Prvý deň rokovania

      46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      16. apríla 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vás  všetkých  privítal  na 46.

schôdzi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, ktorú  týmto

otváram.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, dnešnú schôdzu som zvo-

lal podľa článku 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v sú-

vislosti s § 103 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Účelom dnešnej schôdze je

 

     voľba prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi uviesť, že  vo voľbách prezidenta Slovenskej

republiky konaných 29. januára a 5. marca 1998, vrátane opa-

kovaných volieb, prezident Slovenskej republiky nebol zvole-

ný.

 

     Priebeh samostatnej schôdze Národnej rady na voľbu pre-

zidenta Slovenskej republiky je priamo daný zákonom.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  prosím vás, aby sme sa

prezentovali za účelom zistenia prítomnosti.

 

 

     Prosím všetkých  pánov poslancov zo  zadných radov, aby

si sadli na svoje miesta a nerušili priebeh schôdze.

 

     Konštatujem, že na dnešnej schôdzi je prítomných 88 po-

slancov, teda Národná rada nie je schopná voľby.

 

     Medzitým  prišli niektorí  páni poslanci.  Prosím, keby

ste sa prezentovali ešte raz.

 

     Prosím,  páni  poslanci,  pani  poslankyne,  ktorí  ste

v zadných radoch, páni  poslanci z DÚ, keby ste sa prezento-

vali a nerušili vzadu.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci v zadných  radoch, štyrikrát  som vás po-

prosil, myslím si, že je to moje právo.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

 

     Zo schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sa ospra-

vedlnil podľa  § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku  pán

poslanec  Michal Baránik,  pán poslanec  Eduard  Kukan a pán

poslanec Jaroslav Volf.

 

     Na schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky overova-

teľmi budú páni poslanci Tomáš Cingel a Anton Juriš. Náhrad-

níkmi budú  pán poslanec Jozef Pribilinec  a pani poslankyňa

Terézia Chlebová.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, ústavnoprávny výbor mi

predložil návrhy kandidátov  na prezidenta Slovenskej repub-

liky spolu so svojím stanoviskom, na základe čoho sa zaraďu-

je voľba prezidenta Slovenskej republiky na dnešnú schôdzu.

 

     Priebeh dnešnej schôdze máte uvedený v pozvánke.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  na schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  na ktorej sa vykoná voľba

prezidenta Slovenskej republiky, majú právo sa zúčastniť na-

vrhnutí kandidáti  na prezidenta Slovenskej  republiky: pani

Brigita Schmögnerová a pán  Milan Sečánsky, ktorí sú poslan-

cami Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím ich  preto spolu s pánom  kandidátom Zdenom Šuš-

kom, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

 

     (Potlesk.)

 

     Vážené poslankyne, vážení  poslanci, Národnej rade Slo-

venskej  republiky sa  predkladajú, ako  som uviedol, návrhy

kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som vám ich menovite aj osobne predsta-

vil.  Sú  to:  pán  Milan  Sečánsky  (potlesk), pani Brigita

Schmögnerová (potlesk), pán Zdeno Šuška (potlesk).

 

     Vážená Národná  rada Slovenskej republiky,  vážení prí-

tomní, chcem vám opäť pripomenúť, že vo volebnom poriadku je

určený postup prípravy na samotnú voľbu prezidenta.

 

     V lehote do desať dní pred dnešnou voľbou som dostal od

poslancov návrhy kandidátov na  prezidenta, ktoré som pride-

lil ústavnoprávnemu výboru.

 

     Po  prerokovaní  kandidatúr v uvedenom  výbore Národnej

rady som tieto predložil  Národnej rade ako parlamentnú tlač

972, 973 a 974. Pripojené k tejto  tlači  máte  aj uznesenie

ústavnoprávneho  výboru.  Na  základe  týchto materiálov som

skonštatoval, že všetky náležitosti na voľbu boli splnené.

 

     Prosím preto predsedu ústavnoprávneho výboru pána Petra

Brňáka, aby podal Národnej  rade informáciu o výsledku roko-

vania vo výboroch.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kandidáti na funkciu prezidenta,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávne-

ho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. aprí-

la 1998 podal v súlade s článkom 6 ods. 4 volebného poriadku

na  voľbu prezidenta  Slovenskej republiky  informáciu o vý-

sledku rokovania  Ústavnoprávneho výboru Národnej  rady Slo-

venskej republiky o návrhoch  kandidátov  na prezidenta Slo-

venskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2130 zo dňa 6. 4. 1998 pridelil Ústavnoprávnemu výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky tieto  návrhy kandidátov

na prezidenta  Slovenskej republiky: návrh  kandidáta Milana

Sečánskeho  na prezidenta  Slovenskej republiky  (tlač 972),

návrh kandidátky Brigity Schmögnerovej na prezidenta Sloven-

skej republiky  (tlač 973) a návrh  kandidáta Zdena Šušku na

prezidenta Slovenskej republiky (tlač 974).

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval uvedené  návrhy v lehote určenej predsedom Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a to 7. apríla 1998 na svojej

115. schôdzi výboru.

 

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     rozsah oprávnenia Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pri rokovaní o  návrhoch kandidátov na

prezidenta  Slovenskej republiky je vymedzený článkom 5 ods.

2 až 6 volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej re-

publiky, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky jej

uznesením číslo 873 zo dňa 12. 12. 1997.

 

     V zmysle citovaných  ustanovení Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  po pridelení uvedených ná-

vrhov na prerokovanie má posúdiť, či návrhy na kandidátov sú

podané poslancami Národnej  rady Slovenskej republiky písom-

nou formou a v lehote 10 dní pred určeným dňom  voľby prezi-

denta. Súčasne Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej

republiky posudzuje, či návrhy kandidátov  obsahujú základné

údaje o kandidátoch, t. j. ich meno a priezvisko, dátum  na-

rodenia,  adresu ich  trvalého bydliska,  životopis, písomný

súhlas  kandidátov, ako i vyhlásenie  každého  kandidáta, že

spĺňa podmienky na zvolenie  za prezidenta, ustanovené člán-

kom 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     V tomto zmysle  postupoval Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pri  rokovaní o predložených návr-

hoch kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky pánov Mi-

lana Sečánskeho, Zdena Šušku a pani Brigity Schmögnerovej.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

mal k dispozícii  originály  návrhov a pripojených dokladov,

ktoré sú súčasťou tlače 972, 973 a 974. Po ich posúdení  Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky konšta-

toval svojím uznesením číslo 596, 597 a 598 zo dňa 7. apríla

1998, že návrhy kandidáta Milana Sečánskeho (tlač 972), kan-

didáta  Brigity  Schmögnerovej (tlač 973) a kandidáta  Zdena

Šušku (tlač 974) obsahujú  náležitosti podľa článku 3 ods. 2

a 3 volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej repub-

liky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

ďalej konštatoval, že kandidáti  spĺňajú podmienky na zvole-

nie za prezidenta Slovenskej republiky,  ustanovené v článku

103 ods. 1 Ústavy  Slovenskej republiky, a odporúčal predse-

dovi  Národnej rady  Slovenskej republiky  všetky tri návrhy

predložiť na rokovanie schôdze  Národnej rady Slovenskej re-

publiky zvolanej  za účelom voľby  prezidenta Slovenskej re-

publiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

sa na svojej schôdzi dňa 7. apríla 1998 oboznámil s informá-

ciou, že predseda Národnej  rady Slovenskej republiky dostal

do  dňa 6. apríla 1998 ďalších 12 návrhov  na  kandidátov na

prezidenta Slovenskej republiky od rôznych občanov a organi-

zácií, ktoré však nespĺňali základný predpoklad takéhoto ná-

vrhu, t. j., že  návrh  môže  podať podľa § 99 ods. 1 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky len

poslanec  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, a preto  sa

s nimi ani Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky vecne nezaoberal.

 

     Vážený pán predseda, môžeme pristúpiť k rokovaniu o ná-

vrhoch  kandidátov na  prezidenta Slovenskej  republiky pána

Milana Sečánskeho,  pani Brigity  Schmögnerovej a pána Zdena

Šušku v súlade s článkom 6 volebného poriadku Národnej  rady

Slovenskej republiky.

 

     Pán predseda, skončil som svoju informáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

 

     Podľa článku 6 ods. 4 volebného poriadku majú navrhnutí

kandidáti právo vystúpiť na  schôdzi Národnej rady. Pýtam sa

preto prítomných pánov kandidátov a pani kandidátky, či chcú

využiť svoje právo.

 

     Pýtam sa pána kandidáta Sečánskeho. Áno. Pani kandidát-

ky Schmögnerovej. Áno. A pána kandidáta Šušku. Áno. Ďakujem.

 

     Prosím preto ako prvého  pána kandidáta Sečánskeho, aby

nám predniesol svoj prejav.

 

Kandidát na prezidenta SR M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     páni a dámy,

 

     úprimne povedané,  dlho som sa  rozhodoval, či mám  pri

tejto príležitosti predstúpiť pred vás s príhovorom. Mal som

a mám  aj teraz  ten názor,  že počas  rokov, ktoré  pôsobím

v tomto parlamente, ma dostatočne  poznáte. Ak som si získal

vašu dôveru, tak takéto vystúpenie  podľa mňa nie je potreb-

né. Ak  vašu dôveru nemám, je  dvojnásobne zbytočné. Ctím si

však  zásady, ktoré  majú spoločné  meno "parlamentné tradí-

cie", preto mi dovoľte, aby som povedal aspoň niekoľko slov.

 

     Prezident  republiky  je hlavou  slovenského  štátu. To

okrem  iného znamená,  že ako  štátny orgán  môže konať  len

v súlade s právomocami, ktorými ho  ústava  poveruje. Vychá-

dzajúc z tohto postavenia,  ale aj zo zodpovednosti spojenej

s týmto postavením vyjadrujem presvedčenie, že prezident mu-

sí predovšetkým svojou činnosťou  aktívne prispievať k upev-

ňovaniu slovenskej štátnosti. Rozvíjať  túto štátnosť nie je

možné bez akceptovania záujmov štátotvorného národa. Vykoná-

vať túto prácu, to si  neviem predstaviť bez sústavnej a ak-

tívnej spolupráce s vládou republiky.

 

     História  dokazuje, že  Slováci  žijú v tomto priestore

najmenej 1 600 rokov. Pritom naši predkovia museli v tvrdých

bojoch brániť svoje bytie. Nepochybná existencia Samovej rí-

še, jej bojové úspechy, vznik prvého štátneho útvaru v tejto

časti  sveta,  neskôr  pomenovaného  Veľká  Morava, prijatie

kresťanstva  prostredníctvom  vierozvestov  Cyrila a Metoda,

uzákonenie slovienskeho  písma a jazyka  ako oficiálnej cir-

kevnej  reči, to  všetko sú  dôkazy o štátnickej  vyspelosti

a múdrosti našich predkov. Ich  nesmierne utrpenie v ďalších

stáročiach, či  už v tureckých  bojoch,  alebo v stavovských

povstaniach, alebo počas maďarizácie, neznamenalo ich zmier-

nenie túžby  po slobode a národnej  svojbytnosti. Rozvíjanie

týchto hodnôt, ktoré nakoniec  vyústili do samostatného slo-

venského štátu, do Slovenskej  republiky, považujem za samo-

zrejmý cieľ budúceho prezidenta.

 

     Nežijeme  však v izolovanom  svete.  Zložitosť súdobého

vývoja, ak tento má byť  úspešný, spočíva v spolupráci  pre-

dovšetkým s našimi susediacimi,  ale aj s ostatnými demokra-

tickými štátmi sveta. Táto spolupráca musí vychádzať zo vše-

obecne uznávaných demokratických zásad a medzinárodných pra-

vidiel rovnoprávnosti, dobrovoľnosti a vzájomnej výhodnosti.

V tom vidím cestu aj k posilneniu bezpečnosti našej republi-

ky a k upevneniu  mieru vo svete. Uzatváranie medzinárodných

zmlúv, zastupovanie republiky navonok v tomto duchu budú is-

te ďalšie ciele prezidenta republiky. Tým nepochybne prispe-

je k šíreniu dobrého  mena Slovenskej republiky za hranicami

našej vlasti.

 

     Žijeme v rušnej a búrlivej  dobe  politickej, ekonomic-

kej, ale aj duchovnej a demokratickej  transformácie. Všetci

vieme, že ide o mnohostranný a zložitý  prerod celej spoloč-

nosti, ktorou sa musia, takpovediac za pochodu, riešiť známe

problémy v ekonomike,  ekológii,  sociálnej  oblasti,  ďalej

úlohy na úseku mravnej a duchovnej  obrody. Často sa divíme,

že u nás stúpa kriminalita,  že mnohých ovládajú vlčie záko-

ny, a pritom neberieme do  úvahy, že v minulých desaťročiach

také hodnoty ako svedomitosť, poctivosť,  úcta k iným, k ich

majetku a právam, statočnosť, skromnosť, pokora, ale aj lás-

ka k vlasti, k našej domovine sa z výchovy a výchovného pro-

cesu úplne vytratili. Tieto  všeobecné atribúty len vtedy sa

stanú súčasťou  osobnosti  každého občana, každého z nás, ak

s nimi bude žiť celá  spoločnosť, rodinou počnúc, školou po-

kračujúc a pracovnými kolektívmi končiac.

 

     Tento mravný  prerod, nepochybne najťažší  prvok spolo-

čenskej transformácie, nemožno  uskutočniť bez čestnej, sve-

domitej a zodpovednej práce  každého občana našej republiky.

