Stenografická správa o 41. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


                    Prvý deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     3. februára 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zrakom konštatujem, že nás bude  asi dosť, preto sa ne-

budeme informatívne prezentovať, ale pristúpime hneď k otvo-

reniu 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Teraz prosím, pani  poslankyne, páni  poslanci, aby sme

sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

 

     V zmysle § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národ-

nej rady z dnešnej  schôdze sa ospravedlnili pani poslankyňa

Bauerová, pán poslanec  Langoš a na zahraničnej ceste je pán

poslanec Hrnko.

 

     Na tejto  schôdzi budú overovateľmi  páni poslanci Sta-

nislav Líška a Jozef Miklušičák a náhradníkmi  budú páni po-

slanci Rastislav Šepták a Gyula Bárdos.

 

     Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  program

navrhujem  tak, ako  ste ho  dostali a máte ho  pred  sebou.

Chcem vás predtým, ako budeme schvaľovať program, informovať

a prečítať vám list, ktorý  som dostal od prezidenta Sloven-

skej republiky.

 

     "Vážený pán predseda, oznamujem Vám, že som sa v súlade

s  článkom 102 písm. o) Ústavy  Slovenskej  republiky a § 28

rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky roz-

hodol vystúpiť  so Správou o stave  Slovenskej republiky  na

41. schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky  dňa 4. feb-

ruára 1998 v  dopoludňajších  hodinách. S  pozdravom  Michal

Kováč."

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle  tohto listu a

podľa  záverov z poslaneckého  grémia  prezident  Slovenskej

republiky podá Správu o stave  Slovenskej republiky na tejto

schôdzi v stredu 4. februára o 11.00 hodine. Taká bola doho-

da na poslaneckom grémiu.

 

     Ešte skôr,  kým vám dám  slovo, páni poslanci,  aby ste

mali možnosť navrhnúť  zmeny a doplnky k programu, chcem vás

informovať, že v bode  programu  máte aj  informácie o stave

riešenia  oznámení zaslaných  generálnemu prokurátorovi Naj-

vyšším kontrolným úradom. Túto  správu uvedie generálny pro-

kurátor Slovenskej  republiky. A je tu  takisto návrh na vy-

slovenie súhlasu Národnej rady  so šírením programov Sloven-

skej televízie  prostredníctvom družice. Túto  správu uvedie

jej  ústredný  riaditeľ.  Hovorím  to  preto,  že keď budeme

schvaľovať program, aby sme súčasne schválili aj to, že títo

dvaja páni v Národnej rade  vystúpia. Dáme im schválením sú-

hlas.

 

     Ešte mám  tu dva listy od  ministerky zahraničných vecí

pani Kramplovej a pána ministra Karola Česneka, ktorí žiada-

jú o zmenu  bodov v programe kvôli tomu,  že sú na zahranič-

ných cestách.  Preto navrhujem, aby  bod programu, ktorý  sa

týka  ministerky  zahraničných  vecí, bol  vo štvrtok  5. 2.

1998 ako bod číslo 1 a bod ministra  Česneka v utorok 10. 2.

1998. To bude v rámci programu, keď ho budeme schvaľovať.

 

 

     Môžeme teda  pristúpiť k schvaľovaniu  programu dnešnej

schôdze s tým, že vaše návrhy, páni  poslanci, podľa rokova-

cieho poriadku nesmú trvať dlhšie ako 1 minútu.

 

     Pýtam sa, kto  má návrhy  na zmeny a doplnky. Už som sa

zľakol, že som zle postavil otázku.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.  Dajte pánu poslancovi Ftáčnikovi

zapnúť mikrofón.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     (Vystúpenie poslanca Milana Ftáčnika je nezrozumiteľné,

nemá zapnutý mikrofón.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nedá sa zosilniť  výstup z mikrofónov? (Šum v rokovacej

sále.)

 

     Takže ešte raz, pán poslanec.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     (Vystúpenie  poslanca Milana  Ftáčnika nie  je opäť po-

čuť.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja vám to poviem.

 

     (Šum v rokovacej sále. Vystúpenie nie je počuť.)

