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona orientovaných najmä vo dvoch rovinách.

V prvej časti by som chcel podporiť najmä to, že týmto zákonom sa v podstate završuje reforma daňovej sústavy, preto prakticky s výnimkou jednej časti, konkrétne ôsmej časti, zákon plne podporujem a myslím si, že je najvyšší čas, aby sme ho v intenciách pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme hlasovať, aj podporili a schválili. Ak vznikajú u mňa isté pochybnosti a nezrovnalosti v súvislosti s ôsmou časťou tohto zákona, dovoľte mi, aby som sa týmto problémom podrobnejšie zaoberal.

Aj v predchádzajúcom období, aj v programovom vyhlásení si vláda zaumienila prehlbovať miestnu demokraciu a predovšetkým zdokonaľovať a vylepšovať aj systém organov miestnej štátnej správy. V predloženom návrhu zákona dochádza k unikátnemu javu, doslova ojedinelému v našom systéme správneho konania, keď miesto toho, aby sme zdokonaľovali systém miestnej štátnej správy, o ktorom sme sa aj v predchádzajúcom volebnom období prakticky stopercentnou zhodou názorov dohodli, že má byt dvojstupňový, teda systém organov miestnej štátnej správy má byt dvojstupňový, paradoxným spôsobom sa zavádza dvojstupňový systém ústredných orgánov štátne] správy. Vysvetlím vám to podrobnejšie.

Ak je, povedzme, na úseku všeobecnej štátnej správy bežne zvykom, že máme obvodný úrad a okresný úrad štátnej správy, pričom obvodný úrad je prvostupňovým organom štátnej správy a okresný úrad tým najbližším odvolavacim orgánom, takýto model sa v podstate uplatňuje v princípe aj vo všetkých ostatných oblastiach, aj keď napríklad poznáme aj modifikovanú verziu, že niektorým okresným orgánom, okresným úradom je zverená pôsobnosť, ktorú vykonávajú smerom k ďalším územným obvodom. Takýto konkrétny prípad je na úrade životného prostredia v okrese Košice-vidiek, ktorý vykonáva pôsobnosť aj pre ostatné územné celky v bývalom Východoslovenskom Kraji. Tomu, k čomu teraz dochádza, jednoznačne možno hovoriť iba ako zavedenie systému dvojstupňového odstupňovania ústredného orgánu štátnej správy, pretože tažko možno takéto ústredné daňové riaditeľstvo nazvať v ďalšom konaní už miestnym organom štátnej správy. Je to v podstate už nejaký orgán, ktorý skôr inklinuje k ústrednému organu štátnej správy, aj keď z textu zákona jasne vyplýva, že ústredným orgánom štátnej správy pre správu daní je ministerstvo financií. Teda, ak by sme sa chceli držať šablóny a princípu, ktorý sme prijali aj v predchádzajúcom období, ktorý koniec-koncov vláda bude nútená uplatniť aj pri reforme územno-správneho členenia Slovenskej republiky, takýto organ bude minimálne netypický alebo nezvyklý, neobyčajný. To je prvá časť.

Druhá časť je, že pokiaľ myslíme vážne svoje predsavzatia s rozvojom miestnej demokracie a s decentralizáciou demokratickej spoločnosti, v tomto prípade by bolo treba posilňovať, predovšetkým pôsobnosť miestnych orgánov štátnej

správy a pamätať na to, že o krátku chvíľu tu bude konkrétna verzia či podoba návrhu zákona o územnosprávnom členení. Prečo vám to hovorím? Je celkom evidentné, že pri tomto návrhu zákona budeme mať na programe rokovania aj rozhodovanie napríklad o spôsobe prerozdelenia daní - či vzniknú nejaké regionálne zdroje finančných prostriedkov, či sa budú na úrovni nejakého regiónu sústreďovať, zhromažďovať, akým spôsobom sa budú spravovať. Z tohto pohľadu považujem za neprimeranú koncentráciu rozhodovacích právomoci v otázkach správy dani, ktorá nezodpovedá dnešným podmienkam. Ak k tomu pripustíme alebo zvážime aj ďalšiu otázku, že ústredné daňové riaditeľstvo je vlastne aj orgánom, ktorý spravuje aj osobné veci, znamená to, že sa stáva aj personálnym úradom pre všetky daňové úrady. V podstate v konkrétnom dôsledku či konkrétnom vyjadrení to znamená, že o tom, kto a ako bude pracovať na daňových úradoch, sa bude rozhodovať na ústrednom daňovom riaditeľstve. Je to opäť, podľa môjho názoru, v dnešnej situácii, k dnešnému stavu neprimeraná koncentrácia na úrovni ústredných orgánov.

To sú vecné príčiny, ktoré ma vedú k tomu, že neprijímam s nejakým pochopením takýto štýl rozhodovania, pretože je to v podstate krok, ktorý zoslabuje tendencie smerujúce k decentralizácii demokratickej spoločnosti. Zďaleka mi nejde o obhajobu nejakých fiktívnych pracovných miest pre pracovníkov dnešných daňových riaditeľstiev alebo o čosi podobné. Ide mi o princíp, ktorý by mal byť platný. V demokratickej spoločnosti, ktorá by mala byť, podľa môjho názoru, decentralizovaná a ktorá by mala vytvoriť predovšetkým širší priestor pre rozvoj regiónov, pre akceptovanie oprávnených a reálnych vecných potrieb občanov, by sme mali pokračovať takýmto spôsobom.

Ak som porovnal platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 84/1991 o daňových orgánoch, ako aj novelu tohto zákona, ktorý riešil vlastne vznik orgánov finančnej kontroly.

v podstate nóvum v časti 8 predloženého vládneho návrhu zákona je iba vznik ústredného daňového riaditeľstva, iba istá minimálna korekcia pôsobnosti ministerstva v týchto veciach a iba klauzula, že ústredne daňové riaditeľstvo bude osobným úradom pre orgány, teda daňové úrady. V tomto zmysle sa mi javí pre dnešný moment, pre tento stav, aj keď plne chápem zámery vlády a považujem ich za celkom opodstatnené, aby sme predsa len zotrvali pri dikcii dnes platného zákona, čo sa týka štruktúry a usporiadania daňových riaditeľstiev s tým, že plne chápem, že v ďalšom bude musieť dôjsť k následným korektúram. Len opäť sa mi tento krok javí ako krok, ktorý uplatňovala vo svojich jednotlivých etapách činnosti predchádzajúca vláda, ktorá bez toho, aby najprv bola vypracovaná koncepcia výkonu a organizácie štátnej správy ako celku, riešila metódou per partes, čiastkovými opatreniami veci, ktoré sa takýmto spôsobom, podľa môjho názoru, jednoducho doriešiť nedajú. Preto by som odporúčal, aby sa najprv spracovala koncepcia - povinnosť túto koncepciu spracovať okrem iného vyplýva aj z uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky - a následne, aby sme zohľadniac už budúce princípy usporiadania výkonu štátnej správy a jej organizácie ako celku, aj reformy štátnej agendy rozhodli aj o optimálnom spôsobe a o optimálnej verzii organizácie daňových úradov a všetkých ostatných.

Prosím vás, neviďte v tom žiadny pokus o oddialenie riešenia problémov, ale skôr mám na mysli to, aby sme prijímali už riešenia, ktoré budú môcť byť trvalé a ktoré budú môcť byť akcieschopné, funkcieschopné dlhšie obdobie, než ako sme svedkami za predchádzajúce dva roky.

Ďakujem pekne.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, hostia,

dotkol by som sa dvoch diskusných príspevkov, ktoré tu mal pán poslanec Brocka a pán poslanec Zselenák. V súčasnom stave sa opýtať orgánov štátnej správy, ako by si predstavovali budúcu organizáciu - poviem vám k tomu niečo z vystúpenia, ktoré bolo na zhromaždení Obchodnej a priemyselnej komory, kde boli súkromní podnikatelia. Z ich styku s orgánmi štátnej správy vyplynulo, že ich obranná politika je taká, že keď sa ich budeme donekonečna pýtať, budú sa donekonečna zakopávať, budú donekonečna vytvárať akýsi obranný systém, akí sú potrební. Jeden súkromný podnikateľ povedal, a ja sa s nim stotožňujem, že to sa jednoducho nedá. Treba zákonom stanoviť, určitú kvótu - o jednu tretinu, o jednu polovicu, o 20 %, neviem o koľko, ale jednoducho zákonom ich stenčiť. Keď sa ich budeme znova pýtať, znova povedia to iste.

Pán Brocka bol na daňovom úrade pýtať sa, a hovorí, že sú veľké úniky, ale to je ich pracovná povinnosť, aby tieto úniky neboli. Pracovnú činnosť, si musia vytvárať tak, aby únikom zabraňovali a nie jednoducho sa brániť tým, že úniky sú. Ďalej tých sedem daňových oblastných riaditeľstiev - pochopiteľne, že sa bránia, aby boli, že sú veľmi potrebné. Keď vláda má určitú koncepciu, prosím vás, ztotožnime sa s tým, že ľudia vo vláde si to prekonzultovali aj medzi sebou v rámci rezortov a myslia to v prospech tohto hospodárstva, jednoducho to myslia tak, aby sa stotožnili s programovým vyhlásením vlády.

Keby sme mali čakať, s konštituovaním daňových úradov, kým sa vypracuje koncepcia organizácie štátnej správy, územnosprávneho členenia, ktorá sa už, pokiaľ viem, v minulej vláde konštituovala, organizovala sa rok a pol, ale sa nestvorila, dnes ju za dva mesiace nemôžeme stvoriť. Vieme, že ju budeme tvoriť v priebehu roku 1993. Keby sme daňové úrady chceli robiť až na základe tejto koncepcie, daňové úniky by rástli, tak ako tu bolo povedané, že predstavovali 3 miliardy korún a že 80 % súkromných podnikateľov nevedie účtovnú evidenciu. Keď to povie daňový úradník, neviem si predstaviť, za čo ho štát platí.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán minister financií má možnosť odpovedať. Minister financií SR J. Tóth;

Vážené predsedníctvo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

chcel by som sa vyjadriť k časti 8 návrhu. Nechcel by som, aby sme diskutovali o tom, čo je lepšie a čo je horšie. Každý vychádza z nejakej koncepcie. Poviem zásady, z ktorých vychádzalo ministerstvo financií alebo ja osobne. Keď trváme na tom, aby ústredné daňové riaditeľstvo vzniklo hneď, ešte pred nábehom daňových zákonov k 1. januáru, ministerstvo nemôže riadiť taký podnik, ako sú daňové úrady. Päťtisíc ľudí, to je obrovská organizácia. Za riadenie takejto organizácie musí byť zodpovedný konkrétny orgán, ktorého riaditeľ

bude v dennodennom styku zodpovedný za to, ako táto organizácia bude vyzerať. Ak by to malo ostať ministrovi alebo sekčnému šéfovi, je to neriesiteľné. To je závažná, veľmi špecializovaná a špecifická práca. V správe dani sme zaostali za našimi susedmi alebo bratmi, alebo ich nazvíme Českou republikou. Nemáme vybudované, ako tu bolo povedané, technické prostriedky, nemáme ľudské prostriedky. Zavedenie výpočtovej techniky centrálneho riadenia s napojením na jednotlivé hraničné prechody, aby aj colné deklarácie mohli byť priamo nahrávané, potrebuje ukončiť v tejto etape pred nákupom výpočtovej techniky celú štruktúru daňových orgánov aspoň na najbližších 5 rokov.

Tiež som sa radil s riaditeľmi daňových riaditeľstiev, so všetkými. Ešte predvčerom večer boli u mňa skoro všetci riaditelia týchto 6 či 5 daňových orgánov. Prerokovali sme skutočnosti, že zmena organizácie, tvorba daňového riaditeľstva neznamená prepustenie ani jedného momentálne z nich, pretože, ako tu pán Brocka povedal, potrebujeme minimálne l 500 daňových úradníkov na to, aby sme sa v počte správcov daní na jedného pracovníka priblížili k Českej republike. Ale treba vytvoriť orgán, ktorý dennodenne bude túto otázku riešiť, ktorý bude zodpovedný tak ministerstvu, ako aj vláde, možno aj parlamentu za to, aby sme nemali daňové úniky, ktorý bude skutočne na odbornej úrovni v tejto otázke. Preto ho chceme vytvoriť pred 1. januárom. Prosil by som vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste túto základnú koncepčnú otázku, možno nezvyklé, ale schválili, aby sme to mohli hneď od prijatia tohto zákona vyhlásiť a začať konštituovať tieto orgány, pretože prechod daňovej sústavy na novú daňovú sústavu k 1. 1. je oproti susednej Českej republike tak opozdený, že každý krok, ktorý by nám to oneskoroval, by spôsoboval ďalšie väčšie úniky v budúcom roku.

Ďakujem.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi. Hlásil sa pán poslanec Brocka s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Brocka:

Chcel som vlastne reagovať ešte na pána kolegu Reu. Samozrejme, nešiel som sa pýtať, či sa ich niekto pýtal, ale ako neodborník v tejto oblasti chcel som to konzultovať s ľuďmi, ktorí v tom robia. Každý súkromný podnikateľ sa ma možnosť odvolať, ale prax je taká, že sa odvoláva skoro každý druhý. A teraz si predstavte, že by tieto odvolania alebo odvolania v mimoodvolacom konaní riešilo ústredne daňové riaditeľstvo. Už aj teraz, v tomto štádiu sú na hranici únosnosti. Oblasť, región, ktorý spadá pod jedno daňové riaditeľstvo, je značne veľký, takže sami vidia, alebo aj ja po konzultácii s nimi, že ak by z tohto ústredného orgánu mali riešiť každé odvolanie na celom Slovensku, v tom vidím veľký problém.

Druhý problém, že ak sa teraz bude takto rekonštruovať sústava daňových orgánov, mám obavy, že zasa to len postihne štátnu pokladnicu, že nebude čas práve na tú činnosť, ktorú majú vykonávať. Samozrejme, sledovanie daňových únikov je ich povinnosť. Ale je napríklad takáto vec: vedia, že súkromný podnikateľ, ktorý investoval tohto roku do svojej prevádzky pol milióna korún, má vo dvore zaparkovane miliónové auto a pritom vykazuje stratu, a oni sa nemajú čoho chytiť.

Keď už mám slovo, pán minister, chcel som dať dva pozmeňujúce návrhy. K prvému hovoril aj pán poslanec Zselenák, vlastne ho naznačil aj pán spoločný spravodajca - vypustiť ôsmu časť predloženého návrhu zákona, a ak nie vypustiť - to je druhý pozmeňujúci návrh - účinnosť § 93 posunúť o 6 mesiacov, čiže účinnosť, tohto paragrafu by bola 1. 7. 1993. To sú moje dva pozmeňujúce návrhy.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Dámy a páni,

okrem toho, že mam isté obavy, keď už aj garančný výbor pre štátnu správu a samosprávu je ochotný vzdať sa princípov, ktoré sú všeobecne platné, ako to pôjde s ďalšou reformou orgánov štátnej správy. Dovoľte mi odcitovať čast Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: "Vláda podporí územnú decentralizáciu riadenia spoločnosti. V rámci podpory miestnej demokracie bude presadzovať, decentralizáciu finančných zdrojov a posilnenie finančnej základne miest a obci. " Hovorí sa tu v ďalšich ustanoveniach aj o regiónoch, atď. Prosím vás pekne, pokial mi ide o vyvážený a akýsi harmonický vzťah orgánov štátnej správy, nemám na mysli nič iné, len to, aby sme vytvárali predpoklady pre to, aby regióny, pokiaľ vzniknú či už ďalšie orgány štátnej správy v rámci novej koncepcie, organizácie výkonu v novom územnosprávnom členení a rovnako v prípade vzniku druhostupňových organov samosprávy mohli začať plnokrvne fungovať.

Druhá vec je, že pokiaľ cítime potrebu vytvoriť alebo nejakým spôsobom riešiť ústredné orgány štátnej správy, predsa nič nebráni tomu, aby v ďalšom konaní ústredným orgánom štátnej správy pre správu daní bolo ústredné daňové riaditeľstvo ako osobitný ústredný orgán štátnej správy. Máme takýchto aj niekoľko iných. Prečo by napríklad takáto záležitosť nemohla fungovať už aj preto, že napríklad zamestnanci daňových orgánov a ústredného daňového riaditeľstva tak

či tak budú figurovať v štátnom rozpočte a na ich činnosť sa bude vynakladať zhruba taký istý rozsah finančných prostriedkov. Z toho dôvodu si myslím, že by skutočne bolo rozumné celý tento problém vysvetliť. Nič tomu nebraní podľa dnešného stavu, pretože zákon jasne hovorí o tom, že organizáciu daňových orgánov v intenciách, ktoré zákon stanovuje, urči ministerstvo všeobecne závažným právnym predpisom, aby ministerstvo si zvážilo a v intenciách platného zákona si tieto veci upravilo tak, aby to bolo vyhovujúce. Domnievam sa, že tento zvolený spôsob k ničomu nepovedie, iba k významnej centralizácii všetkých rozhodovacích právomoci.

A posledná moja pripomienka - chcel by som zopakovať len tú časť, že absolútne nevidím žiadne opodstatnenie, aby osobné záležitosti boli spravované predovšetkým alebo výlučne ústredným daňovým riaditeľstvom. Keď už chceme decentralizovať, dajme túto právomoc jednoducho daňovým úradom a nech riaditeľ daňového úradu rozhoduje aj o osobných a personálnych záležitostiach.

Ďakujem. Podpredseda SNR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Vážení poslanci, teraz prerušíme zasadanie, má byt obednajšia prestávka. Opravujem svoju predchádzajúcu informáciu - zasadanie predsedníctva nebude o jednej, ale bude o pol štvrtej. Prerušujem zasadanie do druhej.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR A. M. Húska:

Otváram popoludňajšie rokovanie. Teraz by sme si mali preveriť, či nás je dostatok, či sme uznášaniaschopní. Prosím vás, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 73 poslancov. /

Nie sme uznášaniaschopní. Pozývam všetkých pánov poslancov, aby priali do rokovacej sály. Urobíme skúšku, prosim vás znova, aby ste sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 80 poslancov. /

Sme uznášaniaschopní. Pýtam sa pána ministra Tótha, či chce zaujať stanovisko ku skončenej rozprave.

Minister financií SR J. Tóth:

Nie. Podpredseda SNR A. H. Húska:

Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Košnár?

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi predniesť, návrh na postup pri hlasovaní. Odporúčam Slovenskej národnej rade takýto postup pri hlasovaní: hlasovaním najprv rozhodnúť o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Brocku v dvoch alternatívach. Po prvé - vypustiť zo zákona časť 8, t. j. § 93. Druhá alternatíva - odložiť účinnosť § 93, t. j. v S 109 ods. 2 vynechať slova "a S 93" a zaradiť nový odsek v znení: "Ustanovenia § 93 nadobúdajú účinnosť od 1. 7. 1993". V oboch prípadoch, ak Slovenská národná rada prijme niektorú z týchto alternatív, bude potrebné preskúmať, legislatívne dôsledky takéhoto rozhodnutia

a navrhnúť nadväzné zmeny v texte dotknutých paragrafov v celom zákone. Ak by Slovenská národná rada tieto pozmeňovacie návrhy neprijala, môžeme bez prerušenia pokračovať a hlasovaniu an blok rozhodnúť o troch pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Marhulíkovej, ktoré predkladateľ i spoločný spravodajca odporúčajú prijať. Po tretie - pretože pozmeňovacie návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, vrátane doplnkov, o ktoré som vás poprosil, aby ste si poznamenali, nie sú rozporné ani alternatívne a nik z poslancov nepožiadal o vyňatie niektorého z pozmeňovacích návrhov zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, odporúčam hlasovať potom an blok v treťom hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe, a napokon hlasovať o zákone ako celku.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Poprosil by som vás, aby ste zaujali stanovisko k návrhu pána Brocku.

Poslanec J. Košnár:

Vylúčenie alebo vypustenie ôsmej časti zo zákona by malo dosť závažné legislatívne dôsledky na dikciu mnohých paragrafov a museli by sme spolu s legislatívnym odborom i s ústavnoprávnym výborom a odborníkmi tieto dôsledky posúdiť a predložiť, vám na uváženie. Rovnako odloženie účinnosti § 93 až k 1. júlu by vlastne neumožnilo, nevytvorilo právny základ pre konštituovanie ústrednej daňovej správy. Odporúčam Slovenskej národnej rade vzhľadom na uvedené tieto pozmeňovacie návrhy v oboch alternatívach neprijať.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Sokol - technická poznámka.

Poslanec P. Sokol:

Vážený pán predsedajúci a ostatní kolegovia, myslím, že sme sa už pri predchádzajúcom hlasovaní dopustili niektorých chyb, nehlasujeme tak, ako sa má. Podľa rokovacieho poriadku najprv musíme prejsť všetky pripomienky, ktoré boli v spoločnej správe, až potom ďalšie návrhy. Už vtedy, keď viedol schôdzu pán Weiss, sme to začali robiť, a to nie je zvykom. Mali by sme dodržať rokovací poriadok. Nemôžeme teraz hasovať o návrhu pána poslanca Brocku, ale musíme najprv prejsť, všetky pripomienky, hlasovať o nich a potom o ďalších pripomienkach. Predsa už sme raz porušili a budeme ďalej porušovať rokovací poriadok o hlasovaní?

Podpredseda SNR A. H. Húska:

Ešte sme nič neporušili, ešte sa nič neporušilo, len sme sa pýtali, či pán spravodajca má nejaké stanovisko k prvému návrhu pána Brocku. Prosím, pán spravodajca, môžete podať informáciu.

Poslanec J. Košnár:

Pokiaľ ide o navrhovaný postup, myslím si, že je úplne logický. Hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch k jednotlivým paragrafom obsiahnutým v spoločnej správe po prijatí pozmeňovacieho návrhu sa totiž môže ukázať ako zbytočné. Odhlasujeme to, čo je v spoločnej správe, a potom prijmeme pozmeňovací návrh, ktorý časť týchto už prijatých pozmeňovacích návrhov robí bezpredmetnými, pretože sú kontradiktorické. Preto navrhujem tento logicky postup: rozhodnúť o vypustení alebo odložení ôsmej časti, ktorú navrhuje pán poslanec Brocka, a potom môžeme pokračovať plynulé tak, že budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy an blok a potom o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Marhulíkovej. Ale prosím, o tom treba rozhodnúť, neprislúcha to mne.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pripravme sa na hlasovanie.

/Prezentovalo sa 89 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Brocku?

Poslanec J. Košnár:

Ide o alternatívu vypustiť zo zákona ôsmu časť, t. j. § 93.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 88 poslancov. /

Kto je za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 25 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Ďakujem. Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku nebol prijatý. 25 hlasovalo za, 55 proti a 8 sa zdržalo hlasovania.

Poslanec J. Košnár:

Druhý alternatívny pozmeňovací návrh pána kolegu Brocku je odložiť účinnosť § 93 tým, že v § 109 ods. 2 sa vynechajú slová "a § 93" a do ods. 109 sa zaradí nový ods. 3, ktorý znie: "Ustanovenia § 93 nadobúdajú účinnosť od 1. júla 1993. " Neodporúčam prijať.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 91 poslancov. /

Kto je za tento druhý pozmeňovací návrh?

/Za návrh hlasovalo 25 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že ani tento druhy návrh nebol prijatý. 25 hlasovalo za, 56 hlasov bolo proti, 10 hlasov sa zdržalo.

Poslanec J. Košnar:

Teraz navrhujem hlasovať an blok o pozmeňovacích návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe, doplnenej o dva pozmeňujúce návrhy, o ktoré som vás požiadal pred prerokúvaním zákona, aby ste si ich doplnili. Tieto pozmeňovacie návrhy odporúčam prijať.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Prosím prezentovať sa.

/Prezentovalo sa 93 poslancov. /

Kto je za návrh, ktorý predniesol pán spravodajca?

/Za návrh hlasovalo 88 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /

Konštatujem, že návrh, ktorý predniesol pán spravodajca, bol prijatý. 88 poslancov bolo za, o hlasov bolo proti a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Poslanec J. Košnár:

Pán predsedajúci, o všetkých pozmeňovacích návrhoch bolo rozhodnuté, zostáva teda hlasovanie o návrhu zákona ako celku, ktorý odporúčam prijať. Pardon, ospravedlňujem sa, ešte sú tu tri pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Marhulíkovej, o ktorých navrhujem hlasovať an blok. Sú to tieto pozmeňovacie návrhy:

Po prvé - v § 36 ods. 9 - je to paragraf o pozastavení činnosti - za slová "prípadné straty" doplniť slová "a škody".

Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 58 ods. 5 - v prvej vete za slová "platenia dane" doplniť slová "alebo jej zaplatenia v splátkach" a pokračovať pôvodným textom.

Tretí pozmeňovací návrh sa týka § 71 ods. 9 - v riadku 4 doplniť za slová "ak sa zisťujú" slová "správcom dane" a pokračovať pôvodným textom.

Všetky tri pozmeňovacie návrhy odporúčam prijať. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Prosím, budeme hlasovať. Najprv prezentácia.

/Prezentovalo sa 96 poslancov. /

Kto je za?

/Za návrhy hlasovalo 62 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhom hlasovalo 12 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /

Konštatujem, že tieto tri pozmeňovacie návrhy poslankyne Marhulíkovej boli prijaté, keď 62 hlasov bolo za, 12 hlasov bolo proti a 22 hlasov sa zdržalo hlasovania.

Teraz v súlade s ustanovením S 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Prosím prezentovať sa. /Prezentovalo sa 102 poslancov. / Kto je za tento celkový návrh? /Za návrh hlasovalo 98 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov.

Za návrh hlasovalo 98 poslancov, proti hlasoval l poslanec a 3 sa zdržali hlasovania. /Potlesk. /

Deviatym bodom programu je

Návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991

Desiatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991.

Vzhľadom na to, že ide o súvisiacu problematiku, odporúčam, aby sme o oboch bodoch programu rokovali spoločne, teda o deviatom a o desiatom bode.

Hlasovať o návrhu na uznesenie k štátnemu záverečnému účtu a o vládnom návrhu zákona však budeme osobitne. Dávam hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy.

Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 97 poslancov. /

Kto je za, aby sme o deviatom a desiatom bode programu našej schôdze rokovali spoločne, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

/Za návrh hlasovalo 73 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /

Za návrh hlasovalo 73 poslancov, proti nehlasoval nikto a 24 poslancov sa zdržalo hlasovania.

O deviatom a desiatom bode programu budeme teda rokovať spoločne. Materiál k obidvom bodom programu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 30 a spoločnú správu výborov ako tlač 30a.

Návrh štátneho záverečného účtu za vládu Slovenskej republiky a vládny návrh zákona o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 odôvodní minister financií pán Július Tóth. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vzhľadom na to, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 Slovenská národná rada v máji tohto roku neschválila a od prerokúvania štátneho záverečného účtu vo vláde v apríli tohto roku, ktorá ho schválila uznesením číslo 271/1992, došlo aj k niektorým zmenám, zaoberala sa vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 1. septembra 1992 opäť výsledkami rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1991. Súčasne prijala a schválila uznesenie k návrhu na úhradu schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 tak, ako je obsiahnutý v predloženom materiáli. Dovoľte mi, aby som na úvod charakterizoval ekonomické podmienky, ktoré pôsobili na hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1991 a prejavili sa teda i vo výsledku rozpočtového hospodárenia.

V porovnaní s rokom 1990 poklesla priemyselná výroba o 24, 7 %. V jednotlivých odvetviach sa ani na jednom ukazovateli nedosiahla úroveň produkcie roku 1990. Pritom produkcia v súkromnom sektore sa na celkovej produkcii priemyslu podieľala iba 2, 2 %. Objem stavebných prác poklesol o 33, 9 %, hrubá poľnohospodárska produkcia bola nižšia o 3, 9 %, z toho živočíšna až o 14 %. Fyzický objem maloobchodného obratu poklesol o 37, 8 %. Zložitým procesom prechádzal trh investícii. V dôsledku investičnej reštrikcie sa objem investičných prác a dodávok znížil oproti roku 1990 o 32, 3 %. Pokles investičnej aktivity nastal predovšetkým v priemysle a poľnohospodárstve.

Dynamizujúci účinok na ekonomiku mali zahraničnoobchodné vzťahy. Počas celého roku prevládala tendencia rastu objenu exportu vo frankocenách produkcie, ktorá v priemere za celý rok 1991 znamenala zvýšenie o 7, 6 % oproti roku 1990. Čiastočným úspechom bolo zvládnutie inflácie a udržania tendencie stabilizácie cenovej hladiny. Mesačné prírastky nárastu hladiny spotrebiteľských cien počnúc druhým štvrťrokom sa znížili a predstavovali v priemere 2 %. Pre postupné vytváranie reálnych hodnotových vzťahov v ekonomike mala osobitný význam popri cenovej liberalizácii i regulácia cien zo strany centra. Regulácia cien spolu so stabilitou kurzu česko-slovenskej koruny a mzdovou reguláciou bola rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim postupné vytváranie rovnováhy medzi ponukou a dopytom na vnútornom trhu.

Prvá etapa transformačného procesu podnietila zmeny v štruktúre zamestnanosti a sčasti odbúrala sociálnu prezamestnanosť. Tieto zmeny sprevádzané poklesom produkcie a nižším využitím kapacít viedli k narastú nezamestnanosti, ktorá ku koncu roka dosiahla v Slovenskej republike 11, 8 %. V porovnaní s Českou republikou, ktorá má 4, 1 %, bola takmer trojnásobne vyššia.

Vývoj jednotlivých faktorov reálne nepriaznivo pôsobil na vytvorený národný dôchodok Slovenskej republiky, ktorý v porovnaní s rokom 1990 poklesol o 17, 7 %. Na vývoj ekonomiky v priebehu roka reagovali viaceré opatrenia finančnej politiky, napríklad úprava sadzieb dane z obratu, úprava dovoznej prirážky, zníženie rozsahu regulovaných cien, výrazne zvýšenie dotácii k cenám palív a tepelnej energie pre obyvateľstvo. V nadväznosti na to sa vykonali určité kompenzácie dopadov na obyvateľstvo formou zvýšenia štátneho vyrovnávacieho príspevku vybraným skupinám obyvateľstva.

S cieľom stimulovať ekonomickú aktivitu podnikateľskej sféry sa prijali a realizovali mnohé opatrenia zamerané na podporu najmä progresívnych výrobcov a rozvoja súkromného sektoru. Napríklad z vládnej rozpočtovej rezervy sa uvolnili prostriedky vo výške l miliardy korún. Tieto prostriedky boli určené najmä na úhradu nákladov spojených s útlmovým výrobným programom v rudnom baníctve, na riešenie koncepcie rozvoja uholného baníctva, ako i na ostatne podporné aktivity u tých subjektov, u ktorých vlastne príjmy boli nepostačujúce. Okrem toho sa podnikom v priebehu roka poskytli uľavy z odvodov do štátneho rozpočtu, ktoré predstavovali 341 milióna korún.

Zámery rozpočtovej politiky v uplynulom roku boli protiinflačné a reštriktívne, preto i statný rozpočet bol zostavený s prebytkom 0, 7 miliárd korún. V rozsahu i štruktúre rozpočtových príjmov i výdavkov došlo k zásadným zmenám. Príjmy i výdavky štátneho rozpočtu boli ovplyvňované predovšetkým novými kompetenciami vlády Slovenskej republiky, ktoré vznikli delimitáciou federálneho riadenia hospodárstva a časti hospodárstva riadeného bývalými národnými výbormi do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky. V súlade s novými rozpočtovými pravidlami republík a federácie zanikla redistribučné funkcia federálneho rozpočtu v rámci rozpočtovej sústavy. Dotácie z rozpočtu federácie do rozpočtu republík sa neposkytovali. V oblasti príjmov štátneho rozpočtu sa realizoval princíp spoločných celoštátnych príjmov z výnosu dane z obratu a odvodov zo zisku a ich delenie v pomere 25: 40: 35 medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a federáciou.

V rámci uplatňovania reštriktívnej rozpočtovej politiky sa v súlade s rozpočtom na rok 1991 dosiahlo výrazne zníženie investičných a neinvestičných výdavkov v podnikateľskom sektore, avšak na druhej strane sa zvýšili výdavky sociálneho charakteru pre obyvateľstvo. Vyšší celkový objem výdavkov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi súvisel najmä s výdavkami na nezamestnanosť a valorizáciu dôchodkov a so zvýšenými výdavkami na životné prostredie.

Rozpočtové hospodárenie v minulom roku zaznamenalo dve odlišné vývojové etapy. V prvé] etape, ktorá trvala do konca

prvého polroku, bolo plnenie rozpočtu charakterizované prebytkovosťou vyplývajúcou z pôsobenia liberalizácie cien a precenenia zásob na tvorbu finančných zdrojov, a tým aj priaznivé plnenie rozpočtových príjmov. Na základe dosiahnutých prebytkov hospodárenia súhrnu statných rozpočtov česko-slovenskej federácie a značného optimizmu v očakávaní vyšších celoročných príjmov došlo k úprave proporcií príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu, k posilneniu výdavkov do oblasti nevýrobnej sféry. V druhom polroku však dozneli jednorazové mimoriadne vplyvy prejavujúce sa v priaznivom plnení príjmov a rozpočtové hospodárenie vzhľadom na nízku výkonnosť a efektívnosť podnikových subjektov sa dostalo do schodkovosti, ktorá charakterizovala druhu etapu rozpočtového vývoja.

V nemalej miere k tejto narastajúcej schodkovosti prispelo i napätie vo výdavkovej časti rozpočtu najmä koncom roku. Zvýšené výdavky rozpočtových prostriedkov vo verejnej spotrebe, predovšetkým v zdravotníctve, v školstve, sa prejavili v raste schodku štátneho rozpočtu. Z toho dôvodu Slovenská národná rada ku koncu minulého roku schválila zákon, ktorým sa pôvodný prebytok statného rozpočtu znížil na 0, 1 miliardy korún a rozpočtové prostriedky v sume 600 miliónov korún sa použili na krytie potrieb v oblasti zdravotníctva.

V priebehu minulého roku vynikali v dôsledku pôsobenia nových ekonomických podmienok, predovšetkým rastu cien tovarov a služieb a devalvácie česko-slovenskej koruny, ale aj malej pozornosti zamerane] na vynakladanie rozpočtových prostriedkov, ďalšie nároky na prostriedky štátneho rozpočtu. Mnohé nevyhnutné potreby najmä vo verejnej spotrebe nebolo možné zabezpečiť v rámci pôvodného, hoci upraveného štátneho rozpočtu. Preto v nadväznosti na rozhodnutia vlády Slovenskej republiky sa museli realizovať rozpočtové opatrenia, ktorými sa riešili akútne potreby pri zabezpečovaní verejnej spotreby obyvateľstva a verejných funkcii štátu. Rast výdavkov však nebol vyvážený dostatočnými rozpočtovými prijmami. Preto vláda prijala v závere roka v oblasti výdavkov regulačné opatrenia na zabezpečenie vyrovnanosti rozpočtového hospodárenia. Avšak ani tieto opatrenia nemohli už zvrátiť nepriaznivú tendenciu, ktorá napokon vyústila do definitívneho schodku štátneho rozpočtu vo výške 10, 2 miliárd korún. Tento schodok bol spôsobený predovšetkým neplnením rozpočtovaných príjmov vo výške 8, 5 miliardy korún, ako i prekročením výdavkov o 1, 8 miliardy korún.

Vážene poslankyne, vážení poslanci,

až do roku 1991 súčasťou ročného hodnotenia rozpočtového hospodárenia boli i výsledky zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, ktoré sa uvádzali v návrhu štátneho záverečného účtu za príslušný rok. Po prvýkrát za rok 1991 sa záverečný účet uzatvoril podľa stavu hospodárenia k 31. decembru 1991, vrátane dodatkov. Dodatkové úhrady výdavkov sú platby týkajúce sa rozpočtového roka, avšak splatené najneskôr do 15. januára nasledujúceho rozpočtového roku, prípadne platby splatné pred začiatkom budúceho roku, avšak z rozličných dôvodov neuhradené. Toto riešenie zodpovedá systému, aký je obvyklý vo vyspelých trhových ekonomikách. Vyjadruje reálne skutočne dosiahnuté výsledky rozpočtového hospodárenia, ktoré sa už ďalej dodatočne neupravujú o žiadne tzv. vyrovnávacie operácie. Z toho hľadiska je teda schodok štátneho rozpočtu za rok 1991 vo výške 10, 2 miliardy korún definitívny.

V nadväznosti na zákon Federálneho zhromaždenia číslo 233/1992 Zb. sa vykonal presun prostriedkov z prebytku rozpočtu federácie na úhradu odpustenia odvodu z objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii, čo predstavovalo úhradu schodku rozpočtu Slovenskej republiky v sume 934 miliónov korún. Opravné zúčtovanie vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi štátnym rozpočtom Slovenskej republiky

a štátnym rozpočtom federácie sa vykonal v sume 452 miliónov korún, teda zostala na riešenie krytia schodku suma 8, 8 miliárd korún.

Od prerokovávania pôvodného návrhu na úhradu schodku štátneho rozpočtu v máji tohto roku došlo k ďalším skutočnostiam, ktoré treba zohľadniť pri vysporiadaní rozpočtového hospodárenia za minulý rok. Osobitne závažným v tomto smere bolo rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktorým odpustila splatenie aj druhej polovice splátky dane z objemu miezd organizáciám poľnohospodárskej prvovýroby vo výške 934 miliónov korún.

Ďalej vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Federálne zhromaždenie neakceptovali požiadavky vlády Slovenskej republiky a neschválili presun časti prebytku štátneho rozpočtu federácie v sume 400 miliónov korún na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na ktorom slovenská vláda trvala uznesením číslo 151/1992. Použitie prostriedkov z finančného zúčtovania organizácií so štátnym rozpočtom za rok 1991 na krytie zvyšnej časti schodku v pôvodne navrhovanej sume l 145 miliónov korún by nepriaznivo ovplyvnilo výsledky rozpočtového hospodárenia v roku 1992, úmerne by sa zvýšil schodok v roku 1992.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje zostávajúca časť schodku v sume 8, 8 miliardy korún finančne pokryť použitím prostriedkov z finančného zúčtovania organizácií so štátnym rozpočtom za rok 1991 v sume 479 miliónov korún, použitím štátnych finančných aktív v sume 363 miliónov korún a zvyšnú časť schodku v sume 8 miliárd korún uhradiť emisiou štátnych dlhopisov. Keďže zákonom Slovenskej národnej rady je už schválená emisia štátnych dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 v rozsahu 6 miliárd korún, predkladá BA súčasne s návrhom štátneho záverečného účtu i návrh zákona o emisii štátnych dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 v rozsahu 2 miliárd korún. Návrh tohto zákona vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa l. septembra 1992 schválila.

Vážená Slovenska národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

záverečné účty jednotlivých rozpočtových kapitol sa hodnotili v príslušných výboroch Slovenské] národnej rady v máji tohoto roku. Súčasný novy návrh na riešenie rozpočtového schodku za rok 1991 sa prerokoval vo výboroch v minulých dňoch. Osobitne podrobne bol prerokovaný v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady. Na návrh vlády Slovenskej republiky odporúčam, aby Slovenská národná rada schválila predložený návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 s tým, že výsledok rozpočtového hospodárenia sa bude kryť tak, ako je to navrhnuté. Súčasne navrhujem schváliť návrh zákona o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky v rozsahu 2 miliárd korún, ktorý bezprostredne súvisí s uzavretím rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1991.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi Tothovi za odôvodnenie návrhu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Košnára, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 a vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991 vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec J. Košnár:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky za rok 1991 skončilo deficitom vo výške 10, 2 miliardy korún pri príjmoch 116, 9 miliárd korún a výdavkoch 127, 1 miliardy korún. Schodok predstavuje 8, 7 % z dosiahnutých príjmov. Takúto veľkú odchýlku nemožno vysvetliť len prípustnými toleranciami v prognózovaní rozpočtových veličín. Podstatný podiel na tejto značnej odchýlke má slepé preberanie a plošné podriaďovanie sa federálne predávkovanej reštriktívnej makroekonomickej politike. Práve ta spôsobila, že v Slovenskej republike poklesol - ako uvádzal už aj pán minister - hrubý domáci produkt o viac ako 15 %, že priemyselná výroba poklesla o 24, 7 %, že investície poklesli zhruba o jednu tretinu, že sme tu mali viac ako 58-percentný nárast cien a 11, 8-percentnú nezamestnanosť.

V dôsledku liberalizácie cien k 1. januáru 1991 sa v prvom kvartáli dosiahli vysoké prebytky štátnych rozpočtov, ktoré však, ako sme upozorňovali a ako na to upozorňovali rozpočtové výbory Federálneho zhromaždenia i príslušne výbory Slovenskej národnej rady, sú neopakovateľné. Tieto prebytky mali len dočasnú povahu a ku koncu roku 1991 sa zmenili na vysoký deficit. Napriek tomu vlády v júli 1991 upravili rozpočty tak, že nad ich rámec uvoľnili za súhrn rozpočtov 47 miliárd korún, z toho v Slovenskej republike 8 miliárd korún. Urobili tak bez parlamentov, čo formálne síce neprotirečilo zákonu o rozpočtových pravidlách, ani zákonu o štátnom rozpočte na rok 1991, hoci išlo o tak výraznú úpravu, ktorá sa v normálnych demokratických podmienkach bez parlamentu jednoducho nesmie urobiť. Zhoda výšky nemiestneho optimistického hodnotenia rozpočtového hospodárenia sa nie

celkom náhodne takmer rovná alebo je v podstate rovnaká, ako suma 8 miliárd korún, ktoré sa musia kryt statnými dlhopismi.

Zvýšenie výdavkov statného rozpočtu sa použilo takmer výhradne na zvýšenie neinvestičných výdavkov a nezaložilo sa ním smerovanie k zastaveniu hospodárskeho degresu. Po úpravách štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v polovici minulého roku mali byť príjmy 125, 4 miliardy korún a výdavky 124, 7 miliardy korún. V skutočnosti sa dosiahol už spomínaný deficit vo výške 10, 2 miliardy korún, na ktorom sa podieľa neplnenie príjmov sumou 8, 5 miliardy a prekročenie výdavkov sumou 1, 8 miliardy. Hlavnou príčinou schodkovosti, ako teda vidíme, je nerealistická expetacia hospodárskeho vývoja vtedajšou vládou a jej rezignácia na vytváranie systémových podmienok pre stabilizáciu hospodárstva. Tvrdenia, že hlavnou príčinou schodkovosti je benevolencia na výdavkovej strane rozpočtu, resp. "socialistické správanie sa", sú zavádzajúce a odporujúce skutočnosti. Skutočnou podstatnou príčinou schodkovosti je nadhodnotenie príjmovej časti rozpočtu najmä pri úprave v júli 1991.

Na strane príjmov sa na schodku 8, 5 miliardy podieľa neplnenie výnosu podielových príjmov vo výške 7, 1 miliardy, podiel na dani z obratu 4, 1 mld a podiel na odvodoch zo zisku 3 miliardy a neplnenie vlastných príjmov rozpočtu Slovenskej republiky o l miliardu 400 miliónov korún - ide o odvody z objemu miezd a poľnohospodársku daň z pozemkov. Hospodárske organizácie Slovenskej republiky vykázali vlani zisk 43, 6 miliárd korún, ziskových bolo 2 564 organizácii, ale l 022 podnikov bolo stratových v sume 21, 6 miliardy. Viac ako 58 podnikov zápasí s prvotnou platobnou neschopnosťou a 63, 5 % podnikov má druhotnú platobnú neschopnosť. S týmto problémom, žiaľ, vláda v roku 1991 nedokázala významnejšie pohnúť.

Na strane výdavkov sú príčinou ich prekročenia o l miliardu 800 miliónov predovšetkým výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií, najmä neinvestičné výdavky. Značný podiel tu má aj narastanie štátneho aparátu zriaďovaním orgánov štátnej správy, tiež financovanie vodného diela Gabčíkovo a úhrada prostriedkov poskytnutých záruk podnikom. Hoci Slovenská národná rada v máji tohoto roku neschválila štátny záverečný účet Slovenskej republiky, prijala zákon číslo 308 o emisii štátnych dlhopisov na krytie časti schodku štátneho rozpočtu vo výške už viackrát spomínaných 6 miliárd korún. Minulá vláda hodlala zvyšok schodku vo výške 2, 8 miliardy pokryť ďalej inkasom odloženej druhej polovice odvodu z objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii nárokovanou sumou 400 miliónov z prebytku rozpočtu federácie za rok 1991, použitím štátnych finančných aktív vo výške 360 miliónov korún a použitím časti prostriedkov z usporiadania vzťahov organizácii so štátnym rozpočtom za rok 1991 v sume l 145 miliónov korún.

Terajšia vláda takéto riešenie neprijíma a preto, že uvažovaných 400 miliónov korún nárokovaných z prebytku federálneho rozpočtu nebolo Federálnym zhromaždením schválené a inkaso odloženej druhej polovice odvodu z objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii by nebolo najvhodnejšie, navrhuje vláda Slovenskej národnej rade kryt uvedený zvyšok schodku vo výške 2, 8 miliardy korún tak, ako je to popísané v predloženom materiáli a ako to uvádzal pán minister Tóth.

Pokiaľ ide o ďalšiu emisiu štátnych dlhopisov vo výške 2 miliardy korún, vláda navrhuje dobu splatnosti štyri roky. Emisia obligácii, ktoré odkúpi banková sféra, znamená, že sa o túto sumu ďalej zníži úverový fond banky a teda aj možnosti poskytovania úverov podnikateľskej sfére. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo vo svojom stanovisku, ktoré je, mimochodom, zákonom o emisii dlhopisov predpísané ako

povinná náležitosť takéhoto návrhu, stanovisko Štátnej banky odporúča zvážiť možnosť skrátenia doby splatnosti dlhopisov.

