Prvý deň rokovania

      44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       5. marca 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás všetkých privítal na zasadnutí

44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú súčas-

ne otváram.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, dnešnú schôdzu som zvo-

lal podľa článku 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v sú-

vislosti s § 103 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku za úče-

lom

 

     novej voľby prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Priebeh samostatnej schôdze Národnej rady na voľbu pre-

zidenta Slovenskej republiky je priamo daný  zákonom o roko-

vacom poriadku a volebným poriadkom na voľbu prezidenta Slo-

venskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa naj-

skôr prezentovali.

 

     Konštatujem, že v tejto chvíli je v rokovacej miestnos-

ti 96 poslancov, ktorí  sa prezentovali, čo umožňuje uznášať

sa na tejto schôdzi.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na  dnešnej schôdzi písomne požia-

dali títo  poslanci: Pavol  Delinga, Vladimír  Homola, Peter

Brňák,  Pavol Derfényi,  Ján Langoš,  Mária Sabolová,  Juraj

Švec, Terézia Chlebová, Oľga  Keltošová. Na zahraničnej slu-

žobnej ceste sú poslankyne Národnej rady Slovenskej republi-

ky Irena Belohorská a Eva Garajová.

 

     Na schôdzi Národnej rady overovateľmi budú páni poslan-

ci Tomáš Cingel a Anton Juriš. Náhradníkmi budú poslanec Jo-

zef  Pribilinec a pani  poslankyňa  Terézia Chlebová. (Hlasy

v sále.)  Áno, takže  zatiaľ  to  bude pán  Jozef Pribilinec

a dodatočne oznámim, kto bude druhý náhradník. Je tu.

 

     Ústavnoprávny výbor  mi predložil návrhy  kandidátov na

prezidenta Slovenskej republiky spolu so svojím stanoviskom,

na základe čoho sa zaraďuje nová voľba prezidenta Slovenskej

republiky na túto schôdzu.

 

     V pozvánke máte uvedený priebeh schôdze, ktorý vychádza

z ústavy, zo  zákona o rokovacom  poriadku a z volebného po-

riadku o voľbe prezidenta.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  na schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  na ktorej sa voľba prezi-

denta  Slovenskej republiky  uskutočňuje, majú  právo sa zú-

častniť aj navrhnutí kandidáti. Prosím, aby pánov kandidátov

uviedli do  rokovacej  miestnosti a zaujali pre nich  určené

miesta.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, Národnej  rade Sloven-

skej republiky sa predkladajú  dva návrhy kandidátov na pre-

zidenta Slovenskej  republiky. Dovoľte mi,  aby som vám  ich

menovite aj  osobne predstavil. Sú  to páni Ladislav  Ballek

a Milan Fogaš.

 

     (Potlesk pri príchode kandidátov na prezidenta).

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  vám pripomenúť,

že vo volebnom poriadku je  určený postup prípravy a samotná

voľba prezidenta. V lehote do 10 dní pred dnešnou voľbou som

dostal od  poslancov návrhy kandidátov  na prezidenta, ktoré

som pridelil ústavnoprávnemu  výboru. Po prerokovaní návrhov

kandidátov som ich predložil Národnej rade. Návrhy máte pred

sebou  pod  parlamentnými  číslami ako  tlač 919 a tlač 920.

Môžem konštatovať,  že všetky náležitosti  sa splnili. Preto

mi dovoľte, aby som poprosil povereného člena ústavnoprávne-

ho výboru pána poslanca  Milana Sečánskeho, aby podal Národ-

nej rade  informáciu o výsledku  prerokovania týchto návrhov

vo výbore.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávne-

ho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 27. feb-

ruára 1998 v súlade s článkom 6 ods. 4 volebného poriadku na

voľbu  prezidenta  Slovenskej   republiky  podal  informáciu

o výsledku  rokovania Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky o návrhoch  na kandidátov na prezidenta

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 2021 z 20. februára 1998 pridelil  Ústavnoprávnemu vý-

boru  Národnej rady  tieto návrhy  kandidátov na  prezidenta

Slovenskej republiky:

 

     1. návrh kandidáta Milana  Fogaša na prezidenta Sloven-

skej republiky, parlamentná tlač číslo 919,

 

     2. návrh kandidáta Ladislava Balleka na prezidenta Slo-

venskej republiky, parlamentná tlač číslo 920.

 

     Ústavnoprávny výbor prerokoval  uvedené návrhy v lehote

určenej  predsedom  Národnej  rady  Slovenskej republiky 27.

februára 1998 na svojej 110. schôdzi.

 

     Dámy a páni, rozsah  oprávnenia  Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady  pri rokovaní o návrhoch  kandidátov na prezi-

denta  Slovenskej republiky  je vymedzený  a daný  článkom 5

ods. 2 až 6 volebného  poriadku  na voľbu prezidenta Sloven-

skej republiky, ktorý schválila Národná rada uznesením číslo

873 z 12. decembra 1997.

 

     V zmysle týchto ustanovení  ústavnoprávny výbor po pri-

delení uvedených návrhov na  prerokovanie má posúdiť, či ná-

vrhy na kandidátov sú podané poslancami Národnej rady písom-

nou  formou v lehote  aspoň 10 dní  pred určeným  dňom voľby

prezidenta. Súčasne Ústavnoprávny  výbor Národnej rady posu-

dzuje, či návrhy kandidátov obsahujú základné údaje o kandi-

dátoch, t. j. ich meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu

ich trvalého bydliska, životopis, písomný súhlas kandidátov,

ako aj vyhlásenie každého z nich, že spĺňa podmienky na zvo-

lenie  za  prezidenta  ustanovené  článkom 103 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky.

 

     V tomto zmysle postupoval ústavnoprávny výbor pri roko-

vaní o predložených návrhoch  kandidátov  na prezidenta Slo-

venskej  republiky  pánov Milana Fogaša a Ladislava Balleka.

Ústavnoprávny  výbor  mal k dispozícii  originály  návrhov a

pripojených  dokladov,  ktoré  sú súčasťou  tlače 919 a 920.

Po ich posúdení ústavnoprávny  výbor konštatoval svojimi uz-

nesenia  číslo 566 a 567 z 27. februára 1998, že návrhy kan-

didáta Milana Fogaša a kandidáta  Ladislava Balleka obsahujú

náležitosti  podľa článku 3 ods. 2 a 3 volebného poriadku na

voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady ďalej konštatoval, že

obidvaja kandidáti  spĺňajú podmienky na  zvolenie za prezi-

denta Slovenskej republiky, ktoré sú ustanovené v článku 103

ods. 1 ústavy. Ďalej odporúčal predsedovi Národnej rady Slo-

venskej  republiky  obidva  návrhy  predložiť  na  rokovanie

schôdze  Národnej rady  zvolanej za  účelom voľby prezidenta

Slovenskej  republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor  sa na svojej  schôdzi 27. februára

1998 oboznámil s informáciou, že predseda Národnej rady Slo-

venskej  republiky dostal 20. februára 1998 ďalších 15 návr-

hov na prezidenta Slovenskej republiky od rôznych  občanov a

organizácií, ktoré však  nespĺňali základný predpoklad také-

hoto  návrhu, to  znamená, že návrh  môže  podať  podľa § 99

ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady len poslanec Národnej rady Slovenskej

republiky, a preto sa s nimi  ani ústavnoprávny  výbor ďalej

vecne nezaoberal.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi konštato-

vať, že  môžeme  pristúpiť k rokovaniu o návrhoch kandidátov

na prezidenta Slovenskej republiky pánov Milana Fogaša a La-

dislava Balleka v súlade s  článkom 6 volebného poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, podľa  článku 6 ods. 4

volebného poriadku kandidáti majú právo  vystúpiť na schôdzi

Národnej rady. Preto sa pýtam pánov kandidátov, najskôr pána

Ladislava Balleka,  či chce využiť túto  možnosť. Áno. Pýtam

sa pána kandidáta Milana Fogaša. Áno.

 

 

     Takže prosím kandidáta  na prezidenta Slovenskej repub-

liky pána  Ladislava Balleka, aby vystúpil  so svojím preja-

vom.

 

Kandidát na prezidenta SR L. Ballek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     hostia,

 

     podelím sa o poznámky,  ktoré  spolu  súvisia s  dnešnou

udalosťou, a to slovníkom  nie  práve  politickým - ako  zne-

vľúdnieva, stáva sa mi cudzím.

 

     V priestore nášho spoločenstva  zaujme nás zakaždým to,

čo  mu väčšmi  chýba... Sám  rád vidím,  čo som  si obľúbil,

a znepokojí ma, keď je toho čoraz menej.

 

     Mám  rád básnikov,  vážim si  štátnikov - dnes  zvlášť.

Práve ich tu medzi sebou  radšej ani nehľadáme. Ich vnímanie

jemných  odtieňov života  prekáža  nám v čierno-bielom  vide

sveta, v našich  pomeroch  časných  najväčšej záruky ľahkých

služobných dráh.

 

     Všetky  naše  predsavzatia  vyrastajú z vedomia  dlžôb.

O nich sa tu zmienim predovšetkým.

 

     Okrem  života a kultúry  neuprednostňujem  nič pred ni-

čím... keď za symbol života  pokladám všetko, čo ho zakladá,

a za kultúru  každé tvorenie. Ak  okrem  života a kultúry...

zvlášť nechránim  nič pred ničím, nepodporujem  najmä to, čo

na  úkor iných  zvýhodňuje samo  seba. Komu  tento sebaobdiv

vonkoncom neodpúšťam - je  politika, práve týmto nekritickým

pomerom voči sebe najväčšmi  neštátnická. Najťažšie sa vzdá-

vame toho, v čom sme rástli... Aj preto mali by sme vyrastať

v kultúrnych a usporiadaných pomeroch.  Ale ako ich založiť?

A kde ich narýchlo získať?

 

     Pochádzam zo  stredných vrstiev, ktoré  sa živili najmä

v štátnych  službách, v nich odkázané na  dobrú povesť. Tou,

dodám, sa v ére poučení, posudkov a zvestí živíme už všetci.

A bez nej je každá naša  ponuka, služba a informácia bezcen-

ná.

 

     Ľudia, ktorých takto živí povesť, vedia, že to najdôle-

žitejšie, čo musia v živote dosiahnuť, je vnútorná súvislosť

ich  pomyslov a verejných  činov... Inak  neuniknú vnútorným

krízam a profesným pádom. Slúžia  štátu, nie režimu, a ak mu

slúžia dedične, zdedia aj  poznanie, že režimizmus otcov vy-

voláva antirežimizmus detí. Ten  prvý pomer je neslobodný...

a v druhom sa za  slobodu draho platí. Prichádzame, hovorie-

vam, pýtať  sa na stav  diela otcov... a aký  tu mali  osud.

A čím väčšmi na nás doľahnú, tým tu pravdepodobnejšie vykro-

číme nahor po kalvárianskom  vŕšku. Režimizmus je nekriticky

neslobodný, preto netvorivý, ale slúžiť v životospráve štátu

nie je vskutku možné bez určitej čiastky konformity s ňou...

Znakom vyššieho záujmu o veci verejné a hlbšieho vzťahu voči

svojmu štátu je kritický pomer ku každému režimu. A ten naj-

horší?... Za každú cenu ho znevážiť. Náš  dešpekt voči štátu

a životospráve v ňom  šíri sa ako  kruhy  na vode, a keď ich

znevážime načisto, sami raz  stratíme istotu kdesi na lesnej

ceste. Znevažovaním všetkých istôt  zvýši nám jediná: že ni-

jakej niet. Tak aj tu volím kritiku - reformu a kontinuitu -

pred  všetkými  prevratmi a dramatickými  činmi. V priestore

štátnom, republikovom, celoobecnom nie  sú mi blízke vonkon-

com a ničím.

 

     Zápasy, áno,  sú namáhavé, nie sú  však výzvou pre súd-

nosť a um. V zápasoch sa všetka vynachádzavosť intelektu sú-

stredí nanajvýš na tvorbu  zbraní a lží. Prevrat nie je zme-

nou tvorivou,  lebo nie je vskutku  cestou prirodzenou. Pre-

vrátiť neznačí mi zmeniť. Zápasy  sú činmi hrdinov, ľudí od-

kázaných  sústrediť  sa na seba, a to až  natoľko, že sa  im

sotva už podarí odosobniť sa. Hrdinstvo je mi nemiernosť, od

ktorej sa  ťažko  oslobodíme, a v jej osídlach  je narovnako

zlé vyhrať aj prehrať. Hrdinstvo si želá najmä to, aby sa mu

už  nikdy nič  nového nestalo.  Človeka aj  na známej  ceste

- hovorí stará  prax - pomýli  sebaočerenie, lebo iné  okrem

seba už nevidí a nehľadá. A v správe verejnej je skazou. Veď

najmä diela celokrajinské tvorí kritickosť, poznanie, veľko-

myseľnosť: miera. Hrdinovia  navyše  žijú  privilégiami. Tie

ich od ľudí a života čo najväčšmi odcudzia.

 

     Všetko medzi nami určujú vzťahy medzi nami: pomer k ľu-

ďom a voči všetkému živému. Všetky v nás  zakladá kultúra...

Na cestu,  ktorá priviedla časť nášho  sveta na hrot dnešnej

civilizácie,  nám, ako  čítame v Knihe  kníh,  Stvoriteľ ne-

poslal nejaký zázračný samohyb a s ním anjela-mechanika, ale

svojho  jediného Syna.  Priniesol  posolstvo o zodpovednosti

živých  za živých,  každého  za  každého, všetkých  za všet-

kých... Duch je pred praxou, prichádza pred  dňom Stvorenia,

aspoň o deň skôr. Zakladá ju. A preto mu nemôže nikdy vladá-

riť. Dejiny pokroku sú od kultúry závislé odjakživa, a čoraz

väčšmi, vlastne už bezpodmienečne, a ako ona  rozširuje naše

obzory, tak nás zastupuje navonok. Len kultúra vyvoláva spo-

luúčasť s nami. Do Florencie nechodíme po talianske topánky,

ani nie  pre ne nás  znepokojí, že v tom  meste padne čo len

omietka... Pre kultúru nám vedia byť blízke aj ďaleké kraje,

bez nej i tie najbližšie ďalekou cudzinou. Kultúra je národ-

ná, slúži domovu, vyberá si prirodzene, trpezlivá voči všet-

kému živému... - verí dobrovoľnosti a je, a to  predovšetkým

za  slobodnú  voľbu. V jej  zložitom  ústrojenstve - vskutku

ústrojenstve  života - jednoduché  riešenia  majú poruke len

diletanti. Ako najďalej do sveta dovidí jej miernosť, tak do

nej len ona. Človek bez kultúry jednoducho nenazrie do všet-

kých obvodov života. Nemá jej vid.

 

     Vkročme  jeho  prostredníctvom  do príkladov z praxe...

Predovšetkým z príčin  kultúrnych sa  vo  francúzskom  meste

všetky domy jeho ulíc skladajú  na živobytie rodín v najchu-

dobnejších z nich. Ako sú  tie uličky aj pre tých najchudob-

nejších a ich  deťom za každého  dňa blízke a krásne, tak sú

zároveň bezpečné pre všetkých  obyvateľov mesta aj po zotme-

ní. Ulice  spravuje spoluúčasť. V každej  správe najpozitív-

nejšie pôsobí  potreba našej  sebadôstojnosti, ale tej v nás

bez hlbšieho rešpektu voči dôstojnosti  iných niet... A ešte

niečo: Keďže si chudobní pri bohatých nemôžu byť nikdy s ni-

čím načisto... a bohatí pri chudobných nikdy s ničím načisto

si istí,  vyspelé  spoločenstvá sa neusilujú o svet bohatých

a chudobných, ale o svet nebohatých a nechudobných.

 

     A čo  platí o bohatstve a chudobe, platí  zvlášť o moci

a bezmoci, mocných a bezmocných. Ešte sa v dejinách nestalo,

aby  aj tu  raz neúčtovala  prirodzenosť života.  Bez nej je

každý  náš úmysel  len dlaždicou  na známej  ceste zhora na-

dol... Pred ňou nás napokon  neochráni ani dobre myslený zá-

kon a vyhlasovaná  demokracia.  Povedzme  si v duchu  ľahkej

irónie Francúzska:  Pred zákonom  sme si v demokracii všetci

rovní... Áno, veď všetci narovnako máme v nej zakázané krad-

núť chlieb a všetci  narovnako  dovolené spávať pod  mostom:

chudobní aj bohatí.

 

     Zákon neusporiada  naše svedomie, len  kultúra, ale jej

svedomie môže  prijať aj nepísaný  zákon, podľa ktorého  ne-

prijmeme  nad  desatinu  úžitku z celistvého, a to v nijakej

z našich  zmlúv,  síl, preváh, dohôd, ani v nijakom z obcho-

dov,  podnikov, podnikaní... Viem,  hospodárstvo  náš  živí.

A čím lacnejšie vyrába, o to menej nás jeho produkcia stojí.

Je, ale  aj musí byť pragmatické.  Ibaže bez rozmeru kultúry

vo  svojich účtoch... len čo  dostane  traktor,  vytlčie nám

všetky milované kone.

 

 

     A ešte jeden príklad, častý - ospravedlňujem sa - ktorý

hovorí, že ak uprednostníme iba seba a blízkych - čo  ako to

vydávame za lásku - nezájdeme ďaleko. Nedáme z nášho  mlieka

mačkám?... Nebude  ich. A bude  myší. Pri ich  presile zajdú

rody čmeliakov... a bez nich  kvety  ďateliny... a tá  sa už

zaslúži o nedostatok mlieka...  Problém, ktorý sme vyhostili

a zavreli za  ním dvere, vráti  sa k nám  oknom. A trest  za

mačky zasiahne  milovaných... Živé so  živým súvisí fatálne.

O všetko, o čo sa tu delíme a deliť máme, sa deľme. Len jed-

no si  nedeľme nikdy: príčinu,  pre ktorú sa  deliť vieme...

Práve, práve  táto  žičlivosť v nás myslí najlepšie.  Dovidí

všade. Aj do ďalších čias. A pritom nás  mení - núti k seba-

prekonávaniu.  Čo nás  mení  najmä?  Viera v ľudí. A čo ešte

väčšmi?  Neviera. Pre  to prvé  vieme  tvoriť a pracovať pre

všetkých. Pre to druhé sa nám  zmenia napokon i známi na ne-

známych, keď napokon ešte aj tí najbližší v cudzích.

 

     Tento vid a toto  vedomie musia byť v  nás a medzi nami

ustavične prítomné. V štátnej  správe neodmysliteľne. Všetky

jej  kroky... a  zmeny a rozhodnutia, ktoré  zakladá,  musia

v nás vyvolať potrebu zúčastniť sa ich, potrebu lepšieho či-

nu, čoraz  väčšieho dielu osobnej  slobody, bez ktorej  niet

v nás naozajstnej zodpovednosti za  iných... a ešte menej za

všetkých. V neslobode je len slobody nezodpovedných.