 

     Dobre, pán  poslanec. Ja sa teraz  pýtam: Nežiadate vy-

pustiť  tento bod,  ale  pokiaľ  budeme prerokúvať  ten bod,

predtým by tu  malo byť stanovisko. Myslím si,  že o tom nie

je potrebné hlasovať. Ja sa  listom obrátim v priebehu tejto

schôdze na vládu. Súhlasíte s tým? Ďakujem.

 

     Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     12. januára 1998 bola schválená  prvá medzinárodne  zá-

väzná právna norma v podobe Parížskeho dohovoru, ktorý zaka-

zuje bez výnimiek vytvárať geneticky podobné ľudské bytosti,

čiže zakazuje klonovanie ľudí. Citujem z dohovoru: "Zakázané

  akékoľvek  zásahy s cieľom  vytvárania ľudskej  bytosti,

ktorá je geneticky  identická s inou ľudskou bytosťou, či už

živou, alebo mŕtvou."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 30 sekúnd.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Tento dohovor  podpísalo zatiaľ 19 krajín  zo 40 členov

Rady Európy.  Slovenská republika medzi nimi  zatiaľ nie je.

Chcem preto  zaradiť  do programu 41. schôdze Národnej  rady

rokovanie o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady, kto-

rým parlament zaviaže slovenskú vládu, aby sa urýchlene pri-

pojila k podpisu Parížskeho dohovoru v stredu 11. 2. 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážení kolegovia,

 

     navrhujem  zákon z 5. decembra 1997, ktorým  sa mení  a

dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších

predpisov a zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie,

predsunúť pred Devízový zákon, takže  tento zákon by mal po-

radové číslo 34 a vládny  návrh zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa Devízový zákon, by mal poradové číslo 35.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Keďže ste už informovali o želaní predradiť bod 31 pani

ministerky Kramplovej, nebudem to opakovať, ale chcel by som

zároveň  navrhnúť, aby sa bod 51 - návrh smerníc na uskutoč-

ňovanie zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky - zaradil  na štvrtok 12. februára

ráno na začiatok schôdze.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec žiada, aby sa bod 51, to sú smernice, kto-

rými sa  zvyšujú diéty poslancov, zaradil  na štvrtok budúci

týždeň.

 

     Pán poslanec Michalec.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľujem si navrhnúť a rozšíriť  program schôdze o na-

sledujúci bod, o tlač 892, a to je návrh programu vojenských

cvičení  súvisiacich s vysielaním  príslušníkov  a jednotiek

Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Tisztelt elnök úr,

     hölgyeim és uraim!

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mit mondot?

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     navrhujem zaradiť na program rokovania ako bod 48 - ná-

vrh skupiny  poslancov o používaní jazyka národnostných men-

šín a etnických  skupín (tlač 441). Zároveň  pripomínam pánu

predsedovi, že  dňom 1. februára 1998 vstúpil  do  platnosti

a účinnosti Rámcový dohovor, a preto v nadväznosti na článok

11 Ústavy Slovenskej republiky článok 31 rokovacieho poriad-

ku je neplatný a poslanci maďarskej národnosti budú používať

svoj materinský jazyk. V tomto smere žiadam, aby ste urobili

prípravy na organizačné a technické opatrenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám procedurálny návrh k bodu  číslo 5 - návrh na voľbu

podpredsedov  Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky.  Keďže

som sa ako minister dozvedel o niektorých skutočnostiach tý-

kajúcich sa jedného z kandidátov,  rád by som o tom informo-

val túto snemovňu. Ide o údaje, ktoré sa týkajú cti a dobré-

ho mena jedného z týchto  kandidátov. Navrhujem, aby sa moje

vystúpenie uskutočnilo na neverejnej schôdzi Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keď budeme hlasovať?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Navrhujem, aby sa hlasovalo pred začatím toho bodu. Len

to hovorím  kvôli tomu teraz, aby  ste mohli pripraviť tech-

nické opatrenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Viem, rozumiem. Pán poslanec, ak budeme hlasovať o pod-

predsedoch, tak  tam je rozprava. Takže  tú rozpravu chcete,

aby bola mimo verejnosti?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nie celá rozprava, iba tá  časť rozpravy. Zákon o roko-

vacom  poriadku  umožňuje  neverejné  rokovanie  aj  o časti

prerokúvaného bodu. Takže toto navrhujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem bod číslo 10 - vládny  návrh zákona o štátnej

službe a o doplnení a zmene niektorých predpisov - nezaradiť

na program 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Kvôli tomu, že vládny návrh zákona o samospráve vyšších

