S p r á v a

     o 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                 konanej dňa 21. júla 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 51. schôdze Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Po otvorení schôdze je mojou povinnosťou dať sa prezen-

tovať, preto vás prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prítomných je 93 poslancov, teda Národná rada je schop-

ná sa uznášať.

 

     O ospravedlnenie  svojej neúčasti na  tejto schôdzi po-

žiadali páni poslanci Javorský, Delinga, Prokeš a Sopko.

 

     Na 51. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi  budú  pani  poslankyňa  Rusnáková a pán  poslanec

Rastislav  Šepták.  Náhradníkmi  sú  pán  poslanec  Zahatlan

a pán poslanec Bárdos.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci,  schôdzu  som  zvolal

podľa  článku 83 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky a § 17

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku na požiadanie skupiny 30

poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov ste dostali spolu

s pozvánkou.

 

 

 

     Skupina poslancov na tejto schôdzi žiada prerokovať

 

     návrh poslancov  Národnej rady Slovenskej  republiky na

vyslovenie nedôvery členovi  vlády Slovenskej republiky Gus-

távovi  Krajčimu,  poverenému  riadením  Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky.

 

     Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokova-

com poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak

bola zvolaná  podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku

na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

 

     Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky  ná-

vrh na vyslovenie nedôvery  vláde Slovenskej republiky alebo

jej členovi  prerokuje Národná rada vtedy,  keď o to požiada

najmenej pätina jej poslancov.  Čiže sú tu splnené podmienky

ako zákona o rokovacom poriadku, tak aj ústavy.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 1040.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v sále.

 

     Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku  bezodkladne zaslal  vláde Slovenskej  republiky na

zaujatie stanoviska a pridelil  som ho na prerokovanie všet-

kým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený

výbor pre obranu a bezpečnosť.

 

     Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a sú-

časne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu

poslancov k podaniu  návrhu na  vyslovenie  nedôvery členovi

vlády Slovenskej republiky  pánu Gustávovi Krajčimu, povere-

nému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     prieskumy verejnej mienky  zamerané na skúmanie priorít

záujmov občanov opakovane na prvom mieste uvádzajú problema-

tiku kriminality a až na nasledujúcich miestach riešenie ne-

zamestnanosti, bytov a podobne.  Niet sa čo čudovať. Vybera-

nie výpalného, ktoré  sa rozšírilo už i do  malých obcí, vý-

buchy nástražných výbušných  systémov, vraždy na objednávku,

to všetko ako súčasť  pomaly každodenného života občanov ve-

die nielen k strachu  občanov o ich  osobnú  bezpečnosť, ale

zároveň je i príčinou nedôvery  občanov k polícii, ktorá na-

teraz je najnižšia od začiatku deväťdesiatych rokov.

 

     Štatistika je vskutku  hrozivá. Výbuchy nástražných vý-

bušných  systémov len za rok 1997 dosiahli 98 prípadov a na-

príklad len za 1. polrok tohto  roku je ich vyše 30 a objas-

nenosť je  dva-tri prípady, teda  prakticky bezvýznamná. Vý-

skyt vrážd na objednávku za rok 1997 bol 32 usmrtených a ob-

jasnené boli  len 2 prípady.  Príčinu  vidíme nie v nezáujme

polície,  ale v jej  znefunkčnení, v jej  zlom  vedení, a to

práve zo strany ministra vnútra pána Krajčiho.

 

     Vážené dámy, vážení páni, keď po novembri 1989 sa usta-

novilo zákonom Policajné prezídium na čele s policajným pre-

zidentom, cieľom tohto opatrenia bolo oddeliť odborné riade-

nie výkonu polície od jej  politického vedenia. V zmysle zá-

kona  policajný prezident  vymenovaný vládou  na odporúčanie

ministrom vnútra mal zodpovedať  ministrovi za výkon polície

a minister ako vrcholový  predstaviteľ orgánu štátnej správy

zodpovedať vláde za plnenie vládneho programu v rezorte.

 

 

     Prvou vážnou  chybou, ktorú urobil  pán minister vnútra

Krajči po  svojom nástupe do  funkcie a ktorá  pretrváva na-

priek našim  upozorneniam a protestom doteraz, bolo zbavenie

právnej subjektivity  Policajného  prezídia a zbavenie poli-

cajného prezidenta  jeho riadiacej právomoci  nad krajskými,

resp. okresnými  riaditeľmi  polície, ktorí  sa stali priamo

podriadení  ministrovi vnútra.  Policajný prezident  sa stal

len  jedným  z generálnych  riaditeľov  sekcií  ministerstva

vnútra postavený na úroveň  riaditeľov servisných sekcií re-

zortu. A výsledky vidíme.

 

     Ak včera na tlačovke pán minister, resp. pán štátny ta-

jomník Polka hovoril, že to tak  nie je, tak je to potom nó-

vum,  pretože ešte  pri posledných  našich stretnutiach pred

kamerami v reláciách  televízie,  v rozhlasových  reláciách,

ale aj pri osobných rozhovoroch to tak bolo. A naše priesku-

my,  ktoré sme  robili na  príslušných policajných riaditeľ-

stvách a o ktorých sme  informovali, takisto nám toto potvr-

dili. Ak to tak nie je odvčera, tak je to neskoro.

 

     Druhou vážnou chybou pána ministra Krajčiho bolo zruše-

nie centrálneho riadenia  boja proti  organizovanému zločinu

a ignorovanie uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorá ho  svojím odporúčaním  nabádala k obnoveniu pôvodného

centrálneho riadenia. Odbor  závažnej kriminality, ktorý mal

vyše 70 odborníkov na Policajnom prezídiu Policajného zboru,

tento boj s organizovaným  zločinom  riadil  centrálne, a to

i prostredníctvom pracovníkov v teréne. Je zaujímavé, že po-

kiaľ tento model u finančnej polície takto funguje i naďalej

a krajskí, resp. okresní riaditelia polície majú k pracovní-

kom finančnej polície len povinnosť zabezpečiť ich pôsobenie

na svojom teritóriu, tak v prípade  odboru závažnej krimina-

lity sa stal rozhodnutím  pána ministra Krajčiho pravý opak.

Odbor Policajného prezídia bol  zredukovaný na minimálny po-

čet. Pracovníci v teréne  boli zaradení do krajských odborov

kriminálnej polície. A výsledky opäť, žiaľ, vidíme.

 

     Synergický  efekt centrálneho  riadenia bol  odstránený

a s organizovaným zločinom, ktorý má medzinárodný, ba dokon-

ca interkontinentálny rozsah pôsobenia, zápasí polícia prak-

ticky okrskárskymi metódami. A opäť výsledky vidíme.

 

     Treťou vážnou chybou pána ministra Krajčiho je nedosta-

točná starostlivosť o materiálno-technické a finančné zabez-

pečenie polície. Polícia má nedostatočné vybavenie tak v au-

tomobiloch,  výzbroji  a výstroji a najmä v porovnaní s pod-

svetím je v neporovnateľnom  stave. Ba dokonca mnohokrát jej

vozidlá v poslednom  čase stoja,  pretože nemajú na  benzín,

úrady vyšetrovania ani na  kancelárske potreby. Polícia nemá

finančné prostriedky na zabezpečenie nárokových náležitostí,

čo vyvoláva nespokojnosť u policajtov a vedie k demotivácii.

A opäť, nech sa páči, prečítajme  si ich noviny Polícia, kde

je to zdokumentované.

 

     Vážená Národná rada,

 

     stojíme pred voľbami, ktoré všetci pokladáme za kľúčové

pre ďalší vývoj v našom  štáte. Nemôžeme si dovoliť, aby náš

život  bol ovplyvňovaný  organizovaným zločinom,  ba dokonca

terorizmom, ktorý  by mohol nepriaznivo  ovplyvniť i samotné

voľby. Preto navrhujeme, aby  pán minister vnútra Krajči pre

nezvládnutie svojej úlohy bol z funkcie ministra odvolaný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím teraz  pána Imricha Andrejčáka,  predsedu výboru

pre  obranu a bezpečnosť,  ktorého  určil  výbor  pre obranu

a bezpečnosť,  aby  podal  správu o výsledkoch  prerokúvania

tohto návrhu vo výboroch.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 2281 z 15. júla  tohto  roku  pridelil návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

slovenie nedôvery členovi  vlády Slovenskej republiky Gustá-

vovi  Krajčimu, ministrovi  vnútra Slovenskej  republiky, na

prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej repub-

liky okrem  mandátového a imunitného výboru,  výboru pre ne-

zlučiteľnosť funkcií  štátnych funkcionárov, výboru  pre eu-

rópsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu

činnosti Slovenskej informačnej služby a osobitného kontrol-

ného  výboru na  kontrolu činnosti  Vojenského spravodajstva

s termínom prerokovania ihneď.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť  pripraviť na  schôdzu Národnej rady

Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania

uvedeného materiálu vo výboroch.

 

     A. Výsledky  prerokovania  návrhu skupiny  poslancov vo

výboroch:

 

     1. S návrhom skupiny poslancov nesúhlasí a odporúča Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky neschváliť  návrh skupiny

poslancov deväť výborov  Národnej rady Slovenskej republiky,

a to Ústavnoprávny výbor Národnej  rady, Výbor Národnej rady

pre financie, rozpočet a menu,  Výbor Národnej rady pre hos-

podárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výbor  Národnej  rady

pre  verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výbor

Národnej rady  pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Ná-

rodnej rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor

Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody  neprerokoval návrh skupiny po-

slancov Národnej  rady na vyslovenie  nedôvery členovi vlády

Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením

ministerstva vnútra, pretože  na základe § 52 ods. 4 rokova-

cieho  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky nebola

prítomná nadpolovičná väčšina členov výboru.

 

     B. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne  pripomienky a

požiadavky poslancov alebo výborov.

 

     V Bratislave 15. júla  tohto  roku. Podpísal som to ako

predseda gestorského výboru.

 

     Toľko spoločná správa.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Ako prvý  do rozpravy písomne za klub sa

prihlásil pán  poslanec Pittner z klubu  KDH. (Hlas poslanca

Pittnera z pléna.) Zrušiť? Pán  poslanec  sa vzdáva vystúpe-

nia,  takže vám  oznamujem, že z poslancov  do  rozpravy  sa

prihlásili pán poslanec Langoš a pán poslanec Čarnogurský.

 

     Prosím pána poslanca Langoša.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážená snemovňa slovenského parlamentu,

     dámy a páni,

 

     Gustáv Krajči je poverený riadením rezortu ministerstva

vnútra. Nesie s tým spojenú osobnú nedeliteľnú ministeriálnu

zodpovednosť za činnosť polície, a teda za účinný boj s kri-

minalitou a tiež za činnosť úradov štátnej správy.

 

     K návrhu na vyslovenie  nedôvery Gustávovi Krajčimu som

sa pridal pre dôvody všeobecnej nespôsobilosti Gustáva Kraj-

čiho rozlíšiť podstatné v práci  polície a presadiť vo vláde

podmienky  na výkon  služby  polície v Slovenskej republike.

Predovšetkým nezabránil nezmyselnej  reorganizácii a zhorše-

niu sociálnych  istôt policajtov, čo  bezprostredne oslabilo

policajné sily a prostriedky policajnej práce v boji so stá-

le rastúcou kriminalitou,  zvlášť s organizovanou kriminali-

tou a rozmáhajúcim sa terorizmom, ktorý už dnes ohrozuje ús-

tavné základy štátu, spojeným so špičkami štátnej moci.

 

     Aby som  bol aj konkrétny, poviem  tu tri závažné veci,

za ktoré nesie Gustáv Krajči osobnú zodpovednosť.

 

     1. Pred  niekoľkými týždňami bola  hrubo politicky zne-

užitá policajná zásahová jednotka v Nitre, keď jej bolo pri-

kázané v rozpore so zákonom  vniknúť  do priestorov nitrian-

skeho klubu Stará pekáreň a urobiť tam  prehliadku počas be-

sedy podpredsedu Demokratickej strany Františka Šebeja s ob-

čanmi. Bola to Slovenskou informačnou službou podľa všetkých

príznakov  dopredu  pripravená a naplánovaná  kriminalizácia

politického  protivníka  Hnutia  za  demokratické Slovensko,

pretože do klubu dopredu  neznáma osoba, podľa všetkého prí-

slušník  Slovenskej informačnej  služby alebo  polície, pri-

niesla a podhodila veci dodnes  vydávané za narkotikum a vý-

bušninu. Takýto zásah si  nemohol dovoliť ani krajský riadi-

teľ bez vedomia a súhlasu ministra.

 

     2. Pán  docent, niekedy v prvých  mesiacoch tohto  roka

vláda  rozhodla preprať  cez slovenskú  ekonomiku peniaze zo

šedej a čiernej ekonomiky. Predseda  vlády to 17. apríla po-

vedal toto,  citujem: "Okrem  úverových zdrojov, ktoré sú na

výstavbu diaľnic  na Slovensku zabezpečené,  sme sa rozhodli

emitovať cenné papiere vlády  Slovenskej republiky pre obča-

nov i do zahraničia. Tieto štátne dlhopisy môže kúpiť každý,

aj ten, kto má peniaze načierno schované a nevie ich zdaniť.

Teraz mu týmto dávame šancu." Minister vnútra, ak je poctivý

a zodpovedne plní  svoje ústavné povinnosti,  mal proti tomu

protestovať a v krajnom prípade podať demisiu.

 

     Dámy a páni, len v Bratislave je podľa triezveho odhadu

lekárov  okolo 2 000 heroínistov.  Denne obchodníci  len  na

bratislavských uliciach vyberú od  umierajúcich detí v hoto-

vosti  približne 6 mil. Sk.  Ročne sú to 2 mld.  Ak  morálny

postoj k takejto  ekonomickej aktivite  vlády necháme bokom,

pre obchodníkov s drogami to  znamená,  že už nikto nedokáže

určiť, či peniaze vyplatené  za štátne dlhopisy boli získané

z predaja heroínu, alebo za nájomnú vraždu.

 

     Gustáv Krajči  ako minister vlády  politicky zodpovedný

za účinnosť  boja so zločinom nesie  za takéto pranie peňazí

osobnú zodpovednosť,  keď sa tomu nevzoprel.  Nie je jediný,

ktorý k tejto veci mlčal.  Keď som osobne navštívil generál-

neho prokurátora Michala Vaľa a  žiadal ho, aby prikázal po-

dľa zvláštneho zákona v Slovenskej sporiteľni dodržiavať zá-

kon nepredávať dlhopisy anonymne, ale identifikovať zákazní-

kov, povedal mi doslova: "Vlastne ma to ani nezaujíma."

 

     3. Gustáv Krajči sa v minulom roku dopustil zvlášť spo-

ločensky nebezpečného  trestného činu s výmerou trestu do 10

rokov väzenia, keď protiústavne rozhodol nevytlačiť referen-

dové  lístky prezidentom  vyhláseného referenda  za prijatie

ústavného zákona o priamej  voľbe prezidenta a zločinne toto

referendum zmaril. Po začatí  trestného stíhania napísal po-

dľa  príznakov samotný  generálny prokurátor  Vaľo okresnému

prokurátorovi Šumichrastovi text uznesenia, ktorým toto stí-

hanie zastavil. Korunu tomu  nasadil predseda  vlády, keď na

dva pokusy Gustáva Krajčiho dokonca amnestoval.

 

     Keďže sa v septembri  majú uskutočniť parlamentné voľby

a podľa nového  volebného zákona má pri  vykonaní volieb mi-

nister vnútra  silné právomoci, nedá  sa vylúčiť, že  Gustáv

Krajči poslúži znovu  Vladimírovi Mečiarovi. Preto navrhujem

váženej snemovni vysloviť mu nedôveru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán Čarnogurský.

 

     Medzitým s faktickou  poznámkou sa  hlási  pán poslanec

Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     chcem povedať tomuto pánovi,  ktorý pred chvíľou prečí-

tal vystúpenie, ktoré mu zrejme napísal buď pán Šebej, alebo

pán  Zajac, ako  to robili  celé štyri  roky, a pán poslanec

Langoš to vehementne čítal s najväčším zápalom v srdci.