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu, ktorý je súčasťou tlače o štátnom záverečnom účte, sa pôvodne pridelil na prerokovanie trom výborom Slovenskej národnej rady, a to ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému a výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo. Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 93 zo 16. septembra 1992 bol tento vládny návrh zákona dodatočne pridelený na prerokovanie všetkým výborom Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Ako koordinujúci či gesčný výbor bol stanovený národohospodársky a rozpočtový s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady.

Všetky výbory, ako som už uvádzal, oba materiály - štátny záverečný účet i návrh zákona o druhej emisii štátnych dlhopisov prerokovali v určenej lehote, pričom súhlas s týmto vládnym návrhom zákona vyslovili všetky výbory Slovenskej národnej rady, ktorým bol pridelený na prerokovanie, s výnimkou Výboru Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, t. j. súhlas vyslovilo spolu 8 výborov. Výbor Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo neprijal k tomuto vládnemu návrhu zákona platné uznesenie z toho dôvodu, že súhlas s ním nevyslovila podľa § 48 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

Pripomienky, ktoré odzneli vo výboroch Slovenskej národnej rady k návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady o štátnom záverečnom účte, ale najmä k návrhu zákona o emisii štátnych dlhopisov, sú obsiahnuté v spravodajskej sprave, ktorú máte k dispozícii. Odporúčam, aby Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie Slovenskej národnej rady k štátnemu záverečnému účtu schválila, a aby predtým schválila tiež návrh zákona o druhej emisii statných dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu za minulý rok.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Košnárovi, otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či chce niekto zaujať stanovisko? Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec H. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som sa vyjadril jednak k prerokovávanému materiálu a jednak k správe nášho spoločného spravodajcu. Začnem odzadu. Pán poslanec Košnár povedal štyri konkrétne veci, ku ktorým by som sa rad vyjadril. Prvá z nich je, že uplynulá vláda sa nejakým spôsobom uchýlila k slepému prebereniu federálnej reštriktívnej makroekonomickej politiky. Obavám sa, po prvé, že išlo o uvedomelú činnosť uplynulej vlády. Po druhé sa obávam, že išlo o činnosť, ktorá bola z veľkej miery vynútená alebo nevyhnutná z pohľadu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a iných finančných inštitúcií a po tretie sa obavám, že k podobne] nevyhnutnosti bude nútená sa uchýliť aj súčasná vláda.

V druhej oblasti jeho analýzy, ktorá bola orientovaná na niektoré makroekonomické pohľady, by som chcel povedať, že mám dve možnosti, buď sa tomu venovať teraz, ale bolo by to trošku odťažité od samotnej témy, ktorá sa vola štátny záverečný účet. Preto vidím lepšiu príležitosť, keď budeme

prerokovávať, ako som sa dočítal v materiáloch z Predsedníctva Slovenskej národnej rady, materiál s názvom Súhrnná analýza stavu hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá je pripravovaná na október tohoto roku. Pri tej príležitosti sa potom budem týmto makroekonomickým veciam venovať bližšie.

Tretia výhrada pána profesora Košnára bola orientovaná na výčitku z nadhodnotenia príjmovej zložky rozpočtu, o ktorom hovoríme. Obávam sa, že ide o odvážne konštatovanie, pretože vláda premiéra Mečiara resp. vtedajší minister financií pán Michal Kováč, ktorý zostavoval, alebo pod ktorého taktovkou sa zostavoval štátny rozpočet na rok 1991, dobre vedel, že sa chystá liberalizácia cien, že sa chystajú ďalšie opatrenia, ktoré jednoducho budú tuto príjmovú zložku ovplyvňovať, a že bolo veľmi tažké trafiť sa do nejakých objektívnych čísel. Preto považujem konečný výsledok ani nie za taký katastrofálny, ako by sa mohlo zdať zo správy, ktorú pán Košnár predniesol. Bolo ťažké trafiť sa do reálnych čísel.

Posledná, štvrtá moja poznámka k spoločnej správe pána poslanca Košnára sa viaže k platobnej neschopnosti a k jeho konštatovaniu, že predchádzajúca vláda nič významného v tomto smere neurobila. Chcel by som mu pripomenúť, že predsa len urobila aspoň jedno, jednu veľkú akciu, kde bolo mnoho podnikov oddĺžených. Ta akcia sa volala oddĺženie podnikov. Na to bolo využitých 13 mld korún. Nebudem o tom bližšie rozprávať, bola to akcia, ktorá práve bola zameraná na to, aby sa podnikom, ktoré nemajú staré úvery, nemajú choré úvery, majú perspektívne výrobne programy, dala šanca.

Nakoniec, som rád, že súčasná vláda sa nebojí témy bankrot a že aj v materiáli, o ktorom som viac-menej len počul, viac počul, než čítal, pripúšťa alebo počíta s tým, že práve teraz nastalo toto obdobie aj podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, že v tejto oblasti sa jednoducho musia urobiť ďalšie konkrétne kroky, vrátane konkurzov a vyrovnania. Toľko by som si teda dovolil k prvej časti ako reakciu na spoločnú správu pána kolegu Košnára.

K samotnému materiálu by som si dovolil povedať dve konkrétne kratučké veci. Áno, je markantné, že rozdiel oproti tomu, čo vykázala predchádzajúca vláda v návrhu na štátny záverečný účet, predstavuje 2 mld korún. Z toho 400 miliónov je to, čo federál mal dať a nedal, tých 934 miliónov je ten parafiškál, o ktorom hovoril pán minister a tých 666 miliónov vlastne je podiel z pôvodne navrhovaného zúčtovania vysporiadania vzťahov organizácii so štátnym rozpočtom. S tým prvým zrejme už nič nenarobíme. Štátny záverečný účet federácie je schválený.

Čo sa týka toho parafiškálu, predchádzajúca vláda doktora Čarnogurského navrhla druhú splátku riešiť odkladom do 30. 9. To je zhodou okolnosti práve dnes. Vieme, že v poľnohospodárstve sú veľké problémy, naviac násobené suchom, ktoré odborníci odhadujú na 3, 5 mld korún. Teda tu sú len dve možnosti. Buď kumulovať tieto problémy alebo aspoň rok 1991 nejakým spôsobom vyčistiť. Takže sa domnievam, že aj táto položka je prijateľná.

Pozastavil by som sa azda len pri tej tretej, ktorá je odôvodňovaná tak, že použitie prostriedkov finančného zúčtovania organizácií so štátnym rozpočtom za rok 1991 na krytie časti schodku v pôvodne navrhovanej výške by nepriaznivo ovplyvňovalo výsledky roku 1992. Mam pocit, že tieto veci zúčtovania s hospodárskymi organizáciami by nemali byť predmetom určitej stratégie alebo taktiky, či sa to hodí do jedného alebo do druhého roku, ale že by mali byť jednoducho výsledkom určitých pravidiel, rozpočtových pravidiel, celkom exaktného povedania, čo kam patrí, aby sme vedeli, ako príslušný fiškálny rok vo svojom záverečnom vyjadrení vyzerá. Navzdory tomu si myslím, že tento materiál, ako bol predložený, je prijateľný.

Ďakujem.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán profesor Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

nedá mi, aby som nereagoval na vystúpenie predrečníka, pána poslanca Dzurindu. Nedá mi, aby som sa nezastal nášho spoločného spravodajcu, pretože, i keď ide o uzavretie roku 1991, ktorý sa mal uzavrieť skôr, ako sa uzaviera teraz, navrhujem, aby sme zatvorili dvere na maštali, pretože kôň bol ukradnutý. Nemá zmyslu strážiť kuklu, z ktorej motýľ už vyletel. Máme nesporne s pánom spoločným spravodajcom velikú konkurenčnú výhodu. Boli sme vo Federálnom zhromaždení v rozpočtovom výbore, sledovali sme súhrny rozpočtov, federálny rozpočet, oba rozpočty Slovenskej národnej rady.

Základná strategická chyba, ktorá sa urobila, bola tá, že po tom, čo pán federálny minister Klaus - vychádzajúc z veľmi priaznivých výsledkov jednorazového precenenia zásob a odvodu zo zásob, prírastku zisku z nových liberalizovaných cien - nazval celú rozpočtovú situáciu zlatou trefou. Slovenská vláda rozhodla v eufórii taktiež o 8 mld zvýšiť svoje vlastné výdavky, vychádzajúc z toho, čo sa stalo, a tých 8 mld je práve tá suma, ktorá sa navrhuje emitovať, prostredníctvom štátnych pokladničných poukážok. Tak to vyzerá. Keby sme chceli politizovať, máme dostatok údajov. Pozrite sa po štvrťrokoch, vezmite si predkladanú správu o záverečnom učte, aký bol vývoj podľa štvrťrokov. Dozviete sa, že saldo medzi ziskom a stratou za prvý štvrťrok, teda prínos pokrýva až 74, 6 % z celkového salda rozdielu medzi ziskami a stratami za celý rok 1991. To bol prvý štvrťrok.

A teraz, keby sme chceli, ale my sme si povedali, a vyzliekame stranícke tričká aj tu, pretože ide o ekonomiku, mohli by sme si povedať, že odvolanie pána Mečiara, ktoré sa stalo vtedy a vtedy, vlastne spôsobilo ten prepad, za ktorý môže plne minulá vláda. Načo by sme to robili? To by bola demagógia, lacný prístup. Nemá zmyslu takto diskutovať. Lenže nemôžeme povedať, že nemôžeme sa snažiť vylepšovať svoju minulosť. To sa robilo v komunistických totalitných životopisoch, kde každý zo strachu, či už z ekonomického alebo iného rukojenmíctva písal o sebe z hľadiska minulosti vždy to lepšie. Nemôžeme sa domnievať, že ten kôň, ktorý bol ukradnutý v hospodárení, je miniatúrnou lúčnou kobylkou, na ktorú treba zabudnúť. Teda odporúčame, treba brať do úvahy tie fakty, ktoré tu sú. Všetky návrhy, ktoré sa budú tykať ďalších našich úvah, premietnime do rozpočtového hospodárenia druhého polroku 1992, do prípravy štátneho rozpočtu na rok 1993.

Ponúkam priateľskú partnerskú ruku konštruktívnej opozícii, takej, aká sa zrodila v Chile, keď Chile bolo na okraji zahynutia ako štát. Ponúkam otvorene túto priateľskú ruku a prosím našich priateľov, oponentov, poďme spolu rozmyšľať, ako budovať konkurencieschopnú ekonomiku Slovenska. Povedzte nám kroky, my ich povieme, pretože nemá zmysel, aby sme sa teraz naťahovali ako spolok bývalých urbárnikov z položky na položku, či to je tak alebo onak. Zakryme túto minulost a začnime rozmyšľať, ako ďalej. Ale musím protestovať za pána spoločného spravodajcu, lebo sprava, ktorú sme prerokovali, má svoju oporu v rokovaniach, v spoločných rokovaniach rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady s rozpočtovým výborom českej národnej rady, s rozpočtovým výborom Federálneho zhromaždenia za Snemovňu ľudu aj za Snemovňu národov. Boli sme to my, ktorí sme upozorňovali, že rozpočet už v roku 1991 bude deficitný, keď sa hovorilo o jeho prebytku. Mal som česť byť podpredsedom federálneho výboru pre rozpočtové hospodárenie a 20. decembra minulého roku som upozorňoval federálneho ministra pána Klausa na to, že prepad rozpočtu k 20. decembru je 15 mld korún, z toho za Slovensko toľko, za Českú republiku toľko. Pýtal som sa, ako môže za sedem pracovných dní, nepočítajúc vianočné sviatky, dosiahnuť prírastok 22 mld korún do pokladnice rozpočtu bez jediného haliera výdavku, aby boli splnené tie premisy, ktoré nám 20. decembra 1991 ráčil poskytnúc pred Federálnym zhromaždením.

Situácia je teda taká, aká je. Uzavrime ju, nediskutujme teraz o nej, ale skúsme preniesť ťažisko nasej prace na konkrétne kroky, ako budeme budovať konkurencieschopnosť tejto slovenskej ekonomiky. V tomto zmysle pri prerokovávaní vývoja rozpočtového hospodárenia za rok 1992, najmä pokiaľ pôjde o druhý polrok, mienim vystúpiť, ale volám vás k partnerskej spolupráci. Ekonomika nie je výsledkom partikularneho straníckeho rozhodovania. To by sme uviazli v riešeniach, ktoré by neboli dobré. Pred 25 rokmi napríklad štatistika vo Veľkej Británii bola schopná davať týždeň čo týždeň vývoj britského impéria, vývoj Spojeného kráľovstva, a to tak opozícii, ako aj vládnym predstaviteľom. Situácia, aká bola za týždeň dozadu, aká sa odohrala a situacia-prognóza, aká bude týždeň dopredu. My tieto intervaly nemáme. Ale aj opozícia jej veličenstva, aj vláda usilovali o jedno - zabrániť, aby prepad Velkej Británie, ktorej hrozilo, a] dnes hrozí, že

bude druhoradou mocnosťou, v ekonomike bol čo najmenší. Takže tuná máme spoločné pole za predpokladu konštruktívnosti. A k tejto konštruktívnosti prosím všetkých, dohodníme sa. Dajte nám svoj program, svoj návrh o krokoch, ktoré mienite podniknúť z hľadiska budovania konkurencieschopnosti občana, obce alebo mesta, regiónu i celej Slovenskej republiky v tých medzinárodných súvislostiach, ktoré sú: v tých podmienkach, ktoré sú tvrdé, ale nie sú neriešiteľné.

V tomto zmysle si myslím, že namiesto škriepok a vytýkania istých otázok z makroekonomického stanoviska môžeme sa dohodnúť na veľmi konštruktívnom spoločnom programe. K tomuto programu vás vyzývam a prosím, aby sme ukončili túto diskusiu, lebo je to lapanie mačky za chvost. Nič nedosiahneme. Nedosiahneme nič, či budeme minulosť kaširovať viac na ružovo alebo viac na čierno. Nemá to zmysel. Prosím, aby sme ukončili diskusiu, vzali na vedomie spoločnú správu, preskúmali, odhlasovali záležitosti, ktoré prišli do úvahy vo výboroch, a začali sa zapodievať horúcou prítomnosťou a možnými východiskami z nej do budúcnosti.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtúchovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ďakujem. Keď nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom a desiatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth:

Vážená Slovenska národná rada,

aj keď po slovách pána profesora Kočtúcha došlo k všeobecnej zhode, že minulý rok treba uzavrieť, chcel by som k tomu povedať niekoľko slov. Je mimoriadne ťažké, a myslím si, že by sa na pôde Slovenskej národnej rady nemalo druhýkrát opakovať, že rozpočet za predchádzajúci rok budeme schvaľovať v podstate v októbri nasledujúceho roku. Je to mimoriadne závažná situácia. Stávame sa pred určitým medzinárodným spoločenstvom neprijateľným faktorom. V podstate, kým vyjde zákon o štátnom dlhopise na 2 mld korún alebo bude právoplatný, uplynie nejaká doba. Čiže zúčtovanie so štátnou bankou, ktoré vykrýva súčasný deficit, tiež je obtiažne. Platíme za tieto prostriedky určité úroky a vznikajú ďalšie výdavky v štátnom rozpočte. Som rad, že aspoň dnes bez dlhej diskusie tento rozpočet schválime a verím, že najbližší bude v prvom polroku budúceho roku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR A. H. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi Tóthovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Košnár?

Poslanec J. Košnár:

Nie. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Nie, ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Rád by som zdôraznil, že hlasujeme za obidva body, ale v súvislosti

s obsahom návrhu uznesenia k návrhu štátneho záverečného účtu v bode B budeme najskôr hlasovať o vládnom návrhu zákona o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991.

Prosím pána poslanca Košnára, aby uvádzal hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Košnár:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

v spoločnej správe k návrhu zákona o druhej emisii štátnych dlhopisov je niekoľko pozmeňujúcich návrhov, z ktorých odporúčam, aby sme an blok hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je uvedený pod bodom l a týka sa nadpisu. Ak sa prijme bod l, je vybavený celý rad ďalších pozmeňovacích návrhov týkajúcich sa nadpisu. Ďalej, aby sme hlasovali o bode 8, bode 9 a o bode 10. To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli. Odporúčam Slovenskej národnej rade an blok schváliť vymenované body, čim by sme schválili vlastne celú spoločnú správu k zákonu o emisiách. Po tomto hlasovaní je možné hlasovať o uznesení k štátnemu záverečnému účtu.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 97 poslancov. /

Kto je za pánom spravodajcom prednesený návrh?

/Za návrh hlasovalo 94 poslancov. /

Kto je proti prednesenému návrhu pána spravodajcu?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že návrh prednesený pánom spravodajcom bol prijatý 94 hlasmi za, nik nehlasoval proti a traja sa zdržali hlasovania.

Poslanec J. Košnár:

Pán predsedajúci, zostáva nám hlasovať o uznesení

k štátnemu záverečnému účtu v znení, aké je predložené v materiáli.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Najskôr sa prezentujme.

/Prezentovalo sa 102 poslancov. /

Kto je za?

/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátného rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991.

Za hlasovalo 93 poslancov, nik nehlasoval proti, 9 sa zdržalo hlasovania.

Teraz budeme hlasovať o návrhu na uznesenie o štátnom záverečnom Učte slovenskej republiky za rok 1991 ako ho máte

na stranách l a 2 predloženého materiálu, t. j. tlače Slovenskej národnej rady číslo 30.

Najskôr sa prezentujme.

/Prezentovalo sa 101 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 90 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

90 poslancov hlasovalo za, nikto nehlasoval proti a 11 sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1991.

Jedenástym bodom programu sú Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za I. polrok 1992 a konkretizácia opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku 1992. Chcel by som však upozorniť, že v zmysle pôvodného rozvrhu na poludnie sme konštatovali, že o 15. 30 hodine bude zasadať. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Z uvedených dôvodov prerušujem zasadnutie na jednu hodinu.

Ďakujem. /Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Dámy a páni, vzhľadom na skutočnosť, že oproti pôvodnému odhadu rokovanie Predsedníctva Slovenskej národnej rady ešte trvá, a vzhľadom na skutočnosť, že podľa reguly, ktorú sme si schválili, do ukončenia rokovania nám ostávajú dve

Poslanec J. Košnár:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky za rok 1991 skončilo deficitom vo výške 10, 2 miliardy korún pri príjmoch 116, 9 miliárd korún a výdavkoch 127, 1 miliardy korún. Schodok predstavuje 8, 7 % z dosiahnutých príjmov. Takúto veľkú odchýlku nemožno vysvetliť len prípustnými toleranciami v prognózovaní rozpočtových veličín. Podstatný podiel na tejto značnej odchýlke má slepé preberanie a plošné podriaďovanie sa federálne predávkovanej reštriktívnej makroekonomickej politike. Práve ta spôsobila, že v Slovenskej republike poklesol - ako uvádzal už aj pán minister - hrubý domáci produkt o viac ako 15 %, že priemyselná výroba poklesla o 24, 7 %, že investície poklesli zhruba o jednu tretinu, že sme tu mali viac ako 58-percentný nárast cien a 11, 8-percentnú nezamestnanosť.

V dôsledku liberalizácie cien k 1. januáru 1991 sa v prvom kvartáli dosiahli vysoké prebytky štátnych rozpočtov, ktoré však, ako sme upozorňovali a ako na to upozorňovali rozpočtové výbory Federálneho zhromaždenia i príslušne výbory Slovenskej národnej rady, sú neopakovateľné. Tieto prebytky mali len dočasnú povahu a ku koncu roku 1991 sa zmenili na vysoký deficit. Napriek tomu vlády v júli 1991 upravili rozpočty tak, že nad ich rámec uvoľnili za súhrn rozpočtov 47 miliárd korún, z toho v Slovenskej republike 8 miliárd korún. Urobili tak bez parlamentov, čo formálne síce neprotirečilo zákonu o rozpočtových pravidlách, ani zákonu o štátnom rozpočte na rok 1991, hoci išlo o tak výraznú úpravu, ktorá sa v normálnych demokratických podmienkach bez parlamentu jednoducho nesmie urobiť. Zhoda výšky nemiestneho optimistického hodnotenia rozpočtového hospodárenia sa nie

celkom náhodne takmer rovná alebo je v podstate rovnaká, ako suma 8 miliárd korún, ktoré sa musia kryt statnými dlhopismi.

Zvýšenie výdavkov statného rozpočtu sa použilo takmer výhradne na zvýšenie neinvestičných výdavkov a nezaložilo sa ním smerovanie k zastaveniu hospodárskeho degresu. Po úpravách štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v polovici minulého roku mali byť príjmy 125, 4 miliardy korún a výdavky 124, 7 miliardy korún. V skutočnosti sa dosiahol už spomínaný deficit vo výške 10, 2 miliardy korún, na ktorom sa podieľa neplnenie príjmov sumou 8, 5 miliardy a prekročenie výdavkov sumou 1, 8 miliardy. Hlavnou príčinou schodkovosti, ako teda vidíme, je nerealistická expetacia hospodárskeho vývoja vtedajšou vládou a jej rezignácia na vytváranie systémových podmienok pre stabilizáciu hospodárstva. Tvrdenia, že hlavnou príčinou schodkovosti je benevolencia na výdavkovej strane rozpočtu, resp. "socialistické správanie sa", sú zavádzajúce a odporujúce skutočnosti. Skutočnou podstatnou príčinou schodkovosti je nadhodnotenie príjmovej časti rozpočtu najmä pri úprave v júli 1991.

Na strane príjmov sa na schodku 8, 5 miliardy podieľa neplnenie výnosu podielových príjmov vo výške 7, 1 miliardy, podiel na dani z obratu 4, 1 mld a podiel na odvodoch zo zisku 3 miliardy a neplnenie vlastných príjmov rozpočtu Slovenskej republiky o l miliardu 400 miliónov korún - ide o odvody z objemu miezd a poľnohospodársku daň z pozemkov. Hospodárske organizácie Slovenskej republiky vykázali vlani zisk 43, 6 miliárd korún, ziskových bolo 2 564 organizácii, ale l 022 podnikov bolo stratových v sume 21, 6 miliardy. Viac ako 58 podnikov zápasí s prvotnou platobnou neschopnosťou a 63, 5 % podnikov má druhotnú platobnú neschopnosť. S týmto problémom, žiaľ, vláda v roku 1991 nedokázala významnejšie pohnúť.

Na strane výdavkov sú príčinou ich prekročenia o l miliardu 800 miliónov predovšetkým výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií, najmä neinvestičné výdavky. Značný podiel tu má aj narastanie štátneho aparátu zriaďovaním orgánov štátnej správy, tiež financovanie vodného diela Gabčíkovo a úhrada prostriedkov poskytnutých záruk podnikom. Hoci Slovenská národná rada v máji tohoto roku neschválila štátny záverečný účet Slovenskej republiky, prijala zákon číslo 308 o emisii štátnych dlhopisov na krytie časti schodku štátneho rozpočtu vo výške už viackrát spomínaných 6 miliárd korún. Minulá vláda hodlala zvyšok schodku vo výške 2, 8 miliardy pokryť ďalej inkasom odloženej druhej polovice odvodu z objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii nárokovanou sumou 400 miliónov z prebytku rozpočtu federácie za rok 1991, použitím štátnych finančných aktív vo výške 360 miliónov korún a použitím časti prostriedkov z usporiadania vzťahov organizácii so štátnym rozpočtom za rok 1991 v sume l 145 miliónov korún.

Terajšia vláda takéto riešenie neprijíma a preto, že uvažovaných 400 miliónov korún nárokovaných z prebytku federálneho rozpočtu nebolo Federálnym zhromaždením schválené a inkaso odloženej druhej polovice odvodu z objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii by nebolo najvhodnejšie, navrhuje vláda Slovenskej národnej rade kryt uvedený zvyšok schodku vo výške 2, 8 miliardy korún tak, ako je to popísané v predloženom materiáli a ako to uvádzal pán minister Tóth.

Pokiaľ ide o ďalšiu emisiu štátnych dlhopisov vo výške 2 miliardy korún, vláda navrhuje dobu splatnosti štyri roky. Emisia obligácii, ktoré odkúpi banková sféra, znamená, že sa o túto sumu ďalej zníži úverový fond banky a teda aj možnosti poskytovania úverov podnikateľskej sfére. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo vo svojom stanovisku, ktoré je, mimochodom, zákonom o emisii dlhopisov predpísané ako

povinná náležitosť takéhoto návrhu, stanovisko Štátnej banky odporúča zvážiť možnosť skrátenia doby splatnosti dlhopisov.

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu, ktorý je súčasťou tlače o štátnom záverečnom účte, sa pôvodne pridelil na prerokovanie trom výborom Slovenskej národnej rady, a to ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému a výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo. Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 93 zo 16. septembra 1992 bol tento vládny návrh zákona dodatočne pridelený na prerokovanie všetkým výborom Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Ako koordinujúci či gesčný výbor bol stanovený národohospodársky a rozpočtový s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady.

Všetky výbory, ako som už uvádzal, oba materiály - štátny záverečný účet i návrh zákona o druhej emisii štátnych dlhopisov prerokovali v určenej lehote, pričom súhlas s týmto vládnym návrhom zákona vyslovili všetky výbory Slovenskej národnej rady, ktorým bol pridelený na prerokovanie, s výnimkou Výboru Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, t. j. súhlas vyslovilo spolu 8 výborov. Výbor Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo neprijal k tomuto vládnemu návrhu zákona platné uznesenie z toho dôvodu, že súhlas s ním nevyslovila podľa § 48 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

Pripomienky, ktoré odzneli vo výboroch Slovenskej národnej rady k návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady o štátnom záverečnom účte, ale najmä k návrhu zákona o emisii štátnych dlhopisov, sú obsiahnuté v spravodajskej sprave, ktorú máte k dispozícii. Odporúčam, aby Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie Slovenskej národnej rady k štátnemu záverečnému účtu schválila, a aby predtým schválila tiež návrh zákona o druhej emisii statných dlhopisov na krytie schodku štátneho rozpočtu za minulý rok.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Košnárovi, otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či chce niekto zaujať stanovisko? Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec H. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som sa vyjadril jednak k prerokovávanému materiálu a jednak k správe nášho spoločného spravodajcu. Začnem odzadu. Pán poslanec Košnár povedal štyri konkrétne veci, ku ktorým by som sa rad vyjadril. Prvá z nich je, že uplynulá vláda sa nejakým spôsobom uchýlila k slepému prebereniu federálnej reštriktívnej makroekonomickej politiky. Obavám sa, po prvé, že išlo o uvedomelú činnosť uplynulej vlády. Po druhé sa obávam, že išlo o činnosť, ktorá bola z veľkej miery vynútená alebo nevyhnutná z pohľadu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a iných finančných inštitúcií a po tretie sa obavám, že k podobne] nevyhnutnosti bude nútená sa uchýliť aj súčasná vláda.

V druhej oblasti jeho analýzy, ktorá bola orientovaná na niektoré makroekonomické pohľady, by som chcel povedať, že mám dve možnosti, buď sa tomu venovať teraz, ale bolo by to trošku odťažité od samotnej témy, ktorá sa vola štátny záverečný účet. Preto vidím lepšiu príležitosť, keď budeme

prerokovávať, ako som sa dočítal v materiáloch z Predsedníctva Slovenskej národnej rady, materiál s názvom Súhrnná analýza stavu hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá je pripravovaná na október tohoto roku. Pri tej príležitosti sa potom budem týmto makroekonomickým veciam venovať bližšie.

Tretia výhrada pána profesora Košnára bola orientovaná na výčitku z nadhodnotenia príjmovej zložky rozpočtu, o ktorom hovoríme. Obávam sa, že ide o odvážne konštatovanie, pretože vláda premiéra Mečiara resp. vtedajší minister financií pán Michal Kováč, ktorý zostavoval, alebo pod ktorého taktovkou sa zostavoval štátny rozpočet na rok 1991, dobre vedel, že sa chystá liberalizácia cien, že sa chystajú ďalšie opatrenia, ktoré jednoducho budú tuto príjmovú zložku ovplyvňovať, a že bolo veľmi tažké trafiť sa do nejakých objektívnych čísel. Preto považujem konečný výsledok ani nie za taký katastrofálny, ako by sa mohlo zdať zo správy, ktorú pán Košnár predniesol. Bolo ťažké trafiť sa do reálnych čísel.

Posledná, štvrtá moja poznámka k spoločnej správe pána poslanca Košnára sa viaže k platobnej neschopnosti a k jeho konštatovaniu, že predchádzajúca vláda nič významného v tomto smere neurobila. Chcel by som mu pripomenúť, že predsa len urobila aspoň jedno, jednu veľkú akciu, kde bolo mnoho podnikov oddĺžených. Ta akcia sa volala oddĺženie podnikov. Na to bolo využitých 13 mld korún. Nebudem o tom bližšie rozprávať, bola to akcia, ktorá práve bola zameraná na to, aby sa podnikom, ktoré nemajú staré úvery, nemajú choré úvery, majú perspektívne výrobne programy, dala šanca.

Nakoniec, som rád, že súčasná vláda sa nebojí témy bankrot a že aj v materiáli, o ktorom som viac-menej len počul, viac počul, než čítal, pripúšťa alebo počíta s tým, že práve teraz nastalo toto obdobie aj podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, že v tejto oblasti sa jednoducho musia urobiť ďalšie konkrétne kroky, vrátane konkurzov a vyrovnania. Toľko by som si teda dovolil k prvej časti ako reakciu na spoločnú správu pána kolegu Košnára.

K samotnému materiálu by som si dovolil povedať dve konkrétne kratučké veci. Áno, je markantné, že rozdiel oproti tomu, čo vykázala predchádzajúca vláda v návrhu na štátny záverečný účet, predstavuje 2 mld korún. Z toho 400 miliónov je to, čo federál mal dať a nedal, tých 934 miliónov je ten parafiškál, o ktorom hovoril pán minister a tých 666 miliónov vlastne je podiel z pôvodne navrhovaného zúčtovania vysporiadania vzťahov organizácii so štátnym rozpočtom. S tým prvým zrejme už nič nenarobíme. Štátny záverečný účet federácie je schválený.

Čo sa týka toho parafiškálu, predchádzajúca vláda doktora Čarnogurského navrhla druhú splátku riešiť odkladom do 30. 9. To je zhodou okolnosti práve dnes. Vieme, že v poľnohospodárstve sú veľké problémy, naviac násobené suchom, ktoré odborníci odhadujú na 3, 5 mld korún. Teda tu sú len dve možnosti. Buď kumulovať tieto problémy alebo aspoň rok 1991 nejakým spôsobom vyčistiť. Takže sa domnievam, že aj táto položka je prijateľná.

Pozastavil by som sa azda len pri tej tretej, ktorá je odôvodňovaná tak, že použitie prostriedkov finančného zúčtovania organizácií so štátnym rozpočtom za rok 1991 na krytie časti schodku v pôvodne navrhovanej výške by nepriaznivo ovplyvňovalo výsledky roku 1992. Mam pocit, že tieto veci zúčtovania s hospodárskymi organizáciami by nemali byť predmetom určitej stratégie alebo taktiky, či sa to hodí do jedného alebo do druhého roku, ale že by mali byť jednoducho výsledkom určitých pravidiel, rozpočtových pravidiel, celkom exaktného povedania, čo kam patrí, aby sme vedeli, ako príslušný fiškálny rok vo svojom záverečnom vyjadrení vyzerá. Navzdory tomu si myslím, že tento materiál, ako bol predložený, je prijateľný.

Ďakujem.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán profesor Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

nedá mi, aby som nereagoval na vystúpenie predrečníka, pána poslanca Dzurindu. Nedá mi, aby som sa nezastal nášho spoločného spravodajcu, pretože, i keď ide o uzavretie roku 1991, ktorý sa mal uzavrieť skôr, ako sa uzaviera teraz, navrhujem, aby sme zatvorili dvere na maštali, pretože kôň bol ukradnutý. Nemá zmyslu strážiť kuklu, z ktorej motýľ už vyletel. Máme nesporne s pánom spoločným spravodajcom velikú konkurenčnú výhodu. Boli sme vo Federálnom zhromaždení v rozpočtovom výbore, sledovali sme súhrny rozpočtov, federálny rozpočet, oba rozpočty Slovenskej národnej rady.

Základná strategická chyba, ktorá sa urobila, bola tá, že po tom, čo pán federálny minister Klaus - vychádzajúc z veľmi priaznivých výsledkov jednorazového precenenia zásob a odvodu zo zásob, prírastku zisku z nových liberalizovaných cien - nazval celú rozpočtovú situáciu zlatou trefou. Slovenská vláda rozhodla v eufórii taktiež o 8 mld zvýšiť svoje vlastné výdavky, vychádzajúc z toho, čo sa stalo, a tých 8 mld je práve tá suma, ktorá sa navrhuje emitovať, prostredníctvom štátnych pokladničných poukážok. Tak to vyzerá. Keby sme chceli politizovať, máme dostatok údajov. Pozrite sa po štvrťrokoch, vezmite si predkladanú správu o záverečnom učte, aký bol vývoj podľa štvrťrokov. Dozviete sa, že saldo medzi ziskom a stratou za prvý štvrťrok, teda prínos pokrýva až 74, 6 % z celkového salda rozdielu medzi ziskami a stratami za celý rok 1991. To bol prvý štvrťrok.

A teraz, keby sme chceli, ale my sme si povedali, a vyzliekame stranícke tričká aj tu, pretože ide o ekonomiku, mohli by sme si povedať, že odvolanie pána Mečiara, ktoré sa stalo vtedy a vtedy, vlastne spôsobilo ten prepad, za ktorý môže plne minulá vláda. Načo by sme to robili? To by bola demagógia, lacný prístup. Nemá zmyslu takto diskutovať. Lenže nemôžeme povedať, že nemôžeme sa snažiť vylepšovať svoju minulosť. To sa robilo v komunistických totalitných životopisoch, kde každý zo strachu, či už z ekonomického alebo iného rukojenmíctva písal o sebe z hľadiska minulosti vždy to lepšie. Nemôžeme sa domnievať, že ten kôň, ktorý bol ukradnutý v hospodárení, je miniatúrnou lúčnou kobylkou, na ktorú treba zabudnúť. Teda odporúčame, treba brať do úvahy tie fakty, ktoré tu sú. Všetky návrhy, ktoré sa budú tykať ďalších našich úvah, premietnime do rozpočtového hospodárenia druhého polroku 1992, do prípravy štátneho rozpočtu na rok 1993.

Ponúkam priateľskú partnerskú ruku konštruktívnej opozícii, takej, aká sa zrodila v Chile, keď Chile bolo na okraji zahynutia ako štát. Ponúkam otvorene túto priateľskú ruku a prosím našich priateľov, oponentov, poďme spolu rozmyšľať, ako budovať konkurencieschopnú ekonomiku Slovenska. Povedzte nám kroky, my ich povieme, pretože nemá zmysel, aby sme sa teraz naťahovali ako spolok bývalých urbárnikov z položky na položku, či to je tak alebo onak. Zakryme túto minulost a začnime rozmyšľať, ako ďalej. Ale musím protestovať za pána spoločného spravodajcu, lebo sprava, ktorú sme prerokovali, má svoju oporu v rokovaniach, v spoločných rokovaniach rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady s rozpočtovým výborom českej národnej rady, s rozpočtovým výborom Federálneho zhromaždenia za Snemovňu ľudu aj za Snemovňu národov. Boli sme to my, ktorí sme upozorňovali, že rozpočet už v roku 1991 bude deficitný, keď sa hovorilo o jeho prebytku. Mal som česť byť podpredsedom federálneho výboru pre rozpočtové hospodárenie a 20. decembra minulého roku som upozorňoval federálneho ministra pána Klausa na to, že prepad rozpočtu k 20. decembru je 15 mld korún, z toho za Slovensko toľko, za Českú republiku toľko. Pýtal som sa, ako môže za sedem pracovných dní, nepočítajúc vianočné sviatky, dosiahnuť prírastok 22 mld korún do pokladnice rozpočtu bez jediného haliera výdavku, aby boli splnené tie premisy, ktoré nám 20. decembra 1991 ráčil poskytnúc pred Federálnym zhromaždením.

Situácia je teda taká, aká je. Uzavrime ju, nediskutujme teraz o nej, ale skúsme preniesť ťažisko nasej prace na konkrétne kroky, ako budeme budovať konkurencieschopnosť tejto slovenskej ekonomiky. V tomto zmysle pri prerokovávaní vývoja rozpočtového hospodárenia za rok 1992, najmä pokiaľ pôjde o druhý polrok, mienim vystúpiť, ale volám vás k partnerskej spolupráci. Ekonomika nie je výsledkom partikularneho straníckeho rozhodovania. To by sme uviazli v riešeniach, ktoré by neboli dobré. Pred 25 rokmi napríklad štatistika vo Veľkej Británii bola schopná davať týždeň čo týždeň vývoj britského impéria, vývoj Spojeného kráľovstva, a to tak opozícii, ako aj vládnym predstaviteľom. Situácia, aká bola za týždeň dozadu, aká sa odohrala a situacia-prognóza, aká bude týždeň dopredu. My tieto intervaly nemáme. Ale aj opozícia jej veličenstva, aj vláda usilovali o jedno - zabrániť, aby prepad Velkej Británie, ktorej hrozilo, a] dnes hrozí, že

bude druhoradou mocnosťou, v ekonomike bol čo najmenší. Takže tuná máme spoločné pole za predpokladu konštruktívnosti. A k tejto konštruktívnosti prosím všetkých, dohodníme sa. Dajte nám svoj program, svoj návrh o krokoch, ktoré mienite podniknúť z hľadiska budovania konkurencieschopnosti občana, obce alebo mesta, regiónu i celej Slovenskej republiky v tých medzinárodných súvislostiach, ktoré sú: v tých podmienkach, ktoré sú tvrdé, ale nie sú neriešiteľné.

V tomto zmysle si myslím, že namiesto škriepok a vytýkania istých otázok z makroekonomického stanoviska môžeme sa dohodnúť na veľmi konštruktívnom spoločnom programe. K tomuto programu vás vyzývam a prosím, aby sme ukončili túto diskusiu, lebo je to lapanie mačky za chvost. Nič nedosiahneme. Nedosiahneme nič, či budeme minulosť kaširovať viac na ružovo alebo viac na čierno. Nemá to zmysel. Prosím, aby sme ukončili diskusiu, vzali na vedomie spoločnú správu, preskúmali, odhlasovali záležitosti, ktoré prišli do úvahy vo výboroch, a začali sa zapodievať horúcou prítomnosťou a možnými východiskami z nej do budúcnosti.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtúchovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ďakujem. Keď nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom a desiatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth:

Vážená Slovenska národná rada,

aj keď po slovách pána profesora Kočtúcha došlo k všeobecnej zhode, že minulý rok treba uzavrieť, chcel by som k tomu povedať niekoľko slov. Je mimoriadne ťažké, a myslím si, že by sa na pôde Slovenskej národnej rady nemalo druhýkrát opakovať, že rozpočet za predchádzajúci rok budeme schvaľovať v podstate v októbri nasledujúceho roku. Je to mimoriadne závažná situácia. Stávame sa pred určitým medzinárodným spoločenstvom neprijateľným faktorom. V podstate, kým vyjde zákon o štátnom dlhopise na 2 mld korún alebo bude právoplatný, uplynie nejaká doba. Čiže zúčtovanie so štátnou bankou, ktoré vykrýva súčasný deficit, tiež je obtiažne. Platíme za tieto prostriedky určité úroky a vznikajú ďalšie výdavky v štátnom rozpočte. Som rad, že aspoň dnes bez dlhej diskusie tento rozpočet schválime a verím, že najbližší bude v prvom polroku budúceho roku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR A. H. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi Tóthovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Košnár?

Poslanec J. Košnár:

Nie. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Nie, ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Rád by som zdôraznil, že hlasujeme za obidva body, ale v súvislosti

s obsahom návrhu uznesenia k návrhu štátneho záverečného účtu v bode B budeme najskôr hlasovať o vládnom návrhu zákona o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991.

Prosím pána poslanca Košnára, aby uvádzal hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Košnár:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

v spoločnej správe k návrhu zákona o druhej emisii štátnych dlhopisov je niekoľko pozmeňujúcich návrhov, z ktorých odporúčam, aby sme an blok hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je uvedený pod bodom l a týka sa nadpisu. Ak sa prijme bod l, je vybavený celý rad ďalších pozmeňovacích návrhov týkajúcich sa nadpisu. Ďalej, aby sme hlasovali o bode 8, bode 9 a o bode 10. To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli. Odporúčam Slovenskej národnej rade an blok schváliť vymenované body, čim by sme schválili vlastne celú spoločnú správu k zákonu o emisiách. Po tomto hlasovaní je možné hlasovať o uznesení k štátnemu záverečnému účtu.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.

/Prezentovalo sa 97 poslancov. /

Kto je za pánom spravodajcom prednesený návrh?

/Za návrh hlasovalo 94 poslancov. /

Kto je proti prednesenému návrhu pána spravodajcu?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že návrh prednesený pánom spravodajcom bol prijatý 94 hlasmi za, nik nehlasoval proti a traja sa zdržali hlasovania.

Poslanec J. Košnár:

Pán predsedajúci, zostáva nám hlasovať o uznesení

k štátnemu záverečnému účtu v znení, aké je predložené v materiáli.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Najskôr sa prezentujme.

/Prezentovalo sa 102 poslancov. /

Kto je za?

/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátného rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991.

Za hlasovalo 93 poslancov, nik nehlasoval proti, 9 sa zdržalo hlasovania.

Teraz budeme hlasovať o návrhu na uznesenie o štátnom záverečnom Učte slovenskej republiky za rok 1991 ako ho máte

na stranách l a 2 predloženého materiálu, t. j. tlače Slovenskej národnej rady číslo 30.

Najskôr sa prezentujme.

/Prezentovalo sa 101 poslancov. /

Kto je za predložený návrh?

/Za návrh hlasovalo 90 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

90 poslancov hlasovalo za, nikto nehlasoval proti a 11 sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1991.

Jedenástym bodom programu sú Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za I. polrok 1992 a konkretizácia opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku 1992. Chcel by som však upozorniť, že v zmysle pôvodného rozvrhu na poludnie sme konštatovali, že o 15. 30 hodine bude zasadať. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Z uvedených dôvodov prerušujem zasadnutie na jednu hodinu.

Ďakujem. /Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Dámy a páni, vzhľadom na skutočnosť, že oproti pôvodnému odhadu rokovanie Predsedníctva Slovenskej národnej rady ešte trvá, a vzhľadom na skutočnosť, že podľa reguly, ktorú sme si schválili, do ukončenia rokovania nám ostávajú dve

hodiny, z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady prichádzam k vám s návrhom, aby sme dnešné rokovanie ukončili s tým, že začíname zajtra o 9. 00 hodine ďalším bodom programu.

Ospravedlňujem sa za celé predsedníctvo, že sme vás nechali čakať o 20 minút viac, ako sme predpokladali, ale pokladáme toto riešenie za najracionálnejšie. Takže, ak nebudete proti tomu protestovať, ukončujem dnešné zasadnutie. Zajtra začíname o 9. 00 hodine. Prijemný večer a dobrý športový zážitok.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

29. a 30. septembra a 1. októbra 1992

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 6. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

II. časť

X volebné obdobie

Tretí deň rokovania 6. schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky 1. októbra 1992

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

pokračujeme v rokovaní 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zisťujem, že prítomná je nadpolovičná väčšina poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

rozdali sme vám oficiálne znenie Ústavy Slovenskej republiky, ako je uverejnená v čiastke 92 Zbierky zákonov a ako je publikovaná pod číslom 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dnešným dňom, t. j. 1. októbrom 1992. Túto skutočnosť pripomínam preto, že pre Slovenskú republiku aj pre Národnú radu Slovenskej republiky, aký je jej názov vyplývajúci z ústavy, z toho vyplývajú viaceré významne skutočnosti.

Dovoľte mi, vážene poslankyne a poslanci, pri tejto príležitosti pripomenúť, že návrhy zákonov a iné materiály, ktoré budeme prerokúvať, treba posudzovať, najmä v tom zmysle, či sú v súlade s touto ústavou, pravda, pri prihliadaní na právne predpisy federálnych orgánov, ktorých platnosť naša ústava vo vymedzených oblastiach rešpektuje. Uvedomujeme si náročnosť práce v zákonodarnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá musí byť intenzívna už od samého

začiatku. Pre našu prácu je potrebné urýchlene dokončiť návrh nového zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Týmto príhovorom som len chcel, vážené poslankyne a poslanci, upriamiť vašu pozornosť na to, aby sa Ústava Slovenskej republiky stala našim najdôležitejším právnym dokumentom, ktorým sa budeme v našej činnosti riadiť.

Pokračujeme jedenástym bodom programu, ktorým sú

Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za I. polrok 1992 a konkretizácia opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku 1992.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 31. Výsledky rozpočtového hospodárenia z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodni minister financií pán Július Tóth. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,

vláda Slovenskej republiky v nadväznosti na uznesenie k situačnej správe o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky prerokovala na svojom zasadnutí 9. septembra tohto roku výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za I. polrok 1992 a konkretizáciu opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku 1992 na zabezpečenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 635/1992. Podlá zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky vyplýva povinnosť pre vládu Slovenskej republiky podať najmenej raz

za 6 mesiacov správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej národnej rade. Dovoľte mi, aby som túto správu uviedol a stručne vás informoval o problémoch v oblasti štátneho rozpočtu.

Za I. polrok sa v plnení štátneho rozpočtu vykázal schodok v sume 133 mil. korún. Z hodnotenia vývoja rozpočtového hospodárenia za I. polrok však vyplýva, že situácia v oblasti štátneho rozpočtu je oveľa zložitejšia a nepriaznivejšia, ako je vykázaný výsledok k 30. 6. 1992. Od začiatku roka dochádza k disproporciám medzi tvorbou rozpočtových zdrojov a ich použitím. Výpadok v plnení príjmov štátneho rozpočtu predstavoval za 6 mesiacov 4, 5 mld korún. Na základe výrazného zaostávania dane z obratu, odvodov a dani zo zisku a odvodov z objemu miezd možno očakávať nesplnenie príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rozsahu 5 až 10 mld korún. V tomto rozsahu možno očakávať i schodok za rok 1992.