územných  celkov a o doplnení niektorých zákonov (tlač číslo

855) nerieši vzťahy štátnej správy a samosprávy, takisto ne-

rieši kompetencie tzv. vyšších  územných celkov, takisto ne-

rieši  otázku financovania  vyšších územných celkov a vládny

návrh zákona nie je  decentralizáciou moci, ale práve naopak

centralizáciou  moci,  navrhujem  vypustiť  z  návrhu bod 22

(tlač 855) z rokovania 41. schôdze Národnej rady, to znamená

nezaradiť tento bod na rokovanie tejto schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Dovoľte mi  navrhnúť, aby v zmysle § 128 ods. 1 Národná

rada požiadala  ministra  zdravotníctva v lehote kratšej ako

15 dní predložiť  správu o zabezpečení zdravotnej starostli-

vosti na rok 1998. Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. To napä-

tie, ktoré  tu panuje už  viac  ako pol roka po sľuboch pána

ministra v novembri 1997, keď nás ubezpečil, že v rezorte sa

určite nájdu tie 3 miliardy, ktoré sa pokúsil nájsť, a nena-

šiel, sa situácia  zhoršila a dostupnosť zdravotnej starost-

livosti klesá, začínajú sa zatvárať lekárne, nemocnice sú na

úrovni zastavenia činnosti. Preto prosím, aby ctená snemovňa

tento bod zaradila do programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem. Mám procedurálny návrh.

 

     Žiadam bod  číslo 5, ktorý  znie - Návrh  na voľbu pod-

predsedov Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky, preložiť

na 11. 2., t. j. stredu, ako bod číslo 2. Tam  by totiž mala

byť nadväznosť aj na voľbu predsedu Najvyššieho súdu a tieto

materiály z vlády budú k dispozícii až na budúci týždeň.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi  predložiť návrh na zaradenie  bodu do nášho

rokovania, ktorý sa bude týkať rekonštrukcie Rady Slovenskej

televízie a rekonštrukcie Rady Slovenského rozhlasu tak, aby

bolo zabezpečené  objektívne zastúpenie parlamentných klubov

tohto parlamentu. Posledné činnosti najmä v Slovenskej tele-

vízii, problémy s dodržiavaním  zákonnosti  sú dôkazom toho,

že Rada Slovenskej televízie nenapĺňa dostatočne svoju funk-

ciu. Jedným z problémov je aj nedostatočné  zastúpenie iných

ako vládnych politických subjektov v týchto orgánoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dám o tom hlasovať. Lenže  zákon nehovorí

o zastúpení politických strán.

 

     Pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem bod číslo 15 - vládny návrh  zákona o energe-

tike  a  o zmene  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 760) - presunúť

a zaradiť ako bod číslo 28. Ide o vyjasnenie  niektorých ná-

ležitostí s ministerstvom hospodárstva v našom klube. Prosil

by som, aby to bolo akceptované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     To bol posledný návrh na doplnenie programu.

 

     K návrhu  pána poslanca Ftáčnika sme  sa dohodli, že ja

napíšem list v tomto znení.

 

     Pán poslanec Gaľa potom ako  prvý navrhuje, aby sme za-

radili do programu prijatie  uznesenia Národnej rady, v kto-

rom Národná rada navrhuje,  aby sme pristúpili ku konvencii,

k Parížskemu dohovoru. Ide o otázky klonovania, áno?

 

     Chcete  to  zaradiť  ako  bod  programu, hneď pripraviť

uznesenie a o tom hlasovať? (Odpoveď poslanca z pléna.) Čiže

aby sme o tom rokovali 11. februára 1998.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Rozširujeme naše rokovanie o tento bod programu.

 

     Pani poslankyňa Nováková navrhla,  aby sme bod číslo 35

nášho rokovania preložili, aby bol  bodom 34. Čiže tieto dva

body vymeniť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Takže túto zmenu registrujeme.

