SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA

14. a 15. júla 1992

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 2. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

X. volebné obdobie

Stenografická sprava

o 2. schôdzi Slovenskej národnej rady,

konanej 14. a 15. júla 1992

Program schôdze:

1. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jej žiadosť o vyslovenie dôvery

2. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady á. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 92/1977 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1990 Zb.

3. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu

4. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady t. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve

5. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky

6. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa určuje príslušný orgán štátnej správy Slovenskej republiky vo veciach komoditných búrz

7. Návrh na zmenu v zložení členov výborov Slovenskej národnej rady v súvislosti s vymenovaním niektorých poslancov Slovenskej národnej rady za členov vlády Slovenskej republiky

8. Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 23. júna do 14. júla 1992

Stenografická správa

o 2. schôdzi Slovenskej národnej rady

14. a 15. júla 1992

Predseda SNR I. Gašparovič:

Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,

otváram 2. schôdzu Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých vítam.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojej schôdzi 24. júna tohto roku vymenovalo pána Vladimíra Mečiara za predsedu vlády Slovenskej republiky. /Potlesk. / Vítam ho na našom rokovaní spolu s členmi vlády, ktorých taktiež 24. júna tohto roku vymenovalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh predsedu vlády.

Dovoľte mi predstaviť vám novovymenovaných členov vlády Slovenskej republiky:

pán Roman Kováč, podpredseda vlády, súčasne poverený riadením Ministerstva kontroly Slovenskej republiky /potlesk/,

pán Milan Kňažko, podpredseda vlády, poverený riadením Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky /potlesk/,

pán Ľudovít Černák, minister hospodárstva Slovenskej republiky /potlesk/, súčasne poverený riadením Ministerstva

priemyslu Slovenskej republiky a Ministerstva obchodu A cestovného ruchu Slovenskej republiky,

pán Július Tóth, minister financií Slovenskej republiky /potlesk/,

pani Oľga Keltošová, ministerka prace a sociálnych vecí Slovenskej republiky /potlesk/,

pán Jozef Zlocha, minister predseda Slovenskej komisie pre životne prostredie /potlesk/,

pán Ľubomír Dolgoš, minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky /potlesk/,

pán Peter Baco, minister poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky /potlesk/, súčasne poverený riadením Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky,

pán Dušan Slobodník, minister kultúry Slovenskej republiky /potlesk/, súčasne poverený riadením Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky,

pán Viliam Soboňa, minister zdravotníctva Slovenskej republiky /potlesk/,

pán Jozef Tuchyňa, minister vnútra Slovenskej republiky /potlesk/,

pani Katarína Tóthová, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky /potlesk/,

pán Roman Hofbauer, minister dopravy a spojov Slovenskej republiky /potlesk/, súčasne poverený riadením Ministestva výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi aj vo vašom mene, srdečne zablahoželať predsedovi vlády a členom vlády Slovenskej republiky k vymenovaniu do funkcii a zaželať, im veľa tvorivých síl, veľa trpezlivosti, húževnatosti a aj dávky obetavosti pre realizáciu náročných úloh, ktoré vládu v nasledujúcom období určite budú čakať.

Na dnešnej schôdzi sú prítomní aj predstavitelia konzulárneho zboru v Bratislave, ktorých úprimne vítam spolu s ostatnými hosťami na našom rokovaní. /Potlesk. /

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v našej zasadacej sieni je inštalované technické zariadenie na hlasovanie. Rokovací poriadok neupravuje presne postup pri verejnom hlasovaní a použitie tohto technického zariadenia, preto je potrebné, aby sme sa podľa § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov bez rozpravy uzniesli na spôsobe a postupe verejného hlasovania na schôdzach Slovenskej národnej rady. Návrh ste dostali všetci, máte ho pred sebou ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 20. Po preštudovaní sa vás pýtam, či má niekto pripomienky k predloženému návrhu.

/Pripomienky neboli. /

Konštatujem, že pripomienky k tomuto návrhu nie sú, takže budeme o ňom hlasovať.

Najskôr by som vás prosil, aby ste sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 140 poslancov. /

Konštatujem, že nás je 140, takže budeme hlasovať.

Prosím, kto je za?

/Za návrh hlasovalo 128 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /

Ďakujem. Zisťujem, že sme schválili spôsob na postup verejného hlasovania na schôdzach Slovenskej národnej rady.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje program dnešnej schôdze tak, ako je uvedený v pozvánke a máte ho pred sebou. Má niekto pripomienku k programu schôdze?

/Pripomienky neboli. /

Ak nie, pristúpime opäť k hlasovaniu.

Prosím, prezentujte sa.

/Prezentovalo sa 138 poslancov. /

Kto je za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 130 poslancov. /

Kto je proti návrhu?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Konštatujem, že sme program 2. schôdze Slovenskej národnej rady schválili.

P r v ý m bodom programu je

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jej žiadosť o vyslovenie dôvery.

Dávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Vladimírovi Mečiarovi.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Vážená Slovenská národná rada, vážené dámy, vážení páni,

skôr, ako prečítam text Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, dovoľte jednu osobnú poznámku. Pred časom som Slovenskej národnej rade a občanom Slovenskej republiky sľúbil, že sa vrátim. Týmto svoj sľub plním. Neprišiel som sám, prišlo nás veľa. Týmto plníme i svoj záväzok, že táto vláda bude ctiť, chrániť demokratické tradície, rozvíjať ich tak, aby už nikoho nenapadlo a nikto nemusel dvíhať moc na ulici, ale uchádzať sa o ňu s úctou k občanovi, vo voľbách, s úctou k parlamentu, pred týmto zastupiteľským zborom po dobu celých štyroch rokov. /Potlesk. /

Táto vláda vzišla z demokratických volieb. Občania slobodne vyjadrili vôľu riešiť postavenie Slovenskej republiky ako subjektu s politickou a ekonomickou zvrchovanosťou, vyjadrili podporu riešiť nahromadené ekonomické a sociálne problémy, odstrániť prebiehajúci morálny i duchovný úpadok. Dôvera občanov vyjadrená vo výsledkoch volieb je pre túto vládu najvyšším morálnym záväzkom.

Vláda predkladá program, ktorý formuluje ciele a prostriedky na ich dosiahnutie tak z hľadiska krátkodobej, ako aj dlhodobej perspektívy. To dáva predpoklady, pokiaľ väčšína občanov tento program prijme za svoj - a o to budeme usilovať - dosiahnuť dlhodobejšiu politickú stabilitu i jednotu sociálnych a hospodárskych cieľov, pri plnom zabezpečení a rozvoji demokracie a politickej plurality.

Demokratické princípy sú základom a nemenným princípom činnosti vlády, budú sa premietať do celej štruktúry jej práce. Našim cieľom je občianska spoločnosť, ktorá bude v plnom rozsahu rešpektovať Listinu základných práv a slobôd a dávať rovnaké príležitosti všetkým.

Vláda sa hlási k trhovému hospodárstvu, k ďalšiemu pokračovaniu transformácie ekonomiky Slovenska v smere privatizácie, liberalizácie cien a zahranično-obchodných vzťahov, uplatňovania princípov menovej stability i úspornosti v rozpočtových výdajoch. Vo svojej hospodárskej politike však, vzhľadom na doposiaľ nerozvinutý trh, vláda ráta s aktívnejšou účasťou štátu pri tvorbe strategických zámerov a ich podpore trhovo konformnými nástrojmi. Uplatnením selektívnej rozvojovej stratégie chce vytvoriť priestor pre zvládnutie trhovej adaptácie ekonomiky Slovenska a jej postupnú integráciu medzi vyspelé štáty Európy. Vláda uvitá vstup zahraničného kapitálu a vytvorí pre jeho investovanie výhodné daňové podmienky.

Programom vlády v štátoprávnej oblasti je dosiahnutie reálneho rovnoprávneho postavenia českého a slovenského národa. Vyhlasujeme, že v úsilí o dovŕšenie emancipácie budeme dôsledne kráčať, ústavnou cestou zodpovedajúcou medzinárodne platným uzneseniam a ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Neoddeliteľnou súčasťou tejto cesty je plné rešpektovanie práv národnostných menšín a etnických skupín v súlade s platnými medzinárodnými normami.

V zahraničnej orientácii vláda bude upevňovať korektné priateľské vzťahy so všetkými štátmi a bude sa usilovať o trvalú ekonomickú, politickú, sociálnu spoluprácu s nimi.

Vláda sa hlási k otvorenému a čestnému vzťahu k cirkvám, ktoré zohrali v dejinách slovenského národa nezastupiteľnú úlohu, ako k partnerom pri formovaní duchovného života spoločenstva. Sloboda vierovyznania je samozrejmým a nezvratným právom.

Vláda podriadi svoju činnosť záujmom občanov. Za najsvätejší cieľ pokladáme vytvorenie podmienok pre dôstojný život občana a jeho rodiny. Pre dosiahnutie tohto cieľa prijmeme ďalšie opatrenia na uskutočnenie hlbokých premien v spoločnosti.

Súčasný vývoj vo svete charakterizujú štátoprávne pohyby viacnárodných spoločenstiev súbežne prebiehajúce s rozvojom rôznych foriem integrácie a medzinárodnej spolupráce. V tejto súvislosti sa vláda bude usilovať o pokojne a korektné sformovanie nového vzťahu k Českej republike, vytvorenie takého modelu spolužitia Českej republiky a Slovenskej republiky, v rámci ktorého dôjde i k zavŕšeniu emancipačného procesu získaním medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska. V tomto procese vláda uznáva postupnosť ústavných krokov, ktoré spočívajú vo vyhlásení zvrchovanosti Slovenskej republiky, v prijatí Ústavy Slovenskej republiky, ktorej návrh chce predložiť Slovenskej národnej rade do konca tohto mesiaca, v usporiadaní referenda o novom usporiadaní vzťahov s Českou republikou a v ich zmluvnom zabezpečení a vo vykonaní opatrení na získanie medzinárodno-právnej subjektivity Slovenskej republiky.

Vláda vyjadruje záujem na rozvoji ďalšieho spolužitia a spolupráce s Českou republikou. Sme presvedčení, že spoločenská situácia bude priaznivá pre demokratické a rovnoprávne usporiadanie vzťahov medzi oboma národnými republikami i medzi národmi a národnosťami žijúcimi v Slovenskej republike.

Jednou z hlavných zahranično-politickych úloh vlády je zabezpečiť šírenie objektívnych informácií o vývoji na Slovensku. Vláda bude usilovať, o to, aby svetu predstavila Slovenskú republiku ako krajinu nezvratné smerujúcu k trhovej ekonomike, zdokonaľujúcu svoj pluralitný politický systém, rešpektujúcu svojim emancipačným úsilím európsku demokratickú politickú štruktúru.

Úlohou vlády bude ubezpečiť najmä našich najbližších a ďalších susedov, že svojbytná aktivita Slovenska v medzinárodných vzťahoch prinesie aj im samotným úžitok v podobe vnímavého partnera. Týka sa to najmä vzťahov s Maďarskom, Poľskom a Ukrajinou. Pre Slovensko je dôležitá hranica s Rakúskom tvoriaca priamy dotyk s rozvinutým trhovým hospodárstvom. Ako podunajská krajina budeme rozvíjať spoluprácu s Rumunskom, Bulharskom a ďalšími národmi južnej Európy.

Doceňujeme úlohu veľkých krajín. Dobré vzťahy Nemecka a Ruska ovplyvnia aj mier a prosperitu strednej Európy. Vláda chápe význam USA pre bezpečnosť nášho kontinentu a víta zvyšujúci sa záujem hospodársky najvyspelejších krajín združených v G-7 o transformáciu našej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Vláda považuje Európsku dohodu o pridružení Česko-Slovenska k Európskym spoločenstvám za závažnú i pre Slovenskú republiku. Urobíme všetko pre to, aby súčasné procesy na Slovensku boli v Bruseli prijaté s porozumením a ubezpečujeme, že tieto nebudú znamenať žiadne zmeny našich záväzkov voči zahraničiu, garantujeme dodržiavanie všetkých zmlúv, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika uzatvorila. Tie isté princípy uplatnime i vo vzťahu k dohodám uzatvoreným s Európskym spoločenstvom volného obchodu a s ďalšími integráciami.

Aktivity Organizácie spojených národov a Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe sú dôležitou podmienkou pozitívneho vývoja v Európe a vo svete. Slovensko sa ochotne stane spoluorganizátorom aktivít týchto organizácií, i ďalších organizácii, prispievajúcich k medzinárodnému porozumeniu a spolupráci.

Uvedomujeme si, že možnosti ekonomickej kooperácie existujú aj v mnohých krajinách, ktoré sme zvykli nazývať, rozvojové. Cieľom vlády bude zintenzívniť aj rôzne formy regionálnej spolupráce najmä vo vzťahu k regiónom susedných, ale i ďalších krajín Európy a sveta.

V období do vyriešenia štátoprávneho usporiadania sa bude vláda spolupodieľať na koordinácii zahraničnej politiky federácie, rešpektujúc všetky medzinárodné záväzky Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Paralelne bude vláda rozvíjať vlastné zahraničné kontakty. Tieto budú popri vysvetlovaní emancipačných snáh Slovenskej republiky v zahraničí zamerané najmä na vytvorenie priaznivých podmienok na vstup zahraničného kapitálu, zvýšenie zahraničnej pomoci a zlepšenie exportných možnosti ekonomiky Slovenskej republiky. Budeme vytvárať materiálne a organizačné zázemia pre uskutočňovanie medzinárodných aktivít na Slovensku a rozvijať spoluprácu s krajanmi v Európe a v zámorí, s dôrazom na kultúrne, spoločenské i ekonomické aspekty.

Pri pohľade na uplynulé obdobie treba pozitívne hodnotiť, že bol položeny základný legislatívno-právny rámec pre formovanie trhového hospodárstva. Začalo sa s transformáciou vlastníckych vzťahov, s rozvojom súkromného podnikania. Pri praktickom uplatňovaní nových ekonomických princípov opierajúcich sa predovšetkým o predávkovanú mieru reštrikcie však prevládlo predčasné a neopodstatnene spoliehanie sa na trhovú samoreguláciu. To viedlo spolu s nekontrolovaným otvorenim trhu dovozom spotrebného tovaru k väčšej než nevyhnutnej hĺbke prepadu ekonomiky a nadväzne i k sociálnym dôsledkom. Platobná neschopnosť podnikovej sféry dosiahla rozmer, ktorý hrozí zrútením platobného systému.

Došlo k podstatnej redukcii výroby a k ochromeniu spoločenského dopytu. Disproporcia medzi poklesom výroby a vývojom nezamestnanosti pri výraznom poklese produktivity práce predznamenáva, že v dohľadnom čase môže dôjsť k ďalšiemu vysokému rastu nezamestnanosti. Dočasná formálna ekonomická rovnováha a pribrzdenie inflácie sú výsledkom predovšetkým ochoty občanov uskromniť sa, zmieriť sa s poklesom životnej úrovne, úrovne zdravotníctva, školstva, či sociálnych služieb, a tiež výsledkom zmrazenia technického a investičného rozvoja, čo predstavuje hrozbu z hľadiska budúcnosti. Varovné je i to, že pokles výroby a vývoj nezamestnanosti nemajú reštrukturalizačný charakter, doposiaľ neboli vytvorené podmienky pre začatie ozdravných procesov našej ekonomiky.

Napriek výraznému nedostatku finančných zdrojov sa nepristúpilo k aktívnemu zavedeniu výberového systému verejného obstarávania prác a dodávok realizovaných za verejné prostriedky. V rámci privatizácie, pri absencii verejných súťaží, dochádzalo k faktickému vypredajú národného majetku vopred určeným vlastníkom. Prebieha výrazná sociálna diferenciácia obyvateľstva, ktorá však nie vždy je podložená transparentnými podnikateľskými aktivitami. Pritom systém výberu a správy dani sa ešte dostatočne nerozvinul a neprispôsobil nastupujúcim trhovým vzťahom a rozsiahle daňové úniky znižujú manévrovací priestor štátu v sociálnej i štrukturálnej oblasti.

To všetko znamená značné plytvanie zdrojmi a vyvoláva nedôveru značnej časti občanov k reformným procesom v našej spoločnosti, oslabuje ich vôľu po adaptácii a vedie k apatii.

Vlada preberá ekonomiku Slovenska v štádiu úpadku. Stojí pred nami náročná úloha v plnej miere odkryt príčiny tohto stavu, zastaviť krízový vývoj a najst cestu k rozvoju a stabilite. Ako prvý krok v najbližšom čase vypracuje vláda analýzu stavu Slovenskej republiky, ktorú vám mieni predložiť do konca augusta tohto roku.

Sociálne trhové hospodárstvo je základným východiskom. Vláda považuje fungujúce trhové hospodárstvo so sociálnym a ekologickým zameraním za rozhodujúci predpoklad vytvárania podmienok pre dôstojný život občana a jeho rodiny, ako i celkového zveladenia našej krajiny. Hospodárska politika vlády bude orientovaná na vytvorenie moderného trhového hospodárstva s prevahou súkromného sektoru porovnateľného a zlučiteľného s ekonomikami krajín Európskeho spoločenstva a ďalších krajín s rozvinutými trhovými vzťahmi.

Vzhľadom na to, že proces premeny ekonomiky Slovenska na trhové podmienky nie je ešte zavŕšený, vláda sa v prechodnom období nebude výlučne a odovzdane spoliehať, iba na samoregulačne funkcie trhu, ale bude cielene vstupovať do hospodárskeho života spôsobom obvyklým vo vyspelých demokratických krajinách s trhovou ekonomikou.

Vláda svoju úlohu vidí predovšetkým v pozitívnom ovplyvňovaní ekonomického prostredia a vo vytváraní priestoru pre rozvoj hospodárskych a podnikateľských aktivít. Zásadne odmieta direktívne nástroje riadenia ekonomiky, ale súčasne sa nezbavuje možnosti aktívne pôsobiť na zabezpečenie jej chodu.

Vlada bude iniciovať tvorbu koncepčných programov zohľadnujúcich potrebu novej štruktúry ekonomiky a jej priameho zapojenia do medzinárodných hospodárskych vzťahov. Realizáciu týchto programov budeme podnecovať, trhovo konformnými nástrojmi.

Hlavnou úlohou hospodárskej politiky vlády je zabrániť hroziacemu rozvratu ekonomiky Slovenskej republiky, vytvoriť podmienky pre jej ozdravenie a postupný trvalý rozvoj. Splnenie tejto úlohy nebude ľahké ani bezkonfliktne a už vonkoncom nie jednorazové. Vláda nemá čarovný prútik, ale ma to podstatne - teší sa dôvere obyvateľov Slovenska, ktorí boli a sú aj vo svete považovaní za čestných, schopných, tvorivých a iniciatívnych ľudí. /Potlesk. /

Budeme podporovať protiinflačné tendencie, pôsobiť na udržanie peňažnej rovnováhy a na udržanie vnútornej vymeniteľnosti meny. Vláda zaručuje volnú dispozíciu občanov s vkladmi v domácej i zahraničnej mene. Prístup k devízovým prostriedkom vláda pokladá za jeden z rozhodujúcich činiteľov zapojenia Slovenska do medzinárodných obchodných a finančných vzťahov.

Základom makroekonomickej stratégie bude rozvojová politika, ktorá nahradí doteraz plošne uplatňovanú reštriktivnu politiku vyvolávajúcu úpadok i v perspektívnych oblastiach ekonomiky. Súčasťou rozvojovej politiky bude selektívne oživenie dopytu pri súčasnom podnecovaní štrukturálnych procesov vedúcich k novej kvalite a rozsahu ponuky. V záujme udržania inflácie v primeraných medziach vláda rata s uplatnením i niektorých moderných regulačných prvkov založených predovšetkým na systéme dohôd a úzkej komunikácie orgánov štátnej správy s podnikateľskou a odborárskou sférou, ako i so záujmovými zväzmi občanov.

Pri vytváraní potrebných predpokladov na sledovanie vývoja ekonomiky a jej makroekonomických analýz umožňujúcich formovanie hospodárskej politiky a včasné reagovanie na vývojové tendencie v ekonomike musia napomôcť i zmeny v systéme štatistiky. K jej hlavným úlohám bude patriť urýchlené pokračovanie v prispôsobovaní formy i spôsobu získavania

štatistických ukazovateľov na podmienky trhovej ekonomiky, nahradenie doteraz používaného systému bilancii národného hospodárstva systémom národných účtov, v súlade s celosvetovými trendami bude vláda podporovať realizáciu Národného programu informatizácie Slovenskej republiky, ako aj obsahovú a organizačnú kompatibilitu slovenskej informatiky v medzinárodnom meradle.

Rozhodujúce postavenie v rámci trhového hospodárskeho systému bude mat menová, rozpočtová, daňová a cenová politika.

Na podporu oživenia ekonomiky bude vláda podnecovať aktívnejšie a pružnejšie využívanie menovo-úverových nástrojov, akými sú diskontná sadzba, operácie na volnom trhu, úverové rámce a limity, devízové kontingenty, povinné minimálne rezervy.

Ako nevyhnutnú podmienku rozvoja trhových vzťahov vláda pokladá za potrebne podporovať, vybudovanie modernej bankovej i mimobankovej finančne] infraštruktúry. To si vyžaduje vytvoriť systém dobre fungujúcich špecifických inštitúcii, akými sú burza cenných papierov, kapitalové spoločnosti, kapitálové fondy, maklerske a sprostredkovateľske spoločnosti, poisťovacie a zaisťovacie ústavy a podobne, a príslušných nástrojov, ako sú cenné papiere, pravidlá emisie, systémy poistenia a záruk, stavebné sporenie a podobne. Treba vytvoriť systém štátneho dozoru, ktorý bude ochraňovať investorov a zabraňovať nezákonným špekulačným transakciám na finančnom trhu.

Budeme iniciovať vytvorenie národných bank a spoločného emisného centra s paritným zastúpením oboch republík. Z pozície Slovenskej republiky budeme rozvíjať vzťahy k Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke, Európskej banke pre

rekonštrukciu a rozvoj, Európskej investične] banke a k ďalším medzinárodným bankovo-finančným inštitúciám.

Vo vzťahu k podnikateľskej sfére vláda prehodnotí systém oddĺženia podnikov s cieľom riešiť ich prvotnú a druhotnú platobnú neschopnosť. Súčasne bude iniciovať širšie uplatnenie systému zmeniek. Operácia oddĺžovania podnikovej sféry bude spojená s prísnou ekonomickou analýzou podnikov, analýzou správania bankovej a peňažnej sústavy a v niektorých prípadoch bude končiť i likvidáciou neefektívnych podnikov, ktoré sú ohniskami vzájomnej zadĺženosti.

V oblasti verejných financií bude vláda uplatňovať princíp rozpočtovej suverenity, podľa ktorého rozpočtové zdroje vytvorené na území Slovenskej republiky sú príjmom verejných rozpočtov štátneho rozpočtu a rozpočtov obci, resp. verejných účelových fondov Slovenskej republiky. Republika bude suverénnym miestom pre daňovú politiku. Uplatnenie princípu rozpočtovej suverenity vyžaduje urýchlene legislatívne zmeny. Vláda bude iniciovať a presadzovať novelizáciu zákona o rozpočtových pravidlách, daňových zákonov a rad ďalších noriem, vrátane povinnej registrácie každej hospodárskej činnosti na území Slovenskej republiky. Pritom vláda vytvorí predpoklad na zabezpečenie príjmovej základne obcí pre plnenie ich základných funkcií.

V závislosti od štátoprávneho usporiadania bude Slovenská republika na základe dohody s Českou republikou prispievať na úhradu spoločných potrieb absolútnou sumou.

Vo vzťahu k zvýšeniu ekonomickej nezávislosti regiónov a obcí bude vláda v nadväznosti na nove územno-správne členenie slovenskej republiky uplatňovať decentralizáciu rozpočtových vzťahov. Za tým účelom legislatívne zabezpečí princípy rozdelenia výnosov príslušných daní medzi štátny rozpočet, regióny a obce formou podielu na republikových dániach. Vláda súčasne uváži zavedenie regionálnych dani a spôsob uplatnenia systému rozpočtovej solidarity medzi jednotlivých regiónmi Slovenskej republiky.

V záujme zabezpečenia dostatočnej rozpočtovej kapacity vláda nepripusti prílišnú rozptýlenosť rozpočtových zdrojov vytváraním neúmerného počtu mimorozpočtových verejných účelových fondov. V rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 navrhne vytvoriť primerané pohotovostné rezervy.

V daňovej politike je potrebné zabezpečiť daňovú harmonizáciu s Českou republikou a krajinami Európskeho spoločenstva, uplatniť daňovú spravodlivosť vo vzťahu k občanom v zmysle Listiny základných práv a slobôd, podporovať rozvoj malého a stredného podnikania, vstup zahraničného kapitálu formou poskytovania daňových úľav pre novovznikajúce podnikateľské subjekty, daňových úľav pre subjekty vytvárajúce nové pracovné miesta a uskutočňujúce investičné akcie v súlade s investičnou stratégiou reštrukturalizácie ekonomiky. Bezodkladne bude vláda riešiť otázku pracujúcich dôchodcov odstránením dvojnásobnej sadzby zdanenia ich príjmov.

V oblasti dani je neodkladnou úlohou prijatie zákona Slovenskej národnej rady o správe dani. Vláda prijme opatrenie na zabránenie daňovým únikom. V záujme toho bude nevyhnutne podstatne zlepšiť podmienky činnosti finančných orgánov a ich pracovníkov formou stáleho zvyšovania ich odbornej zdatnosti, zvýšenia ich počtu, ako aj formou ocenenia ich práce.

Prechod na novú daňovú sústavu od budúceho roka, zvyšujúci sa počet podnikateľských subjektov, kriminalizácia hospodárskeho života, ako aj rad ďalších faktorov, si vyžadujú podstatne zvýšenie kapacity daňovej správy. V závislosti od najbližšieho vývoja v tejto oblasti vláda uváži zriadenie

špeciálneho finančného útvaru priamo podriadeného ministerstvu financií. Ďalšími opatreniami v tejto oblasti su zabezpečenie intenzívnej spolupráce medzi orgánmi daňovej a colnej správy a vytvorenie finančnej polície.

Treba prijať opatrenia na ochranu trhu v záujme podpory domácich výrobcov v súlade s medzinárodnými dohodami a dohovormi. Súčasne bude treba zabezpečiť výkon právomoci v oblasti colnej politiky a uskutočniť prechod colnej problematiky do pôsobnosti rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vyrovnanosť, príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu bude vláda posudzovať, z dlhodobejšieho hľadiska a vo väzbe na globálnu peňažnú rovnováhu. Pritom bude usilovať o zamedzenie kumulatívneho efektu reťazenia rozpočtových schodkov.

Výdavková časť statného rozpočtu bude prehodnotená z hladiska súčasných možnosti a tiež z hľadiska efektívnosti a účelnosti vynakladania rozpočtových prostriedkov. V rámci tohto prístupu budú stanovené rozpočtové priority tak, aby boli zabezpečená zákonné dávky a ich primeraná valorizácia. Vláda zabezpečí prevod financovania štátnej politiky zamestnanosti, zdravotníctva, dôchodkov a nemocenských dávok do nových verejno-právnych fondov pracujúcich na princípe peňažných ústavov.

Pri riešení finančných vzťahov v oblasti zdravotníctva, Školstva, kultúry a podobne sa bude prísne dbať na racionalizáciu riadiacich štruktúr, na oddelenie vedľajších a pomocných činnosti, pri ktorých budeme uplatňovať dôslednú privatizáciu.

Za jeden z rozhodujúcich faktorov rozvoja ekonomiky vláda považuje rozvoj infraštruktúry, aktivizáciu bytovej politiky, akcie zvyšujúce energeticky potenciál a ďalšie

štrukturálne zmeny v ekonomike. Za týmto účelom sa využijú všetky osvedčené ekonomicko-finančné nástroje, vrátane záruk za bankové úvery, a to i prostredníctvom špecializovaných inštitúcii, ako sú záručné banky.

Vynakladanie verejných prostriedkov bude prísne kriterialne. Pri súčasnom nedostatku finančných zdrojov sa podstatne zvýši náročnosť na finančnú disciplínu, posilní sa systém finančnej kontroly zriadením najvyšieho kontrolného organu Slovenskej republiky. Na všetkých úrovniach, kde dochádza k vynakladaniu verejných prostriedkov, sa musí stať základným pravidlom súťažný systém verejného obstarávania prác, výkonov a služieb.

V závislosti od vývoja vnútorného konkurenčného prostredia bude sa pokračovať, v procese liberalizácie cien. Účelný rozsah regulácie cien budeme uplatňovať, v oblastiach, v ktorých absencuje konkurenčne prostredie, resp. ide o základné životné istoty. Týka sa to predovšetkým oblasti palivo-energetickeho, poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, bývania a zdravotnej starostlivosti.

Za základnú úlohu v hospodárskej oblasti vláda aj naďalej považuje potrebu presadzovať základne princípy ekonomickej reformy, pokračovať v procese privatizácie, dovŕšení liberalizácie cien, rešpektovaní kritérii menovej stability vo vnútornej ekonomike i vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Vlada bude pokračovať v procese privatizácie s dôrazom na koncepčnosť a transparentnosť. Zasadí sa za zmeny právneho rámca privatizácie, ktoré zrýchlia jej priebeh a utlmia negatívne sprievodne javy. Vlada vypracuje koncepciu privatizácie, do ktorej ako základne princípy premietne podporu domácej podnikateľskej vrstvy a formovanie konkurenčného prostredia. Koncepcia pritom zohľadní osobitosti sektorových ekonomik, profiláciu jednotlivých regiónov a situáciu na čiastkových trhoch. Vymedzí účasť štátu v strategických oblastiach a optimálne formy jej správy. Určí tiež zásady stimulácie a účelnej orientácie vstupu zahraničného kapitálu do privatizácie.

Vláda bude iniciovať zjednodušenie právnych predpisov a pravidiel pre ďalší postup privatizácie, ktoré napríklad umožnia predaj majetku domácim subjektom aj za bilančnú cenu, čí uľahčia privatizáciu majetku dotknutého reštitučnými nárokmi. Ako zdroje pre tieto účely sa využijú prostriedky získané z privatizácie. Väčší priestor poskytne uplatneniu splátkových foriem privatizácie pri súčasnom znížení hotovostnej platby, resp. predaj akcií na základe opčnej zmluvy. Pri transformácii podnikov bude podporovať aj predaj osvedčenému managementu a zamestnancom. V zaujme transparentnosti procesu privatizácie vláda uprednostni súťažný princíp vo forme verejnej či užšej súťaže pri súčasnej objektivizácii rozhodovania.

Vláda rešpektuje doterajší postup privatizácie. V ďalšom období bude minimalizovať, riziko lacného výpredaja národného majetku do zahraničia a nežiadúcej koncentrácie vlastníctva. Vláda podporí ustanovenie parlamentnej komisie pre dohľad nad procesom privatizácie, navrhne opatrenia na sprehľadnenie kapitálových väzieb a pri dôvodnom podozrení z porušenia zákonnosti sa zasadí za previerku doterajšieho priebehu privatizácie.

Vláda garantuje dodržiavanie doterajších záväzkov voči zahraničným partnerom, rešpektuje doteraz prijaté zákonne úpravy pre ochranu zahraničných investícii a v nasledujúcom období bude vytvárať širšie legislatívne a organizačné podmienky pre vstup zahraničného kapitálu najmä do vybraných regiónov a odvetví.

Urýchlene budeme riešiť otázku stabilizácie podnikových managementov, pričom zvýšenie nárokov na ich činnosť zohľadr

níme vo veľkorysejších formách zainteresovanosti na dlhodobých hodpodárskych výsledkoch organizácii.

K splneniu strategického cieľa hospodárstva Slovenska - výrobnej a obchodnej integrácie do európskeho a svetového trhu bude vláda uskutočňovať štrukturálnu politiku. Štrukturálna politika vyplynie z vyhodnotenia komparatívnych výhod a nevýhod jednotlivých výrobných odvetví a odborov, pričom hlavný zreteľ bude braný na exportnú schopnosť produkcie, stav výrobno-technickej základne, možnosti jej rozvoja, možnosti inovácie produkcie, materiálovú a energetickú náročnosť, využitie vlastnej surovinovej základne a vplyv na tvorbu a ochranu životného prostredia. Pre podporu realizácie štrukturálnych zmien vláda pripraví podmienky na založenie banky pre štrukturálny a regionálny rozvoj ako účelovej inštitúcie pre zvýšenie podnikateľských iniciatív a aktivít.

V regionálnej hospodárskej politike je našim zámerom vypracovanie vládnych programov, ktoré budú pomáhač štrukturálnej adaptácii regiónov, čo umožní väčšiu tvorbu zdrojov pre rozvojové trendy aj z hľadiska hospodárstva Slovenskej republiky. Nástrojmi ekonomickej solidarity zabránime vzniku výrazných rozdielov v životných podmienkach ekonomicky slabších regiónov. Súčasťou regionálnej štrukturálnej politiky bude i budovanie regionálnych technicko-inovačnych centier, pobočiek obchodných, priemyselných a iných komôr, zväzov, bank, poisťovní a podobne. Máme záujem na ochrane trvalých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt na Slovensku a na racionálnom využití územných predpokladov rozvoja Slovenskej republiky. Vláda ešte v tomto roku dopracuje návrh zásad územného rozvoja Slovenska ako dokumentu na reguláciu ďalšieho vývoja osídlenia a urbanizácie s osobitným zreteľom na preukázané vyľudňovania niektorých časti regiónov i mnohých vidieckych sídiel.

Riešenie problémov životného prostredia považujeme za neoddeliteľnú súčasť transformačnej politiky. Základnou stratégiou tvorby a ochrany životného prostredia sa musí stať harmonizácia ľudských aktivít s prírodou. Budeme dôsledne trvať na tom, aby všetky nove investície zohľadňovali medzinárodne platné ekologické normy. Súčasne je nevyhnutné urýchlene odstraňovať negatívne dopady existujúcich zdrojov znečistenia. Vláda považuje za opodstatnené také inštitucionálne usporiadanie starostlivosti o životné prostredie, ktoré zaručuje oddelenie ochranných funkcií štátu od funkcií súvisiacich s exploatáciou prírodných zdrojov.

Osobitný prístup si vyžaduje riešenie situácie v slovenskom baníctve. Bane s nižšou úrovňou nákladovosti majú predpoklad sa udržať. Neefektívne bane sa budú musieť v primeranej časovej postupnosti utlmiť. Tento zámer sa musí časove prelínať s tvorbou nových pracovných príležitostí.

Vláda bude usilovať o zabezpečenie sebestačnosti Slovenskej republiky v zásobovaní elektrickou energiou. Dôraz sa bude klásť na racionalizáciu výroby a spotreby energii. Na strane zdrojov ako prvoradé považuje vláda dokončenie vodného diela Gabčíkovo, modernizáciu existujúcich energetických zdrojov a optimalizáciu harmonogramu ukončenia jadrovej elektrárne Mochovce. Súčasťou tohto programu bude zvýšenie využitia hydroenergetického potenciálu Slovenska s urýchlenou realizáciou už vyprojektovaných stavieb a zvýšene využívanie druhotných a obnoviteľných zdrojov energie. V roku 1993 vláda komplexne posúdi ďalší rozvoj energetiky, a to v nadväznosti na celkový vývoj hospodárstva. Na strane spotreby bude vláda precizovať programy podpory pri uplatňovaní meracej a regulačnej techniky, opatrenia stimulujúce realizáciu úspor energii.

V priemyslovej politike sa budeme orientovať na zúženie výrobného sortimentu a rast finalizácie výroby. Podporíme

vysoký stupeň zhodnocovania domácich surovín, znižovanie energetickej náročnosti, rast kvality produkcie a efektívny export. Osobitnú pozornost budeme venovať prehodnoteniu postupu útlmu zbrojnej výroby pri rešpektovaní reálnych politických kritérií a ekonomických možnosti. Vlada sa bude snažiť uskutočňovať proces konverzie v časových dimenziách zodpovedajúcich opodstatneným potrebám stability ekonomiky a tvorbe zdrojov na reštrukturalizáciu zbrojnej výroby. Dôsledky hlbokého poklesu investovania chce vláda riešiť dôslednejším rozpracovaním priorít investičnej politiky so zámerom riešiť zamestnanosť.

V bytovej výstavbe bude vláda vytvárať podmienky pre dokončenie rozostavaných ucelených časti stavieb bývalej komplexne] bytovej výstavby a prehodnotí systém doterajšieho financovania bytovej výstavby. V zaujme pozitívneho riešenia bytovej problematiky chceme využívať najmä možnosti priameho odpredaja bytov, stavebného sporenia, iniciatívu obci a miest aj iniciatívu občanov. Vlada zabezpečí legislatívne dokumenty umožňujúce riešenie bytovej výstavby v podmienkach trhového hospodárstva.

Vlada si je vedomá potreby formovania spoločenskoekonomických funkcii obchodu a cestovného ruchu.

Vzhľadom na výrazne zvýšenie počtu podnikateľských subjektov pôsobiacich na trhu vytvorí legislatívne predpoklady a systém na ochranu spotrebiteľa s cieľom zabrániť prenikaniu zdravotne nevhodných potravinárskych výrobkov, nekvalitných tovarov spotrebného charakteru a nepoctivému podnikaniu. Legislatívno-právne normy v tejto oblasti budú upravene tak, aby umožnili podstatne prísnejšie postihy, odňatie licencii na výkon príslušných činnosti v prípadoch závažnejších alebo opakovaných porušení princípov korektného podnikania.

Cestovný ruch má vzhľadom na prírodné a geografické podmienky Slovenska predpoklady zaujať v ekonomike strategické postavenie. Zásadná reštrukturalizácia rozvoja turistiky sa musí uskutočniť na základe ucelenej koncepcie. Jej realizáciu treba založiť na súťaži variantných projektov, ktoré vytvoria najviac pracovných príležitostí, umožnia optimálne využitie existujúcich kapacít, vrátane využitia existujúceho bytového fondu vidieka, využitie bohatých zdrojov minerálnych vôd, sakrálnych, kultúrnych, stavebno-architektonických pamiatok a budú rešpektovať ekologické kritériá. Súkromný sektor považujeme za rozhodujúci faktor, ktorý bude dynamizovať jeho rozvoj.

Vzhľadom na výhodné geopolitické a geoekonomické postavenie Slovenska môže prestavba a dobudovanie dopravnej a telekomunikačnej siete zohrať významnú úlohu v jeho hospodárskom rozvoji a jej napojenie na európsku sieť umožní rozvoj cestovného ruchu, zabezpečenie medzinárodnej prepravy a príliv zahraničného kapitálu. Veľkú pozornosť budeme preto venovať rozvoju zaostalej dopravnej a spojovej infraštruktúry. Vláda dorieši presun kompetencií v tejto oblasti do právomoci Slovenskej republiky, podporí prednostný rozvoj medzinárodných tras a kombinovanej dopravy v súlade s medzinárodnými dohodami a dohodami Európskeho spoločenstva.

Vo vodnej doprave budeme rozvíjať jej prepravné a prekladné kapacity. V nadväznosti na vytvorenie kanálu RynMohan-Dunaj pokračovať, v rekonštrukcii nášho úseku Dunaja na hlbokovodnú dopravnú cestu a tiež pripravovať splavnenie dolného Váhu a dolnej Moravy.

V oblasti cestnej a mestskej hromadnej dopravy počítame so značným rozvojom konkurenčného prostredia podporou súkromného podnikania s cieľom znižovania dotačných nárokov voči štátnemu rozpočtu.

Vláda uváži návrh na vytvorenie národného leteckého dopravcu.

V oblasti telekomunikácii budeme pokračovať v rozpracovaných aktivitách budovania prekryvnej digitálnej siete, medzinárodných digitálnych vysokokapacitnych prenosových tras a poskytovania nových telekomunikačných služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zaradenie našich telekomunikácii do modernej európskej telekomunikačnej siete.

Ekologicky, ekonomicky a regionálne vyvážený rozvoj poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva považuje vláda za jednu z rozhodujúcich podmienok ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska. Vlada má zámer postupne plne doriešiť, vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej a lesnej pôde a k ostatnému majetku pri zosúladení záujmov vlastníkov a užívateľov a pri zabezpečení rovnocennosti všetkých podnikatelských foriem. So zámerom odstránenia právneho zneistenia hospodárenia na pôde vláda urýchlene prehodnotí pôsobenie prijatých zákonov a bude iniciovať novelizáciu najmä zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákona o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách a zákona o lesoch. Osobitne bude dbať o riešenie sociálnej rovnováhy a udržanie vidieckeho osídlenia v horších výrobných podmienkach horských a podhorských oblasti.

Dlhodobým cieľom slovenskej vlády v poľnohospodárstve je zabezpečenie potravinovej bezpečnosti Slovenska, postupne obnovenie a skvalitnenie dosiahnutého štandardu v spotrebe potravín. Vlada bude iniciovať prijatie zákona o potravinách, potravinového kódexu a ďalších právnych noriem súvisiacich s výrobou a ponukou kvalitných potravín. Na princípoch trhovej ekonomiky bude vyvíjať aktívnu politiku pri formovaní organizovaného trhu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, pri rešpektovaní osobitosti hospodárenia na

pôde. Pôjde najmä o uplatnenie moderných regulačných opatrení, pri tvorbe ktorých vyjdeme z prístupov vyspelých krajín.

Vláda bude uplatňovať diferencovanú a časové ohraničenú ochranu vnútorného trhu potravín a poľnohospodárskych výrobcov pred dovozom v súlade s prijatými medzinárodnými záväzkami. Aktívnou proexportnou politikou podporí výhodne možnosti vývozu. Okamžite kroky vlády Slovenskej republiky budú smerovať k náprave cenových deformácii a nerovnováhy agrárneho trhu. Prvým zásadným krokom slovenskej vlády bude regulácia trhu s obilím z tohtoročnej úrody. Vláda vypracuje dlhodobú koncepciu agrárnej a výživovej politiky, v zmysle ktorej bude postupovať už od hospodárskeho roku 1993/1994.

Zámerom vlády pri zveľaďovani lesov Slovenska je podporovať rovnovažnosť produkčných a mimoprodukčných funkcii lesov, udržanie a zlepšovanie ekosystémov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Vláda bude presadzovať obmedzovanie škodlivých činiteľov, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú zdravotný stav lesov na Slovensku a bude podporovať projekty na odstránenie škôd doteraz spôsobených na lesných porastoch. Svoju politiku zameria na účelné obhospodarovanie a ochranu lesov, vrátane racionálneho zabezpečenia verejnoprospešných funkcií, k čomu vytvorí primerane ekonomické predpoklady.

Vo vodnom hospodárstve bude vláda vytvárať podmienky na znižovanie znečisťovania a pokles vysokých strát pitnej vody, vyššie energetické využitie vôd, ekologickú ochranu územia, ochranu pred povodňami a pre rekreačno-športové využitie. Bude podporovať dokončenie rozostavaných zdrojov pitnej vody a stavbu nových v nedostatkových oblastiach.

Vláda považuje za spoločenskú prioritu vytváranie sociálne trhového mechanizmu, ktorého princípom je vzájomná previazanosť s procesom ekonomickej a sociálnej transformácie spoločnosti. Pravé odtrhnutosť týchto procesov viedla

k neúmernému rastu nezamestnanosti, poklesu reálnej mzdy, rastu životných nákladov a rastu počtu osôb odkázaných na sociálnu starostlivosť Značná čast domácnosti je sociálne odkázaných a ich počet zatiaľ naďalej rastie. Je preto nevyhnutne posilniť ekonomickú a sociálnu suverenitu rodiny. Znamená to zvýšiť pravá a zodpovednosť, rodiny za jej fungovanie. Rovnako je však treba posilniť zodpovednosť, každého občana za jeho vlastne ekonomické a sociálne postavenie.

Bezprostredným cieľom previazanosti ekonomickej a sociálnej transformácie spoločnosti sa musí štát spomalenie a neskôr i zastavenie poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Vláda stavia ako svoju hospodársku prioritu program tvorby nových pracovných príležitosti. Snahou bude zastavenie rastu nezamestnanosti a neskôr aj jej zníženie. Makroekonomická politika zamestnanosti tak bude vychádzať z reštrukturalizácie s prioritou vytvárania nových pracovných príležitostí, predovšetkým v regiónoch s najväčšou mierou nezamestnanosti. V záujme, znižovania napätia na trhu práce budeme iniciovať, programy verejných prác v oblasti technickej infraštruktúry. Chceme zmeniť systém doterajšieho pasívneho fungovania úradov práce na aktívny, prioritou ktorého bude podnecovanie tvorby nových pracovných miest. Tieto miesta budú vytvárané najmä v rámci rozvoja malého a stredného podnikania, pracovných miest so skráteným pracovným úväzkom.

Účinnou daňovou politikou chceme najmä podporiť riešenie zamestnanosti mladých ľudí a občanov so sťaženým pracovným uplatnením. Pri tvorbe a obsadzovaní nových pracovných miest bude mať významnú úlohu hierarchia systému efektívneho vzdelávania a rekvalifikácie nezamestnaných, ale aj zamestnancov pri prechode podnikov na nové výrobné programy.

Vplyv na zvýšenie kvality a účinnosti výkonu štátnej správy bude mat vytvorenie konkurenčného prostredia vznikom súkromných inštitúcií poskytujúcich služby zamestnanosti

najmä pri sprostredkúvaní práce a vo vzdelávacích a rekvalifikačných aktivitách. Chceme vytvoriť podmienky na vybudovanie systému zabezpečovania služieb zamestnaností na báze verejnoprávnej inštitúcie nezávislej od štátnych orgánov.

Pri realizácii štátnej mzdovej politiky bude vláda vychádzať zo vzájomného prepojenia pracovných príjmov s vývojom životných nákladov. Základom bude princíp kolektívneho vyjednávania a dohôd sociálnych partnerov. Do procesov vyjednávania na tripartitnej úrovni bude štát zasahovať iba celkovým usmerňovaním proporcionality mzdového vývoja tak, aby bol zabezpečený neinflačný priebeh a rešpektovaný vývoj spotrebiteľských cien a životných nákladov.

Vo sfére organizácii napojených na štátny rozpočet budú upravene pravidlá usmerňovania miezd. Cieľom bude umožniť primeraný rast miezd zrovnateľný s ostatnými sektormi národného hospodárstva. Na zabezpečenie príjmov kryjúcich minimálne životné potreby obyvateľstva sa budú dodržiavať primerané relácie medzi životným minimom, minimálnou mzdou a dôchodkom, ktorý je jediným zdrojom príjmu.

Sociálnu politiku vlády bude charakterizovať predovšetkým ústup od štatného paternalizmu v sociálnej zodpovednosti. Základom tohoto postavenia sa stane systém sociálneho poistenia finančne odčlenený od štátneho rozpočtu. Bude zahŕňat povinné i dobrovoľné poistenie a pripoistenia tak, aby pre rodinu i jednotlivca otváral priestor vlastnej stratégie sociálnych istôt. Vo väzbe na nástroje politiky zamestnanosti sa tým vytvoria podmienky pre skorší, a v súlade s pripravovanými zmenami sociálneho poistenia aj pre postupný odchod do starobného dôchodku na základe vlastného rozhodnutia občana.

V súvislosti s riešením otázok postavenia žien bude vláda iniciovať zahrnutie doby starostlivosti o deti v predškolskom veku do zápočtu odpracovaných rokov a úpravu rodičovského príspevku na úroveň čistej minimálnej mzdy v súlade s populačnou politikou štátu. Vláda bude usilovať o zavedenie ďalších dní pracovného voľna s cieľom priblížiť sa k štandardu európskych demokratických krajín v tejto oblasti.

Uspokojovanie najzákladnejších sociálnych potrieb bude garantované prostredníctvom štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci občanom, ktorých majetkové pomery to vyžadujú. Princípom sa stane adresnosť namiesto doterajšieho plošného prístupu. Štátna sociálna podpora bude pomáhať diferencovane a adresne kryť životné náklady vyvolané prítomnosťou tých členov rodín, ktorí nie sú zárobkovo činní, alebo situácie, na riešenie ktorej rodina vlastnými silami nestačí. Sociálna pomoc nahradzujúca súčasnú sociálnu starostlivosť bude poskytovaná na obdobných princípoch v prípade nedostatočnosti alebo zlyhania vlastných zdrojov rodiny resp. v prípade neschopnosti tieto zdroje využívať. Na tomto základe sa bude výrazne zvýrazňovať pomoc rodinám s nízkymi príjmami. Celú sociálnu pomoc musia charakterizovať ľudský dôstojné podmienky jej poskytovania a vysoká profesionalita sociálnych pracovníkov, ktorých treba pre tuto pracú systematicky pripravovať. V celej oblasti sociálnej politiky sa bude dôsledne uplatňovať valorizačný mechanizmus odvíjajúci sa od permanentného sledovania vývoja životných nákladov a vývoja miezd.

Legislatívnymi a ekonomickými nástrojmi sa budú vytvárať aj podmienky pre zohľadnenie sociálnych aspektov v bytovej politike, vrátane ochrany práv nájomníkov.

Pri sociálnej pomoci starým a zdravotne postihnutým občanom pôjde o dosiahnutie výrazných zmien v rozvoji terénnych služieb a o humanizáciu podmienok v zariadeniach sociálnej starostlivosti a predovšetkým o väčšiu integráciu

týchto občanov s ich prirodzeným rodinným prostredím Vlada prijme opatrenia na komplexne zabezpečenie. prav zdravotne postihnutých občanov. Vytvorila sa tým podmienky ich zdravotnej, sociálne] a pracovnej rehabilitácie ako základného predpokladu ich spoločenskej integrácie

Namiesto jednej, malo

funkčnej štátnej sociálnej siete budú vytvárané podmienky pre vznik systému navzájom previazaných sociálnych sieti statných i nestatných subjektov Sociálna pomoc bude výrazne decentralizovaná, s výkonom až na obciach. Cieľom je čo najväčšie priblíženie sa občanovi a jeho problémom.

Sociálne partnerstvo vláda pokladá za jeden z princípov demokratického systému v oblasti pracovných vzťahov, ktorý účinne pomáha udržať sociálny mier aj v zložitých situáciách. Preto bude vláda prehlbovať, spoluprácu so sociálnymi partnermi - zamestnávateľskými organizáciami a odbormi. Považujeme Radu hospodárskej a sociálne] dohody za potrebný a užitočný organ, ktorý na princípe sociálneho dialógu vecne pristupuje k riešeniu zásadných hospodárskych a sociálnych otázok. Vlada bude podporovať procesy zdokonaľovania pracovnoprávnych vzťahov, bude sa snažiť presadzovať, uplatnenie medzinárodných princípov participácie.

V oblasti zdravotníctva bude vláda vychádzať z naliehavej požiadavky zastaviť zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Nastúpená reforma zdravotníctva sa výrazne spomalila, čo vyvoláva značnú

nespokojnosť občanov i zdravotníkov. Je potrebne nastúpiť cestu k obnove zdravia národa dôsledným chápaním zdravia ako vyváženej jednoty telesného, duševného a sociálneho zdravia, viest občana k vedomiu vlastnej zodpovednosti za svoj zdravotný stav.

Slovensko patri medzi krajiny s prekonanou organizáciou zdravotníctva, nedostatočným a zastaralým technickým výbavením. Doterajšiu odbornú úroveň sa darí udržiavať iba značným úsilím zdravotníkov. Vláda uskutoční ozdravujúce zmeny v tejto oblasti.

Vychádzajúc z princípu "zdravie pre všetkých" základným prvkom zdravotníckej politiky je poskytovanie zdravotnícke] starostlivosti každému občanovi našej republiky podlá potrieb jeho zdravotného stavu financovanej na princípe povinného zdravotného poistenia, pričom zákonnú povinnosť pre ekonomicky nečinných obyvateľov bude hradiť štát. Poisťovací systém povedie k radikálnej zmene nielen vo financovaní zdravotníctva, ale zároveň pozitívne zasiahne do kvality lekár pacient

Prvým zásadným krokom je realizácia poisťovacieho systému. Bude zavŕšený vybudovaním regionálne pôsobiacej poisťovne s optimálnym pokrytím územia Slovenska. Regionálne poisťovne sa stanu samosprávnymi právnymi subjektami a spolu budú vytvárať celistvú verejnoprávnu finančnú inštitúciu. Tento prístup umožni decentralizáciu prostriedkov a ich optimálne využitie Súbežne budeme podporovať vytvorenie systému zdravotného pripoistenia.

Druhým zásadným krokom reformy je odštátnenie časti zdravotníckych zariadení, zrovnoprávnenie postavenia zdravotnickych zariadení súkromných, regionálnych, obecných, štátnych, charitatívnych, cirkevných a iných. Nevyhnutným predpokladom týchto krokov bude príprava a prijatie previazaných zákonov, ktoré vymedzia pravá a povinnosti občana, zdravotníckeho zariadenia, zamestnávateľa a štátu.

Neutešená situácia zdravotného stavu nášho obyvateľstva je dôsledkom nielen dlhodobo zanedbávaného rozvoja zdravotníctva, ale odráža aj široký komplex nedostatočne riešených alebo nenesených celospoločenských problémov, ako sú životne prostredie, výživa, životospráva a podobne. Budú vypracovane projekty, ktoré budú viesť k plneniu Národného programu podpory zdravia obyvateľstva vo všetkých súvislostiach s cieľom zvýšiť priemerný vek našich občanov a zvýšiť kvalitu ich zdravia.

Vláda bude usilovať o dobudovanie účinného informačného systému o zdravotnom stave obyvateľstva, ktorý bude slúžiť na fungovanie prirodzených kontrolných mechanizmov a na riadenie štátnej zdravotníckej politiky.

Vzhľadom na náročnosť reformy zdravotníctva bude vláda presadzovať úzku spoluprácu rezortov na úrovni vlády, ministerstiev, stavovských organizácií, profesných združení a odborových zväzov.

Rozhodujúcim predpokladom duchovného rozvoja a hospodárskej prosperity našej spoločnosti je účinný program obnovy našej výchovno-vzdelávacej sústavy. Prvým zdrojom zmien pri jej obnove je uznanie plurality názorov a slobody myslenia za východisko všetkých obsahových zmien vo vzdelávaní pri výchove deti a mládeže. Základnou úlohou je zdokonalenie výuky predovšetkým na základných a stredných školách a prispôsobenie jej obsahu duchovným potrebám súčasnej slovenskej spoločnosti a vývinovým trendom v Európe a v ostatnom vysoko civilizovanom svete.

Vláda bude podporovať aktivity všetkých fyzických a právnických osôb, ktoré bez ohľadu na politickú príslušnosť a presvedčenie prispejú k produkcii nepolitických a neideologických inovácii obsahu vzdelávania a výchovných činností. Vláda bude preto vytvárať primerane podmienky pre existenciu štátnych, súkromných, cirkevných a alternatívnych slobodných škôl, pre rozvoj všeobecného vzdelávania zbaveného neprimeraného teoretizovania a encyklopedizmu. Posilniť sa musí činnostné učenie opierajúce sa o skúsenostný svet žiaka a o interpretáciu sveta vychádzajúcu z jeho úrovne

poznania. Na obnovu hierarchie etických hodnôt vláda pokladá za dôležité začleniť do systému výučby na základných a stredných školách povinnú etickú výchovu, a to na princípoch alternatívnosti, výuky náboženstva alebo etiky.

Osobitnú pozornosť budeme venovať optimalizácii podmienok pre výchovu a vzdelávanie zdravotne postihnutých detí a mládeže, ktoré si vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť.

Vláda si kladie za úlohu prispieť k zabezpečeniu pokojného pracovného ovzdušia na školách personálnou politikou, ktorej jediným kritériom sa stane odbornosť a mravná bezúhonnosť.

Vláda si je vedomá priority obsahových zmieri nad štrukturálnymi. Bude podporovať projekty smerujúce k vzniku alternatívnych učebných textov. Uznávajúc možnosť voľby rôznych ciest realizácie práva na vzdelanie vláda sa zároveň zasadí o intenzívne rozpracovanie vzdelávacích štandardov jednotlivých druhov a typov škôl a vytvorí program školskej sústavy Slovenskej republiky zodpovedajúci medzinárodnej úrovni. Vláda vytvorí predpoklady pre maximálnu variabilnosť a prestupnosť školskej sústavy. Vláda sa bude tiež zasadzovať o obnovenie malotriednych základných škôl v obciach.

Dôležitým zdrojom zmien pri obnove školstva budú impulzy vyplývajúce z transformácie ekonomiky a meniaceho sa trhu práce. Preto vláda ďalej rozvinie začatý proces reštrukturalizácie študijných a učebných odborov stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl a sústavy škôl tak, aby zodpovedali potrebám trhu práce jednotlivých regiónov. Komplexne budeme riešiť problematiku učňovského školstva.

V školstve na národnostne zmiešanom území vláda vytvorí podmienky pre dôkladne osvojenie slovenského jazyka ako

štátneho jazyka vo všetkých druhoch a typoch škôl a súčasne bude zabezpečovať vzdelávanie v materinskom jazyku národnosti a etnických skupín.

V oblasti vysokého školstva bude vláda naďalej pokračovať v transformácii súčasného systému vysokoškolského vzdelávania na systém otvorený, flexibilný a umožňujúci širší prístup k diferencovanému vyššiemu stupňu vzdelávania Osobitnú pozornosť, bude venovať vzniku vysokého školstva neuniverzitného typu a postgraduálnemu štúdiu, ako aj rozvoju súkromného školstva.

Vlada vytvorí podmienky pre zvyšovanie kvalifikácie mladých ľudí formou štúdia, rekvalifikácie, stáži v zahraničí, najmä pre potreby zahraničných služieb, finančníctva a managementu. Na stredoškolskom a vysokoškolskom stupni školskej sústavy sa v súčinnosti s mimoškolskými inštitúciami vytvoria predpoklady pre vznik uceleného systému celoživotného vzdelávania.

Za súčasť harmonizácie života občanov a upevňovania ich telesného a duševného zdravia vláda pokladá šport, telesnú výchovu a turistiku. Na ich rozvoj bude vytvárať legislatív ne, ekonomické a inštitucionálne podmienky, a to a j vo vrcholovom športe, ktorý zabezpečuje reprezentáciu Slovenska vo svete. Podpora všetkých foriem telesne] kultúry by mala byť aj zo strany obci, miest a občianskych združení.

Vlada bude dôsledne uplatňovať a rozvíjať systémové opatrenia v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k mládeži predstavujúce súhrn štátnych činnosti v prospech mládeže, na je] ochranu, podporu a zlepšenie jej životných podmienok. Starostlivosti štátu o mládež bude legislatívne kodifikovať. v návrhu zákona o ochrane a podpore deti a mládeže, v návrhu zákona o fonde mládeže a úpravou výkonu statnej správy v podmienkach regiónov miest a obci.

Vedu a techniku pokladá vláda za významného činiteľa úrovne poznania rozvoja spoločnosti, za podmienku technického pokroku a rozvoja domáceho priemyslu. Východiskom pre rozvoj vedy na Slovensku je sloboda vedeckého badania a jeho nezávislosť, od ideológii. Vo výskume budeme podporovať súťaživosť, k čomu sa využije aj zdokonalený systém grantov. Vláda bude podporovať rozvoj vedy s dôrazom na konkrétne programy a vytvárať finančne a organizačne predpoklady na prepojenie výskumnej, vývojovej a vzdelávacej činnosti v ústavoch akadémie vied, na vysokých školách, vo výskumných ústavoch, v hospodárskych a ďalších organizáciách.

Vláda sa hlási k obnove našich pôvodných duchovných a kultúrnych princípov, k cyrilometodským tradíciám vychádzajúcim z mravných zásad kresťanstva a civilizačných hodnôt európskej kultúry, k ich organizačnému začleneniu do hodnotového systému modernej demokratickej spoločnosti. Základným princípom kultúry je sloboda zabezpečujúca prienik kultúrneho bohatstva iných národov do nášho prostredia, zároveň prezentovanie slovenskej kultúry a umenia a kultúry a umenia národnostných menám vo svete. Nezastupiteľne miesto na formovaní povedomia Slovenskej svojbytnosti u nás i vo svete má naša najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň Matica Slovenska. Vláda bude jej činnosť všemožne podporovať. Vláda bude iniciovať zriadenie neštátnej organizácie napríklad vo forme nadácie pri Matici slovenskej, ktorá by pri podpore štátu a zákonných fondov pôsobila na zjednocovanie Slovákov vo svete i v oblastiach nepokrytých našimi zastupiteľskými úradmi. /Potlesk. /

Vláda bude rozvíjať a zapájať kultúru Slovenska do oblasti medzinárodných vzťahov, do európskych, najmä stredoeurópskych integračných procesov. Bude sa usilovať o účasť na medzinárodných systémoch zabezpečujúcich rešpektovanie ľudských práv, práv národnostných menšín a etnických skupín,

podporovať paritné alebo súbežne zastupovanie Slovenské] republiky v zahraničných vzťahoch a v medzinárodných organizáciách. Vlada bude budovať nove informačné prostredie, ktoré zabezpečí informovanosť o kultúrnom dianí a kultúrnom dedičstve do vnútra slovenského spoločenstva aj navonok.

Budeme vytvárať podmienky pre prepojenie jednotlivých zložiek umenia v súčinnosti tvorcov i rozličných odvetví umenia a podporovať najmä pôvodnú tvorbu vo všetkých odvetviach umenia. Pre špičkové umenie a jeho tvorcov sa budú vytvárať čo možno najlepšie tvorivé podmienky. Vlada sa bude snažiť o záchranu a ochranu kultúrneho dedičstva. Pozornosť bude venovať starostlivosti o kultúrne pamiatky. Bude vytvárať systém ochrany movitých kultúrnych pamiatok a umeleckých predmetov. Vynaloží úsilie, aby sa na Slovensko zo zahraničia vrátili umelecké diela, ktoré boli z nášho územia nezákonne vyvezené.

Pozornosť sa bude venovať aj miestnej kultúre, rozvoju

základných ohniviek kultúrnej a umeleckej aktivity národa,

budovanie fungujúceho systému knižníc, múzeí, galérii a ochotníckej činnosti.

Obohatením národného kultúrneho fondu bude vznik syntetických encyklopedických diel v jednotlivých odvetviach Slovenskej kultúry.

Na finančne zabezpečenie kultúrne] politiky sa využije a] fond Pro Slovakia a bude sa podporovať systém nadácii a sponzoringu. Vlada bude riešiť problémy knižne] kultúry a jej distribúcie, slovenskej kinematografie, podpory odborných periodík a dostavby Slovenského národného divadla.

V informačne] politike a v politike medu masovej komunikácie chceme podnietiť vytvorenie podmienok na nezávislosť informačných a masovokomunikačných prostriedkov. Základom

musí byť zákon o masovokomunikačných prostriedkoch, ktorý vymedzí právny priestor slobodnej, nezávislej novinárskej tvorby a práva občanov na šírenie pravdivých informácií a dotváranie priestoru na výkon tohto práva. Zároveň chceme dovŕšiť proces legislatívnej podpory budovania verejnoprávnych mediálnych inštitúcii podľa medzinárodných právnych noriem a odporúčaní Európskych spoločenstiev. Rozhlas a televízia musia prejsť, v plnom rozsahu do pôsobnosti národných republík.

Vláda bude dôsledne rešpektovať pravo opozície na slobodne šírenie informácii a využívať prostriedky masovej komunikácie na konštruktívny dialóg so všetkými, ktorí majú záujem na rozkvete Slovenska.

Pokladáme za potrebné iniciovať, získavanie a spracovanie ekonomických informácií pre potreby podnikania na Slovensku.

Vytvoríme podmienky na to, aby sa vo svete vytváral pravdivý, neskreslený obraz Slovenska a jeho obyvateľov. Na tento účel zabezpečíme vysielanie rozhlasových informácií do cudziny zo Slovenska. Poskytneme zahraničným novinárom akreditovaným v našej republike priestor pre ničím nehatené získavanie informácií o našej krajine.

Za súčasť občianskej spoločnosti ako rovnocenného partnera Slovákov pokladáme príslušníkov národnostných menšín. Vláda zabezpečí slobodný, nehatený rozvoj národnostných menšín, rozvoj ich národnostnej a etnickej osobitosti, ich jazykovej kultúry a vzdelanosti. Prirodzenou súčasťou národnostnej politiky vlády bude rešpektovanie práv občanov republiky bez ohľadu na ich národnú, národnostnú a etnickú príslušnosť.

V otázke národnostných menšín a etnických skupín budeme vychádzať z úrovne medzinárodných dohôd o problematike národnostných menám. Súčasťou nášho úsilia bude podpora Slovákov tvoriacich národnostne menšiny v iných štátoch a úsilie o uzatváranie takých dohôd, ktoré by pre nich v týchto štátoch zabezpečili rovnaké práva a možnosti rozvoja. Zdôrazňujeme však, že z vysokej úrovne starostlivosti o príslušníkov národnostných menšín na Slovensku nič nezľavíme a nepodmieňujeme ju okamžitými recipročnými opatreniami v oblasti starostlivosti o národnostnú menšinu Slovákov na území iných štátov.

Uvedomujeme si minulú i terajšiu úlohu cirkvi pri udržiavaní národného povedomia Slovákov. S vďakou prijímame a rešpektujeme rozhodnutie Svätej stolice o zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie posilňujúcej sebavedomie a sebaurčujúce pravo slovenského národa. Budeme prispievať k rozvoju rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, pravoslávnej, evanjelickej, židovskej a ďalších cirkví, ako aj k slobodnému rozvoju týchto komunít. Vlada sa hlási k povinnosti nájsť korektné riešenie vzťahu štátu a cirkvi s úsilím dospieť k dohode a porozumeniu aj v oblastiach majetkových nárokov cirkví a k zvýšeniu zástoja cirkvi v duchovnom živote slovenskej spoločnosti. Podporujeme ekumenické iniciatívy, chápeme činnosť cirkvi, vrátane ich rozširujúceho sa vplyvu v oblasti školstva ako pozitívum, ako predpoklad duchovnej obnovy a plnohodnotného života Slovákov, ako aj príslušníkov národnostných menšín.

Postavenie Slovenskej republiky si vyžiada, aby jej štátne organy prevzali ochranu štátnej hranice Slovenskej republiky, spravodajskú ochranu dôležitých štátnych záujmov a zabezpečovanie informácií potrebných pre rozhodovanie vrcholných štátnych orgánov Slovenskej republiky.

Vláda bude podporovať a presadzovať proces odzbrojovania v Európe i vo svete. Bude nepretržite sledovať dokončenie redislokácie vojsk česko-slovenskej armády na princípe rovnomerného rozdelenia všetkých druhov vojsk a špeciálnych vojsk. Bude usilovať o zmenu organizačných štruktúr armády, profesionalizáciu vybraných funkcií česko-slovenskej armády, skrátenie vojenskej základnej služby, o zabezpečenie ochrany obyvateľstva a majetku pretvoreným systémom civilnej obrany, kde bude presadzovať jej riadenie vládou Slovenskej republiky.

Vláda považuje za bezpodmienečne nutne vypracovať a uskutočniť, rozsiahly a dlhodobý program boja proti zločinnosti, ktorá ohrozuje individuálnu aj spoločenskú slobodu. Zastavenie rastu zločinnosti a jej zníženie chápeme ako jeden zo základných prvkov stabilizácie spoločnosti. Budeme sa zasadzovať za to, aby sa čelilo korupcii, ktorá ohrozuje priebeh a výsledky premeny našej spoločnosti. V tejto súvislosti venujeme mimoriadnu pozornosť otázkam polície, súdnictva a kontroly.

Na úseku ochrany majetku a oprávnených záujmov občanov je potrebné zvýšiť dôraz na chápanie postavenia polície ako služby občanom, ktorej úlohou je predovšetkým zabezpečiť bezpečnosť, pre všetkých obyvateľov i návštevníkov Slovenskej republiky. Zároveň sa zameriame i na tie oblasti, kde nie je síce bezprostredne ohrozovaný záujem občana ako indivíduá, ale záujem spoločnosti ako celku. So všetkou vážnosťou a razanciou bude potrebné zamedziť nástupu organizovaného zločinu v Slovenskej republike. V rámci boja proti zahraničnému transferu drog, medzinárodnej zločinnosti a terorizmu rozvinieme spoluprácu s Interpolom a inými medzinárodnými organizáciami.

Vláda bude pokračovať, v reforme Policajného zboru Slovenskej republiky s cieľom vytvoriť modernú efektívnu štruktúru policajného aparátu so stabilizovaným, vysoko profesionálnym personálnym obsadením a rozvíjať preventívnu činnosť s cieľom stanoviť konkrétne zodpovednosti za organizáciu a rozvoj prevencie na úrovni vlády, ústredných štátnych orgánov, územných celkov i obcí. Vláda vynaloží úsilie na začlenenie Policajného zboru Slovenskej republiky do medzinárodnej policajnej spolupráce. Vláda vyvinie úsilie na podstatné skvalitnenie materiálno-technickej základne polície, doplnenie stavov Policajného zboru Slovenskej republiky, na zvýšenie právnych a sociálnych istôt a zdravotníckej starostlivosti o policajtov na úroveň európskeho štandardu.

Vlada uplatni legislatívne a organizačne predpoklady pre dôsledne plnenie úloh na úseku požiarnej ochrany.

Ochrana práv a slobôd občanov je jedným zo základných atribútov demokratického právneho štátu

Oprávnenú nespokojnosť občanov s rastúcimi prejavmi kriminality a iných foriem porušovania zákonov chceme riešiť podporou a upevňovaním autority nezávislých súdov a nezaujatosťou sudcov. V súvislosti s tým ako trvalú požiadavku budeme zabezpečovať, dôsledne uplatňovanie nárokov na občiansku bezúhonnosť, vysokú profesionálnu pripravenosť a mravnú úroveň sudcov a vytvárať podmienky pre posilnenie ich spoločenského postavenia.

Vláda bude dbať o dôsledne rešpektovanie prezumpcie neviny a prezumpcie statočnosti občanov a uplatnovať Listinu občianskych práv a slobôd. Budeme vytvárať nevyhnutne organizačne, personálne a materiálne podmienky pre plynulé rozhodovanie sudov v občianskom súdnom konaní, aby sa poskytla účinná ochrana v rodinno-právnych veciach, pri ochrane majetkových práv fyzických i právnických osôb, pre racionalizáciu rozhodovania sudov o obchodných veciach. Vláda vykoná opatrenia súvisiace so zrušením statného notárstva a vytvorením inštitúcie notára ako nezávislého úradníka povereného štátom vo svojom mene vykonávať zákonom zverenú činnosť na báze súkromného podnikania.

Zabezpečíme legislatívne i organizačne zdokonalenie väzenského systému, zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu. Budeme dbať o zvýšenie účinnosti prace Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Vytváranie kontrolného systému Slovenskej republiky bude vychádzať zo súčasných a novovznikajúcich spoločenskoekonomických podmienok, ako aj z línie, metód a princípov budovania nezávislých kontrolných organov v zmysle Limskej deklarácie. Rozhodujúcou úlohou vlády v tejto oblasti bude v nasledujúcom období zriadenie nového najvyššieho kontrolného organu s osobitným postavením v systéme štátnych organov Slovenskej republiky zakotvenom v Ústave Slovenskej republiky, nezávislého na vláde, jej organoch a ústredných organoch statnej správy. Činnosť najvyššieho kontrolného organu Slovenskej republiky bude zameraná na kontrolu hospodárenia Slovenskej republiky z hľadiska zákonnosti, účelnosti, hospodárnosti a efektívnosti.

