Stenografická správa o 47. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze

 

                    Prvý deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       12. mája 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 47. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, najskôr zistíme prítom-

nosť. Prosím, aby ste sa všetci prezentovali.

 

     Zisťujem, že v rokovacej  miestnosti  je prítomných 104

poslancov.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku sa z ro-

kovania dnešnej schôdze ospravedlnili pani poslanci Derfényi

a Figeľ. Na 47. schôdzi  Národnej  rady Slovenskej republiky

overovateľmi  budú poslanci  pani Mária  Bartošíková a Zsolt

Komlósy a náhradníkmi páni poslanci Líška a Polák.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, niekto sa chce ešte te-

raz prihlásiť, alebo je to na zmenu programu? Lebo nepripus-

tím nič, čo je mimo programu.  Ak má niekto niečo mimo prog-

ramu, tak radšej teraz.

 

     Máte pred sebou program, o ktorom budeme hlasovať. Skôr

ako dám  slovo k návrhom na  doplnenie alebo zmenu programu,

chcem vám len oznámiť, že gestorský výbor navrhol, aby sprá-

vu o výsledkoch  kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného

úradu,  bod 58, uviedol  jeho  predseda.  Rovnako  aj správu

o výsledku hospodárenia  Národnej banky Slovenska,  ktorá je

pod bodom 59, uvedie guvernér Národnej banky a správu o sta-

ve vysielania v Slovenskej republike, bod 61, uvedie predse-

da Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie.  Na to, aby  všetci,  ktorých  som  uviedol, mohli

v Národnej rade vystúpiť, je  potrebný súhlas Národnej rady.

Preto vás chcem opäť  požiadať, tak ako pri každom vystúpení

nečlena poslaneckého zboru, aby sme tým, že tieto body prog-

ramu schválime, považovali to aj za naše schválenie vystúpe-

nia týchto osôb.

 

     Konštatujem, že súhlas je jednoznačný.

 

     Môžeme  pristúpiť k schvaľovaniu  návrhov  programu 47.

schôdze Národnej rady.

 

     Podľa § 24 ods. 2  zákona o rokovacom poriadku môžu po-

slanci navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu. Upozorňujem,

že každý  má na vystúpenie k zmene  alebo doplneniu programu

jednu minútu.

 

     Prosím, ako prvý sa hlási pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel by som vám povedať,  že petičný výbor ma oslovil,

lebo  chceli u vás prijatie v súvislosti s petíciou  občanov

Slovenskej republiky, ktorá je  určená Národnej rade Sloven-

skej republiky. Myslím si, keďže  táto petícia je určená Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, že by bolo potrebné týchto

občanov prijať a vypočuť, lebo v opačnom  prípade sa zdá, že

ide nielen o pohŕdanie zákonmi na Slovensku, ale i o pohŕda-

nie občanmi.  Keďže ste tak neurobili,  rozhodli sme sa sami

odovzdať vám podpisy občanov určené Národnej rade Slovenskej

republiky prostredníctvom poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  Dzurinda,  hovoríme o zmene  a  doplnení

programu tejto schôdze. Beriem vám slovo.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Tieto hárky  sme tu dali  preto, aby ste  videli, koľko

ich je, a aby  sme navrhli do programu  schôdze dňa 20. mája

o 9.00 hodine, bezprostredne pred rokovaním o volebnom záko-

ne, rokovanie o petícii občanov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Chcem  vám povedať,  že ak  niekto pohŕda  zákonom, tak

v tomto momente pohŕdate zákonom  vy. (Potlesk.) Pretože zá-

kon o rokovacom  poriadku  je  takisto  zákonom  ako  všetky

ostatné a platí pre všetkých,  aj pre zberateľov petícií, aj

pre každého občana. Takže § 133 zákona o rokovacom poriadku,

pán poslanec, hovorí, že "petície  doručené  Národnej  rade,

jej výborom, predsedovi a podpredsedom Národnej rady sa odo-

vzdajú kancelárii,  ktorá vedie ich  evidenciu. Predseda Ná-

rodnej  rady postúpi  petíciu gestorskému  výboru, ktorý  ju

prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pô-

sobnosti..." atď. Nebudem to čítať.

 

     Pán poslanec, ak chcete tieto petície odovzdať, prosím,

aby ste ich odovzdali  podľa rokovacieho poriadku Kancelárii

Národnej  rady a poverenej  pracovníčke.  Pokiaľ by  ste ich

chceli odovzdať  mne, nepreberiem ich, lebo  môžem čakať, že

poviete, že podpisov je 200 tisíc a bude ich 20 tisíc. Petí-

cie najskôr  kancelária prekontroluje, kancelária  mi povie,

že ich  prekontrolovala, odovzdá mi ich a ja ich  odovzdávam

ústavnoprávnemu výboru,  ktorý musí znovu  zabezpečiť, že sú

v poriadku, a dá návrh  Národnej rade. Takýto je postup, pán

poslanec. (Potlesk.)

 

     A pokiaľ ide o zaradenie, samozrejme, môžem to zapísať,

ale musí  prebehnúť taký postup, o ktorom  som hovoril. Čiže

nezávisí to  od nás, ale od  procesnoprávnych úloh, ktoré tu

sú.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím? Nerozumiem. Púšťame novinárov, môžu prísť. Pre-

čo by sme ich nevpúšťali?

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím pokoj, páni poslanci.

 

     Ďalej do programu chce navrhnúť zmenu alebo doplnok pán

poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia...

 

     (Hluk v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     ... chcel by som  navrhnúť  zmenu  programu 47. schôdze

v zmysle vypustenia návrhov 3, 4...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ospravedlňujem sa, bol  tu taký šum,  že

som vás nepočul. Dajte ešte raz minútu pánu poslancovi. Ozaj

som to nezaregistroval.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem navrhnúť zmenu programu 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky v zmysle vypustenia  bodov 3, 4, 5 a 6,

čiže vypustiť  skrátené  legislatívne konanie a vládny návrh

zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a vypustiť skrá-

tené  legislatívne konanie  plus vládny  návrh novely zákona

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

 

     O bodoch 3 a 4 a o bodoch 5 a 6 by  som prosil hlasovať

oddelene.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak som rozumel, chcete, aby sme z rokovania 47. schôdze

vypustili body 3, 4, 5 a 6.

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Áno.  A o bodoch 3 a 4 hlasovať  spolu a  tiež o bodoch

5 a 6 hlasovať spolu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To sú dva zákony v štyroch bodoch.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Áno, ide o skrátené  legislatívne konanie plus prvé čí-

tanie pri oboch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kňažko, nikto novinárov nevyhnal.

 

     (Ruch a nezrozumiteľné hlasy v pléne.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, len do  začatia  schôdze. Len  čo sa  začala schô-

dza...

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Do začatia schôdze. Nech idú. (Neidentifikovateľný hlas

z pléna: Boja sa vás.) Nikto im nebráni.

 

     Páni novinári, páni z televízie, ak chcete, nech sa pá-

či, aby ste  to počuli verejne. Pre mňa  by bolo len lepšie,

keby ste tu boli, keď som vysvetľoval rokovací poriadok.

 

     Prosím, pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     v zmysle rokovacieho  poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky navrhujem  stiahnuť z programu rokovania 47. schô-

dze  Národnej rady  Slovenskej  republiky  bod číslo 17. Ide

o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

na  vydanie  zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

29/1984 Zb. o sústave  základných  a stredných  škôl v znení

neskorších predpisov. Svoj návrh odôvodňujem tým, že predlo-

žený  návrh novely  školského zákona  je protiústavný, totiž

nie je v súlade s článkami 11, 12, 33 a 34 Ústavy Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     dňa 16. apríla 1998 sa otvoreným  listom  obrátil aj na

nás, poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky, predseda

Konferencie biskupov Slovenska a osem ďalších biskupov kato-

líckej  cirkvi.  Vážnymi  slovami  upozorňujú  na  situáciu,

v ktorej  sa  naša  vlasť, Slovensko,  nachádza. V ich liste

však nie sú iba slová znepokojenia, prihovárajú sa k najvyš-

ším  ústavným  činiteľom  nášho štátu aj svojimi predstavami

ako stav, v ktorom sa  nachádzame, zmeniť a zlepšiť. Navrhu-

jem preto, aby sme program 47. schôdze rozšírili o bod: list

biskupov poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Navr-

hujem tiež, aby sme tento bod prerokovali vo štvrtok 14. má-

ja o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale, pán poslanec, kým máte  ešte čas, aký  bod, ako to

mám nazvať? Vy ste nepovedali, čo to má byť. Rozprava o lis-

te biskupov?

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zapísal som to tak, ako ste mi povedali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vzhľadom na  moju plánovanú cestu budúci  týždeň na za-

sadnutie Západoeurópskej únie  chcem poprosiť vážených kole-

gov, či by nebolo  možné bod 52 (tlač 910) preradiť ako prvý

bod zajtra popoludní. Je to tlač, ktorú uvádzam ja.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zajtra popoludní?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Zajtra popoludní, podľa možností ako prvý bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Navrhujem vypustiť bod 48 (tlač 893) o podmienkach pre-

daja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     V rokovacom  poriadku  Národnej  rady  v § 89 je  veľmi

presne vymedzené, kedy je  možné skrátené legislatívne kona-

nie. Tomuto ustanoveniu, ktoré je dané zákonom, nezodpoveda-

jú body 1, 3, 5, 9, 38, 40, 42. Ide o návrhy na skrátené le-

gislatívne konanie.  Odporúčam tieto body, opakujem, body 1,

3, 5, 9, 38, 40 a 42 vypustiť s tým, že zákonné  texty okrem

návrhov, ktoré  tu boli, môžu  byť  prerokované a na júnovej

schôdzi v normálnom konaní schválené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže ktoré chcete vypustiť?

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Body 1, 3, 5, 9, 38, 40 a 42. Účel sa môže dosiahnuť aj

bez porušovania rokovacieho poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážená Národná rada,

 

     navrhujem doplniť program rokovania 47. schôdze o ďalší

bod. Je to správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služ-

by za obdobie rokov 1996 a 1997, ktorú by  nám mal predložiť

riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Ivan Lexa. Národ-

ná rada  Slovenskej republiky v zmysle  zákona číslo 46/1993

Z. z. o Slovenskej  informačnej  službe má  prerokovať  túto

správu najmenej raz ročne. Preto som vás, pán predseda, upo-

zornil na  túto skutočnosť  listom a navrhujem zaradiť  túto

správu ako  bod číslo 59, to znamená po  prerokovaní  správy

o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Upozor-

ňujem,  že posledná  takáto správa  bola prerokovaná  na 15.

schôdzi Národnej rady dňa 22. mája 1996.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     navrhujem zaradiť do programu 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky aj bod: informácia o vzdaní sa členstva

v správnej  rade  Všeobecnej  zdravotnej poisťovne, a to ako

bod číslo 1.

 

     Zdôvodnenie: Keďže  Národná  rada  Slovenskej republiky

volí a odvoláva  členov správnej  rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne,  chcem  vás v tomto  bode  oboznámiť s abdikáciou

z funkcie  člena  správnej  rady  tejto  poisťovne. Postupu-

jem podľa  zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

273/1994 Z. z., § 42 ods. 4.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nie je možné podľa zákona, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     zákon o rokovacom poriadku v § 134 hovorí o tom, že vý-

bory Národnej rady podávajú aspoň raz počas kalendárneho ro-

ka Národnej  rade správu o petíciách  doručených podľa § 133

ods. 1. Nemám teraz na mysli petíciu, o ktorej sa tu hovori-

lo v prvom príspevku. Ide mi o normálnu  správu, v ktorej by

mali výbory informovať Národnú radu, ako sa naložilo s petí-

ciami, ktoré  došli za rok 1997, pretože  odvtedy platí nový

rokovací  poriadok. Prosím,  pán predseda,  alebo navrhujem,

aby  takúto správu  podali výbory  Národnej rade  na júnovej

schôdzi, teda na najbližšej schôdzi Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, súhlasím s vami. Ale je potrebné, aby sme

to v pléne odhlasovali? Je to povinnosť výborov zo zákona.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale nie  je tam termín, pán  predseda, preto navrhujem,

aby sme stanovili termín s vedomím Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ešte raz. Nakedy?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Navrhujem, aby Národná rada stanovila termín na júnovú,

júlovú schôdzu, ktorá sa začína 30. júna.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže na 48. schôdzu.

 

     Pán poslanec Pokorný.

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     navrhujem, chcem vás pekne  poprosiť, aby ste ma podpo-

rili v jednom návrhu. Chcem  požiadať  Národnú radu, aby sme

bod číslo 53 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej republiky  na vydanie  zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja -, kto-

rého som predkladateľom, preložili na rokovanie tento piatok

15. mája ako prvý bod hneď  ráno. Po 19. máji budem v zahra-

ničí a rád by som tento návrh zákona predkladal.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som vás požiadať, aby sme vyradili z rokovania

tejto schôdze  Národnej rady body 3 a 4. K argumentom, ktoré

uviedol  kolega  Gaľa,  chcem  doplniť,  že stanovisko vlády

k bodu 3 je absolútne  nekvalifikované a klamlivé. Znamenalo

by to, pán predseda, že vy ako predseda Národnej rady vyhla-

sujete  také doplňujúce  voľby do  obecných samospráv, ktoré

dostatočným  spôsobom nezabezpečujú  ochranu ústavných  práv

občanov, čo je  nezmysel. V bode 4, samozrejme, ide o vysoko

nekvalifikovaný návrh. Takže odporúčam, aby sme hlasovali za

vyradenie týchto dvoch bodov programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem, vážený pán predseda.

 

     Bod číslo 51 - vládny návrh  zákona o fonde rozvoja le-

tísk (tlač číslo 977) - má byť prerokovaný podľa starého ro-

kovacieho poriadku, pretože zásady boli vo výboroch preroko-

vané pred tromi rokmi. Dovoľte mi pripomenúť, že hoci je ap-

rílový, bol konštituovaný na základe starých zásad, v prílo-

he je množstvo nepravdivých  údajov. Ako príklad uvediem je-

den. Hovorí sa tam o štátoch, ktoré  majú podobný odvod. Tak

jedine Egypt  má podobný odvod. Tvrdenie,  že Spojené štáty,

Japonsko, Kanada a Thajsko majú  taký istý odvod, je neprav-

divé. Mám pripravené argumenty, viem to dokázať. Preto odpo-

rúčam návrh zákona stiahnuť a vrátiť na prepracovanie, neob-

háňať ho v tomto  volebnom období  podľa starého rokovacieho

poriadku, ale riadne ho predložiť v budúcom volebnom období.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     júnová schôdza bude pravdepodobne posledná riadna schô-

dza, s výnimkou  slávnostnej na záver,  preto navrhujem, aby

Národná rada na tejto  schôdzi prijala uznesenie, ktorým za-

viaže  vládu  Slovenskej  republiky,  aby  na júnovú schôdzu

predložila odpočet vládneho programu.  Je to posledná príle-

žitosť, keď  vláda môže predstúpiť pred  Národnú radu s tým,

ako plnila svoju funkciu počas štvorročného obdobia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dávam návrh  na nový bod programu, podľa pôvodného pro-

gramu číslo 60, aby sme  spravili  rozpravu o jadrovej elek-

trárni Mochovce.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, aby ste urobili náhradné karty poslancom, ktorí

to predtým nestihli zahlásiť.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujú-

cich a doplňujúcich  návrhoch v takom  poradí, ako  ich páni

poslanci a poslankyne predniesli.

 

     Prvý vystúpil  pán poslanec Dzurinda,  ktorý žiada, aby

sme prevzali petíciu  občanov na schôdzi, a žiada aj termín,

na  ktorý by  sme mali  prerokovanie petície  zaradiť. Chcem

upozorniť  na to,  že  na takúto žiadosť nemôžem pristúpiť a

nemôžem  dať o nej hlasovať,  pretože  petície  musí prekon-

trolovať orgán, zistiť ich  oprávnenosť, pravosť a počet. Až

potom  môžem zaradiť  tieto petície  do programu  niektorého

z výborov. Výbor  musí takisto podľa  zákona prerokovať sku-

točnosti a navrhnúť  Národnej rade, ako  bude ďalej pokračo-

vať. Až keď mi konkrétny  výbor oznámi, budem akceptovať po-

žiadavku pána poslanca Dzurindu.

 

     Druhý návrh je... Pán poslanec... (Hlasy z pléna.) Nie,

nie je o čom hlasovať. Nemôžem dať hlasovať o tom, čo tu nie

je. Páni poslanci, v Národnej rade nie sú petície. Keď petí-

cie budú v Národnej rade, dám o nich hlasovať. Nie sú tu pe-

tície. Prosím, pôjdeme ďalej.

 

     Pán poslanec Szigeti.

 

     (Hluk v sále.)

 

     Prosím vás, páni poslanci, akceptujte a rešpektujte za-

sadnutie Národnej rady. Povedal som, že do Národnej rady pe-

tície neprišli.  Keď tu budú, samozrejme,  budem to akcepto-

vať. Nemám o čom  dať  hlasovať. Páni poslanci,  nemôžem dať

hlasovať o zaradení bodu  prerokovania  petícií Národnou ra-

dou, keď petície nie sú v Národnej rade.

 

     (Hluk v sále.)

 

     Prosím, pán poslanec Szigeti navrhuje, aby sme...

 

     (Neprestajný ruch a hlasy z pléna.)

 

     ...pán poslanec  Szigeti navrhuje, aby  sme stiahli bod

17. (Hlas z pléna.) Pán  poslanec Gaľa, pardon. Pán poslanec

Gaľa  navrhuje, aby sme stiahli body 3, 4 a 5, 6. Keďže body

3, 4...

 

     (Ruch v sále.)

 

     Takže sme  sa upokojili? Páni  poslanci, opäť opakujem,

v Národnej rade nie  sú petície. A keď budú petície v Národ-

nej rade,  potom dám, samozrejme, o tomto  návrhu  hlasovať.

Petícia je v Národnej  rade  vtedy, keď je  úradne prebraná,

úradníci  prekontrolujú počet,  správnosť údajov,  ktoré tam

sú. Prosím, nehádajte  sa so mnou. A keď  toto bude, tak dám

o tom hlasovať. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Gaľa navrhuje, aby sme stiahli z rokovania

body 3, 4 a 5, 6. Žiada, aby sme o týchto  bodoch  hlasovali

individuálne.

 

     Prosím,  prezentujme  sa a hlasujeme o stiahnutí  bodov

3 a 4 z programu.

 

     (Výkriky z pléna.)

 

     Hlasujeme o stiahnutí  bodov 3 a 4, aby  ste  rozumeli,

keďže je tu toľko kriku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme nevyhoveli tomuto návrhu.

 

     Budeme hlasovať opäť o návrhu pána poslanca Gaľu, ktorý

navrhuje stiahnuť z tohto rokovania aj body 5 a 6.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

     Prosím pánov  technikov, pán poslanec  Andrejčák má ne-

funkčnú kartu alebo mu nefunguje prístroj.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Szigeti-

ho. Pán  poslanec Szigeti navrhuje, aby  sme z rokovania 47.

schôdze stiahli bod číslo 17.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o stiahnutí bodu čís-

lo 17. Takto to navrhuje pán poslanec Szigeti.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Prosím, opravte tú kartu.

 

     (Šum a hlasy v sále.)

 

     Môžeme  pokračovať. Budeme  hlasovať o návrhu  pána po-

slanca Šimka, ktorý navrhuje, aby  sme 14. mája, vo štvrtok,

zaradili do  programu  rozpravu o liste biskupskej konferen-

cie, ktorý adresovala poslancom Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     List biskupov som dostal. Poslal som ho všetkým predse-

dom klubov, takže ho máte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalej mal návrh na  zmenu programu pán poslanec Prokeš,

ktorý  navrhuje,  aby sme bod 42 (tlač 910)  zaradili na 13.

mája o 14.00 hodine ako prvý bod popoludňajšieho programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ide o poslanecký ná-

vrh zákona pána  Prokeša, ktorý v čase, keď  je návrh zákona

zahrnutý do programu, tu nebude.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Túto zmenu programu sme schválili.

 

     Pán  poslanec Kočnár  navrhuje, aby  sme vypustili  bod

číslo 48.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec  Benčík  navrhuje, aby sme z rokovania 47.

schôdze vypustili body 1, 3, 5, 9, 38, 40 a 42.

 

     Pán poslanec,  môžeme hlasovať o  nich naraz, alebo  po

jednom?

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Naraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec súhlasí s tým, aby sme hlasovali naraz.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nevyhoveli sme požiadavke pána poslanca Benčíka.

 

     Pán poslanec Sopko žiada, aby sme na túto schôdzu zara-

dili správu o činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Chcem povedať,  že pán poslanec Sopko  ma listom požia-

dal, aby som do programu zahrnul tento bod, na čo som dostal

list od predsedu výboru  na kontrolu Slovenskej  informačnej

služby s tým, že nenavrhujú  zaradiť  tento bod do programu,

pretože riaditeľ Slovenskej informačnej služby takúto správu

predložil a je  vo výbore. Vo výbore  táto  správa je, a po-

kiaľ ide o podávanie  správy riaditeľom Slovenskej informač-

nej služby, riaditeľ podáva na základe žiadosti predsedu Ná-

rodnej rady  informácie pre predsedu  Národnej rady. To  je,

prosím, len informácia.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán podpredseda Andel žiada,  aby sme do programu zara-

dili bod o vzdaní sa  pána Alojza Mistríka členstva v správ-

nej rade.

 

     Chcem k tomu povedať,  že o orgánoch  Všeobecnej  zdra-

votnej poisťovne jednoznačne hovoria § 41 a § 42 zákona čís-

lo 275/1994 Z. z. a je tu  kolízia.  Čiže  teraz neodporúčam

o tom hlasovať, pretože došlo k inému rozhodnutiu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasovalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik  žiada, aby na 48. schôdzu, resp.

na nasledujúcu  schôdzu výbory predložili  Národnej rade in-

formáciu o petičných akciách, ktoré prerokovali, o petíciách

doručených v roku 1997 a o ich vybavení.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.

 

     Pán poslanec Pokorný navrhuje,  aby sme bod 53 zaradili

ako prvý bod programu 15. mája.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovalo 14 poslancov.

 

     Prijali sme túto zmenu programu.

 

     Pán poslanec Bajan žiada, aby sme vypustili body 3 a 4.

Lenže o tých sme už  hlasovali a Národná rada neprijala taký

návrh. Preto, pán poslanec, nedám hlasovať o vašom návrhu.

 

     Pán poslanec  Černák  žiada, aby  sme bod 51 (tlač 977)

stiahli z rokovania Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh sme neprijali.

 

     Pán  poslanec Kováč  žiada, aby  sme prijali uznesenie,

ktorým požiadame vládu, aby na budúcu schôdzu predložila Ná-

rodnej rade odpočet vládneho programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     No a posledný návrh dal  pán poslanec Juriš, aby sme na

rokovanie tejto  schôdze zaradili  rozpravu o jadrovej elek-

trárni Mochovce.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  mali by sme

pristúpiť k hlasovaniu o programe ako celku. Poslanecký klub

KDH žiada  prestávku. Pýtam sa, či  sa niekto pripája. Ďaku-

jem. Takže je 15-minútová prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať.

 

     Ešte raz prosím, pani  poslankyne, páni poslanci, zauj-

mite svoje miesta v rokovacej  miestnosti, budeme pokračovať

v 47. schôdzi hlasovaním o návrhu programu ako celku.

 

     Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby ste sa usa-

dili, pretože ak dám  hlasovacie  zariadenie do pohybu, vaše

šprinty po schodoch vám budú ohrozovať zdravie.

 

     Prosím, pani poslankyne,  páni poslanci, prezentujme sa

a hlasujme o programe ako celku aj so schválenými pozmeňujú-

cimi a doplňujúcimi bodmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme  program 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky schválili.

 

     Môžeme pristúpiť k prvému bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 978. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky návrh prednesie

minister vnútra pán Gustáv Krajči.

 

     Páni poslanci, teraz môžete  dávať len procedurálne ná-

vrhy. To je do rozpravy? Procedurálna otázka? Môžete dať je-

dine návrh.

 

     Procedurálny návrh - pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  predseda, žiadam  vás, aby  ste nám  vysvetlili na

základe  informácií z vašej  kancelárie,  prečo ste zakázali

vstup fotografom a ostatným  televíznym spoločnostiam, okrem

Slovenskej  televízie, tak  ako býva  pravidlom na  začiatku

schôdzí Národnej  rady Slovenskej republiky.  Prečo ste dali

ten zákaz?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  to nie je procedurálny  návrh. Ale sa ma

pýtate, odpoviem  vám. Žiaden zákaz  som nedal. Dal  som len

zákaz vstupu novinárom a televízii do začiatku rokovania Ná-

rodnej rady, pretože sa tu vraj pohybovali. Takže do začiat-

ku, len čo sme začali, mali voľný prístup.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     uznesením vlády  Slovenskej republiky  číslo 277 zo 14.

apríla 1998 som bol poverený  odôvodniť návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

 

     Novela zákona o prokuratúre  reaguje na nález Ústavného

súdu  Slovenskej republiky z 24. februára 1998 číslo 78/1998

Z. z., ktorý rozhodol, že  viaceré ustanovenia zákona o pro-

kuratúre nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ná-

lez bol  vyhlásený v Zbierke  zákonov 25. marca 1998 a týmto

dňom v náleze uvedené ustanovenia zákona o prokuratúre stra-

tili účinnosť.

 

     Stratou  účinnosti  väčšiny z týchto  ustanovení  došlo

k ohrozeniu činnosti prokuratúry na netrestnom úseku. Orgány

verejnej  správy, ale  aj súdy  nemôžu vyhovovať dožiadaniam

prokurátorov na  zapožičanie spisov potrebných  na vybavenie

podnetov  právnických a fyzických osôb.  Prokurátori  nemôžu

vykonávať  previerky v orgánoch  verejnej  správy, a to  ani

v prípadoch, kde o vykonanie  previerok boli požiadaní inými

orgánmi. Ťažkosti vznikajú v konaniach o proteste prokuráto-

ra z hľadiska dodržiavania lehôt na ich prerokovanie. Proku-

rátori podľa  súčasného stavu nemôžu žiadať  právnické a fy-

zické osoby o podanie vysvetlenia alebo o predloženie dokla-

dov, bez ktorých ich podnety nemôžu byť vybavené.

 

     S výnimkou ustanovení § 2 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2 a § 16

ods. 3 zákona o prokuratúre,  ktoré  nemôžu ohroziť  plnenie

ústavných povinností prokuratúrou,  stratou účinnosti ostat-

ných ustanovení  zákona o prokuratúre  dochádza a môže dôjsť

k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd oddialením ich

obnovenia alebo  zmarením obnovenia, a to najmä v prípadoch,

v ktorých  jednoznačne  došlo k porušeniu  týchto  práv, ale

prokurátori z dôvodu straty účinnosti príslušných ustanovení

zákona o prokuratúre nemôžu  alebo nebudú môcť vykonať opat-

renia na odstránenie porušenia zákonov.

 

     Nastala teda  situácia, keď je  odôvodnený postup podľa

ustanovenia § 89 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej rady  Slovenskej republiky,  keď môže dôjsť

k ohrozeniu základných  ľudských  práv a slobôd. Návrh vlády

pre Národnú radu  Slovenskej  republiky uzniesť sa  na skrá-

tenom legislatívnom  konaní o predloženom  návrhu  zákona je

v súlade  s § 89 ods. 1 zákona  číslo 350/1996 Z. z.,  preto

odporúčam návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnu-

tý gestorský ústavnoprávny výbor. Je to pán predseda Ján Cu-

per.

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávne-

ho  výboru Národnej  rady  Slovenskej  republiky zo  dňa 28.

apríla 1998 vystúpil pri  rokovaní o návrhu vlády Slovenskej

republiky na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre  v znení

neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 978.

 

     Na úvod  uvádzam, že predmetný návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie bol  pridelený na prerokovanie Ústavno-

právnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnu-

tím predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 2148

zo dňa 20. 4. 1998.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

posúdil tento návrh  na svojej 117. schôdzi a prijal uznese-

nie pod číslom 632, s ktorým si vás dovolím teraz oboznámiť.

 

     Uznesenie  číslo 632 Ústavnoprávneho  výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky zo dňa 28. 4. 1998

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval  návrh  vlády  na  skrátené  legislatívne konanie

o vládnom návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o pro-

kuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali pod

číslom 978:

 

     A. Súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom  návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 314/1996 Z. z.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (tlač 978).

 

     B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť

návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (tlač 978).

 

     C. Poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Jána Cupera, aby pri prerokúvaní tohto návrhu Národnou radou

Slovenskej republiky plnil úlohu spoločného spravodajcu.

 

     D. Ukladá poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky

Jánovi Cuperovi informovať Národnú radu Slovenskej republiky

o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Milé dámy,  vážení  páni, dovoľte  mi, aby som v zmysle

tohto  uznesenia ako  spoločný spravodajca  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej

republiky, aby po rozprave o tomto návrhu súhlasila v súlade

s § 89 ods. 1 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku so

skráteným legislatívnym konaním o uvedenom návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni  poslanci, pani  poslankyne, ak vás  neza-

ujíma  správa z výborov, nerokujte  medzi  sebou v rokovacej

miestnosti.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Počuli ste návrh  ministra aj zdôvodnenie z gestorského

výboru.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu. Konštatujem,

že som  nedostal žiadnu písomnú prihlášku.  Zrejme meno pána

poslanca Fica na tabuli je  prihláškou do rozpravy. Hlási sa

ešte niekto? Ak nie, uzatváram  možnosť prihlásiť sa do roz-

pravy.

 

     Prosím pána poslanca Fica.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie tej-

to schôdze Národnej rady Slovenskej republiky niekoľko návr-

hov  na skrátené  legislatívne  konanie.  Ide o návrh zákona

o prokuratúre, zákona o voľbách  do orgánov samosprávy obcí,

zákona o obecnom  zriadení, zákona o verejných  prácach, ale

je tu aj balík zákonov zo sociálnej sféry.

 

     Prvá  otázka, ktorú  mám pre  pána ministra,  je, prečo

vláda Slovenskej republiky predkladá  návrhy na skrátené le-

gislatívne konanie, ak má k dispozícii celý  aparát legisla-

tívy a dostatok času na to, aby zákony mohli prechádzať nor-

málnym legislatívnym spôsobom. Je paradoxom, že od poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí majú tiež ako vlá-

da legislatívnu  iniciatívu, sa vyžaduje  splnenie podmienok

rokovacieho  poriadku a nemajú možnosť  žiadnych legislatív-

nych výhod.

 

     Druhá otázka. Chcem sa  spýtať pána predsedu. Pán pred-

seda  Národnej  rady,  ako  môžeme  rokovať o niečom,  čo je

v príkrom rozpore s rokovacím  poriadkom  Národnej rady? Za-

stávam názor, že všetky  návrhy na skrátené legislatívne ko-

nanie sú v príkrom rozpore s § 89. Tento paragraf rokovacie-

ho  poriadku je  celkom jasný.  Uvádza iba  tri dôvody, kedy

môže Národná  rada hlasovaním povoliť  skrátené legislatívne

konanie.  Prvý dôvod  je ohrozenie  základných ľudských práv

a slobôd alebo  bezpečnosti. Druhý dôvod  je hrozba značných

hospodárskych škôd.  Tretí dôvod - rozhodnutie  Rady bezpeč-

nosti Organizácie Spojených národov.

 

     Tieto  dôvody nie  je možné  rozširovať. Ale  ani jeden

z predložených návrhov na  skrátené legislatívne konanie ne-

spĺňa jedno z troch uvedených  kritérií uvedených v § 89. Čo

ma  mrzí, je,  že vláda  si nedala  ani toľko  práce, aby sa

v návrhoch na skrátené legislatívne konanie pokúsila vysvet-

liť,  riadne vysvetliť  existenciu  jedného z troch  dôvodov

predpokladaných v § 89 zákona  o rokovacom  poriadku.  Tieto

návrhy považujem  za nekvalifikovane  pripravené a v žiadnom

prípade  nemali byť  predložené na  rokovanie Národnej  rady

Slovenskej republiky. Národná  rada Slovenskej republiky ne-

môže hlasovaním nahrádzať nezákonnosť.

 

     Postup je  celkom zrejmý podľa  zákona o rokovacom  po-

riadku. Najskôr musí existovať dôvod na skrátené legislatív-

ne konanie, ktorý nikto  nespochybňuje. Tie dôvody som uvie-

dol. Potom môže Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním

rozhodnúť, či  súhlasí, alebo  nesúhlasí s tým, aby prebehlo

skrátené legislatívne konanie. Opačný  postup znamená, že si

hlasovaním zavádzame  štvrtý, neexistujúci zákonný dôvod, čo

jednoducho nie je možné. Preto  prosím, či už v tomto prípa-

de, pokiaľ ide o návrh zákona o prokuratúre, ale aj v prípa-

de ďalších  návrhov  zákonov, najmä o voľbách do orgánov sa-

mosprávy obcí, o obecnom  zriadení, o verejných prácach, ale

aj  pri sociálnych  zákonoch, aby  predkladajúci vysvetlili,

v čom je  ohrozenie základných  ľudských práv a slobôd alebo

bezpečnosti. V čom  je hrozba  značných  hospodárskych škôd?

Alebo kde je rozhodnutie  Rady bezpečnosti  Organizácie Spo-

jených  národov, ktoré  umožňujú podanie  návrhu na skrátené

legislatívne konanie?

 

     Domnievam sa, že hrubo porušujeme rokovací poriadok Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.  Vláda má  dostatok síl aj

dostatok  času, aby  predkladala návrhy  zákonov v normálnom

čase a normálnym spôsobom. Nevidím  dôvod, prečo by sme mali

akceptovať takéto značné porušovanie rokovacieho poriadku.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

 

     Spýtal sa ma, prečo  predkladám návrh alebo prečo poru-

šujeme zákon. A ja sa pýtam  jeho, ako  má predseda Národnej

rady nepredložiť zákon do Národnej rady, keď mu to prikazuje

zákon. Každý  zákon musím okamžite v lehotách  predložiť Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky. A na to  ste tu  vy, pán

poslanec Fico, aby ste rozhodli o tom, či takýto zákon odpo-

ručíte v prvom čítaní, alebo nie. To je moja odpoveď.

 

     Prosím, končím. Ak nemá nikto k vystúpeniu pána poslan-

ca  Fica faktickú  poznámku, končím  rozpravu k tomuto  bodu

programu.

 

     Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme

nie. Pán poslanec Cuper? Áno, chce sa vyjadriť.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     iba pár poznámok k vystúpeniu  pána poslanca Fica. Vše-

obecné klišé, ktoré tu prezentoval o výklade § 89 ods. 1 pán

poslanec Benčík, teraz začal prezentovať  napodiv pán posla-

nec Fico, čo pokladám za  istý druh inovácie zo Strany demo-

kratickej ľavice.

 

     Samozrejme, tiež  by som sa mohol  opýtať pána poslanca

Fica, či by nebolo ohrozením základných ľudských práv, ak by

sa  občania tohto  štátu nemohli  dovolať spravodlivosti  na

inštitúciách, ktorým prislúcha  rozhodovať o spravodlivosti.

Po rozhodnutí  Ústavného súdu, ktorým  boli zrušené niektoré

ustanovenia zákona o prokuratúre,  bolo podľa mňa celkom lo-

gické, a práve naopak, prínosné,  že vláda  vypracovala  ako

reagenciu na rozhodnutie Ústavného  súdu novelu tých ustano-

vení, ktoré Ústavný súd spochybnil, a predkladá ju v skráte-

nom legislatívnom konaní do tohto parlamentu, aby, samozrej-

me, prokuratúra mohla fungovať ako plnohodnotný orgán v sús-

tave  orgánov, ktoré  rozhodujú  práve o ľudských  právach a

spravodlivosti. V tomto zmysle  nevidím nijaké porušenie zá-

kona. Práve naopak,  myslím si, že sa tu  napĺňa duch litery

zákona.

 

     Myslím si, že návrh je pripravený kvalitne, a preto eš-

te raz  odporúčam, aby sa vyhovelo  návrhu vlády na skrátené

legislatívne konanie.  Ak má pán Fico  odborné výhrady, pro-

sím, môže  ich  prezentovať v prvom kole prerokovania  tohto

návrhu.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa vráti-

li do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o návrhu uznese-

nia, ktorým Národná rada na  návrh vlády vyslovuje súhlas so

skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu záko-

na.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada vyslovila súhlas

s návrhom vlády a prerokuje  tento návrh  zákona v skrátenom

legislatívnom konaní.

 

     Pokračujeme druhým bodom, ktorým je prvé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 314/1996 Z. z.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 979. Návrh na pride-

lenie vládneho  návrhu zákona  výborom a určení  gestorského

výboru máte v rozhodnutí  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 2149.

 

     Opäť prosím pána ministra Gustáva Krajčiho, aby sa ujal

slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  predloženého zákona  reaguje na  nález Ústavného

súdu Slovenskej  republiky z 24. februára 1998 číslo 78/1998

Z. z., ktorý rozhodol, že  ustanovenia § 56, § 2 ods. 1 a 2,

§ 5 ods. 2,  § 10 ods. 3,  § 11 ods. 6,  § 12 ods. 2, 3 a 4,

§ 16 ods. 3, § 26, § 27 a § 29 zákona o prokuratúre  nie  sú

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nález bol vyhlásený

25. marca 1998 a týmto  dňom tieto ustanovenia zákona o pro-

kuratúre stratili účinnosť.

 

     Čiastočnou  novelizáciou  zákona o prokuratúre  zákonom

číslo 79/1998 Z. z. bola vyriešená naliehavá otázka účinnos-

ti  zákona o prokuratúre. Táto  novela  vychádza  zo záverov

a stanoviska Ústavného súdu,  ktoré  vyplynuli z rozhodnutia

Ústavného súdu a boli účastníkom  konania doručené až po vy-

hlásení nálezu v Zbierke zákonov.

 

     Niektoré  nesúladné  ustanovenia  zákona  o prokuratúre

si  nevyžadovali  výraznejší  legislatívny  zásah  do zákona

o prokuratúre.  Ide o ustanovenia § 2 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2

a § 16 ods. 3. V týchto  ustanoveniach v súlade so stanovis-

kom Ústavného súdu postačovalo  vypustiť zo znení ustanovení

len časť textu, resp. odsek. V ostatných prípadoch však bolo

potrebné zákonné  ustanovenia zmeniť alebo  doplniť tak, aby

ich znenie zodpovedalo požiadavkám ústavnosti.

 

     Podľa  návrhu  zákona  prokurátori  budú môcť vykonávať

previerky v orgánoch  verejnej správy  len v ukončených  ve-

ciach, teda vo veciach, v ktorých  rozhodnutie už bolo vyda-

né, prijaté alebo schválené. Jednoznačne sa ustanovuje leho-

ta na vybavenie  protestu a súčasne v konaní o proteste pro-

kurátora sa odstraňuje neústavný  stav, ktorý umožňoval pro-

kurátorovi  ustanoviť iné  ako zákonné  lehoty alebo ukladať

povinnosti.

 

     Osobitná pozornosť sa venovala ustanoveniam § 26 a § 29

- zo súčasného  návrhu  vypustiť zo zákona o prokuratúre ne-

funkčné ustanovenie § 27. V § 26 a v § 29 sa ustanovujú kri-

tériá súčinnosti  prokurátorov s inými  orgánmi, právnickými

a fyzickými osobami, bez súčinnosti  ktorých nie je možné si

predstaviť činnosť na netrestnom úseku prokuratúry. Kritériá

súčinnosti sú v návrhu zákona  presne uvedené. V zásade bude

platiť to, že prokurátor bude  môcť žiadať spisy len v ukon-

čených veciach, v neukončených  veciach bude  môcť do spisov

len nahliadať, a to všetko len v tom  prípade, ak si to bude

vyžadovať vybavenie konkrétnej veci, konkrétneho podnetu.

 

     Novým  spôsobom sa  navrhuje vyriešiť  aj otázku vzťahu

prokurátora k právnickým a fyzickým  osobám,  ktoré  svojimi

podaniami sa domáhajú toho,  aby prokurátor vykonal niektoré

z opatrení, na  ktoré ho zákony  oprávňujú. Vylúčila sa mož-

nosť,  aby prokurátor  mohol v prípadoch  nečinnosti ukladať

pokuty  alebo aby  mohol odôvodnene  dať niekoho  predviesť.

Predvedenie osoby je možné len  v prípade a za podmienok vý-

slovne uvedených v návrhu zákona.

 

     Novela  zákona o prokuratúre  rieši  aj niektoré  veľmi

aktuálne problémy, a to nad rámec nálezu Ústavného súdu. Zá-

kon o prokuratúre sa doplňuje o ustanovenie týkajúce sa mož-

nosti vylúčenia vedúceho  prokurátora z vybavovania konkrét-

nej veci. Na tento problém totiž zákon o prokuratúre nepamä-

tal. Súčasne návrh dáva  tiež možnosť operatívneho prestupo-

vania prokurátorov  na krajských  prokuratúrach a generálnej

prokuratúre.  Táto legislatívna  zmena je  nevyhnutná z toho

dôvodu, aby si tieto prokuratúry mohli náležite plniť všetky

úlohy spojené s bojom s organizovaným  zločinom za súčasného

zachovania miesta výkonu a platu prokurátora.

 

     Predkladaný návrh zákona utvára právne podmienky na to,

aby prokuratúra mohla plniť  svoje ústavné poslanie. Odporú-

čam preto Národnej rade Slovenskej republiky, aby predložený

návrh zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre,

schválila.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Cuper, máte opäť slovo ako spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre  v znení

neskorších  predpisov (tlač 979), ako spravodajca určený Ús-

tavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom ko-

naní. O tom, že  predmetný  návrh  prerokujeme v rámci tejto

schôdze  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, sme rozhodli

pred chvíľou.

 

     Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v pr-

vom čítaní, konštatujem, že  predmetný návrh spĺňa z formál-

noprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh je s ohľadom na  dôvody, pre  ktoré  sa predkladá, ak-

tuálny a potrebný.

 

     Milé dámy,  vážení páni, zúčastnil  som sa na  rokovaní

ústavnoprávneho výboru ako zástupca Národnej rady Slovenskej

republiky,  som teda  veľmi dobre  informovaný o problémoch,

ktoré boli z toho  titulu, že  bolo podané preskúmanie tohto

zákona na Ústavný súd prezidentom Slovenskej republiky. Mno-

hé záležitosti, ktoré boli zo zákona vypustené, boli sporné,

najmä to, čo už hovoril pán minister, bol to rozsah poskyto-

vaných  informácií  jednotlivými  orgánmi  alebo právnickými

alebo fyzickými osobami. Táto novela spresňuje a niekde mož-

no aj zmierňuje  pôvodný text zákona, a preto  si myslím, že

je potrebné súhlasiť s tým,  že novela je pre činnosť proku-

ratúry nevyhnutná už i vzhľadom  na to, že príležitosť k no-

velizácii by sa naskytla až v novom  parlamente a dovtedy by

činnosť prokuratúry či už  na netrestnom, alebo aj na trest-

noprávnom úseku bola do  značnej miery paralyzovaná. Nehovo-

rím už o takých  formálnoprávnych  spresneniach, o akých  sa

viedol dialóg o tom, či  prokuratúra má, alebo  nemá byť ne-

závislým orgánom činným v trestnoprávnom konaní. Samozrejme,

sú to otázky, o ktorých sa môže  diskutovať či už politicky,

alebo vo formálnoprávnej rovine.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla  v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona  o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom

čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky návrh prideliť v druhom čítaní

na prerokovanie  okrem Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpeč-

nosť a Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnopráv-

ny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky, pričom odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali v lehote do 15. 5. 1998 a gestorský  výbor v lehote

do 19. 5. 1998.

 

     Pán  predseda, ďakujem,  skončil som.  Prosím, aby  ste

otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal

som písomné prihlášky do rozpravy,  preto sa pýtam, páni po-

slanci,  pani poslankyne,  či sa  niekto hlási  do rozpravy.

Konštatujem, že nie. Uzatváram  možnosť prihlásiť sa do roz-

pravy.

 

     K rozprave  sa zrejme nebude vyjadrovať  ani pán minis-

ter, ani pán spravodajca.

 

     Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr

budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriad-

ku.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku.

 

     Prosím, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem,  aby  v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c)  zákona

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky bol

predmetný návrh prerokovaný v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, počuli ste návrh. Budeme sa prezentovať a hla-

sovať. Hlasujeme o návrhu, aby sme tento návrh zákona prero-

kovali v druhom  čítaní. Hlasujeme, páni  poslanci, pani po-

slankyne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že ten-

to vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Toto nás  oprávňuje, pán poslanec,  pristúpiť k druhému

hlasovaniu, v ktorom  pridelíme  návrh  jednotlivým výborom,

určíme gestorský  výbor a navrhneme lehoty.  Prosím, aby sme

pristúpili k tomuto hlasovaniu a aby ste  navrhli lehoty pre

druhé čítanie.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku a v súlade s vaším rozhodnu-

tím odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú sprá-

vu,  územnú  samosprávu a národnosti,  Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Súčasne  navrhujem, aby  za gestorský  výbor bol určený

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a aby

výbory  prerokovali  návrh do 15. 5. 1998 a gestorský  výbor

v lehote do 19. 5. 1998. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Počuli  ste  návrh,  pani  poslankyne, poslanci, budeme

hlasovať.

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu  prideliť  tento zákon výbo-

rom, určiť gestorský výbor a lehoty. Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

 

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda, tiež sa vám  chcem poďakovať, a najmä pá-

nom  poslancom za  pochopenie a za to,  že odporučili  návrh

prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme pristúpiť k tretiemu bodu rokovania, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-

rodnej rady  číslo 346/1990 Zb. o voľbách do  orgánov  samo-

správy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplne-

ní niektorých zákonov.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 980. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

prednesie minister vnútra pán Gustáv Krajči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej republiky  prerokovala návrh  zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

346/1990 Zb. o voľbách do  orgánov  samosprávy  obcí v znení

neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  niektorých záko-

nov. Prerokovala a schválila  návrh na skrátené legislatívne

konanie o vládnom  návrhu  zákona a poverila predsedu  vlády

predložiť  tento návrh  predsedovi Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Zákon  Slovenskej   národnej  rady   číslo 346/1990 Zb.

o voľbách  do  orgánov  samosprávy  obcí v znení  neskorších

predpisov okrem niektorých nedostatkov technického charakte-

ru nezabezpečuje zastúpenie národnostných menšín a etnických

skupín v obecných zastupiteľstvách obcí, ako aj súdnu ochra-

nu kandidátov do orgánov  samosprávy obcí. V záujme zabezpe-

čenia kvalitnej organizačno-technickej a materiálnej prípra-

vy volieb, ktoré sa budú  konať v priebehu novembra 1998, je

potrebné upraviť pravidlá volieb  do orgánov samosprávy obcí

v dostatočnom časovom predstihu.

 

     Z uvedených dôvodov vláda Slovenskej republiky navrhuje

podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky,  aby  Národná  rada Slovenskej republiky

prerokovala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do

orgánov  samosprávy  obcí  v znení  neskorších  predpisov  a

o zmene a doplnení niektorých  zákonov, v skrátenom legisla-

tívnom konaní.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie

odporúčam schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Dávam slovo pánu  spoločnému spravodajcovi, ktorého ur-

čil výbor pre verejnú  správu, územnú samosprávu a národnos-

ti, a je ním predseda výboru pán Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil informáciu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti o výsledku  prerokovania návrhu vlá-

dy Slovenskej   republiky  na skrátené legislatívne  konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Slo-

venskej národnej rady  číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgá-

nov samosprávy  obcí v znení neskorších  predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 980).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2140 z 20. 4. 1998 pridelil návrh vlády Slovenskej re-

publiky  na skrátené  legislatívne  konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  Slovenskej  národnej

rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov  (tlač číslo 980), na  prerokovanie  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti v termíne ihneď.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval predložený

návrh vlády Slovenskej republiky na svojej 74. schôdzi výbo-

ru  dňa 6. mája 1998. Výbor  súhlasil s predloženým  návrhom

vlády Slovenskej republiky  na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Slo-

venskej národnej rady  číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgá-

nov samosprávy  obcí v znení neskorších  predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (tlač 980), a odporučil Národ-

nej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť

súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon Slovenskej národnej rady  číslo 346/1990 Zb. o voľ-

bách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení  niektorých zákonov,  Národná rada Slo-

venskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní

na 47. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky k návrhu vlády Slovenskej

republiky na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej

rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (tlač 980).

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej  republiky súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej ná-

rodnej rady  číslo 346/1990 Zb. o voľbách do  orgánov  samo-

správy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplne-

ní niektorých  zákonov (tlač 981), prerokuje v skrátenom le-

gislatívnom konaní  na 47. schôdzi  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, počuli  ste návrh pána

ministra aj odôvodnenie výborov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. Nemám písomné

prihlášky. Konštatujem, že mená  na svetelnej tabuli sú pri-

hlášky do rozpravy.  Je to pán  poslanec Fico a pán poslanec

Bajan. Ak sa nikto nehlási  do rozpravy, končím možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     naozaj nemám rád, keď si  niekto zo mňa robí dobrý deň.

Všetkých vás  prosím, zoberme si do  rúk návrh vlády Sloven-

skej republiky  na skrátené legislatívne  konanie a nech  mi

niekto v tomto  návrhu  ukáže,  kde je  dôvod, pre  ktorý je

oprávnené, aby sme rokovali o tomto  návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní. V prvom odseku sa hovorí, že voľby

do orgánov samosprávy obcí  upravuje zákon Slovenskej národ-

nej rady z roku 1990 v znení  neskorších predpisov, ktorý aj

napriek  doterajším štyrom novelám nezabezpečuje dostatočným

spôsobom ochranu ústavných  práv občanov. Posledná novelizá-

cia tohto zákona bola v roku 1996. Až 3 mesiace pred voľbami

sme  zistili, že  táto novelizácia  ohrozuje základné  práva

a slobody ľudí? Veď je to podľa mňa celkom smiešne.

 

     Vážený pán predseda, zákon o rokovacom  poriadku hovorí

celkom jasne o troch dôvodoch: ohrozenie základných ľudských

práv a slobôd  alebo bezpečnosti,  hrozba značných hospodár-

skych škôd a rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spoje-

ných národov. Prosím pána  ministra, nech odpovie na otázku,

z akého dôvodu máme v skrátenom  legislatívnom konaní prero-

kovať tento návrh zákona.  Tento návrh je absolútne nekvali-

fikovaný, nič v ňom nie  je, o čo by sa bolo  možné  oprieť.

A opäť hovorím, že rokovanie o tomto  návrhu je v rozpore so

zákonom o rokovacom poriadku.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ak sa obraciate na predsedu, opäť vám mu-

sím povedať,  že musím dať  tento návrh zákona  na rokovanie

a vy rozhodnete o tom, či bude v skrátenom konaní, alebo nie.

 

     Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Myslím si,  že kolega Fico  nedostatočne zdôraznil sku-

točnosť, že nemôžete návrh zákona vybaviť inak, ako ho pred-

ložiť na rokovanie, ale to sa týka zákona prerokúvaného nor-

málnym  spôsobom,  a nie v skrátenom  legislatívnom  konaní.

Skrátené konanie  je legislatívny  proces a tam ste  viazaný

zákonom. Ak  je to v rozpore so zákonom,  tak  nemáte právo,

aby ste  takýto návrh  predkladali. A to vám  vysvetľuje pán

Fico. Neviem,  či to vedome, alebo  nevedome nechcete pocho-

piť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, každý zákon, ktorý  príde 15 dní pred le-

hotou  začatia, musím  zaradiť do  programu schôdze Národnej

rady Slovenskej  republiky a my  poslanci rozhodujeme o tom,

či budeme pokračovať v druhom čítaní, alebo nie.

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, keď  sme diskutovali  alebo polemizovali

o tom, či  možno zaradiť petičnú akciu  do programu, tak ste

sa  odvolávali na  zákon, že  sa držíte  zákona a nedali ste

hlasovať. Pýtam  sa, prečo v tejto  chvíli nedodržiavate zá-

kon, keď dávate o tomto  hlasovať. Pripúšťam jedno možné vy-

svetlenie, a to je, že súčasné nízke preferencie HZDS chápe-

te ako živelnú pohromu na Slovensku a z tohto dôvodu si viem

predstaviť, že treba urýchlene niečo robiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  neviem, či vám mám  na to odpovedať. Ale

myslím si, že sú tie isté preferencie, ako boli  pred štyrmi

rokmi, a potom boli odrazu iné.

 

     Na prvú časť vám môžem odpovedať. Keď je v lehote doru-

čený zákon,  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky ho

musí prideliť. To je zákon.  Národná rada rozhodne o tom, či

ho odporučí v skrátenom  konaní, alebo  nie. Nemôžem rozhod-

núť, že zákon  bude v skrátenom konaní, alebo  nebude. To je

rozhodnutie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky.

(Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Sledujem zo zákona len dôvod,

či je v súlade s európskymi normami, či sú tam podpísaní mi-

nistri financií, a toto je vec Národnej rady. Prosím, nedis-

kutujme, hlasovaním rozhodneme, či áno, alebo nie.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda, chcem  pánu Ficovi pripomenúť, aby

tak  vehementne nevnucoval  svoj názor  na to,  či je  niečo

v rozpore  so zákonom,  alebo  nie  je, pretože o tom, či je

potrebné tento návrh  prerokovať, rozhodol hlasovaním ústav-

noprávny výbor a odporučil to. To je jedna vec.

 

     Druhá vec - chcem pripomenúť pánu Ficovi, že chápem je-

ho záujem o svoje návrhy zákonov, ktoré majú preferovať jeho

a Stranu demokratickej  ľavice v predvolebnej kampani a kto-

ré vyhlasoval  za najpotrebnejšie len preto,  že sú v súlade

s jeho volebnými cieľmi, a z nás  si chcel urobiť hlasovaciu

mašinériu. Ale ak vláda predkladá návrhy, ktoré sú z hľadis-

ka fungovania demokracie, zákonnosti a zabezpečenia ľudských

práv v tomto štáte potrebné, zdá sa mu to nedemokratické, ba

dokonca protiústavné a protizákonné.

 

     A pánu  Mikloškovi chcem povedať, že  ak by naše prefe-

rencie spôsobili  povodeň, tak pokles  preferencií takzvanej

Slovenskej demokratickej koalície,  žiaľ, spôsobil politické

zemetrasenie v celej Európe, a pozor, aby sa vám domček ale-

bo ten poskladaný vláčik nevykoľajil  ešte prv, než dôjde do

volebného cieľa.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte sa hlási pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, myslím si,  že predsa len vašou povinnos-

ťou je skúmať, a nie je vašou povinnosťou dať automaticky do

pléna Národnej rady  rozhodnúť o tom, či je dôvod, alebo nie

je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ak z vlády dosta-

nete takýto  návrh, musíte sám skúmať  dôvody, či vláda sku-

točne všetky  uviedla na to,  aby využila rokovací  poriadok

a predložila  do  tohto  parlamentu  zákon  na  prerokovanie

v skrátenom legislatívnom konaní. Ak  zistíte, že takýto ná-

vrh nespĺňa náležitosti v zmysle  zákona o rokovacom poriad-

ku, tak ste  povinný podľa § 70 zákona o rokovacom  poriadku

vrátiť takýto návrh navrhovateľovi. A na toto poukazoval pán

poslanec Fico, že nie je  splnený ani jeden z troch dôvodov,

aby tento zákon bol  skutočne prerokovaný v skrátenom legis-

latívnom konaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, citujem § 72: "Návrh  zákona sa  musí do-

ručiť poslancom  najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národ-

nej rady,  na ktorej sa uskutoční  jeho prvé čítanie." Odsek

2: "Predseda  Národnej rady návrh zákona  zaradí do programu

najbližšej schôdze  Národnej rady, pričom  rešpektuje lehotu

uvedenú v odseku 1." Ďalej:  "Ustanovenia § 24 sa nepoužijú.

Národná rada môže zmeniť  poradie prerokovania návrhov záko-

nov..." a tak ďalej.

 

     Prosím, nediskutujme, hovorme potom na poslaneckom gré-

miu, ak budeme chcieť.

 

     Prosím,  hlási sa  predseda ústavnoprávneho  výboru pán

Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som, pán  predseda, reagovať na skutočnosť, či

niečo musíte, alebo nemusíte. Chcem povedať, že podľa zákona

o rokovacom poriadku predseda  Národnej rady skúma formálno-

právne náležitosti predkladaného návrhu zákona. V danom prí-

pade nejde o formálnoprávnu náležitosť, ale o obsahovú, a že

je to tak  skutočne, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že o nej

normálne rozhoduje Národná rada hlasovaním. Čiže nie predse-

da parlamentu, ale Národná  rada hlasovaním rozhoduje, či tu

je, alebo nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Bajan, prosím, máte slovo.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Na úvod by som chcel podotknúť, že naše diskusie nebudú

viesť k tomu, aby sme hovorili, ktoré zákony vyhovujú ktorým

politickým stranám. Pred nami je zákon, ktorý by mal vyhovo-

vať predovšetkým občanom, ktorí sa chcú zúčastniť na voľbách

do samosprávy.

 

     Budem nadväzovať  na to, čo som  povedal v úvode, resp.

pred nejakým časom, plus čo povedal kolega Fico.

 

     Som rád, že pán  minister nepoužil dikciu prvého odseku

zdôvodnenia, ktorú má v návrhu vlády na skrátené legislatív-

ne  konanie, pretože  je tam  napísaná neuveriteľná hlúposť.

Zopakujem argumentáciu, ktorú  som použil predtým. Vyvolávať

nálady, že  doterajšie voľby, aj doplňujúce  voľby, ktoré sa

počas  štvorročného  volebného  obdobia  z  rôznych  dôvodov

v rôznych  obciach po  Slovensku uskutočnili,  nezabezpečujú

dostatočným spôsobom ochranu  ústavných práv občanov, zname-

ná, ako keby sme evokovali vôbec utláčanie nejakého ústavné-

ho práva občanov. Je to  veľmi nebezpečná dikcia a odporúčam

sa jej vôbec nevenovať, pretože nie je správna.

 

     Ak sa  uvažuje nad tým,  že táto dikcia  bola spomenutá

z toho  dôvodu,  aby  sme  zabezpečili  minoritám zastúpenie

v samosprávach, bol by som rád,  keby mi niekto odpovedal na

otázku,  či to  nie je  minimálne na  hrane článku 30 ústavy

ods. 4: "Občania majú za rovnakých podmienok prístup k vole-

ným funkciám." Tých 5 % v tomto zákone je minimálne na hrane

tohto ústavného článku, takže bol by som rád, keby sa ústav-

ní odborníci  vyjadrovali  práve k tomuto, a nie k prekárač-

kám, ktoré tu boli absolútne nezmyselné.

 

     Viem, o čo ide v tomto návrhu, ale obávam sa, že je na-

ozaj na hranici toho článku zabezpečiť 5-percentnú minoritu,

teda 5-percentnú  účasť,  alebo  minimálne 5-percentnú účasť

tej-ktorej  národnej  strany, skupiny v obci. Samozrejme, čo

všetko by  to spôsobilo, keby sme  neprijali tento zákon, to

tu  nie je. Podotýkam, opäť  sa  vraciam k tomu, že  väčšina

rozhodne o tom, že sa menia  pravidlá hry len z toho titulu,

že niekomu nevyhovuje, aby  si občan vybral človeka, ktorého

pozná,  ale predovšetkým,  aby  si  občan vybral  stranu. Po

šiestich  týždňoch od  veľkých  volieb  budeme nútiť občana,

aby  zmenil pravidlá  svojho  uvažovania a môže  sa to veľmi

nepríjemne ukázať na účasti voličov, resp. na výsledkoch.

 

     Tento zákon je na moje prekvapenie veľmi nekvalifikova-

ne pripravený, čo nebýva zvykom u legislatívcov ministerstva

vnútra, lebo experti ich považujú  za tých lepších. Ale jed-

noducho toto, čo pripravili, je absolútne nezmysel. Takže si

počkáme na  prvé čítanie, pri ktorom  sa budeme môcť bližšie

vyjadriť k filozofii  zákona. Ale  jednoducho toľko zmätkov,

ktoré sa vyvolajú v obciach,  ak sa neprijme žiadny pozmeňu-

júci návrh alebo  zlepšenie  tohto zákona, znamená, že voľby

vo viacerých obciach - neodvažujem sa povedať v koľkých - sa

budú  opakovať. Podotýkam, aj otázka  opakovaných  volieb je

v novele zákona veľmi zle naformulovaná, pretože inštitút je

len taký, aby obec požiadala o opakované voľby, a to je dosť

málo, ak niekto iný skonštatuje, že v desiatkach obcí neboli

v súlade so zákonom.

 

     Takže sa vraciam k tomu, čo povedali kolegovia, odporú-

čam  nepokračovať v tomto  rokovaní.  Myslím si,  že je ešte

dosť času,  ak niekto chce zmeniť pravidlá volieb, vrátiť to

vláde na  dopracovanie, vôbec sa tomu  nevenovať v skrátenom

období, lebo  aj to je  na úkor  kvality, a zákon je  naozaj

veľmi zlý.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystú-

penie v rozprave. Keďže sa nikto nehlási s faktickou poznám-

kou, uzatváram rozpravu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa bude vyjadrovať k rozpra-

ve. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať o tom,

či súhlasíme so skráteným legislatívnym konaním.

 

     Prosím, pán poslanec, môžeme uviesť hlasovanie.

 

Poslanec J. Rea:

 

      Vážený pán predseda,

      vážené kolegyne, kolegovia,

 

      návrh  na  uznesenie  som  predniesol. Budeme hlasovať

o tom,  že Národná  rada  súhlasí s tým,  že sa tento  zákon

(tlač 981) prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o tom, či súhlasíme so skráteným legis-

latívnym konaním.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas a v tomto rokovaní  budeme pokračovať v rámci skráte-

ného konania.

 

     To znamená, že môžeme pristúpiť k štvrtému bodu progra-

mu, ktorým je prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do or-

gánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 981. Návrh na pride-

lenie  vládneho návrhu  výborom, určenie  gestorského výboru

a lehôt na prerokovanie máte v rozhodnutí  predsedu Národnej

rady číslo 2141.

 

     Prosím pána ministra Krajčiho,  aby nám odôvodnil obsah

tohto návrhu.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

      Vážený pán predseda Národnej rady,

      vážené pani poslankyne,

      vážení páni poslanci,

 

      predložený návrh zákona vychádza z poznatkov volebných

komisií  všetkých  stupňov a využíva  aj skúsenosti štátnych

orgánov a obcí z ostatných  volieb do orgánov samosprávy ob-

cí.

 

     Najvážnejší nedostatok vo voľbách do orgánov samosprávy

obcí sa prejavil pri  zostavovaní a vedení zoznamov voličov,

pričom túto  úlohu ukladá obciam  zákon. Navrhovaná podrobná

úprava vedenia  stálych zoznamov voličov, ktorá  by mala od-

strániť nedostatky zistené pri ostatných voľbách, sa týka aj

pôsobnosti  súdov  vo  veciach  zápisu  do  zoznamu voličov.

Z tohto dôvodu sa prikročilo  aj k čiastkovej novele Občian-

skeho súdneho poriadku.

 

     Predložený návrh zákona podrobnejšie upravuje problema-

tiku zostavovania a vedenia zoznamov voličov oproti doteraj-

šej  úprave.  Zakotvuje  inštitút  stálych  zoznamov voličov

s tým, že zoznam zostavuje obec a vedie ich priebežne. Ďalej

konkretizuje podklady, na základe  ktorých má obec túto čin-

nosť vykonávať. Ukladá povinnosť súčinnosti pri plnení tejto

úlohy štátnym orgánom a občanom. Presne  uvádza údaje, ktoré

má  zoznam voličov  obsahovať. Zakotvuje  dôvody, na základe

ktorých obec do zoznamu dopíše osoby, dôvody na ich vyčiark-

nutie zo zoznamu a dôvody na vykonanie zmien v zozname voli-

čov.

 

     Špeciálne sa upravuje  zápis hromadne  ubytovaných prí-

slušníkov  ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zbo-

rov, a to tak, že títo voliči budú dopísaní do zoznamu v ob-

ci, na  ktorej území sú umiestnené  zariadenia, v ktorých sa

nachádzajú. Tieto osoby sa dopisujú  do tohto zoznamu iba na

čas volieb a na ten istý čas sa dočasne vyčiarknu zo zoznamu

v mieste ich trvalého bydliska.

 

     Návrh novely  volebného zákona už  nepočíta s vyložením

zoznamov voličov.  Reaguje sa tým jednak  na ochranu občanov

pred neodôvodneným zverejňovaním ich osobných údajov, ako aj

na  skúsenosti z volieb, keď  sa  vyložené  zoznamy v domoch

strhávali a občan  nevedel, či je, alebo nie  je v evidencii

voličov. Občanovi sa však  umožňuje kedykoľvek sa presvedčiť

na obecnom úrade, či je uvedený v zozname voličov.

 

     Oproti  doteraz  platnému  zákonu  je návrh koncipovaný

tak, aby sa zabezpečila účasť  aj národnostných menšín a et-

nických skupín v zastupiteľských  zboroch. Preto sa navrhuje

v obciach, v ktorých  je  najmenej 5 % - nie  však  viac ako

95 % - obyvateľov národnostnej menšiny alebo etnickej skupi-

ny, upraviť  volebný systém tak, aby  počet poslancov, ktorý

sa má  zvoliť, bol rozdelený  na dve  skupiny  tak, aby toto

rozdelenie  reprezentovalo zloženie  obyvateľstva z hľadiska

národností, a to  podľa výsledkov  ostatného  sčítania ľudu,

domov a bytov.

 

     Novo sa upravuje kompetencia volebných orgánov tak, aby

vystihovali ich prvoradú úlohu, a to kontrolu verejnosti nad

ústavou zaručeným právom na všeobecné, rovné a priame voľby.

Nóvum oproti doteraz platnému zákonu  spočíva v tom, že kan-

didátne listiny, okrem politických  strán a nezávislých kan-

didátov, môžu  podávať aj občianske  združenia a Matica slo-

venská. Zabezpečí  sa tým najširšia  účasť obyvateľstva obce

na správe vecí verejných. Potrebný počet podpisov na petícii

nezávislého  kandidáta sa  navrhuje  uviesť v prílohe zákona

diferencovane, podľa veľkosti  obce, s prihliadnutím na obce

s nízkym počtom  obyvateľov. Upravuje sa  obsah hlasovacieho

lístka tak, aby dával dostatočný podklad na rozhodovanie ob-

čana. Dopĺňa sa úprava pre obce s národnostne zmiešaným oby-

vateľstvom tým, že v týchto je hlasovací lístok rozdelený na

dve časti,  pričom každá časť predstavuje  kandidátov na po-

slancov, ktorí majú byť zvolení podľa pomeru obyvateľstva.

 

     Ďalej sa reaguje na  poznatky z ostatných volieb, ktoré

spočívali vo  výhradách voči obojstrannej  tlači hlasovacích

lístkov. Preto navrhovaná úprava ukladá uvádzať údaje o kan-

didátoch len na jednej strane hlasovacieho lístka.

 

     Podmienky  volebnej kampane  sú pre  všetky kandidujúce

politické  strany rovnaké.  Volebná kampaň  sa však povoľuje

len  prostredníctvom  rozhlasového a televízneho vysielania,

ktorého prevádzkovateľom je na  základe licencie obec. Vede-

nie volebnej kampane iným prevádzkovateľom podlieha sankcii.

Tiež  sa postihuje  vylepovanie volebných  plagátov na iných

miestach ako tých, ktoré vyhradila obec.

 

     Nezlučiteľnosť funkcie poslanca obecného zastupiteľstva

a starostu bola doteraz upravená v zákone o voľbách do orgá-

nov samosprávy  obcí a v osobitných zákonoch, ktoré upravujú

postavenie  určitej kategórie  zamestnancov. Takéto riešenie

je nesystémové a vo  viacerých prípadoch bolo aj duplicitné,

pretože nezlučiteľnosť tej istej funkcie s funkciou poslanca

obecného zastupiteľstva alebo starostu  bola zakotvená aj vo

volebnom zákone, aj v osobitnom  zákone. Týkalo sa to naprí-

klad sudcu, prokurátora, vyšetrovateľa prokuratúry. Vzhľadom

na uvedené  sa táto problematika vypustila  zo zákona o voľ-

bách do orgánov  samosprávy obcí a bude vecou osobitných zá-

konov, ktoré  upravujú postavenie určitej  kategórie zamest-

nancov, aby v rámci úpravy ich postavenia riešili aj prípad-

nú  nezlučiteľnosť  výkonu  funkcie  s niektorými  verejnými

funkciami.

 

     Okrem toho navrhovaná úprava  zákona o obecnom zriadení

upresňuje  zánik  mandátu  poslanca  obecného zastupiteľstva

a starostu obce. Vzhľadom na to, že o registrácii  alebo ne-

registrácii kandidáta rozhoduje miestna volebná komisia, na-

vrhuje sa, aby príslušným súdom na preskúmanie jej rozhodnu-

tia bol okresný súd. Účastníkom konania bude politická stra-

na, združenie alebo  kandidát a miestna volebná komisia. Ob-

dobne, ako je to vo  veciach zoznamov voličov, bude súd roz-

hodovať bez pojednávania uznesení.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     odporúčam návrh zákona upravený podľa pripomienok vlády

na schválenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím znovu pána poslanca  Reu, ktorý nám za gestorský

výbor prednesie návrh.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  Slovenskej  národnej

rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (parlamentná tlač 981), ako spravodajca určený Výbo-

rom Národnej  rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti.

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na

prvé čítanie  na základe uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky k návrhu  vlády  Slovenskej  republiky na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 346/1990 Zb.

o voľbách  do  orgánov  samosprávy  obcí v znení  neskorších

predpisov  a o zmene  a  doplnení  niektorých  zákonov (tlač

980), ktoré sme schválili.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej strán-

ky všetky  náležitosti  návrhu  zákona uvedené v § 67 a § 68

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti

uvedené v legislatívnych  pravidlách. Predpokladám,  že prí-

padné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci dru-

hého čítania vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republiky

a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenie,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky, odporúčam, aby  sa Národná  rada  Slovenskej  republi-

ky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave odporučí predložený návrh  zákona prerokovať v dru-

hom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady  Slovenskej republiky  číslo 2141 z 20. apríla 1998

prideliť návrh v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     V zmysle rozhodnutia  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky za gestorský odporúčam Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zá-

kona  pridelený, ho  prerokovali v lehote do 15. mája 1998 a

gestorský výbor v lehote do 19. mája 1998.

 

     Pán  predseda, toľko  zo  spravodajskej  správy k tlači

číslo 981.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja vám.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Dostal som dve písomné prihlášky do roz-

pravy, za klub SDĽ pán poslanec  Sopko a za klub KDH pán po-

slanec Miklušičák.

 

     Prosím, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     na základe uznesenia vlády  Slovenskej republiky z mája

1994 predložil minister vnútra Slovenskej republiky na roko-

vanie vlády správu o vyhodnotení  volieb do Národnej rady aj

volieb do orgánov obecných samospráv, ktoré sa konali v roku

1994. V správe sa okrem iného uvádza, že pri uplatňovaní vo-

lebných zákonov získali  volebné orgány jednotlivých stupňov

poznatky a skúsenosti, z ktorých vyplýva potreba úpravy nie-

ktorých volebných inštitútov.  Len časť získaných skúseností

sa premietla do návrhu novely, ktorú prerokúvame.

 

     Predložený návrh novely zákona o voľbách do orgánov sa-

mosprávy obcí nerieši všetky vecné problémy zistené a evido-

vané z ostatných volieb. Naopak,  zdá sa mi, že v niektorých

častiach ich ešte prehlbuje a komplikuje.

 

 

     Najpodstatnejšou  zmenou  je  zmena  volebného  systému

z doteraz osvedčeného priameho väčšinového systému na pomer-

ný systém podľa politických  strán, združení, Matice sloven-

skej a národností. To umožňuje  kreovanie  obecných zastupi-

teľstiev  jednou  stranou,  združením,  Maticou slovenskou a

v niektorých  obciach aj jednou národnosťou. Tento návrh zá-

kona predurčuje spolitizovanie  zastupiteľstiev obcí aj tam,

kde doteraz občania  nevolili podľa politickej príslušnosti,

ale podľa osobností.

 

     Z návrhu je  zrejmý úmysel  premeniť  doterajší volebný

systém  na systém  založený na  národnostnom princípe. Počet

poslancov  obecných  zastupiteľstiev a mestských zastupiteľ-

stiev by nemal  zodpovedať iba vôli voličov, ale  mal by byť

vopred  predurčený administratívnym  obmedzovaním počtu  po-

slancov podľa pomeru národností. Národnostný pomer, určujúci

počet poslancov, má pritom  vychádzať z toho, k akej  národ-

nosti sa hlásili občania pri sčítaní ľudu. Treba povedať, že

na jednej strane právny  poriadok Slovenskej republiky nede-

finuje pojem národnosť a ani neukladá občanom povinnosť hlá-

siť sa k určitej národnosti, na  druhej  strane je slobodným

rozhodnutím každého  občana, k akému národu alebo národnosti

sa chce hlásiť.

 

     Ústava Slovenskej  republiky v článku 12 výslovne  uvá-

dza, že základné  práva a slobody sa zaručujú  na území Slo-

venskej  republiky všetkým  občanom bez  ohľadu na pohlavie,

rasu, farbu  pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či

iné  zmýšľanie,  národný  alebo  sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine,  majetok, rod alebo iné

postavenie.  Nikoho  nemožno z týchto  dôvodov  poškodzovať,

zvýhodňovať  alebo  nezvýhodňovať.  Každý  má právo slobodne

rozhodovať  o  svojej   národnosti.  Zakazuje  sa  akékoľvek

ovplyvňovanie  tohto rozhodovania a všetky  spôsoby  nátlaku

smerujúce k odnárodňovaniu. Tak  hovorí článok 12 ods. 2 a 3

Ústavy Slovenskej republiky. Podľa  článku 30 ods. 3 a 4 Ús-

tavy Slovenskej republiky volebné  právo je všeobecné, rovné

a priame a vykonáva sa  tajným  hlasovaním. Občania majú  za

rovnakých podmienok  prístup k voleným a iným verejným funk-

ciám.

 

     Vládou navrhovaná  novela zákona Ústave  Slovenskej re-

publiky odporuje. Prihlásenie sa občanov k určitej národnos-

ti  pri sčítaní  ľudu  predurčuje  počet poslancov v obecnom

zastupiteľstve  podľa  pomeru jednotlivých  národností, a to

napriek tomu,  že táto skutočnosť  občanom pri sčítaní  ľudu

nebola známa. Príslušnosť k národnosti obmedzuje rovnosť vo-

lebného  práva a obmedzuje  možnosť  kandidovať za  poslanca

obecného  zastupiteľstva,  to   znamená,  obmedzuje  možnosť

uplatnenia pasívneho volebného práva.

 

     Zamyslime  sa nad  navrhovanými zmenami.  Dnes sa  môžu

o dôveru  občanov  uchádzať  kandidáti  navrhnutí politickou

stranou alebo hnutím, koalíciou politických strán alebo hnu-

tí, ale aj nezávislí  kandidáti, ktorí ku kandidatúre potre-

bujú podpornú petíciu občanov. Vládny návrh zákona dáva mož-

nosť navrhovať kandidátov aj  občianskym združeniam i Matici

slovenskej, takže voľby už  nebudú len politickou záležitos-

ťou. Dať občianskym združeniam priamo v zákone možnosť navr-

hovať vlastných kandidátov považujeme za pomýlené. Pripomína

to časy  Národného  frontu a je to aj  zbytočné, pretože ob-

čianskym združeniam platný právny stav nebráni presadiť svo-

jich kandidátov. Stačí, aby  vo vlastných radoch zabezpečili

potrebný  počet podpisov  na petícii  podporujúcej nimi  vy-

hliadnutého a navrhovaného  kandidáta.  Matica  slovenská je

podľa zákona verejnoprávnou inštitúciou a jej politizácia je

neprípustná a nezákonná. Ak  by dostala právo navrhovať kan-

didátov, prečo by ho nemala mať napríklad Sociálna poisťovňa

alebo Slovenský rozhlas?

 

 

 

     Rovnako  chcem  zaujať  stanovisko k vytvoreniu jedného

viacmandátového  celoobecného volebného  obvodu. Tento návrh

nemá praktické odôvodnenie a považujem to za  účelové, ktoré

dezorientuje  voličov  zvlášť  vo  väčších  mestách. Súčasná

právna  úprava o tvorbe  viacmandátových  volebných  obvodov

v obciach sa plne osvedčila a nie je potrebné ju meniť.

 

     Rovnako chcem konštatovať,  že navrhovaný spôsob hlaso-

vania v § 31 ods. 4 je pre bežného voliča veľmi komplikovaný

a časovo náročný.  Zvádza k zakrúžkovaniu  politickej strany

bez ohľadu  na navrhovaných kandidátov.  Vo volebných miest-

nostiach sa budú vytvárať rady čakajúcich pred priestormi na

úpravu veľmi dlhého a zložitého hlasovacieho lístka. Môže to

odradiť občanov aj od účasti na voľbách.

 

     Preto,  vážené  poslankyne,  vážení  poslanci, v zmysle

§ 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom  poriadku  navrhujem

nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi...

 

     (Na svetelnej tabuli sa objavili mená poslancov.)

 

     Páni poslanci,  to sú faktické poznámky?  (Hlasy z plé-

na.) Faktická  poznámka? Prosím, aby ste  sa nehlásili, lebo

ak sa  niekto prihlási s faktickou  poznámkou, potom neviem,

o čo ide. Ja vás vyzvem do rozpravy.

 

 

     Do rozpravy  je ďalej prihlásený  pán poslanec Mikluši-

čák.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     predložený  materiál (tlač 981) celkom  mení  charakter

doterajšieho  zákona o voľbách do  orgánov  samospráv, podľa

ktorého boli doteraz tieto voľby vykonávané.

 

     Ako je známe, prax  si nevynútila uvedenú zmenu zákona.

To znamená, že uvedené zmeny  sú vyvolané len politickou ob-

jednávkou vládnuceho hnutia.  Celá dikcia zákona uprednostní

totiž veľké  politické strany a menšie  ešte viac atomizuje,

i keď vytvára dojem, že jeho myšlienka je založená na účasti

malých záujmových skupín.

 

     Ide o návrh novely,  ktorý neprešiel pripomienkovým ko-

naním. O zásadnom  prepracovaní nebolo informované Združenie

miest a obcí  Slovenska  ako reprezentant  samosprávy obcí a

nemalo zatiaľ ani  možnosť sa k nemu vyjadriť, hoci je neod-

mysliteľným účastníkom legislatívneho  procesu. Aj zverejne-

nie návrhu tejto novely zákona - možno si všetci  pamätáte -

bolo až po rokovaní snemu  Združenia miest a obcí Slovenska,

kde bol  prítomný aj pán  minister, ktorý tam  vystúpil, ale

túto informáciu, podľa môjho názoru, zbabelo nepodal.

 

     Hlavné systémové pripomienky možno zhrnúť do týchto bo-

dov:

 

     1. Prax nepreukázala potrebu zmeny doteraz platného zá-

kona, podľa ktorého sa stále vykonávajú doplňujúce voľby.

 

     2. Zavádza sa celkom nové ustanovenie o jednom viacman-

dátovom volebnom obvode v obci.

 

     3. Zavádza sa celkom nové ustanovenie o osobitnom práv-

nom  režime  pre  voľby  poslancov v obciach s národnostnými

menšinami.

 

     4. Okliešťujú sa pôsobnosti volebných komisií.

 

     5. Zvyšuje  sa  minimálny  počet  voličov podporujúcich

kandidátku nezávislých kandidátov.

 

     Ďalej by som chcel uviesť, že hoci sa vytvára dojem, že

zmenené pravidlá podporujú účasť čo najväčšieho počtu malých

záujmových skupín,  celá dikcia uprednostní  veľké politické

strany a osobnosti nezávislých kandidátov, resp. menšie sub-

jekty takmer  celkom vylúči zo správy vecí verejných. Vytvá-

rajú  sa povinné  kvóty pre  menšiny, čo  odporuje slobodnej

voľbe  výberu  kandidátov a je  to na  hranici ústavnosti vo

vzťahu k Listine  základných práv a slobôd, ako  aj k Ústave

Slovenskej republiky (článok 64 ods. 2).

 

     Súčasná právna úprava  tvorby viacmandátových volebných

obvodov v obci pre  voľbu poslancov  sa osvedčila, vyjadruje

rôznosť politickej  príslušnosti a názorov  obyvateľov obce.

Zmena na  jeden celok - obecný  volebný obvod  spolu s novou

úpravou spôsobu  hlasovania, zisťovania  výsledkov  volieb -

vytvára možnosti  na kreovanie obecných  zastupiteľstiev iba

z poslancov jednej  strany a kombinácia hlasovania podľa po-

litických strán a podľa jednotlivých kandidátov, podľa môjho

náhľadu, spôsobí veľkú neúspešnosť hlasovacích lístkov. Mno-

hé tieto hlasovania budú zmätkové.

 

     Navrhujem preto, aby sa  Národná rada Slovenskej repub-

liky  uzniesla,  že v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona Ná-

rodnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národ-

nej rady  Slovenskej republiky nebude  pokračovať v rokovaní

o návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný písomne

prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do roz-

pravy. Páni poslanci Bajan,  Lauko, Kanis, Vavrík. Uzatváram

možnosť  prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Ba-

jana.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     kolega  Miklušičák prečítal  zásadné pripomienky Brati-

slavskej  občianskej  iniciatívy,  ktoré  sme  vypracovali a

predložili výboru, resp. zástupcom výboru, takže ich nebudem

opakovať. Pokúsim sa obmedziť len na niekoľko poznámok, kto-

ré boli uvedené v rámci úvodného  slova pána ministra, a do-

volím si  niekoľko vlastných  poznámok k tomu, ako  asi budú

takéto voľby prebiehať.

 

     Pán  minister veľmi  elegantne hodil  problém doplnenia

zoznamov na obce, ako keby jediné boli zodpovedné za neúplné

zoznamy voličov. Podotýkam, že táto vec sa v obciach až kon-

čí. Medzičasom prebieha činnosť pri orgánoch štátnej správy,

ako sú matriky a podobne.  Ak táto súčinnosť neprebehla, nie

je to len chyba obcí. A to sa vyjadrujem veľmi jemne.

 

     Dôvody, ktoré viedli legislatívu rezortu k tomu, aby sa

nevylepovali zoznamy, lebo chcete chrániť občanov proti zve-

rejneniu  údajov, je  totálne zavádzanie.  Práve naopak, sme

povinní ľuďom  povedať: Si tu na  zozname, pozri  sa, či si,

ak áno, budeš vedieť do ktorej školy, do ktorej budovy alebo

kam  pôjdeš  voliť. Je predsa  nemysliteľné,  aby  sme v 30,

50, 130-tisícovom meste ľudí preháňali do 87 okrskov tak, že

si môžu tipnúť, v ktorej škole by tak mohli byť, aby si spl-

nili svoju volebnú povinnosť, resp. volebné  právo. V každom

prípade po dohode so starostami budeme tieto zoznamy vylepo-

vať. Zákon ich nezakazuje, umožňuje  ich, ale bude to na ná-

klady obce, jednoducho robíme  službu občanovi. Je škoda, že

sa táto vec  vypustila. A strhávanie  zoznamov - to je veľmi

slabý argument  na to, aby  sa to nevyvesovalo.  Samozrejme,

treba vidieť rozdiely medzi väčšou aglomeráciou, teda mestom

a obcou. Ale to sú  naozaj smiešne argumenty, ktoré nepatria

do pripomienok k tomuto zákonu.

 

     Odvolávajúc sa na sčítavanie ľudí, kolega Sopko už jas-

ne povedal,  že situácia, ktorá  bola v roku  1991, je úplne

iná ako v roku 1998. Overili  sme si štatistiku z roku 1991,

pre Bratislavu  vychádza 4,95 % maďarskej  národnosti, čo už

dávno nie je pravda. Len pre vašu informáciu, z tohto sčíta-

nia ľudu mi  vyšlo, že v Petržalke  žije 166 občanov rómskej

národnosti.  Každý  súdny  človek  vie,  že  to je minimálne

v jednom dome. Situácia sa tak dramaticky zmenila, že jedno-

ducho to už  dávno nie je pravda. Chcel  som len poukázať na

to, aké neaktuálne čísla sú v tejto  štatistike. Ak sa odvo-

lávame v zákone  na sčítanie ľudu,  tak normálna logika veci

hovorí, že minimálne pred niečím takým by malo prejsť samot-

né sčítanie. V druhom čítaní  navrhnem  tento odsek upraviť,

alebo vypustiť a v prípade,  že sa nerozhodneme podporiť ko-

legov, ktorí navrhli, aby sme ďalej v rokovaní nepokračovali.

 

     Dovolím si  vás upozorniť na  skutočnosť, ktorá  neviem

komu ušla, ale je to obrovský nezmysel. Ako keby sme tým, že

niektorí kandidáti  boli uverejnení na  druhej strane kandi-

dátky, občania  nemali záujem ich krúžkovať, resp. neobráti-

li  si list.  Vymysleli ste  si volebný  lístok, že  vlastne

všetky kandidátky  budú na jednom lístku.  Dovolím si ukázať

jeden návrh  lístka, ktorý  bude v Bratislave - ak  dovolíte

chvíľu -, podotýkam, toto bude volebný  lístok v Bratislave.

(Poslanec ukázal  vzor volebného lístka, na  čo sa ozval po-

tlesk.) Preto som  ho  urobil tak, aby sme si uvedomili, akú

absurdnosť idete schváliť.

 

     Niekomu v legislatíve ušlo, že  to nemôže byť na jednom

liste, že to  musí byť buď na súboroch listov, alebo nejakým

iným spôsobom;  je to predsa  nezmysel. Toto je  lístok, kde

predpokladáme, že každá z  veľkých politických strán, myslím

tým parlamentných alebo ďalších,  ktoré si trúfajú, plus ob-

čianske združenia a Matica  slovenská  využijú možnosť napl-

niť plný  počet  kandidátky. Teda tu v Bratislave 80, niekde

inde 60, niekde inde 40 kandidátov. To znamená, keď sa k to-

mu pripíšu  občianske združenia, ktoré tam  ešte nie sú, keď

sa k tomu pripíšu  jednotlivci, nútime  starších ľudí, ktorí

nebudú mať volebný lístok  doma, prísť do volebnej miestnos-

ti, aby ho začali študovať. Pri piatom staršom človeku, ale-

bo aj mladšom, ktorý v tom má, samozrejme, neprehľad, spôso-

bíme nezvládnuteľnú situáciu a ľudia nepôjdu voliť. Treba si

odpovedať na otázku, kto chce, aby ľudia nešli voliť v komu-

nálnych voľbách. Čiže  upozorňujem, aj  toto je jeden z váž-

nych nezmyslov v tejto novele.

 

     Volebná kampaň - dovolím si  kolegov  upozorniť na sku-

točnosť, ktorú  povedal pán minister. Bolo  povedané, že vo-

lebná  kampaň môže  prebiehať v regionálnych  médiách  alebo

v médiách, kde je držiteľom  licencie obec. Iste si pamätáte

na  môj márny  pokus spred  dvoch rokov,  keď som sa pokúsil

presadiť  alternatívu,  aby  mohla  obec  vlastniť licenciu.

Právnici  rezortu  vymysleli  oveľa  elegantnejšie riešenie,

klasickú  Hlavu XXII. Podľa nich  kampaň môže  prebiehať len

v tých médiách,  kde je držiteľom  obec. Keďže podľa  zákona

obec nemôže vlastniť licenciu, tak sa pýtam, ako inak nazvať

túto situáciu, než Hlava XXII.

 

     Ak  mi  dovolíte,  budem  pokračovať.  Pretože hovoríme

o filozofii, nemá význam  pripomienkovať jednotlivé paragra-

fy.  Vrátim sa  ešte k niektorým  všeobecným  veciam, k akým

patrí aj návrh znížiť vekovú hranicu pri kandidátovi na sta-

rostu a primátora na 18 rokov. Podotýkam, ak sa niekomu roky

dobre vydaria, nemusí stihnúť ani  maturitu. Pýtam sa, či to

naozaj chceme. Pasívne volebné právo  do Národnej rady je 21

rokov,  na prísediaceho  sudcu 35  rokov. Čo  viedlo vlastne

predkladateľov k takýmto  vážnym  zásahom?  Jednoducho je to

neuváženosť, ktorá, samozrejme,  hektickosťou prípravy tohto

zákona znamená, že sa sem vlúdili takéto totálne nezmysly.

 

     Samozrejme, ďalšia  stránka tejto novely  je centraliz-

mus, prenos  všetkých možných kompetencií  na orgány štátnej

správy. V podstate volebné komisie nebudú mať možnosť riadiť

tieto voľby. Majú  možnosť v podstate len zapísať, nezapísať

kandidáta. Ak sme už vymysleli,  že sa majú zoznamy aktuali-

zovať, prečo nejsť inštitútom  Švajčiarska, ak máme podozre-

nie z nedostatkov, a zaviesť  volebný preukaz? Myslím si, že

ďalšia novela by sa pokojne  mohla uberať týmto smerom a pl-

noletý občan, ktorý  má právo voliť, by mohol  mať už aj vo-

ličský preukaz, ktorý by sa mohol oveľa jednoduchšie dopĺňať

a kontrolovať ako tieto zoznamy.

 

     Podotýkam, sú  obce, kde máme  mesačne  vyše 300 zmien.

Viete si predstaviť,  koľko je to zmien za  štyri roky? A to

hovorím len o tých, ktoré boli  nahlásené  orgánmi, ktoré to

sledujú, to  znamená napríklad  matrikou úmrtie atď. Nie sme

schopní bez financií, ktoré  pán minister nespomenul, zabez-

pečiť prenos  tejto agendy na obce. Samozrejme, je to v roz-

pore s článkom ústavy. Nedá sa to robiť jednoduchým prenosom

zo zákona bez zabezpečenia financií, o ktorých tu nebola ani

zmienka. Zabezpečiť,  aby sa nám tisíce  občanov brázdili po

úrade alebo po kancelárii, ktorá bude mať na starosti zozna-

my voličov, lebo podľa  pána  ministra je potrebné, aby boli

zoznamy prístupné vlastne každý deň, resp. priebežne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si upozorniť na

niektoré absurdity  tohto návrhu. Spomeniem  ešte jednu sku-

točnosť, ktorá  nebola jasne povedaná. Neviem,  či si presne

uvedomujeme,  ako  bude  prebiehať  volebný  akt vo volebnej

miestnosti. Ešte do minulého týždňa alebo pred dvoma týždňa-

mi pán predseda parlamentu vyhlásil v niektorých obciach do-

plňujúce voľby.  Jednoducho, situácia v súčasnosti  je taká,

že príde občan, zakrúžkuje si poslancov, o ktorých si myslí,

že by chcel,  aby ho zastupovali a odvolí.  Zásadná zmena je

v tom, že ponúkame voličovi  možnosť, aby zakrúžkoval stranu

a bol s tým spokojný bez ohľadu na to, koľko a akých poslan-

cov tá-ktorá strana  deleguje.  Podotýkam, v obciach, predo-

všetkým v tých menších, nezáleží na tom, kto je v akej stra-

ne, ale kto  koho  ako pozná, ako vystupuje  alebo zastupuje

v tej-ktorej obci. Aby bol zmätok dokonalejší, vymysleli ste

inštitút, pardon, vymyslel sa inštitút, že v prípade, ak ob-

čan z rôznych dôvodov zlyhá a zakrúžkuje  stranu, a potom si

spomenie,  že  by  mohol  zakrúžkovať  aj jednotlivca, resp.

strana, ktorú zakrúžkoval, nemá dostatočný počet kandidátov,

povedzme v obci  je 40 poslancov a strana  navrhne 20, on sa

bude  snažiť  doplniť  tých zostávajúcich  alebo zvyšných 20

z iných politických strán, znamená  to, že lístok je chybný.

Predpoklad je  niekoľko tisíc, desaťtisíc - ťažko odhadnúť -

chybných lístkov. Naozaj chceme minimalizovať efektívne hla-

sy takýmto veľmi úbohým spôsobom?

 

     Ešte sa vrátim k tvorbe okrskovej, okresnej komisie. Je

povedané, že by tam malo mať zastúpenie  minimálne päť poli-

tických strán.  Na druhej strane  jednoducho  umožníme dávať

kandidátky združeniam a Matici  slovenskej, čo  je v jej ne-

prospech. Matica slovenská počas roka na to príde, lebo mlá-

dež jednoducho  nepôjde do spolitizovanej Matice.  Ale už je

jasne povedané, že len  politické strany majú možnosť účasti

v komisiách. Aký má vlastne význam táto možnosť voľby kandi-

dátov  bez kontroly volebnej  komisie?  Čiže tu je minimálny

priestor na doplnenie tohto problému. Príde  prednosta a po-

vie: Zriadil  som komisiu, je  to päť strán - povedzme HZDS,

ZRS, KSÚ, je to jedno, povedzme z jednej  strany politického

spektra - a budú  spočítavať  hlasy. Vyjde  výsledok  hlasov

- a hovorím to naschvál takto  jasne, lebo to môže byť opač-

ne, môžu tam byť z DÚ, z KDH atď., Strany  zelených, Sociál-

nej demokracie - a bude  vidieť, že niekto  dal krúžok HZDS,

tak pre  istotu dá jeden  malý krúžok nejakému  kandidátovi,

jednotlivcovi, a tým znefunkční  lístok. V prípade, že tieto

komisie nebudú  zmiešané pod kontrolou  obidvoch strán alebo

iných verejných a ďalších združení, hrozí naozaj veľmi ťažká

manipulácia s týmito  lístkami - ťažká v rozsahu, ale  ľahká

manipulačne.

 

     Ak  predkladáte takéto  návrhy, skúste  si aj prakticky

domyslieť, ako budú také voľby vyzerať. V jednotlivých okrs-

koch môže vzniknúť veľmi nebezpečná situácia.

 

     Som ďaleko od toho, aby  som mal predstavu, že vás pre-

svedčím o tom, že máme pred sebou jeden absolútny nepodarok,

ktorý podľa mňa ani veľmi nepochádza z dielne rezortu, a aby

sme tento návrh stiahli. Kolegovia navrhli § 73 ods. 3 písm.

b), ak som dobre rozumel, ja navrhujem § 73 ods. 3 písm. a),

to znamená návrh vrátiť  na prepracovanie. Odporúčam spoloč-

nému spravodajcovi, aby uvádzal návrhy  tak, ako idú v pora-

dí. V prípade, že neprejdú  návrhy kolegov, aby dal hlasovať

o tom, že vrátime návrh na prepracovanie predkladateľovi.

 

     To je zatiaľ všetko, ďakujem. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážení kolegovia,

 

     žijeme na Slovensku v čase,  keď sa privatizuje, a pri-

vatizuje sa takým spôsobom,  ako sa privatizuje, a počúvame,

že za to nemôže vláda, ale  za to môže Fond národného majet-

ku.

 

     Máme predložené dva zákony - volebný zákon k parlament-

ným voľbám do parlamentu,  ktorý nepredložila vláda, ale po-

slanci zo známych dôvodov, a máme pred sebou zákon o voľbách

do samosprávy, ktorý predložilo  ministerstvo vnútra. No keď

ho schválite vy, v tejto snemovni, tak bude vláda rozprávať,

že ho  schválili poslanci. Keďže som  bol komunálny poslanec

a zúčastnil som sa v dvoch  komunálnych  voľbách, tak mi do-

voľte, aby  som povedal, že filozofia,  ktorú predložilo mi-

nisterstvo vnútra, je celkom  iná, ako bola doterajšia filo-

zofia pri  predchádzajúcich voľbách. Aký je  to vlastne sys-

tém, keď na jednom volebnom lístku bude niekoľko politických

strán a zároveň tam budú mená? Kombinovaný systém? Alebo ako

ho nazývate, pán minister? Pretože v zdôvodnení tento systém

nie je pomenovaný a je to kombinácia toho, čo sa komu hodí.

 

     V našej ústave v článku 30 ods. 4 je napísané: "Občania

majú za rovnakých podmienok  prístup k voleným a iným verej-

ným funkciám." V dôvodovej správe je takisto povedané, že sa

ministerstvo a predkladatelia snažili, aby všetci ľudia mali

rovnaký prístup. Pýtam sa teda, pán minister, - kolega Bajan

tu ukázal svoju  predstavu o tom, ako bude vyzerať hlasovací

lístok v komunálnych  voľbách v Bratislave. Máte  tu  formát

listu A4. Chcel by som od  vás počuť, aby ste vysvetlili pá-

nom poslancom,  ako si predstavujete  volebný  lístok v obci

s tisíc  obyvateľmi,  ako  si  predstavujete  volebný lístok

v obci, ktorá má 50 tisíc  obyvateľov a viac. Bude to formát

A4, potom to  bude  zrolované  alebo zložené  alebo to  bude

dvakrát  jeden meter,  alebo  ako  to bude  vlastne vyzerať?

Myslím si, že pri rozhodovaní  by ste takýto detail, kolego-

via poslanci,  mali posúdiť. Lebo máme  občanov, ktorí nosia

okuliare a myslím  si, že  keď na  lístku  bude  viac ako 50

mien, tak  každému z nás  je jasné, že  osobnosti si vyberať

nebudú, pretože na to  jednoducho nedovidia. Takisto neviem,

čo  si mám  myslieť o tom, keď  si niekto  vyberie politickú

stranu a tvrdíme,  že v komunálnych  voľbách - a takú skúse-

nosť  mám, ak  dovolíte - boli  vyberané  osobnosti. Tak aké

osobnosti budú vyberané v týchto komunálnych voľbách?

 

     Pripájam sa ku kolegom,  ktorí nás všetkých upozornili,

že je to zlý zákon, ktorý znamená pri vhodnej propagande, že

víťaz berie všetko. Pravdepodobne,  keď niekto nemá osobnos-

ti, tak  sa snaží takýmito všelijakými  ťahmi získať väščinu

aj v samospráve.

 

     Chcel  by som  vás všetkých  varovať pred  tým, aby ste

schválili tento zákon, a pripájam sa ku kolegom, ktorí hovo-

ria, že ho treba vrátiť na prepracovanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Kanis. Ale medzitým sú

faktické poznámky - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  predseda, chcel  som iba  pánu poslancovi  Laukovi

pripomenúť,  že  možno  niektorým  politickým subjektom budú

chýbať osobnosti, ale možno si nedovolia, tak ako jeho poli-

tický subjekt, zneužívať  inštitúcie, ktoré  majú poskytovať

celkom iné duchovné služby,  ako vyberať vhodných kandidátov

alebo iným spôsobom zaťahovať  Svätú cirkev do volieb. Takže

v tomto smere bude aspoň tomu urobené zadosť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

 

     domnievam  sa, že  sú politické  subjekty, ktorým  robí

problémy - okuliarnatým členom - rozoznať viac  ako 50 mien.

Domnievam  sa, že  chyba  nie  je v okuliaroch, ale v niečom

inom. Domnievam  sa, že to  nie je ani  najmenší problém. Ja

s okuliarmi dokážem prečítať čokoľvek a kdekoľvek. Treba len

chcieť, pán Lauko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Bajan.

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Chcel by som ešte doplniť pána kolegu Lauka. V podstate

sa snažíme  upozorniť na skutočnosť, že  sami máte určite zo

svojich poslaneckých  prieskumov  vedomosti, že v obciach je

veľa nezávislých  kandidátov a problémy sa riešia vecne. Mo-

mentálne  tento návrh  hovorí o politizácii  zastupiteľstiev

v obciach a práve to je veľké  nebezpečenstvo, ktoré tu hro-

zí a bude  sa v obciach politicky manipulovať  bez ohľadu na

to, kto  vyhrá v tej-ktorej  obci. Hovorím, je  to veľmi ne-

šťastné riešenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave môže vystúpiť pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     miestna samospráva je významnou súčasťou ústavného sys-

tému každého  štátu. Aj preto  je vládny návrh  zákona (tlač

981), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

číslo 346/1990 Zb. o voľbách  do  orgánov  samosprávy  obcí,

veľmi závažným návrhom.

 

     Proces  hľadania optimálneho  modelu volebného systému,

či už  sa týka parlamentu, alebo samosprávy obcí,  je perma-

nentný. Aj v Slovenskej  republike je potrebné hľadať model,

formu výberu zástupcov ľudu,  ktorá by najlepšie zodpovedala

našim spoločenským  realitám a v tomto  prípade aj  etnickým

realitám. Zrejme ide o to,  aby toto hľadanie bolo precízne,

s mierou a, prirodzene, aby bolo v duchu ústavy.

 

     Medzi základné zásady volebného  práva patrí popri vše-

obecnosti, priamosti a tajnosti  hlasovania aj rovnosť. Rov-

nosť volebného práva znamená, aby každý občan mal pri rozho-

dovaní jeden hlas a tento  hlas mal rovnakú váhu voči hlasom

ostatných voličov.

 

     Z histórie a zo  súčasnosti poznáme isté možnosti poru-

šovať túto  rovnosť prostredníctvom problémov  volebnej geo-

metrie alebo volebnej aritmetiky. Aj  keď tu nejde o problém

volebnej  geometrie - alebo  iba  nepriamo - a zatiaľ  nejde

o problém volebnej aritmetiky, treba  povedať, že je na zvá-

ženie,  či negatívne  skutočnosti, ktoré  nastali na základe

väčšinového  systému v minulých  voľbách  do obecných  samo-

správ, je možné riešiť tak,  že sa zavedie etnický cenzus do

volebného systému. Preto sa  chcem z celého komplexu otázok,

ktoré vyplývajú z tohto  vládneho návrhu zákona, dotknúť iba

jednej otázky a tou je práve  zavedenie etnického cenzu, et-

nického princípu volieb do orgánov samosprávy.

 

     Ako som už upozornil,  problém existuje. Existuje v ob-

ciach a mestách, kde dochádza  alebo kde je skutočnosťou ná-

rodnostná premiešanosť.  Ale chcel by  som upozorniť, že  sa

netýka iba  otázok  maďarskej  národnostnej  menšiny, ale aj

rómskej, rusínskej a, pravdaže,  aj našej slovenskej menšiny

v prostredí iných, v tom prípade väčšinových etník.

 

     Dôsledkom čoho  je táto skutočnosť?  Podľa môjho názoru

je odpoveď jednoduchá. Táto skutočnosť je dôsledkom doteraj-

šieho väčšinového  systému vo voľbách do  samospráv obcí. Ak

vychádzame z návrhu, ktorý je  tu obsiahnutý, týka sa jednak

§ 9, ale aj ďalších  paragrafov, kde  sa zavádza jeden viac-

mandátový volebný obvod s tým, že sa stanovujú počty poslan-

cov po národnostných líniách.  Upozorňujem, že línie nemusia

byť dve - slovenská a maďarská -, tých línií  môže byť viac.

Návrh  zákona k tomu nevyslovuje  nejaké  presné formulácie,

ale z reality to môžeme odvodiť. To je prvá rovina problému,

že sa vopred stanovuje počet poslancov po dvoch líniách, čím

ako keby dochádzalo k tomu,  že môže dôjsť k zmene volebného

systému na princíp volebno-delegačný.

 

     Druhá  rovina  problému  spočíva v tom, aká  bude miera

účasti vo voľbách za  jednotlivé národnosti. Miera účasti vo

voľbách môže  byť na základe národnostných  línií veľmi roz-

dielna, pričom  počet poslancov je stanovený  vlastne na zá-

klade národnostnej  štruktúry. To mi pripadá,  že potom môže

dôjsť prirodzene k tomu, že na zvolenie poslanca po tej ale-

bo onej línii je potrebný iný počet hlasov. Dochádza k tomu,

že aj keď volebná geometria tu prinášala takisto problém ne-

rovnosti  hlasov podľa  toho, aký  bol volebný  obvod, tu to

dochádza na  princípe oveľa citlivejšom,  na princípe etnic-

kom. Tento problém sa presúva, prirodzene, potom aj do prob-

lému náhradníkov.  Dochádza k tomu, že  náhradníci opäť majú

fungovať  po národnostnej  línii, v ktorej  boli  zvolení, a

opäť dôjde k tomu, že náhradníci, ktorí získali viac hlasov,

sa nestanú poslancami, pretože  nie sú v správnej národnost-

nej línii, ak to poviem takto.

 

     Toto vyplýva z modelu, ktorý  je uložený v návrhu vlád-

neho zákona, a oprávňuje  povedať, že tento návrh  volebného

zákona porušuje na niekoľkých miestach Ústavu Slovenskej re-

publiky, duch Ústavy Slovenskej  republiky. Mohol by som tu,

samozrejme,  vymenovať  príslušné   články.  Predrečníci  už

o nich hovorili, ja k tomu pridám,  že ide najmä o článok 12

ods. 1,  ods. 2, ods.  4, článok 30  ods. 3, ods.  4, článok

33. Toto  porušenie a rozpor s  ústavou je skutočne masívny.

Pritom reálny  problém je, že v prípade  väčšinového systému

národnosti nedostávajú miesto,  lebo väčšinový systém elimi-

nuje účasť  menšín v obecných samosprávach.  Preto práve pri

tomto návrhu  volebného zákona do obecných  samospráv by asi

stálo za to zvažovať, ako  riešiť tento  reálny problém. Do-

mnievam sa, že etnický princíp, etnický cenzus nie je správ-

nou cestou riešenia tohto  problému. Väčšinový systém takmer

vždy znemožňuje prístup menšín  do voleného  orgánu či vole-

nej štruktúry. Väčšinový systém  však podľa tohto návrhu zá-

kona zostáva  naďalej určujúcim princípom  volebného systému

do obecných samospráv.

 

     Vážení kolegovia, ak  chceme eliminovať negatíva väčši-

nového systému  vo voľbách do  obecných samospráv, ktoré  sa

prejavujú z hľadiska etnického ako veľmi malá možnosť presa-

denia  sa menšín v komunálnych  voľbách, potom  by  bolo asi

najvhodnejšie  riešenie v záujme optimálneho budovania štátu

začať  uvažovať o tom, či  je možné  tento  systém čiastočne

zmeniť alebo ho celkom  zmeniť a riadiť sa základným princí-

pom pomerného volebného systému. Tento princíp, teda princíp

pomerného volebného systému  znamená, že percentu voličských

hlasov odovzdaných v prospech politickej strany, hnutia, ko-

alície alebo nezávislému  kandidátovi - pretože tento inšti-

tút treba  aj v ňom zachovať - zodpovedá  percento poslanec-

kých mandátov, ktoré získa.  Zámer riešiť problém zastúpenia

menšín je v tomto návrhu dobrý. Hovorím, zámer, len ho treba

realizovať v precizovaní  návrhu v duchu  Ústavy  Slovenskej

republiky. A opäť zdôrazňujem, stojí  za to, stojí za zváže-

nie  zmena - či  už  úplná,  alebo  čiastočná - doterajšieho

väčšinového systému na pomerný  alebo zmiešaný, ktorým by sa

právne čisto zabezpečilo aj zastúpenie národnostných menšín.

 

     Vážení kolegovia, v našom  parlamente by malo dominovať

úsilie o optimálne budovanie  mechanizmov štátu, vrátane vo-

lieb, a nie úsilie o organizovanie chaosu. Verím, že spoloč-

ným rozumom tento  návrh zákona je možné, ak  prejde do ďal-

šieho čítania, zlepšiť tak, aby bol  zachovaný aj vo voľbách

do obecných samospráv v duchu Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     keďže v novele  zákona o voľbách  do orgánov samosprávy

miest a obcí  predrečníci  vyčerpali  celú  škálu  poznámok,

o ktorých  som chcel  hovoriť aj  ja, pokúsim  sa zostručniť

svoje vystúpenie na minimum.

 

     Prešiel by som hneď k veci, a ak by to bolo možné, keby

mohol pán  minister vo svojom  záverečnom vystúpení reagovať

na niektoré  zásadné otázky k zákonu o voľbách do samosprávy

miest a obcí.  Dovolím  si  povedať,  že  skúsenosti z tejto

oblasti nám ako štvorročný  predseda Slovenskej volebnej ko-

misie pre komunálne voľby. Pán minister tiež pracoval v tej-

to oblasti a tiež má isté  skúsenosti, ako  si niektoré veci

v praxi predstavuje  či už  on, alebo rezort, i keď  nepred-

pokladám, že za prípravou tohto zákona je rezort.

 

     V § 9 ods. 1 sa uvažuje, že v každej obci bude vytvore-

ný  jeden viacmandátový  volebný obvod.  Chcem upozorniť, že

najmä v hlavnom  meste Bratislave, ale  aj v Košiciach sú aj

mestské časti a v mestských  parlamentoch týchto dvoch miest

je podľa terajšej, súčasne  platnej zákonnej úpravy zastúpe-

nie z každej mestskej časti  aspoň po jednom poslancovi, aby

sa mohli  zúčastňovať na správe vecí  verejných týchto dvoch

miest.  A podľa  toho, ako  to dnes  čítame, že  by malo ísť

o jeden viacmandátový  volebný  obvod, mám  obavu, že z tých

menších mestských  častí nebudú mať  svojich priamo volených

zástupcov v týchto dvoch  mestských  zastupiteľstvách. To sa

javí ako  celkom  nelogické a nedemokratické práve pre  malé

mestské časti v týchto dvoch veľkomestách na Slovensku.

 

     Veľmi  stručnú  poznámku  k  volebným  komisiám,  či už

k ústrednej, okresnej, miestnej alebo okrskovej. Mrzí ma, že

pri všetkých komisiách sme  vypustili právomoci, resp. navr-

huje sa  vypustiť právomoci alebo aj  povinnosti, ktoré dnes

majú  tieto volebné  komisie na  všetkých štyroch  stupňoch.

Konkrétne sú  vynechané  úlohy ako  dozeranie  na dodržiava-

nie právnych predpisov  týkajúcich  sa volieb,  rozhodovanie

o šťažnostiach na  postup vždy tej  nižšej volebnej komisie.

Prakticky volebné  komisie, okrem okrskovej,  strácajú svoje

opodstatnenie. Samozrejme,  uvedomujem si, že  pri sčítavaní

hlasov v najmenších komisiách musí byť zastúpenie, musia mať

možnosť  svojho  zastúpenia  všetky  politické strany, ktoré

kandidujú, ale pri tých  vyšších, keď prenášame viaceré prá-

vomoci  na súdy a berieme  im  terajšie  právomoci, ktoré sa

osvedčili v týchto volebných komisiách, komisie vzbudzujú vo

mne teraz  dojem, že sú  len akýmsi rúškom  okresných, kraj-

ských úradov. Jednoducho, javia  sa mi celkom zbytočné, lebo

nemôžu o ničom rozhodnúť.

 

     Teraz neviem, či je to  strach z referenda, aby komisie

čosi  nespôsobili - najmä ústredná -, alebo sa  tým  sleduje

nejaký iný cieľ. Ale sú zbytočné. Ak, tak potom to pomenujme

pravým menom,  vymenujme len komisie, nech  ich vymenuje mi-

nister vnútra  na okresnej úrovni  a na miestnych  úrovniach

nech to  spravia krajskí alebo  okresní prednostovia. Je  to

zbytočné schovávanie sa  štátnej administratívy za delegátov

politickej  strany, lebo  tí nemajú  vo volebných  komisiách

žiadne právomoci. To je tiež jeden podstatný rozdiel, o kto-

rom sa dnes ešte nehovorilo.

 

 

     Ku kandidátnym listinám - azda by stálo zato, keby moh-

lo byť poslancom Národnej rady  objasnené - i keď len teraz,

lebo ak  sa toto schváli,  bude to trochu  iné -, prečo  pri

väčšinovom volebnom systéme máme obavy z koalícií. V dnešnom

volebnom zákone bolo možné predkladať kandidátne listiny, či

už  na poslancov  alebo starostov,  aj koalície  politických

strán, čo sa v tejto  novele navrhuje  vypustiť, i keď veľmi

ťažko teraz čosi na tom  hľadať. Nevidím nijaké rozumné, ra-

cionálne vysvetlenie tohto problému.  Ak existuje, prosil by

som vysvetliť ho.

 

     Vieme, že pri pomernom  zastúpení, čiže volebnom systé-

me, ktorý sa uplatňuje pri voľbách do Národnej rady, do toh-

to  parlamentu, je  istá  obava,  že koalícia,  povedzme SDK

môže prečíslovať vládne hnutie.  Ale neviem, aká obava exis-

tuje pri komunálnych voľbách, keď ide o väčšinový systém, že

je obava, aby mohli  koalície predkladať kandidátne listiny.

Bolo by to vhodné vysvetliť, lebo tiež vzbudzuje veľkú nedô-

veru. O čo viac, o čo menej. Dávame možnosť napríklad Matici

slovenskej, občianskym združeniam, aby predkladali kandidát-

ne listiny, veď občianskymi  združeniami sú aj nejaké miest-

ne, povedzme  poľovnícke  zväzy, zväzy rybárov, drobnochova-

teľov.  Nie som  si celkom  istý, ak  majú takéto inštitúcie

kandidátov, či by nemali kandidovať ako nezávislí kandidáti.

A vôbec, dávať takéto možnosti  občianskym združeniam, sa mi

nezdá tiež celkom v poriadku.  Doslova dvaja-traja  ľudia sú

schopní zaregistrovať  sa registráciou na  príslušnom úrade.

Naozaj sa  mi to nezdá celkom v poriadku. Bol by  som  veľmi

rád, ak by sa dalo vysvetliť, čo viedlo vládu k takémuto po-

činu.

 

     Azda  teraz k hlasovacím  lístkom a rovno k  hlasovaniu

v prípade schválenia tohto  zákona. Moji viacerí predrečníci

veľmi podrobne opísali  pasáž o segregácii podľa národností,

rasovej segregácii a predstavovania  alebo predkladania kan-

didátnych listín  podľa národnostného  zloženia v tej-ktorej

obci. Prikláňam sa ku všetkým predrečníkom. Nebudem to rozo-

berať zo strany, z ktorej  to už bolo rozoberané. Pokúsim sa

to rozobrať možno z trošku opačnej  strany a tiež by som po-

prosil, ak  je možné  dostať k tomu vysvetlenie,  aby sme sa

vedeli rozhodnúť.

 

     Predstavte si všetci, čo tu sedíte, alebo reprezentanti

politickej strany,  predpokladám, že máte  svojich členov aj

inej  národnosti ako  národnosti slovenskej.  V tejto chvíli

mám na  mysli slovenské strany,  ktoré majú aj  iných členov

ako slovenskej národnosti, aj  kolegovia z maďarských strán,

predpokladám, že majú aj iných členov ako Maďarov. Napríklad

v Spolužití  je združených  viac národností.  Ale zoberme si

napríklad našu Demokratickú úniu,  kde máme našich členov aj

Čechov, aj Nemcov, aj  Bulharov, teda občanov Slovenskej re-

publiky rôznych národností. A teraz si nevieme  celkom dobre

predstaviť, ak bude  rozdelená kandidátna  listina, povedzme

najvýraznejšie  zastúpenie na  Slovensku má  maďarská národ-

nosť, tak v niektorom meste  budú dve kandidátne listiny po-

dľa národností, jedna slovenská a jedna maďarská. Keby mohol

pán minister  povedať, na ktorý z týchto  dvoch  hlasovacích

lístkov budeme môcť zaradiť nášho člena  napríklad s bulhar-

skou  národnosťou. Bolo by veľmi  zaujímavé, keby  sme sa to

dozvedeli.

 

     Napríklad pán premiér  vypustil informáciu, že primátor

Košíc pán Schuster je nemeckej národnosti. Predstavme si, že

by chcel  kandidovať  ako mestský  poslanec v Košiciach - čo

nie je vylúčené -, a keďže je nemeckej národnosti, tak prav-

depodobne z tohto volebného  aktu jeho pasívne volebné právo

bude znemožnené. Aj toto by sa nám mohlo nejako vysvetliť.

 

     No a teraz k volebnej  kampani. Kolega  Vlado  Bajan to

povedal a aj ja predpokladám,  že ide o nedorozumenie. Mesto

Bratislava požiadalo o licenciu, aj sme sa súdili, aj sme sa

domáhali  svojich práv.  Dostali sme  vysvetlenie, že  obec,

keďže nie je právnickou  osobou zaregistrovanou na Obchodnom

súde, nemôže byť držiteľom licencie na televízne vysielanie.

Do tohto  zákona zavádzame inštitút, že  reklama v miestnych

médiách je povolená, ale len v takých  médiách, ktorých pre-

vádzkovateľom  na základe  licencie je  obec. Tak  na jednej

strane obec  nemôže držať licenciu, a kampaň v miestnych mé-

diách sa môže robiť len vtedy,  ak obec má licenciu. Toto sa

celkom vylučuje.  Keby sa aj toto  dalo nejakým spôsobom ob-

jasniť, pán minister,  ako to bolo myslené, ako  by to mohlo

v praxi fungovať, lebo by to  zaujímalo aj občanov, aj poli-

tické strany, aj kandidátov, ako možno skĺbiť tieto dve úva-

hy.

 

     Myslím si,  že toto sú  posledné otázky, ktoré  tu dnes

nezazneli. Ostatné zazneli. Tým  by som mienil skončiť svoje

vystúpenie. V prípade, že by na  otázky, ktoré  som položil,

nebolo zodpovedané, predbežne  dávam návrh pánu spravodajco-

vi, aby  podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona  o rokovacom  po-

riadku Národná rada tento zákon vrátila na prepracovanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bol posledný pán poslanec vystupujúci v rozprave.

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som nadviazať na slová môjho predrečníka, kto-

rý nereagoval na jednu vec.  Pán minister hovoril, že sa od-

porúča vypustiť časť, ktorá hovorila o tom, že poslanec obce

nemôže byť aj zamestnancom úradu. Odporúčam zvážiť túto sku-

točnosť, lebo je to veľmi nebezpečná vec, keď poslanec, kto-

rý kontroluje starostu a úrad, bude  jednoducho jemu podria-

dený  ako úradník.  Je to  nezmysel, ktorý  mal svoju logiku

v pôvodnom  zákone. Vráťme sa k tomu inštitútu a nechajme to

tak, aby si  poslanec nemohol lobovať veci na  úrade ako za-

mestnanec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel  by som  nadviazať na  to, čo  povedal pán Vavrík

v časti o protiústavnosti tohto zákona.

 

     Tento zákon, návrh zákona  je protiústavný najmä v čas-

tiach, v ktorých zabezpečuje vytváranie a zloženie samospráv

podľa národnostného zloženia obyvateľstva. Tento princíp po-

rušuje  ako princíp  aktívneho, tak  aj pasívneho  volebného

práva a navyše,  ako  správne  poznamenal aj  pán Vavrík, aj

ďalší moji predrečníci,  zavádza národnostnú segregáciu oby-

vateľstva. Tento princíp pripomína apartheid v bývalej Juho-

africkej republike.

 

     Podľa ústavy hlas každého občana, vážené kolegyne a vá-

žení kolegovia,  mal v Slovenskej  republike doteraz rovnakú

váhu a podľa tohto návrhu sa  môže stať, že občan bude darmo

hlasovať za svojho kandidáta, ktorý, aj keď dostal viac hla-

sov, sa nedostane do  samosprávy, lebo kvóta danej komunity,

či už  ide o slovenskú, alebo inú  národnostnú  komunitu, je

už naplnená. Ústava Slovenskej  republiky v článku 33 hovorí

o tom, že nikomu  nemôže byť na ujmu jeho  príslušnosť k ná-

rodnosti a na tomto základe  sa nemôže dostať do nerovnocen-

ného a do  nerovnoprávneho  postavenia.  Tento návrh  zákona

privádza práve takýto stav, a preto  navrhujem a pripájam sa

k ostatným mojim  predrečníkom, aby návrh  zákona nepostúpil

do druhého čítania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Domnievam sa, ak je možné hovoriť o národnostnej segre-

gácii, tak tá je práve v súčasnosti. Ak treba pripomenúť pá-

nu Nagyovi,  nech sa pozrie na  mestské zastupiteľstvo v Ko-

márne a Nových Zámkoch alebo v hociktorom inom meste na juž-

nom Slovensku.  Takže o tomto,  myslím si, je  zbytočné, aby

ste  nás vy  tu presviedčali. A z vystúpenia  pána  poslanca

Vavríka  ma upútala  konštatácia, že  maďarská národnosť  na

Slovensku má najvýraznejšie zastúpenie. To je veľmi zaujíma-

vé zistenie. Ďakujem, pán Vavrík.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa, či sa k rozprave chce  vyjadriť pán minister.

Áno, nech sa páči.

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som rád,  že zákon vyvolal  takú diskusiu, ktorá  podľa

môjho názoru  svedčí o tom,  že všetci máme  záujem, aby sme

posúdili  otázku nadchádzajúcich  komunálnych volieb. Myslím

si, že môžeme pozitívne hodnotiť  aj to, že  veci, ktoré od-

zneli, smerovali sčasti k tomu, aby sme napravili možné chy-

by a nedostatky, ktoré sa dostali  do tohto zákona. A aj keď

sa na prvý pohľad niekedy  zdá, že ide o absurdnú myšlienku,

môže priniesť  vzápätí pokrok, pokiaľ sa  táto myšlienka vy-

pracuje, vyprecizuje a nakoniec sa prijme ako zákon.

 

     Z vystúpení, ktoré odzneli, považujem za veľmi pozitív-

ne  vystúpenie pána  Kanisa, ktorý  sa zaoberal  otázkou ako

tento zákon  zlepšiť a v podstate súhlasil s tým, že sa tre-

ba zaoberať aj otázkou, ako  zapojiť  občanov v čo najväčšej

miere do riešenia  vecí verejných bez ohľadu na  to, akej sú

národnosti. Sami  iste viete, aká  situácia vzniká v niekto-

rých oblastiach, kde je prevládajúce obyvateľstvo jednej ná-

rodnosti a iní občania  nemajú právo v zastupiteľstve podie-

ľať sa na veciach verejných.

 

     Treba však povedať, že na druhej strane tu ide aj o vý-

hody občanov, ktorí žijú na území, kde je väčšina slovenské-

ho  obyvateľstva, a  teda  pokiaľ  majú  zastúpenie  nad 5 %

v tejto lokalite v tejto  komunite, tak majú právo zúčastňo-

vať sa na veciach  verejných v zastupiteľstve. Myslím si, že

túto myšlienku by  sme mali všetci  podporiť a nebrať ju ako

etnickú segregáciu, ale ako fakt, ktorý na Slovensku existu-

je, pretože Slovensko je  národnostne zmiešané a treba všet-

kým dať  právo podieľať sa na  veciach verejných. Z hľadiska

toho je potrebné skutočne len  hľadať spôsob, ako to dosiah-

nuť bez toho, aby sme porušili ústavu, ako upozorňovali nie-

ktorí poslanci,  čo, myslím si,  máme možnosť ešte  vychytať

v procese druhého čítania.

 

     Dovoľte mi, aby som  zaujal stanovisko k niektorým, sa-

mozrejme, nie ku všetkým myšlienkam, ktoré  odzneli, lebo si

myslím, že v prvom  čítaní by sme si  mali povedať, či ideme

ďalej a ako budeme postupovať.

 

     K vystúpeniu pána Sopka,  ktorý vystupoval ako prvý, by

som si dovolil  niekoľko  poznámok. V podstate sa tieto veci

potom opakovali aj vo vystúpeniach ďalších poslancov.

 

     Predložený návrh zákona nemení  volebný systém, tak ako

sa to v niektorých vystúpeniach hovorilo. V podstate zostáva

väčšinový  systém, to  znamená, že  občan má  právo voliť si

osobnosti. Dáva sa mu len jedna možnosť, pokiaľ nechce vybe-

rať osobnosti, môže - to  je alternatíva - zakrúžkovať jednu

politickú stranu  alebo občianske združenie,  ktoré navrhuje

príslušný počet kandidátov obecného alebo mestského zastupi-

teľstva, a tým  sa mu  vlastne  dáva  možnosť rozšíriť svoju

voľbu. Zmena nastáva  iba v tom, že sa  rozširuje okruh sub-

jektov  oprávnených  podať  kandidátku o občianske združenia

a Maticu slovenskú. Obdobná úprava,  pokiaľ ide o okruh sub-

jektov  oprávnených  predkladať  kandidátky,  je  aj v iných

krajinách Európy, napríklad v Maďarsku a Nórsku.

 

     Čo sa týka národnostného  pomeru, samozrejme, treba po-

vedať,  že  sme  vychádzali   z  posledného  sčítania  alebo

z ostatného  sčítania ľudu a tento  princíp sa použil aj pri

iných zákonoch,  ktoré Národná rada  Slovenskej republiky už

schválila, a vlastne  tento  počet,  percentuálne zastúpenie

občanov národnostných menšín bol  použitý pri iných legisla-

tívnych  úpravách. Takže  si myslím,  že je  to jediný možný

spôsob, ako  pristúpiť k tomu,  aby sme mohli  tento princíp

zaviesť,  či už  to bol  zákon o dvojjazyčnom  označení obcí

alebo podobne, kde sa hovorilo o hranici v národnostne zmie-

šaných územiach.

 

     Ďalej by som chcel trošku reagovať na pána Miklušičáka,

ktorý hovoril, že som sa zbabelo zdržal informovania na sne-

me Združenia  miest a obcí Slovenska. Pán Miklušičák, nebolo

to preto, že by som bol  zbabelý. Mne na vystúpení v Združe-

ní  miest a obcí Slovenska  netlieskali, nešiel som tam pre-

to, aby som si robil popularitu, ale preto, aby som informo-

val ľudí o tom, ako  prebiehajú rokovania. To,  že som nein-

formoval o tomto zákone, bolo  preto, lebo ešte bol v pripo-

mienkovom  konaní a nevedeli sme,  akú bude mať  definitívnu

podobu.

 

     Čo  sa týka  ďalších reakcií,  povedal by  som niekoľko

slov k vystúpeniu pána Bajana. Mal niekoľko závažných pripo-

mienok. Azda by  som reagoval na niektoré, na  tie, ktoré si

myslím, že si zle vysvetlil alebo zle prečítal. Návrh zákona

nemení  vek  nevyhnutný  na  zvolenie  za  poslanca obecného

zastupiteľstva - je to 18 rokov - a nemení  ani vek  na zvo-

lenie  za starostu - to je 25 rokov. Čo sa  týka  miestnych,

obecných  vysielaní,  prostredníctvom  ktorých  by  sa mohla

viesť volebná kampaň, návrh má na mysli práve tieto prípady.

Pokiaľ  ide o viacmandátový  volebný  obvod, je  pravdou, že

obec bude  tvoriť takýto viacmandátový  obvod. Aj doterajšia

právna úprava zakotvuje  viacmandátové volebné obvody, takže

nejde o nejakú novú úpravu.

 

     Čo sa týka filozofie zákona, myslím si, že som hovoril,

že  filozofia alebo  volebný systém  sa nemení,  lebo ostáva

väčšinový systém.

 

     Ešte k vystúpeniu pána Bajana. Navrhovaná úprava nových

volieb v predloženom  návrhu  zákona  vychádza  z doterajšej

právnej úpravy nových  volieb v prípadoch, že sa z akýchkoľ-

vek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona a ak dostali

kandidáti na starostu rovnaký počet hlasov. Upresňuje sa re-

žim nových volieb, ak Ústavný súd vyhlási voľby za neplatné,

čím sa reaguje na súčasný  právny stav. A ďalej sa upresňuje

spôsob voľby orgánov samosprávy  obcí, ak vznikla nová obec.

Vo všetkých  týchto prípadoch vyhlasuje  nové voľby predseda

Národnej rady Slovenskej republiky.  Ako spomínal pán posla-

nec Bajan,  návrhy na nové voľby  predkladajú predsedovi Ná-

rodnej rady obce prostredníctvom Ministerstva vnútra Sloven-

skej  republiky v prípade, že  sa uprázdnil mandát  poslanca

alebo  starostu a na jeho  miesto  nie  je náhradník. Takáto

úprava v zákone bola aj  doteraz. Návrh v podstate odstránil

doterajšie nejasnosti a nejednotný výklad týchto pojmov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     myslím si, že pri prvom  čítaní nie som schopný povedať

všetky detaily, ktoré sa  týkajú úpravy tohto zákona. Vystú-

penia, ktoré tu odzneli, máme poznačené a budeme  pokračovať

v príprave  tohto  zákona v druhom  čítaní. Preto odporúčam,

aby sme umožnili zákon upraviť na základe vašich pripomienok

vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pán minister.

 

     Pýtam sa pána spoločného  spravodajcu, či chce reagovať

na rozpravu.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skutočne budem reagovať len  na niektoré okruhy otázok,

o ktorých sa diskutovalo.

 

     K otázke, že sa rozširuje v tomto  zákone možnosť podá-

vať kandidátne  listiny aj združeniam, v diskusii  vystúpili

s kritikou voči tomuto inštitútu iba tí, ktorí nepoznajú ma-

lé obce, kde napríklad nepôsobí žiadna politická strana ale-

bo je taká neaktívna,  že nikto nepodáva kandidátne listiny.

V takej obci sa v tom prípade neuskutočnili voľby. Museli sa

uskutočniť druhé.  Dnes na jednej strane  hovoríme, že sa to

veľmi politizuje a bolo by  lepšie, aby sa v obciach nepoli-

tizovalo. Prosím vás pekne,  rozširujeme možnosť, aby sa po-

litika podávaním  kandidátnych  listín združeniami, o ktorej

tu niektorí  hovorili, istým spôsobom  eliminovala. Vychádza

to aj zo  skúseností, ktoré  boli v roku 1994, kde politické

strany nepôsobia alebo si neaktívne nepodal nikto kandidátnu

listinu. Prosím vás pekne, pozerajme  sa na celú škálu prob-

lematiky, na 2 870 obcí na Slovensku, na všetky. Nepozerajme

sa iba na Bratislavu, na krajské mestá, kde je istý problém,

ale pozerajme  sa aj na  maličké obce, kde  je možno  len 40

obyvateľov a menej, alebo  kde je len nejakých 500. Do 1 000

obyvateľov máme 1 500 obcí. Pekne vás prosím, z tohto pohľa-

du odporúčam, aby sa prijali združenia. Je to len eliminova-

nie problematiky,  ktorá vzišla - ako  povedal  pán poslanec

Sopko - zo skúseností  vykonania  komunálnych  volieb v roku

1994.

 

     Obraciam  sa na  pána poslanca  Miklušičáka, ktorý opäť

spomenul Združenie  miest a obcí  Slovenska. Združenie miest

a obcí Slovenska má také stanovy, že zastupujú iba samosprá-

vu. Územnú samosprávu zastupujú iba starostovia. A ako dobre

viete,  ich najväčší  problém je,  ako by  sme stav a zákony

upravili tak, aby 35 000 poslancov  obecných a mestských za-

stupiteľstiev  mohlo byť  odvolaných ako  starostovia. To je

najväčší problém Združenia miest  a obcí na Slovensku, alebo

jeden z najväčších problémov. Áno,  je to istá stavovská or-

ganizácia starostov, ale my tu vytvárame priestor aj na voľ-

bu zastupiteľstiev, a to je radovo 30 až 40 000 poslaneckých

miest v Slovenskej republike. Takže z tohto pohľadu sa poze-

rajme na volebný zákon, nie z pohľadu problematiky Združenia

miest a obcí  Slovenska, ale z pohľadu  miestnej samosprávy,

ktorá sa vykonáva  hlasovaním obyvateľov. Vážení, hlasovaním

obyvateľov, to  je základný inštitút samosprávy.  A táto sa-

mospráva sa vykonáva orgánmi, ako  je orgán starostu a orgán

zastupiteľstva. To musíme mať vždy na vedomí. Môžu robiť iba

to, čo sa týka správy obce a jej majetku.

 

     Prosil by som pána poslanca Bajana, či už sa budú v je-

ho bratislavskej časti zoznamy vyvesovať, alebo nie, v záko-

ne hovoríme a vláda navrhuje, že nie, lebo sa skutočne zneu-

žívali. Ale, pán starosta,  si povinný vyhlásiť pre obyvate-

ľov štvrte,  kde budú mať  volebnú miestnosť, a to im stačí,

lebo v zákone sa hovorí, že sa v zozname potom môže chýbajú-

ci volič dopísať.

 

     Vrátil by som sa ešte k etnickému princípu alebo poru-

šeniu ústavných  práv obyvateľov. Prosím vás  pekne, dnes je

to tak, že v mestských  zastupiteľstvách, kde je viac voleb-

ných obvodov, sú poslanci  mestského a obecného  zastupiteľ-

stva, ktorí získali 20 hlasov a nesedia tam tí, ktorí získa-

li 200 hlasov. Taká je dnešná skutočnosť v zastupiteľstvách,

lebo v obvode tak  volili. A nastupuje ten  náhradník, ktorý

získal 25 hlasov, a nenastupuje z druhého  obvodu ten, ktorý

získal 300 hlasov. Tak čo  tu chceme hovoriť o akejsi ústav-

nej neslobode? A ešte k tomu sa tam nedodržuje ani stranícky

princíp. Zastupiteľstvo  môže predsa  určiť v istom rozmedzí

- zákon 369 presne hovorí, že v obciach, kde  je zastupiteľ-

stvo, obecné zastupiteľstvo  určuje počet poslancov mestské-

ho, obecného  zastupiteľstva v rozmedzí od 9 do 60. Jednodu-

cho, je tam škála nato, aby to zastupiteľstvo určilo. A prá-

vo  byť  volený a mať  prístup k voleným  funkciám tu určuje

obecné zastupiteľstvo.

 

     Prosil by som aj pána poslanca Vavríka - ku kandidátnej

listine je úplne jasne  napísané, že  politická  strana môže

aj v koalícii na  kandidátnu listinu uviesť svojich kandidá-

tov, kde uvedie ich príslušné iniciály, ktoré sú v zákone, a

môže  tam uviesť  kandidáta aj z druhej  strany a nemusí  mu

uvádzať nič, len čestne  vyhlásiť, že sa nezúčastňuje volieb

na inej kandidátke. A môže  tam uviesť aj národnosť - nemec-

kú,  maďarskú alebo  bulharskú,  ako  ste povedali.  Môže to

uviesť na kandidátnej  listine politickej strany, prečítajme

si ten zákon. (Hlasy z pléna.) Ale nie, možnosť voľby je to,

čo ste  povedali, eliminovaná v zákone. Vy ste si to zle vy-

svetlili.

 

     To je všetko, vážený pán  predseda. Skutočne na to, aby

sme zákon  zlepšili, prijmeme akékoľvek návrhy na jeho vecné

zlepšenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k hla-

sovaniu. Preto prosím všetkých poslancov a poslankyne, ktorí

sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje miesta.

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

 

     Pán spravodajca, myslím si, že v rozprave  boli aj pro-

cedurálne  návrhy,  takže  najskôr budeme  hlasovať o nich a

potom o návrhu,  ktorý  predkladá  gestorský výbor.  Prosím,

uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Aby som  mohol uviesť hlasovanie, tak už

je akýsi precedens, že nebudeme hlasovať o návrhu na uznese-

nie, ale o návrhoch, ktoré vyšli ako pozmeňujúce v prvom čí-

taní. Prvé  dva boli zhodné,  keď to môžem  tak povedať. Pán

poslanec Bajan nepovedal číslo  paragrafu, ale boli tu návr-

hy, ktoré podali dvaja  poslanci podľa § 73 ods. 3 písm. b),

nepokračovať v rokovaní. Takže by som dal o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. b) o návrhu pá-

nov poslancov z rozpravy, aby  sme v rokovaní o tomto zákone

nepokračovali v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto návrhy z rozpravy sme neprijali.

 

     Môžeme pristúpiť, pán poslanec, k hlasovaniu  podľa ná-

vrhov gestorského výboru.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ešte nie. Pán predseda, ešte bol jeden návrh, ktorý po-

dal  pán poslanec  Bajan - stotožňujú  sa s ním aj  niektorí

ďalší páni poslanci - podľa 73 ods. 3 písm. a) vrátiť  návrh

zákona na prepracovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Prosím, ešte budeme hlasovať o návrhu pána poslan-

ca Bajana.  Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Pán poslanec

Bajan navrhuje zákon vrátiť na prepracovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Prosím,  pán  spravodajca,  môžeme hlasovať  podľa § 73

ods. 3 zákona tak, ako to navrhuje gestorský výbor.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, tak ako som to uviedol v správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme  hlasovať.  Prezentujme  sa a hlasujeme

o tom, aby tento návrh zákona Národná rada Slovenskej repub-

liky prerokovala v druhom čítaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Výbor odporúča návrh prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla, že ten-

to vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme preto pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán posla-

nec.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ako som  uviedol, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona

Národnej rady v súlade s rozhodnutím  predsedu Národnej rady

návrh  prideliť v druhom čítaní na  prerokovanie týmto výbo-

rom:  ústavnoprávnemu  výboru,  výboru  pre  verejnú správu,

územnú  samosprávu a národnosti a výboru pre vzdelanie, vedu

kultúru a šport v lehote do 15. mája  a gestorskému  výboru,

ktorým  bude  výbor  pre  verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti, v lehote do 19. mája.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste návrh.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky

pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a le-

hoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem, pán minister, aj  vám, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Môžeme pristúpiť k piatemu bodu nášho rokovania, ktorým

je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu  zákona, ktorým  sa dopĺňa  zákon Slovenskej národnej

rady  číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení neskor-

ších predpisov a doplňujú sa ďalšie zákony.

 

     Návrh ste  dostali  ako tlač číslo 997. Súčasťou návrhu

je aj uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády aj tento návrh  prednesie a odôvodní

minister vnútra pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova. Ide o ná-

vrh na skrátené legislatívne konanie.

 

 

 

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy a páni,

 

     Ústava  Slovenskej  republiky,  ako  aj viaceré zákony,

najmä zákon Národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zria-

dení v znení neskorších predpisov, poskytujú obciam a mestám

pomerne široký okruh kompetencií.

 

     Ústava im umožňuje za  podmienok určených zákonom samo-

statne hospodáriť s vlastným  majetkom a svojimi  finančnými

prostriedkami, ako aj samostatne  rozhodovať o veciach územ-

nej  samosprávy,  pričom  povinnosti  a  obmedzenia im možno

ukladať len zákonom. Zákon o obecnom zriadení tiež ustanovu-

je, že obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú  všetky úkony

súvisiace so správou obce a  jej majetku, ak  osobitný zákon

takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej alebo fy-

zickej osobe.

 

     Niektoré z ustanovení zákona o obecnom zriadení sú však

formulované tak,  že najmä pri  vytrhnutí z kontextu  celkom

nevylučujú aj možnosť ich zneužitia takým výkladom, ktorý je

v rozpore s ostatnými ustanoveniami  tohto zákona. V posled-

nom čase sa to zvlášť  výrazne prejavilo v prípade miestnych

referend,  čiže hlasovaní  obyvateľov obcí,  ktoré vyhlásili

mestské zastupiteľstvá v Štúrove a Svätom Jure na 19. apríla

1998 s rovnakými otázkami, ako mali byť na celoštátnom refe-

rende, ktoré predtým vyhlásil na  ten istý deň prezident re-

publiky, ale ktoré vláda  po prevzatí niektorých kompetencií

prezidenta po skončení jeho funkčného obdobia zrušila.

 

     Skúsenosti z miestnych  referend v Štúrove a vo  Svätom

Jure ukázali,  že v súčasnej právnej  úprave niet nástrojov,

ktoré by umožňovali  zabrániť obecným zastupiteľstvám prijí-

mať uznesenia o vykonaní  miestnych  referend o celoštátnych

záležitostiach  nepatriacich  do  kompetencie  obcí. V oboch

prípadoch zastupiteľstvá  nerešpektovali protest prokurátora

a ďalším  uznesením  potvrdili svoje  pôvodné  rozhodnutia a

uskutočneniu  miestneho  referenda v Štúrove nezabránili ani

predbežné opatrenia Okresného súdu v Nových Zámkoch.

 

     Ale aj skúsenosti s inými uzneseniami obecných zastupi-

teľstiev ukazujú, že niet nástrojov, ktorými by mohla proku-

ratúra  alebo súdy dosiahnuť  nápravu takých uznesení, ktoré

sú v rozpore  so zákonom. Vzhľadom na to  sú potrebné úpravy

v zákone o obecnom zriadení, v zákone o organizácii miestnej

štátnej správy, ako aj v Občianskom súdnom poriadku.

 

     Keďže  vyhlasovanie a uskutočňovanie  ďalších miestnych

referend o otázkach  presahujúcich kompetencie obecnej samo-

správy vytvára  mimoriadne okolnosti, za  ktorých môže dôjsť

aj k ohrozeniu základných ľudských  práv a slobôd alebo môže

dôjsť k ohrozeniu  bezpečnosti, prípadne  môžu  hroziť štátu

značné hospodárske škody, z poverenia  vlády vám, vážené pa-

ni poslankyne a vážení  páni  poslanci, navrhujem prerokovať

predložený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom ko-

naní podľa ustanovenia § 89 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spravodajca k tomuto bodu  programu  bol gestorským

výborom určený pán poslanec  Zahatlan. Prosím pána poslanca,

aby nás oboznámil s návrhmi z gestorského výboru.

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi, aby  som podal  informáciu Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti  o  výsledku  prerokovania  návrhu  vlá-

dy Slovenskej  republiky  na skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení

neskorších predpisov a doplňujú sa ďalšie zákony (tlač 997).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2186 zo 4. 5. 1998 pridelil návrh vlády Slovenskej re-

publiky  na skrátené  legislatívne  konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady čís-

lo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení neskorších pred-

pisov a doplňujú sa ďalšie  zákony (tlač 977), na prerokova-

nie  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti v termíne ihneď.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval predložený

návrh vlády Slovenskej republiky na svojej 74. schôdzi výbo-

ru dňa 6. mája 1998.  Výbor  súhlasil s predloženým  návrhom

vlády Slovenskej republiky  na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení

neskorších predpisov a doplňujú sa ďalšie zákony (tlač 997),

a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým

návrhom vysloviť súhlas s tým,  že vládny návrh zákona, kto-

rým sa dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady číslo 369/1990

Zb. o obecnom  zriadení v znení neskorších predpisov a dopl-

ňujú sa  ďalšie  zákony (tlač 998), Národná rada  Slovenskej

republiky prerokuje v skrátenom  legislatívnom konaní na 47.

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky k návrhu

vlády Slovenskej republiky  na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení

neskorších predpisov a doplňujú sa ďalšie zákony (tlač 997)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej  republiky súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej ra-

dy číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení neskorších

predpisov a doplňujú sa ďalšie  zákony (tlač 998), prerokuje

v skrátenom legislatívnom konaní na 47. schôdzi."

 

     To je všetko, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do

rozpravy. Preto  sa pýtam, kto sa  hlási do rozpravy. Nikto.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

 

     Pýtam sa  pána ministra, či  sa chce vyjadriť.  Nechce.

Pán Zahatlan? Nechce.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu

uznesenia, ktorým Národná rada  na návrh vlády vyslovuje sú-

hlas so skráteným legislatívnym  konaním o tomto vládnom ná-

vrhu zákona.

 

     Prosím, pani poslankyne,  páni poslanci, prezentujme sa

a hneď aj hlasujme. Ešte raz prosím, poslanci, ktorí sú mimo

rokovacej miestnosti, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať,  že sme prijali  návrh  vlády, ktorý

budeme prerokúvať v skrátenom konaní.

 

     Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé

čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  dopĺňa zákon Sloven-

skej  národnej  rady  číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení

v znení neskorších predpisov a doplňujú sa ďalšie zákony.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 998, ná-

vrh  na  pridelenie  výborom a určenie  gestorského výboru a

lehôt na prerokovanie je v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 2187.

 

     Prosím pána ministra Gustáva  Krajčiho, aby nám zdôvod-

nil aj obsah tohto zákona v prvom čítaní.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo  369/1990  Zb.

o obecnom  zriadení v znení  neskorších  predpisov poskytuje

obciam a mestám  pomerne široký  okruh kompetencií. Niektoré

z ustanovení  zákona o obecnom zriadení  sú však formulované

tak, že najmä pri  vytrhnutí z kontextu nevylučujú celkom aj

možnosť  ich zneužitia  takým  výkladom,  ktorý je v rozpore

s ostatnými ustanoveniami tohto zákona.

 

     Pri zdôvodňovaní  hlasovaní obyvateľov obce,  ktoré vy-

hlásili zastupiteľstvá miest  Štúrovo a Svätý Jur, ich pred-

stavitelia zdôrazňujú,  že zákon o obecnom  zriadení v § 11a

síce v ods. 1 vymenúva  prípady, v ktorých  je obec  povinná

vyhlásiť miestne referendum, ale okrem  toho v odseku 6 dáva

obecnému zastupiteľstvu možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvate-

ľov obce aj o ďalších dôležitých veciach, pritom však presne

necitujú odsek 6, lebo jeho  úplné znenie je: "Obecné zastu-

piteľstvo môže  vyhlásiť hlasovanie obyvateľov  obce aj pred

rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach."

 

     Z kontextu  tohto  ustanovenia  so zákonom ako celkom a

s poslaním tohto zákona by malo  byť zrejmé, že umožňuje vy-

hlásiť miestne referendum len v takých  prípadoch, o ktorých

po  uskutočnení referenda  budú môcť  rozhodnúť orgány obce.

Mali by to byť veci súvisiace so správou obce a jej majetku,

a nie záležitosti týkajúce sa  celého štátu, o ktorých podľa

§ 4 ods. 1 zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

564/1992 Zb. o spôsobe  vykonania  referenda v znení neskor-

ších predpisov sa má rozhodovať v ten istý deň na celom úze-

mí Slovenskej republiky.

 

     Avšak skúsenosti  ukazujú, že niet  primeraných nástro-

jov, ktorými  by mohla prokuratúra alebo  súdy dosiahnuť ná-

pravu uznesení obecných zastupiteľstiev,  ktoré sú v rozpore

so zákonom. Pomerne často sa stáva, že obecné zastupiteľstvo

síce prerokuje protest  prokurátora, ktorým namieta nesúhlas

všeobecne záväzného nariadenia obecného zastupiteľstva s ús-

tavou a zákonmi, ale opätovným  uznesením  potvrdí napadnuté

všeobecne záväzné nariadenie. Pokiaľ ide o všeobecne záväzné

nariadenie obecného zastupiteľstva,  môže aspoň podľa článku

125 písm. c) a článku 130 ústavy  Ústavný súd na návrh gene-

rálneho  prokurátora alebo  vlády  rozhodnúť o nesúlade vše-

obecne  záväzného  nariadenia s ústavou a zákonmi, ktoré  sa

tým  podľa  článku 132 ústavy  stane  neúčinným  a najneskôr

o pol  roka aj  neplatným. V platnom  právnom  poriadku však

celkom  chýba  možnosť dosiahnuť,  aby  stratilo  účinnosť a

platnosť  protizákonné a protiústavné uznesenie obecného za-

stupiteľstva  netýkajúce sa  všeobecne záväzného nariadenia.

Vzhľadom na  to je potrebné  vytvoriť v zákone o organizácii

miestnej štátnej správy a v Občianskom súdnom poriadku práv-

ny priestor, aby mali  okresné úrady kompetenciu podávať ná-

vrhy na preskúmanie právne sporných uznesení obecných zastu-

piteľstiev súdom a aby  bolo jednoznačné oprávnenie nezávis-

lých súdov rozhodovať o nezákonnosti takýchto uznesení obec-

ných zastupiteľstiev.

 

     Súčasne  je potrebná  aj navrhovaná  úprava ustanovenia

o práve obecného zastupiteľstva vyhlásiť hlasovanie obyvate-

ľov obce  aj pred  rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach,

ako to  ustanovuje § 11a ods. 6 zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom  zriadení v znení  neskor-

ších predpisov. Ide pritom o to, aby sa explicitne vyjadrila

súvislosť s § 4 zákona, v ktorom sa  vymedzuje  okruh  samo-

správnych funkcií obce.

 

     Navrhované je aj doplnenie § 27 zákona o obecnom  zria-

dení o odsek 3, ktorým  sa ustanovuje oprávnenie súdu uložiť

pokutu obci, ktorej uznesenie obecného zastupiteľstva zrušil

súd  pre jeho  nezákonnosť a ktorá  napriek  tomu  pokračuje

v jeho vykonávaní, alebo jeho vykonaniu nezabránila. Je však

nepochybné,  že bez  možnosti  sankcií  by sa  nedala účinne

a bez  zbytočných  odkladov  uskutočniť  náprava nezákonných

uznesení a vzhľadom na to sa predkladá novela tohto zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím pána Zahatlana, ktorý je aj v prvom čítaní výbo-

rom určený za spravodajcu.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol  správu spravodajcu

a aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky  vystúpil pri rokovaní  Národnej rady Sloven-

skej republiky v prvom čítaní o vládnom  návrhu zákona, kto-

rým sa dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady číslo 369/1990

Zb. o obecnom zriadení v znení  neskorších predpisov a dopl-

ňujú sa  ďalšie zákony (tlač 998), ako spoločný  spravodajca

určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na

prvé čítanie  na základe uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky k návrhu  vlády  Slovenskej  republiky na skrátené

legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona, ktorým sa do-

pĺňa  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo  369/1990 Zb.

o obecnom  zriadení v znení neskorších  predpisov a doplňujú

sa ďalšie zákony (tlač 997), ktoré sme schválili.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všet-

ky náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  ako i náležitosti uvedené

v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny

a návrhy budú  predložené v rozprave v rámci druhého čítania

vo  výboroch Národnej  rady  Slovenskej  republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada  Slovenskej republi-

ky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave odporučí predložený návrh  zákona prerokovať v dru-

hom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 2187 zo 4. 5. 1998 pri-

deliť návrh v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti.  Zároveň za  gestorský  výbor navrhujem

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, pričom odpo-

rúčam,  aby  výbory,  ktorým  bol  návrh  zákona  pridelený,

ho prerokovali v lehote  do 15. mája 1998 a gestorský  výbor

v lehote do 19. mája 1998.

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Do  rozpravy som dostal zatiaľ jednu

písomnú prihlášku pána poslanca Sopka.

 

     Prosím, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     47. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky na tomto

májovom zasadnutí prerokuje veľmi  dôležité zákony, ktoré sa

týkajú  činnosti a pôsobenia  samospráv  obcí. Spomeniem ich

len v krátkosti. Je to vládny  návrh zákona o voľbách do or-

gánov samosprávy, o ktorom sme  rokovali v prvom čítaní, po-

tom je to zákon alebo novela zákona o obecnom zriadení, kto-

rou sa  teraz zaoberáme, a je  ešte tretí zákon od  pána po-

slanca Jozefa Reu, ktorým by sa malo meniť právne postavenie

a platové pomery starostov obcí a primátorov miest.

 

     Jednotlivé návrhy zmien zákonov veľmi zásadným spôsobom

a rozdielnou  úrovňou  rozsahu  oslabujú  doterajšiu činnosť

a pôsobnosť orgánov samosprávy obcí v oblastiach, ktorých sa

navrhované zmeny  zákonov  týkajú. Žiaľ, opätovne sa opakujú

prípady,  keď návrhy  zmien zákonov,  ktoré sa  týkajú samo-

správ, neboli predtým, ako boli predložené do vlády alebo do

Národnej rady Slovenskej republiky, predložené na vyjadrenie

alebo pripomienkovanie Združeniu miest a obcí Slovenska. Pre

mňa  je to  veľmi zarážajúce,  pretože poznám  dohodu, ktorá

existuje medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest

a obcí Slovenska. Podľa tejto  dohody všetky návrhy právnych

predpisov a zákonov  týkajúce  sa činnosti a pôsobenia samo-

správy obcí by mali  predkladatelia pred  ich predložením či

už vo vláde, alebo  Národnej  rade  predložiť  na vyjadrenie

Združeniu  miest a obcí Slovenska. Ak  za obdobie posledných

mesiacov zavádzame inú prax, je to na škodu veci a zvýrazňu-

jem, že to nikomu neprospeje.

 

     Čo povedať k návrhu novely zákona? Navrhovanú zmenu zá-

kona  považujem za  neadekvátnu reakciu  štátnych orgánov na

referendá vykonané hlasovaním obyvateľov v Štúrove a vo Svä-

tom  Jure. Súčasne  platné  znenie § 11 ods. 6 zákona  číslo

369/1990 Zb. o obecnom zriadení je zrozumiteľné a neumožňuje

vyhlásiť  hlasovanie  obyvateľov  obce o veciach,  o ktorých

zastupiteľstvo obce  nerozhoduje. Z tohto  dôvodu navrhované

doplnenie § 11 ods. 6 zákona o obecnom zriadení vôbec nie je

nutné,  aj keď  pripúšťam, že  upresňuje jeho  výklad a môže

zabrániť jeho nesprávnej interpretácii v samotnej praxi.

 

     Za veľmi nelogické a v rozpore s naším  právnym poriad-

kom považujem návrh v článku I ods. 2, v článku II, III, tý-

kajúci sa prijímania a preskúmania  uznesení obecných zastu-

piteľstiev a samotného ukladania pokút  až do výšky 3 milió-

nov Sk. Zdieľam názor, že zavádzanie  prvkov trestného práva

pri dohľade  nad zákonnosťou rozhodovania  obecného zastupi-

teľstva je protiústavné.

 

     Aj v tomto prípade  na základe § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku navrhujem nepokračovať v rokovaní o predlo-

ženom návrhu novely zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku, pýtam

sa, či mená, ktoré sú  na svetelnej tabuli, mám považovať za

prihlášky.  Páni poslanci  Hrušovský, Pásztor,  Boros a Rea.

Ďakujem. (Hlas z pléna.)  Bárdos? Ďakujem pekne. Končím mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa aj ja stručne vyjadril k predlo-

ženému návrhu zákona, ktorým sa  novelizujú tri zákony, a to

zákon o obecnom zriadení, Občiansky súdny poriadok a zákon o

organizácii miestnej štátnej správy, čo nie je častým zvykom

v tomto parlamente, aby do takto zhutnenej podoby návrhu sme

dostali tri novelizácie zákonov.

 

     Sčasti  súhlasím s tým,  čo  povedal  pán  kolega Sopko

k časti týkajúcej sa úpravy a spresnenia § 11a ods. 6 zákona

o obecnom  zriadení, ktorou sa spresňuje, o čom vlastne môže

a o čom nemôže rozhodovať obec hlasovaním obyvateľov obce.

 

     Chcel by  som sa  však  dotknúť  vecne, nie  politicky,

§ 27,  kde sa  pripája  odsek 3, ktorým  sa umožňuje, aby na

základe právoplatného  rozhodnutia súdu bola  uložená pokuta

alebo  sankcia  obci až do  výšky 3 miliónov  Sk. Podľa § 27

ods. 2 zákona o obecnom  zriadení môže prokurátor podať pro-

test proti nariadeniu obce alebo uzneseniu obecného zastupi-

teľstva, ako  aj upozornenie na  nečinnosť alebo porušovanie

zákonov obecným  zastupiteľstvom a jeho orgánmi a tento pro-

test prerokuje obecné zastupiteľstvo za  účasti prokurátora.

Pri proteste prokurátora zákon v uvedených veciach iba ukla-

dá povinnosť  prerokovať napadnutý akt. Pripúšťam,  že je tu

isté právne vákuum, ktoré ďalej  nerieši stav, keď sa obecné

zastupiteľstvo  nevysporiada s protestom prokurátora, aj keď

je tu vážne podozrenie,  že rozhodnutie obecného zastupiteľ-

stva je v rozpore  so zákonom. Ale celý  tento problém treba

riešiť systémovo aj z pohľadu súčasne platného právneho sta-

vu týkajúceho sa Občianskeho súdneho poriadku.

 

     Podľa § 7 Občianskeho  súdneho  poriadku  v  občianskom

súdnom konaní súdy  prerokúvajú a rozhodujú o veciach, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych,  pracovných, rodinných, druž-

stevných, ako aj z obchodných  vzťahov. Iné veci súdy prero-

kúvajú a rozhodujú v občianskom  súdnom  konaní,  len  ak to

ustanovuje  zákon. V odseku 2 tohto  paragrafu ide o civilnú

súdnu  právomoc vo  veciach svojou  povahou verejnoprávnych,

a to na základe  výslovného ustanovenia zákona. Predovšetkým

tu patrí celá oblasť právneho súdnictva.

 

     Podľa § 244 Občianskeho  súdneho  poriadku  v  správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov  zákonnosť rozhodnutí  orgánov verejnej správy.

Preskúmavajú  zákonnosť rozhodnutí  orgánov štátnej  správy,

orgánov územnej  samosprávy, ako aj  orgánov záujmovej samo-

správy a ďalších  právnických osôb, pokiaľ  im zákon zveruje

rozhodovanie  o právach  a  povinnostiach  fyzických  osôb a

právnických  osôb v oblasti  verejnej  správy.  Rozhodnutia-

mi správnych  orgánov  sa rozumejú  rozhodnutia  vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zaklada-

jú,  menia alebo  zrušujú  oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb.

 

     Navrhované ustanovenie § 27 ods. 3 je v rozpore s pred-

metom a účelom  Občianskeho  súdneho poriadku a je v rozpore

s obsahom činnosti súdu vymedzeného v § 2 Občianskeho súdne-

ho poriadku. Občiansky súdny poriadok upravuje nielen vlast-

ný postup súdu, ale aj  postavenie súdu a účastníkov v tomto

konaní. Procesné právo je  svojou povahou právom donucujúcim

ako vo vzťahu k súdu, tak i k účastníkom konania, ale účast-

níkom  konania  umožňuje  vo  výslovne stanovených prípadoch

zvoliť iné riešenie, než aké predpisuje procesné právo.

 

     Súd  môže uložiť  pokutu podľa  Občianskeho súdneho po-

riadku len v prípade poriadkových opatrení, v prípade výkonu

rozhodnutia  podľa § 273 a v prípade podľa § 351 Občianskeho

súdneho poriadku. Uloženie  pokuty do 3 miliónov Sk obci po-

dľa navrhovaného ustanovenia § 27 ods. 3 je  sankciou za vý-

kon súdom  pre nezákonnosť zrušeného  uznesenia obecného za-

stupiteľstva,  ktorú má  súd uložiť  obci na  základe návrhu

prokurátora alebo okresného úradu. Tento inštitút zavádza do

správneho  súdnictva  vykonávacie  konanie a sankciu  majúcu

výslovne trestnoprávny charakter.

 

     Podstatou správneho  súdnictva je ochrana  práv občanov

a právnických osôb, o ktorých  sa rozhodovalo v správnom ko-

naní. Správne súdnictvo nahradilo všeobecný dozor prokuratú-

ry len v oblasti subjektívnych  práv. V oblasti  ochrany ve-

rejného záujmu a na  dosiahnutie zákonnosti v štátnej správe

však musia  existovať garancie zákonnosti, napríklad aj pro-

striedky všeobecného dozoru prokurátora.

 

     Uloženie pokuty obci ako samostatnému územnému a správ-

nemu celku Slovenskej republiky je v rozpore so štvrtou hla-

vou ústavy o územnej  samospráve, pretože obci možno zákonom

ukladať iba  povinnosti a obmedzenia, nemožno ju však trest-

noprávne  sankcionovať v rámci  správneho  súdnictva. Súd by

mal  zrejme rozhodovať  uznesením bez  pojednávania, čo však

navrhované znenie nerieši. Ak by sa nemohlo odvolaním napad-

núť rozhodnutie okresného súdu, potom je nezmyslom ustanove-

nie § 200h ods. 4, ktoré sa  navrhuje, o tom, že rozhodnutie

nemá odkladný  účinok, lebo ak by  súd návrhu vyhovel, nezá-

konné rozhodnutie zruší, a ak  by nebolo voči nemu prípustné

odvolanie, potom  by bolo právoplatné dňom  doručenia. V ta-

komto prípade by nebol  aktuálny ani výkon rozhodnutia, keď-

že  zrušené  rozhodnutie  nemôže  vyvolávať  žiadne  účinky.

predkladatelia zrejme chceli v odseku 4 navrhovaného  zákona

v správnom súdnictve  zaviesť v prípade  súdneho rozhodnutia

obdobu predbežného  opatrenia v správnom súdnictve. Avšak vo

veciach správneho súdnictva nemožno vôbec ani primerane pou-

žiť ustanovenia druhej časti o predbežných konaniach a pred-

bežných opatreniach,  pretože to vylučuje  ustanovenie § 246

Občianskeho súdneho poriadku.

 

     Preto považujem predložený návrh zákona za nesystémový,

zlý a pripájam sa k procedurálnemu  návrhu, ktorý  predložil

pán poslanec Sopko.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Pásztor. Pripraví sa pán poslanec

Bárdos.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     na rokovanie Národnej rady  Slovenskej republiky sa do-

stal ďalší z návrhov  zákonov z dielne  vlády Slovenskej re-

publiky, ktorý  nielenže je účelový,  ale je výrazom  pomsty

a strašenia obcí  ako samosprávnych územných  celkov v našej

republike.  Vrcholom všetkého  je to,  že tento  návrh sa má

prerokovať v Národnej  rade v skrátenom legislatívnom konaní

v záujme rozšírenia kompetencie orgánov štátu a z dôvodu, že

by neprijatie tejto právnej úpravy mohlo spôsobiť mimoriadne

závažné dôsledky, ako sa to uvádza v predloženom návrhu vlá-

dy.

 

     Predložený  návrh  zapadá  do  série  zákonov, ktoré sa

predkladajú  zo strany  vlády Slovenskej  republiky, zámerom

ktorých je  na úkor právomocí orgánov  obcí upevňovať všade-

prítomný duch vládnutia orgánov štátu za akúkoľvek cenu. Za-

ráža ma promptnosť predloženého  návrhu, ktorá chýba v iných

veciach. Nechýba však tam, kde je zámer preukazovať silu mo-

ci.

 

     Návrh dopĺňa § 11a ods. 6 o vymedzenie  otázky hlasova-

nia obyvateľov obce o iných  otázkach ako neprípustné. Ak je

to v súčasnosti  podľa všeobecne  prezentovaného názoru jed-

noznačné, nie je zrejmé, na čo je potrebná táto novela.

 

     Za najpodstatnejší považujem § 27, ku ktorému sa pripá-

ja odsek 3, na základe  ktorého súd môže  uložiť obci pokutu

do výšky 3 miliónov Sk, ak uznesenie, ktoré súd zrušil, obec

naďalej vykonáva. Podľa mojich vedomostí súd postupuje v ko-

naní podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom

je upravená  aj otázka výkonu  právoplatných a vykonateľných

rozhodnutí súdu. Ak bude existovať právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie súdu o zrušení  takéhoto uznesenia, súd bude po-

stupovať podľa  šiestej časti Občianskeho  súdneho poriadku,

ktorá  upravuje výkon  rozhodnutia. Znamená  táto novela, že

pri spôsoboch výkonu rozhodnutia, ako  je to uvedené v § 258

Občianskeho súdneho poriadku, sa  ešte zvlášť na obce doplní

výkon rozhodnutia  uložením pokuty? Zabúda  sa na to,  že aj

obec je právnickou osobou ako akákoľvek iná právnická osoba,

ktorá by  nemala byť diskriminovaná  osobitným spôsobom, ako

sa to navrhuje v tejto novele.

 

     Na druhej strane, ako je to s uzneseniami vlády Sloven-

skej republiky, ktoré sú v rozpore so zákonom, ako  zmarenie

referenda  na základe  viazanosti ministra  vnútra uznesením

vlády Slovenskej republiky, ktoré  je nepreskúmateľné z hľa-

diska zákonnosti? Preto odporúčam § 200h Občianskeho súdneho

poriadku doplniť aj o preskúmanie  zákonnosti uznesení vlády

Slovenskej republiky, a nielen obecných zastupiteľstiev, ako

sa navrhuje.

 

     Právo  podať  návrh  na  zrušenie nezákonného uznesenia

a na uloženie pokuty okresným  úradom  je okolnosť, ktorá ma

utvrdzuje v tom,  že za  súčasnej  vlády  sa iba  upevňovalo

a naďalej upevňuje bezohľadné postavenie štátnej správy. Vy-

lúčenie odkladného účinku súdu  v uvedenej veci považujem za

neprimerané a ničím neodôvodnené. Za najviac negatívny vplyv

na  právne  vedomie  obyvateľov  obce  nepovažujem uznesenia

obecných a mestských  zastupiteľstiev a manipulovanie s oby-

vateľmi obce, ale  spôsob, akým sa v tejto  republike vládne

od známych novembrových dní roku 1994.

 

 

     Z uvedeného dôvodu  navrhujem  nepokračovať v rokovaní

o návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nerád by som opakoval to, čo tu odznelo už predtým, ale

dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k predloženému

vládnemu  návrhu zákona,  ktorým sa  dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady  číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony.

 

     To, čo súčasná  vládna garnitúra  robí so samosprávou a

s princípom  samosprávy, nemá  obdobu.  Aj  tie dva  návrhy,

o ktorých sa rokovalo takým tempom a takým spôsobom, akým sa

rokovalo, jednoznačne  hovoria o tom, že súčasná vládna gar-

nitúra a hlavne  Hnutie za  demokratické  Slovensko  sa bojí

viesť dialóg s tými, ktorých  sa tieto zmeny týkajú. To zna-

mená, že v žiadnom prípade nechce a nemieni rokovať so Zdru-

žením  miest a obcí  Slovenskej  republiky,  takisto s Úniou

miest a obcí Slovenska a s ostatnými, jednoducho sa bojí, že

občania sa  vo voľbách do miestnych  samospráv rozhodnú slo-

bodne a podporia  takých  kandidátov a budú také samosprávy,

ktoré vlastne nebudú celkom  lojálne súčasnému vedeniu a sú-

časnému Hnutiu za demokratické  Slovensko. Nie náhodou hovo-

rím o tom,  že nie celá vládna garnitúra,  ale hlavne Hnutie

za demokratické Slovensko má na  mysli tieto zmeny a aj ini-

ciuje  tieto  zmeny. Veď  výsledkom  návrhov  zákonov, ktoré

v Národnej rade prerokúvame, a tieto podľa  môjho názoru ne-

zmysly, ktoré sa dostanú do vládneho návrhu zákona, jednodu-

cho v normálnom demokratickom právnom  štáte by sa v žiadnom

prípade nedostali do vládneho a súčasne, ešte raz podčiarku-

jem, vládneho návrhu zákona.

 

     Zmena  zákona  číslo 369/1990 Zb., teda  takého zákona,

ktorý nie je  iba na Slovensku, nie  iba v Európe, ale v ce-

losvetovom  meradle  je považovaný za  veľmi dobrý, o ktorom

sme sa viackrát vyjadrili, že teraz pred voľbami robiť také-

to závažné  zmeny je veľkou  chybou, je iba  účelová  zmena,

ktorá má  napomôcť vám - hlavne  Hnutiu za demokratické Slo-

vensko -, aby ste sa zabezpečili aj na miestnej úrovni, nie-

len na parlamentnej, ale aj na miestnej úrovni, že samosprá-

vy budú poslušné,  budú lojálne a budú robiť  to, čo od nich

vlastne požadujete.

 

     Keď mi dovolíte, v krátkosti  by som zhrnul, že súčasný

vládny návrh zákona, to  znamená zmena zákona číslo 369/1990

Zb., je podľa môjho názoru veľmi veľkou a veľmi zlou pomstou

tým samosprávam, ktoré  sa rozhodli zorganizovať referendum.

Vieme, čo  to predtým bolo, hlavne  vy, pán minister, viete,

prečo nebolo  na Slovensku  referendum a prečo bolo zmarené.

A niektoré samosprávy sa predsa len rozhodli opýtať sa na to

občana, toho  občana, ktorý je  vlastne jediný, kto  sa môže

vyjadriť k otázkam, ktoré sa  ho týkajú. Teraz chcete urobiť

túto pomstu, veď sám pán  premiér povedal, že Štúrovo tu bo-

lo, tak  nejakým spôsobom treba  na to reagovať.  Ale prosím

vás pekne,  takýmto hrubým, arogantným  spôsobom reagovať na

to, čo sa stalo, jednoducho by  ste si nemali v žiadnom prí-

pade dovoliť.

 

     Po druhé tento návrh  je podľa môjho názoru jednoznačne

proti princípu samosprávy. To znamená, vy sa bojíte toho, že

samosprávny princíp  bude  silnejší a vlastne čím ďalej, tým

viac okliešťujete  právomoci samospráv. To  je veľmi "dobrý"

príklad, akým spôsobom chcete  samosprávam, ktoré  chcú nor-

málnym a  samosprávnym spôsobom rozhodovať  o veciach, ktoré

sa ich  týkajú, povedať:  Buď budete poslušní, alebo vás ne-

jakým spôsobom,  veľmi hrubým spôsobom,  potrestáme. Veď to,

čo navrhujete, nechcem ísť  do detailov, tú  pomstu - uložiť

finančnú  pokutu  jednotlivým  samosprávam,  myslím  si,  že

o týchto veciach by sme nemali rokovať v Národnej rade, lebo

tieto veci by sa nemali dostať na pôdu Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     A ešte raz chcem zdôrazniť  to, že hlavne Hnutie za de-

mokratické Slovensko sa bojí, že v nasledujúcich voľbách, aj

v parlamentných, aj v miestnych komunálnych voľbách, občania

povedia  nie jeho  spôsobu politizovania,  spôsobu, ktorý je

veľmi  jasný a jednoznačný. A chcete sa zabezpečiť aj  takým

spôsobom a za takú cenu,  že takýto návrh zákona chcete pri-

jať v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     V mene poslancov poslaneckého klubu Maďarskej koalície,

MKDH mi dovoľte,  aby som  podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona

o rokovacom  poriadku - takisto ako  kolegovia, ktorí to  už

navrhli - navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky ne-

pokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Rea.

 

     Najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ba-

ránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán  poslanec Bárdos, ohromne  sa domáhate demo-

kracie a právomocí samosprávy. Pýtam  sa vás, prečo sa potom

v Štúrove a  vo Svätom Jure väčšina  občanov nezúčastnila na

týchto  referendách. Ak ide o demokraciu a ochranu práv väč-

šiny, tak sa potom pozrite,  kto tu zastupuje väčšinu. Podľa

toho,  čo reprezentujete  vy, alebo  vláda, ktorá pripravila

tento návrh zákona? Veď vláda pripravila tento návrh v záuj-

me ochrany práv väčšiny.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Rea mal  vystúpiť ako posledný v rozprave.

Keďže nie je tu, nestráca poradie, lebo je posledný. Končíme

rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Áno, pán minister sa chce vyjadriť.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovoľte mi, aby som  len v krátkosti zareagoval na dis-

kusiu k novele zákona  číslo 369/1990 Zb. Chcel by som pove-

dať, že skutočne aj my  považujeme tento zákon za veľmi dob-

rý. Pokiaľ by  nedochádzalo k tomu, aby sa v ňom vyhľadávali

slabé miesta, bol by to  zákon skutočne vynikajúci. Ale skú-

senosti, ktoré  sme mali v poslednom  období, že  sa hľadajú

nedostatky  tohto  zákona,  nás  presvedčujú o tom, že treba

hľadať aj spôsob, ako tieto nedostatky riešiť spôsobom, kto-

rý by nebolo možné vysvetľovať ináč,  len tak, ako si to vy-

svetľuje zákonodarca,  tak, ako je potrebné  tento zákon vy-

kladať aj občanom a zastupiteľstvám.

 

     Každá akcia  vyvoláva v podstate  reakciu a na  základe

toho je potrebné povedať,  že aj obchádzanie zákona vyvoláva

snahu  zákon  zlepšiť, upraviť a odstrániť  legislatívne ne-

dostatky, ktoré boli vlastne preukázané. Z tohto hľadiska by

som chcel povedať, že niekoľkokrát zaznela otázka spolupráce

a komunikácie so  Združením miest a obcí  Slovenska ako  zá-

kladným predstaviteľom samosprávy. Chcem povedať, že zástup-

covia Združenia miest a obcí Slovenska sú zastúpení v porad-

ných orgánoch  vlády, sú zastúpení v poradných  orgánoch mi-

nisterstva vnútra. Ide o Radu vlády  pre verejnú správu, ako

aj  kolégium ministra  pre  verejnú  správu. V spolupráci so

Združením  miest a obcí Slovenska  sme pripravovali niekoľko

legislatívnych zmien týkajúcich sa zákonov o samospráve. Bo-

la pripravená aj novela zákona  číslo 369 o obecnom zriadení

v dvoch variantoch, takzvaná malá novela a väčšia novela.

 

     Vzhľadom na to, že Združenie miest a obcí Slovenska po-

važuje tento  zákon za veľmi výhodný  pre samosprávu, nechcú

spolupracovať na tom, aby sa niektoré ustanovenia paragrafov

zákona číslo 369 menili, a táto  situácia im vyhovuje. Samo-

zrejme, že takisto nie sme  proti tomu, ale pokiaľ u niekto-

rých predstaviteľov samosprávy  dochádza k zneužívaniu tohto

zákona,  je  potrebné  hľadať  riešenia. Navrhované riešenie

tento problém rieši len čiastkovo, pretože novely, o ktorých

som hovoril - malá, veľká novela zákona číslo 369 -, nám ne-

prešli, preto  navrhujeme  riešiť len  úzky okruh problémov,

ktoré vznikli  štúrovským a svätojurským referendom, a to je

§ 11a ods. 6, kde chceme zabezpečiť, aby sa podobná situácia

neopakovala.

 

     Pokiaľ hovoríme o sankciách, nejde  tu o sankcie za to,

že obec  prijme  rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom,

ale sankcionovanie  za to, že  aj po upozornení  prokuratúry

a vydaní rozhodnutia súdu obec pokračuje v protizákonnom ko-

naní.  A tu skutočne treba  nájsť  mechanizmus,  aby nedošlo

k poškodzovaniu  záujmov  republiky alebo k ohrozovaniu ľud-

ských práv a slobôd. Z toho hľadiska navrhujeme tento mecha-

nizmus, že v prípade, ak obec nerešpektuje rozhodnutie súdu,

môže jej súd uložiť pokutu až do výšky 3 mil. Sk. Toto opat-

renie sa netýka tých obcí a samospráv, ktoré dodržiavajú zá-

kon, takže tieto  absolútne nemusia  mať obavy z toho, čo sa

udeje prijatím tohto zákona.

 

     Nie sme proti tomu, aby  sa našiel aj iný spôsob rieše-

nia, prípadne Občianskym súdnym poriadkom. Pán Hrušovský na-

vrhuje určité spôsoby a možnosti riešenia, nie sme proti to-

mu, aby sme ich hľadali. V každom  prípade však treba zabrá-

niť tomu,  aby sa takéto  veci  opakovali. Nejde o strašenie

predstaviteľov obcí. A chcel by  som povedať jednu vec. Hnu-

tie za demokratické Slovensko sa nebojí výsledku volieb, le-

bo keď hovoríte, že je  to nepopulárny krok, tak žiadne hnu-

tie by ho pred voľbami  nerobilo. Nejde nám o zastrašovanie,

ale ide o disciplínu a poriadok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Pýtam sa pána  spoločného  spravodajcu, či sa  chce vy-

jadriť. Nechce sa vyjadriť.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím

všetkých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa vrátili

na svoje miesta.

 

     Najskôr budeme hlasovať  podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku.  Ak v rozprave boli  návrhy v zmysle tohto

paragrafu zo strany poslancov, v tom prípade budeme hlasovať

najskôr o ich návrhoch.

 

     Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     V rozprave  odzneli štyrikrát pozmeňujúce  návrhy podľa

§ 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu  záko-

na. Prakticky všetci štyria  poslanci dali totožný návrh ne-

pokračovať v rokovaní. Čiže prosím, aby ste dali o tomto ná-

vrhu hlasovať.  Bol to pán  poslanec Sopko, pripojil  sa pán

poslanec  Hrušovský, pán  poslanec  Pásztor aj pán  poslanec

Bárdos.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať podľa  návrhov poslancov z rozpravy na

základe § 73 ods. 3 písm. b), že nebudeme pokračovať v roko-

vaní o návrhu zákona.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto návrhy sme neprijali.

 

     Pán poslanec,  môžeme  pristúpiť k návrhom, ktoré pred-

kladá gestorský výbor.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky, odporúčam, aby  sa Národná  rada  Slovenskej republiky

uzniesla v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona  o  rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odpo-

ručí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme  o návrhu prerokovať

tento zákon v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďalej  odporúčam  v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 2187 zo 4. 5. 1998 pri-

deliť návrh v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti, pričom  odporúčam, aby výbory, ktorým

bol návrh  zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote do 15.

mája 1998 a gestorský výbor v lehote do 19. mája 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Páni poslanci, poslankyne, prezentuj-

me sa a hlasujme o návrhu  gestorského výboru, kde sú navrh-

nuté výbory, ktoré ho budú prerokúvať, gestorský výbor a le-

hoty na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila tento ná-

vrh zákona výborom, určila gestorský  výbor a lehoty na pre-

rokovanie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k  ďalšiemu bodu programu, a to k bodu číslo

sedem, ktorým je prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona o hlásení pobytu občanov Sloven-

skej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 929, návrh na pride-

lenie  vládneho návrhu  zákona výborom,  určenie gestorského

výboru a lehôt máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 2161.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

predloží Národnej rade minister vnútra pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     z koncepcie rozvoja informačného systému štátnej správy

vyplýva úloha vybudovať jeden  zo základných registrov štát-

neho informačného systému Slovenskej republiky, to je regis-

ter obyvateľov. V súlade s touto  úlohou bol vypracovaný ná-

vrh zákona o hlásení  pobytu  občanov v Slovenskej republike

a registri obyvateľov Slovenskej  republiky. Vybudovanie no-

vého registra obyvateľov je podmienené prijatím navrhovaného

zákona, ktorým sa legislatívne upraví evidencia pobytu obča-

nov a registrácia obyvateľov Slovenskej republiky, pôsobnosť

štátnych  orgánov a obcí, poskytovanie  údajov o evidovaných

osobách,  práva a povinnosti  fyzických  a právnických  osôb

v súlade s právnym  poriadkom Slovenskej  republiky i právom

Európskej únie.

 

     Doteraz  platný  zákon  číslo 135/1982 Zb. o hlásení  a

evidencii  pobytu občanov, vrátane vykonávacej  vyhlášky, už

nespĺňa  súčasné  spoločenské  požiadavky v oblasti hlásenia

a evidencie pobytu občanov a obyvateľov žijúcich a zdržiava-

júcich sa  na území Slovenskej  republiky a jej občanov zdr-

žiavajúcich sa v zahraničí. Špecifikácia evidenčných údajov,

postup ich sústreďovania, evidovanie a najmä  ich poskytova-

nie a využívanie pre potreby  správy štátu nie sú v terajšej

právnej úprave vhodne  upravené a v niektorých prípadoch ko-

lidujú so súčasným právnym poriadkom.

 

     Návrhom novej právnej úpravy sa má dosiahnuť, aby orgá-

ny štátu, obce a príslušné právnické a fyzické osoby mali na

plnenie  svojich  úloh v reálnom  čase k dispozícii  záväzné

údaje o obyvateľoch, a to v potrebnom rozsahu pri dodržiava-

ní zásad  ochrany osobných  údajov v informačných systémoch.

Nové riešenie problematiky hlásenia a evidencie pobytu obča-

nov a obyvateľov  predpokladá, že  register  bude  jednotným

a otvoreným zdrojom  údajov o obyvateľoch, záväzný vo vzťahu

k ostatným informačným systémom  verejnej správy. Očakávame,

že prispeje k zjednodušeniu a skvalitneniu  evidovaných úda-

jov o občanoch a obyvateľoch  najmä  tým, že  zdrojom údajov

budú základné články evidenčného systému, a to okresné úrady

a obce a ďalšie  orgány, v ktorých  záväzné údaje o občanovi

a obyvateľovi vznikajú. Aktuálnosť údajov v reálnom čase za-

bezpečí ich zaznamenávanie do bázy dát pri elektronickom vy-

hodnocovaní osobných  dokumentov a zákonom  podoprený záujem

občana a obyvateľa o ich  úplnosť a správnosť.  Odstráni  sa

tiež duplicitné požadovanie údajov  občanov nad zákonom sta-

novený rámec pri vybavovaní ich záležitostí. Novou technolo-

gickou  platformou  sa  dosiahne  redukcia administratívnych

prác  pri prevádzke  registra obyvateľov  vrátane finančných

výdavkov, ktoré vznikajú pri niekoľkonásobnom opätovnom zís-

kavaní a aktualizovaní údajov o obyvateľoch v určených info-

rmačných systémoch.

 

     Navrhovaný  zákon má  evidenčný charakter.  Jeho úlohou

nie je povoľovanie  pobytu a určovanie podmienok na riešenie

pobytových záležitostí  občana a obyvateľa Slovenskej repub-

liky. Realizácia  novej právnej úpravy  je základným predpo-

kladom na vytvorenie podmienok  na uskutočnenie presunu nie-

ktorých správnych agend z Policajného zboru na orgány miest-

nej štátnej správy, čím  sa dosiahne zníženie administratív-

neho zaťaženia Policajného zboru.

 

     Ekonomické  zabezpečenie  navrhovaného  zákona vychádza

z projektu registra obyvateľov  Slovenskej republiky. Využi-

tie mimorozpočtových zdrojov a transformácia súčasného mate-

riálno-technického a programového  vybavenia centrálnej evi-

dencie pobytu obyvateľov pre  nový register obyvateľov umož-

nia zabezpečiť jeho  zriadenie a prevádzku v podmienkach ve-

rejnej správy pre široký okruh užívateľov.

 

     Odporúčam váženej Národnej  rade prijať návrh predlože-

ného zákona na ďalšie legislatívne prerokovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dám  slovo predsedovi výboru  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti pánu Reovi, ktorý bol určený,

aby nás oboznámil s návrhmi z výboru.

 

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložil  správu k tlači 929,

ktorá je v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, a aby  som vystúpil  pri rokovaní  Národnej  rady

Slovenskej republiky v prvom  čítaní o vládnom návrhu zákona

o hlásení  pobytu  občanov  Slovenskej  republiky a registri

obyvateľov Slovenskej  republiky (tlač 929) ako  spravodajca

určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na

prvé čítanie  na základe uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktoré tento výbor schválil. Ako spravodajca k pr-

vému  čítaniu si  osvojujem stanovisko,  že predmetný  návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona  Národnej  rady  Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, ako i náležitosti  uvedené v legislatívnych  pra-

vidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú pred-

ložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národ-

nej rady  Slovenskej republiky a v rámci  druhého a tretieho

čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rady Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 2161 z 22. 4. 1998 pri-

deliť návrh v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu  a národnosti a napokon  Výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom pána  predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú  samosprávu a národnosti, pričom  odporúčam, aby  výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 22. júna 1998 a gestorský výbor v lehote do 25. júna 1998.

 

     Toľko zo správy spravodajcu k parlamentnej tlači 929.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu. Nedostal som  žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že do

rozpravy sa nikto nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme

nie. Pán  spoločný spravodajca sa takisto  zrejme nechce vy-

jadriť.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  najskôr hlasovať

podľa § 73 ods. 3 o návrhoch, ktoré podáva gestorský výbor.

 

     Prosím pánov  poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo ro-

kovacej miestnosti,  aby sa vrátili na  svoje miesta, budeme

hlasovať.

 

     Ešte  raz vyzývam  poslancov, ktorí  sú mimo  rokovacej

miestnosti, aby sa vrátili, budeme hlasovať.

 

     Prosím, pán spoločný  spravodajca, môžete uviesť hlaso-

vanie.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Tak ako som v spravodajskej správe k tlači 929 uviedol,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti odporúča, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona

prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh gestorského výboru. Prezentuj-

me sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  tento návrh  zákona schválili  do

druhého čítania.

 

     Budeme hlasovať druhýkrát podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporučil som, aby v druhom  čítaní návrh zákona prero-

kovali tieto výbory: Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie,  rozpočet a menu, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti a napokon  Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť s tým,  že výbory ho prerokujú v le-

hote do 20. júna 1998 a gestorský výbor v lehote do 25. júna

1998 a gestorským  výborom bude Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím, prezentujeme  sa a hlasujeme o pridelení  tohto

návrhu zákona  výborom, o určení gestorského  výboru a lehôt

na prerokovanie.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Aj tu môžem konštatovať, že Národná rada svojím rozhod-

nutím pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský

výbor a lehoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj vám, pán minister.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v rokovaním  bodom  osem, ktorým  je

druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a by-

tov v roku 2001.

 

     Vládny návrh  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

926 a spoločnú správu  výborov  schválenú gestorským výborom

máte ako tlač 926a.

 

     Vládny  návrh  zákona  nám  opäť  odôvodní pán minister

Krajči. Prosím ho preto, aby ho predniesol.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prvé sčítanie  ľudu, domov a bytov  sa na území bývalej

Česko-slovenskej  republiky  uskutočnilo  v roku 1921 a jeho

právnym základom  bol zákon  číslo 256/1920 Zb. Pre sčítanie

v roku 1930 a v roku 1950 to bol zákon číslo 47/1927 Zb. Pri

ostatných  dvoch sčítaniach  sa vychádzalo  zo zákona  číslo

21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických infor-

mácií. Predmetný zákon bol  po vzniku samostatnej Slovenskej

republiky zrušený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 155/1993 Z. z., ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady  číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike.

Tento  zákon v § 26 ods. 1 ustanovuje, že sčítanie ľudu, do-

mov a bytov upraví osobitný zákon.

 

     Z uvedeného  vyplýva, že v súčasnosti neexistuje v Slo-

venskej  republike žiadny  všeobecne záväzný  právny predpis

upravujúci sčítanie. Z tohto dôvodu bolo v pláne legislatív-

nych úloh vlády Slovenskej  republiky na rok 1997 Štatistic-

kému úradu Slovenskej republiky uložené predložiť na rokova-

nie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa upra-

ví  príprava a priebeh  sčítania  obyvateľov,  domov a bytov

v roku 2001.

 

     Predmetom zákona je  preto ustanoviť obsah, rozhodujúci

okamih, čas a spôsob vykonania  povinnosti  obyvateľov, kon-

kretizovať úlohy  ministerstiev a ostatných ústredných orgá-

nov štátnej  správy, územných orgánov štátnej  správy a obcí

súvisiacich so sčítaním.

 

     Účelom návrhu  zákona je zároveň  vytvoriť podmienky na

získanie sociálno-ekonomických informácií o obyvateľoch, do-

moch a bytoch, ktoré je možné získať len formou vyčerpávajú-

ceho cenzu.

 

     Sčítanie v desaťročných  intervaloch sa  uskutočňuje vo

väčšine krajín sveta. Význam tejto štatistickej akcie spočí-

va v tom, že sa pri  nej  zistia k jednotnému  okamihu údaje

o obyvateľstve, jeho demografické, sociálne, kultúrne a eko-

nomické  charakteristiky,  ktoré  v  spojení  s informáciami

o úrovni bývania umožňujú spracovať  komplexný pohľad na vý-

voj spoločnosti k danému  okamihu, analyzovať  vývoj v pred-

chádzajúcom období a poskytnúť  základné informácie na prog-

nózovanie vývoja spoločnosti.

 

     Takto  získané  údaje  je  možné  spracovať, analyzovať

a publikovať v najmenších  územných  detailoch  častí  obcí,

alebo v obci, ako aj na  úrovni  obcí, okresov,  krajov a za

celú  Slovenskú republiku.  Budú tvoriť  jednu zo základných

východiskových báz údajov o novej územnosprávnej organizácii

Slovenskej republiky. Údaje budú  získané a spracované v sú-

lade s  medzinárodne  platnou metodikou a klasifikáciami, čo

umožní ich  využitie pri medzinárodných  porovnávaniach. Pri

určení  obsahu sčítania  boli zohľadnené  požiadavky orgánov

OSN, Európskej únie a viacerých medzinárodných organizácií.

 

     Návrh  zákona o sčítaní  obyvateľov,  domov a bytov  je

vypracovaný v súlade s Legislatívnymi  pravidlami vlády Slo-

venskej republiky. K predkladanému  návrhu zákona bol vypra-

covaný legislatívny zámer návrhu  zákona o sčítaní ľudu, do-

mov a bytov vláde Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej re-

publiky ho schválila uznesením číslo 598 19. augusta 1997.

 

     Legislatívna rada vlády  Slovenskej republiky návrh zá-

kona  prerokovala 7. januára. Vláda  schválila  návrh zákona

o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 dňa 24. feb-

ruára 1998 uznesením číslo 125. Na základe toho bol vypraco-

vaný a Národnej rade  Slovenskej republiky predložený vládny

návrh predmetného zákona (tlač 926).

 

     Jednotlivé  parlamentné  výbory  prerokovali  predmetný

vládny návrh zákona v dňoch 15. až 29. apríla 1998 a gestor-

ský výbor 6. mája 1998. Spoločnú správu výborov so zahrnutím

pripomienok a pozmeňujúcich návrhov gestorský výbor vypraco-

val s odporúčaním v treťom čítaní vládny návrh zákona o sčí-

taní domov, obyvateľov a bytov v roku 2001 schváliť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovolím si požiadať o podporu

predkladaného vládneho návrhu zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     V tomto bode programu  je takisto určený za spravodajcu

predseda  výboru  pán Rea. Prosím ho,  aby podľa § 80 ods. 2

zákona o rokovacom poriadku  informoval Národnú radu Sloven-

skej  republiky o návrhoch a o prerokovaní  tohto  návrhu vo

výbore a aby nám zdôvodnil stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládne-

ho návrhu zákona o sčítaní  obyvateľov, domov a bytov v roku

2001 (tlač 926) vo  výboroch Národnej rady Slovenskej repub-

liky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti  ako gestorský výbor

pri rokovaní o vládnom  návrhu  zákona o sčítaní obyvateľov,

domov a bytov v roku 2001 podáva  Národnej  rade  Slovenskej

republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky  túto spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej  republiky o prerokovaní uve-

deného návrhu zákona.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1027

z 31. marca 1998 pridelila  vládny  návrh  zákona  o sčítaní

obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 na  prerokovanie týmto

výborom Národnej rady  Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť

a napokon Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu  prírody. Uvedené výbory preroko-

vali predmetný  návrh zákona v lehote  určenej uznesením Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 6. mája  tohto roku žiadne

stanoviská  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorí nie sú členmi výborov,  ktorým bol návrh zákona pride-

lený, oznámenie v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národ-

nej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

 

     Vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov

v roku 2001 odporúčali  Národnej  rade  Slovenskej republiky

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory

Národnej rady Slovenskej  republiky: Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky  uznesením číslo 617 z 29.

apríla tohto roku, Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu  uznesením číslo 648 z 29. ap-

ríla  tohto roku,  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti uznesením

číslo 348 zo 6. mája tohto roku, Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  zdravotníctvo a sociálne veci uznesením

číslo 450 z 15. apríla tohto roku, Výbor  Národnej rady Slo-

venskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť  uznesením číslo

401 z 15. apríla tohto  roku a napokon  Výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy uznesením číslo 314 zo 16. apríla tohto roku.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod  bodom III tejto  správy vyplývajú pozmeňujúce

návrhy. Nebudem ich  čítať, sú uvedené  pod bodmi 1, 2, 3, 4

a 5. A môj návrh je  taký, aby sme o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch  hlasovali takto: spoločne o bodoch 2, 3 a 5

s návrhom  gestorského výboru  predmetný návrh  schváliť ako

legislatívnotechnickú úpravu.

 

     Osobitne o bode 4 spoločnej správy s návrhom gestorské-

ho  výboru  návrh  neschváliť  a osobitne o bode 1 spoločnej

správy s návrhom gestorského výboru návrh neschváliť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona o  sčítaní  obyvateľov,  domov a bytov v roku

2001 vyjadrených v ich  uzneseniach uvedených  pod bodom III

tejto správy a v stanoviskách  poslancov  gestorského výboru

vyjadrených  v  rozprave  k tomuto  návrhu  zákona v  súlade

s § 79 ods. 4 a §  83 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1996 Z. z. odporúča  Národnej rade Slovenskej

republiky  vládny návrh  zákona o sčítaní  obyvateľov, domov

a bytov v roku 2001 (tlač 926) v znení  schválených pozmeňu-

júcich  a  doplňujúcich  návrhov  uvedených v tejto správe a

prednesených v rozprave schváliť.

 

     Súčasne gestorský výbor  poveril spoločného spravodajcu

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  poslanca Jozefa

Reu predložiť  návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86

zákona Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sčíta-

ní  obyvateľov,  domov  a bytov  v roku 2001 bola  schválená

uznesením Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu a národnosti  ako gestorským

výborom číslo 348 zo dňa 6. mája tohto roku.

 

     Toľko, pán predseda, zo  spoločnej správy výborov (tlač

926a). Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Pýtam sa,  či sa niekto hlási do rozpra-

vy. Konštatujem, že sa do  rozpravy hlási pán poslanec Horál

a pán poslanec Zahatlan. Končím možnosť prihlásiť sa do roz-

pravy a prosím pána poslanca Horála.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     sčítanie  obyvateľov, domov a bytov  patrí  medzi  naj-

významnejšie  štatistické zisťovania,  ktorým sa uskutočňujú

v desaťročných  intervaloch  základné  vybrané demografické,

kultúrne a ekonomické charakteristiky obyvateľstva.

 

     Význam sčítania pripravovaného v roku 2001 je o to väč-

ší, že je súčasťou pripravovaného celosvetového cenzu. Obsah

sčítania - to je zoznam  zisťovaných  údajov - je spracovaný

na základe  medzinárodných  odporúčaní a je v plnom  rozsahu

porovnateľný s údajmi zisťovanými  aj v ostatných  krajinách

Európy a krajinách Európskej únie. Údaje o národnosti, mate-

rinskom jazyku a náboženskom vyznaní, ktoré sa majú zisťovať

pri  sčítaní  obyvateľov,  domov a bytov v roku 2001, patria

medzi významné kultúrne charakteristiky obyvateľstva, a teda

každý obyvateľ  má možnosť  slobodne  sa vyjadriť aj k týmto

otázkam.

 

     Význam zistených  charakteristík  je o to väčší, že  je

potrebné zobjektivizovať mnohé rozdielne  údaje, ktoré v sú-

časnom období  publikujú, a to  ako o národnostiach,  tak aj

o jednotlivých náboženských vyznaniach. Sčítanie obyvateľov,

domov a bytov je jediným  možným  spôsobom získania takýchto

informácií.

 

     Objektivita  zistených údajov  je zaručená  tým, že ich

vyplňuje samotné obyvateľstvo.  Obyvateľ vyplňuje údaje sám,

je ponechané každému, aby sa  slobodne rozhodol o svojej ná-

rodnosti,  resp.  náboženskom  vyznaní.  Správnosť vyplnenia

údajov sa nebude následne overovať.

 

     Ochrana  údajov  je zaručená v zmysle platných zákonov.

Identifikácie - adresa, meno a priezvisko - budú po skontro-

lovaní úplnosti údajov oddelené a fyzicky zlikvidované a ne-

budú sa ďalej spracúvať, t. j. nie je možná následná identi-

fikácia obyvateľov zo štatisticky spracovaných údajov.

 

     Uvedené údaje sa zisťujú v mnohých  krajinách Európskej

únie, napríklad v Anglicku, Írsku, Portugalsku, Nemecku, Ra-

kúsku, ale aj v ďalších krajinách strednej a východnej Euró-

py.  Zisťovanie  týchto  údajov nie  je v rozpore so zákonom

o štátnom informačnom systéme.

 

     Preto aj vás, vážené  kolegyne a vážení kolegovia, pro-

sím o podporu vládneho návrhu  zákona. A teda skutočnosť, že

zisťovanie údajov o národnosti,  materinskom  jazyku a nábo-

ženskom vyznaní má byť súčasťou  zisťovania, má byť aj defi-

novaná povinnosť obyvateľstva poskytnúť požadované údaje.

 

     Ďakujem, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k ná-

vrhu vládneho zákona.

 

     Sčítanie obyvateľov, domov a bytov patrí medzi významné

zdroje  informácií o štruktúre  obyvateľstva, o jeho  vývoji

v predchádzajúcom období.  Jeho význam je o to  väčší, že sa

ním  získajú objektívne  štatistické  údaje o mnohých oblas-

tiach života spoločnosti. Štatisticky spracované údaje umož-

ňujú nielen analýzu vývoja našej spoločnosti v predchádzajú-

com období, ale aj  medzinárodné porovnanie zisťovaných úda-

jov.  Ich význam  je navyše  podmienený aj  skutočnosťou, že

mnohé  opatrenia štátnej  správy, ako  aj opatrenia miestnej

štátnej správy a samosprávy obcí sú závislé od údajov ziste-

ných pri  sčítaní. Nepochybné je  aj ich  využitie v ďalších

oblastiach  života  spoločnosti,   konkrétne  pri  sledovaní

a objektivizovaní  vývoja jednotlivých  národností v Sloven-

skej  republike a vývoja  náboženského  vyznania obyvateľov.

Navyše je  potrebné poznať tieto charakteristiky,  či už ná-

rodnosť, náboženské vyznanie aj z hľadiska skúmania ďalšieho

demografického  vývoja spoločnosti,  pretože tento  vývoj je

v mnohých  smeroch závislý  aj od  týchto charakteristík. Aj

z toho dôvodu podporujem vládny návrh zákona, vrátane povin-

nosti obyvateľov poskytnúť  údaje o národnosti a náboženskom

vyznaní.

 

     Dovoľte mi, aby som v stručnosti odôvodnil slová, ktoré

som teraz predniesol.

 

     Tento vládny návrh prakticky  nadväzuje na obsah sčíta-

nia ľudu, domov a bytov v roku 1991 v Slovenskej  republike,

čím je zabezpečená možnosť  sledovať vývoj daných ukazovate-

ľov v desaťročnom  období. Ďalej,  návrh  zákona  je v súla-

de s odporúčaniami  Štatistického  úradu  Európskej  komisie

EUROSTAT pre sčítanie v krajinách Európskej únie, čím je za-

bezpečená medzinárodná porovnateľnosť obsahu sčítania. Ďalej

sa umožňuje objektivizovať  údaje o národnosti a náboženskom

vyznaní  obyvateľstva, ktoré  sa  používajú v reálnom živote

spoločnosti, čiže keď príde k riešeniu národnostných a nábo-

ženských sporov, štátne dotácie, problematika samosprávy ob-

cí a podobne.

 

     Ďalej  tento návrh  umožní  sledovať a analyzovať vývoj

národností a náboženského vyznania v porovnaní s ďalšími de-

mografickými, kultúrnymi a sociálnymi charakteristikami oby-

vateľstva.  Sčítanie  obyvateľov,  domov a bytov je  jediným

možným  spôsobom získania  takýchto informácií.  Objektivita

zistených údajov  je zaručená tým, že  si ich vyplní samotné

obyvateľstvo. Obyvateľ  vyplňuje údaje sám,  je ponechané na

každom, aby sa slobodne  rozhodol o svojej národnosti, resp.

náboženskom  vyznaní. Správnosť  vyplnenia údajov  sa nebude

následne  overovať. Podotýkam, že ochrana údajov je zaručená

v zmysle  platných  zákonov. Identifikácie - adresy,  mená a

priezviská budú - po skontrolovaní  úplnosti údajov oddelené

a fyzicky zlikvidované. Nebudú sa ďalej spracúvať, t. j. nie

je  možná následná  identifikácia obyvateľov  zo štatisticky

spracovaných údajov.

 

     Uvedené  údaje sa  zisťujú v  mnohých krajinách Európy,

napríklad v Anglicku,  Írsku, Portugalsku, Nemecku, Rakúsku,

ako aj v krajinách strednej a východnej Európy.

 

     Zisťovanie týchto údajov nie je  ani v rozpore so záko-

nom o štátnom  informačnom  systéme. Aj z týchto dôvodov vás

chcem požiadať, kolegyne, kolegovia, o podporu tohto vládne-

ho návrhu zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, to  bol posledný  pán

poslanec v rozprave. Keďže  nie sú faktické poznámky, vyhla-

sujem rozpravu za skončenú.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa bude vyjadrovať. Nie. Pán

spoločný spravodajca takisto nie.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Hlasovať  budeme  podľa

§ 83 ods. 3 zákona  o  rokovacom  poriadku. Budeme  hlasovať

najskôr o návrhoch zo spoločnej  správy výborov a potom pri-

stúpime k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

 

     Prosím ešte raz, pani  poslankyne, páni poslanci, ktorí

ste mimo rokovacej miestnosti, budeme hlasovať, vráťte sa na

svoje miesta.

 

 

     Prosím, pán spoločný  spravodajca. Hlasujeme o návrhoch

zo spoločnej správy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pri predkladaní  spoločnej správy som  navrhol na návrh

gestorského výboru schváliť body 2, 3 a 5 spoločne s odporú-

čaním Národnej rade schváliť ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  počuli ste  návrh. Prezentujme  sa a hlasujme.

Hlasujeme o návrhu gestorského výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme prijali tento návrh.

 

     Ešte sa pýtam pána spoločného spravodajcu, aké má návr-

hy na pokračovanie rokovania.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán predseda, ešte musíme schváliť ďalšie body. Osobit-

ne bod 1 a osobitne bod 4.