 

     Napokon, všetko,  čo nás tu čaká,  nie je možné vykonať

už  bez  účasti  všetkých,  najmä  nie tých najtvorivejších.

A tiež bez účasti všetkých  politických síl. Zaostaneme, keď

budeme medzi sebou zápasiť... Dnešný svet je sériou nepretr-

žitých šachových hier - intelektuálnych námah.

 

     Panie a páni,  tieto  poznámky  som tu  nevyslovil  len

z príčin, pre ktoré tu stojím. Vyslovujem ich všade a odjak-

živa. Ako  kandidát pred voľbou vyjadrím  pri tejto príleži-

tosti len túto: S uspokojením prijímam výčitku zástupcu moc-

nejších  voči  tým  mojim  postojom,  ktoré zakladajú istoty

slabších.  Ďakujem za  ocenenie, aké  sa tak  dostalo starej

slovenskej  národnej  škole,  do  ktorej  som z vôle rodičov

a vďaka učiteľom a osobnostiam našej kultúry chodil.

 

     Panie a páni, ďakujem vám  za pozornosť... a pánu pred-

sedovi Národnej rady Slovenskej republiky za slovo.

 

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu kandidátovi Ballekovi za jeho vystúpenie.

 

     Prosím teraz ďalšieho kandidáta pána Milana Fogaša.

 

     Nech sa páči, pán  kandidát, môžete predniesť svoj pre-

jav.

 

Kandidát na prezidenta SR M. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení občania,

 

     dostalo sa mi tej cti, že môžem vystúpiť tu na pôde Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky ako kandidát na úrad prezi-

denta našej vlasti.

 

     Prijať kandidatúru a postaviť  sa sem pred toto najvyš-

šie fórum  Slovenska nebolo ľahké. Ale  prišiel som, aby som

reprezentoval a hájil  záujmy tej  časti  obyvateľstva tohto

štátu, ktorá je jej zdravým jadrom. Sme mladí, tvoriví, pro-

duktívni pracujúci. Pracujeme rukami, pracujeme hlavami, do-

lujeme z vesmíru hmotu, "vymačkávame" z neho energiu, lovíme

informácie. To sú tie pravé užitočné hodnoty, ktoré potrebu-

je každý živý tvor pre  svoju súčasnú existenciu i pre exis-

tenciu svojich  pokolení. Nič iné  nechceme, len aby  sme si

mohli užívať plody svojej práce,  žiť ako ľudia na konci 20.

storočia.

 

     Lenže je tu problém, naše jablká oberá niekto iný! Ten,

kto nesadil, nehnojil, nepolieval, len na hotové si prišiel!

Zlodej,  vykorisťovateľ, parazit.  A, žiaľbohu,  štát, ktorý

nás má chrániť, je dnes  vnímaný skôr ako jeden z parazitov.

Preto sa pýtam, ako je to možné.

 

     Kdesi mám zemianske korene. Zeman, to bol slobodný člo-

vek, ktorý v čase mieru drel na svojom poli, ale v čase voj-

ny bral  šabľu a šiel  brániť svoju vlasť,  svoje pole. Šiel

brániť s nasadením svojho života ovocie svojej práce a práce

svojich blízkych.  Šiel sa biť  za svojho kráľa  či za svoju

kráľovnú.

 

     Žiaľ, dnes je však slovo vlasť sprofanované. Veď kto by

sa už  len bil za  štát, ktorý nevníma  ako svojho ochrancu,

ale ako svojho nepriateľa? Máme preto bojovať proti štátu?

 

     Nie, to  nie je správne  riešenie. Fakt je  ten, že náš

štát je  chorý, treba určiť  diagnózu, treba nasadiť  účinné

lieky.

 

     Čo sa zamladi  naučíš, na staré kolená ako  keby si na-

šiel. Kto sa nič nepýta, nič sa nenaučí. Kto každého počúva,

zle robí, kto nikoho, ešte  horšie. To sú staré známe ľudové

múdrosti  zdôrazňujúce potrebu  učenia. Učenia  sa toho,  čo

človek ku svojmu životu potrebuje. Ľudia si múdrosti zapamä-

távali, riadili  sa nimi, učili  ich svoje deti,  zapisovali

ich pre budúce generácie. A nepochybne najstaršou knihou ta-

kýchto zápiskov je Biblia - Písmo sväté starej a novej zmlu-

vy.

 

     Základom Biblie je predovšetkým Desať Božích prikázaní.

Prikázaní,  ktoré kážu,  ako sa  majú ľudia  správať, aby sa

správali k sebe ako ľudia,  aby bol človek človeku človekom,

a nie vlkom. Prikazujú  nielen úctu k Bohu ako k stvoriteľo-

vi, ale aj k jeho dielu - k človekovi a k dielam človeka. Je

to v podstate program tímovej spolupráce. Človek je tvor ko-

lektívny a v silnom kolektíve má väčšie šance na prežitie.

 

     Jedno z prikázaní,  siedme, hovorí zreteľne: "Nepokrad-

neš!" -  čo znamená, že  človek si nesmie  privlastniť tajne

majetok  ostatných. Ďalšie z prikázaní, desiate, pridupľúva:

"Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho

je!" Teda zakazuje násilné  privlastňovanie si cudzích vecí.

Je jedno, či niekto ukradne  za desať halierov, alebo za de-

sať miliárd, krádež je vždy krádež, lúpež je vždy lúpež. De-

satoro žiadne výnimky nepovoľuje  nikomu, ani žobrákovi, ani

kráľovi.

 

     Právo človeka vlastniť  majetok a slobodne o ňom rozho-

dovať je teda jasne zaštítené príkazmi toho najvyššieho ele-

mentu vo vesmíre. Ten  prikazuje ochraňovať tých, ktorí kaž-

dodennou prácou tvoria hodnoty  potrebné pre spoločnosť. Keď

roľník nedorobí  chlieb, z čoho bude  žiť zlodej, keď nebude

mať čo ukradnúť?  Kto je viac, roľník či  zlodej? Kto sa bez

koho zaobíde? Koho musí chrániť spoločnosť, aby prežila? Ko-

ho sa musí zastávať  najvyšší reprezentant spoločnosti, pre-

zident republiky? Vždy práve  tých tvorivo pracujúcich. Musí

bojovať za ich právo vlastniť majetok, za ich právo slobodne

o ňom rozhodovať, za ich právo kontrolovať tých, ktorým zve-

rili  časť svojho  majetku. Za  ich právo  nakladať s plodmi

svojej práce podľa ich slobodného uváženia.

 

     Rozličné dane, clá, poplatky, poistné, príspevky, to sú

všetko zákonom posvätené finty,  ako robotného človeka možno

obrať pod nejakou cnostnou zámienkou o plody jeho práce.

 

     Nehovorím, treba dať peniaze  na dôchodky, na školy, na

zdravotníctvo, ale  treba, aby občan mal  kontrolu, kam idú,

ako sa s nimi nakladá, či sa skutočne  dostanú tam, kam majú

ísť. Ak tu kontrola nie je, ak je občanovi znemožnené sledo-

vať tok  peňazí, ktoré mu zhabal  štátny úradník,  ak nemôže

zasahovať do  rozhodovania o svojom podiele,  tak ide o oby-

čajnú lúpež.  Čo obyčajnú lúpež? Ide o veľmi  rafinovanú lú-

pež, lebo štátny úradník nám vyťahuje z vreciek peniaze, ani

nevieme ako, zato,  keď nám časť z nich  vracia, tak to robí

s veľkou slávou a robí si na  tom zásluhy,  ako kedy to boli

hádam jeho peniaze.  Ale nie sú to jeho  peniaze, sú to naše

peniaze.

 

     Stačí si  pozrieť, aký je hrubý  domáci produkt a koľko

peňazí  ide cez  štátny rozpočet, a hneď  vidíme, že  rukami

úradníka ide takmer polovica našich zárobkov. Je to viac ako

v stredoveku, keď  poddaný dával po  dve desiatky vrchnosti.

Samozrejme, štátny úradník ale robí všetko pre to, aby rado-

vý občan mal pocit, že štát mu dáva viac, ako mu berie.

 

     Úradníkov spravujúcich náš  spoločný kolektívny majetok

treba mať pod kontrolou, pretože úradník bez kontroly sa me-

ní na  pána veľkomožného, na pána  všemocného, na pána byro-

krata a práve byrokracia  je rakovinou každého štátu, každej

spoločnosti.

 

     História dokazuje, že veľa štátov a veľa národov už po-

kapalo na  túto strašnú chorobu. Preto  som prišiel sem, vi-

diac veľké  nebezpečenstvo, ktoré hrozí  nášmu mladému štátu

a nášmu  starému  národu,  cítiac  sa  takrečeno povolaný do

služby, aby som z tohto postu  bojoval za  pracovitý ľud, za

jeho práva. Chcem hájiť jeho majetok, chcem hájiť plody jeho

práce, tak ako to koniec  koncov prikazuje aj Ústava Sloven-

skej republiky, tak ako to  káže aj Desatoro Božích prikáza-

ní.

 

     Ak sa nechceme nechávať  trvale okrádať, ak nám nestačí

obhryzená kosť, hoci nám patrí celé stehno, musíme sa snažiť

napraviť stav, musíme bojovať  za ochranu ľudí práce. Nielen

za robotníkov, ale aj  za poľnohospodárov, pracujúcu inteli-

genciu,  za úradníkov,  učiteľov, lekárov,  vojakov, za živ-

nostníkov, ba i za  podnikateľov, ktorých prácou je zabezpe-

čovanie práce pre iných.

 

     Postav dom, zasaď strom,  sploď syna! Tak hovorili naši

predkovia. Je to ďalšia  múdrosť potvrdená vekmi. Žijeme ďa-

lej v našich  deťoch. Kto  chce mať  budúcnosť,  musí  hájiť

v prvom rade  záujmy budúcich generácií. Tak  ako každý živý

tvor  žije a bojuje za  svoje  potomstvo,  tak to musí robiť

i človek.

 

     Aby sme mali budúcnosť, musíme poznať,  čo pre to treba

robiť, musíme poznať všetky zákony prírody, tie zákony, kto-

ré sú nemeniteľné, neporušiteľné, neobchoditeľné.

 

     Najväčšia sila človeka je v jeho vedomostiach. Ak chce-

me prežiť,  nezostáva nám nič iné,  ako ísť cestou poznania,

cestou pravdy. Musíme podporovať slobodu šírenia informácií,

hájiť ich  dostupnosť každému, musíme  podporovať nástup in-

formačnej doby, ktorá nám  umožní rozšíriť naše vedomosti do

takej miery, že odhalíme podstatu sveta.

 

     Bránenie nástupu novej  informačnej éry, napríklad zda-

ňovaním  informačných médií,  možno považovať  za hyenizmus,

barbarstvo a  pohanstvo najhrubšieho zrna.  Ľudstvo vďačí za

svoj pokrok len a len stále sa rozširujúcej množine informá-

cií. Keď  prídeme na jej hranice,  prídeme k Bohu. To  je tá

pravá cesta k nemu. Nedostaneme  sa k nemu cestou boja proti

inak  zmýšľajúcim či  inak vyzerajúcim.  Nedostaneme sa  tam

cestou boja  proti ľuďom hovoriacim inakšou  rečou či s inou

farbou kože, ani bojom proti sexu, bez ktorého  by tu koniec

koncov nik z nás nebol.

 

     Dostaneme sa  tam cestou boja  za právo ľudí  pracovať,

vzdelávať sa, za právo  prinášať plody práce svojim nasledu-

júcim pokoleniam. Lebo budúcnosť  nás zhodnotí len podľa to-

ho,  čo sme  urobili pre  ďalšie generácie.  Kto si užíva na

úkor budúcich generácií, ten sám žiadnu budúcnosť nemá.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení občania,

 

     ďakujem pánu poslancovi Kočnárovi, predsedovi Zjednote-

nej strany  práce, že ma navrhol  na funkciu prezidenta Slo-

venskej republiky a umožnil mi  tak predniesť vám pár týchto

viet.

 

     A vopred ďakujem tým, ktorí  mi dáte svoj hlas. Bude to

nepochybne hlas pre budúcnosť Slovenska.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu kandidátovi Fogašovi za jeho prejav.

 

     Páni poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu.

 

     Do rozpravy som dostal prihlášku  za klub SDĽ a vystúpi

pán poslanec Fogaš.

 

     Prosím pána poslanca Fogaša.

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ctené dámy,

     vážení páni,

     vážení  hostia,

     vážení kandidáti na prezidenta,

 

     s mimoriadnym  potešením som prijal  možnosť prehovoriť

pri  tejto slávnostnej  príležitosti pred  Národnou radou za

klub  poslancov  Strany  demokratickej  ľavice. Nebýva totiž

často,  že sa  volí prezident.  Vždy iba  raz za  päť rokov,

a môže to byť aj opakovane. O to väčšia je však zodpovednosť

všetkých, ktorí majú príležitosť sa na tomto akte zúčastniť,

zodpovednosť za budúcnosť. Je  to súčasne príležitosť zamys-

lieť sa nad  tým, aký má byť vzťah  štátu a dnešných premien

spoločnosti.  Ide o formovanie  stáročného  vzťahu závislého

vždy od toho, kto, aká sila udáva tón doby, závislého od to-

ho, v akom období sa tento vzťah formoval, aké úlohy sa štá-

tu pripisovali.

 

     Je teda čas  zamyslieť sa nad tým, čo  od štátu v tejto

chvíli očakávame,  aké má plniť  funkcie. Treba si  uvedomiť

i pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, že sme v období

najväčšieho  pohybu hraníc  na starom  kontinente od  druhej

svetovej vojny, sme v období najväčšieho pohybu vlastníckych

vzťahov, ale aj v období najväčších zmien v právnych poriad-

koch. V každom  prípade  štát, o ktorého  podobu  sa v tejto

krajine  usilujeme, nesmie  byť zbavený  hodnôt. Prosím  vás

v koalícii, nezbavujte ho hodnôt,  ale práve naopak, v tomto

období musí byť  spojený s hodnotami. Štát totiž  už tým, že

sa ustanovil,  sa stal pre nás  všetkých hodnotou. Jeho cenu

neslobodno znižovať nezodpovednými  postupmi. Zápas o takýto

štát si však žiada  rešpektovať súčasné princípy vývoja spo-

ločnosti založené na demokracii, pluralitnom politickom sys-

téme a solidarite.

 

     Demokracia nie je iba smerovanie. Demokratický, slobod-

ný, sociálne  založený a právny  štát je sám cieľom s vlast-

nou hodnotou. Je záväznou konkretizáciou toho, čo sledujeme,

a tým  aj  základnou  požiadavkou  spoločnosti dôstojnej pre

človeka. Aj  pre nás v zmenených  podmienkach je dôležité sa

obzrieť  za seba  na víťazstvo  aj porážky.  Zrejme sa totiž

zhodneme v tom,  že demokracia  nie je  nikdy  dokonalá, ale

i v tom, že  demokracia si  kladie za  cieľ  zabezpečiť, aby

stále  väčší  počet  ľudí v krajine  participoval  na svojej

vlastnej  histórii, aby  vplýval na  jej chod.  Ak súhlasíme

s tým,  že demokracia  nie je  niečo perfektné,  iste budeme

súhlasiť aj s tým, že nikto nič lepšie zatiaľ nevymyslel.

 

     Povedzme si otvorene, že  je to politika, ktorá nevedie

k tvorbe perfektných čistých riešení, ale súčasne odstraňuje

to najhoršie,  čo má  hľadať, a má hľadať  najprijateľnejšie

riešenie. V tejto vete je zakódovaná  aj povinnosť  politiky

hľadať v zložitých situáciách riešenie s čo najširšou podpo-

rou. O to sa v tejto chvíli Strana demokratickej ľavice usi-

luje. Politika sily rúk v parlamente na úkor sily rozumu mu-

sí ustúpiť. Túto myšlienku si  treba osvojiť a uplatňovať ju

práve v čase  historických  zmien.  Demokracia je  totiž ako

zdravie a jej hodnoty objavujeme až vtedy, keď ju strácame.

 

     Môj úvod  by nemal byť krátky,  pretože náš kandidát má

za sebou dlhú cestu práce. Bola to plodná cesta. Narodili sa

nej  deti, ktoré  sú skvostom  slovenskej nátury, slovenskej

literatúry. Rozsah tejto práce je uvedený v životopise a bu-

de o ňom  hovoriť i môj kolega  Peter  Weiss. Hovorí sa,  že

kultúra  je duša  demokracie. Pán  Ladislav Ballek  je dušou

tejto  duše. Obraciam  sa preto  na vás  so žiadosťou o jeho

podporu pri  hlasovaní do funkcie hlavy  štátu. Strana demo-

kratickej  ľavice  na  rozdiel  od  iných  predkladá ústavný

spôsob riešenia rébusu voľby hlavy štátu.

 

 

     Rešpektujeme  ústavu a zákon a z tejto  cesty nezídeme.

Teda ústava  nám káže predložiť kandidáta.  Robíme tak už po

druhýkrát a v obidvoch  prípadoch predkladáme skvelých synov

slovenského národa. Po druhé,  etika politiky nám káže pred-

ložiť kandidáta. Obnovu politickej  etiky  si totiž vyžaduje

doba,  ktorú ovládol  individualizmus a vláda  peňazí. Štátu

treba vrátiť jeho základnú funkciu. On má totiž slúžiť ľudu.

Ústavná  zodpovednosť  káže  predložiť  kandidáta,  lebo ide

o zodpovednosť  za  štát, o zodpovednosť  za to,  či  dávame

správu našim susedom, že si vieme  vládnuť a že štát je pev-

ný. Nakoniec  to káže i skutočnosť,  že Strana demokratickej

ľavice má vo svojich radoch  skutočne skvelých ľudí a nechce

ich pred občanmi tohto štátu skrývať. Ladislav Ballek takým-

to skvelým  človekom je. Má  za sebou kus  statočného života

a slušnú politickú skúsenosť.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     sú  aj iné  riešenia. Ponúka  sa zmena  ústavy a priama

voľba  prezidenta. Strana  demokratickej ľavice  urobila dva

pokusy, aby sme umožnili aj priechodnosť tejto cesty, súc si

vedomí zodpovednosti  pred  históriou i súčasnosťou. Ústavný

zákon sa  však v komplexnom  spracovaní v Národnej rade Slo-

venskej republiky neschválil napriek tomu, že ste ho všetci,

koaliční i opoziční, chválili.