Nemožno dosiahnuť transformačné  ciele v spoločnosti rozpol-

tenej, polarizovanej, v ktorej dominuje  často  nevraživosť,

nenávisť, závisť a podobné  zlá. Vytýčené  ciele, to znamená

rozvoj našej štátnosti,  hospodársko-duchovnú prosperitu do-

siahneme  len vtedy,  ak spojíme  svoje sily  bez ohľadu  na

príslušnosť k politickým stranám. Parlament, prezident, vlá-

da a verejná správa tu má predsa spoločný cieľ: zabezpečovať

zo svojich pozícií spokojný život všetkých občanov našej do-

moviny.  Som  si  vedomý  toho,  že  hospodárska prosperita,

duchovná  obnova a v širších  súvislostiach celá spoločenská

transformácia je možná a podmienená sústavným uskutočňovaním

demokracie v praxi. To zasa  nie je možné bez konštruktívnej

pomoci opozície.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     sme na jednej lodi. Verím, že plávame, že chceme plávať

tým istým smerom k cieľu,  ktorého súradnice sú presne urče-

né. Táto plavba nie je  priamočiara. Boríme sa pritom s pre-

kážkami a je veľmi dôležité, že ich úspešne prekonávame.

 

 

     Záverom tohto môjho krátkeho vystúpenia využívam príle-

žitosť, že  je len pár  dní po Veľkej  noci, ale ešte  stále

veľkonočná oktáva, a preto  vám prajem a prostredníctvom te-

levízie  všetkým občanom  Slovenskej republiky  veľa radosti

a božieho pokoja. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu kandidátovi Sečánskemu za jeho príhovor.

 

     Teraz prosím kandidátku na prezidenta Slovenskej repub-

liky pani Brigitu Schmögnerovú, aby nám predniesla svoj pre-

jav.

 

Kandidátka na prezidenta SR B. Schmögnerová:

 

     Vážený predseda Národnej rady,

     ctená poslanecká snemovňa,

     vážení hostia,

 

     je pre  mňa veľkou cťou  predstúpiť  pred  vás ako kan-

didátka  na  najvyššiu  funkciu v tomto  štáte. Prinajmenšom

z troch príčin.

 

     Po prvé  preto, že post hlavy  štátu stojí v hierarchii

štátnej moci najvyššie. Ak si  vážime svoj štát, musíme dbať

o to, aby  sme si ctili  jeho základné princípy  a vážili si

jeho inštitúty - inštitút  prezidenta na prvom mieste. Preto

prikladám voľbe prezidenta vážnosť, ktorú si zaslúži.

 

     Po druhé, je mi cťou  predstúpiť pred vás ako reprezen-

tantka slovenských žien. Ďakujem všetkým ženám, ktoré pocho-

pili, že moja kandidatúra je tak trochu aj ich kandidatúrou.

Ďakujem im za povzbudivé  listy, pohľadnice či nahlas vyjad-

renú  podporu. Za  všetky ďakujem  ženám žilinskej  Sloveny,

ktoré mi držia palce. Dostalo sa mi veľkej cti ako prvej že-

ne v našej histórii zastávať post podpredsedníčky vlády Slo-

venskej republiky. I keď to bolo obdobie veľmi krátke, vyna-

ložila som všetky  svoje sily a schopnosti, aby som na tomto

poste urobila čo najviac pre tento štát. Som hrdá na výsled-

ky vtedajšej  vlády. Dúfam, že k týmto  dobrým výsledkom som

prispela aj ja.  Na prezidentskom poste by som  chcela na ne

nadviazať. Chcela by som zúročiť aj nové politické a odborné

skúsenosti, ktoré  som získala ako  poslankyňa Národnej rady

Slovenskej republiky v rokoch 1994-1998.

 

     Žena je  stredobodom našej spoločnosti raz  či dva razy

do roka - na Medzinárodný deň žien či na Deň matiek. Spoloč-

nosť, ktorá však nevytvára rovnaké podmienky pre mužov i že-

ny, nemôže o sebe hovoriť, že je spoločnosťou demokratickou,

že je modernou, že je sociálnou. Strana demokratickej ľavice

ma nominovala za kandidátku na  post prezidenta aj preto, že

sa rozhodla začať naprávať túto deformáciu v slovenskej spo-

ločnosti.  Moja kandidatúra  je príležitosťou,  ako upriamiť

pozornosť na tú časť  spoločnosti, ktorej sociálne podmienky

sa transformáciou zhoršili. Myslím,  že žena v transformácii

utrpela najväčšmi. Ženy dosahujú vyššiu mieru nezamestnanos-

ti ako muži. Zarábajú  takmer o jednu štvrtinu menej ako mu-

ži. Ako kedysi - vzdelanie sa pre ne stáva ťažšie dostupným.

Ak  si rodina  nemôže dovoliť  poslať  do škôl  všetky deti,

uprednostní chlapcov.

 

     Zamestnaná žena, ktorá je i matkou, má dnes  život ešte

ťažší ako za minulého režimu. Z prvej zmeny v zamestnaní ide

do druhej v domácnosti. A v obidvoch sa od nej dnes požaduje

viac ako  predtým. Pokiaľ by som  nevidela, neverila by som,

ako ťažko  si zarába na živobytie  napríklad garbiarka v Ko-

žiarskych závodoch v Liptovskom Mikuláši, obuvníčka v Jaspo-

le v Prievidzi či  sociálna  pracovníčka v Ústave  sociálnej

starostlivosti v Holíči. Okrem toho  žena  žije v ustavičnom

strachu, bojí sa, že stratí robotu a že sa zvýšia ceny. Bojí

sa, že  jej deti podľahnú  drogám a zločinu.  Okyptené pred-

školské a mimoškolské zariadenia k tomuto strachu prispieva-

jú. Aby sa tieto  deformácie začali naprávať, je nevyhnutné,

aby ženy rozhodovali o sebe. Je potrebné, aby mali primeraný

podiel na  politickom živote. Vzorom pre  nás môže byť model

severských  európskych  štátov, v ktorých  sú po 2. svetovej

vojne prevažne pri moci socialistické či sociálnodemokratic-

ké strany.  Vo Švédsku, v Nórsku,  ale aj inde sa na riadení

štátu podieľajú rovnako muži, ako ženy.

 

     Štvornásobné  voľby v roku 1998 v Slovenskej  republike

budú  skúškou dospelosti  slovenskej spoločnosti  aj v tomto

smere. Som  presvedčená, že ženy patria  do politiky. Môžeme

im pomôcť, aby v nej svoj primeraný podiel získali. Ak doká-

zali na najvyšších postoch akceptovať ženy i v tradične kon-

zervatívnych  štátoch,  napríklad v Srí  Lanke,  Pakistane i

v Turecku, mali by sme  pokladať za  normálne, že vo funkcii

prezidenta môže byť aj žena a že po prezidentovi bude prezi-

dentka či po predsedovi vlády predsedníčka vlády.

 

     Treťou príčinou, ktorá ma viedla k prijatiu kandidatúry

na funkciu prezidenta, je to,  že pokladám za česť reprezen-

tovať na tomto mieste  moderné demokratické ľavicové hnutie,

ktoré  výrazne  zasiahlo  do Európy 20. storočia a ktoré ne-

pochybne bude udávať tón  aj začiatku 21. storočia. Demokra-

tická Európa po 2. svetovej  vojne, napokon aj dnešná Európ-

ska únia,  je výsledkom spoločného úsilia  socialistov a so-

ciálne orientovanej kresťanskej  demokracie. Táto Európa nie

je ideálna. Je v nej veľa zlého: nezamestnanosť, bezdomovci,

drogy, ale je v nej  aj sociálna solidarita. Takmer 55 rokov

sa v nej darilo udržať  mier a riešiť konflikty za rokovacím

stolom.

 

     Aká je moja predstava o funkcii, na ktorú dnes kandidu-

jem?  Hlava štátu  má byť  nadstranícka, preto,  prirodzene,

v prípade zvolenia do funkcie prezidentky by som svoje člen-

stvo v Strane demokratickej  ľavice pozastavila. To však ne-

znamená, že by som zradila svoje presvedčenie, hodnoty, kto-

ré  sú súčasťou  môjho ja.  Som rada,  že myšlienka sociálne

spravodlivej spoločnosti je  na Slovensku hlboko zakorenená.

Viac ako 65 % slovenskej  spoločnosti je presvedčená, že so-

ciálne rozdiely, ktoré v  ostatných rokoch zavládli, sú neo-

dôvodnené, nežiaduce a nespravodlivé. Aj preto začína v slo-

venskej politickej scéne od stredu doľava tlačenica. Keby to

pomohlo zabezpečiť  prácu napríklad drevorobotníkom  v Hore-

hronskej drevárskej  fabrike v Polomke, šičkám  v Trikote vo

Vrbovom a  v desiatkach ďalších podobných  "Trikôt", bolo by

to v poriadku. Keby už učiteľ z Brezna si nemusel ťažkať, že

škola nemá  ani len na  kriedu, v poriadku.  Keby to pomohlo

zastaviť rozpad  zdravotníctva a odvrátiť  hrozbu, že lekári

budú nútení preddavkovo vyberať  peniaze od pacientov, nemu-

seli by sme si ťažkať,  že na ľavom spektre slovenskej poli-

tickej scény začína tlačenica.

 

     Chcem však zdôrazniť, že ako prezidentka Slovenskej re-

publiky by som svoju autoritu využila v plnom rozsahu na to,

aby slovenská spoločnosť  bola sociálne spravodlivejšia, aby

priepastné sociálne  rozdiely, ktoré sa  vedome vytvorili po

roku 1989, sa začali zmenšovať,  aby nik, kto tu žije, nebol

vydedencom vo vlastnom štáte. Každý má právo na spokojný ži-

vot, na ľudské šťastie.

 

     Vážená poslanecká snemovňa,

 

     mala som možnosť doteraz vystupovať pred vami ako jedna

z vás. Vyjadrovala som sa na tejto pôde zakaždým iba k tomu,

čo bezprostredne  súviselo s hospodársko-sociálnou situáciou

Slovenskej  republiky. Rešpektovala  som určitú  deľbu práce

v poslaneckom klube. Dnes je  mojou povinnosťou zoznámiť vás

i verejnosť s mojím  postojom voči  štátu, v ktorom  žijeme,

vyložiť, ako si predstavujem jeho smerovanie, a povedať, kde

vidím jeho korene.

 

     Slovenská republika ako  samostatný štát, ktorý vznikol

na demokratických  princípoch,  bez vonkajšieho zasahovania,

prednedávnom zavŕšila piaty rok svojej existencie. Som rada,

že politická  strana, ktorá ma  nominovala na kandidátku  na

post prezidenta, bola pri kladení základov samostatnej štát-

nosti, hlasovala za  Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej re-

publiky a za Ústavu Slovenskej republiky. Zaslúžila sa o to,

aby sa táto štátnosť  budovala na pokrokových národných tra-

díciách a tradíciách antifašistického zápasu.

 

     Vznik samostatnej  Slovenskej  republiky v roku 1993 je

možné z historického hľadiska hodnotiť nepochybne ako najdô-

ležitejšiu  udalosť našich  novodobých dejín.  Bol výsledkom

dlhého  emancipačného a národnooslobodzovacieho  úsilia slo-

venského národa,  ktoré sa, žiaľ,  zavŕšilo až na  konci 20.

storočia. 10. mája tohto roku  si pripomenieme jeden z dôle-

žitých  míľnikov v tomto  úsilí - 150. výročie prijatia Žia-

dostí  slovenského národa  na národnej  schôdzi v Liptovskom

Mikuláši. V Žiadostiach sa sformulovali základné národné po-

žiadavky  Slovákov, požiadavky  na rozšírenie demokratických

práv a práv sociálnych. Boli signálom pre revolučné vystúpe-

nie národa v roku 1848. Za analogické  požiadavky o necelých

100 rokov bojovali Slováci  aj v slávnom Slovenskom národnom

povstaní. Tieto  udalosti sú zdrojom  našej národnej hrdosti

a sebavedomia. Tu hlavne hľadajme korene našej štátnosti.

 

     Na začiatku roku 1993 ako  jeden z výsledkov demokrati-

začných procesov v strednej a východnej  Európe vznikol nový

samostatný štát - Slovenská republika. Všetci - doma i v za-

hraničí - tlieskali, že rozpad  Českej a Slovenskej  Federa-

tívnej  Republiky bol  pokojný. Pri  svojom vzniku Slovenská

republika bola  rovnako medzinárodne želaná  či neželaná ako

Česká republika. O nič  viac, o nič menej. Obidva nové štáty

v priebehu v roka 1993 bezproblémovo získali členstvo v roz-

ličných medzinárodných organizáciách a inštitúciách, v Orga-

nizácii Spojených národov počnúc, v rade Európy končiac. Ho-

voriť o diskriminácii Slovenskej  republiky od jej vzniku je

preto  nesprávne. Nezakladá  sa to  na faktoch.  Aj keď azda

všetko nebolo ideálne. Od roku 1993 sme však strojcami svoj-

ho osudu sami. Od tohto roku  za to, ako tu žijeme, zodpove-

dáme už sami.

 

     Je prirodzené, že ako sa  vzďaľujeme od roku 1993, nad-

šenie zo  vzniku štátu postupne vyprchá.  Fakt zrodu a exis-

tencie  samostatného  štátu,  akokoľvek  dôležitý, motivačne

dnes už nestačí. Dôležitejšie je  už, aký tento štát je, kam

tento štát  smeruje a čo  dáva svojmu občanovi.  Nemôžeme si

robiť naveky  zásluhy len o vznik  štátu. Sme  zodpovední za

to, aký  tento štát dnes  je a aký  bude zajtra. Nedajme  sa

zvádzať rečami, že tento štát niekto zvonku ohrozuje. Dnešná

Európa je iná  ako v roku 1938. Viedenská arbitráž neprichá-

dza do úvahy. Ohroziť štát môžeme iba sami svojou politikou,

neschopnosťou spravovať  štát tak, aby bol  štátom pre všet-

kých bez rozdielu  národnosti, vierovyznania, sociálneho po-

stavenia a politických názorov. Nepodľahnime ani výhovorkám,

že tento štát je mladý, a preto mu treba tolerovať nedostat-

ky. Buďme nároční sami na seba. Nemôžeme vystačiť iba s jed-

noduchým tvrdením, že sme Slováci. Dokážme sa pozrieť na se-

ba do  zrkadla, a keď  treba, vydržme aj  kritiku. Tú preto,

aby sme napredovali.