Na zabezpečenie štátnej kontroly v oblasti štátne] správy sa zriadi kontrolný organ pri vláde Slovenskej republiky. Jeho úlohou bude podľa osobitných predpisov kontrolovať najmä plnenie úloh štátnej správy, vybavovanie stažnosti, petícii, koordinácia kontrolnej činnosti organov štátnej správy, inšpekcia dozoru, poskytovanie metodickej pomoci organom štátnej správy a samosprávy v oblasti kontrolnej činnosti.

Vlada sa zasadzuje za demokratický právny štát založený na politickej a ekonomickej pluralite, na základných sociálnych istotách, humanizme a porozumení, národnostnej, etnickej a náboženskej tolerancii. Vláda bude upevňovať parlamentnú demokraciu s pomerným volebným systémom, v ktorom sa bude rozširovať priestor pre priamu demokraciu.

Vláda podporí územnú decentralizáciu riadenia spoločnosti. Každé spoločenstvo - združenie, obec, mesto, či región má mať právo na slobodnú samosprávu v prospech ľudí. Podporíme prijatie zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý pomôže presadiť racionálny systém štátnej správy, skvalitniť plnenie jej funkcií v prospech obyvateľstva a zároveň posilní samosprávu regiónov, miest, obcí a združenia občanov. V rámci podpory miestnej demokracie bude presadzovať decentralizáciu finančných zdrojov a posilnenie finančnej základne miest a obcí. Prejavom demokracie v obciach je účasť občanov na rozhodovaní o zásadných otázkach rozvoja obcí a regiónov. Vláda podporí, aby za správu vecí verejných zodpovedali volení predstavitelia miest a obcí občanovi, ktorý ich volil. V rámci finančného hospodárenia miest a obcí budeme presadzovať vytvorenie vyrovnávacieho mechanizmu rozpočtov tak, aby boli vytvorené adekvátne podmienky pre život obyvateľov obcí, miest a regiónov.

V legislatívnej oblasti budeme podporovať vytvorenie ústavných právnych predpokladov pre miestnu samosprávu aj ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy.

Vláda podporí opatrenia smerujúce ku skvalitneniu práce štátneho aparátu, jeho odbyrokratizovaniu a k zabráneniu korumpovania štátnych zamestnancov a pracovníkov štátnej správy. Podporíme zavedenie inštitútu štátnej služby, do ktorej budú ľudia vyberaní prísne podľa odbornosti.

Naša vláda sa zaväzuje byť vládou dynamickou a zároveň demokratickou. Vláda bude pracovať na princípoch moderného riadenia s využívaním širokého spektra odborných poradných

organov. Považujeme za nevyhnutne udržiavať, dialóg s občanmi, vytvárať systém spätných väzieb, na základe ktorých budeme moct pružne, pragmaticky, ale aj citlivo reagovať, na vývoj spoločnosti.

Vlada vyslovuje presvedčnie, že väčšina občanov prijme predkladne programové vyhlásenie za svoje. Vlada vola všetkých občanov Slovenskej republiky k aktívnej spolupráci pri realizácii tohto programu a tým aj vás, vážené dámy, vážení pani poslanci, i z opozičných strán.

Spojme v mene budúcnosti Slovenska svoje sily, zapojme stáročia uznávanú pracovitosť a tvorivosť našich obyvateľov, aby sme spoločne účelnou a usilovnou pracou dospeli k úspechu a Európa a svet mohli konštatovať - áno, Slovensko to dokázalo, a aby sme všetci, ktorí v tejto miestnosti sme, za štyri roky mohli tiež konštatovať - ano, spoločne sme to dokázali. V mene toho vás prosím o vyslovenie dôvery vláde.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi Mečiarovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky, za jeho vystúpenie.

Vážene panie poslankyne, pani poslanci,

bola vám rozdaná spravodajská sprava, vrátane príloh a návrhu uznesenia. Mate to pred sebou ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 17a. Prosil by som spoločného spravodajcu pána poslanca Hvezdoňa Kočtucha, aby podal informáciu o prerokovaní programového vyhlásenia vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda,

vážený pán premiér,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

ctení hostia,

deväť výborov prerokúvalo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Deväť výborov programové vyhlásenie vzalo na vedomie, sedem výborov súhlasilo s programovým vyhlásením a štyri výbory priamo navrhli vysloviť vláde dôveru. To po prvé.

Po druhé - k programovému vyhláseniu vlády za tých deväť výborov sa zhromaždilo dovedna 97 pripomienok, z toho 17 koncepčných k celku programového vyhlásenia, 28 koncepčných pripomienok k 16 pasážam programového vyhlásenia a 52 štýlisticko-korekčných pripomienok. Odporúčam v mene gestorského výboru, aby sme štylistické spresňujúce pripomienky vzali na vedomie a nezapodievali sa nimi, nahrali sa o slovíčka.

Pokiaľ ide o koncepčne pripomienky, možno ich rozdeliť do štyroch skupín. Výbory konštatujú status quo, diskutujú želateľný stav a uvažujú o tom, ako sa dostať z dnešného stavu do stavu želateľného, a to z hľadiska vecného, z hľadiska funkčného, z hľadiska organizačno-inštitucionálneho a z hľadiska legislatívneho. Sústredím sa, ak dovolíte, nad rámec správy, ktorú máte písomne pripravenú v laviciach, nad rámec uznesenia, ktoré mate taktiež písomne pripravené, a zameriam sa na klúčové otázky, ktoré prerokúvali výbory.

Výbory oceňujú razantnosť cieľov programového vyhlásenia. Nazdávajú sa však, že prostriedky k týmto cieľom bolo by treba lepšie konkretizovať, plastickejšie parametrizovať.

Výbory veľmi reálne zvažujú dnešnú situáciu v kontexte programového vyhlásenia federálnej vlády, o ktorom boli zovrubne informované z hľadiska dohody medzi ODS a HZDS, aj uvažujú o zmysle a duchu vyhlásenia českej vlády, a z tohto hľadiska navrhujú alebo navrhovali, zvažujúc pre a proti, či by programové vyhlásenie nemalo byť variantné, v prvom rade, či by programové vyhlásenie nemalo pozostávať z dvoch etáp. Prvá etapa do 31. 12. 1992, keď vlastne budú pôsobiť rozpočtové pravidlá, všetky legislatívne opatrenia, ktoré tu sú, ale počínajúc 1. 1. 1993 bude pôsobiť celkom iný stav. To znamená každý za svoje, napríklad nové rozpočtové pravidlá a všetky tieto veci, ktoré súvisia, ktoré treba vykonať v daňovej, rozpočtovej, finančnej, menovej, a tak ďalej oblasti.

Výbory uvažovali, či teda programové vyhlásenie vlády nemalo inú alternatívu, či sa napríklad nemohlo rozpracovať, podľa trhových subjektov, z hľadiska občana, z hľadiska domácnosti, z hľadiska podnikov, regiónov, z hľadiska štátu a z hľadiska zahraničia, teda brať do úvahy skôr dôraz na trhové subjekty, ako odvetvový prístup. Zvažovali sa pre a proti a niektoré návrhy máte sformulované v uzneseniach.

Gestorský národohospodársky a rozpočtový výbor si objednal dve expertízy, aby hlbšie prenikol do problémov programového vyhlásenia - jednu z Ekonomickej univerzity prednesenú profesorom Baranikom k otázkam hospodárskej politiky Slovenska, druhú z Ústavu ekonomických teórií Slovenskej akadémie vied prednesenú vedeckým pracovníkom Ing. Petrom Stanekom "Plusy a mínusy slovenskej ekonomiky".

Z hľadiska koncepčných pripomienok som rád, že pán premiér podčiarkol naliehavosť zostavenia analýzy, rozboru stavu slovenskej ekonomiky za prvý polrok, doplnili by sme - s predikciou na druhý polrok. Radi by sme doplnili, aby vláda rozpracovala stav rozpočtového hospodárenia, vrátane

spôsobu ako uzavrieť záverečný účet za rok 1991, a aby v rozpočtovom hospodárení prešla na novu metodiku a techniku rozpočtu Slovenskej republiky, z ktorej bude veľmi dobre vidno nielen rozpočet Slovenskej republiky vcelku, ale a] súhrn rozpočtov regiónov a súhrn lokálnych rozpočtov jednotlivých obcí a miest. To je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré usiluje o dôstojný život občana a obce. Dôstojný život občana a obce musí mať svoje ekonomické zázemie. Súhrn rozpočtov obcí a miest musí mať ďaleko väčšiu ekonomickú váhu, podobne súhrn rozpočtov regióny, ako má nateraz. Teda odporúčame decentralizačný prúd, kde sa bude rozhodovať so znalosťou vecí na tej úrovni, na ktorej sa potreby dajú najlepším spôsobom riešiť a pokrývať.

Z hľadiska legislatívneho sa koncepčne pripomienky tykajú štyroch oblastí. Po prvé - predloženia legislatívneho systému vlády, po druhé - predloženia legislatívneho programu vlády, po tretie - veľkú pozornosť treba venovať kvalite a zneniu Ústavy Slovenskej republiky a po švrté - niektoré výbory, napríklad výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhuje jedenásť legislatívnych úprav v jedenástich zákonoch.

Rôzne výbory prerokúvali túto správu s rôznou hĺbkou. Niektoré prerokovávali - dá sa povedať - len korekčno-štylistické úpravy, niektoré, napríklad výbor pre životne prostredie, sa zapodievali koncepčnými otázkami, iné výbory, a tých bola prevažujúca čast, sa venovali a] koncepčným pripomienkam, ale aj štylistickým úpravám. Dá sa povedať, že výbory postupovali v rámci daných možnosti k prerokovaniu programového vyhlásenia vlády seriózne. Chcel by som im za to poďakovať

Prosím, aby naša diskusia sa už nevracala k spravodajskej správe, ktorú máte písomne, ale aby sa koncentrovala na návrh uznesenia Slovenskej národne] rady, ktorý sme zoskupili do šiestich oblasti. V prvej oblasti berieme programové vyhlásenie s pripomienkami na vedomie. V druhej oblasti konštatujeme a vyjadrujeme odhodlanie podporovať vládu pri skvalitňovaní, prehlbovaní programového vyhlásenia podľa meniacich sa podmienok. V tretej oblasti odporúčame iste návrhy zapracovať do programového vyhlásenia vlády alebo do iných vládnych materiálov. Vo štvrtej oblasti navrhujeme, požadujeme niektoré vládne akty, ktoré bude Slovenská národná rada kontrolovať. Potom ukladáme Slovenskej národnej rade spracovanie napríklad legislatívneho programu, atď. Máte to v uznesení, nebudem to čítať. Až potom schvaľujeme programové vyhlásenie vcelku a konečne odporúčame Slovenskej národnej rade vysloviť vláde Slovenskej republiky dôveru.

To je zhruba všetko. Rad by som pripomenul, že okrem mojej spravodajskej funkcie chcel by som v diskusii k programovému vyhláseniu vystúpiť ako poslanec.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtuchovi. Teraz, vážene panie poslankyne, pani poslanci, vyhlasujem 35-minutovú prestávku s tým, že prosím členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady a členov slovenskej vlády, aby prišli do prijímacieho salónika predsedu Slovenskej národnej rady, kde sa zoznámime s konzulárnym zborom Slovenskej republiky.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení členovia vlády,

prosím, aby sme si zasadli na miesta a mohli sme pokračovať: v rokovaní.

Môžeme začať rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Skôr, ako otvorím rozpravu, odporúčam, aby sme zvolili komisiu, ktorá dopracuje návrh na uznesenie k tomuto bodu programu na základe výsledkov rozpravy a po ukončení rozpravy ho predloží na schválenie Slovenskej národnej rade. Predsedníctvo Slovenskej národne] rady odporúča za predsedu komisie podpredsedu Slovenskej národnej rady Augustína Mariana Húsku a za členov komisie zástupcu každého poslaneckého klubu. Poslanecké kluby navrhujú za členov komisie nasledujúcich poslancov: HZDS pána Hvezdoňa Kočtucha, Strana demokratickej ľavice pána Juraja Plesníka, Slovenska národná strana pána Mariana Vrabca, Kresťansko-demokratické hnutie pana Mikuláša Dzurindu, Hnutie Spolužitie pani Editu Bauerovu a Maďarské kresťansko-demokratické hnutie pana Pavla Farkasa.

Panie poslankyne, páni poslanci, ma niekto iný návrh?

/Nikto. /

Ak nie, dávam hlasovať.

Prosím, aby sme sa zaprezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

/Prezentovalo sa 113 poslancov. /

Konštatujem, že Slovenská národná rada je uznášaniaschopná. Zaprezentovali sa 113 poslancov.

Kto je za návrh, nech stlačí tlačidlo.

/Za návrh hlasovalo 111 poslancov. /

Kto je proti?

/Nikto. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. /

Konštatujem, že hlasovania sa zdržali 2 poslanci, ale bolo tam chybné hlasovanie.

Zisťujem, že sme schválili komisiu na dopracovanie návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

Prosím, aby ste svoje pripomienky odovzdávali členom komisie alebo jej predsedovi. Komisia bude pracovať, v Modrom salóne.

Otváram rozpravu k prvému bodu programu - k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásilo 15 pánov poslancov. Ako prvému dávam slovo pánovi Ladislavovi Baliekovi za Stranu demokratickej ľavice. Vzhľadom na skutočnosť, že naše rokovanie prenáša televízia, poprosil by som pánov poslancov, aby aj v prípade faktických pripomienok priali k hlavnému mikrofónu, a aby sa všetci páni poslanci a panie poslankyne predstavili, keď predstúpia pred mikrofón. Prispeje to aj k nášmu rýchlejšiemu vzájomnému spoznaniu. Ďakujem.

Prosím pána poslanca Balleka.

Poslanec L. Balle: Panie a páni,

s prihliadnutím na náš čas a mravný stav uvediem sa textom, do ktorého sa nepremieta len čítanie programového vyhlásenia vlády, ale aj stupeň môjho občianskeho znepokojenia. V zmysle odkazu muža, ktorého nazývame prvým Európanom, sa toto znepokojenie popri našich dnešných starostiach väčšmi dotýka tých, ktoré na nás môžu doľahnúť už zajtra. Najskôr však jedno želanie každému osve. Ako spomína predvojnový český intelektuál, ktorý neskôr zahynie v slovenských horách, v Paríži blízko Národného zhromaždenia natrafíte na kaviareň a v nej na kresla opatrené menovkami nesmrteľných. Ak pristúpite k jednému z nich a spýtate sa obsluhy, či je voľné, dôstojne odpovie: Áno, nech sa páči, pán poslanec Marat dnes nepríde. Želám tu všetkým, aby nadobudli rovnako nadčasový vyznám, aby aj naše užitočné veci trvali, keďže, žiaľ, pravé ony bývajú v našich krajoch najsmrteľnejšími.

"A za stôl si zasadne pravda môjho ľudu", hovorí básnik v speve o mužovi z čias, keď osou slovenskej politiky bola jeho valaška a mužov osud, vzdor a čin mierou všetkých našich možností aj slobôd. Sám básnik hovorí o tom v dobe, v ktorej z romantických oduševnení povstalo len toľko poriadku, že ho musel usporiadať meč. Osou dnešnej politiky je ekonomika a vo svojich ziskoch predčila valašku i meč, napokon, ona dnes určuje aj vyznám a povahu stola, za ktorý zasadne pravda básnikovho ľudu. Ak bude, dajbože, aj náš, a plný aj darov, musíme uhladiť aj zuhľadniť našu etiku.

Ako spoločnosť žijeme a zápasíme najmä s dvomi problémami - ekonomickým a mravným. Ocitli sme sa vo svete praktickej múdrosti, financií, obchodu, spolupráce založenej predovšetkým na korektných vzťahoch, a cítime, že ak v ňom

máme obstať a byt rovni medzi rovnými, musíme naše myslenie vyslobodiť zo zovretia všetkých nemenných systémov a dogiem. Konáme ako myslíme, tvoríme spravidla len tak, ako sme si to najskôr predstavili a premysleli. Ešte v školských rokoch našich otcov bola tato krajina - povedané F. X. Šaldom

- v postavení vdovy po duchu. Už ňou nie je. A pripomeňme si, že aj vďaka existencii česko-slovenského duchovného dvojdomú. Kultúra - myslím umenie, veda, filozofia - žije z podnetov, nevyžije z konfrontácií, vyspieva tvorivými premenami, súvislým radom krokov, úsilím samu seba prevýšiť. Aj v zmysle tejto prirodzenej postupnosti vývoja všetkého živého mali by sme teraz ako občania nájsť uspokojenie vo volnej federácii. Krok navyše by mohol značiť menej a menej.

Pri všetkých cnostiach, aké si sami na sebe vážime, nenažili sme si ešte na pragmaticku ďalekozrakosť hoci hadrianskeho Ríma alebo na trpezlivosť starej Azie. Ta mala k nedočkavosti tento postoj: vidí vajce a už by chcel kohúta. Ani budovanie štátu, ktorý - povedané Cicerom - musí byt zriadený tak, aby bolo večný, nie je vecou len jednej generácie, tým menej parlamentu jedného obdobia či vlády. Po tisícročia trvajúcom úsilí zväčšiť, prirodzené rozmery nášho tela, a nadrástlo nám od dna oceánov po hranice slnečnej galaxie, usilujeme sa takto znásobiť a] dimenzie nášho ducha. Stáva sa totiž jedinou výrobnou silou a sám život myslením. Oduševnenie, ako si to často pripomíname, prispieva k originalite myslenia, samo však nemyslí, a vašne v našich časoch sú nezastupiteľné užitočné už len pri tvorbe podoby budúcej generácie.

Už sa povedalo, že naša prítomnosť nemusí ešte v sebe obsahovať zárodky budúcnosti a že nijaké naše rozhodnutie

- dnes inak každé viazane na konflikty - nemožno overiť za hranicami prítomnosti. Pritom spoločnosť nemôže byt laboratóriom voluntaristov. Keďže nijaký z našich liekov na ozdravenie spoločnosti nemá okamžitú účinnosť či účinky jedu, čaká nás len hľadanie, vrátane všetkých našich ľudských istôt, ktoré však tiež nenájdeme len tak, že sa budeme vzďaľovať od dnešných. Stojíme pred voľbou cesty a nik z nás netúži po takej, z ktorej by sme museli do večera nazad. Bez zvažovania na cesty sa vydávajú len ti, na ktorých nezodpovednosti sa pošmykne aj revolúcia. Vyznačujú sa spravidla represívnou predstavivosťou a núkajú nám to absolútne šťastie, aké sa dá dosiahnuť len absolútnou autoritou. Každé iné poznanie než vlastné považujú za natoľko cudzie, že sa ho túžia najmä zbaviť.

Vcelku práve zažívame málo krásy. Ta chodí s pravdou ako jej svedectvo. Zmietame sa medzi múdrosťou a vášňami. Analýza nášho jazyka a tým zároveň aj analýza myslenia naznačuje, že náš jazyk je jazykom trhu a naše slová - povedané Baconom - rozum uvádzajú do zmätku a ľudí do zbytočných sporov a výmyslov. Ťažko povedať, či už hľadáme svoju pravdu, keď ešte len hľadáme svoju cestu, a ako vedeli už staré filozofie, rozhliadať sa po ceste skôr značí žiť otázkami než pravdou. Kladieme si otázky? A vieme si ich klásť? A vyvoláva ich vôbec prílišné oduševnenie, aké zanáša spoločnosť najskôr ta, odkiaľ niet návratu? Podliehame atavizmom a reanimujeme staršie, v minulosti nenaplnené koncepcie, vyvolávame staré viery, na ktorých je neskoro postaviť aj štát. A pre ich prítomnosť v našej časti Európy platí inde už vžitá zásada, že najlepšou dohodou so susedmi je naša vlastná armáda. Vývin spoločnosti sa odvíja buď dostredivo, alebo odstredivo, keď ani odstredivosť nie je vedená proti základnému úsiliu života postúpiť do vyšších celkov, jednotiek či tried. Dostredivosť a odstredivosť sa tu zjavujú - povedal by Artur Shopenhauer - s pravidelnosťou zemských úrod a nie je ich možné celkom rozumne viesť a tvarovať.

Obdobiam prechodov, keď vyžité končí a nové začína, sa nevyhne ani vesmír, my v nich však spravidla prijímame aj tie najnešťastnejšie rozhodnutia. Z takých fáz máme na svedomí aj vyhnania a vysídlenia, politické procesy a previerky, lustrácie a spochybnenia všetkého predchádzajúceho, vrátane vlád, až nám napokon chýba to vedomie histórie, bez ktorého márne hovoríme o svojom historickom vedomí.

Slovensku kultúru nesmie riadiť politika. Napokon, desaťročia vnášala do nej len schizogénne prvky. Kultúra sa vie spravovať sama, žije procesom tvorby, postupnosťou pocitov od neurčitých po precízne, zavŕšené intelektuálnymi formuláciami. Koncepcie kultúry vznikajú v značnom časovom predstihu pred politickými. Tie politické sú závislé na stupni rozvoja kultúry. Navyše, povedzme si, číra kultúra väčmi akcentuje politické ciele, tým väčšmi sprimitívnieva. Obdobia prechodov spochybňujú kultúrne hodnoty, v časoch neistých spoločenstvo zaujímajú len hmotne istoty a mocenské sily. Naša societa sa nesústreďuje na kultúru. Osobná kultúra prestáva byť ideálom hodným úsilia. Všeobecná kultúrnosť poklesla, spotreba kultúry je nižšia ako jej produkcia. Zostupom kultúry poklesli zároveň všetky spoločenské hodnoty. Kultúra však je a najmä bude znakom dokonalosti, bohatstva, kvality a poriadku spoločnosti, keďže sa ako jediná nespochybniteľne usiluje o to, aby sa všetko podstatne v ľudskom živote uľahčilo, zdokonalilo a usporiadalo.

Trvanie každej spoločnosti, slovenskej vrátane, závisí od jej premien. Tie však závisia zasa od premien jej jednotlivcov. A nijaká premena spoločnosti a jednotlivcov sa neudeje a nevykoná bez kultúry, ako nijakú zmenu spoločnosť a jednotlivci nemôžu bez kultúry pochopiť a prijať. Je viac prejavov v našej societe, ktoré nemôže reformovať, politika, len kultúra, lebo viaceré naše spoločenské a privátne zlá nekorenia v politickom systéme, ale v nás. Naša spoločnosť navyše pociťuje taký nedostatok hlbšieho vzťahu k životnému prostrediu, až to hranici s krízou viery v budúcnosť. Žijeme konfrontáciami v konfrontáciách a častejšie by sme si mali pripomínať spoločné dejiny našich národov a národností. Aj

do dejín našej práce sme spoločne prispievali, nehovoriac už o tom, že sme vzájomným kultúrnym podnecovaním sa vedno aj rýchlejšie vyspievali

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Ballekovi. Ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Vladimír Miškovský, Slovenska národná strana. Do diskusie sa ďalej pripraví pán poslanec Kľúčik z Kresťansko-demokratického hnutia. Chcel by som vám, dámy a páni, oznámiť, že aj Slovenský rozhlas vysiela naše dnešné rokovanie v priamom prenose

Poslanec V Miškovský:

Vážene predsedníctvo, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

nemá zmysel analyzovať predložené programové vyhlásenie v detailoch. Bola by to dlhá, asi aj neplodná diskusia. Preto sa sústredím za náš klub na podstatne oblasti.

Klub poslancov Slovenskej národne] strany predpokladal, že vláda vo svojom programovom vyhlásení presne sformuluje kroky, ktoré povedú k vytvoreniu SIovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva. Takisto malo byť úlohou vlády jasne deklarovať slovensky národný záujem. Programové vyhlásenie to neobsahuje. Ak by sme mali predložený vládny program charakterizovať, resp. zaradiť politicky, museli by sme ho pomenovať ako sociálno-demokratický so všetkými kladmi a zápormi, ktoré sociálno-demokratické programy majú. Treba otvorene povedať, že v našej krajine dnes nie je dostatok

prostriedkov a času na realizáciu nových sociálnych utópií. Dnes je problémom číslo jedna čo najrýchlejšie zavedenie skutočnej trhovej ekonomiky a nie jej nalepkovanie ako sociálnej a podobne.

Trhová ekonomika je ekonomická kategória bez prívlastkov. Bohužiaľ, v celom programe sa nenájde presnejšia špecifikácia predstavy vlády o trhovej ekonomike a mechanizmoch jej ovplyvňovania. Rovnako tu chýba východiskový bod od dnešného stavu, napríklad čo so zdedeným schodkom v štátnom rozpočte. Tiež absentuje štrukturálna analýza, čo bude vláda preferovať, napríklad bankovníctvo, telekomunikácie, dopravnú sieť. Miesto toho sú tu len abstraktné vety o podpore finančnej sfére. Ako a v akom horizonte? Bolo by už načase zbaviť sa predstavy, že vláda cez ministerstvo financií priama riadi také procesy, ako diskontná sadzba, operácie na voľnom trhu, úverové rámce a limity. Vláda resp. ministerstvo financií vo vyspelom svete nemajú ingerenciu do právomoci ústrednej banky a jej guvernéra a už vôbec nepoznajú direktívne úverové rámce a limity. Čím skôr sa zbavíme tohto pozostatku, tým lepšie.

Rovnako treba odstrániť, ak chceme oživiť podnikanie, ešte stále jestvujúce znevýhodnenie vznikajúcich neštátnych bánk, ktoré sú diskriminované byrokratickým zasahovaním štátnej banky pri bankovom dozore. Obeh peňazí a úverová politika sú krvou ekonomiky. Tejto krvi je v našom hospodárstve nedostatok, ktorý navyše plynie ešte pomaly. Seriózné odhady hovoria, že 30 % platobnej neschopnosti majú na svedomí finančné ústavy, ktoré sú v podstate stále ešte štátné, a pomalosť operácií v týchto ústavoch. Ak chce vláda naozaj oživiť hospodárstvo, nech iniciuje zákony urýchľujúce tok financií.

Treba upozorniť, že celá ekonomická časť úrovňou svojho spracovania takto nepriamo nahráva časti české] politickej reprezentácie hovoriacej o direktívnom postsocialistickom vývoji na Slovensku. Pokiaľ vláda jednoznačne nezadefinuje, čo chápe pod trhovým hospodárstvom, je jasne, že nemôže explicitne vyjadrovať celkovú definíciu cieľov a nástrojov hospodárske] politiky. Rovnako potom chyba priorita cieľov i priorita nástrojov. Úplne vypadla oblasť fiskalnej politiky, teda zdrojov štátneho rozpočtu. Tým sa, podlá nás, spochybňuje podstatná časť sociálneho a zdravotného programu.

Nerealistický vo väzbe ku kapitole o štátoprávnom usporiadaní je postavená otázka účasti v medzinárodných inštitúciách, vrátane Medzinárodného menového fondu. Nehovorím už o tom, že absentuje prepojenie na svetové finančne trhy a je nedoriešená, a teda nedocenená protiinflačná politika. Občana riadne platiaceho dane zaujíma, kam a ako idú jeho peniaze. Tato otázka je veľmi hmlisto a vágne zodpovedaná v sociálnej, zdravotnej kapitole, i v školstve. Podlá nášho názoru mala vláda v hospodárskej časti deklarovať nemennosť pravidiel hry. Tým by vytvorila ovzdušie pre domáci zahraničný kapitál. Takýto záväzok i samotne pravidla chýbajú

Kapitola medzinárodne vzťahy by mala byt koncipovaná tak, aby je] zmysel bol jednoznačne pochopený smerom do zahraničia. Obsah programu by prirodzene mal vychádzať z narodnostatneho zaujmú Slovenska, a tým je medzinarodno-pravna subjektivita. Tu však nemožno len deklarovať, ale vláda musí rozviesť, aj konkrétne kroky ako ju naplniť. Ak to už vláda neurobila v programe, aspoň v praxi by sa mohla v zahraničnej oblasti riadiť jasne definovanými princípmi, politikou bezpečnosti, humanitárnou spoluprácou, ekonomicko-integracnou spoluprácou, bilaterálnymi prioritami a multilaterálnymi možnosťami.

Oblasť štátoprávneho usporiadania je - jemne povedané - národne rozkolísaná. Nie je tu jasne vyjadrená vôľa vlády. Program je postavený na neurčitosti. Možno, že táto nečitateľnosť sa zdá ako výhoda, ale keď si uvedomíme, že programové vyhlásenie vlády nie je a nemalo by byť reklamným alebo propagandistickým predvolebným textom, že by to mal byť v podstate cestovný poriadok zmien v tejto krajine, potom je nám ľúto, že opäť sa vláda dopúšťa rovnakej chyby. Zatiaľ čo program vlády Českej republiky rieši veci alternatívne a pripravuje sa na vlastnú štátnosť, slovenská vláda ignoruje realitu a bojí sa ju pomenovať. Pri vzniku dvoch nezávislých štátov je vlastne tento program nepoužiteľný a niet potom čo kontrolovať a za čo skladať účty. V tom vidíme určitý alibizmus.

A na záver dovoľte dve poznámky, možno menej meritórne, ale z hľadiska budovania demokracie dôležité. Nikde v programe sa nedočítame o dobudovaní demokratického štátneho systému, absentuje tu tiež vôľa po generálnej politickej dohode. Slovenská štátnosť a medzinárodnoprávna subjektivita nie sú vecou a majetkom len vládneho hnutia. Vyžadujú si skôr konsenzus širšieho politického spektra a širšej účasti iných subjektov na zodpovednosti. Ani program, ani praktické kroky tomu nenasvedčujú, a to je obrovská nevyužitá príležitosť.

Dalo by sa ešte dlho hovoriť o zdravotníctve, o inštitúte verejných prác, ktorý nie je až taký samospasiteľný, o poľnohospodárstve, ekológií atď. To ale v danej chvíli nie je prioritné. Dôležitejšie a potrebné je poznať odpoveď na otázky krokov vlády smerom k medzinárodným politickým i finančným inštitúciám, program pre zahraničie, ako vláda urýchli práce na vlastnom menovom systéme, keď česká strana nepristane na jej štátoprávny program. Vládne vyhlásenie na tieto otázky odpovede neposkytuje.

Očakávame, že vláda v najbližšom období predloží podrobne programy rozvoja jednotlivých oblastí podľa pripomienok. Slovenská národná strana trvá na výraznom a jednoznačnom definovaní štátnej zvrchovanosti Slovenskej republiky a medzinárodnej suverenity, od ktorej sa musí odvíjať skutočné Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Miškovskému. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krivčík za Kresťansko-demokratické hnutie. Pripraví sa pán poslanec Pál Csáky za Maďarské kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenska národná rada,

vážení hostia,

k zámeru vlády Slovenskej republiky v poľnohospodárstve, vodnom a lesnom hospodárstve dovoľte niekoľko mojich pripomienok. Z predloženého zámeru sa nemožno orientovať, aké aktivity bude tento rezort vlády Slovenskej republiky konať vo fáze výroby, a to jej zefektívňovania, zvyšovania produktivity práce znižovania neproduktívnych nákladov, zníženia a obmedzenia strát, teda zvyšovania efektu týchto ekonomických aktivít v danom rezorte. Áno, je jednoduchšie obísť tieto klúčové problémy a veci začať riešiť až vo fáze rozdeľovania cez dotácie existujúcich výrob. Priznávam, že v tomto rezorte je určitá priorita hodnôt, cez ktorú je potrebne nazerať na sociálnu únosnosť aplikovaných opatrení.

avšak táto by mala byť vyjadrená konkrétnejšie, vecnejšie, v súlade s prehlásením a s prihlásením sa k ekonomickej transformácii a tržnému systému hospodárskej sféry.

Návrh vládneho programu neobsahuje riešenie jedného zo základných problémov Slovenska, a to vrátiť slovenskému vidieku jeho prirodzenú funkciu, ktorej absenciu si všetci plne uvedomujeme. Návrh vládneho programu tiež neobsahuje projekty alebo náznaky, ktoré by riešili vzniknuté škody na lesoch, ktorých nárast je evidentný, je ho potrebné úplne zastaviť a postupne odstraňovať. Predchádzajúca devastácia je obrovská, dotýka sa nás všetkých, avšak mlčky toto neblahé dedičstvo obchádzame.

Som toho názoru, že akékoľvek zahmlievanie a odkladanie riešenia vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej a lesnej pôde i k ostatnému majetku nie je v súlade s proklamovanými vyhláseniami o pokračovaní potrebnej ekonomickej transformácie, ale takýto prístup ťarchu problémov posúva, čím sa jeho škodlivý následok len zvyšuje. Chyba postupnosť krokov vstupu nášho poľnohospodárstva do Európy z hľadiska nákladovosti, úrovne produktivity práce, kvality produkcie. Netreba zakrývať nízku produktivitu čo len v porovnaní s Českou republikou.

Moje vystúpenie zhrniem, že sa nemôžem stotožniť s takto formulovanými zámermi vlády v tomto rezorte.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Krivčíkovi z Kresťanskodemokratického hnutia. O slovo sa prihlásil pán poslanec Pal Csáky z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Ďalej prosím, aby sa pripravil pán poslanec Peter Lauko z Kresťansko-demokratického hnutia

Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vážená Slovenska národná rada,

priznám sa, že s veľkým očakávaním som začal študovať Programové vyhlásenie vlády Slovenské] republiky Očakával som už dávno sľubeny, odborne dobre podložený podrobný materiál, a ostal som trosku sklamaný, takisto ako ostatní členovia nášho klubu Predložený návrh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky považujeme za veľmi všeobecný, Ktorý obsahuje rad nejasných predsavzatí a formulácii, ktoré nedostatočne špecifikujú budúce smery vývoja v niektorých rezortoch. Keď sme uvažovali nad príčinami takéhoto stavu, napadli nás dve možne vysvetlenia. Prvé, že vláda si neuvedomila tento stav, že často miesto jasného formulovania cieľov používa nejasne formulácie. Ak by sme však prijali takéto vysvetlenie, podceňovali by sme pravdepodobne nielen politickú situáciu, v ktorej sa nachádzame, ale aj odborníkov vlády. Zostava teda druhé možne vysvetlenie. Vlada si je plne vedomá toho, aký materiál predložila, avšak volnejšími formuláciami si chce nechať väčší manévrovací priestor pre budúcnosť. Ak prijmeme toto vysvetlenie, ako zodpovední poslanci musíme byt veľmi opatrní voči takýmto možným zámerom vlády.

V každom prípade kladne hodnotíme fakt, že vláda sa jednoznačne hlasí k zachovaniu demokratických princípov, aj keď, podľa nášho názoru, niektoré doterajšie kroky nás nepresvedčili o sile takéhoto predsavzatia. Dovoľte uviesť jeden príklad. Dodnes nám nie je jasné, z akých dôvodov vedenie HZDS odmieta dialóg s opozičnými hnutiami parlamentu.

Vráťme sa však k programovému vyhláseniu. Uspokojivé je aj prehlásenie, že vláda sa kategoricky hlasí k trhovému hospodárstvu, k ďalšiemu pokračovaniu transformácie ekonomiky v smere privatizácie, k liberalizácii cien a zahraničnoobchodných vzťahov, no nemožno si nevšímať ďalšie formulácie, napríklad v oblasti finančnej politiky, kde sa ráta s vytvorením štátneho dozoru nad finančným trhom aj devízovými kontigentmi.

Na ceste k zvýšeniu ekonomickej nezávislosti regiónov vítame uplatnenie decentralizácie rozpočtových vzťahov, avšak nie je nám jasný mechanizmus zavedenia regionálnych daní, ktoré by nezaviedli orgány regiónov, ale vláda. Už vôbec zostava nevysvetlený spôsob uplatnenia systému rozpočtovej solidarity medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky. Vítame snahu podporovať rozvoj malého a stredného podnikania, chýba nám však, akými konkrétnymi krokmi chce vláda realizovať tento veľmi dôležitý zámer.

V hospodárskej oblasti vítame snahu vlády pokračovať v privatizácii. Uvítali by sme aj utlmenie negatívnych javov privatizácie, ktoré je takto uvedené v programovom vyhlásení, keby sme vedeli, čo pod týmto zámerom presne vláda rozumie. Taktiež ostáva nejasný vyznám a princíp - citujem: "účelnej orientácie vstupu zahraničného kapitálu do procesu privatizácie". Ďalšia nejasná formulácia je uľahčenie privatizácie majetku dotknutého reštitučnými nárokmi. Na druhej strane podporujeme ustanovenie parlamentnej komisie pre dohľad nad procesom privatizácie.

Ďalej by bolo vhodné, keby vláda presnejšie uviedla, čo rozumie pod snahou, podľa ktorej bude vytvárať širšie legislatívne a organizačné podmienky pre vstup zahraničného kapitálu najmä do vybraných regiónov a oblastí. S tým pravdepodobne súvisí založenie banky pre štrukturálny a regionálny rozvoj, ktorej činnosť je taktiež nejasná. Bolo by taktiež

účeľne uviesť, z akých zdrojov mieni vláda dokončiť vodné dielo Gabčíkovo. Berieme na vedomie, že vláda mieni dopracovať zásady územného členenia Slovenska. Už teraz sa však nárokujeme miesta v príslušných komisiách a dávame na zváženie vláde zohladniť pri tejto prací samoorganizačnú schopnosť regiónov Slovenska.

Zámery deklarované v častiach obchod, cestovný ruch a doprava a spoje sú tak všeobecne, že nie je možne k nim zaujať, stanovisko. V časti vládneho programu, ktorá hovorí o pôdohospodárstve, vláda chce od opozície skutočne nemožné. Vláda žiada v tejto oblasti bianco podporu k nevysvetlenej novelizácii zákonov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách a zákona o lesoch. Vítame prijatie zákona o potravinách, taktiež potravinového kódexu.

Vo svetle snahy o dobudovanie vodného diela Gabčíkovo, s čím kategoricky nesúhlasíme, nie je nám úplne jasne, ako mieni vláda vytvárať podmienky pre znižovanie znečisťovania a odstraňovania vysokých strát zdrojov pitnej vody.

Podporujeme snahu vlády na posilnenie ekonomickej a sociálnej suverenity rodiny, ako a] program tvorby nových pracovných príležitosti. Mame však obavy, že smelé plány v sociálnej oblasti, vrátane bytovej politiky, bude pravdepodobne problematické zabezpečiť pri stále upadajúce] ekonomike. Súhlasíme s vládou v snahe podporiť aktivity všetkých fyzických a právnických osôb v oblasti školstva a kultúry, nie je nám však jasné, prečo je pre ministerstvo školstva druhoradá podpora vzdelávania v materinskom jazyku na južnom Slovensku, keď podľa nášho poňatia takéto vzdelávanie sa tyká aj žiakov škôl so slovenským vyučovacím jazykom na tzv. národnostne zmiešanom území. Takisto sa nám zdá nevyvážené, že namiesto zdôraznenia potreby výchovy skutočne vzdelaných ľuda sa posúva do popredia ako najhlavnejšie kritérium osvojenie si slovenského jazyka ako štátneho jazyka na týchto školách. Táto ponuka či nutnosť naviac operuje termínom štátny jazyk, ktorý v súčasnej dobe nie je zakotvený v našom právnom poriadku.

Vítame snahu vlády na vytvorenie podmienok pre nezávislosť, informačných a masovokomunikačných prostriedkov napriek tomu, že niektoré udalosti minulých týždňov ako keby vyslovene protirečili tejto snahe. Dovoľte mi teraz zacitovať jednu vetu z programového vyhlásenia, ako je to uvedené na strane 32. "Vláda bude dôsledne rešpektovať právo opozície na slobodné šírenie informácií a využívať prostriedky masovej komunikácie na konštruktívny dialóg so všetkými, ktorí majú záujem na rozkvete Slovenska. " Domnievam sa, že je to trošku čudná veta. Vláda dáva záruky, kto a ako sa bude môcť prejaviť v nezávislej tlači? Bude sa môcť podľa tejto vety tlač tešiť na vládou kontrolovanú nezávislosť? V každom prípade sa ponáhľam deklarovať, že naše hnutie ma záujem na rozkvete Slovenska, to znamená, že si nárokujeme možnosť, konštruktívneho dialógu s každým, kto na záujem na dialógu s nami.

Takáto snaha zo strany vlády nám práve chýba v časti vládneho programu, ktorá hovorí o národnostnej politike. Kladne hodnotíme prístup vlády, podľa ktorého nás berie za rovnocenných partnerov. Takisto vítame neviazanie riešenia problémov národnosti k princípu reciprocity, avšak formulácia vo vládnom návrhu je trošku nejasná. Musíme však povedať, že niektoré vyhlásenia zodpovedných vládnych činiteľov nás robia opatrnými aj v tejto oblasti. Ďalej nemôžeme súhlasiť s formuláciou, že v otázke národnostných menšín a etnických skupín bude vláda vychádzať z úrovne medzinárodných dohôd o problematike národnostných menšín už len z toho dôvodu, že tieto dohody kodifikujú zatiaľ nie často zdôraznené tzv. medzinárodne štandardy, ale medzinárodne minima.

Taktiež nám chyba v tejto oblastí deklarovanie uznania princípu samosprávy menšín.

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľujem si znova upriamiť vašu ctenú pozornosť na dlhoročne nedoriešenie problémov národných a etnických menšín v Slovenskej republike. Opakovane ponúkame dialóg a spoluprácu v tejto oblasti a opakovane deklarujeme našu snahu o uskutočnenie historického kroku vysporiadania vzťahov medzi slovenským ľudom a maďarskou národnou menšinou žijúcou v Slovenskej republike.

Vrátiac sa k vládnemu programu kladne hodnotíme snahu vlády o dobudovanie dobrých vzťahov k cirkvám. Naše hnutie bude takéto snahy vrelo podporovať. Podporujeme taktiež snahu vlády o územnú decentralizáciu riadenia spoločnosti, včítane zvýšenia právomoci samospráv regiónov a združenia občanov. Súhlasíme aj so snahami zabezpečenia bezpečnosti občanov najmä v oblasti boja proti kriminalite. Domnievame sa však, že v niektorých ďalších oblastiach, najmä čo sa tyká niektorých funkcii česko-slovenskej armády, vládny návrh presahuje kompetencie republiky. Takisto nie sú z vládneho návrhu jasné snahy vlády v oblasti doriešenia štátoprávneho usporiadania. Vlada síce opakovane deklaruje vlastnú zaviazanosť podniknuť v tejto oblasti len ústavné kroky, predložený algoritmus jednotlivých krokov však, podľa nášho súdu, tomuto predsavzatiu nezodpovedá.

Vážená vláda Slovenskej republiky, vážená Slovenská národná rada,

poslanecky klub Maďarského kresťansko-demokratického hnutia vidí predložený vládny program ako nekonzistentný celok. Je to len trošku ekleptický, trošku secesný program, alebo aj niečo viac? Hľadá tento program nejakú tretiu cestu, alebo len príliš veľa taktizuje? Pre nás ostalo príliš veľa otázok otvorených k tomu, aby sme zodpovedne mohli tento program podporiť. S jednotlivými jeho častami sme nútení vysloviť principiálny nesúhlas, ostávame však otvorení k dialógu

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Palovi Csakymu O slovo sa teraz prihlásil podľa § 19 rokovacieho poriadku podpredseda Slovenskej národnej rady pán poslanec Húska, ktorému udeľujem slovo. Pripraví sa poslanec Duka Zolyomi.

Podpredseda SNR A. H. Húska:

Vážene panie poslankyne, vážení pani poslanci, vážená vláda, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som sa obrátil na vás v zastúpení klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby ste podporili vládne vyhlásenie a aby ste mu dali svoju dôveru. V tejto súvislosti, samozrejme, je nesporne, že každý doteraz na svete vytvorený program ma svoje rezervy a je zdokanelitelny. Na druhej strane postup, pri ktorom s rozdielnou optikou a vytrhávajúc z kontextu vyberáme jednotlivé časti a nevidíme vnútornú ucelenosť a programativnosť vyhlásenia, by bol neprimeraný. Ide v podstate nie o program alebo projekt ako taký, ale ide o riešenie, ktoré naznačuje základne rámce. Samozrejme, môžu byť rôzne námietky. Sú v podstate asi dvojakého typu, ktoré by som chcel takýmto spôsobom zvýrazniť. Sú námietky proti postupu a cestám riešenia.

Myslím, že námietky proti cieľom sú relatívne malé, veď všetci usilujeme o moderné trhové, demokratické a pluralitné hospodárstvo a spoločnosti. Samozrejme, sú námietky proti postupu, čo je celkom pochopiteľné. Sú dané buď ideologicky alebo dajme tomu vlastným postupom určitých častí spoločnosti.

K námietkam proti cestám, kde sa namieta najmä proti tomu, že nie je dostatok alternatív, chcem povedať len toľko, že ide práve o to, aby bola zachovaná kompaktnosť, programu. Stále vychádzame z predpokladu, že ponúkame Českej republike riešenie súžitia tak, že bude vytvorená zahraničnoprávna subjektivita obidvoch republík. A preto je táto vnútorná nealternovanosť daná celkom pochopiteľne. Neznamená to však, že sa nebudeme podrobovať, podmienkam zmien, ktoré v negociačnom procese, teda v procese dohôd a vzájomného vyjednávania bude treba urobiť a na základe toho bude treba prípadne program modifikovať. Teraz, v tejto chvíli uplatňovať, alternatívy je nebezpečné pravé preto, že stále máme dosť domácich i vonkajších neprajníkov, ktorí by chceli vytĺkať na našom postupe nejaký kapitál.

Námietky proti času: Ten problém je jednoducho v tom, že vládny program, vládne vyhlásenie nemôže byť harmonogramom, nemôže byť stanovením štafiet časového rozdelenia, teda v podstate môže len rámcovo charakterizovať horizont na štyri roky, V tomto slova zmysle je tento horizont, podľa nášho názoru, dobre stanovený.

Dovoľte aby som ešte urobil pár poznámok k predneseným názorom. Počul som tu jednu veľmi esteticky pôsobiacu reč o tom, aby sme sa neponáhľali. Problém je nie v tom, aj sa máme ponáhľať alebo nie. Problém je v tom, či vlastne máme ešte nejaký čas na stratu. V podstate za tých l 400 rokov existencie v karpatskom oblúku sme l 000 rokov vlastne čakáli na príležitosť. A teraz hovoriť o tom, aby sme zastavili proces využitia príležitosti, aby sme sa izolovali od emancipačného procesu celej Európy, je, podľa môjho názoru, naozaj pochybené. /Potlesk. /

Rád by som povedal, že si uvedomujeme riziko všetkého konania, ale váženým namietačom by som rad pripomenul, že najväčšie riziko má závislý. Nezávislý nesie riziko, ale vždy menšie. Dokonca sa to dá dokázať na rozhodovacom strome, že nezávislý má výhody viac stupňov voľnosti. Ubezpečujem vás, že riziko je menšie, keď konáme nie ako odvodení, nie ako derivovaní, ale ako ľudia, ktorým patrí rozhodovanie o sebe. /Potlesk. /

Ešte niečo k problematike, či máme hovoriť o socialnotrhovom hospodárstve. Dúfam, že máme hovoriť už preto, lebo ide o preverenú nemeckú prax, že celý adenauersko-erhartovský model bol založený na princípe sociálno-trhového hospodárstva. Tento vzor sme intenzívne sledovali a mienime sa z neho poučiť. Vychádzame z podobnej situácie kolabujúceho hospodárstva, ktoré je na kraji svojho zrútenia a hľadá cesty k novému oživeniu. Tento princíp bol úspešný v západnej Európe a bude úspešný aj v strednej Európe a osobitne na Slovensku.

Ešte niekoľko poznámok k problematike, či sa pracuje s pojmami "úverové rámce" alebo nie. Ak dovolíte, práve s diskontnou politikou sa vždy hovorí aj v materiáloch Medzinárodného menového fondu, aj v materiáloch USA, Západného Nemecka o úverových rámcoch ako legitímnych postupoch. Iné je, že samozrejme ich usmerňujeme príslušnou diskontnou a úverovou sadzbou, ale každopádne sa takto reguluje moderny trh. Nepriame regulovanie neznamená, že štát diktuje bankám.

Dovoľte k problematike úzkostlivej starostlivosti, kde zoberieme peniaze na Gabčíkovo. Rád by som sa opýtal váženého kolegu, či snáď vie o tom, kde sme vzali peniaze na to, aby sme niesli každý rok skoro trimiliardové škody z titulu neskončenia. /Potlesk. /

K problematike objektívne] mediálnej politiky. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti povedal, že sa ešte zďaleka necítime byť vládnou mocou, často sme v situácii opozície, pokiaľ ide o konsolidovaný front v mediálnej politike proti vláde. Obsadzovanie funkcii v masmédiách je jednoznačne postavené tak, aby vytesňovalo naše informačne možnosti. My hovoríme, že sa budeme usilovať naopak o objektívne podmienky pre všetkých, aj pre opozíciu. /Potlesk. /

Ešte dve poznámky k medzinárodnému minimu štandardov, ktoré poskytujeme menšinám. Rad by som povedal, že sa treba pozrieť napríklad na objektívne správy francúzskych odborníkov, britských odborníkov, ktorí konštatujú, že naša starostlivosť o menšiny je na úrovni európskeho štandardu, rozumie sa na vrchole tohoto štandardu. Prosím, aby vo chvíli, keď sme tak veľkorysí, že na politiku, ktorá vôbec nie je priateľská k etnickému rozvoju v susedných štátoch, odpovedáme tým, že nebudeme trvať, na parite a že sa budeme napriek všetkému usilovať o to, aby sme tento štandard udržali, ste to chápali ako veľkorysosť. Ak to tak nechápete, vážení oponenti, potom je nedostatok dobrej vôle u vás. /Potlesk. /

Dovoľte napokon povedať, že popri všetkých problémoch, rizikách a štartovacích ťažkostiach, ktoré mame, mame jedno, čo by sme nemali zobrať z ohľadu. Z hľadiska geopolitickeho máme za celých l 400 rokov existencie v karpatskom oblúku prvý raz takú geopolitickú situáciu, že nesusedíme so žiadnou veľmocou. Je to skutočne jedinečná, výborná situácia, a bolo by hriechom, keby národná politika túto skutočnosť nevyužila. Takže z týchto dôvodov sa mienime opierať o vnútornú logiku emancipačného vývoja, ktorý v Európe prebieha, o emancipačnú vlnu, o príležitosť byť jej súčasťou a nedať

sa od nej izolovať. A samozrejme, pri všetkom chceme dosiahnuť spojenie našej doterajšej skúsenosti, najmä duchovnej skúsenosti našich predošlých generácii. Naše úsilie a odhodlanie dosiahnuť ciele, ktoré si dali už predchádzajúce generácie, je legitimne Tento postup je určite prijateľný pre všetkých partnerov v Európe a nájde ich pochopenie, keď dostúpime svojho cieľa. Prosím vás, aby ste v takomto zmysle brali vládne vyhlásenie a aby ste mu dali podporu. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Heiss:

Ďakujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Húskovi za jeho vystúpenie. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán Peter Lauko za Kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada, vážená vláda, dámy a pani,

programové vyhlásenie vlády vyjadruje rozporuplnosť, ktorú terajší niektorí predstavitelia vlády v poslednom období prezentujú. Chcem poukázať na protirečenia a nedostatky v oblasti sociálnej politiky, ktoré sa vyskytujú v programovom vyhlásení vlády. Vlada sa deklaratívne prihlasuje k trhovému hospodárstvu so sociálnym a ekologickým zameraním resp. k vytvoreniu sociálneho trhového mechanizmu ako ku spoločenskej priorite. Je ale zrejme, že autori programového vyhlásenia vlády nevychádzajú z podstaty sociálneho trhového hospodárstva, z jeho hodnotovej základne. Ta spočíva na princípoch personality, solidarity a subsidiality, v ich vzájomnom špecifickom spolupôsobení. Namiesto toho sa ako princíp sociálneho trhového mechanizmu zdôrazňuje vzájomná

previazanosť procesov ekonomickej a sociálnej transformácie. To je nedostačujúce a vôbec to nerieši problém štátneho paternalizmu.

O vzájomnú previazanosť procesov ekonomickej a sociálnej transformácie sa s väčším alebo menším úspechom usilovali aj plánovači v minulom centralistickom režime, ktorý negoval trhové hospodárstvo. Aplikácia takto deklarovaného sociálneho trhového hospodárstva sa prejavuje napríklad zdôrazňovaním štátnych zásahov rôznej intenzity a rozsahu, bez vymedzenia hraníc, aby sa zachovalo trhové hospodárstvo napríklad pri riešení problémov nezamestnanosti alebo regulácie cien či dovozu výrobkov určených pre spotrebu.

Programové vyhlásenie deklaruje ciele, ktoré napínala a ďalej rozpracovala už predchádzajúca vláda - aktívnu politiku zamestnanosti cez podporu malého a stredného podnikania, sociálne partnerstvo vlády s odbormi a zamestnávateľmi, usmerňovanie mzdového vývoja, vytvorenie konkurenčného prostredia v poskytovaní služieb zamestnanosti i sociálnej pomoci, vytvorenie verejno-právnych inštitúcií a fondov v oblasti sociálneho poistenia a zamestnanosti, valorizáciu dávok sociálneho zabezpečenia, adresne poskytovanie sociálnych dávok. V programovom vyhlásení vlády mi však chýba to, čo materiály predchádzajúcej vlády obsahujú - termíny. A preto jednu otázku za všetky: Budú od 1. januára 1993 upravené prídavky na deti tak, ako to predpokladali starou vládou schválené zásady zákona o štátnej sociálnej podpore?

Vyjadrujem nesúhlas s formuláciou, že úrady práce hrali pasívnu úlohu v otázke zamestnanosti. Ako dokaz na toto tvrdenie uvádzam nasledujúce čísla. Len za posledný mesiac jún 1992 vytvorili úrady práce 6 250 nových pracovných miest a na verejno-prospešné práce prijali 3 500 nových nezamestnaných. Od začiatku fungovania úradov práce sa vytvorilo 46 000 pracovných miest ako trvalé nové pracovné miesta a

21 800 nezamestnaných bolo prijatých krátkodobo na verejnoprospešné práce. Od začiatku roku 1992 ukončilo rekvalifikáciu 12 000 osôb, teraz v súčasnej dobe prebieha rekvalifikácia 3 000 ľudí cez úrady práce.

Programové vyhlásenie súčasne obsahuje nové ciele, ktoré sú buď v priamom rozpore s doteraz prijatými a novou vládou prebratými koncepciami alebo idú ďaleko nad ich rámec. Tyká sa to zvýšenia rodičovského príspevku na úroveň minimálnej mzdy, dvojnásobne zaratúvanie starostlivosti o deti do zápočtu odpracovaných rokov, skorší odchod do dôchodku. Opatrenia orientovane k stabilizácii resp. zlepšeniu sociálnej situácie jednotlivých perspektívne alebo reálne ohrozených skupín obyvateľstva nedávajú dostatočne záruky na nesenie podstaty problémov. Tak napríklad je ťažké sľubovať matkám starajúcim sa o maloleté deti príspevok vo výške minimálnej mzdy, keď nie sú zabezpečené zdroje na tieto dávky. Ženám je potrebné vytvárať podmienky na takú prácu, ktorá nebude narúšať ich hlavne poslanie, napríklad práca na skrátený úväzok alebo doma. Súčasne treba zaviesť dôraznú diferenciáciu štátnej finančnej podpory ženám a deťom, napríklad prídavky na deti. Na druhej strane je však potrebné iniciovať občanov k integrácii starých a postihnutých občanov s ich prirodzeným rodinným prostredím, napríklad nástrojmi materiálnej povahy, ktoré však program nekonkretizuje - vyplácanie finančnej podpory na úrovni minimálnej mzdy pri opatrovaní v rodine.

Jednou z najvyšších záruk, ktoré táto vláda môže dať v oblasti svojej sociálnej politiky, je záruka neinflačného vývoja hospodárstva. Táto záruka je síce v programe deklarovaná, ale v iných pasážach následne vecne spochybňovaná. Programové vyhlásenie vlády nedáva občanom, ani nám, poslancom, odpoveď na najdôležitejšie otázky. Celá časť venovaná sociálnej politike sa vyhýba tomu, aby odpovedala na otázky, ktoré súvisia s pripravovanou deklaráciou o zvrchovanosti

Slovenskej republiky a možnou samostatnosťou Slovenskej republiky aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dnes je celá oblasť sociálneho zabezpečenia pokrytá federálnymi zákonmi a každý občan vie, že tieto zákony mu zabezpečujú rovnaké nároky, ako občanovi Českej republiky - rovnaké zvyšovanie dôchodkov, nemocenských dávok, prídavkov na deti, rovnaké životné minimum. Ako to bude potom?

Vzhľadom na množstvo závažných faktických a koncepčných nedostatkov, ktoré zaváňajú reminiscenciami do minulých desatročí, v programovom vyhlásení i v jednotlivých politických krokoch vlády Slovenskej republiky, ktoré nezaručujú perspektívu pokojnej budúcnosti občanov Slovenskej republiky, nepodporím takto koncipovane programové vyhlásenie a tým vyjadrím nedôveru tejto vláde.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem. Využívajúc pravo § 19 rokovacieho poriadku sa do diskusie prihlásil prvý podpredseda pán Weiss. Po ňom vystúpi pán Duka-Zolyomi.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

programové vyhlásenie vlády a jej uchádzanie sa o dôveru v parlamente je skutočným vyvrcholením politického procesu, ktorý sa začína volebnou kampaňou. Pravé v programovom vyhlásení vlády sa preukazuje skutočná pripravenosť vo voľbách víťaznej politickej sily prevziať zodpovednosť za tých,

ktorí jej dali svoj hlas, ale aj za tých občanov, ktorí ju nevolili, ktorým bude štyri roky taktiež vládnuť a ktorí od nej očakávajú, že bude zohľadňovať aj ich záujmy.

Práve v programovom vyhlásení sa volebné sľuby rozmieňajú na koncepčne zvládnutie riešenia reálnych problémov spoločnosti. Práve v tomto dokumente sa odzrkadľuje odborné zázemie, o ktoré sa vláda môže opierať, aj jej schopnosť nájsť si sociálnu základňu a politických spojencov. Preto je prirodzené, že o obsah programového vyhlásenia vlády, ktorú postavilo Hnutie za demokratické Slovensko s pomocou - faktickou - Slovenskej národnej strany, sa živo zaujíma nielen naša verejnosť, ale aj zahraničie. Tým skôr, že týmto programovým vyhlásením sa vláda pána Mečiara uchádza o dôveru nielen v mimoriadne komplikovanom transformačnom období, ale aj v čase, keď prežívame hlbokú štátoprávnu krízu a treba vytvárať politické podmienky na demokratické zvládnutie rôznych možnosti hospodárskeho a sociálneho vývoja na to, aby nedošlo k dezintegrácii slovenskej spoločnosti a k oslabeniu záruk jej vonkajšej bezpečnosti.

Z týchto základných hľadísk pristupuje Strana demokratickej lavice nielen k programovému vyhláseniu novomenovanej vlády, ale aj k definovaniu svojej politiky voči vláde a jej krokom. Je známe, že Strana demokratickej ľavice sa vo svojom volebnom programe zasadzovala za širokú politickú dohodu, ktorá by sa stala základom pre vytvorenie vlády odborníkov a pre dosiahnutie sociálneho a politického konsenzu potrebného pre úspešne zavŕšenie transformácie hospodárstva, riešenie štátoprávnych problémov a integrovanie sa do Európskych spoločenstiev. Pomer síl v Slovenskej národnej rade, ktorý prinieslo rozhodnutie voličov, umožnil Hnutiu za demokratické Slovensko postaviť takmer jednofarebnú vládu bezpečne sa opierajúcu, a to treba zdôrazniť, až o 37 % voličov, o obrovské zázemie ľudí, ktorí s ním spojili svoj osud, ale aj, a najmä, o bez jedného mandátu polovicu poslancov

slovenského parlamentu. Také sú výsledky volieb a tie treba rešpektovať. Zároveň však môže hroziť, že Hnutie za demokratické Slovensko sa stane obetou vlastného víťazstva, ak by podľahlo ilúzii, že hospodársku, sociálnu a politickú situáciu, ktorú spoluvytváralo a spoluvytvára okrem iného svojimi povolebnými rokovaniami o štátoprávnom usporiadaní s Občianskou demokratickou stranou, môže zvládnuť iba vlastnými silami.

Strana demokratickej ľavice viackrát aj verejne prejavila ochotu, úmerne svojim možnostiam, ktoré v žiadnom prípade nechceme preceňovať, konštruktívne prispieť k riešeniu ťaživých problémov doliehajúcich na Slovensku republiku a jej občanov. Vychádzame z toho, že drvivá väčšina týchto problémov bola založená bývalým režimom, hoci nemôžeme nevidieť, že na prehĺbení krízy sa výrazne podpísali aj chybné koncepčné prístupy, politické chyby a neodborné prístupy tých, ktorí vládli uplynulé dva roky a ktorí by na to tiež nemali zabúdať, pretože práve kvôli tomu voľby dopadli práve tak, ako dopadli. /Potlesk. /

Hneď po júnových voľbách sme ponúkli Hnutiu za demokratické Slovensko stretnutie expertov zamerané na analýzu stavu v slovenskej spoločnosti, na definovanie základných problémových situácii, ktoré treba zvládnuť, a na hľadanie realistických a pragmatických riešení v jednotlivých oblastiach. Takéto stretnutia sa uskutočnili predovšetkým k riešeniu štátoprávnych otázok, najmä v súvislosti s prípravou Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď k prijatým textom sú ešte niektoré otázniky, úspešne sa smeruje k cieľu. Iné stretnutia sa z nášho pohľadu, žiaľ, neuskutočnili. Chápeme časovú tieseň, v ktorej sa pripravovalo programové vyhlásenie vlády, hoci do značnej miery bola spôsobená neproduktívnymi spormi o štátoprávne usporiadanie medzi HZDS a ODS, ktoré, čo ako silné, samé predsa nemôžu ústavným spôsobom rozhodnúť o budúcej podobe vzťahov Českej republiky a Slovenskej republiky, pretože pomer síl v parlamentoch je jednoducho taký. Aj napriek tejto časovej tiesni však bol čas na politické a odborne diskusie, ktorý sa nevyužil.

Za osobitne závažne pokladám najmä to, že podobne ako predchádzajúca vláda pána Mečiara a neskôr vláda pána Čarnogurského, ani táto nová vláda nedokázala vytvoriť podmienky pre aspoň približne a predbežne definovanie národno-štátneho zaujmú Slovenskej republiky a jej občanov. Pretože nie abstraktná idea, čo ako citovo príťažlivá, ale iba a práve spoločné chápanie štátneho záujmu a záujmu vyše 5 miliónov občanov Slovenskej republiky, bez rozdielu národnostnej príslušnosti, svetonázoru a politického presvedčenia, sa môže stať dlhodobým faktorom tak potrebného zjednocovania všetkých politických síl, ako aj občianskej spolupatričnosti v tomto neľahkom období.

Neochota jasne definovať dlhodobý národno-štátny záujem bola teda nielen hlavnou slabinou programových vyhlásení všetkých poprevratových vlád slovenskej republiky. Je to aj hlavná slabina Slovenskej politiky, a medzi strany, ktoré utvárajú slovenskú politiku, radím aj Stranu demokratickej ľavice. Túto slabinu musíme odstrániť spoločne, v diskusiách a sporoch, ale spoločne. Tu nikto nemôže mať monopol na pravdu a stavať otázku - buď môj názor alebo nič. Na tieto diskusie je ešte stále dosť času najmä preto, že zásadné strategické rozhodnutia o štátoprávnom usporiadaní ešte nepadli Strana demokratickej ľavice privítala názor predsedu Hnutia za demokratické Slovensko a zároveň premiéra vlády Slovenskej republiky pána Mečiara, že o tom nemôže rozhodnúť úzka skupina politikov, ale iba občania v referende, občania, ktorí budú rozhodovať na základe objektívnych a vecných informácií o výhodách a rizikách takej alebo onakej voľby.

Vo vzťahu k predloženému programovému vyhláseniu sme v klube poslancov Strany demokratickej ľavice jednoznačne

privítali skutocnosť, že vláda z námetov, ktoré sme jej na požiadanie poslali, v záverečnej časti plne akceptovala naše predstavy tykajúce sa organizácie štátu a rozvoja demokracie. Môžem členov vlády, aj osobne pána Mečiara ubezpečiť, že pri presadzovaní princípov ústavnosti, právneho štátu, demokracie a ochrany občianskych a ľudských práv vždy nájde u poslancov Strany demokratickej lavice plnú podporu Máme záujem o dobudovanie a stabilizáciu demokratických inštitúcii, ktoré umožňujú plynulé odovzdávanie a preberanie moci, jej účinnú kontrolu a zodpovednosť za jej výkon v tomto smere prikladáme mimoriadnu úlohu pôsobeniu takých verejnoprávnych inštitúcii, ako sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktorých funkciou nie je iba široko a objektívne informovať o činnosti vlády, ale a] vytvárať podmienky pre jej kontrolu občanmi. Rovnako vítame, že vláda chce pokračovať v transformácii ekonomiky Slovenskej republiky na fungujúce trhové hospodárstvo so sociálnym d ekologickým zameraním. Je to v súlade a] s programovými zámermi Strany demokratickej lavice, a nechcem na tomto mieste vstupovať do polemiky so svojim kolegom, pánom poslancom, ktorý sociálnu a ekologickú orientáciu trhového hospodárstva spochybňuje, pretože to by napríklad musel spochybňovať vývoj v susednom Rakúsku

Teda Strane demokratickej ľavice ide tiež o takéto hospodárstvo, v ktorom by sa naviac uplatňovali aj výrazne demokratické samosprávne prvky, ktoré by sa rozvíjalo pod demokratickou kontrolou spoločnosti. Môžem povedať, že Strana demokratickej ľavice rada podporí všetky kroky vlády, ktoré povedú čo najrýchlejšie k efektívne] transformácii, budú rešpektovať, jej sociálny rozmer a povedú k racionálnemu trhovému správaniu sa všetkých subjektov - občanov, zamestnancov, podnikateľov, súkromne spoločnosti i spoločnosti s vysokou účasťou štátu. Osobitne podporíme také kroky, ktoré posilnia záujmy obyvateľstva o šetrenie a tzv. odloženú spotrebu a povedú k úspornosti i vo vzťahu k ekonomickým

a prírodným hodnotám a povedú k vzniku vlastného slovenského kapitálu.

V doterajšom priebehu transformácie minulé vlády prakticky rezignovali na štátne regulovanie ekonomiky. Makroekonomická regulácia vo vzťahu k adaptačnému správaniu sa podnikov nezabrala. Preto buď sa urýchli privatizácia, alebo sa musia riadiť, tak, ako sa riadia štátne podniky vo vyspelých trhových ekonomikách. Zlučiteľné je oboje. Vládna hospodárska politika v Slovenskej republike bude čeliť pokračujúcej hospodárskej recesii, ako možno usudzovať z programového vyhlásenia, nielen systémovými opatreniami plošného charakteru, ale aj selektívnou politikou. Obávam sa však, že pri jej uskutočňovaní môže dôjsť k politicky motivovaným preferenciám istých podnikov, respektíve istých skupín, a za určitých okolností by nebolo vylúčené presadenie sa ťažko priemyslovej lobby. Chcem preto povedať, že Strana demokratickej ľavice bude odmietať prípadné presadzovanie podnikových záujmov politickými prostriedkami. Ak ma program štruktúrnych zmien podporovaný príslušnými centrálnymi fondami sledovať tendencie vyvolané trhom, musí byť vypracúvaný v spolupráci štátnych inštitúcii, bank, podnikov, respektíve podnikateľov z príslušných oblastí ekonomiky a v rozdeľovaní prostriedkov by sa mali uplatniť prvky súťaže.

Podporujeme aj zámer vlády Slovenskej republiky v najbližšom čase vypracovať analýzu stavu ekonomiky Slovenskej republiky. Priznám sa, že boli by sme bývali radi, keby táto analýza bola prílohou súčasného programového vyhlásenia vlády. Jej závery môžu hlbšie zdôvodniť a precizovať hospodársku politiku vlády, ale nemala by to byť poistka pre také korekcie, ktoré by z vládneho vyhlásenia, o ktorom dnes rokujeme, urobili bianko zmenku, ktorú Slovenská národná rada podpísala, pričom reálna hospodárska politika sa potom bude koncipovať až dodatočne - po analýze a mimo parlament. Ako vieme v spoločnostiach riadiacich sa pevnými a nemilosrdnými

pravidlami vyplývajúcimi z trhových princípov ten, kto podpisuje bianko zmenku, obyčajne na to dopláca. Keby ju podpísala Slovenska národná rada, podpísala by ju za všetkých občanov. Preto bude také dôležité, ako sa tento problém vyrieši v uznesení Slovenskej národnej rady k tomuto problému.

Podobnú starosť vzbudzuje aj ďalšia skutočnosť. Pasáže vládneho vyhlásenia o štátoprávnom usporiadaní sú matné a absentuje predstava vlády o alternatívnych riešeniach rôznych variantov možného usporiadania vzťahov s Českou republikou. Inak povedané, chýbajú alternatívne scenáre, ktoré vyhlásenie nenačrtáva napriek tomu, že táto vláda je povolaná plniť historicky nové úlohy, ktoré vyplynú pravé z určitého riešenia štátoprávnych vzťahov. Podľa prehlásení viacerých ministrov pri prerokúvaní vládneho vyhlásenia vo výboroch Slovenskej národnej rady vláda vychádza z existujúceho ústavného stavu, z predpokladu, že bude zachovaná spoločná mena, spoločný trh, obrana atď. Pritom podľa vyjadrenia poslancov Slovenskej národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko je vládne vyhlásenie koncipovane pre konfederatívne usporiadanie. Rešpektujeme to, taký je program Hnutia za demokratické Slovensko, ale takéto usporiadanie vyžaduje vždy dvoch partnerov ochotných sa na ňom dohodnúť. Občianska demokratická strana však doposiaľ takúto ochotu neprejavila. Ako to teda je a aký bude osud tohto vládneho vyhlásenia o tri mesiace, či šesť mesiacov? Pre aký variant je koncipovaná hospodárska politika vlády a s akým časovým horizontom? Aké riziká prinesie pre občanov Slovenskej republiky taký či onaký variant? Tieto otázky zostávajú nezodpovedané a bude žiadúce, aby vláda na ne dala Slovenskej národnej rade čo najskôr odpoveď.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v jeho sociálno-ekonomických častiach možno charakterizovať ako program dobrej vôle vyhovieť občanom a súčasne rešpektovať parametre prechodu k trhovej ekonomike. To je nesporne chvályhodný, ale zároveň aj krajne obtiažny zámer. Jeho realizovateľnosť a časové horizonty sa však vláde zatiaľ nepodarilo presvedčivo dokumentovať. Programové vyhlásenie nie je dostatočne vyvážené a nenesie sa v jednotnej rovine. Fundamentálne, hoci všeobecné tézy sa niekedy striedajú s nepodstatnými detailmi. Napríklad programové zámery v hospodárskej politike nie sú domýšľané z hľadiska ich sociálnej dimenzie a dôsledkov, zatiaľ čo iste dobre zámery v sociálnej oblasti nie sú podkladané ich zdrojovo-finančným krytím a náležitým zabezpečením výkonnosťou ekonomiky. To však platí aj vo väzbách ďalších častí programového vyhlásenia na jeho ekonomickú časť.