 

     Ponúka sa i ďalšie riešenie - nové referendum s jedinou

otázkou. S otázkou, či chceme  voliť prezidenta  priamo.  To

všetko je však v tejto chvíli budúcnosť. Zodpovedný štátnik,

zodpovední ústavní činitelia musia riešiť problémy súčasnos-

ti a verím,  že aj vy, aspoň  väčšina z vás, ste zodpovední.

Vlastné chyby priznaj rýchlo a iných kritizuj pomaly. V tej-

to chvíli nie je čas zrelý  na to, aby sme vznášali vzájomne

kritiku.

 

     Chcem vás preto v závere v mene klubu  poslancov Strany

demokratickej ľavice vyzvať: Buďte  zodpovední a zvoľte pána

Ladislava Balleka  za prezidenta. Bude to  dobré pre Sloven-

sko, bude to dobrá správa pre svet okolo nás.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ľubomírovi Fogašovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, za kluby nemám viac ni-

koho písomne prihláseného. Z poslancov sa prihlásili do roz-

pravy  pán poslanec  Peter Weiss,  poslanec Ivan  Šimko, pán

poslanec František Mikloško a pani poslankyňa Rusnáková.

 

     Prosím pána poslanca Weissa o vystúpenie.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     kolegyne a kolegovia,

 

     postavme si spoločne otázku,  prečo vlastne chceme zvo-

liť  prezidenta.  Kvôli  prestíži  jednej,  druhej či tretej

strany? Kvôli pocitu víťazstva jednej strany nad druhou? Bol

by to veru  zlý motív, bol by to zlý  kandidát, ak by sme sa

riadili týmto  princípom. Zlý preto, lebo  by opäť narysoval

deliacu čiaru.  Deliacej čiary v nás  a medzi nami navzájom,

tej vždy niekoho zraňujúcej deliacej čiary sa nezbavíme, kým

budeme  sledovať iba  vlastný prospech.  Dohoda však, myslím

si, je možná, ak ju postavíme na hodnote, ktorá nás všetkých

pozdvihne, obohatí, a to bez ohľadu  na našu  politickú prí-

slušnosť. Tou hodnotou by mal byť  čin. A činom by mohol byť

akt voľby  osobnosti, ktorá nás vo  svete zviditeľní tak, že

budeme všetci pociťovať  hrdosť - my, naše deti, rodiny, su-

sedia, priatelia i politickí  súperi,  my občania Slovenskej

republiky, ktorú nazývame vlasťou.

 

     Ak sme v prvom kole voľby siahli po akademikovi Hraško-

vi, neťahali  sme  meno z klobúka. Za akademikom  Hraškom je

celoživotná práca, ktorú možno priam  ohmatať. Ak sme sa pre

toto kolo rozhodli navrhnúť  vám, vážení zástupcovia občanov

Slovenskej republiky, spisovateľa  Ladislava Balleka, tak je

to preto,  že za ním je  opäť práca, nespochybniteľná práca.

V sedemdesiatych rokoch priam  zažiarili epické diela Ladis-

lava Balleka, bol to on, kto odrazu ukázal povedzme na Brit-

ských ostrovoch, rovnako  ako v Nemecku či Rusku, že tu žije

národ - povedané slovami  už dnes  iného klasika. Prečítajte

si ešte raz Púť červenú ako ľalia, Útek na zelenú lúku, Juž-

nú poštu, prečítajte si osobitne  Pomocníka, Agáty a dáte mi

za pravdu,  že nenadsadzujem. Možno  nie sme veľkí  rozlohou

územia a počtom obyvateľov, ale môžeme čosi znamenať, ak má-

me majstra, ktorý tak narába s jazykom. Majstra, ktorý ladne

a elegantne sa  môže postaviť vedľa  takého tvorcu, akým  je

nositeľ Nobelovej ceny za literatúru William Faulkner.

 

     Faulkner  objavil  pre  čitateľov  juh Spojených štátov

amerických. Ballek, jeden z najľudovejších našich spisovate-

ľov v tomto  storočí, objavil  pre  čitateľov  juh Slovenska

a urobil z neho pevnú  súčasť nášho kultúrneho povedomia. Aj

preto je  človekom, ktorý môže  slovenskú spoločnosť spájať,

a nie rozdeľovať. Ballek sám  je v slovenskej krajine široko

rozkročený. Rád  rozpráva o svojej múdrej  babičke zo Spiša,

rovnako rád  rozpráva o svojom  otcovi, ktorý strážil  južnú

hranicu, a nemenej rád  hovorí o mestách, ktoré nás napájajú

na krvný obeh Európy. Hovorí sa,  že človek je štýl. A ak na

čele krajiny stojí človek so  štýlom, má štýl aj celá kraji-

na. Videli sme nedávno  opojné víťazstvo českých športovcov,

videli  sme celonárodnú  hrdosť. Odrazu  sa o malej  krajine

vie, odrazu sa o nej hovorí obdivne, s rešpektom. Inšpirujme

sa, kolegyne a kolegovia, týmto postojom. Prezidentské voľby

nie  sú prekážkovým  behom. Nemali  by byť  otázkou prestíže

jednotlivých  politických  subjektov,  ale  otázkou prestíže

kandidáta na prezidenta.

 

     Voľba prvého  muža krajiny je azda  najviac zo všetkého

otázkou  dôvery,  sebadôvery.  Dôvery,  že skutočná osobnosť

nikdy neklesne pod svoju  úroveň. Dôvery, že ušľachtilosť je

zaväzujúca. Dôvery,  že voľba ušľachtilej  osobnosti, ktorej

rozmer určila tvorivá práca, je tým najlepším, čo pre kraji-

nu môžeme urobiť. Dôvery, že na čele krajiny bude človek nie

pyšný, ale hrdý, že jeho  sebavedomie pramení iba v jeho či-

noch, v jeho tvrdej práci a v jej výsledkoch.

 

     Spisovateľ Ladislav Ballek takýmto  človekom je. Ak do-

kážeme veriť sebe, dokážeme  veriť aj inej osobnosti. Naopak

človek, ktorý si neverí,  je podozrievavý, pripisuje druhému

zlý úmysel a je v nezávideniahodnom neustálom útočnom posta-

vení, zo všetkých strán čaká iba úder. Z obáv, aby ho nejaký

úder nezasiahol, sám útočí. Pokoj, vyrovnanosť, veľkorysosť,

pripravenosť  počúvať, to  je to,  čo v tej chvíli  skutočne

potrebujeme. Najmä preto, aby sme v prípadnom vlastnom hluku

neprepočuli šumy, ktoré sa  prelievajú ponad naše hlavy, aby

sme neboli  zaskočení v nadchádzajúcom tisícročí,  že sme sa

stali ničotnými vtedy, keď sa svet  otváral a my sme sa klb-

čili na vlastnom piesočku.

 

     Strana demokratickej ľavice  sa vám, vážení zástupcovia

všetkých občanov  Slovenskej republiky, chce  prihovoriť nie

útočne a nie pyšne. Na  post hlavy štátu  sme vybrali  posla

humanity, ktorej sa  nikdy nespreneveruje. Človeka premýšľa-

vého, no  jednoznačného v presvedčení,  že ľudskú dôstojnosť

neslobodno nikdy ponížiť. Vie súperiť, ale nevie byť nepria-

teľský. Vie zápalisto  obhajovať svoje názory,  ale nikdy sa

nezníži k potupovaniu  názorov  iných.  Vie počúvať a rád je

vypočutý. Vždy mu bol cudzí  extrémny postoj a krajné rieše-

nia. Ak  sa, kolegyne a kolegovia,  slobodne rozhodnete pri-

spieť k dobrému menu  našej  vlasti a odovzdáte  Ladislavovi

Ballekovi svoj hlas, ozvena sa nám všetkým stonásobne vráti.

Dobrá ozvena, verte si a verme si navzájom.

 

     Vieme  počítať a vieme, podporu  koľkých  poslancov  už

v tejto chvíli má  náš kandidát. Ak by sme  neverili vo vašu

dobrú  vôľu vyriešiť  problém hlavy  štátu, nevystavovali by

sme Ladislava  Balleka psychickému tlaku,  ktorým nepochybne

tieto voľby sú.

 

     Domnievame sa, že ak nie všetci, tak väčšina z vás, vá-

žené kolegyne a kolegovia, cíti vlastenecky. Nie ornamentál-

ne,  ale hlboko a odvážne  vlastenecky. Ak  chceme  postaviť

pevnú  stavbu štátu,  treba zasadiť  najprv pevné osobnostné

piliere. Také,  ktoré unesú ťarchu našich  malých i veľkých,

domácich i zahraničných  bremien. Aby  sme  mohli  dôverovať

štátu,  musíme mať  dôveryhodných predstaviteľov, dôveryhod-

ných tak vo vlastnom, ako aj v susednom chotári.

 

     Sme presvedčení, že  voľba prezidenta Slovenskej repub-

liky nie je iba technický problém, teda koľko hlasov má kto-

rá politická strana. Sme presvedčení, že voľba prezidenta je

problém osobnostný a my sa  prihovárame, aby sme ho spoločne

vyriešili na  zodpovedajúcej  úrovni. V tejto chvíli by  sme

mali myslieť možno ani nie tak na seba, ale na naše deti. Ak

vyzdvihneme  spomedzi  nás  na  prezidentský prestol jedného

z najlepších, nikoho, vážené  dámy, vážení páni, neponížime,

a nikto nebude víťazom. Víťazom bude naša vlasť.

 

     Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Weissovi.

 

     V rozprave  chce ďalej vystúpiť  pán poslanec Šimko  za

KDH.

 

     Predtým pani poslankyňa  Zelenayová s faktickou poznám-

kou.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Veľmi  pozorne som  si vypočula  príhovor pána  Weissa,

ktorý nám odporúčal, čo všetko  si máme od pána Balleka pre-

čítať.  Mňa by  však  bolo  viac zaujímalo,  prečo nepovedal

o tom,  aký má  pán Ballek  podiel na  normalizácii vo Zväze

slovenských spisovateľov po roku 1968, čo mu  vynieslo dobré

miesto  na ministerstve  kultúry. V jeho  životopise  som sa

o tom nič nedozvedela.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážení kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky,

     dámy a páni,

     drahí spoluobčania,

 

     deň, keď  sa volí hlava  štátu, by mal  byť slávnosťou.

Prezidentské voľby  sa stávajú stredobodom  pozornosti ľudí,

tlačových  agentúr i politikov, nech  sa  dejú  kdekoľvek na

svete. Je to prirodzené, veď  hlava štátu nie je iba ústavný

činiteľ, je to osoba, ktorá  sa v najbližšom volebnom období

stane symbolom krajiny, na čele  ktorej stojí. Preto pri jej

výbere  treba hľadieť  na  oveľa  širšie súvislosti,  než sú

čiastkové záujmy politických strán.

 

     Naša ústava zaviedla  voľbu prezidenta republiky parla-

mentom. Je to ústavné dedičstvo ešte z prvej Československej

republiky. Oveľa  mladšieho dáta je  ustanovenie o potrebnom

počte hlasov, ktoré sú nevyhnutné na zvolenie hlavy štátu.

 

     To, že nestačí jednoduchá väčšina ani pre druhé či aké-

koľvek ďalšie  kolo, ale na zvolenie  prezidenta sa vyžaduje

kvalifikovaná trojpätinová väčšina, zaviedla do našej ústav-

nej tradície  až ústava komunistického  štátu. Stalo sa  tak

v politickom režime,  ktorý prijímal rozhodnutia  mimo rámca

ústavných orgánov.  Ústavné orgány tieto  rozhodnutia už len

poslušne vykonávali. Preto vtedy nebolo problém zvoliť hlavu

štátu.

 

     V demokratických podmienkach je  však takáto úprava vy-

ložene  nevhodná. Počty sú neúprosné a každému musí byť jas-

né, že v súčasnosti bez HZDS  sa nedá hlava štátu zvoliť. Po

skončení funkčného obdobia prezidenta Kováča vláda demoštra-

tívne vtrhla do Grassalkowichovho paláca a môže pohodlne ča-

kať, buď nám zvolíte nášho človeka, alebo budeme mať všetko,

kým  si to  nerozmyslíte. Takto  nás bude  vydierať  hoci aj

niekoľko mesiacov. Je však  jasné, že krajina potrebuje pre-

zidenta, a je jasné, že  na jeho  zvolenie  nestačí vôľa iba

jednej strany.

 

     Veď takto, ako sme to dopracovali dnes, môže nastať si-

tuácia, z ktorej ústava  nepozná východisko. Kým nebude pre-

zidenta, vláda nebude mať komu podať demisiu, nebude tu, kto

by ju odvolal,  nemá kto vymenovať  novú. A netýka sa to iba

celej vlády, ale každého  jednotlivého jej člena - ministra.

Ak by  po voľbách nebolo možné  zostaviť vládu, nebude možné

parlament rozpustiť. Ba v tejto chvíli nikto nevie, či záko-

ny schválené Národnou radou, na ktorých nebude podpis prezi-

denta, budú vôbec platiť.

 

     Právnici o tom usilovne diskutujú, ako obvykle, majú na

to rozličné  názory, s konečnou  platnosťou o tom  však môže

rozhodnúť iba  Ústavný súd. Viete si,  pani poslankyne, páni

poslanci, predstaviť,  čo sa stane,  ak rozhodne, že  zákony

bez  podpisu prezidenta  sú  neplatné?  V takom  prípade sme

skončili so zákonodarnou činnosťou.

 

     Toto  všetko  je  nesmierne  vážna  situácia. Preto som

pripravený  hlasovať  i  za  kandidáta,  ktorého ponúkne iná

strana než moja vlastná.  Pána Balleka považujem za slušného

a rozvážneho  človeka a nevidím  dôvod,  aby som  mu v tejto

chvíli, keď  naša vlasť potrebuje hlavu  štátu, odoprel svoj

hlas.

 

     Hnutie,  ktoré má  obrazne povedané  nohu medzi dverami

a môže blokovať každého kandidáta, teda HZDS, však dáva jas-

ne najavo, že nepodporí nikoho iného než svojho predsedu. Je

to  jasné, vy  máte čas.  Prežívate eufóriu,  že teraz  máte

všetko. A navyše vaša vláda je neodvolateľná. Moc vašej vlá-

dy sa  vymkla spod normálnej  demokratickej kontroly. Môžete

si dávať vzájomne amnestie,  tešiť sa z nenormálnej ústavnej

situácie. Nič  vás nenúti voliť v prospech  kohokoľvek. Toto

stranícke  sebectvo je  však nebezpečné.  Pravidlo, v ktorom

nejestvuje mechanizmus, čo zaručí, že rozhodnutie sa prijme,

môže krajinu  doviesť do katastrofy.  Spomeňme si na  Poľský

sejm v minulosti. Mali tam  zdanlivo  veľmi peknú  normu. Ak

chceli prijať dôležité rozhodnutie,  museli sa všetci dohod-

núť. Nikto  nesmel byť proti.  Výsledkom však nebola  väčšia

ochota k dohode, Poľsko v tom  čase nebolo  schopné prijímať

včas a dôsledne rozhodnutia,  ktoré boli pre krajinu životne

dôležité, a prakticky na 200 rokov zmizlo z mapy Európy.

 

 

     Preto  sme, milí  priatelia,  prišli s lepším  návrhom.

Tam, kde  sa strany nedokážu dohodnúť,  prenechajme to obča-

nom. Veď  je to dnes  celkový trend. Takáto  čisto stranícka

voľba prezidenta parlamentom sa dnes  vykonáva už iba v šty-

roch štátoch nášho kontinentu. Všade  inde, pokiaľ ide o re-

publiky, volí hlavu štátu  širšie volebné zhromaždenie alebo

si ho volia priamo občania. Vari sme my na Slovensku horší?

 

     Trikrát sme navrhli priamu voľbu prijať ako ústavný zá-

kon tu v Národnej rade. Neprešla. Tak sme túto  otázku polo-

žili občanom. Pol milióna ľudí požiadalo o to, aby prezident

vyhlásil  referendum.  A stalo  sa.  Minister  vnútra Gustáv

Krajči svojím protiprávnym  konaním a postupom znemožnil ob-

čanom toto  právo si vykonať. Predvčerom  mu dal jeho kolega

- premiér, čo by  zastupujúci  prezident,  amnestiu. Ústavný

súd v dvoch  svojich  rozhodnutiach - z mája minulého roku a

z februára tohto roku ujasnil všetky sporné otázky, ktoré sa

v súvislosti s referendom vyskytli. Hlavne tú, že sa vykonať

malo a že právo občanov sa na ňom zúčastniť protiprávnym ko-

naním ministerstva vnútra nezaniklo. Preto bolo iba logické,

že ústavný orgán, ktorý referendum vyhlásil, teda prezident,

bol povinný vytvoriť občanom možnosť, aby si svoje právo vy-

konať mohli.  Preto prezident 20. februára  tohto roku určil

nový termín vyhláseného referenda.

 

     Vláda ako prvú vec po  tom, čo prebrala časť prezident-

ských právomocí, toto rozhodnutie hlavy štátu zrušila. Znova

zabránila hlasu občanov a obrátila sa proti svojmu ľudu.

 

     Boli by sme radi, keby  sme tu boli schopní zvoliť pre-

zidenta. A ako som už povedal, sme pripravení prekročiť prah

vlastných strán. Samozrejme, pre  takého kandidáta, ktorý je

prijateľný. Nie pre kohokoľvek. A tu sa ukazuje jasne, nejde

to. HZDS je pripravené blokovať parlament a tento stav done-

konečna predlžovať.

 

 

     Preto je potrebné sústrediť  sa opäť na myšlienku pria-

mej voľby  prezidenta. Znova sa obraciame  na občanov: Buďte

vy  arbitrami v tejto  krajine. Povedzte  politikom  jasne a

jednoznačne: Všetka moc pochádza od občana a parlament, vlá-

da, súdy, prokurátori i prezident, skrátka všetci ho dostali

od občanov len na čas a na to, aby slúžili svojím spoluobča-

nom, nie nad nimi  panovali. Táto krajina nepatrí hŕstke na-

dutých straníckych či štátnych funkcionárov, ktorí arogantne

a vo  vedomí svojej  beztrestnosti robia,  čo sa  im zapáči.