 

     Počas piatich rokov  svojej existencie Slovenská repub-

lika nepochybne veľa dokázala. Na úspechy môžeme a buďme hr-

dí. Ale za nejedno, čo  sa tu odohralo, budeme tvrdo platiť,

mnohé musieť s námahou  naprávať. Čo nás poškodzuje najväčš-

mi? Nazdávam  sa, že polarizácia  spoločnosti. Spoločnosť sa

dnes rozdeľuje v rozličných  smeroch: na Slovákov a Neslová-

kov, dobrých a zlých Slovákov, na bielych a čiernych, na ka-

tolíkov, luteránov, Židov, na  demokratov a nedemokratov, na

opozičníkov  a  koaličníkov,  na  hŕstku  "rockefellerovcov"

a väčšinu spoločnosti,  ktorá  žije z ruky do úst.  Niektoré

z týchto delení  sú umelé a vedome  živené napríklad s takým

zámerom, aby  odvrátili pozornosť od  naozajstných rozdielov

v spoločnosti.  Niektoré rozdiely,  ako napríklad  sociálne,

treba zmierňovať,  iné sa naučiť  rešpektovať. Rozdiely však

nesmú byť zámienkou na to, aby sme kohokoľvek zo spoločnosti

vylučovali. Potrebujeme  každého, kto  chce a vie pomôcť pri

rozvoji štátu a kto chce  vo svojej vlasti pokojne žiť, pra-

covať a tvoriť.

 

     Prezident  Slovenskej  republiky  musí  byť prezidentom

všetkých:  Slovákov i Maďarov, Rómov a príslušníkov  ďalších

národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republi-

ke,  príslušníkov  všetkých  cirkví  i  neveriacich,  členov

a sympatizantov  všetkých  politických  strán registrovaných

v Slovenskej republike. Prezident sa musí usilovať o to, aby

spoločnosť  stmeľoval a nerozdeľoval. Iba  takáto spoločnosť

je totiž  silná a efektívne napreduje. Iba takáto spoločnosť

je zárukou zachovania štátu, nehovoriac už štátu zvrchované-

ho a demokratického. O takýto  štát nám musí ísť. Chcem ešte

dodať, že prekonať  polarizáciu spoločnosti neznačí zažmúriť

oči pred nedodržiavaním zákona, pred zneužívaním ekonomickej

alebo politickej  moci, pred zločinom.  Kompromis medzi roz-

ličnými  názormi a záujmami - áno! Kompromis  so  zločinom a

nezákonnosťami - nie!

 

     Od  vzniku Slovenskej  republiku prešlo  iba päť  rokov

a poniektorí si  rýchlo osvojili zákon  nadradenosti silnej-

šieho. To však nie je  zákon ľudský, ale zákon džungle. Nao-

zajstný víťaz nie je ten, čo berie všetko. Pravým víťazom je

ten, ktorý  sa dokáže  podeliť o víťazstvo. Kto  dokáže voči

slabšiemu, voči  tým, ktorí sú v menšine, byť  veľkomyseľný.

Nezabudnime na  odkaz Jána Kollára: "Sám  svobody kdo hoden,

svobodu zná vážiti každou, ten, kto do pout jímá otroky, sám

je otrok." Tento odkaz je aktuálny vo vzťahu slovenského ná-

roda k tu žijúcim národnostiam,  vo vzťahu koalície k opozí-

cii, vo vzťahu vlastníkov k zamestnancom atď.

 

     Dámy a páni, Štatistický úrad Slovenskej republiky pred

nedávnom  ukončil prieskum,  v ktorom  respondenti hodnotili

5 rokov existencie nášho štátu. Podľa ich odpovedí najhoršie

výsledky sa dosiahli pri ochrane pred kriminalitou (myslí si

to 78 %), vo vývoji životnej úrovne (73 %), v úsilí o integ-

ráciu do hospodárskych,  politických a bezpečnostných štruk-

túr. Na otázku, čo je  potrebné riešiť v prvom rade, odpove-

dali takto: znížiť  kriminalitu, znížiť nezamestnanosť, zvý-

šiť životnú úroveň. Tento  prieskum koniec koncov sa neodli-

šoval od  iných. Ukázal, čo ľudí  najväčšmi ťaží a čo  by sa

malo vykonať.

 

     Chcem v prípade svojho  zvolenia za prezidentku Sloven-

skej republiky  ľuďom vrátiť nádej,  že veľká politika  bude

konečne riešiť otázky ich každodenného života. Slovenská re-

publika 21. storočia  musí byť  štátom  bezpečným a sociálne

spravodlivým, t. j. štátom,  ktorý bude zabezpečovať ochranu

pred kriminalitou, prácu pre každého, kto o ňu stojí, slušnú

mzdu, zdravotnú  starostlivosť, vzdelanie  pre každého a dô-

stojné podmienky  na život  pre dôchodcov a sociálne odkáza-

ných. Musí byť štátom aj pre tých, ktorí majú veľké ambície,

t. j. pre mladých ľudí.

 

     Nedávno  mi v Krupine  povedal  študent, že  sa  chystá

emigrovať  a  že  jeho  kamaráti  už  požiadali o občianstvo

v Českej  republike.  Cítim  potrebu  vyzvať všetkých, ktorí

rozmýšľajú rovnako, aby prehodnotili  svoje  rozhodnutie. Ak

nie ste  spokojní s tým, čo  tu je, pokúste sa  to napraviť.

Neutekajte! Ešte nie je neskoro.  Ešte je možné obrátiť chod

vecí k lepšiemu. Ako kandidátka na post hlavy štátu sa zavä-

zujem, že v prípade  môjho zvolenia, budete mať  vo mne spo-

jenca.

 

     Vážená snemovňa, prezident  Slovenskej republiky zastu-

puje  štát navonok,  preto musí  byť dôveryhodnou osobnosťou

i v zahraničí.  Dôveryhodnosť v zahraničí  som získavala ako

kedysi vedecká  pracovníčka, ako podpredsedníčka  vlády Slo-

venskej  republiky, ako  predstaviteľka Strany demokratickej

ľavice a poslankyňa Národnej  rady Slovenskej republiky. Za-

každým som  sa usilovala využiť svoje  schopnosti na to, aby

som sa  pričinila o dobrú  povesť Slovenska. Ak  niekto bude

tvrdiť opak, neverte mu. (Ruch v sále.)

 

     V citovanom prieskume až 66 % respondentov povedalo, že

Slovenská republika  mala byť v prvej skupine štátov pripra-

vujúcich sa na vstup do  Európskej únie. Som presvedčená, že

rozbehnutý vlak môžeme ešte  dohnať. Potrebujeme na to dôve-

ryhodných  politikov. Aj  dôveryhodnú hlavu  štátu. Som pre-

svedčená, že túto požiadavku spĺňam.  (Ruch v sále.) Bolo by

mi cťou, keby som mohla reprezentovať tento štát v čase, keď

Slovenská republika vstúpi do  Európskej únie. Keď vstúpi do

Európskej  únie ako  štát, ktorý  spĺňa všetky  kritériá ako

rovnocenný partner v rodine európskych štátov.

 

     Dovoľte mi, aby som na záver vyjadrila presvedčenie, že

Slovenská republika  má predpoklady na to,  aby bola štátom,

v ktorom bude môcť  žiť každý a v ktorom  sa nám bude chcieť

žiť. Závisí to  len od nás. Dokážme sa  postaviť proti akej-

koľvek nespravodlivosti! Dokážme  svoju dospelosť a povedzme

"nie" akejkoľvek manipulácii! Ani moc, ani vlastníctvo niko-

ho neoprávňuje k tomu, aby ich zneužívali v rozpore so záuj-

mami spoločnosti.  Dokážme, že sme už  vyrástli zo školských

lavíc a že  vieme  práve  tak presadzovať  záujmy svoje, ako

i rešpektovať záujmy iných, s ktorými zdieľame tento geogra-

fický priestor a toto historické obdobie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem kandidátke Brigite Schmögnerovej.

 

     Prosím, aby pred Národnou radou vystúpil teraz pán kan-

didát Šuška.

 

Kandidát na prezidenta SR Z. Šuška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení prítomní,

     vážení zástupcovia médií

     a vlastne celé Slovensko,

 

     viem, že vás neprekvapia žiadne slová. V tejto sále od-

znelo veľa dobrého, veľa zlého, veľa slov a veľa urážok. Ne-

budem robiť ani  jedno, ani druhé. Mám pre  vás inú možnosť.

Pracujme  spolu v prospech  Slovenska.  Kto nechce  pracovať

v prospech Slovenska, nemá tu čo robiť.

 

     Poviem vám  starú latinskú múdrosť: Keď  chceš, aby bol

človek šťastný jeden deň, daruj  mu rybu. Keď chceš, aby bol

šťastný celý  život, nauč ho  tie ryby chytať.  Naučme spolu

Slovensko tie ryby chytať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu kandidátovi Šuškovi.

 

     Pani poslankyne, pani poslanci, po vystúpení kandidátov

otváram rozpravu.  Do rozpravy som dostal tieto písomné pri-

hlášky: za klub poslancov SDĽ  pán Ftáčnik a za klub DÚ  pán

poslanec Černák.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky,

     vážené dámy a páni,

 

     poslanecký  klub Strany  demokratickej ľavice  považuje

voľbu  prezidenta Slovenskej  republiky za  vážnu vec. Naším

želaním je,  aby Slovensko malo čo  najskôr zvoleného prezi-

denta. Preto sme ako  zodpovedná politická strana navrhli do

každého  kola  svojho  kandidáta.  Navrhovali sme osobnosti,

o ktorých si myslíme, že  majú predpoklady na výkon náročnej

prezidentskej funkcie, a kvality  našich  kandidátov v tomto

parlamente nikto nespochybnil. Vieme,  že na zvolenie prezi-

denta je  potrebných 90 hlasov, a preto  sme oslovili všetky

parlamentné subjekty s výzvou na rokovanie.

 

     Hnutie za demokratické  Slovensko je politický subjekt,

ktorý  má v tomto  parlamente 61 hlasov, a nie je  možné bez

neho zvoliť žiadneho  prezidenta. A predsa nám dodnes hnutie

neodpovedalo na výzvu - rokovať o našom kandidátovi do prvé-

ho kola, o akademikovi  Hraškovi.  Verejne však prezentovali

svoje výhrady,  že sme najprv  predložili  kandidáta a potom

chceme rokovať, že kandidát je  príliš stranícky, že je kon-

frontačný, dokonca jedna pani poslankyňa z HZDS mala výhrady

voči menu kandidáta, akoby podľa  mena bolo možné súdiť člo-

veka.

 

     Boli sme potom veľmi prekvapení, keď Hnutie za demokra-

tické Slovensko  pred druhým kolom  volieb predložilo, podľa

vyjadrenia  jeho podpredsedu,  svojho najlepšieho kandidáta.

Tiež s nikým  nerokovali a vytiahli  človeka, ktorého  ľudia

vnímajú veľmi rozporuplne. Ako človeka, ktorý rozdeľuje spo-

ločnosť, ako človeka stranícky jednoznačne určeného, pretože

je predsedom Hnutia za  demokratické Slovensko. Zrazu nepla-

tilo nič z toho, čo bolo  povedané pri  prvom kole, akoby sa

dalo tváriť  sa, že oni  to vlastne o tom  našom kandidátovi

ani nepovedali. Po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili na Gun-

duličovej ulici v sídle Strany demokratickej ľavice, hľadalo

HZDS podporu pre tohto kandidáta. Opýtali sme sa, ako môžeme

podporovať  človeka  konfrontačného a stranícky  jednoznačne

zaradeného, keď oni nám v prvom kole takýmito argumentmi od-

mietli nášho kandidáta. Na  to sme od podpredsedníčky Hnutia

za demokratické Slovensko nedostali žiadnu odpoveď.

 

     Strana demokratickej ľavice aj  do druhého kola navrhla

svojho kandidáta,  človeka ducha, spisovateľa  Ladislava Ba-

lleka, ktorý s nadhľadom a pritom  veľmi zaujato vníma prob-

lémy našej spoločnosti, a rozhodne nie  je viazaný na žiadnu

stranícku centrálu. Jediná výhrada, na ktorú sa zmohol práv-

ny expert HZDS, bola, že  ho nemôžu podporiť, lebo ho podpo-

ruje Maďarská koalícia. Akoby  prezidentom nemal byť človek,

ktorý dokáže spoločnosť  integrovať, spájať, vrátane občanov

patriacich k národnostným menšinám.

 

     Pred druhým kolom už HZDS bolo ochotné rokovať, ale len

o podpore svojho kandidáta, ktorého nakoniec do parlamentnej

voľby  nepredložilo.  Odmietame  teda  paušálne tvrdenia, že

opozícia odmieta rokovať o voľbe  prezidenta. My veľmi dobre

vieme, a vedia to azda  všetci v tejto sále, že bez rokovaní

prezident v tomto  parlamente nebude  zvolený. Dnes otvárame

tretie  kolo voľby  prezidenta. Pre  Hnutie za  demokratické

Slovensko je  to vlastne prvé kolo.  Dve kolá jednoducho vy-

nechali, hoci bolo jasné, že bez nich žiadny kandidát nemôže

byť zvolený.  Prečo sa doteraz  najsilnejší  subjekt v tomto

parlamente takto správal? Odpoveď  nám dala vláda Slovenskej

republiky, ktorá čakala na prevzatie prezidentských právomo-

cí. Kto by  zaručil, že ak by bol  zvolený prezident v tomto

parlamente, že  by udelil amnestiu  za  referendum a za únos

prezidentovho syna, že by  odvolal 28 veľvyslancov a vymeno-

val nových práve z radov  HZDS, že by stiahol nepríjemné po-

danie z Ústavného súdu atď.?  Toto sú dôvody, prečo HZDS ne-

malo záujem na zvolenie prezidenta do 2. marca.