Ekologická politika, ktorou sa ma napĺňať stratégia trvalo udržateľného rozvoja, tiež musí mať pevne zakotvenie a východisko v proekologickej hospodárskej politike. Z programového vyhlásenia vlády nevyplývajú zreteľne priority jej hospodárskej politiky, osobitne chýbajú priority štruktúrnej politiky, nie je tu jasne vytýčený smer a zámery proexportnej politiky a regionálna politika je iba naznačená. Pretože vláda nepredložila aj časový harmonogram krokov a predstavu o tom, ako bude postupovať po 30. 9. 1992, vládne vyhlásenie v takejto podobe je vlastne nekontrolovateľne a Slovenska národná rada bude sotva môcť plniť svoju funkciu voči vláde.

Dámy a páni,

s prihliadnutím na protirečenia v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky Strana demokratickej ľavice, jej poslanecky klub bude vo svojej parlametnej politike voči vláde vychádzať z toho, že povolebný pomer politických síl vyžaduje zvýšiť nielen spomínané kontrolné, ale aj iniciatívne funkcie Slovenskej národnej rady. Preto na pôde parlamentu budeme presadzovať a podporovať všetky kroky, ktoré umožnia plynulé pokračovať v transformácii národného hospodárstva, stabilizovať demokratický politický systém a ústavnými prostriedkami vyriešiť štáto-právnu krízu.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja pánovi podpredsedovi. Do diskusie je prihlásený pán Duka-Zolyomi. Pripraví sa pán Mikuláš Dzurinda z KDH.

Poslanec A. Duka-Zolyomi:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada,

napriek tomu, že novembrové zmeny v roku 1989 prebiehali bez osobitných znakov skutočnej revolúcie, spoločenskopolitický pohyb uplynulých viac ako dvoch rokov bol búrlivý a nevyspytateľný. Všetky tri zákonne vlády Slovenskej republiky mali snahu zaviesť určitú systematičnosť, aby reformy boli čo najrýchlejšie. Základnými prvkami sa stali uskutočnenie rýchlej ekonomickej reformy, zavedenie fungujúceho sociálneho trhového hospodárstva a dosiahnutie sociálnej istoty. A všetko sa malo diať so zreteľom na zachovanie demokratického rozvoja a na budovanie pluralitného právneho štátu. Iste by bolo zaujímavé porovnať vládne programy z decembra roku 1989 a z júna roku 1990.

Aký vývoj respektíve nové riešenie navrhuje predložené programové vyhlásenie novej slovenskej vlády? Požaduje sa silnejšie zdôrazňovanie rozvoja demokratických princípov a jednoznačného vyznačenia konkrétnych riešení problémov, ktoré sa nahromadili za uplynulé dva roky. Vcelku tento materiál je spracovaný veľmi všeobecne, obsahuje veľa nejasných formulácii a protirečení, pod ktorými sa skrývajú diskutabilné riešenia pálčivých problémov našej spoločnosti. Materiál nie je koherentný a obsahuje sériu nejasných pojV nasledujúcom rozbore by som chcel poukázať, na tie oblasti, v ktorých sa naše názory rozchádzajú. Takou oblasťou je záruka zachovania ústavnosti Česko-Slovenska. Keď sa hovorí o politickej a ekonomickej zvrchovanosti Slovenskej republiky, tento program vlastne obchádza, presnejšie povedané ruší celoštátny ekonomický priestor. Zavádzanie pojmu medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska je jasným konfederačnym prvkom, čo racionálne rozmýšlajúc už vylučuje možnosť, subjektivity ČSFR. Čiže predkladaný program už nehovorí o nutnosti spoločného štátu. Z hľadiska platnej federálnej ústavy je problematická aj opísaná postupnosti, krokov, ktoré vedú k suverenite Slovenska. Okrem toho nesie v sebe aj nebezpečenstvo psychického nátlaku na občanov Slovenskej republiky a je vlastne priamou cestou k vytvoreniu samostatného štátu. Všetky tieto horeuvedene fakty nie sú v súlade, poťažne sú mimo rámca platnej federálnej ústavy.

Ďalšia oblasť, je zabezpečenie činnosti demokratických inštitúcii a garancia demokratičnosti. Záruky demokracie vidíme v rozdelení moci medzi výkonnú, legislatívnu a súdnu. Len dôsledná decentralizácia vedie k posilneniu miestnej demokracie. Preto podporujeme odporúčanie Združenia miest a obcí Slovenska k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, osobitne tézu, ktorá konštatuje, že územne členenie štátu treba budovať na princípe subsidiarity, v zmysle postupovania kompetencie zdola nahor a tvorby územných celkov na báze dobrovoľného združovania. Program sa zaoberá len povrchne resp. všeobecne princípom, že miestna samospráva má byť základnou bunkou spoločnosti.

Ďalej treba konštatovať, že osobitne dôležitou otázkou je zabezpečenie slobody tlače resp. existencie slobodných médií. Preto nás znepokojujú také časti vládneho programu, ktoré slobodu prejavu podmieňujú možnosťou subjektívneho hodnotenia a nie zákonom. Kto je oprávnený určiť, ktorý občan má záujem na rozkvete Slovenka? Domnievame sa, že by bolo treba zdôrazniť aj potrebu objektívneho informovania o postavení a problémoch národných menšín a etnických skupín. Vzhľadom na túto problematiku program neobsahuje žiadne predstavy zabránenia vzniku obrazu nepriateľa a deformovanej informovanosti. Ešte raz vyzdvihujem dôležitosť slobody prejavu najmä preto, lebo poslednú dobu sme svedkami rozširovania znepokojujúcich javov a informácií bez toho, že by sme to mohli ovplyvňovať. Kto bude rozhodovať o tom, že skutočne bude zabezpečené šírenie objektívnych informácií o Slovensku? Veď aj kritika môže byť objektívna, keď slúži k vyjasneniu nahromadených problémov.

V oblasti hospodárskej politiky otázka deklarovania hospodárskej suverenity Slovenska narušuje spoločný priestor ČSFR a principiálne vedie k rozdeleniu Česko-Slovenska. Zvyšovanie úlohy štátu v tejto oblasti v nás vyvoláva opatrnosť a skepticizmus. Toto potvrdzujú aj také fakty, ako je aktívnejšia účasť štátu pri tvorbe strategických zámerov alebo uplatnenie selektívnej rozvojovej stratégie atď. Taktiež sa nemôžeme stotožniť s predstavou, že trh môže byť len spoločný a nie jednotný, veď do budúcnosti by sme mali rozmýšľať o európskom jednotnom trhu.

Predstava vlády o privatizačnom procese tiež nesie v sebe celý rad protirečení. Z programu vyplýva, že privatizácia bude síce akceptovaná, ale bude asi zastavená. Totiž podľa programu vláda sa rozhodla, že vypracuje novu koncepciu privatizácie. Ako je nám známe, raz už bola takáto koncepcia vypracovaná. V programe naznačené obmedzenia nás vedú k názoru, akoby vláda plánovala vylúčiť zahraničné subjekty

z privatizácie, pričom na vnútornom kapitalovom trhu je výrazný nedostatok voľných zdrojov. Taktiež nie je jasný zámer vlády na uľahčenie privatizácie majetku dotknutého reštitučnými nárokmi. Má to znamenať zrušenie alebo pozastavenie zákonov, ktoré majú charakter reštitúcie?

V prípade hodnotenia národnostnej politiky vlády snáď by bolo taktiež dobre porovnať predložený program vlády s programami z rokov 1989 a 1990. Smutne môžeme konštatovať, že došlo k redukcii obsahu a objemu tejto časti vládnej politiky aj tak, keď zohľadníme aj výroky týkajúce sa národných menšín, ktoré sa objavujú v iných kapitolách programu. Hneď prvá veta okrem toho, že vyjadruje protirečenie a je nositeľom diskriminácie, poukazuje na to, že tvorca nepozná podstatu občianskej, poťažne podľa správnej definície civilnej spoločnosti, ktorá nie je totožná len so súhrnom občanov. Je to sústava riadiacich princípov spoločnosti. Základom občianskej spoločnosti, čiže civilnej, je samospráva a komplex práv jednotlivcov a skupín tejto spoločnosti. Program uznáva národne menšiny len vo forme jednotlivcov a nie ako skupiny. Pritom skupiny, ktoré majú inú identitu, ako národ potrebujú mat právnu istotu a definovanú ochranu. Vláda nevychádza zo skutočností, že Slovensko je multinacionálny štát. Preto pre národne menšiny vzdelanie v materinskom jazyku ma svoju prioritu a nie druhoradý význam.

Program tiež používa nesprávny tvrdší termín "štátny jazyk" namiesto pojmu "úradný jazyk". V tejto časti chyba aj konštatovanie, že vláda zaručuje pravo zachovania a rozvoja identity národných menšín a najmä práv, ktoré sú zakotvene v článku 25 tretej hlavy Listiny ľudských práv a slobôd.

Postrádame aj to, že vláda neodmieta rôzne formy násilnej asimilácie a nezaručuje určité formy samosprávy národných menšín, čo je nevyhnutné k tomu, aby rozhodovali samy o otázkach tykajúcich sa vlastných špecifických problémov.

Starostlivosť o nás by bolo treba nahradiť pojmom samosprávy. Vláda hovorí o potrebách súčasnej slovenskej spoločnosti a nie o potrebách spoločnosti Slovenska. Z toho vyplýva, že vláda si nekladie za úlohu vzájomné spoznanie historických a kultúrnych hodnôt slovenského národa a národných menšín. Odmietame reciprocitu, lebo je to funkcia takých parametrov, ktoré vznikajú mimo dosahu daného štátu a jej vlády a pritom každý príslušník, danej menšiny je rovnoprávnym občanom spoločnosti.

Posledná oblasť, ktorej sa chcem venovať v mojom vystúpení, je problém výstavby vodného diela Gabčíkovo. Vláda pokladá za prvoradý zdroj energie práve tento objekt. Bol by som rád, keby vláda dokázala urýchlene vypočítať, že v prípade dokončenia stavby Gabčíkovo nie podľa pôvodných plánov a s dodržaním stanovených 19 ekologických podmienok, ako bude táto hydroelektráreň prispievať do celoslovenskej energetickej bilancie. Súčasne nebolo by od veci porovnať množstvo produkovanej elektrickej energie vodného diela Gabčíkovo a Jadrovej elektrárne Mochovce so súčasným porovnaním nákladov na výstavbu každého objektu. Akým spôsobom vláda plánuje dokončiť, výstavbu Gabčíkova? Aké sú v tomto zmysle kontakty medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky resp. predstaviteľmi Európskych spoločnosti? Lebo len tento postup môže dať vyhovujúcu odpoveď, a to ešte pred spustením prevádzky vodného diela.

Vážená vláda, vážene poslankyne, vážení poslanci,

v závere by som chcel konštatovať, že poslanci klubu Egyutteles - Spolužitie po zvážení uvedených nedostatkov vládneho programu prišli k záveru, že v ňom zostalo veľa nezodpovedaných otázok. Pokiaľ vládny program neodzrkadľuje naše predstavy a požiadavky v dostatočne] miere, bolo by od

nás nezodpovedné a súčasne by to bolo proti našim zásadám, keby sme v tejto podobe predložený návrh podporovali. Napriek tomu sme otvorení a kedykoľvek pripravení na objektívny dialóg v záujme vybudovania trhového hospodárstva, zabezpečenia vývoja demokratických inštitúcií, ľudských a národnostných práv a v záujme urýchleného zapojenia sa do európskeho integračného procesu. Sme za budovanie občianskej spoločnosti slobodných a rovných občanov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Technická poznámka - pán poslanec Brňák. Pán poslanec, buďte taký dobrý a príďte k hlavnému mikrofónu.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte len v krátkosti, nechcem predniesť nejaké expozé, ale poslanci MKDH a Spolužitie, ak na jednej strane kritizujete pojem štátneho jazyka, že nie je upravený v súčasnom platnom právnom stave, buďte takí dôslední aj pokiaľ ide o národnostné menšiny a nie národné. Súčasný platný právny stav pojem národných menšín nepozná. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss: Ďakujem pánovi poslancovi.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, navrhujem desaťminútovú prestávku. Hneď po desiatich minútach začneme. Prosím pánov poslancov, ktorí boli v minulom parlamente a majú určité nedobré zvyky, aby nedemoralizovali svojich kolegov.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Aby sme rešpektovali gentlemanskú dohodu, ktorú sme urobili pred prestávkou, dovoľujem si vás požiadať, aby ste čo najskôr zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pretože ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mikuláš Dzurinda z Kresťansko-demokratického hnutia a bolo by od nás nezdvorile, keby začal svoje vystúpenie v situácii, keď bude ruch v sále.

Prosím pána poslanca Mikuláša Dzurindu, aby sa ujal slova. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Jozef Košnár za Stranu demokratickej ľavice.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady,

vážená vláda,

vážene panie poslankyne,

vážení pani poslanci,

po novembri roku 1989 sme nastúpili cestu zásadnej premeny našej ekonomiky na ekonomiku trhovú, prosperujúcu. Všetkým proreformným silám bolo jasné, že pôjde o dlhodobý proces, sprevádzaný počiatočným cenovým nárazom, vzrastom nezamestnanosti, dočasným znížením životnej úrovne. Uzrozumená nevyhnutnosťou prijatých krokov napínala prvú fázu ekonomickej transformácie aj uplynulá vláda, ktorej práca bola sťažená aj viacerými vonkajšími nepredvídanými okolnosťami, akými boli rozpad východných trhov, okolité vojnové konflikty i všeobecné spomalenie hospodárskeho rastu ekonomík zámorských a európskych štátov. Napriek ťazkostiam, strachu a strádaniu je prakticky za nami prvá, azda najzložitejšia

fáza transformačnej postupnosti, fáza liberalizácie cien a zahraničného obchodu, zvládnutá so zabrzdením inflácie i rastu nezamestnanosti.

S ročnou infláciou v roku 1991 na úrovni takmer 60 % oproti roku 1990 ostro kontrastuje mesačný prírastok inflácie v roku 1992, ktorý ani v jednom mesiaci neprekročil úroveň 0, 6 l. Z vybraných informácií o vývoji hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré sme ako poslanci nedávno prvýkrát obdržali, sa napríklad dozvedáme, že cenová hladina v apríli sa oproti marcu úhrnné zvýšila o 0, 1 %. Z rovnakého prameňa sa dozvedáme, že v apríli, tretí mesiac po sebe klesá] počet evidovaných nezamestnaných a neprekročil hranicu z konca roku 1991. Celková priemyselná produkcia bola v apríli o 4, 7 % vyššia ako priemerná mesačná produkcia I. stvrťroku 1992 Za štyri mesiace celková priemyselná produkcia v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku klesla od 23 % pri postupnom zmierňovaní poklesu. Uvedený materiál predpokladá, že v máji sa zlepšila situácia v platobnej neschopnosti, keď saldo zlepšenia v priemysle dosiahlo 7, 5 bodu a v stavebníctve 24, 2 bodu. Zároveň od počiatku malej privatizácie sa vydražilo takmer 9 tisíc prevádzkových jednotiek a prvá vlna kupónovej privatizácie je v plnom prúde.

Veľmi protichodne s uvedenými výsledkami a najmä tendenciami, ktorých pozitívny a nádejný vývoj v 1. polroku potvrdzujú predbežne výsledky polročne] štatistiky a pre II polrok predikuju výsledky konjunkturálnych prieskumov, pôsobí hodnotenie doterajšieho priebehu ekonomickej transformácie v diskutovanom návrhu Programového vyhlásenia vlády SIovenskej republiky. Vládne prehlásenie sa na jednej strane kategoricky hlasí k trhovému hospodárstvu, k ďaľšiemu pokračovaniu transformácie ekonomiky v smere privatizácie, liberalizácie cien, uplatňovania princípov menovej stability a úspornosti vo verejných rozpočtoch. Na druhej strane doterajší priebeh ekonomickej transformácie hodnotí len negatívne, používajúc katastrofické termíny. Ako ale možno súčasný stav ekonomiky charakterizovať ako ochromenie spoločenského dopytu, ak v Slovenskej republike od začiatku tohto roku do konca mája boli tržby za predaj tovaru a služieb v obchode, pohostinstve a ubytovaní o 5, 1 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku? Fyzický objem predaja dosiahol síce len 94, 4 %, avšak objem nákupov sa neustále zvyšuje a približuje úrovni z predchádzajúceho roku. Dokumentuje to index fyzického objemu predaja v máji, ktorý dosiahol už 99, 6 % v porovnaní s májom roku 1991, pričom v súkromnom sektore bola realizovaná už viac než polovica nákupov, a to 57, 4 %.

Pri uvedených porovnaniach mi nejde ani tak o snahu poukázať na pokračovanie neustáleho neobjektívneho a najmä, podľa mňa, nekonštruktívneho atakovania predchádzajúcej vlády, ani o zľahčovanie doterajších dopadov ekonomickej transformácie na obyvateľstvo, ako o poukázanie na zásadné protirečenie medzi proklamáciami o pokračovaní novej vlády v ekonomickej transformácii na jednej strane a neúprosnými potieraniami všetkého doterajšieho, vrátane tých pozitívnych nádejných trendov, ktoré možno badať aj v ekonomike Slovenska na strane druhej.

Uvedené protirečenie zosilnie, keď hľadáme odpoveď na otázku, ako sa vláda stavia k hlavným makroekonomickým nástrojom a indikátorom ekonomiky. Na jednej strane vláda chce pristúpiť k selektívnej rozvojovej stratégii, na druhej strane chce podporovať protiinflačné tendencie a usilovať o vyrovnanosť príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, i keď z dlhodobejšieho hľadiska. V tejto situácii sa žiada poznamenať, že súčasná zákonná rozpočtová politika pozná len inštrumentárium ročných štátnych rozpočtov a štátneho záverečného účtu za príslušný rok. Ako sa k takto charakterizovanému problému chce vláda postaviť, z materiálu nevedno. Aj infláciu chce vláda udržať v primeraných medziach, čo zásadne

nekonvertuje predchádzajúcej téze o podpore protiinflačných tendencií, nehovoriac o tom, že primeranosť týchto medzi by sa žiadalo konkretizovať.

V celom materiáli nie je ani zmienka o názore vlády na otázky plnej konvertibility koruny, o časovom horizonte jej dosiahnutia a cestách k nej vedúcich. Jedinou ambíciou vlády v tejto oblasti je udržanie vnútornej vymeniteľnosti meny, čo silno kontrastuje s programovými vyhláseniami vlád Českej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ďalším charakteristickým znakom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je snaha o výraznejšie zapojenie štátneho aparátu do ekonomiky, a to predovšetkým v oblasti štrukturálnej politiky a financií. Štrukturálnu politiku chce vláda stanoviť na základe vyhodnotenia komparatívnych výhod a nevýhod jednotlivých výrobných odvetví a odborov, ale i regiónov. Do vybraných oblastí a odvetví chce smerovať, dirigovať aj vstup zahraničného kapitálu. Programové vyhlásenie teda akcentuje úlohu štátu v hospodárstve. Toto nie je uspokojivo vyriešené ani vo vyspelých ekonomikách, tobôž nie v transformujúcich sa ekonomikách. S týmto prístupom máme negatívne skúsenosti. Programové vyhlásenie zdôrazňuje nástroje štátneho regulovania, ktoré sa ukázali ako nefunkčné a nepriniesli očakávaný výsledok.

Zároveň vláda zamýšľa nepripustiť prílišnú rozptýlenosť rozpočtových zdrojov vytváraním neúmerného počtu mimorozpočtových verejných účelových fondov, z čoho zasa jasne vyplýva úsilie o centralizáciu finančných prostriedkov za účelom prerozdeľovacích procesov. Pre mňa veľmi rozpačito pôsobia pasáže o podpore a predaji majetku osvedčenému managementu a zamestnancom v procese transformácie podnikov. Ak ide o prednostný predaj majetku podniku pracovníkom podniku, ktorí na tento účel vytvorili obchodnú spoločnosť, nemáme námietok, ale ak ide o bezplatné rozdelenie či zvýhodnené

pridelenie majetku podniku pre management alebo pracovníkov daného podniku bezplatne, podotýkam, naše námietky sú zásadné, pretože ide o diskrimináciu pracovníkov školstva, vedy, kultúry, zdravotníctva, teda štátnych zamestnancov Veď takto rozdeľovaný majetok sa vytváral aj z ich daní.

Ešte výraznejšie bije do očí snaha urýchlene riešiť otázku stabilizácie podnikových managementov. Vyplýva z toho prinajmenšom predpoklad stále silného a významného štátneho sektoru, čo je v protiklade s tézami o zrýchlení privatizácie. Aj táto posledná téza - téza o zrýchlení privatizácie je spochybňovaná, podľa môjho názoru, programom vypracovávania nove] koncepcie privatizácie, snahou o docieľovanie transparentnosti procesu privatizácie a podporou súťažných foriem. O chvíľku sa k tomu ešte vrátim. Na jednej strane vítam úsilie o uplatnenie splátkových foriem privatizácie pri súčasnom znížení hotovostnej platby, čo podnieti širší okruh záujemcov aj z radov nemajetných občanov. Na druhej strane zasadzovanie sa za previerku zákonnosti doterajšieho priebehu privatizácie je povinnosťou plynúcou zo zákona. Principiálne teda nepovažujem za primárne doležíte uvedene opatrenia, ale čas a riešenie efektívnosti d potenciálnej nezamestnanosti v privatizovaných subjektoch. Faktor času v kontexte s aktuálnym stavom nasej ekonomiky považujem za rozhodujúci a v programovom vyhlásení nenáležité akcentovaný. Otázky nezamestnanosti vo vzťahu k privatizácii postrádam úplne.

Z materiálu sa zdá, akoby proces privatizácie prebiehal doteraz úplne chaoticky, živelne, bezkoncepčne, pričom 9. 9. 1991 bola vypracovaná, na medzirezortnom konaní pripomienkovaná, následne vládou prijatá sprava o koncepcii a ďalšom postupe veľkej privatizácie v Slovenskej republike. Môžem potvrdiť, že náš rezort sa ňou riadil.

Účasť štátu v strategických oblastiach jednotlivé rezorty definovali tak pre prvú, ako aj pre druhu vlnu kupónovej privatizácie a charakter verejnej súťaže mali mnohé rokovania branžových komisií rezortov, veľmi často aj za účasti ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, najmä ak k základným projektom boli podávané projekty konkurenčné. V rezorte dopravy a spojov na 21 základných privatizačných projektov sme dostali vyše 60 konkurenčných privatizačných projektov. Nie je teda pravdou, že princíp súťaže sa neuplatňoval. Uplatňoval sa takto nepriamo, ale aj priamo, hoci sa do vlády ako výsledok dostaval v podobe priamych predajov. Takto to bolo formálne pomenované, hoci často tieto súťažné formy, podľa môjho názoru, prebehli tak v branžových komisiách rezortov, ako aj na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku. Chcem teda poznamenať alebo zhrnúť, že prílišná tzv. reunifikacia procesu privatizácie môže spôsobiť veľa zdržania a tým aj strát.

Osobitnú zmienku si vyžaduje riziko lacného výpredaja národného majetku do zahraničia v procese privatizácie. Tento problém sa umelo zveličuje, pretože už v prvej vlne boli prijímané prístupy brániace takémuto stavu napríklad formou vecných bremien na strane kupujúceho, zaväzujúceho sa napríklad k viacročným investíciám, nemožnosti predať nehnuteľnosť po dobu 5 i viac rokov a podobne. V tomto prípade ide o širšiu principiálnu záležitosť, spájanú nielen s procesom privatizácie, ale s pôsobením zahraničného kapitálu vôbec. Efektívne riešenie môže priniesť len vytváranie vhodného ekonomického a legislatívneho prostredia predovšetkým účinným pôsobením nepriamych ekonomických nástrojov, najmä sústavy daní.

Osobitným problémom slovenskej ekonomiky je nezamestnanosť. Jej vysoká miera v Slovenskej republike sa často udáva ako rozhodujúci dôvod potreby špecifického prístupu Slovenska k ekonomickej transformácii. O to viac prekvapuje, ako

málo miesta poskytuje riešeniu tohto problému programové vyhlásenie vlády. Obávam sa, že programy verejných prác v oblasti technickej infraštruktúry vzhľadom na vysoký stupeň mechanizácie stavebných prác, ako i vysoké investičné náklady a dlhodobosť návratnosti infraštruktúrnych investícii tento problém zďaleka nevyriešia. Východisko spočíva predovšetkým v zásadnej podpore malého a stredného podnikania a v privatizácii. Pritom privatizáciu netreba chápať ako predaj nehnuteľnosti, ale predovšetkým ako kúpu budúcich investícii, a teda aj nových pracovných príležitosti, a podľa toho konať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

uvedené príklady a rozbor nás utvrdzujú v tom, že vláda Slovenskej republiky sa bude odkláňať od doterajšieho modelu ekonomickej transformácie založeného predovšetkým na akcentovaní a usmerňovaní nepriamych nástrojov štátu a na priamom zasahovaní len v najnutnejšom prípade tak, ako tomu bolo v prípade Slovenských uholných bani Prievidza, fabrík s konverziou, v oblastiach tzv. vecnej ekonomiky napríklad v dopravných a spojových infraštruktúrach, kde je ingerencia štátu prirodzená. Išlo o model orientovaný na urýchlene vytvorenie konkurenčného a tým i súťažného prostredia, v ktorom by úloha a moc štátu ustupovala úlohe a moci, ale i zodpovednosti jednotlivca, občana, podnikateľského subjektu hospodáriaceho predovšetkým na a so súkromným vlastníctvom ako najúčinnejšieho stimulátora reštrukturalizačných procesov i akcelerácie ekonomiky. Je to, podľa nášho názoru, aj najbezpečnejší prostriedok prílivu zahraničného kapitálu mimo zdrojov štátneho rozpočtu, o čo sa treba prednostne a primárne usilovať. Uvedené príklady svedčia, že nastupujúca vláda volí spôsob skôr opačný, a to je stret dvoch protikladných prístupov k ekonomickej transformácii.

Okrem toho materiál obsahuje rad nejasnosti a protirečení, z ktorých najskôr bude azda potrebné odstrániť protirečenie medzi úlohou a postavením národných bánk na strane 9 vo vzťahu k jedinému emisnému centru tak, ako je to uvedené na rovnakej strane, teda k jedinej emisnej politike, a k uplatneniu rozpočtovej a daňovej suverenity Slovenskej republiky tak, ako je deklarovaná na strane 10. Ide o vyslovene proti sebe stojace návrhy, ktoré nie je možné v súčasnej ekonomike uplatniť bez následného dopadu na vývoj cien v jednotlivých republikách, bez dopadu na colnú politiku, ako i na celkový vývoj oboch ekonomik. Ak vláda chce uvedené nástroje uplatniť, musí sa najprv zmeniť súčasný stav. Vládne vyhlásenie nehovorí, podľa môjho názoru, dostatočne jasne, ako.

Riziká plynúce z politiky víťazného hnutia k štátoprávnemu usporiadaniu pre ekonomiku možno nájsť, podľa môjho názoru, napríklad v tzv. katastrofickom scenári predchádzajúcej vlády, hoci o exaktnosti vykonanej kvantifikácie možno diskutovať. Mňa však zaráža, že o takýchto rizikách, spôsobe ich kvanatifikácie, prezentácie a následného zohľadnenia či nezohľadnenia v praktickej politike nie je v materiáli ani zmienka. Rovnako bude nevyhnutne odstrániť niekoľko ďalších protirečení napríklad medzi účelným rozsahom regulácie cien na strane 13 a dovŕšením liberalizácie cien tak, ako je to uvádzané na tej istej strane i keď v odlišnej kapitole.

Na záver mi ešte dovoľte uviesť 5 konkrétnych kratučkých príkladov, ktoré azda dokreslia, že vláda si ešte nestačila vytvoriť, podľa môjho názoru, dostatočne konkrétnu predstavu o hospodárskej politike, jej prioritách, ktoré by chcela forsírovať.

Po prvé sa krátko chcem zmieniť o návrhu na odstránenie dvojitého zdanenia dôchodcov. Mám vážne pochybnosti, že kým prebehne táto zmena, tento návrh legislatívnym procesom, Keďže ide o zákon Federálneho zhromaždenia, vzhľadom na to, že v roku 1993 bude platiť nový zákon o štátnom rozpočte, že bude platiť alebo vstúpi do platnosti nová daňová sústava, tento návrh prinesie pre dôchodcov minimálny efekt alebo možno ani žiadny efekt. Na druhej strane mi tu chýba konfrontovanie tohoto zamýšľaného kroku so snahou o uvoľnenie pracovných príležitostí pre nastupujúcich absolventov, čo bolo, myslím, primárnym dôvodom pre to, že sa tzv. dvojité zdanenie dôchodcov zaviedlo.

Po druhé by som chcel vašu pozornosť upriamiť na pasáž, kde sa hovorí o tom, že vláda bude iniciovať právne úpravy umožňujúce predaj národného majetku v procese privatizácie aj za bilančnú cenu. Domnievam sa, že to umožňuje aj súčasná legislatívna úprava, súčasne privatizačne zákony, avšak chcem zdôrazniť, že najspoľahlivejšia je predsa len trhová cena, pretože môže byť aj nižšia, než je bilančná cena. Takže sa chcem opýtať alebo myslím si, že to implikuje otázku, čo vlastne týmto chceme občanovi ponúknuť.

Tretia moja poznámka sa viaže k návrhu na zriadenie banky pre štrukturálne zmeny. Táto myšlienka vo mne vyvolala otázky, aké investície vlastne vláda chce týmto podporovať, podľa akých kritérií, akými úvermi, pretože normálne investície alebo zdravé reštrukturalizačné projekty by mali podporiť obchodne banky, a ak by malo ísť o zmäkčovanie podmienok len preto, že akcia je niekde zapísaná, možno, že v zozname firiem ale akcii určených na reštrukturalizáciu, myslím si, že by išlo o zlú službu slovenskej ekonomike.

Predposledná moja poznámka sa viaže ku pasáži na strane 9, ktorá aj mňa osobitne prekvapila, v ktorej vláda vyslovuje odhodlanie vplývať na také menovo-úverové nástroje, ako

je diskontná sadzba. Z dikcie uvedenej pasáže aj pre mňa vyplýva, že koncipient vládneho prehlásenia v tejto pasáži jednoducho prehliadol skutočnosť, že ide o nástroje, ktoré sú oddelene od vplyvu štátu a teda aj od vplyvu vlády, a to zákonom, konkrétne zákonom č. 22 z roku 1992 o Statnej banke česko-slovenskej. Ak by sme a] abstrahovali od zákonných právnych noriem, nemali by sme abstrahovať od ekonomických zákonov. Tie jednoznačne hovoria, že trhová ekonomika potrebuje centrálnu banku, ktorej sa štát do určovania diskontnej sadzby - ľudovo povedané - nepletie.

Na zaver by som chcel uviesť, že sa obavám i toho, že aj riešenie prvotne] a druhotnej platobnej neschopnosti širším uplatnením zmeniek je, dovoľte povedať, skôr fikciou než konštruktívnym riešením. Ak problém nebude riešený principiálne chovaním jednotlivých podnikov, zmenky sa stanú časom nezmeniteľne a ich funkcie sa budú veľmi rýchlo zhodovať s funkciami peňazí. V konečnom dôsledku to vyvolá len a len inflačné tlaky. Principiálne riešenie popri určitých sekundárnych možnostiach, ako tomu bolo napríklad v nedávnej minulosti, majú v rukách podnikateľské subjekty uvedomujúc si, že nestačí vôbec vyrobiť ba ani nájsť odbyt, ale predovšetkým výrobok umiestniť na solventné trhy, teda výrobky predávať.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Dzurindovi. Prosím pána poslanca Košnára za Stranu demokratickej ľavice. Pripraví sa pán poslanec Pavol Farkaš z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec J. Košnár:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

podstatná časť programového vyhlásenia vlády, a celkom právom, je venovaná ekonomickým otázkam. Vláda vidí hlavnú úlohu svojej hospodárskej politiky v uskutočnení obratu k ozdraveniu, oživeniu a následne k trvalejšiemu rozvoju ekonomiky. Tento zámer sa nedá nepodporiť. Je to, pravda, nesmierne zložitá úloha, v ktorej hlavnou otázkou ani nie je tak otázka čo, aké ciele si klásť, ale otázka ako, aké prostriedky použiť, ako postupovať, v ich dosiahnutí. Istou slabinou vládneho vyhlásenia je, že nepodáva celkom jednoznačnú a konzistentnú predstavu o tom, ako dosiahnuť tento obrat a ako nastúpiť na rozvojovú trajektoriu. Rozvojová politika je konceptuálne iná, než len vylepšená reštiktívno-stabilizačná politika, a zdroje pre ňu nemôžu byť jednoducho len väčšie, ale musia byť najmä iné, než pre politiku brzdenia úpadku.

Z tohto hľadiska sa nazdávam, že zámer posudzovať vyrovnanosť štátneho rozpočtu z dlhodobejšieho hľadiska a vo väzbe na globálnu peňažnú rovnováhu pri súčasnom úsilí zamedziť kumulatívnemu efektu reťazenia rozpočtových schodkov, ako sa uvádza na strane 12, nedáva jednoznačnú odpoveď ani na otázku kvality a pôvodu zdrojov, ani na otázku prípustnej miery inflácie. Východisko vidíme aj v podriadení úsilia o dosahovanie celkovej rovnováhy medzi ponukou a dopytom vytváraniu možnosti na štruktúrne zmeny ponuky a dopytu. Znamená to, že rozvojové zdroje či nový kapitál by sa mali využiť, nie na zakonzervovanie, ale na zmenu terajších odvetvových a podnikových štruktúr. Zdroje sa však vytvárajú pravé v tých hospodárskych štruktúrach, ktoré nateraz máme k dispozícii, takže štruktúra použitia akumulačných prostriedkov sa nutne musí líšiť od Štruktúry ich vytvárania. Intenzitu vytvárania týchto prostriedkov by to nemalo ohrozovať, ale naopak, malo podporovať. Aj preto je nevyhnutne, nazdávam sa, zastaviť rozvrat veľkých a stredných podnikov, cynicky niekedy nazývaný predprivatizačnou agóniou, pretože tieto podniky spolu s poľnohospodárskymi družstvami ešte stále tvoria prevažujúcu časť ekonomických zdrojov, od ktorých závisí oživenie ekonomiky.

Ekonomické partie programového vyhlásenia vlády SIovenskej republiky, a najmä formulácie obsiahnuté v týchto pasážach, vzbudzujú iste obavy v kruhoch managerov a podnikateľov, ale aj v tej časti širokej verejnosti, ktorá dobre chápe, že zlepšenie hospodárskej situácie Slovenska závisí od fungovania hospodárstva na trhových princípoch. Ide o obavy z toho, že hospodárska politika vlády by mohla skĺznuť na pozície štátneho riadenia ekonomiky. Chápeme preto snahu o akúsi vyvaženosť formulácii hlásiacich sa na jednej strane k trhovej ekonomike, no na druhej strane k aktívnej účasti štátu pri viac-menej bezprostrednom ovplyvňovaní rozvoja. Avšak téza - citujem: "Uplatnením selektívnej rozvojovej stratégie sa má vytvoriť priestor pre zvládnutie trhovej adaptácie ekonomiky Slovenska" - koniec citátu, sa dá chápať aj tak, že štát sa zúčastní na selekcii strategicky významných hospodárskych aktivít, že štátní úradníci, ak to zjednoduším, by sa mali opätovne usilovať robiť to, o čo sa márne a neúspešne pokúšali v uplynulých desaťročiach

V uvedenom zmysle nekonzistentná a nie celkom jednoznačná nie je len úvodná pasáž programového vyhlásenia, ale aj ďalšie časti venovane ekonomickej problematike Na strane 7 sa zásadne odmietajú direktívne nástroje riadenia ekonomiky a veľmi rozumne sa tam hovorí o tom, ako ma a môže fungovať trhová ekonomika, ale na strane 15 sa stanovisko programového vyhlásenia trošku zasadne mení na tézu, že vláda bude uskutočnovať štruktúrnu politiku. Z tohoto hľadiska sa nazdávam, že z programového vyhlásenia nie sú zrejmé mechanizmy, ktorými chce vláda uskutočňovať a vstupovať do procesu štruktúrnych zmien. V žiadnom prípade nemienim podozrievať vládu z toho, že to chce robiť direktívnymi, úradníckymi rozhodnutiami z centra. Myslím si, že vláda by sa mala orientovať na vytváranie ekonomických podmienok na racionálne autonómne rozhodnutia podnikovej sféry i bánk a podmienok pre - použijem to slovo - konverziu odbytu a rozvoj exportu, tvorbu nového domáceho kapitálu i príliv zahraničného kapitálu a pre stabilizáciu kvalitného managementu.

Vláda chce účelovo podporovať efektívne rozvojové programy, nevedno však, aké kritéria, mechanizmus a časový horizont pre ich posudzovanie zvolí, aby to opätovne neboli centralistické metódy, s ktorých uplatnením máme z minulosti nedobré skúsenosti. Problematický je tiež zámer zužovať, výrobný sortiment, finalizovať produkciu vzhľadom na reálne komparatívne výhody či nevýhody, pričom tieto komparatívne výhody nie vždy sa viažu na úzky sortiment a na finálne výrobky, ale môžu sa viazať napríklad na kompletačné uzly v strojárstve a podobne.

Veľa otázok vyvoláva tiež téza, že oddlžovanie podnikov bude spojené s prísnou ekonomickou analýzou podnikov, pretože vláda súčasne v programovom vyhlásení nepovedala, kto a ako bude tieto analýzy robiť a aké kritéria sa budú uplatňovať. Pritom riešenie problémov platobnej neschopnosti a vytvorenie systémových a legislatívnych predpokladov pre tvrdé vymáhanie povinnosti platiť je neodkladnou úlohou, od ktorej sa odvíja možnosť riešenia množstva ďalších štruktúrnych, rozvojových a iných otázok. Myslím, že by bolo užitočné, aby Slovenská národná rada zaviazala vládu, aby ustanovila expertnú skupinu, ktorá by vo veľmi krátkom čase mala predložiť predstavu, spôsob, akým sa bude uskutočňovať toto oddĺženie podnikov. Pre plnenie kontrolnej funkcie slovenskej národnej rady by bolo veľmi užitočne, aby sa k tomu mohol vyjadriť i parlament.

Obavy o transformačný proces vychádzajúce z uvedených a aj ďalších formulácii textu programového vyhlásenia majú teda istý oprávnený základ. Vláda by mala tieto obavy veľmi rýchle rozptýliť konkrétnymi skutkami prvých krokov hospodárskej politiky.

V texte sú však aj formulácie, ktoré ponechávajú nádej, že sa naše hospodárstvo k trhovým princípom predsa len bude približovať, a že aj nepochybne potrebná aktívna úloha štátu si nájde primerane formy. Budeme sa usilovať pričiniť, sa o to, aby sa to takýmto spôsobom nielen vykladalo, ale aj uskutočnilo.

Za naliehavú, myslím si, možno považovať komercionalizáciu štátnych podnikov a zhodne s vládou stabilizáciu managementu. To sa dá urobiť pomerne rýchle a takmer bez nákladov. Manažéri sú totiž hlavnými postavami, bez ktorých sa nemôže dosiahnuť, podnikateľský úspech podniku v trhovej ekonomike. Naši manažéri však prechádzajú permanentnými čistkami, lustráciami a podobne. O ich osude často rozhoduje všeličo iné, len nie to hlavné, ich podnikateľská zdatnosť. Aj u nás treba prejsť na systém manažérskych zmlúv s vysokou zainteresovanosťou na rozvoji podniku, aj cez manažérske účastiny, s vysokým odstupným v prípade bezdôvodného zrušenia zmluvy a podobne. K týmto opatreniam, myslím si, sa dá pristúpiť bezodkladne, nečakajúc na privatizáciu, aby mohla začať prirodzená selekcia, vyhľadávanie zdatných a eliminácia neschopných manažérov. Tento zdroj je naporúdzi, je rýchle využiteľný bez kapitálových investícií a je schopný rastúcej sebareprodukcie.

A na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku týkajúcu sa pôdohospodárstva. V programovom vyhlásení sa predpokladá, že

ciele, cesty na ich dosiahnutie a príslušne inštrumentárium v oblasti pôdohospodárstva bude vláda konkretizovať v dlhodobej koncepcii agrárnej, výživovej, lesníckej politiky. Je len škoda, že aj v tomto prípade tu absentuje iste časové horizonty vypracovania a predloženia takejto koncepcie. Snaha vlády smerujúca ku garanciám pri odbyte rozhodujúcich poľnohospodárskych produktov je sympatická. Toto opatrenie však môže spôsobiť, že mechanizmus trhu bude iniciovať rast cien potravín, resp. bude lokalizovať výrobu len do lepších ekonomických podmienok. Týka sa vytvára iste nebezpečenstvo útlmu výroby v oblastiach s horalmi výrobnými podmienkami a uvoľňovanie pracovníkov z poľnohospodárstva v neželateľnom a inými sektormi neabsorbovateľnom rozsahu. Je treba, aby vláda na tieto súvislosti pamätala pri konkretizácii jednotlivých krokov.

Aj keď programové vyhlásenie vlády obsahuje ďalší postup privatizácie štátnych podnikov všeobecne, nepamätá na špecifiká poľnohospodárskej výroby a privatizáciu statných majetkov, pre ktorú zatiaľ nie sú vytvorené náležité legislatívne predpoklady. Programové vyhlásenie tiež nerieši postavenie štátnej správy a je] úlohu vo vzťahu k podnikateľskym subjektom v poľnohospodárskej prvovýrobe. Je najvyšší čas v tejto oblasti zrušiť všetky relikty statného dirigizmu a zároveň vytvoriť širší priestor pre posilnenie samosprávy podnikateľskych subjektov, ako aj novelizovať zákon Slovenskej národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

V odvetví lesného hospodárstva treba zachovať regulačnú funkciu štátu pri spravovaná a obhospodarovaní lesa. Očakávame, že vláda bude vo svojej politike rešpektovať fakt, že lesy sú významnou súčasťou nášho národného bohatstva. Mal by sa vyjadriť aj vzťah štátu k vlastnému majetku, teda ku kmeňovým štátnym lesom. Z pohľadu lesníkov je potrebné riešiť

nielen vzťahy k lesnej pôde, ale aj vzťah k lesom, najmä v relácii k reštitučným nárokom u lesných porastov.

Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcel by som vyjadriť presvedčenie, že všetky spomínané slabiny alebo nedotiahnutosti programového vyhlásenia vlády budú veľmi rýchle doladené, vykryštalizované, keď vláda bude rozpracúvať to, čo v programovom prehlásení proklamuje, do konkrétnejších projektov časové kontrolovateľných tak, ako sa to navrhuje v návrhu uznesenia pre Slovenskú národnú radu, ktoré z tohoto hľadiska, myslím si, je možne podporiť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Košnárovi. Prosím o slovo pána poslanca Pavla Farkasa z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa pán poslanec Kliman za Stranu demokratickej ľavice.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada, vážení hostia,

máme pred sebou Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom vláda predkladá program, ktorý formuluje hlavné ciele hospodárskej, kultúrnej, sociálnej politiky z hľadiska krátkodobej, ako aj dlhodobej perspektívy, program vývoja slovenskej ekonomiky. Ako poľnohospodár iba krátko sa chcem vyjadriť k niektorým naznačeným cieľom poľnohospodárskej politiky.

Tento program, ktorý neobsahuje veľa konkrétnych riešení, má v sebe nesporne zámer, snahu zabezpečiť úspešný rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku. Napríklad po dlhom čase vláda vypracuje dlhodobú koncepciu agrárnej, lesníckej a výživovej politiky, v zmysle ktorej bude postupovať od hospodárskeho roku 1993-94. Bude to materiál, dokument, ktorý právom očakávajú poľnohospodári celého Slovenska. Alebo, že vláda bude uplatňovať, diferencovanú a časové ohraničenú ochranu vnútorného trhu potravín a poľnohospodárskych výrobcov pred dovozom, aby konečne už dostali svoj význam a prednosť, doma vyprodukované potraviny a poľnohospodárske výrobky. Ale toto programové vyhlásenie obsahuje aj taký zámer a snahu, prvky, ktoré vzbudzujú vo mne neistotu a do určitej miery aj obavy. Program neobsahuje ucelenú koncepciu napredovania slovenského poľnohospodárstva, vrátenie jeho dôležitého významu v rámci národného hospodárstva. Neobsahuje ani hlavné smery štátnej podpory intenzívnej poľnohospodárskej výroby, bez ktorej nemôže úspešne existovať, produkovať. Bez tejto účinnej a cieľovej pomoci sa nám nepodarí úspešne a rýchlo vyriešiť nahromadené problémy výrobného a organizačného charakteru, nasýtiť trh potravinami z domácej výroby, zabezpečiť zamestnanosť vidieckeho obyvateľstva a významne zvýšiť úroveň rentability poľnohospodárskej výroby, ktorá dáva existenčne istoty pracovitým statočným poľnohospodárom.

Treba plne, postupne a pravdivo doriešiť vlastnícke vzťahy k pôde a k poľnohospodárskemu majetku. Slová pána ministra poľnohospodárstva, ktoré povedal 9. júla na zasadnutí poľnohospodárskej komisie, že vláda pri iniciovaní novelizácie zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku bude iniciovať zrušenie dodatku k tomuto zákonu pod č. 93/1992 Zb. a v reštitučných nárokoch nemieni ísť pred 25. február 1948, ma napĺňali obavami, pokiaľ ide o demokratické a pravdivé riešenie týchto vlastníckych vzťahov. Snáď všetci vieme, že do uvedeného termínu na

základe Košického vládneho programu a na základe neskôr vydaných prezidentských dekrétov zobrali všetok pôdohospodársky majetok veľkej časti maďarského a nemeckého obyvateľstva, nevinným vlastníkom tohoto majetku, vyháňali ich z vlastných domovov a na základe vymyslených a nepravdivých argumentov a dôvodov ich vyhlásili za zradcov a nepriateľov Československej republiky, českého a slovenského národa. Dúfam, že táto vláda veľmi dobre pozná túto skutočnosť a má snahu tieto otázky riešiť demokraticky, pravdivo a účinne. Nachádzame sa v neľahkom a v zložitom období. To nespočetné množstvo úloh, ktoré bude musieť táto vláda riešiť, bude zložité, náročné. V tejto práci im prajem veľa úspechov, pevné zdravie a nám všetkým dobru a úspešnú spoluprácu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Farkašovi. Prosím pána poslanca Klimana za Stranu demokratickej ľavice. Pripraví sa pán poslanec Bohumil Chmelík za Kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec L. Kliman:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

v programovom vyhlásení vlády sa hovorí tiež o dvoch najväčších rozostavaných stavbách v Slovenskej republike, o vodnom diele Gabčíkovo a Jadrovej elektrárni Mochovce. Rád by som obrátil pozornosť Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky na ďalšiu. Je to stavba mimo nášho územia, ale má životný vyznám pre našu ekonomiku prostredníctvom najväčšieho hutníckeho kombinátu Východoslovenských železiarni. Lokalitou, ktorá má zabezpečiť jeho surovinovú základnú, je ťažobno-úpravárenský kombinát v Krivom RoguDolinskej na Ukrajine. Ide o závod, ktorý pri svojej kapacite približne 12 miliónov ton peliet ročne je jednou z najväčších stavieb priemyslového charakteru na svete realizovaných v súčasnej dobe. Na tejto stavbe sa okrem Spoločenstva nezávislých štátov, Nemecka, Rumunska, Bulharska, podieľa aj Česká a Slovenská Federatívna Republika 13, 7-percentným podielom z celkového nákladu.

Vláda ČSFR však pozastavila výstavbu priemyslovej časti kombinátu, aj keď súhlasila s dokončením prác na bytovej a občianskej výstavbe tejto časti. Vláda zároveň rozhodla ponúknuť dostavbu kombinátu podnikateľskému subjektu z tuzemska. Bolo preto vypísané výberové konanie, ktoré v zastúpení Federálneho ministerstva hospodárstva robí spoločnosť VUSTE servis Praha. Akciová spoločnosť VSŽ predložila vláde ČSFR ponuku na odkúpenie česko-slovenskej časti kombinátu Dolinská a zúčastni sa aj výberového konania. Urobila tak preto, aby si dlhodobo zabezpečila surovinovú základnú pre výrobu železa. Zároveň si ale uvedomuje riziká, ktoré sú spojené s dostavbou tohoto kombinátu. Najväčšie z nich predstavuje skutočnosti, že došlo k zásadným politickým zmenám vo všetkých štátoch zúčastnených na výstavbe, a že nie sú definitívne určené nástupnícke subjekty predovšetkým v Spoločenstve nezávislých štátov. Práve tak obchodná stránka spoločného podnikania si akútne vyžaduje prehodnotenie, a to ako po stránke určenia podielu jednotlivých partnerov, tak aj po stránke ocenenia budúceho produktu a stanovenia harmonogramu splácania vo forme peliet pre účastníkov výstavby.

Československa strana na túto výstavbu vynaložila viac ako 9 miliárd korún. Stavebné práce sú realizované na približne 90 %, dodávky strojov na 80 %, dodávky elektročasti na 45 % a montážne práce približne na 30 %. Podľa pôvodného harmonogramu by stavba mala byť uvedená do prevádzky postupne do augusta roku 1993. Tieto termíny sú dnes už nereálne, pretože práce prerušila okrem ČSFR aj Spolková republika Nemecko, ktorá prevzala záväzky po bývalej NDR, ale dožaduje sa úpravy ocenenia svojho podielu a urýchleného riešenia nástupníckych problémov zo strany Spoločenstva nezávislých štátov. Ak vychádzame z predpokladu, že ako nástupnícka organizácia Spoločenstva nezávislých štátov bude určená Ukrajina, a ak vláda Ukrajiny rozhodne pokračovať vo výstavbe, je nevyhnutné zo strany ČSFR urobiť všetky potrebné kroky k tomu, aby česko-slovenská strana nespôsobila omeškanie nábehu kombinátu ako celku do prevádzky.

Východoslovenské železiarne sa k problematike nástupníctva za česko-slovenskú účasť stavajú pozitívne, ale výstupujú ako podnikový subjekt. Vychádzajú zo zásadnej predstavy, že nákupom upravárskeho kombinátu sa nezvýšia náklady na vsádzku do vysokých pecí. Od tohoto je odvodená cena, ktorú pri určitom zjednodušení možno charakterizovať tak, že VSŽ kúpia kombinát za cenu dostavby a doterajšie náklady budú umorené v rámci rozpočtu federácie. Okrem toho treba zabezpečiť pre dostavbu úver s úrokom nie vyšším ako 6 % a poskytnúť zo strany vlády ČSFR garanciu na tieto úvery. Podľa doterajších prepočtov na dokončenie výstavby je potrebne ďalších 11 miliárd korún, včítane úrokov z úverov. Som toho názoru, že akciová spoločnosť VSŽ nebude schopná sama bez podpory vlády Slovenskej republiky, ale aj Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tuto zložitú situáciu doriešiť

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda.

Východoslovenské železiarne zamestnávajú dnes do 30 000 ľudí a predstavujú tak sociálne zabezpečenie približne 100 000 ľudí vo východoslovenskom regióne, najmä v Košiciach. Žiadam preto, aby výstavba Krivorozskeho upravárenského kombinátu bola postavená v našej pozornosti na úroveň Gabčíkova a Mochoviec. Odporúčam, aby sa dostala do rozpracovania konkrétnych úloh programového vyhlásenia a takto aj čo najskôr na rokovanie vlády.

Ďakujem za vašu pozornosť a pochopenie. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Klimanovi. Na základe § 19 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady udeľujem slovo na faktickú pripomienku pánovi poslancovi Andelovi.

Poslanec M. Andel:

Vážené dámy, vážení páni,

napriek výhradám, ktoré k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky mal klub poslancov Slovenskej národnej strany, poslanci Slovenskej národnej strany v záujme ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky budú hlasovať za prijatie Programového vyhlásenia vlády SIovenskej republiky, ako i za vyjadrenie dôvery členom vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. Prosím pána poslanca Chmelíka za Kresťansko-demokratické hnutie. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Edita Bauerova za hnutie Spolužitie.

Poslanec B. Chmelík:

Vážene predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

panie a páni,

programové vyhlásenie vlády je aj v časti venujúcej sa kultúre relatívne všeobecné. Nepokrýva všetky základné oblasti kultúry a umenia. Naznačuje príklon k veciam národným a národno-historickým, nepočíta však s mnohovrstevnosťou súčasnej komplikovanej kultúrnej scény. K jednotlivým tézam si dovolím uviesť aspoň niekoľko konkrétnych pripomienok, ktoré Kresťansko-demokratické hnutie dostalo ako podnety pre toto moje vystúpenie.

Oblasti medzinárodných vzťahov: Tu nie je uvedené, či vláda a ministerstvo kultúry mieni pokračovať vo funkcii hlavného koordinátora kultúry, školstva a mládeže krajín stredoeurópskej iniciatívy. Nie je tu zmienka, či sa bude ministerstvo kultúry ďalej podieľať na spolupráci ministrov kultúry Českej, Maďarskej a Poľskej republiky a Rakúska, ktorá je vytvorená a bola doteraz funkčná. Nie je tu zmienka o tom, či ministerstvo kultúry bude podporovať, činnosť medzinárodných inštitúcii, ktoré s pomocou ministerstva kultúry a ďalších boli v Bratislave udomácnené. Spomeniem aspoň Francúzsky inštitút. A neuvádza sa, či bude podporovať založenie ďalších očakávaných kultúrnych inštitúcií v Bratislave.

V programovom vyhlásení sa bližšie nehovorí o samosprávnom systéme umeleckých združení. Je to najprirodzenejší systém slobodnej existencie umenia a nemožno ho zatlačiť, do pozadia.

Návrat umeleckých diel: Programové vyhlásenie nehovorí o komisii, ktorá už funguje, pracuje a skúma všetky pamiatký, ktoré pochádzajú zo Slovenska a v súčasnosti sa nachádzajú v zahraničí.

Programové vyhlásenie nehovorí o konkrétnych programoch pre koncipovanie kultúry na baze miest a regiónov Slovenska, pričom sa očakáva uvedenie do života pripravenej štruktúry regionálnych inštitúcii, mám na mysli múzeí, galérii, knižníc, naspäť do regiónov po novom územno-právnom členení.

V programovom vyhlásení chýba spôsob odštátnenia a privatizácie kultúry a spôsob zabezpečenia nezávislosti všetkých kultúrnych inštitúcií.

Ak vo vyhlásení vlády čítame, že - citujem zo strany 31: "pre špičkové umenie a jeho tvorcov sa budú vytvárať čo možno najlepšie tvorivé podmienky", tu sa musím opýtať, ktorá inštitúcia, ktorý jedinec poverený vládou bude určovať výhodné tvorivé podmienky pre špičkové umenie? Bude tým špičkovým umením v posledných dňoch predstavovaný ako perspektívny národný realizmus?

Záverom chcem zdôrazniť, že kultúra vyžaduje pre svoju činnosť, pre rozvoj umeleckej tvorby pluralistický demokratický priestor. Už sme tu počuli, že kultúra sa spravuje sama. A nesmrteľnosť zabezpečí až budúcnosť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Pán poslanec Gazdík sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, dámy a pani,

nie som za rétorické cvičenia, ale musím reagovať, na niektoré výhrady, ktoré použil predomnou poslanec z KDH. Ako výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru pracujeme s absolútnou zodpovednosťou, a myslím, že by sme mohli byť skôr príkladom v tom, ako kultúrne, bez zdôrazňovania akejkoľvek straníckej príslušnosti, možno pristupovať k otázkam kultúry a umenia. Musím však reagovať na vašu poznámku, termín "národný realizmus", ktorý sa mi federálnymi médiami pripisoval ako jeho iniciátorovi. Na pôde Slovenskej národnej rady to teda musím dať na pravú mieru. Tým, že som hájil demokraticky program Hnutia za demokratické Slovensko v kultúre a umení, pravdepodobne takýto program by nebol vítaný tými, ktorí roky, presnejšie povedané dva roky, za kultúru a umenie zodpovedali. Chcem tým povedať, že pravé to, že sme hájili pluralitu a demokraciu v kultúre, a to, že som vylúčil priorizáciu akéhokoľvek smeru, alebo nedajbože nejakej skupiny, ktorá by manipulovala umením, vylúčil som akékoľvek terminovanie. Zdôrazňujem a opakujem, že termín "národný realizmus" ani mnou, ani nikým za Hnutie za demokratické Slovensko, ani nikým v klube kultúry a umenia nebol nikdy použitý.

Ďakujem /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Gazdíkovi za jeho faktickú poznámku. Prosím pani poslankyňu Bauerovu. Pripraví sa pán poslanec Ladislav Kvasnička za Kresťansko-demokratické hnutie.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi vyjadriť sa k dvom oblastiam predloženého programu vlády - k oblasti sociálnej a k oblasti školstva.

Hneď úvodom by som chcela konštatovať, že program vlády v oblasti sociálnej je snáď najkonkrétnejší. Formuluje celý rad cieľov primeraných koncepcii rozvoja sociálne orientovaného trhového hospodárstva. Čo však uberá z jej hodnoty, ba aj z hodnovernosti, je protirečenie, do ktorého sa dostáva v porovnaní s inými najmä ekonomickými časťami programu vlády. Sociálne ciele totiž možno napĺňať iba do tej miery, do akej sa vytvárajú ekonomické zdroje. Zámerom vlády je posilnenie ekonomickej a sociálnej suverenity rodiny a zodpovednosti za jej fungovanie. Kompetentnosť a zodpovednosť rodiny je však výrazne obmedzená jej ekonomickými možnosťami. Zoberme napríklad do úvahy skutočnosť, že prognózy počítajú a rastom nezamestnanosti na Slovensku na 20 % do konca roka. Úctyhodnou snahou vlády je zastaviť rast nezamestnanosti alebo spomalenie poklesu životnej úrovne. Pri pokračujúcej recesii je to však nereálne. Vládnemu programu v tejto časti by nepoškodilo trošku viac realizmu.

Za kľúčový moment sociálneho programu zrejme je potrebné považovať vytváranie nových pracovných miest v nadväznosti na systém rekvalifikácie. Dlhodobé sociálne skúsenosti a sociologické výskumy tiež poukazujú na skutočnosť, že v spoločnosti, kde miera nezamestnanosti prekročí 10 %, vzrastá radikalizmus ohrozujúc stabilitu sociálneho systému. Preto opäť navrhujem, aby sa vytvorili legislatívne podmienky pre využitie fondu národného majetku na rekvalifikáciu, poradenskú činnosť a stimulovanie tvorby nových pracovných

miest. Preto hovorím opäť, lebo keď som to prvýkrát v marci minulého roku navrhla pre prípad, že nezamestnanosť prekročí 10%, tento návrh bol odmietnutý, že to neprichádza do úvahy.

Je potešiteľné, že vláda sa rozhodla venovať osobitnú pozornosť postaveniu žien. Zámery, Ktoré vláda formuluje smerom k ženám, možno však považovať za minimálne. Obmedzuje sa fakticky na prispôsobenie výšky rodičovského príspevku minimálnej mzde, pričom tento zámer podmieňuje populačnou politikou vlády. Chcem veriť, že kategória populačnej politiky neblahej pamäti sa dostala do textu vládneho programu iba omylom, a bola by výrazne v rozpore so snahou vlády podporiť suverenitu a zodpovednosť rodiny za svoj vlastný osud.

Dovoľte mi ešte pár poznámok k školstvu. Vládny program v tejto časti manifestuje priority obsahových zmien pred štrukturálnymi. Skúsenosti z prace výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru sú však také, že niektoré systémové otázky školstva ohrozujú ich normálne fungovanie, reprodukciu a rozvoj vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Za takúto systémovú otázku treba považovať sústavu učňovského školstva, kde dvojité podriadenie, neurčitosť miesta tohoto druhu školstva fakticky ohrozuje jej samotnú existenciu. Pritom otázka nezamestnanosti mladistvých a ich začlenenie do vzdelávacieho systému až do dosiahnutia veku, keď mladý človek môže vstúpiť do zamestnania, by nemala ujsť pozornosti pri spracovaní zámerov vlády v tejto oblasti. Za systémovú treba považovať i otázku vyšších odborných škôl, ktoré by zabezpečili vzdelávanie odborníkov strednej a vyššej úrovne, podnikových inžinierov, technológov a podobne. Podobne za štrukturálnu systémovú otázku treba považovať i prestupnosť a flexibilnosť školstva rovnakého stupňa, aby bola včas možná korekcia životnej dráhy mladého človeka.

V neposlednom rade by som sa chcela vyjadriť k otázke národnostného školstva. Za závažný rozpor programového vyhlásenia vlády možno považovať fakt, že zatiaľ čo deklaruje dodržiavanie Listiny základných práv a slobôd, v prípade národných menšín od úrovne už doteraz garantovaných práv prakticky ustupuje. Ako ináč môže byť ponímaná skutočnosť, že kým Listina základných práv a slobôd zaručuje práva vzdelávania v jazyku menšín, programové vyhlásenie za prvoradé považuje dôkladné osvojenie si Štátneho jazyka. Nejde o to, že by sme podcenili dôležitosť poznania slovenského jazyka, je však neprijateľné, že je to jediným manifestovaným zámerom vlády popri zabezpečovaní garantovaného práva.

Ustúp od kodifikovaných práv ústavnou listinou je zrejmý v oblasti kultúry, kde program vlády k príslušníkom národných menšín a etnických skupín nekomunikuje žiadny obsahový zámer vlády. Vzhľadom na to, že ide o pravá zakotvené v ústavnej listine, dotýkajúce sa existenčne národných menšín a etnických skupín, ktorých dodržiavanie pre zachovanie ich identity je osudové, treba konštatovať, že vláda vo svojom programe zostala dlžná voči aspoň 15 % obyvateľstva. A keďže v konkrétnych častiach a zámeroch sa dostáva do protirečenia dokonca i s vlastnými deklaráciami, aj tieto strácajú na hodnovernosti. Ide dokonca pod legislatívnu úroveň, ktorá bola dosiahnutá predchádzajúcou vládou, ktorá vo svojom uznesení č. 193 z tohto roku zakotvila niektoré princípy samosprávy národnostných menšín v oblasti školstva a kultúry.

Konštruktívne riešenie týchto otázok by nepochybne prispelo k širšiemu politickému konsenzu, bez ktorého, mam obavy, vládny program zostane prevažne programom jednej strany.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Edite Bauerovej. V súlade s § 19 sa o slovo prihlásila ministerka prace a sociálnych veci pani Oľga Keltošová.

Ministerka prace a sociálnych vecí SR O. Keltošová:

Vážená Slovenska národná rada, vážený pán predsedajúci, vážená vláda,

vypočula som si veľmi pozorne všetkých mojich predrečníkov, najmä pokiaľ išlo o oblasť sociálnej politiky, a nedá mi, aby som už po dlhšom časovom odstupe nezareagovala na niektoré z vystúpení.

Potešilo ma vystúpenie mojej bývalej kolegyne pani poslankyne Bauerovej, pretože tiež si pamätám ten marec, kedy sme tu spoločne bojovali o to, aby z fondu národného majetku mohli byt použite prostriedky na tvorbu pracovných príležitosti. Pokiaľ si dobre pamätám, už vtedy v marci sme hovorili o tom, že nárast nezamestnanosti na Slovensku bude oveľa vyšší ako v Českej republike. Žiaľ, vtedajšia vláda to akosi nezohľadnila. Pani poslankyňa ma pravdu, na rozdiel od niektorých predrečníkov, keď hovorí, že momentálny pokles nezamestnanosti je prechodný, do konca tohto kalendárneho roku sa dá očakávať nárast na 20 %. Mohla by som to dokumentovať, na základných štatistických údajoch k 30. 6. a vysvetliť, ako sa stalo, ako už niektorý z mojich predrečníkov spomenul, že percento nezamestnanosti od januára pokleslo zhruba o 1, 7. Je to tým, že Federálne zhromaždenie prijalo v roku 1991 zákon č. 578 o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene niektorých ďalších zákonov, čím sme skrátili podpornú dobu poberania hmotného zabezpečenia uchádzačov o zamestnanie z 12 na 6 mesiacov.

Musím upozorniť nových pánov kolegov a kolegyne, ktorí tu ešte v tom období neboli, že v tom období už boli uzavreté rozpočty obidvoch republík, a toto rozhodnutie Federálneho zhromaždenia nás zastihlo nepripravených. Tí ľudia, ktorí po 12 mesiacoch odrazu sa po 6 mesiacoch ocitli doslova na ulici, prechádzali do starostlivosti republík, a tým nám percento nezamestnanosti začalo stúpať.

To, že momentálne toto percento kleslo, ako povedal jeden z mojich predrečníkov, je tým, že pravé nám dobiehajú tie sociálne skupiny, ktoré rátali s 12-mesačnou podporou, teraz už len 6-mesačnou podporou, čiže dá sa povedať, že vyraďovanie týchto ľudí je vyššie, ako prijímanie nových uchádzačov. Konkrétne vám to môžem dokumentovať na číslach. Počet novozaevidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí poberajú hmotné zabezpečenie, je za mesiac jún 12 463 a vyradených je 25 382. Takže ono to tak vyzerá, že skutočne to percento nezamestnanosti nám klesá. Nie je to tak. Ide totiž o to, že v podstate z hľadiska zamestnanosti u nás ešte veľká privatizácia nezačala. Nemôžeme zatiaľ optimálne predvídať, koľko pracovníkov nám do konca roku vyradia budúci zamestnávatelia. Ďalej tiež som zvedavá na výsledky v septembri, keďže nám teraz končia stredoškoláci a vysokoškoláci, ako nám percento nezamestnanosti narastie. To len na okraj toho poklesu percenta nezamestnanosti.

Tiež ma potešilo, že pani poslankyňa Bauerova na rozdiel od niektorých jej predrečníkov postrehla, že kapitola sociálnej politiky je rozptýlená vo všetkých kapitolách návrhu vládneho programu. Len neviem, pani poslankyňa, resp. ďalší poslanci, či tu nie je náhodou nejaká jazyková bariéra, pretože pokiaľ ste hovorili o nezamestnaných mladých absolventoch stredných odborných škôl alebo učňovských škôl, je to v kapitole školstvo na strane 28, kde hovoríme o reštrukturalizácii študijných a učebných odborov tak, aby zodpovedali potrebám trhu práce jednotlivých regiónov. Mohla by som takto dokumentovať napríklad kapitolou hospodárskej politiky. Ak tu odznelo, že tento program je príliš všeobecný, za svoj rezort môžem zodpovedať, že na strane 15, kde hovoríme o vyľudňovaní regiónov, hovoríme zároveň aj o návrhu zásad územného rozvoja Slovenskej republiky s prihliadnutím na tvorbu nových pracovných miest. Na strane 16 hovoríme o tom, že ak baníctvo pôjde do útlmu, musí to ísť súbežne s novými rekvalifikačnými programami. Pripisujem to naozaj nejakej jazykovej bariére alebo nedostatku času. Ak hovoríme o bytovej výstavbe, tak hovoríme aj o bytovej výstavbe pre sociálne slabé skupiny.

V kapitole obchod a cestovný ruch na strane 18 hovoríme aj o systéme na ochranu spotrebiteľa, samozrejme, že je to takisto jedno zo sociálnych opatrení, aj keď to nie je jasne definovane ako sociálne opatrenie. Ak v tej kapitole na strane 18 hovoríme o súťaži variantných projektov v oblasti obchodu a cestovného ruchu, hneď to spájame s tým, že vláda bude dávať priority pravé takým projektom, kde sa bude zohľadňovať tvorba nových pracovných miest, a tak ďalej, a tak ďalej.

Takže za môj rezort zatiaľ len toľko. Nechcem vás unavovať ďalšími štatistikami, nechcem tu citovať doslova pasáže a strany, ktoré máte pred sebou. Myslím si, že pri dobrej vôli sa dá nájsť v každej kapitole to, čo dotyčný človek hľadá, a to, čo aj potrebuje. V každom prípade vám ďakujem za vaše pripomienky, mnohé z nich boli veľmi cenne a určite ich zahrnieme do konrétnych ďalších projektov a analýz.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke. Prosím pána poslanca Kvasničku z Kresťansko-demokratického hnutia. Ako ďalší sa potom v súlade s § 19 prihlásil do diskusie pán poslanec Ivan Laluha za Hnutie za demokratické Slovensko.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážené predsedníctvo, vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada, vážení hostia,

chcel by som venovať trochu pozornosti tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka školstva. Praktiky predchádzajúceho totalitného režimu snáď najzhubnejšie dopadali práve na túto oblasť. Preto si myslím, že tejto oblasti by mala vláda venovať oveľa väčšiu pozornosť, ako je obsiahnuté v programovom vyhlásení.

Úvodom si však nemôžem odpustiť jednu poznámku, ktorá má síce všeobecnejší charakter, ale predsa sa dotýka aj školstva. Na strane 30 programového vyhlásenia sa píše - citujem: "Vláda sa hlási k obnove našich pôvodných duchovných a kultúrnych princípov, k cyrilo-metodským tradíciám vychádzajúcim z mravných zásad kresťanstva a civilizačných hodnôt európskej kultúry. " Na inom mieste sa proklamuje zasa podpora cirkví. Návrat k pôvodným mravným a kultúrnym hodnotám a k cyrilo-metodským tradíciám je iste na mieste, sme radi, že sa vláda k týmto hodnotám hlási, len neviem prečo hnutie a strany, z ktorých vyšla aj terajšia vláda, za tieto princípy a zákony, ktoré sa týkali cirkví, vo Federálnom zhromaždení v minulom volebnom období tak poskromne hlasovali resp. nehlasovali. Táto skutočnosť vyvoláva vo mne, ako i v mnohých občanoch pocit nedôvery a neistoty. Na tento

problém neupozorňujem z nejakej zlomyseľnosti, som veľmi ďaleko od takýchto pohnútok, ale preto, že je to problém, ktorý ma vnútorne subjektívne znepokojuje.

A teraz konkrétnejšie ku školskej problematike. Myslím si, že nedostatkom programového vyhlásenia je skutočnosť, že nedostatočne zdôrazňuje hodnotu a postavenie učiteľa a potrebu zvýšenia jeho socio-ekonomického štandardu. Výsostné postavenie učiteľa v demokratickej spoločnosti a jeho vysokú morálnu zodpovednosť, za duševný stav našich deti a mládeže treba už konečne a jednoznačne nielen sociálne, ale aj ekonomicky zvýrazniť. Táto požiadavka sa objavila aj na prerokúvaní programového vyhlásenia vo výbore pre vzdelávanie, vedu a kultúru, ale napriek tomu by som chcel túto požiadavku akcentovať.

Mimoriadne závažná je tiež problematika vysokých škôl. Programové vyhlásenie vlády nevenuje tejto problematike dostatok pozornosti. V roku 1992 sa uskutočnilo hodnotenie stavu vysokých škôl skupinou expertov Organizácie pre európsku spoluprácu, ktoré vyústilo do serie odporúčaní. Žiadne z odporúčaní sa však v programovom vyhlásení neobjavuje.

