S p r á v a

     o 43. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                 konanej 5. februára 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme pokračovať, páni poslanci, otvorením 43. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som takisto zvolal

na základe žiadosti poslancov.

 

     Aj  na tejto  schôdzi budú  overovateľmi páni  poslanci

Líška a Miklušičák a náhradníkmi pán poslanec Mikulka a pani

poslankyňa Rusnáková.

 

     Schôdzu som  zvolal na  základe  článku 83 ods. 2 Ústa-

vy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Poslanci na tejto schôdzi navrhujú prerokovať

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa  zrušujú body 2 a 3 uznesenia  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 530 z 5. februára 1997.

 

     Aj  tu  chcem  upozorniť,  že  podľa § 24 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku Národnej rady tento program nie je mož-

né doplniť ani meniť.

 

     Pristúpime teda k hlasovaniu o obsahu programu, tak ako

som ho prečítal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, návrh  máte pred sebou

ako tlač 898.

 

     Prosím člena skupiny poslancov, ktorí predložili návrh,

aby nám predniesol jeho obsah.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dňa 8. januára 1998 senát Ústavného súdu Slovenskej re-

publiky  vyhlásil  rozhodnutie v prípade, s ktorým sa na Ús-

tavný súd obrátil občan Emil Spišák.

 

     Občan  Emil Spišák  kandidoval v parlamentných  voľbách

v roku 1994 za Slovenskú  národnú stranu,  pričom vo voľbách

skončil  ako prvý  náhradník na  volebnej listine Slovenskej

národnej  strany s najvyšším počtom  prednostných hlasov. Po

smrti  pána poslanca  Bartolomeja Kunca  bolo teda legitímne

očakávať, že na jeho miesto  poslanca zasadne práve pán Emil

Spišák.  Nestalo sa  tak. Národná  rada Slovenskej republiky

svojím  uznesením číslo 530 z 5. februára 1997, zhodou okol-

ností spred roka, rozhodla, že na uprázdnený mandát poslanca

nastupujúcim náhradníkom je pán Ladislav Hruška. Pripomínam,

že pred pánom Hruškom  skončili, vzhľadom na prednostné hla-

sy, popri pánu Spišákovi  ešte dvaja ďalší kandidáti Sloven-

skej národnej strany.

 

     Pán Spišák sa obrátil na Ústavný súd  so žiadosťou pre-

skúmať, či Národná rada  postupovala v súlade s Ústavou Slo-

venskej republiky, keď do parlamentu kooptovala pána Hrušku,

a nie jeho - Emila Spišáka.

 

     V náleze Ústavného  súdu k uvedenej kauze zo dňa 8. ja-

nuára 1998 sa konštatuje, že "Národná rada Slovenskej repub-

liky prijatím uznesenia číslo 530 z 5. februára 1997 poruši-

la právo Mgr. Emila  Spišáka na prístup k voleným a iným ve-

rejným funkciám za rovnakých  podmienok, zaručené článkom 30

ods. 4 v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy  Slo-

venskej republiky".

 

     V odôvodnení nálezu Ústavného súdu  sa píše, že "z kon-

štrukcie  ustanovenia § 48 ods. 2 zákona o voľbách  vyplýva,

že rovnaké  podmienky v danom prípade  spočívajú v rovnakých

možnostiach uchádzačov o funkciu poslanca Národnej rady zís-

kať vo  voľbách prednostné hlasy,  ktorých počet má  bezpro-

stredný význam nielen na priamy zisk mandátu po voľbách pod-

ľa zákonom  ustanovených  podmienok, ale aj určenie  poradia

nastupovania náhradníkov pred skončením  ustanovujúcej schô-

dze  Národnej  rady  alebo v priebehu  volebného  obdobia po

ustanovujúcej schôdzi". Koniec citátu.

 

     V odôvodnení sa doslova  píše: "Uprázdnením mandátu po-

slanca Bartolomeja  Kunca po jeho smrti  sa u predkladateľa,

teda  Emila Spišáka, splnili  právne  podmienky na obsadenie

uprázdneného mandátu. Jeho  subjektívne právo nadobudlo cha-

rakter právneho nároku."

 

     Dámy a páni, podčiarkujem práve  túto časť  odôvodnenia

Ústavného  súdu, v ktorom sa  plne a doslova  potvrdzuje, že

pán Emil  Spišák má právny nárok  stáť sa poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Na inom  mieste odôvodnenia sa  píše: "Na uvedené  nemá

vplyv ani skutočnosť, že  politická strana niektorého z kan-

didátov, uvedených  na svojej kandidátnej  listine, prestane

v priebehu volebného obdobia  považovať za vlastného člena."

Koniec citátu.

 

     Toľko, dámy a páni, prísna reč práva. Je z nej nad sln-

ko jasnejšie, že na uprázdnený mandát pána poslanca Bartolo-

meja Kunca  mal nastúpiť pán  Emil Spišák, nie  pán Ladislav

Hruška.

 

     V Národnej rade  Slovenskej  republiky  sedí  medzi 148

poslancami okrem pána Belana ešte aj pán, ktorý tu nemá byť,

ďalší pán, pán, ktorého do Národnej rady Slovenskej republi-

ky  vpustilo  hlasovanie  väčšiny  poslancov,  ale v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky, tak  ako to konštatuje nález

Ústavného súdu.

 

     Preto navrhujeme prijať uznesenie Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým  zrušíme predchádzajúce uznesenie Ná-

rodnej  rady, ktorým  bol pán Hruška  vpustený  do rokovacej

miestnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto uznese-

ním vytvoríme  priestor na to, aby  do Národnej rady Sloven-

skej republiky  mohol byť kooptovaný človek,  ktorý má legi-

tímny a Ústavným súdom potvrdený nárok na poslanecký mandát.

 

     Prijatie nami navrhovaného uznesenia Národnej rady Slo-

venskej republiky má veľký  vnútrospoločenský, ale aj medzi-

národný  význam.  Najväčší  vnútropolitický  význam obsahuje

podľa mňa posolstvo, ktoré sme doposiaľ z Národnej rady Slo-

venskej republiky  posielali a aj dnes  pošleme občanom Slo-

venskej republiky.  To posolstvo môže  posilniť právne vedo-

mie,  oživiť  nádej  občanov  Slovenska  na  dôstojný  život

v usporiadaných  zákonných pomeroch  skutočne demokratického

štátu, alebo môže prehĺbiť  chaos, beznádej a zvýšiť napätie

v spoločnosti.

 

     Otázka  znie: Bude  Národná  rada  Slovenskej republiky

rešpektovať  Ústavu  Slovenskej  republiky, zákony a ústavné

ustanovizne, alebo  ich nebude rešpektovať?  Ak Národná rada

Slovenskej  republiky odmietne  rešpektovať občianske  práva

občana Emila  Spišáka, dá obyvateľstvu  jasný  signál, že si

neželá právny štát,  že si nectí  zákony a právo, naopak, že

toleruje  bezprávie a porušovanie  zákonov.  Aký význam bude

mať  takéto správanie  sa poslancov  pre vývoj  nášho štátu,

netreba azda ani hovoriť.

 

     Od občanov  žiadame, aby platili  dane, aby chodili  do

práce, aby nekradli, ale  aby statočne pracovali. Od občanov

žiadame, aby platili inkaso,  aby dodržiavali pravidlá cest-

nej premávky, aby do autobusov nastupovali s platným cestov-

ným lístkom. Skrátka - aj vy, pani poslankyňa, by ste to ma-

li rešpektovať -, skrátka  od občanov žiadame, aby rešpekto-

vali zákon. Môžeme my delegáti občanov, predstavitelia ľudu,

členovia orgánu, ktorý  zákony prijíma, zákon nerešpektovať?