 

     Dámy a páni, prvé kolo zatiaľ na Slovensku nikdy nepri-

nieslo  riešenie. Ak  ani  tretie  kolo nebude  úspešné, som

presvedčený, že politické strany si musia sadnúť za rokovací

stôl a hľadať  spoločné riešenie,  aby sa ústavný  akt voľby

prezidenta nezmenil na frašku.  Buď tým riešením bude dohoda

na  konkrétnej  osobe,  ktorá bude  priechodná v parlamente,

alebo  dohoda na  podpore  ústavného  zákona o priamej voľbe

prezidenta.  Ale Slovensko  už potrebuje  pozitívne riešenie

tejto otázky. Strana demokratickej ľavice je presvedčená, že

sme povinní hľadať takéto riešenie, ale ak nepredložíme kan-

didátov, nemôže byť zvolený prezident.  Preto sme aj do tre-

tieho kola  predložili ďalšieho kandidáta,  lepšie povedané,

kandidátku. Keď sme premýšľali, akú osobnosť ponúknuť parla-

mentu tentoraz, rozhodli sme sa pre ženu. A to nie hocijakú.

 

     Inžinierka  Brigita Schmögnerová,  kandidátka  vied, je

príkladom ženy, ktorá zrazu vstúpila do sveta veľkej politi-

ky a dokázala  si získať  uznanie  mnohých  ľudí. Z vedeckej

pracovne si priniesla vynikajúci  ekonomický prehľad, ale po

štyroch rokoch už pozná  aj starosti robotníkov a robotníčok

z mnohých slovenských závodov. Je  obdivuhodné, s akým zápa-

lom  dokáže  rozprávať  táto  žena  o problémoch  ekonomiky,

o znižovaní  daní, zvyšovaní  miezd, pretože  vie, že  práve

riešenie týchto  problémov môže napomôcť  zlepšiť postavenie

pracujúceho  človeka, či  už je  to  vo  výrobe, v školských

službách,  alebo  na  železnici.  Niektorí  jej dávajú rôzne

prívlastky, ale my, čo ju poznáme, vieme, že každé prirovna-

nie kríva.

 

     Brigita Schmögnerová je  cieľavedomá, mimoriadne praco-

vitá a náročná  v prvom rade na seba.  Pritom s láskou hovo-

rieva o svojom synovi, ktorý si  ju veľmi neužije, aj o man-

želovi, ktorý jej pomáha, aby zvládla starostlivosť o domác-

nosť. Zajtra krstí  knihu básní, čo dokazuje, že  na svet sa

vie pozrieť aj inými ako makroekonomickými očami. Viem o nej

aj to,  že má úprimný vzťah  k Štúrovcom a k  našim národným

dejinám. A viem aj, že veľmi dobre vie, prečo je práve v ľa-

vicovej strane.

 

     Skrátka,  Brigita  Schmögnerová  je  vyzretá  politická

osobnosť, ktorá  môže ašpirovať na  najvyššie  posty v tejto

krajine.

 

     Odporúčam vám, aby ste ju volili do funkcie prezidentky

Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená kandidátka na prezidenta Slovenskej republiky,

     vážení kandidáti,

     kolegyne a kolegovia,

 

     patrím medzi tých  poslancov, a je nás viacej - dokonca

ten, ktorý predo mnou hovoril, bol priamo kandidátom na pre-

zidenta  Slovenskej republiky v roku 1993 -, ktorí už volili

prezidenta Slovenskej  republiky. A doteraz  si pamätám takú

trošku napätú, ale slávnostnú  atmosféru, ktorá vtedy v par-

lamente  panovala, na  vystúpenia, na  slávnostné vystúpenia

predsedov klubu a následne dôstojný akt tajnej voľby. A hoci

prezident nebol zvolený v prvom kole, druhé kolo malo podob-

ný  ráz, podobný  charakter. Myslím  si, že  na mladú, vtedy

trojmesačnú  republiku  dôstojným  spôsobom  sme odhlasovali

a zvolili prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Nedávno som  tu mal jednu  návštevu a sprevádzal som ju

na  balkón a ešte z minulej  voľby  tam  svietil  lístok, že

"v prípade  voľby prezidenta prvé dva  rady nechajte pre ro-

dinných  príslušníkov". Ten lístok je tam  aj dnes s dnešným

dátumom a s veľkou pravdepodobnosťou  tam ostane aj po dneš-

nej voľbe. A toto vyvolalo vo mne taký pocit porovnania vte-

dajšieho obdobia - aj vtedy  sa ťažko rodil dohovor, a nako-

niec  Michal Kováč  bol zvolený - s dnešným  dňom, keď  táto

voľba sa stala pravidelnou povinnosťou parlamentu. Stretneme

sa, popočúvame  si, prebehne akt  tajnej voľby, rozídeme  sa

a Slovensko ostane bez prezidenta.

 

     A keď  sa už vraciam  do minulosti, pamätám  si, ako po

prvej neúspešnej  voľbe premiér Mečiar  hovoril: To je prob-

lém, obrovský problém, že nebol zvolený Roman Kováč. Sloven-

sko nevie zvoliť prezidenta, to je zlý signál do zahraničia,

rýchlo robme všetci všetko pre to, aby bol zvolený prezident

Slovenskej republiky. A aj bol  zvolený. A prečo dnes je si-

tuácia taká, aká je?

 

     Dovoľte  mi, aby  som svoj  stručný diskusný  príspevok

nazval básnicky - tri otázky a tri  odpovede. Tie tri otázky

sú tieto: Kde je príčina súčasného stavu a kto je za ňu zod-

povedný? Aké  sú šance dnešných  kandidátov? A aké  sú možné

východiská?

 

     Keby to  bola kratučká anketa, tak  mohol by som jedným

slovom odpovedať na všetky tieto otázky a povedať, že za sú-

časný stav  sú zodpovední všetci,  ale predovšetkým poslanci

Národnej rady, ale predovšetkým tí, ktorí majú väčšinu, pre-

tože majú  väčšiu zodpovednosť, majú  rozhodovaciu zodpoved-

nosť. Ak by som mal jednou vetou povedať, aká je šanca dneš-

ných  kandidátov, musím povedať, že  nulová. A ak by som mal

odpovedať na otázku, či existujú riešenia a aké sú riešenia,

tak jedine dialóg, sadnúť si a diskutovať spolu.

 

     No poďme trošku k prvej otázke, kde je príčina súčasné-

ho stavu. Dámy a páni, keď som povedal, že poslanci Národnej

rady, povedal  som to z dvoch  príčin. Určite  si spomínate,

ako mnohí z vás, tridsiati z vládnej koalície, podpísali po-

danie na Ústavný súd, že  funkčné obdobie Michala Kováča ne-

končí 2. marca, ale už 15. decembra. A vtedy  som rozmýšľal,

že Mečiar  má nejaké eso v talóne, keď  chce  takto urýchliť

voľbu prezidenta,  zrejme už urobil  nejaké dohovory, zrejme

prekvapia celý  parlament a vytiahnu  kandidáta, ktorý získa

90 hlasov. Ale nekoncepčnosť,  neochota rokovať a predovšet-

kým neštátnické konanie sprevádzalo aj akt voľby prezidenta,

lebo normálne ľudsky sa pýtam: Prečo ste potom tak obháňali,

prečo ste  dávali na Ústavný  súd, prečo tam  tikali hodiny,

prečo ste  chceli tak rýchlo  odstrániť Michala Kováča,  keď

ste nemali  pripravené  náhradné riešenie? A necítite sa vy,

ktorí  ste podpisovali  podanie na  Ústavný súd,  tak trošku

podvedení?

 

     A keď hovorím o tom, že vy  ste  zodpovední, hovorím aj

s tou znalosťou Vladimíra  Mečiara, ktorý má "imidž" silného

muža. Vie  buchnúť po stole, vie  zatlačiť, vie zdvihnúť ma-

ďarskú kartu, keď treba, vie  do duše prehovoriť, ale v sku-

točnosti vnútri  je veľmi nerozhodný.  Neviem, ako teraz  sa

správa k vám ako k poslancom, ale každý krok prerokuje, pre-

diskutuje  desaťkrát, nechá  hlasovať, jedno  grémium, druhé

grémium a potom rešpektuje  kolektívne rozhodnutia. Keby ste

sa boli postavili - ako ústavní činitelia ste skladali sľub,

máte dokonca povinnosť - a povedali, pán  predseda, pán pre-

miér, takto  nie, musíme to  urobiť takto, pravdepodobne  by

ste  boli svoj  názor  presadili. A preto  to evokuje vo mne

otázku a som aj  presvedčený, že  Vladimír Mečiar sa zmenil.

Muž, ktorý v roku 1991 prišiel na starej "embéčke" na stret-

nutie, ktoré  sme usporiadali na  Krahuliach, a ktorý  vtedy

hovoril o sociálnej rovnosti a ktorý vtedy cítil, že Sloven-

sko bez prezidenta bude strácať, dnes nechce prezidenta Slo-

venskej republiky. Takže preto  hovorím o vašej zodpovednos-

ti.

 

     Ja sa nestaviam  do roly  sudcu  ani  žalobcu. História

zhodnotí tento úsek dejín, história zhodnotí naše počínanie.

Mňa osobne veľmi mrzí, že tie slávnostné chvíle voľby prezi-

denta  Slovenskej  republiky  sú  preč a že  sa z toho stáva

fraška.

 

     Dovoľte mi pár slov na druhú otázku, aké sú šance dneš-

ných kandidátov. Nebudem sa veľmi  vyjadrovať k tomu, čo po-

vedal pán Šuška. Je tu, pán poslanec Kočnár využil svoje ús-

tavné  právo, pán  Šuška stojí  pred nami.  Ja osobne som si

v duchu položil otázku, že pred pár týždňami bola voľba pri-

mátora Novej Bane. Keď je taký človek, ktorý vie presadzovať

svoj názor,  prečo tam  nekandidoval a prečo tam  nepresadil

povedzme Novú Baňu  za okres, prečo  najprv Novobančanov ne-

naučil chytať  ryby a takto odspodu  sa vypracoval hore? Ale

nebudem ho kritizovať, ani voči nemu robiť nejaké závery.

 

     Skôr  by som  sa otočil  na pána  kolegu Kočnára, ktorý

v tomto parlamente  pravdepodobne spieva svoju  labutiu pie-

seň. A keď sa nedokázal  zviditeľniť  tým, že by presadzoval

robotnícke  názory, že  by presadzoval  názory, ktoré hlása,

tak sa  zviditeľňuje tým, že využíva  rokovací poriadok a že

predstavuje kandidátov, ktorí nemajú reálnu šancu byť zvole-

ní za prezidenta Slovenskej republiky. Prehovoril som do du-

še  aj  pánu  Fogašovi.  Som  rád,  že nakoniec nekandidoval

v druhom kole a že reálne zvážil svoju možnosť. Zachytil som

potom diskusiu s pánom Kočnárom, ktorý mi hovoril, že takou-

to formou recesie chce upozorniť  na to, že politické strany

by mali  rokovať. Pán  kolega,  prestaňte už s tou recesiou,

pretože aj  vaším veľkým pričinením sa  stáva z voľby prezi-

denta Slovenskej republiky fraška.

 

     Pán Sečánsky, kandidát vládneho hnutia, má pravdepodob-

ne  veľkú, najväčšiu  podporu v dnešnom  parlamente. Hovoril

v jednom  rozhovore o tom, že mnohí  poslanci opozície si ho

vážia. Ja sa môžem pridať k tým, ktorí si vážia niektoré je-

ho vystúpenia, niektoré jeho stanoviská. Ale keď som si pre-

čítal včerajší rozhovor, ako vysvetlíme svoj postoj pri kau-

ze Gaulieder, bol som z toho smutný, pretože sa nevyjadroval

ako právnik.

 

     Dámy  a páni,  verejne niekoľkokrát  sám povedal: Nemám

vysoké  predstavy o Gauliederovej  morálnosti.  Keby som  ja

niečo také podpísal, tak si z toho vyvodím záver sám pre se-

ba. Ale keby Vladimírovi Mečiarovi takýmto spôsobom odobrali

mandát, budem do krvi bojovať za jeho ústavné práva, pretože

to je  demokracia. A jednoducho ten,  ktorý medzi nami sedel

a hlasoval, že sa mandátu nevzdáva, vládna koalícia odhlaso-

vala, že sa mandátu vzdáva,  tak tento právny lapsus vysvet-

lil pán  Sečánsky tak, že on  sa už na to  nepozeral právne,

ale že sa pozeral na  to, že Gaulieder porušil chlapské slo-

vo.

 

     Dámy a páni, ale váš  predseda  dal SDĽ chlapské slovo,

a dokonca na papieri, že nebude privatizovať počas malej jú-

novej krízy.  Prečo pán Sečánsky nevyvodil  aj vtedy rovnaký

záver pri porušení chlapského slova?  A z toho dôvodu, žiaľ,

musím konštatovať, že to jeho tvrdenie je účelové.

 

     Z kandidátov, ktorí tu  stoja, najsympatickejšia a moju

podporu,  ale  pravdepodobne  aj  podporu  SDK, má  kolegyňa

Schmögnerová. Dokázala niečo vo  vláde, dokázala už niečo aj

v parlamente. A ja na rozdiel od tých, ktorí hovoria, že že-

ny zatiaľ  nemajú šancu, si  osobne myslím, že  to je sčasti

tragédia slovenskej politiky, že málo žien sedí v slovenskom

parlamente.

 

     Prišla k nám  na rokovanie  švédska  delegácia,  šiesti

poslanci švédskeho parlamentu, tri ženy a traja muži. A vra-

vím, páni, ako je to možné, ako ste dosiahli takú vysokú an-

gažovanosť žien. A konkrétne táto strana, tzv. Central Party

Švédska, od roku 1976 má  zakotvené vo svojich stanovách, že

na  kandidátke do parlamentu  sa musia striedať muž-žena-muž

-žena-muž-žena. A dosiahli 50-percentnú účasť  žien vo švéd-

skom parlamente. A viete, čo mi povedali Švédi? Odvtedy, ako

medzi nami  sedí toľko žien,  sme stručnejší, pragmatickejší

a slušnejší. A myslím si, že to  by bolo treba aj do sloven-

ského parlamentu.