Ďalšia skupina expertov analyzovala stav našej vedy. Ani ich odporúčania sa v programovom vyhlásení neobjavujú. Je to veľká škoda, veď všetky tieto odporúčania smerovali k tomu, aby sa naše vysoké školy a veda priblížili k štruktúre a úrovni v rozvinutých krajinách.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Kvasničkovi. Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážená Slovenska národná rada,

chcel by som len poznamenať, že na rozdiel od pani ministerky si nemyslím, že zmeny, o ktorých hovorila, sa premietajú do evidencie nezamestnaných. Súhlasím s tým, že sa premietajú do zdrojov, ktoré treba hľadať pre týchto postihnutých. Súhlasím aj s tým, že potenciálne nebezpečenstva nárastu nezamestnaných tu existujú, ale myslím si, že to sú vlastne úlohy vlády, ktoré svojou aktívnou politikou musí zabezpečovať, či už v procese privatizácie, že bude privatizovať tak, aby sa naozaj kupovali aj pracovné príležitosti, a jednoducho aj hľadaním zdrojov v štátnom rozpočte.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím pána poslanca Laluhu. Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada, kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

predpokladám, že z niektorých strán a hnutí už vystúpili všetci alebo skoro všetci poslanci podľa abecedného poriadku /potlesk/, dovoľte preto niekoľko poznámok aj za Hnutie za demokratické Slovensko.

Nikto z nás nepredpokladal, že rozprava o programovom vyhlásení bude ako prijemná prechádzka po dunajskom nábreží.

avšak v niektorých prípadoch tak trochu, kolegyne a kolegovia, strácame cit pre mieru, pre reálne možnosti, v ktorých sa nachádzame, v ktorých žijeme. Preto dovoľte niekoľko všeobecných poznámok, ktoré za iných okolností, ktoré by sprevádzali rozpravu, by boli absolútne zbytočné.

Poznámka prvá. Zdá sa, že strata určitého citu pre mieru a pre realitu nás bude sprevádzať, aj v ďalšom období, že je to opozičná pozícia, pozícia, ktorá žiaľ, má sklon, že sa v nej strácajú tieto reálie a následky vlastných predchádzajúcich krokov. Ak sú dnes niektorí kolegovia takí kvalifikovaní a kompetentní, je to potešiteľne. Škoda len, že neprejavili viac tejto kompetentnosti vtedy, keď mali k tomu možnosti, keď mali za to zodpovednosť. /Potlesk/. Ale chceme sa skutočne poučiť od každého a zo všetkého, ale na môj hriešnu dušu, prepáčte mi, aby už vládne programové vyhlásenie muselo ešte aj definovať, aký má vláda vzťah k Francúzskemu inštitútu v Bratislave - čo je veľa, to je veľa. Potom by sme potrebovali súbor prehlásení programovej politiky jednotlivých ministerstiev, kde by to bolo plne opodstatnené.

Poznámka druhá. Sú skúsenosti, ktoré máme z prvých krokov transformačného procesu. V mnohých vystúpeniach bolo spochybňované úsilie vlády, že chce poctivo pokračovať v tom, čo začal november 1989. Priatelia, boli sme podozrievaní za uplynulé obdobie z pokusov o rôzne puče, zvraty, návraty a iné -izmy, ale ide o niečo iné. Veď predsa nejde o to, či transformačný proces áno alebo nie, ale ide o to, aký model transformačného procesu. Ten, ktorý tu bol, predsa evidentne priviedol k tomu, že ekonomika je na pokraji kolapsu a že je veľké nebezpečenstvo straty sociálneho konsenzu. To znamená, že ak vyhodnocujeme kroky určitého transformačného procesu podľa určitého modelu, prichádzame k záveru, že treba usilovať, o taký transformačný proces a jeho model, ktorý berie do ohľadu dannosti slovenskej spoločnosti, tie dannosti ekonomiky a sociálno-psychologické momenty, ktoré

u nás existujú. A v tom sa odlišujeme od toho, čo bolo, preto nám občan vo voľbách dal dôveru.

Ak predstupujeme pred občana s volebným programom vo voľbách a pred vás s návrhom vládneho prehlásenia, jednoznačne vyslovujeme stanovisko, že vychádzame zo skúsenosti neďalekých sociálne orientovaných trhových hospodárstiev a pluralitných demokracii. Predsa nikdy a nikde sme nevraveli, že usilujeme o transformačný model podlá iných škôl z Latinskej Ameriky a z rozvojových krajín. Hovorili sme otvorene, že sme široké hnutie stredu, ktoré kombinuje liberálne a sociálno-demokratické hodnoty. V tomto prípade potom nežiadajte od nás, aby sme boli niečím iným. Ak nesúhlasíte s týmito postulátmi, pochopiteľne, nie je iná možnosť, ako že vyslovujete kritické stanoviská k nášmu programovému vyhláseniu. Berieme ich na vedomie, ale znovu hovoríme

- vychádzame z iných postulátov, z tých, ktoré zdôrazňujú sociálne a politické aspekty trhového hospodárstva, zdôrazňujú sociálne aspekty.

Poznámka ďalšia. Slovensko sme prešli pred voľbami

- skoro všetky väčšie a menšie dedinky, lokality, pretože sme nemali také možnosti, ako iné strany a hnutia, pôsobiť v masmédiách. To, čo vám predkladáme a čo predkladá vláda, pretože sme na tom pracovali aj my, poslanci, s čistým svedomím môžeme pertraktovať ako zovšeobecnenie námetov na riešenie tých problémov, ktoré občania Slovenskej republiky pociťovali a pociťujú. Slovensko nie je ani ružové, ani načernasté, Slovensko je sociálne a národne cítiace, možno sčasti precitlivelé aj sociálne aj národne, ale asi na to postavenie, v ktorom sa nachádza, má k tomu svoje právo. Preto náš program ponúka východiská, na ktoré majú nadväzovať konkrétne kroky, ktoré umožnia plnohodnotný národný a sociálny život všetkých občanov Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Veľmi krátko by som chcel reagovať, na niektoré vystúpenia a stanoviská priateľov, ktorí zastupujú maďarských spoluobčanov. Bola nám daná taká pripomienka, upomienka jedného kolegu, že odmietame dialóg - rozpravu. Chcel by som to spresniť. Včera som menom klubu Hnutia za demokratické Slovensko obidvom kolegom z týchto hnutí alebo strán počas zasadnutia politického grémia dal konkrétny návrh na začatie vzájomných rokovaní, aby sme nechodili s rôznymi vyhláseniami do novín, ako to bolo v prípade zahraničného výboru maďarského parlamentu, skôr než si vyglajchame veci tu, než k tomu budú hovoriť tí, ktorí sú na to povolaní. Teda nie je celkom pravda, že by sme odmietali dialóg Včera ste tu konkrétnu ponuku dostali.

Zdôrazňujem to preto, že za posledne dni sme mali mnoho rozhovorov so zahraničnými predstaviteľmi, a veľmi nás mrzí, ak napríklad generálna tajomníčka Rady Európy pani Lalumierova prvé alebo druhé, čo v rokovaní s nami nadnáša, je obava maďarskej vlády a maďarských vládnych kruhov, ktoré tlmočili v Budapešti, z toho, čo bude potom, ak dojde k inému štátoprávnemu usporiadaniu v Česko-Slovensku. Chceme s plnou vážnosťou povedať, že mame záujem tie veci riešiť, ale majme aj tu cit pre mieru, priatelia. Tento problém, ak to takto ďalej pôjde, bude treba objektivizovať, bude ho treba preniesť, na bázu Rady Európy a pozrieť sa na problematiku menšín v kontexte ich postavenia v celom stredoeurópskom regióne. Ak my - a na to sme hrdí, chceme tento štandard udržať - ponúkame niečo, čo inde neponúkajú, a ešte sme za to upodozrievaní, invektívy idú na našu stranu, je to nekorektné. /Potlesk/. Potom dajme tento problém na pretras tam, kde sa všetci tak radi uchádzajú, t. j. do európskych parlamentných inštitúcii, kde tieto veci môžeme nestranne objektivizovať, kvantitikovať a posúdiť. Pochopiteľne, že nič z toho, čo sme dosiahli, nechceme spustať, ale ten cit pre mieru tu chýba.

Poznámka ďalšia. Veľmi vítame stanovisko pána predsedu SDĽ o práci expertov. Sme za to, aby aj v rámci poslaneckých klubov vznikali nejaké prierezové komisie z poslancovexpertov a odborníkov, ktoré by riešili jednotlivé pálčivé problémy. Iniciujeme vznik takejto komisie pravé na riešenie problémov spojených s postavením maďarských spoluobčanov zo zahraničného výboru, z výboru pre štátnu správu a územnú samosprávu a národností plus nestranných odborníkov-expertov, ktorí pripravia analýzy a podklady na riešenie.

Prepáčte, že som vás zdržal tými všeobecnými poznámkami. Na záver len toľko, že keď budeme vyjadrovať svoje stanovisko k tomuto vládnemu návrhu, prosím, myslime nielen na vlastné partikulárne politické a hnuťové záujmy, ale aj na občana, ktorý nám a vám dal dôveru v dôvere, že budeme riešiť jeho konkrétne každodenné životné potreby. A tie, myslím, v tomto programovom dokumente, a námety na ich riešenie sa nachádzajú.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi Laluhovi za jeho vystúpenie. Ako posledný dnes vystúpi pán poslanec László Dobos. Ide o posledne vystúpenie dnes večer. Ešte je tu desať, alebo dvanásť prihlášok, takže sa k tomu vrátime po vystúpení pána poslanca Dobosa.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec L. Dobos:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989 sa už tretí vládny program dostáva na stôl slovenského parlamentu. Je to trošku absurdná situácia - za pomerne krátky čas toľko programov. Témy a objekty všetkých troch programov sú totožné - pluralizmus, privatizácia, reštitúcia, transformácia atď. Sú tu "heslá", na realizáciu ktorých budú potrebné roky, desaťročia. Dominantnou témou všetkých troch programov je slovenská štátnosť, ktorá je tiež dobovou záležitosťou. Zázraky sa tu nedajú robiť ani v jednej téme. Každá téma znamená v živote národa a krajiny veľkú zaťažkávajúcu skúšku, mohli by sme povedať historickú lekciu pre dospelých. Z hľadiska času má najväčšie šance tento terajší program. Má k dispozícii štyri roky. Chcel by som hovoriť o dvoch konkrétnych veciach.

Po prvé - o materiálnom podporovaní kultúry. V uplynulých dvoch rokoch sme o tom často hovorili na zasadaniach parlamentu. Vytvorila sa a stala sa dominantnou jedna mylná predstava, podľa ktorej trhové hospodárstvo automaticky vyrieši otázku kultúry. Podľa našich skúsenosti však kultúra sa stáva bezbrannou voči ziskuchtivosti, dravosti trhového hospodárstva. Podľa mojich, ale domnievam sa, že nielen mojich osobných skúsenosti, v období prechodu sa štát nesmie zbaviť starosti podporovania kultúry. Vieme, že existuje nadácia "Pro Slovakia". Hovoríme o sponzoroch, sľubujeme, že nový daňový systém.. atď. Sú to teda sľuby, ktoré však nezodpovedajú nárokom kultúry. Kultúra sa v takýchto pomeroch stáva čoraz chudobnejšou a zle pochopený mechanizmus trhového hospodárstva vynáša na povrch "handlovanie" s kultúrou, dominanciu komersu a špiny. Dá sa nájsť mechanizmus, ktorý

rešpektuje autonómiu kultúry a pritom ju aj materiálne podporuje.

O národnostnej otázke. Považujem za správne, že vládny program chce aj materiálne podporovať slovenské národne menšiny žijúce za hranicami Slovenska. Podľa mňa je samozrejmou povinnosťou materinského národa, aby nielen v slovách, nielen kampaňovite, ale aj inštitucionálne podporoval svoje za hranicami žijúce menšiny. A keď sa toto podporovanie pohybuje v medziach vzdelávania a kultivovania národnej identity, nepovažujem to za zasahovanie do vnútorných veci iného štátu. Nepovažujem za vyhovujúcu tú časť vládneho programu, ktorá sa zaoberá národnosťami žijúcimi v Slovenskej republike. Je to všeobecné. Podporujeme princíp sebaurčenia, štátnu emancipáciu Slovenskej republiky. Súčasne však na úrovni tejto republiky aj situáciu národnostných menšín chceme riešiť, na základe princípu samosprávy. Návrh ústavy vypracovanej v minulom volebnom období prijíma princíp samosprávy. Žiaľ, je okolo toho hlboké ticho. A keď hovoríme o tom, že v určitých oblastiach, ako napríklad školstvo a kultúra, chceme formovať svoj osud na základe princípu samosprávy, vyhrážajú sa nám. Prosíme vás, nevyhrážajte sa nám. V súčasnej situácii je to nedôstojné. Domnievam sa, že namiesto vyhrážania by bolo užitočne porozumenie a premyslenie následkov veci.

Obviňujú nás z toho, že scenár našich postupov sa píše v Maďarsku. Je škoda, že najlepší zámer sa stáva obrazom nepriateľa, lebo nie sme mali dedinskí kantori, že by nám bolo treba šepkať. Súčasnú strednú Európu chápem tak, že napriek všetkým pichliačom a bremenám maďarsko-slovenského vzťahu ponúka šancu na vytvorenie takého modelu, ktorý obsahuje možnosť spolužitia odlišného od dnešného, surového. Viem, že história je stále prítomná. Dnešná Európa však žije v období nie revanšov, ale vyrovnaní, jedine na Balkáne sa píše odlišná učebnica. Môžeme ubezpečiť každého, že v našom

scenári nie je revízia hraníc. Áno, máme vlastný scenár, ten je ale trošku iný. Už pred rokmi sme navrhovali maďarskej vláde, aby svoju národnostnú politiku realizovala na základe princípu samosprávy. Teraz je už vypracovaný maďarský národnostný zákon, vlastne návrh zákona, ktorý sa čoskoro dostane pred parlament. Základným princípom tohto zákona je samospráva - kultúrna autonómia. Reciprocitu alebo tzv. reciprocitu by som si predstavoval tak, že vzájomným uplatňovaním princípu, zdôrazňujem princípu samosprávy v Slovenskej a Maďarskej republike, by sa národnostná politika formovala na základe totožných princípov. Mohlo by to byť zabezpečené hoci aj formou medzištátnej zmluvy.

Politická sila súčasného Slovenska signalizuje zväčšujúci sa kruh. Svojou emancipáciou si Slovensko môže získať morálne výšiny a morálny kapitál. Domnievam sa, že táto situácia sa podoba na maďarskú občiansku revolúciu v roku 1848, keď Kosuth v revolučnom zápale nebol schopný pochopiť váhu národnej otázky. Preto ho až dodnes kritizuje slovenská, ale aj maďarská histografia. Nemali by sme sa dnes dopustiť analogického historického omylu.

Ak dovolíte, na záver ešte jednu vec. Po odvolaní pána Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra vlády Slovenskej republiky som žil v nádeji, že politika vlády Jana Čarnogurského sa bude zakladať na širokom konsenze parlamentných politických síl. Žiaľ, nestalo sa tak. Myslím si, že aj teraz sa núka istá možnosť na vytvorenie širšieho konsenzu politických síl tohto parlamentu. Prosím ctenú vládu, aby moje pripomienky, moje myšlienky sa dolaďovali do programu vlády.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Meiss:

Ďakujem pánovi poslancovi László Dobosovi.

Dámy a páni, prosím ešte o vašu trpezlivosť, V súlade s § 19 sa o slovo prihlásil pán minister Černák. Myslím, že by sme mali jeho reakcie na naše vystúpenia ešte vypočuť.

Pán minister, máte slovo. Minister hospodárstva SR L. Černák:

Vážene predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

pretože dnes poobede išiel blok zameraný viac-menej na hospodársku politiku vlády, požiadal som o vystúpenie, aby sme to mali ucelené, aby ste mohli niektoré reakcie na diskusné príspevky, ktoré tu odzneli z mojej strany, zaevidovať.

Ako niť zo strany opozičných aj niektorých iných poslancov sa tiahla otázka, že volebný program resp. programové vyhlásenie je postavene príliš vo všeobecnej polohe a že sa v niektorých pasážach postráda kontinuita. Chcem vás všetkých uistiť, že pri písaní tohto volebného programu sme preštudovali všetky dostupné volebné programy resp. programové vyhlásenia - staré programové vyhlásenie, programové vyhlásenie českej vlády. Je, myslím si, v takej polohe, ktorá sa s týmito programami môže kľudne zrovnávať.

Zazneli tu konkrétne pripomienky na charakter trhovej ekonomiky, že v hospodárskej časti nie je deklarovaná naša následnosť, že inštitút verejných prác nie je samospasiteľný. Osobne si myslím, že nedá sa jasnejšie deklarovať nastupnosť, a to, že preberáme všetky záväzky, ako je na strane 14 programového vyhlásenia, kde jasne hovoríme o tom, že vláda garantuje dodržanie doterajších záväzkov voči zahraničným partnerom, rešpektuje doposiaľ prijaté zákonné úpravy pre ochranu zahraničných investícii a bude vytvárať v nasledujúcom období širšie legislatívne a organizačné podmienky pre vstup zahraničného kapitálu najmä do vybraných regiónov a odvetví. Toto považujem za mimoriadne dôležité.

Včera som rokoval so zástupcom najsilnejšej americkej investičnej banky. Prišiel sa so mnou poradiť vzhľadom na neistotu zahraničných investorov, keďže čítajú Financial Times a iné noviny, či majú investovať hneď teraz, či majú v tom pokračovať alebo vydržať štyri mesiace. Nepovedal som mu nič viac, len som mu prečítal toto. Povedal mi: Prečo to neinzerujete, prečo to nedáte do veľkých novín, však to je predsa úplne dostačujúce. Odchádzal s tým, že na programe bude ďalej pracovať.

Súhlasím s tým, že inštitút verejnoprospešných prác nie je samospasiteľný. Sme si plne vedomí toho, že budeme musieť vymyslieť niečo nové. To, k čomu sme boli nútení prikročiť, to znamená k reštrikcii na strane výdavkov a snažiť sa povzbudiť príjmovú časť štátneho rozpočtu, nie je nič nové. Nevymysleli sme nič nové, to je operatívne opatrenie. Skutočne budeme musieť vymyslieť impulz, ktorý je netradičný. Prakticky všetky opozičné volebné programy mali niečo podobne, ako je deficitný rozvojový rozpočet alebo inštitút štátneho dlhu. Takisto poznám všetky volebné programy týchto parlamentných strán. Ani jedna nemala v čistej podobe trhovú ekonomiku vo svojom volebnom programe. Niektoré mali dokonca jasne deklarovanú sociálne a ekologicky orientovanú ekonomiku. Z hľadiska obavy z toho, že by sme prikročili k nejakému štátnemu dirigizmu, alebo že je tu prílišná obava z toho, že by sme zasahovali ako štát do ekonomiky, v našom programovom vyhlásení je jasne deklarované, že to chceme robiť spôsobom,

ktorý je obvyklý v rozvinutých trhových ekonomikách. Aký je to spôsob? Poviem vám jeden príklad. British Airspace je firma, ktorá je približne ako naša ZŤS, teda zaoberá sa obranným priemyslom, v roku 1990 zaznamenala ťažké ekonomické straty. Je to 80 000 ľudí. Vláda ju nenechala padnúť. Je to najkonzervativnejší trhový mechanizmus, a pritom britská vláda rozhodla o modernizácii britskej armády, táto firma dostala štátnu zákazku, aby sa udržala. To je len jeden z malých príkladov, ako si predstavujeme zásahy V programovom vyhlásení je jasne deklarovane, že spôsobom, ktorý je bežný v rozvinutých ekonomikách. Takže, nie sú tam nejaké štátne zásahy nedefinovanej dimenzie.

Jednoznačne chceme využívať všetky nástroje obdobne rozvinutým ekonomikám na realizáciu selektívneho programu pri výbere, ktorý podnik ma perspektívu a ktorý nemá. Jedno z najťažších bremien, ktoré sme zdedili, je platobná neschopnosť. Je to rakovina roztiahnutá priemyslom, ktorá skutočne je už v takom stave, že sa nedá riešiť na podnikovej sfére. Na podnikovej sfére podniky jeden druhému zastavujú dodávky a ohrozujú sa aj dobrí, pretože je to už pretiahnuté cez 3-4 kolená, a samy si robia problémy. Hrozí to kolapsom, bez nadsádzky. Bez toho, že by som chcel poukazovať do minulosti, ale súčasný stav v ekonomike sa podoba voľnému pádu, za poslednú sekundu prebehne teleso niekoľkonásobne viac, ako za prvú. Každý deň, každý týždeň je situácia iná.

Bola tu vyslovená obava z ťažkopriemyselnej lobby. Nemám takú obavu. Zaväzujem sa, že vonkoncom nemám predstavu o tom, že by sme forsírovali ťažký priemysel. V mojom rezorte v roku 1990 prepočítané na ceny 1991 bolo vyprodukovaného tovaru za skoro 300 miliárd korún. V roku 1991 to bolo už len 198. Pre vašu informáciu tento rok očakávame asi 188, z toho 81 % vyprodukoval ťažký priemysel. Jednoducho sme zdedili takú ekonomiku, akú máme. Sú dva varianty. Buď ju nerozmyslene položíme na lopatky alebo rozmysleným postupom,

reguláciou, nie reguláciou, ale aj koordináciou štrukturálnej politiky jej pomôžeme vyliečiť sa, pretože vidíte, že to sú obrovské čísla. V týchto rezortoch pracuje do pol milióna ľudí, takže nemôžeme si tam dovoliť nejaký necitlivý prístup.

Znovu bola zo strany poslancov vznesená obava, ako vôbec riadiť štrukturálne zmeny, ako sa to dá. Nemáme nejakú predstavu o tom, že budeme robiť direktívne zásahy od stola, ale zoberte si príklad z minulého roku. Všetky ZŤS navzájom utajovali konverzne programy, všetky vsadili na to, že Ukrajina je poľnohospodárska krajina, že tam bude treba veľa poľnohospodárskych strojov, a prakticky všetky začali vyrabať malotraktory. Trh je presýtený, je absolútna nekoordinácia. Takže nie zásahy, nie regulácia, ale koordinácia - to sme mali na mysli. Z tohto pohľadu je aj dosť otázne, ako sa pozrieme na čísla z minulého roku a čísla z prvého kvartálu tohto roku. Z niektorého zorného uhla ich naniesol pán poslanec Dzurinda. Na nezamestnanosť odpovedala moja kolegyňa pani Keltošová. Z rokovaní, ktoré som absolvoval po nástupe do funkcie, som sa dozvedel ďalšie skutočnosti. Ložiskári na Kysuciach, 14 000 ľudí, za miliardu zásob, priali za mnou, že ak nedostanú okamžitú pomoc za mesiac sú na lopatkách. Dubnica - ten istý problém. To, že Detva prepustila 2 000 ľudí, resp. na 3 mesiace ich poslala domov, o tom ste sa dočítali v novinách. Podobné problémy má Pleta, to znovu viete z masmédií. Keď si to spočítate, je to 30 000 ľudí. Ak k tomu pripočítate, čo bolo tu povedané - Krivij rog, že necitlivým zásahom môžeme dostať znovu pod tlak ďalších možno 20 000 ľudí, skutočne tie čísla sú relatívne. Situácia, ktorá je dnes, čísla, z ktorých vychádzame dnes, zajtra nemusia byť pravdou.

Bola tu zmienka o našej stratégii v privatizácii. Je to síce parketa môjho kolegu Dolgoša, ale z môjho rezortu dva príklady. Hovorilo sa o kontrolnej funkcii, ktorú mohla vykonávať verejná súťaž resp. súťaž s konkurenčnými privatizačnými projektami a až potom rozhodnutie vlády o priamom odpredaji. Pýtam sa, aký je to kontrolný mechanizmus, ktorý umožní jednému človeku podpisom zmeniť rozhodnutia komisii o tom, že podnik pôjde do súťaže, a on ho dá na priamy odpredaj? Zlyhanie kontrolného mechanizmu. Hovorilo sa o tom, že formou vecných bremien bola možnosť zahraničnému kapitálu dávať podmienky pre nás výhodné. Aké vecne bremená sme využili pri podpísaní privatizačných projektov, kde zmluvy sú podpísané tak, že novovzniknutá dcéra skonkuruje matku a že matka padne? Napríklad prípad Calex. Takže pravé tieto postupy by sme chceli odstrániť.

Nemáme predstavu o tom, že budeme kontrolovať, kto, za koľko si kúpil obchod. Tam, kde bol vložený kapitál nie preto, aby kúpil náš trh, a nie preto, aby lacno prišiel k firma, ale kde chce pomôcť, kde sa predložil rozvojový program zaujímavý pre obe strany, to budeme naplno podporovať. Na druhej strane som za radikálnu privatizáciu, ale ministerstvá sú zavalené stovkami konkurenčných projektov, tie sa nedajú seriózne spracovať a prekĺznu niekedy aj také projekty, ktoré časom sa ukážu ako nevýhodné. Tam hovoríme o tom, že chceme usmerniť zahraničný kapitál tak, aby bol na prospech slovenskej ekonomiky. Aj k prilákaniu zahraničného kapitálu tu zaznelo, že máme slabé proexportné opatrenia. Spoliehame sa na zahraničný kapitál. Takou formou akou sme doteraz lákali zahraničný kapitál, ho neprilákame. Ozaj príde len tam, kde sú preň maximálne výhodné podmienky. V 90 % zahraničný kapitál vyžaduje štátne záruky za svoj vstup. Kapitalový trh je normálny trh ako každý druhý. Keď chceme tento kapitál prilákať, musíme mu niečo ponúknuť. Musíme tomuto kapitálu ponúknuť to, na čo je vo svete zvyknutý - urýchlene odpisovanie, daňové prázdniny, zohľadnenie technických strát. Hovoríme o tom v jednom slovku - stimulácia vstupu zahraničného kapitálu.

Veľmi vítam ponuku vytvorenia expertnej komisie, ktorá by pomáhala pri analýze selektívneho oddĺženia podnikov. Skutočne oddĺženie podnikov a riešenie druhotnej platobnej neschopnosti sú dva rôzne pojmy. Je to veľmi komplikovaný problém. Pracujeme na tom a privítam každú pomocná ruku, pretože ani zmenky nie sú spasiteľné, musia za nimi štát banky, musí byť jasný systém. Okrem toho postup musí byť koordinovaný s českou stranou, pretože platobná neschopnosť je tak previazaná, že keby sme ju riešili sami, prídeme o nejaké miliardy a skončí to tak, ako predtým pokus o oddĺženie.

V závere chcem povedať, že tu odznel aj taký hlas, že sme vyhrali voľby, ale svojim spôsobom preberáme zodpovednosť aj za tých, ktorí za nás nehlasovali. Chcel by som to trošku otočiť. Áno, je to pravda, a aj tí, ktorí naše programové vyhlásenie kritizujú, mali by si uvedomiť, že svojím spôsobom tiež deklarujú navonok svoj postoj, a že zahraničie teraz mimoriadne citlovo reaguje na to, ktorým smerom sa budeme uberať v hospodárskej politike. Skutočne privítam každú konštruktívnu pripomienku - pozri Krivoj rog, budeme sa musieť s tým veľmi rýchlo zaoberať. Chcel by som vás uistiť, ako pri našej inaugurácii povedal pán premiér, že sme vláda bez prívlastkov, Slovenská vláda. Urobíme všetko pre to, aby aj programové vyhlásenie bolo programovým vyhlásením slovenskej vlády. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Ďakujem pánovi ministrovi Černákovi za jeho vystúpenie.

Dámy a páni, v súlade s organizačnými princípmi pre prácu Slovenskej národnej rady sme si stanovili, že rokovania budú končiť o devätnástej hodine. Zrejme niekedy ich budeme musieť skončiť o minútu skôr, aby nám nevyzváňali zvony na dobrú noc. Vystúpenie pána ministra bolo plne opodstatnené a radi sme si ho vypočuli.

Zajtra, dámy a páni, začneme o deviatej hodine. Veľmi by som vás prosil, aby sme o deviatej mohli s úderom gongu začať naše rokovanie. Teraz po skončení nášho zasadnutia v salóne predsedu Slovenskej národnej sa uskutoční politické grémium. Ďakujem vám za dnešné rokovanie. Dobrú noc.

Druhý deň rokovania 2. schôdze Slovenskej národnej rady 15. júla 1992

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Vážene poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

pokračujeme v rokovaní 2. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby ste sa tlačidlom prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 98 poslancov, takže Slovenska národná rada je schopná sa uznášať.

Pokračujeme v rozprave k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Do rozpravy je ešte písomne prihlásených 10 poslancov. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Polačkovi z KDH. Pripraví sa Miroslav Tahy z KDH.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni poslanci, vážená vláda,

vo svojom príspevku sa chcem vyjadriť k na verejnosti diskutovanej oblasti štátnej správy a samosprávy a, podľa môjho názoru, nedostatkom predloženého programového vyhlásenia v tejto oblasti.

Predložené Programové vyhlásenie vlády slovenskej republiky v časti organizácie štátu a rozvoja demokracie neobsahuje jednoznačný záväzok vlády k riešeniu nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Pritom v období činnosti predchádzajúcej vlády pod vedením pánov Mečiara a Čarnogurského pracovala vládna komisia pravé v tejto oblasti. Výsledky jej dvojročnej činnosti má vláda k dispozícii, ibaže sa k nim v tomto materiáli nevyjadrila. Nie je ani načrtnutý model tohoto územno-správneho členenia v náväznosti napríklad na možne dvojstupňové organy samosprávy a rôzne stupne a rozsahy pôsobnosti štátnej správy.

V tejto oblasti už napríklad vládna komisia minulej vlády pripravila návrh na včlenenie špecializovanej štátnej správy do jedného celku so všeobecnou štátnou správou, s výnimkou daňových úradov, čo by umožnilo zníženie počtu administratívneho aparátu a napravilo by čiastočne nepriaznivé rozhodnutie vlády a parlamentu na začiatku minulého dvojročného obdobia. Bývalá vláda tento návrh prerokovala a vzala na vedomie. Nová vláda sa však vo svojom programovom vyhlásení k tejto záležitosti nevyjadruje, k ničomu sa nezaväzuje a necháva si tak volné ruky neurobiť v tomto smere pripadne vôbec nič.

Vláda ďalej vo svojom programovom vyhlásení nevenuje takmer žiadnu pozornosť deľbe kompetencii medzi štátom zastúpeným štátnou správou na regionálnej úrovni a obcami. Ani hmlisto nevytýčila úroveň prenosu týchto kompetencií smerom k obciam. Je jasné, že chýbajúce kompetencie bránia obciam plne zastávať svoju samosprávnu funkciu. Keby to však zase v odovzdávaní kompetencii prekročilo únosnú mieru, bude to mať. za následok dezorganizáciu tak v obci, ako aj na Slovensku. Treba pritom brat do úvahy postavenie obce s 35 obyvateľmi a postavenie obce so 100 000 obyvateľmi, s rozdielnymi finančnými a ľudskými možnosťami. A tu akýkoľvek náznak riešenia chyba.

V celej pasáži organizácia štátu a rozvoj demokracie pritom chýba definícia vzťahu k tak veľkej a významnej organizácii, ako je Združenie miest a obci Slovenska. Toto združenie si v minulosti získalo isté postavenie umožňujúce mu vstup na rokovania vlády a prístup k celému legislatívnemu procesu tykajúcemu sa života obci. Nedefinovanie tohto postoja môže byť brané aj ako odmietnutie spolupráce s týmto združením. Je chvályhodné, že sa vláda hlasí k racionálnemu systému štátnej správy, myslené zrejme odborne aj ekonomicky, avšak s týmito cieľmi nekorešpondujú doterajšie vyhlásenia niektorých z ministrov vlády o rozširovaní aparátu spadajúceho pod ich vedenie. Ministerstvo práce a sociálnych veci v oblasti úradu práce, ministerstvo financií v oblasti finančnej polície a ďalších orgánov, ministerstvo životného prostredia - ponechanie špecializovanej štátnej správy alebo požiadavka na ponechanie špecializovanej štátnej správy atď. Takéto opatrenia zo strany rezortov môžu len zvýšiť zaťaženie štátneho rozpočtu čo sa tyká výdavkov na štátnu správu, a potom je zrejme nutne počítať s týmto zvýšením namiesto úspor.

Nakoniec mi pri zavedení inštitútu štátnej služby, zrejme obdoby tzv. definitívy štátnych zamestnancov, pri kritériách na výber týchto osôb chýbajú okrem prísnej odbornosti, ktorá je tam uvedená, ešte ďalšie vlastnosti. Keď už vláda tak trochu ignoruje ešte platný federálny zákon, tzv. lustračný, a neviem o tom, že by bol zrušený - buď ho treba dodržiavať alebo zrušiť -, predsa mi tam chýbajú ďalšie vlastnosti, ako je občianska bezúhonnosť alebo morálne vlastnosti a podobne. Myslím si, že sebalepší odborník denno-denne verejne naložený v liehu, vedúci pohoršlivý život alebo ochotný za protislužbu urobiť veci v rozpore so zákonom a závažnými predpismi, sa nemá právo dostať do štátnych služieb. A myslia si to zrejme aj občania Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Polačkovi. Pán poslanec Tahy z KDH. Pripraví sa pán poslanec Masarik z KDH.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, ctená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážení hostia,

dovoľte, aby som na začiatok reagoval na včerajšie poznámky predsedu zahraničného výboru pána poslanca Ivana Laluhu, ktorý kritickým pohľadom na parlamentnú demokraciu oslovil poslancov opozície. Jeho názor na vystúpenie poslancov opozície ostro koliduje s výzvou pána predsedu vlády, ktorý končiac svoj prejav vyzval opozičné strany k spolupráci. Vie vláda ktorejkoľvek demokratickej krajiny získať lepší prehľad o slabinách svojej politiky z iného prameňa, ako z názorov opozície? Vlastní poslanci nikdy nedokážu tak úprimne a tvrdo postaviť problémy, ako to dokáže opozícia. V pluralitnej demokracii vláda musí brať do úvahy iné názory, lebo to nie sú len názory niekoľkých poslancov, poslanci reprezentujú určitú časť voličov, a musí brať do úvahy aj tých voličov, ktorí volili strany, ktoré sa do parlamentu nedostali.

Pán Laluha si odpovedal sám, prečo toľko rozpravy k programovému vyhláseniu vlády, keď nám tu referoval, ako sa program vlády tvoril - za účasti poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, a tak im je možno známe aj to, čo ostatným je nejasné, aj to asi nie všetkým, ak si uvedomíme, koľko pripomienok prišlo z výborov, kde poslanci HZDS tvoria väčšinu alebo aspoň polovicu. Porovnávať terajšie vyhlásenie vlády s predchádzajúcimi je chybné. Chybné práve z toho

dôvodu, že nami prerokúvané programové vyhlásenie nevychádza zo zásady rešpektovania ústavného stavu. Pán podpredseda Weiss včera povedal, že je to konfederatívny program. Dovoľujem si ho spresniť. Programové vyhlásenie je kompromisom medzi existujúcim ústavným stavom a programom Hnutia za demokratické Slovensko, teda konfederačným cieľom v prípade nedohody medzi Českou republikou a samostatnou Slovenskou republikou.

Vo včerajšom vystúpení poslancov odzneli takmer všetky výhrady voči kontraverznému poňatiu ekonomickej reformy vo vládnom programe. Chcem ešte poukázať na niektoré aspekty, ktoré tu neboli veľmi akcentovane. Programové vyhlásenie formuluje obecne veľa rôznych činností, ktorými chce ovplyvňovať chod hospodárstva. Tieto činnosti jednoducho vláda nemohla podporiť analýzami, časovými predstavami a najmä finančnými kvantifikáciami. Pre krátkosť času žiadna vláda by to nebola schopná. Preto sa mnohí poslanci nemajú o čo oprieť, aby posúdili reálnosť vládneho programu.

Vláda si vytýčila krátkodobé ciele a dlhodobé ciele. Minimálne krátkodobé mala špecifikovať vecne a časovo. Inak, ako to už viackrát odznelo, obraciame zo strany na stranu bianco šek. Hlavný nedostatok však vidím v tom, je to procedurálny nedostatok, že vláda spolu s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady nezvážila reálnosť časového postupu v prerokúvaní programového vyhlásenia a prakticky nezrealizovala etapu toho, čo pán predseda naznačil novinárom, že konečné znenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky bude dokončené až po spripomienkovaní vo výboroch Slovenskej národnej rady. Pretože tieto pripomienky neboli zohľadnené a pán predseda vlády vo svojom prejave nezaujal stanovisko najmä ku koncepčným pripomienkam spravodajskej správy, nečudujme sa rozsahu rozpravy a opakovaniu sa pripomienok.

K ekonomickým predpokladom vývoja v Slovenskej republike. Pokúsme sa vžiť do duše podnikateľa, družstevníka, či podnikového riaditeľa štátneho podniku. Keď sa podrobne oboznámia s programom vlády, jedni nadobudnú falošné predstavy, že neutešený stav ich podniku zachrání vláda oddĺžením alebo iným postupom, pretože vo vyhlásení sa hovorí, že niektoré neefektívne podniky zaniknú, miesto toho, aby sa jasne formulovalo, že len niektoré neefektívne podniky sa budú zachraňovať, zo strategických alebo iných dôvodov.

V trhovom hospodárstve to totiž inak ani nie je možné. Naopak tí, ktorí budú chcieť podnikať alebo aktívne sa zúčastniť privatizačného procesu, zneistejú, keď zistia, že vláda nevie, či bude federácia, konfederácia alebo samostatný štát, teda aké budú platiť zákony, aká metodika bude platiť v privatizačnom procese, čo vláda bude regulovať, ako, a čo nie, či bude možné využiť dohody s Európskym spoločenstvom a s Európskym združením voľného obchodu v zahraničnom obchode, keď konfederačné zámery nás záveju kúsok ďalej na nepripravenú pôdu. Aké budú platiť zákony? Ako nabehne daňová reforma, čo z nej budeme rešpektovať, čo nie? Vláda vo svojom programovom vyhlásení sľubuje riešiť majetok cirkví a na druhej strane takisto privatizovať aj majetok s reštitučným nárokom. Čo bude riešené prv? Nebude sa to biť? Jednoducho povedané, sľubované zrýchlenie privatizácie nemá podporu ostatných ekonomických postupov formulovaných v programovom vyhlásení vlády. Ak ma Slovenská národná rada posúdiť cely proces ekonomickej transformácie, nemožno takéto závažne kroky formulovať tak obecne a hmlisto.

Parlamentne politické prostredie skutočne takmer unisono skloňuje trhové hospodárstvo s prívlastkom sociálne, a to na škodu veci posúva myslenie jednostranne vľavo. Preto si myslím, že netreba zanedbávať ani mimoparlamentné myslenie. No aj tu medzi nami to sociálne si interpretujeme rôzne. Som presvedčený, že bez fungujúceho trhu nemožno uplatňovať sociálne opatrenia. Kým nebude fungovať trh, nemali by sme sociálne opatrenia predimenzovať nad štátny rozpočet a jeho možnosti. To však nevieme podlá programového vyhlásenia vlády posúdiť inak ako verbálne. Inak sa vrátime do socializmu.

V programovom vyhlásení vlády ma zaujal paradox, že rozsiahle formulácie zdravotníckeho programu sa málo premietli do preventívnej oblasti. Zhoršený zdravotný stav nášho obyvateľstva nezapríčinili len slabo vybavené nemocnice, ale zničené životné prostredie. Nenadarmo tvrdíme, že čo je ekologické, je aj ekonomické. Životné prostredie v rôznych kapitolách sa síce spomína, ale jednoznačne si zasluhuje samostatnú, možno z hľadiska budúcnosti najdôležitejšiu kapitolu. Osobne budem z dani radšej platiť projekty na znižovanie emisií alebo ochranu pitnej vody, ako oddĺžovať neefektívne podniky. Predsa rozhodujeme o budúcnosti našich detí. Nemám pravdu, pán minister Zlocha?

Program vlády spomína rôzne projekty v oblasti energetiky, ale márne v ňom hľadáme projekt na regeneráciu lesných pôd alebo využitie nášho obrovského bohatstva pitnej vody zo Žitného ostrova.

Na záver mám otázku na predsedu vlády pána Mečiara. Zamýšľala sa vláda nad skutočnosťou, že česká exekutíva a víťazná koalícia v Českej národnej rade pripravuje pôdu pre rozchod so Slovenskou republikou aj neústavnou cestou napriek tomu, že Slovensko na federáciu doplácalo? Len tak pre nič za nič sa Česká republika zbaví výhod a nebojuje za ne? V spoločnom štáte sa desaťročia deformovalo hospodárstvo aj životné prostredie na Slovensku. Nápravu tohto stavu by mala financovať celá federácia, ak sa nechce v Európskom spoločenstve zdiskreditovať pre nadmerné zanedbávanie regiónu v Európe. Ak sa neurazíte, že takto Slovensko nazývam. Neušetrí si takto Česká republika niekoľko desiatok miliárd korún rozchodom so Slovenskou republikou na úkor Slovenskej

republiky? A vláda na takúto hru pristúpi? Nebude to práve rozchod, ktorý prinesie Slovensku veľké ekonomické straty? Domnievam sa, že áno, ale dokázať to, prirodzene, nemôžem. Môže to iba čas. Bol by som radšej, keby som sa mýlil. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Tahymu. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Potom pán poslanec Masarik.

Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som zaujať stanovisko k jednému bodu vystúpenia pána poslanca Tahyho, a to najmä k časti, kde hovorí, že vláda sa vlastne dostala do pozície, keď je na určité kroky nepripravená. Každá dobra politika musí byť pripravená na viacero alternatív, aj keď ich potom nerealizuje. Ak politika predchádzajúcej vlády napriek jeden a polročnej ťahanici, o ktorej každý súdne rozmyšľajúci musel vedieť, kde táto ťahanica skončí, nepripravila alternatívy, tak to bola zlá politika. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Pán poslanec Masarik. Pripraví sa pán poslanec Pittner z KDH.

Poslanec J. Masarik:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

rad by som sa vyjadril k niektorým kapitolám programového vyhlásenia vlády, predovšetkým k časti, ktorá sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi. Nastupujúca vláda má vo svojom programe, že sa bude usilovať o dosiahnutie medzinárodnoprávnej subjektivity Slovenska, avšak táto skutočnosť sa neodráža v kapitole venovanej medzinárodným vzťahom. Aj keď ústavná cesta k dosiahnutiu medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska je veľmi hmlistá, prípustné, že Slovensko získa v blízkej budúcnosti vlastnú štátnosť a ako subjekt medzinárodného práva bude uskutočňovať, vlastnú zahraničnú politiku.

Je nesporné, že v novej situácii sa doterajšie miniterstvo medzinárodných vzťahov bude musieť zásadným spôsobom transformovať tak, ako žiadne iné ministerstvo vládneho kabinetu, pretože v prípade vzniku nezávislého štátu mu pribudne množstvo nových úloh, ktoré doterajšie ministerstvo nezabezpečovalo. Samostatná zahraničná politika vyžaduje primerané inštitucionálne zabezpečenie. Pritom je zrejmé, že dnešný stav ministerstva je z hľadiska vytýčeného cieľa úplne nevyhovujúci a možné je i to, že k zásadným zmenám v štátoprávnej oblasti, po dosiahnutí cieľa, môže dôjsť, už v najbližších mesiacoch.

Dosiahnutie medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska je jedným z hlavných cieľov novej vlády, ale v programovom vyhlásení vlády nie je ani zmienka o tom, ako bude zabezpečená zahraničná služba, aká je predstava o zriaďovaní zastupiteľských úradov u nás a nášho zastúpenia v zahraničí, nie je tam ani slovo o predstavách zabezpečovania samostatnej zahraničnej politiky. Premenovaním ministerstva zahraničných vzťahov na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky sa uvedené problémy automaticky nevyriešia.

Na druhej strane sú v tejto kapitole programového vyhlásenia vlády pasáže, ktorých výpovedná hodnota, je na úrovni verbálnych prehlásení. Vláda Slovenskej republiky ubezpečuje, že súčasné procesy na Slovensku - tým sa myslí oblasť

štátoprávna - nebudú znamenať žiadne zmeny našich záväzkov voči zahraničiu, chce garantovať dodržanie všetkých zmlúv, ktoré Česká a Slovenská Federatívna Republika uzatvorila, pričom zdôrazňuje, že európska dohoda o pridružení ČSFR k Európskemu spoločenstvu je závažná i pre Slovenskú republiku.

Pozastavím sa pri tomto jedinom odseku programového vyhlásenia. V prípade rozdelenia federácie a vzniku dvoch subjektov medzinárodného práva je veľmi pravdepodobné, že Slovenská republika ako nezávislý štát bude musieť opäť prerokovať, a podpísať dohodu o pridružení k Európskemu spoločenstvu a absolvovať celý proces ratifikácie dohody, čo závisí nielen od nás, ale predovšetkým od ochoty Európskeho spoločenstva k novému rokovaniu, ktoré bude podmienené hospodárskym a politickým vývojom na Slovensku. Terajšia európska dohoda i kvantitatívne kvóty platia pre federáciu ako celok. Je teda iluzórne prehlásiť, že ju považujeme za závažnú i pre Slovenskú republiku. Nie je predsa možné kvantitatívne kvóty trebárs deliť troma a získané čísla považovať za závažné pre Slovenskú republiku.

Treba úprimne povedať, že osud Európskej dohody o pridružení sa stáva v dnešnej situácii neistým so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Dôkazom toho je i prehlásenie predsedu komisie Európskeho spoločenstva Jacquesa Dellorsa, ktorý pred niekoľkými dňami upozornil, že prípadné rozdelenie štátu by mohlo pozastaviť proces ratifikácie európskej dohody s tým, že v tom prípade bude potrebné rokovať s oboma republikami o nových aspektoch predovšetkým v oblasti prerozdelenia kvantitatívnych kvót.

Z obdobných dôvodov považujem za otvorený problém aj splniteľnosť ubezpečení vlády Slovenskej republiky o garantovaní všetkých záväzkov a zmlúv, ktoré ČSFR uzatvorila.

V programovom vyhlásení vlády ma zaujalo niekoľko pasáži, ktoré sú prinajmenšom vzdialené od skutočnosti. Je to napríklad tvrdenie, že - citujem: "Doposiaľ neboli vytvorené podmienky pre začatie ozdravných procesov našej ekonomiky". Je to na strane šiestej. O stave ekonomiky a jej vývoji vypovedajú isté parametre, preto dovoľte, aby som niektoré z nich uviedol. Budem citovať z oficiálnej analýzy stavu česko-slovenskej ekonomiky za prvý štvtrok tohto roka, ktorú spracoval Federálny štatistický úrad.

"Zastavil sa pokles priemyselnej výroby. Ak vlani poklesla výroba o 21, 2 % a najprudší pokles bol zaregistrovaný v druhom a treťom štvrťroku minulého roka, už v prvom stvťroku tohto roka bol po prvýkrát zaznamenaný vzrast výroby o 1, 4 %. Ďalej sa dokázateľne znížila nezamestnanosť. Objem vývozu vzrástol za rok o 17 %, pritom vývoz do vyspelých kapitalistických krajín, o ktorý nám práve ide, vzrástol o 45 %, čo svedči o zvyšovaní kvality našej produkcie. Hrubé zadĺženie v zahraničí pokleslo z 9, 31 miliárd amerických dolárov na konci roka 1991 na 8, 71 miliárd, teda o 600 miliónov dolárov. Inflácia v januári až apríli bola iba 2, 1%. Vklady obyvateľstva na vkladných knižkách za prvý štvrťrok stúpli o 9, 2%. Koruna má všetky predpoklady k revalvácii vďaka zlepšenej platobnej bilancii. Vývoz oproti prvým piatim mesiacom 1991 stúpol o 38 %. Podľa vyjadrenia guvernéra Štátnej banky česko-slovenskej devízová situácia je najlepšia za posledných 16 rokov. Nemali sme ešte také devízové rezervy, aké mame dnes. "

Je pravdou, že tieto údaje vypovedajú o stave ekonomiky vo federácii, aj keď je nesporne, že mnohé z nich znamenajú zlepšenia aj pre Slovenskú republiku. Preto dovolím si uviesť ešte niektoré údaje z bulletinu Vybrané informácie o vývoji hospodárstva v Slovenskej republike za január až apríl 1992, ktorý spracováva a vydáva Slovenský štatistický

úrad. Je to materiál, z ktorého už včera citoval pán poslanec Dzurinda. Uvediem niektoré ďalšie údaje.

Za prvé štyri mesiace vzrástli v priemere spotrebiteľské ceny oproti decembru minulého roka iba o 1, 2 %, výrobné ceny v marci aj apríli poklesli, v apríli už tri mesiace po sebe klesal počet nezamestnaných, celková priemyselná produkcia v apríli bola o 4, 7 % vyššia ako priemerná mesačná produkcia za prvý štvrťrok 1992. To, pravdaže, nie sú ani zďaleka všetky pozitívne údaje. Nebudem uvadzať tie, ktoré už včera boli citované.

Domnievam sa, že uvedené čísla sú dostatočne výrečné a svedčia o tom, že predchádzajúca vláda vytvárala úspešné podmienky pre priebeh ozdravných procesov v ekonomike a už sa aj dostavili prvé nesmelé príznaky jej zlepšovania, možno skôr, ako sa to očakávalo. Tu nejde teda o náhodné čísla, ale o dokázateľný pozitívny trend. Preto podobné hodnotenie stavu našej ekonomiky, aké je napríklad na šiestej strane v analýze východiskovej situácie, hodnotím ako falzifikovanie skutočnosti, ktoré nie je určené ani vláde, ani poslancom, ale je určené menej informovanej verejnosti a je odrazovým mostíkom pre zvaľovanie zodpovednosti za budúce ekonomické problémy, ktoré nepochybne prídu, na hlavu predchádzajúcej vlády, čo nastupujúcu vládu nijako necti, rovnako ako nafukovanie deficitu štátneho rozpočtu po odstúpení predchádzajúcej vlády.

Dámy a pány, som toho názoru, že programové vyhlásenie vlády v znení, v akom ho vláda Slovenskej republiky predložila, povedie k nežiadúcim zásahom štátu do ekonomiky, k zabrzdeniu ekonomickej reformy a k jej premene iba na tzv. reformu, ktorá skončí v slepej uličke. V tomto názore ma utvrdili aj prehlásenia zo včerajších televíznych Aktualít.

V štátoprávnej oblasti povedie uskutočňovanie programového vyhlásenia s najväčšou pravdepodobnosťou k rozdeleniu štátu v najmenej vhodnej chvíli, keď celé bremeno rozvrátenej ekonomiky, rozdelenia štátu a všetky ďalšie z neho vyplývajúce vnútroštátne i geopolitické riziká s plnou váhou a ťažko dopadnú na plecia, dovolím si povedať, ešte stále nič netušiacej väčšiny obyvateľstva Slovenskej republiky. Som proti takýmto experimentom, preto programové vyhlásenie vlády nepodporím. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne. Prosím pána poslanca Pittnera o chvíľku trpezlivosti, nakoľko v zmysle § 19 sa prihlásil pán minister Soboňa a potom pán minister Kňažko, pardón, pán podpredseda vlády. Pán minister dáva prednosť pánovi podpredsedovi, takže má slovo.

Podpredseda vlády SR M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som stručnými poznámkami reagoval na niektoré príspevky mojich predrečníkov. Z istých dôvodov som rád, že príslušníkov niektorých politických zoskupení nie je nadpolovičná väčšina, pretože by sme tu sedeli možno dva týždne, keby každý chcel rečniť. /Potlesk. /

Je pre mňa prekvapivé, že sa znovu objavujú priam s detskou nástojčivosťou tie isté argumenty, ktoré už včera boli niektorými mojimi kolegami nad všetku pochybnosť vyvrátené a osvetlené. Týka sa to variantnosti riešenia v našom programe.

Nuž, v našom programe nerátame s rozbitím vzájomných vzťahov v oblasti ekonomickej, obchodnej, sociálne] a ľudskej, rátame s vnímavým, inteligentným a dobromyseľným partnerom za riekou Moravou, a takto smeruje aj náš program. Samozrejme, budeme pripravení na neočakávane okolnosti a na neočakávaný stav, že by sme takéhoto partnera nenašli, ale variácie rôznych dohôd a reakcii nášho partnera celkom logicky nedávame do nášho programu, pretože našim programom nie je rozbitie týchto vzťahov. Definitívne nie je. /Potlesk. /

Začnem hádam od konca. Minule som strávil takmer tri hodiny na zahraničnom výbore, a odpusťte, ale myslel som si, že si budete robiť poznámky, aby sme sa k tejto problematike nevracali znovu tým istým spôsobom a znovu tými istými pseudoargumentami, ako na začiatku nášho stretnutia v zahraničnom výbore.

Pokiaľ ide o medzinárodno-právnu subjektivitu, nuž vážení priatelia, hviezdička bez medzinárodno-právnej subjektivity je nemožná, takže musíme usilovať o medzinárodnoprávnu subjektivitu už kvôli vám, aby bola hviezdička. /Potlesk /

Pokiaľ ide o asociačnú dôchodu, hovoril som sprostredkovane s pánom Andriesenom, s ktorým sa po veľmi krátkej dobe stretnem. Takisto som prostredníctvom inej osoby konzultoval tieto problémy s pánom Delorsom. Ako som hovoril a] včera pre tlačovú kanceláriu, nechceme vytvoriť pre Európu nový politicky a ekonomicky problém. Chceme ostať malým právnym problémom, to znamená, že vonkajší rámec tejto dohody, jej vnútorný obsah musíme garantovať. Takisto sa to týka našich priateľov v Českej republike. Za realizáciu tejto dohody, na ktorej sa budeme podielať - už i v čase jej podpísania sa mali viac ako 80-percentným dielom podielať.

republikové orgány - samozrejme, budeme niesť zodpovednosť a bezo zvyšku ju chceme naplniť.

Táto dohoda stála veľa času predstaviteľov Európskych spoločenstiev a stála nemálo peňazí. To znamená, že nie je v záujme ani Európskych spoločenstiev, ani Českej republiky, ani Slovenskej republiky obsah a vonkajší rámec tejto dohody meniť. Ide o vnútorne prerozdelenie kompetencií a podiel na jej realizácii. Pokiaľ ide o kvóty, tieto boli stanovené pre tento ekonomický priestor, a ten sa nemení. O kvótach sa možno v niektorých oblastiach bude diskutovať, napríklad v oceliarskej oblasti. Sú na to iné dôvody, ale kvóty zostanú prakticky nezmenené. Niet na to dôvodu, aby sa zásadným spôsobom menili. Zmenia sa len garanti, zástupcovia. Nebude jeden, budú dvaja. A to je ten malý právny problém, to je tá cesta k hviezdičke, ktorú chceme aj my.

Neistý osud asociačnej dohody - nuž je neistá existencia Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám, ak by sme túto dohodu akceptovali tak ako bola podpísaná, ak by sme neusilovali o vlastne dielo. Ale viete veľmi dobre, že už predošlá vláda, menovite pán Čarnogurský aj pán Mikloško, proti tomu protestovali. Žiaľ, nepodarilo sa presadiť ani preambulu našej zmluvy, ale k tomu už viedli iné dôvody. Chcem povedať, že tentokrát sa budeme usilovať o to, aby sa to podarilo zásadným spôsobom vnútorne zmeniť.

Keď už mám slovo, rád by som sa niekoľkými poznámkami dotkol vystúpení mojich kolegov a kolegýň zo včerajška. Pokiaľ ide o krátkosť tohto programu alebo jeho všeobecný charakter v oblasti medzinárodných vzťahov, musíme rozlišovať, tri etapy. To je súčasný stav, to znamená spolupráca regionálna, prechod k obdobiu, keď budeme jednoznačne zodpovední za svoje vzťahy k zahraničiu, potom samotná realizácia slovenskej zahraničnej politiky ako subjektu medzinárodného práva. To všetko v tomto programe nie je. Tvrdíme, že

budeme postupovať ústavným spôsobom. Tento program je na základe platnej súčasnej ústavy, na základe rešpektovania stratégie a línie politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Možno v programe nie sú niektoré technické podrobnosti, ako napríklad získať medzinárodno-právnu subjektivitu. Tu bola aj takáto otázka. Nuž získame ju tak, ako sa medzinárodno-právna subjektivita získava. Na to sú veľmi presné postupy. Nemyslím si, že to patrí do programu.

Rád by som sa ešte dotkol niektorých vyhlásení, menovite predstaviteľov Egyuttélés a MKDH. Vážení priatelia, nie je správne, ak sa štylizujete do role ochrancov národnostných menšín a vytvárate dojem, že niekto im chce ubližovať. Vopred nám maľujete obraz, ako prípadná vláda Slovenskej republiky za predpokladu, že to bude suverénna republika, nebude rešpektovať ľudské práva a nebude rešpektovať, medzinárodné konvencie, ktoré hovoria o politike k národnostným menšinám. Priatelia, nemáte žiadne argumenty k takýmto predstavám, k takýmto fikciám, a na základe týchto fikcií prichádzať k akýmsi uzáverom je nanajvýš neseriózne. Na druhej strane vláda Slovenskej republiky preberá garanciu so všetkými dôsledkami na dodržiavanie týchto práv. Na to netreba malé strany, aby chránili národnostne menšiny, pretože je to našou úlohou a my ju bezozvyšku budeme napĺnať. /Potlesk. /

Naviac by som vás chcel upozorniť, že naši spoluobčania, ktorí sa hlásia k inej národnosti než slovenskej, sú aj v našom občianskom hnutí. Ak je pravdou to, čo hovorila pani Bauerová, že 15 % občanov Slovenskej republiky patrí k národnostným menšinám, potom vy, predstavitelia týchto dvoch strán nezastupujete ani polovicu z nich. Takže nehovorte v ich mene. Hovorte v mene Maďarského kresťansko-demokraticho hnutia. Najskôr svoj občiansky charakter skúste zvážiť, či je naozaj občiansky, keďže vedľa vás sedia predstavitelia Kresťansko-demokratického hnutia, ktoré je občianskym hnutím, asi to nebudú len občianske pohnútky. Na druhej strane hovoriť o Slovensku ako o mnohonárodnom štáte, o multinacionálnom - používajme presné pojmy.

Na Slovensku žije jeden národ a mnoho príslušníkov iných národností, ale nie sme mnohonárodný štát. Sme jednonárodný štát podobne, ako je Maďarsko, Poľsko, Francúzsko so svojimi národnostnými menšinami, ktorých duchovný a kultúrny rozvoj budeme podporovať, budeme kultivovať, v rámci dodržiavania medzinárodných konvencií, ale rozhodne nebudeme podporovať dezintegráciu tohto štátu, dezintegráciu republiky, ktorá môže byť motivovaná nacionalistickým prístupom. Takže budeme pomenovávať tieto javy a budeme sa starať o to, aby práve príslušníci národnostných menšín neboli vmanévrovaní do takéhoto dezintegračného procesu s nacionalistickým motívom. /Potlesk. / Bolo by to proti medzinárodným konvenciám, bolo by to proti snahe Rady Európy, ktorá nemá v úmysle vytvárať komunity v zmysle akýchsi get, akýchsi izolovaných častí, kde prichádza k diskriminácii občanov, pretože sa nemôžu uplatniť na území štátu, ktorého sú občanmi, preto, že ignorujú niektoré zásady, o ktorých hovoria medzinárodne konvencie.

A sme pri štátnom jazyku. Prečo štátny jazyk? Konvencia o ľudskej dimenzií hovorí, že vláda krajiny je povinná vytvoriť také podmienky, aby príslušníci národnostných menšín sa naučili jazyk krajiny, v ktorej žijú. Sme povinní dodržať tento zákon, a na druhej strane zvážiť, tam kde je to účelné a potrebné, aby sa vyučoval jazyk alebo v jazyku. To je citát § 43. Čiže jedno i druhé budeme, samozrejme, uvádzať do každodenného života.

Pán poslanec Doboš hovoril o tom, aký príkladný zákon vzniká v našom susednom štáte, v Maďarsku. Ma jednej strane, ak hovoríme o tom, že za žiadnu cenu reciprocita, a na druhej strane uvádzate príklad, ako by sme to mali

riešiť, ako to budú riešiť v Maďarsku, tak si treba vybrať. Možná je pravdepodobne iba jedna z týchto verzii, a skôr sa prihováram za to, aby sme si nebrali príklady vo vzťahu k národnostným menšinám, ale aby sme dodržiavali medzinárodné normy v zmysle, ako som už bol spomenul.

Pokiaľ ide o to, že ste kritizovali pána Čarnogurského za uplynulé obdobie, že neprialo k celonárodnému konsenzu, nuž to ste predsa mali možnosť ovplyvniť. Jednomyseľne ste hlasovali s predstavami tejto vlády, podporovali ste ju, takže si myslím, že kritizovať, ju teraz ex post nie je celkom seriózne. Nakoniec mohlo to dopadnúť trošku inak, keby ste boli v zmysle svojho svedomia prejavili názor už vtedy. To je zatiaľ všetko.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Kňažkovi. Prosím ministra Soboňu o strpenie, pán poslanec Rózsa sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda vlády, vážená Slovenska národná rada,

s poľutovaním musím konštatovať, že pán podpredseda vlády vystúpil ako učiteľ národov a tohoto parlamentu, a chce nám vnútiť svoje inak možne názory. Tieto názory odmietame. Ak pán premiér hovoril o tom, že to bude občiansky štát, že každý občan bude mať svoje pravá, v tom aj slobodu prejavu, nech nám pán učiteľ nevytýka, ak poslanci jednej strany alebo jedného hnutia vyslovili svoj názor. Chceme

veriť, že tie slová sú úprimne, a preto napriek tomu, že nás napadáte, že nás poučujete, neberieme si rukavice, chceme spolupracovať s každým, kto má dobrý úmysel a kto chce skutočne vytvárať to, že táto republika bude ozajstným domovom aj národných menšín. Ak to bude tak, budeme sa tomu tešiť. /Potlesk. / Inak, pán podpredseda, z vašich televíznych prejavov, z mnohých vašich vystúpení úprimne povedané vidíme váš nepriateľský postoj voči nám. /Ruch v sále. / Tento váš nepriateľský postoj, i keď je spojený s veľkým hereckým výkonom, odmietame, a chceme prispieť k stabilite pomerov v Slovenskej republike.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Rózsovi. Prosím pána ministra Soboňu.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, vážení hostia,

vždy som bol toho názoru, že keď sa rieši veľmi vážny problém, netreba, aby sa človek smrteľne vážne tváril, lebo zvyčajne to nedobre dopadne. Ľudskej podstate sú optimizmus a dobrá myseľ oveľa bližšie, ako zlosť. Reakcie zvyčajne potom mávajú nedozierne následky. Len tak na úvod by som chcel pripomenúť, že niečo mi tu nehrá s naším programovým vyhlásením, ktorý od strachu, že je také hmlisté a nejasné, som

skoro celé musel ešte raz prečítať. Vzápätí za príhovormi jednotlivých autorov nasleduje katastrofický scenár tej-ktorej oblasti. Nechápem, ako to všetko možno cez túto hmlu obsiahnuť z niečoho, čo je nejasné. Ale možno, že sú to erudovaní ekonómovia, hoci aj mňa ako lekára taký pojem, že zahraničná zadĺženosť sa zníži a je do 10 miliárd, núti uvažovať, či to nie je varovný signál. S tým by sme sa ani nemali chváliť, lebo možno signalizuje niečo iné, teda, že sa utlmuje obchod a kontakty so zahraničím. Myslím si, že desiatky miliárd zadĺženosti môžu byť práve tie pohľadávky, ktoré sú na ceste alebo ešte nie sú vyrovnané. To je moja predstava, nie je isté, že hovorím dobre.

Je tu veľa lekárov, kolegov, s ktorými sme spolu riešili problematiku zdravotníctva. Zdravotníctvo ako každý iný rezort je tak zavalené problematikou, že každá čiastková problematika, od koncepcie jednotlivých odborov až po koncepciu vzdelávania a základného štúdia by si vyžadovala správu, ktorá by mala minimálne dvojnásobok nášho programového vyhlásenia. Myslím si, že to nie je cieľom programového vyhlásenia. Programové vyhlásenie, ako povedal môj priateľ Ivan Laluha, je niečo povedané rámcovo, a keď v tomto rámci niekedy nie sú úplne jasné alternatívy, jedine z toho dôvodu, že ten rámec niekto vytváral na základe podrobných rozpracovaných koncepčných postupov. To znamená, že nie vždy je isté, že to obsiahneme, a najmä vtedy, keď chýba k tomu dobrá vôľa, už vonkoncom nie. Bolo vytknuté, že nie je alternatívnosť. Vždy sa ponúkajú dve základné alternatívy - jedna dobrá a jedna zlá. Ide o to, ktorú si vyberieme. Dokonca pôjdem tak ďaleko, že detailne rozpracovaný ekonomicky problém je taký, že dobrý odborník s dobrým intelektuálnym potenciálom postaví dve koncepcie alebo dve vysvetlenia a obidve s rovnakým úspechom obháji. Myslím si, že ekonómovia mi toto potvrdia.

Základná vec, ktorú som pochopil, keď sme prerokúvali otázku zdravotníctva vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, že je tu ponúknutá pomoc od poslancov a poslankýň, čomu som veľmi rád. Naozaj sme viedli dialóg. Tam naozaj nebola otázka, že by bol napadaný zmysel a princíp programového vyhlásenia, čo sa týka zdravotníctva. Veľmi pekne ďakujem pánovi doktorovi Jakušovi a predsedovi výboru pánovi JUDr. Neuwirthovi, že takýmto spôsobom viedli tento dialóg, a nakoniec sme sa dohodli aj na uznesení, ktoré som považoval za plne oprávnené, ktorým tento výbor doplnil programové vyhlásenie pre zdravotníctvo.

Jedno viem určite, že nemôžeme si už dovoliť také provizórne riešenia, ako sa udiali najmä v poslednej dobe. Možno, že niečim participujeme na tom aj my, zdravotníci, najmä ktorí sme boli určitú dobu vedúcimi pracovníkmi jednotlivých zariadení. Tieto provizórne riešenia majú v súčasnosti strašne ťažký dopad na zdravotníctvo. Moji kolegovia veľmi dobre vedia, čo je živá karta, veľmi dobre vedia, že to bola kopa administratívnej práce a zaťaženosti a teraz od nich nikto nežiada výsledky týchto opatrení, lebo to nikomu nie je potrebné, pretože živá karta bol ten moment, podľa ktorého sa mali lekári odmeňovať. Čo sa stalo? Vyšiel federálny zákon o zmene platových smerníc a celá živá karta vyšla úplne na smiech a navnivoč. Závažné je to, že celý rad odborníkov v oblasti zdravotníctva na tento moment poukazoval.

Ďalej vám poviem, že dekompozícia okresných ústavov národného zdravia bola potrebná vec, lenže časové tak nešťastne umiestnená, že prakticky rezort ministerstva stratil možnosť spätnej väzby. Teraz si predstavte situáciu, že riaditeľ dostane právomoci, ktoré sú veľmi pochybné, ak nemá žiadne prostriedky k tomu, aby svoje koncepčné predstavy realizoval. To ešte by nebolo to najhoršie, ale to, že niečo v tom rezorte nejde, nemá komu signalizovať, pretože ministerstvo na okresoch nemá partnera. Je 300 riaditeľov, a ani

si neviem predstaviť, aby som zvolal nejaké grémium alebo nejakú pracovnú poradu, pracovný aktív, kde by 300 ľudí mohlo dôjsť k nejakému konštruktívnemu riešeniu. To je absolútne zlá predstava. To znamená, že sa podarilo provizórnymi opatreniami v zdravotníctve urobiť to, že prakticky spätná väzba a signály z terénu neexistovali.

Zarazili ma niektoré pripomienky, na toto som už dávno citlivý, pretože vo Federálnom zhromaždení, kde som bol poslancom v poslednom volebnom období, často nás napádali pre ľavičiarstvo. Je známe, že náš program zdravotníctva obsahuje tri základné postupné kroky, ktoré sme považovali za základné. Viem, že tam nie je obsiahnutá problematika kúpeľov, problematika základného štúdia, postgraduálneho štúdia, problematika ženy a dieťaťa, mládeže a dorastu, otázky farmácie, farmaceutického priemyslu. To neznamená, že sa tým nezaoberáme. Jednoducho materiál by bol tak obsiahly, že potom by už vlastne nebol programovým vyhlásením.

Tento materiál v druhom základnom bode popri rozvinutí poisťovacieho systému hovorí o privatizácii, ktorú myslíme absolútne vážne. Chystáme sa na zdvorilostnú návštevu k popredným činiteľom cirkví, kde ich požiadame o to, aby nám pomáhali rozvinúť cirkevne nemocnice. To znamená, že chceme podporovať všetky formy zdravotníckych zariadení, pretože to je eminentný záujem občana Slovenska a pacienta. Vieme, že finančná situácia sa nezlepší ani týmto radikálnym zvratom, ktorý pripravujeme. Zlepší sa, ale nie definitívne, pretože ekonomický rozvoj štátu v súčasnosti nedovolí poisťovací systém rozvinúť tak, aby fungoval ako optimálny, teda nie koncepčná nepripravenosť, ale ekonomické možnosti štátu, ktoré nemôžeme negovať a nemôžeme byť sebcami. Predovšetkým musíme pristúpiť k tomu, aby sme najprv vytvorili podmienky, to znamená, musíme ukázať, že v zdravotníctve vieme hospodáriť, čo môžem kľudne povedať, že nevieme. Ak sa niekedy hovorilo, že je čierna diera, to je pravda, ale tomu predsa

musíme zamedziť. Ak predchádzajúci pán minister povedal, že zdravotníctvo potrebuje 6 miliard, ja hovorím, že nie, hovorím, že potrebuje 20 miliárd, a obidvaja máme pravdu. To znamená, že musíme vychádzať z toho, že najprv si určíme pravidlá hospodárenia, úniku liekov.

Včera tu niekto povedal niečo zaujímavého o regulačných mechanizmoch, čo sa týka privatizačných projektov. Neviem pochopiť, kde sa podel tento regulačný mechanizmus, keď sa pripravuje privatizácia Mediky, ktorá je stále monopolným dovozcom liekov a distribútorom a vstupovala do verejnej súťaže. Jeden záujemca, jeden jediný možný vychádzal odtiaľ ako víťaz. Okrem toho nevieme dosť, dobre objasniť osud 2 miliárd korún v súvislosti s Medikou. Takže, regulačný mechanizmus možno existuje, ale tu nejako zlyhal, aj všetky, ktoré existovali. Ten záujemca je zahraničný. Len pre lekárov, pre zaujímavosť, iste si vedia vytvoriť, predstavu, že by jeden monopolný distribútor dovozca diktoval ceny, sortiment, platobné podmienky. Myslím si, že v tom momente by sme sa mohli rozlúčiť, s myšlienkou principiálnej reformy zdravotníctva. Základná podmienka dostupnosti liekov a liečiv by bola zmarená.

V spolupráci s ostatnými, ako sú stavovské organizácie, ako sú profesné združenia, asociácie nemocníc, odbory, vidím základný predpoklad úspešnej reformy zdravotníctva. Preto vás nevyzývam, prosím vás o to, aby ste najmä tí, ktorých sa to priamo dotýka, pomáhali, pretože sami, akákoľvek silná skupina alebo odborný team by sa vytvoril, nikdy by sme reformu nevedeli dotiahnuť bez toho, že by sme sa poradili s tými, ktorí sú v tom-ktorom odbore profesionáli. Oni predsa musia utvoriť analýzu, oni musia vytvoriť koncepciu. Centrálne riadenie a nariadenia z centra, ktoré nie sú opodstatnené rokovaním a dohodou, nemajú žiadny zmysel, vnášajú ďalší chaos a nedorozumenia do každého rezortu, nielen do zdravotníctva.