 

 

     Ale, pán  Langoš, ak chce  človek hovoriť pred  takýmto

fórom, mal by si klásť otázku morálnej opodstatnenosti svoj-

ho vystúpenia. Vy, pán Langoš, nemáte  nijaké  morálne právo

súdiť iných, pretože vy ako minister vnútra ste boli zneuži-

tý. Vy  ste rozvrátili, alebo pomáhali  ste rozvrátiť všetky

legálne inštitúcie tohto štátu. Keby ste tu boli sedeli, keď

pán Maxon hovoril, ako je  to s predajom štátnych dlhopisov,

iste by ste tu takéto hlúposti netárali. Samozrejme, nezneu-

žívali by  ste cítenie ľudí, nezneužívali  by ste postavenie

narkomanov na ulici, ale by ste sa nad tým reálne zamýšľali,

lebo niekedy  má človek dojem, že  sa v tom až  príliš dobre

akosi  vyznáte. Takže,  pán Langoš,  vo vašom  podaní všetko

znie ako  bohapustý výmysel a bohapustá  lož. A odvyknite si

čítať hlúposti pána  Zajaca, Šebeja a Tatára tu v tomto par-

lamente. Bude to len na váš prospech.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský, prosím o vaše vystúpenie.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     pán minister Krajči sa  dnes ráno v Slovenskom rozhlase

pozastavoval nad tým, že v návrhu na vyslovenie nedôvery je-

mu  je uvedené  zmarenie  referenda  až na poslednom mieste,

a v podstate  navrhuje, že by  to malo byť  na prvom mieste.

Celkom som nerozumel jeho požiadavke, ale rád jej vyhovujem,

a preto pri vypočítavaní dôvodov, pre ktoré som aj ja podpí-

sal návrh na vyslovenie  nedôvery ministrovi vnútra, najskôr

by som sa zaoberal zmareným referendom v minulom roku.

 

     Pán  minister  Krajči  sa  otvorene  a  verejne priznal

k svojej zodpovednosti za zmarenie  referenda. V denníku SME

12. júna  minulého  roku povedal,  citujem: "Zodpovednosť za

zmenu lístka beriem na seba. Dal som pokyn tlačiť hlasovacie

lístky s troma  otázkami, aby občan  nebol zavádzaný otázkou

číslo 4." K tomu ale  zacitujem stanovisko Ústavného súdu od

Milana Čiča. Milan Čič povedal v tom období, tiež v tom júni

po zmarenom referende: "Otázky,  ktoré boli položené v refe-

rende, nemôže meniť ani sám  prezident, ani Ústavný súd, ani

Ústredná komisia pre referendum.  Samozrejme, ani nikto ďal-

ší." Tu je koniec citátu Milana  Čiča, ale dovolím si k tomu

dodať, že, samozrejme, ani minister vnútra Gustáv Krajči.

 

     Vtedy,  keď sa  pán minister  Krajči cítil  hrdinom, že

zmaril referendum, jeho hrdinstvo neskôr veľmi pokleslo, keď

bol podaný podnet na jeho trestné stíhanie za zmarenie refe-

renda. Tento podnet bol  normálnou úradnou, takpovediac, by-

rokratickou  cestou pridelený  príslušnému prokurátorovi Ok-

resnej prokuratúry Bratislava-Staré  Mesto Michalovi Barilo-

vi, ktorý po preskúmaní podkladových materiálov a na základe

svojich odborných právnických  vedomostí a skúseností v pro-

kuratúre  rozhodol,  že  vznesie  obvinenie  proti Gustávovi

Krajčimu pre trestné činy marenia prípravy a priebehu volieb

a trestného činu pozmeňovania a falšovania verejnej listiny.

V závere  svojho  uznesenia  konštatuje,  že minister vnútra

zmaril  vykonanie referenda,  pričom vytlačením  falšovaných

hlasovacích lístkov aj distribúciou spôsobil minister vnútra

škodu Slovenskej republike najmenej vo  výške 1 966 tis. Sk.

Tú sumu by som takmer ani  neuvádzal, pretože je to taká za-

nedbateľne malá suma oproti tomu, čo sa vynaložilo napríklad

na snem HZDS, že to  naozaj si nezasluhuje nejakú podrobnej-

šiu zmienku.

 

     Čiže Gustáv Krajči najskôr  bol veľký hrdina, hlásil sa

k svojej zodpovednosti za zmarenie referenda, ale potom, keď

išlo o to, aby niesol zodpovednosť, tak jednoducho vo vnútri

prokuratúry boli zásahy, takže vec bola odňatá riadnemu pro-

kurátorovi  Michalovi Barilovi, rozhodol o nej vedúci Okres-

nej prokuratúry Bratislava-Staré Mesto pán Šumichrast a roz-

hodol tak, aby zastavil konanie.

 

     Minister  vnútra  všeobecne  by  mal  dodržiavať zákony

a osobitne zákony,  ktoré sa týkajú jeho  rezortu, čiže vnú-

tornej  bezpečnosti, bezpečnosti  občanov, dodržiavania práv

občanov a podobne. Ako si však počína minister Gustáv Krajči

v tejto oblasti? K únosu, alebo k záležitosti Michala Kováča

mladšieho prokurátor Krajskej  prokuratúry Bratislava Róbert

Vlachovský v septembri 1996 vydal  uznesenie a v tomto uzne-

sení konštatuje, citujem: "Policajný vyšetrovateľ správne vo

svojom rozhodnutí dospel k záveru, že proti osobe poškodené-

ho,  teda  Michala  Kováča  mladšieho,  bol spáchaný trestný

čin."  To  bol  september 1996.  V  januári 1997... (Reakcia

z pléna.)

 

     Pani kolegyňa, keď vás unesú, ja vám sľubujem, že proti

tomu nepoviem ani slovo.

 

     V januári 1997 minister vnútra  Gustáv Krajči  povedal,

čiže  štyri-päť  mesiacov  neskôr,  na  mítingu HZDS: "Nejde

o únos,  ide o samoúnos a ja (Gustáv  Krajči)  verím, že  sa

nájdu  dôkazy o tom, že  tak ako aj v iných  kauzách,  že sa

nájdu tí,  ktorí povedia, ako  to v skutočnosti  bolo." Čiže

minister  vnútra priamo  v protiklade  hovoril  iné,  než čo

právne záväzným spôsobom  vypovedal štyri-päť mesiacov pred-

tým prokurátor  krajskej prokuratúry. Išlo  o oblasť bezpeč-

nosti občanov, o oblasť, za ktorú Gustáv Krajči niesol a ne-

sie ústavnú zodpovednosť.

 

     V súvislosti so zásahom polície na ministerstve kultúry

v marci minulého roku Gustáv Krajči na mítingu HZDS povedal:

"Na ministerstve  kultúry  kýchol policajt a desať hercov sa

spustilo k zemi, že majú  ublíženie  na zdraví."  No prosím,

dajme tomu, že to mohol považovať za vtipné.

 

     Ku kauze  Dušana Sopka - opäť oblasť, za ktorú  ústavne

zodpovedá  minister  Krajči - minister  Krajči  povedal: "Už

podľa prvých informácií, ktoré  som dostal, vychádza, že do-

tyčný pán je podvodník." Teda Dušan Sopko. To bolo uverejne-

né v SME 21. novembra 1997. Krajči vtedy tvrdil, že HZDS po-

dá na Sopka trestné oznámenie,  pretože sa preveruje, kto je

to pán Sopko, odkiaľ vyšiel a čo vlastne robí.

 

     Treba  povedať, že  zhodou okolností  včera na tlačovej

konferencii ministerstva  vnútra pán minister  Krajči potvr-

dil, že v Nitre sa  vedie trestné stíhanie voči skupine Fad-

rusa, ktorá porušovala zákony, terorizovala občanov. A treba

povedať,  že k vzneseniu  obvinenia  a k trestnému  stíhaniu

tejto skupiny  došlo na základe  výpovedí Dušana Sopka, a že

tento Fadrus...  (Hlasy v sále.)  Pardon,  Ferus, Fadrus bol

výtvarník. Predsa len nepoznám  tak dôverne oblasť organizo-

vanej kriminality ako možno  pán minister Krajči. Čiže tento

Ferus  vykonával organizovanú  kriminalitu aj  voči Dušanovi

Sopkovi a to  nepopiera  hádam  ani pán  minister Krajči. To

znamená, že keby Dušan Sopko urobil čokoľvek, keby akékoľvek

trestné činy  spáchal, v tejto jednej  veci bolo povinnosťou

každého a v prvom rade ministra vnútra sa zastať Dušana Sop-

ka. Ale minister vnútra urobil  opak, práve v tej súvislosti

sa pridal  vlastne na stranu  kriminálnikov a viedol  kampaň

proti Dušanovi Sopkovi.

 

     Podobným spôsobom minister vnútra postupuje proti Fran-

tiškovi Mojžišovi,  riaditeľovi  Drukosu v Banskej Bystrici,

pričom minister  Krajči sem-tam niečo povie  do novín, samo-

zrejme, proti Mojžišovi. Viacej do novín proti Mojžišovi ho-

vorí pán Novotný, ktorý bol  kolegom pána Krajčiho na Baníc-

kom učilišti v Rudňanoch.

 

     Pán minister  Krajči sa aj  svojským spôsobom pričinil,

resp. sa pričiňuje o kvalitu  medzinárodných vzťahov Sloven-

skej republiky. 7. novembra 1997 poslal  pán minister Krajči

otvorený list americkému veľvyslancovi Johnsonovi, teda týka

sa Johnsonových výhrad voči zmarenému referendu, kde pán mi-

nister Krajči  napísal: "Vaše výhrady  prijala slovenská ve-

rejnosť  prinajmenšom rozpačito.  Mnohí naši  občania museli

seriózne pomenovať  Váš počin, dokonca  hovorili o otvorenom

zasahovaní do vnútorných vecí Slovenskej republiky."

 

     Naozaj  by  nebolo  vhodné  ani  potrebné sa vyjadrovať

k niektorým vnútorným okolnostiam Slovenskej republiky, keby

to robili slovenské ústavné orgány, ktoré sú na to povolané,

ale  keďže slovenské  ústavné  orgány  to nerobia a keďže je

sloboda vyjadrovania, tak to musia robiť iní a robia to, vy-

užívajúc  svoje právo,  ale v prvom  rade  to robili a robia

slovenskí občania. Slovenskí občania poukazovali a poukazujú

na to, že pán minister  Krajči sa opakovane, trvalo a vážnym

spôsobom spreneveruje svojmu ústavnému poslaniu - chrániť na

čele rezortu  vnútra vnútornú bezpečnosť  na Slovensku, bez-

pečnosť občanov.

 

     Skupina slovenských občanov zvolených za poslancov toh-

to  parlamentu na  základe toho  podala návrh  na vyslovenie

nedôvery ministrovi  Krajčimu a navrhuje,  aby tomuto návrhu

bolo vyhovené.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému.

 

     Páni poslanci, poslankyne, pýtam sa, či sa niekto hlási

do rozpravy z pléna. Pán  poslanec Andrejčák. To sú faktické

poznámky. Pýtam  sa, kto sa hlási  do rozpravy. Pán poslanec

Šimko,  pán poslanec  Mikloško. Viac  nikto. Končím  možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán poslanec Čarnogurský, ja sa vrátim len k referendu,

k ostatným veciam, kde nemám  vecné dôkazy ani poznatky, ne-

budem hovoriť. Ale ak hovoríme o zmarenom  referende, tak to

má začiatok aj koniec. Prvý začiatok zmarenia referenda, keď

sa chcem odvolať na výrok  predsedu Ústavného súdu Čiča, ako

ste vy povedali, tak musím povedať,  že prvý krok bol v tom,

že ani  pán prezident nesmie zmeniť  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ani  bodku, ani  čiarku, ani  mäkčeň.

A pán  prezident zmenil  uznesenie tak,  ako sme  ho prijali

v Národnej rade,  čiže už tu  zmaril  referendum. A posledná

bodka: Ústavný  súd dodnes  nerozhodol o niektorých veciach,

hoci rozhodol  procesnoprávne. Keď pán  poslanec Šimko podal

návrh na nález Ústavného súdu,  Ústavný súd ho upozornil, že

musí doplniť  tento svoj návrh,  pretože nie je  jasné, o čo

ide. Desiatky občanov dali taký  istý návrh. Ústavný  súd im

nenapísal, aby doplnili svoje  oznámenie, ale napísal, že je

neúplné a zamietol ich žiadosť o vydanie nálezu. Takže tu sú

začiatky  aj konce  toho, prečo  niekedy Ústavný  súd nie je

dôveryhodný a robí problémy nám všetkým.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som reagovať  na vystúpenie pána poslanca Čar-

nogurského. Chcem povedať, pán  poslanec Čarnogurský, že pri

každej vhodnej alebo menej vhodnej situácii neustále omieľa-

te vy a ďalší  opoziční politici to, že  pán minister Krajči

zmaril referendum. To vlastne svedčí o tom, že vás stále ťa-

ží mora. A mora v tom,  že ste zneužili dôveru 450 alebo 500

tisíc občanov.

 

     Vo  svojom  vystúpení v súvislosti s kauzou  referendum

som taktiež dlhšie rozvádzal  aj prípadnú zodpovednosť v ce-

lom tomto procese. A ak by  sme mali skutočne hovoriť o zod-

povednosti pána  ministra, museli by  sme začať od  pána po-

slanca Šimka, ktorý neústavným spôsobom obalamutil ľudí, ho-

ci bol dopredu na to upozorňovaný aj tu, v pléne, že otázka,

ktorú chce  dať do petičnej  akcie, je neústavná,  čo koniec

koncov potvrdil jednoznačne aj Ústavný súd vo svojom výroku.

To znamená, musel by v prvom rade odstúpiť pán poslanec Šim-

ko zo svojho kresla, potom je tu už spomínaný pán prezident,

ktorý spojil dve referendá, hoci  na to nemal ako štátny or-

gán oprávnenie. A tu dávam  do pozornosti aj rozhodnutie Ús-

tavného  súdu  Maďarskej  republiky, ktorý v podobnej  kauze

presne takto rozhodol. Takže ak  by sme hovorili o prípadnej

zodpovednosti pána ministra, museli  by minimálne títo dvaja

páni  pred ním,  ktorí sú  primárne zodpovední,  odstúpiť zo

svojich funkcií, čo doteraz neurobili.

 

     A navyše, pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu, opä-

tovne  právna teória a prax  zhodnotí  aj  toto  rozhodnutie

- rozpor  medzi  výrokovou  časťou, odôvodnením a následnými

vyjadreniami niektorých sudcov,  napríklad pána sudcu Drgon-

ca,  ktorý v čase  volebného,  alebo referendového moratória

neprípustným  spôsobom inak  hodnotil toto  rozhodnutie. Ale

toto prax zhodnotí časom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem  pánu Čarnogurskému  pripomenúť, že  si nás akosi

pomýlil s kolektívnym  spovedníkom a vyspovedal sa nám tu zo

všetkým svojich  hriechov, ktoré ho  iste veľmi ťažia.  Inak

jeho vystúpenie sa nedá v niektorých častiach hodnotiť.

 

     Pán Čarnogurský, pán minister nemohol zmariť nijaké re-

ferendum,  pretože sám  Ústavný súd  konštatoval, že  štvrtá

otázka je protiústavná. Chcete  tým povedať, že pán minister

mal vykonávať samotné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré kon-

štatovalo, že štvrtá otázka je protiústavná? Teda pán minis-

ter konal v súlade s rozhodnutím  Ústavného súdu. Nechal vy-

tlačiť tri otázky, ktoré  boli v súlade s ústavou tohto štá-

tu. Podotýkam, že tak ako  pán Brňák povedal, kvôli histórii

treba znovu opakovať, že pán Šimko ešte doteraz nenašiel mo-

rálnu  zodpovednosť v sebe, aby sa  ospravedlnil tým 450 000

občanom,  ktorých  suverénne  podvádzal.  Podvádzal komisiu,

ktorú pán  predseda parlamentu vymenoval za  tým účelom, aby

posúdila tento ústavný  návrh, a kde nechodil pán Šimko, kde

ste  posielali pána  Valka, pretože  ste si  boli vedomí, že

klamete nás, klamete národ, ale v prvom rade klamete seba.