 

     Hovoríte o tom, že SDK má šancu. Predpokladám, že veľmi

rýchlo celú slovenskú verejnosť prekvapíme tým, že veľkoryso

ponúkneme účasť na našej  kandidátke na voliteľných miestach

osobnostiam a ženám, aby ženský  hlas bolo viac počuť aj na-

ším pričinením. Takže z tohto pohľadu, a nielen preto, že je

žena, pretože je odborníčka, ale aj preto, že je žena, osob-

ne  si myslím,  že vysokoústavné  funkcie, akékoľvek  vládne

funkcie sú  ženy schopné zastávať rovnako  ako muži. A preto

budem voliť pani Schmögnerovú.

 

     Ale keď si to všetko zhrniem a podčiarknem, parlamentná

matematika je úplne jasná. Tak ako sme sa dnes zišli a o ne-

jaký  čas sa  znovu stretneme  pri druhom  kole, myslím,  že

všetkým je  vám zrejmé, že nebude  zvolený prezident Sloven-

skej  republiky a že podľa  Ústavy  Slovenskej  republiky sa

znovu o 30 dní stretneme.

 

     Čo je východisko? Aké ja vidím východiská?

 

     Dámy a páni, mám  rád  reláciu "Čo dokáže  ulica" alebo

"Aj múdry schybí", ale niekedy, keď tak toho normálneho člo-

viečika  dedinského tam  žmolia a on nevie,  aký je  rozdiel

medzi Národnou  radou a parlamentom, tak  mi príde na rozum,

keby si tak niekto  sadol k tomu človeku a opýtal sa ho, ako

prežil svoj  život, koľko má  detí, tak by  sa otvorila pred

ním kniha ľudského osudu normálneho človeka, ktorý v princí-

pe ani nerozoznáva, že ja som  teraz v opozícii. Vždy mi po-

vie, vy tam hore vo vláde, vy sa dohodnite. Skutočne s dôve-

rou a až s takou naivitou sa niektorí otáčajú na tých, ktorí

sedia tu v tejto  Národnej  rade, a hovoria,  však sa nejako

dohodnite. My sa chceme dohodnúť. Náš líder - hovorca pozval

všetky vládne  strany na rokovanie. No  čo ste spravili? Po-

slali ste pána Hagaru, že  je hovorca, s hovorcom bude roko-

vať.

 

     Vyhlasujem vám  všetkým, že ak  sa Mečiar rozhodne,  že

chce prezidenta  Slovenskej  republiky a zvolá rokovanie, že

prídeme a budeme rokovať a hľadať riešenia.

 

     Začal som  tým, že som volil  prezidenta Slovenskej re-

publiky, volil  som Michala Kováča.  Osobne som hrdý  na to,

ako som volil. Ale po  tých piatich rokoch chodím do terénu,

niektorí ma pochválili, druhí ma pohanili. No nebude lepšie,

keď každý zvolí sám? Nie  je priama voľba najlepším riešením

pre  prezidenta  Slovenskej  republiky?  Presadzujeme priamu

voľbu, občania chcú priamu voľbu. No načo robiť nákladné ak-

cie, nákladné referendum? Tu sa v parlamente dohodnime a od-

hlasujme priamu voľbu a prezident môže byť zvolený.

 

     Dámy a páni,  tí,  ktorí  volili  voľakedy  prezidenta,

pravdepodobne si budú pamätať ešte  na poslanca za KDH, sta-

rostu z Terchovej, pána Milana Opálku. Raz vystúpil ako spo-

ločný  spravodajca a úplne  netypicky  nám porozprával jednu

indickú rozprávku. Hovoril o tom, ako do  miestnosti vstúpil

pes, do miestnosti, v ktorej  bolo 1 000 zrkadiel. Zbadal o-

proti sebe  svoj obraz, naježil  sa, zabrechal. Obraz  tiež.

Pozrel sa  vľavo, ten sa ježil,  brechal, vrčal, hore, všade

tak brechal,  brechal od zúrivosti,  až od strachu  zdochol.

A pointa nie je v tom, že ten pes zdochol. Pointa tejto roz-

právky je v tom, čo by  sa bolo  stalo, keby  sa bol usmial.

Prečo  brešeme? Prečo  si nesadneme  za rovnaký  stôl, prečo

nehľadáme riešenia? Prečo nerobíme také kroky, ktoré by boli

reálne, objektívne, ktoré by  viedli k voľbe prezidenta Slo-

venskej republiky?

 

     Teraz poviem  len svoj osobný  názor, ale možno,  že má

nejaké racionálne jadro.  Hovorí sa o tom, že  je reálna po-

tencia vzniku ústavnej krízy,  ak po budúcich voľbách nebude

zvolený  prezident a nebude  komu  odovzdať  mandát. A preto

treba nejaké  riešenia, ktoré by  zabránili poklesu "imidžu"

Slovenskej republiky. Vy tu spokojne sedíte, ale rating Slo-

venskej republiky  klesol. Prešiel  som 4 veľké firmy, ktoré

už mali dohodnuté úvery, mali  už dohodnuté úroky, a po zní-

žení ratingu sa to všetko znovu otvára a podmienky budú hor-

šie.

 

     Takže ak chceme tomu zabrániť, sadnime si a reálne hľa-

dajme možno  aj krátkodobé riešenie.  Za krátkodobé riešenie

by som videl v presune kompetencií podľa článku 102 na pred-

sedu Národnej  rady, alebo dokonca  aj možno voľbu  nejakého

prezidenta  na  krátke  funkčné  obdobie. Zvoľme technického

prezidenta do  konca tohto  roku a nech si  politické strany

sadnú a nech prijmú zákon o priamej voľbe prezidenta.

 

     Dámy a páni, myslím, že  som povedal všetko, čo som mal

na srdci. Skončím tým, že zodpovednosť je veľká, ale pravde-

podobne stranícka  príslušnosť a poslušnosť  je väčšia. Dnes

nebude zvolený prezident Slovenskej  republiky. A mám obavu,

že ani v ďalších  kolách. Ale ten obyčajný  človek, o ktorom

som hovoril, všetkým vám, ktorí sedíte na tej strane v stre-

de,  aj vám  hovorí to  isté, čo  nám. Dohodnime  sa, my sme

pripravení sa dohodnúť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  to bol posledný vystu-

pujúci za  kluby. Písomné prihlášky  som dostal od  pani po-

slankyne Ďurišinovej a od pani poslankyne Belohorskej.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     chcem reagovať na predrečníka, ako mi to umožňuje roko-

vací poriadok. Jeden moment som aj uvažoval, že netreba rea-

govať, pretože pán Černák si kladie otázku, odpovedá a hovo-

rí a hovorí, lebo potrebuje sa prezentovať.

 

     Ale nedá mi, aby som nereagoval na dve veci. Prvú o po-

daní 30 poslancov na Ústavný  súd o termíne ukončenia pôsob-

nosti prezidenta  Slovenskej republiky. Práve  kvôli takýmto

vystúpeniam, aké mal on, som inicioval a so skupinou poslan-

cov sme toto  podanie dali na Ústavný súd,  lebo Ústavný súd

je  oprávnený, aby  vysvetľoval tie  nezrovnalosti, ktoré sú

a ktoré môžu vzniknúť medzi jednotlivými inštitúciami. Práve

preto sme to podanie  dali, aby bolo jednoznačné stanovisko,

aby nejaký takýto..., kto vystúpi neskôr, nemusel spochybňo-

vať, ako to  bolo za tých 14 dní, či  ten prezident bol, ne-

bol, teoretizoval a boli okolo  toho tieto názory, ale to už

je potom právna debata. O tej nechcem ďalej hovoriť, pretože

právne názory  pán Černák tu povedal,  a veľmi zaujímavé. Ja

som rád, že ako technik vstupuje  aj do práva a o niektorých

veciach nám vie aj povedať.

 

     A ešte jednu  poznámku v súvislosti s tým,  že ak povie

pán predseda  Mečiar, že sa uskutoční  stretnutie, že prídu.

To  znova môže  povedať len  pán Černák,  pretože on  nie je

predsedom strany.  Ak boli pozvaní predsedovia  strán za ok-

rúhly stôl, a niekoľkokrát, tak  jednoducho  neprišli. Takže

znova len rozpráva a rozpráva, aby rozprával.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán  predsedajúci, chcem reagovať  na pána pred-

rečníka, alebo rečníka pána Černáka.

 

     Ľudvo, musím ti povedať, že naozaj takto môžeš vystúpiť

len  vtedy, ak  ty, a nie Hnutie  za demokratické  Slovensko

nechce zvoliť  prezidenta. Alebo je ešte  potom druhý dôvod,

že naozaj  sa ti v SDK  trasie stolička a ponúkaš  sa niekde

úplne inde v tomto parlamente, do niektorého iného poslanec-

kého klubu. Ja byť na mieste predsedajúceho, dávno by som ťa

bol zastavil, pretože ty si  vôbec nehovoril k veci. Bola to

zmes  všeličoho: pokrytectva, výmyslov a táranín, s prepáče-

ním  za výraz.  Neviem, ako  môžeš takýmto  spôsobom hovoriť

o ženách, keď  je všeobecne známe,  že si tu  urazil dve po-

slankyne, a hrubým spôsobom. Dodnes  si sa im slušnejšie ne-

ospravedlnil.

 

     Takže ostáva naozaj to, že  ak ráno pozrieš do toho in-

dického zrkadla, ktoré ti možno kúpili za tie bontóny, urči-

te tam  vidíš naozaj asi  pána Mečiara, lebo  ten ťa straší.

Ale nemá  ťa čo strašiť, lebo  bol si odvolaný preto,  že si

jednoducho nebol schopný robiť  toho ministra alebo podpred-

sedu vlády. Takže ťa Mečiar právom odvolal.

 

     Láskavo sa zamysli nad tým, prečo nie je zvolený prezi-

dent Slovenskej  republiky, alebo prečo sa  nedá zvoliť. Nie

preto,  že ho  nechce HZDS,  ale preto,  že vy chcete takého

prezidenta, aby vám znovu robil  predvolebnú kampaň. A ak to

nejde, tak čakáte, že vyhráte  voľby a potom budete mať vlá-

du, prezidenta aj parlament.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kočnár - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Pán kolega  Černák sa s veľkou  chuťou a radosťou  vždy

púšťa do  mňa v poslednom čase  pri každej  príležitosti. Ja

pri tejto príležitosti vlastne musím povedať, že som rád, že

už som to  nielen ja, ale vlastne tu  po hlavách  potrieskal

od koalície, opozície, aj  verejnosť, každého. Musím upozor-

niť na  jednu vetu, ktorú použil.  "Človiečik dedinský nero-

zoznáva, kto  je v opozícii, kto  je v koalícii." Ja  by som

rád  sústredil pozornosť  verejnosti  aj  na túto  vetu, aby

pochopila, kto  pán Černák je. Na  Slovensku nepoznám malého

chudáčika  človiečika, dedinského  sprostáčika, ktorý nevie,

kto je opozícia, kto  koalícia. Toto ho presne charakterizu-

je. Všetci sú tu "blbí", všetci sú sprostí. On pojedol všet-

ku múdrosť sveta a on má právo, aby tu mentoroval, poučoval,

robil proroctvá. Uvidíme, kto hovorí, kto spieva svoju labu-

tiu pieseň.

 

     Ďakujem vám za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovoľte mi povedať  pár slov. Hrá sa tu  dnes na ženskú

nôtu. A keďže som žena, myslím  si, že mám právo vyjadriť sa

na túto ženskú nôtu, dovoľte mi pár slov.

 

     Veľmi ma prekvapilo nielen vystúpenie kandidátky, ktorá

zrazu  veľmi obhajovala  ženy a propagovala  ženskú  otázku,

pritom  ako  podpredsedníčka  vlády  nevyužila  túto funkciu

a vôbec nezlepšila postavenie žien.  Práve naopak, jej mnohé

kroky vo vládnych návrhoch,  ktoré obhajovala, znamenali to,

čo tu dnes kritizovala v krokoch súčasnej vlády.

 

     Ale predovšetkým chcem zareagovať na pána poslanca Čer-

náka. Zasa využil prítomnosť priameho televízneho prejavu na

to, aby  sľuboval ľuďom a predovšetkým  ženskej časti  tejto

republiky, čo všetko pre ženy urobia, ako ich dajú na kandi-

dátne listiny.

 

     Vážené dámy, vážení páni, o tom, ako to v praxi doteraz

robili - a mali troje volieb, aby presvedčili, ako chcú zvý-

šiť zastúpenie žien v parlamente -, hovoria súčasné čísla.

 

     Opozícia  má v parlamente 69 kresiel, z toho je 6 žien.

Pritom tzv. pravicové strany alebo tie, ktoré sa za to pova-

žujú, majú iba 3 poslankyne. Vládna koalícia z 81 kresiel má

16 žien. Takže  reč čísiel veľmi ľahko hovorí  o tom, kto to

so ženami myslel aj doteraz vážne  a kto to myslí iba v sľu-

boch.

 

     Takže dúfam,  že nielen tu  prítomné  poslankyne v sále

veľmi dobre  vedia, ako je to  so sľubmi, ale že  všetci tí,

ktorí sledujú televízny prenos, si dajú dohromady tieto čís-

la a uvidia, kto iba sľubuje a kto realizuje skutočne ženskú

politiku v praxi. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte faktická poznámka - predseda výboru pán Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Budem vo  faktickej poznámke reagovať  na pána poslanca

Černáka. V mnohých  veciach by som  nakoniec s ním aj súhla-

sil, ale zmienim  sa len o jednej veci, sú  to opäť ženy. Ja

ťa  ľutujem, pán poslanec, ak tu  bude 50 % žien po budúcich

voľbách, tebe  nebude stačiť ani poslanecký  plat na to, aby

si sa im  kvetmi ospravedlnil za to, ako  sa zvykneš správať

niekedy podľa minulosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pani poslankyňa Ďurišinová  môže vystúpiť so svo-

jím prejavom.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kandidáti  na funkciu prezidenta  Slovenskej re-

     publiky,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nadviažem na  predrečníčku  pani Aibekovú a budem ďalej

pokračovať na ženskú nôtu.