Nemusím hovoriť o tom, že v zdravotníctve, možno aj v iných rezortoch, v posledne] dobe prebehli veľmi necitlivé zásahy, čo sa týka personálne] politiky. Udialo sa to najzávažnejším spôsobom na východe, vo Východoslovenskom kraji, ktorý som navštívil v piatok. Tam skutočne niektoré zariadenia boli pripravené vstúpiť do štrajkovej pohotovosti. Toto je taká otázka, že keby sme vošli do každého prípadu, každý prípad je závažný. Ak by sme chceli každý prípad riešiť izolovane, v tom momente naša pozornosť, je odvedená od koncepčných krokov a začíname sa zaoberať vecami, v ktorých by sme sa utopili.

Z hľadiska alternatívnosti programu by som povedal nasledovne: principiálna zmena zdravotného systému nie je len otázkou Slovenska alebo Česko-Slovenska. Tieto principiálne zmeny sa dejú všade vo svete, je to zákonitý pohyb, pretože každá zmena sociálne-ekonomického systému prináša aj zmenu inštitúcii, ktoré tento systém obsahuje. To predsa platí pre každého. Deje sa to v Spojených štátoch, v Anglicku, všade. My máme špecifické postavenie v tom, že naše zdravotníctvo bolo istým spôsobom odkázané na zvyškovú formu financovania zo štátneho rozpočtu a vždy stalo na konci, pretože ak niekto rýchlo potreboval peniaze, zo zdravotníctva sa dalo zobrať, lebo to okamžite nikto nezbadal. Následky vidíme až teraz. Kumulovali sa - zdravotný stav, životne prostredie - nebudem sa k tomu ďalej vyjadrovať.

Ešte som zabudol - rozviedol som tam úvahu o ľavičiarstve. Sú tam pre mňa veľmi rozhodujúce dva aspekty. Ak mi niekto povie, že som ľavičiar vtedy, keď mám obavy o sociálne postavenie môjho národa, vtedy to rád prijmem, ale keď pripravujem privatizáciu zdravotníctva v takom rozsahu, aby bola nápomocná zdravotnému stavu obyvateľstva, že sa snažím presunúť majetok - aj v iných rezortoch je to tak, tento program to obsahuje - miesto centralizácie na perifériu, do

terénu malým a stredným podnikateľom a pospolitému ľudu, poviem vám, že to je základná črta konzervatívnej ekonomickej politiky. To znamená, že to nie je ľavičiarstvo, to je pravičiarstvo. Takže pozerajme sa na to takto. Používanie termínu ľavičiar je mimoriadne nebezpečné, pretože záleží na tom, z akého aspektu ho používame.

Alternatívnosť našich postupov - tu musí nastať principiálna zmena. To je poisťovací systém doplnený ďalšími, ktoré musia logicky na veci nadväzovať. Základom sú legislatívne zmeny, ktoré musia prebehnúť. Zákony musia na seba prirodzeným spôsobom nadväzovať, nesmú si protirečiť. Ale alternatívnosť, postupov je v tom, že máme poisťovací systém, ktorý ideme uviesť už do praktického života. Už nemáme čas vypracovať ďalšie teoretické postupy, lebo máme toľko teoretických úvah o poisťovacom systéme, že môžeme vytvoriť expertné skupiny pre ktorúkoľvek krajinu na svete, aby sme im teoreticky radili v tom, ako pokračovať, ale praktické skúsenosti nemáme, tie nám budú trošku chýbať. Chceme ich nahradiť tým, že rokujeme so zahraničnými partnermi, ktorí nám tieto expertné skupiny dodajú, vytvoria nám model poisťovacieho systému, kde každý dopad niečoho, čo tam vložíme, každý negatívny dopad sa okamžite ozrejmí. Toto je alternatívnosť riešenia. To znamená, že alternatívnosť riešenia vidím v tom, že sa snažím vymedziť akýkoľvek moment, ktorý by zabránil funkčnosti toho systému. Samozrejme, že najmenšie detaily môžem odstrániť jedine za chodu systému. To už teoretickými úvahami nezvládnem. Aj modelové situácie, ktoré nakoniec budú vypracúvať aj naše vedecké inštitúcie, takže sa nespoliehame len na zahraničie, musíme priebežne vyhodnocovať. Toto je, podľa mňa, alternatívnosť v našom rezorte, ale myslím si, že takýto postup je príbuzný pre každý rezort.

Okrem toho musíme vypracovať postupy alternatívneho riešenia reprofilizacie nemocníc. Takýto systém, ktorý pripravujeme, nám zákonite z niekoľkých dôvodov vyprázdní nemocnice. Máme obrovské nemocnice. Vo svete poznám niekoľko takých veľkých nemocníc. Najbližšie je to Všeobecná nemocnica vo Viedni, ktorá má 7 000 zamestnancov a 2 200 lôžok. Rakúšania zisťujú, že je pre nich obrovským bremenom, aj keď poskytuje liečebnú starostlivostí, prakticky v celom rozsahu a na najvyššej úrovni. Ale jej nákladovosť, na prevádzku je taká strašná, že sa stáva ekonomickým bremenom pre štát, ktorý je v súčasnosti bohatší ako my. Takže otázka reprofilizácie nemocníc a ich ekonomická stratovosť je ďalší variant, ako tieto nemocnice využívať tak, aby sme na ne nedoplácali. Vieme, že poisťovňa bude v plnom rozsahu finančným ústavom, ale budú tam rozhodovať aj lekári, aby neboli poškodení zdravotníci a pacienti. Ale finančníka, ak niečo neprofituje, núti zamýšľať sa a hľadať riešenie, aby zariadenie prosperovalo. To je pochopiteľná vec.

Ďalšia vec je príprava odborníkov. Zbytočne poviem, že z 10 pacientov chorých na srdce vieme operovať len dvoch, ostatní 8 zomrú buď preto, že sa nedočkajú termínu operácie, alebo prejdú do štádia, kedy už nemôžu byť operovaní. Zbytočne poviem, že to znamená, že treba založiť kardiochirurgiu. Treba ju v Košiciach, Banskej Bystrici, v Bratislave. A teraz sa pýtam, kto bude operovať v Košiciach, kto sa bude starať o pooperačné stavy v Košiciach, Banskej Bystrici? Zrazu chýbajú ľudia. To znamená, že potrebujeme vychovať odborníkov a nemáme na to veľmi veľa času. Aj tu potrebujeme pomoc zahraničia, že buď nám dodajú priamo odborníkov na istú dobu, ktorí prídu k nám pracovať aj v iných odboroch, nielen v kardiochirurgii. Viete, že je to otázka neurochirurgie, je to otázka onkológie, sú to ďalšie a ďalšie odbory, ktoré musíme takýmto spôsobom riešiť. Toto sú alternatívne postupy riešenia, ale tieto alternatívne postupy riešenia predsa nemôžem všetky podrobne rozvádzať do programového vyhlásenia.

Myslím, že zásadné veci, ktoré som si zaumienil, som povedal. Ešte na záver niečo k morálne-vôľovým vlastnostiam, najmä morálnemu profilu ľudí. Naučili sme sa hodnotiť morálny profil niekoho. Poviem vám príklad, čo je pre mňa ako lekára morálka. Ak mi niekto povie, že je kandidátom tajnej spolupráce a toto sa nezakladá na vedomej spolupráci s ŠtB, má to ohromnú publicitu, je zverejnený vo všelijakých pofidérnych novinách, a každý o ňom vie, že bol eštebákom. To znamená, že sa stane známym, ale pritom to môže byť človek, ktorý má vysoké morálne vlastnosti. Možno práve preto, že bol vytypovaný a odolával, to svedčí o tom. Ale to nie je ešte rozhodujúce. Poznám lekára, ktorý na trikrát avizované telefonické oznámenie sestry nejde k pacientovi, ktorý zomrie. O tomto sa nedozvie nikto na svete. A je to človek, ktorý sa morálne tohto hriechu už nikdy nezbaví. Prosím, tak to treba posudzovať. Je veľmi ľahké odtiaľto hovoriť o morálke, ale poďme od podlahy, čo to vlastne je, v ktorom momente, kedy hovoríme o morálke. Vtedy, keď človek rieši pokojne situácie bežného denného života, to tam môžu morálne vôľové vlastnosti? Vieme, ako budeme reagovať, keď sa ocitneme v hraničnej situácií? Pochybujem o tom. Neviem to o sebe ani ja sám. Takže takto treba pristupovať k hodnoteniu morálky iných ľudí.

Prevencia a preventívne zameranie zdravotníckej starostlivostí znovu nie je problém Slovenska. Veď je to program, ktorý sme prevzali od Svetovej zdravotníckej organizácie. Samozrejme, aj naši odborníci sa na tomto programe spoluúčastnili a vytvárali ho. Ale aby prevencia mohla existovať, vyžaduje isté ekonomické možnosti toho-ktorého štátu. Na celom svete zdravotníctvo bolo doteraz zamerané na riešenie aktuálnych problémov. To je aktuálna choroba. Ale došli sme na to, nielen v zahraničí, ale aj my, že predchádzať je dôležitejšie. A tu je teraz pán poslanec Tahy, ktorého si vážim z vystupovania vo Federálnom zhromaždení, jeho názory mi boli veľmi sympatické. Musím povedať, čo sme doteraz urobili, aby zdravotníctvo vedelo ovplyvniť 80 % zdravotného stavu obyvateľstva, lebo našimi zásahmi a odbornosťou vieme ovplyvniť len 20 %, 80 % nevieme. Zatiaľ sme rozmyšľali vždy len v rozmeroch udeľovať pokuty, ktoré prípadne môžu byť zdrojom financií pre zdravotníctvo. Ale kde je ten moment, kedy priamo zasiahneme, aby sa to zlepšilo?

Môžem vám kľudne prehlásiť, že poisťovací systém a naša koncepcia o takom niečom uvažuje, a len veľmi stručne vysvetlím princíp. Ak poisťovňa ako finančná inštitúcia, ktorá bude mať právomoci bankovej inštitúcie a bankových operácií - dúfam, nie je to to iste, to ešte záleží od veľmi veľa rokovaní -, bude môcť robiť aj úverovú politiku, prečo by táto úverová politika nebola zameraná do oblasti, ktoré nepriamo môžu mať veľký vplyv na zdravotný stav obyvateľstva? Napríklad Žiar nad Hronom znečisťuje prostredie. Len náhodou som si vybral Žiar nad Hronom, ospravedlňujem sa pánovi ministrovi Černákovi. Žiar nad Hronom znečisťuje životné prostredie, sú také situácie v tomto momente, že nemajú niekoľkomiliónovú sumu na to, aby si zakúpili filtračné zariadenia. Ale táto poisťovňa, ktorá si hovorí zdravotná, povie, nech sa páči, dáme vám úver s odložením splácania napríklad o 3 roky alebo s mimoriadne výhodnými úrokovými sadzbami. Toto filtračné zariadenie sa na druhy deň môže montovať. V tom momente som veľmi účinným spôsobom zasiahol, už to nie je len pokuta, už to nie sú len sankcie. Takáto je naša predstava. Veľmi dobre viete, že pokiaľ trvá ekonomická recesia, takéto predstavy sa môžu realizovať len veľmi ťažko.

Takže to len na margo niektorých postojov poslancov. A preto ešte raz vás všetkých prosím, nielen voči nám, ale aj voči ostatným rezortom, myslím si, že tu nejde teraz už o otázku politického hnutia, politického presvedčenia, vierovyznania. Tu ide o otázku Slovenska. A čo sa týka otázky Slovenska, občanov Slovenskej republiky, myslím si, že niet

dôvodu, aby sme sa v tejto snahe delili na nejaké ďalšie skupiny takto rozlišované.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi. Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi poslancovi Dobošovi, že som ho nevyzval vtedy, keď sa hlásil s faktickou poznámkou. Potom v zmysle § 19 sa prihlásili pán minister Černák, pán poslanec Kočtúch, pán poslanec Neuwvirth a pán minister Tóth.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

pán podpredseda, prepáčte mi, ale interpretovali ste ma zle a nepresne. Totiž nikdy som nevyslovil, nenapísal, že slovenská národnostná politika je zlá a maďarská národnostná politika je dobrá. Pred 4 rokmi v otvorenom liste som napísal maďarskej vláde, že maďarská národnostná politika je hriešne zlá a zaostáva. Teraz dovolíte, aby som citoval, čo som včera povedal na túto tému, o čom ste hovorili. "Už pred rokmi sme navrhovali maďarskej vláde, aby svoju národnostnú politiku realizovala na základe princípu samosprávy. Teraz je už vypracovaný maďarský národnostný zákon, ktorý sa čoskoro dostane pred parlament. Základným princípom zákona je samospráva, kultúrna autonómia. Predstavoval by som si reciprocitu takto: vzájomné uplatňovanie princípu samosprávy. V Slovenskej a Maďarskej republike by sa národnostná politika formovala na základe totožných princípov. Mohlo by to byt zabezpečené hoci aj formou medzištátnej zmluvy. " To je môj

návrh a to je celkom niečo iné, než ste z môjho vystúpenia vyrozumeli.

Mal by som ešte aj ďalšie argumenty na tému konsenz. Navrhoval som širší konsenz parlamentných strán aj za vlády pána Jána Čarnogurského. Teraz robím to isté. Nemám inú možnosť. Prosil by som vás, pán podpredseda, keby sme sa mohli stretnúť za okrúhlym stolom a tieto pojmy v kľude a v pokoji objasniť.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobošovi. V zmysle § 19 vystúpi pán minister Černák.

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

z úst mojich predrečníkov odznelo konštatovanie, že v analytickej časti, v častí, kde mapujeme východiskový stav, sa dopúšťame falzifikácie, že používame príliš silné výrazy. Há to svoju vnútornú logiku, že by sme sa snažili zhoršiť východiskový stav a druhá strana zasa naopak, zlepšiť. Aby som vám ukázal, že chceme byt nezávislí, využívam ponuku skupiny amerických odborníkov, ktorí nám ponúkajú pomoc v tomto smere a veľmi rýchlo sú schopní zmapovať východiskový stav. Veľmi rýchlo po obdržaní výsledkov vás oboznámim. Som si istý, že budú presne tie isté, k akým sme dospeli my. Napriek tomu, že už včera som hovoril o tom, ako sa dá pozerať na čísla, štatistika je vlastne hra čísel, jeden z mojich predrečníkov sa znovu vrátil k číslam. Uviedol 6

faktov, ktoré svedčia o tom, že ekonomika sa pomaly začína ozdravovať. O prvých dvoch sme hovorili včera. To znamená, ako sa dá pozerať na absolútne čísla o priemyselnej výrobe, ako sa dá pozerať na nezamestnanosť.

Ešte pravdepodobne ostáva vo vás zmienka o tom, že je najlepšia devízová situácia za posledných 18 rokov, že je nízka zahraničná zadĺženosť. Áno, vnútorná konvertibilita bola jedným z krokov predchádzajúcej ekonomickej reformy, ktorý považujem za najvydarenejší. Ale všetci ste dosť často čítali v novinách, koľko pôžičiek nám poskytol Medzinárodný menový fond. Raz 100 miliónov dolárov, raz 200, raz 300. A znovu je to hra čísel. Tieto pôžičky budeme musieť vrátiť. To sú pôžičky so štvorročnou odloženou dobou splatnosti. Konvertibilita existuje jedna jediná, a to je konvertibilita tovaru. Musíme vyrobiť výrobky špičkovej úrovne, ktoré dokážeme na západe predať. Keď prepočítame korunovú hodnotu za trhovú hodnotu, z toho dostaneme kurz, tam sa ukáže, či koruna je schopná revalvácie alebo či udržíme kurz s ťažkosťami. Štyri roky sme dostali na to, aby sme investovali do rozvojových programov, ktoré zvýšia kvalitu našich výrob. A pýtam sa, ako sa využili 2 roky z týchto 4 rokov? Všetci ste videli, že vnútorná zmeniteľnosť, že doláre, ktoré sme dostali, využívame. Funguje to perfektne, ale mame plné butiky oblečenia a spotrebného tovaru. Neviem o jednom jedinom rozvojovom programe, o programe, ktorý by bol zameraný na to, aby sme o 4 roky boli schopní tieto veľké pôžičky splácať. /Potlesk. /

Aj konštatovanie o tom, že vývoz do západných štátov narástol o 40 t, znovu je len hra čísel. Ak sa pozrieme na štruktúru tohto vývozu, vyvážame polotovary, košické plechy, hliník, chemické polotovary a vôbec nie výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Ja sa na to číslo pozerám presne naopak, ako to bolo deklarované. Najzávažnejší fakt je, že stúpajú vklady obyvateľstva. Z toho si robím jednoduchý záver. Toto

je veľmi pozitívny fakt. Národ verí transformačným procesom, ktoré prebiehajú. Komu národ verí, to ukázal vo voľbách. A je v záujme nás všetkých, ktorí tu sedíme, aby sme národ nesklamali. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi Černákovi. Prosím pána poslanca Kočtúcha.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, milí hostia,

obdivujem odvahu, s akou sa tu pinzetovým spôsobom vyťahujú štatistické čísla. Svetová kapacita štatistiky prof. Helmut Svoboda povedal, že štatistika je ako ženské plavky - zakrývajú práve to, čo by sme chceli vidieť. /Smiech v sále. / Poučenie z histórie: Guvernér Maďarskej národnej banky v septembri 1939 sa spýtal leadra ekonomickej politiky na Slovensku Dr. Ing. Petra Zátku: "Pán doktor, ako ste to dokázali? Však my sme si mysleli, že ekonomika Slovenskej republiky spadne ako hnilá hruška do lona svätoštefanskej koruny. " Expert-leader slovenskej ekonomickej politiky povedal: "Pán doktor, a prečo ste verili pražským štatistikám? Prečo ste verili expertízam, ktoré boli jednostranné, ktoré boli účelové?" Nechcem však polemizovať s týmito údajmi. Chcem sa zapodievať kľúčovou otázkou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, jeho filozofiou. Totiž všetky diskusné príspevky v poslednom, konečnom dôsledku atakujú filozofiu programového vyhlásenia.

Nadväzujem na nesmierne podnetný príspevok prvého podpredsedu pána Weissa, ktorý nám povedal, že predsa treba definovať a interpretovať národnoštátny záujem Slovenskej republiky, Slovenska. Sám navrhoval diskusiu o tom. Rád by som k tejto veci zaujal stanovisko, zdôvodnil zázemie, ktoré má program vlády Slovenskej republiky. Máme istú konkurenčnú výhodu, poznáme 160 rokov hospodárskej, spoločenskej a politickej vzájomnosti Čechov a Slovákov. To síce v programe nie je, ale je zázemím tohto programu. Keď by som chcel byť stručný a schematický, čo je teda národnoštátnym záujmom Slovenska? Ako ho definovať, v tom najstručnejšom vymedzení? Predstavuje po prvé pravo slobodne si voliť svoj vlastný občiansky, ľudský a národný osud a s plnou zodpovednosťou niesť za túto voľbu všetky dôsledky. Právo slobodne si voliť svoj vlastný ľudský, občiansky osud znamená voliť formu spoločenského zriadenia, formu politicko-hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a duchovného systému vlastnej existencie. Po druhé je to právo slobodne rozhodovať o cieľoch a prostriedkoch a o politike, ktorá zabezpečuje ich efektívnu realizáciu. Je to v programe? Implicitne je to červená niť celého programu.

Samozrejme, takto definovaný národnoštátny záujem triafa do čierneho a federalizačný projekt sa v tomto svetle ukazuje ako najviac zraniteľný z historického, logického i ekonomického hľadiska. Dovoľte historické zdôvodnenie. Štátnonárodný záujem Slovenskej republiky nevznikol teraz alebo po novembri. Formuloval ho veľmi precízne v liptovskosvatomikulášskych žiadostiach Štefan Marko Daxner. Vtedy sme vstúpili do Európy a prihlásili sa k európanstvu. Národnoštátny záujem formuloval v revolúcii 1848 Ľudovít Štúr vo svojom Manifeste. Dovoľte zacitovať: /Včera sme si pripomínali 200. výročie Veľkej francúzskej revolúcie/. Citujem Štúra: "Ideám legalité, liberté, tomuto výdobytku Veľkej francúzskej revolúcie sa pridružila v terajšej revolúcii aj veľká a krásna myšlienka "fraternité du people" smerujúca k bratstvu národov. Skôr alebo neskôr sa táto veľká pravda spozná a uskutoční, ale len vtedy, keď všetky európske národy sa osamostatnia a oslobodia. Kým jeden vládne nad druhým, kým jeden druhého utláča, nemôže byť nič z bratstva národov, lebo nemôže byť bratstvo medzi pánom a sluhom, ale len medzi slobodným a slobodným. " /Potlesk/. Štúrovci naozaj veľmi pregnantne sformulovali našu dedičnú historickú listinu národnoštátneho záujmu slovami: "Pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom. " Nechali nám po sebe národnoštátny testament - žiť slobodne, vzpriamene, bez pánov a tútorov, bez sprievodcov dejinami, čo sa nám vnucovali.

Karla Čapka azda nikto nebude upodozrievať zo slovenského separatizmu či nacionalizmu. V pamätnom, pre Československo osudovom roku, v roku 1938 v štúdii "Kam smeruje vývoj" napísal: "O tom slyšíme nápadně často výroky nápadně rozhodně. Vývoj směřuje vpravo, nebo vývoj směřuje vlevo... Jenže mluvíme-li o vývoji, musí nám být především jasno, o čeho vývoj jde... Vývoj Evropy nemůžeme dobře posoudit podle jednoho roku nebo podle nejakých dvaceti let. Na to je Evropa příliš stará a příliš veliká. Tak třeba se podívejme, v jakém směru se změnila během tisíciletí mapa našeho kontinentu. Její nejvyraznější známka je, že se její politické hranice už skoro presné kryjí s osídlením národu. Postupem věku se mapa států stáva pořád víc a víc zřetělněji mapou národu. Je to úkaz tak výrazný a důsledný, že jej musíme považovať za výslednici nutného dejinného vývoje. Vývoj lidstva smeruje v posledních tisíciletích zřetělně k tomu, aby jeden národ neovládl druhé a je až príliš mnoho známek, že se tento proces bude dál odehrávat i na ostatních světadílech. Vývoj sveta bude nadále směřovat tam, kam ukazují jeho tisícileté dejiny. Každé jiné povídání" - hovorí Čapek - "má přiliš krátky rozum. " Skutočnosť dnešnej Európy a ostatných svetadielov dáva Čapkovi za pravdu, a dáva za pravdu aj Programovému vyhláseniu, /Potlesk/.

Dovoľte ešte niekoľko historických reminiscencii. 28. októbra 1918 vznikla prvá Československá republika. František Xaver Šalda v januári 1919 jej vložil takéto krédo: "Neboť nesmí být v tomto štáte človeka, jenž by vinou naši na tále i duchu svém ujmu trpel. Nesmí být rabstva ani duchovního ani télesního. Říší bratrství a svobody musí být zcela a úplně tento náš nový stát, a v den, když se spronevěří tomuto poslání svému, vyťat buď z kořene a prach jeho rozmeten po tváří vší země". Vieme veľmi dobre, ako to o dvadsať rokov dopadlo.

Po druhé - v apríli 1945 sa Klement Gottwald vracal z moskovského exilu do Košíc. Vtedy vyhlásil: "Veľkorysosť a štátnická múdrosť nám, Čechom dnes velí, aby sme tentoraz upustili od všetkých skrytých a zjavných fíglov, aby nám Slováci už nikdy v histórii nemohli povedať - tí Česi nás znova ošmekli. " Vieme, aká bola Pražská dohoda prvá, druhá, tretia, ako sme v roku 1960 pri príležitosti likvidácie Zboru povereníkov išli manifestovať za rozšírené právomoci Slovenskej národnej rady.

Po tretie - rok 1968. Bol som vedúcim skupiny slovenských ekonómov pre federálizáciu Československej republiky. Buď voľná alebo tesná federácia. Volili sme voľnú. Naše návrhy znamenali sedem federálnych ministerstiev a po šesť národných ministerstiev - dovedna devätnásť. Dnes alebo predtým, ako viete, jedna vláda mala okolo 19 členov, ale voľná federácia sa premenila, zvrhla cez zákon č. 125 z roku 1970 na unitárny štát. Masaryk v "Probléme malého národa" povedal: "Dnes sa viac dobýva tovarom ako mečom. Politická zvrchovanosť bez ekonomickej zvrchovanosti je iluzórna. " Ak teda chceme ekonomickú zvrchovanosť, nie je to z nejakej ješitnosti, ale z toho, že trhová ekonomika vychádza zo suverenity trhových subjektov. Iba suverénne trhové subjekty a Slovenská republika nepochybne takýmto makrosubjektom trhu je, môžu uzavrieť partnerské dohody. Nepoznáme vo svete krajinu s prosperujúcou ekonomikou, ktorá by bola vo vazalskom pomere. Národnoštátny záujem Slovenska je teda slobodne dospieť, na stupeň európskej zrelosti, k dospelosti, utvárať novú kvalitu života, novú kvalitu prírodného prostredia, a nie do úmoru sa handrkovať kdekoľvek, ako spravodlivejšie rozdeliť alebo prerozdeľovať, existujúce.

Ďalší príklad. V novembri 1989 došlo k radikálnemu zvratu. O dvadsať, dní experti OF so súhlasom VPN publikovali nový návrh ústavy s takýmto krédom: "Základem Československé republiky je princíp suverenity, rovnosti a štátnosti českého národa a slovenského národa. Českému i slovenskému národu sa zaručuje právo na sebaurčení, včetně práva na oddelení. Princípy svrchovanosti České republiky a Slovenské republiky vyústi do logické požadavky jejich potvrdení prijatím nových vlastních ústav těchto republik, které si samostatně a svéprávně utvorí, upraví své vnitŕní vztahy. " Vieme, k čomu sme za dva a pol roka dospeli. To, čo bolo o dvadsať dní po 17. novembri dohodnuté, sa prakticky nerealizovalo. Vzniká teda otázka, a tam je slabina federalizačných koncepcií, strán a hnutí, ktoré tento federalizačný koncept zastávajú, aká je vlastne hodnota spoločného štátu? Z hľadiska národnoštátneho záujmu si na to musíme odpovedať.

Vyčíta sa nám, že z hľadiska konfederácie musíme nájsť partnera, ale to isté platí z hľadiska federácie. V článku 4 ústavy je napríklad zakotvené, že hospodárstvo Československej republiky je integráciou dvoch národných ekonomík. Nedávno pán federálny premiér Strasky ale vylúčil existenciu dvoch národných ekonomík z hľadiska federácie. Predstavuje sa federácia tesná. Takže, ak program našich priateľov zo Strany demokratickej ľavice hovorí o fungujúcej, kooperujúcej, voľnej federácii, na to tiež potrebujú partnera, a na českej strane za prítomných podmienok takého mocenského partnera, ktorý by dokázal túto voľnú fungujúcu federáciu presadiť, nenájdu.

Hodnota spoločného štátu - sú dva možné prístupy. Jeden prístup je, že suverénne politicky, ekonomicky, sociálne, duchovne dva medzinárodno-právne subjekty sa navzájom integrujú. Dva plus jeden. Dvojnásobný potenciál český plus jednotkový potenciál slovenský dáva viac ako tri. To je zmysel integrácie. Ale nefúzujú. Ale 68 rokov súžitia Čechov a Slovákov bolo v znamení hľadania, ako začleniť Slovensko do kontextu ekonomiky Českej republiky. Slovensko sa chápalo ako rezervoár českej národnej energie, teda ako objekt, nie ako subjekt svojich vlastných dejín. Ak teda usilujeme o to, aby sa objekt zmenil na subjekt s plným právom rozhodovať o vlastnom osude a niesť, za túto voľbu plnú zodpovednosť, to odráža implicitne ako červená niť náš vládny program, naše vládne vyhlásenie.

Hodnota spoločného štátu - český expremiér pán Pithart povedal: "Ak sa Slováci rozhodnú za inú ekonomickú reformu, potom bude lepšie, aby sme sa rozišli. " čo to znamená prakticky? Česky ekonomicky záujem sa stavia nad záujem spoločného štátu. To musíme presne vedieť. Slovensku sa vraví: "Pamätajte si, že pre Slovensko je hodnota hodnôt spoločný štát. " Treba sa nám opýtať, za akú cenu? Aj za cenu, že z hľadiska unitárnej ekonomickej reformy Slovenska republika za to platí trikrát viac? Čiže, ak sa priorizuje český ekonomický záujem nad záujem spoločného štátu, treba, aby sme si uvedomili, aké sú vlastne naše priority. A naše vlastné priority sa odvíjajú od práva, sebaurčovacieho práva národov, od zvrchovanosti, úplnej politickej a ekonomickej zvrchovanosti. Čiže federalizačný koncept zatiaľ neprepočítal, nekvantifikoval hodnotu spoločného štátu.

Nemôžem povedať, že hodnotou spoločného štátu je to, čo dohadovali pán bývalý premiér Čarnogurský a pán bývalý premiér Pithart v Brne, kde podľa toho hodnota spoločného štátu bola mínus 800 miliónov korún. Pán expremiér Pithart povedal: "Nejzašší hranicí, za kterou může česká vláda ustoupit, je nie 5, 4 miliardy dotací, ale 4, 8. " Teda o 600 miliónov menej. Pán expremiér Čarnogurský namiesto požadovaných 400 miliónov v zmysle delenia záverečného účtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dostal 200 miliónov, teda mínus 200 miliónov nedostal. Čiže hodnota spoločného štátu, ak by sme mali pokračovať, takýmito kupeckými počtami, vychádza záporná. Záporne vychádza zatiaľ aj integrácia. Integračné väzby vertikálne a horizontálne sú negatívne. Preto dva a jeden nielenže nedávajú tri, nedávajú viac ako tri, nedávajú ani tri, dávajú menej. Preto na českej strane vznikajú otázky, je to preto, že na Slovensko sa presúvajú zdroje. Je tu paradoxná situácia. V roku 1975 českí disidenti vedení Rudolfom Slánskym, veľvyslancom v bývalom Sovietskom zväze, napísali: "Za roky 1960 až 1975 Česká republika dala Slovensku 160 miliárd korún. A táto obec z českej strany nie je vôbec osladená spôsobom, však česká reprezentácia nemá ani svoju politickú komunistickú reprezentáciu. Nemá Ústredný výbor Komunistickej strany Česká ako ma Slovensko. " Vtedy sme v disidente čelili týmto otázkam.

Premiér českej komunistickej vlády Adamec v roku 1988 v "Analýze využívaní výrobního potenciálu České republiky a jeji příspěvek ke krytí výdaja federace" napísal: "V rokoch 1989 a 1990 treba prerozdeliť 12 miliárd v prospech Českej republiky a v rokoch 1991 - 1995 190 miliárd. " Je zaujímavé, že českí disidenti, aj komunisti v tomto smere ťahali za jeden povraz. Aká je skutočnosť? To, čo sa píše v publicistike ohľadne 14 až 17 miliárd korún presunov, vyplýva z metodiky účtovania a finančných transakcii. Národný dôchodok napríklad vo fáze tvorby vykazujeme bez zahraničného obchodu, vo fáze užitia so zahraničným obchodom. Keď vezmeme bilancie disponibilných zdrojov Slovenska vrátane dovozu, ktorý presahuje slovenské potreby, a použitie disponibilných zdrojov na Slovensku, dostávame opačné saldo. Použitie disponibilných zdrojov na Slovensku je o 2 až 3 miliardy

menšie v tých cenových deformáciách, v tých metodických účtovných a finančných špecifikách, špecialitách, takže Slovensko z hľadiska tohto spotrebúva o 2 až 3 miliardy menej, ako sú disponibilné zdroje slovenskej republiky.

Už pred dvoma rokmi som vo federálnom parlamente navrhol, aby 20 renomovaných českých a 20 renomovaných slovenských ekonómov si sadlo a dalo plastický odpočet. Pred týždňom pán Tošovský napísal predsedovi Vládnej komisie pre hospodársku stratégiu slovenskej vlády, že takéto prepočty sa zatiaľ urobiť nedajú. Čiže, ak sa v novinách, v publicistike pertraktujú, ide o osobne názory, ktoré nemajú vecný základ. Vecný základ je v našej súčinnosti. Lenže paradoxne situácia je taká, že ak 68 rokov slovenská ekonomika plnila servisnú úlohu českej ekonomike, znamenalo to, že niektoré smery jej rozvoja sa utlmili alebo zabrzdili a niektoré iné smery rozvoja sa predpísali.

Poviem na to príklad, aby sme si rozumeli. V normálnych podmienkach produktivita povedzme prvého podpredsedu pána Weissa je 300 korún za hodinu. Ale on mi bude robiť servis. Ja určím jeho orientáciu, zmysel jeho činnosti. Jeho hodinová produktivita klesne na 150 korún na hodinu. V tom prípade, v trhových podmienkach som povinný hradiť náklady z premeškanej príležitosti, vrátiť mu tých 150 korún, o ktoré je menej produktívnejší, ako za predpokladu, že by rozhodoval o uplatnení svojho intelektuálneho kapacitného potenciálu sám. Nedeje sa to, ale sa povie, že je výkonný iba na 50 % oproti tomu, čo by mohol byť. Dôsledky toho sú jasné.

Pán expremiér Čalfa vravel tie pohádky, ktoré patria do čičmianskeho ekonomického folklóru /smiech v sále a potlesk/, že výkonnosť slovenskej ekonomiky je trojnásobne nižšia, že efektívnosť je trojnásobne nižšia. Čapek by to nazval Pohádkami z jednej kapsy, ale bol natoľko múdry, že

napísal aj Pohádky z druhej kapsy. O tých Pohádkach z druhej kapsy sa dozvedáme aj v tomto parlamente.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtúchovi. Myslím si, že takýto dlhý prejav treba trošku zažiť, a stráviť, preto vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Prosil by som vás, aby ste boli dochvílni. Ďakujem.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Prokeš:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážená slovenská vláda,

dovoľte, aby sme pokračovali v rokovaní o programovom vyhlásení slovenskej vlády. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku vystúpi pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie a páni poslanci, vážená vláda,

prosil by som teraz o prepáčenie podpredsedu vlády pána Kňažku, ešte nás je zopár z KDH, takže ešte musíme vystupovať. Možno keby nás bolo nad tých 50 %, prečítali by sme iba jedno programové vyhlásenie a to by stačilo. Potom zase vari on by mohol vystupovať viac razy. Takže, budem sa snažiť byť

stručný už i za to, že pán minister zdravotníctva Dr. Soboňa vystúpil, a tým zvrátil určité pohľady. Prosil by som o prepáčenie, nebudem sa presne držať, toho, čo som si napísal, ale skôr reagovať na situáciu, ktorá sa medzitým vytvorila.

Stať programového vyhlásenia o zdravotníctve sme podrobne prebrali v našom výbore, ako hovoril pán minister. Pán minister ho ešte doplnil vysvetlením, a tým niektoré veci, ktoré boli nejasné alebo dávali nejaký inakší pohľad, uviedol na správnu mieru, resp. dívali sme sa naň pod iným zorným uhlom. A práve teraz, po niekoľkých dňoch, ktoré uplynuli od sedenia nášho výboru, vynorili sa mi nové aspekty a kontext ukazuje na niektoré iné zorné uhly, než sme doteraz prebrali.

Predovšetkým sa mi znovu javí to, čo sme už aj vtedy povedali, že toto programové vyhlásenie nie je dosť konkrétne, nie je fázové načasované. Je správne, že môže byť iba rámcové, ale každý dobrý rámec, každý dobrý rám vo svojich uhloch zapadá presne do seba. A to je práve to. Keby nám bolo povedané, že ta a tá čast zdravotníckeho programu sa bude realizovať, v tej a v tej fáze štátoprávnej a ekonomickej premeny, vcelku by to bolo stačilo, pretože by sme boli mali určitý odhad, či je reálne možné stanovene úlohy aspoň sčasti riešiť alebo vykonať príslušné prípravy. To je jeden bod.

Ďalšia vec je, že celý program, ale zvlášť sme to cítili v našej stati, sa stavia tak, ani čo by zdravotníctvo malo teraz vyrásť na zelenej lúke. Nie je tam ani jeden poukaz, a to sme pánovi ministrovi hovorili, a ono sa to sčasti vysvetlilo, na to, čo bolo doteraz vykonané, čo z toho bolo dobré a čo malo určite defekty. Lebo iba takto možno konštruktívne pokračovať. Nemyslíme si totiž, že všetko, čo minulé ministerstvo zdravotníctva a spolu s ním i ostatné rezorty urobili pri realizácii Národného programu na podporu zdravia, pretože to bol program interrezortný, by bolo bývalo zlé. Myslím si, že to takto vidí aj nastupujúce ministerstvo, pretože sa samé hlási k tomu, že tento program bude ďalej rozvíjať za spolupráce ostatných rezortov. Bolo by sa však žiadalo, aby toto tam bolo aspoň nejak naznačené.

To isté by som chcel povedať, aj o kľúčovom faktore zdravotníctva, a to je realizácia zdravotného poistenia, lebo pri zmene hospodárskej a celej štruktúry spoločnosti nie je možné ďalej zotrvať, bez tejto inštitúcie. Od toho sa rozvíja postavenie lekára, od toho sa rozvíja postavenie každého zdravotníka a každého pacienta. V programovom vyhlásení sa hovorí o nespokojnosti zdravotníkov. Tá nespokojnosť vyplýva predovšetkým zo spoločenskej a hospodárskej situácie, nie z vlastnej štruktúry zdravotníctva ako takého. Každému z nás je jasné, že môžeme robiť iba to, na čo máme, a ďalej je všetko závislé na určitej medzirezortnej diskoordinácii. Napríklad aj posledné zmätky okolo platovej úpravy. Na jednej strane táto platová úprava teoreticky mala a mohla zvýhodniť ľudí. Veď došlo k zvýšeniu každého platu v priemere asi o 600 korún. Na druhej strane sa nedala realizovať, pretože chýbali financie. Tu by sa bol žiadal práve taký pohľad z nadhľadu a s určitou toleranciou.

Takisto vôbec nebolo spomenuté to, že už je pripravený zákon, už v ďalekom stupni, o zdravotnom poistení, o zdravotnej starostlivosti. Prosím, môžeme mať výhrady proti tomuto zákonu, ale partnerský vzťah by bol vyžadoval, aby sa konštatovalo, že tu nám nejaký zákon zanechali, že tu na niečom robili, a to tým skôr, že podľa nového programu zdravotné poistenie sa má spustiť k 1. januáru 1993, k tomu termínu, ktorý už stanovilo predošlé ministerstvo, ku ktorému smerovala celá jeho činnosť. Takisto by sa tam bolo patrilo spomenúť, že už rok sa modeluje takéto zdravotnícke poistenie, aby sa poznali jeho slabiny, možnosti atď. Pripúšťam, že iní experti môžu mať predstavu iného systému, ale myslím si, že nie je správne, ak by sme robotu mnohých ľudí - jednoročnú.

dvojročnú - odpísali a začínali tak, ako keby tu nič nebolo. Nie je to len otázka etická, ale myslím, že aj hospodárska. Nie sme na Slovensku tak bohatí, aby sme si mohli neceniť robotu a produkciu mnohých ľudí a vynaloženie mnohých prostriedkov.

Pán poslanec Kočtúch predtým hovoril o červenej niti. A teraz mi prosím prepáčte, mam také porekadlo, naši to už poznajú, hovorím v duchu pokory a lásky. Prijmite to teda tak. V tom programe som videl ešte aj jednu čiernu niť. Nehnevajte sa, vtedy som pánovi ministrovi hovoril o tom, že mi nesedí určitý konfrontačný tón, ktorý sa kdesi v podtexte nesie v tomto programovom vyhlásení vzhľadom na to, čo bolo. Keď o tom hovorím, tak nie za to, aby som vytýkal, ale za to, aby sme si uvedomili, že ešte všetci - aj tí, čo hovoríme, aj tí, čo počúvame - sme posadnutí určitým myslením štyridsiatich totalitných rokov. Pre určité veci, bohužiaľ, buď vôbec nemáme priečinok v našom mozgu, alebo ho máme vyprázdnený alebo naplnený niečím iným. Bolo by veľmi dobré, keby sme si uvedomili, že týmto vírusom sme všetci nakazení a tragédia je, že nikdy nevieme, kedy, kde, u koho prepukne. A najhoršie je to, že obyčajne prepuká v kritických okamžikoch. Ak toto budeme vedieť, budeme trpezliví.

Napríklad zacitujem vetu z programového vyhlásenia: "Silne zanedbané zdravotníctvo na Slovensku". Prosím vás pekne, zanedbané - qui bene distinguit bene docet, kto dobre rozlišuje, správne učí. Čiže, zanedbané je to, keď ktosi naročky nerobí, keď niečo nie je spravené, ale keď sa niečo nedalo spraviť, alebo nie je urobené z iného subjektívneho alebo objektívneho dôvodu, nepoužívame takéto silné tóny. A to je práve to, že s určitým propagandizmom je v programovom vyhlásení použitá hrubá ceruzka. Tým sa zatreli mnohé veci.

Takisto, už som spomínal nejspokojnosť lekárov a podobne. Zdieľam postoj pána ministra a redakciu tohoto programoveno vyhlásenia, že poistením sa mnoho na tejto veci vyrieši, ale budeme musieť čakať ešte zo strany našich lekárov, ale nielen lekárov, ale aj zdravotníkov, všetkých nás, určitú osobnostnú vyspelosť. Na inom mieste, nie tu, ale kdesi inde v kontexte som čítal o tom, že ide o to, aby sme pozdvihli úctu lekárskeho stavu. Lekárska komora sa zvlášť uchyľuje k tejto terminológii. Hovorím ako lekár, ale úctu k nám, ako každý ku svojej osobe, si musíme budovať predovšetkým sami. Žiadne finančné opatrenie nám úctu nedá, jedine rešpekt pred hrubou peňaženkou. A toto, myslím, nie je pravé to, po čom by sme ako lekári mali túžiť. Nemyslím po finančnom zabezpečení, lebo len hmotne zabezpečený človek je slobodný. Ak som závislý, nemôžem slobodne a voľne konať, nemôžem študovať, nemôžem zabezpečiť všetko, čo potrebujem, ale moje sebavedomie a úcta spoločensky nemôže závisieť od mojej peňaženky.

Týmto sa dotýkam ďalšieho momentu. Spomenul som dosť nevhodnú štylizáciu, ktorá bola v programe. Pán minister ukázal svoj koncept, a tam to nebolo tak napísané. Čiže, uvedomme si jedno, že sú niektorí redaktori, ktorí to, čo hovoríme resp. čo píšeme, zostručňujú, a u tých práve spomínaný vírus sa môže v určitej nálade ukázať priebojným, ukázať sa razantným a vytvorí takýto text. Majme toľko sily, aby sme sa sami k takému textu postavili kriticky a nebrali to snáď ako na zlatníckej váhe, keď reakcia na to je tiež razantnejšia. Týmto som sa dostal do určitých ľudských dimenzií. Tie vecné sme už prebrali vo výbore.

Bude treba ešte veľa urobiť pravé okolo privatizácie. Napríklad, teraz to zopakujem, považujem to za vážne, pán minister má na to inú mienku, je to otázka privatizácie lekární. Náročky to dávam do pléna, lebo sa musíme nad tým zamyslieť. Budeme o tom konkrétne rozhodovať. Myslíme si, že lekárne môže privatizovať len lekárnik, nie nejaký finančník, ktorý ju bude vidieť len pod zorným uhlom profitu. Môže

sa nám potom stať, že v lekárni dostaneme výborné zahraničné parfémy a ďalšie kozmetické potreby, antikoncepcie, ale otázka bude, či bude taký široký aj sortiment antibiotík. Ide totiž o etický prístup k tomu. Viem, že k tomu sú potrebné financie, ale finančník nech financuje podnikanie lekárnika. Zodpovednosti, nie formálne zákonnú, ale osobnú, etickú, musí niesť lekárnik. Tento princíp by sa mal zachovať pri privatizácii všetkých zdravotníckych zariadení. Toto hovoríme dopredu, považovali sme za vážny nedostatok, že to v programe nebolo zvýraznené.

Záverom by som už povedal len jedno, že nám tam chýbala aj všeobecná koncepcia medicíny ako takej, základná devíza. Myslíme si, že medicína je interpersonálny vzťah medzi lekárom a medzi pacientom, interpersonálny vzťah dvoch integrálnych osôb, ktoré majú svoj biologicko-materiálny život, ktorí majú svoju citovú sféru a ktorí majú svoju duchovnú sféru, a vo všetkých týchto sa majú stretnúť. Z toho potom vyplynie ďalšia vec, ktorá by nemala byť obmedzená len na medicínu, a bol by som rad, keby sme sa vždy a všetci tým riadili, čo povedal Ján Pavol II, že človek nemôže byť nikdy objektom. A ak budeme k sebe pristupovať ako integrálni ľudia, som presvedčený, že i navzdor tomu, že stojíme na dvoch póloch, že na mnohé veci máme opačný názor, konkrétne, že sa nezhodujeme v názore na predložené programové vyhlásenie, predsa nájdeme k sebe cestu, ktorá bude dôsledná človeka.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Neuwirthovi. Prosím pána poslanca Pittnera. Pardon, predtým je faktická poznámka. Ospravedlňujem sa, proti tým reflektorom je dosť zle vidieť.

Poslanec M. Dzurinda:

Dámy a páni,

vážená Slovenská národná rada,

celkom stručne by som chcel len v troch bodoch reagovať na predchádzajúce vystúpenia členov vlády.

K tomu prvému, čo sa tyká úverov, pôžičiek zo zahraničia, by som chcel povedať asi toľko, že z výročnej správy Štátnej banky česko-slovenskej za rok 1991, ale aj z iných prameňov, zo zápisníc bankovej rady štátnej banky alebo prehlásení guvernéra pána Tošovského je zrejmé, že na zabezpečenie vnútornej vymeniteľnosti meny sa vlastne na tieto Úverové zdroje prakticky nesiahlo. Jednoducho tieto peniaze sú v bankách a zásadný obrat v proexportnej politické spôsobil, že pre tie podniky, ktoré chcú využívať vnútornú konvertibilitu, sa vytvárajú zdroje z vývozu.

Chcel by som zároveň pripomenúť, že vlastne nie celé dva a pol roka bola posledná vláda pri moci, ale tieto úvery sa vlastne brali aj za iných vlád, aj za vlády pána Mečiara. Nevidím však na tom nič zlého. Zároveň chcem jedným dychom povedať, že nevidím na tom nič zlého, ak ide o úvery na efektívne akcie, o úvery na efektívne investície a o úvery, ktoré sa pohybujú v možnostiach dlhovej služby. Dôležitý je len trend a tento trend napríklad hovorí, že kým v Slovenskej republike bolo v roku 1990 saldo zahraničnej obchodnej bilancie -33 miliónov dolárov, v roku 1991 to bolo už len -12 miliónov dolárov. Pri tomto salde nárast exportu bol 7, 6 % a v prvom polroku 1992 už aj na Slovensku je pozitívne saldo obchodnej bilancie. Údaje za ČSFR sú ešte oveľa výhodnejšie. Tento trend treba udržať, tento trend bude aj zdrojom dostatku finančných prostriedkov.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Pán poslanec, musím vás upozorniť, že faktické poznámky sú obmedzené na tri minúty a ostáva vám 30 sekúnd.

Poslanec M. Dzurinda:

Dobre. V tom prípade by som chcel ešte vysloviť jedno prekvapenie nad konštatáciou pána ministra Černáka, že nepozná ani jeden rozvojový program. Aspoň na jeden ho upozorním. Je zakotvený aj v programe vlády. Je to Národný program informatizácie. Je ich ale viac: program rozvojových impulzov, program podpory malého a stredného podnikania, mnoho ďalších, len ich treba dobre zmapovať, a na dobré veci nadviazať. Pánovi Kočtúchovi len toľko: keď si podrobne preštudujete rozdelenie prebytku štátneho rozpočtu federácie, zistíte, že na Slovensko ide prinajmenšom jedna tretina prostriedkov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Pittner, dúfam, že konečne prídete k mikrofónu. Ešte by som rád upozornil pánov poslancov a panie poslankyne, že faktická poznámka môže nadväzovať na vystúpenie, ktoré bolo posledné a nie predtým. Čo sa týkalo pána poslanca Doboša, tam došlo k tomu, že som ho nevidel. Teraz som to u pána poslanca Dzurindu toleroval, ale prosím, aby sme sa v budúcnosti držali tejto regule.

Ďakujem.

Poslanec L. Pittner;

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, vážení hostia,

dovoľte mi predniesť, niektoré pripomienky k vládnemu vyhláseniu v časti obrana a bezpečnosti, štátu. So zadosťučinením možno prijať vyhlásenie o pokračovaní v tvorbe modernej, efektívnej štruktúry polície so stabilizovaným, vysokoprofesionálnym personálnym obsadením a s primeraným materiálno-technickým vybavením. Vysoko hodnotím tiež zámer rozvinutia preventívnych činností v potláčaní kriminality s cieľom konkrétnej zodpovednosti za organizáciu a rozvoj tejto prevencie na úrovni vlády, ústredných štátnych orgánov, územných celkov i obcí.

Vítam tiež zámer spracovať dlhodobý program boja proti zločinnosti, ktorá ohrozuje individuálnu aj spoločenskú slobodu. V tejto súvislosti ale chcem upozorniť na nutnosť venovať, mimoriadnu pozornosť aj podmienkam výkonu trestu vo väzniciach.

Čo však vyvoláva znepokojenie, je tá časť vyhlásenia, ktorá definuje úlohy obrany a bezpečnosti prináležiace až suverénnemu samostatnému štátu. Nazdávam sa, že v tejto časti vládne vyhlásenie nielenže nerešpektuje súčasný ústavný stav, ale predurčuje taký stav, ktorý by bol v rozpore aj s navrhovaným zväzkom dvoch štátov, kde je okrem iného proklamovaná obrana takéhoto zväzku. A to nehovorím o tom, čo takéto, prepáčte, nevhodne formulované zámery môžu vyvolať v užšom i širšom politickom kontexte tak u nás, ako i v zahraničí. Nazdávam sa, že programové vyhlásenie slovenskej vlády by nemalo ani v najmenšom nahrávať tým českým politikom, ktorí chcú rozbiť spoločný štát a vyhovoriť, sa pritom na Slovensku reprezentáciu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Pittnerovi. Faktická poznámka, prosím.

Poslanec M. Tahy:

Prepáčte, pán podpredseda Prokeš, že som nereagoval okamžite po vašom vystúpení, nebol na to čas a pánovi poslancovi Pittnerovi som už nechcel komplikovať život. Ak sa pozrieme na rokovací poriadok Slovenskej národnej rady, na § 17, ten nehovorí nič o vašej interpretácii. Na faktickú pripomienku alebo poznámku treba dať poslancovi prípadne možnosť aj pripraviť sa, ak sa mu niečo nepáči z toho, čo bolo povedané. O tom, že musí vystúpiť okamžite po poslancovi, ku ktorému ma pripomienku, rokovací poriadok nehovorí nič.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem sa vás zastať preto, že vy ste takto celé dva roky vystupovali vždy nie na pravom mieste. Toľko som vám rozprával, že musíte hovoriť iba k tomu príspevku, až ste si to osvojili. /Smiech v sále. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Veľmi pekne ďakujem. Z tohto hľadiska by sme mohli prijať aj tú interpretáciu, aby sa nám náhodou nestalo, že budeme robiť faktické pripomienky k minulému zasadnutiu. Ďalej prosím pána poslanca Báránya a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

s výnimkou príspevku pána poslanca Pittnera sa väčšina doterajšej diskusie niesla v rámci tém ekonomika, sociálne otázky, štátoprávne usporiadanie, postavenie národnostných menšín a etnických skupín. Dovoľte, aby som z tohto rámca vystúpil. Základnou úlohou každého štátu je zaručiť bezpečnosť občanov. Na Slovensku si ľudia v minulosti zvykli na nízku úroveň kriminality, bezpečné ulice. Ponovembrový vývoj otvoril priestor nielen prospešným a zákonným, ale i kriminálnym aktivitám. Nárast kriminality odrážal stav spoločnosti, v ktorej zvolený spôsob, podčiarkujem, že nevyhnutne] transformácie rozrušil spoločenské väzby, istoty, ale doposiaľ ich nenahradil perspektívou a dôverou v budúcnosť. Vyššia úroveň kriminality je možno cenou za nutné spoločenské premeny. Ide však o to, aby cena bola čo najnižšia a aby za ňu občan dostal primeranú protihodnotu.

Úroveň kriminality teda ovplyvňuje polícia len čiastočne. Obrazne povedané polícia zločincov nevyrába, ale chytá. A Policajný zbor Slovenskej republiky ich chytá vcelku úspešne. Výsledky jeho práce znesú i prísne európske kritériá. Za rok 1991 bola objasnenosť kriminality v Slovenskej republike 49, 76 %. Všetko, čo je nad 40, sa vo svete pokladá za slušný výsledok. Rovnaký údaj za Českú republiku je len

33, 26 %. Dovoľujem si na pôde Slovenskej národnej rady už po druhý raz vysloviť hypotézu, že jednou z príčin lepších výsledkov Policajného zboru Slovenskej republiky v porovnaní s políciou Českej republiky je, že na Slovensku muselo z politických dôvodov opustiť políciu alebo len svoje funkcie v nej menšie percento policajtov. Verím, že tuto skúsenosť využije pán minister vnútra pri svojich ďalších personálnych rozhodnutiach.

Jednou z pozitívnych tendencii, ktoré v Policajnom zbore Slovenskej republiky prevládli, je scivilňovanie, postupný odklon od vojensky organizovaného zboru ku špecializovanej službe občanom. Podľa vládneho prehlásenia chce i nová vláda v tomto smere pokračovať. Podstatou scivilňovania nie je len, ba ani nie hlavne nahrádzanie policajtov občianskymi pracovníkmi, tam kde je to možne, i keď i to je dôležité, ale predovšetkým zmena charakteru postavenia policajta a vzťahov v policajnom zbore. V tejto súvislosti pokladám i vzhľadom na návrhy, ktoré sa objavili v procese prípravy Ústavy Slovenskej republiky, za dôležité pripomenúť, aby sa policajtom zachovalo právo združovať sa v odboroch. Pre apolitičnosť polície stačí, ak sa policajti nemôžu združovať v politických stranách a pre jej funkčnosť je potrebný len zákaz štrajku. V demokratických krajinách sú policajné odbory samozrejmosťou. Pokračovanie v scivilňovaní Policajného zboru Slovenskej republiky je jednou z náročných úloh nového ministra vnútra.

Všetky rezorty, vrátane ministerstva vnútra, dlhodobo pracujú a asi i pracovať ešte nejakú dobu budú v podmienkach nedostatku finančných prostriedkov. Za tejto situácie nemožno v plnej miere zabezpečiť všetko, čo by polícia mala robiť. Menej peňazí znamená menej alebo horšie platených a vybavených policajtov. Nepredstierajme, že za menej peňazí bude viac muziky. Preto treba zvlášť starostlivo zvážiť priority. Na prvý pohľad sa zdá, že štát urobí najviac pre bezpečnosť občanov, ak zvýši počet policajtov hliadkujúcich na uliciach. Tu sa však už len lieči symptóm choroby, ktorej priamy sú inde, tu sa však už len zachraňuje to, čo sa nezvládlo inde. A čo chcem podčiarknuť, ak bude niekedy viac peňazí na políciu, dokážeme rýchle zvýšiť počty, zlepšiť vybavenost i výcvik policajtov na uliciach a tým zlepšiť bezpečnosť v mestách a obciach. Sú však problémy, ktoré ak nezvládneme dnes, nedokážeme sa s nimi vysporiadať ani v budúcnosti, a to bez ohľadu na výšku finančných prostriedkov, ktoré budú pozajtra k dispozícii na ich riešenie.

V programovom vyhlásení vlády chýba, tak ako chýbalo v programoch predchádzajúcich vlád, jasné stanovenie prioritných úloh Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorých zvládnutie bude dotované ľuďmi i prostriedkami aj na úkor iných činností. Mali by, podľa mojej mienky, medzi ne patriť boj s organizovaným zločinom, vrátane boja so šírením narkotík. Ak umožníme, aby sa v Slovenskej republike rozmohol organizovaný zločin, a zvlášť, aby sa u nás etablovali medzinárodné zločinecké organizácie, nedokážeme ich v budúcnosti vykoreniť. Nedokázali to skoro nikde vo svete, kde sa etablovali. To iste platí pre kriminalitu v privatizácii. Boj s kriminalitou v privatizácii nemožno odkladať, lebo ak v privatizácii prejdú podstatne časti majetku do kriminálnych rúk, získa tým organizovaný zločin zdanlivo legálnu hospodársku základňu a moc.

Treťou prioritou dneška je, alebo by aspoň malo byť policajné školstvo. Výchova nových policajtov je proces dlhodobý, kde ak chceme výsledky o niekoľko rokov, treba pracovať dnes. Niektoré z uvedených smerov pôsobenia Policajného zboru Slovenskej republiky programové vyhlásenie spomína, ale nepriznáva im charakter priorít. Stanovenie priorít pôsobenia je však úlohou nielen odbornou, ale aj, ba najmä politickou otázkou, a preto prislúcha Slovenskej národnej rade a vláde.

V posledných mesiacoch, ba snáď už i rokoch, sa veľa a so stupňujúcou sa naliehavosťou hovorí o suverenite Slovenskej republiky. Organizovaný zločin môže narásť do rozmerov, kedy začína ohrozovať vnútornú suverenitu štátu. Kedy dokáže presadiť svoju vôľu i proti štátnym orgánom alebo, čo je ešte horšie, aj v ich rámci a ich prostredníctvom. Priority boja s organizovaným zločinom a kriminalitou v privatizácii sú aj otázkami budúcej suverenity štátu, a to bez ohľadu na štátoprávne usporiadanie.

Dovoľujem si preto navrhnúť, aby do uznesenia, ktoré Slovenská národná rada príjme k programovému vyhláseniu, bola doplnená nasledujúca formulácia: "Slovenská národná rada odporúča vláde považovať boj s organizovaným zločinom, vrátane pasovania drog, boj s kriminalitou v privatizácii a rozvoj policajného školstva za prioritne úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. " Odporúčam to doplniť do časti 3b. Členovi komisie na prípravu uznesenia som už odovzdal túto formuláciu.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Barányovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku slovo má pán minister Tóth.

Minister financií SR J. Tóth;

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážené dámy, páni členovia Slovenskej národnej rady, vážení členovia vlády a vážení hostia,

vládny program, ktorý tu bol predložený, vo všetkých

častiach bol mnohými kritizovaný, aj v časti finančnej a hospodárskej. Chápem, že nie každému vyhovovali a vyhovujú všetky úvahy, ktoré tu boli spomínané. Som však presvedčený, že po prerokovaní a schválení tohoto vládneho programu mnohé diskusné príspevky, ktoré tu odzneli, či z pozície odbornej alebo politickej, budú môcť byť zohľadnené vo finančnej stratégii Slovenskej republiky, ale aj v jej hospodárskej stratégii. Každý dobrý návrh, ktorý pomôže riešiť problémy, ktoré sú v hospodárskej a finančnej oblasti Slovenskej republiky, bude vítaným príspevkom, myslím si, že pre obidvoch ministrov, tak pre mňa, ako aj pre pána Černáka. Hovoríme, že zoberieme všetky dobré myšlienky, návrhy, ale treba vychádzať z reality, ktorá tu je, a s ktorou sa musíme nejakým spôsobom vyrovnať.

Bolo nám vytýkané, že mnohé veci sú riešené alebo nazvané veľmi deklaratívne, alebo veľmi zle, že to robíme katastrofickejšie, ako to vlastne je, že najmä o ekonomike hovoríme, že je vo veľmi zlom stave, že finančná situácia, najmä druhotná platobná neschopnosť podnikov je taká, že môže položiť hospodárstvo na lopatky. Vážení páni poslanci, je to skutočne tak. Kým Slovenská republika bude Slovenskou republikou, všetci budeme žiť z výsledkov hospodárstva tejto republiky. Ak hospodárstvo pôjde dolu vodou, ani nám neostanú zdroje na to, aby sme naše programy mohli uskutočňovať, či je to v školstve, či je to v zdravotníctve, či je to v kultúre alebo v sociálne] oblasti. Toto si treba uvedomiť, je to základná a kriteriálna otázka.

Ministerstvo financií nechce byť v tomto pasívne. Nechce len spočítavať to, čo sme dostali alebo to, čo vydávame, ale chce aktívnym spôsobom prispievať k tomu - je to a] vo vládnom vyhlásení, aby sa do rozpočtu dostali prostriedky, ktoré štát potrebuje na to, aby bol štátom, aby sme mohli plniť úlohy, ktoré deklarujeme.

Bolo tu povedané, že druhotná a prvotná platobná neschopnosť podnikov nie je tým najhlavnejším problémom. Vážení, je 80 miliárd korún, ktoré sa pohybujú v rozdelení medzi podnikmi, je vážnou skutočnosťou. Nemôžeme tvrdiť, že túto záležitosť vyriešia tieto právne subjekty, podniky samy. Bez vstupu vlády do tejto problematiky, bez vstupu bánk, ale aj bez vstupu podnikov táto otázka nemôže byť riešená. Je to systémová otázka. Treba tomu raz urobiť koniec, aby sme mohli situáciu zlepšovať. Je niekoľko možností ako túto otázku riešiť. Predovšetkým treba urobiť určite legislatívne kroky. Predsa nie je možné, aby tok výroby nesledoval tok peňazí. Dnes posielame tovar, predávame ho, ale naspäť nedostávame peniaze. To je predsa nenormálna situácia. Túto otázku treba riešiť tak v legislatívnej oblasti, ako aj vo vecnej oblasti. Predsa ten, kto túto situáciu robí, či sú to podniky s prvotnou platobnou neschopnosťou, ale aj ostatní musia niesť za to zodpovednosť. Keď súkromný podnikateľ objedná tovar, rozpredá ho a nezaplatí tomu, od koho tovar objednal, tak ho všelijakým spôsobom stíhame. Ale túto povinnosť, musíme preniesť na všetkých, to nemôže byť len doménou jedného. Čiže riešenie tohto problému spolu s bankami, priemyselnými podnikmi, zväzmi a ministerstvom financií pokladáme za vážnu oblasť. Bez vyriešenia tohoto problému sa nepohneme v oblasti príjmov aj v oblasti celého hospodárstva ďalej dopredu.

Druhá otázka - tu bolo vytýkané, že vo vládnom prehlásení hovoríme o tom, že budeme posilňovať daňové úrady, vytvoríme daňovú políciu a všetky ostatné náležitosti. Prosím vás, v súčasnom stave stojíme tak, že daň z obratu do rozpočtu oproti plánovaným čiastkam je nižšia o 3, 8 mld korún, odvod zo zisku o 2, 1 mld korún. Očakávaný schodok bude taký, akým spôsobom, najmä u dane z obratu budeme vedieť skontrolovať a získať, prostriedky, ktoré sú plánované a ktoré vlastne vznikajú. U odvodu zo zisku máme ešte čas, pretože to kontrolujeme až v budúcom roku. Teda musíme, či chceme

alebo nechceme, doviesť daňové úrady, ktoré sú výbercami týchto dani, na takú technickú a materiálnu úroveň a rozširit ich počty tak, aby sa vyrovnali aspoň Českej republike. Nevyrovnali sa v ničom, ani v technickej vybavenosti, ani v personálnej vybavenosti, ani v hmotnej zainteresovanosti. Teda musíme urobiť tieto kroky tak, aby sme získali do rozpočtu prostriedky.

Bolo tu povedané, že hospodárstvo je na vynikajúcej

úrovni, že všetko je lepšie, ako to bolo minulého roku. K vystúpeniu pána Dzurindu mám len jednu poznámku, že maloobchodný obrat sa zvýšil zhruba o 7 % čo sa tyká tržieb, ale čo sa týka objemu, dosiahol len 94 %. Pokiaľ si to spočítam, vlastne obrat v cenách sa zvýšil len na úkor zvýšenia cien. Nemôžem povedať, že tu došlo k nejakej zmene. Včera večer, keď som prišiel zo zasadnutia Slovenskej národnej rady, som si prečítal štatistiky, ktoré mam na stole, ktoré vydal Federálny štatisticky úrad. Za 5 mesiacov sa maloobchodný obrat v Českej republike zvýšil v cenách o 17 %, keď to berieme z cenového hľadiska, ale na Slovensku je nižší o 5 %. Takže si tu nemaľujme nejaké skutočnosti, ktoré nie sú. To by som bol veľmi nerád.

K socializmu sa vrátiť nechceme. Je tu nejaká taká záležitosť, že sa chceme vrátiť k socializmu. Garantujem vám, že vo finančnej oblasti sa k socializmu vrátiť nemienime, a som o tom presvedčený, že táto vláda sa k tomu nechce vrátiť, že budeme robiť veľmi prísnu príjmovú a výdajovú politiku, že možno o mesiac o dva prehlásite, že táto vláda je pravicovejšia, ako ste si mysleli. Pritom bude zohľadňovať - a je to tam takisto napísane - mnohé sociálne a iné aspekty, ktoré sú v trhovom hospodárstve, len bude k nim pristupovať diferencovane. Nebudeme nič ani vo výdavkovej časti rozpočtu riešiť plošne. Keď nebudeme riešiť plošne, ale dáme to tým ľuďom podľa sociálnej oblasti, ktorí na to majú nárok, bude podstatne iná výdavková položka.

oddĺženie podnikov - neustále chodia žiadosti, aj tu vznikla taká situácia, že keď oddĺžime podniky, stane sa niečo hrozné. Dlh podnikov sa skladá z niektorých častí. V zákone o štátnom podniku, ktorý bol prijatý, sa už vtedy hovorilo, že ak škodu spôsobí vláda, je povinná sa s touto škodou vyrovnať. Ak to necitujem presne, môžete ma opraviť. Vážení, ale podnikom, z ktorých žijeme, vláda spôsobila škody v tom, že ich vývoz, ktorý sa dostal na základe určitých direktív, nie je zaplatený a nesie za to zodpovednosť, že urobila devalváciu a dodnes týmto podnikom nezaplatila. A po tretie, keď sa urobili indikatívne spisky a tieto podniky vyviezli do bývalého Sovietskeho zväzu určité výrobky a teraz za ne nedostávajú platby, všetci sa tvárime, že to je OK. Ale predsa sme medzištátnymi dohodami týmto podnikom garantovali, že dostanú svoje prostriedky späť. Či chceme alebo nechceme, v rámci oddĺženia podnikov musíme riešiť tie položky, za ktoré je zodpovedná vláda, ale tie druhé, za ktoré sú zodpovedné podniky, si musia vyriešiť podniky. Nič iného v rámci oddĺženia nechceme riešiť.

Pokiaľ ide o určité oblasti týkajúce sa finančníctva, keď tu bolo hovorené o konfederatívne] záležitosti - pri tvorbe tejto časti sme vychádzali z dvoch krajných polôh. Prvá krajná poloha je ústavný stav, druhá krajná poloha je dohoda medzi existujúcou politickou silou na Slovensku, HZDS a ODS v Čechách, ktoré predurčujú určitý smer. Či chceme alebo nechceme, vo vládnom programe musíme uvažovať aj s riešením, že dohoda povedie ku konfederácii. Nemôžeme sa o mesiac o dva tváriť, a to už mnohí povedali, že sme to neočakávali, že to nevieme a nemusíme na to reagovať. Pravé v oblasti finančníctva musia byť presne kroky, keby sa niečo stalo. Nie katastrofický scenár, ale reálna skutočnosť ako sa postavíme k niektorým problémom, keď sa vyskytnú z jedného dna na druhý. To by nikto neodpustil nielen ministrovi financií, ale ani vláde, že sa postaví tak ako v roku 1940, keď prišli do Československa nacistické vojska, že sa zoberieme, nemáme kde odletieť, ani do Londýna. To sa nedá urobiť. Tu žijeme, tu pôsobíme a chceme pôsobiť, nechceme, aby ľudia na nás nadávali. Berte do úvahy že v rámci určitých kritérií a programov budeme riešiť skutočnosti, ktoré budú predložené Slovenskej národnej rade, aby k nim zaujala stanovisko.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi Tóthovi. Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda: Dámy a pani,

prepáčte mi, nechcem zdržiavať. Myslím si, že s pripomienkami poslancov vláda bude narábať tak, ako uzná za vhodné. Chcem len povedať jednu vec, že nikto v tejto sále, a mám pocit, že som tu bol po cely čas, nepovedal, že naše hospodárstvo je vynikajúce, tobôž nie ja. Ale viacerí tu naznačili určité nádejne pozitívne trendy. To je obrovsky rozdiel. Pán minister, nepovedali ste ešte jedno dôležité číslo, že spotreba aj vo fyzickom indexe v máji 1992 k majú 1991 je 99, 6 %. Áno, v Čechách sú tieto trendy ešte pozitívnejšie. Ale dával som to vyslovene do relevancie po prvé k trendom a po druhé ku katastrofickým termínom, ako je ochromenie spotrebiteľského dopytu. A o to išlo.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán minister Tuchyňa.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenska národná rada,

vláda Slovenskej republiky nám predložila na posúdenie svoje programové vyhlásenie. Mal by to byť program rozvoja Slovenskej republiky na najbližšie štyri roky. Program, ktorý vytvorí základný rámec pre naplnenie životných osudov aj jednotlivých občanov. Programové vyhlásenie má dať predstavu o tom, ako si vláda predstavuje zaručenie bezpečnosti Slovenska, rozvoj demokracie, postup ekonomickej reformy, zabezpečenie sociálnych istôt občanov a ďalšie. Na zaujatie stanoviska ku programovému vyhláseniu sa ponúkajú prinajmenšom tri zorné uhly. Jeden je analýza toho, čo v programovom vyhlásení je uvedené. Druhý to, čo tam nie je uvedené a tretí - porovnanie tvrdení v programovom vyhlásení s vyhláseniami čelných predstaviteľov HZDS o otázkach, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení.

V otázkach štátoprávneho postavenia Slovenska sa v programovom vyhlásení hovorí, že vláde pôjde o sformovanie nového vzťahu k Českej republike a vytvorenie takého modelu spolužitia, v rámci ktorého dôjde aj k zavŕšeniu emancipačného procesu získaním medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska. Je to príliš abstraktne a všeobecne vyjadrenie o kľúčovom politickom probléme Slovenska, ktoré nič nehovorí o konkrétnom vzťahu, nič nehovorí o forme štátoprávneho usporiadania, prinajmenšom o akú formu Slovenskej vláde pôjde. Čiastočnú medzinárdno-právnu subjektivitu Slovensko už ma, ktorá sa prejavila napríklad pri uzatváraní zmlúv nielen so štátmi, ako je Bavorsko alebo Valonsko, ale napríklad aj s Ukrajinou O rozširovaní medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska bude menej rozhodovať, naše jednostranne vyhlásenie a viac konštruktívnosť politiky Slovenskej republiky, ktorá jediná môže u zahraničných partnerov vyvolať záujem o medzinárodno-právne vzťahy so Slovenskom. Takáto politika rozhoduje aj o slovenskej hviezdičke. Kvitujem, že podpredseda vlády pán Kňažko za HZDS si osvojil aj tento termín a túto víziu KDH, ide však o to, osvojiť si ju nie iba slovne, ale aj obsahom politiky. Treba konštatovať, že zahraničné ohlasy na prvé počiny slovenskej vlády sú skôr negatívne a nedávajú nádej na rýchly vzostup záujmu o vzťahy so Slovenskou republikou.