K čomu to povedie? Povedie to k poklesu disciplíny, k pokle-

su  rešpektu a úcty  pred  zákonom, k prehlbovaniu  chaosu a

rastu  násilia. Tam,  kde neplatia  zákony, nastupuje chaos.

Tam, kde  nastupuje  chaos, prichádza násilie. Tam, kde pre-

stávajú platiť  zákony a pravidlá, tam  nastupuje jediný zá-

kon, zákon džungle.

 

     Prijatie či neprijatie nami navrhovaného uznesenia bude

mať aj  významný medzinárodný dosah. Všetci  vieme, že v in-

tegračnom  procese  do NATO nás  predbehlo Česko, Maďarsko a

Poľsko, že v integračnom procese Európskej únie nás predbie-

ha navyše  ešte  Slovinsko, ba aj Estónsko. Všetci vieme, že

zaostávame pre  neplnenie politických kritérií,  pre nedodr-

žiavanie demokratických pravidiel. To všetci vieme.

 

     Aj v náleze  Ústavného súdu k prípadu  Emila Spišáka sa

píše, že  je úzky  súvis medzi  ustanoveniami Ústavy Sloven-

skej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorých je Sloven-

ská  republika  účastníkom,  napríklad  Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach.

 

     Ústavu nemožno vysvetľovať  spôsobom zakladajúcim poru-

šenie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ak je Sloven-

sko účastníkom tejto  zmluvy. Ak Národná rada Slovenskej re-

publiky odmietne  ľudské práva svojho  občana, potvrdené Ús-

tavným súdom  Slovenskej republiky, bude to  mať za následok

prehĺbenie izolácie Slovenska. Jednoducho, medzinárodné spo-

ločenstvo  nemôže  prijať  do svojej  rodiny za svojho člena

krajinu, ktorá  nechce  rešpektovať zákony a právny poriadok

tohto  spoločenstva, o to  viac,  že nechce  rešpektovať ani

právny poriadok svojej vlastnej krajiny, že nechce rešpekto-

vať ani práva vlastných občanov.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, vo  verejných vystúpe-

niach najmä  vládnych predstaviteľov a koaličných  poslancov

zaznievajú veľmi často výzvy  na obranu a presadzovanie slo-

venských  štátnych  záujmov. Napríklad podpredseda  Národnej

rady Slovenskej  republiky pán  Húska v diskusnej televíznej

relácii Kroky dňa 11. januára  tohto roku vo väzbe na integ-

račné ambície Slovenska uviedol - krátky  citát: "Priatelia,

my sme tu nie na to, aby sme ukazovali čo najväčšiu ústreto-

vosť voči záujmom  druhých. My sme tu na to, aby sme obhajo-

vali  záujmy  slovenské, aby sme  obhajovali (potlesk a ruch

v sále), aby sme obhajovali  štátne záujmy Slovenska." Toľko

citát pána podpredsedu Húsku.

 

     Vážený pán  podpredseda, chcem sa vás  opýtať, čo sú to

slovenské štátne  záujmy? Čo sú  to záujmy slovenské? Nie sú

to... (Ruch v sále.) Pre  veľký úspech otázku zopakujem. Vá-

žený pán podpredseda, chcem sa  vás opýtať, čo sú to sloven-

ské záujmy? Čo sú to slovenské  štátne záujmy? Nie sú to le-

gitímne zákonné záujmy a práva občanov Slovenskej republiky?

(Potlesk.) Alebo  takými sú len záujmy  úzkej vrstvy občanov

tohto štátu, napríklad tých, ktorí vyhovujú  mocenským záuj-

mom HZDS či vládnej koalície? (Ruch v sále.)

 

     Vážený pán  podpredseda Húska, vážené  pani poslankyne,

vážení páni poslanci, máme  jedinečnú príležitosť spojiť ob-

hajobu slovenských  záujmov s integračnými  ašpiráciami Slo-

venska.  Podporou  nami  navrhovaného  uznesenia  prispejeme

k posilneniu  právneho  vedomia  občanov  Slovenska, vrátime

vieru v právo a zákonnosť  minimálne  jednému občanovi našej

krajiny a zároveň výrazne prispejeme k zlepšeniu medzinárod-

ného postavenia  Slovenska pred marcovým  summitom Európskej

únie, ktorý sa bude  zaoberať začatím rozhovorov s krajinami

usilujúcimi sa o vstup do Európskej únie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného by

som všetkých chcel požiadať,  aby ste hlasovanie o navrhova-

nom uznesení dobre zvážili. Dnes je veľmi poškodený pán Spi-

šák, zajtra,  keď to pôjde  takto ďalej, môže  byť poškodený

ktokoľvek z nás. Mladý štát  potrebuje kotvu, ktorej sa môže

držať. Zákonnosť,  vláda  práva a zákona je takouto  kotvou.

Preto vás všetkých prosím, nezatvárajte oči, netvárte sa, že

tomu nerozumiete, nevymýšľajte si výhovorky, ale rešpektujte

právny  poriadok  tohto štátu, nielen v záujme pána Spišáka,

ale aj v záujme  ostatných občanov  Slovenskej republiky. Aj

v záujme našich detí. Aj v záujem tých, ktorí prídu po nás.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím teraz predsedu  mandátového a imunitného výboru,

aby  nás  oboznámil s priebehom  prerokovania  tohto  návrhu

v ich výbore.

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu Mandátového a imunitného vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej  republiky a Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky o výsledku prero-

kovania návrhu skupiny poslancov na schválenie uznesenia Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa zrušujú  body

2 a 3 uznesenia  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

530 z 5. februára 1997.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa zrušujú...

 

     Ak vás  ruším, pani Belohorská, tak  môžete ísť hovoriť

vy. (Potlesk.)

 

     (Hlas z pléna.)

 

     Staraj sa o seba. O seba sa staraj. Áno?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

     Pán poslanec, na to som  tu ja, aby som upozorňoval po-

slancov. Predneste svoj návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa  zrušujú  body 2 a 3 uznesenia  Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  číslo 530 z 5. februára 1997 (tlač

898), pridelil  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím rozhodnutím číslo 1974 z 30. januára 1998 na preroko-

vanie Mandátovému a imunitnému  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky a Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej rady Slo-

venskej  republiky.  Zároveň  určil  ako gestorský Mandátový

a imunitný výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorý

Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o prerokovaní

uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Vláda Slovenskej republiky podľa § 17 ods. 3 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nezauja-

la do zvolania  schôdze Národnej  rady Slovenskej  republiky

stanovisko k návrhu skupiny poslancov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval dňa 3. februára 1998 návrh skupiny  poslancov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa zrušujú  body

2 a 3 uznesenia  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

530 z 5. februára 1997, a na návrh poslanca Ivana Šimka hla-

soval o návrhu uznesenia výboru, podľa ktorého výbor odporú-

ča Národnej rade  Slovenskej  republiky  schváliť uznesenie,

ktorým sa zrušujú body 2 a 3 uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 530 z 5. februára 1997.

 

     Z celkového počtu 15 členov Ústavnoprávneho  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  bolo prítomných 12 členov.

Za návrh uznesenia boli 3 členovia výboru, 5 členovia výboru

boli proti a 4 sa  zdržali  hlasovania. Ústavnoprávny  výbor

Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený ná-

vrh  uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ďalej na základe  návrhu člena  výboru Jána Cupera  hlasoval

o návrhu uznesenia, podľa  ktorého výbor neodporúča Národnej

rade Slovenskej republiky schváliť uznesenie, ktorým sa zru-

šujú body 2 a 3 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 530 z 5. februára 1997.