 

     Bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode  číslo 1. Gestorský výbor navrhuje ne-

prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod číslo 1 z gestorskej správy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     A ešte posledný bod spoločnej správy, bod číslo 4, kto-

rý gestorský výbor taktiež navrhuje neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz hlasujeme o bode  číslo 4 zo  správy  gestorského

výboru. Návrh takisto neodporúča prijať.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pardon, pán  predseda, ospravedlňujem sa.  Navrhuje  to

schváliť. Ešte to stihnete, páni poslanci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Bod číslo 4 z gestorskej správy sme prijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne  za pochopenie, ešte  raz sa ospravedlňu-

jem.

 

     Pán  predseda,  mám  poverenie  výboru predložiť návrhy

podľa § 83, 84, 86 a pokračovať v ďalšom  prerokúvaní tretím

čítaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste, výbor poveril pána poslanca, aby nás infor-

moval, že môžeme pokračovať  podľa návrhu gestorského výboru

v treťom čítaní.

 

     Pýtam sa, či  ste za to. Ak nikto  nie je proti... (Šum

v pléne.)  Tak, prosím,  budeme  hlasovať o návrhu,  aby sme

tento návrh postúpili na rokovanie do tretieho čítania. Pro-

sím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Prosím, teraz  pristúpime k tretiemu  čítaniu o vládnom

návrhu  zákona o  sčítaní obyvateľov,  domov a  bytov v roku

2001.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Chcem len upo-

zorniť, že v rámci tejto  rozpravy môžete podávať návrhy len

v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Ak sa nikto nehlási do rozpravy, končím rozpravu o tom-

to bode programu. Ešte  raz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ak neboli v rámci  tohto  čítania podané žiadne  pozmeňujúce

návrhy, môžeme  pristúpiť podľa § 86 zákona o rokovacom  po-

riadku k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, páni poslanci, pani  poslankyne, budeme sa hneď

prezentovať a aj hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi. (Potlesk.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     máme ešte štvrťhodinu do 19.00 hodiny, môžeme pristúpiť

k rokovaniu o bode číslo deväť, a to je

 

     návrh vlády  Slovenskej republiky na  skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom návrhu zákona o verejných prácach.

 

     Návrh ste dostali ako  tlač 982 a súčasťou návrhu vlády

je aj uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  tento  návrh

prednesie  minister výstavby a verejných prác Slovenskej re-

publiky pán Ján Mráz.

 

     Prosím, pán minister, aby ste nás oboznámili s návrhom.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej re-

publiky na  rok 1997 spracovalo Ministerstvo  výstavby a ve-

rejných prác  Slovenskej republiky návrh  zákona o verejných

prácach a návrh jeho  vykonávacej  vyhlášky o podrobnostiach

zostavovania programov verejných  prác, dokumentácií staveb-

ného zámeru a verejných prác, obsahu  preberacieho protokolu

a záverečného technického a ekonomického hodnotenia dokonče-

nia verejnej práce.

 

     Návrh zákona o verejných  prácach  bol  dňa 21. januára

a 25. marca 1998 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slo-

venskej  republiky a dňa 14. apríla 1998 ho  vláda schválila

uznesením číslo 273. Súčasne  uznesením číslo 274 odporučila

Národnej rade  Slovenskej republiky návrh  zákona prerokovať

v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Návrh zákona bol predložený do Národnej rady Slovenskej

republiky dňa 23. apríla 1998.

 

     Predmetom zákona o verejných prácach je systém uskutoč-

ňovania verejných  prác, vrátane podmienok  na ich prípravu,

posudzovanie štátnou expertízou,  kvalitu, hodnotenie, vyko-

návanie štátneho dozoru nad verejnými prácami, zodpovednost-

ný systém a informačný systém.

 

     Významnou  skutočnosťou je  aj povinnosť  predkladateľa

požiadať o vykonanie štátnej  expertízy na stavebný zámer na

verejné  práce, ktorých  navrhovaná cena  je vyššia  ako 200

mil. korún.  Vychádzali sme z toho,  že by to mala  byť cena

vyššia ako 5 mil. ECU. Rok 1997 bol  rokom  overovania opod-

statnenosti výkonu štátnej expertízy a jej prínosu pre štát-

ny rozpočet. Na základe  záverov protokolov o vykonaní štát-

nej expertízy na stavebné zámery v roku 1997 je možné vyčís-

lenie úspor. V roku 1997 bola  vykonaná  štátna expertíza na

tri stavebné zámery, ktorých celkový investičný náklad pred-

stavoval 15 615 mil. korún. Pri výkone štátnej expertízy bol

celkový investičný náklad prehodnotený do cenovej úrovne ro-

ku 1997,  čo predstavovalo výšku  celkového investičného ná-

kladu 18 223 mil. korún.

 

     Vykonaním štátnej expertízy dvoch posudzovaných staveb-

ných  zámerov s nákladom 9 046 mil. Sk  bola preukázaná mož-

nosť úspory 589 mil. Sk, čo  predstavuje  úsporu 6,5 % z in-

vestičných nákladov týchto dvoch  stavieb. Tretia stavba ne-

mala v dostatočnej miere pripravené podklady na posudzovanie

jej investičného  nákladu, pretože v projektovej príprave sa

ešte neprihliadalo na potreby štátnej expertízy.

 

     V zmysle uvedeného je  možné konštatovať, že po prijatí

zákona o verejných prácach, ktorý upravuje aj inštitút štát-

nej expertízy,  dôjde k nárastu  úspor z dôvodu kvalitnejšej

pripravenosti  podkladov,  a tým k zefektívneniu  využívania

štátnych prostriedkov  pri realizácii verejných  prác. Keďže

zákon vytvára  podmienky na hospodárne  využívanie verejných

investícií,  odporúčam, aby  tento zákon  nadobudol účinnosť

1. januára 1999.

 

     S ohľadom na uvedené  rozhodla  vláda Slovenskej repub-

liky podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky predložiť  predmetný zákon na pre-

rokovanie v skrátenom  legislatívnom  konaní, a to z dôvodu,

aby sa v záujme štátu  zabránilo  hospodárskym škodám, ktoré

by vznikli nevykonaním štátnej expertízy a štátneho dozoru.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     s ohľadom na závažnosť argumentov, podporujúcich potre-

bu prijať zákon o verejných  prácach, dovoľujem si vám odpo-

rúčať prijatie zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Vážený pán  predseda, vážená Národná  rada, ďakujem vám

pekne za vypočutie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

 

     Prosím teraz  pána  Pacolu, ktorý bol určený gestorským

výborom ako spravodajca k tomuto bodu programu.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som prečítal informáciu Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skráte-

né legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona o verejných

prácach.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a podnikanie v súlade s § 89 zákona  Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkla-

dá  Národnej rade  Slovenskej republiky  ako gestorský výbor

informáciu o výsledku prerokovania  návrhu vlády na skrátené

legislatívne  konanie o vládnom  návrhu  zákona  o verejných

prácach (tlač 982).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2166 z 24. apríla 1998 pridelil  návrh vlády na prero-

kovanie  výboru  s termínom do 6. mája 1998 s tým,  že o vý-

sledku prerokovania bude  informovať Národnú radu Slovenskej

republiky. Gestorský výbor prerokoval predložený návrh vlády

na svojej 30. schôdzi 5. mája 1998 a prijal  uznesenie číslo

552.

 

     Gestorský výbor  na svojom rokovaní  súhlasil s návrhom

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona o verejných  prácach a odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky  vysloviť s predloženým návrhom súhlas s tým,

že vládny návrh zákona o verejných prácach Národná rada Slo-

venskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní

na svojej 47. schôdzi v prvom čítaní.

 

     Gestorský  výbor na  základe svojho  rokovania v súlade

s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky s návrhom vlády na skrátené legis-

latívne konanie o vládnom návrhu  zákona o verejných prácach

(tlač 982) vysloviť  súhlas a prijať  uznesenie,  ktoré  vám

prečítam.

 

     "Návrh uznesenia Národnej rady  k návrhu vlády na skrá-

tené legislatívne  konanie o vládnom návrhu  zákona o verej-

ných prácach (tlač 982)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s preroko-

vaním vládneho návrhu  zákona o verejných prácach (tlač 983)

v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 47. schôdzi."

 

     Ďakujem. To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, otváram  rozpravu. Ne-

dostal som písomné prihlášky. Pán  poslanec sa hlási do roz-

pravy. Píšem si pána poslanca Benčíka. Ak sa už nikto nehlá-

si, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána

poslanca Benčíka, aby sa ujal slova.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mohol by  som to vyriešiť aj  faktickou poznámkou, lebo

som pochopil, že zákon je dôležitý, významný a je orientova-

ný tak, že nadobudne  účinnosť 1. januára 1999. To považujem

za správne, lebo legisvakácia je pri takýchto zákonoch dôle-

žitá, čo zase nerobíme. V tomto prípade by som chcel pochvá-

liť, že sa zákon bude  môcť organizačne, legislatívne a iným

spôsobom  pripraviť. Ale  pán minister  neuviedol ani  jeden

z dôvodov, pre  ktorý je možné  uskutočniť skrátené konanie.

Prosím, aby uviedol aspoň jeden dôvod, aby sme mohli zvážiť,

či je skutočne odôvodnené skrátené legislatívne konanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, poslankyne, končím rozpravu k tomuto bo-

du.

 

     Pýtam sa pána ministra, či chce odpovedať. Áno, nech sa

páči.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     síce len veľmi stručne, ale  predsa som len povedal, že

v podstate v tomto  roku by sa  malo posúdiť osem stavebných

zámerov a predpokladáme, že by  to mal byť objem prác, resp.

investičných nákladov okolo 8 mld. Sk. Uvádzal som, že úspo-

ra v minulom roku na projektoch, ktoré sme posudzovali štát-

nou expertízou, bola okolo 6,5 %. To znamená, že je možné aj

toto  predpokladať  medzi 6 až 7 %. Domnievam  sa, že je  to

dosť silný argument na to, aby sme návrh schválili. Nemám na

to viac pádnejších argumentov. To stačí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán  spoločný spravodajca  sa zrejme  nebude vyjadrovať

k rozprave.

 

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne,  budeme hlaso-

vať. Prosím, aby ste zaujali  svoje miesta v rokovacej sále.

Budeme  hlasovať o  uznesení, ktorým  Národná rada  na návrh

vlády vyslovuje súhlas so skráteným konaním.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas  s  tým,  že  budeme  tento  návrh  zákona prerokúvať

v skrátenom konaní.

 

     Môžeme pristúpiť  ešte k ďalšiemu bodu,  ktorým je prvé

čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o verejných prácach.

 

     Materiál ste dostali ako tlač  číslo 983. Návrh na pri-

delenie výborom, o určení gestorského výboru a lehôt na pre-

rokovanie máte v rozhodnutí predsedu číslo 2167.

 

     Pán minister, prosím, aby ste sa ujali slova a povedali

nám stručne o obsahu zákona.

 

 

 

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako som  už uviedol k materiálu o návrhu  vlády Sloven-

skej  republiky na  skrátené legislatívne  konanie o vládnom

návrhu zákona o verejných  prácach, v zmysle  plánu legisla-

tívnych úloh vlády Slovenskej  republiky na rok 1997 spraco-

valo Ministerstvo  výstavby a verejných  prác Slovenskej re-

publiky návrh zákona o verejných  prácach, návrh o vykonáva-

cej vyhláške o podrobnostiach  zostavovania programov verej-

ných  prác, dokumentácií  stavebného zámeru  verejných prác,

obsahu  preberacieho  protokolu  a  záverečného  technického

a ekonomického hodnotenia dokončenia verejnej práce.

 

     Návrh  zákona o verejných  prácach bol dňa 21. a 25. 3.

prerokovaný v Legislatívnej  rade vlády Slovenskej republiky

a dňa 14. apríla ho vláda  schválila  svojím uznesením číslo

273.

 

     Oblasť verejných prác nebola  doteraz v našej republike

legislatívne upravená.  Otázka jej úpravy sa  dostáva do po-

predia až teraz, keď začína  aj u nás fungovať trhová ekono-

mika.  Verejné práce  sú v jednotlivých  krajinách Európskej

únie rôzne  upravené. Pri tvorbe  nového  zákona o verejných

prácach sme vychádzali zo skúseností vyspelých štátov s cie-

ľom pripraviť podklad pre  najvhodnejšiu zákonnú úpravu sys-

tému  verejných prác.  Súčasne však  nemohol byť  aplikovaný

ucelený  zahraničný model,  pretože takýto  vlastne na svete

ešte nikde neexistuje.

 

     Podľa skúseností  zo štátov s fungujúcou trhovou ekono-

mikou  je  jednou z úloh  štátu  popri  vytváraní  všeobecne

priaznivých podmienok na investovanie  veľmi dôležité priame

investovanie do odvetví spoločenskej spotreby štátu a obyva-

teľstva.  Predmetom  zákona o verejných  prácach  je  systém

uskutočňovania verejných prác, vrátane podmienok na ich prí-

pravu, posudzovanie štátnou  expertízou, kvalitu, hodnotenie

vykonávania štátneho dozoru nad verejnými prácami, zodpoved-

nostný systém a informačný systém.

 

     Na zabezpečenie plynulej  prípravy verejných prác navr-

huje zákon zostavovať programy  verejných prác. Programy za-

radené do  sústavy programov týchto  prác umožnia poskytovať

informácie o verejných  prácach, čo  sú dôležité  informácie

pre potenciálnych zahraničných a domácich podnikateľov najmä

v stavebníctve a na  zabezpečenie reálnych koncepcií staveb-

nej výroby.

 

     Do sústavy programov verejných prác sa zaraďujú rezort-

né  rozvojové  programy,  rozvojové  programy kraja, súhrnné

programy verejných prác a rozvojové  programy priorít verej-

ných  investícií. Koncepčná  politika  rezortov a krajov  sa

uplatňuje v rozvojových programoch verejných prác. Zákon na-

vrhuje,  aby rozvojové  programy verejných  prác vypracovali

ministerstvá, ústredné orgány  štátnej správy, krajské úrady

a ostatní správcovia  rozpočtových kapitol na  obdobie troch

rokov a boli podkladom  rozvojového  programu priorít týchto

verejných prác.

 

     Významnou  skutočnosťou je  aj povinnosť  predkladateľa

požiadať o vykonanie  štátnej expertízy na stavebný zámer na

verejné  práce, ktorých  navrhovaná cena  je vyššia  ako 200

mil. Sk. Na  tieto  stavebné  zámery je  potrebné, aby k nim

predložil stanovisko Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti,

vedy a techniky Slovenskej republiky, pretože tento vypracú-

va stratégiu rozvoja Slovenska.

 

 

 

     Uchovávaním  dokumentácie stavebného  zámeru sa sleduje

cieľ umožniť preverenie správnosti stavebného zámeru a even-

tuálne porovnanie nových stavebných zámerov s predošlými pri

vykonávaní činnosti štátnej expertízy.

 

     Rok 1997 bol rokom  overovania  opodstatnenosti  výkonu

štátnej expertízy a jej prínosu  pre štátny rozpočet. Na zá-

klade záverov i protokolov o vykonaní  štátnej  expertízy na

stavebné zámery v roku 1997 je možné vyčíslenie úspor. V ro-

ku 1997 bola vykonaná štátna expertíza na tri stavebné záme-

ry, ako som už o nich hovoril.

 

     V zmysle uvedeného je  možné konštatovať, že po prijatí

zákona o verejných prácach, ktorý upravuje aj inštitút štát-

nej expertízy,  dôjde k nárastu  úspor z dôvodu kvalitnejšej

pripravenosti  podkladov, a  tým k zefektívneniu  využívania

štátnych prostriedkov pri realizácii verejných prác.

 

     Na účely  riadneho výkonu činnosti  štátneho dozoru nad

verejnými  prácami sa  ustanovujú jeho  oprávnenia tak,  aby

tento dozor bol  vykonávaný v potrebnom rozsahu a nevznikali

prekážky na jeho vykonávanie zo strany stavebníka alebo zho-

toviteľa stavby. Ak pri  výkone štátneho dozoru zistí minis-

terstvo nedostatky, má oprávnenie žiadať od stavebníka alebo

predkladateľa  vykonanie  nápravy. Za nedodržanie  sú, samo-

zrejme, stanovené pokuty.

 

     Verím, že nový zákon o verejných  prácach, ktorý prijme

Národná rada Slovenskej  republiky v znení prípadných pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých na rokovaní Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, a jeho uvedenie do praxe vy-

tvorí okrem  iných podmienok aj podmienky  na úsporu finanč-

ných prostriedkov vynakladaných na verejné práce.

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     s ohľadom na závažnosť argumentov, podporujúcich potre-

bu prijať zákon o verejných  prácach, dovoľujem si vám odpo-

rúčať prijatie tohto zákona.

 

     Ďakujem vám pekne, že ste ma vypočuli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím spoločného  spravodajcu, ktorým je  aj pri tomto

bode programu pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom návrhu  zákona o verejných prácach (tlač 983)

ako spravodajca určený  navrhnutým gestorským výborom Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený  návrh  (tlač 983) o vládnom  návrhu  zákona

o verejných  prácach  bol  doručený  poslancom Národnej rady

Slovenskej  republiky dňa 24. 4. 1998, čím boli splnené pod-

mienky určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh (tlač 983) spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej  rady Slovenskej republiky, a podľa legisla-

tívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 47. schôdze Národ-

nej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

a určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny návrh zákona  rieši závažnú spoločenskú problematiku,

ktorú je potrebné upraviť tak,  ako sa navrhuje v návrhu zá-

kona. Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať

uznesenie,  aby Národná  rada po  všeobecnej rozprave  návrh

prerokovala v druhom čítaní.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.

 

     Odporúčam, aby návrh  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky o pridelení  výborom a lehoty  prerokovania zákona

Národná rada podľa § 74 schválila.

 

     Ďalej mi dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia.

 

     V súlade s § 73 ods. 3 písm. c)  zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej  rady Slovenskej republiky  odporúčam prijať

uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobec-

nej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

 

     Čo  sa týka  ostatných náležitostí,  pridelenie výborom

a jednotlivé lehoty prečítam potom,  pán predseda, až na zá-

ver.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam  sa, či sa hlási niekto

z vás. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pýtam sa  pána ministra, či sa  bude vyjadrovať. Zrejme

nie. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

 

     Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Najskôr budeme

hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c).

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem  konštatovať, že  Národná rada  sa uzniesla tento

vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Pán poslanec, môžeme  pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74

ods. 1 a 2.

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Navrhujem z rozhodnutia  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky prideliť vládny návrh zákona o verejných prá-

cach týmto  výborom: ústavnoprávnemu výboru,  výboru pre fi-

nancie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizá-

ciu a  podnikanie, výboru pre  verejnú správu, územnú  samo-

správu a národnosti a výboru pre životné prostredie a ochra-

nu prírody.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a hlasujme.  Hlasujeme o tom,

ktoré výbory  návrh zákona prerokujú, ktorý  výbor bude ges-

torský, a o lehotách na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom, určila gestorský  výbor a lehoty na prerokova-

nie.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ešte raz budeme hlasovať, vážení kolegovia. Ešte budeme

hlasovať o určení gestorského výboru, čiže výboru pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie a o lehotách.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz  ste to  čítali.  Povedal  som, že  sme hlasovali

o pridelení návrhu zákona výborom,  určili sme gestorský vý-

bor a lehoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci.

 

     Pán poslanec Garai chce niečo oznámiť? Zapnite mikrofón

pánu poslancovi Garaiovi.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Chcel som,  aby ste požiadali  Slovenskú televíziu, aby

ukázala, ako sa zúčastňujú na rokovaní poslanci z opozičných

strán.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je tu zástupca opozície.

 

     Ešte  predsedovia  výborov  pán Baránik a pán  Hofbauer

chcú oznámiť informáciu o stretnutí výborov.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Prosím  všetkých členov  výboru pre  financie, rozpočet

a menu, zajtra ráno výbor prerokuje dva návrhy zákonov.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Hospodársky výbor mal zasadať zajtra. Prekladá sa to na

štvrtok. Pozvánka platí, termín je vo štvrtok.

 

     A čo sa  týka televízie, pán poslanec Garai,  nie je to

potrebné, ja som si to snímkoval, takže historická snímka je.

 

                    Druhý deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       13. mája 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram druhý  deň rokovania 47. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Na  dnešnú schôdzu  som nedostal  žiadne ospravedlnenie

poslancov,  takže  môžeme  pokračovať v prerušenom  rokovaní

a budeme rokovať

 

     o jedenástom bode nášho  programu, ktorým je prvé číta-

nie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

     Predtým ešte  vám prečítam list, ktorý  som včera v tej

trošku  nervóznej atmosfére  zabudol prečítať.  Píše mi pani

poslankyňa Gbúrová, poslankyňa Národnej rady.

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľujem si  Vám oznámiť, že  dňom 30. apríla 1998 som

vystúpila z klubu poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky za Slovenskú demokratickú  ľavicu a naďalej chcem pôso-

biť ako nezávislá poslankyňa Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Takto to mám napísané - za Slovenskú demokratickú ľavi-

cu. Prečítal som list pani poslankyne.

 

     Takže pristupujeme k jedenástemu bodu programu.

 

     Návrh tohto ústavného zákona  ste dostali ako tlač 969.

Návrh na pridelenie návrhu  ústavného zákona na prerokovanie

výborom  Národnej rady  máte v rozhodnutí  predsedu Národnej

rady číslo 2127.

 

     Za skupinu poslancov Národnej  rady návrh ústavného zá-

kona uvedie pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pre každý ústavný systém je charakteristický model for-

my vlády, pričom pod pojem formy vlády zahŕňame sústavu naj-

vyšších štátnych orgánov a vzťahy  medzi nimi, ako aj vzťahy

medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom na strane dru-

hej.

 

     Ústava  Slovenskej  republiky,  akceptujúc  deľbu  moci

v podmienkach parlamentnej  formy vlády, zakotvila  ako naj-

vyššie ústavné štátne orgány z pohľadu formy vlády 150-člen-

nú jednokomorovú Národnú radu Slovenskej republiky ako orgán

zákonodarnej  moci,  prezidenta  republiky  ako individuálnu

hlavu štátu, vládu  ako orgán  výkonnej moci a súdnu moc re-

prezentovanú Ústavným súdom a všeobecnými súdmi.

 

     Ústava Slovenskej  republiky v niektorých svojich usta-

noveniach, ako  ukazujú  doterajšie skúsenosti z jej apliká-

cie, neobsahuje jednoznačnú  právnu úpravu, resp. existujúca

ústavná  úprava  vytvára  možnosť  vzniku patových situácií.

K takýmto  otázkam  patrí   voľba  prezidenta  trojpätinovou

väčšinou  bez  možnosti  riešenia  prípadu,  ak trojpätinovú

väčšinu nemožno dosiahnuť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Navrhovaná zmena a doplnenie Ústavy Slovenskej republi-

ky rieši práve prípad, keď nie je možné v Národnej rade Slo-

venskej republiky dosiahnuť  trojpätinovú väčšinu hlasov po-

trebných na zvolenie prezidenta a umožňuje zvoliť hlavu štá-

tu v opakovanej  voľbe  nadpolovičnou  väčšinou všetkých po-

slancov Národnej  rady Slovenskej republiky.  Takáto ústavná

úprava umožňujúca v opakovanej voľbe zvoliť  prezidenta niž-

ším počtom poslancov ako v prvej  voľbe nie je v Európe oje-

dinelá. Napríklad v Českej republike  sa v prvej voľbe vyža-

duje nadpolovičná väčšina všetkých  poslancov i všetkých se-

nátorov a v opakovanej  voľbe  sa vyžaduje len  nadpolovičná

väčšina prítomných  poslancov a nadpolovičná väčšina prítom-

ných senátorov. V ďalšej opakovanej voľbe sa vyžaduje už len

nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a senátorov spolu.

 

     Predložený  návrh  ústavného  zákona  nie  je v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky  ani s medzinárodnými dohoda-

mi, ktorými  je Slovenská republika  viazaná, nemá dosah  na

štátny rozpočet ani rozpočet obcí a nevytvára nároky na pra-

covné sily a organizačné zabezpečenie.

 

 

     Dámy a páni, tento návrh  vychádza z toho, že pokiaľ by

bol prijatý, nie je potrebné meniť žiadny ďalší článok ústa-

vy, nemenia sa väzby, ktoré  sú dnes v ústave definované me-

dzi jednotlivými štátnymi orgánmi, ani delenie moci, tak ako

existuje,  nemenia  sa  ani  právomoci  jednotlivých zložiek

štátnej moci.

 

     Preto vás prosím o podporu  tohto návrhu, aby sme doká-

zali v čo najkratšom čase  zvoliť prezidenta, aby sme neboli

terčom pranierovania či už  nášho obyvateľstva, a zaslúžene,

pretože Národná  rada má nielen  právo, ale má  aj povinnosť

voliť prezidenta, ale takisto,  aby nám toto nebolo vyčítané

zo zahraničia.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Teraz dám slovo  spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý

gestorský ústavnoprávny  výbor, a je ním pán poslanec Macuš-

ka.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o návrhu  skupiny

poslancov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na vydanie

ústavného zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej

republiky číslo 460/1992 Zb. (tlač 969).

 

     Ako spravodajca určený  Ústavnoprávnym výborom Národnej

rady Slovenskej republiky, čo sa týka môjho stanoviska k ná-

vrhu tohto zákona v prvom  čítaní, konštatujem, že predmetný

návrh  spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti

uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona je vzhľadom na  dôvody, pre ktoré sa predkladá,

aktuálny a potrebný.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada  Slovenskej republi-

ky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom

čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní

na  prerokovanie popri  Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady

Slovenskej republiky  všetkým výborom Národnej  rady Sloven-

skej republiky okrem  Mandátového a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcio-

nárov, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre európ-

sku integráciu, Osobitného  kontrolného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby a Osobitného  kontrolného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-

dajstva. Za  gestorský výbor  navrhujem v súlade s citovaným

návrhom predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky Ústav-

noprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky, pričom

odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho

prerokovali v lehote do 21. 6. 1998 a gestorský  výbor v le-

hote do 25. 6. 1998.

 

     Pán predseda, ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nedostal som písomnú prihlášku, preto sa

pýtam, či sa  niekto z poslancov hlási do  rozpravy z pléna.

Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán poslanec Sečánsky - procedurálny návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

    Dovoľte mi,  aby som mal otázku  na predkladateľa. Pred-

kladatelia považujú za seriózne meniť ústavné pravidlá voľby

prezidenta počas jednotlivých kôl tejto voľby?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to  otázka, ktorá  mala byť v rozprave. Považujem to

v tomto prípade za procedurálny návrh.

 

     Pán poslanec Prokeš, chcete  sa vyjadriť k tejto otázke

alebo nie? Nemusíte.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Rád odpoviem na túto otázku. Mohol by som s troškou hu-

moru poukázať  na zmeny pravidiel v ľadovom hokeji na majst-

rovstvách  sveta, keď  dochádza tiež  pri istých  situáciách

k zmenám pravidiel. Ale rád by  som poukázal na to, že tento

návrh vyšiel  zo situácie, v ktorej  sa nachádzame. Tie pra-

vidlá alebo  tento návrh nie  je dávaný preto,  aby sa vyšlo

niekomu v ústrety, ale preto, že sa ukázalo, že Národná rada

je v otázke voľby prezidenta zablokovaná.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to bolo vyjadrenie k návrhu vôbec? Preto-

že na záver  ako predkladateľ máte právo vyjadriť  sa k roz-

prave. Čiže už sa nebudete vyjadrovať? Alebo chcete?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Nebudem, lebo rozprava nebola.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť. Pán poslanec Macuška sa nebude vyjadrovať.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu,  pani  poslankyne, páni

poslanci. Aj keď v tomto  prípade ide o návrh zákona, ktorým

hovoríme ústavné návrhy zákonov,  pokiaľ ide o schvaľovanie,

či ho zaradíme do druhého čítania, je to procedurálny návrh,

kde neplatí kvórum 90 hlasov. Čiže je potrebných 76 hlasov.

 

     Prosím, pán poslanec, keby ste dali hlasovať.

 

     Takže, prosím,  pani poslankyne, páni  poslanci, budeme

hlasovať. Najskôr  budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku.  Keďže tu neboli žiadne  návrhy z roz-

pravy, budeme hlasovať  podľa § 73 ods. 3 písm. c) o tom, či

zaradíme tento návrh do druhého čítania.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     To znamená, že sme návrhu na zaradenie tohto bodu prog-

ramu do druhého čítania nevyhoveli.

 

     Ďakujem pekne pánu predkladateľovi aj pánu poslancovi.

 

     Po rozhodnutí, že nebudeme  ďalej pokračovať v rokovaní

o tomto zákone, prejdeme k ďalšiemu bodu programu pod číslom

dvanásť, a to je prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Ľu-

bomíra Fogaša  na vydanie ústavného  zákona, ktorým sa  mení

a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

     Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 984 a návrh

na pridelenie gestorskému výboru  máte v rozhodnutí predsedu

Národnej rady pod číslom 2142.

 

 

     Prosím, pán poslanec Fogaš, aby ste uviedli návrh tejto

novely.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že sme sa  dostali do štádia, v ktorom treba

hľadať riešenia, kompromisy,  možno východiská. Voľba prezi-

denta  Slovenskej  republiky  bola v doterajších kolách  ne-

úspešná. Napriek  tomu, že v tomto  období stále rezonujú vo

verejnosti  názory o tom, že  treba voliť prezidenta  priamo

občanmi, je  potrebné vytvoriť isté  poistky, ktoré zabezpe-

čia, že aj pri voľbe, priamej voľbe bude existovať taký...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  prosím o pokoj v roko-

vacej miestnosti.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     ... mechanizmus, ktorý zabezpečí pokojné odovzdanie vý-

konnej moci po voľbách. Doterajší priebeh volieb totiž jasne

naznačuje, že je veľmi ťažko dosiahnuť dohodu už pred voľba-

mi. Ak by prezident po voľbách nebol zvolený, Ústava Sloven-

skej republiky v niektorých svojich ustanoveniach naznačuje,

že nastane ústavná kríza.

 

     Existujúca ústavná úprava vytvára možnosť vzniku ústav-

nej krízy bez možnosti  ústavného  riešenia. Môže nastať si-

tuácia, že  po voľbách nebude Národná  rada schopná vzhľadom

na výsledky volieb zvoliť prezidenta. Prijatie ústavného zá-

kona o priamej  voľbe prezidenta by  problém značne odsunulo

a nastane veľký problém s tým, ako postupovať, pretože podľa

ústavy vláda je povinná  podať v istej lehote demisiu. Samo-

zrejme, že musí byť niekto dezignovaný zostavením novej vlá-

dy.

 

     Obmedzené zastupovanie  hlavy štátu vládou  môže mať za

následok, že po vyhlásení  výsledkov volieb nebude mať vláda

komu podať demisiu a nebude ani ústavného činiteľa, ktorý by

mohol poveriť toho, kto  po voľbách bude predstavovať parla-

mentnú väčšinu, zostavením novej vlády.

 

     Rovnako by sa na neurčitý čas zablokovala možnosť vyme-

núvať, prípadne odvolávať sudcov  Ústavného súdu, ako aj vy-

menovať jeho  predsedu a podpredsedu. Problémy  by mohli na-

stať aj v tom prípade, ak bude zrelý čas na vyhlásenie refe-

renda.

 

     V záujme odstránenia týchto  problémov som si vám dovo-

lil predložiť  návrh ústavného zákona,  ktorým sa má  zmeniť

Ústava Slovenskej  republiky tak, aby  po voľbách bol zabez-

pečený pokojný  prechod výkonnej  moci z jedných rúk do dru-

hých rúk.

 

     Myslím si,  že rovnako je  dôležité, aby sa  zabezpečil

plnohodnotný  výkon  súdnej  moci s ohľadom na  kompetencie,

ktoré prezident v súčasnom období má.

 

     Šírka kompetencií, ktoré by mali byť zverené predsedovi

Národnej  rady vzhľadom  na súčasný  ústavný stav,  je možno

väčšia, než ste očakávali, ale chcem vás ubezpečiť, že netr-

vám na nej. Je možné, aby ste v súlade s rokovacím poriadkom

navrhli pozmeňujúce návrhy a eventuálne v druhom čítaní zní-

žili ten rozsah, ktorý sám navrhujem.

 

     Hovorím to preto, aby ste vedeli, že som prístupný kom-

promisu v tejto  otázke, súc si  vedomý zodpovednosti, ktorá

vyplýva z toho, aby návrh ústavného zákona prešiel.

 

     Myslím si, že tak ako je návrh pripravený, umožňuje nám

diskutovať o všetkých  variantoch i o všetkých  možnostiach,

ktoré v súčasnom období ústava zveruje do kompetencie prezi-

denta a o ich prechode na predsedu Národnej rady.

 

     Chcem zdôrazniť ešte jeden aspekt. Viem o tom, že exis-

tujú politické  dohody, ktoré predpokladajú,  že i vláda  sa

pokúsi vypracovať istý návrh  ústavného zákona, ktorým by sa

menila  Ústava  Slovenskej  republiky a ktorý by  sa rovnako

usiloval riešiť túto situáciu.

 

     Myslím  si,  že z vnútropolitického i medzinárodnopoli-

tického  hľadiska treba  tejto dohode  urobiť podporu.  Túto

podporu môžeme urobiť len tak,  že za návrh ústavného zákona

budeme v tejto chvíli  hlasovať tak,  aby prešiel do druhého

čítania. Ide o to, aby sme  vedeli doma i vonku naznačiť, že

sme schopní sa dohodnúť. Ak  vláda v júni predloží návrh ús-

tavného zákona, bude možné diskutovať o takom riešení, ktoré

bude lepšie vyhovovať viac ako deväťdesiatim poslancom v Ná-

rodnej rade  Slovenskej  republiky. Hovorím o tom preto, aby

sme si uvedomili, že teraz, v tejto chvíli budeme rozhodovať

o tom, ako  sa ďalší mesiac  bude cítiť náš  občan a ako  sa

ďalší mesiac bude o nás vyjadrovať zahraničie.

 

     Verím, že ste si  vedomí zodpovednosti, ktorá pred nami

je, a že môj návrh ústavného zákona podporíte.

 

     Ďakujem za slovo.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem aj ja vám.

 

 

     Dávam slovo  určenému spravodajcovi, ktorým  je pán po-

slanec Hrušovský. Navrhuje ho gestorský ústavnoprávny výbor.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  spravodajskú správu za

gestorský  ústavnoprávny výbor v súlade s § 73 ods. 1 zákona

Národnej rady o rokovacom poriadku k návrhu ústavného zákona

pána poslanca Ľubomíra Fogaša.

 

     Čo  sa  týka  môjho  spravodajského  stanoviska,  budem

stručný. Konštatujem,  že predmetný návrh  spĺňa z formálno-

právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zá-

kona o rokovacom poriadku a z vecného hľadiska zastávam sta-

novisko,  že predložený  návrh ústavného  zákona je potrebné

schváliť vzhľadom  na dôvody, ktoré  uviedol navrhovateľ pán

Fogaš.

 

     S ohľadom  na oprávnenia, ktoré pre  mňa ako spoločného

spravodajcu  vyplývajú z § 73 zákona  o rokovacom  poriadku,

odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 na tom,  že po rozprave odporučí predmetný ná-

vrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím  predsedu

Národnej rady pridelila  tento návrh v druhom čítaní na pre-

rokovanie popri ústavnoprávnom výbore aj všetkým výborom Ná-

rodnej rady,  okrem mandátového a imunitného  výboru, výboru

pre  nezlučiteľnosť funkcií,  Osobitného kontrolného  výboru

Národnej  rady na  kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej

služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kon-

trolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu  Národnej rady  ústavnoprávny výbor, pričom od-

porúčam,  aby  výbory,  ktorým bol  návrh zákona  pridelený,

ho prerokovali v lehote  do 21. júna 1998 a gestorský  výbor

v lehote do 25. júna 1998.

 

     Pán predseda, ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.

 

     Otváram všeobecnú  rozpravu k tomuto bodu programu. Ani

v tomto prípade som nedostal  žiadnu písomnú prihlášku. Páni

poslanci, poslankyne, preto sa pýtam,  či sa niekto hlási do

rozpravy písomne. Mám za to, že meno na tabuli je prihláška.

Pán poslanec  Čarnogurský. Ak nikto  viac, uzatváram možnosť

prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Čarnogurské-

ho.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     za  päť rokov  existencie Slovenskej  republiky Národná

rada  prijala jeden  ústavný zákon,  na ktorom  sme sa  boli

schopní zhodnúť, a to bol ústavný zákon o skrátení volebného

obdobia v roku 1994, ak si pamätáte tí, ktorí tu vtedy sede-

li v tejto snemovni.

 

     Teraz  máme pred  sebou návrh  ústavného zákona, ktorý,

dúfam, že má opäť šancu, aby bol prijatý. A to dúfam a možno

má  šancu  preto,  že naozaj  ide o vážny problém v ústavnom

systéme Slovenskej republiky.

 

     Pamätáme si poniektorí, ako sa prijímala Ústava Sloven-

skej republiky. Bola vypracovaná...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  prosím o pokoj v sále. Ak chcete roko-

vať, choďte do zadnej miestnosti. Počúvajte pána poslanca.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Keď budete hlasovať za návrh,  tak sa môžete teraz roz-

právať.

 

     ... bola  vypracovaná s pomerne  malým časovým odstupom

od ústavných dejín a ústavnej  tradície komunistického obdo-

bia,  ktoré bolo  vybudované jednoducho  na iných  ústavných

princípoch. A preto  poviem, vlastne nie je div,  že v našej

ústave sa nachádzajú viaceré ustanovenia, ktoré nezodpoveda-

jú súčasným spoločenským  podmienkam a ktoré neriešia reálne

problémy súčasnej slovenskej spoločnosti.

 

     Schválne sa  snažím vyjadrovať, povedal by som, ideolo-

gicky neutrálne,  pretože v tomto prípade  mi nejde o žiadnu

kritiku, ale jednoducho poukázanie na objektívny fakt, ktorý

tu existuje. No a ustanovením, ktoré  nerieši  súčasné  spo-

ločenské  podmienky  Slovenskej   republiky,  je ustanovenie

o prechode právomocí prezidenta republiky na iný ústavný or-

gán alebo  na iného ústavného  činiteľa v prípade, že prezi-

dent Slovenskej republiky nie je zvolený.

 

     Väčšina  právomocí  prezidenta  republiky  prechádza na

vládu s tým, že vláda môže splnomocniť predsedu vlády na ich

výkon.  Neprechádzajú také  právomoci prezidenta  republiky,

ktoré sa týkajú samotnej vlády - odvolávania vlády, prijíma-

nia demisií ministrov a predovšetkým  vymenovania novej vlá-

dy.

 

     Z hľadiska  ústavnej  koncepcie, ktorá  sa použila  pri

vypracúvaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992, to malo

svoju logiku. Predsa bolo  by isteže  absurdné, aby predseda

vlády, keď vykonáva právomoci prezidenta republiky, prijímal

svoju vlastnú demisiu, vymenoval novú  vládu a podobne a po-

dobne.

 

     V tom  období, keď sa ústava  vypracúvala, sa vôbec ani

nejavil takýto problém, že  by mohol vzniknúť  ako aktuálny.

Jednoducho nebol zapracovaný do ústavy. Dnes však vidíme, že

je to problém reálny, že  veľmi reálne, ba dokonca pravdepo-

dobne  sa  vyskytne  prinajmenšom  po  parlamentných voľbách

v septembri tohto  roku. A preto  je potrebné tento  problém

riešiť, pretože akákoľvek logická nedotiahnutosť ústavy, na-

koniec  aj  zákonov,  ale  predovšetkým  ústavy,  môže viesť

k vážnej ústavnej  kríze ani nie  preto, že by  táto logická

nedotiahnutosť  ústavy sa  nedala preklenúť,  ale preto,  že

stranícke a politické  pomery, konkrétne parlamentné pomery,

môžu byť  také, že tá  alebo oná, alebo  tretia, alebo piata

strana nemusí mať záujem na preklenutí tejto logickej medze-

ry v ústavnom systéme.

 

     A preto, ak sa  chceme  vyhnúť  tomu, aby  ktokoľvek, a

opäť by som chcel zdôrazniť, že to hovorím naprosto neutrál-

ne zo straníckeho hľadiska, ak sa chceme vyhnúť tomu, aby sa

ktokoľvek mohol vôbec čo aj len pokúšať využiť takúto logic-

kú nedotiahnutosť ústavy, je  potrebné uzavrieť túto štrbinu

v ústave.  A uzavretie  štrbiny v ústave  znamená  vyriešiť,

upraviť, ústavne upraviť presun aj tých zvyškových právomocí

prezidenta  republiky, ktoré  doteraz  nie sú  presunuté. No

a predložený návrh ústavného zákona rieši presun týchto prá-

vomocí logicky dôsledne, takže  žiadne ústavné právomoci ne-

zostanú takpovediac  nepresunuté, a rieši ich  aj z hľadiska

ústavného  systému vyhovujúco,  že ich  presúva na  predsedu

parlamentu, to znamená na  ústavného činiteľa, ktorý po voľ-

bách ešte  stále zastáva svoju  funkciu, a to  znamená, môže

vykonávať svoje právomoci a vo vzťahu k vláde je iným ústav-

ným činiteľom a takisto z hľadiska  plnenia  iných ústavných

právomocí prezidenta republiky tieto nevykonáva, a to zname-

ná, že môže bez toho, aby došlo k nejakému rozporu jeho prá-

vomocí, prijímať rezignáciu vlády a vymenovať novú vládu.

 

     Z toho hľadiska  predložený  návrh  ústavného zákona je

dobrý, uzatvára  štrbinu v doterajšom  ústavnom systéme Slo-

venskej  republiky a naozaj odstraňuje  riziko a nebezpečen-

stvo, že by  došlo k ústavnej kríze po  voľbách v Slovenskej

republike.

 

     Hádam už iba ako  na dôvažok možno poznamenať, nakoniec

predvčerom či tento týždeň sa uskutočnilo rokovanie politic-

kých strán,  keď sa takéto  riešenie  dohodlo, a to všetkými

účastníkmi rokovania, dohodlo sa, že sa prijme ústavný zákon

o presune právomocí takým štýlom, ako je to navrhnuté v tom-

to návrhu. Preto si myslím, že by sme sa mali spojiť a zjed-

notiť a prijať tento návrh  ústavného zákona. Už prvé prija-

tie ústavného zákona v roku 1994 o skrátení  volebného obdo-

bia bolo znakom, že  napriek všetkej polarizácii na politic-

kej scéne  Slovenskej republiky predsa  len, keď ide  naozaj

o existenčné otázky Slovenskej republiky, aj takto polarizo-

vané strany sú  schopné sa spojiť a dohodnúť.  Myslím si, že

opäť je  situácia, ktorá si takúto  dohodu vyžaduje, a preto

navrhujem, aby sa tento návrh ústavného zákona prijal.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Takže to bol koniec vystúpení v rámci rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda,

 

     udivuje ma  pesimizmus vodcu KDH,  pretože ešte predne-

dávnom vyhlasoval,  že budú mať  tri pätiny, a potom  urobia

taký dokonalý ústavný systém, ktorý bude bezchybne fungovať,

a teraz  obhajuje návrh  novely ústavného  zákona, ktorý  má

presunúť len  niektoré  právomoci v prípade krízy, alebo  ak

teda ústavný systém nefunguje naplno. Som prekvapený, preto-

že pán  Čarnogurský logicky vo svojom  návrhu zákona, kedysi

ústavného alebo ústavy, navrhoval, aby pán prezident bol vo-

lený priamo v parlamente, a dokonca, aby bol  prezident par-

lamentu zodpovedný.  Teraz obhajuje priamu  voľbu prezidenta

a nevieme, či jeho zodpovednosť, alebo politickú nezodpoved-

nosť.

 

     Myslím si, že tento návrh  nie je logicky absolútne do-

tiahnutý, že je istým  spôsobom, samozrejme, len čiastkovým,

politicky účelovým riešením, proti  ktorému nie som, ale sa-

motný celkový tzv. emergency  ústavný systém nedoťahuje. Do-

konca ma udivuje  to, že pán Fogaš kedysi  nie celkom súhla-

sil, aby takýto  systém bol v ústave a teraz s týmto návrhom

prišiel, a ešte viacej ma udivuje, keď ľavicový návrh podpo-

ruje predseda krajne pravicovej politickej strany.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, je koniec rozpravy.

 

     Pýtam sa predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     rozprava bola síce stručná, ale myslím si, že naznačila

aj  postoje, ktoré k tomuto  návrhu  ústavného  zákona budú.

Chcem pána poslanca Čarnogurského trošku poopraviť. Neprija-

li sme iba jeden ústavný zákon, ale tri. Ten druhý bol zákon

o konflikte záujmov, okrem  toho, čo  ste spomínali, to  bol

ústavný zákon a ústavným zákonom sme zmenili hranice Sloven-

skej republiky, takže boli to tri ústavné zákony. Ale myslím

si, že v tom nie je podstata.

 

     Domnievam  sa, že  Ústava Slovenskej  republiky napriek

všetkým výhradám, ktoré môžeme mať, aj  sebakriticky, keď sa

pozrieme na jej text i spôsob, akým  rieši problémy, je dob-

rá. Treba tu povedať, že  na medzinárodných fórach, keď bola

Slovenská  republika hodnotená, odznelo nasledujúce: "Ústava

Slovenskej republiky  je dobrým základom  na budovanie demo-

kratického právneho poriadku v Slovenskej republike." Myslím

si, že  tým experti či  už Rady Európy,  alebo iných krajín,

iných  medzinárodných zoskupení  jednoznačne vyjadrili  svoj

postoj k základnému zákonu, ktorý bol u nás prijatý. Pravda,

život ukazuje, že niektoré problémy neboli dostatočne domys-

lené. Poviem aj prečo. Prečo napríklad táto štrbina, ako ste

to nazvali, nie je  zacelená? Jednoducho preto, lebo existo-

valo osem  variantov ústavy a v ôsmich  variantoch ústavy sa

predpokladalo konštituovanie  prezidenta, a dokonca i zacho-

vanie kolektívnej  hlavy štátu, teda v podobe  Predsedníctva

Národnej rady,  vtedy Slovenskej národnej  rady. V tomto  sa

museli hľadať nejaké kompromisy.

 

     Myšlienka prenosu kompetencií,  pán kolega Cuper, vôbec

nie je nová. Táto myšlienka existovala v čase, keď sa ústava

spracúvala, a keby ste boli  participovali na práci na ústa-

ve, tak by  ste vedeli, že v druhý deň  práce na ústave, keď

sa  robil  text o parlamente,  presne táto  kompetencia bola

takto vymedzená, svedkom je aj predseda Národnej rady, ktorý

tam zhodou okolností vtedy tiež  bol. Potom ale došlo k roz-

hodnutiu, a to  neboli  názory  iného politického zoskupenia

než HZDS, že prezident  Slovenskej republiky patrí do výkon-

nej  moci, do  časti výkonná  moc, vtedy  došlo k rozdeleniu

kompetencií a táto časť  kompetencie zostala nepokrytá, lebo

sme predpokladali, že ústava  splní aj určitú výzvu dovnútra

štátu. Tú výzvu by som  nazval My národ slovenský, Česi, Ma-

ďari, Rusíni a ďalšie tu  žijúce národnosti a naša identita.

Keď chcete, naša  súdržnosť a svornosť. Očakávali sme, že po

prijatí Ústavy Slovenskej republiky napriek kritickým výhra-

dám,  ktoré existujú,  sa zamyslíme  nad tým,  akým spôsobom

chceme štát budovať.

 

     Viem, že ľudia  sa nemenia k dobrému a ešte zriedkavej-

šie sa menia  tak, aby zmenili úplne svoj  postoj, ale je aj

fakt, že i národy majú svoje ťažkosti. Ale myslím si, že to,

čo národy majú veľkého pred sebou, to ich má spájať. A Ústa-

va Slovenskej  republiky a jej  prijatie v konečnom dôsledku

bola  akceptovaná či  už koalíciou,  alebo opozíciou, a mala

týmto tmelom byť. Je potrebné, aby sme ju rešpektovali a po-

kúsili sa  odstrániť tie problémy,  ktoré v súčasnom  období

pred nás život stavia.

 

     Návrh ústavného  zákona rieši  jeden z problémov, ktoré

pred nami  stoja. Myslím si  teda, že nie  je celkom pravda,

pán kolega  Cuper, musím znova reagovať,  že ide o politické

riešenie, proti  ktorému nie som, citujem vás. Isteže, proti

tomu totiž  ťažko možno byť,  pretože návrh vlastne  zatvára

všetky  diskusie o Slovensku,  o možnej  kríze  po  voľbách,

vlastne toto riešenie zatvára akékoľvek  úvahy o tom, že nie

sme schopní  spravovať si svoje veci a vyriešiť  problémy či

už prijatím nejakého ústavného zákona, ktorým by sa umožnila

priama voľba a rýchlo sa zrealizovala.

 

     Prosím vás preto o podporu tohto návrhu ústavného záko-

na a opakujem,  že som  prístupný, aby  sme v ďalšom  čítaní

tohto zákona zvážili niektoré pripomienky, ktoré mi aj osob-

ne napríklad pán doktor Sečánsky povedal alebo niektorí ďal-

ší, s ktorými som konzultoval. Myslím si, že nemusíme prijať

ten rozsah, ktorý  je v návrhu uvedený, ale som presvedčený,

že návrh ústavného zákona v tejto alebo obdobnej podobe pri-

jať treba. Prosím vás  teda o podporu tohto návrhu ústavného

zákona do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán spravodajca Hrušovský sa bude vyjadrovať? Nie, tak-

že môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu.

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku.

 

     Prosím, pán poslanec, môžete uvádzať hlasovanie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,  odporúčam, aby sa  Národná rada uzniesla

v zmysle § 73 o tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh

zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  počuli ste  návrh. Prosím,  budeme hneď hlasovať

o tomto  návrhu.  Páni  poslanci, ktorí  nie ste v rokovacej

miestnosti, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, keďže sme neodporučili tento návrh záko-

na  do druhého  čítania, budeme  pokračovať trinástym  bodom

programu, a to je prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

     Návrh tohto ústavného zákona  ste dostali ako tlač 985.

Návrh na pridelenie návrhu  ústavného zákona na prerokovanie

výborom  Národnej rady  máte v rozhodnutí  predsedu Národnej

rady pod číslom 2143.

 

     Za skupinu  poslancov aj tento návrh  prednesie pán po-

slanec Fogaš. (Hlasy v sále.)

 

     Prosím, ale toto je rozhodnutie výboru, musel by ho vý-

bor zmeniť. (Vysvetlenie z pléna, že výbor to zmenil.) Nemám

to tu.  Dobre, akceptujem to.  Návrh prednesie pán  poslanec

Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     keď som v decembri 1996 uvádzal  prvý  návrh  ústavného

zákona, ktorým sa mal  zmeniť spôsob voľby prezidenta repub-

liky tak...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     ... aby ho mohli zvoliť priamo občania, súčasťou návrhu

bolo viacero hypotéz. Upozorňoval  som vtedy, že naša ústava

obsahuje časovanú nálož na vypuknutie ústavnej krízy, preto-

že mechanizmus voľby hlavy štátu nezabezpečuje jej zvoliteľ-

nosť. Zároveň  som pripomínal, že náš  ústavný systém sa bez

prezidenta môže dostať do  situácie, z ktorej niet ústavného

východiska.  Hovoril  som  vtedy o tom, že  je demokratickým

trendom dávať občanom  rozhodovať o čo najširšom okruhu vecí

verejného záujmu, rozširovať rozsah  ich kontroly nad ústav-

nými  činiteľmi. Boli  to  vážne  upozornenia. Pravda, vtedy

pred jeden a pol rokom to bola  ešte teória. Štát vtedy pre-

zidenta mal.  Nevedeli sme, či je  to len problém fungovania

ústavného systému, alebo aj čosi,  čo ako dôležité budú vní-

mať aj ľudia žijúci na Slovensku.

 

     Napokon, bola tu stále pripomienka, že však niet dôvodu

sa už vopred domnievať, že by  sme sa na osobe budúceho pre-

zidenta nedokázali dohodnúť tu v Národnej rade. Dnes však už

sme  múdrejší. Hypotézy  sa  stali  skutkom. Z komunistickej

ústavy opísaný spôsob voľby hlavy štátu sa ukázal ako nepou-

žiteľný. Problém nie je v neústupčivosti  politických strán,

ba  ani v rozdrobenosti či  rozpoltenosti  našej  politickej

scény. To  sú v demokratickom štáte  celkom prirodzené javy.

Zlý je  systém voľby, pravidlo, ktoré  nezaručuje, že prezi-

dent i napriek tomuto stavu zvolený bude. Vývoj v uplynulých

osemnástich mesiacoch však ukázal, že tu vonkoncom nejde iba

o problém funkčnosti nášho ústavného systému. (Ruch v sále.)

 

     Pán predseda, nedalo by sa zabezpečiť, aby tu bol väčší

pokoj?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, prosím  skutočne o po-

koj, keď hovorí hociktorý z nás  poslancov. Nie je to dobré,

ak ho rušíme.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Jasne  sa preukázalo,  že občanov  Slovenskej republiky

idea priamej  voľby hlavy štátu skutočne  oslovila. Viac ako

pol milióna podpisov pod petíciou za priamu voľbu prezidenta

minulý  rok,  ale  napokon i tie  státisíce, ktoré  tu  máme

v parlamente teraz, sú dostatočným a hmatateľným dôkazom to-

ho, aká je  vôľa ľudí. Mohlo a malo  byť o tom i referendum.

Vláda si ho neželala a zabránila mu, ale prieskumy  verejnej

mienky  absolútne  jednoznačne a viacnásobne  preukázali, že

drvivá väčšina občanov Slovenska  si želá priamu voľbu hlavy

štátu. Nie  je to nič,  čo by sa  vymykalo moderným trendom.

Veď väčšina  európskych republík si dnes  už prezidenta volí

v priamej voľbe  alebo aspoň prostredníctvom  osobitného vo-

lebného  zhromaždenia,  ktoré  je  širšie  ako parlament. Po

skončení funkčného obdobia prezidenta Kováča sa však Sloven-

ská republika ocitla v stave latentnej ústavnej krízy.

 

     Ústavní činitelia, ktorí ešte prednedávnom hovorili, že

veria v dohodu o osobe  prezidenta,  dnes už  priznávajú, že

prinajmenej po  voľbách nastane  situácia, z ktorej niet ús-

tavného východiska. Ale nielen vtedy. Národná rada ani v sú-

časnosti  nemôže  realizovať  systém  ústavnej zodpovednosti

vlády a jej členov voči  parlamentu. Ten je založený na mož-

nosti vyjadriť  nedôveru, čo má za  následok odvolanie člena

vlády, prípadne celej vlády z funkcie. Toto od 2. marca toh-

to roku nie je možné, a to z celkom jednoduchého dôvodu. Po-

dľa našej  ústavy to bez prezidenta  jednoducho nejde. Okrem

Slovenska niet v Európe  dnes už takéhoto  štátu. A nejde tu

vonkoncom o nejaký ústavný purizmus. Zhubné je to predovšet-

kým pre samotné fungovanie nášho ústavného systému už teraz.

Však iba taká maličkosť. Prečo  dnes už predsedovi vlády ne-

musí príliš záležať na  mienke jeho koaličných partnerov? Je

to celkom  prosté. Pre postavenie svojej  vlády ich hlasy už

nepotrebuje. Ešte  si ich čas  od času predvolá,  ak náhodou

bude potrebovať od ich poslancov  hlasy na nejaký zákon. Mo-

censky  však vás,  vážení kolegovia  zo Slovenskej  národnej

strany a Združenia robotníkov Slovenska, Mečiar nepotrebuje.

 

     Od januára  tohto roku sme tu  absolvovali šesť kôl vo-

lieb  hlavy  štátu.  Samozrejme,  nedošlo k žiadnej  dohode.

A veria v ňu iba naivní a neúprimní. Márne  sa tu pred náro-

dom hrá  divadlo s rokovaniami. Veď  je nepredstaviteľné, že

by došlo k dohode medzi  opozíciou a HZDS o osobe prezidenta

zároveň s tým, čo vládne  hnutie presadzuje - absolútne úče-

lový volebný zákon bez akéhokoľvek náznaku ochoty hľadať do-

hodu o jeho obsahu.

 

     A, vážené  kolegyne,  vážení  kolegovia,  to, čo  sa tu

v Národnej rade v súvislosti s voľbou prezidenta deje, to je

nedôstojné.  Iste všetci  chodíte po  Slovensku a rozprávate

sa,  čo si o tom  myslia  naši  voliči. Bez  ohľadu, či  sme

z tej, či z onej strany, či majú výhrady voči vládnej garni-

túre, alebo  voči opozícii, jedným  hlasom vravia, že  voľba

prezidenta, tak ako sa deje v tomto ctenom parlamente, to je

jednoducho cirkus.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, z týchto  dôvodov vám  znovu

predkladám návrh  na zmenu spôsobu  voľby prezidenta Sloven-

skej republiky. Nechajme našich  občanov, nech rozhodnú oni.

Pre  nás to  nie je  otázka politickej  prestíže. Veď  nikto

z nás nevie, kto  by bol v priamej voľbe  zvolený. Je to vec

filozofie  usporiadania  spoločnosti.  Vychádzame z toho, že

základom nášho ústavného systému je  občan. Jeho vôľa je ur-

čujúca, on nech rozhoduje o tom, v akom usporiadaní  spoloč-

nosti bude žiť.

 

     Sme v období  pred  voľbami  do  Národnej  rady. Budeme

predstavovať naše programy. Budeme sa predchádzať v tom, kto

si z nás viac váži hlasy  voliča. Kto mu ponúkne viac a lep-

šie. To je celkom normálne a prirodzené.

 

     Milí priatelia, spoločne však  našim voličom môžeme po-

núknuť i veľmi  poctivý darček.  Dar, ktorý bude  vyjadrením

našej úcty voči ľuďom na  Slovensku - priamu voľbu preziden-

ta. Stalo sa takmer módou hovoriť, že v zásade sme za priamu

voľbu. Ak  ma pamäť neklame, toto  deklarovali všetky strany

v tomto parlamente.  Ale vyhlasovať je ľahko.  Treba i činy.

Pokúsme sa o ne. Veď  navrhovatelia  tohto ústavného  zákona

nie sú  uzavretí voči pripomienkam voči  jeho obsahu. Systém

troch čítaní nám umožní hľadať prijateľné východiská. Pravda

iba vtedy, ak sa tu  nájde zásadná politická vôľa. Navrhujem

preto, kolegyne a kolegovia, aby sme sa k predloženému návr-

hu  postavili  zodpovedne a vyslovili  súhlas s jeho  ďalším

prerokovaním v druhom a treťom  čítaní. Je to cesta k preko-

naniu ústavnej krízy a zároveň i správna  vec pre ľudí v na-

šej vlasti.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ako spoločný spravodajca bol k tomuto bodu programu ur-

čený pán poslanec Fico. Prosím pána poslanca, aby predniesol

návrh.

 

     Pán poslanec Kanis má procedurálny návrh.

 

Poslanec P. Kanis:

 

    Pri tom  predchádzajúcom hlasovaní bol  som tu prítomný,

hlasoval som za a zariadenie ma  vyhodilo  ako neprítomného.

Preto navrhujem,  aby ste opakovali hlasovanie.  Je to tech-

nická chyba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, pán poslanec Fico. (Hlasy z pléna.)

 

     Pán poslanec Kňažko, viem, kedy prišiel do miestnosti.

 

     Prosím, akceptoval  som prvú pripomienku.  Potom budeme

o nej rozhodovať.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte  mi,  aby  som v súlade § 73 ods. 1 rokovacieho

poriadku vystúpil pri rokovaní  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v prvom  čítaní o návrhu  skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky na  vydanie ústavného zákona, kto-

rým  sa  mení a dopĺňa  Ústava  Slovenskej  republiky  číslo

460/1992 Zb., ako  spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v pr-

vom čítaní, konštatujem, že  predmetný návrh spĺňa z formál-

noprávnej stránky všetky  náležitosti  uvedené v § 67 a § 68

rokovacieho  poriadku, ako aj náležitosti  určené v legisla-

tívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh  zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá,

aktuálny a potrebný.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporú-

čam,  aby  sa  Národná  rada  Slovenskej  republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  na tom,

že  po rozprave  odporučí predmetný  návrh zákona prerokovať

v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Pýtam sa,  či sa niekto hlási do rozpra-

vy, pretože som nedostal  žiadnu písomnú  prihlášku. Pán po-

slanec Fogaš.  Ak nikto viac, končím  rozpravu k tomuto bodu

a prosím pána poslanca Fogaša.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     priama voľba prezidenta je témou, ktorá rezonuje v tom-

to parlamente  už viac ako rok.  Myslím si, že sa  ozvali aj

niektoré falošné  tóny, ktoré  diskutovali o tom, kto, kedy,

za čo bol. Rád by  som teda pripomenul pri tejto príležitos-

ti, ako  to bolo. Priamu  voľbu prezidenta, ak  už teda máme

hovoriť o tom, kto  prvý  vyšiel s tou myšlienkou, navrhoval

17. 4. 1991 Peter Brňák vo  svojom návrhu  Ústavy Slovenskej

republiky. Bol  to jeden z ôsmich  návrhov ústavy,  ktoré sa

predkladali, a teda  žiadna iná politická  sila, ako to zve-

rejňoval i predseda HZDS.

 

     Druhým, ktorý takúto priamu  voľbu navrhoval, bolo Slo-

venské národnodemokratické hnutie, ktoré v článku 16 navrho-

valo: Prezidenta volia občania  Slovenskej republiky v pria-

mych voľbách,  pričom stanovovalo súčasne  aj podmienku. To-

tiž, že  prezident v priamych  voľbách má byť  volený, ak má

35 rokov a má 50 tisíc podporných podpisov, pokiaľ ide o je-

ho kandidatúru. Obdobný návrh,  hovorím obdobný, pretože ne-

bol  celkom  tak  presný,  navrhovala  aj skupina poslancov,

v ktorej boli podpísaní pán Boroň, Moravčík a Sečánsky. Išlo

o návrh,  ktorý  odznel 18. septembra 1991. Tak,  ak  si  tu

niekto robí zásluhy, sú to  títo ľudia alebo títo predklada-

telia, ktorí s myšlienkou  priamej voľby  prišli. Všetci os-

tatní prišli s touto  myšlienkou  neskoršie, a myslím si, že

aj teraz  predkladaný návrh ústavného zákona  je teda čistou

snahou  o  vyriešenie  problémov,  ktoré  v súčasnom  období

v Slovenskej republike voľba prezidenta prináša.

 

     Myslím  si,  že  treba  korektne  povedať, že existoval

i návrh, ktorý podával poslanec  Hofbauer ako určitú syntézu

návrhov, ktoré boli vtedy podané, pričom cieľom tohto návrhu

ústavy bolo zjednotiť predložené návrhy. Tento návrh obsaho-

val aj - zdôrazňujem - aj alternatívu. Doslova v zátvorke je

to v texte  uvedené, už tu  niektorí súhlasne kývajú hlavou,

teda alternatívu o priamej  voľbe  prezidenta. Bola to  však

jedna z alternatív,  pričom iná  dokonca  predpokladala,  že

prezident nebude zvolený vôbec a jeho funkciu bude i naďalej

plniť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Jeden z exper-

tov, ktorý oficiálne posudzoval  tento návrh ústavy, ju cha-

rakterizoval nasledovne: V návrhu Ústavy Slovenskej republi-

ky  je viacero  zdvojených ustanovení,  zároveň častokrát si

protirečiacich.  To  bol  fakt,  to  boli skutočnosti, ktoré

v tom období existovali.

 

     Napriek tomu sme  sa i v tomto období  ako Strana demo-

kratickej  ľavice k predloženému  návrhu  písomne vyjadrili.

Citujem: "Obe alternatívy  sú pre  SDĽ prijateľné. Rozumieme

alternatívu priamej  voľby i voľby v Národnej  rade. Problém

je v tom, či pri priamej voľbe občanmi má i naďalej byť pre-

zident republiky  zodpovedný iba  Slovenskej národnej rade."

Toto bola naša výhrada voči existujúcemu návrhu, pretože ná-

vrh ústavy vtedy zakotvoval, že prezident zvolený priamo bu-

de i naďalej  zodpovedný  Národnej  rade. V prípade  priamej

voľby sme  odporúčali vypustiť zodpovednosť  prezidenta Slo-

venskej národnej rade a previazať ju cez inštitút kontrasig-

nácie príslušným členom vlády.

 

     Teda, ak tu odzneli názory, že niekto  zmenil svoje po-

stoje alebo názory,  nie je to tak. Boli  sme prístupní kom-

promisom pri spracovaní ústavy,  sme prístupní jednoducho aj

sebakriticky s určitou  sebareflexiou sa  pozrieť na súčasné

problémy a prehodnotiť  svoje postoje. To  očakávame od vás.

To som očakával, vážené  kolegyne, kolegovia, i pri predchá-

dzajúcom hlasovaní. Neviem si  dosť dobre predstaviť, čo po-

vie pán poslanec Fico, ktorý sa v piatok zúčastní na zasada-

ní  monitorovacieho  výboru  z  hľadiska  riešenia súčasných

problémov, ak sa hlasovanie  skončilo tak, ako sa hlasovalo,

a ak aj  opakované hlasovanie, ak ho  pripustíte, sa takisto

skončí.

 

     Myslím si,  že zodpovednosť je to,  čo by poslanca malo

posúvať do  roviny širšieho rozmýšľania,  než je čisto  číra

politická príslušnosť k nejakému zoskupeniu, či už k hnutiu,

alebo strane.  Myslím si, že priama  voľba prezidenta by vy-

riešila súčasné problémy, a dá sa povedať, že je ešte čas ju

zrealizovať. Návrh vykonávacieho predpisu, ktorý predpokladá

prijatie ústavného  zákona, je v takej podobe pripravený, že

ho môžeme kedykoľvek predložiť. Myslím  si teda, že sme pri-

pravení i týmto spôsobom vyriešiť krízu, ktorá hrozí po voľ-

bách v  prípade, že by  skutočne výsledky volieb  boli také,

žeby  sa ťažko  zostavovala vláda,  ťažko získavala  ústavná

väčšina a že by naďalej pretrvávali také provincionálne voj-

ny, ktoré  vo vnútri štátu  vedieme. Som hlboko  presvedčený

o tom, že  sa z pohľadu práve  tejto zodpovednosti zamyslíte

pri hlasovaní a podporíte  návrh ústavného zákona predložený

skupinou poslancov SDĽ a SDK.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda,

 

     nech mi  bude odpustené, že  po druhýkrát vstupujem  do

tejto rozpravy,  ale kvôli histórii chcem  povedať toto. Som

rád, že pán  Fogaš uviedol, že v Brňákovom  návrhu ústavy sa

objavil inštitút priamej voľby prezidenta. Musím povedať, že

napísal som ho tam ja, pretože som na tej ústave robil. Tak-

že aj na pôde Hnutia  za demokratické Slovensko tieto názory

boli, pán Šimko, dávno pred vami. Lenže ten návrh, ktorý ste

vyrobili vy, ako som už povedal pánu Čarnogurskému, bol jed-

noznačne  za voľbu  prezidenta  parlamentom a jeho politickú

zodpovednosť parlamentu.

 

     Takže nie my sme tu  farizeji, nie my tu klameme národ,

ale vy, pán kolega Šimko,  pretože tomuto národu ste nahová-

rali, že  ústavu možno zmeniť  priamo referendom, predložili

ste im  jeden návrh  ústavného zákona o priamej voľbe prezi-

denta s otázkou, aby ho schválili, a do parlamentu ste pred-

ložili druhý  návrh zákona, nechali ste  pánu predsedovi vy-

tvoriť komisiu, aby ho posúdila, a sami ste na ňu nechodili.

Posielali ste tam advokáta Valka. Takže to bola tá vaša dvo-

jitá hra, to bolo to  vaše farizejstvo, to bola tá politická

účelovosť, ktorou  ste chceli oklamať  národ. Takže nie  my,

pán kolega Šimko, klameme národ, ale vy ho klamete od samého

začiatku, a ja sa divím,  že ako kresťan katolík toľko fari-

zejstva tu môžete prezentovať vo svojich vystúpeniach k tej-

to problematike.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Takže, pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa Šimka, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Teší ma  ten historický  exkurz o tom, ako  sa vyvíjala

myšlienka o priamej voľbe prezidenta, a osobitne ma teší, že

táto myšlienka jestvovala, a pevne  verím, že jestvuje i me-

dzi poslancami  Hnutia za demokratické  Slovensko. Veď napo-

kon, keď ste s touto myšlienkou prišli a docent Cuper v prí-

pade, že ju sám zaradil do toho návrhu, tak predpokladám, že

i teraz bude  za to  hlasovať.  Takže považujem to  za veľmi

pozitívny  prínos do tejto  diskusie, ale predovšetkým na čo

by som chcel upozorniť, nie je dôležité, kto prvý z politic-

kých činiteľov  teraz činných v politike s touto  myšlienkou

prišiel, pretože tá myšlienka existuje podstatne dlhšie, než

tu existujeme my, ale  dôležité je, že si  to želajú občania

Slovenskej  republiky, že  sa pod  túto myšlienku  podpísalo

viac ako  pol milióna našich  voličov a že  podľa prieskumov

verejnej mienky si to želá  viac ako 75 % občanov Slovenskej

republiky. Z toho  dôvodu si myslím,  že by to malo  byť pre

nás imperatívom. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

 

     Pán poslanec  Fico sa nebude vyjadrovať,  takže pán po-

slanec, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme najskôr hlaso-

vať podľa § 73 ods. 3.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     s ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporú-

čam,  aby  sa  Národná  rada  Slovenskej  republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky na tom,  že po rozprave  odporučí

predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne,  ktorí nie ste

v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Prosím, hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c) o zaradení

tohto zákona do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  ani v tomto  prípade neodporučili

prerokovať návrh zákona v ďalšom konaní v Národnej rade.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pri predošlom hlasovaní pán  poslanec Kanis dal námiet-

ku,  že nefungovalo  hlasovacie zariadenie,  pretože tu bol,

a nevykázalo ho pri hlasovaní.  Chcem len upozorniť, pán po-

slanec, že ani pri predošlých hlasovaniach nie ste zaprezen-

tovaný, takže  sa mohlo stať, že  ste sa neprezentovali. Ale

dám teraz hlasovať o tom,  či budeme znovu hlasovať o predo-

šlom návrhu zákona.

 

     Procedurálna otázka - pán podpredseda Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Skutočne by som chcel k tejto  procedúre  čosi povedať.

Stalo sa  to viacerým  poslancom, či už mne,  alebo kolegovi

Romanovi, alebo viacerým  kolegom a, bohužiaľ, sme sa k tomu

nevrátili a nehlasovalo  sa  ešte  raz. Zavedieme  tu nejaký

precedens, v ktorom sa  potom prinajhoršom poslanec môže vy-

hovárať, hlasoval  som tak alebo onak.  Ak toto odhlasujeme,

tak ja aj pán Roman alebo niektorí ďalší kolegovia sa môžeme

cítiť poškodení.

 

     Ďakujem.

 

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, poslankyne, pokoj.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, len odpoviem pánu poslancovi.

 

     Pán poslanec, to boli iné  hlasovania a inak sme reago-

vali cez techniku.  Aj tu sa môžem opýtať,  či bola technika

dobrá, alebo nie. Ale v tomto prípade ide o uznesenie Národ-

nej rady, ktoré  sme prijali pod  číslom 468 v máji 1994, že

každý poslanec  má právo po  hlasovaní podať námietku  proti

hlasovaniu, že bolo technické zariadenie chybné a v tom prí-

pade predsedajúci má dať  Národnej rade možnosť sa vyjadriť,

či sa bude znovu hlasovať, alebo nie.

 

     Takže, prosím, teraz musím dať hlasovať o tom, či zopa-

kujeme hlasovanie. Páni poslanci,  hlasujeme o tom, či zopa-

kujeme hlasovanie. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Nebudeme opakovať hlasovanie o tomto bode programu.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k ďalšiemu  bodu, a to je bod štrnásť. Je to

takisto prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

     Návrh ústavného zákona ste  dostali ako tlač 986, návrh

na pridelenie návrhu ústavného  zákona na prerokovanie výbo-

rom Národnej  rady máte v rozhodnutí  predsedu Národnej rady

pod číslom 2144.

 

     Za skupinu  poslancov  tento návrh  uvedie pán poslanec

Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Ústava Slovenskej republiky predpokladá vznik situácie,

keď prezident Slovenskej republiky buď nie je zvolený, alebo

nemôže  vykonávať  svoju  funkciu z iných dôvodov a v článku

105 ods. 1 určuje prenos  výkonu funkcie  prezidenta na vlá-

du Slovenskej  republiky  okrem  oprávnení  podľa článku 102

písm. b) až g). Súčasná  prax ukazuje, že je potrebné riešiť

i prípad, keď člen vlády alebo  vláda ako celok podá demisiu

a túto nemá v čase, keď prezident nie je zvolený alebo nevy-

konáva svoju funkciu z iných dôvodov, kto prijať. Takáto si-

tuácia môže  nastať, napríklad, ak prezident  nie je zvolený

alebo nemôže vykonávať svoju funkciu v čase volieb do Národ-

nej rady a bezprostredne po nich, keď je vláda povinná podať

demisiu v zmysle článku 117 Ústavy Slovenskej republiky. Na-

vrhovaná zmena  doplnenia Ústavy Slovenskej  republiky rieši

práve tento prípad.

 

     Mali sme tu pred chvíľou predložený podobný návrh, kto-

rý predkladali kolegovia zo Strany demokratickej ľavice. Mu-

sím povedať, že rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi je v tom,

že tento návrh naozaj rieši len otázku demisie, prijatia de-

misie, resp. vymenovania  vlády, ale  nerieši  prenos  iných

kompetencií a nemieša kompetencie výkonnej moci, medzi ktorú

je  prezident podľa  našej ústavy  zaradený, a zákonodarnej,

kam patrí aj predseda  parlamentu, alebo iných súčastí štát-

nej moci.

 

     Dámy a páni, dovolím si  vás preto poprosiť, aby sme sa

náhodou nedostali  do neriešiteľnej alebo  krízovej situácie

po voľbách,  ktoré budú v septembri, o podporu  tohto návrhu

ústavného zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

 

     Slovo  má spravodajca,  ktorým bol  určený pán poslanec

Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní s návrhom skupiny

poslancov Národnej rady na  vydanie ústavného zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992

Zb. (tlač 986), ako  spravodajca určený Ústavnoprávnym výbo-

rom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v pr-

vom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh  spĺňa z formál-

noprávnej stránky všetky  náležitosti  uvedené v § 68 a § 67

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti

určené v legislatívnych  pravidlách. Z vecného  hľadiska za-

stávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na

dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní

na  prerokovanie popri  Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady

Slovenskej republiky  aj všetkým výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky okrem  Mandátového a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-

cionárov, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre eu-

rópsku  integráciu, Osobitného  kontrolného výboru  Národnej

rady  Slovenskej republiky  na kontrolu  činnosti Slovenskej

informačnej služby a Osobitného  kontrolného výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  na kontrolu  činnosti Vojenského

spravodajstva.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnopráv-

ny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky, pričom odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali v lehote do 21. 6. 1998 a gestorský  výbor v lehote

do 25. 6. 1998.

 

 

     Ďakujem, pán predseda, skončil som.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj vám.

 

     Otváram, pani poslankyne, páni poslanci, rozpravu k to-

muto bodu.  Nedostal som žiadnu písomnú  prihlášku, preto sa

pýtam, či  sa niekto hlási  do rozpravy. Evidujem  na tabuli

pána poslanca Rózsu. Ak nikto viac, končím možnosť prihláse-

nia do rozpravy a prosím pána poslanca Rózsu.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     aby som mohol vo veci vysloviť svoje stanovisko, prosím

o veľmi stručné  vysvetlenie od predkladateľa,  najmä pokiaľ

ide o článok 101, kde prvá veta znie: "Hlavou Slovenskej re-

publiky je  prezident." Z hľadiska  skladby ústavy nechápem,

prečo potom  článok 101 v ods. 1 sa mení  tým, čo je v texte

uvedené, ktorá  zmena sa vzťahuje na  ustanovenia článku 102

písm. f) a g).  A prosím o vymedzenie  slov "v tom čase", čo

sa pod tým myslí. Nastálo, ak je volený hlavou prezident re-

publiky? Alebo na určitý výsek? Čo treba rozumieť pod pojmom

"v tom čase prechádzajú  tieto oprávnenia na predsedu Národ-

nej rady".

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa  pýtam, páni poslanci, pani  poslankyne, či má

niekto faktickú poznámku. Nikto. Končím rozpravu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa bude vyjadrovať.

 

     Chcem ale pripomenúť, že  pán predkladateľ sa môže, sa-

mozrejme, vyjadriť, ale ide len o presun z prvého do druhého

čítania,  čiže v druhom  čítaní,  ak  dôjde k chybe, sa môže

upraviť tento problém.

 

     Nech sa páči, pán predkladateľ.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Chcem sa poďakovať pánu kolegovi Rózsovi, ktorý vlastne

poukázal na chybu, ktorá vznikla pri prepise a ktorá prešla,

bohužiaľ, aj vo výbore, ktorý  ho posudzoval, pretože, ak si

všimnete, v dôvodovej správe je  napísané v článku 105, čiže

tu by malo  byť  napísané, že v článku 105 ods. 1 sa pripája

veta. V tom  prípade sa  veľmi  ospravedlňujem a prosím vás,

aby ste toto brali ako opravu.

 

     Pán poslanec  má  pravdu, že článok 101 hovorí o niečom

inom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa bude vyjad-

rovať. Nebude. Ďakujem pekne.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Kluby požiadali o 15-minútovú  prestávku, budeme pokra-

čovať o 11.00 hodine.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pánov poslancov Prokeša a Macušku ako predklada-

teľa a spravodajcu, aby zaujali  svoje miesta. Ešte raz pro-

sím, pán poslanec Prokeš a Macuška.

 

     Takže, páni  poslanci, poslankyne, dostal  som informá-

ciu, že pán poslanec sa necítil  dobre, že je u lekára. Pro-

sím, zastúpi ho pán poslanec Šepták ako predkladateľ.

 

     Keďže sa rozprava skončila,  predkladateľ Prokeš sa vy-

jadril, pán poslanec Macuška  povedal, že sa nebude vyjadro-

vať k rozprave, pristúpime k hlasovaniu.

 

     Prosím, pán poslanec Macuška, keby ste uviedli hlasova-

nie.

 

     A opäť vyzývam poslancov, poslankyne, ktoré sú mimo ro-

kovacej miestnosti, aby sa dostavili na svoje miesta, budeme

hlasovať.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Dávam hlasovať o postupe podľa § 73 ods. 3 písm. c) ro-

kovacieho poriadku,  teda o tom,  že Národná rada  prerokuje

predmetný návrh v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  počuli ste  návrh, budeme  hlasovať o  tom, či

tento návrh zákona zaradíme do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme zaradili tento návrh zákona do dru-

hého čítania.

 

     Budeme  pokračovať druhým hlasovaním podľa  § 74 ods. 1

a 2. Pán  poslanec  nám prečíta,  ktorým výborom  bude návrh

pridelený, gestorský výbor a v akej lehote  tento návrh pri-

deľujeme na prerokovanie.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej republiky  odporúčam návrh  prideliť v druhom čítaní

na  prerokovanie popri  Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady

Slovenskej republiky  aj všetkým výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky okrem  Mandátového a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-

cionárov, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre eu-

rópsku  integráciu, Osobitného  kontrolného výboru  Národnej

rady  Slovenskej republiky  na kontrolu  činnosti Slovenskej

informačnej služby a Osobitného  kontrolného výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  na kontrolu  činnosti Vojenského

spravodajstva.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, a ešte keby sme prečítali aj lehoty.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Výbory do 21. 6. 1998 a gestorský výbor v lehote do 25.

6. 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať

o tom, ktorý výbor bude  gestorský, ktoré výbory budú prero-

kúvať návrh a lehoty, dokedy tieto návrhy musia prerokovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať, že  Národná rada pridelila ná-

vrh tohto zákona výborom,  určila gestorský výbor aj lehoty,

dokedy je potrebné návrh prerokovať.

 

     Ďakujem pekne pánom poslancom.

 

     Môžeme pristúpiť teda k bodu  číslo pätnásť, ktorým je

prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gab-

riela Palacku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon  číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom  fonde  rozvoja  bývania

v znení neskorších predpisov.

 

     Tlač k tomuto bodu ste  dostali pod číslom 976 a pride-

lenie na prerokovanie  výborom  Národnej rady Slovenskej re-

publiky máte v rozhodnutí  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 2136.

 

     Návrh zákona uvedie pán poslanec Palacka.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v roku 1996 bol schválený zákon o Štátnom fonde rozvoja

bývania, ktorý vytvoril podmienky  na vznik osobitného štát-

neho fondu. Jeho činnosť sa rozvíjala najskôr veľmi opatrne.

Po roku došlo k úprave zákona, ktorá zvýšila limity príspev-

kov  poskytovaných  žiadateľom a zjednodušila  niektoré pod-

mienky poskytnutia týchto  príspevkov. Výsledkom bol niekoľ-

konásobný nárast  počtu  žiadostí o príspevok z tohto fondu.

Nakoľko v štátnom rozpočte neboli dostatočne zvýšené dotácie

pre Štátny fond rozvoja  bývania, jeho prostriedky sa rýchlo

vyčerpali a lehota na  vybavenie  sa predĺžila zo  zákonných

troch mesiacov na dvoj-, trojnásobok tejto lehoty.

 

     Príspevky, respektíve úvery  poskytované Štátnym fondom

rozvoja bývania sú za súčasných podmienok finančného trhu na

Slovensku  veľmi lukratívne.  Fond poskytuje  pôžičku na vý-

stavbu bytu alebo domu až do  výšky 500 tisíc korún za troj-

percentný úrok, výnimočne za jednopercentný úrok a až do 150

tisíc korún  nenávratného príspevku. Je  zrejmé, že toto  je

možné len s výrazným  prispením štátneho rozpočtu, čo zname-

ná, že lukratívnosť je  financovaná z daní všetkých občanov.

Každý z vás bude zrejme  so mnou súhlasiť, že otázka bytovej

výstavby je celospoločenským problémom a zaslúži si riešenie

financované  prerozdelením  spoločných  prostriedkov v rámci

istej medzigeneračnej solidarity. Toto je však možné len pri

splnení podmienky, že výhody fondu sa poskytnú osobám, ktoré

sú  na to  odkázané a nemôžu  svoju  bytovú situáciu  riešiť

inak.

 

     V uplynulých  mesiacoch  som  ja  a niektorí  kolegovia

viackrát  navštívili Štátny  fond rozvoja  bývania alebo  aj

niektoré okresné úrady, ktoré prijímajú žiadosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  prosím  vás o pokoj

v rokovacej miestnosti.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Popri iných informáciách som  zistil aj nasledovné sku-

točnosti.  Zákon  a  súvisiace  predpisy  nijako  neumožňujú

z príspevkov vylúčiť ani  zjavne najzámožnejších žiadateľov.

Trojpercentné  úvery,  a dokonca i nenávratné  príspevky  sa

poskytujú i na luxusné vily s 8, 10 izbami a podobne. Naprí-

klad v Bratislave  stavebné firmy dnes  stavajú niekoľko sto

bytov. Cena týchto stavieb sa  pohybuje medzi 20 až 25 tisíc

za jeden  meter štvorcový a priemerná  obytná plocha  týchto

bytov je výrazne nad 100 metrov  štvorcových. To znamená, že

cena takýchto bytov sa pohybuje  bežne v rozmedzí 2 až 3 mi-

lióny korún.  Len výnimočne sa stáva,  že záujemca nepoužije

na zaplatenie aj prostriedky Štátneho fondu rozvoja bývania.

Zdá sa preto nespravodlivé, že peniaze z daní všetkých obča-

nov slúžia na prilepšenie  tým, ktorí majú niekoľko miliónov

na splatenie luxusného bývania.

 

     Preto som pripravil návrh novely zákona o Štátnom fonde

rozvoja bývania, ktorý má  za cieľ obmedziť takéto plytvanie

prostriedkami občanov a umožniť uspokojiť väčší počet žiada-

teľov, ktorí si riešia svoju bytovú situáciu primerane.

 

     Vážené dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu záko-

na.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Ako spravodajca k tomuto  bodu programu  bol určený pán

poslanec Ján Volný.

 

     Prosím, pán poslanec, aby ste nás  oboznámili s návrhmi

z výborov.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu  poslanca  Národnej  rady Slovenskej republiky

Gabriela Palacku (tlač 976) ako spravodajca  určený navrhnu-

tým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený  návrh (tlač 976) o zmene a doplnení  zákona

o Štátnom fonde  rozvoja bývania bol  doručený poslancom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky dňa 8. apríla 1998, čím bo-

li splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh (tlač 976) spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1990 Zb. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky a podľa

legislatívnych  pravidiel, a  zaradil  ho  na  rokovanie 47.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

a určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh koncepčne  nevylepšuje zákon, vnáša  doň len čiastkové

zmeny. Budem  odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) pri-

jať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave návrh

neprerokovala v druhom čítaní.

 

     Pán  predseda, prosím  vás, aby  ste otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, počuli ste predkladateľa aj spravodaj-

cu. Otváram preto  rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal

som písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do

rozpravy. Konštatujem,  že nie. Končím  možnosť prihlásiť sa

do rozpravy.

 

     Takže  pán  predkladateľ  sa  zrejme  nebude vyjadrovať

k rozprave, keďže nebola. Pán spoločný spravodajca tiež nie,

takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Pán predseda, tak ako som  uviedol v úvodnom slove, od-

porúčam, aby Národná rada  neprerokovala návrh zákona v dru-

hom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neprerokovala? Musíte povedať § 73 ods. 3 písm. b).

 

Poslanec J. Volný:

 

     Prijať uznesenie,  aby Národná rada  po všeobecnej roz-

prave, ktorá nebola, návrh zákona neprerokovala v druhom čí-

taní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepokračovala ďalej v rokovaní o tomto návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Ešte raz prosím pánov  poslancov, ktorí sú mimo rokova-

cej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, tento návrh bol skutoč-

ne zle  prečítaný. (Ruch v sále.) Ale  hlasovali  ste, ja to

beriem. Áno, návrh prešiel do druhého čítania, však hovorím,

ja to beriem. Pán poslanec povedal, aby sme hlasovali za uz-

nesenie  Národnej  rady, aby sa nepokračovalo, a 54 bolo za,

aby sa nepokračovalo, a viac bolo, aby sa pokračovalo. Takže

uznesenie neprešlo. (Ruch v sále.)

 

     Odsek 4 hovorí, že  "ak Národná rada neprijme uznesenie

podľa odseku 3, znamená to,  že nebude pokračovať v rokovaní

o návrhu zákona". Sme v tej  rovine. A v rozprave od poslan-

cov neboli žiadne návrhy.  Takže nemôžeme pokračovať. Mne na

tom nezáleží.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, máte procedurálny  návrh? Nech sa

páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     paragraf 73 je navrhnutý tak, že podľa môjho názoru nie

je potrebné navrhovať, že o zákone sa má hlasovať podľa § 73

ods. 3 písm. c). To sa rozumie  samo  sebou. V rozprave môžu

a niekedy aj zaznejú návrhy,  aby sa postupovalo podľa iného

písmena, napríklad a) alebo b), pretože sú poslanci presved-

čení, že zákon treba vrátiť alebo nepokračovať v jeho prero-

kúvaní. Tak sa to stalo aj v tomto prípade. Tento návrh sne-

movňa  nepodporila, ale  zostáva automaticky  pôvodný návrh,

ktorý  navrhol predkladateľ  tým, že  predložil návrh zákona

a žiadal o jeho prerokovanie v druhom čítaní. Podľa mňa tre-

ba  ešte  raz  hlasovať o § 73 ods. 3 písm. c), lebo  žiadne

uznesenie sme zatiaľ neprijali.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neprijali sme uznesenie, preto by malo platiť...

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predsedajúci, tento výklad,  ktorý dal pán poslanec

Ftáčnik, je čisto účelový. Ak by mala byť pravda to, čo tvr-

dí,  tak by  to nebolo  ako písm.  c) alebo  bolo by to dané

v rámci osobitného odseku, že vždy sa takto postupuje. To je

iba jedna z troch možností. Ak  je to iba jedna z troch mož-

ností a spravodajca si vybral  inú, neznamená to, že automa-

ticky sa má dať hlasovať o tej jednej z troch možností. Toto

mohli urobiť  poslanci v rámci rozpravy,  aby navrhli ďalšie

procedurálne postupy.  Ak to neurobili,  je to chyba  týchto

poslancov, ale nie rokovacieho poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Podľa môjho názoru ten,  kto navrhuje zákon, teda navr-

hovateľ, prichádza automaticky s návrhom, aby sa pokračovalo

v druhom čítaní. Predsa si  neviem predstaviť, že by navrho-

vateľ navrhoval, aby sa zákon vrátil alebo aby sa nepokračo-

valo. To je vlastne pôvodný návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     On je spravodajca, nie navrhovateľ, pán poslanec.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ale navrhovateľ zákon predkladal  vlastne s týmto návr-

hom, nie s návrhom spravodajcu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Samozrejme, ale spravodajca dáva návrh z výboru.

 

     Prosím, pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Pán predseda, prosím vás, vzhľadom  na to, že došlo tu,

ja by som  to nazvala, možno aj k zmätkovému  hlasovaniu, že

sme ináč pochopili vec a dnes  ráno sme sa už opakovane hla-

sovaním vrátili k istému  hlasovaniu, požiadala  by som, aby

sme hlasovali ešte raz v tej forme, na akú sme zvyknutí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

 

     naozaj som vychádzal z toho, že predkladám zákon s tým,

aby  sa o ňom  rokovalo aj v druhom, aj v treťom  čítaní. To

je, myslím  si, úplne samozrejmé. Nepredpokladal  som, že sa

treba k tomu  osobitne  prihlásiť v diskusii a zopakovať to,

že žiadam hlasovať, aby to išlo do druhého čítania. Ale, sa-

mozrejme, že ako predkladateľ  navrhujem, aby zákon bol pre-

rokovaný v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, až teraz ma zapli.

 

     Pán predseda, dovolili ste  hlasovať o negatívnom uzne-

sení, ktoré jasne formuloval  pán spravodajca, ktoré dovolil

takisto pravdepodobne garančný výbor. Preto nastala táto si-

tuácia. Nevytáčajte sa. Po druhýkrát...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čo to trepete? Kto sa tu vytáča?

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pani  Belohorská a podobní.  Jednoducho  sa o tomto  už

znova  nemôže hlasovať,  pretože by  ste tu  založili určitý

precedens. Pre tých, čo tomu nerozumejú, môže pán spravodaj-

ca ešte  raz prečítať, že  naformuloval uznesenie negatívne.

To znamená, to je chyba, na špekulantstvo ste doplatili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda,  pýtam  sa  vás  ako  predsedu a zároveň

prípadne vykladačov  rokovacieho poriadku,  že ak dáte nega-

tívne hlasovať a neprejde to, tak potom, aký vôbec má zmysel

takéto hlasovanie.

 

     Prepáčte, ak  nebolo prijaté negatívne  hlasovanie, pán

podpredseda Húska, tak platí automaticky opak toho, čo nebo-

lo  prijaté. Riadim  sa podľa  logiky, vy  sa možno  riadite

ináč.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni  poslanci. Páni poslanci, § 73 ods. 4 hovo-

rí, že  ak Národná rada  neprijme uznesenie podľa  odseku 3,

znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

A my sme  zatiaľ prijali, ale  sme ho neprijali,  tak ako je

postupnosť  podľa rokovacieho  poriadku. Navrhujem,  aby sme

znovu o tom hlasovali. Je to môj procedurálny návrh.

 

     Môj procedurálny návrh je,  aby sme zopakovali hlasova-

nie, pretože aj tak by som  dal hlasovať o bode c) tohto pa-

ragrafu.

 

     Prosím, bez rozpravy sa hlasuje o procedurálnom návrhu.

Teraz som ho dal.

 

     Takže,  prosím, pani  poslankyne, páni  poslanci, ideme

hlasovať o tom, či  zopakujeme toto hlasovanie. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme. Ako  poslanec  som dal  procedurálny

návrh a hlasuje sa bez rozpravy.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

     Áno. Tak  potom musím dať ešte  hlasovať o § 73  ods. 3

písm. c). O tom musím dať hlasovať potom.

 

     Prosím,  hlasujeme o § 73 ods. 3 písm. c).  Prezentujme

sa a hlasujme, či návrh zaradíme do druhého čítania.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento  návrh zákona nebudeme  prerokúvať v druhom

čítaní.

 

     Ďakujem pánom poslancom Palackovi aj Volnému.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať šestnástym  bodom programu, ktorým je

prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej

dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 987. Návrh pridelenia

na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru a lehoty

máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2145.

 

     Za skupinu poslancov tento návrh prednesie pán poslanec

Volný.

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     od 1. januára 1998 sa  na  základe  novelizácie  zákona

číslo 312/1993 Z. z. zvýšila  spotrebná daň  na krátke ciga-

rety, t. j. 70-milimetrové, zo 6 na 10 Sk, t. j. o 66,6 %, a

pri  dlhých, tzv. king  size, z 12 na 16 Sk, t. j. o 33,3 %.

Vo finálnom  vyjadrení to znamená zvýšenie  cien každej ška-

tuľky o 6 Sk. Týmto opatrením sa očakával príjem do štátneho

rozpočtu  vo výške 4 905 mil. Sk,  čo  by  bolo  oproti roku

1997 zvýšenie o 1 635 mil. Sk. Toto  očakávanie bolo vypočí-

tané na základe nezmeneného objemu predaja cigariet na celom

slovenskom trhu.

 

     Po prvých štyroch mesiacoch  sa však dá konštatovať, že

celoročný  pokles  trhu  bude cca 2 mld. kusov, čo  je nižší

príjem štátneho rozpočtu na  spotrebnej dani oproti očakáva-

niu o 1 730 mil. Sk. Predaj cigariet na Slovensku je už nie-

koľko rokov stabilizovaný a dosahuje približne 9 mld. kusov.

To je priemerný mesačný predaj zhruba 750 mil. kusov. Za pr-

vé štyri mesiace sa predalo v priemere len 539,67, čo je me-

nej o 28 %. Dôvod  je jednoznačný. Spotrebiteľ siahol po ná-

hradnom zdroji cigariet, t. j. pašovaných. Nelegálne cigare-

ty  sa dovážajú  vo veľkých  množstvách  výlučne z Ukrajiny.

Zvýšením daní a následne malospotrebiteľských cien o 6 Sk na

škatuľku bol postihnutý predovšetkým spotrebiteľ zo slabších

sociálnych vrstiev.

 

     Pokiaľ  napríklad  najpopulárnejšia  slovenská cigareta

Mars stála 21 Sk, dnes stojí 27 Sk, čo  je  zvýšenie o 30 %.

Celkové rozdiely medzi legálnymi cigaretami a pašovanými tej

istej značky dosahujú až 15 Sk. V tejto  situácii prestávajú

platiť  akékoľvek  marketingové  nástroje a radikálny  obrat

v správaní spotrebiteľa zapríčiňuje jedine cena.

 

     Slovenský  cigaretový  trh je  rozdelený  prakticky me-

dzi dvoch  dodávateľov - Slovak  Internacional  Tabak, a. s.

(S.I.T.),  ktorý  pokrýva 47 %, a  Tabák, a. s., Kutná  Hora

53 %. Podiel  S.I.T. na  trhu v porovnaní s konkurenciou Ta-

bák, a. s., za prvé  štyri mesiace výrazne klesol. V januári

34 %, vo  februári 50 %, v marci 37 %, v apríli 45 %.  Dôvod

je jednoznačný. Po  pašovaných cigaretách siahajú predovšet-

kým  sociálne slabší  fajčiari, ktorí  sú v prevažnej  miere

klientmi S.I.T.,  to sú tie krátke  cigarety. Navyše, S.I.T.

je nielen distribútorom,  ale predovšetkým výrobcom. Sloven-

ský výrobca teda dopláca na  pašovanie dvojnásobne. Ak by sa

mal zachovať  celoročný legálny predaj 9 mld. kusov, bolo by

potrebné mesačne predať, ako som  už uviedol, 750 mil. kusov

cigariet.

 

     Aké boli  predaje za prvé  štyri  mesiace. Január - 354

mil. kusov,  február - 558 mil. kusov,  z toho S.I.T. predal

110 mil. kusov do skladov  veľkoodberateľov,  aby udržal za-

mestnanosť  v závode  Spišská  Belá,  marec - 544 mil. kusov

a apríl - 701 mil. kusov. Pre  objektivitu  treba uviesť, že

predaje v januári a februári bývajú vždy slabšie ako štatis-

tický  priemer v dôsledku  predzásobenia.  Tohtoročný predaj

v marci  bol však  nižší o 68,8 mil. kusov a v apríli o 61,6

mil. kusov ako v minulom roku. Najväčší predajca cigariet na

Slovensku PNS dosiahol v porovnaní s prvým  štvrťrokom minu-

lého roku  celoslovenský  predaj len 69,8 %, avšak v bývalom

Východoslovenskom kraji len 31,4 %. Je to jednoznačný dôkaz,

že legálna distribučná sieť  najmä na východnom Slovensku sa

rozpadáva. Objavuje sa už dokonca predaj systémom donášky do

bytu.

 

 

     Aké  sú dôsledky  zvýšenia spotrebnej  dane? Dovolím si

načrtnúť  ich v niektorých  oblastiach.  Sú to  predovšetkým

hospodárske,  sociálne, zdravotné a trestnoprávne  dôsledky.

Hospodárske dôsledky možno odhadnúť  asi takto: Straty štát-

neho rozpočtu na spotrebnej dani 1 730 mil. Sk, straty štát-

neho  rozpočtu na  dani z príjmov 225 až 250 mil. Sk, straty

štátneho rozpočtu na DPH 440 až 460 mil. Sk, straty štátneho

rozpočtu na  dani z príjmu  pestovateľov a dodávateľov 40 až

60 mil. korún a straty štátneho rozpočtu na DPH u pestovate-

ľov a dodávateľov 80 až 100 mil. korún. Spolu  približne 2,5

mld. korún  plus k tomu  ešte zvýšené náklady  na potieranie

hospodárskej kriminality, ktoré sa ťažko dajú vyčísliť.

 

     Sociálne  dôsledky:  zníženie  zamestnanosti  v S.I.T.,

u subdodávateľov, u pestovateľov  tabaku, zvýšenie  už teraz

vysokej nezamestnanosti v okrese  Kežmarok,  kde sa nachádza

výrobný  závod Spišská  Belá, a to by  som rád  ako poslanec

z regiónu Spiš  zdôraznil, a aj preto som sa pod tento návrh

zákona podpísal.  Po dokončení investičného  cyklu a zvýšení

kapacity závodu na 10 mld. kusov  cigariet ročne bola pláno-

vaná zamestnanosť 620 pracovníkov. Ku  dnešnému dňu je v zá-

vode zamestnaných 447 pracovníkov,  ktorí už boli dvakrát na

nútenej týždňovej  dovolenke. Je reálna obava,  že celé osa-

denstvo závodu bude pracovať len na 60 %.

 

     Sociálne  dosahy najmä  na rodiny  fajčiarov lacnejších

krátkych cigariet.  Zjednodušene sa dá povedať,  že ten, kto

mal  na cigarety  Marlboro 50 korún, bude  mať  aj 56 korún,

avšak ten,  kto mal na  cigarety 21 korún,  teda na cigarety

Mars, bude mať 27 korún len za cenu, že uberie ostatným čle-

nom rodiny alebo, čo sa teda stáva častejšie, radšej využije

lákavú ponuku nelegálnych cigariet.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďalej zvýšenie nezamestnanosti medzi pestovateľmi taba-

ku. Dnes sa touto činnosťou  zaoberá na Slovensku 2 400 pra-

covníkov a minimálne 500 pracovníkov v nadväzujúcej doprave,

spracovaní  tabaku  atď. Ide  najmä o okresy s vysokou neza-

mestnanosťou - opäť Rimavská Sobota, Lučenec a Trebišov.

 

     Zdravotné dôsledky: dovoz  cigariet od neznámych výrob-

cov bez akejkoľvek kvalitatívnej kontroly. Dovoz cigariet od

legálnych ukrajinských výrobcov  so zvýšeným obsahom konden-

zátov a nikotínu. Cenovo prístupné renomované značky aj naj-

mladším spotrebiteľom. Domáce pestovanie a spracovanie taba-

ku a jeho následná spotreba.

 

     A v oblasti  trestnoprávnych  dôsledkov: kriminalizácia

občianskeho  prostredia - dôchodcovia, nezamestnaní Rómovia,

študenti a posilnenie pašeráckych sietí.

 

     Na záver  môjho úvodného slova  by som si  ešte dovolil

povedať, že v tejto situácii,  ktorú možno hodnotiť ako dra-

matickú, je potrebné sa odosobniť od polemík na tému o škod-

livosti fajčenia.  To v podstate  nepopiera nikto. Ide  však

o závažné  hospodárske,  sociálne a  v  konečnom  dôsledku i

zdravotné dosahy. Tieto fakty si uvedomili vlády Kanady, Ne-

mecka,  Maďarska a najnovšie i vláda  Švédskeho  kráľovstva,

ktorá napriek  tlakom Európskej únie znížila  dňa 15. apríla

1998 daň na tabakové  výrobky o 27 % s odôvodnením enormného

nárastu pašovania z východnej Európy.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím teraz pani poslankyňu  Novákovú, ktorá je určená

ako spravodajkyňa k tomuto návrhu novely zákona.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som  vystúpila v prvom čítaní o návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a

tabakových výrobkov v znení  neskorších predpisov, ako spra-

vodajkyňa výboru pre financie, rozpočet a menu.

 

     Predmetný návrh skupiny  poslancov bol doručený poslan-

com Národnej rady Slovenskej  republiky v stanovenej lehote,

čím boli splnené podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku, t. j.

doručenie najmenej 15 dní pred  schôdzou  Národnej rady Slo-

venskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky posúdil

uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom  poriadku a podľa  legislatívnych

pravidiel zaradil ho na  rokovanie 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Ako spravodajkyňa k tomuto  prvému čítaniu si osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z  formálnoprávnej

stránky  všetky  náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67

a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku, ako i náležitosti  určené v legislatívnych pravid-

lách. Z vecného hľadiska  zastávam stanovisko, že predložený

návrh zákona  rieši závažnú spoločenskú  problematiku, ktorú

je potrebné  upraviť spôsobom, ako sa  navrhuje v predmetnom

návrhu.

 

      V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom poriadku odporúčam,  aby sa Národná rada Slo-

venskej republiky  uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) roko-

vacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh

prerokovať v druhom čítaní. Súčasne  odporúčam v zmysle § 74

ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku a v súlade s rozhodnutím  predsedu  návrh  prideliť

v druhom čítaní  na prerokovanie okrem  výboru pre financie,

rozpočet a menu  ešte  ústavnoprávnemu  výboru a výboru  pre

pôdohospodárstvo. Za gestorský navrhujem výbor pre financie,

rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh

prerokovali do 22. júna a gestorský do 25. júna 1998.

 

     Pán predseda, skončila som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci,  prosím  ešte o pokoj 15 minút. Viem, že

vás gniavi hlad, ale vydržte. S konštatovaním, že som nedos-

tal žiadnu  písomnú prihlášku do  rozpravy, sa pýtam,  či sa

niekto hlási  do rozpravy. Na svetelnej  tabuli sú mená pani

poslankyne Garajovej  a pána poslanca Baránika.  Ak sa nikto

nehlási, uzatváram  možnosť  prihlásiť sa do rozpravy a pro-

sím pani poslankyňu Garajovú - zástupkyňu  silných fajčiarov

v parlamente.

 

 

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     pred troma mesiacmi, keď  sme rokovali o vládnom návrhu

zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, som

bola spoločnou spravodajkyňou  výborov a upozorňovala som na

to, že návrh nespĺňa  všetky požiadavky a predpoklady, ktoré

sú formulované v dôvodovej  správe.  Predpokladané riziká sa

potvrdili, a ak sa nanovo  neupravia  aspoň niektoré sadzby,

do  štátneho rozpočtu  nebudú v budúcnosti  plynúť  financie

podľa predpokladu.

 

     Zvýšenie spotrebnej dane o 20 halierov na jednu cigare-

tu malo  celkovo priniesť do  štátneho rozpočtu  približne 5

miliárd Sk, ale enormný  nárast cien  cigariet zvýšil atrak-

tívnosť pašovaných,  teda lacnejších cigariet.  Začali k nám

prúdiť  cigarety  z Ukrajiny,  a  to  v  takých  množstvách,

o akých sa  dá len ťažko predpokladať,  že boli dovezené le-

gálnymi turistickými cestami. Napríklad pri najpopulárnejšej

slovenskej  cigarete  Mars  sa zvýšila  cena o 30 %. Je teda

pochopiteľné, že pri takomto  zvýšení spotrebiteľ začal hľa-

dať náhradné  zdroje. Podľa predpokladov  sa očakával pokles

slovenského  trhu o 20 %, ale  podľa  trendu I. štvrťroka je

prepad  takmer 35-percentný, čo je strata  takmer 2 miliardy

Sk, pričom počet fajčiarov neklesol.

 

     Dovoľte mi, aby som vám zacitovala zo stanoviska minis-

tra financií,  ktoré máme  priložené k návrhu zákona: "Treba

poznamenať, že  pri raste príjmu štátneho  rozpočtu zo spot-

rebných daní z cigariet sa  za I. štvrťrok 1998 dosiahol in-

dex 129, zatiaľ čo index  predaja iba hodnotu 0,81. Uvedomu-

jeme si, že takýto  vývoj nekorešponduje s predpokladmi uvá-

dzanými v dôvodovej správe k zákonu o spotrebných daniach na

tento rok. Z doterajšieho  vývoja sa tiež preukazuje skutoč-

nosť poklesu predaja  cigariet a v štruktúre výraznejšie za-

ostávanie predaja  krátkych cigariet ako  dlhých a častokrát

uprednostňovanie  spotrebiteľov  kupovať  cenovo výhodnejšie

cigaretové výrobky z nelegálneho  dovozu. Ak by dlhodobejšie

pôsobil uvedený vývoj, možno predpokladať vyšší vplyv na do-

máceho výrobcu ako na dovozcov,  čo môže v konečnom dôsledku

eliminovať predpokladaný prínos  zdrojov do štátneho rozpoč-

tu. Na druhej strane  tento vývoj môže zvýšiť nezamestnanosť

z dôvodu obmedzenia výroby vplyvom na rast sociálnych výdav-

kov a eliminovanie produkcie  tabaku v poľnohospodárskej pr-

vovýrobe s výpadkom zdrojov. V neposlednom  rade je negatív-

nou tendenciou i nárast nelegálne dovážaných cigariet, ktorá

prerastá do organizovanej formy, čo  by mohlo v krátkom čase

znamenať  zvýšenie nákladov  na represívne  zložky, ktoré by

museli čeliť tomuto vývoju." Koniec citátu.

 

     Teda v dôsledku  čoho nastal  pokles spotreby legálnych

cigariet? Odpoveď  je jednoznačná: Sociálne  slabší fajčiari

siahajú po  pašovaných cigaretách  hlavne z Ukrajiny, kde sa

vyrábajú tie isté značky krátkych cigariet ako u nás. Cenové

rozdiely  medzi  legálnou a pašovanou  cigaretou  tej  istej

značky dosahujú dnes až 15 korún. Tento návrh zákona navrhu-

je  kompromisné riešenie - nemeniť spotrebnú  daň pri dlhých

cigaretách, ale znížiť daň pri krátkych cigaretách, ktoré sa

vyrábajú na Slovensku.

 

     Dovolím si na záver  povedať, že kto podporí predložený

návrh zákona, podporí i zamestnanosť v okrese  Kežmarok, kde

je dnes  takmer 23-percentná nezamestnanosť,  podporí výrobu

cigariet na Slovensku a pomôže i znížiť počet krátkych pašo-

vaných cigariet z Ukrajiny.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     V  rozprave  ďalej  vystúpi  pán  poslanec Baránik, ale

s faktickou poznámkou najskôr pani poslankyňa Belohorská.

 

     Prosím o pokoj.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem len pripomenúť, že ak náhodou niekto podporí túto

zmenu, tak  podporí nielen prírastok  do štátnej pokladnice,

ale aj  vzostup rakoviny pľúc a všetkých  ostatných. A vrelo

všetkým kolegom,  ktorí budú hlasovať za,  odporúčam, aby si

pozreli štatistiky, kde Slovensko vystupuje na druhom mieste

vo výskyte  množstva druhov rakovín. Takže  potom budeme mať

zase nedostatkové zdravotníctvo. Ľutujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Domnievam sa,  že ak podporíme tento  návrh zákona, tak

iba akceptujeme netesnosť colnej  ochrany nášho štátu. V tom

prípade je ale  potrebné, aby sme upravili aj  ceny obuvi na

úroveň  pašovanej obuvi,  odevov na  ceny pašovaných odevov,

alkoholu  na ceny  nelegálne vyrábaného  alkoholu. Takto  sa

fakticky  prispôsobíme  čomusi,  čo je vo sfére  šedej alebo

čiernej ekonomiky. Myslím si, že je to neschodná cesta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  vyjadril k predloženej  novele

zákona o spotrebnej  dani z tabakových  výrobkov.  Zopakujem

niektoré  skutočnosti,  ktoré  sú  všeobecne známe. Novelou,

ktorú sme prijali v minulom roku a platí od 1. januára tohto

roku, sa situácia vyvinula tak, že došlo k enormnému pašova-

niu nekvalitných,  opakujem nekvalitných cigariet,  ktoré sa

verejne predávajú na námestiach a na uliciach východosloven-

ských miest, zvýšila sa spotreba cigariet, pretože spotrebná

daň z cigariet  za  prvé  štyri  roky  oproti  minulému roku

vzrástla o 300 miliónov korún.  Na základe toho sa dá presne

dedukovať, o koľko sa zvýšila  úroveň fajčenia v našich pod-

mienkach. Ale  na druhej strane má  to negatívne dosahy, ako

to tu predo  mnou povedala  pani  kolegyňa  Garajová, že  je

ohrozená zamestnanosť u nášho domáceho výrobcu, sociálne po-

stavenie  zamestnancov  tejto  fabriky a, samozrejme, má  to

tiež negatívny dosah na pestovanie tabaku našimi poľnohospo-

dármi.

 

     Vzhľadom na  to, že schválená  novela o spotrebnej dani

má rozporné dosahy, došlo k zvýšeniu spotrebnej dane z taba-

kových  výrobkov za  prvé štyri mesiace o 300 mil. korún, na

druhej  strane  došlo k nevyužívaniu  kapacít nášho výrobcu,

ohrozená  je situácia  poľnohospodárov, ktorí  pestujú tabak

atď., žiadam  vás, vážené  kolegyne a kolegovia, aby ste ro-

zumne zvážili za a proti a správne  sa rozhodli tak, aby sme

pomohli našej spoločnosti, ale aj štátnemu rozpočtu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  to bol posledný vystu-

pujúci v rámci  rozpravy. Keďže  nie sú  faktické  poznámky,

končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k roz-

prave. Chce sa vyjadriť.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     niekoľko slov na záver.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci, poslankyne.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Volný:

 

     V prípade  prijatia tejto novely  sa v žiadnom  prípade

nezvýši spotreba  cigariet. Teda nemôžu  byť negatívne zdra-

votné  dôsledky, skôr  naopak, lebo  sa odblokujú  nelegálne

a veľmi nekvalitné  cigarety, ktoré sú  pašované zo zahrani-

čia.  Nemôžeme si  robiť  naozaj  takéto predstavy,  že toto

ovplyvní  či v pluse, alebo v mínuse  spotrebu cigariet. Ide

tu v podstate len o podporu domáceho výrobcu a všetko to, čo

som v úvodnom slove uviedol.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  verím, že podporíte prero-

kúvanie návrhu zákona v druhom čítaní a že  na budúcej schô-

dzi, keď budú už k dispozícii v podstate  polročné výsledky,

budeme môcť tento návrh posúdiť čo najobjektívnejšie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predkladateľ.

 

     Pýtam sa, či sa  bude vyjadrovať aj pani spravodajkyňa.

Keďže sa nebude vyjadrovať, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím, páni poslanci, poslankyne, ktorí ste mimo roko-

vacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Najskôr budeme  hlasovať  podľa § 73 ods. 3 rokovacieho

poriadku. Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  odporúčam, aby

sa  Národná rada  Slovenskej republiky  uzniesla  podľa § 73

ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku na tom, že tento návrh

odporúča prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa a hlasujme.  Počuli  ste návrh.

Hlasujeme o tom, či tento návrh prejde do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme zaradili tento  návrh zákona do druhého číta-

nia.

 

     Môžeme  teda  pristúpiť k hlasovaniu  podľa § 74 ods. 1

a 2 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Uveďte hlasovanie, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené   pani  poslankyne,   páni  poslanci,  odporúčam

v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  návrh prideliť  na prerokovanie  výboru pre  financie,

rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohos-

podárstvo a za gestorský  navrhujem výbor pre financie, roz-

počet a menu. A zároveň odporúčam,  aby výbory uvedený návrh

prerokovali v termínoch do 22. júna 1998 a  gestorský  výbor

do 25. júna 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Hlasujeme  o  pridelení  tohto  návrhu  zákona výborom,

o určení gestorského  výboru a lehotách, dokedy výbory návrh

prerokujú.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať, že sme zákon pridelili výborom

a určili aj dátum jeho prerokovania.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predseda výboru pán Národa oznamuje, že jeho výbor bude

zasadať o 12.30 hodine. Takisto pán predseda Brňák oznamuje,

že výbor bude zasadať o 13.00 hodine a pán podpredseda Húska

- slovenská  časť  výboru EURO - slovenského,  bude  zasadať

tiež o 13.00 hodine.

 

     Prajem  vám  všetkým  dobrú  chuť  a  budeme pokračovať

o 14.00 hodine.

 

     Ešte aj predseda  výboru pán Hofbauer oznamuje, že jeho

výbor bude zasadať zajtra  podľa dnešnej pozvánky, ktorú do-

ručí poslancom.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  všetkých  pánov  poslancov  a pani  poslankyne,

ktorí chcú mať šťastie, budeme prerokúvať zákon, ktorý pred-

kladá  pán  Prokeš.  Je to  zákon o komore kominárov. (Hlasy

v sále.) Neboli ste tu  pri schvaľovaní programu? Pri schva-

ľovaní programu ste museli zistiť, že trinásteho o 14.00 ho-

dine ako prvý bod programu je zákon o komore kominárov. Pre-

tože ste si to schválili, tak je to tak. Skúsime začať a po-

tom sa dohodneme.

 

     Takže, pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať podľa schválenej zmeny v programe druhým čítaním o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona o Komore  kominárov  Slovenska a

o zmene  zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste pred prvým  čítaním dostali ako  tlač

číslo 910 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom ako

tlač 910a.

 

     Prosím pána poslanca Prokeša,  ktorý za skupinu poslan-

cov prednesie návrh novely zákona.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

     A, prosím, chyťte sa všetci  za gombíky, pán Ľubo Roman

mi signalizuje, že bude mať šťastie.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi využiť najprv  príležitosť a ospravedlniť sa

vám, že som pre náhlu  ťažkosť musel opustiť rokovaciu sálu,

keď sa hlasovalo o zákone o zmene kompetencií. Veľmi vám ďa-

kujem za  podporu v mene  celej skupiny  predkladateľov a za

odsúhlasenie tohto zákona do druhého čítania.

 

 

     A teraz mi dovoľte k tomuto návrhu, ktorý prekladá sku-

pina poslancov (tlač 910), návrh  na  vydanie zákona o Komo-

re kominárov  Slovenska a o zmene  zákona číslo 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

 

     Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som skutočne svoj

vstup skrátil na minimum, pretože  tento zákon som veľmi po-

drobne  odôvodňoval v prvom  čítaní a takisto na rokovaniach

jednotlivých výborov.

 

     Chcem sa, samozrejme, poďakovať všetkým, ktorí sa zapo-

jili  do diskusie  vo  výboroch o tomto  zákone, za podporu,

ktorú v jednotlivých  výboroch  dostal.  Hneď na začiatku by

som chcel povedať, že pozmeňujúci  návrh, ktorý je v spoloč-

nej správe, týkajúci sa účinnosti tohto zákona, považujem za

veľmi správny a podporujem ho.

 

     Prosím vás preto, aby ste  aj v tomto druhom čítaní ve-

novali pozornosť tomuto zákonu a urobili dobrý krok, umožni-

li  skutočne ľuďom,  ktorí chcú  zabezpečiť služby obyvateľ-

stvu, aby  sa pre nich vytvorila  čo najpriaznivejšia situá-

cia, a podporili tento zákon.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Zahat-

lan. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbo-

roch a o návrhoch, ktoré z toho vyplývajú.

 

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som vám  predložil správu gestorského

výboru k tlači 910.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti  ako gestorský výbor

pri rokovaní o návrhu  skupiny poslancov  Národnej rady Slo-

venskej republiky na vydanie  zákona o Komore kominárov Slo-

venska a o zmene  zákona  číslo 45/1991 Zb.  o živnostenskom

podnikaní v znení neskorších  predpisov podáva Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1015

z 27. 3. 1998 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej ra-

dy Slovenskej republiky na vydanie zákona o Komore kominárov

Slovenska a o zmene  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní v znení  neskorších predpisov na prerokovanie

týmto výborom  Národnej rady Slovenskej  republiky: Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie,  Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote  určenej uznesením  Národnej rady  Slovenskej republiky

okrem Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie, ktorý  neprijal  platné

uznesenie  podľa § 52 ods. 4 rokovacieho  poriadku  Národnej

rady. Gestorský výbor nedostal do dňa 6. 5. žiadne stanovis-

ká  poslancov Národnej  rady, ktorí  nie sú  členmi výborov,

ktorým bol návrh  pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2

a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh skupiny  poslancov  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  vydanie  zákona o Komore  kominárov  Slovenska a

o zmene  zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších  predpisov odporúčali Národnej  rade Slo-

venskej  republiky  schváliť s pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi

návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznese-

ním číslo 621 z 29. 4. 1998, Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie uzne-

sením číslo 536 z 29. 4. 1998, Výbor  Národnej  rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti uznesením číslo 350 zo 6. 5. 1998 a Výbor  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport uznesením číslo 546 z 28. 4. 1998.

 

     Pod bodom IV spoločnej  správy máte, kolegyne a kolego-

via, uvedené  pozmeňujúce návrhy, nebudem  ich všetky čítať,

navrhnem len hlasovanie o nich  alebo oboznámim vás s hlaso-

vaním o nich. O pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch odpo-

rúča gestorský výbor hlasovať  nasledovne: Pod bodom a) oso-

bitne o bode 1 spoločnej  správy s návrhom gestorského výbo-

ru  neschváliť ho, pod  bodom b) osobitne o bode 2 spoločnej

správy s návrhom gestorského výboru  neschváliť ho a pod bo-

dom c) osobitne o bode 3 spoločnej  správy s návrhom gestor-

ského výboru schváliť ho.

 

     Gestorský  výbor na základe  stanovísk výborov k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie  zákona o Komore kominárov  Slovenska a o zmene zákona

číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskor-

ších predpisov  vyjadrených v ich  uzneseniach uvedených pod

bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorské-

ho  výboru  vyjadrených  v rozprave k tomuto  návrhu  zákona

v súlade s § 79 ods. 4 a § 83  zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 350/1997 Z. z. odporúča  Národnej rade

Slovenskej republiky  návrh skupiny poslancov  Národnej rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona s pozmeňujúcimi a do-

plňujúcimi návrhmi  uvedenými v tejto  správe a prednesenými

v rozprave schváliť.

 

     Súčasne gestorský  výbor poveril  spoločného spravodaj-

cu výborov poslanca Karola Zahatlana  predložiť návrhy podľa

§ 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky. Predmetná spoločná správa

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní ná-

vrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na

vydanie zákona o Komore kominárov Slovenska a o zmene zákona

číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskor-

ších predpisov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti číslo 350 dňa 6. mája 1998.

 

     To je všetko zo  spoločnej správy. Pán predseda, môžete

otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, otváram  rozpravu. Do

rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či

sa  niekto hlási  do  rozpravy.  Konštatujem, že  nie, preto

uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Predpokladám, že sa nebude  vyjadrovať ani pán predkla-

dateľ, ani spravodajca. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Pán  spoločný spravodajca,  budeme hlasovať  podľa § 83

ods. 3 najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, kto-

ré navrhuje gestorský výbor.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Môžeme  hlasovať o bode 1 z uznesení  výborov  Národnej

rady. Bod 1 zo spoločnej  správy  neodporúča gestorský výbor

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, budeme  hlasovať, pro-

sím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     Takže, prosím, ešte raz, pán spravodajca, aby ste návrh

uviedli.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Pán predseda,  prvý pozmeňujúci  návrh bol z Výboru Ná-

rodnej rady  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národ-

nosti, ale potom ako ho gestorský výbor prerokoval opätovne,

neodporúča tento bod prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu zo  správy  gestorského výboru

s neodporúčaním na prijatie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže tento bod zo spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Takisto  bod 2 zo spoločnej  správy, tento  pozmeňujúci

návrh neodporúča gestorský výbor prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 2 zo  spoločnej  správy. Takisto

gestorský výbor zaujal negatívne stanovisko.

 

     Takže,  prosím, pani  poslankyne, páni  poslanci, ktorí

ste mimo  rokovacej miestnosti, vráťte  sa na svoje  miesta,

hlasujeme. V rokovacej  miestnosti  sa  prezentovalo  len 74

poslancov, nemôžeme pokračovať v hlasovaní.

 

     Sedemdesiaty piaty je  pán poslanec Hrnko, sedemdesiaty

šiesty pán poslanec Kolník, ďalší pán poslanec Duka-Zólyomi,

a je tu  aj pán poslanec Černák.  Takže, prosím, prezentujme

sa ešte raz a hlasujme. Hlasujeme o bode  číslo 2 zo spoloč-

nej správy, ktorú gestorský výbor neodporúča prijať. Prosím,

prezentujme sa, hlasujme, už môžeme, je tu aj pán podpredse-

da.

 

     Takže ešte raz, hlasujeme o bode 2 zo spoločnej  správy

ku  komore  kominárov s tým,  že gestorský  výbor neodporúča

tento bod prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento pozmeňujúci návrh.

 

     Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ešte máme  jeden posledný, tretí  pozmeňujúci návrh. Je

to deň účinnosti zákona. Tento tretí bod gestorský výbor od-

porúča prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o treťom  návrhu  zo

spoločnej správy. Gestorský výbor  odporúča, aby sme prijali

tento ich návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Keďže mám  poverenie výboru, že  môžeme pokračovať hneď

v treťom  čítaní a neboli ďalšie  pozmeňujúce návrhy, prosím

vás, aby ste otvorili rozpravu v treťom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr  sa musím  spýtať, páni  poslanci, či súhlasíme

s tým, aby sme  prešli do tretieho čítania. Ak  nikto nie je

proti, môžeme pokračovať.

 

     Takže,  prosím,  pán  spoločný  spravodajca, pristúpime

k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

 

     Otváram  rozpravu s konštatovaním, že v tejto  rozprave

sa  môže navrhnúť  len oprava  legislatívnotechnických alebo

jazykových  chýb, prípadne 30 poslancov  môže  dať  návrh na

vrátenie do druhého čítania.

 

     Konštatujem,  že sa  nikto nehlási.  Uzatváram rozpravu

k tomuto bodu a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku v rám-

ci toho  jedného pozmeňujúceho  návrhu s odporúčaním gestor-

ského výboru schváliť ho.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

zákona  ako celku v znení  schválených,  resp. neschválených

návrhov.

 

     Všetci tí, ktorí zahlasujete za, budete mať šťastie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o Komore ko-

minárov Slovenska a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živ-

nostenskom podnikaní. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, páni poslanci.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pani poslankyne, páni  poslanci, nielen v mene

skupiny  poslancov,  ktorí  predložili  tento  návrh, nielen

v mene kominárov,  ale hlavne v mene  tých, ktorí potrebujú,

aby komíny boli vymetané.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže,  pán poslanec  Prokeš, keďže  bol navrhovateľom,

bude vymetať komíny bezplatne. (Smiech a potlesk v sále.)

 

 

 

     Môžeme  pristúpiť k  ďalšiemu bodu  programu, ktorým je

bod číslo sedemnásť. Je to prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na  vydanie  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl

(školský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali  ako tlač 988, návrh prideliť

ho na  prerokovanie výborom Národnej rady  máte v rozhodnutí

predsedu Národnej rady číslo 2146.

 

     Za skupinu poslancov tento  návrh zákona uvedie pán po-

slanec Jaroslav Paška.

 

     Prosím pána poslanca Pašku.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     pretrvávajúce  signály o veľmi nízkej  úrovni ovládania

slovenského jazyka väčšinou žiakov  zo škôl s vyučovacím ja-

zykom menšín, ktorá vo  veľkej miere obmedzuje ďalšie uplat-

nenie absolventov týchto škôl,  viedli skupinu poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky k tomu, aby vypracovala ná-

vrh  novely zákona  číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a

stredných škôl, známy tiež pod názvom školský zákon.

 

     Ústava Slovenskej  republiky v článku 34 ods. 2 hovorí,

že občanom  patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým

skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem

práva na osvojenie si štátneho  jazyka aj právo na vzdelanie

v ich jazyku. Pokiaľ druhú časť  tejto vety, t. j. vzdeláva-

nie v jazyku menšiny, zákonné normy, ako aj súčasná prax za-

bezpečujú v plnej miere, časť týkajúca sa vytvorenia podmie-

nok na  osvojenie si štátneho  jazyka a exaktnejšie  zákonné

upravenie týchto pravidiel  vzdelávania v jazyku menšiny nie

je v Slovenskej republike  doposiaľ  náležite zakotvená. Tým

dochádza zo strany Slovenskej republiky k porušovaniu viace-

rých medzinárodných noriem a konvencií, najmä Konvencie pro-

ti diskriminácii vo vzdelávaní prijatej dňa 14. 11. 1960 Or-

ganizáciou pre vzdelanie, vedu, kultúru pri Organizácii Spo-

jených národov UNESCO.

 

     Ako  členský štát  sme sa  tejto organizácii  zaviazali

v článku 4 písm. b): Zaistiť, aby pre všetky verejné vzdelá-

vacie inštitúcie platili tie  isté vzdelávacie štandardy pre

konkrétne ročníky vzdelávania a aby boli rovnaké i podmienky

na dosiahnutie kvality vzdelania. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Z uvedeného  vyplýva, že štát  je vo svojich  verejných

vzdelávacích inštitúciách povinný uplatňovať pri výučbe slo-

venského jazyka a literatúry rovnaké podmienky a vzdelanost-

né štandardy. Nie je  teda možné dlhodobo akceptovať súčasný

stav, keď uvedené predmety - slovenský jazyk a slovenskú li-

teratúru v školách s vyučovacím jazykom menšín vyučujú úplne

inak ako vo väčšine štátnych škôl, a to navyše v jazyku men-

šiny, v dôsledku čoho je pri takejto výučbe prakticky nemož-

né  dosiahnuť tie  isté  vzdelanostné  štandardy. V článku 5

písm. c) uvedenej  konvencie sa  ešte  hovorí,  že sa  právo

príslušníkov národnostných menšín pokračovať v ich vlastných

vzdelávacích aktivitách má považovať za základné, avšak...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, prosím,  sledujte pána  poslanca, ktorý

predkladá novelu zákona.

 

Poslanec J. Paška:

 

     ... len za  predpokladu, že, citujem, "sa  tieto  práva

nebudú uplatňovať spôsobom,  ktorý zabráni príslušníkom men-

šín  chápať  kultúru a jazyk  spoločnosti  ako  celku  a byť

účastníkmi aktivít spoločnosti  vrátane tých, ktoré zabezpe-

čujú suverenitu krajiny".

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa vás, ako môžu žia-

ci, absolventi škôl s vyučovacím  jazykom menšín chápať kul-

túru a jazyk našej spoločnosti a byť účastníkmi aktivít vrá-

tane tých, ktoré zabezpečujú  suverenitu krajiny, keď jazyku

našej  spoločnosti  poriadne  ani  nerozumejú,  našu kultúru

spoznávajú sprostredkovane cez inojazyčné popisy a preklady,

nad  slovenskou mapou  sa nedokážu  orientovať, lebo  všetky

názvy riek, pohorí, dolín, miest a dedín sa učia v inej reči

a história Slovenska je pre nich históriou  akéhosi Felvidé-

ku?

 

     Milé kolegyne, kolegovia, nazdávam sa, že Slovenská re-

publika si pri kreovaní národnostného školstva evidentne za-

nedbala svoje povinnosti vo vzťahu k uvedenej Konvencii pro-

ti  diskriminácii  vo  vzdelávaní a  jej  článku 5 písm. c),

ktorý vyslovene hovorí, že vzdelanostné štandardy pre národ-

nostné menšiny nesmú byť iné, nižšie než  všeobecné štandar-

dy stanovené a schválené kompetentnými orgánmi. Najvypuklej-

šie sa tieto nedostatky prejavujú najmä pri výučbe predmetov

slovenský jazyk, literatúra, zemepis a dejepis.

 

 

 

     Preto sa  skupina poslancov rozhodla obrátiť  sa na vás

s návrhom  na úpravu § 3 zákona  číslo 29/1984 Zb. o sústave

základných a stredných škôl, v ktorom navrhuje zaviesť výuč-

bu uvedených predmetov v školách s vyučovacím jazykom menšín

v štátnom jazyku.

 

     Ďalej v odseku 2 písm. b) a c) navrhujeme v zmysle Slo-

venskou republikou  prijatých a akceptovaných medzinárodných

noriem a konvencií  rozšírenie  typov  škôl  zabezpečujúcich

vzdelanie  pre  národnostné   menšiny  Slovenskej  republiky

o školy, v ktorých  sa  niektoré  predmety  vyučujú v jazyku

menšín, a o školy s vyučovaním ich jazyka. Uvedené nové typy

škôl umožnia rodičom detí  patriacim k národnostným menšinám

širší výber druhov škôl s rozdielnou mierou rozsahu zabezpe-

čenia výučby v jazyku menšiny.

 

     Legislatívnymi zmenami v bode 2 ďalej navrhujeme vniesť

prehľadnosť a poriadok do používania učebníc a učebných tex-

tov s tým, že všetky učebnice a učebné texty budú musieť byť

na použitie odporučené Ministerstvom školstva Slovenskej re-

publiky.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte požia-

dať vás o vecný prístup k predloženému  problému a o podporu

predloženého zákona.

 

     Samozvaných  posudzovačov ústavnosti  by som  poprosil,

aby  si tentoraz  odpustili  hlásanie  bludov o neústavnosti

predloženej novely a prenechali  otázky ústavnosti na kompe-

tentný orgán.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Za spoločného spravodajcu k tomuto bodu určil gestorský

výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru pána poslanca Tarčáka.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov

na  vydanie  zákona  číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných

a stredných  škôl v znení  neskorších  predpisov, ktorý máte

ako tlač 988.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný poslanecký návrh na vydanie zákona bol doručený poslancom

Národnej rady Slovenskej republiky  dňa 20. apríla 1998, čím

boli splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej

rady, t. j. doručenie  návrhu  zákona  najmenej 15 dní  pred

schôdzou Národnej rady.

 

     Predseda Národnej  rady posúdil, či  návrh zákona spĺňa

náležitosti  podľa § 70 ods. 1 o rokovacom  poriadku a podľa

legislatívnych  pravidiel, a zaradil ho  na rokovanie  tejto

47. schôdze Národnej rady do prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca k tomuto  prvému  čítaniu si osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z  formálnoprávnej

stránky  všetky náležitosti  návrhu  zákona uvedené v § 67 a

§ 68 zákona Národnej rady o rokovacom  poriadku, ako i nále-

žitosti  určené v legislatívnych  pravidlách. Z vecného hľa-

diska som toho názoru, že predložený návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa  zákon číslo 29 o sústave  základných a stred-

ných škôl v znení neskorších predpisov, chce  riešiť proble-

matiku, ktorú  je možné  upraviť  spôsobom,  ako sa navrhuje

v predmetnom návrhu zákona.

 

     Poznamenávam  však, že podľa § 70 ods. 2 zákona o roko-

vacom  poriadku  vláda  Slovenskej  republiky nezaujala ešte

stanovisko k tomuto  návrhu zákona, ale  zároveň dodávam, že

ešte jej neuplynula 30-dňová  lehota určená na zaujatie sta-

noviska.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú  predložené v rozprave v rámci  druhého čítania vo

výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Ná-

rodnej rady, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré  pre mňa ako pre spravo-

dajcu vyplývajú v zmysle § 73, odporúčam, aby sa Národná ra-

da  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)  o rokovacom  po-

riadku na tom, že prerokuje návrh skupiny poslancov v druhom

čítaní,  aby  sme  predišli  tým  diskusiám,  ktoré sme mali

v predchádzajúcom bode.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu. Páni poslanci, poslan-

kyne, konštatujem,  že do rozpravy som  dostal dve prihlášky

za klub Maďarskej koalície a klub MKDH - pani Edit  Bauerová

a pán poslanec Szigeti.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

 

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     ctení kolegovia, kolegyne,

 

     stáva sa už akosi zvykom, že ku koncu volebného obdobia

sa niektorí poslanci pokúšajú postaviť si pomník. Ak to inak

nejde, tak vo forme zákona, stoj čo stoj, hoci aj neústavné-

ho. V takom prípade už  nie je ani podstatný obraz Slovenska

v zahraničí a nezaváži ani to,  že by  došlo k porušeniu zá-

väzkov štátu vyplývajúcich z platných medzinárodných dohovo-

rov.

 

     Ôsmi  poslanci Slovenskej  národnej strany  sa rozhodli

opäť nastoliť  problém tzv. alternatívneho školstva, súdiac,

že spomedzi  všetkých problémov školstva  vrátane padajúcich

striech a stropov, vrátane podpriemerných  platov  učiteľov,

o celkovej finančnej mizérii školstva, ktorá ohrozuje začia-

tok nového školského roka, ani nehovoriac, predkladajú návrh

zákona, ktorý podľa dôvodovej správy, citujem, "rieši najna-

liehavejšie problémy v oblasti školstva, predovšetkým" - ako

predkladatelia píšu - "je to problematika vyučovacieho jazy-

ka v základných školách,  stredných školách a vyšších odbor-

ných školách".  Svoj návrh sa  snažili odôvodniť selektívnym

a účelovým  výkladom jednotlivých  ustanovení medzinárodných

dohovorov, kým iné zostali bez povšimnutia a zváženia. Preto

mi dovoľte ich pripomenúť.

 

     Článok 15 Rámcového dohovoru  Rady Európy formuluje zá-

väzok štátov, podľa ktorého musia vytvárať podmienky potreb-

né na efektívnu účasť  osôb patriacich k národnostným menši-

nám na kultúrnom, spoločenskom a ekonomickom  živote, ako aj

na verejných záležitostiach, najmä  tých, ktoré sa ich týka-

jú. Otázka národného školstva, národnostného školstva je vý-

sostne takejto povahy. Napriek tomu nebola predmetom rokova-

nia na nijakom fóre  so zainteresovanými pedagógmi alebo ro-

dičmi. Protest vyše 60 tisíc podpísaných  protestujúcich ro-

dičov nebol zrejme na to dostatočným dôvodom.

 

     Článok 19 Rámcovej  dohody  obsahuje  záväzok zmluvných

strán, t. j. štátu, citujem: "Rešpektovať a uplatňovať prin-

cípy zakotvené v rámcovom  dohovore  tak, že tam,  kde je to

potrebné, prijmú  len tie obmedzenia, ktoré  vyplývajú z me-

dzinárodných právnych dokumentov,  predovšetkým z Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ

súvisia  s  právami  a  slobodami  vyplývajúcimi z uvedených

princípov."

 

     V nadväznosti  na článok 22 Rámcového  dohovoru nemožno

nevidieť evidentný  nesúlad predloženého  návrhu s ustanove-

niami  Rámcovej dohody  Rady  Európy,  pričom návrh  je tiež

v príkrom rozpore so  záväzkom Slovenskej republiky vyplýva-

júcim z článku 15 Základnej zmluvy o dobrom  susedstve medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

 

     Považujem  za mimoriadne  interesantné, že predkladateľ

návrhu zákona zaradil medzi svojvoľných a samozvaných vykla-

dačov ústavy aj premiéra, ktorý tiež, dovoľte mi, pán posla-

nec Paška, aby som vás  na to upozornila, považuje tento ná-

vrh za neústavný. Nesúlad s ústavou podľa  nášho názoru môže

byť  hneď  dvojnásobný  a  Ústavný  súd  nepochybne vyslovil

v prípade  podania aj takýto  návrh,  ak by tento  návrh zá-

kona  bol  schválený, a to  hneď v článku 34 ods. 2 písm. a)

a v článku 11.

 

     Nemožno  nevidieť, samozrejme, i príslušné  načasovanie

návrhu. Slovenská národná strana  si nepochybne dopĺňa muní-

ciu na predvolebný boj, pričom  sa snaží nastražiť pascu pre

všetky  politické subjekty  slovenskej opozície  vrátane. Ak

budú hlasovať za, porušia ústavu a prispejú k veľkému víťaz-

stvu Slovenskej  národnej strany, ak  budú proti, na  strane

spravodlivosti a práva, Slovenská  národná strana to použije

ako argument proti nim. Je to celkom transparentná pasca na-

cionalizmu.  Pevne verím,  že demokratické  sily pri takomto

protiústavnom kroku nevykročia  vedno so Slovenskou národnou

stranou.

 

     Na  záver mi  dovoľte  ale  zacitovať text  pre väčšinu

z vás pravdepodobne dobre známy, aktuálny hneď z dvoch dôvo-

dov.  Citujem: "Žiadame  dokonalé  zriadenie škôl národných,

a to  síce ako  počiatočných elementárnych,  tak aj reálnych

meštianskych, ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávanie

učiteľov a kňazov, potom  ústavov literárnych vyšších, meno-

vite  gymnázií,  lýceí,  akadémie, ústavu  polytechnického a

jednej univerzity. Všetky tieto  ústavy majú byť založené na

základe slobodného vyučovania" - zdôrazňujem  slobodného vy-

učovania - "a reč vynaučovania pre synov a dcéry národa slo-

venského nemá  byť inakšia ako slovenská."  Citát je zo Žia-

dostí  slovenského národa  prijatých 15. národnou  schôdzkou

v Liptovskom  Svätom  Mikuláši 10. mája 1848, t. j. pred 150

rokmi.

 

     Nechceme  nič viac,  čo slovenský  národ formuloval  vo

svojich žiadostiach  pred 150 rokmi. Vtedajšia situácia slo-

venského národa v Uhorsku,  pokiaľ ide o relatívnu početnosť

a váhu,  bola  porovnateľná  so  situáciou maďarskej menšiny

v Slovenskej republike.

 

     Aby nedošlo k nedorozumeniu, citovala by som z reči Ľu-

dovíta Štúra v Uhorskom  sneme 15. januára 1848: "Nech rečou

vyučovania  ostane v obciach reč materinská."  Myslím si, že

to  nechce komentár.  História je  veľkou učiteľkou národov,

hovorí sa. Zdá sa, že podaktorí sa z histórie nepoučili.

 

     Dovoľte mi, aby som vám  prečítala ešte jeden odkaz ve-

likána slovenskej histórie. "A ktože zamýšľa učiť naše diet-

ky po  maďarsky? Sú takí  ľudia, ktorí to  chcú, a ja  práve

prichádzam z rady,  kde sa  hovorilo o tom. Ale  bolo  badať

z rečí a posunkov ľudí tých, že  im nezáleží na tom, aby ste

v niečom poučení boli. Hlavne, že bude naplnená ich svojvôľa

a ich nadutosti dostane sa zadosťučinenia."

 

     Navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie na zákla-

de § 73 ods. 3 bod b) rokovacieho poriadku, že nebude pokra-

čovať v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Niekoľko  rokov som  učila slovenský  jazyk na gymnáziu

s vyučovacím jazykom maďarským a môžem povedať, že absolven-

ti stredných škôl majú  všeobecne slabé komunikatívne schop-

nosti v štátnom  jazyku, a preto  osobne považujem za správ-

ne...

 

     (Hlasy v sále.) Vy ste  teda  mimoriadne vulgárny,  pán

poslanec.

 

     ... takže  osobne  považujem  za správne,  že na rozvoj

schopností  žiakov  vyjadrovať  sa v slovenskom jazyku treba

prijať aj takúto novelu, ktorá hovorí len toľko, že plus dva

ďalšie  predmety - dejepis a zemepis - by  sa mali  vyučovať

v štátnom jazyku.

 

     Na rozdiel od pani Bauerovej  si dovolím tvrdiť, že ná-

vrh zákona nie je v žiadnom rozpore s Rámcovým dohovorom Ra-

dy  Európy o ochrane  národnostných  menšín  ani  so Zmluvou

o dobrom  susedstve  medzi  Slovenskom a Maďarskom, len  ich

treba čítať trošku z iného zorného uhla.

 

     Ostatné tvrdenia  pani poslankyne nie je  hodné ani ko-

mentovať, hádam  len toľko, že  našim dietkam hovoriacim  po

maďarsky veľmi  prospeje, ak budú slušne  hovoriť aj po slo-

vensky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S počudovaním som si  vypočul lamentáciu pani Bauerovej

a chcel by som jej len  pripomenúť, že ak porovnáva situáciu

Maďarov žijúcich v Slovenskej republike so Slovákmi žijúcimi

v Uhorsku, tak  situácia Slovákov  žijúcich v Uhorsku je po-

rovnateľná  iba s jednou  vecou, a to  je situácia  dnešných

Slovákov žijúcich v dnešnej Maďarskej republike. To je všet-

ko, čo som chcel povedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     som  veľmi rád,  že  moja  predrečníčka si  zaradila do

svojho prejavu  aj citáty Ľudovíta  Štúra, tie isté  citáty,

ktoré som  už ja pred  troma rokmi takisto  zaradil do môjho

vystúpenia.

 

     Bohužiaľ, vtedy  tie citáty nezabrali,  nepomohli tomu,

aby  sme vtedajší  zákon prijali.  Dúfam, že  teraz citované

úryvky z prejavu Ľudovíta Štúra pomôžu tomu, aby Národná ra-

da túto novelizáciu zákona neprijala.

 

     Dovoľte mi  ešte jednu pripomienku  pre pani poslankyňu

Garajovú. Isteže to, čo ste povedali, je váš subjektívny ná-

zor. Isteže ste učili niekoľko desať rokov na gymnáziu v No-

vých Zámkoch,  ale nerobil by som z toho  zovšeobecnenia. Ak

by existovali objektívne merania, keby sa to dalo objektívne

preskúmať, tak by sme  mohli debatovať o tejto problematike.

Ale, bohužiaľ, do dnešného  dňa žiadne objektívne merania na

úroveň ovládania štátneho jazyka neexistujú. A keď existujú,

sú to problémy subjektívneho hľadiska. A prepáčte, ale nemô-

žete očakávať od človeka, od žiaka, od dieťaťa inej ako slo-

venskej národnosti,  aby ovládal štátny  jazyk na tej  istej

úrovni, na akej to ovláda žiak alebo občan slovenskej národ-

nosti.

 

     Ďakujem, na úvod toľko.

 

     A teraz k veci.  Navrhovaná  novelizácia  zákona  číslo

29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl je v pora-

dí už siedma novelizácia  základného školského zákona. Záko-

na, o ktorom všetci vieme, že  je už dávno prekonaný, veď už

vlani bol pripravený nový zákon, ktorý stroskotal v Legisla-

tívnej rade vlády.

 

     Rád  by som  vám pripomenul,  za akých  okolností došlo

k šiestej  novelizácii predmetného  zákona na  vlaňajšom de-

cembrovom zasadnutí Národnej  rady Slovenskej republiky, keď

len horko-ťažko až na  druhý pokus v skrátenom legislatívnom

konaní bol zákon schválený a začiatkom januára nebolo celkom

jasné,  či majú  základné školy  právnu subjektivitu,  alebo

nie. Vtedy to bola iniciatíva vlády. Tentoraz sa iniciátormi

novelizácie stali všetci  deviati poslanci Slovenskej národ-

nej  strany, čo  je, samozrejme,  ich právomocou.  Myslím si

však, že predložený návrh novely  je aspoň tak unáhlený, ne-

pripravený a nepremyslený, akým bol  decembrový  návrh vlády

na novelizáciu školského zákona.

 

     Podľa dôvodovej správy predkladateľov návrh zákona rie-

ši najnaliehavejšie problémy v oblasti  školstva. Ak proble-

matika vyučovacieho  jazyka v základných a stredných školách

a vo vyšších odborných školách je najnaliehavejšou problema-

tikou pre predkladateľov, tak  si myslím, že vôbec nepoznajú

súčasné problémy nášho systému. Som presvedčený, že existuje

množstvo oveľa  naliehavejších a akútnejších problémov v ob-

lasti  školstva,  ako  je  problematika vyučovacieho jazyka.

V čase, keď  tzv. malému školstvu  hrozí úplný finančný  ko-

laps, keď  veľký počet výborných žiakov  sa z istých dôvodov

nedostane  do stredných škôl,  keď  problematika  učňovského

školstva sa  roky nerieši, keď  na fungovanie vysokých  škôl

chýbajú  obrovské finančné  prostriedky, nazvať problematiku

vyučovacieho jazyka najnaliehavejšou problematikou považujem

za dobrodružstvo. Áno, je to veľmi nebezpečné politické dob-

rodružstvo a som presvedčený, že je to súčasťou predvolebnej

kampane Slovenskej národnej strany.

 

     Predložený návrh zákona podľa slov predkladateľov má za

cieľ  zabezpečiť  občanom  patriacim k národnostným menšinám

a etnickým skupinám zvýšenie úrovne ovládania štátneho jazy-

ka. Skutočným cieľom je  však vyvolávanie národnostnej nená-

visti a vyostrenie národnostných  konfliktov na juhu Sloven-

ska v období predvolebnej kampane. Má slúžiť len na zvyšova-

nie predvolebných a volebných  preferencií Slovenskej národ-

nej strany.

 

     Ak by som mal jednoducho charakterizovať filozofiu pre-

rokovanej novely  školského zákona, tak je  to zavedenie al-

ternatívneho vyučovania zo zákona a takisto zavedenie cenzú-

ry v školstve.

 

     Nie je to prvý pokus, veď  dobre vieme, že isté sily už

niekoľko desaťročí sa usilujú o úplné rozbitie národnostného

školstva a zavedenie tzv. alternatívneho vyučovania. Našťas-

tie sa im to nepodarilo a dúfam, že sa to  nepodarí ani ten-

toraz.  Nepodarilo  sa a nepodarí  sa im  ani teraz, pretože

chcem veriť tomu, že väčšina občanov Slovenskej republiky je

iného názoru a predkladatelia  tejto  novely predstavujú len

málopočetnú skupinu intolerantných ľudí, u ktorých miera em-

patie k iným národnostiam a etnickým skupinám je skoro nulo-

vá.

 

     Predloženú novelizáciu školského  zákona považujem jed-

noznačne za  protiústavnú, podobne, ako to vyhlásil predseda

vlády Slovenskej republiky na  pondelňajšom rokovaní pri ok-

rúhlom stole.  Dovoľte mi, aby som ho citoval: "Návrh nepre-

šiel rokovaním  vlády a o tom  vláda rokovať  nebude. Takýto

návrh už dvakrát bol odmietnutý  vládou. Aj súčasný návrh je

protiústavný."

 

     Dúfam, že  moju predchádzajúcu vetu  počuli aj poslanci

za Hnutie za demokratické  Slovensko. Ich stranícky predseda

a premiér vlády Slovenskej republiky považuje tento zákon za

protiústavný.

 

     Novela  zákona podľa  môjho posúdenia  nie je  v súlade

s článkami 11, 12, 26, 33 a 34 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Novela zákona síce rozširuje možnosti vzdelávania obča-

nom patriacim k národnostným  menšinám a etnickým  skupinám,

ale odníma im ústavné  právo v zmysle druhého bodu článku 33

Ústavy  Slovenskej republiky, a to, citujem: Občanom patria-

cim k národnostným  menšinám alebo  etnickým skupinám sa  za

podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvo-

jenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.

 

     Žiaľ, predložená novela už vôbec nehovorí o uplatňovaní

uvedeného ústavného práva, zužuje doterajšie práva a zákonné

normy,  pretože neumožní  príslušníkom národnostných  menšín

vzdelávanie na báze materinského  jazyka v užšom slova zmys-

le. Teda  doterajšia vyše 70-ročná  prax, čo pokojne  môžeme

nazvať tzv. zvykovým právom, sa nemôže naďalej uplatňovať.

 

     Článok 26 Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne hovo-

rí o tom,  že cenzúra sa zakazuje. Návrh novely  však v § 40

v podstate zavedie cenzúru učebníc a učebných textov.

 

     Návrh zákona nepochybne zasahuje  aj do postavenia súk-

romných a cirkevných  škôl, čo  nie  je v súlade s princípom

pluralizmu v školstve.

 

     A na záver to najdôležitejšie. V zmysle  článku 34 bodu

2 ods. c)  Ústavy  Slovenskej  republiky  občanom  patriacim

k národnostným menšinám alebo  etnickým skupinám sa zaručuje

právo zúčastňovať  sa na riešení  vecí týkajúcich sa  národ-

nostných  menšín a etnických  skupín.  Táto  dikcia  ústavy,

žiaľ, ani v minulosti, ani pri terajšom návrhu, sa nedodrža-

la.

 

     Maďarské národnostné spoločenstvo  na Slovensku doteraz

jednoznačne odmietlo a odmieta aj v budúcnosti všetky pokusy

zavedenia  alternatívneho  vyučovania.  V  apríli  roku 1995

v Komárne viac ako 6 tisíc  zhromaždených učiteľov vyslovilo

odmietavé  stanovisko k alternatívnemu  vyučovaniu. V apríli

v roku 1997 Zväz maďarských rodičov Slovenska pozbieral viac

ako 60 tisíc petičných podpisov proti zmene vyučovacieho ja-

zyka  v maďarských  školách.  Podpisy  odovzdali  ministerke

školstva Eve  Slavkovskej. V máji  roku 1997 po  protestných

zhromaždeniach po celom južnom  Slovensku sa odoslalo prezi-

dentovi Michalovi Kováčovi, premiérovi Vladimírovi Mečiarovi

a ministerke Eve Slavkovskej viac  ako 100 tisíc listov žia-

dajúcich ponechanie pôvodného  vyučovacieho jazyka v školách

s vyučovacím jazykom maďarským.

 

     Ako  ďalší argument  proti prijatiu  tohto zákona môžem

uviesť to,  že Legislatívna rada  vlády Slovenskej republiky

v apríli  roku 1996  nepovažovala za  šťastné riešenie zmenu

vyučovacieho jazyka niektorých vyučovacích predmetov.

 

     Vláda Slovenskej  republiky 7. mája 1996 vyslovila tiež

nesúhlasné stanovisko s uvedenou novelou zákona. Ďalej pred-

seda vlády  Vladimír Mečiar 8. mája 1996 na tlačovej  besede

pre zahraničných novinárov zdôvodňoval stanovisko vlády Slo-

venskej republiky tým, že  poslanecký  návrh  Slovenskej ná-

nej strany bol protiústavný.

 

     Teda v zmysle  uvedeného a vzhľadom  na  neprirodzenosť

a protiústavnosť  predkladaného  návrhu v mene  poslaneckého

klubu MKDH v zmysle bodu 3b § 73 rokovacieho poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  odporúčam Národnej rade nepo-

kračovať v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec,  len jednu poznámku.  Bola by katastrofa,

ak by učebnice neprechádzali  jazykovou a odbornou cenzúrou.

To by sme  ale skončili nielen my, ale všetky krajiny. Všade

je cenzúra.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím si k vystúpeniu kolegu uviesť tri poznámky.

 

     Po  prvé. Hlboko  nesúhlasím s jeho  tvrdením,  že deti

inej národnosti  ako slovenskej si  nemôžu osvojiť slovenský

jazyk.  Poznám viacero  príslušníkov po  maďarsky hovoriacej

národnosti,  ktorí  hovoria  dokonale  po slovensky, dokonca

o niektorých  viem,  že  pracovali  ako  lektori v novinách,

v slovenských novinách. Takže, pán kolega trošku zavádzal.

 

     Po druhé.  Je povinnosťou štátu  vytvárať takú situáciu

a taký školský systém, ktorý zabezpečí skutočne každému die-

ťaťu možnosť dokonale si osvojiť štátny jazyk, aby nevznika-

li jazykové  getá, nevznikali občania  druhej kategórie. Os-

tatné je nadstavba.

 

     Po tretie.  Čo sa týka cenzúry  učebníc, dovolil by som

si upozorniť  vzácneho kolegu, že  hovoríme o štátnom  škol-

stve.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vyšiel by som z toho,  čo síce neodznelo v prejave pána

Szigetiho, ale  čo sa rozširuje  po svete zásluhou  pána po-

slanca Csákyho, ktorého nie za  toto, ale za celkovú koncep-

ciu kritizoval v liste Csaba  Tabajdimu pán Duray. Pán Csáky

tvrdí, že 94 % občanov Slovenska maďarskej národnosti hovorí

veľmi dobre po slovensky. Čiže,  keby to bola pravda, asi by

sa takéto veci nezavádzali.

 

     Mám  skúsenosť zo  Šamorína, z gymnázia, kde  sme  boli

s bývalou ministerkou  kultúry Fínska a kde  som si prečítal

na stene maďarský nápis,  maďarský preklad Hemingwayovej ve-

ty, že človeka nemožno zdeptať, iba pokoriť, ani pokoriť iba

zničiť, a preložil  som  si  to  horko-ťažko  do slovenčiny,

a potom som poprosil študentku  štvrtej triedy: Mohli by ste

mi to  preložiť do slovenčiny?  Nevedela, ďalší  nevedel, až

tretí s pomocou  asi štyroch  spolužiakov  túto Hemingwayovu

vetu preložil z maďarčiny  do slovenčiny. Čiže úroveň pozna-

nia slovenčiny je veľmi zlá.

 

     Nehnevajte sa, kolegovia, ale  musíme sa porovnávať. Vy

nemáte radi  slovo "reciprocita". Ale  porovnávať sa musíme.

Je možné v Maďarsku, bolo  by  možné v Maďarsku, keby  boli,

keby existovali  slovenské školy, nie je  tam ani jedna, aby

sa dejepis vyučoval podľa slovenských učebníc, so slovenským

chápaním dejín? Tak prečo sa  domáhate toho, aby sa tu deje-

pis učil podľa vašich maďarských noriem? A nezabúdajte napo-

kon  na to  posledné. Rumunsko, s ktorým  má Maďarsko  veľmi

dobré vzťahy, chvalabohu,  takisto zaviedlo povinné vyučova-

nie  dejepisu  a zemepisu v rumunčine v maďarských  školách,

v školách s maďarským jazykom. Takže prečo by to nemohlo byť

aj na Slovensku? Je to zákonné a legálne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Najprv by som chcela poprosiť, ak dovolíte, svojich ko-

legov  maďarskej národnosti,  ak chcú  hovoriť, majú možnosť

presne takú istú ako my,  prosila by som ich, aby nevykriko-

vali a neskákali nám do reči.

 

     Chcela som teda mať dve poznámky ku kolegovi Szigetimu.

Chcela by  som poprosiť, aby sme  nepoužívali už termín "al-

ternatívne školstvo", lebo je to naozaj hmlistý pojem. Pred-

sa bilingválne vzdelávanie alebo bilingválne vyučovanie máme

u nás  zavedené  už  dávno,  je  to  zaužívaný  termín. Máme

slovensko-anglické,  francúzsko-slovenské, nemecko-slovenské

atď., takže ide o bilingválne školstvo, a nie alternatívne.

 

     Chcem sa ešte vyjadriť k spomínanej cenzúre v školstve.

V štátnych i súkromných školách sa má vyučovať podľa jednot-

ných  učebných plánov,  učebných  osnov a podľa  schválených

učebníc. Je to logické. Hádam nechcete, aby každý učiteľ mal

svoje  vlastné učebné  plány, svoje  vlastné učebné  osnovy?

Viete  si  predstaviť,  ako  bývalý  riaditeľ  gymnázia, ten

zmätok v školách? Samozrejme, že  chceme  zamedziť tomu, aby

sa v školách s vyučovacím  jazykom maďarským používali učeb-

nice z Maďarskej  republiky, ako  sa  to  stáva v niektorých

školách aj dnes.  Ale to nie je cenzúra.  To je dohľad štátu

nad vzdelávaním  žiakov a je to  normálne. Všade v Európe je

to normálne a je to tak.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Z vystúpenia pána Szigetiho ma upútalo tvrdenie, že nie

je možné vyžadovať rovnakú  znalosť štátneho jazyka pre prí-

slušníkov národnostných menšín.

 

     Pán  Szigeti, choďte  to hlásať  do Nemecka  Nemcom, do

Veľkej Británie Britom, do Talianska Talianom, do Francúzska

Francúzom a  do Spojených štátov  amerických Američanom. Buď

sa vám vysmejú,  alebo vás pošlú tam, odkiaľ  ste prišli. To

je naprosto  jednoznačné. A pokiaľ Slovensko speje do Európ-

skej únie  a do štandardu Európskej  únie, držme tento štan-

dard vo všetkých týchto sférach, školstvo takisto. Čo sa tý-

ka vzťahov úrovne školstva, je jednoznačný štandard recipro-

city. Žiadna iná principiálna vec neexistuje. Reciprocita.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Väčšinu  toho, čo  som chcela  povedať, povedal  už pán

poslanec Hofbauer.  Myslím si, že  je povinnosťou žiadať  od

žiakov patriacich k príslušníkom  národnostných  menšín, aby

ovládali štátny jazyk tak  ako príslušníci majoritného náro-

da. Podľa môjho názoru  táto požiadavka je úplne samozrejmá.

Určite v Maďarsku netolerujú zlú znalosť maďarčiny u štátne-

ho úradníka, učiteľa, právnika a tak  ďalej len z toho dôvo-

du,  že je  príslušníkom inej  národnosti. To  isté platí vo

všetkých krajinách sveta. Preto naozaj nechápem, prečo by to

nemalo platiť práve na  Slovensku. Všetci občania Slovenskej

republiky  majú  perfektne  ovládať  slovenský  jazyk slovom

i písmom bez ohľadu na ich  národnosť. Je zaujímavé, že túto

požiadavku dosť veľká časť občanov práve maďarskej národnos-

ti na Slovensku nespĺňa,  ale naproti tomu príslušníci všet-

kých ostatných národností, vrátane nemeckej, túto požiadavku

spĺňajú bez akýchkoľvek problémov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Samozrejme, nechcem zneužívať  situáciu, nebudem reago-

vať na tie poznámky, ktoré tu boli, ale pán predseda, žiadam

vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Po prvé, aby ste

nekomentovali, prihláste  sa aj vy do  rozpravy. A po druhé,

keď niekto  nehovorí k veci, aby ste upozornili.  To je vaša

povinnosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Bárdos, prečítajte si  rokovací poriadok,

čo môže  ten, ktorý vedie  schôdzu Národnej rady  Slovenskej

republiky. Po prvé. A  po druhé, pokiaľ myslíte pán poslanca

Slobodníka, hovoril k prejavu, ktorý predtým vyznel.

 

     Takže, ak sa nikto nehlási do rozpravy, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

     Áno, nech sa páči.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     len  stručná  reakcia. V súčasnosti  nepoznám oficiálne

hodnotenie alebo stanovisko predsedu  vlády hovoriace o tom,

žeby táto predložená novela  bola v rozpore s ústavou. Ak by

sa predsa len našla takáto chybička, sme pripravení v druhom

čítaní modifikovať spornú časť predlohy  tak, aby bola v sú-

lade s ústavou.

 

     (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Po druhé, v hodnotení  kolegov z rozpravy  sa nazdávam,

že došlo  pravdepodobne k nedorozumeniu. Zákon totiž nezavá-

dza ani  alternatívne školstvo, ani  neruší  výučbu v jazyku

národnostných menšín, to znamená,  že tie diskusné príspevky

hovoriace o alternatívnom školstve a o rušení výučby v jazy-

ku menšín išli trochu mimo návrhu predlohy novely zákona.

 

     Po tretie, bol by som rád, keby sa uvedená predloha no-

vely zákona vnímala ako  návrh na riešenie vecného problému,

a nie ako predvolebná iniciatíva poslancov Slovenskej národ-

nej  strany. Bol  by som  tiež rád,  keby sme dokázali nájsť

vecné riešenie tohto problému k všeobecnej spokojnosti aspoň

väčšiny, keď už nie všetkých  politických  strán pôsobiacich

v Národnej rade v tomto volebnom období.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže tu  zaznel návrh jedného  aj druhého predrečníka,

aby sme postupovali  podľa § 73 ods. 3 písm. d), aby sme ne-

zopakovali to isté, čo predtým, tak neviem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom  poriadku o návrhoch, ktoré  zazneli v rozprave  po-

slancov. Ak  ste si ich  zaznačili, tak to  sú návrhy, ktoré

hovoria o tom, aby sme  vrátili zákon, myslím si, na prepra-

covanie. Takto som si to poznamenal.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pani Edit  Bauerová  navrhla,  aby  sme v súlade s § 73

ods. 3 písm. d) nepokračovali v rokovaní o tejto novele.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím,  páni poslanci, pani  poslankyne, budeme

hlasovať. Hlasujeme najskôr o procedurálnych návrhoch, ktoré

zazneli v rozprave.

 

     Prvý  návrh predniesla  pani poslankyňa  Edit Bauerová,

aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto bode programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže obdobný návrh podal  aj pán poslanec Szigeti, tak

pristúpime k hlasovaniu, ako som  navrhol, aby  sme v zmysle

§ 73 ods. 3 písm. c) pokračovali v návrhu v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa hlasujme o tom, aby Národná rada

pokračovala v tomto bode programu v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74 ods. 1 a 2.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Odporúčam návrh  prideliť v druhom čítaní na prerokova-

nie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, územ-

nú  samosprávu a národnosti a výboru  pre  vzdelanie,  vedu,

kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s ci-

tovaným návrhom  predsedu Národnej rady  Výbor Národnej rady

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pričom  odporúčam, aby

výbory,  ktorým je  návrh zákona  pridelený, ho  prerokovali

v lehote do 22. júna 1998 a gestorský  výbor v lehote do 25.

júna 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme  opäť  hlasovať.  Hlasujeme o pridelení

tohto návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru a ur-

čení lehôt na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme aj v tomto  prípade rozhodli, ktoré

výbory budú návrh prerokúvať,  ktorý bude gestorský a určili

sme aj lehoty.

 

     Ďakujem pánom poslancom,  predkladateľovi aj spravodaj-

covi.

 

     Môžeme  pristúpiť k osemnástemu bodu  nášho  rokovania,

ktorým je opäť prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Vi-

liama Vaškoviča  na vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  máte ako tlač 989. Návrh  prideliť  ho na

prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady pod číslom 2147.

 

     Návrh zákona uvedie pán  poslanec Viliam Vaškovič. Pro-

sím ho, aby nám predniesol návrh.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     návrhy,  ktoré  predkladám v tejto  novele, už  v tejto

snemovni odzneli. Nie sú ničím novým. Pokúsil som sa ich eš-

te raz zopakovať a poukázať  na nedostatky zákona o podmien-

kach prevodu majetku  štátu na iné osoby v znení  neskorších

predpisov, ktoré doteraz, podľa môjho názoru, sa neodstráni-

li a ktoré narobili  značné problémy v procese privatizácie.

Budem stručne komentovať jednotlivé ustanovenia tak, aby bo-

lo jasné, čo nimi chcem dosiahnuť.

 

     Prvé dva body sú tu len kvôli tomu, aby bol jasne defi-

novaný verejný trh cenných  papierov alebo predaje Fondu ná-

rodného majetku  na verejnom trhu  cenných papierov. Doteraz

totiž tieto verejné trhy cenných papierov sa podľa môjho ná-

zoru zneužívali na subjektívne predaje a chýbali im základné

náležitosti, ktoré takéto predaje  majú mať. Prijatím týchto

dvoch bodov by nebolo  možné pokračovať v subjektívnych pre-

dajoch a vlastne, dalo by  sa povedať, skoro priamych preda-

jov akcií cez verejné trhy.

 

     V ďalšom bode navrhujem, aby Fond národného majetku mal

povinnosť kontrolovať až do momentu, kým sa nesplatí posled-

ná splátka, jednotlivých nadobúdateľov, to znamená, aby nie-

sol  zodpovednosť za  tunelovanie týchto  podnikov. Teraz je

situácia taká,  že Fond národného majetku  síce má právo na-

hliadať do  účtovných dokladov, ale  podľa informácií, ktoré

mám, nerobí  to  pravidelne a robí  to iba v spoločnostiach,

keď už  dostáva signály, že  tam nastali problémy.  Prijatím

tejto povinnosti by vo  všetkých podnikoch, ktoré privatizo-

vali, bol  fond buď sám, alebo  pomocou rôznych audítorských

firiem povinný vykonávať  kontroly a len čo by zistil nedos-

tatky, mohol by vyvodzovať  aj trestnoprávne dôsledky. Tento

paragraf považujem za výnimočne  dôležitý, dať túto právomoc

Fondu národného majetku, pretože tým by vlastne prevzal časť

zodpovednosti za problémy, ktoré tu masovo existujú.

 

     V ďalšom bode ide len o to, aby dlhopisy boli vyplatené

do určitého termínu. Ako vieme, teraz  je to tak, že je sta-

novená splatnosť,  ale vlastne nie  je tam stanovená  povin-

nosť, do  akého termínu je  skutočne povinný Fond  národného

majetku dlhopisy splatiť.

 

     V ďalšom bode navrhujem,  aby všetky právnické osoby na

Slovensku  mohli  nakupovať  dlhopisy.  Ako  iste viete, trh

s dlhopismi stagnuje a ceny, za  ktoré sa predáva, sú nízke.

Myslím si,  že doplácajú na  to najviac tí,  ktorí potrebujú

súrne nejaké prostriedky a je  im potom jedno, či to predajú

za tri, alebo  štyri tisíc Sk, a nabaľuje sa na tom niekoľko

obchodníkov s cennými papiermi.

 

 

     V ďalšom bode  navrhujem, aby  Fond  národného  majetku

dopredu a jasne určil, akým  percentom zo splatnej sumy môžu

svoje záväzky v príslušnom  roku splácať jednotliví privati-

zéri. Teraz je  to tak, že nakupujú dlhopisy,  ale fond sub-

jektívne rozhodne, od  ktorého nadobúdateľa zoberie dlhopisy

a odpíše mu to zo splátky a od ktorého nie. Toto je systémo-

vé riešenie,  že by bol povinný  od všetkých dlhopisy zobrať

a určité percento by stanovil podľa toho, aký má ročný prog-

ram v príjmoch a výdavkoch.

 

     V ďalšom bode navrhujem,  aby dlhopisy, ktoré nadobudli

obce za  predaje, za prevod  bytov do osobného  vlastníctva,

bola povinnosť fondu splatiť.

 

     Ďalší  bod  hovorí o známom § 28 ods. 5, ktorý  vyvolal

najväčšie  problémy  po  rozhodnutí  Ústavného súdu, pretože

Fond národného majetku podľa  súčasnej právnej normy naďalej

uskutočňuje priame  predaje pri tých akciách,  pri tých spo-

ločnostiach, kde  nebolo možné privatizovať  podľa pôvodného

návrhu. Tak tu navrhujem, že ak nie je možné podľa pôvodného

návrhu privatizovať a ak  Fond národného majetku chce využiť

metódu priameho predaja, musí mať  na to súhlas od minister-

stva pre správu a privatizáciu.

 

     A posledný bod  zabezpečuje kontrolu nad privatizáciou,

nad dodržiavaním zákonnosti v procese privatizácie a inovuje

sa tu  vlastne paragraf, ktorý  platí aj dodnes,  len v inom

zákone, ale potom,  čo sa prijal § 12,  kde sa vyhlásilo, že

majetok, ktorý  prejde na Fond národného  majetku, je už ma-

jetkom fondu, vlastne sa znemožnila kontrola Generálnej pro-

kuratúry na Fonde národného  majetku. Tento paragraf odstra-

ňuje tento nedostatok.

 

     Dúfam, že všetci, ktorí to myslia s procesom privatizá-

cie, s jeho objektívnosťou a transparentnosťou  jasne, tento

návrh  podporia. Tí,  ktorí to  nepodporia, žiaľbohu,  podľa

mňa, podporujú korupciu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Za spravodajcu  pre tento bod  programu bol určený  pán

poslanec  Cingel z výboru  pre  hospodárstvo, privatizáciu a

podnikanie.

 

     Prosím, pán poslanec, keby  ste nás oboznámili s návrh-

mi, ktoré vzišli z výboru.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu  poslanca Národnej  rady pána  Vaškoviča (tlač

989) ako spravodajca  určený  navrhnutým  gestorským výborom

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 989) o návrhu  poslanca Národnej

rady  Slovenskej republiky  pána Vaškoviča  bol doručený po-

slancom  Národnej rady  Slovenskej republiky  dňa 20. apríla

1998, čím boli  splnené podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh (tlač 989) spĺňa  náležitosti  podľa § 70 ods. 1 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho  na rokovanie

47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čí-

tania.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je

potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje v návrhu zákona, avšak

treba k tomu širšie  vyjadrenie vlády. Preto budem odporúčať

v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) prijať uznesenie, aby Národ-

ná rada po všeobecnej rozprave nepokračovala v návrhu zákona

v druhom čítaní.

 

     Pán predseda,  prosím, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona. Ako prvý sa hlásim do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyne, poslanci,  otváram  rozpravu k tomuto

bodu programu. Nedostal som  žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam

sa, kto sa hlási do  rozpravy. Prvý sa hlásil pán spravodaj-

ca. Ak nikto ďalší, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     podľa § 73 ods. b)  navrhujem,  aby  sme  nepokračovali

v prerokúvaní  návrhu  zákona v druhom  čítaní z dôvodu,  že

problematika, ktorú je snaha riešiť v tomto  zákone, je taká

rozsiahla,  že si  vyžaduje, aby  sa k tomu vyjadril  jednak

Fond  národného  majetku,  ale  aj  vláda,  pretože zásadným

spôsobom zasahuje do celkovej koncepcie zákona číslo 92.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ak sa  nikto nehlási ani s faktickou  poznámkou, končím

rozpravu k tomuto bodu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa bude vyjadrovať. Pán

predkladateľ  hovorí, že  nie. Pán  spravodajca zrejme  tiež

nie.

 

     Môžeme  prikročiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať  podľa

§ 73 ods. 3 najskôr o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

 

     Prosím,  pán  spoločný  spravodajca,  môžeme  pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Prvý  bol  návrh  spravodajcu.  Môžete  ho uviesť a dať

o ňom hlasovať.

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Podľa § 73 ods. b) nepokračovať v druhom čítaní o pred-

loženom návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu  spoločného spravodajcu, aby

sme ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto bode programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Takže tento návrh prešiel.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým sme skončili

rokovanie o tomto predloženom  návrhu zákona, takže nebudeme

hlasovať v druhom hlasovaní.

 

     Ďakujem obidvom pánom poslancom.

 

     Ďalší bod programu je prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pav-

la Kanisa na  vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

číslo 207/1995 Z. z. o civilnej  službe  v znení  neskorších

predpisov.

 

     Návrh ste  dostali  ako tlač 990, návrh prideliť  ho na

prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady číslo 2159.

 

     Návrh zákona uvedie poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ctené dámy,

     vážení páni,

     vážená Národná rada,

 

     možno  si  viacerí  pamätáte,  že  v septembri 1995 bol

predložený návrh zákona o novelizácii dovtedy platného záko-

na o civilnej  službe. V roku 1990 sa  aj v česko-slovenskom

právnom poriadku a brannom  systéme zaviedol inštitút civil-

nej služby. Pre zaujímavosť uvediem,  že pred rokom 1989 od-

mietlo slúžiť vojenčinu okolo 150 ľudí ročne, po zmene reži-

mu začal rásť počet tých,  ktorí sa rozhodovali využiť tento

inštitút a chceli  absolvovať  namiesto  základnej vojenskej

služby civilnú službu. Postupne tieto čísla rástli, až v ro-

koch 1990-1995 odoprelo vykonať vojenskú službu okolo 25 ti-

síc občanov. Z nich nenarukovalo do roku 1995, teda do dátu-

mu  prijatia  novely 12. septembra 1995, okolo 50 % odveden-

cov, to  znamená, že na  výkon civilnej služby  čakalo okolo

11 tisíc záujemcov.

 

     V týchto rokoch  sa ročne  hlásilo asi 4 až 5 tisíc zá-

ujemcov o civilnú  službu. A keby sme to  mali porovnať, aký

je pomer  tých, ktorí odmietli nastúpiť  do základnej vojen-

skej služby, a tých, ktorí  mali narukovať, pomer na Sloven-

sku je približne jedna pätina, v Nemecku sú to asi dve päti-

ny a v Českej republike sú  to dve tretiny. Z tohto hľadiska

Slovensko nie je žiadnou výnimkou, dokonca sa dá povedať, že

sú tie čísla na úrovni priemeru.

 

     Zákon  číslo 207/1995 Z. z.  z 12. septembra 1995 chcel

riešiť niekoľko problémov,  jednak problém skutočnej motivá-

cie odmietnutia  výkonu  základnej  alebo  náhradnej  služby

alebo  vojenských  cvičení podľa  vtedajšieho  zákona  číslo

18/1990 Zb. o civilnej službe. Chcel riešiť problém tak, aby

bolo možné vykonať civilnú službu čo najskôr. Chcel teda vý-

razne obmedziť  špekulatívne  odmietanie  vojenskej služby a

zároveň  prišiel s dvojnásobným  predĺžením civilnej služby.

Takisto presunul  pôsobnosť v oblasti civilnej  služby z re-

zortu práce, konkrétnejšie z úradov práce, na vojenské sprá-

vy. Chcem upozorniť na to,  že pri tomto presune z minister-

stva, z rezortu práce na  vojenské  správy sa nepovažoval za

problém presun  finančných prostriedkov. Tieto  nové veci sa

hradili z rozpočtu kapitoly ministerstva obrany.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v septembri 1995 bo-

la rozsiahla  diskusia o týchto  veciach. Bola to  rozsiahla

diskusia o dĺžke trvania  civilnej služby, zároveň o spôsobe

rozhodovania, o písomnej  žiadosti  občana odoprieť vojenskú

službu.  Vystúpili k tejto  téme  viacerí  poslanci a všetko

k týmto problémom - dá sa  povedať - v tej rozsiahlej disku-

sii sa  povedalo. Preto sa  obmedzím iba na  niektoré fakty,

ktoré súvisia s dôvodmi, prečo som podal tento návrh.

 

     K podaniu  tohto návrhu ma viedla  predovšetkým skutoč-

nosť, že vzhľadom na finančné zdroje, ktoré rezort obrany má

k dispozícii, ktoré má k dispozícii Armáda Slovenskej repub-

liky, ale aj vzhľadom na počet ročníkov, teda počet odveden-

cov, ktorí  by mali nastúpiť do  základnej vojenskej služby,

ako aj vzhľadom  na počet tých, ktorí sa  hlásia do civilnej

služby,  dochádza v dnešnej  spoločnosti  a v dnešnom  stave

k istej absurdnej  situácii. Armáda nepotrebuje  toľko odve-

dencov, ako majú nastúpiť. Tam vzniká prvý rozpor, to zname-

ná, že v minulom roku 6 tisíc odvedencov nemohlo nastúpiť do

základnej vojenskej služby a mohli by sme ľudovo povedať, že

sú na  "čakačke", pričom nie sú  predpoklady, že tento počet

v ďalších rokoch bude klesať. Naopak, zdá sa, že tento počet

sa bude naďalej nabaľovať a bude rásť.

 

 

     Takisto  to je  aj v prípade  výkonu  civilnej  služby.

Príslušné ministerstvá  nedokážu v súčasných podmienkach za-

bezpečiť dostatok pracovných miest pre tých odvedencov, kto-

rí chcú nastúpiť do civilnej vojenskej služby. Takisto aj tu

ten počet čakateľov na výkon  civilnej služby je pomerne vy-

soký a ukazuje sa, že takisto  bude rásť. Čiže máme do čine-

nia s reálnym problémom. Ak  ponecháme takú právnu úpravu aj

základnej  vojenskej služby,  aj civilnej  služby, tak potom

tento  počet odvedencov  bude stále  rásť a za pár  rokov sa

z toho môže  stať pomerne početná vrstva,  ktorá bude mať aj

značné sociálne problémy, pretože nebude mať vyriešenú otáz-

ku svojej základnej občianskej  povinnosti. Preto sa domnie-

vam, že  by bolo potrebné predstihnúť  tento problém, riešiť

ho.

 

     Iste je možno viacero  spôsobov, ako tento problém rie-

šiť, ale nepochybne  riešením tohto problému je aj to, že by

sa  skrátilo trvanie  výkonu civilnej  služby, ale  že by sa

skrátilo aj trvanie výkonu základnej vojenskej služby. Skrá-

tenie výkonu trvania základnej vojenskej služby si prirodze-

ne vyžaduje riešiť aj  problémy, ktoré sa týkajú profesiona-

lizácie armády a možno aj hľadania vhodného, najvhodnejšieho

modelu uplatňovania princípu  všeobecnej právnej povinnosti.

Teda, ak  prichádzam s týmto  návrhom, nie je  to záležitosť

nejaká účelová, ale je to skôr záležitosť signalizovať prob-

lém a spoločne ho riešiť.

 

     Čo je  najdôležitejšie v tomto  návrhu, ktorý ste  mali

k dispozícii?

 

     Po prvé,  dôležité je to,  aby trvanie výkonu  civilnej

služby pre odvedencov bolo zhodné s trvaním výkonu základnej

služby alebo  náhradnej služby. K tomuto  návrhu ma vedú tie

dôvody, o ktorých  som tu hovoril. Keď to  porovnáme s inými

európskymi krajinami, tie porovnania  sa tu vyslovili v dis-

kusii  v  septembri 1995, predtým  už  boli  publikované  aj

v tlači v auguste 1995, z čoho  vychádza, že na Slovensku je

trvanie výkonu civilnej služby  najdlhšie zo všetkých európ-

skych štátov, lebo je 24-mesačné.  Za nami sú Francúzi, majú

20-mesačnú civilnú službu.

 

     Vzhľadom  na  problémy,  ktoré  som  tu povedal, jednak

s nedostatkom pracovných  miest pre tých,  ktorí chcú slúžiť

civilnú  službu, myslím  si, že  treba tú  istú novú  právnu

úpravu a z toho  vychádza  tento  návrh,  aby civilná služba

v intenciách ústavy  bola  zhodná s trvaním základnej vojen-

skej služby.

 

     Druhý dôležitý návrh, ktorý tu je, je procedúra odmiet-

nutia výkonu  základnej vojenskej služby. Tento  návrh je tu

aj vzhľadom  na  skúsenosti, ktoré  sú s doterajším  znením,

zjednodušením.

 

     Ďalej sa tu navrhuje, aby sa celá procedúra a evidencia

okolo týchto vecí vrátila opäť z rezortu ministerstva obrany

na okresné  úrady  práce s doriešením väzby na  ministerstvo

práce a sociálnych vecí.  Možno niekoho prekvapuje tento ná-

vrh, keďže predchádzajúca novela  to spravila presne opačne,

presunula to z ministerstva  práce a sociálnych vecí  na mi-

nisterstvo obrany. Myslím si, že viackrát tu minister obrany

už hovoril o nedostatku  finančných prostriedkov na fungova-

nie tohto rezortu, a pritom si rezort naberá ďalšie a ďalšie

činnosti, ktoré zrejme mu  takisto neprospievajú. A vzhľadom

na zložitú situáciu na trhu práce a hľadanie pracovných mož-

ností na výkon civilnej  služby považujeme stále za vhodnej-

šie, aby  procedúru, celý tento  systém riadilo ministerstvo

práce a sociálnych vecí. To je v podstate obsah môjho návrhu

zákona.

 

     Chcel by som vás požiadať, vážené kolegyne a vážení ko-

legovia, aby  sme sa skutočne  zamysleli nad tým  problémom,

ktorý spočíva v rastúcich  počtoch tých  mladých ľudí, ktorí

nemôžu nastúpiť ani do  základnej vojenskej služby, v rastú-

com počte  tých mladých mužov, ktorí  nemôžu nastúpiť ani do

civilnej  služby.  Sú v podstate v istom vákuu, pretože nie-

ktorých nechcú  zobrať do práce,  lebo nemajú odslúženú  zá-

kladnú vojenskú službu, a iní sú v neistote ohľadne toho, že

nemôžu uskutočniť výkon civilnej služby.

 

     Dovoľte mi, aby som vás  poprosil či požiadal o podporu

tohto  návrhu, ktorý  je možné  zlepšiť a prepracovať  istým

spôsobom, teda v intenciách  názorov nových návrhov v druhom

čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil na-

vrhnutý gestorský výbor, a je ním poslanec Anton Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej repub-

liky Pavla Kanisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskor-

ších predpisov (tlač 990), ako spravodajca určený navrhnutým

gestorským  výborom Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej re-

publiky dňa 21. apríla 1998, čím boli  splnené podmienky ur-

čené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky,

t. j. doručenie návrhu zákona  najmenej 15 dní pred schôdzou

Národnej rady  Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční

prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej  republiky a podľa legislatívnych pravi-

diel, a zaradil  ho na  rokovanie 47. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky do prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

návrhu  zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Pán  poslanec Kanis  vo svojom  vystúpení zdôraznil, že

hlavnou náplňou alebo takým prvkom, ktorý mení znenie teraj-

šieho zákona, je skrátenie trvania náhradnej služby z 24 me-

siacov na 12 mesiacov. O oprávnenosti tejto požiadavky môže-

me, samozrejme, polemizovať, môžeme s ňou súhlasiť, ale mys-

lím si, že treba to aj zvážiť  prípadne v následnom rokovaní

v druhom čítaní.

 

     Ďalej sa v dôvodovej správe spomína, že predmetný návrh

nemá dosah  na štátny rozpočet, čo  však rozporuje minister-

stvo  financií, pretože  prevod, ktorý  navrhuje, aby odišlo

z vojenskej správy  do úradov  práce - a mylne  pán poslanec

v návrhu zákona tvrdí, že  úrady  práce sú pod ministerstvom

verejných prác a rodiny,  lebo toto je kompetencia Národného

úradu práce,  ktorý je neštátnou  organizáciou -, a teda, ak

by štát túto úlohu zveril  predmetným úradom práce, musel by

im aj odviesť zodpovedajúce finančné prostriedky zo štátneho

rozpočtu.

 

     Čo je pozitívne v tomto  návrhu je to, že stanovuje ve-

kový limit na vykonanie civilnej služby, tak ako je stanove-

ný tento vekový limit aj na vykonanie riadnej služby, a túto

časť sme v doteraz platnom predmetnom zákone opomenuli.

 

     Ďalšie tiež významné zlepšenie v tomto zákone je to, že

brancovi sa má dávať primeraná  práca, teda, aby brancom ne-

bola daná  akákoľvek práca, ktorá  by potenciálne mohla  byť

nad rámec ich fyzických  schopností alebo zdravotných vlast-

ností.

 

     A ešte jedna vec. Ruší  obmedzenie, ktoré bolo alebo je

v terajšom  platnom zákone,  pretože odmietnuť  službu podľa

ústavy je  možné len z dôvodov  svedomia a náboženského pre-

svedčenia, t. j. z dôvodov  neochoty  nosiť  zbraň, ruší ob-

medzenie vydávania  zbrojných preukazov pre  tých, ktorí od-

mietnu  nastúpiť  do  základnej  vojenskej  služby a žiadajú

o náhradnú vojenskú službu.

 

     Teda vidíme, že predmetný návrh prináša aj niektoré po-

zitíva, ktoré treba v dnešnom zákone korigovať. Niektoré ve-

ci sú však polemické a treba o nich diskutovať, prípadne od-

mietnuť, neprijať. Napriek tomu  vo svojom odporúčaní po vy-

konanej  diskusii odporučím,  aby predmetný  návrh išiel  do

druhého čítania a výbor sa ním zaoberal, a potom aj plénum.

 

     Zatiaľ ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Hrnko, aj ja vám.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomné prihlášky do rozpravy, preto  sa pýtam, kto sa hlási

z pléna. Píšem si pána  poslanca Andrejčáka. Konštatujem, že

sa už nikto nehlási, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Prosím  pána  Andrejčáka,  aby  predniesol  svoj  návrh

v rámci rozpravy.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pán poslanec Kanis zrejme v duchu predvolebného pôsobe-

nia predložil pre mnohých ľudí  zaujímavý a páčivý návrh no-

vely  zákona. Skrátenie  civilnej služby  je iste  pre tých,

ktorí  odmietajú vojenskú  službu, veľmi  atraktívne. Naozaj

máme najdlhší čas  civilnej služby v Európe. Ale  tým sme sa

netajili ani sa netajíme, robili sme to a navrhovali sme ta-

ký termín úmyselne a skutočnosť  ukazuje, že ešte dostatočne

motivačne nefunguje  pre nástup vojenskej  základnej služby.

Chcem pripomenúť, že práve len  pre týchto vojakov alebo pre

týchto občanov, ktorí nie sú ochotní vykonať základnú vojen-

skú službu, je to zaujímavá  požiadavka, ale tí vojaci alebo

občania,  ktorí sú  ochotní nastúpiť  do vojenskej základnej

služby, považujú tento termín za istú nespravodlivosť.

 

     Pretože  sme nedokázali  ostatné podmienky  pre vojakov

základnej služby urobiť také,  aby v nich nepretrvával pocit

nespravodlivosti voči  tým, ktorí môžu  civilnú službu robiť

vo svojom mieste bydliska, dokonca vo svojich pôvodných fir-

mách, nie je už ďaleko  od skutočnosti, že je takmer pravid-

lom,  že sa  našla forma,  akým spôsobom,  aj keď nelegálne,

poskytnúť aj isté finančné úhrady tým, ktorí robia vo vlast-

ných  závodoch. Že je tomu  tak, dokazuje skutočnosť, že ná-

stup výkonu civilnej služby možno zabezpečiť až za dlhší čas

než nástup  základnej vojenskej služby. Keby  bol opačný po-

mer, vtedy by ten termín  bol správny. Napriek tejto skutoč-

nosti je správne, že zrovnoprávnenie ľudí v službe vojenskej

a v službe civilnej chceme urobiť  iným spôsobom, a nie ešte

predlžovaním tohto času.

 

     Argumenty o dôvodoch  zníženia počtu  nepovolania časti

občanov do vojenskej základnej  služby by som dnes nerozobe-

ral, aj keď iste by som o tom mohol hovoriť veľa konkrétnych

vecí.  Nedotýkajú sa  tohto  zákona,  sú ale v inej  rovine,

a som presvedčený, že sa doriešia v súlade s právnym platným

stavom v Slovenskej  republike, pretože  nebolo  tam  všetko

v poriadku.

 

     Len stručne by som  chcel pripomenúť, že výkonným orgá-

nom  moci je  vláda  Slovenskej  republiky a tá navrhla, aby

zodpovedným organizátorom výkonu aj civilnej služby bolo mi-

nisterstvo obrany.  Myslím si, že je  správne sa pri takejto

zásadnej  zmene,  keď  chceme  zmeniť právomoc ministerstva,

resp.  právomoc a povinnosť ministerstva,  opýtať  na  názor

vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ  viem, táto vláda Sloven-

skej republiky  svoje  stanovisko nezmenila, a preto nevidím

dôvod, aby sme zasahovali  do spôsobu rozdelenia kompetencií

medzi ministerstvami. Isteže inak pociťujeme zodpovednosť za

stav ako členovia poslaneckého zboru, ale inak pociťuje zod-

povednosť za stav v Slovenskej republike vláda.

 

     Považujem za správne, že  sa návrh novely snaží zrovno-

právniť  postavenie občana  branca a občana  záložníka, lebo

v pôvodnom zákone sme sa s touto  otázkou dobre nevyrovnali.

Bude to  iste predmetom  rokovania v druhom čítaní,  pretože

toto zrovnoprávnenie by bolo  vhodné urobiť. Napriek tomu si

ale myslím,  že aj keď  je to otázka  veľmi zaujímavá, treba

dobre zvážiť, či ju budeme robiť teraz, aby sme ju neurobili

horúcou ihlou, alebo až v budúcnosti, keď  bude na to viacej

času.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Ak sa nikto  nehlási s faktickou poznámkou, končím roz-

pravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa  pána predkladateľa, či sa  chce vyjadriť. Ne-

chce sa  vyjadriť. Pán spoločný  spravodajca sa tiež  nechce

vyjadriť. To znamená, že budeme môcť pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, ktorí ste mimo

rokovacej miestnosti, budeme  hlasovať, zaujmite svoje mies-

ta.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať  uzne-

senie, aby  Národná rada prijala návrh,  že predložený návrh

zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr budeme hlasovať  podľa § 73 ods. 3,  vy ste na-

vrhli písm. c), aby sa pokračovalo.

 

 

 

     Takže, prosím, prezentujme sa hneď a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

 

     Páni  poslanci, ďakujem vám s konštatovaním, že Národná

rada neodporučila tento zákon do druhého čítania.

 

     Môžeme pokračovať v rokovaní.

 

     Dvadsiatym bodom nášho programu je prvé čítanie o

 

     návrhu  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu na  vydanie zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných či-

niteľov Slovenskej  republiky v znení  zákona číslo 374/1994

Z. z. a v znení zákona číslo 304/1995 Z. z.

 

     Tento návrh zákona, páni poslanci, pani poslankyne, ste

dostali ako tlač 994. Návrh pridelenia na rokovanie výborom,

určenie  gestorského  výboru a lehôt  na  prerokovanie  máte

v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2177.

 

     Prosím  predsedu výboru  pre financie,  rozpočet a menu

pána poslanca  Michala Baránika, ktorý bol  určený ako pred-

kladateľ, aby nám predniesol návrh výboru.

 

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  uviedol návrh Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu na vyda-

nie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov  Slovenskej republiky v znení

zákona číslo 374/1994 Z. z. a v znení  zákona číslo 304/1995

Z. z.

 

     Návrh tejto  novely  vznikol z popudu väčšiny poslanec-

kých  klubov nášho  parlamentu. Predsedovia  klubov poverili

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu, aby  pripravil  novelu  tohto zákona, a ten ju

pripravil v takomto znení, ako  ste ju dostali. Novela rieši

tri problémy platových pomerov poslancov a niektorých ústav-

ných činiteľov.

 

     Prvým problém  je, že v § 2 sa  odporúča  doplniť text,

ako je  tu uvedený pod  bodom 1. Zmyslom tohto textu  je to,

aby poslanec,  ktorý je znovu  zvolený do parlamentu,  nemal

nárok na 5 mesačných platov, a to z toho dôvodu, že plat ta-

kémuto poslancovi  nenáleží, pretože  nie je v situácii, keď

by si po skončení výkonu poslaneckého mandátu mal hľadať za-

mestnanie a nepotrebuje teda  ani preklenovacie obdobie, ako

je to napríklad pri ukončení pracovného pomeru z dôvodov or-

ganizačných zmien.  Tento problém je  upravený internou nor-

mou, ale keďže zákon je vyššia legislatívna norma, odporúča-

me, aby sa upravil formou zákona.

 

 

     Druhý bod odporúča, aby poslanec bol vybavený náležitý-

mi technickými prostriedkami,  ktoré zodpovedajú súčasnosti,

podľa podmienok Národnej rady, ktoré ona stanoví, a mal tie-

to technické  prostriedky k dispozícii  počas celého obdobia

jeho mandátu a mohol ich pri svojej práci náležite využívať.

Iste  si všetci  uvedomujete,  že bez  dokonalej  techniky a

technického vybavenia poslancov  dnes nemožno zodpovedne vy-

konávať túto  funkciu. Technické prostriedky  sa dajú využiť

v rôznych sférach a v každom prípade  pomáhajú zvýšiť výkon-

nosť poslanca a, samozrejme, kvalitu jeho poslaneckej práce.

 

     Tretí problém rieši skutočnosť, že v okolitých štátoch,

nehovoriac o západných  krajinách,  je  postavenie  poslanca

podstatne dokonalejšie zabezpečené ako v našich podmienkach.

Ak by  sme chceli porovnať  postavenie  nášho poslanca s po-

slancom v Českej republike, tak je postavenie prakticky ťaž-

ko porovnateľné, pretože ani zďaleka náš poslanec nemá toľko

vymožeností, ako majú poslanci českého parlamentu. A nehovo-

riac o iných  parlamentoch v iných štátoch, kde je to, samo-

zrejme,  ešte na  vyššej ekonomickej,  technickej a odbornej

úrovni.

 

     Keďže  je politická  vôľa tento  návrh zákona predložiť

v takej  podobe, ako  ho  máte k dispozícii,  ak by niektorý

poslanecký klub  zmenil svoj  postoj k tejto novele  zákona,

bude ho potrebné v druhom čítaní upraviť tak, aby zodpovedal

politickej vôli celého parlamentu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, toľko na úvod. Žiadam vás,

aby ste tento návrh novely zákona podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol ur-

čený pán  poslanec Homola. Prosím  ho preto, aby  predniesol

návrhy z výboru.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu na vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o pla-

tových  pomeroch niektorých  ústavných činiteľov  Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov (tlač 994), ako spra-

vodajca určený Ústavnoprávnym  výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v pr-

vom čítaní  konštatujem, že predmetný návrh  spĺňa z formál-

noprávnej stránky všetky  náležitosti  uvedené v § 67 a § 68

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona je vzhľadom na  dôvody, pre ktoré sa predkladá,

aktuálny  a  potrebný.  Predpokladám,  že  prípadné  zmeny a

spresnenia návrhu  zákona  budú  predložené v rozprave najmä

v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky a v rámci  druhého a tretieho  čítania  na schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky prideliť ho v druhom čítaní na

prerokovanie popri Ústavnoprávnom  výbore Národnej rady Slo-

venskej republiky aj Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navr-

hujem v súlade s rozhodnutím  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 2177 Ústavnoprávny výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky,  pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým

bol návrh  zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote do 21.

6. 1998 a gestorský výbor v lehote do 25. 6. 1998.

 

     Pán predseda, ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nemám písomné prihlášky, preto sa pýtam,

či sa  niekto hlási do rozpravy.  Konštatujem, že nie, preto

končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Musím  vyzvať  predkladateľa a spravodajcu,  či sa chcú

vyjadriť. Zrejme nie. Budeme môcť pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím  všetkých  poslancov a poslankyne,  aby  zaujali

svoje miesta v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Takže, pán poslanec, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3,

a ak hlasovanie  prejde, potom  podľa § 74 ods. 1, 2 rokova-

cieho poriadku.

 

     Prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať najskôr

o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) záko-

na o rokovacom poriadku  Národnej  rady Slovenskej republiky

odporúča predmetný návrh zákona (tlač 994) prerokovať v dru-

hom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na zaradenie

tohto bodu programu do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  odporučili Národnej  rade zaradiť

tento bod do druhého čítania.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, pán poslanec, môžete uviesť hlasovanie.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky prideliť predmetný návrh záko-

na v druhom čítaní  na prerokovanie popri Ústavnoprávnom vý-

bore Národnej  rady Slovenskej republiky  aj Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  financie, rozpočet a menu. Za

gestorský  výbor  navrhujem v súlade s rozhodnutím  predsedu

Národnej rady  Slovenskej republiky Ústavnoprávny  výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  pričom odporúčam, aby vý-

bory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do

21. 6. 1998 a gestorský výbor v lehote do 25. 6. 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o pridelení tohto návrhu výborom, ur-

čení gestorského výboru a lehôt na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem  teda konštatovať,  že tento  návrh novely zákona

sme pridelili gestorskému výboru a výborom a určili lehoty.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

 

Poslanec V. Homola:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme teda pristúpiť,  pani poslankyne, páni poslanci,

k dvadsiatemu prvému bodu. Ide o prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca  Roberta Fica na  vydanie  zákona o od-

škodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako  tlač 991, návrh prideliť

ho na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 2162.

 

     Návrh uvedie pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     po predchádzajúcom hlasovaní sa cítim byť naozaj morál-

ne silný, pokiaľ ide o návrh o odškodňovaní  obetí násilných

trestných činov. Bol by som veľmi rád, keby sme tomuto návr-

hu  venovali primeranú  pozornosť, pretože  postavenie obetí

trestných  činov  na Slovensku je katastrofálne a treba, aby

štát bol  pripravený venovať určitú  pozornosť tejto skupine

ľudí.

 

     Pokiaľ  ide  o  Európu,  chcem  povedať,  že pokiaľ ide

o obete trestnej  činnosti v Európe, Európa jednoznačne sme-

ruje k absolútnej  ochrane poškodených  trestnými činmi. Mám

na  mysli nielen  ochranu poškodených,  ale mám  na mysli aj

štátnu kompenzáciu obetí najmä násilnej trestnej činnosti.

 

     Vážené dámy a páni,  základným dokumentom k danej prob-

lematike v rámci Rady Európy je Európsky dohovor o kompenzá-

cii obetí násilnej trestnej činnosti, ktorý ukladá povinnosť

členským štátom Rady Európy vytvárať v rámci  svojho vnútro-

štátneho práva mechanizmy odškodňovania obetí  trestnej čin-

nosti.  Na základe  tohto Európskeho  dohovoru mnohé krajiny

Európy vybudovali veľmi štedré mechanizmy odškodňovania obe-

tí trestnej činnosti.

 

     Pokiaľ ide o predložený návrh zákona, je to návrh, kto-

rý predovšetkým  vychádza z Európskeho dohovoru a plne spĺňa

kritériá  tohto dohovoru.  Po druhé,  vychádza zo skúseností

iných krajín  pri odškodňovaní obetí  násilnej trestnej čin-

nosti.

 

     Situácia poškodených na Slovensku nie je naozaj ružová.

Aj napriek tomu, že právna  úprava obsiahnutá v Trestnom po-

riadku je  pomerne dobrá, pretože dáva  široký okruh proces-

ných práv poškodeným, v praxi sú poškodení na tom veľmi zle,

pretože veľakrát ich orgány činné v trestnom konaní zamieňa-

jú so  svedkami, nemajú k dispozícii  všetky práva, ktoré im

patria.  Čo je  však  najhoršie,  v 90 % prípadov  sa  obete

trestnej činnosti  nedostávajú k žiadnemu  odškodneniu škôd,

ktoré im boli spôsobené trestnou činnosťou.

 

     Aby som predišiel  rôznym nedorozumeniam, ktoré súvisia

s návrhom tohto zákona, chcem  zdôrazniť základné črty tohto

návrhu.

 

     Po prvé, chcem povedať, že pri porovnaní s inými štátmi

Európy ide o najmiernejší  mechanizmus zásahu štátu. To zna-

mená, sú  to najmiernejšie podmienky, iné  štáty Európy majú

oveľa štedrejšie, oveľa prepracovanejšie mechanizmy, ako od-

škodňovať násilnú trestnú činnosť.

 

     Ďalšia  črta je,  že tento  zákon sa  týka iba násilnej

trestnej činnosti, pri ktorej bola spôsobená smrť alebo ujma

na zdraví.  Žiadne iné trestné činy  by neboli odškodňované,

len tieto.  Mimoriadne závažná črta  tohto zákona je,  že na

odškodnenie nie je právny  nárok a záleží na rozhodnutí prí-

slušného orgánu, či poskytne, alebo neposkytne odškodnenie.

 

     Tretí  bod je,  že  návrh  zákona zavádza  iba podporný

mechanizmus. Toto chcem zdôrazniť. Čiže obeť má nárok na od-

škodnenie  len vtedy,  ak nezíska  odškodnenie od  páchateľa

alebo z úrazového poistenia. Ak si zoberieme, že naši pácha-

telia sú zväčša ľudia bez príjmov,  sú to ľudia, ktorí sú vo

výkone trestu odňatia slobody, kde 60 % ľudí  pracuje a 40 %

ľudí nepracuje,  je tu naozaj  nízka pravdepodobnosť, že  by

poškodení mohli získať takúto formu odškodnenia.

 

     Pokiaľ ide o výšku  odškodnenia, nejde o žiadne enormné

sumy. Výška odškodnenia by sa vypočítavala iba podľa existu-

júcich  právnych predpisov  na výpočet  bolestného, sťaženia

spoločenského  uplatnenia,  straty  na  zárobku,  straty  na

dôchodku. Teda nešlo by sa nad rámec týchto právnych predpi-

sov.