Nižšie čerpanie výdavkov v I. polroku bolo výrazne ovplyvnené schváleným systémom regulačných opatrení v nadväznosti na uznesenie vlády číslo 67/1992. Podľa prijatých opatrení sa prepokladalo v porovnaní s alikvotným podielom z ročného rozpočtu nižšie čerpanie celkových výdavkov za I. polrok o 1, 2 mld korún. V skutočnosti boli výdavky nižšie o 4, 4 mld korún. Reštrikciou výdavkov sa teda reagovalo na nepriaznivé plnenie príjmov a zabezpečil sa takmer rovnovážny stav v pokladničnom plnení za I. polrok, avšak v dôsledku regulácie zadržaných výdavkov je predpoklad posunu preliatia čerpania na II. polrok 1992.

Z hľadiska porovnania realizácie zámerov rozpočtovej regulácie v I. a II. štvrťroku výdavky v II. štvrťroku v porovnaní s I. štvrťrokom 1992 vzrástli, čo bolo spôsobené poskytnutiu mimoriadnej investičnej dotácie na financovanie vodného diela Gabčíkovo. Tento nepriaznivý dopad na plnenie

štátneho rozpočtu by sa mal odstrániť tým, že finančne krytie týchto dotácii sa bude riešiť vydaním štátnych dlhopisov. Návrh zákona o emisii štátnych dlhopisov v hodnote 3, 5 mld korún pripravuje ministerstvo financií na rokovanie vlády a následne bude predložené Slovenskej národnej rade na najbližšom zasadnutí.

Rozhodujúcim objemom sa na čerpaní výdavkov podieľali dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré nepodliehali regulácii. Vysoké plnenie ročného rozpočtu sa vykazuje najmä v dávkach na sociálnu starostlivosť realizovaných okresnými a obvodnými úradmi. Je to predovšetkým dôsledok dopadu skrátenia doby vyplácania podpory v nezamestnanosti z 12 na 6 mesiacov. Kým podpora v nezamestnanosti je rozpočtovo zabezpečená v statnom rozpočte federácie, sociálne dávky vyplácané po uplynutí 6 mesiacov zaťažujú rozpočet republiky vo väčšej miere ako sa prepokladalo v schválenom rozpočte.

Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 635 zo 7. júla tohto roku bolo uložené všetkým rezortom zníziť nároky na čerpanie štátneho rozpočtu v II. polroku 1992 na úroveň nevyhnutných prevádzkových nákladov a návrhy predložiť ministerstvu financií. Zámerom bolo dosiahnuť úsporu do úrovne 10 % z výdavkov rozpočtových kapitol. Keďže celková suma navrhovaného zníženia všetkých rezortov predstavovala 504 mil. korún, čo je 0, 8 %, vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky vlastný návrh možného viazania rozpočtových prostriedkov, ktorý predstavuje sumu 2, 1 mld, t. j. 3, 2 %, pričom z viazania týchto výdavkov sa vylučujú dávky sociálneho zabezpečenia, dávky sociálnej starostlivosti a neinvestičné dotácie agrokomplexu. Zároveň sa odporúča povoliť prekročenie rozpočtu vo vybraných kapitolách na zabezpečenie rozpočtového krytia potrieb. Ide o dôchodky, dávky sociálne] starostlivosti a debetné úroky štátneho rozpočtu. Aby sa aspoň čiastočne eliminovali tohoročné mimoriadne nepriaznivé tendencie v rozpočtovom hospodárení, navrhuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky prijať pre II. polrok 1992 niektoré vecne opatrenia v oblasti statného rozpočtu, a to tak v jeho príjmovej ako aj výdavkovej časti. Konkretizácia týchto opatrení je uvedená v predkladanom materiáli.

Na záver by som chcel podotknúť, že nedostatok finančných zdrojov skrátením doby podpory v nezamestnaní z 12 mesiacov na 6 mesiacov predstavuje potrebu zhruba 1, 2 mld korún a nepokrytá úprava dôchodkov v rozpočte činí v II. polroku viac ako 400 mil. korún. Keď si uvedomíme, že tieto sociálne dávky sa nedajú presne plánovať, môžeme očakávať, že budú vyššie, keďže napríklad odchody do dôchodku sa podľa doteraz štatisticky zistených skúsenosti vo 4. štvrťroku alebo v jeseni deju viac ako na jar. Takže predpokladáme, že výdavky z týchto dopadov budú vyššie ako tých 1, 7 až 1, 8 mld Kčs. Z toho dôvodu sme odporučili vláde Slovenskej republiky viazanie rozpočtu v tejto hodnote 2, 1 mld korún.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím pána poslanca Štefana Harnu, aby nás informoval o výsledkoch rokovania k tomuto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a pani,

správa vlády Slovenskej republiky o výsledkoch rozpočtového hospodárenia za I. polrok 1992 a konkretizácia opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v druhom polroku bola na základe rozhodnutia predsedu Slovenskej národnej rady číslo 16 zo dňa 11. 9. 1992 pridelená na prerokovanie Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s termínom do 21. septembra 1992. Toto rozhodnutie vzalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na vedomie v uznesení číslo 92 zo 16. 9. 1992. Určené výbory prerokovali správu dňa 17. septembra 1992. Túto správu z vlastnej iniciatívy prerokoval aj Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru dňa 22. 9. a tiež Výbor Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a a sociálne veci dna 24. 9. 1992.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, ako aj Výbor Slovenskej národnej rady pre poľnohospodarstvo, lesné a vodné hospodárstvo vo svojich uzneseniach zobrali správu vlády na vedomie. Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru vyslovil nespokojnosť s prístupom Ministerstva financií Slovenskej republiky resp. vlády Slovenskej republiky k viazaniu rozpočtových výdavkov na II. polrok 1992 v kapitole Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky preto, že podlá výboru Ministerstvo financií Slovenskej republiky nerešpektuje, že viac ako polovica výdavkov kapitoly je určená na mzdy učiteľov. Výbor Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a sociane veci neprijal platne uznesenie, lebo s návrhom uznesenia nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

Národohospodársky a rozpočtový výbor, ako aj výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vzniesli viacero pripomienok. Národohospodársky a rozpočtový výbor uložil Ministerstvu financií Slovenskej republiky, aby na jeho rokovanie predložil materiál o príprave rozpočtu na rok 1993 a o stave prác na rozpočtových pravidlách. Zároveň odporučil ministerstvu financií, aby znova zvážilo výšku viazania prostriedkov v kapitole ministerstva školstva, mládeže a športu.

Výbor Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo odporučil Slovenskej národnej rade, aby požiadala vládu o urýchlené predloženie scenára dôsledkov realizácie ekonomickej suverenity slovenskej republiky v zmysle princípu "každý za svoje" s variantmi možného vývoja ďalšej spolupráce s Českou republikou, ako aj stratégiu oživenia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky tak, ako to ukladá vláde uznesenie Slovenskej národnej rady číslo 25 z 15. júla 1992 k programovému vyhláseniu vlády.

Toľko, dámy a páni, informácia o prerokúvaní správy vlády o výsledkoch rozpočtového hospodárenia za I. polrok vo výboroch Slovenské] národnej rady.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady pripravil návrh uznesenia pre Národnú radu Slovenskej republiky k správe vlády. Návrh uznesenia bol rozdaný, máte ho k dispozícii, preto asi nie je potrebné, aby som vára ho prečítal. Ako spoločnému spravodajcovi výborov dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k predloženej správe.

Prvá poznámka: vláda touto správou formálne plní svoju úlohu vyplývajúcu z S 17 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Podlá tohoto paragrafu vláda je povinná raz za šesť mesiacov podať správu Slovenskej národnej rade o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Predložená správa obsahujúca údaje za I. polrok nás informuje o tom, čo sme už aj tak všetci vedeli. Bolo by bývalo veľmi užitočné, keby táto správa obsahovala najčerstvejšie údaje o vývoji rozpočtového hospodárenia. Uvedomme si, že už mame za sebou III. štvrťrok a do konca roka máme už len tri mesiace. Keďže sa

tak nestalo, poprosil by som pána ministra financií, aby v rozprave ešte raz vystúpil a informoval nás o doterajšom vývoji štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Druhá poznámka: štátny rozpočet je zostavovaný v určitej štruktúre. Ma stranu príjmovú a výdavkovú rozdelenú do určitých položiek, to znamená určitých príjmových položiek podlá zdrojov a výdavkových položiek podľa účelu použitia. Aj kontrolu plnenia rozpočtu je potrebne realizovať v tejto štruktúre. Správa však tento prehľad neobsahuje, preto nie je možné ani získať komplexný obraz o vývoji rozpočtového hospodárenia za sledovane obdobie vo všetkých položkách rozpočtu.

Ďalšia poznámka: z textu správy sme sa dozvedeli, že predchádzajúca vláda, ako aj terajšia vláda realizovali určité rozpočtové opatrenia a že došlo už k úprave rozpočtu. Avšak o tom, ako vyzerá takto upravený rozpočet Slovenskej republiky, nás sprava neinformuje. Tato skutočnosť, je významná aj preto, lebo zákon Slovenskej národnej rady číslo 581 Zb. o štátnom rozpočte na rok 1992 v § 2 obsahuje určite kvantitatívne obmedzenia pre vládu ohľadne rozpočtových opatrení. Teda nevieme posúdiť, či tieto obmedzenia dané vláde boli rešpektované.

Ďalšia poznámka: § 18 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 592/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky určuje vláde povinnosť informovať v správe Slovenskú národnú radu o plnení štátneho rozpočtu aj o hospodárení s rozpočtovými rezervami. Správa takúto informáciu neobsahuje.

Posledná poznámka týkajúca sa samotného vývoja rozpočtového hospodárenia: ako spoločný spravodajca výborov pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1992 som v decembri minulého roku upozorňoval, že vyrovnaný rozpočet, predovšetkým

však príjmová časť rozpočtu, je nereálna ohľadne vývoja ekonomiky. V apríli tohto roku pri prvom prerokúvaní štátneho záverečného účtu som upozorňoval, že rozpočet roku 1992 dosiahne vyšší deficit ako v roku 1991. V podstate takéto stanovisko sme vyjadrili aj vo vyhlásení zástupcov rozpočtových výborov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady v Častej-Papierničke 16. 12. 1991, ktoré ste všetci obdržali. Podľa predloženej správy 10 až 12 miliardový deficit, podľa vystúpenia pána ministra 5 až 10 miliardový deficit pripúšťa aj vláda. Je však veľkým otáznikom, z čoho tento deficit uhradíme, nakoľko v tomto roku emitovanými štátnymi dlhopismi sme odčerpali, resp. odčerpáme takmer 17 mld korún z úverových zdrojov bank.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Harnovi. Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásilo 5 poslancov. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán poslanec Tarčák.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená národná rada,

v súvislosti s prerokovávaním výsledkov rozpočtového hospodárenia za I. polrok 1992 a konkretizácie opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku predkladám teoretický prepočet dopadov na školstvo pri viazaní rozpočtových výdavkov 551 mil. v súvislosti so zabezpečením úloh v školstve v roku 1992. Uznesenie vlády ukladá znížiť výdavky v roku 1992 o 551 mil. korún. Pri proporcionálnom znížení tohto opatrenia by bolo potrebne na vysokých školách znížiť

výdavky o 115 mil. korún a na školských správach o 436 mil. korún. Požadované zníženie sa dotýka posledných troch mesiacov roka. Údaje uvedené z informácii vychádzajú zo skutočného čerpania rozpočtu a potreby finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky do konca roka. Nasledujúci, upozorňujem hypotetický výpočet poukazuje na to, ako by sa znížením rozsahu úloh zabezpečovaných školstvom dalo zníženie rozpočtu dosiahnuť.

Variant I - zníženie výdavkov na predškolskú výchovu. Na predškolskú výchovu rezort v roku 1992 plánuje vynaložiť 4, 7 mld korún. Priemerný mesačný výdavok na jednu triedu materskej školy je 16 961 korún. Za tri mesiace je to 50 883 korún. Pokiaľ by sme chceli takýmto spôsobom ušetriť 435 mil. korún, znamenalo by to zrušenie 8 549 tried materských škôl. Pre porovnanie uvádzam, že skutočný počet tried podľa štatistických údajov k 30. 9. 1991 je 8 651. Z tohto prepočtu vychádza, že pri premietnutí tejto úspory do predškolskej výchovy by došlo k úplnej likvidácii materských škôl.

Variant II - zníženie výdavkov na školy v prírode, zariadenia výchovného poradenstva, základné umelecké školy, domy deti a mládeže. Rezort školstva vynakladá ročne na financovanie týchto zariadení nasledovné čiastky: školy v prírode 117, 8 mil. korún, zariadenia výchovného poradenstva 38, 3 mil. korún, základné umelecké školy 250, 7 mil. korún, domy deti a mládeže 140, 4 mil korún, spolu 554, 2 mil. korún. Pri okamžitom zrušení týchto úloh by bolo možne za tri mesiace do konca roku ušetriť 138, 6 mil. korún. Ani takáto radikálna úspora by nepostačovala na splnenie úlohy a muselo by sa znovu siahnuť aj na predškolské zariadenia.

Variant III - zrušenie priamo riadených organizácií Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. Všetky priamo riadené rozpočtové organizácie majú ročný rozpočet približne 175 mil. korún. Pri ich okamžitom zrušení by bolo

možné za 3 mesiace dosiahnuť úsporu 44 mil. korún. Upozorňujem na to, že všetky uvedené úspory sú len teoretické, pretože aj pri okamžitom zrušení týchto úloh by sa rezort školstva musel vysporiadať s pracovníkmi podľa Zákonníka prace, čo by znamenalo ďalšie výdavky na odstupnom a výdavky spojené s likvidáciou organizácií. Reálna situácia je taká, že podriadené organizácie ušetria na nevyhnutnej údržbe a odsune úhrady faktúr do roku 1993. Problém sa teda presunie do nasledujúceho roku, kedy sa pri zníženom rozpočte prejaví v oveľa väčšom rozsahu.

Súčasne by som chcela upozorniť na to, čo už povedal aj pán spravodajca, že viac ako polovica výdavkov kapitoly je určená pre mzdy učiteľov. Ak je potrebne viazať prostriedky, mali by sa viazať percenta z výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu mimo platov učiteľov. Dávam teda návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 31: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde a Ministerstvu financií Slovenskej republiky znovu zvážiť výšku viazania prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky s tým, aby sa viazanie prostriedkov z výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu netykalo platov učiteľov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Slovo ma pán poslanec Tarčák za HZDS. Pripraví sa pani poslankyňa Marhulíková.

Poslanec J. Tarčák:

Kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

nadviažem na moju predchodkyňu, dovolím si však podať

analýzu z trochu iného pohľadu. Pevne chápem, že prijímané opatrenia, ktoré prijíma vláda, sú opodstatnene vzhľadom na zložitosť situácie, v ktorej sa naše hospodárstvo nachádza a v blízkej budúcnosti ešte bude pretrvávať. Tiež sú mi jasné súvislosti, ktoré mame v previazaní na finančne medzinárodné inštitúcie a z toho vyplývajúce určite povinnosti v makroekonomike. Z toho logicky vyplýva, že je nutné zracionalizovať celý systém štátnej správy, samozrejme, nevynímajúc školstvo. Po analýze mi vyplýva, že navrhovane opatrenia v školstve nie je možné zrealizovať do konca tohto roku, a to z nasledujúceho dôvodu: ako bolo povedané, najväčšiu čiastku pridelenú na školstvo pohlcujú mzdy, a to cez 50 %. Zvyšok ide na investičnú výstavbu, údržbu a chod škôl.

Ak začneme uvažovať, že investičná výstavba sa nedá naplánovať tak, aby sa dala priebežne a rovnomerne čerpať po celý rok, je logické, že výkony v oblasti investícii sú vykonané a že na tento kvartál budú mať dopad iba v tom, že budú predkladane faktúry, ktoré bude nutné uhradiť. Čo sa týka údržby a celkového chodu školy, z praxe dobre vieme, že tento stav je na hranici možného a na hranici únosného. Táto oblasť je veľmi diskutabilná, v čom a kde nájsť nejaké prostriedky na usporenie nejakých finančných zdrojov.

Oblasť mzdová - tu máme dve možnosti, že znížime aparát, ale tu nenastane adekvátna odozva vo finančnom vyjadrení v tomto roku na základe toho, že musíme rešpektovať Zákonník práce § 101 2. Z toho logicky pramení, že do konca tohto roku neprinesie žiadaný účel Potom ostávajú mzdy pracovníkov. Vieme, ako horko-ťažko sa rodila a do praxe uvádzala platovka, ktorá iste ma mnohé skrivodlivosti, ktoré bude nutne urovnať tak, aby spĺňala to, čo sme od nej očakávali. Cez to všetko rozpočty boli plánovane na najnižšiu možnú úroveň len základných taríf. Pohyblivá zložka je veľmi nízka alebo takmer žiadna, z ktorej by relatívne bolo možne ušetriť nejaké prostriedky. Z toho mi logicky vyplýva, že

realizovať toto opatrenie by bolo možné, ale jedine s tým, že bude mať dopad ako schodok do rozpočtu budúceho roku.

Je úplne opodstatnené zo strany vlády vyvíjať tlak na ministerstvo školstva, aby racionálnejšie využívalo finančné prostriedky. Je iste namieste, aby sa prehodnotila prebujnelosť aparátu v štátnej školskej správe i na jednotlivých školách. Je tiež iste opodstatnené prehodnotiť opodstatnenosť existencie a efektívnosť činností niektorých pedagogických ústavov a vedeckých teamov. Je tiež iste nutné vypracovať systém väčšej adresnosti, aby bol jasný kompetentný aj zodpovedný subjekt, ktorý s týmito finančnými prostriedkami bude narábať. Je tiež iste na zváženie a nutne vypracovať systém, ako lepšie využiť objekty, ktoré škola má. Je tu celá škála ďalších veci, ktoré je nutné v oblasti školstva riešiť s tým, že budú mať priamy alebo nepriamy dopad na financie, ale toto všetko by sa malo odzrkadliť vo vytvorení koncepcie rozvoja školstva, ktorá by bola predostretá pred širokú pedagogickú verejnosť a z ktorej by potom logicky vyplývalo finančné krytie. Tu ponúkame svoje skúsenosti, ako aj určité názory na tuto koncepciu, aby sa táto koncepcia urýchlene vypracovala s tým, že jej koncept by sa stal zdrojom pri stanovení rozpočtových pravidiel na budúci rok, kde by sme mohli eventuálne zohľadniť aj fakt úsporných opatrení, i keď osobne si myslím, že rezervy, ktoré iste sú v oblasti financovania na úseku školstva, by mali slúžiť ako zdroj, z ktorého by vyšiel impulz pre zdynamizovanie vývoja školstva, pre jeho štrukturálne zmeny, ktoré ho očakávajú a pre jeho dynamickejší vývoj do budúcnosti. Preto sa pripájam k názoru mojej predchodkyne s tým, že nech vláda zváži rozsah, ako aj časový horizont pri realizovaní úsporných opatrení v oblasti školstva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. K slovu pristupuje pani poslankyňa Marhulíková za SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Plesník.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada, vážení členovia vlády,

štátny rozpočet na rok 1992 bol schválený zákonom Slovenskej národnej rady ako vyrovnaný na úrovni 117, 5 mld korún príjmov a výdavkov. V porovnaní s upraveným rozpočtom na rok 1991 je to zhruba o 8 mld korún menej na oboch stranách a v porovnaní so skutočnou výškou statného rozpočtu za rok 1992 rozpočet na rok 1992 počíta s rovnakou výškou príjmov, ako sa dosiahla vlani, ale s výdavkami nižšími o 10 mld korún. Napriek tomu výsledky rozpočtového hospodárenia za I. polrok nasvedčujú, že rozpočtové zámery v roku 1992 nebudú splnene a hospodárenie skonči deficitom vo výške 10 až 12 mld korún. Na výdavkovej strane štátneho rozpočtu sú proble matické už pánom ministrom spomínane výplaty dávok sociálneho zabezpečenia, a to najmä dávok sociálnej starostlivosti, na ktoré sa v I. polroku vyčerpalo až 87, 4 %. Dnes je to už ďaleko viac, možno 100 % z celoročne rozpočtovanej sumy v dôsledku skrátenia doby vyplácania podpôr v nezamestnanosti rozpočtové zabezpečovaných statným rozpočtom federácie a potom následného zataženia výdavkov rozpočtov republík. Ak v súčasnom období je v Slovenskej republike 11, 8-percentna nezamestnanosť, teda trojnásobne vyššia ako v Českej republike, a do konca roka sa predpokladá 18 až 22-percentna miera nezamestnanosti, i sociálne dávky vyplácané po uplynutí 6 mesiacov, a to skrátením už spomínaného vyplácania podpory v nezamestnanosti z 12 na 6 mesiacov, sú vyššie a ešte sa budú zvyšovať.

Vychádzajúc z tejto konštatácie obraciam sa na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošovú s požiadavkou vyvinúť maximálne úsilie získať, prostriedky určené na nezamestnanosti z federálneho rozpočtu do republikového rozpočtu Slovenskej republiky a viazať ich účelovo na sociálnu starostlivosť. Mam na mysli dávky, ktorými sa tiež zabezpečuje občan v nezamestnanosti, lenže inou formou. Ide predsa o starostlivosť o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. Tieto prostriedky v rozpočte Slovenské] republiky chýbajú. Naproti tomu vývoj rozpočtového hospodárenia federácie za istých okolnosti, môže skončiť prebytkom, preto by bolo žiadúce v rokovaniach o rozdelení federácie vziať do úvahy aj možnosť použiť alikvotnú časť prípadného prebytku na dofinancovanie sociálneho bloku rozpočtu Slovenskej republiky a nemuseli by sa potom krátiť rozpočty ministerstiev, lebo dávky sociálnej starostlivosti sa vyplatiť musia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Plesníkovi z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Milan Ftáčnik.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

predložený materiál - a uviedol to i spoločný spravodajca - korešponduje s odporúčaním, ktoré je súčasťou uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Stotožňujem sa s vyjadrením, ktoré tu povedal kolega poslanec Harna, že o rozpočte

na rok 1992 platí, že i keď bol koncipovaný ako vyrovnaný, platí to len navonok. V skutočnosti od samého začiatku mal deficitný charakter. To napokon prezrádzalo i krytie komplexnej bytovej výstavby, ako i postup vo financovaní vodného diela Gabčíkovo, a to cestou emisie štátnych dlhopisov.

Výsledkom pokračujúcej hospodárskej recesie, ktorej vláda v roku 1991, ani v počiatočných mesiacoch toho roku nedokázala čeliť, je opätovný výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Z ročnej sumy 117, 5 mld korún bol za prvý polrok 4, 5 mld korún. Presnú kvantifikáciu výpadku sme prakticky mohli vyčítať z dokumentu, a možno povedať, že do konca roka sa môžu kvantifikácie tohto výpadku pohybovať na strane príjmov tak, ako uviedol pán minister, ale s nárastom na strane nutných výdavkov spomenutých v sociálnej oblasti až do 13 až 14 mld korún. A tak, aby sa za I. polrok dosiahol vyrovnaný rozpočet, miesto aktívnej hospodárske 3 politiky vedúcej k širšej tvorbe príjmov prijala vláda pasívnu politiku reštrikcie k už i tak dosť. poddimenzovaným výdavkom. O tom, napokon, hovorí reč čísiel na jednotlivých stranách tejto správy i reč čísiel a faktov na jednotlivých stranách konkretizácie opatrení.

Za I. polrok sa teda vykazuje deficit vo výške len 138 mil. korún, avšak na úkor čerpania výdavkov o 4, 7 mld korún menej oproti plánovanému. V skutočnosti ide len o odloženie čerpania najmä v investičnej oblasti a na očakávanom koncoročnom deficite sa bude významne podieľať aj dočerpavanie výdavkov, ktoré boli zadržane a v I. polroku sa čerpali len na 46, 2 % z celého roku pri 46, l-percentnej tvorbe príjmov. Možno vysloviť domnienku, že stavba rozpočtu na rok 1992 a rozpočtové hospodárenie v l. polroku boli výrazne politicky podfarbené a mali zvýšiť, volebne šance vtedajšej vládnúcej koalície a v prípade volebného neúspechu osladiť život budúcej vláde. Prečo tak usudzujem?

Na výdavkovej strane štátneho rozpočtu sú problematické najmä:

1. Financovanie vodného diela Gabčíkovo v II. polroku v sume minimálne l 950 mil. korún.

2. Výplaty dávok sociálneho zabezpečenia, najmä dávok sociálnej starostlivosti, ktoré sa v I. polroku vyčerpali až na 87, 4 % z celoročne rozpočtovanej sumy a v dôsledku skrátenia doby vyplácania podpôr v nezamestnosti, ktoré sa riešia z federálneho rozpočtu a následne zaťažením výdavkov rozpočtov republík.

3. Neivestičné dotácie do poľnohospodárstva, ktoré sa v I. polroku čerpali na 39, 7 % z celoročného objemu.

4. Nakoniec i dodacie na hliník a útlm baníctva.

Nie je náhodne, že toto sú všetko účely, ktoré v programovom vyhlásení vlády majú svoje významne miesto a vláda sotva bude môcť tuto časovanú bombu zneškodniť opatreniami, ktoré sú popísané v druhej časti materiálu. Uznesenie vlády zo 7. júla 1992, ktorým sa mal dosiahnuť rovnovážny vývoj rozpočtu v II. polroku, sa neplní a prináša obmedzenie výdavkov len vo výške 0, 5 mld korún, pričom rozpočtovo nepokrytá spotreba najmä z titulov pod bodom l až 4 je takmer 6, 5 mld korún.

Vláda hodlá viazať rozpočtové prostriedky, najmä neinvestičné výdavky, vrátane mzdových výdavkov v jednotlivých kapitolách rozpočtu pódia prílohy na poslednej strane materiálu, čo by malo priniesť úsporu vo výdavkoch v sume 2, 1 mld korún. Na tejto sume sa však najväčšmi majú podieľať kapitoly školstva a zdravotníctva. Kolegovia z výboru pre školstvo sa tu už ozvali. Tento návrh je neprijateľný. Je správne, že viazanie by sa nemalo vzťahovať na dávky sociálneho zabezpečenia, dotácie do agrokomplexu a na niektoré výdavky z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, avšak nemožno pripustiť, aby sa problém riešil na úkor aj tak poddimenzovaných výdavkov školstva a zdravotníctva. Opatrenia, ktoré vláda uvažuje, sú vyslovene reštriktívne, riešenia sa hľadajú len na strane krátenia výdavkov, pričom riešenia na strane príjmov sa obmedzujú len na jednorazovú výberovú previerku správnosti vykazovania a odvádzania dane z obratu a na opatrenia na zamedzenie daňových únikov. Je to pasívny prístup ponechávajúci tvorbu príjmov samovývoju, akoby vláda nezodpovedala za štátne podniky, za vytváranie podmienok pre ich racionálne správanie sa.

Je pravda, že ťažko možno viniť za nedokonalé opravy základov toho, kto už mal pokračovať vo výstavbe múrov, ale na druhej strane len laik a neodborník bude pokračovať v neodbornej práci svojho predchodcu. Ten, kto to myslí vážne, vie, že sa musí vrátiť späť k oprave základov i na úkor zvýšených nákladov. I preto k predloženiu tohoto dokumentu bolo odporúčané viazať ho v kontexte na ďalšie, a to z pohľadu budúceho vývoja ekonomiky Slovenskej republiky rozhodujúcejšie dokumenty. Uvediem tu scenár dôsledkov realizácie ekonomickej suverenity Slovenskej republiky v zmysle princípu "každý za svoje" s variantami možného vývoja ďalšej spolupráce s Českou republikou, ktorý podlá uznesenia mal byt predložený do 15. septembra, ako aj stratégiu oživenia hospodárskeho vývoja podlá uznesenia, ktorá mala byt predložená do 30. septembra. Uvedomujem si, že náročnosť ich obsahu ako i napätosť termínu ich predkladania kládli na vládu enormnú zaťaž v práve uplynulých sto dňoch jej vlády. Myslím však, že ich synchrónne prerokovávanie by zreteľnejšie mohlo oddeliť rozpočtovú politiku predchádzajúcej vlády a jej dopady na ekonomiku Slovenskej republiky od proklamovaných zámerov zastavenia úpadku a nastúpenia cesty oživenia vlády X. volebného obdobia.

Na záver len jednu poznámku k predloženému textu uznesenia. Pod bodom B text uvádza - citujem: "Konštatuje, že správa by mala podať ....." - ďalej pokračuje text. Domnievam sa, že z čisté jazykového hľadiska podmieňovací spôsob tu nie je použitý vhodne, pretože v konštatácii hodnotíme stav buď je alebo nie je. Preto odporúčam z tohoto textu časticu "by" vypustiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Milanovi Ftačnikovi za SDĽ.

Poslanec H. Ftáčnik:

Vážený predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

budem sa možno troška opakovať, ale vo svojom diskusnom vystúpení by som rad nadviazal na pani poslankyňu Rusnakovú a na pána poslanca Tarčáka. Vzhľadom na to, že vystúpili s podobným zámerom ako ja, možno by bolo vhodné už len podporiť to, čo navrhli, ale rád by som v tomto vystúpení vysvetlil ďalšie skutočnosti, ktoré viedli výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru k takému stanovisku, ako o ňom informoval pán spoločný spravodajca, a vyjadril sa k situácii v zabezpečení školstva a zdravotníctva na záver tohto roku, celej národnej rade. Chcem teda hovoriť bližšie o druhej časti materiálu, o ktorom teraz diskutujeme, o opatreniach na II. polrok.

Významnú časť týchto opatrení tvorí rozpočtové opatrenie, ktorým vláda Slovenskej republiky rozhodla viazal: vydávky jednotlivých kapitol, a to plošne v rozsahu od 0, 3 % v kapitole Všeobecná pokladničná správa až po 15 % krátenia pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Prevládajúce krátenie vo väčšine rezortov bolo vo výške 3 % a vláda takto získala prostriedky v sume 2, 1 mld korún, ktoré sa rozhodla použiť na rozpočtové nekryté a pritom potrebné účely. Nemyslím si, že by sa malo spochybňovať - a ani nemám niečo také v úmysle - právo vlády takýmto spôsobom rozhodnúť, pretože vláda to urobila v zmysle zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Chcem len, aby sme si hlbšie uvedomili vecnú stránku tohto rozhodnutia, že viac ako polovicu z 2, 1 mld korún majú ušetriť vlastne dva rezorty - školstvo a zdravotníctvo.

Aj z predloženej správy je zrejme, že ministerstvo školstva a vedy je z hľadiska krytia potrieb školstva vo veľmi napätej situácii. Už suma peňazí pôvodne vyčlenená v štátnom rozpočte na prevádzku a investície v školstve vytvára krízové situácie, a to nechcem v tejto chvíli otvárať tak diskutovaný problém učiteľskej platovky. Už koncom minulého rozpočtového roku sa vyskytla situácia, že decembrové faktúry školy a školské správy uhrádzali z rozpočtu nasledujúceho roka, pretože ich jednoducho nemali z čoho uhradiť. Moje stretnutia s učiteľmi a konkrétne poznatky zo škôl svedčia o tom, že tohoto roku je situácia ešte horšia, a sú školy, ktoré nevedia, ako zabezpečia kúrenie a ďalšie nevyhnutné potreby školy. Podľa oficiálnej informácie je situácia v školstve taká, že ministerstvo už v máji tohto roku predložilo požiadavku na krytie nevyhnutných výdavkov rezortu vo výške 2, 3 mld korún. Tejto požiadavke ministerstvo financií nevyhovelo.

Previerka čerpania prostriedkov k 30. 9. 1992, teda vlastne k včerajšiemu dňu, a prehľad potrieb na úhradu faktúr za dodávky energie, tepla, palív, vody, potravín do školských jedální, výdavky na štipendia, služby nevýrobnej

povahy a ošatenie pre deti v domovoch ukazujú, že školstvu bude v závere roka chýbať okolo 660 mil. korún. Pôvodne sa predpokladalo, že tak ako v minulom roku by sa to riešilo odložením úhrad faktúr do nového roku, čo by však znamenalo, že školstvo by v roku 1993 začínalo vlastne s dlhom 660 mil. korún. K tomu však treba pripočítať schválené krátenie o 551 mil. korún, ktoré ešte viac prehĺbi finančné problémy školstva a dovolím si povedať, že ohrozí prevádzkyschopnosť školstva.

Aké je možné riešenie? Niektoré varianty tu uviedla pani poslankyňa Rusnáková, a musím sa priznať, že z niektorých - povedzme zo zrušenia všetkých predškolských zariadení, ako ukazuje jeden z teoretických prepočtom človeku behá mraz po chrbte. Čo teda robiť? Ak je potrebne krátiť a situácia, ako vyplýva i zo správy vlády Slovenskej republiky je taká, že pravdepodobne treba, myslím si, že v oblasti školstva by sme mohli vychádzať z dvoch zásad, aby sme nesiahli na platy učiteľov a aby sme zabezpečili výchovno-vzdelávací proces. Vedome pritom zanedbávam otázky údržby, investícii, havárií a podobných akútnych vecí. Viem však, v akej sme situácii, preto si myslím, že zúžme problém na jednu zásadu - nesiahnuť aspoň na platy učiteľov. Zdôrazňujem to preto, že viem, v akej situácii sa nachádzajú učitelia z hľadiska porovnania platovej úrovne s ostatnými rezortami.

V podstate k takému stanovisku prišiel aj výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorého uznesenie sme tu čiastočne počuli, ale rad by som ho pripomenul. Výbor vyslovil nespokojnosť, to tu už zaznelo, s prístupom ministerstva financií a vlády k viazaniu rozpočtových výdavkov na II. polrok, pretože nerešpektuje skutočnosť, že viac ako polovica výdavkov kapitoly je určená na mzdy učiteľov. Ak je potrebné viazať prostriedky, výbor sa domnieva, že by sa mali viazať percentá z výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu mimo platov učiteľov. Výbor Slovenskej národnej rady pritom vychádzal

pri tomto stanovisku z tažkej situácie vo financovaní školstva, ktorá vyplýva aj z predloženej správy. Výbor ďalej požiadal vládu o zaujatie stanoviska v tejto veci. Chcem vás informovať, že výbor prijal toto uznesenie takmer jednomyseľne a vyjadril ním svoje znepokojenie nad finančným zabezpečením školstva. V uznesení výboru je vlastne aj návrh riešenia, ktorý tu fakticky už zaznel, viazať povedzme trojpercetnú čiastku výdavkov kapitoly, ktorá je určená na prevádzku, investície a platy pracovníkov štátne] správy v školstve. Toto je, podlá nás, prístup, ktorým treba zohľadniť situáciu, že v kapitole je prevaha mzdových prostriedkov, tak ako o tom nakoniec píše vláda Slovenskej republiky na strane 5 v druhej časti prerokúvaného materiálu, a nie takým spôsobom, ako to urobila vláda, že namiesto 3 % predpísala školstvu krátenie vo výške 2, 8 %.

Je mi celkom jasné, že aj pri takomto prístupe bude školstvo v tažkej situácii, ale vieme, že v tažkej situácii je celá spoločnosť. Vieme i to, že bude treba urýchlene prijať opatrenia smerujúce k úspore nákladov v školstve, konkrétne reštrukturalizovať ministerstvo školstva a vedy, preveriť funkčnosť priamo riadených organizácii a preveriť efektívnosť vynakladania prostriedkov na školských správach, ako aj pracovných činností zabezpečovaných školskými správami. Celkove si myslím, že treba urobiť, a to urýchlene, rozbor nákladov priamo riadených organizácií, školských sprav a predškolských zariadení, rozčlenený na hlavné skupiny výdajov, aby sme vedeli povedať, čo je nevyhnutné, aby školstvo vôbec prežilo, kam je možné siahnuť ak je spoločnosť v úzkych, a naopak, kde je potrebne pridať, keď sa jej bude dariť lepšie.

Podporujem aj myšlienku, ktorá tu zaznela a o ktorej diskutoval náš výbor pri prerokúvaní programového vyhlásenia, že školstvu by pomohla dlhodobá koncepcia, ale myslím si, že takáto koncepcia zrejme nestihne ovplyvniť prípravu

rozpočtu na rok 1993. Podporujem teda pozmeňovací návrh, ktorý tu predložila pani poslankyňa Rusnáková, a mam jeho troška modifikovanú podobu, ktorú predložím spoločnému spravodajcovi. Môžeme sa potom dohodnúť, o ktorej podobe by sa hlasovalo. Vecne má tento návrh presne rovnaký zmysel. Navrhujem teda do časti IV, kde Národná rada Slovenskej republiky bude odporúčať vláde doplniť bod 4, ktorý by znel: "prehodnotiť viazanie rozpočtových výdavkov na druhý polrok 1992 tak, aby sa prostriedky v kapitole Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky viazali z výdavkov kapitoly mimo platov učiteľov vo výške porovnateľnej s ostatnými rezortami".

Dovolím si v tejto chvíli urobiť malú poznámku o probléme zdravotníctva. Pán spoločný spravodajca informoval, že výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal platné uznesenie k tomuto materiálu. Mam však informáciu, že výbor 17. septembra rokoval o správe Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o využívaní finačných prostriedkov v zdravotníctve a o návrhu opatrení na zefektívnenie ich využitia aj so zreteľom na zavedenie zdravotnej poisťovne. V bode C sa obrátil na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby odporučilo vláde Slovenskej republiky prehodnotiť svoje rozhodnutie o krátení rozpočtu ministerstva zdravotníctva o zhruba 500 mil. korún a ponechať rezortu celu čiastku ako bola schválená v zákone o štátnom rozpočte Slovenskej republiky v kapitole ministerstva zdravotníctva. Zaviazať ministra zdravotníctva k udržaniu vyrovnanosti rozpočtu na rok 1992 v tejto kapitole. Zmyslom teda ide o veľmi podobné uznesenie, aké prijal výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Dovolím si teda predniesť druhý pozmeňovací návrh, ktorý nebude celkom totožný s tým, čo prijal výbor, ale ktorý vychádza z reality, že nemožno odpustiť niekomu krátenie, keď krátia všetky rezorty. Myslím si, že filozofia by mohla

byt taká, že by sa prostriedky v kapitole ministerstva zdravotníctva takisto viazali z výdavkov kapitoly mimo platov zdravotníckych pracovníkov s tým, že výška viazania by mala byt porovnateľná s ostatnými kapitolami. Dávam takýto pozmeňovací návrh, odovzdám ho písomne pánovi spoločnému spravodajcovi.

Vážene dámy a pani,

dúfam, že ste pochopili, že tento diskusný príspevok vychádza z úprimného zaujmú o zabezpečenie vzdelania v tejto krajine a pritom sa snaží rešpektovať spoločenské reality, v ktorých žijeme. Som úprimne presvedčený, že školstvo a ani zdravotníctvo nie je a nikdy nebude arénou pre nejaké stranícke súboje či stranícke pohľady, pretože vzdelanie a zdravie, a osobitne vzdelanie, je vlastne budúcnosťou nás všetkých. Preto verím, že Národná rada Slovenskej republiky jeden znení pozmeňovacích návrhov smerujúcich k prehodnoteniu postupu voči školstvu a zdravotníctvu podporí.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Ftačnikovi. Nemám ďalšie pisomne prihlášky do rozpravy. Hlasí sa pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážene dámy, väzení pani, vážená vláda,

na úvod si dovolím povedať jednu zhrňujúcu vetu. Musíme jesť kašu, ktorú nám navaril niekto iný. /Potlesk. / Žiaľ,

súčasný stav nášho hospodárstva sa prejavuje aj v predloženom materiáli o rozpočte a o situácii v našom hospodárstve v II. polroku 1992. Zdá sa mi však, že aj z príspevkov, ktoré tu odzneli, sa väčšina venovala výdavkovej časti rozpočtu. Oveľa menej sme sa zamýšľali nad tým, ako ovplyvniť či už teraz alebo v budúcnosti tú dôležitejšiu časť tohto rozpočtu, a to príjmovú časť rozpočtu. Už tu bolo povedané, myslím, že to povedal pán poslanec Plesník, že keď sa aj robia opatrenia, robia sa skôr v pasívnej časti - čo by som však nepodceňoval - než v aktívnej, ktorú tvorí hospodárska stratégia, krátkodobá a dlhodobá. Napriek tomu si dovolím povedať, že aj v tejto pasívnej časti, čiže v oblasti dani, nie sme dostatočne efektívni. Je verejným tajomstvom, aké máme obrovské daňové a colné úniky v skutočnosti. Nakoniec, v tlači prebehlo niekoľko exemplárnych príkladov, ktoré by v podmienkach, povedzme Spojených štátov amerických, znamenali obrovsky vysoké tresty. Myslím si, že takéto nazeranie na daňových podvodníkov je potrebne vykonať aj u nás.

Druhým verejným tajomstvom je, že u daňových úradníkov a u daňovej správy jestvuje dosť značná korupcia. Ani o tom sa tu nehovorilo. Myslím si, že jedným z veľmi rýchlych a efektívnych, účinných opatrení vlády musia byť pravé tieto dve oblasti daňovej politiky Slovenskej republiky. Myslím si, že skrývať sa pred týmito faktami znamená ukrátiť sa aj v krátkodobej hospodárskej politike o nemalé finančne prostriedky. Netvrdím, že sa tým dá vyriešiť všetko, ale určite sa dá zmierniť tá nesmierne zlá situácia, aká momentálne jestvuje.

Dovoľte mi na záver svojej krátkej poznámky vysloviť ešte jednu myšlienku. Hovorilo sa tu dosť o školstve. Musím povedať, že poznám niekoľko príkladov, jeden veľmi dôverne, kedy išlo o prípad možnej konverzie štátnej školy na školu súkromnú, s vynikajúcim projektom, krytým sponzorský, dokonale zabezpečeným. Už rok sa tento projekt nemôže presadiť

len preto, že v štátnej správe sedí úradník, ktorý, povedzme, z politických dôvodov riaditeľovi základnej školy na bývalé] Duklianskej pánovi Reichovi nechce povoliť také kroky, ktoré by umožnili takúto školu vytvoriť. Myslím si, že aj to je cesta, ktorou sa dá odbremeniť aj do budúcna pomerne náročný rozpočet kapitoly školstva

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

je toho veľmi veľa, čo by bolo treba hovoriť - o makroekonomickej, finančne], rozpočtovej, menovej stabilite, o súradniciach, ktoré máme, a o veciach, ktoré mame vykonať z krátkodobého hľadiska už zajtra, strednodobého hľadiska a z hľadiska dlhodobého. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby v spolupráci s vládou, menovite s pánom ministrom financií, zorganizovala, aj vzhľadom na to, že budeme mat veľa čo robiť so zostavovaním rozpočtu na rok 1993, špecializovaný dvoj-trojdňový seminár, kde by sme veľmi podrobne ventilovali otázky v makroekonomickej, v mezoekonomickej a v mikroekonomickej polohe. Sú tu, budú tu aj záväzky vo vzťahu k Svetovej banke aj k Medzinárodnému menovému fondu. Je tu veľmi veľa práce, ktoré sa týkajú samotnej podkladovej, údajovej základne, pretože zatiaľ nemáme spoľahlivo vyčíslený ani hrubý národný produkt, ani hrubý domáci

produkt v medzinárodne relevantných cenách, ale v demoformovanych cenách, ktoré ešte vyčísľovanie tohto druhu ovplyvňujú.

Ako viete, prebieha diskusia o delení majetku. Kritéria môžu byť plošné, podľa územia, podľa počtu obyvateľstva, podľa bretonwoodských dohôd, a môžu byť aj iné, širšie, detailnejšie koncipované, a mali by sme byť v roli spoľahlivej gazdinej, ktorá pre nezvyčajných hostí dačo v chladničke vždy má, nemá chladničku prázdnu. Čiže naša stratégia by mala mať varianty od toho, čo je minimálne nevyhnutné, myslím na stenu, za ktorú nemôžeme nikdy ustúpiť, až po variant, 60 by bolo za priaznivých okolnosti maximálne možne, myslím na druhý prah, druhú stenu, a medzitým je možnosť - dá sa povedať - celej palety, variety stratégií a taktík, ktoré by nás vyzbrojili dostatočnou argumentáciou pri dohodovaní sa s Českou národnou radou a pri riešení týchto otázok aj prostredníctvom Federálneho zhromaždenia. Čiže môj prvý návrh je špecializovaný seminár, lebo na to je malo času, na tieto riešenia v oficiálnej rozprave. Takto vyzbrojení môžeme potom posunúť našu diskusiu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky na kvalitatívne vyššiu, zasvätenejšiu úroveň.

Dovoľte mi preto vyjadriť sa len k strategickým súradniciam rozpočtového hospodárenia. Po 100 dňoch nemôžeme žiadať od vlády, ktorá nastúpila, aby nám predložila perfektnú predikciu pre druhý polrok a kládla základy rozpočtovému hospodáreniu už pre rok 1993, ale maximálne môžeme žiadať, aby sme čo najrýchlejšie prekonali medzeru, ktorú sme za jeden a trištvrte roka v rozpočtovom hospodárení zameškali. Máme dve možné stratégie. Prvá stratégia je pokračovať v rozdeľovaní a prerozdeľovaní existujúceho, v zmysle starej bájky dokazovať, ktorý orgán ľudského tela je najdôležitejší, bez ktorého to skrátka nejde, atď. Alebo druhá stratégia je tvoriť, novú kvalitu. Tá prvá stratégia ešte doznieva v tom, že dole sa stále navrhovalo viac, ako rozpočtové hospodarenie môže uniesť a hore sa škrtalo a škrtá, pretože suma požiadaviek obvykle je nadsadená pravé z toho dôvodu, lebo sa vedelo, že hore sa aj tak bude škrtať. Tato filozofia ale nie je nosná a nepomáha nám k ničomu. Rozpočty neukazujú /ale tým trpia všetky rozpočty, či federácie, Českej republiky alebo Slovenskej republiky/, ako sa zastavuje pokles konkurencie schopnosti Slovenskej a českej ekonomiky a ako sa má budovať, konkurencieschopná ekonomika.