 

     Z celkového počtu 15 členov Ústavnoprávneho  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  bolo prítomných 12 členov.

Za návrh  uznesenia bolo 6 členov  výboru, 3 členovia výboru

boli proti a 2 členovia výboru sa zdržali hlasovania. Posla-

nec  Hruška  nehlasoval.  Ústavnoprávny  výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky neschválil  ani tento  návrh uznesenia

v súlade s § 52 ods. 4 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky. Ďalší návrh uznesenia nebol pred-

ložený.

 

     Gestorský výbor prerokoval  návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky dňa 4. februára 1998. Ges-

torský výbor hlasoval o návrhu  uznesenia výboru, podľa kto-

rého  výbor  odporúča  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

schváliť uznesenie,  ktorým sa  zrušujú body 2 a 3 uznesenia

Národnej rady  Slovenskej  republiky číslo 530 z 5. februára

1997.

 

     Z celkového  počtu 19 členov  Mandátového a  imunitného

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  bolo prítomných

13 členov. Za návrh uznesenia boli 5 členovia výboru, 5 čle-

novia výboru boli proti a 3 členovia  výboru sa zdržali hla-

sovania. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  neschválil  predložený  návrh  uznesenia v súlade

s § 54 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky. Iný návrh uznesenia nebol predložený.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky poveril predsedu výboru, aby na schôdzi Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  podal  správu o prerokovaní návrhu

skupiny poslancov  vo výboroch Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Pán predseda, skončil som.  Odporúčam, aby ste otvorili

rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že

na tabuli  sú mená poslancov,  ktorí sa hlásia  do rozpravy.

Píšem  si teda  poslancov Benčíka,  Slotu, Mikloška,  Morica

a Prokeša. Tým končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     súhlasím s tým, že kauza Gaulieder a Spišák sú dva prí-

pady a spoločné  pre ne je to, že v oboch  došlo k porušeniu

ústavy a ústavných  práv - to  konštatoval  Ústavný  súd - a

ten, kto porušenie spôsobil, má ho napraviť. Je nepodstatné,

či sa o týchto prípadoch  rozhoduje na jednej schôdzi Národ-

nej rady, alebo osobitne na  dvoch, ako to robíme teraz. Ná-

lezom Ústavného súdu sme  povinní vyhovieť. Do schôdze, pred

chvíľou ukončenej, sme tak neurobili.  Teraz sa už koná ďal-

šia  schôdza, ktorá  sa týka  uznesenia Národnej  rady číslo

530 z 5. februára 1997 o nastúpení  náhradníka  za zomrelého

poslanca pána Kunca.

 

     Vzhľadom na to, že som hoc bezúspešne uplatnil argumen-

ty pri prerokúvaní návrhu novely  zákona o voľbách do Národ-

nej rady,  budem teraz stručný.  Uplatnil som argumenty,  že

v priebehu  volebného obdobia  by sme  nemali meniť pravidlá

nástupu kandidátov na uvoľnené  poslanecké  miesta. Na tieto

moje argumenty predkladateľ pán  Mikulka za podpory pána Ma-

cušku a podpredsedu Národnej  rady pána Húsku reagovali tak,

že sa zamontoval do tohto návrhu postup, že nástupníctvo ne-

bude odobrané tomu, kto získal 10 alebo viac ako 10 % prefe-

renčných  hlasov. Prosím  vás, to  všetko si  môžeme  overiť

v záznamoch z tejto schôdze.

 

     Nepochybne Národná rada v tomto volebnom období urobila

v zákonodarnej  činnosti  veľa užitočného a prospešného, ale

veľkou škvrnou v našej  činnosti je prijatie viacerých záko-

nov, resp.  uznesení, ktoré  sú v rozpore s ústavou a sú  až

v takom  rozpore, že  to  konštatoval  najpovolanejší  orgán

- Ústavný súd.

 

     Pripúšťam,  že  pri  takej  zaťaženosti,  ako pracujeme

v tomto volebnom období, sa  môže ojedinele zatúlať aj neús-

tavnosť, čo  mi však prekáža, je  početnosť týchto prípadov,

viac  ako 16, a najmä  vedomé - a povedal  by som -, účelové

neústavné  rozhodnutia. To je veľmi  zlá  vizitka  najmä pre

tých,  ktorí  za  takéto  návrhy  hlasovali.  Tak to bolo aj

v tomto  prípade. Poslanci  vládnej koalície  pri spomenutej

novele účelovo novelizovali volebný  zákon, a keď ho noveli-

zovali, tak prosím,  mohli ste ho zmeniť tak,  ako to určili

vládne hnutia a línia  vládnej  koalície. Na základe  našich

argumentov ste sa zháčili, pôvodný návrh ste sami pozmenili,

ale  potom pri  realizácii konkrétneho  nastúpenia kandidáta

ste tento zákon porušili.

 

     Dovoľte mi poznamenať bez toho, aby som situáciu drama-

tizoval, že to je v rozpore s princípmi  právneho štátu. Po-

kiaľ zákon  platí - a tento zákon platí,  nikto ho nezrušil,

nikto ho nespochybňuje -, tak by sme ho predovšetkým my mali

v parlamente dodržiavať.

 

     Druhá poznámka.  Viacerí aj z vedenia  Národnej rady si

robia  starosti,  ako  ukončiť  mandát  poslancov,  ktorí sú

v parlamente v rozpore s ústavou.  To ma  prekvapuje.  Je to

nepochybné, a to potvrdil  Ústavný súd, že náhradníci nastú-

pili do parlamentu v rozpore so zákonom.

 

     Už starí Rimania  sa držali zásady - a  učili sme sa to

všetci aj ako absolventi právnických fakúlt -, že ex iniuria

ius non oritur, t. j. protiprávnosť neplodí právo. To struč-

ne v týchto prípadoch znamená, že protiprávny nástup náhrad-

níkov nemôže legalizovať ich  ďalší pobyt v tomto zákonodar-

nom  zbore. Môžu  byť, a to pripúšťam,  rozdielne  názory na

termín ukončenia  ich pôsobenia v Národnej  rade. Aj v tomto

stanovisko Ústavného súdu ozrejmilo, že koniec činnosti tých

poslancov, ktorí nastúpili protiprávne a protiústavne, sa má

ukončiť ku  dňu, keď bolo vyhlásenie  príslušného nálezu Ús-

tavného súdu.

 

     To je všetko, čo som  chcel k tejto kauze povedať. A ja

vám veľmi pekne ďakujem, že ste ma vypočuli.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v  rozprave vystúpi pán poslanec  Slota, ale naj-

skôr pán podpredseda Andel s faktickou poznámkou.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Benčík, veľmi  si vás  vážim, boli  ste  generálnym

prokurátorom  Slovenskej  socialistickej  republiky. Zabudli

ste na jednu podstatnú vec - na Ústavu Slovenskej republiky,

že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky hlasuje podľa

svojho vedomia a svedomia. To  všetko, čo ste povedali, nemá

základ, pretože  my hlasujeme, aké máme  svedomie a vedomie.

Možno, že poviete, že nemáme. Pýtam sa, či ho máte vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     už po  druhý raz sa  Ústavný súd postavil  na tenký ľad

sporných kompetencií v poslaneckých veciach. Prvý raz sa pod

ním preboril vo veci Gaulieder. A ak sa bude tzv. kauza Spi-

šák na  pôde parlamentu vyvíjať  objektívne, stane sa  to po

druhý raz.

 

     Vo veci  Spišák - Hruška našiel  Ústavný súd východisko

v článku 30 ods. 3 ústavy,  ktorý zaručuje  občanom  prístup

k voleným a iným verejným  funkciám  za rovnakých podmienok.