 

     Ďalej návrh zákona obsahuje  kvalitné záruky proti zne-

užitiu. Teda nemôže sa stať, že  si niekto vymyslí, že sa mu

stala nejaká ujma na zdraví  trestným činom a bude žiadať od

štátu odškodnenie. Mal som  možnosť návrh zákona konzultovať

vo Veľkej Británii s expertmi a tvrdia, že návrh  zákona ob-

sahuje lepšie záruky proti zneužitiu, ako má samotná anglic-

ká legislatíva. Okrem toho tieto záruky vychádzajú z dobrých

skúseností iných štátov Európy. Čiže  nie je to zákon, ktorý

by bol  nárokovateľný. Je to zákon  mimoriadne mierny, je to

zákon, ktorý vychádza zo  základných kritérií Európskeho do-

hovoru o ľudských právach. Zdôrazňujem, je výborne priprave-

ný, pokiaľ  ide o záruky proti  zneužitiu tohto zákona tými,

ktorí by si chceli vydobyť nejaké odškodnenie. Ani výška od-

škodnenia  nie je  maximálna, je  to len  bežné odškodnenie,

ktoré by patrilo občanovi  podľa existujúcich právnych pred-

pisov.

 

     Chcem vás požiadať, vážené dámy a páni, aby ste nepova-

žovali môj  zákon za pomník, ktorý  si chcem postaviť. Tento

zákon som už dal pred šiestimi mesiacmi, nebola o ňom žiadna

diskusia. Ak  sú nejaké otázky,  nejaké nedorozumenia, ktoré

by bolo  treba vysvetliť, žiadam  vás, aby ste  tieto otázky

postavili, aby sme  mohli o zákone hovoriť. Nie je to žiadny

politicky orientovaný zákon. Je to odborne pripravená norma,

na  ktorej  pracovali  viacerí  experti z oblasti  penológie

a viktimológie. Je to zákon,  ktorý reaguje na konkrétne po-

treby občanov, ktorí sú poškodení trestnou činnosťou.

 

     A chcem znovu zdôrazniť, pred piatimi minútami sme hla-

sovali za zaradenie jedného  zákona do druhého čítania. Pro-

sím vás, porovnajte si finančný  dosah toho zákona s finanč-

ným dosahom, ako navrhujem v tomto prípade. To je len zlomok

toho, čo sa  očakáva v prípade toho prvého  zákona. Viem, že

tam budú  určité korekcie, budú  tam určité korekcie.  Takže

hovoríme o poškodených,  ktorí  utrpeli  závažné  poškodenie

zdravia. Hovoríme o ľuďoch, ktorí nemajú žiadnu šancu získať

finančné  prostriedky. Žiadnu,  pretože páchateľa jednoducho

nemajú. Samozrejme, je tu záruka, že len čo získa peniaze od

páchateľa  alebo z iného zdroja, musí  vrátiť peniaze naspäť

do štátneho  rozpočtu. Samozrejme, že je  tu záruka, že štát

bude dlhodobo vymáhať od páchateľa peniaze, aby nedochádzalo

k veľkým stratám.

 

     Vážené dámy a páni, prosím vás, aby sme neodbavili ten-

to zákon len mlčaním, ako  tomu bolo pred šiestimi mesiacmi.

Je to mimoriadne dôležitá problematika. Privítal by som dis-

kusiu na túto tému a najmä som pripravený odpovedať na všet-

ky otázky.  Opakujem, je to zákon,  ktorého prijatie predpo-

kladá  Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilnej trest-

nej činnosti,  ktorý bol  prijatý v rámci Rady  Európy, čiže

splnili by sme si aj určité medzinárodné záväzky, ktoré máme

voči Rade Európy a medzinárodnému spoločenstvu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  za  uvedenie  návrhu  zákona

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský ústavnoprávny výbor, pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej  republiky Ro-

berta Fica  na vydanie  zákona o odškodnení osôb poškodených

násilnými trestnými  činmi (tlač 991) bol riadne  predložený

poslancom, pred prvým čítaním včas doručený a zaradený pred-

sedom Národnej rady na 47. schôdzu Národnej rady.

 

     Ústavnoprávny výbor  ma určil za  spravodajcu. Som rád,

že môžem  potrebný, dobre  spracovaný a spoločensky užitočný

návrh  zákona  podporovať z tohto  miesta.  Konštatujem,  že

z formálnej stránky  predložený návrh spĺňa  kritériá návrhu

zákona, tak ako je to uvedené v § 68 a § 69 rokovacieho  po-

riadku, a preto, ak  dovolíte,  odporúčam  podľa § 73 ods. 3

písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady návrh prerokovať

v druhom čítaní.

 

     V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam

schváliť pridelenie návrhu tohto  zákona na prerokovanie Ús-

tavnoprávnemu  výboru  Národnej  rady,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť. Ďalej odporúčam, aby k uvedenému návrhu

bol určený  ako gestorský Ústavnoprávny  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o lehoty na prerokovanie vo

výboroch,  odporúčam  termín  do 22. júna 1998 a gestorskému

výboru do 25. júna 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť a prosím o vašu podporu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi a  prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Záro-

veň oznamujem,  že som nedostal žiadne  písomné prihlášky do

rozpravy. Teda  sa pýtam, či  sa niekto hlási  elektronicky,

alebo ústne.  Mám považovať prihlášky  pána poslanca Prokeša

a pani poslankyne Belohorskej do rozpravy? Pán poslanec Pro-

keš  do rozpravy a pani  poslankyňa  Belohorská  má faktickú

poznámku.

 

    Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     K predkladateľovi mám len  jednu poznámku. Určite je to

zákon,  ktorý rozšíri  ochranu a musím povedať  predovšetkým

žien,  ktoré  sa  veľakrát  stávajú  obeťami. A, samozrejme,

presne to, ako predkladateľ povedal,  dlhý čas im nie je po-

skytnutá žiadna náhrada ani žiadne odškodnenie.

 

     Chcem len povedať jednu vetu, že ma veľmi mrzí a vlast-

ne  ukazuje to  aj na  to, že  mladý poslanec ešte potrebuje

získať viac skúseností na to,  aby s nami staršími alebo za-

stupujúcimi  aj  určité  väčšie  združenia danú problematiku

kvalitne prediskutoval. Pretože každý dobrý zákon by mal mať

takú diskusiu za sebou, už keď ho tu predložíte.

 

     Môžem vyjadriť  len svoje poľutovanie  nad tým, že  ste

nám nedali takúto možnosť. Máme v organizácii Únie žien Slo-

venskej  republiky dokonca  sekciu, ktorá  sa zaoberá  práve

touto problematikou, a určite by  mohlo možno dôjsť k rozší-

reniu vlastne podstaty tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni.

 

     Slovo v rozprave má pán poslanec Prokeš.

 

     Zároveň končím možnosť dať ďalšie prihlášky do rozpravy.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážený pán predkladateľ,

     kolegyne, kolegovia,

 

     niet pochýb, že poznámka, ktorú predniesla naša kolegy-

ňa  pani  doktorka  Belohorská,  je  opodstatnená. Na druhej

strane ale  rád by som  povedal, že predložený  návrh zákona

vypĺňa istú legislatívnu medzeru, ktorá u nás vznikla, a ma-

li by  sme chápať tento predložený  návrh vlastne ako súčasť

boja proti  kriminalite. Skutočne sa  niekedy vytvára dojem,

že páchateľ je na tom lepšie ako jeho obeť, pretože o pácha-

teľa je postarané a obeť mnohokrát aj v dôsledku, povedal by

som, istej necitlivosti  spoločnosti sa dostáva na okraj zá-

ujmu. Preto si myslím, že  je naozaj potrebné túto problema-

tiku riešiť a že predložený  návrh zákona  dáva  veľmi dobrý

základ aj  na budúcu diskusiu, prípadne  dopracovanie v ďal-

ších  rokovaniach. Preto v mene  klubu  poslancov Slovenskej

národnej strany  vyslovujem podporu tomuto  návrhu a podporu

na jeho zaradenie do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Prokešovi.

 

     Konštatujem, že sa tým  vlastne vyčerpal zoznam ďalších

možných prihlášok. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Fico?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, veľmi krátko.  Pokiaľ ide o vyjadrenie

pána poslanca Prokeša, ďakujem za podporu poslaneckého klubu

Slovenskej národnej strany.

 

     Pokiaľ ide o pani  poslankyňu Belohorskú - pani poslan-

kyňa, som  pripravený kedykoľvek - po  prvom čítaní je veľký

priestor - prísť, dokonca môžem zobrať so sebou aj tenológov

a viktimológov, ktorí robili na  tomto zákone, a môžeme uro-

biť medzi prvým a druhým čítaním expertné vyjadrenie, preto-

že v rámci  prvého  čítania  tak či  tak nie  je možné dávať

žiadne  pozmeňujúce návrhy.  Naozaj, ktorákoľvek organizácia

bude mať záujem o vysvetlenie  obsahu tohto zákona, jeho zá-

ruky a ďalšie  veci, bude mi iba cťou a potešením  myšlienky

tohto návrhu šíriť ďalej.

 

     Som rád,  že to pán  poslanec Prokeš povedal  precízne.

Venujeme viacej pozornosti na Slovensku  páchateľom trestnej

činnosti ako obetiam trestnej činnosti a musia to byť obete,

poškodení  so svojimi  právami, ktoré  musia byť stredobodom

nášho záujmu, a nie  páchatelia.  Takže, prosím vás,  chápte

v tomto duchu tento návrh takto. Návrh nevyvoláva žiadne zá-

važné odborné problémy, jeho dosah na rozpočet je tiež mini-

málny, preto vás  prosím aj vzhľadom na to,  čo sa povedalo,

o podporu a zaradenie do druhého  čítania, kde je možné for-

mou vašich pozmeňujúcich  návrhov, prípadne ďalšou diskusiou

vylepšiť tento mechanizmus, ktorý  vychádza z Európskeho do-

hovoru.

 

     Ďakujem zatiaľ za prednesenú podporu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu navrhovateľovi.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Moje stanovisko  bude veľmi  stručné. Spočíva v tom, že

ak sa nám  podarí teraz spoločne tento návrh  podporiť a bol

by schválený, bol by pozitívny prelom v našom trestnom záko-

nodarstve,  kde by  obeť mala  primeranú ochranu, a postupne

v rekodifikačných prácach  sa  táto  myšlienka a táto zásada

môže dopracovať a staneme sa potom progresívnymi.

 

     Pokiaľ  ide o poznámku  pani  Belohorskej, nemožno inak

len súhlasiť s tou  poznámkou,  že všetky zákony  by sa mali

takým spôsobom  robiť, že by  sa mali najskôr  prerokovať so

široko  odbornou  verejnosťou, a potom  predkladať.  Čiže aj

v tomto prípade je to tak.

 

     Ak by ste dovolili,  pán predsedajúci, predložil by som

návrh na hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, teda  pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hla-

sovať o návrhoch podaných podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zá-

kona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ak dovolíte, podľa § 73 ods. 3 písm. c) navrhujem návrh

postúpiť do druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu spo-

ločného spravodajcu postúpiť tento návrh do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Konštatujem, že Národná rada  sa uzniesla, že tento ná-

vrh zákona podaný poslancom  Robertom Ficom prerokuje v dru-

hom čítaní. (Potlesk.)

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Odporúčam na základe  rozhodnutia predsedu Národnej ra-

dy, aby  tento návrh bol pridelený  na prerokovanie Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej

rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  pre  obranu a bezpečnosť s tým, že

gestorský výbor, t. j.  ústavnoprávny výbor, prerokuje návrh

do 25. júna a ostatné výbory do 22. júna 1998.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, pristúpime  k hlasovaniu o návrhu  predsedu Ná-

rodnej rady jednak o pridelení  tohto návrhu výborom a o ur-

čení  gestorského  výboru a zároveň o určení  lehôt  na jeho

prerokovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Konštatujem, že  Národná rada pridelila  zákon výborom,

určila  gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prero-

kovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     V mene predkladateľa a spravodajcu ďakujeme za ústreto-

vosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne navrhovateľovi aj spoločnému spravodajco-

vi.

 

     Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Ro-

berta Fica na vydanie zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako  tlač 992. Návrh prideliť

ho na  prerokovanie výborom Národnej rady  máte v rozhodnutí

predsedu Národnej rady číslo 2163.

 

     Návrh zákona uvedie poslanec Robert Fico.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Je to návrh zákona,  ktorý už bol niekoľkokrát úspešne,

raz úspešne, viackrát neúspešne  predložený na rokovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Návrh tohto zákona spočíva

v skoršom splatení  dlhopisov osobám - v tomto prípade star-

ším ako 64 rokov. Máme  viacero  argumentov na  to, prečo by

dlhopisy mali byť skôr  vyplatené. Hlavným argumentom je to,

že  dlhopisová  privatizácia v roku 2001 je  ohrozená  a  že

najmä  staršie  osoby  sú v situácii, keď  sa nemusia dočkať

vyplatenia  dlhopisov  v nominálnej  hodnote 10 tisíc  korún

vrátane výnosu.

 

     Chcem povedať, že Národná  rada Slovenskej republiky už

prijala takýto  zákon, a to  pod číslo 322/1996, ktorým  sme

zaviedli skoršiu splatnosť dlhopisov v prípade, ak ich maji-

teľ nadobudol v deň nadobudnutia účinnosti zákona vek 70 ro-

kov a viac. V súčasnosti  Fond národného majetku tieto dlho-

pisy vypláca a považujem to naozaj za morálne a spravodlivé,

ak tie osoby, ktoré sa najviac zaslúžili o tvorbu spoločného

majetku, majú možnosť skôr sa dostať k vyplateniu dlhopisu.

 

     Predložený návrh zákona  teda navrhuje zvýhodniť ďalšiu

kategóriu občanov, a to starších  ako 64 rokov, s tým, že by

ich dlhopis  bol splatný k 31. decembru 1998 a od 1. januára

1999 by  bol Fond národného  majetku povinný tieto  dlhopisy

občanom vyplácať.

 

     Pokiaľ ide o skupinu občanov,  ktorej by sa tento zákon

dotýkal,  ide  o  skupinu  približne 235 tisíc  občanov,  čo

v prepočte na  dosah na Fond  národného majetku znamená  asi

2,4 miliardy  korún. Nejde o dosah  na štátny  rozpočet, ide

o dosah na rozpočet Fondu  národného majetku, ktorý má počí-

tať s tým, že príde obdobie, keď musí vyplatiť sumu približ-

ne 35 až 40 miliárd korún na celkové vyplatenie dlhopisov.

 

     Tento návrh má podľa nášho názoru pozitívny vplyv aj na

vyplácanie  peňazí, pretože  zaťaženie, ktoré  príde na Fond

národného majetku, v roku 2001 bude také veľké, že sú naozaj

odôvodnené obavy, že dlhopisová privatizácia v roku 2001 ne-

bude realizovaná. Preto z dôvodu už prijatého  podobného zá-

kona  a z ďalších  dôvodov,  ktoré  som  uviedol, navrhujeme

skoršie vyplatenie  dlhopisov a ja vás  touto  cestou prosím

o podporu tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Opäť chcem zdôrazniť, že nejde o žiadny pomník poslanca

SDĽ Roberta Fica, je to zákon, ktorý predkladáme pravidelne,

lebo si  uvedomujeme, v akej  situácii sa nachádzajú  starší

spoluobčania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujeme  pánu  poslancovi  za  uvedenie návrhu zákona.

Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pá-

nu poslancovi Tomášovi Cingelovi.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu  poslanca  Národnej  rady Slovenskej republiky

pána Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na  iné osoby v znení  neskorších  predpisov (tlač 992), ako

spravodajca  určený navrhnutým  gestorským výborom  Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 992) bol doručený  poslancom Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky  dňa 22. apríla 1998, čím

boli  splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 rokovacieho po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej

rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa

náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych

pravidiel, a zaradil  ho na  rokovanie 47. schôdze  Národnej

rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-

visko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-

ré sú  uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatív-

nych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona je populistický a diskriminujúci  časť občanov,

a preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku

Národnej  rady Slovenskej  republiky budem  odporúčať prijať

uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobec-

nej rozprave nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Prosím, vážený  pán podpredseda, aby  ste otvorili vše-

obecnú rozpravu o návrhu zákona a zároveň sa hlásim ako prvý

do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému  spravodajcovi a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

 

     Otváram  všeobecnú  rozpravu o tomto  bode programu. Do

rozpravy nemám prihláseného žiadneho poslanca písomne. Pýtam

sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási elektronicky, alebo

ústne do rozpravy. Keďže nie, uzatváram možnosť podania úst-

nych  alebo  elektronických  prihlášok a zároveň  vyhlasujem

rozpravu o tomto  bode programu za... Pardon, hlásil  sa pán

spravodajca.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Áno, pán predsedajúci, prvý som sa prihlásil do rozpra-

vy. Takže vzhľadom na to, čo som už povedal, v súlade s § 73

ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky  odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada

Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu záko-

na.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Uzatváram  rozpravu k tomuto bodu  programu. Vyhlasujem

ju za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán poslanec Fico ako

navrhovateľ?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, len na  pripomenutie toho, že poslanci

SDĽ nemajú  krátku pamäť, chcem povedať  na adresu pána spo-

ločného spravodajcu už ako na tradičnú dvojicu pri tomto ná-

vrhu zákona, že keď  sme v roku 1996 prijímali zákon o skor-

šom  vyplácaní  dlhopisov, SDĽ prišla s návrhom  pre 60-roč-

ných, a bol to pán poslanec Cingel, ktorý  prišiel s návrhom

na 70-ročných, a potom za  to aj hlasoval.  Čiže hlasoval za

populistický, demagogický a diskriminujúci zákon, taký istý,

o ktorom sme  mohli hlasovať aj teraz.  Len na pripomenutie,

že nemáme krátku pamäť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Pán spoločný spravodajca, nech

sa páči.

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73... (Hlasy v sále.)

 

     Pýtam sa teda, či chcete k rozprave zaujať stanovisko.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, mám právo ako spoločný spravodajca po

vyjadrení sa predkladateľa vyjadriť sa k rozprave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, máte slovo.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Chcem  reagovať  na  to,  čo  povedal pán predkladateľ.

Chcem povedať jednoducho len toľko, že nepoznám v tejto sále

nikoho, kto by nechcel, aby sa 64-ročným a ostatným predčas-

ne vyplatili  dlhopisy. Túto fázu máme  za sebou. Myslím si,

že by bolo zbytočné unavovať všetkých  tu v sále tým, čo pri

predložení  návrhu  zákona  o výplate  dlhopisov 65-ročným a

viac  tu odzneli v minulosti.  Chcem len  toľko  povedať, že

práve touto schôdzou sa končí obdobie dávania populistických

poslaneckých návrhov, keď sa toto obdobie skončilo. Som jed-

noducho rád.

 

     Tento zákon je populistický aj v tom, že práve rieši tú

problematiku až od 1. 1. 1999, takže nový parlament bude mať

možnosť sa k tomuto návrhu, ktorý tu pán poslanec predložil,

vrátiť a môže  prípadne ten  návrh akceptovať, ale  teraz ho

považujem jednoducho za  populistický a demagogický, a preto

som navrhol,  aby sme  hlasovali o tomto návrhu  zákona tak,

aby sme nepokračovali v rokovaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Najskôr  budeme  teda  hlasovať o návrhu podanom  podľa

ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Podľa § 70 ods. d) odporúčam  nepokračovať  v  rokovaní

o predloženom návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme. Návrh pána

spoločného spravodajcu znie nepokračovať v ďalšom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  tento  návrh  neprijali. Pardon,

prijali.

 

     Teda konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento

návrh podaný pánom poslancom  Ficom prerokuje v druhom číta-

ní. (Hlasy z pléna.) Pardon, neprerokuje v druhom čítaní.

 

     Prepáčte, nie som dosť sústredený.

 

     Teda, vážené  kolegyne a kolegovia, týmto končíme roko-

vanie o tomto bode.

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi, ďakujem pánu na-

vrhovateľovi.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu,  ktorým je druhé čí-

tanie o

 

     návrhu  skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon

číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  predpisov a

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 182/1993

Z. z. o vlastníctve  bytov  a nebytových  priestorov v znení

neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

číslo 931 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač číslo 931a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Fico.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     spoločne s pánom  poslancom  Pacolom z klubu  poslancov

Národnej rady za Združenie  robotníkov Slovenska sme predlo-

žili  jednoduchú  novelizáciu  zákona  o  bankách  a  zákona

o vlastníctve  bytov a nebytových  priestorov.  Účelom tejto

novelizácie nie je nič iné  iba vytvoriť podmienky na posky-

tovanie hypotekárnych úverov.

 

     Dnes hypotekárne úvery sú limitované dvoma podmienkami.

Jedna  podmienka  spočíva v tom,  že banky  môžu hypotekárne

úvery poskytovať iba zo zdrojov, ktoré získajú z predaja hy-

potekárnych záložných listov alebo z predaja komunálnych ob-

ligácií. Žiadne iné zdroje nemôžu použiť na financovanie hy-

potekárnych úverov.  Žiaľ, trh s týmito  cennými papiermi na

Slovensku neexistuje. To je  jeden z hlavných dôvodov, prečo

sa hypotekárne úvery neposkytujú napriek tomu, že dnes už je

6 bánk, ktoré získali povolenie  na poskytovanie tohto druhu

hypotekárnych úverov. Preto navrhujeme  spoločne s pánom po-

slancom Pacolom, aby sa  na hypotekárne úvery mohli používať

aj iné zdroje, ktoré majú  banky k dispozícii. Táto formulá-

cia vznikla na základe  spolupráce s Národnou bankou Sloven-

ska a s bankami, ktoré  sú zainteresované na poskytovaní hy-

potekárnych  úverov,  ako aj s odborníkmi z ministerstva fi-

nancií.

 

     Druhá zásadná zmena, ktorú  tento návrh zákona prináša,

spočíva vo  forme zabezpečenia hypotekárneho  úveru. Na Slo-

vensku sme stále ešte v špecifickej  situácii, keď treba hy-

potekárny úver zabezpečiť  existujúcou nehnuteľnosťou. Žiaľ,

nie je  možné dnes zabezpečiť hypotekárny  úver bytom, ktorý

získa  osoba  do  osobného  vlastníctva  na  základe  zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pretože k týmto

bytom sa zo zákona zriaďuje tzv. zákonné záložné právo. Ten-

to nedostatok sme spoločne s pánom poslancom Pacolom odstrá-

nili a aj byty, ktoré sú kupované podľa zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov, môžu byť po prijatí tohto zá-

kona použiteľné ako  zabezpečenie hypotekárneho úveru. Pred-

pokladáme, že takáto právna úprava vytvorí vhodný právny rá-

mec  na rozbehnutie  hypotekárneho  úverovania, z ktorého sa

v budúcnosti môže  stať významný zdroj  financovania bytovej

výstavby.

 

     Vážené dámy a páni, výbory  Národnej rady, ktoré prero-

kovali tento  návrh zákona, zaujali k nemu  pozitívne stano-

visko s tým, že sú v spoločnej  správe obsiahnuté dve zmeny.

Jedna sa týka  uvádzacej vety v článku I, pokiaľ ide o citá-

cie zákonov, a druhá sa týka vypustenia článku II zo zákona.

S obidvoma  týmito zmenami  sa dá  súhlasiť bez  akýchkoľvek

problémov, pretože  nie je dotknutá  podstata, a to je pomoc

pri rozvoji hypotekárneho úverovania.

 

     Vzhľadom na podporu v prvom čítaní a vzhľadom na podpo-

ru vo výboroch, ktorú tento  návrh zákona získal, vás žiadam

o podporu v druhom a treťom  čítaní,  aby  čo  najrýchlejšie

mohla nadobudnúť účinnosť právna norma, ktorá urýchli posky-

tovanie hypotekárnych úverov,  ktoré tak nevyhnutne potrebu-

jeme pri rozvoji bytovej výstavby.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu navrhovateľovi  za predložený návrh zákona

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Lysákovi a prosím  ho, aby podľa § 80 ods. 2

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  informoval Národnú  radu o výsledku  rokovania výborov

o tomto  návrhu  zákona a aby  odôvodnil  návrh a stanovisko

gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi uviesť spoločnú  správu Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Ústav-

noprávneho výboru  Národnej rady, Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti o prerokovaní návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  číslo 21/1992

Zb. o bankách v znení  neskorších predpisov a zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových  priestorov v znení neskorších  predpisov

(tlač 931), v druhom  čítaní  podľa § 79 ods. 4 zákona číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako gestorský  výbor  podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

 

     Národná rada Slovenskej republiky  uznesením číslo 1033

z 31. 3. 1998 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky na vydanie  zákona, ktorým sa  mení

a dopĺňa zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskor-

ších  predpisov a zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových pries-

torov v znení neskorších predpisov (tlač 931), týmto výborom

Národnej  rady  Slovenskej  republiky:  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Ústav-

noprávnemu  výboru Národnej  rady, Výboru  Národnej rady pre

hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie a  Výboru  Národnej

rady  pre  verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanove-

nom termíne, t. j. do 30. 4. 1998.

 

     Gestorský výbor  nedostal do začatia  rokovania o pred-

metnom vládnom  návrhu zákona stanoviská  poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky  podané v súlade s § 75 ods. 2 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pri-

jal Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie podľa uznesenia číslo 543 zo

dňa 29. apríla 1998.

 

     2. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prija-

li  Ústavnoprávny výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

uznesením  číslo 623 zo dňa 29. apríla 1998, Výbor  Národnej

rady Slovenskej republiky pre  financie, rozpočet a menu uz-

nesením číslo 673 zo dňa 13. mája 1998 a Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti uznesením číslo 335 z 28. apríla 1998.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených  pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozme-

ňujúce a doplňujúce návrhy:

 

     K názvu zákona - názov zákona upraviť takto: "Zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo

21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  predpisov a zákon

číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových pries-

torov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 151/1995 Z. z."

 

     Podľa  bodu 21 legislatívnotechnických  pokynov v názve

zákona sa uvádza úplný názov pôvodného zákona. Ak bol pôvod-

ný  zákon iba  raz  novelizovaný,  uvádza sa s dodatkom slov

"v znení  zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

151/1995 Z. z". Použitie  dodatku  slov "v znení  neskorších

predpisov" je aktuálne len  pri viacerých  novelizáciách pô-

vodného zákona. Prijatie  navrhovanej úpravy je bezpredmetné

v prípade prijatia  návrhu v bode 2 tejto  informácie. Tento

návrh  dali ústavnoprávny  výbor, výbor  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre financie, rozpočet a menu  ako gestorský

výbor odporúča tento návrhu schváliť.

 

     K  článku II - článok  II sa  vypúšťa  a  článok III sa

označuje ako  článok II. Z  názvu zákona sa  vypúšťajú slová

"a zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 182/1993

Z. z. o vlastníctve  bytov  a  nebytových priestorov v znení

neskorších  predpisov".  Navrhovaná  zmena  je odôvodnená aj

v prvej časti tejto informácie.  Hovoril o tom aj predklada-

teľ. Ide o to, že postupnosť uspokojovania pohľadávok v rám-

ci navrhovaného zákona ustanovuje zákon s generálnou suvere-

nitou, a to  Občiansky  súdny poriadok v § 337 ods. 1. Tento

návrh podali ústavnoprávny výbor,  výbor pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti a výbor  pre financie, rozpo-

čet a menu ako gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať spoločne.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  číslo 21/1992

Zb. o bankách v znení  neskorších predpisov a zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových  priestorov v znení neskorších  predpisov

(tlač 931) vyjadrených v ich  uzneseniach  uvedených pod bo-

dom III tejto správy a v stanoviskách poslancov  gestorského

výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu  zákona, v sú-

lade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky  odporúča Národnej rade Slovenskej

republiky návrh  skupiny poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  predpisov a

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 182/1993

Z. z. o vlastníctve  bytov  a nebytových  priestorov v znení

neskorších predpisov (tlač 931), schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  pred-

pisov  a  zákon  Národnej  rady  Slovenskej republiky  číslo

182/1993 Z. z. o vlastníctve  bytov a nebytových  priestorov

v znení neskorších predpisov (tlač 931) bola schválená uzne-

sením gestorského výboru číslo 674 z 13. mája 1998. Výbor ma

určil za spoločného spravodajcu výboru a zároveň ma poveril:

 

     1. predniesť spoločnú správu  výborov na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,

 

     2. navrhnúť  Národnej rade Slovenskej  republiky postup

pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení  rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k rozprave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu a zároveň  konštatujem, že písomne som

nedostal prihlášku žiadneho poslanca  do rozpravy. Pýtam sa,

či sa niekto hlási ústne, alebo elektronicky. Pani poslanky-

ňa  Mušková.  Zaznamenávam.  Uzatváram  tým  možnosť ďalších

prihlášok do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k tla-

či 931. Môj  pozmeňujúci  návrh  máte všetci  rozdaný, ktorý

znie:

 

     V nadpise  za  slovami "neskorších  predpisov" nahradiť

slovo  "a,"  čiarkou  a  na  konci  doplniť  "a zákon  číslo

116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov v zne-

ní zákona číslo 403/1990 Zb., zákona číslo 529/1990 Zb., zá-

kona číslo 229/1991 Zb. a zákona číslo 540/1991 Zb.". Spomí-

naný zákon  doplniť v článku I, kde § 1 sa  dopĺňa o písmeno

c), ktoré  znie takto: "c) na ateliéry, ktoré  sú  pracovným

prostredím pre tvorivú a výskumnú  činnosť v oblasti výtvar-

ného umenia."

 

     2. V § 3 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nové znenie dru-

hej vety, ktorá znie: "Miestnosti, ktoré sú určené na užíva-

nie ako ateliéry a ku dňu účinnosti tohto zákona sa ako ate-

liéry užívajú,  nemožno prenajímať na iné  účely než na tie,

na ktoré sú určené."

 

     3. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

 

     Moje  dôvody sú  tieto: Predkladanou  úpravou sa  rieši

problematika súvisiaca s právnou  úpravou ateliérov ako pra-

covného priestoru  pre tvorivú  činnosť v oblasti výtvarného

umenia, ktorá by mala byť zvýhodnená oproti nebytovým pries-

torom slúžiacim  na  výrobnú, obchodnú  či inú podnikateľskú

činnosť. Ateliér  sa chráni  ako priestor, v ktorom sa tvorí

umelecké dielo, pričom je  nevyhnutné, aby sa takto špecifi-

kovaný priestor  zachoval na účel umeleckej  tvorby a práce.

Doplnením sa  rozširuje rozsah pôvodného  ustanovenia o ate-

liér, teda v tom a) by išlo o bytové, v b) o nebytové a v c)

o ateliéry ako priestor pre tvorivú a výskumnú činnosť v ob-

lasti  výtvarného  umenia.  Zároveň  sa ustanovuje povinnosť

zachovať pôvodný účel určenia priestoru ateliéru. Zachovanie

pôvodného určenia má za  cieľ neznehodnotiť takto špecifiko-

vaný priestor na iné účely  ako na výtvarnú tvorbu. Účinnosť

sa predpokladá dňom vyhlásenia  vzhľadom na aktuálnosť prob-

lému.

 

     Ďakujem veľmi pekne za podporu aj za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Pacola.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som zareagovať na  vystúpenie kolegyne Muško-

vej. Chcel by som pripomenúť § 94 odsek 2, kde sa hovorí, že

pri prerokúvaní  návrhu zákona, ktorým sa  mení alebo dopĺňa

iný  zákon, nemožno  podávať návrhy,  ktorý predložený návrh

zákona rozširujú. Chcem  povedať ako spolupredkladateľ tohto

zákona, že nebolo zmyslom,  predmetom tohto zákona riešiť aj

túto problematiku. Takže  chcem upozorniť, pán predsedajúci,

že v zmysle  rokovacieho  poriadku o týchto návrhoch,  ktoré

podľa môjho názoru nemajú ani odôvodnenie, nemôžeme dať hla-

sovať.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, tým sme vyčerpali možnosti

v rozprave.  Vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode programu  za

skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Iba krátku poznámku k návrhu  pani poslankyne Muškovej.

Dobre chápem podstatu jej návrhu, ale podľa spoločnej správy

vypustíme dokonca z návrhu zákona aj článok II, ktorý hovorí

o zákone o vlastníctve  bytov a nebytových  priestorov, čiže

tam nebude absolútne žiadny súvis, nehovoriac o tom, že ten-

to návrh ide  naozaj nad rámec a asi  by sme zaviedli nebez-

pečný precedens. Takže  veľmi rád by som sa  pridal k návrhu

pani poslankyne  Muškovej, ale rokovací  poriadok takýto po-

stup neumožňuje.  Jediná cesta, ako  upraviť problém atelié-

rov, je  formou  návrhu  vlády, ak sú  splnené  podmienky aj

formou skráteného konania, ale rokovací poriadok - to nie je

len môj názor, je to názor aj ďalších poslancov -, neumožňu-

je hlasovanie o tomto návrhu. Takže, to je len moja poznámka

k tomu, inak, samozrejme, k rozprave nemám čo povedať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Chce zaujať ešte stanovisko pán spoločný spravodajca?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážená pani  kolegyňa a kolegovia,  ktorí sa usmievajú,

veľmi rád by som podporil  práve tento návrh z rôznych dôvo-

dov. Bohužiaľ,  ako už predo mnou  bolo vysvetlené, mali sme

návrh dostať skôr a mohli sme o tejto otázke diskutovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teda pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Navrhujem  hlasovať o dvoch  bodoch  spoločnej  správy,

o ktorých  gestorský výbor  odporúča hlasovať  spoločne, tak

ako to máme uvedené v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pri-

stúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo  spoločnej správy

a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Prosím teda, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali

hlasovanie.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Hlasujeme o dvoch  pozmeňujúcich  návrhoch,  ktoré máme

uvedené v spoločnej  správe s odporúčaním  schváliť ich tak,

ako sú uvedené.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o oboch návr-

hoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy zo

spoločnej správy.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Pokiaľ ide o návrh pani  kolegyne Muškovej, už som spo-

mínal, veľmi mi je ľúto, ale vzhľadom na pravidlá k tým dru-

hým bodom sme možnosť hlasovania o tomto bode vylúčili.

 

     Môžeme teda pristúpiť, vážený  pán predsedajúci, k tre-

tiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Môžeme otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nebudeme  teraz o tom  hlasovať, keďže v rámci predchá-

dzajúceho  čítania neboli  akceptovateľné pozmeňujúce návrhy

s ohľadom na námietku, ktorá  bola prednesená. Museli by sme

hlasovať o tom,  či budeme akceptovať, aby  sa o návrhu pani

poslankyne hlasovalo.

 

     Pani poslankyňa, už sa nemôžete hlásiť.

 

     Nech sa páči, dajme to ako procedurálny návrh.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pána podpredsedu  by som veľmi pekne  prosila, keby sme

o mojom  návrhu hlasovali,  pretože v návrhu  jasne  dopĺňam

práve tento zákon, nie ten, čo sa vylúčil. (Prejavy nesúhla-

su v sále.) Uvedomujem si, že  je to  trošku nad  rámec, ale

všimnite si, že to podpísali poslanci z celého spektra nášho

parlamentu, či  už opozícia, alebo  koalícia. Chcela by  som

poprosiť, keby sa o tom hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán doktor Knapp, pozývam vás ku mne.

 

     Prepáčte,  to je  trocha pre  mňa nezvyčajná  situácia,

"tak trocha prekračovať" ten výraz je mi trocha nezvyklý.

 

     (Po konzultácii o postupe.)

 

     Na základe konzultácie konštatujem, že návrh je nad rá-

mec predloženej novely, teda nedávam o ňom hlasovať.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu.

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o tom,  že

postupujeme návrh do tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Návrh postupuje do tretieho čítania.

 

     Znovu otváram  rozpravu, ale poznamenávam,  že je možné

navrhovať len opravu vecných  alebo gramatických chýb, alebo

spoločný návrh  skupiny poslancov. Hlási sa  niekto do tejto

rozpravy?

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skon-

čenú.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy a páni, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zá-

kone ako celku s odporúčaním  prijať ho. Gestorský výbor od-

porúča návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku  budeme hlasovať

o návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Gestorský výbor odporúča návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli sme, gestorský výbor odporúča návrh prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení ne-

skorších predpisov a zákon  Národnej rady  Slovenskej repub-

liky  číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve  bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pánu navrhovateľovi  aj pánu spoločnému spravo-

dajcovi.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem,  pani kolegyne a kolegovia,  za vzácnu  pozor-

nosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny  poriadok v znení  neskor-

ších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 913 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 913a.

 

     Vládny  návrh zákona  odôvodní minister  spravodlivosti

Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vládou Slovenskej republiky  na základe uznesenia číslo

110 zo 17. februára 1998 som bol poverený  namiesto generál-

neho  prokurátora odôvodniť  vládny návrh  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo 99/1963 Zb., známy Občiansky súdny

poriadok, v znení neskorších  predpisov v Národnej rade Slo-

venskej republiky. Tento predkladaný  návrh reaguje na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. 9. 1996, ktorý bol

uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom

281/1996 Z. z., ktorým bolo vyslovené, že ustanovenie § 241a

ods. 1 a 2 Občianskeho  súdneho  poriadku, ktoré  umožňovalo

predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ministrovi

spravodlivosti a generálnemu  prokurátorovi  podať  sťažnosť

pre porušenie  zákona, nie je v súlade s Ústavou  Slovenskej

republiky.

 

     Predložený návrh zákona  vychádzal z odôvodnenia uvede-

ného nálezu  Ústavného súdu, v ktorom  sa pripúšťa zavedenie

mimoriadneho dovolania ako jedného z možných spôsobov nápra-

vy nezákonných rozhodnutí súdov,  ale len zo strany generál-

neho prokurátora a v súlade s vôľou  účastníkov konania. Mi-

moriadne  dovolanie bude  teda môcť  podať Najvyššiemu  súdu

Slovenskej republiky len generálny prokurátor a len za pred-

pokladu, že dostane podnet od účastníka konania alebo ďalšej

zainteresovanej  osoby. Týmto  spôsobom sa  bude rešpektovať

autonómia vôle strán a základným predpokladom na podanie mi-

moriadneho dovolania bude nielen nezákonnosť rozhodnutia sú-

du, ale  aj to, že nápravu  nezákonného rozhodnutia súdu nie

je možné  dosiahnuť inými právnymi  prostriedkami. Predmetom

dovolania môžu byť len skutočnosti rozhodujúce pre dovolanie

účastníka konania. Voľnosť  úvahy generálneho prokurátora či

podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie je vylúčená. To zna-

mená, že ak generálny prokurátor  zistí, že podmienky na po-

danie mimoriadneho  dovolania nie sú  splnené, nepodá takéto

dovolanie, ak sú splnené, musí takéto dovolanie podať.

 

     Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh záko-

na na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo a taktiež Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a národnosti. Gestorský  výbor na základe stanovísk výbo-

rov k vládnemu návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 99, teda Občiansky  súdny poriadok, v znení neskorších

predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich návrhov, ho od-

porúča schváliť.

 

     Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby pred-

ložený návrh  zákona s úpravami podľa návrhu gestorského ús-

tavnoprávneho výboru, s ktorým osobne súhlasím, schválila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Cuperovi a prosím ho, aby  podľa § 80 ods. 2

zákona o rokovacom  poriadku  informoval  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvod-

nil návrh a stanovisko gestorského výboru. (Hlasy v sále.)

 

     Požiadali sme teda predsedu  výboru pána Brňáka, aby za

pána poslanca Cupera návrh uviedol.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako gestorský  výbor  pri rokovaní o vládnom návrhu  zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 99/1963 Zb. Občiansky

súdny  poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 913), po-

dáva  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79

ods. 1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu záko-

na.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1007

z 26. 3. 1998 pridelila vládny  návrh zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky  súdny  poriadok

v znení neskorších  predpisov na prerokovanie  týmto výborom

Národnej  rady Slovenskej  republiky: Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Všetky  uvedené výbory  tento návrh  zákona prerokovali

v lehote určenej  Národnou radou Slovenskej  republiky. Ges-

torský výbor nedostal do dňa 12. mája 1998 žiadne stanoviská

poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktorí nie sú

členmi  výborov, ktorým  bol vládny  návrh zákona pridelený,

oznámené v súlade  s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo 99/1963 Zb. Občiansky  súdny  poriadok v znení neskorších

predpisov  odporúčali  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory

Národnej rady Slovenskej  republiky: Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre ve-

rejnú  správu, územnú  správu a národnosti  uznesením  číslo

341 z 5. mája 1998 odporúčal Národnej rade Slovenskej repub-

liky schváliť predmetný návrh zákona bez pripomienok.

 

     Z rokovania jednotlivých  výborov vyplynuli pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy, ktoré  tvoria predmet spoločnej správy,

preto ich osobitným spôsobom nebudem teraz uvádzať aj z hľa-

diska postavenia postoja gestorského výboru, ktoré budem tl-

močiť v čase jeho schvaľovania.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo 99/1963

Zb. Občiansky súdny  poriadok v znení  neskorších predpisov,

vyjadrených v ich uzneseniach  uvedených pod bodom III tejto

správy a v stanoviskách  poslancov gestorského výboru vyjad-

rených v rozprave k tomuto  vládnemu  návrhu zákona v súlade

s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky, odporúča Národnej  rade Slovenskej

republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 99/1963 Zb. v znení schválených  pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich  návrhov  uvedených v tejto  správe a  prednesených

v rozprave, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny po-

riadok v znení  neskorších predpisov (tlač 913), vo výboroch

Národnej  rady  Slovenskej  republiky v druhom  čítaní  bola

schválená  uznesením  Ústavnoprávneho  výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky ako  gestorského výboru  číslo 634 dňa

12. mája 1998.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán  poslanec a predseda výboru. Nech sa

páči, zaujmite miesto určené pre spoločných spravodajcov vý-

borov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som písomne nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, a zároveň

sa pýtam, či sa niekto  hlási ústne, alebo elektronicky. Pán

poslanec Fogaš,  je to prihláška do  rozpravy? Nech sa páči,

máte slovo. Pýtam sa, či sa  ešte niekto ďalší hlási do roz-

pravy. Keďže  nie, vyhlasujem možnosť  prihlášok do rozpravy

za ukončenú.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     musím s ľútosťou  konštatovať, a teraz  nielen s ľútos-

ťou, ktorá súvisí s mojím povolaním,  že nás tu je tak málo,

pretože  novela  Občianskeho  súdneho  poriadku je významnou

zmenou  jedného z najvýznamnejších  kódexov,  ktorý upravuje

predovšetkým právnoochranné činnosti štátu pri zabezpečovaní

ochrany  subjektívnych práv  občanov. Musím  konštatovať, že

som  očakával  oveľa  intenzívnejšiu  diskusiu o predloženom

vládnom  návrhu  zákona, a to nielen tu v parlamente, ale aj

trošku širšie, a musím  konštatovať, že  takáto diskusia ne-

prebehla. Napriek tomu sa domnievam, že je potrebné, aby sme

sa k veci tu vyjadrili.

 

     Chcem podporiť všetky zmeny, ktoré sú uvedené v spoloč-

nej správe,  teda tlač číslo 913a, vrátane  vypustenia bodov

1 a 3, ktoré,  ak  ma  pamäť neklame,  hovoria  predovšetkým

o možnosti konania vo veciach dohôd o cezhraničnej spoluprá-

ci a členstva v medzinárodných  združeniach.  Myslím si,  že

vypustenie tejto  časti tohto bodu predsa  len značne sprie-

hľadňuje, o čo v danej  novele išlo, a vytvára aké-také pod-

mienky na to, aby sme mohli diskutovať, či takáto novela je,

alebo nie je namieste.

 

     Táto novela  Občianskeho súdneho poriadku  sa predkladá

preto, lebo  ju vyvolalo rozhodnutie  Ústavného súdu. Myslím

si, že nález Ústavného súdu TLÚS 43/1995, ktorým boli vyhlá-

sené  ustanovenia § 35 ods. 2 písm. e) a 241a ods. 1 a 2 no-

vely  Občianskeho súdneho  poriadku za  nesúladné s ústavou,

odpovedá čiastočne vo svojom odôvodnení aj na tú tézu, ktorá

sa  týka samotného  subjektu, ktorý  môže mimoriadne opravné

prostriedky podávať.

 

     Rád by som v tejto  súvislosti zdôraznil, že mimoriadne

opravné prostriedky  sú mimoriadne preto,  lebo sú stanovené

naozaj  mimoriadne pravidlá  na ich  používanie. Totiž mimo-

riadnymi  opravnými prostriedkami  sa zasahuje  do stability

právnych vzťahov založených právoplatným súdnym rozhodnutím.

Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý nadobudne právoplatnosť, je

vlastne záväznou  úpravou  otázky, s ktorou sa účastníci  na

súd obrátili. Aj preto  mimoriadne  opravné prostriedky majú

presne stanovený predmet tohto  konania, a to tak pozitívne,

ako aj negatívne, majú  presne stanovené lehoty, presne sta-

novené  dôvody a spravidla  sú subjekty  vymedzené  presne a

zrozumiteľne, teda tie, ktoré  môžu v konaní vystupovať, byť

aktívne a konať. Nuž  musím konštatovať, že predložený návrh

nie celkom  presne zasahuje alebo  stanovuje takého pravidlá

hry pre mimoriadne opravné prostriedky.

 

     Čo sa týka  generálneho prokurátora Slovenskej republi-

ky, Ústavný  súd už v závere  svojho odôvodnenia  formuloval

možnosť  použitia  dovolania v civilnom  procese  zo  strany

generálneho  prokurátora  za  splnenia  určitých  podmienok.

A predkladateľ ich  podľa mojej mienky  uvádza vo všeobecnej

časti dôvodovej správy, ale nie celkom presvedčivo.

 

     V odôvodnení  Ústavný súd ďalej  uviedol, že pri  úvahe

o tom, či sa zverí  oprávnenie na podanie dovolania generál-

nemu prokurátorovi, by mal zákonodarca brať do úvahy odporú-

čanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1994, ktoré sa na-

zýva Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície,

v ktorých sa  okrem iného odporúča,  aby sa obmedzili  najmä

dozorné opravné prostriedky, čo  sa týka najmä oprávnení ge-

nerálnych prokurátorov.

 

     Tento  cieľ podľa  mojej mienky  je možné  dosiahnuť aj

rozšírením práva  účastníkov konania podať  dovolanie, možno

i rozšírením práva  prokurátora podávať návrhy  na dovolanie

a návrhy na začatie konania v tých veciach, kde on mohol po-

dávať aj návrhy na  začatie konania vo veciach spoločenského

záujmu. Myslím si, že v tomto duchu nebola novela pripravená

šťastne a je nesystémovým  zásahom do systému opravných pro-

striedkov, ktoré dnes máme, a ten systém vlastne predstavuje

dovolanie a obnova konania.

 

     Musím konštatovať,  že ani počas  prerokúvania vo výbo-

roch sa nepodarilo niektoré nedostatky odstrániť. Myslím si,

že niektoré ustanovenia zostali nezrozumiteľné, žiaľ, zrejme

preto, lebo sa táto novela pripravila ad hoc. Za všetky uve-

diem aspoň jedno. V § 243 písm. e) sa hovorí o tom, že gene-

rálny  prokurátor môže  na základe  podnetu účastníka  podať

proti  rozhodnutiu, ktoré je v rozpore so zákonom, a za pod-

mienok tam stanovených, aby som  bol stručný, lebo k tomu sa

ešte vrátim,  mimoriadne dovolanie. A teraz  odsek 2 hovorí:

"Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súd-

neho rozhodnutia,  ktoré účastník konania,  osoba týmto roz-

hodnutím dotknutá a osoba  rozhodnutím súdu poškodená namie-

ta." Čo toto ustanovenie  vlastne vyjadruje? Vymedzuje okruh

subjektov podľa  prvej, druhej či  tretej definície účastní-

kov?  Vymedzuje toto  ustanovenie okruh  subjektov aspoň tak

jasne, ako  sa to  robí  napríklad v súvislosti s odvolaním?

Veď  odvolať sa  môže len  ten  účastník, a to je stanovisko

súdnej praxe,  proti ktorému bolo  vo veci rozhodnuté.  A tu

stačí nejaká  námietka, ktorá nie je  vôbec jasná. Navyše sú

tu vlastne postihnuté všetky  subjekty konania, ktoré teore-

ticky prichádzajú do úvahy, postavenie účastníkov konania.

 

     Domnievam  sa teda,  že správne  toto ustanovenie  malo

znieť zrejme tak, že  sa namieta správnosť rozhodnutia alebo

výroku, a potom sa malo  pokračovať  vo výpočte tých subjek-

tov, ktoré  ho môžu podať. Navyše,  účastník môže podať pod-

net, generálny prokurátor môže podať návrh na mimoriadne do-

volanie. Generálny prokurátor tak môže urobiť, ak sa porušil

zákon, ale ak si to  súčasne vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených  záujmov fyzických a právnických osôb alebo štátu

a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, ak nie je možné

zmenu dosiahnuť  inak. Toto je  plastické ustanovenie, ktoré

jednoducho skutočne pripomína sťažnosť pre porušenie zákona.

 

     Dôvody na  dovolanie  sú  uvedené v § 237 a aj v § 241.

Myslím si, že mali by byť obmedzené dôvody aj na podanie mi-

moriadneho dovolania takýmto spôsobom, a to teda tak, že ma-

li byť taxatívne vypočítané. Navyše, výpočet subjektov, kto-

ré sa môžu domáhať, aby  dovolanie bolo podané, teda obrátiť

sa na generálneho prokurátora, opomína ten subjekt, ktorý sa

na samotnom  konaní  nezúčastnil v dôsledku chybného postupu

súdu. Také  prípady z praxe sú známe a myslím  si, že sa ná-

prava musí dosiahnuť.

 

     Toľko k subjektom, ktoré sú takto vymedzené.

 

     Zákon nijako nevymedzuje predmet samotného mimoriadneho

dovolania, je to jednoducho každé  rozhodnutie, aj keď s is-

tými odkazmi  sa dá povedzme  rešpektovať to, čo  je uvedené

o dovolaní  všeobecne.  Napríklad § 243 ods. 2, kde sa nega-

tívne vymedzuje, v ktorých  veciach mimoriadne dovolanie nie

je prípustné.

 

     Myslím si,  že aj tu si  to žiadalo spresnenie, pretože

záujem na stabilite právnych  vzťahov založených súdnym roz-

hodnutím oproti záujmu na  dosiahnutí zmeny, teda dosiahnutí

spravodlivého  rozhodnutia,  sa  musí  zúžiť  len  na určitý

okruh súdnych rozhodnutí.

 

     K lehote. Myslím si, že stanovená ročná lehota je dlhá.

Je to  lehota  atypická, dlho  necháva účastníkov v neistote

a navyše sa domnievam, že je atypická i vzhľadom na ostatné,

i s ohľadom na lehotu, ktorú  má občan na podanie dovolania.

Tá je jednomesačná, generálny prokurátor  má na to rok, pri-

čom predpokladáme, dokonca v niektorých prípadoch - teraz sa

nechcem  dotknúť len  mimoriadnych  opravných prostriedkov -

dokonca nútime občana k tomu,  aby sa nechal zastupovať, aby

konzultoval svoje veci s kvalifikovanou osobou, aby aj poda-

nia mali kvalifikovanú podobu.

 

     Teda jednoročná  lehota podľa mňa je  dlhá, podľa mojej

mienky postačovala šesťmesačná lehota.

 

     Aby som nemusel ďalej rozoberať jednotlivé ustanovenia,

chcem urobiť stručný záver.

 

     Som presvedčený o tom, že tento  návrh systémovo  neza-

padne ani do pripravovanej rekodifikácie Občianskeho súdneho

poriadku,  myslím si,  že je  predložený v čase, kedy  by si

žiadal dlhšiu diskusiu. Predložený  návrh novely navyše iri-

tuje  istý návrat k otázkam  úpravy  mimoriadnych  opravných

prostriedkov, ktoré tu boli a ktoré vlastne  negovali dispo-

zičný princíp v konaní,  predovšetkým aktívnu účasť účastní-

ka, čo je  typické pre občiansky  súdny proces, a keďže tomu

tak je, odporúčam, aby sme tento návrh jednoducho neschváli-

li,  počkali na  rekodifikáciu Občianskeho  súdneho poriadku

a tam  premysleli  celú  systematiku  mimoriadnych opravných

prostriedkov vrátane riešenia tých prípadov, keď je nezákon-

né  rozhodnutie, ale  už uplynuli  nejaké lehoty účastníkovi

konania a nie je možné  dosiahnuť nápravu. Dokedy bude dovo-

lanie  formulované  v tej  podobe, v akej  dnes v Občianskom

súdnom poriadku formulované je,  domnievam sa, že je potreb-

né, aby sme hľadali iné, systémovejšie riešenie.

 

     Ďakujem za slovo.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja vám.

 

     Pred ukončením  rozpravy sa ešte  s faktickou poznámkou

hlási pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem, pán predseda, za udelené slovo.

 

     Okrem  toho, že  vrelo  súhlasím s argumentáciou, ktorú

kolega Fogaš predniesol, a bolo by možné ešte ďalej pokračo-

vať, chcem sa ohradiť voči tomu,  že sa vo výboroch o týchto

otázkach  nediskutovalo.  Môžem  ho  ubezpečiť, že konkrétne

v ústavnoprávnom výbore  sme veľmi vrelo  diskutovali, argu-

mentovali.  Žiaľ, pretrváva  stav, a čím viac  sa blížime ku

koncu volebného  obdobia, argumentácia padne na  tom, kto ju

hovorí a o čom, to  je už  menej  podstatné. Právna  čistota

začína byť menej zaujímavá.

 

     Ale  chcem oznámiť  jednu  vec.  Pretože sa  mi nezdalo

prehľadanie  vážnych pochybení  tohto návrhu,  spojil som sa

s členmi komisie,  ktorí sa zúčastňujú  na rekodifikácii Ob-

čianskeho  súdneho  poriadku, a dovolím  si tlmočiť,  že ich

stanovisko k tomuto návrhu je kategoricky negatívne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Takže, páni poslanci, poslankyne, rozprava k tomuto bo-

du sa skončila. Pýtam sa  pána ministra, či sa chce vyjadriť

k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     neviem, odkiaľ vzišiel tento kategorický návrh nesúhla-

siť s návrhom generálneho prokurátora  na odmietnutie návrhu

na mimoriadny opravný prostriedok. Spolupracujem s rekodifi-

kačnou komisiou.  Sú jednotlivci, ktorí  sú proti, skutočne,

ale nie je tento názor jednotný.

 

     Každá spoločnosť budovaná  na princípoch právneho štátu

si chráni  práva a zákonom  chránené záujmy fyzických  osôb,

ale aj právnických osôb,  samozrejme. Je v záujme spoločnos-

ti, aby si takéto prostriedky sama zvolila. U nás boli dlho-

dobo  známe už  tradične mimoriadne  opravné prostriedky  aj

v bývalom režime.

 

     Súhlasím s tým, že v niektorých prípadoch zasahovali aj

do takýchto chránených  práv a boli formulované príliš širo-

ko. Ale  ak chceme túto problematiku  pokryť právnymi mecha-

nizmami, musíme konštatovať, že často  dochádza u nás v jus-

tícii k takmer neriešiteľným stavom, keď zákonný stav nie je

možné existujúcimi  právnymi prostriedkami odstrániť.  To si

musíme jednoznačne  uvedomiť. Ten, kto  má akú-takú prax  zo

súdnictva, ten, kto mal možnosť zúčastňovať sa na rozhodova-

cej činnosti na našich súdoch, musí jednoznačne potvrdiť ná-

zor, že nie všetky rozhodnutia prvostupňových súdov sú v tej

prvej  etape, v prvom  momente v súlade  so  zákonom. Kto mi

v tomto bude oponovať, rozhodne s ním súhlasiť nebudem.

 

     Prečo inak,  samozrejme, existuje  riadny  opravný pro-

striedok. Pochopiteľne, ďalšie mimoriadne opravné prostried-

ky, ktoré by bránili alebo chránili práva a zákonom chránené

záujmy, si každá spoločnosť formuje sama.

 

     Návrh zákona vychádza zo záverov spomínaného nálezu Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení svojho

rozhodnutia skutočne,  tak ako to  konštatoval pán poslanec,

uzavrel  otázku  oprávnenia  ministra  spravodlivosti  alebo

predsedu  Najvyššieho  súdu, a nesúhlasím s tým, že ich uza-

vrel u generálneho prokurátora. Nie. Naopak, dovolím si tvr-

diť, že je  to práve on podľa tohto  nálezu, ktorý by takýto

mimoriadny opravný  prostriedok asi podať  mohol. Nesúhlasím

ani s tým, že  prijatie takéhoto mimoriadneho opravného pro-

striedku by  bolo v rozpore s predstavami  Európskej komisie

pre ľudské práva, Európskeho súdu pre ľudské práva, v rozpo-

re s predstavami  právneho poriadku  Európskej únie. Naopak,

v rámci tohto  kontrolného mechanizmu si myslím,  ako to vy-

plýva aj z Výboru  ministrov  Rady Európy, z rezolúcie číslo

33 atď., že  sa môžu občania svojimi sťažnosťami,  ak sa po-

kladajú za poškodených, v dôsledku porušenia práv garantova-

ných dohovorom, domáhať takýmto spôsobom svojich  práv, a to

cez zavedenie  mimoriadneho dovolania, tak ako  sa to pokúša

teraz pán generálny prokurátor,  keďže nemá zákonodarnú ini-

ciáciu, cez ministra spravodlivosti.

 

     Tiež  nechcem  dlho  rozprávať a nechcem byť  až príliš

všeobecný. Upozorňujem  na to, že  skúsenosti z mimoriadnych

opravných prostriedkov na ministerstve spravodlivosti sú ta-

ké, a to sme  pociťovali v praxi v roku 1996, po prijatí no-

vely Občianskeho súdneho poriadku v roku 1995, keď minister-

stvo spravodlivosti muselo zriadiť osobitný útvar na vybavo-

vanie  týchto sťažností,  že týchto  sťažností, týchto mimo-

riadnych opravných prostriedkov nakoniec na základe sťažnos-

tí bolo veľmi veľa. A nechcem tu hľadať  štatistiku, ale pán

poslanec Fogaš určite  veľmi dobre vie, a to aj z návštev na

ministerstve spravodlivosti, že mnoho týchto sťažností vyba-

vovaných cez ministra  spravodlivosti a Najvyšším súdom bolo

oprávnených. Neviem, či nie  vyše polovica. (Poznámka z plé-

na.) Ďakujem za uznanie.

 

     Teda  podobná situácia,  ako je  dnes, nastala  vlastne

v parlamente už v roku 1995.  Vtedy ste schválili novelu Ob-

čianskeho súdneho  poriadku aj v časti o mimoriadnych oprav-

ných prostriedkoch, ktoré mohol predkladať aj minister spra-

vodlivosti, a tým  subjektom, ktorý  mohol  podať mimoriadny

opravný prostriedok, teda som bol aj ja a viem, že sa v tom-

to smere urobilo veľa pozitívneho.

 

     Záväznosť rozhodnutia a stabilita  právnych  vzťahov sa

nemôže  merať len  tým, že  budeme rešpektovať  rozhodnutia,

ktoré sú v súlade so  zákonom, ale  stabilita  vzťahov a od-

stránenie nezákonnosti rozhodnutí sa  musí merať aj tým hľa-

diskom, o ktorom  rozprávam. Možno, že  sa dopúšťame niekto-

rých  procesných  nedostatkov,  formálno-teoretických  chýb,

o ktorých tu hovoril pán poslanec Fogaš. Uznávam, ale v kaž-

dom prípade, ak chceme riešiť otázku nezákonných rozhodnutí,

situácia je aktuálna a stále aktuálna, pretože máme množstvo

mladých sudcov na okresných  súdoch. A ak sa pozrieme na ob-

dobu  mimoriadneho  opravného  prostriedku, t. j. dovolania,

s ktorým som osobne pracoval, tak  si dovolím tvrdiť, že do-

volanie podľa § 237 umožnené na úrovni krajského súdu urobi-

lo veľa pozitívneho. Nemyslím si, že predložený návrh by bol

práve ten, ktorý by bol v hrubom, zdôrazňujem, v hrubom roz-

pore s procesným právom. Naopak, dovolím si tvrdiť, že je tu

užitočný inštitút, len musíme  rešpektovať  skutočne všetko,

čo hovorí teória procesného práva civilného.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa bude vyjad-

rovať k rozprave.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     len krátkou poznámkou chcem reagovať na vystúpenie pána

poslanca Fogaša a faktickú  poznámku pána  poslanca Benčíka.

Musím povedať, že je to názor obidvoch kolegov. Trošku mi je

ľúto v tom smere, že pán poslanec Fogaš je v podstate odbor-

ník na túto tému, tejto  problematike sa venuje aj profesio-

nálne ako vysokoškolský pedagóg a pán  poslanec Benčík v mi-

nulosti pôsobil  aj ako prokurátor,  čiže troška mi  je ľúto

to, že vnímajú tento problém  skôr na výsosť, povedzme z tej

akademickej a teoreticko-právnej povahy.

 

     Ja na  rozdiel od pána poslanca  Fogaša sa nedomnievam,

že ním formulované námietky  alebo isté rozpory, ktoré tlmo-

čil v súvislosti s návrhom tejto  novely, prinesú  pre apli-

kačnú prax  nejaké  problémy. Nemyslím  si to a troška mi je

ľúto,  že  obidvaja  páni  nezohľadnili  skôr  širší  rozmer

a trendy, ktorými sa uberá celý súdny systém aj v rámci Slo-

venskej republiky,  kde sme svedkami  vlastne akéhosi mecha-

nického preberania vzorov, ktoré nie vždy sú dobré.

 

     Všetci vieme veľmi dobre,  najmä tí, ktorí sa zaoberajú

touto problematikou, že tam, kde začína prevažovať z hľadis-

ka princípov a zásad formálnosť, voľnosť, teda forma nad sa-

motným obsahom, že tento trend  začína prevažovať aj v našom

súdnom systéme a domnievam sa, že takéto  trendy  sa chcú do

istej miery premietnuť aj v nových  rekodifikačných prácach.

Aj o tomto  bol spor na Ústavnom súde,  keďže som zastupoval

Národnú radu v tejto  záležitosti na  Ústavnom súde, a viem,

akým spôsobom pristupoval k tejto téme v kontexte chystaných

zásadných  zmien v súdnom  systéme  aj podpredseda Ústavného

súdu pán Ogurčák.  Čiže tu by som chcel  zvýrazniť pre tých,

ktorým je táto problematika  bližšia a vnútorne prijateľnej-

šia, že treba vnímať túto novelu Občianskeho súdneho poriad-

ku aj v kontexte týchto  budúcich trendov, ktoré nie vždy sa

javia z hľadiska pravdy, spravodlivosti a vlastne základných

hodnotových princípov ako najlepšie,  ale je to trend, ktorý

z hľadiska formálnej modernosti aj v Európe, aj inde vo sve-

te sa presadzuje a dosť mechanicky preberá.

 

     Tu  chcem teda  povedať, že  nerád by  som bol, aby sme

skončili tak, že pôjdeme do opačného extrému a budeme prebe-

rať všetky  tieto  mechanizmy a vzory a následne  na základe

svojej trpkej skúsenosti  budeme prehodnocovať viaceré svoje

postupy a budeme sa  vracať k niektorým  osvedčeným  právnym

inštitútom,  za ktoré  považujem aj  mimoriadne opravné pro-

striedky. Nechcem  tu pripomínať, hoci som  to už urobil pri

inej súvislosti, napríklad stanovisko pána Rychetského práve

k otázke  mimoriadnych  opravných  prostriedkov,  keď  veľmi

úprimným spôsobom sa tento pán  vyznal, akú veľkú chybu uro-

bil ako podpredseda federálnej  vlády, ktorý mal na starosti

rekodifikáciu tohto  systému, v tom, že mechanickým spôsobom

povyhadzovali  možnosť  týchto  mimoriadnych  opravných pro-

striedkov v Českej republike, ktorú skutočnosť trpko zisťuje

a skúma najmä v pozícii advokáta, pretože ako advokát zisťu-

je, že mnohé spory,  ktoré sa právoplatne skončili, skončili

sa doslova v rozpore nielen s elementárnymi princípmi a hod-

notami pravdy a záujmu občana a štátu ako takého.

 

     Čiže chcem tu povedať, že  treba vnímať tento návrh ako

príspevok aj do tejto diskusie a myslím si, že v rámci také-

hoto vnímania  je to návrh,  ktorý, ak sa  vyskytnú niektoré

problémy, ale som presvedčený,  že v aplikačnej praxi, tieto

problémy nevyskočia, je možné zohľadniť ich aj v rámci chys-

taných rekodifikačných prác.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Pán poslanec Fogaš, rokovací poriadok už neumožňuje re-

agovať na predkladateľa a spravodajcu  po rozprave. Rozprava

sa skončila. Nemám tu žiadny  záznam, aby z rozpravy bol ná-

vrh na odloženie rokovania  alebo nepokračovanie v rokovaní.

Preto sa pýtam, pán  spoločný spravodajca, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Áno, pán predseda.

 

     Navrhoval by som, aby sme v prvom kole odsúhlasili body

spoločnej správy 1, 2, 3 a 5, keďže  neboli rozporované, kde

gestorský výbor navrhoval tieto body schváliť. Odporúčam te-

da, aby sa o nich hlasovalo en bloc s odporúčaním gestorské-

ho výboru tieto návrhy schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku o návrhoch zo spoločnej správy.

 

     Prosím,  páni  poslanci a poslankyne,  aby ste  zaujali

svoje miesto v rokovacej miestnosti.

 

     Takže, prosím,  pán spoločný spravodajca,  aby ste uvá-

dzali hlasovanie zo spoločnej správy.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Budeme  hlasovať,  pán  predseda, o  bodoch 1, 2, 3 a 5

spoločnej správy s odporúčaním  gestorského výboru tieto po-

zmeňujúce návrhy schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli  ste návrh spravodajcu.  Hlasujme o tých

bodoch  spoločnej správy,  ktoré  predniesol, s odporúčaním,

schváliť ich.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže sme tieto body zo spoločnej správy prijali.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pokiaľ ide o bod 4 spoločnej správy, na základe odporú-

čania gestorského výboru navrhujem tento neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím, počuli ste  ďalší návrh, bod  zo spoloč-

nej správy, ktorý navrhuje gestorský výbor neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod zo spoločnej správy.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Viac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nebolo.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa pýtam, pán spoločný spravodajca, či máte neja-

ké iné poverenie z výboru, pokiaľ ide o tretie čítanie.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Áno. Na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru takéto

poverenie je, ale chcem zvýrazniť, že takéto poverenie v da-

nom prípade nie je až  také relevantné, keďže v rámci samot-

nej rozpravy v pléne neboli prednesené žiadne doplňujúce ani

pozmeňujúce návrhy. Takže môžeme  prikročiť k tretiemu číta-

niu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, toto mám považovať  za odporúčanie výboru, ktorý

ste predniesli?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pýtam sa,  páni poslanci, či  má niekto námietky  proti

tomu, aby sme  pokračovali v treťom čítaní. Ak nikto, budeme

teda pokračovať tretím čítaním o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu.  Nikto sa ne-

hlási.  Nemám ani  písomnú prihlášku.  Takže končím rozpravu

k tomuto bodu programu. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

      Na  základe odporúčania  gestorského výboru navrhujem,

aby Národná  rada Slovenskej republiky  uvedený vládny návrh

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 99/1963 Zb. Ob-

čiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v znení

schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov uvedených

v tejto spoločnej správe a následne schválených, schválila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o zákone ako celku spolu so schválenými

pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Prosím  preto, páni  poslanci, aby  sme sa prezentovali

a hneď aj hlasovali. Hlasujme, prosím.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať,  pani poslankyne, páni poslan-

ci,  že sme  schválili vládny  návrh zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 92/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

 

 

     Pán poslanec, máte procedurálny  návrh? Ak nie, nedávam

vám slovo.  (Hlasy z pléna.) Pán  poslanec, nebudem diskuto-

vať, nedal som nikomu slovo mimo rozpravy. (Hlasy z pléna.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k dvadsiatemu piatemu bodu programu, a to je

druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o šľachtení a plemenitbe hospo-

dárskych zvierat a o zmene a doplnení  zákona číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskoších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 876 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 876a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní minister pôdohospodárstva

pán Peter Baco.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     máme pred sebou, dá sa povedať, sériu významných poľno-

hospodárskych  zákonov. Veľmi  sa teším,  pretože doterajšia

atmosféra pri prerokúvaní týchto zákonov bola veľmi priazni-

vá, podporná i zo strany vás poslancov. Na podporu racionál-

neho rokovania celej schôdze, ktorá beží v Národnej rade, mi

dovoľte, aby som sa vyjadril priamo k spoločnej správe z ro-

kovania v určených výboroch  Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  ktoré  prerokovali  vládny  návrh  zákona o šľachtení

a plemenitbe hospodárskych  zvierat a o zmene a doplnení zá-

kona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní v  znení

neskorších predpisov, tlač číslo 876a.

 

     Po  prvé, zásadne  nesúhlasím s bodmi  spoločnej správy

číslo 4, 16 a 30. Ešte raz,  nesúhlasím s bodmi 4, 16, a 30,

a to z toho dôvodu,  že navrhované doplnenia textov bezbreho

a nekontrolovane rozširujú taxatívne  určený okruh hospodár-

skych zvierat určený v § 2 ods. 2 návrhu  zákona a zavádzajú

nekontrolovateľný okruh ekonomicky významných druhov zvierat

a zveri, ktoré však v návrhu  bližšie nešpecifikujú. Mám za-

to, že  týmto by sa  vložila do rúk  užívateľa zákona určitá

neopodstatnená, hlavne nekontrolovateľná právomoc.

 

     Takisto by  som si dovolil váženú  Národnú radu Sloven-

skej republiky upozorniť, že takéto  riešenie by bolo aj ne-

harmonické s právom  Európskej únie.  A táto dikcia  je kon-

formná so stavom, ktorý je v práve Európskej únie.

 

     Po  druhé,  nesúhlasím ani s bodom 5 spoločnej  správy,

pretože na šľachtenie a plemenitbu potrebujeme identifikovať

nielen chovateľa,  ale aj  zariadenie a miesto, kde sa tieto

činnosti vykonávajú.  Toto ustanovenie  má  vzťah k § 3, § 4

ods. 3 a § 15 ods. 3 a 4 návrhu  zákona, v ktorých  sa zmena

nenavrhuje.

 

     Po tretie,  nesúhlasím s vypustením  slov "kontrola de-

dičnosti zdravia" uvedených v bode 22 spoločnej správy, a to

z toho dôvodu,  že o zdravie zvierat  sa budú starať veteri-

nárni lekári.  Samozrejme, že na tejto  činnosti sa budú po-

dieľať nielen plemenárske organizácie, ako je uvedené v odô-

vodnení, ale aj chovatelia. Tieto skutočnosti sú však uvede-

né v § 17 ods. 3 a 5 návrhu zákona.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     s ostatnými návrhmi uvedenými v spoločnej správe súhla-

sím.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a podporu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku nás bude

o výsledku  prerokovania a  o návrhoch z výborov  informovať

pán poslanec Koncoš.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

     pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     dovoľujem si vám predniesť  spoločnú správu výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho ná-

vrhu  zákona o šľachtení a plemenitbe  hospodárskych zvierat

a o zmene a doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnosten-

skom  podnikaní (ďalej len "živnostenský zákon") v znení ne-

skorších predpisov (tlač 876).  Touto úlohou ma poveril svo-

jím uznesením číslo 346 z 12. mája 1998 Výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 991

z 25. marca 1998 pridelila  vládny návrh  zákona o šľachtení

a plemenitbe hospodárskych  zvierat a o zmene a doplnení zá-

kona  číslo 455/1991 Zb. o  živnostenskom  podnikaní v znení

neskorších predpisov (tlač 876) na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbo-

ru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti a napokon Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  pre životné  prostredie a ochranu

prírody. Za gestorský výbor  určila Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 6. mája 1998 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie sú členmi výborov, ktorým  bol vládny  návrh zákona pri-

delený,  oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky vý-

bory  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým bol návrh

pridelený, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky

vládny návrh zákona  schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi

návrhmi, a to Ústavnoprávny  výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky  uznesením  číslo 601 z 28. apríla 1998, Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre pôdohospodárstvo uzne-

sením číslo 340 z 15. apríla 1998, Výbor  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti  uznesením  číslo 338 z 5. mája 1998, Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu  prírody  uznesením  číslo 313 zo 16. apríla 1998.

Všetky  uvedené  výbory  prerokovali  predmetný návrh zákona

v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Návrhy a pripomienky z výborov k prerokúvanému vládnemu

návrhu zákona sú uvedené v časti IV spoločnej  správy, preto

ich nebudem  uvádzať. Gestorský výbor  odporúča o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto:

 

     a) spoločne o  bodoch 1 až 16, ďalej o  bodoch 16 až 31

s návrhom gestorského  výboru uvedené body  spoločnej správy

schváliť,

 

      b) spoločne  hlasovať o bodoch 17 a 32 s návrhom  ges-

torského výboru tieto body neschváliť.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  ako gestorský  výbor na  základe stanovísk určených

výborov k vládnemu  návrhu  zákona o šľachtení a  plemenitbe

hospodárskych  zvierat a  o  zmene a doplnení  zákona  číslo

455/1991  Zb. o živnostenskom  podnikaní v znení  neskorších

predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III

tejto  správy v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)  a § 83 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na  o  šľachtení  a  plemenitbe  hospodárskych zvierat (tlač

876) v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

 

     Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spra-

vodajcu výborov Národnej rady Slovenskej republiky predložiť

návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona schválil

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo  ako  gestorský  výbor  uznesením  číslo 346 z 12. mája

1998.

 

     Zatiaľ je to všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, keďže nie je žiadny ná-

vrh na vrátenie zákona, otváram rozpravu k tomuto bodu prog-

ramu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec

Sečánsky sa hlási s faktickou  poznámkou a pán poslanec Far-

kas do  rozpravy. Ešte niekto do  rozpravy? Nie. Končím mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby  sa o bodoch 4, 5, 16, 22 a 30 spoločnej

správy hlasovalo individuálne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Delinga chcel povedať to  isté čo pán po-

slanec Sečánsky.

 

     Prosím, pán poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vo svojom  krátkom  vystúpení  by som sa chcel  zamerať

na podanie jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka urči-

tého  postavenia  jednotlivých  chovateľských zväzov v sieti

plemenárskych organizácií. Túto otázku sme obšírne rozobrali

aj vo  výbore pre  pôdohospodárstvo, a keď  hovoríme o tejto

otázke,  musíme  vidieť  aj  postavenie  týchto jednotlivých

zväzov, ktoré majú už niektoré právomoci v oblasti plemenit-

by hospodárskych zvierat a majú vybudované aj štruktúry, ma-

jú dostatok odborníkov, vedú  evidenciu v oblasti plemenitby

a majú na starosti vedenie plemenných kníh. Stanovujú dokon-

ca šľachtiteľské  programy a smery šľachtenia a vydávajú po-

tvrdenie o pôvode plemenných zvierat.

 

     Pri dôkladnom preštudovaní tohto  návrhu zákona ich po-

stavenie v rámci  plemenárskych  organizácií  je dosť neisté

a práve preto aj v gestorskom  výbore sme túto otázku hodno-

tili takým  spôsobom, že odznel  návrh, ktorý je  uverejnený

pod  bodom  32.  Tento  návrh  najprv  prešiel, ale potom po

dôkladnom rozobratí celého problému  za účasti zástupcov mi-

nisterstva v našom výbore sme sa dohodli, že tento bod nebu-

deme podporovať. Práve  preto by som vám chcel predniesť al-

ternatívny návrh v prípade, keď tento bod 32 nebude prijatý,

a tým by som chcel navrhnúť vyňať ho na osobitné hlasovanie.

Odporúčal  by som  doplniť § 6 návrhu novým odsekom 2, ktorý

znie: "Chovateľská  organizácia môže za  podmienok ustanove-

ných v tomto zákone (§ 4) vykonávať činnosť plemenárskej or-

ganizácie."

 

     Ďakujem vám za podporu a pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja vám.

 

     Pani poslankyne,  páni  poslanci, to  bolo jediné a po-

sledné vystúpenie v rámci rozpravy.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči.

 

     Prosím, páni poslanci, keby ste sa vrátili do rokovacej

miestnosti, budeme hlasovať.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Stotožňujem sa s návrhom pána poslanca Koncoša, aby bo-

dy 17 a 32 boli  vyňaté zo  spoločného  hlasovania, aby boli

zamietnuté. Takisto by  som  znovu prosil, aby body 4, 5, 16

a 30 boli akceptované na  osobitné hlasovanie, aby sa nepri-

jali. Ďalej, aby bola v § 32 úprava. A takisto odporúčam pá-

nom poslancom, aby akceptovali  návrh pána poslanca Farkasa,

ktorý predložil zmenu v § 6.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa  pána  spravodajcu, pána  poslanca Koncoša, či

sa bude vyjadrovať k rozprave.

 

     Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

 

     Prosím, páni poslanci, ktorí  ste mimo rokovacej miest-

nosti, keby ste sa vrátili, budeme hlasovať.

 

     Pán  spravodajca,  podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku pristúpime  najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spo-

ločnej správy.  Potom budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré predložili páni poslanci.

 

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Pán predseda, oproti návrhu, ktorý som predložil, v sú-

lade s návrhom pána poslanca alebo požiadavkou pána poslanca

Sečánskeho,  navrhujem  spoločne  hlasovať o bodoch 1, 2, 3,

6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13,  14, 15, 18, 19, 20, 21, 23, 24,

25, 26, 27, 28, 29, 31.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že si to nestihli poslanci zapísať.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Teda o všetkých  bodoch, ktoré  sú  uvedené v spoločnej

správe a gestorský  výbor odporúčal schváliť, okrem bodov 4,

5, 16, 22 a 30, za ktoré treba dať hlasovať jednotlivo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže o všetkých týchto piatich jednotlivo.

 

     Dobre,  budeme hlasovať. Takže,  prosím, páni poslanci,

hlasujeme o bodoch  spoločnej správy,  tak ako ich  prečítal

pán spravodajca.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Body 1 až 3, 6 až 15, 18 až 21, 23 až 29 a bod 31.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský  výbor od-

porúča hlasovať pozitívne.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Prosím, páni poslanci, ktorí  ste mimo rokovacej miest-

nosti, keby  ste sa dostavili do  zasadačky, pretože nie sme

uznášaniaschopní.

 

     Ešte raz  prosím, páni poslanci,  budeme hlasovať, pro-

sím, keby  ste sa vrátili na  svoje miesta. A myslím  si, že

niektorí páni poslanci, keď  to spočítavam, určite sa nepre-

zentovali. Skúsime ešte raz.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tých bo-

doch spoločnej správy, ktoré  prečítal pán spravodajca s od-

porúčaním gestorského výboru prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tieto body spoločnej správy prijali.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže samostatne hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy.

Prosím, hlasujme. Gestorský výbor ho odporúča alebo nie?

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Gestorský výbor ho odporúčal schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujte, ako chcete, keď jedni kývate tak a druhí tak.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Takže bod 4 zo spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Môžeme hlasovať, pán predseda, o bode 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme ani bod 5.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Prosím, dajte hlasovať o bode 16 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 16 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Bod 16 sme neprijali.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 22 spoločnej sprá-

vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 22 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod zo spoločnej správy.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Pán  predseda, môžeme  hlasovať  spoločne o bodoch 17 a

32, ktoré gestorský výbor odporúčal neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  spoločne o bodoch 17 a 32  gestorskej

správy a pán spoločný spravodajca hovorí, že výbor neodporú-

ča prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Myslím si,  pán predseda, že  sme  hlasovali o všetkých

bodoch spoločnej správy. (Hlasy v sále.)

 

     Tak sa ospravedlňujem, ešte o bode 30.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bode 22 sme hlasovali, len o bode 30 sme nehlasovali.

Prosím, hlasujeme o bode 30.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento bod zo spoločnej správy.

 

     Myslím si, že sme už teraz vyčerpali všetky body, takže

môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Podal ho

pán  poslanec Farkas.  Prosím,  aby  ste dali  hlasovať, pán

predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca

Farkasa, ktorý  chce doplniť nový odsek  do § 6, tak  ako ho

predniesol. Pánu ministrovi sa ten návrh pozdáva.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci  návrh z rozpravy sme

prijali.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Pán  predseda, keďže  mám poverenie  gestorského výboru

predložiť návrh podľa § 84 ods. 2 a vyčerpali sme hlasovanie

o všetkých predložených návrhoch,  navrhujem, aby sa Národná

rada Slovenskej  republiky uzniesla bez rozpravy  na tom, že

tretie čítanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona sa usku-

toční ihneď.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli ste návrh pána spravodajcu, ktorý odporučil ges-

torský výbor. Pýtam sa, či s tým súhlasíme.

 

     Nikto nie je proti, takže pristúpime k tretiemu čítaniu

o vládnom  návrhu  zákona o šľachtení a plemenitbe hospodár-

skych zvierat a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní.

 

     Otváram k tomuto  bodu rozpravu.  Do rozpravy je  možné

podať len návrhy smerujúce k oprave jazykových a technických

chýb. Nikto nedáva pozmeňujúce návrhy, končím rozpravu k to-

muto bodu  programu a môžeme pristúpiť  k hlasovaniu v rámci

tretieho čítania.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  dali  hlasovať v súlade

s § 86 zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej

republiky o vládnom návrhu zákona ako  celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  budeme hlasovať,  tak ako  návrh predniesol  pán

spravodajca. Hlasujeme o tomto zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže môžem konštatovať, že  sme schválili vládny návrh

zákona  o šľachtení  a  plemenitbe  hospodárskych  zvierat a

o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajco-

vi a, samozrejme, aj vám všetkým.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     máme ešte skoro polhodinu do 19.00 hodiny, takže môžeme

pristúpiť k dvadsiatemu  šiestemu bodu  programu, ktorým  je

druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o poľnohospodárstve a o zmene a

doplnení ďalších zákonov.

 

      Vládny návrh  ste dostali pred prvým  čítaním ako tlač

906 a spoločnú  správu výborov  schválenú gestorským výborom

máte ako tlač 906a.

 

     Aj  teraz prosím  ministra pôdohospodárstva  pána Petra

Baca, ktorého vláda poverila, aby predniesol návrh tohto zá-

kona.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na úvod mi dovoľte, tak ako pri predchádzajúcom zákone,

aj teraz  oceniť vaše podnetné  návrhy k tomuto predloženému

vládnemu návrhu zákona o poľnohospodárstve. Som presvedčený,

že vaše pripomienky boli motivované snahou pomôcť slovenské-

mu poľnohospodárstvu.  Napriek tomu mám  za to, že  niektoré

z týchto pripomienok, tak ako  boli prednesené, budem musieť

navrhnúť na  neprijatie, a to z dôvodu  ich  nesystémovosti,

ako aj z tých  dôvodov,  že ich vlastne  obsahuje predložená

zmena vládneho návrhu, niektoré z nich trošku v inej podobe,

inak formulované a na inom mieste, ako sú niektoré návrhy.

 

     Konkrétne  zásadne nesúhlasím s bodmi 14 a 15 spoločnej

správy  výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky (tlač

906a).

 

     Prijatím  novely  zákona o konkurze  a vyrovnaní  číslo

12/1998 Z. z. sa realizácia konkurzov pravdepodobne zdynami-

zuje a nebude potrebné, aby správca konkurznej podstaty...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     ... alebo úplatca zabezpečoval  poľnohospodársku výrobu

dlhší  čas. Príjemcom  podpory by  mal byť  nový nadobúdateľ

zbankrotovaného poľnohospodárskeho majetku. Vypustenie toho,

že  podporu nemožno  poskytnúť tomu,  na koho  bol vyhlásený

konkurz, by mohlo neželateľne predĺžiť  čas, o ktorý sa kon-

kurzná podstata speňažuje, pretože správca tejto podstaty by

sa mohol  spoliehať na štátnu  podporu a niekedy aj niekoľko

rokov vlastne žiť z tejto  podpory. Zároveň navrhovaná zmena

v bode 15 je vlastne zlúčením § 4 ods. 2 písm. b) a c) pred-

loženého návrhu,  pričom spoločná správa  na túto skutočnosť

nereaguje  napriek  tomu, že je to v rozpore s legislatívno-

technickými  pravidlami Národnej  rady Slovenskej republiky.

Body 14 a 15 navrhujem teda neprijať.

 

     Takisto  nesúhlasím s bodom 18, čo  odôvodňujem tým, že

zákon o poľnohospodárstve  by nemal  riešiť  zmluvné  vzťahy

smerom k obchodu. Ak  nebude vôľa  zákonodarcu tento problém

riešiť, malo by sa tak stať príslušnou zmenou Obchodného zá-

konníka, a nie v tomto  zákone. To by  som veľmi pekne chcel

poprosiť, aby  sa akceptovalo, pretože,  pokiaľ by sa  tento

návrh v bode 18 akceptoval, úplne  by  to zmenilo koncepciu,

zmysel toho zámeru, ktorý sme v návrhu sledovali.

 

     Takisto nesúhlasím s bodom 20, pretože sa domnievam, že

nie je potrebné predložený návrh doplniť v takom navrhovanom

smere,  nakoľko v slovenskom  právnom  poriadku máme  zákon,

ktorý nami navrhovaný postup označuje ako núdzové opatrenie.

Je to  zákon  číslo 214/1997 Z. z. o ochranných  opatreniach

pri dovoze.

 

     S bodom 21 nesúhlasím z dôvodu,  že zatiaľ  uvedená me-

dzinárodná zmluva  nebola uverejnená v Zbierke  zákonov Slo-

venskej republiky, a preto nevieme  uviesť  jej číslo. Tu sa

požadovalo uviesť číslo. Pre  informáciu len uvádzam, že Mi-

nisterstvo  hospodárstva  Slovenskej  republiky v spolupráci

s Ministerstvom zahraničných vecí  Slovenskej republiky pri-

pravuje túto na uverejnenie.

 

     Takisto nesúhlasím s bodmi 22 a 23. Mechanizmus obsiah-

nutý vo vládnom návrhu zákona o poľnohospodárstve je v plnom

súlade s podmienkami  obsiahnutými v dohode o poľnohospodár-

stve ako súčasti Dohody o zriadení  Svetovej obchodnej orga-

nizácie WTO.

 

     Návrh  uvedený v týchto bodoch spoločnej  správy je to-

tožný s naším pôvodným návrhom. Tento návrh však bol modifi-

kovaný vzhľadom  na to, že pri  každej zmene označenia polo-

žiek colného sadzobníka alebo pri zmene jednotnej klasifiká-

cie výrobkov  by sme  museli  meniť i zákon o poľnohospodár-

stve,  pretože  tento  by v prílohe  obsahoval  presné  kódy

a názvy výrobkov. Z uvedeného  dôvodu teda bol pôvodný návrh

prepracovaný.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi vysloviť presvedčenie,  že návrhy, ktoré som

predložil, a argumenty, ktoré som k nim uviedol, sú zrozumi-

teľné a budete  ich  akceptovať  ako  návrhy,  ktoré smerujú

k podpore  celkového  ducha a filozofie  tohto  zákona, a že

znamenajú jeho vylepšenie.

 

     Ďakujem vám za podporu a ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Dávam slovo predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo pánu

poslancovi Delingovi, aby nás podľa § 80 ods. 2 zákona o ro-

kovacom poriadku informoval o záveroch prerokovania návrhov.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľujem si predniesť spoločnú správu výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o prerokovaní vládneho návrhu zá-

kona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení  ďalších záko-

nov, ktorých prednesením ma  poveril výbor pre pôdohospodár-

stvo svojím uznesením zo dňa 12. mája tohto roku číslo 347.

 

     Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením čís-

lo 992 z 25. marca tohto roku pridelila vládny  návrh zákona

o poľnohospodárstve a o zmene  a doplnení ďalších zákonov na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a národnosti a Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre životné  prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     V časti II spoločnej  správy, vážené  pani  poslankyne,

páni poslanci, máte návrhy, ktoré gestorskému výboru doručil

poslanec Národnej  rady Slovenskej republiky  Jaroslav Volf.

Máte  ich  predložené v písomnej  podobe, preto  ich nebudem

osobitne uvádzať. Chcem však  poznamenať, že gestorský výbor

sa týmito  návrhmi zaoberal dôsledne a nevyslovil s nimi sú-

hlas.

 

     K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky vý-

bory  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým bol návrh

pridelený,  odporúčanie pre  Národnú radu,  aby tento vládny

návrh zákona schválila s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrh-

mi, a to tak, že  Ústavnoprávny  výbor  Národnej rady prijal

k tomu uznesenie číslo 602 z 28. apríla, Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu prijal

uznesenie  číslo 341 z 30. apríla, ďalej Výbor Národnej rady

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijal uznesenie

číslo 538 z 29. apríla, Výbor  Národnej rady  pre pôdohospo-

dárstvo prijal uznesenie  číslo 341 15. apríla, Výbor Národ-

nej rady pre verejnú  správu, územnú samosprávu a národnosti

prijal uznesenie číslo 336 28. apríla a Výbor  Národnej rady

pre  životné prostredie a ochranu  prírody  prijal uznesenie

číslo 311 16. apríla.

 

     Teda všetky uvedené výbory  prerokovali tento návrh zá-

kona v lehote, ktorá bola  určená  uznesením Národnej  rady.

Návrhy a pripomienky z výborov k prerokovanému  vládnemu ná-

vrhu zákona máte uvedené, vážené  pani poslankyne a páni po-

slanci, v štvrtej  časti spoločnej  správy a nebudem  ich tu

teda osobitne  rozvádzať. Chcem len  zdôrazniť, že gestorský

výbor  pri  koordinácii  týchto  návrhov  odporúča  hlasovať

o týchto  návrhoch  takto: spoločne  o bodoch 1, 2, 4, 6, 7,

8, 9, 11, 13,  14, 16, 17, 18,  19 až 29, 31 a 32 s tým,  že

odporúča tieto návrhy schváliť.  Ďalej gestorský výbor odpo-

rúča  hlasovať  spoločne o bodoch 3, 5, 10, 12, 15, 27, 28 a

30 s návrhom neschváliť ich.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  ako gestorský  výbor na  základe stanovísk určených

výborov  k  vládnemu  návrhu  zákona  o  poľnohospodárstve a

o zmene a doplnení  ďalších  zákonov vyjadrených v ich uzne-

seniach  uvedených v bode III tejto  správy  v súlade s § 79

ods. 4 písm. f) a § 83 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady odporúča Národnej rade  Slovenskej republiky vládny ná-

vrh  zákona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

 

     Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spra-

vodajcu  predložiť  návrh  podľa § 83 ods. 4,  § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona  Národnej rady  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Spoločnú správu výbor Národnej rady ako gestorský výbor

schválil uznesením číslo 347 z 12. mája 1998.

 

     Toľko,  vážený  pán  predseda  a  vážená  Národná rada,

o spoločnej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Takže môžem  otvoriť k tomuto bodu  rozpravu. Nemám pí-

somné prihlášky,  preto sa pýtam,  kto sa hlási  do rozpravy

z pléna. Pán poslanec Koncoš.  Ak nikto viac, končím možnosť

prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Koncoša.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v mene  skupiny poslancov si  dovoľujem predložiť návrh

na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona o poľnohospodár-

stve a o zmene a doplnení  ďalších zákonov (tlač 906). Návrh

skupiny poslancov, myslím si, dostali všetci písomne, predsa

len mi dovoľte niekoľko slov.

 

     V článku I v § 2 ods. 1 sa v písm. a) hovorí o tom,  že

prostriedky  štátneho  rozpočtu  uvedené v odsekoch 1 a 2 sa

poskytujú na základe zmluvy,  ktorá obsahuje aj záväzok prí-

jemcu, a v bode a) viesť prijaté  prostriedky na samostatnom

účte v banke.

 

     Navrhujeme, aby  sa  písmeno a) v § 2 ods. 4 vypustilo.

Za situácie, keď sa  väčšina dotačných prostriedkov bude po-

skytovať až po  zrealizovanej činnosti, na ktorú sa prispie-

va, to  je až po predložení  uhradenej faktúry, je povinnosť

viesť dotačné prostriedky na osobitnom účte nadbytočná a ne-

funkčná.

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh  sa  týka § 4, kde  navrhujeme

doplniť  odsek 6, ktorý  znie: "Na poskytnutie  prostriedkov

podľa § 2 a 3 sa  nevzťahujú  ustanovenia osobitného predpi-

su." Tým osobitným predpisom podľa nášho návrhu je zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 263/1993 Z. z. o ve-

rejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných  prác, zákon

o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

 

     Následne sa odkazy 11 až 16 menia na odkazy 12 až 17.

 

     Svoj návrh odôvodňujeme tým,  že celkový charakter poľ-

nohospodárskej výroby, jej závislosť od klimatických podmie-

nok, vplyvov biologického charakteru  si vyžaduje veľmi ope-

ratívne finančné zabezpečenie  tejto výroby. Postup poskyto-

vania prostriedkov formou  verejného obstarávania aj doteraz

často  znemožňoval účel,  na ktorý  sa prostriedky  použili.

Chceme sa v budúcnosti tomu vyhnúť.

 

     V bode 3 tiež navrhujeme  doplniť  nový článok IV. Jeho

písomné znenie máte k dispozícii, nechcel by som ho tu...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, chcem len upozorniť pána spoločného spra-

vodajcu, že  vás nesleduje a vy dávate  pozmeňujúce  návrhy.

Nezapísal si ani jeden. Ja som si ich tiež nezapísal.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Spolu je  podpísaný, takže je  spolupredkladateľom a má

ich k dispozícii, pán predseda.

 

     Chcel by som len zdôrazniť úpravu § 115, ktorý sa dopĺ-

ňa  odsekom 3, ktorý  znie: "Z exekúcie  sú  vylúčené i veci

podnikateľa hospodáriaceho na pôde,  ak by s ich exekuovaním

bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy

alebo zachovanie plynulej  prevádzky rastlinnej a živočíšnej

výroby podľa osobitných predpisov."

 

     Myslím  si, že  zdôvodnenie, ktoré  je priložené, úplne

postačuje.

 

     Vzhľadom  na to,  že vývoj  salda zahraničného  obchodu

s poľnohospodárskymi  a  potravinárskymi  komoditami  nie je

vždy priaznivý a treba vytvoriť predpoklady na ochranu domá-

cich  producentov a domáceho  trhu,  navrhujeme ďalší bod 4,

a to v § 7 doplniť odsek 5 v tomto znení: "Vláda môže svojím

nariadením  na  niektoré  dovážané  poľnohospodárske výrobky

a potraviny, na ktoré sa neuplatnili opatrenia  podľa ods. 1

a podľa § 6 ods. 2, ustanoviť ich vstupnú hodnotu." V odkaze

sa hovorí o tom, že  vstupnou hodnotou na účely tohto zákona

je taká colná hodnota tovaru,  pri ktorej sa neuplatňuje do-

datočné clo.  Takéto znenie obsahuje aj  zákon o poľnohospo-

dárstve, ktorý bol schválený v Českej republike. Vzhľadom na

to,  že Slovenská  republika  má s Českou  republikou  colnú

úniu, a teda viac-menej jednotný trh aj s poľnohospodárskymi

komoditami a potravinami, máme za  to, že zdôraznenie a zvý-

raznenie takéhoto  opatrenia, možnosti jeho  prijatia je na-

mieste.

 

     Prosím, pani  kolegyne, páni  kolegovia, v mene skupiny

predkladateľov o podporu týmto návrhom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Takže to  bol posledný v rozprave.  S faktickou poznám-

kou... Videl  som napísaného len  Koncoša, pán poslanec.  Vy

ste sa  prihlásili potom, keď  som už uzavrel  možnosť. (Šum

v rokovacej sále.) Takže s faktickou poznámkou môžete vystú-

piť ešte v rámci rozpravy,  ale pozmeňujúce návrhy sa nedajú

dávať. Môžete na ne upozorniť.

 

     Takže faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by som faktickou poznámkou reagovať na predloženú

novelu zákona v tom zmysle,  že rieši tri základné problémy.

Predovšetkým zdokonaľuje použitie prostriedkov štátneho roz-

počtu, pretože doposiaľ  pri používaní prostriedkov štátneho

rozpočtu dochádzalo k určitým nepresnostiam, ba častokrát aj

k prechmatom a nesprávnemu  využívaniu. Táto  novela  zákona

výrazne  mení  podmienky  na  použitie prostriedkov štátneho

rozpočtu. Ďalej zdokonaľuje ochranu životného prostredia po-

dobne, ako to robia Rakúšania a Švajčiari. Ďalej zdokonaľuje

fungovanie  trhových  vzťahov, hlavne v § 5 zavedením povin-

nosti, aby sa platilo do 14 dní prvovýrobcom potravín.

 

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Dosiahne sa tým významná  zmena oproti súčasnému stavu,

keď v reťazci  výroby potravín boli  práve prvovýrobcovia na

tom najhoršie,  pretože efekt z výroby  poľnohospodárstva sa

realizoval  predovšetkým v treťom  stupni,  a  to  v obchode

s potravinami, a pre  prvovýrobcov sa  ušiel  buď  minimálny

efekt,  alebo proste  nulový. Preto  celý rad poľnohospodár-

skych závodov pracuje so stratou.

 

     Prosím vás, aby ste podporili návrh novely tohto zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Takže rozprava k tomuto bodu sa skončila.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minis-

ter, budete sa vyjadrovať k rozprave?

 

     Nech sa páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem vás poprosiť, aby  ste podporili návrh predložený

pánom  poslancom  Koncošom,  ktorý  podpísali  páni poslanci

v potrebnom počte. Takisto by som chcel znova, keby ste boli

takí láskaví a zachytili návrh predkladateľa, že nesúhlasíme

na rozdiel od spoločnej  správy s prijatím bodu 14, nesúhla-

síme s prijatím bodu 18, nesúhlasíme s prijatím bodu 20, ne-

súhlasíme s prijatím bodu 21, nesúhlasíme s prijatím bodu 22

a bodu 23. Prosím, keby  ste tieto odporúčania predkladateľa

akceptovali.

 

     Ďakujem pekne.

 

     (Šum v rokovacej sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, pokoj.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Bod 15 je  spoločný  názor  predkladateľa so  spoločnou

správou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pýtam sa pána  spoločného spravodajcu, či sa chce

vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v súvislosti a kontexte s vystúpením  pána ministra dá-

vam  návrh na  vyňatie na  osobitné hlasovanie  zo spoločnej

správy bodov 14, 18, 20, 21, 22 a 23.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, čiže ste si osvojili názor pána ministra.

 

     Skončili ste? To je všetko?

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Skončil som, áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme  teda  pristúpiť k hlasovaniu.  Budeme  hlasovať

najskôr podľa § 83 ods. 3 zákona, a to o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

 

     Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať, keby ste zauja-

li  svoje  miesta v rokovacej  miestnosti.  Budeme  hlasovať

najskôr o bodoch zo  spoločnej správy. Môžete uvádzať hlaso-

vanie.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prosím, aby ste dali  hlasovať spoločne o týchto bodoch

zo  spoločnej  správy: 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9,  11, 13, 16, 17,

19, 24, 25, 26, 29, 31 a 32 s tým, že gestorský  výbor odpo-

rúča tieto návrhy prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže počuli ste  návrh spoločného spravodajcu. Prezen-

tujme sa a hlasujme. Gestorský  výbor  odporúča prijať tieto

návrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tieto  body spoločnej správy prija-

li.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch spoločnej

správy 3, 5, 10, 12, 15, 27, 28 a 30 s tým, že gestorský vý-

bor odporúča tieto návrhy neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A tam sú ešte tie osvojené návrhy.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Tie pôjdu jednotlivo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prezentujme sa a hlasujme o tých bodoch spoločnej

správy, ktoré  prečítal pán  poslanec s odporúčaním neprijať

ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej, pán predseda, budeme hlasovať o bode 14.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujme  samostatne o bode 14 a odporúčanie  tam bolo,

myslím si, že neprijať. Prijať? Neprijať.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Gestorský  výbor odporúča  prijať, minister  hovorí, že

nie je to dobré.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej,  pán predseda,  dajte  hlasovať  osobitne o bode

číslo 18.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujme o bode číslo 18.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Gestorský výbor odporúčal prijať, minister nie.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nezvoňte, potom sa čísla poprehadzujú.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej, pán predseda, dajte osobitne hlasovať o bode 20.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 20 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej  budeme  osobitne  hlasovať  o  bode 21 spoločnej

správy.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 21 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej, pán predseda, dajte osobitne hlasovať o bode 22.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 22.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     A  ešte  budeme  osobitne  hlasovať o bode 23 spoločnej

správy.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento posledný bod spoločnej správy.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Áno, tým boli vyčerpané body zo spoločnej správy. Teraz

môžeme  pristúpiť,  pán  predseda, k hlasovaniu o  návrhoch,

ktoré odzneli v rozprave.

 

     V rozprave odznel  návrh pána  poslanca  Koncoša, ktorý

predniesol 5 návrhov. Myslím si,  že by sme mohli dať hlaso-

vať, pán Koncoš, o všetkých spoločne, áno? (Odpoveď poslanca

z pléna.)  Po  súhlase  pána  Koncoša  dávam  návrh, aby sme

o všetkých  bodoch, ktoré  predniesol v rozprave,  hlasovali

spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, prezentujme  sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Koncoša. Hlasu-

jeme o všetkých naraz.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sme prijali.

 

     Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rozprave neboli, myslím si.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán  predseda, mám poverenie  gestorského výboru

predložiť návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa  Národná rada Slo-

venskej republiky  na návrh gestorského  výboru bez rozpravy

uzniesla na  tom, že tretie  čítanie o prerokovanom  vládnom

návrhu zákona sa uskutoční ihneď. Prosím, aby ste o tom dali

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa, páni poslanci, súhlasíte  s tým, aby sme hla-

sovali hneď v treťom čítaní?

 

     Ak áno, pristupujeme k tretiemu čítaniu.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu  programu - k návrhu zá-

kona o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení  ďalších záko-

nov. Má  niekto prihlášku do  rozpravy? Nemá, neboli  žiadne

pozmeňujúce a doplňujúce technické a gramatické návrhy, tak-

že môžem uzavrieť rozpravu a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán predseda,  prosím, aby  ste  dali hlasovať v súlade

s § 86 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej rady o vládnom

návrhu zákona ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o vládnom

návrhu ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh sme prijali.  (Potlesk.)

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne.  Je to historická chvíľa,  pretože je to

prvý zákon o poľnohospodárstve.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     kým prerušíme rokovanie tejto  schôdze, chcem vám ozná-

miť, že zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine vládnym návr-

hom zákona podľa bodov 27 a 28 s tým,  že dôjde k zmene pro-

gramu.  Bod 29 sme dali  na  stredu 29. mája  a všetky  body

programu, ktoré má predkladať minister financií, musíme pre-

ložiť, pretože je na zahraničnej ceste. Poslal mi list. Tak-

že po poľnohospodárskych návrhoch by boli návrhy, ktoré bude

predkladať podpredsedníčka vlády pani  Tóthová a o 15.00 ho-

dine by sme mali prerokovať vládny návrh zákona, ktorý pred-

kladá minister zdravotníctva. Je tu  však návrh, že ho nemô-

žeme prerokovať, pretože súvisí so zákonom o sociálnych prá-

vomociach. Takže o 15.00 hodine by sme prerokovali návrh zá-

kona, ktorý predkladá pán Zlocha. Ďalej sa budeme musieť do-

hodnúť, pretože  na zahraničnej ceste je  aj minister práce,

sociálnych vecí a rodiny, a ten tam má skoro 10 bodov. Takže

to  je  len  informácia  pre  vás,  ako  bude zajtra vyzerať

schôdza.

 

                    Tretí deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       14. mája 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram tretí  deň rokovania 47. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 22 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku  som po-

vinný aj v tento  deň oznámiť ospravedlnených. Oznamujem, že

som nedostal žiadne  ospravedlnenie z dnešného dňa rokovania

tejto schôdze.

 

     Napriek tomu, že som tých,  ktorí tu včera boli do pre-

rušenia  schôdze, informoval o programe  schôdze, chcem  vám

povedať, že budeme  pokračovať najskôr bodmi 27 a 28 a potom

budú  nasledovať  body 35 a 36. Popoludní, po  skončení bodu

hodina otázok,  by sme mali  začať  bodom 33 a potom  by mal

nasledovať bod 47 a ďalšie tak, ako sme sa večer dohodli.

 

     Prosím, budeme teraz pokračovať  ďalším bodom a to dru-

hým čítaním o

 

     vládnom  návrhu  zákona o ekologickom poľnohospodárstve

a výrobe biopotravín.

 

     Tento vládny návrh zákona  ste dostali pred prvým číta-

ním ako tlač 923 a spoločnú správu výborov schválenú gestor-

ským výborom ako tlač 923a.

 

     Vládny  návrh  zákona  odôvodní  na základe rozhodnutia

vlády minister pôdohospodárstva pán Peter Baco.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     všetky pripomienky,  ktoré  odzneli v určených výboroch

Národnej  rady  Slovenskej  republiky a ktoré sú  obsiahnuté

v spoločnej  správe  (tlač 923a),  predložený  návrh  zákona

o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín zlepšu-

jú, precizujú a chcem sa vám za tieto návrhy poďakovať.

 

     Napriek tejto  skutočnosti by som  si dovolil upozorniť

na bod 4 spoločnej správy,  ktorý svojím spôsobom chce zúžiť

definície  základných pojmov  ekologického poľnohospodárstva

len na účely tohto zákona.  Pri príprave tohto návrhu sme si

ako predkladatelia, naopak, kládli za cieľ, aby sme vytvori-

li jednotný pojmový aparát  pre celý právny poriadok Sloven-

skej  republiky  v  oblasti  ekologického  poľnohospodárstva

a výroby biopotravín. Dávam preto  na zváženie, či pozitívne

odsúhlasíte tento  bod 4 spoločnej  správy. Za predkladateľa

môžem uviesť  stanovisko, že by  sme ho odporúčali  neprijať

a nechať  proste  fixovanú v tomto  zákone  pojmológiu, teda

pojmový aparát,  ktorý sa používa  pre celý právny  poriadok

Slovenskej republiky.

 

     S ostatnými bodmi spoločnej správy súhlasím.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a podporu pri prerokovaní toh-

to zákona a chcem vás poprosiť  nakoniec ešte raz o jeho od-

súhlasenie.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Prosím teraz pán poslanca Pála Farkasa, ktorý je určený

ako spravodajca, aby nás informoval podľa § 80 ods. 2 zákona

o rokovacom  poriadku  o  priebehu  prerokovania a návrhoch,

ktoré vo výbore vzišli.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     prednesením spoločnej správy výborov Národnej rade Slo-

venskej  republiky  o  prerokovaní  vládneho  návrhu  zákona

o ekologickom  poľnohospodárstve a výrobe  biopotravín (tlač

číslo 923) ma poveril svojím  uznesením číslo 348 z 12. mája

1998 Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre poľnohos-

podárstvo.

 

     Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením čís-

lo 993 z 25. marca 1998 pridelila vládny návrh zákona o eko-

logickom  poľnohospodárstve a výrobe biopotravín na preroko-

vanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre životné  prostredie a ochranu prírody. Za

gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo.

 

     V časti II spoločnej  správy  máte návrhy, ktoré  nášmu

výboru doručil  poslanec Národnej rady  Slovenskej republiky

Anton Juriš.  Máte ich predložené v písomnej  podobe,  preto

ich nebudem uvádzať. Treba však poznamenať, že gestorský vý-

bor sa týmito návrhmi zaoberal a nevyslovil s nimi súhlas.

 

     K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky vý-

bory  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým bol návrh

pridelený, odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky

vládny návrh zákona  schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi

návrhmi, a to: Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  uznesením  číslo 604 z 28. apríla 1998, Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci uznesením  číslo 448 z 15. apríla 1998, Výbor Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné  prostredie a

ochranu  prírody  uznesením  číslo 310  zo 16. apríla 1998 a

Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo  uznesením  číslo 342 z 15. apríla 1998. Všetky uvedené

výbory prerokovali  predmetný  návrh zákona v lehote určenej

uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrhy a pripomienky z výborov k prerokúvanému vládnemu

návrhu  zákona máte  uvedené, vážené  pani poslankyne,  páni

poslanci,  v časti IV spoločnej  správy,  preto  ich nebudem

uvádzať.

 

     Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch hlasovať takto: spoločne hlasovať o všetkých bodoch

okrem bodu 5 s odporúčaním  schváliť ich a o bode 6 hlasovať

osobitne s odporúčaním neschváliť ich.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  ako gestorský  výbor na  základe stanovísk určených

výborov k vládnemu  návrhu  zákona o ekologickom poľnohospo-

dárstve a výrobe  biopotravín  vyjadrených v ich uzneseniach

a vyjadrených v bode III tejto správy v súlade s § 79 ods. 4

písm. f) a § 83 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republi-

ky vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve a vý-

robe biopotravín (tlač 923) v znení  schválených  pozmeňujú-

cich  a  doplňujúcich  návrhov  uvedených  v tejto spoločnej

správe schváliť.

 

     Gestorský výbor  ma ako spoločného  spravodajcu poveril

predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona schválil

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo ako gestorský výbor uznesením číslo 349 z 12. mája 1998.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec, aj ja vám.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nemám písomné prihlášky, preto sa pýtam,

či sa niekto hlási do  rozpravy z pléna. Pán poslanec Novák.

Ešte niekto? Ak nie, končím  možnosť prihlásiť sa do rozpra-

vy.

 

     Prosím, pán poslanec Novák.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mohol  som to  povedať aj z miesta.  Tak  ako vyplynulo

z úvodného slova  pána ministra, že  bod 4 je  problematický

a nevystihuje to,  čo si želá predkladateľ,  osvojujem si ho

s tým, že ho navrhujem neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec.  Urobili ste  to dobre, pretože

z miesta sa faktickou poznámkou nemôžu robiť pozmeňujúce ná-

vrhy. Takže ste sa správne prihlásili do rozpravy.

 

     Pani poslankyne, poslanci, končím rozpravu k tomuto bo-

du programu.

 

     Ešte sa  pýtam, či sa pán  minister chce vyjadriť. Nie.

Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

 

     Môžeme, pán spoločný  spravodajca, pristúpiť k hlasova-

niu. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej

správy.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Najprv  by sme  hlasovali o všetkých  bodoch  spoločnej

správy, okrem bodov 4 a 5, s odporúčaním prijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani  poslankyne, páni poslanci,  budeme hlaso-

vať. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy tak, ako navrhol

pán spoločný  spravodajca, o všetkých  bodoch s tým, že ges-

torský výbor odporúča tieto návrhy prijať.

 

     Hlasujme o bodoch spoločnej správy,  okrem bodov 4 a 5,

s pozitívnym návrhom.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Ďalej  by  sme  mali  hlasovať,  pán predseda, o bodoch

4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste  návrh.  Hlasujeme o bodoch 4 a 5 spoločnej

správy, ktoré gestorský výbor neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto dva body.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán  predseda, mám poverenie  gestorského výboru

predložiť návrh  podľa § 84 ods. 2, aby sa Národná rada Slo-

venskej republiky  na návrh gestorského  výboru bez rozpravy

uzniesla na  tom, že tretie  čítanie o prerokovanom  vládnom

návrhu zákona sa uskutoční ihneď.

 

     Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Novák mal tiež pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Odhlasovali sme ho v bode číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, počuli  ste návrh pána

poslanca Farkasa, ktorý má poverenie od výboru navrhnúť, aby

sme túto novelu zákona prerokovali hneď v treťom čítaní. Pý-

tam sa, či všetci súhlasíme.

 

     Ak áno, môžeme pristúpiť k  rokovaniu o tomto bode pro-

gramu v rámci tretieho čítania.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu. Ak sa  nikto

nehlási, končím možnosť prihlásiť sa  do rozpravy, a tým po-

dať aj pozmeňujúce návrhy. Rozprava je skončená.

 

     Môžeme podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpiť

k hlasovaniu o zákone ako celku.  Prosím, aby sme sa prezen-

tovali a hlasovali.

 

     Návrh od výboru pre pána spoločného spravodajcu je pri-

jať túto novelu zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona ako

celok.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi Farkasovi.

 

     Môžeme  pristúpiť k bodu dvadsaťosem,  ktorým je  znovu

druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu zákona o veterinárnej  starostlivosti a

o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 936 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 936a.

 

     Pán minister  Baco, keďže ste aj  teraz určený za vládu

ako predkladateľ,  prosím, aby ste nás  oboznámili s návrhom

zákona.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na úvod si dovolím pripomenúť,  ako sme už hovorili pri

prvom  čítaní, že  ide o veľmi  závažný  zákon, na ktorom sa

pracuje veľa rokov. Mali  sme 29 rôznych variantov, 14 v pa-

ragrafovom znení v podobe  ucelených zákonov, takže predkla-

daný návrh je, povedal by  som, syntézou toho poznania a vý-

voja práce, ktorá sa v tejto  oblasti urobila počas veľa ro-

kov, môžem povedať, na všetkých úrovniach či štátnej správy,

či samosprávy, či odborných  kruhov z oblasti teórie, ale aj

medzinárodnej praxe.

 

     Dámy a páni, napriek tomu,  že pozmeňujúce  návrhy  ob-

siahnuté v spoločnej  správe dosť  zásadne modifikujú vládou

predložený návrh, chcel by som povedať, že s väčšinou z nich

súhlasím a sú vlastne, tak  ako  sa  predkladajú v spoločnej

správe, produktom, dá sa  povedať, spoločnej práce a spoloč-

ných dohôd.

 

     Zásadne nesúhlasím s bodmi 8 a 9 spoločnej správy, pre-

tože ustanovenia návrhu, ktorých  sa týkajú, boli motivované

snahou  skvalitniť  prácu  súkromných  veterinárnych lekárov

a zvýšiť zodpovednosť  štátu za terénny  výkon veterinárnych

služieb po ich privatizácii a vlastne zviditeľniť a fakticky

aj fixovať konečnú zodpovednosť štátu a štátnej exekutívy za

situáciu v oblasti nákaz a v oblasti ochrany  územia Sloven-

skej republiky pred zavlečením  nákaz a v celej  problemati-

ke veterinárnej starostlivosti. Čiže s bodmi 8 a 9 spoločnej

správy nesúhlasím.

 

     V súvislosti s tým si dovolím  poukázať na  to, že body

11 a 12 spoločnej správy,  ktoré tiež modifikujú tieto usta-

novenia, je potom možné chápať ako kompromis, čiže odporúčal

by som tieto body prijať.

 

     Dovoľte mi, aby som na záver ocenil spoluprácu všetkých

na tej podobe, ktorá je vyjadrená v spoločnej správe, a pro-

sil by som  vás o podporu  spoločnej  správy s tým, že  body

8 a 9 odporúčam  neprijať a, naopak,  body 11 a 12 spoločnej

správy prijať.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  určený pán poslanec Ľubo-

mír  Novotný.  Prosím  pána  poslanca,  aby  nás  informoval

v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku o priebehu

prerokovania a návrhoch, ktoré vzišli z gestorského výboru.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o prerokovaní vládneho návrhu zá-

kona o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení nie-

ktorých  ďalších  zákonov (tlač 936). Poveril  ma tým  výbor

svojím uznesením číslo 349 z 12. mája. Bol to Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením čís-

lo 994 z 25. marca 1998 pridelila  vládny návrh zákona o ve-

terinárnej  starostlivosti a o zmene  a doplnení  niektorých

ďalších zákonov  na prerokovanie Ústavnoprávnemu  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Za gestorský  výbor určila Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 6. mája 1998 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie sú členmi výboru, ktorým  bol vládny návrh zákona pride-

lený,  oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o roko-

vacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky vý-

bory  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým bol návrh

pridelený, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky

vládny návrh  zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi

návrhmi. Všetky  uvedené výbory prerokovali  predmetný návrh

zákona v  lehote určenej uznesením  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Návrhy a pripomienky z výborov k prerokúvanému vládnemu

návrhu  zákona máte  uvedené, vážené  pani poslankyne,  páni

poslanci,  v časti IV spoločnej  správy, preto  ich  nebudem

uvádzať. Gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch hlasovať takto:

 

     a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 - prosím, aby ste si

v spoločnej správe  opravili, došlo  tu k preklepu, bod 5 má

byť v tejto  časti a), a nie v časti b), ďalej o bode 6 - ak

prijmeme bod 6, vylúčime  tým bod 7 - 8, 9, 13,  14, 15, 21,

22, 23, 25, 26, 28, 29, 31,  32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39,

40, 41, 42, 43... (Hlasy z pléna.) V spoločnej  správe je to

uvedené...

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V spoločnej správe máte všetko uvedené.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     ...44, 45, 46, 47, 50, 51, 52,  55, 56, 57 a 58 s návr-

hom gestorského výboru uvedené  body spoločnej správy schvá-

liť;

 

     b) spoločne  hlasovať o bodoch 10, 11, 12,  16, 17, 18,

19, 20, 24, 27,  30, 38, 48, 49, 53, 54 a 59 s návrhom  ges-

torského výboru neschváliť.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  ako gestorský  výbor na  základe stanovísk určených

výborov k vládnemu  návrhu zákona o veterinárnej  starostli-

vosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov vyjad-

rených v uzneseniach uvedených v bode III tejto správy v sú-

lade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej  rady Slovenskej  republiky odporúča  Národnej rade

Slovenskej republiky vládny návrh zákona o veterinárnej sta-

rostlivosti a o zmene  a doplnení niektorých ďalších zákonov

v znení  schválených  pozmeňujúcich  a doplňujúcich  návrhov

uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

 

     Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spra-

vodajcu  nášho  výboru  predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a

§ 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona schválil

výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo uznesením číslo 348 z 12. mája 1998.

 

     Pán predseda, to je všetko zo spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, pristúpime k rozprave.

Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. Nemám písomné pri-

hlášky do rozpravy.  Pýtam sa, či sa niekto  hlási. Píšem si

pána poslanca  Čopíka, pána poslanca Pokorného.  Ak sa nikto

ďalší nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Čopíka.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážení páni poslanci, poslankyne,

 

     vzhľadom na úvodné slovo  pána ministra k prerokúvanému

zákonu žiadam vyňať zo  spoločného hlasovania body spoločnej

správy číslo 8 a 9 na osobitné  hlasovanie s odporúčaním ne-

prijať  ich.  Stotožňujem  sa  so  stanoviskom pána ministra

a prijať  alternatívne  body spoločnej správy číslo 11 a 12.

Chcem podotknúť,  že aj v gestorskom  výbore pri prerokúvaní

spoločnej  správy nebolo  jednoznačné stanovisko  pri bodoch

číslo 8 a 9. Z toho  titulu  odporúčam  tieto  body neprijať

a alternatívne body číslo 11 a 12 prijať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     navrhujem zo spoločnej správy  vyňať na osobitné hlaso-

vanie body  číslo 11 a číslo 12. Tieto  úpravy § 18 ods. 2 a

§ 18 ods. 3 tak,  ako  sú  uvedené  v spoločnej  správe,  sú

vlastne kompromisným riešením  danej problematiky. Tieto ná-

vrhy boli prijaté na  rokovaní výboru pre životné prostredie

a ochranu  prírody. Sú  uskutočňované v  súlade s  dôvodovou

správou v druhej časti zákona - výkon štátnej správy na úse-

ku  veterinárnej  starostlivosti  uvedenej  opäť v spoločnej

správe  výborov  Národnej  rady (tlač 936a). Je to reakcia a

väzba na návrh pána kolegu poslanca Čopíka s tým, že ak budú

schválené jeho pozmeňujúce návrhy, kompromisným riešením bu-

de schváliť  tieto  dva návrhy: bod číslo 11 a číslo 12. Pre

spoločného  spravodajcu  uvádzam, aby dal o týchto dvoch bo-

doch hlasovať spolu, lebo navzájom súvisia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ak nemá nikto v rozprave faktickú poznámku, končím roz-

pravu o tomto bode.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k roz-

prave.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať

o bodoch zo spoločnej správy a prosím všetkých pánov poslan-

cov a  poslankyne, aby sa  vrátili do rokovacej  miestnosti,

budeme hlasovať.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Ak dovolíte, budeme najprv  hlasovať o bodoch spoločnej

správy, ktorú gestorský výbor  odporúča schváliť. Sú to body

1, 2, 3,  4, 5, 6, 13, 14,  15, 21, 22, 23, 25,  26, 28, 29,

31, 32, 33, 34, 35, 36, 37,  38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45,

46, 47, 50, 51, 52, 55, 56, 57, 58.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh pána  spoločného spravodajcu. O bodoch

zo spoločnej  správy, ktoré prečítal,  budeme hlasovať spolu

s odporúčaním gestorského výboru  prijať ich. Prosím, hlasu-

jeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nikto nehlasoval.

     Hlasovania sa nikto nezdržal.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Ďalej  budeme  hlasovať  spoločne o bodoch 10,  16, 17,

18, 19, 20, 24,  27, 30, 48, 49, 53, 54 a 59 s návrhom  ges-

torského výboru neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej sprá-

vy tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Gestorský

výbor odporúča tieto body neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Čopík a navrhol,

aby sme body  číslo 8 a 9 dali  na osobitné hlasovanie. Pro-

sím, aby  ste dali hlasovať o týchto  bodoch, najlepšie spo-

ločne, lebo spolu súvisia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristupujeme k  hlasovaniu o pozmeňujúcich  a doplňujú-

cich návrhoch z rozpravy a hlasujeme o návrhu  pána poslanca

Čopíka. Pán spoločný  spravodajca navrhuje spoločne hlasovať

o bodoch 8, 9.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto dva body.

 

     Ďalej pán poslanec Pokorný navrhoval vyňať zo spoločnej

správy body 11 a 12. Prosím, aby  sme  tiež o nich hlasovali

spoločne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme spoločne o bodoch 11 a 12 zo spoločnej  sprá-

vy. Je to návrh z rozpravy pána poslanca Pokorného.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spo-

ločnej správy a aj tie,  ktoré odzneli v rozprave. Mám pove-

renie gestorského výboru predložiť návrh  podľa § 84 ods. 2,

aby sa Národná rada Slovenskej republiky na návrh gestorské-

ho výboru  bez rozpravy uzniesla  na tom, že  tretie čítanie

o prerokúvanom vládnom návrhu zákona sa uskutoční hneď.

 

     Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, počuli ste  návrh, gestorský výbor zmoc-

nil  pána  poslanca  navrhnúť  Národnej  rade  hlasovať hneď

v treťom čítaní.

 

     Ak nikto nie je proti,  môžeme pristúpiť k tretiemu čí-

taniu o vládnom návrhu  zákona o veterinárnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. V rámci tejto

rozpravy je možné podávať len návrhy podľa § 85 zákona o ro-

kovacom poriadku.  Ak sa nikto  nehlási, nikto nemá  návrhy,

končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený  pán  predseda,  prosím,  aby  ste dali hlasovať

v súlade s § 86 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej  rady

Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona ako celku s od-

porúčaním gestorského výboru prijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku

o návrhu zákona ako celku. Gestorský výbor je za to, aby sme

tento zákon schválili.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

 

     Pán minister, ďakujem, aj  vám, pán spoločný spravodaj-

ca.  Bodaj by  sa vám  vždy podarilo  predkladať zákony, pri

ktorých je takýto súhlas.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teraz by sme mali  pristúpiť k tridsiatemu piatemu bodu

programu, ktorým je prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve.

 

     Tento zákon má predložiť podpredsedníčka vlády pani Ka-

tarína Tóthová. Mám informáciu, že je na ceste, takže chvíľ-

ku počkajme.

 

     (Po krátkej prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste zaujali

miesta v rokovacej  miestnosti. Pani  podpredsedníčka  vlády

nás prišla oboznámiť s obsahom  vládneho návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom prá-

ve.

 

     Ešte raz prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme

pokračovať v rokovaní.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 937. Návrh na

pridelenie vládneho  návrhu zákona na  prerokovanie vo výbo-

roch Národnej rady máte v rozhodnutí  predsedu Národnej rady

pod číslom 2095.

 

     Prosím podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú, aby

návrh uviedla.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi, aby  som na  úvod vysvetlila  svoj neskorý

príchod. V noci som  pricestovala z Francúzska a, žiaľ, mala

som rodinný  problém. Matku mi  odviezli do nemocnice,  čiže

som bola  mimo Bratislavy a dostala som neskoro avízo, takže

nedalo sa. Veľmi ma to mrzí a veľmi vás prosím o pochopenie.

 

     Dovoľte mi, aby som uviedla  návrh  novely zákona o pe-

tičnom  práve. Tento  zákon, ktorý  sa novelizuje, nadobudol

účinnosť ešte  začiatkom roku 1990. Počas jeho  uplatňovania

až dosiaľ  sa vyskytli nové skutočnosti, ako  reforma  štát-

nej správy, vznik  samosprávnych  jednotiek, prijatie zákona

o ľudských právach a slobodách,  ako aj ďalšie významné uda-

losti, ktorými nesporne bol  aj vznik samostatnej Slovenskej

republiky.

 

     Cieľom navrhovanej novelizácie je zosúladiť tento zákon

s uvedenými zmenami, ako i ďalšie  rozvinutie tejto petičnej

zásady, ktorá je  zakotvená v ústave, a to i v oblasti orgá-

nov územnej samosprávy. Táto novelizácia je súladná aj s na-

vrhovaným zákonom o sťažnostiach. Predkladanou  novelizáciou

zákona sa dopĺňa okrem iného aj zákon o orgánoch územnej sa-

mosprávy o ďalšie orgány, ktoré  sú takisto povinné konať vo

veciach petícií podľa článku 27 Ústavy Slovenskej republiky.

Novelizácia zákona je orientovaná na dôslednejšie zostavova-

nie petície,  potrebných  náležitostí petície, ako i jej sa-

motné podávanie, prešetrovanie a vybavovanie.

 

     Ide predovšetkým o rozšírenie podmienok podávania petí-

cie uvedením mena, priezviska, adresy, trvalého pobytu obča-

na a identifikačných údajov  právnickej osoby, ktoré petíciu

podávajú a svojím  podpisom ju podporujú.  Ďalej  novelou sa

doplňuje požiadavka  prehľadnosti  podpisových hárkov, t. j.

zabezpečenie úplnej a zrejmej príslušnosti jednotlivca k je-

ho menu a ostatným požadovaným identifikačným údajom.

 

     Na  zamedzenie prípadných  sporov o  strate podpísaných

hárkov novela ukladá povinnosť priebežne číslovať každý jed-

notlivý hárok.

 

     Ďalším doplnkom novely zákona  je riešenie otázky sporu

o vecnú príslušnosť na prešetrenie a vybavenie petície. Tak-

tiež návrh  zjednodušuje vybavenie ďalších  petícií podaných

v tej istej veci tým,  že ukladá orgánom prešetrujúcim petí-

ciu  iba povinnosť  oznámiť  stanovisko a výsledok vybavenia

pôvodnej petície.

 

     V súčasnej  právnej úprave absentuje  problematika hro-

madného  podávania petícií.  Preto novela  rieši aj  prípady

hromadného podávania  petícií v tej  istej veci, keď  nie je

prakticky možné písomne odpovedať samostatne tomu alebo tým,

ktorí podali  petíciu. Oproti doterajšej  právnej úprave zo-

stáva 30-dňová lehota na  vybavenie petície i naďalej zacho-

vaná, ale  návrh novely zohľadňuje  náročnosť vybavenia nie-

ktorých petícií, čo potvrdila prax,  že nie je možné vybaviť

v 30-dňovej lehote, a preto  sa zakotvuje možnosť predĺženia

lehoty o ďalších 30 dní.

 

     Vzhľadom na doterajšie problémy s určovaním príslušnos-

ti na vybavenie petícií  týkajúcich sa obcí a ich orgánov sa

navrhuje, aby ich riešil príslušný orgán územnej samosprávy.

Návrh je  koncipovaný tak, aby  mohol zohľadniť aj  prípadné

konštituovanie samosprávy  vyšších  územných celkov a regió-

nov, a tento legislatívny návrh bol vypracovaný.

 

 

     Obdobne  bude možné  požadovať podľa  novely spoluprácu

pri vybavovaní  petície od orgánov verejnej  správy, ak oso-

bitný predpis neustanoví  inak. V predkladanom návrhu novely

je ustanovená povinnosť pre orgány verejnej správy, akými sú

štátne orgány, obce, mestá a nimi  zriadené organizácie, ale

aj štátne fondy a verejnoprávne  inštitúcie, aby poskytovali

súčinnosť orgánu, ktorý vybavuje  petíciu. Od iných právnic-

kých alebo fyzických osôb možno požadovať spoluprácu pri vy-

bavovaní  sťažnosti, resp.  petície len s ich  súhlasom,  ak

osobitný predpis neustanoví inak.

 

     Dovoľte mi, aby som k úvodnému slovu priložila informá-

ciu, že predkladaný návrh novely  zákona bol vo vláde prero-

kovaný dňa 3. 3. 1998 a schválený uznesením číslo 154 z roku

1998,  ďalej informáciu,  že predkladaná  novela zákona nemá

požiadavky  na nové  administratívne  sily a nebude potrebné

zriaďovať nové inštitúcie či  orgány potrebné na vybavovanie

petícií, ďalej informáciu, že  navrhovaná novela je v súlade

s medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     verím, že predkladaná novela získa vašu priazeň a tento

parlament ju po prerokovaní prijme.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani podpredsedníčka, aj ja.

 

     Dávam slovo  určenému spravodajcovi, ktorým  je pán po-

slanec František Horál.

 

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená podpredsedníčka vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 85/1990  Zb.

o petičnom práve (tlač 937), ako spravodajca  určený výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený  na prvé čítanie do programu

tejto schôdze, ktorý sme schválili.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všet-

ky náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona

Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené

v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny

a návrhy budú  predložené v rozprave v rámci druhého čítania

vo  výboroch Národnej  rady  Slovenskej  republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

zákona o rokovacom poriadku na  tom, že po rozprave odporučí

predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 2095 z 18. 3. 1998 prideliť  návrh v druhom  čítaní na

prerokovanie týmto výborom:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a

podnikanie, Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti, Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť, Zahraničnému  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti, pričom  odporúčam, aby výbory, ktorým

bol návrh  zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote do 22.

júna 1998 a gestorský výbor v lehote do 25. júna 1998.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Páni poslanci,

poslankyne, písomnú prihlášku nemám.  Pýtam sa, či sa niekto

hlási do  rozpravy. Nehlási sa nikto  do rozpravy, uzatváram

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pani podpredsedníčka vlády,

 

     v záujme  vyjasnenia  prípadných  nedorozumení  ohľadne

textu zákona by  som sa vás iba chcel  opýtať jednu vec. Ide

skôr o dôvodovú  správu zákona, a to o § 5 ods. 4 zákona. Na

strane 4 dôvodovej správy sa uvádza, že ustanovenie odseku 4

§ 5 sa dopĺňa o požiadavku  prehľadnosti atď. a je tu  veta:

"Podpisy, mená a ostatné požadované údaje musia byť prehľad-

né a  čitateľné." Pýtam sa,  či aj podpisy  na petícii musia

byť čitateľné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani podpredsedníčka, ak chcete odpovedať.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tu vlastne ide o § 1 ods. 4 a v podstate  ide o to, aby

bolo z hárku zrejmé, o koho ide. Čiže tu je možnosť, aby bo-

lo meno napísané paličkovým  písmom a aby bol adekvátny pod-

pis k paličkovému  písmu. Musíme  si pozrieť znenie  zákona.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že  je to jednoznačné v tom,  že všetky mená

a ostatné požadované údaje k tomu  musia byť prehľadné a či-

tateľné. A podpis  je  pod  tým. (Hlasy v sále.) Viem. Podľa

mňa je to zle zoštylizované.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Musí byť  zrejmé uvedené meno.  Pretože v texte  zákona

nie je tento zvrat. Dovolím  si konštatovať, že máte pravdu,

môže to byť zavádzajúce, lebo  podpis môže byť aj nečitateľ-

ný.  Ale označenie  osoby musí  byť zrejmé.  Čiže nemôže byť

dvakrát meno - ja sa  podpíšem  Tóthová, a vzadu  bude znovu

podpis Tóthová.  Čiže dôvodová správa by  mala byť opravená,

ak to vyvoláva u poslanca nejasnosť. Aj pre prax to môže byť

málo inštruktívne. Bolo by  potrebné dôvodovú správu opraviť

tak, že  meno a priezvisko musí  byť uvedené čitateľne. Čiže

nemôže byť podpis ako meno a priezvisko. Rozumieme si?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pani podpredsedníčka, vy  tu nakoniec zastupujete pred-

kladateľa, čiže  mohli  by sme sa dohodnúť a mohli by sme to

hneď vybaviť  tak, že by  ste súhlasili, aby  sa v dôvodovej

správe  vyčiarklo  slovo "podpisy" a zostane tam len "mená a

ostatné požadované údaje musia byť prehľadné a čitateľné".

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Pán poslanec, ďakujem za toto upresnenie, lebo skutočne

v praxi by  to mohlo  viesť k nejasnosti. Ale  myslím, že tu

v sále si  rozumieme - meno  a priezvisko nemôže  byť robené

len rukopisom, ale malo by byť tak, aby bolo čitateľné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte s faktickou  poznámkou sa hlási  pán poslanec Mik-

loško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Dovoľte mi,  aby som ako predseda  klubu ohodnotil kon-

štruktívny prístup môjho poslanca Čarnogurského. (Smiech.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím s vaším ohodnotením,  pokiaľ nežiadate odo mňa

pre neho finančnú odmenu.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu  programu. Pani podpredsedníčka  vlády sa už  zrejme

nebude vyjadrovať. Pán spoločný spravodajca tiež nie. Môžeme

pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku. Prosím, pán  spoločný spravodajca, aby ste

uviedli hlasovanie.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Podľa § 73 ods. 3 písm. c)  odporúčam  predložiť  návrh

zákona na prerokovanie do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať o návrhu  spoločného spravodaj-

cu,  aby sme  súhlasili s prerokovaním  tohto  návrhu zákona

v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pre tých, ktorí do-

biehajú, hlasujeme o zaradení tohto návrhu zákona do druhého

čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Tento zákon sme zaradili do druhého čítania.

 

     Ďalej môžeme hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ide o pridelenie výborom, ktoré som spomenul, a takisto

o lehoty prerokovania, ktoré som tiež uviedol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme  hlasovať o pridelení  výborom, o určení

gestorského výboru a lehôt na prerokovanie tak, ako to uvie-

dol pán spoločný spravodajca.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme pridelili výborom, určili gestorský vý-

bor a lehoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke aj pánu spoločnému spravo-

dajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     tridsiaty šiesty bod nášho rokovania je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o sťažnostiach.

 

     Tento vládny návrh zákona  ste dostali pred prvým číta-

ním ako tlač 922 a spoločnú správu výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač 922a.

 

     Chcem povedať, že len pred chvíľou sme dostali spoločnú

správu a § 81 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že ju máme

mať 48 hodín  pred tým,  ako budeme o nej rokovať. Gestorský

výbor má  právo navrhnúť skrátiť  túto  lehotu, o čom by som

musel dať hlasovať. Preto  sa pýtam predsedu gestorského vý-

boru, alebo toho, koho gestorský výbor určil za spravodajcu,

či spravodajca navrhuje skrátenie lehoty.

 

     Predseda výboru pán Rea.

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predložil Národnej rade Slovenskej

republiky  návrh gestorského  výboru na  skrátenie lehoty na

prerokovanie  zákona o sťažnostiach v zmysle § 81 ods. 2, na

základe ktorého môže Národná  rada Slovenskej republiky roz-

hodnúť bez rozpravy o skrátení 48-hodinovej lehoty, ktorá je

potrebná na doručenie pred prerokovaním tohto návrhu zákona.

Takéto uznesenie  výboru mám a takto  ho predkladám. Prosím,

pán predseda, aby ste dali o tomto návrhu gestorského výboru

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Budeme  hlasovať o tom, aby sme nemu-

seli dodržať 48-hodinovú lehotu  na prerokovanie tohto vlád-

neho návrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Kto je za  to, aby

sme  mohli hneď  rokovať o bode 36 v rámci  druhého  čítania

o vládnom návrhu zákona o sťažnostiach?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

 

     Prosím podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú, aby

nám predniesla  návrh vlády k tomuto  zákonu, ktorý máme pod

tlačou číslo 922.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súčasnosti  je v našej  republike podávanie sťažností

upravené  vládnou  vyhláškou  o sťažnostiach,  oznámeniach a

podnetoch  pracujúcich  číslo 150/1958. Na  tejto  úprave je

zrejmé, že  ide už o dlho  platnú úpravu. A čo  chcem dať do

pozornosti, je skutočnosť, že táto úprava od roku 1958 nebo-

la ani raz novelizovaná. Filozofia tejto úpravy sa v podsta-

te nemení, avšak bolo  potrebné vypracovať nový právny pred-

pis, pretože  viaceré ustanovenia sú vzhľadom  na časový od-

stup od roku 1958 výrazne  zastarané a platný predpis nerea-

guje na viaceré právne  predpisy, ktoré boli medzičasom pri-

jaté.

 

     Ani okruh  subjektov určených na  vybavovanie sťažností

vonkoncom nezodpovedá súčasnej sociálno-ekonomickej štruktú-

re a  niektoré ustanovenia vyhlášky  neprípustne zasahujú do

vnútroorganizačných a riadiacich  vzťahov  týchto subjektov.

Nedostatky  súčasnej  úpravy  sú  natoľko  zrejmé  vo vzťahu

k existujúcej realite, že treba  prijať nový zákon. Nový zá-

kon je ďalej potrebné prijať i z toho dôvodu, že tieto vzťa-

hy sú upravované právnym predpisom takej právnej sily, ktorý

nezodpovedá ústave.  Forma vládnej vyhlášky nie  je v zmysle

našej novej ústavy adekvátna úprave takých významných spolo-

čenských vzťahov, akým je vybavovanie sťažností.

 

     Pri  vypracovaní  predmetného  návrhu  sa vychádzalo zo

schválených zásad o sťažnostiach, ktoré prešli Legislatívnou

radou vlády ešte vo februári  tohto roku a aj vládou Sloven-

skej republiky, ktorá tento návrh zákona schválila uznesením

číslo 127/1998.

 

     Predkladaný  návrh už  nepočíta s inštitútom  oznámenia

a podnetu,  ktoré upravuje  platná  vyhláška,  a to i z toho

dôvodu, že tieto otázky  bude možné riešiť a je možné riešiť

v zmysle zákona o petičnom práve.

 

     Z vecného  hľadiska  predkladaný  návrh  zákona  oproti

platnej úprave inak opravuje  aj okruh subjektov oprávnených

podávať sťažnosť. Budú to nielen  fyzické osoby, ale i práv-

nické osoby.

 

     Ďalej by  som chcela zvýrazniť,  že predmetom sťažností

bude nielen činnosť, ale aj nečinnosť príslušných subjektov.

Toto  je veľmi  výrazná  zmena  vo vzťahu k platnej  právnej

úprave, kde  predmetom sťažností mohli  byť aktivity. Platná

vládna vyhláška je formulovaná  na predmet sťažnosti, kde sú

aktívne nedostatky v aktívnej  činnosti, porušenie zákonnos-

ti, ale nehovorí o nečinnosti. Predkladaný návrh jasne pova-

žuje za predmet sťažnosti  aj nečinnosť ako neželateľný jav,

ktorý možno odstrániť prostredníctvom podania sťažnosti. Ve-

rím, že túto skutočnosť  občania dozaista prijmú veľmi pozi-

tívne, pretože majú nemilé  skúsenosti práve s nedostatkami,

ktoré spočívajú v nečinnosti príslušných orgánov.

 

     Navrhovaný zákon bude  zaväzovať k prijímaniu a vybavo-

vaniu sťažností  jednak subjekty, ktoré  rozhodujú o právach

a povinnostiach  fyzických  alebo  právnických  osôb, ako sú

verejnoprávne  inštitúcie,  štátne  fondy,  úrady vydávajúce

certifikáty, ale i notár, exekútor, ak sťažnosť smeruje pro-

ti ich  zamestnancom a podobne. Čiže v tomto  smere sa okruh

subjektov, ktoré budú vybavovať sťažnosti, rozširuje a aktu-

alizuje na novovzniknutú situáciu.

 

     Navrhovaný zákon rešpektuje  vybavovanie sťažností špe-

ciálne upravených,  ako je vybavovanie  sťažností v trestnom

konaní súdnom, ďalej  vybavovanie sťažností upravených záko-

nom o prokuratúre a podobne.  Zákon  bude  vymedzovať  pojem

sťažnosti  pozitívne aj  negatívne a bude sa  prihliadať  na

skutočnosť, že  sťažnosťou nie je podanie,  ktorým sa domáha

nápravy sťažovateľ pri rozhodnutí,  ktoré sa vydáva v správ-

nom konaní, a toto rozhodnutie nie je právoplatné. Neznamená

to,  že  právoplatné  rozhodnutie, vydané v správnom konaní,

nebude možné napadnúť sťažnosťou.

 

     Ďalej sa v návrhu  zákona upravuje  postup pri podávaní

sťažnosti,  prijímaní sťažnosti,  evidovaní sťažnosti. Rieši

sa  otázka  anonymných   sťažností,  opakovaných  sťažností,

ochrana  sťažovateľa  pred  negatívnymi  dôsledkami,  ako aj

zachovanie  anonymity sťažovateľa.  Zákon bude  ukladať prí-

slušnému  orgánu  na  vybavenie  sťažnosti povinnosť vybaviť

sťažnosť najneskôr  do 30 dní od  jej doručenia. Okrem tejto

lehoty ustanovuje 60-dňovú lehotu,  ktorá je daná pre prípa-

dy, keď je vybavenie sťažnosti zložitejšie.

 

     Ďalej  sa  ustanovuje  vedúcim  orgánom verejnej správy

alebo povereným  orgánom vykonávať kontrolu prijímania, evi-

dencie sťažnosti, ako aj  vykonať následnú  kontrolu plnenia

opatrení prijatých  na nápravu, keď  boli zistené nedostatky

pri šetrení sťažnosti. Takáto  povinnosť sa ustanovuje vedú-

cim orgánom verejnej správy alebo, ako som povedala, povere-

ným uvedeným osobám.

 

     Návrh si nekladie nároky  na nové pracovné sily. Neuva-

žuje o zmenách v organizačnom zabezpečení v oblasti naklada-

nia so sťažnosťami. Ako predchádzajúca  legislatívna úprava,

tak aj táto  legislatívna úprava je v súlade s medzinárodným

paktom o ochrane  občianskych  a politických  práv a preberá

zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že

návrh nového zákona o sťažnostiach  bude vami pozitívne pri-

jatý.  Je to  návrh, ktorý  posilňuje právne  istoty občanov

Slovenskej  republiky, a  sťažnosť je  dôležitým impulzom na

odstránenie  nezákonnosti  aj  v individuálnej  rozhodovacej

činnosti v oblasti štátnej správy. Prostredníctvom sťažností

je možné uplatniť potom aj tie ustanovenia zákona o správnom

konaní, ktoré  predpokladajú zrušenie už  právoplatných roz-

hodnutí formou preskúmania  rozhodnutia mimo odvolacieho ko-

nania, ktorým  práve sťažnosť môže  byť impulzom na  nápravu

touto cestou.

 

     Tieto skutočnosti  uvádzam z toho dôvodu,  že ide o le-

gislatívny  návrh,  ktorý  je  zosynchronizovaný  so zákonom

o vybavovaní  petícií, ďalej  so zákonom o správnom  konaní,

takže tvorí  časť uceleného  celku právneho  základu na kva-

litný výkon hlavne štátnej  správy a jeho kvality v tom sme-

re, že táto rozhodovacia činnosť má byť predovšetkým súladná

so zákonmi. V právnom štáte  má vydávanie aktov súladných so

zákonmi veľký význam. A ak z tohto hľadiska posudzujeme ten-

to návrh zákona, je to ďalší krok k prehĺbeniu činnosti náš-

ho štátu ako právneho štátu.

 

     Ďakujem vám, pani poslankyne,  páni poslanci, za pozor-

nosť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke vlády aj ja.

 

     Pán  poslanec Horál  bol určený  gestorským výborom  za

spravodajcu. Preto ho  prosím, aby  nás v zmysle § 80 ods. 2

zákona o rokovacom poriadku informoval o priebehu prerokova-

nia a o návrhoch, ktoré vyplynuli z gestorského výboru.

 

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená podpredsedníčka vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládne-

ho návrhu zákona o sťažnostiach (tlač číslo 922) vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti  ako gestorský výbor

pri rokovaní  o vládnom návrhu zákona  o sťažnostiach podáva

Národnej  rade  Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej re-

publiky o prerokovaní uvedeného zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 988

z 24. 3. 1998 pridelila  vládny návrh  zákona o sťažnostiach

na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej re-

publiky okrem Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky a Výboru  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre nezlučiteľnosť  funkcií. Uvedené výbory preroko-

vali predmetný  návrh zákona v lehote  určenej uznesením Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gestorský výbor nedostal do 6. 5. 1998 žiadne stanovis-

ká poslancov  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorí nie

sú  členmi  výborov,  ktorým  bol  návrh pridelený, oznámené

v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady o rokova-

com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh  zákona o sťažnostiach odporúčali Národnej

rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňu-

júcimi návrhmi  všetky uvedené výbory  Národnej rady Sloven-

skej  republiky, tak ako  som  povedal,  okrem mandátového a

imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Je to

uvedené v spoločnej správe, nebudem to čítať.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod  bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňu-

júce  a doplňujúce  návrhy, ktoré  takisto  máte v spoločnej

správe.  Gestorský  výbor  odporúča o týchto pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhoch hlasovať takto:

 

     a) spoločne o bodoch 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12,  13, 14,

15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24 a 27 s návrhom gestorské-

ho výboru predmetné návrhy schváliť ako legislatívnotechnic-

ké úpravy,

 

     b) osobitne  o  bodoch 1, 4, 11, 19, 25 a 26  spoločnej

správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich,

 

     c) a osobitne o bode 2 spoločnej  správy s návrhom ges-

torského výboru neschváliť ho.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona o sťažnostiach  vyjadrených v ich uzneseniach

uvedených  pod  bodom III tejto  správy a v stanoviskách po-

slancov gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k tomuto

návrhu  v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej

rade  Slovenskej republiky  vládny  návrh  zákona o sťažnos-

tiach (tlač 922) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov  uvedených v tejto správe  po rozprave schvá-

liť.

 

     Súčasne ma  ako spoločného spravodajcu  gestorský výbor

poveril  predložiť  návrhy  podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom

poriadku.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona o sťaž-

nostiach bola schválená uznesením  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti, teda gestorského výboru  pod číslom 347 dňa 6.

mája 1998.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Po vystúpení  pána spoločného spravodajcu  otváram roz-

pravu k tomuto  bodu programu s konštatovaním, že  nemám pí-

somné prihlášky. Preto sa pýtam, páni poslanci, pani poslan-

kyne, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie, končím možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pýtam  sa  pani  podpredsedníčky,  či  sa chce vyjadriť

k rozprave, aj keď nebola.

 

     Nech sa páči.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme

hlasovať.

 

 

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rada by som dala na  zváženie návrh výboru pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci, kde  sa v § 8 druhá  veta  navrhuje

upraviť, že anonymná sťažnosť sa môže vybavovať, ak obsahuje

konkrétne údaje o porušení  platných  právnych predpisov. Je

tu zmena v jednom slove, a to dáva sa slovo "môže", ale zme-

na tohto  slova, podľa môjho  názoru, môže mať  ďalekosiahle

dôsledky. Som hlboko presvedčená, že v právnom štáte, keď na

základe sťažnosti sa získajú údaje o tom, že došlo k poruše-

niu právnych predpisov, vždy by  sa mala táto sťažnosť vyba-

viť a nemal  by mať ten, kto vybavuje  sťažnosť, možnosť sám

rozhodnúť, či bude pokračovať,  alebo nebude pokračovať. Len

čo sú  tu skutočnosti, ktoré  nasvedčujú o porušení právnych

predpisov, mala by byť  povinnosť orgánov túto sťažnosť pre-

šetriť a  zistiť,  či  skutočne  došlo k porušeniu  platných

právnych  predpisov a vyvodiť  dôsledok.  Podľa môjho názoru

v právnom štáte treba dôsledne postupovať všade a nemôže byť

na úvahu konajúceho orgánu to, či sú signály alebo nasvedču-

júce skutočnosti, že došlo k porušeniu právnych predpisov.

 

     Toľko z mojej strany za predkladateľa.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja,  pani podpredsedníčka.  Ale tento návrh

nie je v spoločnej správe a neosvojil si ho žiaden poslanec.

Rozprava už bola skončená, takže to nie je možné. Jedine, ak

by ste ešte raz vystúpili  a znovu otvorili rozpravu. (Hlasy

z pléna.)

 

     Je to  tam? Mne povedali,  že nie je.  (Hlasy v pléne.)

Áno, je to tak.

 

     Pýtam sa  pána spoločného spravodajcu,  či sa chce  vy-

jadriť k rozprave. Pri hlasovaní môžeme zvážiť, či prijmeme,

alebo neprijmeme tento návrh. Nebude sa vyjadrovať.

 

     Prosím, budeme hlasovať s tým, že bod 11 necháme na sa-

mostatné hlasovanie.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne pozmeňu-

júce a doplňujúce návrhy,  budeme hlasovať o spoločnej sprá-

ve, ako som  už navrhol, a to  spoločne o bodoch 3, 5, 6, 7,

8, 9, 10,  12, 13, 14, 15, 16,  17, 18, 20, 21, 22, 23, 24 a

27 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli  ste návrh pána  spoločného spravodajcu.

Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca v mene gestorského

výboru navrhuje tieto body prijať.

 

     Hlasujeme, páni poslanci. Tí,  ktorí ste mimo rokovacej

miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili na svoje miesta.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Je nás  málo. Ešte raz prosím,  páni poslanci, pani po-

slankyne, hlasujeme, je nás málo,  vráťte sa všetci do roko-

vacej miestnosti.

 

     Tak skúsme to ešte raz.  Prosím, páni poslanci, aby sme

sa  všetci  prezentovali a hlasovali.  Ide o body  spoločnej

správy, ktoré gestorský výbor navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Prijali sme tieto body zo spoločnej správy.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Teraz budeme  osobitne  hlasovať o bode 1 s odporúčaním

gestorského výboru schváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy s od-

porúčaním gestorského výboru prijať ho.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Ľutujem, chýba nám jeden hlas.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, prosím,  ešte raz  sa

prezentujme a hlasujme. Hlasujme o bode číslo 1.

 

     Pán poslanec Slota, prosím, aby ste hlasovali.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Bod číslo 1 zo spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Bod číslo 4 zo spoločnej správy gestorský výbor odporú-

ča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy takisto s od-

porúčaním prijať tento návrh.

 

     Hlasujeme, páni poslanci.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Teraz bod 11. Pani podpredsedníčka  vlády  navrhla, aby

ostal v pôvodnom znení, tak je návrh neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode  číslo 11 spoločnej  správy. Pani pod-

predsedníčka vlády sa vyjadrila, že neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Teraz je bod 19 spoločnej  správy s odporúčaním gestor-

ského výboru prijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 19 spoločnej  správy. Gestorský  výbor

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Teraz hlasujeme o bode 25 s odporúčaním gestorského vý-

boru prijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 25 takisto s odporúčaním, aby sme pri-

jali tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Bod číslo 26 odporúča gestorský výbor prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 26, ktorý  takisto gestorský výbor na-

vrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec F. Horál:

 

     A máme posledný bod  spoločnej správy, a to bod 2 s ná-

vrhom gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2 správy, ktorý  gestorský výbor odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme posledný bod spoločnej správy.

 

Poslanec F. Horál:

 

     To boli všetky body  zo spoločnej správy. Mám odporúča-

nie výboru, ako som už  povedal, dať návrh zákona prerokovať

v treťom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy, pán spoločný  spravodajca predniesol návrh ges-

torského výboru, aby sme rozhodli, či budeme pokračovať tre-

tím čítaním. Pýtam sa, či je niekto proti. Nikto.

 

     Pristupujeme k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona

o sťažnostiach.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu s tým, že v rámci roz-

pravy  je  možné  podať  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len

v zmysle § 85 zákona o rokovacom  poriadku. Nikto sa nehlási

do  rozpravy.  Končím  možnosť  prihlásiť  sa  do rozpravy a

uzatváram týmto rozpravu.

 

     Môžeme pristúpiť, pán  spoločný spravodajca, k hlasova-

niu. Budeme hlasovať  podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku

s tým, že budeme hlasovať o zákone  ako celku aj s prijatými

pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Gestorský výbor odporúča zákon ako celok prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh zákona prijali.

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke aj pánu spoločnému spravo-

dajcovi.

 

 

 

Poslanec F. Horál:

 

     Aj ja ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni   poslanci,  budeme  pokračovať

o 14.00 hodine bodom  programu hodina  otázok  pre  premiéra

a vládu.

 

     Prajem vám všetkým dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali

svoje miesta v rokovacej  sále, budeme pokračovať v rokovaní

47. schôdze Národnej rady.

 

     Ešte raz prosím, pani  poslankyne, páni poslanci, zauj-

mite svoje miesta v rokovacej sále.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená vláda,

 

     otváram bod programu 47. schôdze  Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým je

 

     hodina otázok.

 

     Chcem vám  len pripomenúť, že  pri tomto bode  programu

budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-

com poriadku. Všetky otázky boli podané včera do 12.00 hodi-

ny. Určení overovatelia vyžrebovali poradie otázok. Len pri-

pomínam, že  na otázky, ktoré dali  poslanci, ak nebudú prí-

tomní v rokovacej miestnosti, sa nebude odpovedať.

 

     Predseda vlády pán Vladimír  Mečiar sa z dnešnej hodiny

otázok ospravedlnil a poveril podpredsedu vlády pána Sergeja

Kozlíka, aby ho v dnešnej hodine otázok zastúpil.

 

     Prosím, pán  podpredseda, aby ste  nám oznámili neúčasť

ministrov vlády a kto koho bude pri odpovedi zastupovať.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi spresniť zastúpenie  ministrov vlády. Za ne-

prítomnú podpredsedníčku vlády  pani Tóthovú bude vystupovať

podpredseda vlády  pán Kalman, za  ministerku školstva Slav-

kovskú pán minister obrany  Sitek, za ministra dopravy, pôšt

a telekomunikácií  Jasovského minister  výstavby a verejných

prác pán Mráz, za ministra zdravotníctva Javorského minister

kultúry pán Hudec, za ministra  práce, sociálnych vecí a ro-

diny Tkáča minister vnútra  pán Krajči, za ministra spravod-

livosti Liščáka minister vnútra pán Krajči a ministra finan-

cií pána Maxona budem zastupovať ja.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Môžeme pristúpiť  hneď k položeniu  prvej otázky, ktorú

poslanci kladú predsedovi vlády v zastúpení pána podpredsedu

Kozlíka.

 

     Prvú  otázku kladie  poslanec  Köteles: "Prečo porušujú

členovia vlády Slovenskej republiky § 131 ods. 4 zákona čís-

lo 350/1996 Z. z.?"

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

 

     V § 131 ods. 4 zákona  číslo 350/1996 Z. z. sa  hovorí,

že  otázky poslancov  musia  byť  stručné a musia  umožňovať

stručnú odpoveď. Ak má byť odpoveď člena vlády stručná, musí

byť poslanecká  otázka jasná. Položená  otázka však neudáva,

v  čom  členovia vlády  porušujú  § 131 ods. 4 zákona  číslo

350/1996 Z. z.,  tak  vlastne  neviem, na  čo mám odpovedať.

A pýtam  sa  ja  vás, vážený  pán  poslanec  Köteles,  prečo

nejasne  položenou  otázkou  porušujete  § 131 ods. 4 zákona

350/1996 Z. z. a neumožňujete  členovi vlády jasnú a stručnú

odpoveď. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa pána poslanca, či mu stačí odpoveď.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Žiaľ, nedostal som odpoveď.

 

     Pán podpredseda, dokončil by som vetu, ktorú ste začali

čítať. "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezpro-

stredne neodpovedali,  dajú  poslancovi  odpoveď do 30 dní."

Podľa mojich vedomostí dosiaľ sa  to nestalo  ani raz. Takže

členovia vlády vedome porušovali  zákon číslo 350/1996 Z. z.

§ 131.

 

     Aby som konkretizoval svoju  pôvodnú otázku na konkrét-

nych príkladoch. Napríklad, keď 6-ročný chlapček ukradne čo-

koládu za 3 Sk, dostane facku a zoberú mu túto neprávom zís-

kanú čokoládu. Ale keď niekto za bagateľ privatizuje miliar-

dový majetok, nie že by mu to zobrali a dostal by za to fac-

ku, ale  je vychválený ako člen  kapitálotvornej vrstvy Slo-

venskej  republiky. Keď  šofér počas  jazdy prekročí zákonom

povolenú rýchlosť,  dostane za to  pokutu. Ale keď  členovia

vlády, žiaľ, od 1. januára 1997 dosiaľ ani raz  neodpovedali

písomne na neodpovedané otázky  počas hodiny otázok, tí nie-

len  raz, ale  sústavne  porušujú § 131 ods. 4 zákona  číslo

350/1996, a nič sa  nestane. Z toho  dôvodu  sa pýtam členov

vlády: Kedy mienite vykonávať svoje povinnosti dané zákonom,

čo právom očakávate od  každého občana Slovenskej republiky,

aj od  tohto nešťastného 6-ročného  chlapčeka? A položil  by

som ešte takú podotázku: Kde je pán premiér, ktorý podľa zá-

kona číslo 350 § 131 takisto musí byť prítomný?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Dovoľte mi, vážená Národná rada, odpovedať.

 

     Neviem, pán poslanec Köteles, kto vám zobral ako dieťa-

ťu čokoládu, pokiaľ  to takto  dojímavo  pertraktujete.  Ale

znovu ste porušili zákon, na ktorý ste priamo dávali otázku.

 

     Trošku by  som vám pripomenul znenie  príslušného § 131

ods. 4: "Otázky musia byť  stručné a musia umožňovať stručnú

odpoveď. Poradie  otázok sa určuje žrebom  zo všetkých poda-

ných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má prá-

vo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne, otázku, ktorá

sa týka  merita veci." Znovu ste  porušili zákon, pán posla-

nec,  svojím doplňujúcim  vystúpením. "Na  otázky, na  ktoré

opýtaný  na  hodine  otázok  bezprostredne neodpovie, podajú

poslancovi  písomnú  odpoveď do 30 dní." Pán poslanec,  časť

vášho vystúpenia smerovala k meritu veci, týkala sa odpovedí

v rámci 30 dní. Ale opäť, keby ste sa podrobnejšie oboznámi-

li so stanoviskom Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, vašej Národnej rady Slovenskej republiky,

k žiadosti  predsedu  Národnej   rady  Slovenskej  republiky

z 11. júla 1997,  mali by ste v značnej  miere jasnú odpoveď

a nemuseli by ste interpelovať  vládu, pretože bola už vzná-

šaná  otázka k odpovedi na  položenú  otázku  poslanca do 30

dní, a ja vám zacitujem zo stanoviska Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady, pretože to bolo meritum vašej otázky.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pán Ivan

Gašparovič  listom číslo 957 z 11. júla 1997 požiadal Ústav-

noprávny výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky o stano-

visko k spochybneniu  súčasného  výkladu § 131 ods. 4 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

a z neho vyplývajúcej  praxe, pričom  text  žiadosti  tvoril

prílohu stanoviska.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

zaujal k položeným otázkam tieto stanoviská - je to autorita

Národnej rady:

 

     "Ustanovenia § 131 ods. 4 zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  je  potrebné posudzovať

v intenciách jeho  prvého odseku, t. j., že členovia  vlády,

generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úra-

du odpovedajú  na aktuálne  otázky najmä v ich pôsobnosti na

hodine otázok.

 

     Keďže v súlade s ods. 3 citovaného § 131 zákona  Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky sa poradie

otázok určuje žrebom a hodina otázok je vymedzená 60 minúta-

mi, nie je možné v niektorých  prípadoch odpovedať na všetky

otázky,  ktoré boli  predložené písomne  poslancami Národnej

rady Slovenskej  republiky. Keďže § 131 ods. 4 s týmto počí-

ta, je potrebné celú tretiu  vetu citovaného odseku 4 vykla-

dať tak, že  poslanec má právo na písomnú  odpoveď do 30 dní

len v prípade, ak mal možnosť otázku predniesť v rámci pred-

metných 60 minút, t. j. v rámci hodiny otázok, a ak nedostal

na  svoju otázku  odpoveď  napríklad  pre neprítomnosť člena

vlády a podobne. V prípade, že z časových dôvodov neprednie-

sol svoju otázku v rámci 60 minút určených  na hodinu otázok

a opytovaní  nemohli  na  položenú  otázku odpovedať bezpro-

stredne v rámci týchto 60 minút, nie sú  opýtaní písomne po-

vinní podať poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní."

 

     Tento  výklad  nebráni  poslancovi,  pán Köteles, podať

rovnakú otázku opätovne na ďalšej hodine otázok alebo v rám-

ci interpelácií podľa § 129 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetné stanovisko Ústavnoprávny  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky schválil svojím  uznesením číslo 462 zo

16. septembra 1997.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Druhú  otázku kladie  pán  poslanec  Weiss: "Prípad IRB

ukázal, že privatizácia bánk  dlžníkmi vedie k vysokým stra-

tám. Teda Národná banka Slovenska nás daňových poplatíkov už

stála 11 miliárd. Prečo  vás viac mrzí údajná niekoľkostomi-

liónová strata VSŽ?"

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

 

     myslím si, že položená otázka nesvedčí o znalosti prob-

lému zo strany pána poslanca Weissa. V žiadnom prípade nejde

o 11 miliárd, ktoré by niečo stáli daňových poplatníkov, ani

nie je možné hovoriť o strate 11 miliárd  korún. Treba hovo-

riť,  že v žiadnom  prípade  nejde o prostriedky  na  krytie

straty. Ide o to, že noví akcionári budú musieť splatiť túto

sumu, samozrejme, postupne  ako  prvú, pretože  podľa  nášho

práva má splatenie tohto  úveru prednosť. Tiež treba zdôraz-

niť, že tento úver bol Národnou bankou poskytnutý na to, aby

predovšetkým občania, ale aj  drobní podnikatelia sa dostali

ihneď k svojim peniazom, keď vznikala istá turbulencia okolo

Národnej banky.

 

     Čo  sa týka  problému  Investičnej a rozvojovej  banky,

pretože to  je vlastne meritórna záležitosť,  treba ho posu-

dzovať z dvoch hľadísk.

 

     Prvým hľadiskom je výkonnosť banky, ktorá súvisí s kva-

litou a výnosovosťou aktív  banky a súvisiacou stratou banky

ako hospodárskym výsledkom.

 

     Druhým hľadiskom je problém likvidity banky, to znamená

problém časového  nesúladu  splatnosti  aktív a pasív banky,

na  ktorú  Národná  banka  Slovenska  v rámci  svojich  mož-

ností  v zmysle § 32 ods. 1 zákona  číslo 21/1992 Zb. o ban-

kách v znení neskorších predpisov a § 24 ods. 2 zákona číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska poskytla úverovú vý-

pomoc spomínaných 11 miliárd korún. Ide teda o plnenie úlohy

centrálnej banky ako banky tzv. posledného  veriteľa - dodať

nevyhnutné prostriedky na  zachovanie likvidity banky. Tieto

prostriedky poskytla Národná banka  Slovenska až po zavedení

nútenej správy,  ktorá bola  zavedená dňa 19. decembra 1997,

teda  až potom,  ako dostala  banku pod  svoju bezprostrednú

kontrolu.

 

     V súvislosti s prvým  hľadiskom treba  uviesť, že banka

už pri svojom  vzniku, to znamená 22. februára 1992, za čin-

nosti celkom inej vlády a  iných politických síl prevzala do

svojho úverového  portfólia okrem iného  pohľadávky za druž-

stevnú bytovú  výstavbu  vo výške 9,5 mld. korún podľa stavu

k 31. 12. 1997 a úvery  na výstavbu  jadrovej elektrárne Mo-

chovce  vo výške 13,2 mld. korún. Ide o úvery, ktorých pôvod

je ešte  pred rokom 1990.  Tieto úvery z hľadiska  splácania

majú dobrú platobnú  disciplínu, to znamená, štát drží svoje

záväzky a plní, ale ich  výkonnosť je s prihliadnutím na sú-

časné ceny zdrojov nízka a spôsobuje banke stratu.

 

     Do roku 1997 v súlade  so zákonom o bankách sa vyrovná-

vala  majetková ujma  na úroveň  diskontnej  sadzby. Z tohto

pohľadu sú zvlášť problémové  úvery na družstevnú bytovú vý-

stavbu, kde  sa výška úrokových sadzieb  pre bytové družstvá

pohybuje v rozmedzí 0,5 až 5 %, pričom  viac ako 90 % úverov

je poskytnutých za 1-percentnú úrokovú sadzbu. Problém zlých

úverov, ktoré zaťažovali banky a v tejto  súvislosti aj celú

ekonomiku  Slovenskej republiky,  bolo potrebné  vyriešiť aj

z legislatívneho  hľadiska, a preto Národná  rada Slovenskej

republiky v rámci  novelizácie  zákona o bankách v roku 1996

v ustanovení § 44 a) tohto zákona zakotvila povinnosť účasti

štátu  na reštrukturalizácii  úverového portfólia  vybraných

bánk. V súčasnosti sa v Národnej banke Slovenska a na minis-

terstve financií vypracúva projekt reštrukturalizácie vybra-

ných bánk, medzi ktoré je zaradená aj Investičná a rozvojová

banka.

 

     Popri týchto objektívnych skutočnostiach mali na hospo-

dárenie banky negatívny vplyv  aj subjektívne príčiny, ktoré

spočívali v nezvládnutí riadenia aktív, pasív vrcholovým ma-

nažmentom  banky.  Mieru  zavinenia  v  súčasnosti preverujú

príslušné  orgány  Národnej  banky,  Úradu finančnej polície

a daňových úradov.

 

     Pokiaľ ide o hľadisko  likvidity, nie  je možné hovoriť

v súčasnosti o strate na  úkor daňových poplatníkov. Národná

banka Slovenska poskytla zdroje  na likviditu, ktoré získala

z jej podnikateľských aktivít,  napríklad zisky z devízových

operácií,  operácií  na  finančných  trhoch  a ďalších. Pro-

striedky poskytnuté Národnou bankou  Slovenska na tento účel

v podstate nahradili  zdroje, ktoré z Investičnej a rozvojo-

vej banky boli vkladateľmi vybrané v decembri 1997. Tým roz-

porujem a zdôvodňujem, že  nešlo o žiadne tunelovanie. Tieto

prostriedky majú návratný charakter a vykonávajú sa kroky na

ozdravenie banky.

 

     (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Váš čas stanovený 15 minútami

uplynul. (Potlesk.)

 

     Pristúpime k odpovediam na otázky pánom poslancom.

 

     Ako prvú otázku kladie pán poslanec František Švec pani

ministerke Kramplovej: "V médiách rezonovala správa o vráte-

ní, resp. vypovedaní vyše 600 Rómov zo Slovenska a Čiech an-

glickou stranou, ktorá vytvárala dojem, že to boli slovenskí

Rómovia. Prečo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej re-

publiky nespresnilo túto správu?  Koľko z celkového množstva

bolo slovenských občanov?"

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     táto otázka je skutočne otázkou, ktorou sa ministerstvo

zahraničných vecí  zaoberá už od jej  vzniku. V minulom roku

sme sa snažili hneď po  informácii o vysťahovaní našich róm-

skych spoluobčanov do Veľkej  Británie zistiť skutočný počet

vysťahovaných Rómov, ale veľmi  ťažko sa získavali tieto in-

formácie, pretože Veľká Británia neevidovala počet prisťaho-

vaných Rómov na princípe príslušnosti k danej republike, ale

na etnickom princípe. Preto, keď sme sa snažili získať tieto

informácie, bolo to pomerne komplikované. Aj dnes, keď brit-

ské správy  hovoria o tom, že 600 Rómov sa  vrátilo  späť do

Čiech a na  Slovensko, ťažko  povedať o presnom počte Slová-

kov,  ktorí  sa  vrátili, pretože v roku 1997 sa  prihlásilo

o azyl  vo  Veľkej Británii 118 žiadateľov, boli to  vlastne

hlavy rodín.  Aký počet ďalších  členov majú rodiny,  nie je

nám známe,  pretože tieto informácie  nám neboli poskytnuté.

Z týchto 118 žiadateľov o azyl v minulom  roku  do 27. marca

tohto  roku bol  poskytnutý jeden  azyl žiadateľovi, ostatné

boli zamietnuté.

 

     V súčasnosti  monitorujeme celý vývoj  vo Veľkej Britá-

nii. V tomto roku sa nevysťahovala žiadna rómska rodina, ani

nepožiadala o azyl vo  Veľkej Británii. Britskou stranou sme

boli upozornení  na to, že v apríli hrozí ďalšia vlna vysťa-

hovania Rómov. Podnikli sme  patričné kroky, informovali sme

o tom, že to nie je žiadna slasť a takéto vysťahovanie má aj

svoje problémy. Táto vlna sa neuskutočnila a v súčasnosti by

som charakterizovala tento stav ako stabilizovaný.

 

     Tak ako v minulom roku naše konzulárne oddelenie reago-

valo na všetky  podnety z Veľkej Británie a upozorňovali sme

na negatíva tohto javu, snažíme  sa aj v tomto roku informo-

vať  prostredníctvom  našich  tlačových  konferencií aj pro-

stredníctvom nášho  odboru o momentálnej  situácii. Náš veľ-

vyslanec vo  Veľkej Británii viackrát  vystupoval v médiách,

pretože sa snažil dostať na pravú mieru to, že nejde o Rómov

len zo Slovenskej republiky,  ale prevažnú časť Rómov tvoria

občania  Českej  republiky.  Predpokladám,  že  tým,  že sme

v kontakte aj s ambasádou  Veľkej Británie  na Slovensku, aj

s príslušnými orgánmi vo Veľkej  Británii, tento problém bu-

deme  vedieť  vyriešiť a podnikáme  kroky v súlade s koncep-

ciou, ktorú prijala  vláda v tomto roku na zabránenie týchto

negatívnych  javov u nás,  ktoré  môžu mať  následne  určitý

vplyv na naše bilaterálne vzťahy s Veľkou Britániou.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa  pána Františka Šveca, či  mu stačila odpoveď.

Stačila, takže nebude klásť doplňujúcu otázku.

 

     Preto pristúpime k druhej otázke, ktorú kladie poslanec

Sopko  pánu ministrovi  Krajčimu: "Správa o zistených  nedo-

statkoch v hospodárení  so štátnymi  hmotnými rezervami bola

z Najvyššieho kontrolného úradu  odovzdaná Prezídiu Policaj-

ného zboru 24. 3. 1998.  Šetria sa  prípravy  nehospodárneho

konania so  štátnymi rezervami, alebo z  toho bude zaprášená

kauza?"

 

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na  túto otázku  by som  odpovedal  takto:  Dňa 7. mája

1997 bolo na odbor Úradu finančnej polície  Bratislava, sek-

cie zvláštnych policajných činností Ministerstva vnútra Slo-

venskej republiky zaslané odborom kriminálnej polície Prezí-

dia Policajného zboru  oznámenie o podozrení z trestnej čin-

nosti pracovníkov Štátnych  hmotných rezerv. Uvedené oznáme-

nie obsahovalo protokol o výsledkoch kontroly vykonanej sek-

ciou  kontroly Úradu  vlády Slovenskej  republiky v Štátnych

hmotných rezervách v období od 13. januára do 7. marca 1997.

Po oboznámení  sa s uvedeným  protokolom a s využitím vlast-

ných poznatkov a zdrojov sa podozrenie zo spáchania trestnej

činnosti preverovalo v dvoch samostatných spisových materiá-

loch, pričom boli vytypované oblasti, v ktorých sa porušenie

všeobecne záväzných predpisov  pracovníkmi Štátnych hmotných

rezerv javilo ako spáchanie trestného činu podľa príslušných

ustanovení Trestného zákona.

 

     V prvom spisovom materiáli  sa pracovníci Úradu finanč-

nej  polície  zamerali  na  neoprávnené ukladanie finančných

prostriedkov  Štátnych hmotných  rezerv formou termínovaných

vkladov v komerčných  bankách na  území Slovenskej republiky

a ručenie majetkom vo vlastníctve štátu pracovníkmi Štátnych

hmotných rezerv. Taktiež bolo zadokumentované, že pracovníci

Štátnych  hmotných  rezerv  v  rozpore  s § 18 zákona  číslo

303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravidlách  zriadili  záložné

právo  na majetok  vo vlastníctve  štátu  tým, že podpísaním

úverových zmlúv poskytli peňažnému ústavu zábezpeku vo forme

finančných prostriedkov uložených  na termínovaných vkladoch

v predmetnej  banke v prospech  akciovej  spoločnosti istého

štátneho podniku.

 

     Uvedený spisový materiál bol 15. 12. 1997 spolu s návr-

hom na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia pra-

covníkov Štátnych hmotných rezerv  pre trestný čin porušova-

nia  záväzných  pravidiel  hospodárskeho  styku  podľa § 127

Trestného zákona zaslaný na  Okresný úrad vyšetrovania Poli-

cajného zboru Bratislava I, odkiaľ bol dňa 2. 2. 1998 vráte-

ný na  doplnenie a po splnení  všetkých pripomienok bol opä-

tovne dňa 6. 3. 1998 zaslaný  na  Okresný  úrad vyšetrovania

Bratislava I, kde  vyšetrovateľ dňa 15. 4. 1998 vzniesol ob-

vinenie  dosiaľ  voči  štyrom  bývalým  pracovníkom Štátnych

hmotných rezerv. Vzhľadom  na to, že v tomto  prípade nie je

vyšetrovanie  dosiaľ  ukončené a v ďalších prípadoch naďalej

prebieha  policajné preverovanie,  nie je  možné, vážený pán

poslanec, poskytnúť bližšie informácie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Sopka,  či chce dať  doplňujúcu

otázku?

 

     Áno, nech sa páči.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     pokladám odpoveď za vyčerpávajúcu  a ďakujem pánu mini-

strovi za informácie, ktoré nám poskytol. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Môžeme prečítať tretiu otázku,  ktorú kladie pán posla-

nec Juriš pánu ministrovi Cagalovi: "Aké náklady si vyžaduje

riešenie zadného palivového cyklu, manipulácia s rádioaktív-

nym  odpadom, úložiska a likvidácia  jadrovej  elektrárne po

ukončení  jej životnosti?  Koľko bude  stáť  vyrobenie 1 kWh

elektrickej energie v jadrovej elektrárni Mochovce?"

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     dovoľte mi, aby som odpovedal konkrétne.

 

     Celý projekt  zadného palivového cyklu  predstavuje tri

úlohy, z ktorých  prvá súvisí s ukončením  rekonštrukcie me-

dziskladu vyhoretého  paliva z produkcie  jadrovej elekrárne

V1 a V2 Jaslovské Bohunice  v areáli Jaslovských Bohuníc. Po

ďalšie je to vybudovanie dlhodobého skladu vyhoretého jadro-

vého paliva z produkcie jadrovej elektrárne Mochovce v loka-

lite Mochovce.  Po ďalšie je  to riešenie  vývoja a následne

realizácia hlbinného úložiska  vyhoretého paliva s vysokoak-

tívnym reaktívnym nákladom.

 

     Odhad  nákladov  predstavuje  tieto sumy: rekonštrukcia

medziskladu vyhoretého  paliva v jadrovej elektrárni Bohuni-

ce,  ktorá  pozostáva  z úloh  prevádzkového  charakteru, zo

spracovania rádioaktívneho odpadu, ako je bitumenácia a vit-

rifikácia. Ďalej  to je vybudovanie  výrobne betónových kon-

tajnerov v Trnave, prevádzka dekontaminačných zariadení, za-

bezpečenie  zariadení  na  vyberanie  rádioaktívneho  odpadu

a ich transport z existujúcich  nádrží, prečerpávanie aktív-

nych  vôd do  certifikovaných nádrží,  práce na dokumentácii

pre  vyraďovanie V1, V2, spracovanie a posúdenie  dokumentá-

cie,  zámer, o ktorom  som  hovoril, t. j.  vývoj a následná

realizácia  hlbinného úložiska,  spracovanie dokumentácie na

druhú etapu vyraďovania  jadrovej elektrárne. Tu predstavujú

konkrétne náklady sumu 680 mil. Sk.

 

     Dlhodobý sklad vyhoretého  jadrového paliva z produkcie

Mochoviec predstavuje sumu 720 mil. Sk, vývojové a prieskum-

né práce  hlbinného úložiska vyhoretého  jadrového paliva do

roku 2005 - hovorím len o prieskumných  vývojových prácach -

predstavujú konkrétne náklady, ktoré sú dnes známe, 340 mil.

Sk. Náklady na realizáciu tohto hlbinného úložiska bude mož-

né spracovať a stanoviť na základe projektu. Na základe prác

ukončenia  rekonštrukcie  samotného  úložiska  v Bohuniciach

predpokladané náklady  na vybudovanie úložiska  pre Mochovce

by nemali prekročiť sumu 3 mld. korún a likvidácia  jadrovej

elektrárne V1 Jaslovské  Bohunice by  mala predstavovať sumu

od 10 do 13 mld. korún. Môžem to doplniť skutočnosťami. Dob-

re vieme, že sa  predkladá vláde Slovenskej republiky správa

a bude predložená,  pokiaľ viem, aj  parlamentu. Máme skúse-

nosti z likvidácie, a nielen z likvidácie,  ale, samozrejme,

i reparácie po havárii jadrovej  elektrárne A1 v Bohuniciach

a táto suma  by nemala byť  prekročená  ani v tomto prípade,

čiže táto suma by mala byť odhadnutá správne.

 

     Predpokladá sa,  že priemerný náklad  na vyrobenú jednu

MWh elektrickej  energie počas prvých rokov úplnej komerčnej

prevádzky prvého a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochov-

ce  bude  predstavovať 1 200 Sk za  jednu  MWh.  Samozrejme,

v súvislosti a v závislosti od postupného  splácania  úverov

a znižovania nákladov  na výrobu 1 MWh by  priemerný  náklad

mal predstavovať sumu 990 Sk za 1 MWh.

 

 

     Čiže to  sú konkrétne  čísla a konkrétne  údaje k tomu,

ako bola položená otázka.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister, ďakujem aj ja.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Juriša, či  chce dať doplňujúcu

otázku.

 

     Áno, nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Súčasná cena elektrickej energie  sa pohybuje v jednot-

livých výrobných  organizáciách  od 1 koruny do 1,30 koruny.

Samozrejme,  že trhová,  predajná cena  bude trochu  vyššia.

V minulosti sa tiež  hovorilo o nákladoch na výstavbu jadro-

vej elektrárne Mochovce a dobre  si pamätáme, keď sa hovori-

lo, že momentálne  náklady budú 22 - 28 mld. korún. V súčas-

nosti do 31. marca podľa všeobecných údajov je už prečerpané

37,5 mld. korún.  Celkove  to  vyjde  asi  na 50 mld. korún.

A pokiaľ by  sme do ceny elektriny  chceli zaratúvať len ná-

klady, ktoré v každom roku sú  asi na likvidáciu odpadu a na

celkovú  likvidáciu jadrového  zariadenia, bolo  by to veľmi

nesprávne. My tam musíme započítať všetky náklady, ktoré bu-

dú na skladovanie, na  prepracovanie vyhoretého paliva. Čiže

v skutočnosti  cena  elektrickej  energie  bude oveľa vyššia

a výsledok bude asi taký, že keď chceme byť potom úspešní na

zahraničných trhoch, keď máme vysoké vstupy energií, tak mu-

síme mať asi nízku cenu práce.  Toto by ste si mali uvedomiť

a otázka bude znieť asi  takto: Koľko bude skutočne všetkých

nákladov? Lebo  čísla, o ktorých ste  hovorili, sú nereálne.

Tak ako bolo nereálne, že 22 mil. bolo 90 % na dostavbu jad-

rovej  elektrárne  Mochovce.  Aké  sú skutočne predpokladané

náklady na celý zadný palivový cyklus?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, uplynuli 2 minúty.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     neviem,  odkiaľ čerpáte  informácie. Ja  som ich čerpal

z projektu, ktorý  je vypracovaný, a tam sú skutočne  všetky

náklady, o ktorých hovoríme, lebo už na likvidáciu a usklad-

nenie paliva bol vybudovaný medzisklad v Bohuniciach, ten sa

len rekonštruuje v sume, o ktorej  som hovoril. Čiže nový sa

budovať nebude, postačuje ten. Hovoril som o tom, že vývojo-

vé  práce, ktoré  sa robia  na hlbinnom  úložisku, sú zatiaľ

v štádiu spracovania projektu. Celkové náklady nepoznám, ani

ich neviem povedať, ale povedal som,  že by to mali byť pri-

bližne 3 mld. korún, ktoré by mali hovoriť o tom, že sa vyu-

žijú  niektoré  veci,  ktoré  sa  budujú.  Konkrétne nechcem

o nich  hovoriť, aby  sme už  dnes  nemali v novinách články

a "bombardovanie", kam to idem dávať a podobne. Bude  to len

v teritóriu týchto elektrární.

 

     Ďalej, takisto by som chcel povedať, že náklady, o kto-

rých hovoríte,  sú skutočne také a pôvodný  variant bol tak-

isto,  ako ste  povedali, presne 28 mld.  korún. Vtedy  bola

predpokladaná cena 550 Sk za 1 MWh. Tým, že  sa náklady zvy-

šujú,  tak  je  cena, o ktorej  som  hovoril, teda 1 200 Sk.

Môžeme to porovnať - takéto  údaje u nás  na ministerstve sú

- s Českou republikou pri  výstavbe Temelína. Údaje sú skoro

zhodné, je možno len 10-korunový rozdiel. Takisto by sme ma-

li veriť tomu,  že to robia  odborníci a sú do tohto zahrnu-

té, do tých 1 200 Sk, všetky náklady vrátane tých, o ktorých

ste hovorili vy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Štvrtú  otázku kladie  pán poslanec  Ftáčnik pani mini-

sterke Slavkovskej, za ktorú  bude odpovedať minister obrany

pán Sitek: "Považujete za  úspešný váš postup pri trojročnom

prechode na 9. ročník základných škôl?"

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     realizácia postupného prechodu  na plnenie povinnej de-

väťročnej  školskej  dochádzky  v  základnej  škole vychádza

z koncepcie základnej deväťročnej  školy a predĺženia povin-

nej školskej dochádzky na 10 rokov, ktorú prijala vláda Slo-

venskej  republiky  dňa 16. júla 1996  uznesením  číslo 496.

S realizáciou projektu transformácie  základnej školy na po-

vinnú  deväťročnú  sa  začalo  od  školského roku 1996/1997,

v ktorom  na stredné  školy postúpili  dve tretiny populácie

žiakov 8. ročníkov a jedna tretina žiakov navštevuje v tomto

školskom roku 9. ročník.

 

     Obsahovú stránku výchovno-vzdelávacieho procesu na dru-

hom stupni základnej školy zabezpečilo Ministerstvo školstva

Slovenskej  republiky  schválením a vydaním  nových učebných

plánov pre 5. až 9. ročník  základnej školy a nadväzne k nim

nových učebných osnov jednotlivých  predmetov. Pre 9. ročník

sú na  obdobie transformácie základnej školy  na povinnú de-

väťročnú dochádzku  vypracované metodické listy  zo všetkých

predmetov, ktoré  sú súčasťou brožúr  učebných osnov. Tvorba

učebníc k novým učebným osnovám pokračuje priebežne v zmysle

záverov konkurzných konaní.

 

     Úspešnosť prijatého  modelu postupného prechodu  na de-

väťročnú  povinnú  školskú  dochádzku v základnej škole, ako

ste, pán  poslanec, postavili otázku,  bude možné vyhodnotiť

až po definitívnom  ukončení procesu transformácie základnej

školy.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pán poslanec Ftáčnik zrejme chce dať doplňujúcu otázku,

nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     nebudem trápiť priamo vás,  lebo neriskujem to, aby ste

ma pozvali na manévre, ale v duchu výkladu, ktorý urobil pán

podpredseda vlády a čítal uznesenie  ústavnoprávneho výboru,

ak bezprostredne nebude  zodpovedaná otázka, pani ministerka

je mi  povinná odpovedať písomne. Takže  nebude to otázka na

vás, ale v duchu výkladu ústavnoprávneho výboru požiadam pa-

ni ministerku, aby spresnila  otázky, ktoré sa teraz pokúsim

stručne položiť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

     Ak hovoríme o úspešnosti prechodu, trojročného prechodu

na  deväťročnú školskú  dochádzku, mal  som na  mysli aj tie

skutočnosti, či pani  ministerka je presvedčená o úspešnosti

vzhľadom na to, že sa mešká, povedzme, so zabezpečením učeb-

níc, že pôvodná predstava, že osnovy pre 5. až 9. ročník bu-

dú postupne nabiehať tak, ako budú žiaci prechádzať na druhý

stupeň základnej  školy, to znamená,  piataci s perspektívou

deviateho  ročníka budú  mať rozložené  učivo na  päť rokov,

šiestaci ho budú mať rozložené na štyri roky, proste postup-

ne tak,  ako budú prichádzať  do deviateho ročníka.  Pretože

tak,  ako sa  minulý rok  začalo, bol  to ročník,  ktorý bol

prakticky zbytočný, lebo žiaci si opakovali učivo z minulého

ročníka.

 

     Podobne prijímacie pohovory, ktoré tohto roku prebieha-

li - a tohto  roku je  najhorší stav - ukázali,  že to možno

nebol najlepší spôsob a že alternatíva jednorazového precho-

du na 9. ročník, to znamená, že všetci zostávajú v 9. roční-

ku a potom  prechádzajú po 9. ročníku na strednú školu, mož-

no bola lepšia. Súhlasím s tým, že vyhodnotiť sa to bude dať

až potom, keď  prebehnú tri roky, ale to  už pevne verím, že

pani ministerka nebude prítomná.

 

     Chcem požiadať pani ministerku, aby sa vyjadrila k vec-

ným aspektom: zabezpečenie učebníc, obsahová efektívnosť to-

ho, ako sa to uskutočnilo a najmä starostlivosť o to, čo mi-

nisterstvo...

 

     (Ozval sa zvuk časomiery a mikrofón poslanca sa automa-

ticky vypol.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Uplynuli dve minúty na  vašu doplňujúcu otázku. Predpo-

kladám,  že pán  minister  nebude  odpovedať. Na  tieto vaše

otázky písomne zodpovie pani ministerka.

 

     Pristúpim k piatej otázke, ktorú predložil pán poslanec

Baránik pánu ministrovi  Cagalovi: "Aké opatrenia pripravuje

minister  hospodárstva  Slovenskej  republiky  na zamedzenie

nadmerných dovozov hlavne potravinárkych výrobkov, piva, ne-

alkoholických nápojov a textilných výrobkov?"

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     členovia vlády,

 

     dovoľte mi,  aby  som v krátkosti  informoval o opatre-

niach, ktoré ministerstvo  hospodárstva v súčasnosti pripra-

vuje na ochranu tovarov pred nadmerným dovozom.

 

     Konkrétne  potravinárske  výrobky. V súlade s dlhodobou

dohodou medzi  Slovenskou  republikou a Českou republikou je

vytvorená  colná  únia, o ktorej  vieme. V jej  článku 22 sa

pripravuje  zavedenie množstvovej  kvóty na  dovoz vybraných

druhov konzumných  liehovín z Českej  republiky  vo výške 45

tisíc hektolitrov a množstvovej kvóty  na dovoz džemu z Čes-

kej republiky  vo  výške 1 350 ton. Sú to kvóty,  ktoré boli

prerokované v rámci  rady colnej  únie, sú dohovorené  medzi

podnikateľmi z českej i slovenskej  strany.  Čiže je dohoda,

nie je problém upraviť kvótu a limit, dotovať dovoz, tak ako

bolo povedané.

 

     Samozrejme, je  možné  realizovať i ďalšie aktivity. Tu

je však potrebný dlhodobý  monitoring. Chcel by som apelovať

na výrobcov takéhoto druhu  potravín - liehovín a podobne -,

aby skutočne tak, ako je to dané zo zákona, bolo realizované

dlhodobé  sledovanie a vyhodnocovanie, lebo bez  toho nie je

možné viesť kvalifikované rokovania, a potom robiť konkrétne

opatrenia. Nie je možné, pokiaľ  platí colná únia - a zatiaľ

o nej  nikto nehovorí,  že by  sa mala  rušiť -, je potrebné

skutočne robiť to na základe  kvalifikovaných  odhadov a do-

hôd. Čiže tieto dve veci sú  dohodnuté, platí to už od 1. 6.

tohto roku, bude zavedená  táto množstvová kvóta, množstvový

limit.

 

     Takisto v rámci  dohody medzi  Slovenskou  republikou a

Českou  republikou  teraz  prebiehajú  intenzívne  rokovania

o znížení  dovozných  kvót  na  pivo a nealkoholické  nápoje

a vyhlásení  kvót na mäsové  konzervy, kečupy a konzervovanú

zeleninu. Preto hovorím o tomto v súvislosti s Českou repub-

likou, lebo najväčšie dovozy - pokiaľ  sú u nás správy z mi-

nisterstva  pôdohospodárstva -,  najväčšie  dovozy  sú práve

z týchto  oblastí. Preto  zatiaľ  hovorím  len o colnej únii

a o týchto  opatreniach  smerom k Českej  republike,  kde je

možné dohodu urobiť, ale  takisto na základe dlhodobého sle-

dovania. Nie je možné urobiť  to ani zajtra, ani urobiť jed-

nostranné opatrenie. Hoci sa  dá urobiť jednostranné opatre-

nie, ale mohlo by to mať odozvu z druhej strany, takže musí-

me  dodržať  dohody,  tak  ako  sú  stanovené v rámci Dohody

o colnej únii.

 

     Správa bola  podávaná teraz v utorok  vo vláde,  kde sa

hovorilo o tom, že sme  sa pripravili na rokovanie a budeme,

samozrejme, s českou stranou rokovať tak, aby sme im dokáza-

li, že u nás je takisto nejaká výroba týchto nápojov, a teda

dovoz  od nich  je nadmerný. Preto hovorím, čo sa týka piva,

konzerv, kečupov a konzervovanej zeleniny, dnes ešte nemôžem

hovoriť o dátume.

 

 

     Ďalšie ochranné opatrenia sa pripravujú v súlade so zá-

konom číslo 214/1997 Z. z. na zamedzenie  nadmerných dovozov

mrazenej zeleniny,  ovocných štiav a ďalších  druhov tovaru,

kde naši výrobcovia poukazujú, že sa málo berie od nás a ve-

ľa sa dováža do republiky.  Takisto sa ešte rokuje o opatre-

niach smerujúcich do oblasti mlieka, mliečnych výrobkov, kde

takisto naši výrobcovia poukazujú  na nadmerný dovoz do Slo-

venskej republiky. Sú to však  veci, ktoré, ako som opäť ho-

voril, teraz podliehajú už zase  zákonu číslo 214, to zname-

ná, že  je to vyhlásenie  kvóty platiacej nielen  pre Česko,

ale aj pre všetky štáty, ktoré k nám dovážajú tieto výrobky.

Je potrebné rokovať v rámci Svetovej  obchodnej organizácie,

aby sa kvóta  vyhlásila, takisto je potrebné dokladovať tie-

to dovezené  výrobky a dlhodobý  monitoring, o ktorom sa ta-

kisto v zákone  hovorí. Čiže  tiež tu nie je jednoduchá ces-

ta. Nie je  možné to urobiť zajtra, ale  tieto kroky sú pri-

pravené, je harmonogram, keď budú  prebiehať rokovania medzi

ministerstvom  pôdohospodárstva a zainteresovanými výrobcami

a, samozrejme,  tiež aj naším ministerstvom.  Počítam, že sa

s tým takisto asi vyrovnáme, ale nemôžeme to urobiť zajtra.

 

     Pokiaľ  ide o textilné  výrobky, 1. apríla 1998 Národná

rada schválila  novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorou

sa mení a dopĺňa  zákon z roku 1996. Je to  zákon  číslo 220

o reklame. V prílohe uvedeného  zákona bude vyhláška o ozna-

čovaní  textilných výrobkov  symbolmi materiálového zloženia

a ošetrovania. Táto vyhláška je v štádiu dopracovania a kon-

zultácií s expertmi  Európskej únie. Takisto  tento krok nie

je možné  urobiť naraz. Treba získať  dohodu, kde je rovnako

potrebné predložiť  dokumenty. Je však  potrebné povedať, že

v mnohých prípadoch by viac mali urobiť certifikačné miesta,

takisto  orgány  štátnej  inšpekcie,  dozoru,  ktoré by mali

kontrolovať kvalitu dovážaných tovarov,  aby sme sem nedová-

žali tovary, ktoré sú tzv. bazárové a podobne.

 

 

     Myslím si,  že toto všetko  uvedený zákon, jeho  novela

obsahuje. Je však potrebné povedať, že okrem iného z inicia-

tívy  ministerstva hospodárstva  bol prijatý  tiež krok,  že

v rámci výrobkov,  ktoré vyrábame doma, a vyrábame kvalitne,

nie je  možný dovoz zo zahraničia  do organizácií napojených

na štátny rozpočet. Čiže nie je možné, aby sme napríklad ku-

povali do armády ponožky alebo košele z dovozu, keď sa u nás

vyrábajú, a podobne. Tento krok  je urobený mimo toho, o čom

som hovoril v súvislosti s týmto zákonom.

 

     To by bolo zatiaľ všetko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Baránik, chcete mať doplňujúcu otázku?

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán  minister, za vyčerpávajúcu odpoveď.

Keďže  vláda  deklarovala  vo  svojom  programovom vyhlásení

90-percentnú  potravinovú  sebestačnosť,   zaujíma  ma,  asi

v akom rozsahu sa produkcia  našich výrobcov podieľa na spo-

trebe potravinárskych výrobkov, či o tom máte bližšiu infor-

máciu.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Nemám celkom presnú informáciu. Mohol by ma možno dopl-

niť pán kolega  Baco, ale v rámci  monitoringu, o ktorom som

hovoril, presné čísla môžem dodať.  Nemám ich pri sebe a ne-

odpovedal by som kvalifikovane.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ak poslanci  dovolia, pán minister  Baco chce odpovedať

na doplňujúcu  otázku  pána  Baránika. Súhlasíte? (Všeobecný

súhlas.) Pán minister Cagala si môže sadnúť.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pretože ma pán kolega minister hospodárstva vyzval, mám

celkom čerstvé čísla asi spred dvoch hodín.

 

     Za minulý rok sa na Slovensku vyrobilo o 9 % viac mlie-

ka, ako sa na Slovensku spotrebovalo, o 2 % viac sa vyrobilo

zvierat, ako sa skonzumovalo v mäse, vyrobilo sa o 53 % viac

olejnín, čiže toľko sa vyviezlo,  čo je nad tieto čísla. Vy-

robilo sa menej ovocia a zeleniny, asi na úrovni 90 %.

 

     Môžem ešte doplniť pána ministra. Napríklad v zelenine,

ovocí sa vykonali také opatrenia, že pokiaľ sa nezjedli slo-

venské jabĺčka,  tak sa sem nedoviezlo  ani jedno jabĺčko zo

zahraničia, pokiaľ sa nezjedli slovenské zemiaky, tak sa sem

v tomto období nedoviezli žiadne  zemiaky, ešte časť sloven-

ských  zemiakov  sa  konzumuje a väčšina sa  dováža v podobe

čerstvých zemiakov.

 

     Chcem len potvrdiť, že tieto  opatrenia sa asi dva roky

veľmi účinne zavádzajú a majú  aj svoje efekty. Saldo agrár-

neho obchodu je za 1. štvrťrok o 600 mil. Sk lepšie, ako bo-

lo v minulom roku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za vstup.

 

     Šiestu otázku kladie pán  poslanec Fekete: "V akom štá-

diu rozpracovanosti je projekt splavňovania Váhu z Bratisla-

vy po Sereď?"

 

     Takisto bude odpovedať pán minister Cagala.

 

     Páni poslanci, poslankyne, začali sme o 5 minút neskôr,

takže o 5 minút po 15.00 hodine budeme končiť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená vláda,

 

     dovolím si odpovedať na túto otázku napriek tomu, že by

prislúchala skôr ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií,

ale pretože  sú mi známe  údaje o tomto  projekte aj z iného

pohľadu, keď sme sa v rámci Považia splavnením Váhu zaobera-

li ešte v roku 1991, tak si dovolím odpovedať na túto otázku

napriek tomu, že v našom  rezorte a na mojom ministerstve sa

nerieši.

 

     Na splavnenie Váhu je spracovaný  projekt - mnohí o tom

viete -, ktorý splavňuje Váh do Dunaja až zo Severného mora,

kde je ideový zámer splavnenia  Váhu alebo Vážska vodná ces-

ta, ako  sa nazýva tento projekt,  ktorý bol predložený ešte

niekedy v roku 1991 na  jednom veľkom  zhromaždení.  Takisto

v rámci  programového  vyhlásenia  vlády sa  hovorí o začatí

prác na splavnení Váhu, ale  konkrétna otázka je Dunaj a Se-

reď. Môžem povedať - a mnohí aj o tom viete -, že je pripra-

vený a po  vybudovaní  vodného  diela  Selice, ktoré  je  už

v skušobnej  prevádzke, je  reálne splavnenie  Váhu zo Šale,

kde sa buduje nákladný prístav, dobudúva sa a začiatkom júna

bude prvá historická plavba po Váhu zo Šale nákladnou loďou,

a je možné aj osobnou loďou prehliadnuť si Váh z tohto mies-

ta smerom až do Dunaja.

 

     Celkovému splavneniu Váhu na  tomto úseku, kde je vybu-

dovaný aj prístav v Šali, o ktorom som hovoril, a celodennej

prevádzke  bráni dobudovanie  vodného diela  Nagymaros, lebo

pri vybudovaní Nagymarosu sa predpokladalo so vzdutím hladi-

ny Váhu asi o jeden meter, ktorý nám teraz bude chýbať a ná-

klady po Váhu bude možné splavovať len v istých časových ob-

medzeniach. Ale splavnenie je  pripravené. Je naň pripravená

najmä firma Duslo Šaľa a takto, myslím si, že si bude riešiť

aj náklady na prepravu svojich  výrobkov. Čiže tento stav je

možný pri obmedzených prevádzkových možnostiach s tým, že sa

bude púšťať do Váhu väčšie množstvo vody v čase prepravy lo-

dí do Dunaja. Ešte raz hovorím, aj v tomto smere nám nevybu-

dovanie Nagymarosu urobilo prekážku, s ktorou sa nerátalo a,

samozrejme, projekt o tom  neuvažoval.  Ale technicky je  to

možné, no nie je možné celodenné a celoročné splavnenie Váhu

zo Šale po Dunaj.

 

     Keď  hovorím o tom, kedy  zo  Serede,  dobre vieme,  že

v Kráľovej  je takisto  vybudovaná plavebná  komora. Bolo by

možné  urobiť plavbu  aj do  Serede, len v Seredi  nám chýba

prístav. Horizont, ktorý hovoril o tom, že by sa mal prístav

začať budovať  až po vybudovaní vodného  diela Selice. Vodné

dielo  Selice  je  dobudované,  samozrejme,  dobre vieme, že

zdrojov nie  je nazvyš. Keby boli  voľné peniaze, tak zajtra

sa môže  začať s budovaním. Projektová  príprava na seredský

prístav je urobená, ale ešte  raz hovorím, keďže niet momen-

tálne voľných  zdrojov, tak sa Sereď  bude budovať, počítam,

okolo roku 1999 - 2000. A potom by mal byť  splavnený Váh zo

Serede až po Dunaj. Samozrejme, pri celom diele alebo po Ži-

linu bol horizont rok 2010. Preto verím, že v tomto smere sa

bude takisto  pokračovať. Dobre vieme, že po Žilinu nám ešte

chýba veľa vodných komôr, niektoré  rekonštrukcie, a dokonca

vybudovanie dvoch nových plavebných komôr.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Neviem, či  je spokojný pán poslanec  Fekete, ale ja sa

pýtam, lebo ste neodpovedali na otázku, kedy bude Váh splav-

nený  z  Bratislavy.  Lebo  otázka  znela - splavnenie  Váhu

z Bratislavy po Sereď.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Prepáčte, bral som to po Dunaji.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fekete.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Nateraz to stačí. Som za  to, aby sa položili aj ďalšie

otázky, aby ich bolo čo najviac a aby bola naša  hodina otá-

zok čo najdynamickejšia.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Môžeme  pristúpiť k  siedmej otázke,  ktorú kladie pani

poslankyňa  Gantnerová: "V rezorte Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky v oblasti  cestovného ruchu chýba zákon

o cestovnom ruchu. V akej polohe je jeho príprava?"