V programovom vyhlásení sa hovorí o usporiadaní referenda, o novom usporiadaní vzťahov s Českou republikou a o ich zmluvnom zabezpečení. Táto časť vládneho vyhlásenia jednoducho nedáva zmysel. Referendum o usporiadaní vzťahov s Českou republikou iba na Slovensku by neriešilo žiadny problém, a pokiaľ je známe, obdobné referendum v Českej republike nikto nepripravuje. Rovnako Česká republika neprejavuje vôľu uzavrieť zmluvu so Slovenskou republikou s takým obsahom, ktorý by zodpovedal vládnemu vyhláseniu. V programovom vyhlásení sa hovorí, že Slovensko bude dôsledne kráčať ústavnou cestou. Toto tvrdenie programového vyhlásenia spochybňuje návrh uznesenia o zvrchovanosti Slovenskej republiky predložený HZDS na poslednom zasadnutí Predsedníctva Slovenskej národnej rady pred týždňom, v stredu 8. júla. V bode 2 uvedeného návrhu uznesenia sa hovorí, že súčasne platná ústava ČSFR prestane platiť okamihom prijatia slovenskej ústavy. To je však protiústavný postup.

Štátoprávne postavenie Slovenska ma priamy vzťah k bezpečnosti Slovenska. Pán premiér Mečiar sa v uplynulých dňoch viackrát vyslovil, že Slovensko toho času nie je pripravené na vyhlásenie samostatnosti. Spomenul dokonca niektoré vojenské aktivity Maďarska. Napriek tomu praktická činnosť jeho vlády smeruje k rozdeleniu spoločného štátu. Programové vyhlásenie sa však s takouto alternatívou vôbec nezaoberá, hoci je nanajvýš reálna a programové vyhlásenie neuvádza

žiadne kroky vlády zabezpečujúce bezpečnosť Slovenska, stabilitu a prosperitu jeho občanov. V tejto súvislosti je pozoruhodné, čo uviedol pán poslanec Húska včera v rámci svojho diskusného príspevku. Pán poslanec Húska zhruba povedal, že HZDS alebo programové vyhlásenie neuvádza alternatívy, pretože domáci a vonkajší neprajníci by z toho vytĺkali kapitál. Nuž, ale neuvádzanie alternatív preto, aby domáci a vonkajší neprajníci z toho vytĺkali či nevytĺkali kapitál, je vlastne robenie politiky za dverami a politiky vytvárajúcej hotové skutočnosti, pred ktoré potom verejnosť, jedného dňa bude postavená a prakticky tieto hotové skutočnosti nebude môcť zmeniť. Dokonca aj referendum, ak by sa uskutočnilo, môže sa štát, že jednoducho tieto hotové skutočnosti nebude môcť zmeniť.

V tejto súvislosti by som chcel reagovať aj na niektoré myšlienky z diskusného vystúpenia pána poslanca Kočtúcha. Pán poslanec Kočtúch začal svoj diskusný príspevok pôsobivým príkladom o tom, čo štatistika zakrýva a čo naopak, odhaľuje. Vo svojom diskusnom príspevku však potom sám uviedol veľké množstvo štatistických údajov, z ktorých som si väčšinu nezapamätal. Zapamätal som si však jeden údaj, kde tvrdil, že pri rokovaniach v decembri minulého roku som pre Slovenskú republiku vymohol či nevymohol o 200 miliónov korún menej, než som mohol alebo mal vymôcť. Pán poslanec Kočtúch, čiastočne na to reagoval môj kolega Dzurinda. Z rozpočtového prebytku federácie za minulý rok Slovensko dostalo prinajmenšom jednu tretinu, čiže to je viac ako 2 miliardy korún, čo je viac než tých 200 miliónov korún. Ale pripúšťam, že sú väčší odborníci na štatistiku a ekonomiku, než som ja, a títo sú ochotní kedykoľvek si s vami sadnúť a prediskutovať, či som vymohol alebo nevymohol o 200 miliónov korún menej. Ale pán poslanec, dávam vám iný návrh. Dávam vám návrh, aby sme sa vrátili k tejto otázke povedzme koncom tohoto roku a potom sa porozprávali, čo vláda vymôže povedzme na financovanie Gabčíkova, Mochoviec, závodov SNP v Žiari

nad Hronom, likvidácie Al, prípadne stavby v Dolinskej, ktorú tu včera spomenul pán poslanec. Potom sa môžeme porozpravať o tom, čo vláda vymôže nielen z federálneho rozpočtu, ale aj prípadne zo zahraničných bankových zdrojov, aké možnosti si vytvorí táto vláda pre financovanie týchto veľkých stavieb, ktoré sú mimoriadne dôležité pre hospodárstvo Slovenska.

Pán poslanec Kočtúch, použili ste ešte jeden snáď navonok pôsobivý príklad, dovoľte, aby som na to reagoval, a síce Tretiu pražskú dohodu ako príklad toho, ako Česká republika alebo Československo ukracovalo Slovensko. Áno. V Tretej pražskej dohode uzavretej v júni 1946 bola odbúraná väčšina slovenských právomoci zakotvených ešte v Košickom vládnom programe. Skutočne, táto Tretia pražská dohoda je predelom pri podriaďovaní, pri obmedzovaní zvrchovanosti a slobody Slovenska narábať so svojim vlastným osudom. Ale pán poslanec, chcel by som vám pripomenúť jedno, že Tretiu pražskú dohodu spískali slovenskí komunisti spolu s českými komunistami preto, aby takýmto spôsobom vlastne neutralizovali, anulovali víťazstvo Demokratickej strany na Slovensku vo voľbách v máji 1946. Odbúraním právomoci slovenských orgánov, Zboru povereníkov, vlastne potom právomoc prešla na celoštátne orgány, na vládu do Prahy, kde mali väčšinu komunisti pre svoje volebné víťazstvo v Čechách. Pán poslanec, chcel by som vám pripomenúť, že v roku 1946 ste asi neboli v komunistickej strane, ale neskôr ste do nej dobrovoľne vstúpili a v tomto zmysle ste niesli spoluzodpovednosť aj za Tretiu pražskú dohodu. /Potlesk. / Myslím si, že mám právo vám to pripomenúť, pretože ste túto Tretiu pražskú dohodu spomenuli ako príklad vo svojom diskusnom príspevku. Ale to sú všetko detaily, či 200 miliónov korún alebo nakoniec aj Tretia pražská dohoda je už súčasťou dejín.

Pán poslanec Kočtúch, správne ste poukázali na to, že tu ide o filozofiu tohoto vládneho vyhlásenia. Áno, hovorme

teda o filozofii tohoto vládneho vyhlásenia. My v KDH vytýkame filozofii tohoto vládneho vyhlásenia, že neukazuje pravdu o položení Slovenska, a tým nehovorí ani pravdu o ďalšom vývoji Slovenska a o alternatívach, o možnostiach, ktoré pred Slovenskom stoja. Tá pravda o položení Slovenska a o jeho základnom probléme, a to je štátoprávne usporiadanie, je taká, že nikto nebráni Slovensku vyhlásiť samostatnosť. A najmenej tomu braní Česká republika. Predsa česká politická reprezentácia opakovane opakuje, že síce nesúhlasí s konfederáciou, ale prosím, keď Slovensko na nej trvá, alebo keď trvá na nejakom inom štátoprávnom usporiadaní, ktoré je neprijateľne pre českú reprezentáciu, nemá nič proti tomu, aby Slovensko vyhlásilo samostatnosť. S takýmto postavením otázky a s takýmto postavením alternatív sa vládne vyhlásenie nezaoberá. V tom je koncepčná vada tohoto vládneho vyhlásenia.

A keď už sme pri tejto koncepčnej vade vládneho vyhlásenia, táto spočíva v tom, že naozaj slobodu Slovenska všetci uznávajú nielen v zahraničí, ale uznávanie ju aj my tu. Ani opozícia, ale v každom prípade KDH nespochybňuje slobodu Slovenska rozhodovať o všetkých svojich veciach, o štátoprávnom usporiadaní, vrátane vyhlásenia samostatnosti. Ale zakiaľ my uznávame túto slobodu, zamýšľame sa nad tým, akým spôsobom má Slovensko tuto svoju slobodu využiť a akými cestami ma ísť ku štátoprávnemu usporiadaniu, aké štátoprávne postavenie si má zvoliť a kedy si ho má zvoliť. Problém spočíva v tom, že Slovensko si môže dnes, zajtra - nakoniec v piatok je na programe tejto Slovenskej národnej rady deklarácia o zvrchovanosti - zvrchovanosť alebo samostatnosť zvoliť kedykoľvek, ale účet za to sa predkladá spravidla neskôr. A nám ide čisté o to, aby si Slovensko bolo vedomé, aký účet prípadne za to môže dostať, a aby sa na splatenie tohoto účtu pripravilo. Koncepčná vada programového vyhlásenia spočíva v tom, že Slovensko nepripravuje na účet, ktorý Slovensko môže dostať za túto politiku a nepripravuje Slovensko ani na splatenie účtu s plným vedomím zodpovednosti a s ochotou splatiť tento účet. To je naša námietka a naša výhrada voči programovému vyhláseniu.

Značnú časť programového vyhlásenia zaberá časť tykajúca sa hospodárskej politiky. Dalo by sa pochopiť, že vláda sa snaží vytvoriť si pre seba najvýhodnejšiu pozíciu tým, že očierňuje činnosť predchádzajúcej vlády v tejto oblasti. Nemala by to však robiť v priamom protiklade ku známym faktom. Vo vyhlásení sa napríklad uvádza, že vláda preberá ekonomiku Slovenska v štádiu úpadku. Zo štatistických hlásení je však známe, že v posledných mesiacoch pred ukončením činnosti predchádzajúcej vlády došlo k oživeniu výroby a k zníženiu nezamestnanosti. Áno, vyplýva to. Stúpa podiel malých a stredných súkromných podnikov na tvorbe národného produktu a plynulé pokračovali práce na veľkých projektoch začatých ešte v minulom období, ako je vodný stupeň Gabčíkovo, Jadrová elektráreň Mochovce, Závod SNP Žiar nad Hronom a ďalšie. Financovanie týchto projektov bolo buď zabezpečené alebo v štádiu rokovania so zahraničnými partnermi, ktoré boli veľmi nádejné.

Ďalej sa v tejto časti hovorí, že dochádzalo k faktickému výpredaju národného majetku vopred určeným vlastníkom pri absencii verejných súťaží. Je známe, že malá privatizácia prebiehala na verejných dražbách, ku ktorým mal prístup každý. Vo veľkej privatizácii Hospodárske noviny uverejnili 5. decembra minulého roku zoznam podnikov, ktoré počítali pri svojej privatizácii s priamym predajom. Do konca februára tohoto roku, čiže takmer tri mesiace, mal každý, opakujem každý možnosť uchádzať sa o kúpu týchto podnikov alebo ich častí predložením návrhu konkurenčného privatizačného projektu. Či to nie je verejná sútaž? Vybrané boli najlepšie privatizačné projekty vo viacstupňovom výberovom konaní. Každý podnik prešiel viacerými kontrolnými stupňami a jedným kontrolným stupňom - hospodárskou radou, kde sa zúčastňoval

na zasadnutiach ako námestník ministra hospodárstva napríklad aj pán Ing. Kubečka, dnešný člen federálnej vlády za HZDS.

Pokiaľ ide o oblasť ďalšieho postupu ekonomickej transformácie, v materiáli je viacero pasáži, ktoré ubezpečujú o snahe pokračovať v doterajších základných prístupoch k ekonomickej transformácii, najmä v orientácii na trhovú ekonomiku, v protiinflačnom konaní, v akceptovaní potreby vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Na druhej strane pasáže, ktoré by mali vyjadriť konkrétny zásadný prístup k rozhodujúcim makroekonomickým proporciám a veličinám, sú nekonkrétne alebo protirečivé, zahmlené alebo abstraktne formulované, časovo neohraničené. Materiál objektívne nereflektuje výsledky doterajšej transformácie ekonomiky Slovenskej republiky v kontexte s fázou prebiehajúcej reformy a časovým obdobím, ktoré mala predchádzajúca vláda k dispozícii. Programové vyhlásenie teda vôbec nereflektuje etapu, v ktorej sa transformačný proces nachádza, etapu, ktorej cieľom bolo rozhodujúcim spôsobom liberalizovať spotrebiteľské ceny a zahraničný obchod, čo sa približne v rozsahu 95 % podarilo. Táto bolestná fáza bola prvým logickým a nevyhnutným krokom sprevádzaným procesom malej privatizácie, na ktorú musia logicky nadviazať ďalšie kroky, najmä veľká privatizácia, ktorej súčasťou je aj organizačná reštrukturalizácia. Len zásadnou privatizáciou rozhodujúcej časti národného hospodárstva sprevádzanou výraznou podporou malých a stredných podnikateľov vytvoríme predpoklady na zamedzenie rastu cien, na prílev zahraničného kapitálu, na oživovanie našej ekonomiky.

Uvedomujúc si tieto skutočnosti a súvislosti veľmi otázne vyznieva odhodlanie vlády v poslednom odseku preambuly uskutočniť hlboké premeny v spoločnosti. Návrh programového vyhlásenia často definuje ako nove ciele či aktivity novej vlády to, to vykonala legislatívne alebo i vecné pripravila predchádzajúca vláda, ako napríklad realizáciu Národného programu informatizacie, projekty, ktoré budú viest k plneniu Národného programu podpory zdravia obyvateľstva, príprava a vydanie zákona o stavebnom sporení a napríklad aj projekt oddĺženia podnikov, ktorý predsa prebehol v uplynulom období. Je teda zrejmé, že nová vláda ide často realizovať, rozvinúť, dokončiť to, čo pripravila predchádzajúca vláda. To je celkom logické a samozrejme, avšak vo vládnom vyhlásení chyba objektívna väzba na minulosť.

Z rozboru programového vyhlásenia navzdory mnohým všeobecným formuláciám a verbálnej ochote pokračovať v ekonomickej transformácii na ekonomiku trhového typu predsa len vyplýva, že nová vláda sa bude usilovať o ekonomický model viac centralistický a dirigistický, než bol nastúpený. Vláda vôľa po uplatnení selektívnej rozvojovej stratégie, čo implikuje hneď viacero otázok, napríklad či už je vzhľadom na počiatočný stav privatizácie na takúto politiku čas, ďalej kto zamýšľanú selekciu bude zabezpečovať, odkiaľ na ňu vláda vezme zdroje, ako to bude konvenovať zamýšľanému protiinflačnému chovaniu a ďalšie. Vláda chce rovnako zo svojej úrovne zabezpečovať vyhodnocovanie komparatívnych výhod Slovenska, ba dokonca aj dirigovať zahraničných investorov výberom odvetví, v ktorých títo investori majú podnikať.

Vážene dámy, vážení páni,

návrh programového vyhlásenia vlády obsahuje viacero protichodných pasáži, abstraktných téz a tvrdení. Napríklad v programe HZDS bol kladený veľký dôraz na infraštruktúrny rozvoj ako prostriedok okrem iného riešenia problému nezamestnanosti. Objavila sa v ňom dokonca myšlienka výstavby širokorozchodnej železnice až do Bratislavy. V súvislosti s tým prekvapuje veľmi nekonkrétna kapitola "Doprava a spoje". O železnici v materiáli nie je ani zmienka, o alternatívnych vonkajších zdrojoch financovania rovnako. Príklady, ktoré som uviedol, vedu KDH k názoru, za proces ekonomickej premeny Slovenska na ekonomiku trhového typu sa činnosťou novej vlády pribrzdí, že sa spomalí tempo privatizácie, že štátne zásahy spôsobia narušenie síce v ťažkostiach a bolestiach sa rodiace, ale predsa len nádejne výsledky ekonomickej transformácie. Celkove treba programové vyhlásenie vlády z júla 1992 označiť za najnekonkretnejší súbor zámerov, aké predložili vlády Slovenskej republiky po novembri 1989, vrátane vyhlásenia vlády premiéra Mečiara v júni 1990. Z týchto dôvodov poslanci za KDH nepodporia programové vyhlásenie ani nebudú hlasovať za dôveru vláde.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Čarnogurskému. S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Hrnko, pán poslanec Kočtúch a pán podpredseda Húska.

Poslanec A. Hrnko:

Vážene predsedníctvo, vážená vláda, ctená snemovňa,

musím povedať, že som si s veľkým záujmom vypočul vystúpenie pána poslanca Čarnogurského, ale musím sa pristaviť pri jednej veci, kde pán Čarnogurský dokázal, ako možno fakty rôzne vykladať. Keď sa chceme zamyslieť nad Treťou pražskou dohodou, nemôžeme ju odmyslieť od Druhej pražskej dohody. To sú dve spojíte nádoby, ktoré boli nie zlyhaním konkrétnej politickej strany, ale zlyhaním slovenskej politiky ako takej, politiky, ktorú KDH chce ešte aj dnes na Slovensku zachovať. To je politika, keď ja nebudem vládnuť na Slovensku priamo zvolený vôľou občanov, pôjdem do Prahy a tam mi tú moc dajú. /Potlesk. / To je Druhá pražská dohoda, kde pán Beneš presvedčil demokratov, že na Slovensku vyhrajú komunisti, pretože sa to tak zdalo, Slovensko bolo povstalecké, tam hrala vysokú úlohu komunistická strana, tak sa predpokladalo, že vo voľbách vyhrá.

Druhá pražská dohoda bola prvým odstupom od Košického vládneho programu a vnikla na tom, že Beneš a tzv občianske strany presvedčili demokratov, že budú na Slovensku vládnuť, keď určitým spôsobom ustúpia Prahe, ak aj komunisti vyhrabú. Kedže sa stal opak, tí istí ľudia cez komunistickú stranu zas presvedčili príslušníkov komunistickej strany na Slovensku, že síce demokrati na Slovensku vyhrali, ale budete tam vládnuť, keď podpíšete Tretiu Pražskú dohodu.

Túto politiku treba skončiť, nie jednotlivé politické strany niečím cajchovať. To by malo byť cieľom nás všetkých, ktorí tu sedíme. Slovenská politika by mala byť autentická, mala by vyjadrovať slovenský národnoštátny záujem, záujem občanov Slovenskej republiky /potlesk/ a nie zabiehať do iných záhrad, keď som vlastnú nezvládol, že aspoň odtiaľ mi nejakým spôsobom umožnia robiť politiku doma.

A ešte by som sa vyjadril k jednému bodu, ktorý spomenul pán Čarnogurský, a to je účet za samostatnosť. Áno, priznajme si otvorene, za samostatnosť sa platí, a účet je konečný. Niektoré národy desaťročia bojovali a za svoju samostatnosť platili krvou. Američania od roku 1776 do roku 1813 bojovali s Angličanmi, kým si svoju samostatnosť obhájili. Iné národy takisto. Slovákom sa tu podsúva, že budú musieť zaplatiť menšou troškou šošovice, ktorú majú teraz na tanieri. Áno, za samostatnosť sa platí, ale na nesamostatnosť sa dopláca. Rozdiel medzi platením a doplácaním je taký, že kým sa platí konečnou sumou, doplácanie je trvalé a suma sa nikdy nevyčísli.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Prosím pána poslanca Kočtúcha.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, milí hostia,

chcem sa vyjadriť k niektorým otázkam pána poslanca expremiera Čarnogurského. Po prvé, ak som používal štatistické čísla, hovoril som v súvislosti s hodnotou spoločného štátu. Neobviňoval som vás, pán poslanec, že zo 400 miliónov, ktoré bolo treba, ste dosiahli iba 200 miliónov. Ukázal som pragmaticky, že kupecké počty, ktoré sa medzi nami dejú, nie sú korektné. Nadviazal by som na pána poslanca Hrnku. "Sloboda nie je ošúchaný peniaz, čo slepcom dáva láskavá dlaň pánov. Sloboda je jak mocná, zdravá žena. Treba sa o ňu biť kým povie áno. " /Potlesk. /

Po druhé - je predsa veľký rozdiel medzi kvantifikáciou hodnoty spoločného štátu a rozpočtovým hospodárením, či rozpočtami. Po tretie - štátny rozpočet nie je národný dôchodok vytvorený alebo použitý. Je častou národného dôchodku, a tobôž nerovná sa hrubému domácemu produktu, ktorý ukazuje na výkonnosť, na celkový výsledok. Teda ak pán poslanec Mikuláš Dzurinda začne argumentovať tým, ako sa rozdeľuje prebytok federálneho rozpočtu, lebo slovensky, ako viete, bol deficitný, český bol deficitný, treba si postaviť otázku, či pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktoré centralizujú na úrovni federácie značne kvantá peňazí, aby ich potom rozpušťali, závisia od toho, ako sa vyjadril vtedajší pán federálny minister Klaus, že federál hospodári lepšie ako národne republiky, alebo či je chyba v pravidlách. Vo švajčiarskom rozpočte súhrn rozpočtov obcí a miest je prebytkový, súhrn kantónov je prebytkový, súhrn konfederácie je deficitný.

A ešte k dvom stratégiám. Ideme na doraz. Oproti stratégii HZDS sa ponúkli dve stratégie, jedna VPN alebo ODÚ definovaná pánom expremiérom Čalfom v prejave "Ak má byť štát štátom", kde hovoril o tom, že mozog a srdce musia byt federálne a párové orgány - ruky, nohy, ľadviny národné. Lenže nevysvetlil spôsob, ako môžu v jednom spoločnom tele existovať a byť doň transplantované dve duše, česká a slovenská.

Druhá stratégia - tej ste tvorcom vy. Však mame dokumenty, keď sa odvolávate na hviezdičku, na stoličku a všetky tieto fakty. Potom ste zistili, že sa to nedá, z rôznych príčin, ktoré uznávam. Politika je umenie možného. Dostali ste naraz mnoho vecí, ktorým ste museli čeliť. Ale vaša stratégia bola stratégiou ezopovskej líšky, ktorá čiahala na hrozno. Nemohla ho dosiahnuť. Tak si povedala: Nuž čože, však aj tak ešte nie je zrelé.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Kočtúchovi. Pán podpredseda Húska, po ňom v zmysle § 19 pán poslanec Fogaš. To sú stále faktické pripomienky.

Podpredseda SNR A. H. Húska:

Vážení kolegovia a kolegyne,

chcel by som reagovať na niektoré formulácie pána poslanca Čarnogurského. Myslím si, že bude treba, aby si pán poslanec Čarnogurský aj jeho Kolegovia v KDH ujasnili, z čoho vlastne idú vládu obviňovať, lebo tu sa objavujú dve úplne rozporné obvinenia. Na jednej strane sa hovorí, že varujete pred neústavnosťou programu tejto vlády a na druhej strane žiadate, prečo nie sú varianty riešenia, ktoré ukážu postup, ktorý prípadne môže nastať atď. Odporúčam, aby sme v tejto oblasti tak nepostupovali. Keď sme uviedli, že nechceme uvádzať varianty, ktoré sú mimo nášho programu, samozrejme, predpokladali sme, že z toho nebude nikto vytĺkať lacný, teda v podstate nekapitálový kapitál.

A teraz k problematike, ktorá sa, podľa môjho názoru, nesprávne interpretuje, a to, že koniec-koncov všetko bolo kontrolovane a že aj priame predaje boli kontrolované. Len pripomeniem, že z tohoto miesta minister Mikloš hovoril, keď obhajoval predaj Danubiaprintu. Hovoril, že rozhodol a podpísal predaj Danubiaprintu preto, lebo pozná kupujúceho ako firmu dva roky a vykazuje v roku 1991 35 miliónov korún obratu. Firma vraj ponúkla dokonca 320 miliónové investície po zakúpení Danubiaprintu. Aká bola skutočnosť? Skutočnosť bola taká, že táto firma, ktorú dva roky poznal, vznikla 12. 4. 1992, teda veľmi krátko predtým, než sa uchádzala o Danubiaprint. Táto firma mala kmeňové imanie 100 000 korún, a takejto firme je veľmi ľahko sľubovať jednak dostať zo 700 miliónovej bilančnej hodnoty za 300 aj niekoľko desiatok miliónov bazárový výkup a potom ešte sľúbiť 300 miliónov investícií. Koniec-koncov kupovaná podstata ide na zaručenie daňového úveru, čiže z toho vidíte, že cesta priamych predajov bola absolútne nekontrolovaná, alebo ak chcete, poviem to inak, bola kontrolovaná, ale ľuďmi, ktorí neboli dostatočne morálne na výške. /Potlesk. / Preto budeme odporúčať, aby sa čo najviac uplatnili súťažné podmienky tak ako to pôvodne bolo v koncepcii vlády, to znamená tendre, flotácia a podobné súťažné súbehy.

Dovoľte ešte jednu poznámku. Ide o to, aby bolo jasné, či nadväzujeme alebo nenadväzujeme na minulú vládu. Samozrejme, že v určitých oblastiach nemožno poprieť kontinuitu a bolo by nezmyslom, keby sme ju popreli. Ale v jednej oblasti každopádne nesmieme nadväzovať na túto politiku trvalého ústupu ambíciám hegemóna. Tento ustúp znamenal, že z vlády robil služobnú vládu, robil derivovanú vládu, ktorá služobným spôsobom postupovala voči tomu, kto dominoval v tejto republike. Terajšia vláda nebude služobná, o tom vás ubezpečujem, nie ako člen vlády, ale ako ten, ktorý bude spoločne s vami kontrolovať túto vládu. Táto vláda takou, ako minulá, nebude. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Pán poslanec Fogaš, pán poslanec Plesník a pán poslanec Mikloško.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážene predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,

tí, čo tu sedeli v uplynulom období vedia, že nezvyknem reagovať pravé cez faktické pripomienky a nerád vediem nejakú osobne cielenú polemiku, ale vystúpenie pána poslanca Čarnogurského ma tak trošku vyprovokovalo, predovšetkým preto, lebo sa dotkol uznesenia, ktoré sa tyká vyhlásenia zvrchovanosti. Povedali ste, pán poslanec, že navrhované

uznesenie je práve v tom bode, ktorý ste citovali, neústavné. Dovolím si s tým nesúhlasiť. Bod 2 navrhovaného uznesenia totiž hovorí, že sa uznáva súčasná ústavná úprava pomerov Slovenskej republiky do okamihu prijatia Ústavy Slovenskej republiky. To je presne v súlade s článkom 142 ods. 2 dnes platného zákona o československej federácii. Myslím si, že to nie je neústavné, ale naopak, je to ústavné, a podlá mňa je to potrebné konštatovať predovšetkým vo vzťahu k zahraničiu. Stále hovoríme, že podporujeme ústavnosť. Tak prosím, vychádzajme z nej. Toto uznesenie v tejto časti malo presne tento princíp podporiť. Ak hovoríte, že týmto uznesením by zanikla ústava, to ani z tohoto článku 142, ktorého je to temer presný citát, nevyplýva.

A keď už sa tu šabľuje s tým, ako to bolo v súvislosti so štátoprávnym usporiadaním, a kritizuje sa všetko do minulosti i do budúcnosti, rád by som pripomenul dve vety z programového vyhlásenia vlády, v ktorej bolo i KDH súčasťou koalície. Citujem: "V súlade s úsilím o návrat nášho štátu do Európy sme rozhodnutí zabezpečiť, aby v spoločenstve európskych národov mohli Česi a Slováci vystupovať ako svojbytné a rovnoprávne subjekty. " Na ďalšej strane: "Vláda Slovenskej republiky musí mať možnosť vstupovať do medzinárodných organizácii a medzinárodných vzťahov národného charakteru, rozvíjať kontakty s našimi krajanmi. " To je, prosím, medzinárodno-právna subjektivita, či chceme, alebo nechceme.

KDH ako prvé vypracovalo návrh Ústavy Slovenskej republiky s prezidentom na čele, bez väzieb na Českú republiku. Navrhlo tiež štátnu zmluvu s Českou republikou. Nikdy som nikde tieto priority KDH, ani v predvolebnej kampani nespochybňoval, len sa pýtam, či tieto aktivity v tom čase nepriviedli tiež k súčasnému stavu v otázkach štátoprávnych. Viackrát som i vás, pán poslanec, vtedy vo funkcii premiéra, žiadal o to, aby sa vláda štátoprávnymi otázkami zaoberala

a prosil, aby ste spracovali varianty štátoprávnych modelov, pričom by ste mali zohľadniť predovšetkým ekonomické aspekty tých modelov, ktoré sa navrhovali v ústavách, ktoré bolí predložené. Vaši ministri mi odpovedali, že nerozumejú našim požiadavkám. Dnes nám teda naozaj chýbajú varianty i alternatívy. Len sa pýtam, čia to je vina?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Plesník, pán poslanec Mikloško. Poslanec J. Plesník:

Vážene kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

vo vystúpení pána Čarnogurského bol privatizačný proces hodnotený ako pripravený, regulárny a zvládnutý. Pre objektivitu treba pripomenúť, že v IX. volebnom období tu, na pôde parlamentu boli viackrát vznesene pripomienky k priebehu privatizácie. Kumulovanie a nevyjasnovanie problémov sprevádzajúcich celý privatizačný proces transformácie vlastníckych vzťahov napokon viedlo i k hlasovaniu o vyslovení nedôvery členovi vlády, ktorý bol poverený riadením správy a privatizácie národného majetku. Myslím, že je preto objektívne, že v návrhu uznesenia sa Predsedníctvu Slovenskej národnej rady ukladá zriadiť parlamentnú komisiu na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike, teda tak, ako Strana demokratickej ľavice požadovala už od začiatku privatizačného procesu tuto parlamentnú kontrolu zabezpečiť.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Sečánsky. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

za klub KDH by som len veľmi stručne vo faktickej poznámke odpovedal na niektoré repliky, ktoré boli na vystúpenie poslanca Čarnogurského. Pánovi poslancovi Hrnkovi by som chcel povedať, že ako porazená strana v týchto voľbách nehľadáme pomoc v Čechách, nehľadali sme túto pomoc ani vtedy, keď sme boli ako víťazná strana v koalícii. Myslím, že konfrontácia, ktorá nastala, krízový okamžik, ktorý nastal v štátoprávnom usporiadaní, bol vo chvíli, a toho som bol svedkom, bol tam aj predseda terajšej vlády pán Mečiar, kedy KDH vystúpilo s návrhom zmluvy. To bol krízový okamžik, od ktorého sme sa už potom ďalej nepohli. A to, že sme rokovali s českou stranou, áno, rokovali sme tak, ako a] dnes rokuje HZDS s českou stranou. Nedohodli sme sa s českou stranou tak, ako predpokladám, že sa s ňou nedohodne ani HZDS. Takže v tomto smere nemáme pocit nejakej väčšej servilnosti. /Potlesk/.

Po druhé - vytýkame programovému vyhláseniu to, že vo chvíli, keď rozpad republiky je vlastne - povedzme to celkom otvorene - už len technickou záležitosťou, hľadajú sa už len technické prostriedky na to, aby tento rozpad mohol byť kultivovaný a podľa možnosti ústavný, programové vyhlásenie o tomto nie nehovorí a neráta s takýmito alternatívami. Nehovorí o ňom nič pred slovenským parlamentom ani pred slovenskou verejnosťou. V tomto si myslíme, že treba byť otvorenejší. Áno, nazvime veci pravými menami, že stojíme v krátkom období pred rozpadom republiky. Nechcem to zdôvodňovať, myslím, že je to každému jasné, kto sleduje udalosti posledných mesiacov.

Čo sa tyká pána poslanca Fogaša, chcem upozorniť na jeden moment, cez ktorý sme mlčky prechádzali. Ustanovenie, že slovenská ústava môže byť prijatá, je presne v tejto ústave, ale povedzme si celkom otvorene, že pri prijímaní kompetenčného zákona nastalo isté feaux pas, keď sa to odtiaľ dostalo von. V tom uznesení sme považovali za nedotiahnuté, že vo chvíli, ak bude prijatá slovenská ústava, čo je úplne v poriadku, prestáva platiť federálna ústava, ako budú definované väzby v spoločnom štáte. V tomto sa nám zdá byť bod 2 problematický. Totiž dobre vieme, že federálna ústava sa nepripravuje, pravdepodobne ani prijatá nebude. Tu kdesi vidíme riziko dezorganizacie a chaosu, že sa prijme slovenská ústava a prestanú platiť, definované väzby na federálnej úrovni. Toto je jediný problém. Áno, je to ústavné, ale otvorene hovorím, že to bolo feaux pas, ktoré nastalo. To je všetko.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

V zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Sečánsky, potom s faktickou poznámkou pán poslanec Bárány.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,

iste všetci s pozornosťou sledujeme prerokovávanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, tej vlády, ktorá, ako už tu bolo povedané, si nedáva žiadne prívlastky, je to skrátka vláda Slovenskej republiky. Je pravom

poslanca hovoriť, zaujímať, stanoviská k predkladaným návrhom. Osobne si však myslím, že je zneužitím tohoto práva, ak sa poslanci z toho istého hnutia, z tej istej strany opakujú snáď v snahe natiahnuť čas. Sme pripravení a uzrozumení s tým, že poslanci opozície budú kritizovať, postupy vedúcich strán pripadne hnutia a ich vlády. Kritika, nech prichádza z ktorejkoľvek strany, je osožná, prospešná vtedy, ak je konštruktívna. Vtedy ju treba brať do úvahy. A repliky niektorých pánov ministrov veľmi kladne takúto kritiku, ktorá tu odznela, v mnohých prípadoch prijímajú. Žiaľ, mnohým vystúpeniam táto konštruktívna kritika chýba. Dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k niektorým vystúpeniam. Budú to fragmenty, pretože na mnohé odpovedali niektorí, ktorí vystupovali predo mnou.

Pán poslanec Farkaš položil otázku, prečo neísť pred rok 1945, pokiaľ ide o reštitúciu vlastníctva pôdy k jednotlivým vlastníkom. Som toho názoru, pán poslanec, že s vami nemôžem súhlasiť, pretože návrat pred rok 1945, pokiaľ ide o vlastníctvo k pôde, znamená reštitúciu tohoto vlastníctva grófom, magnátom. Nechcem povedať, ako orientovane, to veľmi dobre vieme. Teda k tomu, aby vznikla skutočne bohatá vrstva majiteľov pôdy na jednej strane a na druhej strane slovenská žobrač, ktorá bude len slúžiť týmto pánom. Takáto predstava je pre nás v princípe neprijateľná. /Potlesk. / Prosím, tak som pochopil poznámku, prečo sa nevrátiť pred rok 1945 a takto na ňu odpovedám.

Pán poslanec Krivčík kritizoval, že programové vyhlásenie nedostatočne rieši alebo s nedostatočnou pozornosťou rieši otázku poľnohospodárstva. Myslím si, že úlohou každého ministerstva, každého ministra je programové vyhlásenie, ktoré schváli parlament, rozpracovať na vlastné podmienky podrobnejšie. Je to rámec, základne pravidlo, samozrejme, popri zákonoch, z ktorého pri svojej činnosti bude vychádzať. Nie je možné podrobne odpovedať ani na mnohé otázky

poľnohospodárstva. Vieme, že sú nesmierne závažné. Ak niekto čaká, že v programovom vyhlásení sa povie, že poľnohospodárstvo budeme dotovať x-miliardami korún, je na omyle. To by sa dalo urobiť, v tom prípade, keby nám predchádzajúca vláda nezanechala schodok v štátnom rozpočte okolo 10 mld korún. Potom by sa o týchto príspevkoch alebo dotáciách dalo hovoriť, aj to len veľmi opatrne.

Som toho názoru, tým chcem reagovať na príspevky niektorých kolegov poslancov, ktorí sú maďarskej národnosti, že otázku jednotlivých národnosti treba riešiť zásadne, komplexne a pritom nezabúdať, že podobne ako ostatní, aj oni sú občanmi Slovenskej republiky. Ak poukazujú na to, že sa tu nedodržiavajú medzinárodne dohody, musím sa opýtať, konkrétne ktoré dohody sa nedodržiavajú? To je prvá otázka. Druhá otázka - konkrétne v akej miere sa dohody nedodržiavajú? A preto, že máme rozporné stanoviská, som toho názoru, že tieto dohody sa dodržiavajú, pokiaľ ide o národnosti, neostáva nám nič iné, ako požiadať skupinu expertov o vypracovanie expertízy, ktorá konkrétne poukáže na to, v akej miere sa tieto dohody dodržiavajú. Ak budeme mať pochybnosti potom, myslím si, že bolo by správne zavolať predstaviteľov medzinárodných združení, nech sa presvedčia o tom ako sa na Slovensku tieto dohody dodržiavajú alebo nedodržiavajú. /Potlesk. / Zásadne však pripomínam a tým hovorím svoju mienku, že rozhodne nepripustime, aby sa Slovák kdekoľvek na Slovensku cítil ako v cudzine. Nie prosím, on je príslušníkom štátotvorného národa, toho, ktorý tvorí základnú vrstvu tejto republiky. Tým v žiadnom prípade nepodceňujem ostatných občanov, vysoko si vážim každého pracovitého, bez ohľadu na to, či je to Slovák, či je to Maďar alebo ja neviem kto. Nehodnotím ľudí podľa národnosti, ale podľa toho, akou mierou prispievajú k občianskej, spoločenskej a národnej stabilite.

Dovoľte pár poznámok k pánovi Čarnogurskému. Pán poslanec, programové vyhlásenie, ktoré je predložené, nesmeruje k rozbitiu štátu, smeruje k novým pravidlám spolunažívania s Českou republikou. To tu už bolo x-krát povedané. Kto chce, ten to tam nájde. Bližšia konkretizácia, ale aj východisko je v politickej dohode medzi vládnucimi stranami Slovenskej republiky a České] republiky. Tato dohoda bola zverejnená, nechcem sa jej dotýkať. Som rád, že ste poukázali na druhý bod pripravovaného uznesenia. Bol to prakticky len pracovný návrh. Posledné uznesenie je formulované volnejšie, inak táto konštrukcia sa v ňom nenachádza. Teda v tomto sa vám urobilo zadosť. Som rád, že uznávate ústavnosť krokov, ktoré vedú k deklarácii o zvrchovanosti. Nedá my však, aby som v tejto súvislosti, a skutočne tým nemienim nič zlého, nepripomenul, že nedávno v tejto miestnosti, keď žiadal o vyhlásenie zvrchovanosti pán Oberhauser, ste to nazvali, prepáčte, budem to parafrázovať, mladíckym, nerozvážnym až kriminálnym činom politicky nevyspelého chlapca. Naozaj to parafrázujem. Som rád, že podobne ako súčasná česká reprezentácia, uznávate ústavnosť týchto krokov. Ovšem ústavnosť týchto krokov - deklarácia a ústava - uznáva len táto reprezentácia Čiech. Nerád by som sa vrátil k tomu, aby som vám pripomenul, aké boli závery pána Kalvoda, pani Burešovej a ostatných, ktorí jednoznačne vyhlasovali tieto kroky za neústavný čin Slovenskej republiky, pripadne Slovenskej reprezentácie.

Pokiaľ ide o samotne spolunažívanie, pán poslanec Fogaš tu povedal, aké boli východiska, pokiaľ ide o statnú zmluvu a pokiaľ ide o toto usporiadanie. Áno, KDH v tomto malo prioritu. Pamätám sa, keď ste priamo zo žilinského snemu došli na rokovanie do Papierničiek, vystúpili ste v predsedníctve s tým, že máte len takýto dekrét od snemu: po prvé uznať tuto dohodu ako štátnu zmluvu, po druhé táto štátna zmluva má byť základom právneho usporiadania budúceho spolunažívania, trvalým základom, časové neobmedzeným základom.

Je mi veľmi ľúto, že pri ďalších rokovaniach s českou reprezentáciou ste od týchto zásad upustili. A nakoniec to viedlo k Milovám. Všeobecná povaha Milov a povaha tejto "zmluvy" je všeobecne známa. Teda divíte sa, že hľadáme cestu k zavŕšeniu slovenskej štátnosti? Kladiete pred nami otázku, kto toto zaplatí. Samozrejme, nieto cudzieho platiteľa, zaplatiť to musíme jedine my, ale čím ďalej budeme s týmto otáľať, tým viac za to zaplatíme. Aj to si treba uvedomiť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa hlásili pán poslanec Barany, pán poslanec Hrnko, pán poslanec Farkas.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení pani,

dostala sa dnes na pretras nejako zadnými dvermi opäť otázka zániku ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po prijatí Ústavy Slovenskej republiky. Myslím si, že je to jedna z kľučových otázok, od ktorej sa mnoho z našich diskusii bude odvíjať. Rád by som tu pripomenul, podľa môjho názoru správny výklad čl. 142 ods. 2 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. v znení noviel. Tu sa používa formulácia, že po prijatí ústav Českej a Slovenskej republiky sa budú týmito ústavami spravovať ústavne pomery republík. Zaniká teda len tá časť, ústavy ČSFR, ktorá upravuje tieto ústavne pomery republík. Prevedene do až možno príliš zjednodušeného vyjadrenia ústavne pomery Slovenskej národnej rady sa už nebudú spravovať, ako je tomu dnes, federálnym zákonom, ale ústavou Slovenskej republiky, ale ústavne pomery Federálneho zhromaždenia a federálnej vlády, občianskych práv a slobôd sa

budú spravovať naďalej Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Čiže tu nejde o zánik celej Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale len tých jej častí, ktoré sa týkajú ústavných pomerov republík. V tomto smere, myslím si, prijímanie deklarácie alebo Ústavy Slovenskej republiky nielenže nie je v rozpore so súčasne platným ústavným stavom, ale z veľkej časti je ním priam predvídané.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Farkas. Pokiaľ sa páni poslanci neprihlásia s ďalšími faktickými poznámkami, navrhol by som prestávku do 14. 00 hodiny. Po prestávke by vystúpil pán minister Tuchyňa.

Poslanec A. Hrnko:

Ak dovolíte, vážená snemovňa, vrátil by som sa k vystúpeniu pána poslanca Miklošku. Pán poslanec Mikloško, s poľutovaním musím povedať, že ste nehovorili pravdu v tej časti, keď ste hovorili, že ste sa s českou stranou nedohodli. Vy ste sa s českou stranou dohodli, dohodli ste sa v Milovách, ktoré sú ako vystrihnuté z Prvej a Druhej pražskej dohody, ako som to hovoril predtým. To, že Milovy neboli prijaté, musíte dať na vrub tej časti vášho hnutia, ktorá z vašich radov odišla.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Farkas.

Poslanec P. Farkas:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Sečánskeho, ktorý povedal, že som v mojom vystúpení chcel ísť pred rok 1945. Buď ma nechápal, alebo aj v iných otázkach je zjavné, že nás nechcú chápať. Povedal som dátum 25. február 1948. Vtedy už bola v platnosti prvá agrárna reforma a nepripadá do úvahy vrátiť pôdu grófom, barónom a ostatným. Nechceme im vrátiť pôdu, chceme vrátiť pôdu a ostatný pôdohospodársky majetok tým, ktorí si to zaslúžia, tým, ktorým zobrali všetok majetok bez viny. Mali iba jedinú vinu - kolektívnu vinu. Nikdy proti Československej republika a českému a slovenskému národu nič neurobili. Im chceme vrátiť túto pôdu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Dámy a páni, má ešte niekto faktickú poznámku? Nie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14. 00 hodiny. Prosím, aby ste boli presní. Zase je prihlásených sedem poslancov.

/Po prestávke. / Predseda SNR I. Gašparovič:

Prosím, aby si každý sadol na svoje miesto, budeme pokračovať v rokovaní. Do diskusie sa hlásil pán minister vnútra, prosím, aby vystúpil.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená Slovenská národná rada, vláda Slovenskej republiky, ctení hostia,

pluralita názorov patrí bezpochyby k demokracii. Diskusia k programovému vyhláseniu vlády to plne potvrdzuje. Oceňujem konštruktívne prístupy niektorých poslancov. Z predchádzajúcej praxe však viem, že vytvorenia koncepčného materiálu je veľmi zložité a náročné. A takým nepochybne programové vyhlásenie vlády je. Podstatne ľahšie je ho kritizovať, pripadne deštruovať. To je však zákonité a z hľadiska parlamentnej opozície i logické. Mnohí sa odvolávajú na vládne vyhlásenia minulej vlády. Chcem pri tejto príležitosti upozorniť, že pokiaľ si dobre pamätám, minulá vláda svoje vládne vyhlásenie nedala, ale dala k tomu len akýsi dodatok, prehlásenie, teda neviem, o ktoré vládne vyhlásenie ide, či o to pôvodné, ktoré prijala ešte vláda pána Mečiara.

Prehlasujem, že i pri najlepšej snahe a vôli nebolo možné do nášho vládneho vyhlásenia zapracovať všetko, a to nám je vytýkané, teda programové vyhlásenie, harmonogram jeho realizácie, metódy a postupy, termíny, ktorými ho budeme plniť. V takom prípade by zrejme musel tento dokument byt svojim rozsahom najmenej desaťkrát väčší. Programové vyhlásenie vytvára filozofiu vlády v jej funkčnom období.

A teraz k časti Programového vyhlásenia týkajúcej sa môjho rezortu, zatiaľ chcem objasniť časti, ktoré boli podrobované kritike. Po prvé - boli vznášané požiadavky samosprávy. Dovoľujem si vážených pánov poslancov upozorniť, že táto predsa existuje v mestách a obciach podlá zákona č. 369/1990 Zb. a bola konštituovaná v komunálnych voľbách pred dvomi rokmi. Teda nechápem, akej samosprávy sa časť poslancov dovoláva. Správa miest a obcí je plne v kompetencii samospráv.

Po druhé - bola kritika týkajúca sa územného usporiadania Slovenskej republiky. Áno, dávam kritizujúcim plne za pravdu, že toto vyriešené nie je. Ale prečo? Na to, myslím si, sa treba opýtať našich predchodcov, ktorí tento problém neustále odsúvali. Prvé úvahy o zracionalizovaní vznikli koncom roku 1990. Vláda posúdila stav prace komisii v marci 1992, teda po roku a pol, a odporučila našej vláde tento prijatý alebo posúdený materiál využiť. Naša vláda sa tohoto problému však nezrieka a stanovuje si k nemu rad úloh, či už na strane 37 vládneho vyhlásenia, čiastkové na stranách 10, 15, 25, 30 i 31. Naša vláda okrem iného si musí tieto úlohy splniť a vyriešiť, pretože ďalšie komunálne voľby nás čakajú o dva roky a voliť bude potrebné podľa nového územného členenia. Chceme odbyrokratizovať štátnu správu, prepojiť, ju horizontálne i vertikálne, ale i prepojiť, na samosprávu. Prerokovanie tohto problému je zaradené do programu rokovania vlády na budúci mesiac. Vláda k tomu na svojom najbližšom zasadaní, teda zajtra, zaradí schválenie potrebných komisií. Osobne som stanovil úlohy k príprave výberového konania pre obsadenie funkcionárov štátnej správy, pretože iste viete, že mnohí sa svojich funkcií vzdávajú a treba akýmsi spôsobom zabezpečiť, ich vyber.

Vítam ponuky poslancov k práci v rôznych pracovných a expertíznych komisiách a teamoch. Vypracovanie dlhodobého boja proti zločinnosti to určite vyžaduje. Rád by som vašu pozornosť obrátil k závažnej úlohe môjho rezortu - k boju a organizovaným zločinom. Tento boj nemožno viesť nepripravenými ľuďmi, bez dokonalého technického vybavenia policajného zboru, aspoň takého, akým disponuje organizovaný zločin. Bez toho budeme stále nie krok vpredu, ale za ním, a nedosiahneme požadovaný efekt a celkový úspech. Takýto boj, pochopiteľne, vyžaduje i vedecký prístup, medzinárodnú

koordináciu, vysokokvalifikovaných ľudí, ale tiež monitorovanie možnosti, metód a postupov organizovaného zločinu. Teda každá rada je vítaná. Potvrdzuje to nakoniec i dnešná vážna udalosť v Považskej Bystrici, kde pri pokuse zadržať páchateľov krádeže auta títo postrelili príslušníka policajného zboru do krku, do oboch rúk, do brucha. Zranenie je vážne, avšak poranený je mimo nebezpečenstva. Obraciam sa na vás a som presvedčený, že nás podporíte predovšetkým pri tvorbe rozpočtu a za krátko i pri rokovaní o schvaľovanie zákonného opatrenia o Policajnej akadémii, ktoré prijalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady 15. júna tohoto roku.

K pripomienkam v časti obrana. Zrejme došlo k určitému omylu alebo zlej interpretácii, že ide nad rámec alebo mimo ústavnosť. Oceňujem tú časť vystúpenia pána poslanca Pittnera, ktorá sa týka polície. Chcem v súvislosti s obranou prečítať odsek, ktorý je zakotvený vo vládnom prehlásení. Prosím o pozornosť. Je to odsek 2 na strane 34: "Vláda bude podporovať a presadzovať proces odzbrojovania v Európe i vo svete. Bude nepretržite sledovať dokončenie redislokácie vojsk Česko-slovenskej armády na princípe rovnomerného rozdelenia všetkých druhov vojsk a špeciálnych vojsk. Bude usilovať o zmenu organizačných štruktúr armády, profesionalizáciu vybraných funkcii Česko-slovenskej armády, skrátenie vojenskej základnej služby, o zabezpečenie ochrany obyvateľstva a majetku pretvoreným systémom civilnej obrany, kde bude presadzovať jej riadenie vládou Slovenskej republiky. " Som presvedčený, že vláda týmto odsekom vlastne podporuje doktrínu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyhlásenie k nej, ktoré bolo prijaté Federálnym zhromaždením. Posúďte teda sami, v akom rozsahu ide o neústavnosť.

Ešte jedna reakcia na vystúpenie pána poslanca Báránya. Časť jeho pripomienok, myslím si, že je v programovom vyhlásení zapracovaná, ale určite mu ide o plnú realizáciu v rozpracovaní tohto vyhlásenia do podmienok rezortu ministerstva

vnútra. Som presvedčený, že i s jeho pomocou sa tak skutočne stane. Komplexný plán boja proti zločinnosti, jeho akýsi skelet, sa v súčasnej dobe začína na mojom ministerstve rozpracovávať. Školstvo je v rámci bezpečnosti polície rozpracované, nakoniec svedči o tom i to, že na programe tohoto rokovania Slovenskej národnej rady je odsúhlasenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady o Policajnej akadémii.

Pokiaľ sa týka boja proti drogám, v zostave Policajného zboru Slovenskej republiky existuje protidrogová brigáda. Úspešne plnila úlohy, nakoniec dostala i ocenenie maďarskej polície za spoluprácu pri záchyte určitého množstva týchto látok.

Odbory sa stali súčasťou mojej práce od prvého dna vstupu na ministerstvo vnútra.

Ďakujem za pozornosti. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem aj ja. Prosím pána poslanca Jakubíka. Do diskusie sa ďalej pripraví pán poslanec Harna.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, členovia vlády,

ako predstaviteľ odborárov zameriam sa vo svojom stručnom vystúpení na oblasť sociálnu a oblasť bezpečnosti práce.

Je potrebné oceniť, že vláda uvažuje s naštartovaním sociálnej reformy ako neoddeliteľnej súčasti reformného procesu u nás. Riešenie sociálnych istôt či problémov je priamo či nepriamo obsiahnuté v každej kapitole programového vyhlásenia. Žiaľ, z textácie programového vyhlásenia sa nedá vidieť časová postupnosť, krokov, či riešenie jednotlivých zámerov v časovom horizonte. Rovnako, pokiaľ ide o finančné zdroje potrebné na riešenie sociálnych veci, majú byť tieto zabezpečované postupne podľa situácie v štátnom rozpočte. Domnievam sa, že takýto postup znevažuje dobrý úmysel vlády Slovenskej republiky riešiť sociálne problémy občana tejto republiky a nedáva garancie, že pokračujúci reformný proces nepôjde aj naďalej na úkor občana, ako tomu bolo doteraz.

V poslednom období, najmä pri vzniku nových súkromných spoločností, či súkromnej podnikateľskej aktivity v oblasti výroby zisťujeme, že dochádza k ohrozovaniu zdravia zamestnancov, keď títo pracujú na zariadeniach, ktoré nezodpovedajú, dokonca sú v rozpore s predpismi o bezpečnej a zdraviu neškodiacej práci. Podnikatelia, či už štátne podniky, akciové spoločnosti alebo súkromníci, nevenujú problematike bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci potrebnú pozornosť, a to ani v oblasti prevencie, čoho dôkazom sú napríklad rovnaké relatívne údaje štatistiky za roky 1989 a 1991, ale v roku 1991 nižšia produktivita práce okrem iného znamená i pomalšiu prácu a slabšie využitie pracovného času, a tým menšie riziko možnosti vzniku úrazov.

Súčasná finančná situácia v podnikoch spôsobuje, že zamestnávateľ nezabezpečuje pre zamestnancov ani najnutnejšie osobné ochranné pracovné prostriedky pre výkon jeho funkcie. Organizačná zmena oznámená v masmédiách, t. j. zaradenie Slovenského Úradu bezpečnosti práce do rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, robí zabezpečenie dozorovania kontrolnej a koordinačnej činnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nejasnou, pričom v terajšom úrade bezpečnosti práce je úzke prepojenie i na ďalšie rezorty, najmä ministerstvo zdravotníctva, a to v prepojení pôsobenia škodlivín, tzv. rizikových pracovísk.

Navrhujem preto v návrhu uznesenia k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky zvýrazniť garanciu zabezpečenia potrebných zdrojov v štátnom rozpočte na riešenie zámerov a problémov sociálnej oblasti a ďalej komplexne riešiť koncepciu zabezpečovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach Slovenskej republiky, a v tom najmä prierezovosť tohto problému, pokiaľ ide o rezortizmus, zvýšenie právomoci vrcholného dozorovacieho orgánu, a to vrátane problematiky revízii vyhradených technických zariadení, ako i spracovávania a dávania stanovísk tohto vrcholného dozorovacieho orgánu pri zavádzaní nových výrob k bezpečnosti technických a technologických zariadení, ďalej prepojenie a koordinácia s kontrolnou činnosťou, ktorú doteraz vykonávajú odborári.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Jakubikovi. V zmysle § 19 sa prihlásil pán minister Baco.

Minister poľnohospodárstva a výživy SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,

dovoľte mi poďakovať sa za pripomienky a námety, ktoré tu odzneli v diskusii k pôdohospodárskej časti Programového

vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Budeme sa s nimi zaoberať a využijeme ich predovšetkým pri práci na zásadách agrárnej, výživovej a lesníckej politiky.

Na kritiku, že tieto práce nie sú v programovom vyhlásení termínované, si dovolím poznamenať, že na strane 21 sa hovorí o prijatí týchto dokumentov tak, aby sa podlá nich mohlo pracovať, už od hospodárskeho roku 1993/1994, teda od augusta 1993.

Začali sme v súčasnosti práce na trhových poriadkoch pre jednotlivé komodity ako princípe organizovanosti trhu s potravinami. Tieto práce sú termínované do toho istého obdobia. Okrem takýchto strednodobých prác, ktorých výsledkom budú spomínané koncepčne riešenia, sa v programovom vyhlásení priznávame k okamžitým a krátkodobým úlohám v nadväznosti na aktuálnu úpadkovú situáciu v pôdohospodárstve. Ide predovšetkým o tohotoročnú žatvu, kde sa očakáva, mimochodom, o pol milióna ton nižšia úroda, ako vlani. Snažíme sa tiež organizovane zúžitkovať časový prebytok ošípaných v tomto období tak, aby sme nemuseli, podobne ako v minulom roku, k Vianociam dovázať mäso zo zahraničia za oveľa vyššie ceny. Akútne je riešenie problémov dobytka, kde najmä v produkcii mlieka je veľmi nebezpečný úpadok. Vlaňajší pokles úžitkovosti pokračuje a súčasne dosahované parametre v úžitkovosti nás neposúvajú na Balkán, ale priamo do Afriky, medzi poľnohospodársky najzaostalejšie krajiny sveta.

Najväčším problémom však je súčasný ekonomický problém. Poľnohospodárstvu sa v doterajšom transformačnom procese najviac ublížilo a je to najcitlivejšie a najzraniteľnejšie miesto v našej spoločnosti. Len 10 % väčších prvovýrobcov žije nad ekonomickou hladinou úpadku, aj to vo väčšine prípadov iba vďaka iným prvovýrobným aktivitám. Ostatní žijú z podstaty na úkor budúcnosti. Aby aspoň polovica z nich mohla zabezpečiť reprodukciu, chýba najmenej 5 miliárd korún.

Ako tieto problémy riešiť? Predchádzajúca vláda pripravovala riešenie zvýšením odbytových cien až o 10 % do konca tohoto roku. Tak informoval rezortnú verejnosť zástupca vlády na celoslovenskej porade zástupcov poľnohospodárov v apríli tohoto roku. Problém je ešte zložitejší napríklad v tom, že v štátnom rozpočte na rok 1992 zostáva nepokrytá čiastka skoro jednej miliardy Kčs na v minulom roku znížený odvod dane z miezd.

Riešenie tejto situácie nie je jednoduché. Práve preto sa teraz sústreďujeme na väčšiu organizovanosť trhu potravín a zníženie strát z doterajšieho tzv. voľného, presnejšie povedené, divokého trhu, ktorý už dnes vo vyspelých ekonomikách nemá absolútne miesto, v potravinách obzvlášť.

Dňa 8. júla 1992 sme zorganizovali pracovné stretnutie zástupcov parlamentných strán a hnutí za náš rezort, ako aj samosprávy, kde nás zástupcovia informovali o vecnej zhode v riešení otázok nášho rezortu. K spolupráci sa hlásia z pozície konštruktívnej opozície. Teším sa na spoluprácu so všetkými, ktorí ctia vlastníctvo, pluralitu a súťaž hospodárskych foriem a podporujú hospodárenie slovenskej krajiny na prospech všetkých jej obyvateľov, pri zabezpečení primeranej dôchodkovej stability hospodárov v tejto krajine.

Ďakujem za slovo, ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím pána poslanca Harnu a potom v zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Fogaš.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Slovenska národná rada, vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

s výhradami nášho poslaneckého klubu predneseného pánom Duka-Zólyomim sa, samozrejme, stotožňujem. Dovoľte mi však, aby som povedal niekoľko myšlienok k ekonomickej časti programového vyhlásenia vlády.

Považujem za správne a politicky dôležité, že nová vláda si za svoj hlavný cieľ v oblasti ekonomickej vytyčuje vytvoriť fungujúce trhové hospodárstvo so sociálnym a ekonomickým zameraním a deklaruje zámer pokračovať, v transformácii ekonomiky. Vláda však v programovom vyhlásení oznamuje, že chce vypracovať novú koncepciu privatizácie. Znamená to teda, že chce pokračovať v procese ekonomickej transformácie, avšak privatizovať podľa novej, teda inej koncepcie.

Všetci dobre vieme, že privatizácia ako základná metóda, cesta vytvorenia súkromného sektoru, je achillovou pätou procesu transformácie ekonomiky, preto zmena jej koncepcie môže vážne narušiť a najmä zdržať celý tento proces. Sám som v predchádzajúcom parlamente kritizoval priebeh procesu privatizácie, upozorňoval som na legislatívne vákuum, ktoré bolo okolo činnosti investičných privatizačných fondov a na možné zneužitie tohto procesu na individuálne obohacovanie sa. Považujem preto za možné, dokonca za užitočné, urobiť určité korekcie v tomto procese, najmä čo sa týka zvýšenia jeho transparentnosti. Meniť však celú koncepciu obrazne povedané v polčase procesu, ako to predurčuje programové vyhlásenie vlády, je veľmi nebezpečne, mohlo by to mať nedozierne následky na priebeh ekonomickej transformácie.

Vládne vyhlásenie v oblasti privatizácie necháva nezodpovedanú jednu veľmi vážnu otázku. Vláda chce zmeniť koncepciu privatizácie a nevyjadruje sa k problematike pokračovania privatizácie kupónovou metódou. Deklaruje len to, že rešpektuje výsledky prvej vlny kupónovej privatizácie. Znamená to, že v tejto dôležitej otázke vláda nie je ešte rozhodnutá, že chce od tejto metódy odstúpiť? Chcem upozorniť, že odstúpenie od tejto metódy bude obyvateľstvo, občan považovať za vylúčenie z procesu privatizácie, že sľuby o tom, že získa reálny vlastnícky podiel na časti štátneho vlastníctva, nástupom novej vlády sa stali planými. To je politicky veľmi nebezpečné, najmä vtedy, keď v Českej republike bude proces kupónovej privatizácie plynulé pokračovať. Obyvateľstvo by to mohlo prežívať ako krivdu, a to oprávnene, lebo každý občan by bol ukrátený o vlastnícky podiel v hodnote niekoľkých desaťtisíc korún.

A dovoľte mi ešte niekoľko slov k vystúpeniu pána ministra Černáka, myslím na jeho včerajšie vystúpenie. To, že vystúpil, a vystúpil tak ako vystúpil, je dobré. Hovoril jasnou rečou. Lenže vláda nemôže chcieť, od opozičných poslancov, aby domýšľali v programovom vyhlásení to, čo tam nie je napísane. Práve v ekonomickej časti programového vyhlásenia verejnosť právom očakávala väčšiu konkrétnosť. Hnutie za demokratické Slovensko bolo najväčším kritikom hospodárskej politiky minulej vlády, preto sme oprávnene očakávali, že disponuje prepracovaným programom na odstránenie kritizovaných nedostatkov.

Žiaľ, programové vyhlásenie dokazuje, že vláda takýto prepracovaný program nemá. Má len sústavu všeobecných cieľov zameraných na odstránenie existujúcich nedostatkov, ale program nepresvedčuje, že vláda vie, ako to urobiť. Iste uznáte, že zámery, ako napríklad - citujem: "pozitívne ovplyvňovať ekonomické prostredie" alebo "vytvárat priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít" alebo "podporovať protiinflačné tendencie" bez aspoň naznačenia toho, ako ich chce vláda zabezpečiť, sú síce správne, ale málo presvedčivé.

Preto považujem za správne, aby sme v uznesení zaviazali vládu na urýchlené vypracovanie takých materiálov, ktoré by dali odpoveď na tieto otázky, aby sme ich v parlamente prerokovali.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Fogaš. V zmysle § 19 sa pripraví pán minister Dolgoš.

Poslanec C. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

pokúsim sa povedať niekoľko poznámok k trom bodom i navrhovaného uznesenia, nielen samotného programového vyhlásenia. V súvislosti s požiadavkou postupného konštituovania občianskej spoločnosti a odštátnenia spoločenského života je vhodné utvárať relatívne optimálne proporcie medzi právnymi prostriedkami ovplyvňovania spoločenských vzťahov a ponechaním priestoru na autoreguláciu alebo vlastnú aktivitu a iniciatívu subjektov právnych vzťahov. Dobre tušíte, budem sa venovať trošku legislatívnemu procesu a jeho koncepcii.

Z vlastnej skúsenosti vieme, že prílišné ovládanie spoločnosti štátom podlamuje hybné sily jej rozvoja a znižuje samoregulačnú schopnosť. Z hľadiska tohto problému má teda mimoriadny vyznám uplatňovanie zásady, v zmysle ktorej je

neštátnym subjektom práva dovolene všetko, čo nie je zakázané, a štátnym orgánom zakázané všetko, čo im nie je prikázané, alebo zvykneme hovoriť, dovolené. Pri realizácii tejto zásady, vychádzajúc z poňatia právneho štátu je nevyhnutne jednoznačne uprednostiť zákon ako rozhodujúci prameň práva, čo by malo prispievať i k obmedzovaniu podzákonnej reglementácie. Táto preferencia zákona sa vždy nerešpektuje. Je vhodné, aby sme i v súčasnom období brali do úvahy, že spoločenské procesy sa spravidla najlepšie upravujú tým smerom, ktorým sa už uberajú.

Jedným z možných nedostatkov minulého obdobia bolo práve podceňovanie spoločenskej praxe a uplatňovanie práva v nej. Neponechával sa vlastne žiadny priestor a čas na utváranie vhodných noriem a vzťahov založených na voľnosti a rozmanitosti. I v minulom období sme prijali niekoľko právnych noriem s účinnosťou ich vyhlásenia a vo viacerých právnych normách neboli dostatočne dlhé legislakačne lehoty na to, aby sa uviedli do života. Neexistoval takmer žiadny priestor na prípravu realizácie právnych predpisov v reálnej praxi a aj preto sme viaceré právne normy dokonca niekoľkokrát počas jedného funkčného obdobia museli novelizovať. Tým sa stávali neprehľadnými a dochádzalo vlastne k tomu, že niekedy ich v živote ľudia nemohli uplatňovať, lebo ich nepoznali.

Zásadne východisko tu teda spočíva v pochopení rozdielu medzi štatom, ktorý určuje pravidlá hry pre subjekty pôsobiace na pôde občianskej spoločnosti i vo všetkých sférach jej života, a štátom, ktorý tieto pravidla tvorí predovšetkým pre seba, svoje orgány, k totálnemu ovládaniu spoločnosti.

Ak hovoríme k programovému vyhláseniu vlády, treba, hádam, pripomenúť, že Slovenska národná rada ma tiež významnú legislatívnu zodpovednosť za to, čo sa v nej schváli a aké

budú výsledky normotvorného procesu na tejto pôde. Nemala by byt zodpovedná len za výsledok normotvorného procesu. V centre pozornosti nás, poslancov, by mala byť aktívna spolupráca pri spoznávaní, formulovaní a presadzovaní legislatívnych zámerov. Túto činnosť by totiž nebolo vhodné ponechávať len na výkonné organy štátne] moci. Aby Slovenská národná rada však mohla plniť takto naznačenú úlohu, musí existovať koncepcia legislatívnej činnosti vlády. Musíme vedieť, aké sú zámery vlády. To by predurčilo i mnohé deje v oblasti ekonomiky a možno i bližšie vysvetlilo niektoré polemické body programového vyhlásenia v súvislosti s realizáciou ekonomickej reformy.

Na dnešnom zasadnutí hovoríme okrem iného o programe vlády v oblasti je] zákonodarných iniciatív, inými slovami, mame sa zaoberať legislatívnou politikou. Nepochybujem o tom, že vláda považuje legislatívne aktivity za dôležitý prostriedok riadenia spoločnosti a ochrany záujmov občanov, ale i štátu. V ktorých oblastiach a aké sú globálne zámery realizácie týchto aktivít, však vláda bližšie nedefinuje. Pripomínam uvedené skutočne najmä preto, lebo sme tvorcami vlastne nového právneho poriadku. Náš cieľ musí smerovať k dosiahnutiu úplnej kompatibility nášho právneho poriadku s právnym poriadkom štátov Európy. Európske spoločenstva sa usilujú vytvárať určite zásady právnych noriem, ktoré vlastne majú zabezpečovať približovanie právnych uprav My máme povinnosť na tieto procesy sa napojiť. Len tak sa budeme môcť uchádzať o trhy na európskom priestore, o umiestnenie našej výroby i na doteraz neprístupných miestach.

Nezaškodí pripomenúť, že programové vyhlásenie vlády spred dvoch rokov obsahovalo legislatívny program zhruba na 14 miestach. Inovovaný program vlády predložený vládou dr. Čarnogurského neobsahoval koncepciu legislatívnej činnosti, presnejšie, tiež ju mal roztrúsenú na viacerých miestach. Som presvedčený, že i preto bola práca vlády a následne aj

naše výsledky značne problematické. Ak vo vzorke jedného polroku k 33 návrhom zákonov a zákonných opatrení - hovorím z minulých dvoch rokov - odznie asi l O57 pripomienok, z nich 57 % sa prijme, možno hovoriť o kvalite predlôh zákonov? Verím, že nová vláda sa pousiluje takýto stav odstrániť. Nekomplexné riešenia, samozrejme, spôsobia problémy pri posudzovaní jednotlivých úprav a majú vplyv tiež na ich kvalitu. Rezervy boli v obsahovej i pojmovej previazanosti jednotlivých zákonov. Toto všetko by však patrilo do jedného koncepčného celku, ktorý by mal byť vo vládnom programe dopracovaný.

V tejto súvislosti sa treba zaoberať i opatreniami na zabezpečenie kontinuity vývoja právneho poriadku pre prípad realizácie iného modelu štátoprávneho usporiadania, než je teraz. Mám na mysli model konfederatívny. Už dnes je potrebné pripraviť a predložiť i komplex právnych predpisov na zmenu pôsobnosti a štruktúry orgánov spoločného štátu. Bolo by vhodné povedať, či to urobíme my, z iniciatívy Slovenskej národnej rady, povedzme, na podnet vlády, alebo to urobia poslanci vo Federálnom zhromaždení. To súvisí i s možnou realizáciou avizovaných dohôd medzi Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou, kde podľa vyjadrení vlády, ktorá sa uchádza o dôveru, ma ísť vlastne o dohodnutie procedurálnych krokov. Možno argumentovať, že vláda stanovila úlohy a z nich vyplynie aj ich legislatívne zabezpečenie, ale vláda nám svoje zámery predostrela, a teda už dnes by sme mali aspoň v základných kontúrach vedieť, aká bude realizácia vytýčených cieľov cez právne inštrumenty.

A ešte jedna skúsenosť. Okrem pár prípadov neboli v minulosti predkladané návrhy zásad zákonov, a bežne sa stávalo, že návrhy zákonov neobsahovali ekonomické, hospodárske, či finančné dopady. Niekedy sme teda rozhodovali vyložene nekvalifikovane. Tomu sa dá zabrániť, ak budeme dostatočne prejavovať politickú vôľu po serióznej a systematickej práci

v tejto oblasti. Strana demokratickej ľavice sa k nej hlási, a preto podporuje navrhované uznesenie, ktorým sa vlastne spracovanie koncepcie ďalšej činnosti vlády ukladá.

Zásadné legislatívne zmeny prijaté v uplynulom období vyjadrujú novú kvalitu spoločenských a právnych vzťahov, z čoho vyplýva vlastne i nová situácia v rezorte justície. A to je moja druhá poznámka. Podstatný nárast občianskoprávnej agendy, doterajšie i očakávané zmeny trestnoprávnych a trestnoprocesných predpisov, realizované začlenenie obchodného a správneho súdnictva do štruktúry všeobecného súdnictva, i ďalšie objektívne faktory, kladu mimoriadne nároky na všetky justičné orgány, ale aj na ich riadiace zložky, a vyvolávajú akúsi akútnu potrebu vytvorenia adekvátneho personálneho zázemia pre splnenie týchto úloh. Systematické personálne dobudovanie súdov a stabilizovanie sudcov však v súčasných podmienkach negatívne ovplyvňuje neustály úbytok sudcov.

V Predsedníctve Slovenskej národnej rady sme v ostatnom období niekoľkokrát zaznamenali prípady, kedy sa sudcovia vzdávajú svojich funkcií už po vymenovaní na doživotie. Príčinou je teda spravidla - možno moje poznámky teraz nebudú celkom presne, ale to je moja skúsenosť - odchod do advokácie, či medzi komerčných právnikov alebo na iné lukratívnejšie povolania, a to i napriek tomu, že sa upravili platy v oblasti justície. Zrejme to nepostačuje. Po druhé - je to spravidla neatraktívnosť sudcovského povolania z hľadiska konfliktnosti a náročnosti práce i jej odmeňovania. Po tretie - rozkolísané spoločenské postavenie sudcov, v ktorom sa len postupne obnovuje dôvera občanov k justícii - k tomu by sme mali prispieť, podľa mojej mienky, aj my -, pretrvávajúci stav pracovnej neistoty tých, ktorí ešte neboli vymenovaní podľa zákona o súdoch a sudcoch, teda natrvalo. Ale berme tiež do úvahy i nasledovné faktory: minimálne extrémne zdroje pre získanie kvalitných právnikov, myslím, spôsobilých

v krátkom čase zastavať sudcovskú funkciu, ale i nedostačujúci počet justičných čakatelov a ich čiastočný úbytok.