Na prvý pohľad sa  ponúka jednoduché a jednoznačné riešenie:

občan Spišák, údajné porušenie  jeho ústavného práva, podnet

na Ústavný súd a nález tohto súdu. Je prinajmenšom trápne aj

zo strany  senátu Ústavného súdu  očakávať, že každý  venuje

tejto veci iba tento prvý pohľad a nechá bez povšimnutia mi-

nimálne dva  vážne argumenty dokazujúce,  že Ústavný súd  sa

dopustil závažných chýb, ktorých dôsledkom je, že sa namies-

to  nekompromisného  výkonu  jeho  rozhodnutia demagogicky a

účelovo apeluje na poslanecký sľub.

 

     Po odpoveď na otázku, prečo  nie je daná možnosť zabez-

pečiť výkon nálezu bez zisťovania názoru poslancov prostred-

níctvom hlasovania,  nie je treba chodiť  ďaleko. Totiž tam,

kde ústava dáva Ústavnému súdu kompetencie, tam zabezpečila,

aby sa jeho rozhodnutia realizovali. Tam, kde mu ich nedala,

ako je to v prípade  Spišák, tam si ich zbytočne prisvojuje,

pretože narazí na neprekonateľnú prekážku, ktorou je ústavné

právo poslanca vyjadriť svoj názor  hlasovaním. Zdôrazňujem,

svoj názor, nie  názor Ústavného súdu. Inak by  to totiž bol

skutočne zaujímavý príklad rešpektovania všelijako prekruco-

vaného zákazu imperatívneho  mandátu. A ako sa tejto trápnej

situácii dalo  predísť? Veľmi jednoducho tým,  že by Ústavný

súd objektívne zvážil, že

 

     1. článkom 30 ods. 3 ústavy  sa má pri stanovení rovna-

kých podmienok zabrániť  diskriminácii občanov vo všeobecnej

rovine,

 

     2. v momente, keď musel  Ústavný súd vychádzať pri rie-

šení prípadov zo zákona o voľbách do zastupiteľských orgánov

a jeho konkrétnych  paragrafov, bol povinný  si uvedomiť, že

už nejde o všeobecnú  diskrimináciu, ale o konkrétnu apliká-

ciu zákona a tým o otázku zákonnosti, a nie otázku ústavnos-

ti. A podľa článku 124 ústavy  nie je ochrana zákonnosti ve-

cou Ústavného  súdu, až na  výnimky, ktoré  zákon o Ústavnom

súde  presne  určil. A to  je druhý  argument, ktorý  svedčí

o vybočení ústavného senátu z rámca svojich právomocí.

 

     Môže byť položená otázka, aké má teda občan Spišák mož-

nosti domáhať sa zistenia, či v jeho  prípade bol, alebo ne-

bol dodržaný zákon, a ak nebol, ako dosiahnuť nápravu. Podľa

ústavy sa otázkami dodržiavania  povinností a práv, vyplýva-

júcich zo zákonov, zaoberajú riadne  súdy. K tomu iba toľko,

pretože našou  úlohou je reagovať  na nález Ústavného  súdu.

A ak predsa mám vysloviť názor na predpokladaný priebeh spo-

ru pred riadnym  súdom, vyslovím ho. A to  najmä preto, lebo

mi pri hlasovaní pomôže zorientovať sa.

 

     Občan  Spišák by  mal  prehrať  predovšetkým v morálnej

spoločnosti  svoj spor,  aj keď  je zákon  formálne na  jeho

strane.  Nikto totiž  nesmie zneužívať  svoje práva  na úkor

spoločnosti, aj keď je  to spoločnosť zredukovaná na voličov

Slovenskej národnej strany, to zdôrazňujem. Voličov SNS, nie

voličov  KDH. Morálka  je  nepolitická  kategória a podporiť

Spišáka znamená podporiť konanie, ktoré  je v rozpore s dob-

rými mravmi.

 

     Zhrniem teda,  čo som povedal  do záveru, že  ak ma náš

Ústavný súd a zákonný poriadok, vrátane nálezu Ústavného sú-

du, nezbavil práva hlasovať, zohľadním pri hlasovaní, čo sám

považujem  za správne. A to je jednoznačne to, že náš kolega

a člen  Slovenskej národnej  strany pán  Ing. Hruška zostane

poslancom a zostane  sedieť v kresle, ktoré patrí Slovenskej

národnej strane. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej do rozpravy je  prihlásený pán poslanec Mikloško,

ale medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Mám krátku faktickú pripomienku. Je fakt, že ústava za-

kotvuje  slobodu  rozhodovania  sa poslancov a poslanci majú

hlasovať podľa svojho  svedomia. Predsa len však ústava dáva

istý limit a tým limitom je zákonnosť, limitom je teda ústa-

va a platné právne  normy.  Som presvedčený, že  tento limit

sme  povinní  všetci  rešpektovať a v plnom  rozsahu sme  to

prisľúbili v slávnostnom sľube,  keď sme do tejto miestnosti

vstúpili. Teda sloboda rozhodnúť sa je v tomto prípade limi-

tované a tento limit sme sľúbili rešpektovať. Tak prosím, aj

to je súčasť morálky, že rešpektujeme svoje vlastné vyhláse-

nia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka - faktická poznámka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Pán poslanec Slota označil očakávanie, že sa bude dodr-

žiavať nález Ústavného súdu, za imperatívny mandát. Pýtam sa

ho, či  jeho príkaz ako predsedu  Slovenskej národnej strany

pánu Hruškovi,  že sa nesmie vzdať  funkcie poslanca, nie je

imperatívny mandát.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pána poslanca Mikloška.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     moje vystúpenie bude veľmi krátke.

 

 

     Pán predseda,  tlačou prebehla správa,  že ste napísali

list  ako  predseda  slovenského  parlamentu pánu poslancovi

Hruškovi, kde ste  ho vyzvali, aby sa vzdal.  Prosím vás, či

by ste  nás mohli, túto snemovňu,  informovať o tomto liste,

o jeho obsahu a o odpovedi pána Hrušku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V tlači bola zrejme nie správna informácia. Ja som list

napísal predsedovi SNS pánu Slotovi, aby sa v strane pokúsi-

li presvedčiť  pána poslanca Spišáka, aby  sa vzdal mandátu.

Prepáčte, Hrušku.  Dostal som list  od pána poslanca,  že by

bol porušený  článok 72 ústavy, neviem  presne, nemám tu ten

list, a že nie je ich  morálnym právom, aby robili nátlak na

pána poslanca. Ja som to  akceptoval, pretože mi nič iné ne-

ostáva. Takže nie je to  pravda, že som písal pánu poslanco-

vi, ale písal som politickej strane.

 

     Prosím, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     podobne  ako pán  kolega Mikloško,  aj môj  prejav bude

veľmi krátky.

 

     V parlamente má každý poslanec hlasovať podľa vlastného

svedomia. Ako nás tu poučil  pán kolega Fogaš, aj pre svedo-

mie existuje limit. To je zaujímavé, limitované svedomie som

ešte nevidel. Keď je limitované svedomie, dobre, rešpektujem

to. Náš limit, poslancov SNS, je presne  taký, aký sme pove-

dali. Ten limit je taký, že pán Hruška tu sedí oprávnene. To

je  limit tých  poslancov, ktorí  hlasovali za  to, aby  pán

Hruška tu zostal sedieť.

 

     V prejave  môjho  kolegu pána  Dzurindu veľmi  emotívne

zaznelo všetko zlo, ktoré  údajne v Slovenskej republike je.