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s legislatívnymi pravidlami podľa článku 8 bol

spracovaný legislatívny zámer na  vypracovanie zákona o ces-

tovnom  ruchu, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripo-

mienkovom konaní. V súčasnosti rokuje ministerstvo hospodár-

stva so zástupcami rezortov a inštitúcií, ktoré mali v tomto

procese  zásadné pripomienky.  Konkrétne  ide o rezort mini-

sterstva  financií  k  otázkam  tvorby  fondov, ministerstva

vnútra k otázkam novelizácie zákona o živnostenskom podnika-

ní,  ministerstva  spravodlivosti k novelizácii  Občianskeho

zákonníka a časového i vecného  súladu s pripravovaným záko-

nom o cestovnom ruchu, ďalej o Slovenskú asociáciu poisťovní

k otázkam poistenia účastníkov najmä zahraničného cestovného

ruchu, ďalej ide o zástupcov  Združenia miest a obcí Sloven-

ska k problémom účasti obcí a miest, vrátane časti poplatkov

z ubytovania a  ďalších na rozvoj  cestovného ruchu. Predpo-

kladáme,  že  po  vyjasnení  týchto  stanovísk bude materiál

predložený do konca mája vláde Slovenskej republiky na roko-

vanie. Podľa  záverov uznesenia vlády  predpokladám, že bude

vypracované paragrafové znenie zákona.

 

 

     Podľa plánu práce má zákon o cestovnom ruchu prerokovať

Legislatívna rada vlády v septembri tohto roku. Pripomeniem,

že sami cítime potrebu  tohto  zákona, pretože sú v ňom kon-

krétne riešené niektoré  prípady aj toho, čo nám  dnes bráni

vo väčšom rozvoji cestovného ruchu, t. j. dodržiavanie všet-

kých  zásad - už som o nich  niekoľkokrát  hovoril - a najmä

povinností  našich podnikateľov  správať sa  tak, aby robili

republike reklamu. Nestačí robiť  len marketing, je potrebné

poskytovať služby na patričnej úrovni.

 

     Tento  zákon rieši  aj  to,  že keď  nebudú poskytované

služby na patričnej úrovni, bude možné odobratie rôznych li-

cencií, prípadne živnostenských  oprávnení tým podnikateľom,

ktorí nerobia dobré  meno Slovensku a nerobia všetko pre to,

aby sa cestovný ruch na  Slovensku rozvíjal tak, ako sa roz-

víja v okolitých krajinách.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa pani poslankyne, či jej odpoveď stačila.

 

Poslankyňa J. Gantnerová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, ktorú sme dostali. Mys-

lím si, že je to naozaj veľmi potrebná legislatívna norma.

 

     Chcela by som ešte doplniť  otázku, či sa to naozaj po-

tom bude týkať samostatne  aj vyhlášky číslo 125/1995, ktorá

je vlastne na kategorizáciu pohostinských prevádzkarní a ka-

tegorizáciu ubytovacích zariadení. Bude sa to riešiť v tomto

zákone? Pretože to  je to, čo je vlastne  dnes brzdou v ces-

tovnom ruchu a čo sa,  myslím si, negatívne prejavilo v pra-

xi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, môžete odpovedať, pán minister, ak chcete.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Zákonom, ktorý bude vydaný, keď bude platiť, bude nove-

lizovaná  aj vyhláška.  O tomto  probléme vieme.  Samozrejme

vtedy, keď sa tvoril, tak neboli veľké pripomienky. Dnes sú.

Súhlasím s pani poslankyňou, že problémy v rámci kategorizá-

cie sú, o tom nám  hovorí  aj Rada pre cestový  ruch, kde sú

pripomienky, a v rámci tohto  zákona bude aj novelizácia vy-

hlášky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prečítam otázku pána poslanca  Feketeho pre pána minis-

tra Hudeca: "Mohli by ste  nám ponúknuť zoznam 10 najvýznam-

nejších kultúrnych udalostí na Slovensku v minulom roku?"

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     minulý rok bol  Rokom  slovenského  výtvarného umenia a

rád by  som prezentoval mnohé  významné aktivity alebo  také

akty, o  ktorých si myslím, že  majú význam, ktorý presahuje

rok,  presahuje jednorazovú  záležitosť, pretože  majú väčší

význam.

 

     V Roku slovenského  výtvarného umenia  sa okrem tradič-

ných vecí,  ako je Bienále ilustrácií  Bratislava a Trienále

insitného umenia,  podarilo  uskutočniť v novembri Salón ar-

chitektúry,  Salón  dizajnu  úžitkového  umenia  v novembri,

ustanovila sa Stála  expozícia súčasného slovenského výtvar-

ného umenia od roku 1950 do roku 1970. Ale čo je najpodstat-

nejšie,  podarilo sa  nám založiť  Galériu insitného  umenia

v Pezinku, podarilo sa nám založiť Galériu slovenskej grafi-

ky na  zámku vo Zvolene, rozpracovali  sme základ publikácie

Dejiny slovenského výtvarného umenia, čo je základným encyk-

lopedickým dielom,  ktoré nám chýba, a takisto  Encyklopédiu

slovenského výtvarného umenia. V spolupráci s Fondom výtvar-

ného umenia je pripravený Malý slovník slovenského výtvarné-

ho umenia.

 

     Myslím si, že takisto  za veľmi významné aktivity treba

pokladať  všetky prezentácie  slovenského výtvarného  umenia

v zahraničí. Rád  by som vyzdvihol  najmä účasť na  svetovej

výstave výtvarného umenia Bienále  Benátky ř97, v ktorom ex-

celoval výtvarník Andrej Rudavský.

 

     Okrem toho bol rok 1997 rokom, keď  dobiehali mnohé ak-

tivity Národného  literárneho centra. Rád  by som podčiarkol

významnú  udalosť, keď  sa nám  podarilo dobudovať plánovanú

sieť knižnej  distribúcie Hrebenda otvorením  trinástej pre-

dajne v  Komárne, kde sme  obsadili všetkých osem  krajských

miest a ďalších päť miest  najmä na jazykovo zmiešaných úze-

miach tak, aby bola dostupná literatúra nekomerčného charak-

teru, vrátane pôvodnej slovenskej tvorby, pre tých čitateľov

a tých kupujúcich, ktorí v rámci normálnych  komerčných pre-

dajní nemajú túto literatúru  dostupnú. Veľmi významná akti-

vita sa  uskutočnila vo forme akcie,  ktorá sa volala Túlavý

autobus.  Bola to  aktivita, ktorá  mala priblížiť slovenskú

literatúru čitateľom najmä na jazykovo zmiešaných územiach.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister, ďakujem vám za časť vašej odpovede. Uply-

nulo 60 minút, čo znamená, že hodina otázok sa končí.

 

     Ďakujem pekne.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Mrzí ma, že nemôžem dopovedať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vašu ďalšiu časť odpovede  môžete písomne odovzdať pánu

poslancovi Feketemu.

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi  Kozlíkovi a členom vlády za

dnešné odpovede na otázky.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, do  15.10 hodiny bude

prestávka, potom budeme pokračovať v rokovaní 47. schôdze.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby ste  sa dostavili na svoje mies-

ta, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Ešte raz prosím pani poslankyne a pánov poslancov, kto-

rí sú  mimo rokovacej miestnosti, aby  zaujali svoje miesta,

budeme pokračovať v prerušenej 47. schôdzi.

 

     Budeme  pokračovať  rokovaním o bode  tridsaťtri  nášho

programu, ktorým je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o prístupe k informáciám o život-

nom prostredí.

 

     Vládny návrh  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

912 a spoločnú  správu výborov  schválenú gestorským výborom

máte ako tlač 912a.

 

     Vládny  návrh  zákona  odôvodní  pán minister životného

prostredia Jozef Zlocha.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dnes budete prerokúvať v druhom čítaní vládny návrh zá-

kona  o prístupe  k informáciám  o životnom  prostredí.  Ide

o návrh zákona, ktorým by sa  mali vytvoriť podmienky na na-

plnenie ústavného práva v zmysle článku 45 Ústavy Slovenskej

republiky  na včasné  a úplné  informácie o stave  životného

prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, a tým zá-

roveň  aj práva  na  priaznivé  životné prostredie  v zmysle

článku 44 ústavy.

 

     Ako som už uviedol  pri prerokúvaní návrhu tohto zákona

v prvom čítaní, predložený návrh vychádza aj zo smernice ra-

dy zo 7. júna 1990 číslo 90/313/EHS o voľnom  prístupe k in-

formáciám o životnom  prostredí, ďalej z odporúčania  Výboru

ministrov  Rady  Európy číslo R 81-19 o prístupe  k informá-

ciám, ktoré vlastnia verejné  orgány, z Dohovoru Rady Európy

o občianskoprávnej zodpovednosti za  škody spôsobené činnos-

ťami nebezpečnými pre životné  prostredie, z tzv. Luganského

dohovoru, a pri jeho  príprave  sa prihliadalo aj  na platné

zákony v niektorých vyspelých demokratických krajinách, naj-

mä v Rakúsku, Nemecku a čiastočne  aj v Holandsku, USA a Ka-

nade.

 

     Princípy, z ktorých uvedené  medzinárodné dokumenty vy-

chádzajú, som už uviedol pri  prvom čítaní i pri jeho prero-

kúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v rám-

ci  druhého  čítania.  Uvádzajú  sa  aj  v  dôvodovej správe

k predloženému  návrhu,  preto  ich  nebudem znova opakovať.

Predložený vládny návrh zákona dôsledne vychádza z uvedených

princípov. Pozmeňujúce návrhy,  ktoré vyplynuli z prerokova-

nia predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky a sú  uvedené v spoločnej  správe výborov,

zlepšujú a spresňujú  jeho  znenie,  preto s väčšinou z nich

možno súhlasiť.

 

     Neodporúčam však odsúhlasiť  pozmeňujúci návrh, uvedený

pod bodom 10 spoločnej  správy, týkajúci sa skrátenia lehoty

na sprístupnenie informácií o životnom  prostredí na polovi-

cu. Lehota  uvedená v § 11 ods. 1  vládneho návrhu zákona je

totožná s lehotou, ktorú ustanovuje citovaná smernica Európ-

skej  únie i Luganský  dohovor.  Rovnakú lehotu  obsahujú aj

platné zákony o prístupe k informáciám o životnom  prostredí

v Rakúsku a Nemecku. Podľa  pozmeňujúceho návrhu  by sa nie-

lenže dvojnásobne  sprísnila  právna úprava v Slovenskej re-

publike  oproti  platnej  právnej  úprave v Európskej  únii,

v Rade  Európy a vo vyspelých  demokratických krajinách, ale

táto úprava  by dokonca bola podstatne  prísnejšia aj oproti

návrhu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o prístu-

pe k informáciám, účasti  verejnosti v rozhodovacích  proce-

soch a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach  životného

prostredia,  ktorého  podpísanie  sa pripravuje v júni tohto

roku  na IV. Paneurópskej  konferencii  ministrov  životného

prostredia v dánskom  Arhuse, ktorého nadobudnutie platnosti

sa očakáva až okolo roku 2002.

 

     Nevidím žiaden  dôvod na to, aby  právna úprava Sloven-

skej  republiky v tomto  smere  bola  natoľko  nadštandardná

a predbiehala nielen  platnú úpravu v Európskej únii, ale aj

vývojový trend vo svete. Navyše, aj odôvodnenie tohto pozme-

ňujúceho návrhu je nepresné a zavádzajúce.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, vládny

návrh  zákona o prístupe k informáciám o životnom  prostredí

je ďalším zo série  zákonov podrobne upravujúcich oblasť zá-

kladných ľudských práv a slobôd, ktorý je plne  kompatibilný

s právom  Európskej únie.  Preto si  vás dovoľujem  požiadať

o prerokovanie a odsúhlasenie  tohto vládneho  návrhu zákona

s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi a jeho schválenie v treťom

čítaní, samozrejme, okrem bodu 10.

 

     Ďakujem  vám, vážené  pani poslankyne,  vážení páni po-

slanci, vážený pán predseda Národnej rady, za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Prosím teraz pani Jozefínu  Obšitníkovú, ktorá bola ur-

čená ako spravodajkyňa, aby  nás informovala o výsledku pre-

rokovania návrhu  vo výboroch a  o návrhoch, ktoré  odporúča

výbor.

 

 

 

Poslankyňa J. Obšitníková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu  prírody  ako  gestorského  výboru pri prerokovaní

vládneho  návrhu  zákona o prístupe k informáciám o životnom

prostredí  informovala o výsledku rokovania výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona a o návrhoch

a stanovisku  gestorského  výboru  obsiahnutých  v spoločnej

správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač 912a.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu  zákona o prí-

stupe  k informáciám  o životnom  prostredí  bola  schválená

uznesením Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody  číslo 324 zo dňa 6. mája

1998.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1011

z 26. marca 1998 pridelila  vládny  návrh  zákona o prístupe

k informáciám o životnom  prostredí  týmto  výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a  národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gestorský výbor dostal stanovisko poslanca Jána Figeľa,

člena zahraničného výboru, ktorému nebol návrh zákona pride-

lený.

 

     Vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom

prostredí  odporúčali  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory

Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, vý-

bor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu,

územnú  samosprávu  a  národnosti,  výbor  pre zdravotníctvo

a sociálne veci, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport,

výbor  pre  pôdohospodárstvo a výbor  pre životné prostredie

a ochranu prírody.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod  bodom III tejto  správy vyplývajú pozmeňujúce

a doplňujúce  návrhy, ktoré  máte  uvedené  pod bodmi 1 - 13

v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem oso-

bitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výbo-

ru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňu-

júcich  a  doplňujúcich  návrhoch  odporúčam hlasovať takto:

o bodoch 1 - 13 hlasovať spoločne.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí

uvedených  pod  bodom III tejto  správy a v stanoviskách po-

slancov gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k tomuto

návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 5 zákona o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996

Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny ná-

vrh  zákona o  prístupe k  informáciám o  životnom prostredí

v znení  schválených  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhov

uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

 

     Súčasne uvádzam, že Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestor-

ský výbor svojím uznesením číslo 324 zo dňa 6. mája ma pove-

ril ako spoločnú spravodajkyňu v súlade s § 79 ods. 5 zákona

o rokovacom  poriadku Národnej rady  na predloženie  prípad-

ných  návrhov  podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona  číslo

350/1996 Z. z. Toto  oprávnenie využijem v priebehu rozpravy

s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody citovaným uznesením v bode 3 ma

poveril po prípadnom schválení  zákona predložiť návrh uzne-

senia Národnej  rady Slovenskej republiky  v znení: "Národná

rada Slovenskej  republiky žiada vládu  Slovenskej republiky

jedenkrát ročne predkladať Národnej  rade správu o stave ži-

votného prostredia Slovenskej republiky."

 

     Ďakujem, skončila som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja vám.

 

     Páni  poslanci, počuli  ste návrh  zo spoločnej správy.

Otváram k týmto problémom rozpravu. Do rozpravy som nedostal

písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

Pán poslanec  Homola. Ak nikto viac, uzatváram  možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Homolu o vystú-

penie.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Vážený pán predseda, chcem  dať jeden krátky návrh. Na-

vrhujem, aby bod 10 spoločnej  správy bol vyňatý na osobitné

hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Je možné hlasovať aj samostatne o tomto návrhu, len ne-

vidím  dôvod, lebo  pán poslanec  Homola nezdôvodnil,  prečo

chce hlasovať samostatne o tomto návrhu.

 

     Gestorský výbor odporúčal prijať všetky pozmeňujúce ná-

vrhy a - tak ako  spoločná spravodajkyňa hovorila - hlasovať

o nich spoločne. Myslím si, že  bod 10 hovorí o dvoch mesia-

coch skrátených na 30 dní. Ak informácia, ktorú požaduje ob-

čan či inštitúcia, má byť  aktuálna a čerstvá, tak mesiac aj

v bežnom  správnom  konaní  je náležitý.  V § 11 sa umožňuje

predĺžiť túto lehotu nad jeden mesiac v prípade, že úrad ži-

votného  prostredia alebo  inštitúcia, ktorá  je povinná dať

túto  informáciu, nemá  dostatočné podklady,  prípadne je to

náročné, môže predĺžiť tento termín. Čiže bez vysvetlenia je

ťažko vedieť,  prečo je tu  návrh na samostatné  hlasovanie.

Pán  poslanec  to  zrejme  neodporúča  prijať.  Ale  toto je

zdôvodnenie, prečo je návrh na  skrátenie lehoty z dvoch me-

siacov na 30 dní na poskytnutie informácie o stave životného

prostredia.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Môžem skončiť rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra Zlochu, či sa chce k niečomu vy-

jadriť. Rozprava bola stručná. Nie. Pani spoločná spravodaj-

kyňa sa nebude vyjadrovať.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej  miestnosti, prosím,  aby  ste  sa vrátili  do rokovacej

miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Prosím, pani poslankyne, poslanci, aby sme sa prezento-

vali.

 

     Prezentovalo sa 68 poslancov.

 

     Je  to málo.  Medzitým  síce  ešte pár  pánov poslancov

prišlo, ale aj tak to nebude dosť.

 

     Páni poslanci Benčík, Mikloško, Kováč, kde máte poslan-

cov?

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Tak poslanci  HZDS sú tu a vaši sú  na  Pasienkoch? Tak

vidíte, páni  poslanci z HZDS, vy  už na Pasienkoch nebudete

mať ani miesto. Všetko vám obsadili kolegovia.

 

     Ešte raz prosím všetkých  pánov poslancov a poslankyne,

aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli hlaso-

vať.

 

     Prosím, pani  poslankyne, páni poslanci, skúsme sa ešte

raz prezentovať. Prosím, aby sme sa všetci prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

 

     Takže budeme hlasovať. Podľa § 83 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku  pristúpime najskôr k hlasovaniu  o bodoch zo

spoločnej správy.

 

     Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie.

 

Poslankyňa J. Obšitníková:

 

     Pán  predseda, prosím,  dajte hlasovať  o týchto bodoch

spoločnej  správy: 1, 2, 3,  4, 5, 6,  7, 8, 9,  11, 12, 13,

ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste, budeme  hlasovať o  bodoch 1 až 9 a  potom

o bodoch 11, 12, 13. Bod 10 je vyňatý na samostatné hlasova-

nie. Gestorský výbor nám odporúča, aby sme ich prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem.

 

     Môžeme hlasovať o bode číslo 10, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa J. Obšitníková:

 

     V rozprave vystúpil pán  poslanec Homola, ktorý navrhol

bod 10 na samostatné hlasovanie.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 10.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

     Z rozpravy nevyplynul žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci

návrh.

 

Poslankyňa J. Obšitníková:

 

     Pán predseda,  mám poverenie od  gestorského výboru na-

vrhnúť, aby sme zákon prerokovali podľa § 84 ods. 2 v treťom

čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či niekto na-

mieta proti tomuto návrhu gestorského výboru. Ak nie, môžeme

pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že podľa § 85 zá-

kona o rokovacom poriadku môžu byť dané legistatívnotechnic-

ké návrhy alebo  na opravu jazykových chýb. Ak  sa nikto ne-

hlási, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať  podľa

§ 86 zákona o rokovacom poriadku o návrhu ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa J. Obšitníková:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám, pán minister.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé číta-

nie o návrhu...

 

Poslankyňa J. Obšitníková:

 

     Ešte  uznesenie. Výbor  Národnej rady  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody ma  citovaným uznesením v bode III

poveril po prípadnom schválení  zákona predložiť návrh uzne-

senia Národnej rady v znení:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky jedenkrát ročne predkladať Národnej rade Slo-

venskej republiky  správu o stave  životného prostredia Slo-

venskej republiky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemôžeme vládu zaviazať, ale prosím, keď výbor navrhuje

prijať uznesenie, budeme o ňom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Šum a hlasy v sále.)

 

     Prosím o pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh výboru na uznesenie.

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Môžeme pristúpiť k bodu štyridsaťsedem, ktorým je

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fon-

de na podporu zahraničného obchodu.

 

     Vládny  návrh  zákona  ste,  páni poslanci, poslankyne,

dostali pred  prvým  čítaním ako  tlač 896 a spoločnú správu

výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 896a.

 

     Prosím pána ministra Cagalu,  ktorého určila vláda, aby

nás oboznámil s týmto návrhom.

 

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám  predložil v úvodnom slove zne-

nie tohto vládneho návrhu zákona.

 

     Vláda Slovenskej  republiky na svojom  rokovaní dňa 13.

januára 1998 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

379/1996 Z. z. o Fonde  na podporu zahraničného obchodu. Zá-

kon, ktorým bol zriadený Fond na podporu zahraničného obcho-

du, nadobudol  účinnosť 1. januára 1997. Výsledky doterajšej

činnosti  fondu  jednoznačne  potvrdili  opodstatnenosť jeho

zriadenia a preukázali, že zriadenie a činnosť fondu sa sta-

li jedným z tých opatrení,  ktoré  smerovali k rastu  vývozu

našich tovarov. I napriek prínosom zákona pre ekonomiku Slo-

venskej republiky v aplikácii  prax  poukázala na určité ne-

dostatky, a preto je potrebné tento zákon novelizovať.

 

     Predmetom navrhovanej novelizácie zákona je:

 

     1. V záujme zvýšenia zodpovednosti členov orgánov fondu

upraviť možnosť  zániku členstva v správnej a dozornej  rade

tých členov  týchto orgánov fondu,  ktorí si riadne  neplnia

svoje povinnosti.

 

     2. Ďalej v záujme  odstránenia  nadbytočnej administra-

tívnej náročnosti zjednodušiť postup pri vyberaní príspevkov

povinných do  fondu tak, že  výrobca a dovozca zaplatí tento

príspevok  len  vtedy, ak  objem  jeho  jednotlivého  vývozu

alebo  dovozu uskutočneného v ten istý deň presahuje hodnotu

100 000 Sk, t. j., ak suma povinného príspevku je vyššia ako

100 Sk. Táto  zmena  zároveň  podporuje proexportné aktivity

najmä u malých a stredných podnikateľov.

 

     3. Zlepšiť plnenie príspevkovej  povinnosti tým, že do-

vozca alebo vývozca bude povinný zaplatiť príspevok do fondu

ešte pred prepustením tovaru  do navrhovaného colného režimu

obdobne, ako je to pri vyberaní povinných príspevkov do fon-

dov Eximbanky a zároveň vylúčiť povinnosť uhrádzať príspevok

fondu v prípadoch,  ak ide o vývoz alebo  dovoz tovaru v sú-

vislosti  so  splácaním  štátneho  dlhu  alebo  vyrovnávaním

vládnej pohľadávky, vývoz alebo dovoz tovaru oslobodeného od

cla,  spätný vývoz  tovaru alebo  aj dovoz  tovaru vráteného

a dovoz alebo vývoz tovaru,  za ktorý sa neposkytuje úhrada.

Tieto zmeny sú  zapracované v návrhu v bode 2 nového  znenia

odsekov 2 až 4 § 6.

 

     4. V záujme zvýšenia  podpory malých a stredných podni-

kateľov pri ich exportných aktivitách zvýrazniť uplatňovanie

princípu solidarity veľkých podnikateľov s malými a stredný-

mi, najmä z hľadiska ich  účasti na tvorbe a použití zdrojov

fondu, rozšírením  možností o zvýšenie výšky úhrady nákladov

na  prezentáciu ich  výrobkov a rozšírením  možností  úhrady

nákladov aj na certifikáciu  výrobkov, čo môže zvýšiť záujem

o vývoz najmä u týchto  podnikateľov. Tieto zmeny sú obsiah-

nuté v navrhovanej novele ustanovenia § 7 zákona.

 

     Novelou zákona sa ďalej má zabezpečiť ochrana dôverných

informácií, s ktorými pri  výkone svojich funkcií a činností

prichádzajú do  styku členovia  orgánov a zamestnanci fondu,

vylúčiť prípadné  pochybnosti o právomoci súdov konať v prí-

padoch sporov o nárokoch a právnych  vzťahoch vzniknutých na

základe tohto zákona medzi fondom  na jednej strane a tuzem-

skými vývozcami  a dovozcami na  druhej strane. Legislatívne

riešenie tejto  požiadavky  sa navrhuje v  novom  ustanovení

§ 10a.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     všetky  návrhy  na zmenu a doplnenie  zákona o Fonde na

podporu zahraničného obchodu boli  pripravované v úzkej spo-

lupráci s predstaviteľmi  podnikateľskej sféry, s Asociáciou

zamestnávateľkých zväzov, Národnou  agentúrou pre rozvoj ma-

lého a stredného podnikania a ďalšími. Ich prijatie Národnou

radou Slovenskej republiky jednoznačne prispeje k vytváraniu

podmienok na zvýšenie  proexportných aktivít slovenských vý-

vozcov.

 

     Predložený vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všet-

kých  výboroch, ktorým  ho pridelil  predseda Národnej rady.

Výbory svojím uznesením odporučili tento vládny návrh zákona

schváliť s dvoma  pozmeňujúcimi návrhmi,  ktoré nemenia výz-

nam, ale precizujú ho. Preto ich odporúčam schváliť.

 

     Ďalej by som odporúčal,  aby v navrhovanom doplnku bodu

3 najmä v prvom pozmeňujúcom  návrhu boli za bodkočiarkou za

slovami  "tuzemský vývozca"  doplnené slová  "alebo tuzemský

výrobca" vzhľadom na to, že sa na vývoji a prezentácii tova-

rov  vysokej technologickej  úrovne podieľa  nielen vývozca,

ale aj výrobca.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcel  by som  vás  požiadať o schválenie  tohto návrhu

vládneho  zákona s pozmeňujúcimi  návrhmi  tak, ako navrhuje

gestorský výbor a so spresneniami textu prvého pozmeňujúceho

návrhu týkajúceho  sa § 7 ods. 1 písm. a) tak,  ako  som ich

uviedol.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Niekto z poslancov si  osvojil  tento váš názor?  Ak to

neprednesie poslanec, tak o tom nemôžeme dať hlasovať.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Ako spravodajca  gestorského výboru bol  určený pán po-

slanec Ducký. Preto  ho prosím, aby nás v zmysle § 80 ods. 2

zákona o rokovacom poriadku  informoval o prerokovaní návrhu

vo výboroch a o odporúčaniach, ktoré výbor prijal.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 379/1996 Z. z.

o Fonde na podporu zahraničného obchodu (tlač 896), v druhom

čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej republiky predložila vládny ná-

vrh  zákona na  prerokovanie výborom  svojím uznesením číslo

1002 z 26. marca tohto  roku do 30. apríla  tohto roku týmto

výborom: Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre pôdohospodárstvo a Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Ako gestorský výbor určila  Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

na vypracovanie spoločnej  správy o výsledku prerokovania vo

výboroch a predloženie  návrhu uznesenia  Národnej rade Slo-

venskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

a gestorský  výbor  prerokoval  a  schválil  v súlade s § 79

ods. 4 zákona o rokovacom  poriadku  spoločnú správu výborov

svojím uznesením číslo 549 z 5. mája 1998. Iné výbory Národ-

nej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do  začatia rokovania neoznámili po-

slanci,  ktorí nie  sú členmi  výborov  uvedených v časti I,

svoje  stanoviská  podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom  po-

riadku.

 

     Výbory, ktorým bola parlamentná  tlač pridelená na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval návrh 29. apríla tohto roku a od-

poručil uznesením číslo 649  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vládny návrh schváliť.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval  návrh 28. apríla  tohto  roku a uznesením  číslo

605 odporučil Národnej rade  Slovenskej republiky vládny ná-

vrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo prerokoval návrh 15. apríla  tohto roku a svojím uz-

nesením číslo 338 odporučil  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vládny návrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval návrh 28. apríla

tohto roku a svojím  uznesením  číslo 528 odporučil Národnej

rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu  návrhu zákona tak, ako boli

prijaté  vo výboroch s odporúčaním  gestorského  výboru,  sú

uvedené v spoločnej správe pod bodmi číslo 1 až 4, preto ich

nebudem čítať.

 

     Gestorský  výbor odporúča  o návrhoch  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky,  ktoré  sú  uvedené v spoločnej

správe, hlasovať takto:

 

     1. o bodoch  číslo 1 až 4 hlasovať  spoločne  s návrhom

schváliť ich,

 

     2. o bodoch 2 a 3 nehlasovať, lebo sú obsiahnuté v bode

číslo 1.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

zákona  o rokovacom  poriadku odporúča  Národnej rade vládny

návrh zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podpo-

ru zahraničného  obchodu  (tlač  číslo 896), v druhom čítaní

schváliť so zmenou, ako je uvedená v spoločnej správe.

 

 

 

     Súčasne poveril uznesením číslo 549 z 5. mája tohto ro-

ku  spoločného  spravodajcu  predložiť výborom  návrhy podľa

§ 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a podľa § 86.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu.  Nemám písomné  prihlášky. Ak  sa nikto

nehlási, končím rozpravu o tomto bode programu.

 

     Hlásil sa pán Moric?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel by  som  vás poprosiť,  pripájam sa k návrhu pána

ministra, že v bode 3 § 7 by  sa mohli  naozaj dať  za slová

"tuzemský vývozca" slová "tuzemský výrobca". Podľa mňa došlo

k nedopatreniu. Prosil by som vás, keby ste nám túto záleži-

tosť pomohli vyriešiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veľmi rád  pomôžem vyriešiť túto otázku,  ale na to po-

trebujem 15 podpisov poslancov.

 

     Pán poslanec Cabaj sa hlási.

 

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predseda, dovoľte mi, aby  som za tri kluby

vládnej koalície požiadal o 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bude prestávka.  Ak ju žiadate len  kvôli tomu, aby ste

mohli zohnať podpisy, tak stačí  5 minút. (Hlas poslanca Ca-

baja: Radšej 15.) Tak 15 minút, ale prosím, pani poslankyne,

páni poslanci, aby ste neodchádzali.

 

     Pán  minister, môžem  vás na  minútu poprosiť?  Aj pána

spravodajcu.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do  rokovacej miestnosti, budeme  pokračovať v rokovaní

47. schôdze.

 

     Na  programe je  hlasovanie, preto  prosím, aby  ste sa

všetci vrátili.

 

     Ešte raz  prosím, páni poslanci, aby  ste zaujali svoje

miesta v rokovacej  miestnosti. Je  nás  stále málo a chceme

pokračovať v schôdzi.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, keďže rozprava nie

je skončená, aby nám povedal, či si poslanci osvojili návrh,

alebo nie.

 

 

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     po krátkej porade sme dospeli k názoru, že sa navrhova-

teľovi nepodarilo zohnať 15 podpisov, čím stráca  jeho návrh

na aktuálnosti, a navyše, vysvetlili  sme si, že formulácia,

ktorá odznela v gestorskom výbore, je zodpovedajúca, pretože

pojem vývozca  pokrýva aj výrobcu, lebo  nie vždy výrobca je

aj vývozcom. A tam sa  hovorí aj o refundácii časti nákladov

od 50 do 100 % podľa výšky  technickej  úrovne výrobkov slo-

venskej proveniencie.  Potom je na Fonde  na podporu exportu

a na jeho  správnych a výkonných orgánoch,  aby rozhodli, že

vývozca má výrobok slovenskej  proveniencie, pretože v opač-

nom prípade by  mohol  mať aj výrobok z dovozu a chcel by ho

len reexportovať. Zastávam názor,  že táto formulácia lepšie

vystihuje duch zákona, a odporúčal by som, aby sme hlasovali

o pôvodnom návrhu, ktorý som predniesol, s tým, že sme sa na

takejto formulácii dohodli aj s pánom ministrom ako predkla-

dateľom.

 

     Myslím si, že potom už  zakladateľ aj správna rada majú

možnosť  vycizelovať tieto  nuansy v podobe  svojho  štatútu

alebo prípadne nejakého nariadenia. Ale to už nie je predme-

tom zákonnej úpravy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Mám tomu  rozumieť tak, že budeme pokra-

čovať podľa správy, ktorú dal gestorský výbor?

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne,  páni  poslanci, s faktickou poznámkou

sa nikto nehlási, môžem skončiť rozpravu. Končím rozpravu.

 

     Pýtam sa  pána ministra, či sa  chce vyjadriť. Nie. Pán

spoločný spravodajca sa zrejme nebude vyjadrovať.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Gestorský výbor odporúčal o návrhu dvoch výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  ktoré sú uvedené v spoločnej

správe, hlasovať takto:

 

     Po  prvé, o  bodoch 1 a 4  hlasovať  spoločne s návrhom

schváliť ich, a o bodoch 2 a 3 nehlasovať, lebo sú obsiahnu-

té v bode 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste, budeme  hlasovať o bodoch  spoločnej správy

tak, ako ich prečítal pán spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Gestorský výbor na-

vrhuje, aby sme schválili tieto body spoločnej správy.

 

     Prosím, páni poslanci, ktorí  ste mimo rokovacej miest-

nosti, hlasujeme.

 

     Prezentovalo sa 64 poslancov.

 

     Je nás málo. Myslím si,  že sme sa všetci neprezentova-

li, je nás určite viac.

 

    Ešte raz prosím, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej

miestnosti, hlasujeme.  Prosím, aby ste  sa vrátili. Prosím,

páni poslanci, aby ste sa vrátili všetci, ktorí ste na ceste

domov. (Smiech v sále.)

 

     Prosím, budeme sa ešte raz prezentovať a hlasovať o bo-

doch spoločnej správy, ktoré  prečítal pán spravodajca a na-

vrhuje ich prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  malí a strední

podnikatelia prídu o peniaze. Nebudú mať čo robiť, keď tento

zákon neprijmeme. To hovorím teraz celkom vážne. Týka sa ma-

lých a stredných podnikateľov. (Hlasy z pléna.) Už im na tom

nezáleží. (Nezrozumiteľné  hlasy z pléna.) Podľa toho, či si

teraz hlasoval, Miško. Podľa toho, či si teraz hlasoval.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, ešte  raz prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme. Je to dôležitý zákon, skutočne, týka

sa malých a stredných podnikateľov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  tento zákon raz aj tak

odhlasujeme.  A možno  nám to  vyjde tak,  že budeme zasadať

o niekoľko dní dlhšie kvôli zákonom, ktoré neodhlasujeme len

z určitej recesie. Prosím vás ešte raz, poďme hlasovať.

 

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Dosť nás je  aj tak, takže poďme hlasovať.  Aj pán Béla

Bugár mi kýva, že bude hlasovať. Počujete, pán Bugár? Ak ne-

budete  hlasovať, pán  Moric prestúpi  do Maďarskej koalície

a bude vám tam robiť šarapatu. (Hlasy z pléna.) Keby nás zá-

padná tlač počula, ako sa  tu teraz spolu tešíme, ani neuve-

rí, že sa tak nemáme radi.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, zažartovali sme

si,  poďme  teraz  vážne. Hlasujeme o návrhoch  zo spoločnej

správy, ako  ich predniesol spoločný  spravodajca pán Ducký.

Gestorský výbor navrhuje, aby sme tieto návrhy prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme  schválili tieto body spoloč-

nej správy.

 

     Budeme pokračovať ďalej, pán poslanec.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Myslel  som si,  že  je  už koniec.  Ospravedlňujem sa.

V snahe urýchliť to, aby sa podnikatelia dostali k peniazom,

som si už sadol do lavice.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky v súlade  s § 79 ods. 4 písm. f)

zákona o  rokovacom poriadku odporúča  Národnej rade Sloven-

skej republiky vládny návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 379/1996

Z. z. o Fonde na  podporu zahraničného obchodu, v druhom čí-

taní schváliť so zmenami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

Súčasne poveril uznesením  výboru spoločného spravodajcu vý-

borov predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86

do tretieho čítania. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, pýtam  sa, či  niekto

niečo namieta. Ak nie, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode v rámci tretieho číta-

nia s tým, že podľa § 85 je možné robiť len technické a gra-

matické  opravy. Nikto  sa nehlási.  Nikto nemá pripomienky.

Môžem skončiť rozpravu.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 86 zákona o roko-

vacom poriadku o zákone ako  celku v znení schválených dopl-

ňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako celku.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

 

 

     Pán  poslanec Weiss  nehlasoval. Páni  poslanci, to  je

skutočne iba recesia. Kvôli zákonu, ktorý ideme prijímať, si

predĺžime rokovacie dni.

 

     Ešte raz prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu  zahraničného ob-

chodu.

 

     Môžeme pristúpiť k bodu  číslo štyridsaťosem, ktorým je

druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o podmienkach  predaja výrobkov

a poskytovania služieb na trhových miestach  a o zmene a do-

plnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 893 a správu schvále-

nú gestorským výborom ako tlač 893a.

 

     Prosím pána  ministra Cagalu, aby  nám predniesol návrh

tohto zákona.

 

 

 

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     účelom  predkladaného návrhu  zákona je  upraviť predaj

výrobkov a poskytovanie služieb  na trhových miestach, upra-

viť práva a povinnosti  právnických a fyzických osôb pri ta-

komto predaji. Návrh zákona ďalej upravuje práva a povinnos-

ti obcí pri zriaďovaní  trhovísk a tržníc pri povoľovaní am-

bulantného predaja.

 

     Zákon  má súčasne  zabezpečiť ochranu  spotrebiteľa pri

takýchto formách predaja. V tejto súvislosti predkladaný ná-

vrh zákona  nadväzuje na zákon  číslo 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ustanovuje opráv-

nenie obcí a ostatných  orgánov dozoru pri kontrole dodržia-

vania podmienok predaja na  trhových miestach, vrátane ukla-

dania sankcií za porušovanie ustanovení zákona.

 

     Predkladaný návrh zákona  súčasne zosúlaďuje živnosten-

ský zákon s týmto zákonom  tak, že dopĺňa živnostenský zákon

v § 30 ods. 6 o povinnosť viesť  inšpekčné  knihy i na trho-

vých miestach aj napriek tomu,  že trhové miesta nemajú cha-

rakter stálej  prevádzkarne, s výnimkou  predaja poľnohospo-

dárskych  výrobkov  z vlastnej  produkcie  podľa  osobitného

predpisu a predaja použitých vecí občanmi medzi sebou.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z rozhod-

nutia predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky bol pred-

ložený návrh zákona v rámci legislatívneho pokračovania pre-

rokovaný v šiestich  výboroch  Národnej  rady.  Pripomienky,

ktoré boli v rámci pokračovania k tomuto návrhu zákona vzne-

sené, mali charakter  legislatívnotechnický a akceptoval som

ich.  Pripomienku z rokovania  výboru  pre  verejnú  správu,

územnú samosprávu a národnosti ohľadne úpravy sankcií zákona

neakceptujem, ponechávam však jej schválenie tak, ako je na-

vrhnuté spravodajcom.

 

     Predkladaným  návrhom  zákona  sa  má  vyplniť  medzera

spôsobená zrušením zákona  číslo 130/1981 o vnútornom obcho-

de. Zákon umocňuje postavenie obcí a miest tým, že zo zákona

sa  zakazuje alebo  obmedzuje predaj  niektorých výrobkov na

trhových miestach. Obce sa  musia zmocniť kompetencií, ktoré

im predložený návrh zákona dáva, a na jednotný  výklad pred-

loženého návrhu zákona  pracovníci ministerstva hospodárstva

spracúvajú metodický pokyn na jeho vykonanie.

 

     Aj keď ide  o zásah do spoločenskej praxe,  ide o zásah

v záujme  zabezpečenia kultúrnosti  predaja, ochrany  záujmu

spotrebiteľa, ale  aj štátu a obcí.  Predložený návrh zákona

súčasne  posilňuje  postavenie  obcí a ich  zodpovednosť  za

správu trhových miest, ako aj sankčných opatrení.

 

     Predložený návrh  zákona bol prerokovaný  so zástupcami

samosprávy, ktorí podnet uvítali, preto sa, vážený pán pred-

seda Národnej  rady, vážené pani  poslankyne, páni poslanci,

obraciam na vás s prosbou  o schválenie tohto návrhu zákona,

čím,  samozrejme,  podporíte  aktivity,  ktoré budú smerovať

k ochrane spotrebiteľa.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Volný.

Prosím, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom  po-

riadku informoval o návrhoch z prerokovania vo výbore.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som prečítal  spoločnú správu výborov

Národnej rady  Slovenskej  republiky o výsledku prerokovania

vládneho návrhu zákona o podmienkach  predaja výrobkov a po-

skytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení

zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnos-

tenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 893) v dru-

hom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k vládnemu  návrhu zákona o podmienkach  predaja vý-

robkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene

a doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podni-

kaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač

893) v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila vládny ná-

vrh zákona na prerokovanie uznesením  číslo 1003 z 26. marca

1998 do 30. apríla 1998 týmto výborom: Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti, Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  zdravotníctvo a sociálne  veci a Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie.

 

     Ako gestorský  výbor určila Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

na vypracovanie spoločnej  správy o výsledku prerokovania vo

výboroch a  predloženie návrhu uznesenia  Národnej rady Slo-

venskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

 

     Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a

gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

zákona o rokovacom poriadku  spoločnú správu výborov uznese-

ním  číslo 556 zo 14. mája 1998.  Iné  výbory  Národnej rady

Slovenskej republiky správu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí nie sú  členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská  podľa § 75 ods. 2 zákona  o rokovacom  po-

riadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval návrh 29. apríla 1998 a odporučil

uznesením číslo 651 Národnej rade Slovenskej republiky vlád-

ny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti  prerokoval návrh 5.

mája 1998 a uznesením číslo 340 odporučil Národnej rade Slo-

venskej republiky návrh schváliť s pripomienkou.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh 28. apríla 1998 a uznesením číslo 606 odpo-

ručil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schvá-

liť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo prerokoval  návrh 15. apríla 1998 a uznesením  číslo

339 odporučil Národnej rade  Slovenskej republiky vládny ná-

vrh schváliť s pripomienkami.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo  a  sociálne  veci  prerokoval  návrh 15. apríla 1998

a uznesením číslo 446 odporučil Národnej rade Slovenskej re-

publiky vládny návrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval návrh 28. apríla

1998 a  uznesením číslo 527 odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu  návrhu zákona tak, ako boli

prijaté  vo výboroch s odporúčaním  gestorského  výboru,  sú

uvedené v spoločnej správe, ktorú ste všetci dostali.

 

     Na záver  úvodného slova si  dovolím povedať, že  budem

odporúčať schváliť všetky body s výnimkou bodu 12, ktorý bu-

dem odporúčať neschváliť. Gestorský výbor na základe rokova-

nia  výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky v súlade

s § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom  poriadku odporúča

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  vládny  návrh  zákona

o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na tr-

hových miestach a o zmene a doplnení  zákona  číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskorších predpisov (tlač 893) v druhom  čítaní schváliť so

zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Preto sa pýtam,

či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie. Uzatvá-

ram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Ani pán minister, ani  pán spravodajca sa zrejme nebudú

vyjadrovať k rozprave.

 

     Preto  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu.  Najskôr  budeme

hlasovať o bodoch  zo  spoločnej  správy tak, ako  to hovorí

§ 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, ktorí ste mimo

rokovacej  miestnosti, budeme  hlasovať. Prosím,  aby ste sa

vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     Hlasujeme  o bodoch  zo spoločnej  správy tak,  ako ich

prečíta pán spravodajca.

 

     Môžete uvádzať hlasovanie, pán poslanec.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Hlasujeme o bodoch  spoločnej  správy 1, 2, 3, 4, 5, 6,

7, 8,  9, 10, 11, 13 a 14,  teda o všetkých  okrem  bodu 12,

s kladným odporúčaním gestorského výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch, ako  ich prečítal  pán spravodajca.

Prezentujme sa a hlasujme. Gestorský  výbor  odporúča prijať

tieto návrhy. Ide o predaj  výrobkov trhovej služby. Zase sa

to týka malých predajcov, prosím, pomôžte im a hlasujte.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Je  nás málo.  Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne,

skúsime hlasovať  ešte raz. Pani  poslankyne, páni poslanci,

prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tieto body zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Pán poslanec, myslím si, že ostáva ešte jeden bod.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Áno, je to bod číslo 12, ktorý odporúčam neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode  číslo 12 zo spoločnej správy. Gestor-

ský výbor odporúča bod 12 neprijať.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Je nás  málo. Ešte chýbajú  štyria poslanci na  to, aby

sme mohli prijímať rozhodnutia.

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o účasť pri hla-

sovaní. Nič mi neostáva, len si odhlasovať, aby som mal šty-

ri  hlasy.  No,  prišiel  jeden,  ešte  traja.  (Potlesk pri

príchode  ďalšieho poslanca.)  Takýto potlesk  nedostanú ani

tí, čo  preberajú Oscarov. Už  mi neostáva nič,  len zavolať

moju ochranku.

 

     Skúsme ešte raz. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán

doktor Gaľa, pán Lauko, skúste hlasovať.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Odporúčanie gestorského výboru je tento bod neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     K bodu 12 dáva gestorský výbor negatívne stanovisko.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Bod číslo 12 sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Volný:

 

     To boli všetky pozmeňujúce návrhy.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy,

pýtam sa, či máte poverenie od gestorského výboru.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Áno, pán predseda, mám  poverenie v zmysle § 83 ods. 4,

§ 84 ods. 2 a § 86 odporúčať, aby  tento  návrh  prešiel  do

tretieho čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa,  páni poslanci, či  súhlasíte s tým,  aby sme

prešli do tretieho čítania. (Všeobecný súhlas.) Konštatujem,

že áno, pristúpime k tretiemu čítania o tomto bode programu.

 

     Otváram hneď aj rozpravu. Pýtam  sa, či sa niekto hlási

a má pozmeňujúce návrhy v zmysle § 86 zákona o rokovacom po-

riadku. Ak nie, končím rozpravu a môžeme  pristúpiť k hlaso-

vaniu.

 

     Budeme hlasovať v rámci  tretieho  čítania o zákone ako

celku aj s prijatými  pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský  výbor odporúča

návrh schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na tr-

hových  miestach a o zmene a doplnení  zákona číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pán minister, aj  vám, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Prešli by  sme k bodu štyridsaťdeväť, ktorým je takisto

druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o obchodovaní s vojenským mate-

riálom a o doplnení  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 877 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom ako tlač 877a.

 

     Prosím, pán  minister Cagala, aby ste  nás aj teraz in-

formovali o vašom návrhu.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh zákona reaguje na potreby praxe v ta-

kej významnej oblasti, akou  je obchodovanie s vojenským ma-

teriálom. V súčasnosti je  obchodovanie s vojenským materiá-

lom právne regulované živnostenským  zákonom a vyhláškou Mi-

nisterstva  hospodárstva Slovenskej  republiky o podmienkach

vydávania  ústredného  povolenia  na  vývoz  a  dovoz tovaru

a služieb. Táto  právna úprava sa pre  potreby praxe ukázala

nedostatočná či už z hľadiska  vnútorného obchodovania s vo-

jenským materiálom, keď sa tento realizuje nekontrolovateľne

a často len ako ohlasovacia živnosť, alebo z hľadiska zahra-

ničného  obchodu realizovaného  len na  základe už  uvedenej

vyhlášky ministerstva hospodárstva.

 

     Predkladaný návrh  zákona  vychádza z Ústavy Slovenskej

republiky a ďalších právnych  predpisov, ako  aj z poznatkov

o tejto  problematike v Českej  republike a v štátoch Európ-

skej únie, tak aj v Spojených štátoch amerických.

 

     Obchodovať s vojenským  materiálom podľa  návrhu zákona

môže právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, prípadne

iná osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského

oprávnenia podľa  osobitných predpisov, vrátane  Armády Slo-

venskej republiky a iných  bezpečnostných  zborov Slovenskej

republiky.

 

     V  rámci  legislatívneho  pokračovania  bol predkladaný

vládny návrh zákona prerokovaný v šiestich výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky. V jednotlivých  výboroch ste mali

možnosť podrobne sa oboznámiť s predloženým  návrhom zákona.

Pripomienky, ktoré z legislatívnotechnickej stránky zhutňujú

samotný návrh, som akceptoval.  Považujem pritom za potrebné

poďakovať sa  všetkým poslancom, ktorí  sa aktívne podieľali

na prerokúvaní predloženého návrhu zákona.

 

     Pri tejto príležitosti musím konštatovať, že predložený

návrh zákona nerieši otázky zmluvných vzťahov, ktoré upravu-

jú  osobitné  zákony.  Ide o zákon, ktorý  z procesnoprávnej

stránky bude  upravovať vzťahy  podnikateľských a obchodných

subjektov štátu k jeho obchodnopolitickým, brannobezpečnost-

ným a zahraničnopolitickým záujmom.

 

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pred rokovaním pléna Národnej rady o predloženom návrhu

zákona som  považoval za potrebné uviesť  tento návrh s tým,

že sa uchádzam pri jeho  prerokúvaní o vašu podporu a prosím

o schválenie tohto návrhu zákona aj s novoakceptovanými pri-

pomienkami,  ktoré  vzišli z rokovania  jednotlivých výborov

a ktoré prednesie spoločný  spravodajca po mojom úvodnom vy-

stúpení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec  Moric je určený za  spravodajcu, preto ho

prosím, aby nás informoval o priebehu prerokovania návrhu vo

výboroch a o záveroch, ktoré výbor prijal.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokova-

nia vládneho  návrhu  zákona o obchodovaní s vojenským mate-

riálom a o doplnení  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní v znení neskorších predpisov. Hovoríme o tla-

či číslo 877 v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k vládnemu  návrhu  zákona o obchodovaní s vojenským

materiálom a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnos-

tenskom podnikaní v znení  neskorších predpisov v druhom čí-

taní.

 

     Národná rada pridelila vládny  návrh  zákona na  prero-

kovanie  uznesením číslo 1004 z 26. marca 1998 do 30. apríla

1998 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Zahranič-

nému  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky a Ústavno-

právnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania

vo  výboroch a predloženie  návrhu  uznesenia Národnej  rady

Slovenskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

a gestorský výbor  prerokoval a schválil v súlade s prísluš-

nými paragrafmi zákona o rokovacom  poriadku spoločnú správu

výborov uznesením číslo 557 zo 14. mája 1998. Iné výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

 

     Do začiatku rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú

členmi výborov  uvedených v prvej  časti, gestorskému výboru

svoje  stanoviská  podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom  po-

riadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač, zaujali

nasledujúce stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu odporučil návrh schváliť so zmenami a dopln-

kami.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu,  územnú  samosprávu  a  národnosti  odporučil  návrh

schváliť bez pripomienok.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

odporučil návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť  odporučil Národnej  rade Slovenskej  republiky

vládny návrh schváliť.

 

     Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky od-

poručil vládny návrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie  prerokoval  návrh 5. mája

1988 a  uznesením číslo 529 odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu  návrhu zákona tak, ako boli

prijaté  vo  výboroch s odporúčaním  gestorského  výboru, sú

všetky uvedené v časti IV spoločnej  správy. Gestorský výbor

odporúča, vážený  pán predseda, o návrhoch  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky,  ktoré  sú  uvedené v spoločnej

správe, hlasovať tak, že vo všetkých bodoch spoločnej správy

odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

 

     Vážený pán  predseda, prosím, aby ste  po rozprave dali

o tomto návrhu hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Nemám  písomné prihlášky do rozpravy,

preto sa  pýtam, či sa  niekto hlási. Hlási  sa pán poslanec

Andrejčák.  Ak nikto  viac, končím  možnosť prihlásiť  sa do

rozpravy.

 

     Prosím pána predsedu  výboru Andrejčáka, aby predniesol

svoje návrhy alebo pripomienky.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     je veľmi dôležité a veľmi  správne, že sa konečne poda-

rilo dosiahnuť druhé  čítanie o tomto  zákone a dúfam, že ho

dnes schválime. Bolo by, myslím  si, práve tak nedobré, keby

sme niektoré kroky, ktoré chceme  schváliť a ktoré nám navr-

hol gestorský výbor  schváliť, nezvážili. Skutočne, chcel by

som zaujať  stanovisko  iba k tým najdôležitejším, lebo  som

presvedčený, že musím k nim povedať svoju osobnú mienku.

 

     Slovenská republika bude mať  takú povesť v obchodovaní

so zbrojárskym materiálom a kupcov si nájdeme iba v prípade,

ak budeme serióznym, predovšetkým serióznym vývozcom zbraní,

ak vylúčime akúkoľvek  možnosť spochybnenia serióznosti Slo-

venskej republiky pri vývoze zbraní. Bohužiaľ, niektoré veci

máme tak formulované, že túto pochybnosť môžeme vyvolať.

 

     Preto mi dovoľte,  aj keď to nerád robím  až teraz, za-

ujať stanovisko. Najprv k tým menej dôležitým bodom.

 

     V  spoločnej  správe  je  uvedený   bod 15 k § 9 ods. 1

písm. e). Myslím si, že tam došlo len k nejakému nedorozume-

niu. Navrhuje sa, aby bola povinnosť predložiť súhlas výrob-

cu alebo vlastníka vojenského  materiálu vtedy, keď si firma

žiada povolenie,  čiže povolenie platné  na 5 rokov.  Myslím

si, že je to zbytočne sprísnené, pretože tým by sa prakticky

musel napísať  konkrétny  obchod a tento súhlas musí  mať až

pri udelení licencie. Možno  autori tohto návrhu to napísali

len na nevhodné miesto, ale vlastne v paragrafe, ktorý hovo-

rí v návrhu zákona o podmienkach vydania licencie, je súhlas

výrobcu alebo ministerstva obrany, alebo  vnútra. Myslím si,

že pokiaľ  nebude bod 15 schválený,  bude to výhodnejšie pre

firmy, ktoré budú vyvážať  alebo obchodovať s týmto materiá-

lom. To je taká malá chyba.

 

     Myslím si ale,  že môže byť chybou už  bod 18, v ktorom

ministerstvo hospodárstva je  postavené do polohy schvaľova-

nia stanovísk ministerstva zahraničia,  obrany a vnútra. Po-

volenie, o ktorom sa hovorí, je vlastne výrazom dôvery štátu

v serióznosť tejto firmy. Už by  sa nemala otvárať ešte ďal-

šia  možnosť, o čom už raz  ministerstvo hospodárstva  spolu

s inými troma  ministerstvami rozhodlo, aby  ešte mal nejaký

úradník právomoc rozhodnúť, či vydá, alebo nevydá povolenie.

Tam už by to malo vyjsť na základe splnenia podmienok zo zá-

kona, pretože vlastne  predtým ministerstvo hospodárstva za-

ujíma  stanovisko. Čiže  myslím si,  že tam  je to  zbytočne

sprísnené a môže to vyvolať  podozrenie, ale aj isté nátlaky

na firmy predtým, než povolenie  na obdobie 5 rokov dostanú.

Znova pripomínam, povolenie sa vydáva na 5-ročné obdobie.

 

     Ale myslím si, že by už bolo chybou, keby sme schválili

bod 23, aj keď nám ho gestorský výbor odporúča schváliť, le-

bo v návrhu vládneho zákona je napísané, že vývozca a dovoz-

ca musí dodržať zákon a udelenú licenciu. Ak vyčiarkneme, že

musí dodržať zákon a prejdeme na dikciu len uvedenú v licen-

cii, tak buď do licencie musíme  opisovať  zákony, alebo vy-

tvárame priestor na to, aby nedbalosťou úradníka, alebo úmy-

selnou nedbalosťou úradníka bolo  možné porušiť zákon, a tým

aj štátne  záujmy Slovenskej republiky. Preto  si myslím, že

by  tam mala  zostať pôvodná  vládna  dikcia a nemali by sme

schváliť bod 23, aj keď to gestorský výbor odporúča.

 

     Myslím si, že bod 25 je najhorší, kvôli nemu som vlast-

ne vystúpil. Bod 25 totiž hovorí o tom, že náš vývozca alebo

dovozca - a tu predovšetkým  ide o vývozcu - nemusí mať, tak

ako je dnes platný stav,  stanovisko štátu, do ktorého vyvá-

ža, že je to pre jeho potreby, že je to v štátnom záujme.

 

     Pani kolegyne, páni kolegovia, pokiaľ bod 25 schválime,

otvárame priestor na to, aby  nás označili za tých, čo orga-

nizujú čierny obchod. Firma  dá čestné vyhlásenie, že zbrane

budú použité  pre armádu  napríklad - aby som veľa nehovoril

- Českej republiky, lebo je náš  sused, a zbrane vlastne ne-

dodá Českej  republike, ale dodá celkom  niekomu inému, inej

firme v Čechách,  ktorá ich použije na niečo  iné. Len preto

som použil  príklad Českej republiky, lebo  je naším priamym

susedom.

 

     Malo by byť naším štátnym  záujmom, aby nám štát potvr-

dil garanciu. Inak spochybňujeme  samých seba, ale aj našich

vývozcov v tom, že sú  seriózni. Nakoniec  pri  rozhovoroch,

ktoré máme  so zahraničnými partnermi, toto  je jedna z tém,

ktorá sa neustále vyslovuje, či  vôbec dokážeme udržať a vy-

tvoriť stav,  aby nebolo možné  podieľať sa na  niečom inom.

Bol by som nerád, aby  bola v budúcnosti Slovenská republika

označovaná za štát, ako je napríklad Líbya. Preto si myslím,

že pokiaľ  bod 25 schválime, že v § 15 ods. 4 bude vypustené

"overené  orgánom príslušného  štátu", hrozí nebezpečenstvo,

že nás budú veľmi nedobre označovať.

 

     Zároveň v bode 26 sa  navrhuje  pri  plnení § 15 ods. 4

zrušiť to, čo schválila  vláda, že nesplnenie povinnosti pri

vyžadovaní licencie je sankcionované.  Je to len dôkaz toho,

že urobíme  alebo máme snahu utvoriť  také podmienky výhodné

na čierny obchod, že nás celkom spochybní.

 

     Zvážte, páni kolegovia,  pani kolegyne, moje pripomien-

ky. Nedávam  nový návrh, iba  upozorňujem na body,  ktoré sú

veľmi citlivé,  kde môžeme urobiť veľkú  chybu pre tento ob-

chod. Ak budeme nespoľahliví vo vyzbrojovaní alebo v spôsobe

obchodovania ako  štát, ani naše zbrane  nebude chcieť nikto

kupovať. A nám ide o to, aby naši výrobcovia boli považovaní

za serióznych, naši obchodníci za serióznych, aby sme koneč-

ne mohli získať politický priestor  na to, aby sme predávali

zbrane. Bez získania politických  kontaktov sa nám nikdy ne-

podarí predávať zbrane.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, chcem sa spýtať, či to, čo ste prečítali,

dávate ako návrhy, lebo ste prečítali len svoje názory.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Body, o ktorých som  hovoril, žiadam na osobitné hlaso-

vanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíte ich konkrétne pomenovať.

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Sú to body 15, 18, 23, 25 a 26, ktoré žiadam na osobit-

né hlasovanie. Nedávam žiadny nový návrh, iba apelujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nikto nemá fak-

tickú poznámku. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pýtam

sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Áno.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by  som sa vyjadriť k tomu, čo  tu bolo povedané,

a zároveň obhájiť stanovisko nášho gestorského výboru.

 

     Čo sa týka bodu 15, sleduje  sa ním to, že musí byť sú-

hlas výrobcu alebo vlastníka vojenského materiálu. Môj ctený

pán kolega povedal, že sa tam musí napísať konkrétny obchod.

Nie je  to pravda. Ak chcem  požiadať o povolenie obchodovať

s vojenským  materiálom, musím  mať súhlas,  dajme tomu  DMD

Holding: Áno, my ti ten  materiál dáme. Ak takéto  povolenie

nie je, ten subjekt celkom zbytočne žiada o povolenie obcho-

du s vojenským materiálom. Ak  tento materiál nemá, nemá ná-

rok dostať povolenie, to je celkom logické.

 

     Práve tento návrh na rozdiel od názoru môjho pána kole-

gu sleduje  to, aby na  Slovensku neobchodovalo s  vojenským

materiálom ako dnes 178 subjektov.  Každý, kto si dnes zmys-

lí, môže požiadať o koncesiu na obchod so zbraňami a dostane

ju. Vydá  mu ju okresný  funkcionár. Toto je  prvá vec, čiže

bod 15.  Jednoznačne ten, kto  vyrába  alebo kto vlastní vo-

jenský materiál, musí  povedať: Áno, ja ti  ho dám. A až po-

tom, keď sa to takto prejaví,  môže požiadať o to, aby mohol

obchodovať. Skôr nie.

 

     Čo sa  týka bodu 18, je  tam § 10, tam  ide jednoznačne

o to, že nie je pravda, čo hovoril môj  pán kolega, že mini-

sterstvo hospodárstva sa dvakrát vyjadruje. Ono sa vyjadruje

len raz. V § 10 sa doteraz jasne hovorí: Ministerstvo hospo-

dárstva vydá povolenie, ak sú vyjadrenia ústredných orgánov,

to  znamená  ministerstva  zahraničných  vecí,  ministerstva

vnútra a ešte  jedného  ministerstva - prepáčte, hneď si  to

pozriem -, ministerstva obrany. Ak sú kladné, len potom, pa-

ragraf hovorí, vydá  povolenie. Ale  ministerstvo  hospodár-

stva to musí zvážiť. Sú napríklad dvaja alebo traja žiadate-

lia,  ktorí majú  kladné stanoviská.  Tieto tri ministerstvá

neskúmajú,  koľko ich  je. Až  ministerstvo hospodárstva ako

konečný výdajca povolenia zváži,  komu z týchto troch žiada-

teľov ho dá. A preto je tam napísané, že ministerstvo hospo-

dárstva môže vydať povolenie. To je k bodu 18.

 

     K bodu 23, to je § 14, v podstate tam je duplicita "ur-

čených v tomto zákone a  udelenej licencie podľa tohto záko-

na". Stačí, keď je napísané naozaj "uvedených v udelenej li-

cencii". Je to v podstate  len formálna úprava textu. Naozaj

je to vlastne len skrátenie textu.

 

     V bode 25 došlo zo  strany  pána  navrhovateľa k omylu.

V spoločnej  správe je  jasne  napísané,  že tu  ide z našej

strany  len o formu  čestného  vyhlásenia, ale to  nezbavuje

toho,  kto  tento  obchod  chce  vykonať,  aby  dostal  tzv.

end-user, to znamená povolenie o konečnom užívateľovi. Došlo

tu k zámene u pána  navrhovateľa. Najprv musí byť čestné vy-

hlásenie,  ale  to  ho  nezbavuje  povinnosti,  že  musí byť

end-user, že  tam musí  byť  dodatok o konečnom užívateľovi.

Áno, nezbavuje to žiadateľa. To tam musí byť.

 

     Potom § 15 ods. 4 písm. m), teda to  isté písmeno. Pro-

sím  vás pekne,  sankcionovanie za  nesplnenie podmienok  je

jasne napísané v § 25. To,  čo je tam napísané, je zbytočné,

celkom zbytočné. Myslím si, že by to bolo všetko.

 

     Potom v § 25 sú jasne stanovené sankcie, celkom jasne.

 

     Nakoniec by som vám chcel povedať, že toto všetko, kaž-

dý bod  tejto spoločnej správy bol  prerokovaný najprv s le-

gislatívcami z ministerstva hospodárstva a potom so samotným

pánom ministrom hospodárstva, čo mi iste dosvedčí.

 

     Takže  si  vás  dovoľujem  požiadať,  aby ste schválili

pôvodný návrh tak, ako som ho predniesol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím, pani  poslankyne, páni poslanci,  budeme hlaso-

vať. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     (Šum a hlasy v rokovacej sále.)

 

     Nehlasovali sme, len sme sa prezentovali.

 

     Urobíme ešte  jeden pokus, páni  poslanci. Prosím, pre-

zentujme sa.

 

     (Hlasy a šum v rokovacej sále.)

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     rokovací poriadok mi umožňuje  ešte vás nepustiť domov.

Dám 15-minútovú prestávku a po 15 minútach budeme hlasovať.

 

     Takže bude prestávka 15 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     uplynulo 15 minút, prosím  všetkých, aby  sa vrátili do

rokovacej  miestnosti. Ešte  raz vyzývam  všetkých pánov po-

slancov,  poslankyne,  ktorí  sú v budove, budeme  hlasovať,

zaujmite svoje miesta.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, skúsme sa pre-

zentovať.

 

     Prezentovalo sa 63 poslancov.

 

     Je nás málo.

 

     Ešte raz  vyzývam všetkých pánov  poslancov a pani  po-

slankyne. No, prosím, prišli ďalší dvaja. Do rána sa zídeme.

 

     Ešte raz prosím, páni poslanci, posledná výzva. Máme tu

ďalšieho. Kto ešte stihne dobehnúť?

 

     Pán  poslanec Garai  má procedurálny  návrh, zapnite mu

mikrofón.

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, skúsme sa prezentovať,

je  to posledný  pokus. Prosím,  prezentujme sa. Ivan Šimko,

stlač celý rad. (Hlasy a smiech v sále.)

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     S pani poslankyňou  Schmögnerovou, ktorá sa neprezento-

vala, je nás 71, takže aj tak je nás málo.

 

     Páni poslanci,  náš pokus bol  márny, zídeme sa  zajtra

ráno o 9.00 hodine.

 

     Prerušujem  rokovanie a zajtra budeme pokračovať hlaso-

vaním o tomto zákone.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       15. mája 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  štvrtý deň rokovania 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Oznamujem  vám v zmysle § 23 ods. 3 zákona  o rokovacom

poriadku, že z dnešnej schôdze sú ospravedlnení páni poslan-

ci Fico a Figeľ.

 

     Budeme teda  pokračovať v rokovaní  štyridsiatym devia-

tym bodom  programu, ktorým je vládny  návrh zákona o obcho-

dovaní s vojenským  materiálom  a  o doplnení  zákona  číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov.

 

     Tento sme včera v druhom čítaní prerušili pred hlasova-

ním.

 

     Prosím pána  ministra Cagalu a pána  spoločného spravo-

dajcu, aby zaujali miesta  určené pre nich ako predkladateľa

a spravodajcu.

 

     A hneď mám  otázku na  pána spoločného  spravodajcu, či

môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno, pán spravodajca?

 

     Ak áno, môžeme hlasovať.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Chcel by som pred hlasovaním požiadať vážených kolegov,

teda žiadam, aby bola zmena - skrátka v bode m) § 15 vládne-

ho  návrhu, aby  za slovami  "vyhlásenie žiadateľa" namiesto

slov "overeným orgánom príslušným  štátu" boli slová "vyhlá-

senie o konečnom užívateľovi". To je v podstate to isté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Viem, pán  poslanec, ale to je  priamo zásah do zákona,

o ktorom sme už rokovanie uzavreli.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca,  aby ste uviedli hla-

sovanie tak, ako  hovorí § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  po-

riadku. Čiže najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch zo spoločnej  správy a potom budeme hlaso-

vať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Gestorský výbor  odporúča všetky pozmeňujúce  návrhy zo

spoločnej správy schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Lenže boli procedurálne návrhy k niektorým bodom, ktoré

môžu byť schvaľované naraz, a k niektorým  bodom, ktoré majú

byť schvaľované jednotlivo.

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pritom pán poslanec Andrejčák  navrhoval, aby sme o bo-

doch 15, 18, 23, 25 a 26 hlasovali samostatne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločnej sprá-

vy okrem bodov 15, 18, 23, 25 a 26. Navrhujete podľa gestor-

ského výboru tieto body prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Hlasujeme o bodoch  spoločnej  správy  okrem  bodov 15,

18, 23, 25 a 26, o ktorých budeme hlasovať jednotlivo a kto-

ré pán spravodajca v zmysle návrhu  gestorského výboru navr-

huje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže uvedené body spoločnej správy sme prijali.

 

     Takže môžeme  pokračovať a hlasovať jednotlivo o zostá-

vajúcich bodoch, pán poslanec.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Čo  sa týka  bodu 15, odporúčam ho  prijať  tak, ako je

v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bode číslo 15.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Je to  kvôli tomu, aby obchody  nemohol robiť ktokoľvek

a kedykoľvek.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento bod zo spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Bod číslo 18 tiež odoporúčam,  aby bol prijatý. Tam ide

o to, aby sa nechalo  na zváženie ministerstvu hospodárstva,

či vydá,  alebo nevydá povolenie na  základe odporúčaní ďal-

ších troch ministerstiev.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 18.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme bod 18 zo spoločnej správy.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Bod 23 gestorský výbor  odporúča schváliť. Ja ako spra-

vodajca to nechávam na vaše zváženie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Takže tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Bod 25 gestorský  výbor odporúča schváliť  tak, ako je.

V podstate, keď toto budeme žiadať, tak pôjde dvakrát o žia-

dosť o konečného  užívateľa.  Takže  ja  odporúčam  tak, ako

navrhuje gestorský výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím,  hlasujeme o bode  číslo 25 zo  spoločnej

správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod zo spoločnej správy.

 

     Ostal nám bod 26, pán poslanec.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Bod číslo 26 gestorský  výbor odporúča schváliť. Nie je

to nič podstatné, je to zdupľovanie toho, čo už je v zákone,

čo už je v návrhu zákona. Záleží na vás.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o bode 26 spoločnej  správy. Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 70 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani bod 26 zo spoločnej správy.

 

     Pýtam sa, pán spoločný  spravodajca, či v rozprave boli

ešte aj iné návrhy.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda, v rozprave neboli nijaké iné návr-

hy, a preto  by som  vám odporučil,  aby ste  dali  hlasovať

o návrhu ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr, pán poslanec, nám  musíte povedať, či máte od-

porúčanie z výboru, aby sme prešli do tretieho čítania, pre-

tože len v treťom čítaní môžeme hlasovať o návrhu ako celku.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Už včera som povedal, že mám odporúčanie, aby to prešlo

do tretieho čítania, len sa na to zabudlo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nezabudlo sa. Máte to predniesť pri návrhoch pri hlaso-

vaní.

 

     Takže pán poslanec má  odporúčanie z výboru a navrhuje,

aby sme prešli k tretiemu čítaniu. Pýtam sa  preto, páni po-

slanci, poslankyne, či má niekto iný názor.

 

     Ak nie, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

     V rámci tretieho  čítania o tomto  bode programu  znovu

otváram rozpravu. V rozprave môžete dávať zmeny a návrhy len

podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Ak sa nikto nehlási do rozpravy a nemáte návrhy, končím

možnosť prihlásiť sa do rozpravy, a tým končím aj rozpravu.

 

     Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, budeme sa pre-

zentovať a budeme hneď aj hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Vládny návrh sme schválili.

 

     Ďakujem, pán minister aj  pán poslanec Moric, za spolu-

prácu.

 

     Predseda  výboru pán Brňák má  procedurálny návrh. Pro-

sím, aby ste mu zapli mikrofón.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v mene troch  poslaneckých klubov ZRS, SNS a HZDS navr-

hujem, aby na utorok ako prvý bod rokovania bol zaradený ma-

teriál s názvom Návrh na  voľbu sudcov, ktorý prerokoval ús-

tavnoprávny výbor včera.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste návrh,  čiže ide o zmenu  programu, keď  je

potrebný súhlas, respektíve aby  návrh predložili tri kluby.

Tento súhlas pán predseda Brňák má.

 

     Takže hlasujeme o tom, či  zaradíme  do programu  tejto

schôdze voľbu sudcov v utorok ako prvý bod programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Takže v utorok ako prvý bod programu bude voľba sudcov.

 

     Môžeme pokračovať v našom rokovaní ďalším bodom progra-

mu, ktorým je päťdesiaty tretí bod  pôvodne schváleného pro-

gramu, a to je druhé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na  vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  241/1993 Z. z.

o štátnych  sviatkoch, dňoch  pracovného  pokoja a pamätných

dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 201/1996 Z. z.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona ste dosta-

li pred prvým čítaním ako tlač 907 a spoločnú správu výborov

schválenú gestorským výborom ako tlač 907a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Jozef Pokorný.

 

     Prosím  pána poslanca  Pokorného, aby  predniesol návrh

a zdôvodnenie.

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj. Sleduj-

te vystúpenie pána poslanca.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     ... v závere  uplynulého roka sme  si pripomenuli dvad-

siate výročie ustanovenia samostatnej cirkevnej provincie na

Slovensku apoštolskou konštitúciou pápeža Pavla VI. Stalo sa

tak 30. decembra 1977. Cesta k tomuto  cieľu bola veľmi dlhá

a sprevádzaná politickými prekážkami najmä po národnom oslo-

bodení v roku 1918. Bola boľavou ranou, ktorú nechápavo pri-

jímali  najmä slovenskí  katolíci, že  sa Slovensko  po roku

1918 nestalo samostatnou cirkevnou  provinciou. Malo to via-

ceré dôvody súvisiace so záujmami česko-slovenského štátu.

 

     Sám Beneš, ako to vyplývalo z koncepcie jednotného čes-

koslovenského národa...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani  poslankyne, prosím o pokoj. A ne-

otáčajte sa k poslancovi chrbtom, nie je to od vás pekné.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     ... sa staval  proti snahám  zriadiť slovenskú cirkevnú

provinciu,  lebo v tom  videl  posilnenie  slovenských  snáh

o autonómiu Slovenska. Pritom išlo  vlastne o slovenské his-

torické  právo  vyplývajúce  z Metodovej  Moravsko-panónskej

cirkevnej provincie, ktorá bola zriadená už v roku 880.

 

     Cyrilo-metodská tradícia,  ktorú si Slováci  pestujú po

stáročia a ktorú si uchovávame  dosiaľ,  má pre Slovensko aj

európsky význam. Vošla do  našej literatúry a umenia. Pomáha

nám  udržať  sa  pri  národnom  živote a nevzdať  sa slobody

a práva na vlastné postavenie. Slováci vydržali pri tradícii

cyrilo-metodského kresťanstva, ktoré im  pomáhalo aj v zápa-

soch za národnú  slobodu a za samostatné cirkevnosprávne po-

stavenie  najprv v starom Uhorsku a potom aj v Česko-Sloven-

sku.

 

     V období  Slovenskej  republiky  počas  vojny slovenská

diplomacia  vyvíjala  maximálne  úsilie,  aby Slovensko malo

svoju cirkevnú provinciu, svoje  arcibiskupstvo a svojho ar-

cibiskupa. Vojnový čas, ale  aj iné okolnosti neumožnili na-

plniť tento cieľ. Nitra  zostala biskupstvom, ale nitriansky

biskup Karol Kmeťko bol  vymenovaný za arcibiskupa. Túto vý-

znamnú udalosť spred 54 rokov si pripomíname v týchto dňoch.

Aj keď Slovenská republika  po vojne zanikla, Slovensko malo

svojho arcibiskupa, čo malo svoj nesmierny význam. Až v roku

1977, teda  po 1092 rokoch, ktoré  uplynuli od smrti svätého

Metoda, Slovensko sa dožilo svojej cirkevnej provincie. Sta-

lo sa tak po dlhých konzultáciách s politickými i cirkevnými

činiteľmi v bývalom Česko-Slovensku aj s predstaviteľmi Slo-

vákov v zahraničí. Zo  zahraničných Slovákov to boli biskupi

Grutka,  Rusnák, Hnilica,  predstavitelia Svetového kongresu

Slovákov a najmä Mons. Dominik  Hrušovský. Viacerí slovenskí

biskupi - Vojtaššák, Gojdič, Buzalka - boli  väznení a mnohí

kňazi boli v pracovných táboroch. Všetkým, ktorí sa zaslúži-

li o tento historický akt, patrí naša vďaka a uznanie.

 

     V tejto súvislosti je  potrebné spomenúť i zásluhy Gus-

táva Husáka a Bohuslava Chňoupka. Trvalo však ešte 12 rokov,

kým sa  táto veľká cirkevná udalosť  dala na známosť širokej

verejnosti. Stalo  sa to až 1. novembra 1990, keď Gustáv Va-

lach v šaštínskej  bazilike prečítal  texty dvoch búl  Pavla

VI, ktorými bola konštituovaná slovenská cirkevná provincia.

Sú to významné dokumenty pre  slovenské dejiny, ktoré si za-

sluhujú - tak ako to navrhol pán Imrich Kružliak -, aby boli

pojaté do Zbierky  štátnych dokumentov Slovenskej republiky.

Dávajú platnosť  slovenským štátnym hraniciam  aj z hľadiska

cirkvi a to je významná  vec. Publicista Roman Kaliský vtedy

povedal: Pápež Pavol VI sa zaslúžil o Slovenskú republiku.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     vzhľadom na význam cirkvi v dejinách slovenského národa

utvorenie samostatnej cirkevnej provincie na území Slovenska

neodmysliteľne patrí medzi pamätné dni Slovenskej republiky.

Bude nám tiež pripomínať dlhoročné úsilie  osobností, ako je

napríklad Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Štefan Moyzes, Milan

Rastislav Štefánik,  Andrej Hlinka, Jozef  Tiso a ďalší,  za

samostanú národnú svojbytnosť. Tento návrh odporučila Berno-

lákova spoločnosť.

 

     Vážení  poslanci, dovoľte  mi aj  za spolupredkladateľa

tohto návrhu poslanca Jozefa Kleina vysloviť súhlas s pozme-

ňujúcimi návrhmi, ktoré sú  uvedené v spoločnej správe. Pro-

sím vás o schválenie tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Slovo  dám teraz  pánu poslancovi  Hornáčkovi, ktorý je

určený ako spoločný spravodajca výborov. Prosím, aby nás in-

formoval o priebehu prerokovania návrhu  vo výboroch a o ná-

vrhu z výboru.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport ako  gestorský výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky  podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. Z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1029

z 31. marca 1998 pridelila  návrh skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky na  vydanie zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 241/1993 Z. z. o štátnych  sviatkoch,

dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 201/1996 Z. z. (tlač

907) na prerokovanie týmto  výborom Národnej rady Slovenskej

republiky:  Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky a Výboru  Národnej rady  Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov  podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému  návrhu zákona určené  výbory v prijatých

uzneseniach zhodne  odporúčajú Národnej rade  Slovenskej re-

publiky návrh zákona schváliť s týmito zmenami:

 

     V názve zákona i v jeho úvodnej vete sa vypúšťajú slová

"mení a", pretože zákon sa  nemení, zákonom sa pôvodný zákon

len  dopĺňa.  A v článku II sa  dátum "30. 4. 1998" nahrádza

dátumom "1. júla 1998".  Vzhľadom na čas prerokúvania návrhu

je termín 30. apríla nereálny. Aj Ústavnoprávny výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, aj  gestorský výbor Národnej

rady, čiže výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, odpo-

rúčajú tieto dve zmeny schváliť.

 

     O pomeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 a schváliť ich.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani  poslankyne, poslanci,  otváram  rozpravu k tomuto

bodu programu s konštatovaním, že nemám písomné prihlášky do

rozpravy. Preto  sa pýtam, či  sa niekto hlási  do rozpravy.

Nikto.  Takže uzatváram  možnosť prihlásiť  sa do  rozpravy,

a tým aj končím rozpravu.

 

     Takže  budeme hlasovať,  ak sa  nechce pán predkladateľ

vyjadriť k rozprave, ani pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Budeme  hlasovať  spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním

obidvoch výborov aj gestorského výboru schváliť ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o tých pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch, ktoré dal gestorský výbor.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Pán spravodajca tlmočí názor  gestorského výboru, že je

potrebné prijať tieto doplnky a zmeny.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Pán spoločný spravodajca, pýtam  sa, či máte aj povere-

nie od výboru.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Áno, vážený  pán predseda, dovoľte mi,  aby som vás po-

žiadal - mám poverenie gestorského  výboru -, aby sme prešli

do tretieho čítania ešte v tento deň.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poverenie  je. Pýtam  sa preto,  pani poslankyne,  páni

poslanci, či má niekto iný návrh.

 

     Ak nie,  pristúpime k tretiemu  čítaniu o tomto  návrhu

zákona.

 

     Aj tu otváram rozpravu. Pýtam  sa, či v zmysle rozpravy

má niekto návrhy  podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak

nie, končím rozpravu a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návr-

hu zákona ako celku aj so schválenými doplňujúcimi návrhmi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ešte by som mal prečítať záver správy, ak dovolíte, pán

predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No už som dal hlasovať. Môžete to medzitým čítať.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  číslo 241/1993 Z. z.

celkovo v znení schválených  zmien uvedených v tejto správe,

odporúča návrh schváliť.

 

     Dúfajme, že  to bude  ďalší z dní zmierenia  Slovenskej

republiky.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže môžem konštatovať, že  sme schválili návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 241/1993 Z. z. o  štátnych  sviatkoch,  dňoch

pracovného pokoja a pamätných  dňoch v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 201/1996 Z. z.

 

     Ďakujem  obidvom  pánom  poslancom aj vám všetkým. (Po-

tlesk.)

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne za podporu a pochopenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k rokovaniu o návrhu  pod bodom číslo päťde-

siat schváleného programu, a to je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 111/1990 Zb.  o  štátnom  podniku  v znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona pred  prvým čítaním ste dostali ako

tlač 917 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 917a.

 

     Z poverenia vlády tento  zákon predloží minister hospo-

dárstva pán Milan Cagala.

 

     Prosím pána ministra.

 

Minister hospodárstva SR M. Cagala:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky prerokovala v septembri 1997

správu o výsledkoch prieskumu postupov a metód uplatňovaných

ústrednými orgánmi v postavení  zakladateľov štátnych podni-

kov. V správe sa okrem  iného konštatovali nedostatky v čin-

nosti  dozorných  rád a nízka  účinnosť  vplyvu  zakladateľa

štátneho podniku prostredníctvom zástupcov zakladateľa v do-

zorných  radách. V tejto  súvislosti  rozhodla o vypracovaní

návrhu na  zmenu ustanovenia § 20 zákona  číslo 111/1990 Zb.

o štátnom podniku tak, aby  sa zvýšila ochrana záujmov štátu

pri rozhodovaní dozorných rád štátneho podniku.

 

     Účelom  tohto návrhu  zákona je  legislatívne naplnenie

tohto  zámeru.  Zákonom  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 174/1993 Z. z., ktorým sa  mení a dopĺňa zákon o štát-

nom podniku, došlo k zmene ustanovenia § 20 ods. 1 a 2 záko-

na o štátnom  podniku takým spôsobom, že počet  členov v do-

zorných radách z radov zamestnancov podniku dosiahol väčšinu

nad počtom dozornej rady zastupujúcich zakladateľa.

 

     V  predloženom  návrhu  na zmenu a doplnenie  zákona sa

v ustanovení § 20 ods. 2 navrhuje  vykonať  taká  zmena, aby

zakladateľ mal v dozornej  rade väčšinu, čím by  sa mali vy-

tvoriť podmienky na  účinnejšie presadzovanie záujmov štátu.

Keďže podľa doterajšieho znenia  zákona nebolo výslovne uve-

dené, kto schvaľuje  štatút a rokovací poriadok dozornej ra-

dy,  do zákona  sa navrhlo  tiež ustanovenie,  ktoré posilní

postavenie zakladateľa tým, že štatút rady a rokovací poria-

dok schvaľuje zakladateľ.

 

     Aj keď  zámerom pri novelizácii  tohto zákona bola  len

táto úprava, týkajúca sa zmeny  dozorných rád, v procese no-

vely zákona bola uplatnená  naliehavá potreba tiež zmeny us-

tanovenia § 15 ods. 7 zákona, ktorého doterajšie znenie spô-

sobovalo pri jeho výklade a aplikácii  problémy. Bolo formu-

lované tak,  aby likvidácia podniku  bola súhrnom procesných

úkonov, ktoré však nemožno  prerušiť iným konaním podľa oso-

bitných predpisov. Preto bolo potrebné túto zjavnú nedokona-

losť  zákonného  ustanovenia  napraviť.  Vychádza  sa pritom

z toho, že likvidácia podniku je súborom hmotnoprávnych úko-

nov, smerujúcich k vyrovnaniu  majetkových vzťahov zrušeného

alebo likvidovaného štátneho podniku. Úkony likvidátora zna-

menajú, že  likvidátor  nakladá s majetkom štátneho podniku,

ktorý  je však  stále vo  vlastníctve  štátu, a to  spôsobom

ustanoveným v § 15a, 15b, 15c zákona o štátnom podniku.

 

     Navrhované  ustanovenie   zrozumiteľne  konštatuje,  že

všetky procesné úkony podľa  osobitných predpisov sa vstupom

štátneho podniku do likvidácie prerušujú, čím sa zabráni ko-

lízii v ustanovení o likvidácii podniku podľa zákona o štát-

nom podniku a ustanoveniam iných zákonov.

 

     Vo výbore Národnej rady  pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie bola uplatnená pripomienka a návrh na novelizá-

ciu § 19 ods. 5 zákona o štátnom podniku. Tento návrh reagu-

je na  potreby praxe, preto  som ho z pohľadu  predkladateľa

návrhu zákona v plnom rozsahu akceptoval. Akceptovaním tohto

návrhu § 19 ods. 5 správca majetku  štátu - ako sa o tom ho-

vorí v § 6 citovaného  zákona - bude  môcť priamo rozhodovať

o nakladaní s majetkom štátu, ktorý je alebo bude vložený do

obchodných spoločností.

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     som predvedčený, že tieto zmeny zákona o štátnom podni-

ku sú  potrebné, náležite zdôvodnené,  preto sa obraciam  na

vás so žiadosťou o schválenie tejto novely.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Pán poslanec Stanislav Líška  bol určený ako spravodaj-

ca. Prosím ho  preto, aby  podľa § 80 ods. 2 o rokovacom po-

riadku  nás  informoval o výsledku  rokovania  vo výboroch a

o stanovisku gestorského výboru.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám z  poverenia výboru pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil spoločnú správu

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon  číslo 11/1990 Zb. o štátnom  podniku v znení neskorších

predpisov, v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na Národnej  rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky predkladá  Národnej rade

Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu vý-

borov Národnej  rady  Slovenskej republiky k vládnemu návrhu

zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 111/1990 Zb.

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, v druhom čí-

taní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila vládny ná-

vrh zákona uznesením číslo 1005 z 26. marca 1998 na preroko-

vanie do 30. apríla 1998 Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy a Výboru  Národnej  rady  pre hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokova-

nia vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky v lehote do 6. mája 1998.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

a gestorský  výbor  prerokoval  a  schválil  v súlade s § 79

ods. 4 rokovacieho poriadku  spoločnú správu výborov uznese-

ním číslo 550 z 5. mája 1998. Iné  výbory Národnej rady Slo-

venskej  republiky správu  neprerokovali. Gestorskému výboru

do začatia jeho rokovania  neoznámili poslanci, ktorí nie sú

členmi výborov, uvedených v časti I, svoje  stanoviská podľa

§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh 28. apríla 1998 a uznesením číslo 607 odpo-

ručil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schvá-

liť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval návrh 28. apríla

1998 a uznesením  číslo 530 odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu  návrhu zákona tak, ako boli

prijaté vo výboroch aj s príslušným  odporúčaním gestorského

výboru, sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

 

     Gestorský  výbor  odporúča o týchto  návrhoch  výborov,

ktoré  sú  uvedené v spoločnej  správe,  hlasovať spoločne a

obidva schváliť.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, otváram  rozpravu. Do

rozpravy  som nedostal  písomné prihlášky.  Pýtam sa,  či sa

z pléna niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto

uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán minister  ani pán spravodajca sa  zrejme nebudú vy-

jadrovať k rozprave.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Áno, pán spoločný

spravodajca?

 

Poslanec S. Líška:

 

     Áno, pán predseda.

 

     Vzhľadom na to, že mám  poverenie výboru v zmysle § 83,

84 a 86 zákona o rokovacom  poriadku,  prosím  vás, aby  sme

otvorili tretie čítanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zo spoločnej  správy nevyplývajú žiadne  návrhy? Musíme

dať najskôr hlasovať o týchto návrhoch.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ako  som uviedol k spoločnej  správe, samotná  spoločná

správa  obsahuje dva  pozmeňujúce návrhy  pod bodom  číslo 1

a pod  bodom  číslo 2, ktoré  sa  týkajú § 19 a § 20 zákona.

O obidvoch navrhuje gestorský výbor hlasovať spoločne a obi-

dva schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať, pani  poslankyne, poslanci. Hlasujeme

o dvoch bodoch, ktoré sú v spoločnej, naraz. Gestorský výbor

odporúča, aby sme hlasovali kladne.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Je nás málo.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  je nás dosť

v rokovacej miestnosti. Prosím, aby  sme sa všetci prezento-

vali a hlasovali podľa vlastného rozhodnutia.

 

     Prosím ešte raz, budeme hlasovať. Hlasujeme o dvoch bo-

doch  spoločnej  správy. Hlasujeme o nich  naraz a gestorský

výbor odporúča, aby sme hlasovali kladne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tieto dva body spoločnej správy schválili.

 

     Pán spravodajca nám predniesol,  že má poverenie na po-

kračovanie v rokovaní o tomto návrhu zákona v treťom čítaní.

 

     Takže sa  vás pýtam, pani poslankyne,  či má niekto iný

názor.

 

     Ak nie, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

     Aj tu otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto v zmysle

§ 86 zákona o rokovacom poriadku hlási do rozpravy a má pri-

pomienky. Konštatujem, že nie.

 

     Končím  rozpravu a môžeme  pristúpiť  k hlasovaniu, pán

spoločný spravodajca.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov v súlade

s § 79 ods. 4 odporúča  Národnej  rade Slovenskej  republiky

vládny  návrh zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,

v druhom čítaní schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uve-

dené v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o tomto vládnom  návrhu  zákona  ako

celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali v druhom

čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom pod-

niku v znení neskorších predpisov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teraz by sme mali  rokovať o bode číslo päťdesiatjeden.

Je to

 

     vládny návrh zákona o Fonde rozvoja letísk (tlač 977).

 

     Dostal som ale list od  pána ministra dopravy, v ktorom

mi píše,  že podľa článku 95 rokovacieho  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky v súvislosti s uznesením atď. vlá-

da splnomocňuje  člena  vlády vziať v mene vlády návrh späť.

(Potlesk.)

 

     Netešte sa ešte, pretože ak si pozriete ďalej, tak ten-

to  vládny  návrh  zákona  bol  do  parlamentu doručený ešte

v zmysle starého  rokovacieho  poriadku a, žiaľ, stále platí

naše uznesenie o tom, že rokovanie procedurálne podľa nového

rokovacieho poriadku v tomto prípade nemôžeme uplatniť.

 

     Musím  dať podľa  starého rokovacieho  poriadku o tomto

návrhu vlády hlasovať.

 

     Čiže  prosím,  pani   poslankyne,  poslanci,  hlasujeme

o tom, že súhlasíme so stiahnutím tohto bodu programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže  sme  vyhoveli  návrhu  vlády a z rokovania tejto

schôdze sme stiahli tento vládny návrh zákona.

 

     Môžeme teda pokračovať  bodom päťdesiatštyri, ktorým je

druhé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na  vydanie  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali  pred  prvým čítaním ako tlač

939 a spoločnú  správu výborov  schválenú gestorským výborom

ako tlač 939a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Miroslav Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol  návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na novelu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Zmyslom novelizácie tohto zákona je § 15 ods. 4, kde sa

za koniec  vety vkladajú slová: "Fond  ručí za svoje záväzky

voči veriteľom  v prípade sprivatizovania  majetku najdlhšie

však do  dvoch rokov od  prechodu majetku na  Fond národného

majetku."

 

     Myslím si, že táto novela  je veľmi potrebná. Vidím, že

mnohí kývate, že stačí, že  ste porozumeli predmet tejto no-

vely, takže chcel by som vás poprosiť, aby sme Fond národné-

ho majetku zbytočne nezaťažovali  ďalšími možnými nárokmi zo

strany veriteľov voči  nadobúdateľom sprivatizovaného majet-

ku.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán predkladateľ.

 

     Pán poslanec Tomáš Cingel, prosím, aby ste nás informo-

vali v zmysle § 80 ods. 2 ako spoločný spravodajca o výsled-

ku rokovania vo výboroch a návrhoch z gestorského výboru.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na  Národnej  rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Zb.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších  predpisov (tlač 939), v druhom čí-

taní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila poslanecký

návrh zákona na prerokovanie uznesením číslo 1031 z 31. mar-

ca 1998 do 30. apríla týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru

Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie. Ako  gestorský výbor  určila Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a  podnikanie na vypracovanie  spoločnej  správy o vý-

sledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznese-

nia Národnej  rady Slovenskej  republiky v lehote do 6. mája

1998.

 

     Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a

gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo

558 zo 14. mája 1998. Iné  výbory  Národnej  rady Slovenskej

republiky správu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená parlamentnhá tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval poslanecký

návrh 12. mája 1998 a uznesením číslo 625 odporučil Národnej

rady Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenou.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval poslanecký návrh

5. mája 1998 a neprijal  platné  uznesenie  číslo 555,  lebo

podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku na schválenie platné-

ho uznesenia  je potrebný súhlas  nadpolovičnej väčšiny prí-

tomných členov výboru. Prítomných  bolo 10 členov výboru, za

návrh uznesenia hlasovali 2, proti  nehlasoval nikto, hlaso-

vania sa zdržalo 7, nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ako boli pri-

jaté vo výboroch, s odporúčaním  gestorského  výboru v člán-

ku I v uvádzacej  vete  slová "4/1995  Zb." nahradiť slovami

"4/1996 Zb." - ide o legislatívnotechnickú pripomienku, lebo

zákon  číslo 92/1991 Zb. bol  novelizovaný  zákonom Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 4/1996 Zb., a nie  zákonom

číslo 4/1995 Zb. -, gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     Gestorský výbor odporúča v súlade s § 82 ods. 1 rokova-

cieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť ná-

vrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie a odporúča v súla-

de s uvedeným paragrafom rokovacieho poriadku  hlasovať naj-

skôr o tomto návrhu  bez rozpravy. Čiže záverečné stanovisko

gestorského  výboru je,  aby  sa  tento návrh  zákona vrátil

predkladateľom.

 

     Pán predseda,  žiadam, aby ste v zmysle rokovacieho po-

riadku o tomto  návrhu gestorského výboru  dali hlasovať bez

rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, keďže spoločný spravo-

dajca dostal návrh prezentovať gestorský výbor, v ktorom od-

znelo, aby sme v zmysle § 82 zákona o rokovacom poriadku ne-

pokračovali na  tejto  schôdzi v rokovaní o návrhu a vrátili

ho navrhovateľovi,  musím dať hlasovať  pred vyhlásením roz-

pravy.

 

     Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali návrh gestorského výboru.

 

     To nezmamená, že na budúcej schôdzi nemôžeme prerokovať

tento návrh.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Môžeme pristúpiť k rokovaniu o  päťdesiatom piatom bode

programu podľa schváleného programu a je to druhé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Jo-

zefa Straňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh máte pod číslom  tlače 942, spoločnú správu výbo-

rov s návrhom gestorského výboru pod číslom 942a.

 

     Pán  poslanec  Straňák,  prosím,  môžete  nás oboznámiť

s návrhom.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v úvode  treba  pripomenúť,  že  pri svojej  dvojročnej

existencii sa trh s dlhopismi postupne spomalil a dnes prak-

ticky stagnuje. Doteraz previedlo dlhopisy fondu na iné oso-

by  celkovo asi 18 % pôvodných  majiteľov-občanov. Absolútnu

väčšinu skúpili  osoby za účelom  splatenia svojich záväzkov

voči Fondu národného  majetku Slovenskej republiky. Postupne

fond z dôvodu  nižšej likvidity  obmedzil splácanie záväzkov

voči nemu  osobami uvedenými v ustanovení § 24 ods. 9 písme-

na a). Rovnako  banky  určené  na reštrukturalizáciu  nemajú

v súčasnosti dostatočný záujem nadobúdať do svojho portfólia

dlhopisy fondu. Tento nákup  je v dôsledku dodržania kapitá-

lovej  zaangažovanosti čiastočne  obmedzený Národnou  bankou

Slovenska. V súčasnosti má  možnosť "zbaviť" sa dlhopisu len

približne 370 000 občanov starších  ako 70 rokov. V dôsledku

týchto skutočností neexistuje na trhu s dlhopismi fondu sub-

jekt, ktorý by bol schopný tieto dlhopisy nakupovať a zmier-

niť  tak čiastočný  tlak tých  občanov, ktorí  chcú dlhopisy

predať. Pritom z ekonomického  hľadiska nie  je žiaduce, aby

väčšina emisie bola splatená priamo občanom.

 

     V záujme zlikvidnenia a akcelerácie trhu sa preto navr-

huje rozšíriť okruh osôb,  ktoré by mohli nadobúdať dlhopisy

fondu. Zároveň  sa navrhuje, aby ich  majitelia mohli použiť

ako spôsobilý predmet vlastníctva na zabezpečenie záväzkov.

 

     Otvorene treba povedať, že  v prípade kapitalizácie dl-

hopisov alebo ich konvertovania na  iné dlhopisy je pre Fond

národného  majetku  výhodnejšie rokovať s niekoľkými veľkými

investormi ako s masou občanov. Prijatím novelizácie zákona,

ktorou by sa rozšíril okruh oprávnených nadobúdateľov, by sa

v neposlednom  rade  spriehľadnil  trh  s  dlhopismi a aspoň

čiastočne by  sa očistil od rôznych  podvodníkov a špekulan-

tov, ktorí momentálne profitujú z  bezradnosti tých občanov,

ktorí  chcú svoj  dlhopis za  každú cenu  predať, pričom  sú

ochotní  pristúpiť  na  často  veľmi  pochybné podmienky pri

uzatváraní zmlúv  pri sprostredkovaní predaja  dlhopisu sub-

jektmi, ktoré do takéhoto  obchodu vstupujú nie s najčistej-

šími úmyslami.

 

     Návrh je v súlade s Ústavou  Slovenskej republiky a os-

tatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Nevznikajú z neho

žiadne finančné požiadavky na štátny rozpočet, resp. rozpoč-

ty obcí.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  verím, že tento ná-

vrh prijmete.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  pána Stanislava  Líšku,

aby nás oboznámil v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho  poriadku

o priebehu rokovania vo výboroch a s návrhom gestorského vý-

boru.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predkladateľ,

     ctené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vás  oboznámil  so znením spoločnej

správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku

prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej repub-

liky Jozefa Straňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku

štátu na  iné  osoby v znení neskorších  predpisov, v druhom

čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Jozefa Straňáka  na vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh záko-

na  poslanca Straňáka  na prerokovanie  uznesením číslo 1032

z 31. marca 1998 do 30. apríla 1998 týmto  výborom: Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo,  privatizáciu a podnikanie. Ako  gestorský  výbor

bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoloč-

nej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote

do 6. mája 1998.

 

     Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a

gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo

551 z 5. mája 1998.  Iné výbory Národnej rady Slovenskej re-

publiky správu neprerokovali.  Gestorskému výboru do začatia

jeho  rokovania  neoznámili  poslanci,  ktorí nie sú  členmi

výborov  uvedených  v časti I, svoje  stanoviská  podľa § 75

ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval poslanecký návrh 29. apríla 1998 a neprijal plat-

né uznesenie číslo 624, lebo z celkového  počtu 15 poslancov

bolo prítomných 10 poslancov, za  návrh  uznesenia hlasovalo

5 poslancov, proti hlasovali 3 poslanci, hlasovania  sa zdr-

žali 2 poslanci.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  poslanecký návrh 29. apríla 1998

a uznesením číslo 654 odporučil Národnej rade Slovenskej re-

publiky tento návrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval poslanecký návrh

29. apríla 1998 a uznesením číslo 537 odporučil Národnej ra-

de Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnka-

mi.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov Národnej rady

Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, ako boli prija-

té vo výboroch, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Spo-

ločná správa  obsahuje jeden pozmeňujúci  návrh, ktorý výbor

pre  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie  ako gestorský

výbor odporúča schváliť.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda,  to je všetko zo spoločnej

správy.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram  rozpravu k to-

muto bodu  programu. Oznamujem vám,  že som nedostal  žiadnu

písomnú prihlášku. Pýtam sa vás preto, či sa niekto hlási do

rozpravy z pléna. Píšem  si predsedu výboru pána  Hofbauera.

Ak sa nikto viac nehlási,  uzatváram možnosť prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Prosím predsedu výboru pána Hofbauera.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     moje vystúpenie bude len  veľmi kratučké. Býva zvyklos-

ťou, že k poslaneckým návrhom  sa spravidla vyžadujú a pred-

kladajú sa stanoviská príslušných ústredných orgánov štátnej

správy a stanovisko  vlády. Náš výbor toto takisto žiadal od

predkladateľa,  ale do  okamihu  prerokúvania v našom výbore

sme nedostali zdokumentované stanovisko ani ministerstva pre

správu a privatizáciu národného majetku, ani Fondu národného

majetku, ktorého sa to týka,  a takisto ani stanovisko vlády

Slovenskej republiky. Na tento fakt som považoval za potreb-

né upozorniť, aby sme vedeli, o čom rokujeme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu,

keďže nie sú ani faktické poznámky.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Chcem sa  vyjadriť k spoločnej  správe  k článku I. Tam

skutočne nastala  výmena bodov, písm.  i) za písm.  e), čiže

súhlasím s tým.

 

     Čo  sa týka  teraz predneseného  návrhu predsedu výboru

pána Hofbauera...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     On len informoval poslancov, že vláda sa k tomuto nevy-

jadrila a že ani z výboru, ako bolo čítané v spoločnej sprá-

ve, nie je stanovisko. Pán poslanec Líška to čítal. Ale máte

právo sa k tomu vyjadriť.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Chcel by  som k tomu povedať toľko, že, samozrejme, nie

vždy  je tu  stanovisko vlády.  Súhlasím s  tým, že  keď ide

o takýto návrh, pravdepodobne bolo by úplne logické, aby ta-

ké stanovisko  bolo. Žiaľ, do dnešného  dňa nedošlo, hoci to

bolo dva a pol mesiaca. Ja by som teda navrhoval, ak je mož-

né, pán predseda, aby sme stiahli tento návrh z dnešného ro-

kovania, ak  by bolo možné  ho posunúť na  rokovanie ako po-

sledný bod, teda  prerušiť  rokovanie o ňom a zaradiť ho ako

posledný bod na tomto pléne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Návrh  môže dať  poslanec.  Môže  byť na  tejto schôdzi

a môže byť aj na júnovej. Podľa  toho, aký návrh dá, o takom

budeme hlasovať.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Ja by som  navrhoval na tejto schôdzi, ak  je to možné.

Čiže dávam návrh na prerušenie  rokovania a presunutie tohto

bodu na záver rokovania pléna.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak prosím, pán poslanec dáva návrh na preloženie tohto

bodu programu na koniec schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o preložení tohto ná-

vrhu na koniec rokovania schôdze.

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov. Je nás málo.

 

     Prosím, pani  poslankyne, páni poslanci,  čakáme na vás

v rokovacej miestnosti. Potrebujeme hlasovať.

 

     Ešte raz  vyzývam všetkých poslancov  a poslankyne, aby

sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Ak ma zrak nemýli, tak nás je stále málo na to, aby sme

mohli hlasovať. (Hlasy v sále.) Dobre, tak to skúsme.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz, vráť-

te sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

 

     Môžeme pristúpiť k päťdesiatemu šiestemu bodu programu,

ktorým je

 

     návrh poslanca  Národnej rady  Slovenskej republiky Jo-

zefa Reu na  vydanie  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej  rady Slovenskej republiky číslo 253/1994 Z. z.

o právnom  postavení a platových  pomeroch  starostov obcí a

primátorov  miest v znení  zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky číslo 374/1994 Z. z.

 

     Návrh zákona  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

930 a spoločnú správu  schválenú gestorským výborom ako tlač

930a.

 

     Dám slovo predsedovi výboru  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti  pánu  poslancovi Reovi a prosím ho,

aby návrh zákona zdôvodnil.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnil predlože-

ný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky o právnom  postavení a platových pome-

roch  starostov a primátorov  miest a  má značný význam pre-

dovšetkým v tom,  že vykonáva  najnaliehavejšie  úpravy tých

častí, ktorých  znenie nie je jednoznačné,  v praxi umožňuje

protichodný výklad a realizácia niektorých ustanovení sa us-

kutočňuje v rozpore s pôvodnou vôľou zákonodarcu.

 

     Potrebu navrhovanej  novelizácie treba vidieť  aj v sú-

vislosti s ukončením volebného obdobia súčasných orgánov sa-

mosprávy a je nevyhnutné  jednoznačne  upraviť platové a iné

nároky starostov obcí a primátorov  miest tak, aby sa reali-

zovala funkcia právnej istoty a aby riešenie  nárokov odchá-

dzajúcich funkcionárov samosprávy nevzbudzovalo pochybnosti,

jednoznačne sa určilo postavenie opätovne zvolených funkcio-

nárov a v značnej  miere  určitejšie stanovilo platové a so-

ciálne postavenie  pre tých, ktorí hodlajú  do funkcií v sa-

mospráve v nadchádzajúcich voľbách kandidovať.

 

     Text  predloženého návrhu  som upravil  podľa stanovísk

Ministerstva  práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej re-

publiky,  Ministerstva  financií  Slovenskej  republiky, ako

i Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

 

     Terajší zákon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch sta-

rostov obcí a primátorov  miest bol predložený Národnej rade

Slovenskej republiky ako poslanecký  návrh a nadobudol účin-

nosť 19. novembra 1994. V predloženom návrhu novelizácie zá-

kona sa  konkrétnejšie upravuje právne  postavenie starostov

obcí a poskytuje  ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom ich

funkcie. Ustanovenia o platových  náležitostiach sa navrhujú

upraviť tak,  aby význam ustanovení bol  jednoznačný, čím sa

zamedzí nerovnakému prístupu  pri posudzovaní vzniku nárokov

jednotlivých starostov a primátorov. Ako nový prvok sa usta-

novuje horná hranica platov  starostov a primátorov a spodná

hranica úväzkových starostov, možnosť poskytovania mimoriad-

nych  odmien a úprava  nárokov  pozostalých v prípade  smrti

starostu. Novým spôsobom  sa upravuje poskytovanie príplatku

za riadenie a výška  odstupného pri skončení funkčného obdo-

bia.

 

     Návrh novelizácie zákona je  v súlade s Ústavou Sloven-

skej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Predložený  návrh si  rovnako nevyžaduje  nároky na pracovné

sily a nároky na organizačné zabezpečenie.

 

     Predložený  návrh zákona  okrem ustanovenia minimálneho

platu úväzkového starostu  nezvyšuje v súčasnosti ustanovené

minimálne nároky starostov a neprejaví sa zvýšenými  nárokmi

na rozpočty obcí, ba naopak, je možnosť  reálne predpokladať

úspory. O skutočnej výške  platu starostu, príplatku za ria-

denie, odmenách a ďalších  náležitostiach uvedených v návrhu

zákona rozhoduje obecné zastupiteľstvo a mestské zastupiteľ-

stvo individuálne a podľa potrieb o ich zmene môže rozhodnúť

i v priebehu  roka,  prípadne v priebehu  funkčného  obdobia

starostu  alebo  primátora.  Preto  zostáva na zodpovednosti

zastupiteľstva, v akom rozsahu budú platové náležitosti sta-

rostu a primátora zaťažovať rozpočet  obce. V súlade s dote-

rajším znením  zákona sa iba  stanovuje možná horná  hranica

pri určovaní platu primátora a starostu a čiastočne sa regu-

luje výška možnej  odmeny a podmienky na jej poskytnutie ako

fakultatívnej možnosti pre  obecné alebo mestské zastupiteľ-

stvo.

 

     Návrh novely zákona tiež upravuje poskytnutie výšky od-

stupného pre starostov a primátorov podľa dĺžky výkonu funk-

cie. Možno tak očakávať  primerané úspory v rozpočtoch miest

a obcí,  pričom štátny  rozpočet rovnako  ako pri  prijímaní

pôvodného  návrhu nie  je dotknutý  vôbec. Viditeľné  úspory

v rozpočtoch  obcí sa  prejavia realizáciou  ustanovenia § 3

ods. 3, na základe  ktorého nárok  na odstupné nevznikne, ak

bol starosta do funkcie opäť  zvolený. Odstraňuje sa tak ne-

jasnosť pri výklade doterajšieho znenia, keď  nemalému počtu

novozvolených starostov a primátorov bolo neoprávnene vypla-

tené odstupné.

 

     V súlade s § 51 zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rozpočtových pravidlách, ako i legislatívnych pravid-

lách tvorby zákonov, teda finančné požiadavky na štátny roz-

počet a rozpočty obcí nevznikajú.

 

     Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vás po-

žiadal o podporu predloženého návrhu  zákona, ktorý bol pre-

rokovaný v piatich výboroch, ktoré prijali uznesenie a návrh

odporúčajú na ďalšie legislatívne konanie v Národnej rade.

 

     Na záver  mi dovoľte, aby  som k bodom spoločnej správy

zaujal také  stanovisko, aké je v návrhu  spoločného spravo-

dajcu. Súhlasím s tým, aby  sa o všetkých  bodoch  spoločnej

správy hlasovalo tak, ako  bolo navrhnuté v gestorskom výbo-

re, teda jedným hlasovaním spoločne o všetkých bodoch.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám.

 

     Prosím teraz  poslanca pána Karola  Zahatlana, ktorý je

určený ako spravodajca, aby nás informoval o priebehu prero-

kovania návrhu  aj so závermi, ktoré  odporúča gestorský vý-

bor.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

 

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     hostia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov a zároveň  gestorského  Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

pri rokovaní o návrhu  poslanca Národnej rady Slovenskej re-

publiky Jozefa Reu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 253/1994

Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov ob-

cí a primátorov  miest v znení  zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 374/1994 Z. z.

 

     Gestorský výbor podáva  Národnej rade Slovenskej repub-

liky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky  túto  spoločnú správu výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného ná-

vrhu zákona.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1034

z 31. 3. 1998 pridelila návrh poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky Jozefa Reu na  vydanie zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch sta-

rostov obcí a primátorov  miest v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 374/1994 Z. z., na  prerokovanie

týmto výborom  Národnej rady Slovenskej  republiky: Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  obranu

a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Gestorský výbor  nedostal do 6. mája 1998 žiadne  stanoviská

poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktorí nie sú

členmi výborov, ktorým  bol návrh zákona pridelený, oznámené

v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej  rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Joze-

fa Reu  na vydanie  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 253/1994  Z. z.

o právnom  postavení a platových  pomeroch  starostov obcí a

primátorov miest v znení zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 374/1994 Z. z., odporúčali  Národnej rade Slo-

venskej  republiky  schváliť s pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi

návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznese-

ním číslo 626 z 29. 4. 1998, Výbor Národnej rady  Slovenskej

republiky  pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 655

z 29. 4. 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre

verejnú  správu,  územnú  samosprávu  a národnosti uznesením

číslo 349 zo 6. 5. 1998, Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci  uznesením  číslo

453 z 30. 4. 1998 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 407 z 15. 4. 1998.

 

     Pod bodom IV spoločnej  správy máme predložené pozmeňu-

júce návrhy,  tak ako boli  predložené vo výboroch,  nebudem

ich všetky  čítať, keďže spoločnú  správu má každý  poslanec

pred sebou  na stole. Ako spoločný  spravodajca o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich  návrhoch  odporúčam  hlasovať  spoločne

o bodoch 1 až 26 s návrhom  gestorského výboru predmetné ná-

vrhy schváliť, pretože  majú spresňujúci a legislatívnotech-

nický charakter.

 

     Ďalej gestorský výbor  na základe stanovísk výborov ná-

vrh poslanca  Národnej rady  Slovenskej republiky Jozefa Reu

na vydanie  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo 253/1994 Z. z. o  právnom

postavení a platových  pomeroch starostov  obcí a primátorov

miest v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 374/1994 Z. z., vyjadrených v ich  uzneseniach  uvedených

pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského

výboru  uvedených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade

s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1997 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej

republiky návrh poslanca Národnej rady  Slovenskej republiky

Jozefa Reu na vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej  rady Slovenskej republiky číslo 253/1994 Z. z.

o právnom postavení a platových  pomeroch starostov a primá-

torov miest v znení zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 374/1994 Zb., v znení  schválených pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených

v rozprave schváliť.

 

     Súčasne gestorský výbor  poveril spoločného spravodajcu

výborov poslanca  Karola  Zahatlana  predložiť  návrhy podľa

§ 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     To je zo spoločnej  správy všetko. Pán predseda, môžete

otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomné  prihlášky do  rozpravy. Pýtam  sa vás,  či sa  chce

niekto prihlásiť do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlá-

siť sa do rozpravy a tým rozpravu končím.

 

     Pán spoločný  spravodajca sa zrejme  nebude vyjadrovať,

ani  predkladateľ. Takže  prosím, pani  poslankyne, páni po-

slanci, aby  ste sa vrátili do  rokovacej miestnosti, budeme

hlasovať.

 

     Prosím ešte raz pánov poslancov a pani poslankyne, kto-

rí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať.

 

     Takže skúsme, budeme  hlasovať o bodoch spoločnej sprá-

vy. Môžete predniesť návrh, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Budeme  spoločne  hlasovať  o  bodoch 1 až 26 spoločnej

správy s návrhom gestorského  výboru predmetné návrhy schvá-

liť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh. Hlasujeme o bodoch zo spoloč-

nej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme body zo spoločnej správy prijali.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán  predseda, mám  poverenie  výboru podľa § 83

ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pýtam sa, pani poslankyne,  páni poslanci, či  má

niekto iný názor. Ak nie, vyhlasujem tretie čítanie.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu s tým, že v rámci roz-

pravy môžete  vystúpiť  len v zmysle § 85 zákona o rokovacom

poriadku, pokiaľ chcete dať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Konštatujem, že sa nikto  nehlási. Uzatváram možnosť prihlá-

siť  sa  do  rozpravy.  Končím  rozpravu  a môžeme pristúpiť

k hlasovaniu v rámci tretieho čítania.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Budeme hlasovať v rámci  tretieho čítania s odporúčaním

gestorského  výboru  návrh  zákona  s pozmeňujúcimi  návrhmi

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím, budeme sa  prezentovať a hneď aj hlasovať

o zákone ako celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Môžem teda konštatovať, že  sme schválili návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových

pomeroch starostov  obcí a primátorov  miest v znení  zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/94 Z. z.

 

     Páni poslanci, ďakujem pekne.

 

     Päťdesiatym siedmym bodom podľa schváleného programu je

 

     súhrnná  správa o realizácii  Národného  programu  boja

proti drogám a návrhy na jeho aktualizáciu.

 

     Správu máte  predloženú  ako tlač 967 a spoločnú správu

výborov  ako  tlač 967a, ku  ktorej máte  pripojený aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Správu  vlády uvedie  pán podpredseda  vlády a predseda

Výboru ministrov pre drogové  závislosti a kontrolu drog pán

Jozef Kalman.

 

     Prosím, pán  podpredseda a predseda výboru,  aby ste sa

ujali slova.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na  dnešné  rokovanie  vám  predkladám  súhrnnú  správu

o realizácii Národného  programu boja proti  drogám a návrhy

na jeho aktualizáciu. Správa sa predkladá každoročne a môže-

me ju považovať za bilanciu plnenia úloh vyplývajúcich z Ná-

rodného programu  boja proti drogám od  jeho prijatia v roku

1995. Je vyhodnotením  protidrogovej  politiky  vlády, ktorá

záujem riešiť problém drog a drogových závislostí zapracova-

la i do svojho programového vyhlásenia.

 

     Slovenská republika sa v poslednom  čase stala medziná-

rodným prekladiskom drog v dôsledku  svojej výhodnej polohy,

bezproblémového  spojenia  a blízkosťou  hraníc s Rakúskom a

Maďarskom. Nemožno už  konštatovať,  že Slovensko  je v spo-

trebe omamných látok pod hranicou európskeho priemeru. Zneu-

žívanie drog predstavuje  závažný problém spoločnosti, ktorý

bude pretrvávať  dovtedy, kým  bude o drogu dopyt.  Preto je

potrebné problému drog venovať  neustálu pozornosť a prispô-

sobovať formy  boja proti drogám  situácii a podmienkach  na

drogovej scéne.

 

     Osobitnú  pozornosť  je  potrebné  venovať predovšetkým

mladej generácii, ktorá najmä  nevedomosťou až po škodlivých

následkoch drog prepadá tejto novodobej závislosti a v snahe

získať drogu sa pohybuje  na hrane zákona, končiac častokrát

aj smrťou. V tejto  súvislosti  poukazujem na to,  že veková

hranica užívateľov drog sa stále  znižuje a podľa údajov Ús-

tavu zdravotníckych informácií a štatistiky bolo v roku 1977

liečených 30 osôb do 14 rokov.

 

     Drogový problém sa postupne presúva z Bratislavy a šíri

sa po celej republike. Iba 4 mestá z celého Slovenska sú ta-

ké, z ktorých nepochádzal žiadny liečený pacient. Ide o mes-

tá Bardejov, Bytču, Turčianske Teplice a Žarnovicu. V ostat-

ných sledovaných  mestách, tých miest bolo 71, možno hovoriť

o stovkách liečených drogovo závislých. Tak napríklad v Bra-

tislave 959, v Žiline 126,  v Košiciach 111 a podobne. Podo-

týkam, že  statistiky sú vedené  len o liečených drogovo zá-

vislých pacientoch.  Je však mnoho  takých, ktorí sa  zatiaľ

nepodrobili žiadnej liečbe.

 

     Predložený materiál podáva ucelený obraz o všetkých ak-

tivitách rezortov v oblasti boja proti drogám, a to vo všet-

kých jeho  fázach - v prevencii, liečbe, resocializácii. Sú-

časťou materiálu je aj  analýza vynaložených finančných pro-

striedkov. Zo štátneho rozpočtu  bolo vynaložených na proti-

drogové aktivity celkom 172 miliónov  korún. V tejto sume sú

zahrnuté finančné prostriedky  z rozpočtových kapitol rezor-

tov,  prostriedky účelovo  vyčlenené na  realizáciu opatrení

proti vznikajúcej drogovej epidémii  v hlavnom meste Sloven-

skej republiky Bratislave, ako aj prostriedky z rezervy vlá-

dy Slovenskej republiky. Osobitne pozitívne hodnotím finanč-

né podpory poskytované štátnym aj neštátnym subjektom na boj

proti drogám  protidrogovým fondom,  ktorý bol na tento účel

zriadený v roku 1997 ako podporný fond.

 

     Ako vyplýva z materiálu, úlohy z Národného programu bo-

ja proti drogám, ako aj úlohy, ktoré si rezorty v rámci jeho

aktualizácie  na rok 1997 po zvážení svojich potrieb zadali,

boli  v prevažnej  miere v lehotách  splnené,  pričom  úlohy

s termínom plnenia sa priebežne postupne realizujú.

 

     Vážená Národná rada, oceňujem protidrogové aktivity re-

zortov zamerané  na plnenie úloh   vyplývajúcich z Národného

programu boja proti drogám, ako aj aktualizované úlohy. Pev-

ne verím, že v roku 1998 budú  vytvorené adekvátne podmienky

na ich bezproblémovú realizáciu, pretože si musíme uvedomiť,

že problém drog nevymizne sám od seba. Stal sa súčasťou náš-

ho života a je nevyhnutné  neustále vyvíjať aktivity na jeho

elimináciu.

 

     Vážená  Národná rada,  považujem  správu a úlohy, ktoré

sme prijali, za  splnené a s týmto dobrým pocitom, s pocitom

vypracovanej  koncepcie, s pocitom  koordinovaného  prístupu

k riešeniu drogovej scény pravdepodobne aj odchádzam na oso-

bitné Valné zhromaždenie OSN 8. až 10. júna tohto roku, kto-

ré bude zamerané práve na oblasť drog. Myslím si, že v tomto

smere a na tejto pôde  budeme prezentovať aj naše doterajšie

výsledky našej práce.

 

     Vážená  Národná rada,  chcem vás  požiadať o schválenie

tejto správy,  čím vlastne oceníte to  množstvo práce, ktoré

sme v oblasti proti drogám v minulom roku vykonali.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda, aj ja.

 

     Prosím pani  poslankyňu Martu Aibekovú,  aby nám podala

správu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  prerokovaní  súhrnnej správy

o realizácii Národného  programu boja proti  drogám a návrhy

na jeho aktualizáciu.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2128 z 1. apríla 1998 pridelil súhrnnú správu o reali-

zácii Národného programu boja proti  drogám a návrhy na jeho

aktualizáciu na prerokovanie 8 výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky, a to  ústavnoprávnemu výboru, výboru pre fi-

nancie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizá-

ciu a  podnikanie, výboru pre  verejnú správu, územnú  samo-

správu a národnosti, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre

obranu a bezpečnosť,  výboru  pre  vzdelanie, vedu,  kultúru

a šport a výboru pre  zdravotníctvo a sociálne veci. Citova-

ným rozhodnutím k uvedenej  správe určil ako gestorský výbor

pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Uvedené  výbory, okrem  gestorského výboru, prerokovali

uvedenú správu, zobrali ju  na vedomie a odporučili Národnej

rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národ-

ného programu boja proti drogám vziať na vedomie.

 

     Gestorský výbor pre zdravotníctvo  a sociálne veci pre-

rokoval súhrnnú  správu o realizácii Národného programu boja

proti drogám a návrhy na  jeho aktualizáciu dňa 15. 4. 1998.

Vo svojom uznesení číslo 451 odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky predloženú správu  vziať na vedomie. Vzhľadom

na prudký vzrast  incidencie vnútrožilovej aplikácie tvrdých

drog u prvoužívateľov, hlavne mladšej vekovej kategórie, vý-

bor požiadal  Výbor ministrov pre drogové  závislosti a kon-

trolu drog, aby prijal účinné preventívne a osvetové opatre-

nia v boji  proti drogám v pôsobnosti  Ministerstva  kultúry

Slovenskej  republiky, Ministerstva  školstva Slovenskej re-

publiky, Ministerstva  zdravotníctva  Slovenskej republiky a

prostredníctvom  verejnoprávnych inštitúcií - Slovenskej te-

levízie a Slovenského rozhlasu.

 

     Gestorský  výbor  konštatoval,  že  výbory, ktorým bola

predložená správa pridelená, ju prerokovali a odporučili Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky správu  vziať na vedomie.

Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

v stanovenej lehote neboli predložené.

 

     Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím

uznesením číslo 465 z 12. 5. 1998. Súčasťou spoločnej správy

je návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky, máte

to všetci v písomnej  podobe,  takže nebudem toto  uznesenie

čítať, ale  berie správu na vedomie a žiada  výbor ministrov

v tom bode, ktorý prijal gestorský výbor.

 

     To by bolo, pán predseda, z mojej strany všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu.  Písomnú prihlášku  nemám. Na svetelnej

tabuli je meno pána poslanca Mikolášika. Ešte niekto sa hlá-

si  do rozpravy?  Nikto. Uzatváram  možnosť prihlásiť  sa do

rozpravy a prosím pána poslanca Mikolášika.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcem sa  krátko vyjadriť k tejto  správe, ktorá hovorí

o vládnom programe, o situácii a o slovenskej scéne v oblas-

ti  protidrogového boja.  Chcem na  jednej strane  poďakovať

vláde, že sa týmto zaoberá, že vyvíja aktivity, ktoré zaiste

sú aktivity premyslené, a sú to aktivity, ktoré sú potrebné.

Jedine takýto vládny  program zastrešený podpredsedom vlády,

ale za  účinnej pomoci aj  všetkých rezortov môže  mať dobrý

efekt a žiadaný výsledok.

 

     Na druhej strane chcem poukázať a som  rád, že aj výbor

pre zdravotníctvo a sociálne veci, tak ako to predniesla pa-

ni spoločná spravodajkyňa, prijal vlastne pôvodne môj pozme-

ňujúci alebo doplňujúci návrh k tejto správe, kde som pouká-

zal na  veľmi prudko rastúcu  vnútrožilovú aplikáciu tvrdých

drog práve  vo vekovej  skupine 15- až 19-ročných na Sloven-

sku. Sú to oficiálne štatistiky, ktoré o tomto hovoria, kto-

ré nás jednoducho nemôžu nechať ľahostajnými. Je to rozdiel-

ne od iných  krajín Európy, mám na mysli  teraz tie krajiny,

ktoré majú  väčšiu  skúsenosť v tom zlom zmysle slova  alebo

dlhoročnejšiu  skúsenosť s drogami a s abúzom  drog,  že tam

mladí ľudia začínajú takým  klasickým spôsobom - najprv faj-

čením alebo čuchaním a postupne prechádzajú na iné typy dro-

govej  závislosti,  keď končia tými  mäkšími drogami a potom

končia tvrdými drogami a vnútrožilnou aplikáciou.

 

     Chcem len odborne medicínsky poznamenať, že toto rozde-

lenie na mäkšie a tvrdé drogy  sa dnes už veľmi nenosí, jed-

noducho  je preukázané,  že prakticky  drvivá väčšina  tých,

ktorí začínajú mäkkými drogami,  končí drogami tvrdými a ne-

možno akosi  zľahčovať celú situáciu,  že to sú  ešte zatiaľ

tie mäkšie drogy a môžu sa z toho kedykoľvek dostať  a že je

to vec,  ktorú majú úplne  pod kontrolou. Nie  je to pravda.

Vidíme, aká  je dnes situácia  na Slovensku, že  mladí ľudia

berú drogy už na diskotékach, rozdáva sa droga Extasy. Je to

trend, ktorý úplne kopíruje správanie mladých ľudí na pôvod-

nom západe európskeho kontinentu.  Skutočne som veľmi znepo-

kojený situáciou  na Slovensku, že  spoločenská atmosféra na

Slovensku - a tam patrí, samozrejme,  aktivita vlády  a jed-

notlivých  rezortov - dostatočne  neupozorňuje  mladých ľudí

v médiách, v televízii, v časopisoch pre mládež, v školstve,

že je  veľmi škodlivé začínať  aj tými mäkkými  drogami. Ale

desím sa najmä toho, že mladí  ľudia majú k dispozícii a idú

rovno na tvrdú drogu.

 

     Slovensko už  nie je krajinou len  tranzitu drog, je to

cieľová krajina. Myslím si, že obrovské miliardy sa točia už

v predaji drog pre konečných užívateľov tu na Slovensku.

 

 

 

     Chcem poukázať ešte na jednu vec, že drogová scéna prv,

ako si spomínate, kolegyne a kolegovia, sa najviac odohráva-

la tu v Bratislave, dajme tomu s akcentom na Petržalku a ho-

vorilo sa o drogovej  epidémii v hlavnom  meste  Bratislave.

Dnes musíme  aj v zmysle  predloženej  správy a v zmysle do-

stupných  oficiálnych štatistík  konštatovať, že  už aj tzv.

slovenský vidiek je cieľovým miestom predaja drog. A ako po-

slanec zo  stredného Slovenska jednoducho  konštatujem a som

horifikovaný,  že napríklad  Žilina a stredoslovenský  kraj,

Žilinský kraj a konkrétne mesto Žilina zaujíma také významné

postavenie z tých  mimobratislavských  miest,  myslím si, že

vedie, a som z tohto veľmi, veľmi znepokojený.

 

     Preto vás pekne prosím, samozrejme, berieme túto správu

na vedomie, ale chcem upozorniť aj vládu, chcem upozorniť aj

ľudí,  ktorí v protidrogovej  problematike  pracujú, aby sme

všetci,  zdravotníci, ale aj  ostatní  poslanci, ale  aj tí,

ktorí máme  vplyv na verejný život,  ešte zintenzívnili naše

pôsobenie. Chcem poprosiť tiež pána podpredsedu, a to je ta-

ký podnet navyše.  Viete, že stále voláme po  tom, že keď je

konsolidovaná rodina, aj tá drogová scéna má azda menej mož-

ností - je to prevencia, určite je to prevencia zníženej in-

cidencie alebo zníženej možnosti dílerov osloviť ľudí, ktorí

žijú v usporiadaných rodinných pomeroch.  Iste, že dá sa na-

mietať, že práve niekedy detičky z tzv. dobrých rodín sa da-

jú na drogu, ale to je  iná otázka, to je skôr otázka finan-

cií a dostupnosti  zaplatenia si drogy.  Ale vo všeobecnosti

sa dá  povedať, a to  je pravda, to  sa tiež dá  štatisticky

podložiť, že senzibilnejší a labilnejší  sú tí, ktorí nie sú

z dobrého usporiadaného rodinného zázemia.

 

     Existuje na Slovensku  tzv. Rada rodičovských združení.

Je to obrovská organizácia, ktorá vlastne zastupuje všetkých

rodičov na školách. Viete, že  každá škola má svoje rodičov-

ské združenie a tieto  rodičovské  združenia spolu vytvárajú

vlastne jednu veľkú organizáciu, ktorá zastupuje rodičov vo-

či školám. Chcel som len poprosiť, aby aj táto Rada rodičov-

ských združení bola aktívne  oslovená, aby vláda spolupraco-

vala s rodičmi  našich  žiakov v našich školách, pretože ako

bolo naznačené, už 15-roční berú drogu a je to priamo intra-

venózne, teda vnútrožilové podanie tvrdej drogy, keď  takýto

klient skončí väčšinou  devastáciou svojej osoby, ochudobne-

ním akéhokoľvek motivačného  zakončenia svojich osobných aš-

pirácií, prestane  študovať, minie všetky  peniaze, zruinuje

rodinu a sám končí ako ľudská troska. Chcem poprosiť, aby aj

Rada rodičovských  združení a potom nakoniec  aj celá verej-

nosť bola stále viac senzibilizovaná na tento hrozný alarmu-

júci stav.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcem  sa poďakovať  pánu poslancovi  za jeho vyslovene

citlivý prístup k uvedenej problematike a možno aj to pomôže

osloviť aj  celú verejnosť, aby si  uvedomila, že rodina nie

je schopná takého systému transformácie, ako sme sa rozhodli

robiť,  že všetci  sa vrháme  na podnikanie  a zabúdame,  že

v rodine ten najjemnejší článok, dieťa, môže podľahnúť veľmi

ľahko týmto vplyvom. Čiže môžem len podporiť jeho vystúpenie

a poďakovať sa za jeho slová.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave?

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikolášika.

 

     Pán poslanec, ja s vami  súhlasím v tom zmysle, že spo-

ločenská atmosféra, spoločenská klíma v boji proti drogám by

mala byť  podstatne  väčšia, ako  je. Aj v úvodnom slove som

hovoril v tom zmysle, že  musí byť  permanentný  boj, perma-

nentný boj proti tejto skutočnosti. Je tu však aj určitý mo-

ment, na ktorý by som si dovolil upozorniť, resp. dva momen-

ty.

 

     Myslím  si, že  práve prijatím  Národného programu boja

proti drogám  sa podstatným spôsobom, ak  to tak môžem pove-

dať, rozpumpoval  tento boj, a som  osobne rád,  že sa veľmi

veľa mimovládnych organizácií zapája  do podpory tejto úlohy

a veľmi intenzívne a veľmi  zodpovedne pristupuje k riešeniu

problémov v tejto  oblasti. Môžem  potvrdiť aj ako  predseda

protidrogového fondu,  že máme desiatky,  ba stovky požiada-

viek na rôzne projekty, ktoré  sa chcú aktívnym spôsobom za-

pájať do tejto skutočnosti. A som optimista v tom zmysle, že

tieto aktivity sa budú  rozširovať a že čoraz častejšie budú

prinášať aj väčšie a väčšie efekty. To je prvá poznámka.

 

 

 

     Druhá poznámka, resp. druhá časť tejto poznámky. Ak ho-

voríme o spoločenskej  klíme, v tomto smere sme dosť určitým

podstatným spôsobom obmedzení,  pretože niekoľkokrát sme vy-

zvali,  skutočne  zodpovedne  vyhlasujem,  vyzvali sme médiá

k väčšej mediálnej oblasti, k väčšej propagácii trebárs náš-

ho Národného  programu, k výsledkom  našej práce. Žiaľ,  ne-

nachádzame  adekvátnu  odozvu  potrebnú  na súčasnú situáciu

v tejto oblasti. Takže to,  čo môžeme, sme skutočne urobili,

robíme, ale očakávali sme v tomto  smere väčší záujem od na-

šich médií.

 

     A pokiaľ ide o váš  námet, ďakujem vám za návrh, uisťu-

jem vás,  že sa  spojíme, urobíme  kroky, aby sme sa s Radou

rodičovských združení spojili a nájdeme spôsob spoločnej ko-

munikácie a spoločnej spolupráce.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Pani poslankyňa Aibeková, chcete sa vyjadriť k rozprave

ako spoločná spravodajkyňa?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Nie, pán predseda, ďakujem  pekne, keďže v rozprave vy-

stúpil iba jeden poslanec, a myslím si, že je tu zhoda s ná-

vrhom, ktorý  predniesol v gestorskom výbore a gestorský vý-

bor ho akceptoval.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o uznesení  tak, ako  je

predložené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pristúpime k hlasovaniu o uznesení Národnej rady.

 

     Prosím  všetkých  pánov  poslancov,  poslankyne, aby sa

vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Skúsme, či nás  je dosť. Prezentujme sa a hneď  aj hla-

sujme o návrhu  uznesenia. Zdá  sa mi,  že  poslanci,  ktorí

prišli, doplnili potrebný počet.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada schválila návrh uznesenia

Národnej rady Slovenskej  republiky k súhrnnej správe o rea-

lizácii Národného programu boja proti drogám a návrhy na je-

ho aktualizáciu.

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády aj pani poslankyni Ai-

bekovej a nám všetkým.

 

     Pán poslanec Cuper sa hlási.

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     mám jeden procedurálny návrh. V dnešných novinách Práca

sa objavilo stanovisko pani poslankyne Evy Rusnákovej, ktorá

hrubým  spôsobom dezinformuje a osočuje  vás, pán  predseda,

a mňa z toho, že som  jej  zabránil  prístupu k informáciám,

ktoré ona potrebuje na výkon poslaneckého mandátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem o tom, ale ja som od pani poslankyne na to zvyk-

nutý.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Podotýkam, pán predseda, že  ide o majetkové priznania,

ktoré  sú  osobnými  dokladmi  všetkých ústavných činiteľov,

ktoré  podliehajú, samozrejme, v zmysle  občianskeho  zákona

a trestného zákona, občianskoprávnej a trestnoprávnej ochra-

ne a mojou povinnosťou je s nimi takto  aj nakladať. Ostatné

materiály, ktoré  pani poslankyňa potrebuje  na výkon svojho

poslaneckého mandátu, vždy dostala.  Podotýkam, že za minulý

rok bola  jediná, ktorá nevrátila materiály,  ktoré sa potom

objavili v denníku Sme. Sú to  vážne  osobnostné údaje. Pani

poslankyňa ich niekoľkokrát chcela zneužiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečo to vypli? Ešte je tam minúta.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Procedurálny návrh príde o chvíľu.

 

     Podotýkam všetkým  poslancom  parlamentu, že k takémuto

pokusu došlo  už niekoľkokrát aj zo  strany iných poslancov.

Samozrejme zo strany pána poslanca Čarnogurského. Podotýkam,

že to sťažuje vykonávanie mojej poslaneckej funkcie.

 

     Pani poslankyňa sa - s prepáčením  za výraz - "neomale-

ným"  spôsobom správala  aj k pracovníkom  kancelárie, najmä

k pánu tajomníkovi a pani  sekretárke. A nebolo  to po prvý-

krát. Vyprosím  si takéto správanie od  pani poslankyne voči

personálu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Preto,  pán predseda,  žiadam, aby  sa pani  poslankyňa

vám, mne,  pánu tajomníkovi a pani  sekretárke parlamentného

výboru  pre  nezlučiteľnosť  funkcií  štátnych  funkcionárov

ospravedlnila tu pred všetkými a, samozrejme, vyhradzujem si

podanie  na  mandátový a imunitný  výbor, aby  zaujal k tomu

stanovisko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Páni poslanci,  toto je rokovanie  mimo bodov programu,

ale keďže  som dal slovo  pánu poslancovi Cuperovi,  hoci by

som nemal, dávam slovo aj pani poslankyni Rusnákovej. Pokiaľ

ide o mňa, ja som zvyknutý na  to, takže ja si z toho už nič

nerobím.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, je mi veľmi  ľúto, že pán Cuper skresľuje

informácie. Ja sa nemám za čo ospravedlniť. Ako členka výbo-

ru pre konflikt záujmov mám  právo prezrieť a preštudovať si

materiály, o ktorých má  výbor pre konflikt záujmov rokovať.

Nemôžem rokovať o niečom, k čomu nemám prístup.

 

     Pán Cuper mi oznámil prostredníctvom pána tajomníka, že

po  porade s vami mi  nielenže  odmieta  na pôde  výboru dať

prezrieť si tieto  materiály, ale že ani nemám  právo si ich

prečítať, čo ma hlboko pobúrilo, a práve preto som pre médiá

dala  to stanovisko,  ktoré som  dala. Ak  pán Cuper povedal

niečo, čo  ste vy jemu  nepovedali, to už,  prepáčte, je váš

problém. Ja ako poslanec Národnej  rady mám vo svojom výbore

právo mať prístup k materiálom, o ktorých rokujeme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, ešte pán predseda Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková vždy, podotýkam, vždy dostala

všetky materiály, ktoré boli  na rokovanie o príslušných bo-

doch programu pripravené. Tento  materiál, teda správa o ma-

jetkových priznaniach  za tento rok  sa spracúva. Ako  každý

rok bude zvolaný výbor, dostane materiály, ostatné materiály

sú vašimi osobnými údajmi. Pýtam  sa vás, pýtala si pani po-

slankyňa Rusnáková od vás povolenie, že môže do vašich mate-

riálov nahliadať? Ja som  také pokušenie ako predseda výboru

nikdy nemal. A pani poslankyňa  mala len jeden účel, zneužiť

ich vo verejných médiách. Samozrejme,  že sa to prieči záko-

nu. Pani  poslankyňa Rusnáková ako poslanec  by mala vedieť,

že protiprávne  konanie z jej  strany sa musí  hodnotiť o to

prísnejšie a amorálnejšie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, pani poslankyňa, dali ste návrh na mandá-

tový výbor, prosím, aby ste si to tam vyjasnili. Ste predse-

dom vášho výboru,  ona je členkou, prosím, aby  ste si to vo

výbore vyjasnili.

 

     Ďakujem.

 

     Budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

 

     Nasleduje päťdesiaty ôsmy bod programu, ktorým je

 

     správa  o výsledkoch  kontrolnej  činnosti  Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1997.

 

     Správu ste dostali ako tlač 924 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 924a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznese-

nia Národnej rady.

 

     Prosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slo-

venskej  republiky  Štefana  Balejíka,  aby  správu uviedol.

A poznamenávam, že súhlas na  vystúpenie pána predsedu Bale-

jíka sme dali pri schvaľovaní programu tejto schôdze.

 

     Prosím, pán predseda.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s § 5 ods. 3 zákona  číslo 39/1993 Z. z. pred-

kladám správu o kontrolnej  činnosti Najvyššieho kontrolného

úradu  Slovenskej  republiky  za rok 1997. Správa  sa opiera

o prerokované a uzavreté protokoly o výsledkoch jednotlivých

kontrol, ako  aj o ďalšiu písomnú  dokumentáciu. Uvádza vše-

obecnú charakteristiku kontrolných zistení...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj. Venujte pozornosť vystú-

peniu pána predsedu.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     ... príklady  porušenia  všeobecne  záväzných  právnych

predpisov a iných  zistení. Pozornosť bola  venovaná aj kon-

trole plnenia opatrení  na odstránenie nedostatkov zistených

pri predchádzajúcich kontrolách.

 

     Kontrolná  činnosť Najvyššieho kontrolného úradu v roku

1997 vychádzala  zo  zamerania  kontrolnej  činnosti  úradu,

v ktorom boli premietnuté všetky kľúčové problémy hospodáre-

nia s rozpočtovými prostriedkami a nakladania so štátnym ma-

jetkom,  plnenie  jednotlivých  zdrojov  daňových  a colných

príjmov, zisťovanie stavu daňových nedoplatkov a spôsobu ich

vymáhania. Teda s kapacitami  Najvyššieho  kontrolného úradu

sme  obsiahli najširší  záber  kontroly a získali  sme okrem

výchovného účinku  kontroly aj prehľad, ako  funguje v praxi

zákonnosť,  výkon  štátnej  správy a ako  sa  nakladá s pro-

striedkami štátneho rozpočtu.

 

     Rozsah kontroly v roku 1997 sa značne rozšíril v súlade

s navŕšeným  stavom kontrolórov.  V roku 1997 Najvyšší  kon-

trolný  úrad  vykonal  celkom 104 kontrol v 243 subjektoch a

33 kapitolách  štátneho rozpočtu. Výsledky  kontrol opätovne

poukazujú na neprimeraný rozsah porušovania všeobecne záväz-

ných predpisov.

 

     Najčastejšie  sa porušoval  zákon  číslo 263/1993 Z. z.

o verejnom obstarávaní. Z 570 prípadov jeho porušenia vyplý-

va,  že v mnohých  smeroch  nedostatočne zohľadňuje  potreby

efektívneho  využitia  verejných  prostriedkov, zabezpečenia

transparentnosti procesu  obstarávania a zvýšenia konkurenč-

nosti  prostredia. A práve preto a aj napriek  tomu, že Naj-

vyšší  kontrolný  úrad  nemá  zákonodarnú  iniciatívu - a ja

osobne nie som  zástancom  uponáhľania  novelizácií zákonov,

skôr zastávam zásadu, že  zákon treba najprv dôsledne preve-

riť v praxi -, som presvedčený, že tento zákon potrebuje no-

velizáciu. Nijako však týmto vyjadrením nechcem znížiť mieru

nezodpovednosti tých  štátnych úradníkov, ktorí  ho sústavne

a flagrantne  porušovali. Iba  vyjadrujem svoje presvedčenie

a svoj občiansky postoj, podopretý  poznaním. Nie je to prvý

raz, čo kritizujem túto benevolenciu pri dodržiavaní nie len

formálnych znakov zákona  počas procesu verejného obstaráva-

nia, ale aj rozhodovací proces poznačený nevšímavosťou a ne-

náročnosťou mnohých vedúcich štátnych úradníkov.

 

     Často absentujú elementárne riadiace návyky, a preto aj

vedomie  hospodárnosti a zodpovednosti. Myslím  si, že  keby

sme mali všade dobrých hospodárov,  možno by sme sa takéhoto

zákona ani  nemuseli dožadovať. Ale  práve preto, že  to tak

nie je, potrebujeme taký  zákon, ktorý nebude spomaľovať ve-

rejné  obstarávanie, ale  naopak, dynamizovať  tento proces.

Avšak zároveň rigorózne upravovať konanie úradníkov, aby ne-

mohli donekonečna a beztrestne porušovať ustanovenia týkajú-

ce sa  najmä cenovej ponuky, foriem  obstarávania a transpa-

rentnosti procesu  uzatvárania obchodných zmlúv,  čo je dnes

úplne bežný jav.

 

     Preto sme vo výročnej  správe museli konštatovať, že sa

štruktúra porušovania tohto  zákona v porovnaní s rokom 1996

významne nezmenila.  Pravda, musíme si  zároveň uvedomiť, že

žiadna novelizácia nenahradí vžitý riadiaci návyk  kontrolo-

vať  tak  výkon  práce  dodávateľa,  ako  aj zmluvné záväzky

a v neposlednom  rade najmä to, či  si dodávateľ plní všetky

povinnosti  voči štátu.  Aby sa  nestalo, že  štátnu zákazku

získa napríklad  odberateľ alebo dodávateľ,  ktorý má daňové

nedoplatky, neplní si povinnosti do poisťovní atď., čo v sú-

časnosti tiež nie je výnimkou.

 

     Ďalším  často   porušovaným  zákonom  je   zákon  číslo

563/1991 Zb. o účtovníctve, a to najmä ustanovenie o úplnos-

ti, preukázateľnosti a správnosti  vedenia účtovníctva a po-

vinnosti  vykonávania  inventarizácie majetku a záväzkov. Ak

by sa táto - z môjho pohľadu - samozrejmá  požiadavka  dodr-

žiavala, nemohlo by sa stať, že kontrola popri tých 118 prí-

padoch porušenia zákonov zisťuje  aj napríklad, že sa nevedú

v účtovníctve lukratívne  pozemky v značnom  rozsahu, lukra-

tívne budovy a iné  nehnuteľné  majetky štátu, čo  už, samo-

zrejme, nenavodzuje iba  myšlienky o benevolencii, ale oveľa

významnejšie podozrenia.

 

     Zákon o rozpočtových pravidlách  číslo 303/1995 je zasa

porušovaný často v tých ustanoveniach, ktoré vymedzujú časo-

vé a účelové použitie  prostriedkov štátneho rozpočtu, najmä

v zamieňaní bežných a kapitálových  výdavkov. Pravidlá jasne

stanovujú povinnosť každému správcovi  kapitoly žiadať o vý-

nimku ministerstvo financií, a to v každom  prípade presunom

finančných prostriedkov.

 

     Osobitne je potrebné  upozorniť na porušovanie prísluš-

ných ustanovení  zákona o správe  majetku  štátu, a to najmä

v tom, že kontrolované subjekty nedodržiavali zákonné povin-

nosti  správcu  majetku  štátu, nenakladali s majetkom štátu

v súlade  so zákonom, neudržiavali ho v riadnom stave a tiež

nevyužívali všetky  prostriedky na jeho  ochranu. Predložená

výročná správa o činnosti  Najvyššieho  kontrolného úradu sa

týmto problémom zaoberá  podrobnejšie, rovnako ako nedostat-

kami zákona o štátnom podniku.

 

     Okrem  iných  musím  zvýrazniť, že  výnosy z likvidácie

štátnych podnikov, ktoré  dosahujú v poľnohospodárstve 2,9 %

z účtovnej  hodnoty a  v hospodárstve 3,6 %,  nemôžu  nikoho

uspokojiť, najmenej  zakladateľov, ale ani  Ministerstvo fi-

nancií Slovenskej republiky, lebo  financie, ako všetci vie-

me, chýbajú takmer všade.

 

     Čo k  tomu dodať? Hádam  len toľko: Ako  štátom platení

úradníci ochraňujú záujmy a potreby štátu? Ako sa tento pro-

ces kontroluje vnútornými kontrolami?  Aké dôsledky sa vyvo-

dzujú z hrubého a flagrantného porušovania zákonov? Kontrol-

né zistenia Najvyššieho kontrolného úradu dostatočne preuka-

zujú a poukazujú na neudržateľný  stav v tejto oblasti, pre-

tože Najvyšší  kontrolný úrad v minulom  roku vykonal plošné

kontroly likvidácie podnikov - vo všetkých sa takmer opakujú

rovnaké nedostatky. Správu z tejto kontroly odovzdal Najvyš-

ší kontrolný  úrad vláde Slovenskej  republiky s príslušnými

odporúčaniami na riešenie problémov.

 

     Na čo teda sústavne zameriavať pozornosť? Veľkú rezervu

už tradične vidím najmä v účinnosti  prijímaných opatrení zo

strany správcov jednotlivých kapitol,  či v plnení si povin-

ností zo strany zakladateľov, ako aj funkčnej kontroly.

 

     Musím opätovne pripomenúť, že  sa ešte stále dostatočne

nevyvodzujú dôsledky za porušovanie predpisov a právnych no-

riem alebo za poškodenie záujmov  štátu. Nuž a v neposlednom

rade, a to aj  napriek  tomu, že sa  neustále a zo  všetkých

strán opakujú a konštatujú  legislatívne  medzery a absencia

právnych noriem, musím konštatovať, že v náprave daného sta-

vu by napomohlo i dodržiavanie  jestvujúcich zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov,  hoci i potrebnú no-

velizáciu niektorých zákonov, samozrejme, nevylučujeme.

 

     Napríklad v predloženej správe upozorňujeme na starono-

vý problém s nakladaním majetku štátu v štátnych podnikoch.

 

     Základný nedostatok, ktorý pretrváva od začiatku trans-

formácie ekonomiky, spočíva v tom, že zákon o štátnom podni-

ku číslo 111/1990 Zb. ponecháva priveľký priestor na slobod-

né podnikanie manažmentu štátnych podnikov. Zákon nepostihu-

je také konania zástupcov štátnych podnikov, ako sú prenájmy

majetku za nevýhodných podmienok pre štát, uzatváranie zmlúv

s vysokým rizikom nevýhodným  pre štát, nevymáhanie oprávne-

ných pohľadávok a rôzne  iné formy podnikania. Najvyšší kon-

trolný úrad  na tieto problémy  neustále upozorňuje. Myslím,

že je záujmom nás všetkých,  aby sa zlepšilo aj hospodárenie

v štátnych podnikoch.

 

     Najvyšší kontrolný  úrad v súlade s § 2 písm. d) zákona

číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom  kontrolnom úrade Slovenskej

republiky kontroluje aj spôsob vyrubovania a vymáhania daní,

odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú  príjmom  štátneho roz-

počtu, teda celá táto oblasť reprezentuje rozhodujúcu oblasť

príjmov štátneho rozpočtu.

 

     Vykonanými kontrolami bolo  v príjmovej časti rozpočto-

vého hospodárenia zistené v daňovej oblasti 769 prípadov po-

rušenia zákonov. Uvedené porušenie  zákonov bolo v prevažnej

miere spôsobené nedôsledným rešpektovaním povinností a nevy-

užívaním oprávnení,  ktoré správcom daní  vyplývali najmä zo

zákona o správe  daní a poplatkov a zákona o dani z pridanej

hodnoty.  Pravdaže, to  má za  následok, ako  je to  uvedené

v predkladanej správe, nárast daňových nedoplatkov na jednej

strane, ktoré  činili v roku 1997 oproti roku 1995 cca o 8,7

miliárd Sk, a na druhej  strane sa  zväčšuje  počet daňových

subjektov, ktoré prechádzajú do polohy neplatičov daní. Naj-

vyšší kontrolný úrad trvale poukazuje, že na výpadku príjmov

štátneho rozpočtu majú veľký  podiel už spomínané daňové ne-

doplatky, ale aj nepriznané  dane a rafinované daňové úniky.

O značné prostriedky  prichádza štát aj  prostredníctvom ne-

platenia dane z pridanej hodnoty.  Ak k tomu priradíme exis-

tenciu subjektov zaoberajúcich sa výrobou falošných dokladov

a faktúr, obraz finančných machinácií  sa nám javí v silných

kontúrach. Odporúčam, aby sme  podľa vzoru  vyspelých štátov

prijali  zásadné  trestnoprávne  legislatívne  zmeny a normy

v smere  trestať  každú  nepovolenú  a protizákonnú finančnú

machináciu. Inak sa nám daňový únik stane prívlastkom podni-

kateľskej šikovnosti.

 

     V súčasnosti musíme v  tejto oblasti čeliť rôznym feno-

ménom, ktoré znamenajú daňové úniky, podvody, falšovanie do-

kumentov a podobne. Všetky  tieto fenomény spôsobujú na jed-

nej strane  ten nárast  dlžôb a na druhej  strane sa zvyšuje

počet subjektov,  ktoré neplatia dane. Máme  poznatky, že sa

skresľujú fingované hospodárske  výsledky za účelom neplate-

nia daní a odvodov. Ak k tomu pridáme,  že daňové  úrady nie

sú schopné všetky subjekty  kontrolovať v zákonom vymedzenom

čase, potom  je naozaj táto oblasť  pre príjmy štátneho roz-

počtu vysoko riziková.

 

     Z našich  kontrolných poznatkov vyplýva,  že na uvedený

stav vplývajú mnohé príčiny, medzi iným aj nízke ohodnotenie

práce a nedostatočná materiálna  vybavenosť  daňových a col-

ných úradov.  Najmä v oblasti informatiky  sú vážne rezervy,

čo s fluktuáciou odborných  pracovníkov, najmä daňových úra-

dov, znásobenou časovou náročnosťou  ich teoretickej a prak-

tickej prípravy  výrazne znižuje účinnosť  práce týchto úra-

dov.

 

     Na tieto problémy Najvyšší  kontrolný úrad poukazuje vo

všetkých svojich materiáloch  zasielaných príslušným štátnym

orgánom.

 

     Za veľmi závažný nedostatok tiež považujem, že všeobec-

ne záväzné právne predpisy neurčujú  pre správcov daní a mi-

nisterstvo financií jednoznačné pravidlá, postupy a kritériá

na rozhodovanie a realizáciu  povoľovania daňových úľav. Na-

príklad bolo zistené, že aj  tam, kde daňový úrad dal zamie-

tavé  stanovisko, pretože išlo o daňového neplatiča, podvod-

níka, napriek  tomu mu na  ministerstve financií boli  úľavy

udelené, čo by sa, pravdaže, nemalo stávať.

 

     Absentujú  nám  v  právnych  predpisoch  aj ustanovenia

umožňujúce vyvodenie právnej  zodpovednosti za porušenie po-

vinností v tejto oblasti.

 

     Najvyšší kontrolný úrad  veľmi aktívne upozorňoval prí-

slušné orgány  na nedostatky  platného zákona o správe daní,

pričom poukazoval  predovšetkým na nedostatočnú  úpravu exe-

kučného daňového  konania a na  jeho  neúčinnosť v praxi. Na

druhej strane  môžem s uspokojením konštatovať,  že v súčas-

nosti v legislatívnom  návrhu, predloženom ministerstvom fi-

nancií ako predkladateľom tejto právnej normy, sa so značnou

mierou zohľadnili i viaceré závažné podnety Najvyššieho kon-

trolného úradu.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, počty zistených

porušení  predpisov,  ako sú uvedené v tejto správe,  sú len

relatívnym  vyjadrením úrovne  dodržiavania všeobecne záväz-

ných právnych predpisov v oblasti  hospodárenia a nakladania

s rozpočtovými prostriedkami,  majetkom, majetkovými právami

a pohľadávkami štátu. Na jednej strane vyplývajú zo zvýšenej

intenzity  činnosti  Najvyššieho  kontrolného  úradu,  najmä

z rozsiahlejšieho a podrobnejšieho skúmania predmetu kontro-

ly, na druhej strane naznačujú pretrvávanie neúcty k zákonom

zo strany kontrolovaných subjektov. Ich prístup k prijímaniu

opatrení  na  odstránenie  kontrolou  zistených nedostatkov,

vrátane vyvodzovania spomínaných  sankcií za porušenie pred-

pisov, je často formálny.

 

     Naďalej pretrváva nízka účinnosť vnútorného kontrolného

systému v oblasti  hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami

a majetkom štátu.

 

     V  roku 1997 došlo  k  významným  legislatívnym  zmenám

platného zákonodarstva, ktoré odporúčal aj Najvyšší kontrol-

ný úrad. Ako príklad  možno uviesť oblasť obchodného zákono-

darstva, keď  Najvyšší kontrolný úrad  kriticky dlhodobo po-

ukazoval (aj v správe o výsledkoch  kontrolnej  činnosti  za

rok 1996) na  skutočnosť, že  podnikateľské  subjekty, najmä

spoločnosti s ručením  obmedzeným, zneužívajú nedostatočnosť

právnej úpravy a vyhýbajú sa plateniu  daní a colných  nedo-

platkov tým spôsobom, že v spoločnosti, v ktorej majú daňový

alebo colný nedoplatok, prestanú podnikať, založia novú spo-

ločnosť, pričom utlmená  spoločnosť je spravidla insolventná

a nemajetná, a teda daňový úrad nemá možnosť úspešne vymáhať

pohľadávky. Novelizovaný  Obchodný zákonník by  mal napomôcť

vytvárať zvýšené bariéry proti takejto nežiaducej činnosti.

 

     Chcem upozorniť,  že k 30. 7. podľa  novely  Obchodného

zákonníka v roku 1998 si všetky podnikateľské subjekty musia

upraviť svoju  registráciu v súlade s novelizáciou tohto zá-

kona. Pokiaľ sme preverovali minulý  týždeň, čo sa v tom ro-

bí, najmä zo strany daňových úradov sa ešte nevykonali žiad-

ne opatrenia. Vieme, že novelizácia zákona má podmienky, te-

da  registrácie, musí  mať vyrovnané  všetky podlžnosti voči

štátu. Daňové  úrady vedú zoznamy  neplatičov, mali by  úzko

spolupracovať  so  živnostenskými  odbormi a úradmi, mali by

spolupracovať s registrovými súdmi,  aby sa táto celá prere-

gistrácia vykonala spravodlivo,  objektívne, aby sa vylúčili

tie subjekty, ktoré nezodpovedajú novele zákona.

 

     V nadväznosti na  minuloročné nerealizované námety Naj-

vyšší  kontrolný  úrad  opätovne  poukazuje  na nedostatočnú

trestnoprávnu ochranu majetku v štátnom vlastníctve. V rámci

pripravovanej rekodifikácie trestného zákonodarstva považuje

za  aktuálne zakotvenie  trestnoprávnej zodpovednosti  aj za

nedbanlivostné konanie zodpovedných pracovníkov, ktoré má za

následok spôsobenie škody na štátnom majetku.

 

     Na záver svojho vystúpenia sa chcem zmieniť aj o potre-

be  novelizácie  zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kon-

trolnom  úrade.  V priebehu  transformácie  našej  ekonomiky

vzniklo  nemálo inštitúcií,  ktoré predtým  čerpali finančné

prostriedky  zo  štátneho  rozpočtu.  Ide  najmä o poisťovne

- zdravotné, sociálne -, Národný úrad  práce atď. Tým, že sa

stali verejnoprávnymi  inštitúciami, sú mimo  kontroly nezá-

vislého  kontrolného úradu.  Domnievam sa,  že nadišiel čas,

aby nezávislý  kontrolný orgán kontroloval  všetky druhy ve-

rejných prostriedkov tak, ako je  to všade na svete. Rovnako

bude potrebné novelizovať aj § 16 zákona číslo 39/1993 Z. z.

o mlčanlivosti, lebo  ak ide o veci  verejné, tieto  by mali

byť prístupné, resp. zverejňované v primeranom rozsahu.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Najvyšší kontrolný úrad je pripravený aj v ďalšom obdo-

bí prehlbovať spoluprácu s  Národnou radou Slovenskej repub-

liky, skvalitňovať výkon kontroly  a výstupné materiály tak,

aby mohli slúžiť vo vašom rozhodovacom procese.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi.

 

     Predseda výboru pre  financie a rozpočet pán Michal Ba-

ránik nás  oboznámi s prerokovaním tejto  správy vo výboroch

a povie nám, aké návrhy z prerokovania vyplynuli.

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti o prerokovaní správy o výsledkoch kon-

trolnej činnosti  Najvyššieho úradu Slovenskej  republiky za

rok 1997.

 

     Správu  o  výsledkoch  kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1997 rozhodnu-

tím  číslo 2137 z 9. apríla 1998 pridelil  predseda Národnej

rady  Slovenskej  republiky  výborom v termíne do 30. apríla

1998. Správa  bola  predložená na  základe § 5 ods. 3 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  39/1993  Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

 

     Ako gestorský  výbor predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu, ktorý  pripravil správu o výsled-

koch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Uvedenú správu prerokovali: Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu. Všetky

výbory odporučili Národnej  rade Slovenskej republiky správu

o výsledkoch  kontrolnej  činnosti  Najvyššieho  kontrolného

úradu Slovenskej republiky za rok 1997 zobrať na vedomie.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  požiadal  predsedu  Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky predložiť do 30. júna 1998 analý-

zu  skúseností  z uplatňovania  zákona  číslo 263/1993 Z. z.

o verejnom  obstarávaní  tovarov,  služieb a verejných  prác

v znení neskorších predpisov a jeho  porušovania a námety na

jeho novelizáciu.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

pôdohospodárstvo požiadal  ministra pôdohospodárstva predlo-

žiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo informáciu o výsledku  prijatých nápravných opatrení

a ich účinnosti  pri vykonaných kontrolách  Najvyššieho kon-

trolného  úradu na  Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a v jemu podliehajúcich  organizáciách v roku 1997

a odporučil  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie,  rozpočet a menu  odporučiť  Ministerstvu financií

Slovenskej  republiky v súlade s  príslušnými  ustanoveniami

zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zme-

nách v sústave územných  finančných orgánov zverejniť zoznam

neplatičov daní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu uznesením číslo 669 zo 6. mája 1998 schválil

spoločnú správu  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

k správe o výsledkoch  kontrolnej činnosti  Najvyššieho kon-

trolného úradu  Slovenskej  republiky za rok 1997. Určil po-

slanca Michala  Baránika za spoločného  spravodajcu výborov.

Výbor mu  uložil predložiť a poveril ho  predniesť  spoločnú

správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

a navrhnúť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky postup pri

hlasovaní  o  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení rozpravy.

 

     Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky pod-

ľa § 26 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky vysloviť  súhlas, aby predseda Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky Štefan Balejík správu

uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou tejto spoločnej správy.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

     A ako prvý sa hlásim do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Počuli ste vystúpenie pána spravodajcu za výbory.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. Mám jednu pí-

somnú prihlášku od pána Sopka.

 

     Prosím  pána spoločného  spravodajcu, ktorý  sa hlásil,

a po ňom vystúpi pán poslanec Sopko.

 

 

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     v úvodnom vystúpení  pána predsedu Najvyššieho kontrol-

ného úradu sme si vypočuli rozsiahlu informáciu o kontrolnej

činnosti a o výsledkoch tejto kontrolnej činnosti Najvyššie-

ho kontrolného  úradu. Treba úprimne  povedať, že správa  je

vyčerpávajúco hodnotiaca rôzne  aspekty činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu.

 

     Ako zo správy vyplýva, najviac  sa porušuje zákon o ve-

rejnom  obstarávaní.  Podľa  našich  informácií ministerstvo

výstavby a verejných  prác  pripravuje  novelu tohto zákona,

pretože skutočne,  ak Najvyšší kontrolný  úrad už štvrtýkrát

vo  svojej  správe  upozorňuje  na  porušovanie tohto zákona

v takom  rozsahu, ako  je to  uvedené v  tejto  správe  a aj

v predchádzajúcich správach,  svedčí to o tom,  že zrejme je

pomerne veľa  nedostatkov alebo  nepresností v tomto zákone,

a preto je žiaduce, aby bol čo najskôr novelizovaný.

 

     V druhom poradí,  čo sa porušuje, to je  zákon o účtov-

níctve.  Treba úprimne  povedať, že  tam sa  dopúšťajú chyby

jednak kontrolné orgány, ale svedčí  to aj o nedostatku pri-

pravenosti pracovníkov v oblasti účtovníctva, ktorí nereagu-

jú na nové poznatky v tejto činnosti, v zdokonaľovaní účtov-

níctva, a preto sú  takéto  nedostatky, ako na  ne poukazuje

Najvyšší kontrolný úrad.

 

     Ďalej  sa  porušuje  zákon  o rozpočtových  pravidlách.

Pravdou je, že každý rok  dochádza k určitej zmene rozpočto-

vých pravidiel, ale to  neznamená, že by pracovníci centrál-

nych orgánov, ale aj  ostatných inštitúcií, ktoré sú kontro-

lované Najvyšším  kontrolným úradom, nemali  zobrať za svoju

povinnosť a vedúci ich viesť k tomu, aby sa dôsledne obozná-

mili so zmenami v rozpočtových  pravidlách, aby nedochádzalo

k porušovaniu týchto rozpočtových pravidiel.

 

     Ďalej treba otvorene povedať, ako zo správy vyplýva, že

je relatívne veľa nedostatkov v činnosti kontrolných orgánov

v centrálnych orgánoch.  Zmeny, ktoré nastali  v centrálnych

orgánoch, tuším, že v roku 1992, viedli k tomu, že  sa osla-

bila  kontrolná  činnosť a od  tohto  obdobia  sa neporadilo

konštituovať kontrolné orgány na takejto úrovni, aby skutoč-

ne zodpovedne svoju  činnosť vykonávali, zamedzovali porušo-

vaniu zákonov pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpoč-

tu.

 

     Som  presvedčený, že  aj legislatívna  norma, ktorú sme

dnes prijali o štátnom  podniku,  prispeje k tomu,  aby bolo

menej  nedostatkov v činnosti  kontrolných  orgánov, pretože

ako  viete, kontrolným  orgánom  sú  aj dozorné  rady, ktoré

- ako to uvádzal pán minister  Cagala - nie sú vždy funkčné,

a aj preto dochádza k porušovaniu  zákonov. Chybou je, že sa

nevyvodzuje v primeranom rozsahu osobná zodpovednosť. Vyplý-

va to z nedokonalého  štýlu  riadenia v inštitúciách, v kto-

rých  sa  objavujú  pomerne  veľké  nedostatky pri nakladaní

s prostriedkami štátneho rozpočtu.

 

     Už som niekoľkokrát upozornil na  to, že je mnoho prob-

lémov v toku  peňazí a súvisí to aj s kontrolnou  činnosťou.

Je potrebné novelizovať niektoré  normy, aby sa v maximálnej

miere zabránilo  tomu, aby priame platky  existovali v takom

rozsahu, ako  dnes existujú. Pri  priamych platbách dochádza

k veľkým  daňovým únikom.  Situáciu komplikuje  aj aplikácia

zákona o konkurze a vyrovnaní a o exekúcii, kde celý rad in-

štitúcií, aby sa vyhli blokovaniu účtov, uskutočňujú v plnom

rozsahu priame platby.

 

     Ako ukazuje správa, je potrebné novelizovať zákon o da-

ni z pridanej  hodnoty, pretože  ak sme analyzovali  činnosť

daňových úradov, z toho vyplýva, že väčšina daňových úradov,

ktorých je v našej  republike 104, vykazuje  schodok tým, že

majú väčšie vrátky dane z pridanej  hodnoty ako príjmy. A sú

len štyri daňové úrady, ktoré  inkasujú prakticky 75 % všet-

kých daňových príjmov. Podľa správy je veľa daňových únikov.

To  je už  chronická choroba  našej  ekonomiky a k tomu tiež

treba povedať,  že príčinu  vidím v tom, a na to  sme  tu už

niekoľkokrát upozornili, na  základe informácií, ktoré vyko-

nal výbor pre financie, rozpočet a menu na daňových úradoch,

že v daňových  úradoch je pomerne  veľa problémov, ktoré mi-

nisterstvo  financií  nerieši  na  primeranej úrovni. Daňové

úrady a colné  úrady majú v súčasnom  období  relatívne málo

kompetencií alebo chýbajú im niektoré kompetencie, aby mohli

dôslednejšie vykonávať svoju činnosť.

 

     Ďalej, a znovu to zopakujem, sú nedostatočne personálne

a technicky  vybavené a sú aj málo hmotne zainteresované. Ak

sa tieto  problémy nevyriešia, nemožno čakať,  že by sa čin-

nosť daňových  úradov v dohľadom  čase  riešila a že by bolo

potom menej daňových únikov. Som presvedčený, že bez náleži-

tého vyvodzovania trestnoprávnych  dôsledkov voči tým, ktorí

porušujú platnú legislatívu, sotva možno predpokladať zníže-

nie nedostatkov zistených  činnosťou Najvyššieho kontrolného

úradu.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, vzhľadom  na  chvályhodnú

úroveň správy  Najvyššieho kontrolného úradu  odporúčam, aby

sme schválili navrhnuté uznesenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

 

     Pani  poslankyne,  páni poslanci, je 12.00 hodín. Chcem

sa spýtať,  pretože okrem dokončenia tohto  bodu programu by

sme dnes mali prerokovať  správu o výsledku hospodárenia Ná-

rodnej banky Slovenska za minulý rok a správu o stave vysie-

lania v Slovenskej  republike a o činnosti  Rady  Slovenskej

republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1997.

To sú dva body.

 

     Niektorí  boli  za  mnou,  aby  sme nerobili obedňajšiu

prestávku a aby sme dokončili toto a potom prerušili schôdzu

a pokračovali až v utorok. Ale to musím dať odhlasovať.

 

     Niektorí zase chcú prestávku aspoň do 13.00 hodiny. Ke-

by som dal teraz hlasovať, je to zbytočné, lebo je nás málo.

(Hlasy v sále.)

 

     Takže bude  prestávka do 13.00 hodiny, alebo budeme po-

kračovať ďalej?

 

     Nech sa páči - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Chcel  by som  potvrdiť pravdivosť  slov pána Baránika,

ktorý k tejto otázke a k tejto správe diskutoval.

 

     Chcem len poznamenať, že je už tradičné, že správa Naj-

vyššieho kontrolného úradu sa snaží o objektivitu a argumen-

táciu. Zaujala ma tá záležitosť,  kde sa aj pán predseda, aj

pán Baránik  domáhali toho, že stav  sa môže výrazne zlepšiť

- nechcem to  dramatizovať, ale stav v ochrane  štátneho ma-

jetku a vlastníctva  nie je dobrý -, ale  sa to môže zlepšiť

najmä tým, že sa sprísni represia trestného práva. Nemám nič

proti tomu, niektoré  veci  treba  spresniť, ale  myslím si,

že hlavný  problém  je v inom.  Hlavný  problém je - a na to

pán Baránik  poukázal - v uplatňovaní osobnej zodpovednosti,

hmotnoprávnej zodpovednosti, v uplatňovaní  administratívnej

zodpovednosti. A len  potom by  mala  prísť  do úvahy, ak to

všetko  nepomôže,  ak  všetko  dôsledne  uplatníme,  sankcia

trestnoprávna, lebo pomocná úloha  trestného práva by sa ne-

mala zamieňať a nemala  by sa nahrádzať nedostatočnou perso-

nálnou  prácou, nedostatočnou  administratívnou,  účtovnou a

kontrolnou činnosťou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prerušujem  rokovanie

schôdze  do 13.00 hodiny. Prosím,  aby ste  sa potom  všetci

vrátili, aby sme mohli  prijať záverečné rozhodnutia k uzne-

seniam. Nebude  to dlho trvať. A prerušíme  potom schôdzu do

utorka. Takže prosím vrátiť sa a prajem vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, čas obedňajšej prestáv-

ky do 13.00 hodiny  skončil.  Prosím, aby ste  sa vrátili do

rokovacej miestnosti.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní 47. schôdze Národnej rady. Pred obedňajšou prestávkou

sme prerušili rokovanie v rámci rozpravy.

 

 

 

     Do rozpravy sa písomne prihlásil pán Viliam Sopko. Tak-

že prosím  pána poslanca, aby  predniesol svoje pripomienky,

doplnky alebo návrhy.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     správa  o výsledkoch  kontrolnej  činnosti  Najvyššieho

kontrolného úradu za rok 1997 je v mnohom  zaujímavá a obsa-

huje  veľmi závažné  informácie. Mňa  osobne zaujala  správa

štátnych hmotných  rezerv v Slovenskej republike, ktorej som

venoval trošku viac pozornosti.

 

     Ako  vyplýva z tejto  časti  správy, pri  kontrole bolo

zistených 90 porušení  všeobecne záväzných predpisov, predo-

všetkým zákona o správe majetku štátu, zákona o verejnom ob-

starávaní a zákona o rozpočtových  pravidlách. Kontrola bola

zameraná na stav v dodržiavaní všeobecne záväzných predpisov

a prijatých uznesení v oblasti tvorby, financovania a hospo-

dárenia, ochrany a majetkovej  správy vybraných druhov štát-

nych hmotných rezerv. Najvyšší kontrolný úrad zistil len pri

jednej  kontrole  nedostatky  týkajúce  sa rozpočtových pro-

striedkov a majetku  štátu v sume 2 741 mil. Sk. Takže nejde

o žiadnu  maličkosť, ako  sa vyjadril  podpredseda vlády pán

Kozlík.

 

     Právne vzťahy súvisiace  so štátnymi hmotnými rezervami

upravuje zákon  Národnej  rady o štátnych hmotných rezervách

z roku 1994. Tam je veľmi zaujímavý § 12, podľa ktorého mala

vláda nariadením  upraviť  podrobnosti tvorby, financovania,

hospodárenia aj kontroly so  štátnymi hmotnými rezervami. Je

tu oprávnená  otázka, prečo sa za  štyri roky takto nestalo.

Tvrdím, že to bol úmysel. Iné vysvetlenie tu nemôže byť.

 

     Čo sú to štátne hmotné rezervy? Tie sa vytvárajú v kaž-

dom štáte. Vytvára si ich  každý štát na ochranu svojej eko-

nomiky a na riešenie mimoriadnej situácie za brannej pohoto-

vosti a za výnimočného stavu. Sú to vlastne majetkové hodno-

ty uložené a ochraňované  na území  Slovenskej republiky. Sú

to  hmotné rezervy,  mobilizačné  rezervy a osobitné zásoby.

Hmotné rezervy tvoria  vybrané a základné suroviny, materiá-

ly či výrobky.  To všetko je  určené na ochranu  ekonomiky a

na riešenie  následkov  mimoriadnej  situácie.  Súčasný stav

v správe štátnych hmotných rezerv nie je uspokojivý. Tak ho-

vorí správa  predložená pánom Balejíkom.  Ja dodávam, že  je

alarmujúci.

 

     Nariadenie  vlády, ktoré  je podkladom,  alebo príčinou

takéhoto stavu,  nebolo vydané ani  napriek upozorneniam vy-

plývajúcim z výsledkov  predchádzajúcich  kontrol a opatrení.

Skutočnosť, že takáto všeobecne  záväzná právna norma chýba-

la,  vytvorila priestor  na vznik  nedostatkov v hospodárení

s rozpočtovými  prostriedkami a v nakladaní s majetkom. Tým,

že  nebol vydaný  vykonávací predpis,  bola vytvorená  živná

pôda na  nezákonné postupy. Údaje o stave  štátnych hmotných

rezerv nemôžu byť úplné.  Sú obmedzené zákonom Národnej rady

o ochrane štátneho tajomstva z roku 1996. Napriek tomu môžem

na rozdiel od pána Kozlíka vyhlásiť, že vo financovaní štát-

nych  hmotných rezerv  sú vážne  nedostatky. Výdavky spojené

s tvorbou, ochranou a hospodárením  so štátnymi hmotnými re-

zervami sa hradia zo štátneho  rozpočtu, a preto je namieste

požiadavka najvyššej hospodárnosti.

 

     Vývoj však bol celkom iný. Správa štátnych hmotných re-

zerv z bežného účtu  poukázala  finančné  prostriedky v sume

1 950 mil. Sk na zabezpečenie obmien, zámen a pôžičiek štát-

nych  hmotných  rezerv,  takisto  aj  na  termínované vklady

- zvýrazňujem - do komerčných bánk. To  je práve  alarmujúce

a v rozpore  so zákonom o rozpočtových  pravidlách. Prečo sa

to  neurobilo cez  Národnú banku  Slovenska? To  znamená, že

niektoré komerčné banky  využívali prostriedky štátneho roz-

počtu na  podnikateľské účely. Je preto  povinnosťou nás po-

slancov toto skúmať.

 

     Na vážnosti  nedostatkov vo financovaní  štátnych hmot-

ných rezerv a na vážnych nedostatkoch sa podieľalo aj Minis-

terstvo  financií  Slovenskej  republiky.  Hovorí to samotná

správa pána Balejíka. V roku 1993 zriadilo osobitný príjmový

účet na  príjmy z odpredaja  vyčlenených zásob mobilizačných

rezerv, ale zásady na ich používanie vydalo v rozpore so zá-

konom o rozpočtových  pravidlách a účtovníctve. Z tohto oso-

bitného  príjmového  účtu  uhrádzalo  ministerstvo  financií

rôzne sumy v objeme takmer 100 mil. Sk. A boli  zistené prí-

pady, keď tieto prostriedky neboli zúčtované so štátnym roz-

počtom a správa  štátnych  hmotných  rezerv  neviedla o nich

evidenciu. Nie  sú to, prosím,  zarážajúce prípady, keď  fi-

nančné prostriedky z osobitného  príjmového účtu boli použí-

vané na obstarávanie nehnuteľného majetku spoločností, ktoré

nemali uzatvorené  zmluvy o ochraňovaní, a tiež na zhodnote-

nie objektov, ktoré nie sú majetkom správy štátnych hmotných

rezerv? To, prosím, len citujem jednu časť správy pána Bale-

jíka.

 

     Je nepochopiteľné, ako môžu existovať vysoké pohľadávky

Správy  štátnych hmotných  rezerv voči  obchodným partnerom,

ktoré len z obchodného styku  presahovali 1,5 mld. Sk. O čom

to svedčí? Svedčí to o nedôslednom a nezodpovednom využívaní

právnych prostriedkov,  ale aj zmluvných  podmienok. Samotný

údaj, že podľa pohľadávky nad 5 mil. Sk eviduje Správa štát-

nych hmotných rezerv voči 33 subjektom a z tohto je už znač-

ný počet  prípadov evidovaných ako  pohľadávky nedobytné, je

katastrofálny.

 

     V protokole z previerky  Najvyššieho  kontrolného úradu

sú názvy  firiem a ich dlhy. Ako mohla  vláda Slovenskej re-

publiky  pripustiť takýto  stav? Ktoré  sú to  vybrané banky

a ktoré sú takto zvýhodňované firmy, to všetko obsahuje pro-

tokol. Je  namieste otázka, či v tomto  prípade  zákon číslo

100 o utajovaní, o štátnom  tajomstve a utajovaných  skutoč-

nostiach  naozaj  slúži na ochranu nášho  štátu alebo na za-

stieranie  pochybných  transakcií  a  zlého  hospodárenia so

štátnymi hmotnými rezervami. Naozaj, majetok pre obranu štá-

tu dobre poslúžil iným účelom.

 

     Štátne hmotné rezervy, to je obrovský a veľmi lukratív-

ny majetok,  sú to pozemky, veľmi  zaujímavé suroviny, mate-

riály,  ktoré majú  slúžiť na  ochranu Slovenskej  republiky

a na zabezpečenie obranyschopnosti. Ako je to možné, že vlá-

da Slovenskej republiky  nezabezpečila ochranu tohto majetku

proti nezákonným  majetkovým transakciám? Ťažko  sa to vôbec

vysvetľuje zvlášť preto, že nedostatky sa sústavne opakujú.

 

     Pozamýšľajme sa,  aký je vlastne  stav v ekonomike Slo-

venskej  republiky a ako prebieha  hospodárska  reforma.  Ak

vláda Slovenskej republiky, Rada obrany štátu, Slovenská in-

formačná  služba nevie  ochrániť ani  štátne hmotné  rezervy

a za obdobie od roku 1993 nedokázala stanoviť jasné postupy,

pravidlá a výklad, ak  Národná rada Slovenskej republiky ne-

môže  poznať podrobnosti o stave  štátnych  hmotných  rezerv

v prípade rozsiahlych škôd aj organizovaných krádeží, musíme

ako  poslanci Národnej rady  naozaj požiadať o odtajenie po-

dozrivých majetkových  transakcií. A ja vám to, vážené kole-

gyne, kolegovia, odporúčam.

 

     Zastávam názor, že v tejto  diskusii by sme mali pokra-

čovať v jednej  časti nášho rokovania  bez účasti verejnosti

za  prítomnosti  riaditeľa  Správy  štátnych hmotných rezerv

a riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Správa Najvyššie-

ho kontrolného  úradu je stručná.  Nemôže byť ani  podrobná.

Len náznakovo upozorňuje na závažné skutočnosti a na nezdra-

vé praktiky v nakladaní s majetkom štátu.

 

     Zvýrazňujem a pripomínam, že  na účely zákona číslo 100

má  Slovenská  informačná  služba,  Národná banka Slovenska,

Slovenský pozemkový fond postavenie ústredného orgánu. Takže

mali by sme  pokračovať v skúmaní a skúmať,  aký osud stihol

štátne hmotné  rezervy z rozdelenia federácie,  aký je vplyv

privatizácie na štátne  hmotné rezervy a všetko, čo je s tým

spojené. Majetková  náprava v oblasti  štátnych hmotných re-

zerv, vážené kolegyne, kolegovia, je možná. Ale za akú cenu?

Ak predseda vlády pán Mečiar  pripúšťa nápravu chýb a omylov

z privatizácie, začnime, prosím,  štátnymi hmotnými rezerva-

mi.

 

     Ak spomíname, že ide o chyby  minulosti, tak len pripo-

mínam, že Najvyšší kontrolný  úrad previerku ukončil 16. ja-

nuára 1998. Ale aj staré  protokoly a staré opatrenia, ktoré

som si vyžiadal od pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu

z obdobia 4. kvartálu 1996, mi veľa  povedali. Vtedy  na od-

stránenie  nedostatkov  bolo  prijatých  20  opatrení. Aj po

uplynutí 1,5 roka 7 je  nesplnených, 5 je  čiastočne  splne-

ných.

 

     Chcem ale povedať, čo znamenajú vo všeobecnosti tie ne-

splnené  opatrenia. Neboli  splnené  opatrenia  na ukončenie

krátkodobého a dlhodobého poskytovania finančných prostried-

kov formou termínovaných vkladov v komerčných bankách vzhľa-

dom na veľké riziká. Do toho spadá aj problematika uzatvára-

nia  obchodných zmlúv  na prevod  vlastníctva majetku  štátu

právnickým či fyzickým osobám.  Obsahujú nedostatky v účtov-

níctve, ďalej vymáhanie pohľadávok voči firmám, s ktorými sa

mali  ukončiť  zmluvné  vzťahy a vyrovnať dlhy.  Ďalej sú to

nezrovnalosti pri inventarizácii majetku a veľmi zarážajúce,

veľmi veľa značných súm. Potom je tam aj opatrenie, ktoré sa

týkalo prehodnotenia  účelnosti zásob a tiež pretrvávali ne-

dostatky pri  poskytovaní preddavkov a používaní  finančných

prostriedkov už zo spomínaného osobitného príjmového účtu.

 

     Nemôžem sa zbaviť dojmu a poviem to tu celkom otvorene,

že mám naozaj názor  aj podozrenie, že niektorí predstavite-

lia chcú zamlčovať, zahmlievať aj zakrývať zistenia v hospo-

dárení so  štátnymi hmotnými rezervami.  Zamýšľam sa aj  nad

tým,  prečo  predsedovia  dvoch  výborov  pán Ing. Andrejčák

a pán  Ing. Michal  Baránik neinformovali  poslancov v dvoch

výboroch o skutočnom  stave,  ktorý  existuje v  hospodárení

so štátnymi hmotnými  rezervami. Protokoly, prosím, prevzali

písomne 26. marca 1998. Bola ich základná povinnosť informo-

vať  poslancov výboru,  nie  dať  protokol do  trezoru. (Po-

tlesk.)

 

     Ale najväčším  vinníkom je naozaj  vláda Slovenskej re-

publiky tým, že nevydala  nariadenie vlády, nevydala vykoná-

vací  predpis, vnútorný  predpis, čím  bola vytvorená  živná

pôda, svojvôľa a nejednotnosť. V prípade  štátnych  hmotných

rezerv skutočne ide i o nezvyčajné a neštandardné ekonomické

transakcie, z ktorých  sa  živili a živia  mnohé  firmy. Ide

o cieľavedomé, veľmi systematické, hlavne opakované, to tre-

ba  povedať,  odčerpávanie  prostriedkov  štátneho rozpočtu.

Takže v prípade štátnych hmotných  rezerv nejde o prvky pri-

mitívneho rozkrádania,  ale o formy  vyššie, o systém  veľmi

zložitý, zdá  sa mi, že s vedomím  niektorých predstaviteľov

nášho štátu.  Potvrdzuje sa, že silní  jednotlivci v riadení

štátu či  ministerstiev sú v "jednom  vreci" s podnikateľmi.

Ja si inak tento pretrvávajúci stav vysvetliť neviem.

 

     Sú  to desiatky  firiem,  ktoré  išli do  malého rizika

s veľkým podnikateľským  efektom. Nejde o normálnu  podnika-

vosť, ale  ide  doslova o bezbrehú  chamtivosť. Ide o systém

hospodárenia so  štátnymi hmotnými rezervami,  ktorý sa neu-

stále zdokonaľuje, so zapojením osvedčených, navzájom prepo-

jených firiem. A som presvedčený, že sprievodným znakom tej-

to praxe je aj korupcia, aj korumpovanie štátnych úradníkov.

 

     V plnom  rozsahu sa porušujú  pravidlá verejnej súťaže,

ako  som spomínal,  chýbajú  jasné  pravidlá hry. V štátnych

hmotných rezervách  na dôležitom úseku  chýbajú základné in-

štitucionálne predpoklady a účinný dozor. Treba o týchto ve-

ciach hovoriť.  Kto nechce, nech  nepočúva, ale podstata  je

taká, ako to tu nanášam a hlavne ako to zistil Najvyšší kon-

trolný úrad a ako to  zistil aj  odbor  kontroly Úradu vlády

Slovenskej republiky.

 

     Obsahy protokolov obsahujú informácie, ktoré sú charak-

teru utajovaných  skutočností, ale je  zrejmé, že nedostatky

sa naozaj  opakujú a hlavne, že  nedostatkov neubúda. Proste

prax  sa nezmenila.  To znamená,  že ani  ja nemôžem hovoriť

o všetkom, k čomu som sa svojou kontrolou dopracoval, ale už

aj to je  dosť, že o týchto veciach hovoríme  a že sme na to

verejnosť upozornili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Takže  to bolo  posledné vystúpenie  v rámci  rozpravy.

S faktickou  poznámkou sa ešte hlási predseda výboru pán An-

drejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán kolega, pán  poslanec Sopko, bojujte vo voľ-

bách tým, čo dokážete urobiť, a nie ohováraním druhých. Sku-

točne je to  nedôstojné, myslel  som si o vás trochu  viac a

lepšie.

 

     Predovšetkým váš  kolega pán  poslanec  Kanis - a ak sa

s ním hneváte a zamlčujete  si činnosti,  ktoré robia, to je

vaša  záležitosť, mňa  to  nezaujíma -, pán  poslanec  Kanis

schvaľuje hlasovaním plán činnosti výboru, kde sú pravidelné

informácie  predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu,  kde sú

pravidelné informácie všetkých ostatných inštitúcií. Dokonca

nedávno sme rokovali o správe  generálneho prokurátora a mi-

nistra  vnútra k prípadom, ktoré sa  objavili. Boli odhalené

kontrolnou činnosťou Najvyššieho kontrolného úradu. Tak nie,

že to zatajujem,  ale robte si len poriadok  so svojím pánom

poslancom, neotáčajte to proti mne. To je jedna vec.

 

     A druhá vec. Chcem len pripomenúť, že Najvyšší kontrol-

ný úrad robí  kontroly a robil  kontroly aj v štátnych hmot-

ných rezervách, aj s kontrolným  Úradom vlády podľa  pokynov

predsedu  vlády. Toto  som si  overoval, kde  je iniciatíva.

Takže teraz sa nehonoste tým a neotáčajte to, ako keby vláda

zakrývala nedostatky. Ona tam  niekoľkokrát aj zmenila vede-

nie. Ale  výsledky, čo môžeme, ako  môžeme právne postihnúť,

to už  je druhá vec,  to je otázka  systému nášho zákonodar-

stva. Takže, samozrejme, my správu  máme, ale preto, že bola

označená "tajná", pán poslanec Kanis vám asi nechcel prezra-

diť údaje,  aby neniesol zodpovednosť za  ich porušenie. Tak

to skúšate vy  týmto spôsobom. Máte  možnosť ísť na Najvyšší

kontrolný úrad a prečítať si tú správu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Domnievam sa, že pán  poslanec Sopko celkom správne po-

ukázal na skutočnosť, že sú  fakty, ktoré sa majú jednoducho

dostať medzi  ľudí a zverejniť. Domnievam  sa, že opatrenia,

ktoré sa prijímali a prijímajú, strácajú svoj účinok, preto-

že nie sú dostatočne ani prezentované. My sa už dlhodobo ne-

dozvedáme o tom, aké  stanovisko  je povedzme  zaujaté k tým

veciam, ktoré boli predložené Generálnej prokuratúre Sloven-

skej republiky, ktoré sa začali vyšetrovať. Jednoducho tu si

vypočujeme správu, ale opatrenia sa nikdy nikto nedozvie.

 

     Myslím si,  že výbor Národnej rady  má dosť kompetencií

na to, aby vedel v súčinnosti s príslušnými rezortmi upozor-

niť na  nedostatky a zverejniť  aj tých, ktorých  sa týkajú.

Domnievam sa,  že odvolávať sa na  nejaké tajnosti a podobné

záležitosti, najmä keď táto správa  ide kompletne sem do Ná-

rodnej rady, je absolútne nadbytočné. Myslím si, že poslanec

Sopko  poukázal na  skutočnosti, ktoré  majú byť  verejnosti

známe. Niekoľkokrát sme tu  hovorili v súvislosti so správou

kontrolného úradu o tom, že  opatrenia, ktoré sa prijali, sú

neúčinné. Sú neúčinné jednoducho  preto, lebo "ruka ruku my-

je".

 

     To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš, len pokiaľ ste hovorili, že mali by

sme vedieť o výsledkoch vyšetrovania, ktoré veci sa vyšetru-

jú, pokiaľ je vyšetrovanie,  dobre viete, že vyšetrovania sa

nezverejňujú, žiadne  výsledky a ani priebeh vyšetrovania sa

nezverejňuje.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán  predseda,  ja  som  nehovoril  o  vyšetrovaní, ale

o uzavretí vyšetrovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pozrite  si do  záznamu, čo  ste povedali.  "O veciach,

v ktorých sa vedie vyšetrovanie" - preto som to povedal.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale veď to je  uvedené v samotnej správe, že tieto veci

boli odovzdané na začatie trestného... (Vypnutie mikrofónu.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čo tam robíte hore pri tých počítačoch?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Reagujú na to, čo hovoríš ty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán  poslanec Sopko s faktickou  poznámkou? Ale vy

nemôžete mať faktickú poznámku.

 

     Chcete vystúpiť ešte v rámci rozpravy, pán poslanec Ba-

ránik?

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Áno. Chcem reagovať ešte na...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To môžete reagovať potom, keď sa budem pýtať.

 

     Takže ešte  pán poslanec Ftáčnik  má faktickú poznámku?

(Odpoveď  poslanca, že chce  vystúpiť v rozprave.) Tú som už

uzavrel. (Hlasy v sále.) Máte pravdu, ospravedlňujem sa.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pán Sopko bol ten, kto-

rý bol zapísaný do rozpravy. Nemám do rozpravy viacej písom-

ne prihlásených, preto sa pýtam,  či sa z pléna niekto hlási

do rozpravy. Pán poslanec Ftáčnik. Ešte niekto? Ak nie, kon-

čím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     budem stručný, ale chcem vyjadriť pocit, ktorý po štvr-

tom prerokúvaní tejto správy,  pretože už štvrtýkrát sa zao-

berá Národná rada prerokovaním správy Najvyššieho kontrolné-

ho úradu o jeho kontrolnej činnosti za príslušný rok, že mám

taký pocit, že nielen prerokúvanie tejto správy, ale celkove

kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky je veľ-

mi formálna.

 

     Ak si otvoríte rokovací  poriadok, aké kontrolné opráv-

nenia má tento parlament  vo vzťahu k exekutíve prostredníc-

tvom interpelácií,  hodiny otázok, vyžadovaním  správ, prak-

ticky všetko končí v akomsi neutrálnom bode, kde sa na vedo-

mie alebo so súhlasom Národnej rady zoberú skutočnosti, kto-

ré rozhodne v poriadku  nie sú. Toto ma  trápi. My dostaneme

správu, v ktorej sú závažné  skutočnosti vo vzťahu k jednot-

livým  rezortom,  ale  tento  parlament nehľadá vyvodzovanie

dôsledkov, prijímanie  opatrení, hoci  možno  je  pravda - a

k  tomu bude smerovať moje  vystúpenie -, že sa to nedá cel-

kom a vždy urobiť  len v tomto  kolektíve,  ale že by  svoju

úlohu mali splniť príslušné  výbory Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Tu  chcem nadviazať, a preto  som  zatlieskal  kolegovi

Sopkovi, keď hovoril, že je  potrebné to vo výboroch zverej-

niť. Ja som si až v tejto správe prečítal, že v našom výbore

pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru  a  šport  je niekoľko správ

z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa týkajú mi-

nisterstva školstva a ministerstva kultúry, a nikto mi nepo-

vedal, pretože som len obyčajný člen toho výboru, zrejme ich

dostal predseda a zrejme  sú niekde u tajomníka,  tak som si

to overil,  ale mali by  byť poslanci informovaní,  aby mali

možnosť sa k veciam vyjadriť.

 

     Chcem vám to vysvetliť aj  preto, že som sa s potešením

v tejto správe  dočítal o jednej z mojich  interpelácií pani

ministerke  školstva, týkajúcej  sa zmluvy s firmou  Futura,

spol. s r. o., kde sa ministerstvo zaviazalo, že tejto firme

vyplatí 50 mil. korún, keď  skončí nájom. Pani ministerka ma

v odpovedi "zotrela", že to nie je pravda, že to je vymysle-

né, že to vôbec nesedí. Tu  je to, prosím, čierne na bielom.

A protokol  zrejme sedí  vo Výbore  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre  vzdelanie  vedu, kultúru a šport.  Ako je to

možné?  Keď ja  sa tu  domáham cez  interpeláciu a tam stoja

protokoly, ktoré dokladajú, že  poslanci vo svojich interpe-

láciách majú pravdu. Zo mňa  tu pani ministerka urobila nie-

koho, kto nemá správne informácie.  Čiže ako cestu na zvýše-

nie efektívnosti kontroly vidím v prerokúvaní opatrení, kto-

ré príslušné rezorty vykonali, lebo chyby robíme všetci, ale

nesmieme robiť veľké chyby.

 

     To, o čom tu hovoril  pán poslanec Sopko, svedčí o tom,

že "kravička sa dojí vo  veľkom". Ale keď si prečítate kapi-

tolku ministerstva  školstva, zistíte, že  "kravička sa dojí

aj v malom", že si pani ministerka a ministerstvo zakúpi dva

"bavoráky" za 8 miliónov, ktoré  sú zhodou okolností o 2 mi-

lióny viac - podľa  zistení Najvyššieho kontrolného úradu -,

ako  je cena u autorizovaného  predajcu. Tak  to  už  nie je

v poriadku. Správa o tom zase  vo výbore zrejme je, ale zod-

povednosť, ktorú  má príslušný minister  voči Národnej rade,

by mal v tomto prípade podľa môjho názoru vyžadovať prísluš-

ný výbor, pretože má na to najlepšie predpoklady. Sem sa ne-

dá  naraz predvolať  príslušný počet  ministrov, to  znamená

popri  prerokovaní  správy   Najvyššieho  kontrolného  úradu

v tomto parlamente a pri upozornení na najzásadnejšie a naj-

závažnejšie nedostatky.

 

     Myslím si, že zvýšenie efektívnosti kontrolnej činnosti

by sme mali dotiahnuť do praktickej  roviny v tom, že by sme

príslušné opatrenia rezortov, teda ministerstva a ministrov,

prerokovali v gestorských  výboroch, ktoré zodpovedajú alebo

ktoré sa  zaoberajú činnosťou príslušného  ministerstva. Tam

by sme si mohli veci aj odkontrolovať. Tie veci, ktoré bežia

cez orgány činné v trestnom  konaní, majú svoj  čas, ale to,

čo znepokojuje našich obyvateľov,  je to, že prakticky nepo-

známe uzavretú kauzu. Teraz nedávno sa objavili akési infor-

mácie o uzavretí  známej  kauzy  "obilie". Ale  je to  možno

svetlá výnimka z tých všetkých možných, ktoré sme si tu mali

možnosť prečítať.

 

     Chcem na záver svojho vystúpenia a v tom duchu, ako som

tu  vystupoval, navrhnúť  uznesenie, v ktorom  Národná  rada

v zmysle § 128 zákona o rokovacom poriadku žiada členov vlá-

dy Slovenskej republiky a vedúcich  ostatných ústredných or-

gánov štátnej  správy,  aby do 15. júna, to je - prosím - do

30 dní, ako to  predpokladá zákon, predložili príslušným vý-

borom Národnej rady Slovenskej  republiky informáciu o opat-

reniach, ktoré vykonali na  základe kontrolných zistení Naj-

vyššieho kontrolného  úradu za rok 1997. Myslím si, že to by

bola cesta, ako  by sme mohli dôsledne trvať  na tom, aby sa

zistené  nedostatky  zosobňovali a vyvodzovali  sa  následky

z toho, že kontrolný úrad zistil veľmi konkrétne nedostatky.

 

     Navrhujem, aby ste toto uznesenie podporili a príslušné

výbory sa na svojich júnových zasadnutiach môžu zaoberať in-

formáciami vyplývajúcimi z práve prerokúvanej správy.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, ale  toto všetko  môžu výbory  urobiť vo

vzťahu k tým  rezortom, ku  ktorým  participujú.  To nie  je

problém.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale Národná rada je od toho, aby to...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale  je to  problém  výborov,  ktoré sa  môžu dožadovať

týchto materiálov.  To je moja dobre  myslená poznámka k vy-

stúpeniu pána poslanca.

 

     Pán poslanec Kanis - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda, počul som,  že predseda výboru pre obranu

a bezpečnosť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale k predsedovi výboru už nemôžete hovo-

riť, pretože musíte mať poznámku k poslednému diskutujúcemu,

ktorý teraz bol.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Tak reagujem na pána Ftáčnika.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nemôžete.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Chcem povedať  niečo iné, ako som  chcel povedať. Chcem

hovoriť k inej veci, ako som pôvodne začal.

 

     Chcem len povedať, že pán Ftáčnik správne upozornil, že

poslanec Kanis nič nevie, pretože takú správu vôbec nedostal

do rúk. Ta správa bola určená špeciálne istej skupine, takže

pán predseda výboru nerozpráva korektne a presne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Paška má faktickú poznámku.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ja by som iba k vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika pove-

dal, že  všetky správy, ktoré má  výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport z Najvyššieho  kontrolného  úradu, sú, samo-

zrejme, k dispozícii pre pánov  poslancov. Ak niektorý z pá-

nov  poslancov chce  prerokovať akýkoľvek  problém, ktorý je

v týchto správach uvedený, môže  ho navrhnúť v rámci rôzneho

do programu schôdze, resp. ako osobitný bod na rokovanie vý-

boru a potom je možné o príslušnom probléme rokovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Keď  už nemá  nikto faktickú  poznámku, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa  pána predsedu Balejíka,  či sa chce  vyjadriť

k rozprave. Nechce.  Pýtam sa pána spravodajcu,  chce sa vy-

jadriť?

 

     Nech sa páči.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pokoj, páni poslanci!

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prečítam vám oficiálnu  informáciu, ako vláda reagovala

na nedostatky zistené Najvyšším kontrolným úradom v máji mi-

nulého roku.

 

     Oficiálna  správa:  "Dňa 7. mája 1997  bolo  na  sekciu

zvláštnych policajných činností  ministerstva vnútra zaslané

odborom kriminálnej polície Prezídia  Policajného zboru Slo-

venskej republiky  oznámenie o podozrení z trestnej činnosti

pracovníkov štátnych hmotných rezerv."

 

     Uvádzajú sa tu ďalšie informácie, k čomu tieto zistenia

boli, k čomu sa viazali.

 

     To  znamená, že  vláda skutočne  promptne reagovala  na

správu Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole, ktorú vyko-

nal na Správe štátnych hmotných rezerv.

 

     Druhú poznámku  by som chcel  uviesť k obvineniu, ktoré

vzniesol voči mne pán poslanec  Sopko. Chcem mu povedať toľ-

ko, že  náš výbor pravidelne počas  celého funkčného obdobia

informuje  svojich  členov  písomne, ktoré  informácie a aké

správy z Najvyššieho kontrolného  úradu  máme. Poslanci majú

možnosť sa s nimi oboznámiť.

 

     Ja  som  sa  oboznámil s konkrétnou  správou v pondelok

tento týždeň, že som sa tak  neskoro s tým oboznámil, to be-

riem na seba, to považujem za svoju vinu, že som to prehlia-

dol. Správa  bola skutočne - ako povedal pán predseda - prí-

slušne doručená do  výboru, ale ja som o  nej nevedel. Je to

moja vina, ale len čo  som ju našiel, okamžite som upozornil

výbor na to, že správa existuje a každý člen má právo a mož-

nosť sa s ňou vo výbore oboznámiť.

 

     To je všetko, čo som chcel povedať, pán predseda.

 

     Vzhľadom na to, že pán poslanec Ftáčnik predložil návrh

uznesenia, tak máme dve uznesenia. Jedno oficiálne, ktoré je

uvedené v spoločnej  správe, a druhé, ktoré  predniesol  pán

poslanec Ftáčnik.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spravodajca.

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať. Prosím, aby

ste zaujali svoje miesta v rokovacej  sále a budeme hlasovať

o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Bude-

me hlasovať o každom zvlášť.

 

     Prosím, budeme hlasovať o uznesení, ktoré je za Národnú

radu.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a hlasujme o uznesení,  ktoré

prečítal  pán  spravodajca, o uznesení  Národnej rady. Potom

budeme hlasovať o uznesení, ktoré vyšlo z rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme prijali  uznesenie, ktoré predložil gestorský

výbor.

 

     Prosím, pán spravodajca, aby  ste prečítali návrh uzne-

senia, ktoré v rozprave predniesol pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 128 záko-

na o rokovacom poriadku žiada členov vlády Slovenskej repub-

liky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

aby do 15. júna  predložili príslušným výborom Národnej rady

Slovenskej republiky informáciu o opatreniach, ktoré vykona-

li  na základe  kontrolných zistení  Najvyššieho kontrolného

úradu za rok 1997."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni  poslanci, budeme sa  prezentovať a hlaso-

vať o návrhu uznesenia,  ktoré predniesol pán poslanec Ftáč-

nik v rozprave.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali toto uznesenie.

 

     Ďakujem  pekne pánu  predsedovi Najvyššieho kontrolného

úradu a ďakujem pekne aj pánu spravodajcovi.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne aj vám, kolegyne a kolegovia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, bod päťdesiatdeväť je

 

     správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska

za rok 1997.