 

     Písal sa  rok 1994. V budove  Národnej rady  Slovenskej

republiky  vtedy  tzv.  Moravčíkova  vláda predkladala svoje

programové vyhlásenie. Hlavné slovo  mala vôbec prvá žena vo

funkcii  podpredsedníčky  vlády  na  Slovensku, pani Brigita

Schmögnerová.  Bola som v tom  čase  ešte  mladá, začínajúca

poslankyňa, sediaca v prvej  lavici, a nikdy  nezabudnem  na

ten obrovský pocit pýchy, hrdosti, že toto malé, krehké žie-

ňa, ktoré tak fundovane hovorilo o ekonomickom programe Slo-

venska na nasledujúci polrok, postavila do vlády práve Stra-

na demokratickej  ľavice. Tá strana,  ktorá sa nikdy  nebála

dať šancu v tomto patriarchálnom svete aj ženám.

 

     Áno, dnešná doba je príznačná tým, že sa veľmi veľa ho-

vorí o potrebe zastúpenia žien  na dôležitých postoch, či už

v ekonomike, hospodárstve, alebo  práve v politike. Chyba je

však v tom, že sa, žiaľ, o tom len hovorí.

 

     Položili  ste si  otázku, vážené  kolegyne a kolegovia,

prečo je také dôležité, aby v dnešnom svete hrali takú dôle-

žitú úlohu ženy rovnako ako muži?

 

     Keď som sa pripravovala na toto vystúpenie, hľadala som

odpoveď  práve na  túto otázku.  Uvedomujem si,  že v našich

mysliach je  zakorenené patriarchálne videnie  sveta. Mužský

princíp v ňom bezkonkurenčne  vyhráva napriek  tomu, že ženy

predstavujú až 51 % obyvateľstva. Mohli by sme spoločne pát-

rať, prečo je to tak,  ale podnetnejšie bude uvažovať, prečo

by to tak byť nemalo. Patriarchálny systém spočíva v tom, že

naši  muži,  otcovia,  bratia,  milenci  či  synovia sú inak

vychovávaní, inak  vybavení pre tento  svet. Od malička  ich

učia  bojovať, skrývať  city. Veď  všetci poznáme  to staré,

známe - "chlapi predsa neplačú". Priam v génoch majú uloženú

potrebu bojovať, súťažiť, veriť  viac sebe ako hocikomu iné-

mu. Pritom  anglický filozof Thomas Hobbes  už v 17. storočí

označil za  tri hlavné zdroje  konfliktov medzi ľuďmi  práve

súťaživosť, nedôveru a túžbu po  sláve. Tieto  tri  princípy

podľa filozofa robia z človeka ľudskú beštiu.

 

     Ak sa dnes volá po  zastúpení žien v spoločenskom živo-

te, tak  to nie je móda,  ale reč by mala  byť o hodnotových

kritériách charakteristických pre  poľudštenie sveta. V pat-

riarchálnom svete  treba neustále bojovať,  víťaziť, lebo ak

nie  si víťaz,  tak si  porazený a ponížený. Čo  proti  tomu

zmôžu ženy?  Akých zbraní sa majú  chopiť? Určite nie takých

ako svojho času  amazonky. Ide o iné chápanie  sveta. I tra-

dičná výchova vedie  dievčatá k tomu, aby boli schopné súci-

tiť s inými ľudskými bytosťami,  aby sa za každých okolností

snažili o porozumenie,  nie o boj. Kým však  nebudú mať ženy

aj možnosť  rozhodovať, teda istú moc,  tieto vlastnosti zo-

stanú iba v podriadenej a poníženej  pozícii. Ba  dokonca aj

ženy, ktoré  sa v politike  ocitnú v menšine,  prijmú mužskú

rolu, teda  mužské ponímanie života. Na  to máme, žiaľ, dosť

príkladov aj v našom dnešnom parlamente.

 

     Máme dnes  spoločne jedinečnú príležitosť  urobiť aspoň

prvý, ale zásadný krok k poľudšteniu nášho spoločného sveta,

ak aspoň  jednu z najvyšších ústavných  funkcií obsadí žena.

Žena má iné  priority, iný pohľad na svet.  Čím silnejšie ho

bude môcť uplatniť, tým vyváženejšie a harmonickejšie budeme

spoločne žiť. Verím, že všetci  uznáte, že to je to najdôle-

žitejšie, čo naša rozhádaná  slovenská spoločnosť práve dnes

potrebuje. Myslite na to dnes  pri dnešnej voľbe, vážené ko-

legyne a kolegovia.

 

     Pani  Brigita  Schmögnerová  je  určite  garantom toho,

o čom som pred chvíľou  hovorila. Ak občania Slovenska ozna-

čujú čestnosť a charakternosť  za dve najdôležitejšie vlast-

nosti, ktoré má mať slovenský  prezident, tak ona tieto kri-

tériá určite  spĺňa. Veľa sa  tiež  hovorí o potrebe zlepšiť

"imidž"  Slovenska v zahraničí. Počas  svojho  pôsobenia  vo

vláde v roku 1994 si  získala popri svojom nespornom kredite

aj kredit politický. Neskôr  aj ako poslankyňa Národnej rady

Slovenskej republiky pri svojich služobných cestách v zahra-

ničí vždy silne lobovala  za Slovensko. Všetky iné tvrdenia,

ktoré  neraz  zazneli  aj  na  tejto  pôde, sú len klamstvom

a znevažovaním  trvalej snahy  pomôcť Slovenskej  republike.

Dalo by sa  ešte veľmi veľa  hovoriť o ľudských či odborných

kvalitách, ale  dnes by to už,  vážené kolegyne a kolegovia,

nemalo veľký význam. Každý z nás slovami či naozaj chce Slo-

vensku pomôcť.

 

     Ak  to  však  myslíme  úprimne,  nielen  ako  gesto, či

bonmot, dokážme  to pri dnešnej  voľbe. Nejde  len o to, aby

sme zvolili  ženu, ale osobnosť váženú,  uznávanú, ktorá nás

bude  reprezentovať nielen  navonok, ale  aj dovnútra.  Pani

Brigita Schmögnerová ňou bez  všetkých pochybností je. Preto

si myslím,  že najlepším prezidentom Slovenska  by dnes bola

prezidentka - pani Brigita Schmögnerová.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Zelenayová a po nej

vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

 

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nemôžem nereagovať na to, čo tu povedala poslankyňa Ďu-

rišinová, pretože povedalo sa tu  dosť okolo žien, okolo za-

stúpenia žien  vo vysokých funkciách, ale  najmä, čo sa týka

lobovania v zahraničí.

 

     Viete,  ja som  už z toho  trochu  smutná, keď  počúvam

všetky tie  reči, ohlasy zo zahraničia,  ako sa všetko zmení

k lepšiemu, ako Slovensko vstúpi  do Európskej únie aj NATO,

len čo sa  zmení vláda. O ničom inom to  nesvedčí ako o tom,

že tento  lobing zo Slovenska smeruje  do zahraničia tak, že

zahraničie nám  priamo vstupuje do  predvolebného zápasu. Tu

vidím manipulovanie  volieb, a nie  zo strany Mečiara,  ale,

bohužiaľ, zo strany našej opozície.

 

     Nemôžem tiež nepovedať pár slov k tomu, že by som veľmi

rada videla  na poste prezidenta ženu.  Prečo nie? Ale márne

by som hľadala u pani  Schmögnerovej aspoň kúsok toho šarmu,

ktorý  majú  orientálne  političky  vo  vysokých politických

funkciách. Nie, nenašla som u pani Schmögnerovej ani ľavico-

vú političku  vtedy, keď bola  vo vláde, naopak,  zvyšovanie

DPH svedčilo o niečom inom.  Na druhej strane práve to poro-

zumenie, o ktorom tu hovorila  aj pani Schmögnerová, mi chý-

balo zo strany vtedajšej vlády, keď tu prítomný pán Mikloško

veľmi ústretovo povedal: "Máme všetko v rukách, môžete navr-

hovať čo chcete." To bola vláda, ktorú podporoval parlament,

bol taký ústretový, že sme mohli akurát tak mlčať.

 

     To je všetko, ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pani poslankyňu Irenu Belohorskú.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kandidáti,

     milí kolegovia,

 

     odznelo veľmi odvážne tvrdenie,  že pani kandidátka vy-

stupuje v mene slovenských žien. Chcem vás, pani Schmögnero-

vá, uistiť,  že prinajmenšom v mene  Únie žien Slovenska ne-

vystupujete. Je to organizácia v  počte 60 tisíc žien. Trúf-

nem si povedať, že nevystupujete  ani v mene poslankýň z Ko-

misie pre problematiku žien pri Výbore Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Nezapojili

ste sa do  aktivity a do práce našej  komisie, ktorá riešila

práve problémy,  ktoré ste spomínali vo  svojom prejave. Do-

konca nezachytili  ste situáciu  takpovediac ani o päť minút

dvanásť a neoslovili ste našu  komisiu ani včera, keď k tomu

bola ideálna  príležitosť. Boli sme na  výjazde v Banskobys-

trickom kraji,  navštívili sme fabriky, možno  aj tie, ktoré

ste navštívili vy predtým a sama.

 

     Vážená pani  kandidátka, boli ste  podpredsedníčka slo-

venskej vlády a podpredsedníčka Strany demokratickej ľavice.

Čo ste konkrétne pre ženy urobili? Koľko žien ste sa snažili

dostať do  vlády práve podľa modelu,  ktorý ste spomínali vo

svojom  prejave,  podľa  švédskeho?  Chcem  vám  povedať, že

v tomto parlamente odznelo už veľmi veľa prejavov. Čo je pre

mňa veľmi smutné, že váš  prejav, prejav ženy bol mimoriadne

tvrdý. Myslím si,  že na poste prezidenta by  mala byť žena,

myslím si to skutočne  ako predsedníčka Únie žien Slovenska,

že by  to bolo veľké vyznamenanie  aj pre tento štát  mať na

svojom vrcholnom mieste ženu, ale mala by to byť pre Sloven-

sko typická  žena-matka, ktorá je  pokojná, ktorá je  dobrá,

ktorá je skromná. Vy ste podľa prejavu pána poslanca Ftáčni-

ka žena úspešná.  Nie vždy žena úspešná má  cit a skromnosť,

ktorý je,  myslím, základným atribútom  pre post prezidenta.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bola posledná

vystupujúca, prihlásená písomne do rozpravy. Pýtam sa preto,

kto sa  hlási prostredníctvom svetelnej  tabule do rozpravy.

Píšem si:  pán poslanec Dzurinda, pán  poslanec Kočnár, pani

poslankyňa Kolesárová, pán poslanec  Ducký, pán poslanec Cu-

per, pán poslanec Hofbauer,  pán podpredseda Húska, pani po-

slankyňa Kolesárová - už raz bola prihlásená, pani poslanky-

ňa, ja vás mám zapísanú ako  štvrtú v poradí -, pán poslanec

Glinský.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ak sa nikto viac nehlá-

si, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pán poslanca Dzurindu.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Milí priatelia,

 

     na  úvod jedna  drobná,  ale  zásadná  poznámka z mojej

strany, poznámka pozorovateľa doterajšej diskusie. Podrážde-

ná  reakcia dám z Hnutia  za demokratické  Slovensko  svedčí

o tom, že kandidátka je naozaj dobrá. (Potlesk.)

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani kandidátka,

     vážení páni kandidáti,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Slovensko je už bezmála  druhý mesiac bez svojho prezi-

denta. Krajina,  ktorá je bez prezidenta,  je krajinou menej

stabilnou, ako je krajina, ktorá má svojho prezidenta. Otáz-

ka stojí, prečo to tak nie je, prečo Slovensko doposiaľ nemá

svojho prezidenta. Podľa môjho názoru  je to tak preto, lebo

prezidenta nechce ten, kto má v Národnej rade Slovenskej re-

publiky najviac poslancov, kto má v Národnej rady Slovenskej

republiky toľko poslancov, že voľbu prezidenta môže blokovať

aj sám.

 

     Zvoliť prezidenta Slovenskej republiky si neželá Hnutie

za demokratické Slovensko.  Zvoliť prezidenta Slovenskej re-

publiky si neželá predseda Hnutia za demokratické Slovensko,

ktorý sa  po odchode pána  Michala  Kováča z funkcie stal de

facto prezidentom sám. A hneď  na úvod využil jeho kompeten-

cie tak, ako ich využil, napríklad na udelenie  amnestie pá-

chateľom trestných činov s politickým pozadím. Predseda HZDS

sa  nechce  deliť  o moc. Predsedovi HZDS  vyhovuje, že môže

užívať kompetencie prezidenta  Slovenskej republiky. Predse-

dovi HZDS vyhovuje aj ten  stav, keď nemá kto prijať demisiu

vlády po voľbách 1998 a vymenovať  vládu novú. Dôkazov toho,

čo hovorím, poskytol predseda HZDS neúrekom. Vlani sľuboval,

že  prezident  bude  zvolený do 17. decembra 1997. V januári

tohto  roku na  republikovom  predstavenstve  HZDS v Martine

o voľbe prezidenta nepovedal ani  slovo, hoci jeho prejav je

na  celú veľkú  novinovú stranu.  Zato povedal  pasáž, ktorá

jasne  hovorí o tom, čo chce.  Kratučko zacitujem: "V každom

prípade zostáva našou povinnosťou  usilovať o postavenie ta-

ké, aby sme

 

 

     a) mohli vytvoriť vládu sami,

 

     b) mohli  vytvoriť vládu s koaličným partnerom tak, aby

bola stabilná,

 

     c) mohli  vytvoriť  vládu  tak,  aby  sme mali  ústavnú

väčšinu a mohli urobiť zmeny v ústave také, ktoré definitív-

ne zmenia politický režim na Slovensku tak, že sa nebude me-

niť."