Vo svete existuje osem skupín faktorov. Prvý faktor je ekonomická sila tej-ktorej krajiny. My nemáme dostatok faktorov, indikátorov, ktoré by zmerali ekonomickú silu Slovenska v dnešnej situácii a pro futuro. Druhy faktor je miera proexportnej úspešnosti na svetových trhoch. To je skupina "vonkajších" faktorov. Tiež z tohto hľadiska nemáme relevantnú bazu ako merať túto proexportnú úspešnosť. Máme drobné indikátory, za čo kupujeme dolár, za čo ho realizujeme v takej alebo onakej exportnej situácii, ale globálna proexportná stratégia, globálne faktory - pozitívne, negatívne, neutrálne, intenzívne a optimálne - takúto škálu nemáme. Nemáme ukazovatele alebo kritéria finančnej efektívnosti hospodárenia. Dnes je svet rozdelený do dvoch ekonomik. Je to ekonomika reálna, pod ňou sa všeobecne mysli svet tovarov, služieb a informácii a ekonomika symbolická, pod ňou sa všeobecne rozumie ekonomika financií, peňazí, kapitalových trhov. Symbolická ekonomika dnes 27-násobne presahuje denný obrat reálnej ekonomiky, ale u nás rozpočet by mal napomáhať harmonizácii reálnej ekonomiky - sveta služieb, sveta tovarov - a symbolickej ekonomiky - pohybu kapitálu, peňazí, stability, meny, atď.

Prechádzame od ekonomiky chronického nedostatku, ktorá tu trvala 40 rokov, k ekonomike, dovoľte to trošku s nadsadením poetickejšie nazvať - k ekonomike ľudskej nádeje. Musíme ju ale začať vytvárať, musíme mať stratégiu, ako pretvoriť deficitnú ekonomiku chronického nedostatku. Zatiaľ

sme sa venovali a pokračujeme v reštrikčnej politike škrtania dopytovej stránky ekonomiky. Ako pán predrečník správne povedal, zaostáva nám myslenie v otázke "suply side economics", v ponukovej stránke ekonomiky, v rozvíjaní príjmov rozpočtu, rozvíjaní práve toho, ako prekonať chronicky nedostatok, či už začatím bodovej stimulácie alebo pólmi rastu niektorých sektorov, atď.

Nemáme napríklad kategorizáciu podnikov tak, ako to požaduje Medzinárodný menový fond a] Svetová banka. Povedala nám: oceňte si vašu ekonomickú silu podnikov v medzinárodne platných štandardných cenách a dostanete tri skupiny - jedny podniky, ktoré budú úspešne, ktoré budú skeletom transformácie, ktorá sa u vás deje, druhé podniky, ktoré musíte na istý čas sanovať, lebo nie sú celkom zle, dostali sa do tohto postavenia nie vlastnou vinou, a tretie podniky, ktoré musíte pustiť z hľadiska bankrotu, konkurzu, vystaviť ich teda tlaku, ale nie v deformovaných cenách, ktoré teraz máme, ale v cenách, ktoré sú medzinárodne štandardne uznávane. Napríklad je ťažko povedať, či brať hrubý domáci produkt, a odporúčam, aby sme brali u nás hrubý národný produkt, pretože na rozdiel od domáceho produktu sa líši o čistý výťažok výrobných činiteľov v cudzine. Takýmto výrobným činiteľom sú naši ľudia, ktorí pracujú v Českej republike. Z tohto hľadiska saldo je jednoznačne pozitívne. Potom môžeme rokovať aj

o tom, aký má byť maximálne prípustný deficit z hľadiska toho, čo sa uznáva, atď.

Čiže, ako vidíte, otváram strategicky problém. Je to jaskyňa, kde každá sieň, každý krôčik znamená obrovsky priestor tomu, kde sa máme a musíme zlepšiť a zdokonaliť. Práve preto by som chcel apelovať na všetkých nás poslancov

i na vládu, aby sme stvorili a vytvorili stratégiu makroekonomickej stability, ktorá bude prepojená na finančno-menovú a rozpočtovú stabilitu, i keď viem, že to bude úloha enormná a značne ťažká. Myslím si však, že by bolo potrebné na všetkých úrovniach si pripomenúť Kennedyho - to platí pre naše rezorty, pre občanov, pre obce, pre regióny - nepýtaj sa, čo ti vláda dá, čo ti dá Amerika, povedal Kennedy pri svojom nástupe, ale spýtaj sa, čo ty dáš Amerike. Čiže na úrovni občanov by sme mali klásť, otázku, čo dáme do vienka novej slobodnej Slovenskej republike, ako budeme ekonomiku revitalizovať. Poviem len prípad, že za 6 mesiacov roku 1968 sa Dubčekovi zásluhou toho, že mu národ uveril, podarilo dosiahnuť až 13, 5-percentný rast reálneho národného dôchodku. Čiže nevieme, čo znamená psychologický faktor, keď sa nám podarí získať a obnoviť dôveru na rôznych stupňoch, a potiahneme za jeden povraz.

Keď by som sa vrátil k paralele Slovenskej republiky z roku 1939, vtedy pôvodný rozpočet dosahoval asi okolo 40 % reálneho naplnenia za rok 1939, ktorý sa uskutočnil. Dvaapolkrát narástli príjmy, pretože boli tam faktory, ktoré sa predtým nedali ekonomicky dopredu prepočítať, prerátať. Ale niečo vieme, takže k tomuto, k spoločnej práci na budovaní konkurencieschopnej ekonomiky Slovenska máme napríklad na poli finančnej stability, rovnováhy a efektívnosti z medzinárodného hľadiska 31 možných faktorov. Nemôžeme žiadať od nášho pána ministra financií, aby všetky tieto faktory už preskúmal, zakotvil, ocenil, kvantifikoval, ale z medzinárodného hľadiska, aby sme boli čitateľní pri rokovaní s medzinárodnými inštitúciami, toto je conditio sine qua non, podmienka, ktorej sa vyhnúť nemôžeme. Čiže máme faktory, poznáme kritériá, bude treba iba prebudovať našu štatistiku, vrátane finančnej štatistiky, naše výkazníctvo, vrátane finančného výkazníctva, atď., aby sme boli súmerateľní a zrozumiteľní z hľadiska medzinárodných súvislosti aj z hľadiska nových kritérií efektívnosti a konkurencieschopnosti, ktoré musíme do nášho rozpočtového hospodárenia založiť. Toto všetko nám zatiaľ chýba. Máme obrovské - dá sa povedať - kapitálové, duchovné manko v tejto oblasti. Preto vás všetkých prosím, keby ste podľa toho, v čom ste špecialisti, pomohli

nám tvoriť na mikro-, mezo- a makrourovni novú stratégiu a kvalitu tvorby skutočne nového rozpočtového hospodárenia a nie iba rozdelovania a prerozdelovania existujúceho.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

O slovo sa prihlásila pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci,

dovoľte, aby som stručne reagovala na vystúpenie pani poslankyne Marhulíkovej, ktorá navrhla presunúť prostriedky z Federálneho fondu zamestnanosti na účely sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že som v minulom volebnom období bola Poslankyňou tohto parlamentu, dovoľte trochu si zaspomínať. Federálny fond zamestnanosti vo výške 11 miliárd korún bol určený na čerpanie dohodou dvoch republikových ministrov a federálneho ministra prace a sociálnych vecí kľúčom l: l, bez ohľadu na počet nezamestnaných u nás. Už len toto samotné rozhodnutie znevýhodňovalo Slovenskú republiku. Podlá kľúča l: l sa čerpá aj teraz. Máme rezervy na aktívnu politiku zamestnanosti vo výške 3, 4 mld korún, ale po konzultáciách s federálnym ministrom financií pánom Kľakom som veľmi pesimistická, pokiaľ ide o presun financií z tohto fondu na účely sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Bolo mi totiž povedané, že tieto prostriedky sú prísne účelovo viazané a ak 3, 4 mld korún Slovenská republika nevyčerpá do konca roka na aktívnu politiku zamestnanosti, zvyšok sa nebude deliť, kľúčom l: l, ale

2: l podľa počtu obyvateľstva. Takže žiaden presun, dokonca ani dodržanie pôvodne] dohody o delení 1: 1.

Inak budem veľmi rada, ak ma Národná rada slovenskej republiky zaviaže uznesením, aby som sa opätovne obrátila na ministra financií ČSFR, zatiaľ, listom, kde by som sformulovala vašu požiadavku. Podobne je to aj s presunom alikvotnej čiastky z federálneho prebytku rozpočtu na dávky sociálneho zabezpečenia, ale myslím si, že o tomto by vám viac vedel povedať môj kolega, pán minister financií Tóth. A už len celkom na koniec: podlá analýz ministerstva práce a sociálnych vecí na druhý polrok nám nebude chýbať 1, 2 mld korún na zabezpečenie dôchodkov, ale 1, 8 mld korún.

Ďakujem vám za pozornosť;. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani ministerke. O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Gbúrová.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážené predsedníctvo, vážené dámy, vážení páni,

pokúsim sa koncipovať, svoje myšlienky veľmi stručne, pretože sú viac-menej osobné. Ak človek vystúpi s iným názorom, než má väčšina, riskuje najmenej neporozumenie alebo údiv, o to viac, že sama na vysokej škole učím. Sú naozaj namieste otázky: prečo sa berie školstvu, zdravotníctvu. Áno, skutočne prečo? Ideálne by bolo, ak by si zmenu ekonomickej situácie odniesli všetky rezorty rovnako, celá spoločnosť. Už vo výbore som sa spravodajcu, ktorý predkladal materiál týkajúci sa štátneho záverečného účtu a výsledkov

hospodárenia za prvý polrok, ako a] konkretizáciu opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia na druhý polrok, opýtala, či sa končine pripravuje materiál, ktorý by riešil nadmernú administratívno-byrokraticku základňu v školstve a v zdravotníctve. Bolo by dobré, ak by vláda resp. ministerstvo školstva spracovalo predovšetkým materiál, ktorý by presne vyčislil početnosť tejto časti pracovníkov a ich funkčnosi. Podľa posledných výsledkov analýz pripadajú na jedného učiteľa 2 resp. 3 administratívne sily. Nie je mi cudzie sociálne cítenie, skôr naopak. Nemyslím si, že treba, aby tento stav bol opačný. To by určite, ak by sa riešil okamžite, spôsobilo anarchistické tendencie. Parita v tejto oblasti by sňatí mohla byt začiatkom, od ktorej by sme sa mohli odraziť. V každom prípade to prinúti racionálnejšie správanie jednotlivých školských subjektov. Preto by som navrhovala, aby sa spracoval materiál tykajúci sa tohto problému, ktorý som tlmočila, a ktorý by vlastne výrazne sprehľadnil situáciu v školstve aj v zdravotníctve.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Hlási sa ešte pani poslankyňa Marhulíková.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Chcela som vysloviť uznanie pani Keltošovej za starostlivosť o hľadanie možností získania zdrojov pre oblasť sociálnu. Sformulujem návrh na uznesenie, ktorý odovzdám.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za ukončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

bolo by veľmi nedobré, keby som sa k rozprave, ktorá bola veľmi dobrá, na zaver nevyjadril. K námietkam, ktoré hovoril pán Harna: pokiaľ by bola vo výboroch Slovenskej národnej rady prednesená požiadavka, že potrebujú príjmovú aj výdavkovú časť rozpočtu podľa jednotlivých kapitol a druhov, boli by sme to s radosťou dodali. Ministerstvo financií má tieto podklady, v tabuľkovej a grafickej forme to môžeme dať do dvoch týždňov - akým spôsobom sa každý mesiac robí príjmová a výdavková stránka rozpočtu robí, aby ste všetci vedeli, ako postupujeme.

K súčasnému stavu môžem povedať, že príjmy k dnešnému dňu činia 82, 9 mld korún a výdavky 87, 6 mld korún. Pokladničné plnenie je ku dnešnému dňu v podstate plusové, a to l 448 mil. korún, ale z toho máme pokladničné poukážky v hodnote 5 266 mil. korún. Z tejto čiastky sme financovali Gabčíkovo k dnešnému dňu v hodnote 3 mld korún. Teda, keď odpočítame tuto čiastku 3 mld na Gabčíkovo, prebytok alebo skutočný pokladničný stav l 448 mil. korún, reálne máme schodok miliardu korún. Očakávame však, že posledné 3 mesiace budú najkritickejšie. Všetci, ktorí pracujete v hospodárskych jednotkách, dobre viete, že otázka daní a odvodov sa stáva kritickým na konci roka, pretože už v 11. a 12. mesiaci v trhových ekonomikách má odber výrobkov značný pokles. V 12. mesiaci dochádza k úplnému útlmu. Z tohoto dôvodu je predpoklad, že aj keby sme na strane príjmov urobili určité opatrenie, nebude to také, aby sme to zvládli.

Nad nami je ale Damoklov meč. Je to suverenita Slovenskej republiky a pripojenie sa k medzinárodným organizáciám. Tieto medzinárodné organizácie vyžadujú nejaké skutočnosti. Za to, že budeme členmi Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorá pokryje niektoré naše potreby, uvoľní nám zdroje, ktoré môžeme získať lacnejšie ako v iných bankách, musíme sa podriadiť niektorým kritériám. Tým kritériom je maximálne 5 % schodok rozpočtu v priebehu ďalšieho roku oproti predchádzajúcemu roku. Dostali sme sa - veľmi dobro tu povedal pán Plesník - do určitého stavu, z ktorého môžeme byť obviňovaní, teda táto vláda. Máme vydané obligácie za 8 mld korún, ktoré sa tykajú schodku štátneho rozpočtu minulého roku. Vydali sme obligácie za 4 mld, ktoré by Národná rada Slovenskej republiky schválila na bytovú výstavbu, budeme potrebovať vydať nove obligácie za 3, 5 mld na Gabčíkovo. Dali sme niekoľko záruk, ktoré nie sú zárukami, pretože záruky na niektoré úvery sú také, ktoré sa môžu vrátiť do rozpočtu. My sme schválili záruky, ktoré sú nenávratne. 8 mld korún bolo schválených na zdravotníctvo, 4 mld boli schválené predchádzajúcou vládou na školstvo, na rozostavané budovy. To sú nenávratné záruky. Minulá vláda schválila záruky na metro v Bratislave, ľahké metro - takisto je to nenávratná záruka. Keď to spočítame, všetky tieto záruky činia 67 mld korún, čo je viac ako polovička štátneho rozpočtu Slovenskej republiky k súčasnému stavu a z toho je nenávratných zhruba jedna tretina. Za tohto stavu pokračovať v tejto výdavkovej politike, ako je to dnes povedané, povedie skutočne k vážnym hospodárskym ťažkostiam. Veľmi dobre tu mnohí povedali, že sme neurobili alebo sme malo urobili v zaujme rozvoja hospodárstva.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, rozvoj hospodárstva sa dá urobiť len finančnými injekciami. Pokiaľ zdroje v plnej miere prejeme a minieme viac na prejedenie ako štátny rozpočet vytvorí, žiadny rozvoj hospodárstva najmä

v terciárnej sfére neurobíme. Potrebujeme ročne - a pri schvaľovaní rozpočtových pravidiel budúceho roku vám to dáme - minimálne 3 mld korún, možno optimálne 5 mld korún, aby sme vložili do hospodárstva. Táto rezerva vlády musí byť, aby terciárna sféra, ako som hovoril už včera, čiže rozvoj infraštruktúry mohol byť podporený. Rozvojom infraštruktúry je možné, že príde sem v podstatne väčšej miere zahraničný kapitál a takisto dostanú pracovné príležitosti mnohé naše podniky. Len takýmto spôsobom a s rozvojom tých podnikov a podnikateľských subjektov, ktoré majú životaschopnosť, ktoré sa už dnes napojili na trhovú ekonomiku sveta, musíme rátať, tým musíme dávať určité úľavy, tých musíme podporovať, lebo to sú materské lietadlové lode slovenského hospodárstva. Tie pritiahnu sem zahraničný kapitál a potiahnu naše podniky, ktoré s nimi kooperujú. Som veľmi rad, že táto otázka bola dnes povedaná, alebo takto boli postavene problémy a že sa k ním dostaneme znovu pri tvorbe rozpočtových pravidiel budúceho roku.

Pri tvorbe rozpočtových pravidiel budúceho roku predložíme všetky veci tykajúce sa aj zmeny určitých zákonov, pretože ak sú niektoré dávky alebo určite skutočnosti dane zákonom, vláda nemá možnosť ani ich racionalizovať, ani ich meniť. A keď aj nebudeme meniť výšku, musíme racionalizovať rozsah výdavkov.

Pokiaľ sa tyká kritiky, ktorá sa tyká toho, že vláda neurobila žiadne opatrenia na strane príjmov - vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, za 100 dní vláda alebo minister financií sa nezaoberal skoro ničím iným, len problémom daňových úradov. Beriem kritiku, že všetky skutočnosti, ktoré ste povedali, v určitých proporcionálnych kritériách tam sú, ale za 100 dní sa nedá prísť ku všetkým skutočnostiam, keď mnohé veci zákon nedovoľuje. Nemáme pod sebou značnú časť colnej správy. Cez colnice unikajú obrovské prostriedky. Keď kamión ide z Asu s colnou deklaráciou, ale

nikde nie je evidovaný, a až na Slovensku sa zistí, že robí podvody, a prejde celou republikou s fingovanými dokladmi, keď sa deju na colniciach takéto skutočnosti, neočakávajme, že orgány daňových úradov, ktorým colnice sú povinné predkladať colné deklarácie, môžu robiť opatrenia. Keď kamión z Trenčína s vývozom liehu zájde do Maďarska a vráti sa do Trenčína so všetkými dokladmi overenými colnicou, ale nikdy colnicou neprešiel, táto skutočnosť sa zistí len tým, že v stazke šoféra je, že túto cestu do Budapešti a späť urobil za dve hodiny, že nemohol teda nikde byť, ale príslušný tovar bol vyskladnený, to skutočne nemôže robiť pracovník colného úradu trvale.

Vláda povedala, že v tejto oblasti urobí opatrenia. Bol prerokovaný, ako som včera povedal, v hospodárskej rade súbor opatrení, aby tieto colné úniky neboli. Ako ste veľmi dobre povedali, je to otázka legislatívna, je to vec nás. Hovoríme, že colný únik musí byť postavený ako druhý trestný čin za vraždou. Takto to staviame, pretože, podľa môjho názoru ten, kto neplatí, neplní svoje povinnosti nie voči štátu, voči obyvateľom tohto štátu. To je podstatný rozdiel. V pondelok a v sobotu na tripartite mi niektorí páni povedali, že zavádzame päťdesiate roky, pokiaľ budeme chcieť trestať tých, ktorí neplatia dane alebo neodvádzajú svoje povinnosti, tak, ako to bolo v päťdesiatych rokoch. Nie. Ak bežíme do kapitalizmu určitou rýchlosťou, týmto behom zabezpečme aj zákony, ktoré tieto činnosti už majú vymyslené a urobené, aby sme ich prijali, aby práva a povinnosti boli rovnocenne - nielen práva brať, ale aj povinnosti. V opačnom prípade tie príjmy nebudeme mať. Teda predložíme výborom na vyjadrenie všetky otázky, ktoré chceme urobiť v príjmovej stránke, čiže v prijme daní, i v únikoch. Možno budete mať viac myšlienok, ako pracovnici ministerstva financií a ostatných ministerstiev, ale skutočne je nutné zmeniť niektoré zákony, a to bude v právomoci národnej rady.

Pokiaľ sa týka školstva a zdravotníctva, je to hádam najdiskutovanejšia vec tak vo vláde, na ministerstve aj medzi pracovníkmi. Pozrite sa, ak hovoríme, že na reštrukturalizáciu priemyslu, na jeho oživenie potrebujeme ročne 3 až 5 mld korún, nutne potrebujeme znížiť výdavky. Ak hospodárstvo pokleslo o 30 či o 20 %, keď priemerne príjmy v hospodárstve, tam, kde sa tvorí zdroj príjmov štátneho rozpočtu, sú nižšie, keď priemerný plat v hospodárstve je 4 400 korún a v školstve je 4 100 korún, nemôžeme hovoriť o tom, že by tu bola nejaká skupina ľudí degradovaná. Som veľmi rad, že niektorí páni poslanci povedali, že treba urobiť hĺbkovú analýzu školstva a zdravotníctva. Vážení, keď na jedného učiteľa sú traja administratívni pracovnici, je to viac ako poburujúce, pretože keby to bolo v priemysle a keby sme to hodnotili z hľadiska hospodárskeho, na jedného výkonného robotníka máme troch administratívnych pracovníkov Tak si to takto povedzme o školstve. /Potlesk. / Je úplne prebujnelá administratíva. Podľa zákona o školstve každá, aj základná škola, sa môže realizovať ako právny subjekt. Keď som povedal svojim spolupracovníkom, že môžeme priamo podľa počtu žiakov dávať škole prostriedky, boli prekvapení. Treba odstrániť akékoľvek medzistupne v školstve a dať riaditeľom právomoc, aby to riešili. /Potlesk. /

Mnohí riaditelia stredných škôl sa na mňa obracajú, že školské správy vyžadujú, aby výpočet miezd a všetko išlo centralizovaným systémom, ktorý je od začiatku nekvalitný, nič nerieši a že majú dosť pracovných síl, aj administratívnych, aby to mohli riešiť. Nechceme. Prečo nechceme? Nechajme to tam, aby si urobili tých štyridsať, päťdesiat učiteľov. Mnohé služby v školstve sú štátne. Robia ich nehospodárne mnohí súkromní podnikatelia, ktorí sa tam dostali na základe konkurzu, nehovoriac o tom, že možno rodičia deti by to pre školu urobili lacnejšie. Ale zabezpečujeme to cez školské správy s dohodnutými podnikmi. Nerobili sme v školstve žiadne opatrenia v tomto roku. Počítam s tým, že prostriedky, ktoré boli vo Federálnom fonde nezamestnanosti, sa mohli lepšie využiť, keby sme v nezamestnanosti boli v januári urobili skutočnú reštrukturalizáciu, reorganizáciu školstva, pretože pol roka sme mohli čerpať z federálneho fondu pre nezamestnaných. Federálny fond nečerpanie, máme prostriedky a prenášame ich v plnej miere do rozpočtu roku 1993.

Vrátim sa k vysokým školám. Každá fakulta vysokej školy je podľa zákona samostatným právnym subjektom. Pýtam sa pána ministra školstva a aj ostatných vás, na koľkých rektorátoch bol znížený aparát z toho titulu, že fakulta je samostatným právnym subjektom? V týchto orgánoch je plno administratívy tak, ako bolo doteraz. Ešte aj fakulty, ktoré boli zrušené a ktorých činnosť bola zbytočná, nechcem povedať ktoré, asi to viete veľmi dobre, dnes na týchto školách sú a robia činnosti, ktoré nemôžu robiť. Pracovník katedry marxizmu-leninizmu vyučuje jazyky, a to len preto, že škola nechcela pristúpiť k reštrikcii, ku ktorej priemysel musel pristúpiť. Priemysel keď nemal odbyt, musel pracovníkov prepustiť. Prečo pracujúca trieda, ako sme to niekedy nazývali, musí niesť, za to zodpovednosť, za všetko, čo sa deje v hospodárstve, a na iných útvaroch sa to nerobí. Tak robme to rovnako. Urobme reštrukturalizáciu aj v školstve, aby sme tých troch administratívnych pracovníkov znížili aspoň v pomere jeden učiteľ a jeden administratívny pracovník. /Potlesk. /

To isté je v zdravotníctve. Hovorí sa o tom, že nemáme lieky. Navrhol som ministrovi zdravotníctva, aby sme urobili v tomto štvrťroku jeden centrálny účet na lieky s tým, že budú odtiaľ prisúvané prostriedky a lieky sa budú preplácať centrálne. Myslím, že to urobili aj v Čechách.

Pokiaľ sa týka zdravotníctva, obložnosť našich nemocníc je zhruba v Čechách 60 %, niektorí tu hovoria, že aj menej ako 60 %. Ak je takáto obložnosť, mohli sme urobiť, už v I. polroku určité opatrenia, aby sme racionalizovali? Mohli sme

povedať, že nebudeme stavať za 8 mld nove nemocnice, ale niektoré zrušíme a urobíme komplexnú racionalizáciu zdravotníctva? Aby sme takisto určili pre určité choroby, pre určité činnosti to nosné, v budovách, ktoré sme za posledné roky vybudovali, a nestavali budovy za 3, 4 miliardy korún, a doplnili tieto budovy zariadením tak, aby to bolo na svetovej špičke. Teda ideme len štruktúrou daj, daj, daj, ale tí, ktorí majú dávať, nemajú a trpia. Zrušili sme k 1. 7. okresné ústavy národného zdravia. Vážení, hádam nebol prepustený ani jeden človek. Celá administratíva sa rozplynula v ostatných ústavoch, v nemocniciach, miesto toho, aby sme boli urobili to, čo sa robí v priemysle. Ak to robíme v jednom odvetví národného hospodárstva, musíme to robiť aj v tom druhom odvetví.

Viete, ako sa pozerám, je tu málo mladých, ale všetci sme sa učili marxizmus-leninizmus. Všetci, hádam do jedného z nás. Hovorili sme, že nadstavba je odrazom základne. No, keď základňa je v kríze, nadstavba nemôže požadovať vyššie výdavky zo základne, lebo na to základná nemá, položí sa. Túto potrebu môžeme dať len vyššími daňami. Teda uvedomme si, že máme určitú sociálnu spolupatričnosť. Keď jedni nemôžu, potom ani tí druhí, ktorých sa to týka, nebudú chcieť. Pochopme tuto situáciu, že rok 1993 z hľadiska rozpočtových pravidiel, z hľadiska príjmov a výdavkov je veľmi vážnym rokom.

Na záver ešte chcem povedať, že s každým klubom poslancov, s každým klubom som ochotný osobne prerokovať rozpočtové pravidlá, názory týkajúce sa výdavkovej časti najmä tých oblastí, kde sa to najviac míňa, pretože ako som povedal, 97 miliárd zo 117 míňame na všelijaké dávky, čo treba urobiť, aby sme znížili túto veľkú sumu peňazí, aby sme nedávali na štátnych úradníkov 26 miliárd, ale aby sme nebrali za štátných úradníkov upratovačky a všelijakých údržbárov. Chceme ísť ku kategórii štátneho úradníka, tak nech je to štátny

úradník, aj ten učiteľ, a nie ostatné služby. Snažme sa im vytvoriť dostatočné podmienky, aby sa cítili ako štátni zamestnanci v prosperujúcom štáte, mali dostatok prostriedkov a nemuseli byť žobrákmi. Snažme sa v budúcom roku posilniť penzistov, lebo penzista je ten, ktorý 40 rokov trpel alebo 30 rokov odvádzal svoju pracovnú silu. Osobne nemám námietok zvýšiť dôchodky aj o 10 až 15 % na úkor nás všetkých, pretože penzista si to zaslúži. Nedávajme prostriedky plošne všetkým, ktorí už dnes majú vyššie zárobky, ako bol ich príjem, ale nemáme možnosti ani zákonne opatrenia, aby sme týmto ľudom podlá majetkového priznania mohli dať sociálnu pomoc. Teda viažme sociálnu pomoc na to, aký ma kto majetok a nie aký má kto príjem, pretože zatajený príjem dnes nevieme určiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi Tothovi. S faktickou poznamkou sa prihlásil prvý podpredseda Weiss.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss: Dámy a páni,

pozorne som si vypočul vystúpenie pána ministra. S mnohým, čo povedal, možno súhlasiť, avšak nemožno súhlasiť s technokratickou redukciou niektorých problémov, pretože práve od politikov a ich rozhodnosti bude zavisieť, nakoľko budeme schopní predvídať, organizovať a viest dialóg o prítomnosti a budúcnosti našej spoločnosti. Teda nesmieme sa nechať uniesť iba momentálnou situáciou. Hrozba postupného úpadku Slovenska a jeho zaradenie medzi problémové kúty Európy a krajiny tretej kategórie sa nesmie brat na lanku váhu

práve preto, aby sme neupadli do katastrofizmu, ktorý sa nám kde-kto snaží nanútiť a aby sme skoncovali s pesimizmom a nevierou vo vlastné sily. Byt krajinou, ktorá nebude nikomu na obtiaž, predpokladá jednoznačne si uvedomiť, ktoré sú hlavné nebezpečenstvá, pred ktorými stojíme. Je to nedostatočná dynamičnosť v medzinárodnej sútaži, strnulosť voči ekonomickým a sociálnym zmenám, rast nezamestnanosti a počtu ľudí na hranici alebo pod hranicou dôstojnej existencie, etnická neznášanlivosť, demografické problémy a najmä strata spoločenskej súdržnosti.

Mali by sme si uvedomiť, že súperenie medzi národmi nielenže neustáva, ale naopak, vstupujú doň novi konkurenti, ktorí ho ešte pritvrdia. Ten, kto dobyje svetový trh alebo dobyl svetový trh, nedosiahol to náhodou alebo so šťastím, ale preto, že efektívne dokázal využili najmä ľudsky kapitál. Ak sa dopustime chyby, že v prvom rade začneme šetriť na investíciách do výskumu, vývoja, šírenia poznatkov, do vzdelávania, jednoducho si zarúbeme cestu do budúcnosti. Práve preto, že čoraz väčšia skupina obyvateľstva sa môže ocitnúť v neistote kvôli nezamestnanosti, nedostatočnému vzdelaniu - a. nebojím sa to povedať - aj kvôli chudobe a rozvrátenému spôsobu života, musíme už dnes sústrediť pozornosť na boj proti školskému neúspechu, proti nerovnakým životným šanciam, proti úpadku školstva, vzdelania, kultúry. Keď to neurobíme dnes, nedosiahneme ani hospodársku prosperitu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Harna?

Poslanec Š. Harna: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na uznesenie, ktoré pripravil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím pána poslanca Harnu, aby uviedol hlasovanie o návrhu na uznesenie.

Poslanec Š. Harna:

Ako ste si mali možnosť prečítať, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste včera obdržali, toto uznesenie je rozdelené na časti: A/ berie na vedomie, B/ konštatuje, C/ odporúča a D/ ukladá.

Pokiaľ som pozorne sledoval diskusiu, návrhy, ktoré tu odzneli z úst pánov poslancov a pani poslankýň, sa tykali časti C/, t. j. Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde resp. jednotlivým rezortom - ministerstvu financií a ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Neviem, pán predsedajúci, či pri hlasovaní pôjdeme po častiach, že odhlasujeme časť A/ berie na vedomie, časť B/ konštatuje, a potom by sme prikročili k odporúčacím návrhom. Môžeme takto pokračovať, alebo pôjdeme k tým odporúčacím návrhom?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Návrh by mal byť prerokovaný ako komplex, ale na druhej strane sú jednotlivé návrhy na zdokonalenie, takže by sme mali najprv hlasovať o nich v zmysle postupu a potom o návrhu ako celku.

Poslanec Š. Harna:

Bolo by dobré, aby sme sa spýtali pána poslanca Ftáčnika a pani poslankyne Rusnákovej, či zosynchronizovali svoje

návrhy, ktoré sa tykali toho istého problému, alebo budeme hlasovať o obidvoch návrhoch, a pokiaľ jeden schválime, ten vylúči druhý.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Pani poslankyňa Rusnakova a pán poslanec Ftáčnik, suhlasíte, aby to bolo brané ako jeden návrh?

Poslankyňa E. Rusnakova:

Na návrhu uznesenia, ktoré som predložila, trvám. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Budeme hlasovať podľa poradia. Poslanec Š. Harna:

Prvý návrh predložila pani poslankyňa Rusnakova. Ak dovolíte, návrh pani poslankyne Rusnakovej prečítam. Je to odporúčanie pre ministerstvo financií, ale v národohospodárskom a rozpočtovom výbore sme tieto odporúčania smerovali k vláde, ktorá potom nimi poverí príslušný rezort. Takže je to odporúčanie pre vládu Slovenské] republiky, ktoré znie nasledovne: "znovu zvážít výšku viazania prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky s tým, aby sa viazanie prostriedkov z výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu netýkalo platov učiteľov".

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem. Pán minister Tóth.

Minister financií SR J. Tóth:

Odporúčal by som znenie, ako hovoril pán poslanec Ftáčnik - znovu zvážiť celkovú výšku viazania rozpočtových výdavkov na školstvo a zdravotníctvo v nadväznosti na diskusiu, ktorá odznela v Národnej rade Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, sú uzrozumení s takouto formuláciou navrhovatelia?

Poslanec M. Ftáčnik:

Návrh som dal v tom duchu, ako to navrhuje pán minister, môžeme to takto formulovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre. Pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Súhlasím. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Poslanec Š. Harna:

Pán poslanec Ftáčnik navrhuje, aby v časti C/, kde odporúčame vláde Slovenskej republiky, sa zaradil ďalší bod 4 nasledovného znenia: "Prehodnotiť viazanie rozpočtových výdavkov na druhý polrok 1992 tak, aby sa prostriedky v kapitole ministerstva školstva a vedy viazali z výdavkov kapitoly mimo platov učiteľov a aby sa prostriedky v kapitole ministerstva zdravotníctva viazali z výdavkov kapitoly mimo platov zdravotných pracovníkov vo výške porovnateľnej s ostatnými rezortami. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa H. Ondrejovičová:

Súhlasila by som s tým, ako veci štylizoval pán minister Tóth - presne s touto štylizáciou.

Poslanec Š. Harna:

Pani poslankyňa, musíte si to osvojiť, ale najprv sa musí vyjadriť pán poslanec Ftáčnik, či s tým súhlasí, pretože to je jeho návrh. V opačnom prípade musíme hlasovať tak, ako boli návrhy podané.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Už som sa vyjadril v tom, že formulácia pána ministra je analogická tomu, čo je navrhnuté. Je to priechodnejšie, tak si osvojujem návrh pána ministra.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán minister, ponúkame vám, aby ste určili štylizáciu. S faktickou poznámkou sa hlasí pán poslanec Žingor.

Poslanec R. Žingor:

Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme spravili desaťminútovú prestávku, aby si to páni vykonzultovali medzi sebou

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, ste s tým uzrozumený /Prejav súhlasu v sále/ Ďakujem. Prerušujeme rokovanie na 10 minút. Prosím pána Ftáčnika a pani Rusnakovu, aby prišli k rečníckemu pultu.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska

Prosím vás, preveríme našu uznášaniaschopnosti. Budeme sa prezentovať.

/Prezentovalo sa 83 poslancov/

Je nás dostatok. Prosím, pán spravodajca, mate slovo. Poslanec Š. Harna:

Počas krátkej prestávky došlo k zjednoteniu názorov a môžeme prikročiť, k hlasovaniu. Pani poslankyňa Rusnaková spolu s pánom poslancom Ftáčnikom predkladajú nasledovný návrh na doplnenie časti C/ - odporúčanie vláde Slovenskej republiky: "Prehodnotiť viazanie rozpočtových výdavkov na druhý polrok 1992, aby v kapitole ministerstva školstva a vedy a ministerstva zdravotníctva došlo k zohľadneniu pripomienok poslancov Národne] rady Slovenskej republiky k týmto kapitolám. " Odporúčam to prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme sa prezentovať.

Prítomných je 96 poslancov.

Pýtam sa, kto je za takéto riešenie?

Konštatujem, že 83 poslancov hlasovalo za.

Prepáčte mi, budeme hlasovať znova.

Prosím, prezentujte sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Prosím, kto hlasuje za?

88 poslancov hlasovalo za.

Kto je proti?

5 poslancov je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrh bol prijatý. Poslanec Š. Harna:

Pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka znel tak, aby sme v časti B/ návrhu uznesenia vynechali slovo "by", teda aby nebolo podmienene, ale že správa mala podať. Znelo by to potom takto: "konštatuje, že správa mala podat".

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím vás, prezentujme sa.

Konštatujem, že je nás 102 prítomných.

Kto je za takúto formuláciu?

57 poslancov je za.

Kto je proti?

33 poslancov je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

12 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec Š. Harna:

Tretí doplňujúci návrh podali poslankyne pani Marhulíková a pani Ondrejovičová nasledovného znenia: Ministerku práce a sociálnych veci, teda pani ministerku Keltošovú poveriť, aby rokovala s federálnym ministrom financií v otázke presunu prostriedkov z Federálneho fondu zamestnanosti určených Slovenskej republike na aktívnu politiku zamestnanosti, nevyčerpaných ku koncu roka 1992, do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za účelom krytia výdavkov sociálneho zabezpečenia občanov Slovenskej republiky. To je prvý doplňujúci návrh. Druhý pozmeňujúci návrh nasledovného znenia: požiadať Ministerstvo financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky presunúť, alikvotnú časť prebytku federálneho rozpočtu na zabezpečenie dôchodkov občanov Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prítomných je 108 poslancov. Kto je za takýto návrh? Za návrh hlasovalo 102 poslancov. Kto je proti takémuto návrhu? Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrhy obidvoch pani poslankýň boli prijaté.

Poslanec Š. Harna:

Štvrté odporúčanie na doplnenie časti C/ predložila pani poslankyňa Gbúrová nasledovného znenia: ukladá sa ministerstvu školstva a vedy a ministerstvu zdravotníctva spracovať, materiál, ktorý presne vyčísli stav a funkčnosť administratívneho a správneho aparátu v školstve a v zdravotníctve ako celku a navrhnúť možné dopady pre rok 1993. Návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím prezentovať sa.

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol taktiež prijatý. Poslanec Š. Harna:

Podľa mojich poznámok, pokiaľ som pozorne sledoval rozpravu k tomuto bodu programu, ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy neodzneli. Môžeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prítomných je 110 poslancov. Kto je za tento návrh ako celok?

Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili__uznesenie k výsledkom

rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za prvý polrok 1992. /Potlesk. /

Dvanástym bodom programu je

Žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestne stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 32. Prosím podpredsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána Ivana Jaroša, aby návrh uviedol.

Poslanec I. Jaroš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne a poslanci,

nasledujúcim bodom rokovania 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Správu mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení vykonaných v súvislosti so žiadosťou máte v laviciach ako tlač číslo 32.

Dnes ráno sa zišiel mandátový a imunitný výbor, ktorý bol oboznámený s niektorými ďalšími okolnosťami súvisiacimi

s týmto bodom programu a javia sa v určitom rozpore s doteraz vykonanými výsledkami šetrenia výboru. Výbor dospel k jednomyseľnému záveru, že v zaujme objektívneho rozhodnutia pléna Národnej rady Slovenskej republiky dať alebo nedať súhlas na trestné stíhanie poslanca je žiaduce, aby príslušné orgány po preskúmaní nových okolnosti zaujali k nim zodpovedné stanovisko.

Vzhľadom na uvedene, vážené poslankyne a poslanci, z poverenia mandátového a imunitného výboru predkladám návrh, aby tento bod programu nebol predmetom rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Po zaujatí stanoviska príslušnými orgánmi výbor na základe opätovného prerokovania predloží Národnej rade Slovenskej republiky novú správu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 98 poslancov.

Kto je za stiahnutie tohoto návrhu z rokovania?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že návrh na odročenie bol prijatý.

Trinástym bodom programu je

Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 1. do 29. septembra 1992.

Správu aj dodatok k nej ste dostali ako tlač číslo 40.

Má niekto z vás otázky alebo pripomienky k predloženej správe? Pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

v minulom týždni, presnejšie 18. septembra, zasadalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v Myjave. Po oficiálnom rokovaní sme navštívili aj Mohylu generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle, miesto jeho posledného odpočinku. Za prítomnosti akademického sochára pána Milana Greguša sme si pozorne a starostlivo prezreli celý objekt mohyly. To, čo sme zistili, vzbudilo v nás strach o budúcnosť tejto národnej pamiatky. Mohyla Milana Rastislava Štefánika, pamätné miesto slovenského národa, národná kultúrna pamiatka sa jednoducho a prosto povedané rozpadá. 44 rokov sa o jej udržiavanie nikto nestaral. Zámerne a cieľavedome jej siluetu mal zakryť vysoký lesný porast. Samotná mohyla bola ponechaná svojmu osudu. Štefánik nebol prijateľnou figúrou na politickej šachovnici pánov Masaryka a Beneša. Spomienka na neho a starostlivosť, o miesto jeho posledného odpočinku bola cudzia aj politickým cieľom bývalého totalitného režimu.

Čas sa neúprosne zapísal do travertínových blokov, z ktorých je mohyla postavená. Tieto zvetrávajú, praskajú, rozsýpajú sa. Podľa vyjadrenia pána Greguša treba bezpodmienečne a v čo najkratšej budúcnosti vymeniť asi 2000 týchto

blokov. Vplyvom laických, neodborných prác firmy, ktorej bývalé Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v roku 1990 zadalo opravu mohyly, sa narobilo viac škody ako osohu. Neodborné rozoberanie mohyly, vyškárovanie podlahových priestorov betónom, zapríčiňuje trhanie podláh a deštrukciu objektu. Preto treba všetky tieto plochy rozobrať, a nanovo poskladať.

Podľa vyjadrenia pána Greguša oprava mohyly si vyžiada asi 50 miliónov korún. Je to práca veľmi náročná. Pán Dušan Jurkovič, projektant mohyly, bol veľmi múdry a predvídavý človek. Vedel, prečo dlážku zo žulových kociek špároval len pieskom a nie betónom - aby voda presakovala pod povrch a odtiaľ sa odvádzala mimo mohyly. Tak nemohla zamŕzať a spôsobiť deštrukcie.

Panie poslankyne, páni poslanci,

v členoch Predsedníctva Slovenskej národnej rady prítomných na Bradle vznikla Úplne spontánna myšlienka, aby sa obnova Mohyly Milana Rastislava Štefánika stala vecou národného povedomia a cti tak u obyvateľov Slovenska, ako aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Na mieste samom zložili približne 5 000 korún ako základ pre vznik Národného fondu na obnovu Bradla, ktorého číslo účtu prinesie denná tlač. Aj delegáti zjazdu Kresťansko-demokratického hnutia prispeli do tohoto fondu sumou približne 8 500 korún. Členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady prítomní na Bradle budú správcami tohoto fondu.

Úprimne vyzývame vás, pani poslanci, a prostredníctvom televízie aj všetkých obyvateľov Slovenska, všetkých podnikateľov, všetky organizácie, všetkých Slovákov a ľudí dobrej vôle, prispejte akoukoľvek sumou na obnovu Bradla. Nech je táto zbierka prejavom svornosti všetkých obyvateľov Slovenska bez ohľadu na ich politickú, náboženskú alebo inú príslušnosť. Nech je prejavom dobrej vôle prispieť na rekonštrukciu tohoto klenotu slovenského národa, tohoto národného monumentu. Jedine tak ho zachováme pre budúce generácie.

Pripomínam, že ministerstvo kultúry uvoľnilo 5 miliónov korún na obnovu mohyly, čo v žiadnom prípade nestačí. Vznik fondu na obnovenie tejto národnej kultúrnej pamiatky schválilo aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom poslednom zasadaní. Dovoľte, aby som ho prečítal:

"Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schvaľuje zriadenie účtu Národný fond na obnovu Bradla v Štátnej banke česko-slovenskej v Bratislave a vyzýva občanov a organizácie, aby prispeli finančnou čiastkou na záchranu Mohyly generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle, národnej kultúrnej pamiatky. "

Páni poslanci, verím, že ani vy neostanete stranou a podobne ako členovia predsedníctva prejavíte dobru vôľu a prispejete určitou sumou do tohoto fondu. Preto sme tu pripravili prenosnú urnu, aby ste príspevky nemuseli nosiť do banky.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Sečánskemu. Prosím, hlási sa ešte niekto do diskusie? Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

včera zasadalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a odvolalo ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Mariana Kleisa. Táto vec sa objavila v dodatku správy o činnosti predsedníctva v bode 11. Najprv by som chcel upozorniť na formálne dva nedostatky tohto dodatku, že potom to nie je správa o činnosti predsedníctva od 1. do 29. septembra, lebo to bolo včera, 30. septembra. Ďalej sa v bode 11 hovorí o tom, že bol vymenovaný novy riaditeľ na základe zákona, ktorý bol schválený 29. septembra 1992. To je formálna chyba.

Teraz k tej zásadnej: v bode 11 sa hovorí, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odvolalo podľa § 11 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 254 o Slovenskej televízii Mariana Kleisa z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Podľa tohoto paragrafu a odseku ústredného riaditeľa Slovenskej televízie vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh Rady Slovenskej televízie. Vo včerajšom prípade rozhodnutie predsedníctva nebolo v súlade s týmto zákonom a ide o porušenie tejto právnej normy práve zo strany vrcholného strážcu zákonnosti. Preto navrhujem, aby tento bod 11 bol vyňatý z dodatku správy o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa hlási pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, pani poslanci,

k formálnej chybe možno došlo, že je dátum 29. a nie 30. septembra, pretože predsedníctvo zasadalo 30. septembra, pôvodne malo zasadať 29. septembra. Chcem povedať len k jednej veci. Pokiaľ sa pán poslanec odvoláva na ustanovenie, že riaditeľa televízie odvoláva predsedníctvo na návrh rady, je to tak v zákone. Ovšem existuje štatút, kde sa hovorí, za akých podmienok môže fungovať rada televízie, čo všetko rada televízie má urobiť, čo všetko ma urobiť riaditeľ televízie a rada to potom zhodnotí. Na základe toho, že nedošlo k splneniu podmienok, ktoré hovorí zákon, ktorý sme včera novelizovali, nedošlo k splneniu podmienok štatútu zo strany riaditeľa, rada sa stala nefunkčnou. O tom, že je nefunkčná, sa rozhodla sama. Predsedníctvo vtedy ešte Slovenskej národnej rady dostalo dopis predsedu, že sa vzdáva funkcie a že sa vzdáva aj členstva v tejto rade. Okrem neho sa vzdalo členstva v tejto rade ešte ďalších 6 členov. To znamená, že tato rada sa stala nefunkčnou nielen z toho titulu, že nedošlo k naplneniu činnosti, ale sa stala nefunkčnou aj z toho titulu, že nemohla rozhodovať. Došlo k stavu, kedy nemal kto Predsedníctvu Slovenskej národnej rady podať tento návrh.