 

 

     Správu Národnej  banky ste dostali ako  tlač 956 a spo-

ločnú správu výborov ako tlač 956a, ku ktorej máte pripojený

aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Pri  schvaľovaní programu  sme schválili  aj vystúpenie

pána guvernéra Národnej banky, preto ho prosím, aby prednie-

sol správu.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v súlade  so zákonom o Národnej  banke Slovenska vám na

prerokovanie bola  predložená Správa o hospodárení  Národnej

banky vrátane príloh a audítorskej  správy. Predložený mate-

riál je podrobný, preto mi  dovoľte, aby som výsledky hospo-

dárenia Národnej  banky Slovenska za  minulý rok, ktorý  bol

piatym rokom  samostatnej existencie Národnej  banky Sloven-

ska, uviedol stručne niekoľkými  základnými údajmi a poznám-

kami. (Šum v sále.)

 

     Dosiahnuté  výsledky v hospodárení Národnej  banky Slo-

venska predovšetkým  súviseli a boli  ovplyvnené týmito fak-

tormi:

 

     Je to  vývoj a situácia v menovej  oblasti, ktorú možno

charakterizovať spomalením medziročnej dynamiky rastu peňaž-

nej  zásoby M 2, keď  prírastok  bol  len 8,8 %. Došlo  tiež

k výraznému zníženiu dynamiky  úverov v ekonomike, keď abso-

lútny prírastok  bol len 14,5 mld. Sk, kým v predchádzajúcom

roku to bolo až 63,6 mld. Sk.

 

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, ďakujem  vám pekne, že

nerušíte guvernéra pri jeho vystúpení.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Ďalej výsledky banky súviseli so zabezpečovaním stabil-

ného kurzu slovenskej koruny v rámci stanoveného fluktuačné-

ho pásma, ktorý bol udržaný napriek pokusom a snahám o útoky

na slovenskú  menu v mesiaci  máj a jún  za cenu intervencie

Národnej  banky  Slovenska.  So zmenami  kurzov a operáciami

v devízovej oblasti a ich  dosahmi na  nákladovosť a výnoso-

vosť v príslušných  položkách  bankového  rozpočtu a v nepo-

slednom rade s dosiahnutou relatívne nízkou infláciou...

 

     (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni  poslanci, poslankyne, ak  chcete diskuto-

vať, choďte do zadnej miestnosti. Skutočne, nie je to pekné,

keď sa takto správate, keď guvernér prednáša správu Národnej

banky.

 

     Pokračujte, pán guvernér.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     ... priemerná ročná  miera inflácie bola 6,1 %, ako  aj

s celkovým vývojom ekonomiky  Slovenskej republiky charakte-

rizovaným vysokým deficitom štátneho rozpočtu takmer 37 mld.

Sk a problémami s jeho financovaním,  čo malo  dosah a vplyv

na úrokové  sadzby. Vývoj  bankového  rozpočtu najmä v prvom

polroku nedával príliš veľa predpokladov na splnenie ročných

úloh, najmä vo výnosoch a zisku.

 

     Plnenie rozpočtu v priebehu  roka  bolo značne nerovno-

merné a dlho  deficitné. Národná banka  Slovenska sa dostala

do  relatívne stabilnej  ziskovej  pozície  až v mesiaci máj

a predovšetkým k ultimu roka  vykázala a dosiahla  priaznivé

výsledky hospodárenia.  Splnili sa tak  základné predpoklady

a podmienky  najmä z pozície  vzťahov  banky k štátnemu roz-

počtu, najmä z pohľadu  očakávaných  odvodov  zo  zisku, keď

Národná banka  Slovenska  vytvorila za  rok 1997 zisk v sume

1,1 mld. Sk, ktorý v plnom rozsahu odviedla do štátneho roz-

počtu v záujme napomôcť udržať jeho rozpočtovanú úroveň.

 

     V piatom roku  existencie  Národnej banky Slovenska za-

znamenala výnosy,  ktoré dosiahli úroveň 43,1  mld. Sk. Bolo

to dvakrát  viac v porovnaní s prvým  rokom  jej existencie,

ale  súčasne  o cca 15,5 mld. Sk  menej  ako v roku 1996. Na

druhej strane  náklady dosiahli  úroveň 42 mld. Sk,  čo bolo

takmer 2,8-krát  viac v porovnaní s prvým  rokom existencie,

ale zároveň o 13 mld. Sk menej ako v roku 1996. Oproti záme-

rom stanoveným v rozpočte  banky vývoj a dosiahnutý výsledok

hospodárenia v podstatnej  miere pozitívne  ovplyvnili najmä

finančné činnosti, pri ktorých bol celkový dosah na výsledok

hospodárenia priaznivejší, a to o 7,5 mld. Sk.

 

     Na uvedenej skutočnosti participovali predovšetkým tie-

to položky:

 

     Boli to operácie s cennými  papiermi s dosahom 3,5 mld.

Sk v dôsledku dosiahnutia vyšších  ziskov a nižších strát zo

zúročených cenných  papierov v cudzích menách pri ich reali-

zácii. Ďalej to boli devízové operácie s dosahom 1,5 mld. Sk

v dôsledku zúčtovania nerealizovaného kurzového zisku z roku

1996 do výnosov devízových operácií.  Po tretie to boli emi-

tované  dlhopisy  v súvislosti s neuskutočnením  novej  emi-

sie  dlhopisov v cudzej  mene, kde  sme predpokladali emisiu

1,1 mld. Sk, s ktorou sa pôvodne počítalo v rozpočte, ale sa

nerealizovala. A ďalej to  boli úroky  prijaté od komerčných

bánk. Tento dosah sa kvantifikuje  na 900 mil. Sk v dôsledku

vyšších výnosových úrokov zo zmenkových operácií a z poklad-

ničných poukážok v cudzej mene.

 

     Na druhej  strane oproti zámerom  stanoveným v rozpočte

vyššiu  nákladovosť  o 6,7 mld.  Sk  spôsobila  predovšetkým

tvorba rezerv a opravných  položiek. Súviselo to so zvýšenou

tvorbou  opravných  položiek  na  redistribučné  úvery, toto

predpokladá 3,3 mld. Sk, poskytnuté Investičnej a rozvojovej

banke, a. s., a Konsolidačnej  banke, štátnemu peňažnému ús-

tavu a  ďalej tvorbou rezerv na  swapové operácie so zlatom.

Ich dosah bol 2,2 mld. Sk v súvislosti s rozdielom medzi úč-

tovnou a trhovou  hodnotou zlata v čase  začatia a ukončenia

operácie. A napokon je to potreba tvoriť rezervu na otvorenú

devízovú pozíciu,  mám na mysli kurzové  riziká v objeme 1,2

mld. Sk.

 

     Ďalšou významnou a objemovo silnou rozpočtovou položkou

v nákladoch a výnosoch  boli devízové  operácie, ktoré pred-

stavovali  v nákladoch 41,4 % z  celkových  nákladov,  resp.

49,9 % z celkových  výnosov.  Pritom treba zdôrazniť, že ich

ziskovosť, t. j. výnosy mínus náklady predstavovali 4,1 mld.

Sk. V porovnaní s predchádzajúcim  rokom, keď sa vykázal len

nepatrný zisk v devízovom  okruhu, sa  táto činnosť Národnej

banky Slovenska výrazne zefektívnila.

 

     Prevádzkové  náklady  banky, t. j. náklady, ktoré  bez-

prostredne súvisia so zabezpečovaním všetkých funkcií a čin-

nosti banky  jej prevádzkou a správou  vrátane  mzdových ná-

kladov  a  zákonných  odvodových  povinností,  predstavovali

v minulom roku sumu 1,2 mld. Sk, t. j. podiel 2,9 % z celko-

vých  nákladov  banky.  V porovnaní s predchádzajúcim  rokom

tento druh  nákladov  poklesol absolútne o približne 70 mil.

Sk.  Oproti  rozpočtu  neboli  tieto  náklady  dočerpané ani

v jednej položke, keď  ich čerpanie  bolo len na 84,6 %. Ich

podiel v štruktúre  celkových  nákladov  poklesol o 1,5 bodu

oproti prvému  roku existencie  banky. V roku 1993 bol tento

podiel na celkových nákladoch 4,4 %, pritom  na jedného pra-

covníka  bol  zaznamenaný  ešte  výraznejší  pokles, a to až

o 10 bodov indexom 89,8 % v porovnaní s rokom 1993.

 

     Pokiaľ  ide o štruktúru  prevádzkových  nákladov banky,

tak podstatnú položku týchto nákladov s podielom 59 % tvori-

li priame a nepriame náklady  na prevádzku banky, to znamená

materiálové  náklady,  energia,  nakupované  služby,  odpisy

a dane, daň z pridanej  hodnoty. Ďalej  to boli mzdy zamest-

nancov, ktoré  predstavovali približne 31 % týchto nákladov,

a sociálne náklady, t. j. odvody do verejných fondov tvorili

podiel  približne 10 % z  celkových  prevádzkových  nákladov

banky.

 

     Napriek uvedeným odchýlkam oproti  rozpočtu banky a ne-

rovnomernosti v hospodárení v priebehu  roka 1997 boli pozi-

tívne tendencie v hospodárení  prevládajúce a v minulom roku

sa splnili všetky dôležité  parametre rozpočtu banky. Takéto

hodnotenie prijala aj banková rada Národnej banky Slovenska,

pričom konštatovala,  že trvale  od  roku 1993 klesá  tvorba

zisku a vytvorený  zisk v sume 1,1 mld. Sk je najnižší počas

existencie Národnej banky Slovenska. Tento vývoj a trend bu-

de pokračovať a predpokladá sa  aj v roku 1998. Je to  odraz

nielen zmien a situácie v menovej oblasti, kde je nutné pri-

jímať opatrenia v záujme  stabilizácie  slovenskej meny, ale

je  to predovšetkým  aj dôsledok  zmien úročenia  pohľadávok

a záväzkov štátu v neprospech Národnej banky Slovenska.

 

     Tiež potreba tvorby rezerv a opravných položiek na kry-

tie rizík z bankovej činnosti  na redistribučné úvery si vy-

žaduje primerané zdroje. V neposlednom  rade je to aj dôsle-

dok toho, že zisk je dôležitým, ale nie hlavným cieľom akti-

vít Národnej  banky Slovenska, pretože aj  za cenu vykázania

straty v hospodárení je Národná  banka  Slovenska zo  zákona

povinná  prioritne  zabezpečovať  menovú  stabilitu, peňažný

obeh a platobný styk v celkovom  kontexte hospodárskej, fiš-

kálnej a rozpočtovej politiky štátu.

 

     Myslím si, že možno  konštatovať, že Národná banka Slo-

venska splnila predpokladané zámery bankového rozpočtu. Pre-

ukazuje  to aj skutočnosť, že oproti  pôvodnej úlohe zapísa-

nej v rozpočte banky, t. j. realizovať odvod zo zisku v sume

20 mil. Sk, v skutočnosti  odviedla  Národná banka Slovenska

za rok 1997 odvod do  štátneho  rozpočtu v sume 1,1 mld. Sk.

Zároveň Národná banka Slovenska  za rok 1997 zaplatila štátu

okrem  priameho  odvodu, to znamená 1,1 mld. Sk,  tiež úroky

z úročenia štátnych finančných  aktív a kreditných zostatkov

účtov v sume 541 mil. Sk. Ďalej odviedla daň z pridanej hod-

noty v sume 95 mil. Sk a  zaplatila  úroky  verejným  fondom

v objeme 125 mil. Sk. Na druhej strane inkasovala na úrokoch

od štátu  prostriedky v sume 550 mil. Sk,  takže čistý vzťah

Národnej banky  Slovenska k štátu je  pre Národnú banku Slo-

venska debetný v sume takmer 1 330 mil. Sk.

 

     Vážené pani poslankyne,  vážení páni poslanci, predkla-

dané a dosiahnuté výsledky hospodárenia, resp. účtovné stavy

a operácie boli  predmetom  auditu a boli potvrdené bez  vý-

hrad, ako je to zrejmé z predloženého materiálu.

 

     Na  záver  by  som  konštatoval,  že  napriek problémom

a zložitému  vývoju v minulom roku z pozície  Národnej banky

Slovenska hodnotíme dosiahnuté vykázané hospodárske výsledky

banky za rok 1997 ako  priaznivé a dobré.  Na základe bankou

predloženého materiálu, ktorý ste dostali, je  to parlament-

ná tlač 956, môjho  stručného zdôvodnenia výsledkov hospodá-

renia Národnej banky Slovenska za rok 1997, ako aj doložené-

ho auditu firmy ERNST & JUNG si vám  dovoľujem navrhnúť, aby

Národná rada Slovenskej  republiky výsledky hospodárenia Ná-

rodnej banky Slovenska za rok 1997 schválila tak, ako sú ob-

siahnuté v predloženom materiáli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán guvernér, aj ja vám.

 

     Za spoločného spravodajcu výborov bol určený pán posla-

nec Lysák.  Preto ho prosím,  aby nás  oboznámil s priebehom

prerokovania správy vo výboroch a s návrhmi z výborov.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán guvernér,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  uviedol spoločnú správu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo o výsledkoch hos-

podárenia  Národnej  banky  Slovenska  za  rok 1997, uvedenú

v tlači 956.

 

     Správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Sloven-

ska za rok 1997 rozhodnutím  číslo 2126 z 31. 3. 1998 pride-

lil predseda  Národnej rady Slovenskej  republiky výboru pre

financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie a výboru  pre  pôdohospodárstvo v termíne

do 10. apríla 1998. Správa bola  predložená na  základe § 38

ods. 3  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska  v znení  neskorších

predpisov. Ako  gestorský výbor predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky  určil Výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu

o výsledkoch  prerokovania uvedeného  materiálu vo  výboroch

a návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Výbory Národnej  rady, ktorým bola  správa o výsledkoch

hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1997 pridelená,

ju prerokovali v súlade s rozhodnutím  predsedu Národnej ra-

dy. Správa  bola schválená bez  pripomienok Výborom Národnej

rady pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  uznesením

číslo 537 z 29. apríla 1998, Výborom Národnej rady pre pôdo-

hospodárstvo uznesením  číslo 345 zo 16. apríla 1998 a Výbo-

rom Národnej  rady pre financie,  rozpočet a menu  uznesením

číslo 655 zo 6. mája 1998. Zároveň  tieto  výbory odporučili

Národnej rade výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska

za rok 1997 schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu ako gestorský  výbor  uznesením číslo 666 zo

6. mája 1998 schválil  spoločnú správu výborov Národnej rady

v správe o výsledkoch  hospodárenia Národnej banky Slovenska

za rok 1997, ako ju máme v tlači 956a. Určil poslanca Ladis-

lava Lysáka za spoločného spravodajcu. Výbor mu uložil pred-

ložiť a poveril ho  predniesť na  schôdzi Národnej rady spo-

ločnú  správu výborov a navrhnúť  Národnej  rade  postup pri

hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vy-

plynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď  po

ukončení rozpravy.

 

     Zároveň navrhol  Národnej  rade podľa § 26 ods. 1 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady  vysloviť súhlas, aby gu-

vernér Národnej banky Slovenska  Vladimír Masár správu uvie-

dol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady, čo

sa stalo.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou spoločnej správy.

 

     Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, môžeme pristúpiť k rozprave o tej-

to správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  rozprava k tomuto bodu

programu  je otvorená.  Konštatujem, že  som nedostal žiadnu

prihlášku do rozpravy. Preto sa vás pýtam, či sa niekto hlá-

si do rozpravy. Nie. Uzatváram  možnosť prihlásiť sa do roz-

pravy.

 

     K rozprave sa  zrejme  nebude  vyjadrovať pán  guvernér

a ani pán spoločný spravodajca.

 

     Pristúpime preto k hlasovaniu.

 

     Prosím všetkých  poslancov a poslankyne,  ktorí sú mimo

rokovacej  miestnosti,  aby  sa  dostavili  na  svoje miesta

k hlasovacím zariadeniam. Budeme hlasovať.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, je nás málo na

to, aby sme  mohli hlasovať o správe. Preto  vás prosím ešte

raz, vráťte sa do rokovacej miestnosti.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.  Hlasujeme o uznese-

ní, ktoré  prijímame k správe guvernéra  Národnej banky Slo-

venska tak, ako ho máte predložené pred sebou.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     S odporúčaním schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán spravodajca odporúča  na návrh gestorského vý-

boru, aby sme prijali túto správu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Správu sme prijali.

 

     Ďakujem  pánu  guvernérovi,  pánu  poslancovi,  ale  aj

šprintujúcim poslancom do počtu 77.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, mali  by sme  rokovať

o bode 60, to je návrh vlády  Slovenskej  republiky na voľbu

členov Rady fondu  detí a mládeže a na voľbu členov dozornej

rady Fondu detí a mládeže.  Lenže výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport, ktorý  je gestorským výborom, neuzavrel ro-

kovanie k tomuto  bodu, k tejto  správe. V správe  návrhy do

jednotlivých funkcií boli dané tak, že sú v rozpore so záko-

nom, pokiaľ  ide o konflikt  záujmu. Preto sme  dnes nemohli

predložiť tieto návrhy na schôdzu Národnej rady.

 

     Takže budeme rokovať o bode šesťdesiatjeden, a to je

 

     správa  o stave  vysielania  v Slovenskej  republike a

o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie za rok 1997.

 

     Správu ste dostali ako tlač 940 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 940a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznese-

nia Národnej rady.

 

     Pri schvaľovaní programu sme schválili aj to, že za Ra-

du Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysiela-

nie vystúpi jej predseda pán Juráš, aby nám správu uviedol.

 

     Prosím ho, aby nás oboznámil s obsahom správy.

 

     Nech sa páči, pán predseda Juráš.

 

Predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové

a televízne vysielanie P. Juráš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     úvodom  mi dovoľte  poďakovať sa  za možnosť  uviesť na

schôdzi  Národnej rady  Slovenskej republiky  správu o stave

vysielania na Slovensku a o činnosti  Rady Slovenskej repub-

liky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1997.

 

     V  hodnotenom období  bolo hlavné  úsilie rady zamerané

predovšetkým na zachovanie  identity slovenských elektronic-

kých médií a ich pôsobenie v podmienkach globalizácie kultú-

ry, najmä v oblasti  podpory vytvárania podmienok na lokálne

a regionálne rozhlasové a televízne vysielanie. Za mimoriad-

ne dôležité považovala rada  aj udržanie a posilnenie plura-

lity a nezávislosti elektronických médií, upevnenie právnych

istôt  prevádzkovateľov vysielania,  dôsledný výkon  svojich

kontrolných a regulačných právomocí, teda úloh, ktoré vyplý-

vajú pre  radu priamo zo  zákona. Nemalé boli  aj snahy rady

o kompatibilitu s mediálnymi  právnymi úpravami  Rady Európy

a Európskej únie.

 

     Zároveň možno konštatovať, že v roku 1997 prišlo v čin-

nosti rady oproti predchádzajúcemu obdobiu k ďalšiemu posunu

v jej činnosti od orgánu, ktorý  sa od svojho vzniku sústre-

ďoval najmä na udeľovanie  licencií, na orgán, ktorého hlav-

nou náplňou je oblasť  správy a kontroly vysielania. Výrazne

sa pritom dostávali do popredia úlohy rady v oblasti štátnej

správy. Uvedený posun je však objektívne zapríčinený aj fak-

tom, že sa v minulom  roku zvýšila celková vysielacia plocha

oproti roku 1996 v rozhlasovom  vysielaní  na 214 000 hodín,

čo je zvýšenie o 6,6 %. Podstatne sa  zvýšila  aj vysielacia

plocha televízneho vysielania, skutočne predstavovala stopáž

240 000 hodín, čo je zvýšenie oproti roku 1996 až o 73,4 %.

 

     O uvedenom posune v činnosti  rady, ktorý považujeme za

prirodzený a nutný, svedčí  okrem iného  aj splnenie aktuál-

nych a koncepčných úloh na rok 1997 - podrobne opísaný v de-

viatich kapitolách počnúc stranou 30 správy.

 

     Uvedené hlavné zámery činnosti  rady za hodnotené obdo-

bie, zhrnuté  do 13 bodov, zobrala  Národná rada  Slovenskej

republiky na vedomie pri prerokovaní  správy o stave  vysie-

lania  a činnosti  rady  za 2. polrok 1995 a rok 1996 na 27.

schôdzi Národnej  rady Slovenskej  republiky v máji minulého

roku.  Konkretizácia  plnenia  úloh  je  podrobne spracovaná

v jednotlivých kapitolách predkladanej správy.

 

     Zásadné koncepčné zámery rady  na rok 1997 nemohli opo-

menúť úlohy zamerané na  elimináciu negatívnych javov vo vy-

sielaní. Rada v tejto  oblasti koná  už od  roku 1995, o čom

svedčia i predošlé správy o činnosti rady. Vo verejnosti tá-

to problematika  začala  rezonovať  najmä v závere  minulého

roku. Okrem  sankčných  opatrení udelených v súlade so záko-

nom číslo 468/1991 Zb. rada v roku 1997 vykonala 8 zásadných

krokov, ktoré sú uvedené na  strane 34 v kapitole 2.2.6. Me-

dzi významné z nich podľa nášho  názoru  patrilo spracovanie

zásad napomáhajúcich pri úvahách o zaraďovaní materiálov zo-

brazujúceho reálne  násilie v televíznom vysielaní a spraco-

vanie pripomienok k materiálu Ideový návrh zákona masmediál-

nej politiky v oblasti prevencie sociálnopatologických javov

detí a mládeže,  ktorým  začala  spolupráca s  Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky. V tejto  oblasti rada tiež spo-

lupracovala s organizátormi festivalu  Cena Dunaja ako uspo-

riadateľmi odborného seminára "Stop násiliu", ale aj so Slo-

venskou radou rodičovských združení.

 

     Viacročné  skúsenosti a snaha  rady o ošetrenie  týchto

problémov sa  však pochopiteľne sústreďovali  aj do činnosti

piatich  pracovných  subkomisií  na  prípravu  nového zákona

o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vysielania. Ges-

tormi  štyroch z nich sú odborní pracovníci kancelárie rady.

Prijatie nového zákona vzhľadom na intenzívny rozvoj sektora

vysielania a docielenia  kompatibility s právnym  rámcom Eu-

rópskej únie sa javí ako nevyhnutné. A aj z tohto dôvodu bo-

lo vytypovaných 11 oblastí, ktoré by mal nový zákon upraviť.

 

     Dňom 1. 5. 1997 sa stala  Slovenská republika  členským

štátom Európskeho  dohovoru o cezhraničnej  televízii, ktorý

upravuje podmienky na vysielanie členských štátov Rady Euró-

py presahujúcej  ich hranice. Výkonom  dohovoru za Slovenskú

republiku bola poverená rada. Z tohto titulu má svoje zastú-

penie v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy,

kde prezentuje svoje stanoviská k aktuálnym problémom vysie-

lania.

 

     Pri  súčasnej  absencii  nového  zákona o prevádzkovaní

rozhlasového a televízneho  vysielania  povinnosti  prevádz-

kovateľov vysielania, vyplývajúce z dohovoru, zahŕňa rada do

licenčných podmienok prevádzkovateľov vysielania. Pre celko-

vú činnosť rady z hľadiska jej legislatívneho postavenia bo-

lo  významné  schválenie  zákona číslo 160/1997 Z. z. o Rade

Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysielanie,

ktorý nadobudol  účinnosť 1. 7. minulého  roku. Zákonom bola

upravená činnosť rady v oblasti kmitočtového plánovania, od-

súhlasovanie medzinárodných zmlúv  týkajúcich sa vysielania,

sprísnili sa podmienky na výkon funkcie členov rady. Ani no-

vý zákon však dostatočne nerieši otázky kompetencie vo vzťa-

hu k prevádzkovateľom zo zákona, k Rade Slovenskej televízie

a Rozhlasovej rade. Nedoriešeným zostal aj spôsob efektívne-

ho financovania  rady, nezávislého od  prostriedkov štátneho

rozpočtu. Rada aj pri výkone svojej činnosti je priamo odká-

zaná  na súčinnosť  ďalších orgánov  štátnej správy, orgánov

Národnej rady  Slovenskej republiky, ako aj  na iné inštitú-

cie.

 

     Správa v kapitole 1 a 2 na strane 25 podrobne túto spo-

luprácu z pohľadu rady mapuje. Konkrétne spoluprácu s Minis-

terstvom kultúry Slovenskej  republiky, Ministerstvom dopra-

vy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Telekomuni-

kačným úradom Slovenskej republiky,  ale aj Radou Slovenskej

televízie  a  Rozhlasovou  radou.  Tu  možno konštatovať, že

s niektorými orgánmi treba kvalitu súčinnosti podstatne zvý-

šiť.

 

     V celom  hodnotenom  období  rada  úzko  spolupracovala

s gestorským Výborom Národnej  rady Slovenskej republiky pre

vedu, kultúru,  vzdelanie a šport.  Výbor bol takmer  perma-

nentne  oboznamovaný  nielen   so  všeobecnými  informáciami

o činnosti  rady prostredníctvom  písomných materiálov,  ale

jeho viacerí členovia sa pravidelne zúčastňovali na zasadnu-

tiach  rady. Výbor Národnej rady riešil v spolupráci s radou

aj jej  špecifické  problémy. Zástupcovia  rady sa v minulom

roku  zúčastnili celkom  11-krát na  zasadnutí výboru. Výbor

vykonal v rade jedenkrát poslanecký prieskum. Výbor prerokú-

val celkom 6 materiálov  týkajúcich sa priamo činnosti rady.

Osobitne  tiež ocenil  zásadný postup  rady pri rešpektovaní

právnych  noriem v oblasti  vysielania s cieľom zabezpečenia

ústavného práva občanov na  informácie. Rada sa však domnie-

va,  že skvalitnenie  jej  činnosti a operatívnemu  riešeniu

problémov v oblasti  vysielania by pomohol  širší záujem po-

slancov aj z iných výborov.

 

     V oblasti  televízneho vysielania rada  ukončila v júni

minulého  roku  licenčné  konanie  na  druhý televízny okruh

v zmysle  vtedy platného zákona číslo 321/1996 Z. z., ktorým

sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Rada vo vý-

berovom  konaní  rozhodla o kandidátovi  spoločnosti Pro TV,

a. s., a tohto kandidáta predložila Národnej rade Slovenskej

republiky na  schválenie. Vzhľadom na  prijatie zákona číslo

285/1997 Z. z., podľa ktorého Slovenská televízia vysiela na

terestriálnych  okruhoch svoje  dva programy,  bolo výberové

konanie skončené a Národná  rada už návrh kandidáta neprero-

kovala.

 

     V oblasti  televízneho  vysielania sa  rada tiež  okrem

problematiky lokálneho vysielania  zaoberala otázkou začatia

pokusného satelitného vysielania Slovenskej televízie, ktoré

nebolo v súlade s platnou  legislatívou. Rada sa tiež zaobe-

rala nežiaducou mediálnou  kampaňou medzi Slovenskou televí-

ziou a televíziou Markíza. Podľa kapitoly 3 správy bolo cel-

kove v roku 1997 udelených 13 licencií na televízne vysiela-

nie, odňatých bolo 7 licencií. V 18 prípadoch  rozhodla rada

o zmene licencie. V roku 1996 bolo  monitorovaných 2 187 ho-

dín u 31 prevádzkovateľov  televízneho  vysielania. Uvediem,

že  z toho  bolo 715 hodín v Slovenskej  televízii,  Markíza

739 hodín,  VTV 400 hodín.  Za nedodržiavanie zákonných  li-

cenčných podmienok bolo rozhodnuté o 19 upozorneniach a ulo-

žených bolo 9 pokút.

 

     V  oblasti  rozhlasového  vysielania  rozhodovala  rada

o využívaní individuálne koordinovaných kmitočtov a o požia-

davkách na  prekoordináciu kmitočtov ženevského  plánu. Oso-

bitnú pozornosť rada  venovala využívaniu kmitočtového spek-

tra Slovenským rozhlasom a jeho zámerom na využívanie pásiem

stredných vĺn a pásma VKV 2. V tejto  súvislosti  sa riešila

aj otázka doplnenia tzv. nultej kmitočtovej sady pre progra-

mový okruh S 2 - Devín, pridelených 6 kmitočtov  Slovenskému

rozhlasu v septembri 1997. V spolupráci s Radou  obrany štá-

tu, s Generálnym štábom Armády Slovenskej republiky a Minis-

terstvom vnútra Slovenskej republiky  sa tiež riešili otázky

vysielania v pásme stredných  vĺn v čase mimoriadnych situá-

cií.

 

     K termínu 1. 6. 1997 sa definitívne  ukončila viacročná

kauza nezákonného vysielania Rádia CD International  na kmi-

točte 96,6 MHz v Bratislave a na tomto  kmitočte  začala vy-

sielanie   programového  okruhu  Slovensko 1 verejnoprávneho

Slovenského rozhlasu.

 

     Celkove boli v roku 1997 udelené 4 licencie, odňaté bo-

li 3 licencie, v 29 prípadoch  rada  rozhodla o zmene licen-

cie. Monitorovaných bolo  celkom 2 054 hodín vysielania u 16

prevádzkovateľov rozhlasového  vysielania, z toho  Slovenský

rozhlas 703 hodín, Rádio Twist 351 hodín,  Rádio  Koliba 151

hodín.  Za  zistené  porušenie  ustanovení zákona licenčných

podmienok bolo rozhodnuté o 11 upozorneniach, v troch prípa-

doch rada uložila pokuty.

 

     Rada sa v roku 1997 zaoberala až 35 prípadmi vysielania

v káblových rozvodoch  bez licencie, teda  vysielania, ktoré

je v  rozpore s platnou legislatívou.  Údaje o počte celkovo

udelených licencií pre oblasť rozhlasového a televízneho vy-

sielania  a  vysielania  nezmenených  a  vlastných programov

v káblových  rozvodoch  sú  podrobne  uvedené  v kapitole 3.

Uvádzam preto iba jeden údaj. Na vysielanie v káblových roz-

vodoch bolo  ku koncu minulého roku  udelených celkom 91 li-

cencií, možnosť príjmu  televíznych a rozhlasových programov

z týchto sietí má takto cca 550 tis. domácností v Slovenskej

republike.

 

     V kapitole 2.3. na strane 37 sú  zhrnuté aktuálne prob-

lémy  vysielania  v  Slovenskej  republike  a činnosti rady.

V mojom vystúpení  sa im z časových  dôvodov nemôžem podrob-

nejšie venovať,  pre ich závažnosť  však prosím, aby  ste im

venovali  pozornosť. Spomeniem  iba tri  závery týkajúce  sa

potrebného dotvorenia právneho rámca pri súčasnom stave roz-

voja mediálnej sféry. Ide o potrebu  spracovania zásad štát-

nej politiky vo vzťahu k vysielaniu, kreovanie výboru, resp.

komisie Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorá by sa ve-

novala mediálnej politike, a spracovanie novej sústavy záko-

nov pre oblasť vysielania v celej jeho dimenzii, t. j. v ro-

vine legislatívnej, etickej i technickej.

 

     Základné úlohy  rady na rok 1998 boli  rozčlenené do 12

oblastí a sú  uvedené v kapitole 2.4. na  strane 41. Pri ich

vytypovaní sa rada v maximálne  možnej miere snažila zohľad-

niť všetky aktuálne  problémy mediálnej sféry elektronických

médií na Slovensku. V súčasnosti môžem konštatovať, že prak-

ticky všetky úlohy sú  už v štádiu rozpracovanosti, niektoré

z nich, napríklad  úloha číslo 1 - rozpracovanie  záverov 5.

ministerskej konferencie o mediálnej  politike,  ďalej úlohy

číslo 7, 8 a 11 sa v praxi  už  napĺňajú.  Platí  to plne aj

o úlohe číslo 12 - zameranie monitoringu  na programy, ktoré

by mohli  ohroziť morálny a psychický  vývoj detí a mládeže.

Rovnako sa už v tomto roku konalo výjazdové zasadnutie Výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vedu, vzdelanie,

kultúru a šport na pôde rady.

 

     V tomto svojom  vystúpení som  sa zámerne  podrobnejšie

nevenoval už viackrát  spomínanej problematike podmieňujúcej

činnosť rady. Patrí medzi ne finančné zabezpečenie činnosti,

potrebný počet pracovníkov kancelárie rady v porovnaní s ob-

dobnými orgánmi susedných štátov, ale aj doslova "nekonečný"

problém dislokácie rady. Celá táto  situácia vznikla tým, že

rade pri jej konštituovaní  neboli poskytnuté žiadne vstupné

investície, miesto a priestory. Uvediem  iba  jeden príklad.

Už spomínaný  celkový počet odvysielaných 446 tis. hodín, 90

držiteľov licencií na rozhlasové a televízne  vysielanie ne-

môže  postrehnúť, odmonitorovať a sankcionovať 7 pracovníkov

programového odboru kancelárie rady. Odklad týchto problémov

však určite nič nevyrieši,  pokiaľ sa nenájde dostatok vôle,

aby sa  prístup kompetentných  orgánov k rade zmenil.  Každá

budúca správa o činnosti rady bude iba výpočtom limitujúcich

faktorov a narastajúcich problémov.

 

     Záverom mi dovoľte uviesť, že v nasledujúcom období bu-

de potrebné, aby sme venovali pozornosť zvyšovaniu spoločen-

skej zodpovednosti všetkých, ktorí zodpovedajú za zabezpeče-

nie  štandardného vysielania.  Žiadnej demokratickej spoloč-

nosti nemôže byť totiž ľahostajné,  kto a akým spôsobom vyu-

žíva éter. Denne sa presviedčame o tom, že rozhlas a televí-

zia sú zneužiteľné azda  na najúčinnejšiu manipuláciu s ľuď-

mi, ktorí bez toho, aby si to uvedomovali, žijú v úplnej mo-

ci médií.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  Jurášovi za uvedenie  správy a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

 

     Prosím  určenú spoločnú  spravodajkyňu pani  poslankyňu

Idu  Rapaičovú, aby  informovala  Národnú  radu o výsledkoch

prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som  predniesla  spoločnú správu o vý-

sledku prerokovania  správy o stave  vysielania v Slovenskej

republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhla-

sové a televízne vysielanie za rok 1997.

 

     Túto správu pridelil  predseda Národnej rady Slovenskej

republiky svojím rozhodnutím  číslo 2125 z 31. marca 1998 na

prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky  pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru  a šport v termíne do 30. apríla 1998 a v gestorskom

výbore do 6. mája 1998.

 

     Za  gestorský výbor  predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport, ktorý  Národnej rade Slo-

venskej republiky podá  správu o výsledku prerokovania mate-

riálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

 

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali správu v stanovenej lehote.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu v prijatom  uznesení  číslo 653 z 29. apríla

1998 vzal  správu na vedomie a odporučil  Národnej rade Slo-

venskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej re-

publike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-

vé a televízne vysielanie za  rok 1997 vziať na vedomie. Vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie  v  prijatom  uznesení číslo 535

z 29. apríla 1998 taktiež vzal správu na vedomie a odporučil

Národnej rade správu o stave  vysielania v Slovenskej repub-

like a o činnosti  Rady Slovenskej  republiky pre rozhlasové

a televízne vysielanie za rok 1997 zobrať na vedomie.

 

     Gestorský Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport v prijatom  uznesení číslo

548 z 28. apríla 1998 vyslovil  súhlas a odporučil  Národnej

rade Slovenskej republiky

 

     1. vziať na vedomie správu o stave vysielania v Sloven-

skej  republike a o činnosti  Rady Slovenskej republiky  pre

rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1997,

 

     2. podľa § 26 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Rady

Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne  vysielanie

správu  uviedol a mohol  vystúpiť  na schôdzi  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Gestorský výbor určil poslankyňu  Idu Rapaičovú za spo-

ločnú spravodajkyňu výborov a poveril ju, aby predložila Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

k prerokúvanej  správe  rady  tvorí  prílohu tejto spoločnej

správy.

 

     Vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.

 

     Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Rapaičovej a prosím ju,  aby

zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň vás in-

formujem, že  som písomne nedostal  žiadnu prihlášku. Regis-

trujem však,  že ústne a elektronicky  sa hlási pán poslanec

Ftáčnik  a  pani  poslankyňa  Bartošíková. Zároveň uzatváram

ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

 

     Pripraví sa pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda rady,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nie je mojou úlohou naťahovať dnešné poobedňajšie roko-

vanie, ale  správa, ktorú máme  predloženú, si zaslúži,  aby

k nej boli vyslovené niektoré  konkrétne poznámky, ktoré do-

plnia to, čo v správe je obsiahnuté.

 

     Chcel  by som  oceniť to,  že správa  sa už  pravidelne

predkladá v takej podobe, že  každý, kto má záujem dozvedieť

sa o stave televízneho a rozhlasového  vysielania, má k dis-

pozícii množstvo  materiálu, ktorý dáva  obraz o tom, ako to

dnes v televíznom a rozhlasovom vysielaní je. Dovoľte mi za-

čať otázkou televízneho vysielania.

 

     Myslím si, že v roku 1997 z hľadiska konkrétneho vývoja

došlo k stabilizácii podmienok pre vysielanie verejnoprávnej

televízie. Ide o ten známy  zákon, o ktorom sme tu niekoľko-

krát diskutovali a ktorého  výsledkom bolo zastavenie priva-

tizácie  vysielacieho okruhu STV 2 a definitívne rozhodnutie

tohto  parlamentu, že  celý  druhý  vysielací  okruh v celej

ploche je vyhradený pre verejnoprávnu televíziu. Tým sa naša

Slovenská  televízia  dostala  do  rovnakého  postavenia ako

prakticky všetky verejnoprávne televízie v Európe, čiže môže

na týchto dvoch vysielacích  okruhoch naplniť ambíciu verej-

noprávneho vysielania v Slovenskej republike.

 

     Na druhej strane  sme v roku 1997 boli svedkami veľkého

rozmachu  vysielania  súkromnej  televízie,  ktorá nastúpila

v septembri 1996, a rok 1997 sa niesol v znamení  rozširova-

nia jej vysielania, resp. rozširovania jej záberu. Výsledkom

je taký pomer sledovanosti  súkromnej a verejnoprávnej tele-

vízie, ktorý hovorí, že podiel  na trhu má dnes súkromná te-

levízia  zhruba 45 %, verejnoprávna  televízia svojím  prvým

vysielacím okruhom, svojím  nosným okruhom 20 % a druhým ok-

ruhom okolo 7 %. Takýto  podiel  sme zaznamenali a musím vám

úprimne povedať,  že ma tento  podiel neteší. Chápem  ho ako

najnižšiu mieru, ktorú dosiahla Slovenská televízia vo vzťa-

hu k súkromnému vysielaniu, a v prípade, že sa nájde vôľa na

strane Slovenskej televízie  produkovať a prezentovať sa ako

skutočne  verejnoprávna televízia,  predpokladám, že nastane

podobný vývoj,  aký  nastal v Českej republike, že  postupne

dôjde k útlmu, teda k znižovaniu  podielu súkromnej, hlavnej

súkromnej televízie na trhu a, naopak, k rastu podielu najmä

prvého vysielacieho  okruhu Slovenskej televízie.  Obávam sa

však, že pod dnešným vedením a pri dnešnom prístupe k zabez-

pečovaniu  úloh Slovenskej  televízie to  jednoducho nie  je

možné.

 

     Čo sa  týka obsahu vysielania  za rok 1997,  po nástupe

nového vedenia môžeme konštatovať,  že došlo k strate verej-

noprávneho charakteru Slovenskej televízie. To, čo nám pred-

vádza  Slovenská televízia  takmer denne  na obrazovke  a vo

svojom spravodajstve, sa nedá nazvať inak. Zo Slovenskej te-

levízie vznikla stranícka televízia, ktorá straní konkrétne-

mu názoru, konkrétne straní vládnej koalícii. (Ruch v sále.)

 

     Dokážem vám  to číslami z monitoringu,  ktorý robí sama

Slovenská  televízia a predkladá  ich  výboru pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport.  Rada Slovenskej televízie, ktorú ste

zvolili  vy, dámy a páni, v pamätnú noc z 3. na 4. novembra,

táto rada v januári 1997, teda v hodnotenom období po nástu-

pe nového vedenia, prijala tzv. programové priority pre Slo-

venskú televíziu,  očakávajúc, že s nástupom  nového vedenia

dôjde k istým obsahovým zmenám vo vysielaní. Jednou z týchto

priorít bolo zavedenie tzv. tretinového pravidla. To pravid-

lo je takéto - odpozerané je z Francúzskej republiky - a ra-

da v ňom  rozhodla v súlade so zákonom, že  sa má zo spravo-

dajstva a z publicistiky  dostať  tretina  vysielacieho času

v prospech vlády, teda orgánu,  ktorý tu reprezentuje vládnu

politiku, a jej  prezentácia na obrazovke  by mala byť jedna

tretina. Jedna  tretina by mala  byť na prezentáciu  názorov

vládnej koalície a jedna tretina na prezentáciu názorov opo-

zície. Čiže  celkove to vychádzalo  66:33, ak to  vykrátime,

dostaneme 2:1 v prospech  vládnej koalície. Takéto rozhodnu-

tie prijal  na toto ustanovený orgán - Rada Slovenskej tele-

vízie. Za rok 1997 existujú monitoringy, ktoré, vážení kole-

govia, si  môžete  pozrieť u nás  vo  výbore, ktoré  hovoria

toto: Podiel  vlády v publicistike a spravodajstve  dosiahol

60 %, čiže  nie 33 %, ale 60 %, podiel vládnej koalície do-

siahol 20 %...

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Nie, to  bolo v Slovenskej televízii,  donesiem vám tie

čísla. Na mňa  nemusíte kričať. Choďte si to  pozrieť k pánu

Kubišovi, k pánu Kubišovi si  to choďte pozrieť. Je to moni-

toring, ktorý robí Slovenská televízia vlastnými zariadenia-

mi. (Hlasy z pléna.)

 

     Hovorím  o roku 1997, pani  kolegyňa, lebo  o tom  máme

správu. Takže  mi dovoľte, aby  som to dokončil,  vykrikovať

môžete, koľko  chcete, správa a údaje  pochádzajú od  samého

ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Dokončím to: 60 % pre  vládu, 20 % pre vládnu  koalíciu

(hlasy zo sály) - možno si slepý, Jano -, a 20 % pre  opozí-

ciu. Z toho, prosím, vychádza, ak  spočítame  vládu a vládnu

koalíciu, pretože to je prezentácia jednej a tej istej poli-

tiky, že dostaneme 80...

 

     (Reakcia poslancov z pléna.)

 

     Ale ako?  Prosím vás, vláda je  prezentácia a napĺňanie

programu vládneho  hnutia, ktoré vyhralo voľby.  Veď kto tam

sedí v tej vláde? Tam  sedia  vaši predstavitelia, ktorí vy-

hrali voľby a dnes spravujú krajinu.

 

     Opakujem, z hľadiska  politického a z hľadiska  modelu,

ktorý schválila rada, a má na to zo  zákona právo, môžete sa

pozrieť do zákona o Slovenskej  televízii, tam je to napísa-

né. A prosím,  keby ste si to preštudovali.  Toto nie je vy-

stúpenie politických strán, to sú fakty. A vo faktoch je na-

písané, že 80 % zaberá vláda plus vládna koalícia a 20 % za-

berá opozícia. To je prosím 4:1, čo je hrubé narušenie mode-

lu, ktoré vymyslela Rada  Slovenskej televízie, ktorú ste vy

vaším nočným hlasovaním ustanovili  do funkcie. Prosím, keby

ste to zobrali na vedomie. To je doklad skutočnosti, že Slo-

venská televízia je dnes straníckou televíziou. Čísla to do-

kazujú. Pokračujem ďalej. (Šum v sále.)

 

     Vážení kolegovia, vykrikovať môžete, koľko chcete, opý-

tajte sa  ústredného riaditeľa pán Kubiša,  ten vám dá čísla

za rok 1997. Monitoring  robila Slovenská  televízia. Ja vám

to  budem opakovať toľkokrát, kým to k vám tam neprenikne.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Ja hovorím presne k téme. Ďalej hovorím o tom, že v ob-

sahu  vysielania  sa prezentovala  malá   podpora  domácej a

pôvodnej  tvorbe. A to sa netýka  len verejnoprávnej televí-

zie, to sa týka aj súkromnej televízie. To je, prosím, fakt,

ktorý treba zobrať na vedomie  takisto s poľutovaním, preto-

že je to... (Hlasy v sále.)

 

     Nehovorím o pomeroch. To je záujem všetkých, to je záu-

jem  všetkých politických  subjektov, aby  sa domáca  tvorba

prezentovala na obrazovke Slovenskej  televízie a rovnako aj

súkromnej televízie. Je to  náš spoločný záujem, pokiaľ chá-

peme Slovenskú  televíziu ako  národnú a kultúrnu inštitúciu

a akékoľvek vysielanie ako vysielanie, ktoré je určené v pr-

vom rade nášmu divákovi. Preto treba vytvoriť konkrétne pod-

mienky.

 

     (Reakcia poslancov.)

 

     Prosím vás, ale z pôvodnej tvorby. O Markíze vám poviem

jednu poznámku, píše  sa to v správe. A prosím, keby  ste to

zobrali  na vedomie.  Markíza začala  robiť pôvodne  seriál,

ktorý  Slovenská televízia  nerobí, ale  aby mohla prezento-

vať... (Hlasy z pléna.) Silvánovcov robili minulý rok. Hovo-

ríme o roku 1997. Sedem!

 

     Dokončím, prosím pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, pokoj!

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Markíza  ako  televízia,  ktorá nemá  prístup k archívu

Slovenskej televízie, chcela odvysielať program k úmrtiu ná-

rodného umelca  Jozefa Krónera. Nemohla  si požičať, pretože

neexistujú na to pravidlá,  nemohla si požičať pôvodný prog-

ram a film s Jozefom  Krónerom si požičala v archíve bývalej

Česko-slovenskej televízie, ktorý  dnes spravuje Česká tele-

vízia. Bohužiaľ, tak to bolo.  Upozorňujem, že aj na Markíze

by bolo možno viac pôvodnej tvorby, ak by sa vyriešila prob-

lematika archívu.  Ja sa hlásim k tomu  riešeniu, aby archív

spravovala  Slovenská  televízia  ako nositeľka  národného a

kultúrneho  poslania  a  aby  za  úplatu  poskytovala snímky

z tohto archívu súkromným vysielateľom.

 

     Nestačí, páni, v tomto  parlamente slobodne hovoriť, vy

sa ponáhľate,  nech sa páči, môžete  odísť, môžete odísť, ja

budem  hovoriť  to,  čo  považujem  za  potrebné.  A  môžete

vykrikovať, koľko chcete.

 

     (Reakcia poslancov.)

 

     Nechcem, už nechcem byť stručný, pretože sú hluchonemí.

 

     Prosím vás, ďalší  problém, ktorý  nemá politický obsah

- viem, že vás rozdráždilo to s tým  spravodajstvom, ale od-

porúčam vám prečítať si tie čísla -, ďalší problém, ktorý by

sme si mali spoločne zobrať  za problém, ktorý treba riešiť,

je otázka násilia na obrazovke.  Násilie na obrazovke nie je

téma, ktorá sa dá vyriešiť len seminármi, na ktorých vystúpi

podpredsedníčka  vlády alebo  poslanec tohto  parlamentu. Tu

treba urobiť konkrétne kroky, ktoré posilnia regulačnú funk-

ciu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie, aby  najmä vo vysielaní súkromnej  televízie, a to

hovorím s plnou  vážnosťou, sme  neboli svedkami toho,  čoho

svedkami sme, a videli sme len zápas, ktorý vedie rada aj so

súkromnou televíziou vo vzťahu k násiliu na obrazovke.

 

     (Reakcia poslancov.)

 

     Netreba zakázať, to  treba regulovať, vážení kolegovia.

Zakázať sa ešte nikde na  svete nepodarilo. Treba to regulo-

vať tak, aby sme chránili deti a mladistvých pred vysielaním

programov, ktoré sú pre ne nevhodné.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Je len jedna súkromná televízia,  keď vám to dobre uro-

bí, je to Markíza.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci a pani poslankyne, ešte ste stále v obed-

ňajšej prestávke, ale tu sa rokuje, tak prosím tichučko.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ja vás  neprovokujem, ja hovorím o záujme, ktorý by sme

mali mať všetci spoločný. Máme  tu násilie na obrazovke. Pre

mňa  spoločný záujem  aj s poslancami  vládnej  koalície je,

a vo výbore som sa snažil presadiť uznesenie, ktoré nakoniec

prešlo, aby sme  ešte na poslednej  schôdzi tohto parlamentu

v júni prerokovali vládny návrh  aj v skrátenom konaní, voči

ktorému nebudem mať námietky,  aby sme umožnili lepšie regu-

lovať otázku vysielania násilia na obrazovke.

 

 

     Toľko  spoločný záujem,  ja to  skutočne myslím  vážne.

Takže len  toľko. Prosím vás, to  je júnová schôdza, budúca,

48., ako povedal pán  predseda. Prosím vás, celkovo násilie,

domáca tvorba a podobne súvisí s presadzovaním tzv. verejné-

ho záujmu na obrazovke. To nemá nič spoločné s politikou, je

to náš  spoločný  záujem a mali by sme  spoločne pracovať na

tom, ako verejný  záujem definovať a ako ho  na tú obrazovku

dostať v dostatočnom počte. Toľko k obsahu vysielania.

 

     Myslím si, že treba v budúcnosti vyriešiť problém, kto-

rý sa týka lokálneho televízneho vysielania, a to je otázka,

či obce majú, alebo nemajú vysielať. Viete, že  to bol návrh

kolegu Bajana.  Ten návrh nebol  schválený. Ale fakticky  je

taký stav, že niektoré obce sú zapísané v registri, vysiela-

jú, niektoré obce nie sú,  pretože rešpektujú zákon, ale zá-

konodarca - to je tento parlament  alebo jeho  nasledovník -

bude musieť odpovedať na otázku, či chce, aby obce mali svo-

je lokálne  vysielanie, v ktorom  budú dávať informácie  pre

občanov, alebo nie.

 

     Z hľadiska nových technológií, to je ďalšia téma, ktorú

bude treba zvládnuť v tom  ďalšom období, je tu otázka sate-

litného vysielania. Ambíciou Slovenskej televízie bolo začať

ho k 1. 4. tohto roku.  Nepodarilo sa to preto, že prísľuby,

ktoré prezentoval ústredný  riaditeľ Slovenskej televízie vo

výbore, zo strany finančného  zabezpečenia - z vlády Sloven-

skej republiky - sa ukázali ako nereálne. Ale je to problém,

ktorý bude potrebné zvládnuť a riešiť v ďalšom období. Je tu

aj výzva,  ktorá bude trvať  dlhšie než len  ďalšie obdobie,

a to je  otázka digitálneho vysielania.  Spomína ho aj  rada

v správe a je to niečo,  čo je novou technológiou, umožňujú-

cou obrovský vejár možností z hľadiska televíznej ponuky. Už

nebudeme musieť rozmýšľať len v tej rovine, že máme dva plus

jeden kanál terestriálneho  vysielania. Digitálne vysielanie

umožňuje  podstatne viac.  Treba na to, samozrejme, vytvoriť

podmienky, ale  nestane sa to  ani za rok,  ani za dva,  ale

treba uvažovať perspektívne a pripraviť na to príslušný pro-

jekt.

 

     Čo sa týka rozhlasového vysielania, tam vidím podstatne

menej  problémov  ako v televíznom  vysielaní. Podľa správy,

ktorú nám  predložila rada, máme dnes  z hľadiska súkromných

vysielateľov  tzv. lokálne,  regionálne a nadregionálne  sú-

kromné vysielanie. Celoplošne  vysiela iba Slovenský rozhlas

ako verejnoprávna  inštitúcia, ktorá sa  svojej úlohy verej-

noprávnej  inštitúcie zhosťuje  omnoho lepšie  ako Slovenská

televízia.

 

     Čo  sa týka  problémov v tejto  oblasti,  je to monopol

Slovenských telekomunikácií, ktoré  poskytujú prostriedky na

vysielanie. Jednotliví súkromní vysielatelia, ale aj Sloven-

ský rozhlas  má s týmto určité  problémy, ako získať rozumnú

cenu, pretože náklady na vysielanie stále rastú a tie vysie-

lače sa stávajú neekonomickými.

 

     Len ako kuriozitu spomeniem najnovšie informácie, ktoré

dostali jednotlivé  súkromné rádiá. To sa  netýka roku 1997,

že Slovenské  telekomunikácie  sú predané a spravuje ich sú-

kromná  spoločnosť HEROLD TELE, spol. s r. o. Našťastie  ho-

vorca  Slovenských telekomunikácií  tvrdí niečo  iné, ale sú

výpisy z obchodného registra, kde táto spoločnosť má spravo-

vať majetok Slovenských telekomunikácií  napriek tomu, že je

to podnik zaradený medzi  strategické podniky Slovenskej re-

publiky.

 

     Tu tiež treba zvažovať a pripravovať pôdu na nové tech-

nológie. Povedzme  si, že v minulom  roku sa  urobil výrazný

krok z hľadiska prechodu  vysielania Slovenského rozhlasu do

pásma VKV 2. To je otázka dostupnosti verejnoprávneho vysie-

lania. Robia sa ďalšie  kroky v tomto roku, kde výbor Národ-

nej rady odporučil rade a tá s pochopením  prijala odporúča-

nia, aby sme umožnili ďalšie lokality a kóty, na ktorých bu-

de  vysielať Slovenský  rozhlas, najmä  na južnom Slovensku,

aby sa  šírilo verejnoprávne vysielanie  rovnomerne po území

Slovenskej republiky.

 

     Možno málokto z vás vie, že  Slovenský  rozhlas už šíri

svoj program prostredníctvom satelitu a šíri ho v digitálnej

podobe tak, že odchádza signál  na satelit, zachytáva sa po-

zemnými  vysielačmi,  tam  sa  prevádza  na analógový signál

a ďalej sa šíri takým spôsobom,  ako keby bol vysielaný kla-

sickým analógovým spôsobom. Čiže Slovenský rozhlas už vykro-

čil  na cestu k digitálnemu  veku a urobil  tento  konkrétny

krok, ktorým umožňuje pružne z ktoréhokoľvek  miesta Sloven-

skej republiky vyslať  signál a dostať ho do vysielania Slo-

venského rozhlasu.

 

     Celkove by som chcel skonštatovať - a to je problém, na

ktorý upozorňoval aj nebohý pán poslanec Kunc, ale táto sne-

movňa ho  nechcela vypočuť -, že  Slovenskej republike chýba

mediálna politika.  Chýba jej mediálna  politika. Neboli ste

ochotní, kolegovia, podporiť uznesenie,  kde sme mali požia-

dať vládu, aby takúto  mediálnu politiku Slovenskej republi-

ky, teda štátu,  spracovala. V tejto chvíli je  už jasné, že

tú mediálnu politiku spraví už  nová vláda, takisto ako nový

zákon o rozhlasovom a televíznom  vysielaní, ktorého základy

sa začali  rodiť už teraz v príslušných  komisiách  tak, ako

o tom informuje rada vo svojej správe.

 

     Smerujem k záveru. Správa o stave  vysielania je nielen

správou o stave  vysielania, ale aj o činnosti  Rady Sloven-

skej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Dovoľ-

te mi konštatovať, že tu  máme regulačný orgán, ktorý je do-

statočne nezávislý a ktorý  sa snaží o presadzovanie zákonov

a princípov verejného záujmu vo  vysielaní. Myslím si, že mu

za to patrí poďakovanie napriek  tej atmosfére, ktorú sme si

tu vytvorili vaším pokrikovaním a mojím vystúpením. Chcel by

som povedať,  že v budúcom  období bude potrebné  zabezpečiť

to, aby Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne

vysielanie  ako regulačný  orgán mala  dostatok nástrojov na

regulovanie zákonných  princípov  vo vysielaní, a to tak  vo

vzťahu k súkromným,  ale  aj k verejnoprávnym  vysielateľom.

Ale to je zrejme hudba budúcnosti na nové volebné obdobie.

 

     Ďakujem, že ste si ma tak pozorne vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, pokiaľ mám informáciu, tak archív

Slovenskej televízie je teraz po rekonštrukcii vo veľmi dob-

rom stave a pôvodnú  tvorbu Slovenská televízia požičiava za

odplatu. Sám som to videl.

 

     Takže ďalej  do rozpravy je  prihlásená pani poslankyňa

Bartošíková a medzitým s faktickou poznámkmou pani poslanky-

ňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovolím si  vyjadriť  sa k prvej, tzv. plamennej  časti

prejavu  pána poslanca  Ftáčnika. Okrem  toho, že  nehovoril

k tejto správe a k tejto rade, pretože náplň, o ktorej začal

hovoriť, patrí do úplne inej rady, rady pre televízne vysie-

lanie,  tak  ma  veľmi  prekvapuje,  že  nás  osočil, že sme

"hluchonemí". On zase má "výpadky pamäti", pretože si už ne-

pamätá, že v roku 1994, keď  vytvorili vládu pána Moravčíka,

tak mu vôbec neprekážalo, aké  bolo spravodajstvo, že my sme

sa tam takmer nemohli dostať a že absolútne neobjektívne in-

formovali o nás ako o opozičných poslancoch, ani nám neumož-

nili sa k veci vyjadrovať, ani sa dokonca do televíznych re-

lácií dostať,  ako to povedal naposledy  pán premiér Mečiar.

A navyše, prvý krok, ktorý vtedy urobili, ako prišli k moci,

bolo vymenenie  rád, a to takým  arogantným spôsobom, že pán

poslanec Mikloško nás poslal  preč, lebo nás už nepotrebujú.

A pán poslanec  Čarnogurský sa vyjadril: Áno,  sme pri moci,

zvolíme si koho chceme a ako chceme.

 

     Takže bola by som veľmi rada, keby tieto výpadky pamäti

nemal a keby bol  objektívny a spomenul si  aj na  toto,  že

vtedy ho to nezaujímalo a vtedy  ho nemrzelo, aký je stav vo

verejnoprávnych médiách. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     myslím si, že inak by na  to, čo nám tu pán Ftáčnik is-

krivým, plamenným prejavom  "SZM-áckeho" funkcionára prezen-

toval, nebolo  potrebné reagovať, ale  keďže sa to  zapisuje

a historici  to raz  budú  posudzovať a čítať,  je  potrebné

kvôli  objektivite informácií  dodať, pán  Ftáčnik, že nemám

taký dojem  ako bežný sledovateľ televízie,  a to predpokla-

dám, že nie  som zaujatý, pretože som si ju  kúpil až po Mi-

kloškovi, po 16 rokoch, takže  samozrejme, keď si pustím te-

levíziu, vždy tam vidím objektívne spravodajstvo v tom zmys-

le, že  je tam zastúpený  hlas opozície aj  vládnej koalície

a vždy,  aj včera,  bola daná  šanca vyjadriť  svoj názor aj

zástupcom Strany demokratickej ľavice takisto, ako bolo dané

zástupcom  vládnej koalície.  V tomto  zmysle pokladám tieto

informácie za dosť - podľa môjho názoru - neobjektívne.

 

     Ale mňa trápi  to, že pán poslanec sa  nevyjadril k vy-

sielaniu Markízy.  Markíza tiež  vysiela v podstate za  naše

verejné peniaze, pretože dostáva ich  za reklamu, inak by to

išlo do  štátneho rozpočtu, jej  vysielanie  pokrýva už 85 %

slovenského územia. Tie peniaze, ktoré odvádzajú za reklamu,

by mohli  byť v rozpočte ako  daň  zo zisku, alebo z príjmu,

pardon. Samozrejme, že pán Rusko  si nepokladá ani za povin-

nosť, aby  dodržiaval tieto  etické a morálne pravidlá,  aby

umožnil vyjadriť sa vláde a objektívne  sa vyjadriť. A čo je

ešte  horšie, často  dezinformuje a nepokladá  za povinnosť,

aby sa ľuďom ospravedlnil. To pokladám za veľmi vážny morál-

ny aj protiprávny...

 

     (Po uplynutí jednej  minúty technické zariadenie preru-

šilo vystúpenie poslanca.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda,

 

     Tiež by som chcela  pánu poslancovi Ftáčnikovi pripome-

núť, že si  tu zamentoroval trošku smerom na našu stranu, aj

nás poučil, len  zabudol na jedno, že hostí  tu mal doobeda.

Doobeda sa nám tu  predviedol ako kvalitný "pioniersky vedú-

ci". A zabudol tiež na druhé,  že ak si pozve hostí, nech si

ich  ráči pozvať  domov, do  svojho bytu.  Ak to boli hostia

- tí študenti a žiaci - celej Národnej rady, prosila by som,

aby v tomto zmysle došlo k náprave, pretože sa to opakuje už

nielen u pána poslanca  Ftáčnika, ale tých "pionierskych ve-

dúcich" tu máme viacej, ak prídu  daní hostia, tak aj my sme

tu, aj iné politické strany,  pretože aj tu je vidieť objek-

tivitu hostiteľa,  že si sem pozve  niekoho, neplní si svoje

povinnosti, ale potom nám  tu  poobede,  keď  už sme unavení

a chceli by sme racionálne prebrať správu, tu predvádza svo-

je mentorovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nebudem sa pozastavovať pri jednotlivých častiach hrubo

demagogického  vystúpenia a vecne  úplne  nesprávneho. Je to

politická ruvačka,  ktorá sa predvádza  pred prázdnym parla-

mentom a pred prázdnou galériou, ale to je v poriadku. Na to

má každý poslanec právo.

 

     Ja by  som sa pozastavil pri  niečom inom, pri seminári

o šírení násilia v médiách, ktorý  ste dehonestujúco zhodili

spakruky s chrapúnstvom vám  primeraným, pán Ftáčnik. To vám

poviem celkom otvorene, pretože  to bolo hodnotné a kvalitné

podujatie, na ktorom sa  zúčastnili sily provládne aj proti-

vládne, aj neutrálne, pracovníci médií aj profesní pracovní-

ci, kde sa veľmi odborne a veľmi vecne týmito problematikami

všetci  zaoberali.  To,  že  tam  bola podpredsedníčka vlády

- a vás to škrie -, nuž, to  je váš problém. Je to váš prob-

lém a  vy to nepredvádzajte  ako nejakú dehonestáciu  účasti

vlády. Práve naopak. Je to  dokument toho, ako sa vážne pri-

stupuje aj zo strany vlády k tejto problematike.

 

 

     Tento seminár ale preukázal  celý rad veľmi zaujímavých

vecí, ktoré myslím si, že nebyť seminára, tak by ťažko mohli

vyjsť na povrch. Ak hovorili zástupcovia Markízy alebo hovo-

rili zástupcovia Slovenskej rady  pre rozhlasové a televízne

vysielanie, nedalo sa identifikovať, z ktorej z nich je kto-

rý. Hovorili totiž  jednou rečou, jedným tónom, jedným obsa-

hom - a poviem vám  otvorene - aj rovnaké  nezmysly. Pretože

dávali inštrukcie o tom, že deti  majú pri  televíznej obra-

zovke sedieť  spolu s rodičmi, rodičia  im majú vysvetľovať,

čo sa  na obrazovke deje, ktoré  veci majú správne pochopiť,

pretože ony to možno chúďatká pochopia nesprávne a treba ich

inštruovať a viesť k tomu, a to so záverom, že televízia nie

je  rodina, televízia  nie je  výchovný  orgán a v televízii

môžeme  vysielať čokoľvek.  Nuž, tak  ďakujem  pekne! To je,

myslím, presne ukážka toho, ako to vo verejných informačných

prostriedkoch vyzerať nemá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ja by som tiež chcela povedať pánu poslancovi, že veľmi

ľahko prešiel od spravodajstva Markízy k násiliu, ale pritom

zabudol povedať,  že práve na Markíze  sa vážne porušuje zá-

kon, čo sa týka vyváženosti spravodajstva a čo sa týka neko-

mentovania  spravodajstva. Toto  sa jednoznačne  nedodržuje.

Kým na Slovenskej televízii sa vždy dá slovo jednej a druhej

strane, na Markíze sa  to spravidla porušuje. Príklad, ktorý

sa  týka kauzy  dvoch novinárov,  ktorá včera  vznikla: Boli

oslovené síce obe strany, ale nebola jedna strana odvysiela-

ná práve na Markíze. Som  veľmi rada, že Slovenská televízia

nepoužíva tie metódy, ktoré používa súkromná televízia, kto-

rá ide  len po senzáciách,  "krvákoch" a tak  ďalej. Tiež by

som ešte  chcela pripomenúť pánu  poslancovi aj ďalšiu  vec,

keď už  veľmi propaguje vysielanie  Slovenskej televízie cez

satelit, že  to bol práve on,  ktorý svojou novelou zabránil

Slovenskej  televízii, aby  už cez  tento satelit  digitálne

mohla vysielať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Garajová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ja  si dovolím  tiež jednu  poznámku k vystúpeniu  pána

poslanca.

 

     Pán  poslanec, to  vaše  vystúpenie v Národnej  rade už

veľmi často  budí averziu u mnohých  poslancov. A myslím si,

že hovoríte vždy, že budete vystupovať krátko. Hovoríte vždy

dlho.  Hovoríte  veľa,  hovoríte  káravým  tónom, mentorským

spôsobom,  často  na  nás  kričíte.  Je  to taký povýšenecký

spôsob. Chcela by som vám  poradiť, tiež ako bývalý pedagóg,

že by ste sa mohli mierniť v rétorike, lebo si začíname mys-

lieť, že začínate byť  už profesionálne deformovaný - myslím

- ako pedagóg. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Nemôžem zabudnúť v súvislosti s pánom Ftáčnikom, veľkým

bojovníkom za Markízu a iné veci a za  boj  proti terajšiemu

zloženiu rady a všetkých  možných  inštitúcií, ako on,  špe-

ciálne on,  pán poslanec  Ftáčnik  po marci 1994 organizoval

voľbu novej televíznej rady a organizoval ju tak, že v prvom

kole nevyšlo jeho želanie, tak napriek tomu, že to bolo pro-

ti zdravému rozumu, nechcem  povedať, že proti pravidlám Ná-

rodnej rady, okamžite zorganizoval druhé hlasovanie.

 

     Takže, pán Ftáčnik, to,  čo robíte, je skutočne demagó-

gia. Aj  teraz  toto, čo  tu povedali, čo  tu odznelo - dlhá

reč, unaviť  nás a potom, samozrejme,  každý, kto hovorí, sa

cíti taký  vinný, že ešte ďalej  zdržiava. Ale nesmie zostať

v zápise Národnej rady,  že vy ste zvíťazili. Vy  ste sa do-

pustili toľko chýb, vy  osobne a vaše hnutie, teda strana sa

dopustila v tejto domácej  politike, v tejto mediálnej poli-

tike toľkých hriechov voči Slovensku, že nesmiete zostať ví-

ťazom. Už nehovorím o tom, že za vašej éry, pán Ftáčnik, bo-

lo 39 sobotných  vnútropolitických komentárov.  Vtedy neboli

tie dialógy  poslancov, ako sú teraz v sobotu. A z týchto 39

rozhlasových komentárov  bolo 32 - pán  Gembický, pán Leško,

pán Füle a podobní autori, ktorí nemajú radi toto Slovensko,

a len 7 bolo takých, kde  hovorili  novinári, ktorým na Slo-

vensku záležalo. Tak kde bol vtedy váš zmysel pre spravodli-

vosť? Prečo ste sa vtedy neozvali?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  poslanec Weiss,  ale nemôžete  hovoriť k faktickým

poznámkam.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel som pánu Ftáčnikovi  povedať, že urobil vo svojom

vystúpení veľkú chybu, keď  nepripomenul poslancom Hnutia za

demokratické Slovensko, že licenciu televízii Markíza schvá-

lili oni, a keď im  prestala slúžiť, tak  ako im teraz slúži

Slovenská televízia,  tak sú z toho  nervózni. A ľutujem, že

pán poslanec Ftáčnik nepozeral napríklad nedeľné Noviny Slo-

venskej televízie, kde by si bol všimol, že pri príležitosti

Dňa matiek odvysielali asi 4 alebo 5 volebných  šotov Hnutia

za demokratické Slovensko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Myslím si, že pán poslanec Ftáčnik spomenul veľmi dôle-

žitý problém, problém vypracovania mediálnej politiky štátu.

V súčasnosti  mnohí  sociológovia  a  politológovia  hovoria

o médiokracii, o médiokracii pri  vláde  peňazí. Aká má  byť

potom politika  štátu v tomto období?  Domnievam sa však, že

pán poslanec Ftáčnik bol - aby som  použil ten pojem - "hlu-

chonemý" k mnohým závažným problémom. Prakticky vidí iba te-

levízne spravodajstvo.  Ale vysielanie televízie  nie je iba

cez spravodajstvo,  sú tam aj rôzne  iné redakcie a relácie.

Zo známych politikov iba jeden v slabej chvíľke odmietol byť

satelitom Ruska. Známy výrok u nás. Mnohí iní neodmietli byť

satelitom Ruska, satelitom moci, ktorá je mocou až imperiál-

nou v oblasti  médií. Naozaj je potrebné  uvažovať o tom, čo

ďalej, aby sa zakrátko nestalo to, o čo sa mnohí snažia, aby

tu vládla  iba jedna jediná  pravda, pravda satelitov  Ruska

a podobných gurlov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci  Mušková a Cuper, môžete  reagovať len na

pána poslanca Ftáčnika, na faktické poznámky nie.

 

     Pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Chcem  len povedať,  že pán  poslanec Ftáčnik  skutočne

veľmi správne nepovedal, že  hlasovala Národná rada, pretože

Národná rada  nehlasovala o licencii  Markíze. Túto licenciu

prideľovala  iba  Rada  Slovenskej  republiky pre rozhlasové

a televízne vysielanie a bolo nás veľmi veľa poslancov, kto-

rí sme toto aj ocenili, pretože sme vedeli, že je tu potreb-

né zaviesť duálny systém i v praxi, keď je zakotvený v záko-

ne, a verili  sme, že televízia Markíza sa  bude správať ako

každá iná komerčná televízna stanica v zahraničí, proste, že

sa bude  snažiť oslovovať  každého  diváka v tejto  krajine,

bude  mať  záujem o každého  jedného, a nielen  jednostranne

o niektorých divákov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Zelenayová  a potom uzavrieme roz-

pravu.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Len jedna veta. Je dosť  zvláštne, že pán Ftáčnik zabu-

dol povedať to,  čo mu pripomenul jeho kolega.  Ale ja sa ho

teda pýtam,  lebo povedal, že  nám Markíza prestala  slúžiť.

Komu slúži Markíza?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Cuper, povedali ste, že  sa vzdávate fak-

tickej poznámky.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem povedať, či viete, že  na Markíze budú  najnovšie

meškať  správy jeden  týždeň, lebo  že vraj  ich najprv bude

schvaľovať Rusko. Ale naozaj, bol by som veľmi rád, keby tá-

to  súkromnoprávna  televízia  prestala  byť  hlasnou trúbou

a zneužívanou  hlasnou trúbou  iba opozície.  To pán Ftáčnik

zabudol  povedať vo  svojom vystúpení.  Ale kvôli  análom to

treba zaznamenať.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz má v rámci rozpravy vystúpiť pani poslankyňa Bar-

tošíková. Pani poslankyňa po  tejto rozprave v rámci faktic-

kých poznámok rezignovala.

 

     Končím rozpravu k tomuto bodu  programu. Chce sa k roz-

prave vyjadriť pán Juráš? Nechce sa vyjadriť k rozprave. Pa-

ni spravodajkyňa tiež nie, tak môžeme pristúpiť k hlasovaniu

o uznesení.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, budeme  hlasovať. Pro-

sím,  vráťte  sa  do  rokovacej  miestnosti, budeme hlasovať

o uznesení  Národnej rady  Slovenskej republiky  tak, ako ho

máte pred sebou. Z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy na do-

plnenie uznesenia alebo na nové uznesenie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, je nás tu vyše 80, tak-

že prosím, aby ste sa  všetci prezentovali, ide len o schvá-

lenie uznesenia.

 

     Prosím ešte raz, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Musím dať potom 15-minútovú  prestávku, tak radšej hla-

sujme. Ide o uznesenie,  ktorým len prijímame správu. Myslím

si, že môžeme hlasovať všetci, aj tí, ktorých bolí hlava.

 

     Prosím ešte raz, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  dávam 15-minútovú pre-

stávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po dohode koalície, ktorá  pred chvíľou vznikla, ak nás

tu nebude dosť, prerušíme schôdzu.

 

     Prosím, páni  poslanci, budeme  hlasovať o uznesení Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky ku konštatovaniu, že schva-

ľujeme uznesenie  Národnej rady o správe o stave  vysielania

v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republi-

ky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 65 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     schôdza po  dnešnom prerušení bude  pokračovať v utorok

o 10.00 hodine.

 

     47. schôdza Národnej rady  Slovenskej republiky je pre-

rušená do utorka 19. mája 1998 do 10.00 hodiny.

                    Piaty deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       19. mája 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     otváram piaty  deň  rokovania 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti  požiadali písomne poslanci Kraus,

Pokorný, Gantnerová,  na zahraničnej služobnej  ceste sú po-

slanci Húska, Belohorská, Prokeš, Lauko a Figeľ.

 

     Pokračujeme podľa programu bodom šesťdesiatjeden. Je to

správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnos-

ti Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie za rok 1997.

 

     Prosím  pani poslankyňu,  spravodajkyňu Idu  Rapaičovú,

aby zaujala miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Máme  pokračovať v hlasovaní, ale predtým  sa hlási pán

poslanec Straňák. Je to procedurálna pripomienka?

 

     Buďte taký dobrý, zapnite pána poslanca.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Nie je to procedurálna  poznámka, chcem iba oznámiť, že

dnes budem hlasovať náhradnou kartou číslo 7.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Prosím pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby sme pristúpi-

li k hlasovaniu o návrhu  uznesenia. Prosím, aby  hlasovanie

uviedla.

 

     Keďže budeme hlasovať, musíme zistiť, koľkí sme tu.

 

     Prosím, buďte takí dobrí, prezentujte sa.

 

     Prezentovalo sa 60 poslancov.

 

     Na hlasovanie je nás málo, prerušujem schôdzu. Pokraču-

jeme o 20 minút.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci, zákon o rokovacom poriadku hovorí, že

máte vyhlásiť prestávku 15 minút.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, vyhlasujem prestávku na 15 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, buďte takí lás-

kaví a prezentujte sa.

 

     Prezentovalo sa 58 poslancov.

 

     No, ďakujem  pekne, nevážime si vlastný  čas, nie je to

bohviečo toto konštatovanie.

 

     Prerušujem schôdzu do 13.00 hodiny.

 

     Pán poslanec Paška, nech sa páči.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som poprosiť členov nášho  výboru, aby sme si

preložili  výbor, ktorý  bol  plánovaný  na 12.00 hodinu, na

tento  čas, aby  sme sa  teraz hneď  zišli v našej zasadacej

miestnosti.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nechcem tento mikrofón využívať na monológy, ale prosím

pani poslankyne a pánov poslancov,  ktorí sú na chodbách, na

ubikáciách, nech prídu do  tejto snemovne. Predpokladali sme

dnes prerokovať tých 7 - 8 materiálov, že sú  vyslovene bez-

problémové,  ale  vecne  veľmi  dôležité.  Na  jednej strane

zdôrazňujete vecnosť a chcete,  aby sa tie materiály prebra-

li, a na druhej strane nie sme schopní sa dať dokopy. Prosím

všetkých poslancov, aby prišli do snemovne.

 

     Vážení  prítomní, pokračujeme v prerušenej 47. schôdzi.

Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali, aby sme si overili,

či sme uznášaniaschopní. Pani  poslankyňa, prosím vás pekne,

prezentujte sa, lebo chceme  zistiť, či sme  uznášaniaschop-

ní.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

 

     Ak niekto prejavuje snahu, že  by sa neprezentoval, tak

mu musím  povedať, že nielenže to  nie je konštruktívne, ale

z hľadiska spoločného využitia času je to nekorektné. Pritom

ide skutočne o zákony, resp. materiály, ktoré tu máme, ktoré

chceme vybaviť.

 

     Prosím ešte raz, prezentujme sa.

 

     To je  úžasné, že mám  takú možnosť zvoniť  a stále vás

vyzývať.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Dovoľte mi ešte raz vás  poprosiť, aby ste sa prezento-

vali, aj  pán poslanec Šepták,  aj Kolláriková. Prosím  vás,

prezentujte sa.

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pani poslankyňu Idu Rapaičovú, aby si zasadla na

miesto spravodajkyne a ujala  sa hlasovania o návrhu uznese-

nia.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré

tvorí prílohu spoločnej správy a  ktoré navrhuje brať na ve-

domie  správu  o  stave  vysielania v Slovenskej republike a

o činnosti Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie. Gestorský výbor odporúča vysloviť súhlas.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

k správe o stave vysielania v Slovenskej  republike a o čin-

nosti Rady  Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne

vysielanie za rok 1997.

 

     Pokračovať budeme ďalším bodom, ktorý máte ako bod čís-

lo 2 v pokračovaní 47. schôdze. Ide o

 

     návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového

obmedzenia.

 

     Návrh ste dostali ako  tlač 1012, v ktorej máte predlo-

žený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti Slovenskej  republiky pán Jozef Liš-

čák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol návrh na zvolenie 44 sudcov

do funkcie bez časového obmedzenia a jeden návrh na nezvole-

nie do tejto funkcie.

 

     Vláda Slovenskej  republiky na svojej  schôdzi 12. mája

1998 predkladaný  materiál  schválila  uznesením  pod číslom

322. Jeho  zámerom je umožniť  funkčne mladým sudcom,  ktorí

k výkonu svojho povolania pristupujú  zodpovedne a s vážnos-

ťou, ktorí spĺňajú zákonom stanovené predpoklady naďalej vy-

konávať túto spoločensky významnú a náročnú funkciu.

 

     Je iste  každému známe, že funkcia  sudcu je do značnej

miery  netypickým  povolaním,  ktoré  vyžaduje nielen vysokú

znalosť hmotného i procesného  práva, ale i schopnosť uniesť

psychickú zodpovednosť za osudy  účastníkov, o právach a po-

vinnostiach ktorých sudca rozhoduje. Profesionálna a morálna

pripravenosť  kandidátov na  funkciu sudcu  sa sleduje  celé

štvorročné obdobie  podľa kritérií spracovaných  do metodiky

hodnotenia prijatej v roku 1996. I keď ani týmito kritériami

nemožno  objektívne a úplne  presne  zmerať výslednosť práce

sudcu, predsa len tieto  kritériá umožňujú vytvoriť si obraz

o každom adeptovi na sudcovské  povolanie bez časového obme-

dzenia. Výkonnosť každého z nich sa sleduje štatisticky a je

do značnej miery i signálom nedostatkov v plynulosti konania

a zrkadlom psychickej i fyzickej zdatnosti sudcu.

 

     K odbornej úrovni sa  vyjadrujú sudcovia odvolacích sú-

dov v rámci  druhostupňového  konania.  Majú možnosť bezpro-

stredne posúdiť  stupeň znalosti právnych  predpisov, schop-

nosť prípady skutkovo a právne analyzovať, dodržiavanie pro-

cesných aj iných zásad.  Morálny profil vystupovania pri vý-

kone povolania i v súkromí je v centre pozornosti pracovného

kolektívu, ale, samozrejme, aj širokej verejnosti.

 

     Rád konštatujem,  že tí, ktorí  sú navrhovaní na  voľbu

bez časového obmedzenia, sa vo funkcii sudcu osvedčili. Úro-

veň ich rozhodovacej činnosti a pracovná výkonnosť sú na po-

žadovanej  úrovni. S problémami, ktoré  sa na  začiatku  ich

profesijnej kariéry vyskytli,  sa postupne všetci vyrovnali,

až na jedného sudcu.

 

     Objektívny prístup k hodnoteniu  týchto sudcov dokumen-

tujem i návrhom na nezvolenie Dr. Miroslava Mydla pridelené-

ho na Okresný súd v Michalovciach, ktorý  vo svojej doteraj-

šej činnosti nepreukázal pripravenosť  na výkon takto nároč-

nej funkcie. Opakované prieťahy  vyústili do kárneho konania

v roku 1996, v ktorom bol uznaný vinným za porušenie základ-

ných povinností sudcu. Napriek  ponúknutej šanci a priestoru

na zlepšenie v roku 1997 sa zistili  opakované  prieťahy  vo

vybavovaní pridelených vecí a vyhotovovaní rozsudkov. Vyjad-

renie menovaného je súčasťou  materiálu, vážené pani poslan-

kyne, páni poslanci, ktorý máte k dispozícii.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z dôvodov, o ktorých  som hovoril, odporúčam predložené

návrhy  akceptovať, zvoliť 44 kandidátov  do funkcie  sudcov

bez časového  obmedzenia a JUDr. Miroslava Mydla nezvoliť do

funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi a prosím ho, aby zau-

jal miesto predkladateľa.

 

     Týmto  návrhom sudcov  sa zaoberal  Ústavnoprávny výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky a  poveril člena výboru

pána poslanca  Ivana Šimka, aby podal  informáciu o výsledku

prerokovania návrhu vo výbore.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval  návrh na  voľbu sudcov  Slovenskej republiky bez

časového obmedzenia (tlač 1012) 14. mája 1998 a prijal uzne-

senie, v ktorom

 

     A. súhlasí

 

        1. s návrhom  na voľbu  sudcov  Slovenskej republiky

bez časového obmedzenia,

 

        2. s návrhom na  nezvolenie sudcu bez časového obme-

dzenia JUDr. Miroslava Mydla,

 

        3. s  tým, aby informáciu  o výsledkoch prerokovania

návrhu v Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady Slovenskej re-

publiky podal poslanec Ivan Šimko.

 

 

 

 

     B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

 

        1. návrh na  voľbu  sudcov  Slovenskej republiky bez

časového obmedzenia schváliť,

 

        2. zaradiť predmetný návrh na voľbu sudcov bez časo-

vého obmedzenia  na rokovanie 47. schôdze  Národnej rady, čo

sa už stalo.

 

     C. Ukladá predsedovi výboru predložiť Národnej rade in-

formáciu o  výsledku prerokovania  návrhu  vo výbore - to sa

taktiež stalo.

 

     Ide  o sudcov,  ktorí  sú  uvedení v návrhu  uznesenia.

Kvôli zápisu prečítam, ktorých sudcov navrhuje vláda na zvo-

lenie. Je  to JUDr. Iveta Abelovská,  Mgr. Ivan Antal, JUDr.

Marianna Arnoldová, CSc., Mgr. Jana Bakičová, JUDr. Gabriela

Bargelová,  Mgr.  Barbora  Barteková,  JUDr. Otília  Belavá,

Dr. Elena Berthotyová, JUDr.  Silvia Biskupičová, JUDr. Dag-

mar Buchalová,  JUDr. Helena Buchová,  JUDr. Ľubomír Dobrík,

JUDr. Stanislav  Dutko, JUDr. Mária  Gazdačková, JUDr. Mária

Hirjaková, Mgr. Ivica Hovorková, JUDr. Božena Husárová, Mgr.

Adriana Kálmánová, Mgr. Eva  Koczánová, JUDr. Anna Kovaľová,

JUDr. Viera  Kukučková, JUDr. Monika  Lamačková, JUDr. Viera

Lamprechtová,  JUDr. Silvia  Lipovská, Mgr.  Ladislav Lóška,

JUDr. Zuzana  Mališová, JUDr. Jiří Martaus,  Mgr. Michal Ma-

zúr,  Mgr. Peter  Mezöszállasi, JUDr.  Eva Miklošková, JUDr.

Zlata Mrázová,  JUDr. Vladimír Novotný,  JUDr. Peter Paluda,

Mgr. Anna  Pikulová, JUDr. Alena Poláčková, JUDr. Zuzana Po-

sluchová, JUDr.  Viera Röthová, JUDr. Alica  Ružbárska, Mgr.

Martin Stretavský, Mgr. Zuzana  Štolcová, Mgr. Peter Tobiáš,

JUDr. Pavol Toman, pplk. JUDr.  Sergej Tverďák a JUDr. Kata-

rína Zajacová.  Týchto sudcov navrhuje vláda  na zvolenie na

obdobie bez časového obmedzenia.

 

 

     Ďalej vláda  navrhuje, aby nebol  zvolený za sudcu  bez

časového obmedzenia JUDr. Miroslav Mydlo. O dôvodoch hovoril

pán minister.

 

     Chcem ešte upozorniť, že Národná rada schválila volebný

poriadok na voľbu a odvolávanie  sudcov súdov Slovenskej re-

publiky a podľa  tohto  predpisu a nakoniec aj  podľa zákona

o rokovacom poriadku treba najskôr  rozhodnúť o spôsobe hla-

sovania, ktorý zásadne je tajný, resp. tajné hlasovanie, ale

Národná rada môže  rozhodnúť aj o inom hlasovaní, a to podľa

článku 13 ods. 2 písm. a) voľbu  sudcov vykoná  Národná rada

v tajnom hlasovaní alebo  iným spôsobom hlasovania. Umožňuje

to aj  zákon o rokovacom  poriadku, myslím si v § 119, ak si

dobre pamätám.

 

     Navrhujem  preto,  aby sme o tom hlasovali, a navrhujem

verejné hlasovanie vzhľadom na to, že nejde o sporné návrhy.

Navrhujem teda, aby sme  hlasovali vlastne trikrát - najskôr

procedurálne o tom,  ako  budeme  hlasovať, a potom  aby sme

hlasovali osobitne o sudcoch, ktorých navrhuje vláda na zvo-

lenie na  obdobie  bez časového  obmedzenia en bloc, a potom

osobitne o sudcovi, ktorého vláda navrhuje na nezvolenie.

 

     Ďakujem, skončil som.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Buď  taký  dobrý, sadni  si na

miesto spravodajcu.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Písomné pri-

hlášky nemám žiadne. Pýtam sa, či sa chce niekto iným spôso-

bom prihlásiť. Pán poslanec Fogaš. Ešte niekto? Pán poslanec

Hofbauer, predseda výboru. Nikto viac. Považujem prihlásenie

za zakončené a uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Fogaša.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     voľba sudcov je vždy aktom, ktorý je mimoriadne dôleži-

tý, pretože vlastne rozhodujeme v tejto chvíli o personálnom

obsadení ústavou kreovanej súdnej moci. Myslím si, že je po-

zitívom činnosti ministerstva, že dokázalo pripraviť v krát-

kom čase  už ďalšiu skupinu  sudcov, ktorí sú  odporúčaní na

zvolenie. Považujem za dôležité podporiť tento návrh.

 

     Napriek tomu mám jednu veľmi stručnú otázku. Hodnotenie

JUDr. Abelovskej je v niektorých častiach mimoriadne kritic-

ké. Chcem  sa spýtať, čo  viedlo ministerstvo k  predloženiu

návrhu na  jej zvolenie bez  časového obmedzenia, keďže  tam

bolo negatívne  stanovisko dokonca sudcovskej  rady na Kraj-

skom  súde v Bratislave,  dokonca,  myslím si,  že tam  boli

niektoré sťažnosti, tak ako sú popísané v jej návrhu. Bol by

som rád, pán minister, aby ste tento návrh bližšie zdôvodni-

li, aby sme naozaj mohli rozhodnúť so znalosťou veci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím predsedu výboru pána Hofbauera.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Mám na ministra spravodlivosti iba jednu otázku. Aký je

jeho názor na stav feminizácie v tejto  profesii, pretože je

veľmi  nezvyklé,  ak tri štvrtiny z predkladaných kandidátov

sú dievčatá,  ženy. Mám  ženy  nesmierne rád a dúfam, že ich

budem mať až do smrti, ale domnievam sa, že istá proporčnosť

vyváženosti v profesijných  oblastiach, myslím si,  že je na

svojom mieste.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Je to ozaj 25 % mužov.

 

     Pretože už nikto nie je prihlásený, vyhlasujem rozpravu

o tomto bode za skončenú.

 

     Pán minister, chcete sa  vyjadriť k rozprave, najmä od-

povedať na otázku pána poslanca Fogaša?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tak ako  nemôžeme  diskriminovať ženy v parlamente, tak

zrejme nemôžeme ženy diskriminovať  ani v justičnej oblasti.

(Potlesk.) Mám skúsenosti z dlhoročnej  sudcovskej praxe, že

ženy  sudkyne sú  minimálne také pracovité ako  muži, ak nie

viac. (Potlesk.) Dobre mi padol aj ten potlesk.

 

     Z toho istého dôvodu odpovedám aj pánu poslancovi Foga-

šovi. U pani JUDr. Ivety Abelovskej sa skutočne vyskytli ne-

dostatky. Postrehli ich kolegovia, stanovisko sudcovskej ra-

dy je negatívne. Viete o tom, že sudcovské rady majú poradný

charakter.  Naopak, podľa  vyjadrenia predsedníčky Okresného

súdu v Bratislave I - osobne  som tieto  veci konzultoval -,

ak naďalej  bude zvyšovať  svoju odbornosť a bude sa správať

tak, ako v poslednom  období,  nič jej nebude  brániť v tom,

aby si zodpovedne plnila  tieto svoje úlohy. Preto minister-

stvo spravodlivosti akceptovalo návrh predsedníčky okresného

súdu, ale nielen jej. Viete,  že kritériá, ktoré sú posudzo-

vané v každom  takomto prípade, sú  pomerne prísne. Skutočne

prísne hodnotíme všetkých sudcov, všetky sudkyne. Teda preto

sme navrhli  do zoznamu na zvolenie  bez časového obmedzenia

aj pani JUDr. Ivetu Abelovskú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán poslanec Šimko? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na  voľbu  sudcov Slo-

venskej republiky. Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku, ktorý  spomínal aj pán poslanec  Šimko, Národná rada

volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v taj-

nom hlasovaní. V prípade  voľby sudcov  sa môže bez rozpravy

uzniesť aj na inom  spôsobe hlasovania. Poslanec Šimko podal

návrh, aby  Národná rada o návrhu  na voľbu sudcov hlasovala

verejne. O tomto návrhu  poslanca Šimka  dávam hlasovať. Ide

o návrh poslanca Šimka, aby sa hlasovalo verejne.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Ďakujem,  prijali sme  návrh poslanca  Šimka o verejnom

hlasovaní.

 

     Pán poslanec Šimko, prosím, aby si uviedol hlasovanie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Prosím teraz, keby sme  hlasovali o samotnom návrhu uz-

nesenia, tak  ako ho navrhla  vláda. Najskôr navrhujem,  aby

sme hlasovali o bode I, to znamená o návrhu na zvolenie sud-

cov, ktorých  som prečítal na obdobie  bez časového obmedze-

nia.

 

     Pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada  zvolila 44 sudcov Sloven-

skej republiky bez časového obmedzenia.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o časti II návrhu uznesenia.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode II návrhu uznesenia, a ten

je formulovaný  negatívne. Vláda navrhuje,  aby Národná rada

nezvolila sudcu Miroslava Mydla  za sudcu bez časového obme-

dzenia, resp.  opravujem, aby nezvolila  Dr. Miroslava Mydla

za sudcu bez časového obmedzenia.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Návrh pána poslanca Šimka aj

vlády ste počuli.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Keď hlasujete  za, tak hlasujete za  návrh vlády na ne-

zvolenie. Je to negatívne formulovaný návrh. Návrh vlády je,

aby Národná rada nezvolila tohto  sudcu. To znamená, že ten,

kto hlasuje za, súhlasí s návrhom vlády nezvoliť ho.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

zvolila JUDr. Miroslava Mydla za sudcu bez časového obmedze-

nia.

 

     Ďakujem pánu ministrovi i pánu poslancovi.

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 182/1993 Z. z.

o vlastníctve  bytov a nebytových  priestorov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z.

 

     Prosím, ešte chcem pripomenúť, že Národná rada vyslovi-

la súhlas s jeho  prerokovaním v skrátenom legislatívnom ko-

naní.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 934 a spoločnú správu

ako tlač 934a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní minister financií Sloven-

skej republiky pán Miroslav Maxon.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám na  rokovanie schôdze Národnej  rady Sloven-

skej republiky do druhého  čítania vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 182/1993 Z. z. o vlastníc-

tve  bytov  a  nebytových  priestorov v znení  zákona  číslo

151/1995 Z. z.

 

     Predložený vládny návrh  prerokoval ústavnoprávny výbor

a výbor  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor

pre  verejnú  správu,  územnú   samosprávu  a  národnosti  a

gestorským výborom bol výbor pre financie rozpočet a menu.

 

     K vládnemu  návrhu zákona podali  výbory  Národnej rady

Slovenskej republiky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Väčši-

na týchto návrhov, teda tie, ktoré sú odporúčané v spoločnej

správe  na  schválenie,  podľa  nás  predkladateľov prispeje

k spresneniu jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Chcel by

som zdôrazniť, že  súhlasím s pozmeňujúcim návrhom na vypus-

tenie bodu 18 návrhu zákona, ktorým sa do zákona vnášal nový

prvok. Ide o evidenciu bytového  fondu, ktorá vecne nie cel-

kom súvisí s problematikou  riešenia v zákone, a to s prevo-

dom vlastníctva bytov.  Navrhovanú úpravu vytvorenia eviden-

cie celého  bytového fondu je podľa  nášho názoru vhodnejšie

zaradiť do takého zákona, s ktorým vecne súvisí a pomôže pri

jeho realizácii v praxi, ako napríklad zákon o Štátnom fonde

rozvoja  bývania.  Súhlasím  aj s vypustením  odseku 3 § 29a

v bode 22.

 

     Predmetom rozpravy vo výboroch  boli aj iné ustanovenia

návrhu  zákona, ako  napríklad  bod 24. Výbor  pre financie,

rozpočet a menu navrhuje vypustenie § 31 zo zákona. Prijatie

takéhoto návrhu  umožní aj nájomcom v domoch, kde  požiadalo

viac ako 50 % nájomcov o prevod  vlastníctva  bytov, aby ich

nájomcovia  nadobudli do  vlastníctva v tých  prípadoch, kde

byty v dome boli všeobecne záväzným nariadením vyňaté z pre-

vodu vlastníctva a určené na  zabezpečenie  bývania pre  so-

ciálne slabšie vrstvy obyvateľov.  Týmto sa odstráni diskri-

minácia tých nájomcov bytov, ktorých byty boli určené na bý-

vanie pre sociálne vrstvy  občanov. Chcel by som poznamenať,

že vo  veľa  prípadoch  išlo o veľké  byty a o byty v centre

mesta a častokrát aj o byty nadštandardné.

 

     Ďalším diskutovaným  problémom bol bod 1 v návrhu záko-

na, a to nadobúdanie  vlastníctva  kotolne vlastníkmi bytov,

ktorá vykuruje dva alebo viac domov. Návrh tohto ustanovenia

nemá slúžiť na privatizáciu tepelného hospodárstva v mestách

a obciach ani  na privatizáciu kotolní,  ktoré vykurujú celé

sídliská. Toto  ustanovenie zabezpečí vlastníkom  bytov, aby

mohli nadobudnúť spoluvlastníctvo ku kotolni, ktorá vykuruje

dva až tri  domy. V týchto prípadoch ide  väčšinou o kotolne

štátnych podnikov alebo štátnych  podnikov v likvidácii, kde

ani obec, ani iný  subjekt nemá záujem zabezpečovať prevádz-

kovanie takejto kotolne a vlastníci bytov majú záujem si ko-

tolňu odkúpiť.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som poďakoval za  vaše podnetné návrhy

a pripomienky k tomuto  vládnemu návrhu  zákona, ktoré dopo-

siaľ odzneli jednak teda na predchádzajúcom rokovaní na plé-

ne aj v jednotlivých výboroch.  Dovoľte mi poďakovať za prí-

padné  pripomienky v druhom  čítaní  vládneho návrhu  zákona

a požiadať vás o podporu zákona pri hlasovaní o postúpení do

tretieho čítania.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona.

 

     Teraz  prosím spoločnú  spravodajkyňu výborov  pani po-

slankyňu  Ivetu Novákovú,  aby sa  ujala  slova a podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informovala o  výsledku

rokovania  výborov a aby odôvodnila návrh  a stanovisko ges-

torského výboru.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 182/1993 Z. z.  o vlastníctve  bytov  a nebytových

priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 151/1995 Z. z. v druhom čítaní.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  pridelila uvedený

vládny návrh zákona výborom  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, a to výboru pre  financie, rozpočet a menu, výboru pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ústavnoprávnemu vý-

boru a výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národ-

nosti.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom  termíne, teda do 30. 4. 1998, okrem Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti,  ktorý  zmeny  a doplnky  odporučil

gestorskému  výboru až 12. mája 1998, preto  ich uznesenie a

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie  sú uvedené v tejto spo-

ločnej správe.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky kladné stanoviská, to znamená, odpo-

rúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť

s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, o ktorých gestorský

výbor odporúča hlasovať takto:  spoločne prijať body spoloč-

nej  správy 2, 3, 4, 5, 7, 8, 10, 12, 13,  15, 16, 17,  19 a

spoločne neprijať body 1, 6, 9, 11, 14 a 18.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmet-

nému vládnemu  návrhu zákona odporúča  Národnej rade Sloven-

skej republiky vládny návrh  zákona schváliť. Zároveň ma po-

veril predniesť spoločnú správu  výborov na schôdzi Národnej

rady Slovenskej  republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národ-

nej  rade  postup  hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch, ktoré  vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmet-

nej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pani poslankyňu, aby zaujala miesto.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Písomné pri-

hlášky nemám žiadne. Ak sa chce niekto ústne, osobne prihlá-

siť, nech  sa páči. Pán  poslanec Fico. Okrem  pána poslanca

Fica? Nikto.  Uzatváram rozpravu aj  možnosť podania ďalších

ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

 

     Prosím pána poslanca Fica.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     pri  prijatí  zákona o vlastníctve  bytov a  nebytových

priestorov ste zaviedli niekoľko kategórií bytov, ktoré boli

a sú postupne  prevádzané do vlastníctva občanov, s tým,  že

každá takáto kategória má úplne iné podmienky pri prevode do

vlastníctva. Najnevýhodnejšie postavenie majú však tí nájom-

covia, ktorí sa dnes nachádzajú v bytoch, ktoré patrili nie-

kedy štátnym podnikom alebo podobným inštitúciám, ktoré boli

neskôr na základe  zákona o veľkej privatizácii prenesené do

vlastníctva rôznych obchodných  spoločností či iných firiem.

Pokiaľ ide o nájomcov,  možno hovoriť o bývalých podnikových

bytoch. Títo nielenže sú  neoprávnení alebo teda nemôžu žia-

dať o odpredaj takýchto bytov a nemajú nárok na odpredaj ta-

kéhoto bytu, ale majú  aj ďalšie znevýhodnenia napríklad pri

platení ceny  za tento byt, pretože  predávajúci môže žiadať

od kupujúceho, aby  zaplatil naraz  celú kúpnu cenu, a sú tu

ďalšie a ďalšie znevýhodnenia.

 

     Zákon o vlastníctve bytov a nebytových  priestorov, ako

bol  prijatý v roku 1993 a novelizovaný v roku 1995,  takúto

mieru diskriminácie nájomcov  bývalých podnikových bytov tr-

pel a nepodarilo sa ani  na základe  poslaneckej  iniciatívy

vniesť  určité  zlepšenia,  pokiaľ  ide o nájomcov  bývalých

podnikových bytov.

 

     Prevod bývalých podnikových bytov nesie so sebou viace-

ro problémov. Je to najmä otázka určitej motivácie terajších

obchodných spoločností odpredať takéto byty nájomcom, preto-

že  tieto obchodné  spoločnosti sú  znevýhodnené v porovnaní

napríklad s obcou  alebo s bytovým  družstvom. Donedávna na-

príklad  museli takéto  obchodné spoločnosti,  ktoré získali

bytový fond na základe  zákona o veľkej privatizácii, platiť

aj daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Ďalej je zaujíma-

vé, že tieto obchodné spoločnosti  môžu predávať byty len za

cenu, ktorá  sa vypočítava  podľa zákona o vlastníctve bytov

a nebytových  priestorov. A táto  cena  je podstatne nižšia,

ako je  zostatková alebo účtovná hodnota  bytov vedená v ob-

chodnej spoločnosti.

 

     Preto tu bola snaha predložiť tri návrhy zákonov, ktoré

by túto nepriaznivú situáciu  riešili. Bola to najmä noveli-

zácia  zákona  o  dani  z dedičstva,  darovania, z prevodu a

prechodu  nehnuteľností.  Našťastie  táto  novelizácia  bola

schválená, čo  znamená, že obchodné  spoločnosti pri prevode

bytov do osobného vlastníctva sú z hľadiska daní na rovnakej

úrovni, ako sú na tom obce alebo bytové družstvá.

 

     Ďalej je to otázka daní z príjmov. Bol tu návrh na zme-

nu zákona o dani z príjmov, aby  rozdiel, ktorý vzniká medzi

kúpnou cenou a účtovnou hodnotou  bytu, bol vedený ako výda-

vok  obchodnej spoločnosti.  Táto novelizácia  nebola zatiaľ

schválená, ale verím, že pri prerokúvaní návrhu zákona o da-

ni z príjmov, novelizácie  zákona o dani z príjmov zavedieme

aj tento  inštitút a budeme  motivovať obchodné spoločnosti,

aby tieto byty občanom  predávali. Zatiaľ je prevod bývalých

podnikových bytov pozastavený najmä z týchto dôvodov.

 

     No a tretia  oblasť, ktorú  treba nevyhnutne riešiť, je

aspoň trochu zrovnoprávniť postavenie nájomcov bývalých pod-

nikových bytov s nájomcami  obecných bytov alebo s nájomcami

družstevných bytov.

 

     Preto v mene 15 poslancov  Národnej rady predkladám dva

pozmeňujúce návrhy k vládnemu  návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon o vlastníctve  bytov a nebytových priestorov.

V čom spočívajú tieto návrhy?

 

     Prvý  návrh  spočíva v tom,  že podľa  platnej  právnej

úpravy  ak sa  rozhodne  obchodná  spoločnosť, ktorá získala

bytový fond  na základe  zákona o veľkej privatizácii,  pre-

viesť byty do vlastníctva nájomcov, tak môže žiadať od kupu-

júceho, aby zaplatil cenu bytu, ako aj cenu spoluvlastnícke-

ho podielu na zastavanom a priľahlom  pozemku okamžite, čiže

nie je tu možnosť splátkového kalendára. Samozrejme, môžu sa

na tom  dohodnúť, ale prax je  taká, že obchodné spoločnosti

vyžadujú od občanov, aby zaplatili okamžite, čiže je to veľ-

ké  znevýhodnenie, lebo,  ak si  zoberieme nájomcov obecných

bytov alebo nájomcov družstevných  bytov, títo majú obrovské

zvýhodnenia v porovnaní s nájomcami bytov, ktoré dnes patria

obchodným spoločnostiam.

 

     Preto navrhujem,  pretože návrh zákona sa  dotýka § 18,

teda výpočtu ceny, táto  novelizácia nejde nad rámec noveli-

zácie, navrhujem,  aby sme  za odsek 3 v § 18b vložili  nový

odsek 4, ktorý znie: "Ak sa prevádza byt z vlastníctva práv-

nickej osoby  alebo fyzickej osoby, ktorá  nadobudla byty do

vlastníctva podľa osobitného predpisu,  týmto sa rozumie zá-

kon o veľkej privatizácii, predávajúci umožní kupujúcemu be-

zúročné splácanie  ceny  bytu a spoluvlastníckeho podielu na

zastavanom  pozemku a priľahlom pozemku  určenej podľa § 18,

18a a 18b do troch rokov odo dňa podpísania zmluvy o prevode

vlastníctva bytu,  ak o to  kupujúci požiada." Čiže  bude tu

povinnosť  obchodnej spoločnosti  takýto splátkový  kalendár

pripraviť len vtedy, ak o to  požiada. Ale ak to urobí kupu-

júci, musí sa tak stať.  Toto ustanovenie len približuje ná-

jomcov alebo tých, ktorí  majú záujem kúpiť  podnikové byty,

k nájomcom obecných bytov a k nájomcom družstevných bytov.

 

     Opakujem, v tomto smere  sú mimoriadne znevýhodnení tí,

ktorí si  chcú kúpiť bývalé  podnikové byty. Zoberme  si na-

príklad obecné byty. Tu  automaticky zo zákona majú kupujúci

30-percentnú zľavu.  Zoberme si byty, ktoré  sa predávajú zo

štátneho  vlastníctva. Tu,  ak splatí  kupujúci naraz určitú

sumu peňazí, má  právo na ďalšiu a ďalšiu  splátku. Preto by

som bol rád,  keby sme pomohli ľuďom, ktorí  bývajú v týchto

bývalých podnikových  bytoch, aby sa  dohodli s predávajúcim

na splátkovom kalendári a toto ustanovenie  takýto splátkový

kalendár do troch rokov umožnil.

 

     Pokiaľ  ide o druhý  problém,  ktorý navrhujem  riešiť,

spočíva v tomto: Niektoré  štátne podniky  ešte predtým, ako

prešli cez  privatizáciu, nepreviedli byty  na nájomcov, ale

podpísali s nimi zmluvu o budúcej zmluve. Právni nástupcovia

štátnych  podnikov  však  nie  vždy  rešpektujú obsah týchto

zmlúv. A na  mňa sa obrátilo hádam už 15 alebo 20 skupín ná-

jomcov takýchto bytov, ktorí tvrdia, že štátny podnik s nimi

podpísal zmluvu o budúcej zmluve, lebo už nebol schopný pre-

viesť byty do ich vlastníctva. Ale nový vlastník bytov, teda

obchodná spoločnosť  nie je ochotná  rešpektovať túto zmluvu

o budúcej zmluve,  hoci ja sa  domnievam, že zo  zákona táto

povinnosť vyplýva novému  vlastníkovi bytu. Preto navrhujem,

aby bolo  zavedené v § 29 ods. 4 na  konci  znenie, ktoré by

bolo takéto: "Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o bu-

dúcej zmluve prechádzajú na  právneho nástupcu štátneho pod-

niku v plnom rozsahu."

 

     Aká je dnes prax? Prax je taká, že obchodná spoločnosť,

ktorá vznikla zo štátneho  podniku, odmieta odpredávať tieto

byty a tvrdí: Sme  obchodná spoločnosť  súkromná, nemáme po-

vinnosť tento byt predať a nás  nezaujíma, akú zmluvu podpí-

sal štátny podnik s nájomcom  tohto bytu. Ak by byt predával

štátny podnik, v takom  prípade  má štátny podnik  povinnosť

byt predať, čo je podstatný rozdiel, a to do dvoch rokov odo

dňa  požiadania o prevod. Preto  navrhované  ustanovenie vý-

slovne  ustanovuje  povinnosť  obchodnej  spoločnosti, ktorá

získala byty  na základe zákona o veľkej  privatizácii, reš-

pektovať záväznosť zmlúv o budúcich zmluvách, ktoré podpísa-

li  štátne  podniky s nájomcami  len preto,  lebo už  neboli

z časového dôvodu schopné takéto byty previesť.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, verím, že po prija-

tí zákona, ktorým sme zmenili zákon o dani z darovania, dani

z dedičstva a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, že po

tom,  čo urobíme  aj zmenu v zákone,  ktorým sa  mení  zákon

o dani z príjmu,  verím, že ak by sa  nám podarilo ešte dnes

schváliť tieto  dva pozmeňujúce návrhy, ktoré  sa týkajú ná-

jomcov podnikových bytov, tak  urobíme veľmi veľa preto, aby

sme zrovnoprávnili tú skupinu nájomcov, ktorá je dnes naozaj

veľmi diskriminovaná, a ide o tisícky  obyvateľov Slovenskej

republiky  v porovnaní s nájomcami  obecných  a družstevných

bytov  pri prevode  bytov do  osobného vlastníctva.  Rovnako

chcem,  ak som  dobre počúval  pani spoločnú  spravodajkyňu,

vysloviť možno takú spokojnosť nad tým - ak sa teda nemýlim,

vy ste navrhli hlasovať  negatívne o bode 17 spoločnej sprá-

vy...

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nie o bode 17, ale 1, 6, 9, 11, 14, 18...

 

Poslanec R. Fico:

 

     ... v poriadku, chcem  povedať, že  chcem vysloviť spo-

kojnosť s tým, že nezavádzame tie  nešťastné  zmluvy o budú-

cich zmluvách do zákona o vlastníctve  bytov, pretože tvrdia

to  aj experti,  ktorí sa  zaoberajú problematikou odpredaja

bytov do osobného vlastníctva, že  by to len zbytočne predĺ-

žilo  celý proces  odpredaja bytov  do osobného vlastníctva.

Takže ďakujem za to pochopenie,  ktoré sa v tejto súvislosti

vyslovilo. Prosím  vás o podporu, ide o tisícky  ľudí, ktorí

si zaslúžia,  aby mali rovnaké postavenie ako nájomcovia os-

tatných bytov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

 

     Nech sa páči.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcel by som teda len upozorniť, že pri tlači 964, kto-

rá sa týka novely  zákona o dani z príjmu v znení neskorších

predpisov, bude súčasťou spoločnej správy aj to, čo spomínal

pán poslanec Fico. Prečo to v tejto  súvislosti hovorím? Ho-

vorím to predovšetkým preto, že to  je istý dôvod na to, aby

bolo možné akceptovať jeho  prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa

týka § 18b, kde sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4. Prečo te-

da tieto dve veci spájam?  Spájam ich predovšetkým preto, že

v novele zákona o dani z príjmu  vychádzame týmto vlastníkom

bytov z hľadiska metodiky  zdanenia v ústrety. V tomto usta-

novení ale  ustanovujeme iný režim  vlastníctva, ktorý nado-

budli  privatizáciou,  ako  bol  uzatvorený  v rámci  kúpno-

-predajnej zmluvy. Hovorím to preto, že je to taká pozitívna

kompenzácia, že na jednej strane teda budú pre týchto vlast-

níkov z hľadiska metodiky zdaňovania úľavy, na druhej strane

preberajú na seba tento  záväzok, že umožnia splatiť nadobú-

dateľom kúpnu cenu v splátkach. Prirodzene, je tam explicit-

ne  navrhnuté, že  bezúročná forma  splátky sa  bude v tomto

realizovať.

 

     Čo sa týka druhého  pozmeňujúceho návrhu, nemám výhrady

voči tomuto druhému pozmeňujúcemu návrhu, nechám na uváženie

ctenej snemovni, či teda podporí tento návrh.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si  záverečné slovo spoločná  spravodajkyňa? Nie.

Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najprv k hlasovaniu o návrhoch zo  spoločnej správy a po-

tom o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o jednotlivých bodoch  spoločnej správy, kde  odporúčam spo-

ločne  schváliť  body 2, 3, 4, 5, 7, 8, 10,  12, 13, 15, 16,

17, 19...

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Moment, trošku pomalšie, lebo tam môžu nastať potom ne-

jaké nedorozumenia.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Už raz som ich čítala.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ale rýchlo. Prosím, zopakujte to.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     V spoločnej správe ich máte presne uvedené, ktoré odpo-

rúčame schváliť alebo neschváliť. Ku každému bodu je napísa-

né, ktoré  odporúčame schváliť alebo  neschváliť. Myslím si,

že ste si ich mali naštudovať.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Kým sa  obhajujeme, tak tie  čísla už mohli  byť vonku.

Nech sa páči, ešte raz prečítajte návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Body 2, 3, 4, 5, 7, 8,  10, 12, 13, 15, 16, 17, 19 ges-

torský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský  výbor  odporúča  neschváliť  body  spoločnej

správy 1, 6, 9, 11, 14 a 18.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pre moje uspokojenie len chcem vedieť od poslanca Fica,

to je bod 18? Lebo ste spomínali bod 17.

 

     (Odpoveď poslanca z pléna.)

 

     Dobre, ďakujem.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor odporúča tieto body spoločne neschváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Body 1, 6, 9, 11, 14 a 18 sme neschválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  budeme hlasovať o pozmeňu-

júcich návrhoch skupiny poslancov,  ktoré predniesol pán po-

slanec Fico.  Po dohode s ním  odporúčam hlasovať o obidvoch

pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa  páči, prezentujme sa a  hlasujme. Tieto návrhy

vyslovene vecne dopĺňali aj tie predchádzajúce.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Môj názor je ten, že ich treba prijať.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto dva pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nakoľko v skrátenom  legislatívnom konaní  sa nepoužijú

obmedzenia  pre  druhé a tretie  čítanie, podľa  príslušných

ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu

čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 182/1993 Z. z.

o vlastníctve  bytov a nebytových  priestorov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 151/1995 Z. z.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Súčasne uzatvá-

ram rozpravu, pretože ani písomne, ani ústne sa nikto nepri-

hlásil.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje  opravu legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb. Nikto, ani 30 poslancov nedá-

va pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy  smerujúce k odstráneniu

chýb z druhého  čítania.  Vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode

programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku  pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve  bytov  a  nebytových

priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 151/1995 Z. z. (Potlesk.)

 

     Mimoriadne ma teší, že tento zákon sme schválili v rám-

ci spolupráce koaličných a opozičných poslancov a veľmi kon-

krétne a vecne.

 

     Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 286/1992 Zb. o daniach  z príjmov  v znení  neskorších

predpisov  a o zmene a  doplnení  zákona  číslo 563/1991 Zb.

o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 272/1996 Z. z.

 

     Pripomínam,  že Národná  rada  vyslovila  súhlas s jeho

prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní.

 

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 964 a spoločnú  správu výboru  schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 964a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní minister financií Sloven-

skej republiky pán Miroslav Maxon.

 

     Prosím  pána  ministra a dúfam,  že sa  nám podarí naše

sklzy z doobeda dohnať.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predložený návrh  novely  zákona o daniach z príjmov si

predovšetkým kladie  za cieľ premietnuť  do súčasne platného

zákona záväzky Slovenskej republiky,  ktoré vyplynuli z prí-

stupového procesu do OECD za oblasť daní.

 

     Chcel by som vás  informovať v súvislosti s týmto pred-

kladaným  návrhom, že v januári  tohto  roku  sa uskutočnila

previerka,  examinácia vo  Výbore pre  dane Organizácie  pre

hospodársky rozvoj. S potešením  musím  konštatovať, že táto

previerka sa  skončila veľmi  pozitívne a bolo to  predmetom

diskusie aj na mojom ostatnom rokovaní s generálnym tajomní-

kom pánom Johnstonom, s ktorým som sa stretol minulý týždeň.

 

     Ide o odporúčanie  Rady  OECD  číslo 126 z roku 1995 na

vymedzenie, ocenenie a transferu  medzi  prepojenými spoloč-

nosťami, ku ktorému Slovenská  republika pristúpila v súlade

s uznesením vlády číslo 428 z roku 1997. Toto odporúčanie je

vyjadrené v tej časti  návrhu novely  zákona, ktorá upravuje

metódy,  spôsoby tvorby  cien medzi  ekonomicky a personálne

prepojenými  osobami a zároveň  umožňuje  správcovi daní pri

daňovej kontrole upraviť uplatňované  ceny vtedy, keď dohod-

nuté ceny  medzi prepojenými spoločnosťami  sa výrazne líšia

od cien, ktoré by si dohodli medzi sebou osoby, ktoré nie sú

vzájomne prepojené. Toto  ustanovenie v návrhu novely zákona

má mimoriadny  význam z dôvodu, že  podhodnotenie cien medzi

prepojenými osobami má negatívny vplyv na ich daňový základ,

a tým aj na výšku ich daňovej povinnosti.

 

     Predkladaný návrh  novely rieši aj  vytvorenie právneho

rámca na podporu zahraničných investícií. Uvedené je v návr-

hu vyjadrené  tým, že v prípade,  ak daňovník, ktorý podniká

vo výrobnom odvetví, ktoré zabezpečuje hospodársku a sociál-

nu politiku, investuje v priebehu každého zdaňovacieho obdo-

bia  počas 5 rokov minimálne 200 miliónov Sk  zo  zdrojov zo

zahraničia - na porovnanie teda ide o 6 miliónov  amerických

dolárov - na nákup  hmotného  majetku slúžiaceho na  výrobu,

môže si znížiť vykázanú daň každoročne až o 75 %.

 

     Ďalšia podmienka na uplatnenie  zníženia dane sa viaže

k zvýšeniu výroby medziročne najmenej o 25 % alebo úhrnne za

5 rokov o 1 miliardu Sk.

 

     K tomuto  ustanoveniu  spoločnej správy  je pozmeňujúci

návrh, ktorý odsúhlasil gestorský výbor pre financie, rozpo-

čet a menu a za predkladateľa k tomuto pozmeňujúcemu návrhu,

tak  ako ho  bude navrhovať  spoločná spravodajkyňa,  nemám

výhrady.

 

     Pre informáciu  uvádzam, že aj keď  daňové úľavy nie sú

jediným prostriedkom na zvyšovanie atraktívnosti krajiny pre

zahraničných  investorov,  používajú tento nástroj v rôznych

podobách aj niektoré reformované  krajiny strednej a východ-

nej Európy. Už pri prvom čítaní som uviedol, že v Českej re-

publike sa  taktiež  pripravuje v daňovej oblasti opatrenie,

ktoré bude založené na možnosti  odkladu platby dane z príj-

mov právnických osôb  na obdobie 5 rokov a o poskytnutí tzv.

daňovej dotácie možnosť nevyrovnať  si daň. Podmienka na vy-

užitie  výhody  sa  viaže k investíciám do  spracovateľského

priemyslu.

 

     V Českej republike minimálne táto investícia musí pred-

stavovať 10 miliónov  amerických dolárov. Daňové zvýhodnenie

v Maďarskej republike sa viaže  napríklad na zvýhodnené zda-

ňovanie dividend, ktoré sú vyplácané nerezidentom oproti to-

mu, ako sú zdaňované dividendy rezidentov.

 

     Ďalším zvýhodnením sú  napríklad rozdielové sadzby dane

investorov pre domáce podnikateľské subjekty a pre zahranič-

né subjekty. Treba ale podotknúť,  že sadzba daní nie je je-

diným kritériom na porovnanie z dôvodu, že dôležitú úlohu tu

zohráva predovšetkým veľkosť daňového základu.

 

     V Poľskej republike platný daňový systém dáva zahranič-

ným investorom možnosť rýchleho  odpisu vybraných druhov in-

vestícií, veľkosť ktorých  závisí od objemu preinvestovania.

Poľská republika  využíva na stimuláciu  investícií prevažne

špeciálne ekonomické zóny, ku  ktorým sa viaže 100-percentné

daňové zvýhodnenie počas 10 rokov a 50-percentné zvýhodnenie

počas ďalších rokov za predpokladu, že daňovník pokračuje vo

svojej činnosti.

 

     V súvislosti s takto predkladaným návrhom novely zákona

o dani z príjmu  by  som  vás chcel  informovať, že v záujme

podnietiť záujem zahraničných  investorov investovať na Slo-

vensku ministerstvo financií v tomto období pripravuje vlád-

ne  nariadenie,  ktorým  sa  ustanovuje  špecifický  prístup

k tzv. slobodným colným zónam, pretože tam dosiaľ oprávnenia

ministerstva financií a vlády v tomto smere sú dosť obmedze-

né a práve toto vládne nariadenie by malo dávať väčší pries-

tor pre režim, nie  napríklad v rámci aktívneho zošľachťova-

cieho styku, ale v rámci slobodnej colnej zóny.

 

     Vo všeobecnosti teda možno povedať, že daňové motivačné

opatrenia, skôr ich teda nazývame daňový úver, sú len jedným

z mnohých nástrojov používaných  na povzbudenie priamych za-

hraničných investícií a neexistuje  jednotné pravidlo na ich

uplatnenie. Platí ale všeobecná  zásada, že pri ich uplatňo-

vaní  nesmie byť  diskriminovaný  nijaký z uchádzačov, nesmú

dlhší čas podporovať  ekonomicky  neživotaschopné subjekty a

nesmú ovplyvňovať  hospodársku súťaž. Tieto  pravidlá sú za-

kotvené v medzinárodných  dohodách, je  to napríklad  Rímska

dohoda, Dohoda o VTO a podobne.

 

     Predkladaný návrh zákona rieši aj zrovnoprávnenie daňo-

vých  podmienok pri  zdaňovaní niektorých  príjmov fyzických

a právnických  osôb,  napríklad  úrokov z vkladov v korunách

a devízach. K uvedenému je potrebné poznamenať, že k navrho-

vanému riešeniu sa dospelo z dôvodu,  že od 1. 4. 1998 nado-

budne  účinnosť  novela  devízového  zákona, ktorá významným

spôsobom  liberalizuje podmienky  na získavanie  devíz, ruší

limit  na výmenu  slovenských korún  na cudziu  menu, čo  sa

v sekretariáte  OECD  privítalo  z  hľadiska liberalizačných

krokov veľmi pozitívne.

 

     Z uvedeného dôvodu, ale  aj z dôvodu zabezpečenia daňo-

vej spravodlivosti, ktorá v súčasnosti  bola narušená, navr-

huje sa, aby úroky plynúce z vkladov fyzických a právnických

osôb podliehali 15-percentnej osobitnej sadzbe dane bez roz-

dielu, či plynú z vkladov v cudzej mene, alebo v slovenských

korunách.

 

     Predkladaný návrh  ďalej obsahuje legislatívnotechnické

úpravy, ktoré vyplynuli z praxe  pri uplatňovaní zákona a na

ktoré upozorňovali tak daňové subjekty, ako aj správca dane.

Vzhľadom na to, že ide o daňový zákon, kde by zmeny mali ko-

rešpondovať so  zdaňovacím obdobím, aby  nenarušili podnika-

teľské  zámery v priebehu zdaňovacieho  obdobia, navrhuje sa

účinnosť tejto  novely od 1. januára  roku 1999. Účinnosť je

dôležitá aj z dôvodu znenia tohto ustanovenia návrhu zákona,

ktorý rieši reinvestovanie daňovej povinnosti.

 

     Ekonomický dosah navrhovanej právnej úpravy v súčasnos-

ti nie je možné zodpovedne  vyčísliť, možno iba odhadnúť po-

zitívny vplyv tohto ustanovenia návrhu, ktorý sprísňuje pra-

vidlá na  ocenenie  transferu a navrhovaného zdanenia úrokov

plynúcich z vkladov.

 

     Pokiaľ  ide o vytvorenie  možnosti  reinvestovať daňovú

povinnosť, je potrebné povedať, že uvedené nie je možné hod-

notiť iba vo väzbe  na daň z príjmu a nevidieť v širších sú-

vislostiach  napríklad  devízové  príjmy,  ktoré budú plynúť

z produkcie,  vytvorenie  nových  pracovných  príležitostí a

v neposlednom rade  aj cez daň z pridanej  hodnoty, ktorá sa

bude viazať na predaj v tuzemsku.

 

     Predložený návrh novely  zákona bol predmetom rokovania

Legislatívnej rady vlády aj vlády Slovenskej republiky a bol

som vládou Slovenskej republiky splnomocnený v takomto znení

návrh  novely zákona,  ktorým sa  mení zákon  číslo 286/1992

Zb., predložiť na rokovanie  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     V spoločnej správe sú uvedené viaceré pozmeňujúce návr-

hy, ktoré majú  legislatívnotechnický charakter, sú akcepto-

vané skoro všetky. Významnú časť pozmeňujúcich návrhov, kto-

ré vecne riešia navrhované  znenie, po diskusii predovšetkým

v gestorskom výbore v rozsiahlej miere s predkladateľom, te-

da mnou, akceptujem,  ale o tom už vás  bude informovať spo-

ločná spravodajkyňa.

 

     Vážené dámy a páni, dovoľte  mi, aby  som  vás požiadal

o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu  pani poslankyňu Bartoší-

kovú, aby  nás informovala o výsledkoch  rokovania jednotli-

vých výborov a o stanovisku gestorského výboru.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predložila spoločnú správu Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie a  Výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o prerokovaní

vládneho návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo

286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskorších predpi-

sov a o zmene a doplnení  zákona číslo 563/1991 Zb. o účtov-

níctve v znení  zákona  Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 272/1996 Z. z., ktorý máme  ako tlač 964, v druhom čí-

taní podľa § 79 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu ako  gestorský  výbor  podáva Národnej  rade

Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 998

z 26. 3. 1998 pridelila vládny  návrh zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v zne-

ní neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  zákona  číslo

563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 272/1996 Z. z., ktorý  máme ako tlač

964, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu, Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom  termíne,  t. j. do 30. apríla 1998.  Gestorský

výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov

Národnej rady  Slovenskej  republiky  podané v súlade s § 75

ods. 2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov Vý-

bor Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo

uznesením číslo 335 zo dňa 15. apríla 1998.

 

     2. Odporúčanie pre  Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústav-

noprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky uznesením

číslo 619 zo  dňa 29. apríla 1998, Výbor  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie  uznesením  číslo 545 zo dňa 29. apríla 1998 a Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu uznesením číslo 662 zo dňa 6. mája 1998.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

k tejto  správe  vyplývajú  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,

ktoré sú uvedené v spoločnej správe  výborov ako body 1 - 31

v časti IV.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať  spoločne o bodoch 1 až 6, 8, 10 až 13, 16

až 30 s odporúčaním  gestorského výboru  schváliť ich, o bo-

doch 7, 9, 14, 15 a 31 s odporúčaním  gestorského výboru ne-

schváliť ich.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 286/1992

Zb. o daniach  z príjmov  v  znení  neskorších  predpisov  a

o zmene a doplnení  zákona  číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

272/1996 Z. z., ktorý  máme  ako tlač 964, vyjadrených v ich

uzneseniach  uvedených pod bodom III tejto správy a v stano-

viskách poslancov gestorského  výboru vyjadrených v rozprave

k tomuto návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  číslo 286/1992 Zb. o da-

niach z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a do-

plnení zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení záko-

na Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 272/1996 Z. z.,

schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky o vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení

a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v zne-

ní neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  zákona  číslo

563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 272/1996 Z. z., bola schválená uzne-

sením gestorského  výboru číslo 663 zo dňa 6. mája 1998. Vý-

bor určil  poslankyňu Máriu Bartošíkovú  za spoločnú spravo-

dajkyňu výborov. Zároveň ju poveril:

 

     1. predniesť spoločnú správu  výborov na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,

 

     2. navrhnúť  Národnej rade Slovenskej  republiky postup

pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení rozpravy k nej  podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skončila som, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej.

 

     Otváram súčasne rozpravu o tomto bode programu. Písomné

prihlášky  nemám žiadne.  Mieni sa  niekto prihlásiť  ústne?

Nie. Považujem toto jednak za ukončenú rozpravu o tomto bode

a, samozrejme, nedávam možnosť  prihlásiť sa ešte niekomu do

rozpravy.

 

     Chce zaujať stanovisko pán minister?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Bol som oslovený v pléne,  ako je to so zúročením deví-

zového účtu.  Bolo by možno zaujímavé, keby  sme  sa zahrali

hru, kto má teda z nás  devízový účet, keby zdvihol ruku. Ja

teda mám devízový účet a nepovažujem  za vhodné, vážené dámy

a páni, aby sme vytvárali nerovnocenné podmienky pre komerč-

né  banky na  tom, že  situácia je  taká, aká  je. Je to len

v prospech komerčných bánk, nech  sa komerčné banky zamyslia

nad tým,  ak chcú spravovať naše  devízové účty, nech zvýšia

úrokové sadzby z týchto  devízových účtov.  Myslím si, že je

to spravodlivé.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chce aj pani poslankyňa  Bartošíková na základe prechá-

dzok v pléne odpovedať na nejakú otázku? Nie. Ďakujem pekne.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     gestorský výbor odporúča Národnej  rade, aby o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej

správe, hlasovala v spoločnom  hlasovaní o bodoch, ktoré od-

porúča schváliť, a v spoločnom hlasovaní o bodoch, ktoré od-

porúča neschváliť. Stanovisko gestorského výboru s odporúča-

ním schváliť sa dotýka  týchto bodov spoločnej správy, ktoré

prečítam a budeme o nich hlasovať naraz: body 1 až 6, bod 8,

body 10 až 13 a body 16 až 30. Gestorský výbor odporúča tie-

to vymenované body spoločnej správy schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, to sú  návrhy spoločnej správy. Body 1 až

6, 8, 10 až 13, 16 až 30.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech sa páči, pokračujeme ďalej.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Gestorský výbor odporúča v spoločnom hlasovaní nesúhla-

siť s bodmi spoločnej správy 7, 9, 14, 15 a 31.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Budeme  hlasovať  o bodoch 7, 9, 14, 15 a 31. Gestorský

výbor navrhuje hlasovať v negatívnej pozícii.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     To znamená, že body  spoločnej správy 7, 9, 14, 15 a 31

sme neprijali.

 

     Nakoľko v skrátenom  legislatívnom konaní  sa nepoužijú

obmedzenia  pre  druhé a tretie  čítanie, podľa  príslušných

ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu

čítaniu o uvedenom vládnom návrhu zákona.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa, či

má  niekto  záujem  navrhnúť  opravu legislatívnotechnických

alebo jazykových chýb.

 

     Nech sa páči, poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Keďže sme v spoločnej  správe  schválili  bod 10, ktorý

v § 23a vypúšťa  odseky 3, 4 a 5, je  potrebné v rámci tech-

nickej opravy opraviť bod 32 vládneho návrhu zákona v takom-

to zmysle. Bod 32 sa týka § 23 ods. 10, kde sa v druhej vete

hovorí: "Na jeho  určenie sa použije  postup uvedený v § 23a

ods. 3." Keďže sme odsek 3 vypustili, je potrebné slová "od-

sek 3" vypustiť aj z vládneho návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Neviem, či každý toto všetko môže sledovať, pretože te-

raz ide o úpravu legislatívnu alebo  technickojazykovú. Pro-

sím, pomalšie.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     opakujem, ide o technickú  opravu v nadväznosti na pri-

jatý  pozmeňujúci  návrh pod  bodom 10 na strane 5 spoločnej

správy. V bode 10 spoločnej  správy  sme vypustili odseky 3,

4 a 5, musíme teda odvolávku na  odsek 3 vypustiť aj z vlád-

neho návrhu zákona z bodu 32. To znamená, že nové znenie bu-

de: "Na jeho určenie sa použije postup uvedený v § 23a."

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ak je  každému jasné, tak môžeme o tom  hlasovať. Nemám

celkom čisté svedomie.  Je to legislatívnotechnická jednodu-

chá pripomienka,  ktorej  porozumel každý z poslancov. Dávam

o tejto veľmi  jednoduchej legislatívnotechnickej  jazykovej

pripomienke hlasovať. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Národná rada  bude  hlasovať o vypustení  slov odseku 3

z bodu 32 vládneho návrhu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     To znamená, že sme odsúhlasili túto úpravu.

 

     Keďže v rámci tohto  čítania  neboli podané žiadne  iné

pozmeňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku

pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa  mení  a dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov v znení neskorších  predpisov a o zmene a doplnení

zákona  číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení  zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1996 Z. z.

 

     V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

 

     vládnom  návrhu  zákona  o  štátnej  službe  colníkov a

o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

 

     Pripomínam, že k uvedenému  vládnemu  návrhu zákona Ná-

rodná rada vyslovila  súhlas s jeho prerokúvaním v skrátenom

legislatívnom konaní.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 966 a správu výborov máte pod číslom 966a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní minister financií Sloven-

skej republiky pán Miroslav Maxon.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ak prvý  zákon, ktorý som  dnes predkladal, mal  predo-

všetkým sociálny  dosah, druhý návrh,  ktorý som predkladal,

ekonomický dosah, tak tento  zákon, ktorý predkladám o štát-

nej službe  colníkov, má aj  sociálny a aj  mimoriadne veľký

ekonomický dosah.

 

     Tento predkladaný návrh  zákona o štátnej službe colní-

kov a o doplnení  niektorých ďalších zákonov bol vypracovaný

po predchádzajúcich  rokovaniach o potrebe  zaviesť služobný

pomer colníkov a ustanoviť  colnú správu ako ozbrojený zbor.

O tejto téme sa na  rôznych úrovniach rokovalo niekoľkokrát.

Nikdy  sa  však  tento  problém  nedoriešil a pracovnoprávne

vzťahy colníkov  naďalej upravuje Zákonník  práce. Náročnosť

práce  colníkov je  porovnateľná s náročnosťou  práce  iných

ozbrojených zložiek,  dostatočne sa však  nerieši ani otázka

sociálneho a nemocenského zabezpečenia colníkov.

 

     Služobný pomer  colníka sa bude  vzťahovať len na  tých

zamestnancov, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z colného zákona

a iných všeobecne  záväzných právnych predpisov,  na základe

ktorých  colné  orgány  vykonávajú  svoje oprávnenia vrátane

medzinárodných zmlúv. Nebude sa  teda vzťahovať na administ-

ratívny a technický personál,  ktorý neplní úlohy podľa col-

ných predpisov.

 

     Zavedenie služobného pomeru colníkov  nie je možné chá-

pať len ako snahu o získanie  určitého zvýhodnenia v oblasti

sociálnych istôt. Predovšetkým pôjde o sprísnenie vzťahov vo

všetkých oblastiach služobnej disciplíny a aj v oblasti dis-

ciplinárneho konania.

 

     Služba v jednotlivých orgánoch colnej správy je zo spo-

ločenského hľadiska nepochybne  mimoriadne významná zabezpe-

čovaním veľkej  časti príjmov štátneho rozpočtu.  Len v roku

1997 to bolo viac ako 93 miliárd Sk. Rovnako  tak z hľadiska

ochrany a negociačnej  funkcie cla uplatňovanie prostriedkov

colnej politiky  pri ochrane ekonomiky  Slovenskej republiky

a účasti colnej správy  na činnosti medzinárodných organizá-

cií, ako je Svetová  obchodná organizácia, Svetová colná or-

ganizácia, je  prácu colnej správy nutné  hodnotiť ako veľmi

významnú až nezastupiteľnú.

 

     Činnosť  colníkov nemožno  chápať ako  prácu klasického

úradníka. Platobné povinnosti viažuce  sa k colnému dlhu nie

sú povinnými  osobami vždy  plnené dobrovoľne. Z toho dôvodu

musia colníci vyvinúť veľkú aktivitu nie v rámci kancelárie,

ale  predovšetkým v teréne. Colná správa  sa vykonáva predo-

všetkým v colnom pohraničnom  pásme, v colnom  priestore po-

hraničných colných  úradov umiestnených na  colných priecho-

doch, priechodoch colných úradov vo vnútrozemí a mimo colné-

ho  priestoru, v podnikoch a v rámci  nej sa  vykonáva colná

kontrola, colné konanie,  rôzne druhy prešetrovania, zisťuje

sa, či  tovar a dopravné  prostriedky prestúpili cez  štátnu

hranicu v súlade s colnými  predpismi a vykonávajú sa ďalšie

opatrenia podľa colného zákona.  Ide napríklad o pátranie po

tovare, ktorý unikol  colnému dohľadu, odhaľovanie pašovania

tovaru,  narkotických a psychotropných  látok, odhaľovanie a

rozhodovanie o colných priestupkoch a colných deliktoch, pl-

nenie  úlohy  policajných  orgánov,  ak  ide o trestné  činy

spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov, vykoná-

vanie následnej kontroly po prepustení tovaru a uskutočňova-

nie výkonu  rozhodnutí exekúciou. Znamená  to množstvo admi-

nistratívy  spojenej s vydávaním individuálnych právnych ak-

tov a ich preskúmavaním v druhom  stupni, prevádzkovanie in-

formačných systémov a výkon opatrení proti neplatičom.

 

      Okrem  ekonomických záujmov  štátu colníci  vykonávajú

ochranu  záujmov všetkých  významnejších  rezortov a plnenie

úloh v rámci medzinárodných zmlúv. Tak napríklad je to plne-

nie v oblasti  devízového hospodárstva, uplatňovania obchod-

nopolitických opatrení vrátane licenčnej politiky...

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím o pokoj v snemovni. Prosím vás, venujte pozornosť

a akceptujte aj to, že hovorí minister.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     ... dodržiavania  veterinárnych   a  rastlinolekárskych

predpisov, ochrany pred  nežiaducim vývozom chránených živo-

číchov a rastlín, zabezpečovania  režimu  pri dovoze, vývoze

a tranzite odpadových látok,  dodržiavania predpisov pre vý-

voz, dovoz a tranzit  zbraní, archívnych a matričných  doku-

mentov,  kontroly  vývozu,  dovozu  a  tranzitu jedov, iných

škodlivých látok,  omamných a psychotropných  látok, ochrany

pred  nežiaducim  vývozom  národných a kultúrnych pamiatok a

v oblasti uplatňovania certifikácie výrobkov.

 

     Štátnu službu  vykonávajú colníci v uniforme s oprávne-

ním nosiť a použiť zbraň a na základe zákona majú oprávnenia

a prostriedky,  ktorými bezprostredne  zasahujú do ústavných

práv a slobôd  osôb. Veľmi často  musia riešiť aktívny odpor

pri odňatí  tovaru colnému dohľadu,  realizácii ekonomických

podvodov  organizovaným  spôsobom, v rámci určovania  colnej

hodnoty odhaľovať predkladanie  podvodných dokladov a zabra-

ňovať priamemu  pašovaniu tovaru cez  hranice. Často sú  pod

tlakom korupcie alebo hrozby násilia.

 

     Podľa spomenutých skutočností  je možné konštatovať, že

štátna služba  colníkov kladie vysoké  nároky na ich  odbor-

nosť,  morálku,  duševné a fyzické  vypätie a je  spojená aj

s ohrozením ich života.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, z toho  dôvodu  sa  dospelo

k názoru,  že práca  colníkov si  vyžaduje špecifickú právnu

úpravu v pracovnoprávnych  vzťahoch. Plnenie  povinností da-

ných colným zákonodarstvom a už spomínaná nutnosť prekonáva-

nia odporu povinných osôb, ich  snaha spôsobovať colné a da-

ňové úniky, a to aj  organizovaným spôsobom, si vyžaduje za-

vedenie nového zodpovednostného systému, s tým spojenou zme-

nou  na  ozbrojený  zbor,  založenie pracovnoprávneho vzťahu

colníkov  na služobnom  pomere, ktorého  základom  je systém

služobnej  disciplíny s dôsledným plnením  služobných povin-

ností  ustanovených právnymi  predpismi, služobnou prísahou,

rozkazmi a pokynmi nadriadených a osobnou  zodpovednosťou za

plnenie úloh.

 

     Vážené  dámy a  páni, chcel  by som  vás informovať, že

znenie tohto  zákona, tak ako ho  predkladá vláda Slovenskej

republiky,  bolo  prerokované  aj  s predstaviteľmi  odborov

v colnej správe, ktorí s týmto predloženým návrhom vyslovujú

súhlas.

 

     V ekonomickom  zdôvodnení  realizácie  zákona o štátnej

službe colníkov sú vypočítané  náklady na odmeňovanie a ďal-

šie  náležitosti pri  zavedení služobného  pomeru z hľadiska

financovania. Prostriedky, ktoré  sú podľa tohto zdôvodnenia

potrebné v rámci realizácie zákona o služobnom pomere colní-

kov, Ministerstvo financií Slovenskej  republiky v rámci ka-

pitoly ministerstva financií vyčlenilo.

 

     Vzhľadom na mimoriadny význam tohto zákona, vážené dámy

a páni, prosím vás o podporu  vládneho návrhu zákona o štát-

nej službe colníkov.

 

     Vopred vám za vašu podporu ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby nás poinfor-

movala o výsledkoch  rokovania  vo  výboroch a  o stanovisku

gestorského výboru.  Kým príde, poviem ešte  jednu vetu. Ide

ozaj o zákon, na ktorý dlhé roky v pokoji colníci čakali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky  o  prerokovaní  vládneho  návrhu  zákona

o štátnej  službe  colníkov a o zmene a doplnení  niektorých

ďalších zákonov v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila vládny ná-

vrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

výboru pre financie,  rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výbo-

ru, výboru  pre  zdravotníctvo a sociálne  veci a výboru pre

obranu a bezpečnosť.

 

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne, teda do 30. 4. 1998. K predmetnému ná-

vrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky  kladné  stanoviská, t. j. odporúčanie pre  Národnú  radu

Slovenskej republiky návrh schváliť  bez pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhov dva výbory, a to výbor  pre obranu a bez-

pečnosť a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Odporúča-

nie  pre Národnú  radu Slovenskej  republiky návrh  schváliť

s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi  dva výbory, a to ús-

tavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu.

 

     Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich  návrhoch  v  spoločnej  správe  takto:  spoločne

odporúča schváliť  body 1 až 5, 6 až 14, 16 až 30, 33 až 36,

37 až 42, 44 až 48. Spoločne neschváliť odporúča body 7, 15,

31, 32, 35 a 43.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, gestorský výbor

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona o štátnej  službe colníkov a o zmene a doplnení niekto-

rých ďalších  zákonov v druhom  čítaní schváliť. Zároveň  ma

poveril predniesť spoločnú správu  výborov na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  postup pri hlasovaní o po-

zmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch,  ktoré vyplynuli z roz-

pravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení roz-

pravy k nej.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pretože písomné

prihlášky nemám  žiadne, čakám na ústne.  Nikto sa neprihlá-

sil, považujem rozpravu za  ukončenú. Pán minister nemá záu-

jem vystúpiť,  pani spravodajkyňa tiež  nie. Vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.  Podľa § 83 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej

správy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, gestorský výbor

odporúča  hlasovať o pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhoch

spoločne. Spoločne  odporúča schváliť body, tak  ako som ich

predniesla. Sú to  body 1 až 5, 6 až 14, 16 až 30, 33 až 36,

37 až 42, 44 až 48.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, páni poslanci a pani poslankyne, aby ste prišli

do sály, budeme hlasovať.

 

     Pani  poslankyňa  navrhuje  body 1 až 5, 6 až 14, 16 až

30, 33 až 36, 37 až 42, 44 až 48 s tým, že  gestorský  výbor

ich navrhuje schváliť.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Pokúsime  sa hlasovať  ešte  raz.  Ide o body spoločnej

správy, ktoré uviedla pani spravodajkyňa.

 

     Pán poslanec Hrnko je tu, aj Ferko Mikloško bude hlaso-

vať.  Ide  o  colný  zákon,  ktorý  je  mimoriadne dôležitý,

colníci čakali dlho a nezaslúžia si  to, aby sme im ho neod-

hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor odporúča spoločne neschváliť tieto body

spoločnej správy: 7, 15, 31, 32, 35 a 43.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech  sa páči,  hlasujeme. Aj  pán poslanec  Cabaj bude

hlasovať. Ide o body 7, 15, 31, 32, 35 a 43, ktoré gestorský

výbor navrhuje neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú

obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných us-

tanovení zákona  o rokovacom poriadku  pristúpime k tretiemu

čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnej službe colníkov a

o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

 

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nie sú legisla-

tívne,  legislatívnotechnické ani  jazykové úpravy. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh sme schválili.

 

     Gratulujem colníkom. (Potlesk.)

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pán generálny riaditeľ  Kaličiak nemôže predstúpiť pred

snemovňu.  Je  jeden  z gestorov  tohto  zákona v spolupráci

s mojimi pracovníkmi.  Celý tento proces trval  viac ako tri

roky, takže dovoľte mi v mene  všetkých colníkov úprimne vám

poďakovať za schválenie a podporu  tohto vládneho návrhu zá-

kona.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán podpredseda Andel má faktickú poznámku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by som ešte poďakovať,  keď tu máme aj šéfa, col-

níkom, že v sobotu  zachránili česť Národnej rady Slovenskej

republiky, nakoľko sme sa  zúčastnili na futbalovom turnaji.

Boli tam iba dvaja poslanci a ostatné za nás dotiahli colní-

ci. Prosil by  som, keby ste im odovzdali  aj naše poďakova-

nie. Samozrejme, aj colníčkam. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec Moric chce  mať faktickú poznámku procedu-

rálneho charakteru?

 

     Prosím vás, zapnite mu mikrofón.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcem práve upozorniť šéfa colníkov,  keď je tu, aby sa

pozrel, kto za tento zákon hlasoval, koľko tu bolo poslancov

a odkiaľ. Nech je trošku "špásu".

 

     Ďakujem.

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím vás, upokojme  sa a pokračujeme nasledujúcim bo-

dom programu, ktorým je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o sociálnej pomoci.

 

     Pripomínam, že k uvedenému  návrhu  zákona Národná rada

vyslovila súhlas s jeho prerokovaním v skrátenom legislatív-

nom konaní.

 

     Vládny návrh  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

949, spoločnú správu výborov ako tlač 949a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych

vecí a rodiny pán Vojtech Tkáč.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vládny  návrh  zákona o sociálnej  pomoci je  výsledkom

koncepcie transformácie  sociálnej sféry. Bude  tvoriť jednu

z troch základných  súčastí novej architektúry  spolu so so-

ciálnym poistením a štátnou sociálnou podporou.

 

     Návrh  zákona konštatuje,  že sociálnou  pomocou je so-

ciálna  prevencia a riešenie  hmotnej  núdze alebo sociálnej

núdze, ak si ich nemôže občan  riešiť sám ani s pomocou svo-

jich blízkych - svojej rodiny. Vychádzame tiež z konštatova-

nia a normatívu  článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republi-

ky, podľa ktorého každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na

takú pomoc,  ktorá je nevyhnutná  na zabezpečenie základných

životných  podmienok. V rámci foriem  riešenia hmotnej núdze

a sociálnej  núdze sa  navrhuje ponechať  niektoré osvedčené

formy, akou je sociálne poradenstvo, sociálno-právna ochrana

a zo sociálnych služieb je to opatrovateľská služba, organi-

zovanie  spoločného  stravovania,  starostlivosť  zariadenia

a sociálna  pôžička.  Novou  sociálnou  službou je prepravná

služba.

 

     V súčasnosti v oblasti  sociálnej  starostlivosti platí

na Slovensku asi 70 druhov  dávok a služieb. Na základe ana-

lýzy obsahu  sociálnej reformy sa  dnes bude poskytovať  len

jedna dávka  sociálnej pomoci, ktorou sa  bude riešiť hmotná

núdza v porovnaní s dnešným nepriehľadným počtom.

 

     V  oblasti  kompenzácie  sa  navrhujú  viaceré  peňažné

príspevky. Ponechať  chceme osvedčené účelové  peňažné dávky

sociálnej starostlivosti, ktoré sa menia, teda transformujú,

na peňažný príspevok na  zaobstaranie pomôcky vrátane úpravy

pomôcky,  peňažný  príspevok  na  opravu  pomôcky s výnimkou

príspevku na  opravu osobného motorového  vozidla, ďalej pe-

ňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný

príspevok na prepravu, peňažný príspevok na úpravu bytu ale-

bo rodinného  domu, alebo na  úpravu garáže. Novým  peňažným

príspevkom je príspevok na osobnú asistenciu.

 

     Súčasťou nového zákona je...

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ak  tie diskusné  krúžky  chcete  robiť, urobte  ich na

chodbe. Prosím vás, kto nemá  záujem, nech nepočúva, ale nie

je to celkom korektné.

 

     Nech sa páči.

 

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Návrh zákona ďalej upravuje organizáciu sociálnej pomo-

ci, v rámci ktorej sa ustanovuje pôsobnosť štátnych orgánov,

ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slo-

venskej republiky, krajské úrady, okresné úrady, Centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

 

     Viac zmien sa  predpokladá v ustanovení  pôsobnosti ob-

cí, ktoré budú vykonávať  niektoré pôsobnosti ako svoju ori-

ginálnu pôsobnosť. Chceli sme v zákone  vytvoriť priestor na

vstup  neštátnych  subjektov,  teda pre  právnické a fyzické

osoby,  ktoré majú  postavenie  neštátneho subjektu, na pod-

mienky na poskytovanie  sociálnej  pomoci, a to predovšetkým

v oblasti sociálnych služieb,  vykonávania sociálnej preven-

cie a poskytovania sociálneho  poradenstva. Využívajú sa in-

štitúty registrácie neštátneho subjektu v prípade poskytova-

nia sociálnych  služieb a akreditácie na vykonávanie sociál-

nej prevencie a na poskytovanie sociálneho poradenstva.

 

     Úprava právnych  vzťahov v oblasti poskytovania sociál-

nej  pomoci neštátnymi  subjektmi  by  mala byť  základom na

vstup neštátnych  subjektov do sociálnej  sféry. Upravujú sa

tiež podmienky na poskytnutie finančného príspevku neštátne-

mu  subjektu a obci na  úhradu  nákladov  za sociálnu službu

a jednorazového účelového finančného príspevku.

 

     V tejto  súvislosti mi na záver  dovoľte poznamenať, že

v novom systéme sociálnej pomoci, ktorý sa odkláňa od systé-

mu sociálnej starostlivosti, ide o nevyhnutnosť zabezpečenia

sociálnych  služieb v potrebnej  kvalite  i  kvantite,  a to

v nadväznosti na predpokladaný  demografický vývoj obyvateľ-

stva, ako aj na  elimináciu sociálnopatologických javov spo-

ločnosti. Súčasťou tohto nového systému je aj realizácia po-

žiadaviek humanizácie podmienok života obyvateľov v zariade-

niach sociálnych služieb, teda ide aj o transformáciu celého

modelu ústavníctva našej krajiny.

 

     Predpokladáme, že návrh zákona, ktorý už prešiel viace-

rými  legislatívnymi kolami  aj v nadväznosti  na racionálne

pripomienky, ktoré sme zohľadnili v tomto kole legislatívne-

ho procesu, je tak postavený,  že bude prijateľný pre všetky

rozhodujúce subjekty v tomto parlamente.

 

     Ďakujem vopred za asertivitu pri jeho prerokúvaní a dr-

žím palce pri hlasovaní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím  pani poslankyňu  Aibekovú, aby  nás informovala

o výsledkoch  rokovania  výborov a o stanovisku  gestorského

výboru.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesla spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona o sociálnej  pomoci (tlač 949) vo výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1021

z 27. marca 1998 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o so-

ciálnej pomoci v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3

písm. c) zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky prerokuje uvedený  materiál v druhom čítaní a pri-

deľuje vládny návrh zákona  podľa § 74 ods. 1 citovaného zá-

kona na  prerokovanie trom výborom  Národnej rady Slovenskej

republiky, a to ústavnoprávnemu  výboru,  výboru  pre finan-

cie, rozpočet a menu a výboru  pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, ktorý bol určený za gestorský výbor.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 6. mája 1998 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

 

     Vládny  návrh  zákona  o  sociálnej  pomoci  odporúčajú

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbo-

ry Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ho prerokovali,

a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod  bodom III tejto  správy vyplývajú pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy uvedené v štvrtej časti spoločnej správy

pod bodmi 1 až 35. Keďže  ich máte všetci v písomnej podobe,

nebudem ich čítať, ale prečítam uznesenie gestorského výboru.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedené-

mu návrhu zákona o sociálnej  pomoci vyjadrených v ich uzne-

seniach a v stanovisku  gestorského výboru odporúča Národnej

rade  Slovenskej republiky  vládny návrh  zákona o sociálnej

pomoci v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhov  uvedených v tejto správe  schváliť. Súčasne gestorský

výbor odporučil  hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch takto: en bloc schváliť  body 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9,

10, 11, 12, 13, 14, 15, 17,  18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26,

27, 28,  29, 30, 31,  32, 33, 34 a 35 a en  bloc  neodporúča

schváliť body 5, 16 a 21.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho  návrhu  zákona o so-

ciálnej pomoci bola schválená uznesením Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci číslo

460 12. mája 1998.

 

     Prečítala  som kompletne  spoločnú správu  výborov, tak

ako ju máte aj v písomnej  podobe, a dovoľte mi, pán predse-

dajúci, využiť právo spoločnej  spravodajkyne a prihlásiť sa

do rozpravy po otvorení rozpravy ako prvá.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne. Nech sa páči, sadnite si na miesto spra-

vodajcu.

 

     Otváram  rozpravu  o  tomto  bode  programu. Písomne sa

prihlásili do rozpravy pán  poslanec Brocka, pani poslankyňa

Edit Bauerová,  za klub KDH  Július Brocka, za  klub MK pani

Edit Bauerová. A vy hovoríte, že má  prednosť  pred pani po-

slankyňou Aibekovou.

 

     Prosím pána poslanca Brocku.

 

     Ešte sa  chcem spýtať, či  sa niekto prihlasuje  ústne.

Nikto. Ďakujem.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     nie  je dobrou  vizitkou tohto  zákona spôsob,  akým sa

prerokúva v Národnej rade. Vláda urobila chybu, keď požiada-

la o skrátené legislatívne konanie takého vážneho návrhu zá-

kona, akým je  zákon o sociálnej  pomoci. V tomto roku je to

síce takmer pravidlo, aj keď rokovací poriadok Národnej rady

tento mimoriadny spôsob rokovania pripúšťa iba výnimočne pri

splnení dôležitých podmienok.  Medzi dôvodmi tohto mimoriad-

neho  postupu aj  pri ďalších  zákonoch zo  sociálnej sféry,

o ktorých budeme rokovať ešte dnes, sa opakuje jeden, že bu-

dú na  jeseň parlamentné voľby.  Dámy a páni,  riadne parla-

mentné  voľby  po štyroch  rokoch, a vláda k nim pristupuje,

akoby  to  bola  živelná pohroma.  To je  jeden z dôvodov na

skrátenie legislatívneho konania o zákonoch v Národnej rade.

 

     Ďalším dôkazom nie šťastného postupu pri rokovaní o zá-

kone je i množstvo  oprávnených pripomienok,  ktoré ste iste

aj vy, páni poslanci, dostali od dotknutých inštitúcií, sub-

jektov,  ale aj od občanov k tomuto  návrhu  zákona. Uvediem

niektoré: Asociácia organizácie zdravotne postihnutých, Zväz

postihnutých civilizačnými chorobami,  Grémium tretieho sek-

tora,  Asociácia  riaditeľov  domovov  pre starších občanov,

Spoločnosť  Downovho  syndrómu v Slovenskej  republike, Únia

nevidiacich a slabozrakých  Slovenska a ďalšie. Títo  nemali

možnosť sa vyjadriť k tomuto  návrhu zákona alebo neboli ak-

ceptované ich oprávnené pripomienky. Dôležité je v tejto sú-

vislosti  pripomenúť i to, že vláda  neplní svoje programové

vyhlásenie  ani schválenú  koncepciu transformácie sociálnej

sféry, podľa ktorých mal byť tento návrh zákona spolu s ďal-

šími piliermi sociálnej transformácie účinný už v roku 1996.

 

     Reakcia zo  strany ministerstva práce,  sociálnych vecí

a rodiny, ktorá sa objavila na túto kritiku, hovorila o tom,

že vláda zmenila svoje pôvodné  zámery v tom zmysle, že dala

prednosť kvalite pred kvantitou a chvatom. Skutočnosť je ta-

ká, že aj s tou kvalitou je to inak, lebo rokujeme v skráte-

nom  legislatívnom  konaní,  čiže v chvate, a tak  je  to aj

s tou kvantitou. Tu myslím najmä na ustanovenia a paragrafy,

ktoré vláda navrhuje, aby boli účinné až od 1. 1. 1999, čiže

po voľbách. To sú tie ustanovenia, ktoré napríklad zdravotne

postihnutí  občania vítajú,  kompenzácie ťažkého zdravotného

postihnutia vo  forme príspevkov, ako  ich vymenoval aj  pán

minister.

 

     Dámy a páni, vláda  nevytvorila predpoklady na finančné

zabezpečenie  ani tejto  legislatívnej normy, ani iných. Tak

ako na dlhopisy, tak  ako na primerané valorizovanie dôchod-

kov, aj na  naplnenie tohto zákona v jeho  iste páčivých pa-

ragrafoch bude zabezpečovať zdroje  niekto iný. Opakujem sa,

keď hovorím, že vláda nevystavuje  účet sebe, ale v konečnom

dôsledku občanom, preto od 1. 1. 1999.

 

     Veľmi vážne výhrady k návrhu  zákona o sociálnej pomoci

má  Asociácia  organizácií  zdravotne  postihnutých občanov,

ktorá upozorňuje na filozofiu  zákona, podľa ktorej problémy

kompenzácie sociálnych dôsledkov  zdravotného postihnutia sa

nebudú riešiť v rámci  štátnej sociálnej podpory na princípe

solidarity ako štátom uznaná životná udalosť, ale sú obsahom

zákona o sociálnej  pomoci,  sociálne  dôsledky  zdravotného

postihnutia spolu s tými, ktorí  sa do hmotnej núdze dostali

v dôsledku často nezodpovedného správania.

 

     Zástupcovia predkladateľa uvádzali  vo výboroch pri ro-

kovaniach o tomto zákone  ako splnenie programového vyhláse-

nia vlády v časti razantného nástupu neštátnych subjektov do

sféry sociálnych  služieb. Toto slovné  spojenie o razantnom

nástupe  vyznieva  minimálne  ironicky v porovnaní nielen so

súčasným stavom, ale i v porovnaní  so stavom, ktorý nastane

po prijatí zákona v jeho vládnej podobe. Nejde totiž o žiad-

ne  radikálne zmeny, k lepšiemu  zákon  neprivádza,  naopak,

v porovnaní s platným zákonom  číslo 135/1992 Zb. o poskyto-

vaní  sociálnych  služieb  neštátnymi  subjektmi tento návrh

prichádza s novými administratívnymi požiadavkami na neštát-

ne subjekty. Nie občania, ale štátny úradník bude rozhodovať

o tom,  či sociálne  služby neštátneho  zariadenia v regióne

potrebujú,  alebo nie.  Po prijatí  takto navrhnutého zákona

nebude razantný  nástup  neštátneho subjektu a nebude v sku-

točnosti  ani súťaž.  Sú to v niektorých  prípadoch  úpravy,

kozmetické úpravy a prekladanie súčasných právnych noriem do

novej reči.

 

     Dámy a páni,  keďže  nepredpokladám  prijatie zásadných

zmien k návrhu  zákona, obmedzím  sa na pozmeňujúce  návrhy,

ktoré odstránia rozpory, ktoré by mohli v praxi vzniknúť pri

aplikácii zákona medzi štátnou správou, neštátnymi subjektmi

a obcami. Pozmeňujúce  návrhy, ktoré máte aj  pred sebou, sú

nasledovné.

 

     V § 86 ods. 1 slovo  "ktorý" sa vypúšťa a za slovo "ob-

čanovi" sa vkladajú slová, "o ktorom  príslušný štátny orgán

rozhodol, že".  Písmená a), b) a c) v ďalšej  časti  vety sa

vypúšťajú.  Zdôvodnenie: Navrhovaná  zmena zabezpečí rovnaké

postavenie neštátnych subjektov a obcí v poskytovaní sociál-

nych služieb,  sociálnej  prevencie a sociálneho poradenstva

v porovnaní so štátnymi organizáciami.  Ak štátny orgán roz-

hodne o tom,  že  občan  je v núdzi a garantuje  poskytnutie

príspevku na úhradu za službu, občan by mal mať možnosť slo-

bodne sa rozhodnúť, kto  mu potrebnú službu poskytne. Stano-

venie ďalších podmienok pre  obce a neštátne subjekty zname-

ná, že zákonodarca nepripúšťa súťaž o klienta medzi štátnymi

a neštátnymi organizáciami.

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh. V § 74 ods. 2 slová "môže vy-

konávať" nahradiť slovom "vykonáva". Na  koniec vety doplniť

"a overenia splnenia zákonom predpísaných podmienok". Podob-

nú zmenu v § 75 ods. 2 slová "môže  vykonávať" nahradiť slo-

vom "vykonáva".  Zdôvodnenie je krátke.  Ak neštátny subjekt

splní podmienky predpísané zákonom,  príslušný zákon ho musí

zapísať do  registra. Nemožno to nechať  na subjektívne roz-

hodnutie štátneho úradníka.

 

     Môj  ďalší  pozmeňujúci  návrh som  objavil v spoločnej

správe. Spravodajca  návrh odporúča prijať,  čiže nebudem ho

uplatňovať alebo opakovať.

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh - v § 58 navrhujem  nový  od-

sek 14: "Občan s ťažkým  zdravotným  postihnutím môže všetky

úkony spojené s osobnou  asistenciou delegovať na mimovládnu

neziskovú organizáciu, ktorá sa zaoberá sprostredkovateľskou

činnosťou tohto druhu."

 

     V § 68 písm. j) navrhujem za slovo "rodinu" vložiť slo-

vá "a s ďalšími akreditovanými organizáciami".

 

     V oboch  prípadoch ide o rozšírenie  pôsobnosti neštát-

nych subjektov v tých prípadoch,  ktoré sa už v praxi reali-

zujú a osvedčili sa.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brockovi.

 

     Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Dovoľte mi zareagovať  niekoľkými slovami na vystúpenie

predrečníka pána poslanca Brocku. Vyjadril sa v takom duchu,

že znovu sa porušuje  zákon a že znovu je tu zákon, ktorý je

predložený v skrátenom konaní. Myslím si, že toto bolo veľmi

jasne vysvetlené  pri prerokúvaní zákona  jednak v skrátenom

konaní, jednak v prvom  čítaní  či zo strany  pána ministra,

alebo aj z mojej strany. Nechcela som sa opakovať, ale pred-

sa len pár slov.

 

     Tento  zákon  sa skutočne  pripravoval v roku 1991, ale

mohol byť predložený až  potom, keď bola schválená koncepcia

transformácie sociálnej sféry. Čiže  na zákone sa pracovalo,

naozaj sa  prehodnotili desiatky až  stovky pripomienok, kým

sa vypracoval návrh zákona, ako  je. Sama som sa presvedčila

pri konzultácii v rezorte ministerstva práce, sociálnych ve-

cí a rodiny,  že tie združenia, ktoré tu  uviedol aj pán po-

slanec Brocka,  boli pri prerokúvaní zákona.  Ich písomné aj

osobné ústne návrhy sa predniesli pri rokovaní tak na minis-

terstve, ako aj v koordinačnom  výbore pre zdravotne postih-

nutých,  tak v koordinačnom  výbore  pre problematiku  žien,

ktoré sú  zriadené pri ministerstve.  Každý návrh, ktorý  mi

prišiel osobne alebo prišiel  do výboru, sa prerokoval. Sama

som sedela  niekoľko  hodín s pracovníkmi ministerstva práce

a sociálnych vecí a veľmi  podrobne  sme sa každým  návrhom,

ktorý prišiel zo združení, asociácií, únií atď., zaoberali.

 

     Bohužiaľ, treba  si uvedomiť, že ani  medzi nimi nie je

jednotnosť, že sa aj dobre a osvedčene pracujúce organizácie

trieštia na menšie a menšie.  Dnes ich pracuje okolo 90. Keď

ste si podrobne prezreli ich návrhy, často jedna organizácia

chce jednu zmenu a druhá  takú zmenu, ktorá odporuje tej pr-

vej. Všetky návrhy, ktoré  mali opodstatnenie, sme v gestor-

skom výbore podrobne rozobrali, a preto je aj týchto návrhov

35, pretože mnohé sme zapracovali. Je mi veľmi ľúto, že prá-

ve z Asociácie  organizácií  zdravotne  postihnutých občanov

návrhy priniesli až ráno v deň rokovania výboru, napriek to-

mu sme pri ďalšom rokovaní  mnohé z nich zapracovali do spo-

ločnej správy, tak ako si to všimol už aj pán poslanec.

 

     Čo sa týka filozofie zákona, diskutovalo sa o nej mnoho

hodín aj  tu na rokovaní  Národnej rady práve  pri koncepcii

transformácie.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Ako spravodajkyňa mám právo hovoriť, nie je to faktická

pripomienka.

 

     Návrhy, ktoré  boli možné, boli  akceptované. A ešte mi

je veľmi ľúto, že mnohé organizácie majú, bohužiaľ, politic-

ké  zázemie,  takže k návrhu  zákona  neprikročili z vecného

hľadiska,  ale vnášali  tam mnohé  politické kritériá, ktoré

sme, samozrejme, nemohli akceptovať. A ja vás všetkých veľmi

pekne prosím, aby sme takto  vecne pristupovali k tomuto ná-

vrhu zákona, ktorým chceme pomôcť ľuďom a zaviesť do sociál-

nej oblasti väčšiu spravodlivosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyňa Kolesárová - faktická pripomienka.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Môžem poprosiť ten diskusný  klub v tej poslednej lavi-

ci, pán poslanec Moric, som  za to, aby ste diskutovali, ale

choďte o desať metrov ďalej. Ďakujem.

 

     A pána poslanca Straňáka by som prosil, keby prišiel ku

mne.

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pani poslankyňa Aibeková už v podstate  povedala všetky

základné pripomienky, ktoré som chcela povedať aj ja.

 

     Pán  poslanec Brocka,  chcela  by  som vás  poprosiť aj

o to, keby ste nedehonestovali  odbornú prácu rezortu minis-

terstva práce,  sociálnych vecí a rodiny,  pretože tento re-

zort je  určite  spomedzi všetkých - všetky sú  dobré -, ale

tento je výnimočne dobrý a každý zákon, ktorý  vypracuje - a

je to aj  stanovisko legislatívcov z Národnej  rady -, je na

veľmi  vysokej profesionálnej  úrovni. Zákon  sa pripravoval

mnoho rokov,  vychytávali sa z neho  všetky problémy a pred-

stavuje dnes  novú kvalitu či  už z hľadiska  služieb, alebo

humanizácie.  Formuluje po  novom aj  základné životné  pro-

striedky.  Myslím si,  že by  sme sa  mali držať merita veci

a vecne zhodnocovať  zákon z toho hľadiska, ako pomôže ľuďom

a spoločnosti v rámci transformácie spoločenského systému.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcel by som tiež  reagovať na vystúpenie pána poslanca

Brocku v troch bodoch.

 

     K prvému - je už ako  folklór, že  neštátne organizácie

pri každej  príležitosti, ak sa prerokúva  nejaký zákon, vy-

stupujú s tým, že ich požiadavky nie sú dostatočne uspokoje-

né.  Myslím si,  že  tu vždy musíme  uplatňovať racionalitu,

a aby mohol posúdiť racionalitu, tak  na to je štátny orgán,

aby  sa k tomu  vyjadril.  To  znamená, že  nemôžeme  proste

schvaľovať  všetky požiadavky,  ktoré majú  na verejné  pro-

striedky neštátne inštitúcie.

 

     Druhá pripomienka  spočíva v tom,  že ak chceme  zvýšiť

nároky  na výdavky  verejných inštitúcií,  nemôžeme to robiť

v priebehu roka,  musí sa to urobiť  na začiatok roka. Preto

považujem za  správne, že niektoré  ustanovenia novely tohto

zákona sú realizovateľné až od 1. januára  budúceho roku. Je

to v súlade s rozpočtom  týchto  organizácií, na  ktorých sa

nároky zvyšujú.

 

     A tretia  pripomienka  je,  že  máme  bohaté skúsenosti

v tom  zmysle,  že  ak  ide o riešenie  sociálnych  aspektov

a z tejto  sféry sa vytláča  vplyv  štátu a uprednostňujú sa

iné inštitúcie ako štátne, potom dochádza k zmene charakteru

poslania týchto aspektov. Preto nepovažujem túto pripomienku

za  správnu a na naše  podmienky  realizovateľnú.  Štát musí

vystupovať ako garant sociálnej politiky a jeho vplyv na so-

ciálnu politiku nemožno ani v týchto prípadoch obmedzovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán podpredseda,  priamo ste sa  ma opýtali, my  sme tu

debatovali s pánom Andelom, Šeptákom a s pánom Straňákom, či

povedať pánu  Brockovi, čo si myslíme o jeho  prejave, alebo

nie. Pán Andel bol proti tomu, pán Straňák bol za to, a prá-

ve ste nás prerušili, keď  sa mal prihlásiť Šepták, takže mu

to nepovieme, čo si o ňom myslíme.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem vám pekne. Ale kým sa rozhodnete, tak choďte na

chodbu, lebo  je  nás tu  dohromady 10, a keď 6 má  tam taký

klub, tak to je nie celkom v poriadku.

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     predsa len by som doplnil pána poslanca Brocku a požia-

dal pána ministra o odpoveď na otázku, koľko právnych noriem

v tomto roku predložil  mimo skráteného legislatívneho kona-

nia jeho rezort. Pokiaľ viem,  takéto právne normy boli dve,

všetko  ostatné išlo  na skrátené  legislatívne konanie, ale

možno, že sa mýlim, možno že ich bolo viac. Práve túto otáz-

ku  pán Brocka  nepoložil, a preto dopĺňam  jeho  vystúpenie

o túto otázku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     V rámci písomného  prihlásenia za  kluby  vystúpi  pani

Edit Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom na to, že svoje stanovisko ku koncepcii zákona

som povedala v prvom  čítaní, obmedzím  sa na stručné pripo-

mienky a na ich  zdôvodnenie. Predtým  však jedna jediná po-

známka. Množstvo pripomienok svedčí o tom, že nie je šťastné

takýto zákon,  ktorý sa dotýka mnohých  ľudí, rozdelenia ve-

rejných  prostriedkov a verejného  výberu,  nedať na verejnú

diskusiu. Ide nielen o špecifický  záujem mimovládnych orga-

nizácií, ale  ide o špecifický  záujem tých ľudí, ktorých sa

zákon dotýka. Tu  by som chcela uviesť na  správnu mieru to,

čo predtým  tu odznelo, preto  by bolo šťastnejšie,  keby sa

takéto závažné zákony dali na verejnú diskusiu.

 

     Málokedy tu  odznejú také učené slová,  ako sme počuli,

v ktorom minister  požaduje asertívny prístup.  Kvitujem to,

že minister  vyžaduje  asertívny  prístup a pokúsim sa o to,

i keď takto mienené návrhy nie sú podobným spôsobom prijaté.

 

     Pozmeňujúce návrhy  ste dostali  písomne. V prvom bode,

keďže sú  zoradené nie podľa dôležitosti,  ale podľa násled-

nosti paragrafov, chcem navrhnúť iba malú zmenu v § 7 ods. 6

písm. b) vynechať  slovo "ani" vzhľadom na to,  že ide o ne-

jednoznačnú formuláciu.

 

     V druhom bode v § 7 ods. 6 písm. e) po slove "nezamest-

nanosti" doplniť  slová "z vlastnej  viny". Zdôvodnenie: Ne-

splnenie tejto povinnosti môže byť zapríčinené i zamestnáva-

teľom, v takom prípade by bolo nespravodlivé trestať zamest-

nanca.

 

     Dovoľte mi,  aby som uviedla trochu  bližšie. V bode e)

v skupine tých, ktorí  budú  posudzovaní  ako takí, ktorí sa

dostali do hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov, sú aj ta-

kí, o ktorých  zákon hovorí,  že nespĺňajú podmienky  vzniku

nároku na  podporu v nezamestnanosti z dôvodu  neplnenia po-

vinnosti  platiť  príspevok  na  poistenie v nezamestnanosti

podľa osobitného predpisu. Osobitný  predpis je podľa návrhu

§ 57 zákona  číslo 387/1996 Z. z. Citovaný  paragraf  zákona

vymedzuje  povinnosť a možnosť, dobrovoľnú  možnosť platenia

poistenia v nezamestnanosti. Teda  chcem zdôrazniť, že podľa

návrhu zákona  ide len o tých, ktorí  majú  zo zákona určenú

povinnosť platiť toto poistenie.  Vzhľadom aj na celkom čer-

stvé  informácie, o ktorých  ste  sa  mali  možnosť  dočítať

v dennej tlači,  existuje mnoho a mnoho  príkladov, keď  za-

mestnanec má  strhnuté a platí fakticky  poistenie do poist-

ných fondov, ale  zamestnávateľ neodvádza tieto prostriedky.

Myslím si,  že v takýchto prípadoch  by bolo výrazne nespra-

vodlivé  trestať zamestnanca za  to, že si zamestnávateľ ne-

plní svoje povinnosti.

 

     V § 7 ods. 7 navrhujem  slovo "posudzuje" nahradiť slo-

vom  "neposudzuje". Uvádzam nasledujúce zdôvodnenie:  Vládny

návrh  zákona v tejto vete  pravdepodobne prekračuje ústavný

rámec  základných  ľudských  práv  garantovaných v článku 12

ods. 1 prvá veta - ľudia sú si slobodní a rovní v dôstojnos-

ti a právach. Schválením predloženého návrhu v pôvodnom zne-

ní by  došlo k bezprecedentnej  diskriminácii plnoletých fy-

zických  osôb  posudzovaných  spoločne s občanom,  ktorý  je

v hmotnej  núdzi zo  subjektívnych dôvodov.  Spomínaný odsek

citovaného  paragrafu znie: "Ak sa  pri posudzovaní  hmotnej

núdze viacerých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoloč-

ne, zistí, že  jeden z týchto  občanov je v hmotnej núdzi zo

subjektívnych dôvodov, ďalšia plnoletá  fyzická osoba sa po-

sudzuje  tiež ako  občan v hmotnej  núdzi  zo  subjektívnych

dôvodov."

 

 

     V spoločnej správe sa nachádza bod 5, ktorý týmto, pani

spoločná spravodajkyňa, žiadam na  osobitné hlasovanie a po-

važujem  za nesprávne  stanovisko gestorského  výboru, ktoré

odporúča  tento bod  neschváliť  práve z uvedených  dôvodov.

Myslím si,  že navyše tento  bod porušuje všeobecne  prijatý

princíp prezumpcie  neviny. Nie je  možné  ani v partnerskom

vzťahu a priori  považovať aj partnera za vinného  za to, že

druhý neplní určité povinnosti. Ak  by sa tento návrh prijal

v pôvodnom znení, myslím si, že Ústavný súd by pravdepodobne

posúdil tento bod ako neústavný.

 

     V § 18 navrhujem doplniť  nové písmená pod bodom n) dom

žien a pod bodom m) krízové  centrá pre ženy. Uvádzam nasle-

dujúce zdôvodnenie: Dom žien by malo byť  zariadenie, kde by

ženy našli  prístrešie pri  úteku pred tzv. domácim násilím.

Najmä v súčasnosti pri  nedostatku bytov dochádza k nerieši-

teľným situáciám, do ktorých sa dostávajú ženy, ktoré jedno-

ducho nemajú  kam utiecť, keď sú  vystavené hrubému zaobchá-

dzaniu a násiliu zo strany  manžela  alebo bývalého manžela.

Krízové centrá pre ženy  by mali byť zariadením poskytujúcim

právnu, psychologickú a sociálnu pomoc v prípade, že sa sta-

nú obeťou násilia.

 

     Chcela by  som zdôrazniť, že podobné  zariadenia nie sú

žiadnou výnimkou,  nie sú žiadnym  výmyslom nejakých blázni-

vých žien,  ale ide o zariadenia, ktoré sú  bežnou  súčasťou

sociálnych zariadení v európskych krajinách. Je síce pravda,

že mnohé z nich sú  prevádzkované  neštátnymi organizáciami,

tzv. NGO, ale súčasné  položenie  týchto  organizácií, ktoré

- opäť zdôrazňujem - aj v tejto oblasti spĺňajú  spoločensky

prospešnú funkciu, a myslím si, že ak sa im prisudzuje poli-

tická funkcia, je to podľa môjho názoru až extrémne, pretože

robia  predovšetkým  verejnoprospešnú  prácu.  Práve  z toho

dôvodu,  že tieto  organizácie sú  finančné závislé,  nie je

možné očakávať, že túto funkciu  by mohli plniť, preto navr-

hujem, aby bola možnosť vytvoriť aj takéto inštitúcie v rám-

ci sústavy sociálnych zariadení.

 

     Ďakujem za vašu podporu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Kým prejdem k svojmu príspevku, v ktorom musím prečítať

pozmeňujúce návrhy,  ktoré budem  navrhovať a ktoré vám boli

odovzdané s 15 podpismi v písomnej podobe, chcela by som za-

reagovať na pani poslankyňu  Bauerovú - na tú poslednú časť,

že došlo  zrejme k nedorozumeniu. Nenamietala som, že centrá

by  mali  nejaké  politické  zázemie,  ale,  bohužiaľ, mnohé

a mnohé z tých organizácií,  ktoré pracujú v tejto sociálnej

oblasti, sú priamo  napojené na  centrály politických strán,

dokonca  rokujú  pod  veľkými  portrétmi  vodcov politických

strán. Máme tiež kontakty na  tieto organizácie a na toto ma

upozorňovali, že organizácia, ktorá  združuje 21 rôznych zá-

ujmových skupín,  tak jej uznesenia sa  prijímajú tromi pod-

pismi za celú organizáciu, častokrát sa ani nezídu, alebo ak

sa zídu, tak  rokujú veľmi formálne. Je mi  to ľúto a naozaj

by to takto  nemalo byť, pretože táto činnosť  je vysoko hu-

mánna, všade vo svete oceňovaná, a vo svete  má aj tradície.

Dúfam, že tieto tradície budú aj u nás na tomto nepolitickom

princípe.

 

     Teraz mi dovoľte, vážený pán podpredseda, aby som pred-

niesla svoje pozmeňujúce návrhy.

 

 

     Najskôr, ak dovolíte, zo spoločnej správy budem navrho-

vať, aby sme  osobitne  hlasovali o bodoch 6 a 34. Bod 6 na-

priek tomu, že gestorský výbor  ho odporúčal prijať,  si do-

voľujem dať na  zváženie, a preto ho odporúčam  vyňať na sa-

mostatné  hlasovanie.  Tento  bod 6 znie: v § 8 písm. b)  na

konci pripojiť slová "alebo  môže vykonávať sústavné zamest-

nanie len  za celkom mimoriadnych podmienok".  Treba si však

uvedomiť,  že ak  občan môže  vykonávať sústavné zamestnanie

len za  celkom mimoriadnych podmienok, nemala  by sa vylúčiť

možnosť skúmania zabezpečenia  zvýšenia príjmu vlastnou prá-

cou na  prekonanie jeho hmotnej núdze.  Preto nechám na vaše

zváženie a skôr by som sa prikláňala k názoru, aby sme tento

bod 6 neprijali, ale je to vaše rozhodnutie.

 

     Druhý bod, ktorý budem navrhovať na samostatné hlasova-

nie, bude bod 34, pretože o chvíľku  prinesiem  komplexnejší

návrh, ako  je spracovaný v spoločnej  správe, ale filozofia

toho návrhu,  ktorý sme schválili, bude  zachovaná, iba bude

rozšírený. Podľa tohto bodu 34 spoločnej  správy sa navrhuje

pri všetkých diagnózach, ktoré  sú malígnym ochorením, upra-

viť bodovú  hodnotu do 100 bodov  pri ťažších stavoch. Tento

návrh predniesol  pán poslanec Mikolášik,  ale keďže nie  je

konkrétnejší, hovorí do 100 bodov, tak môj pozmeňujúci návrh

bude dopracovaný a bude  konkrétnejší. Preto tento bod budem

navrhovať na samostatné hlasovanie.

 

     A teraz mi dovoľte, aby  som prešla k trom pozmeňujúcim

návrhom, ktoré vám prednesiem aj v ústnej podobe.

 

     Prvý sa  týka § 110 ods. 4 a odporúčam, aby sa na konci

pripojila táto  veta: "Ak sa poskytujú  dávky sociálnej sta-

rostlivosti, s výnimkou  účelových peňažných dávok sociálnej

starostlivosti  pre  ťažko  zdravotne  postihnutých občanov,

podľa  doterajších  predpisov  a  dôjde k zmene v skutočnos-

tiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej po-

moci do 31. decembra 1998, alebo príslušný orgán vyzve obča-

na, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky sociálnej

pomoci do 31. decembra 1998, príslušný orgán rozhoduje o so-

ciálnej pomoci podľa tohto zákona."

 

     Odôvodnenie: Ide o spresnenie  textu za účelom zabezpe-

čenia jednoznačného  výkladu pri postupe  príslušného orgánu

podľa prechodných ustanovení.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa  týka § 112, ktorý odporúčam

doplniť odsekom 6, ktorý znie: "Kde  sa vo  všeobecne záväz-

ných právnych predpisoch používa sociálna starostlivosť, ro-

zumie sa  tým sociálna pomoc. Kde  sa vo všeobecne záväzných

právnych predpisoch používa  dávka sociálnej starostlivosti,

rozumie sa tým dávka sociálnej pomoci a peňažné príspevky na

kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postih-

nutia.  Kde sa  vo všeobecne  záväzných právnych  predpisoch

používa účelové  peňažné dávky sociálnej  starostlivosti pre

ťažko zdravotne postihnutých občanov, rozumie sa tým peňažné

príspevky na kompenzáciu  sociálnych dôsledkov ťažkého zdra-

votného postihnutia. Kde sa  vo všeobecne záväzných právnych

predpisoch používa služby  sociálnej starostlivosti, rozumie

sa tým sociálne služby. Kde  sa vo všeobecne záväzných práv-

nych predpisoch používa sociálne služby poskytované právnic-

kými osobami alebo fyzickými osobami, rozumie sa tým sociál-

ne služby poskytované neštátnymi  subjektmi. Kde sa vo všeo-

becne záväzných  právnych predpisoch používa  zariadenie so-

ciálnej starostlivosti, rozumie sa tým zariadenie sociálnych

služieb."  Ide o doplnenie za  účelom  zabezpečenia  ďalších

kompenzácií, výhod  a zliav, ktoré  sa poskytujú na  základe

všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad Občianske-

ho súdneho  poriadku a daňových predpisov,  občanom v súvis-

losti so sociálnou starostlivosťou.

 

     Posledný  bod 3 sa týka  práve už  spomínaného  bodu 34

spoločnej  správy. Čiže v prílohe  číslo 4 sa  za  text "pri

všetkých diagnózach,  ktoré sú malígnym  ochorením, pri ťaž-

ších stavoch, v priebehu  onkologickej liečby alebo nelieči-

teľné formy a pri ichtyóze upraví na hodnotu do 100 % takto"

a teraz sú presne vymenované body I až XIV, aké to budú hod-

noty. Sú tu v písomnej  podobe predložené, tak si myslím, že

nie je potrebné tieto body čítať, alebo ak je to nevyhnutné,

tak ich v rýchlosti prečítam.

 

     I bod 3. 2 písm. c) 80-100 bodov

     II bod 4 písm. c) 80-100 bodov

     II bod 5 písm. c) 80-100 bodov

     II bod 6 písm. b) 80-100 bodov

     II bod 7 písm. b) 70-100 bodov

     II bod 8 písm. c) 80-100 bodov

     III bod 2 písm. b) 80-100 bodov

     III bod 7 písm. a) 80-100 bodov

     III bod 12 písm. c) 60-90 bodov

     VI bod 15 písm. a) 100 bodov

     VI bod 15 písm. c) 100 bodov

     VII bod 11 písm. b) 90-100 bodov

     IX bod 4 písm. b) 100 bodov

     X B bod 6 písm. b) 80-100 bodov

     X D bod 8 písm. a) 90-100 bodov

     XI bod 9 písm. b) 60-80 bodov

     XI bod 14 písm. b) 80-100 bodov

     XIII A bod 8 písm. b) 70-90 bodov

     XIII B bod 3 písm. b) 80-90 bodov

     XIV A bod 3 písm. b) 80-90 bodov

     XIV A bod 8 písm. b) 80-90 bodov

     XIV B bod 4 písm. b) 80-90 bodov

     XIV B bod 6 písm. b) 80-90 bodov

     XIV B bod 9 písm. b) 80-90 bodov

     XIV B bod 16 písm. b) 80-90 bodov

 

     Ide o konkrétnu úpravu  miery funkčnej poruchy v prípa-

doch  navrhovaných, ako  som  povedala,  v bode 34 spoločnej

správy.

 

     To boli všetky  moje pozmeňujúce návrhy. Ospravedlňujem

sa, že sú takéto rozsiahle, predkladala som ich aj v gestor-

skom výbore, ale vtedy  boli nejaké nedohody s legislatívnym

odborom, tieto  problémy sa vyjasnili, preto  som ich musela

znovu predložiť:  A ten posledný  bod 3 - nebol  prítomný na

rokovaní  výboru pán  poslanec Mikolášik,  ani teraz  nie je

prítomný, a keďže  naozaj sme  mali snahu vyjsť  vo všetkých

bodoch, kde to  je na prospech  zákona, a ustúpiť v tých po-

zmeňujúcich návrhoch,  ktoré boli navrhované  zapracovať ich

do zákona, musela som si  tento návrh osvojiť, aby sme tento

bod  skompletizovali.  Naozaj je to v snahe  vyjsť v ústrety

týmto chorým ľuďom.

 

     Tak vám ďakujem za porozumenie,  že ste si ma vypočuli,

a ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.

 

     Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predsedajúci,  chcel by som  zareagovať na kolegyňu

Aibekovú.

 

     Pani kolegyňa, obhajovali ste skrátené legislatívne ko-

nanie takým spôsobom, že preto bol tak neskoro teraz predlo-

žený návrh zákona o sociálnej pomoci, lebo sa dlho pripravo-

val, až od roku 1991, a že musela  byť najprv schválená kon-

cepcia  transformácie sociálnej  sféry. Pani  kolegyňa, keby

ste boli ministerkou a bola by hodina otázok, tak by som vám

položil otázku, ktorý rok sa teraz píše. Dovoľte mi, aby som

odpovedal za vás. Je máj 1998 a koncepcia  transformácie so-

ciálnej sféry bola schválená vo vláde v decembri roku 1995.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Mali by  sme za sebou  písomne  prihlásených a faktické

poznámky. Pýtam  sa, či niekto má  záujem ústne sa prihlásiť

do rozpravy.  Pani poslankyňa Rusnáková,  pán poslane Ferkó,

pán poslanec  Kanis, pán poslanec Kováč.  Pýtam sa ešte raz,

kto  sa prihlasuje.  Nikto viac.  Ďakujem. Uzatváram možnosť

prihlásenia do rozpravy.

 

     Prosím teraz pani poslankyňu Rusnákovú.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vo svojom vystúpení zareagovala na

návrh, ktorý predložila pani  poslankyňa Edit Bauerová, a to

z jedného jediného  dôvodu, aby som  trošku širšie  hovorila

o probléme a podporila jej návrh, ktorým v § 18 navrhuje do-

plniť zariadenia o domy žien a krízové centrá pre ženy.

 

     Existujú rôzne  štatistické  prieskumy a úvahy práve na

adresu týraných žien, keď ženy utekajú pred násilným partne-

rom. V Slovenskej  republike  existujú  zariadenia, ktoré im

poskytujú pomoc,  ale ako povedal jeden  novinár, dovolím si

ho citovať: "Zdá  sa, že na Slovensku je  viacej útulkov pre

týrané zvieratá ako pre týrané ženy." Dúfam, že táto štatis-

tika nie  je pravdivá, ale  dovoľte mi povedať  niekoľko po-

znatkov, ktoré by tento návrh pani poslankyne mali podporiť.

 

     Pokiaľ sú  moje informácie úplné,  na Slovensku doteraz

nie je  zriadený žiaden útulok  pre týrané ženy.  Neexistuje

žiadne špeciálne poradenské centrum pre týrané ženy. Na Slo-

vensku v legislatíve neexistujú zákony, ktoré by postihovali

tzv. domáce  násilie. Pojem domáceho  násilia nie je  zatiaľ

nikde  kodifikovaný. Existujú  odporúčania odborníkov, ktorí

upozorňujú na to, že zavedenie tohto termínu a širšie legis-

latívne  spracovanie  tejto   problematiky  by  mohlo  veľmi

pomôcť. Na  Slovensku neboli vytvorené  alebo adaptované za-

hraničné programy podpory pomoci a terapie špeciálne pre tý-

rané deti,  ktoré sú priamo obeťami  domáceho násilia, a pre

deti trpiace dôsledkami domáceho  násilia voči nim alebo ich

matkám.

 

     Chcela by som sa spýtať  pána ministra, či existujú na-

príklad alternatívne  postihy pre páchateľov  domáceho nási-

lia, či v tejto oblasti, ktorá sa týka kriminality, existujú

programy pre páchateľov ako  individuálne programy, ktoré by

preberali aj isté zahraničné skúsenosti.

 

     Ďalšia otázka znie, či napríklad v práci polície, súdov

a prokuratúry,  alebo  iných  inštitúcií  existuje špeciálna

príprava pre prácu s obeťami a páchateľmi násilia a domáceho

násilia zvlášť.

 

     Viaceré slovenské médiá prejavujú záujem o tému násilia

voči ženám a deťom. Je však potrebné povedať, že je to téma,

ktorá je ešte na Slovensku pomerne silne tabuizovaná a viac-

menej až teraz sa začína o nej otvorenejšie hovoriť.

 

     Na Slovensku sa  uskutočnilo niekoľko prieskumov, ktoré

sa týkajú intolerancie voči  ženám a domáceho násilia. Chcem

sa spýtať pána ministra, či  je naozaj pravda, že na Sloven-

sku nie je dostupný žiaden  oficiálny údaj týkajúci sa domá-

ceho násilia voči ženám napríklad z informačných zdrojov po-

lície, súdov či  zdravotníctva. Polícia, súdy, zdravotníctvo

a priestupkové oddelenie okresných úradov nemonitorujú domá-

ce násilie ako zvláštnu kategóriu a evidujú ho pravdepodobne

len v súhrne  počtu  jednotlivých  druhov  trestných  činov,

priestupkov, zranení alebo chorôb.

 

     Prosím  kolegov, aby  návrh pani  poslankyne podporili,

pretože násilie  na ženách sa najčastejšie  odohráva v rodi-

nách a v partnerských vzťahoch. Ženy sa skôr stávajú obeťami

násilia svojho partnera než náhodného útočníka na chodníku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, pani poslankyňa Aibekovú - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ospravedlňujem sa,  ale myslím si, že  tento problém je

taký dôležitý, že si k nemu dovolím povedať pár slov.

 

     Ten  návrh, ktorý  predložila pani  poslankyňa Bauerová

pod bodom 4, plne podporujem aj ja, ale keby si pozreli spo-

ločnú správu pod bodom 13, tento návrh je akceptovaný v šir-

šom pohľade, t. j. aby  neboli tieto  centrá  zriaďované len

pre ženy, ale v takejto situácii sa môže ocitnúť aj muž. Sa-

ma som  pracovala v tejto oblasti,  aj keď ten pomer  je po-

vedzme 1000:1 alebo 10 000:1,  neodvážim si ani ja tie čísla

presne povedať,  zákon musí pamätať  aj na takú  skutočnosť,

keď sa ocitne aj muž v takejto situácii, a preto by v týchto

centrách mal právo pobudnúť istý čas aj on.

 

     Čo sa týka pani poslankyne Rusnákovej, má pravdu v tom,

že problém násilia sa dlho zamlčoval a že za bývalého režimu

sa jednoducho nepatrilo a nehodilo o tomto probléme hovoriť,

ale nie je  pravda, že nie sú centrá pomoci  pre ženy. Sú od

liniek dôvery, ktoré majú  u nás takmer štvrťstoročnú tradí-

ciu, na ktoré boli  naviazané aj izby, napríklad v Humennom,

kde  takáto žena  mohla  istý  čas pobudnúť a dostala  pomoc

právnika, lekára, psychológa,  sociálnej sestry. Táto tradí-

cia, chvalabohu,  prežila a aj sa  zaviedli mnohé nové linky

dôvery, dokonca  existuje špeciálne linka  dôvery pre týrané

deti.

 

     A jednu kratučkú poznámku. Hovorím, súhlasím s vystúpe-

ním pani poslankyne, ale je mi veľmi ľúto, že keď mohla vyu-

žiť právo poslankyne, keď na pôde parlamentu bol seminár ve-

novaný problematike  týraných  žien a aj v ďalších  inštitú-

ciách, kde sme sa spolupodieľali  či už výbor, alebo komisia

pre ženy,  tak nikdy sa  na týchto aktivitách  nezúčastnila.

Tak dúfam, že to napraví.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, pán poslanec Ferkó.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predlože-

nému vládnemu  návrhu zákona o sociálnej  pomoci, tlač číslo

949. Ide o veľmi  dôležitý  zákon  nielen z politického, ale

hlavne z praktického hľadiska. Týka sa to cca jednej tretiny

obyvateľov Slovenska.  Politikárčenie nemá miesto  pri posu-

dzovaní  tohto zákona.  Práve preto  nechápem, prečo  dodala

vláda do  parlamentu taký dôležitý zákon  na poslednú chvíľu

a prečo požiadala o skrátené legislatívne konanie. Základným

kameňom ponáhľania  je pravdepodobne to,  že prijatie zákona

je jedným zo záväzkov vládneho programu a prijatie zákona má

byť dokladom, ako si vláda svoje sľuby plní.

 

     Od začiatku sociálnej reformy sa  hovorí o tom, že cie-

ľom  je vytvoriť  také podmienky  pre občanov  so zdravotným

postihnutím, ktoré im dovolia študovať, žiť a pracovať spolu

so zdravou populáciou, a nie v izolácii bytov či v ústavných

zariadeniach.

 

     Predkladaný  návrh zákona  nedostatočne diferencuje so-

ciálnu pomoc pre občanov, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi zo

subjektívnych  dôvodov v dôsledku  nezodpovedného,  často aj

asociálneho správania, a podporu  pre zdravotne postihnutých

občanov, ktorí sa dostali do sociálnej núdze nezavinene.

 

     Navrhovaný  zákon v základných  ustanoveniach garantuje

občanovi sociálnu  pomoc iba v rozsahu  základných životných

podmienok, ktoré  na účely tohto  zákona definuje ako  jedno

teplé jedlo  denne, nevyhnutné  ošatenie a prístrešok. Zdra-

votne  postihnuté osoby  právom očakávajú,  aby sa zdravotné

postihnutie  akceptovalo ako  štátom uznaná  životná udalosť

občana a problémy  kompenzácie a sociálnych  dôsledkov zdra-

votného postihnutia sa budú riešiť v rámci sociálnej podpory

na princípe solidarity, a nie v rámci zákona o sociálnej po-

moci  spolu so  sociálnymi problémami  občanov, ktorí  sa do

hmotnej núdze dostali  väčšinou zo subjektívnych nezodpoved-

ných postojov.

 

     Pravidelné  hodnotenia vývoja  situácie na  trhu práce,

výsledky z evidencie okresných  úradov práce ukazujú zhoršu-

júcu sa situáciu v miere nezamestnanosti, ale najmä vzrasta-

nie nezáujmu evidovaných nezamestnaných o opätovné zapojenie

do  pracovného procesu.  Uvedený jav  sa hrozivo  rozširuje.

Z počtu osôb  vedených v evidenciách  okresných úradov práce

ako nezamestnaných takmer polovica predstavuje dlhodobo evi-

dovaných nezamestnaných, t. j. bez pracovného pomeru zotrva-

li  viac ako 24 mesiacov.  Uvedení  občania  strácajú záujem

o pracovné zaradenie do spoločnosti, keď si zvykli na pravi-

delný a zaručený bezprácny  príjem plynúci najskôr z podpory

a neskôr z časovo neohraničených sociálnych dávok.

 

     Výška  sociálnych dávok  sa odvíja  zo stanovenej výšky

životného minima. Na druhej strane výška minimálnej mzdy pre

zamestnancov je v súčasnosti veľmi slabým motívom pre nastú-

penie do práce, ak mnohí zamestnávatelia len zriedka prekra-

čujú hranicu minimálnej mzdy, pričom životné náklady každého

z nás sú vyššie práve počas zamestnania.

 

     Presné definovanie finančných vzťahov z hľadiska podpo-

ry či pomoci občanom v sociálnej hmotnej núdzi zo subjektív-

nych alebo objektívnych dôvodov,  rešpektovanie občana v so-

ciálnej či hmotnej núdzi z objektívnych  dôvodov, vytvorenie

podmienok na aktívne  uplatnenie zdravotne postihnutých osôb

aj na trhu práce môže pozitívne ovplyvniť, prípadne aj zlep-

šovať  ekonomické  podmienky  života  zdravotne postihnutých

osôb a viesť efektívny, ekonomicky produktívny život.

 

     Pozitívne hodnotím,  že predkladaný návrh  zákona o so-

ciálnej pomoci  vytvára podmienky na  poskytovanie zvýšených

príspevkov na  prepravu, kúpu motorového  vozidla, na úpravu

bytu, na osobnú asistenciu, čo je v súčasnosti absolútne ne-

vyhnutné a dávno  očakávané, ktoré vytvárajú  veľkú nádej na

skutočne nezávislý  život. Dúfam, že tieto  podmienky a prí-

spevky budú v praxi  naplnené a nestroskotajú na administra-

tívnych prekážkach príslušného  orgánu na okresných úradoch.

Práve preto  podporujem  návrh na zmenu dikcie v § 58 a § 64

"možno poskytovať" "na poskytuje sa".

 

 

     Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že naše úsi-

lie smeruje k vytvoreniu čím lepšieho zákona o sociálnej po-

moci, čo vyjadríme aj  pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňu-

júcich návrhoch v prospech občanov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Kanisa.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     rokovací poriadok mi ukladá, aby som pozmeňujúce  návr-

hy, ktoré boli písomne predložené, vyjadril a boli vyslovené

aj do mikrofónu.

 

     Navrhujem, aby na samostatné  hlasovanie boli dané body

5 a 21 zo spoločnej správy (tlač 949a).

 

     K § 12 ods. 1 navrhujem doplniť za slovo "rodinám" slo-

vá "a občanom s ťažkým  zdravotným postihnutím". Tento návrh

odôvodňujem tým, že sociálne  poradenstvo je odborná činnosť

aj v oblasti poskytovania  kvalifikovaných informácií o mož-

nostiach riešenia sociálnej núdze pri prekonávaní nových ži-

votných podmienok  súvisiacich s integráciou občana s ťažkým

zdravotným postihnutím.

 

     K § 18 ods. 2 navrhujem  doplniť  za  slovo  "zriaďuje"

slovo "najmä".  Ide predovšetkým o to,  aby sme neuzatvárali

tento výpočet, pretože taxatívny  výpočet druhov služieb ne-

umožní rozvíjať nové služby, ktoré sa pripravujú, respektíve

ktoré zatiaľ v Slovenskej  republike  neexistujú, a potom by

bola potrebná, podľa môjho názoru, zbytočná novelizácia.

 

     K § 20 ods. 3 písm. b) navrhujem  doplniť  bod 7, citu-

jem:  "7. Rehabilitačná  činnosť." Tento  návrh  odôvodňujem

tým, že ide o činnosť nevyhnutnú z hľadiska  prevencie i ná-

slednej liečby  najmä u starších  občanov a občanov so zdra-

votným  postihnutím. Väčšina  zariadení sociálnej starostli-

vosti je vybavená nevyhnutným technickým zabezpečením i per-

sonálom na takúto činnosť.

 

     K § 22 ods. 2 navrhujem  doplniť  písmeno  d). Citujem:

"d) deti so zmyslovým postihnutím". Tento  návrh odôvodňujem

tým,  že  ide  zrejme  iba  o  administratívne  nedopatrenie

v predkladanom texte, nakoľko takéto  deti sú podľa rodinnej

situácie umiestňované v domovoch sociálnych služieb.

 

     K § 22 ods. 5 - ten  navrhujem  vypustiť,  pretože  ide

o nenormatívne ustanovenie.

 

     K § 24 ods. 1 a § 35 - navrhujem  vypustiť  písmeno a).

Odôvodňujem tento návrh tým, že práve absencia dôchodku môže

byť príčinou sociálnej núdze občana. Predkladateľ zrejme po-

važuje podmienku poberania dôchodku  ako určitú záruku exis-

tencie príjmu na úhradu za pobyt v zariadení sociálnej pomo-

ci. Ak občan  platí za pobyt v zariadení,  zdroj jeho príjmu

nie je rozhodujúci.

 

     K § 53 ods. 1 navrhujem doplniť odkaz na osobitný pred-

pis uvádzaný v texte.

 

     V  § 52 odseky 2 až 4 navrhujem  vypustiť.  Opäť  tieto

ustanovenia nemajú normatívnu povahu.

 

     Deviaty bod mojich pozmeňujúcich  návrhov a skupiny po-

slancov, ktorí  podpísali tieto  pozmeňujúce  návrhy, k § 58

ods. 1,  § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1,

§ 63 ods. 1, § 64 ods. 1 nahradiť  slovo "možno" slovami "sa

poskytuje". Tento návrh zmeny odôvodňujem tým, že predložený

návrh zhoršuje  dnešný stav. Fakultatívnosť  pri poskytovaní

uvedených  príspevkov  nezaručuje  komplexný a kvalifikovaný

prístup štátnych orgánov  pri posudzovaní sociálnych dôsled-

kov ťažkého zdravotného postihnutia a vzhľadom na personálnu

a finančnú nepripravenosť na realizáciu  zákona v praxi môže

viesť k špekulatívnym prístupom v uvedenej oblasti.

 

     K § 58 ods. 1 navrhujem  vypustiť druhú vetu. Zdôvodňu-

jem tento návrh tým, že  podmienka uvedená v druhej vete nie

je prijateľná pre rodiny s ťažko zdravotne postihnutými deť-

mi, o ktoré sa  celodenne  starajú  rodičia. V súčasnosti sú

tieto rodiny  zabezpečované okrem iného  príspevkom pri sta-

rostlivosti o blízku osobu  podľa § 50 vyhlášky ministerstva

zdravotníctva  číslo 151/1998 Z. z. Uvedený  príspevok by po

účinnosti navrhovaného zákona stratili. Podotýkam, že hmotné

zabezpečenie rodičov, ktorí poskytujú starostlivosť deťom so

zdravotným postihnutím, sa malo podľa pôvodných predstáv na-

vrhovateľa riešiť  návrhom nového  zákona o rodičovskom prí-

spevku, v rámci ktorého by sa obdobie starostlivosti o také-

to dieťa a zároveň  obdobie poberania príspevku predĺžilo až

do 18. roku veku  dieťaťa.  Tento návrh zákona  však doteraz

vláda Slovenskej republiky neprerokovala.