Patrí všetkým  bez ohľadu na  politické názory, minulosť  či

dnešnú príslušnosť k tej či onej  politickej  partaji. Každý

občan v tejto  krajine má  prirodzené  právo spolurozhodovať

o tom, kto bude stáť na čele štátu. O tom bude nová petícia,

ktorú  štartujeme.  Bude  to  najmohutnejšia podpisová akcia

v dejinách Slovenska. Už ona sama sa stane neformálnym ľudo-

vým hlasovaním. Bude to odpoveď  na neochotu tých, čo nechcú

počúvať  vôľu ľudí,  ale i odpoveď  tým,  čo nechcú, aby bol

v parlamente  zvolený prezident,  pretože jeho  právomoci už

majú. A bude to jasná odpoveď.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy  prihlásený pán poslanec Mikloško,

medzitým s faktickou poznámkou pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     milí priatelia,

 

     chcel  by som  upozorniť pána  poslanca Šimka,  že keby

uskutočnil naozaj  slušný sémantický rozbor  svojho prejavu,

tak v ňom bola veľká  dávka arogancie, veľká dávka nadutosti

a jediné, čo vystúpeniu nemožno vytknúť, je hádam skromnosť,

pretože tá v tom nebola. Priatelia, vy sa práve pokúšate zú-

falo a trvale otráviť situáciu pri voľbe prezidenta, a to je

celkom ináč prirodzené, veď vy  ste tento štát nechceli, sa-

mozrejme, že  ste nechceli ani  jeho inštitúcie: To  znamená

v takomto zmysle slova práve vy sústavne vytvárate situáciu,

v ktorej by  ste chceli tento štát  diskvalifikovať z každej

stránky, aj tým nekonečným opakovaním volieb. Som presvedče-

ný, že sa nám podarí zvoliť prezidenta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     človek by  nemal zneužívať tribúnu  tohto parlamentu na

šírenie ďalších  klamstiev o svojej politickej činnosti, ako

to robí pán poslanec Šimko.

 

     Pán poslanec Šimko, síce ste predložili návrh ústavného

zákona o priamej voľbe  prezidenta do  parlamentu, ale nepo-

kladali ste ani za potrebné, aby  ste sa v komisii, ktorá ho

mala posúdiť a zhodnúť sa  na potrebe  jeho  schválenia, zú-

častnili. Jednoducho  ste si tam  posielali právneho experta

Valka, a tu tvrdíte občanom tohto štátu, akú vôľu ste v par-

lamente vyvíjali na to, aby ste tento zákon presadili.

 

 

     Ďalej,  priložili  ste k petičným  hárkom  iný  ústavný

zákon a tvrdili ste im  tiež jedno veľké klamstvo, že ústava

sa dá  meniť referendom, čo nie  je pravda, a povedal  to aj

Ústavný súd  občanom tohto štátu.  Takže to je  ďalšie klam-

stvo, o ktorom hovoríte. No a potom nazbierajte ešte raz tie

podpisy a možno, že nakoniec skončíte,  ako skončil  Savona-

rola. Aj on  chodil s pochodňou, a nakoniec  ho tá  pochodeň

zhltla.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Je skutočne trápne počúvať pána Šimka, človeka - hrdinu

mílovských dohôd. Keď vyjdú  materiály o pánu Šimkovi, o tam

stojacom  pánu  Mikloškovi  a  pánu  Čarnogurskom, požiadate

o azyl  možno vo Veľkej  Británii, kde ste včera propagovali

vy dvaja s pánom Dzurindom tieto  veci. To, čo robíte s opa-

kovaním referenda, je podlý čin  voči Slovensku, ktorý ho má

diskreditovať. A to je to, čo povedal pán podpredseda Húska,

nezáležalo vám na tomto štáte, a robíte  všetko, aby neexis-

toval. Pretože, ak sa  odmietne referendum, samozrejme, Slo-

vensko bude zlé. Keby referendum bolo 19. apríla, ako ste si

vysnívali, viete veľmi dobre, že po posledných výrokoch  vý-

znamných  predstaviteľov amerického  štátu, významných pred-

staviteľov NATO, Slovensko nemá šancu sa teraz dostať, navy-

še NATO sa bude  rozširovať až v máji 1999, a dopredu viete,

že odpoveď by bola väčšinovo  nie. A potom by ste argumento-

vali zase tým, že Slovensko nechce  vstúpiť do NATO, a my do

NATO vstúpiť  chceme, to tu  musím zdôrazniť, pretože  to je

objektívna  historická,  politická a vojenská  nevyhnutnosť.

Takže robíte zákernú hru, hráte sa na občiansku mobilizáciu,

občiansku neposlušnosť a neviem, prečo v súvislosti s voľbou

prezidenta ste tu zaplietli ozaj záškodnícke a strašné veci.

 

     Pán Šimko, veď vy ste u mňa ako na dlani, mám prečítanú

vašu celú aktivitu pred rokom 1993, a nebude  vám do ironic-

kého smiechu, ako  je vám teraz, keď sa  dostane táto vec do

tlače, a verím, že keď sa  dostane a že sa  slovenský  národ

o vás, o strašných  veciach,  zradách  pána  Mikloška a pána

Čarnogurského dozvie,  bude to  celkom ináč v slovenskej ve-

rejnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     voľba prezidenta Slovenskej  republiky je skutočne uda-

losťou, ktorá  sa spravidla uskutočňuje za  päť rokov. Má to

byť sviatok spoločnosti, má to byť deň, keď by sme sa nemali

najmä na pôde parlamentu okrem toho, aby sme hodnotili prácu

kandidátov a snažili  sa  ich  pochopiť, vybíjať  vo svojich

straníckych a politických  problémoch. Prosím  vás, nechajme

na  tejto  schôdzi  priestor  na  hodnotenie kandidátov, ich

programov a ich vystúpení. Nehádajme sa  pred  ostatnými po-

slancami či  už na úrovni krajov,  okresov miest a nehádajme

sa najmä  pred občanmi Slovenskej  republiky, oni to  všetko

počujú, a som presvedčený, že nám to vo voľbách všetkým pri-

pomenú. Prosím,  venujme sa hodnoteniu  kandidátov na prezi-

denta.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Čarnogurský, môžete reagovať len na vystú-

penie pána poslanca Šimka.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,  áno, voľba prezidenta  republiky by mala

byť sviatkom a mohla by  byť sviatkom aj v tomto parlamente,

keby zasadnutie parlamentu naozaj smerovalo k tomu, aby pre-

zident bol zvolený, ale keď jedno politické zoskupenie, pre-

dovšetkým HZDS, blokuje zvolenie  prezidenta  republiky, sa-

mozrejme,  potom ťažko  môže byť  voľba prezidenta republiky

sviatkom. A tým viacej, ak  to blokuje  preto,  aby predseda

vlády  mohol udeliť  amnestiu  kriminálnikom a kryť  takýmto

spôsobom možnože aj svoje vlastné zločiny. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ani jednu politickú  stranu nevynímam zo

zodpovednosti za to, či prezident je, alebo nie je zvolený.

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán poslanec Šimko,

 

     spisovateľa  Ladislava Balleka si nepochybne všetci vá-

žime ako dobrého a popredného spisovateľa. Je však všeobecne

známa jeho čechoslovakistická orientácia (ruch v sále) a je-

ho negatívny postoj ku  vzniku samostatnej Slovenskej repub-

liky. Každý človek má právo na svoj názor a nikomu tento je-

ho názor neberiem, ba dokonca ho za to ani neodsudzujem. Ale

práve  preto ma  veľmi prekvapuje,  že pán spisovateľ Ballek

prijal kandidatúru na prezidenta  práve tejto Slovenskej re-

publiky, ktorú vlastne nikdy nechcel. Preto sa pýtam, ako ju

potom chce  vlastne chrániť a bojovať  za jej najvlastnejšie

záujmy.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pána poslanca Mikloška o vystúpenie.

 

     Pán poslanec Ftáčnik - ešte faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     budem stručný,  ospravedlňujem sa, chcem  reagovať ešte

na kolegu Šimka a upraviť jeho nevedomosť o kandidátovi pánu

poslancovi Ballekovi, ale adresujem  to nepriamo aj pani po-

slankyni Lazarovej.

 

     Vážená pani poslankyňa alebo  vážený pán poslanec, iste

ste si  možno neuvedomili, že pán  kandidát Ballek bol vtedy

poslancom Slovenskej  národnej rady a hlasoval za Deklaráciu

o zvrchovanosti Slovenskej republiky aj za Ústavu Slovenskej

republiky. Prosím,  keby ste to láskavo  zobrali na vedomie.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     "Ak sa stanem prezidentom Slovenskej republiky, na Bra-

tislavskom hrade  by mohlo byť  kasíno, ktoré bude  prinášať

peniaze, v  bývalých koniarňach Márie  Terézie budú pivárne,

aj v Grassalkovichovom paláci  sa bude čapovať slovenské pi-

vo." Nový čas 25. 2. 1998, strana 13.

 

     Toto sú plány kandidáta na slovenského prezidenta a to-

to je poloha, do ktorej sa dostalo chápanie postu prezidenta

republiky dnes 5. marca 1998.  Bolo by nesprávne si myslieť,

že k tomuto chápaniu úradu prezidenta nás doviedol len nezá-

vislý poslanec, jeho strana a jeho kandidát.

 

     Pamätáme si všetci, ako  sme slávili príchod prezidenta

Slovenskej republiky na Bratislavský  hrad vo februári 1993.

Tu  neďaleko  v reprezentačných  priestoroch  Bratislavského

hradu sme  ho boli  všetci z koalície i opozície  pozdraviť.

Potom si  spomíname na prezidentský  sľub v koncertnej sieni

Slovenskej  filharmónie, a potom sme  sa ešte zúčastnili  na

slávnostnom  akadémie v Dóme sv. Martina. Všade  som bol ako

predseda  poslaneckého  klubu KDH, a preto o tom môžem hovo-

riť.

 

     Potom sa začali veci meniť. Prezident republiky, ktoré-

ho vymenovalo  na tento post vládne  hnutie, odmietol tomuto

hnutiu vymenovať za ministra privatizácie človeka, ku ktoré-

mu nemal  dôveru. Potom ako  hlava štátu pri  správe o stave

Slovenskej republiky si dovolil mať kritické poznámky na ad-

resu premiéra a zároveň predsedu hnutia, z ktorého vyšla je-

ho kandidátka. A potom sa  to začalo. Najprv návrh na vyslo-

venie nedôvery prezidentovi tu  v parlamente, ktorý prednie-

sol poslanec  z jednej z vládnucich  strán, potom vyslovenie

nedôvery vládou  Slovenskej republiky, čo  bola, mimochodom,

komická záležitosť,  pretože vláda môže  vyslovovať nedôveru

nanajvýš štátnym  tajomníkom a vedúcim  úradom ministerstva,

a nie prezidentovi. A potom  útoky. Na  mítingoch na Pasien-

koch a takmer  pri každej  príležitosti,  škrtanie  rozpočtu

Kancelárie  prezidenta, únos  prezidentovho syna. Podotýkam,

že vláda prvé, čo 3. marca  urobila, bolo, že únoscov amnes-

tovala. Potom hodiny na  Grassalkovichovom paláci, úbohé ho-

diny,  ku ktorým  sa  premiér  na Pasienkoch  tak sebavedome

prihlásil, keď povedal, že hodiny  zostanú až do konca, budú

odpočítavať  prezidentove  dni, a nakoniec  prvé  zasadnutie

vlády Slovenskej republiky v prezidentskom paláci so všetký-

mi jej štátotvornými uzneseniami,  ktoré v tento deň prijala

a ktoré svojím štýlom možno prirovnať len k povestnej novem-

brovej noci 1994.

 

     Mimochodom, keď je reč o tom, že vláda amnestovala zma-

rené referendum, ktoré sama zmarila, možno sa zrejme domnie-

vať, že keď táto vláda na  jeseň 1998 zmarí voľby, tak záro-

veň udelí  sama sebe za to  amnestiu. Ústavne  to bude v po-

riadku, áno, bude chcieť ďalej pokojne vládnuť. Toto, čo som

tu spomenul, je stručná genéza  budovania  mienky na  prezi-

dentský úrad po 1. 1. 1993. Nemožno sa preto  diviť, že dnes

chce niekto v prezidentskom  paláci  čapovať slovenské pivo.

Aký je  rozdiel medzi čapovaním  piva v prezidentskom paláci

a medzi hodinami  blízko tohto paláca? Aký  je rozdiel medzi

kasínom na Bratislavskom hrade a únosom syna prezidenta? Aký

je rozdiel  medzi pivárňou v bývalých koniarňach Márie Teré-

zie, kde  je dnes parlamentná  knižnica, a medzi  niektorými

zákonmi a uzneseniami, ktoré  vládna koalícia v tomto parla-

mente prijíma a ku ktorým  netreba nič  študovať,  stačí len

poslúchať?

 

     Dámy a páni, v takejto atmosfére  krajiny chceme riešiť

problém  voľby  prezidenta  republiky v marci 1998.  Keď sme

niektorí poukázali v septembri 1992 na vážne  nedostatky sú-

časnej ústavy, boli sme  vyhlásení za nepriateľov Slovenska.

Dnes pán Slobodník to ešte pritvrdil, že za zradcov. Po pia-

tich rokoch nám dal čas za pravdu. Táto ústava vytvára stav,

z ktorého v tejto chvíli niet  východiska, a tento stav môže

trvať akokoľvek dlho. A je naprosto jasné, že vládnej koalí-

cii pri klesajúcich preferenciách  tento stav vyhovuje, pre-

tože je ústavne neodvolateľná.

 

     Pani  poslankyne a páni poslanci  vo vládnej  koalícii,

povýšili  ste  moc  nadovšetko.  Svojím správaním rozkladáte

tento štát, rozkladáte ho  politicky i materiálne. A rozkla-

dáte ho  aj bezpečnostne, pretože  ak vláda amnestuje  tých,

ktorí sa  zúčastnili na brutálnom  únose slovenského občana,

podotýkam,  že trestná  sadzba za  tento čin  je do 15 rokov

väzenia, tak  vnáša do bezpečnosti  občanov i tejto  krajiny

anarchiu.  Ale všetci  zabúdate na  jednu vec.  Zabúdate, že

tento štát, Slovenská republika, je aj náš štát.

 

     A sme rozhodnutí brániť tento štát, brániť ho voči roz-

krádaniu, voči únosom, voči  mareniu referend, voči vraždám.

S úľavou som  si ináč vypočul, že na vraždu  Róberta Remiáša

nebola daná amnestia. Chceme ho brániť voči zmiznutým ľuďom,

voči sledovaniu a odpočúvaniu. Vaše vyhlásenia o tom, že sme

nepriatelia tohto štátu, alebo dokonca zradcovia, nás už ne-

zaujímajú. Sme nepriatelia zlodejov a kriminálnikov, a stojí

za nami obrovské množstvo slušných občanov na Slovensku.

 

     Dámy a páni,  ako sa možno dnes vážne  tváriť pri voľbe

prezidenta  pri tomto  mikrofóne pred  obyvateľmi Slovenska?

Pred obyvateľmi Slovenska sa  možno tváriť vážne. Obyvatelia

Slovenska majú  právo žiť v slušnej  krajine. Majú právo žiť

v krajine, kde nie sú amnestovaní  tí, ktorí ich ohrozujú na

bezpečnosti i živote. Majú  právo  žiť v krajine,  kde vlády

i prezidenti  odchádzajú a prichádzajú. Ubezpečujem  vás, vo

vládnej koalícii, že sa vám nepodarí zvrátiť tento prirodze-

ný beh  demokratického  života. A nepodarí  sa vám o to viac

uchopiť všetku moc v krajine do svojich rúk, o čo sa v tých-

to chvíľach i pri dnešnej voľbe usilujete.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave  vystúpi  pani  poslankyňa  Rusnáková,

predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Áno, pán Mikloško má pravdu,  fakt, aj ja som ho videl,

ako sa zúčastňoval na  oslavách, mimochodom, druhého sloven-

ského prezidenta, nie  prvého, to  by ste mali  tiež vedieť,

pán Mikloško.  Zúčastňovali ste sa  možno preto, aby  ste si

tam vypili. Lebo počas  vašej predchádzajúcej činnosti a ani

ako predsedu Slovenskej národnej rady  sme vás vtedy ako no-

vinári nezaznamenávali, že by ste sa slovkom pričinili v zá-

pase o samostatné  Slovensko. Slovkom ste sa  ne pričinili a

neprispeli k tomu, aby nejaký slovenský prezident existoval.

Pán Mikloško,  to je vaša veľmi  smutná vizitka. Teraz veľmi

aktívne chcete hodnotiť alebo prispievať k funkcii preziden-

ta. Nechceli ste ani tento slovenský štát a ničím ste k jeho

rozvoju  neprispeli v  priebehu piatich  rokov. Vašou druhou

vizitkou je to, že ste tento  štát a túto snahu o existenciu

slovenského štátu deštruovali.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Bol by som rád, keby sa spravodajská hra, takzvaný únos

syna prezidenta republiky  už prestal definitívne pripisovať

vládnej koalícii, pretože KDH  vystúpilo s takými podrobnos-

ťami,  bezprostredne, následne  po tomto  tzv. únose,  že to

evidentne pripomína  situáciu z roku 1968, keď Tlačová agen-

túra Sovietskeho zväzu  informovala o nájdení amerických sa-

mopalov v Čechách skôr,  než ich polícia v Čechách vôbec ob-

javila.

 

     Takže nerobte z verejnosti ani z poslancov hlupákov.

 

     A čo sa týka pozície KDH, vy ste tu doteraz prezentova-

li štyri body, ku ktorým ste sa hrdo prihlásili.

 

     Prvý - obrat  v smerovaní  tohto   štátu o 180 stupňov.

Kam? Do Česko-Slovenska? Či Rakúsko-Uhorska?

 

     Druhý - východisko  vrátiť sa do  roku 1989. Pánboh za-

plať. Ktoré je to východisko? Husák, Jakeš? Alebo Čalfa, Ha-

vel?

 

     Tretí - prezentovali  ste výučbu strachu, pán Čarnogur-

ský, z tribúny na Námestí SNP, a garantovali ste tomuto štá-

tu a tomuto  národu päť  rokov nepokoja. Tak  to je skutočne

veľmi ctihodný kresťanský program, ku ktorému ste sa prihlá-

sili a za ktorý bojujete. Ale  to nie je program tohto náro-

da,  tohto štátu,  pretože ste  za tento  národ a tento štát

v živote nebojovali.

 

     A čo sa týka pána prezidenta, bývalého pána prezidenta,

zabudli ste sa  zmieniť o jeho pozoruhodnej iniciatíve zvrh-

nutia legitímnej  vlády v jeho historickom  vystúpení na jar

v roku 1994. K takému čomusi sa  neutiekol  žiaden prezident

žiadneho štátu,  žiadnej krajiny, žiadneho  národa na svete.

Takže toto nám za vzor nedávajte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     ospravedlňujem sa, že  moje vystúpenie nebude slávnost-

né, aj keď je to  slávnostná príležitosť, pretože chcem rea-

govať  na kolegu  Mikloška, ktorý  určite nebol  slávnostný.