 

     Ďalej predseda  výboru pán Slobodník  navrhuje, aby sme

bod 51 zaradili do programu na štvrtok budúci týždeň.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Ďalej pán poslanec Michalec  navrhuje  doplniť  program

o tlač 892. Je to návrh programu vojenských cvičení súvisia-

cich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej

republiky do zahraničia v roku 1998.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže tento bod programu zaraďujeme.

 

 

     Ďalej žiada  doplniť program pán  poslanec Rózsa, ktorý

žiada, aby sme zaradili ako bod 48 tlač 441.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

     Ďalej pán poslanec Šimko  má len procedurálny návrh. Ak

budeme prerokúvať  bod číslo 5, keď  ide o voľbu podpredsedu

Najvyššieho súdu, aby časť rozpravy bola mimo verejnosti.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

     Pán  poslanec  Kvarda  žiada, aby  sme z programu tejto

schôdze vypustili bod 10.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže nevyhovujeme návrhu poslanca Kvardu.

 

     Podobný návrh  má aj poslanec Bárdos,  ktorý žiada, aby

sme tlač 855, ktorá je  pod bodom 22, z dnešnej  schôdze vy-

pustili, proste nezaradili do programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pán  poslanec Šagát  žiada, aby  minister zdravotníctva

predniesol správu o stave jeho  rezortu s tým, že žiada, aby

tu nebola  dodržaná 15-dňová lehota  na vypracovanie takejto

správy.

 

     Prosím, dávam  o tom hlasovať.  (Hlasy v pléne.)  Je to

protizákonné, ale keď to žiada  pán poslanec Šagát, budem sa

vadiť?

 

     Minister to nemusí urobiť.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pani  poslankyňa Kolláriková  žiada, aby  sme bod číslo

5 preložili, resp. prerokovali, ak to nevyjde inak, 11. feb-

ruára a zaradili ho na tento deň ako bod číslo 2.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento  návrh pani poslankyne Kollári-

kovej.

 

     Pán poslanec  Harach žiada, aby  sme na toto  rokovanie

zaradili rekonštrukciu televíznej, ako aj rozhlasovej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Pacola mal posledný návrh na zmenu progra-

mu. Žiada, aby tlač 760, ktorá  je teraz pod bodom číslo 15,

na rokovaní bola ako bod 28.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovalo 9 poslancov.

 

     Túto zmenu programu akceptujeme.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, keďže je  to všetko na

doplnenie a rozšírenie  programu, dávam  hlasovať o programe

ako...

 

     Ešte pán poslanec Michalec.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Pán  predseda, ospravedlňujem  sa, ale nezaregistrovali

sme ten bod programu, čo som navrhol zaradiť ako bod číslo 2

vo štvrtok  po ministerke zahraničných vecí  - vyslanie prí-

slušníkov armády.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je jedno, kedy to bude, už sme to dali bez zaradenia

do bodu, ale na tejto schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o programe ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, vážené  pani poslankyne, vážení páni

poslanci, že  sme schválili  program na 41. schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Môžeme teda pristúpiť k prvému bodu programu, ktorým je

 

     správa  Mandátového a imunitného  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím  predsedu mandátového  výboru pána  Poliaka, aby

nám podal správu.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     predkladám správu  Mandátového a imunitného  výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky o nastúpení náhradníka na

neuplatňovaný mandát  poslanca Národnej rady  Slovenskej re-

publiky.

 

     Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 písmena

e)  Ústavy Slovenskej  republiky  vymenoval  dňa 14. januára

1998 poslanca Ing. Miroslava  Maxona za  člena vlády Sloven-

skej republiky. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej re-

publiky, ak  bol poslanec vymenovaný za  člena vlády Sloven-

skej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto fun-

kcie nezaniká, iba sa  neuplatňuje.  Mandát vykonáva náhrad-

ník.

 

     Podľa zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

81/1995 Z. z. zo 7. apríla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Slovenskej  národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do

Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa

uplatní mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej

schôdzi  Národnej rady  Slovenskej republiky,  nastupuje ná-

hradník tej istej politickej  strany, ktorého určí politická

strana z kandidovaných poslancov  uvedených na jej kandidát-

nej listine v tom  istom  volebnom  kraji s prihliadnutím na

odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí,

ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľ-

bách získal potrebný počet prednostných hlasov. V tomto prí-

pade nie  je taký náhradník, ktorý  by získal potrebný počet

prednostných  hlasov, a preto  nastupuje  náhradník, ktorého

z volebnej listiny kraja určí politická strana alebo hnutie.