Uznávame, že je tu určitá medzera, ale je tu analógia a podlá tejto analógie sme aj postupovali. Táto rada je zodpovedná verejnosti za fungovanie televízie. Predsedníctvo a Slovenská národná rada je tiež z tohto titulu, že tuto radu konštituuje, do určitej miery zodpovedná. Preto sme prijali to, že poslanci tohto zhromaždenia zastúpení v troch výboroch - vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, v branno-bezpečnostnom výbore a v ústavnoprávnom výbore požiadali predsedníctvo, aby v tejto veci rozhodlo. Predsedníctvo zhodnotilo všetky materiály, vypočulo pána riaditeľa a včera sa rozhodlo k tomuto kroku, že do doby, odkedy nadobudne účinnosť vami novelizovaný zákon, poverilo vedením Slovenskej televízie pána Maleca s tým, že potom bude podľa novely konštituovaná nová rada, ktorá vypíše konkurzné konanie alebo výberové konanie - ako si to rada určí. Toto je skutkový stav. Preto návrh pána poslanca, aby to bolo vyškrtnuté zo správy o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady, považujem za nie potrebný.

Podpredseda NR SR A. M. Huska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Pán predseda, nechcem teraz polemizovať o funkčnosti rady, ale chcem pripomenúť, že normálny postup, na ktorý je väčšina z nás zvyknutá, bol, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady malo dať návrh na novelizáciu zákona a v tejto novelizácii malo byť zakomponované, čo vtedy, keď rada je nefunkčná. Toto sa však nestalo, a myslím si, že postup, ktorý prijalo predsedníctvo, nemá oporu v zákone. Trvám na svojom návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, ešte k tomu povie svoje stanovisko pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Novelizáciu zákona ste včera alebo predvčerom odhlasovali. K novelizácii zákona nemalo prečo dôjsť. Pokiaľ išlo o úvahy, že môžeme to riešiť aj iným spôsobom, došlo aj k úvahe, prečo sa táto rada nedoplní. Túto radu doplnila vláda, ale tí, ktorí boli doplnení vládou, z členstva odstúpili. Bol podaný návrh vláde, aby znova menovala ďalších

členov. Z vlády sme dostali oznámenie, že navrhla ďalších troch, ktorých požiadala, aby zastupovali vládu ako členovia tejto rady, ale za tohto stavu, aký v televízii existuje, títo členstvo odmietli. HZDS a takisto aj SNS odmietlo delegovať ďalšieho člena do rady. Došlo k situácii, kedy sme nijak nemohli konštituovať novú radu. Preto sme sa rozhodli, že novú radu bude konštituovať novelizovaný zákon, tak ako ste ho včera alebo predvčerom odhlasovali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Pán predseda, naozaj som nechcel polemizovať o funkčnosti rady. O tom by sme mohli hovoriť viacerí. Tiež som nehovoril o novelizácii zákona, ktorú sme schválili pred dvomi dňami. Veď predsa predsedníctvo postupovalo podlá zákona číslo 254, podľa platného zákona, a tento zákon mal byt novelizovaný, aby predsedníctvo mohlo postupovať tak, ako postupovalo. Iniciatíva výboru Slovenskej národnej rady vo veci odvolania riaditeľa televízie nie je rovnako v súlade so zákonom.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Nevidím dôvod, prečo by takto malo predsedníctvo postupovať. Ten dôvod vznikol. Predsedníctvo rozhodlo z toho titulu, že tu rada nie je. A keď táto rada nie je, tie právomoci prechádzajú na predsedníctvo. To je výklad.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Pán predseda, uviedli ste, že po odstúpení predsedu a 6 členov rady sa rada stala nefunkčnou. Pokiaľ viem, celkový počet členov rady je väčší ako 14. To znamená, že aj po odstúpení týchto 7 členov stále ešte v rade je nadpolovičný počet jej členov, a to znamená, že je plne funkčná, je uznášaniaschopná. Naozaj nevidím dôvod tohto kroku, ktorý včerajšie predsedníctvo vykonalo, pretože doteraz platný zákon bude platiť až do dňa, keď nadobudne účinnosť predvčerom schválený zákon. Platí jestvujúci zákon a ten v § 11 odsek l jasne hovorí, že Predsedníctvo slovenskej národnej rady môže menovať alebo odvolať ústredného riaditeľa na návrh rady. Toto nebolo dodržané a domnievam sa, že predsedníctvo postupovalo v rozpore s platným zákonom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

V dnešnej tlači sa objavil rozhovor s už bývalým riaditeľom televízie Mariánom Kleisom. v tomto rozhovore uvádza, že po prvé si mysli, že bývala rada nebola nefunkčná. Mala troch členov z konzultačného zboru, ktorí odstúpili, neviem, či na nátlak alebo z vlastného presvedčenia, avšak svojho mandátu sa mohli vzdať jedine do rúk konzultačného zboru. Toto sa nestalo. Ich vzdanie sa mandátu bolo protiprávne. Tým mala rada 11 členov a bola funkčná. Čo sa tyká novelizácie, tá je účelová. Ide o to zriadiť novu radu, ktorá by mala odvolať starého a zvoliť nového riaditeľa Slovenskej televízie.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Pokiaľ ide o vzdanie sa, to nie je pravda, komu to má dať do rúk. To musí dôjsť na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, a na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vzdanie sa došlo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Vo svojej faktickej poznámke by som chcel veľmi krátko reagovať na kolegu Brocku. Áno, pán Brocka, zvykli sme si, máte pravdu, v minulom parlamente na neseriózne rokovania, porušovanie právnych noriem. Zoberme si len, ako nás riadilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a vtedajší členovia i vášho hnutia, ako sa uznávali a rešpektovali právne normy. Zoberme si jazykový zákon a vedenie plenárnej schôdze o jeho rokovaní, atď. S úsmevom na lícach a s výsmechom poslancov opozičných strán sa im vlastne tu nedovolilo vystúpiť napriek tomu, že mali na to právo. Chcem povedať, že dnes sa to už nerobí. Teda ak sa chcem na čosi odvolávať, musím byť seriózny a budem sa odvolávať tak, ako sa udalosti skutočne odohrali alebo odohrávali.

Bohužiaľ, je tu neustály kolotoč, neustále o čomsi rozprávame. Pán kolega, ktorý vystúpil predomnou, čítal interview pána Kleisa. Myslím si, že výsledok interview pána Kleisa predsa nie je závažný pre rokovanie pléna Slovenskej národnej rady. Po druhé - prosil by som, keby si pán kolega skutočne so znalosťou veci preštudoval zákon o Slovenskej televízii. Zistil by, že rada naozaj nie je funkčná nielen svojím zložením. Nehľadajme príčiny, prečo, či ozaj nasilu, či tam bol tlak a či tam nebol tlak, aby členovia do rady

neišli. Realita je taká. Svojim zložením rada nebola funkčná a nakoniec aj podľa § 10 čl. 4 ods. 1. Ale treba si to najprv naštudovať a až potom vystúpiť a hádať sa.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. Prosím, sú ešte nejaké stanoviská?

/Neboli. /

Môžeme dať hlasovať, o návrhu pána poslanca Brocku. Prosím, prezentujme sa. Prítomných je 88 poslancov. Prosím, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, myslím si, že niet o čom hlasovať, lebo plénum Slovenskej národnej rady berie na vedomie správu predsedníctva, to znamená, že ak nesúhlasí s niektorou jeho časťou, bude hlasovať proti a nezoberie ju na vedomie, ale nemôžeme zmeniť vecný obsah tejto správy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Myslím, že je to tak. Teda budeme hlasovať o návrhu ako celku. Prosím, pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Nesúhlasím s výkladom pána kolegu Brňáka. Myslím si, že o mojom návrhu treba hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlasujeme o celku. Prosím, prítomných je 88 poslancov. Kto je za návrh správy o činnosti, ktorý bol predložený?

/Hlasy z pléna, aby bola nová prezentácia. /

Prosím, znova sa prezentujme.

Konštatujem, že prítomných je 100 poslancov.

Kto je za predloženú správu?

Za hlasovalo 69 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady bola prijatá.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

myslím, že bude treba, aby sme teraz urobili obednajšiu prestávku. Časť poslancov, ktorí sú vo Federálnom zhromaždení a sú zároveň členmi vlády, na interpeláciách nebude, ale ostatní prisľúbili svoju účasť. Budeme mať prestávku do 13. 30 hodiny. Ďakujem pekne.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyskúšame, či sme uznášaniaschopní. Prosím, prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 72 poslancov/.

Vážení, pretože k prerokúvaniu interpelácii nie je potrebná kvalifikovaná väčšina, ako ma tu informoval pán poslanec Bárány, pristúpime k rokovaniu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Zselenák. Nie je tu. Nasleduje pán poslanec Ján Masarik. Pripraví sa pán poslanec Kliman.

Poslanec J. Masarik

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a pani,

chcel som predovšetkým vysloviť nespokojnosť s tým, že zo všetkých členov vlády sú prítomní iba traja. V čiastke 92 Zbierky zákonov pod číslom 460 a s dátumom rozoslania l október 1992 vyšla Ústava Slovenskej republiky, čo je deň, Vedy nadobudla účinnosť. Pretože l október je práve dnes, rad by som si ob snil niekoľko diskutabilných miest V Ústave Slovenskej republiky sú zakotvene právomoci vlády, prezidenta i Národnej rady Slovenskej republiky Podlá článku 105 ústavy ak nie je prezident zvolený - a to je náš prípad - výkon funkcie prezidenta patri vláde Slovenskej republiky, okrem niektorých presne špecifikovaných funkcii, ktoré sú uvedene v článku 102 písm. d/, e/, f/ a g/. Podľa písmena f/ tohto článku prezident menuje a odvoláva predsedu a ministrov vlády Slovenskej republiky Zároveň podlá článkov 115 a 116 ústavy môže Národná rada Slovenskej republiky vysloviť nedôveru predsedovi vlády, jej jednotlivému členovi alebo cele] vláde, a v prípade, keď k tomu dôjde, prezident odvolá člena vlády, celu vládu alebo predsedu vlády, čo ma za následok odstúpenie cele] vlády. Výkonnou osobou, ktorá odvolanie vykoná, je teda prezident.

Predstavme si teraz čisté teoretickú možnosť, že parlament Slovenskej republiky vysloví nedôveru premiérovi alebo

ministrovi vlády alebo vláde ako celku. Pretože prezident Slovenskej republiky zatiaľ nie je, a zdá sa, že tak skoro ani nebude zvolený, akt odvolania nemá kto vykonať. Z toho teda vyplýva, že vláda Slovenskej republiky a jej členovia sú nielen múdri, ale aj odvolaniuvzdorní. Kladiem preto otázku predovšetkým predsedovi vlády a pani ministerke spravodlivosti, ale tiež kolegom národnej rady, ktorí neakceptovali hlasy poslancov upozorňujúce na tento nedostatok v procese schvaľovania ústavy, a prosím o odpoveď, akým spôsobom dôjde k odvolaniu vlády, člena vlády alebo predsedu vlády Slovenské] republiky po vyslovení nedôvery Národnou radou Slovenskej republiky v období od 1. októbra do momentu zloženia sľubu novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky Zároveň chcem požiadať predsedu národnej rady pána Gašparoviča, aby zabezpečil prípravu návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky legislatívnym odborom Kancelárie národnej rady, ktorým sa spomínaný nedostatok vyrieši s tým, že predloží tento návrh v čo najkrajšom čase poslancom na prerokovanie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Dávam slovo prvému podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážene dámy, vážení páni,

už včerajšia a dnešná diskusia k rozpočtovému hospodáreniu ukázala, že konštrukcie štátnych rozpočtov boli pod silným vplyvom predstav o automatickosti tvorby zdrojov

a z toho vyplývajúceho nadhodnotenia príjmovej stránky rozpočtov pri absencii účinnej politiky oživovania Slovenskej ekonomiky. Na absenciu konkrétnej krátkodobej a dlhodobej hospodárskej politiky, najmä nástrojov ovplyvňujúcich podnikateľsky proces, na rôznorodosť v názoroch oficiálnych predstaviteľov na základne otázky transformácie ekonomiky a na spôsob vyberú podnikov určených na oddĺženie a likvidáciu, ako aj na koncepčnú neujasnenosť vzťahu a proporcii súkromného a štátneho sektoru a na iné problémy naliehavo upozorňuje aj memorandum Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory z dnešného dňa. Preto je nanajvýš dôležité, aby vláda plnila všetky uznesenia Slovenskej národnej rady, dnes už Národne] rady Slovenskej republiky, k jej programovému vyhláseniu. Ide najmä o odporúčanie, aby vláda formulovala svoje predstavy o korekcii programového vyhlásenia v prípade, že sa nedosiahne dohoda medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o konfederatívnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Musím konštatovať, aj keď chápem objektívnu zložitosť problémov, s ktorými vláda Slovenskej republiky zápasí, že zo štyroch dodnes splatných úloh zatiaľ nesplnila tri:

1. Spracovať stanovisko k pripomienkam obsiahnutým v uzneseniach jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady, ktoré prerokovali Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, i k pripomienkam predneseným poslancami Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto programovému vyhláseniu, pričom termín bol stanovený do 31. 8. 1992.

2. Vypracovať scenár dôsledkov realizácie ekonomickej suverenity Slovenskej republiky v zmysle princípu "každý za svoje" s variantami možného vývoja ďalšej spolupráce s Českou republikou, s termínom do 15. septembra 1992, vrátane návrhu metodiky a techniky dôsledne územne poňatého rozpočtu Slovenskej republiky a z toho plynúcich rozpočtových, daňových, úverových, menových a iných pravidiel hospodárenia, a to v priereze štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, súhrnu regionálnych rozpočtov a súhrnu lokálnych rozpočtov miest a obci.

3. Predložiť Slovenskej národnej rade do 30. 9. 1992 stratégiu oživenia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky podľa priorít, časových postupov a príslušných kvantifikácií, vrátane koncepcie štruktúrnej politiky, prehĺbenia a rozšírenia miery finalizácie, konkrétnych opatrení zintenzívnenia proexportnej politiky a posúdenia multiplikačnej aj akceleračnej úlohy stavebníctva pri budovaní technickej a sociálnej infraštruktúry Slovenska.

Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaradila do svojho programu na októbrovú schôdzu všetky štyri mnou uvedené body v uzneseniach Slovenskej národnej rady resp. Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky plus ešte jeden doplnok. Mám na mysli koncepciu zahraničnej politiky Slovenskej republiky, nakoľko programové vyhlásenie vlády tieto otázky rieši iba veľmi rámcové a z iných východiskových predpokladov, než s ktorými máme do činenia dnes. O svojom návrhu na takýto program alebo na zaradenie týchto bodov programu na budúcu schôdzu Slovenskej národnej rady žiadam hlasovať.

A na záver si dovoľujem vysloviť nádej, že na októbrovej schôdzi bude prítomných viac členov vlády, ako dnes pri otázkach a interpeláciách.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. O slovo sa hlásil pán poslanec Kliman z SDĽ. Pripraví sa pán Miroslav Tahy z KDH.

Poslanec L. Kliman:

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

v súčasnom období rozvíjajúcej sa obchodnej a podnikateľskej aktivity dochádza aj k úzkym kontaktom medzi susednými regiónmi Východoslovenského kraja a Zakarpatská. Tradičné dobré vzťahy majú svoje korene v histórii. Vyplývajú zo vzájomného poznania, dôvery, príbuzenských a ďalších foriem vzťahov pre pohraničné oblasti typické, v tomto prípade však mimoriadne silne a vhodne tiež pre ekonomicky rozvoj a spoluprácu. Viacerí podnikatelia z východného Slovenska aj zo Zakarpatská sa na mňa preto obrátili so žiadosťou pomôcť k vytvoreniu podmienok adekvátnym tomuto záujmu.

Zakarpatie ako nám najbližšia časť Ukrajiny sa otvára Európe. Jeho geopolitická poloha predstavuje mimoriadne priaznivé podmienky pre rozvoj vzájomne výhodných kontaktov. Zrejme z tohoto dôvodu sa tu snažia vytvoriť svoje základne mnohé zahraničné firmy. Na Ukrajine, podľa mojich amatérsky získaných informácii, ich pôsobí dnes už okolo 2000, pričom ich počet rýchlo rastie. Ich približná štruktúra je 35 % z Maďarska, 20 % z Nemecka, 10 % z Talianska a z USA, 8 z Francúzka, 7 z Izraela, 6 z Českej republiky a len 3 až 4 % zo Slovenskej republiky. Napriek uvedenej dynamike ďalej ostáva veľa voľného priestoru spolupráce, ktorý by bolo výhodné v obojstrannom zaujme vyplniť. Dovolíte mi uviesť niektoré z nich.

Ukrajina má bohaté surovinové zdroje, ktoré sú vhodné pre existujúci slovenský priemysel, ako drevo, rudy, uhlie, haloizit, kaolín, mramor, andezit, kože. Cez Zakarpatie, osobitne Užhorod, vedu cestné a železničné ťahy vhodné okrem

vzájomnej prepravy aj pre tranzit do Ruska. Sú to relatívne, najefektívnejšie možnosti zvyšovania kapacity cestnej a železničnej dopravy. Plnším využitím priemyselného potenciálu, uvoľnením väzieb predtým upnutých na ruské podniky, sa vytvára priestor i pre našu spoluprácu. Ďalej sú to možnosti pre uplatnenie slovenského stavebníctva, ktoré má na Ukrajine vysoký kredit. Dôkazom toho je priemyselná, bytová a občianska výstavba v Krivoj Rogu, výstavba cestnej siete a podobne. Ako stavbár odhadujem možnosť zamestnania okolo desaťtisíc našich stavbárov a využitia našich výkonných stavebných mechanizmov, súčasne budovanie nových čerpacích staníc pri sieti dialníc a podobne. Sú možnosti spojenia záujmov v liečebných zariadeniach. Napríklad liečebňa v Solotvine, 180 km od Užhorodu, má v soľnej bani kapacitu až 500 pacientov v jednej smene. Využitá je na 60 % Podobných liečebni na rôzne choroby je okolo 150, z toho na Zakarpatskú 8. Veľké sú možnosti budovania základne a rozvoja turistického ruchu. Existujúce rekreačne zariadenia treba rekonštruovať. Napríklad v Karpatských Poloninách je asi 50 veľkých turistických objektov. Sú voľné priestory pre budovanie zariadení pri Čiernom mori. Pre zimnú rekreáciu sú vybudované vleky, využité pre nekomplexnosť služieb asi na 15 až 20 %, nevyužité oblasti vhodne pre rozvoj turistiky v Poloninách, ktoré boli od 2. svetovej vojny uzavreté, možnosti spolupráce pri využívaní minerálnych prameňov - z celkového počtu 500 na Ukrajine je ich na Zakarpatskú asi 350, možnosť distribúcie na tretie trhy.

Je zrejmé, že sú aj ďalšie oblasti vzájomného záujmu a výhodnosti. Uviedol som však len tie, o ktorých som mal možnosť získať aspoň základne informácie. Treba zdôrazniť, že vláda Ukrajiny vytvára pre ekonomickú spoluprácu so zahraničím vhodné podmienky. Podlá osobitného zákona poskytuje až 5 rokov daňové úľavy, s osobitnou ochranou štátu až na 10 rokov, čo je asi jediný podobný prípad zákona v Európe.

S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhujem v čo možno najkratšom čase otvoriť v Užhorode slovenské obchodné zastupiteľstvo a ekonomickú alebo obchodnú misiu Slovenskej republiky. Napríklad Maďarská republika už zriadila svoj konzulát v tomto meste. Uvedená misia by poskytovala odbornú a kontaktnú činnosť pre našich podnikateľov na Ukrajine, osobitne v Zakarpatskú a pre záujemcov z ich strany rovnaké informácie o podnikateľoch u nás.

Súčasne odporúčam podľa časových a kompetenčných podmienok zo strany Slovenskej republiky ďalej riešiť vytvorenie slovenského zastupiteľstva v Kyjeve a konzulátov v Odese a Užhorode, podpísanie dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Ukrajiny o colných otázkach, využívaní pracovných síl na území oboch republík, urýchlene riešenie priepustnosti hraničného prechodu Vyšné Nemecké - Užhorod, ktorý je najproblematickejší v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Ďalej otvorenie nového prechodu Ulič - Brezová a ďalších. Počítať pritom s tranzitom do Rumunska, Moldavska, Ruska a a späť. Urýchlene riešiť na vládnej úrovni clearing, zameniteľnosť našej a ukrajinskej meny. Riešiť ekologické otázky, najmä čistotu vôd vtekajúcich na územie Slovenskej republiky - Uh, Latorica - a iné problémy.

Uviedol som už, že dnes pôsobí na Ukrajine okolo 2000 zahraničných zastúpení a spoločných podnikov. Chcel by som však poznamenať, že drvivá väčšina z nich sa sústreďuje na obchodnú činnosť, nie na výrobnú oblasť. V oblasti výrobnej je doposiaľ možný potenciál využívaný len veľmi zriedka. V tomto ohľade jedným z prvých nádejných projektov je založenie spoločného podniku Keramdezit na výrobu a predaj andezitov medzi bratislavskou akciovou spoločnosťou Kerametal a užhorodským podnikom Andezit. Vedenie Zakarpatská venuje tomuto projektu veľkú pozornosť.

Pokiaľ by Ministerstvo zahraničných veci Slovenskej republiky posúdilo tieto moje poznatky a návrhy z nich vyplývajúce ako užitočné pre naše, aj obojstranne záujmy, rad budem nápomocný nielen ako poslanec, ale aj ako obyvateľ východoslovenského regiónu. Keďže pán minister nie je prítomný, dovolím si predložiť mu tento svoj návrh písomne.

Ďakujem za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Nasleduje pán poslanec Miroslav Tahy a pripraví sa pán poslanec Koncoš.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vážení prítomní členovia vlády,

dovoľte, aby som na úvod svojej interpelácie využil článok z novín, z dnešnej Národnej obrody, i keď tu dnes už boli články z novín spochybňované, myslím si však, že ide o serióznu informáciu, voči ktorej nebude mať nikto námietku.

Pán novinár Alner z Národnej obrody vyspovedal obchodného riaditeľa Svetovej banky pána Bernarda Snoya z hľadiska jeho pohľadu na vývoj ekonomiky na Slovensku. Vyspovedal jeho práve preto, že pán riaditeľ Bernard Snoy navštívil v auguste Bratislavu s ďalšími dvoma expertami Svetovej banky a rokoval aj s premiérom slovenskej vlády. Pán Bernard Snoy zhrnul svoje rady svetovej banky, pokiaľ ide o Slovensko, do týchto 4 bodov:

1. podporiť proces privatizácie,

2. pomôcť pripraviť lepší management tým podnikom, ktoré prechodne ostanú štátnymi,

3. pomôcť pri podnikaní tým súkromným podnikom, ktoré nie sú ziskové, ale sú perspektívne,

4. pomôcť štátu likvidovať legálnymi procedúrami tie podniky, ktoré nemajú šancu prežiť.

Po diskusiách s pánom premiérom Vladimírom Mečiarom o reštrukturalizácii priemyslu a o malom podnikaní dospel k názoru, že slovenský priemysel je po páde komunizmu ovčia viac postihnutý, než česky, a je oproti nemu v nevýhode. Preto akceptuje názor, že na Slovensku musí vláda pomôcť súkromnému sektoru, aby reštrukturalizácia mohla byť úspešná. A práve o tento názor sa opiera aj moja interpelácia. Ak má súkromný sektor reštrukturalizovať náš priemysel a hospodárstvo, musí prakticky vzniknúť, a síce vzniknúť v prevažnej miere nie tak, ako dnes znamená len torzo. Preto dovoľte, aby som trocha obšírnejšie uviedol svoju interpeláciu smerom na vládu Slovenskej republiky.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v stati hospodárska politika, privatizácia a reštrukturizácia obsahuje aj významnú tézu o koncepčnosti a transparentnosť privatizácie a o jej zrýchlení. Vypracovaná koncepcia, ale aj verejné stanoviská niektorých členov vlády Slovenskej republiky však svedčia o výrazne] odchýlke od uvedenej tézy Dovoľte, aby som moje tvrdenie zdôvodnil. Už pri rokovaní o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v Slovenskej národnej rade pán minister Dolgoš zdôrazňoval snahu zrýchliť privatizáciu, čo z pozadia korigoval podpredseda Slovenskej národnej rady pán Marián Húska poukazom na doterajšiu prekotnosť a nepripravenosť privatizácie a príkladom dvanásťročnej privatizácie vo Veľkej Británii. Podotýkam pre neinformovaných, že šlo o privatizáciu niekoľkých percent

majetku v štádiu, keď vo Veľkej Británii už bolo sprivatizovaných okolo 90 % majetku.

Dnes však dochádza k zmene koncepcie privatizácie s dôrazom na štandardne metódy privatizácie a odsunom kupónovej privatizácie do úzadia. V našich podmienkach, kde nemáme privatizovaný majetok ani na 50 %, je to jednoznačne spomaľujúca koncepcia, veľmi závisia na subjekte jednotlivých rezortov, ktoré si svoju opodstatnenosť a určitú formu moci budú zabezpečovať spomaľovaním úbytku sféry svojho vplyvu, teda spomaľovaním privatizácie alebo vysokou účasťou štátu na privatizovanom majetku. Napríklad pán minister Soboňa prehlásil, že zdravotnícke zariadenia sa budú privatizovať tak, že 51 % majetku bude vlastniť štát, aby ho mohol účinne ovplyvňovať zrejme v každom smere. To je budovanie štátneho kapitalizmu?

Štandardné metódy privatizácie treba použiť najmä tam, kde z dôvodov zložitosti posudzovania výhodnosti privatizácie, zložitosti oceňovania majetku a v neposlednom rade starostlivosti štátu o konsolidáciu majetku pred jeho privatizáciou je kupónová metóda evidentne nevhodná a kde časový faktor vzhľadom na uvedene dôvody a menší rozsah privatizovaného majetku hrá menej významnú úlohu. Rovnocennosť privatizačných metód platí pre zabehané trhové hospodárstvo. Budovať trh z úrovne socialistického hospodárstva bez neštandardných metód však účinne nemožno a najmä nie bez ich podstatného použitia. Uprednostnenie štandardných metód v našich podmienkach znamená tzv. aspikovy efekt, teda privatizáciu takmer bez pohybu. Prirodzene, pokiaľ nejde o neštandardné postupy v týchto štandardných metódach

Obavám sa, že pri zotrvaní na princípoch koncepcie privatizácie, ako ich prezentuje pán minister Dolgoš, sa ani naše deti nedožijú trhového, nieto sociálneho trhového hospodárstva. To, že štátna pokladňa bude stále prázdnejšia

a tým aj sociálne istoty stále slabšie, s tým súvisí. Veľmi rad by som sa zmýlil, ale preto, že chyba proklamovaná transparentnosť, nemám možnosť usvedčiť seba z omylu. Nakoľko sa to tyká aj mojich voličov a ich tlaku na moju úlohu v parlamente, žiadam vládu Slovenskej republiky, aby do 7. schôdze Národnej rady, alebo teda prvej schôdze Národnej rady, pretože až dnes platí nová ústava, predložila písomnú odpoveď na nasledovné otázky:

1. Aký je celkový nehnuteľný aj hnuteľný majetok Slovenskej republiky, ktorý by teoreticky mohol byť predmetom privatizácie a akú časť z neho považuje vláda Slovenskej republiky za privatizovateľnu? Poznamenávam, že nežiadam kvantifikovať to, čo dnes posudzuje vláda ako predmet deľby s Českou republikou, viem však, že Ústava Slovenskej republiky už znížila privatizovateľný majetok napríklad o nerastné bohatstvo, minerálne pramene a podobne, čo je uvedené v čl. 4 novej ústavy.

2. Koľko sprivatizovateľného majetku bolo dosiaľ sprivatizované?

3. Koľko majetku chce vláda privatizovať štandardnými metódami?

4. Aký algoritmus vláda zvolila pre koexistenciu domáceho a zahraničného kapitálu a kupónovej privatizácie a akú čakaciu lehotu vláda rezervuje pre vstup zahraničného kapitálu do privatizácie, aby bolo jasne, či ďalšia vlna kupónovej privatizácie je vôbec reálna?

5. Aký podiel privatizovaných subjektov si ponechá vláda a z akých dôvodov?

6. Koľko kapitálu je k dispozícii v Slovenskej republike pre privatizáciu štandardnými metódami?

Ak dnes niektorí členovia vlády Slovenskej republiky kritizujú kupónovú privatizáciu pre jej zdĺhavosť, je nelogické prijímač koncepciu, ktorou sa kupónová privatizácia odkladá na koniec bez toho, aby boli už uzavreté a známe prvé praktické skúsenosti z prvej vlny kupónovej privatizácie. V čase, keď orgány ČSFR prijímali stratégiu transformácie ekonomiky, mal som možnosť vo Federálnom zhromaždení zúčastniť sa osobne rokovaní s expertami Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky a pozorne vnímať, ich názor na kupónovú privatizáciu. Priznali málo skúsenosti s touto metódou, ale zároveň nevedeli dať iný recept na privatizáciu takého rozsahu majetku v krátkej dobe, aby boli rýchlo vytvárané podmienky pre rozbeh trhové] ekonomiky. Podporili túto metódu a pripúštali aj alternatívu rozdelenia kupónov zadarmo.

Dnešný vývoj v ekonomike Slovenska napĺňa moje obavy, ktoré som vyslovil v tejto sále pri prerokúvaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, že nepripravený rozchod s Českou republikou resp. nahla ochota Českej republiky dohodnúť sa o rozchode môže stať Slovensku republiku desiatky miliárd korún, najmä tým, že česká republika unikne z povinnosti ekonomicky sa podieľať na reštrukturalizácii priemyslu na Slovensku, na nevhodnej štruktúre ktorého sa v rámci federácie podieľala, a tiež nepriaznivou deľbou spoločného majetku.

V tom čase, pri prerokúvaní programového vyhlásenia vládla v tábore HZDS eufória z dôvery v dohody s ODS. Zdá sa, že medové týždne pominuli a bude rozhodovať čosi iné, ako súlad medzi HZDS a ODS. Nemyslím si, že to pre Slovenskú republiku dopadne dobre. Práve preto považujem tempo privatizácie za rozhodujúce pre roztočenie ekonomiky vlastnými silami. To však nestačí. Potrebujeme zahraničných partnerov v obchode a investíciách. Len dôraznou privatizáciou ich

môžeme presvedčiť, že to myslíme s budovaním trhovej ekonomiky vážne.

Zrýchlenie privatizácie však podmieňuje aj zrýchlenie legislatívnej činnosti. Dať zahraničným partnerom signály o daňovej koncepcii a podpore investícii až v novembri a decembri novými zákonmi, ako to má vláda Slovenskej republiky v pláne, je trochu neskoro. Vlastne už dnes je neskoro.

Na záver mi dovoľte osloviť vládu Slovenskej republiky ešte jednou praktickou otázkou mojich spoluobčanov, ktorá je príkladom jedného z mnohých nejasných otázok, ktoré nás čakajú od 1. januára budúceho roku. Ak od 1. januára 1993 zanikne ČSFR, na aký pas budú môcť občania Slovenskej republiky cestovať do zahraničia 2. 2. 1993? Prostý turista iste nejaký čas vydrží a počká, táto otázka však zaujíma podnikateľov. Ktorí sú odkázaní na kontakt s cudzinou, ale aj občanov, ktorí sú v zahraničí zamestnaní. Budú k dispozícii nové pasy? Kedy sa stane Slovenská republika subjektom medzinárodne uznaným a konzulárne vybaveným? Budú platiť bezvízové dohody ČSFR aj pre Slovenskú republiku? Ako príklad môžem uviesť, že 15. januára môže byt napríklad vo Viedni konferencia o životnom prostredí zahrňujúca aj problematiku vodných diel na Dunaji a poslanci výboru pre životne prostredie ju budú môcť sledovať len z televízie? O týchto otázkach nám zatiaľ pán minister Kňažko povedal veľmi malo. Mňa, a verím, že aj iných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aj ostatných občanov, tieto otázky zaujímajú už dnes a na odpoveď máme plné právo.

Na záver dovoľte, aby som požiadal predsedu Slovenskej národnej rady, aby zvážil, či je ochotný tlmočiť vláde Slovenskej republiky prerokovať koncepciu privatizácie vo výboroch Slovenskej národnej rady v čo najkratšom čase. Osobne sa domnievam, že vláda Slovenskej republiky by mala byt

pripravená na túto problematiku, pretože hospodárska rada sa už koncepciou privatizácie zaoberala.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, keby ste nám vašu interpeláciu odovzdali, pretože pán minister Dolgoš je dnes na zasadaní Federálneho zhromaždenia ako poslanec, takže mu to odovzdáme.

Nasleduje pán poslanec Koncoš, za nim sa pripraví pán poslanec Jakuš.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

dovoľte niekoľko poznámok k súčasnému stavu v odvetví poľnohospodárstva a v nadväznosti na to aj kvality výživy obyvateľstva. Osobne súčasný stav v odvetví agrokomplexu charakterizujem ako stav hlbokej krízy až letargie. K tomuto tvrdeniu ma oprávňujú najmä tieto argumenty: v prvomrade sú to ekonomické výsledky agrokomplexu k 30. 6. 1992. Strata podnikov je 8, 4 mld, vrátane potravinárskeho priemyslu, ktorý ešte pred rokom mal zisk niečo viac ako 2 mld korún, teraz hospodári 0: 0. Zdroje spolu -5, 5 mld, u obidvoch položiek je to medziročné zhoršenie o 2, 8 mld korún. Pritom polnohospodári znížili materiálové náklady k 30. 6. 1992 oproti tomu istému obdobiu pred rokom o 2, 5 mld korún a mzdové náklady o 354 mil. korún. Teda snažili sa radikálnymi opatreniami a opatreniami v organizácii a riadení znížiť náklady, čo sa im podarilo v čiastke tiež okolo 2, 8 miliardy korún.

Chcem ešte podotknúť, že z poľnohospodárstva len v I. polroku 1992 odišlo takmer 45 tisíc pracovníkov a od začiatku pôsobenia radikálnej ekonomickej reformy v poľnohospodárstve približne 80 tisíc pracovníkov. K môjmu tvrdeniu v úvode ma oprávňujú aj výsledky vo výrobe a v úžitkovosti zvierat. Je všeobecne známe, že výroba obilnín, vrátane kukurice, je v tomto roku nižšia o 900 tisíc až milión ton oproti predpokladu, že pokles stavov hovädzieho dobytka je už alarmujúci, je to 214 tisíc kusov, stavy kráv poklesli o 80 tisíc kusov, bahníc o 17 tisíc kusov a hydiny takmer o 3 mil. kusov. Je to všetko v dôsledku toho, že chov hospodárskych zvierat je vyslovene nerentabilný.

Ak som spomenul pokles úžitkovosti, na základe napríklad dojivosti kráv za I. polrok usudzujem, že ročná dojivosť na kravu v Slovenskej republike nedosiahne ani 2 700 litrov za tento rok, čo je stav niekedy zo začiatku sedemdesiatych alebo dokonca z polovice šesťdesiatych rokov. Napríklad dojivosť na kravu a deň koncom júna, kedy ma byt vrchol laktačnej krivky stáda, bola len 7 litrov. K môjmu tvrdeniu ma oprávňuje aj situácia, aká je v súčasnosti v poľnohospodárskych podnikoch. Je tu takmer upína absencia starostlivosti o výrobné fondy. Poľnohospodári teraz v jeseni takmer nehnojili pôdu, takmer neopravujú stroje, žijú z podstaty, a majú prostriedky akurát na to, aby uhrádzali naftu a ešte ako-tak mohli platiť svojich ľudí.

O zníženej staroslivosti o výrobne fondy a o tom, že v poľnohospodárstve sa jednoducho prestalo investovať, svedčí aj fakt, že napríklad v zúrodňovaní pôdneho fondu sa od roku 1990 nezačala ani jedna akcia. K tomu všetkému, chcem-nechcem, musím pripočítať devastáciu ľudského faktora, najmä medziľudských vzťahov. Ak sa včera na predsedníctve

hodne hovorilo o zlých medziľudských vzťahoch v televízii, tak nielen v televízii je takáto situácia, ale aj v poľnohospodárskej prvovýrobe, a zrejme nielen tam.

Iste aj tieto skutočnosti viedli ministra pôdohospodárstva pána Petra Bacu k tomu, že vyhlásil, že zníženie výroby potravín už dosahuje alebo siaha pod únosnú mieru a je ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska. Toto všetko vedie a viedlo k rapídnemu zhoršeniu výživy obyvateľstva. A práve tu sa chcem trochu pristaviť. Nie je tajomstvom, že priemerná dĺžka života na Slovensku je oproti priemeru Európy viac ako o tri roky kratšia. Ak si zoberieme štáty s najväčšou dĺžkou života, je to okolo 7 rokov. Pritom vplyv výživy na dĺžku života a na zdravie obyvateľstva je taký, že sa podieľa na zdraví obyvateľstva až 45 percentami, dokonca podľa niektorých odborníkov až 70 percentami. Pritom od roku 1990 sa výživa obyvateľstva podstatne zhoršila, poklesla spotreba práve z hľadiska zdravia žiaducich potravín, ako napríklad mlieka a mliečnych výrobkov, zeleniny. Ako-tak sa drží spotreba ovocia, aj vďaka citrusom. Naopak, zvýšila sa spotreba tukov, kde, bohužiaľ, sme na jednom z prvých miest v Európe a snáď i vo svete. Takže v závere v tejto rozborovej časti môjho vystúpenia môžem konštatovať., že pôsobenie radikálnej ekonomickej reformy v poľnohospodárstve viedlo k radikálnemu zhoršeniu výživy obyvateľstva Slovenskej republiky.

Nechcem tu rozoberať príčiny tejto krízy, len heslovite: aj tu pôsobila predavkovaná reštrikcia štátneho rozpočtu, vplyvom ktorej poklesli subvencie do poľnohospodárstva z niečo viac ako 17 mld korún v roku 1990 na 7, 5 mld korún v tomto roku. Je to liberalizácia cien, ktorá spôsobila roztváranie cenových nožníc. Nakupovali sme potreby pre poľnohospodársku výrobu za ceny s indexom asi 180 oproti roku 1990, ale v minulom roku sme predávali naše výrobky zhruba na úrovni len o 5 % až 8 % vyššie ako v roku 1989. Rastie zadĺženosť podnikov, zvyšujú sa odvody úrokov. K tomu prispela aj vysoká úroková miera. Rastú pohľadávky, pretože naši odberatelia zo spracovateľských podnikov nám za predané či odovzdané výrobky neplatia. Samozrejme, treba hľadať aj určité a možné východiská z krízy. Určité kroky vláda už urobila a chcem aj v mene poľnohospodárov za tieto opatrenia poďakovať. Pravda, bude záležať aj na poslancoch Národnej rady, aké stanovisko zaujmú pri prerokovávaní odpustenia odložených odvodov z miezd z druhej polovice tohoto roku, ale bude záležať aj na ministerstve financií a bankách, či nájdu vôľu a najmä zdroje na pomoc agrokomplexu.

Kroky vedúce k zlepšeniu situácie v poľnohospodárstve nemôžu byť jednostranné. Agrokomplex nie je izolovaným odvetvím, ale je súčasťou národného hospodárstva, a tak aj opatrenia, ak chcú byť účinné, musia byť komplexné. Poukážem na príklade. Zvýšenie garantovanej ceny mlieka v I. akostnej triede z 5, 40 Kčs na 6, 40 Kčs, ktoré sa ma ešte prerokovať s federálnou vládou, výrobca, samozrejme, víta a iste ho vítajú aj moji kolegovia poľnohospodári. Ak sa však zároveň nevytvoria možnosti a priestor na rast príjmov obyvateľstva, v konečnom dôsledku to môže viesť k ďalšiemu zníženiu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a problém poľnohospodárov týkajúci sa rentability chovu kráv a hovädzieho dobytka sa tým nevyrieši. Pravda, pri zvyšovaní cien budú nároky obyvateľov na rast príjmov, a myslím si, že vcelku oprávnene, ale budú aj nároky rozpočtových organizácii na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, či už ide o nemocnice, armádu a ostatné. A teda je tu obrovské nebezpečenstvo, že sa dostaneme na inflačnú špirálu. Preto môj názor je, a osobne vidím východiska skôr v rešpektovaní pôsobenia diferenciálnej renty I a v riešení jej vplyvov na výrobu potravín. Vyžadovalo by si to menší nápor na štátny rozpočet.

Už som spomínal, že na pokraji krízy sú potravinárske podniky. Privatizácia niektorých potravinárskych podnikov priamym predajom individuálnym vlastníkom na základe skúsenosti nepomáha riešiť ekonomickú stabilitu odvetvia, skôr posilňuje monopolne postavenie odberateľských podnikov Jedným z možných riešení, a tým sa zaoberá už aj spomínané uznesenie vlády, je aj to, ktoré nám na základe bohatých skúsenosti ponúka západná Európa a pre ktoré máme ideálne podmienky. Je to kapitalové prepojenie prvovýroby spracovateľa a obchodu. Mnohé sa už dá ťažko riešiť, ale riešiť treba to, čo je možné a ako je možné.

Prvovýrobcovia však nemajú kapitál, preto sa obraciam na pána ministra financií s prosbou o umožnenie výhodného splátkového režimu odložením splátok v prvých dvoch rokoch a za výhodných úrokových podmienok poskytnutých úverov na nákup akcii v spracovateľskom priemysle. Tento výhodný úver by mohol poskytnúť napríklad Fond národného majetku Slovenskej republiky tak, aby sa úroková miera pohybovala okolo 2 % ročne. Aj u podnikov už privatizovaných je žiaduce, aby sa na zvýšení základného imania mohli podieľať tiež nákupom za výhodne úvery priamo prvovýrobcovia. Na emisii akcii by sa tiež mal podieľať Fond národného majetku slovenskej republiky.

Ak chceme zlepšiť výživu obyvateľstva, nestačí riešiť len biedu agrokomplexu, ale treba realizovať projekt ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorý sa v rámci Národného programu zdravia spracoval pod gesciou ministerstva zdravotníctva a Národného ústavu hygieny a epidemiológie. Tento projekt vrelo odporúčam aj do pozornosti novinárskej obce a sám prosím o jeho náležitú propagáciu.

Pravda, mnohé ďalšie opatrenia zakompované v programovom vyhlásení vlády možno splniť, len ak vláda zabezpečí pôvodnú programovú líniu prechodu ekonomiky na rozvojovú stabilizačnú cestu. Dosť ma preto zarazilo vyjadrenie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara na stretnutí s poslancami Národnej rady dňa 5. 8. 1992, keď prehlásil

- citujem: "Ak sa tu nestanovia veľmi prísne reštriktívne kritériá, hrozilo by nám rozpočtové zrútenie. Z toho dôvodu prísna, ale veľmi prísna reštriktívna politika rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. " Toľko z citátu.

Osobne súhlasím s prisnostou pri kontrole čerpania štátneho rozpočtu, ale nutne treba vytvárať predpoklady pre rozvoj odvetví podieľajúcich sa na tvorbe spoločenského produktu, a teda aj na príjmoch štátneho rozpočtu. Tieto odvetvia sú však v takej situácii, že spoluúčasť štátu pri ich rozvoji je nevyhnutná. Ak štát chce dostať a dostavať, musí najprv vynaložiť aj na úkor únosného deficitu statného rozpočtu. Samozrejme, získavanie zahraničného kapitálu je tiež jednou z možnosti. Pravda, nemôžeme ist do deficitu s tým, že rozpočet minieme na spotrebný tovar či prejeme, ale ak vláda prekročí rozpočet z titulu podpory rozvojových ekonomických programov, takéto prekročenie budem nielen akceptovať, ale aj podporovať. Na celom svete je totiž len jeden štát s prebytkovým rozpočtom, a to je Japonsko. Predtým to bola Spolková republika Nemecko, neviem, ako obstoja teraz po zlúčení a po spojení. Teda okrem jedného všetky štáty sveta žijú zo štátnych dlhov. Je tu, pravda, jeden strašiak

- Medzinárodný menový fond. Povinnosťou členov vlády je pripraviť na rokovanie s Medzinárodným menovým fondom také opatrenia, ktoré podporia dosiahnutia cieľov zakotvených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Zatiaľ mi cely vývoj pripadá tak, ako by sme sa všetci, vrátane členov vládneho kabinetu, spomínaného strašiaka balí.