Tiež som predsedom poslaneckého klubu  tak ako on a tiež som

bol predsedom  poslaneckého klubu, keď sme  volili za prezi-

denta Michala  Kováča.  Tiež som  bol predsedom poslaneckého

klubu pri jeho ďalších krokoch, veľmi  veľa by som o tom ve-

del rozprávať, ale na to nie je teraz priestor, a keď tu pán

kandidát  Fogaš,  kandidát  na  prezidenta  položil niektoré

príslovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja niektorých dotkol.

 

     Hovorí sa, že o mŕtvych len v dobrom. A pre mňa je tiež

pán Michal Kováč politicky mŕtvy, a preto nebudem ani komen-

tovať, a bol by som rád, keby sme ani na túto tému nehovori-

li, pretože niet už o čom. To by sme mohli hovoriť o ďalších

5 400 tisícoch občanoch Slovenskej republiky. To je, chvala-

bohu, už za nami.

 

     A tiež mi dovoľte, aby  som zareagoval na pána Mikloška

aj v súvislosti s tým, čo sa vyjadril, že jesenné voľby budú

zmarené, a všetky tieto náležitosti. Pán Mikloško, Hnutie za

demokratické Slovensko doteraz išlo  do volieb dvakrát z po-

zície opozície.  To znamená, vláda  zabezpečovala voľby, ale

nebola to vláda HZDS. Tu mi to tak  pripadá, ako  keď zlodej

kričí, chyťte zlodeja. Asi veľmi  dobre viete, čo ste vo vý-

sledkoch vo  voľbách 1994 urobili, keď  sa teraz obávate, že

nebudete zabezpečovať voľby, ale bude to zabezpečovať súčas-

ná vládna koalícia.

 

      Ďakujem.

      (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Pán Mikloško, nebudem hovoriť, na to bude iný priestor,

o tom, aké pakty ste uzatvárali s českým prezidentom Havlom,

vtedy  ešte československým,  ako pán  Čarnogurský v januári

1992 tri hodiny  pred  rokovaním  vo  federálnom  parlamente

o najstrašnejšom zákone, ktorý mal pokoriť Slovensko naveky,

konferoval v Kamzíku s pánom  Václavom  Havlom. Nebudem  ho-

voriť o Mílovách, to všetko  príde. Nebojte sa, tomu neunik-

nete, a mali by ste si  už teraz vybrať nejakú dobrú myšaciu

dierku, do ktorej sa zmestíte a kde sa budete schovávať.

 

     Ale hovorili  ste o zmarení referenda.  Znovu sa k tomu

musím vrátiť. Ak v tomto štáte kedykoľvek existovala totali-

ta, je  to totalita moci,  ktorú máte nad  opozičnou tlačou.

V celej opozičnej mediálnej politike sa nezjavila informácia

o tom,  ako sa  správal  pán  Čarnogurský v júli vo  Varšave

1997, ako podporoval protislovenskú rezolúciu Ameriky, o tom

sa nezjavila zmienka. Dobre, ktosi  si kryl svoj chrbát. Ale

nezjavila sa zmienka v opozičných médiách o tom, že politic-

ký  výbor OBSE zamietol  námietky  americkej delegácie proti

Slovensku a proti tomu  referendu,  lebo sa ukázalo,  že pre

demokratický svet je neprijateľné, aby na jednom lístku boli

dva druhy otázok. Veľmi dobre to viete. A toto sa dosiaľ za-

mlčuje. Aj  to sa dozvie slovenská  verejnosť, ako sa dozvie

o vašich zradách, a ja na tomto  slove trvám a môžete ma ža-

lovať, predložím  vám dôkazy, že  vy dvaja ste  spáchali, aj

pán Šimko, zradu na tomto národe.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem nadviazať na  argumentáciu kolegu Mikloška, ktorý

tu hovoril o tom, ako sa v tomto parlamente nedá zvoliť pre-

zident.

 

     Najväčšia  skupina poslancov  tohto cteného parlamentu,

čiže skupina  poslancov HZDS a vládna  koalícia, trestuhodne

si neplní svoju základnú povinnosť, pre ktorú dostala mandát

od svojich voličov, nemajú záujem o zvolenie prezidenta Slo-

venska. Je to hazard s demokraciou a smerovaním Slovenska.

 

     Páni, snažíte  sa tu zaviesť tento  problém do nejakých

iných obviňovaní.  Dva dni je zastupujúci  prezident na Slo-

vensku, váš predseda hnutia premiér vlády a včera urobil to,

že zakryl amnestiou zločin. Zločin únosu občana, zločin zma-

renia referenda. Najprv sa pozrite do svojich radov, a potom

rozprávajte.

 

     Trestuhodný  signál do  sveta dala  vláda a zastupujúci

pán premiér prezidenta tým,  že odvolala väčšinu slovenských

veľvyslancov. To je signál tohto zastupujúceho prezidenta do

Európy a do sveta. Skôr sa budem snažiť o to, aby sme prezi-

denta mali,  aby bol prezident zvolený  priamou voľbou a aby

sa tu zachovala demokracia, a nie diktatúra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     som zvyknutý, že na tejto pôde sa väčšinou cituje ústa-

va,  rokovací poriadok,  prípadne rôzne  paragrafy z rôznych

zákonov. Dnes sme sa pravdepodobne dočkali premiéry toho, že

sa tu citovali isté bulvárne noviny. Ja len kvôli spravodli-

vosti, aby sa nedávala príležitosť krikľúňom, ktorí takýmito

informáciami  vlastne získavajú  na popularite, pripomeniem,

že si treba prečítať z toho  istého dňa Pravdu, a tam rozho-

vor s Milanom Fogašom vyzerá úplne inak. Len kvôli korektné-

mu správaniu upozorňujem na to,  že na Slovensku existujú aj

seriózne noviny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     František Mikloško vo  svojom prejave pozabudol uviesť,

že  pán  Dušan  Slobodník si v osemdesiatych  rokoch zarábal

prekladom  z ruštiny  pamfletu  proti  Solženicynovi, v roku

1998 vychvaľoval  Miloša  Jakeša a staval sa  za  to, aby sa

udržal pri moci, v roku 1990 písal  články o tom, ako mu zá-

leží, aby  sa nerozdelilo Česko-Slovensko, ako,  kde, kto sa

snaží rozdeliť Česko-Slovensko, ale  práve on bojuje za pev-

nosť  Česko-Slovenska. Vo  Varšave minulý  rok na  zasadnutí

OBSE  mi bolo  trápne reagovať  na klamstvá  pána Slobodníka

o tom, ako nebolo zmarené  referendum, a preto som sa jedno-

ducho neozval  proti tomu, keď  tie  klamstvá v Parlamentnom

zhromaždení OBSE predniesol, pretože som nechcel pred zahra-

ničnými  poslancami, aby  Slováci medzi  sebou polemizovali,

a tak sa  stalo, že nakoniec  po prejave pána  Slobodníka si

poslanci Parlamentného zhromaždenia povedali, že vlastne ne-

vedia,  ako to  bolo s referendom  na  Slovensku, a preto sa

neprijala rezolúcia. To bolo  všetko, ale pán Slobodník, keď

sa po  druhýkrát ujme slova, bolo  by dobré, keby pripomenul

tieto svoje záslužné činy z minulosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

 

     Chcel by som sa ako predseda poslaneckého klubu SDĽ po-

ďakovať všetkým tým, ktorí  podporia nášho kandidáta. Ale aj

iné  chcem  povedať.  Faktickými  poznámkami dostávame podľa

môjho pocitu a názoru toto  rokovanie  do nedôstojnej sféry.

Som rád, že túto  nedôstojnosť nepodporujeme svojimi poznám-

kami.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Musím  vymyslieť nejakú  zložitú schému,  aby som mohol

reagovať na  pána Mikloška, a tým  aj na pána Čarnogurského,

pretože tie lži o chválení  Jakeša o mne  rozširuje pán Mik-

loško. To  sú absolútne lži. Pán  Mikloško, pán Čarnogurský,

vy ste skončili štúdium bez najmenších problémov počas komu-

nistickej éry. Vaše deti bez najmenších problémov. Mňa vylú-

čili z kádrových  dôvodov v roku 1958 z Filozofickej fakulty

Univerzity Komenského. Nikdy som Jakeša nechválil. Možno som

ho spomenul v nejakom článku, ale  vy ste  boli právnik, pán

Čarnogurský, a zastupovali  ste "komunistický" podnik, proti

obyčajným ľuďom. Vy  sa nemôžete, nikto z vás, ani tu doktor

vied, pán Mikloško, ak teda je  doktor vied, ja mu to žičím,

v matematike, ale tento človek sa nemôže, ani vy sa nemôžete

so mnou porovnávať, s mojím  osudom, lebo mňa vylúčili z fa-

kulty, a nie vás. Vy  ste doštudovali. Všetci vaši súrodenci

doštudovali. Viete, že kvôli vášmu  otcovi by to nebolo také

jednoduché. Takže nepoužívajte túto  zbraň aj na tomto poli,

pán Čarnogurský. Utrpíte jednoznačnú  porážku. To, čo ste si

vymysleli o Jakešovi, to je  lož. Ak nájdete ten článok, dám

vám milión  korún odmeny, ktoré nemám,  keď to  bude článok,

kde som vychvaľoval Miloša  Jakeša. Tak sa pokúste, zorgani-

zujte si, ak nájdete taký článok, máte milión korún.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, opätovne  vás žiadam,  aby sme skutočne

prestali  s týmito  vystúpeniami, aby  sme sa  venovali bodu

programu. Rozhodnime o voľbe kandidátov na prezidenta.

 

     Prosím, ešte pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pánu Mikloškovi by som  rád pripomenul, keby ctená opo-

zícia prestala používať pojem zmarené referendum, pretože to

je blud a lož. Referendum  možno  iniciovať dvoma  spôsobmi.

Prvým - uznesením Národnej rady, to sa  prijalo, a to prezi-

dent republiky nevyhlásil. Druhým - petíciou, tá sa uskutoč-

nila.  Ani toto  referendum prezident  republiky nevyhlásil.

To, čo vyhlásil, to sa  neprijalo ani uznesením Národnej ra-

dy,  ani  petíciou.  Tak  vyhlásil  referendum nejestvujúce,

a prezident republiky  nemá iniciačné právo  na vyhlasovanie

referenda. Tak prestaňte  zavádzať verejnosť, klamať prítom-

ných a poskytovať nezmysly  tohto  druhu pre tlač,  ktorá to

s veľkým nadšením papagájuje po vás.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

 

     vážim a ctím si vašu poznámku, aby sme hovorili k veci,

ale musím  sa vyjadriť k vystúpeniu pána  poslanca  Mikloška

z jednoduchej príčiny. Pán poslanec Mikloško nás obvinil, že

sme schválili takú  ústavu, akú sme  schválili. Nazdávam sa,

že tí, ktorí to mysleli s ústavou  dobre, dávali k nej svoje

pripomienky, aktívne pripomienky,  ktoré bolo treba zapraco-

vať alebo nezapracovať podľa  vôle tohto parlamentu do ústa-

vy. Bol  som vtedy spoločným  spravodajcom. Viem, že  týchto

pripomienok  bolo 530, teda v žiadnom  prípade  nie  málo, a

premnohé z nich sú zapracované do Ústavy Slovenskej republi-

ky. Bral by som aj to,  keď hovorí, že o tejto ústave nehla-

sovali. Každý poslanec má na to právo. Keby toto bolo jediné

hlasovanie, kde  sa akosi stavali  negatívne k tejto otázke.

Ale  nemôžeme   zabudnúť  ani  na   hlasovanie,  pokiaľ  ide

o zvrchovanosť. Nemôžeme zabudnúť  ani na hlasovanie, pokiaľ

ide o zákon o štátnom jazyku, kto sa staval proti.

 

     Páni,  históriu nemožno  zabudnúť. Kto  si neváži minu-

losť, nezaslúži si budúcnosť. To  je staré príslovie a ja si

myslím, že na toto sa musíme  pamätať. Teda nejde tu o jeden

krok, že sme nehlasovali za ústavu. Nehlasovali sme za štát-

nosť. Za slovenskú štátnosť. Takto to treba povedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Samozrejme sa nehnevám na tie poznámky, ktoré tu hovorí

pán Slobodník a ďalší. Je  to starší  človek, a ja  si  ctím

starších ľudí, a vcelku chápem, že  má už ten svoj obraz, do

ktorého je zahľadený, a chce to všetko do tohto obrazu napa-

sovať, ale  musím podporiť to, čo  povedal pán Mikloško, po-

kiaľ išlo o zmarené referendum.

 

     Viete,  existuje nejaké  právo, ktoré  je dané  zákonmi

a ústavou, a zákon o spôsobe  vykonania referenda hovorí, že

orgánom pre referendum je  ústredná komisia a ďalšie komisie

pre referendum, a hovorí, že tá prijíma uznesenie o výsledku

referenda. Výsledok referenda teda vyplýva z uznesenia tejto

referendovej  komisie a tá konštatovala,  že referendum bolo

zmarené. Ďalej Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zo 6. febru-

ára tohto  roku povedal veľmi jednoznačne,  že referendum sa

malo uskutočniť  tak, ako bolo vyhlásené,  že vzniklo na zá-

klade  dvoch právnych  skutočností, že  tam mali  byť všetky

štyri otázky a že si občania  nemohli  realizovať toto právo

na základe protiprávneho  postupu ministerstva vnútra. Takže

toto všetko je jasné.

 

     A len takú  otázku  nakoniec:  Prečo potom  zastupujúci

prezident Mečiar udelil amnestiu  tým, ktorí sa v súvislosti

s referendom dopustili  trestného činu? Predsa  všetky tieto

rozhodnutia hovorili o tom, že sa  tohto trestného  činu do-

pustil minister vnútra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som poprosiť  kolegyne a kolegov tohto parla-

mentu. Taká slávnostná chvíľa,  ako je voľba prezidenta Slo-

venskej republiky,  sa zvrhla na  osobné šarvátky niektorých

poslancov,  ktorí sa  nevedia na  verejnosti prezentovať len

svojou hlúposťou. Preto vás prosím ako predsedu tohto parla-

mentu, aby  sme sa zamerali na  meritum veci, a to  je voľba

prezidenta, a preto vás  prosím, aby  sa začala voľba prezi-

denta, a nie takéto šarvátky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

 

 

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Viacero poslancov sa tu oháňa slávnostnou chvíľou. Áno,

je to  slávnostná chvíľa. Mala by  to byť slávnostná chvíľa.

Kde nás  zaviedli niektoré prejavy? Je  to kydanie na vládu,

odvolávanie sa na občanov. Ale  veď z úst pána Mikloška toto

znie  veľmi paradoxne.  Ďalej, takto  prejavujeme úctu  voči

kandidátom, ktorí tu sedia, voči voličom? Takto preukazujeme

svoje kvality? Je  to hanba. Kde ste nás  to zaviedli vo va-

šich príhovoroch? Akú atmosféru ste dnes do tohto parlamentu

zaviedli? Pozrite  sa, občania sa na  to pozerajú. Skúste sa

nad tým zamyslieť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím pani poslankyňu Rusnákovú.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážená Národná rada,

     ctení kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky,

 

     názov môjho  príspevku by sa mohol  volať "Výsmech pos-

tu". Považujem za tragické,  ak poslanec Národnej rady deho-

nestuje funkciu prezidenta tým,  že navrhuje kandidáta alebo

kandidátov, ktorí nespĺňajú ani očakávané kritériá kandidáta

na prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Pán poslanec Kočnár, všetci občania, s ktorými sa stre-

távam a diskutujem, sú zhrození z toho, koho  všetkého viete

navrhnúť. Vaši kandidáti nielenže nevedia, čo všetko obsahu-

je funkcia prezidenta, ale  nevedia sa ani vyjadrovať. Práve

preto poslanci  opozície nedávali v prvom  kole voľby prezi-

denta otázky vášmu kandidátovi, a vedeli prečo. Pravdepodob-

ne to neurobia ani dnes.

 

     Prostoduchosť poslanca Národnej  rady nemožno obmedziť,

ale možno  jej v budúcnosti aspoň  zabrániť, aby nespôsobila

výsmech krajiny.  Odporúčam preto všetkým, ktorí  budú v bu-

dúcnosti rokovať o zmenách Ústavy Slovenskej republiky a Ro-

kovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky, aby

stanovili ako jednu z  možností navrhnúť kandidáta na prezi-

denta skupine poslancov, a  to najmenej toľkým, ktorí tvoria

najnižší počet členov poslaneckého klubu Národnej rady alebo

najmenej  desiatim poslancom.  V uvedenom  druhom prípade sa

zabezpečí, aby poslanecký klub loboval u ostatných poslancov

a poslaneckých klubov na získanie  podpory pre svojho kandi-

dáta. V takomto  prípade ak  počítame, že v priemere za kaž-

dým poslancom Národnej rady  je 20 tisíc platných voličských

hlasov, čo sa v prepočte  k počtu platných voličských hlasov

vo voľbách  dá zistiť, potom za  prezidentským kandidátom 10

poslancov de facto  stojí 200 tisíc občanov, čo  sa javí ako

dostatočné, pretože je to dvakrát  toľko, ako je potrebné na

petíciu  občanov,  ktorú  Národná  rada Slovenskej republiky

prerokuje.

 

     Poslanec bude musieť za svojho kandidáta lobovať, a ne-

bude sa môcť stať, že len tak, bez nevyhnutných predpokladov

na  vykonávanie funkcie prezidenta, nájde  kandidáta svojich

snov. Dúfam,  že zo strany  pána Kočnára druhým  kolom voľby

prezidenta prestanú stresujúce návrhy  na kandidátov na pre-

zidenta Slovenskej republiky.

 

     Zaoberáme sa  voľbou prezidenta, ale bolo  by dobré, ak

by sme sa ako Národná  rada čo najskôr zaoberali aj terajším

úradujúcim  prezidentom,  ktorý  udelenou  amnestiou únoscom

Michala Kováča mladšieho a zrušením referenda o priamej voľ-

be prezidenta  vlastne priznal účasť  štátnych inštitúcií na

trestných činoch s týmito kauzami súvisiacimi. Pán úradujúci

prezident,  pán  Mečiar,  počuli  ste 2. marca 1998 piskot a

ostré protesty  slušných ľudí, a najmä mladých  ľudí,  ktoré

vás vítali pred prezidentským  palácom? Dúfam, že dni uchvá-

tenia moci terajšou vládnou koalíciou sa krátia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, nechcem  sa  vyjadriť k obsahu  vášho

vystúpenia, ale musím reagovať na tú vetu, keď ste povedali,

že kandidát Fogaš nespĺňa  podmienky. Ak by nespĺňal zákonné

podmienky, nestál by tu. Tým  chcem povedať, že zákonné pod-

mienky splnil.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Nedá mi, aby som sa  nevyjadrila práve k tej záverečnej

časti,  čo  hovorila  pani  poslankyňa  Rusnáková.  Obvinila

v nej,  že súčasná  vláda alebo  súčasný premiér  vo funkcii

prezidentských právomocí udelil  amnestiu všetkým tým, ktorí

sa podieľali  na kauze  referendum a takzvanom únose Michala

Kováča mladšieho. Bohužiaľ, všetky tieto kauzy súvisia s bý-

valým  prezidentom a s našou opozíciou.  Únos Michala Kováča

mladšieho sa začína vlastne kdesi podstatne ďalej, a to vte-

dy, keď sa podieľal na  istých podvodoch vo firme Technopol,

ktorým všetkým  aktérom bývalý pán  prezident udelil milosť.