 

     V prípade,  že návrh na  vypustenie  druhej vety v § 58

ods. 1 nebude zo strany  predkladateľa akceptovaný, odporúča

sa ponechať doterajší § 50 vyhlášky ministerstva zdravotníc-

tva číslo 151/1998 Z. z. a v tejto  súvislosti vykonať zmenu

aj v § 113 bod 7 návrhu zákona nasledovne: "§ 37 až 49, § 51

až 52".

 

     Bod 11 pozmeňujúcich návrhov  je k § 58 ods. 5 a k § 64

ods. 9. Navrhujeme  nahradiť slovo  "trojnásobku, respektíve

trojnásobok"  slovom  "päťnásobku,  respektíve  päťnásobok".

Odôvodňujeme to tým, že návrh výrazne znevýhodňuje najmä ob-

čanov, ktorí žijú samostatne bez partnera, respektíve ďalšej

posudzovanej osoby.

 

     K § 59 ods. 9 navrhujeme  doplniť  text.  Citujem: "Pe-

ňažný príspevok  na zaobstaranie pomôcky  sa poskytne aj  na

základe  predbežného  dokladu o cene  pomôcky, ak  sa  občan

s ťažkým zdravotným  postihnutím vopred písomne  zaviaže, že

peňažný  príspevok  použije  len  na  zaobstaranie pomôcky a

v lehote 8 dní  odo dňa kúpy pomôcky predloží  doklad o kúpe

pomôcky." Tento  návrh odôvodňujeme tým,  že neúmerne vysoké

ceny pomôcok nedovolia väčšine občanov so zdravotným postih-

nutím vopred za pomôcku zaplatiť.

 

     Bod 13 pozmeňujúcich  návrhov. V § 61 ods. 1 navrhujeme

vypustiť  bodku a na konci  vety doplniť slová  "a na úhradu

poistného". Tento návrh odôvodňujeme tým, že vzhľadom na ne-

ustále sa  zvyšujúce sumy zákonného  poistného pri prevádzke

osobných motorových vozidiel  je odôvodnené zachovať súčasný

stav.

 

     K § 61 ods. 2 - tento  odsek  navrhujeme vypustiť. Odô-

vodňujeme to  tým, že občania so  zdravotným postihnutím ob-

dobne ako zdraví občania môžu  byť spoločensky aktívni aj vo

vyššom  veku. Spôsobilosť na  vedenie  motorového  vozidla a

následne na poskytnutie príspevku je potrebné posudzovať in-

dividuálne. Nikoho nemožno diskriminovať pre vek. Návrh uve-

dený v odseku 2 je podľa nášho názoru protiústavný.

 

     K § 61 ods. 4 - ten  navrhujeme  takisto vypustiť. Odô-

vodňujeme tento návrh tým, že umiestnenie občana v zariadení

sociálnych služieb,  ak sa mu  poskytuje starostlivosť celo-

ročne, nemôže byť dôvodom na stratu občianskych práv. Aj ta-

kýto občan je, respektíve môže  byť zamestnaný a chce sa zú-

častňovať na  kultúrnom a spoločenskom  živote. Pobyt občana

v takomto  zariadení treba  kvalifikovať ako  náhradnú formu

bývania a v tejto súvislosti mu zabezpečiť rovnaké podmienky

na získanie nároku na príspevok ako v prípade občana žijúce-

ho v domácnosti.

 

     Pozmeňujúci návrh 16 - v § 62 odsekoch 9 až 12 a v § 29

odsekoch 18 a 19 navrhujeme nahradiť číslovku 7 číslovkou 5.

Tento návrh zdôvodňujeme tým, že uvedená podmienka je v roz-

pore s praxou. Je  potrebné aplikovať postup realizovaný na-

príklad v oblasti daňových úľav pri používaní motorového vo-

zidla u samostatne zárobkovo činných osôb.

 

     K § 66 písm. b) - navrhujeme  nahradiť slovo "projekty"

slovom "koncepciu". Svoj návrh zdôvodňujeme tým, že vypraco-

vanie projektu  treba považovať za  technickú záležitosť ako

súčasť  prípravy koncepčného  materiálu, ktorý  ministerstvo

práce a sociálnych  vecí ako  ústredný orgán štátnej  správy

predkladá v zmysle  Ústavy Slovenskej republiky, tzv. kompe-

tenčného zákona, na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

 

     Pozmeňujúci  bod 18 k § 87 ods. 1 - navrhujeme vypustiť

slová "ak je majetkom štátu".  Odôvodňujeme  to tým,  že ne-

štátne subjekty  budú  musieť  uhrádzať  náklady za údržbu a

opravu  objektov a nákup  akéhokoľvek zariadenia z vlastných

príspevkov. Niektoré  služby sú pritom  realizované väčšinou

v rámci neštátnych subjektov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pána poslanca Kováča.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nebudem  predkladať pozmeňujúci  návrh, pretože  značnú

časť tých  pozmeňujúcich návrhov, ktoré  som mal pripravené,

už predložil pán poslanec Kanis,  ale predsa mi len dovoľte,

aby som sa pristavil pri pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

Rusnákovej. O tomto  probléme sme  diskutovali  vo  výbore a

zdôvodnenie, prečo je použitá formulácia "osamelému rodičovi

maloletého", bolo vtedy také, že  týrané ženy sú väčšinou vo

vekovej oblasti, keď majú maloleté dieťa.

 

     Chcem upozorniť, že  naše pôrodnícke skúsenosti hovoria

o tom,  že je  množstvo 18-ročných  prvorodičiek. Maloletosť

dieťaťa sa  končí v 36. veku  ženy. Vlastne sme ženy  nad 36

rokov alebo  36, 37 rokov  vylúčili z ochrany  tohto zákona.

Preto si myslím, že formulácia, ktorú použila pani poslanky-

ňa Rusnáková, je efektívnejšia a správnejšia, lebo nevyluču-

je práve tieto ženy z možnosti  poskytovania sociálnych slu-

žieb v tých domoch.

 

     Ak dovolíte, druhá vec, ktorej sa chcem dotknúť v tomto

vystúpení,  je zásadný  pohľad  na  tento zákon.  Ako viete,

množstvo  organizácií  zdravotne  postihnutých  protestovalo

proti tomu,  že problematika zdravotne  postihnutého a ťažko

zdravotne  postihnutého občana  alebo presnejšie  občanov so

zdravotným  postihnutím a ťažkým  zdravotným  postihnutím sa

dostala práve  do tohto zákona  a žiadali, aby  bol pre túto

problematiku vytvorený  špeciálny zákon, aby  to teda nebolo

vsunuté do zákona o  sociálnej pomoci. Dokonca takýto pozme-

ňujúci návrh sme dávali aj vo výbore, ale neprešiel.

 

 

     Dovoľte mi, aby som  podoprel toto stanovisko dokument-

mi, ktoré  Slovensko  podpísalo. 20. decembra 1993 schválilo

Slovensko ako  relatívne čerstvý člen  Organizácie Spojených

národov  agendu  pod  číslom 109,  a  táto  agenda  hovorila

o štandardných  pravidlách na  vytváranie rovnakých príleži-

tostí  pre osoby  so zdravotným  postihnutím. Slovensko  ako

členský  štát sa  podpísal pod  to, že  schvaľuje štandardné

pravidlá,  ktoré sú  v  prílohe  uvedené. Chcem  povedať, že

v kapitole III je pravidlo číslo 15, ktoré hovorí o legisla-

tíve pre zdravotne postihnutých občanov. A je tu doslova na-

písané, budem citovať: "Štátna legislatíva týkajúca sa osoby

so zdravotným postihnutím môže  mať dve odlišné formy. Práva

a povinnosti môžu  byť zahrnuté vo  všeobecnej  alebo v špe-

ciálnej  legislatíve.  Špeciálna  legislatíva  pre  osoby so

zdravotným  postihnutím  môže  vzniknúť  viacerými spôsobmi:

a) vydaním  osobitných  zákonov, ktoré  sa zaoberajú výlučne

problémami  osôb  so  zdravotným  postihnutím,  b) zahrnutím

problematiky  zdravotného postihnutia  do konkrétnych špeci-

fických zákonov" - to je prípad  dnešného zákona -, a c) vý-

slovným uvedením  osôb so zdravotným  postihnutím v textoch,

ktoré slúžia na výklad existujúcej legislatívy."

 

     Organizácia Spojených národov ale dáva  nasledujúci vý-

klad: Odporúča sa kombinácia  týchto troch metód. Teda štan-

dardné pravidlá,  ku  ktorým sme  sa zaviazali v Organizácii

Spojených národov, prinášajú  odporúčanie Organizácie Spoje-

ných národov,  ktoré sme sa  zaviazali rešpektovať, aby  sme

použili kombináciu týchto troch metód.

 

     Pravdepodobne tento  spor, ktorý je medzi  mnou a medzi

pánom  ministrom, nie  je nový. O tomto  spore  sme hovorili

viackrát  aj vo  výbore. Je  to iný  pohľad na problematiku.

Chcem len  pripomenúť, že sa  budem pridržiavať toho,  čo je

napísané  v štandardných  pravidlách, navyše  v štandardných

pravidlách,  ktoré sa  Slovensko  zaviazalo  dodržiavať a je

signatárom  týchto  štandardných  pravidiel, a preto pre mňa

zákon, ktorý rieši problematiku zdravotne postihnutých obča-

nov len podľa  písmena b), nie je prijateľný.  Preto si mys-

lím, že takýto zákon nie je dobré podporiť.

 

     Snaha  organizácie zdravotne  postihnutých občanov, aby

kapitola o sociálnej  pomoci zdravotne  postihnutých občanov

bola vypustená z tohto zákona,  aby sa riešila osobitným zá-

konom, bola naprosto  bezúspešná a ukazuje sa, že  ani v le-

gislatívnom pláne vlády, ani v koncepcii sociálnej transfor-

mácie sa nepočíta s dodržaním našich záväzkov v štandardných

pravidlách. Chcem tým len povedať, že to sú dôvody, pre kto-

ré  nebudem za  takýto zákon  hlasovať, aj  keď je tam mnoho

dobrých vecí, ale myslím si, že je to veľká a zásadná chyba,

ku ktorej  došlo kombináciou nesúrodých  adresátov sociálnej

pomoci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Mám veľmi krátku poznámku, keďže zase sa tu hrá so žen-

skou kartou a hovorí sa o domoch  žien a krízových centrách

pre  ženy. Pán  poslanec aj  všetci, ktorí  ste k tejto téme

vystupovali, sú tu dva rôzne paragrafy, ktoré hovoria o tej-

to problematike.  Je to § 18, ktorý  odporúčala doplniť pani

poslankyňa Bauerová aj Rusnáková, priklonil sa aj pán posla-

nec Kováč, ale tam máte  písmeno i), ktoré hovorí o krízovom

stredisku, a pozrite  sa na to  nadväzne  na § 31 odseky 2 a

3. Čiže krízové stredisko, to, čo som  hovorila, môže byť aj

pre mužov, aj pre ženy, ak sa ocitnú v kríze. Odsek 1 hovorí

hlavne o maloletých,  ale  odseky 2 a 3 hovoria,  aké  úlohy

môže plniť.

 

     A čo sa týka § 27, ten už hovorí o domove pre osamelých

rodičov. Čiže toto je už  užšia skupina, ak sa rodič, jeden,

väčšinou matka, ocitne v takejto  situácii, tak sa vytvárajú

pre nich  takéto zariadenia, a tam smeroval môj  pozmeňujúci

návrh, aby tam mohol ísť s dieťaťom alebo bez dieťaťa. Takže

toto sú dva  rôzne paragrafy a dve rôzne  inštitúcie. Tak si

to takto v celom kontexte zákona, prosím, pozrite.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovolím si niekoľko všeobecných poznámok a potom na zá-

ver vzhľadom  na to, že  vznikli  pripomienky a treba urobiť

ich krátky sumár, by som poprosil o krátku časovú prestávku,

aby sme  mohli zosumarizovať tieto  záležitosti a potom pred

hlasovaním si dať do poriadku agendu.

 

     Niekoľko  poznámok k tomu, čo tu  odznelo, ak dovolíte.

Myslím si, že sú to už opakované záležitosti, ale predsa len

chcem k otázkam  skráteného legislatívneho  konania povedať,

že vo vzťahu k tomuto zákonu nemôžem akceptovať pripomienky,

ktoré odzneli.

 

     Predovšetkým  chcem  uviesť a rád by som  zvýraznil, že

sme predložili zásady  zákona o sociálnej pomoci aj v súvis-

losti s koncepciou transformácie sociálnej sféry. Pripomien-

ky k zásadám  zákona  o  sociálnej  pomoci  boli akceptované

v mnohých smeroch a tento  zákon  potom v paragrafovom znení

už reagoval  aj na pripomienky poslancov  Národnej rady. Ne-

chcem teraz slovičkáriť o tom,  že nebola šanca vyjadriť sa.

Ak niektorí poslanci tieto  informácie dostali od niektorých

asociácií alebo občianskych združení, tak vedzte, že ste bo-

li v omyle a sú to  lži. My sme  dostatočne,  myslím si, pri

tomto zákone vytvorili podmienky na  to, aby každý mal šancu

sa vyjadriť k tomuto návrhu  zákona a skutočne nechcem teraz

ísť do politiky, ale ak  sú niektoré subjekty politicky pod-

farbené, nebudeme si o tom vykladať. Všetci o tom veľmi dob-

re vieme, aj opozícia, aj koalícia, a pokiaľ zastávame tézu,

že nechceme politizovať sociálnu sféru,  tak by to malo pla-

tiť aj z druhej strany.

 

     Vo väzbe na niektoré otázky týkajúce sa časových súvis-

lostí, a o tom bude reč aj pri ďalších návrhoch, ktoré budem

predkladať dnes  alebo zajtra, chcem  uviesť jednu vec.  Nie

som  zástancom  hysterického  posunu  legislatívy a nejakého

urýchleného konania, pretože kvalitný zákon a taký vážny zá-

kon sa  musí rodiť v určitej  pohodlnej  klíme a tak, aby sa

oddiskutovali niektoré záležitosti bez časových stresov.

 

     Treba ale zvážiť ďalšiu súvislosť pri zavádzaní takého-

to systému, ktorý je pripravovaný na viac rokov, čo platí aj

pre jednotlivé  dávky. Nemám to  len zo svojej  hlavy, je to

v literatúre,  treba  vytvoriť  predpolie  pre takéto dávky.

A v tejto  súvislosti treba, aby  sa vypracovali aj  postupy

štátnej správy,  napríklad ktorá bude  rozhodovať o dávkach.

Treba  pripraviť  tlačivo, treba pripraviť  aj výklad týchto

záležitostí z hľadiska uplatňovania  nároku. Treba ľuďom dať

čas  na to,  aby sa   oboznámili s možnými  nárokmi,  aby sa

uplatňovali a aby sa o týchto nárokoch začalo rozhodovať.

 

     Je  tu susedná  krajina Slovenska,  ktorá neakceptovala

túto pripomienku a na jednej  ulici  boli tisíce ľudí, ktorí

si vyberali dovolenky a po mesiaci vybehávania dávok štátnej

sociálnej podpory  či sociálnej pomoci  dostali 13,50 korún.

Ten minister, ktorý to organizoval, už tam nie je vo funkcii

a ja ho nemienim nasledovať v tejto súvislosti.

 

     Takže, prosím, aby sme rešpektovali, že  zavádzanie ta-

kéhoto systému je dlhodobý  proces a akékoľvek  urýchľovanie

alebo kritika  pomalšieho tempa je  neprijateľná. Nesúhlasím

a neakceptujem  názory, že  sme porušovali  nejaké dohodnuté

termíny. V koncepcii transformácie  sociálnej sféry je návrh

časového a vecného  harmonogramu  legislatívy a jej koncepč-

ných materiálov. Na prípravu  tohto zákona  sme prijali celý

rad koncepčných materiálov, ktoré boli  aj v parlamente a na

rôznych okrúhlych stoloch. Boli konzultované s medzinárodný-

mi inštitúciami a v samotnej  koncepcii termíny sú stanovené

ako predpokladané termíny. A v tejto súvislosti si teda mys-

lím, že menej  je viac a nemám vôbec  výčitky svedomia aj za

svojich  kolegov, ktorí  tvrdo na  tomto zákone  mnoho rokov

pracovali.

 

     Chcel by som ešte uviesť niektoré poznámky.

 

     Dosť tu  dominovala otázka týraných  žien. Pochopil som

to  ako ľudskú  interpeláciu a dám  slovo,  že vám pripravím

podklady k tejto problematike. Či existuje, alebo neexistuje

inštitúcia v tejto oblasti - existuje dosť frekventovaná in-

štitúcia, ktorú riadi naše ministerstvo,  a jej prácu si vy-

soko  vážim a veľmi  podporujem. Je to  Centrum  poradensko-

-psychologických služieb pre jednotlivca,  pár a rodinu, kde

sa zaoberáme týmito záležitosťami.

 

     Z hľadiska  inštitucionalizovania tu odznel  výklad, že

sme nenavrhovali samostatné inštitucionálne vyjadrenie domo-

vov žien alebo krízových centier  pre týrané ženy. Ale ak si

zoberiete § 27, domov pre osamelých rodičov je presne inšti-

túcia, ktorá o tom  hovorí. Odvolávame sa v ňom  na medziná-

rodné dokumenty, existuje princíp  rovnosti šancí a takisto,

ak bude na 100 týraných žien 1 týraný muž, tak je to osamelý

rodič, ak  je týraný zo  strany svojho manželského  partnera

alebo druha, alebo s tým, s kým žije v nejakej spoločnej do-

mácnosti. A v tejto  súvislosti § 27 hovorí, že v domove pre

osamelých  rodičov  možno  poskytovať  bývanie a poradenstvo

osamelému rodičovi s maloletým,  ktorých život alebo zdravie

sú  ohrozené, alebo  výchova maloletého  je ohrozená,  alebo

osamelej tehotnej žene a plus  ďalšie náležitosti. Ak je tý-

raná žena  bez takéhoto dieťaťa a chce kresliť  ten sociálny

prípad, keď ide o dieťa  alebo teda o bezdetnú  týranú ženu,

partnerku, alebo manželku, tak  sú v zákone krízové stredis-

ká, sú  ďalšie formy, v ktorých  táto žena môže, samozrejme,

dostať strechu  nad hlavou alebo  aspoň elementárne poraden-

stvo a potom nastupujú  ďalšie  všeobecné ustanovenia zákona

o sociálnej pomoci vrátane  trestnoprávnej ochrany vzatia do

väzby a ďalších sankcií voči tomu, kto je subjektom toho tý-

rania.

 

     Chcel by  som ešte reagovať na  pripomienky týkajúce sa

väzby  na minimálnu mzdu a životné  minimum. Prosím  vás, tu

skutočne tento zákon reaguje, neustále som to vykladal, tre-

ba ho vidieť  vo väzbe  na zákon o životnom minime. Spoločne

posudzované  osoby  sú  charakterizované v zákone o životnom

minime, a preto je to  zákon pred zátvorkou, keďže stanovuje

určité náležitosti. Nie veľmi súhlasím s formuláciou k záko-

nu, plus životného minima vo väzbe na minimálnu mzdu. V tej-

to krajine existuje zákonná minimálna mzda a reálna minimál-

na mzda. Reálna  minimálna  mzda je dnes do 4 000 korún. Cez

kolektívne zmluvy, ktoré využívajú  ustanovenia, že v kolek-

tívnej zmluve sa môže pre príslušné odvetvia stanoviť vyššia

minimálna  mzda, než  je zákonom  stanovená minimálna  mzda,

reálnu minimálnu  mzdu dnes poberajú  státisíce zamestnancov

a nominálnu, teda zákonnú minimálnu mzdu poberá 0,58 zamest-

nancov tejto krajiny. Čiže reálna motivácia tu existuje. Sa-

mozrejme, že boli určité problémy s minimálnou mzdou, preto-

že bola na ňu zavesená  celá plejáda zvyšovania dávok a aké-

koľvek zvýšenie minimálnej mzdy ohrozovalo štátny rozpočet.

 

     Veľmi stručnú poznámku, ak dovolíte, ešte pred prestáv-

kou. Prosím o tú prestávku, ak dáte súhlas, stručnú poznámku

k fakultatívnosti a obligatórnosti  rozhodovacích procesov a

k neštátnym subjektom a podobne. Nesúhlasím s kritikou vstu-

pu  neštátnych  subjektov.  Vážení, v sociálnej  sfére  dnes

existuje vyše 200 neštátnych  subjektov, ktoré poskytujú ne-

oceniteľné služby  za štát. Tieto  neštátne subjekty neplnia

len nejaké dočasné prestávkové funkcie, ale zabezpečujú kom-

plexnú  starostlivosť o skupiny  občanov, o ktoré by sa inak

musel starať  štát. A preto  sa pýtam, či  je možné dopustiť

bez kontroly a dozoru bezbrehé liberálne pôsobenie akýchkoľ-

vek subjektov v tejto oblasti. Predsa máme pracovať na prin-

cípe nonlukratívnosti a nie je  možné, aby sa niekto zúčast-

ňoval na okrádaní alebo  parazitovaní na biede a odkázanosti

osôb, a najmä tých osôb, ku ktorým bol krutý osud.

 

     Akým právom potom treba stanoviť jednoznačne a blokovať

tzv. evidenčný princíp, keď sme zaviedli registračný princíp

pre neštátne subjekty v sociálnej sfére na tieto účely? Tre-

ba stanoviť právnu subjektivitu takéhoto subjektu, ktorý mu-

sí žiadať o registráciu a príslušný  štátny  orgán  dá alebo

nedá súhlas. Som zvedavý, kedy tento štátny orgán súhlas ne-

dá, v ktorých  prípadoch. V zákone sú  ďalšie  opravné  pro-

striedky pre tieto subjekty,  aby si istým spôsobom vybavili

svoje  účty v tom  zmysle,  že tento  opravný prostriedok im

umožní dostať licenciu, aby vykonávali sociálnu pomoc. Takže

tu nevidím  vôbec  nejaké politizovanie a nemôžem akceptovať

tieto skutočnosti.

 

 

     Pán predsedajúci,  prosil  by som o prestávku, aby  sme

pripravili konkrétnu odpoveď na konkrétne návrhy, ktoré dnes

odzneli.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosí si slovo ešte pani spoločná spravodajkyňa?

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Moje záverečné slovo bude  vlastne vo forme poďakovania

všetkým,  ktorí pracovali  na tomto  návrhu zákona,  všetkým

združeniam, ktoré   nám veľmi aktívne poskytli mnohé podnety

a návrhy a my sme ich  potom zapracovali, kolegyniam a kole-

gom, ktorí konštruktívne  pristupovali k rokovaniu, pretože,

bohužiaľ, aj pri takomto zákone sa vyskytla snaha o bojkoto-

vanie rokovania výboru. Bolo mi to o to viac ľúto, že prišli

zástupcovia  Únie  nevidiacich,  Únie  nepočujúcich  a ďalší

zdravotne postihnutí občania, pre  ktorých nie je jednoduché

prísť do Národnej rady, ktorá  je pre nich neznámym prostre-

dím. Takže je mi ľúto, že  sa takýto bod vyskytol, ale nako-

niec dnešná rozprava, v ktorej vystúpilo 7 poslancov, z kto-

rých 4 predniesli pozmeňujúce  návrhy, sa niesla v konštruk-

tívnom duchu,  aj keď mnohé návrhy  vyjadrili so zákonom ne-

súhlas, tak mali vecný  charakter a neboli nejakého neprime-

raného rázu.

 

     Takže ešte raz vám všetkým  ďakujem a všetkým, ktorí na

tomto návrhu pracovali, dúfam, že ho v závere aj schválime.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán minister požiadal o možnosť  spracovať ešte návrhy.

Prerušujem  naše rokovanie na 15 minút. (Hlasy v sále.) Viac

ako štvrťhodinu nemôžem dať. Potom sa musia prihlásiť kluby.

No, zatiaľ dáme prestávku na 15 minút a uvidíme.

 

     Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     V  mene  poslaneckého  klubu  Demokratickej únie žiadam

30-minútovú prestávku, aby mal pán minister dosť času na to,

aby návrhy zhodnotil.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do

rokovacej miestnosti.

 

     Prosím  pána ministra  aj pani  spoločnú spravodajkyňu.

Mohli  by  sme  pristúpiť k hlasovaniu  najprv o návrhoch zo

spoločnej správy a potom o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím, pani spoločná  spravodajkyňa, aby  ste uvádzali

hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

 

     Uvádzala som pri čítaní spoločnej správy, ako odporúčal

gestorský výbor hlasovať en bloc,  teraz z týchto návrhov už

vyjmem tie  štyri body, ktoré boli  navrhované v rozprave na

samostatné hlasovanie.

 

     Čiže  en bloc odporúčam schváliť body 1, 2, 3, 4, 7, 8,

9, 10, 11, 12,  13, 14, 15, 17, 18, 19, 20,  22, 23, 24, 25,

26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 35.  Tieto  body  odporúčal

gestorský výbor schváliť. Na  samostatné hlasovanie pôjdu aj

body 6 a 34.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Navrhujete ich schváliť.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský výbor ich odporúčal schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body sme schválili.

 

     Nech sa páči ďalej.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Z pôvodne  navrhovaných  bodov na  neschválenie en bloc

zostal iba jeden nedotknutý  bod, a to je bod 16, ktorý ges-

torský výbor odporúčal neschváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o bode 16 a odporúčate ho neschváliť.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Neschváliť,  to gestorský  výbor neodporúčal  tento bod

schváliť. To je ešte stále spoločná správa.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prerokúvame návrhy zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Zo spoločnej správy zostali  štyri body, ktoré boli do-

tknuté v rozprave a boli navrhnuté na samostatné hlasovanie.

Budeme o jednotlivých bodoch  hlasovať. Navrhovala som vyňať

bod 6 a zdôvodnila som, prečo by sme ho nemali schváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Navrhujete hlasovať o bode 6.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Bod číslo 6 sme neschválili.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďalej som navrhla vyňať  bod 34, nakoľko som predniesla

kompletný návrh tohto bodu. Prosím, aby sme o ňom hlasovali.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Podľa gestorského výboru čo to znamená?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský výbor ho odporúčal schváliť, ale ja som pred-

niesla nový návrh, ktorý je dopracovaním tohto bodu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujme o bode 34 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Bod 34 sme neschválili.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz  budeme hlasovať  o bode 5 zo  spoločnej  správy.

Gestorský výbor ho neodporúčal prijať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o bode 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Posledný zo spoločnej správy je bod 21. Gestorský výbor

ho neodporúčal schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujme o bode 21.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 21 sme neschválili.

 

     Vyrovnali sme sa s návrhmi zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz  budeme  hlasovať o tých  pozmeňujúcich návrhoch,

ktoré odzneli v rozprave.

 

     Ako prvý vystúpil pán  poslanec Brocka. Predniesol šesť

pozmeňujúcich návrhov, bod 4 stiahol, pretože je v spoločnej

správe. Upozorňujem, že aj bod 1 je v spoločnej  správe, ale

týka sa písmena c). Tak neviem, pán poslanec, trváte na hla-

sovaní? (Odpoveď poslanca z pléna.)

 

     Budeme hlasovať o bode 1 návrhov pána poslanca Brocku.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ideme hlasovať o bode 2.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takisto tento bod sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme hlasovať o bode 3.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Ani tento bod sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     O bode 4 nebudeme hlasovať.

 

     Takže prechádzame k bodu 5. Môžeme o ňom hlasovať.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     A posledný  bod pána poslanca  Brocku je bod  6. Môžeme

o ňom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Ani tento posledný návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Hlasovali o všetkých bodoch pána poslanca Brocku.

 

     Teraz ideme  hlasovať o bodoch  pani poslankyne Bauero-

vej. Navrhla ich štyri. Prajete si hlasovať jednotlivo, pani

poslankyňa? (Odpoveď z pléna.) Áno.  Tak budeme  jednotlivo.

Ideme hlasovať o bode 1.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o bode 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme hlasovať o bode 2.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Ani tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     O bode 3 nie je potrebné hlasovať, pretože sme  bodom 5

spoločnej správy už rozhodli. Pani poslankyňa, vy ste žiada-

li bod 5 vyňať a tento  nadväzuje  na to, takže  podľa môjho

názoru nie je potrebné hlasovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nebudeme o tom diskutovať. Už sme sa s tým vyrovnali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tak budeme hlasovať o bode 4.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Ani tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz  prejdeme  na  moje  pozmeňujúce  návrhy.  Sú tri

a prosím, aby sme o nich hlasovali en bloc.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o všetkých troch návrhoch en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Všetky tieto tri návrhy sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz prechádzame k bodom, ktoré predložil pán poslanec

Kanis. Môžeme o nich hlasovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ako?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Navrhol jednotlivo. Áno, pán poslanec?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Chceš sa poradiť, s kým?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Budeme hlasovať. Je ich 18. Môžeme hlasovať o bode 1.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Nemôžem sa vyjadrovať, ktoré za a ktoré nie, ale poviem

vám, že bod 16 je doplnkom  spoločnej správy, ale je tam je-

den preklep, netýka sa to § 62, ale § 61. Tento  je potrebné

prijať, keďže sme v spoločnej správe už prijali k tomuto bo-

du prvú časť. Takže teraz  je na vás, ako navrhnete hlasovať

o ostatných bodoch.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec Kanis, nie je počuť.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, rozumela  som. Samostatne  hlasovať o bodoch 3 a 7

a o ostatných môžeme spolu. Áno?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Zopakujte, ako ideme hlasovať.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán poslanec,  nech sa páči, povedzte,  ako si to pred-

stavujete.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Keďže to  vyzerá tak, že  bod 16 akceptujete, navrhoval

by som o bodoch 3 a 7 hlasovať osobitne, a o ostatných potom

en bloc.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     En bloc budeme  hlasovať o bodoch 2, 4, 5, 6, 8, 9, 10,

11, 12, 13, 14, 15, 17, 18.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Tieto návrhy sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz budeme hlasovať osobitne o bode 3.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o bode 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh poslanca Kanisa sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode 7.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Toľko  tolerancie,  len  aby  ste  si hlavu nevykývali.

(Smiech v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Druhý návrh poslanca Kanisa sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ostal nám  posledný  návrh pána  poslanca Kanisa s tým,

že, prosím,  prepíšte  si § 62 na § 61, lebo také je správne

znenie.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Súhlas. Môžeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tretí úspešný návrh poslanca Kanisa sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali všetky pozmeňujúce

návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Môžete zostať, lebo hneď pokračujeme.

 

     Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú ob-

medzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných usta-

novení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čí-

taniu o vládnom návrhu zákona o sociálnej pomoci.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje odstrániť legislatívnotechnickú, gramatickú,

jazykovú  alebo  inú  podobnú  chybu. Nenavrhuje. Vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o vládnom  návrhu zá-

kona ako celku.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa, máte šancu.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Dovoľte  mi,  aby  som  skonštatoval,  že sme schválili

vládny návrh zákona o sociálnej pomoci. (Potlesk.)

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem všetkým za konštruktívnu atmosféru.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nasledujúcim bodom programu je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o príspevku  pri narodení dieťaťa, o príspevku

rodičom,  ktorým sa  súčasne narodili  tri alebo  viac detí,

alebo v priebehu dvoch rokov  sa im narodili opakovane dvoj-

čatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač 999.  Súčasťou návrhu vlády

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republi-

ky pán Vojtech Tkáč.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     chcem využiť túto príležitosť a poďakovať za schválenie

zákona o sociálnej pomoci.

 

     Dovoľte mi, aby som  uviedol návrh na skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom návrhu  zákona o príspevku pri naro-

dení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodi-

li tri alebo  viac detí, alebo v priebehu  dvoch rokov sa im

narodili opakovane  dvojčatá a ktorým sa tiež menia niektoré

ďalšie zákony.

 

     Pri odôvodnení vychádzame z toho, že tento návrh zákona

v rámci  pripravovaného  systému  štátnej  sociálnej podpory

nadväzuje na  zákon  číslo 125/1998 Z. z. o životnom  minime

a ustanovení súm  na účely štátnych  sociálnych dávok, ktorý

nadobudol účinnosť 1. júlom 1998. Z dôvodov udalostí a okol-

ností, ktoré sú uvedené v návrhu  vlády, navrhujeme v zmysle

§ 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996 Z. z., aby sa  Národná rada  uzniesla  na skrátenom

legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona s tým, že treba

zabezpečiť po  účinnosti tohto zákona  predpolie na prípravu

výkonu a správy týchto závažných dávok.

 

     Chcel by  som zároveň uviesť,  že týmto zákonom  sa vý-

znamne  transformujú tzv.  nesystémové  dávky z nemocenského

poistenia i z dôchodkového  zabezpečenia  do systému štátnej

sociálnej  podpory. Vzhľadom  na nevyhnutnosť  legisvakancie

medzi platnosťou, účinnosťou a nadobudnutím realizácie tohto

zákona prosím o schválenie  skráteného  legislatívneho kona-

nia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril poslan-

kyňu Martu Aibekovú, aby informovala o výsledku prerokovania

tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi predniesť  informáciu Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci

o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatív-

ne konanie o vládnom návrhu  zákona o príspevku pri narodení

dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri

alebo viac detí, alebo v priebehu dvoch rokov sa im narodili

opakovane dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2188 z 5. mája 1998 pridelil  predmetný  návrh  zákona

(tlač 999) na skrátené legislatívne  konanie na prerokovanie

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci v termíne do 12. mája 1998. Výbor  pre zdra-

votníctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády

na svojej 49. schôdzi výboru 6. mája 1998.

 

     Výbor súhlasil s predloženým  návrhom vlády na skrátené

legislatívne  konanie o vládnom  návrhu  zákona (tlač 999) a

odporučil Národnej rade  Slovenskej  republiky s predloženým

návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny  návrh zákona (tlač

999) Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom

legislatívnom konaní s tým, že  prvé čítanie sa uskutoční na

47. schôdzi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  a  druhé

a tretie čítanie na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi,  aby som vám  prečítala návrh na  uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky. Máte ho v písomnej podo-

be.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh  zákona o príspevku pri narodení  dieťaťa, o príspevku

rodičom,  ktorým sa  súčasne narodili  tri alebo  viac detí,

alebo v priebehu dvoch rokov  sa im narodili opakovane dvoj-

čatá a ktorým sa menia ďalšie  zákony, prerokuje v skrátenom

legislatívnom konaní s tým, že  prvé čítanie sa uskutoční na

47. schôdzi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  a  druhé

a tretie čítanie na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     To je  všetko z návrhu  uznesenia a z informácie, ktoré

som vám predložila ako spoločná spravodajkyňa.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Písomné pri-

hlášky nemám. Čakám na ústne.  Nie sú, nikto sa neprihlásil.

Uzatváram  možnosť  ďalších  ústnych  prihlášok a vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa, môžeme hlasovať.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno,  môžeme  hlasovať o uznesení,  tak ako  som vám ho

prečítala. Výbor súhlasil s týmto odporúčaním.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, budeme hlasovať.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Nerád by  som zakončil toto  dnešné rokovanie tým,  čím

sme začali. To nie je bohvie  aká vizitka. Sme v prvom kroku

v skrátenom  legislatívnom  konaní.  Zopakujeme  hlasovanie.

Opakujeme hlasovanie, pani poslankyňa. Buďte taká dobrá, pa-

ni poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno. Môžeme znovu  hlasovať o prijatí uznesenia. Myslím

si, že budeme uznášaniaschopní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Samozrejme, teraz ide o hru  hlasovať, dá sa tu všeličo

urobiť, ale  páni poslanci a pani  poslankyne, myslím si, že

tu môžete chvíľu vydržať, a nie stále odskakovať. Tak predsa

chceme, a to sú  znovu  vecné  záležitosti a sme v skrátenom

legislatívnom konaní. Trošku disciplinovanosti treba.

 

 

     Prerušujem rokovanie na štvrťhodinu.  Je to v mojej mo-

ci, prerušujem rokovanie. (Prejavy nesúhlasu z pléna.)

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Milá pani poslankyňa Aibeková, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Už som niekoľkokrát povedala, ako výbor pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci  odporúčal hlasovať,  tak dúfam, že ten-

toraz nám to vyjde.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Páni poslanci, prosím vás, skonsolidujme sa ešte na pár

minút.

 

     (Sústavné zaznievanie gongu.)

 

     Prosím pani poslankyňu Aibekovú, aby uviedla hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme hlasovať o uznesení, ktoré som prečítala.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pokúsme sa hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Garai, mali ste predtým nejakú procedurál-

nu pripomienku?

 

     Zapnite, prosím, pána poslanca Garaia.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som vás poprosiť  vzhľadom na to, že sa prero-

kúva sociálny zákon, a najmä  pán Brocka má toľko pozmeňujú-

cich  návrhov, aby  prišla Slovenská  televízia, nech  urobí

priamy záber, kde sú poslanci z opozície.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Dovoľte  mi, aby  som  to  uzavrel s konštatovaním,  že

Národná rada vyslovila  súhlas s prerokovaním tohto vládneho

návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona...

 

     Mohli by ste, prosím vás, skončiť tie diskusie, aj pani

poslankyňa Nováková, aj všetci ostatní. Ide o náš čas.

 

 

 

     Navrhujem, aby sme sa zaoberali prvým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona o príspevku  pri narodení dieťa-

ťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri ale-

bo viac  detí, alebo v priebehu  dvoch rokov  sa im narodili

opakovane dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1000. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 2189.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie pán

minister Vojtech Tkáč.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     chcem v úvode poďakovať  za predchádzajúce hlasovanie a

zároveň si  vás dovolím upozorniť,  že budem mať  mimoriadne

krátke vystúpenie.

 

     Návrh  zákona je  systémovým  krokom,  ktorý v podstate

transformuje  zo systémov  nemocenského  poistenia a z dávok

dôchodkového zabezpečenia terajší inštitút podpory pri naro-

dení dieťaťa a v tejto  súvislosti vzniká nová dávka štátnej

sociálnej podpory. Tento  model  je v súlade  so schválenými

zásadami štátnej sociálnej podpory.  Návrh zákona nahradí aj

doterajšiu dávku sociálnej starostlivosti  pre rodiny s deť-

mi, ktorým  sa narodili trojčatá alebo  opakovane v priebehu

dvoch rokov dvojčatá, v pôsobnosti obcí.

 

 

     Navrhuje  sa stanoviť  dávkovú schému  tejto dávky,  to

znamená  súhrn podmienok  vzniku nároku  na dávku,  a to pre

každé dieťa  narodené oprávnenej osobe s trvalým  pobytom na

území Slovenskej republiky. Je určená dávková formula, t. j.

výška stanovená relatívne ako 2,3-násobok sumy  pre dieťa do

6 rokov veku  podľa zákona o životnom minime, teda 2,3-náso-

bok sumy 1 350 korún, čo  predstavuje  po  zaokrúhlení  sumu

3 110 korún.

 

     Na výkon dávky budú  splnomocnené orgány miestnej štát-

nej správy, a to okresné úrady, ktoré sa navrhujú ako jediný

subjekt na poskytovanie príspevkov v súvislosti s príspevkom

rodičom pri narodení troch alebo viac detí, alebo v priebehu

dvoch rokov, ak sa im narodili opakovane dvojčatá.

 

     Je to nová štátna sociálna  dávka do výšky veku najviac

15 rokov. Výška  príspevku sa  navrhuje  ustanoviť relatívne

ako 1,6-násobok sumy ustanovenej zákonom o životnom minime.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím pani poslankyňu Aibekovú.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovolím si vystúpiť ako spravodajkyňa pri prvom čítaní,

nakoľko sme pred chvíľočkou  schválili návrh na skrátené le-

gislatívne konanie.

 

 

     Predmetný návrh  spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky

náležitosti  návrhu zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky, ako i náležitosti  uvedené

v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny

a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania.

 

     Podľa § 73 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  na tom,

že po  rozprave odporučí predložený  návrh zákona prerokovať

v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 2189 z 5. mája 1998 návrh prideliť v druhom  čítaní na

prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru  aj výboru pre fi-

nancie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci.  Za gestorský výbor  navrhujem v súlade s citovaným

návrhom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor

pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby vý-

bory,  ktorým  bol  návrh  zákona  pridelený, ho prerokovali

v lehote do 22. júna 1998 a gestorský  výbor v lehote do 25.

júna 1998.

 

     Dámy, páni, máme pred sebou  rekordný návrh, je to tlač

číslo 1000. Takže dúfam, že  budeme takto k nemu pristupovať

a že budeme veľmi konštruktívni.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

 

     Otváram  všeobecnú rozpravu.  Písomné prihlášky  nemám.

Prihlasuje sa niekto ústne?  (Poznámka z pléna.) Beriem, ale

nemám písomný doklad. Akceptujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený kolega Garai,

 

     zúčastním sa na rokovaní o tomto zákone aj v druhom čí-

taní, dokonca  budem dávať aj pozmeňujúce  návrhy. O čom ste

hlasovali predtým,  bolo skrátené legislatívne  konanie a ja

s ním nesúhlasím. Neuznávam ani tie dôvody, ktoré sú uvedené

v tom bode programu, kde sa s voľbami v septembri argumentu-

je ako so živelnou pohromou, pán kolega.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vláda Slovenskej  republiky v decembri 1995 v tom istom

mesiaci,  ako  schválila  koncepciu  transformácie sociálnej

sféry, schválila i zásady štátnej  sociálnej podpory a v sú-

lade s časovým a vecným harmonogramom tejto koncepcie uloži-

la postupne predkladať na  jej rokovanie návrhy zákonov jed-

notlivých príspevkov štátnej  sociálnej podpory. Tento návrh

zákona, o ktorom teraz rokujeme,  mal mať účinnosť od 1. ja-

nuára tohto roku. Dnes je máj 1998 a jeho  účinnosť sa navr-

huje od 1. 1. 1999. K tomu, že v programovom vyhlásení vlády

si vláda uložila termín rok 1996, sa už teda nebudem vracať,

lebo pani kolegyňa Aibeková hovorí, že sa opakujem.

 

     Navrhovaný príspevok pri narodení dieťaťa nahradí dote-

rajšiu dávku nemocenského  poistenia dôchodkového zabezpeče-

nia.  Čiže namiesto  podpory príspevok, aj  keď  ide o dávku

štátnej sociálnej podpory. Zmena spočíva v tom, že už nepôj-

de  tento príspevok  či  podpora  cez Sociálnu  poisťovňu zo

štátneho  rozpočtu,  ale  zo  štátneho  rozpočtu cez miestnu

štátnu správu. Z hľadiska rodín s deťmi to bude znamenať, že

dostanú tú istú sumu ako po starom. Keďže ale životné nákla-

dy ustavične rastú,  je to vlastne  pre rodiny s deťmi menej

ako doteraz. Aj dôvodová správa uvádza, že náklady na detskú

výbavu pri  narodení dieťaťa dnes  predstavujú  okolo 10 000

korún.

 

     Dámy a páni, štát stále menej podporuje rodiny s deťmi.

Aj to je jedna z príčin  nepriaznivého demografického vývoja

na Slovensku. Len niekoľko čísel. Ak by ste porovnali reálnu

hodnotu napríklad  prídavkov na deti, tak  súčasná úroveň je

nižšia ako 70 % oproti  porovnateľnej základni roku 1989. Ak

by som  porovnával celkové výdavky zo  štátneho rozpočtu cez

rôzne dávky a formy podpory rodinám s deťmi vo vzťahu k ras-

tu hrubého domáceho produktu, tak za posledných 5 rokov tie-

to dávky klesli na polovicu.

 

     Na druhej strane ale z hľadiska dosahu na štátny rozpo-

čet realizácia  tejto dávky bude,  samozrejme, drahšia. Budú

noví  úradníci  na  okresných  úradoch  nielen  v súvislosti

s touto dávkou, ale i s ďalšími dávkami. Obraz, aká efektív-

nosť je tam už teraz, si môžete urobiť sami vo svojich okre-

soch. Spomeniem len jeden príklad okresného úradu, kde agen-

du 1 500 poberateľov prídavkov na deti realizujú traja úrad-

níci a v Sociálnej  poisťovni v tom istom okrese jeden úrad-

ník dvakrát toľko poberateľov prídavkov na deti.

 

     A k poznámke či viacej, alebo  menej. Pre tých, ktorých

by zaujímalo,  prečo stanovenie sumy  príspevku pri narodení

dieťaťa je 2,3-násobok sumy určenej zákonom o životnom mini-

me, a nie inak, odpoveď je veľmi jednoduchá. Predkladateľ sa

takto zmestil do súčasnej  výšky príspevku. Na vyšší príspe-

vok jednoducho v štátnom rozpočte nie je. Možno bude po voľ-

bách.  Rodiny s deťmi musia  na väčšiu  pozornosť  zo strany

štátu počkať aj v prípade tohto zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Chcem len  uviesť, že pán  poslanec Brocka bol  písomne

prihlásený. Prihlášku som dostal neskoršie.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták - faktická poznám-

ka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem len pánu Brockovi  povedať, že teda ten socializ-

mus bol lepší v roku 1989 ako ten kapitalizmus, keď sa teraz

dostane len 70 % na detské  prídavky. No a ty  si  revolúciu

robil, tak vidíš, ako sa to skončilo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Je možnosť  prihlásiť sa ústne.  Nikto sa neprihlasuje,

uzatváram možnosť podania  ďalších ústnych prihlášok. Vyhla-

sujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Želá si pán minister povedať ešte niečo k rozprave?

 

     Nech sa páči.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v podstate  nie  je k čomu  diskutovať z mojej  strany.

Pripravili sme do vlády podľa plánu hlavných úloh vlády ana-

lýzu  sociálnej situácie  obyvateľstva za  rok 1997. Urobili

sme ju istým spôsobom atypickú, pretože sme ju urobili s vý-

vojovým radom od roku 1989 a je tam aj  komparácia, porovna-

nie najmä s okolitými  postkomunistickými štátmi. V podstate

štatistika rodinných účtov hovorí úplne niečo iné, čo sme si

pred chvíľou  vypočuli. Považujem za nedôstojné,  aby som na

to reagoval. Doložíme  do príslušných  výborov Národnej rady

konkrétne analytické, štatistické dokumenty o vývoji sociál-

nej situácie vrátane štatistiky rodiny,  účtov, a tam je od-

poveď na vystúpenia, ktoré sme si pred chvíľou vypočuli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Aibeková, chcete sa ešte vyjadriť?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ja iba toľko, pán  predsedajúci, že pán poslanec Brocka

ma už neprekvapí ničím, lebo zrazu je ortodoxne ľavicový po-

litik, a keď bol ministrom práce a sociálnych vecí, predkla-

dal pravicové návrhy zákonov, a v tom návrhu o prídavkoch na

deti sa vtedy mnohým  skupinám rodín vzali rodinné prídavky.

Vtedy mu to  neprekážalo. Obhajoval to a je  mi ľúto, že ako

člen  výboru, ktorý  by mal vedieť vypočítať  sumy, ktoré sú

uvedené v dôvodovej správe, tak tie sumy sú tam trošku inak,

ako ste vy hovorili.

 

     Iba toľko, takže môžeme prejsť na hlasovanie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pani poslankyňu, aby návrhy uviedla.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Prvé hlasovanie bude o zaradení návrhu zákona na prero-

kovanie v druhom čítaní.  Odporúčam, aby Národná rada vyjad-

rila súhlas.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Teraz si dovolím prečítať  druhé odporúčanie, aby návrh

prerokovali tieto výbory v druhom  čítaní: ústavnoprávny vý-

bor, výbor pre  financie, rozpočet a menu a výbor  pre zdra-

votníctvo  a  sociálne  veci, a to v lehotách  do 22. júna a

gestorský výbor v lehote do 25. júna 1998.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Budeme hlasovať o pridelení výborom a gestorskému výbo-

ru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský  výbor a príslušné lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pri rekordnom  návrhu  zákona  ďakujem  za spoluprácu a

znovu mi  je veľmi ľúto,  že pán poslanec  Volf ignoruje so-

ciálne  zákony ako  predstaviteľ sociálnej  demokracie. (Po-

tlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o zaopatrovacom príspevku.

 

     Návrh ste dostali ako  tlač 1001. Súčasťou návrhu je aj

uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky prednesie návrh

pán minister Vojtech Tkáč.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     mám tú  česť ako 1001. rečník  uviesť dnes návrh zákona

o skrátenom legislatívnom konaní pri návrhu zákona o zaopat-

rovacom  príspevku. Chcel  by som  v tejto  súvislosti aj na

margo podobných týchto dávok  uviesť  predovšetkým to, že sa

transformujú, a to zo systému sociálnej starostlivosti podľa

zákona o sociálnom  zabezpečení. Tvoria  novú súčasť štátnej

sociálnej podpory.

 

     Chcel by som v tejto  súvislosti uviesť, že vzhľadom na

časové posuny,  ktoré  súvisia s tým, aby sa  transformovala

táto dávka  na jednotlivé okresné  úrady, nebudeme požadovať

nárast pracovných  síl ani o jedného pracovníka v súvislosti

s návrhom zákona o zaopatrovacom  príspevku, ale potrebujeme

legisvakanciu od prijatia návrhu  zákona až po jeho realizá-

ciu vo vzťahu k občanom.

 

     Preto si dovolím navrhnúť Národnej rade, aby odsúhlasi-

la skrátené legislatívne konanie návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril poslan-

ca Miroslava  Barnu, aby  informoval o výsledku prerokovania

tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím pána poslanca, aby podal informáciu.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

 

     dovoľte  mi, aby  som vám  predniesol informáciu Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zaopatrovacom

príspevku, tlač 1001.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2190 z 5. mája 1998 pridelil  návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zaopatrovacom

príspevku (tlač 1001) na prerokovanie  Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci

v termíne do 12. mája 1998.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej 49. schôdzi  výboru dňa 6. mája 1998. Výbor  súhlasil

s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie

o vládnom  návrhu  zákona a o zaopatrovacom  príspevku (tlač

1001) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s pred-

loženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh záko-

na o zaopatrovacom príspevku  Národná rada Slovenskej repub-

liky prerokuje v skrátenom  legislatívnom  konaní s tým,  že

prvé čítanie sa uskutoční na 47. schôdzi  Národnej rady Slo-

venskej  republiky a druhé a tretie  čítanie  na  najbližšej

riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte  mi, aby  som vám  prečítal návrh  na uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

s návrhom vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vlád-

ny návrh zákona o zaopatrovacom príspevku (tlač 1002) prero-

kuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé čítanie

sa uskutoční na 47. schôdzi  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a druhé a tretie  čítanie na najbližšej riadnej schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, sadnite si.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Písomne nemám

žiadne prihlášky.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     bol by som rád, keby ste, pán minister, vo svojom záve-

rečnom vystúpení povedali,  aká mimoriadna okolnosť nastala,

aké ohrozenie základného ľudského  práva, slobody alebo bez-

pečnosti nastalo, alebo aké závažné značné hospodárske škody

hrozia štátu, ak sa tento  zákon neprijme v skrátenom legis-

latívnom konaní. To je prvá otázka.

 

     Druhá  otázka:  Prečo   tento  zákon  prerokujeme  dnes

v skrátenom konaní,  prečo ste ho nepredložili  riadne a ne-

mohli sme ho dorokovať na júlovom zasadnutí, alebo prečo ste

ho nepredložili o mesiac skôr?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Ani ústne, ani písomné prihlášky som nedostal. Faktická

poznámka bola. Považujem rozpravu za ukončenú.

 

     Pán minister, chcete sa vyjadriť?

 

     Nech sa páči.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Ak dovolíte, slušnosť káže odpovedať. Samozrejme, chcel

by som uviesť, a to platí v podstate  pre všetky dávky štát-

nej sociálnej podpory, ktoré takýmto spôsobom navrhujeme, že

ak by  neboli tieto dávky  schvaľované v tomto čase, obávali

sme sa, že vzhľadom na  kreovanie novej Národnej rady na je-

seň tohto roku by neboli prijaté a možné legislatívne proce-

sy absolvované vôbec. V prípade,  že by Národná rada Sloven-

skej republiky nedokončila  prerokúvanie návrhu zákona, vra-

cia tieto návrhy  zákonov späť a začína sa nový legislatívny

proces, čiže neboli by tieto dávky splnené, boli by ohrozené

ľudské práva  poberateľov týchto dávok, ktoré  sa v podstate

týkajú všetkých  občanov od narodenia až  po smrť z hľadiska

celkového systémového zaradenia. Škody by vznikli tým, že by

sme sa v dôsledku  krátkeho časového  úseku dožili toho, ako

sa zavádzala štátna sociálna  podpora v jednej susednej kra-

jine, kde vznikli značné škody na majetku občanov, na morál-

nom stave  sociálnej  sféry a na realizácii základných  ľud-

ských práv občanov vyplývajúcich  z Ústavy Slovenskej repub-

liky. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Chce niečo povedať ešte  pán poslanec Barna? Nie, ďaku-

jem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada na návrh vlády  vyslovuje súhlas so skráteným le-

gislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Pán predsedajúci, prosím, môžete dať hlasovať o súhlase

alebo nesúhlase  so skráteným legislatívnym  konaním váženej

snemovni.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Je málo prítomných.

 

     Dovoľte mi všetky snahy  tých, čo sa neprezentujú, kla-

sifikovať tak, že, samozrejme, proti skrátenému  legislatív-

nemu konaniu možno  mať rôzne názory, ale proti  tomu, o čom

tu vlastne  hovoríme - o návrhu,  ktorým sa zaoberáme, ktorý

má vyslovene sociálny charakter, výhrady mať nemôžeme.

 

     Skúsime ešte  raz hlasovať. Nech  sa páči. Myslím  tým,

samozrejme, aj SDĽ.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada  Slovenskej republiky vy-

slovila súhlas s prerokovaním  tohto  vládneho návrhu zákona

v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je pr-

vé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o zaopatrovacom príspevku.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 1002, návrh na prero-

kovanie výborom v rozhodnutí  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 2191.

 

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister práce, sociálnych  vecí a rodiny pán Vojtech

Tkáč.

 

     Prosím vás, aby ste sa ujali slova.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     ďakujem za predchádzajúce hlasovanie.

 

     Návrh zákona o zaopatrovacom príspevku vyplýva zo zásad

štátnej sociálnej podpory  schválenej 19. decembra 1995 vlá-

dou  Slovenskej  republiky.  V  súvislosti s transformáciou,

s premenou  súčasného  stavu  treba  uviesť, že zaopatrovací

príspevok ako pravidelne sa opakujúca dávka je dnes zaradený

v systéme  štátnej sociálnej  starostlivosti v zákone  číslo

100/1988 Zb. o sociálnom  zabezpečení. Transformácia zaopat-

rovacieho  príspevku  do  systému  štátnej sociálnej podpory

znamená jeho transformáciu cez okresné úrady k občanovi.

 

     Z hľadiska osobného rozsahu  sa vymedzuje ako nárok pre

vojaka, ktorý  vykonáva tri formy  brannej  povinnosti, a to

vojenskú základnú službu, vojenskú civilnú službu a vojenskú

náhradnú službu. Z hľadiska podmienok vzniku nároku sa urču-

je  poskytovanie  zaopatrovacieho  príspevku  ako  kompenzá-

cia vyživovacích  povinností vojaka voči  príslušným osobám.

Z hľadiska dávkovej  formuly,  to  znamená z hľadiska  výšky

sa stanovuje výška zaopatrovacieho príspevku vo väzbe na zá-

kon o životnom minime  ako 0,5-násobok sumy stanovenej záko-

nom číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime v ďalšom znení.

 

     Adresátom  sú nezaopatrené  deti podľa  ich veku, ďalej

manželky vojaka alebo osoby, ktoré nie sú nezaopatreným die-

ťaťom, ale sú rozhodnutím  súdu určeným subjektom na vyživo-

vaciu povinnosť vojaka. Na výkon tejto dávky sú určené orgá-

ny štátnej miestnej správy, to znamená okresné úrady.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pána poslanca Barnu.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona o zaopatrovacom príspevku (tlač 1002) ako spravodajca

určený Výborom Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci.

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na

prvé čítanie  na základe uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky  k návrhu  vlády Slovenskej  republiky na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zaopatrovacom

príspevku, ktoré sme schválili.

 

     Ako  spravodajca k tomuto  prvému  čítaniu si osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z  formálnoprávnej

stránky  všetky  náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67

a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky,  ako i náleži-

tosti uvedené v legislatívnych  pravidlách. Predpokladám, že

prípadné  zmeny a návrhy budú  predložené v rozprave v rámci

druhého čítania vo výboroch  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a v rámci druhého a tretieho  čítania na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom  poriadku  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 2191 z 5. mája 1998 ná-

vrh prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie okrem Ústavno-

právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre financie rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci.  Za  gestorský  výbor  navrhujem

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, ho prero-

kovali v lehote do 22. júna 1998 a gestorský  výbor v lehote

do 25. júna 1998.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto.

 

     Súčasne otváram rozpravu. Písomne prihlášky nemám, úst-

ne čakám. Nie sú. Považujem rozpravu za skončenú.

 

     Zrejme sa  nemá k čomu  vyjadriť ani pán  minister, ani

pán spravodajca. Pristúpime k dvojitému hlasovaniu.

 

     Prosím, pán poslanec, aby ste začali prvé hlasovanie.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  dovoľte mi,  aby som navrhol

hlasovanie o tom, že Národná rada sa uznesie, aby sa o tomto

zákone rokovalo v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec M. Barna:

 

     Teraz môžete dať hlasovať o tom, že pridelené výbory ná-

vrh prerokujú do 22. júna 1998 a gestorský výbor do 25. júna

1998.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nasledujúcim bodom programu je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o príspevku na pohreb.

 

     Návrh vlády ste dostali ako tlač 1003.

 

     Prosím pána ministra Vojtecha Tkáča.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie

o návrhu  zákona o príspevku na  pohreb. Vzhľadom na  to, že

zákon o životnom  minime  nadobudne  účinnosť 1. júlom 1998,

predpokladá  sa  účinnosť  zákona o príspevku  na  pohreb od

1. januára 1999.

 

     Vzhľadom na to, že by bolo nevyhnutné zaviesť túto dáv-

ku ako novú dávku štátnej  sociálnej podpory, prosím o skrá-

tené legislatívne konanie pri prerokovaní tohto návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci poveril poslan-

ca Františka Šveca. Prosím pána poslanca, aby podal informá-

ciu.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi predniesť  informáciu Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci

o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatív-

ne konanie o vládnom návrhu zákona o príspevku na pohreb.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2192 z 5. mája 1998 pridelil  návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona o príspevku na

pohreb na  prerokovanie Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci v termíne do 12.

mája 1998.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej 49. schôdzi  výboru dňa 6. mája 1998. Výbor  súhlasil

s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej

republiky s predloženým  návrhom vysloviť  súhlas s tým,  že

vládny návrh zákona o príspevku  na pohreb Národná rada Slo-

venskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní

s tým, že prvé čítanie sa  uskutoční na 47. schôdzi Národnej

rady a druhé a tretie  čítanie na najbližšej riadnej schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona o príspevku na pohreb prerokuje v skrátenom le-

gislatívnom  konaní, že  prvé  čítanie  sa uskutoční  na 47.

schôdzi Národnej rady Slovenskej  republiky a druhé a tretie

čítanie na najbližšej riadnej  schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Švecovi.

 

     Nech sa  páči, otváram  rozpravu o tomto bode programu.

Písomné prihlášky  nemám, ústne dúfam,  že nedostanem. Nikto

sa nehlási, uzatváram rozpravu, považujem ju za skončenú.

 

     Nie je k čomu  sa  vyjadrovať.  Pristúpime k hlasovaniu

o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada na  návrh vlády vy-

slovuje  súhlas so  skráteným legislatívnym  konaním o tomto

vládnom návrhu zákona.

 

     Prosím pána poslanca Šveca, aby uviedol hlasovanie.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Pán predsedajúci, odporúčam, aby  sme hlasovali o uzne-

sení, tak ako som ho prečítal.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Skúsme ešte raz, pán poslanec, hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Pristupujeme k nasledujúcemu bodu, k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o príspevku na pohreb.

 

     Molestujem  vás znovu,  pán minister,  buďte taký dobrý

a uveďte tento zákon.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     predkladám vládny  návrh  zákona o príspevku na pohreb.

Chcel  by som v tejto  súvislosti  uviesť,  že súčasný  stav

príspevku na  pohreb je zaradený do systému doterajšej dávky

nemocenského poistenia a dávky dôchodkového zabezpečenia pod

názvom pohrebné. Jej právny režim vznikol v roku 1956.

 

     Z hľadiska osobného rozsahu sa príspevok na pohreb bude

poskytovať na každú zomretú osobu  bez ohľadu na jej vek, ak

v čase smrti  mala posledný trvalý  alebo dlhodobý pobyt  na

území Slovenska. To platí aj  pre oprávnenú osobu, ktorá za-

bezpečila pohreb.

 

     Dávková  formula - výška  je  stanovená  relatívne  ako

0,7-násobok sumy, ktorá je ustanovená zákonom o životnom mi-

nime. Výkon sa prenáša na  okresné úrady ako orgány miestnej

štátnej správy, ktoré sa navrhujú ako  jediný subjekt na po-

skytovanie príspevkov budúcej štátnej sociálnej podpory.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Dávam slovo pánu poslancovi Švecovi.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona o príspevku na  pohreb ako spravodajca určený Výborom

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci.

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený do programu tejto schôdze na

prvé čítanie  na základe uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky k návrhu  vlády  Slovenskej  republiky na skrátené

legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona o príspevku na

pohreb, ktorý sme schválili.

 

     Ako  spravodajca k tomuto  prvému  čítaniu si osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z  formálnoprávnej

stránky  všetky náležitosti  návrhu zákona  uvedené v § 67 a

§ 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravid-

lách. Predpokladám, že prípadné  zmeny a návrhy budú predlo-

žené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho číta-

nia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre  mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave...

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím vás pekne, buďte zhovievaví ku svojmu kolegovi.

 

Poslanec F. Švec:

 

     ... že po  rozprave  odporučí  predložený návrh  zákona

prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady  Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku a v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 2193 z 5. mája 1998 návrh  prideliť v druhom čítaní na

prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky aj Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  financie, rozpočet a menu a Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo a  sociálne veci. Za

gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom pred-

sedu Národnej rady Slovenskej  republiky Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, pri-

čom odporúčam, aby výbory,  ktorým bol návrh zákona pridele-

ný, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1998 a gestorský vý-

bor v lehote do 25. júna 1998.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     V rámci rozpravy, ktorú otváram, nemám písomnú prihláš-

ku. Dávam šance na ústne prihlásenie. Nikto sa neprihlasuje.

Považujem rozpravu za skončenú.

 

     Prosím pána poslanca, aby  sme pristúpili zase k dvoji-

tému hlasovaniu.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o súhla-

se na zaradenie tohto zákona do druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Nech sa páči, pristúpime k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec F. Švec:

 

     V druhom hlasovaní odporúčam, aby sme hlasovali o leho-

tách.  Odporúčam, aby  výbory, ktorým  bol zákon  pridelený,

prerokovali  zákon do 22. júna 1998 a gestorský výbor do 25.

júna 1998.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

 

     Je tu návrh, aby sme pokračovali ďalej. Samozrejme, mu-

sím  dať tento  návrh odsúhlasiť.  Súhlasíte s  tým, aby sme

pokračovali, ešte pokiaľ je tu pán minister sociálnych vecí?

Dávam návrh na to, aby sme pokračovali.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov.

 

     Prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.

 

                   Šiesty deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       20. mája 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram šiesty deň 47. schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 sa z dnešného rokovania ospravedlňujú

páni poslanci Jozef Pokorný a Hubert Kraus.

 

     Pán poslanec Dzurinda, máte procedurálny návrh?

 

     Nech sa páči.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

     Môžete hovoriť aj bez kartičky, pán poslanec.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Ako iste viete, v pondelok bolo  na príslušný útvar Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky doručených 400 000 podpisov

občanov, ktorí podpísali petíciu známu  ako Petícia za pria-

mu voľbu prezidenta, za  prevod kompetencií a za spravodlivý

volebný zákon. Táto petícia bola právoplatne zaregistrovaná,

a preto  navrhujem v mene troch  klubov - Kresťanskodemokra-

tického hnutia, Demokratickej únie a Maďarskej koalície, aby

sme pred rokovanie o novele volebného  zákona predradili bod

rokovanie o petícii občanov Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, petíciu  prevzala Národná  rada, prevzal

som  ju aj  ja od  podateľne, vydal  som  svoje rozhodnutie,

ktorým som petíciu  pridelil ústavnoprávnemu výboru. Nebudem

čítať celé moje rozhodnutie. Záver: Postupujem uvedenú petí-

ciu občanov Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na prerokovanie a zaujatie  stanoviska, tak ako je

to v rokovacom  poriadku. Takže budem konať až  na návrh ús-

tavnoprávneho výboru,  keď  bude jeho  stanovisko, môžeme ju

zaradiť, teraz by sme  zaradili bez akejkoľvek možnej kauzy.

Ale prosím, keď  si to žiadate, aby sa  hlasovalo o tom, tri

kluby dali návrh, hlasovať o tom dám, ale aj tak nebudeme ju

prerokúvať skôr, kým  nedostanem rozhodnutie ústavnoprávneho

výboru.

 

     Takže  prosím, páni  poslanci, poslankyne,  počuli ste,

hlasujeme o návrhu pána  poslanca Dzurindu, aby sme zaradili

na dnešný deň, hneď po tomto hlasovaní, rozpravu k petíciám.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21  poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Takže môžeme  pokračovať v rokovaní dvadsiatym deviatym

bodom programu. Podľa schváleného programu pristúpime k dru-

hému čítaniu o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie  zákona o zmene a doplnení zákona Sloven-

skej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej

národnej rady a niektorých ďalších zákonov.

 

     Návrh zákona  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

938 a spoločnú správu  schválenú gestorským výborom ako tlač

938a.

 

     Prosím  pána poslanca  Tibora Cabaja,  ktorý za skupinu

predkladateľov poslancov nás oboznámi s obsahom návrhu záko-

na.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som v druhom  čítaní uviedol návrh sku-

piny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zmene a do-

plnení  zákona Slovenskej  národnej  rady  číslo 80/1990 Zb.

o voľbách do  Slovenskej národnej rady a niektorých  ďalších

zákonov.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, myslím si,  že moje úvodné

slovo môže byť veľmi stručné, a to z jednoduchého dôvodu, že

už pri predkladaní v prvom  čítaní sme si dopodrobna vysvet-

lili  aj svoje  politické  názory a postoje k tomuto  návrhu

skupiny poslancov a následne už pri predkladaní tohto zákona

v prvom čítaní som vyjadril  presvedčenie za skupinu poslan-

cov, že  pri prerokúvaní vo  výboroch Národnej rady  nájdeme

pochopenie tak, aby sme tento návrh mohli skompletizovať.

 

     Chcem úprimne poďakovať  všetkým, ktorí aktívne pristu-

povali jednak svojou účasťou,  ale aj konkrétnymi návrhmi na

zmeny a doplnky k tejto novele zákona o voľbách. Samozrejme,

treba povedať aj  tú skutočnosť, že o tomto  zákone sa veľmi

veľa hovorilo  nielen vo výboroch,  ale hlavne v  médiách a,

bohužiaľ, musím konštatovať jednu  vec, že často hovorili aj

tí, ktorí sa veľmi ani neunúvali, aby si prečítali návrh no-

vely zákona. Vychádzam aj z tej skúsenosti, že často hovori-

li trebárs o tejto novele, ale neporovnali si doteraz platný

zákon o voľbách do Slovenskej  národnej  rady. Ak by takýmto

spôsobom boli postupovali, nemuseli byť rôzne diskusie a te-

órie, ktoré rozvíjali títo  naši kolegovia, akým spôsobom je

tento zákon zlý, taký alebo onaký.

 

     Chcem zároveň aj upozorniť  na niektoré skutočnosti, že

v tlači 938a je spoločná  správa  ústavnoprávneho výboru ako

garančného výboru, ktorý  zosumarizoval pripomienky všetkých

výborov, ktoré  prerokovali tento zákon,  a kto si  prečítal

a naštudoval túto spoločnú správu, tak môže vedieť, že v zá-

vere každého bodu, tak ako  to ukladá rokovací poriadok, ús-

tavnoprávny výbor  odporučil alebo neodporučil  niektoré po-

zmeňujúce návrhy prijať.

 

     Zároveň chcem povedať aj  ďalšiu skutočnosť, že v prie-

behu diskusie, ktorá bude v dnešný deň k tomuto zákonu, budú

predložené  ďalšie pozmeňujúce  návrhy, ja  zatiaľ viem  asi

o siedmich, ktoré kolegovia či  z koalície, alebo z opozície

spolu so skupinou predkladateľov konzultovali, a dokonca ani

nie je  vzácnosť, že predkladatelia sú  podpísaní za skupinu

15 poslancov,  ktorí dávajú pozmeňujúce  návrhy, pretože nie

všetky tieto veci sa doriešili v rámci výborov.

 

 

     Takže chcem zároveň aj poprosiť všetkých, ktorí sa roz-

hodli takýmto spôsobom vystúpiť, aby sme boli pragmatickejší

ako pri prvom čítaní, keď, samozrejme, vtedy sa ešte nepred-

kladali  pozmeňujúce  návrhy,  ale celá  rozprava  sa z 99 %

viedla v politickej  rovine. Ak  dnes pristúpime pragmaticky

k jednotlivým návrhom a doplnkom, ktoré je ešte možné takým-

to spôsobom  zapracovať do návrhu zákona,  verím, že nájdeme

všeobecnú  podporu a novela  zákona o voľbách do  Slovenskej

národnej rady bude v tomto parlamente prijatá.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi.

 

     Teraz dám  slovo pánu Pavlovi  Suchodolskému, ktorý bol

určený ako spoločný spravodajca, aby Národnú radu informoval

o priebehu  prerokovania  návrhu  zákona  vo  výboroch  a  o

návrhoch, ktoré vyšli z výborov.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  návrhu skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej rady  číslo

80/1990 Zb. o voľbách do  Slovenskej národnej rady a niekto-

rých  ďalších zákonov (tlač 938) vo  výboroch  Národnej rady

Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako gestorský výbor pri  rokovaní o návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb.

o voľbách do  Slovenskej  národnej rady a niektorých ďalších

zákonov (tlač 938) podáva Národnej rade Slovenskej republiky

v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. túto  spoločnú správu  výborov

Národnej rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní uvedeného

návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 986

z 24. marca 1998 pridelila  návrh skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej  republiky  na vydanie  zákona o zmene a do-

plnení  zákona  Slovenskej národnej  rady  číslo 80/1990 Zb.

o voľbách do Slovenskej národnej rady  výborom Národnej rady

Slovenskej republiky  okrem  mandátového výboru a imunitného

výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlu-

čiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre európsku integráciu, Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu  činnosti Vojenského  spravodajstva. Uvedené výbory

prerokovali predmetný návrh  zákona v lehote určenej uznese-

ním Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie  zákona o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do  Slovenskej ná-

rodnej  rady odporúčali  Národnej rade  Slovenskej republiky

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbo-

ry  Národnej rady  Slovenskej  republiky, a to Ústavnoprávny

výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky uznesením číslo

927 z 29. apríla 1998, Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 656 z 29.

apríla 1998, Výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 542

z 29. apríla 1998, Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 344 zo 16. apríla 1998,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti uznesením číslo 345 z 5. mája

1998, Výbor  Národnej rady  Slovenskej  republiky  pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci  uznesením číslo 452 z 30. apríla

1998, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť uznesením číslo 399 z 15. apríla 1998, Zahraničný

výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky uznesením číslo

334 zo 16. apríla 1998, Výbor  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport uznesením číslo

547 z 28. apríla 1998 a Výbor  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu  prírody svojím uz-

nesením číslo 318 zo 17. apríla 1998.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom II tejto  spoločnej správy vyplývajú po-

zmeňujúce a doplňujúce  návrhy  uvedené v prílohe tejto spo-

ločnej správy  ako súhrn  pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov. Stanovisko gestorského výboru k jednotlivým návrhom vý-

borov je uvedené v prílohe spoločnej správy.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch  odporúča ges-

torský výbor hlasovať takto:

 

     a) spoločne o bodoch  1, 2, 7, 8,  11, 14,  15, 18, 19,

20, 21, 22, 23, 27, 32, 34,  35, 36, 39, 41, 42, 46, 47, 49,

50, 51, 59, 60, 61, 66, 71, 72, 75, 78, 79, 80  (prosím, aby

ste  si  označili  bod 80 krížikom  a v poznámke  pod čiarou

v prípade prijatia  bodu 80 sa  nehlasuje o bode 81, pretože

text je  identický), 90, 98,  102, 103, 104,  108, 111, 113,

114, 115, 116, 117, 118, 119, 121, 123 a 127, ktoré navrhuje

gestorský výbor schváliť,

 

     b) spoločne o bodoch  28, 44, 52, 57,  58, 69, 70, 100,

120, 122, 125 a 126, ktoré navrhuje gestorský výbor neschvá-

liť,

 

     c) jednotlivo  o bodoch 4, 53,  55, 56, 68 a 124, ktoré

navrhuje gestorský výbor schváliť,

 

     d) jednotlivo o bodoch 3, 5,  6, 9, 12, 13, 16, 17, 24,

25, 26, 30, 31, 33, 37, 38,  40, 43, 45, 48, 54, 62, 63, 64,

65, 67, 73, 74, 76, 77, 82,  83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 91,

92, 93, 94, 95, 96, 97, 99,  101, 105, 106, 107,  109, 110 a

112 s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej národnej

rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady

uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslan-

cov z gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto ná-

vrhu  zákona  v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. odporúča Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky na vydanie  zákona o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb.

(tlač 938) v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhov  uvedených v tejto  správe a prednesených v rozprave

schváliť.

 

     V súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady  Slovenskej

republiky  číslo 350/1996 Z. z.  uvádzam  skutočnosť,  že za

tento návrh uznesenia hlasovalo  8 poslancov gestorského vý-

boru, 4 poslanci - pán  poslanec  Fico,  Hrušovský, Šimko  a

Benčík - boli proti a 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky  na  vydanie  zákona o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb.

o voľbách do Slovenskej národnej rady (tlač 938) vo výboroch

Národnej  rady  Slovenskej  republiky v druhom čítaní  (tlač

938a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky ako  gestorského výboru číslo

636 dňa 13. mája 1998.

 

     Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, keď ste čítali jednotlivé bo-

dy spoločnej správy, ktoré navrhuje gestorský výbor neschvá-

liť, tak z toho, čo je písané, ste vynechali bod 81. Úmysel-

ne?

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Upozornil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, len som si to chcel preveriť. Ďakujem pekne.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal písom-

né prihlášky do rozpravy za kluby, a to od pána poslanca Bu-

gára za  MKDH, pána poslanca  Benčíka za SDĽ,  pána poslanca

Hrušovského za  KDH, pána  poslanca  Moravčíka za DÚ a je tu

napísaný pán  poslanec Langoš za  klub KDH, tak  ho napíšem,

ale do skupiny poslancov, ktorí budú diskutovať nie s vystú-

pením za klub.

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Takisto sa potom hlásim do diskusie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, nie, to  až potom, keď zoznam ukončím  a budú pri-

hlášky jednotlivých poslancov.

 

     Takže,  vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, môžeme

pristúpiť k rozprave k tomuto bodu programu. Ako prvý vystú-

pi pán poslanec Bugár za MKDH.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     máme pred sebou návrh zákona, ktorý z hľadiska politic-

kého patrí  medzi najdôležitejšie normy  štátu. Napriek tomu

máme dojem,  že táto novela  vznikla s tým  istým cieľom ako

kedysi dokument  Komunistickej strany  Československa - tzv.

"Poučenie z krízového vývoja".  Väčšina zmien oproti súčasne

platnej norme  posilňuje právomoci Ministerstva  vnútra Slo-

venskej republiky na úkor kompetencií Ústrednej volebnej ko-

misie, čo  vyplýva z poučenia  vládnej  koalície z referenda

z 24. mája 1996.

 

     Z tohto dôvodu  mi dovoľte  vysloviť  presvedčenie,  že

tento návrh novely pripravovaný  vládou a predložený poslan-

cami vládnej  koalície je účelovou  normou, ktorá vytvorením

nevýhodných  súťažných podmienok  pre opozičné  strany má za

úlohu zabezpečiť víťazstvo HZDS v nadchádzajúcich parlament-

ných voľbách. Návrh má v sebe zakódovanú možnosť, podčiarku-

jem, možnosť  nedemokratického zásahu HZDS  cez ministerstvo

vnútra do priebehu volieb.

 

     V žiadnom  štáte nie je  zvykom zmeniť pravidlá  volieb

krátko pred voľbami, lebo každá zmena pravidiel volebnej sú-

ťaže krátko pred voľbami vyvoláva pocit nespravodlivosti.

 

     Vo svojom  vystúpení sa nemienim  zaoberať tými časťami

novely, ktoré ako-tak sú riešené v návrhoch vlády alebo ges-

torského výboru, ako sú napríklad protiústavné časti novely.

Zameral som sa len na  najzávažnejšie  zmeny a prvou takouto

zmenou je fakt, že necelé dva mesiace pred odovzdaním kandi-

dátnych listín chcete donútiť  opozičné subjekty, aby sa na-

miesto volebných  koalícií spojili do  spoločnej strany. Ide

napríklad o SDK a o Maďarskú koalíciu. Núti nás k tomu fakt,

že síce  vznik volebných koalícií  novela zákona nezakazuje,

ale tým, že neumožňuje sčítanie hlasov získaných jednotlivý-

mi stranami  koalície a navyše  každý subjekt koalície  musí

prekročiť 5-percentný prah, núti tieto strany vytvoriť mini-

málne volebnú stranu, ktorá  vzhľadom na krátke obdobie pred

voľbami - ako každá nová  formácia - môže vyvolať určité vá-

hanie zo strany voličov.

 

     Druhá zmena oproti súčasne platnému zákonu znevýhodňuje

opozičné subjekty v masmediálnej  kampani. Navrhovatelia do-

konca v snahe čo najviac  obmedziť  opozícii  možnosť vstupu

do  tých  elektronických  médií,  ktoré  neuprednostňujú len

vládnu  koalíciu, išli tak ďaleko, že všetkým  elektronickým

médiám zakazujú  počas kampane šírenie  politických informá-

cií. V porovnaní s okolitými štátmi je to nepochopiteľná vý-

nimka napriek tomu, že účel tohto  ustanovenia v § 23 je nám

jasný. Ak si uvedomíme, že Slovenská televízia uprednostňuje

na svojich  obrazovkách  vládnu  koalíciu v pomere 4:1 v ne-

prospech opozície,  je jasné, že vo  volebnej kampani nebudú

vytvorené rovnaké súťažné podmienky pre všetky strany. Tieto

obmedzenia  sú  dokonca  v rozpore s článkami 11 a 26 Ústavy

Slovenskej  republiky  a  s  článkom 10 Európskej  konvencie

o ochrane ľudských práv.

 

     Treťou krikľavou účelovou  zmenou je presun kompetencií

volebných komisií na Ministerstvo vnútra Slovenskej republi-

ky a zároveň aj  odobratie niektorých právomocí komisiám bez

bližšieho určenia na koho prechádzajú. Je nám jasné, že vlá-

da chce zúžitkovať poznatky získané počas zmareného referen-

da a práve z tohto dôvodu poslanci vládnej koalície navrhujú

v tejto časti novely tri účelové zmeny.

 

     Prvou je prinútenie  opozičných  strán  vytvárať do vo-

lieb väčšie  subjekty, to znamená  menej zástupcov  opozície

v Ústrednej  volebnej komisii,  čo v konečnom  dôsledku môže

znamenať prevahu zástupcov koalície v Ústrednej volebnej ko-

misii.  Tento  princíp,  samozrejme,  platí  aj  v okresných

a okrskových volebných komisiách.

 

    Druhá takáto zmena je, že sa posilňujú právomoci v refe-

rende poslušného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na

úkor Ústrednej volebnej komisie.  Ide o presun týchto kompe-

tencií: v § 22 ods. 2 - zabezpečenie potrebného počtu hlaso-

vacích lístkov, ods. 3 - opečiatkovanie hlasovacích lístkov,

ods. 4 - doručenie  hlasovacích  lístkov. Nie je  krásne, že

vláda a vládna koalícia práve s tými pre ministerstvo vnútra

nedostupnými kompetenciami mali  problémy pri zmarenom refe-

rende?

 

     Treťou  takouto zmenou  je, že  bez jasnejšieho určenia

iného vlastníka alebo nosiča  kompetencií sú  odobraté tieto

právomoci volebným komisiám: § 11 ods. 1 - voľby do Národnej

rady  Slovenskej republiky  riadi Ústredná  volebná komisia,

doteraz  Slovenská  volebná  komisia, § 13 ods. 3 - Ústredná

volebná  komisia v bode a) dozerá  na dodržiavanie  právnych

predpisov o voľbách, v bode b) usmerňuje  činnosť  volebných

komisií, v bode c) rozhoduje o sťažnostiach. Odobratím tých-

to právomocí  Ústrednej volebnej komisii  vytvárate podozre-

nie, že voľby budú neregulárne a nebudú čisté. V § 15 ods. 3

ste  degradovali okresné  volebné komisie  na orgány,  ktoré

prerokúvajú informácie okresného úradu, odborných sumarizač-

ných útvarov a odobrali ste im právomoci dozerať na dodržia-

vanie  zákonnosti  volieb a rozhodovať o sťažnostiach na po-

stup okrskových volebných komisií.

 

     Štvrtou a najzávažnejšou  zmenou je § 17 s názvom "Kan-

didátna listina". Je zrejmé, že navrhovatelia týmto paragra-

fom chcú zatlačiť krátko pred voľbami opozičné, ale aj mimo-

parlamentné menšie strany do nevýhodnej štartovacej pozície.

Rukolapným  dôkazom je odsek 2, ktorý dikciou oddeleného zo-

znamu kandidátov politických strán v koalícii  vlastne zlik-

viduje zmysel vzniku volebných koalícií. Tento cieľ predkla-

datelia  návrhu zvýrazňujú  návrhom  odseku 3, podľa ktorého

každá strana v koalícii musí preukázať, že buď má desaťtisíc

individuálnych  členov, alebo ten istý počet voličov  na pe-

tičnej listine.

 

     Vážení  kolegovia, poznajúc  pozadie tvorby  niektorých

zákonov, majúcich  výsostne politický podtón,  je zrejmé, že

na ministerstve  vnútra musel vzniknúť  tento návrh. Ale  že

vám, podpredsedom Národnej  rady Slovenskej republiky, pred-

sedovi najsilnejšieho politického  klubu v parlamente, nedo-

šlo, že koalície vznikajú práve  preto, aby aj menšie strany

mali možnosť  sa dostať do parlamentu, je, bohužiaľ, smutné.

Váš návrh tohto paragrafu je dôkazom, že v skutočnosti chce-

te znemožniť vznik koalícií.

 

     A teraz mi dovoľte, aby som v mene pätnástich poslancov

a Klubu Maďarskej koalície  MKDH predložil osemnásť pozmeňu-

júcich návrhov.

 

     K bodu 8 - do § 11 vložiť  nový  odsek 2: "(2) Voľby do

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  riadi na republikovej

úrovni Ústredná  volebná komisia, na  úrovni  okresu okresné

volebné komisie  a na úrovni  okrsku okrskové volebné  komi-

sie."

 

     K bodu 9, to je druhý  návrh: Doterajšie odseky 5 až 10

sa označujú ako odseky 3 až 8.

 

     Tretí  návrh k bodu 12: Do § 12 ods. 1 za slovo "zabez-

pečuje" vložiť "na základe overenia Ústrednej volebnej komi-

sie".

 

     Štvrtý návrh k bodu 13: Do § 13 vložiť písmená a), b),

c) a doterajšie písmená označiť ako d) až l).

 

     "a) dozerá na dodržiavanie tohto zákona,

      d) schvaľuje vzor  kandidátnych  listín  a hlasovacích

         lístkov,

      c) rozhoduje o sťažnostiach na nesprávny postup okres-

         ných volebných komisií."

 

     Priaty  návrh k bodu 15: Do § 15 ods. 3 vsunúť  body a)

a b) a doterajšie označiť ako c) až i).

 

     "a) dozerá na  dodržiavanie tohto  zákona a  rozhodnutí

         Ústrednej volebnej komisie,

      b) rozhoduje  o sťažnostiach na  postup okrskových vo-

         lebných komisií."

 

     Šiesty návrh k bodu 15: Do § 16 ods. 3 za prvou čiarkou

upraviť  text takto: "starosta obce  vymenuje  zostávajúcich

členov z osôb, ktoré nie  sú členmi nijakej politickej stra-

ny". Odôvodnenie k týmto návrhom  je takéto: Podľa môjho ná-

zoru a názoru týchto  pätnástich poslancov len volebné komi-

sie môžu zabezpečiť nestrannú kontrolu čistoty volieb. Preto

tieto navrhované zmeny majú za  cieľ vrátiť do ich kompeten-

cie uvedené úlohy.

 

     Siedmy  návrh k bodu 15: V § 17 ods. 2 z prvej vety vy-

čiarknuť slovo "oddelený".

 

     Ôsmy návrh k bodu 15: V § 17 ods. 3 za slová "politická

strana" vsunúť  "alebo koalícia" a text za  bodkočiarkou vy-

čiarknuť. Bez týchto zmien totiž nemá význam zakladať voleb-

né koalície.

 

     Deviaty  návrh k bodu 15: V § 17 ods. 5 pokračovať  ve-

tou: "Toto ustanovenie platí aj v tom prípade, ak počas toh-

to  volebného obdobia  sa zmenil názov, resp.  zoznam členov

klubu." Aby to bolo jasné,  chceme odstrániť dohady, či kri-

tériá  v odseku 5 § 17 spĺňajú  aj  kluby,  v ktorých  došlo

k rôznym zmenám či názvu, alebo aj zoznamu členov.

 

     Desiaty  návrh k bodu 17: V § 22 ods. 2  začiatok  vety

zmeniť na "Predseda  Ústrednej volebnej komisie prostredníc-

tvom Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky" a pokračovať

vo vete "zabezpečuje" atď.

 

     Jedenásty  návrh  k bodu 18: V § 22 ods. 3 slová "kraj-

skej volebnej komisie" sa  nahrádzajú slovami "Ústrednej vo-

lebnej komisie", a nie ministerstvom vnútra.

 

     Dvanásty návrh k bodu 19: V § 22 ods. 4 sa slová "pred-

seda krajskej volebnej komisie" nahrádzajú slovami "predseda

Ústrednej volebnej komisie", a nie ministerstvom vnútra. Po-

dľa nás tieto dôležité úlohy totiž musia ostať v kompetencii

Ústrednej volebnej komisie, ktorá  je na republikovej úrovni

jediným nestranným orgánom zabezpečujúcim čistotu volieb.

 

     Trinásty  návrh  k  bodu 21:  V § 23 ods. 1 druhú  vetu

upraviť takto: "Volebnú  kampaň prostredníctvom rozhlasového

alebo  televízneho vysielania  v rámci  vyhradených 21 hodín

vysielacieho  času môžu  kandidujúce politické  strany viesť

len v Slovenskom rozhlase a  v Slovenskej televízii."  Tento

návrh sa týka  len tých vyhradených 21 hodín.  A tretiu vetu

vynechať.

 

     Štrnásty  návrh  k bodu 21: V § 23 ods. 3 z prvej  vety

slovo  "zakázané" nahradiť  slovom "dovolené"  a za  slovami

"kandidujúce  politické  strany"  ukončiť  vetu  a  vynechať

pôvodnú pol vetu "okrem vysielacieho času vyhradeného kandi-

dujúcim  politickým  stranám podľa odseku 2". Z ďalšej  vety

vynechať slovo "taktiež" a pokračovať vo vete "je zakázané".

Navrhovaná  úprava  odstraňuje  protirečenie  s  článkami 11

a 26 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Pätnásty návrh k bodu 21: Z § 23 vynechať odsek 6 a os-

tatné odseky prečíslovať. Toto ustanovenie je zbytočné, lebo

aj tak nezabráni paralelnému sčítaniu hlasov.

 

     Šestnásty návrh k bodu  33: Navrhujem tento návrh vôbec

neschváliť. Odôvodnenie  je takéto: Vypustenie  vety určujú-

cej, že počas spracúvania výsledkov volieb môžu byť prítomní

členovia volebných  komisií a sumarizačných  útvarov a osoby

majúce povolenie Ústrednej volebnej komisie, predpovedá mož-

nosť zasahovať do sčítavania hlasov. Som presvedčený, že to-

to nie je vaším cieľom.

 

     Sedemnásty  návrh k bodu 35: V § 39 ods. 2 vložiť  ďal-

šie písmeno c), ostatné zmeniť na d) až i). Písmeno c) znie:

"stručný obsah  oznámení a sťažností, ktoré  boli podané ok-

resným volebným komisiám, a uznesení, ktoré komisie prijali,

a ich stručné odôvodnenie". Totiž  v prípade sťažnosti voli-

čov musia byť riešené aj v zápisniciach volebných komisií.

 

     Osemnásty  návrh k bodu 47: V § 54 ods. 1 za slová "Mi-

nisterstvo  vnútra Slovenskej  republiky" doplniť  slová "po

dohode s Ústrednou volebnou  komisiou". Podľa nás oprávnenie

riadiť voľby má len Ústredná  volebná komisia, ktorá v úzkej

spolupráci s Ministerstvom vnútra  Slovenskej  republiky za-

bezpečuje ničím nerušené slobodné, demokratické voľby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec, tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ste

odovzdali, sú  normálne aj podpísané  pätnástimi poslancami?

Treba to  aj rozmnožiť. (Odpoveď  poslanca z pléna.)  Dobre.

Ďakujem.

 

     S faktickou  poznámkou predtým, ako  vystúpi pán Michal

Benčík za klub SDĽ, sa hlási pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by  som upozorniť pána poslanca Bugára, že ak po-

rovnáva dva dokumenty, aby urobil láskavosť a obidva si pre-

čítal,  lebo ináč  sa k nim nemôže  kvalifikovane  vyjadriť.

A jeho  porovnanie,  ktoré  urobil,  že porovnával "Poučenie

z krízového vývoja" s týmto zákonom, je prinajmenšom otrasne

hlúpe a úplne neadekvátne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Andrejčák.

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem  poďakovať pánu  kolegovi Bugárovi,  po slovensky

povedané, práve ste mi otvorili  oči. Ja som si doteraz mys-

lel,  že sa  koalície  vytvárajú  kvôli tomu,  že príbuznosť

programov umožňuje zjednotiť sily a dosiahnuť isté politické

ciele. Vy  ste, pán poslanec,  potvrdili, citujem: "Koalície

sa zakladajú preto, aby sa  aj malé strany dostali do parla-

mentu." Inak povedané, aby v  parlamente bolo čo najviac po-

litických špičiek,  a nie, aby sa  niečo urobilo pre voličov

a pre Slovensko. Ďakujem za úprimnosť.  Aj keď ste podali 16

návrhov, budem  o každom uvažovať z  tohto pohľadu, povedali

ste to otvorene.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán Bugár,  nie som si istý, či vás  pán poslanec Jozef

Moravčík ako bývalý predseda vlády pochváli za vaše vystúpe-

nie, lebo jeho vládu ste označili za žiadnu. Vy ste sa totiž

vyjadrili,  že žiadna  vláda neuskutočňuje  tak krátko  pred

voľbami novelizáciu volebného zákona. Vláda  premiéra Jozefa

Moravčíka  tak urobila v júni 1994 a voľby  boli v septembri

1994. Tak tú vládu, v ktorej ste aj vy boli adekvátne zastú-

pení, ste  označili za žiadnu  vládu. Tak to  je taká pripo-

mienka, okrajove.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený predkladateľ,

 

     k návrhu novely volebného zákona bolo v prvom čítaní vo

výboroch, ale najmä aj v médiách povedané už asi všetko. Len

ťažko v rámci druhého čítania povie niekto to, čo už predtým

on  sám alebo  iní nepovedali.  Poslancami predložený  návrh

novely  volebného  zákona  je  nateraz v nezmenenom  stave a

okrem  čiastočného zohľadnenia  pripomienok vlády Slovenskej

republiky sa iné  pripomienky - až na ojedinelé  formulačné,

resp. legislatívnotechnické zmeny - nezapracovali. To vidíme

z návrhu spravodajcu.

 

     Oneskorené predloženie novely volebného zákona je veľmi

zlým vysvedčením pre vládnu  koalíciu. Správne sme predvída-

li, že súčasná moc okrem  obsahu aj termín predloženia tejto

novely  prispôsobí svojím  straníckym záujmom, a preto možno

dnes dvojnásobne ľutovať,  že jednoduchý, celkom postačujúci

návrh  volebného  zákona,  ktorý v septembri 1997 predložili

poslanci  za SDĽ,  nezískal výraznejšiu  podporu, lebo  jeho

schválením by sme dnes už  mali problémy o pravidlách volieb

vyjasnené.  Pre mňa  je zaujímavé,  že až  prekvapujúco veľa

poslancov, dokonca aj podpredseda pán Andel z vládnej koalí-

cie priznáva, že novela volebného  zákona už mala byť schvá-

lená skôr. Len neviem, čo im bránilo náš návrh volebného zá-

kona dopracovať a potom ho podporiť.

 

     Podľa  nás okrem  najdiskutovanejších problémov, ako je

počet  volebných obvodov, päťpercentná  klauzula na vstup do

parlamentu, sa negatívne prvky návrhu  prejavujú aj v inom a

v takom rozsahu, že len ťažko ich možno v legislatívnom pro-

cese napraviť. Inak o nekvalite  návrhu svedčí aj 127 pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhov,  ktoré sú obsiahnuté v spo-

ločnej správe  výborov. Podľa nás  pochybnosti vzbudzuje ne-

transparentnosť tvorby a spôsob informácií o zoznamoch voli-

čov. Do dnešného dňa  ani predkladatelia, ani ich obhajcovia

návrhu novely volebného zákona  nepredložili presvedčivé ar-

gumenty, prečo sa doterajší stav v tvorbe a informácii o vo-

ličských zoznamoch vôbec má meniť.

 

     Ďalším problémovým okruhom je spôsob kreovania a kompe-

tencia  volebných  komisií. Z návrhu  úplne  vyčnieva  snaha

predkladateľov zúžiť právomoc pluralitne zložených volebných

komisií, od činnosti ktorých vo veľkej miere závisí  čistota

volebného procesu. A naopak, je  tu silná snaha posilniť po-

stavenie  ústrednej a miestnej  štátnej  správy vo  volebnom

procese až v takom  rozsahu, že vzniká podozrenie,  že o vý-

sledku volieb  by mal rozhodovať  "všemocný" štát a  vládnou

koalíciou dosadení štátni úradníci, a nie voliči.

 

     Ďalším  neuralgickým  bodom  je návrh § 23, v ktorom sa

obmedzuje volebná kampaň iba  na Slovenský rozhlas a Sloven-

skú televíziu, ako aj  súvisiaci článok IV ohľadne periodic-

kej tlače. Viem, že aj vďaka pozornosti médií sa o tomto ve-

ľa diskutuje, niekedy vecne správne, inokedy aj nekvalifiko-

vane a, žiaľ,  aj  účelovo a demagogicky  ako  trebárs u nás

v ústavnoprávnom výbore.

 

     Lacným a často použitým argumentom zo strany predklada-

teľov a ich pomocníkov je, že  ustanovenie § 23 je skoro to-

tožné so  znením platného volebného  zákona a pýtajú sa nás,

prečo namietame  voči tomuto zneniu. Nemali  sa ho vôbec do-

tknúť a nebolo by problémom. Odkazujem na článok 26 ods. 1 a

5 Ústavy  Slovenskej  republiky v spojitosti  aj s  článkami

9 a 11 Dohovoru  o ľudských  právach a  základných  ľudských

slobodách, ktoré zakotvujú právo občana na prijímanie a roz-

širovanie myšlienok a informácií, a to podčiarkujem, bez za-

sahovania štátnych  orgánov. Alebo povedané  inak a zrozumi-

teľnejšie - v období  pôvodného  formulovania  znenia  tohto

ustanovenia, teda § 23, sme ústavne  nemali zakotvený duálny

systém elektronických  médií a ani fakticky neexistovali ko-

merčné médiá.  Dnes je však situácia  ústavne a fakticky iná

a podľa nášho  názoru novela  zákona  by platný a existujúci

ústavný, ale  aj faktický stav  mala rešpektovať. Pripúšťam,

že legislatívnotechnické riešenie tohto problému je náročné,

ale pri  ochote predkladateľov riešiteľné. A pokiaľ  som in-

formovaný, určité a možné  konštrukcie vo výbore pre vzdela-

nie,  vedu,  kultúru a šport  opoziční  poslanci predniesli,

žiaľ, len v malej časti boli akceptované.

 

     Vážení predkladatelia návrhu a ich podporovatelia, niet

politickej vôle vypočuť argumenty. Niet politickej vôle hľa-

dať kompromis, aby tento  zákon vyhovoval čo najširšiemu po-

litickému spektru. Preto nebudem podávať v mene 15 poslancov

ďalšie pozmeňujúce  návrhy. Navrhujem  však,  aby sa bod 102

vyčlenil na osobitné hlasovanie, ktorý je v spoločnej správe

navrhnutý na schválenie spoločne, a aby sme pri tom vyčlene-

ní tento bod  nepodporili. Naopak, o bode 70, ktorý sa odpo-

rúča v spoločnej správe neschváliť, hlasovať osobitne a hla-

sovať za. A v osobitných  odporúčaných hlasovaniach body 25,

37, 40, 43, 45, 48, 73, 94, 101 a 112, ktoré sú navrhnuté na

osobitné hlasovanie, nenavrhujem na osobitné hlasovanie, ale

sú navrhnuté na neschválenie a ja ich  navrhujem na schvále-

nie.

 

     Ak ani tieto podľa  nás úplne  minimálne  zlepšenia ne-

budú akceptované, poslanci za SDĽ  za návrh ako celok hlaso-

vať nemôžu. Sme si vedomí toho, že vzniknú určité technické,

organizačné, administratívne, ale  aj politické problémy, ak

voľby sa  uskutočnia podľa teraz  platného volebného zákona,

ale bude to stále lepšie ako aplikovať tento nekonzistentný,

často  rozporuplný a  na hrane  ústavnosti balancujúci návrh

novely volebného zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Za poslanecký klub KDH  vystúpi teraz pán poslanec Hru-

šovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     parlamentné voľby sú  dôležitou inštitúciou reprezenta-

tívnej  demokracie a sú  nevyhnutnou  podmienkou na  celkovú

reprodukciu pluralitného demokratického politického systému.

Voľby zabezpečujú  spojenie  štátu s občianskou spoločnosťou

prostredníctvom výberu zástupcov ľudu do zákonodarného orgá-

nu,  umožňujú reprezentáciu  politických záujmov rozmanitých

politických skupín, napomáhajú akumuláciu skúseností občanov

so slobodnou súťažou politických  síl a prispievajú k posil-

neniu  demokratickej  politickej  kultúry a právneho vedomia

občanov.

 

     Návrh volebného zákona,  ktorý predložili poslanci Hnu-

tia  za demokratické  Slovensko, Slovenskej  národnej strany

a nezávislý poslanec Filkus, podľa  ktorého sa majú na jeseň

tohto roku uskutočniť parlamentné voľby, možno charakterizo-

vať ako návrh, ktorého mnohé  ustanovenia, tak ako sú navrh-

nuté, sú v rozpore s ústavou a viacerými  medzinárodnými do-

kumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Ide najmä o medziná-

rodný Pakt o ochrane  základných  práv a slobôd, Listinu zá-

kladných  práv a slobôd a Európsky  dohovor o ľudských  prá-

vach.  Navrhovatelia  napriek  týmto  skutočnostiam  pokojne

v dôvodovej správe a v doložke zlučiteľnosti uviedli, že ná-

vrh je v súlade s Ústavou  Slovenskej  republiky a ostatnými

medzinárodnými  zmluvami a dokumentmi, ktorými je  Slovenská

republika viazaná.

 

     Skôr ako uvediem svoje  konkrétne a vecné výhrady proti

predloženému návrhu, dovoľte mi,  aby som v krátkosti spome-

nul genézu, ako sa vlastne tento  volebný zákon  dostával do

parlamentu a ako nielen v tomto roku, ale aj v uplynulom ro-

ku poslanci opozície, keď cítili,  alebo keď sa teda ukázala

potreba novely  volebného zákona  minimálne v rozsahu, ktorý

by zosúladil volebný zákon s prijatými zákonmi o novom územ-

nosprávnom členení, takmer s kriminalistickým úsilím sa usi-

lovali získať  či už na  ministerstve vnútra, alebo na iných

ústredných orgánoch štátnej správy aspoň pracovné návrhy vo-

lebného zákona. Žiaľ, nepodarilo sa nám to, avšak vyjadrenia

mnohých politikov a vládnych činiteľov k potrebe zmeny tohto

volebného zákona boli neustále  od minulého roku rôzne. Spo-

meniem aspoň niekoľko.

 

     Vláda samotná pociťovala potrebu zmeny volebného zákona

už len tým, že v januári pri spracúvaní plánu legislatívnych

úloh vlády si do týchto úloh na rok 1997 stanovila ako jednu

z priorít prerokovať v máji 1997 v pléne Národnej rady návrh

volebného zákona. V júni 1997 pán premiér Mečiar povedal, že

za optimálny volebný systém  považuje systém väčšinový, pre-

tože stabilizuje  parlament a vládu.  Konštatoval, že všetci

ostatní  sú však  proti nemu,  lebo vedia,  že kto má väčšiu

podporu, vyhráva.

 

     Na  rokovaní  za  okrúhlym  stolom v júli 1997 predseda

HZDS informoval  šéfov parlamentných  strán o pripravovaných

zmenách volebného  systému. Upustil od  väčšinového a predo-

strel návrh na zmiešaný systém, v ktorom by  bolo 60 poslan-

cov volených v jednomandátových  obvodoch a 90 poslancov po-

merným systémom. Ak by tento model  neprešiel, navrhoval za-

chovať  súčasný systém s tým, že celé  Slovensko bude jedným

volebným obvodom. 19. januára tohto  roku ministerstvo vnút-

ra vydalo vyhlásenie, že nepripravuje novelu volebného záko-

na a ani ho doteraz, vraj,  do toho  termínu nikto oficiálne

z vlády o to nepožiadal.

 

     Naopak, vo februári 1998 pán Matejka k zmene  volebného

zákona podotkol,  že je zvedavý, ako dajú legislatívci  túto

technicky komplikovanú vec do  takého poriadku, aby občan vo

volebnej miestnosti nepotreboval osobného poradcu. Podľa Ma-

tejku by mal systém  volebných komisií zostať, pretože voľby

sú výsostnou vecou politických  strán a štátna správa by ich

mala zabezpečovať iba technicky.

 

     Dňa 5. marca tohto  roku však skupina poslancov predlo-

žila návrh novely volebného zákona do parlamentu, ktorý pod-

písali, tak  ako som spomenul,  poslanci za HZDS,  SNS a pán

Filkus, ktorý vláda pripomienkovala a vyjadrila k nemu vážne

výhrady, najmä pokiaľ ide o jeho zosúladenie s ústavou. Keby

bol zákon akokoľvek dobre  pripravený, je zlý už len tým, že

sa predložil do parlamentu na schválenie v takom krátkom ča-

se pred konaním parlamentných volieb. Mnohí tu argumentujete

tým, že v roku 1994 za vlády Jozefa  Moravčíka  bola takisto

v parlamente schvaľovaná  novela volebného  zákona a tiež to

bolo krátko pred voľbami. Áno, bola, priznávam, avšak to ne-

bola  novela, ktorá  zásadným spôsobom  menila volebný zákon

alebo systém volieb tak, ako  sa ho snažíte vo svojom návrhu

meniť vy. Táto novela riešila iba technické nedostatky, kto-

ré bolo treba na  základe skúseností z predchádzajúcich par-

lamentných volieb v tomto volebnom zákone odstrániť, a preto

neobstojí vaša argumentácia o tom,  že aj vy ste konali tak-

isto, ako konáme my. My sme neohrozovali týmto návrhom pred-

loženého volebného zákona demokratickosť  volieb. My sme ne-

sťažovali parlamentným alebo uchádzajúcim  sa stranám o pod-

poru vo voľbách slobodnú  súťaž. Nesťažovali sme a nezvýhod-

ňovali sme jeden politický subjekt pred druhým, neobmedzova-

li sme kompetencie samosprávy  a neposilňovali sme kompeten-

cie štátu. Neoslabovali sme  občana o možnosť informovanosti

tak pred voľbami, ako aj  počas volieb, a teda nemožno tento

argument používať ako pravidlo proti kritike tohto volebného

zákona.

 

     Podstatná zmena  pravidiel  súperenia o priazeň voličov

niekoľko mesiacov pred voľbami  zvýhodňuje bez ohľadu na jej

charakter toho  zo súperov, ktorý  ju pripravil, lebo  ju už

dlho pozná a mohol jej  svoje  konanie už dávno prispôsobiť.

Páni, v tomto je  najväčší  problém a v tomto je  ten  kameň

úrazu. Dnes mnohé strany,  zvlášť opozičné politické strany,

ktoré chcú v slobodnej politickej súťaži osloviť svojich vo-

ličov, sú v chaose a v zmätku, pretože vy ste spôsobili ten-

to chaos a zmätok  tým,  že takto oneskorene  predkladáte do

parlamentu  návrh tohto  volebného zákona  a spôsobujete  na

slovenskej  politickej scéne  zmätok. Toto  je hlavný  dôvod

kritiky tohto volebného zákona.

 

     Mnohí tu argumentujete  koalíciami a že opozícia vykri-

kuje a vlastne  nevie o čom. Nie 5-percentná klauzula je na-

šou  zásadnou  výhradou  proti  nedemokratickým ustanoveniam

v tomto  volebnom zákone,  ale zásadnou  výhradou je  to, že

koalície  skutočne neumožňuje  tento zákon  vytvárať. Predsa

nemožno  kvalifikovať  možnosť  vytvárania  koalície tým, že

každá politická strana, ktorá  sa rozhodne v koalícii kandi-

dovať, bude  mať svoj vlastný  hlasovací lístok. Teda  volič

nebude môcť zvoliť koalíciu, ale bude musieť voliť jednotli-

vú politickú stranu v koalícii.  Pýtam sa vás, ako môže koa-

lícia robiť spoločnú predvolebnú  kampaň. Ako? Vysvetlite mi

a dajte mi odpoveď na túto otázku. Keď ma uspokojíte, tak by

som bol veľmi rád. Ale  toto je základný kameň úrazu. Potom,

čo je vlastne hlavným  dôvodom vytvárania koalícií? Znásobiť

politickú silu tých strán, ktoré sa v koalícii rozhodnú kan-

didovať. Ani  toto tento zákon  neumožňuje, takže treba  byť

konkrétny, otvorený a jasný a treba  veci aj politicky pome-

novať.

 

     Neviem prečo a čo bolo hlavným dôvodom oslabenia infor-

movanosti voličov, tak ako navrhujete v tomto návrhu už tým,

že navrhujete nový spôsob  vedenia voličských zoznamov. Pri-

púšťal  by som  a takýto  návrh sa  mi zdal  aj celkom dobrý

a pre  Slovensko prospešný,  keby bol  býval prijatý  v čase

pred dvomi, tromi rokmi, tak  ako sa pán minister Hudek bez-

prostredne po voľbách pokúšal,  avšak do parlamentu sa tento

návrh nedostal, a to  zriadiť inštitút stáleho zoznamu voli-

čov. Tam by bol mal občan  v priebehu štyroch rokov pred ko-

naním  volieb možnosť  oboznámiť sa  s údajmi  na voličských

zoznamoch, ktoré  obce podľa návrhu  mali viesť permanentne,

a tam si  mohol v dostatočnom časovom  predstihu každý jeden

občan skontrolovať,  či je uvedený  na voličských zoznamoch,

alebo nie je, prípadne vzniesť námietku proti nejakým chybám

a nedostatkom  na voličských  zoznamoch. Avšak  nie je možné

štyri mesiace pred voľbami  urobiť takýto radikálny zásah do

zoznamu voličov  a okrem toho  aj obmedziť možnosť  kontroly

voličských zoznamov, tak ako umožňoval doterajší zákon vyve-

siť voličské zoznamy v  obciach na miestach verejne prístup-

ných, prípadne na sídliskách, kde je viacej ako 5 tisíc oby-

vateľov,  vo vchodoch  obytných domov,  keď takáto  technika

umožňovala aj občiansku kontrolu voličských zoznamov a mini-

malizovalo  sa riziko  možnosti mŕtvych  duší na  voličských

zoznamoch.

 

     Teda pýtam sa: Čo bolo hlavným dôvodom takejto zásadnej

zmeny? Pýtam sa: Čo bolo hlavným dôvodom, aby občan nedostal

pred parlamentnými voľbami, tak ako bolo zvykom doteraz, do-

mov informáciu o kandidujúcich politických stranách a kandi-

dátov uvedených na nich?

 

     Teda zostáva tu  množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré

nám minimálne dávajú priestor na to, aby sme tento zákon po-

menúvali ako  zákon, ktorý zvýhodňuje  jednu kategóriu poli-

tických strán  a znevýhodňuje kategóriu  druhých politických

strán.

 

     Ak by som chcel zhrnúť a charakterizovať navrhovaný vo-

lebný zákon,  tak zákon je v mnohých  ustanoveniach protiús-

tavný.  Je to  zákon, ktorý  nedemokraticky sťažuje slobodnú

súťaž  politických  strán a politických  hnutí a ide o zákon

posilňujúci kompetencie štátu a oslabujúci kompetencie obcí.

A v neposlednom  rade  ide o návrh, ktorý  sťažuje  občanovi

možnosť  informovanosti  jednak o kandidujúcich  politických

stranách a jednotlivých  kandidátoch na nich a zavedením no-

vého spôsobu vedenia zoznamu voličov narábať s ním a vyvolá-

va minimálne obavu o možnosť manipulácie volieb.

 

     K predloženému  návrhu  volebného  zákona  sa vyjadrilo

množstvo inštitúcií, vrátane deviatich biskupov, ktorí k no-

vele volebného  zákona vyjadrili protest a vo  vyhlásení vy-

jadrili  vážne  znepokojenie  nad pripravovanou a oneskorene

predloženou novelou volebného  zákona, ktorá vzbudzuje podo-

zrenie, že jeho cieľom nie je stanoviť poriadok, spravodlivé

pravidlá na výber predstaviteľov štátu, ale cieľavedomé zvý-

hodnenie politického protivníka.

 

     Posledný mesiac množstvo medzinárodných inštitúcií ana-

lyzovalo návrh volebného zákona, vrátane Amerického národno-

demokratického inštitútu, ktorých  zástupcovia sa stretli so

zástupcami všetkých  parlamentných  politických strán a kon-

zultovali tento návrh volebného  zákona. K záveru ich posud-

ku,  ktorý vydali k tomuto  volebnému  zákonu, citujem jednu

myšlienku: "K voľbám by sa malo pristupovať, ako hovorí ana-

lýza, podľa pravidiel súťaže schválených politickými protiv-

níkmi prostredníctvom  otvoreného  dialógu a širokej dohody.

Zmena pravidiel  volebnej súťaže relatívne  krátko pred dňom

volieb môže  byť príčinou  nespravodlivosti a politickej ne-

stability." Tak charakterizuje  predložený volebný zákon ná-

rodnodemokratický inštitút.

 

     Vážený pán predseda, kolegyne,  kolegovia, keď sa obja-

vili prvé  správy o volebnom zákone, tak ako bol predložený,

opozičné politické strany  vyvinuli mohutnú občiansku kampaň

za prijatie spravodlivého volebného zákona. Táto petičná ak-

cia, ktorej petičné  hárky boli v pondelok tohto týždňa odo-

vzdané do  Národnej rady, si kladie za cieľ  nemeniť volebný

zákon, a ak  meniť, tak  iba v najnevyhnutnejších  ustanove-

niach, ktoré  budú rešpektovať nové  územnosprávne členenie.

Bude fackou 400 tisíc občanom, ak neuposlúchneme ich žiadosť

o naplnenie ich vôle.

 

     Preto vás vyzývam, nebudem predkladať žiadne pozmeňujú-

ce návrhy,  pretože všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré koreš-

pondujú so žiadosťou týchto 400 tisíc občanov, sú obsiahnuté

v spoločnej správe pod bodmi, ktoré pán spravodajca navrhuje

na samostatné hlasovanie ako  neprijať, aby ste tieto pozme-

ňujúce návrhy prijali, aby ste rešpektovali, tak ako som po-

vedal, vôľu týchto 400 tisíc občanov a aby ste prijali spra-

vodlivý volebný zákon, ktorý nebude preferovať a zvýhodňovať

žiadnu politickú stranu.

 

     Na záver by som vás chcel azda ešte raz vyzvať: Nájdime

dostatok  politického  rozumu,  nájdime  dostatok politickej

vôle, aby sme budúce  parlamentné voľby skutočne mohli pome-

novať ako slobodné, spravodlivé a demokratické.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.

 

     Za  poslanecký klub  DÚ vystúpi  pán poslanec Moravčík.

Medzitým  sa hlásia  poslanci s  faktickými poznámkami,  ale

najskôr pán spoločný spravodajca, keďže má prednosť.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Ak dovolíte,  chcel by som reagovať  na vystúpenie pána

poslanca Hrušovského. Mám taký dojem,  že na rozdiel od neho

som si  pozorne prečítal aj  správu o vyhodnotení  volieb do

Národnej rady  Slovenskej republiky, konaných  30. septembra

a 1. októbra 1994, ktorú  predložil vtedajší minister vnútra

pán poslanec Pittner vláde na  schválenie. V tejto správe sa

mimo iného  konštatuje, že najčastejším  nedostatkom v usku-

točnených voľbách bol nedostatok spočívajúci v nedostatočnej

evidencii  občanov - voličov. Tá  správa vyslovene poukazuje

na zásadné chyby, ku  ktorým dochádzalo počas volieb, hlavne

v Bratislave, v Starom Meste a vo  veľkých  mestách. Dokonca

vtedajšia Slovenská volebná komisia musela prijať uznesenie,

aby takýmto spôsobom umožnila voličom, ktorí mali oprávnenie

voliť.  Preto je  mi divné,  že pán  poslanec  Hrušovský ako

vtedajší spravodajca položil otázku, v ktorej sa pýta, prečo

je potrebné tento systém  meniť. Zároveň odpovedám, že tento

systém  je potrebné  meniť práve  kvôli týmto  skúsenostiam,

ktoré boli vo voľbách v roku 1994.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Keďže  vo  všetkých  pripomienkach  opozície sa opakuje

jedno  a to  isté, že  sa novela  volebného zákona predkladá

neskoro, chcem vám, páni,  pripomenúť, že na tvorbe spravod-

livého volebného  zákona ste sa mohli  podieľať a dnes mohol

byť  v inom  štádiu, ako  je. Podľa  denníka Pravda  z 3. 7.

1997, ako  správne pán kolega  Hrušovský povedal, už  v júli

1997 pri okrúhlom stole sa hovorilo o volebnom zákone, o no-

vele volebného  zákona. Podľa tohto denníka  už 19. decembra

1996 premiér Mečiar  pri otváraní tunela  Ovčiarsko v Žiline

hovoril, že  pripravuje na január  okrúhly stôl, na  ktorom,

citujem: "sa  bude  hovoriť  o  zmenách  volebného  systému"

a "ide  o dohodnutie  pravidiel budúceho  politického zápasu

v značnom predstihu. Nechceme to dávať na stôl tri-štyri me-

siace pred voľbami. Bolo by to nefér."

 

     Prosím  vás, páni, to bolo v decembri 1996. V júni 1997

sme prijali v spoločnom  parlamentnom výbore odporúčanie, že

sa budeme zúčastňovať na okrúhlych stoloch. Vy ste ich igno-

rovali. V júli tento okrúhly  stôl sa uskutočnil práve k vo-

lebnému zákonu. Vy ste ich  ignorovali dodnes. A dnes tu ho-

voríte,  že dávame  facku 400 tisíc občanom.  Vy ste ju dali

tým, že ste sa nezúčastňovali na týchto okrúhlych stoloch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcel  by som  poprosiť pána  poslanca Hrušovského, aby

podľa možnosti  vynechával vťahovanie hlavne  časti biskupov

do politického  zápasu, nie je  to dobré, neslúži  to predo-

všetkým ani  povesti cirkvi a hlavne  potrebe nadstraníckeho

pohľadu kléru.  Ale chcem povedať, že  my na to aj  tak vždy

pozitívne odpovedáme. Minulý týždeň, ako viete, sme odhlaso-

vali práve v zákone o významných  dňoch zaradenie ako pamät-

ného dňa práve toho dňa, keď bola vyhlásená cirkevná provin-

cia, ktorým sme chceli dať  jasne najavo, že si ctíme takéto

dni, pretože  sú to dni  vyjadrujúce  emancipovanie, v danom

prípade v oblasti duchovnej.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Hrušovský, vy ste tu  citovali nie stano-

visko biskupov, ale stanovisko Slovenskej demokratickej koa-

lície, ktorá im ho  podsunula. Takúto textáciu som neobjavil

v žiadnom  cirkevnom  kánone  ani v žiadnej  stati  a pasáži

v zákonoch  božích ani cirkevných. Takže  buďte taký láskavý

a riaďte sa  tým, že Kristus kupcov  z jeruzalemského chrámu

vyhnal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec Hrušovský sa len okrajovo dotkol problema-

tiky registra občanov, o ktorej potom v poznámke hovoril pán

spoločný spravodajca. Pre Národnú radu chcem túto informáciu

spresniť v tom zmysle, že za Česko-slovenskej republiky, te-

da až do rozdelenia  dvoch republík, centrálny register evi-

dencie občanov sa robil v Prahe. V roku 1993 po vzniku  Slo-

venskej republiky  boli podklady postupne  stiahnuté na Slo-

vensko.  Žiaľbohu,  celý  rok 1993 a  ani v prvom  štvrťroku

1994 sa aktualizácii tohto registra nevenovala príslušná po-

zornosť. Preto som upozorňoval vládu,  tak ako to presne ci-

toval pán spoločný spravodajca. Ale páni, od roku 1994 dote-

raz bol by  ten register zlatý, keby sa  mu príslušné orgány

súčasnej vlády boli venovali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Myslím si, že pán  poslanec Hrušovský síce hovoril, ale

málo akcentoval práve to  vyjadrenie premiéra Mečiara, že ak

by bol  zákon predložený tri-štyri mesiace  pred voľbami, že

by to bolo nefér. A  potom ho zopakovala pani poslankyňa Ze-

lenayová. Myslím si, že veľmi presne vystihol to, čo sa sta-

ne, a  to, čo sa stalo.  Takto to opísal pán  premiér, čo sa

stane, a  presne to predpovedal, to  znamená, ten nefér krok

sa stal.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím pána poslanca Moravčíka.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     poslanecký klub za Demokratickú úniu už vyjadril v rám-

ci prvého čítania svoj zásadný nesúhlas s obsahom návrhu zá-

kona, ktorý teraz prerokúvame. Takisto sme protestovali pro-

ti spôsobu a okolnostiam, za  ktorých  sa predkladá.  Aj keď

pôsobíme v politike už dlhší  čas, všeličo sme prežili, vše-

ličo  poznáme, a  teda mohli  sme sa  dozvedieť, že nikde na

svete sa  o veciach volieb  nehrá v rukavičkách,  predsa len

tento návrh prekračuje medze, za ktorými už je len nekontro-

lovateľná túžba vyhrať za každú cenu.

 

     Pokúsim sa ešte  predostrieť niekoľko pozmeňujúcich ná-

vrhov, ktoré  by mohli návrh novely  volebného zákona dostať

späť vpred, alebo aspoň na  spomínané medze, v rámci ktorých

je síce prirodzené, že každý chce vyhrať, ale už nie za kaž-

dú cenu. Jednoducho  preto, lebo sú aj iné  hodnoty, o ktoré

môžeme prísť, ak "oslepneme" túžbou po víťazstve, túžbou  po

udržaní moci v tomto  prípade. Na zaslepenosť politikov vždy

najviac doplácajú  občania. Naše výhrady  bude dobre zhrnúť,

aby som mohol vyjadriť podstatu pozmeňujúcich návrhov.

 

     1. Nie je správne meniť pravidlá volebnej súťaže zásad-

ným spôsobom  tri mesiace pred  voľbami, a to  opakujem, tak

ako moji  predrečníci, a myslím si, že je  to potrebné stále

pripomínať. Paralela s rokom 1994 skutočne neobstojí, dôvody

nemusím  opakovať, veľmi  precízne ich  uviedol pán poslanec

Hrušovský.

 

     2. Návrh zákona  okliešťuje právomoci volebných komisií

v prospech nie nestrannej štátnej správy.

 

     3. Návrh zákona  prakticky  ruší  koalície, ktoré  boli

u nás zaužívané, a keď si  odmyslíme periódu, keď tu bol ko-

munistický režim,  má aj historické korene.  Ruší ich preto,

lebo z koaličných partnerov robí súperov.

 

     4. Návrh zákona ešte viac  sťažuje prístup k médiám po-

čas volebnej kampane.

 

     K pozmeňujúcim návrhom:

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 6, to znamená, reaguje

na tretí bod  návrhu  zákona. Navrhujeme  doplniť § 6 o nové

odseky v tomto znení:

 

     "(5) Obec vyloží  zoznam voličov  najneskôr 30 dní pred

dňom volieb, aby občania mohli  doň nazrieť. Po vyložení zo-

znamov  voličov upovedomí  občanov v  mieste obvyklým spôso-

bom.

 

     (6) V obciach, kde je viac ako 5 000 osôb zapísaných do

zoznamu voličov, zariadi obec, aby bol v každom dome vylože-

ný zoznam voličov, ktorí v dome bývajú."

 

     Myslím si,  že skutočne nie sú  nijaké dôvody, prečo by

sa nemal tento  inštitút zoznamov voličov, tak ako bol u nás

zaužívaný, využiť aj v týchto voľbách a najmä, keď Slovenská

volebná komisia v minulých  voľbách konštatovala to, čo kon-

štatovala.  Vypustenie  úpravy  o  vyvesení zoznamov voličov

vôbec nenapomôže  riešiť  tento problém, o ktorom hovoril aj

pán spravodajca v reakcii na pána Hrušovského.

 

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa týka  bodov 4, 5 a 48 návrhu

poslancov a jeho prijatie by umožnilo voliť v krajoch. Nebu-

dem teraz čítať zoznam,  obsah prílohy, pretože túto prílohu

máte  ako pozmeňujúci  návrh  v  bode 112  spoločnej správy.

Uvádzam to preto,  lebo v kombinácii  týchto bodov 4, 5 a 48

by sa vlastne  dosiahlo, keď sa o nich  bude spoločne hlaso-

vať, zavedenie systému volieb  podľa krajov. Prirodzene, keď

budú prijaté alebo neprijaté pozmeňujúce návrhy 24, 25 a 112

spoločnej správy, potom neprichádza  do úvahy hlasovanie ani

o tomto pozmeňujúcom návrhu.

 

     S  týmto pozmeňujúcim  návrhom súvisia  ďalšie tri  pod

bodmi 3, 5, 7, v  ktorých sa vlastne  dovádza systém volenia

podľa krajov do jednotlivých ustanovení.

 

     V § 11, t. j. v bode 3 pozmeňujúcich návrhov sa navrhu-

je za slová "Ústredná volebná komisia" vložiť slová "krajské

volebné komisie".

 

     V bode 5 pozmeňujúcich  návrhov navrhujeme  zmeniť § 12

ods. 2  tak, že sa tam  vloží nové ustanovenie pod  písm. b)

v tomto znení: "Krajskej volebnej komisie vymenúva a odvolá-

va prednosta krajského úradu."

 

     A bod 7 pozmeňujúcich  návrhov, v ktorom navrhujeme vy-

pustiť bod 14 návrhu  poslancov, pretože takýmto spôsobom sa

ponechá ustanovenie  pôvodného  zákona o krajských volebných

komisiách.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý uvádzame pod bodom 4, sa

týka odborných sumarizačných útvarov. Poslanecký návrh navr-

huje tieto  sumarizačné útvary podriadiť  pod štátnu správu.

Nevidím nijaký dôvod, aby sumarizačné odborné útvary neboli,

tak ako doteraz, podriadené príslušnej volebnej komisii. To-

mu zodpovedá aj návrh textu  odseku 7 v bode 11 poslaneckého

návrhu v tomto znení: "Ústredná volebná komisia, krajské vo-

lebné komisie a okresné volebné komisie si na prípravu spra-

covania a spracovanie  výsledkov  volieb  vytvárajú  odborné

(sumarizačné)  útvary  zložené z pracovníkov  pridelených na

tento účel príslušným orgánom  štátnej štatistiky. Títo pra-

covníci skladajú sľub spôsobom a v znení uvedenom v ods. 4."

To je navrhovaná úprava prerokúvanej predlohy k bodu 11.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh pod bodom 6 sa týka  právomoci

Ústrednej volebnej komisie.  Poslanecký návrh neopodstatnene

podstatným spôsobom zužuje  právomoci Ústrednej volebnej ko-

misie. Náš pozmeňujúci návrh, ak  bude prijatý, návrh v bode

6 ponecháva doteraz platnú právnu  úpravu, ktorá sa osvedči-

la.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh je v bode 8. Navrhujeme vypus-

tiť § 15 a § 16, tak  ako je v bode 15 poslaneckej predlohy.

To by znamenalo, že sa ponecháva doterajšia úprava právomocí

okresných volebných komisií. Tento  návrh predkladáme z rov-

nakého dôvodu  ako predchádzajúci návrh. To  znamená, že za-

stávame názor, že nie je potrebné, nie je správne obmedzovať

právomoci aj okresných volebných komisií.

 

     Deviaty pozmeňujúci návrh prichádza  do úvahy vtedy, ak

by nebol prijatý ôsmy  pozmeňujúci návrh, teda alternatívne.

Navrhujeme v ňom, aby sa v ods. 3 § 16 prijala  táto dikcia:

"Ak okrsková volebná komisia nie  je v tomto počte vytvorená

spôsobom  uvedeným v ods. 1, zostávajúcich  členov  vymenuje

starosta obce." Právomoc starostu obce je podľa nášho názoru

v tomto  prípade  potrebné  ponechať,  pretože starosta obce

pozná lepšie  ako prednosta okresného  úradu podmienky ľudí,

situáciu v obci, môže  lepšie rozhodnúť ako prednosta okres-

ného úradu.

 

     Desiaty pozmeňujúci  návrh sa týka takisto  bodu 15 po-

slaneckej  predlohy. Navrhujeme  vypustiť § 17 až  21. To sú

ustanovenia,  ktoré sa  týkajú kandidátnych  listín. Takýmto

spôsobom sa ponechal doterajší  právny stav. Takýto pozmeňu-

júci návrh je možné prijať, aj keby neboli akceptované pred-

chádzajúce pozmeňujúce  návrhy. Predstavuje určitý  nový va-

riant. Takýmto spôsobom by sa vyriešili problémy s koalícia-

mi, pretože  by sa ponechala, pokiaľ ide o koalície, možnosť

ich  kreovania  a  podmienky  účasti  vo voľbách, doterajšia

právna úprava.

 

     Ak by  nebol prijatý tento návrh, potom navrhujeme ešte

ten text, ktorý je obsiahnutý v poslaneckom návrhu, upraviť,

a to v našom pozmeňujúcom návrhu v bode 12, ktorý sa takisto

týka bodu 15 poslaneckého  návrhu.  Navrhujeme  upraviť § 17

ods. 2 tak,  že sa  toto  ustanovenie  nahradí týmto znením:

"Kandidátnou listinou koalície sa  na účely tohto zákona ro-

zumie  oddelený zoznam  kandidátov politických  strán, ktoré

uzavreli písomnú dohodu o koalícii." Keď už to chcete presa-

diť, tak by sa nemala  zamedziť možnosť, aby  na kandidátnej

listine mohli kandidovať aj  príslušníci, členovia iných po-

litických strán  alebo nestraníci a takáto  právna úprava by

to umožňovala.

 

     V bode 13 k bodu 15 poslaneckého návrhu navrhujeme, aby

sa v § 17 ods. 9 vypustili  slová  "a potvrdenie  o členstve

v strane".  Tohto  návrhu  sa dotýka  aj odporúčanie  vlády,

ktoré bolo  prevzaté do spoločnej správy,  ale takáto úprava

je oveľa vhodnejšia ako to, čo navrhuje vláda, ktorá zakazu-

je,  aby sa  na kandidátnej  listine objavili  členovia inej

strany ako tej, ktorá kandiduje.

 

     Ďalej  odporúčam  urobiť  určité  legislatívnotechnické

úpravy, a to sú skutočne iba  legislatívnotechnické  úpravy,

tie, ktoré  sú uvedené v našich  pozmeňujúcich návrhoch  pod

bodmi 11, 16 a 17. Odporúčal  by som, aby sa o nich hlasova-

lo  spoločne, pretože  ide o tú  istú  vec. V § 11 sa  totiž

v ods. 3 zavádza pre  celý zákon legislatívna skratka, ktorá

pod označením "politická strana"  zahrňuje aj politické hnu-

tie, a preto je konfúzne,  zmätočné  uvádzať osobitne  slová

politické hnutie popri slovách politická strana. Objavuje sa

to v § 17 ods. 1 a ods. 10, potom v § 39 ods. 2 písm. e), g)

a v § 41 vo všetkých odsekoch.

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh  sa týka  bodov 18 a 19.  Ide

o pozmeňujúci návrh,  ktorý je v našom  zozname uvedený  pod

bodom 14. Navrhujeme vypustiť body 18 a 19. Týka sa to úpra-

vy, ktorú  navrhujeme, pokiaľ ide o volebné obvody.  Ak budú

volebné obvody podľa krajov,  bude potrebné ponechať doteraz

platné znenie § 22.

 

     Pätnásty pozmeňujúci návrh sa týka bodu 21 poslaneckého

návrhu. Navrhujeme v § 23 ods. 5 nahradiť slovo "štrnásteho"

slovom  "siedmeho". Týka  sa to  moratória na  zverejňovanie

výsledkov prieskumov verejnej mienky. Posun o 7 dní je podľa

nášho názoru neopodstatnený.

 

     Posledné pozmeňujúce návrhy pod  číslom 18 a 19 navrhu-

jú, pokiaľ ide o právnu úpravu koalície, aby sa právna úpra-

va § 41 a 44 upravila tak, aby  sa hlasy  jednotlivých strán

tvoriacich koalíciu  sčítavali. Doterajší návrh  úpravy, tak

ako ju poslanci navrhli, neumožňuje toto sčítanie a už potom

absolútne neprichádza do úvahy hovoriť čo i len v obmedzenom

význame o koalíciách. Preto navrhujeme,  aby § 41 ods. 1 mal

takéto znenie: "Ústredná volebná  komisia zistí, koľko plat-

ných  hlasov  celkom  bolo  odovzdaných  pre každú politickú

stranu. Počet platných hlasov pre koalíciu politických strán

zistí v prípade,  ak sa  na koalíciu  nevzťahuje ods. 3." To

znamená, že všetky politické strany získali 5 % hlasov.

 

     A napokon  navrhujeme v § 44 ods. 2  písm. c)  doplniť.

V tomto  ustanovení  sa  uvádza,  čo  má obsahovať zápisnica

o výsledkoch volieb, ktorú uverejňuje Ústredná volebná komi-

sia. Navrhujeme doplniť, aby obsahovala  nie iba údaje o vý-

sledkoch politických strán, ale  aj pre každú koalíciu poli-

tických strán, a to sa dosiahne, ak sa k tomuto ustanoveniu,

ktoré je uvedené v § 44 ods. 2 písm. c), pripojí tento text:

"a pre každú koalíciu politických  strán, v ktorej každá po-

litická strana získala  najmenej 5 % z celkového počtu plat-

ných hlasov alebo 4 % z celkového  počtu platných hlasov, ak

sa postupovalo podľa § 41 ods. 4".

 

     Vážení kolegovia, k dispozícii je veľké množstvo pozme-

ňujúcich návrhov. Prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov ale-

bo aspoň v čiastočnom rozsahu  umožní z návrhu novely voleb-

ného zákona urobiť dobrý zákon. Preto vás k tomu vyzývam.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  to bol posledný vystu-

pujúci z  klubov. Písomné prihlášky už  nemám žiadne, jedine

pána poslanca Langoša, ktorú som  presunul. Pýtam sa, kto sa

hlási ďalej do rozpravy.  Pani poslankyňa Rusnáková, pán po-

slanec Čarnogurský, predtým pán  poslanec Pacola, pán posla-

nec Nagy, pani poslankyňa Lazarová, Ftáčnik, Mušková, Cuper,

Zólyomi, Suchodolský, Gbúrová, Šimko, Kolláriková, Figeľ. Ak

nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prosím,

prečítam, ako som vás zapísal. Pán poslanec Langoš, Rusnáko-

vá, Pacola,  Čarnogurský, Nagy, Lazarová,  Ftáčnik, Mušková,

Zólyomi,  Cuper, Suchodolský,  Gbúrová, Šimko,  Kolláriková,

Figeľ.

 

     Takže prosím, ako prvý  v rozprave vystúpi pán poslanec

Langoš.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený slovenský parlament,

 

     štyri  mesiace pred  parlamentnými voľbami  si Vladimír

Mečiar chce nechať schváliť  zákon, volebný zákon. Zákon zá-

sadne odlišný od predchádzajúceho,  to sa v Anglicku nestalo

za posledných 300 rokov. Je to  ako  boxérsky zápas, ktorého

pravidlá zmení rozhodca tesne  pred prvým gongom. Dovolí na-

príklad použiť  klasickú konskú  podkovu v rukavici. Strana,

ktorá na takú zmenu nebola pripravená, nemá šancu.

 

     Zmenený volebný zákon uzákoní diktatúru. Naša generácia

a generácia našich rodičov už zažili nastolenie troch dikta-

túr. Všetky  tri diktátorské  režimy, o ktorých tu budem ho-

voriť,  zločinne a narýchlo  zmenili  platný volebný zákon a

tak uzákonili svoje diktatúry. 25. februára 1948 Beneš kapi-

tuloval a podpísal  Gottwaldovi také zmeny  vo vláde, aké si

ministerský predseda prial. Premiér  sa však chcel zbaviť aj

nepoddajných poslancov. Nechal preto Ústredný výbor Komunis-

tickej strany v apríli prijať  nový  volebný  zákon a v máji

1948 prebehli podvodné voľby.

 

     Nespravodlivý volebný zákon znamená uzákonenie diktatú-

ry. 6. októbra 1938 bola v Bratislave ustanovená Tisova vlá-

da autonómneho Slovenska. Odvtedy o všetkom  rozhodoval pre-

miér a HSĽS, pre opozičné koalície nebolo na politickej scé-

ne miesto. Podľa nového volebného  zákona si režim po všeľu-

dovom hlasovaní v decembri 1938 nechal  potvrdiť, že ho pod-

poruje väčšina voličov.  Nedemokratický volebný zákon uzáko-

nil diktatúru.

 

     Dňa 30. januára 1933 sa stal  Hitler  kancelárom na zá-

klade  demokratickej dohody  politických strán  pri okrúhlom

stole. 28. februára vydal nový  volebný zákon, s úlohou opo-

zičných  koalícií premiér  však viac  nerátal. Volebný zákon

uzákonil  vtedy  diktatúru.  Vo voľbách 5. marca  1933 NSDAP

švindlersky  získala 44 % hlasov. Spolu s Deutsche Nationale

to bolo tesne  nad 50 %, a začal sa teror väčšiny. Napríklad

24. marca si  ministerský  predseda  nechal odhlasovať  tzv.

zmocňovací dekrét a zmocnil sa vtedy prezidentských právomo-

cí.

 

     Novembrová  parlamentná noc v roku 1994, zavlečenie ob-

čana tajnou službou do  cudziny v roku 1995, zavraždenie Ró-

berta Remiáša tou istou tajnou službou a protiústavné vyhos-

tenie poslanca  z parlamentu v roku  1996, zločinné zmarenie

referenda v  roku 1997, toto sú  kroky diktátorského režimu.

Prijatie nového volebného zákona  štyri mesiace pred voľbami

má tento režim uzákoniť.  Občanom umožňuje v takomto prípade

článok 32 ústavy postaviť sa na odpor.

 

     Ako  poslanec Národnej  rady žiadam  stiahnuť tento bod

rokovania z programu  májovej  schôdze.  Väčšina vás, vládni

a nezávislí  poslanci, máte  ešte možnosť  sa rozhodnúť,  či

odídete z politiky ako ľudia,  ktorí narobili síce mnoho po-

litických chýb, alebo ako zločinci.  Je v tom  veľký morálny

rozdiel, dámy a páni, a bude v tom  aj veľký  praktický roz-

diel. Politici sa nebudú môcť spoliehať, že dožijú svoj bla-

hobytný život  vo vile pod Slavínom,  Zoborom alebo Urpínom.

Inými slovami  ako Husák, Biľak,  Bacílek a Cvik,  a neviem,

ako  sa všetci  tí bývalí  prominenti komunistického  režimu

u nás volali. Prajem si, ale rovnako aj vám, aby ste sa roz-

hodli dobre a nechali v  platnosti starý volebný zákon, lebo

zmena volebného zákona, zmena  zákona o voľbách do samospráv

obcí a zmena zákona o  obecnom zriadení na Slovensku uzákoní

diktatúru. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková je ďalšia v rozprave.

 

     Medzitým faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda, za slovo.

 

     Nemám rád, keď sa miešajú hrušky so slivkami a ešte ne-

radšej som, keď sa hovoria veci, ktoré nie sú celkom korekt-

né. 6. októbra 1938 nebola vytvorená slovenská vláda na čele

s Jozefom Tisom, 6. októbra  bola podpísaná Žilinská dohoda.

Nebolo to v Bratislave, bolo to v Žiline.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by som povedať pánu poslancovi Langošovi, že taká

znôška nezmyslov a idiotstva, ako  on tu prezentoval,  to je

skutočne  nedôstojné pre  poslanca Národnej  rady Slovenskej

republiky. Hanba mu!

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Je pravda, že to je nedôstojné pre poslanca, ale, žiaľ,

musím povedať, pán Langoš je  taký, taký sa už narodil, taký

aj umrie, iný  nebude. A dohral svoju hru  na námestí v roku

1989. A keď vypustil väzňov, ešte viac.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

      Nedomnievam sa, že to vystúpenie bolo nedôstojné. Prá-

ve naopak,  domnievam sa, že bolo  dôstojné pre Demokratickú

stranu,  ktorej pán  Langoš je tu dôstojným  predstaviteľom,

a myslím, že dôstojne prezentoval svoju úroveň nevedomostí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Homola.

 

Poslanec V. Homola:

 

     Pán poslanec Langoš, vy vôbec nemáte morálne právo pred

týmto parlamentom rozprávať tak, ako rozprávate. O vašej mo-

rálke a morálke  vašich kolegov môžu  najviac rozprávať naši

ľudia z Kysúc z Novej  Bystrice - Brízgalok. Vy viete, o čom

rozprávam.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím pani poslankyňu Rusnákovú.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som predložila  dva pozmeňujúce návrhy

skupiny poslancov. Jeden sa týka § 35 a druhý § 39.

 

     Prvý  návrh - v § 35  doplniť nový ods. 3,  ktorý znie:

"Okrsková volebná komisia odovzdá  členovi komisie kópiu zá-

pisnice o hlasovaní podpísanú predsedom volebnej komisie."

 

     Druhý návrh - § 39 vrátane nadpisu znie:

 

                            "§ 39

 

            Zápisnica okresnej volebnej komisie

         o priebehu a výsledku hlasovania v okrese

 

     (1) Okresná volebná komisia  vyhotoví zápisnicu o prie-

behu a výsledku hlasovania v okrese. Zápisnicu podpíše pred-

seda a ostatní členovia komisie. Ak niektorý z členov okres-

nej volebnej  komisie  zápisnicu nepodpísal,  uvedú sa v nej

dôvody.

 

     (2) V zápisnici  okresnej  volebnej  komisie o priebehu

a výsledku hlasovania sa uvedie:

 

         a) počet volebných okrskov v okrese a počet okrsko-

vých volebných komisií, ktoré zaslali výsledok hlasovania,

 

         b) počet osôb zapísaných  v zozname voličov v okre-

se,

 

         c) počet voličov, ktorým boli odovzdané obálky,

 

         d) počet odovzdaných obálok,

 

         e) počet platných hlasov  odovzdaných pre každú po-

litickú stranu alebo politické hnutie,

 

         f) počet voličov politickej strany alebo politické-

ho hnutia, ktorí využili právo prednostného hlasu,

 

         g) počet platných  prednostných  hlasov odovzdaných

pre jednotlivých kandidátov podľa politických strán a hnutí,

 

         h) prehľad uznesení, ktoré  komisia  prijala, a ich

stručné odôvodnenie.

 

     (3) Po podpísaní oboch  vyhotovení  zápisnice o priebe-

hu a výsledku hlasovania v okrese  predseda  okresnej voleb-

nej komisie  zašle  bezodkladne jedno vyhotovenie  zápisnice

Ústrednej volebnej komisii. Ostatné volebné spisy odovzdá do

úschovy okresnému úradu.

 

     (4) Okresná volebná  komisia  odovzdá  členovi  komisie

kópiu  zápisnice o priebehu a výsledku  hlasovania v okrese,

podpísanú predsedom volebnej komisie."

 

     Tu v odseku 4 je vlastne jadro môjho návrhu.

 

     V § 39 upozorňujem, lebo niektorí kolegovia sa ma na to

pýtali, že som nemohla navrhnúť  doplniť ods. 4 do pôvodného

zákona, pretože ten sa týka krajskej volebnej komisie. Preto

som prevzala znenie § 39 tak, ako ho  navrhovala skupina po-

slancov v novele  zákona, a doplnila  som ho o ods. 4, ktorý

hovorí o odovzdaní  kópie o výsledku  hlasovania pre každého

člena komisie.

 

     Zdôvodnenie: Návrhy spoločne  zabezpečujú možnosť para-

lelného sčítavania hlasov Ústrednou  volebnou komisiou a po-

litickými stranami. Ich prijatie môže byť zárukou dokonalej-

šieho kontrolného systému volieb na Slovensku. Výsledok hla-

sovania  podpísaný  predsedom  okrskovej a okresnej volebnej

komisie  sa stane  úradným dokladom,  ktorý umožní  overenie

hodnovernosti vyhláseného výsledku  volieb politickými stra-

nami.

 

     Môj návrh  nebol rozšírený o Ústrednú  volebnú komisiu,

pretože tá podľa návrhu skupiny poslancov automaticky zasie-

la výsledok hlasovania a výsledok  volieb všetkým politickým

stranám.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Prosím teraz pána poslanca Pacolu.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol doplňujúce a pozmeňujúce

návrhy k návrhu novely zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do

Slovenskej národnej rady a  niektorých ďalších zákonov (tlač

938). Prednesiem tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 

     Prvý návrh:

 

     Po prvé - Nadpis nad § 48 znie: "Nastupovanie náhradní-

kov."

 

     Po druhé - za § 48 sa vkladá § 48a, ktorý znie:

 

     "(1) Poslanec združený v poslaneckom klube môže sa stať

členom iného  poslaneckého klubu alebo  nezávislým poslancom

len na základe súhlasu predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky.  Ak však  politická strana,  politické hnutie alebo

volebná koalícia, na kandidátnej listine ktorej bol poslanec

uvedený ako kandidát, predloží predsedovi Národnej rady Slo-

venskej republiky petíciu podpísanú  najmenej 15 000 občanmi

oprávnenými voliť,  jeho mandát zaniká a na  jeho miesto na-

stupuje náhradník tej istej  politickej strany. Ak však boli

na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje

kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet hlasov. Ak

nie je taký kandidát, nastupuje náhradník tejto strany podľa

poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine.

 

     (2) Nastúpenie náhradníka v prípade podľa ods. 1 vyhlá-

si predseda Národnej rady Slovenskej  republiky do 15 dní po

dni, v ktorom mandát  poslanca zanikol. Náhradníkovi odovzdá

osvedčenie o tom, že sa  stal  poslancom. Na  osvedčení musí

byť vyznačený deň, kedy sa náhradník stal poslancom.

 

     (3) Pri podpise petície podľa ods. 1 uvedie na petičnej

listine občan oprávnený voliť svoje meno a priezvisko, rodné

číslo a trvalý pobyt, ktorým  sa na účely tohto zákona rozu-

mie  názov obce,  názov ulice,  ak sa obec člení na ulice, a

číslo domu. Podpis pod petíciou nemožno vziať späť."

 

     Poznámka pod čiarou k odkazu  11b) znie: "§ 64 v Národ-

nej rade Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky."

 

     Druhý pozmeňujúci návrh:

 

     V § 42 ods. 5 navrhujeme  zmeniť  číslicu  "10 %" pred-

nostných hlasov z celkového počtu  platných  hlasov odovzda-

ných pre politickú stranu na "3 %".

 

     Zmyslom tejto  úpravy § 42 ods. 5 je  umožniť  voličovi

prejaviť svoju vôľu právom prednostného hlasu pre jeho favo-

rita. Súčasných 10 % toto  právo neumožňuje, prejavuje sa tu

len stranícka vôľa.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh:

 

     V prípade, že neprejde § 9 ods. 2 bodu 5 novely zákona,

že  územie Slovenskej  republiky tvorí  jeden volebný obvod,

navrhujeme upraviť § 3 novely zákona bodu 2 novým odsekom 2.

Odsek 2 má potom takéto znenie:

 

     "(2) Za poslanca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

(ďalej len "poslanec") v príslušnom volebnom obvode môže byť

zvolený len  občan Slovenskej  republiky,  ktorý mal v pred-

chádzajúcom volebnom období minimálne 3 roky trvalé bydlisko

v príslušnom volebnom obvode."

 

     Doterajšie ustanovenia § 3 bodu 2 označiť ako odsek 1.

 

     Zdôvodnenie: Poslanec Národnej rady Slovenskej republi-

ky a volič  musia byť v každodennom styku. Poslanec Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorý chce kandidovať za prísluš-

ný volebný  obvod, musí dokonale  poznať hospodársku, ekono-

mickú, národnostnú, kultúru, náboženskú a spoločenskú situá-

ciu v príslušnom obvode. Z toho dôvodu navrhujeme doplniť do

novely zákona v § 3 nový  ods. 2, kde sa  poslancovi  ukladá

minimálne  tri roky  žiť vo  volebnom obvode,  za ktorý chce

kandidovať.

 

     To  sú všetky  doplňujúce a pozmeňujúce  návrhy,  ktoré

predkladá klub Združenia robotníkov Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Prosím  teraz  pána  poslanca  Čarnogurského,  ktorý je

prihlásený do rozpravy ako ďalší poslanec.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     voľby sú vyvrcholením politického  procesu v krajine za

uplynulé  spravidla štyri roky a prijímanie volebného zákona

prinajmenšom hovorí veľa o prijímaní zákonov v krajine všeo-

becne. Myslím, že toto možno povedať  aj na prijímanie tohto

volebného zákona. Do Kancelárie Národnej rady bolo predlože-

ných 400 000 podpisov za spravodlivý volebný zákon. Už dote-

raz je zhromaždených 450 000 týchto podpisov a ďalšie podpi-

sy stále pribúdajú. Napriek  tomu táto  Národná rada, predo-

všetkým poslanecká väčšina vládnej koalície, absolútne igno-

ruje tieto podpisy. Nebol prijatý návrh na prerokovanie tej-

to petície priamo pred  volebným zákonom. Jednoducho pol mi-

lióna občanov, ktorí vyjadrili  svoj názor na volebný zákon,

akoby pre vládnu väčšinu ani neexistovalo.

 

     Ďalej sa konštatuje, že  Slovensko je politicky polari-

zované a že by bolo potrebné urobiť niečo na prekonanie tej-

to politickej polarizácie. No dobre, ale na prekonanie poli-

tickej polarizácie prvým krokom by malo byť nastolenie legi-

tímnej  vlády, o ktorej by  nikto  nemohol vznášať akékoľvek

pochybnosti. Nastoliť legitímnu vládu  môžu iba riadne demo-

kratické voľby, o demokratickom charaktere ktorých nikto ne-

bude mať pochybnosti. A konečne, iba riadne spravodlivé voľ-

by môžu  zlepšiť nielen obraz Slovenska  v zahraničí, ale aj

medzinárodné  postavenie  Slovenska.  Toto  všetko  sú šance

a zároveň riziká volebného zákona,  o ktorom budeme o chvíľu

rozhodovať.

 

     Treba hneď úvodom konštatovať,  že predložený návrh vo-

lebného zákona týmto požiadavkám na volebný zákon nezodpove-

dá. Volebný zákon prerokúvame  zhruba päť mesiacov pred voľ-

bami,  pričom tento  volebný zákon  mení politické podmienky

volieb. Argumentácia, že v roku 1994 tiež  bola ešte kratšie

pred voľbami prijatá novela volebného zákona, v tomto prípa-

de neplatí, pretože v roku 1994 sa menili iba technické pod-

mienky volieb, ale nie politické podmienky.

 

     Predložený návrh volebného  zákona ruší koalície. Argu-

mentácia predkladateľov  spočíva v tom,  že takýmto spôsobom

chcú eliminovať  malé politické  strany z parlamentu. V sku-

točnosti sa týmto volebným zákonom dosiahne práve opak, pre-

tože sa zlučujú rozličné strany  do jednej strany, aby vyho-

veli podmienkam  zákona, ale je zrejmé,  že jednoducho poli-

tický proces vo vnútri  týchto novovytvorených strán pravde-

podobne bude  pokračovať a nastane proces, ktorý ste zažili,

predovšetkým HZDS, a to,  že vám odišiel poslanec Gaulieder.

Riešenie tohto  problému spôsobom, ako ste  to vyriešili vy,

jednoducho vylúčením Gauliedera z parlamentu, Slovensku ešte

viacej poškodí.

 

     Predvčerom bol v Pravde  rozhovor s predstaviteľom ame-

rickej  nadácie, ktorý  sa vyjadroval  aj k tomuto  problému

vytvárania koalícií, vylučovania  koalícií, zlučovania strán

do jednej  strany, ktorý upozornil práve  na to, že najlepší

spôsob  koncentrácie politických  strán, táborov,  blokov je

ponechať prirodzený postup ich vzrastania, vytvárania koalí-

cií. V rámci koalícií strany nachádzajú cestu k sebe a práve

takýmto  spôsobom sa  postupne rokmi,  jednoducho v priebehu

času vytvárajú pevné vnútorné strany, ktoré sú väčšie a kto-

ré automaticky eliminujú menšie strany.

 

     Predložený  návrh zákona  veľmi obmedzuje informovanosť

občanov v médiách. Opäť argumentácia je taká, že vlastne to-

to ustanovenie  predloženého vládneho návrhu  zákona zostáva

alebo  je rovnaké,  aké bolo  pred štyrmi  rokmi a viacerými

rokmi. Opäť táto argumentácia neobstojí. Predovšetkým preto,

že pred štyrmi rokmi neboli ešte dostatočne vyvinuté súkrom-

né médiá tak, ako sú vyvinuté dnes a aké miesto zaujímajú na

slovenskej mediálnej scéne. Ale  predovšetkým preto, že pred

štyrmi rokmi  mediálne rady, ktoré volil parlament, boli zo-

stavené  naozaj za  účasti všetkých politických strán, alebo

teda jednotlivých politických blokov, aké vtedy v parlamente

existovali, a preto nebolo  treba sa obávať zneužitia médií,

pretože mediálne  rady dozerali na to,  aby média, či verej-

noprávne, ale aj súkromné,  neboli zneužité. Dnes takáto zá-

ruka  neexistuje,  pretože  mediálne  rady,  rady  televízie

a rozhlasu, sú  zložené jednostranne iba  zo zástupcov vlád-

nych strán, a preto toto riziko nielenže existuje, ale už ho

pred sebou vidíme, pretože ako vysiela televízia, to nemožno

nazvať verejnoprávnym médiom.

 

     Ďalej voličské zoznamy. Ak voličské zoznamy  nebudú vy-

vesené  v domoch  tak, aby  si občania  bez nejakých väčších

ťažkostí mohli prekontrolovať tieto voličské zoznamy, vytvá-

rajú veľký priestor na manipuláciu volieb. Opäť argumentácia

predkladateľov spočíva v tom, že občan  voliť  môže prísť so

svojím občianskym preukazom a bude  okamžite na mieste zapí-

saný do voličského zoznamu a môže voliť. Neobstojí to z toho

dôvodu, že takýto volič  si môže predtým vyzdvihnúť voličský

preukaz, aby mohol voliť  mimo miesta svojho bydliska. Jeden

deň odvolí mimo  miesta svojho  bydliska a v ten istý deň na

občiansky preukaz odvolí v mieste svojho bydliska.

 

     Vytvorenie jedného volebného obvodu pre celé Slovensko.

Vytvorenie jedného volebného obvodu  predovšetkým nie je ko-

pírovaním príkladu  niektorých iných krajín,  ako som počul,

že je to ako v Holandsko. Áno, v Holandsku je volebný systém

a volebný zákon, ktorý  umožňuje niektorým kandidátom kandi-

dovať na  území celého Holandska,  ale zároveň Holandsko  je

rozdelené do viacerých volebných krajov, kde potom kandidujú

niektorí  kandidáti, ktorí  kandidujú  iba v danom  volebnom

kraji.

 

     Vytvorenie jedného volebného  obvodu pre celé Slovensko

ďalej vzďaľuje  kandidátov a potom následne  aj poslancov od

svojich voličov.  Už v minulých voľbách,  keď boli štyri vo-

lebné  kraje, predsa  len v každom  volebnom  kraji prevažne

kandidovali kandidáti z daného  volebného kraja, ktorých ľu-

dia predsa len relatívne dobre poznali alebo v každom prípa-

de lepšie  ich poznali  ako  kandidátov, ktorí kandidujú  za

celé Slovensko. Keby dnes, keď máme 8 administratívnych kra-

jov, bol volebný zákon prispôsobený tomuto administratívnemu

členeniu, to znamená, že by bolo aj 8 volebných krajov, kan-

didáti a potom aj poslanci by práve boli ešte bližšie k svo-

jim voličom,  pretože opäť je predpoklad,  že by kandidovali

v jednotlivých krajoch predovšetkým  obyvatelia tohto kraja.

To  znamená, že  by bol  ešte užší  kontakt medzi kandidátmi

a poslancami a voličmi a  voliči by nielenže poznali svojich

kandidátov, ale  potom by mohli lepšie  či kontrolovať výkon

ich  poslaneckého mandátu,  alebo sa  aj obracať  na nich so

svojimi žiadosťami a návrhmi.

 

     Spomenul som iba niektoré príkre nedostatky tohto návr-

hu volebného  zákona. Chcem povedať, že  opozícia je schopná

sa vyrovnať a vyrovná sa  so všetkými  týmito  ustanoveniami

volebného zákona, keď budú  prijaté, čo je dosť pravdepodob-

né, ale chcem iba smutno  konštatovať, že tento návrh voleb-

ného zákona vracia politický vývoj  na Slovensku späť. Už sa

prakticky celých osem rokov od novebra 1989 sem-tam v komen-

tároch novín a nakoniec  aj v politologických analýzach sle-

duje proces vytvárania politickej scény na Slovensku, takpo-

vediac klasickej.  To znamená, aby  sa politické strany  po-

stupne  kryštalizovali v súlade s ideovým  zameraním svojich

členov  alebo  svojich   programov.  Tento  proces  pokročil

a kryštalizácia slovenskej politickej scény,  ktorá je v zá-

ujme Slovenska, taktiež pokročila. Tento návrh volebného zá-

kona vracia tento  politický vývoj späť, to znamená, že bude

predlžovať obdobie politickej nestability na Slovensku.

 

     V tomto zmysle bude  poškodzovať vývoj všetkých ďalších

procesov, vrátane  ekonomických, kultúrnych, zahraničnopoli-

tických a podobne, obmedzuje  občanov v ich občianskych prá-

vach.  Jednoducho  poškodzuje  Slovensko.  Toto bude konečný

výsledok tohto volebného zákona, ktorý bol predložený a bude

pravdepodobne prijatý preto,  aby uprednostnil jedno volebné

zoskupenie, súčasnú volebnú  koalíciu. Chcem povedať, opaku-

jem, sme schopní sa s tým vyrovnať, vyrovnáme  sa s tým, ale

je  to smutné  konštatovanie o  tom, ako  sa narába s osudom

Slovenska.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Do rozpravy je prihlásený  pán poslanec Nagy, ale pred-

tým s faktickou poznámkou pán podpredseda Filkus.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda Čarnogurský, začali ste svoj príspevok pe-

tičnou akciou s  tým, že tento parlament nie  je v stave vy-

rovnať sa s tým, prípadne  akceptovať, aby sa petičná akcia,

petičné  hárky stali  predmetom rokovania  tohto parlamentu.

Chcem vám  veľmi jednoznačne vyhlásiť, že  budem hlasovať za

to a som za to, aby sa petičné hárky, resp. celá petičná ak-

cia,  problémy  okolo  petičnej  akcie  tu  prerokúvali. Ale

vzhľadom na to, že si vás vážim, som prekvapený, že ste toto

využili - nechcem vás uraziť - na jeden ľahtikársky prístup.

Pri  hlasovaní o tom, keď  pán  poslanec  Dzurinda navrhoval

parlamentu, aby sa prerokúvali petičné hárky, petičná akcia,

samozrejme dostal odpoveď, aj vy všetci, že je na to zákonná

lehota tých 30 dní.

 

     Áno. A predstavte si, že  vy vo svojom vystúpení na zá-

klade  hlasovania, ktoré  bolo,  ste  to zneužili  vo vzťahu

k tomuto  parlamentu, a to sa  mňa dotýka, lebo  tu zastávam

funkciu, že  parlament nie je schopný prijať váš návrh. Mali

ste 34 hlasov, pán predseda  Čarnogurský, 34 hlasov za všet-

kých tých, za ktorých ste hovorili. Tak sa pozrite do vlast-

ných  radov,  zorganizujte  si  to  lepšie, ale nepresúvajte

a neobviňujte  cez  takéto  ľahtikárske  prístupy  parlament

z tohto pohľadu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     po vystúpení pána Čarnogurského mi pripadá, že pán Čar-

nogurský buď nás pokladá za  infantilné deti, alebo jeho fa-

rizejstvo nemá absolútne konca  kraja a je schopný predniesť

všetko, lebo si  myslí, že ním dobre platení  agenti z médií

to, samozrejme, primeraným spôsobom rozšíria.

 

     Pán Čarnogurský, vy  ste vedome manipulovali, pozoroval

som vás tu, celú akciu s tými  vašimi petičnými hárkami, dá-

vali ste  príkaz svojim  kolegom ako  panákom v bábkovom di-

vadle na drôtikoch,  aby chodili s tými  škatuľami, a keď sa

vám váš  úmysel nepodarilo zrealizovať, tak  ste ich nechali

odniesť a  nechali ste pána  Palka znovu celé  toto divadlo,

s prepáčením za výraz, tú  hlúpu komédiu ešte raz zopakovať.

Pritom vy ako človek, ktorý sa vie vychváliť  do nebies, aký

je vynikajúci  právnik, by ste mali  vedieť, že je zakotvený

presný postup, ako sa s petíciami zaobchádza. Samozrejme, že

bude aj dodržaný, nie ako  svojho času sa zaobchádzalo s na-

šimi petičnými hárkami  na vami ovládanom prezidentskom úra-

de, že sa podľa potreby manipulovali, ako bolo potrebné, aby

ich nebol predpokladaný počet.

 

     Nechcem  hovoriť o tom, že  hrubo zneužívate náboženské

cítenie ľudí, že petície podpisujú desaťročné deti, a to nám

hovoria  nie  naši  straníci,  ale  celkom  nezaujatí ľudia,

s tým,  že im  bolo povedané,  že predsa  oni nenesú  žiadnu

trestnú  ani inú  zodpovednosť. Takže  toto všetko  je jedna

hrubá  manipulácia  za jednu - s prepáčením - veľmi stupídnu

tézu, za  spravodlivý demokratický zákon. Kto  posúdi, či je

spravodlivý, alebo nie, pán Čarnogurský?  Asi len vy  a vami

najatí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán Čarnogurský, neviem, aký ste predseda, keď na návrh

vašej strany bol zvolený do tejto licenčnej rady člen, ktorý

tam doteraz  pôsobí, a vy o tom  neviete.  Potom tvrdíte, že

rada je len naša.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Skončili faktické  poznámky. Pán poslanec  Nagy je pri-

hlásený do rozpravy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     s modernou  európskou politickou kultúrou  je absolútne

nezlučiteľná súčasná prax  vládnucej garnitúry na Slovensku,

že prakticky niekoľko týždňov pred konaním parlamentných vo-

lieb  ich predstavitelia  predkladajú takú  novelu volebného

zákona, ktorá ho mení od jeho základov. Tento spôsob porušu-

je princíp prinajmenej rovnakých šancí pre všetkých účastní-

kov politickej súťaže.

 

     Chybou slovenskej  ústavy je aj to,  že zákon o voľbách

do zákonodarného  zboru je jednoduchým  zákonom, a preto  aj

novelizovať tento zákon  je možné  jednoduchou väčšinou. Na-

príklad v susednom Maďarsku, ale aj v iných krajinách voleb-

né zákony sú minimálne dvojtretinovými alebo  trojpätinovými

zákonmi.

 

     Predkladaný návrh novely zákona je aj protiústavný, le-

bo kandidovať na funkciu  poslanca umožňuje iba členom poli-

tických strán. Je  to v príkrom  rozpore s článkom 30 ods. 4

Ústavy Slovenskej  republiky, podľa ktorého  občania majú za

rovnakých podmienok  prístup k voleným a iným verejným funk-

ciám. V súčasnosti platný  zákon o voľbách umožňuje kandido-

vať  členom  vlastnej  strany,  kandidátovi  inej politickej

strany, kandidátom nestranníkom a nezávislým kandidátom.

 

     Navrhovaný stav je však horší, ako bol pred rokom 1989.

Na vtedajšej kandidátnej listine Národného frontu bolo možné

kandidovať, dokonca aj zvoliť nezávislých  kandidátov. Preto

navrhujem v § 17 ods. 6 vložiť  písm. c) tohto znenia: "prí-

slušnosť k inej politickej strane, alebo  že kandidát nie je

členom žiadnej politickej strany, alebo že ide o nezávislého

kandidáta".

 

     Citlivým  problém novely  je zabezpečenie  spoločenskej

kontroly volieb. Prakticky ide o  to, že vláda význam spolo-

čenskej kontroly  volieb chce znížiť  na minimum. Realizáciu

celých volieb chce presunúť na ministerstvo vnútra a ostatné

orgány  miestnej štátnej správy. Je to obzvlášť povážlivé aj

preto, lebo už aj pri zmarenom  referende v roku 1997 minis-

terstvo vnútra zneužilo svoje  mocenské postavenie na zmare-

nie referenda.

 

     Vypustenie doterajšieho ustanovenia § 6 zo zákona o vy-

ložení zoznamu voličov  je obmedzovaním informovanosti voli-

čov a občanov o výkone volebného práva a zároveň aj obmedze-

ním vo výkone námietkového  konania. Voľby sú verejnou zále-

žitosťou a občania majú  právo byť dostačujúcim spôsobom in-

formovaní o celom  jeho  priebehu.  O dôležitosti  vyloženia

zoznamu voličov na verejných  priestranstvách a v mestách vo

vchodoch činžiakov svedčí nasledujúci príklad. Pri poslednom

zmarenom referende vo vchode  činžiaku v Bratislave, kde bý-

vam, vyložený zoznam  voličov s 50 voličmi obsahoval mená 10

osôb, ktoré  zomreli alebo sa odsťahovali.  Napriek tomu ich

mená figurovali na zozname voličov. To znamená, že tento vo-

ličský zoznam v Bratislave iba v našom vchode obsahoval 20 %

údajov o  mŕtvych dušiach. Keby nebol  vyložený zoznam voli-

čov, nikdy by sme sa  nedozvedeli, že náš zoznam obsahuje aj

mŕtve duše.

 

 

     V záujme toho, aby sme zamedzili podobnému skresľovaniu

údajov a prípadnej  manipulácii s údajmi,  navrhujem  za § 6

vložiť nový § 7 tohto znenia:

 

                           "§ 7

 

              O vyložení voličských zoznamov

 

     (1) Obec vyloží zoznam voličov najneskoršie 30 dní pred

dňom volieb,  aby občania mohli doň  nazrieť. O vyložení zo-

znamu voličov upovedomí občanov v mieste obvyklým spôsobom.

 

     (2) V obciach, v ktorých  je do zoznamu voličov zapísa-

ných viac  ako 5 000 osôb,  obec zariadi, aby v každom  dome

bol vyložený zoznam voličov, ktorí v dome  bývajú. Obec môže

takéto opatrenie urobiť  aj v obci, ktorá má menej ako 5 000

osôb zapísaných do zoznamov voličov."

 

     Aj navrhnuté  nové  znenie § 8 o námietkovom  konaní je

zúžením občianskych práv. Kým doterajšie ustanovenie umožňu-

je podanie námietok každému  občanovi, navrhnuté nové znenie

iba voličovi. Čiže keď zistím, že chyba existuje nie v mojom

prípade, ale trebárs v prípade mojej manželky, už nemám mož-

nosť ako občan upozorniť úrady  na uvedenú vec. Alebo keď sa

takýto problém  vyskytne u môjho suseda,  tak musí to urobiť

on, ale ja  ako sused alebo občan to  nemôžem urobiť. Navyše

obec nie je povinná o námietkach  ani rozhodnúť, iba písomne

oznámiť dôvody, prečo žiadosti nemôže vyhovieť.

 

     Preto navrhujem takéto  znenie § 8 ods. 1: "Každý občan

môže ústne alebo písomne podať obci námietky, v ktorých upo-

zorní  na nesprávnosti  v  zozname  voličov a môže  navrhnúť

opravu. Obec je povinná o námietkach  rozhodnúť do troch dní

a vykonať  opravu v zozname  voličov  alebo písomne oznámiť,

z akých dôvodov opravu nemôže vykonať."

 

     V návrhu zákona sa vypúšťa doterajšie  ustanovenie § 11

ods. 1, podľa ktorého voľby  do Národnej rady Slovenskej re-

publiky  riadi  Slovenská  volebná  komisia.  Týmto riešením

vlastné riadenie  volieb sa dostáva  do rúk orgánov  štátnej

správy.  Predstavitelia  politických strán,  zúčastnených na

voľbách, boli doteraz určitým garantom  regulárneho priebehu

volieb. Predložený návrh  jednoznačne odoberie najdôležitej-

šie, hlavne rozhodovacie  kompetencie Ústrednej volebnej ko-

misie, keďže  podľa návrhu už  táto komisia nemá  dozerať na

dodržiavanie právnych predpisov  o voľbách, neusmerňuje čin-

nosť  okresných volebných  komisií a  nerozhoduje o sťažnos-

tiach, ako je  to dosiaľ. Zároveň sa zužuje  právomoc aj ok-

resných volebných komisií.

 

     Preto navrhujem  takéto  nové  znenie § 11 ods. 1: "Pre

voľby  do  Národnej  rady  Slovenskej  republiky sa zriaďuje

Ústredná volebná komisia, okresné volebné komisie a okrskové

komisie, ktoré voľby riadia."

 

     Navrhované znenie § 11 ods. 6 namiesto určenia predsedu

a podpredsedu volebnej komisie žrebom  dáva prednosť ich ur-

čeniu  dohodou  a  iba v prípade  nedohody sa  má  pristúpiť

k žrebovaniu. V tomto prípade  však väčšina sa môže dohodnúť

na úkor menšiny a znemožniť im obsadzovať  funkcie napríklad

predsedu a podpredsedu komisie v podstate na celom Slovensku.

 

     Preto navrhujem takéto znenie § 11 ods. 6: "Volebná ko-

misia si na svojom prvom zasadaní určí zo svojho stredu žre-

bom predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda nesmú byť

zástupcami tej istej politickej  strany alebo koalície. Žre-

bovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie."

 

     Ďalší problém je v tom, že v prípade nedosiahnutia naj-

nižšieho  určeného počtu  členov okrskovej  volebnej komisie

namiesto starostu  obce vymenúva zostávajúcich  členov pred-

nosta okresného  úradu. Ako je známe, v Slovenskej republike

všetci prednostovia okresných úradov sú členmi Hnutia za de-

mokratické Slovensko  alebo sú naklonení  Hnutiu za demokra-

tické  Slovensko, preto  nie je  možné  počítať s nezávislým

a nestranným postupom žiadneho prednostu okresného úradu.

 

     Preto navrhujem takéto znenie § 16 ods. 3: "Ak okrsková

volebná komisia nie je vytvorená spôsobom uvedeným v ods. 1,

starosta  obce vymenuje  zostávajúcich  členov z osôb, ktorí

nie sú členmi nijakej politickej strany."

 

     Ako diskriminačné  oproti doterajšej úprave  sa ukazuje

aj navrhnuté ustanovenie § 17. Na jednej strane v prvej vete

navrhnuté znenie ods. 2 považuje za kandidátnu listinu  koa-

lície iba oddelený zoznam kandidátov politických strán, kto-

ré uzavreli písomnú  dohodu o koalícii, ale na druhej strane

podľa druhej vety za koalíciu sa považuje aj kandidátna lis-

tina, v  ktorej je uvedený ako  kandidát najmenej jeden člen

inej politickej strany,  a to zrejme aj v  prípade, že medzi

stranami  žiadna  dohoda  neexistuje. Navyše,  podľa ods. 10

tohto  ustanovenia politická  strana toho  jedného člena  na

kandidátnej listine inej strany musí spĺňať podmienky uvede-

né v ods. 3 až 9.

 

     Navrhnuté  ustanovenia  jednoznačne  sledujú  vylúčenie

účasti kandidátov menšín politických  strán z volieb do par-

lamentu. Preto podľa novely každú predpísanú podmienku by aj

v prípade podania spoločnej  kandidátky mala spĺňať osobitne

každá  politická strana  združujúca sa v koalícii.  Ide teda

o veľmi tvrdú a premyslenú podmienku.

 

     Preto  navrhujem  v § 17 ods. 2 vypustiť  z prvej  vety

slovo "oddelený" a vypustiť druhú vetu. V § 17 ods. 5 vypus-

tiť poslednú časť vety, ktorá znie: "a mali ku dňu účinnosti

tohto  zákona v Národnej rade Slovenskej republiky samostat-

ný klub".

 

     Ďalšou diskrimináciou pre koaličné  strany má byť odde-

lené vytlačenie ich hlasovacích lístkov. Preto v § 19 ods. 1

navrhujem  vypustiť tretiu vetu, čím sa zruší  diskriminácia

prostredníctvom  číselného  označovania  koaličných lístkov.

V § 21 navrhujem vypustiť poslednú vetu, ktorá ešte raz roz-

hoduje o oddelenom vytlačení volebných lístkov pre každú po-

litickú stranu koalície.

 

     Pre stratu verejnoprávneho  charakteru Slovenskej tele-

vízie a Slovenského rozhlasu, ktoré sa stali dvornými média-

mi vlády a vládnych strán, navrhujem v § 23 ods. 1 druhú ve-

tu  rozšíriť o slová "a v rozhlasovom a televíznom vysielaní

držiteľov licencií".

 

     Návrh  novely nestanovuje, koľko dní  majú trvať voľby,

prakticky toto prenechávajú na rozhodnutie predsedu Národnej

rady Slovenskej republiky, či majú trvať jeden deň alebo dva

dni. V každej európskej  demokratickej krajine voľby do par-

lamentu trvajú jeden deň. Dva dni trvajúce voľby dávajú mož-

nosť  prípadnej  manipulácie s volebnými  urnami a lístkami.

Preto navrhujem v § 24 ods. 2 vynechať druhú vetu, ktorá ho-

vorí o tom,  že voľby môžu trvať aj dva dni, a ods. 2, ktorý

hovorí o organizácii druhého dňa volieb.

 

     A posledný  problém, na ktorý chcem  upozorniť, je ten,

že doterajší  spôsob tlače  hlasovacích lístkov - koľko sub-

jektov, toľko lístkov potlačených z oboch strán - dáva možný

priestor na manipuláciu s lístkami a vytvára  nerovnaké šan-

ce pre kandidátov a spochybňuje princíp tajnosti hlasovania.

Preto navrhujem, aby každý  oprávnený volič dostal iba jeden

hlasovací lístok,  na ktorom sú uvedené  všetky údaje nevyh-

nutné na  informáciu a orientáciu voliča, teda zoznam kandi-

dujúcich subjektov. A tento lístok by  mal byť potlačený iba

z jednej strany.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Lazaro-

vá.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte  mi predložiť  na  základe  návrhu 15 poslancov

pozmeňujúci návrh k tlači 938, a to  doplnením  textu v § 28

ods. 8. Svoj  návrh zdôvodňujem takto: Po prvé,  odsek 8 ne-

rieši otázku možnosti hlasovania  chorých a imobilných obča-

nov v domácnostiach. Po druhé, podľa  Ústavy  Slovenskej re-

publiky má občan hlasovacie právo, ale nie povinnosť.

 

     V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach sa vo via-

cerých obciach stalo, že  volebná komisia, keďže sa nedosta-

vilo dostatočné  množstvo  občanov k voľbám, chodila inicia-

tívne s prenosnou  volebnou  schránkou  od  domu k domu, čím

vlastne  psychicky znásilňovala  občanov, aby  sa zúčastnili

volieb aj proti ich vôli. A preto navrhujeme doplnenie textu

v § 28 ods. 8 takto: "Na základe písomného alebo ústneho po-

žiadania volebná komisia  zabezpečí  hlasovanie do prenosnej

volebnej schránky občanov  imobilných alebo ležiacich, vážne

chorých v miestach ich pobytu v domácnostiach. Z iných dôvo-

dov hlasovanie do prenosných  volebných schránok v domácnos-

tiach je neprípustné."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Teraz prosím pán poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predkladateľ,

     vážené dámy poslankyne a páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vás všetkých veľmi úctivo  oslovil,

najmä vládnych poslancov a pani  poslankyne, pretože  sa bu-

dem usilovať  získať vašu podporu  pre návrhy, ktoré  by som

chcel predniesť k § 23 návrhu volebného zákona.

 

     Dovoľte mi na začiatok  uviesť, že toto vystúpenie nemá

za cieľ kritizovať predkladateľov návrhu,  že podoba § 23 je

navrhnutá tak,  ako je navrhnutá, pretože v zásade  kopíruje

znenie, ktoré  sa do volebného  zákona  dostalo v roku 1992,

keď ho tam  navrhli a schválili  predstavitelia dnešnej opo-

zície, najmä Kresťanskodemokratického hnutia. Čiže nejde te-

raz o kritiku, prečo tie znenia sú také, aké sú, ale skôr mi

pôjde o konštruktívny prístup k tomu, aké by mohli alebo ma-

li byť, aby náš volebný zákon v tejto časti - a chcem sa sú-

strediť len na otázku volebnej kampane,  teda § 23 - bol po-

rovnateľný s normami, ktoré  fungujú v iných štátoch Európy.

Prosím, keby ste tak chápali toto  vystúpenie, pretože s ta-

kýmto cieľom ho chcem  predniesť a predložiť príslušné návr-

hy.

 

     Rada  Slovenskej republiky  pre  rozhlasové a televízne

vysielanie predložila  gestorskému výboru, teda  všetkým po-

slancom tohto  výboru, materiál, ktorý  okrem iného opisuje,

aká je  právna úprava prístupu k  hromadným informačným pro-

striedkom  alebo elektronickým  médiám vo  volebnej kampani.

Treba uviesť  takú základnú skúsenosť,  že v krajinách,  kde

toto  vysielanie pre  politické  strany  je zadarmo,  ako si

predstavujeme, že by malo byť  aj u nás, najväčším problémom

je rozdelenie  času. Pokiaľ je  prideľovaný čas rovnaký  pre

všetky strany,  vedie to k  tomu, že ďalšie  a ďalšie strany

majú tendenciu  hlásiť sa do  volebného zápasu, aby  získali

čas v  televízii či v rozhlase  na svoju prezentáciu. Pokiaľ

na druhej  strane európske štáty  rozdeľujú tento čas  podľa

mandátov, ktoré strany majú v  parlamente, vedie to k zacho-

vaniu status quo, to znamená tej situácie, ktorá v parlamen-

te je. Štúdia, ktorú predložila rada, hovorí, že možné sú aj

kombinácie oboch  týchto prístupov. O niečo  také sa pokúsim

v pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Čo sa týka súkromných  staníc, o ktorých sa v poslednom

čase  diskutuje  najmä  vďaka  poslancom Slovenskej národnej

strany, a ich vstupu do volebnej kampane, v Európe sa snažia

príslušné úpravy o  dodržanie princípu rovnakých príležitos-

tí,  a to  buď zákazom  politickej agitácie  vôbec - sú také

krajiny v Európe, kde je zakázané v súkromných médiách robiť

volebnú  kampaň,  napríklad  Dánsko -,  alebo  inou úpravou.

O takúto inú úpravu sa opäť pokúsim.

 

     Dovoľte mi, aby som  vám uviedol štyri stručné príklady

toho, ako  sú upravené podmienky vysielania  médií v štyroch

štátoch  Európy. Najskôr  Belgicko. Vo  verejných médiách je

vysielací čas  rozdelený podľa takejto  schémy: Polovica vy-

sielacieho času sa rozdelí rovnakým dielom medzi kandidujúce

strany a druhá polovica sa rozdelí proporcionálne podľa sily

politických strán. V súkromných médiách je regulovaná kampaň

len výškou peňazí, ktoré strany môžu uvoľniť na zabezpečenie

tejto kampane, ale v Belgicku majú  povedané aj to, čo sa za

kampaň nepovažuje. Napríklad  otázka spravodajstva a spravo-

dajských  relácií,  pokiaľ  sa realizujú  obvyklým  spôsobom

a v obvyklom rozsahu. Odtiaľ sme si požičali myšlienku, kto-

rá sa objaví aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré  už nakoniec

máte v laviciach.

 

     Dánsko je krajina, kde kampaň a politickú agitáciu mož-

no viesť  len vo verejnoprávnych  médiách. V súkromných  mé-

diách je táto kampaň zakázaná.

 

     Vo  Francúzsku vo  verejných médiách  majú výhodu, teda

tri hodiny  pre každú zo strán, ktorá kandiduje  svojich po-

slancov do Národného zhromaždenia Francúzskej republiky. Tie

strany, ktoré nie sú zastúpené v parlamente, majú v porovna-

ní k tomu v prvom  kole 7 minút,  v druhom  kole 5 minút  za

podmienky, že postavia dostatočne veľký počet poslancov. Či-

že vidíme, že sa prihliada na to, či strana  je v parlamente

zastúpená, alebo  nie. Súkromné médiá  a vysielanie volebnej

kampane v súkromných médiách je pod kontrolou príslušnej ra-

dy, ktorá je obdobou Rady  pre rozhlasové a televízne vysie-

lanie na Slovensku.

 

     Čo sa týka  Nemecka, a to je  posledný z mojich príkla-

dov, platí vo verejných  médiách ustanovenie o rovnosti šan-

cí. Toto ustanovenie Ústavný súd Nemeckej spolkovej republi-

ky vyložil tak, že všetky strany, účastníci volebnej kampane

musia dostať  rovnaký vysielací čas na svoju propagáciu, ale

je prípustné, aby tento čas  do určitej miery zodpovedal vý-

znamu príslušnej  strany. Toto ustanovenie platí  aj pre iné

vysielanie než špeciálnu propagáciu, ktorou sú volebné šoty.

Majú sa  zrejme na mysli diskusné relácie, o ktorých sa tiež

budem usilovať  vás presvedčiť, že by  bolo rozumné, aby sme

ich zaviedli zákonom do vysielania verejnoprávnych i súkrom-

ných médií. Pre verejnoprávnu  televíziu a rozhlas platí po-

vinnosť poskytnúť  čas na volebné  šoty  zadarmo a nesmie sa

vysielať platená propagácia v nemeckej televízii či rozhlase.

 

 

 

     Podobné  ustanovenie obsahuje  už platný  volebný zákon

a navrhovatelia v § 23 tento  zákaz  zachovávajú. Hlásim  sa

tiež, aby to takto, samozrejme, zostalo.

 

     Súkromné  médiá v Nemecku sú v pôsobnosti  jednotlivých

štátov, pretože Nemecko, ako vieme, je federácia, ale aj pre

súkromné médiá  platí tzv. rovnosť šancí,  to znamená v pod-

state povinnosť vysielať tak,  aby každá volebná strana mala

šance, ktoré zodpovedajú jej dôležitosti.

 

     Toľko príklady z iných krajín.

 

     Dovoľte mi  teraz prejsť k  pozmeňujúcim návrhom, ktoré

na hlasovanie budú predložené iba tri.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa skladá z 10 čiastkových návr-

hov, ktoré spolu vytvárajú celok, ktorý by som vám rád slov-

ne  priblížil  a potom formálne  prečítam  príslušné návrhy,

odôvodnenia  čítať  nebudem,  lebo  som  ich uviedol písomne

v tom materiáli a nechcem predlžovať túto diskusiu.

 

     Filozofia, s ktorou  prichádzam v pozmeňujúcom  návrhu,

ktorý je  označený na papieri ako  A, teda  prvý pozmeňujúci

návrh hovorí toto: Politická reklama  je zakázaná tak vo ve-

rejnoprávnych médiách, ako aj  v súkromných, to znamená, ne-

môžem si  zaplatiť ten čas, ktoré  využívajú firmy na pracie

prášky  alebo na iné, proste médiá na reklamu. Nemôžem si ho

predplatiť. Len ako príklad poviem, že v susednej Českej re-

publike povolili tzv. osobnostnú reklamu, kde si môže kandi-

dát zaplatiť  takýto čas. Navrhujem,  aby sme zachovali  ten

zákaz, ktorý zákon obsahuje.

 

     Po  ďalšie - vysielanie  volebných  šotov. Tie relácie,

ktoré doteraz vysielala Slovenská televízia a Slovenský roz-

hlas,  aby  naďalej  vysielala  len  verejnoprávna televízia

a verejnoprávny  rozhlas v rozsahu  tak,  ako hovorí volebný

zákon a jeho návrh v podobe, ako nám ho predložili navrhova-

telia. To znamená len priamu agitáciu, kde strany prezentujú

svoje programy,  umožniť len verejnoprávnej  inštitúcii. Vy-

sielanie týchto volebných šotov  alebo volebných relácií po-

litických strán by malo byť  zadarmo. Pre súkromné médiá vy-

sielanie týchto volebných šotov nebude umožnené.

 

     Po ďalšie, navrhuje sa, alebo chcem  navrhnúť, aby bolo

možné uskutočniť v určitom  stanovenom  rozsahu 6 hodín dis-

kusné relácie, ktoré Slovenská  televízia v roku 1994 vysie-

lala, a vysielala  ich  ešte  aj federálna  televízia v roku

1992 pred parlamentnými voľbami. Myslím si, že tieto diskus-

né relácie  sú podstatne účinnejšie  na zorientovanie voliča

v tom, ako sa konkrétna  politická kandidujúca strana stavia

k problémom, ktoré  budú témou príslušného  okrúhleho stola,

či je to ekonomika, sociálne problémy, alebo celková politi-

ka pre Slovenskú republiku v ďalšom volebnom období. Navrhu-

jem, aby tieto diskusné  relácie mala povinnosť vysielať ve-

rejnoprávna televízia a verejnoprávny rozhlas a právo vysie-

lať tie súkromné médiá, ktoré vo svojej programovej štruktú-

re, schválenej programovej štruktúre, majú zaradené diskusné

relácie.

 

     Nemám teda  úmysel dosiahnuť to, aby  malé rádio, ktoré

vysiela najmä  zábavnú  hudbu a robí kontaktné programy  po-

vedzme vo vzťahu k mladým ľuďom,  sa sililo do toho, že bude

vysielať nejaké  politické diskusie len  preto, že to  zákon

umožňuje. Nemá to zrejme dnes schválené v programovej štruk-

túre, nebude  mať teda možnosť a právo také  niečo vysielať.

Je ale  rozumné, aby stanice,  ktoré majú určitú  počúvanosť

a venujú  sa politickej  publicistike počas  roka, mali toto

právo aj počas volebnej  kampane, samozrejme, a to zvýrazňu-

jem aj pre verejnoprávne a pre súkromné médiá, so zachovaním

princípu rovnosti strán, ktoré  dostanú príležitosť byť prí-

tomné na  diskusii. Pamätáte sa možno  na vysielanie Sloven-

skej televízie v roku 1994, kde  každý  kandidát, ktorý pri-

šiel, mal deväť minút a časomiera  ukazovala divákovi, koľko

si vyčerpal príslušný kandidát z tej miery. To znamená, rov-

nosť strán musí byť zachovaná.

 

     Z hľadiska pozývania strán do týchto relácií navrhujem,

aby sa  príslušné médiá či už  verejnoprávne, alebo súkromné

opierali o vplyv  príslušnej politickej strany,  tak ako som

vám čítal tie príklady. Nie  je to neobvyklý postup v Európe

kombinovať rovnosť,  absolútnu rovnosť pri  šotoch s určitou

nerovnosťou vo vzťahu k diskusným reláciám. Aj Slovenská te-

levízia v roku 1994 odvysielala tri  okrúhle  stoly, na kto-

rých  sa  prezentovali  predstavitelia parlamentných  strán,

a jeden  okrúhly stôl  bol venovaný  predstaviteľom neparla-

mentných strán.  Pokiaľ sa pamätám,  nikto vtedy neprotesto-

val,  že tu  vznikla nejaká  nerovnosť, chápalo  sa, že toto

zastúpenie zodpovedá významu tých strán, ktoré boli prísluš-

ne pozvané.

 

     Ďalšia kategória volebnej  kampane je otázka spravodaj-

stva.  Podľa súčasného  znenia platného  volebného zákona by

mohli vzniknúť pochybnosti, či môžu verejnoprávne či súkrom-

né médiá vysielať politické spravodajstvo v obvyklom rozsahu

a v obvyklej štruktúre. Navrhujem, aby sme toto stanovili do

zákona, podobne ako to má ustanovené Belgicko, že za volebnú

kampaň sa nepovažujú spravodajské relácie, pokiaľ sa odohrá-

vajú v obvyklom čase, v obvyklom rozsahu a v platnej progra-

movej štruktúre tak, ako  jednotlivé médiá to majú schválené

príslušnou radou, buď Radou Slovenskej televízie, Slovenské-

ho rozhlasu, alebo licenčnou radou, ktorá im prideľovala li-

cenciu.

 

     Ďalej návrh,  ktorý predložím, obsahuje  zákaz vysielať

iné publicistické relácie než diskusné relácie tu spomínané,

v ktorých by sa priamo  propagovali strany  alebo ich kandi-

dáti. To je, prosím, celý súbor predstáv o tom, ako by mohlo

byť usporiadané vysielanie počas predvolebnej kampane, ktoré

zvýrazňuje  princíp rovnosti  strán, rovnosti  kandidujúcich

strán. Pri diskusných reláciách prihliada na význam prísluš-

nej politickej strany, nikoho ani nezvýhodňuje, ani neznevý-

hodňuje a mohol by tvoriť základ na usporiadanie  vysielania

počas volebnej kampane.

 

     Moje návrhy obsahujú  aj posilnenie sankčného mechaniz-

mu, ktorý má v rukách  Rada Slovenskej republiky pre rozhla-

sové a televízne vysielanie a ktorý aj kolegovia navrhovate-

lia navrhujú  zmeniť, ale v návrhu,  ktorý predložím, sa po-

silňuje sankčná kompetencia rady okrem iného aj v tom, že sa

zvyšuje výška pokuty, ale, a to možno je ešte účinnejšie než

samotná pokuta, aspoň počas volebnej kampane, navrhujem uzá-

koniť  aj povinnosť  vysielateľa odvysielať  oznam, že  Rada

Slovenskej republiky  pre  rozhlasové a televízne vysielanie

konštatovala porušenie  zákona  konkrétne v tom a v tom a že

toto médium si je toho vedomé.  Vedomý si toho bude aj divák

a takým spôsobom sa bude pozerať  aj vnímať zrejme aj ďalšie

vysielanie príslušného média, ktoré by sa dopustilo takéhoto

prehrešku.

 

     Toľko  filozofia, ktorú  som vám  chcel vysvetliť samo-

statne, preto  nebudem čítať príslušné  odôvodnenia. Dovoľte

mi formálne predložiť návrhy pod bodom A.

 

     Návrh  číslo 1 - v bode 21 v § 23 ods. 1 druhú a tretiu

vetu nahradiť vetou tohto  znenia: "Volebnú kampaň prostred-

níctvom  rozhlasového a televízneho vysielania môžu kandidu-

júce politické  strany  viesť v Slovenskom rozhlase, Sloven-

skej televízii a v rozhlasovom a televíznom  vysielaní drži-

teľov licencií len spôsobom stanoveným týmto zákonom."

 

     Návrh číslo 2 - do bodu 21 § 23 ods. 2 sa za  prvú vetu

vkladá veta: "Vysielací čas na  vysielanie volebných relácií

kandidujúcich politických strán sa poskytuje bezodplatne."

 

     Návrh číslo 3 - do bodu 21 § 23 sa vkladá nový odsek 3,

ktorý znie: "(3) V čase volebnej kampane odvysiela Slovenská

televízia  a Slovenský  rozhlas 6 hodín  diskusných  relácií

predstaviteľov kandidujúcich politických  strán. V diskusnej

relácii  sa  rešpektuje  zásada  rovnosti  času zúčastnených

predstaviteľov jednotlivých politických  strán. Pri pozývaní

kandidujúcich politických strán  prihliada Slovenská televí-

zia a Slovenský rozhlas  na zverejnené predvolebné prieskumy

verejnej mienky." Ostatné odseky sa prečíslujú.

 

     Návrh číslo 4 - do bodu 21 § 23 sa vkladá nový odsek 4,

ktorý znie: "(4) V čase volebnej kampane môžu odvysielať dr-

žitelia licencií do 6 hodín  diskusných relácií predstavite-

ľov kandidujúcich politických strán v súlade s platnou prog-

ramovou skladbou  svojho vysielania. V diskusnej  relácii sa

rešpektuje zásada rovnosti  času zúčastnených predstaviteľov

jednotlivých  politických strán.  Pri pozývaní kandidujúcich

politických strán prihliadajú  držitelia licencií na zverej-

nené predvolebné prieskumy verejnej mienky. Pravidlá organi-

zovania diskusných relácií a celkove vysielania počas volieb

zašlú držitelia licencií Rade  Slovenskej republiky pre roz-

hlasové a televízne vysielanie do 45 dní pred voľbami."

 

     Návrh  číslo 5 - v bode 21 v § 23  v pôvodnom  odseku 3

prvá veta znie: "V čase  volebnej kampane je zakázané vysie-

lať v Slovenskej televízii,  Slovenskom rozhlase a vo vysie-

laní  držiteľov  licencií  iné  publicistické relácie, ktoré

propagujú kandidujúce politické strany alebo ich kandidátov,

ako relácie uvedené v ods. 2, 3 a 4."

 

     Návrh  číslo 6 - do bodu 21 v § 23 vložiť  za doterajší

odsek 3 nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Slovenská televízia a

Slovenský rozhlas spracujú svoju  smernicu o vysielaní počas

volebnej kampane, ktorú predložia na schválenie Rade Sloven-

skej  televízie a Rade  Slovenského  rozhlasu tak,  aby bola

schválená najneskôr 80 dní pred voľbami."

 

     Dovoľte  mi  krátku  poznámku  prečo  súkromné médiá 45

a prečo verejnoprávne 88 dní. Je to z toho dôvodu, že vo ve-

rejnoprávnych médiách budú strany vysielať svoje volebné šo-

ty, ktoré si musia pripraviť  a nakrútiť zrejme niekde v sú-

kromnom alebo v prostredí Slovenskej televízie, ktorá ponúka

svoje kapacity  podľa smernice, ktorú  sme mali možnosť  vi-

dieť, takže preto tam ten  časový priestor by mal byť väčší,

aby sa strany  vedeli pripraviť na to, čo  ich čaká. Pri sú-

kromných médiách  by to bola len  príprava na diskusné relá-

cie, ktoré by sa konali u jednotlivých súkromných vysielate-

ľov.

 

     Návrh číslo 7 - do bodu 21 § 23 za nový  odsek 4 vložiť

nový odsek 5, ktorý  znie: "(5) Za volebnú  kampaň v Sloven-

skej televízii, Slovenskom  rozhlase a v rozhlasovom a tele-

víznom vysielaní držiteľov licencií sa nepovažujú spravodaj-

ské relácie, pokiaľ sa tieto realizujú  spôsobom a za takých

okolností  ako v  čase mimo  volebnej kampane  a sú v súlade

s ich platnými programovými skladbami vysielania. Za volebnú

kampaň sa  nepovažujú ani informačné  relácie o spôsobe  vo-

lieb." Mám na mysli  tie relácie, ktoré pravidelne vysielala

Slovenská televízia  o tom, ako sa  zapísať do volebného zo-

znamu, skontrolovať si volebný zoznam, vybaviť voličský pre-

ukaz a podobne, teda aby  voliči, najmä prvovoliči, boli zo-

rientovaní v tom, čo ich pri samotnom akte volieb čaká.

 

     Návrh  číslo 8 - v  bode 21 § 23 pôvodný  odsek 8 znie:

"(8) Spory a sťažnosti  týkajúce sa rovnosti rozdelenia času

na vedenie volebnej  kampane v Slovenskej televízii, Sloven-

skom rozhlase a u  držiteľov licencií rieši Ústredná volebná

komisia. Jej rozhodnutia sú záväzné."

 

     Návrh  číslo 9 - v  bode 21 v § 23 ods. 9 poznámka  pod

čiarou k odkazu 9b) znie: "9b) § 5 písm. g) a h) zákona čís-

lo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového  a televízneho

vysielania, § 9a zákona číslo 81/1966 Zb. o periodickej tla-

či  a  ostatných  informačných  prostriedkoch."  Tu  ide iba

o drobnú legislatívnu  úpravu, pretože zákon  číslo 468 nemá

odseky, ako predpokladali predkladatelia.

 

     Posledný návrh pod tým celkom, ktorý som označil ako A,

teda bod 10, je úprava článku III.

 

     Článok III znie takto:

 

     "Zákon  číslo 468/1991 Zb... v znení neskorších predpi-

sov",  nebudem ich  čítať všetky,  tu sú  uvedené, "sa  mení

a dopĺňa takto:

 

     1. § 5 sa dopĺňa písmenom g) a h), ktoré znejú:

 

        "g) zabezpečiť, aby sa nevysielali relácie, ktoré sú

v rozpore so zákonmi upravujúcimi  pravidlá volieb do Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, orgánov  územnej samosprávy,

ako aj pravidlá spôsobu vykonania referenda,

 

        h) odvysielať oznam o zistenom porušení  zákona ale-

bo podmienok udelenej licencie v rozsahu, forme a vysielacom

čase,  určenom  Radou  Slovenskej  republiky  pre rozhlasové

a televízne vysielanie (§ 20a)."

 

     2. Názov šiestej časti znie: "Šiesta časť Sankcie."

 

     3. V § 20 sa v odseku  4 mení prvá veta a písm. a) tak-

to: "Pokutu  od 5 000 do 5 000 000 korún  možno  uložiť pre-

vádzkovateľovi, ktorý

 

        a) vysiela reláciu, ktorej obsah  je v rozpore s po-

vinnosťami prevádzkovateľov uvedených v § písm. a), b), g) a

h) tohto zákona."

 

     4. § 20 sa dopĺňa  odsekom 2, ktorý  znie: "(2) Ak rada

zistí,  že  prevádzkovateľ  porušil  povinnosti určené v § 5

písm. a), b), g) a h) tohto zákona, môže rozhodnúť o uložení

pokuty bez predchádzajúceho určenia  lehoty na nápravu." Os-

tatné odseky sa prečíslujú.

 

     5. Posledná zmena v článku III - za § 20 sa vkladá nový

§ 20a, ktorý  znie: "§ 20a Ak  prevádzkovateľ porušil povin-

nosti ustanovené týmto zákonom  alebo podmienky udelenej li-

cencie, rada v odôvodnených prípadoch môže uložiť prevádzko-

vateľovi povinnosť  odvysielať oznam o zistenom porušení zá-

kona v  rozsahu, forme a  vysielacom čase, ktorý  určí rada.

Ustanovenia § 20 tým nie sú dotknuté."

 

     Toto sú  všetky návrhy, ktoré navrhujem,  aby sa o nich

hlasovalo spoločne a označil som ich formálne ako pozmeňujú-

ci návrh A.

 

     Ak nebude prijatý pozmeňujúci  návrh A, navrhujem v po-

zmeňujúcom návrhu B jedinú zmenu v  § 23, a to takúto: Navr-

hujem v bode 21 v § 23 ods. 3 vypustiť prvú vetu  a začiatok

druhej vety upraviť tak, že namiesto slova "taktiež" sa vlo-

žia  slová "v čase  volebnej  kampane". Tu  prečítam  krátke

odôvodnenie. Navrhované znenie prvej vety doterajšieho odse-

ku 3, ktoré  navrhovatelia prevzali  z doterajšieho  znenia,

obsahuje v zákone nedefinované  pojmy, ako sú volebné preja-

vy, volebné programy či akékoľvek prejavy, ktorými sa propa-

gujú  kandidujúce strany,  ktoré by  mohli mať nejednoznačne

výklad v priebehu volebnej  kampane. Navrhujem teda toto re-

štriktívne ustanovenie  z návrhu zákona  vypustiť. Regulácia

spravodajstva a publicistiky vo verejnoprávnych a súkromných

médiách by tým ostala na Rade pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie. Začiatok druhej vety treba upraviť z legislatívno-

technických dôvodov.

 

 

     Môj tretí pozmeňujúci návrh, ktorý som formálne označil

písmenom C, sa  netýka  kampane,  ale týka  sa zverejňovania

predvolebných  prieskumov.  Navrhovatelia  z  nie dostatočne

odôvodnených príčin chcú predĺžiť čas, keď  sa nesmú zverej-

ňovať predvolebné prieskumy verejnej mienky. Doteraz v našom

právnom poriadku od roku 1990 platilo, že 7 dní pred voľbami

je zakázané.  Navrhovatelia  navrhujú predĺžiť  to na 14 dní

a nedávajú  na to  žiadne  rozumné  dôvody.  Navrhujem preto

v bode 21 v § 23 v ods. 5 zmeniť  slová "štrnásteho  dňa" na

slová "siedmeho  dňa vrátane". To znamená  vrátiť sa k dote-

rajšiemu stavu, keď 7 dní  pred voľbami nie je možné zverej-

ňovať prieskumy verejnej mienky. Vychádzam pritom aj z judi-

kátov niektorých súdov štátov  Európskej únie, podľa ktorých

boli zákazy publikovania výsledkov prieskumov verejnej mien-

ky počas predvolebného obdobia a volebnej kampane zamietnuté

s tým, že takýto plošný  zákaz zverejňovať predvolebné prie-

skumy porušuje článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských prá-

vach.

 

 

     To sú všetky tri moje pozmeňujúce návrhy, o ktorých na-

vrhujem hlasovať tak, ako som  povedal. Odovzdal som ich pí-

somne.

 

     Chcem ešte povedať  dve krátke poznámky k bodom 70 a 94

spoločnej správy.

 

     Bod 70 hovorí o smernici,  ktorú by mali pripraviť Slo-

venská televízia a Slovenský rozhlas na vysielanie počas vo-

lebnej kampane. Takáto smernica sa spracúva v Slovenskej te-

levízii  a v  rozhlase, prakticky  už trikrát  sa spracovala

a bude sa  spracúvať aj pre  tieto voľby. Podľa  všetkého by

bolo  rozumné, aby  zákon stanovil,  keďže ten  zákon je re-

štriktívny vo  vzťahu k súkromným médiám,  ale dáva pravidlá

pre  verejnoprávne médiá,  aby im  súčasne uložil  povinnosť

spracovať takúto smernicu, ktorú musí schváliť príslušná Ra-

da  Slovenskej televízie  a Rada  Slovenského rozhlasu.  Ne-

vychádzam  pritom  len  zo  súčasného  stavu  a z toho, akým

spôsobom tieto rady fungujú, ale myslím si, že tento princíp

by mal  platiť aj pre  budúce obdobie. Nahováram  vás preto,

aby sme vyňali na samostatné  hlasovanie, tak ako to navrhol

kolega Benčík,  bod číslo 70 a  aby sme sa k  nemu pozitívne

vyjadrili schválením.