Na záver môjho hodnotiaceho vystúpenia zdvorilo žiadam vládu o jasnú odpoveď na otázku, ako chce zabezpečiť plnenie vlastného programového vyhlásenia pri reštriktívnej finančnej politike. Tiež sa pýtam, akými opatrenia a akou spoluučastou chce vláda prispieť k realizácii projektu ozdravenia výživy obyvateľstva. Pýtam sa pána ministra financií, aká je reálna možnosť realizovať tu čast uznesenia vlády Slovenskej

republiky číslo 737, ktorá sa dotýka spoluúčasti peňažných ústavov a ich ďalších opatrení v bode E uznesenia, najmä zníženia obratovej dane na tzv. zelenú naftu o 70 %, pretože obratovú daň na naftu stanovuje federálna vláda, a takéto opatrenie v tomto čase mi skôr pripadá ako pretiahnutie medového motúza popod nos poľnohospodárom. Viem, že vedenie ministerstva poľnohospodárstva spracúva v súčasnosti ďalšie opatrenia na riešenie situácie v agrokomplexe. Prosím pána ministra Bacu, aby informáciu o pripravovaných opatreniach podal na najbližšom zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosil by som jeho interpeláciu, aby sme ju mohli odovzdať. Prosím, pán poslanec Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

reagujem na vystúpenie pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré sa v podstate týka toho, že Japonsko bolo jedinou krajinou, ktoré malo rozpočtový prebytok. Tých krajín bolo viac. Japonci, naopak, skĺzli do deficitu. Najlepší boli v tomto smere Dáni, mali 3, 97 % prebytku vo vzťahu k HDP, za nimi Švédi 3, 96 %, Novy Zéland 3, 70 %, Fínsko 2-percentny prebytok, Nórsko 0, 67-percentný prebytok, Austrália 0, 46 %, Švajčiarsko 0, 41 %, Japonsko malo deficit 1, 78 %. Ukazuje sa, že malé krajiny v zložitých chvíľach sú

oveľa adaptibilnejšie na vývoj. Materská lietadlová loď potrebuje 28 km na to, aby vybočila zo smeru. Malé krajiny sú pružnejšie. Sú to také menšie loďky, ktoré manévrujú na oveľa menšom priestore. Čiže len na spresnenie, že ide o to, že tých krajín je viac a zvyčajne práve malé krajiny sú adaptibilnejšie v svetových zmenách. Nie náhodou Dáni hlasovali i proti Maastrichtu. Možno viete, že sú v čele krajín konkurencieschopnosti medzi krajinami OECD.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím pána poslanca Jakuša, lebo nevidím tu pána poslanca Ľuptáka. Prepáčte, najprv technická poznámka pána poslanca Ftáčnika.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán podpredseda,

chcel by som sa opýtať, akým spôsobom budeme udeľovať slovo, pretože pri otázkach a interpeláciách nie sú povolené alebo prípustné faktické poznámky a právo podľa § 19 pre členov predsedníctva stratilo predsedníctvo dnešným dňom. Takže prosím, aby sme sa sústredili na to, že interpelujeme a kladieme otázky členom vlády Slovenskej republiky, ktorí podľa svojho zváženia budú môcť odpovedať, ale keby sme vzali do úvahy tieto zmeny, ktoré vyplynuli z Ústavy Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem za upozornenie. Je tu však rovnaký režim pre všetkých a zrejme z tých dôvodov nemôžem poskytnúť faktickú

poznámku pánovi poslancovi Ľuptákovi, len s tým rozdielom, že pán Ftáčnik mal tiež technickú poznámku.

Poslanec M. Ftáčnik:

To bola procedurálna poznámka. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, procedurálna, ale prosím vás, naozaj zochovajme taký princíp. Teraz sú interpelácie.

Poslanec I. Ľupták:

Neviem, prečo som nemal dostať faktickú poznámku. Ak som ju stratil na základe môjho prvého prihlásenia sa, znovu som sa prihlásil, tak ju mám. Chcel by som, aby si kolegovia nemýlili interpelácie s prednáškami. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakuš, prosím, ujmite sa slova.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážená vláda,

dúfam, že moje vystúpenie nebudete chapať ako prednášku. V minulých dňoch som dostal odpoveď na moju interpeláciu tykajúcu sa problémov zdravotníctva. S odpoveďou nemôžem vysloviť spokojnosť a preto si dovolím znovu interpelovať pána ministra zdravotníctva a pána predsedu vlády a ešte oslovím niektorých členov vlády.

V odpovedi sa konštatuje, že bola vykonaná inventarizácia prostriedkov v zdravotníctve, len o výsledku som sa nedočítal. Výsledok je v správe o hospodárení v zdravotníctve, ktor prerokovával výbor pre zdravotnú a sociálnu politiku, kde sme konštatovali schodok v rozpočte viac ako 1, 1 mld korún. Tato správa bola vypracovaná k termínu 30 6 1992. Inventarizácia sa uskutočnila k 15. 8 1992, takže iste by bolo zaujímavé v odpovedi sa dozvedieť, ako sa zmenila situácia za poldruha mesiaca

V odpovedi pán minister píše o uvolnení 20, 4 mil korún na nákup 12 vozidiel rýchlej zdravotníckej pomoci. Pôvodná požiadavka z terénu bola 42 vozidiel, ale keď nie je na všetky požiadavky, treba vyberať Dvanásť žiadateľov je už dnes spokojných, 30 sa pýta, prečo som nebol medzi tými 12 vyvolenými ja. Z odpovede nevyplýva, ako sa robil vyber, kto stanovil kritéria výberu a aká je objektívnosť. Aritmetickým premierom dostal každý vybraný šťastlivec l, 7 mil korún s pokynom ministerstva zdravotníctva, že si musí urobiť vlastný výber, kto bude dodávateľom vozidla. Pritom bol už dávnejšie pripravovaný solídny konkurz komisiou rýchlej zdravotníckej pomoci pri ministerstve zdravotníctva, toho času zrušenou, kde sa prihlásilo 13 výrobcov sanitných vozidiel. V duchu atmosféry podozrievania z nekalých úmyslov pri nákupe zdravotníckej techniky ministerstvo zdravotníctva odmietlo plošne nákupy a v tomto konkrétnom prípade mam dojem, že s vaničkou vylialo i dieta. Zrušilo komisiu, zamietlo konkurz a ponechalo na 12 subjektov vykonať vlastný vyber. Čo to asi urobí s dôverou prihlásených firiem? Pritom pri nákupe vozidiel vo vačšom počte firmy ponúkali nižšie ceny a zabezpečenie servisu. Nie je iste nezaujímavá informácia, že súčasne s poukázaním financií 12 nemocniciam na nákup vozidla dostala určitá forma zoznam týchto nemocníc a dnes už 5 nemocníc realizuje objednávku od tejto firmy bez toho, že by sa bolo uskutočnilo výberové konanie. Pýtam sa,

či sa tu nedeje to, čo bolo príčinou podozrenia a potom odvolania mnohých pracovníkov ministerstva zdravotníctva.

V ďalšej časti interpelácie som sa pozastavil nad zamietnutím pripraveného zákona o zdravotnom poistení a jeho nahradení zákonom o nemocenskom poistení. Pán minister v liste, v odpovedi na interpeláciu argumentuje, že - citujem: "Pripravený návrh neriešil dostatočne rozsah práv a povinností poistencov a poisťovní, ani nekonkretizoval rozsah zdravotníckej starostlivosti. " - Koniec citátu. Porovnal som si oba návrhy. V pôvodnom návrhu v § 9 v siedmich odsekoch sa hovorí o právach poistenca a v § 10 v šiestich odsekoch o povinnostiach a zodpovednosti poisťovne. Nedá sa povedať, že v novom návrhu je to takto taxatívne zahrnuté, je to roztiahnuté v celom návrhu zákona. Súhlasím s tým, že pôvodný návrh nekonkretizuje rozsah zdravotníckej starostlivosti, ale sa odvoláva v konkretizácii na zdravotný poriadok. Nový návrh o nemocenskom poistení je v tomto smere podrobnejší a v časti 7 v paragrafoch 83 až 94 dosť podrobne konkretizuje zdravotnícku starostlivosť. I v tomto návrhu sa v § 84 odvoláva na podrobnosti, ktoré určí liečebný poriadok, i keď v návrhu legislatívnych úloh ministerstva zdravotníctva je zaradený návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o zdravotnom poriadku. Možno je to len terminologická nedokonalosť. Pri prílišnej podrobnosti navrhovaných paragrafov 83 až 94 hrozí, že v praxi sa ukáže potreba ich zmeny a tá sa bude môcť udiať len novelizáciou zákona, čo je oveľa komplikovanejší postup ako zmena predpisov v norme vydanej ministerstvom zdravotníctva. Preto je potrebne prehodnotiť, ktoré veci musia byť bezpodmienečne upravené v zákone a na ktoré postačuje úprava nižšieho stupňa právnej sily.

Pripravený návrh o nemocenskom poistení spája nemocenské a zdravotné poistenie. Práve toto spojenie vyvolalo najväčšiu polemiku i nesúhlas ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny i odborárov. Na zasadnutí tripartity 26. 9.

pán minister Soboňa stiahol z programu jej rokovania riešenie tohoto problému, a tým odsunul jeho riešenie na ďalšie zasadnutie tripartity 16. 10. 1992, čím dochádza k ďalšiemu oddialeniu predloženia zákona do Národnej rady. Napriek tomu na zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody 26. 9. v súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona Slovenskej národnej rady o zabezpečení príjmov sociálneho zabezpečenia slovenskej republiky, ktorý predložilo na rokovanie tripartity ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny, sa odborári a zamestnávatelia vyslovili za zriadenie sociálnej poisťovne v súlade s koncepčnými zámermi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a za zriadenie samostatnej zdravotnej poisťovne. Pôvodný termín predloženia návrhu zákona o zdravotnej poisťovni bol do 1. 9. Pán podpredseda vlády Kováč pri riešení kompetenčného konfliktu medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny plnil úlohu sprostredkovateľa a výsledkom rokovania bolo, že sa prihovára za kompromis a ústupky z oboch strán. A tak sa rokuje, hľadajú kompromisy a robota stojí. I keď administratívne kroky menovania riaditeľov okresných poisťovni sa uskutočnili, novovymenovaní riaditelia dodnes nevedia, ako ďalej pokračovať v príprave poisťovne, lebo nepoznajú základný právny predpis, ktorý vlastne neexistuje.

Chcel som sa obrátiť, priamo na pána predsedu vlády, bohužiaľ, tu nie je, a je smutne, že počas troch dní rokovania väčšina z nás, poslancov, videla pána predsedu vlády len v televízii a nevideli sme ho v tejto rokovacej sále. Dúfam, že mu táto prosba bude odovzdaná.

Prosím pána predsedu vlády, aby z titulu svojej funkcie nedopustil zotrvávanie v takomto provizóriu, ktoré bolo spôsobené odmietnutím pôvodného návrhu o zdravotnom poistení. Stratili sme už 3 mesiace v príprave na zavedenie poisťovne. Poisťovňa a musí začať pracovať od 1. 1. 1993. Dovolím si ponúknuť pomoc pánovi ministrovi zdravotníctva. Máme

pripravenú upravenú pôvodnú verziu zákona o zdravotnom poistení, ktorá sčasti prešla už pripomienkovým konaním a podľa ktorej možno pokračovať v príprave zdravotnej poisťovne. Skupina poslancov je pripravená predložiť návrh tohoto zákona ako poslanecký návrh. Týmto krokom sledujeme odblokovanie terajšej patovej situácie spôsobenej rozhodnutím ministerstva zdravotníctva predložiť nové znenie zákona o nemocenskom poistení nerešpektujúc okolnosti, ktoré sa okolo tejto problematiky už realizovali.

A keďže máme dnes prvý deň platnosti novej Ústavy Slovenskej republiky, dovolím si poukázať i na to, že v prípade schválenia zákona o nemocenskom poistení bude zrejme treba zmeniť článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú starostlivosť. Pritom sa hovorí o zdravotnom poistení, nie o sociálnom poistení.

V ďalšej časti by som si dovolil poukázať na problém onkologickej starostlivosti na Slovensku a konkrétne Národného onkologického ústavu. Tento ustav toho času sídli na dvoch miestach - v bývalom Štátnom ústave národného zdravia na Klenovej ulici a na Heydukovej ulici v Bratislave. Tieto dva objekty tvoria integrovaný komplex, ktorý jeden bez druhého nemôže existovať. Totiž v nemocnici na Klenovej ulici je zabezpečená komplexná chemoterapeutická starostlivosť, podstatná časť chirurgickej starostlivosti a lôžkové oddelenia a nemocnica na Heydukovej ulici zabezpečuje komplexnú rádioterapeutickú starostlivosť a veci, ktoré sú nutné pre liečbu pacientov s onkologickým ochorením. Z moci zákona číslo 338/1992 Zb. o navrátení majetku cirkvám onkologický ústav na Heydukovej ulici bude vrátený reholi sv. Alžbety. Týmto krokom dôjde vlastne k dezintegrácii Národného onkologického ústavu. Isteže zákon, ktorý sme schválili, treba dodržiavať a nie som ani v tomto prípade proti, ale prihovárám sa za to, aby pri rokovaní s novým majiteľom objektu, Ktorý má tento objekt dostať, čiže sa mu ma vrátiť, teda s rádom sv. Alžbety, ministerstvo zdravotníctva rokovalo v tom duchu, aby nedošlo k dezintegrácii Národného onkologického ústavu. Totiž tento Národný onkologický ustav je jediný na Slovensku, ktorý túto službu poskytuje v takomto Komplexnom tvare, a je tu skutočne nebezpečenstvo, že novy prevádzkovateľ, ktorým bude rad sv. Alžbety, môže si vytvoriť na Heydukovej ulici úplne inú koncepciu, ktorá nebude v súlade s Národným programom podpory zdravia v onkologickej časti.

V závere by som si ešte dovolil jednu poznámku. Dnešný deň je deň úcty k starším. Šediny našich otcov, mám, či dedov i babičiek, i našich kolegov tu v parlamente nech nám pripomínajú, že i nás, mladších, čaká toto obdobie života, kedy budeme bilancovať a zároveň očakávať úctu i pomoc mladších. Nedá mi pri tejto príležitosti nevyzvať ku konkrétnemu činu. V Bratislave na ulici Fraňa Kráľa je dom dôchodcov, kde prežíva svoju jeseň života 44 starčekov a stareniek. Tento domov dôchodcov existuje 18 rokov. Magistrát mesta Bratislavy rozhodol o presťahovaní tohto domova dôchodcov do budovy Fortuny v Dúbravke, kde starčekovia a starenky dostavajú dve poschodia. Zvyšujúce 3 poschodia sú určené pre iné účely, údajne pre bezdomovcov. Terajšia budova domova dôchodcov pripadne ministerstvu vnútra, na ktorého pôde sa dom dôchodcov nachádza, a kde sa plánujú rozšíriť nemocničné priestory ministerstva vnútra, ktoré potrebuje poskytovať služby orgánom vlády aj diplomatického zboru a terajšie dve budovy už nepostačujú. Ako lekár si viem predstaviť, čo to urobí s psychikou a telesným zdravím týchto 44 starých ľudí, ktorí budú viac-menej násilne prenesení do úplne nevhodného prostredia nového objektu. Obraciam sa preto pravé v tento deň, deň úcty k starším, na pána ministra vnútra a pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny - hľadajte, prosím vás, východisko z tejto situácie. A bol by som rád,

keby ste našli také východisko, že by ste týmto 44 starým ľuďom mohli zachovať, domov, v ktorom dožívajú svoju starobu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán minister Soboňa chce odpovedať. Prosím. Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vážená Národná rada,

dovoľte, aby som zodpovedal na tie časti interpelácie pána poslanca Tahyho, ktoré sa dotykali mňa a potom by som sa chviľu zaoberal interpeláciou pána doktora Jakuša, hoci si myslím, že táto interpelácia si bude vyžadovať aj písomnú odpoveď, pretože obsahuje veľa nepresností.

S nepresnosťou by som začal aj u pána poslanca Tahyho. Pokiaľ sa interpelácia v niektorej časti voči niektorému rezortu dopustí čo aj malej nepresnosti, potom stráca, bohužiaľ, dôveryhodnosť. Z toho dôvodu tých 51 % musím uviesť na pravú mieru. Základný postup privatizácie v zdravotníckych zariadeniach je taký, že lekárne a obvodne ambulancie plánujeme previesť do majetku miest a väčšinu do majetku obcí. Tým podlá určených pravidiel obce prakticky využijú všetky formy privatizácie a s týmito zariadeniami bude narábať obec. Samozrejme, zmluvne bude dohoda medzi ministerstvom, prípadne poisťovňou a obcou, aby toto zdravotnícke zariadenie v plnej miere plnilo svoju funkciu.

Ďalšie druhy zdravotníckych zariadení, ako sú polikliniky a väčšie zdravotné strediská, budú cez Fond národného majetku prevedené do správy poisťovne. Táto poisťovňa bude realizovať jednotlivé privatizačne projekty záujemcov tak, aby záujemci o privatizáciu, kde predpokladáme, že veľká väčšina bude z radov zdravotníkov, nemuseli čerpať úvery. Považujeme za nesprávnu formu, aby sa čerpali úvery z banky, ale vypracuje sa taký platobný kalendár, na taký rozvrh a na také obdobie, aby si aj v súčasnosti nemajetný zdravotník mohol privatizovať zdravotnícke zariadenie - buď časť tohoto zariadenia, prípadne skupina alebo jednotlivec aj väčšie častí týchto zdravotníckych zariadení.

Ďalšou skupinou zdravotníckych zariadení sú nemocnice a kúpeľné zariadenia, slovenské kúpele. Spomína sa 51-percentná účasť štátu vyslovene z toho dôvodu, že je potrebné dodržať zdravotnícky charakter kúpeľov. Štát musí zabezpečiť zdravotnú politiku pre svojich obyvateľov, aj keď sa to niekomu nemusí páčiť, preto majetková účasť štátu je bezpodmienečne potrebná. Musím povedať, že nie všade vo svete sa problémy zdravotníctva riešili dôslednou privatizáciou a veľkou účasťou súkromnej zložky. Môžem poukázať, na súčasný najväčší problém, ktorý majú Spojené štáty americké práve z toho, že je tam obrovský paradox, že je to najbohatšia krajina a má najneefektívnejšie zdravotníctvo, vyslovene s vykreslenou sociálnou nespravodlivosťou. Neočakávajme od zdravotníctva, že sa všetky nedostatky odstránia tým, že bude väčšinou súkromne. V skutočnosti nemocenská poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, nie inštitúcia zdravotníctva, bude podporovať, všetky druhy vlastníctva, pretože jej hlavným cieľom je, aby uhrádzala výkony čo najlepším odborníkom, a absolútne nám nezáleží na tom, či to budú odborníci v zariadeniach súkromných, štátnych, cirkevných alebo charitatívnych. Toto by bolo k tejto interpelácii.

Pán doktor Jakuš spomenul niekoľko problémov. Túto interpeláciu nepovažujem za veľmi premyslenú. Nech sa nehnevá za ostrejšie slová, je to kolega, myslím si, že z toho titulu si môžeme medzi sebou dovoliť hovoriť, otvorene. Myslím si, že všetci lekári sme za to, aby sme zdravotníctvu pomohli a nevyťahovali jednotlivé problémy, pretože takto sa zdravotníctvo nijakým spôsobom reformovať nedá. Jednotlivé problémy nie sú celkovým riešením a nie sú zásadným riešením zdravotníctva na Slovensku. Za poldruha mesiaca sme mali schodok 1, 1 mld korún. Základnými opatreniami bol prevod nemocničných lekární do kompetencie nemocníc. Zabezpečilo sa, že za poldruha mesiaca nestúpalo zadĺženie zdravotníckych zariadení voči lekárenskej službe, ani lekárenskej služby voči Medike a dodávateľom. To znamená, že dlh ostal v pôvodnej výške, čo zároveň signalizuje, že predovšetkým zle hospodárenie bolo príčinou toho, že sa rezort zadĺžil predovšetkým tým, že sa peniaze určené na prevádzku a na lieky využívali na iné ciele. Z toho dôvodu nebolo na lieky. Využívali sa na zakladanie kapitálu súkromných firiem, vykonávali sa rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckych zariadení vedúcimi zdravotníckymi pracovníkmi preto, aby ich mali pripravené do privatizácie. Takže táto zadĺženosť nie je katastrofálna, lebo to je vnútrorezortná zadĺženosť. Myslím si, že oddĺžením Mediky, hlavného dodávateľa liekov, na ktorom sa v súčasnosti pracuje - pre nás je to zatiaľ najvýhodnejšie, pretože obsiahne celý sortiment liekov, nie ako doteraz, že to boli aj súkromní dodávatelia - zabezpečíme, že sa nemôže stať, aby zdravotníctvo trpelo nedostatkom liekov. Vnútornú zadĺženosť lekárenských i ostatných služieb budenie oddlžovať postupne, predtým však chceme absolútne objektivizovať účasť každého jednotlivého zariadenia na tomto dlhu a príčinu, prečo tento dlh vznikol. Ak zistíme osobnú účasť a zavinenie, ten-ktorý zdravotník si môže byt istý, že sa bude spolupodieľať na splácaní tohoto dlhu. Nijakým iným spôsobom si neviem predstaviť likvidáciu dlhov. Nie som za plošné likvidovanie žiadnych dlhov, pokiaľ nie je objasnené,

kam išli peniaze, prečo tam išli, či je odôvodnene, že tieto peniaze tam išli.

Ministerstvo zdravotníctva odmietlo plošné dovozy istého druhu. Musím povedať, že boli to plošné dovozy, kde sa kupovali prístroje špičkovej kvality, jeden, dva, tri kusy, ku ktorým sa priradil celý rad prístrojov, ktoré už západným firmám a výrobcom neišli na odbyt, a za výhodné profity, ktoré dostávali sprostredkovatelia. Tieto prístroje sa rozdeľovali jednotlivým zdravotníckym zariadeniam, či už o to žiadali alebo nie. Takéto plošné dovozy jednoznačne odmietame. Považujeme za výhodné tie plošné dovozy, ktoré sú projektované na riešenie systémových problémov Slovenska. Plošný dovoz považujem za korektný napríklad vtedy, ak je vypracovaný projekt riešenia problému trebárs dialýzy a dialyzačných pracovísk, a tento projekt obsahuje návrh na plošný dovoz prístrojov, pretože len takýto dovoz je, samozrejme, výhodný. V tomto prípade nemáme absolútne nič proti plošným dovozom.

Riešenie problémov sanitiek nie je súčasný problém. Vozový park je značne zanedbaný. Uvoľnilo sa 20 mil. korún. Ak by mi pán doktor Jakuš navrhol spravodlivé rozdelenie, keď je potreba 42 sanitiek, bol by som za to veľmi vďačný. Brali sme do úvahy tých, ktorí boli v najkatastrofálnejšej situácii a snažili sme sa ich rozdeliť tak, aby boli rovnomerne rozdelené po území celého Slovenska. Žiadny problém v zdravotníctve nemienim riešiť provizórne, a to riešením jednej lokality alebo jedného problému. Pokiaľ nevyriešime a neurobíme zásadný zvrat na celom území Slovenska, v celom zdravotníckom systéme, nemáme šance postaviť zdravotníctvo na vyššiu úroveň.

Nemocenské poistenie a otázka zdravotného poistenia - bol som obvinený v novinách pani doktorkou Wolekovou a pánom Miklošom, bývalým ministrom vlády, že som porušil nejaké

zákony a že som si zmyslel svojvoľne zmeniť koncepciu poistenia. Nezmenil som nič. Od začiatku, odkedy existoval zdravotnícky klub HZDS, nepoznám inú koncepciu ako koncepciu nemocenského poistenia. Ak sme niekedy používali pojem zdravotné poistenie, používali sme ho len preto, lebo nikde neakceptovali pojem nemocenské poistenie. Zdravotné poistenie ako samostatnú inštitúciu nepoznám nikde na svete, ani v Európe. Jediným štátom, kde je zdravotné poistenie, sú Čechy, kde to však nefunguje. Nedávno som rokoval s pánom ministrom Lomom. Pripravujú sa novelizovať zákon, aby v ňom bolo zahrnuté aj nemocenské poistenie. To znamená, že táto koncepcia je pôvodná, mám o tom aj doklady, pretože tieto práce som aj v dobe, keď sme boli v opozícii, publikoval v novinách. Myslím si, že je to dostatočný dôkaz, že naša koncepcia vždy vychádzala z toho, že zdravotné poistenie a nemocenké poistenie patria k sebe. Odtŕhavanie nemocenskej poisťovne od sociálneho poistenia je umelé a nesprávne. Všetky argumentácie okolo solidárnosti a zásluhovosti jednotlivých dávok sú informácie, ktoré zavádzajú. Sme pripravení zdôvodniť, že takáto argumentácia je nie namieste.

Praktická prepojenosť nemocenského poistenia s ostatným sociálnym poistením je logická a v budúcnosti si myslím, že jednoznačná. Tu totiž vôbec nejde o rezort zdravotníctva a rezort sociálnych veci. Ide o to, že sú to verejnoprávne inštitúcie. Ministerstvo zdravotníctva bude dozorovať nad nemocenskou poisťovňou tak, ako ministerstvo financií. To nie je zdravotnícka inštitúcia, to je strašný omyl, preto takéto argumentácie sú mi nepochopiteľné. V tejto interpelácii musím vytknúť aj to, že nie je dostatočne jasné, aj keď mi ponúkate pomoc, že prerobíme zákon o nemocenskou poistení. Za takúto pomoc ďakujem. To nie je, ani nebude pre mňa riešenie. Od koncepcie, ktorú HZDS presadzuje od začiatku, nemienim ustúpiť.

Mám obavy, že zákon o nemocenskej poisťovni často kritizujú ľudia, ktorí ho nečítali, pretože keď ho pozorne prečítajú, zistia, že rieši automaticky všetky tie rozporné situácie, ktoré sa doteraz objavujú, čo sa týka porovnávania a väzby na sociálne poistenie. Tento zákon som nikde nesťahoval, jednoducho fyzicky nebolo možne zapracovať všetky pripomienky, ktoré sme pri spoločnom rokovaní dohodli s pani ministerkou Keltošovou a s pánom podpresedom Kováčom. Stretnutie bolo v pondelok minulý týždeň a do piatku sme to mali stihnúť, ale vzhľadom na to, že sme zaťahovaní do riešení problémov, ktoré pokladám za podružné, fyzicky to nebolo možné zvládnuť. Nič som nestiahol, len som povedal, že nie je možné tento zákon pripraviť a zapracovať doň všetky pripomienky. To znamená, že to nepredlžujem a normálne pokračujeme v príprave zákona o nemocenskom poistení v potrebných krokoch, aby sa dostal postupne do parlamentu. Takýmto krokom je aj jeho príprava do legislatívne] rady vlády v plnom znení tak, ako sme ho vypracovali.

Zdravotný poriadok je prakticky liečebný poriadok, ide len o nedorozumenie v terminológii. Mám sklon prikláňat sa k takým pojmom, ktoré boli historicky odôvodnene, ktoré zabezpečil istý vývoj. V minulosti sa naozaj používal pojem liečebný poriadok, ktorý je jasný a hovorí o pravidlách liečby a liečebného režimu. Neviem, ako by pojem zdravotný poriadok zahŕňal všetko to, čo obsahuje liečebný poriadok. Paragrafy 84 a 93 nemusia byť v zákone o nemocenskom poistení. Bude ich riešiť liečebný poriadok, ale keby ste si boli všimli, sú tu také veci, ktoré musia byt zakotvené v zákone. Liečebný poriadok sme vyňali zo zákona preto, že ho nechceme vo forme zákona, a to práve preto, ako ste povedali, že by sme potrebovali novelizovať zákon. Ale body, ktoré pojednávajú o tom, ako naložiť s lekárom, ktorý odmietne pacientovi hospitalizáciu a nezabezpečí mu pripadne hospitalizáciu v inom ústave, ako s ním nakladať, keďže sa previnil voči lekárskej etike a pravidlám, zákon by mal obsanovať, pretože takýto človek alebo takýto lekár bezpodmienečne musí citiť hrozbu zákona, aby lekársku etiku musel bezpodmienečne dodržiavať. Všetky tieto paragrafy sú vlastne takéhoto charakteru. Ak by parlament povedal, že tieto paragrafy tam nie je potrebné dať, možno ich vynechať. To bol hlavný dôvod, prečo som požadoval tieto základne paragrafy tam vložiť. Keď ich budeme preberať, bude to, myslím si, každému oveľa jasnejšie.

Riaditelia, ktorí boli - nepamätám si presne pojem, ako ste to hovorili - vymenovaní úradnícky alebo administratívne, práve teraz, tento týždeň sedia v Bratislave a školia sa. A práve preto, že tu teraz odpovedám na interpelácie, nie som tam a neinformujem ich a nevzdelávam, aby neboli nevedomí, ako sa toho bojíte. Myslím si, že strach tu nie je. Máme rozpracovanú koncepciu vzdelávania aj ďalších pracovníkov, nielen riaditeľov, a myslím si, že keď budete konzultovať, s riaditeľmi jednotlivých poisťovní v jednotlivých okresoch, budete prekvapení, že ich informácie sú dostatočne na to, aby vedeli, aké budú konkrétne kroky.

Včera bola podpísaná dohoda so zahraničnou firmou Digital, ktorá potvrdzuje, že nám pokryjú potreby na všetky informačné systémy, počítače pre všetky regióny, za 51 miliónov korún, ktoré boli na to uvoľnené. To znamená, že tieto práce na rozbehnutí poisťovne pokračujú a v priebehu októbra päť základných modelových polygónov bude vykonávať práce, ktoré bude v konečnom dôsledku vykonávať poisťovňa, a bude ich vykonávať už v podmienkach odmeňovania lekárov a zdravotníckych pracovníkov na základe výkonov. Nehovorím, že všetky poisťovne od 1. januára pôjdu takýmto systémom. Musím vám však povedať, že včera pri konzultácii nášho a rakúskeho poisťovacieho systému sa rakúsky minister zdravotníctva pochválil, že idú robiť zdravotnícku reformu, a to takú, že namiesto kritérií, aké teraz používali - trebárs odmeňovali lekárov za ošetrovací deň - prechádzajú na odmeňovanie podľa

výkonov. A keď som im predostrel koncepciu nášho zákona o nemocenskom poistení, súhlasili a hovorili, že pokiaľ poznajú poisťovacie systémy, tento návrh patrí medzi najmodernejšie na celom svete.

Onkologický Ustav - medziiným včera sme v Rakúsku dohodli a budúci týždeň podpíšeme zmluvu o pomoci rakúskej vlády vo výške 5 miliónov šilingov, ktoré budú riešiť jeden z najväčších problémov slovenského zdravotníctva, t. j. zdravotníctvo v Bratislave. V zdravotníctve Bratislavy za predchádzajúce obdobie boli vykonané také kroky, ktoré doteraz neviem pochopiť, čim boli motivované. Výstavba onkologického ústavu bola zrazu prerušená. Boli postavené inžinierske siete a základy a onkologický ústav sa presťahoval do bývalého Štátneho sanatória. Musím povedať, že toto prostredie a charakter zdravotníckeho zariadenia pre onkologický ustav vôbec nevyhovuje. Keby sme ho tam chceli nechať a keď ho tam necháme, budeme musieť uvoľniť 50 miliónov korún na výstavbu betónových zariadení, špeciálnych zariadení, kde sa môžu umiestniť prístroje pre rádioterapiu.

Celá koncepcia onkológie na Slovensku bola spracovaná pomýlené. Lekári vedia, čo je lineárny urýchľovač a vedia, že 6 lineárnych urýchľovačov pre potreby Slovenska nemôže byt dobrou koncepciou. Ďalej na mieste onkologického ústavu sa odsúhlasila - a bol vypísaný aj tenders, ktorý bol uzavretý - stavba Ústavu kardiovaskulárnych chorôb na základoch onkologického ústavu. Neviem, či toto riešenie môžem považovať. za dobré, ale rozhodne, ak ho realizujeme, budeme sa musieť ešte dlho v budúcnosti za to zodpovedať svojim deťom a svojim vnukom, pretože to nie je rozumné rozhodnutie. Boli sme však viazaní prísľubom vlády, a nejdem spomínať, ktorej vlády, mne je to jedno, ktorá vláda, hociktorá vláda, ak aj táto vláda prinesie nerozumné rozhodnutia, budem ju kritizovať, že sú jednoducho v oblasti zdravotníctva nerozumne. Nie

je mi Úplne jasné, aké bolo koncepčné myslenie, keď boli vydané takéto rozhodnutia.

Zahraničné dlhodobé úvery, o ktorých sme hovorili, že za ne berie garanciu vláda - boli navrhnuté stavby podlá predstavy, ako má vyzerať zdravotníctvo po zdravotnej reforme a ako vyzerá, ako funguje v zahraničí. Musím povedať, že detské lôžkové zariadenia, 400 lôžok pre Košice a pre východoslovenský región, sú predimenzované. Nie sú to dobré projekty a treba s tým niečo robiť. Preto okrem spomínanej pomoci rakúskej vlády, ktorá bude rozpracovávať potreby Bratislavy a cieľové riešenia jednotlivých nemocníc, dúfam, že nám v tomto pomôžu aj naši odborníci, skúsení bratislavskí odborníci, aby sme rozumne našli a vypracovali jednu celistvú koncepciu prestavby a rekonštrukcie zdravotníckych zariadení pre Bratislavu. Jedine takto sa dajú veci riešiť.

Druhý problém bude riešiť celé Slovensko. To je druha časť problému, pretože musíme vypracovať štruktúru zdravotníckych zariadení s prihliadnutím na to, aké zmeny vnesie do situácie zdravotníctva poisťovňa. Tieto zmeny budú zásadné a veľmi vážne. Nastane veľký posun zdravotníckej starostlivosti do terénu, pretože pacient bude nositeľom peňazí a odmeny pre lekára a žiadny lekár sa nebude chcieť zbaviť peňazí, bude sa snažiť liečiť pacienta. Druhá otázka však znie, či sme a budeme schopní ho dovtedy pripraviť na to, aby neliečil to, čo liečiť nevie. Preto musíme zabezpečiť pobyty v odborných ambulanciách pre všetkých lekárov, najmä v oblasti krčného, očného, kožného lekárstva a drobných chirurgických výkonov. To všetko sú koncepčné veci, ktoré zapadajú do koncepčného riešenia zdravotníckych zariadení na Slovensku.

Môžem vám povedať, že počtom lôžok na 1000 obyvateľov, to činí 11, 4, je ČSFR a tým aj Slovensko na jednom z popredných miest sveta, do nie je dobrá známka. To znamená, že

zdravotnícke zariadenia máme, ale nie sú využívané dostatočným spôsobom. Preto tieto zariadenia budeme musieť podrobiť analýze ekonomického hospodárenia a ekonomickej prevádzky. Myslím si, že v tomto nám značne pomôže aj proces privatizácie, pretože záujmom toho, kto bude spoluvlastníkom alebo sa bude podieľať na kapitáli tej-ktorej spoločnosti, bude, aby takáto spoločnosť nebola stratová, a nebola stratová veľmi, pretože zdravotnícke zariadenia, pokiaľ nebudú poskytovať výkony na patričnej úrovni, nemôžu byť rentabilne. Rentabilita je vždy otázna, ale niektoré budú profitujúce.

Čo sa týka onkologického ústavu a onkológie pre Rád sv. Alžbety, to je fakt, ktorý nemôžeme obísť. Táto reštitúcia musí prebehnúť, ale rozhodne trváme na tom, aby Rád sv. Alžbety na základe zmluvy s ministerstvom zdravotníctva v plnej miere zabezpečil potrebnú starostlivosť pre všetkých pacientov, ktorí sú na túto starostlivosť odkázaní. Toto bude zakotvené zmluvne, takže žiadne porušenie zmluvy z tohto hľadiska nemôžeme akceptovať. Rokovania ohľadom tejto zmluvy medzi nami, medzi ministerstvom zdravotníctva, onkológmi, onkologickým ústavom a Rádom sv. Alžbety trvajú. Ale tento cieľ je jediný, kedy môžeme súhlasiť s týmto prevodom. Myslím si, že by bolo veľkou chybou, ak by sme tomu bránili, pretože práve tam chceme ukázať, že aj cirkevné zariadenie môže byť ukazovateľom kvality, môže ukázať, že naozaj starostlivosť o onkologického pacienta, ktorá je jednou z najťažších, sa môže robiť na patričnej úrovni. Budeme to používať ako moment aj pre štátne zariadenia, aby sme im ukázali, že ak je takýto príklad, nie je dôvod, aby sme pochybovali, že sa starostlivosť o pacienta dá zvládnuť v každom zariadení na najvyššej úrovni. Poisťovňa v budúcnosti nebude poznať iné kritériá, ako kritérium, ktoré vychádza z najnovších vedeckých poznatkov dostupných na Slovensku.

V krátkej budúcnosti si dovoľujem vyzvať jednotlivé kluby Národnej rady, aby nám z rezortu zdravotníctva a ústavu pre zriadenie poisťovne umožnili navštíviť jednotlivé kluby a predniesť koncepciu nemocenskej poisťovne, a súčasne si bod po bode vyjasniť argumentácie, ktoré sú proti nej, pretože takým spôsobom, že trošičku načneme z každého kúta, to nejde. Zákon nemožno hodnotiť tak, že sa vytiahne jeden paragraf, že je tam niečo, čo v pôvodnom návrhu nebolo a tu je, pretože zákon sa môže ponímať len ako celok. Akonáhle by sme ho chceli ponímať a analyzovať po jednotlivých paragrafoch, bez toho, aby sme pochopili filozofiu zákona, sme na mylne] ceste a takto sa vlastne zákon odôvodniť nedá.

Zatiaľ toľko, a budem rad, pokiaľ nám dovolíte, aby sme s našimi argumentami predstúpili a na každú otázku zodpovedali. Na dokreslenie toho, že sme boli obviňovaní, že môže dôjsť k prelievaniu peňazí z nemocenského fondu do fondu zdravotného poistenia - to je nemožné, pretože poistná zmluva je zmluva, nikdy sa nemôže stať, aby na nemocenské neboli peniaze, pretože to je zmluvou zakotvene. Popri tom, že dodržiavame 90 % zo zárobku počas choroby, že na jeden deň, doteraz bola najvyššia suma, ktorá mohla byt vyplatená, 180 korún, nás zákon hovorí o 500 korunách za jeden deň ako o najvyššej taxe. Taká tendencia, že by sme chceli znižovať nemocenské takýmto spôsobom, nie je. Pravdou je, že je tendencia, aby sme znižovali práceneschopnosť ozdravovaním ľudí, ozdravovaním našich obyvateľov, pretože pokiaľ naši muži budú zomierať, na srdcovocievne ochorenia vo veku 40 - 50 rokov, myslím si, že nebudeme musieť dávať veľky dôraz na sociálnu a dôchodkovú starostlivosť, lebo pomaly by nebolo o koho sa v dôchodku starať.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pánovi ministrovi. Slovo odovzdávam pánovi Petrovi Laukovi. Pripraví sa pán poslanec Ján Ľupták za SDĽ.

Poslanec P. Lauko:

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenska národná rada,

dovoľte mi, aby som interpeloval ministra vnútra vo veci odvolania prednostu Okresného úradu v Prešove Ing. Jozefa Poláčka. Podľa zákona číslo 472/1990 o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov prednostu okresného úradu menuje vláda na návrh ministra vnútra. Ing. Polačko bol menovaný vládou pod vedením pána Mečiara 18. 12. 1990 do funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove za známych kritérií. Odvolaný z funkcie bol tiež vládou pod vedením pána Mečiara uznesením vlády zo dňa 15. 9. 1992. Odvolací dekrét mu bol osobne doručený pánom Hamarčákom. S prednostom Okresného úradu Prešov nikto nehovoril o odvolaní a ani mu nikto neuviedol dôvody odvolania. Dôvody odvolania mu pán Hamarčák ukázal v dôvodovej správe z uznesenia vlády. Tu bolo uvedené, že sa vyskytli nedostatky v práci prednostu okresného úradu na okresnom úrade pri neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami okresného úradu.

Ako druhý dôvod bolo uvedené, že menovaný bol zvolený za poslanca zákonodarného zboru, čím sa mu značne obmedzili časové možnosti na vedenie okresného úradu. Vedením okresného úradu bol poverený Ing. Igor Mate, dovtedajší prednosta Obvodného úradu v Prešove a predseda Okresného predstavenstva HZDS v Prešove. Dôvodová správa uvádza, že menovanie vychádza z užšieho výberu kandidátov vytvoreného Úradom vlády Slovenskej republiky.

K prvému dôvodu odvolania sa Ing. Polačko vo svojom stanovisku z 21. septembra 1992 vyjadril, že pracovnici komisie odboru kontroly pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky neuložili žiadne opatrenia, keďže nevznikla žiadna škoda ani okresnému úradu, ani štátu. Išlo o správnosť, použitia Účelovo poukázaných finančných prostriedkov pre nákup nehnuteľnosti v materskej škole v Prešove na zariadenie ústavu pre mentálne postihnuté deti a mládež. Došlo tam ku komplikáciám zo strany ministerstva obchodu a cestovného ruchu ako majiteľa obchodu, ktoré sa nevyjadrilo k odpredaju. Z toho dôvodu nedošlo k uzavretiu hospodárskej zmluvy, všetky finančne prostriedky boli vrátene okresnému úradu a nevznikla tým žiadna škoda ani Okresnému úradu v Prešove, ani štátu. V tlači sa k tomuto dôvodu objavili dokonca informácie, že je obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, hoci v dôvodovej správe sa nič také neuvádza. Použitie služobného auta z letiska v Košiciach do okresného úradu, do práce, po zasadnutí parlamentu pre osobné účely je sporné.

Druhý dôvod odvolania, že je poslancom Slovenskej národnej rady, nemožno uplatniť len u jedného poslanca, nakoľko v zákonodarných zboroch je najmä z radov HZDS veľa poslancov, ktorí majú funkcie v štátnej správe alebo v samospráve. Dokonca poverený pán Maté je poslancom Federálneho zhromaždenia za HZDS. Tuto zásadu treba uplatniť zákonom buď na všetkých poslancov zákonodarných zborov, alebo ju ako dôvod na odvolanie neuvádzať. Pýtam sa preto pána ministra vnútra a úradu vlády, prečo použili tento dôvod na odvolanie prednostu Okresného úradu v Prešove, keď je to v rozpore so skutočnosťou, že aj iní sú poslancami a majú funkcie v štátnej správe a samospráve, a táto skutočnosť nie je v rozpore so zákonom.

Taktiež je zaujímavý spôsob postupu pri tomto odvolávaní. Okresné predstavenstvo HZDS po voľbách trikrát poslalo

návrh na odvolanie prednostu Okresného úradu v Prešove bez udania dôvodu. 14. 8. 1992 odoslalo predsedovi HZDS návrh odvolania s uvedením všetkých dôvodov, okrem iného aj politických. Uvádza sa v ňom, že je poslancom Slovenskej národnej rady za KDH, odporca programu HZDS, dosadzoval a dosadzuje členov KDH, hlasoval v Slovenskej národnej rade proti zvrchovanosti Slovenska, atď. Predseda HZDS poveril úrad vlády, ktorý vedie pani Nagyová, a úrad vlády požiadal ministerstvo vnútra o posúdenie tohto návrhu okresného predstavenstva HZDS. Nasledovali previerky ministerstva vnútra na Okresnom úrade v Prešove, ktoré sa v predmetných bodoch rokovania zhodujú s návrhom HZDS. Výsledkom previerok bol návrh ministerstva vnútra na odvolanie prednostu Okresného úradu v Prešove z uvedených dôvodov. Dostali sme sa v našej pluralitnej demokracii tak ďaleko, že predseda HZDS na podnet okresného predstavenstva HZDS cez úrad vlády a ministra vnútra dá podnet na previerku a vláda rozhodne. Pýtam sa či je to správny postup, keď vládna HZDS cez výkonnú moc, vládu, si dovolí zasahovanie politických vplyvov a dôvodov na odbornú úroveň štátnej správy.

Uvedené dôvody nútia konštatovať, že prednosta Okresného úradu v Prešove bol odvolaný z politických dôvodov a spôsobom bez závažných dôvodov. O tom, že to nebude len jeden prípad a že tieto odvolania budú pokračovať, svedčí to, že podľa tlače a podľa správ z dobre informovaných zdrojov, sú na personálnom oddelení úradu vlády pripravení preverení pracovníci navrhnutí okresnými predstavenstvami HZDS na miesta prednostov okresných úradov a iné funkcie v štátnej správe. Ako príklady uvádzam: za prednostu Okresného úradu v Poprade je navrhovaný Ing. Pavol Rátaj, za prednostu Okresného úradu v Zlatých Moravciach je navrhovaný Ing. Jozef Kniebugl, za prednostu okresného úradu v Žiline je navrhovaný Ing. Milan Gavlák, za prednostu Okresného úradu v Prešove bol navrhovaný Ing. Igor Mate, za prednostku Okresného úradu v Banskej Bystrici Ing. Jana Potančoková, za riaditeľku školskej správy v Rožňave pani Dr. Mária Lukášova. Je to skutočne personálna politika, ktorá pripomína spôsoby vlády jednej strany z bývalých desatročí. Tieto politické čistky sú nedemokratické, slúžia na upevnenie moci HZDS nielen na ústredných orgánoch, ale aj na okresnej úrovni, keď vieme, že sa tu HZDS snaží o definitívu štátnych pracovníkov, snaží sa dosadiť do štátnej správy svojich ľudí a tým si na dlhé roky zabezpečiť mocenské postavenie. Je to ústup od zásad pluralitnej demokracie, ktorá sa začala ujímať posledné dva roky. /Prejav nesúhlasu v sále. / Je to v rozpore so zásadou, že v štátnej správe má dominovať odbornosť a nie politické záujmy jedného hnutia - HZDS. Odvolanie prednostu Okresného úradu v Prešove je toho jasným príkladom. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán minister, chcete na to reagovať alebo budete písomne?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vyjadrím sa k problému písomne. Musím však povedať, že sám pán poslanec si protirečí, pretože na prvom mieste ma byť odbornosť a pán Polačko je čelným predstaviteľom, poslancom za Kresťansko-demokratické hnutie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán Ján Ľupták a pripraví sa pán Kvasnička z KDH.