Takže tu sa iba kopia problémy.  A čo sa týka referenda, vá-

žení páni, a najmä z opozície, boli  ste  to  vy, ktorí  ste

iniciovali také referendum, ktorého  štvrtá otázka bola pro-

tizákonná a protiústavná, čo  povedal  vo výroku aj  Ústavný

súd. Súčasne Ústavný súd však povedal, že sa malo referendum

uskutočniť, čím vlastne nútil k protizákonnosti ďalšie štát-

ne orgány.  Ak teda dnešný premiér  udelil milosť ľuďom, tak

ste to  boli predovšetkým vy,  ktorí ste túto  celú pyramídu

protizákonnosti spustili a na ktorej sa museli zviezť aj os-

tatní. Takže situácia je trochu  iná, buďte radi, že ste am-

nestovaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Nebudem teraz vo faktickej pripomienke detailnejšie re-

agovať na niektoré výpady  pani kolegyne Rusnákovej. Rozobe-

riem to vo svojom diskusnom príspevku, do ktorého sa prihlá-

sim po  písomne prihlásených. Chcem povedať  iba jednu vetu.

Zmienila  sa o tom, že z kruhov, v ktorých sa  pohybuje, ide

zdesenie z toho, akého  kandidáta navrhujem. Nebudem bližšie

rozoberať kruhy, v ktorých sa pohybuje, ale určite to nie sú

kruhy, ktoré by reprezentovali  skupinu  občanov, za ktorých

je tu Fogaš,  pretože  generálny  riaditeľ železníc  mu drží

palce. V železniciach je  asi 20 tisíc  možno  niektorých aj

doterajších  voličov  Demokratickej  únie.  Vo volebnom roku

niekoľko mesiacov pred voľbami  takto nakopať, nechcem pove-

dať kam, jedného reprezentanta týchto ľudí, to svedčí o tom,

na aké hlasy, ktorým ľuďom to bolo orientované.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcela by som sa teraz  pripojiť k vyjadreniu pána Koč-

nára a chcem povedať, pani  Rusnáková, že považujem vaše vy-

stúpenie za dosť  nešťastné, hlavne v tej časti, kde ste ho-

vorili a kde ste vlastne spochybňovali právo každého poslan-

ca navrhovať kandidáta na prezidenta.  Za klub SDĽ chcem po-

vedať, že naša strana a náš klub nemá rád elitárstvo.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     rád  by som  doplnil kolegyňu  Rusnákovú, keď  uvádzala

problematiku súčasne  úradujúceho  prezidenta, a dovoľte mi,

aby som ju doplnil o priamy citát pána Mečiara, ktorý vyplý-

va zo  zákona,  resp. z rozhodnutia o udelení  amnestie. Pán

premiér Mečiar  totiž nehovorí o takzvanom  únose, ako to tu

vy hovoríte, ale  on sám hovorí, aby som  to presne citoval:

"Aby sa zastavilo trestné stíhanie za  trestné činy spáchané

v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšie-

ho do cudziny." Nie o takzvanom zavlečení hovorí pán Mečiar,

ale hovorí o zavlečení. Myslím  si, že by ste mali rešpekto-

vať aj v tomto svojho predsedu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, nechajme kauzy

zavlečenia alebo kauzy referenda.  Referendum - mohli by sme

o tom ešte dlho debatovať, ako sa skončilo. Dodnes sa Ústav-

ný  súd nevyjadril k referendu,  preto  nechajme  na Ústavný

súd, nech už niekedy s konečnou  platnosťou on povie, ako sa

referendum  skončilo, tak  ako to  povedal maďarský  ústavný

súd. Takže  opäť vás vyzývam,  nechoďme mimo programu  nášho

dnešného dňa.

 

     Pán poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Som rád, že  pani poslankyňa Rusnáková charakterizovala

úroveň tu v parlamente  navrhovaných kandidátov na post pre-

zidenta republiky.  Nejde tu o čapovanie  piva v paláci, ale

o zvolenie prezidenta našej  mladej republiky. Koalícia sku-

točne  nemá  záujem o zvolenie  hocijakého prezidenta. Chcem

pripomenúť, že pán  premiér v televíznej relácii včera jasne

povedal, že v parlamente bude zvolený prezident, až keď prí-

de k dohode politických strán tu zastúpených. Až potom môže-

me  očakávať skutočné  výsledky. Inak  sme tu  zbytoční. Pán

premiér takisto povedal, za  akých podmienok, za akých okol-

ností sa  môže uskutočniť priama voľba.  Škoda, že sa zatiaľ

nikto o tomto nezmienil.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     pani poslankyňa Rusnáková  opomenula uviesť jeden dôle-

žitý citát. Ten citát  znie takto: "Presadzovanie revolučnej

podoby  socializmu, plné  využitie pozitívnych spoločenských

momentov je šanca pre  literatúru. Literatúra, ako to pripo-

menul Miloš Jakeš na vlaňajšom spisovateľskom zjazde na Dob-

říši...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím vás pekne...

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     ...musí byť pomocník pri presadzovaní politiky komunis-

tickej strany.  Tým pozitívne nadväzuje na  živé ideály feb-

ruára." Autorom tohto citátu je pán poslanec Dušan Slobodník

a bol  uverejnený v prílohe  Nového  Slova  Nedeľa, číslo 9,

3. marca 1988 pod názvom Február a literatúra. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Slobodník, sľúbili ste milión korún, dajte

ich na dobročinné účely.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím si, že dnes by sme to nemali robiť

takýmto spôsobom ani z jednej, ani z druhej strany.

 

     Na začiatku som upozorňoval a opäť vás vyzývam, nechaj-

me tak toto hašterenie.

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

 

     chcem len  upozorniť, že nie je  teraz správne používať

výraz úradujúci prezident. Máme  rozhodnutie z ústavy, ktoré

hovorí, že počas toho, keď nie je zvolený prezident, vykoná-

va určitú  presne určenú časť  právomocí vláda, prinajlepšom

je vlastne teda v danom prípade  kolektívny orgán a len časť

z týchto  právomocí postupuje  vláda predsedovi  vlády. Niet

úradujúceho prezidenta.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Pani  kolegyňa Rusnáková,  prosím vás  pekne, všetci tu

máme plné ústa zákonov a práva.  Chcel by som sa vás opýtať,

čím porušil pán Kočnár svoje práva, ktoré mu vyplývajú z ús-

tavy ako poslancovi. Chcel by som sa vás opýtať, o čo ste vy

lepší človek ako pán Milan Fogaš. Chcel by som sa vás opýtať

a dať vám na vedomie, že pán Fogaš vytvára hodnoty pre tento

štát svojimi rukami a svojím  umom. Aké vy vytvárate hodnoty

okrem rozbíjania republiky? Chcel by  som vám povedať, o čom

som hlboko presvedčený, že keby  ste sa vymenili s pánom Mi-

lanom Fogašom, tak pán Milan  Fogaš bude bez problémov robiť

vašu robotu, ale vy by ste  mali veľké problémy, aby ste ro-

bili jeho robotu. Nepodceňujte človeka len preto, že nevyze-

rá tak, ako je váš ideál.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, pani poslankyňa Rusná-

ková bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Pýtam sa,

či sa niekto hlási do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Kočnár

a pani poslankyňa  Lazarová s faktickou poznámkou. Takže pán

poslanec Kočnár,  pán poslanec Moric,  pán poslanec Glinský.

Tým končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech  sa páči,  pani poslankyňa  Lazarová chce vystúpiť

k vystúpeniu pani poslankyne Rusnákovej.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo pán predseda.

 

     Vážená pani poslankyňa Rusnáková,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     som  veľmi  nešťastná  z priebehu  dnešného  zasadnutia

v parlamente.  Zišli sme  sa tu  na to,  aby sme dnes volili

prezidenta  Slovenskej republiky.  To, čo  sa tu  prezentuje

pred svetom, je fraška, a domnievam sa, že opozícia má pres-

ne tento cieľ, vytvárať zlý  obraz Slovenska pred  vlastnými

obyvateľmi Slovenska aj pred svetom. Prosím vás pekne, všet-

ky problémy, o ktorých sa tu neustále hovorí, sme prerokova-

li v parlamente  už  niekoľko  ráz a vysvetlili  sme  ich zo

všetkých strán. Dnešný deň je vyhradený na voľbu prezidenta,

a preto vás prosím, obráťme  našu pozornosť na tu prítomných

kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky, lebo to,

čo sa tu teraz prezentuje, je nedôstojné nielen pre nás, ale

aj pre nich. Myslím si, že každý občan, ktorý dovŕšil 35 ro-

kov a nebol trestaný, môže byť  podľa ústavy  navrhovaný po-

slancom Národnej rady Slovenskej republiky za prezidenta re-

publiky. To je už záležitosť  pána poslanca Kočnára, koho na

tento najvýznamnejší post Slovenskej republiky navrhuje. Tým

prezentuje seba aj svoju  stranu, ale rešpektujme jeho právo

poslanca navrhovať, koho uváži za vhodné.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kočnár a po

ňom pán poslanec Moric.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni podpredsedovia,

     vážení páni kandidáti,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     musím sa priznať, že pri  tejto príležitosti som si ne-

pripravil žiaden prejav, pretože som bol skôr rozhodnutý za-

reagovať na  vystúpenia, prípadné vystúpenia  mojich kolegýň

a kolegov. Priznám  sa, že moje  očakávania, ktoré som  mal,

boli trochu iné.

 

 

     Som - a nestáva  sa  to často - prekvapený  a  zarazený

útočnosťou niektorých  vystúpení. Myslel som  si, že ak  ako

poslanec využijem  svoje ústavné  právo a navrhnem kandidáta

na post prezidenta, v prvom  rade vyvolám diskusiu medzi po-

litickými stranami a istým spôsobom vlastne ich prinútim se-

riózne sa venovať tomuto  problému, aj ich prinútim dohodnúť

sa, dohodnúť sa na kandidátovi,  ktorý by bol prijateľný pre

všetkých. Myslím si, že to nie je až taký veľký problém.

 

     Ak nie  sme schopní  prezidenta  zvoliť tu v parlamente

- a všetci hovoríme o tom, že prezidenta Slovensko potrebuje

a je to  nepochybne pravda -, formy tu  predsa  máme. Ja ich

predkladať nebudem, pretože som sem neprišiel z vysokej ško-

ly, nebudem písať návrh ústavy, návrh novely ústavy, pretože

som sa  nazdával - možno trochu  naivne -, že na  to tu máme

právnikov.

 

     Myslel som  si, že ak verejne  deklarujeme pri všetkých

príležitostiach,  že nemáme  nič proti  tomu, aby prezidenta

volili priamo občania, jednoduchým administratívnym spôsobom

sa čosi  napíše, predloží sa to  plénu, a predsa my  tu máme

potom možnosť ukázať, ako to so svojimi deklaráciami vlastne

myslíme. Či sú určené iba v tomto volebnom  roku verejnosti,

alebo či sú aj vyhlásenia vážne myslené.

 

     Ďalšia vec, ktorú by som chcel teraz pri tejto príleži-

tosti zdôrazniť, je to, že som nikdy, nikdy ani v jednom mo-

jom doterajšom vystúpení  nechcel pôsobiť konfrontačne. Vždy

som si dával  veľký pozor, aby ani jedno  zoskupenie v tomto

parlamente  nemohlo chápať  moje vystupovanie  ako namierené

proti sebe,  pretože si myslím,  že tých konfrontácií  je tu

v tejto  budove  dosť  aj  bez  toho,  aby som to akýmkoľvek

spôsobom  vyhrocoval ešte aj ja. O to viac ma prekvapuje, ak

si niekto  moje ústretové vystúpenie  alebo vystupovanie vy-

kladá ako neschopnosť zaradiť sa medzi niektorú znepriatele-

nú stranu. To nie, to je veľký omyl.

 

     Pri tejto príležitosti musím povedať aj to - a s veľkým

rozčarovaním -, že od  pani Rusnákovej som neočakával takéto

hrubé, prízemné a primitívne útoky, pretože keď už nie kvôli

vlastnému rozumu, tak už z akejsi ohľaduplnosti k tej skupi-

ne, ktorú  chcem reprezentovať a ktorú reprezentujem, by som

to z taktických  dôvodoch nespravil.  Musím povedať, že  som

veľmi  sklamaný a verím, že  rovnako sú  sklamaní  možno  aj

niektorí televízni diváci, ak nie moji kolegovia poslanci.

 

     Poslanec nemá v tomto  pléne veľa príležitostí, v tejto

budove, v tejto  zasadačke  prezentovať  svoje názory,  nemá

veľa  možností  prezentovať  ich  navonok.  Chápem preto, že

niektoré  vystúpenia, ktoré  tu boli,  boli hádam podfarbené

pocitom, že  sú tu televízne kamery.  Nemienim túto príleži-

tosť využívať na to, aby som si tu robil propagandu.

 

     Bohužiaľ, je ale pravdou,  že poslanec, ktorý chce zos-

tať verný svojim predstavám a povedzme verný svojim voličom,

má naozaj  málo príležitostí im  povedať o tom,  že sa snaží

celý čas, čo tu sedí, robiť všetko v ich záujme. Toto, čo tu

mám teraz pri sebe, to sú výpisy z počítača, to je tu zhmot-

nené správanie poslanca. O tom vie málokto vo verejnosti, že

existuje čosi  takéto, kde je  každé jedno hlasovanie  jasne

a úplne zrozumiteľne  zaznamenané, kto pri  akom zákone, ako

sa zachoval, ako hlasoval. Toto tu  je a toto, čo tu mám pri

sebe, to je  iba z niekoľkých dní. Mám  odložené takéto kopy

a môžeme si potom konfrontovať podľa tých výpisov, ktoré som

si z toho  spravil, kto  ako sa  správal, kto  ako hlasoval,

a najmä v koho záujme. Mám  čisté svedomie v tejto veci. Ne-

viem, ako sa budú správať niektorí moji kolegovia či kolegy-

ne,  ak zverejním  výsledky, štatistické  výsledky, ktoré ma

stoja veľa  práce, to nie  je jednoduché, pretože  sám osebe

takýto výpis je dosť ťažko zrozumiteľný. Ale vrátim sa k ve-

ci, pre ktorú sme vlastne tu.

 

     Netreba si  zapierať, že naše bytie  je v istých spolo-

čenských a politických pomeroch.  Ja som napríklad celý svoj

možno najaktívnejší život prežil za ideológie, keď sa vyzná-

vali úplne  iné hodnoty, aké sa  vyznávajú teraz. Snažil som

sa vždy veľmi cieľavedome postupovať tak, aby ma veľmi nede-

formovali. Nedá  sa to ale  povedať o všetkých. Napríklad si

veľmi  živo  pamätám a iste  viacerí z  nás, keď sme niekedy

chodili do školy, aké výhrady  mali naši učitelia voči tomu,

že sme nosili dlhé vlasy. Niektorí z mojich kolegov ešte ani

dnes,  zdá sa  mi, nevyrástli z tej  doby,  neprekonali  ju,

a stále si myslia,  že ten, kto má dlhé  vlasy, je možno me-

nejcenný alebo prináša nám tu nejaké iné myšlienky, prípadne

nejaké iné  idey a zaslúži  si odsúdenie. Snažme  sa, prosím

vás, apelujem  na vás, neposudzovať  podľa obalu.  To, čo je

vnútri, to je pre mňa nosné a dôležité.

 

     Pre mňa  to bolo veľké  riziko požiadať Fogaša,  aby sa

odvážil a predstúpil tu pred vás a prezentoval svoje názory,

svoje myšlienky. On nie je profesionál, on nemal príležitos-

ti verejne  vystupovať. Toto jeho  vystúpenie, ktoré ste  si

mali teraz  možnosť vypočuť, je jeho  prvé. On nemal možnosť

vystupovať  pred viac  ako piatimi  ľuďmi, pretože  väčšinou

pracuje sám, on  nemá s kým diskutovať. Ale  keď som povedal

novinárom, že je sčítaný a inteligentný, na tom trvám, a tí,

ktorí dnes počuli jeho prejav,  mi iste dajú za pravdu. Toto

je jeho  dielo, on si to  napísal, to sú jeho  myšlienky, ja

som do  toho nezasahoval, pretože si  myslím, že každý jeden

občan má právo na svoj názor.

 

     Fogaš je mladý  človek a uvažuje mlado. Tak ako on uva-

žuje veľa ľudí v tejto  spoločnosti, ale týchto ľudí nepoču-

jeme  ani nevidíme,  pretože ten,  kto je  nositeľom nejakej

myšlienky,  len veľmi  málokrát dostáva  priestor, aby  túto

svoju myšlienku  mohol šíriť  ďalej, pretože v prírode je to

pravdepodobne zariadené  tak, že ten, kto  dokáže čosi pove-

dať, tomu chýbajú obyčajne ostré lakte. A opačne.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepamätám si chvíľu,

keď by som v tejto  miestnosti počul úprimný, možno aj pria-

teľský a chápavý smiech. Fogaš staťou vo svojom prejave ten-

to smiech vo vás vyvolal. Som presvedčený, že patrí k ľuďom,

ktorí by tejto  krajine mali čo dať a tejto  krajine mali aj

čo odovzdať.  Ak budem môcť,  takýmto ľuďom sa  budem snažiť

robiť priestor. Iste si nerobím ilúzie, takisto ako si nemô-

že robiť  ilúzie jeho dnešný rival,  ktorého, mimochodom, si

veľmi vážim a ktorého  prednes, ktorého  myšlienky som veľmi

pozorne počúval a presvedčil ma o tom, že je to tiež človek,

ktorý si  zaslúži našu dôveru.  Presvedčil ma, že  ani jeden

z nich, teda chcem povedať, že iste ani jeden nemá pravdepo-

dobne možnosť a šancu byť zvolený na post hlavy štátu.