 

     V bode 94 sa  rieši zníženie počtu preferenčných hlasov

potrebných  na pohyb kandidáta na kandidátnej listine. Tu sa

mi zdá, že navrhovatelia  nie celkom  dostatočne zvážili, že

ak navrhujú jeden volebný obvod, tak 10 % je málo na to, aby

hlasmi voličov sa mohol nejaký kandidát posunúť na kandidát-

nej listine politickej strany. Prakticky iba lídri v posled-

ných  voľbách, myslím  lídri v jednotlivých krajoch, dostali

taký  počet preferenčných  hlasov, ktorý  by zodpovedal tomu

kritériu 10 %,  a oni by boli aj  tak potvrdení na miestach,

na ktorých ich príslušné strany navrhli, to znamená na prvom

či druhom  mieste kandidátnej listiny.  Výbor pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport navrhol  znížiť túto hranicu  na 5 %,

zaregistroval som do lavíc písomne rozdaný návrh pána kolegu

Pacolu a Združenia robotníkov Slovenska, ktorí navrhujú zní-

žiť túto  hranicu na 3 %. Zvážme, ktorý  z tých  návrhov  je

lepší.

 

     V bode 94 je  navrhnutých 5 %, kolegovia  navrhujú 3 %,

bolo by možno dobré urobiť  si krátke výpočty, ale posilnila

by sa prijatím jedného alebo  druhého návrhu šanca pre voli-

čov  zasiahnuť do  kandidátnych  listín a uprednostniť  tých

kandidátov, ktorých voliči  takpovediac  zvýhodnili udelením

preferenčného hlasu, čím sa odstráni ten nedostatok pomerné-

ho volebného systému, ktorý  mu niekedy kritici vyčítajú, že

neumožňuje voličovi rozhodnúť o tom, kto v tom parlamente má

byť, že vlastne volič volí len  politickú stranu  a že sú to

len stranícke  štruktúry, ktoré  rozhodnú o poradí navrhova-

ných  kandidátov. Znížením  hranice by  sme predsa  len dali

šancu voličom, aby mali možnosť zasiahnuť do zloženia kandi-

dátnej zostavy  alebo zostavy príslušnej  politickej strany,

ktorej volič dáva svoj hlas.

 

     Kolegyne a kolegovia, ďakujem, že ste ma vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, dvanásta hodina

odbila, ako  sa hovorí, urobíme si  teraz prestávku do 14.00

hodiny s tým, že poobede ako  prvá by mala vystúpiť pani po-

slankyňa Mušková a po nej pán poslanec Duka-Zólyomi. Prosím,

aby sme došli včas.

 

     Ďakujem, dobrú chuť prajem.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  po obedňajšej prestávke  v rozprave.

Ako prvá v rozprave popoludní  by mala vystúpiť pani poslan-

kyňa Mušková. Prosím pani poslankyňu.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     keď je tu pán poslanec Ftáčnik, tak môžem hovoriť, pre-

tože budem sa obracať aj na neho.

 

     Rada by  som  na úvod  prečítala v § 23 ods. 2 poslednú

vetu tým  pánom poslancom, bohužiaľ, mnohí  tu nie sú, ktorí

predo mnou vystupovali a tvrdili, že novela volebného zákona

vytvára  v oblasti  médií  nespravodlivé  prostredie. V § 23

ods. 2 posledná  veta: "Volebná kampaň v rozhlasovom a tele-

víznom vysielaní  držiteľov licencií nie je dovolená." Chcem

pripomenúť, že v roku 1994 v čase  volieb  bola už nezávislá

televízia VTV a veľké množstvo nezávislých rozhlasových sta-

níc. Prečo páni poslanci tento  paragraf v roku 1994 nepova-

žovali za potrebné zmeniť? Zmena, ktorá sa sleduje niektorý-

mi pozmeňujúcimi návrhmi, je účelová.

 

     Chcem vás však, vážení kolegovia, upozorniť, že nie iba

v tomto roku sa na Slovensku konajú voľby. Ja, práve na roz-

diel  od pána  Ftáčnika, chcem  argumentovať tým,  že drvivá

väčšina  štátov Európy  neumožňuje všetkým  médiám oficiálnu

predvolebnú kampaň. Tá sa  koná spravidla vo verejnoprávnych

inštitúciách, a nie tak veľkoryso  ako u nás - každej strane

rovnako, ale percentuálne podľa  výsledkov v posledných voľ-

bách.

 

     Čo sa týka okrúhlych stolov, súhlasím, aby sa konali vo

verejnoprávnej televízii a rozhlase za  rovnakých  podmienok

pre všetkých, ale to treba upraviť v zákone. Opakujem, každá

strana má podľa zákona  úplne rovnaké podmienky na prezentá-

ciu, a preto prosím, nemeňte podmienky v mediálnom prostredí

u nás.

 

     Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som  teraz

predložila pozmeňujúci návrh, ktorý  je sčasti totožný s ná-

vrhom pána  poslanca Ftáčnika a obidva  sú totožné s návrhom

Rady pre rozhlasové a televízne  vysielanie. Návrh rady tzv.

"licenčnej" má opodstatnenie, pretože sankcie, ktoré rada na

udržanie zákonnosti v našom  štáte v oblasti vysielania môže

použiť, sú absolútne bezzubé. Bežne dochádza k porušeniu zá-

kona, kde  sa  pri  vysielaní v čase od 6.00 do 22.00 hodiny

zaraďujú programy  ohrozujúce psychický a morálny vývoj detí

a mladistvých. Práve  vo svojom  návrhu v časti Sankcie  pán

poslanec Ftáčnik oproti návrhu  rady zrejme zabudol pri pre-

pise doplniť písmeno c), ktoré sa týka práve tejto problema-

tiky. Keby toto vypadlo, ak  by sa to náhodou schválilo, tak

by nemohla  rada postihovať súkromné  médium za propagovanie

násilia, sexu atď. v televízii  v tomto čase. A preto prosím

o vyčlenenie  článku III z hlasovania, teda na osobitné hla-

sovanie pri  návrhu pána poslanca a nepodporiť  tento návrh,

pretože môj  pozmeňujúci návrh je ten  istý, iba je doplnený

tak, ako bod c) navrhla Rada pre  rozhlasové a televízne vy-

sielanie, a dúfam, že pán poslanec bude súhlasiť, pretože by

bolo veľmi na škodu, aby tam nebol ten bod c) pojatý.

 

     Môj  návrh ste  všetci dostali,  takisto aj odôvodnenie

k nemu, vlastne sa iba ešte  pripája v § 20a bod 1: "Ak pre-

vádzkovateľ porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom ale-

bo podmienky  udelenej licencie, rada najviac  na mesiac po-

zastaví reláciu,  v ktorej  došlo k porušeniu zákona,  alebo

uloží prevádzkovateľovi povinnosť  odvysielať oznam o ziste-

nom porušení zákona v rozsahu, forme a vysielacom čase, kto-

rý určí rada.  Ustanovenia § 20 tým nie  sú dotknuté." To je

celý môj pozmeňujúci návrh.

 

     Ďakujem za podporu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Ďalej v rozprave  vystúpi  pán  poslanec  Duka-Zólyomi.

 

     Medzitým  sa s  faktickou poznámkou  hlási pán poslanec

Ftáčnik.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážená pani kolegyňa,

 

     chcel by  som vecne zareagovať na  vystúpenie, ktoré si

predniesla k § 23, a  povedal  by  som, že  by som  súhlasil

s vyňatím bodu 10 z pozmeňujúcich návrhov A, ale len za pod-

mienky, že by som vedel, že  prvých 9 bodov aj Hnutie za de-

mokratické  Slovensko podporí,  pretože sankčný mechanizmus,

ktorý kolegyňa navrhuje, je  ešte ostrejší. Chcel som vystú-

piť práve k tomu, že  vsadiť len na sankčný mechanizmus, ale

neupraviť súčasné znenie § 23, ani navrhované znenie by zna-

menalo, že nebudeme mať jasné pravidlá, ale budeme mať veľmi

prísne sankcie. To znamená, ak  nepovieme, či je možné spra-

vodajstvo  v takej  alebo  onakej  podobe, ak  nepovieme, že

chceme, aby  boli umožnené diskusné relácie  povedzme len vo

verejnoprávnej televízii, je to názor pani poslankyne, ja ho

rešpektujem, ale toto treba  do toho zákona včleniť, pretože

súčasné znenie § 23 ods. 3, a tak ho  prebrali aj kolegovia,

ktorí predkladajú tento zákon, hovorí o volebných prejavoch,

volebných programoch a  akýchkoľvek iných prejavoch propagu-

júcich strany, ale nikto presne nevie povedať, čo to je. Sa-

motná rada v gestorskom  výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport  upozornila na  to, že  ona berie  na seba tú úlohu,

pretože má prostriedky na  monitorovanie vysielania a podob-

ne,  teda byť  tým kontrolným  orgánom, ale  potrebuje na to

jasné pravidlá.

 

     Čiže prihováram  sa za to, aby  snemovňa veľmi dôsledne

zvážila,  či tie  presné  pravidlá  nedať a potom zvýšiť  aj

sankčnú právomoc rady, ale ak  urobíme len jedno z toho, tak

si myslím, že ten systém je  nevyvážený a môže viesť ku kon-

fliktom  práve  preto,  že  znenie § 23 o  volebnej  kampani

v elektronických médiách nebude dostatočne  jasné či pre vy-

sielateľov, alebo pre diváka, ale nakoniec  aj pre kontrolný

orgán, to znamená  pre radu. Takže v tomto zmysle som za to,

aby  sme  ešte  diskutovali  v kuloároch a  zvažovali, ktorý

z tých návrhov urobíme.

 

     Osobne chcem ešte povedať procedurálne, že o návrhu pa-

ni poslankyne možno hlasovať, aj keby prešiel celý môj návrh

pod bodom A. Môže sa o ňom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     máme pred sebou "už dlho očakávaný" a intenzívne disku-

tovaný návrh skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona o zmene a doplnení  zákona číslo

80/1990 Zb. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Predtým, ako by sme  pristúpili k rozboru  návrhu novely vo-

lebného zákona, sa naskytá otázka,  či je vôbec potrebná no-

vela doteraz platného volebného  zákona. Som presvedčený, že

nie. Okrem  malých úprav, ktoré  by vyžadovalo nové  územno-

správne usporiadanie Slovenskej republiky, je doteraz platný

zákon zostavený na základe  pomerného princípu absolútne vy-

hovujúci.

 

     V predloženom materiáli sa navrhuje novelizovať volebný

zákon v 48 bodoch. V podstate  je to  návrh  zákona, ktorého

základným princípom je  účelovosť, aby najsilnejšiemu hnutiu

bolo  zabezpečené  víťazstvo a právo  na opätovné vytvorenie

vlády v tejto krajine, aby  existujúce a fungujúce  opozičné

zoskupenia boli likvidované.  Podľa návrhu vytvorenie koalí-

cií,  hoci nevylučuje  túto možnosť,  stráca zmysel. Zostáva

len určitou formou ozdobného ornamentu. Nie je rozdiel medzi

tým, ak  sa strana mieni  zúčastniť volieb samostatne  alebo

v koaličnom  zoskupení. Je  to vlastne  otvorený útok  proti

pluralite  našej politickej  scény, proti  pluralite, čo  je

tiež jedným  základným a charakteristickým  parametrom demo-

kratickej  spoločnosti. Veľmi  výstižne to  povedal predseda

Dolnej komory Holandského kráľovstva pán Bukman: "Vytváranie

koalície je dôležité, aby sa rešpektoval názor a účasť obča-

na štátnej moci. Novela  navrhovaným obmedzením  vlastne vy-

lučuje, resp. vynecháva určitú,  niekedy veľmi dôležitú časť

politického spektra, a tak  sa zoslabí, ochudobňuje demokra-

cia."

 

     Na druhej strane zákaz koalície donúti malé strany, aby

sa zjednotili  do jedného subjektu, čo  má potom za následok

zánik  určitých,  pre   pluralitu  a  demokraciu  dôležitých

politických a názorových  smerov. Antidemokratickosť  návrhu

je v tom, že neprípustným spôsobom obmedzuje výkon volebného

práva občanov. Stanovuje povinnosť, aby kandidát na poslanca

bol členom danej strany, a nezávislý kandidát jednoducho ne-

existuje. V tomto zmysle je zákon diskriminačný, lebo upred-

nostňuje  tých občanov,  ktorí sú  členmi určitej politickej

strany, pred inými občanmi, ktorí  nie sú priamo zapojení do

politickej  činnosti,  a  práve  týmto  obmedzením  je zákon

v rozpore s ústavou a medzinárodnými dokumentmi.

 

     Článok 30 ods. 4 Ústavy  Slovenskej  republiky  hovorí:

"Občania majú právo zúčastňovať  sa na správe verejných vecí

priamo  alebo  slobodnou  voľbou  svojich  zástupcov." Stačí

k  tomu  ešte  pridať  článok 2 ods. 1 ústavy,  ktorý  znie:

"Štátna moc  pochádza od občanov,  ktorí ju vykonávajú  pro-

stredníctvom svojich volených zástupcov  alebo priamo." Čiže

je  skutočne protiústavné,  aby občan  volil svojho zástupcu

len z radov členov  politických strán. Musím konštatovať, že

tento zákon je tvorený v prvom rade proti opozičným zoskupe-

niam SDK, MK so zámerom ich likvidácie.

 

     Vymenoval  som len  niektoré vážne  problémy a  podvody

tohto návrhu a okrem týchto  je ich, samozrejme, viac. Návrh

je vážnym  a násilným zásahom do  systému princípov a hodnôt

demokracie,  je  ignorovaním   a  výsmechom  právneho  štátu

a princípov  demokratických volieb.  Jeho ustanovenia jedno-

ducho popierajú  možnosť súťaženia politických  a názorových

alternatív.

 

     Vážená  Národná rada, v mene  klubu  poslancov Národnej

rady  Slovenskej republiky  za Maďarskú  koalíciu predkladám

ctenému snemu pozmeňujúce  návrhy, ktorých cieľom je odstrá-

niť spomínané nedostatky a protiústavnosti a obnoviť rešpek-

tovanie princípov demokracie, plurality a právneho štátu.

 

     Ako  prvý je  tento návrh:  Navrhujem podľa ustanovenia

§ 82 a 83 rokovacieho  poriadku, aby Národná rada Slovenskej

republiky nepokračovala v rokovaní o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. (tlač 938).

 

     V prípade, že tento návrh  nebude prijatý, v mene klubu

Maďarskej koalície predkladám tieto pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy, ktoré podporuje skupina 16 poslancov.

 

     1. K bodu 3 - § 6 doplniť o nové odseky znenia:

 

      "(4) Obec vyloží zoznam  voličov najneskôr 30 dní pred

dňom volieb,  aby občania mohli doň  nazrieť. O vyložení zo-

znamu voličov sa upovedomia občania v mieste obvyklým spôso-

bom.

 

     (5) V obciach, v ktorých je viac ako 5 000 osôb zapísa-

ných do zoznamu voličov, obec zariadi, aby v každom dome bol

vyložený zoznam tých voličov, ktorí v dome bývajú."

 

     Odsek 4 sa označí ako odsek 6.

 

     Zdôvodnenie:  Tieto ustanovenia  zabezpečia občanom ich

právo na  informáciu a umožnia kontrolu  zoznamu voličov ve-

rejnosťou.

 

     2. K  bodu 11 - v § 11 nahradiť  znenie  odseku 7 novým

textom tohto znenia: "Ústredná volebná komisia a okresné vo-

lebné komisie si vytvárajú na prípravu spracovania a spraco-

vanie výsledkov  volieb odborné (sumarizačné)  útvary, ktoré

sú zložené z pridelených  pracovníkov na tento účel prísluš-

ným  orgánom  štátnej  štatistiky.  Títo pracovníci skladajú

sľub v znení a spôsobom uvedeným v § 11 ods. 4."

 

     Zdôvodnenie:  Takým spôsobom  sa zabezpečí nadriadenosť

volebných  komisií a funkčná závislosť  odborných útvarov od

volebných komisií, čo lepšie vyjadruje poslanie a lepšie za-

bezpečí činnosť týchto útvarov.

 

     3. K bodu 13 - vypustiť bod 13 a  v pôvodnom znení § 13

nahradiť slová "Slovenská volebná komisia" slovami "Ústredná

volebná komisia".  V ods. 3 písm. b) a c) sa  nahradí  slovo

"krajských" slovom "okresných".

 

     Zdôvodnenie:  Pôvodné ustanovenia  lepšie opisujú nevy-

hnutné  kompetencie Ústrednej  volebnej komisie.  Navrhované

znenie neopodstatnene zužuje právomoci tohto orgánu.

 

     4. K bodu 15 - vypustiť § 15 a § 16. V doteraz  platnom

znení v ods. 1 § 15 a v ods. 1 § 16 vypustiť  slová "vo  vo-

lebnom kraji".

 

     Zdôvodnenie: Pôvodné znenie zákona lepšie zodpovedá de-

mokratickým  princípom a zabezpečuje širšie  kompetencie ok-

resným a okrskovým volebným komisiám.

 

 

     5. K bodu 15 - ak  nebude  prijatý  návrh  pod bodom 4,

v ods. 3 § 16 vypustiť  druhú polovicu textu od slova "ozná-

mi" a nahradiť textom "vymenúva  členov a náhradníkov na ne-

obsadené miesta starosta obce".

 

     Zdôvodnenie: Starosta obce je viac oprávnený rozhodovať

v danej veci  ako prednosta okresného úradu. Preto treba po-

nechať právo starostovi v otázke doplnenia okrskových voleb-

ných komisií.

 

     6. K  bodu 15 - vypustiť  ods. 2  § 17.  V ods. 3  § 17

ukončiť vetu slovom "členov" a vypustiť  text "toto vyhláse-

nie pripojí  každá politická strana,  ktorá tvorí koalíciu".

V ods. 5 § 17 v treťom  riadku ukončiť vetu slovom "republi-

ka" a vypustiť  text znenia  "a mali ku  dňu účinnosti tohto

zákona  v  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  samostatný

klub". V písm. b) ods. 6 § 17 vypustiť slová "členstvo v po-

litickej strane".

 

     Do § 17 vložiť nový odsek:

 

     "(7)  Na  kandidátnej  listine  môže  politická  strana

u jednotlivých  kandidátov  okrem  údajov uvedených v ods. 6

písm. b) uviesť  ich príslušnosť k inej  politickej  strane,

alebo že  kandidát nie je členom  žiadnej politickej strany,

alebo že ide o nezávislého kandidáta."

 

     Ďalšie odseky prečíslovať.

 

     V ods. 9 § 17 vypustiť  slová "a  potvrdenie o členstve

v strane".

 

     Text ods. 10 § 17 nahradiť novým textom znenia:

 

     "(10) Politické strany sa  môžu dohodnúť na podaní spo-

ločnej  kandidátnej listiny.  V takomto  prípade sa  použijú

primerané ustanovenia  tohto  zákona týkajúce  sa politickej

strany. Splnenie  podmienok uvedených v ods. 3 a 4 sa v prí-

pade podania  spoločnej kandidátnej listiny  viacerých poli-

tických strán  zisťuje tak, akoby  kandidátnu listinu podala

jedna politická strana. Obdobne sa použije aj nový odsek 7.

 

     V ods. 11 § 17 vypustiť predposlednú vetu, ktorá sa za-

čína slovami "Koalícia určuje..."

 

     7. K  bodu 15 - v ods. 1 § 19 vypustiť  poslednú  vetu,

ktorá sa začína slovami "Pre koaličné..."

 

     8. K bodu 15 - v § 21 vypustiť druhú polovicu poslednej

vety, ktorá sa začína slovami "Pričom volebný lístok..."

 

     Zdôvodnenie k bodom 6, 7 a 8: Navrhovaná  úprava lepšie

vyhovuje  požiadavkám  ústavy  a  voľnej  súťaži politických

strán.  Rešpektuje právo  politických strán  združovať sa do

koaličných zoskupení. Vyhovuje princípom demokracie a plura-

lity spoločnosti a odstráni  sa rozpor s Ústavou  Slovenskej

republiky a neobmedzuje výkon volebného práva občanov.

 

     9. K bodu 16 - v ods. 1 § 22 doplniť  prvú vetu za slo-

vami "politickú stranu" slovom "a koalíciu".

 

     V ods. 1 § 22 vypustiť druhú vetu, ktorá sa začína slo-

vami "Samostatný hlasovací..."

 

     10. K  bodu 17 - v ods. 2 § 22 vypustiť  z druhej  vety

slová "členstvo v politickej strane".

 

     Zdôvodnenie: Zmeny  navrhnuté v bodoch 9 a 10 sú  nevy-

hnutné úpravy v súvislosti s pozmeňujúcimi  návrhmi v bodoch

6, 7 a 8.

 

 

     11. K bodu 21 - v ods. 5 § 23 v poslednej vete nahradiť

slovo "štrnásteho" slovom "siedmeho".

 

     Zdôvodnenie:  Navrhované  moratórium  na  zverejňovanie

výsledkov  predvolebných prieskumov  príliš obmedzuje  právo

občanov na získanie informácií.

 

     12. V ods. 2 § 24 vypustiť druhú vetu, ktorá  sa začína

slovom "Predsedníctvo..." Vypustiť ods. 4 § 24.

 

     Zdôvodnenie: Úpravou  sa navrhuje, aby  sa voľby konali

jeden deň,  čo zaručí väčšiu  pravdepodobnosť čistoty volieb

a vyhodnotenia  výsledkov  a  zabráni  možným manipuláciám a

zneužitiu volieb.

 

     13. Navrhujem vypustiť body 29 a 30.

 

     Zdôvodnenie: Ak sa pripustí účasť vo voľbách politickým

stranám, hnutiam  a koalíciám, tak počet  platných hlasov sa

má vypočítať na základe odovzdaných kandidátnych listín.

 

     14. K bodu 33 - bod 33 vypustiť. V pôvodnom  znení § 37

nahradiť  slovo  "krajskej" slovom "Ústrednej" a slovo "Slo-

venská" slovom "Ústredná".

 

     Odôvodnenie: Doteraz  platný právny stav  je vyhovujúci

a zodpovedá aj navrhovaným pozmeňujúcim návrhom.

 

     15. K  bodu 35 - v písm. e) ods. 2 § 39 nahradiť  slová

"politickú stranu" slovami "kandidátnu  listinu". V písm. f)

ods. 2 § 39 nahradiť slovo  "alebo" čiarkou a za slovo "hnu-

tie" vložiť  slová  "alebo koalície". V písm. g) ods. 2 § 39

nahradiť slová "politických  strán a politických hnutí" slo-

vami "kandidátnych listín".

 

     Zdôvodnenie je rovnaké ako v bode 13.

 

     16. K bodu 37 - vypustiť § 41. V pôvodnom znení ods. 1,

2 a 3 § 41 slovo "Slovenská" nahradiť slovom "Ústredná". Vy-

pustiť ods. 4 § 41.

 

     Zdôvodnenie: V prípade  účasti volebných koalícií poli-

tických strán a hnutí v parlamentných voľbách treba zachovať

pôvodný právny stav, resp. podmienky.

 

     17. K bodu 39 - v písm. c) ods. 2 § 44 slová "politickú

stranu" nahradiť slovami "kandidátnu listinu".

 

     Zdôvodnenie je rovnaké ako k bodom 13 a 15.

 

     To je  všetko, vážené pani poslankyne,  vážení páni po-

slanci, a prosím vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som pánu  poslancovi pripomenúť, že nielen on,

ale aj ďalší, ktorí tu vystupovali, ohromne kritizujú to, že

novela volebného  zákona v určitom zmysle obmedzuje malé po-

litické strany.  Podľa toho, ako  to on charakterizoval,  by

potom Spojené štáty americké boli najnedemokratickejšou kra-

jinou na  svete, pretože majú  len dve politické  strany. My

máme 87, ale  väčšina z týchto  strán  je  taká,  že nie  je

schopná ani odpovedať na  list parlamentu, aby podali správu

o svojej finančnej situácii a ani neprijímajú poštu. Tak ne-

viem, ako  potom máme zabezpečiť  to, aby sa  zúčastnili vo-

lieb. A reprezentanti  týchto "obrovských" politických strán

aj u nás v našom parlamente sú tak často v parlamente, že na

ich počesť by  bolo možné vyhlásiť aj štátne  sviatky a mali

by sme  podstatne menej štátnych  sviatkov, ako máme  teraz.

Neviem, akú službu robia  svojej voličskej základni, keď to-

tálne na ich záujmy kašlú.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     najmä z opozície, pretože  vládna koalícia je s návrhom

zákona  spokojná.  Samozrejme,  že  máme  záujem  si vypočuť

a veľmi pozorne počúvame aj námietky a pripomienky opozície,

pretože  nám záleží  na tom,  aby naozaj  zákon bol  prijatý

s čo  najväčším  konsenzom,  aby  tieto  voľby boli slobodné

a demokratické.

 

     Voľby samotné sú z hľadiska  svojho spoločenského účelu

vlastne  spôsobom  legitimácie  alebo  získavania oprávnenia

na vládnutie. Na Slovensku bol len jeden ministerský predse-

da a dve vlády, ktoré získali legitímnym spôsobom oprávnenie

na vládnutie, to znamená, boli to dve vlády Vladimíra Mečia-

ra, teda myslím samostatné Slovensko, ak nepočítam Slovensko

ako súčasť federálneho štátu.

 

     Ak sa  tu operuje tým,  že odkiaľ berie vládna koalícia

právo meniť  volebné pravidlá 7 mesiacov  pred voľbami, lebo

sa to skresľuje,  ono je to 7 mesiacov,  nie 5 mesiacov, do-

konca skoro 8, tu mi  našepkáva pán poslanec Švec, samozrej-

me, že toto právo má  každá vládna koalícia zvolená legitím-

ne. Pretože  ak získal niekto moc  legitímne, je jeho povin-

nosťou  vytvoriť aj  legitímne  oprávnenie k pravidlám,  aby

nasledujúci  zápas o moc prebiehal  za legitímnych, demokra-

tických a slobodných podmienok.

 

     Teda prichádzame tu k problému, čo k tomu viedlo vládnu

koalíciu v tomto štáte, že  dala, alebo prišla do parlamentu

s novelou pravidiel, podľa ktorých sa majú uskutočňovať voľ-

by v Slovenskej republike. My  jednoznačne tvrdíme, že sú to

nie príliš  dobré skúsenosti, ktoré  máme z predchádzajúcich

volieb a, samozrejme, nie príliš  dobré, až  veľmi negatívne

skúsenosti s realizáciou referenda.  Musím povedať kvôli ob-

jektivite,  že nie  našou zásluhou,  ale zásluhou niektorých

politických subjektov opozície sa krivili paragrafy volebné-

ho zákona a zákona o vykonaní  referenda. Samozrejme, zodpo-

vednosť ale pred svetom musela  niesť vládna koalícia, či už

to  bolo známa  akcia, ktorá  sa medializovala  na Slovensku

mnohé a mnohé mesiace, ktorá  sa týkala petičných hárkov De-

mokratickej únie,  alebo to bolo  tzv. podľa predsedu  alebo

vodcu KDH zmarené referendum vládnou koalíciou.

 

     Namiesto  toho, aby  sme sa  zišli pri  okrúhlom stole,

vládna koalícia to žiadala niekoľkokrát ústami pána Mečiara,

ale aj reálnymi  pozvánkami k okrúhlemu stolu, aby sa disku-

tovalo o volebnom zákone  alebo o zmene volebných pravidiel,

toto  sa tu  neakceptovalo. A  ak sme  prišli osem  mesiacov

s novelou volebného zákona, každý sa cíti prekvapený.

 

     Nechcem analyzovať tento vývoj, v akých časových inter-

valoch  prišli dve  novely pána  Čarnogurského do parlamentu

pred voľbami, ktorými sa  zmenili pravidlá napríklad pre me-

diálnu kampaň, a dnes sa, samozrejme, na to akosi zabúda. To

sú reálne fakty, ktoré je potrebné spomenúť, pretože nemuse-

li by  sa spomínať, keby  pán Čarnogurský nebol  uvádzal iné

fakty. Pán  Čarnogurský, aj prvá,  aj druhá, pod  ktorou ste

podpísaný s pánom Mikloškom, ktorou  ste zaviedli to, že vo-

lebná kampaň sa má viesť iba v štátnych médiách. Ste pod ňou

podpísaný aj  s pánom Mikloškom. Tá  druhá, keď ste zaviedli

12  miliónov obmedzenie  na výdavky  na volebnú  kampaň. Ale

môžete si analyzovať aj ďalšie novely, okrem jednej, že vždy

boli prijímané  celkom reálne pred  voľbami. Je to  logické,

pretože politické strany netlačí problém volieb hneď po pol-

roku po voľbách alebo v prvom roku, alebo v druhom. Preto sa

nereagovalo ani  na pokusy vládnej  koalície dostať opozíciu

k diskusii o novej novele volebného zákona.

 

     Namiesto  konštruktívneho  dialógu o predloženom návrhu

zákona opozícia volila osvedčenú  stratégiu, že sa zaútočilo

na dvoch frontoch.  Útočilo sa doma a útočilo  sa zároveň zo

zahraničia.  Som  prekvapený, pán  Čarnogurský, akou úžasnou

rýchlosťou ste  dokázali  oboznámiť celý svet s tzv. nedemo-

kratickou novelou  volebného zákona, a som  ešte viacej pre-

kvapený,  koľko tzv. demokratických  inštitúcií  sa k novele

volebného zákona  vyjadrovalo. A veľmi zaujímavé by bolo pre

poslancov tohto snemu, ale  aj pre občanov Slovenskej repub-

liky zistenie, akými zložitými cestami sa do zahraničia dos-

tali. - Fero, potrubnou poštou.  Možno, že si ich tam strkal

ty, však?  - A to  všetko, pán Čarnogurský,  len preto, lebo

novela volebného zákona vám nevyhovuje len z jedného jediné-

ho dôvodu.

 

     Novela volebného  zákona totiž  nevyhovuje z toho dôvo-

du, že ste vytvorili akýsi  resuscitačný, rehabilitačný sub-

jekt, ktorému  sa hovorí tzv.  Slovenská demokratická koalí-

cia, ktorým  ste chceli oživiť také politické osobnosti, ako

je  pán poslanec Langoš, ktorý tu dnes "brilantným" spôsobom

vystúpil. Samozrejme, chceli ste oživiť ďalšieho brilantného

politika pána  Volfa, ktorý vystupoval  na námestiach. Samo-

zrejme, pán Čarnogurský, máte možnosť potom reagovať, ja som

vás nechal hovoriť a hovorili ste tu samé sprostosti. Pravda

sa ťažko počúva, ale ja ju musím povedať kvôli histórii.

 

     Takže, pán Čarnogurský, vy  ste nechceli priblížiť Slo-

vensko ku klasickému modelu politických subjektov na Sloven-

sku svojím  pseudopolitickým výtvorom. Vy  ste chceli zrejme

vyhovieť niektorým  zahraničným subjektom, ktoré  vám na vo-

lebnú kampaň poskytnú finančné prostriedky. Lebo tento "zle-

penec" - tzv. Slovenská  demokratická  koalícia - nemal  byť

ničím iným, iba tým, čo  som povedal. To znamená, akýmsi ús-

tavom na  resuscitovanie už skrachovaných  politických osob-

ností,  o ktorých  možno ľudia  nechcú ani  vedieť, aby boli

v parlamente.

 

     Pán  Čarnogurský, ďalej  vám chcem  povedať, že  za tým

účelom, aby ste zakryli túto celkom prehľadnú politickú hru,

ste jednoducho začali protihru  so zbieraním podpisov, ktorá

tiež má dvojitú podhru. Pretože na jednej strane ste tam za-

montovali vašu  predstavu o voľbe  prezidenta, neviem, prečo

sa  tak rýchle  zmenila, na  druhej strane  ste pustili tézu

o tom, že ste za to,  aby bol demokratický a spravodlivý vo-

lebný proces. Povedzte mi: Kto vysvetlil tým desaťročným de-

ťom, ktoré  nútili vaši petiční  zberatelia petičných podpi-

sov, v čom  spočíva  podstata  novely volebného  zákona? Nič

o nej nevedeli a môžem vám  povedať, že som to počul  nie na

jednom mieste. Nesvedčí to o vašej príliš vysokej politickej

kultúre. Samozrejme, že je  to potrebné povedať, pretože de-

jiny sú najlepšími sudcami.

 

     Čo sa týka problémov, ktoré  tu boli riešené, môžem vám

povedať, pán  Čarnogurský, že  sme s tými  inštitúciami,  na

ktoré ste sa obrátili, diskutovali celé hodiny, desiatky ho-

dín. Môžem hovoriť konkrétne,  pán Studman z Organizácie pre

demokratické inštitúcie a ľudské  práva.  Môžem menovať ďal-

ších, ktorí tu chodili včítane  veľvyslancov mnohých krajín.

Samozrejme, neviem, prečo je taký obrovský  záujem zo strany

veľvyslancov  niektorých  krajín o novelu  volebného zákona.

Väčšina z týchto ľudí, keď sme im vysvetlili, prečo sa nove-

la volebného zákona prijíma,  jednoducho povedali, prečo nám

teda týmto spôsobom chcete povedať,  že doma nie ste schopní

sa dohodnúť.  Samozrejme, bolo im  potrebné povedať, že  len

jeden subjekt  sa tu nechce  dohodnúť a jeden  subjekt týmto

spôsobom  medializuje do  zahraničia vnútroštátne  problémy,

a to  je tzv.  Slovenská demokratická  koalícia. Samozrejme,

najmä preto,  že väčšina týchto  ľudí vie, že  volebné právo

patrí do výsostných právomocí vnútroštátnej vlády a medziná-

rodné inštitúcie  sa môžu a  nemusia k nemu  vôbec vyjadriť,

pretože to je výsostná záležitosť zvrchovanej vlády v štáte.

Vy ste túto podmienku,  pán Mikloško, váš politický subjekt,

porušili niekoľkokrát.

 

     Nespomínal by som to, ale len preto, že pán Čarnogurský

tu vykrikoval,  z tejto tribúny, že  novela volebného zákona

bude poškodzovať  záujmy Slovenska,  záujmy tohto národa. Ak

niekto poškodzuje  záujmy Slovenska a záujmy  tohto  národa,

pán Čarnogurský,  tak ste to vy  so svojimi spôsobmi obracať

sa so všetkým na medzinárodné inštitúcie a nahovárať im, sa-

mozrejme, nie objektívnu pravdu, ale vaše pseudonázory.

 

     Hovorili sme, že teda sme ochotní k demokratickému dia-

lógu. Tam, kde sa  ustanovenia novely volebného zákona zdajú

opozícii  ako  nedemokratické  alebo  ktoré  by  mohli istým

spôsobom vrhať  tieň na to,  že by tie  spôsoby demokratické

neboli, sme  ochotní ustúpiť. V každom  prípade chceme vyjsť

v ústrety. Preto  sa vyjadrím k niektorým  veciam, kde chcem

predložiť aj ja pozmeňujúce návrhy.

 

     Chcem dať  pozmeňujúci  návrh k § 16 ods. 3, kde  sa zo

strany  opozície  namieta,  že  väčšina prednostov okresných

úradov je z vládnej koalície.  Aby sa tento argument prestal

používať, navrhujem po porade s istým pánom, ktorý sa zaobe-

rá gynekológiou, pozmeniť § 16 ods. 3, a to v tom zmysle, že

odsek  3 bude  znieť: "Ak  okrsková volebná  komisia nie  je

v tomto počte  vytvorená spôsobom uvedeným v  ods. 1, oznámi

starosta obce túto skutočnosť bezodkladne prednostovi okres-

ného úradu, ktorý po porade so splnomocnencami kandidujúcich

politických strán vymenuje zostávajúcich členov z osôb, kto-

ré  nie sú  členmi  nijakej  politickej strany."  Rozdiel je

v tom, pán Mikloško, že politické strany sa  budú môcť pora-

diť  s pánom  prednostom okresného  úradu. Samozrejme,  budú

môcť vznášať námietky proti osobám, ktoré  on navrhne. Je to

demokratické ustanovenie. Ak to  bolo, pán Mikloško, na sta-

rostoch, ktorí  sú z KDH, mal  niekto proti ich rozhodnutiam

právo veta? Veď iste. Samozrejme,  máme prípady, že tam boli

celé starostove  rodiny. To bolo demokratické?  Podľa vás je

všetko demokratické  len to, čo vy  si predstavujete ako de-

mokratické.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh by som  chcel predniesť k § 25,

ktorý sa  týka ďalšej  kritizovanej kauzy, a to je kauza in-

formovanie voličov o dni konania  volieb a o tom, či  sú za-

písaní vo  voličských zoznamoch, alebo nie. Aby bolo  sčasti

vyhovené, netvrdím, že bude celkom vyhovené, pretože spokoj-

nosť nebude, azda len vtedy,  ak by sme stiahli celý volebný

zákon, ako to povedal pán poslanec Hrušovský.

 

     Nové ustanovenie § 25 by malo  znieť, celý  paragraf by

sa nazýval  Informovanie voličov a znel  by: "Obec najneskôr

do 25 dní  pred  dňom  volieb  určí čas a miesto konania vo-

lieb  v obci.  Ak sa  na území  obce zriadilo viac volebných

okrskov,  ustanoví tiež,  ktoré časti  obce, prípadne  útva-

ry (§ 6 ods. 2), alebo zariadenia, kde sa voľby konajú (§ 10

ods. 3), patria k jednotlivým volebným okrskom. Obec v tejto

lehote zašle  každému voličovi  zapísanému v zozname oznáme-

nie, v ktorom  uvedie  čas  konania  volieb,  volebný okrsok

a miesto, kde môže  volič voliť. V oznámení tiež upozorní na

povinnosť preukázať  sa pred hlasovaním  preukazom totožnos-

ti." Ja si myslím, že toto ustanovenie je demokratické.

 

     Ďalej chcem povedať k voličským  zoznamom, že nikto ne-

bráni zástupcom  politických strán, aby  si ich na  obecných

úradoch prišli pozrieť. Samozrejme, predstava, ktorá tu bola

a odznela zo strany  poradcov niektorých  medzinárodných in-

štitúcií, aby štát umožnil napojenie zoznamov voličov na vý-

počtovú techniku politických strán, podotýkam, že asi zrejme

by bola  veľmi ťažko realizovateľná v súčasných  pomeroch na

Slovensku,  pretože výpočtovou  technikou asi  disponuje iba

KDH a HZDS.

 

     Samozrejme,  že menšie  politické subjekty  by asi boli

v tomto prípade  takisto znevýhodňované. Podotýkam  tiež, že

ak sa má vytvoriť to, čomu sa hovorí transparentnosť volieb,

prihováram sa aj za návrh pána poslanca Šimka, aby bolo mož-

né akceptovať tzv. dôverníkov alebo pozorovateľov, alebo mo-

nitorov do  okrskových volebných komisií.  Treba povedať, že

aj na túto tému sa  dlho diskutovalo s poradcami medzinárod-

ných inštitúcií. Pôvodná Šimkova predstava nebola prijateľná

z jednoduchého dôvodu, že to mali byť ľudia, ktorí by neboli

nikde zaevidovaní a neboli zábrany  proti tomu, aby sa istým

spôsobom vo volebných miestnostiach správali.

 

     Nová predstava, že by to mali byť zástupcovia tých spo-

ločenských subjektov, ktoré budú zaevidovaní okresnou voleb-

nou komisiou,  ktorá ich  vyškolí aspoň v elementárnych zna-

lostiach z volebného práva, že budú sa môcť zúčastniť vo vo-

lebnej miestnosti vždy maximálne  dvaja, a nebudú môcť zasa-

hovať do volebného aktu, myslím si, že je prijateľná.

 

     Takže  to sú  všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré  som ja

pokladal za potrebné podporiť a  ktoré boli, a to znovu opa-

kujem, odporúčané aj  medzinárodnými poradcami z inštitúcií,

ktoré tu boli  s nami diskutovať. Bolo tu  povedané o samot-

ných informačných prostriedkoch dosť, takže ja sa k tomu vy-

jadrovať nemienim.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a, pán Čarnogurský, predpokla-

dám, že  dodržíte slovo, ktoré ste  dali pánu Ruperézovi, že

z vášho politického subjektu nepadne  ani tieň podozrenia na

to, že by voľby v tomto štáte mohli byť zmanipulované.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Do rozpravy  sa prihlásil aj  pán spoločný spravodajca.

Prosím pána poslanca Suchodolského.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     kvôli čistote zákona mi  dovoľte, aby som predložil dva

pozmeňujúce návrhy, ktoré majú čisto legislatívnu podobu.

 

     V mojom prvom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v § 48

- Nastupovanie náhradníkov - sa prečíslovala číslovka "6" na

"5". Je to z dôvodu, že  tento bod nadväzuje na bod 103 spo-

ločnej správy a v prípade, že ho prijmeme, je potrebné zrea-

lizovať toto posunutie, pretože v  bode 103 sa vypúšťa odsek

2, a tým dochádza k prečíslovaniu ďalších odsekov.

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh má  súvislosť  s článkom III,

kde sa  odvolávame na § 5 ods. 1  s tým, že  v zákone  číslo

468/1991 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysiela-

nia v § 5 neexistuje členenie na odseky. Čiže správne má byť

§ 5 písm. a).

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení predkladatelia,

     vážená Národná rada,

 

     moje vystúpenie sa bude  týkať len niektorých častí no-

vely  volebného zákona, keďže  k filozofii zákona som sa vy-

jadrila pri  prvom  čítaní a podrobne som sa  tiež vyjadrila

ako spravodajkyňa k jednotlivým  paragrafom zákona vo výbore

pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Som si vedomá aj toho, že čoraz menej sa počúvame a čo-

raz menej  si chceme rozumieť.  Možno samotný volebný  zákon

nás mal  skôr spojiť ako  rozdeliť a od tohto stavu  sa mala

odvíjať celková situácia v našej spoločnosti.

 

     Napriek tomu, že v rozprave  odznelo už množstvo pozme-

ňujúcich návrhov, je potrebné ešte raz konštatovať, že všade

vo svete  sú volebné zákony  úzko  späté s typom politických

systémov a predovšetkým s územným a správnym členením štátu.

Táto novela však nemá logickú  väzbu na zákon o územnospráv-

nom členení Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská

republika rozdelená na 8 krajov a 79 okresov.

 

     Myslím si, že tendencia, ktorú zákon o územnom a správ-

nom členení naznačil  smerom k zmiešanému volebnému systému,

bola prirodzená a správna. Miesto tohto typu volebného záko-

na sa však zachoval  pomerný volebný systém, ktorý minimálne

so vznikom jedného volebného obvodu tvorí nesúrodý celok.

 

     Z tohto uhla pohľadu  sa vznik jedného volebného obvodu

pre celé Slovensko javí ako chaotický a, bohužiaľ, politicky

účelový. Nikdy som netvrdila, že ide o protiústavný akt. Na-

pokon aj štát Rusko tvorí  jeden volebný obvod. Lenže tu ide

o iné volebné pravidlá, ide o zmiešaný volebný systém, ktorý

rešpektuje  pri  dvoch  komorách  parlamentu - Štátnej  dumy

a Rady federácie - princíp stranícky i princíp osobnostný.

 

     Ak by  Slovensko bolo prijalo  zmiešaný volebný systém,

nebol by jeden volebný obvod pôsobil ako politická karikatú-

ra ruského modelu. Chcem spomenúť v tejto súvislosti Poľsko,

kde sa 69 poslancov  volí  na celonárodnej  listine, ale kde

7-percentná hranica na vstup  do parlamentu platí nielen pre

politickú stranu, ale aj pre koalíciu. Navyše však  paralel-

ný systém v Poľsku  umožňuje  proporčným systémom voliť  po-

slancov v regiónoch 5 % pre stranu a 8 % pre koalíciu.

 

     Druhý problém, ku ktorému sa opakovane na pôde Národnej

rady Slovenskej republiky vyjadrujem  už od zákona o územnom

a správnom členení Slovenskej republiky, naposledy i pri fi-

lozofii tohto zákona pri prvom  čítaní, a dnes som veľmi ra-

da, že si  to všimli už aj ostatní  poslanci v Národnej rade

Slovenskej republiky a použili to  ako svoj argument, je ľú-

tosť nad tým, že postkomunistické štáty nepoňali volebné zá-

kony ako ústavné. V rámci politického systému je volebný zá-

kon jeho  dynamickou  časťou a jeho zmeny  sa zákonite odrá-

žajú aj v politickom systéme.  Práve s touto dynamickou čas-

ťou  politických systémov  je potrebné  zaobchádzať citlivo,

aby sa  nestali rozbuškou v rukách  tých, ktorí ju vyvolali,

resp.  začiatkom chaotických  zmien, ktoré  sa môžu  obrátiť

proti jej tvorcom.

 

     Tretí  problém,  na  ktorý  chcem  upozorniť,  sa  týka

5-percentnej hranice na vstup  do parlamentu nielen pre jed-

notlivé politické  strany, čo je typické  nielen pre Sloven-

sko, ale aj Česko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rusko, Talian-

sko, ale aj pre strany v koalícii.

 

     Jedným z vážnych dôvodov,  ktoré uvádzala vládna koalí-

cia, prečo sa  tak deje,  je potreba  stabilizovať politickú

scénu a zabrániť tomu, aby aj jedno-, dvoj-, prípadne troj-,

štvorpercentné  politické strany  zasahovali do  politického

diania spoločnosti. Je pravda,  že vyše 90 politických strán

na Slovensku a vyše 17 politických strán v parlamente nie je

celkom znakom stabilizovanej a štandardnej politickej scény.

Lenže príčinu tohto stavu je potrebné hľadať v sociálno-eko-

nomických problémoch a v politických problémoch spoločnosti,

ako aj v spôsobe  uplatňovania  moci a v tejto rovine ich aj

riešiť.

 

     Riešiť danú situáciu volebným  zákonom nie je síce pro-

tiústavné, ale  demokraticky sporné. Určiť  hranicu voliteľ-

nosti aj pre politické strany v koalícii na 5 % však v tomto

prípade, bohužiaľ, umelo  urýchľuje kryštalizáciu politickej

scény na Slovensku a núti klasické štandardné strany správať

sa neštandardne a, bohužiaľ,  konzervuje daný stav na dlhšie

obdobie. Chcem upozorniť na to,  že je to originál vo voleb-

ných zákonoch v Európe, ale originál, ktorým sa až tak veľmi

chváliť a pýšiť  nemôžeme. Päťpercentná hranica voliteľnosti

pre všetky strany vrátane koalície likviduje ich zmysel. Ta-

ký zmysel,  pre ktorý sa všade  vo svete koalície vytvárajú.

Ide totiž  o zoskupovanie viacerých  politických strán kvôli

tomu, aby aj najmenšie politické  subjekty, ich idey a hodo-

ty,  našli  svoje  zastúpenie  v  parlamente  a svoje miesto

v spoločnosti.  Uvediem  Holandsko,  kde  spodná  hranica na

vstup do  parlamentu je 0,67 %,  prípadne Dánsko, kde spodná

hranica na vstup do parlamentu je 2 %.

 

     A nakoniec  je pravdou, že každý  štát si volebný zákon

určí sám. Neexistuje žiaden univerzálny model, ktorý by bolo

možné prijať pre všetky štáty.  Vo volebných zákonoch sa od-

ráža nielen politická  situácia štátu, ale mala by  sa v ňom

odrážať aj história, tradícia, možno i konfesia a národnosť,

napríklad  tak  ako  je  to  vo  Švajčiarsku,  ďalej  územné

a správne členenie  štátu a podobne. V každom  prípade by to

však mal byť zákon, ktorý  zakotví rovnaké pravidlá hry, po-

litickej hry pre všetkých  zúčastnených a ktorý by minimali-

zoval nedôveru na minimálnu možnú mieru.

 

     Volebné zákony  sú síce vnútornou  záležitosťou každého

štátu, to teda ale znamená, že aj všetkých  zložiek  štátu a

určite minimálne  aj politických strán,  ktoré tvoria súčasť

štátu. Keďže  vo viacerých štátoch sveta  sa dôležité zákony

a ich zmeny prijímajú referendom a víťazí čoraz viac vo sve-

te priama  demokracia, tento zákon,  ktorý sa týka  všetkých

politických strán a všetkých  občanov, mal byť minimálne ús-

tavným konsenzom.

 

     Nakoniec sa  vyjadrím k otázke  registrácie vo volebnom

zákone. Ako politológ vnímam registráciu ako súčasť princípu

volebného práva, a to princípu všeobecnosti.

 

     Je pravdou, že zatiaľ čo vo väčšine demokratických štá-

tov  sú voličské  zoznamy  zostavované z úradnej povinnosti,

spravidla miestnymi správnymi  orgánmi, ktoré ich periodicky

overujú  aj aktualizujú,  treba tiež  spomenúť Spojené štáty

americké, kde sú tieto zoznamy zostavované iba na podnet vo-

ličov. Inak  povedané, občan je nútený  sám sa včas postarať

o to, aby jeho meno bolo  zapísané do voličského zoznamu. Ak

to z akéhokoľvek dôvodu neurobí, nenadobúda právo voliť. Ob-

čianske právo je okrem iného  aj to, či pôjdem, alebo nepôj-

dem voliť.  Musím vyvinúť iniciatívu  sám, alebo ju  nevyvi-

niem.  Toto je  jeden z najvyšších  imperatívov  občianskeho

princípu.

 

     V našich podmienkach, keď boli vždy zoznamy a voľby or-

ganizované zhora a keď vedomie občianskej spoločnosti nie je

silné, ale  naopak krehké a zraniteľné,  je posilňovanie pa-

ternalistického prístupu veľmi nebezpečné  a môže sa obrátiť

proti politikom  i voličom. Možno ide  o nedôveru. Osobne si

myslím,  že  práve  nedôveru v tejto oblasti  by sme mali za

každú cenu odstrániť.

 

     Súhlasím s návrhom, ktorý predo mnou predniesol pán po-

slanec Cuper, a tento návrh  budem podporovať. Napriek  tomu

práve v tejto oblasti a v tejto rovine prednesiem ešte jeden

pozmeňujúci návrh,  ktorý máte rozdaný v  laviciach. Týka sa

§ 19 ods. 5. V bode 15 v § 19 ods. 5 poslednú vetu navrhujem

nahradiť vetou tohto znenia: "Obce zabezpečia, aby najneskôr

20 dní  pred dňom volieb bola  kópia zoznamu zaslaná každému

voličovi." Odôvodnenie máte na papieri v laviciach.

 

     Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     iba  som chcel  pani Gbúrovej  odpovedať na  dve otázky

alebo chcel som upozorniť na dva omyly, ktorých sa dopustila

vo svojom vystúpení. Keďže  ide o stranícko-politickú kandi-

dátku,  ktorá sa  u nás  do volieb  robí, kandidátna listina

môže byť  zostavená tak, že  tam bude zohľadnený  aj princíp

regionálny, aj princíp odbornosti.  Je na politickom subjek-

te,  aby si  nasadil na  politickú kandidátku  ľudí tak, aby

obidva  tieto princípy  zohľadnil. My  sme chceli,  aby boli

jednomandátové  volebné  obvody,  aby  bol väčšinový systém,

alebo systém kombinovaný. Samozrejme,  odpovedám ti len pre-

to, že si nás prirovnala k Rusku. To bolo trochu pritiahnuté

za vlasy.

 

     Čo sa týka samotných koalícií a prahových hraníc, ak sa

má zohľadňovať historická skúsenosť,  je dobré, že si nespo-

menula, že presne taký model  funguje v Maďarsku, kde sa tým

istým spôsobom snažia istým spôsobom  regulovať alebo usmer-

ňovať politický vývoj, pretože  Uhorsko bolo vždy známe svo-

jou  politickou roztrieštenosťou a politickým  avanturizmom.

Je teda na tom, aby sme tento vývoj istým spôsobom do budúc-

nosti usmerňovali. Ja na tom nevidím nič zlého, ak sa každé-

mu subjektu dáva rovnaká šanca, aby získal 5 %. Ak takú šan-

cu nemá, je na ňom, aby  sa zlúčil s väčším subjektom. Alebo

väčší subjekt si môže napísať, môže rozpustiť politický sub-

jekt a môžu kandidovať nestraníci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šimko.

 

     (Hlasy zo sály.)

 

     Páni poslanci, prihláste sa, možno vám dám slovo.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     svoje  politické stanovisko  k návrhu  tohto zákona som

predniesol v prvom čítaní a  nebudem sa k nemu vracať. Dovo-

lím si však predniesť tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr to bu-

de pozmeňujúci  návrh, ktorý pozostáva  síce z dvoch  bodov,

ale vzájomne súvisiacich, takže prosím, aby sa o nich hlaso-

valo spoločne.

 

     1. V bode 15 navrhujeme,  keďže  hovorím v  mene 16 po-

slancov, ktorí  podpísali tento návrh, v § 15 ods. 3 doplniť

písm. h)  v tomto znení: "člen  okresnej volebnej komisie má

právo  vyhotoviť si  odpis zápisnice  o priebehu  a výsledku

hlasovania v okrese".

 

     2. V bode 15 navrhujeme v § 16 ods. 5 doplniť  písm. d)

v znení: "člen okrskovej volebnej komisie má právo vyhotoviť

si odpis zápisnice o hlasovaní". Návrh  smeruje k posilneniu

kontrolných  oprávnení  členov okresných a okrskových voleb-

ných komisií. Zakotvenie ich  práva zhotoviť si odpis zápis-

nice o  hlasovaní na oboch úrovniach  podstatne zvýši spoľa-

hlivosť a dôveryhodnosť volebného  procesu. Obe časti návrhu

tvoria  jeden súvisiaci  celok, a  preto je  potrebné o nich

hlasovať spoločne.

 

     Druhý návrh: Navrhujeme doplniť ods. 1 v bode 21 v § 23

o poslednú vetu v tomto znení: "Obvyklé spravodajstvo a pub-

licistika v Slovenskom  rozhlase,  v  Slovenskej televízii a

v rozhlasovom a  televíznom vysielaní držiteľov  licencií sa

za volebnú kampaň nepovažuje."

 

 

     Zdôvodnenie: V diskusii o návrhu novely volebného záko-

na sa  vyskytli pochybnosti o navrhovanom  znení ustanovenia

§ 23 ods. 1. Z jeho znenia  nie je celkom jasné, či sa usta-

novenia o volebnej  kampani regulujúce  rozsah a obsah tele-

vízneho a rozhlasového  vysielania v období  pred voľbami do

Národnej rady vzťahuje i na obvyklé spravodajské a publicis-

tické  relácie, ktorých  účelom nie  je propagovať politické

strany a hnutia,  ale  pravdivo  a vyčerpávajúco  informovať

o tom, čo sa doma a v zahraničí  deje. Aby sa takéto pochyb-

nosti z budúcej interpretácie textu zákona už vopred vylúči-

li, navrhujeme stručné ustanovenie o tom, že obvyklé spravo-

dajstvo a publicistika sa v rozhlasovom a televíznom  vysie-

laní nepovažujú za volebnú kampaň.

 

     Tretí návrh: Je  to návrh, o ktorom už  hovoril pán po-

slanec Cuper a ktorý podporil pán poslanec Cuper. Navrhujeme

do § 16  doplniť ods. 6 v tomto  znení: "Občianske združenie

alebo iná nezisková občianska  organizácia môže navrhnúť ob-

čanov za dôverníkov okrskovej volebnej komisie. Návrhy pred-

kladajú občianske združenia  alebo iné neziskové organizácie

okresným volebným  komisiám  najneskôr 30 dní pred  dňom vo-

lieb. Okresná  volebná komisia navrhnutých  občanov zaregis-

truje, zabezpečí ich nevyhnutné  zaškolenie a vydá im osved-

čenie dôverníkov okrskovej volebnej  komisie (ďalej len "dô-

verníkov"). Okresná volebná komisia dbá  na to, aby v jednej

volebnej  miestnosti boli  najviac dvaja  dôverníci. Za  tým

účelom vedie okresná volebná  komisia rozvrh účasti dôverní-

kov  v hlasovacích  miestnostiach v  okrese. Dôverníci  majú

právo byť prítomní v  hlasovacej miestnosti počas hlasovania

i sčítania hlasov  až do vyhotovenia  zápisnice o hlasovaní.

Do práce  okrskovej volebnej komisie  dôverníci nezasahujú."

To je koniec návrhu.

 

     Návrh vracia do nášho volebného práva inštitút dôverní-

kov, ktorí predstavujú občiansku kontrolu volieb. Dôverníkov

navrhujú občianske združenia  alebo iné  neziskové občianske

organizácie, napríklad Grémium tretieho sektora alebo Matica

slovenská. Tieto  návrhy  podávajú do  lehoty najviac 30 dní

pred začiatkom volieb okresnej volebnej komisii. Okresná vo-

lebná  komisia navrhnutých  občanov zaregistruje,  zabezpečí

ich zaškolenie a vydá im o tom  osvedčenie. S týmto osvedče-

ním sa dôverníci preukážu  predsedom okrskových komisií. Ma-

ximálny počet dôverníkov v jednej hlasovacej miestnosti sta-

novuje návrh  na dvoch. Aby  ich nebolo viac,  rozvrh účasti

dôverníkov v okrskových  komisiách zabezpečí okresná volebná

komisia. Dôverníci nemajú právo zasahovať do práce okrskovej

volebnej  komisie,  ich  poslaním  je zabezpečovať občiansku

kontrolu hlasovania a sčítavania hlasov.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  toto sú tri návrhy,

ktoré  predkladám napriek  politickej charakteristike celého

návrhu volebného zákona tak, ako  som ju interpretoval v pr-

vom čítaní. Prosím o podporu týchto návrhov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej do rozpravy je  prihlásená pani poslankyňa Kollá-

riková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  predložila v mene skupiny po-

slancov pozmeňujúci návrh k volebnému zákonu do Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky, a to v § 6 doplniť  nový  odsek 5,

ktorý znie: "Občan Slovenskej republiky, ktorý  sa v deň vo-

lieb dostaví do príslušnej  volebnej miestnosti podľa miesta

trvalého bydliska, a nie je zapísaný v zozname, bude dopísa-

ný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu na základe predlo-

ženého občianskeho preukazu."

 

     Zdôvodnila by som to takto: Návrh umožní občanom, ktorí

sa v  deň volieb dostavia  do volebnej miestnosti,  a nie sú

zapísaní v zozname, preukázať  sa platným občianskym preuka-

zom. Na základe predloženého občianskeho preukazu budú dopí-

saní okrskovou volebnom komisiou do zoznamu. V podstate toto

bolo zakomponované v § 6 ods. 4 tohto predkladaného volebné-

ho zákona, teda novely zákona, ale tým, že sa tam realizoval

pozmeňujúci  návrh, tak  táto možnosť  vypadla. Táto možnosť

predkladať občiansky preukaz  pri predkladaní osobnej totož-

nosti, keď  totožný nebol zapísaný v  zozname, bola umožnená

aj v pôvodnom starom volebnom zákone  v § 28. Tak si myslím,

že bolo by dobré  prijať túto pripomienku, tento pozmeňujúci

návrh, aby sme  tým občanom, ktorí sú vynechaní  v tomto zo-

zname,  aby nemuseli  chodiť a  pýtať si  od obce potvrdenie

o mieste trvalého bydliska.

 

     Ďakujem za pochopenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, máme posledného

pána poslanca v rozprave. Je ním pán poslanec Figeľ.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne a kolegovia,

 

     už tu odznelo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov. Povedal

by som, že  ešte viac ako pri rozpočtoch.  Je to veľmi vážny

zákon a poznačí  Slovensko do budúcnosti. Ak bude dobrý, po-

značí ho takisto, ale opačným spôsobom, ak bude zlý.

 

     Chcel by som dodať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý neod-

znel, a práve preto som sa  hlásil nakoniec, lebo som si ne-

bol istý, či neodznie. Ale neodznel.

 

     Slovensko je  členským  štátom v niektorých medzinárod-

ných organizáciách, kde môže svoje práva hájiť naplno. Patrí

k nim  Rada Európy, Organizácia  pre bezpečnosť a spoluprácu

v Európe a ďalšie. Do  iných sa  hlásime, zatiaľ máme štatút

buď  asociovanej krajiny,  alebo pozorovateľa,  alebo výhľad

budúceho členstva. Preto, aby sme mohli tento proces úspešne

absolvovať, je potrebné  posilňovať  medzinárodné postavenie

Slovenska aj v zmysle budovania dôvery k našej krajine.

 

     Súčasná Európa pozná niekoľko  spôsobov, ktorými sa ta-

káto dohoda buduje. Jedným z nich je aj proces, ktorý je za-

kotvený  v  rámci  Organizácie  pre  bezpečnosť a spoluprácu

v Európe  od roku 1990. Je  zachytený v Kodanskom dokumente,

ktorého signatárom, resp. sukcesorom  je aj Slovenská repub-

lika. Tento dohovor v § 8 hovorí zhruba toto - takým rýchlym

prekladom:  Účastnícke štáty  potvrdzujú, že  účasť domácich

a zahraničných  pozorovateľov môže  posilniť volebný proces.

Preto  pozývajú  pozorovateľov z ktorejkoľvek  inej členskej

krajiny KBSE - vtedy  ešte  Konferencie o bezpečnosti a spo-

lupráci v Európe - a príslušné mimovládne inštitúcie a orga-

nizácie,  ktoré by  si to  želali, pozorovať  proces svojich

všeobecných volieb v rozsahu,  ktorý upravuje zákon. Zúčast-

nené strany  umožnia podobný prístup pre  volebné procesy aj

na nižšej než národnej úrovni. Myslí sa tým regionálna alebo

lokálna, miestna  úroveň, komunálne voľby.  Pozorovatelia sa

nebudú vmiešavať do volebného procesu.

 

     Samotný tento § 8 dohody z Kodane hovorí o tom, že vnú-

torná legislatíva jednotlivých  krajín upraví postavenie ta-

kýchto hostí. Každý  štát si to rieši po  svojom. Nedávno sa

konali a  ešte sa bude  konať druhé kolo  volieb v Maďarsku.

Všade sú pozorovatelia vítaní  z dôvodu budovania dôvery. Je

to aj znak vyspelosti krajiny,  ale každý tým dáva tú dimen-

ziu vo vlastnej legislatíve.

 

     Keďže v návrhu zákona  ani v pozmeňujúcich návrhoch ta-

kéto opatrenie zatiaľ nebolo,  chcel by som predniesť pozme-

ňujúci  návrh, ktorý by mal vložiť  novú časť do § 13 ods. 4

s týmto znením: "Ústredná  volebná komisia udeľuje akreditá-

ciu zahraničným pozorovateľom,  ktorí sú nominovaní medziná-

rodnou organizáciou,  ktorej je Slovenská  republika členom,

na základe jej oznámenia:

 

     a) udelená akreditácia  umožňuje  pozorovateľom prítom-

nosť pri  všetkých činnostiach a úkonoch  súvisiacich s prí-

pravou  volieb,  ich  priebehom  a  vyhodnotením na všetkých

úrovniach volebných komisií,

 

     b) ustanovenia  podľa ods. 4 písm. a) sa primerane  po-

užijú tiež v prípade,  ak o akreditáciu  požiada  zahraničná

mimovládna nezisková organizácia, ktorá pôsobí na území Slo-

venskej republiky."

 

     V nadväznosti  na  uvedené  navrhujem  doterajší ods. 4

prečíslovať na ods. 5.

 

      Tu je vlastne vidno, že tam, kde sme členmi, a teda tie

záväzky  sme na  seba prijali  a zároveň  ich vyžadujeme  od

iných krajín, spomenul som jednu, ale - chodia aj naši pozo-

rovatelia, dokonca  aj z parlamentu - zákon by mal ustanoviť

len potrebu oznámenia, lebo to je náš partnerský vzťah.

 

     Tam,  kde ide  o  mimovládne  organizácie, by  mala byť

predložená žiadosť, ktorú zhodnotí a rozhodne o tom Ústredná

volebná  komisia. Musí  ísť o organizáciu, ktorá  pôsobí  na

území  Slovenskej republiky  podľa príslušného  zákona a  na

základe registrácie na Ministerstve vnútra. Domáci pozorova-

telia vo forme dôverníkov boli predložení mojím kolegom Iva-

nom  Šimkom, podporené  aj pánom  Cuperom. Týmto  by vlastne

tento zákon mohol úplne  riešiť postavenie  pozorovateľov či

už  domácich, alebo  zahraničných.  Viaceré oficiálne miesta

Slovenskej  republiky,  aj vládne, aj parlamentné, vyjadrili

- konštatujem to pozitívne a s potešením - otvorenosť voleb-

nému procesu a pozorovaniu  volieb. Myslím si, že zakompono-

vanie konkrétnych článkov do zákona by toto pozvanie vlastne

podložilo aj legislatívnou vôľou a mechanizmom.

 

     Charakter  volieb 1998 naozaj bude  veľmi  dôležitý pre

budúcnosť  aj pre  mnohé ašpirácie  Slovenska. Chceme určite

všetci, aby  bol tento proces a  voľby transparentné a spra-

vodlivé. Nielen takýmito klauzulami, ale  osobitne správaním

sa  politikov a  parlamentu v období  pred voľbami, prijatím

pravidiel,  ktoré sú  fér a zaručujú slobodné  voľby, môžeme

ukázať demokratickú vyspelosť a dať  Slovensku novú príleži-

tosť pre jeho ašpirácie.

 

     Ďakujem vám vopred za podporu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pán  poslanec, nikde  vo svete  nepoznám domáci  zákon,

ktorý by si do zákona dal takúto podmienku, že bude pozývať,

tak ako ste to chceli naformulovať.

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  pán poslanec Figeľ bol

posledný, ktorý  vystúpil v rozprave. Keďže  nie sú faktické

poznámky, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k roz-

prave.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi aspoň niekoľkými  slovami sa vyjadriť k pri-

pomienkam, ktoré zazneli v rozprave. Nejakým spôsobom sa ne-

mienim vyjadrovať k tým  politickým, ktoré  zaznievajú už od

6. marca,  keď  sa tento návrh  zákona objavil v parlamente.

Myslím si, že to politikum tu  bolo doteraz a bude zrejme aj

v budúcnosti.

 

     Prvý  vystúpil  pán Bugár, ktorý, samozrejme, nezabudol

pripomenúť, že zákon je účelový preto, aby umožnil víťazstvo

HZDS. Samozrejme, nikto mu jeho názor  neberie a nemienim sa

s ním ani na tú tému ďalej baviť z jednoduchého  dôvodu pre-

to, že  mám radšej diskusiu, ktorá  je v pragmatickej rovine

a ktorá hovorí o konkrétnych  veciach, než  sa rozprávať ako

baby na trhu.

 

     Chcem  upozorniť, a zároveň sa to bude  týkať aj viace-

rých diskutujúcich,  ktorí vystúpili, že ak  by si boli pre-

študovali spoločnú správu, kde už je odporúčanie gestorského

výboru, teda ústavnoprávneho výboru, videli by, že o niekto-

rých veciach tu absolútne zbytočne hovorili, pretože už ten-

to  gestorský výbor  odporúča niektoré  návrhy zapracovať do

zákona, takže neboli by sme museli na tú tému ďalej hovoriť.

Zrejme mali diskusné príspevky skôr pripravené, ako bola vy-

pracovaná spoločná správa.

 

     Myslím si, že už tu  bola aj reakcia na vystúpenie, keď

pán Bugár hovoril o tom, že vlastne koalície vznikajú preto,

aby sa mohli malé strany dostať do parlamentu. Myslím si, že

to nepotrebuje komentár. Ja mu  len ďakujem za úprimnosť, že

to tak na verejnosti povedal. Mal som doteraz vždy inú pred-

stavu o tom,  čo je vlastne koalícia, prečo  sa koalícia vy-

tvára, ale  hovorím, je to  vec  názoru a názor nikomu nebe-

riem.

 

     Vystúpil  pán Benčík,  ktorý mal  dosť veľa pripomienok

najmä v tej oblasti, že časť  vládnych pripomienok  bola za-

pracovaná, no a položil si takú rečnícku otázku, čo nám brá-

nilo,  aby sme  nedopracovali návrh  skupiny poslancov  SDĽ,

ktorý tu  bol predložený, ako bol  tu predložený v septembri

1997. Poviem jednu vec. Ak on hodnotil náš zákon alebo návrh

zákona, ktorý  sme pripravili, tak,  ako ho hodnotil,  ja si

nemôžem odpustiť inú poznámku na ten návrh, ktorý predložil,

že jednoducho sme nemali možnosť  ho ani dopracovať z jedno-

duchého dôvodu, že bol podstatne horší ako tento návrh, kto-

rý tu  bol predložený, pretože aj  Národná rada sa vyjadrila

svojím hlasovaním 2. októbra, že nemieni pokračovať v prero-

kúvaní  tohto návrhu  zákona, tak  ako ho  skupina poslancov

predložila.

 

     Ten návrh  zákona mám pred  sebou. Ak si  ho spätne po-

zrieme, čo v ňom bolo zakotvené, skutočne sú tu niektoré ná-

vrhy, okrem iného jeden hovorí, že  by sme mali vyplácať po-

litickým  stranám namiesto  doterajších 60 Sk za jeden hlas,

ktorý  dostanú  vo  voľbách, 80 Sk. Uvažuje  sa tu o systéme

krajov a takisto je tu  zakotvené námietkové konanie, kde je

možnosť podať do 24 hodín námietky okresnému súdu príslušné-

mu podľa sídla komisie. Takže  už tento moment, ktorý sa ob-

javil v tejto novele, o ktorej sa často hovorilo najmä v pr-

vom čítaní, bol zapracovaný v návrhu skupiny SDĽ. A skutočne

tam boli niektoré drobné zmeny,  ktoré sa objavovali v počte

kandidátov a všetky ostatné náležitosti.

 

     Chcem pripomenúť  ďalšiemu  predkladateľovi z klubu SDĽ

pánu Ftáčnikovi,  ktorý potom následne  vystúpil a predložil

tu  rozsiahly návrh - novelizovať § 23, resp. náš bod 21 no-

vely, tak ako sme to pripravili. Skutočne, ak by sme boli aj

pokračovali  v rokovaní  o návrhu  zákona, ktorý  predložila

skupina poslancov  SDĽ, jednoducho médií sme  sa nemohli do-

tknúť, lebo  v tomto návrhu  tento paragraf vôbec  nebol do-

tknutý. Som rád,  že pán Ftáčnik si neskôr  spomenul a začal

na túto tému robiť, ale je predkladateľom toho návrhu, ktorý

predložila SDĽ, a tam tento návrh nebol zapracovaný.

 

     Vystúpil  pán  kolega  Hrušovský, ktorý  hovoril o tom,

akým spôsobom bolo neskoro a v podstate sa rozoberali názory

zo strany KDH, ako neskoro  je tento návrh zákona predložený

a všetci sa tu dovolávali skutočnosti, že návrh zákona, kto-

rý bol  predložený terajšou opozíciou,  vtedy vládnou koalí-

ciou, 8. júna 1994, mal iba  technické záležitosti. Pán Hru-

šovský bol  predkladateľom za skupinu poslancov, a preto tí,

ktorí nemali  možnosť byť v tom  parlamente, len pripomeniem

niektoré  veci, či  skutočne  išlo o technické  záležitosti,

v ktorých sa urobila zmena dovtedy platného zákona.

 

     Prvý zásadný krok,  ktorý sa  urobil, bol v tom, keď sa

tu hovorilo o informovanosti voličov, že sme zabránili voli-

čom, aby mohli byť  informovaní, pretože dovtedy sa hlasova-

cie lístky  doručovali  voličom domov. V tejto novele zákona

bolo prijaté, tak ako  to bolo predložené predkladateľom, že

hlasovacie lístky  sa nebudú voličom prinášať  domov. To bol

prvý krok, ktorý sa tam  urobil v tej informovanosti, ktorej

sa teraz domáhajú tí,  ktorí takýmto spôsobom zákon prijali.

Samozrejme,  bola tam  tiež jedna  nepatrná zmena,  ktorá sa

urobila, že za jeden voličský hlas z 15 korún sa upravilo na

60 korún,  to bolo tiež  v tejto záležitosti.  Takisto sa tu

riešila otázka  občanov, ktorí nemajú trvalý  pobyt na území

Slovenskej republiky  a v čase volieb  mali možnosť prísť na

voľby, aby  mali možnosť hlasovanie  zrealizovať. Takže toto

boli tie základné štyri body, ktoré boli zakotvené v tom ná-

vrhu, a toto bolo nazvané,  že to bola len technická záleži-

tosť.

 

     Samozrejme, k tomuto prebiehala pomerne obsiahla disku-

sia  a musím  pripomenúť, že  skutočne už  vtedy  pán doktor

Čarnogurský bojoval za médiá. Dovoľte  mi, aby som len odci-

toval to, čo  je zakotvené v zápisoch z  tejto schôdze z vy-

stúpenia pána Čarnogurského.

 

     "Chcem sa  zmieniť o ustanovení § 23 zákona  o voľbách,

ktorý nie je obsiahnutý v predloženom  návrhu novely  voleb-

ného zákona. § 23 pôvodného zákona o voľbách hovorí o voleb-

nej kampani a obsahuje určitú  reguláciu alebo aj obmedzenia

na uvedenie volebnej kampane  vo verejných oznamovacích pro-

striedkoch priamo počas volebnej  kampane, to znamená 23 dní

pred  konaním volieb." Neuviedol som  ešte, že  tiež tam bol

urobený jeden zásah, že z pôvodných 28 dní volebnej  kampane

bola volebná kampaň skrátená na 21 dní, tiež v rámci tej in-

formovanosti voličov.

 

     Pokračujem ďalej. "Mám  konkrétne na  mysli ustanovenia

§ 23 ods. 2 poslednej  vety  zákona, kde sa  hovorí: Volebná

kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľov licen-

cií nie je dovolená.  Inými slovami, toto ustanovenie zákona

prakticky  vylučuje z volebnej  kampane  súkromné rozhlasové

vysielače. Toto  ustanovenie bolo  dané  do zákona v období,

keď duálny systém rozhlasového  vysielania prakticky iba za-

čínal, neboli s ním  takmer  žiadne  skúsenosti, a preto nie

div, že z istej opatrnosti o demokratický a rovnoprávny cha-

rakter volieb bolo dané do  zákona toto ustanovenie, aby ne-

dochádzalo k zvýhodňovaniu jednej alebo druhej strany, alebo

jednoducho k skresľovaniu  možností politických  strán viesť

rovnoprávnu volebnú kampaň. Navrhujem preto, aby z ustanove-

nia § 23 ods. 2 zákona bola vyňatá posledná veta, a to veta,

ktorú som prečítal. Vyňatie tejto vety nevyžaduje žiadne iné

zmeny v zákone. Jednoducho, čo nie je zakázané, bude tým do-

volené. To znamená,  že v prípade vyňatia tejto  vety aj sú-

kromné  rozhlasové vysielače  by mohli  vysielať predvolebnú

agitáciu alebo predvolebné  relácie politických strán. Navr-

hujem preto, aby táto veta bola zo zákona vyňatá."

 

     Úmyselne som čítal toto  vystúpenie pána doktora Čarno-

gurského,  pretože v tom  čase  sme  boli v opozícii, vládna

väčšina tento  jeho návrh neprijala  napriek  tomu, že vtedy

argumentoval v podstate tým  istým, čím argumentuje aj dnes,

že je potrebné dať priestor aj ostatným.

 

     Neodpustím si ale jednu  poznámku k tomu, čo tu pán ko-

lega Hrušovský  uviedol, že koalície  násobia hlasy politic-

kých strán zúčastnených vo voľbách.  Nechcem veľa na tú tému

hovoriť, len mu odporúčam, aby  sa porozprával s kolegami zo

Spoločnej voľby a nech mu vysvetlia, ako sa tie hlasy znáso-

bovali v posledných voľbách. Ale  to je len praktická skúse-

nosť, takže by bolo dobré,  aby sa takýmto spôsobom pokračo-

valo.

 

     No a takisto  si dal aj tú otázku,  čo bolo dôvodom, že

do tohto návrhu sa nedostalo  ustanovenie o tom, že budú in-

formovaní v domoch o jednotlivých kandidátoch. Niečo navrhu-

je pani kolegyňa Gbúrová, bude ešte priestor, aby sme sa tým

zaoberali.

 

     Mrzí  ma jedna  vec, že v podstate  zatiahol  do  tejto

problematiky otázku  deviatich biskupov. Srdečne  sa ma táto

záležitosť dotýka, nechcem veľa na túto strunu útočiť z jed-

noduchého dôvodu,  že odjakživa som  bol zástancom toho,  že

politika nepatrí do kostola. Možno by sa mi podstatne ľahšie

hovorilo, a to z jednoduchého  dôvodu, že cirkevne patrím do

trnavskej diecézy a vlastne moji cirkevní predstavení, otco-

via,  biskupi trnavskej  diecézy pod  toto neboli podpísaní.

Ale to len do pozornosti, že by som bol rád, keby sa do tej-

to veci nezasahovalo, lebo možno  tí, ktorí mali možnosť za-

žiť v minulom  režime, že kvôli tomu, že  im deti chodili na

náboženstvo,  boli vyhodení  zo štátnych  úradov, teraz budú

vyhadzovaní preto,  že v parlamente  nerobia robotu, ako  si

niekto predstavuje, alebo niekto im to podsúva. Takže bol by

som rád, keby sme sa vzájomne týmto veciam vyhýbali.

 

     Pán kolega  Pittner reagoval na  súvislosti s registrom

občanov. Môžem potvrdiť jeho slová, čo hovoril o chybovosti,

a dokonca  môžem povedať  až toľko,  že skutočne,  ak v roku

1992 podľa zákona za  voličské zoznamy zodpovedala obec. Ako

pomoc nám vtedy obciam boli  doručené zoznamy voličov z cen-

trálneho  registra obyvateľstva,  môžem povedať,  že v našom

meste sme si museli urobiť  všetky zoznamy nanovo podľa evi-

dencie obyvateľstva, pretože v týchto registroch bola takmer

40-percentná chybovosť.  Dávam mu v tom  úplne za pravdu, že

táto otázka nebola doriešená a bolo  by načase, aby sa v tom

niečo urobilo tak, aby  tento centrálny register fungoval zo

zákona tak, ako má fungovať.

 

     Čo sa  týka vystúpenia kolegu Moravčíka, v podstate som

mal možnosť  prejsť, tak ako písomne  predložil všetky tieto

pozmeňujúce návrhy. Môžem povedať, že mali sme možnosť už aj

konzultovať s ostatnými  predkladateľmi, takže  odporúčam za

skupinu predkladateľov, aby sme  prijali body 18 a 19, to je

v súvislosti so spočítavaním hlasov politických strán v rám-

ci koalície.

 

     Nebudem sa vyjadrovať k vystúpeniu  pána kolegu Bugára.

V podstate aj  všetci traja zástupcovia  Maďarskej koalície,

ktorí vystúpili, posúvajú návrh  novely trochu do inej rovi-

ny. Ak by sme prešli na  ten systém, ktorý oni navrhujú, tak

potom sa  nedá pokračovať v tom  návrhu, ktorý je momentálne

predložený, a hovorili by sme trochu o niečom inom.

 

     Vystúpenie pána Langoša, myslím si, že  netreba ani ko-

mentovať, ani sa k tomu  vyjadrovať. Mňa len mrzí jedna vec,

že jeho vystúpenie nepreberala  televízia, aby aj tí voliči,

ktorí ho skutočne podporujú v tej jeho "veľkej" strane, kto-

rá v rámci Slovenskej  republiky pôsobí, videli, akým spôso-

bom ich  zastupuje, možno by nejakí  ďalší odstúpili, ale to

už je vec každého poslanca.

 

     Kolegyňa  Rusnáková predložila  dva pozmeňujúce návrhy,

ktoré sa dajú akceptovať, a tým vlastne odpovedám aj kolego-

vi Šimkovi, ktorý dával návrh, kde je možno urobiť odpis buď

v okrskovej, alebo okresnej volebnej komisii, odpis zápisni-

ce pre všetkých členov komisie. Ona dáva návrh, že je možné,

aby túto kópiu zápisnice dostal každý člen komisie, či okrs-

kovej, alebo okresnej. V tom  nevidím problém. Ono sa to ro-

bilo aj pri minulých voľbách.

 

     Ďalej vystúpil kolega Pacola. Myslím si, že k tomu bude

ešte priestor,  aby sa  diskutovalo aj v jednotlivých posla-

neckých kluboch.  Nebudem zaujímať k tomu  stanovisko, je to

na rozhodnutí poslancov, ako sa k tým trom  návrhom hlasova-

ním postavia.

 

     Potom vystúpil pán doktor Čarnogurský a celkom dobre sa

mi  počúvalo, keď  hovoril, že  nastoliť demokratickú  vládu

možno iba riadnymi demokratickými  voľbami. Od marca 1994 to

prvýkrát počujem a niečo si v tom parlamente pamätám, že pr-

výkrát vlastne hovorí  to, čo sme  hovorili my v marci 1994,

akým spôsobom tá vláda vznikla. Takže ak kolega Mikloško ho-

voril o tej koalícii, bol možno ďalší bod, kde sme sa vedeli

zhodnúť, alebo dlhšie nám trvalo, kým sme sa zhodli.

 

     O médiách už som prečítal  aj to vystúpenie, takže mys-

lím si, že mediálne  rady  boli zostavené za účasti všetkých

strán, pretože  ich schvaľovala väčšina.  Väčšina vtedy bola

súčasná vládna  opozícia, vtedy bola  vládna koalícia. Takže

to je zase vec názoru, akým spôsobom na to môžeme reagovať.

 

     Trápi ma  jedna vec, kde  hovoril v súvislosti s volič-

skými zoznamami, s tým, že  keď nebudú vyvesené, vlastne ob-

čania budú obratí o informovanosť. Myslím si, že sú zaradené

ďalšie  návrhy,  ktoré  by  mali  túto informovanosť určitým

spôsobom vyriešiť. Takže nemám celkom obavu, že ten, kto bu-

de mať záujem o informácie, si ich veľmi  ľahko získa a bude

priestor, aby sa oboznámil, či  v tom zozname  je, alebo nie

je. Navyše  aj ten návrh,  ktorý tu  zaznel o informovanosti

z obce 20 dní pred  voľbami, v ktorej volebnej miestnosti má

právo  voliť, takže  tam  je  tá istá  možnosť 20 dní, resp.

ak v určitom čase nedostane oznámenie, kde má volebnú miest-

nosť, minimálne musí predpokladať,  že asi v zozname nebude,

pretože mu to nedoručili. Takže  tam je ten priestor, kde sa

bude môcť táto situácia vyriešiť.

 

     Len ma  prekvapila  jedna vec a dúfam, že  som to dobre

rozumel, pán  doktor, ako ste  to hovorili, že  ak si niekto

vyberie voličský  preukaz, má možnosť potom  hlasovať na ob-

čiansky preukaz,  že ak by sa  prijal ten pozmeňujúci návrh,

ktorý tu  bol predložený, na druhý  deň príde potom hlasovať

do svojho volebného okrsku s voličským preukazom. To je číry

nezmysel z jednoduchého dôvodu, že  ak obec alebo mesto vydá

niekomu voličský preukaz, v zozname  voličov je to meno  vo-

dorovne prečiarknuté a je tam dopísané, že bol vydaný volič-

ský preukaz číslo  to a to a už takto  to bude  mať okrsková

komisia, takže už nemá túto  možnosť. To už platí v doteraj-

šej praxi takýmto spôsobom, takže  nie je žiaden problém, že

by sa mohlo stať niečo podobné.

 

     Kolega Nagy predložil tu  niektoré návrhy, o ktorých sa

dá diskutovať, ale môžem mu z praxe znova povedať k jeho ná-

vrhu číslo 5, aby volebná komisia si na svojom prvom zasada-

ní  určila zo  svojho stredu  žrebom  predsedu a podpredsedu

atď. V návrhu je dané, že dohodou určí predsedu a podpredse-

du, ak sa nevedia dohodnúť, potom  sa losuje. Ak by ste mali

možnosť niekedy kreovať tieto komisie, tak prídete k jednému

záveru, že  ak bolo v doterajšom  návrhu zákona napísané, že

sa  losuje, tak  sa losovalo  päť aj  šesťkrát, pokiaľ nebol

niektorý  z tých,  ktorý si  vylosoval predsedu,  ochotný tú

funkciu predsedu  zobrať. Ono to zas,  buďte si istý, žiadna

slasť nie je  - vykonávať túto funkciu. Tí  ľudia, ktorí tam

budú pôsobiť v komisiách, radšej  robia  radového člena  ako

predsedu alebo podpredsedu komisie.  Preto je daný priestor,

že ak sa vedia zhodnúť. Z praxe  poznám  takisto, že niekto-

rí už v komisiách robia troje, možno štvoro volieb, aj komu-

nálne, aj parlamentné, a takmer tá istá zostava sa znovu ob-

javuje v jednotlivých školách a zariadeniach, kde prebiehajú

voľby, a takýmto  spôsobom v podstate nám zabezpečujú  veci.

Takže podporujem návrh, aby tam  zostala dohoda. Ak sa neve-

dia dohodnúť, nie je problém, aby si to potom vylosovali.

 

     Veľa sa  diskutuje najmä zo  strany poslancov Maďarskej

koalície, a chcem povedať, že všetky pripomienky, ktoré boli

predložené - vyzerá to, že v priebehu  tejto  diskusie  bolo

predložené veľké  množstvo pripomienok -, vyše  90 % sú tie,

ktoré už poznáme z rozpravy, ktorá bola v jednotlivých výbo-

roch, pretože  tieto návrhy tam  boli predložené. Ak  neboli

odhlasované vo  výbore a neprešli  do spoločnej správy,  tak

ich poslanci predložili v pléne. Chcem povedať, že veľmi má-

lo je tu  takých, ktoré sa objavili ako  úplne nové. A môžem

povedať, že to sú všetko tie, na ktorých sme sa vedeli urči-

tým spôsobom  dohodnúť, a tie sú  predložené na dopracovanie

niektorých vecí, ktoré neboli vo výboroch. To je presne bod,

ktorý hovorí v súvislosti s vymenovaním členov okrskovej ko-

misie, kde  zástupcovia  Maďarskej koalície a v podstate  aj

z opozície  navrhujú,  aby  chýbajúcich  členov  do počtu 5,

resp. 7, kde sú špeciálne okrsky, vymenoval starosta obce.

 

     Som veľmi rád, že je tu určitý posun, pretože pri pred-

kladaní v prvom  čítaní sa  tu  veľa  diskutovalo a hovorilo

o tom, ako bude prednosta okresného úradu vedieť, kto je bez

politickej príslušnosti. Tu už to nikto nespochybnil, preto-

že aj  všetky pozmeňujúce návrhy hovoria,  že nie prednosta,

ale starosta  vymenuje z osôb,  ktoré nie sú  členmi nijakej

politickej strany. Takže nakoniec si tento návrh osvojili aj

ostatní, že  bez politickej príslušnosti, akurát  s tým roz-

dielom, že je tu diskusia o  tom, či to má byť prednosta ok-

resného  úradu, alebo  starosta. Je  to zase  na rozhodnutí,

akým  spôsobom  budú  poslanci  hlasovať.  Nevidím technický

problém, pretože  doteraz platilo, že  starosta obce najskôr

určil najnižší počet členov okrskovej komisie, a ak politic-

ké strany nedoplnili členov  do tohto počtu, potom vymenoval

ďalších členov. V  zákone sme povedali, že je  to 5 alebo 7.

A iba vtedy, ak nie je tento počet naplnený, sa doplňuje po-

čet členov komisie. Takže je to na rozhodnutí poslancov, ako

budú hlasovať, či to  ostane na prednostovi, alebo starosto-

vi. Nie je to momentálne v tomto prípade rozhodujúce, preto-

že tu  jednu  právomoc sme  starostom zobrali a určili počet

členov komisie.

 

     Je tu návrh pána kolegu  Nagya pod poradovým číslom 11,

kde navrhuje  v § 28 ods. 1 doplniť  text "okrsková  komisia

vydá oprávnenému  voličovi hlasovací lístok  na základe jeho

podpisu v zozname voličov".  Takisto je to otázka rozhodova-

nia, dokonca  si dovolím  povedať z praxe, že  mnohé komisie

toto aj uplatňovali. Je tam kolónka na konci zoznamu pri me-

ne, že mnohí si podpisovali  priamo svoju účasť. Takže ak by

sa to aj dalo do zákona, nevidím v tom problém, ale tak, ako

je to v jeho návrhu, to nemá logický postup krokov.

 

     Ďalej vystúpila pani kolegyňa Lazarová, ktorá upozorňu-

je na § 28 ods. 8, to je v súvislosti s požiadavkou volebnej

komisie "zabezpečiť do prenosnej volebnej urny". Chcem pove-

dať, že nie je toto potrebné riešiť, pretože je to doriešené

v § 28 ods. 7.

 

     Ďalej vystúpil kolega Ftáčnik.  Treba povedať, že sú to

dobré pozmeňujúce návrhy, ktoré  pripravil ako komplet v bo-

doch 1 až 10, a je na  škodu  veci, že toto  neriešil aj pre

prípad, že by  zostalo pôvodné znenie, to znamená,  že by sa

kampaň nerobila v ostatných  médiách mimo Slovenskej televí-

zie a Slovenského rozhlasu,  pretože mnohé tieto ustanovenia

by boli dobré a doriešili by túto problematiku, ktorú si ne-

vedeli vlastne doriešiť vo výbore, ktorý je gestorský za tú-

to oblasť.  Je to kompromis,  ale podľa toho,  akým spôsobom

dopadne hlasovanie  v tých prvých častiach,  či sa pôjde ďa-

lej, potom  je otázka pokračovania, ako  pokračovať s týmito

návrhmi, ktoré pán kolega Ftáčnik predložil.

 

     Už som naznačil, že návrhy, ktoré predložili pán kolega

Cuper  a Suchodolský,  je možné  prijať. Takisto  ten, ktorý

predložila pani kolegyňa Kolláriková.  Je na diskusiu návrh,

ktorý  predložila pani  kolegyňa Gbúrová,  či neprijať tento

návrh ohľadne  informovanosti voličov so  zoznamom jednotli-

vých kandidátov,  ktorí budú zaregistrovaní  potom na kandi-

dátnej listine,  resp. následne budú  zaradení na hlasovacie

lístky.

 

     Čo sa  týka vystúpenia kolegu  Šimka, k tej  zápisnici,

alebo k  odpisu zápisnice, už som  hovoril. K  dôverníkom sa

nebudem vyjadrovať,  pretože o tom bola  diskusia. Škoda, že

ten priestor sa neuplatnil v rámci výborov, kde bol priestor

na diskusiu a mohli sa tieto návrhy určitým spôsobom hľadať.

Pravdu povediac, v mnohých  prípadoch  si to  neviem v praxi

predstaviť, akým spôsobom by to  bolo zabezpečené, ale je to

na zváženie, ako sa k tomu postavia poslanci pri hlasovaní.

 

     To  isté,  čo  sa  týka  kolegu  Figeľa, ktorý  takýmto

spôsobom vystúpil a navrhuje  zaradiť aj  tieto návrhy v sú-

vislosti s  vymenovaním ústrednej komisie  pre pozorovateľov

a s možnosťou potom následného  vstupu do jednotlivých komi-

sií.

 

     Toľko teda k pripomienkam, ktoré zazneli. Chcem poďako-

vať všetkým tým, ktorí  pragmaticky pristúpili a porovnávali

v podstate to, čo máme, zákon, ktorý platí, pretože v prípa-

de, že tento  zákon, táto  novela nebude  prijatá, tak platí

zákon o voľbách a riadne sa  zabezpečia  voľby podľa doteraz

platného zákona. Chcem poďakovať  všetkým tým, ktorí predlo-

žili návrhy, ktoré by mali skompletizovať túto právnu normu.

 

     A dovoľte mi na  záver vysloviť jedno presvedčenie. Ve-

rím, že  po porade poslaneckých  klubov, ktorú navrhujem  po

záverečnom slove, teda pred hlasovaním, prijmeme dobrý zákon

tak, aby voľby tohto roku na  jeseň - voľby do Národnej rady

- boli úspešné, aby všetky  "kuvičie" hlasy, ktoré teraz za-

znievajú ako politický boj, potom  jedným razom opadli a za-

sadli tu poslanci, ktorí budú riadne demokraticky zvolení.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predkladateľovi.

 

     Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v mediálnej kampani proti  prijatiu a schváleniu novely

volebného  zákona boli  využité všetky  prostriedky, a preto

v krátkosti chcem ešte raz zaviesť pozornosť k samotnej pod-

state problému tak,  ako ho vnímali tí, ktorí  zákon v praxi

používali a ktorí problémom nedávali politický tón. Je nutné

pripomenúť,  že zákon  je potrebné  novelizovať prinajmenšom

preto, že je potrebné umožniť  voliť voličom aj v nových ok-

resoch. Poslanecký návrh však  predovšetkým do dôsledkov zo-

hľadňuje a rieši pripomienky  zo správy o vyhodnotení volieb

do Národnej  rady Slovenskej republiky, konaných v septembri

a októbri roku 1994, ktorú  spracovalo  ministerstvo vnútra,

a ako som  spomínal, predkladal ju  vtedajší minister vnútra

pán Pittner.

 

     Správa  kriticky  poukázala  na  niektoré nedostatky vo

väčších  mestách, najmä  v Bratislave,  kde napriek pokynom,

ktoré  ministerstvo vnútra  vydalo na  zostavovanie zoznamov

voličov v súvislosti aj s prípravou  komunálnych volieb ešte

vo februári 1994, úloha nebola riadne zabezpečovaná.

 

     Najčastejšie nedostatky spočívali v tom, že zoznamy vo-

ličov neboli aktualizované  na základe evidencie obyvateľov.

V dôsledku toho boli zoznamy  nepresné, chýbali v nich osoby

oprávnené  voliť, obsahovali  mená zomretých  občanov. Tento

stav vyvolal vo verejnosti značné znepokojenie, najmä v Bra-

tislave v Starom  Meste. Medzery v zákone  riešila Slovenská

volebná komisia prijímaním uznesení.

 

     V odborných sumarizačných útvaroch volebných komisií sa

na príprave a spracovaní výsledkov hlasovania podieľalo viac

ako 1 100 pracovníkov  Štatistického  úradu. Do  spracovania

výsledkov bolo zapojených skoro 200 osobných počítačov. Naj-

mä z dôvodu  precíznej  súčinnosti a spokojnosti s činnosťou

týchto útvarov sa v novele  navrhuje prejsť z formálneho vy-

tvárania týchto útvarov jednotlivými komisiami a dáva sa pl-

ná dôvera Štatistickému úradu  Slovenskej republiky v očaká-

vaní plne profesionálneho  prístupu k tejto významnej úlohe.

Správa konštatuje,  že volebné orgány  na jednotlivých stup-

ňoch získali poznatky a skúsenosti, z ktorých vyplýva potre-

ba úpravy a novelizácie volebného zákona.

 

     Na základe uvedených skúseností je dôležité pripomenúť,

že  opozícia, ale aj súkromné  média často  kritizovali § 23

o volebnej  kampani, že  ten bol  zavedený ešte  vo februári

1992 za vlády pána Čarnogurského. Je potrebné pripomenúť, že

v zmysle tohto ustanovenia  prebehli normálne a demokratické

voľby v rokoch 1992 a 1994. Zákon sa novelizoval v roku 1994

poslaneckým  návrhom KDH, pričom toto  ustanovenie, týkajúce

sa  médií, zostalo nezmenené. Podobne  poslanecký návrh SDĽ,

ktorý predložila  v septembri 1997 pod  tlačou 748, sa tohto

ustanovenia  netýkal.  Súčasná  novela  takisto  nemení daný

stav. Vychádza zo skúsenosti a z faktu, že podobným spôsobom

bude vedená mediálna kampaň aj  vo voľbách v Českej republi-

ke.

 

     Som preto presvedčený,  že predložená novela, zohľadňu-

júc tieto  skúsenosti z predošlých volieb,  bude takým záko-

nom, ktorý  predovšetkým vytvorí podmienky na  plynulé a de-

mokratické voľby, ktoré nás čakajú v septembri na Slovensku.

 

     Vážený  pán  predseda,  gestorský  výbor ma splnomocnil

v zmysle § 83 ods. 4 uplatniť požiadavku na skrátenie lehoty

na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z roz-

pravy. Predkladám preto tento návrh a po hodinovej prestávke

navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pán spoločný spravodajca si žiadal prestávku. Prestávka

bude do 17.00 hodiny.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni   poslanci,  budeme  pokračovať

v prerušenej  schôdzi. Uplynul  čas,  ktorý  sme si  dali na

prestávku.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predseda,  mám odporúčanie gestorského  výboru, aby

sme pokračovali v hlasovaní o návrhoch  vyplývajúcich z roz-

pravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujeme  sa a hlasujeme o tom, že  budeme

hlasovať dnes, pretože ste mali pozmeňujúce a doplňujúce ná-

vrhy, o ktorých sa hlasuje  na druhý deň. Gestorský výbor to

odporúča, ale musím dať o tom hlasovať.

 

     Prosím, hlasujeme o tom,  že budeme pokračovať v hlaso-

vaní o tomto zákone. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predseda, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

 

     V rozprave vystúpili dvaja  páni poslanci, pán poslanec

Langoš a pán poslanec  Duka-Zólyomi, ktorí predniesli proce-

durálny návrh.  Budeme teda  hlasovať o návrhu pána poslanca

Langoša, ktorý v zmysle § 83 ods. 1 navrhoval stiahnuť tento

volebný návrh z rokovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme  hlasovať o procedurálnom  návrhu  pána

poslanca Langoša.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Gestorský výbor odporúča pokračovať v tomto návrhu.

 

     (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci, gestorský  výbor toto navrhol. Ja

som povedal na začiatku, o čom hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalší procedurálny návrh mal pán poslanec Duka-Zólyomi,

ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o návrhu volebného zá-

kona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste druhý  procedurálny návrh. Opäť hla-

sujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento procedurálny návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     V zmysle § 37 rokovacieho  poriadku pristúpime k hlaso-

vaniu o bodoch zo spoločnej  správy. V spoločnej správe bolo

navrhnuté a) spoločne  hlasovať o bodoch, ktoré  sú  uvedené

v spoločnej  správe, s tým, že  návrh pána  poslanca Benčíka

bol, aby  sme vyňali bod 102 na  osobitné  hlasovanie. Preto

pristúpime k hlasovaniu o bode a) spoločnej správy s vyňatím

bodu  102 s tým,  že  gestorský  výbor  odporúča  tieto body

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ešte raz, prosím, hlasujeme o bodoch zo spoločnej

správy.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 7, 8, 11, 14,

15, 18, 19, 20, 21, 22, 23,  27, 32, 34, 35, 36, 39, 41, 42,

46,  47, 49, 50, 51, 59, 60, 61, 66, 71, 72, 75, 78, 79, 80,

90, 98,  103, 104, 108, 111,  113, 114, 115, 116,  117, 118,

119, 121, 123 a 127 s tým, že gestorský výbor odporúča tieto

body schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch spoločnej  správy, ako boli prečíta-

né, s tým, že gestorský výbor odporúča prijať tieto návrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže sme tieto body spoločnej správy prijali.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 28, 44, 52, 57,

58, 69, 100, 120, 122, 125 a 126 s tým, že  gestorský  výbor

odporúča tieto body neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A bod 70?

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Bod 70 navrhoval pán poslanec Benčík na samostatné hla-

sovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a  hlasujeme o uvedených bodoch

spoločnej správy, ktoré gestorský výbor neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej  pristúpime k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej

správy pod  písmenom c). Budeme  hlasovať  jednotlivo o bode

4 s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Prezentujeme sa a hlasujeme o bode 4 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 139 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento bod spoločnej správy prijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 53 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru tento bod schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 53.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme bod 53.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 55 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru tento bod schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 55 zo správy gestorského výboru.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento bode sme prijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej  budeme  hlasovať o bode 56 s odporúčaním gestor-

ského výboru tento bod schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 56 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 68 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru schváliť ho.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Bod  68 gestorský výbor takisto navr-

huje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 138 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať o bode 124 spoločnej  správy s návrhom

gestorského výboru schváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 124  zo spoločnej správy s odporúčaním

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 102 spoločnej správy s ná-

vrhom gestorského výboru schváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 102 spoločnej  správy. Gestorský výbor

ho takisto odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Teraz  pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  bodoch

spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje neschváliť.

Budeme  hlasovať o  bode 70 spoločnej  správy  s odporúčaním

gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o bode 70 zo spoloč-

nej správy s odporúčaním neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy s odpo-

rúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 3 s odporúčaním neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy s odporúčaním

gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy s odpo-

rúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 6.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy s odpo-

rúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 9.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 12 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 12. Gestorský výbor ho nenavrhuje pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 13 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 13.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 13.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 16 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 16.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 16.

 

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 17 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 17. Návrh je neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode  24 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 24 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 25 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 25 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 26 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 26 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 30 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o bode 30 spoločnej  správy. Gestorský

výbor neodporúča prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 31 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 31.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 33 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 33. Takisto je odporúčanie neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 33.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode 37 spoločnej správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 37 gestorský výbor navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 38 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o bode 38.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 40 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 40.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 40.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 43 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 43.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Bod 43 sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 45 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 45.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 45 sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 48 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 48.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode 54 spoločnej správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 54.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 62 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 62.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 63 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 63.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 64 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 64.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 64.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 65 spoločnej  správy s ná-

vrhom gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 65.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod 65.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 67 spoločnej  správy s ná-

vrhom gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 67.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať  o bode 73 spoločnej  správy s návrhom

gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 73.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať  o bode 74 spoločnej  správy s návrhom

gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 74.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať  o bode 76 spoločnej  správy s návrhom

gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Moment, pán podpredseda Andel má procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by  som dať  hlasovať o tom, pretože  sme vlastne

iba v polovičke správy, aby  sme odhlasovali, že tieto návr-

hy, o ktorých hlasujeme proti,  aby sme odhlasovali en bloc.

(Prejav nesúhlasu v sále.)

 

     Pán predseda, chcem, aby sme o tom hlasovali. To sú dve

hodiny. A prečo nie?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to  procedurálny  návrh, páni  poslanci. Takisto ako

dal návrh pán poslanec Benčík, takisto má právo aj on.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     (Šum a prejavy nesúhlasu v sále.)

 

     Pokoj. Prosím, pokračujeme v hlasovaní.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     V zmysle  podaného  procedurálneho  návrhu  budeme teda

hlasovať o bodoch 76...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pokračujeme v hlasovaní jednotlivo.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Sťahujem.  Budeme hlasovať  o bode 76 spoločnej  správy

s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 76 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať o bode 77 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 77 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     O bode 81 vzhľadom na to, že je totožný s bodom 80, ne-

budeme hlasovať, pretože sme schválili bod 80.

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu  o  bode 82 spoločnej  správy

s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 82.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 82.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 83 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 83.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 84 spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Hlasujeme o bode 85 spoločnej správy s odporúčaním ges-

torského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 85.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 85.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 85.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 85.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Hlasujeme o bode 86 spoločnej  správy s odporúčaním ge-

storského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 86.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať o bode 87 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 87.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 88 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 88.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 89 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 89.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 91 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru meschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 91.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 92 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 92.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 93 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 93.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 94 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 94.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 95 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 95.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 96 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 96.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 96.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 97 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 97.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 99 spoločnej  správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 99.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 99.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 101 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 101.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 105 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 105.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 106 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 106.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 106.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 107 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 107.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 109 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 110 spoločnej správy s odporúča-

ním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 110 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 110.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 112 spoločnej správy s od-

porúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 112 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Bod 112 sme neprijali.

 

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     To boli všetky body  spoločnej správy. Teraz pristúpime

k hlasovaniu z rozpravy.

 

     Ako  prvý vystúpil  pán poslanec  Bugár za  MKDH, ktorý

predniesol celkove 18 pozmeňujúcich návrhov.

 

     Pýtam sa pána poslanca, či máme o nich hlasovať spoloč-

ne, alebo jednotlivo. (Odpoveď poslanca Bugára.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bodoch 1, 2 spoločne a o ostatných samostatne.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať  teda o návrhu  pána  poslanca Bugára,

o bodoch 1 a 2 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tieto dva body sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o  bode 3 pozmeňujúcich  návrhov  pána

poslanca Bugára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 3.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 4 návrhov pána poslanca Bugára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 4.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 5 pána poslanca Bugára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode 6 návrhu pána poslanca Bugára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 6 pozmeňujúcich  návrhov pána poslanca

Bugára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

     Pán poslanec, ako máme hlasovať  o bodoch 7 a 8? (Odpo-

veď poslanca Bugára z pléna.)

 

     Pán  poslanec  Bugár  navrhuje  hlasovať  o  bodoch  7,

8 a 9 spolu,  o bodoch 10, 11 a 12 spolu  a  o bodoch 13, 14

a 15 spolu, teda v takýchto trojblokoch.

 

     Prosím, budeme  hlasovať  teraz o bodoch 7, 8 a 9. Pro-

sím, prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto tri body.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme spoločne  hlasovať o bodoch 10, 11, 12 ná-

vrhu pána poslanca Bugára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 10, 11 a 12.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto tri body sme tiež neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať  spoločne o bodoch 13, 14, 15 ná-

vrhu pána poslanca Bugára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže body 13, 14, 15 návrhu pána poslanca Bugára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Bod 16 je totožný s bodom 88, čiže o tomto návrhu nebu-

deme hlasovať.

 

     Ďalej pristúpime k bodu 17 návrhu pána poslanca Bugára.

Budeme hlasovať o bode číslo 17.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o bode 17. O bode 16 sme  nehlasovali,

pretože už nebolo treba.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani bod 17.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o poslednom bode,  a to o bode číslo 18

návrhu pána poslanca Bugára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o poslednom bode z návrhov pána poslan-

ca Bugára, a to je bod 18.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil  pán poslanec Moravčík. Pred-

niesol celkovo 19 pozmeňujúcich návrhov.

 

     Pýtam sa ho, či chce navrhnúť niektoré body na spoločné

hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Moravčíkovi.

 

 

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     O bode 2 už bolo hlasované v spoločnej správe. Tie body

neboli prijaté,  to znamená, že nemá  význam o ňom hlasovať.

A na bod 2 sa viažu body 3, 5, 7 a 14, to znamená, že o nich

takisto netreba  hlasovať. Potom navrhujem, aby  sa o bodoch

11, 16 a 17 hlasovalo  spoločne. To sú legislatívnotechnické

pripomienky. A o ostatných navrhujem hlasovať osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o bode číslo 1.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujeme sa  a  hlasujeme  o bode  číslo 1

návrhov pána poslanca Moravčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 1.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Na  návrh  pána  poslanca  Moravčíka  nebudeme hlasovať

o bode číslo 2 ani o bode číslo 3.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o bode číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 4.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej pán poslanec Moravčík  stiahol bod 5, teda budeme

hlasovať o bode číslo 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode číslo 6.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 6 sme neprijali.

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán poslanec stiahol aj bod 7. Budeme hlasovať o bode 8.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o bode číslo 8.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 9.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode 10 návrhov  pána poslanca

Moravčíka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 11, 16 a 17.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste, hlasujeme spoločne o bodoch 11, 16 a 17.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 12.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 12.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 13.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 13.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Bod 13 sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán poslanec bod 14 stiahol, budeme hlasovať o bode 15.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 15.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán poslanec, navrhujem, aby sme  hlasovali o bodoch 18

a 19 spoločne. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch 18 a 19 pána

poslanca Moravčíka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bodoch 18 a 19.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto dva body sme prijali.

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej v rozprave  vystúpila pani  poslankyňa Rusnáková,

ktorá predložila  dva pozmeňujúce návrhy. Spýtam  sa jej, či

môžeme  hlasovať  o  obidvoch  spoločne. (Odpoveď poslankyne

Rusnákovej.)

 

     Mám  súhlas, teda  budeme spoločne  hlasovať o obidvoch

návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o pozmeňujúcich, resp. doplňujúcich ná-

vrhoch pani poslankyne Rusnákovej, o bode 1 a 2 spoločne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Prijali sme tieto dva návrhy.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán Pacola  predniesol v rozprave tri pozmeňujúce návr-

hy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, keby ste dali mikrofón pánu Pacolovi.

 

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený  pán predseda,  prvý  pozmeňujúci  návrh k § 48a

sťahujem vzhľadom na to, že ide o imperatívny mandát.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh, kde  sa znižuje 10 % prednost-

ných hlasov  na 3 %,  ponechávam, a vzhľadom  na  to, že § 9

ods. 2,  podľa ktorého sa  Slovenská republika stáva  jedným

volebným obvodom, prešiel, sťahujem aj  svoj tretí  pozmeňu-

júci  návrh. Čiže  budeme hlasovať  len o zmene číslice 10 %

prednostných hlasov na 3 %.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 2.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán  predseda,  aby  som  to  spresnil, budeme hlasovať

o bode, v ktorom  pán poslanec Pacola navrhuje  zmenu v § 42

ods. 5, a to číslicu "10 %" na "3 %".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalšie návrhy pán poslanec Pacola stiahol, teda pristú-

pime k  hlasovaniu o návrhoch  pána poslanca Nagya.  Celkove

predniesol 9 pozmeňujúcich návrhov.

 

     Pýtam sa ho, ako chce o nich hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská má procedurálny návrh.

 

     Zapnite mikrofón pani poslankyni.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Pán predseda,

 

     nechcela som žalovať, ale je  nám tu zima, fučí nám zo-

spodu veľmi kvalitne, ale veľmi  studeno. A nevládzeme to už

vydržať. Už sme prosili kanceláriu,  aby to vypli, aby niečo

urobili s klimatizáciou. Nech nám  to púšťajú radšej na krk.

Ospravedlňujem sa, ale je to názor viacerých. Snažili sme sa

to vydržať, upozorňovali sme, máme noviny na nohách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Páni poslanci,  tí, čo sedíte dole,  nefučte hore, lebo

je zima.  (Smiech v sále.) A prosím  zamestnancov,  ktorí sa

nám starajú o teplo, aby urobili poriadok.

 

     Pán poslanec Nagy - zapnite mu mikrofón.

 

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nahlas, pán  poslanec, zase ste sa  vypli. Zapnite ešte

raz mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     Prvý návrh  sťahujem, už sme o tom  hlasovali. O druhom

a treťom prosím  osobitné  hlasovanie. Štvrtý, piaty a šies-

ty bod spolu, siedmy, ôsmy bod spolu, deviaty, desiaty a je-

denásty spolu, dvanásty bod na osobitné hlasovanie a trinás-

ty a štrnásty bod  na spoločné  hlasovanie. Všetky odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhoch  pána poslanca

Nagya. Budeme hlasovať o bode číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, hlasujeme o bode číslo 2 pozmeňujúcich návrhov pá-

na poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať o bode  číslo 3 pozmeňujúcich  návrhov

pána poslanca Nagya.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, hlasujeme o bode číslo 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch číslo 4, 5 a 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 4, 5, 6 návrhov pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bodoch 7 a 8 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme spoločne o bodoch 7 a 8, ktoré  navrhol

pán poslanec Nagy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 9, 10 a 11.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme, hlasujeme spolu o bodoch 9, 10, 11.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať o bode 12 pozmeňujúcich  návrhov  pána

poslanca Nagya.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, čiže hlasujeme sólo o bode číslo 12.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 12.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     A ďalej budeme hlasovať o bodoch 13 a 14 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme spoločne o bodoch 13 a 14.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto dva body.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ako  ďalší v rozprave  vystúpil  pán poslanec  Ftáčnik,

ktorý predniesol tri skupiny návrhov... (Hlasy z pléna.)

 

     Opravujem, ako ďalšia vystúpila pani poslankyňa Lazaro-

vá, ktorá predniesla jeden pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby ste pani poslankyni zapli mikrofón.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Sťahujem svoj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pani poslankyňa stiahla svoj doplňujúci návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Teda  ako ďalší  vystúpil pán  poslanec Ftáčnik,  ktorý

predniesol  tri  skupiny  pozmeňujúcich  návrhov,  ktoré  má

v pripomienkach  označené pod bodmi A, B a C. (Hlas poslanca

Ftáčnika.)

 

     Pán poslanec Ftáčnik sťahuje  pozmeňujúci návrh pod bo-

dom C. Čiže pristúpime k hlasovaniu o návrhoch v bode A.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  doplňujúcom  návrhu  pána poslanca

Ftáčnika, ktorý dal pod bodom A.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod A.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej  budeme hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu  pána po-

slanca Ftáčnika pod bodom B.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca

Ftáčnika, ktorý je označený ako bod B.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Ani tento bod sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej v rozprave  vystúpila  pani  poslankyňa  Mušková,

ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o pozmeňujúcom  návrhu  pani poslankyne

Muškovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Tento návrh prešiel.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

     Pýtam sa ho, ako navrhuje hlasovať o svojich bodoch.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda, pán spravodajca, sťahujem bod druhý, tre-

tí...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pardon, neplatí toto hlasovanie.

 

     Môžete hovoriť, pán poslanec.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Sťahujem bod druhý, tretí,  jedenásty a štrnásty a pro-

sím  hlasovať  spoločne,  en  bloc o bodoch 6, 7, 8, 9 a 10.

A druhé hlasovanie  spoločne o bodoch 13, 15 a 17 a o ostat-

ných osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  môžeme pristúpiť  k hlasovaniu  o návrhoch  pána

poslanca Duku-Zólyomiho.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Čiže budeme hlasovať o bode číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Body 2 a 3 pán poslanec stiahol. Budeme hlasovať o bode

číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode číslo 4.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 5.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bodoch 6, 7, 8, 9 a 10 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh o spoločnom hlasovaní.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán poslanec bod 11 stiahol. Budeme hlasovať o bode 12.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 12.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bodoch 13, 15 a 17 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme spoločne o bodoch 13, 15 a 17.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Bod číslo 14 pán poslanec stiahol. Teda budeme hlasovať

o poslednom jeho pozmeňujúcom návrhu pod bodom číslo 16.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 16.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej v rozprave  vystúpil  pán  poslanec Cuper,  ktorý

predniesol dva  pozmeňujúce návrhy. Ja to  označím pod bodom

číslo 1 k § 16 ods. 3 a pod bodom číslo 2 k § 25.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda, chcem, aby  sa hlasovalo o obidvoch naraz

s tým, že vás všetkých prosím, aby ste ich podporili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o obidvoch návrhoch spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej  som v rozprave  vystúpil  ja. Navrhujem,  aby sa

o obidvoch bodoch hlasovalo spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhoch, ktoré predniesol pán spravodajca.

Navrhuje, aby sa o obidvoch bodoch hlasovalo naraz.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ako ďalšia v rozprave  vystúpila pani poslankyňa Gbúro-

vá, ktorá predniesla jeden pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Gbúrovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalší v rozprave  vystúpil pán  poslanec  Šimko,  ktorý

predniesol  štyri  pozmeňujúce  návrhy.  Chcem  sa ho spýtať

vzhľadom na to, že sú na troch papieroch, a nie sú očíslova-

né, aby  uvádzal, v akom  poradí o nich  budeme  hlasovať  a

o ktorých paragrafoch hovoria.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vzhľadom na  to, že bol  prijatý návrh pani  poslankyne

Rusnákovej, tak vlastne ten návrh, ktorý je na druhom liste,

týkajúci sa  § 15 a 16,  ktorý má dva body,  už nemá zmysel.

Bolo to vyriešené v návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

 

     Prosím, aby sme najprv hlasovali o tom návrhu, ktorý je

na  prvej strane,  to znamená zmenu § 23 ods. 1 - doplnenie.

Tam ide o to, že  spravodajstvo a publicistika sa nepovažujú

za volebnú kampaň.

 

     Ako druhý  návrh, o ktorom  by sme hlasovali,  je potom

návrh na  treťom papieri, týkajúci  sa občianskych združení,

teda pozorovateľov, dôverníkov volebných komisií.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o bode  číslo 1 tak, ako ho na-

vrhoval pán poslanec Šimko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán  predseda, len  chcem upozorniť,  že uplynula 19.00

hodina a ak chceme pokračovať, tak jednoducho formálne treba

odhlasovať, že budeme pokračovať po 19.00 hodine.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počas rozbehnutého hlasovania nie.  To sa vždy musí do-

končiť. Dokončíme toto hlasovanie a potom sa rozhodneme.

 

     Pán podpredseda Andel chcel niečo?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda, chcel by som upozorniť, že pred pani Gbú-

rovou a  pánom Šimkom bola pani  kolegyňa Kolláriková. Na tú

sme akosi zabudli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nezabudli. Pokračujeme v hlasovaní.

 

     Pán poslanec, môžeme pokračovať v návrhoch pána poslan-

ca Šimka.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o návrhu číslo 1 pána poslanca Šimka.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Týka sa § 23.

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o návrhu  číslo 2 pána  poslanca

Šimka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tiež sme neprijali tento návrh.

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalšie návrhy pán poslanec Šimko stiahol.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pa-

ni poslankyne Kollárikovej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ako  posledný v rozprave  vystúpil  pán poslanec Figeľ,

ktorý navrhol jeden pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Figeľa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predseda, vzhľadom na to, že všetci čakáme na tento

zákon, tak  opozícia, ako aj koalícia,  navrhujem i vzhľadom

na to, že mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme pokra-

čovali po 19.00 hodine v treťom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme pokra-

čovali v treťom čítaní aj po 19.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže môžeme pokračovať.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto bode programu.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu.  Chcem len pripomenúť,

že v rámci tejto  rozpravy,  páni  poslanci, môžeme v zmysle

§ 85 zákona o rokovacom poriadku dávať len pozmeňujúce návr-

hy týkajúce sa technických, gramatických chýb a podobne.

 

     Prosím, pán poslanec Kanis, hlásite sa do rozpravy?

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda,  chcel by som  vás len upozorniť,  že ten

návrh pani poslankyne Kollárikovej,  ktorý prešiel, je úplný

nezmysel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To znamená, že ak nemá nikto pozmeňujúce návrhy...

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     to je vecná chyba. Pani Kolláriková mi vysvetľovala, že

predsa  len ten  návrh má  zmysel, ale  len za podmienky, že

v odseku 4, ktorý má podobné  znenie ako to, čo ona navrhla,

sa opraví  slovo "má" na  slovo "nemá". A to je  vecná alebo

legislatívna, alebo  tlačová, alebo iná chyba.  Tak si, pro-

sím, vysvetlime, či odseky 4 a 5, ktoré  teraz máme v zákone

v § 6, náhodou  nehovoria o tom  istom. Tak  prosím, keby to

niekto vysvetlil. V rámci tretieho čítania je to asi povole-

né, aby sme si to aspoň povedali.

 

     Nechcem tu naozaj robiť zmätok,  ale priznám sa, že ne-

rozumiem ani  zneniu štvorky a vo  vzťahu na to k päťke  mám

podobný pocit  ako pán poslanec  Kanis. Takže keby  bolo vy-

svetlené, čo sa myslí pod štvorkou a čo pod päťkou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani poslankyňa Kolláriková.

 

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Pôvodný  návrh v § 6 ods. 4 má tam  ten výraz "má", ale

potom sa v rámci zmien zmenil  na "nemá". A týkalo sa to ob-

čanov, ktorí  nemali trvalý pobyt. To  znamená, že týkalo sa

to Slovákov v cudzine, čiže ten zmysel sa úplne zmenil. Čiže

netýkalo sa to občanov, ktorí v rámci  hlasovania v prísluš-

nej obci  mali trvalý pobyt,  prišli  hlasovať a zistili, že

nie sú zapísaní v zozname. Čiže ten odsek 4 sa úplne zmenil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, keď  nemá nikto pripo-

mienky, končím rozpravu a  môžeme pristúpiť... (Hlasy z plé-

na.) Áno, ale rozpravu som skončil. Zapnite mikrofón.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcem sa  spýtať, kde je tá  zmena v § 6 na  to "nemá".

Viem, že to  bolo v návrhu vlády, ale v spoločnej  správe sa

to neobjavilo. (Hlas z pléna: bod 15.) Dobre, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skončil som roz-

pravu.  Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o návrhu  zákona  ako

celku. Hlasujeme o návrhu ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  návrh  zákona o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb.

o voľbách do  Slovenskej národnej  rady a niektorých ďalších

zákonov.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, ďakujem  vám za dnešný

deň. Zajtra  budeme  pokračovať o 9.00 hodine, a to  vládnym

návrhom zákona o pestúnskej starostlivosti.

 

                   Siedmy deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       21. mája 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram siedmy deň  rokovania 47. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3  zákona o rokovacom poriadku o ospra-

vedlnenie z dnešného rokovania  požiadali páni Jozef Pokorný

a Hubert Kraus. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán posla-

nec Borovský.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým

čítaním o

 

     vládnom  návrhu  zákona  o pestúnskej  starostlivosti a

o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 950. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

2103.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

uvedie minister  práce, sociálnych  vecí a rodiny Slovenskej

rodiny pán Vojtech Tkáč.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám návrh

zákona o pestúnskej  starostlivosti a o príspevkoch  pestún-

skej starostlivosti. Tento  medzireformný návrh kompletizuje

celý systém náhradnej rodinnej výchovy v Slovenskej republi-

ke. Chcel by som v tejto súvislosti  uviesť širšie súvislos-

ti, v rámci ktorých tento  návrh pripravujeme, a síce v tom,

že  vrcholia práce  na rekodifikácii  občianskeho práva, kde

celá kapitola  rodinného  práva by  tvorila významnú a domi-

nantnú súčasť Občianskeho zákonníka.

 

     Súčasťou novej koncepcie rodinného práva je aj náhradná

rodinná výchova. V tejto súvislosti  počítame s tým, a preto

to adjektívum medzireformný, že  zákon o pestúnskej starost-

livosti a o príspevkoch na pestúnsku starostlivosť bude kom-

plexne riešený v systéme rodinného práva v Občianskom zákon-

níku. Na preklenutie tohto obdobia, ako  aj preto, že nie je

možné, aby  taký zásadný kódex, akým  je Občiansky zákonník,

nadobudol  účinnosť hneď  po prijatí  Občianskeho zákonníka,

odporúčame, aby sa systémovo  riešila v tomto zákone pestún-

ska  starostlivosť ako  komplexná oblasť  náhradnej rodinnej

výchovy,  pričom  neoddeliteľnou  súčasťou  tejto pestúnskej

starostlivosti je zabezpečenie financovania ako štátnej dáv-

ky.

 

     Návrh zákona o pestúnskej  starostlivosti  preto hovorí

o definícii  príspevkov  na  pestúnsku  starostlivosť,  a to

v jednorazových i opakovaných sumách. Stanovuje potom v rám-

ci dávkovej  schémy podmienky vzniku nároku  na príspevky na

pestúnsku  starostlivosť  a  v rámci  tzv. dávkovej  formuly

upravuje  spôsob určenia  výšky príspevku  na pestúnsku sta-

rostlivosť, minimálne, maximálne hranice, jeho prepojenie na

sumy podľa  veku  dieťaťa a príspevky na úhradu  potrieb od-

stupňované tiež podľa veku dieťaťa.

 

     Z hľadiska  výkonu tejto dávky  alebo tohto systémového

kroku sa ako dosiaľ budú považovať za výkonné orgány okresné

úrady.

 

     Prosím vás o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi. Prosím ho,  aby zaujal miesto

navrhovateľa.

 

     Dávam slovo spravodajkyni,  ktorú určil gestorský výbor

pre  zdravotníctvo a sociálne veci,  pani poslankyni Marcele

Gbúrovej.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy, páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zá-

kona o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch  pestúnskej

starostlivosti (tlač 950) ako  spravodajkyňa  určená Výborom

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci.

 

     Predmetný návrh  spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky

náležitosti návrhu zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky,  ako i náležitosti  určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Podľa § 73 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky na tom,  že po rozprave  odporučí

predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky  číslo 2103 z 20. marca 1998

návrh prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie okrem Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady  Slovenskej republiky aj Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu a Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený, ho  prerokovali  v lehote do 22. júna 1998 a ges-

torský výbor do 25. júna 1998.

 

     Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobec-

nú  rozpravu o tomto  bode  programu. Písomne  nemám  nikoho

prihláseného. Hlási sa niekto ústne? Áno, pán poslanec Broc-

ka. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Ak nie, uzatváram možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     pestúnska  starostlivosť ako  jedna z foriem  náhradnej

rodinnej starostlivosti je po starostlivosti vo vlastnej ro-

dine  jednou z najefektívnejších  foriem  náhradnej rodinnej

starostlivosti.  Aj  v dôvodovej  správe  sa  konštatuje, že

v posledných rokoch klesá počet detí, ktoré sú v pestúnskych

rodinách,  klesá počet  pestúnskych rodín.  Príčiny toho  sú

rôzne. Na jednej strane to môže  byť tým, že sa zhoršuje so-

ciálna situácia v tých  rodinách,  ktoré mali  záujem o sta-

rostlivosť aj o cudzie deti. Môže to byť aj tým, že majú te-

da problémy  aj s výchovou vlastných  detí pri zhoršenej so-

ciálnej situácii, a je to  aj tým, že pravdepodobne ocenenie

zo strany  spoločnosti voči takýmto  obetavým rodinám, ktoré

sa chcú starať aj o iné deti, ako aj o svoje vlastné, asi je

nedostatočné.

 

     Tento návrh je veľké pozitívum v tomto smere. Je vlast-

ne reakciou na nepriaznivý  trend alebo na nepriaznivý stav,

ktorý  teraz je, a jeho  zámerom je prebudiť  záujem spoloč-

nosti a v rodinách o pestúnsku  starostlivosť.  Potiaľ je to

v poriadku a myslím si, že všetci  budeme  tento návrh takto

podporovať. Ale zasa je tu  jeden problém. Ak dovolíte, vrá-

tim sa k rokovaniu pléna pred dvoma dňami, keď pani kolegyňa

Aibeková  gratulovala  pánu  ministrovi,  že  predkladá tlač

s číslom 1000.  Táto tlač má  číslo 950, tiež  je to okrúhla

tlač, mohli by sme tiež gratulovať, ale v Národnej rade máme

ďalšiu tlač, ktorá má číslo 960. Preto  hovorím o tej tlači,

lebo je takisto o pestúnskej starostlivosti. Tento návrh no-

vely zákona o pestúnskej  starostlivosti, ten druhý, prišiel

do Národnej  rady tri dni  po tom, ako  prišiel tento, ktorý

teraz prerokúvame.

 

     Čiže máme tu v Národnej  rade dva zákony, ktoré hovoria

o tej  istej veci.  Problém je  ale v tom, že  niet  peňazí,

a keďže niet  peňazí, preto teraz budeme  rokovať na dvakrát

o pestúnskej starostlivosti.  Keď pán minister  alebo minis-

terstvo práce predkladalo tento návrh zákona do vlády, navr-

hovalo jeho účinnosť od 1. 7. 1998. Je to úplne logické, le-

bo od 1. júla bude platiť nový zákon o životnom minime, kto-

rý sme tu už schválili.  Keďže predpokladám, že pán minister

financií alebo vláda povedala, že  od 1. júla to nemôže byť,

lebo sú to zvýšené výdavky a tlak na štátny rozpočet, nemôže

to byť skôr ako od 1. 1. budúceho roka. Predkladateľ sa vrá-

til na ministerstvo, opravil účinnosť  zákona na 1. 1. 1999.

V dôvodovej  správe  ešte  zostal 1. júl 1998, no a keďže tu

nastalo isté  preklenovacie  obdobie od 1. 7. tohto  roka do

1. 1. 1999,  bolo treba s tým niečo robiť.  Je to aj komické

svojím spôsobom. V § 31 v tomto zákone, ktorý teraz preberá-

me, je zrušovacie ustanovenie a zrušovacie ustanovenie hovo-

rí, že  účinnosťou tohto zákona sa  ruší zákon číslo 50/1993

Z. z. v znení noviel, ktorý ale budeme prerokúvať v Národnej

rade o mesiac. Predpokladám,  že na budúcej schôdzi Národnej

rady, a zasa ako  obyčajne v skrátenom legislatívnom konaní,

lebo sa to inak nedá. Čiže teraz schvaľujeme zákon, v ktorom

už rušíme ten zákon, ktorý budeme schvaľovať o mesiac. Rozu-

miem tomu tak,  že ten  postup je nevyhnutný v situácii, keď

niet peňazí. Len priznám sa vám, že mi to pripomína Kocúrko-

vo alebo je to ďalší príklad toho, ako vláda, ktorá nezabez-

pečila zdroje na naplnenie tohto zákona, ďalej plytvá. Plyt-

vá energiou  nielen kvalifikovaných odborníkov  na minister-

stve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale v konečnom dôsled-

ku plytvá energiou aj tohto parlamentu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     veľmi ma  prekvapil pán poslanec Brocka,  že konečne po

dlhom  čase vyslovil  aj nejaké  pochvalné slová,  že sa po-

chvalne vyjadril o zákone,  ktorý vyšiel z ministerstva prá-

ce, sociálnych  vecí a rodiny.  Zároveň si, samozrejme,  ale

neodpustil hľadanie bĺch, ktoré  sú skutočne v tomto prípade

len blchami a absolútne  neopodstatnené. Čo sa týka zníženia

záujmu o pestúnsku  starostlivosť, rozpráva o tom, ako  keby

tu došlo k nejakému  enormnému poklesu, pritom počet pestún-

skych rodín poklesol iba o 65. Nevidím v tom problém, dúfam,

že aj menej detí sa nachádza v detských  domovoch a že menej

žien alebo aj rodičov pristupuje k tomu, že namiesto, aby sa

postarali o dieťa alebo deti, odovzdajú ho do iného zariade-

nia. Takže tento pokles absolútne nie je drastický a nesúvi-

sí s tými záležitosťami, o ktorých tu hovoril.

 

     A čo sa týka toho,  že sme prednedávnom rokovali a pri-

jali zákon na preklenovacie obdobie. Ten zákon, a pán posla-

nec to iste dobre vie, hovoril nielen o príspevkoch pri pes-

túnskej starostlivosti,  ale  hovoril aj o rodinných prídav-

koch a rodičovskom príspevku. Naozaj je to iba na obdobie do

1. januára, a tento  zákon  je  komplexný,  komplexne hovorí

o pestúnskej  starostlivosti, a nielen o príspevkoch.  Pred-

chádzajú zákon hovoril predovšetkým o príspevkoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Pardon, pani Sabolová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcela by som  len doplniť, lebo sa mi  zdá, že pán po-

slanec tu nehovoril o nejakom drastickom znižovaním ani poč-

tu detí, ani  počtu  rodín. Poviem  konkrétne  čísla. Oproti

roku 1993 počet  detí  v  pestúnskej  starostlivosti  klesol

z 2 407 na 2 221 v roku 1997 a počet  pestúnskych rodín kle-

sol z 1 871 na 1 805. Nie je to síce veľký pokles, ale je to

tendencia  vlastne nie  pozitívna, pretože  spoločnosť by sa

mala starať  o to, aby deti  vyrastali v rodinnom prostredí.

Preto si  myslím, že je dobre,  že tento zákon je,  a myslím

si, že  pán poslanec sa  stále snažil pozitívne  vidieť veci

dobré, a ak je niečo zlé, myslím si, že treba poukázať na to

zlé, preto sme v opozícii.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Uzatváram rozpravu.

 

     Žiada si zaujať stanovisko  pán minister?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Využívam svoje  právo. Nechcem  používať invektívy a la

Kocúrkovo.  Tieto  termíny  nemám  rád  a  myslím  si, že je

dôstojná pôda parlamentu, aby sme  také závažné veci, ako je

oblasť náhradnej rodinnej  výchovy, kritizovali cez Kocúrko-

vo. Len chcem podotknúť, že sociálna sféra je príliš citlivý

hudobný nástroj, ktorý sa potrebuje neustále ladiť.

 

     Ak chcete, uvediem jeden argument  aj s odvolaním sa na

autority. V zdravotnom  poistení v Nemeckej spolkovej repub-

like za posledných 20 rokov, to znamená od roku 1977 do mája

1997, uskutočnili 100 noviel a nových  zákonov  či  doplnkov

s 22 tisíc  zmenami. A je to  zdravotné poistenie, ktoré za-

kladal Bismarck. Je to zdravotné poistenie, ktoré nemalo so-

cializmus ani privatizačné šoky, a je to poistenie, ktoré je

dnes modelom pre iné štáty. To znamená, že sociálna sféra je

príliš  citlivý mechanizmus  na to, aby  sme ho  porovnávali

s Kocúrkovom. Vyprosujem si  takéto termíny, pretože urážajú

všetkých tých, ktorí pestúnsku  starostlivosť robia, a ja by

som im  dal červený koberec  pod nohy, že  sa o to  starajú.

Chcem v tejto súvislosti uviesť, že sa to viaže aj na rozvoj

rodičovského príspevku, čiže nejde  tu len o uvedené skutoč-

nosti.

 

     V zákone o sociálnej  pomoci sme tiež rozvinuli pestún-

sku starostlivosť podľa mojej mienky do promotivačnej podoby

a v tejto súvislosti z hľadiska  zdrojov či nezdrojov by som

tieto veci takto nevidel. Vo  väzbe na systémové kroky je to

systémová zmena, a ak si sociálna sféra vyžaduje aj polročný

zákon, budem zaň vždy bojovať a presadzovať ho. Netreba urá-

žať  odbornú spôsobilosť  ľudí, ktorí  navrhli vláde  takýto

postup. Vláda  sa s týmto postupom  stotožnila. Je to urážka

kompetentnosti a v tomto  zmysle  nekompetentnosť  odčerpáva

energiu v tejto krajine a myslím  si, že keby si ten, kto je

nekompetentný, posedel v knižnici, zmenil by názor na Kocúr-

kovo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pani spravodajkyňa?

 

     Nie. Ďakujem.

 

     Chcem privítať  na balkóne žiakov  základnej školy, ne-

viem ktorej, nikto mi to nepovedal, mladú krv, niekto z nich

tu raz  bude určite sedieť. Pozrite  sa, detičky, ako chodia

do práce  poslanci, aby ste to  vedeli doma povedať. (Smiech

v sále a potlesk.) Toto sú poslanci HZDS, v prvom rade sedia

poslanci SDĽ, za nimi sedia poslanci ZRS, SNS hore, KDH, ma-

ďarské strany a DÚ. Tak si vyberte, detičky. Pozdravte doma,

dovidenia.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  najskôr budeme

hlasovať o návrhoch  podaných podľa  ustanovenia § 73 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím pani spravodajkyňu, aby návrhy uviedla.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Dovoľte  mi, aby  som  podľa § 73  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky odporučila, aby sa Národná rada Slovenskej

republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave odporučí predložený návrh  zákona prerokovať v dru-

hom  čítaní. Budeme  hlasovať o tom, že  zákon  prechádza do

druhého čítania. Prosím, môžete dať hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme  hlasovať o zákone, aby

prešiel do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 2103 z 20. marca 1998 navrhujem uve-

dený zákon  prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň  odporúčam, aby výbo-

ry, ktorým bol návrh zákona  pridelený, ho prerokovali v le-

hote do 22. júna 1998 a gestorský výbor do 25. júna 1998.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie  tohto návrhu výborom a na určenie gestorského

výboru, ako i určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a budeme

hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila  gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, pani spravodajkyňa.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník

práce a o zmene niektorých predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 908 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 908a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Vojtech Tkáč.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ďakujem za prechádzajúce hlasovanie.

 

     Dovoľte mi,  aby som  uviedol v druhom čítaní  návrh na

novelu Zákonníka  práce, predpisov o mzde a predpisov o pla-

te.

 

     Slovenská  republika je  významným členom Medzinárodnej

organizácie  práce  ako  najvyššej  svetovej organizácie OSN

v oblasti  práce,  miezd, sociálnych  vecí i rodiny. V tejto

súvislosti Slovenská republika  zastáva funkciu člena Správ-

nej rady Medzinárodnej organizácie práce, máme národného ko-

rešpondenta. Boli sme  koordinátorom  krajín  strednej a vý-

chodnej  Európy v  Medzinárodnej organizácii  práce. Na  85.

medzinárodnej konferencii práce  pani Keltošová bola zvolená

za prezidentku konferencie. Aj z normatívneho  hľadiska Slo-

venská republika patrí medzi  krajiny s najväčším počtom ra-

tifikovaných  konvencií. Ku  dnešnému  dňu  je 62 konvencií.

Štáty, ktoré nám cez svoje kongresy posielajú správy o dodr-

žiavaní  ľudských práv,  ratifikovali 9 - 10 konvencií tejto

svetovej organizácie.

 

     Vo vzťahu k ďalšiemu vývoju normatívneho režimu konven-

cií Medzinárodnej organizácie  práce Národná rada Slovenskej

republiky pred časom  schválila prístup Slovenskej republiky

ku dvom konvenciám, a to  konvencii 105 a konvencii 138. Ide

o konvencie, ktoré  hovoria o minimálnom  veku v zamestnaní,

konvencie,  ktoré  hovoria o zrušení  nútenej  práce. V tzv.

zlatom jadre má Medzinárodná  organizácia práce 6 konvencií,

z ktorých sú aj konvencie číslo 105 a číslo 138. Chcem pove-

dať, že Slovenská republika ako jedna z prvých krajín, člen-

ských krajín Medzinárodnej  organizácie práce, vlastne rati-

fikovala už všetkých 6 konvencií z tzv. zlatého jadra.

 

     Vzhľadom  na  vyladenie  právneho  poriadku  na určenie

právneho inštitútu zmeny pracovného pomeru pri jednostrannom

právnom úkone zo strany organizácie navrhujeme upraviť práv-

ny režim zmeny pracovného pomeru na úroveň konvencie o záka-

ze nútenej  práce. To isté upravujeme z hľadiska  pracovných

podmienok mladistvých.

 

     Ak dovolíte, v závere  chcem informovať, že takmer pred

rokom, 29. 5. 1997, boli u generálneho tajomníka Medzinárod-

ného úradu práce uložené  ratifikačné listiny Slovenskou re-

publikou.

 

     Prosím vás o podporu tejto novely.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre predkladateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

predsedovi  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci Antonovi Národovi a prosím ho,

aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval

Národnú  radu o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom

návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského

výboru.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  Zákonník  práce a

o zmene niektorých predpisov, vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci ako  gestorský výbor po  prerokovaní

vládneho  návrhu zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  Zákonník

práce a o zmene  niektorých predpisov, podáva Národnej  rade

Slovenskej  republiky  v súlade § 79 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1024

z 27. marca 1998 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  Zákonník  práce a o zmene  niektorých

predpisov  v  prvom  čítaní  rozhodla,  že podľa § 73 ods. 3

písm. c) zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky prerokuje uvedený  materiál v druhom čítaní a pri-

deľuje vládny návrh  podľa § 74 ods. 1 citovaného  zákona na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 6. mája 1998 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie  sú členmi  výborov, ktorým  bol návrh  zákona pridelený

podľa § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  Zákonník

práce a o zmene  niektorých  predpisov  odporúčajú  schváliť

s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej

rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady

Slovenskej republiky uznesením  číslo 610 z 29. apríla 1998,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu  uznesením  číslo 641 z 28. apríla 1998 a Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci uznesením číslo 456 zo 6. mája 1998.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  Zákonník práce a

o zmene niektorých  predpisov  vyjadrených v ich uzneseniach

uvedených pod bodom III tejto  správy a v stanovisku gestor-

ského  výboru, odporúča  Národnej rade  Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa Zákonník práce

a o zmene niektorých predpisov v znení pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť.

 

     Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich  návrhoch  takto: body 1, 2 a 3 en  bloc

schváliť, bod 4 neodporúča schváliť.

 

     Poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť návrhy

podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Národovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode  programu.  Do  rozpravy  písomne nemám nikoho

prihláseného, preto  sa pýtam, či sa  niekto prihlási ústne.

Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

 

     Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skon-

čenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nie, ďakujem.

Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie, ďakujem.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Áno, môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Ako som už uviedol

v spoločnej správe, budeme hlasovať o pripomienkach a pozme-

ňujúcich  návrhoch vyplývajúcich  zo spoločnej  správy, a to

o bodoch 1, 2 a 3 budeme  hlasovať en bloc a gestorský výbor

ich odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Počuli  ste, vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,

podľa § 83 ods. 3 zákona  o  rokovacom  poriadku  pristúpime

k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Nech sa

páči, prezentujme sa a budeme  hlasovať. Gestorský výbor ich

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Národa.

 

     Budeme  hlasovať o bode 4 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho neodporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     Toto hlasovanie ruším, pretože pán poslanec Sečánsky má

procedurálnu otázku.

 

     Nech sa páči, pán Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Chcem  pripomenúť, že o tomto  bode  nemožno  hlasovať,

tento bod nemá legislatívnu podobu, to bola len legislatívna

pripomienka, ktorá sa týka jazykových úprav.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, dobre.

 

     Pýtam sa teda spoločného  spravodajcu, aké má návrhy na

pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Môžeme pokračovať a rokovať v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Výbor to odporučil. Dávam teda o tomto návrhu spoločné-

ho spravodajcu  hlasovať. (Hlasy v  sále.) Je všeobecný  sú-

hlas? Dobre, ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  teda k tretiemu čítaniu o uvedenom  vládnom

návrhu zákona.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. V rámci  nej

možno podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje  opravu legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb, alebo  či má 30 poslancov po-

zmeňujúce, alebo  doplňujúce návrhy  smerujúce k odstráneniu

chýb,  alebo  návrh  na opakovanie druhého  čítania. Ak nie,

vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k  hlasovaniu o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajco-

vi. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou  doplnku Ústavy Medzinárodnej orga-

nizácie práce, ktorý Generálna konferencia Medzinárodnej or-

ganizácie  práce  prijala  na  svojom 85. zasadnutí v Ženeve

19. júna 1997 v Listine o doplnení  Ústavy Medzinárodnej or-

ganizácie práce.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 971, spoločnú správu

výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 971a, sú-

časťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Návrh  vlády  uvedie  minister  práce,  sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej  republiky pán Vojtech  Tkáč. Prosím ho,

aby zaujal stanovisko.

 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     ďakujem za predchádzajúce hlasovanie.

 

     Predkladám  návrh na  vyslovenie súhlasu  Národnej rady

Slovenskej republiky k pristúpeniu k ratifikácii doplnku Ús-

tavy Medzinárodnej organizácie  práce. Obsahom tohto doplnku

je možnosť Generálnej  konferencie Medzinárodnej organizácie

práce, ktorá sa už od roku 1919 vždy v letnom mesiaci v júni

stretáva, novelizovať  alebo  rušiť konvencie  Medzinárodnej

organizácie práce.

 

     V tejto súvislosti treba uviesť,  že za obdobie od roku

1919 počas normatívneho pôsobenia tejto svetovej organizácie

vývoj  v oblasti  vedy,  techniky,  v oblasti  spoločenských

vied, pracovného práva i sociálneho zabezpečenia je taký dy-

namický,  že revízia  jednotlivých  temer 18 desiatok noriem

Medzinárodnej organizácie práce je nevyhnutná.

 

     Treba tiež  uviesť, že aj  sociálni partneri Slovenskej

republiky, teda tak  odborári, zamestnávatelia i zástupcovia

vlády dva-tri roky predtým, v roku 1997 aktívne pracovali na

tvorbe novely Ústavy Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Vzhľadom na to, že ide o tzv. prezidentskú zmluvu, pre-

tože  je to  výsledok vlastne  Versaillskej mierovej  zmluvy

z roku 1919, je vlastne Medzinárodná organizácia práce zria-

dená  cez  prezidentskú  mierovú  zmluvu  víťazných mocností

s Nemeckom z tohto  obdobia. V tejto  súvislosti  navrhujeme

taký postup, ktorý  je v súlade aj s Ústavou  Slovenskej re-

publiky a článkom 36 Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Žiadam  vás o podporu pristúpenia  Slovenskej republiky

k ratifikácii doplnku Ústavy  Medzinárodnej organizácie prá-

ce.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi a  prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  určeného  spoločného  spravodajcu  výborov pána

poslanca Františka Šveca, aby informoval  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom,

či gestorský výbor svojím  uznesením odporúča, alebo neodpo-

rúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným doplnkom Ústa-

vy Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Švec.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu Výbo-

ru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci o výsledku  prerokovania návrhu vlády na vy-

slovenie súhlasu Národnej rady  Slovenskej republiky s rati-

fikáciou  doplnku  Ústavy  Medzinárodnej  organizácie práce,

ktorý Generálna konferencia  Medzinárodnej  organizácie prá-

ce prijala  na  svojom 85. zasadnutí  v Ženeve 19. júna 1997

v Listine o doplnení Ústavy Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2160 z 21. apríla 1998 pridelil  návrh  na  vyslovenie

súhlasu  Národnej rady  Slovenskej  republiky s ratifikáciou

doplnku Ústavy Medzinárodnej  organizácie práce, ktorý Gene-

rálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce prijala na

85. zasadnutí v Ženeve 19. júna 1997 v  Listine  o  doplnení

Ústavy Medzinárodnej organizácie práce na prerokovanie v le-

hote do 30. apríla 1998 Zahraničnému  výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky a Výboru  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci  ako gestorskému

výboru v lehote do 6. mája.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval  predložený  návrh  dňa 30. apríla 1998, vyslovil

s ním súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť s ratifikáciou doplnku Ústavy Medzinárodnej organi-

zácie práce súhlas.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  ako gestorský výbor prerokoval návrh

na  vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady Slovenskej republiky

s ratifikáciou doplnku, ktorý Generálna konferencia Medziná-

rodnej  organizácie práce  prijala  na  svojom 85. zasadnutí

v Ženeve 19. júna 1997 v Listine o doplnení  Ústavy Medziná-

rodnej organizácie práce dňa 6. mája 1998.

 

     Gestorský výbor  konštatoval, že obidva  výbory, ktorým

bol predložený návrh pridelený,  ho prerokovali v stanovenej

lehote, vyslovili s ním  súhlas a odporučili  Národnej  rade

Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústa-

vy Slovenskej republiky súhlas s ratifikáciou doplnku Ústavy

Medzinárodnej organizácie práce, ktorý Generálna konferencia

Medzinárodnej  organizácie  práce  prijala  na 85. zasadnutí

v Ženeve. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy v stanovenej lehote predložené neboli. Gestorský

výbor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslo-

venie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifiká-

ciou doplnku, ktorý  Generálna konferencia Medzinárodnej or-

ganizácie práce prijala na  svojom 85. zasadnutí, a odporúča

vysloviť s predloženým návrhom v treťom čítaní súhlas.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci prijal uznesenie číslo 462 z 12. mája

1998 k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej re-

publiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu

Národnej  rady Slovenskej  republiky s ratifikáciou  doplnku

Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, ktorý Generálna kon-

ferencia Medzinárodnej  organizácie práce prijala  na svojom

85. zasadnutí v Ženeve 19. júna 1997 o doplnení  Ústavy  Me-

dzinárodnej  organizácie  práce, v ktorom  schválil spoločnú

správu výborov a zároveň ma poveril predložením tohto návrhu.

 

     Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, o kto-

rom potom budeme hlasovať. Dovoľte mi, aby som ho prečítal.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s ra-

tifikáciou doplnku Ústavy  Medzinárodnej organizácie  práce,

ktorý Generálna  konferencia  Medzinárodnej organizácie prá-

ce  prijala  na  svojom 85. zasadnutí v Ženeve 19. júna 1997

v  Listine  o  doplnení   Ústavy  Medzinárodnej  organizácie

práce."

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  spoločnému  spravodajcovi  za  podanie  správy

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výbo-

rov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode  programu.  Písomne som  do  rozpravy nedostal

žiadnu prihlášku. Ústne sa  hlási pán poslanec Brocka. Hlási

sa niekto ešte? Ak nie, uzatváram možnosť ústneho podania do

rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Dámy a páni,

 

     neplánoval som  vystúpiť v rozprave k tomuto bodu prog-

ramu, ale keďže to na vás  dobre  pôsobí, keď hlasujem s va-

mi, dovoľte  mi, aby som  sa vyjadril, že  budem hlasovať za

vyjadrenie súhlasu  Národnej rady s ratifikáciou doplnku Ús-

tavy Medzinárodnej  organizácie práce. Ale  chcem povedať aj

niečo iné.

 

     Dámy a páni, v bode, ktorý  sme  prerokúvali pred chví-

ľou,  som nespochybňoval  pestúnsku starostlivosť, pochválil

som  ten návrh  zákona.  Pán  minister veľmi  demagogicky mi

vkladal do úst reči, ktoré  som nepovedal. Vyjadroval som sa

k účinnosti návrhu  zákona. Ak ste  si ho prelistovali,  tak

tam nájdete to, čo som povedal. Na to pán minister vecne ne-

reagoval. Hovoril som to veľmi mierne.

 

     Pán minister, to nie je mimo veci. Pán minister, vy ste

nemali tú silu presadiť ten návrh zákona od 1. 7. a zavádza-

te tu poslaneckú snemovňu, a preto ste aj týmto svojím počí-

naním navyše vyrobili prácu  aj svojim pracovníkom na minis-

terstve.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Teda vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Chce sa vyjadriť pán minister? Nie. Ďakujem pánu minis-

trovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 záko-

na o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tom-

to návrhu vlády.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uviedol hla-

sovanie.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Odporúčam,  aby sme  hlasovali o návrhu  uznesenia, ako

som ho prečítal a je v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návr-

hu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa

článku 86 písm. e) vyslovuje  súhlas s ratifikáciou  doplnku

Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, ktorý Generálna kon-

ferencia Medzinárodnej  organizácie práce prijala  na svojom

85. zasadnutí  v  Ženeve 19. júna 1997 v Listine  o doplnení

Ústavy Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 277/1994 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 909 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 909a.

 

     Vládny  návrh  zákona  odôvodní  minister zdravotníctva

Slovenskej republiky pán Ľubomír Javorský.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

 

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podmienky  poskytovania zdravotnej  starostlivosti, jej

organizácia, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb

pri jej poskytovaní  sú  ustanovené  zákonom  Národnej  rady

Slovenskej  republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej sta-

rostlivosti. Od 1. januára 1995, keď  tento  zákon nadobudol

účinnosť, skúsenosti z jeho aplikácie v praxi v procese pre-

biehajúcej transformácie zdravotníctva  si vyžadujú niektoré

zmeny. Tieto  zmeny spočívajú  nielen v spresneniach niekto-

rých ustanovení,  ale aj v zakotvení  nových, dosiaľ  právne

neupravených  okruhov súvisiacich s poskytovaním  zdravotnej

starostlivosti.

 

     Nové ustanovenia o zdravotnej  dokumentácii  riešia po-

vinnosť štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení viesť

zdravotnú  dokumentáciu v rozsahu a spôsobom  určeným minis-

terstvom zdravotníctva. Novo sa upravuje spôsob poskytovania

údajov zo  zdravotnej dokumentácie. Upravuje  sa tiež dosiaľ

neriešený postup odovzdávania zdravotnej dokumentácie po zá-

niku alebo zrušení zdravotníckeho zariadenia novému poskyto-

vateľovi zdravotnej starostlivosti prostredníctvom okresného

štátneho lekára, ktorému tiež z návrhu zákona vyplýva povin-

nosť vyhlásiť  konkurzné konanie na  obsadenie voľného zdra-

votníckeho obvodu.

 

     Návrh rozširuje druhy  zdravotníckych zariadení, pričom

taxatívne určuje  zriaďovateľskú funkciu voči  štátnym zdra-

votníckym zariadeniam, ktorú podľa jednotlivých druhov zdra-

votníckych  zariadení  vykonáva  ministerstvo  zdravotníctva

alebo krajský úrad. Zavádza sa inštitút ošetrovateľskej sta-

rostlivosti ako  súčasti  primárnej, sekundárnej a následnej

zdravotnej starostlivosti. Zakotvuje  sa povinnosť vykonávať

lekársku  službu prvej  pomoci. Novo  sa upravujú povinnosti

štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení tak, že tieto

sú  povinné  vopred  informovať  pacienta o rozsahu, druhu a

podmienkach ním poskytovanej  zdravotnej starostlivosti, ako

aj o skutočnosti, či sú v zmluvnom  vzťahu so zdravotnou po-

isťovňou, v ktorej je pacient poistený.

 

     Zavádza  sa aj  povinnosť označiť  na vhodnom  podklade

a v štátnom  jazyku  uviesť druh  zdravotníckeho  zariadenia,

jeho  odborné  zameranie a predmet  činnosti. Na  viditeľnom

mieste uviesť ordinačné  hodiny, pri uzavretí zdravotníckeho

zariadenia  zabezpečiť oznámenie  prerušenia a ukončenia po-

skytovania zdravotnej  starostlivosti, zabezpečiť zastupova-

nie  počas dočasnej  neprítomnosti, vydať  pacientovi doklad

o výške  úhrady s uvedením  rozsahu  poskytnutia  zdravotnej

starostlivosti a spracovať a okresnému úradu predkladať úda-

je  v  rozsahu  určenom  Ústavom  zdravotníckych  informácií

a štatistiky. V súvislosti s uložením povinnosti sú navrhnu-

té  aj sankčné  opatrenia vo  finančnej rovine.  Osobitne sa

rieši  zabezpečovanie  kvality poskytovanej  zdravotnej sta-

rostlivosti zdravotníckymi  zariadeniami, a to tak, že tieto

sú  povinné  podrobiť  sa  periodickému posudzovaniu kvality

poskytovanej  zdravotnej  starostlivosti  oproti  stanoveným

pravidlám,  pod čím  sa rozumie  podrobenie sa akreditačnému

procesu.

 

     Nové je aj ustanovenie  upravujúce kompetencie na vydá-

vanie povolení na neštátne zdravotnícke zariadenia minister-

stvom zdravotníctva a krajskými  úradmi. V tomto  ustanovení

sa tiež zakotvuje, že fyzická  osoba môže na základe povole-

nia poskytovať len takú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má

odbornú spôsobilosť.

 

 

 

     Ďalšou otázkou, ktorá nebola doteraz upravená, je otáz-

ka klonovania  ľudí, v ktorej sme  aplikovali postoj prijatý

Radou Európy.

 

     Podstatnú zmenu oproti platnému právnemu stavu predsta-

vuje navrhovaná  zmena v časti týkajúcej  sa prírodných lie-

čebných  kúpeľov a prírodných  minerálnych a stolových  vôd.

Zabezpečuje  ochranu  zdrojov a stanovuje  zásady bezpečného

využívania právnickými a fyzickými osobami, pričom ustanovu-

je sankčné opatrenia za ich porušenie.

 

     V návrhu sa ukladá  orgánom štátnej správy viesť regis-

ter zdravotníckych  zariadení na svojom  spádovom území, ako

aj poskytovať  vybrané informácie Ústavu  zdravotníckych in-

formácií a štatistiky. Rovnako aj  Ústav  zdravotníckych in-

formácií a štatistiky dostáva povinnosť poskytovať spracova-

né informácie podľa potreby  orgánov štátnej správy na úseku

zdravotníctva.

 

     Predloženým návrhom sa zakotvuje ukladanie pokút za po-

rušenie  povinností uložených  týmto zákonom  štátnemu i ne-

štátnemu zdravotníckemu zariadeniu,  upravujú sa kompetencie

ministerstva  zdravotníctva,  spresňuje  sa  výkon  miestnej

štátnej správy  na úseku poskytovania  zdravotnej starostli-

vosti, dopĺňa  sa postup pri odvolaní  proti rozhodnutiu ne-

štátneho zdravotníckeho  zariadenia a spresňuje sa zriaďova-

nie znaleckých komisií.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem

si vás požiadať o podporu tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov po-

slankyni pani  Marte  Aibekovej a prosím ju, aby  podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku informovala Národnú radu

o výsledku  rokovania o tomto  vládnom  návrhu  zákona a aby

odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesla spoločnú správu výborov

Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní vládneho

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej sta-

rostlivosti v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky uznesením číslo 1014

z 26. marca 1998 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej  starostlivosti v znení

neskorších predpisov (tlač 909), v prvom čítaní rozhodla, že

podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky prerokuje  uvedený materiál v dru-

hom čítaní a prideľuje vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1

citovaného  zákona na  prerokovanie piatim  výborom Národnej

rady Slovenskej  republiky, a to: Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, Výboru  Národnej rady pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru

Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady

pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 6. mája 1998 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

 

     Vládny  návrh  zákona  (tlač 909)  odporúčali  schváliť

s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi výbory Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktoré  ho  prerokovali, a to Ústavno-

právny výbor Národnej rady,  Výbor Národnej rady pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor  Národnej rady

pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej ra-

dy pre obranu a bezpečnosť a Výbor  Národnej  rady pre zdra-

votníctvo a sociálne veci.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom III spoločnej  správy vyplývajú pozmeňu-

júce a doplňujúce návrhy uvedené  pod bodmi 1 až 74. Gestor-

ský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uz-

neseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovis-

ku gestorského výboru odporúča  Národnej rade Slovenskej re-

publiky  vládny  návrh  zákona (tlač 909) schváliť.  Súčasne

gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch  takto: En bloc odporúča  schváliť body 1 až

8, 10, 12 až  17, 20, 22, 25, 26, 28, 32,  33, 35 až 38, 40,

41, 43, 44, 46 až 49, 51 až  55, 57 až 61, 63, 64, 66 až 74.

En bloc neodporúča  schváliť body 9, 11, 18, 19, 21, 23, 24,

27, 29, 30, 31, 34, 39, 42, 45, 50, 56, 62, 65.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky o prerokovaní  vládneho  návrhu zákona (tlač

909) bola  schválená uznesením Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci číslo 461

z 15. mája 1998.

 

     To by bola kompletne prednesená spoločná správa výborov.

 

     Môžete, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani  poslankyni Aibekovej a prosím ju, aby za-

ujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode programu.  Do rozpravy  sú písomne  prihlásení

traja páni poslanci. Ako prvý je prihlásený pán Gaľa.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 277/1994

Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Na Slovensku  od roku 1990 prebieha s menším  či väčším

úspechom  transformácia  zdravotníctva.  Jej  cieľom mal byť

zdravotnícky systém založený na princípe koexistencie a rov-

nosti štátneho a súkromného výkonu praxe, systém na princípe

súťaže, v ktorej lepší a poctivejší  vyhráva. V konečnom dô-

sledku  kardinálnym cieľom bolo zlepšenie  úrovne zdravotnej

starostlivosti o občana.

 

     Zmeny, ktoré obsahuje predmetný návrh predložený Minis-

terstvom  zdravotníctva   Slovenskej  republiky,  radikálnym

spôsobom menia  pôvodné predstavy. Liberálny  model sa snaží

byť nahradený systémom zdravotníctva založeným na centrálnom

riadení  s  výraznou  ingerenciou  štátnej  správy. Právomoc

krajských úradov mnohonásobne  podľa návrhu prevyšuje právo-

moci bývalých odborov  zdravotníctva krajských národných vý-

borov.

 

     Do procesu tvorby na začiatku boli formálne prizvané aj

mimovládne zdravotnícke organizácie, ich pripomienky sa však

prakticky neakceptovali. Podľa § 74a návrhu  spravuje Minis-

terstvo  zdravotníctva Slovenskej  republiky len  veľmi malý

počet štátnych zdravotníckych zariadení, a na to sme už upo-

zorňovali v minulosti, a väčšinu  kompetencií  návrh prenáša

na  krajských a okresných  lekárov. Nakoľko  však  okresní a

krajskí  štátni  lekári   patria  do  právomoci  okresných a

krajských úradov a tieto  spadajú  pod  gesciu  Ministerstva

vnútra Slovenskej  republiky, vzniká oprávnená  obava, že sa

ministerstvo zdravotníctva zbavuje  možnosti riadiť zdravot-

níctvo v krajoch.  Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

ktoré  je zo  zákona  zodpovedné  za výkon  miestnej štátnej

správy na úseku zdravotníctva,  však nemá žiaden odborný po-

tenciál ani záruku v takejto dôležitej úlohe.

 

     Základným rozporom  návrhu je skutočnosť,  že na jednom

mieste  zákon  garantuje  občanovi  slobodnú voľbu  lekára a

zdravotníckeho  zariadenia a na druhom  mieste definuje sieť

zdravotníckych zariadení na princípe  normatívov. V praxi to

bude  znamenať, že v každom  okrese  bude  do siete zaradený

presne definovaný  počet lekárov, ak si  však týchto lekárov

nikto  slobodne  nezvolí,  tak  tam  budú  zbytoční. Naopak,

v inom regióne môže dôjsť k situácii, že lekári  nebudú môcť

zvládnuť  nával  práce,  lebo  si  ich  slobodne zvolí oveľa

väčšie množstvo pacientov.

 

     V § 28 ods. 2 návrh odoberá právo neštátnym zdravotníc-

kym zariadeniam, ktoré neboli  zaradené do siete zdravotníc-

kych  zariadení,  uzatvárať  zmluvné  vzťahy  s poisťovňami.

Zdravotnícke zariadenia zaradené do siete zdravotníckych za-

riadení  sa týmto  dostávajú do  monopolného postavenia  pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti  pre poistencov formou

možnosti  zmlúv s poisťovňami.  Občan  má  podľa § 40 Ústavy

Slovenskej republiky právo  na základe zdravotného poistenia

na bezplatnú  zdravotnú  starostlivosť a na zdravotnícke po-

môcky za  podmienok, ktoré ustanoví  zákon. Ak podľa  zákona

číslo 273 Zb.  sú  všetci  občania povinne  poistení, všetci

platia  poistné a majú  právo  slobodne si  zvoliť lekára či

zdravotnícke  zariadenie, bude  ich právo  dotknuté, ak budú

musieť v neštátnom zariadení  nezaradenom do siete platiť za

potrebnú zdravotnú starostlivosť.

 

     Neracionálna je aj požiadavka vyplývajúca z § 76 ods. 2

návrhu na vyhlásenie výberového konania na obsadenie voľného

zdravotníckeho  obvodu  neštátnym  zdravotníckym zariadením,

nakoľko neštátne  zdravotnícke zariadenie pred  udelením li-

cencie musí mať najprv pridelený  obvod - miesto výkonu čin-

nosti  atď. Ak  neexistujúce zdravotnícke  zariadenie by  sa

predsa uchádzalo  vo výberovom  konaní o voľný  obvod, resp.

zariadenie, ťažko  by mohlo dokázať  svoju odbornú schopnosť

v objektívnom výberovom konaní.  Nehľadiac na skutočnosť, že

majetok uprázdneného zdravotníckeho zariadenia nie je majet-

kom štátneho, v tomto prípade krajského lekára.

 

     V mene všetkých  nevládnych zdravotníckych organizácií,

ktoré sa, ako som hovoril v úvode, zúčastnili  na spoločných

rokovaniach o návrhu, žiadam zaradiť do § 16 formuláciu, ci-

tujem: "Zdravotnícka dokumentácia je majetkom zdravotníckeho

zariadenia." Tento  návrh  je obsahom  pozmeňujúcich návrhov

MUDr. Ferka a doc. Šagáta,  takže nepodám to ako osobný "po-

zmeňovák", ale  bude v týchto  pozmeňujúcich návrhoch, ktoré

vzídu z rozpravy.

 

     Štátne aj neštátne  zdravotnícke zariadenia predsa tvo-

ria dokumentáciu z vlastných  materiálnych a duchovných pro-

striedkov v procese  liečenia.  Za  dokumentáciu  nesú  plnú

právnu zodpovednosť - pozri  príslušné  paragrafy. Z pohľadu

doby premlčania sú nedbalostné trestné činy proti poškodeniu

zdravia  nepremlčateľné. Znamená to,  že k súdnemu sporu mô-

že  dôjsť po podstatne  dlhšom  čase, ako  je uvedené v § 16

ods. 3. Ak by platilo  ustanovenie § 16 v návrhu 4, potom by

sa nemohlo zdravotnícke  zariadenie, resp. lekár brániť pred

súdom,  nakoľko  nový  držiteľ  dokumentácie  nie je viazaný

žiadnym dodatkom  zmluvy, aby chránil  dokumentáciu bývalého

majiteľa.

 

     Kolegyne,  kolegovia, keďže  ide o mimoriadne  dôležitý

zákon,  ktorý si  robí ambície  ovplyvniť úroveň  zdravotnej

starostlivosti  na dlhé  obdobie, dovoľujem  si požiadať po-

slancov Národnej  rady o odloženie  prerokúvania predmetného

zákona,  pretože  doteraz  nebola  prakticky žiadna diskusia

k uvedenému návrhu. Žiadal by som ministerstvo o širokú dis-

kusiu odbornej  i laickej  verejnosti a verím, že  sa podarí

vytvoriť lepší návrh. Táto  požiadavka je aj časťou požiada-

viek práve prebiehajúcich  protestných zhromaždení na úrovni

krajov za ukončenie krízy v zdravotníctve, a preto  som pre-

svedčený, že tento návrh budete rešpektovať.

 

     Ďakujem za slovo.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šagát z Čierneho Balogu.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi niekoľko poznámok k navrhovanej novele záko-

na číslo 277 o zdravotnej  starostlivosti. Pripájam sa k to-

mu, čo uviedol pán poslanec Gaľa, že duch toho zákona a sme-

rovanie, ako chceme vybudovať zdravotnú starostlivosť, ktorú

vymedzuje tento  zákon, sa významne  zmenili. Nastupuje opäť

centrálny model riadenia  zdravotnej starostlivosti. Poviete

si, poznáme modely v zahraničí, kde existujú  centrálne ria-

dené zdravotné systémy a fungujú lepšie, ako bol náš predtým

konštituovaný centrálny systém  riadenia zdravotnej starost-

livosti pred rokom 1989. Áno, iste, máte pravdu, existujú aj

centrálne modely, bojím sa však, že týmto zákonom  táto cen-

tralizácia  nezlepší organizáciu,  fungovanie a poskytovanie

zdravotnej starostlivosti.

 

     V našich  podmienkach sme centrálny model  mali a mnohé

dnešné ustanovenia tohto zákona  nás vracajú prakticky v ne-

zmenenej forme  do centrálneho riadenia. Ani  len nové prvky

do centrálneho  riadenia sme  nedali s výnimkou toho,  že tu

existujú neštátne zdravotnícke zariadenia. Ale, by som pove-

dal veľmi otvorene, to je váš model, dnes si ho viete presa-

diť, berieme  to ako fakt.  Uvidíte, že  nedôjde k zlepšeniu

a bude sa musieť v budúcnosti  opäť prikročiť k novele tohto

zákona, a som  presvedčený, že opäť  zvíťazia myšlienky kon-

trolovaného trhu, konkurencie, pretože, žiaľbohu, tieto prv-

ky  sa tu  neobjavujú, ba  naopak, tie,  čo sa naštartovali,

zo zákona zmizli.

 

     Čo je  rozdiel od centrálneho  modelu v zdravotnej sta-

rostlivosti, ktorý tu bol, je to, ako už uviedol aj poslanec

Gaľa, že kompetencie ministerstva zdravotníctva sa podstatne

znižujú. Priamo riadenie rezortu klesá na veľmi zúžený okruh

zdravotníckych zariadení. Neviem, ako  sa to v praxi odrazí,

skôr to vzbudzuje obavy, že to bude opäť o niečo horšie.

 

     Samozrejme, opäť hovorím, filozofiu máte  svoju - cent-

rálneho riadenia, centrálnej  stavby zdravotníckeho systému.

Prosím, ale bolo treba v tomto zákone predsa len reagovať na

meniace sa situácie. Napríklad  veľmi mizerne je tu rozobra-

né fungovanie ošetrovateľskej  starostlivosti, jej organizá-

cia a tento zákon sa tomu  venuje veľmi, veľmi  skromne. Nie

je opäť jasne doriešená tvorba  siete a tie pozitívne prvky,

ktoré tam  boli pri tvorbe  siete. Ďalej možnosti  uzatvárať

alebo neuzatvárať  zmluvy so zdravotnými  poisťovňami nie sú

riešené tak, aby boli na prospech.

 

     Prihováram sa  preto, samozrejme, pretože  koncepčne je

to niečo odlišné, za procedurálny návrh, ktorý predložil pán

poslanec Gaľa, aby sme tento zákon vrátili na prepracovanie,

aby tu  skutočne bola široká diskusia.  Pri mnohých zákonoch

sme doteraz upozorňovali, že  zákony sú zlé, že legislatívne

normy sú zlé, vždy ste si to schválili a pozrite sa, kde sme

sa v zdravotnej  starostlivosti dostali. Je evidentné, že sa

zhoršila, nielenže sa zhoršila kvalita a dostupnosť, ale mi-

moriadne sa zhoršili vzťahy medzi poskytovateľmi, pacientmi,

platičmi poistného, zdravotnými poisťovňami. Povedal by som,

že dnes toto napätie a tento  nepokoj, táto zlá, nepriaznivá

situácia kulminuje. Napriek  našim mnohým upozorneniam nikdy

ste neprijali dobre  mienenú odbornú argumentáciu, neurobíte

to  ani teraz,  je  to  škoda. Následky,  samozrejme, budeme

niesť všetci.

 

     Všetci sme sa spoločne podieľali na tomto marazme, kto-

rý  tu dnes  je. A preto sa  znovu  prihováram a vraciam  sa

k tej širokej diskusii, vraciam sa k otázke pripomienkovania

zákonov profesijnými a stavovskými  organizáciami, mimovlád-

nymi organizáciami. Poznáte veľmi dobre genézu tohto zákona,

ktorý mal asi 8 alebo 9 variantov, ktoré vždy pripomienkova-

la Slovenská lekárska  komora a iné inštitúcie mimo rezortu.

Žiaľ,  ich konštatovania  sú také,  že veľmi  málo prvkov sa

dostalo do  zákona, veľmi málo sa títo ľudia  nechali počuť.

Ale uvidíte,  aj pani poslankyňa Aibeková  určite bude hovo-

riť, aký bol priestor, ale nepochybne o tom bude hovoriť pán

minister, aký priestor sa  poskytol, ako sa zapracovali pri-

pomienky a podobne.

 

     Žiaľbohu, či už to bolo v zákone číslo 273 o zdravotnom

poistení, či už to bolo v zákone o Liečebnom  poriadku, kto-

rý, keď sme prijímali, upozorňovali  sme vás, že v tejto po-

dobe to nebudeme vedieť  zaplatiť, suverénne ste to odhlaso-

vali a suverénne to urobíte aj dnes. Máte na to, samozrejme,

dostatok síl a dostatok poslancov.

 

     Dovoľte mi,  aby som uviedol  ešte niekoľko takých  de-

tailnejších  poznámok.  Predovšetkým,  keď si  pozriete § 4,

tento  paragraf prebral  ešte  zo  zákona  číslo 20/1966 Zb.

a potom aj z prvého  zákona  číslo 277 tú nešťastnú formulá-

ciu, ktorú sme tam aj  my  skutočne v roku 1994 použili, ale

už si  myslím, že dnes,  po ďalších štyroch  rokoch, sa mala

vynechať, a to je formulácia, ktorá  zaväzuje  zo zákona za-

bezpečiť zdravotnú  starostlivosť na úrovni  súčasne dostup-

ných  poznatkov. To,  verte mi,   nie je  možné, to  sa nedá

v žiadnom systéme zabezpečiť, pretože poznanie predbieha ap-

likáciu v praxi. Toto len  vytvára priestor pre mnohé budúce

spory právnikov, ktorí, keď sa vyriešia hospodárske a majet-

kovoprávne spory a bude  väčšia kapacita právnikov, budú ča-

kať  pred nemocnicami a hľadať  nespokojných  pacientov, aby

mohli vysúdiť nejaké peniaze, tak ako to vidíme v iných kra-

jinách. Tento paragraf, ak sa nezmení, bude slúžiť ako jeden

z dôvodov,  aby  spochybnil  lege  artis  postup pracovníkov

v zdravotníctve. Je  to  tam, myslím  si, že v budúcnosti to

odstránime, samozrejme, spoločne.

 

     Veľmi dôležitou vecou je skutočne otázka zdravotnej do-

kumentácie. Viem, že ste rozhodnutí  to prijať v tejto podo-

be, v akej je. Predsa  vás len  chcem  poprosiť, aby ste  to

zvážili. Je mi  ľúto, že pán minister ako  lekár zastáva inú

koncepciu. Zdravotná dokumentácia by mala byť majetkom zdra-

votníckeho zariadenia, tak ako je  to doteraz, a vôbec nejde

o to, že  by sa predávala za  päť korún, ako to  hovorili vo

výbore  právnici z ministerstva  zdravotníctva.  Nejde vôbec

o to. Táto zdravotná dokumentácia  by sa mala uchovávať, tak

ako sme navrhli.  A som rád, že sa  prijal pozmeňujúci návrh

na 50 rokov. Je skutočne dôležité, aby sa zdravotná dokumen-

tácia  uchovala u toho, kto  poskytuje  zdravotnú starostli-

vosť, pretože z doterajšej praxe vieme, že mnohé forézne ve-

ci sa  potom riešia úplne  inak, keď dokumentácia  je niekde

inde, ako pri odovzdávaní. To  je ako dnes pri vzniku esero-

čiek, dcér základnej spoločnosti.  Potom už nikto nevie, kam

sa preliali tie  peniaze. A to isté sa  stane postupne aj so

zdravotnou dokumentáciou, že nikto nebude vedieť, kto ako ju

odovzdal, pretože poznáme, ako bežia tieto veci v praxi, po-

kiaľ by sa  to takto uvoľnilo. Keďže vo  výbore neprešli po-

zmeňujúce návrhy v tomto zmysle, dovolím si predložiť pozme-

ňujúce návrhy tak, aby tomu tak bolo.

 

     Škoda, a neviem presne, prečo v § 23 sa vypustí odsek 2

v bode 18 návrhu,  ktorý  hovorí o tom, ako  sa  tvorí  sieť

zdravotníckych zariadení. Bolo to  podľa mňa dobré ustanove-

nie preto, lebo pri tvorbe siete zdravotníckych zariadení sa

vychádzalo okrem iného zo spolupráce so samosprávou, štátnou

správou a zo  spolupráce s profesijnými  organizáciami. Dnes

je tvorba siete  zúžená len na štátny sektor,  čo si myslím,

že nie je správne. Sieť by  sa mala tvoriť podľa potrieb re-

giónu, podľa  potrieb občana ušiť  sieť každému regiónu  ako

oblek. Ak to bude len od zelených stolov či už ministerských

úradníkov,  alebo  okresných,  krajských  úradov,  bojím  sa

a myslím si,  že opodstatnene, že to  bude sieť deformovaná,

nie vždy taká, aby zodpovedala potrebám.

 

     Tiež by som sa rád opýtal, prečo sa v § 24 vynechal od-

sek 2 pôvodného zákona. To sa  rieši v bode 19. V tomto bode

boli určené štandardy a minimálne materiálno-technické vyba-

venie zdravotníckych zariadení. Predsa si len myslím, že ur-

čité tieto štandardy predovšetkým  pre vznik či už štátnych,

ale hlavne neštátnych zdravotníckych zariadení by mali byť.

 

     A k sieti sa ešte vrátim. Viete, že sme vo výbore navr-

hovali,  aby ministerstvo  zdravotníctva túto  sieť vydávalo

určitou záväznou právnou normou. Neprijali ste to, žiaľbohu,

a iste  viete,  že,  ministerstvo  zdravotníctva dnes vydalo

sieť len ako smernicu, ktorá dopĺňa nie zákon číslo 277, te-

da  zdravotnícky zákon,  ale zákon  číslo 222.  To je zákon,

ktorý reguluje štátnu správu. A treba povedať, žiaľbohu, pán

minister,  že ste  tam uviedli  aj zdravotnícke  zariadenia,

ktoré  nepatria do  rezortu ministerstva  vnútra, ktoré táto

smernica  usmerňuje, a je to teda  poriadny guláš, ktorý ne-

viem,  ako mohol  vôbec vzniknúť.  Mám ho.  Má krásny zelený

obal. To je asi najväčší  prínos toho. Teda škoda, ale možno

budete vedieť odpovedať, prečo tam vypadli tie štandardy.

 

     Len  aby som  nezabudol, v dôvodovej  správe  ste okrem

iného uvádzali,  že okresný alebo krajský  štátny lekár bude

vypisovať - už si nepamätám, ako ste hovorili - výberové ko-

nanie na voľné miesto. Ja  som si  prezrel ten zákon, nejako

som to tam nenašiel, neviem, či  mi to vypadlo, alebo či mám

takú  verziu, v ktorej to nie  je. Ale môžem sa  mýliť, teda

keby ste boli taký láskavý to vysvetliť.

 

     Ešte by  som chcel upozorniť na  jednu pomerne dôležitú

vec. V paragrafe, ktorý  hovorí o povinnosti  zdravotníckych

zariadení v odseku 2, ktorý  hovorí, aké majú povinnosti ne-

štátne zariadenia, vypadla textácia z minulého zákona, ktorá

hovorila, že neštátne zdravotnícke zariadenia môžu vykonávať

len taký  druh zdravotníckych služieb a v takom  rozsahu, na

ktoré majú povolenie.  To vypadlo. Povedal by som,  že to je

veľmi  dôležité,  pretože,  keď  vydávam  povolenie, neviem,

akých tam mám  odborníkov, a keď to  explicitne v zákone po-

viem, tak potom nemôže dôjsť k tomu, aby sme nevedeli presne

zo zákona zregulovať  rozsah a typ toho výkonu.

 

     Čo je škoda, že tento zákon skutočne len okrajovo rieši

jedným  paragrafom, a  to by  som bol  očakával, pretože, ak

dnes reagujeme týmto zákonom  na zmenenú situáciu v zdravot-

níctve, očakával by som, že bude predovšetkým riešiť, v akej

kvalite sa poskytuje. Je lepšia,  je horšia? A kontrola kva-

lity, to by mal byť kontinuálny proces. Tomuto sa venuje len

jeden  paragraf v piatich riadkoch. Keď  sme chceli, aby tam

bola tá koncovka všeobecného záväzného predpisu, ktorý by to

ďalej rozvíjal, žiaľbohu, sme  neuspeli. Tak hovorí spoločná

správa.

 

     Dovoľte mi, aby som  predniesol svoje pozmeňujúce návr-

hy, ktoré  ste mali rozdané,  veľmi krátko ich  okomentujem.

Niektoré som už komentoval v doterajšom vystúpení.

 

     Dovolil  som  si s kolegami  predniesť 15 pozmeňujúcich

návrhov. Niektoré budú kolidovať s pozmeňujúcimi návrhmi pá-

na  poslanca  Ferka.  Keby  náhodou  kolidovali so spoločnou

správou,  potom by  som prosil  pani spoločnú spravodajkyňu,

aby to usmernila pri hlasovaní.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh je o zdravotnej dokumentácii, že

je majetkom zdravotníckeho zariadenia, druhý hovorí o povin-

nosti vykonávať službu prvej  pomoci, v treťom  je navrhnuté

uviesť ordinačné  hodiny na viditeľnom mieste.  Je tam zmena

aj v spoločnej  správe, treba ju  len vyadjustovať. Tiež som

trošku očakával z toho  dlhodobého  vývoja,  tu bude so mnou

pravdepodobne súhlasiť aj pani  doktorka Sudeková, že ak sme

išli do  fungovania neštátnych lekárov, tak  by sme mali ísť

pravdepodobne do  variantu, že neštátni  lekári by mali  po-

stupne preberať zdravotnú  starostlivosť 24 hodín denne, ako

je to inde. Stále to suplujeme  tým, že štát si berie povin-

nosť  robiť lekársku  službu prvej  pomoci, čo,  samozrejme,

prináša rôzne problémy, a tým by sme vôbec nepotrebovali vy-

medzovať pracovný čas, pretože  pokiaľ zo zákona má poskyto-

vať komplexnú 24-hodinovú službu, potom  by  bolo na  úrovni

týchto lekárov sa dohodnúť, ako si ju zabezpečia.

 

     Vo vyspelých systémoch sa  to takýmto spôsobom nerieši,

ale je  to opäť otázka  diskusie, pretože, aby  sme lekárovi

určovali ordinačné hodiny, viete,  že to neovplyvňuje kvali-

tu, maximálne dĺžku pracovného času,  ale o kvalite to neho-

vorí.

 

     Potom si dovolím dať pozmeňujúci  návrh v bode číslo 4,

kde chceme,  aby to bolo po  vyjadrení stavovských organizá-

cií. Tie  znalecké komisie, ktoré tam  nie sú dobre riešené,

si dovolím zmeniť  bodmi 5 a 6. V bode 6 je práve to ustano-

venie, aby  organizáciu a spôsob  posudzovania kvality zdra-

votnej  starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach ustano-

vil všeobecne  záväzný právny predpis  ministerstva zdravot-

níctva. Tento návrh vo výbore nebol prijatý, preto som si ho

dovolil predložiť.

 

     Bod 7 hovorí o § 23 ods. 3, ktorého  znenie navrhujeme,

aby zdravotnícke  zariadenia boli zaradené  do siete, a opäť

podľa osobitných  predpisov, to znamená, že  sieť by  nemala

byť potom  len smernicou, ktorá sa  týka zákona ministerstva

vnútra, ale  zákona, ktorý sa  týka ministerstva zdravotníc-

tva.

 

     V pozmeňujúcom návrhu číslo 8 odporúčam vypustiť ods. 4

§ 16. To sa viaže  na zdravotnú dokumentáciu. V pozmeňujúcom

návrhu 9 opäť v intencii, že  zdravotná  dokumentácia je ma-

jetkom zdravotníckeho zariadenia, navrhujem dopísať, doplniť

slovo "výpis".  Teda výpis o zdravotnej  dokumentácii je po-

vinný poskytnúť atď., nie zdravotnú dokumentáciu. V desiatom

pozmeňujúcom  návrhu  odporúčam, aby  bol ponechaný  odsek 2

§ 23, ktorý hovorí o sieti. Ten ale trošku koliduje s pozme-

ňujúcim  návrhom, ktorý  je  uvedený v spoločnej  správe ako

číslo 12. Pozmeňujúci  návrh  číslo 11 hovorí o tom, aby tam

zostal pôvodný odsek 2 § 24 o štandardoch.

 

     Veľmi by som  vás chcel poprosiť, a to  aj vás, pán mi-

nister, napriek kritike, ktorú som tu uviedol, by bolo veľmi

dobré, keby ste  boli taký  láskavý - v § 32 ods. 3 písm. d)

sa hovorí o tom, že aby sa mohlo otvoriť nejaké neštátne za-

riadenie, musí  byť posudok okresného  hygienika. Povedal by

som, že to  je veľmi slabé, bolo by potrebné  kladné záväzné

stanovisko. Viete, že aj v minulosti sa mnohé  veci spúšťali

a neboli úplne v súlade s hygienickými normami. Takže v tom-

to by som napríklad posilnil vplyv štátu. Je to v bode 12.

 

     Bod 13 - to  je  spresnenie,  že v § 37 ods. 2 písm. a)

znie: "poskytovať zdravotnú starostlivosť len takého druhu a

v takom rozsahu, na ktoré má vydané povolenie".

 

     A posledné  dva návrhy. Skutočne vás chcem  veľmi pekne

poprosiť, pán minister, aby ste súhlasne prikývli pri schva-

ľovaní bodu 14, pretože zdravotníckemu neštátnemu zariadeniu

ustanovujete v § 36 ods. 2 písm. d), aby dával rovnaké údaje

o svojej  činnosti okresnému  úradu ako  Štatistickému úradu

zdravotnej štatistiky. No to je úplne zbytočné, pretože kaž-

dý okresný alebo krajský úrad  každý rok môže získať štatis-

tickú ročenku,  kde má všetky údaje  nielen o svojom okrese,

ale aj celoslovenské, a môže si to porovnávať. To je zbytoč-

né zdvojenie. Nevidím tam skutočne žiadne ratio.

 

     Posledný bod 15, i keď  sme v priebehu rokovania výboru

upravili  jednu  časť, ktorá  hovorila o príjmoch z pokút do

Štátneho fondu zdravia, to ste prijali, tiež vás chcem veľmi

pekne poprosiť, aby  ešte aj v časti, kde  sa hovorí o úhra-

dách za čerpanie zdrojov, tieto  výnosy išli nie tak, ako je

v zákone - spolovice  do  štátneho  rozpočtu a spolovice  do

Štátneho fondu zdravia, ale aby celá úhrada išla do Štátneho

fondu zdravia. To je posledný bod.

 

     Keď potom pani spoločná  spravodajkyňa pozrie tie návr-

hy, som  pripravený,  že by  sme sa  mohli dohodnúť. O tých,

ktoré budete  zamietať, hlasovať en bloc,  že ich zamietate,

a eventuálne, ak  by ste zvážili,  že niektorý by  sa predsa

mohol prijať,  hlasovať o ňom  jednotlivo. Inak by  som túto

snemovňu zbytočne nezaťažoval.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Využijem právo spoločnej  spravodajkyne, aby som zarea-

govala na predrečníkov.

 

     Je mi  ľúto, že kým pán  poslanec Gaľa dal procedurálny

návrh na vrátenie, ale nedával pozmeňujúce návrhy, čo pokla-

dám z jeho strany za seriózne, keď  niečo  chcem vrátiť, tak

nebudem  tu predkladať  návrhy, tak  pán poslanec  Šagát dal

tiež  procedurálny návrh  na vrátenie  zákona, napriek  tomu

predložil 15 pozmeňujúcich návrhov. Je  mi veľmi ľúto, že si

nepozrel ani spoločnú správu. Naozaj pozmeňujúce návrhy, tak

ako ich  predkladal  vo výbore, ich predkladá aj  tu, pritom

mnohé z týchto návrhov sú zapracované v spoločnej správe. Je

to bod 2, je to bod 3, bod 4 je  bezpredmetný,  pretože  nie

každý je členom stavovskej organizácie, a prečo by sa ku mne

mala  vyjadrovať napríklad  Komora psychológov,  keď nie som

jej členkou.  To by som  teda  nesúhlasila s takýmto znením.

Takže to je  nad rámec  zákona. Bod 5 je v spoločnej správe,

bod 7 je v spoločnej  správe, bod 10 je v spoločnej  správe,

bod 15 je v spoločnej správe. Takže veľmi ma mrzí, že ste si

nedali tú  námahu a že ste  si to nepozreli, tak  by som vás

prosila, aby ste si  pozreli, aby sme  nemuseli o týchto bo-

doch hlasovať.

 

     Ďalej ma  mrzí, že taký  dôležitý zákon a, sú odovzdané

pripomienky päť minút pred  začatím rokovania. Na rozdiel od

včerajšieho dňa o sociálnej pomoci sme všetci mali včas pri-

pomienky a včas sme sa mohli nimi zaoberať. A po ďalšie, nie

je pravda, že zákon nebol diskutovaný so stavovskými organi-

záciami. Nakoniec  spoločná správa, ktorá  obsahuje 74 bodov

- mnohé pripomienky Asociácie súkromných lekárov, Slovenskej

lekárskej komory,  Komory zubných lekárov,  ďalších inštitú-

cií, ktoré mi osobne  poslali pripomienky, boli konzultované

s rezortom a boli v tejto správe zapracované. Preto má taký-

to rozsah, že sme sa skutočne snažili zvažovať všetky pripo-

mienky, aby  zaznela aj tá  druhá  strana. A je mi ľúto,  že

opoziční kolegovia sa snažili blokovať rokovanie výboru a že

jednoducho z rokovania  odišli a vyjadrili sa "nás to nezau-

jíma". Takže je mi to ľúto, že potom mnohí ani neboli na ro-

kovaní - pán  poslanec, to sa vás netýka, vy ste boli -, ale

mnohí opoziční kolegovia  neboli a dnes s prekvapením zisťu-

jem, že  tu predkladajú pozmeňujúce  návrhy. Takže nevyužili

šancu vo výbore, kde sa to naozaj z odborného hľadiska mohlo

posúdiť, pretože  je to vysoko  špecializovaný odborný mate-

riál, a nie každý  poslanec  pracuje v zdravotníctve a touto

problematikou sa  zaoberá. Takže by som  prosila, aby ste si

podrobne  pozreli spoločnú  správu, pretože  tie body, ktoré

sme chceli prijať a vy ste ich prednášali, sú už zapracované

v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Myslím si, že pán poslanec  Šagát stiahne teraz tie ná-

vrhy, pretože to je zbytočné, naozaj. Menej po Čiernom Balo-

gu chodiť a do spoločnej  správy  sa dívať.  (Smiech a hlasy

z pléna.)

 

     Pani Sudeková má faktickú pripomienku.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ak dovolíte,  vyjadrím sa k tomu, na čo  ma  vyzval pán

poslanec Šagát. Práve s mojimi  skúsenosťami revíznej stoma-

tologičky pokladám za veľmi potrebné,  aby boli určené a vy-

vesené ordinačné hodiny. Mám konkrétne skúsenosti. Keďže ko-

legyňa pracuje deň i noc,  dovolím si ozaj pochybovať o kva-

lite práce. Okrem toho má zamestnanca, dokonca dve zdravotné

sestry, kde v rozpore so Zákonníkom práce pracujú aj dvanásť

hodín len preto, aby neprišli o miesto, tak trpia. Okrem to-

ho táto  kolegyňa, dovolím si  to  povedať, často v honbe za

peniazmi pracuje  bez sestry, skutočne  aj v noci.  Takže si

myslím, že práve toto by bolo potrebné dodržiavať, a dokonca

aj  právomoci povedzme  revíznych stomatológov  by mali  byť

rozšírené. Lekárske služby prvej pomoci by mali byť, aby pa-

cient mal možnosť vyhľadať  akútne ošetrenie. Ale zároveň sa

nazdávam, že každý má právo  na oddych, regeneráciu síl, aby

mohol vykonávať  kvalitnú a poriadnu prácu  aj na druhý deň.

A okrem toho, keď niektorý  stomatológ pracuje v týchto tzv.

nadčasových hodinách bez sestry,  tak sestra pre stomatológa

je ozaj pravá  ruka, takže zase, ak bez  tej sestry pracuje,

tak tam kvalita práce, dovolím si povedať, je veľmi nedosta-

točná. Čiže ozaj pokladám za potrebné ordinačné hodiny určiť

a dodržiavať ich.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec Šagát.  Ale nemôžete reago-

vať, pán poslanec Šagát, na seba.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Nie na seba, budem reagovať na pani poslankyňu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nemôžete. Rokovací poriadok to nedovoľuje.

 

     Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Köteles.

 

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     pán minister,

     pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi veľmi stručne  sa vyjadriť k predloženej no-

velizácii zákona o zdravotnej starostlivosti.

 

     Vážení  poslanci, územie  Slovenska je  veľmi bohaté na

prírodné liečivé  zdroje. Je zákonité,  že aj zákonom  treba

čím prísnejšie  chrániť toto bohatstvo,  naše ojedinelé prí-

rodné liečivé  zdroje, prírodné zdroje  minerálnych vôd, ich

liečivé špecifiká, kvalitu a  kvantitu. Z tohto dôvodu môžem

len súhlasiť so snahou predkladateľa,  že v tomto návrhu zá-

kona v § 66 z dôvodu ochrany zdrojov presne definuje jednot-

livé stupne  ochranných pásem prírodných  liečivých zdrojov,

prírodných zdrojov minerálnych stolových  vôd a zákazy alebo

obmedzenia činnosti v týchto  pásmach. Veď niektoré činnosti

v ochranných pásmach prírodných liečivých  zdrojov sú aj do-

teraz úplne zakázané a v budúcnosti ich bude možné vykonávať

len s povolením ministerstva zdravotníctva.

 

     Dodal by som, že  kým ministerstvo zdravotníctva zabez-

pečuje ochranu týchto zdrojov len z legislatívneho hľadiska,

ministerstvo  životného  prostredia  musí  vynaložiť enormné

úsilie na  finančne veľmi náročnú  prácu ekologickej ochrany

týchto zdrojov. Z tohto dôvodu  navrhujem, aby úhrada za vy-

užívanie  týchto prírodných  zdrojov bola  cez štátne  fondy

priamo vrátená  na ochranu týchto zdrojov.  Navrhujem v bode

43 § 66a ods. 3 v druhej  vete slová "štátneho rozpočtu" na-

hradiť  slovami "Štátneho  fondu životného  prostredia". Môj

návrh neovplyvní príjmy do  štátneho rozpočtu, len konkrétne

určí cieľ na vynaloženie úhrad a vytvára podmienky na ochra-

nu a zachovanie nášho prírodného liečivého bohatstva.

 

     Vážená Národná rada, zdá sa mi, že nie prvý ani posled-

nýkrát sme narazili na otázku,  či v súvislosti s odsúhlase-

ním  návrhu zákona  môžeme, ak  aj nepriamo,  porušiť Ústavu

Slovenskej  republiky.  Na  konkretizovanie  môjho  tvrdenia

v navrhovanom zákone v bode 42 § 66 sú definované jednotlivé

stupne ochranných pásem prírodných  liečivých  zdrojov a zá-

kaz alebo  obmedzenie činnosti v týchto  pásmach. A teraz mi

dovoľte, aby som citoval  článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky. "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastnícke-

ho práva je možné iba v nevyhnutnej  miere vo verejnom záuj-

me, a to len na základe zákona a za primeranú úhradu." Z ci-

tovaného článku  jednoznačne vyplýva, že  novelizácia zákona

nezodpovedá podmienkam stanoveným  Ústavou Slovenskej repub-

liky, pretože neurčuje  spôsob a výšku náhrady za obmedzenie

vlastníckych práv vyplývajúcich z tohto návrhu.

 

     Som nútený konštatovať, že túto otázku naša legislatíva

v súlade  s  Ústavou  Slovenskej  republiky  nevyriešila ani

v iných oblastiach, ako napríklad pri obmedzení vlastníckych

práv v národných  parkoch, chránených  oblastiach, v pásmach

hygienickej ochrany vôd, prípadne kultúrnych pamiatok. Z to-

ho  dôvodu navrhujem,  aby Národná  rada prijala nasledujúce

uznesenie:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky, aby v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slo-

venskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej repub-

liky návrh zákona o úhrade za nútené obmedzenie vlastníckych

práv."

 

     Takisto  žiadam, aby bod 57 spoločnej správy bol vyňatý

na osobitné hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Keďže  už nemám  nikoho prihláseného,  pýtam sa,  či sa

chce niekto prihlásiť ústne.  Pán Kanis, pán Ferkó Barnabás.

Ešte sa niekto hlási? Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásiť

sa ústne.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     návrh novely zákona číslo 277/1994 Z. z. završuje etapu

novelizácie všetkých základných zdravotníckych zákonov - zá-

kona o Liečebnom  poriadku  z  konca  minulého  roku, zákona

o liekoch a zákona o zdravotnom poistení z minulej schôdze.

 

     Bohužiaľ,  možno  konštatovať,  že  ani  táto novela sa

predkladateľom nevydarila o nič lepšie ako predošlé a aj tá-

to novela naráža na odpor širokej lekárskej verejnosti, pre-

dovšetkým Slovenskej lekárskej komory a jednotlivých asociá-

cií. Ak si prečítame pripomienky zdravotníckych pracovníkov,

a to nielen lekárov, ale  aj zdravotných sestier, tak pocho-

píme, že  ich odmietavé  stanovisko k tejto novele má racio-

nálny základ.

 

     Chcem upozorniť  iba na tie  najkrikľavejšie nedostatky

predloženej novely, a to preto,  že vo  viacerých  prípadoch

sa v spoločnej  správe  neriešia.  A keďže  máme  skúsenosti

z toho,  že  opozičné  koncepčné  návrhy  k návrhom  zákonov

v zdravotníctve  neprechádzajú, tak  som postupoval korektne

podľa pani poslankyne  Aibekovej a nenavrhujem žiadne pozme-

ňujúce návrhy.

 

     Tie krikľavé  nedostatky  spočívajú v tom, že prvým  je

riešenie  otázky zdravotnej  dokumentácie. Neakceptovala  sa

zásadná pripomienka Slovenskej lekárskej  komory, aby sa zá-

konom definovalo, že dokumentácia je majetkom zdravotníckeho

zariadenia ako výsledok fyzickej a duševnej práce zamestnan-

cov.

 

     Ďalším nedostatkom je, že kým orgánom činným v trestnom

konaní sa  môže dať iba  výpis z dokumentácie,  tak revíznym

a posudkovým  lekárom sa  môže celá  dokumentácia zapožičať,

ako o tom  hovorí § 16 ods. 5, 6, a ten spoločná  správa ne-

rieši.

 

     Rovnako  v § 16 ods. 2 spoločná  správa  nerieši  tento

problém, je  formulácia, ktorá je  v praxi nerealizovateľná.

Totiž zdravotnícky  pracovník, ktorý vykonal  záznam, označí

dokument dátumom, podpisom a pečiatkou na každej strane. To-

to  je podľa  lekárov zrejme  nemožné, nehľadiac  na to,  že

zdravotné sestry, ktoré robia záznamy do dokumentácie, žiad-

ne  pečiatky  nemajú.  Ten,  kto  vymyslel toto ustanovenie,

zrejme asi v nemocnici nepracoval.

 

     Najzávažnejším nedostatkom novely však je, že zo zákona

je navrhnuté vypustiť ustanovenie § 23 ods. 2, ktoré hovori-

lo tom, že sieť zdravotníckych zariadení určuje Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej  republiky v spolupráci s okresnými

úradmi, miestnou  samosprávou a po prerokovaní s príslušnými

stavovskými organizáciami a profesijnými združeniami. V tej-

to novele sa dáva do výlučnej právomoci určovať sieť iba mi-

nisterstvu zdravotníctva, čo nebolo ani v minulosti.

 

     Zároveň však musím  konštatovať, že  úprava v spoločnej

správe v bode 12 tento  problém  čiastočne rieši,  ale teraz

ešte nevieme, či bude schválený. A preto mi dovoľte túto re-

agenciu. Ak bude schválený, tak potom tieto moje formulácie,

prirodzene, nezodpovedajú týmto veciam. Ešte to neviem, tak-

že preto tak hovorím. Pritom toto ustanovenie odporuje, teda

v pôvodnom znení, tomu, že povolenie na výkon činnosti v am-

bulantnej sfére  udeľuje krajský  štátny lekár, a to bez sú-

hlasu ministerstva zdravotníctva,  takže minimálne  táto in-

štitúcia sa jasne podieľa na tvorbe a určovaní siete.

 

     Čo je  však zo všetkých  pripomienok najzávažnejšie, je

upozornenie na  skutočnosť, že táto  novela neodstránila ne-

dostatok  pôvodného zákona,  kde sa v § 29 ods. 1 uvádza, že

zariadenia, ktoré nemajú  zmluvy so zdravotnými poisťovňami,

nesmú  predpisovať  lieky a zdravotné  pomôcky pre pacientov

bezplatne.  Opäť reagujem  na to  len preto,  že v spoločnej

správe tento § 29 ods. 1 sa  nerieši. V praxi to znamená, že

ak si občan vyberie na ošetrenie lekára, ktorý nie je v sie-

ti, teda nemôže mať zmluvu so zdravotnými poisťovňami, a ten

mu predpíše lieky, tak aj tie  si musí občan uhradiť sám, aj

keď sú v kategórii  plne hradených zo zdravotného poistenia.

Týmto dochádza k dvojnásobnej  diskriminácii tak zdravotníc-

keho pracovníka, ako aj občana.

 

     Ďalšou, zrejme nepresnou novou  formuláciou toho je, čo

je neštátne zariadenie. Ide o § 28 ods. 1, a ten opäť nie je

riešený v spoločnej  správe, kde sa  uvádza, že neštátne za-

riadenie je také, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť na

základe povolenia ministerstva zdravotníctva alebo krajského

štátneho  lekára. V iných paragrafoch  sa však dočítame,  že

ministerstvo zdravotníctva  vydáva povolenia aj  štátnym za-

riadeniam, takže  takto  formulovaný § 28 asi nie  je celkom

správny, pričom  Asociácia súkromných lekárov  navrhla úplne

jednoduchú definíciu: "Neštátne  zdravotnícke zariadenie  je

také zariadenie, ktorého vlastníkom nie je štát." Predsa to,

kto vydáva  povolenie, je v tejto  otázke úplne nepodstatné.

Bohužiaľ, ani táto logická pripomienka nebola predkladateľom

akceptovaná.

 

     Ďalšou  otázkou je v § 31 ods. 1 problematika povoľova-

nia poskytovania zdravotnej  starostlivosti. Zákonom o územ-

nosprávnom členení prešla  zriaďovacia funkcia polikliník na

kraje, a preto by malo  byť  logické, že  aj pre polikliniky

a ich časti vydáva povolenie kraj.  Teda je tu rozpor v tých

formuláciách, ktoré sú obsiahnuté.

 

     Ďalšia  pripomienka sa  týka § 32 ods. 3 písm. d), tak-

isto  nenašla  riešenie  v spoločnej  správe. Ide  o žiadosť

o povolenie  na poskytovanie  zdravotnej starostlivosti, kde

sa teda v § 32 ods. 3 písm. d) uvádza iba posudok hygienika,

pričom  nie je  uvedené, že  tento posudok  musí byť kladný,

a naopak, v písm. h) sa  vyžaduje  záväzné  stanovisko  obce

k začatiu činnosti, čím obec  dostáva kompetencie, ktoré jej

nepatria.

 

     V § 35 ods. 5 - to je  ten  prípad,  kde som mal pripo-

mienku, ale spoločná  správa v bode 39 vypúšťa  tento ods. 5

v § 33, takže to je  jediná  záležitosť, ktorá  našla, podľa

mojich pripomienok, odraz v spoločnej správe.

 

     Pri  čítaní novely  sa umocňuje  dojem, že ministerstvo

zdravotníctva má skutočne zvláštnu záľubu v udeľovaní pokút,

čo sme si  mohli všimnúť už pri zákone  číslo 273. Zrejme sa

považujú za najzávažnejší prvok vyriešenia problémov v zdra-

votníctve, čo asi v skutočnosti tak nebude. Pokuty však majú

byť  zmysluplné a už vôbec  by nemali  byť príjmom  štátneho

rozpočtu, ako sa to píše v § 70 ods. 16, ale tak, ako to po-

vedal  aj pán  poslanec Šagát,  mali by  byť výlučne príjmom

Štátneho fondu zdravia.