 

     Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom liste, doru-

čenom predsedovi Národnej rady  Slovenskej republiky dňa 14.

januára 1998 a zaevidovanom  pod  číslom 89/1998, určilo, že

náhradníkom je pani Blažena Pavlovičová.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky na svojej 20. schôdzi dňa 20. januára 1998 preskúmal

dodržanie podmienok predpísaných  na nástup náhradníka. Zis-

til, že  podľa § 48 ods. 2 zákona  Slovenskej  národnej  ra-

dy číslo 80/1990 Zb. o voľbách  do Slovenskej  národnej rady

v znení  neskorších  predpisov  je  nastupujúcim náhradníkom

Hnutia za  demokratické Slovensko vo  volebnom kraji západo-

slovenskom za poslanca Miroslava  Maxona pani Blažena Pavlo-

vičová.

 

     Pani Blažena  Pavlovičová, rodená Firková,  narodená 8.

februára 1957 v Gajaroch, je  slovenskej  národnosti, štátna

príslušnosť slovenská, pôvodným  povolaním je zdravotná ses-

tra, pracuje ako zdravotná sestra v Nemocnici s poliklinikou

v Skalici. V období od novembra 1992 do marca 1994 vykonáva-

la  funkciu poslankyne  Národnej rady  Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky preskúmal platnosť nastúpenia  náhradníka a tiež jeho vo-

liteľnosť.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky poveril predsedu výboru, aby na schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky podal  správu výboru o nastúpení ná-

hradníka na miesto poslanca  Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  ktorého mandát  sa neuplatňuje.  Na základe uvedených

skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky

schválila uznesenie tohto znenia.

 

     "Uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky z 3. 2.

1998 k správe  Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie,

 

        1. že prezident  Slovenskej republiky  podľa  článku

102 písm. f) Ústavy  Slovenskej republiky vymenoval dňom 14.

januára 1998 poslanca Ing. Miroslava  Maxona  za člena vlády

Slovenskej republiky a že tým dňom sa podľa článku 77 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky jeho mandát neuplatňuje;

 

        2. že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady

Slovenskej  republiky  nastupuje  ako  náhradník  podľa § 48

ods. 2 zákona  Slovenskej  národnej  rady  číslo 80/1990 Zb.

o voľbách  do Slovenskej  národnej  rady v znení  neskorších

predpisov  na návrh  Hnutia za  demokratické Slovensko  pani

Blažena Pavlovičová vo volebnom kraji západoslovenskom;

 

        3. správu  Mandátového a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplat-

ňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

 

     Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu  predsedovi mandátového a imunitného

výboru.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, aj  k tomuto  bodu je

potrebné otvoriť rozpravu.

 

     Do  rozpravy som  nedostal písomné  prihlášky. Preto sa

vás pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Konštatujem, že nie,  preto uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy. Vyhlasujem ju súčasne aj za skončenú.

 

     Pristúpime  teda k hlasovaniu o návrhu  uznesenia o na-

stúpení  náhradníčky  Blaženy Pavlovičovej  na neuplatňovaný

mandát za poslanca Miroslava Maxona.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  uznesenie o nastúpení

náhradníčky  Blaženy  Pavlovičovej  na neuplatňovaný  mandát

poslanca Maxona.

 

     Osvedčenie o tom, že  sa pani Blažena Pavlovičová stala

poslankyňou Národnej  rady  Slovenskej republiky 3. februára

1998, jej odovzdám po zložení sľubu.

 

     Ďalším bodom programu bude teda

 

     sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Chcem len  pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o ro-

kovacom poriadku  poslanec skladá sľub  tak, že po  verejnom

čítaní textu  sľubu položí pravú  ruku na Ústavu  Slovenskej

republiky a vysloví  slovo "sľubujem". Potom podá ruku pred-

sedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím  pána poslanca  Sečánskeho, aby  prečítal znenie

sľubu.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Sľubujem na  svoju česť a  svedomie vernosť Slovenskej

republike. Svoje  povinnosti  budem plniť v záujme jej obča-

nov,  budem  dodržiavať  ústavu a ostatné  zákony a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života."