 

     Ak sa  mi podarilo vyvolať  diskusiu o tomto  dôležitom

poste, ak budú závery z dnešného zasadnutia, ktoré nás posu-

nú dopredu, budem  rád a splní to svoju  úlohu. Nebudem rád,

ak by boli také závery, že jedna z mála možností, ktoré pred

sebou máme,  vážené kolegyne a kolegovia,  to je možnosť na-

vrhnúť kandidáta na post hlavy štátu, nám bude ubraná.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nepozerám sa na vás ako na

nejaké štatistické čísla, 10, 20, 30, 40, vy ste u mňa Glin-

ský,  vy ste u mňa  Prokeš, vy  ste u mňa  Tarnóczy, vy  ste

u mňa  konkrétne fyzické  osoby. Rovnako  ako občania  tohto

štátu. Ani  oni  nie sú pre mňa tam 10 % preferencií, hentam

20 % preferencií.  Tí ľudia  existujú, tí  ľudia  majú svoje

problémy, tí ľudia uvažujú vlastnými hlavami. Z môjho pohľa-

du je ponižujúce a nehodné našich občanov, ak sa na nich po-

zeráme  ako  na štatistiku a slovo  občan a demokracia a ne-

viem, ktoré ešte ďalšie možné  slová používame iba v období,

keď sú pred nami voľby. Mám ľudí rád, možno je to môj handi-

cap, možno je to moja  slabá stránka, a zo svojho presvedče-

nia, zo  svojich politických ideí si  nedám ani Novým Časom,

ani Markízou, ani SME ani nikým nič zobrať ani nič nanútiť.

 

     Ďakujem vám za vašu  pozornosť, vážené kolegyne a kole-

govia. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kočnárovi.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán kolega Kočnár,

 

     vyjadril som sa  verejne a zopakujem to aj pred snemov-

ňou. To,  že tu sedel pán  Kurek a že tu  sedí pán Fogaš, to

nie je ich chyba, to  sú čestní ľudia, ktorí zastávajú svoje

miesto v spoločnosti - a mám množstvo  dobrých priateľov me-

dzi  robotníkmi -, ale  to  je  svedectvo o vašej  zvrátenej

predstave o tom, ako  zviditeľňovať vašu jednomužovú stranu,

pretože som verejne vyzval vládnu koalíciu, aby novelizovala

volebný  poriadok, aby tam  dala  ustanovenie, že  minimálne

dvaja poslanci  musia podpísať návrh na  prezidenta, aby ste

už ďalej nezosmiešňovali inštitút, pretože vaša predstava aj

vaše školenie o tom, čo ste tým  chceli  dosiahnuť, sú abso-

lútne choré. Ak takto chcete získavať podporu voličov, podľa

môjho názoru ju nezískate.

 

     Škoda, že pán Fogaš  musí byť svedkom takejto prestrel-

ky. Znova opakujem: Je  to sympatický človek, ale predpokla-

dám, že ani on sa necíti na prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Černák, ale váš návrh  na novelizáciu vo-

lebného poriadku nestačí, pretože o tomto hovorí ústava.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem reagovať na kolegu  Kočnára trochu z iného pohľa-

du. Samozrejme tým, že  sa stal nezávislým poslancom, vystu-

puje v tomto parlamente ako jediná  osoba. Ak  platí na Slo-

vensku  princíp  voľby  politických  strán, politické strany

oslovujú svojím programom jednotlivých  voličov a na základe

podpory tohto programu sa  dostávajú poslanci do parlamentu.

Tiež sa dennodenne venujem týmto rozborom hlasovania a venu-

jem sa im  už šesť rokov. A z týchto  dennodenných hlasovaní

sa dá  povedať nielen to, kto  ako hlasoval, ale dala  by sa

spraviť  aj krivka  pracovného času  jednotlivých poslancov,

ako, kedy sú prítomní,  kedy jednotlivé hlasovania ignorujú.

Totiž  na rozdiel od neho  si pravidelne  vždy píšem aj čas,

kedy hlasujeme. Ak by sme  podľa týchto minutáží išli denne,

tak by sme boli veľmi, a najmä voliči by boli veľmi  prekva-

pení, ako ich tí, ktorých  volili, v tomto parlamente zastu-

pujú. Nie nadarmo nám vytýkajú,  že ak nepríde pracovník pri

páse do práce, tak má  absenciu a poslanci  sa neunúvajú ani

sedieť na svojom mieste.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     mňa, pán  Kočnár, tiež mrzí najmä  to, že takýmto činom

ste  dali možnosť,  aby tá  najmilitantnejšia časť  opozície

v tomto parlamente zneužila tento  akt, ktorý má byť posvät-

ným aktom, na to, aby tu jednoducho otravovala život občanom

Slovenskej republiky, tak ako to robí už najmenej pol roka.

 

     Mňa  to  veľmi  mrzí,  pretože  v každom  demokratickom

a právnom štáte sa navrhujú  iba takí kandidáti do parlamen-

tu,  ktorí  vopred  majú  istotu,  že  bude za nich hlasovať

väčšina parlamentu.  Vo vašom prípade  naozaj toto absolútne

absentovalo pri všetkej úcte k pánu Fogašovi. Ale mrzí ma aj

to, že  tým istým spôsobom sa  nechala dobehnúť Strana demo-

kratickej  ľavice, a tak  nahrala  na smeč  KDH, ktoré si tu

ventilovalo svoje problémy a svoju  túžbu po moci, ale vôbec

nie túžbu dohodnúť sa na hlave tohto štátu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, do  rozpravy je ďalej

prihlásený pán poslanec Moric, po  ňom je prihlásený pán po-

slanec Glinský ako posledný.

 

     Prosím pána poslanca Morica, aby vystúpil.

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     došlo k paradoxnej situácii,  ktorej sme boli svedkami,

že  pán poslanec  Kočnár  dokázal  bez papiera  lepšie hájiť

svojho kandidáta, ako na neho vulgárne nadávala s naklepaným

papierom predstaviteľka alebo hovoriaca predstaviteľka inte-

ligencie pani Rusnáková.

 

     Na druhej strane sa veci  menia a veci sa začali naozaj

veľmi meniť, keď bývalí odporcovia samostatného Slovenska sa

dnes deklarujú  za záchrancov tohto štátu. Hovorí sa, že kto

druhému neverí, neverí ani sebe.

 

     Jasne  koalícia  vyhrala  voľby a vznikli jej  na tomto

základe veľké povinnosti. K tomu však musia, samozrejme, od-

povedať aj práva. Mať povinnosti a nemať práva môžeme pokla-

dať priamo za výsmech demokracie.

 

     Keď hovoríme o viere, tak v prvom  rade opozícia neverí

koalícii, že to myslí s týmto štátom dobre. Naopak, ja pevne

verím, že aj niektorí ľudia  z opozície to myslia so Sloven-

skou republikou  dobre. Je ich  dosť, môžem na  nich ukázať.

Napríklad pani Ďurišinová, myslím si, že pre Slovensko spra-

vila dosť, a ďalší, ktorí aj tu sedia a ktorí sedeli so mnou

vo federálnom parlamente a hlasovali za vznik Slovenskej re-

publiky. Bohužiaľ,  prehrali  voľby. Hrali a prehrali. Preto

musí byť istý rešpekt k tým, čo ich vyhrali.

 

     Som tiež  za to, že treba  voliť prezidenta referendom.

Ale dovediem  veci do extrému.  Nechcete rešpektovať vyhraté

voľby, pomer 85:65, približne. Pýtam sa vás, keď bude prezi-

dent zvolený v referende  rozdielom  jedného jediného hlasu,

ako to potom  budete rešpektovať, a či to  vôbec budete reš-

pektovať. Tu by mal byť prezident zvolený 90 hlasmi k 60, to

je dobre veľký rozdiel, ak  si to uvedomíte. Ale v referende

naozaj, naozaj môže vzniknúť takýto paradox, že bude rozdiel

jedného jediného hlasu.

 

     Povedalo sa,  že si  môžete  dávať amnestie - na adresu

koalície. To je dobré konštatovanie.  Ale z opozície by lep-

šie znelo, keby sa povedalo: Môžeme si dávať amnestie. Prečo

ste to  nepovedali takýmto spôsobom? Nechcel  by som sa toho

dožiť, aby na  môjho syna vydal Interpol zatykač.  Som o tom

presvedčený, že odo  mňa by sa nedočkal amnestie  ani ako od

otca rodiny, nieto od prvého muža v štáte.

 

     Je  samozrejmé, že  aj chlapi  plačú, ak  zomrie blízky

príbuzný alebo  priateľ. Ak však  chlap plače vtedy,  keď ho

prichytia pri zlodejstve, je to nebezpečné a svojím spôsobom

aj  zvrátené. Predáte  Tatry, ospravedlňujete  sa a plačete.

Interpol vám dá zatykač na syna, bežíte do Rakúska, plačete.

Veď to je priamo strašné. Preto som požiadal, aby sa takému-

to  chlapovi,  takémuto  mužovi-plačkovi v tomto  parlamente

vyslovila nedôvera, aj keď len normálnou väčšinou.

 

     A nakoniec mi dovoľte, aby  som konštatoval niečo k to-

mu, prečo sme sa vlastne tu stretli.

 

     Pán Fogaš, vehementne ste tu kritizovali štátnych úrad-

níkov. Sú takí, sú onakí. Sú  aj zlodeji. Sú takí! Ale vôbec

ste nepovedali, že by ste sa napríklad, keby ste boli prezi-

dentom, zriekli prezidentského platu, nechodili by ste v li-

muzíne, skrátka,  čo by ste  vy spravili ako  štátny úradník

okrem toho, že by ste boli dobrým prezidentom. Akým spôsobom

vy by ste prispeli, keď  už tak kritizujete štátnych úradní-

kov. Lebo štátny úradník je  potrebný vždy, či budú pri moci

tí, ktorí sú  dnes v opozícii, alebo či  budeme tvoriť vládu

my,  ktorí sme  dnes v  koalícii. Skrátka  štátny úradník je

potrebný všade na svete a o jeho kvalite rozhodujú tí, ktorí

volia, tí, ktorí dávajú moc niekomu, a títo potom vymenúvajú

štátnych úradníkov.

 

     Ďakujem. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Kým vystúpi pán poslanec Glinský, s faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     mrzí ma,  že musím pripomínať nejaké  veci z minulosti,

ale, žiaľ, keď sa niektorí poslanci štylizujú do veľkých ob-

rancov práva, spravodlivosti a pravdy, tak  jednoducho treba

pripomenúť niektoré veci z minulosti.

 

     S veľkým záujmom  som si  vypočul, keď  pán  Moric pred

chvíľou povedal,  že by svojmu synovi  nedal nikdy amnestiu.

Veci sa dajú niekedy zariadiť aj inak než amnestiou, a preto

mi, pán Moric, dovoľte, aby som pripomenul, že asi pred dvo-

ma rokmi váš syn autom zabil chodca vo vtedajšom okrese Mar-

tin. Proti vášmu synovi sa vtedy začalo trestné stíhanie po-

líciou,  teda v okrese  Martin,  potom sa  presunulo trestné

stíhanie do iného okresu a po čase sa  trestné stíhanie voči

vášmu synovi zastavilo. Toľko som chcel pripomenúť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, pán poslanec.

 

     (Reakcia poslanca Morica z pléna.)

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán Moric, teraz hovorím ja.

 

     Pán  predseda, chcel  by som  pánu Moricovi pripomenúť,

keď hovoril takým nadneseným spôsobom o výhodách a povinnos-

tiach vládnej moci, ktoré vyplývajú z volieb, ktoré vyhrali,

nikto to nespochybňuje, ale chcel by som pripomenúť, že jed-

noducho majú  aj povinnosti, a tou povinnosťou  je  navrhnúť

kandidáta. Jednoducho kandidáta do  parlamentu ani HZDS, ani

SNS, ani ZRS nenavrhlo. Týmto si, vážení páni poslanci vlád-

nej koalície, neplníte jednu zo základných povinností, ktoré

vám vyplývajú z toho, že ste poslancami tohto parlamentu.

 

     Po druhé, chcel by som pripomenúť pánu Moricovi, že ne-

ovláda  ústavu, pretože v ústave - keby si  ju prečítal - by

sa ako  poslanec dozvedel, kedy  možno vysloviť prezidentovi

nedôveru. Jednoducho  buď naschvál, alebo  nepoznajúc Ústavu

Slovenskej republiky  tu navrhol vyslovenie  nedôvery prezi-

dentovi republiky, hoci podľa ústavy ako poslanec na to nemá

právo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasy a výkriky poslanca Morica z pléna.)

 

     Pán  poslanec Moric,  prosím vás,  pán poslanec  Moric,

prosím vás, keby ste si  sadli na svoje miesto. Prosím všet-

kých pánov  poslancov. Pán poslanec,  keď to nie  je pravda,

pán poslanec  Moric to vysvetlí, ale  prosím vás, zachovajte

pokoj. Nechcem dávať zbytočne prestávku alebo prerušovať ko-

nanie pred hlasovaním.

 

     Takže, prosím, budeme pokračovať v schôdzi.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som reagovať na posledného rečníka.

 

     V tomto  parlamente  nejde predsa o to, či niekto číta,

alebo hovorí z hlavy, ale ide o to, čo povie.

 

     Vážený pán kolega, veľmi dobre viem, že obaja kandidáti

napĺňajú článok 103 Ústavy, ale  sú tu isté kritériá, očaká-

vané kritériá o istom  odbornom a spoločenskom zázemí a skú-

senostiach, ktoré  sa prezident nemôže začať  učiť vo svojej

funkcii. Musí  byť schopný už  teraz túto funkciu  zastávať.

Mnohí poslanci  si myslia to  isté, čo som  povedala ja. Len

málokto z nich mal odvahu  povedať, že aj keď nepopierateľne

poslanec Národnej rady má právo dať návrh, musí si tento ná-

vrh veľmi dobre rozmyslieť,  aby nedehonestoval funkciu pre-

zidenta Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predsedajúci, chcel som  doplniť, že ani KDH nedalo

svojho kandidáta  na prezidenta, takže nie  je pravda, že by

takého  kandidáta tu dalo. Bol  to kandidát tzv.  Slovenskej

demokratickej koalície.

 

     Vážený pán predsedajúci, chcel by som ale poprosiť, aby

v tejto sále už pán Čarnogurský  prestal hľadať moc, lebo ju

tu nenájde.  Možno o piatej  poobede na Námestí  SNP, veď je

v jeho dobrej  vôli a tradícii  hľadať moc na  uliciach. Tak

neviem, prečo  ju rovno hľadá  tu v parlamente  a uráža ľudí

uvádzaním neprávd.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric, prosím, dávam vám slovo kvôli tomu,

aby ste vysvetlili situáciu.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda, prosím vás,  došlo tu k paradoxnej situá-

cii. Tomuto  ctenému auditóriu sa ospravedlňujem,  že som na

chvíľu stratil  nervy, pretože toto  povedal pán Čarnogurský

pred  celým národom.  Pretože toto  preberá televízia, môžem

len to povedať, že tak  ako tento predseda strany alebo hnu-

tia klame v oblasti  medziľudských a súkromných vzťahov, tak

klame aj teraz. Môžem povedať, že môj syn nikdy nikoho neza-

bil ani nezrazil.  Tento človek  klame aj v politike, ako sa

všetci  môžeme  presvedčiť.  Je to  hanba. A prosím vás, pán

predseda, aby ste sa ma v rámci zákona, ktorý platí pre ten-

to parlament, zastali a aby ste urobili všetko možné pre to,

aby k takýmto klamstvám nedochádzalo.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  posledný v rozprave

vystúpi pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Je slávnosť farieb sviežich na živej palete,

     slovo sa hrdo veží istotou navreté.

     Ale čo v prsiach klove hlbšie pod jazerá,

     slovo ho nevypovie, slovo ho nezmeria.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení kandidáti na post prezidenta Slovenskej republi-

     ky,

     vážení a milí hostia,

 

     mottom môjho vystúpenia boli slová barda slovenskej po-

ézie a slovenskej kultúry Milana Rúfusa z jedného jeho žalmu

na človeka, z rozsiahlej,  už po desaťročia cenenej  básnic-

kej Kontemplácie.

 

     Nie náhodou začínam vystúpenie Rúfusom. Chcem dnes dia-

logicky, pravda i polemicky  uvažovať, pýtať  sa i odpovedať

na otázky dňa i na časové úvahy a postoje kandidátov na post

prezidenta  Slovenskej  republiky  pána  Balleka, verejnosti

známeho majstra literárneho slova, exposlanca a aktuálne ok-

rem iného angažovaného publicistu a pedagóga. "Prezident re-

publiky," vraví  pán Ballek, "je  hovorca  krajiny doma i vo

svete a voľba  prezidenta je  aj správou o krajine." V tejto

situácii cíti najmä potrebu  zvýšiť stupeň sebareflexie spo-

ločnosti. Áno, súhlasím.

 

 

     Dámy a páni, aj ja cítim túto potrebu ako najdôležitej-

šiu. Vo  všetkých životaschopných spoločenstvách  však voľba

prvého hovorcu a reprezentanta  prvého medzi viac-menej rov-

nými je spojená aj s hromadením  nových síl, s vlievaním no-

vej nádeje, s posilňovaním  sebadôvery. Výnimočné nie je do-

konca  ani oslavovanie  účelových, víťazných,  mocenských či

veľmocenských ťažení.

 

     Dámy a páni,  aj my máme a veľmi  cenné aktuálne víťaz-

stvá. Slovensko  je dnes napríklad "ženijná  veľmoc", ako to

vyriekol  generál  Tuchyňa.  Generál Vestenický o našom vyše

600-člennom  prápore záchrancov  pred smrteľnými  nástrahami

konštatuje: "Tam, kde našinci stačili dvaja alebo traja, iná

armáda  musela dávať  celý tím  ľudí. Naši  si na úrovni ich

špecialistu vedeli poradiť v troch, niekedy v štyroch odbor-

nostiach. To  však nie je zásluha  iba armády, to je  aj vec

nášho výchovného systému vrátane  civilného školstva, ale aj

životných podmienok.  Slovensko si kvalitnou  prácou vojakov

vydobylo určitý monopol na ženijné zabezpečenie spojeneckých

jednotiek." Toľko generál Vestenický. Blahoželajme, pamätaj-

me a tešme sa. Je  to veľmocenské  víťazstvo  hodné tlčúceho

srdca Európy. Víťazstvo  po tom, čo znova "zdvihol sa kúr od

Dunaja, zdolal  oblak tmavý, keď  opäť  jeden  klamal, druhý

vraždil a tretí sa z nás vysmieval, že sme ničomníci".