 

     Zodpovednosť treba pripísať  aj pánu sudcovi Drgoncovi,

ktorý by  namiesto toho, aby v televízii  osočoval alebo aby

sa sprostým spôsobom vyjadroval k poslancom  tohto parlamen-

tu, aby našiel v sebe  toľko morálnej sily,  keďže nevie byť

objektívny a spravodlivý, aby z tejto funkcie odstúpil. Pre-

tože jednoducho, pán Čarnogurský,  ak ste tu vymenovali celú

škálu prokurátorov a všelijakých iných, ktorých ste zneužili

na svoje úzke ciele, tak medzi nich ja pridávam aj pána sud-

cu Ústavného súdu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Slobodník - takisto faktická poznámka.

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Aj ja k referendu. Neopakoval by som to, ale pán Čarno-

gurský to opakuje donekonečna, tak musím aj ja opakovať.

 

     Zahraničné  korelácie tohto  referenda. Pán Čarnogurský

vie, že  pri rokovaní s americkou  delegáciou pred konferen-

ciou OBSE vo Varšave v minulom roku v júli vyhlásil absolút-

nu nepravdu,  lož, nekresťanskú lož, že referendová komisia,

ten najnedemokratickejší útvar, aký tu dosiaľ existoval, vy-

dala nariadenie,  podľa ktorého sa vraj  nebudú rátať hlasy,

v ktorých občania neodpovedia na otázku o spôsobe voľby pre-

zidenta.

 

     Medzinárodné fórum  jasne dokázalo, že  pravdu máme my,

vy to veľmi  dobre viete. Boli ste toho  svedkom, pán Čarno-

gurský, keď sa v politickom výbore OBSE rokovalo o americkom

návrhu uznesenia, podľa ktorého  sa malo vyjadriť znepokoje-

nie, že ministerstvo vnútra  zmarilo referendum, keď som mal

tú možnosť vystúpiť a vysvetliť, ako sa spojili dve referen-

dá do jedného - podrobnosti  tu povedali moji predrečníci -,

tak absolútnou väčšinou hlasov 65 prítomných zo 70, čiže len

piati  hlasovali  za  americkú  rezolúciu,  traja Američania

a dvaja  príslušníci Spolkovej  republiky Nemecko,  sa návrh

neprijal. To je najlepší  dôkaz toho, že medzinárodná inšti-

túcia nesúhlasila s takým referendom.

 

     Už sa tu  hovorilo o tom, že v Taliansku sa inak  robia

referendá, v Maďarsku sa  nepodarilo spojiť dve referendá do

jedného.

 

     Referendum je vašou  hanbou a ja do zoznamu ľudí, ktorí

sú zodpovední  za zmarenie referenda,  pridávam aj pána  po-

slanca Čarnogurského, lebo  neinformoval slovenskú verejnosť

a robil všetko možné, aby sa  táto informácia z OBSE do slo-

venských uší, očí - a neviem kde - nedostala. To je hanba.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Počúvam tu múdre  reči o tom, ako moji kolegovia z opo-

zície  rozprávali a pomaličky oni  zmarili  referendum.  Ale

chcem  nadviazať  na  vystúpenie  pána  kolegu Čarnogurského

a povedať, že,  páni právnici, pán predseda,  uznesenie - ja

som len lekár, nie právnik - tohto  parlamentu je trošku me-

nej ako ústava. Vy ste tú  ústavu urobili, tak si ju aj váž-

te. Tam sa hovorí o referende a kto dáva otázky. Je to v ús-

tave,  nie v uznesení  parlamentu.  Myslím si,  že ústavu si

treba vážiť, hlasovali ste za ňu.

 

     Ďalej vám chcem povedať, že  bol som na ulici a rozprá-

val som sa, pán docent Cuper, s tými ľuďmi, ktorí podpisova-

li, a môžem vám povedať, že  ani jeden z nich, s ktorými som

sa rozprával,  sa necítili oklamaní  ani podvedení, skôr  sa

cítili oklamaní a podvedení tým,  ako sa tu na Slovensku ob-

hajuje právo.

 

     Pani  podpredsedníčka  vo  svojom  vystúpení korelovala

svoje televízne  vystúpenie, kde hovorila,  že nová amnestia

je len zámena "y" za mäkké "i". Ale keď  tu vystupovala, tak

rozprávala čosi iné. Pán docent Cuper a ďalší právnici, kto-

rí teraz akože obhajujete právo,  na rozdiel od doktora Čar-

nogurského, ktorý  bol advokát v období  pred rokom 1989, vy

ste ohlupovali študentov. To je  ten rozdiel medzi vami, ako

dodržujete právo a ako si ho ctíte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prijímam vaše  ospravedlnenie, že ste le-

kár, a tým som vám dal  odpoveď, lebo keď si prečítate ústa-

vu, tak zistíte,  že presne to je v ústave, čo  som povedal.

Takže nič sa nestalo.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Domnievam sa,  že tu v podstate  strácame čas,  pretože

celá opozícia  nemá ako zámer  nič iné, len  zneistiť rezort

vnútra, spochybniť ministra, rozhýbať tento rezort, ktorý je

zodpovedný za prípravu,  realizáciu a štátoprávne zabezpeče-

nie vecného  fungovania  parlamentných a komunálnych volieb,

čiže  ide v podstate o predprípravu - ja by som to nazval -,

o "hlbokú orbu" toho, aby potom  mohla  následne vykrikovať,

že  voľby sú  neústavné, nedemokratické,  zmanipulované a ja

neviem, čo všetko  možné. Takže pokojne sa predvádzajte, pá-

ni, ale myslím  si, že ste takí trápni, že  je to v podstate

čitateľné aj tomu najmenej vzdelanému a najmenej rozhľadené-

mu človeku.

 

     Čo sa týka do  omrzenia opakovaného pojmu zmareného re-

ferenda z vystúpenia pána Čarnogurského, vymenoval to, ak sa

nemýlim, 17-krát. Tento pojem  zmarenia referenda sa narodil

na  "pôrodnícko-gynekologickej  klinike",  Žabotova ulica 2,

kde sídlia okrem toho ešte aj KDH, Volfova sociálna demokra-

cia a ctihodný Helsinský výbor, takže máte všetko pod jednou

kuratelou,  pod jedným  mešcom a pod jedným  centralizovaným

vládnutím.

 

     A ešte  azda  ako bodku  za tým,  čo sa týka referenda.

Prezident nemá ústavnú  právomoc referendovej iniciatívy. To

si už raz prečítajte! Aj pán  Lauko, napriek tomu, že je le-

kár, dúfam, že je gramotný, tak  nech si prečíta, kto má re-

ferendovú kompetenciu a kto ju nemá. Prezident nie a rovnako

Ústavný  súd  nemá  kompetenciu  výkladu  ústavy  ani svojej

vlastnej kompetencie, ani rozširovania kompetencie preziden-

ta. V tomto  smere už  tu  neohlupujte  tých, ktorí sem ešte

stále  trpezlivo chodia, a takisto  zbor žurnalistov,  ktorí

rovnako trpezlivo a so záujmom  počúvajú  nezmysly, ktoré tu

vo svojich traktátoch prednášate. Amen.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Rád by som len veľmi  stručne zareagoval na jeden okruh

otázok, o ktorých hovoril  pán poslanec Čarnogurský. V tejto

sále sa už  veľmi veľa povedalo o zmarení  referenda, kto ho

zmaril,  kto je  zaň  zodpovedný a podobne.  Pre  upokojenie

svojho svedomia chcel by  som vyzvať kolegov, predsedov opo-

zičných strán,  ktorí sa spolu so  mnou zúčastnili na jednom

rokovaní u pána  prezidenta v čase pred  prijatím  uznesenia

v Národnej rade o referende k NATO, aby sa vyjadrili, ako to

bolo. Konzultovali  sme, ako postupovať  pri vyhlásení tohto

referenda. Ak by som voľne  citoval závery, tak bolo konšta-

tované, že počkáme na "Cabajovo uznesenie" a potom dve refe-

rendá dáme  na jeden lístok.  Myslím si, že  tam sa rozhodlo

o zmarení referenda. A potom  referendová komisia toto refe-

rendum zmarila tým, že dala dve referendá na jeden lístok.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Dovolím  si zareagovať  aspoň jednou  vetou. Naozaj  si

myslím, že ak by aspoň právnici a politológovia z protivlád-

nych kruhov chceli zachovať minimum slušnosti, tak by v tej-

to kauze mlčali. Ak by  náš Ústavný súd dosahoval úroveň po-

litickej nestrannosti  ako v Maďarsku,  aj táto vec  by ináč

dopadla.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme pokračovať. Do rozpravy z prihlásených pá-

nov poslancov sa prvý hlásil pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     chápem naše dnešné zhromaždenie Národnej rady ako poli-

tický čin, ako pokus o predĺženie predvolebnej kampane naši-

mi kolegami z opozície. Vedia, že  majú málo  hlasov, vedia,

že nemajú pravdivé a skutočné  argumenty, ale majú plnú hrsť

politických argumentov, ktoré budú  omieľať a sú rozhodnutí,

aspoň tak  to vieme, pokračovať aj  pri podobných predstave-

niach, nazval by som to "divadelných predstaveniach" na ďal-

ších našich ministrov.

 

     Do začatia  kampane je ešte  niekoľko  týždňov. A čo by

sme robili  do toho času,  kým začne kampaň?  Proste, prešli

ste k metóde "premývania  mozgov",  pretože  počítate s tým,

páni kolegovia, že si Slováci  povedia: Čo keď je to pravda?

Veď to stále  hovoria. Zabúdate však,  že slovenský volič je

vzdelaný, má svoj  úsudok a že to, čo sa pokúšate urobiť, už

nezodpovedá dnešným postojom alebo názorom slovenského obča-

na. Ak chcete, aby vám  verili, musíte uviesť pravdivé argu-

menty. A tie, ktoré ste dnes vyslovili, vážení kolegovia, sú

iba politickou demonštráciou a ničím iným.

 

     Bolo tu  na adresu ministra  vyslovených veľa nedobrých

tvrdení.  Boli nazvané  také činy,  za ktoré,  ak by to bola

pravda, by musel byť trestne stíhaný. Ale vy ani zákon nedo-

držujete, páni  kolegovia. Veď my  máme ako občania  dokonca

povinnosť pri páchaní trestného činu to oznámiť. A vy to ne-

robíte, ale  volíte iba metódu  politického  boja v Národnej

rade. Je to možná metóda, ale verte, že je málo účinná. Tvr-

dím, že názory, ktoré sú tu medzi našimi poslancami, kolega-

mi právnikmi,  nie sú odborné. Študovali  všetci na vysokých

školách, všetci na socialistických školách, ani jeden tu nie

je, ktorý by študoval v kapitalistickom  zahraničí, resp. by

bol  taký mladý,  že by  až po  revolúcii robil  školu. Máte

všetci to isté vzdelanie.

 

     (Reakcia z pléna.)

 

     Áno, ten teraz dokončil, ale on je ideológ aj väčší ko-

munista ako my všetci dohromady. Takže to neberme. Ale hovo-

rím o právnikoch, ktorí sú skutoční právnici.

 

 

     Ste vzdelaní  ľudia a dobre  viete, že častými  dobrými

zámienkami na politické boje  sú práve názory, výklady. Vie-

me, že na Slovensku môže vykladať  zákon iba súd. Ale veď je

to taká krásna  forma boja v parlamente a tam kvôli politic-

kým dôvodom  vysvetľujete a dávate  úmyselne iné stanoviská,

než možno je vaše presvedčenie. Sem-tam sa niekto preriekne.

Dnes, myslím, že sa pán kolega  Čarnogurský pekne preriekol,

pretože sám citoval výrok predsedu Ústavného súdu pána Čiča,

že  ani prezident  nemôže  meniť  otázky. Ale  pán prezident

predsa ani uznesenie Národnej rady nesplnil a otázky zmenil.

On ich totiž  dal štyri, nie tri. Vy  ste sa dodnes odmietli

rozprávať alebo priznať, že  bývalý prezident republiky tým,

že nedodržal uznesenie Národnej rady, prvý porušil podmienky

na vykonanie  referenda. Ale stále  omieľate, že to  vlastne

urobil Krajči, pretože on podľa  svojho názoru sa snažil na-

viesť právny stav. A kým budeme vychádzať a vysvetľovať prá-

vo z politického pohľadu, tak sa nemôžeme dohovoriť. Jedine,

že  by sme  vo voľbách  vyhrali tak,  že potom budete chcieť

vstúpiť do HZDS a tam už potom bude rovnaký politický názor,

takže budú aj rovnaké politické alebo právne výklady. A toto

vám hrozí a toho sa bojíte.

 

     Ale bola tu povedaná aj jedna  veľmi veľká perla. A bol

by som  rád, keby to naši  novinári zverejnili. Pán poslanec

Čarnogurský  totiž  povedal  svoj  dvojmetrový  postoj. Jemu

vôbec neprekáža - tu v Národnej rade to odznelo -, koľko ro-

kov sa  nepodarilo vyriešiť únos alebo  stratu dcéry jedného

nášho  kolegu, to ho netrápi. Jeho by vôbec  netrápilo, dnes

to potvrdil, keby uniesli našu kolegyňu, poslankyňu Národnej

rady. Doslova povedal, že proti tomu by nepovedal ani slovo.

Lenže  syn Michala  Kováča mu  prekáža. Nám  neprekáža o nič

viac, než nám prekáža dcéra nášho kolegu, než naša poslanky-

ňa, ktorej  to dnes vykričal. Prosím  vás, nechajme to fari-

zejstvo, ktoré  volíme vtedy, keď  hodnotíme ľudí, hodnotíme

činy. Je to nedobrý prejav a národ nám to neodpustí.

 

     Ale aj  pán poslanec Lauko mi  dobre zabodoval do môjho

vystúpenia, a preto jeden odsek vypustím, lebo je výstižnej-

ší. On povedal, že uznesenie  Národnej rady je menej ako ús-

tava. A ja som si  uvedomil,  že vlastne vy ste  tak vysoko,

páni kolegovia, že vy sa  nemienite ani baviť o uznesení Ná-

rodnej rady.  Vy sa bavíte  len o ústave.  Ale tým uznesením

sme dostali tú ústavu do - pre nás - politicky neprijateľnej

polohy. Ono to má iný zmysel, než Národná rada hlasovala. To

vtedy, keď  ste hovorili o referende.  Preto si myslím, páni

poslanci, aj keď ste sa  rozhodli robiť toto divadelné pred-

stavenie pred národom o postupnom odvolaní ministrov, veď to

už sme zažili.  Ale ak to chcete robiť,  musíte sa lepšie na

to pripraviť.

 

     Ale na začiatku, v úvodnom  vystúpení pána kolegu Pitt-

nera bola vyzdvihnutá jedna myšlienka, na ktorú chcem reago-

vať.  Páni kolegovia,  často sa  argumentuje pri  ministrovi

vnútra, a to je obvyklá rétorika pána poslanca Pittnera, aká

je hrozná  chyba, že polícia  je zastrešená civilným  minis-

trom. Tak  aký je rozdiel? Prečo  civilný minister akýkoľvek

iný je  dobrý, aj v armáde  je  dobrý, len v polícii je zlý?

Tak tomu nerozumiem. Veď to sú politické funkcie, nie odbor-

né. A ja som nepočul ani raz za ten čas, čo ste vystupovali,

ani pán  kolega Čarnogurský, váš spolubojovník  zo strany vo

výbore, ani raz som nepočul  argument a nikde nezaznel, žeby

minister ako  civilista zmenil odborné  stanovisko alebo od-

borný obsah nariadenia, ktorý mu jeho odborníci na minister-

stve pripravia. Takýto prípad  nebol zaznamenaný. Ale sú tam

takí odborníci, akých Slovensko má, a sú tam takí odborníci,

ktorých ste aj vy pomáhali, síce len veľmi krátko, ale pomá-

hali vychovávať.  Ale už štyri  roky ich povzbudzujete,  pán

kolega: Vydržte  chlapci, však sa  vrátim! No ale  ja som im

minule hovoril,  že ešte ďalšie štyri  roky je potrebné poč-

kať, než sa vrátite.

 

 

     Ale dovoľte mi, aby som  povedal, že názor na reorgani-

záciu ministerstva  vnútra a všetkých orgánov  je zase názor

podobný ako  pri výklade práva.  Je otázka názoru  na spôsob

riadenia. A nie každý len  preto, že je poslancom, alebo len

preto, že  je straníckym funkcionárom,  vie, čo to  riadenie

znamená. Môžeme mať rôzne názory  na to, aká metóda práce je

lepšia,  ale nemal  by sa  tento rozdiel  vykladať politicky

a používať na politický boj, ale mal by byť dôvodom odbornej

debaty. Škoda, že sme nevyužili štyri roky na to, aby sme sa

o tom odborne rozprávali, a tak stále používame iba politic-

ký argument.