Poslanec J. Ľupták:

Vážená vláda,

vážené predsedníctvo,

vážené poslankyne, poslanci,

zo získaných poznatkov v závodoch, ktoré som po voľbách navštívil, či už na pozvanie samotných robotníkov, ako a] predsedov Združenia robotníkov Slovenska, alebo ako poslanec medzi voličmi som sa presvedčil, že platobná zadĺženosť podnikov sa oproti minulému roku výrazne zvýšila. Začína sa prejavovať i v podnikoch, ktoré pracujú v kooperácii so zahraničnými firmami. Táto skutočnosť dopadá najmä na robotníkov. Ich mzdy nepostačujú na krytie rodinných nákladov. V prípade, že sa proti nízkemu zárobku ohradia, je im dane na vedomie: keď sa ti nepáči, nemusíš tu pracovať Takto vzniká v zadĺžených závodoch alebo platobne neschopných závodoch napätie, ktoré nie je prínosom ani pre jednu stranu, ale ani pre druhú stranu. Reťazová reakcia v zadĺženosti závodov je kruhová, preto neostáva nie iné, len aby vláda s okamžitou platnosťou, ale s konečnou, rozhodla, ako ďalej.

Vo svojich vystúpeniach som neraz poukázal na nelogickú, neúčinnú a zlu mzdovú reguláciu, ktorá v štátnych podnikoch dodnes platí. Kedy už konečne kompetentní pochopia, že mzda je motivujúca odmena za kvalitu odvedenej prace aj v štátnych podnikoch ? Alebo je rozdiel medzi robotníkom v štátnom podniku a robotníkom súkromného sektoru? Alebo tato podstata regulácie mzdy slúži ako prostriedok na rozbitie ešte jestvujúcich štátnych podnikov? Dnes už každý pochopil, že i u nás sa vyrábajú kvalitne výrobky, ktorých odbyt je výhodný a istý, ale ich predaj závisí od čohosi úplne iného.

Vo svojom vystúpení chcem pripomenúť svoju požiadavku, keď som predchádzajúcu vládu, ale i parlament vyzval, aby v zákone o reštitúciách bolo zvážené navrátenie majetkov.

Túto požiadavku som nanášal v súvislosti so skutočnosťou, akým podielom budú vysporiadní tí občania, ktorí 40 rokov poctivo pracovali, dostávali len svoju mzdu, dane a zisky tvorili národný dôchodok, z čoho sa stavali byty, závody, školy, nemocnice atď., ktoré dnes jednotlivci a špička vybratých ľudí privatizuje. Neopakujeme chybu z roku 1948, keď sme všetko znárodňovali? Už dnes vieme, že privatizácia obyčajnému robotníkovi, ale ani úradníkovi nepriniesla nič hmotne. Robotník začína byt právom nespokojný. Núti ho k tomu situácia, v ktorej sa nachádza. Štát mu nezaručuje pracú, čo je po novom, ale ani podiel z toho, čo za 40 rokov dal do národného dôchodku. Mzdovú otázku robotníka vláda rieši po starom tak, aby jej to vyhovovalo. Je smutné, že i naďalej majú zelenú kšeftári, priekupníci, podvodníci a kriminalisti. Dnes nie je prijatý zákon, ale ani jeho návrh, ktorý určuje jednotlivcovi alebo skupine ľudí preukazateľnosť miliónových finančných prostriedkov, ktoré používajú a použili pri dražbách, nákupoch majetku.

Od volieb prešlo 100 dní, kedy nová vláda má začať plniť, svoje sľuby. Je len na vládnuce] strane, aby dane sľuby v predvolebnej kampani začala plniť. Ich plnenie pravom očakávajú všetci občania Slovenska. V prípade, že vláda plnenie predvolebných sľubov bude odďaľovať, združenie robotníkov Slovenska využije všetky svoje práva v demokratickej spoločnosti k tomu, aby vláda naplnila predvolebné sľuby.

Záverom prednášam požiadavky robotníkov a pracujúcich, ktorí sa vlády pýtajú, prečo sa takmer všetky sily vlády koncentrujú na štátoprávne usporiadanie a ekonomické hospodárstvo zostáva na poslednom mieste.

Vážení poslanci, vážená vláda, poslankyne, predsedníctvo, chcem povedať, že toto boli slová alebo názory robotníkov, s ktorými som sa stretával v Podpolianskych strojárňach Detva, názory robotníkov zo Železničných opravovní strojov

v Trnave, z Tisovca, zo Závodov ťažkého strojárstva, z Bučiny vo Zvolene a z ďalších, ktorých som navštívil v tomto volebnom období.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička a pripraví sa pán poslanec Plesník.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

interpelujem vládu Slovenskej republiky v záujme mnohých rehabilitovaných občanov, ktorí sa obracajú na mňa a žiadajú ma o pomoc. Ide o občanov, ktorí boli v minulom totalitnom režime nespravodlivo stíhaní a nakoniec uväznení. Mnohí z nich strávili dlhé roky vo väzení. Prv, ako ich uväznili, boli im vykonané domové prehliadky, pri ktorých im príslušníci ŠtB zhabali veľa osobného hnuteľného majetku, ako písacie stroje, magnetofóny, magnetofónové pásky, knihy a podobne. Keď boli rehabilitovaní podľa zákona číslo 119 z roku 1990 Zb. o súdnych rehabilitáciách, zhabaný majetok im vrátený nebol a neboli ani finančne odškodnení, hoci sa toho opakovane dožadujú. Na ilustráciu uvediem aspoň jeden z uvedených prípadov.

Pán Ján P., evanjelický kňaz, bol protiprávne odsúdený 13. júna 1962 na 18 mesiacov nepodmienečne Krajským súdom v Košiciach. V rozsudku krajského sudu sa mimo iného uvádza - citujem: "podľa § 55 ods. l písm. a/, b/ Trestného zákona

sa ukladá prepadnutie vecí: jeden písací stroj... " - potom nasleduje dlhý výpočet zhabaných vecí. Dňa 6. 9. 1990 bol pán Ján P. podľa zákona číslo 119 z roku 1990 rehabilitovaný, ale veci, ktoré mu boli pri domovej prehliadke zhabané, mu doteraz vrátené neboli a nebol ani finančne odškodnený, hoci o to opakovane žiadal kompetentné orgány. Obrátil sa aj na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, odkiaľ dostal nasledujúcu odpoveď - citujem: "Na základe skutočnosti vyplývajúcich zo spisového materiálu Vám s poľutovaním musím oznámiť, že zákon číslo 87 z roku 1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách umožňuje reštitúciu hnuteľných vecí, okrem naturálnej náhrady spočívajúcej vo vydaní tej veci, ktorá bola odňatá. Finančnú náhradu za odňaté hnuteľné veci, ktoré už neexistujú, citovaný zákon nepriznáva. Vašej žiadosti o finančnú náhradu nemôžeme vyhovieť, keďže nespĺňate zákonom stanovené podmienky pre jej priznanie. " Koniec citátu. Pán P. sa obrátil v uvedenej veci aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ale generálna prokuratúra sa stotožňuje so stanoviskom ministerstva financií. Akoby aj nie, veď musí rešpektovať zákon.

Na ilustráciu som uviedol len jeden prípad z mnohých. Všetky ostatné sú mu navlas podobné. Myslím si, že je veľmi nespravodlivé, keď mnohí občania, ktorí boli v totalitnom režime nespravodlivo odsúdení, a často prišli v dlhoročnom väzení aj o svoje zdravie, nemajú po dokázaní svojej neviny nárok na to, aby im bolo vrátené to, čo im bolo protizákonne odcudzené. Neobstojí námietka, že prepadnuté veci už neexistujú a že sa nedá objektívne dokázať, čo im bolo pri domových prehliadkach zhabané. Veď títo postihnutí majú úradne potvrdené protokoly, v ktorých sú všetky zhabané veci uvedené, a tak nie je ťažko vyčísliť ich finančnú hodnotu. Myslím si, že sú tu hrubo porušované ľudské práva, čo nesvedčí o tom, že žijeme v právnom štáte. Pýtam sa preto vlády Slovenskej republiky, čo hodlá urobiť pre to, aby medzera v legislatíve, na ktorú som upozornil, bola odstránená, aby bolo

zadostučinené nielen Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, ale aj Ústave Slovenskej republiky, ktorá práve dnes nadobúda platnosť. Ľudia, ktorých sa týka moja interpelácia, sú poväčšine ľudia starší, ktorým, ako na to už tu bolo poukázané, patrí dnešný deň. Tento deň by nás mal zaväzovať k tomu, aby sme sa postarali o odstránenie ich pocitu krivdy. To by bola jedna interpelácia.

Ešte jednu interpeláciu mam na pána ministra zdravotníctva. Vážený pán minister, dňa 17. 8. 1992 som sa obrátil na vás so žiadosťou o pomoc pri dostavbe zdravotného strediska v obci Drietoma. Nakoľko som doteraz nedostal od vás žiadnu odpoveď, a ani po osobnej urgencii som teda odpoveď nedostal, dovoľte, aby som v zmysle tejto veci podal nasledujúcu interpeláciu.

Na základe podnetu občanov som dna 14 8. 1992 vykonal v obci Drietoma v okrese Trenčín poslanecky prieskum so zameraním na úroveň zdravotníckej starostlivosti, najmä s ohľadom na dokončenie výstavby zdravotného strediska. Do zdravotného strediska Drietoma patrí aj obec Kostolná a Chocholná, čo tvorí spolu 3 800 obyvateľov. Terajšie zdravotné stredisko je umiestnene v starej budove spolu s obecným úradom. Ide o schátralú budovu s popraskanými múrmi, takže hrozí jej zrútenie. Priestory, ktoré slúžia pre zdravotnícke stredisko, sú stiesnene a vykurované sú len tuhým palivom. Podlahy miestnosti sú prehnité. V čase mojej návštevy v miestnosti určenej pre zubného lekára prepadol jeden robotník cez podlahu do pivnice rovno pred mojimi očami. Budova nemá hygienické zariadenia.

V roku 1987 sa začalo s výstavbou nového zdravotného strediská, na ktoré bolo rozpočtované 7 454 000 korún. Nove stredisko tvoria dve samostatné budovy, z ktorých jedna ma slúžiť pre internistu, zubného lekára, pre rehabilitáciu a výdajňu liekov, v druhej ma byt detské stredisko. Terajší

stav je taký, že dve budovy strediska sú už postavené a sú pod strechou. Okná a dvere sú osadené, zainštalované sú radiátory. Už je potrebné dokončiť len podlahy, vymaľovať miestnosti a zavesiť osvetľovacie telesá. Doteraz sa preinvestovalo 3 232 000 korún a podľa odhadu na dokončenie strediska by bolo potrebné ešte asi 1, 5 mil. korún. Obec tieto peniaze nemá a nemá ani možnosť v dohľadnej dobe si ich zaopatriť. A tak toto novopostavené stredisko chátra.

Preto sa, vážený pán minister, obraciam na vás a prosím vás o pomoc, aby stredisko, ktorému už len tak málo chýba do dokončenia, mohlo konečne slúžiť občanom. Určitým riešením je aj možnosť dokončiť aspoň jednu z budov. Aj keď si uvedomujem, že v zdravotníctve, ako ste na to, pán minister, poukázali, treba riešiť predovšetkým globálnejšie problémy, predsa si myslím, že by sa nemalo zabúdať, aj na riešenie čiastkových problémov, najmä tých, ktoré sú alarmujúce, za porozumenie a pomoc vopred ďakujem nielen v mene zainteresovaných zdravotníkov, ale aj v mene oprávnene nespokojných občanov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem. Prosím, aby ste interpeláciu odovzdali písomne, dostanete na ňu odpoveď. Teraz nasleduje pán poslanec Plesník. Prepáčte, ešte sa hlási pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pán poslanec pred chvíľou hovoril o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách s požiadavkou rozšírenia kauzy pre nárokové uplatnenie si náhrady. K uvedenému môžem uviesť nasledovné: žiaľ, nikdy nemožno úplne nahradiť, všetko, v plnom rozsahu a k celej spokojnosti. Osobne ako ministerka spravodlivosti by som bola veľmi šťastná, keby takáto reálna možnosť v živote existovala. Pri uplatňovaní nárokov a ich právnej reglementácii sa vychádzalo z hierarchie hodnôt, ktoré tvorili akési poškodenie. Samozrejme, všetci sa zhodneme na tom, že v hierarchii hodnôt na vrchole je hodnota ľudského života, potom nezákonne odňatie slobody atď. Pravdepodobne sa všetci zhodneme na tom, že písací stroj a ďalšie hnuteľné veci budú v tejto hierarchii pod týmito hodnotami. Je samozrejmé, že nie je možné, ako som povedala, nahradiť všetko. Čo sa už raz stalo krivdou, dá sa vždy nahradiť len sčasti. Preto bolo treba, aby právna úprava v rámci tejto hierarchie na určitom stupni urobila čiaru - odtiaľ potiaľ áno, odtiaľ už nie. Tým sa aj stalo, že predmetom ani súdnych, ani mimosúdnych rehabilitácii nie je napríklad náhrada za tzv. viazané vklady. Pokiaľ viete, mnohým občanom prepadli viazané vklady, za ktoré sa dnes náhrada neposkytuje, a nie v zriedkavom prípade išlo o značné sumy peňazí, ktoré niekedy boli výsledkom celoživotného sporenia občanov. Preto tú hranicu si môžeme určiť nielen na základe nášho želania a ľudského cítenia, ale aj na základe našich finančných možnosti. Možno, pokiaľ budeme v budúcnosti na tom lepšie, budeme môcť s touto hranicou ísť aj nižšie. Z hľadiska právneho na vyzvanie iniciatívy vlády by som chcela povedať, že aj poslanci Slovenskej národnej rady môžu k tomu vyvinúť iniciatívu, a podľa informácií, ktoré mám, pán poslanec bol v minulom období poslancom Federálneho zhromaždenia, kde sa tieto zákony tvorili, teda mu bola dôverne známa atmosféra a základný prístup, z ktorých právne úpravy vychádzajú.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani ministerke Tóthovej. Slovo má pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

na úvod sa vám ospravedlňujem, ale rokovací poriadok v § 90 ods. 2 hovorí, že poslanci kladu otázky na členov vlády ústne. Musím sa držať litery zákona, preto majte strpenie, sú to dve krátke otázky.

Podľa súčasných platných právnych noriem sa držitelia investičných kupónov a investičné privatizačne fondy stávajú vlastníkmi až po ukončení celej vlny kupónovej privatizácie. To znamená, že od vzniku akciových spoločnosti až do skončenia vlny vlastní Fond národného majetku 100 % akcii tých podnikov, kde nedošlo k priamemu odpredaju časti akcii. Ak si uvedomujeme časovú dimenziu od začiatku kupónovej privatizácie, od 18. mája, a jej predpokladaného konca, ktorý je predpovedaný na 17. novembra, je to dosť dlhé obdobie v živote akciovej spoločnosti na to, aby bola obmedzovaná manipuláciou s majetkom, ako to predpokladajú odsúhlasené stanovy jednotlivých akciových spoločnosti, resp. manipulovanie s majetkom iba so súhlasom valného zhromaždenia, v tomto prípade so súhlasom Fondu národného majetku, naviac, ak už budúci vlastníci po jednotlivých kolách kupónovej privatizácie takmer známi, klopú na dvere. Dotýka sa to najmä tých akciových spoločnosti, ktoré postupne po prvom, druhom či treťom kole už majú vlastne známych svojich konkrétnych vlastníkov vzišlých z kupónového trhu.

Uvedomujem si, že odovzdávanie akcii sprivatizovaných podnikov je blokované jednak nariadením vlády ČSFR číslo 383 o vydávaní a používaní investičných kupónov až po ukončení celej vlny privatizácie, ako i absenciou zákona o cenných papieroch. Žiadalo by sa preto, aby už v takto vyradených akciových spoločnostiach z jednotlivých kôl kupónovej privatizácie pristúpil Fond národného majetku Slovenskej republiky k povereniu budúcich vlastníkov, najmä rozhodujúce investičné privatizačné fondy, ktoré vlastnia viac ako 5 % akcii, k začleneniu ich zástupcov do predstavenstiev akciových spoločnosti a dozorných rád zo svojho poverenia, aby sa už týmto spôsobom mohlo pristúpiť k nutným krokom oživenia obchodnej činnosti týchto akciových spoločnosti i v záujme predpokladaných a vlastne z kupónového trhu potvrdených budúcich vlastníkov. Kladiem preto otázku na predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku, ako bude pristupovať Fond národného majetku Slovenskej republiky pri zabezpečovaní vlastníckych práv u akciových spoločností, ktoré sú vyradené z kupónovej privatizácie pri jednotlivých kolách.

Moja druhá otázka súvisí s už platným zákonom o pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, tzv. malým kompetenčným zákonom, ktorý 26. septembra nadobudol účinnosť. Tento zaviedol nový inštitút štátneho tajomníka a vedúceho úradu a priniesol podstatnú reorganizáciu vnútorného usporiadania jednotlivých ústredných organov štátnej správy. Už pri prerokúvaní vládneho návrhu tohoto zákona ani z dôvodovej správy nebolo úplne jasné organizačné a kompetenčné vymedzenie pôsobnosti štátneho tajomníka a vedúceho úradu. Kladiem preto otázku na predsedu vlády Slovenskej republiky, aká je organizačná a kompetenčná vymedzenosť pôsobnosti štátnych tajomníkov a vedúcich úradov na jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy, aká je vnútorná organizačná štruktúra jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Podotýkam, že znalosť týchto údajov napomôže nám, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky omnoho rýchlejšie sa orientovať pri našich osobných kontaktoch na jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Nasleduje pani poslankyňa Bauerová za Spolužitie a pripraví sa pani poslankyňa Marhulíková.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán predsedajúci,

interpelujem pána ministra vnútra Slovenskej republiky vo veci falošného citovania, vedomého obmedzovania a podvádzajúceho výkladu ods. 2 § 40 vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra číslo 22 z roku 1977 Zb. zo strany odboru všeobecnej vnútornej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pracovníčka tohoto odboru v odpovedi na otázku redakcie Pravdy, ako to je u nás so zápisom mien na matrikách, uverejnenej v Pravde 19. 8. 1992 pod názvom "Rozhoduje štátna príslušnosť" odpovedala nasledovne:

"Zákon o matrikách číslo 268 z roku 1948 - pravdepodobne ide o omyl, lebo tento zákon je z roku 1949 -, ako aj vykonávacia vyhláška číslo 22 z roku 1977 vysvetľujú, ako postupovať pri zapisovaní mena občana. Jasne je určené, že pri zapisovaní mena je rozhodujúca štátna príslušnosť občana. Ak teda rodičia maďarskej národnosti, občania ČSFR, chcú dať svojmu synovi meno István, nemôžu tak urobiť, pretože existuje slovenský ekvivalent k tomuto menu - Štefan. Okrem toho nesmie ísť o meno, ktoré je zdrobnelinou, domácke alebo skomolené. Ďalej, ak aspoň jeden z rodičov je cudzím štátnym

príslušníkom, majú možnosť dať dieťaťu po dohode meno, ktoré je používané v jeho vlasti. Takže ešte raz: maďarskí spoluobčania, ale aj príslušníci iných národnosti, občania ČSFR, nemôžu dávať svojim deťom maďarské a iné cudzie mená, ani ich zdrobneliny, pretože by sa porušil zákon, ktorý v tomto prípade za rozhodujúcu považuje nie národnostnú, ale štátnu príslušnosť. " - Toľko citát.

Citovaný zákon číslo 268 z roku 1949 o matrikách v § 10 znie: "a/ Do knihy narodení sa zapisuje meno, priezvisko a pohlavie dieťaťa. " - Koniec citátu. Inú relevantnú úpravu tento zákon neobsahuje. Vyhláška číslo 22 z roku 1977, na ktorú sa odpoveď ďalej odvoláva, obsahuje nasledovnú úpravu - citujem: "Zapísať sa môže len jedno meno. Dieťaťu, ktoré je cudzím štátnym občanom, možno na žiadosť jeho rodičov, ktorí sú rovnako cudzími štátnymi občanmi, zapísať viac mien. " Ďalšiu relevantnú úpravu zápisu krstného mena dieťaťa v materinskom jazyku vyhláška neobsahuje. Takže iba v tejto záležitosti, v prípade viacerých mien, je rozhodujúca štátna príslušnosti občana, a neobstojí výklad, že iba občan cudzieho štátu, napríklad maďarského, môže dať svojmu dieťaťu meno Ištván. Citovaný paragraf všeobecne zakazuje, a to aj cudzím štátnym občanom, zápis skomolených, zdrobnelých alebo domáckych mien. Také mená, ako István, Árpád, Siegfried, Stepan, Fiodor, alebo Zbygniev, nie sú skomolenými, zdrobnelými alebo domáckymi menami. Sú menami všeobecne používanými jednotlivými národmi strednej Európy. Na ich zápis sa teda môže vzťahovať iba ods. 3 článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, totiž to, že každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané, a teda aj dať krstné meno svojmu dieťaťu v materinskom jazyku, čo neprekračuje obmedzenia obsiahnuté v platných zákonných normách.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Nasleduje pani poslankyňa Marhulíková, pripraví sa pani poslankyňa Rothmayerová.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážený pán predsedajúci,

členovia vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

brzdenie inflačného vyvolá v roku 1991 sa zabezpečovalo aj reguláciou miezd so všetkými antimotivačnými dôsledkami, ktoré takáto regulácia má. Mzdová regulácia sa chápala ako dočasné opatrenie. Vláda podľa vlastného prísľubu mala vyriešiť problém mzdovej regulácie do konca septembra tohto roku. Žiaľ, zatiaľ plošná regulácia miezd ešte stále platí, čo diskriminuje tú veľmi početnú časť zamestnancov, ktorá je zamestnaná v štátnych podnikoch a v štátnych akciových spoločnostiach. Toto opatrenie ďalej spôsobuje, najmä v podnikoch, ktoré v roku 1992 oživili svoj odbyt, pokles priemerného zárobku o 300 až 600 korún mesačne. Pýtam sa preto pani ministerky práce, sociálnych veci a rodiny, kedy a ako hodlá vláda túto úlohu splniť.

Druhý problém, ktorý úzko súvisí so sociálnou oblasťou, je bytová otázka. Pri prerokúvaní etapovitosti zvyšovania cien nájomného bola uplatnená požiadavka na zavedenie inštitútu tzv. sociálnych bytov, ktorých prideľovanie by zabezpečovali mestá a obce pre občanov žijúcich na hranici sociálnej únosnosti. Skutočnosť je však taká, že nultý a prvý krok zvyšovania nájomného sa už uskutočnili a o sociálnych bytoch nevieme v tomto období zatiaľ nič. Doteraz neexistujú. Preto sa tiež pýtam pani ministerky, aký je stav v riešení tejto otázky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte by som chcel informovať pani poslankyňu Bauerovu, že pán minister vnútra Tuchyňa odpovie písomne.

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán predsedajúci,

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

tiež sa ospravedlňujem, ako môj kolega pán poslanec Plesník, ale musím sa pýtať ústne, pretože rokovací poriadok mi nič iné neumožňuje. Vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru sme sa v priebehu schôdze zišli, aby sme na odporúčanie poslancov HZDS prerokovali aktuálny bod - riešenie problému Slovenskej televízie. I po tomto rokovaní mi zostali niektoré body nejasné, a preto sa dnes chcem na ne opýtať.

Najprv by som zrekapitulovala to, čo je známe zo zákona číslo 254/1991 Zb. Vyplýva tam zodpovednosť za programovú objektívnosť a nezávislosť slovenskej televízie Rade Slovenskej televízie. § 8 tohto zákona hovorí: "Členov rady vymenúva a odvoláva a/ po jednom členovi za každú politickú stranu a politické hnutie zastúpené v Slovenskej národnej rade predsedníctvo, b/ 3 členov vláda slovenskej republiky, c/ 3 členov Konzultačný zbor, d/ 4 členov ústredný riaditeľ Slovenskej televízie. Predseda rady konštatoval a svojim listom oznámil predsedovi Slovenskej národnej rady, že rada je na základe svojho štatútu nefunkčná, pretože neprerokovala a v určenom termíne neprijala uznesenie k zadanému problému. Štatút lakonicky konštatuje, že rada vyhlási nefunkčnosť, no neodporúča nijaký ďalší postup, súčasne sme sa v tom období dozvedeli z tlače, že 4 členovia rady oznámili

svoj odchod. Postupne sa k nim pridali ďalší traja. Ani v našom výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru sme sa presne nedozvedeli komu a koľkí svoju abdikáciu oznámili. Preto sa teraz chcem opýtať:

1. Prečo vláda nevymenovala troch členov rady hneď vo chvíli, keď sa od predsedu parlamentu dozvedela o abdikácii predchádzajúcich? Konštatujem, že menovať ich nie je dobrá vôľa, ale povinnosť, vyplývajúca zo zákona.

2. Prečo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nezaujalo stanovisko, keď dvaja členovia za dva politické subjekty z rady odstúpili?

3. Pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky by som sa chcela opýtať, či je možné akceptovať výzvu politických subjektov iným politickým subjektom, aby nevyslali do rady svojich zástupcov, hoci im to ukladá zákon. V parlamentnej demokracii je jasné a normálne, že ak sa ukáže, že zákon je nevyhovujúci, pripraví sa novela a predloží sa parlamentu. Ak sa schváli a vyjde v Zbierke zákonov, platí nový právny stav, ale dovtedy platí zákon tak, ako znie.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni. Slovo má pani poslankyňa Guldanová. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

z terajšieho poznania situácie v podnikoch chcem poukázať na zásadný problém v obchodnom mechanizme. Mnohé naše podniky majú veľmi účinný prieskum trhových teritórií už spracovaný do ucelenej strategickej podoby. Najvážnejšie v nich sú však závery, ktoré nie sú v stave riešiť vlastnou právomocou. Rôzny postup prechodu plánovaného hospodárstva na trhové v krajinách bývalého socialistického tábora prináša pre podniky neprekonateľnú bariéru prevodu finančných prostriedkov vzájomne. Chýba základná podmienka - platidlo. Riešenie je hneď poruke. Majú možnosť bártrovho obchodu. Áno, avšak pre vývoz tovarov sa našli nepriestrelné licencie, ktoré sa len veľmi ťažko získavajú a najmä ťažko sa hľadajú ich vlastníci. A tak mnohé podniky po ročnom ušili na teritóriu Spoločenstva nezávislých štátov konštatujú nulové výsledky v predaji, hoci sú naše výrobky žiadané a spĺňajú predstavy zákazníkov. Žiadam od vlády odpoveď na otázku, aké kroky uskutočnila doteraz vláda Slovenskej republiky pre vytvorenie spoločných zúčtovacích centier medzi Slovenskou republikou a jednotlivými štátmi Spoločenstva nezávislých štátov.

Ďalším problémom je akosť výrobkov a ich preukázateľnosť certifikovaným modelom riadenia akosti. Zatiaľ v republike pôsobia zahraničné konzultačné firmy pre certifikáciu, ale štát akoby nemal záujem o vytvorenie vlastných inštitúcii nezávislých na vláde. Homologizácia a certifikácia cudzími firmami prináša postup. Ale naozaj je to postup? Bude v záujme firiem spoza hraníc, aby nám urýchlene pripravili podmienky pre certifikáciu? Je ťažké zriadiť z jednej štátnej skúšobne pracovisko pre certifikáciu? Takže moja druhá otázka na vládu znie: Čo môže podniknúť vláda pre zriadenie centra certifikácie na území Slovenskej republiky?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brocka. Pripraví sa pán poslanec Bugár z MKDH.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

dovoľte, aby som sa na úvod netypicky obrátil s interpeláciou na vás, poslanci z HZDS. Je to trošku aj reakcia na interpeláciu kolegu Lauku vo veci odvolania prednostu okresného úradu pána Polačku. Viackrát ste nám už pripomínali, poslancom z opozície, že aj my sme tak robili pred voľbami. Vecí práve o to ide, že by som vás chcel poprosiť, aby ste v tejto veci robili tak, ako my. Medzi vami je niekoľko poslancov, ktorí sú prednostami okresného alebo obvodného úradu, pritom sú členmi HZDS a boli prednostami aj pred voľbami, vlastne boli prednostami od samého začiatku. Poprosil by som vás, keby ste túto vec nestrácali zo zreteľa.

A teraz k mojej konkrétnej interpelácii - týka sa to Trnavskej univerzity. Kauza Trnavská univerzita je vám iste známa z tlače. Rektor Hajduk na Trnavskej univerzite už nie je, jeho právomoci dočasne vykonáva prorektor Doc. Regenda. Akademický senát existuje, jeho legitimitu uznáva ako premiér vlády ČSFR pán Stráský, rovnako aj rada vysokých škôl. Útoky na Trnavskú univerzitu však zo strany ministerstva školstva neprestávajú.

Dovoľte mi, aby som vo svojej interpelácii reagoval na poslednú epizódu. Je to interpelácia na ministra školstva Slovenskej republiky. Tlačová kancelária Slovenskej republiky v pondelok 28. 9. vydala informáciu tlačovej tajomníčky ministerstva školstva Jarmily Horákovej o tom, že na Trnávskej univerzite bol kontrolnej skupine z ministerstva školstva znemožnený prístup k dokladom o využívaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na Trnavskej univerzite a že ministerstvo zamedzuje súčasnému vedeniu univerzity pristúp k finančným prostriedkom. Táto kontrolná skupina ministerstva školstva vykonala overenia organizačnej a vecnej prípravy činnosti univerzity a spôsobu zabezpečenia výkaznictva čerpania finančných prostriedkov dňa 25. 9. 1992, čiže v piatok, pred týždňom. Vo svojej správe komisia nekonštatovala žiadne nedostatky. V závere navrhla tri opatrenia. Najzávažnejšie sa týkalo zmeny v dispozičnom oprávnení s finančnými prostriedkami, pretože tieto opatrenia vydané ministerstvom školstva ešte v júni tohto roku v súčasnosti nezohľadňujú odovzdanie právomoci rektora prorektorovi.

V návrhu opatrenia č. 2 mala Trnavská univerzita predložiť s termínom ihneď na schválenie obnovené podpisové vzory v súlade so zmenou výkonu právomoci vedúcich pracovníkov. Tento termín bol splnený 28. 9., čiže v pondelok. Keď prorektor a kvestor požiadali ministerstvo školstva o overenie zmeny v oprávnení k bežnému účtu vo Všeobecne] úverovej banke, ani v ten deň, t. j. v pondelok, ani doteraz podpisové vzory potrebné na disponovanie s účtom v banke neboli ministrom školstva a vedy Slovenskej republiky overené. Zaujímavé resp. udivujúce je to, že list ministerstva školstva pobočke Všeobecnej úverovej banky v Trnave o pozastavení čerpania akýchkoľvek prostriedkov na učte Trnavskej univerzity, t. j. aj mzdových, bol napísaný už 23. 9. a odovzdaný banke ešte pred kontrolou na Trnavskej univerzite. Táto blokácia čerpania prostriedkov nadobudla platnosť 28. 9., čiže v pondelok.

Ak dovolíte, tu by som sa ešte pozastavil pri tom, že ministerstvo v liste, ktorý poslalo banke na zablokovanie tohto účtu, sa odvoláva na § 10 ods. 4 zákona číslo 126/1991 Zb. o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácii. Tento paragraf však hovorí, že zriaďovateľ zníži limit výdavkov alebo jeho časť predovšetkým vtedy, aby bol stanovený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené finančnoprávne predpisy. Limit stanovil zriaďovateľ - ministerstvo, teraz teda spochybňuje svoje vlastne rozhodnutie.

Podľa vyjadrenia banky sa čerpanie prostriedkov uvoľní až na priamy pokyn ministerstva. Štátny tajomník na Ministerstve školstva pán Dubeň však čaká na vyjadrenie pána ministra, ktorý teraz sedí vo Federálnom zhromaždení ako poslanec. O 14 dní majú študenti Trnavskej univerzity zasadnúť do školských lavíc. Chcem sa spýtať pána ministra školstva, kto bude znášať dôsledky z neplnenia dodávateľských zmlúv a dodávok Trnavskej univerzite, ktorá sa v týchto dňoch zariaďuje, a to nehovorím o tom, že zamestnanci univerzity vlastne teraz robia zadarmo. Týmto žiadam Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky, aby urýchlene prehodnotilo svoje stanovisko vo veci zablokovania účtu a v zmysle príslušných zákonných ustanovení overilo právoplatnosť podpisových vzorov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo ma pán poslanec Bugár z MKDH Pripraví sa pán poslanec Pavol Bogdan.

Poslanec V. Bugár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený zbytok Národnej rady Slovenskej republiky,

na základe § 89 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady

interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara v otázkach týkajúcich sa niektorých jeho výrokov zo dňa 29. 9. 1992. Pán premiér podľa Pravdy zo dňa 30. 9. 1992 považuje požiadavku niektorých maďarských politických subjektov používať slovom i písmom jazyk menšín v úradnom styku za extrémny, a odôvodňuje to tým, že potom na Slovensku je nutné zaviesť, sedem úradných jazykov. Počas predvolebnej kampane ste sa mohli presvedčiť, že v niektorých lokalitách vedľa slovenského jazyka sa môže používať v úradnom styku maďarčina, v iných nemčina, atď. V žiadnom okrese, meste nežije vedľa seba sedem menšín, takže nie je nutne hovoriť, o siedmich úradných jazykoch. Takéto nepravdivé informácie majú len jeden jediný cieľ - ovplyvniť obyvateľstvo Slovenska a zvyšovať nedôveru voči menšinám a ich politikom. Pýtam sa vás, uznávate práva menšín zakotvene v Ústave Slovenskej republiky? Ak áno, stačí si prečítať druhy odsek článku 34 o právach menšín používať ich jazyk v úradnom styku.

Ďalej ste tvrdili, že dôsledkom špinavej a zákernej politiky maďarských strán nechcú slovenskí podnikatelia investovať na území, kde žije maďarská menšina, lebo sa boja, že táto oblasť sa oddelí od Slovenska. Odmietam takéto nepriateľsky nasmerované obvinenie. Vinníkmi nie sme a ani nebudeme. Pán premiér sám a niektorí jeho ministri rozširujú fámy o tom, že požiadavky menšín na samosprávu znamenajú odtrhnutie sa od Slovenska, a to aj napriek tomu, že nie ste ochotní si vypočuť naše predstavy, teda ich ani nemôžete poznať. Tvrdíte, že naše požiadavky na samosprávu predpokladajú dvojitú štátnu správu, a preto nie je možné, aby národné menšiny mali samosprávu, lebo táto podľa ods. 3 článku 34 Ústavy Slovenskej republiky ohrozuje suverenitu Slovenska. Vaše obvinenie odmietame, lebo naše snahy o samosprávu, ktoré ani nepoznáte, sú v súlade s medzinárodnými dokumentami aj so záujmami Slovenska.

Obviňujete nás z toho, že rozdúchavame nepokoje na národnostne zmiešanom území, a to tým, že udajne máme extrémne požiadavky a pritom na druhej strane spochybňujete aj tie práva, za ktoré ste aj sám hlasovali. Vyčítate nám, že nie sme legitímni. Pritom štatistické údaje z výsledkov parlamentných volieb dokazujú, že vyše 90 % voličov maďarskej národnosti volilo maďarské politické strany. Ak sa menšina boji, tak má strach z podobných výrokov - budem citovať: "Nie všetci Maďari, ktorí dostali naspäť svoje pozemky, sú nevinní. " Alebo: "Stačí sa pozrieť na bankové kontá dobyvateľov maďarskej národnosti, a potom hovoriť o právach národných menšín. " Alebo: "Ak si niektorí myslia, že to budú robiť ináč, budeme ich považovať za rozvracačov. "

Úctivo žiadam pána premiéra v mene poslancov maďarskej koalície, aby prestal hľadať nepriateľov na Slovensku. V súčasnosti stoja pred nami oveľa dôležitejšie úlohy v oblasti hospodárskej, sociálnej a kultúrnej a takéto obvinenia len odpútavajú našu pozornosť, ale najmä pozornosť obyvateľov od riešenia skutočných problémov, ktoré nás čakajú.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bogdan. To je posledný písomne prihlásený pán poslanec s interpeláciou.

Poslanec P. Bogdan:

Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

ako člen Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, som v posledných dňoch mal možnosť

stretnúť sa s viacerými vojakmi z povolania. Musím povedať, že tak, ako v celej spoločnosti, aj u nich pretrváva určitá neistota a obavy z budúcnosti súvisiaca s delením federácie i armády. Ich obavy sa týkajú okrem iného aj dvoch pre niektorých z nich životne dôležitých otázok - či po vzniku budúcej slovenskej armády dôstojníci a práporčíci inej národnosti ako Slovenskej, teda najmä českej národnosti, ak prijmú občianstvo Slovenskej republiky a zložia prísahu, budú môcť vykonávať bez obmedzenia funkcie, ktoré zodpovedajú ich veku, kvalifikácii, hodnosti skúsenostiam a schopnostiam. Samozrejme, že takéto obavy panujú aj medzi vojakmi z povolania inej národnosti ako českej, teda najmä slovenskej, ktorí momentalne slúžia v Českej republike. A po druhé - či sa pri obsadzovaní funkcii v budúcej slovenskej armáde uplatnia prísnejšie kritériá, než aké obsahuje tzv. lustračný zákon, ktorého ústavnosť je aj tak sporná.

Moja odpoveď na tieto otázky vždy znela, že vychádzajúc z Listiny základných práv a slobôd a z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá práve dnes nadobudla platnosť, najmä z článku 12 ods. 2, ich obavy nie sú opodstatnené. Nemôžem povedať, že by ich moja odpoveď celkom uspokojila a rozptýlila ich pochybnosti. Podľa môjho názoru, a snáď aj podľa ich, mohlo by to dokázať len jasne a celkom jednoznačne verejné vyhlásenie vládneho činiteľa.

Preto by som chcel požiadať premiéra vlády Slovenskej republiky, ale keďže tu nie je, budem spokojný možno aj vtedy, keď odpovie pán minister Tuchyňa, aby verejne a jasne formulovali odpovede na nasledujúce dve otázky: po prvé - či po vzniku budúcej slovenskej armády budú môcť vojaci z povolania inej národnosti ako slovenskej, ak prijmú občianstvo Slovenskej republiky a zložia prísahu, vykonávať funkcie, ktoré zodpovedajú ich schopnostiam, hodnosti, kvalifikácii a veku po druhé - či sa pri obsadzovaní funkcii v budúcej

slovenskej armáde neuplatnia prísnejšie kritéria, než aké obsahuje lustračný zákon.

Som presvedčený, vážená Národná rada, že verejne odpovede na tieto otázky môžu do značnej miery vyvrátiť pochybnosti a neistotu hoci len časti dôstojníckeho a práporčíckeho zboru, a tým prispieť k pokojnejšiemu riešeniu problémov súvisiacich s delením armády a koniec-koncov pomôžu v tomto zložitom období upevniť obranyschopnosť Slovenskej republiky bez nároku na rozpočtové prostriedky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán minister Tuchyňa, chcete odpovedať? Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

pretože som bol vyzvaný, stručne odpoviem na predmetné otázky. Dovolím si zacitovať z Ústavy slovenskej republiky. Podľa článku 12 sú ľudia slobodní, rovni v dôstojnosti i v právach. Základne práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľne. Základné pravá a slobody sa zaručujú na Území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšlanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo inej etnickej skupine, majetok, rod, iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňované alebo znevýhodňovať. Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohoto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje zakladné práva a slobody. Tieto ustanovenia boli prevzaté z Listiny základných práv a slobôd.

Chcel by som upozorniť, že vo vláde, pokiaľ som zmocnený vládou riešiť otázky prípravy slovenskej armády, nikdy nepadla otázka iného riešenia, než ktoré dnes konštatujú patričné zákony Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré, pochopiteľne, budú musieť, byť akýmsi spôsobom pretransformované do našich zákonov. A vláda sa k tomu hlási. Chcel by som z nich odcitovať. Podľa § 3 ods. l branného zákona číslo 82/1949 Zb. sa hovorí: "Útvary ozbrojených síl sa dopĺňajú bez rozdielu národností. " Podľa § 5 uvedeného zákona brannej povinnosti podliehajú v medziach zákona občania republiky. Podľa § 6 osoby nepodliehajúce brannej povinnosti, vrátane príslušníkov cudzích štátov, môžu dobrovoľne prevziať brannú povinnosť. Podľa § 23 zákona číslo 76 o niektorých služobných pomeroch v znení neskorších predpisov za vojakov z povolania možno prijať len občanov zatiaľ ČSFR, potom, pochopiteľne Slovenskej republiky. Z uvedeného teda vylýva, že národnosť nemá vplyv na brannú povinnosť ani služobný pomer vojaka z povolania. Obdobný princíp, tak ako som zdôrazňoval, budeme chcieť zachovať i v slovenskej armáde. Teda vplyv štátnej príslušnosti Českej republiky, Slovenskej republiky k brannej povinnosti, k služobnému pomeru vojakov z povolania, ako aj určenie štátnej príslušnosti po zániku ČSFR by mali upraviť zákony, o ktorých budete rozhodovať vy, vážení poslanci. Teda znova opakujem, že vo vláde zatiaľ akékoľvek diskriminačné opatrenia ktorýchkoľvek národov a národnosti k službe v armáde nechceme presadzovať, na rozdiel od iných vyhlásení.

Pokiaľ sa týka druhej otázky, chcel by som vašu pozornosť upriamiť na to, že zatiaľ nie je ani ministerstvo obrany ani minister obrany. Túto povinnosť zrejme po doplnení zákona o jeho menovaní bude mať podľa ústavy prezident Slovenskej republiky. Vedúceho úradu a štátneho tajomníka menuje vláda. Ostatné funkcie sú podlá personálnych kompetencii v príslušných kompetenciách buď ministra obrany alebo ďalších veliteľských stupňov. Keď teda chceme alebo dávame povinnosti i zodpovednosť funkcionárom, musíme im dať i právomoci, a ako budú obsadzované funkcie v budúcej slovenskej armáde, musia rozhodnúť príslušní funkcionári.

Neviem, o aké vyššie nároky ide, než lustračný zákon. Sám hovorím, že lustračný zákon je nedobrý zákon. O iných nárokoch neviem. Bude treba uplatniť, a také kritériá sa uplatňujú i dnes - predovšetkým odbornosť a morálnu spôsobilosť. Takže toľko snáď k otázkam pána poslanca Bogdana.

A keď už som tu, dovoľte, aby som ešte letmo objasnil niektoré veci. Pokiaľ sa týka domova dôchodcov a nemocnice, zacitujem z článku 5 bodu 2. Chcem upozorniť, že tato zmluva bola podpísaná 11. 6., keď som nebol vo funkcii ministra vnútra. Odsek 2 článku 5 znie: "Zmluvné strany sa dohodli na podmienke, že ak nebudú vymieňané nehnuteľnosti uvolnene a vzájomne fyzicky odovzdané a prevzaté do 31. decembra 1992, táto zmluva stráca uvedeným dňom platnosť. " Osobne sa domnievam, že do tej doby k tomu nedôjde, takže táto zmluva vlastne bude bezpredmetná a takisto výmena týchto nehnuteľností.

Pokiaľ sa týka prednostov okresných úradov, odpoviem na interpeláciu písomne. Chcel by som len pripomenúť, že doteraz za našej vlády boli odvolaní dvaja na vlastnú žiadosť, o jednom ste počuli, teda traja prednostovia okresných úradov. Ich politická príslušnosť bola nasledovná: jeden Občianska demokratická strana, jeden Hnutie za demokratické Slovensko a jeden Kresťansko-demokratické hnutie. V súčasne] dobe pre niektoré problémy sú v riešení traja prednostovia okresných úradov. Pre zaujímavosť, - jeden za nekoordináciu práce prednostov obvodných úradov a zlé vzťahy so samosprávou, jeden, Ktorý odvolal svojho vedúceho okresného úradu sociálnych veci a obvodných úradov a prevzal na seba všetky

tieto kompetencie, a jeden pre porušenie alebo nedodržanie zákona pri neho ustanovení.

Chcel by som pri tento príležitosti upozorniť, že na poslednom zasadaní vlády pani ministerka spravodlivosti dostala za úlohu pripraviť návrh zákona pre Slovensku národnú radu o nezlučiteľnosti záujmov Tým sa, pochopiteľne, po vašom prerokovaní tohoto zákona a prípadnom schválení vylúči akékoľvek duplovanie týchto rôznych funkcií.

Prosil by som pani poslankyňu Bauerovu, keby mi svoju interpeláciu podala písomne, nakoľko asi polovicu som nepočul, pretože to bolo slabo počuť. Odpoviem písomne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M Húska:

Ďakujem pekne za odpoveď pána ministra Pýtam sa prítomných členov vlády, či chcú ešte zaujať nejaké stanovisko k interpeláciám?

/Nie. /

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, chcel by som sa ešte vyjadriť, k odpovedi na interpeláciu zo štvrtej schôdze.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To ešte bude nasledovať.. S interpeláciou sa ešte hlási pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážení zástupcovia vlády,

vážení prítomní členovia Národnej rady Slovenské]

republiky,

pred časom som hovoril k problematike zlatých rezerv Štátnej banky česko-slovenskej. V dnešnej tlači je odpoveď hovorcu Štátnej banky česko-slovenskej na vyjadrenia nášho ministra financií pána Tótha, kde tento hovorca konštatuje, že v roku 1920 boli zlaté rezervy Štátnej banky česko-slovenskej 6, 5 tony, že terajší stav je 105 ton, a že na rozdiel od pána ministra financií, ktorý vo svojom vyjadrení konštatuje, že tento stav rezerv zlata, 105 ton, nie je len výsledkom obchodných transakcií, ale je do značne] miery ovplyvnený podielom zlata z bývalého Slovenského štátu, hovorca hovorí, že to nie je možné presne zistiť. V tejto súvislosti chcem interpelovať pána ministra financií, aby rezolútne žiadal od Štátnej banky česko-slovenskej vyčíslenie nielen rezerv zlata, ktoré prešli zo Slovenského štátu do Štátnej banky česko-slovenskej po druhej svetovej vojne, pretože takýto stav, aký hovorí hovorca, je jednoducho nepredstaviteľný, veď vieme, ako sa v bankách takéto veci evidujú, ale aby takisto získal prehľad aj o valutách, ktoré Štátna banka česko-slovenská získala po druhej svetovej vojne od Slovenského štátu.