 

     Dámy a páni, dovoľte mi  teraz s určitou nádejou spome-

núť aj iné naše, dúfam, že viac  než spomenutiahodné "veľmo-

censké víťazstvo". Nejeden znalec  domácej a svetovej poézie

už  totiž  vypovedal o Slovensku  ako o básnickej  veľmoci a

v dobrej tradícii  slovenská poézia, tak  ako slovenská pie-

seň, spája a šíri  krásu a múdrosť. Práve v týchto dňoch bol

v Paríži otvorený Mesiac slovenskej poézie za účasti mnohých

slovenských autorov. Mesiac poézie v nečase tasených mediál-

nych mečov, v nečase hrmotného pochodu Mamona.

 

 

     Dovoľte mi preto aj naliehavo zaželať  úspech, "s novou

jarou novú krv", oživenie a rozkvet nášho humanizmu.

 

     "Len ružu v prstoch mám, úryvok tohto sviatku, a v cie-

vach vieru živú a v hrdle  za hrsť slov." Toľko ešte raz Mi-

lan Rúfus, hovorca a posol Slovenska.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vyjadrím sa  teraz  bližšie a polemicky k dianiu  okolo

nášho politického stola a k správam o krajine z úst politic-

kých  reprezentantov a mienkotvorcov. Reč  našej  politickej

triedy je rozporuplná, v prevažnej  miere drsná, veľmi drsná

a neraz hysterická. Aby vynikla  paradoxnosť situácie i cho-

robnosť istého správania, uvediem za veľmi početné pozitívne

vyjadrenia o Slovensku slová  predsedu vlády nemeckého Bran-

denburska pána  Stolpeho, dobrého  znalca a priateľa Sloven-

ska, uverejnené v týchto dňoch v slovenskej tlači. Pán Stol-

pe hovorí  najmä o veľkom porozumení,  ktoré majú obyvatelia

Brandenburska k ľuďom  na Slovensku. "Mnohí u nás  Slovensko

poznajú a majú ho  veľmi  radi," vraví. "Slovensko  má u nás

veľa  priateľov." A krutý paradox,  naopak, najmä  čitatelia

niektorých  denníkov  napojených  aj  na  Internet  žijú  až

v akomsi depresívnom šoku či v tranze. Nie tak dávno titulok

v denníku SME  hlásal, že sú ľudia,  ktorých pri živote drží

už iba viera vo  víťazstvo opozičných demokratov vo voľbách.

"Ak prehráme  voľby, moje deti  chcú ísť preč,"  dočítame sa

v Práci. "Je  len jedno riešenie," preberá  denník SME slová

z Internetu, "a čo mladé  zutekalo a čo staré  nevládalo, ak

sa tu nadobro usadia komunisti, neoboľševici."

 

     Aj Fórum inteligencie Slovenska v tradičnom dramatickom

apele v súvislosti s pripravovaným  volebným  zákonom  žiada

občanov, aby, citujem,  "nezostali k týmto antidemokratickým

prejavom  moci, ktoré  nás izolujú  od civilizovaného sveta,

pasívni". Denník Práca 1. marca veštil 2. marec ako posledný

deň právneho štátu na  Slovensku. "Bude to pohreb demokracie

a právneho štátu,"  píše tento zúrivo  protikoaličný denník.

Je 5. marec. Ohlásených  pohrebov  demokracie, pohrebov štu-

dentských, umeleckých,  politických či iných  slobôd a právd

na Slovensku  zažili sme hádam  na tisíce. Aj  dnes 5. marca

SDK vyzýva všetkých občanov  na protestné zhromaždenia proti

vláde  bezprávia.  Súčasne napríklad s vyjadrením amerického

veľvyslanca, že na Slovensku je demokracia.

 

     Istý thajský filmový režisér už pred pár rokmi sa odvá-

žil prísť na Slovensko  napriek čiernej povesti šírenej via-

cerými  svetovými  mienkotvornými  médiami.  Prišiel teda na

Slovensko a čo vidí. Krajina, v ktorej  čakal, že bude zúriť

hnedý či  červený režim nejakého boxera,  je celkom príjemná

a krásna. Ani stopy po očakávanej  hrôze. Od tých čias mnohí

naši severoatlantickí demokratickí "priatelia" od Viedne cez

Frankfurt, Zürrich, Brusel až  po Los Angeles stihli rozpra-

covať a upevniť povesť  Slovenska  už ako pária  Európy, za-

ostalého vydedenca, odstrašujúci prípad podobný albánskemu.

 

     Zasadili  nám tým,  žiaľ, údery  nielen ekonomické.  Aj

s pomocou viacerých domácich  nepriateľov, ktorí - napríklad

aj tak ako teraz opäť v zahraničí exminister Mikloš - po ix-

týkrát a neustále  kuvikajú o čoskorom  zrútení  slovenského

hospodárstva  riadeného vraj  neodborníkmi a antidemokratmi.

Pravda o Slovensku je však úplne odlišná od povesti. Opozič-

ná tlač u nás nie  je zničená  vládou  vyhlásenou za jedného

z najväčších  nepriateľov  tlače  na  svete.  Naopak,  veľká

väčšina  slovenskej tlače  vedie s vládnou  koalíciou  tvrdú

vojnu až na život a na  smrť. A napriek  mnohým výzvam a po-

kusom nepodarilo sa protivládnym silám zorganizovať také ma-

sové akcie, ktoré by viedli k zvrhnutiu terajšej vlády.

 

     Pravda je taká, že aj v čase ťažkej hospodárskej depre-

sie mnohé  naše umelecké  súbory a sólisti kvalitne  pracujú

a s vynikajúcimi úspechmi reprezentujú vo svete, počnúc pro-

fesionálnymi  súbormi, ako  je napríklad  Lúčnica a  končiac

mnohými záujmovoumeleckými súbormi. Podobne je to aj v iných

oblastiach vrátane armády, ako som už s radosťou uviedol.

 

     Protislovenská zahraničná i domáca mediálna a politická

vojna  nám  spôsobuje  ťažké  straty.  To,  že veľa Slovákov

- a už nielen v Maďarsku - sa hanbí za to, že sú Slováci, je

dôsledkom aj  niečoho, čo možno nazvať  aj vlastizradným me-

diálnym veľzločinom. Nezaškodí preto uviesť existenciu názo-

ru, že sme svedkami cieľavedomej likvidácie hrdosti, dôstoj-

nosti a sebaúcty  národa. Niektorí  pozorovatelia totiž upo-

zorňujú, že  sa tak deje  najmä prostredníctvom tých  médií,

v ktorých publikujú redaktori Slobodnej Európy.

 

     Žiaľ,  aj pán  kandidát Milan  Fogaš zdá  sa byť obeťou

tejto politiky. Citujem jeho slová v denníku SME. Pravda, ak

nie sú pravdivo reprodukované, dopredu sa veľmi ospravedlňu-

jem.

 

     "Slováci sú  zvyknutí schovávať sa za  pecou a boja sa,

aby  im buď  nespadla, alebo  aby im  ju niekto  neukradol."

A inde: "Slováci ešte nedorástli, aby svoju budúcnosť zobra-

li do vlastných rúk, vždy ich niekto kočíroval."

 

     Toto myslenie je  úplne v súlade s filozofiou a politi-

kou denníka SME a iných  médií. Ale naozaj, povedzme ako eu-

rofil, neprajem  žiadnemu spoločenstvu od  Atlantiku po Ural

takého skeptického prvého reprezentanta.

 

     Ak som však už na  adresu pána kandidáta vyslovil veľmi

zásadný nesúhlas, chcem zároveň uviesť, že oceňujem jeho ne-

zanedbateľnú vzdelanosť, samostatnosť v myslení i tvorivosť,

a najmä odvahu.

 

 

 

     Vážená Národná rada,

     vážení kandidáti,

     milí hostia,

     vážená nevážená Národná rada,

 

     týmto oslovením chcem ťať do najhlbších, najťaživejších

problémov slovenskej politickej scény.

 

     Pýtam sa, čo robiť, aby prezidenta republiky volila in-

štitúcia v spoločnosti  vážená,  ctená,  podľa  možnosti  na

úrovni svojho mena, totiž na úrovni zákonodarcu, darcu záko-

nov. Kde korení naša bieda a ako ju vytrhnúť? Ako dosiahnuť,

aby si spoločnosť v slobodných voľbách zvolila takých repre-

zentantov a tvorcov zákonov, ktorých si bude výsostne vážiť?

 

     Nesúhlasím s mnohými  analytikmi a mienkotvorcami,  ako

napríklad s pánom Jurajom  Alnerom,  stálym komentátorom Ná-

rodnej obrody, podľa  ktorého je u nás každý mesiac február,

teda ten z roku 1948. "Spomínam  si na  november 1989," píše

pán Alner, "vtedy príliš veľa obyvateľov, nemožno ich zatiaľ

nazvať občania,  sa nazdávalo, že sa  vracia dubčekovský so-

cializmus."  Toľko pán  Alner. Politické  vzťahy a používaný

každodenný slovník však nie je februárový. Skôr novembrový.

 

     Na  rozdiel od  pána Alnera vidím najdôležitejší koreň

našej biedy v takmer totálnom zahmlievaní a falzifikácii no-

vembrových udalostí politikmi, mienkotvorcami, dokonca i ve-

deckými pracovníkmi Slovenskej akadémie vied, ináč povedané,

najmä vo vôli manipulovať občanov.  Práve v roku 1989 naprí-

klad bol prvý muž  republiky zvolený zhromaždením predtým až

opľuvaným. O roku 1989 môžeme hovoriť aj ako o roku "exkomu-

nikácie", a nielen  zvolených vodcov.  Štáty zvyknú fungovať

na ideáloch, ak nie sú zradené, najmä však na princípoch, na

ktorých vznikli.

 

 

     Dámy a páni,  spomeňme si,  ako bol  zvolený  prezident

v roku 1989, akými princípmi bola sprevádzaná jeho voľba.

 

     Podľa pána Alnera príliš veľa "neobčanov" chcelo dubče-

kovský socializmus. Pravda je  taká, že podľa reprezentatív-

neho prieskumu verejnej mienky vtedy len 3,5 % občanov chce-

lo  kapitalizmus.  Preto  jeden  z  bratislavských  tribúnov

vyjadril  strach  z možnej  kandidatúry  Alexandra  Dubčeka,

strach, že budú  stratení, a iný, jeho kolega, sa vzdal kan-

didatúry v prospech Václava Havla.

 

     Občianske fórum si urobilo napríklad v Prešovskom okre-

se prieskum, ktorý som vtedy  videl. Zo 600 opýtaných len 35

ľudí dalo hlas jedinému  kandidátovi-tribúnovi. Len 6 % hla-

sov! Prinajmenej na Slovensku  nemal šancu ani voči Alexand-

rovi Dubčekovi, ani voči Valtrovi Komárkovi. Čo sa stalo po-

tom? Študenti, ktorí doteraz  zbierali  podpisy na odvolanie

"temných  síl"  z Národného  zhromaždenia,  dostávajú  pokyn

prestať a naopak  neskôr vítať  chlebom a soľou tých poslan-

cov, ktorí  sa dostali k voľbe  prezidenta. Jediný kandidát,

tribún, odmieta potom v televíznom  vystúpení ako lož tvrde-

nie, že chce  obnoviť kapitalizmus. "Je to lož,  jak se záhy

přesvědčíte", vravel, "protože tady budou vycházet moje kni-

hy". V tejto situácii, v davovej atmosfére, vo verejnom hla-

sovaní si  nedovolili napokon nepodporiť ho  dokonca ani tí,

ktorí  boli  presvedčení,  že  je  agentom  cudzích záujmov.

A "záhy", ako  vieme, táto lož sa  pravdou stala, aby vládla

medzi nami.  Začal sa pestovať  "kult Masarykovej republiky"

a Václav Havel,  český a slovenský prezident,  hovoril o so-

cializme ako o synonyme všetkého zla.

 

     Branno-bezpečnostný expert SDK sa  dnes hrdí, že v roku

1990 viedol  ako redaktor  Národnej  obrody  špionáž  česko-

-slovenskej rozviedky proti Sovietskemu zväzu a neskôr proti

niektorým jeho následníckym štátom.  Ale v deklarovaných zá-

sadách  sa  Občianske  fórum  hlásilo k Varšavskej  zmluve a

k RVHP, k dodržiavaniu zmluvných záväzkov. Medzi mládežou už

takmer nik ani netuší, že v novembri 1989 sa tribúni hlásili

aj k politike jednotnej Európy od Atlantiku po Ural.

 

     Tradícia novembra je teda, žiaľ, aj veľmi smutná. Je to

aj ťažká zrada  demokracie a pohŕdanie spoločnosťou. "Kto si

neváži  minulosť, nezaslúži  si ani  budúcnosť," zaznela  tu

v sále dnes jedna veľká múdrosť. Srdečne za ňu ďakujem.

 

     A ďakujem pánu Ballekovi  za jeho vôľu zvýšiť schopnosť

sebareflexie spoločnosti. V tomto zmysle si veľmi vážim jeho

ochotu kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, tým končím rozpravu.

 

     Chcem poďakovať váženým pánom kandidátom na post prezi-

denta Slovenskej republiky za  ich dnešnú účasť na rokovaní.

Prosím ich,  aby počas  hlasovania zostali v budove Národnej

rady, v miestnosti  pre nich  určenej. Páni kandidáti,  ešte

raz pekne ďakujem. (Potlesk.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa  článku 23 ods. 3

volebného  poriadku  budeme  pokračovať v tajnom  hlasovaní,

ktoré je zabezpečené podľa článku 9 volebného poriadku. Voľ-

bu uskutočníme podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej re-

publiky.

 

     Všetci viete, že voľba je  platná a kandidát je zvolený

trojpätinovou väčšinou  všetkých hlasov, znamená  to 90 hla-

sov. Budeme hlasovať tak ako minule s tým, že pri každom me-

ne a priezvisku  navrhnutého  kandidáta  zakrúžkujeme  slová

"za" alebo  "proti", alebo "zdržiavam  sa hlasovania". Chcem

vám pripomenúť len toľko, že  hlasovací lístok je platný len

vtedy, ak je zakrúžkovaná jedna alternatíva voľby. Akákoľvek

úprava hlasovacieho  lístka má za  následok neplatnosť tohto

hlasovacieho lístka.

 

     Prosím, páni overovatelia, aby  ste zaujali svoje mies-

to, budeme hlasovať tak,  že najskôr odhlasujú páni overova-

telia a ja potom poslancov vyzvem, kedy pôjdeme k hlasovacej

urne.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, keď všetci uskutočníme

voľbu, tak  automaticky vyhlásim prestávku  do 14.00 hodiny.

Predpokladám, že  do 14.00 hodiny  budú spočítané hlasovacie

lístky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, členovia  výboru pána predsedu Baránika,

pán predseda oznamuje, že výbor, ktorý mal byť o 13.00 hodi-

ne, nebude.

 

     (Akt tajnej voľby.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa, kto neodovzdal volebný lístok.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ak ste všetci odovzdali

volebné  lístky,  končím možnosť vykonať voľbu s tým, že vý-

sledky hlasovania  oznámime o 14.00 hodine,  kedy budeme po-

kračovať v schôdzi.

 

 

     (Po prestávke.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, keby  ste zaujali miesta, budeme po-

kračovať v prerušenej 44. schôdzi  Národnej  rady. Ešte  raz

prosím,  páni poslanci,  pani poslankyne,  keby ste  zaujali

miesta v rokovacej miestnosti.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v rokovaní,  preto prosím povereného overo-

vateľa, aby  Národnej rade Slovenskej  republiky oznámil vý-

sledok  tajného  hlasovania v súlade s článkom 20 ods. 2 vo-

lebného  poriadku.

 

     Prosím ešte raz overovateľa, pána poslanca Cingela.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     prečítam zápisnicu o výsledku  tajného hlasovania o no-

vej voľbe  prezidenta Slovenskej republiky,  ktoré sa konalo

5. marca 1998.

 

     Na tajné hlasovanie o novej voľbe prezidenta Slovenskej

republiky 5. marca 1998 bolo  vydaných  a poslanci  Národnej

rady Slovenskej republiky si osobne prevzali 124 hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 117 platných hla-

sovacích lístkov, 7 neplatných  hlasovacích lístkov a všetci

poslanci odovzdali hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidáta Ladislava Balleka

hlasovalo 49 poslancov, proti 60 poslancov, zdržalo  sa hla-

sovania 8  poslancov. Za kandidáta  na prezidenta Slovenskej

republiky  pána  Milana  Fogaša hlasovalo 5 poslancov, proti

91 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov.

 

      Podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na

zvolenie prezidenta Slovenskej republiky je potrebná trojpä-

tinová väčšina hlasov všetkých  poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

      Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v novej

voľbe prezidenta Slovenskej  republiky 5. marca 1998 trojpä-

tinovú väčšinu hlasov všetkých  poslancov nezískal ani jeden

z navrhovaných kandidátov, takže Národná rada Slovenskej re-

publiky podľa článku 101 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej repub-

liky nezvolila prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 102 ods. 1  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky vykoná sa do 14 dní opakovaná voľ-

ba  prezidenta. V súlade s § 102 ods. 2 do opakovanej  voľby

postupujú obaja kandidáti  na prezidenta Slovenskej republi-

ky: pán Ladislav Ballek a pán Milan Fogaš.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Cingelovi.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  počuli ste vo-

lebné výsledky.

 

     Na základe  tajného hlasovania konštatujem,  že Národná

rada Slovenskej republiky nezvolila ani v novej voľbe prezi-

denta Slovenskej  republiky, pretože navrhnutí  kandidáti na

prezidenta Slovenskej republiky  Ladislav Ballek a Milan Fo-

gaš  nezískali podľa  článku 101 ods. 2 a 3 ústavy a 101 zá-

kona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

v tajnom hlasovaní trojpätinovú  väčšinu hlasov všetkých po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 103 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  sa  na

nové voľby použijú  ustanovenia § 101 a 102. V tejto  súvis-

losti  chcem  pripomenúť, že  podľa § 102 zákona o rokovacom

poriadku a podľa článku 22 volebného poriadku, ak  prezident

Slovenskej republiky nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľ-

ba do 14 dní. V súlade s § 102 ods. 2 postupujú teda do opa-

kovanej  voľby obidvaja  kandidáti na  prezidenta Slovenskej

republiky: pán kandidát Ladislav Ballek a pán Milan Fogaš.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informo-

vať, že  poslanecké  grémium, ktoré  bolo zvolané v priebehu

tejto schôdze, rozhodlo a odporučilo mi, aby sme druhé skru-

tínium tohto druhého kola zvolali  na 19. marca 1998 o 10.00

hodine.

 

     Prerušujem rokovanie  tejto  schôdze do 19. marca 1998,

keď vykonáme opakovanú voľbu prezidenta.

 

     Ďakujem vám všetkým, pani poslankyne, páni poslanci.