Ak teda nechceme pripustiť dosiahnutie takej zlej situácie, ako je to už v Českej republike teraz, je potrebne spracovať vládny program stabilizácie súdnictva a vytvoriť. mu podmienky pre absorbovanie všetkých úloh, ktoré sme naň presunuli. Hovorím to i preto, lebo chceme hovoriť, že budeme demokratickým štátom, chceme rešpektovať Listinu základných práv a slobôd, pravá i slobody, ktoré z nej vyplývajú, ale značnú časť z nich budú musieť garantovať i všeobecne súdy.

Moja posledná poznámka smeruje k téme, ktorá sa už tu traktovala, preto budem stručný. Budem hovoriť k otázke kriminality. Prudký vzrast kriminality v Slovenskej republike na začiatku devädesiatych rokov, mimoriadne znepokujuce zhoršovanie sa jej štruktúry a komplexne škody, ktoré spôsobuje, vzbudzujú oprávnený strach a obavy občanov a sú varovaním pre našu spoločnosť. Štát si nemôže ďalej dovoliť na jednej strane postihovať páchateľa a na druhej strane ho istým spôsobom chrániť.

Nárast kriminality, podľa mojich informácii, v I. polroku tohoto roku v súlade so štatistikami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavuje 12 až 20 % v závislosti na druhu trestnej činnosti. Úsilie koncentrovať a postupne eliminovať rozširujúcu sa kriminalitu, ku ktorému, ako sa zdá, je vláda plne odhodlaná, si primárne vyžaduje rešpektovať vedecké poznatky o príčinách jej vzostupu, skupinách páchateľov a stupni nebezpečnosti ich činov a vznikajúcich následkov. Čiastočne o tom už hovoril pán minister vnútra. Chcem zdôrazniť, že preto podporujeme nevyhnutnosť vypracovať vládny program obmedzovania kriminality, v ktorom bude jej prevencia zahrnutá ako stála úloha. To v programovom vyhlásení je. Chcem len zdôrazniť tú prevenčnú zložku. Do

toho treba zapojiť, podľa mojej mienky, celú spoločnosť, nielen orgány činne v trestnom konaní, nielen justíciu, ale i súkromní podnikatelia by mali zvážiť,, akým spôsobom môžu pomôcť pri zamedzovaní ďalšej trestnej činnosti, pretože vlámanie do ich podnikov v súčasnom období predstavuje dosť vysoké percento.

Odporúčame preto, aby vláda spracovala a predložila Slovenskej národnej rade správu o stave v oblasti páchania protispoločenskej činnosti a o stave dodržiavania zákonnosti v Slovenskej republike. Domnievam sa, že je to náročná úloha, ale je potrebné, aby sme sa oboznámili, aký je stav našej spoločnosti v tejto oblasti.

A poznámka na záver. Čakajú nás zložité kroky, ktoré budeme musieť uskutočniť, v súvislosti so štátoprávnymi problémami. Za jeden zo základných princípov realizácie akýchkoľvek zmien považujem princíp ústavnosti. Považujem za ústavné všetko, čo ústavným urobíme prijatím ústavných zákonov a zákonov. Dbajme na to, aby sa právny poriadok, zjednodušene povedané, nerozpohyboval, aby sme naozaj tie istoty v oblastí právnej, sociálnej, ekonomickej, o ktorých hovoríme, dokázali zabezpečiť. Dbajme preto na to, aby normy, ktoré i v tejto Slovenskej národnej rade budeme prijímať, boli a] ústavné, ale aby boli aj kvalitne.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 sa prihlásil pán minister Dolgoš.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľ. Dolgoš:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení prítomní,

úvodom chcem povedať, že nepatrím k ľuďom, ktorí ako prví zasadzujú úder. Na druhej strane však nepatrím ani k tým, ktorí nastavujú druhé líce. Reagujem tým na doterajší priebeh rozpravy, z ktorej mám dojem, že niektorí poslanci rezignovali na konštruktívnu kritiku a prijali metódu apriórnej kritiky. Pracoval som 7 rokov v ekonomickom výskume a metódu apriórnej kritiky resp. metódu práce so zadaným výsledkom poznám veľmi dôverne a mám na ňu vyhranený názor. Súhlasím s pánom poslancom Tahym, že predovšetkým opozícia má šancu podať, objektívnu kritiku, pretože je k nej motivovaná, ale opakujem, musí ísť o kritiku, ktorá je konštruktívna a nie apriórna.

Druhá poznámka. Z doterajšieho priebehu diskusie sa mi zdá, že ťažisko tejto diskusie, ak ju môžem tak trošku efemisticky nazvať, sa presúva z výborov do pléna. Naposledy mi to preukázal pán Harna, s ktorým sme mali možnosť sa stretnút na pôde národohospodárskeho výboru, kde mi aj položil niekoľko otázok. Dnes položil ďalšie. Neviem, či je funkčné presúvať takúto diskusiu do pléna, pretože potom výbory sa stavajú nefunkčnými. Reškpektujem to, že niekto uprednostni pôsobivé vystúpenie pred televíznou kamerou, rešpektujem aj to, že sa externí spolupracovníci môžu omeškať so svojimi podkladovými materiálmi, ale predsa len zvážme, či by práca parlamentu mala naďalej takto pokračovať.

Nech mi je dovolené vyjadriť sa k otázkam, ktoré som z oblasti privatizácie považoval za relevantne, a nech mi je rovnako dovolené nevyjadrovať sa k otázkam, ktoré viedli

niektorých čitateľov programového vyhlásenia k záverom, že hodláme ukončiť proces privatizácie, že hodláme vylúčiť zahraničný kapitál a podobne.

Kľúčovou otázkou, ktorá sa mi z diskusie rysuje, je otázka koncepcie ďalšieho postupu privatizácie. Tu vzniká, ako som vyrozumel, nedorozumenie v tom zmysle, že dnes uprostred hry, ako hovorí pán poslanec Harna, sa chystáme meniť pravidlá a meniť koncepciu, čo by mohlo mať následky zdržania celého privatizačného procesu. Nedorozumenie vyplýva z toho, že podľa nášho názoru koncepcia privatizácie dodnes neexistuje. To, čo sa tak volá, to je materiál, ktorý vláda prerokúvala v septembri minulého roku, nie je koncepciou privatizácie v tom zmysle, ako ju chápeme my. Sú tam isté náznaky, na ktoré možno nadviazať, ale nemožno to označiť za koncepciu privatizácie. Myslím si, že nie je novou myšlienkou vypracovať koncepciu privatizácie, pretože pokiaľ som mal možnosť zučastňovať sa rokovaní predošlej vlády, jej členovia za Kresťansko-demokratické hnutie prišli s návrhom na koncepciu privatizácie. Bolo to v októbri minulého roku. Sú tam momenty, ktoré sme prevzali do princípov koncepcie, ktorú hodláme vypracovať. Takže opakujem, nie je to nová myšlienka a pod tento dokument, ktorý napokon bol prijatý s veľkými modifikáciami a značne oklieštený, sa podpísali aj dnešní poslanci za KDH, čiže nebude to pre nich nič nové.

K samotnej koncepcii privatizácie asi toľko: Je potrebné si do budúcna vytvoriť kriteriálny základ, kriteriálne východisko pre posudzovanie privatizačných projektov. Už tu predsa odznelo, že každé odvetvie, dnes konkrétne zdravotníctvo, ma svoje špecifiká, že treba voliť istý modifikovaný prístup. Práve s tým rátame, že sa do tejto koncepcie, do tohto materiálu premietnu jednotlivé špecifiká jednotlivých rezortov. Preto aj s nimi pri príprave tejto koncepcie rokujeme, a nie sú to len rezorty. Ďalej chceme, aby na tejto koncepcii mali svoju účasť aj naše podnikateľské kruhy, penažne ústavy, Slovensky protimonopolný úrad. Jednoducho, aby to bola koncepcia, ktorá vzíde z kolektívneho rozumu.

Čo sa týka zdržania privatizácie, chcel by som túto obavu vyvrátiť. Dnes je taký stav, že prvé kolo kupónovej privatizácie už v podstate beží samopohybom, samospádom, mala privatizácia sa konči a projekty na druhu vlnu privatizácie sú už odovzdané. Sú teraz na rezortoch a k nám začnú chodiť začiatkom septembra. Tento čas chceme využiť na to, aby sme tuto koncepciu predložili vláde na schválenie. Čiže nie je tu nebezpečenstvo, že by sa celý harmonogram privatizácie posunul.

Vari ešte k jednej otázke, ktorá tu bola vypuklejšie diskutovaná, a to je naša snaha trošku uľahčiť alebo spriechodniť privatizáciu majetku dotknutého reštitučnými nárokmi. Tu opäť musím povedať, že to nie je nová myšlienka. Je to návrh, ktorý už bol predostrený pri novelizácii tzv. zákona o veľkej privatizácii vo Federálnom zhromaždení, žiaľ, vtedy neprešiel. Čiže je to opätovne nastolenie toho problému. Ďalej chcem povedať, že tento návrh v žiadnom prípade neruší reštitučné nároky. Ide skôr o to, že ak je majetok, ktorý je dotknutý reštitučnými nárokmi, aby nebol blokovaný pre privatizáciu, a navrhujeme mechanizmus, aby zodpovedným voči reštituentovi bol potom nadobúdateľ, ktorý bude finančne chránený fondom národného majetku.

Ešte jednu vec, aby som nebol dlhý. Suma sumárum ťažko možno charakterizovať náš prístup k privatizácii, že by sme apriori odmietali všetko, čo sa doteraz urobilo. To by, bezpochyby, nebola pravda. Na druhej strane nemožno poprieť ani to, že doterajší priebeh privatizácie predsa len sprevádzali iste negatívne javy a o ich odstránenie sa chceme zasadiť. Myslím si, som o tom presvedčený, že dnes nemá zmysel už detailne rekriminovať každý privatizačný projekt a pozadie každej verejnej dražby. Myslím, že dnes už by sme sa nemali

vŕtať v minulosti a necháte sa v nej utopiť, skôr by sme sa mali združiť v záujme prítomnosti a v záujme budúcnosti.

Ešte snáď jednu poznámku, pekne o tom hovoril pán Neuwirth. Vrátim sa na úvod k tej apriórnej kritike. Napriek tomu, že máme rozdielne názory na isté veci, nie je to dôvod stavať sa k tomu apriórne negatívne, ale skôr by sme mali hľadať cesty, ako nájsť konsenzus, ako nájsť spoločný názor.

A úplne na záver poznámka k pánovi poslancovi Dzurindovi. Bola tu reč o rozvojových programoch, a ako príklad uviedol program rozvojových impulzov. To, prosím pekne, nie je rozvojový program, ono sa to síce tak trošku nešťastne a zavádzajúco volá, ale to sú zásady štruktúrnej politiky štátu. Takže nezaraďujme to medzi rozvojové programy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec;

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, že sa opakujú rovnaké argumenty a diskusia už neprináša nové podnety, navrhujem, aby sme hlasovali o ukončení diskusie. Využívam právo podlá rokovacieho poriadku, o ktorom treba hlasovať, bez rozpravy. Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

keďže o tomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy, dávam hlasovať o návrhu, ktorý bol predložený na ukončenie rozpravy k tomuto bodu.

Prosím, aby ste sa prezentovali.

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hudec, bol prijatý. Tým sa ukončuje rozprava k tomuto bodu.

Chcem sa opýtať spoločného spravodajcu pána Kočtúcha, či sa chce teraz vyjadriť k rozprave.

Poslanec H. Kočtúch:

Nie. Podpredseda SNR J. Prokeš:

Mám otázku na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, či chce využiť svoje právo záverečného slova?

Predseda vlády SR V. Mečiar;

Vážené dámy, vážení páni, vážená Slovenská národná rada,

v diskusii sa vystriedali takmer všetci poslanci kresťanských demokratov, takmer všetci Egyuttélésu, časť poslancov SDĽ, a keď sa mali vyjadrovať členovia vlády, keď sa mali vyjadrovať zástupcovia HZDS, hlasovaním ste im túto možnosť odňali. Ďakujem vám, je to prejav demokratizmu.

Pokiaľ ide o programové prehlásenie vlády, ktoré sme vám predložili, je to materiál, ktorý vychádza z výsledkov volieb. Otázka postoja k programovému prehláseniu je otázkou ochoty alebo neochoty rešpektovať to, o čom vo voľbách občania rozhodli. Občania rozhodli tak, že dali dôveru Hnutiu za demokratické Slovensko, rozhodli tak, že nám schválili program, s ktorým sme pred nimi vystupovali. Za tento program vláda i toto hnutie prebralo, nesie zodpovednosť pred vami, pred občanmi Slovenskej republiky i pred svojimi členmi. Samotné voľby boli aktom vrcholne demokratickým, medzinárodne uznaným, preto vláda s nepochopením prijíma aktivity niektorých politických strán, hnutí a ich predstaviteíľov, ktoré spochybňujú výsledok volieb, nechcú ho rešpektovať, volajú buď po voľbách skorších alebo spochybňujú voličov, akoby tí, ktorí volili toto hnutie, boli menejcenní. Ich cena, význam ich hlasu je rovnaký, ako občanov všetkých ostatných strán, i ako voličov republiky českej.

Akékoľvek invektívy a spochybňovanie priebehu svedčí o zlom vzťahu k demokracii, o nepochopení demokratických mechanizmov. Preto i úvahy o tom, že by sa mohol dosiahnuť zvrat udalosti na Slovensku spôsobom nie demokratickým, táto vláda odmieta, bude im čeliť. Aby vláda mohla vzniknúť, bolo nutné v demokratických voľbách, v rovnakej príležitosti pre

všetkých, uchádzať sa o dôveru občanov. Niektorí ste ju dostali, niektoré strany menej a niektoré vôbec nie. Ak takýto postoj občania zaujali, rešpektujme ich vôľu. Ak by tie alternatívy programov, ktoré ste tu predkladali, páni poslanci, boli dobré, tak vyhráte, ale nechcite, aby sa hnutie, ktoré bolo najúspešnejšie v týchto voľbách, riadilo vašimi programami. To jednoducho nie je možné.

Pokiaľ ide o obsah, priebeh diskusie, hodnotím ju veľmi kladne. Mali sme záujem, aby ste mohli kvalifikovane zaujímať stanoviská ku všetkému, čo sme vo vládnom programovom prehlásení predniesli, preto sme vám ho dali v týždennom časovom predstihu, preto sme chodili a vysvetľovali všetko vo výboroch, preto ste mohli požiadať i o nezávislé expertízy, na rozdiel od programového prehlásenia predneseného v Českej republike. Vláda mala a má záujem o konštruktívny dialóg s poslancami. Je nám jasné, že budeme mat na mnoho veci rozdielne stanoviská. Je nám jasné, že máte odlišné programy a k mnohým otázkam budete pristupovať, z hľadiska podpory tých občanov, ktorí vyjadrili dôveru vám, ale prosím vás, pre tieto čiastkové partikulárne záujmy nezabudnime na záujem Slovenska ako celku.

Čaká nás doba ťažkých skúšok, ťažkých previerok schopnosti republiky ako štátneho útvaru, schopnosti občianskej zrelosti i schopnosti politikov, a to ste vy v tejto miestnosti. Iných na Slovensku nepoznám. Vy spolu s vládou nesiete zodpovednosť za budúci vývoj. Ak sa hovorí o otázkach tak, ako ste diskutovali, rád by som pripomenul, že programové prehlásenie vlády nemôže byť encyklopédiou, ono je dokumentom a súborom téz, ku ktorým sa vláda zaväzuje a podľa ktorých ich budete hodnotiť. Vzťah parlamentu a vlády nie je vyriešený programovým prehlásením, ale prepáčte, za niektoré veci ste nás kritizovali a kládli ste nám na plecia úlohy, za ktoré nesiete zodpovednosť vy. Postavenie a úlohy vlády vyplývajú z doterajšieho ústavného i zákonného systému a nie

je možné, aby sa vláda zaväzovala k úlohám, ktoré jej neprislúchajú.

Predpokladáme, že v budúcom období dôjde k racionálnemu rozdeleniu pôsobnosti medzi Slovenskou národnou radou a vládou, že Slovenská národná rada bude orgán zákony nielen pripomienkujúci, ale zákonodarný v pravom a plnom slova zmysle. To znamená, že bude naliehať i na kvalitu prípravy občanov, poslancov, že bude naliehať, na vybudovanie takých inštitúcii, ako je povedzme inštitút porovnávacieho práva, ktorý umožní legislatívu Slovenskej republiky dať na porovnateľnú úroveň ostatných krajín.

Vážení páni poslanci, dajte Slovensku múdre zákony, múdru vládu má. V tejto jednote môžeme dosiahnuť obojstranný prospech, úžitok a prosperitu. Pokiaľ ide o otázky ďalšej spolupráce a hodnotenia diskusie, dovolím si povedať, že mala dva odtiene. Jeden bol odtieň vecný, za ktorý ďakujeme, pretože v kolektívnej múdrosti hľadáme pravé príležitosť vyvarovať sa väčších a zásadnejších chýb. Druhý obsah týchto diskusii smeroval jednoznačne k tomu, že sa rešpektoval skôr záujem politického trička, skôr snaha predviesť sa, než vecne reagovať na veci a problémy.

Predovšetkým mi dovoľte povedať, že sa prejavuje obrovská neznalosť stavu a problémov, v akých sa Slovensko nachádza. Celé programové prehlásenie by bolo možné zhrnúť, a napísať na jednu stranu a mali by sme štyri roky čo robiť s vyplnením programu tejto jednej strany. Slovensko musí realizovať niektoré mimoriadne naliehavé otázky. Prvá a základná z nich je sebaidentifikácia, sebaurčenie vo vzťahu k sebe samým, najprv pochopiť seba, svoje požiadavky, to, čo nazývate národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky, všetkých jej občanov, toto pochopenie seba potom transformovať na vzťah slovensko-česky, ale predovšetkým slovensko-európsky.

Sme svedkami neobvyklých premien, ktoré prebiehajú v celom svete. Môžeme povedať, že to nie je len otázka pádu komunistickej spoločnosti. Tu sa rodí nová civilizácia, so všetkým, čo ju sprevádza, so všetkými zmenami, kde niektorí pozerajú s nostalgiou za starými časmi a hovoria "nenúťte nás do toho ťažkého, veď to také zlé nebolo", iní hľadajú čarovný prútik a hovoria "rýchlo príde nejaký kúzelník a zázrakom to vyrieši a bude všetko iné", pričom ide o systematicky a postupne nastupujúci proces dlhodobých spoločenských premien, v rámci ktorého sa od postavenia občana, štruktúry rodiny, postavenia práce, pracovných spoločenstiev, štátnych štruktúr, národných štruktúr, mení všetko. Celé je to v pohybe. Pochopenie tohoto pohybu a prispôsobenie sa je bojom o prežitie.

My, vážení páni poslanci, sme práve na začiatkoch tohoto rozvíjajúceho sa zápasu o prispôsobenie, pochopenie, prežitie, sebaidentifikáciu v budúcom období. Toto je cesta, na ktorú musíme odpovedať. Zmeny, ktoré vyplývajú z tohoto procesu, nemajú len ľudskú dimenziu, majú i zmenu technickú, technologickú, majú zmenu organizačnú, končí jedno obdobie industriálnej spoločnosti, nastupuje spoločnosť postindustnálna, končí spoločnosť manuálnej práce, nastupuje spoločnost elektronická. Buď sa týmto trendom prispôsobíme alebo sa odsúdime na zaostávanie. K tomuto vláda chce smerovať.

Ďalej mám taký pocit alebo presvedčenie, že hodnotíme súčasný stav Slovenskej republiky s akousi eufóriou. Všetko je dobré, veď ešte je to dobré. Tieto úvahy, páni poslanci, mi pripomínajú padajúceho z mrakodrapu, ktorý si na každom poschodí hovorí, že ešte je to dobré, ešte je to dobré. A my padáme z toho mrakodrapu. Nemáme dôvod na optimizmus, aj keď nechcem hovoriť o pesimizme, podliehaní nejakej skepsí, ale musíme vidieť realitu Slovenska vo všetkých jeho súvislostiach. Tu sme zacítili, najmä od poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, že priam túžia, aby sme chválili ich vládu. Otázka nestojí tak, aký máme postoj k nej, je preč, je historickou minulosťou, ale otázka je, aké dedičstvo zostalo, s ktorým sa musí tento parlament i táto vláda vysporiadať, ako sa vyrovnáme so schodkom, ktorý existuje v štátnom rozpočte ešte z minulého roku. Nevyrovnaných je 8, 8 miliardy korún, a o tom nemôže rozhodnúť, vláda, o tom musíte rozhodnúť vy, pani poslanci a panie poslankyne, je tam ďalší schodok za prvú polovicu tohoto roku 2, 9 miliardy korún, neplnenie príjmovej časti v sume 5 miliárd korún, výhľad do konca roku na ďalší deficit v sume 11 až 12 miliárd korún. Sú prázdne fondy. Napríklad Fond národného majetku je zadĺžený. Ak sme čakali, že v ňom nájdeme rezervy, z ktorých upokojíme alebo vyvoláme rýchle impulzy pre ich rýchly rozvoj, tak si vám dovoľujem povedať, že neexistujú, je tam mínus. A potrebujeme zotaviť, štát po stránke ekonomickej, organizačnej i po všetkých ostatných. Ak zoberieme stav podnikov, stav výrobných fondov, stav zamestnanosti, sociálnych štruktúr, vývoj nie je priaznivý. Našou povinnosťou je tento negatívny vývoj zastaviť a obracať k pozitívnemu. Čím neskoršie sa prijmú radikálne opatrenia, tým horšie pre Slovensko, tým horšie pre celú našu spoločnosť.

Pokiaľ ide o otázky jednotlivých strán v diskusii, vaše vecne pripomienky budú v uznesení a budú vládu zaväzovať. Sám osobne som počúval veľmi pozorne. Počul som tu množstvo múdrych názorov, ale niekde bol i podtón zlomyseľnosti. Po dnešnom rokovaní mi je jasne, aký osud čaká parlament v najbližšom období a aká bude polarizácia síl. Viem len jedno. Vo vystúpeniach poslancov KDH, čo ma boli nie ako osobu, ale v zaujme Slovenska, je isté len to, že v osudovej chvíli Slovenska ste neistí, nedá sa na vás spoliehať. Kedykoľvek z dôvodov politických záujmov skočíte po krk ktorejkoľvek opozičnej strane. To nie je dobre. Mrzí ma takisto, že určité hodnotenie, v tomto smere negatívne, musíme vyjadriť i smerom k diskutujúcim z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Ak hovoríme o straníckom záujme v diskusii, dovoľte, aby som sa pri týchto straníckych postojoch zastavil trošku hlbšie.

Rád som si vypočul názory všetkých zástupcov Maďarského KDH a Egyuttéles. Netlmočili nič, čo by nebolo v ich programoch. Medzi týmito programami a našim programom je zásadný rozdiel, nenašli sme množstvo styčných bodov. Predovšetkým dovoľte, aby sme si vysvetlili, aký zaujímame postoj k diskusii, ktorá tu bola, i k budúcnosti. Predovšetkým nestotožňujeme sa s tým, že Maďarské KDH alebo Egyuttéles je zástupcom národnostnej menšiny. Týmto zástupcom je štát. Štát silou, mocou zákonov a všetkých svojich štruktúr musí garantovať, chrániť a rozvíjať záujmy národnostných menšín. Nie žiadna politická strana ani hnutie.

Dovoľte, aby som to povedal aj preto, že Maďari, občania maďarskej národnosti v iných politických stranách, sú i v HZDS, sú v SDĽ, sú rovnocenní vám, vážení poslanci. A vystupujú rovnako v záujme Maďarov a ich názory rovnako si vážime a rovnako ctíme. Preto túto základnú premisiu chceme rozvíjať a v štruktúre štátu vytvoriť také orgány, ktoré by garantovali, rozvíjali a obohacovali práva menšín. Pri poskytovaní všetkých výhod, ktoré patria, nejde o dobro, ide o povinnosť, predsa len ma tu niečo mrzí. Mrzí ma predovšetkým to, že prístup k otázkam jazyka alebo v diskusii okolo jazyka bol znevažujúci najmä vo vzťahu k podpredsedovi vlády, ktorý vyslovil svoj názor, pretože je poslanec, má naň takisto právo, ako máte vy. Ak ste si všimli, nikto z HZDS nereagoval. Jednoducho už to nie je moderné, u nás sa to nenosí, tá doba už nás prešla. Tak prosím, dobehnite nás.

Pokiaľ ide o otázky k národnostným menšinám, prečo tu nepostavíme diskusiu tak, že pravé naše národnostné menšiny, ktoré sú na Slovensku, budú vytvárať most s Budapešťou, a nie vytvárať, rozdiel s Budapešťou. Ak je tu diskusia, ktorá prebieha, tak dovoľte, aby sme sa vyjadrili i k pripomienkam, ktoré tu boli napríklad k otázke jazyka. Ak vo vládnom programovom prehlásení hovoríme, že vláda bude venovať pozornosť výuke jazyka slovenského, to je preto, že je to povinnosť vyplývajúca z medzinárodného práva, to je preto, že máme úctu k občanom maďarskej národnosti. Prepáčte, ale po diskusii, po tom, ako ste tieto veci odmietali, ti páni poslanci, ktorí túto vec napádali, myslím, že Maďarov nemajú radi. Nemajú radi preto, že za situácie, keď sa vytvára voľný trh práce, keď človek má mať možnosť voľného pohybu a získavania pracovných príležitosti, vy ich chcete zbaviť možnosti naučiť sa komunikovať v jazyku, ktorým sa hovorí v tejto krajine. Ak chcete takúto izoláciu, objektívne im škodíte. Budeme rozvíjať a chrániť možnosť výuky i rozvoja jazyka maďarského. Medzinárodné normy hovoria - buď výuka v jazyku alebo výuka jazyka. Povedali sme si, že pre nás platí sprísnený stav - výuka v jazyku. Ale aj výuka jazyka slovenského ako bezpodmienečnej súčasti učebných osnov vo všetkých maďarských školách. To nie je nič proti záujmom menšín.

Ak dovolíte, rád by som sa pristavil pri ešte ďalšej otázke. Hovoríme a garantujeme pokoj v národnostných vzťahoch, garantujeme úctu k národnostným menšinám, a ak niečím hrozíme, tak, vážení, len tým, že ak bude chodiť ešte medzi občanov južného Slovenska niekto hovoriť, že ich chceme vysťahovať zo Slovenska so štyridsaťkilogramovým batôžkom, že pôjdu za Dunaj a podobne, ten podnecuje národnostnú nenávisť, na to sú zákony a budeme trvať na tom, aby sa voči takýmto ľuďom uplatnili. /Potlesk. / Ak hovoríme o otázkach postavenia národnosti, každému sa rešpektuje a garantuje právo slobodne sa hlásiť k akejkoľvek národnosti a nesmie preto utrpieť, žiadnu ujmu. Maďarský občan je rovnocenný občanovi Slovenskej republiky, i keď ho porodila matka, ktorá rozprávala iným jazykom. Ale je to predovšetkým občan Slovenskej republiky. To je základ, z ktorého musíme vychádzať.

Pokiaľ ide o práva, ktoré sú tu ďalej diskutované, predovšetkým sa garantuje právo na rozvoj národnostnej kultúry, vzdelania, právo na informácie. Dovoľte, aby som v tomto smere, vážení páni poslanci z Együttelés a Maďarského KDH, pri preskúmavaní vašich programových cieľov vyslovil aj určité znepokojenie. To, čo nás znepokojuje je, že ak napríklad pán László Dobos tu mal v roku 1990 veľmi múdry prejav o iredentizme, veľmi ho odsúdil a vyjadril spolupatričnosť tak krásnymi slovami, aké by som dnes hádam ja nenašiel, tento prejav je pre mňa pamätný, vážim si ho a ctím si pána Dobosa pre ten názor, nechápem, prečo dnes dochádza k jednostranným požiadavkám na vytvorenie autonómie. Ak ide o samosprávu, tá existuje. Ak ide o územnú autonómiu, nechápem, čo sa tým sleduje a aká je jej predstava. Znepokojuje nás to tým viac, že vieme, že tieto návrhy sú iniciované z Budapešti. Nehovorím, že to robíte na objednávku Budapešti, ale prinajmenšom nikto z vás neprotestoval proti vyzve, ktorú výbor pre zahraničné veci maďarského parlamentu vyslovil a vyzval maďarských občanov na Slovensku resp. iniciuje vytváranie územných autonómií.

Nemôžeme nebrať do úvahy, a prosím, chápte nás, že na naše menšiny pozeráme ako na našich občanov, ale musíme ich vidieť cez prizmu záujmov a politiky Maďarskej republiky, že tam existujú politici, ktorí hovoria: áno, dnes územné autonómie, o dva-tri roky budeme žiadať pripojenie území. Tieto názory existujú, sú publikované a dokumentované. Takže preto prosím, chápte, že miera dohody medzi nami musí byť urobená mierou vzájomného porozumenia a pochopenia. Veľmi nás bolí, že o otázkach autonómie nerokujete so slovenskými predstaviteľmi, ale zmieňujete sa o nich po tom, keď odchádzate od pána prezidenta. Veľmi nás bolí, že sa hovorí o tom, že ak zostane Česko-Slovensko, stačí nám čo máme, ak Česko-Slovensko nebude, tak my vystúpime. Čiže v situácii, keď sa celá republika v prípade rozdelenia štátu bude doslova musieť

podopieral v kolenách, aby tlak, ktorý potom vznikne, vydržala, hrozí tu nové napätie. Nove napätie nielen smerom dovnútra, ale aj smerom von. Boli nás to. Premyslite, čo robíte, či táto politika je rozumná. To neosoží ani Maďarom ani Slovákom. /Potlesk. /

Ak tu chceme žiť, potrebujeme dôjť k dohode. Nechceme konflikt, nechceme nedorozumenia, ale nemôžete klásť neprimerané požiadavky, neprimerané dobe, neprimerané schopnostiam Slovenskej republiky aj občanov Slovenskej republiky tieto veci akceptovať. Je to vývoj. Urýchľovanie vývoja škodí. Znižujme význam hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom, nezvyšujme význam etnických rozdielov a osobitosti!

Ďalej sú tu dve veci, ktoré ešte sa zdajú byť konfliktne. Prosím, pokiaľ ide o krivdy po roku 1945 voči občanom maďarskej národnosti, uznávam, že mnohí boli z tohoto územia vysťahovaní v rozpore s právom a bez viny. Mnohí sa vrátili, ale títo dostali možnosť vyhláškou Slovenskej národnej rady dosiahnuť nápravu. Právny spôsob tu existuje. Ak otvárate nový spôsob politického riešenia problémov juhu, ak vo svojich dokumentoch hovoríte o rokoch 1938 až 1945, o tom, že treba riešiť, niektoré otázky inak, dovoľte mi, aby som sa pozrel na to takto: Kto a kedy odškodní krivdy Slovákov, ktorí žili na okupovanom území Slovenska, ktorí boli bití za to, že o polnoci na Silvestra si dovolili po slovensky spievať "Tichá noc, svätá noc"? /Potlesk. / Kto odškodní životy ľudí, kto odškodní straty? Bola vojna, nechajme to. Nezačínajme riešiť staré, nedoriešené historické veci. Nech ich riešia historici! Nechcime z nich robiť závery pre praktickú politiku dnes.

Keď sme boli v Budapešti, navrhli sme, nech sa vytvorí komisia medzi maďarským a slovenským parlamentom. Preskúmajme históriu spolužitia Slovákov a Maďarov. Nebolo v nej vždy len všetko zlé, boli i zlé chvíle, boli pekné chvíle. Hodnoťme, čo bolo užitočné a poučme sa. Nevracajme sa k tomu! Prosím vás, nedvíhajte to ako politický program. Vo svojich programových cieľoch to máte. K ničomu to nevedie. Veľmi jednoznačne zneli slová predsedu českej vlády pána Klausa: "Pred február 1948 nejdeme. " Povedal ich kvôli sudetským Nemcom. Ak na Slovensku hovoríme, že môžeme riešiť niektoré veci spred februára, ale len na princípe vzájomnosti, na princípe odškodnenia rodín, občanov, majetku občanov Slovenskej republiky, či to bolo v povstaní, či v dobách okupácie, a potom sme ochotní rokovať o individuálnych vzťahoch, prosím vás, nedvíhajme ten problém do popredia pred ostatné, rozoštveme občanov, nedávame záruky pokoja. Nie je to cesta východiska. Je to cesta pripamätávania starých krívd a bolestí, ktoré ešte žijú. Žijú ľudia, ktorí to na sebe prežili, žijú ich potomkovia, ktorí na to spomínajú. Bolesť jedného i druhého je rovnocenná. Nechajme to, nech to zhodnotí história.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa pozastavil u niektorých otázok vystúpení pánov poslancov z Kresťansko-demokratického hnutia. Diskutovať o tom, či ich vláda bola dobrá alebo nebola dobrá, je zbytočne. Je to vláda, ktorá bola, už nie je. Čas dal odpoveď a občania ju odmietli. Už treba, páni poslanci, aby ste to prestali brať tak, ako keby niekto dieťaťu zobral hračku a nevedel si na to zvyknúť. Je tu iná pozícia a postoj občanov, ktorí pôsobenie tejto vlády zhodnotili. Boli ste v nej tri strany. Dve voliči odmietli úplne, nedostali sa do žiadneho parlamentu, vy sčasti i za pomoci iných. Ak ste tu, vitajte. Poďte spolupracovať, ale prosím vás, nebuďte proti všetkému, čo v tomto parlamente vzniká len preto, že je to z inej strany.

Pokiaľ ide o otázky postoja k minulej vláde, dovolíme si predložiť Slovenskej národnej rade materiál o stave Slovenskej republiky, ktorý je veľmi zložitý štyridsaťročným vývojom aj vývojom posledných dvoch rokov. Poznajte ho, hodnoťte podľa neho, ale hodnoťte nie pre senzáciu, hodnoťte pre východiská. Nie je tu mnoho radosti. Rád by som chválil. To, čo je dobré, v programovom vyhlásení hovoríme, že bolo dobré, ale politická zodpovednosť na tomto hnutí za chyby, ktorých sa dopustilo, existuje. Otázka sebakritičnosti, sebareflexie vzťahu k vlastným chybám poukazuje na veľkosť človeka. Ak ich niekto nevie pochopiť, ukazuje, že je veľmi malý. Sebahodnotenie je nutné.

Nerád by som bol osobný, ale keď som bol odvolaný z funkcie predsedu vlády nie ústavným a nie čestným demokratickým spôsobom, stal som vo svojej pracovni a môjmu nastupujúcemu predsedovi som odovzdal obálku s odmenou 20 000 korún, podal ruku, poďakoval za spoluprácu a sľúbil spoluprácu do budúcnosti. Ja som prišiel do svojej kancelárie, našiel som tam špinu a na stole slovník oplzlých slov. I to asi charakterizuje postoje, aké kto, ku komu a v akej úcte máme.

Pokiaľ ide o kresťanských demokratov, prepáčte, ale musím reagovať na niektoré veci. Pán poslanec, ak máte strach, či HZDS dá rodinné prídavky od 1. januára, s radosťou. Len mi povedzte, ako po tej vláde, ktorú ste vy pestovali, vyrovnáme ten schodok, ktorý dnes v sume niekoľko miliárd korún existuje. Keby ten nebol, tak tie prídavky zvyšujeme zajtra, lebo nemáme iný záujem, ako prospech občanov tejto republiky, prospech všetkých, i tých, čo sú chudobní, i tých, čo podnikajú a v dôsledku statočnej práce zbohatnú.

Pokiaľ ide o otázky moralizovania, že sa odvolávame na cyrilo-metodejskú tradíciu, pán poslanec, keď nám vytýkate, že sme nehlasovali za určité zákony, ktoré kontrastujú s týmto, rád by som vás upozornil, že v tom Federálnom zhromaždení títo páni a dámy z HZDS nesedeli. Ale položte si otázku sami sebe, prečo Kresťansko-demokratické hnutie pripravilo tak nekvalitné zákony, že ich nebolo možné podporiť. Prečo ste nedokázali vytvoriť politické podmienky pre prijatie týchto zákonov? Za vlastné chyby obviňujete iných. To nie je pekné. Tie zákony boli zlé, riešenie a vzťah kresťanských demokratov k cirkevným otázkam bol prištipkárením a nie metódou zásadného, seriózneho riešenia.

Za prvoradé považujeme vyriešiť otázku vzťahu štátu a cirkví, všetkých. Treba to riešiť vzájomnou dohodou, úctou k cirkvám, úctou k slobodám veriacich. Takáto dohoda by mohla byť uzatvorená v priebehu roku, ak na to cirkvi pristúpia. Po druhé - považujeme za nutné riešiť materiálne a hmotné zabezpečenie činnosti cirkví. Či to bude cirkevná daň, či to budú príspevky, či to bude spoluúčasť štátneho rozpočtu, to vám dnes povedať neviem, ale všetky tieto veci mohli byť v minulom roku na stole. Ak takto zásadne ste ich nenastolili v dobe, keď ste mali vládu a parlament, prepáčte, my to urobíme, ale neobviňujte nás z toho, že ste to nedokázali. Považujeme za nutné vrátiť sa i k otázkam majetkových vzťahov s cirkvami a dospieť k spravodlivému vyrovnaniu. Veci boli rozdiskutované, nie sú dotiahnuté, a dotiahnuté do konca budú.

Pokiaľ ide o otázky kritiky za štátnu správu, pamätáme si, že programové prehlásenie minulej vlády hovorilo o tom, že do 30. júla 1991 musí byť vykonaná zmena v centrálnych orgánoch štátnej správy i zmeny v miestnej správe a samospráve. Mojím odvolaním sa úloha prestala plniť, Slovenská národná rada ju odložila do 31. 12. 1991 a nie je splnená dodnes. Ak dnes s veľkou vehemenciou sa púšťame do tejto úlohy, to nie preto, že sme ju vymysleli, to je úloha, s plnením ktorej sa mešká viac ako rok. Ak dnes redukujeme počet centrálnych orgánov, tak to je preto, že už pred rokom, či pred dvomi sme uznali ich zbytočnosť, prebyrokratizovanosť, štrukturálnu nezmyselnosti. Ak dnes redukujeme počty pracovníkov týchto ústredných orgánov, to nie je z pomsty, ako to píšete. To je jednoducho preto, že okrem toho, že narástol počet úradníkov, v období tesne pred voľbami došlo k veľmi

výraznému nárastu miezd. Tieto mzdy musí niekto vyprodukovať. Štátny rozpočet jednoducho nedokáže takúto mašinériu utiahnuť. Ak chceme prežiť, musíme redukovať. Ak chceme, aby sa uskromňovali iní, uskromňovať sa musia ministri, členovia vlády aj ich úradníci, a to aj počtom aj výškou nárokov. Touto cestou kráčame. Takže prosím o strpenie.

Pokiaľ ide o časový postup, do konca roku 1992 vyriešiť štruktúru centrálnych orgánov, v roku 1993 štátnu správu, samosprávu, územné konanie tak, aby sme potom mohli do volieb ísť už tak, že budú pripravené všetky nové štruktúry. Časový horizont je jasný, len prosím o vecnosť a trpezlivosť, že veľmi pracne nastupujeme k tomu, čo ste neurobili.

Prepáčte, veľmi ťažko sa mi prijímajú vaše úvahy okolo štátoprávnych vzťahov. Keď sme hodnotili, čo zobrať z programu KDH, museli sme si povedať otázku, čo je program KDH. Ja neviem, pretože ak zoberiem do úvahy výroky predstaviteľov a program, okrem monarchie ste už boli za všetko. /Smiech v sále. / Ak dnes hľadáme východiska, vďačne priznám, áno, KDH hlásalo konfederáciu skôr, ako Hnutie za demokratické Slovensko. Áno, KDH prevzalo môj názor o štátnej zmluve, ale ono ho rozvinulo do politického programu v podobe štátnej zmluvy s Českou republikou. Ak toto ideme realizovať, i vy nás dnes za to kritizujete, tak za čo ste? Pokiaľ ide o štátoprávne vzťahy, kritika, ktorá sa nám dostala, tak je z našej strany považovaná za nespravodlivú, nesprávnu. Skôr poďte a pomáhajte! Skôr sa zjednoťme v postojoch a nehovorme, že ste vymysleli nový liek, pretože na všetky vaše názory musíte mať partnera v Čechách, a prepáčte, vy tam dnes nikoho nemáte. Takže medzi sebou podebatujte, bite sa do pŕs, ale nič nevyriešite. /Potlesk. /

Musím sa zastaviť ešte pri jednej veci, za ktorú ste kritizovali túto vládu, a to sú otázky lustrácii. Nechápem, prečo o tomto probléme hovorí práve kresťanský demokrat. Pre

mňa minulosť je otázkou morálky zmierenia, skončenia rozporov a rozbrojov. Nechápem, prečo to podsúvate ako politický problém novej vláde. Máme pokračovať v tom, v čom ste robili vy, že boli dve kritéria, jední boli dobrí komunisti a dobrí eštebáci, ti boli u vás, a druhí boli zlí, ti boli vo všetkých ostatných stranách. /Potlesk. / Ak hovoríme o tom, že treba zastaviť tento proces, tak len preto, že je to proces nedemokratický, právne nesprávny. Nemôžme budovať právny štát na tom, že budeme vychádzať z prezumpcie viny a nebudeme budovať právny štát na tom, že budeme prisudzovať kolektívnu vinu. Nebudeme rozlišovať, ľudí podľa kritérií, ktoré nie sú právom uznané a akceptovane. Preto dovoľte, aby sme v tejto etape už nepokračovali. Ak by ste chceli, aby sme v nej pokračovali, prvý riaditeľ, ktorý by mal odísť, by bol Ivan Čarnogurský.

Pokiaľ ide o Stranu demokratickej ľavice, vážime si postoje, ktoré tu boli tlmočené, boli väčšinou myslené dobre, boli myslené vecne, boli myslene konštruktívne a takto ich aj ako konštruktívnu kritiku prijímam, ale treba povedať, aj to, že z programu tejto strany sme prevzali niektoré pasáže ako styčný bod. Dovoľte však, pán podpredseda Weiss, pri všetkej úcte k vám ako k osobe i k politikovi, ako k partnerovi, ktorú mám, zachovávam, sa trošku niektorým veciam podiviť. Prvá je otázka, ako sa v budúcnosti vyvinie SDĽ, kde bude prevažovať štátny záujem nad straníckym, alebo naopak. To je otázka, na ktorú si kladieme a čakáme odpoveď. Ak sú tu otázky postavené v oblasti ochoty spolupracovať, z našej strany nám táto ochota nikdy nechýbala, informácie, ktoré sme mali, sme veľmi presne a poctivo odovzdávali. Ak sme urobili stretnutie klubu poslancov, na ktoré sme pozvali všetkých poslancov SDĽ, vyslali ste pozorovateľov, prišli všetci z SNS, a nakoniec ste nás verejne dehonestovali za to, že sme nepozvali ostatné strany. Ale veď predsa išlo o výsostne vnútrostranícku vec, dobrovoľne sme svoje vnútrostranicke veci odovzdali vám. To nebol zlý úmysel, ale podaná ruka. Máme záujem o spoluprácu i ďalej.

Minister poľnohospodárstva pozval k sebe zástupcov všetkých strán, navrhol programovú spoluprácu, povedal, dajte osoby, zamestnaní. Vážení, ale ak budeme čakať na rýchlosť straníckych sekretariátov, tak sa so štátnou správou nepohneme. Preto nemáme nekonečné množstvo času na rozhovory, diskusie. Štátna správa musí pracovať, aj keď, samozrejme, dohodu nepopierame.

Pokiaľ ide o také drobné poznámky, ktoré súvisia so štátotvornosťou, že ste za voľnú federáciu a podobne, treba s tým skončiť, nie s programom voľnej federácie, treba skončil: s nejasným stanoviskom. Buď niečo chceme alebo nechcene. Pripúštanie viacerých alternatív nám už dnes nedovoľuje čas. Dnes sme v inej situácií ako bola v období, keď sme o Štátoprávnych vzťahoch hovorili.

Pokiaľ ide o dehonestovanie našich rokovaní s ODS, to je časť, ktorá ma najviac mrzí, nepovažujem to za objektívne. Predovšetkým Občianska demokratická strana a HZDS rokovali ako dva politické subjekty, ako strany, ktoré z volieb vyšli najúspešnejšie. Neviem, kto druhý mal byt pri týchto politických rokovaniach. Ak sa dehonestuje význam týchto rokovaní, tak dovoľte, aby som stručne zhrnul ich výsledky, pretože sa píše o všetkom možnom, len o výsledkoch nie. Prvý je: česká strana uznala legitímnosť Slovenska pri prijímaní vlastnej ústavy, deklarácie zvrchovanosti a postupuje rovnako. To sa predtým dva roky nedarilo. Táto etapa je za nami a je skončená. Druhý výsledok: česká strana uznala rovnosť republík, ktorá vychádza z princípu republík ako dvoch svojprávnych subjektov, odstúpila od princípu dvoch tretín a jednej tretiny občanov, dohodlo sa paritné zastúpenie vo federálnej vláde, a dnes je táto parita skutočnosťou.

Ďalší výsledok: česká strana uznala nárok Slovenska na paritné zastúpenie vo všetkých diplomatických službách. Dohodli sme sa na tom, že sa redukujú orgány štátnej správy v centre o 7 ústredných orgánov, ktoré nebudú. Dohodli sme sa, že do 30. septembra tohoto roku dôjde k dohode, resp. k dohode už došlo, ale dôjde k prijatiu zákonodarného procesu, ktorý budeme iniciovať spoločne vo Federálnom zhromaždení, aby sa prijal nový kompetenčný zákon, ktorým bude možné upraviť všetky centrálne orgány a štruktúru centrálnych orgánov štátnej správy. Dohodli sme sa o zmene koncepcie ekonomickej reformy v tom, že musí mať regionálny charakter, musí to byť reforma oživovania. Dohodli sme sa, že ozbrojené sily sa budú budovať na republikovom princípe. To znamená, že od 1. októbra už chlapci zo Slovenska nebudú rukovať do Čiech, ale zostanú všetci na Slovensku. Dohodli sme sa o nutnosti zmien v redislokácii vo velení armády. Dohodli sme sa na množstve ďalších užitočných krokov. Pán prvý podpredseda, povedzte mi, ktorá slovenská politická reprezentácia od roku 1918 takéto politické výsledky dosiahla. Ak nájdete lepšiu, kritizujte nás. /Potlesk. /

Naštartovali sme ďalší proces, pri ktorom sme povedali, že výsledky tohoto procesu nepatria nám, patria všetkým stranám, preto prechádza ďalšie rokovanie na národné rady a ich predsedníctva. Tam budete zúčastnený každý. Slovenska národná rada je obsadená podľa princípu parity. Česká národná rada takto zastúpená nie je, ale je to vnútorná vec týchto národných rád. Rokujte, zastupujte, dajte výsledky, vláda ich bude rešpektovať.

Pokiaľ ide o otázky štátoprávnych vzťahov, dovoľte, aby som nesúhlasil s mnohým, 60 tu bolo povedané. Predovšetkým proces, ktorý prebieha v Česko-Slovensku nie je ojedinelý, nie je náhodný, a nevznikol ako výsledok volieb. Je to výsledok dlhodobých, vnútorne zakomponovaných rozporných tendencií v tomto spolužití, ktoré výsledok volieb a predchadzajúci výsledok dvoch rokov iba obnažil a ako katalyzátor urýchlil. Nič iné sa nestalo. To nevzniklo samé od seba a neprišlo odnikiaľ preto, že na jednej strane je Mečiar a na druhej strane Klaus. Mimochodom, keď som pri pánovi Klausovi, na Slovensku sme ho zvykli démonizovať. Je to racionálny politik, typický predstaviteľ českej pravicovej politiky, ktorý vie presne definovať záujmy, vie argumentovať, vie aj prijať argumenty, je to ťažký partner, ale nie je to démon. Je to typický český politik, a dobrý politik.

Pokiaľ ide o otázky našich vzťahov v Česko-Slovensku, tieto majú aspekt vonkajší i vnútorný. Predovšetkým rád by som uistil tých kresťanských demokratov, ktorí hovoria, že sa dostaneme do medzinárodnej izolácie, mám uistenie od 12 z 13 krajín v západnej Európe, že v prípade, že rozdelenie Česko-Slovenska prebehne demokratickou, pokojnou cestou, bude Slovensko uznané rovnocenne s Českou republikou, budú s nami rozvíjané normálne a riadne vzťahy. Žiadna medzinárodná izolácia nehrozí. /Potlesk. / Ak ste hovorili, že je to problém, ktorý bude trvať roky, HZDS ho má za sebou za tri týždne.

Druhá otázka - pokiaľ ide o členstvo v medzinárodných organizáciách, Rada Európy v prípade rozdelenia bude skúmať prijatie obidvoch republík znovu do Rady Európy s tým, že každá musí preukázať schopnosť a dodržiavanie demokratických zásad, schopnosť, a podporu rozvoja národnostných menám, schopnosť kultúrne vysporiadať, vzťahy medzí sebou. Ak sa tieto podmienky splnia, do Rady Európy budú Slováci prijatí rovnocenne a možno súčasne s Českou republikou.

Pokiaľ ide o prijatie do Európskych spoločenstiev, je to proces zložitejší, ale asociačná dohoda môže znamenať buď vývoj k dvom dohodám, alebo rozdelenie práv a povinností na strane česko-slovenskej. Garantujeme pokoj, úctu k medzinárodným záväzkom, dodržiavanie medzinárodných záväzkov, nepredpokladáme ich inú kvantitatívnu zmenu, ak by na strane Česko-Slovenska vznikli dva subjekty. Takto to i vo svete prijímajú. Dnes máme uistenie od všetkých rozhodujúcich štátov, myslím všetkých - urobte to kultúrne a pokojne a my to akceptujeme. To hovorí tak prezident Spojených štátov, ako to hovoria predsedovia vlád iných európskych mocností. Tak prosím, nestrašme už, že Slovensko je v medzinárodnej izolácii a všetci idú proti nemu.

Tento vonkajší aspekt má pre nás aj základnú otázku Slovenska, ak sa dnes Európa prerozdeľuje a vznikajú nové záujmové a obchodné zoskupenia iných štátov, akú úlohu majú hrať Slováci v tejto novo sa rodiacej Európe. Budeme integrovaní priamo, rovnocenní vo vzťahu k ostatným štátom a vtedy musíme byť subjektom medzinárodného práva, alebo si to neželáme, a potom sa musíme zmieriť s úlohou regiónu Európy a nie štátneho útvaru. Niet inej alternatívy. Toto je základná otázka, páni poslanci a panie poslankyne, na ktorú máte dať odpoveď vy do konca septembra tohoto roku. Niet uniku od nej. Nedá sa odkladať na dlhšie. To rozhodnutie musi padnúť. Diskusie, ktoré sa vedú v kluboch alebo medzi sebou, kde ešte stále ste poplatní bývalej zotrvačnosti rokovaní o štátoprávnych vzťahoch, to je preč. To už nie je. Vývoj nabral úplne iný smer a úplne inú dynamiku.

Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, je pre nás nevyhnutné zaoberať sa i možnou alternatívou, že v prípade rozdelenia štátu, ak by došlo k zhoršeniu trhových vzťahov, treba hľadať nový trhový priestor. Uistili sme českú stranu, že neurobíme žiadny krok, ktorý by zo Slovenska do Čiech zastavil čo len jediný kamión. Nespravíme a nemáme to v úmysle. Ale súčasne sme boli upozornení, že musíme počítať s odvetnými opatreniami, že by náhodou boli odmietnuté tovary a musíme hľadať vývoz von.

Ak hovoríme o otázkach naších vzťahov s Českou republikou, som rád, že voľbami končí bývalá politika dvoch tvárí Českej republiky. Ak hovorím o dvoch tvárach, tak veľmi cielene a veľmi presne. Na jednej strane to bola tvár akoby otcov národa, blahosklonne sa ukláňajúcich Slovákom, chápucich nás a rešpektujúcich naše potreby, pri ktorom sa akosi kmeťovsky, múdro rozdávali rady, čo máme alebo nemáme robiť. Na druhej strane to bola politika agresívneho útoku voči Slovensku a jeho reprezentantom, keď krajina ako celok bola vydávaná za fašistickú, za antisemitskú, za rozvratnícku, za separatistickú, za nacionalistickú, a neviem ešte koľko prívlastkov sme mali.

Rokovali sme s predstaviteľmi štátu alebo Českej republiky a bol som zhrozený, keď som sa oboznámil s obsahom tajnej správy, ktorú Predsedníctvo vlády Českej republiky prerokovávalo, na základe ktorej sa pripravovali odvetné kroky voči Slovensku. To nie je priateľstvo, to je nepriateľstvo, suchý boj o prežitie. Kroky, ktoré tam boli, hraničia s rasizmom, to bol programovaný rasizmus. Ak sa to na českej strane niekomu nepáči, ak v novej vláde nenájdu odvahu dištancovať sa od týchto postojov starej vlády, vláda Slovenskej republiky, ktorá túto tajnú správu prerokovala, si zverejňuje pravo oznámiť ju celej medzinárodnej verejnosti. Nech vedia, ako sa pripravoval exodus Rómov na Slovensko pri príležitosti rozdelenia, aké kroky sa pripravovali voči Slovákom, ktorí žijú v Čechách, kto chce stavať prekážky na hraniciach a hraničné prechody, kto pripravuje iné kroky, ktoré by viedli v podstate k rozpadu života tejto republiky. Ak sa toto dialo, nás to mrzí len preto, že k mnohým partnerom, ktorí sa podieľali na rokovaní o tomto dokumente, sme mali osobnú dôveru a priateľstvo a boli sme ohromení nehumánnosťou tohto dokumentu. To Slováci nikdy nechceli a nechcú. Nechceme presťahovávať rodiny, nechceme na Slovensku nikoho postihovať za to, že je Čech. Treba mu priznať rovnáké práva ako občanovi Slovákovi. Ale prečo sa takto uvažovalo v Českej republike, nám nie je jasné.

Pokiaľ ide o otázky tejto správy, rad by som upozornil, že má aj určité pozitívum. Hodnotilo sa tam, čo by sa stratilo s dovozmi na Slovenska. Vyzeráme na tom dobre. Keby sme išli na európske ceny, u väčšiny tovarov by platili jeden a pol až päťnásobne viac ako dnes pri nezmenenom objeme vzájomnej výmeny. To bolo jediné pozitívne, čo sme v tom dokumente našli.

Dovoľte tiež, aby som upozornil, že politika pána Klausa a rokovania s ním sú kruto úprimné. Kruté z hľadiska neodkladnosti, naliehavosti a rýchlosti, akou sa zmeny predkladajú, a úprimné preto, že sa netaktizuje. Sú dané mantinely a alternatívy na prijatie. Česká reprezentácia nám postavila dve alternatívy - buď prijmete federáciu, a to bezpodmienečne a navždy, takže žiadne "kádéhácke" do roku 2000. Ak chceme o tom uvažovať, musíme to odložiť. Buď to akceptujeme okamžite, a vtedy sú ochotní s nami žiť ďalej a rozprávať o tom, ako žiť v rozumne zoštíhlenej federácii, alebo to nepríjmeme, a pre nich je len jediná cesta vytvorenia dvoch štátov - dvoch štátov, okamžite. Dvoch štátov, o ktorých chcú mať uzatvorenú dohodu národných rád do 30. septembra 1992. Túto dohodu budú navrhovať vám, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne.

Česká politická reprezentácia jednoznačne odmietla princíp akejkoľvek zmienky o konfederácii. Navrhovali sme, presviedčali, diskutovali, vysvetľovali návrhy a výhody vzájomného spolužitia, vysvetľovali, že nám nejde o rozbitie všetkého, ale aby sme si zachovali čo najviac spoločného. Bolo nám povedané: buď sa zrieknete medzinárodneprávnej subjektivity a vtedy sme ochotní diskutovať, aké budú kompetencie republík, alebo sa tohoto nezriekate a v tom prípade nemáme o čom diskutovať. Postavili sme potom otázku tak: dobre, dôjde k vytvoreniu dvoch republík, my budeme prví, čo vás uznajú s úctou a dôverou k vám. Čo potom? Odpoveď neurčitá. Potom by malo byť len uzatvorenie pravdepodobne colnej únie v časovo neohraničenom horizonte. To znamená totálne prerušenie väzieb a zväzkov. Vážení, tu už nie je hra o to, že budeme advokátsky chytračiť, kto si aký paragraf vysvetlí, ani nie je to hra o to, že budeme rozmýšľať, ako na nich, s akou stratégiou a taktikou. Tieto otázky sú kruto, ale úprimne postavené na stôl.

Hovoríme, že nemáme mandát k tomu, aby sme rozhodli. Česká strana nám odpovedá: my mandát máme, má ho aj vláda, aj národná rada. Hovoríme, že chceme, aby sa o tejto veci rozhodovalo v referende. Dostávame ponuku: áno, ale okamžite. Akákoľvek strata času vašim vyhlásením referenda do konca roka alebo do prvého kvartálu budúceho roka je pre nás naprosto neprijateľná. Hovoríme, že ústavný stav nepripúšťa inú možnosť. Dostávame odpoveď: ak by sme čakali na ústavu, nebol by ani november 1989. A prečo sa nakoniec riadiť komunistickou ústavou? Hovoríme, že treba, aby občania sa na takúto odpoveď pripravili. Vo voľbách bolo dosť času na prípravu.

Ponúkame spoluprácu v rámci spoločného trhového priestoru. Dostávame odpoveď: na to stačí colná únia, nemusí byť štát. Hovoríme o spoločnej obrane. Na to dostávame odpoveď: áno, ale chcete byť subjektom medzinárodného práva. Vám, Slovensku, hrozí konflikt na juhu a na východe. Prečo kvôli vám a cez vás sa máme do konfliktu dostať aj my? Postavená je otázka tak, že lepšie bude obranu rozdeliť. My zastávame iný názor, hovoríme, koľko to bude stať, ako to bude prebiehať, ešte sa k tomu vráťme. Je tu postavená otázka spoločných obchodných záujmov a jednej meny. Súhlasili sme s tým, že môže tu existovať jedna mena, ustúpili sme v požiadavke na existenciu samostatného emisného centra s tým, že bude jedno centrum s paritným zastúpením. Dostali sme odpoveď:

vážení, taká mena nemá zmysel, pri tom priebehu procesov, ktoré na Slovensku prebiehajú, udržanie spoločnej meny nie je v našom záujme.

Rokovali sme aj o iných otázkach, ktoré sme v rámci svojho programu navrhovali, ako napríklad dohodu o uznaní ľudských a občianskych práv občanov jednej republiky na území druhej republiky. Tieto veci boli odložené, akceptované neboli. Rozprávali sme tiež o hospodárskej spolupráci, o princípoch tejto spolupráce, o spoločných ekonomických záujmoch. Obojstranne sme konštatovali, že rozdiel ekonomiky Slovenska a Čiech za posledne dva roky sa zväčšil. Na základe toku investícii do Českej republiky tento rozdiel bude rásť. Preto sme sa veľmi úprimne opýtali českej delegácie, či sú ochotní za týchto okolnosti financovať Slovensko. Odpoveď: nie. Boli ponúkané nejaké budúce dlhodobé pôžičky, ale nie je záujem na ďalších investíciách za situácie, aká tu existuje. Z našej strany sme žiadali, aby sme sa dohodli aspoň o tom, že by Slovenská republika mala pri zmene terajších daňových pravidiel právo dávať iné daňové úľavy podnikateľom zo zahraničia ako v Českej republike, že týmto rozdielom chceme vyrovnať geografickú vzdialenosť, horšiu infraštrukúru a zvýhodniť, aby kapitál išiel k nám. Odpoveď: ak chcete takéto dva daňové systémy, štát stráca zmysel. Poznáte nakoniec ten výrok v Budejoviciach, ktorý túto vec spochybnil.

Takže, vážení, česká strana celý vývoj zdynamizovala a urýchlila, nemôžeme povedať, že ho iniciovala a vyvolala, to by nebolo spravodlivé, ale na nás je čas rozhodnutia. Na vás, páni poslanci a panie poslankyne. Ak navrhujete nejakú volnejšiu federáciu, konfederáciu a podobne, na to dnes nemáme v Čechách partnera. Dokonca i niektorí predstavitelia strán, o ktorých hovoríme ako ľavicové, pripúšťajú možnosť rozdelenia štátu do 5. októbra, t. j. do skončenia obdobia

úradu pána prezidenta, nemajú však záujem, aby tento proces definitívneho stanoviska trval dlhšie ako do 31. 12. 1992.

V jednom zo svojich prejavov som povedal, že na toto nie sme pripravení. Dovoľte, aby som to spresnil. Na Slovensku sa nevykonali žiadne prípravy na vznik vlastnej meny. Dnes bežia prípravné práce v zahraničí. Musíme byť na takúto alternatívu pripravení a vláda na tom pracuje. Na Slovensku neboli vykonané žiadne opatrenia k tomu, že by sme si reálne a v cenových alternatívach zosumarizovali tok tovaru z jednej republiky do druhej i vyrovnanie v prípade možného stretu záujmov. Dnes tieto práce bežia. Nemali sme vytvorený trhový priestor pre náhradný vyvoz tovarov ak by sa uzatvoril trh Českej republiky pre výrobcov zo Slovenska. Dnes rokovania a rozhovory ešte len začínajú. Je to skúška našej sebadôvery vo vlastné sily, je to proces, v ktorom musíte múdro a so zodpovednosťou na desiatky rokov rozhodovať. Vláda vám tento proces rozhodovania uľahčí, ale ak ste nás kritizovali, že v programovom prehlásení sme nerozhodli za vás, to ani nemôžeme. To prislúcha zákonodarnému zboru. Z tohoto hľadiska prijatie ústavy, deklarovanie zvrchovanosti bude vždy, i z Českej republiky, i keď tam nebudú deklarovať zvrchovanosť, ale Ústavu Českej republiky príjmu tiež s prezidentom, tak ako my navrhujeme prezidenta Slovenskej republiky, a pokiaľ viem, chcú to urobiť ešte skôr, ako to urobí Slovenská republika. Je to proces, ktorý sa rozvíja, je rozbehnutý a treba naň reagovať.

A teraz zvažujte, či vo vzťahu k takto historickým chvíľam, k takto zodpovedným krokom si môžeme dovoliť drobné hašterenie, nenávisť, politikárčenie a všelijaké subjektívne záujmy. Zostaňte stranami tak, ako ste so svojimi záujmami, ale prosím vás, v každom národe, keď dochádza k takýmto zlomom, dochádza k zjednoteniu, tam, kde sa rozbíjajú, zle končia. A my bojujeme o prežitie, prispôsobenie novej dobe. Dokážme to, že budeme mať spoločný politicky záujem. Dokážme

aspoň v tejto jedinej základnej veci povedať spoločne, alebo aspoň naprostou väčšinou - áno. Nestavajme sa už donekonečna jeden proti druhému. Musíme byť svorní a rozhodní. /Potlesk/.

Je to doba ťažkého rozhodovania pre vás, je to doba ťažkého rozhodovania pre nás. Nie je ľahké byť členom vlády. S týmito ľuďmi, s každým jedným pred dosť veľkým časovým predstihom som sa zhováral o tom, že raz, po voľbách budú členmi vlády, to vám môžu potvrdiť. S pánom ministrom Černákom sme boli dohodnutí týždeň po mojom odvolaní, už vtedy vedel, že bude ministrom hospodárstva. Ak všetky tieto vzťahy prebiehali, nie preto, že sme sa pripravovali na funkcie, ale na veľmi tvrdú a zodpovednú prácu. Prosím vás, pomôžme si navzájom. Vy ste moc zákonodarná, vláda predstavuje moc výkonnú. Len v súhre týchto dvoch činnosti, týchto dvoch moci môžeme hovoriť, že Slovensko má kultivovanú, spolupracujúcu a prosperujúcu štátnu správu.

Dovoľte, aby som sa ešte zastavil u niektorých pochybnosti, ktoré tu boli vznesené, a ktoré neviem prečo vznikajú. Iná alternatíva ako trhová ekonomika pre Slovensko neexistuje, ale i samotné krajiny západnej demokracie pri rozvíjaní trhu majú niekoľko modelov. Poznáme americký, anglický japonský, švédsky, nemecký model, poznáme model rakúsky. Máme možnosť buď si z každého z týchto modelov vybrať niečo pozitívne, čo je dosť náročné, alebo povedať, že berieme model jedného z týchto štátov a ten aplikujeme na svoje podmienky, čo nám umožni pomerne rýchlu reštauráciu celého právneho systému i celého sociálneho systému, ktorý môžeme takto v krátkom časovom období transformovať na naše podmienky, a tým znížiť, časový rozdiel, ktorým v týchto krajinách prešli dlhodobým vývojom poznania, kým sa k tomuto modelu dopracovali. Máme ponuky z Rakúska i z Nemecka, že sú ochotní nám tieto svoje poznatky odovzdať. Nie sme v tom sami, ale musíme sa rozhodnúť čo urobiť. Môžeme urobiť jeden alebo druhý variant.

Ďalej dovoľte, aby som v tejto situácii povedal tiež niečo k sociálnej politike. Takýto dôraz na sociálne vzťahy a sociálnu politiku nevznikol preto, že by sme si chceli vymýšľať sociálnu demokraciu. Ten vznikol pre stav, ktorý na Slovensku existuje. Povedzme si otvorene, že štatistiky o počte nezamestnaných nehovoria pravdu. Úplne vylúčili ľudí čiastočne zamestnaných alebo zamestnaných na čiastočný úväzok. Počet stratených príležitostí je veľký a bude pokračovať. Tu prebieha objektívny proces prechodu z postindustriálnej spoločnosti, ktorá vyraďuje ľudí z výroby a posiela ich do terciárnej sféry, čo je objektívne. Súčasne tu prebieha proces transformácie jednej formy vlastníctva na druhú a ekonomického života ako celku, tu súčasne prebieha proces sociálnej prezamestnanosti ako opaku týchto pohybov, ktorý vedie k znižovaniu produktivity práce. Ak by rástla produktivita prace pri klesaní počtu pracovníkov, môžeme povedať, že sa vytvoria hodnoty, z ktorých môžeme potom živiť nezamestnaných, ale ak je proces opačný, že ešte aj produktivita práce klesá, musíme hľadieť na únosnosť tejto krajiny utiahnuť tieto sociálne vzťahy. Utiahnuť ich znamená dať chlieb, dať teplo do bytov, dať aspoň aké-také záruky pre najchudobnejších.

Dnes sa nám na hranicu chudoby dostalo 10, 4 % rodín s viacerými deťmi. Sú na hranici chudoby. U mnohých sa naštartovali procesy, ktoré tieto rodiny nevedia zvládnuť, jednoducho nie sú pripravené sociálne, aj skladba rodiny nie je taká, aby to vedela uniesť. Preto prenesenie pôsobnosti na ministerstvo pre rodinu. Týmto otázkam sa nevyhneme. Sú ľudia, ktorí sú bohatí a bohatnú, sme radi, že ich máme, ak nebudú bohatí, budeme všetci chudobní, ale chudobných rastie veľmi rýchlo a veľmi veľa. Ľudia sa už nemôžu vysťahovávať von. Tu musia žiť, tu musia nájsť príležitosť na prácu. A tu by som chcel upozorniť aj pánov poslancov z Egyuttólés a z Maďarského KDH, že hladný žalúdok Maďara je rovnako

hladný ako žalúdok Slováka. Ak sa nebudeme viesť k svornosti, dovedieme sa k úpadku. Preto zvážme, korigujme svoje postoje v záujme sociálnych istôt, i prosperity rozvoja teritórií a oblastí.

Vážení pani poslanci, vážené dámy poslankyne,

kto chcel nájsť pozitívne v programovom prehlásení vlády, našiel ho na 38 stranách. Kto nechcel, ten by to nenašiel, aj keby, to bolo 200 strán. Je to vec dobrej vôle, ochoty rešpektovať výsledok volieb. Ak chcete, vyslovte vláde nedôveru. Kladie vám otázku: Máte lepšiu? Keď ju budete mať, urobte to, ale dnes ju nemáte. /Potlesk/. Preto všetci, ktorí v tejto vláde sedia, išli s vedomím, že sa vydávajú na cestu neznámu, cestu plnú pracovných i osobných úskalí, všetci nadobudli odvahu touto cestou ísť. Sedia vo vláde i ľudia, ktorí so svojou príjmovou položkou išli výrazne dole oproti minulosti. Oslovil som množstvo ľudí, či sú ochotní pracovať vo vládnych funkciách. Vážení, nie, pretože sú permanentne na očiach, permanentne terčom kritiky, tlače, poslancov, verejnosti, dostane na mesiac svoj plat, ktorý má, a to sme sa dobrovoľne zaviazali dobrovoľne ho znížiť a odovzdávať peniaze potrebnejším. Ako súkromný podnikateľ zarobí za mesiac to, čo člen vlády za celý rok. Bolo dosť tých, ktorí odmietli sa práce vo vláde zúčastniť buď z osobných dôvodov alebo z politických dôvodov.

Znovu vás prosím, i tých, ktorí Mečiara radi nemáte, uznajte, že táto republika potrebuje kľud, dobrú správu veci verejných, dobre vzťahy parlamentu a poslancov, potrebuje jednotu a spoľahlivý a harmonicky fungujúci politický systém. Rozvadenosť minulých dvoch rokov nás stála veľmi veľa. Už si to ďalej nemôžeme dovoliť. Prosím, dajte dôveru tejto vláde. Občania jej už dôveru dali. /Potlesk/.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánovi premiérovi za slovo. V zmysle § 19 môže teraz vystúpiť pán poslanec Weiss, ale musím upozorniť všetkých pánov poslancov, že podľa rokovacieho poriadku a faktickými poznámkami sa môže vystupovať v rámci rozpravy. V rámci § 19 môže člen predsedníctva vystúpiť kedykoľvek a a čímkoľvek, aj čo sa netýka rozpravy.

Prvý podpredseda SNR P. Weiss:

Vážený pán predseda vlády, som rád, že ste ocenili vecnosť našich pripomienok k programovému vyhláseniu vašej vlády. Boli motivované len a len snahou priniesť vklad k riešeniu problémov a dať k dispozícii naše skromné poznatky, pričom si nečiníme nárok na neomylnosť. Takýto postup chceme voliť aj v budúcnosti. Ak sme kritizovali rokovania Občianskej demokratickej strany a HZDS, nerobili sme to sami. Boli voči určitým aspektom týchto rokovaní výhrady aj zo strany iných slovenských parlamentných strán a českých parlamentných strán. Nikdy sme nespochybňovali právo Občianskej demokratickej strany a HZDS, ktoré jasným dominantným spôsobom získali dôveru občanov v týchto voľbách, aby viedli rokovania o zostavení novej federálnej vlády, o vzťahoch, ktoré po voľbách vyplynú medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Ak sme mali pripomienky tak len k tomu, že tieto dve zoskupenia svojimi rokovaniami o štátoprávnom usporiadaní postavili všetky tri parlamenty pred hotovú vec, ktorú vlastne treba zobrať na vedomie a hľadať iba mechanizmus na riešenie novovzniknutej situácie.