Ďalej - Nemecká spolková republika je právnym nástupcom bývalej Tretej ríše. Podlá rôznych expertov nemecká ríša dlhuje Slovenskému štátu niekoľko miliárd mariek za obchodné transakcie, ktoré nesplatila. Zmluva, ktorú uzavrela Československá republika a Nemecká spolková republika, konštatuje, že kontinuita Česko-slovenskej republiky bola neprerušená. V tomto zmysle sme - myslím minulá vláda - žiadali o zmenu tejto pasáže. Táto zmena nebola realizovaná a tak je

vlastne existencia Slovenského štátu v tejto zmluve nezaregistrovaná. Obávam sa, že tým aj pohľadávky bývalého Slovenského sťatú oproti nástupníckemu štátu po Tretej riši sú takisto potom neakceptovateľné. Preto žiadam pána ministra financií, aby i v tejto veci zaujal stanovisko.

Ďalej, pokiaľ ide o delenie armády. Viackrát za bývalej vlády sme žiadali ministra obrany pána Dobrovského, aby vydal archívy, ktoré sa dotýkali slovenskej armády. Jeho odpovede boli vždy negatívne. Upozorňujem preto a žiadam vládu Slovenskej republiky, aby boli preskúmané nielen archívy Federálneho ministerstva vnútra, ale aj archívy Federálneho ministerstva obrany, a tie, ktoré sa dotýkajú slovenské] armády, boli vrátené na Slovensko.

Ďalej, pokiaľ ide o Radu obrany štátu, situácia bola komentovaná v novinách. Práve pred chvíľou sme sa dozvedeli, že vo Federálnom zhromaždení neprešiel návrh zákona o spôsobe rozdelenia federácie. Domnievam sa, že je to vážna situácia a preto interpelujem vládu Slovenskej republiky v tom zmysle, aby trebárs na neverejnom zasadaní Národnej rady Slovenskej republiky boli otázky obrany prediskutované.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pýtam sa, či je ešte niekto, kto by chcel vystúpiť s insterpeláciou?

/Nikto. /

Konštatujem, že na časť interpelácii odpovedali prítomní členovia vlády, na ostatné interpelácie budú musieť byť dané písomné odpovede členov vlády. Pýtam sa pánov poslancov, či sú spokojní s odpoveďami členov slovenskej vlády na tie interpelácie, ktoré boli predložené.

Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi ministra zdravotníctva na moju interpeláciu zo 4. schôdze Slovenskej národnej rady, ktorá sa týkala personálnych čistiek na ministerstve zdravotníctva. Stanovisko ministerstva zdravotníctva, konkrétne ministra, vedene pod číslom 2649 zo dňa 21. septembra tohto roku, ktoré máte pred sebou, považujem za vyhýbavé, nekvalifikované a nedostatočné. Pán minister síce uvádza, že dňa 13. 7. bol na ministerstve zdravotníctva schválený nový organizačný poriadok, v rámci ktorého bola údajne vytvorená nová organizačná štruktúra ministerstva a údajne zmenená náplň činnosti práce jednotlivých útvarov, avšak o takejto zmene nebol ani jeden zo 104 dotknutých, teda prepustených pracovníkov, informovaný a nemá o tom žiadnu vedomosť. Ako všetci tu prítomní vieme, zákon o organizácii štátnej správy bol prerokovaný a schválený koncom augusta tohto roku, teda v čase, keď už 104 pracovníkov ministerstva zdravotníctva bolo viac ako mesiac prepustených.

Ak by teda zodpovedalo pravde, že organizačný poriadok bol schválený 13. júla tohto roku, ako to vyplýva z textu odpovede pána ministra, je možné dedukovať, že bol schválený iba z toho dôvodu, aby sa bolo možné čím skôr zbaviť určitých zamestnancov. Organizačné zmeny mali predsa nasledovať až po schválení zákona o organizácii ústredných orgánov štátnej správy tak, aby tieto zmeny korešpondovali i s časovou následnosťou účinnosti zákona. O tom, aké znenie bude mať zákon, pán minister v tom čase nemohol mať predsa vedomosť. Ak tomu tak nebolo, javí sa prerokovanie spomenutého zákona zbytočným. Pán minister podpísal dohody o rozviazaní pracovného pomeru a tiež niekoľko výpovedi, v obsahu ktorých sa výslovne uvádza, že k rozviazaniu pracovného pomeru dochádza z dôvodov uvedených v ustanovení § 46 odsek l písm. c/ Zákonníka prace, t. j, z dôvodu nadbytočnosti.

Vo svojej odpovedi na moju interpeláciu v poslednom odseku na prvej strane listu uvádza, že v rámci novej organizačnej štruktúry ministerstva zdravotníctva je vytvorených spolu 102 pracovných miest. Z ministerstva však bolo prepustených 104 pracovníkov z dovtedy schváleného stavu 173 pracovných miest, ktorý ani nebol naplnený. Znamená to teda, že ak podľa pána ministra bolo 104 pracovníkov zo 173 nadbytočných, malo by ministerstvo zdravotníctva fungovať s počtom ľudí 69. Podľa odpovede pána ministra je na zabezpečenie úloh ministerstva zdravotníctva potrebných 102 ľudí, čiže pán minister doplní alebo už naplnil 33 tzv. nadbytočných pracovných miest. Otázka by v prvom rade mohla znieť. Koľko nových pracovníkov prišlo na ministerstvo zdravotníctva, o akých odborníkov ide a pripadne aká je ich politická profilácia? K organizačnej zmene zo dňa 13. júla tohto roku žiadam, aby táto bola autenticky preukázaná, a tiež to, či sa naplnilo ustanovenie § 18 ods. l písm. c/ Zákonníka prace, t. j, či ministerstvo zdravotníctva prerokovalo s príslušným odborovým orgánom, ktorým je Konfederácia odborového zväzu pracovníkov v zdravotníctve, opatrenie, ktoré sa dotyka väčšieho počtu pracovníkov. O tom, že uvoľnenie 104 zo 173 pracovníkov z dôvodu nadbytočnosti je opatrenie dotykajúce sa väčšieho počtu pracovníkov, azda nikto z nás nepochybuje. Ak sa vyššie uvedené skutočnosti autenticky nepreukážu, potom môžeme konštatovať, že organizačná zmena je fiktívna a postup Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri uvoľňovaní pracovníkov nelegitímny.

Pán minister sa vo svojej odpovedi zmieňuje, že nadbytočným pracovníkom bola ponúknutá dohoda z dôvodu, že ministerstvo zdravotníctva nemalo pre týchto pracovníkov iné vhodne miesto. Žiada sa poznamenať, že zo 104 uvoľnených pracovníkov sa ani pre jedného nenašlo na ministerstve miesto v rámci novej organizačnej štruktúry, pritom bol prijatý celý rad osôb, ktoré predtým na ústrednom organe štátne] správy nepracovali a nemajú ani potrebné odborné skúsenosti. Zdá sa, že popri odborných vlastnostiach bolo jedným z kritérií prijatia aj podriadenie sa politickému trendu súčasného vedenia ministerstva. Považujem za potrebne uviesť, že mnohí z prepustených dodnes nenašli vhodne pracovné miesta a v zdravotníckych organizáciách na území mesta Bratislavy resp. v jeho okolí ich mnohí nechcú prijať z obavy "čo na to povie pán minister, keď sa to dozvie?"

Žiadam, aby pán minister preukázal, či bola splnená ponuka vhodnej práce ako podmienka sine qua non aspoň v prípade tých minimálne štyroch pracovníkov, ktorí dostali zo strany ministerstva zdravotníctva výpoveď. Netreba snáď uvádzať, že ak to nie je možné preukázať, výpoveď nie je platná. K tvrdeniu, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola uzatváraná dobrovoľne, uvádzam iba toľko: pracovníci vo väčšine prípadov pristúpili na uzavretie dohody najmä z obavy, že v rámci výpovednej lehoty budú prekladaní na horšie platené miesta, a keďže výpovedná lehota v prípade použitia dôvodu podlá 5 46 ods. l písm. c/ Zákonníka práce je trojmesačná, malo by to celkom iste výrazný vplyv na výšku odstupného a sociálny dopad na pracovníkov,

V odpovedi pána ministra ďalej čítam, že moje tvrdenia o vyvíjaní nátlaku a politickej motivácii vykonaných zmien sú nepodložené. Spytujem sa teda, prečo museli ministerstvo zdravotníctva opustiť dlhoroční a skúsení pracovnici, z ktorých mnohí boli politicky indiferentní - neboli ani členmi

KSS - a udržali sa pred rokom 1989 iba vďaka svojej kvalifikovanej a poctivej práci, a boli nahradení novými už prijatými pracovníkmi, ktorí na ministerstve zdravotníctva nikdy nepracovali? Pán minister predsa nemohol za tak krátke obdobie zistiť pracovné kvality, ani výkonnosť jednotlivých pracovníkov. Kto teda ukazoval, kto z pracovníkov ministerstva zdravotníctva má odísť a kto má zostať? Neboli to len politické, subjektivistické a voluntaristické kritériá?

Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s uvolnením 104 pracovníkov, ako uvádza pán minister vo svojej odpovedi, vyplatilo odstupne 2 341 000 korún, čo je čiastka iste nie malá, najmä teraz, keď rezort zdravotníctva zápasí s tak vážnymi finančnými problémami. Harmonizuje táto rozšafnosť pána ministra, ktorý vyplatí 104 pracovníkom nemalé odstupné, prijme nových pracovníkov a na druhej strane presadzuje, že rezort musí do konca roka ušetriť 500 miliónov korún? Aké je to hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu? Okrem toho musím konštatovať, že pán minister sa vôbec nevysporiadal s funkčnosťou úradu, na čele ktorého stojí, a s problematikou adekvátneho počtu pracovníkov ministerstva vo vzťahu K počtu pracovníkov ministerstiev zdravotníctva trebárs v Českej republike alebo v iných štátoch, v ktorých je rezort ministerstva konsolidovaný.

Pán minister sa vo svojej odpovedi nevyjadril ani k obsahu listu zo dňa 7. 7. 1992 číslo 1078/1992-C4 o pozastavení platnosti smerníc ministerstva zdravotníctva o obsadzovaní niektorých funkcii v organizáciách zdravotníckej správy konkurzom, registrovaných v Zbierke zákonov v čiastke l z roku 1971.

Som nútený opäť zdôrazniť, že ide o hrubý rozpor so zákonom. Minister predsa nemôže pozastaviť platnosť smernice ministerstva bez zverejnenia o jej pozastavení v Zbierke zákonov, ale pritom postupovať tak, ako keby pozastavenie

platnosti bolo účinné, teda známe. Toto je skutočnosť, ktorá stojí za pozornosť tohto zákonodarného zboru. Myslím, že ak to prejdeme bez povšimnutia teraz, nečudujme sa, ak budú podobne postupovať aj ostatní členovia vlády. Dôsledkom môže byť právny chaos na úkor právnej istoty občanov.

Keďže vo svojom ďalšom liste z 23. júla číslo 1169 z roku 1992-C4, o ktorom sa tiež zmieňujem v interpelácii, pán minister tvrdí, že konkurzy vykonane pred jeho nástupom do funkcie boli manipulované, žiadam ho, aby jasne preukázal kým a akým spôsobom sa tak stalo. V jeho odpovedi nenachádzam o tejto skutočnosti ani zmienky. Pán minister na zmeny vo funkciách riaditeľov podriadených zdravotníckych zariadení reagoval veľmi všeobecne s tým, že tieto zmeny vykonal v záujme zlepšenia činnosti týchto organizácií, ako stojí v jeho odpovedi. Domnievam sa, že práve opak je pravdou, o čom svedčia výsledky zasadnutí Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory, Asociácie nemocníc, ďalej podnet daný na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ako aj reakcie zdravotníckych pracovníkov a reakcie v masmédiách.

Žiadam preto, a už budem končiť, aby pán minister prípad od prípadu a konkrétne zdôvodnil, čo ho viedlo k takej masovej výmene riaditeľov jednotlivých zdravotníckych zariadeniach tak, ako som to uviedol vo svojej interpelácii z 25. augusta, pričom svoju požiadavku rozširujem o prípad odvolania riaditeľa v Nemocnici s poliklinikou v Trebišove.

Dámy a páni, domnievam sa, že som dostatočne zdôvodnil príčiny svojej nespokojnosti s odpoveďou pán ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a tvrdenie, že ju považujem za nekvalifikovanú a nedostatočnú. Keďže ide o veľmi závažné problémy a pán minister ma nepresvedčil o snahe objasniť ich vyčerpávajúcim spôsobom, a tiež preto, aby hodnotenie jeho doterajšieho postupu bolo objektívne, opäť opakujem svoj navrh vytvoriť z poslancov Národnej rady komisiu, ktorá preverí všetky sporné skutočnosti. O tomto návrhu, i keď bol vyslovený na minulej schôdzi, nedal predsedajúci štvrtej schôdze hlasovať. Preto žiadam, aby sa tak stalo teraz.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo ma minister zdravotníctva pán Soboňa.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení pani,

dovoľte mi odpovedať ústne na vyjadrenú nespokojnosť pána poslanca Masarika. Znovu musím povedať, že nepresnosť v údajoch je známka, že tendenčné vystúpenie poslanca sleduje niečo úplne iné, ako hovorí. Nebojím sa otvorenej konfrontácie, pretože v mojom konaní nebolo nič, čo by som nevedel odôvodniť. Musím však upozorniť na jednu vec, že pokiaľ v budúcnosti chceme medzi sebou komunikovať, je jedno, akej sme politickej príslušnosti, musíme zachovať základné princípy slušnosti, ktorá je bežná medzi ľuďmi, ktorí majú oveľa menšie a nižšie vzdelanie, ako má pán poslanec Masarik. Preto používanie slova "čistky" a že je niekto nekvalifikovaný, myslím si, že by si mal odpustiť. Pokiaľ si myslí, že pečať kvalifikovaností mu dáva príslušnosť ku KDH alebo k hociktorej inej politickej príslušnosti, nehnevajte sa, o tom pochybujem. Samozrejme, túto pečať kvalifikovanosti nedáva ani príslušnosť k HZDS.

Bol som postavený na čelo tohoto rezortu, aby som dal do poriadku zdravotníctvo Slovenskej republiky. Nebol som tam postavený preto, aby som obhajoval jednotlivé pozície zamestnancov ministerstva, za ktoré dostavali peniaze už dlhé roky úplne zbytočne. K tomu som nepotreboval prijímať nový organizačný poriadok, úplne mi stačil starý organizačný poriadok, lebo aj podľa tohoto organizačného poriadku som mal právo ich prepustiť, pretože ich náplň práce nebola taká, aká má byť, aby tam mohli zotrvať. Ich prístup k práci nebol taký, aký ma byť, aby mohli pracovať na ministerstve zdravotníctva.

Pokiaľ budete, pán poslanec, narábať s číslami, prosím vás o to, aby ste presne odpovedali, pretože 104 zamestnancov nebolo prepustených. Bolo ich prepustených 77. Boli prijatí noví v minimálnom množstve, teraz vám nepoviem, či to boli štyria alebo piati, takže niečo také, ako 69 a ostatní už boli prijatí do stavu 102, je pomýlená matematika. Nechcem to ani nazvať správnym menom, ako sa to menuje, keď takéto tvrdenia prednášate pred Národnou radou Slovenskej republiky. Som ochotný prijímať tie obvinenia, ktoré sú založené na pravdivých tvrdeniach. Zloženie jednotlivých prepustených podľa politickej príslušnosti jasne hovorí, že neboli žiadne čistky. Dokonca boli jednotlivé odbory, ktorých som sa ani nedotkol, a boli to vážne odbory a sú tam zastúpení rôzní politickí príslušníci. Je to trebárs oblasť legislatívy, je to oblasť hospodárskej správy, je oblasť kontroly, kde som nijaké prepúšťanie nerobil. Chcel som využiť personálny kapitál, ktorý tam bol, z toho dôvodu, že som pochopil, že tieto tri nemôžem narušiť ani tým, že som mal dôvod aj tam tieto prepustenia urobiť, ale bez toho by jednoducho rezort nemohol fungovať.

To, že niektorí po pohovore a po ponúknutom voľnom mieste boli premiestnení do Ústavu pre zriadenie zdravotnej poisťovne a doteraz si tam konajú svoje povinnosti, vyvracia

aj ten fakt, ktorý tvrdíte, že sme nikomu nenašli voľné miesto. S odborovým zväzom pracovníkov v zdravotníctve sme vec prerokovali. Nemáme ani jeden neuzavretý prípad, čo sa týka prepustenia zamestnancov z ministerstva zdravotníctva, ani jeden, ktorý by zakladal ďalšie postupy alebo trebárs i súdne konania. Odvolávanie sa na postoj lekárskej komory a ďalších je nesprávne, pretože tieto pohnútky lekárskej komory boli iné, o ktorých sa ešte budem zmieňovať pred verejnosťou - o postavení lekárskej komory a o je] úlohe. Podnet generálnemu prokurátorovi - pred výborom pre zdravotníctvo a sociálne veci na moju otázku, aby mi citovali znenie toho paragrafu, ktorý som porušil, mi citovali § 2, ktorý hovorí o úlohách komory. Ako môže minister zdravotníctva porušiť paragraf, ktorý hovorí o úlohách komory? To, prosím, je nekvalifikovaný prístup jedného zástupcu a čelného predstaviteľa lekárskej komory ako stavovskej organizácie a za takýto prístup lekára sa hanbím, že nemá ani toľko právneho vzdelania a slušnosti, aby si preveril základne veci, čo sa týka porušovania zákonnosti a paragrafov.

Ak sa odvolávate na porovnávanie s inými krajinami, kde ministerstvo zdravotníctva je konsolidované, môžem vám povedať, že keď sa začneme porovnávať s takýmito krajinami, nezostane na ministerstve zdravotníctva ani 30 zamestnancov. Správne ste povedali, že zdravotníctvo a ministerstvo nie je konsolidované. Myslím si, že tvrdenie, že by u nás malo byt konsolidované, vonkoncom nie je namieste. Ak robím regionálnu politiku, za ktorú nás obviňujete, že ju nekonáme, a presúvam právomoci do regiónov, nech sa na mňa nikto nehnevá, že v budúcnosti naďalej budem nútený zmenšovať stavy ústredného orgánu štátnej správy. Je to normálne, logické, pretože alt budem kompetencie prenášať na regióny, automaticky budú ubúdať na ústrednom orgáne štátnej správy. Myslím, že toto je cieľ nás všetkých, aj v ostatných oblastiach a v ostatných rezortoch. Pokiaľ voči tomuto mate výhrady, naozaj neviem, ako chcete reformovať zdravotníctvo na Slovensku. Naša

snaha je, aby od januára budúceho roku narábanie so všetkými finančnými prostriedkami prešlo na regióny, aby sa tie prostriedky, ktoré boli vyprodukované v regiónoch a ktoré poistenci a zamestnávatelia zaplatili, tam dostali. Minimum sa dostane do ústrednej poisťovne, a aj tie budú vynaložené za účasti regionálnych zástupcov na vyrovnávanie nerovnakých štartovacích pozícii jednotlivých regiónov.

Ak som vydal nariadenie, že ruším konkurzy, zrušil som metodický pokyn ministerstva zdravotníctva, ktorý zrušiť je mojim právom. Dnes boli rozoslané nové metodické pokyny, ktoré určujú pravidlá konkurzného konania do budúceho obdobia. Toto konkurzné konanie je v plnej právomoci regiónu. Jediné, čo musíme urobiť my podlá nových metodických pokynov, je na podnet okresného lekára vyhlásiť konkurz. Ostatné je vecou regiónu, a som rád, že konečne sa región bude môcť rozhodnúť, ktorý je správny riaditeľ toho-ktorého zariadenia v jeho vlastnom regióne. Odmietam sa v budúcnosti k tomu vyjadrovať. Rozhodnutia konkurznej komisie sú v plnom rozsahu platné, kde hlasovanie musí byť verejné, pretože každý člen konkurznej komisie musí brať zodpovednosť pred verejnosťou za to, koho navrhuje, ako urobil výber svojho kandidáta. Okrem toho členom konkurznej komisie bude psychológ a bude potrebné, aby sa všetci kandidáti podrobili psychologickým testom. Zástupcovia ministerstva budú vyslovene odborníci, ktorí budú posudzovať schopnosť prakticky všetkých kandidátov. Nebudú nikoho uprednostňovať a nebudú nijaké kritériá, kto je lepší alebo kto je horší. Rozhodnutie bude záležať na zástupcoch regiónu. Myslím si, že spravodlivejší postup už ministerstvo vymyslieť nemohlo. Okrem toho upozorňujem, že konkurzné konanie je poradným orgánom vedúceho pracovníka. Nemám povinnosť sa za to nikomu zodpovedať, aj keď je poslancom Národnej rady. Je to moja nedeliteľná právomoc, ako každého iného vedúceho pracovníka. Do tohoto raz a navždy bude treba v budúcnosti vniesť poriadok. Pokiaľ niekoho budeme chcieť brať na zodpovednosť za vykonanú prácu, toto mu

nebudeme môcť upierať, pretože potom to nie je žiadna pravičiarska politika, potom je to politika úplne iná.

Ak je niekto dlhodobým pracovníkom, pre mňa to neznamená, že je odborníkom. Pre mňa kritérium dlhodobosti neznamená, že je niekto dobrým odborníkom. Ak sme v minulosti kritizovali, že za éry totality nebol spravodlivý vyber, že boli uprednostňovaní na základe členstva v KSČ, akým právom mne tu vytýkate, že neberiem toto do úvahy? Myslím si, že to nie je absolútne namieste. Pre mňa jediná odbornosť je ta, ktorá je preukázaná prácou, znalosťami a ochotou pracovať. To je pre mňa kritérium, a nie to, koľko rokov v rezorte robí. Poznám mladých ľudí, ktorí si perfektne zastanú svoje miesto a poznám ľudí, ktorí na základe zamestnanosti, teda rokov, ktoré robia v rezorte, by veru mali podať oveľa väčší výkon.

A ešte, ak dovolíte, musím povedať, že som bol poverený vedením rezortu aj preto, aby som rozhodoval o tom, kto je vhodný do koncepcie pri tak zásadnej zmene, ako je súčasná zmena zdravotného systému. Myslím si, že v súčasnosti takáto razantná, závažná a rozsiahla zmena neprebieha nikde, dokonca ani u našich susedov. Preto by som si vymedzil pravo, aby som mohol posúdiť, ktorý pracovník je vhodný a ktorý nie. Ak dovolíte, neviem si predstaviť, prečo a na akom podklade ma obviňujete, že som nemohol niečo zistiť. Je niekoľko možnosti, aby som zistil, kto je akým pracovníkom. Taká maličká možnosť je vtedy, ak na jeho pracovných spisoch a na jeho pracovnom stole v jeho kancelárii zistím centimetrovú vrstvu prachu, ktorú za týždeň pracovnej doby, kedy nebol na dovolenke, nijakým spôsobom neporušil. To je len jeden príklad. Týchto možností je tisíce. Preto nie je správne niekoho posudzovať, či vie zistiť alebo nevie zistiť.

Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti je funkčne, plne si zastane úlohy, ktoré ministerstvo zdravotníctva plniť

potrebuje a myslím si, že zdravotnícku reformu a zmenu zdravotného systému dovedie k úspešnému koncu. Je jasné, že ak zistíme, že potrebujeme nejakých ďalších odborníkov, expertov, nikdy nebudeme váhať, aby sme ich zobrali, aby sme ich prijali. V krátkej dobe to nepredpokladáme, ale na druhej strane musím povedať, ak sa nám podarí preniesť dostatok kompetencií na regióny, vôbec nebudem váhať ďalej znižovať stavy ministerstva zdravotníctva, aby som ich dostal na úroveň ministerstiev zdravotníctva v konsolidovaných štátoch s konsolidovanými ministerstvami zdravotníctva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán minister.

Vážené poslankyne a poslanci, stanoviskom pána Masarika akosi samospádom sme začali preberať interpelácie a otázky poslancov zo 4. schôdze Slovenskej národnej rady. Obdržali ste písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov, ktoré boli prednesené na 4. schôdzi Slovenskej národnej rady. Pýtam sa pánov poslancov, či súhlasia s odpoveďami ministrov na interpelácie.

Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Už v interpelácii som vyjadril svoje stanovisko k odpovedi pána ministra, ktoré bolo nesúhlasné.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Informáciu k vašej interpelácii dostanete písomne.

Teraz v zmysle rokovacieho poriadku máme k odpovediam na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zaujať stanovisko uznesením.

Prosím, prezentujme sa. /Prítomných bolo 51 poslancov. /

Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Na základe toho by som navrhoval, aby sme sme odsúhlasenie interpelácii zo 4. schôdze Slovenskej národnej rady dali ako prvý bod nasledujúcej schôdze. /Šum v sále. /

Vážení priatelia, dobre, požiadam pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú vo vonkajších priestoroch, aby prišli do rokovacej sály.

Prosím, prezentujme sa. /Prítomných bolo 60 poslancov. /

Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní, preto končím túto schôdzu Národnej rady.

Prosím, ešte pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, už na 2. schôdzi som dal návrh, aby v otázke sporných otázok na ministerstve zdravotníctva bola vytvorená komisia z poslancov, kde by každá strana alebo hnutie malo svojho zástupcu, a ktorá by sa pozrela na tento problém, ako to stojí. Už po druhýkrát sa o tom nedalo hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, nehnevajte sa, ale vecí vidíte, že nie sme uznášaniaschopní. Čo vlastne chcete?

Poslanec J. Masarik:

Dobre, ale to znamená, že budeme opäť mesiac čakať? To je podlá vás riešenie? V poriadku, teda žiadam pána predsedu a podpredsedov, aby v tejto veci rozhodli.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, rozhodneme. Prosím, technická poznámka pána ministra.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

súhlasím s týmto postupom, ale potom navrhujem, aby pán Masarik dal prešetriť všetkých, ktorí boli v Slovenskej republike prepustení z organizačných dôvodov alebo preto, že jednoducho podniky pre nich nemali zamestnanie, nielen úradníkov, ktorí celé mesiace a roky brali úplne zbytočne vysoké platy, ktoré si stihli ešte aj v závere svojho pobytu na ministerstve poriadne zvýšiť. Prečítali ste sumu, ktorú sme preplatili za odstupné. Odchádzali tam s odstupným vo výške 40 tisíc korún a nezriedka aj viac. Spýtajte sa robotníkov, ktorí boli prepustení v zbrojnom priemysle, či dostali takéto odstupné. Ak áno, potom budem spokojný. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky podľa 19.

Poslanec M. Sečánsky:

Priatelia, viete veľmi dobre, že nejdem do konfrontácie, akosi to nie je v súlade s mojou povahou, ale predsa pánovi Masarikovi musím položiť niekoľko otázok.

Použil tu výrazy "postup ministra alebo ministerstva bol nelegitimny". Rád by som vedel, čo pán Masarik pod týmto myslel, pretože nelegitímny znamená nemať právo konať, v širšom slova zmysle nezákonný. Ak je tento postup nezákonný, pán Masarik to bude musieť dokázať, a pravdepodobne pred mandátovým a imunitným výborom /potlesk/, pretože poslanec je zodpovedný za výroky, ktoré použije v Slovenskej národnej rade alebo v orgánoch Slovenskej národnej rady.

Pán Masarik ďalej namietal v dvoch prípadoch, pokiaľ si pamätám, neplatnosť výpovedi. Pán Masarik, o tom, či sú výpovede platné alebo neplatne, môže rozhodnúť súd, nikto iný nie, ani ten, kto dal výpoveď. Ten môže jedine v jednom prípade, ak s tým druhá strana súhlasí, výpoveď stiahnuť. Výpoveď je veľmi presne normovaný právny úkon, a tam nemožno uhýbať ani doľava ani doprava. Po daní výpovede sa už na názory v žiadnom prípade neberie ohľad. Teda ak niekto mal namietať neplatnosť výpovede, bola to strana, ktorá dostala výpoveď. To isté sa týka dohody o skončení pracovného pomeru. Použili ste výrazy, alebo zmysel vety, že tieto dohody boli podpisované zo strany pracovníkov ministerstva pod určitým psychickým tlakom z obavy, že stratia miesto, alebo že u nich dôjde k šikanovaniu počas výpovednej lehoty. Pán Masarik, aj o tom, či je dohoda platná alebo neplatná, môže rozhodnúť len súd, nikto iný. Poslancovi toto v žiadnom prípade nepatrí.

Vážim si postavenie poslanca, viem, aké je, ale vyrukovať tu so stovkou indícii, ktoré vrhajú na vec úplné iné

pohľady, myslím si, že poslanec by sa mal tu kontrolovať. Takisto by sme mohli povedať - a nepoužili sme to v žiadnom prípade - alebo vysloviť, prečo boli menene desiatky funkcionárov pred skončením funkčného obdobia minulej vlády. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.

Vážení poslanci, končím naše zasadanie a ďakujem vám za spoluprácu.

Schôdza skončená o 17. 20 hodine.

Uznesenia

prijaté na 6. schôdzi Slovenskej národnej rady 29. a 30. septembra a 1. oktobra 1992

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1814/1992

UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 29. septembra 1992

k návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenské] republiky /tlač SNR 28/

Slovenská národná rada s c h v a ľ u j e

návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 28a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedene v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l o s y v. r. overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2118/1992

35 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Z 29. septembra 1992

k návrhu poslanca Slovenskej národnej rady R. G o č a n a vydanie zákona SNR, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy /tlač SNR 29/

Slovenská národná rada s c h v a ľ u j e

návrh poslanca Slovenskej národnej rady R. G o č a n a vydanie zákona SNR, ktorým sa mení zákon Slovenskej národne] rady o organizácii miestnej štátnej správy podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 29a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedene v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r.

overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2911/1992

36 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 29. septembra 1992

k vládnemu návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa meni a doplna zákon Slovenskej národnej rady á. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady C. 194/1992 Zb. /tlač SNR 34/

Slovenská národná rada s c h v a l u 3 e

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej

rady č. 194/1992 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 34a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová Zsolt Komlósy v. r.

overovatelia

SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2911/1992

UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY z 29. septembra 1992

k zákonu Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1992 Zb. /tlač SNR 34/

Slovenská národná rada odporúča

ministerke práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky

vydať po schválení vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavne zákony /tlač FZ 73/ vykonávací predpis, ktorý bude riešiť podmienky a poskytovanie príspevkov Územným organom práce,

zamestnávateľom pri riešení vážnych prevádzkových dôvodov v zmysle zákona č. 231/1992 Zb., v ktorom sa dopĺňa § 130 Zákonníka práce.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r.

overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 3097/1992

UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 29. septembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii /tlač SNR 35/

Slovenská národná rada s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 35a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedene v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r. overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 3096/1992

39 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 30. septembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase /tlač SNR 36/

Slovenská národná rada s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 36a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r. overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2327/1992

40 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 30. septembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky /tlač SNR 37/

Slovenská národná rada s c h v a ľ u i e

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 37a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt Komlosy v. r.

overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2797/1992

41 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY z 30. septembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR t. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov Štátnej správy slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona SNR číslo 312/1992 Zb. /tlač SNR 39/

Slovenská národná rada schvaľuje

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2879/1992

42 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 30. septembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o správe dani a poplatkov /tlač SNR 38/

Slovenská národná rada s c h v a l u j e

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o správe dani a poplatkov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 38a/ a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedene v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r. overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2879/1992

43 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 30. septembra 1992

k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991

Slovenská národná rada s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991 podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy. Prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l o s y v. r. overovatelia

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2915/1992

44 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 30. septembra 1992

k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 /tlač SNR 30/

Slovenská národná rada A, schvaľuje

na návrh vlády Slovenskej republiky

štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1991, ktorý vykazuje:

-	rozpočtové príjmy v sume	116	881	238	tis.	Kčs
_	rozpočtové výdavky v sume	127	109	298	tis.	Kčs
_	schodok rozpočtového hospodárenia
	v sume	10	228	060	tis.	KČS

B. súhlasí
so spôsobom úhrady schodku takto:
- opravným zúčtovaním vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi štátnym rozpočtom federácie	452 183 tis. Kčs
- úhradou odpustenia odvodu z objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii z prebytku rozpočtu federácie	933 772 tis. Kčs
- použitím štátnych finančných aktív Slovenskej republiky vzniklých z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov	362 756 tis. Kčs
- použitím časti prostriedkov z vysporiadania vzťahov organizácií so štátnym rozpočtom Slovenskej republiky za rok 1991	479 349 tis. Kčs
- emisiou štátnych dlhopisov Slovenskej republiky schválenou samostatnými zákonmi Slovenskej národnej rady	8 000 000 tis. Kčs

C. berie na vedomie

a) záverečné účty štátnych fondov Slovenskej republiky za rok 1991

b) stav štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, k 31. decembru 1991, ktorý bol 719 093 tis. Kčs a pasív 369 352 tis. Kčs

c) že v rozpočtovom hospodárení obci za rok 1991 sa vykázali príjmy v sume 16 174 677 tis. Kčs, výdavky v sume 14 299 729 tis. Kčs a prebytok v sume l 874 948 tis. Kčs.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Slovenskej národnej rady

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l o s y v. r. overovatelia

SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA

Číslo: 2338/1992

45 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 1. októbra 1992

k výsledkom rozpočtového hospodárenia za I. polrok 1992 a konkretizácii opatrení v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku /tlač, SNR 31/

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie

1. správu vlády Slovenskej republiky o výsledkoch rozpočtového hospodárenia za l. polrok 1992,

2. opatrenia vlády Slovenskej republiky prijaté v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku 1992 obsiahnuté v prerokovanej správe;

B. konštatuje, že sprava mala podať:

1. celkový prehľad o plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podlá jednotlivých položiek, tak ako bol rozpočet schválený,

2. odpočet plnenia podľa odporúčaní obsiahnutých v uznesení Slovenskej národnej rady č. 233 z 20. 12. 1991 k vládnemu návrhu zákona SNR o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992,

3. informáciu o hospodárení s rozpočtovými rezervami tak ako to ukladá § 18 ods. 3 zákona SNR číslo 592/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR;

C. odporúča

vláde Slovenskej republiky

1. hľadať nepretržite ďalšie možnosti ako minimalizovať rozpočtový deficit SR prognozovaný v správe tak na strane príjmov, ako aj výdavkov a prednostne informovať Národohospodársky a rozpočtový výbor SNR,

2. zvážiť, či zákon SNR č. 581/1991 Zb. o štátnom rozpočte SR na rok 1992 z hľadiska jeho zreálnenia si nevyžaduje novelizáciu,

3. urýchlene predložiť, scenár dôsledkov realizácie ekonomickej suverenity SR v zmysle princípu "Každý za svoje" s variantami možného vývoja ďalšej spolupráce s Českou republikou, ako aj stratégiu oživenia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky,

4. prehodnotiť viazanie rozpočtových výdavkov na II. polrok 1992 tak, aby v kapitole Ministerstva školstva a vedy SR a Ministerstva zdravotníctva SR došlo k zohľadneniu pripomienok poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k týmto kapitolám,

5. presunúť, prostriedky z federálneho fondu zamestnanosti, určené Slovenskej republike na aktívnu politiku zamestnanosti, nevyčerpané ku koncu roka 1992, do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za účelom krytia výdavkov sociálneho zabezpečenia občanov Slovenskej republiky,

6. požiadať Federálne ministerstvo financií, aby presunulo alikvotnú časť prebytku federálneho rozpočtu na zabezpečenie dôchodkov občanov Slovenskej republiky,

7. aby Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva SR spracovali materiál, ktorý presne vyčísli stav a funkčnosť administratívneho a správneho aparátu v školstve a Zdravotníctva ako celku a navrhnúť možné dopady pre rok 1993;

D. ukladá

1. vláde Slovenskej republiky

Predložiť Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky analytický materiál /vrátane alternatív riešenia/ o stave prac na príprave rozpočtu na r. 1993, aj o stave prác na rozpočtových pravidlách.

2. výborom Národnej rady Slovenskej republiky

V rámci svojej pôsobnosti vo vzťahu k svojim rozpočtovým kapitolám sledovať plnenie opatrení rezortov na zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo zákona SNR č. 581/1991 Zb. o štátnom rozpočte SR na rok 1992 podlá koncepčného a operatívneho zamerania ich činnosti, ako aj uznesenia SNR č. 233 z 20. decembra 1991 k vládnemu návrhu zákona SNR o štátnom rozpočte SR na rok 1992.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r.

overovatelia

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2338/1992

46 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 1. októbra 1992

k žiadostí Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas Slovenskej národnej rady na trestné stíhanie poslanca Slovenskej národnej rady /tlač SNR 32/

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí

s návrhom Mandátového a imunitného výboru Národne] rady Slovenskej republiky, aby žiadosť Krajského sudu v Banskej Bystrici o súhlas Slovenskej národne] rady na trestne stíhanie poslanca Slovenskej národnej rady /12 bod programu/ nebola prerokovaná na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že po je] opätovnom prerokovaní v mandátovom a imunitnom výbore sa rozhodne o jej zaradení na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r. overovatelia

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2338/1992

47 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 1. októbra 1992

k správe o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 1. do 29. septembra 1992 /tlač SNR 4O/

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 1. do 29. septembra 1992.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bibiána Guldanová v. r. Zsolt K o m l ó s y v. r. overovatelia

OBSAH
Otvorenie a procedurálne otázky	1
Návrh programu schôdze	2
Hlasovanie o návrhu programu schôdze	2
1. Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona	SNR
o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Sloven-
skej republiky	2
Poslanec P. Kanis	3
Spoločná spravodajkyňa výborov SNR
poslankyňa A. Draxlerová	7
Rozprava
Poslanec R. Žingor	9
Poslanec P. Brňák	11
Poslanec A. Hrnko	16
Poslanec A. Neuwirth	16
Poslanec V. Bajan	21
Poslanec J. F e X e t e	22
Poslanec J. Slota	28
Poslanec R. Žingor	29
Poslankyňa M. Gbúrová	29
Prvý podpredseda SNR P. Weiss	30
Poslanec I. Hudec	31
Poslanec A. Neuwirth	33
Poslanec P. Koncoš	34
Poslanec A. DuKa-Zólyomi	36
Poslanec L. Polka	38
Poslanec L. B a 1 1 e k	40
Poslanec E. Bárány	46
Prvý podpredseda SNR P. Weiss	47
Poslanec A. Hrnko	49
Poslanec P. Lauko	52

	Poslanec L. Kliman	52
	Podpredseda SNR J. Prokeš	54
	Poslanec P. Kanis	55
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúci ich
	návrhoch k návrhu zákona	61
	Hlasovanie o návrhu zákona	64
2.	Návrh poslanca SNR Rudolfa Goča na vydanie zákona
	SNR, ktorým sa mení zákon SNR o organizácii miest-
	nej štátnej správy	65
	Poslanec R. Goč	65
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec J. Hanák	68
	Rozprava
	Poslanec L. Pittner	69
	Poslanec I. Ľupták	70
	Poslanec L. K o t e 1 e s	71
	Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	74
	Poslanec J. Zselenák	75
	Poslanec R. Goč	77
	Poslanec I. Ľupták	78
	Poslanec A. Matejka	79
	Poslanec L. Kliman	79
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k návrhu zákona	80
	Hlasovanie o návrhu zákona	83
3.	Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa
	Zákon SNR č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slo-
	venskej republiky pri zabezpečovaní politiky za-
	mestnanosti v znení zákona SNR číslo 194/1992 Zb.	84

	Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	O. Keltošová	84
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec P. Jakubík	87
	Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch k vládnemu
	návrhu zákona	90
	Hlasovanie o návrhu zákona	91
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	92
4.	Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa
	zákon SNR číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii	92
	Minister kultúry SR D. Slobodník	93
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec I. Gazdík	95
	Rozprava
	Poslanec M. Pollák	98
	Poslanec P. Csáky	100
	Poslankyňa G. Rothmayerová	102
	Poslanec F. Mikloško	104
	Poslanec J. Čarnogurský	106
	Poslanec M. Ftáčnik	110
	Podpredseda SNR A. M. Húska	114
	Poslanec H. Kočtúch	115
	Poslanec M. Dzurinda	119
	Poslanec T. C i n g e l	120
	Poslanec I. Ľupták	122
	Poslankyňa G. Rothmayerová	123
	Poslanec J. Findra	124
	Poslanec M. Pollák	128
	Poslanec J. Masarik	129

	Poslanec J. Čarnogurský	130
	Predseda SNR I. Gašparovič	131
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	132
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	136
30.	septembra 1992
5.	Vládny návrh zákona SNR. ktorým sa mení a dopĺňa
	zákon SNR číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase	137
	Minister kultúry SR D. Slobodník	137
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	Poslanec I. Gazdík	138
	Rozprava
	Poslanec J. Masarik	140
	Poslankyňa G. Rothmayerová	142
	Poslankyňa M. Aibeková	142
	Poslanec J. Čarnogurský	143
	Poslanec J. Findra	144
	Poslanec I. Ľupták	145
	Poslanec J. Brocka	146
	Poslanec L. Koteles	146
	Poslanec I. Gazdík	147
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	148
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	151
6.	Vládny návrh zákona SNR. ktorým sa mení a dopĺňa
	zákon SNR číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere
	príslušníkov Policajného zboru Slovenskej repub-
	liky	151

	Minister vnútra SR J. Tuchyňa	152
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec E. Bárány	153
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	156
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	157
7.	Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa
	zákon SNR číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niekto-
	rých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti or-
	gánov štátnej správy Slovenskej republiky v ob-
	lasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona
	SNR číslo 312/1992 Zb.	158
	Minister financií SR J. Tóth	158
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec L. Polka	162
	Rozprava
	Poslanec P. Brňák	165
	Poslanec A. Neuwirth	167
	Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	168
	Poslanec A. Neuwirth	169
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	170
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	175
8.	Vládny návrh zákona SNR o správe dani a
	poplatkov	176
	Minister financií SR J. Tóth	176
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec J. K o š n á r	179

	Rozprava
	Poslanec J. Brocka	183
	Poslankyňa O. Marhulíková	186
	Poslanec J. Zselenák	187
	Poslanec J. R e a	191
	Minister financií SR J. Tóth	192
	Poslanec J. Brocka	194
	Poslanec J. Zselenák	195
	Poslanec J. Košnár	197
	Poslanec P. Sokol	199
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	200
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	203
9.	Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej
	republiky za rok 1991	203
10.	Vládny návrh zákona SNR o emisii štátnych
	dlhopisov Slovenskej republiky na krytie
	schodku štátneho rozpočtu Slovenskej repub-
	liky za rok 1991	203
	Minister financií SR J. Tóth	205
	Spoločný spravodajca výborov SNR
	poslanec J. K o á n á r	212
	Rozprava
	Poslanec M. Dzurinda	216
	Poslanec H. Kočtúch	219
	Minister financií SR J. Tóth	223
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	224

	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	225
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	226
	Prvý podpredseda SNR P. Weiss	226
1.	októbra 1992
11.	Výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej re-
	publiky za I. polrok 1992 a konkretizácia opatrení
	v oblasti rozpočtového hospodárenia v II. polroku
	1992	229
	Minister financií SR J. Tóth	229
	Poslanec Š. Harna	232
	Rozprava
	Poslankyňa E. Rusnáková	236
	Poslanec J. Tarčák	238
	Poslankyňa O. Marhulíková	241
	Poslanec J. Plesník	242
	Poslanec M. Ftáčnik	246
	Poslanec I. Hudec	251
	Poslanec H. Kočtúch	253
	Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR
	O. Keltošová	258
	Poslankyňa M. Gbúrová	259
	Minister financií SR J. Tóth	261
	Prvý podpredseda NR SR P. Weiss	268
	Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
	návrhoch k návrhu na uznesenie	270
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	277
12.	Žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici o súhlas
	NR SR na trestné stíhanie poslanca NR SR	278

	Poslanec I. J a r o š	278
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	279
13.	Správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie
	od 1. do 29. septembra 1992	280
	Poslanec M. Sečánsky	280
	Poslanec J. Brocka	283
	Predseda NR SR I. Gašparovič	284
	Poslanec J. Masarik	287
	Poslanec P. Lauko	287
	Poslanec M. Andel	288
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	290
14.	Interpelácie a otázky poslancov	291
	Poslanec J. Masarik	291
	Prvý podpredseda NR SR P. Weiss	292
	Poslanec L. Kliman	295
	Poslanec M. Tahy	298
	Poslanec P. K o n c o š	304
	Poslanec H. Kočtúch	310
	Poslanec J. Jakuš	312
	Minister zdravotníctva SR V. Soboňa	318
	Poslanec P. Lauko	329
	Poslanec J. Ľupták	333
	Poslanec L. Kvasnička	335
	Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	338
	Poslanec J. Plesník	340
	Poslankyňa E. Bauerová	342
	Poslankyňa O. Marhulíková	344
	Poslankyňa G. Rothmayerová	345
	Poslankyňa B. Guldanová	346
	Poslanec J. Brocka	348

Poslanec V. Bugár	350
Poslanec P. Bogdan	352
Minister vnútra SR J. T u c h y ň a	354
Poslanec L. Pittner	358
Poslanec J. Masarik	360
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa	365
Poslanec M. Sečánsky	373
Skončenie rokovania 6. schôdze SNR	374
Uznesenia prijaté na 6. schôdzi SNR