Je toho veľa,  pozeral som sa, či to  vôbec dokážeme zniesť,

ale zdá sa mi, že  to dokážeme zniesť. Keď porovnáte, naprí-

klad ak  si pamätáte, aké  pobúrenie bolo, keď  sme žiadali,

aby bol obnovený  trest smrti. V Texase v USA popravia  ženu

bez problémov, pretože sa previnila. (Hlasy v sále.) Neviem,

či je  to dobre, popravia ju  podľa zákona. Citujete zákony,

citujete právo. Sú štáty, kde existuje segregácia, ešte stá-

le delia ľudí na bielych, čiernych, prípadne Indiánov. Čítal

som v novinách správu, že v Taliansku pracuje 40 000 neplno-

letých  detí pod 14 rokov.  Na Slovensku  neudeľujeme  trest

smrti, nedelíme  ľudí na bielych a čiernych, nepracujú u nás

deti a  nevraždia sa ľudia  na základe farby  pleti, ako na-

príklad v Nemecku, a sú  mnohé veci, o ktorých  môžeme pove-

dať, že na našom malom Slovensku sú oveľa lepšie ako inde vo

svete. Samozrejme,  že máme aj  negatíva, ale ja  tvrdím, že

tie negatíva sú primerané dĺžke štátu, odkedy náš štát exis-

tuje.

 

     Ale my máme niečo, čo nemajú  nikde na svete, čo sa ni-

kde na svete  zatiaľ nestalo, a to je to, že prezident reční

z tohto "kancla", a zatiaľ jeho  syna  zatýkajú.  To nie  je

nikde na  svete. Takú hanbu, akú  prezident tohto štátu robí

tomuto štátu,  nerobí nijaký prezident  nijakému štátu. Toto

ste mali spomenúť, ak máte  to svedomie limitované. Teraz už

viem, prečo ste to  nespomenuli, pretože máte asi limitované

svedomie. Keby ste ho nemali, tak toto ste  mali prvé spome-

núť. Prezident rečnil odtiaľto a syna mu zatýkali. To je pr-

vá hanba v tomto štáte.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  pán poslanec Prokeš. Medzitým

s faktickou poznámkou pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Moric, hanbu  tomuto štátu robí vládna ko-

alícia a poslanci vládnej  koalície, keď nerešpektujú ústavu

tejto republiky, nerešpektujú nález  Ústavného súdu. A čo sa

týka toho  svedomia, dovoľte mi,  aby som vám  prečítal, pán

Moric,  sľub  poslanca,  citujem:  "Sľubujem  na  svoju česť

a svedomie", pán Moric, "vernosť  Slovenskej republike. Svo-

je povinnosti si budem plniť v záujme jej občanov, budem do-

držiavať  ústavu a ostatné  zákony a pracovať  tak,  aby  sa

uvádzali do života." Koniec citátu.  Už len dodám, že svojím

hlasovaním o kauze  Gaulieder  aj o tejto  kauze, ak  budete

hlasovať  proti navrhnutému  uzneseniu, nerešpektujete  svoj

vlastný sľub. A tam končí aj vaše svedomie, pán Moric.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem reagovať na vystúpenie  pána kolegu Morica. Nebu-

dem hovoriť o limitovanom  svedomí, ale  skôr ma zaujalo, že

vám  pracuje, pán  Moric, podvedomie - ak  viete, čo  to je.

Podvedomie u vás  pracuje  tým  spôsobom, že  ste  spomenuli

trest smrti ako vážny problém. V tejto miestnosti pri začatí

rokovania o tomto probléme  sa kolegovia usmievali, predseda

ústavnoprávneho  výboru, pán  podpredseda Ľupták  sa usmieva

ešte doteraz, ale  ja si  myslím, páni a dámy, že vám zmrzne

úsmev na tvári, pretože tu ide o vážnu vec. Tu ide o poruše-

nie zákona  slovenským  parlamentom a o zbavenie mandátu po-

slanca. Tak prosím vás, prestaňte sa usmievať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

      To, čo obhajujete vy, pán  poslanec Moric, to je svoj-

vôľa zákonodarcu opitého mocou. To, čo obhajuje pán poslanec

Fogaš a my v klube s ním, je  rešpektovanie  sľubu,  ústavou

predpísaného sľubu, ktorý sme zložili. Nie pod  Ústavným sú-

dom sa prelomil  tenký ľad, pán poslanec Moric,  ale pod te-

bou, pod tvojimi kolegami  zo Slovenskej národnej strany. Aj

k majetkom  ste sa  dostali na  základe toho,  že ste najprv

v novembri 1994 porušili  ústavu prijatím protiústavného zá-

kona o veľkej privatizácii. Taká je pravda. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Mori-

ca aj v kontexte  neskôr povedaného. Myslím si, že  hlasova-

nie podľa Ústavy Slovenskej republiky, tak ako to citoval aj

pán poslanec Fogaš, sucho konštatované, poslanci sľubujú do-

držiavať ústavu a zákony. Domnievam sa, že to, čo bolo pove-

dané následne, to znamená, že je potrebné dodržiavať rozhod-

nutia  Ústavného súdu  alebo  Ústavný  súd ako  taký, priamo

z kontextu sľubu  poslanca nevyplýva. V tomto smere... (Ruch

v sále.)

 

     Samozrejme, samozrejme. V tomto kontexte mi dovoľte do-

plniť, že som hlboko  presvedčený o tom, že keď pominie istý

politický  balast  súčasných  veľkých  ústavnoprávnych káuz,

medzi ktoré patrí referendum, kauza Gaulieder, kauza Spišák,

že aj tá ústavnoprávna rovina  sa ukáže v úplne inom svetle.

A že to  tak je skutočne,  svedčia už v súčasnosti  niektoré

vyjadrenia aj ústavnoprávnych odborníkov, ktorých ťažko mož-

no osočiť zo spolupráce s koalíciou, keď sa vyjadrujú o alo-

gizmoch, o protirečeniach,  výrokoch a odôvodnení  Ústavného

súdu a podobne.

 

     A ešte jednu poznámku.  Ak hovoríte, že Česká republika

a Maďarsko sú pred nami, že sa blížia k ideálu právneho štá-

tu, teda  sú bližšie k právnemu  štátu. Ústavný súd Maďarska

rozhodol úplne inak, ako  ste vy  využili v súvislosti kauzu

referenda. A dovolím si dať  jeden návrh aj pánu Dzurindovi.

Ak Ústavný súd Českej  republiky vysloví porušenie ústavných

práv poslanca Sládka, dáva mu plnú šancu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, skončili dve minúty.

 

     Pán  poslanec Fogaš,  chcem vás  upozorniť, že nemôžete

reagovať na faktické poznámky. Len som upozornil.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Fogašovi.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Páni kolegovia,

     pán poslanec Moric,

 

     myslím si, že zvolení sme boli tiež na základe slobodne

prejavenej  vôle, ale  sloboda tejto  vôle bola  regulovaná,

a to volebným zákonom, bola  limitovaná ústavou a bola limi-

tovaná tiež  tým, čo sa dohodlo  ako volebné pravidlá. Chcem

vám povedať,  že cesta sem,  do tejto budovy,  vedie len cez

dodržanie zákona - volebného zákona a zákona, ktorý je opre-

tý o ústavu.

 

     Myslím si, že iná cesta  do tejto budovy je cesta nele-

gitímna.  Myslím si,  že v tomto  kontexte  treba aj v plnom

rozsahu - a vyzývam i kolegu Morica - rešpektovať  rozhodnu-

tie Ústavného súdu, pretože ak  by sme verejne vyhlásili, že

rozhodnutia súdov,  ústavného aj ostatných,  nemusíme my po-

slanci rešpektovať,  zasiahli by sme nad  rámec toho, čo nám

dovoľuje poslanecká imunita, a myslím si, že by sme založili

trend, že  ani prostý občan nemusí  rešpektovať nielen v ob-

chodných či civilno-právnych vzťahoch súdne rozhodnutia, ale

vlastne by sme naznačili, že i súdne donútenie je niečím, čo

by nemalo byť.