Veľmi sme privítali, vo svojom vystúpení som to povedal a zopakujem to ešte raz, riešiť štátoprávnu krízu ústavným spôsobom a pri rokovaniach s partnermi v Českej národnej rade budeme túto tendenciu podporovať. Strana demokratickej

lavice nebola strana, ktorá organizovala rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo ktorá by to chcela. Novú situáciu berieme ako výsledok určitej historickej tendencie, ale aj ako výsledok zlyhania minulých vládnych garnitúr v štátoprávnych rokovaniach v uplynulých dvoch rokoch, aj ako výsledok nového pomeru politických síl po voľbách, aj ako výsledok nových skutočnosti, ktoré sa vo vzťahoch medzi Českou republikou a Slovenskou republikou objavili. Samozrejme, v politike každé riešenie vždy bolo a je záležitosťou politickej vôle dohodnúť sa. Zrejme v súčasnosti tej politickej vôle je menej, a zrejme je jej menej momentálne v Českej republike. Neodmietali sme volnejší zväzok s Českou republikou vychádzajúci z obojstranných záujmov oboch republík a máme záujem, aby takýto zväzok sa buď udržal alebo sa znovu vytvoril na báze rešpektovania slobodnej vôle občanov oboch republík, na báze vzájomnej výhodnosti, na základe toho, že nikomu nebude nanucované také riešenie, ktoré nechce.

Vážený pán predseda vlády, vážená vláda,

dúfam, že nám nikto nebude zazlievať skutočnosť, že sme kládli a budeme v tomto parlamente klásť otázky, ako je nielen vláda, ale všetci, celá slovenská spoločnosť, pripravená na novú situáciu. Myslím, že nikto nám nemôže mať za zlé, ak sme žiadali, aby programové vyhlásenie a konkrétne kroky vlády boli upravené v zmysle týchto nárokov. Platformu na zjednocovanie slovenských politických síl som vo svojom vystúpení včera ponúkol. Sme pripravení ku konštruktívnemu dialógu v záujme riešenia problémov Slovenskej republiky nielen s Hnutím za demokratické Slovensko, ale s každou slovenskou parlamentnou stranou. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš;

Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. V zmysle S 19 sa ešte hlási pán poslanec Andel ako člen predsedníctva.

Poslanec H. Andel:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážený pán premiér,

tak, ako som včera povedal, Slovenska národná strana podporí a prejaví dôveru vláde, pretože si vážime jednotlivých členov tejto vlády, vážime si, samozrejme, i HZDS ako reálnu politickú Silu, ktorá skutočne v tomto období, myslím si, že dôstojne háji záujmy Slovenskej republiky. Iba by som chcel reagovať, na tú pasáž, ktorú tu povedal pán premiér, že Ktorá politická sila od roku 1918 urobila pre Slovensko toľko, ako HZDS. Také politické sily tu boli. Zoberme si napríklad iba rok 1938 - vyhlásenie autonómie Slovenska, vznik slovenského snemu, zoberme si 14. marec 1939 - vznik samostatného Slovenského štátu a nakoniec si môžeme zobrať i júl 1945 - Prvú pražskú dohodu. Že táto Prvá pražská dohoda sa nerealizovala, iste mame smolu, ale obsahovo skutočne bola pre náš národ pokrokom, a o čom sme tu rozprávali, zatiaľ sa ešte nerealizovalo. Teda chcem len povedať, áno, vážime si členov vlády, vážime si hnutie, ale ak hovoríme o určitých historických náväznostiach, treba si uvedomiť, že tu boli od roku 1918 politické sily, ktoré čosi pre Slovensko urobili.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi. Takisto v zmysle § 19 rokovacieho poriadku vystúpi pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážená Slovenská národná rada, pán premiér, vážená vláda,

dovoľte mi jedným slovom alebo pár vetami vyjadriť mienku nášho hnutia, lebo pán premiér sa veľmi obšírne zaoberal činnosťou hnutia Együttélés a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. Pán premiér, prepáčte mi, vo vašom vystúpení ste hovorili o takých otázkach a také slová, ktoré program našich hnutí neobsahuje. Myslím, že to vyplýva z toho, že sme nemali možnosť, pán premiér, sa stretnúť ani v minulom volebnom období ani v terajšom volebnom období. Predpokladám, že k tým úprimným slovám o ochote k spolupráci, ak budete mať čas, pán premiér, vysvetlíme svoje stanoviská, navzájom sa lepšie spoznáme a potom môže dôjsť aj k reálnejšej spolupráci.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ešte vystúpi pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, milí hostia,

dovoľte mi, aby som a] ja po záverečnom slove pána predsedu vlády v práve ukončenej rozprave k programovému

vyhláseniu vlády vyslovil myšlienku, ktorú som dnes ráno zaregistroval. Je to výrok veľkého a vzdelaného človeka z dávnej histórie, ktorý povedal toto: "Kto chce byť veľký, musí v prvom rade pomáhať všetkým ostatným. " Osobne takto chápem aj programové vyhlásenie vlády. Preto ho podporím a vyslovím dôveru tejto vláde, čo vrelo odporúčam v prospech všetkých občanov Slovenska aj vám, vážení kolegovia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Vážene dámy, vážení páni, ďakujem ešte raz za vystúpenie premiérovi, ďakujem za vystúpenie jednotlivým členom predsedníctva. Teraz by sa mala zísť komisia na dopracovanie návrhu uznesenia k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Prosím teda členov tejto komisie pánov Hvezdoňa Kočtucha, Juraja Plesníka, Mariána Vrabca, Mikuláša Dzurindu, pani Editu Bauerovu, pána Pavla Farkaša, pod vedením pána podpredsedu Húsku, aby sa teraz zišli v Modrom salóniku. Dúfam, že všetky námety už boli odovzdané písomne tak, ako bolo dohodnuté v predchádzajúcom, ktoré majú byť dopracované do uznesenia.

Ďalej sa chcem spýtať, či sa chcú kluby poradiť. /Hlasy z pléna, že áno. / Vyhlasujem teda polhodinovú prestávku na poradu klubov. Zídeme sa presne o piatej. Ak bude komisia hotová, budeme pokračovať, v tomto bode, ak nie, začneme druhým bodom našej dnešnej schôdze.

/Po prestávke. /

Prosím všetky panie poslankyne, aj slečny, aj pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v sále, aby sme mohli

pokračovať v našom rokovaní. Prosím, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.

Konštatujem, že je prítomných 91 poslancov, teda Slovenská národná rada je uznášaniaschopná.

Vzhľadom na to, že komisia ešte neskončila svoju prácu, pristúpime teraz k prerokúvaniu druhého bodu nášho programu, ktorým je

Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb.. zákona Slovenskej národnej rady č. 92/1977 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1990 Zb.

Prosím pána poslanca Milana Sečánskeho, aby zákonné opatrenie uviedol.

Poslanec M. Sečánsky:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

máte pred sebou tlač číslo 13, návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 25. mája, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 74 o Slovenskej akadémii vied v znení ďalších zákonov. Dovoľte, aby som k tomuto návrhu povedal úvodom niekoľko slov.

Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v zákonnom opatrení je najmä zmena v kreovaní funkcie predsedu Slovenskej akadémie vied. Podľa právnej úpravy platnej pred schválením zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady

bol na čele akadémie predseda, ktorého z radov akademikov vymenovalo a odvolávalo na návrh vlády Slovenskej republiky Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Podľa zákonného opatrenia, ktoré dnes prerokúvame, predsedu akadémie vymenúva a odvoláva na návrh vlády Predsedníctvo Slovenskej národnej rady z radov členov predsedníctva akadémie. Táto zmena teda spočíva predovšetkým v tom, že predseda akadémie nemusí byť akademikom, na druhej strane zase podmieňuje menovanie predsedu členstvom v predsedníctve akadémie.

Chcel by som pripomenúť, že predsedníctvo akadémie vymenúva vláda Slovenskej republiky na základe voľby rady vedcov akadémie. Z takejto procedúry kreovania funkcie predsedu je zrejmá jej komplikovanosť a nejednoznačnosť, postavenia vlády a Predsedníctva Slovenskej národnej rady. So zreteľom na tieto výhrady je otázne, či nebolo opodstatnené zvážiť, takúto právnu úpravu v riadnom legislatívnom procese prostredníctvom výborov Slovenskej národnej rady a prerokovanie návrhu v týchto výboroch, prípadným schválením zákona v Slovenskej národnej rade.

To je všetko na úvod, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem za úvodné slovo. Pripomienky sú zbytočné, pretože o tomto môžeme povedať len áno, alebo nie, ale prípadné otázky možno položiť pánovi spravodajcovi Sečánskemu. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som poznamenať, že vo vystúpení pána Sečánskeho vidím istú tendenčnosť. Totiž vašou úlohou nebolo komentovať, či sme to urobili správne alebo nie, o tom má rozhodnúť plénum, mali ste len komentovať, na základe čoho sme prijali zákonne opatrenie. V tomto zmysle si myslím, že ste vaše vystúpenie posunuli mimo svoju kompetenciu.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Pán poslanec Sečanský. Poslanec M. Sečanský:

Pán poslanec Mikloško, nepovedal som, či predsedníctvo postupovalo správne alebo nesprávne. Mojou povinnosťou je poukázať na právny stav veci, a na tento právny stav poukazujem. Určitá konfliktnosť tu je. To je všetko.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Má ešte niekto otázky? /Neboli. /

Ak nie, prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 124 poslancov. /

Dávam hlasovať, o návrhu uznesenia, ako je uvedené v materiáli. Prosím, kto je za?

/Za návrh hlasovalo 79 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /

Konštatujem, že celkove hlasovalo 124 poslancov, z toho 79 bolo za, 22 bolo proti a 23 sa zdržalo hlasovania.

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb.. zákona Slovenskej národnej rady č. 92/1977 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1990 Zb.

Pristúpime k tretiemu bodu programu, ktorým je

Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

Materiál ste dostali ako tlač SNR č. l2. Prosím pána poslanca Milana Sečánskeho, aby zákonne opatrenie uviedol.

Poslanec M. Sečánsky:

Vážená Slovenská národná rada,

účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákonnom opatrení Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zmene zákona o starostlivosti o zdravie ľudu je odstránenie niektorých legislatívnych prekážok v zákone č. 20, ktoré brania Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydávať na jeho vykonávanie všeobecne závažné predpisy. Podľa čl. 139 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii môžu totiž ústredné orgány štátnej správy vydávať všeobecne záväzné právne predpisy len podľa zákonov a v ich medziach v tom prípade, ak sú na to zákonom splnomocnené. Takéto splnomocnenie pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v uvedenom zákone však chyba. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonnému opatreniu, potreba vydania niektorých všeobecne závažných právnych predpisov sa ukazuje aktuálna. Ide o predpisy upravujúce otázky obmedzovania ožiarenia z radónu, z ďalších prírodných rádionuklidov a podobne, ktoré, ak

by sa nevydali, mohlo by dôjsť k ohrozeniu zdravia občanov i k značným hospodárskym škodám. S potrebnými splnomocneniami ráta aj pripravovaný nový zákon, ktorého vydanie sa však oddialilo.

Vzhľadom na to odporúčam Slovenskej národnej rade zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, ktoré máte ako tlač č. 12, schváliť.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Sečanskému. Má niekto otázky? /Otázky neboli. /

Ak nie, dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedené v materiáli.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

Prezentovalo sa 126 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Zistujem, že Slovenská národná rada schválila zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon 6. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

Pristúpime k štvrtému bodu programu, ktorým je

Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve.

Materiál ste dostali ako tlač SNR č. 15. Prosím pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby zákonné opatrenie uviedol.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážená Slovenska národná rada,

zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré máte predložené, utvára legislatívne a právne podmienky na obmedzenie nežiadúceho stavu v tom, že sa v ostatnom čase rozmáhajú krádeže farebných kovov, čím sa spôsobujú miliónové straty. Ide v podstate o ustanovenie povinností právnickým a fyzickým osobám, ktoré podnikajú v oblasti nakladania s odpadmi, vyžadovať od fyzických alebo právnických osôb, ktoré ponúkajú na zber alebo výkup farebné kovy, preukázanie ich totožnosti alebo obchodného mena, resp. v prípade nepreukázania totožnosti neprevziať ani nevykúpiť ponúknutý odpad. Na druhej strane sa má týmto zákonným opatrením založiť oprávnenie pre príslušné organy štátnej správy v odpadovom hospodárstve ukladať za nesplnenie týchto povinností uvedeným subjektom pokuty.

Vzhľadom na to, že hlavným dôvodom prijatia právnej úpravy je mimoriadny rozmach krádeží farebných kovov a ich predaj ako odpad, odporúčam zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. 494/1990 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve, schváliť.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Má niekto otázky? /Otázky neboli. /

Dávam hlasovať, o návrhu uznesenia, ako je uvedené v materiáli.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve.

Pristúpime k piatemu bodu programu, ktorým je

Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač SNR č. 14. Prosím pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby zákonné opatrenie uviedol.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi predložiť ďalší návrh zákonného opatrenia. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v tomto zákonnom opatrení je v nadväznosti na zákon č. 232 z roku 1992 Zb. o policajných vysokých školách a o zriadení policajnej akadémie a v súlade s § 31 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách zriadiť policajnú vysokú školu v pôsobnosti Slovenskej republiky s názvom Akadémia Policajného zboru Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Úlohou tejto policajnej vysokej školy má byť vysokoškolská príprava na vybrané špecializované policajné činnosti orientované na problematiku policajnej praxe a súčasne aj na výkon riadiacich funkcií v policajných zboroch. Pritom ma ísť o prípravu takých odborníkov v odbore, ako je bezpečnostná služba, ktorých prípravu nemôže zabezpečiť iná vysoká škola. Myslím, že špecifiká v tomto smere netreba nejako bližšie zdôvodňovať. Neodkladnosť, prijatia zákonného opatrenia bola odôvodnená potrebou vytvoriť potrebné predpoklady pre samotné zriadenie akadémie a pre zabezpečenie výučby na tejto policajnej vysokej škole už v študijnom roku 1992/1993.

Vzhľadom na uvedené odporúčam Slovenskej národnej rade zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady

o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky schváliť.

Jednu krátku poznámku. Zákonným opatrením sa v danom prípade navrhlo vytvoriť Akadémiu Policajného zboru

i s ohľadom na to, že zákon č. 232/1992 Zb. o policajných

vysokých školách a o zriadení policajnej akadémie vlastne nadobudol účinnosť už po tom, čo Slovenská národná rada skončila svoje zasadnutie a už nebolo vlastne možné predložiť zákonnú úpravu.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi za uvedenie materiálu.

Má niekto otázky? /Otázky neboli. /

Ak nie, dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedené v materiáli.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

Kto ja proti?

Proti nehlasoval ani jeden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Zistujem, že Slovenská národná rada schválila zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskei národnej rady o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky.

Š i e s t y m bodom programu je

Návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa určuje príslušný orgán

štátnej správy__Slovenskej republiky vo veciach komoditných

búrz.

Materiál ste dostali ako tlač SNR č. 16. Prosím opäť pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby zákonne opatrenie uviedol.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi predložiť v poradí piaty návrh na schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Cieľom právnej úpravy tohto zákonného opatrenia, ako to vyplýva aj z jeho názvu, je určiť príslušný ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky vo veciach komoditných búrz. Naviac, zákonné opatrenie upravuje vo svojom § 3 podmienky pre získanie odbornej spôsobilostí burzových dohodcov a rámcovú obsahovú náplň skúšky. Neodkladnosť prijatia zákonného opatrenia bola odôvodňovaná aj tým, že zákon č. 229 z roku 1992 Zb. o komoditných burzách nadobudol účinnosť 1. 7. 1992, teda v čase, kedy už zasadnutie Slovenskej národnej rady v minulom funkčnom období bolo skončené. Z tejto právnej úpravy vyplýva potreba určiť na území Slovenskej republiky orgány, ktoré budú udeľovať štátne povolenie na činnosť burzy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odporúčam Slovenskej národnej rade zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa určuje príslušný orgán štátnej správy

Slovenskej republiky vo veciach komoditných búrz, schváliť. Ide o tlač č. 16.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi za uvedenie návrhu. Ma niekto otázky? /Otázky neboli. /

Ak nie, dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedené v materiáli.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

Prezentovalo sa 126 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval ani jeden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila zákonné

opatrenie Predsedníctva Slovenskej__národnej rady, ktorým sa

určuje príslušný orgán štátnej správy Slovenskej republiky vo veciach komoditných búrz.

Siedmym bodom programu je

Návrh na zmenu v zložení členov výborov Slovenskej národnej rady v súvislosti s vymenovaním niektorých poslancov Slovenskej národnej rady za členov vlády Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač SNR č. 18.

Má niekto k predloženému materiálu otázky alebo pripomienky?

/Neboli. /

Pripomienky nie sú. Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedené v materiáli.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

Prezentovalo sa 128 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Zisťujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie. Ďalším bodom programu je

Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 23. júna do 14. júla 1992.

Správu ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady č. 19. V súvislosti so zákonom Slovenskej národnej rady č. 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu, ktorý máte rozdaný, sa o slovo prihlásil predseda Slovenskej národnej rady pán Ivan Gašparovič.

Predseda SNR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

doručili sme vám fotokópiu zákona Slovenskej národnej rady č. 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich a ochranou verejného záujmu, ktorý nadobudol účinnosť 25. júna 1992. Prijatie tohoto zákona vyplynulo z potreby úpravy stretávania sa záujmov poslancov Slovenskej národnej rady, ako to vyplýva zo skúsenosti a právnej úpravy postavenia poslancov zákonodarných zborov v zahraničí. Uvedená problematika bola upravená aj u nás, a to zákonom z 18. júna 1924 č. 144 o inkompatibilite - nezlučiteľnosti. Zmyslom zákona Slovenskej národnej rady č. 314/1992 Zb. je docieliť, aby poslanci zanechali podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosi, vrátane členstva v riadiacich alebo kontrolných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, a aby sa plne venovali vykonávaniu svojej poslaneckej funkcie. Obmedzenia sa nevzťahujú na správu vlastného majetku a vykonávanie vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

Dovoľte mi, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby som aj ja touto cestou pripomenul povinnosti, ktoré nám z tohto zákona vyplývajú. Predovšetkým chcem zdôrazniť, aby sme sa pri výkone svojej poslaneckej funkcie aj v občianskom živote zdržali všetkého, čo by mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami a ohroziť tak dôveru, nestrannosť, poslanca alebo znevážiť jeho funkciu. Nemalo by dochádzať, najmä k zneužívaniu poslaneckej funkcie na vlastný prospech alebo na prospech inej osoby.

Uvedomujem si, že zákon je rámcový a počas jeho uplatňovania sa môžu vyskytnúť skutočnosti, ktoré nás môžu viesť k jeho novelizácii. Dovoľte mi ale poznamenať, že predpisy

o nezlučiteľnosti funkcie poslancov alebo o pravidlách správania sa poslancov zákonodarných zborov sú vo viacerých vyspelých demokratických štátoch podrobnejšie a v niektorých veciach oveľa dôslednejšie upravené. Len ako príklad uvádzam, že v rokovacom poriadku nemeckého Spolkového snemu sa ustanovuje povinnosti poslanca viesť osobitný účet o všetkých daroch a iných bezplatných príspevkoch, samozrejme tých, ktoré dostáva na politickú činnosť. Ak presahujú ročnú hodnotu 10 tisíc mariek, musí podať predsedovi Spolkového snemu správu.

Chcem vás upozorniť najmä na potrebu dodržania 15-dňovej lehoty, o ktorej sa hovorí v tomto zákone, na písomné oznámenie vykonávania podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, ako aj svojho členstva v riadiacich alebo kontrolných orgánoch Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Je to v § 3 ods. 1. Neskôr, ak by takéto skutočnosti nastali, bude potrebné ich oznamovať v týchto zákonných lehotách.

Význam tohto zákona pre ďalší rozvoj a upevňovanie demokracie spočíva aj v tom, že pamätá aj na mechanizmus verejnej kontroly spočívajúcej vo zverejňovaní takýchto činností poslancov, o spôsobe ktorého bude rozhodovať. Slovenská národná rada. Som presvedčený, vážené poslankyne, vážení poslanci, že takto všetci chápeme význam uvedeného zákona, že toto moje krátke vystúpenie príjmete s porozumením.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi predsedovi Gašparovičovi. Má niekto z vás otázky alebo pripomienky k predloženej správe o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady?

/Neboli. /

Ak nie, dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte uvedené na obale predloženého materiálu.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Zisťujem, že sme vzali na vedomie správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Vzhľadom na to, že komisia, ktorá mala dopracovať, uznesenie k programovému vyhláseniu vlády, doteraz neskončila svoju činnosť, vyhlasujem 30-minútovú prestávku. Súčasne chcem upozorniť všetkých členov predsedníctva, že predsedníctvo zasadne teraz v Hnedom salóne. Pokračovať budeme o 18. 15 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Prokeš:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sa zdržiavajú ešte na chodbe, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

Dámy a páni, prosím o prezentáciu, aby sme zistili, či je snemovňa uznášaniaschopná.

Konštatujem, že je prítomných 105 poslancov, Slovenská národná rada je uznášaniaschopná.

Prosím podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Húsku, aby uviedol návrh na uznesenie.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Vážené dámy a páni, vážená vláda,

dovoľte, aby som vám prečítal návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, ktorý je vlastne kombináciou toho, čo predložil gesčný výbor, teda Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, ktorého materiál máte a potom zapísaných pripomienok, ktoré na základe tohoto záznamu boli zapracované komisiou pre vypracovanie návrhu uznesenia. Budem vám citát text, pretože je to ináč veľmi neprehliadne, pričom upozorním na tie časti návrhu uznesenia, ktoré vznikli na základe dopracovania komisiou pre vypracovanie návrhu uznesenia.

Návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky

Slovenská národná rada

1. berie na vedomie Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky s pripomienkami k celkovej jeho koncepcii i k jednotlivým oblastiam činnosti vlády v nadchádzajúcom období, ktoré dáva vláde na zváženie.

2. konštatuje, že vláda Slovenskej republiky chce zdynamizovať a urýchliť prechod Slovenskej republiky z dnešného krízového stavu spoločnosti a ekonomiky k demokratickej, humánnej, sociálne spravodlivej občianskej spoločnosti a k prosperujúcemu a konkurencieschopnému trhovému hospodárstvu.

3. odporúča vláde Slovenskej republiky

a/ z hľadiska celkovej filozofie jej programového vyhlásenia

- urýchlene vypracovať komplexnú analýzu o stave a vývoji slovenského hospodárstva za I. polrok s predikciou vývoja na II. polrok 1992 a s programom zastavenia poklesu ekonomiky Slovenskej republiky,

- čo najskôr pripraviť komplexný rozbor rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, vrátane návrhu, akým spôsobom uzavrieť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1991,

- prioritne sa zamerať na opatrenia k riešeniu deficitu rozpočtu Slovenskej republiky, vrátane regulácie jeho vývoja v II. polroku 1992 /toto je navrhnuté ako nové znenie/,

- čo najvšestrannejšie analyzovať vývoj príjmov a výdavkov jednak štátneho rozpočtu slovenskej republiky, súhrnu regionálnych rozpočtov, súhrnu lokálnych rozpočtov miest a obci za I. polrok, s výhľadom rozpočtového hospodárenia za II. polrok 1992,

/Ďalšia pomlčka je navrhnutá v novej dikcii, ako ju predkladá komisia pre zostavenie uznesenia. /

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Pán podpredseda, prepáčte, že vás prerušujem, ale chcem vás poprosiť, vzhľadom na to, čo tu odznelo, aby ste to, čo je nové, zopakovali dvakrát, aby si to ľudia stihli zapísať. Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Tak sa vrátim. Tretia pomlčka v odseku a/ odporúčania znie:

- prioritne sa zamerať na opatrenia k riešeniu deficitu rozpočtu Slovenskej republiky, vrátane regulácie jeho vývoja v II. polroku 1992.

Teraz čítam zmenu, ktorá je piatou pomlčkou:

- prepracovať rámcový postup vlády voči podnikom, ktoré sa nemôžu privatizovať, avšak z politických a sociálnych dôvodov ich treba zachovať.

Ďalšia pomlčka je nezmenená:

- formulovať predstavy vlády Slovenskej republiky o korekcii programového vyhlásenia v prípade, že sa nedosiahne dohoda medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o konfederatívnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Vtedy urýchlene pripraviť a s výbormi Slovenskej národnej rady čo najskôr prerokovať návrhy modifikovaného programu vlády Slovenskej republiky pre iné ako konfederatívne štátoprávne usporiadanie.

Ďalšia nezmenená pomlčka:

- parametrizovať sociálnu a ekologickú dimenziu prechodu slovenskej ekonomiky na jej plnokrvný trhový tvar /v hraniciach jej nevyhnutného minima i možného maxima/ tak, aby sa dal zreteľne zmerať pokrok v rozvoji novej kvality života a v zlepšovaní kvality životného prostredia. Sociálnu a ekologickú dimenziu programu vlády Slovenskej republiky organicky spojiť so štruktúrnou, regionálnou, modernizačnou stratégiou budovania konkurencieschopnej slovenskej ekonomiky,

- variantne rozpracovať súhrnnú prognózu dlhodobého vývoja slovenskej občianskej spoločnosti v jej jednotlivých sférach, rektoroch, odvetviach a odboroch činnosti tak, aby umožnila vytvoriť optimálnu strategickú koncepciu budovania prosperujúcej a konkurencieschopnej slovenskej ekonomiky.

b/ z hľadiska jednotlivých stratégii a politík

- formulovať ekologickú politiku Slovenskej republiky ako podmienku rozvojových zámerov hospodárstva v jednotlivých jeho sektoroch, odvetviach, odboroch i regiónoch.

Ďalšia pomlčka je novovložená komisiou - čítam:

- pre naplnenie cieľov ekologickej politiky zaviesť nové prístupy ich uplatnenia, najmä vytvorenia a zavedenia nového systému priestorového usporiadania, územnej rajonizácie s rozčlenením podľa ekologických, geografických a sociálnych faktorov s ohodnotením ich ekologickej únosnosti a súčasného stavu zaťaženia.

Ďalšia nová pomlčka:

- dobudovanie celoplošnej ochrany prírody v systéme územnej ekologickej stability.

Opakujem: dobudovanie celoplošnej ochrany prírody v systéme územnej ekologickej stability.

Ďalšia nová pomlčka:

- vybudovanie monitorovacieho a informačného systému v územnej rajonizácii so zabezpečením objektívneho informovania obyvateľstva.

Opakujem: vybudovanie monitorovacieno a informačného systému v územnej rajonizácii so zabezpečením objektívneho informovania obyvateľstva.

Ďalšia pomlčka nového textu:

zavedenie programov ekologickej výchovy do všetkých stupňov vzdelania.

Opakujem: zavedenie programov ekologickej výchovy do všetkých stupňov vzdelania.

Ďalšia nová pomlčka:

- uvedenie do praxe hodnotenia vplyvu na životné prostredie ako systému obmedzovania negatívnych následkov ľudskej činnosti a zabezpečenia účasti verejnosti na procese rozhodovania o zásadných veciach životného prostredia.

Opakujem: uvedenie do praxe hodnotenia vplyvu na životné prostredie ako systému obmedzovania negatívnych následkov ľudskej činnosti a zabezpečenia účasti verejnosti na procese rozhodovania o zásadných veciach životného prostredia.

Nová pomlčka pôvodne navrhnutého textu gescným výborom:

- predložiť, koncepciu rozvoja a útlmu hospodárskych odvetví z hľadiska ekologickej stratégie trvalé udržateľného rozvoja ekonomiky - a teraz je vložka - s prihliadnutím na stav životného prostredia v jednotlivých regiónoch - a pokračuje pôvodný text - a vyporiadania sa s ekologickými podlžnosťami podnikov vstupujúcich do privatizačného proS dovolením zopakujem tú vložku: za "rozvojom ekonomiky" je "s prihliadnutím na stav životného prostredia v jednotlivých regiónoch".

Nová pomlčka doplneného textu:

- predložiť návrh riešenia oddĺžovania podnikov.

Opakujem: predložiť návrh riešenia oddĺžovania podnikov.

Ďalšia pomlčka pôvodného textu:

- dopracovať, rozvojové zámery štruktúrnej politiky, vrátane formulácie podmienok i predpokladov štátnej priemyselnej politiky vytvárajúcej rámec pre rast efektívnosti, výkonnosti a produktivity konkurencieschopných trhových subjektov - a nasleduje doplnok - znižovania energetickej a surovinovej náročnosti.

Opakujem doplnok: znižovania energetickej a surovinovej náročnosti.

Nasleduje ďalšia pomlčka pôvodného textu:

- vypracoval dlhodobú koncepciu agrárnej, výživovej a lesníckej politiky vlády Slovenskej republiky S predložiť ju na posúdenie a schválenie Slovenskej národnej rade do mája 1993.

Ďalšia pomlčka pôvodne navrhnutého textu:

- posúdiť strategické možnosti rozvoja sektoru služieb s osobitným zameraním na rozvoj a intenzifikáciu devízového prínosu cestovného ruchu, zlepšenia dopravnej, technickej, spojovej aj sociálnej /bytovej/ infraštruktúry

z hľadiska trendov prechodu spoločnosti z industriálnej do informatizovanej etapy vývoja spoločnosti.

Nasleduje nová pomlčka, nového textu:

- predložiť Slovenskej národnej rade návrh zásad zákona Slovenskej národnej rady o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy /organizáciu ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, organizáciu a výkon miestnej všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, ich vzájomných väzieb, deľbu pôsobnosti medzi orgánmi štátnej správy a obecnej samosprávy, zabezpečenie inštitucionálnych predpokladov výkonu regionálnej politiky/, v rámci nej uplatniť všestranné rozšírenie priamej demokracie vo vzťahu k demokracii zastupiteľskej.

Zopakujem ešte raz nový text: predložiť Slovenskej národnej rade návrh zásad zákona Slovenskej národnej rady o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy /organizáciu ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, organizáciu a výkon miestnej všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, ich vzájomných väzieb, deľbu pôsobnosti medzi orgánmi štátnej správy a obecnej samosprávy, zabezpečenie inštitucionálnych predpokladov výkonu regionálnej politiky/, v rámci nej uplatniť všestranné rozšírenie priamej demokracie vo vzťahu k demokracii zastupiteľskej.

Ďalšia pomlčka nového textu:

- vypracovať analýzu finančných nárokov na nové územné a správné členenie Slovenskej republiky a novej organizácie štátnej správy, vrátane ich dopadu na štátny rozpočet.

Opakujem nový text: vypracovať analýzu finančných nárokov na nové územné a správne členenie Slovenskej republiky a novej organizácie štátnej správy, vrátane ich dopadu na štátny rozpočet.

Ďalšia pomlčka pôvodného textu:

- garantovať medzirezortnú spoluprácu pri tvorbe a realizácii opatrení zlepšujúcich zdravotný stav obyvateľstva v rámci Národného programu podpory zdravia aj všestranného rozvoja zdravotnej politiky.

Nasleduje pomlčka s novým textom:

- predložiť samostatný zákon o ochrane a podpore zdravia obyvateľstva.

Opakujem: predložiť samostatný zákon o ochrane a podpore zdravia obyvateľstva.

Ďalšia pomlčka nového textu:

- zabezpečiť výkon nezávislého štátneho zdravotného dozoru, aj výkon odborného usmerňovania a primárnej ochrany a podpory zdravia.

Opakujem: zabezpečiť výkon nezávislého štátneho zdravotného dozoru, aj výkon odborného usmerňovania primárnej ochrany a podpory zdravia.

Ďalšia pomlčka - pôvodný text:

zabezpečiť verejný poriadok, ochranu života, zdravia a majetku občanov.

Ďalšia pomlčka - nový text:

- vypracovať, a predložiť správu o dodržiavaní zákonností.

Opakujem: vypracovať, a predložiť správu o dodržiavaní zákonnosti.

Ďalšia pomlčka nového textu:

- spracovať, program boja proti zločinnosti, vrátane prevencie.

Opakujem: spracovať, program boja proti zločinnosti, vrátane prevencie.

Ďalšia pomlčka pôvodného textu:

- vytvoriť a realizovať modernú dlhodobú vzdelávaciu koncepciu školstva a zahrňujúcu dynamické postupné zmeny školskej sústavy - k tomu je doplnok tohoto nového textu - s prihliadnutím na sústavnosť doškoľovania a preškoľovania.

Opakujem doplnok: s prihliadnutím na sústavnosť doškoľovania a preškoľovania.

4. požaduje

Prvá pomlčka - pôvodný text:

spracovať predovšetkým vecný, funkčný aj organizačno-inštitucionálny harmonogram činnosti vlády, ktorý by zakotvil postupnosť krokov a opatrení uvádzajúcich programové vyhlásenia do života.

Ďalšia pomlčka pôvodného textu:

- predložiť návrh systému legislatívnej činnosti vlády vyplývajúci z jej programového vyhlásenia, vrátane jej zákonodarných iniciatív týkajúcich sa zmien súčasného ústavného stavu /kompetencie medzi federáciou a republikami atď/.

Ďalšia pomlčka pôvodného textu:

- venovať, sústavnú pozornosť príprave Ústavy Slovenskej republiky, návrhom na skvalitnenie jej znenia a na jej vecné prerokovanie.

Ďalšia pomlčka pôvodného návrhu:

- prijať legislatívne opatrenia tykajúce sa technických, ekonomických, organizačných otázok ochrany hospodárskej sféry, sociálnej, ekologickej i duchovnej ochrany obyvateľstva, prírodného i národného bohatstva aj majetku Slovenskej republiky, ktoré by mali byť v jej plnej kompetencii.

Ďalšia pomlčka pôvodného návrhu:

vypracovať koncepciu stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike.

Ďalšia pomlčka pôvodného návrhu:

- sústavne analyzovať, a vyhodnocovať, prácu Policajného zboru Slovenskej republiky a spokojnosť obyvateľstva s nim.

Ďalšia pomlčka pôvodného návrhu:

- zlepšiť informovanosť o činnosti vlády z hľadiska jej občianskej, verejnej aj parlamentnej kontroly.

Nasleduje bod 5 ukladá. Tu by som chcel upozorniť, že do ukladacej časti boli presunuté dve časti z pôvodnej odporúčacej časti. Takže budem citát text, ktorý je pôvodný, ale s novou konfiguráciou.

Prvá pomlčka:

- predložiť Predsedníctvu Slovenskej národnej rady legislatívny program vlády na druhy polrok 1992, a to do 31. júla 1992.

Ďalšia pomlčka:

- spracovať stanovisko k pripomienkam obsiahnutým v uzneseniach jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady, ktoré prerokovali Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, i k pripomienkam predneseným poslancami Slovenskej národnej rady k tomuto programovému vyhláseniu do 31. 8. 1992.

Ďalšia pomlčka:

- Vypracovať scenár dôsledkov realizácie ekonomickej suverenity Slovenskej republiky v zmysle princípu každý za svoje, s variantami možného vývoja k ďalšej spolupráci s Českou republikou do 15. 9. 1992, vrátane návrhu metodiky a techniky dôsledného územne poňatého rozpočtu Slovenskej republiky a z toho plynúcich rozpočtových, daňových, úverových, menových a iných pravidiel hospodárenia, a to v priereze štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, súhrnu

regionálnych rozpočtov a súhrnu lokálnych rozpočtov miest a obcí.

Ďalšia pomlčka:

- predložiť Slovenskej národnej rade do 30. 9. 1992 stratégiu oživenia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky podľa priorít, časových postupov a príslušných kvantifikácií, vrátane koncepcie štruktúrnej politiky, prehĺbenia a rozšírenia miery finalizácie, konkrétnych opatrení zintenzívnenia proexportnej politiky a posúdenia multiplikačnej aj akceleračnej úlohy stavebníctva pri budovaní technickej a sociálnej infraštruktúry Slovenska.

Ďalšia pomlčka pôvodného návrhu:

predložiť Slovenskej národnej rade bilanciu priebežného plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do 30. 6. 1993.

b/ Predsedníctvu Slovenskej národnej rady Prvá pomlčka - pôvodný návrh textu:

- zriadiť parlamentnú komisiu pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike od jeho začiatku.

c/ výborom Slovenskej národnej rady Prvá pomlčka pôvodného textu návrhu:

dôsledne hodnotiť a kontrolovať, realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky podľa koncepčného i operatívneho zamerania ich činnosti.

6. Schvaľuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

7. Vyslovuje podľa článku 107 odsek l písm. f/ a článku 127 ústavného zákona o československej federácii dôveru vláde Slovenskej republiky.

Bratislava 15. 7. 1992.

Text je teda zložený jednak z pôvodného návrhu garančného výboru, ktorý spracoval všetky pripomienky a zapracoval všetky pripomienky výborov a jednak z textu, ktorý sme na základe ďalších doplnkov od poslancov a na základe záznamov doplnili po dohode v komisii, ktorá pripravovala návrh uznesenia. Dvakrát sa v komisii pri nevyjasnenom stave hlasovalo. To je všetko.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Húskovi. Chce sa ešte niekto vyjadriť k predloženému návrhu uznesenia? Prosím, pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Vážene zhromaždenie, dovoľte, aby som požiadal komisiu, ktorá zostavovala uznesenie, aby si legislatívci ujasnili pojmy "verejná správa" a "štátna správa", "samospráva" a "Špecializovaná štátna správa", lebo sú tam veľké rozpory

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem. Mám tiež čisto technickú pripomienku. Po slovensky nie je "vyporiadať, ale "vysporiadať sa" s niečím

Ešte sa hlási pán minister Černák

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Vážená predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

mám dve pripomienky, neviem, či som s nimi vystúpil vhodne, alebo bolo treba vystúpiť neskôr. V časti "odporúča" je novovsunutá formulácia v odseku 5 - prepracovať rámcový postup vlády voči podnikom, ktoré sa nemôžu privatizovať, avšak z politických a sociálnych dôvodov ich treba zachovať. Dávam návrh, aby sa celá táto formulácia vypustila, pretože zmyslom nášho programového vyhlásenia je trhová ekonomika. Nepoznám žiadny politický dôvod, kvôli ktorému by bolo treba nejakú fabriku udržať alebo podporiť. Čo sa týka privatizácie, každý subjekt môže byť privatizovaný. Je len privatizácia rozumná a nerozumná. A či rozumná alebo nerozumná, zohratie so sociálnym aspektom máme následne v celom našom programovom vyhlásení. Takže, keby som nechal na takomto materiáli pracovať - je to síce len v časti "odporúča", ale musel by som rezort hospodárstva premenovať na plánovaciu komisiu. Žiadam to vypustiť.

V časti "predložiť návrh riešenia oddĺženia podnikov" dávam návrh "predložiť, návrh riešenia platobnej neschopnosti podnikov". Na oddĺženie sú potrebné zdroje. To je problém veľmi komplikovaný. Riešenie platobnej neschopnosti v časti sekundárnej platobnej neschopnosti je technické riešenie, ktoré môže byť veľmi rýchlo, a riešenie primárnej neschopnosti máme navrhnuté selektívnym postupom v programovom vyhlásení.

Takže mám tieto dva návrhy. Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, aby sa k týmto návrhom vyjadril pán podpredseda Húska.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Pokiaľ ide o text, samozrejme, súhlasíme, aby sa časť textu, ktorá hovorí o zachovaní podnikov, vynechala z tých dôvodov, že zo samotného kontextu vládneho vyhlásenia sa počíta s tým, že štát vsadil tam, kde bude štátny záujem, bude pristupovať k rôznym opatreniam, ako to vidíme u General Motors alebo podobne, kde jednoducho štát vchádza aktívne do tejto role. Osobne by som súhlasil s tým, aby to v texte nebolo, hoci ubezpečujem, že štát nie nejakou paternalistickou alebo štátnoplánovacou formou, ale rozhodne formou trhové prijateľnou môže uskutočňovať niektoré postupy.

To platí aj pre pojem textu oddĺženia. Tento text môže byť vynechaný. Bola požiadavka, aby bol vo vnútri ponechaný. Predstava je totiž taká, že sa predloží niekoľko variantov tohto riešenia, lebo je možné oddĺženie preklopením napríklad na štátnu účasť častí dubióznych dlhov a podobne. Ale takto to bolo požadované, my sme len priložili do vnútra. S primárnou a sekundárnou platobnou neschopnosťou - s tým návrhom, samozrejme, súhlasím.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Teraz by som ešte prosil pána poslanca Matejku, aby skonkretizoval svoj návrh na úpravu uznesenia.

Poslanec A. Matejka: Už to píšu.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. V rámci § 19 sa hlási pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

K tonu, čo načal pán Matejka, by som odporučil text skrátiť takto: "predložiť Slovenskej národnej rade návrh zásad zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a ucelenej koncepcie organizácie a výkonu štátnej správy a samosprávy". Máme už predložený návrh novelizácie zákona o Ústrednej štátnej správe, to už sme predbehli, to by sme tam dali opakovane. Vypracovať, analýzu finančných nárokov, to by tam tiež mohlo byť, ale tento bod navrhujem skrátiť iba na jednu vetu.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Prosím, aby bol tento návrh písomne odovzdaný pánovi podpredsedovi Húskovi, pretože o jednotlivých zmenách musíme hlasovať.

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, dámy a pani,

vzhľadom na to, že tento návrh som predložil ja, dovoľte mi, aby som vysvetlil jednak pojmy a jednak príčiny, ktoré ma k tomu viedli. Najprv by som si dovolil zodpovedať na otázku, ktorá tu bola vznesená, ako to je vlastne s tými pojmami. Nie je tu, prosím vás, žiadny neporiadok, všetky

uvedené pojmy sa opierajú o schválené a platné zákony Slovenskej národnej rady, pričom verejná správa je súhrnným názvom pre úkony štátnej správy a pre úkony vykonávané orgánmi samosprávy, teda jednotlivými obcami. Zmysel takto koncipovaného návrhu je v tom, že predtým, než pristúpime k rozhodovaniu o tom, kedy sa bude realizovať, prechod na nové územnosprávne členenie Slovenskej republiky, by sme mali mať k dispozícii ucelenú koncepciu, ako si predstavujeme organizáciu a výkon jednotlivých úkonov a komu tieto úkony budú zverene, teda vrátane deľby pôsobnosti medzi orgánmi samosprávy a orgánmi miestnej a špecializovanej štátnej správy. Z tohto pohľadu si napríklad myslím, že aj keď dnes už máme predložený návrh zákona o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, teda návrh tejto novely, celkom iste v prípade, keď budeme rokovať a rozhodovať o prechode na nové územné a správne členenie, budeme musieť toto dať do kontextu práve s existujúcimi ústrednými orgánmi štátnej správy. Takže tu tiež nejde o žiadny rozpor. Toľko na vysvetlenie.

V ďalšom by som chcel uviesť, že spoločnou komisiou nebol akceptovaný posledný bod môjho návrhu, ktorý spočíval v tom, že istým spôsobom by sa limitovali aj termíny, kedy by sme sa mali dopracovať k prerokúvaniu týchto dôležitých dokumentov. Myslel som na to, že návrh koncepcie, o ktorej hovorím, a nového územného a správneho členenia by mal byť predložený Slovenskej národnej rade do konca októbra roku 1992, a to preto, lebo nesporne takýto krok bude vyžadovať zodpovedné rozhodovanie o tom, kedy prejdeme na nový systém, čo bude mať následne dopad na štátny rozpočet a najneskôr pri schvaľovaní štátneho rozpočtu budeme musieť potom rozhodnúť, ako sa toto usporiada.

V druhom bode som navrhoval, aby sne limitovali, dokedy Slovenská národná rada má schváliť v tejto veci zákon, aby sme chytili ten posledný krajný termín v súvislosti s komunálnymi voľbami, ktoré, keď nebudú skôr, budú v roku 1994. Preto som navrhoval prerokovať a schváliť tento zákon s tým, že parlamentu by mal byť predložený najneskôr do 30. septembra 1993. Netrvám na tom, aby tieto dátumy boli zahrnúťé do tohto uznesenia, len upozorňujem na tento problém, že musíme skutočne dôsledne brať na vedomie a mať na zreteli aj tieto skutočnosti, ktoré zrejme ovplyvnia aj naše budúce rozhodnutie, tak, aby sme potom do nových orgánov samosprávy už mohli voliť, podľa nového zákona o organizácii celého systému. Preto neodporúčam meniť tento text a navrhujem ho nechať tak, ako bol predložený návrhovou komisiou.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Prokeš;

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Nám ani tak nešlo o verejnú správu, ale v kapitole, kde sa pojednávalo o verejnej správe, špecializovanej štátnej správe a štátnej správe, predkladám text: "Vypracovať koncepciu integrácie všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, ktorá bude obsahovať prenesenie výkonu štátnej správy na obec z hľadiska ekonomického a tiež z hľadiska priblíženia štátnej správy k občanovi. Túto koncepciu zosúladiť s novým územnosprávnym členením Slovenskej republiky. "

Podpredseda SNR J. Prokeš;

Prosím vás, aby ste text odovzdali pánovi podpredsedovi Húskovi. Ďakujem. Ešte sa hlási niekto?

/Nikto. /

Ak nie, uzavieram diskusiu k tomuto bodu programu. Prosím teraz pána podpredsedu Húsku, aby uviedol jednotlivé návrhy tak, ako tu odzneli, a budeme o nich hlasovať.

Podpredseda SNR M. Húska:

Navrhujem prvý návrh pána ministra Černáka o vynechaní textu akceptovať, pretože si naozaj myslím, že túto povinnosť vláda bude plniť, a druhý návrh taktiež akceptovať v tom slova zmysle, že za popis "návrhu oddĺženia" hovoriť "návrh riešenia platobnej neschopnosti". Takže tento návrh tiež navrhujem akceptovať. Návrh pána Rea odporúčam akceptovať.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Pán podpredseda, prosím uvádzať po jednom návrhu a musíme o nich hlasovať, pretože potom nám z toho vznikne možno nejaký prekryv, a bol by som nerád, aby v konečnom dôsledku niekto povedal, že nevieme, o čom sme hlasovali.

Teda prvý návrh, ktorý tu odznel, je vypustiť na strane 2 text: "Prepracovať, rámcový postup vlády voči podnikom, ktoré sa nemôžu privatizovať, avšak z politických a sociálnych dôvodov ich treba zachovať. " Je to text, ktorý sa vkladal, ktorý dopracovávala komisia.

Dávam hlasovať. Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 132 poslancov.

Kto je za návrh, aby tento text bol vypustený?

Za vypustenie textu hlasovalo 117 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 8 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Zisťujem, že Slovenská národná rada odsúhlasila vypustenie textu "Prepracovať rámcový postup vlády voči podnikom, ktoré sa nemôžu privatizovať, avšak z politických a sociálnych dôvodov ich treba zachovať. "

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Spresňujem umiestnenie toho návrhu. Navrhujem, aby miesto textu o zadĺžení bol uvedený text "stanoviť návrh riešenia platobnej neschopnosti podnikov".

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 132 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za uvedený návrh hlasovalo 127 poslancov.

Kto je proti tomuto návrhu?

Proti nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Zisťujem, že Slovenská národná rada prijala aj túto zmenu v texte.

Prosím pána podpredsedu, aby uviedol návrh ďalšej zmeny. Podpredseda SNR A. M. Húska:

Prosím vás, prepáčte, ale pán Rea ešte spresňuje návrh svojho textu, takže bude treba ešte chvíľku počkať. Medzitým by snáď bolo možné prediskutovať akceptáciu pripomienok pána Zselenáka, kde síce upozorňuje na termíny, ktoré musia byť dodržané, napríklad pri územnom usporiadaní, ale súhlasí a tým, aby termínový dátum tam nebol uvedený. Myslím si, že

v tomto slova zmysle je to vlastne akceptovanie pôvodného textu.

Medzitým sa navrhovatelia dohodli, že pán Rea navrhuje ponechať pôvodný text a odporúča na piatej strane v druhej odrážke prijať text, ktorý navrhol pán Matejka. Prečítam text, ktorý navrhol: "Vypracovať koncepciu integrácie všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, ktorá bude obsahovať prenesenie výkonu štátnej správy na obec z hľadiska ekonomického a tiež z hľadiska priblíženia štátnej správy k občanom. Túto koncepciu zosúladiť s novým územnosprávnym členením. " Ak dovolíte, tento text by sme urobili plynulým, ale v podstate s jeho obsahom súhlasím.

Popredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem za uvedenie návrhu. Dávam o ňom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 134 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Zisťujem, že Slovenská národná rada prijala aj túto úpravu.

Podpredseda SNR A. M. Húska:

Chcel by som vysvetliť, že to nie je súčasť ceremoniálu, že pobieham vždy nanovo, ale je fakt, že teraz už nie je tu namontovaný signalizačný gombík, teda treba ísť na svoje miesto hlasovať.

Podpredseda SNR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Vzhľadom na to, že bola uzavretá rozprava, boli odhlasované určité zmeny v texte, dávam hlasovať o návrhu uznesenia s tými zmenami, ktoré boli tu odsúhlasené.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 135 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia, ako ho predniesol pán podpredseda Húska, s tými zmenami, ktoré sme odsúhlasili, nech stlačí hlasovacie tlačidlo.

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh na uznesenie k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky schválila a vyslovila dôveru vláde Slovenskej republiky.

/Potlesk. /

Vážené poslankyne, vážni poslanci,

tým sme program 2. schôdze Slovenskej národnej rady vyčerpali. Ďakujem vám všetkým za aktívnu účasť a končím rokovanie 2. schôdze Slovenskej národnej rady.

Tretia schôdza Slovenskej národnej rady sa uskutoční 17. júla 1992, t. j. v piatok so začiatkom o 10. 00 hodine. Prosím o dochvíľnosť.

Rokovanie skončilo o 17. 15 hodine.

Uznesenia

prijaté na 2. schôdzi Slovenskej národnej rady 14. a 15. júla 1992

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1868/1992

16 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

o spôsobe verejného hlasovania na schôdzach Slovenskej národnej rady

Slovenská národná rada

podľa § 27 ods. 2 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

uzniesla

sa na tomto spôsobe a postupe verejného hlasovania na schôdzach Slovenskej národnej rady:

1. Na schôdzach Slovenskej národnej rady sa verejne hlasuje stlačením hlasovacieho tlačidla, ak Slovenská národná rada nerozhodne inak.

2. Na spočítavanie hlasov a zisťovanie výsledkov hlasovania dohliada komisia poslancov, ktorú si môže Slovenska národná rada zvoliť na začiatku rokovania; o takomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy. Ak takáto komisia nebola zvolená, dohliadajú na spočítavanie hlasov a zisťovanie výsledkov hlasovania overovatelia Slovenskej národnej rady.

3. O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Slovenskej národnej rady sa hlasovať nemusí; aj v tomto prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich hlasovanie nepožaduje. Ak čo len jeden poslanec požaduje o návrhu hlasovať, predsedajúci jeho žiadosti vyhovie.

4. O návrhu o spôsobe rokovania sa hlasuje pred prerokúvaním veci.

5. Ak boli k prerokúvanému návrhu zákona alebo inému materiálu podané doplňovacie návrhy, hlasuje sa najskôr o nich, a to v poradí v akom boli podané. Najskôr sa však hlasuje o návrhoch uvedených v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady. Ak schválený pozmeňovací alebo doplňovací návrh vylučuje ďalšie návrhy, o nich sa už nehlasuje.

6. Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach návrhu môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní schvália všetky časti návrhu, je potrebne hlasovať o nich a o prerokúvanom návrhu ešte ako o celku.

7. Hlasy spočítava predsedajúci. Ak sú pochybnosti o výsledku hlasovania, požiada komisiu zvolenú podľa ods. 2 alebo overovateľov Slovenskej národnej rady, aby spočítali hlasy a zistili výsledky hlasovania.

8. Výsledky hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu a počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania. Predsedajúci môže oznámiť aj mená poslancov, ktorí boli na prerokúvaní veci v rokovacej miestnosti, ale na hlasovaní sa nezúčastnili.

9. Poslanec ma právo oboznámiť sa s tým, ako poslanci v jednotlivých veciach hlasovali. Na tento účel Kancelária Slovenskej národnej rady zabezpečí, aby bezodkladne po skončení hlasovania o prerokúvanej veci sa výsledok hlasovania písomne oznámiť na oznamovacej tabuli.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Ján F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1869/1992

17 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

k návrhu na voľbu členov komisie na dopracovanie návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky

Slovenská národná rada zvolila

komisiu na dopracovanie návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky v tomto zložení

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Jan F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

predseda:	Augustín Marián Húska HZDS podpredseda Slovenskej národnej rady
členovia:	Hvezdoň Kočtúch	HZDS
	Juraj Plesník	SDĽ
	Marián Vrabec	SNS
	Mikuláš Dzurinda	KDH
	Edita Bauerova	Spolužitie
	Pavel F a r k a s	MKDH

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

18

UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 25. mája 1992, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona SNR č. 43/1970 Zb., zákona SNR č. 92/1977 Zb. a zákona SNR č. 7/1990 Zb.

Slovenská národná rada

podľa čl. 121 ods. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii

schvaľuje

zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady uverejnené v čiastke 61 pod číslom 291/1992 Zb., ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o slovenskej akadémii vied v znení zákona SNR č. 43/1970 Zb., zákona SNR č. 92/1977 Zb. a zákona SNR č. 7/1990 Zb.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Ján F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 25. mája 1992, ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu

Slovenská národná rada

podľa čl. 121 ods. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii

s c h v a ľ u j e

zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady uverejnene v čiastke 63, pod číslom 305/1992 Zb., ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Jan F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

20 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 15. júna 1992, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve

Slovenská národná rada

podľa čl. 121 ods. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii

s c h v a ľ u j e

zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady uverejnené v čiastke 75 pod číslom 371/1992 Zb., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Ján F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

21 UZNESENIE

SIOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 15. júna 1992 o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky

Slovenská národná rada

podľa čl. 121 ods. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československé] federácii

s c h v a ľ u j e

zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady uverejnené v čiastke 75 pod číslom 370/1992 Zb. o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Ján F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

22 UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992

o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenské] národnej rady z 15. júna 1992, ktorým sa určuje príslušný organ štátnej správy Slovenskej republiky vo veciach komoditných búrz

Slovenská národná rada

podľa čl. 121 ods. 4 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii

schvaľuje

zákonne opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady uverejnene v čiastke 72 pod číslom 351/1992 Zb., ktorým sa určuje príslušný organ štátnej správy Slovenskej republiky vo veciach komoditných búrz.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Jan F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

23

UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Z 15. júla 1992 k zmene v zložení členov výborov Slovenskej národnej rady

Slovenská národná rada

v súvislosti s vymenovaním niektorých poslancov Slovenskej národnej rady za členov vlády Slovenskej republiky a vzhľadom na to, že podľa § 38 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, nemôžu byť títo poslanci zvolení do výborov Slovenskej národnej rady, podlá S 4 písm. l/ zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

u v o ľ ň u j e

Vladimíra Mečiara, predsedu vlády Slovenskej republiky

z funkcie člena Výboru Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo

Milana Kňažku,

podpredsedu vlády Slovenskej republiky, povereného riadením ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky

z funkcie člena Výboru Slovenskej národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť

Ľudovíta Č e r n á k a,

ministra hospodárstva Slovenskej republiky, súčasne povereného riadením Ministerstva priemyslu Slovenskej republiky a Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky

z funkcie člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady

Oľgu Keltošovú,

ministerku práce a sociálnych veci Slovenskej republiky

z funkcie člena Výboru Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci

Katarínu T ó t h o v ú,

ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky

z funkcie člena Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Jan F r e n a v. r.

Peter Tomeček v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1764/1992

UZNESENIE

SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Z 15. júla 1992

k správe o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 23. júna do 14. júla 1992 /tlač SNR 19/

Slovenská národná rada berie na vedomie

Správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 23. júna do 14. júla 1992.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič v. r.

Overovatelia

Ján F r e n a v. r.

Peter T o m e č e k v. r.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

Číslo: 1869/1992

25

UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

z 15. júla 1992 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky

Slovenská národná rada 1. berie na vedomie

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky

s pripomienkami k celkovej jeho koncepcii a k jednotlivým

oblastiam činnosti vlády v nadchádzajúcom období, ktoré dáva vláde na zváženie;

2. konštatuje, že

vláda Slovenskej republiky chce zdynamizovať a urýchliť prechod Slovenskej republiky z dnešného krízového stavu spoločnosti a ekonomiky k demokratickej, humánnej, sociálnospravodlivej, občianskej spoločnosti a k prosperujúcemu a konkurencieschopnému trhovému hospodárstvu;

3. odporúča

vláde Slovenskej republiky

a/ z hľadiska celkovej filozofie jej programového vyhlásenia

urýchlene vypracovať komplexnú analýzu o stave

a vývoji slovenského hospodárstva za I. polrok s predikciou

vývoja na II. polrok 1992 a s programom zastavenia poklesu ekonomiky SR,

- čo najskôr pripraviť komplexný rozbor rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky /vrátane návrhu, akým spôsobom uzavrieť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1991/,

- prioritne sa zamerať na opatrenia k riešeniu

deficitu rozpočtu SR vrátane regulácie jeho vývoja v II. polroku 1992,

čo najvšestrannejšie analyzovať vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, súhrnu regionálnych rozpočtov, súhrnu lokálnych rozpočtov miest a obci, za I. polrok s výhľadom rozpočtového hospodárenia za II. polrok 1992,

formulovať predstavy vlády Slovenskej republiky o korekcii programového vyhlásenia v prípade, že sa nedosiahne dohoda medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o konfederatívnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Vtedy urýchlene pripraviť a s výbormi SNR čo najskôr prerokovať návrhy modifikovaného programu vlády SR pre iné ako konfederatívne štátoprávne usporiadanie,

parametrizovať sociálnu a ekologickú dimenziu prechodu slovenskej ekonomiky na jej plnokrvný trhový tvar /v hraniciach jej nevyhnutného minima i možného maxima/ tak, aby sa dal zreteľne zmerať pokrok v rozvoji novej kvality života aj v zlepšovaní kvality životného prostredia. Sociálnu a ekologickú dimenziu programu vlády Slovenskej republiky organicky spojiť so štruktúrnou, regionálnou, modernizačnou stratégiou budovania konkurencieschopnej Slovenskej ekonomiky,

- variantne rozpracovať súhrnnú prognózu dlhodobého vývoja slovenskej občianskej spoločnosti v jej jednotlivých sférach, sektoroch, odvetviach a odboroch činnosti tak, aby umožnila vytvoriť optimálnu strategickú koncepciu budovania prosperujúcej a konkurencieschopnej slovenskej ekonomiky,

b/ z hľadiska jednotlivých stratégií a politík

- formulovať, ekologickú politiku Slovenskej republiky ako podmienku rozvojových zámerov hospodárstva v jednotlivých jeho sektoroch, odvetviach, odboroch i regiónoch,

- pre naplnenie cieľov ekologickej politiky zaviesť nové prístupy ich uplatnenia, najmä vytvorenia a zavedenia nového systému priestorového usporiadania, územnej rajonizácie s rozčlenením podľa ekologických, geografických a sociálnych faktorov s ohodnotením ich ekologickej únosnosti a súčasného stavu zaťaženia, dobudovanie celoplošnej ochrany prírody v systéme územnej ekologickej stability, vybudovanie monitorovacieho a informačného systému v územnej rajonizácii so zabezpečovaním objektívneho informovania obyvateľstva, zavedenie programov ekologickej výchovy do všetkých stupňov vzdelávania uvedenie do praxe hodnotenia vplyvu na životné prostredie ako systému obmedzovania negatívnych následkov ľudskej činnosti a zabezpečenia účasti verejnosti na procese rozhodovania o zásadných veciach životného prostredia,

- predložiť koncepciu rozvoja a útlmu hospodárskych odvetví z hľadiska ekologickej stratégie trvalé udržateľného rozvoja ekonomiky s prihliadnutím na stav životného prostredia v jednotlivých regiónoch a vyrovnania sa s ekologickými podlžnosťami podnikov vstupujúcich do privatizačného procesu,

- predložiť návrh riešenia platobnej neschopnosti podnikov,

- dopracovať rozvojové zámery štruktúrnej politiky, vrátane formulácie podmienok i predpokladov štátnej priemyselnej politiky vytvárajúcej rámec pre rast efektívnosti, výkonnosti a produktivity konkurencieschopných trhových subjektov znižovania energetickej a surovinovej náročnosti,

- vypracovať dlhodobú koncepciu agrárnej, výživovej a lesníckej politiky vlády SR a predložiť ju na posúdenie a schválenie SNR do mája 1993,

- posúdiť strategické možnosti rozvoja sektoru

služieb so zvláštnym zameraním na rozvoj a intenzifikáciu devízového prínosu cestovného ruchu: zlepšenia dopravnej, technickej, spojovej aj sociálnej /bytovej/ infraštruktúry z hľadiska trendov prechodu spoločnosti z industriálnej do informatizovanej etapy vývoja spoločnosti,

predložiť Slovenskej národnej rade návrh zásad zákona Slovenskej národnej rady o územnom a správnom členení SIovenskej republiky a ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy /organizáciu ministerstiev a ostatných ústredných organov štátnej správy, organizáciu a výkon miestnej všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, ich vzájomných väzieb, delbu pôsobnosti medzi organmi štátne] správy a obecnej samosprávy, zabezpečenie inštitucionálnych predpokladov výkonu regionálnej politiky/; v rámci nej uplatniť všestranne rozšírenie priamej demokracie vo vzťahu k demokracii zastúpitelskej; túto koncepciu zosúladiť s novým územno-správnym členením SR,

- vypracoval analýzu finančných nárokov na nové územne a správne členenie SR a novej organizácie statnej správy vrátane ich dopadu na štátny rozpočet,

- garantovať medzirezortnú spoluprácu pri tvorbe a realizácii opatrení zlepšujúcich zdravotný stav obyvateľstva v rámci národného programu podpory zdravia aj všestranného rozvoja zdravotníckej politiky,

- predložiť samostatný zákon o ochrane a podpore zdravia obyvateľstva,

- zabezpečiť výkon nezávislého štátneho zdravotného dozoru aj výkon odborného usmerňovania a primárnej ochrany a podpory zdravia,

- zabezpečiť verejný poriadok, ochranu života, zdravia a majetku občanov,

- vypracovať a predložiť správu o dodržiavaní zákonnosti,

- spracovať program boja proti zločinnosti, vrátane prevencie,

- vytvoriť a realizovať modernu dlhodobú vzdelávaciu koncepciu školstva zahrňujúcu dynamické postupné zmeny školskej sústavy s prihliadnutím na sústavnosť doškoľovania a preškoľovania;

4. požaduje

spracovať predovšetkým vecný, funkčný, aj organizačno-inštitucionálny harmonogram činnosti vlády, ktorý by zakotvil postupnosť krokov a opatrení uvádzajúcich programové vyhlásenie do života,

- predložiť návrh systému legislatívnej činnosti vlád, vyplývajúci z jej programového vyhlásenia, vrátane jej zákonodarných iniciatív tykajúcich sa zmien súčasného ústavného stavu /kompetencie medzi federáciou a republikami atď. /,

- venovať sústavnú pozornosť príprave Ústavy Slovenskej republiky, návrhom na skvalitnenie jej znenia a na jej vecné prerokovanie,

- prijať legislatívne opatrenia tykajúce sa technických, ekonomických a organizačných otázok ochrany hospodárskej sféry, sociálnej, ekologickej i duchovnej ochrany obyvateľstva prírodného i národného bohatstva aj majetku SR, ktoré by mali byť v jej plnej kompetencii,

vypracovať koncepciu stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike,

- sústavne analyzovať a vyhodnocovať prácu policajného zboru a spokojnosť obyvateľstva s ním,

- zlepšiť informovanosť o činnosti vlády z hľadiska jej občianskej, verejnej aj parlamentnej kontroly;

5. ukladá

a/ vláde Slovenskej republiky

predložiť Predsedníctvu SNR legislatívny program vlády na II. polrok 1992, a to do 31. júla 1992,

spracovať stanovisko k pripomienkam obsiahnutým

v uzneseniach jednotlivých výborov SNR, ktoré prerokovali programové vyhlásenie vlády SR i k pripomienkam predneseným poslancami SNR k tomuto programovému vyhláseniu do 31 8. 1992.

- vypracovať scenár dôsledkov realizácie ekonomickej suverenity SR v zmysle princípu "každý za svoje" s variantmi možného vývoja ďalšej spolupráce s Českou republikou do 15. 9. 1992 /vrátane návrhu metodiky a techniky dôsledne územne poňatého rozpočtu SR a z toho plynúcich rozpočtových, daňových, úverových, menových a iných pravidiel hospodárenia, a to v priereze štátneho rozpočtu SR, súhrnu regionálnych rozpočtov a súhrnu lokálnych rozpočtov miest a obcí/,

- predložiť Slovenskej národnej rade do 30. 9. 1992 "Stratégiu oživenia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky" podľa priorít, časových postupov a príslušných kvantifikácií, vrátane koncepcie štruktúrnej politiky, prehĺbenia d rozšírenia miery finalizácie, konkrétnych opatrení zintenzívnenia proexportnej politiky a posúdenia multiplikačnej aj akceleračnej úlohy stavebníctva pri budovaní technickej a sociálnej infraštruktúry Slovenska,

- predložiť Slovenskej národnej rade bilanciu

priebežného plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do 30. 6. 1993,

b/ Predsedníctvu Slovenskej národnej rady

- zriadiť parlamentnú komisiu pre dohľad nad

priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike od jeho začiatku.

c/ výborom Slovenskej národnej rady

- dôsledne hodnotiť a kontrolovať realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky podľa koncepčného i operatívneho zamerania ich činnosti;

6. schvaľuje

Programové vyhlásenie vlády Slovenské] republiky;

7. vyslovuje

podľa čl. 107 ods. l písm. f/ a čl. 127 ústavného zákona o československej federácii dôveru vláde Slovenské] republiky.

Predseda

Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič

Overovatelia

Jan F r e n a v. r.

Peter Tomeček

OBSAH

14. júla 1992
Otvorenie a procedurálne otázky	str.	1
Návrh programu schôdze	str.	4
1. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej re-
publiky a jej žiadosť o vyslovenie dôvery	str.	5
Predseda vlády SR V. Mečiar	str.	5
Spoločný spravodajca výborov SNR
poslanec H. Kočtúch	str.	42
Voľba komisie na dopracovanie návrhu na
uznesenie k Programovému vyhláseniu vlády SR	str.	46
Rozprava	str.	47
Poslanec L. B a 1 1 e k	str.	48
Poslanec V. Miškovský	str.	52
Poslanec J. Krivčík	str.	56
Poslanec P. Csáky	str.	58
Podpredseda SNR A. M. Húska	str.	63
Poslanec P. Lauko	str.	67
Prvý podpredseda SNR P. Weiss	str.	70
Poslanec A. Duka-Zólyomi	str.	78
Poslanec M. Dzurinda	str.	84
Poslanec J. Košnár	str.	94
Poslanec P. F a r k a s	str.	99
Poslanec L. Kliman	str.	101
Poslanec M. Andel	str.	104
Poslanec B. Chmelík	str.	105
Poslankyňa E. Bauerová	str.	108

Ministerka práce a sociálnych vecí SR
O. Keltošová	str.	111
Poslanec L. Kvasnička	str.	114
Poslanec I. Laluha	str.	116
Poslanec L. Doboš	str.	121
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák	str.	124
15. júla 1992
Poslanec J. Polačko	str.	131
Poslanec M. Tahy	str.	134
Poslanec J. Masarik	str.	138
Podpredseda vlády SR M. Kňažko	str.	143
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa	str.	149
Minister hospodárstva SR Ľ. Č e r m á k	str.	160
Poslanec H. Kočtúch	str.	162
Poslanec A. Neuvirth	str.	170
Poslanec L. Pittner	str.	178
Poslanec E. Bárány	str.	180
Minister financií SR J. Tóth	str.	183
Poslanec J. Čarnogurský	str.	189
Poslanec M. Sečánsky	str.	206
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	str.	213
Poslanec P. Jakubík	str.	216
Minister poľnohospodárstva a výživy SR
P. B a c o	str.	218
Poslanec S. Harna	str.	221
Poslanec C. Fogaš	str.	223
Minister pre správu a privatizáciu národ-
ného majetku SR Ľ. Dolgoš	str.	230
Predseda vlády SR V. Mečiar	str.	235
Prvý podpredseda SNR P. Weiss	str.	261
Poslanec M. Andel	str.	263
Poslanec E. Rózsa	str.	264
Poslanec J. R e a	str.	264

2. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Pred-
sedníctva SNR, ktorým sa mení zákon SNR čís-
lo 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied
v znení zákona SNR číslo 43/1970 Zb., zákona
SNR číslo 92/1977 Zb. a zákona SNR číslo
7/1990 Zb.	str. 266
Poslanec M. Sečánsky	str. 266
Poslanec F. Mikloško	str. 267
Poslanec M. Sečánsky	str. 268
Hlasovanie o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva SNR	str. 268
3. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Pred-
sedníctva SNR, ktorým sa mení zákon číslo
20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu	str. 269
Poslanec M. Sečánsky	str. 269
Hlasovanie o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva SNR	str. 270
4. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Pred-
sedníctva SNR, ktorým sa dopĺňa zákon SNR
číslo 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpa-
dovom hospodárstve	str. 271
Poslanec Ľ. Fogaš	str. 271
Hlasovanie o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva SNR	str. 272
5. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Pred-
sedníctva SNR o zriadení Akadémie Policajného
zboru SIovenskej republiky	str. 272

Poslanec Ľ. Fogaš	str. 273
Hlasovanie o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva SNR	str. 274
6. Návrh na schválenie zákonného opatrenia Pred-
sedníctva SNR. ktorým sa určuje príslušný or-
gán štátnej správy Slovenskej republiky vo
veciach komoditných búrz	str. 275
Poslanec Ľ. Fogaš	Str. 275
Hlasovanie o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva SNR	str. 276
7. Návrh na zmenu v zložení členov výborov SNR
v súvislosti s vymenovaním niektorých po-
slancov SNR za členov vlády Slovenskej repub-
liky	str. 276
Hlasovanie o návrhu na uznesenie	str. 277
8. Správa o činnosti Predsedníctva SNR za ob-
dobie od 23. júna do 14. júla 1992	Str. 277
Predseda SNR I. Gašparovič	str. 278
Hlasovanie o návrhu na uznesenie	str. 280
Pokračovanie v rokovaní o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky	str. 281
Podpredseda SNR A. M. Húska - návrh na uznesení	str. 281
Poslanec. M a t e j k a	str. 293

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák		str. 294
Podpredseda SNR A. M. Húska		str. 295
Poslanec	J. R e a	str. 296
Poslanec	J. Zselenák	str. 296
Poslanec	A. M a t e j k a	str. 298
Hlasovanie o návrhu na uznesenie		str. 299
Ukončenie	2. schôdze SNR	str. 302
P r i 1 o	h y
Uznesenia	prijaté na 2. schôdzi SNR