 

     Na to treba maličkosť - 90 poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Z uvedeného jasne vyplýva, že predseda HZDS si zvolenie

prezidenta  republiky do  parlamentných  volieb 1998 neželá.

Tento  zámer sa  snažil skryť  za svoju  vlastnú kandidatúru

v treťom či štvrtom kole. Keď sa ukázalo, že nemá 90 poslan-

cov, keď prieskumy verejnej mienky ukázali, že drvivá väčši-

na občanov si predsedu  HZDS za prezidenta republiky neželá,

predseda  HZDS zmenil  taktiku. Ponúkol  kandidáta, o ktorom

dobre vie, že pre opozíciu nemôže byť prijateľný.

 

     Pán  Sečánsky nemôže  byť prijateľný,  pretože je  úzko

spätý s Hnutím za demokratické  Slovensko a nesie  politickú

zodpovednosť za  všetky nedemokratické a protiústavné  kroky

tohto parlamentu. Pán Sečánsky  sa podieľal na "parlamentnej

noci" z 3. na 4. novembra 1994, podieľal sa  na tom, že opo-

zícia nemá patričné postavenie v kontrolných orgánoch vo vý-

boroch  Národnej rady  Slovenskej  republiky a v kontrolných

inštitúciách. Podieľal sa na tom, že aj dnes v Národnej rade

Slovenskej republiky  sedia dvaja páni,  ktorí tu nemajú  čo

robiť, a naopak tí, ktorí mandát majú, tu sedieť nemôžu. Pán

Sečánsky aktívne  podporoval a podporuje režim, ktorý poško-

dzuje občanov Slovenskej republiky.

 

 

     Takže predseda HZDS  doposiaľ blokoval voľbu prezidenta

republiky  v predstieraní  vlastnej  kandidatúry. Dnes  túto

voľbu blokuje návrhom kandidáta, ktorého demokratická opozí-

cia prijať nemôže, ktorého ani sám neprišiel podporiť. Myslí

to predseda HZDS naozaj vážne, keď sem dnes vôbec neprišiel?

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, myslím, že je to jasné.

Kandidát opozície zvolený byť  nemôže, pretože je kandidátom

opozície. Slovenská demokratické koalícia ponúkla kandidáta,

ktorý  nikdy nebol,  ani  nie  je členom  žiadnej politickej

strany či  hnutia, ktorý má  dobre  meno doma i v zahraničí.

Nebol akceptovaný. Opozičného  kandidáta vládna koalícia ne-

podporí. Na  druhej strane HZDS sa  na všeobecne prijateľnom

kandidátovi  dohodnúť nechce.  Zostáva preto  jediná možnosť

- zveriť voľbu prezidenta republiky  občanom, nech si zvolia

prezidenta republiky priamo.

 

     Dnes niektorí poslanci  ponúkajú troch kandidátov. Slo-

venská demokratická koalícia  ponúka priamu voľbu prezidenta

republiky. Ponuky politických strán  nemajú z dôvodov, ktoré

som uviedol,  šancu. Priama voľba  predstavuje istotu. Treba

občanov vypočuť,  nie ich balamutiť  tak, ako ich  balamutil

včera večer v  Press clube predseda HZDS, tvrdiac,  že ak do

júla nebude prezident zvolený, vláda predloží novelu ústavy.

Je to opäť len obyčajný  trik, trik toho, kto podceňuje mys-

lenie ľudí. Prísť v júli,  dva mesiace pred voľbami, s návr-

hom na zmenu ústavy, vrátane  zmien kompetencií, a tváriť sa

pritom vážne, na to už treba aj dávku cynizmu. Predseda HZDS

si ho môže dovoliť, lebo  mu v Slovenskej televízii nemá kto

položiť  nepríjemnú  otázku, pretože  sa predseda HZDS  bojí

otvorenej diskusie, ktorá by ukázala, že klame.

 

     Novú petíciu, ktorá požaduje aj priamu voľbu prezidenta

republiky  podpísalo  za 3 týždne 230 tis. občanov,  bezmála

štvrť milióna občanov Slovenskej republiky. A bude ich stále

viac. Ak to s ľuďmi myslíme vážne, rozhodnime o priamej voľ-

be  prezidenta čo  najskôr. Slovenská  demokratická koalícia

dala na to veľa podnetov.  Aj v najbližších dňoch predložíme

návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta republiky.

 

     Dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Slovenská  demokratická  koalícia  ponúka  dnes občanom

Slovenska petíciu,  súčasťou ktorej je  aj otázka o  priamej

voľbe prezidenta  republiky. V parlamentných  voľbách ponúka

možnosť premeniť výsledok tejto  petície na realitu. Jej sú-

časťou bude aj urýchlená priama voľba hlavy nášho štátu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej sú faktické poznámky.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte  mi, aby  som na  predrečníka mohol zareagovať.

Totiž pán kolega Dzurinda tu  vystúpil ako hovorca. Viem, že

hovorí  za všelikoho,  ale to  je problém  tých, ktorí si ho

zvolili, aby takýmto spôsobom vystupoval. Len mu chcem pove-

dať jednu maličkosť. Ak sa tu oháňa jedným pamfletom, v kto-

rom hovorí, čo bolo v Martine, nech, preboha, nehovorí aj za

nás, za tých, ktorí  sme jednak členovia republikového pred-

stavenstva, republikového politického grémia, ktorí sa poma-

ly dennodenne zaoberáme touto otázkou a hľadáme možnosť rie-

šenia.  Nech nehovorí  za Hnutie  za demokratické Slovensko,

lebo práve  HZDS robí všetko  pre to, aby  prezident zvolený

bol. On to  robí presne takým istým spôsobom,  ako ho nazval

niekedy nebohý  náš kolega Kočtúch, keď  povedal, že vy ste,

pán kolega, taký ekonóm "pinzetového systému". Aj tuto niečo

povyberal, do niečoho zabŕdol, niečo povedal, ale vždy pove-

dal  len jednu  stránku mince.  Každá minca  má dve  stránky

a treba potom aj povedať, ako ďalej a čo s tým ďalej bude.

 

     A ak tu hovorí - on  má stále komplex z jedného problé-

mu, s ktorým  sa nevie vyrovnať -, že  si premiér nesadne do

diskusie s pánom Dzurindom, no ja sa nečudujem, ani ja s ním

totiž  nemám o čom diskutovať, pretože  on rozpráva v parla-

mente tak veľa, že ťažko už  by niečo mohol povedať. A o čom

sa potom dá diskutovať? Ak by chcel robiť niečo podobné, ako

to robí tu v parlamente, že vystupuje a robí nám tu prednáš-

ku, tak to už nie je  priestor na diskusiu, lebo na diskusiu

treba dvoch. A v tom bude  aj tento problém, prečo nemá mož-

nosť a nemá s kým diskutovať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem v reakcii na vystúpenie kolegu Dzurindu iba ozná-

miť, že návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta je

pripravený,  dnes bude  podaný. Rovnako  je pripravený návrh

ústavného zákona o prechode  kompetencií, tých, ktoré nemôže

vykonávať vláda, na predsedu Národnej  rady. A tiež bude po-

daný.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán poslanec Dzurinda,

 

     chcel  by som  reagovať na  tú časť  tvojho vystúpenia,

v ktorom si označil nášho kandidáta, že sa podieľal na zhor-

šení stavu obyvateľstva na  Slovensku. V našej sále nepoznám

nikoho, kto  väčšmi poškodil všetkým  občanov Slovenskej re-

publiky ako práve teba, pán poslanec Dzurinda. Ty ako ekono-

mický expert KDH si sa postavil za pult v parlamente a pove-

dal  si,  že  pre  Slovensko  vidíš  len tieto tri princípy:

urýchlenie  privatizácie,  vpustenie  zahraničného  kapitálu

a 30 % devalvácie slovenskej koruny. Ty musíš vedieť, že po-

litik je zodpovedný za svoje slová, ty musíš vedieť, že kaž-

dý zahraničný diplomatický zbor  robí monitoring  takých vy-

stúpení  politikov, a na základe  tvojho prehlásenia,  že je

očakávaná 30-percentná  devalvácia  slovenskej koruny, vláda

robila všetko  pre to, aby  ostala  na výške 10 %. Takto  si

poškodil všetkým tých, čo  mali v sporiteľni akékoľvek úspo-

ry. Poškodil si každého občana tohto štátu. A ty sa tu pasu-

ješ do roly nejakého  zodpovedného človeka? Nehnevaj sa, po-

dľa mňa si obyčajný tlčhuba.  Ty nie si schopný niesť zodpo-

vednosť za to, čo tu hovoríš, za to, čo hovoríš na verejnos-

ti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Tiež by  som chcel jednou  faktickou poznámkou reagovať

na vystúpenie pána poslanca  Dzurindu v tom, že tak pán pre-

miér  Mečiar, ako  aj HZDS  nemá záujem,  skutočný záujem na

zvolení prezidenta. Myslím si,  že táto časť vystúpenia nemá

svoju logiku.  Myslím si, pán poslanec  Dzurinda, že je sku-

točne vo vašich rukách, v rukách KDH, v rukách SDK ako také-

ho,  aby prezident  dnes zvolený  bol. Ak  sa domnievate, že

HZDS,  premiér Mečiar  nechce prezidenta,  že tieto  funkcie

chce vykonávať,  podporte kandidáta pána  Sečánskeho. Ja vás

ubezpečujem, že tento kandidát, pán Sečánsky, na rozdiel po-

vedzme od  kandidáta SDK, ktorý v minulosti bol  predložený,

minimálne  disponuje  jednotou z hľadiska  hlasovania a jeho

podpory vo vlastnom hnutí, čo  sa nedá povedať o vašich kan-

didátoch.

 

     A ešte na záver chcem  uviesť jednu poznámku. Vy ste vo

svojom  vystúpení predznamenali  akúsi politickú  budúcnosť.

Chcem povedať,  že vaša politická budúcnosť  nie je daná len

vaším vystupovaním, ani tým, čo hovoríte, ale dokonca aj va-

šou dnešnou  kravatou. To padajúce  červené a zelené lístie,

to je vaša politická budúcnosť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Zahatlan.

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Viete,  keď  počúvame  pána  kolegu  Dzurindu, dnes mal

prakticky obhajovať,  alebo obhajovať  niektorého z kandidá-

tov, ale on sa zameral vo svojom príhovore len na očierňova-

nie premiéra, na očierňovanie mena  Mečiar, a nič iné z jeho

úst sme podstatné nepočuli.  Hovoril, prečo pán poslanec Se-

čánsky nemôže byť zvolený za prezidenta, že podporuje vládu.

Áno, podporuje vládu, ktorú  podporili, alebo slovenskú vlá-

du, ktorú  podporili voliči v roku 1994. KDH svojimi  ústami

hovorilo, že  podporí kandidáta HZDS.  Nie je to  tak dávno,

bolo to v januári, a hovorili, že  podporia  slušného, tole-

rantného kandidáta. Takého sme  predstavili, taký je pán Se-

čánsky. Už sa im nepáči.

 

     Ešte jednu  krátku poznámku. Stále sa  hovorí o priamej

voľbe prezidenta.  Veď prvý, kto s touto  myšlienkou  išiel,

bolo HZDS.  Ale tento trik, ja  to nazývam  trik SDK v tomto

období s petíciami a s ďalšími výzvami občanov, to je určite

len trik, lebo nemôže v tom  byť nič seriózne. Keby bola se-

riózna ponuka, o serióznej ponuke  sa dá rokovať na politic-

kej úrovni. Preto si myslím, že SDK balamutí občanov, vyzýva

k nespokojnosti, prosí o tolerantnosť medzi Slovákmi.

 

     Ja dávam plnú  podporu  pánu  Sečánskemu. A čudujem  sa

poslancom z SDK, že vystupujú tak, ako vystupujú.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Aj predseda výboru pán Slobodník má faktickú poznámku.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vlastne by  som chcel začať  toto vystúpenie na  adresu

pána Dzurindu tým známym, čo som  tu už raz povedal, ale ne-

rád sa opakujem, tým známym, pán gauner Dzurinda, pretože vy

ste, pán Dzurinda, nás všetkých pred voľbami en bloc nazvali

gaunermi. Ale dobre, to je za nami. Nerád sa opakujem.

 

     Ale čo je ešte bezočivejšie od vás, nepoznám inú kraji-

nu na  svete, pán Dzurinda,  kde by sa  riadne zvolená vláda

nazývala režimom,  keď dodržiava demokratické  pravidlá. Tie

sa dodržiavajú na Slovensku aspoň  tak ako v dvoch susedných

krajinách, s ktorými sa veľmi  bratá váš pán predseda, najmä

s tou južnejšou.  Slovensko je jediná  krajina, kde si  môže

hrobár ako vy dovoliť hovoriť o vzkriesení. Vy ste sa opová-

žili pred Veľkou nocou hovoriť  o vzkriesení národa. Ale keď

sa  toto  vzkriesenie  konalo,   v  celom  období  v  rokoch

1990-1992, ani  nie tak vy,  lebo ste boli  kdesi v ústraní,

ale tí traja vaši kolegovia  - pán Mikloško, pán Čarnogurský

a pán Šimko - robili všetko,  aby ste tento národ pochovali,

aby  ste jeho  samostatnosť zlikvidovali.  Takže prosím  vás

pekne, svojou  demagógiou by ste  sa mali radšej  zamerať na

iné. Keď je už reč o režime, ešte sa k tomu vrátim.