 

     Osobne som presvedčený, že  spôsob, akým je riadená po-

lícia, akým nové štruktúry získavajú a postupne ovládajú si-

tuáciu vo  svojich regiónoch, je správny.  Nepočul som, páni

kolegovia z opozície, ani od  jedného z vás, aby ste poveda-

li: "Tak  na Slovensku je  pomerne viac trestných  činov než

kdekoľvek u našich  susedov, je horšia  objasnenosť než kde-

koľvek u našich susedov, je viacej takých alebo onakých prí-

padov relatívne k počtu obyvateľstva,  než je u našich suse-

dov."  Asi to  robia tí slovenskí  policajti  dobre. Systém,

ktorý zvolili, asi zodpovedá ich životnej a služobnej skúse-

nosti a schopnosti.

 

     Samozrejme, bude  rozdielny názor na  to, akým spôsobom

má minister pracovať, akým  spôsobom sa má minister vyjadro-

vať. Ale som presvedčený, že nemôžeme súdiť ministra, že po-

rušil zákon, ak napríklad  pán Langoš  povedal, že je osobne

zodpovedný na zneužitie zásahovej  jednotky v Nitre. Pán po-

slanec, keby ste povedali: "Za to, že neodvolal, keby..."

 

     (Reakcia z pléna.)

 

     Dobre, dobre, ale nepovedali ste.

 

 

     Ale chcem  povedať niečo, čo  sa vám asi  nebude páčiť.

Keby ste povedali, pán poslanec, že za to, že neodvolal toho

veliteľa,  ktorý podľa  rozhodnutia nejakého  vyšetrovacieho

orgánu urobil  chybu, za to  je minister zodpovedný.  Ale za

to, že ten človek  sa rozhodol a akciu vykonal, za to nie je

minister zodpovedný. On nesie za to zodpovednosť, keď nekoná

to, čo sám môže. On mu nemá právo ani zastaviť myslenie, ani

jeho  rozkaz v priebehu akcie.  To je politický  funkcionár,

nie odborný.

 

     A tak by som mohol  posudzovať vaše vystúpenia a vyvra-

cať  vám, ale  napísali vám  to iní,  vy ste  to len čítali.

Chcem vám  iba poblahoželať, aj  keď to, samozrejme,  myslím

ironicky, pretože ak vy presne viete,  že 6 mil. Sk sa denne

utratí  za drogy,  no tak  potom sa  pýtam, prečo neoznámite

tých  ľudí, ktorí  tie peniaze  vyberajú. Veď  vy asi o nich

viete. Alebo sú to  vaši spolupracovníci? Takže tieto cifry,

ktoré uvádzate,  môžu byť súbor,  alebo súčet, veľmi  presný

súčet nepresných údajov a možno aj vymyslených.

 

     Páni kolegovia, pani kolegyne, ak dovolíte, chcem podať

jeden návrh.  Prestaňme  preháňať a prekrucovať skutočnosti,

prestaňme zbytočne dráždiť ľudí, blížia sa nám voľby, chceme

rozhodnúť o budúcnosti  na najbližšie  štyri roky. Robme  to

metódou, ako  najlepšie  Slovensku pomôcť, a nie ako najviac

ľudí zastrašiť.

 

    A aby  to bolo úplne  jasné, tak mám  ešte  jeden návrh,

a to dávam návrh, aby sme o odvolaní pána ministra hlasovali

spôsobom tajného hlasovania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     niekoľko slov k tomu, ako pán minister zabránil, aby sa

vykonalo platne vyhlásené referendum v minulom roku, teda ho

zmaril. Najskôr  mi dovoľte, aby  som povedal niekoľko  slov

o ustanoveniach  ústavy,  ktoré hovoria o referende v súvis-

losti s tým, či je, alebo nie je možné meniť v referende ús-

tavu.

 

     Tieto  ustanovenia  naozaj nie sú celkom jasné, a ak si

pamätáte a zalistujete vo svojej pamäti, tak v marci 1994 sa

o tejto  veci  začalo  diskutovať v súvislosti s referendom,

o ktoré sa pokúšalo HZDS. V tom čase  predseda HZDS povedal,

konkrétne 14. marca, že čo iného by sa malo meniť v referen-

de, ak nie ústava, Francúzi  prijali predsa v referende celú

ústavu. Obdobným spôsobom sa  vyjadrovala aj pani profesorka

Tóthová, ktorá je dnes  podpredsedníčkou vlády, a argumento-

vala  ustanoveniami z ústavy, áno, z ústavy o referende, kde

sa hovorí o tom, že  výsledok v referende  sa vyhlasuje  ako

zákon a že tento výsledok je možné meniť až po troch rokoch,

a to ústavným  zákonom. Boli to,  samozrejme, všetko výklady

ústavy, pretože  ústava neobsahuje jasné  ustanovenie o tom,

či možno,  alebo nemožno, takže ku  takému alebo onakému vý-

sledku bolo možné dospieť naozaj  iba výkladom. Takto si vy-

kladali ústavu predstavitelia HZDS v roku 1994, keď sa im to

hodilo. V roku 1997, keď sa im to nehodilo, tak si vykladali

ústavu inak a hovorili, že nie je možné meniť ústavu v refe-

rende.

 

     Nakoniec o tom  rozhodol  Ústavný  súd svojím  výkladom

z 21. mája, pokiaľ si dobre pamätám dátum, a ten povedal, že

síce  občania  môžu  v referende  rozhodovať  aj o ústavných

otázkach, ale nemôžu schváliť text ústavného zákona. A z to-

ho dôvodu  tá štvrtá otázka  nemohla mať za  následok, resp.

hlasovanie o štvrtej otázke nemohlo mať za následok schvále-

nie ústavného  zákona, ale iba  rozhodnutie o tejto ústavnej

otázke a bol by to záväzný príkaz pre parlament, aby obdobný

ústavný zákon  schválil. Tak sa  píše vo  výklade z 21. mája

1996.

 

     Len  nevidím  tu  pána  poslanca  Pokorného, pokiaľ ide

o to, čo pred chvíľkou povedal,  že údajne niekde na nejakom

rokovaní u prezidenta niekedy zrejme pred 14. februárom, keď

bolo schválené  uznesenie  Národnej rady o referende, o tých

troch otázkach, odznelo čosi, čo dopredu kalkulovalo s prob-

lémami pri  spojení týchto otázok.  Bolo by čestné,  keby to

pán poslanec Pokorný bol  povedal vtedy, ak považoval takéto

niečo za nesprávny postup. Osobne si nepamätám, že by sa ke-

dykoľvek o tom bolo rozprávalo. Myslím  si, že to ani nie je

pravda.

 

     Dovoľte  mi  však,  aby  som  sa  vyjadril k tomu, akým

spôsobom sa Ústavný súd  vyjadril konkrétne k týmto otázkam,

to znamená k spojeniu  štyroch  otázok a ku  konaniu, predo-

všetkým ku konaniu pána ministra vnútra. Budem citovať z ná-

lezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára toh-

to roku. Tu sa uvádza, že: "Rozhodnutie prezidenta republiky

z 13. marca 1997 o vyhlásení  celoštátneho  referenda,  pub-

likovaného  pod číslom 76 v čiastke 33 uverejnenej 15. marca

1997, bolo nepochybne  všeobecne  známou  skutočnosťou, bolo

vyhlásené na základe dvoch právnych skutočností, a to na ná-

vrh Národnej rady Slovenskej republiky podľa uznesenia číslo

564 zo 14. februára 1997 a na návrh  občanov zastúpených Pe-

tičným  výborom, ktorý  ju prezidentovi  republiky predložil

4. marca 1997.  Predmet  hlasovania v referende  bol  určený

troma otázkami schválenými v citovanom uznesení Národnej ra-

dy a jednou otázkou vyplývajúcou z petície občanov.

 

     Referendum o všetkých  otázkach, znenie ktorých obsaho-

vala časť I rozhodnutia prezidenta, sa malo vykonať v piatok

23. mája a v sobotu 24. mája 1997. Prezidentom republiky vy-

hlásené  referendum v Zbierke  zákonov  pod číslom 76 z roku

1997 bolo teda vecne, miestne i časovo presne určené. Záväz-

nosť uskutočnenia tohto referenda, ktoré už prezident repub-

liky vyhlásil s náležitosťami, aké ono obsahuje, jednoznačne

vyplýva z ústavného  princípu  legality  štátnej moci, keďže

ústava  ani zákon o spôsobe  vykonania  referenda neupravujú

právo žiadneho subjektu podieľajúceho  sa na jeho realizácii

konať inak, ako to upravuje  zákon o spôsobe vykonania refe-

renda."

 

     Tento záver viackrát prezentoval Ústavný súd vo svojich

rozhodnutiach,  napríklad v uznesení z 21. mája 1997, kde sa

konštatuje: "Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, preziden-

ta to zaväzuje, zaväzuje to aj iné štátne orgány, že má pre-

behnúť.  Ústava neumožňuje,  aby bolo  ešte pred  vyhlásením

výsledkov referenda zrušené." To je citát z toho rozhodnutia

z 21. mája.

 

     Pri tejto príležitosti mi  dovoľte, aby som trochu rea-

goval na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka, ktorý hovoril,

že ani prezident nemal právo do toho zasahovať. Upozorňujem,

že  tu sa  hovorí "do  vyhláseného referenda".  Prezident ho

vyhlásil a potom  už ho nemal možnosť ani  on, ani nikto iný

meniť, pretože, jednoducho, mu to ani ústava, ani zákon neu-

možňuje.

 

     Pokračujem  však v citácii z nálezu  Ústavného súdu  zo

6. februára tohto roku: "Ministerstvo  vnútra svojím konaním

túto  zásadu  nerešpektovalo,  keď  nezabezpečilo vytlačenie

a doručenie  hlasovacích  lístkov  na  referendum  obciam so

štyrmi otázkami, ale len s otázkami tromi, ktoré boli v roz-

hodnutí prezidenta  uverejnené v časti I písm. a) v bodoch 1

až 3." Ústavný súd konštatoval, že "dôvody  akéhokoľvek iné-

ho konania  zo strany ministerstva vnútra  než takého, ktoré

upravuje  zákon  o spôsobe  vykonania  referenda  pre  tento

ústredný orgán štátnej správy, nemožno akceptovať.

 

     Postavenie ministerstva vnútra, jeho úlohy pri uskutoč-

ňovaní  referenda  už  vyhláseného  prezidentom republiky sú

upravené v § 15 ods. 3 zákona o spôsobe  vykonania referenda

a sú spojené len so zabezpečením vytlačenia potrebného množ-

stva  takých  hlasovacích lístkov,  ktoré  majú  náležitosti

ustanovené v ods. 1 a 2 citovaného ustanovenia a ich včasné-

ho doručenia  obciam tak, aby  tieto prostredníctvom okrsko-

vých  komisií mohli  zabezpečiť, že  oprávnený občan dostane

hlasovací lístok v miestnosti  na  hlasovanie v deň  konania

referenda.

 

     Ministerstvo vnútra musí  na splnenie týchto povinností

vyhotoviť vzory  tlačív a zabezpečiť ich  vytlačenie v takom

časovom  predstihu, aby  umožnilo vykonanie  ústavného práva

občana zúčastniť sa na referende v deň, prípadne v dňoch ko-

nania referenda. Z ustanovenia § 15 ods. 5 citovaného zákona

je zrejmé, že to musí urobiť.

 

     Hodnotiac postup, konanie ministerstva vnútra v čase od

21. do 24. mája 1997, ktoré uskutočňovalo  podľa pokynov mi-

nistra vnútra pri zabezpečovaní  predmetného referenda s tým

postupom (konaním), ktoré  pre potreby  zabezpečenia každého

referenda vyhláseného prezidentom  republiky pre tento orgán

štátnej správy upravujú ustanovenia zákona o spôsobe vykona-

nia referenda, Ústavný súd  uzavrel, že postup (konanie) mi-

nisterstva vnútra v čase od 21. do 24. mája 1997 na zabezpe-

čenie referenda vyhláseného prezidentom republiky pod číslom

76 z roku 1997 nebolo  uskutočňované  v rozsahu  a spôsobom,

aký  ustanovujú  ustanovenia § 15 ods. 1, 2, 3 a § 30 ods. 1

písm. a) citovaného zákona,  prijatého na základe článku 100

ústavy. Keďže ústava v článku 2 ods. 2 pre štátnu moc repre-

zentovanú  štátnymi orgánmi  výslovne ustanovuje  len určité

chovanie" - správne  po slovensky  by malo byť  správanie -,

"je im  podľa tohto ustanovenia  zakázané akékoľvek chovanie

iné."

 

     Ústavný  súd  v  odôvodnení  uznesenia  z 21. mája 1997

o  výklade  článku 72 v spojení  s  článkom 93 ods. 3 ústavy

napriek tomu, že vo výroku konštatoval, že príloha oznámenia

referenda  vyhláseného prezidentom  republiky pod  číslom 76

z roku 1997, týkajúca sa  štvrtej otázky referenda, odporuje

§ 2 ods. 3 zákona. O spôsobe  vykonania  referenda  výslovne

uviedol, že neexistujú právne dôvody na neuplatňovanie usta-

novení  zákona o spôsobe  vykonania  referenda ministerstvom

vnútra,  pretože  toto  uznesenie  nemá a nemôže  mať žiadny

vplyv  na ďalšiu  prípravu a priebeh  referenda  vyhláseného

rozhodnutím prezidenta republiky pod číslom 76 z roku 1997.

 

     Vychádzajúc z uvedeného Ústavný súd konštatoval, že mi-

nisterstvo  vnútra nebolo  oprávnené zmeniť  obsah, teda ani

otázky referenda vyhláseného  prezidentom republiky pod čís-

lom, ktoré som už citoval,  tak, že na referendum vyhotovilo

vzor tlačív na hlasovanie a zabezpečilo vytlačenie a doruče-

nie hlasovacích  lístkov obciam bez  otázky, ktorú prezident

republiky v referende vyhlásil  na návrh občanov zastúpených

Petičným výborom a ktoré  bolo v rozhodnutí prezidenta o vy-

hlásení referenda uvedené v časti I v písm. b) v bode 4 toh-

to znenia:  "Súhlasíte, aby prezidenta  Slovenskej republiky

volili občania Slovenskej republiky podľa priloženého návrhu

ústavného  zákona  priamo?"  Iba  takto  upravené hlasovacie

lístky mohli dostať občania od  okrskových komisií v deň ko-

nania predmetného referenda.

 

     Ústavný  súd  dospel k záveru,  že ministerstvo  vnútra

tým, že  nezabezpečilo vytlačenie hlasovacích  lístkov a ich

doručenie obciam spôsobom, ako to  na základe článku 100 ús-

tavy prijatý  zákon o spôsobe  vykonania referenda upravuje,

porušilo  ústavné  právo  upravené v článku 94 ústavy, a  to

právo zúčastniť  sa na referende  vyhlásenom prezidentom re-

publiky na základe jeho rozhodnutia z 13. mája 1997 a v spo-

jení s porušením tohto ústavného práva v konaní ministerstva

vnútra bolo  porušené i základné právo  upravené v článku 30

ods. 1 ústavy, t. j. právo zúčastniť sa prostredníctvom toh-

to referenda na správe verejných vecí priamo.

 

     Označeným konaním ministerstva vnútra  došlo aj k poru-

šeniu princípu  zvrchovanosti občanov nad  štátnou mocou re-

prezentovanou  štátnymi orgánmi,  ktoré svoju  moc získavajú

práve  od  občanov  Slovenskej  republiky.  Toto som citoval

z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu. Ako iste viete, pán mi-

nister, tak v tomto prípade  aj vo výroku rozhodnutia Ústav-

ného súdu sa uvádza,  že ministerstvo vnútra svojím postupom

a konaním v čase od 21. mája do 24. mája 1997 pri zabezpečo-

vaní vytlačenia a doručenia  hlasovacích lístkov obciam atď.

porušilo ústavné  právo, resp. dve ústavné  práva, ktoré som

už citoval.