 

Poslankyňa B. Pavlovičová:

 

     Sľubujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem a prajem pani  poslankyni veľa úspechov v práci

poslankyne Národnej rady.

 

     Kým budeme pokračovať v rokovaní, chcem sa spýtať tech-

nikov, či stačili zaprogramovať  nového poslanca. Áno. Ďaku-

jem.

 

     Takže pokračujeme bodom programu

 

     návrh na voľbu poslankyne  do výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhu-

je, aby poslankyňa Blažena  Pavlovičová bola zaradená do Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu namiesto pána poslanca Maxona.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Hlasujeme

o zaradení poslankyne do výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Páni  poslankyne, páni  poslanci, určite  ste si  teraz

nevšimli  moju  chybu, ja sa k nej  priznávam, a preto budem

chcieť od vás súhlas, aby sme mohli pokračovať ďalej.

 

     Aj k tomuto bodu je potrebné, aby som otvoril rozpravu,

ja som ju neotvoril. Keďže hlasovalo 113 poslancov a 105 za,

pýtam sa: Mám zrušiť toto hlasovanie? Chcete rozpravu, alebo

považujeme to za riadne hlasovanie? Ak mám všeobecný súhlas,

budeme pokračovať. (Hlasy v sále.) Ďakujem.

 

     Takže môžeme prejsť ďalej, a to k

 

     návrhu na  voľbu predsedu Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu vám  bol rozdaný ako

tlač 881.

 

     Poslanci za Hnutie za demokratické  Slovensko  navrhujú

za predsedu  výboru pre financie,  rozpočet a menu  pána po-

slanca Michala Baránika.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, otváram  rozpravu k to-

muto bodu programu.

 

     Písomné prihlášky  som  nedostal. Z pléna sa hlási  pán

poslanec Mikloško. Ešte niekto sa hlási? Nie. Uzatváram mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Mikloška, aby predstúpil pred reč-

nícky pult, lebo ste sa prihlásili do rozpravy.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Baránik položil otázku kandidátovi na pre-

zidenta, akého je náboženstva. Ja by som sa chcel spýtať pá-

na poslanca  Baránika, akého on bol  náboženstva v päťdesia-

tych rokoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bolo tak dávno, že si nepamätá, pán poslanec.

 

     Pán  poslanec Baránik  ak chce,  môže odpovedať. Chcete

odpovedať, alebo nie?

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pán  poslanec Mikloško,  musím vás  sklamať, to  čo ste

očakávali, ja som nevystúpil z cirkvi v päťdesiatych rokoch.

(Hlas z pléna.) Nie, to ste sa nepýtali.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Takže môžem vyhlásiť rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, môžeme  teda pristúpiť

k voľbe.

 

     Podľa článku 92 ústavy v tomto prípade ide o tajnú voľ-

bu, takže voľbu uskutočníme tajným hlasovaním.

 

     Budú nám rozdané lístky, tak ako pri každej voľbe. Pro-

sím overovateľov, aby prevzali volebné lístky.

 

     Pri tejto  voľbe je potrebná  nadpolovičná väčšina prí-

tomných poslancov.

 

     Budeme hlasovať tak, že pri mene a priezvisku kandidáta

zakrúžkujeme to,  ako sme sa  rozhodli, či za,  proti, alebo

zdržal sa.

 

     (Akt tajnej voľby.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak ešte niekto nebol, prosím,  aby išiel odvoliť, a tým

aj končím možnosť zúčastniť sa volieb.

 

     (Po prestávke.)

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prosím,  keby ste  sa

vrátili  do rokovacej  miestnosti, chceme  vyhlásiť výsledky

tajného hlasovania.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, ešte  raz prosím, aby

ste  sa vrátili  do rokovacej  miestnosti. Budeme pokračovať

v rokovaní s tým, že poverený  overovateľ podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámi počet vyda-

ných hlasovacích  lístkov, počet poslancov,  ktorí hlasovali

za  navrhnutého kandidáta,  ktorí hlasovali  proti, ktorí sa

zdržali hlasovania alebo neodovzdali hlasovacie lístky.