 

     Mrzí ma, že tu odzneli  slová z úst sudcu. Sudcu, ktorý

donútenie používal vo svojej  praxi v tom zmysle, že to roz-

hodnutie Ústavného  súdu nie je pre  nás viazané. Myslím si,

že sme ním viazaní. To je náš limit. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcem využiť  vystúpenie pána poslanca  Morica na jednu

poznámku asi v tomto duchu:

 

     Nálezy, uznesenia, rozhodnutia Ústavného súdu sú prame-

ňom  práva. Bol  by som  rád, keby  tí, ktorí majú právnické

vzdelanie, dobre pochopili, čo to prameň  práva je. Poslanec

Národnej rady,  či sa mu  to páči, alebo  nepáči, je viazaný

prameňom práva. A keďže  rozhodnutie  Ústavného súdu takýmto

prameňom je,  musíme byť viazaní  aj rozhodnutiami Ústavného

súdu.  Prosím  vás,  nespochybňujme  toto,  lebo  naozaj  sa

nachádzame v nebezpečnej rovine.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nemyslíš vážne!

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem  sa,  že  reagujem  druhýkrát v kontexte

vystúpenia pána poslanca Morica a pána poslanca Fogaša.

 

     Pán  poslanec Fogaš,  ja som  nikde nepovedal...  (Ruch

v sále.) Pán poslanec Moric, pán  poslanec Moric, ja som ni-

kde nepovedal, že sa  necítim byť viazaný rozhodnutím, alebo

že máme porušovať rozhodnutia Ústavného  súdu. To mi pán po-

slanec Fogaš, pán poslanec Moric vložil  do úst, a ja som to

v živote nepovedal. Ja som  povedal  jednu vec, že  sľub po-

slanca je o niečom inom. Sľub poslanca je na ústavu a na zá-

kony, ale  tam sa nehovorí,  že sľub poslanca  je na Ústavný

súd. Takže to je niečo iné, pán poslanec. To je niečo iné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Skočil si?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovoľte  mi povedať,  ja nespochybňujem  formálnoprávnu

správnosť rozhodnutia Ústavného súdu v kauze Spišáka. Myslím

si, že  skutočne zákon je v tomto  jednoznačný, ale problém,

ktorý tu stojí a ktorý  je veľkým otáznikom a ktorý naznačil

aj pán predseda  Gašparovič, spočíva v tom, že  keď sa povie

A, má  sa povedať B. Ak  Ústavný súd  rokuje o niečom, o čom

podľa môjho názoru rokovať nemal - je to môj subjektívny ná-

zor, ale tento názor reálne  existuje a doteraz ho nikto ne-

vyvrátil -, ak teda konal, tak  mal aj povedať, čo s poslan-

com pánom Hruškom. A toto je ten problém.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V tom istom kontexte chcem  povedať, že naozaj môže byť

konflikt medzi  osobným  presvedčením a svedomím  poslanca a

sľubom, ktorý  zložil. To znamená,  že presvedčenie poslanca

môže byť v rozpore s tým, čo od neho vyžaduje ústava a záko-

ny, aby dodržiaval ústavu a  zákony a uvádzal ich do života.

A sem nepochybne  patria aj rozhodnutia  Ústavného súdu. Ale

v prípade, že  poslanec je rozhodnutý takýmto  spôsobom pri-

stupovať k svojmu  výkonu  povolania,  že bude  svoj  mandát

vykonávať v tomto rozpore, skladá  sľub s výhradou. A viete,

že dôsledkom sľubu s výhradou je strata mandátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda.

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     asi pred pol rokom alebo  trištvrte rokom som bola zvo-

lená za podpredsedníčku  mandátového a imunitného výboru. Ja

na rozdiel od niektorých kolegov, ktorí už v predošlej kauze

Gaulieder hlasovali, vediac, že  hlasujú v rozpore s ústavou

tohto štátu a v rozpore  so zákonmi, sa touto ústavou riadim

a chcem sa riadiť aj naďalej. Chcem vám, pán predseda, ozná-

miť, že  sa vzdávam  funkcie  podpredsedníčky  mandátového a

imunitného výboru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcem povedať takto. Všetci sú tu právnici, zrejme veľ-

mi  rozumní ľudia.  Zoberme si  Ústavu Slovenskej republiky,

pán Fogaš, hlavu 5 článok 75 ods. 1. O čom sa  tu bavíme? To

je jasné.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, tým  končím rozpravu.

Pardon, nie ešte, ospravedlňujem sa pánu poslancovi Prokešo-

vi, ktorý bol riadne prihlásený do rozpravy.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi z tohto miesta predovšetkým vysloviť úprimnú

gratuláciu učiteľovi rétoriky pána poslanca Dzurindu, preto-

že odviedol skutočne veľký  kus práce. Pán poslanec Dzurinda

sa naučil pekne spájať slová, vyslovovať to s jediným cieľom

- ohúriť tých  ostatných. S obsahom  je to už  horšie. Na to

učiteľa zatiaľ ešte asi nemá.

 

     Ak dovolíte, nadviažem čiastočne aj na svojich predreč-

níkov.

 

     Hovorilo sa tu o limitovanom  svedomí.  Zdá sa, že istá

časť  politického  spektra a poslancov,  ktorí tu  sedia, ho

skutočne má, pretože nehoráznym spôsobom si dovoľujú obviňo-

vať z vlastných porušení ústavy druhú stranu.

 

     Dámy a páni, veľa sa  tu hovorí o kauze referendum, ale

povedzme si teraz na rovinu: Kto v skutočnosti porušil ústa-

vu v kauze  referendum? Kto  zmanipuloval a  kto ho  vlastne

znemožnil? Pán prezident nerešpektoval Ústavu Slovenskej re-

publiky a nevypísal referendum  podľa žiadosti petície obča-

nov. Nerešpektoval žiadosť Národnej rady Slovenskej republi-

ky, nevypísal  referendum  podľa  uznesenia  Národnej rady a

druhýkrát porušil ústavu. Tretíkrát  porušil ústavu, keď vy-

písal  referendum, ktoré  nikto nežiadal,  pretože prezident

nemá právo referendovej iniciatívy.

 

     Nič v ústave nezmocňuje  prezidenta, aby spojil dve ne-

závislé referendá do jedného. Prezident je štátny orgán, mu-

sí  konať v intenciách  zákona,  musí konať  to, čo mu zákon

ukladá alebo priamo povoľuje. Koniec koncov, to čo som teraz

povedal,  sa objavilo  aj v odôvodnení  rozsudku Najvyššieho

súdu vo veci žaloby na ministra vnútra pána Krajčiho.

 

     Pán prezident porušoval ústavu za potlesku našej opozí-

cie. Páni, kde  ste boli vtedy s ochranou  ústavy? Prečo ste

ju nechránili?

 

     Dámy a páni, Ústavný súd  takisto porušil ústavu. Už to

tu povedal pán poslanec  Slota. Uzurpoval si práva, ktoré mu

nepatria. A vy chcete, aby sme rešpektovali uznesenie Ústav-

ného súdu, ktorý sám dospel  porušením ústavy k svojmu uzne-

seniu? Výborné, skutočne!

 

     Otázka znie tak, a reagujem na citát pána poslanca Ben-

číka, "Čo je viac, čo  je nadradené? Morálka, alebo formálny

zákon?" Pán Benčík sa odvolal na Rímsku ríšu a rímske právo.