 

     Pán minister, v prípade, že  by  vaša obava,  že štvrtá

otázka sa vo výklade Ústavného súdu z 21. mája hodnotila ako

otázka, ktorá nie je  spôsobilá zabezpečiť schválenie ústav-

ného zákona, v prípade, že  by sa napriek tomu bolo referen-

dum uskutočnilo a občania by  rozhodli o tej štvrtej  otázke

kladne, tak v takom  prípade  by  naozaj  nešlo o schválenie

ústavného zákona,  pretože jednoducho výklad  Ústavného súdu

je v tomto smere záväzným, a tým diskusie o tom, či referen-

dom je  možné schváliť ústavu,  alebo nie, končia  pri tomto

ústavnom stave. Ale bolo by to rozhodnutie občanov, na ktoré

mali právo  na základe vyhlásenia referenda podľa tých dvoch

právnych skutočností, o ktorých som už hovoril.

 

 

     Pán minister, podľa môjho názoru amnestia, ktorú opako-

vane vyhlásil  zastupujúci  prezident a predseda vlády, bola

určená vám. Je to fakt, ktorý berieme do úvahy a ktorý treba

akceptovať, ale  politickú zodpovednosť za to,  že sa platne

vyhlásené  referendum neuskutočnilo,  že na  základe konania

vášho ministerstva, za ktoré ste zodpovedný vy, a na základe

osobne vášho konania sa toto referendum a toto právo občanov

nezrealizovalo, toto jednoducho zostáva  na vás, a preto ste

za toto  politicky zodpovedný a je  to dôvod na to,  aby som

hlasoval  za vyjadrenie  nedôvery, ktoré  predložila skupina

poslancov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - predseda výboru pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Teraz som  pochopil, pán kolega Šimko,  že vlastne HZDS

zavinilo,  že vy  ste sa  pomýlili a dali  ste  neprijateľný

spôsob návrhu ústavy pre  referendum, pretože vlastne vy ste

robili to, čo my sme v roku 1994 chceli. To je škoda, že ste

neprišli na to za toľko rokov.

 

      Ale  chcel by  som ešte  zaujať  stanovisko k ďalšiemu

vášmu výroku, keď ste  odmietli slová pána poslanca Pokorné-

ho, že taký výrok nebol. Ani sa nedivím. Pán generál Tuchyňa

tiež nepotvrdil výrok pána  poslanca Volfa, keď sa preriekol

pred  niekoľkými mesiacmi  novinárom, že  sa generál Tuchyňa

zaviazal postaviť za Michala  Kováča v prípade rozporu proti

premiérovi vlády. Aj to bolo  potom obídené bokom. Tak sa to

v politike robí.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Predseda výboru pán Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovoľte  mi povedať,  pán poslanec  Šimko, že považujem

doslova za prejav nerozumu, ak ten, kto skutočne spôsobí ne-

možnosť  vykonania  referenda o jednej z otázok, ktoré  boli

vypísané, túto skutočnosť vyčíta inému. To je skutočne zará-

žajúce a neviem, je to teda  na podnet  skôr na vaše rozmýš-

ľanie o sebe samom.

 

     A chcem tu ešte podotknúť a uviesť na pravú mieru jednu

skutočnosť, o ktorej hovoril aj pán poslanec Čarnogurský, aj

teraz pán  poslanec Šimko. Neustále  hovoria o zmarení refe-

renda. Sú  obaja právnici. Ani  ústava, ani právny  poriadok

nepozná termín "zmarenie referenda". Ústava pozná termín iba

platného alebo neplatného referenda. A o tom, či je toto re-

ferendum platné alebo neplatné, môže rozhodovať opätovne iba

Ústavný súd. Vy  ste, páni, mali  možnosť do 30 dní od usku-

točnenia referenda  namietnuť neplatnosť tohto  referenda na

Ústavnom súde.  Vy ste to  neurobili. Čiže vy  ste potvrdili

sami  vlastne platnosť  tohto referenda,  ktoré sa  následne

uskutočnilo.

 

     A ešte jednu poznámku. Vy ste citovali vo svojom vystú-

pení takou  magickou formou rozhodnutie  Ústavného súdu. Len

ten problém spočíva v tom, že vy ste pomiešali výrok odôvod-

nenia a následne ešte  niektoré  vyjadrenia sudcov Ústavného

súdu, a to sa nepatrí. Podstatný a dôležitý je výrok rozhod-

nutia Ústavného súdu. A o tom, že ani vám "nesedel", vlastne

svedčí aj  dobová tlač už  dnes. Tak pán  exprezident Kováč,

ako aj vy,  pán poslanec Šimko, a koniec  koncov aj opoziční

politici a novinári kritizovali  deň po vyhlásení tohto roz-

hodnutia toto  rozhodnutie Ústavného súdu ako  "úder pod pás

opozícii".  A následne  ste  preorientovali  vaše  zmýšľanie

a v priebehu jedného dňa ste  využili toto vaše pôvodne faux

pas na svoj úspech.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má poslanec a predseda výboru pán Cuper s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel som  iba pánu Šimkovi povedať,  že druhýkrát nech

nás ušetrí od toho, aby  nám tu predčítaval celé rozhodnutie

Ústavného  súdu, ktorý  celú svoju  exkluzivitu na absolútnu

neomylnosť odvodzuje od ústavy. To všetci vieme, že čo pove-

dia, je záväzné. Takisto ako to, čo povie pán prezident. Len

nechápem, prečo pán Šimko nám  tu nevysvetlí, aký rozdiel je

medzi ústavnou otázkou a ústavným zákonom. Ja pojem "ústavná

otázka" nepoznám a nepozná ho ani Ústava Slovenskej republi-

ky. Kde k nemu prišiel pán  Drgonec, to  by mohol vysvetliť.

Pretože jednoducho,  pán Šimko, ak by  taký zákon, ktorý ste

vy prišpendlili k otázke -  stavím  sa,  že 95 % podpísaných

občanov ani nevidelo, ani si nezvážilo dôsledky svojho počí-

nania, takže jednoducho ste ich oklamali -, ak by takýto zá-

kon bol v referende odhlasovaný, som zvedavý, čo by ste boli

tvrdili potom. Či by ste  boli naozaj tvrdili, že takéto re-

ferendum je platné, alebo nie  je platné, alebo je možné ta-

kéto referendum vyhlásiť, alebo nie je možné takéto referen-

dum vyhlásiť.

 

     Vy jednoducho stále, a to znovu  opakujem, nechcete zo-

brať morálnu, politickú i právnu  zodpovednosť za to, že ste

podviedli nielen občanov, ale aj pána prezidenta. Jednoducho

ste ho donútili, no a, samozrejme, získali ste si aj priazeň

zrejme niektorého sudcu Ústavného  súdu, ktorý sa až priveľ-

kou mierou angažoval v tomto probléme, ba dokonca chodil dá-

vať do tlačiarní pokyny, čo  nie je prípustné, aby sudca Ús-

tavného súdu takýmto "neomaleným" spôsobom v médiách zasaho-

val.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Pokorný s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec Šimko,

 

     ja som inú reakciu na  moje vystúpenie od vás ani neča-

kal. Ak nemáte informácie o tomto  stretnutí, o ktorom hovo-

ríte, či  vôbec také bolo,  opýtajte sa pána  predsedu alebo

kolegu Mikloška, ktorý tam so mnou sedel. V tejto miestnosti

je  viac  bývalých,  resp.  vtedajších  predsedov opozičných

strán, ku ktorým som patril aj ja, a vedia to potvrdiť.

 

     Samozrejme, nehovoril  som, že sa tam  hlasovalo o tom,

či  majú byť  dva lístky,  alebo jeden  lístok, ale diskusia

a závery k tomu boli také, ako som povedal. Poznámky z tohto

stretnutia nemám pri sebe, mám ich doma. Ale ak sa zahrávate

s mojou cťou, môžem konštatovať, že svedomie mám čisté, pre-

tože  som informoval  svoje stranícke  orgány, resp. svojich

kolegov v predsedníctve, to  bolo vo  februári. Podľa vás je

to smiešne. V marci 1997 už bolo nové vedenie SZS, ktoré de-

legovalo  do referendovej  komisie členku  SZS, ktorej  hlas

rozhodol pri hlasovaní 8:7, či jeden lístok, alebo dva.

 

     Takže viacerí  vieme, o čom hovorím. Mal som len povin-

nosť na to upozorniť, ako to bolo  a kde sa na túto tému ho-

vorilo. Pán prezident bol  vlastne určitým spôsobom donútený

takto postupovať vtedajšími predsedami opozičných strán.

 

     Ak som povedal, že tam bol pán Mikloško, možno nie, ne-

mám tie poznámky pri sebe, ale  ja si to pozriem. Pán Langoš

a pán Kukan tam boli určite.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcem zareagovať a podporiť všetky argumenty, ktoré po-

vedal môj  kolega  Šimko, a právnikom z koalície  odporúčam,

aby  sa obrátili  na právnikov z nášho  poslaneckého  klubu,

ktorých máme troch, ktorí im ukážu v Trestnom zákone, kde je

paragraf o marení referenda a marení volieb. Keď to neviete,

páni právnici, nech sa páči, tu sedia.

 

     A ďalej  by som vám chcel  povedať, že obyčajní roľníci

a robotníci vo  fabrikách vedia, čo to  je zmarenie niečoho,

tak sa tu  nevytáčajte  právnymi kľučkami. To, čo  robil váš

minister, bolo marenie  referenda a nikto vám toto nezoberie

z vášho chrbta.  Jednoducho, je to vaša  vina, pán minister,

zmarili ste referendum.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tuším ste ma presvedčili.

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Musím konštatovať, že v prípade referenda nejde o práv-

nu  neistotu, nevedomosť  alebo nekvalifikovanosť.  Je mnoho

dôkazov, stačí si trošku  pohrať v pamäti. Je mnoho dôkazov,

že tu išlo o vedomé  manipulovanie, o vedomý podvod na obča-

noch,  o vedomé  znásilňovanie  časti  spoločnosti  spojením

dvoch referend do jedného. Proti  tomu bolo aj mnoho protes-

tov, napríklad aj na televíznej obrazovke od podpredsedu Ná-

rodnej rady  pána Ľuptáka. Proti  tomuto protestu nenamietal

napríklad ani pán poslanec Fogaš. Konštatujem, bolo to vedo-

mé znásilňovanie práva, vedomé  násilie na veľkej časti oby-

vateľstva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte ostal do rozpravy pán poslanec Mikloško.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,

     pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     25. marca 1988 sa v Bratislave  na  Hviezdoslavovom ná-

mestí konala  manifestácia dnes známa  pod pojmom "sviečková

manifestácia". Polícia  vtedy bola zneužitá  proti nevinným,

slušným ľuďom, ktorí  prišli demonštrovať  za práva občanov,

a brutálnym spôsobom  zasiahla. S úplným pokojom, pretože si

bola istá, možno ona, možno  najmä tí, ktorí ju tam poslali,

a to by som podčiarkol, že režim, ktorý bol pri moci, tu bu-

de naveky a nič sa nemôže zmeniť.

 

     O rok nato a niekoľko mesiacov sa komunizmus zrútil ako

domček z karát a ja  som odrazu dostal predvolanie na Vojen-

skú prokuratúru. Na Vojenskej  prokuratúre mi bolo oznámené,

že sa začalo trestné stíhanie voči tomu človeku - vyšetrova-

teľovi, ktorý Dr. Čarnogurského a mňa nezákonne držal v cele

predbežného zadržania, ale to sa  týkalo najmä mňa. Ale tak-

isto začalo  trestné oznámenie voči  všetkým zatiaľ neznámym

príslušníkom polície, ktorí vtedy brutálne zasiahli voči de-

monštrantom.  Mal som  možnosť nahliadnuť  do týchto spisov,

pretože som  bol ako  svedok a videl som,  ako odrazu všetci

tí, ktorí niekedy  takmer "bohorovní" sa vyhovárali jeden na

druhého, nikto nebol  za nič zodpovedný a išlo  to všetko do

nejakých výšin, kde  mal byť vydaný príkaz na  to všetko, čo

sa udialo. Vtedy Dr. Čarnogurský,  ktorý bol v tom čase pod-

predseda federálnej  vlády, a ja,  ktorý som bol  ešte bežný

občan, sme požiadali prezidenta Havla o udelenie milosti pre

vyšetrovateľa. Prezident Havel tejto milosti vyhovel, čím sa

vlastne  celé  trestné  oznámenie  voči príslušníkom polície

zastavilo.

 

 

     Hlavný dôvod,  alebo povedal by som  dva hlavné dôvody,

ktoré vtedy prevážili v našom rozhodnutí, boli, po prvé, akú

zodpovednosť nesú  policajti, ktorých tam  niekto z inštitú-

cií, kde  sa velí a kde  rozkazy treba plniť, keď  tí, ktorí

vydávali tie  rozkazy, spokojne chodili  po uliciach, bývali

vo svojich domoch na Palisádach a tak ďalej. Bolo to smiešne

odrazu  nejakého nadporučíka  trestne stíhať,  keď tí, ktorí

tie príkazy vydávali alebo ktorí niesli za ne politickú zod-

povednosť, sa spokojne ďalej prechádzali ulicami Bratislavy.

 

     Druhým  dôvodom bola,  samozrejme, všeobecná  atmosféra

a snaha začať nejaký úplne nový život.

 

     Ale  ja by  som chcel  práve zdôrazniť  ten prvý dôvod.

Pred niekoľkými dňami, teraz už neviem presne, ale pred dvo-

mi týždňami zasiahla v Nitre policajná jednotka proti spolo-

čensko-politickému podujatiu. Bolo  to úplné zneužitie polí-

cie voči akcii, ktorá mala politický a spoločensko-politický

charakter. O  tom, že to bolo  zneužitie polície, svedčí sa-

motné  správanie sa  policajtov, ktorí  túto  akciu, a to im

patrí znovu  na ich česť,  jednoducho odbojkotovali. Ak  za-

siahne policajná jednotka, zasahuje inakším spôsobom. Všetky

ostatné detaily, ktoré tam  boli a ktoré sú všeobecne známe,

ako pred anonymným telefonátom už boli pripravení velitelia,

ktorí tam participovali a tak  ďalej, nebudem to už ani spo-

mínať. Podotýkam, že k tomuto  zásahu došlo tri mesiace pred

voľbami. Tie tri mesiace spomínam preto, že niekto sa tu di-

ví, že dva mesiace pred voľbami my dávame návrh na odvolanie

ministra vnútra.

 

     Dámy a páni,  účasť  niektorých  predstaviteľov moci na

mnohých  trestných činoch,  ktoré sa  tu udiali  za posledné

štyri roky, je viac ako podozrivá. V tejto súvislosti by som

len  tak ako  na okraj  rád položil  otázku pánu  ministrovi

vnútra Krajčimu: Dostalo sa mi do uší, že tá nitrianska sku-

pina má  na seba zobrať zodpovednosť  za celý únos preziden-

tovho syna, či o tom niečo  viete. Tým, že je to už amnesto-

vané, by sa z toho vlastne  urobil kriminálny  čin, že by sa

to takto ako  predtým hodilo do autu. Ale  to len ako otázka

tak na okraj.

 

     Nebol som  to ja a neboli to  opoziční  politici, ktorí

vyhlasovali, že ak stratíme  moc, pôjdeme do väzenia. "Alebo

vyhráme voľby, alebo pôjdeme  do väzenia." Bol to nemenovaný

líder  nemenovaného hnutia,  ktorý toto  dosť často  dáva do

podvedomia  obyvateľov.  To  znamená,  že  voľby v septembri

a predvolebná  kampaň  je robená alebo  bude robená v trochu

inej atmosfére, ako to bolo v minulosti.

 

     Len podotýkam,  že niekedy v júni 1992 som prestal  byť

predsedom Slovenskej  národnej  rady a na druhý deň  som ako

normálny občan spokojne išiel po uliciach Bratislavy, ani mi

nenapadlo si myslieť, že keď stratím moc, tak mal by som ísť

do väzenia alebo svet sa nejakým spôsobom zrúti.

 

     (Hlas z pléna.)

 

     Pani poslankyňa,  nie ja som  to povedal na  Pasienkoch

a nie ja som to povedal vo vláde.