 

     Pán Dzurinda, rozhodne táto vláda bola zvolená demokra-

ticky. Vy ste  sa dostali k moci na  ministerské kreslo nie-

čím, čo sa väčšmi podobalo režimu už len preto, že to neboli

priame voľby a že sa na nich  zúčastnili  aj poslanci, ktorí

neboli, nemali  svoju osobitnú stranu.  Ale to je  vec vášho

svedomia. A  domáhať sa rozhovorov s  pánom Mečiarom, to ani

keby ja  som sa domáhal rozhovorov,  ja neviem s kým.  Vy mu

siahate iba po kolená, nehnevajte sa. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán  Dzurinda nemôže  reagovať na  svoje vystúpenia  vo

faktickej poznámke, a preto  ma požiadal, aby som zareagoval

ja v súvislosti s faktickou  poznámkou pána Cingela, ktorému

odkazuje, že si spolu nepotykali a že takýmto spôsobom sa mu

nepodarí prekryť nedostatok svojich argumentov. Pán Dzurinda

vystúpil dobre a práve vaše  nervózne reakcie svedčia o tom,

že hovoril pravdu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, to  bola posledná fak-

tická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Dzurindu.

 

     Je 12.05  hodín. Pýtam sa,  či chceme pokračovať  až do

voľby, alebo si urobíme  prestávku a budeme pokračovať potom

vystúpeniami, ktorých je ešte osem. To znamená, že musím dať

o tom hlasovať.

 

     Prosím, budeme  sa prezentovať a hlasovať o tom, či bu-

deme  pokračovať bez  prestávky až  do volieb  kandidátov na

prezidenta.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže budeme pokračovať,  pani poslankyne, páni poslan-

ci, až do vykonania voľby.

 

     Prosím, ako druhý do  rozpravy je prihlásený pán posla-

nec Kočnár.

 

     Pán poslanec, môžete vystúpiť.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení podpredsedovia,

     vážení prezidentskí kandidáti,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     tak  mi napadlo,  že možno  nikto tak  často ako ja pri

svojich  príhovoroch  nevyjadruje  úctu k vám všetkým. Teraz

som sa trošku zarazil, pretože mi vlastne napadlo, že už te-

raz nie k vám všetkým.

 

     Vážené kolegyne a vážení  kolegovia,  môžem naozaj meno

po mene, aby som dokázal, že skutočne nerozlišujem, či je to

poslanec z opozície  alebo z koalície, alebo či  je to nezá-

vislý poslanec. Mohol by som ich skutočne menovať. Sú to ľu-

dia, ktorí si zaslúžia  úctu, ktorí sú vysoko kvalifikovaní,

ktorí, keď sa postavia tu za ten pult, vedia, o čom hovoria.

Taký dôraz na to dávam na samom začiatku práve preto, ak mi,

nedajbože, v tejto situácii  čosi trpkejšie alebo jedovitej-

šie vykĺzne z úst, aby to nebrali na seba.

 

     Musím povedať, napríklad taký pán Pittner je z KDH. Som

presvedčený, že vo  svojom odbore je dobrý. Ja  si ho vážim,

vážim si pani Schmögnerovú ako kandidátku a vážim si aj pána

Sečánskeho. Vážim  si Melánku Kollárikovú,  rovnako ako Kle-

menta Kolníka. Je tu Jano Ducký, ktorý si zaslúži moju úctu.

A už z toho je vidieť, že už som povedal o poslancoch, ktorí

sú naozaj vo všetkých táboroch.

 

     Napríklad taký pán Černák, ktorý pri každej príležitos-

ti do mňa  zabŕdne a zabŕdne do kandidátov, ktorých predsta-

vím, toho som si prestal  vážiť. Nazdával som sa, že dôvody,

ktoré  ho nútia,  aby vystúpil  voči mojej  osobe, budú  asi

v kandidátoch, ktorých predstavujem. Iste do veľkej miery je

to pravda. Dokázal niektorými svojimi vyjadreniami, že sa mu

dvíha žlčník, ak vidí niekde  na nejakom mieste nejakého ro-

botníka alebo nejakého  pracujúceho človeka, alebo hlúpučké-

ho, primitívneho človiečika z dedinky,  ako to tu pred chví-

ľou povedal. To ho  rozčuľuje a zrejme mu zvyšuje adrenalín.

Ale možno,  že tí moji  kandidáti ho tak  nevytáčajú ako ja,

pretože vie, z akých kruhov  pochádzam, a vie, že som robot-

ník, že som buldozerista. Ja sa  za to nehanbím. A pri tejto

príležitosti nemôže odpustiť voličom,  ktorí ma sem dostali,

ale nielen mňa, ale rovnako,  ktorí sem dostali celé Združe-

nie robotníkov  Slovenska. O tom  som úplne nespochybniteľne

presvedčený, pretože  keď tu bol  železničiar Fogaš, vytýkal

mi, že  dehonostujem celý  parlament a celý post, celý obrad

voľby tým, že navrhujem takého  kandidáta. Rovnako aj v prí-

pade  odborového  predáka  vodiča  Augustína Kureka. Takisto

poukazoval na to, že nespĺňajú kvalifikačné predpoklady a že

to je proste už tým, že sú tí ľudia tu, akési znižovanie úc-

ty k tomu postu. Tak teraz je tu človek, ktorý má dve vysoké

školy, ktorý  je doktor matematických  vied, a pustil  sa aj

doňho. To znamená, že keby som ja sem navrhol Ježiša Krista,

aj  proti tomu  bude mať  výhrady. Keby  tu bol Einstein, aj

proti tomu by mal výhrady. (Potlesk.)

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, budem  naozaj veľmi

šťastný,  ak možno  trošku vo  vás vyvolám  otázniky a či si

skutočne nepoviete, že to nepriateľstvo, ktoré tu medzi nami

je, sa vlastne  prenáša až do tej  poslednej  dediny na Slo-

vensku. Ľudia  sú tak neskutočne  polarizovaní a tak na seba

jedovití, že  naozaj si niekedy myslím,  že trocha zodpoved-

nosti je kvôli tomu aj  na nás. Musím pri tejto príležitosti

spomenúť, že už aj takýto návrh v niektorých mojich kolegoch

vyvoláva isté averzie. Je  niekedy až nebezpečné povedať, že

nemám nič  proti Hnutiu za demokratické  Slovensko, že nemám

nič proti  Strane demokratickej ľavice,  že nemám nič  proti

KDH, lebo vždy to u niekoho vyvolá nejaké zlé reakcie. To si

myslím, že nemôže byť naša cesta do budúcnosti.

 

     Je možno  nepopulárne teraz povedať,  že skutočne treba

spraviť hrubú čiaru, je  to možno nepopulárne, ale potrebné,

pretože to donekonečna vyhrocovať  nejde. My predsa nemôžeme

vymazať, vygumovať jednu časť voličov, jednu časť poslancov,

jednu  časť  akejsi  reprezentácie,  pretože s nimi  nie sme

ochotní komunikovať. To asi vôbec v praxi nie je možné. Pre-

to treba hľadať cesty, ako nájsť spôsob, na ktorom sa dá do-

hodnúť. Prezidentské voľby, to je možno jedna z možností.

 

     Bolo tu spomenuté zo Strany demokratickej ľavice, že je

pripravená zmena  ústavy. Ešte dnes to  chcú podať. Prečo to

nepodporiť? Načo volať neustále do ulíc ľudí petíciami a ob-

kľukou cez  referendum dať možnosť občanom  zvoliť si prezi-

denta? Lebo  to nie je  len jediný akt,  ktorý sa od  občana

očakáva,  pretože  potvrdením  priamej  voľby  alebo  záujmu

o priamu voľbu  prezidenta bude ďalšie kolo,  keď znovu budú

musieť  ísť ľudia  kdesi prejaviť  svoj názor,  keď my to tu

môžeme bez problémov odhlasovať a ušetríme jedny voľby. Buď-

me za to,  aby sa to tu odsúhlasilo v Národnej  rade. Myslím

si, že tých 90 alebo 91 pragmatikov  hádam tu len medzi nami

je.

 

     Pán doktor Šuška ako  kandidát, ktorého som navrhol, je

iste človek, za ktorého by  sa Slovensko nemuselo hanbiť. Je

kvalifikovaný, požíva autoritu, úctu vo svojom rodisku. A ja

si vôbec nemyslím, že úctu a autoritu požívajú len tí, ktorí

vyskakujú večne ako kohúti, do  všetkého rýpu a spravili dva

okresy, tri okresy, päť okresov.  To podľa mňa nie je krité-

riom kvality človeka - producírovať sa, upútavať na seba po-

zornosť, robiť donekonečna petície a kritizovať a nadávať na

všetko. Toho tu je hodne, toho  tu je dosť. Ja si skôr vážim

ľudí, ktorí  niečo dokážu, ktorí sa  neboja postaviť, keď to

spoločnosť  od nich  očakáva, ktorí  sa neboja  povedať čosi

o svojich predstavách a o svojej vízii.

 

     Ak niekto povie, že  keď chcem niekoho spraviť šťastným

na jeden deň, tak mu darujem rybu, a keď niekto povie, že ak

ho chcem spraviť šťastným, aby  sa mal dobre celý život, tak

ho naučím ryby  chytať, tak tým sa dá  povedať toľko, čo som

tu ja možno za týchto päť minút nepovedal. To sú veci, ktoré

treba povedať, aby sa veci spoločnosti pohli dopredu.

 

     Musím  povedať pri  tejto príležitosti  ešte jedno. Keď

v roku 1994 Združenie  robotníkov  Slovenska  vošlo do tejto

budovy ako politická strana, ktorá vo voľbách získala dôveru

7,4 % voličov, bolo potrebné  zostaviť vládu. Bolo  potrebné

zabezpečiť riadny chod našej krajiny. Nebudem hovoriť o tom,

ako sa ktoré politické subjekty zachovali, keď Združenie ro-

botníkov Slovenska chodilo od  jedných predstaviteľov k dru-

hým. Nebudem to tu teraz spomínať, pretože v tejto chvíli to

možno nie je  dôležité. Hovorím teraz o tom  najmä preto, že

ma  stále trápi  tá veľká  nenávisť, ktorú  pán Černák  cíti

k robotníkom. Hnutie za demokratické  Slovensko bolo to hnu-

tie, ktoré  neodmietlo rokovať so  Združením robotníkov Slo-

venska, ktoré nám v tom čase  ukázalo, že si o nás nemyslia,

že sme  nejakí "blbci", ktorí nestoja  za to, aby sa  s nami

rozprávali. A to je práve jeden  z dôvodov, prečo som sa do-

teraz nedal vohnať  do žiadnej vojny voči nim.  Pre mňa bolo

vždy smerodajné, kto sa ako  správa k tým spoločenským a so-

ciálnym  vrstvám, ktoré  reprezentujem. Niektorí  tie vrstvy

tak neznášajú,  že ani v  období, keď idú  voľby, sa nevedia

krotiť aspoň z pragmatických dôvodov, aby zbytočne proti se-

be tu najväčšiu voličskú časť nepopudili.

 

     Pri  tejto  príležitosti  a na  záver si  iba vzdychnem

s vierou, že  tí ľudia, ktorí sú  toľko ponižovaní, skutočne

nebudú takí "blbí", aby dali  svoje hlasy  tým, ktorí  takto

o nich rozprávajú a ktorí sa  takto k nim  správajú, pretože

povedať,  že robotník  je dobrý  len na  to, aby  tam trčal,

a keď ho  niekto niekde vytiahne, hanobiť  ho, ale jeho hlas

zobrať, to mu padne dobre, je totálny, absolútny vrchol aro-

gancie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Kočnár.

 

     Ďalej vystúpi  pani poslankyňa Kolesárová.  Ale najskôr

s faktickou poznámkou pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Konečne sa môžem ozvať, pretože reagujem na pána Kočná-

ra.  Nový rokovací  poriadok, ktorý  dôsledne dodržiavam, mi

neumožňoval predtým reagovať na vystúpenia, na sériu faktic-

kých pripomienok.

 

     Dámy a páni, do vysokého stromu triafajú blesky. Kolega

Dzurinda a ja  sme rozpútali  vlnu  faktických  pripomienok,

ktoré  ale  nešli k tomu, o čom  dnes  hovoríme,  ale  ktoré

boli úplne od veci. V poriadku, rešpektoval  som to, rešpek-

tujem nový rokovací poriadok.

 

     Ale, pán kolega Kočnár, vy keď hovoríte, že ja som zne-

važoval dedinských  ľudí, preboha, veď  si vytiahnite steno-

záznam.  Práve naopak,  hovoril  som o ľuďoch  jednoduchých,

ktorí dôverujú nám všetkým, ako  tu sedíme. Vy idete hovoriť

o robotníkoch, že som znevažoval robotníkov. Pri prieskumoch

verejnej mienky  práve u robotníkov ja osobne  mám najväčšiu

podporu. A mám to nie preto,  že mlátim slamu a prázdno roz-

právam, pretože  viem im dať  robotu a viem  im dať zarobiť.

Vy tu hovoríte o voličoch, o vašich voličoch. Vaši voliči sa

ešte len ukážu v budúcich voľbách,  lebo vy ste sem do tohto

parlamentu prišli na "Ľuptákových  voličoch". A na mieste sa

vás opýtajú  títo voliči, na  ktorých sa odvolávate,  čo ste

pre nich urobili.

 

     Dámy a páni, pán kolega  Kočnár,  nevystupoval som, keď

tu bol  pán Kurek. Keď  som si prečítal,  že pán Fogaš  chce

urobiť z  Hradu piváreň a kasíno,  tak som ho vyzval,  či to

myslí vážne. A zachoval sa  slušne, ako sa  zachoval. A pána

Šušku sa len pýtam, keď  sa cíti taký povolaný, prečo naprí-

klad nekandidoval za primátora Novej Bane, kde by určite mal

šancu.

 

     Pán kolega  Kočnár, hovorili ste nenávistne,  ale ja si

vás napriek  tomu vážim, lebo  ste ústavný činiteľ,  ste môj

kolega z  výboru, ktorého rokovaní sa  nezúčastňujete, a ste

poslanec Národnej  rady. Ale o svojich  voličoch budete môcť

hovoriť až v októbri 1998.