Zabudol povedať jedno, že tak sformalizovali právo a zabudli

na morálku, že Rímska ríša zanikla.

 

     Ale je  tu ešte jedno  úskalie, pani poslankyne  a páni

poslanci, a to je  odobratie mandátu poslancovi, riadne ove-

reného mandátu. Dámy a páni, uvedomte si, že ak raz vytvorí-

me -  hovorím vytvoríme, pretože som  súčasťou Národnej rady

a nezávisí od toho, kto ako bude hlasovať, ale ako bude hla-

sovať väčšina -, ak raz sa v Národnej rade vytvorí precedens

zrušenia overeného mandátu, tak  sa to môže stať ktorémukoľ-

vek z vás.

 

     A ešte jednu vec. Pokiaľ tu  znejú výkriky, že sa to už

tak stalo, zabúdate na  jedno. Ktorý prejav vôle ktoréhokoľ-

vek poslanca iný poslanec vezme  na vedomie, je jeho záleži-

tosťou, nikoho iného.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Nadväzujem na to, čo povedal pán Prokeš o referende.

 

     Celá opozícia - a v prvom rade tu sedí hrdina tejto ak-

cie, pán poslanec  Čarnogurský - nerešpektovala ústavu v tom

zmysle, že klamala a dodnes  klame slovenskú verejnosť o re-

ferende a o tom, ako o referende  rozhodla  Organizácia  pre

bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá  vyhlásila, že refe-

rendum, aké  sa konalo na  Slovensku - svojím  hlasovaním to

potvrdila na žiadosť, na požiadavku  americkej strany, ktorá

chcela odsúdiť Slovensko za  referendum -, odmietla absolút-

nou väčšinou hlasov. Celá opozičná tlač obhajujúca ústavu sa

dodnes ani  slovom o tomto rozhodnutí  OBSE nezmienila a pán

poslanec Čarnogurský, ktorý bol svedkom toho, nielenže naho-

váral kadekoho, aby hlasoval za americký návrh, protisloven-

ský, ale otvorene tam klamal,  obhajca ústavy a právnik, keď

tvrdil, dávam to do "pľacu" všetkým  právnikom, vrátane pána

Šimka, tohto antibarbara, lebo my sme barbari, a vy nie ste,

keď tvrdil,  že referendová komisia  mala nariadenie nerátať

hlasy,  ktoré  by  sa  nezúčastnili  na  voľbe, na referende

s prezidentskou otázkou. Ja som  vám už tam povedal, poradil

mi aj pán  poslanec Cuper, že klamete. (Šum  v pléne.) Je to

pravda, darmo sa smejete, je to tak, ako som povedal, vy ste

tam otvorene klamali, obhajcovia pravdy a obhajcovia ústavy.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Slobodníkovi za poklonu, keď ma

nazval hrdinom. Napriek tomu  sa teraz nechcem zaoberať jeho

táraním, možno  bude na to  príležitosť. On sa určite k tomu

ešte vráti. Ale chcel by som sa vrátiť k samotnej téme, a to

k návrhu uznesenia, jednoducho, ku kauze Spišáka.

 

     Všetci diskutéri-rečníci za Slovenskú národnú stranu sa

dovolávajú morálky a vedomia.  Páni, ako sa môžete dovolávať

morálky a svedomia, keď  presadzujete porušenie práva. Jedna

z definícií práva  hovorí, že právo  je minimum morálky,  to

znamená, že  všetko právo  je morálka a morálka  je  ešte aj

niečo  viacej.  To  znamená,  že  keď  tu bol porušený zákon

- a určil to Ústavný súd -, morálne je napraviť  tento poru-

šený zákon.

 

     Páni, ale  keď necháme aj tieto  rýdzo právne argumenty

bokom a ideme k politickým a historickým  argumentom a záuj-

mom Slovenska, je  predsa tisícročnou skúsenosťou európskych

dejín to, že  štáty sú silné a silnejú, keď majú právo a keď

toto právo dodržiavajú. A preto, ak sa vám, ktorí sa osobit-

ne  dovolávate svojho  vlastenectva, ak  sa vám  zdá aj azda

v tejto jednej chvíli, že je výhodnejšie pre vás, aby sa pán

Spišák nedostal  do parlamentu, chcel  by som predsa  na vás

apelovať v zmysle  názvu vašej strany,  aby ste si uvedomili

záujmy Slovenska, že Slovensko môže zosilnieť a udržiavať sa

a upevňovať svoje postavenie jedine vtedy, keď bude dodržia-

vať zákon, keď bude  dodržiavať ústavu, ktorá bola schválená

najmä aj vašimi hlasmi. To  znamená, že teraz pripusťme Spi-

šáka do parlamentu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pán predseda.

 

     Podľa  môjho názoru  ste mali  upozorniť pána  poslanca

Prokeša, keď hovoril o zmarenom referende, že hovorí od veci

a že sa  usiluje od základnej  veci, ktorú prerokúvame,  od-

viesť pozornosť. Ale napriek tomu,  keďže o tom hovoril, tak

sa k tomu vyjadrím.

 

     Ústavný súd prijal výklad  vo veci konkrétneho referen-

da, ktoré  bolo  vyhlásené v máji tohto roku, a Ústavný  súd

hovoril o účinkoch toho referenda. Je pravda, že na začiatku

sme si my mysleli, že to referendum bude mať iné účinky, než

povedal Ústavný súd, ale Ústavný  súd taktiež povedal, že to

referendum, tak ako bolo  vyhlásené, sa malo uskutočniť. Váš

minister vnútra sa postavil proti  vôli 500 000 ľudí v tejto

krajine, aby  znemožnil  ľuďom o tejto veci  rozhodovať. Ale

dnes tu  máme naozaj inú kauzu.  Ide o to, že  je mimoriadne

dôležité, aby v parlamente  zasadali tí zástupcovia občanov,

ktorých občania zvolili na  základe tých pravidiel, ktoré sú

platné. To je otázka  legitimity  tohto zákonodarného zboru.

A to si uvedomme, keď budeme rozhodovať o tejto veci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec  Prokeš, nález Ústavného súdu v kauze Gau-

lieder  hovorí o tom, že  prvý  precedens  odobratia mandátu

v tomto parlamente  ste urobili vy,  poslanci vládnej koalí-

cie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte s faktickou  poznámkou sa hlási  pán poslanec Mik-

loško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja by  som na adresu pána  poslanca Prokeša chcel pove-

dať, že dnes tu vystúpili všetci  predsedovia Slovenskej ná-

rodnej  strany, ale, bohužiaľ, jeho  prejav bol zo  všetkých

troch predsedov najslabší. (Ruch v sále.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu.

 

     Chcem  povedať jednu  poznámku k nálezu  Ústavného súdu

k tejto  kauze. Nechcel  som sa  vyjadrovať, ale  aspoň túto

jednu poviem.  Keď si prečítate výrokovú  časť a dôvody, tak

aby Ústavný súd niečo  prikazoval v dôvodoch, a nie vo výro-

kovej časti, takýto rozsudok alebo rozhodnutie nepoznám.

 

     Môžeme pokračovať ďalej.

 

     Pýtam sa  pána predkladateľa Dzurindu,  či sa chce  vy-

jadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán predkladateľ.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Dámy a páni, už sa vyjadrím celkom stručne.

 

     Myslím  si, že  rozprava naplno  ukázala, že  si všetci

uvedomujeme, ako stojí problém,  ako stojí hlasovanie, o čom

vlastne budeme rozhodovať. Najjasnejšie to pomenoval predse-

da Slovenskej národnej strany pán Slota. Vážim si tú otvore-

nosť, zdanlivo takú chlapskú, s ktorou povedal tú krátku ve-

tu: To  kreslo patrí Slovenskej národnej  strane. Tam je pes

zakopaný, tam je koreň problému.