 

     Dámy a páni, toto je pre mňa dostatočný dôvod. Ak v Ma-

ďarsku bolo komentované ústami  bývalého predsedu vlády Hor-

na, že dôkazom demokracie v krajine  je to, že moc bola odo-

vzdaná, jedna strana pokojne odovzdala moc víťazovi a kraji-

na ide  ďalej, ak toto  charakterizuje Českú republiku,  tak

práve všetko to, čo sa deje tu na Slovensku, nám dáva povin-

nosť urobiť  všetko pre to,  aby september bol  pokojný, aby

v septembri nedošlo k zneužitiu politickej moci, aby nedošlo

k zneužitiu polície.

 

     Pán minister, vy ste politicky zodpovedný za všetko, čo

sa v polícii deje. To je na celom svete tak a o túto  zodpo-

vednosť vás nikto  nemôže obrať. A po nitrianskom zásahu pre

mňa osobne je to dostatočný dôvod  na to, že by ste mali po-

dať demisiu. Ale vzhľadom na to, že ste to neurobili, museli

sme dospieť až k tomu, že dnes sme podali návrh a dávame ná-

vrh a budeme hlasovať za to, aby ste odstúpili z tejto funk-

cie, aby ste boli odvolaný.

 

     Ešte som zabudol len dodať,  že som s veľkou úľavou zo-

bral na vedomie, keď som  sa dozvedel, že pán poslanec Cuper

bude ďalšie štyri  roky v parlamente, pretože bolo by mi ľú-

to, keby sme o to, čo tu počúvame z vašej strany, museli byť

ukrátení a museli by sme to nejako počúvať až z ďalekej Var-

šavy. Som  rád, že vás nemusím  oslovovať Excelencia, ale že

tu budeme ďalej spolu žiť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Napriek tomu môžete hovoriť pánu poslancovi Excelencia.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Obávam sa,  pán predseda, že  to asi nepôjde,  lebo pán

Kňažko ma stihol už aj odvolať z toho veľvyslaneckého postu,

takže  Ferovi to  ušlo. Tak  mu pripomínam,  že som tu znovu

preto, lebo ma pán Kňažko odvolal.

 

     Pán Mikloško je ale v každom prípade vedecký pracovník,

tak sa mi  zdá. Však, Fero? Už prvý  stupeň heuristiky, teda

vedy, hovorí o tom, že treba kriticky  analyzovať materiály,

s ktorými narábame.

 

     Položme si otázku, tú najelementárnejšiu, vedeckú, komu

všetky tieto akcie, ktoré si  tu pospomínal, slúžia alebo by

mohli slúžiť. Je celkom prirodzené,  že mal niekto z vládnej

koalície záujem na tom, aby bol unesený Michal Kováč mladší?

Mal niekto z vládnej koalície záujem na tom, aby Gauliedero-

vi vybuchla bomba? Mal niekto záujem na tom z vládnej koalí-

cie, aby sa proti nejakým  vašim priaznivcom, ktorí sa zišli

v Nitre  na nejakú  fetovačku alebo  ja neviem  čo, ktorí sú

známi  svojimi  výtržnosťami a do  značnej miery  asociálnym

správaním, zasahovalo zo strany vládnej moci?

 

     Tieto všetky hlúposti ste  si povymýšľali vy, samozrej-

me, s jedným  jediným  cieľom,  diskreditovať  vládu v tomto

štáte. Tú  poslednú pán Čarnogurský  rozvíja už od  minulého

roku, ako  to tu  povedal  pán Slobodník, z Varšavy. Hľadáte

jednoducho ospravedlnenie na to,  ak by ste náhodou prehrali

voľby, aby ste mali zámienku zviesť to na niečo. Samozrejme,

hľadáte niekoho, kto by za vašu porážku niesol zodpovednosť.

Priznajte sa pred  občanmi, že nie ste si takí istí v "kram-

flekoch", aby ste jednoducho normálne, legitímnym a legálnym

spôsobom vedeli presvedčiť občanov tohto štátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  je 12.00 hodín. Dokon-

číme to, nebudeme robiť prestávku.

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Chcel by som privítať  apel pána poslanca Mikloška, ale

musím ho opraviť a konštatovať, najmä pre tých, ktorí nesle-

dujú  lietadlovú  loď  slovenskej  žurnalistiky Domino fórum

alebo predtým  Domino efekt alebo denník  Sme a podobne, tam

už niekoľko rokov sa neustále opakujú požiadavky vyrovnať sa

väzením s predstaviteľmi terajšej vládnej koalície.

 

     Zároveň chcel by som naopak pánu ministrovi napriek to-

mu, že mám veľa kritických postrehov a poznatkov aj o fungo-

vaní polície, poďakovať, že  sa u nás ani zďaleka nedeje to,

čo povedzme v Poľsku, kde  boli  aj mŕtvi,  alebo v Čechách,

v Prahe, kde boli naozaj brutálne zákroky. Ale myslím si, že

to nie je iba jeho zásluha, ale že je to aj zásluha múdrosti

ľudí, ktorí napriek dennej manipulácii, takmer dennému vola-

niu  časti  médií a politikov a predstaviteľov  Konfederácie

odborových zväzov  nevyšli do ulíc, a tým  demonštrovali, že

naozaj národ je oveľa múdrejší ako časť politickej elity.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, ak dovolíte, mal by som dve poznámky.

 

     Prvá - rád by som doplnil pána poslanca Mikloška, ktorý

chcel pánu poslancovi Glinskému zablahoželať k získaniu vče-

rajšieho zrnka múdrosti.

 

     A druhá poznámka, som veľmi rád, že som sa dozvedel no-

vé skutočnosti,  pre ktoré sa mám  rozhodnúť o odvolaní pána

ministra  Krajčiho, pretože  pán poslanec  Cuper vlastne tie

nové skutočnosti oznámil. On  povedal, že vlastne všetko to,

tie skutky, ktoré sa udiali, riadila opozícia. Z toho mi te-

da jednoznačne  vyplýva, že  zásahovú jednotku v Nitre riadi

opozícia a ak minister neriadi svoj Policajný zbor, ale ria-

di ho opozícia, tým skôr  musí byť z vlády odvolaný, pretože

dokazuje svoju neschopnosť riadiť políciu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pre osvieženie  pamäti, výučbu strachu  tu v Bratislave

na tribúne prednášal pán poslanec  Čarnogurský, my si to pa-

mätáme dobre. Výučbu zatvárania do bás s gottwaldovsky vztý-

čenou päsťou  prednášal podpredseda KDH pán  Palko, aj to si

dobre  pamätáme. A stiahnutie "zašantročeného" spisu Techno-

pol sa dialo za ministra  vnútra Ladislava Pittnera, tiež za

KDH. Nuž a nakoniec, odpálenie auta s Róbertom Remiášom bez-

prostredne po jeho žiaducej  výpovedi v prospech Michala Ko-

váča mladšieho a obave, aby náhodou  svoju výpoveď nezmenil,

sa udialo tak, že v parlamente div, že  neodznela informácia

v predstihu pred touto tragickou udalosťou.

 

     Pamäť máme celkom slušnú,  netreba nám pripomínať veci,

ktoré sa neudiali, ale naopak, dobre si pamätáme veci, ktoré

sa udiali, vážení páni z opozície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pred skončením rozpravy

požiadal o slovo pán minister Krajči.

 

     Prosím, pán minister.

 

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keď sa naším parlamentom začali  šíriť reči o návrhu na

vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, ktorý skupina 30 opo-

zičných poslancov predložila  pánu Gašparovičovi dva mesiace

a 10 dní pred termínom riadnych volieb, krútili hlavou už aj

ľudia, ktorí majú ďaleko od názorov koalície. Nad straníckym

prístupom v nich totiž zvíťazil zdravý rozum. Ten hovorí, že

odvolávať  ministra  vnútra  v ktorejkoľvek  krajine  Európy

v takomto termíne je scestný  nápad. Dodám, že nielen scest-

ný, ale aj veľmi nebezpečný, nie pre mňa, ale pre spoločnosť

a celý štát.

 

     Ministerstvo vnútra má v každej  krajine veľmi dôležité

postavenie, pretože tento rezort  zodpovedá za vnútornú bez-

pečnosť  štátu a v našom  prípade aj  za celý  chod miestnej

štátnej správy. Teda zodpovedá  aj za prípravu a organizáciu

parlamentných a komunálnych volieb  po štátnej línii. Rezort

ministerstva vnútra predstavujú  doslova desiatky tisíc pra-

covníkov, počnúc policajtmi a požiarnikmi, vojakmi minister-

stva vnútra na našich hraniciach i v plukoch civilnej ochra-

ny cez matrikárky až  po radových  referentov orgánov miest-

nej štátnej správy. To všetko sú tisícky ľudí, ktorí prichá-

dzajú do dennodenného styku s občanmi. Na ich bedrách spočí-

va zodpovednosť, aby príprava a priebeh volieb bola v súlade

so  zákonmi  tejto  republiky,  aby  voľby  prebehli plynule

a bezporuchovo. Uvádzať  ich do  pomykova v tomto  čase a do

neistoty, vystavovať  ich  pochybnostiam a narúšať plynulosť

rytmu práce rezortu v tomto  čase je spoločenským i politic-

kým hazardom najťažšieho kalibru. Zrejme o to týmto tridsia-

tim poslancom išlo.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, je mi jasné, že

tých 30 opozičných  poslancov, ktorí dali  svoje podpisy pod

bezprecedentný návrh,  sleduje  práve tento cieľ a len tento

cieľ: zneistiť, rozoštvať, demoralizovať. To sú ciele podpí-

saných. Tých  istých, čo dlho kričali,  aké neústavné zákony

sme  prijali, ktorí  kričali, že  tu vzniká  riziko ústavnej

krízy, ktorí kričali, že voľby budú zmanipulované, nelegálne

a neviem  ešte aké.  Našim občanom  toto všetko systematicky

a už dlhodobo vtĺkajú do hlavy v obavách o svoje teplé mies-

tečká.

 

     Keď tento  parlament vďaka prevahe  rozumu nad osobnými

ambíciami svojimi  rozhodnutiami v posledných  dňoch vylúčil

všetky možné riziká i potenciálne krízové momenty, keď tento

parlament utvoril veľmi dobré  podmienky na plynulý chod na-

šej  republiky v nadchádzajúcom  období, 30 štváčov  zostáva

v pomykove. Čo teraz? Ako budeme ďalej zneisťovať potenciál-

nych  voličov, keď  sme sami  zneistení? Vymysleli  teda iné

krízové riešenie, a to už spomínaný návrh na moje odvolanie,

pričom  im bolo  jedno, aký  dôvod uvedú.  Zrejme budú v tom

pokračovať aj pri odvolávaní ďalších členov vlády Slovenskej

republiky.

 

     Opakujem a zdôrazňujem, títo 30 poslanci nemajú iný mo-

tív ako osobný a politický. Neukojené ambície predstaviteľov

opozičných strán, trojnásobný neúspech vo voľbách, to všetko

ich dovádza do zúfalstva a nemajú v sebe dosť síl, aby si to

čestne priznali. Naopak, ako malí chlapci sa púšťajú do truc

podnikov s možnými, veľmi  vážnymi dosahmi.  Pevne verím, že

občania Slovenskej republiky tento priehľadný ťah rýchlo od-

halia.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, púť týchto iniciátorov

je už roky plná  klamstiev, poloprávd, úmyselného zavádzania

občanov našej republiky. Verným zrkadlom takejto praxe je aj

návrh na moje  odvolanie ako sprievodný jav toho,  čo sme tu

pri rozprave  zažívali posledné dni. Mám  pocit, že len málo

parlamentov sveta  by malo toľko nervov  počúvať tie hromady

špiny, ktoré tu na predstaviteľov  vlády a napokon i na celú

Slovenskú republiku kydali niektorí opoziční poslanci.

 

     V rozprave o odpočte programového vyhlásenia Mečiarovej

vlády  nenašli  jediný  pozitívny  moment,  ani v mojom, ani

v žiadnom inom  rezorte. Vari najhutnejší  bol poslanec Lan-

goš, iróniou  osudu bývalý federálny  minister vnútra. Tento

všetko  zvládol v 56 vetách  od  atómových  elektrární až po

umenie. Zatiaľ napríklad taký pán poslanec Nagy nielenže ne-

rátal vety, ale najmä nevážil  slová, ktoré do éteru púšťal.

Je mi osobne ľúto, že  sa nenašiel ani jeden opozičný posla-

nec, ktorý  by povedal: "Vážení príslušníci polície, požiar-

nici, záchranári,  pracovníci štátnej správy,  ďakujeme vám,

že ste v rámci svojich síl a schopností ratovali naše životy

a zdravie,  že ste  nasadzovali dokonca  vlastné životy  pri

záchrane nášho majetku a že  ste ich neváhali aj položiť, ak

to vyžadoval výkon služby." Neurobil  to ani jeden zo spome-

nutej tridsiatky.

 

     Preto dovoľte mne, aby som z tohto  miesta osobne poďa-

koval desiatkam  tisícom pracovníkov ministerstva  vnútra za

to,  že sa  nedali a nedajú  znechutiť  sústavným okydávaním

a neraz v zložitých podmienkach  ďalej si plnia svoje povin-

nosti. (Potlesk.)

 

     Dovoľte mi, aby som predostrel svoj pohľad aj na údajné

dôvody, ktoré viedli  opozičných predstaviteľov v parlamente

k podaniu návrhu na  vyslovenie nedôvery. Zaujmem stanovisko

k jednotlivým  vystúpeniam poslancov,  ktoré tu  zazneli rad

radom. Tak  ako som sa  už niekoľkokrát  vyjadril v médiách,

tieto myšlienky a dôvody, ktoré  uvádzajú,  mi pripadajú ako

obohraná platňa, ktorá keď príde na miesto, ktoré je prehra-

té, vždy preskočí a začne sa to odznova.

 

     Dovoľte reagovať na vystúpenie  pána Pittnera, tiež ex-

ministra vnútra Slovenskej republiky,  ktorý bol dvakrát mi-

nistrom vnútra, takže jeho vystúpenie malo najväčšiu koncep-

ciu a v podstate  spomína  na svoje zlaté  časy na minister-

stve. Chcel  by som povedať, čo  sa týka prieskumov verejnej

mienky, že v každej postkomunistickej krajine, keď si urobí-

te prieskum  verejnej mienky, je bezpečnosť  občana na prvom

mieste, pretože transformačné zmeny,  ktoré v týchto spoloč-

nostiach prebiehajú,  samozrejme, navádzajú aj  nové trestné

činy, ktoré sme dovtedy nepoznali. My sme ich nevymysleli tu

na Slovensku, ale otvorením hraníc tieto trestné činy odnie-

kiaľ prišli. A vy  rozmýšľajte, páni  poslanci, odkiaľ a cez

koho.

 

     Otázka  strachu občanov  je samozrejmá,  keď dennodenne

počúvajú hrozby, ktoré z vašich úst vychádzajú, a obvinenia,

ktoré sú vznášané voči vláde Slovenskej republiky. Čo sa tý-

ka znefunkčnenia  Policajného  zboru a Policajného prezídia,

môžem zopakovať len jedno,  že Policajný zbor Slovenskej re-

publiky sa  riadi podľa zákona, ktorý  ste schválili v tejto

Národnej rade. Celkové počty  Policajného zboru určuje vláda

a riadenie Policajného zboru prináleží ministrovi bez ohľadu

na to, či prezident  Policajného zboru  je vymenovaný vládou

Slovenskej republiky, alebo  je vymenovaný ministrom Sloven-

skej republiky. A tak, ako ste  správne  podotkli, politickú

zodpovednosť nesie minister vnútra a tej sa nikdy nezbavuje.

 

     Takže, vážení  páni, čo sa  týka organizačných štruktúr

fungovania Policajného  zboru, urobili sme  len jednu zmenu,

a to uviedli sme do života  zákon o územnom a správnom uspo-

riadaní Slovenskej  republiky a na základe  týchto zmien sme

vytvorili okresné a krajské  riaditeľstvá, krajské policajné

riaditeľstvá a kompetencie z Policajného zboru boli prenese-

né na nižšie články riadenia polície. A teda keď pán Pittner

riadil  Policajný zbor,  nemal pod  sebou krajské  policajné

riaditeľstvá. A môžem  ho  ubezpečiť,  že tie  orgány, ktoré

centrálne  pôsobili  za  jeho  pôsobenia,  pôsobia  aj teraz

v rámci  celoslovenského pôsobenia  na Policajnom  prezídiu.