 

     V § 74 ods. 1 písm. j) sa uvádza, že ministerstvo zdra-

votníctva schvaľuje používanie  zdravotníckej techniky a ná-

kup  špeciálneho  prístrojového  vybavenia.  Spoločná správa

tento  problém nerieši.  Upozorňujem na  to preto,  že takto

formulovaný článok zákona je ďalším nedostatkom, pretože mi-

nisterstvo zdravotníctva nemôže predsa schvaľovať používanie

celej  zdravotníckej  techniky a všetky  nákupy  prístrojov.

Chýba spresnenie akej techniky a nákup akých prístrojov. Bez

tohto spresnenia by muselo  schvaľovať všetko, čo je, pocho-

piteľne, nemožné.  Potrebné je minimálne  cenové ohraničenie

techniky a prístrojov, ktoré podlieha  schváleniu  minister-

stva zdravotníctva.

 

     Čo je prekvapujúce, že v celom  zákone sa vylučujú kom-

petencie  stavovských   organizácií,  profesijných  združení

a zdravotných poisťovní či  už v otázkach  siete, alebo kon-

troly kvality. Všetko  sa  sústreďuje v rukách  ministerstva

zdravotníctva a krajských úradov.  Je to všeobecný znak cel-

kovej byrokratizácie  mnohých zmien, ktoré  sa týkajú celého

systému v slovenskej spoločnosti.

 

     Znovu sa v novele  prejavila absolútna ignorácia návrhu

Slovenskej lekárskej komory a asociácií. Zákon  diskriminuje

skupinu právnych subjektov, lekárov oproti iným právnym sub-

jektom,  ak  myslíme  právnikov,  veterinárov alebo ďalších,

ktorí nemajú zo zákona obmedzenie na výkon svojho povolania.

 

     Na záver si, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím

odcitovať z oficiálneho  stanoviska Slovenskej lekárskej ko-

mory k návrhu  zákona.  Citujem: "Nakoľko  ide  o mimoriadne

dôležitý zákon, dovoľujeme si  požiadať poslancov o stiahnu-

tie  predmetného  zákona z prerokúvania. K uvedenému  návrhu

žiadame širokú diskusiu  odbornej i laickej verejnosti a ve-

ríme, že  sa podarí vytvoriť  lepší návrh." Keďže  koncepčné

pozmeňujúce návrhy z radov  opozície pri týchto zákonoch ne-

majú šancu  byť prijaté, pripájam sa k stanovisku  lekárskej

komory  a  odporúčam  novelu  zákona  (tlač  909) neschváliť

v druhom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pani Belohorská.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcela by  som povedať pánu poslancovi  Kanisovi, že si

určite všimol,  že ani jeho  vlastní mu nezatlieskali,  lebo

považujem za prinajmenšom dosť  odvážne vystúpiť k problema-

tike tohto bodu a hlavne aj preto,  že ste si to sám asi do-

predu neprečítali. Pretože sám tam hovoríte, že ten, kto na-

vrhoval uvedený  odsek, v zdravotníctve asi nepracoval. Mož-

no som si zle prečítala váš životopis a možno tam nájdem, že

ste  pracovali v zdravotníctve a máte  skúsenosti z toho, čo

hovoríte.

 

     Vaše vystúpenie hýrilo termínmi ako byrokratizácia, ig-

norancia,  diskriminácia bez  toho, že  by ste  vlastne daný

problém poznali. V zdravotníctve  som  pracovala a musím vás

uistiť, že  dnes ráno som  dve a polhodiny  strávila na pôde

Národného onkologického ústavu, takže  ešte stále si trúfnem

povedať,  že problémy  zdravotníctva aspoň  okrajovo poznám.

Ale ak poviete, že napríklad systém rozdelenia zodpovednosti

na kraje  je byrokratizácia, tak  nepoznáte problém. Neviete

to, že doteraz vlastne je centralizácia, lebo vlastne minis-

terstvo musí riadiť  všetko. To je jednoducho posunutie zod-

povednosti na nižšie jednotky, ako sú kraje. Lebo každý kraj

má iné problémy, problémy iného charakteru, či už zdravotné-

ho, či už lôžkového, alebo aj ohľadom zdravotníckych pracov-

níkov.

 

     Vzhľadom na to, že mám málo času, by som teraz skončila

a prihlásim sa ešte po pánu Weissovi.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Brocka - faktická poznámka.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán  Kanis, mne  neprekáža, že  ste  vystúpili k zákonu

o zdravotnej  starostlivosti, aj  keď nie  ste lekár. Myslím

si, že to je problémom  všetkých, nielen lekárov. A nakoniec

sme tu nedávno schvaľovali  zákon o Komore kominárov Sloven-

ska a neviem o tom, že  by v tejto rokovacej sále bol niekto

kominárom. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán Kanis vo svojom vystúpení nepovedal jednu podstatnú

skutočnosť, že  tu niekto štyri roky  vládne, štyri roky mal

možnosť dávať zákony a podľa toho, aké zákony sa tu poprijí-

mali vládnou  väčšinou, podľa toho potom  vyzerá aj zdravot-

níctvo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ešte by som chcela dopovedať k vystúpeniu pána Kanisa a

skutočne aj mu povedať, že ani mne neprekáža, že ste hovori-

li k zákonu, pretože aj ja hovorím k zákonom, kde som nepra-

covala. Mne len prekáža, že  ste tam práve povedali tú vetu,

že ten, kto pripravil návrh zákona, v zdravotníctve nepraco-

val. A keby ste si to boli prečítali včera dopredu ako domá-

cu úlohu, tak by ste ju neboli povedali, lebo by ste vedeli,

že do tej istej skupiny zasiahnutých patríte aj vy.

 

     Ak  budeme  hovoriť  o  byrokratizácii  a o schvaľovaní

zdravotníckej techniky,  ktorú ste napríklad  podčiarkli, že

nie je dobre, že všetko má schvaľovať ministerstvo, potom si

odporujete v ďalšom odseku.  Ministerstvo musí schváliť prí-

stroje,  napríklad, poviem CT, lebo  potom  toto zariadenie,

keď je v súkromných rukách, chce, aby za výkon malo zaplate-

né. Lebo to ste hovorili zase v ďalšom  odseku, že tí, ktorí

nemajú  zmluvy, nebudú  mať za  výkony  zaplatené a že to je

vlastne v kontradikcii, dokonca dvakrát voči danému zákonu.

 

     Som veľmi rada, že ministerstvo tento zákon pripravilo,

veľmi podporím jeho urýchlené  prerokovanie, a dokonca uspo-

kojím  sa aj s tým,  že  poviem,  že áno,  možno bude mať aj

drobné chyby. Aj ja sama dnes ráno som bola svedkom toho, že

na dokumentácii mi povedali - na onkológii - tri alebo štyri

pripomienky. Neprekáža to. Ten, kto pozná problematiku dané-

ho rezortu, vie, že sú isté ustanovenia, ktoré sa dajú dopl-

niť vyhláškou, alebo nič sa  nám nestane, ak pripravíme ďal-

šiu novelizáciu, ak zistíme, že v praxi pacient, v prvom ra-

de pacient a, samozrejme, aj ošetrujúci lekár a zdravotnícky

pracovník toto doplnenie potrebuje.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Iba niekoľko krátkych pripomienok k prednesenému preja-

vu pána poslanca Kanisa. Mrzí  ma, že dáva návrh na vrátenie

zákona, hoci si myslím, že  naozaj, keď si podrobne pozriete

tú  spoločnú správu,  mnohé body  sú akceptované,  len si to

treba dobre  pozrieť. Aj lekárska komora  so svojimi návrhmi

si tu takpovediac nájde svoje body.

 

     Čo sa  týka § 28, ktorý  hovorí o nešťastných  zariade-

niach a ich podpisovaní zmlúv s poisťovňami až potom, keď sú

zaradené do siete, tento krok je veľmi správny. Veľmi správ-

ny, pretože naozaj  vzniklo množstvo zdravotníckych zariade-

ní, ktoré sú nadbytočné a odčerpávajú  finančné prostriedky.

Tak to je garancia, že iba ten, kto bude v sieti a minister-

stvo zdravotníctva  presne vie, kde, v ktorom  území  je po-

trebné, aká  ambulancia, títo musia  dokonca podpísať zmluvu

a až potom jednoducho môžu začať pracovať.

 

 

     Takže  pacient je  takto absolútne  zabezpečený, že  má

dostatok  lekárov, a vie, že  na svojom území  nájde lekára.

Ale nie je možné, aby každý, kto si zmyslí a spĺňa kritériá,

si založil  ambulanciu. Napríklad u zubárov vidíme, že takí,

ktorí pracujú,  sú aj odštátnení a pracujú  za  prostriedky,

ktoré dostanú od poisťovne, ale  pracujú aj takí, ktorí pra-

cujú tzv. cash, a je vecou pacienta, ktorého si vyberie. Ale

tu je iná situácia a tu  môže tiež pracovať napríklad aj gy-

nekológ, ak si nájde svoju  klientelu a nebude v sieti, pra-

covať  môže, a je rozhodnutím  pacientky, ku ktorému  pôjde.

Ona bude mať možnosť výberu  aj toho, kde nebude platiť, ale

ak si  chce  zaplatiť, pretože  mu dôveruje a má na to  pro-

striedky. Tak  je to bežne v krajinách  Európskej  únie, kam

chceme smerovať.

 

     A aj keď nemôžem zareagovať na pána poslanca Weissa, je

mi ľúto, že si myslí,  že zdravotníctvo začalo fungovať pred

štyrmi rokmi. Zdravotníctvo je tu stáročia, a to, čo sa dob-

re urobilo, treba zachovať, ale to, čo nebolo dobré v riade-

ní, to tu bolo už  dávno a mnohé kroky sa urobili na nápravu

chýb.

 

     A čo sa týka pokút, o pokutách sa hovorí v dvoch parag-

rafoch, a to v § 70 a v § 66a. Paragraf 66a - Pokuty  sú ob-

siahnuté v spoločnej  správe. Paragraf 70 - Pokuty  nemôžeme

akceptovať, tak ako ich navrhoval pán poslanec Kanis, aj keď

len ústne, ale sú tu obsiahnuté aj v písomnej podobe, preto-

že by  sme  sa  dostali do  rozporu s daňovými zákonmi.  Ale

§ 66a navrhujeme a takto budem  odporúčať, aby išli do Štát-

neho fondu zdravia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     S prihliadnutím na vystúpenie  pána Kanisa by som chcel

povedať, že  problém je v tom, že  zákon  vlastne nedefinuje

základné pravidlá hry. Zákon  nedostatočne vysvetľuje, čo je

sústava  zdravotníckych zariadení,  zákon nedefinuje,  čo je

sieť zdravotníckych  zariadení a zákon  ani nedefinuje inge-

renciu štátu pri zriaďovaní siete.

 

     Inými  slovami, podľa  mojej predstavy  mal tento zákon

definovať sieť  zdravotníckych zariadení ako  systém, ktorým

štát  garantuje ochranu  zdravia obyvateľstva.  To má priamy

súvis s § 28, lebo, myslím si, je právom každého lekára, aby

si otvoril súkromnú ambulanciu a je otázkou, či táto súkrom-

ná ambulancia bude v sieti, alebo nebude, či ju ministerstvo

bude potrebovať v sieti. Ale my  nemôžeme zo zákona  zakázať

takémuto zariadeniu, aby si  neuzatvorilo zmluvu so zdravot-

nou poisťovňou, pretože zdravotná  poisťovňa nie je majetkom

ministerstva zdravotníctva. A pacient  má právo na výber le-

kára a má právo aj  na takzvanú bezplatnú zdravotnú starost-

livosť.  Takže v tomto  vidím  rozpor. Myslím  si, že takýto

rozpor by sa v zákone  nemal vyskytnúť, tak  ako sa vyskytol

rozpor napríklad v zákone o lieku, ktorý budeme musieť veľmi

rýchlo novelizovať, lebo podľa tohto zákona napríklad Slova-

kofarma nebude môcť vyrábať generiká. K tomu ešte prídeme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem  sa vyjadriť,  pán  predsedajúci, k tomu,  že som

zdravotník a vážim  si to,  čo povedal  pán poslanec  Kanis,

pretože ako  nelekár, nezdravotník cíti, že  sa na minister-

stve zdravotníctva nedejú systémové zmeny, a že zákon, ktorý

je tu  predložený, je takisto zlým  zákonom a nerieši hlavné

problémy zdravotníctva. Osobne si myslím, prikláňam a pripá-

jam  sa k tým  kolegom,  ktorí  vystúpili a žiadali stiahnuť

tento zákon a nepokračovať ďalej v rokovaní o ňom, resp. byť

proti tomu,  aby bol takýto  zlý zákon prijatý.  Pridávam sa

k tejto skupine.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Gaľa, nech sa páči.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Chcem reagovať na predrečníka.

 

     Ústava  Slovenskej  republiky  v článku 123 ustanovuje,

citujem: "Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na zákla-

de  zákonov a v ich  medziach  môžu  vydať všeobecne záväzné

právne predpisy,  ak sú na  to splnomocnené zákonom."  Avšak

v súlade s právnou teóriou nie je možné, aby odvodená právna

norma, vyhláška, modifikovala základnú právnu normu, povedz-

me  zákon. Podľa legislatívnych pravidiel musí byť splnomoc-

nenie na vydanie vykonávacieho  právneho predpisu vždy urči-

té. Musí z neho jasne vyplývať, ktorý orgán je splnomocnený,

aké  otázky a v akom  rozsahu  môže  vo vykonávacom  právnom

predpise upraviť, nie je možné akceptovať neurčité splnomoc-

nenie  na  "úpravu  podrobností". V  súlade s legislatívnymi

pravidlami je celkom neprípustné  presúvať do neskorších vy-

konávacích predpisov úpravu otázok,  ktoré sa nepodarilo vy-

riešiť alebo dohodnúť pri  príprave zákona. Zákony totiž mu-

sia obsahovať a upravovať  všetky základné oblasti a vzťahy,

ktoré sú predmetom právnej úpravy.

 

     Len toľko k názoru, že prijmime zákon, a keď sa to ako-

si vyčíri v praxi a dostaneme  nejaké spätné  väzby z praxe,

tak vykonávacou vyhláškou hento, tamto upravíme. To jednodu-

cho teória  práva neumožňuje. Špeciálna  delegácia, ktorá je

vyjadrená v splnomocňujúcom ustanovení, musí byť obsahom zá-

kona, a táto špeciálna delegácia presne hovorí, ktoré oblas-

ti upraví vyhláška ministerstva. Veľmi dobre to bolo urobené

pri predchádzajúcich normách, hlavne pri zákone o lieku, kde

súčasťou  prijímaného zákona  boli hneď  aj vyhlášky,  ktoré

upravovali oblasti, na ktoré zákon dával špeciálnu delegáciu.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyňa  Belohorská,  chcete  reagovať na pána

poslanca Kanisa?

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Áno, áno, na pána poslanca Kanisa, lebo som veľmi rada,

že práve odznelo to, čo povedal pán Gaľa ako doplnenie pred-

nášky,  teda vystúpenia  pána  poslanca  Kanisa, lebo  to aj

vlastne hovorí o tom, že vystúpenie pána poslanca Šveca bolo

zbytočné.  Tak ako  školský  zákon  nehovorí o školách, kde,

v ktorom meste sa nachádzajú, akého  typu sú, tak podľa pre-

čítaného vidieť, že to nemusí robiť ani zdravotníctvo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Benčík, chcete reagovať  na pána poslanca

Kanisa?

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený  pán podpredseda a predsedajúci  tejto  schôdze,

prosím vás, aby ste sa držali § 33 rokovacieho poriadku, le-

bo sa toho  nedržíte. Podľa § 33 môže  byť faktická poznámka

len na  poslanca Kanisa a len jedenkrát a dve minúty. A pani

Belohorská hovorí už tretíkrát a vy len prikyvujete. Nemôže-

te si robiť, čo chcete, držte sa rokovacieho poriadku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Len nepoúčajte, dosť ste poúčali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Áno, ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

 

     Dovoľte mi, aby som podporil  to, čo povedal pán posla-

nec Kanis, že tento zákon skutočne nie je dostatočne vyváže-

ný a neprináša nič pozitívne, aby bol v tejto forme prijatý.

Keby sa eventuálne pani poslankyňa Belohorská pozrela na to,

lebo ja som si skutočne spoločnú správu pozrel.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     O pani Belohorskej nehovorte, lebo počujete, už ma vaši

kolegovia kritizovali.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Áno, ale chcem podporiť tú argumentáciu, keď si pozrie-

te spoločnú správu, a to  podporujem  pána Kanisa, v bode 10

sa vlastne robí nepriama novela zákona o Liečebnom poriadku,

pretože sa  píše, že  súčasťou  primárnej, sekundárnej a ná-

slednej  zdravotnej starostlivosti  je predpisovanie liekov,

pričom v zákone o Liečebnom poriadku je špeciálny  paragraf,

ktorý hovorí, kto môže  predpísať liek, aké náležitosti musí

mať recept. A my teraz v celkom inom  zákone ideme zaväzovať

povinnosť predpisovať podľa nejakého liekového formulára. To

je nepriama  novela. Takže, tento zákon  má veľa chýb, mohli

by sme hovoriť o mnohých, a predsa by som si len dovolil vy-

prosiť a potom, keď bude  hlasovanie o spoločnej správe, pán

predsedajúci, pozrel  som si ju, budem mať  spresnenie k mo-

jim  pozmeňujúcim  návrhom. A bol  by som  rád, keby  ste sa

pripravili na zasadnutie a nekritizovali ma, či behám po Ba-

logu a či čítam spoločnú správu. Buďte taký láskavý.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predlože-

nému  vládnemu  návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 277/1994 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

 

     Ide o mimoriadne dôležitý a dlho očakávaný zákon, ktorý

spadá do  prebiehajúcej transformácie zdravotníctva  na Slo-

vensku a ktorý ovplyvní  úroveň starostlivosti o zdravie ob-

čanov na  dlhý čas, pričom  vznik a tvorbu zákona ovplyvnili

princípy koexistencie štátneho a súkromného sektora. Predlo-

žený návrh zákona  spresňuje podmienky poskytovania zdravot-

nej  starostlivosti a definuje  potrebnú  zdravotnícku sieť,

pričom návrh je pripravený aj v duchu posilnenia úlohy štát-

nej správy a zavádza  niektoré obmedzenia pre neštátnych le-

károv a neštátne zdravotnícke  zariadenia, ktorými ich v po-

rovnaní s ostatnými  slobodnými  povolaniami  alebo živnost-

níkmi výrazne diskriminuje.

 

     Paradoxným  výsledkom  nového  územnosprávneho členenia

Slovenskej republiky je aj to, že Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky spravuje iba  malý počet štátnych zdra-

votníckych zariadení, väčšinu kompetencií prenieslo na kraj-

ských a okresných lekárov. Prenesením kompetencií na krajské

úrady ministerstvo zdravotníctva  Slovenskej republiky stra-

tilo možnosť riadiť zdravotníctvo v krajoch.

 

     Teraz by som sa chcel  vyjadriť k niektorým sporným pa-

ragrafom,  ktoré  vyvolávajú  strach  o  existenciu a pocity

z obmedzenia práv, najmä u neštátnych lekárov.

 

     K § 16 ods. 4: Pri zániku  alebo zrušení zdravotníckeho

zariadenia zodpovednosť  za ďalšie nakladanie  so zdravotnou

dokumentáciou dočasne preberá štátny okresný lekár. Štátne a

neštátne zdravotnícke zariadenia  tvoria dokumentáciu v pro-

cese liečenia a nesú plnú  právnu  zodpovednosť za zdravotnú

dokumentáciu.  Tým  zdravotná  dokumentácia  nebude majetkom

zdravotníckeho  zariadenia a pri prípadných  súdnych sporoch

môže navodiť  nepredvídateľné komplikácie, najmä  pri nedba-

lostných trestných činoch, ktoré z pohľadu lehoty premlčania

sú nepremlčateľné.

 

     K § 33 ods. 7c:  Orgán  príslušný na  vydanie povolenia

povolenie zruší  aj vtedy, ak  držiteľ  povolenia - písm. c)

- závažným spôsobom alebo opakovane porušuje predpisy, ktoré

upravujú  oblasť zdravotnej  starostlivosti, ochrany zdravia

ľudí, bezpečnosti a ochrany  zdravia pri práci a zdravotného

poistenia. Tento paragraf  umožňuje zrušiť povolenie orgánom

a zneužitie  zákona.  Napríklad  neštátny  lekár  nebude mať

v ambulancii ustanovenú požiarnu hliadku.

 

     K § 36a ods. 2 písm. b) a c): Neštátne zdravotnícke za-

riadenie je ďalej povinné - písm. b) - na  viditeľnom mieste

uviesť ordinačné hodiny, ktoré musia byť najmenej päť a naj-

viac osem a pol hodiny  denne. Do tohto času sa nezapočítava

vykonávanie lekárskej služby  prvej pomoci. Ordinačné hodiny

schvaľuje štátny okresný lekár. Písm. c) - zabezpečiť zastu-

povanie počas  svojej  dočasnej neprítomnosti a túto skutoč-

nosť oznámiť  štátnemu okresnému lekárovi,  pričom pokuta za

nedodržanie písm. b) je 5 000 Sk a pri písm. c) 20 000 Sk.

 

     § 36a ods. 1 písm. i): Neštátne zdravotnícke zariadenie

je povinné zabezpečiť vykonávanie lekárskej služby prvej po-

moci alebo ústavnej pohotovostnej služby v čase mimo riadnej

prevádzky zdravotníckeho zariadenia.  Výklad pojmu "zabezpe-

čiť" môže byť rôzny. Ak by však neštátne zdravotnícke zaria-

denie, resp. súkromný lekár nezabezpečil lekársku službu pr-

vej pomoci, potom  podľa § 72 ods. 2 sa  ukladá pokuta až do

výšky 500 000 Sk. Napriek  tomu, že  pri  ukladaní  pokút sa

prihliada na  mieru  ohrozenia  zdravia ľudí,  myslím si, že

§ 71 dáva možnosti na zneužitie  postavenia príslušného kon-

trolného orgánu.

 

     Vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     prerokúvame  mimoriadne dôležitý  zákon, ktorý ovplyvní

úroveň  zdravotnej starostlivosti  občanov. Napriek  tomu si

musíme uvedomiť, že predložený návrh zákona nevyrieši súčas-

nú zložitú  finančnú situáciu v zdravotníctve. Napätie v re-

zorte zo  dňa na deň  narastá. Každodenná  realita, s ktorou

zápasia  zdravotnícke  zariadenia,  zdravotnícki  pracovníci

a pacienti, svedčí o tom, že  naše zdravotníctvo je v zloži-

tej ekonomickej kríze.

 

     Aktuálnou otázkou súčasného zdravotníctva je narastajú-

ci rozpor medzi existujúcimi  zdrojmi zo zdravotného poiste-

nia a potrebami  týchto  zdrojov,  čo sa  nakoniec  prejavu-

je v insolventnosti poskytovania  zdravotnej  starostlivosti

s hroziacim postupným  dosahom na samotného  pacienta. Preto

je najvyšší čas na novelizáciu zákona o štátnom  rozpočte na

rok 1998 v zmysle stopercentných  odvodov štátu z minimálnej

mzdy za ekonomicky neaktívne osoby v prospech občana.

 

     Teraz by som sa chcel vyjadriť k predloženým pozmeňujú-

cim návrhom. Prvý pozmeňujúci  návrh sťahujem, lebo ho pred-

niesol pán poslanec Šagát.  Druhý pozmeňujúci návrh sa rieši

v inom zákone,  takže aj ten  sťahujem, a tretí  pozmeňujúci

návrh  je  obsiahnutý v spoločnej  správe v bode 60. Aj  ten

sťahujem.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech  sa  páči,  ešte  bola  prihlásená pani poslankyňa

Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi  predniesť  spolu  s 15 podpismi  poslancov

krátky pozmeňujúci návrh technického charakteru. Je potrebné

ho  prijať,  aby  došlo k zosúladeniu  odsúhlaseného  zákona

o sociálnej  pomoci. Tento  pozmeňujúci návrh  sa bude týkať

bodu 19 a znie: V § 24 ods. 1 písm. a) sa  slová "v ústavoch

sociálnej  starostlivosti a ambulancii v detských  domovoch"

nahrádzajú slovami "v zariadeniach sociálnych služieb", pre-

tože v zákone o sociálnej  pomoci je už schválená iná termi-

nológia.

 

     To by bolo z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Žiada si záverečné slovo pán minister?

 

     Nech sa páči.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     veľmi pozorne som  počúval vystúpenia všetkých diskutu-

júcich aj s faktickými  poznámkami. Musím  sa priznať, že po

skončení navštívim  jedného môjho kolegu,  ktorý je odborník

v určitej  oblasti, a dám sa  vyšetriť. A poviem  vám prečo.

Štyri roky  počúvam kritiku, že  ministerstvo je zodpovedné,

štát je zodpovedný za to, že  sa to nerobí a nerieši. Vo vy-

stúpeniach všetkých kolegov  bolo toľko protichodných tvrde-

ní, že nemôžem na to nezareagovať.

 

     Najprv by som začal  týmto. Všetkým diskutujúcim by som

chcel povedať,  že kedysi  dávno v socializme sme mali zákon

číslo 66, ktorý hovoril o zdravotnej  starostlivosti, a bolo

v ňom všetko. Chcel by som vás upozorniť na to, že dnes máme

niekoľko  zákonov,  ktoré  riešia  problematiku poskytovania

zdravotnej starostlivosti a vôbec, čo sa týka zdravotníctva.

Je to zákon číslo 277 o zdravotnej  starostlivosti, potom je

to zákon číslo 272 o ochrane  zdravia, zákon číslo 273 o po-

isťovníctve, zákon o Liečebnom  poriadku a už  dávno,  dávno

schválený zákon o stavovských organizáciách, o lekárskej ko-

more.

 

     Veľmi často ste sa oháňali tvrdeniami lekárskej komory.

Spomínali ste  aj protestné zhromaždenia.  Spomínali ste, že

sa neakceptovalo to, čo  nám lekárska komora predložila. Do-

voľte mi, aby som vás vyviedol z omylu.

 

     Skôr než  sme začali s novelizáciou  zákona  číslo 277,

ujali sme sa, že  urobíme - mám na mysli rezort - novelu zá-

kona o komorách, pretože skutočne  komory si neplnia tie po-

vinnosti, ktoré sú  bežné v zdravotníctve v západnej Európe.

Komora protestovala, že je svojprávna a dokáže si urobiť zá-

kon sama.  Tak sme ich poprosili,  aby urobili novelu zákona

a predložili nám ju. Do dnešného dňa takto neurobili. Medzi-

tým sa rok a pol pracovalo  na novele zákona číslo 277, lebo

vám môžem zodpovedne povedať, že liberalizmus a trhové - ne-

viemčo v zdravotníctve -, o ktorých hovorili moji predreční-

ci, nie  je namieste.  Nikde vo  svete  sa nepresadzuje taký

liberalizmus,  aký  založili u nás  zákony  číslo 277, číslo

273 a iné, ktoré sme museli novelizovať.

 

     Dotknem sa  posledného vystúpenia, vystúpenia  pána po-

slanca Ferkóa.  Teraz rozprával, že  treba novelizovať zákon

o štátnom  rozpočte a dať ďalších 10 mld. do  zdravotníctva,

aby počas roka, za podmienok,  ako funguje doteraz, sa stra-

tilo ďalších 5 mld.

 

     Boli sme  kritizovaní v minulom  roku v otázkach siete,

hospodárnosti, ekonomizácie. Tak vám k tomu  musím niečo do-

dať.

 

     Keď sa chceme skutočne držať  toho, čo nám bolo uložené

aj v tomto  parlamente, aj  toho, o čom sa  diskutovalo  pri

iných  problémoch zdravotníctva,  tak sa  musí urobiť novela

tohto  zákona. Novela  tohto zákona  trošku vymedzuje väčšie

pravidlá, ale aj povinnosti. A niekomu sa  nepáči, že zo zá-

kona  musí mať  povinnosť. Ústava  hovorí, že  máme nárok na

bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Povedali  sme si, že budú

štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia. To nikto nevyvrá-

til.

 

     A teraz  mi povedzte, keby  sme nechali voľnosť,  že si

každý  môže urobiť  ambulanciu, kde  chce, a nemusí podpísať

zmluvu so  zdravotnou poisťovňou, podľa  akého mechanizmu by

štát garantoval bezplatnú  zdravotnú starostlivosť, keď vie-

me, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje na základe zdra-

votného poistenia, a zdravotné poistenie je povinné zo záko-

na. (Hlas z pléna.) Viem, ale  nechajte  ma dohovoriť. Teraz

si predstavte, že by sme  vyhoveli tej strane, ktorá hovorí,

aby si mohol  každý urobiť  ambulanciu, kde chce a akú chce.

Tak si predstavte, kam by sme  sa dostali. A pýtam sa, či je

možné  kapacitne budovať  zdravotníctvo na  Slovensku pre 10

mil. obyvateľov, keď je nás len 5,5.

 

     Ako  vlastne celý  zákon vymedzuje  práva a povinnosti,

keď po štyroch rokoch sme zistili skutočnosti, že sa v praxi

deje niečo, čo nie je v súlade s tým, o čom sme tu hovorili?

Kritizuje sa, že v zákone je vymedzený  pracovný čas. Prosím

vás pekne, choďte sa pozrieť, ste poslanci, ako to bežne vy-

zerá v praxi. Choďte sa  pozrieť, ako sú zabezpečené služby,

keď je lekár práceneschopný alebo na dovolenke. Ako to vyze-

rá vtedy, ak si chce  pacient uplatniť slobodnú voľbu lekára

a pýta si dokumentáciu od  ošetrujúceho lekára, s ktorým nie

je spokojný, a odchádza k inému  ošetrujúcemu lekárovi. Sku-

točne existuje celý rad ďalších nedostatkov.

 

     Veľa sa hovorilo o sieti. Keby ste to skutočne mali po-

riadne prečítané,  tak by ste vedeli,  akým spôsobom je sieť

potrebná. Hovorím o potrebnej sieti, lebo si musíme povedať,

aká sieť  je na Slovensku  potrebná, aby sme sa kryli s mož-

nosťami tohto štátu, čo sa  týka financií, ale aj zabezpeče-

nia  ústavného  práva  pacienta  na bezplatnú starostlivosť.

V prípade, že  niekto dostane licenciu  na vykonávanie zdra-

votnej starostlivosti, a nie je v sieti, tak zase umožňujeme

alebo napĺňame  to, čomu sa  hovorí, že treba  hľadať aj iné

zdroje  na financovanie  zdravotníctva. Tak,  prosím, keď má

niekto na to,  chce a pôjde sa dať  ošetriť za priamu úhradu

k lekárovi,  ktorý má  na to  licenciu, je  to jeho slobodné

rozhodnutie. Aj v iných krajinách sú určité obmedzenia a li-

mity na to,  čo môže  garantovať štát. A myslím si, že týmto

zákonom sa to trošku lepšie vymedzuje.

 

     Bolo  tu povedané,  že je  nejaká centralizácia. Prosím

vás pekne, aká centralizácia? To, že boli delegované niekto-

ré právomoci na okresy a na kraje, to je  centralizácia? Veď

keď  som  sedel  po  prvýkrát  vo  výbore  pre zdravotníctvo

a predkladali sme programové vyhlásenie  vlády, vtedy ma po-

slanec Šagát a poslanec  Kováč kritizovali, že nemáme presne

povedané, ako dôjde k decentralizácii. Vtedy som povedal, že

nevieme,  ako bude  územné členenie  alebo štát  vyzerať. No

dnes to vieme. Tak aj táto novela sa týka práve týchto zmien.

 

     Dovoľte  mi, pán  poslanec  Gaľa  hovoril o § 11 zákona

222.  Ministerstvo  sa   nezbavuje  právomoci,  ministerstvo

usmerňuje výkon  štátnej správy vydaním  právnych predpisov,

smerníc v usmernení smerom ku krajským úradom.

 

     Ďalej k bodu 6 ods. 5. Zdravotná  dokumentácia  nie  je

majetkom zdravotníckeho zariadenia ani pacienta. Je potrebné

ju pokladať za  súčasť poskytovania zdravotnej starostlivos-

ti, ktorú uhrádzajú zdravotné poisťovne zo zdravotného pois-

tenia - pozri zákon číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku

v znení neskorších predpisov. Neobstojí ani tvrdenie, že do-

kumentácia  je  tvorená  len z vlastných  materiálnych a du-

chovných  prostriedkov lekára,  pretože sa  do nej  zapisujú

a sú jej súčasťou aj správy a záznamy  podávané inými lekár-

mi, ako aj údaje  pacientov a ich príbuzných. Je potrebné si

uvedomiť,  že  so  zdravotnou  dokumentáciou  nie  je  možné

v žiadnom  prípade nakladať  podľa pravidiel  pre nakladanie

s majetkom,  ktoré  sú  určené  platnými  právnymi predpismi

- prevod, predaj a podobne -, že zákon 277/1994 Z. z. ukladá

každému zdravotníckemu zariadeniu  povinnosť poskytnúť orgá-

nom činným v trestnom konaní výpisy zo zdravotnej dokumentá-

cie pacienta, ktorého  má v ošetrovaní. To znamená, že zdra-

votnícke zariadenie,  kde sa momentálne  dokumentácia nachá-

dza, je povinné poskytnúť ju na požiadanie aj týmto orgánom.

A takisto sme  chceli predísť  nedorozumeniam, o ktorých som

hovoril, pri odchode pacienta k inému ošetrujúcemu lekárovi.

 

     Pokiaľ ide o uchovávanie dokumentácie, toto je upravené

v spoločnej správe na 50 rokov.  Takže v podstate veľa vecí,

veľa pozmeňujúcich návrhov,  ktoré boli prednesené poslanca-

mi, sú  vyriešené v spoločnej  správe, ako uviedla  pani po-

slankyňa Aibeková.

 

     Dovoľte mi  na záver jednu myšlienku.  Chcel by som vás

skutočne  požiadať, aby  ste  podporili a odsúhlasili  návrh

tejto novely, pretože ho pokladám  za dôležitý zákon a vyme-

dzenie dôležitých pravidiel na skutočné zabezpečenie potreb-

nej a kvalitnej zdravotnej  starostlivosti. Veľa vecí, ktoré

zákon nevyriešil, je v tejto novele a zabránime tomu, aby sa

v praxi uplatňovalo to, že čo nie je v zákone, je dovolené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Nech sa páči, chcete záverečné slovo, pani poslankyňa?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Nežiadam  si  záverečné  slovo,  pretože  som reagovala

priebežne. Môžeme, pán predsedajúci, pristúpiť k hlasovaniu.

Najskôr  bude potrebné  hlasovať o procedurálnych  návrhoch,

v ktorých sa stotožnili traja  poslanci - pán poslanec Gaľa,

pán poslanec Šagát a pán poslanec Kanis, ktorí navrhujú pre-

rušiť  rokovanie o zákone,  resp. vrátiť ho na dopracovanie.

Najskôr je  potrebné hlasovať o týchto  procedurálnych návr-

hoch, resp. o jednom položenom tromi poslancami.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 záko-

na  o  rokovacom  poriadku  pristúpime  najskôr k hlasovaniu

o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Nie?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Najskôr o procedurálnom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pardon, áno.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Výbor sa k tomu  vyjadril  tým, že  prerokoval a prijal

spoločnú správu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme rokovať o pozmeňujúcich návrhoch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Čiže teraz budeme  hlasovať o procedurálnom návrhu vrá-

tiť návrh na dopracovanie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Keďže tento návrh neprešiel,  budeme hlasovať o spoloč-

nej správe. Znovu prečítam, tak ako v úvode, ktoré  body od-

porúčal gestorský výbor en bloc schváliť. Sú to body 1 až 8,

10, 12 až 17, 20, 22, 25, 26,  28, 32, 33, 35 až 38, 40, 41,

43, 44 až 49, 51 až 55, body 58 až 61, bod 63, bod 64 a body

66 až 74. Z pôvodne navrhovaného pán  poslanec Köteles navr-

hol bod 57 na osobitné hlasovanie, preto som o ňom nehovori-

la. Čiže en bloc budeme hlasovať o bodoch, o ktorých som ho-

vorila aj na začiatku, okrem bodu 57.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

    Počuli ste, vážené pani poslankyne, páni poslanci, bude-

me hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz  en bloc  gestorský výbor  odporúča neprijať body

9, 11, 18, 19,  21, 23, 24, 27, 29, 30, 31,  34, 39, 42, 45,

50, 56, 62 a 65.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy  spoločnej správy sme neprija-

li.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Zo spoločnej správy ostal  na samostatné hlasovanie bod

57. Gestorský výbor odporúčal tento bod schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhoch, tak ako ich predniesli poslanci v rozprave.

 

     Prvé pozmeňujúce návrhy  predniesol pán poslanec Šagát.

Prosila by som  ho, aby  sledoval, pretože bod 2 je spoločná

správa 41. Nebudeme o ňom hlasovať. Bod 3 je spoločná správa

43. Nie je potrebné o ňom  hlasovať. Bod 5 - spoločná správa

bod 67, nie  je potrebné hlasovať. Bod 7 je  spoločná správa

bod 13, nie je potrebné  hlasovať. Body 8 a 9 - tak ich máte

vy - súvisia s bodom 1.  Čiže ak  neschválime  bod 1, nie je

potrebné hlasovať  ani o bodoch 8 a 9.  Čiže, ak  súhlasíte,

o bodoch 1, 8 a 9 by sme  potom mohli  hlasovať en bloc. Bod

10 je spoločná správa, bod 12 - nie je možné o ňom hlasovať,

pretože by  sme sa dostali  do rozporu so  zákonom 272/1994,

kde  je toto  znenie inak  formulované, takže  nie je  možné

o ňom hlasovať. Môžeme  ešte  hlasovať o bodoch 13 a 14. Bod

15 je riešený v spoločnej správe 57. Tak, keby ste sa vyjad-

rili, o ktorých  nebudeme hlasovať a o ktorých chcete hlaso-

vať spolu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo. Dovoľte mi spresniť.

 

     Súhlasím, pani spoločná spravodajkyňa,  aby sme en bloc

hlasovali o bodoch 1, 8 a 9, ako  ste  uviedli,  samozrejme,

pretože na seba  nadväzujú. Ale  nemôžem súhlasiť - a tým by

som trošku chcel  oslabiť to, čo ste tvrdili, že  body, kto-

ré ste menovali, sú riešené. Jedine bod 2 je riešený, a pre-

to ho sťahujem, a bod 5 sťahujem. Sú  skutočne  rovnaké. Ale

v ostatných sa  mýlite, pani spoločná  spravodajkyňa. Bod 15

rieši úhradu do Štátneho fondu  zdravia, a nie pokuty, ktoré

sú riešené v bode 57 spoločnej  správy. Bod 10, o ktorom ho-

voríte, že je riešený, hovorí  nevypustiť odsek 2. To zname-

ná, dávam staré znenie zákona, vy tam máte uvedené nové zne-

nie. Takže prosím, aby sa  hlasovalo.

 

     Ďalej ste  hovorili, že bod 3 je rovnaký. Ja tvrdím, že

bod 43, ktorý to rieši v spoločnej správe, má iné znenie ako

ten...

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Rieši to v inej podobe, ale už sme to schválili, nie je

možné o tom hlasovať, pán poslanec.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ale nie  je rovnaký, pozor!  Vy ste uviedli,  že si mám

prečítať spoločnú správu, a potom nebudem dávať iné veci. Ja

som dal  iný návrh, a nie je rovnaký. Ak sa  schválil, to je

iné, ale nehovorte, že je to rovnaké.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Rieši to spoločná správa, nemôžeme už o tom hlasovať.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ale ja  som dal pozmeňujúci návrh,  tak keď ste prijali

ten, tak to súhlasí, ale  nedal som rovnaký návrh. Takže po-

zor! Ani bod 7 nie je  rovnaký, ale ste ho odsúhlasili, tak,

samozrejme, netreba dať hlasovať, ale nie je rovnaký. A pro-

sím, upozorňovali ste ma, aby som čítal. Ja som si to prečí-

tal, viete. Tak prosím, aby ste podľa tohto nášho vzájomného

dohovoru nechali hlasovať.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Čiže po tomto spresnení  budeme hlasovať spolu o bodoch

1, 8 a 9, ktoré súvisia, a môžeme o nich hlasovať spoločne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch

pána poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Body 2 a 3 sú  riešené  iným  spôsobom, ale sú  riešené

v spoločnej správe. O bode 4 nemôžeme  hlasovať, pretože ne-

môžeme určovať  stavovským organizáciám, aby  sa vyjadrovali

k členom, ktorí nie sú členmi stavovských organizácií. Takže

podľa mojej  mienky nemôžeme o tom  hlasovať. Takisto v bode

5 bolo prijaté v spoločnej  správe iné znenie. Môžeme hlaso-

vať o bode 6, ktorý ste predložili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 6 pána poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     O bodoch 8 a 9 sme už hlasovali. Budeme hlasovať o bode

10. Bod 7 je riešený v spoločnej správe pod bodom 13.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa  páči, budeme  hlasovať o bode 10 návrhov  pána

poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ideme hlasovať o bode 11.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 11 pána poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     O bode 12 nemôžeme  hlasovať,  lebo  by  bol v  rozpore

so  zákonom 272, kde je  iná  formulácia,  takže to nemôžeme

prijať. Môžeme hlasovať o bode 13.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech  sa páči,  budeme hlasovať  tak, ako  uviedla pani

spoločná spravodajkyňa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Budeme hlasovať o bode 14.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa  páči, budeme  hlasovať o bode 14 pána poslanca

Šagáta.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     A je tu posledný bod 15. Keďže ho pán poslanec rozporo-

val, tak budeme o ňom hlasovať. Budeme hlasovať o bode 15.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 15 pána poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pá-

na poslanca Šagáta, o ktorých sme mali hlasovať.

 

     Prejdeme k pánu poslancovi Kötelesovi, ktorý predniesol

jeden pozmeňujúci návrh. Môžeme o ňom hlasovať.

 

 

     Trvá na  hlasovaní, hoci by  sme sa dostali  do rozporu

s inými zákonmi.

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa,

máte ho v písomnej podobe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Hlasujeme o návrhu poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán  poslanec  predniesol  uznesenie, ale  môžeme o ňom

hlasovať až po schválení zákona.

 

     Takže prejdem k poslednému  pozmeňujúcemu  návrhu tech-

nického charakteru, ktorý som predniesla ja.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy, ktoré od-

zneli v rozprave. Hlasovali  sme o nich, takže  môžeme druhé

čítanie skončiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa spoločnej spravodajkyne,  aké má návrhy na po-

kračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Mám poverenie výboru  podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona o rokovacom  poriadku, a keďže  sme z pozmeňujú-

cich  návrhov prijali  iba jeden,  ktorý  odznel v rozprave,

môžeme prejsť do tretieho čítania a hlasovať v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, dávam hlasovať o návrhu spoločnej spravo-

dajkyne, aby zákon išiel do tretieho čítania.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     SDĽ štrajkuje. Je nás málo.

 

     Nech sa páči, s procedurálnym  návrhom sa hlási pán po-

slanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Chcel by som podať ešte pred obedňajšou prestávkou pro-

cedurálny návrh. Navrhujem  stiahnuť z rokovania tejto schô-

dze bod 60, ktorý je v skrátenom programe uvedený ako bod 18

- návrh  vlády Slovenskej  republiky na  voľbu  členov  Rady

Fondu detí a mládeže a na voľbu členov  dozornej  rady Fondu

detí a mládeže. Spoločný  návrh  troch  poslaneckých  klubov

odôvodňujem tak, že sa v návrhu ukázala technická  chyba, je

tam totiž uvedený kandidát,  ktorý má rozpor záujmov kolidu-

júci s príslušným zákonom. Preto by sme chceli uvedený návrh

ešte prerokovať v gestorskom výbore.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Akceptujeme  to, keď  ho navrhovateľ  sťahuje. Nebudeme

o tom  hlasovať. (Hlasy v pléne.)  Tak  dám  o tom hlasovať,

v poriadku.

 

     Hlasujeme o návrhu pána  poslanca Pašku, keď dal proce-

durálny návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán predsedajúci, ale mali by sme pokračovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme pokračovať, ale nie je nás dosť.

 

     Hlasujeme bez rozpravy o návrhu pána poslanca Pašku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Pašku na stiahnutie

bodu programu sme prijali.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  ešte raz  dám

hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Budeme  hlasovať o tom, že návrh  prechádza do tretieho

čítania podľa odobrenia, ktoré mám od gestorského výboru.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Pán Mikloško,  my sa musíme na  niečom dohodnúť. Musíte

mi vysvetliť, či je hriech, alebo nie je, keď nehlasujete.

 

     Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

 

     O 13.00 hodine zasadá ústavnoprávny výbor.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     otváram bod programu

 

     hodina otázok.

 

     Chcem pripomenúť,  že v rokovaní o tomto bode  programu

budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-

com poriadku.  Zo všetkých písomných  otázok poslancov poda-

ných do  stredy do 12.00 hodiny  určení overovatelia schôdze

vyžrebovali poradie otázok, ktorým  sa budeme riadiť. Vyžre-

bované poradie otázok bolo  oznámené na vývesnej tabuli pred

rokovacou sálou.  Pripomínam, že na  otázky poslancov, ktorí

sú neprítomní v rokovacej sále, sa nepodá odpoveď.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, predseda vlády Sloven-

skej republiky  pán  Vladimír Mečiar  sa z rokovania o tomto

bode programu  ospravedlnil. Zastupuje ho  podpredseda vlády

pán Sergej  Kozlík. Prosím ho, aby  zo svojho miesta oznámil

určených  členov vlády,  ktorí budú  odpovedať na  otázky za

neprítomných členov  vlády, prípadne za  nich bude odpovedať

sám. Potom pristúpime k odpovediam.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi uviesť mená  zastupujúcich členov vlády. Ne-

prítomného ministra obrany pána  Siteka bude zastupovať pod-

predseda vlády pán Kalman,  pána ministra Jasovského pán mi-

nister Maxon, pána ministra Zlochu pán minister Baco, minis-

tra  Mráza  taktiež  pán  minister  Baco.  Chcel by som ešte

ospravedlniť pána ministra Krajčiho,  ktorý príde o niekoľko

minút neskôr.

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teraz pristúpime k odpovediam  predsedu vlády na vyžre-

bované  otázky poslancov  položené predsedovi  vlády. Prosím

pána podpredsedu vlády, aby  zaujal miesto za rečníckym pul-

tom a podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adreso-

vané predsedovi  vlády, odpovedal  na ne v časovom limite 15

minút.

 

     Prvá otázka pre predsedu vlády podľa vyžrebovania a po-

radia je  od pána poslanca Hofbauera.  Pán Hofbauer sa pýta:

"Viktor Klima,  kancelár Rakúskej republiky  sa vyjadril, že

do konca tohto  týždňa očakáva odpoveď na svoj  list od pre-

miéra Vladimíra Mečiara vo  veci jadrovej elektrárne Mochov-

ce. Nepomýlila si rakúska strana  Slovensko s jednou zo svo-

jich spolkových krajín?"

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     Slovenská republika je samostatnou zvrchovanou krajinou

a bude odpovedať na diplomatickú nótu rakúskej strany v rám-

ci bežných diplomatických zvyklostí.

 

     Pokiaľ ide o vlastný  problém  jadrovej  elektrárne Mo-

chovce, Slovenská republika sa  vždy snažila o konštruktívny

prístup k problematike  tejto jadrovej  elektrárne, čoho vý-

sledkom bol aj dohovor  premiérov Slovenskej republiky a Ra-

kúska  o  umožnení  návštevy  medzinárodného  tímu  expertov

v jadrovej  elektrárni  Mochovce, a to  aj napriek  tomu, že

návštevou bolo spôsobené oddialenie plánovanej navážky pali-

va do reaktora. Tím vedený rakúskymi odborníkmi mohol osobne

navštíviť objekt elektrárne, nahliadnuť do požadovanej doku-

mentácie a viesť rozhovory so slovenskými odborníkmi.

 

     Napriek rôznym špecifickým  požiadavkám a pozmeňovanému

programu  návštevy  medzinárodného  tímu  expertov slovenská

strana operatívne vyhovela  požiadavkám medzinárodného tímu,

podotýkam nad rámec  Memoranda  vzájomného  porozumenia. Vy-

chádzajúc z uvedeného memoranda mala slovenská strana dostať

7 dní po skončení prehliadky jadrovej elektrárne Mochovce od

medzinárodného  tímu  expertov  návrh  záverečnej  podrobnej

správy, t. j. malo  to byť k termínu 15. máj 1998. Tento do-

kument slovenská strana dodnes nedostala, čím rakúska strana

porušila memorandum.

 

     Tieto skutočnosti  uvádzam preto, aby  som dokumentoval

náš ústretový  postoj voči rakúskej  strane. Oprávnene preto

očakávame obdobný prístup rakúskej strany voči nám. Za taký-

to prístup nie je možné považovať požiadavky smerujúce k od-

sunutiu termínu  aktivácie reaktora, ak  nám navyše rakúskou

stranou neboli oznámené dôvody, ktoré vedú k tejto požiadav-

ke. Samozrejme,  uvedomujeme si dôležitosť  zachovania part-

nerskej  atmosféry medzi  Slovenskou  republikou a Rakúskom,

nemôžeme sa však  nechať vtlačiť  do situácie,  keď nám budú

druhou stranou  neustále  predkladané ďalšie a ďalšie požia-

davky a podmienky.

 

     Pokiaľ  uvediem  niektoré  fakty k jadrovej  elektrárni

Mochovce, chcem pripomenúť, že do programu zvyšovania jadro-

vej bezpečnosti boli  zahrnuté nielen bezpečnostné opatrenia

vyplývajúce z odporúčaní riskauditu,  či to boli zástupcovia

Francúzska, Nemeckej spolkovej republiky,  ale aj všetky od-

porúčania Medzinárodnej komisie pre atómovú energiu.

 

     Z pohľadu zabezpečenia  finančných zdrojov bol zaistený

prístup financovania prác  finančnými účastníkmi, financiami

účastníkov  výstavby a na poskytnuté  úvery  bola poskytnutá

garancia vlády Slovenskej republiky.

 

     Koncom apríla 1998 navštívila jadrovú elektráreň skupi-

na expertov z konzorcia  riskauditu z Inštitútu  pre jadrovú

bezpečnosť Francúzska či ďalší odborníci a tlmočili pozítív-

ne dojmy, pozitívne názory  francúzskych a nemeckých špecia-

listov z prehliadky jadrovej elektrárne. Potvrdilo sa, že sa

už zrealizovaná podstatná časť bezpečnostných opatrení, kto-

ré boli navrhnuté na  dokončenie jadrovej elektrárne. Všetky

zostávajúce opatrenia  sú v kategórii s najnižšou  prioritou

a budú priebežne splnené.

 

     Stav elektrárne v Mochovciach  demonštruje, že túto ge-

neráciu reaktorov je možné zlepšiť tak, aby sa splnili všet-

ky moderné medzinárodné  bezpečnostné štandardy. Preto pova-

žujem za  potrebné spomenúť skutočnosť,  že slovenská strana

vždy prioritne kládla maximálny dôraz na bezpečnosť jadrovej

elektrárne Mochovce, a preto boli investované nemalé finanč-

né sumy do aplikácie najmodernejších poznatkov a technológií

renomovaných svetových firiem.

 

     K diskusii o tom, či  sme volili správny model financo-

vania zabezpečenia  jadrovej elektrárne Mochovce,  chcem po-

dotknúť, že  dôvod, prečo sme odstúpili  od realizácie tejto

jadrovej  elektrárne  na  báze  Európskej  banky  pre obnovu

a rozvoj, bolo  to, že v roku 1994 po  nástupe do  vlády sme

našli projekt - a viacerí  poslanci z opozície boli vtedy vo

vláde - bol teda pripravený projekt, podľa ktorého sa jadro-

vá elektráreň Mochovce mala stať súkromným majetkom, spoloč-

nosťou s ručením obmedzeným, kde mali byť dané absolútne ga-

rancie nielen vlády, ale  aj slovenského parlamentu, mala sa

stať  súkromným  majetkom na 20 rokov, a potom  by bola táto

elektráreň  vrátená  opäť  do štátneho vlastníctva. Finančné

prostriedky, s ktorými  sa uvažovalo  na  dokončenie  prvého

a druhého bloku elektrárne, boli  približne o 4 mld. Sk vyš-

šie ako model, ktorý sme potom realizovali v rámci rokovania

vlády po  dohode s partnermi  vo Francúzsku, Nemecku,  Rusku

a v Českej republike.

 

     Takže aj tu by som  rád uviedol na pravú mieru niektoré

diskusie,  ktoré sa  vedú o tom, či  zvolený  model dostavby

jadrovej elektrárne Mochovce - prvý,  druhý blok - bol opti-

málny.  Zdôrazňujem, postup,  proces dokončenia  tejto elek-

trárne je optimálny.

 

     Pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

 

     Áno, nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie usku-

točnil trojdňové výjazdové  rokovanie v Mochovciach, kde sme

mali možnosť  detailne sa oboznámiť s technickou  dokumentá-

ciou,  technicko-prevádzkovou  realizáciou  vrátane možnosti

navštívenia  kľúčových miest  reaktora aj  celého primárneho

i sekundárneho  okruhu  vrátane  energetického  bloku.  Čiže

všetkým  poslancom bola  umožnená návšteva  kľúčových miest,

ktoré sú  už v súčasnosti  celkom  neprístupné,  pretože  sú

hermetizované  alebo uzavreté.  Sú to  predovšetkým prechody

primárneho  okruhu z reaktora  do  parogenerátorov. Mali sme

možnosť sa oboznámiť s tým, že všetky kľúčové miesta sú osa-

dené automatickými snímačmi, ktoré majú vývody do centrálne-

ho velínu, a všetky kroky sú robené v súlade s Medzinárodnou

agentúrou  pre atómovú  energiu. Prekvapuje  ma, keď rakúska

strana chodí vyjadrovať na Slovensko svoju nedôveru k Medzi-

národnej agentúre pre atómovú  energiu, ktorá sídli vo Vied-

ni. Domnievam  sa, že by nebolo  od veci pripomenúť rakúskej

strane, že  pokiaľ rakúska strana  nedôveruje tejto inštitú-

cii, tak jej to môže vo Viedni naznačiť. Slovenská strana by

ochotne poskytla priestory  pre sídlo Medzinárodnej agentúry

pre atómovú energiu na území nášho štátu, pretože my jej od-

borníkom dôverujeme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby odpovedal na doplňu-

júcu otázku.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Pán podpredseda, bol to vyslovený  názor. Už som v pre-

došlej odpovedi uviedol, že  budeme odpovedať adekvátnou me-

dzinárodnou formou. Beriem stanovisko  pána poslanca ako re-

levantné, zaujímavé a, samozrejme, prihliadneme  aj na  toto

stanovisko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán  Fekete: "Osobne vysoko kvitu-

jem projekt prípravy slovenského kozmonauta. Sú známe už ne-

jaké  detaily z vedeckej misie  vyslania  prvého slovenského

kozmonauta do kozmu?"

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Čo sa  týka detailov vedeckej  misie slovenského kozmo-

nauta, chcel by som  oboznámiť, vážené poslankyne, poslanci,

že vláda  na svojom zasadnutí 3. marca 1998 schválila  návrh

na zabezpečenie letu prvého slovenského kozmonauta do vesmí-

ru a spoločného kozmického  výskumu. V rámci tohto materiálu

vláda schválila 6 vedeckých  projektov, ktoré predložilo mi-

nisterstvo  školstva v spolupráci  so  Slovenskou  akadémiou

vied. Uvedené projekty vybrala  odborná výberová komisia Mi-

nisterstva školstva  Slovenskej  republiky a Slovenskej aka-

démie  vied z 12 predložených  návrhov  po konzultácii s ex-

pertmi Ruskej kozmickej agentúry.

 

     Ide o experimentálny projekt v dozimetrii, ktorého cie-

ľom je získať nové údaje o charakteristikách jadrovej zložky

kozmického  žiarenia s energiou  väčšou ako 200 jednotiek na

nukleón. Namerané letspektrá na orbitálnej  stanici Mir budú

porovnateľné s doterajšími  experimentálnymi  údajmi z iných

experimentov a modelovými  výpočtami. Zodpovedným riešiteľom

bude Ústav  experimentálnej fyziky Slovenskej  akadémie vied

v Košiciach, spoluriešitelia sú Prírodovedecká fakulta Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach.

 

     Projekt Senzoasymetria je zameraný na objasnenie vplyvu

asymetrickej činnosti senzorických systémov, miery ich účas-

ti a súhry pri vzniku  kinetózy a orientačných ilúzií v pod-

mienkach  mikrogravitácie, ako  aj pri  krátkodobom narušení

funkcie rovnováhy  po kozmickom lete.  Očakávajú sa výsledky

dôležité pre proces adaptácie na  stav bez tiaže, ako aj pri

readaptácii na podmienky na Zemi. Zodpovední riešitelia budú

z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej aka-

démie vied v Bratislave.

 

     Projekt Endotest je zameraný na zistenie odpovede endo-

krinných a ďalších  fyziologických  funkcií u kozmonautov na

rôzne druhy  záťaže pri kozmickom lete.  Očakáva sa získanie

originálnych vedeckých  výsledkov o zmenách  hladín hormónov

v priebehu záťažových testov, ktoré umožnia posúdenie stupňa

stresogénnosti podmienok kozmického letu, stupňa trénovanos-

ti  organizmu  kozmonautov,  posúdenia  schopnosti  zvládnuť

stresové záťažové  stavy a pracovné  nároky. Riešiteľom bude

Ústav  experimentálnej  endokrinológie  Slovenskej  akadémie

vied v Bratislave.

 

     Ďalší projekt Metabolizmus by  mal objasniť poruchy me-

tabolizmu  glukózy  a  lipidov a neuroendokrinné  mechanizmy

u kozmonauta po pobyte v mikrogravitácii. Predpokladá sa, že

získané výsledky sa využijú v preventívno-liečebnej oblasti.

Zodpovedným riešiteľom je Ústav experimentálnej endokrinoló-

gie Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

 

     Projekt Tréning  je zameraný na  štúdium vytrvalostného

tréningu  kozmonautov v predletovej  príprave, na neuroendo-

krinnú a kardiovaskulárnu odpoveď  na stresy rozličného cha-

rakteru. Očakávajú sa originálne výsledky v oblasti, ako re-

aguje kardiovaskulárny a neuroendokrinný  systém na mentálne

a somatické stresové podnety. Riešiteľom tu bude Ústav expe-

rimentálnej endokrinológie  Slovenskej akadémie  vied v Bra-

tislave.

 

     Posledným projektom je projekt  Prepelica, ktorý by mal

získať poznatky o embryogenéze  japonskej  prepelice vrátane

liahnutia  a  správania  vyliahnutých  prepelíc v kozmických

podmienkach.  Očakávané  výsledky  budú jedným z komponentov

zabezpečenia  života kozmonautov  pri dlhodobých  kozmických

letoch,  pretože  táto  prepelica  tvorí nenahraditeľnú časť

potravinového reťazca vo výžive kozmonautov. Riešiteľom bude

Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach a Ústav expe-

rimentálnej veterinárnej  medicíny v Košiciach spolu s Ústa-

vom biochémie a genetiky živočíchov Slovenskej akadémie vied

v Ivanke pri Dunaji.

 

     Celkové náklady na realizáciu vedeckých projektov pred-

stavujú  sumu 15 mil. Sk,  z toho  v roku 1998 to  bude 10,3

mil. Sk a v roku 1999 to bude 5 mil. Sk. Vedecké projekty sú

financované ako osobitné úlohy rozvoja vedy a techniky. Plá-

nované  finančné  prostriedky  sa použijú  na výrobu a nákup

potrebných prístrojov a zariadení, na ich dopravu do hviezd-

neho  mestečka a späť, úhradu  nákladov na jednotlivé  cesty

riešiteľov a úhradu nákladov ďalších tovarov a služieb súvi-

siacich s realizáciou  jednotlivých vedeckých projektov. Po-

dotýkam,  že experimenty  Dozimetria, Senzoasymetria,  ďalej

projekty Endotest a Prepelica  sa budú realizovať počas letu

na orbitálnej stanici Mir a experimenty  Metabolizmus a Tré-

ning sa  budú realizovať  pred a po lete. Experimenty Senzo-

asymetria, Endotest, Metabolizmus a Tréning sú  medicínskeho

charakteru. Experiment Prepelica z oblasti  kozmickej bioló-

gie a experiment Dozimetria je z oblasti fyziky a kozmického

žiarenia.

 

     Opäť zdôrazňujem, že nejde o žiadny výlet z dlhej chví-

le, ide o let kozmonauta, ktorý bude spojený s významným ve-

deckým výskumom.

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Čas  vyhradený na  otázky poslancov  pre predsedu vlády

uplynul. Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime

k odpovediam členov vlády na  otázky poslancov, prípadne od-

povediam generálneho  prokurátora a predsedu Najvyššieho sú-

du.

 

     Prvú z vyžrebovaných  otázok položil  pán poslanec Hof-

bauer pánu ministrovi Jasovskému:  "Zásady zákona Fondu roz-

voja letísk boli v Národnej rade Slovenskej republiky z vec-

ných dôvodov  zamietnuté. Z akých  dôvodov bol návrh  zákona

Fondu  rozvoja  letísk  vypracovaný v súlade so  zamietavými

otázkami a zásadami?"

 

     Odpovie minister financií pán Maxon.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zásady zákona o Fonde rozvoja  letísk boli  prerokované

v roku 1996 v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej

republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu a Výbore  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie. Dňa

24. septembra 1996 bolo doručené rozhodnutie predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1162 k spoločnej správe

výborov o výsledku  prerokovania zásad  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o Fonde  rozvoja  letísk, ktorým zobral

na vedomie spoločnú správu výborov.

 

     Podľa § 66 a 69 zákona  číslo 44/1989 Zb.  o  rokovacom

poriadku  v znení  neskorších  predpisov  stanoviská výborov

k zásadám zákonov sú iba  odporúčaniami. Treba podotknúť, že

v Ústavnoprávnom  výbore Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbore pre financie, rozpočet a menu Národnej rady Sloven-

skej republiky boli zásady  schválené a vo Výbore pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie  Národnej rady Slovenskej

republiky nebolo prijaté  uznesenie, pretože väčšina prítom-

ných poslancov sa zdržala hlasovania.

 

     Na  základe prerokovania  zásad  zákona o Fonde rozvoja

letísk v Národnej  rade  Slovenskej  republiky bol  zaradený

tento návrh zákona do plánu legislatívnych úloh vlády na rok

1997. Zásady zákona o Fonde rozvoja letísk neboli zamietnuté

ani z vecných, ani zo žiadnych iných dôvodov. Je len na ško-

du veci,  že gestorský výbor  pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie nepodporil tento návrh  zákona napriek tomu, že

pri jeho prerokúvaní za  účasti pána ministra Jasovského ne-

boli k nemu  vznesené žiadne  podstatné pripomienky. Naopak,

tento  návrh bol  podporený.  Prijatím  tohto zákona  by sme

v súčasnosti  mohli významným  spôsobom podporiť  proces re-

štrukturalizácie a osamostatňovania  letísk, ktorý  prebieha

už štvrtý rok v súlade s uznesením vlády číslo 110/1994.

 

     Pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, chcete doplniť otázku? Nie. Ďakujem.

 

     Aj ďalšia  otázka je od pána  poslanca Hofbauera, ktorú

tiež kladie  pánu ministrovi Jasovskému,  pán minister Maxon

ho bude zastupovať: "Predpokladá  sa presídlenie vedenia Ge-

nerálneho riaditeľstva Železníc  Slovenskej republiky do Ži-

liny alebo do iného mesta?"

 

     Nech sa páči.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

 

     V súčasnosti nie je  spracovaný projekt presídlenia Ge-

nerálneho riaditeľstva Železníc  Slovenskej republiky do Ži-

liny ani do iného mesta.

 

     Ďakujem pekne. Skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  poslanec, chcete  položiť doplňujúcu  otázku? Nie.

Ďakujem.

 

     Ďalšia otázka, tretia, ktorú kladie pán poslanec Palac-

ka tiež pánu ministrovi Jasovskému, znie: "Koľko bude Želez-

nice Slovenskej republiky stáť sťahovanie divízií do Zvolena

a Žiliny?"

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     divízia do  Zvolena je pripravená od  roku 1997. V uzle

Zvolen sú vyhovujúce priestory  na umiestnenie divízie v bu-

dove  bývalého prevádzkového  riaditeľstva. Všetky  prípadné

náklady na opravy, zariadenie,  dovybavenie výpočtovou a ad-

ministratívnou technikou budú realizované v rámci plánované-

ho ročného limitu Železníc Slovenskej republiky.

 

     V roku 1998 sa upraví územné  rozloženie  týchto nákla-

dov. Keď v minulých rokoch ich bolo v uzle Bratislava použi-

tých  okolo 40 %, podľa  predbežných  kalkulácií  je  rozsah

týchto nákladov pre  Zvolen vo  výške 13 - 15 mil. Sk. Druhú

oblasť  nákladov  predstavujú  zdroje  na prípadné odstupné,

ktoré  bude kompenzované  znížením  počtu  dotknutých  admi-

nistratívnych  pracovníkov divízie v rozsahu asi 15 až 20 %.

Všetky  tieto  náklady  sa v súčasnosti  špecifikujú v rámci

projektu, ktorý presne vyčísli  náklady a prínosy tohto rie-

šenia. V súvislosti s riešením  pracovníkov aparátu divízie,

ktorí odmietnu vykonávať svoju činnosť vo Zvolene, je ponuka

Železníc Slovenskej republiky v Bratislave na 98 voľných ad-

ministratívnych miest. Žilina ako  prípadné sídlo divízie je

posudzovaná v rámci komplexného prehodnocovania organizačnej

štruktúry Železníc Slovenskej republiky, ktorého prvé výstu-

py budú známe až v druhom polroku tohto roku.

 

     Na záver dodávam, že  organizačná štruktúra železníc je

plne v riadiacej kompetencii  správnej rady Železníc Sloven-

skej republiky.

 

     Pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Palacka, chcete položiť doplňujúcu otázku?

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci,

 

     Je škoda, že tu nie  je priamo pán minister. Obavám sa,

že náklady  na presťahovanie do Zvolena a Žiliny budú zrejme

väčšie. Ale hlavný dôvod mojej otázky bol taký, či si želez-

nice v tejto situácii, keď  sa ich zadlženosť vlani zdvojná-

sobila a pre nedostatok  peňazí musia redukovať vlakové spo-

je,  môžu dovoliť  práve  nákladné  sťahovanie. A chcem ešte

poukázať na iný aspekt tohto sťahovania. Za uplynulé roky sa

objavil celý rad  podozrení  prinajmenšom z nehospodárnosti,

ak nie  priamo tunelovania  železníc a informácie Odborového

zväzu železničiarov nasvedčujú,  že viaceré veľké objednávky

sa zadávali bez verejnej súťaže. Známy je prípad nákupu voz-

ňov z Vagónky Poprad prostredníctvom zahraničného sprostred-

kovateľa za dvojnásobnú cenu.  Nemá celé veľké sťahovanie za

cieľ vytvoriť možnosť na  skartáciu alebo stratu kompromitu-

júcich dokumentov,  aby sa po vykopanom  tuneli zavalila zem

a zahladili stopy?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Požiadam pána kole-

gu ministra Jasovského, aby  na vašu doplňujúcu otázku odpo-

vedal písomne. Môžem povedať  len toľko, pán poslanec Palac-

ka, mňa to neprekvapuje, že sa  obávate, vy ste sa vždy obá-

vali. Obávali  ste sa  aj 1. 1. 1993 a trvá  vám  to dosiaľ.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ďalšiu otázku  kladie pani poslankyňa  Bieliková minis-

terke zahraničných  vecí pani  Kramplovej:  "Podarilo sa vám

počas rozhovorov v Nemecku  objasniť aj problém vlastníckych

vzťahov k budove nášho zastupiteľstva?"

 

 

 

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     počas  mojich  rokovaní v Nemeckej  spolkovej republike

som o tejto  otázke  rokovala s ministrom zahraničných  vecí

Nemeckej  spolkovej  republiky  pánom  Kinkelom,  poslancami

Bundestagu aj s vládnucim starostom a ministerským predsedom

Berlína, ako aj s pánom Stollpem, teda  ministerským predse-

dom Brandenburska. Všetci podporili moje úsilie o to, aby sa

tento spor  vyriešil bez toho, aby  Slovenská republika bola

poškodená. Jednoznačne som poukázala na to, že nie je možné,

aby sa jedna krivda naprávala  inou krivdou, hlavne nie voči

inému štátu. Podľa môjho názoru,  aj podľa názoru našich ad-

vokátov, ktorí nás  zastupujú v tomto spore, je šanca na to,

aby Slovenská republika túto budovu  mala aj naďalej, aby sa

vlastníctvo  nášho štátu  nenarušilo a aby  reštitúcia tých,

ktorým patrí,  sa vyriešila iným spôsobom. V súčasnosti poč-

káme na  odôvodnenie súdu. Po jeho  doručení  sme sa dohodli

aj s pánom ministrom  Kinkelom, že  spoločne zaujmeme stano-

visko a spoločne budeme  postupovať tak,  aby sme spor pozi-

tívne vyriešili pre obidve strany.

 

     Z tohto pohľadu moje  rokovania pokladám za veľmi dôle-

žité, pretože v predchádzajúcich rokoch sa nepodarilo získať

podporu nemeckej strany na  to, aby pomohla Ministerstvu za-

hraničných vecí Slovenskej republiky, aby tento spor nemusel

prerásť až do súdneho procesu.

 

     Tu mi dovoľte, aby som uviedla, že celá táto záležitosť

sa vlastne odvíja od roku 1991. Už vtedy sa vedelo, že budo-

va  na  Leipzigestrasse v Berlíne  je  reštitučne  zaťažená.

I napriek tomu sa dostala do delenia majetku, a práve takáto

budova reštitučne  zaťažená pripadla do  majetku slovenského

štátu. Chcem zdôrazniť, že  dnes tu sediaci niektorí poslan-

ci, bývalí ministri zahraničných vecí, boli vtedy zodpovední

za to, že  sa to dostalo do delenia  majetku a sú zodpovední

aj za to, že dnes sa spor nachádza v takom štádiu, v akom sa

nachádza. Podľa  môjho názoru to bolo  možné vyriešiť v roku

1993, prípadne v roku 1994. Predpokladám, že  celý spor bude

vyriešený pozitívne pre  našu republiku a o túto budovu Slo-

venská republika nepríde.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chce  pani poslankyňa  položiť doplňujúcu  otázku? Nie.

Ďakujem.

 

     Ďalšiu otázku kladie pani  poslankyňa Aibeková pánu mi-

nistrovi Javorskému: "Aké bude stanovisko Ministerstva zdra-

votníctva Slovenskej republiky na akciu Lekárskeho odborové-

ho zväzu 28. 5. 1998, keď chcú lekári  obmedziť poskytovanie

zdravotnej starostlivosti v lôžkových zariadeniach na úroveň

víkendovej starostlivosti?"

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Lekárske  odborové združenie  neustále vyvíja  aktivity

a podnecuje zdravotnícku  verejnosť k vyjadrovaniu nespokoj-

nosti s odmeňovaním. Vyzýva ministerstvo zdravotníctva k re-

alizácii  tretej etapy  tarifných  platov v zmysle dlhodobej

stratégie. Neuvedomuje  si však jeden  závažný moment, resp.

nechce počuť, že materiál - dlhodobá stratégia stability le-

károv a zdravotníckych  pracovníkov, stav privatizácie zdra-

votníckych zariadení  vrátane  koncepcie na roky 1996 - 1998

a návrh na zefektívnenie činnosti zdravotníckych zariadení -

bol vládou zobraný na vedomie a ministrovi zdravotníctva bo-

la uložená úloha  súvisiaca s odmeňovaním zdravotníckych za-

mestnancov v tom zmysle,  že navrhnuté opatrenia na diferen-

cované  riešenie odmeňovania  zdravotníckych zamestnancov sa

môžu a budú  riešiť v rámci  zdrojových možností zdravotných

poisťovní.  Tu  malo  Lekárske  odborové združenie jedinečnú

možnosť motivovať  svojich členov, aby  zdravotnú starostli-

vosť vykonávali tak  hospodárne,  aby sa zdroje krytia  zvý-

šenia  nákladov  súvisiacich  s odmeňovaním  mohli  vyriešiť

z týchto zdrojov.

 

     Napriek týmto zdrojom v systéme  zdravotného poistenia,

ktoré máme, sa však  úspešne zrealizovali dve etapy zvýšenia

tarifných platov, a to  diferencovane podľa jednotlivých ta-

rifných  tried a taktiež sa  legislatívnymi  zmenami utvoril

dostatočný priestor na  diferencované odmeňovanie špičkových

vysokokvalifikovaných  zamestnancov, ktorí dosahujú  výborné

pracovné výsledky. Dôkazom toho je skutočnosť z mimoriadneho

štatistického  zisťovania  o dosiahnutých  príjmoch  lekárov

v lôžkových zariadeniach. Tieto príjmy dosahujú u jednotliv-

cov výšku  od 25 000 Sk, niekde  až po 70 000 Sk.  Nie je to

omyl. Je  to tak. Podľa  rezortných  štatistík sa u všetkých

zamestnancov rezortu zdravotníctva za posledné tri roky zvý-

šil priemerný  plat o 50 % a dosiahol  výšku 9 341 Sk. Prie-

merný  tarifný  plat  sa zvýšil  približne o 40 % a dosiahol

výšku 6 204 Sk. U lekárov  zvýšenie  priemerných platov bolo

o 90 % a dosiahlo výšku 19 125 Sk. Zvýšenie tarifných platov

bolo  približne o 70 % a dosiahlo  výšku 10 735 Sk. U stred-

ných  zdravotníckych pracovníkov  sa priemerný  plat  zvýšil

približne o 50 %, to je na 9 194 Sk a priemerný tarifný plat

sa zvýšil asi o 40 %, to  je na 6 477 Sk. Teda v podmienkach

diferencovaného  odmeňovania aj  zvýšenie zárobkovej  úrovne

zdravotníckych zamestnancov sa  zo strany ministerstva zdra-

votníctva plní a myslím si, že sme skutočne kroky, ktoré sme

si naplánovali na určité časové obdobie, naplnili.

 

     Teraz mi dovoľte, aby som v podstate  zareagoval na to,

že aj  napriek všetkému, že  sme pri rokovaniach  predložili

tieto štatistiky a urobili  sme aj sociálnym partnerom odpo-

čet, čo sa urobilo a aká  je skutočnosť a čo sa týka odmeňo-

vania, dozvedeli  sme sa o aktivitách  Lekárskeho odborového

združenia,  ktoré  sa  chystajú  na 25. 8. 1998. Týka  sa to

lôžkových  zariadení, ktoré  budú poskytovať  zdravotnú sta-

rostlivosť na  úrovni víkendovej starostlivosti.  Dovoľte mi

k tomu niekoľko poznámok.

 

     V záujme zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostli-

vosti  pre  občanov v súlade s článkom 40 Ústavy  Slovenskej

republiky ministerstvo zdravotníctva  zabezpečí prostredníc-

tvom  riaditeľov  lôžkových  zariadení a štátnej správy sta-

rostlivosť  pre občanov v rozsahu normálneho pracovného času

a náplne ich  činnosti. Štát garantuje  občanom poskytovanie

zdravotnej  starostlivosti podľa  potrieb zdravotného stavu,

a preto musí  prijať opatrenia, aby  tieto práva neboli  do-

tknuté. V inom prípade je to skutočne porušenie kolektívneho

vyjednávania a v tomto  ohľade je takýto protest neopodstat-

nený vzhľadom na to, čo som tu prezentoval.

 

     Chcem ešte podotknúť, že v štátnej  sfére sa takýto po-

stup bude posudzovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplí-

ny a na to sú manažmenty, aby dodržiavali aj Zákonník práce.

Samozrejme, v každom prípade ide o porušenie deontologického

kódexu a pre neštátnych  lekárov z toho vyplýva strata etic-

kej spôsobilosti, a tým možnosť odobratia povolenia na vyko-

návanie neštátnej zdravotnej  starostlivosti. Nevyhrážam sa,

je to tak. Skutočne pevne verím, pretože chodím do nemocníc,

stretávam sa s lekármi,  že väčšina zdravotníckych pracovní-

kov nemá,  alebo lepšie povedané, nezastáva  názor, že by sa

mali pripojiť k takýmto  akciám,  pretože  podľa toho, čo mi

hovorili,  ani jeden  zdravotnícky  pracovník  nemá v úmysle

poškodiť  pacienta. A takéto  akcie  by  skutočne v konečnom

dôsledku poškodili pacienta.

 

     Toľko, pani poslankyňa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chce pani poslankyňa položiť doplňujúcu otázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem  za odpoveď,  pán minister.  Položila som  túto

otázku práve preto, že  ma znepokojila forma protestu, ktorá

by sa mohla  odraziť na zdraví pacientov, ktorí  by sa takto

stali  rukojemníkmi nespokojných  lekárov. Iste  dobre viete

a všetci tu v Národnej  rade  sledujeme, hlavne členovia vý-

boru pre zdravotníctvo a sociálne  veci, situáciu v zdravot-

níctve. Niekoľkokrát sme sa ňou  zaoberali aj tu v pléne Ná-

rodnej rady.  Okrem týchto protestov teraz  začínajú v kraj-

ských mestách  prebiehať aj protestné  akcie komôr, združení

a asociácií,  ktoré  pôsobia v zdravotníctve.  Preto ako do-

plnkovú otázku sa vás dovoľujem spýtať: Aká je vaša reakcia,

aké je vaše stanovisko k týmto protestným akciám?

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Ďakujem za doplňujúcu otázku, pani poslankyňa.

 

 

     Skutočne  sa  musím  priznať,  že  keď  som bol doobeda

v parlamente a počul som opozičných poslancov, ako sa oháňa-

li  protestnými zhromaždeniami  lekárov, zdravotníkov, ktoré

sa konajú v krajských mestách, tak som si skutočne pripravil

k tomu aj nejaké podklady.

 

     Je pravdou, že dosiaľ nemáme ešte žiadne oficiálne sta-

noviská z protestných  zhromaždení, ale z toho, čo  máme ne-

oficiálne, dovoľte mi, aby som sa dotkol tejto problematiky.

 

     Vlastne o čo ide  na týchto protestných zhromaždeniach?

Na týchto protestných  zhromaždeniach sú požiadavky zvýšenia

miezd, dofinancovania zdravotníctva,  zastavenia alebo, lep-

šie  povedané,  nerokovania  o zákone  číslo 277 a odloženia

privatizácie. A teraz mi dovoľte niekoľko poznámok.

 

     Doobeda sme mali na prerokovanie zákon číslo 277, ktorý

bol v druhom čítaní a skončil tak, že opoziční poslanci pod-

porovali stanoviská lekárskej komory,  aby tento zákon nebol

prijatý, aby  bol odložený na  neskoršie obdobie. Skutočnosť

je taká, že  práve tento zákon má vniesť  trošku poriadku do

systému poskytovania zdravotnej starostlivosti a do toho, čo

sa týka vzťahu lekár - pacient,  ale aj financovania a vôbec

povinnosti  zdravotníckych  pracovníkov a ochrany  pacienta.

Skutočne pevne  verím, že aj  keď nebol doobeda  tento zákon

schválený,  dnes alebo  zajtra tento  zákon bude  schválený,

pretože  ministerstvo zdravotníctva,  naopak, považuje tento

zákon za prioritný. Poviem vám prečo.

 

     Dovoľte mi uviesť, že na týchto mítingoch, ako som spo-

menul,  sa  zúčastňujú  zdravotnícki  pracovníci a vedú  ich

hlavne tí, ktorí sa zúčastňovali na rokovaniach na minister-

stve zdravotníctva so všetkými, ktorí môžu hovoriť do fungo-

vania zdravotníctva. A za jeden a pol roka  sa pripravil rad

opatrení, ktoré majú  skutočne zlepšiť disciplínu poskytova-

nia zdravotnej starostlivosti. Boli novelizované zákony, do-

hodli sme sa na nových  cenových výmeroch, dohodli sme sa na

krokoch v liekovej politike a hlavne, dohodli sme sa na pre-

rozdelení finančných prostriedkov, ktoré máme na rok 1998.

 

     Skutočne som  veľmi sklamaný práve tým,  že po dohodách

nastupujú tieto protestné zhromaždenia, na ktorých sa vystu-

puje práve proti tomu, čo  sami žiadali, vrátane toho, o čom

som hovoril - odloženia  novely zákona  číslo 277. A dovoľte

mi, aby som ukázal aj  taký pohľad, že na týchto protestných

stretnutiach sa  hovorí, čo má  urobiť rezort zdravotníctva,

len zabudli povedať to, na čom  sme sa dohodli, čo majú uro-

biť aj ostatní.

 

     Dovoľte mi uviesť, že sa  tam skutočne stretli aj zdra-

votnícki pracovníci, ktorí  apelujú na ministerstvo zdravot-

níctva, ministerstvo  financií, na vládu,  na parlament, ale

neapelujú do vlastných radov.  Pýtam sa, čo kvalita zdravot-

nej starostlivosti? Čo etika? Čo  vzťah k pacientovi? Čo od-

borná úroveň?  Čo predpisovanie  liekov, ktoré z roka na rok

čoraz viac  zaťažujú výdavky? Čo  permanentný nárast výkonov

zdravotnej starostlivosti bez evidentného zhoršenia zdravot-

ného stavu? Preto je namieste  otázka smerom k lekárskej ko-

more: Čo urobila v systéme transformácie ako stavovská orga-

nizácia okrem kritizovania a pasívneho natŕčania ruky?

 

     Len na ilustráciu uvediem, že Slovenská lekárska komora

už vyše roka nie je schopná predložiť jej variant novely zá-

kona o komorách, pretože z pohľadu jej predstaviteľov nie je

na to vhodná politická konštelácia. To znamená, politikárče-

nie stavovskej organizácie je  nad odbornosťou a nad etikou.

Ministerstvo  zdravotníctva v súčinnosti s ministerstvom fi-

nancií a zdravotnými poisťovňami realizovalo celý rad stret-

nutí, na ktorých  došlo k dohodám a záverom, ktoré sa uplat-

ňujú v praxi. Táto situácia  nevyplýva len z dôvodu nepomeru

medzi zdrojmi v systéme zdravotného poistenia a požiadavkami

poskytovateľov, ale aj z dôvodu blížiacich sa volieb. Na mí-

tingoch týchto zhromaždení vystupujú opoziční poslanci s ru-

žovo ladenými predvolebnými sľubmi, ktoré sa však dajú veľmi

ťažko zrealizovať. V rámci  rezortu  je v súčasnej  situácii

prvoradé zabrániť rastu  nákladov na zdravotnú starostlivosť

bez zníženia  jej kvality. Za  posledný  rok a pol prišlo do

sytému o 12 mld. viac peňazí  ako v roku 1996, s ktorými sme

vystačili  na poskytovanie  zdravotnej starostlivosti.  Dnes

hovoríme, že deficit je 5 až 7 mld. Sk. Pýtam sa, kde sú tie

peniaze.

 

     Treba  jasne  definovať  objem  finančných prostriedkov

a druhov a rozdeliť ich tak, aby sa zabezpečila pravidelnosť

platieb. Tento objem zdrojov bude garantovať nový cenový vý-

mer s platnosťou od 1. júla tohto  roku. Chcem podotknúť, že

na poslednom stretnutí  so všetkými stavovskými organizácia-

mi, komorami sme sa dohodli  na filozofii tohto cenového vý-

meru. Samozrejme, boli poskytnuté mimorozpočtové prostriedky

na preklenutie obdobia a vymáhanie finačných prostriedkov od

neplatičov  pre Všeobecnú  zdravotnú poisťovňu  vo výške 200

mil. Sk. A takisto sa  momentálne pracuje na finančnej výpo-

moci a možnosti  poskytnutia  financií  pre ďalšie zdravotné

poisťovne. Na týchto stretnutiach sa hovorí o zastavení pri-

vatizácie, lebo sú z určitých  kruhov zdravotníckej obce vý-

hrady.  Tak mi  dovoľte ešte  aj k tomuto  problému niekoľko

poznámok.

 

     Transformácia  spoločnosti priniesla  možnosť vykonávať

súkromnú prax  aj lekárom. Privatizáciou  zdravotníckych za-

riadení dôjde jednak k ich decentralizácii, ale najmä k zme-

ne ich vlastníkov. Týmto procesom sa uvedie do súladu vlast-

níctvo  nehnuteľností  a výkon  zdravotnej  starostlivosti a

poskytovatelia  zdravotníckych  služieb  sa stanú  aj vlast-

níkmi majetku štátu, ktorý  slúži na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti.  Procesom privatizácie  sa nemenia podmienky

ani pre  poskytovateľov zdravotníckych služieb,  ani pre ich

užívateľov.  Privatizované  zdravotnícke  zariadenia  ostanú

v sieti zdravotníckych zariadení a budú v zmluvnom vzťahu so

zdravotnými  poisťovňami poskytovať  zdravotnú starostlivosť

občanom v stanovenom spádovom  území pri zachovaní slobodnej

voľby lekára i zdravotníckeho  zariadenia. Od procesu priva-

tizácie sa očakáva  väčšia možnosť viaczdrojového financova-

nia  privatizovaných  zdravotníckych  zariadení a ekonomicky

efektívnejšie  prevádzkovanie týchto  zariadení. Celý proces

prebieha bez prerušenia  prevádzky a služby  poskytované ob-

čanovi - pacientovi nesmú byť procesom  privatizácie ohroze-

né. Naopak, uskutočnením zámerov  privatizácie by malo dôjsť

ku skvalitneniu úrovne zdravotnej starostlivosti.

 

     Na záver mi dovoľte, vážené poslankyne a vážení poslan-

ci, vysloviť  niekoľko myšlienok. V tejto  snemovni som nie-

koľkokrát povedal, že politikárčenie do zdravotníctva nepat-

rí.  Je  to  veľmi  nebezpečné a môže sa  vypomstiť  každému

z nás, ako tu sedíme. Ako  to myslím? Všetci sme potenciálni

pacienti a možno v tejto  chvíli hocikto z nás môže potrebo-

vať služby zdravotníkov. Viete,  takéto podnecovanie na pro-

testné stretnutia a aktivity  do štrajkov je veľmi nebezpeč-

né, lebo sa môže stať, že práve niekto z nás, ako tu sedíme,

ale aj  tí, čo nás sledujú  na televíznych obrazovkách, môžu

v tejto  chvíli potrebovať  lekárske  ošetrenie a práve prí-

slušný zdravotník môže byť  na protestnom stretnutí alebo na

štrajku a môže sa to skončiť tragicky.

 

     Viete, v zdravotníctve  sa hovorí,  že aj  dobré  slovo

lieči a na pacienta treba vplývať pozitívne, a nie mu podsú-

vať všelijaké katastrofické scenáre. Tieto  scenáre počúvame

už niekoľko rokov od roku 1990, ale vidíte, zdravotníctvo sa

nezrútilo. Naopak, je čoraz viac prístrojovej techniky, máme

čoraz  lepších odborníkov,  dokážeme transplantovať  srdcia,

pečeň a myslím si, že keď v tejto chvíli poviem, že dokážeme

na  Slovensku robiť  skoro všetky  medicínske úkony, nebudem

klamať.

 

 

     Pevne  verím,  že zdravotníci si  to uvedomujú a pokiaľ

mám informácie,  ako to prebiehalo v jednotlivých  okrskoch,

tak vidím, že je dosť rozumne uvažujúcich a normálne zmýšľa-

júcich  zdravotníkov a hlavne tých,  ktorí majú dobrý  vzťah

k pacientovi, zostali  doma a pripravujú  sa na skvalitnenie

svojej odbornosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

 

     Ďalšiu otázku - šiestu - kladie pán poslanec Klein pánu

ministrovi Bacovi: "V Slovenskej  republike je obrovský pre-

bytok konzumných vajec. Výrobcovia  ich ponúkajú cca za 1,60

Sk za  jeden  kus. V obchodnej  sieti  sa  predávajú od 2,60

do 3 Sk. Ako  mienite riešiť  uvedený problém, nakoľko  máme

Fond  trhovej regulácie,  ktorý by  mal zabezpečiť  seriózne

prebytky a vykrytie prebytkov poľnohospodárskych produktov?"

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem pekne za otázku a za slovo, pán podpredseda Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vajcia boli vždy predmetom  záujmu rôznych orgánov, do-

stali sa  až do parlamentu.  (Smiech v sále.)  Pán poslanec,

tento  problém tu  sedí v mnohých  prípadoch  dosť húževnato

a pán poslanec  sa určite na mňa  nenahnevá, keď táto otázka

mi pripomenula  jednu správu v miestnom  rozhlase na  dedine

asi spred 45 rokov, ktorý  vyzýval:  "Žiadame tých roľníkov,

ktorí  ešte nesplnili  kontingent v dodávke  vajec,  nech sa

s tým nehrajú a nech  splnia, pretože  budú za to poťahovaní

až na okres."

 

     Problematika je skutočne  vážna a táto otázka je, pove-

dal by  som, opodstatnená. Podľa nášho  monitoringu, pán po-

slanec, je  situácia trošku iná. Podľa  nášho monitoringu je

priemerná cena predávaných vajíčok,  teda farmárska cena, za

čo predávali farmári, 1,99 Sk za minulý týždeň, vy hovoríte,

že 1,60 Sk. Chcem povedať, že v minulom  roku  bola v tomto

čase táto  cena 1,94 Sk.  Čiže máme trošku  iné čísla. Samo-

zrejme  nevylučujem, že  je situácia  miestne rozdielna,  že

v jednotlivých častiach  Slovenska  sú vajíčka o niečo drah-

šie, niekde o trošku lacnejšie. Ale pravda je taká, že prie-

merné náklady podľa Výskumného  ústavu ekonomiky sú na jedno

vajíčko 1,95 Sk, to znamená, že súčasná cena je všelijako na

hrane rentability.  V každom prípade  chcem potvrdiť to,  čo

hovoríte, že  máme Fond trhovej  regulácie, ktorého funkciou

je, keď je prebytok, keď prevyšuje ponuka nad dopytom, vykú-

piť prebytky, aby sa situácia zharmonizovala a aby sa zabez-

pečila taká cena, ktorá zabezpečuje aspoň minimálnu rentabi-

litu.

 

     Chcem  povedať, že tak to plynulo  robíme. Aj v minulom

roku sa vykúpilo  takto temer 30 mil. kusov  vajec, ktoré sa

usušili - na Slovensku máme  jednu sušiareň - a, samozrejme,

potom sa v takom sušenom  stave dodávajú do niektorých spra-

covní a do  výrobkov, kde je  vlastne takýmto spôsobom možné

sušené vajíčka uplatniť. Takže systém je zavedený.

 

     Chcem povedať, že máme takú správu, informáciu - aj som

si to teraz znovu overoval -, že producenti  vajíčok s touto

sušiarňou už  plynulo komunikujú, a keď  majú prebytky,  tak

ich dajú do sušiarne na  usušenie, a potom ich predávajú ďa-

lej, resp. je možné, samozrejme, tento proces aj koordinovať

prostredníctvom Fondu trhovej regulácie, čomu sa nebránime.

 

     Ešte chcem povedať, a tým skončím, že pokiaľ budeme mať

podnet od samosprávy chovateľov sliepok a výrobcov vajec, že

tento stav tu je a je taká požiadavka, na základe tohto pod-

netu môžeme konať. Keď podnet  budeme mať, tak aj budeme ko-

nať. Sme  pripravení pomôcť túto situáciu  riešiť, pokiaľ zo

samosprávy dostaneme podnet.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Chce pán poslanec položiť doplňujúcu otázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem, s odpoveďou som  spokojný. Dúfam, že stavovské

organizácie urobia  svoje. Pevne verím, že  vajíčka pôjdu na

odbyt aj za 1,60 Sk s blížiacimi sa voľbami.

 

     Ďakujem.

     (Smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ďalšiu otázku kladie pani  poslankyňa Garajová pánu mi-

nistrovi Maxonovi: "V prípade veľkého záujmu občanov o nákup

štátnych dlhopisov možno očakávať aj ďalšiu emisiu?"

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predovšetkým by  som vám chcel ukázať,  že takto vyzerá

štátny dlhopis. Tento dlhopis  je v nominálnej hodnote 1 000

Sk. Ako dobre viete, jeho  zúročenie je 17 %. Prirodzene, ak

emisia bude úspešná, budeme mať ambície vydať ďalšiu emisiu.

Ako som už spomínal, tieto štátne dlhopisy sú so splatnosťou

jeden rok. Predpokladáme, že pri úspešnosti tejto emisie bu-

deme uvažovať aj s emisiou dlhšou ako jeden rok.

 

     Chcel by som vás informovať, že počas včerajšieho pred-

poludnia sa predalo štátnych dlhopisov za 25 mil. Sk. V tej-

to chvíli alebo v čase, keď som odchádzal z ministerstva fi-

nancií, do  predpoludňajších hodín sa  spolu zrealizovalo 68

mil. Sk  pri predaji dlhopisov. Ešte  by som chcel upozorniť

na jednu veľmi  zaujímavú vec, a podľa môjho názoru podstat-

nú. Zatiaľ  sa predávajú v podstatne  vyššej  miere - mám to

aj zdokumentované z počítača - dlhopisy s nízkou  nominálnou

hodnotou, to znamená, že  sú jednoznačne cielené pre občanov

Slovenskej  republiky, drobných  investorov, čo vyvracia po-

chybnosti, ktorými  boli tieto dlhopisy  sprevádzané. Verím,

že emisia bude úspešná a spoločne s mojimi pracovníkmi budem

môcť pripraviť v tomto roku ešte ďalšiu emisiu.

 

     Ďakujem pekne za otázku.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Chce pani poslankyňa  Garajová položiť doplňujúcu otáz-

ku?

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Nie, ďakujem pekne, s odpoveďou som spokojná.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

    Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Fekete pani minister-

ke Slavkovskej: "V učňovskom školstve  sa už tri roky uplat-

ňuje tzv. koeficient miery ekonomickej náročnosti. Považuje-

te ho za správny, spravodlivý a dobe zodpovedajúci?"

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na spravodlivejšie  rozdeľovanie  finančných prostried-

kov prideľovaných pre stredné  odborné učilištia a strediská

praktického vyučovania, ktorých je  stále nedostatok, sa za-

viedol  inštitút  koeficientu  miery  ekonomickej náročnosti

jednotlivých  študijných odborov.  Podľa toho  sú jednotlivé

študijné odbory v stredných  odborných učilištiach zatrieďo-

vané  do šiestich  skupín ekonomickej  náročnosti, pričom sa

pre  jednotlivé  triedy  používajú  určité  koeficienty. Pre

štvrtú triedu bol stanovený  koeficient 1 a smerom dolu koe-

ficienty klesajú  takto: tretia trieda - 0,71, druhá  trieda

- 0,55, prvá trieda - 0,18.  Vyššie triedy nad 1 majú takéto

koeficienty: piata trieda - 1,28, šiesta trieda - 1,42.

 

 

     V rokoch 1995 a 1996 došlo k  úprave  uvedených  koefi-

cientov, ako aj k zmene zatriedenia  jednotlivých študijných

odborov. Tým však, že v roku 1996 došlo k delimitácii finan-

covania stredných  odborných učilíšť a stredísk  praktického

vyučovania  na krajské  úrady, nastal v tomto  smere  určitý

útlm a koeficienty neboli  priebežne aktualizované a opravo-

vané. Rovnako neboli dopĺňané  ani nové študijné odbory, čím

sa zaoberala  aj Rada vlády  pre stredné odborné  učilištia,

kde sa prijala úloha, že  na najbližšom zasadnutí sa k tejto

problematike  treba vrátiť,  vytvoriť komisiu,  ktorá koefi-

cienty  upraví a bude sa  zaoberať aj otázkou  zatrieďovania

nových študijných odborov.

 

     Do tohto obdobia sme  prijali také opatrenie, že dorie-

šenie uvedených problémov so  zatrieďovaním do skupín ekono-

mickej náročnosti sa zabezpečuje vzájomnou dohodou medzi od-

borom školstva, finančným odborom krajských úradov a jednot-

livými zriaďovateľskými rezortmi.  Iba pre zaujímavosť môžem

uviesť, že pokiaľ ide o počet  žiakov, ktorí sú zatrieďovaní

do jednotlivých  skupín, tak skupiny od  koeficientu čísla 1

vyššie, čiže 1 - 1,28 a 1,42, sa  dotýkajú  asi 75 % žiakov,

a skupiny, ktoré  majú koeficient  nižší, 0,18 a 0,55, to je

cca tých 20 až 25 % žiakov.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Končím bod programu hodina otázok.

 

     Dávam 15-minútovú prestávku.  Potom bude nasledovať bod

interpelácie poslancov. A ak nebude veľa otázok a interpelá-

cií, nasledujú  ďalšie  zákony. Prosím  vás preto o dochvíľ-

nosť. Potom už pôjdeme domov.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  nasledujúcim  bodom

programu sú

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

písomne podané  na 45. schôdzi Národnej  rady Slovenskej re-

publiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Písomné odpovede ste dostali ako tlač 1007.

 

     Skôr, ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy,

chcem požiadať tých poslancov,  na interpelácie ktorých máme

predložené  odpovede členov  vlády, aby  vo svojom vystúpení

vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelu-

júci  počas rozpravy  nevyjadrí svoju  nespokojnosť, znamená

to, že s odpoveďou  súhlasí. Z dôvodu  prehľadnosti  prosím,

aby ste pred svojím vystúpením  uviedli číslo, pod ktorým sa

odpoveď člena vlády v tlači 1007 nachádza.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu.

 

     Hlási sa pán Ftáčnik.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik, môžete vystúpiť.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

 

     dovoľte mi, aby som sa  vyjadril k odpovediam, ktoré sú

uvedené pod  bodmi 13 až 20. Chcem sa  poďakovať  ministrovi

vnútra za  vecné a korektné  odpovede, ktoré sú  uvedené pod

bodmi 13 a 14, ku  ktorým nevyjadrujem v tomto vystúpení ná-

mietky.

 

     Odpoveď pod bodom 14 od pána ministra vnútra sa týka aj

odpovede  pod bodom 15, ktorú  mi  poslala  pani  ministerka

školstva Eva Slavkovská vo  vzťahu k rozpisu finančných pro-

striedkov pre stredné odborné učilištia a strediská praktic-

kého vyučovania v Prešovskom  kraji.  Pani ministerka zrejme

neporozumela z mojej interpelácie, o čo mi išlo, pretože od-

poveď, ktorá mi prišla,  vlastne potvrdzuje, že celkové pro-

striedky, ktoré dostali učilištia v tomto kraji, sú vo výške

517 miliónov korún. Ale ja som sa pýtal na to, ako je možné,

že z týchto 517 miliónov  krajský  úrad  zobral  časť peňazí

a použil ich na financovanie cirkevných škôl, škôl v prírode

a tých potrieb,  ktoré sú nezabezpečené.  Mechanizmus, ktorý

je vytvorený na objektivizáciu veci,  tak ako ste ho popísa-

li, pani  ministerka, v tejto  odpovedi na interpeláciu,  je

dosť ťažkopádny. A potom to  vedie k tomu, že peniaze sa do-

stávajú neskoro tam, kam sú určené, to znamená na zabezpeče-

nie prevádzky.

 

     Napriek tomu,  že je pravda, že v štátnom  rozpočte sme

zvýšili príspevok  na stredné odborné  učilištia a strediská

praktického vyučovania o 5,4 %, ako píšete v odpovedi na in-

terpeláciu, učilištia v Prešovskom kraji dostali v porovnaní

s minulým rokom menej. To je realita. Ony sú v tejto realite

a stanoviská Krajského  úradu Prešov sú také,  že viac nedo-

stanú. Ako má teda riaditeľ  konkrétneho učilišťa - a v mene

týchto ľudí som minule  hovoril svoju interpeláciu -, zabez-

pečovať fungovanie svojej školy alebo školy, za ktorú zodpo-

vedá, ak dostáva takéto podklady?

 

     To,  že sa v minulom  roku  prerozdeľovali  veci  medzi

krajmi, je tiež pravda, ako ste písali  vo svojej  odpovedi.

Ale stalo sa, že sa z ministerstva  financií dostal pokyn na

ubratie časti prostriedkov z krajov, ktoré mali trošku viac,

a ich presunutie krajom, ktoré  mali nedostatok, teda menej.

To sa stalo až niekedy v októbri a v novembri a každý zodpo-

vedný hospodársky  pracovník vie, že sa  to nedá utlmiť, keď

vám zoberú koncom roka nejaké tri alebo štyri milióny korún.

Mechanizmus, ktorý tu funguje, je podľa všetkého ťažkopádny,

nie  je  domyslený  a  objektivizácia  počtu  žiakov a počtu

tried,  ktorú spomínate  vo svojej  interpelácii, sa  predsa

môže robiť už v priebehu októbra, novembra, decembra, preto-

že školský rok beží od 1. septembra. To vieme všetci, akurát

sa mi zdá, že to nevedia na ministerstve školstva.

 

     Takže odpoveď pod bodom 15 považujem  za celkom formál-

nu, ktorá, takpovediac, nerieši  problém, ktorý sa týka Pre-

šovského kraja, a na tomto probléme vidieť aj to, ako sa mi-

nisterstvo  školstva zbavilo  svojich kompetencií  vo vzťahu

k ovplyvňovaniu  škôl a školských zariadení, pretože vlastne

nemá páky.

 

     Čo sa týka kapitálových výdavkov pre vysoké školy - od-

poveď pod bodom 16 -, to  nie je len problém pani ministerky

Slavkovskej,  ale aj  tohto parlamentu,  kde poslanci svojím

rozhodnutím  zaviazali 220 miliónov korún  pre štyri novovy-

tvorené vysoké školy, a tým  narobili úplnú trmu-vrmu v plá-

noch ministerstva školstva na pridelenie kapitálových výdav-

kov existujúcim  vysokým školám. Pravda je  taká, že sa opäť

naťahovali veci  do apríla, čiže  interpelácia v marci  bola

úplne odôvodnená. Interpeláciu  nenamietam, ale  je to obraz

biedy. Nemôžem nič iné povedať.

 

     Pani ministerka,  rád by som  vás upozornil na  odpoveď

pána ministra Tkáča na  interpeláciu vo vzťahu k zamestnáva-

niu občanov  so zdravotným  postihnutím v oblasti  školstva.

Interpelácia je  opäť korektne zodpovedaná  zo strany minis-

terstva  práce, sociálnych  vecí a rodiny, pretože  vychádza

z platného  zákona o zamestnanosti, ale,  vážená pani minis-

terka,  vy by  ste mali  byť tou  členkou vlády,  ktorá bude

strážiť, aby  sa riešila otázka  odvodov za to,  že školstvo

nezamestnáva dostatočný počet  občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou, aby sa tento problém vyriešil buď tým, že školy

na to dostanú ďalšie peniaze, alebo dostanú výnimku zo záko-

na, ako uvádza pán minister,  že sa to plánuje pre neziskové

organizácie a pre štátom  uznané cirkvi a náboženské spoloč-

nosti.

 

     Lebo ak  má škola, konkrétna malá  základná škola alebo

aj väčšia základná škola, zaplatiť 20 tisíc korún  pokutu za

to, že nezamestnáva dostatočný  počet zamestnancov so zmene-

nou pracovnou schopnosťou, tak pre  ňu tých 20 tisíc niekedy

predstavuje  celoročné prostriedky  na prevádzku  školy - až

takto  ďaleko sme  sa  dostali - teda  prostriedky, ktoré má

disponibilné.  Samozrejme, nerátam  otázku kúrenia, energií,

proste tzv. fixné  náklady, ktoré škola  musí vydať, pretože

inak by jej budova nemohla fungovať. Ale keď im zoberieme aj

tieto ďalšie prostriedky, tak školy nemajú z čoho zabezpečiť

čistiace  prostriedky a rôzne iné veci. Čiže prosím, aby ste

sa  pozreli na  tú  interpeláciu a zvážili,  či nie je možné

riešiť tento problém ešte  na júnovej alebo júlovej schôdzi,

ktorú budeme mať ako poslednú pracovnú, lebo celý problém sa

dotýka konkrétnych škôl vo vašom rezorte.

 

     Dovoľte mi ešte dve poznámky k odpovediam ministra kul-

túry pod bodmi 19 a 20.

 

 

     Vážený pán minister kultúry, vás som sa pýtal, ako vlá-

da splnila záväzok Slovenskej republiky vo vzťahu k zabezpe-

čeniu stabilného finančného rámca pre verejnoprávne vysiela-

nie. Odpoveď, ktorú ste mi poslali v tejto veci, nepovažujem

za dostatočnú,  pretože sa vám za  štyri roky nepodarilo vy-

tvoriť stabilný  finančný rámec. Prakticky  ste jeden, jedi-

nýkrát zvýšili koncesionárske  poplatky, peniaze zo štátneho

rozpočtu  sa prideľujú  nerovnomerným  spôsobom.  Jednoducho

tieto inštitúcie nevedia, na čom  sú z hľadiska nejakého dl-

hodobejšieho plánovania  obnovy technického parku,  ktorý je

najmä v televíznom vysielaní mimoriadne náročný. Nahlas teda

konštatujem, že  úlohu z ministerskej konferencie z decembra

1994, ktorú  Slovenská republika podpísaním  tejto konvencie

alebo tohto  vyhlásenia ministrom kultúry  prevzala na seba,

ste za štyri roky nezvládli.

 

     Potom je  tu odpoveď, ktorá sa  týka prevodu správy ma-

jetku zo Slovenského národného  múzea v Bratislave na Správu

kultúrnych zariadení k 1. marcu 1998. Ide o príkaz  ministra

kultúry,  ktorým odobral  Slovenskému národnému  múzeu štyri

zariadenia,  ktoré slúžia  alebo majú  podľa neho  slúžiť na

ubytovacie účely, a nie je nutné  ich využívať  na účely mu-

zeálne.

 

     V prvom  prípade, na ktorý som  upozornil vo svojej in-

terpelácii, v Dolnej  Krupej to  celkom  nesedí,  pretože sa

siahlo na depozitár Hudobného  múzea a tzv. Beethovenov dom-

ček v areáli  kaštieľa Dolná Krupá.  Podľa informácií, ktoré

som získal, keď som chcel vedieť  viac než to, čo ste mi na-

písali  vo  svojej  interpelácii a navštívil  som  spomínanú

Správu kultúrnych zariadení, ide o to, aby správa  mala cel-

kový dosah alebo v riadení celý areál kaštieľa v Dolnej Kru-

pej. Osobitnou dohodou sa má riešiť to, aby Slovenské národ-

né múzeum využívalo  expozíciu a zbierky, ktoré sú tu uvede-

né,  teda metodicky  sa podieľalo  na ich  využívaní. Takáto

zmluva zatiaľ ešte nebola uzavretá,  čiže zatiaľ je to možné

hodnotiť ako úmysel. A ako  úmysel hodnotím aj to, že vytvá-

rate jednu mamutiu  organizáciu - Správu kultúrnych zariade-

ní, ktorá podľa jej riaditeľa má slúžiť na  to, aby efektív-

nejšie spravovala majetok, ktorý  je možné využiť, povedzme,

na cestovný ruch, na ubytovacie alebo stravovacie účely, aby

sa toto všetko  sústredilo v rukách jednej štátnej organizá-

cie, ktorá  podľa všetkého, teda  podľa toho úmyslu  by mala

byť schopná  efektívnejšie  vyťažiť prostriedky a použiť ich

na údržbu príslušných zariadení.

 

     Musím povedať, že zatiaľ ten  úmysel nie je možné dolo-

žiť žiadnymi  číslami. A čísla  budeme poznať až  vtedy, keď

budeme hodnotiť  rozpočtové  hospodárenie za rok 1998, či sa

tento zámer  splnil. Mám  skôr  obavy, že pri  rozhodnutiach

ako bola Dolná Krupá, otázka  kaštieľa v Betliari a podobne,

ministerstvo kultúry  nerešpektovalo  zákon o správe majetku

štátu, pretože  sú tam dané  pravidlá, kedy je  možné zmeniť

správcu, za akých okolností a podobne. Ak sa podobným spôso-

bom nebude rešpektovať  zákon o majetku štátu, môže sa stať,

že sa  nám časť kultúrnych  zariadení, ktoré boli  prevedené

pod Správu kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky, jednoducho stratí.

 

     Takúto obavu vyslovujem nahlas a verím, že sa to nesta-

ne, že  ministerstvo financií, ktoré je  gestorom správy ma-

jetku  štátu z hľadiska  narábania s jednotlivými  objektmi,

ich prípadným  odpredajom a podobne  bude gestorovať to, aby

ministerstvo kultúry  zostalo v medziach  využívania kultúr-

nych  zariadení  predovšetkým  v prospech  kultúry a aby  sa

prostriedky  získané  týmto  spôsobom  použili v prvom  rade

v prospech kultúry. Lebo tým,  že sústreďujete tieto jednot-

livé  zariadenia zo  špecializovaných organizácií  pod jednu

organizáciu, odoberáte im  možnosť získať ďalšie mimorozpoč-

tové prostriedky na to, aby ich mohli použiť na zabezpečenie

svojej hlavnej činnosti. Celkove  tento zámer bude možné po-

súdiť až vtedy, keď budú  známe výsledky hospodárenia za rok

1999 vrátane  hospodárenia  Správy kultúrnych zariadení. Ale

ak sa stane to, že s tým majetkom sa nebude hospodárne nará-

bať, resp. bude snaha nejakým spôsobom ho odpredať, prenajať

súkromným firmám a podobne, tak sa v žiadnom prípade nenapl-

ní účel, pre ktorý ste tento majetok sústreďovali do svojich

rúk.

 

     Toľko moje reakcie na  odpovede na interpelácie. Nežia-

dam hlasovať o žiadnej z nich, pretože som hlboko presvedče-

ný, že  by tento parlament odsúhlasil  tak odpovede pani mi-

nisterky, ako  aj ministra kultúry,  čiže by to  bolo celkom

formálne. Ale považoval som za potrebné obom ministrom tlmo-

čiť svoj názor na odpovede, ktoré mi poslali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcem sa  vyjadriť k odpovedi, ktorú  som dostal na in-

terpeláciu vedenú pod číslom 23.

 

     Mám  výhradu  k rozdeleniu  materiálu  interpelácie  do

troch tematických skupín. Poznamenávam,  že medzi sebou úzko

súvisia, vzájomne  sú previazané a nemyslím si, že je dobré,

keď pán  minister pôdohospodárstva tie veci  od seba oddeľo-

val.

 

     V stanovisku k transformácii  Vodární a kanalizácií  sa

uvádzajú všeobecne  známe právne rámce,  napríklad uznesenie

Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 748 z 8. októbra

1997, uznesenie vlády číslo  635, Zelená správa, zásady atď.

Tieto dokumenty,  ako pán  minister  uviedol, v roku 1997 po

rokovaniach so  zástupcami  Združenia miest a obcí Slovenska

boli rozšírené o ďalší okruh majetku. Ide o nadobecný skupi-

nový  majetok - o vodovody a kanalizácie.  Ďalšie v odpovedi

uvádzané  aktivity  krajských, resp. okresných  úradov sú vo

veľmi všeobecnej polohe.

 

     Kauzu mesta  Humenné vysvetlil pán  minister v odpovedi

nedostatočne. Už v odpovedi na  sťažnosť mesta Humenné k po-

stupu transformácie pán minister listom  zo dňa 28. 11. 1997

konštatoval, že uznesením ministerstva  číslo 109 zo dňa 17.

12. 1996 mesto definitívne  splnilo podmienku žiadosti o in-

fraštrukturálny  majetok,  tak  ako  sa požadovalo. Terajšie

tvrdenie, ktoré sa uvádza v odpovedi, že problém  mesta spo-

číva v tom, že žiada aj prevádzkový majetok a majetok nadra-

denej vodárenskej sústavy, je zavádzajúce. Zakrýva nečinnosť

a neochotu.  Tak ako  pán  minister  uviedol, v roku 1997 sa

rozšíril okruh možností bezodplatného získania majetku, teda

ide o nadobecný  majetok. Mesto  Humenné uznesením mestského

zastupiteľstva číslo 227 zo dňa 22. 12. 1997 spoločne s oko-

litými obcami požiadalo o tento majetok tiež v súlade so zá-

sadami o  transformácii, a nie  v rozpore s nimi. Preto  vy-

svetlenie pána  ministra k informovanosti  samosprávy je iba

v teoretickej rovine, so skutočnosťou sa veľmi rozchádza.

 

     Budem veľmi konkrétny. V kauze mesta Humenné a okolité-

ho regiónu riaditeľ odštepného závodu spolu s riaditeľom od-

boru životného  prostredia okresného úradu  obchádzajú samo-

správy, ktoré požiadali o bezodplatný prevod majetku Vodární

a kanalizácií, a prehovárajú i zastrašujú predstaviteľov ob-

cí  možnými obštrukciami  voči obciam,  ak nestiahnu žiadosť

o majetok  Vodární a kanalizácií. Obce  sú právom  pohoršené

touto  skutočnosťou vzhľadom  na to,  že nič  neporušujú. Už

niekoľko rokov  prostredníctvom Združenia miest  a obcí Slo-

venska  preukázateľne  prejavujú  záujem o majetok Vodární a

kanalizácií.  Tieto  informácie  som získal z rozhovorov  so

starostami.

 

     Táto skutočnosť opäť potvrdzuje úzku súvislosť všetkých

troch pánom ministrom vytvorených tematických skupín. Minis-

terstvo pôdohospodárstva  zrejme nemá najpresnejšie informá-

cie o nižších  stupňoch riadenia,  ktoré si, zdá  sa, určujú

samostatnú pre nich prospešnú cestu. Vzniká však otázka, kam

takto privedú štátnu organizáciu.  Toľko k odpovedi pod čís-

lom 23.

 

     Teraz  moja reakcia  na odpoveď  pána ministra zdravot-

níctva  na moju  interpeláciu. Táto  odpoveď je  uvedená pod

číslom 22.

 

     V odpovedi pán minister uvádza,  že v súvislosti s pre-

behnutou štrajkovou aktivitou  neštátnych verejných  lekární

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej  republiky rokovalo so

zástupcami  Slovenskej  lekárnickej  komory a so  zástupcami

zdravotných poisťovní a zaoberalo  sa riešením situácie, aby

nemala  negatívny  dosah  vo  vzťahu k pacientovi.  Výsledky

týchto  rokovaní  boli publikované v médiách a jedným z nich

bolo, že do konca prvého polroku 1998 by meškanie platieb zo

zdravotných poisťovní malo byť najviac dvojmesačné, no pred-

stavitelia  zdravotných poisťovní  to jednoznačne podmienili

dodatočnými cielenými  zdrojmi vo forme  finančnej výpomoci,

ktorú osobne pán minister  zdravotníctva aj generálny riadi-

teľ sekcie zdravotných činností doktor  Gajdoš avizovali tak

na tomto stretnutí, ako  aj v tzv. verejnoprávnej Slovenskej

televízii. V tomto čase  bola výška neuhradených faktúr voči

lekárňam asi 1,5 miliardy  korún. Pán  minister svoj verejne

deklarovaný prísľub  finančnej výpomoci  nesplnil, a tým ho,

samozrejme, nemôžu  splniť ani zdravotné  poisťovne. Naopak,

podľa  posledných informácií  vzrástol dlh  voči lekárňam na

súčasné 2 miliardy  korún, a to napriek  tomu,  že zdravotné

poisťovne za  prvé tri mesiace  roku 1998 zaplatili za lieky

zo svojho rozpočtu nie 27 %, ale vyše 30 %. Jednoducho žiad-

ne z opatrení, ktoré  deklaroval pán minister  zdravotníctva

a ktoré opakovane  odznievali aj na  tejto pôde, neprinieslo

efekt. Pán  minister nebol schopný  žiadne z nich  uviesť do

praxe.

 

     Nerozumiem odpovedi pána  ministra ohľadne počtu lekár-

ní. Na jednej strane pán  minister tvrdí, že vo vyspelejších

štátoch - uvádza  sa  Nemecko a Francúzsko -, pripadá  jedna

lekáreň na  menší počet obyvateľov  ako u nás,  no na druhej

strane  pán minister  tvrdí, že  prijatím  zákona o liekoch,

ktorý sa predkladal do parlamentu, možno reálne predpokladať

zníženie počtu  lekární. Aj tu  sa jasne prejavuje  váhavosť

a nekoncepčnosť pána ministra. Z tejto  odpovede totiž nikto

nevie, či je minister zdravotníctva za zníženie počtu lekár-

ní, alebo chce povedať, že ich ešte máme málo.

 

     Od vrcholného predstaviteľa štátnej správy v rezorte by

som si predstavoval jasnú  odpoveď. Na Slovensku je vzhľadom

na počet obyvateľov a chorobnosť ideálny počet jedna lekáreň

na 4 alebo 5 tisíc  občanov a tomuto  cieľu prispôsobíme le-

gislatívu i podmienky  na výkon  činnosti lekární. Toto  sme

však za  štyri roky od  pána  ministra nepočuli, a to nielen

v súvislosti s lekárňami.

 

     Na poslednej  strane odpovede, ktorú mi  poslal pán mi-

nister  zdravotníctva, je  ešte jeden  zaujímavý údaj. Totiž

ten, že Ministerstvo  zdravotníctva Slovenskej republiky vy-

pracovalo usmernenie, ktoré stanovilo postup pri predkladaní

podkladov o cene liekov v zahraničí, a teda, aby sa zabráni-

lo možnosti stanoviť na  Slovensku vyššiu cenu určitého lie-

ku, aká  je v iných krajinách  Európy. Toto usmernenie možno

iba uvítať. Ale pýtam sa, prečo vzniklo až 10. 11. 1997. Veď

predsa už tri roky vieme, ako nám závratne vzrastajú náklady

na lieky a v mnohých prípadoch  aj ich ceny. Tu sa už ponúka

úvaha,  či ide  iba o neschopnosť,  alebo  naopak, o cielený

úmysel niekoho, nehovorím priamo pána ministra, pretože ceny

sa stanovujú inde.

 

     Na záver by som chcel položiť niekoľko otázok.

 

     1. Čo  konkrétne urobíte, pán minister,  teraz v týchto

dňoch a týždňoch preto, aby sa predišlo kolapsu v zásobovaní

liekov, ktorý už avizujú viaceré regióny?

 

     2. Požiadali  ste, pán minister,  Ministerstvo financií

Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky o dodatoč-

nú cielenú výpomoc pre zdravotné poisťovne alebo aspoň vlád-

nu garanciu preklenovacích úverov?

 

     3. Ak áno, akú ste dostali odpoveď a od koho?

 

     4. Je pravda, že v pôvodnom  materiáli, ktorý ste pred-

ložili  na  poslednej  schôdzi  parlamentu,  bolo  aj jedným

z opatrení poskytnutie tejto finančnej  výpomoci, ale po ro-

kovaní vo vláde sa toto navrhnuté opatrenie z vášho materiá-

lu muselo vynechať?

 

     5. Ako hodnotíte  splnenie  jedného  z hlavných  cieľov

zdravotníckeho  programu  Hnutia  za  demokratické Slovensko

z roku 1994, kde sa hovorí, že vyriešite otázku financovania

zdravotníctva?

 

     Na túto poslednú otázku, hádam, ani odpovedať nemusíte.

Odpoveďou  sú protestné  mítingy zdravotníckych  pracovníkov

z celého Slovenska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Z rovnakých  dôvodov  ako môj  kolega Ftáčnik  nežiadam

hlasovať o týchto odpovediach.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda parlamentu,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážení páni ministri,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi zaujať stanovisko k odpovedi ministra život-

ného prostredia pána  Zlochu, ministra pôdohospodárstva pána

Baca, štátneho tajomníka  ministerstva zdravotníctva Zelníka

a ministra obrany pána Siteka.

 

     Odpoveď pána ministra Zlochu na moju interpeláciu o zá-

sobovaní okresu  Michalovce a Trebišov pitnou  vodou a s tým

súvisiacu  výstavbu vodnej  nádrže  Tichý  potok je skutočne

obsiahla s dosť značným podtónom sarkazmu. Dovolím si pozna-

menať a znovu upozorniť na skutočnosť, ktorú som v rámci in-

terpelácie viackrát  zdôraznila, že 95 % uvádzaných  tvrdení

je doslovnou  citáciou z petícií  občanov, ako aj lekárskych

posudkov a vyhodnotení odborníkov z oblasti geológie, hydro-

lógie a hygienikov, takže sarkastické poznámky na moju osobu

si asi pomýlili adresáta.

 

     Ale  aby sa  moja interpelácia  nemohla  brať v žiadnom

prípade osobne, dovolila by som  si prečítať aspoň pár úryv-

kov z odpovedí, ktoré  som dostala z ministerstva pôdohospo-

dárstva od ministra Baca,  ako aj z ministerstva zdravotníc-

tva od štátneho  tajomníka  Zelníka a od ministra obrany Si-

teka.

 

     Ministerstvo pôdohospodárstva píše: Po preštudovaní za-

daného materiálu možno  konštatovať, že stanoviská Minister-

stva pôdohospodárstva Slovenskej  republiky k zásadným otáz-

kam uvedeným v interpelácii a nadväzne v petícii občanov vý-

chodného Slovenska sú zhodné. Ide o to, že v menovaných, ale

i ďalších okresoch je nedostatok kvalitnej pitnej vody a po-

diel  zdravotne nevhodnej  vody je  veľmi vysoký. Využívanie

vody z nádrže pre Košice  je dočasné a treba prinavrátiť vy-

užívanie Stariny na pôvodné  účely. Výstavba vodárenskej ná-

drže Tichý potok na Toryse je nevyhnutná z dôsledku zabezpe-

čenia pitnej vody, najmä v okresoch Sabinov, Prešov, Košice-

-mesto a Košice-okolie.

 

     Terajšie zamietavé stanovisko ministerstva obrany k vý-

stavbe vodnej nádrže Tichý potok nie je dostatočne zdôvodne-

né.  Pokiaľ  ide o výstavbu  rozhodujúceho  veľkokapacitného

zdroja vodnej nádrže Tichý potok, žiada sa uviesť, že Minis-

terstvo  pôdohospodárstva Slovenskej  republiky, ako  aj ním

riadené  organizácie  venovali  veľké úsilie  príprave a do-

siahnutiu jej realizácie. Príprava sa zintenzívnila najmä po

uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 263/1992 o súhlase

s prípravou nádrže  Tichý potok ako  zdroja pitnej vody  pre

oblasť Košice a Prešov. Celkove boli vykonané prípravné prá-

ce za viac ako 70 miliónov Sk.

 

     Žiaľ, v ďalšom  období  sa k útokom tzv.  ochranárskych

organizácií proti výstavbe  nádrže pripojilo aj ministerstvo

životného prostredia. Potom svoj postoj z pozitívneho na ne-

gatívny zmenilo aj  ministerstvo obrany. Zo zainteresovaných

rezortov podporuje výstavbu  nádrže najmä ministerstvo zdra-

votníctva.

 

     V štádiu prípravy sa  kladne vyjadrila k tejto výstavbe

Stavebná fakulta  Slovenskej  technickej univerzity v Brati-

slave. Výstavbu nádrže podporili odborníci a zástupcovia ob-

cí na  seminároch v rokoch 1995, 1996, 1997 v Košiciach, ako

aj na druhých okresných dňoch  vody 1998 v Michalovciach. Za

potrebu výstavby  vodnej nádrže Tichý potok  sa vyjadrili aj

experti, ktorí spracúvali podklady  na hodnotenie nádrže po-

dľa metodiky EIA.

 

     Konštatujeme však, že ministerstvo životného prostredia

uvedené  stanoviská  rezortu  ministerstva pôdohospodárstva,

odborných inštitúcií a expertov nebralo vo svojich rozhodnu-

tiach a stanoviskách do úvahy. Negatívnym stanoviskom spôso-

bilo odsun  rozhodnutia o nádrži, a tým stratu možnosti vyu-

žitia v tom čase  ponúkanej  zahraničnej pôžičky na  jej vý-

stavbu. Podotýkam, že to je neodpustiteľné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyňa...

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Áno,  ak dovolíte,  pán podpredseda,  dali ste dostatok

časového  priestoru aj iným poslancom a myslím si, že prero-

kúvaná otázka je veľmi dôležitá.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dám aj vám, len si myslím, že to je skôr interpelácia.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Z dôvodov odmietavých  stanovísk ministerstva životného

prostredia sa ministerstvu  pôdohospodárstva nepodarilo pre-

sadiť výstavbu uvedenej nádrže.  Preto možno iba uvítať sta-

novisko predsedníčky výboru pre životné prostredie a ochranu

prírody v predmetnej  interpelácii. Podporujeme tiež dôrazné

požiadavky interpelácie adresované ministrovi životného pro-

stredia na prehodnotenie  doterajších  postojov a rozhodnutí

ministerstva životného  prostredia v otázke  výstavby vodnej

nádrže Tichý potok.

 

     V podobnom  znení  sa nesie  aj  odpoveď z ministerstva

zdravotníctva, kde  sa poukazuje na  to, že ešte  aj pomocné

vodné nádrže Strážske, Topoľany, Lekárovce, Pinkovce, Boťany

sú kontaminované výraznými škodlivinami a budú sa musieť od-

staviť, pretože  tu ide o infekcie  prenášané pitnou  vodou,

ale najmä o dusičnanovú  methemoglobinémiu dojčiat, ktorá je

vyvolaná vodou s nadlimitnými hodnotami dusičnanov.

 

     Na základe uvedených  skutočností ministerstvo zdravot-

níctva podporuje návrh na  urýchlené riešenie hromadného zá-

sobovania  obyvateľov  okresov  Michalovce a Trebišov pitnou

vodou v zmysle predloženej petície občanov dotknutej oblasti

východného Slovenska.

 

     V stanovisku ministerstva obrany  sa v závere konštatu-

je: "V prípade, že vláda Slovenskej republiky kladne rozhod-

ne o výstavbe  vodnej nádrže Tichý  potok, bude potrebné za-

bezpečiť technické opatrenia pri  výstavbe tak, aby bola za-

bezpečená prevádzka  vodného diela, ale  aj vojenská činnosť

na území vojenského obvodu Javorina."

 

     Myslím si, že s takýmto stanoviskom sa dá iba súhlasiť.

Ako  vidieť, ministerstvo  obrany sa tiež  stavia k výstavbe

vodnej nádrže Tichý  potok tak, že je  možné v podstate túto

otázku riešiť.

 

     Chcela by som sa tiež  v krátkosti vyjadriť ešte k úda-

jom, ktoré uvádzal pán minister Zlocha vo svojej odpovedi.

 

     Vážený pán minister, je pravdou, ako uvádzate na strane

7, že od Strážskeho po Michalovce je v zemi potrubie s prie-

merom 800 milimetrov, ktoré sa nikdy nevyužívalo na prepravu

vody z vodnej nádrže Starina.  Pýtam sa, prečo sa nevyužíva-

lo, keď do  spojenia s Michalovcami chýba iba 2,5 kilometra.

Prečo  krajský úrad  životného prostredia,  teda váš rezort,

nechce na  výstavbu spojovacieho vodovodného  potrubia vydať

stavebné povolenie? Zrejme preto,  že poznajú situáciu a ve-

dia, že ak napoja tento vodovod na obce a mestá, na ktoré má

byť napojený, tak potom Košice a Prešov nebudú mať vodnú re-

zervu.

 

     Ďalej píšete,  že prečerpávacia  stanica v Hanušovciach

nie je vaše  dielo, a veľmi dobre viete,  aké veľké financie

sa vydávajú na zaplatenie energie, aby mohla pracovať. Pýtam

sa, koľko volebných období ešte bude potrebných, aby sa voda

nemusela prečerpávať zo Stariny až  do Košíc, ale aby tiekla

tam,  kde bola  pred  štvrťstoročím  naplánovaná a potrebná,

a tam žiadna prečerpávacia stanica nie je potrebná.

 

     Hovoríte, že odber zo Stariny  teraz nebeží na plnú ka-

pacitu. Áno, teraz je to  zrejme tak, pretože boli mokré ro-

ky. Ale dobre vieme, že v minulosti, keď boli aj suché roky,

bola Starina  vo veľkej miere  vyčerpaná. Je otázka,  ako to

bude so zásobou vody vo  vodnej nádrži Starina vyzerať tento

rok, ktorý sa ukazuje ako veľmi suchý.

 

     Vážený pán minister Zlocha, myslím si, že je ešte mnoho

otázok v rámci povolenia, resp. nepovolenia  výstavby vodnej

nádrže Tichý potok  nezodpovedaných a visí vo vzduchu. Preto

ešte raz  apelujem na vás,  aby ministerstvo životného  pro-

stredia prehodnotilo  svoj postoj k tejto  otázke. Pevne ve-

rím, že pán minister Zlocha  prijme pozvanie, ale aj pán mi-

nister pôdohospodárstva Baco a minister zdravotníctva Javor-

ský na  najbližšie  zasadnutie Výboru  Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  životné  prostredie a ochranu  prírody,

ktoré sa  bude zaoberať petíciou občanov  za výstavbu vodnej

nádrže Tichý potok aj  za prítomnosti starostov a primátorov

z uvedených  oblastí. Na  zasadnutie výboru  budú pozvaní aj

odborníci z oblasti hygieny, zdravotníctva a hydrogeológie.

 

     S odpoveďou pána  ministra pôdohospodárstva Baca, štát-

neho  tajomníka ministerstva  zdravotníctva Zelníka,  ako aj

s odpoveďou  ministra obrany  Siteka vyslovujem  spokojnosť.

S odpoveďou  pána ministra  životného prostredia  Zlochu nie

som  spokojná, ale  ďalšiu odpoveď  si nevyžadujem,  nakoľko

predpokladám, že aj ďalšia odpoveď  by sa niesla v tom istom

duchu ako tá, ktorú som dostala teraz.

 

     Ďalej by som sa chcela ešte vyjadriť k ďalšej odpovedi,

ktorú som dostala od pána ministra Bisáka a od pána ministra

Javorského.

 

     Vážení páni  ministri, aj keď vaše  odpovede, ktoré som

dostala na  moju interpeláciu, boli  obsiahle, najmä odpoveď

ministra privatizácie pána Bisáka, nemôžem, žiaľ, s nimi vy-

jadriť úplnú spokojnosť. Pán minister Bisák mi vo svojej od-

povedi obšírne vysvetlil, kto proces privatizácie v zdravot-

níctve koncepčne  pripravoval a aké podmienky  sú danou kon-

cepciou stanovené.  Musím súhlasiť, že  uvedené podmienky sú

naozaj prijateľné. Ďalej sa v odpovedi uvádza, ako je stano-

vené preferenčné  poradie pri výbere  nadobúdateľa. Aj tieto

kritériá sú  spracované dobre, len,  žiaľ, nedodržiavajú sa.

A toto  moje tvrdenie  môžem exaktne  dokázať. Preto nemôžem

súhlasiť s časťou  odpovede, v ktorej  sa uvádza, že komisia

na výber  nadobúdateľa  plne  rešpektuje a zohľadňuje zásady

stanovené v koncepcii.

 

     Ďalej sa v odpovedi uvádza,  že ak je vybraný nadobúda-

teľ  mimo privatizovaného  zdravotníckeho zariadenia, ukladá

sa mu povinnosť uzavrieť nájomné zmluvy s lekármi, ktorí ma-

jú v prenájme ambulancie  ako neštátne zdravotnícke zariade-

nia. Aj  táto  podmienka je  celkom správna a žiaduca, avšak

záujemca  o privatizáciu  nemôže  uzatvárať  nájomné  zmluvy

skôr, ako bol komisiou vybraný a vládou schválený. V žiadnom

prípade  nemôže komisia  pri výbere  uchádzača prihliadať na

to,  že nejaká  právnická osoba  už uzavrela  nájomné zmluvy

s lekármi bez toho, aby vedela,  či bude, alebo nebude vôbec

schválená. To je predsa neregulárne.

 

     Ďalej sa v odpovedi  uvádza, že rozhodovanie o privati-

zácii  je neverejné  a v rámci  neho  sa prihliada na všetky

privatizačné projekty, ale konečné rozhodnutie vydáva vláda.

Vláda však rokuje už iba o konkrétnych návrhoch predložených

ministerstvom privatizácie,  takže nemá možnosť  posúdiť, či

ďalší uchádzači na  to-ktoré nemocničné zariadenie nespĺňali

dané kritériá oveľa lepšie, najmä z odborného hľadiska.

 

     Taktiež je zaujímavé  tvrdenie v odpovedi, že zo strany

ministerstva  privatizácie a ministerstva  zdravotníctva  sa

vynaložilo  veľké  úsilie  dokonca  prostredníctvom osobných

stretnutí, seminárov a propagácie v tlači  presvedčiť  leká-

rov, aby  sa zapojili do  procesu privatizácie, keď  na pro-

testných mítingoch lekárov je  jednou zo základných požiada-

viek zastaviť privatizáciu  zdravotníckych zariadení do toho

času, pokiaľ práve požiadavka lekárov, aby lekári a zdravot-

nícki pracovníci boli uprednostňovaní pri privatizácii zdra-

votníckych zariadení, nebude  splnená. Tiež sa konštatovalo,

že  ostatné fyzické  alebo právnické  osoby, ktoré  sú podľa

stanovených kritérií až na treťom  mieste - a pritom sa dosť

často  dostávajú  na  miesto  prvé -,  horko  ťažko  umožnia

10-percentný podiel účasti zamestnancov na privatizácii. Pí-

še sa, že v prípade, ak ide o zariadenie s väčším počtom za-

mestnancov, v rozhodnutí o privatizácii sa ukladá  nadobúda-

teľovi povinnosť umožniť  účasť zamestnancov na privatizácii

minimálne vo výške 10-percentného  podielu na základnom ima-

ní.

 

     Vážený pán  minister, dovoľte  mi z tých dôvodov, ktoré

som uviedla v interpelácii,  zapochybovať o správnosti tohto

kritéria,  resp. povinnosti.  Desaťpercentná  účasť  zamest-

nancov,  resp. lekárov na  sprivatizovanej   nemocnici,  keď

90-percentný  vytypovaný  privatizér, či  už  fyzická, alebo

právnická  osoba, nemá s medicínou  vôbec  nič  spoločné, je

skutočne  nedostatočná. Majoritnými  vlastníkmi by  mali byť

lekári a zdravotnícky personál.

 

     Vo veľmi  všeobecnej odpovedi pána  ministra Javorského

ma zaujala  najmä jedna  myšlienka,  kde sa hovorí o tom, že

ministerstvo  privatizácie v komisii pre  výber nadobúdateľa

zohľadňuje okrem  iných kritérií aj to,  čiže dokonca aj to,

či záujemcom o privatizáciu sú zdravotnícki pracovníci. Táto

veta sama osebe hovorí o tom, prečo som interpeláciu podala.

 

     Nie som spokojná s odpoveďami ani z ministerstva priva-

tizácie, ani z ministerstva  zdravotníctva,  pretože som ne-

dostala odpoveď na moju zásadnú otázku, ktoré združenia, te-

da ktoré  eseročky  menovite  boli kompetentnou komisiou vy-

brané na  privatizáciu 85 základných  privatizačných projek-

tov, aké je v nich percentuálne zastúpenie lekárov a ich ma-

jetkový podiel v danej spoločnosti.

 

     Nebudem žiadať nové odpovede.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čiže nežiadate ani hlasovanie?

 

     Ďakujem.

 

 

     To bola posledná pani poslankyňa.

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     A keďže  nebudeme hlasovať, lebo  nikto o to  nežiadal,

vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     Ďalším bodom programu je bod

 

     interpelácie poslancov.

 

     Na úvod chcem pripomenúť, že  podľa § 129 ods. 4 zákona

o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú

poslanca  povinnosti  odovzdať  svoju  interpeláciu  písomne

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou

Národnej rady Slovenskej  republiky nenahrádza povinnosť po-

slanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie

predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti  chcem požiadať

poslancov, aby písomné  znenie interpelácie doručili predse-

dovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

 

     Písomne do bodu interpelácie sa prihlásilo 6 poslancov.

Ak sa nikto ďalší nehlási, uzatváram možnosť podania ústnych

prihlášok.

 

     Ako prvý je pán Weiss. Potom sa pripraví pán Kanis, pán

Lauko, pani Rusnáková, Schmögnerová a Sabolová. Potom vystú-

pia tí, ktorí sú zapísaní na tabuli.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážená pani ministerka zahraničných vecí, chcem vás po-

žiadať, aby  ste konkrétne v odpovedi  na moju otázku, resp.

interpeláciu uviedli, ako  ste splnili programové vyhlásenie

vlády v oblasti zahraničnej politiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Skončili ste, pán Weiss? A načo ste vystupovali?

 

     Ďakujem.

 

     Nech  sa páči,  pán Kanis.  Dúfam, že  to bude tiež tak

rýchlo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     mám  niekoľko interpelácií,  dovolím si  ich predniesť,

a potom písomne odovzdať.

 

     Vážený pán predseda vlády,

 

     vzhľadom  na končiace  sa volebné  obdobie dovoľujem si

vás požiadať v zmysle článku 80 ods. 1 Ústavy Slovenskej re-

publiky o odpoveď na  otázku: "Ako hodnotíte plnenie progra-

mového vládneho vyhlásenia za uplynulé takmer 4 roky?"

 

     Ďalšia  interpelácia je  na ministra  obrany Slovenskej

republiky pána Jána Siteka.

 

     Vážený pán minister obrany Slovenskej republiky,

 

     v zmysle  článku 80 ods. 1 Ústavy  Slovenskej republiky

interpelujem vás a žiadam o odpoveď na otázku: "Ako ste spl-

nili programové vyhlásenie vlády v rezorte obrany?"

 

     Ďalšia interpelácia je na ministra obrany Jána Siteka.

 

     Vážený pán minister obrany,

 

     dňa 29. januára 1998 ste vydali rozkaz týkajúci sa plá-

novania kvalifikačných predpokladov  vzdelania a kvalifikač-

ných požiadaviek na výkon  funkcie a plánovaných hodností vo

funkciách armády Slovenskej republiky. Súčasťou tohto rozka-

zu je, že na funkcie  sudcu vyššieho vojenského súdu a pred-

sedu senátu vojenského obvodového  súdu je plánovaná hodnosť

podplukovník, pričom na nesudcovskú funkciu na vyššom vojen-

skom súde náčelníka organizačného zabezpečovacieho oddelenia

je plánovaná hodnosť plukovníka.  Plánovaná hodnosť u sudcov

je nižšia ako u náčelníka organizačného zabezpečovacieho od-

delenia. Takáto plánovaná  hodnosť je dehonestovaním sudcov-

ského  stavu a predovšetkým  autority  sudcu v rámci  Armády

Slovenskej  republiky, ako aj celej  spoločnosti, keď  sudca

- ústavný činiteľ,  ktorý je volený  Národnou  radou a ktorý

môže byť  odvolaný len  Národnou  radou podľa článku 145, má

nižšiu hodnosť,  ako sú iné posty,  ktoré nie sú schvaľované

Národnou radou.

 

     Z pohľadu  predpokladov na  funkciu  sudcu je nesporné,

že na výkon funkcie  sudcu sú stanovené prísnejšie kritériá,

ako na niektoré funkcie  Armády Slovenskej republiky, kde je

dokonca plánovaná hodnosť generála. Preto je zarážajúce, keď

pri niektorých  sudcovských funkciách je  plánovaná len hod-

nosť podplukovníka. Na  tomto vidieť dehonestovanie princípu

sudcovskej nezávislosti, zníženia  vážnosti a postavenia ne-

závislej súdnej moci  deklarovanej Ústavou Slovenskej repub-

liky. Takto plánovaná  hodnosť je v rozpore aj s odporúčaním

Rady Európy číslo R94/12 o nezávislosti  výkonnosti a posta-

venia sudcov, ktoré prijal  Výbor ministrov členských štátov

Rady Európy dňa 13. 10. 1994. Z tohto  dokumentu okrem iného

vyplýva, že sa odporúča vládam členských štátov prijať alebo

posilniť všetky potrebné  opatrenia na pozdvihnutie postave-

nia  sudcov a súdov a posilniť  ich  nezávislosť a účinnosť.

Pán minister, interpelujem vás vo  veci, aby ste zvážili ob-

sah  vášho  rozkazu z 29. januára 1998 a  zmenili  plánovanú

hodnosť na funkciu sudcu  vyššieho vojenského súdu z podplu-

kovníka na plukovníka.

 

     Interpelácia v zmysle  článku 80 ods. 1 Ústavy  Sloven-

skej republiky na ministra financií Slovenskej republiky Mi-

roslava Maxona, ministra  životného prostredia Jozefa Zlochu

a ministra pôdohospodárstva Petra Baca.

 

     V rámci zmluvy o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíko-

vo - Nagymaros boli do  rozpočtovej skladby zahrnuté aj eko-

logické stavby v obciach Rovinka, Dunajská Lužná, Miloslavo-

vo, Hamuliakovo,  Kalinkovo, Most pri  Bratislave v terajšom

okrese Senec. Ide mi konkrétne o výstavbu  vodovodov a kana-

lizácií. V súčasnom stave je v rámci  vodného diela celý rad

objektov, ktoré boli kolaudované, boli vydané užívacie povo-

lenia, ale oficiálne sú mimo prevádzky. Všeobecne sa to týka

stavieb ukončených po termíne podpisu  zmlúv k úverom zo za-

hraničných bánk. Dôvod zabezpečenia úveru zo strany Vodohos-

podárskej výstavby, š. p., bola skutočnosť,  že komplex sta-

vieb Sústavy vodných diel  Gabčíkovo prestal byť financovaný

zo  štátneho  rozpočtu  a  dostavba  mala  byť dofinancovaná

z prostriedkov získaných výrobou elektrickej energie vo vod-

ných elektrárňach stupňa Gabčíkovo.

 

     Slovenské elektrárne  si vôbec  neplnili a neplnia túto

povinnosť, a preto bola Vodohospodárska výstavba, š. p., nú-

tená  vziať si  spomenuté úvery.  Podmienkou úverových zmlúv

je, že dlžník, teda Vodohospodárska výstavba, sa nebude zba-

vovať svojho  majetku, do ktorého  sa rátajú všetky  objekty

Sústavy  vodných diel  Gabčíkovo - Nagymaros  neodovzdané do

správy iných  subjektov k termínu  úverových zmlúv. Výnimkou

je,  ak preberajúci  subjekt prevezme  na seba  aj príslušnú

časť dlžoby a záväzkov. Vtedy je takýto subjekt označený ako

náhradník a určuje  ho Ministerstvo pôdohospodárstva Sloven-

skej republiky a odsúhlasuje  ministerstvo financií. Veriteľ

v tomto prípade  podľa úverovej zmluvy  má právo určiť  novú

úrokovú sadzbu. Terajšia  je 7 % a je  určite predpoklad, že

nová bude vyššia.

 

     Vodohospodárska  výstavba mala  snahu riešiť  prevádzku

novovybudovaných  vodohospodárskych diel v rámci svojho pod-

niku a na takýto účel  požiadala  svojho zriaďovateľa minis-

terstvo  pôdohospodárstva o rozšírenie  činnosti  podnikania

o túto oblasť.  Nadriadený orgán navrhovanú  činnosť nepovo-

lil. Druhá  možnosť uzatvoriť  zmluvu o prevádzkovaní s pod-

nikmi Vodární a kanalizácií,  resp. o prenájme týchto objek-

tov  nebola tiež úspešná. Dôvodom bola transformácia vodární

a z toho prameniace právne usmernenia a druhý dôvod hradenie

odpisov, ktoré sú vysoké a pre podnik, ktorý ich bude reali-

zovať, znamenajú stratu a zároveň prevádzka hlavne kanalizá-

cie na  rovinatom teréne je  vysoko stratová, a ďalšie veci,

ako potreba prečerpávania, regulácia, vodné stočné pre malo-

odberateľov. Riešenie určenia náhradníkov v zmysle úverových

zmlúv je neprijateľné  pre preberajúce  subjekty, teda obce,

a zároveň predpokladané takto  zvýšené úrokové  sadzby pred-

stavujú straty financií pre štát.

 

     Chcem len poznamenať, že objem zahraničného úveru pred-

stavuje približne 500 mil. USD, a preto si dovoľujem  inter-

pelovať vás, páni ministri, vo  veci, prečo je a dokedy ešte

bude kanalizácia v uvedených obciach mimo prevádzky.

 

     Poslednú  interpeláciu mám  na ministra  vnútra Gustáva

Krajčiho v zmysle článku 80 ods. 1 Ústavy  Slovenskej repub-

liky.

 

 

 

     Pán minister vnútra,

 

     obraciam  sa na vás s interpeláciou  vo veci  postupu a

priebehu  prešetrovania  záležitostí spojených s oznámeniami

o spáchaní viacerých trestných činov na primátorku mesta No-

vá Dubnica Ing. Evu Antošovú.  Na uvedenú osobu bolo v prie-

behu obdobia november 1997 až január 1998 podaných  niekoľko

oznámení zo  spáchania viacerých trestných činov  podľa § 8,

§ 158 a ďalších paragrafov Trestného zákona a poriadku.

 

     Pri zisťovaní stavu a výsledkov v priebehu šetrenia po-

daných trestných oznámení  boli oznamovatelia písomne upove-

domení o postúpení ich podnetov na nižšie vyšetrovacie zlož-

ky  Policajného  zboru.  Následne  v  priebehu marca 1998 sa

oznamovatelia dozvedeli, že do priebehu šetrenia zasahujú za

účelom  jeho  ovplyvnenia v prospech  menovanej osoby  kruhy

blízke ministrovi  vnútra, ako aj sám  minister spolu s nie-

ktorými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Preto  vás,  pán  minister, interpelujem a žiadam o vy-

svetlenie k predmetnej veci, či nedošlo zo strany vyšetrova-

cích  zložiek  Policajného  zboru  a  samotného ministerstva

k postupom ovplyvňujúcim priebeh  šetrenia a mariacim objek-

tívne objasnenie daného prípadu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ďalší je pán Lauko, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na ministra

zdravotníctva. K tejto interpelácii ma podnietilo vystúpenie

pána ministra na hodine otázok.

 

     Dovoľte mi, aby som vám na  začiatku, pán minister, po-

vedal, že hlboko nesúhlasím s demagogickým  skresľovaním si-

tuácií, aké  ste dnes urobili v parlamente  na hodine otázok

pred televíznymi kamerami, keď ste hovorili o zvyšovaní pla-

tov lekárov a zdravotníkov, ale  nepovedali ste, že na tento

plat musí riaditeľ nemocnice  zobrať peniaze z prevádzky ne-

mocnice a neuviedli ste, že  časť zárobku je za služby, čiže

za nadčasovú prácu.

 

     Takisto nesúhlasím s vami v súvislosti s argumentáciou,

ktorú ste  použili a ktorú  hodnotím a kvalifikujem  ako vy-

hrážanie sa  cez televízne kamery,  ako reakciu na  chystané

protestné  zhromaždenie,  kde  ste  dokonca spomínali Ústavu

Slovenskej republiky a povedali  ste, že  protest je neopod-

statnený. Dovoľte  mi, aby som tiež  citoval z ústavy článok

26, kde sa hovorí, že  sloboda prejavu sa zaručuje, každý má

právo vyjadrovať svoje názory a v článku 28 právo pokojne sa

zhromažďovať sa tiež zaručuje.

 

     Vypočul som si a pozrel prepis vášho vystúpenia a pove-

dali ste: "Úspešne sa zrealizovali dve  etapy  zvýšenia pla-

tov." O mimoriadnych platoch,  ktoré ste tu uvádzali bombas-

tickými 70 000 korunami, sa nebudem vyjadrovať.

 

     Skôr ma  zaujíma, keďže ste  tu spomenuli nejaké  mimo-

riadne  štatistické  zisťovanie a uviedli  ste, že priemerný

plat zdravotníckych pracovníkov sa zvýšil o 50 % na 9 341 Sk

a tarifný  plat  na 6 204 Sk o 40 %, u lekárov  na 19 125 Sk

o 70 % a tarifný  plat na 10 735 Sk o 70 % a ďalej  ste uvá-

dzali  zdravotníckych pracovníkov.  Prečo, keď  ste do tohto

zvyšovania platov  nezahrnuli služby a náklady na prevádzku,

z ktorých sa čerpajú financie, ste  na záver uviedli, že ste

splnili kurz zvyšovania platov zdravotníckych pracovníkov zo

strany ministerstva?

 

     Na záver  mi dovoľte, aby som  tiež ešte zacitoval, aby

to nevyzeralo, že si vymýšľam,  čo ste povedali, vety, ktoré

považujem za vyhrážanie cez televíznu kameru. Citujem: "Pro-

test, ktorý organizujú lekárske  odbory zdravotníkov, je ne-

opodstatnený. V štátnej sfére sa takýto postup bude posudzo-

vať ako  hrubé porušovanie pracovnej  disciplíny a na  to sú

manažmenty, aby dodržiavali  Zákonník práce, porušenie deon-

tologického princípu pre neštátneho  lekára, z toho vyplýva-

júca strata etickej spôsobilosti a tým možnosť odobratia li-

cencie na vykonávanie zdravotnej starostlivosti."

 

     Na záver  mi dovoľte okrem toho,  že som verejne vystú-

pil, aby som verejne  protestoval proti takémuto spôsobu ko-

nania so zdravotníckymi pracovníkmi zo strany ministra a mi-

nisterstva.

 

     Mám  otázku:  Aké  štatistické  informácie  ste uviedli

a odkiaľ ste čerpali vaše informácie, keďže z praxe nepoznám

takéto vysoké priemerné platy?

 

     Druhá otázka:  Ako sa premietlo zvýšenie  platov do fi-

nancovania  prevádzky  nemocníc  na  Slovensku? Aké percento

z financií na prevádzku zdravotníckych zariadení bolo použi-

té na zvýšenie platov lekárov a zdravotníkov?

 

 

 

     Posledná otázka:  Podľa akého zákona  alebo usmernenia,

nariadenia je  vami uvedená  vyhrážka o zobratí licencie ne-

štátnym zdravotníckym pracovníkom?

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Laukovi.

 

     Hneď  chce naňho  reagovať pán  minister Javorský. Máte

šťastie, že je tu.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     viete, pán poslanec, treba čítať a počúvať. Keď som ho-

voril, tak som hovoril o akcii 28. 5. 1998, kde sa hovorilo,

čo sa  bude robiť, a vtedy  som citoval, čo to  asi znamená.

Nikomu nebránim slobodne sa zhromažďovať a vyjadriť svoj ná-

zor,  pokiaľ je  to vo  voľnom  čase.  Ale pokiaľ  je niekto

v práci, musí  si najprv plniť svoje  povinnosti a vieme, že

sú na to  zákony. Tak som si dovolil  upozorniť na tento zá-

kon.

 

     Čo  sa týka  platov, pán  poslanec, už  som strávil čas

s viacerými na ministerstve, ktorí nemali ani šajnu o trans-

fomácii, ani nevedeli, o čom to je. A som ochotný prebrať to

s každým, kto  má záujem, preto  vás prosím, navštívte  ma a

všetko  to, čo  ste tu  spochybnili, vám  dokážem. Áno?  Keď

o niečom chcem  hovoriť, musím mať prehľad.  Aj keď si hovo-

rím, že som zdravotník. Nie každý zdravotník tomu rozumie.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som interpelovala ministra kultúry.

 

     Na  základe uznesenia  číslo 221 Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy z decembra 1996 bol  požiadaný  predseda Najvyššieho kon-

trolného úradu, aby zabezpečil  kontrolu hospodárenia s pro-

striedkami štátneho  rozpočtu v Národnom centre pre audiovi-

zuálne umenie Bratislava za obdobie  roku 1996. Správu o vy-

konanej kontrole predložil  predseda Najvyššieho kontrolného

úradu 23.  marca 1998 predsedníčke  výboru, a to  na základe

požiadavky  poslancov. Počas  kontrolovaného obdobia platila

právna  subjektivita Slovenského  filmového ústavu Národného

kinematografického centra, ktorý sa  od 1. januára 1997 lis-

tinou  ministerstva kultúry  zmenil na  Národné centrum  pre

audiovizuálne umenie.

 

     V kontrolovanom období rozpočtového roku 1996 vykonáva-

li funkciu riaditeľa  Slovenského filmového ústavu Národného

kinematografického centra traja páni. Všetci  traja, ktorých

teraz budem menovať,  nesú zodpovednosť, osobnú zodpovednosť

za  nálezy,  ktoré  Najvyšší  kontrolný  úrad zistil, výboru

predložil a ktoré  sa  dajú  vyčísliť  ako  zlé hospodárenie

s miliónmi korún. Ide o Mgr. Štefana Vraštiaka, Dr. Vladimí-

ra  Ondruša a  Ing. Eduarda  Klenovského. Kontrolná  skupina

Najvyššieho kontrolného úradu  zistila v hospodárení Sloven-

ského  filmového ústavu  Národného kinematografického centra

závažné porušenia rozpočtovej disciplíny a viaceré porušenia

platných zákonov a noriem, ktorých je okolo 40. Najvážnejšie

porušenie zákonov a rozpočtovej disciplíny zo strany Sloven-

ského filmového  ústavu a jeho zriaďovateľa,  to znamená mi-

nisterstva kultúry, sa týka jedného z predmetov hlavnej čin-

nosti organizácie, t. j. spracovania a uchovávania filmového

archívu a využívania  práv  copyrightu  k slovenským  filmom

nakrúteným do roku 1990.

 

     Odborná verejnosť na čele  so Slovenskou filmovou a te-

levíznou  akadémiou a Slovenským  filmovým  zväzom už vtedy,

v roku 1996, upozorňovali  na to, že minister kultúry  týmto

rozhodnutím zbavil Slovenský filmový ústav jeho hlavnej čin-

nosti a neopodstatnene ju  previedol na súkromný podnikateľ-

ský subjekt, a to Štúdio Koliba, a. s. Minister kultúry tým-

to svojím rozhodnutím následne umožnil, aby peniaze zo štát-

neho rozpočtu vo výške 2 mil. Sk mohli neodôvodnene s preno-

som kompetencií, ktoré boli zmluvne zaručené, prejsť na súk-

romnú spoločnosť.

 

     Aby  ste, páni  poslanci, pani  poslankyne, boli presne

informovaní,  pretože správa  Najvyššieho kontrolného  úradu

nebude v každom  výbore, poviem  vám o krokoch,  ktorými pán

minister s príslušnými pánmi  riaditeľmi  zabezpečil to, aby

sme za rok 1996 mohli o Slovenskom filmovom  ústave povedať,

že  nebola organizačne  ani personálne  zabezpečená práca na

vnútornom kontrolnom systéme a v organizácii nebola vykonaná

v roku 1996 žiadna  vnútorná  kontrola,   že došlo k úhrnnej

škode, za ktorú nesú  zodpovednosť nielen riadiaci pracovní-

ci,  ale aj  pán minister,  ktorý ich  do funkcií  vymenoval

a pripustil,  aby v organizácii  nebola  žiadna kontrola, že

škoda dosiahla sumu 7 880 tisíc Sk.

 

     Dňa 28. februára ministerstvo kultúry  zastúpené minis-

trom kultúry  uzavrelo so Štúdiom Koliba zastúpeným Dr. Vla-

dimírom  Ondrušom  zmluvu o odbornom  uskladnení  a ošetrení

filmových  materiálov  a  spravovaní  copyrightu slovenských

hraných a krátkometrážnych filmov. Dňa 1. apríla 1996, t. j.

mesiac po uzavretí uvedenej zmluvy, bol vydaný príkaz minis-

tra kultúry  číslo 5/1996,  ktorým minister Hudec zrušil po-

verenie Slovenského filmového  ústavu vykonávať už spomínané

odborné uskladnenie a ošetrenie filmových materiálov a výkon

správ copyrightu. Delimitačným rozhodnutím previedol uvedené

činnosti na Slovenskú filmovú  tvorbu, t. j. na organizáciu,

ktorá bola v stave zrušenia,  pretože bola tesne pred dokon-

čením procesu privatizácie.

 

     Uvedenou formuláciou minister kompetentnú inštitúciu vo

svojom rezorte v skutočnosti zbavil možnosti vykonávať hlav-

nú činnosť, teda činnosť, na ktorú ministerstvo kultúry pri-

delilo  tejto  ustanovizni  príspevok  zo štátneho rozpočtu.

19. apríla 1996 vydal  riaditeľ Slovenského filmového ústavu

Vladimír Ondruš príkaz na zabezpečenie presťahovania archív-

neho materiálu do Slovenskej filmovej tvorby Bratislava. Dňa

3. 5. 1996 bola  medzi  ministerstvom kultúry - a tu prosím,

upozorňujem, je gro správy  Najvyššieho kontrolného úradu -,

bola medzi  ministerstvom kultúry zastúpeným  Ivanom Hudecom

a Slovenským filmovým ústavom  uzavretá zmluva číslo 13/1996

o poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 2 mil. Sk úče-

lovo  určených na  presun spomínaného  filmového archívu  zo

Slovenského  filmového  ústavu  Národného kinematografického

centra  do  Slovenskej  filmovej  tvorby  Bratislava Koliba,

vzápätí sprivatizovanej spoločnosťou Štúdio  Koliba a na od-

borné uskladnenie a ošetrovanie filmových materiálov.

 

     Dňa 25. júna 1996 požiadal  Slovenský filmový ústav za-

stúpený pánom Ondrušom ministerstvo  kultúry o súhlas s for-

mou priameho zadania, ktorým sa mal zabezpečiť presun filmo-

vého archívu. Ministerstvo  kultúry tejto žiadosti vyhovelo.

Dňa 7. 7. 1996 uzatvoril  Slovenský filmový ústav so Štúdiom

Koliba, a. s., zmluvu o prevzatí  záväzku, ktorou Štúdio Ko-

liba ako nadobúdateľ majetku bývalého podniku Slovenská fil-

mová tvorba prevzalo aj  záväzok odborne uskladniť a ošetro-

vať filmový archív nesmiernych hodnôt a spravovať copyrighty

slovenských filmov, čo je obchodná činnosť.

 

     Kontrolná  skupina  Najvyššieho  kontrolného  úradu pri

tejto zmluve zistila skutočnosť, že za Slovenský filmový ús-

tav  Národného kinematografického  centra bol  podpísaný ako

riaditeľ Ing. Klenovský, ktorý bol ministrom kultúry povere-

ný, len poverený vedením Slovenského filmového ústavu až dňa

1. 8. 1996, to  znamená, že v čase  podpisu nebol so Sloven-

ským filmovým ústavom v pracovnom pomere. V tom čase bol eš-

te v pracovnom pomere so Štúdiom Koliba ako člen jeho vrcho-

lového vedenia a zároveň, že za Štúdio Koliba, a. s., zmluvu

podpísal Dr. Ondruš, ktorý bol v čase podpisu poverený vede-

ním  Slovenského filmového  ústavu. Viackrát  sa nám opakujú

mená pánov, ktorí vlastne mali zabezpečiť nielen presun kom-

petencií na základe príkazu a rozhodnutia  ministra, ale ako

vidíme následne aj finančných prostriedkov.

 

     Dňa 9. 7. 1996 bol zo Slovenského filmového ústavu pre-

vedený ako  preddavok 1 700 tisíc Sk na  účet  Štúdia Koliba

pod  vedením Dr. Vladimíra Ondruša,  pričom  tento preddavok

nebol dohodnutý v uvedenej zmluve. Kontrolná skupina Najvyš-

šieho kontrolného úradu konštatovala, že poskytnuté finančné

prostriedky vo  výške 2 mil. Sk  neboli predmetom zúčtovania

finančných vzťahov  Slovenského filmového ústavu  so štátnym

rozpočtom za rok 1996. Uvedeným postupom tak došlo k hrubému

porušeniu  rozpočtovej  disciplíny a  k porušeniu  viacerých

ustanovení zákona číslo 303/1995 o rozpočtových pravidlách.

 

     Kontrolná skupina Najvyššieho kontrolného úradu konšta-

tovala, že boli  neoprávnene použité rozpočtové prostriedky,

ktoré predstavovali v roku 1996 celkovú sumu 2 423 tisíc Sk.

Súčasne došlo k porušeniu zákona  číslo 263/1993 Z. z. o ve-

rejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, preto-

že Slovenský filmový ústav  vyhlásil verejnú súťaž na zabez-

pečenie odborného uskladnenia a ošetrenia filmových materiá-

lov  viac ako  osem mesiacov  po uzavretí  zmluvy o odbornom

uskladnení a spravovaní  copyrightu, ktorú ministerstvo kul-

túry  uzavrelo so  Štúdiom Koliba.  Preto kontrolná  skupina

- a tu znovu upozorňujem ctených kolegov -, konštatovala, že

pri obstarávaní už spomínaných služieb Slovenského filmového

ústavu Národného kinematografického  centra nepostupoval po-

dľa § 4 a následne  zákona  číslo 263/1993 Z. z.  o verejnom

obstarávaní  tovarov,  služieb a verejných  prác. Podľa § 23

citovaného zákona nedodržiavanie  ustanovení tohto zákona sa

považuje za porušenie rozpočtovej disciplíny - na čo upozor-

ňujem  pána ministra - s následnou  neplatnosťou  obstarania

a s osobným sankčným postihom príslušných pracovníkov zodpo-

vedných za porušenie tohto zákona.

 

     Kontrolná skupina Najvyššieho kontrolného úradu zároveň

konštatovala,  že Slovenský  filmový ústav  nijakým spôsobom

nedokladoval vymáhanie pohľadávok, ktoré  mal voči iným sub-

jektom, a to vo výške 2 mil. Sk.

 

     Na záver mi dovoľte po týchto konštatovaniach predložiť

už vlastne len šľahačku na káve, keď sa v správe  Najvyššie-

ho kontrolného  úradu hovorí o vyplatených odmenách a o tom,

akým spôsobom sa robili  pracovné  cesty a akým  spôsobom sa

pracovníci zaraďovali do platových tried a stupňov.

 

     Na základe návrhu riaditeľa Slovenského filmového ústa-

vu Eduarda Klenovského  minister kultúry odsúhlasil vyplatiť

odmenu pre  bývalého riaditeľa Slovenského  filmového ústavu

Vladimíra Ondruša  vo výške 40 tisíc  korún. Táto  odmena mu

bola  vyplatená  dňa 3. 10. 1996. Vyplatením  odmeny Sloven-

ský filmový  ústav  konal v rozpore  s § 1 a 2 zákona  číslo

143/1992 Zb., pretože  odmeny možno  poskytovať zamestnancom

v pracovnom pomere. Doktor Vladimír Ondruš vykonával funkciu

riaditeľa  na základe  poverenia ministra  kultúry od  1. 4.

1996 do 31. 7. 1996, t. j. 4 mesiace, to  znamená, že v čase

súhlasu s jeho  odmenou  nebol v pracovnom pomere so Sloven-

ským filmovým ústavom.

 

     V  čase  od 1. 1. 1996 do 31. 3. 1996 boli  na  základe

príkazov riaditeľa  Slovenského filmového ústavu  Mgr. Vraš-

tiaka  vyplatené  riaditeľovi  Slovenského  filmového ústavu

Štefanovi Vraštiakovi odmeny vo výške 24 196 korún. Pán ria-

diteľ navrhol a vyplatil odmenu  sám sebe, čo bolo v rozpore

s § 17 ods. 2 nariadenia vlády číslo 249 v tom, že štatutár-

nemu orgánu určuje peňažné plnenie podľa citovaného nariade-

nia vlády orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval.

 

     Celkovo 16 zamestnancov  Slovenského  filmového  ústavu

bolo zaradených  do platových tried a platových  stupňov bez

predloženia dokladov o dosiahnutom  vzdelaní,  čím Slovenský

filmový ústav konal v rozpore s § 3 zákona číslo 249/1992 Zb.

 

     Vzhľadom na  to, že sa  toľkokrát v Slovenskom filmovom

ústave porušil zákon, je nutné položiť si aj otázku, aká bu-

de cesta nehnuteľností, ktoré mal Slovenský filmový ústav vo

svojej  gescii. K 31. 12. 1996 viedla organizácia  evidenciu

hnuteľného a nehnuteľného majetku v obstarávacej cene 16 721

tisíc korún. V rámci  nehnuteľného  majetku bola organizácia

správcom pozemku a jednej budovy na Grösslingovej ulici čís-

lo 32. List vlastníctva však na budovu nebol predložený, čím

došlo k porušeniu § 3 ods. 8, pretože  kontrolovaný  subjekt

jednoducho do  mája 1996 neviedol evidenciu  pozemkov, a tak

sa zdá,  že mu nie veľmi  záleží aj na ďalšom  osude budovy,

o ktorej  sa  už v médiách  hovorilo ako o budove, ktorá  by

tiež mohla na základe týchto protizákonných postupov skončiť

vo vlastníctve iného subjektu.

 

     Dovoľte mi na záver  tejto správy konštatovať a zopako-

vať, že  úhrnná škoda, ktorú Slovenský  filmový ústav v roku

1996 svojím  nedôsledným  hospodárením a porušením záväzných

právnych predpisov spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej re-

publiky, možno vyčísliť na celkovú sumu 7 888 tisíc Sk.

 

     Moja  interpelácia na  ministra kultúry, a teda otázka,

ktorú  voči nemu  vznášam, je  nasledujúca: Ako ministerstvo

kultúry a minister kultúry, ktorý  sa osobne podieľa na tom,

že došlo k toľkým porušeniam zákonov v organizácii minister-

stva kultúry,  naplní  nápravné  kroky a opatrenia, ktoré im

Najvyšší kontrolný úrad predložil ako opatrenia? Čo sa spra-

ví  vo veci  neplatného obstarania  služieb medzi Slovenským

filmovým ústavom a Štúdiom Koliba, a. s.?

 

     Pán minister za jeden rok poveril do funkcie troch ria-

diacich  pracovníkov. Chcela  by som  mať  záruku v tom, aby

pracovník, ktorý teraz zodpovedá  za opatrenia, ktoré je ne-

vyhnutné  vykonať,  ich vykonal  dôsledne a nepostavil sa do

radu tých  pracovníkov, ktorí  porušovaním zákona napomáhali

to, že v rezorte  kultúry sa pripustila hospodárska krimina-

lita zo strany niektorých vedúcich pracovníkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Nech sa páči, pani Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Moja interpelácia bude veľmi stručná. Interpelujem pod-

predsedu vlády pána Sergeja  Kozlíka vo veci plnenia progra-

mového vyhlásenia vlády.

 

     Pán podpredseda  vlády, ako ste  splnili programové vy-

hlásenie vo sfére, za ktorú ako podpredseda vlády Slovenskej

republiky nesiete gesciu?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani Sabolová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     mám niekoľko interpelácií. Prvá  interpelácia je na mi-

nistra hospodárstva, kde ho  interpelujem vo veci vzájomných

súvislostí dostavby jadrovej elektrárne Mochovce a budovania

paroplynových zdrojov energie Slovenským plynárenským podni-

kom.

 

     Koncom apríla  tohto roku sa v dennej  tlači uvádza in-

formácia, že Slovenský plynárenský  podnik získal od 11 bánk

úver na 10 mil. nemeckých  mariek. Dohoda bola podpísaná 23.

apríla 1998. Úver je určený hlavne na financovanie budovania

paroplynových cyklov ako  generačných energetických zdrojov.

V tejto súvislosti generálny  riaditeľ Slovenského plynáren-

ského podniku Ján Ducký povedal, že výroba elektriny z plynu

je novým strategickým zámerom. Týmto  spôsobom sa má do roku

2005 inštalovať až 1100-megawattový  elektrický výkon, čo je

podstatne viac ako dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce.

 

 

     Je prekvapujúce, že práve Ján Ducký ešte vo funkcii mi-

nistra hospodárstva bol  hlavným iniciátorom dostavby jadro-

vej elektrárne Mochovce a súčasne maximálne podporoval akti-

vity aj na predĺženie  prevádzky jadrovej elektrárne Jaslov-

ské  Bohunice. Rekonštrukcia  jadrovej  elektrárne v Bohuni-

ciach si vyžaduje najmenej 5,5 mld. korún  investícií. Tieto

finančné náklady, ale aj  bilančné zámery o spotrebe energie

v materiáloch  ministerstva  hospodárstva  nezabezpečujú, že

sa  splní sľub  premiéra vlády  Vladimíra Mečiara,  ktorý sa

niekoľkokrát  vyjadril,  že elektráreň V1 v Bohuniciach bude

po  roku  prevádzky  jadrovej  elektrárne Mochovce odstavená

z prevádzky, t. j. v roku 1999.

 

     V súčasných dňoch Slovenské elektrárne, a. s., chcú za-

čať  škúšobnú  prevádzku  prvého  bloku  jadrovej elektrárne

Mochovce bez toho, aby  vyčkali na pripomienky medzinárodnej

misie odborníkov, ktorá má byť k 22. júnu 1998. V posledných

dňoch zaslal aj rakúsky  kancelár list predsedovi vlády Vla-

dimírovi Mečiarovi, aby  sa jadrová elektráreň neaktivovala.

V budúcom roku sa má ukončiť rekonštrukcia V1 v Bohuniciach.

Súčasne  Slovenský plynárenský  podnik plánuje  spustiť roz-

siahlu výstavbu paroplynových zdrojov.

 

     Všetky  tieto   mnohomiliardové  investície  vyvolávajú

otázku, či  je pre slovenské hospodárstvo  potrebné a hlavne

ekonomicky únosné budovať  takýto rozsah energetických zdro-

jov. Prečo sa aspoň časť  týchto investícií nevložila do ra-

cionalizačných opatrení na  úsporu energií? Napríklad jedným

z takýchto racionalizačných opatrení  je zrejme aj plánovaná

investícia vo VSŽ, kde by  sa prakticky po vybudovaní nových

zdrojov  stali nezávislé  vonkajšie siete,  čiže tu  nastáva

pokles nároku na verejnú sieť. Myslím si, že skôr by sme ma-

li  ísť  do  týchto  investícií.  Pokiaľ  paroplynové zdroje

s návratnosťou  investícií  za 5 až 7 rokov sú  ekonomicky a

ekologicky  vyhovujúce, zatiaľ  jadrová  elektráreň Mochovce

takouto nie je. Jej  vysoká investičná a bezpečnostná nároč-

nosť s niekoľkonásobne dlhšou  návratnosťou  oproti paroply-

novým zdrojom - 15 rokov  podľa riaditeľa Duckého, v skutoč-

nosti 30 až 35 - si vyžaduje  jednoznačne uprednostniť navr-

hované nejadrové energetické zdroje.

 

     Pýtam sa,  pán minister, akú  koncepciu má Ministerstvo

hospodárstva  Slovenskej republiky  pre budúcnosť,  ktorá by

bola postavená  na rôznorodosti energetickej  produkcie s čo

najväčšou bezpečnosťou. Zároveň by  ma zaujímalo vaše stano-

visko k uzneseniu  výboru pre  životné  prostredie a ochranu

prírody  číslo 316 zo 17. apríla 1998 o vypracovaní národnej

štúdie o variantoch rozvoja slovenskej energetiky, ktorá bo-

la zaslaná predsedovi vlády Slovenskej republiky.

 

     Aj druhá interpelácia je na vás, pán minister hospodár-

stva,  aj keď  tu nie  ste. Žiadam  vás v rámci interpelácie

o stanovisko, čo zamýšľate s jadrovou elektrárňou V1 Bohuni-

ce po  súčasnej rekonštrukcii? Aká  je súvislosť jej  ďalšej

prevádzky V1 a spustenie  jadrovej elektrárne Mochovce? Žia-

dam vás o termíny.

 

     V druhej časti vás  chcem požiadať o uvedenie celkových

nákladov  na výstavbu - minulá  investícia a súčasná dostav-

ba -, ako aj plánované náklady na zadný palivový cyklus. Aká

je  plánovaná akumulácia  finančných  zdrojov v korunách  vo

Fonde  na likvidáciu  jadrových elektrární  počas životnosti

jadrovej elektrárne  Mochovce? A či bude  toto postačovať na

likvidáciu jadrovej elektrárne. Aká je potreba financií, sa-

mostatne na likvidáciu jadrovej elektrárne do stavu - zelená

lúka? Aká je potreba  na celkovú likvidáciu jadrových zaria-

dení na Slovensku?

 

     Moja tretia interpelácia je na predsedu vlády.

 

     Vážený pán predseda, ako  bude vláda oficiálne reagovať

na rezolúciu  Európskeho  parlamentu zo 14. mája 1998? Ak je

tu skutočne záujem Slovenska o vstup do Európskej únie, mala

by vláda  akceptovať toto  stanovisko a nevidieť ho  len ako

cudzie  sily, ktoré  manipulujú  verejnou mienkou, a mala by

oficiálne reagovať  tak, aby sme  už nemuseli dostať  ďalšie

rezolúcie.

 

     Sám ste, pán predseda, dali prísľub o neaktivovaní jad-

rovej elektrárne Mochovce  počas práce medzinárodnej expert-

nej skupiny. Pevne verím, že váš sľub bol seriózny a Sloven-

ské  elektrárne, a. s., minimálne do 22. júna 1998 do  záve-

rečnej  správy  nebudú  aktivovať  palivové  články jadrovej

elektrárne.

 

     Dnes na  hodine otázok som vám  položila aj otázku, ako

bude vláda reagovať na list  rakúskeho kancelára vo veci ak-

tivácie paliva jadrovej elektrárne,  ale bola vyžrebovaná až

ako desiata,  takže na ňu neprišiel  čas. Keďže vaša odpoveď

na ňu už bude vlastne neaktuálna po doručení odpovede na tú-

to interpeláciu,  chcem vás takto verejne  požiadať o zodpo-

vedný prístup k budúcim  generáciám a politicky neurýchľovať

rozhodnutie vo veci spustenia jadrovej elektrárne.

 

     Vynára sa tu ešte jedna otázka. Ak zákon o mierovom vy-

užití jadrovej energie nadobudne platnosť 1. 7. 1998, museli

by  Slovenské  elektrárne, a. s., preukázať  aj iné riešenie

energetických zdrojov  na Slovensku, ktoré  sú možné. Vážený

pán predseda, nesúvisí toto  urýchlené spustenie s požiadav-

kou tohto zákona?

 

     Ďalšia interpelácia  je na ministra  životného prostre-

dia.

 

     Žiadam  vás v rámci  mojej  interpelácie, pán minister,

o písomné vyhodnotenie splnenia programového vyhlásenia vlá-

dy za súčasné  obdobie v oblasti životného prostredia. Záro-

veň  vás  žiadam o sumarizáciu  schválených a pripravovaných

zákonov  spracovaných   ministerstvom  životného  prostredia

v tomto období, ako aj o zoznam všeobecne záväzných nariade-

ní a vyhlášok rezortu.

 

     A opätovne,  tak ako bolo  na poslednej schôdzi,  budem

interpelovať tentoraz  predsedu vlády - predtým som interpe-

lovala alebo  dávala otázku pánu predsedovi  parlamentu - vo

veci  dodržiavania  zákona  o  rokovacom  poriadku vami, pán

predseda vlády, aj ministrami.

 

     Rokovací poriadok  Národnej rady zákon  číslo 350 z 24.

10. 1996 je  aj pre vás záväzný. Tento zákon  ukladá v § 131

ods. 4 členom  vlády na otázky  položené poslancom na hodine

otázok v Národnej rade  odpovedať  písomne, ak na  ne nebolo

možné  počas trvania  tejto hodiny  odpovedať ústne.  Nie je

vhodné zavádzať  poslancov  ani ústami  podpredsedu vlády na

poslednej hodine otázok 14. mája, že nie ste povinný odpove-

dať písomne, pretože  existuje uznesenie ústavnoprávneho vý-

boru. Zákon je vyššia právna norma, je jasná a bola schvále-

ná väčšinou koaličných  poslancov v tomto parlamente. Ak vám

tento spôsob nevyhovuje, dajte návrh na zmenu zákona.

 

     Žiadam vás preto o písomné  odpovede na položené otázky

počas hodiny otázok - vás aj vašich členov vlády.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Na  tabuli sú  prihlásení páni  poslanci ústne. Zapísal

som si ich. Hlási sa ešte niekto? Uzatváram rozpravu.

 

     Nech sa páči, pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     najprv  dve  špecifické  interpelácie,  potom  niekoľko

rámcových. Prvú dávam  premiérovi Slovenskej republiky, pre-

tože sa týka viacerých rezortov.

 

     Vážený pán premiér,

 

     v zmysle § 129 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  vás

interpelujem  vo  veci  uplatňovania  nových právnych noriem

v rezorte obrany a v rezorte ministerstva vnútra. Podľa mno-

hých informácií, ktoré mám,  dostanú vojaci z povolania, po-

licajti a príslušníci  iných  zložiek  patriacich  pod meno-

vané rezorty v roku 1998 namiesto 12 mesačných platov len 11

s odôvodnením, že doteraz boli  platení mesiac dopredu a te-

raz sa  to vracia do normálneho  režimu. Toto odôvodnenie je

síce logické, ale nedáva odpoveď  na to, že väčšina prísluš-

níkov  bude mesiac  pracovať  zadarmo.  Keďže 13. plat sa už

stal  relatívne istým,  pýtam sa,  či sú v štátnom  rozpočte

vytvorené predpoklady na to, aby  sa táto ujma prípadne kom-

penzovala 14. platom, ktorý zákony umožňujú.

 

     Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

 

     Moja  ďalšia interpelácia  je na  ministra hospodárstva

pána Cagalu.

 

     Vážený pán minister,

 

     v zmysle § 129 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  vás

interpelujem vo veci  reorganizácie  ministerstva  hospodár-

stva. Zlúčenie  sekcie  cestovného ruchu a obchodu je nezmy-

selné.  Môžete mi  vysvetliť, ako  chcete rozvíjať  cestovný

ruch? Na základe akej koncepcie  ste dospeli k vášmu rozhod-

nutiu?

 

     Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

 

     Ďalšia  interpelácia je  na ministra  hospodárstva pána

Cagalu, na ministra financií pána  Maxona a na ministra pri-

vatizácie pána Bisáka.

 

     Vážený pán minister,

 

     v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku vás interpe-

lujem vo veci realizácie  Programového vyhlásenia vlády Slo-

venskej republiky,  ktoré Národná rada  Slovenskej republiky

schválila v roku 1994. Žiadam  vás, aby ste  mi uviedli kon-

krétne porovnania jednotlivých  bodov uvedeného programového

vyhlásenia s dnešným stavom a vyhodnotenie  jeho  plnenia vo

vašom rezorte počas volebného obdobia.

 

     S pozdravom Ľudovít Černák.

 

     Podľa § 129 ďalej  interpelujem  Úrad jadrového dozoru,

Protimonopolný úrad, Patentový úrad, Štatistický  úrad. Text

interpelácie je takýto:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku vás interpe-

lujem vo veci  plnenia úloh vo vašom úrade.  Žiadam vás, aby

ste  mi uviedli  konkrétne  plnenie a vyhodnotenie  činnosti

vášho úradu počas tohto volebného obdobia.

 

     Ostávam s pozdravom Ľudovít Černák.

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Nech sa páči, pán Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Na základe § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. interpelu-

jem ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Pet-

ra Baca,  ktorého zdvorilo  žiadam o odpoveď na  otázku, ako

Ministerstvo  pôdohospodárstva Slovenskej  republiky splnilo

Programové vyhlásenie  vlády Slovenskej  republiky z januára

1995 v časti, za  ktorú zodpovedá Ministerstvo pôdohospodár-

stva  Slovenskej  republiky v zmysle § 130 ods. 1 citovaného

zákona. Prosím o písomnú odpoveď na moju interpeláciu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Koncošovi.

 

     Pán Brocka, nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Mám interpeláciu na pána ministra Vojtecha Tkáča.

 

 

 

     Vážený pán minister,

 

     v zmysle § 129 a 130 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku mám na vás nasledujúcu otázku, na ktorú ča-

kám vašu písomnú odpoveď: Ako  ste  splnili vy a vaše minis-

terstvo programové  vyhlásenie vlády za oblasť sociálnej po-

litiky?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Milí  kolegovia, chcel  by som  interpelovať ministerku

školstva  Evu  Slavkovskú  vo  veci  financovania neštátneho

školstva. V marci predložilo  ministerstvo do vlády materiál

o finančnom zabezpečení  cirkevných a súkromných škôl. Chcem

sa spýtať, aký osud má tento  materiál a aký je vlastne stav

vo financovaní neštátneho školstva.

 

     Chcel by som interpelovať podpredsedu vlády pána Jozefa

Kalmana, ktorý je ako podpredseda  vlády zároveň  zodpovedný

za proces európskej integrácie, je predsedom  Rady vlády pre

európsku integráciu.  Chcem sa ho  spýtať, ako hodnotí  stav

Slovenska v európskom integračnom procese. Ako prebieha per-

sonálna príprava  pracovníkov zodpovedných za  budovanie in-

štitúcií a za negociačný  proces? Prečo doteraz nebol širšie

zverejnený národný program na prijatie acquis communautaire?

Totiž, ak má byť ozaj národný, predpokladá to nielen zverej-

nenie, ale aj intenzívnu prípravu verejnosti.

 

     Na  dôvažok by  som sa  chcel spýtať,  prečo zasadnutie

Spoločného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky a Eu-

rópskeho parlamentu bude  znovu v Bruseli? Je to azda preto,

že  predstavitelia Európskeho  parlamentu, Európskej komisie

a predsedníckej krajiny odmietajú prísť na rokovanie do toh-

to parlamentu? Rád by som  sa to dozvedel, lebo tie zasadnu-

tia mali byť striedavo tu a tam, v Bruseli a Bratislave.

 

     Chcem sa pridať ku  kolegovi pánu Weissovi v interpelá-

cii  na pani  ministerku  zahraničných  vecí a rád by som to

sústredil na päť otázok alebo  päť drobných častí vo vládnom

programe, aby sme nešli príliš široko, a prosím ju podľa zá-

kona o odpoveď na plnenie týchto programových téz:

 

     1. Základný  smer  bezpečnostnej  orientácie  Slovenska

predstavuje  úsilie o získanie  členstva v Severoatlantickej

aliancii a Západoeurópskej únii.

 

     2. Ekonomický  rozmer v zahraničnej  politike  štátu sa

výrazne posilní.

 

     3. Napĺňanie  a  ochranu  ľudských  práv  a  základných

slobôd, tak  ako ich stanovuje  Ústava Slovenskej republiky,

považuje vláda za svoju  základnú povinnosť voči všetkým ob-

čanom.

 

     4. Pri ďalšom dialógu v rámci OBSE vláda bude prednost-

ne konzultovať konkrétne  kroky s Európskou úniou, krajinami

NATO a susednými štátmi.

 

     5. Uskutočňovanie zahraničnopolitických zámerov Sloven-

skej republiky  docielime dobudovaním  kvalitnej a profesio-

nálnej zahraničnej služby.

 

     Vopred ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vopred vás  prosím o ospravedlnenie,  pretože budem mať

asi päť interpelácií, ale veľmi rýchle.

 

     Prvú interpeláciu podávam  na predsedu vlády Slovenskej

republiky pána Vladimíra Mečiara.

 

     Hrubá zadlženosť Slovenskej  republiky koncom roka 1997

dosiahla 10 724 mil. USD, pričom  zahraničná zadlženosť Slo-

venskej republiky za posledné dva roky sa približne zdvojná-

sobnila v prepočte na  jedného obyvateľa. Dlh Slovenskej re-

publiky v novembri  bol  približne 2 023 USD, čiže v sloven-

kom prepočte asi 72 tis. Sk. V súčasnosti  už dlh Slovenskej

republiky  je  pravdepodobne  vyšší ako 12 mld. USD.  Pokiaľ

v roku 1993 sa Slovenská republika  pýšila tým, že máme naj-

menší zahraničný  dlh v prepočte na  jedného obyvateľa z re-

formovaných krajín  vrátane V4, dnes  už máme v rámci krajín

V4 pravdepodobne  najväčší.  Prosím  o špecifikáciu  skladby

zahraničného dlhu a taktiež, ako túto nepriaznivú záležitosť

chce vláda riešiť.

 

     Druhá  interpelácia je  takisto na  predsedu vlády pána

Vladimíra Mečiara.

 

     Podľa  zákona  číslo  350/1996 Z. z. § 130 ods. 7 znie:

"Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.

V odôvodnených  prípadoch môže  predseda vlády  určiť, ktorý

člen vlády bude zastupovať neprítomného  člena na interpelá-

cie odpovedať, alebo oznámi, že  bude na ne  odpovedať sám."

Pýtam sa, kde sú členovia  vlády dnes o 16.58 hodine. Prosím

o odpoveď.

 

     Ďalej mám interpeláciu na  ministra financií pána Miro-

slava Maxona.

 

     Ako si vysvetľujete, že  Slovenská republika ešte v mi-

nulom  roku  dostávala  zahraničné  pôžičky podľa finančného

ukazovateľa Libor 1 % per annum. A teraz je to Libor 3,2

až 3,6 % per annum? Čím je spôsobená takáto nevýhodná úroko-

vá miera?

 

     Druhá otázka: Ako si vysvetľujete, že zahraničné pôžič-

ky  dostávajú  slovenské  podniky  za výhodnejších úrokových

podmienok ako pôžičky, ktoré sú garantované vládou?

 

     Ďalej  mám interpelácie  na ministra  hospodárstva pána

Cagalu.

 

     Prvá: V súčasnosti  môžeme  vidieť  reklamu na tabakové

výrobky na veľkoplošných nosičoch  WEST, MARLBORO. Aké opat-

renia robí  Štátna obchodná inšpekcia  na dodržiavanie záko-

nov? Aké boli alebo aké budú postihy porušovateľov zákonov?

 

     Druhá: Podľa  informácií v tlači  si náklady na  prvý a

druhý blok jadrovej elektrárne Mochovce k 31. 3. 1998 vyžia-

dali 37,2 mld. Sk. Pri podpisovaní  úverových  zmlúv na túto

dostavbu v júni 1996 sa uvádzalo, že  na jadrovú  elektráreň

Mochovce bolo  prestavaných 22 mld. Sk a nový úver sa prijal

vo výške 28 mld. Sk. Toto by znamenalo, že prvý a druhý blok

bude stáť spolu asi 50 mld. Sk. Vzhľadom na zvyšujúce sa po-

žiadavky na  bezpečnosť sa ukazuje, že  táto suma nebude ko-

nečná. Dá sa to usudzovať aj  podľa toho, že v zahraničí na-

príklad jadrová elektráreň Temelín v Českej republike si vy-

žiada zvýšenie investičných nákladov z pôvodných 53 mld. asi

na 98,5 mld. českých korún. Moja otázka znie: Koľko investí-

cií bolo a ešte bude vynaložených na výstavbu jadrovej elek-

trárne Mochovce, z toho na prvý a druhý blok osobitne?

 

     Ďalšia  otázka.  Okrem  získaného  úveru v roku 1996 vo

výške 28 mld. Sk sa podľa  dennej tlače v súvislosti s prob-

lémami IRB uvádza  doteraz  nesplatený úver v tejto banke vo

výške 15,5 mld. Sk. Úvery pri  zmene kurzu  zahraničnej meny

oproti slovenskej korune sa zvyšujú. Ich splácanie sa vzhľa-

dom na nízku tvorbu zisku v Slovenských elektrárňach doteraz

neukazuje  reálne.  Splácanie  vo  forme dodávok elektrickej

energie môže  byť s ohľadom na  prebytok na zahraničných tr-

hoch ekonomicky nevýhodný, teda len  pod cenu odvodenú z ná-

kladov na  výrobu elektrickej  energie v jadrových elektrár-

ňach. Pýtam  sa, koľko z týchto  investícií sa kryje úvermi,

s akou výškou úrokov a ako a dokedy sa budú splácať.

 

     Tretia otázka. V štátnom rozpočte už na rok 1997 sa po-

čítalo s odkladom  splácania daní  vo  výške 2,2 mld. Sk. Zo

štátneho rozpočtu sa hradia  náklady na Úrad jadrového dozo-

ru. Takéto  náklady pre iný  druh získavania energie  nie sú

potrebné. Nie je známe, kto hradí náklady na zdravotné opat-

renia v prípade  jadrovej  havárie v ochrannom  pásme jadro-

vých elektrární,  náklady na policajnú  ochranu a ďalšie ne-

zverejňované náklady. Tieto sa pravdepodobne hradia zo štát-

neho rozpočtu,  aj keď by mali  tvoriť položku nákladov Slo-

venských elektrární, a. s. Pýtam sa,  aké  daňové úľavy mala

a má výstavba jadrovej elektrárne Mochovce.

 

     Ďakujem za trpezlivosť aj vám.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci, mám niekoľko interpelácií.

 

     Prvá je adresovaná ministrovi výstavby a verejných prác

pánu Mrázovi.

 

     Vážený pán minister,

 

     žiadam vás, aby ste v odpovedi na túto interpeláciu in-

formovali, ako sa naplnilo programové vyhlásenie vlády v re-

zorte výstavby a verejných prác za roky 1995 - 1998.

 

     Druhá interpelácia je adresovaná pánu ministrovi Jasov-

skému.

 

     Vážený pán minister,

 

     žiadam vás, aby ste v odpovedi na túto interpeláciu in-

formovali, akým  spôsobom sa naplnilo  programové vyhlásenie

vlády v rezorte  dopravy,  pôšt  a telekomunikácií  za  roky

1995 - 1998.

 

     Tretia  interpelácia je  adresovaná riaditeľovi  Správy

štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán riaditeľ,

 

     žiadam vás, aby ste v odpovedi na túto interpeláciu in-

formovali o činnosti Správy štátnych hmotných rezerv Sloven-

skej republiky za  roky 1995 - 1998 a v rámci  toho osobitne

o tom,  akým spôsobom  ste naložili  so správou  Najvyššieho

kontrolného úradu a skutočnosťami, na ktoré táto správa upo-

zornila a aké konkrétne opatrenia ste vyvodili na zabránenie

nehospodárnosti, o ktorej hovoril predseda  Najvyššieho kon-

trolného úradu Slovenskej republiky.

 

     Štvrtá interpelácia sa týka riaditeľa Úradu bezpečnosti

práce Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán riaditeľ,

 

     žiadam vás, aby ste v odpovedi na túto interpeláciu in-

formovali  o výsledkoch  činnosti  vášho  úradu za roky 1995

až 1998 a  o hospodárnosti  využitia  prostriedkov  štátneho

rozpočtu, ktoré boli určené pre váš úrad.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Palackovi.

 

     Nech sa páči, pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     pán predsedajúci,

 

     v zmysle § 129 rokovacieho  poriadku interpelujem pred-

sedu vlády Slovenskej republiky  JUDr. Vladimíra Mečiara, tu

neprítomného premiéra.

 

 

 

     Pán premiér,

 

     dňa 11. 5. a takisto aj včera ste označili novelu škol-

ského zákona za protiústavnú, napriek tomu poslanci HZDS tú-

to novelu  odsúhlasili v prvom  čítaní. Pán premiér,  aké je

vaše oficiálne stanovisko a stanovisko  vlády Slovenskej re-

publiky k tejto protiústavnej novele?

 

     Žiaľ, som nútený konštatovať, že vláda ako zvyčajne po-

rušuje zákon o rokovacom  poriadku,  nie sú  prítomní, takže

ostatné interpelácie odovzdám písomne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, chcem  len povedať, že  sme sa včera  dohodli za

okrúhlym stolom.

 

     Pán Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som dal interpeláciu  na pána ministra

Javorského. Píšem mu, aby  uviedol v odpovedi na túto inter-

peláciu,  ako splnil  programové vyhlásenie  vlády v oblasti

zdravotníctva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ale dajte to aj písomne.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

     Keďže tu nie je, vystúpi pán Kováč, a tým končíme.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mám dve interpelácie.  Jedna smeruje na podpredsedníčku

vlády pani Katarínu Tóthovú a znie:

 

     Vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     uveďte  konkrétne v odpovedi na  túto interpeláciu, ako

vláda  Slovenskej  republiky  splnila  programové vyhlásenie

v oblasti, za ktorú nesiete vo vláde zodpovednosť.

 

     Druhá interpelácia  je  namierená k podpredsedovi vlády

pánu Kalmanovi a znie:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

 

     uveďte  konkrétne v odpovedi na  túto interpeláciu, ako

vláda splnila programové vyhlásenie v oblastiach - vieme, že

pán podpredseda Kalman má na starosti dve oblasti, teda viac

oblastí - tripartitu, radu pre  národnosti, európsku  integ-

račnú politiku a ďalšie -, teda v oblastiach,  za  ktoré ne-

siete vo vláde zodpovednosť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     budem naozaj stručný, moje interpelácie sú krátke.

 

     Vážený pán minister vnútra,

 

     prosím, aby ste vo svojej odpovedi na túto interpeláciu

uviedli, ako vláda splnila  programové vyhlásenie v oblasti,

za ktorú nesiete zodpovednosť.

 

     Vážený pán minister spravodlivosti,

 

     žiadam vás o to isté za oblasť spravodlivosti.

 

     Vážená pani  ministerka školstva, prosím,  aby ste dali

- ona ešte nebola -,  minister zdravotníctva, žiadam ho, aby

v odpovedi na interpeláciu uviedol,  ako vláda splnila prog-

ramové  vyhlásenie v oblasti  zdravotníctva.  Rovnako žiadam

ministra kultúry.

 

     Zostali nám ešte tri  úrady štátnej správy, voči ktorým

treba urobiť po štyroch rokoch určitú zodpovednosť. Obraciam

sa teda vo svojej interpelácii  na Úrad vlády Slovenskej re-

publiky, na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky a na Úrad pre  stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy

a techniky a žiadam, aby predsedovia alebo riaditelia týchto

úradov  podali v odpovedi na interpeláciu  správu o tom, aké

kroky, akú  činnosť vykonali za  uplynulé štvorročné volebné

obdobie.

 

     Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Na záver vás chcem  požiadať, vážení páni poslanci, aby

ste interpelácie dali aj písomne cez podateľňu.

 

     Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ako vidím, nie

je  nás dosť  na hlasovanie,  a máme  ďalší zákon. Budeme sa

prezentovať, lebo musíme hlasovať.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, prezentujme sa,

lebo budeme musieť hlasovať. Pred obedom sme nedokončili zá-

kon.

 

     Prezentovalo sa 52 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa prezentuje-

me, pretože musíme  hlasovať o zákone ako celku. Ak nebudeme

uznášaniaschopní, budeme pokračovať zajtra ráno. Nech sa pá-

či, ešte raz opakujeme prezentáciu.

 

     Prezentovalo sa 64 poslancov.

 

     Nie sme uznášaniaschopní.

 

     Zajtra ráno o 9.00 hodine pokračujeme, ale príďte všet-

ci načas, lebo chceme skončiť.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       22. mája 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  ôsmy deň  rokovania 47. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti na dnešnom  rokovacom dni písomne

požiadali  títo poslanci:  pán poslanec  Jozef Pokorný,  pán

poslanec Hubert Kraus, pani poslankyňa Janka Gantnerová, pán

poslanec Jozef Klein. Na  zahraničnej služobnej ceste sú po-

slanci Národnej rady: pán  poslanec Ján Borovský, pán posla-

nec Imrich Andrejčák, pani  poslankyňa Irena Belohorská, pán

poslanec Kanis a pán poslanec Hrnko.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať

v rokovaní o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení  a dopĺňa zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  277/1994 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

 

     Je to tlač číslo 909.

 

     Chcem pripomenúť, že hlasovanie o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch v druhom čítaní sme skončili.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Aibekovú, aby zaujala miesto.

 

     Podľa § 84 ods 2 pristúpime k tretiemu  čítaniu o vlád-

nom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     V rámci tejto rozpravy je možné podať návrhy podľa § 85

zákona o rokovacom poriadku, teda len tie, ktoré majú legis-

latívnotechnickú úpravu alebo  opravu jazykových chýb, alebo

keď predloží 30 poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na

opakovanie druhého čítania.

 

     Má niekto  takéto alebo podobné návrhy?  Keďže nie, vy-

hlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Budeme teda hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský výbor odporúčal návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť tento návrh zákona.

 

     Prezentovalo sa 62 poslancov.

 

     To znamená,  že sa všetci  nezúčastnili svojho hlasova-

cieho práva.

 

     Priatelia,  zopakujeme  hlasovanie.  Budeme  postupovať

v zmysle rokovacieho  poriadku, to znamená, ak  ani v ďalšom

opakovanom  hlasovaní nebudeme  mať dostatok  hlasov, nebude

mať parlament uznášaniaschopnosť,  vyhlásim 15-minútovú pre-

stávku.

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  predsedajúci, v súčasnosti  sa v sále  nachádza 82

poslancov. Žiadam  skrutátorov, aby spočítali  počet poslan-

cov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. V poriadku.

 

     Po tomto hlasovaní, ak  nebude dostatok hlasov na pane-

li, požiadam skrutátorov, aby spočítali hlasy a prítomných.

 

     Priatelia, opakujeme hlasovanie. Je to hlasovanie o zá-

kone ako celku. Uviedli sme, o ktorý zákon ide.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 64 poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, cez tento druhý priebeh sa

znova potvrdilo, že časť poslancov používa obštrukciu.

 

     Žiadam skrutátorov, aby  uskutočnili spočítanie prítom-

ných.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Dúfam, že pán poslanec  Köteles hlasuje, lebo dal návrh

uznesenia. A keď zákon neodhlasujeme, nebudeme môcť hlasovať

ani o vašom uznesení.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Ľupták, nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Som rád, že pán Langoš priviedol sem študentov, žiakov,

poďte sa pozrieť, ako vaši verní odišli a nehlasujú. Nech sa

páči, žiaci,  doma mamkám rozprávajte,  ako  pracujú v tomto

parlamente. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, zachovajme pokoj.

 

     Prosím, priatelia, nerušme skrutátorov.

 

     Priatelia, nedá sa nič robiť,  je tu nedostatok vôle na

hlasovanie. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam pani poslankyne a  pánov poslancov do rokovacej

miestnosti. 15-minútová prestávka sa skončila.

 

     Opakujem pozvanie, pani poslankyne, páni poslanci, nech

sa páči,  nastúpte do rokovacej miestnosti,  mali by sme po-

kračovať v rokovaní.

 

     Pozývam vás na rokovanie, priatelia, nech sa páči.

 

     Opakujem,  pozývam naliehavo  všetkých pánov poslancov,

aby vošli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v roko-

vaní.

 

     Opakujem, pozývam pani  poslankyne a pánov poslancov do

rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Priatelia, opakujem, pozývam  všetkých poslancov do ro-

kovacej miestnosti.

 

     Priatelia, opakované výzvy nezmenili celkovú štruktúru,

pokúsime sa uskutočniť hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pani  spoločná spravodajkyňa, budeme teda

hlasovať  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku  o vládnom

návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Odporúčanie

z gestorského výboru znie: schváliť tento návrh.

 

     Prezentovalo sa 65 poslancov.

 

     Konštatujem,  že obštrukcia  časti  poslancov  pokraču-

je, na  základe  toho vyhlasujem  prestávku do 11.00 hodiny.

O 11.00 hodine sa znova stretneme.

 

     Zároveň odovzdávam slovo predsedovi Národnej rady, kto-

rý oň požiadal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na žiadosť predsedov klubov  opozície - KDH, DÚ, Maďar-

skej koalície a SDĽ - zvolávam poslanecké  grémium  okamžite

do  rokovacej miestnosti  predsedu Národnej  rady. Dúfam, že

páni predsedovia  opozičných klubov sú tu  a zúčastnia sa na

grémiu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, priatelia.

 

     Vyhlasujem do 11.00 hodiny prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam pánov poslancov do rokovacej miestnosti. Posla-

necké grémium sa práve skončilo.

 

     (Po ďalšej prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcem vás informovať, že na zvolanom politickom grémiu,

ktorého sa zúčastnili zástupcovia všetkých poslaneckých klu-

bov, sme hovorili o možnom ďalšom pokračovaní tejto schôdze.

 

     Môžem len  stručne konštatovať, že sme  sa nedohodli na

možnom skončení schôdze prijatím rozhodnutí k uvedeným bodom

programu, ktoré na túto schôdzu ešte zostali. Preto sa pokú-

sim dať  hlasovať v rámci  tretieho  čítania o zákone, ktorý

predkladá  minister  zdravotníctva, a potom  budeme hlasovať

o ďalšom.

 

     Prosím, páni  poslanci, poslankyne, ktorí  ste tu, pre-

zentujte sa.  Hlasujeme o zákone,  ktorý predkladal minister

zdravotníctva, je to zákon číslo 277/1994 Z. z.

 

     Takže prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Už som to niekoľkokrát  opakovala - gestorský výbor od-

porúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže nie sme schopní na tejto schôdzi prijímať rozhod-

nutia, navrhujem, aby sme v zmysle § 24 ods. 8 prijali  roz-

hodnutie, že 47. schôdza končí  dnešným dňom, čo znamená, že

body,  ktoré sme  neprerokovali, prechádzajú  automaticky na

ďalšiu schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Páni poslanci, dovidenia.

 

     Rokovanie 47. schôdze NR SR sa skončilo o 11.15 hodine.