 

     Pán predseda  Slota to takto  povedal napriek tomu,  že

Ústavný súd hovorí: Emil Spišák  má právny nárok stať sa po-

slancom Národnej rady. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť,

že  politická  strana  niektorého z kandidátov uvedených  na

svojej kandidátnej listine prestane v priebehu volebného ob-

dobia považovať  za vlastného člena. Samozrejme,  že pán po-

slanec Slota  to dobre vie, že  to kreslo nepatrí Slovenskej

národnej  strane, ale  pánu Spišákovi,  to on  rovnako dobre

vie. Ale problém stojí teraz tak, či budeme demonštrovať si-

lu, alebo  budeme  demonštrovať právne vedomie a naozaj naše

svedomie.

 

     Ja len skromne podotknem, že  vždy na každú silu sa raz

našla a iste sa  nájde  aj väčšia sila,  ale právne vedomie,

rozhodovanie  podľa  zákonov a podľa  práva je  trvácnejšie,

pevnejšie, dá  omnoho väčšie pocity  istoty našim spoluobča-

nom, a preto vás  vyzývam,  aby ste hlasovali  za navrhované

uznesenie skupiny poslancov.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si reagovať na podnetnú rozpravu a upozorniť na

niektoré dôležité momenty k tejto kauze.

 

 

 

     Je tu pripomienka pána poslanca Benčíka, že treba zosú-

ladiť nález Ústavného súdu s ústavným  právom občana. Myslím

si, že naozaj  má plnú  pravdu a je to aj v súlade so sľubom

poslanca, o ktorom sa tu hovorilo. Áno, ten sľub je na ústa-

vu, ale v článku 133 ústavy  sa  hovorí: "Proti  rozhodnutiu

Ústavného  súdu  nemožno  podať  opravný  prostriedok." Dámy

a páni, (šum v pléne) takže to  je sľub  na  ústavu. A jeden

z článkov  hovorí to,  čo som  povedal: Rešpektujeme  takéto

rozhodnutie a rešpektujeme  článok 133 Ústavy Slovenskej re-

publiky? Ja si myslím, že by sme ho rešpektovať mali.

 

     Ďalšia  otázka, ktorá tu  zaznela z úst  pána  poslanca

Slotu.  Teda asi  ste si  dobre, pán  poslanec, nevšimli, že

nejde o článok 30 odsek 3, ale o odsek 4, pretože ten hovorí

o práve a prístupe k voleným a iným verejným funkciám. Takže

áno, súhlasím. A ak to rešpektujeme, tak všetci občania majú

rovnaký prístup k voleným a verejným funkciám.

 

     Chcel by som sa v tejto súvislosti vyjadriť aj k otázke

volebného zákona. V § 17 ods. 5, ak  si dobre  niekto pamätá

na tento zákon, si môže politická strana na kandidátnej lis-

tine vyznačiť nielen to, či je to člen jej strany, ale či je

to člen aj inej politickej  strany alebo či nejde o nezávis-

lého kandidáta. Čiže už vtedy, keď ste dávali súpisku svojej

kandidátky, ste mali o týchto  veciach vedieť, koho si dáva-

te. Naozaj mi nejde - ja  sám nepoznám ani pána Spišáka, ani

pána Hrušku, akurát podľa jeho  pôsobenia v Národnej rade -,

ale skutočnosť  je taká, že  vy ste  rozhodovali o tom, koho

a na aké  miesto kandidátnej listiny si  dáte. Nikto vám to,

vážení, neprikazoval, že si máte dávať na kandidátnu listinu

Emila  Spišáka. Vy  ste o tom  rozhodovali,  vedenie strany,

ktorí ste zostavovali kandidátne listiny.

 

     (Ruch v sále.)

 

 

     Pán  predseda, skutočne  by som  prosil, aby  kolegovia

nevstupovali do toho, keď hovorím.  Veď je to nedôstojné, to

je neslušné takto sa správať  jeden voči druhému. To je sku-

točne "otras". (Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     V prípade, ako tu bolo viackrát a z viacerých úst hovo-

rené, či teda Ústavný súd  môže konať o týchto veciach, jed-

noznačne, že môže  konať, článok 130 ods. 3  ústavy to jasne

hovorí. Môže, áno, na podnet  právnickej aj fyzickej  osoby,

keď tá namieta porušenie  svojich práv. A tu došlo k poruše-

niu ústavných práv pána Mgr. Spišáka.

 

     Chcem skutočne pripomenúť, že veľa ľudí z tejto snemov-

ne a veľmi vysokých  funkcionárov je podpísaných pod platnou

slovenskou ústavou. A ak sa v článku 1 hovorí, že "Slovenská

republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát", tak to

právo, vážení, by sme mali všetci rešpektovať. A orgány, ako

je  aj Národná  rada, štátne  orgány  podľa  článku 2 konajú

v medziach ústavy, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

Z tohto pohľadu to treba jednoducho rešpektovať, netreba nad

tým rozjímať.

 

     Vážení, overovanie  mandátu  pri nastupovaní náhradníka

sa nekoná,  vy viete dobre,  že overovanie mandátov  sa koná

len na ustanovujúcej schôdzi,  kde sa predkladajú osvedčenia

o zvolení, a že mechanizmus  nástupu pri nastupovaní náhrad-

níka je iný, tam sa predsa osvedčenia  nepredkladajú. Takže,

aby sme tieto veci trošička  mali v pamäti, že tu o overova-

nie mandátu nejde. Nástup  náhradníka je riadený iným mecha-

nizmom ako pri ustanovujúcej schôdzi Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, schvaľuje Národná rada.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Treba poznať,  áno, treba poznať, že  keď nastupuje ná-

hradník, tak je to iný  mechanizmus, ako keď je ustanovujúca

schôdza. Áno, je to tak. Tu sa nepredkladá osvedčenie o zvo-

lení, preboha, však on je náhradník.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale uznesením Národná rada schvaľuje.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     On je náhradník. Tu  sa nepredkladá osvedčenie o zvole-

ní.  A všetci  priamo  zvolení,  ktorí ste  nastupovali, ste

predkladali osvedčenie o zvolení, ktoré ste  dostali od Slo-

venskej volebnej komisie.

 

     Vážení, rozhodovanie  Ústavného súdu je  vždy konštitu-

tívne. Na to treba pamätať, na to netreba  zabúdať. A tí, čo

právu ako-tak rozumejú, a tí, čo právo študovali, by to mali

jasne vedieť, to je samozrejmé. Tí, čo neštudovali, to nemu-

sia  vedieť, ale  mohli by.  Rozhodovanie Ústavného  súdu je

vždy konštitutívne. (Hlas poslanca Brňáka z pléna.) To by si

mal vedieť, pán predseda ústavnoprávneho výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, keby ste tu neviedli dialógy.

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Na  záver, vážení,  chcem  povedať  len toľko,  že úcta

a rešpekt k zákonu a ústave, úcta a rešpekt  vzájomne  medzi

nami a taktiež úcta a rešpekt k našim voličom nech sa preja-

ví pri hlasovaní.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

Spoločný spravodajca by mal  hlasovanie uviesť, ale môžem to

urobiť aj ja. Budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia

skupinou poslancov.

 

     Prosím, kto je za prijatie tohto uznesenia?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že navrhované uznesenie sme neschválili.

 

     Tým  sme vyčerpali  program 43. schôdze Národnej  rady.

Vyhlasujem 43. schôdzu za skončenú.

 

 

     Rokovanie sa skončilo o 17.06 hodine.