Finančná  polícia zostala  nezmenená, pôsobí  na území celej

Slovenskej republiky. Národná  protidrogová jednotka zostala

nezmenená, pôsobí v rámci  celej  republiky. A na rozdiel od

toho, čo mal pán Pittner, sme zriadili nielen odbor závažnej

kriminality,  ale  zriadili  sme  Úrad  kriminálnej polície,

v rámci ktorého sú  tieto celoslovenské zložky koncentrované

a ktoré pôsobia a majú svoje výsledky.

 

     Čo sa týka materiálno-technického zabezpečenia Policaj-

ného  zboru, vychádzame  vždy z možností  štátneho rozpočtu.

A teda keď pán Pittner bol  ministrom v roku 1994 a keby bol

dobre materiálne a technicky vybavil políciu v tom čase, tak

tie autá  by vydržali štyri  roky, tie počítače  by vydržali

štyri roky, aj technika by  bola vydržala štyri roky, nie je

to taký dlhý  čas, že by sa dovtedy  opotrebovali. Takže keď

ju nevystrojil on, musíme to urobiť  my. A suma 100 mil. ko-

rún, ktorú sme vynaložili za  posledné dva roky na dobudova-

nie  špecializovaných  útvarov,  na  nakúpenie spravodajskej

techniky, na  vybavenie zvláštnou technikou  týchto policaj-

ných útvarov, dnes prináša prvé výsledky. Keby to bol urobil

pán Pittner v roku 1994, dnes by sme  boli  zachytili nárast

organizovanej kriminality  oveľa  rýchlejšie a neboli by sme

sa dostali tam, kde sme.

 

     Čo  sa  týka  vystúpenia  pána  Langoša,  bolo to jedno

z najslabších vystúpení, nebudem preto veľmi naňho reagovať.

Mrzí ma  len to, že pán  Langoš spomína  zásah v Nitre, a to

odpoviem aj  pánu Mikloškovi. Zrejme si  neuvedomili, kto je

zodpovedný za  zásah v rámci  Policajného zboru. Nedeliteľná

veliteľská právomoc v Policajnom zbore už neplatí. Je prija-

tý už nový zákon, kde sa hovorí, že každý policajt je zodpo-

vedný, keď zakročuje, a dokonca keď ide o zásahy pod jednot-

ným velením,  tak je tam zodpovedný  veliteľ zásahu a žiadny

minister nemá právo vstupovať  do rozhodnutia tohto policaj-

ta. Vy to veľmi dobre viete, pretože keď ste rozoberali prí-

pad na ministerstve kultúry, tak  ste si to dobre prečítali.

Takže to, že by niekto  dirigoval a nariaďoval a prikazoval,

dnes neexistuje.  Každý policajt má  právo rozhodnúť sa  pri

zákroku, ktorý vykonáva. A keď sme už pritom, poviem § 9 zá-

kona 171 o Policajnom zbore, ktorý hovorí: "Policajt v služ-

be je  povinný v medziach tohto  zákona vykonať služobný zá-

krok, ak je páchaný trestný  čin, alebo priestupok, alebo je

dôvodné podozrenie z ich páchania". A toto v Nitre bolo.

 

     Čo sa  týka pána Čarnogurského, ja  by som mu poďakoval

osobne  za to  vystúpenie, ktoré  mal, pretože  tak, ako som

tvrdil v novinách, sa aj  potvrdilo, že to, čo  najviac leží

v žalúdku  opozície, je referendum. Nie  referendum zmarené,

ale referendum  zle pripravené, "spackané"  zo strany opozí-

cie. A dodnes nemôžu odpustiť, že im nevyšiel politický ťah,

ktorým  chceli  narukovať,  urobiť nástup  do volieb a tieto

voľby víťazne vyhrať. Ja dúfam,  že sa to tak nestane. Preto

nebudem ani veľmi reagovať. Pre  mňa je záväzné to, čo hovo-

ril aj pán Šimko, že výklad Ústavného súdu povedal, že otáz-

ka číslo 4 je v rozpore so zákonom v jej  prílohe. Teda  ani

otázka, ani  príloha, ktorá bola súčasťou  tejto otázky, ne-

mohla byť  na hlasovacom  lístku. A preto si dovolím citovať

článok 2 Ústavy Slovenskej  republiky, ktorý hovorí: "Štátne

orgány  môžu konať  iba na  základe  ústavy, v jej  medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý  ustanoví zákon." Vy ste hádam

chceli, aby som ja porušil zákon. To sa nestalo.

 

     Pán Šimko  sa najviac venoval  referendu, k tomu  sa už

nebudem nejako vracať.

 

     Čo  sa týka  pán Čarnogurského,  mal niekoľko  výrokov,

ktoré odzneli na mítingoch  HZDS. Pán Čarnogurský, nechcite,

aby som tu citoval výroky, ktoré odzneli na mítingoch KDH po

námestiach,  kde ste  verejne obviňovali  ľudí zo  spáchania

trestných činov,  kde ste verejne  hovorili, že polícia  ide

nakupovať vodné  delá, ktoré ide použiť  proti ľuďom. Robili

ste medzi ľuďmi paniku a mali  by ste byť trestné stíhaný za

šírenie poplašných správ.

 

     To sa stalo u pána Pittnera, ktorého som dal na trestné

stíhanie  za šírenie  poplašných správ,  keď rozprával niečo

o marení volieb  na základe falošných  dokladov, občianskych

preukazov a podobne. To  je takisto zavádzanie osobnosti ako

to, čo  ste robili. A keď  hovoríte, že pán Sopko  je čestný

človek, ktorý odhalil tú  nitriansku skupinu, o ktorej hovo-

ríte, tak sa veľmi mýlite. Vy veľmi dobre viete, že opakova-

ne je naňho podané trestné stíhanie  za § 250, viete aj pre-

čo. A keď ste ho  vytlačili alebo ukázali na svojej tlačovej

besede KDH, tak ste aj vedeli,  aký je to človek. Je pravda,

že podal vysvetlenia a údaje k odhaleniu  organizovanej sku-

piny v Nitre. A keby to bolo tak, že minister  vnútra spolu-

pracuje s tou skupinou, ako vy to naznačujete, tak neboli by

dnes vo väzbe a neboli by vo väzbe ani ďalšie skupiny, ktoré

pôsobili v okolí Banskej  Bystrice, v  Nitre, Košiciach, Du-

najskej  Strede a podobne. Takže  keď takýmto  spôsobom spo-

chybňujete výsledky práce Policajného  zboru, sami si robíte

zle.

 

     Čo sa týka Mojžiša, k tomu sa vyjadrovať  nebudem, pre-

tože je to skutočne človek, ktorý asi nevie, o čom hovorí.

 

     My sa ešte, pán Čarnogurský, stretneme na súdnom pojed-

návaní, kde vy ste použili,  že minister vnútra zmaril refe-

rendum, a používa to celá  skupina  vašich poslancov. Verím,

že na  tomto súde konečne  rozhodne súd, pretože  ja uznávam

len rozhodnutia súdu. To  je inštitúcia, ktorá môže rozhodo-

vať nezávisle. Čo  si tu budeme vykladať tak  alebo inak, je

bezpredmetné. Tak ako najvyšší  súd rozhodol v prípade refe-

renda, dúfam, že rozhodne aj  všeobecný súd na ochranu osob-

nosti, a verím, že potom sa ospravedlníte.

 

     Čo sa týka pána Mikloška,  myslím si, že v podstate som

odpovedal aj  na jeho veci.  Dávať do povedomia ľuďom nejakú

sviečkovú manifestáciu so súčasnou  situáciou je znovu zavá-

dzanie ľudí, ktoré nemá opodstatnenie.

 

     Zrejme najviac logicky  rezonuje problematika organizo-

vaného zločinu, resp. problém kriminality ako takej. Napočú-

vali sme sa o nej za posledné  mesiace  viac ako dosť. Vláda

predložila do parlamentu celý  rad veľmi dôležitých dokumen-

tov, obsažných správ i vážnych  legislatívnych noriem, preto

nepredpokladám, že by práve  poslancom tieto informácie chý-

bali. Ako sa zdá, realitu nevnímajú iba tí, čo nechcú a majú

na to  svoje dôvody. Mohol by som obsiahle hovoriť, čo vláda

i náš rezort v tejto oblasti  urobili, ale azda to bol odpo-

čet  vlády Slovenskej  republiky. Ak  sú to  pre niekoho iba

metráky popísaného papiera, je mi ľúto, "chyba nebude vo va-

šom prijímači".

 

     Nech si zoberieme ktorúkoľvek oblasť kriminality, ľahko

zistíme prevažujúce trendy. Od roku 1993 kriminalita v tejto

republike klesla o viac ako  tretinu, čiže zo 150 000 trest-

ných činov na lanských 92 000. Tam, kde občania nájdu v sebe

odvahu vec  oznámiť, objasňujeme  až 75 % prípadov, ktoré sa

a priori charakterizujú ako  prejavy organizovaného zločinu,

napríklad založené požiare či prípady vydierania.

 

     Druhým  dôležitým  momentom  sú poznatky z objasňovania

približne polovice prípadov vydierania, ktoré  nie je dielom

organizovaných skupín, ale prvopáchateľov, ktorí často z ne-

rozvážnosti urobia  kroky, ktoré potom ľutujú.  Ale keďže sa

o tom veľa hovorí, tak si  to chcú vyskúšať. To všetko vôbec

neznamená, že chcem zľahčovať situáciu, iba nabádam, aby sme

sa pozreli na skutočnosti bližšie a nezavádzali občanov.

 

     Za rok 1997 sme  registrovali 86 použitých  nástražných

výbušných  systémov, za  1. polrok 1998 to  bolo 33.  Zhruba

toľko sme  však zachytili pred  iniciáciou. Za uplynulý  rok

ich mali v Nemeckej spolkovej  republike 153, priamo v meste

Budapešť evidovali iba v 1. polroku 1998 13 výbuchov, v Čes-

kej republike v tom istom období 20.

 

     Pozrime sa bližšie aj na štatistiky počtu trestných či-

nov v jednotlivých  krajinách v prepočte na 100 000 obyvate-

ľov, aby  sme nehovorili, že zavádzame.  Zatiaľ čo v Sloven-

skej republike  sme na 100 000 obyvateľov evidovali 2,6 prí-

padu vraždy, v Českej republike  to bolo 2,8 prípadu, na Uk-

rajine 8,9,  v Rakúsku 1,8, v Nemeckej  spolkovej  republike

4 vraždy na 100 000 obyvateľov. V Českej republike pri veľmi

podobnej metodike na 100 000 obyvateľov mali 3 913 trestných

činov, zatiaľ čo  my ani nie  polovicu, iba 1 721. V Rakúsku

až takmer 6 000, v Nemecku  dokonca vyše 8 000 trestných či-

nov na 100 000 obyvateľov. Pri  lúpežiach u nás 22,3 prípadu

na 100 000 obyvateľov,  na  Ukrajine 62,3, v  Rakúsku 57,6 a

v Nemecku 84,8 prípadu.

 

     Chápem, že takýto výpočet  nemusí uspokojiť ani jedného

občana Slovenskej republiky, ktorý  sa stal obeťou trestného

činu. My však aj tieto trendy musíme vnímať. Je mi tiež jas-

né, že ani na tejto  pôde nepresvedčím tých, ktorí sa nechcú

dať presvedčiť, pretože sami  nemajú čisté svedomie. Najviac

vykrikujú tí, čo mohli a mali urobiť viac, počnúc pánom Lan-

gošom, ktorého pôsobenie vo funkcii federálneho ministra bo-

lo hanbou slovenského národa a dosiaľ slovenská polícia zná-

ša dôsledky jeho nekompetentných rozhodnutí.

 

     Nebolo to práve za obdobia ministrovania pána Pittnera,

keď si  stovky príživníkov utvárali  zásoby špinavých peňazí

a prepierali ich v absolútne nekontrolovateľnej malej priva-

tizácii pod  taktovkou ministra Chrena či  Mikloša? Kde boli

páni Pittner, Mikloško, Čarnogurský,  keď sa robili tzv. ho-

landské dražby v sálach  plných  ozbrojených  drzých vekslá-

kov s pištoľami v podpažných  puzdrách? Čo  na to dnes povie

exminister Mikloš?  Nebol to práve  pán Pittner, ktorý  pred

verejnosťou nielen že celú  kauzu Technopol zamlčal, pretože

sa  týkala prezidentovho  syna, ale  aj zamlčal  fakt, že sa

akoby náhodou istotne len  nedopatrením stratili veľmi dôle-

žité dokumenty  priamo zo spisu  Technopolu? Nebol to  práve

ten  hlavný dôvod,  za ktorý  si pán  Pittner s Lastovkom od

"baťku" Kováča vyslúžili generálske  epolety? Nebol to práve

Pittner so svojou skupinou, ktorý podstrčili parlamentu, le-

gislatíve, v praxi  neuplatniteľné nepodarky  len preto, aby

sa tak  na poslednú predvolebnú  chvíľu blysli pred  svojimi

potenciálnymi voličmi? Prečo pán Pittner so svojím miláčikom

prezidentom Lastovkom v tom čase podpisovali zmluvy, ktorých

negatívne dosahy cíti Policajný zbor doteraz?

 

     Dnes majú  tí istí ľudia  odvahu kritizovať iných,  keď

sami nedokázali čestne priznať  svoju zodpovednosť za to, čo

popáchali, a včas odísť z verejného  života. Áno, vážení pá-

ni, organizovaný zločin je zložitý a vážny problém, o ktorom

budeme ešte veľa počuť a jeho  eliminácia nás bude stáť veľa

úsilia. Ale  nech o ňom  aspoň na tejto  pôde hovoria ľudia,

ktorí majú  na to právo. A to sa týka aj  ďalšieho  údajného

dôvodu, ktorý uviedla naša "sekernícka" poslanecká tridsiat-

ka. Ten dôvod  sa volá referendum. Opätovne sa  ich tu chcem

spýtať: V ktorom štáte je možné, aby predstavitelia politic-

kých strán  nabádali občanov počas  moratória, aby sa  nezú-

častnili referenda? V ktorom  štáte  je možné, aby  poslanec

tohto parlamentu a predstaviteľ  samosprávy jednoducho zaká-

zal  svojim podriadeným  otvoriť miestnosti  na uskutočnenie

referenda? Kto potom maril referendum? Ja, alebo ľudia, kto-

rí sa nechali "nahuckať" Čarnogurského skupinou na bezprece-

dentné porušovanie zákona?

 

     Sedíte tu už veľa dní. Isto sami máte pocit, že by bolo

možné stráviť svoj čas aj zmysluplnejšie, ako počúvať znôšky

klamstiev a urážok na adresu  vlády  Slovenskej republiky od

ľudí, ktorí už ani  nezakrývajú skutočné motívy svojho kona-

nia. Nepočuli ste tu z ich úst nič konštruktívne, ani náznak

ochoty  spolupráce,  ani  náznak  možných riešení problémov,

ktoré objektívne existujú. Návrh na moje odvolanie nesie tie

isté črty: rozbiť,  rozoštvať, zneistiť, riskantným spôsobom

vytĺkať politický kapitálik. Iba o to vám ide.

 

     Na záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, mi do-

voľte, keďže toto zhromaždenie pravdepodobne už nebude zasa-

dať, aby  som odovzdal jeden dar  pánu Čarnogurskému na roz-

lúčku a povedal tak  položartovne: Neberme všetko tak vážne,

aby sme si nemohli pozrieť niekedy znovu do očí. Takže je to

knižka, ktorá vám objasní rôzne záhady spoločnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec...

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ... aby ste vedeli,  odovzdal knihu "Dosť bylo kokotů".

Toto je úroveň pána ministra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja som vám  nedal slovo. Keby ste sa boli

prihlásil, tak ho dostanete.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pán poslanec Černák má faktickú poznámku.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán minister, v čase, keď  ste hovorili o tom, že poli-

cajti Slovenskej republiky...

 

     (Ruch a výkriky v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

     Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasy z pléna.) Pán posla-

nec, hovorí poslanec Černák, tak ho počúvajte.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán minister vnútra Slovenskej republiky,

 

     slovenskí  policajti,  Policajný  zbor  si zaslúžia po-

tlesk, ale nemôžete o tom  hovoriť vy. Vy, ktorý ste krútili

hlavou, aby poslanci nehlasovali  za policajný zákon, zákon,

ktorý prešiel vďaka opozícii a pár poslancom z koalície. Ten

zákon ste si vysvetlili tak, že necháte policajtov tento rok

robiť len  za 11 platov. Na  moju interpeláciu ste lakonicky

odpovedali, že nie sú na  to peniaze. Váš vlastný ochrankár,

a teda predstavitelia a pracovníci  Úradu pre ochranu ústav-

ných činiteľov každý rok odpracujú  mesiac  zadarmo, pretože

im nevyplácate nadčasy, a vy  sa postavíte a budete tu hovo-

riť o tom, že si  zaslúžia odmenu. Pritom vy ste predkladali

zákon o územnosprávnom členení,  ktorý vytvoril nových úrad-

níkov, nové okresy, išlo tam 8 mld. korún. Tieto peniaze ste

mali radšej použiť na to, aby polícia chodila na lepších au-

tách a aby ste im zaplatili to, čo odpracujú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu.

 

     Pýtam sa pána poslanca Pittnera za navrhovateľov, či sa

chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada

     a pán minister,

 

     to, čo odznelo v tejto  snemovni, žiaľbohu, charakteri-

zuje túto našu snemovňu už  dosť dlhý čas. K faktickým  pri-

pomienkam, ktoré boli, sa nechcem vracať, pretože sú vlastne

výrazom toho, aký mali  charakter tieto pripomienky poväčši-

nou aj doteraz. Ale musím  sa zastaviť pri niektorých tvrde-

niach, ktoré tu odzneli z vecnej stránky.

 

     Pán poslanec Andrejčák ma, priznám sa, šokoval tým, keď

mi pripisuje názor, že som  proti tomu, aby ministrom vnútra

bola  civilná  osoba a aby  ako  civilná  osoba  konala iným

spôsobom, než ako som to vravel.

 

     Pán poslanec  Andrejčák, úplne ste  si splietli autorov

tohto výroku,  pretože to bol pán  poslanec Slota, ktorý ne-

dávno vyhlásil, že si myslí,  že na čele ministerstva vnútra

by mal byť kariérny policajt, teda policajt, ktorý pozná ži-

vot polície  od piky až  po riadenie rezortu.  Ja mám opačný

názor.  Ja mám  ten názor,  že je  naozaj potrebné do života

uviesť to zákonné ustanovenie,  ktoré nám priniesol november

1989, to znamená, aby  odborné riadenie polície bolo zverené

do rúk  policajného  prezidenta, Policajného  prezídia a aby

politické vedenie  rezortu bolo oddelené  od tohto odborného

riadenia, tak ako to  predpokladal zákon, ktorý toto ustano-

venie uviedol do života. A znovu  som len pripomenul, že po-

licajný prezident, ktorý je vymenovaný vládou na základe ná-

vrhu  ministra vnútra, zodpovedá ministrovi  vnútra za vecný

výkon polície a minister  zodpovedá vláde za plnenie progra-

mového vyhlásenia vlády v tomto rezorte. Čiže minister riadi

políciu  prostredníctvom  policajného  prezidenta a ten pro-

stredníctvom Policajného prezídia.

 

     Inak  sa dostaneme k tomu,  čo tu  bolo  pred novembrom

1989, k policajnému štátu, ktorý  bude riadený stranou, a tu

už nebude záležať na tom, aký  bude mať názov, či KSČ, alebo

HZDS.  Na druhej  strane sa  však môžeme  dostať aj k takému

stavu, že sa nám  polícia znefunkční, pretože jednoducho ne-

bude mať na výkon odborného, na riadenie odborného výkonu na

čele profesionála, ale bude mať  na čele, čo ja viem, naprí-

klad učiteľa telocviku. A to predsa takisto nechceme. Z toh-

to hľadiska si teda myslím,  že pán poslanec Andrejčák prav-

depodobne mal  určité pomiešané  tvrdenia a pripísal ich mne

miesto toho, aby pozrel, kto čo povedal.

 

     Musím povedať,  že ma neprekvapilo  vystúpenie pána mi-

nistra Krajčiho. Ja som s pánom ministrom Krajčim mal viace-

ro i osobných rozhovorov, i vystúpení v televízii, vystúpení

v rozhlase a, žiaľbohu, postupne  som sa dopracoval k pozna-

niu, ktoré mi potvrdil aj dnes svojím vystúpením. Pán minis-

ter Krajči miesto toho, aby sa venoval vyvráteniu tých argu-

mentov, ktoré sme tridsiati poslanci dali na papier a ktorý-

mi vyjadrujeme vôľu občanov,  miesto toho sa rozohnene obha-

juje proti nám, obviňujúc nás zo zneisťovania, z rozoštváva-

nia, z neukojených  ambícií a neviem ešte z akých smrteľných

hriechov.

 

     Keď hovoril o vecnej  problematike,  tak, žiaľbohu, tak

ako  hovoril, miesto  toho,  aby  povedal, prečo  urobil tie

opatrenia,  ktoré  znefunkčnili  políciu,  hovorí o tom,  že

zriadili  Úrad kriminálnej  polície, čo  je len  jeden z va-

riantných návrhov, ktoré prebiehali cez celý 2. polrok 1997,

a čo je zastrešujúci útvar pre jednotlivé odbory, ale v rám-

ci týchto odborov, alebo sekcií, alebo správ tam tie varian-

ty variujú. Je predsa dôležité niečo  iné, ale na to pán mi-

nister vôbec nereagoval. Je dôležité to, či tak ako spomína-

nú finančnú  políciu a protidrogovú jednotku riadi centrálne

poverený riaditeľ, alebo či je to rozprskané do jednotlivých

okresov a krajov  pod  riadenie  územné, teritoriálne, ktoré

ale nezohľadňuje túto problematiku  vzhľadom na rozsah orga-

nizovaného zločinu.

 

     Pán minister sa, žiaľbohu, znížil aj k tomu, že sa sna-

žil zo mňa urobiť pomaly  až akéhosi zločinca, ktorý za toto

všetko nesie zodpovednosť. Pán minister,  ja som rád, že po-

lícia sa má  možnosť o týchto vašich  vyjadreniach bežne do-

zvedať, čítať, majú možnosť  reagovať. A vy viete, že naprí-

klad pokiaľ  ide o spomínaný  zákon o štátnej  službe, práve

polícia mne a ďalším opozičným poslancom vyslovila poďakova-

nie a pozvali nás na rokovanie ich odborového zväzu. Na roz-

diel od vás, ktorý ste do poslednej chvíle obhajovali to, čo

políciu jednoducho šokovalo.

 

     A pokiaľ ide o to, či  som  mal ja v roku 1994 objednať

autá, alebo prečo doteraz nie sú. Ak teda som to neobjednal,

tak chcem povedať, ja som tieto autá práve objednal, pán mi-

nister, a v tom rozmedzí, v akom sme  našli  rozpočet na rok

1994, v tom rozmedzí sme aj primárne tieto prostriedky takto

rozdeľovali. A opäť vám môžem vysloviť ubezpečenie, že polí-

cia v tomto smere je  spravodlivá a ich názory  na  mňa a na

vás sú v môj prospech, nie vo váš prospech.

 

 

     Spomínam benzín,  spomínam administratívne prostriedky,

ktoré nemajú napriek tým obrovským miliónom, ktoré vrháte na

tie účely, o ktorých sme hovorili,  aj keď sme boli u vás na

poslaneckom prieskume. Obviňujete ma z akýchsi zmlúv. Ja som

v roku 1991, keď išlo o to, aby sme  zabezpečili ochranu ob-

jektov na základe ponúk, ktoré  boli, súhlasil s tým, aby tu

prišla firma,  ktorá vlastne od  roku 1991 až  doteraz, teda

cez štyroch ministrov, túto činnosť zabezpečovala. Nechápem,

prečo ste to teraz v takomto zmysle o mne tvrdili. A takisto

nechápem, odkiaľ ste zobrali tú nehoráznosť tvrdiť, aspoň ak

ste sa neodvolali proti  tomu, čo uviedla Slovenská republi-

ka, kde v rozhovore s vami  tvrdíte, že  ja mám akúsi firmu,

ktorá spolupracuje s políciou. O čom to hovoríte, pán minis-

ter? Je to lož!

 

     A pokiaľ ide o problematiku  Technopolu,  ak to  hovorí

pán poslanec Hofbauer, ktorý jednoducho nepozná rezort vnút-

ra, tak na to ani nereagujem.  Ale prvýkrát vy ste spomenuli

problematiku  Technopolu v súvislosti so  mnou,  hoci  dobre

viete, ako  to je. Veď  trestne stíhaný za  to je konkrétny,

alebo bol konkrétny pracovník, ktorý ani svojmu nadriadenému

nehovoril o tom, že zbiera  akési  podklady. Ukázalo  sa, že

tam bol vzťah na jeho  príbuznú a že potom takisto bez toho,

aby tohto  svojho nadriadeného o tom  informoval, tieto pod-

klady  skartoval ako  nevecné  vzhľadom  na to,  že medzitým

Technopol prebehol  pred súdmi  či v zahraničí, alebo  potom

začalo prípravné konanie tu doma. Keby ste mali čo i len je-

den argument, už dávno ma  trestne stíhate. Ale používate to

úplne nevecne, zavádzajúco a lživo.

 

     A pokiaľ  ide o problematiku  vyhrážania sa, že  budeme

zatvárať a podobne. Prvýkrát  som bol šokovaný takýmto názo-

rom v roku 1990, keď  vtedajší  minister  vnútra  pán Mečiar

vyhlásil na adresu komunistov,  že väznice sú prázdne. Nikdy

viac žiadny minister vnútra sa neznížil k takýmto vyhrážkam.

 

     Ale vy,  pán minister  vnútra,  ste nezaváhali a miesto

toho, aby ste si sypali popol na hlavu, ste oznámili, že po-

dávate na mňa trestné  oznámenie za šírenie poplašnej správy

v súvislosti s mojím vyjadrením pre televíziu, keď som hovo-

ril, že  tu vzniká riziko  falšovania občianskych preukazov,

resp. identifikačných kariet, vzhľadom na to a na to, čo som

uviedol. Kto tu teda vyhráža väzením? Kto tu straší?

 

     A na záver ešte chcem povedať, pán minister, ja vás ne-

volám pán Krajči, ale volám vás pán minister. Ja pre vás nie

som pán Pittner, ale pán poslanec Pittner. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa  aj spoločného spravodajcu, či  sa chce vyjad-

riť. Pán spoločný spravodajca sa nebude vyjadrovať.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, budeme hlasovať. Keďže

vo vystúpení  pána spoločného spravodajcu  zaznel návrh, aby

sme hlasovali tajne, musím dať o tomto hlasovať bez rozpravy.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

     Pán poslanec  Ftáčnik, § 39 ods. 8 - tajne  sa  hlasuje

v prípadoch ustanovených  ústavou, zákonom, pri  voľbe alebo

odvolaní alebo ak sa na tom uznesie Národná rada bez rozpra-

vy. My neodvolávame, my vyslovujeme nedôveru.

 

     Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, či bude-

me vyslovovať nedôveru tajne.  Prosím, prezentujme sa a hla-

sujme, kto je za tajné hlasovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Pristúpime teda k tajnému  hlasovaniu  tak, ako sme  ho

schválili.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, budete  mať hlasovací

lístok, na ktorom je napísané: "hlasujem za vyslovenie nedô-

very", "hlasujem  proti vysloveniu nedôvery",  "zdržiavam sa

hlasovania". Platný  lístok bude vtedy,  ak zaškrtnete jednu

z alternatív: za, proti, zdržiavam  sa. Inak bude tento lís-

tok neplatný.

 

     Takže môžeme pristúpiť k tajnému hlasovaniu. Prosím pá-

nov skrutátorov, aby prevzali hlasovacie lístky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, kým sme ešte tu všetci,

prosím,  po vykonaní  hlasovania budeme  potrebovať asi pre-

stávku 30 minút, čiže nebudem vás vyzývať, aby ten, kto ešte

neodovzdal lístky,  išiel hlasovať. Prosím,  aby ste sa  zú-

častnili všetci.  Počas spočítavania hlasovacích  lístkov do

13.20 hodiny medzitým prosím  predsedov klubov, ktorí odhla-

sujú, a prosím, aby hlasovali  medzi prvými, zídeme sa v za-

sadačke predsedu Národnej rady. Chcem  sa s vami dohodnúť na

niektorých otázkach.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, považujem hlasovanie za

skončené.

 

     Do 13.30 hodiny  je  prestávka,  aby bolo  dosť času na

sčítanie hlasov.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, uplynul čas prestávky,

prosím, aby ste sa všetci vrátili na svoje miesta do rokova-

cej sály. Skrutátori nám oznámia výsledky hlasovania. Potre-

bujeme, aby nás  bolo v sále viac ako 75, aby sme  mohli od-

hlasovať uznesenie Národnej rady o prázdninách poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní.

 

     Prosím  povereného  overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady oznámil počet vy-

daných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali

proti vysloveniu nedôvery, počet poslancov, ktorí sa zdržali

hlasovania, počet  poslancov, ktorí  neodovzdali  hlasovacie

lístky, a počet neplatných hlasovacích lístkov.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Zápisnica  o tajnom  hlasovaní o návrhu  na  vyslovenie

nedôvery členovi vlády  Slovenskej republiky Gustávovi Kraj-

čimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej re-

publiky, ktoré sa konalo dňa 21. júla 1998:

 

     Na  tajné hlasovanie o návrhu  na  vyslovenie  nedôvery

členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, pove-

renému  riadením Ministerstva  vnútra Slovenskej  republiky,

bolo  vydaných a poslanci si osobne  prevzali 78 hlasovacích

lístkov.

 

     Po  vykonaní tajného  hlasovania overovatelia  Národnej

rady spočítali hlasy a zistili,  že v tajnom hlasovaní o ná-

vrhu na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Gustávovi Krajči-

mu, poverenému  riadením Ministerstva vnútra  Slovenskej re-

publiky, 14 poslancov  neodovzdalo hlasovacie  lístky, zo 64

odovzdaných hlasovacích  lístkov bol 1 neplatný, zo 63 plat-

ných hlasovacích hlasovalo za 48 poslancov, proti 13 poslan-

cov, zdržali sa 2 poslanci.

 

     Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky na

vyslovenie  nedôvery  vláde  Slovenskej  republiky alebo jej

členovi  je  potrebný  nadpolovičný  súhlas väčšiny všetkých

poslancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že  členovi vlády  Slovenskej

republiky Gustávovi Krajčimu,  poverenému riadením minister-

stva vnútra, nebola vyslovená nedôvera.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Konštatujem, že  podľa  článku 88 ods. 2 Ústavy Sloven-

skej  republiky Národná  rada Slovenskej  republiky v tajnom

hlasovaní nevyslovila nedôveru  členovi vlády Slovenskej re-

publiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  na záver tejto schôdze

by sme mali  prijať uznesenie podľa článku 82  ods. 3 Ústavy

Slovenskej  republiky a § 2 ods. 3 písm. ch) zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej  rady,  že  prerušujeme  svoje zasadnutie

v čase  od 27. júla 1998 do 25. septembra 1998. Mali  by sme

si toto uznesenie prijať hlasovaním,  ale pokiaľ sa dívam po

rokovacej miestnosti, nie je nás dosť. Skúsme sa najskôr len

prezentovať.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     No, azda už nás bude dosť, tak sa skúsme  ešte raz pre-

zentovať.

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

 

     Takže  prosím,  hlasujeme  o  uznesení,  že vyhlasujeme

prázdniny poslancov Národnej rady od 27. júla do 25. septem-

bra.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že sme prijali uznesenie, ktorým Ná-

rodná rada prerušuje svoje zasadanie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám

poprial príjemné  letné  týždne a spokojnosť a pohodu  počas

dovoleniek.

 

     Ešte vás chcem upozorniť, že pri príležitosti skončenia

prvého volebného  obdobia a osláv 150. výročia vzniku  prvej

Slovenskej  národnej rady v utorok 25. augusta 1998 sa usku-

toční slávnostné stretnutie poslancov Národnej rady za účas-

ti všetkých členov vlády.

 

     Ešte raz prajem všetko najlepšie a dovidenia.

 

     Bol som upozornený, že  som ešte nevyhlásil 51. schôdzu

za skončenú. Týmto tak robím.

 

     (Rokovanie 51. schôdze NR SR  sa skončilo o 13.45 hodi-

ne.)