 

     Takže ešte  raz prosím, aby  sme zaujali svoje  miesta,

a prosím pána overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkom.

 

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Zápisnica o tajnom  hlasovaní o návrhu na voľbu predse-

du Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu, ktoré sa konalo 3. februára 1998

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu na  voľbu predsedu Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu bolo vydaných a poslanci  si osobne prevzali 111 hla-

sovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní  na voľbu predsedu Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bo-

lo odovzdaných 107 platných  hlasovacích  ístkov, 4 neplatné

hlasovacie lístky a všetci poslanci odovzdali hlasovací lís-

tok.

 

     Overovatelia  zistili, že  pri voľbe  kandidáta Michala

Baránika hlasovalo za 85 poslancov, proti 18 poslancov, zdr-

žali sa 4 poslanci.

 

     Podľa § 15 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky na zvolenie pred-

sedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  je potrebný  súhlas  nadpolovičnej  väčšiny

prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu zvolený Michal Baránik. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu overovateľovi.

 

     Môžem teda konštatovať, že  Národná rada Slovenskej re-

publiky zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

pána poslanca Michala Baránika.

 

     Prosím, pán predseda, aby ste zaujali miesto určené pre

predsedov výborov.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, teraz  mal nasledovať

bod - návrh na voľbu  podpredsedov  Najvyššieho súdu Sloven-

skej  republiky (tlač  871). Keďže  pri schvaľovaní programu

sme  tento bod  preložili na  iný termín,  budeme pokračovať

šiestym bodom, a to je prvé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o skladiskovom  záložnom liste,

tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zá-

konov.

 

     Návrh  ste dostali  ako tlač  851, návrh  na pridelenie

vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady

máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1915.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky by mal tento ná-

vrh predniesť pán minister Baco,  ale ako sa dívam, pána mi-

nistra nevidím. Asi tu nie je. Budeme ho musieť zavolať.

 

     Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  uplynulo 10 minút pre-

stávky, môžeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona

o skladiskovom  záložnom  liste,  tovarovom  záložnom  liste

a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

 

     Pán minister  Baco je medzi nami.  Preto ho prosím, aby

sa ujal slova a predniesol nám návrh vlády.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe  uznesenia  vlády  Slovenskej  republiky vám

predkladám vládny  návrh zákona o skladiskovom záložnom lis-

te, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších

zákonov.

 

     Predložený návrh zákona je  významným krokom k vytvore-

niu legislatívneho rámca na sfunkčnenie a zefektívnenie úve-

rovania  poľnohospodárstva. Zároveň  mi dovoľte  poukázať na

ten fakt, že ide o prvkový návrh, ktorým chceme vytvoriť le-

gislatívny rámec úpravy  osobitostí hospodárenia v poľnohos-

podárstve,  pretože  následne  vám  predložím  návrh  zákona

o poľnohospodárstve, ktorý bude rozsahom stručnejší, ale bu-

de mať širší obsahový záber.

 

     Vláda Slovenskej republiky  na dnešnom svojom zasadnutí

tento návrh zákona o poľnohospodárstve schválila a predloži-

la ho bezprostredne na prerokovanie do Národnej rady Sloven-

skej republiky. Aj keď  je predložený návrh pomerne rozsiah-

ly, pretože obsahuje  úpravu vecných aspektov prevádzkovania

verejných skladov,  ako aj úpravu  osobitných druhov cenných

papierov, dovoľte  mi, aby som  vám vo svojom  úvodnom slove

v krátkosti objasnil  základné východiská a  prístupy, ktoré

nás  viedli k tomu, že túto úlohu, ktorá  vyplýva inak aj zo

zelenej  správy, ktorú  prijal tento  parlament, sme riešili

práve takýmto spôsobom.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     napriek výrazným  osobitostiam poľnohospodárstva, ktoré

sa cez výraznú sezónnosť nákladových období s obdobím tržieb

za produkciu premietajú do ekonomiky a financovania podnikov

poľnohospodárskej pôdy, sa  úverovanie prevádzkových potrieb

poľnohospodárstva  v súčasnosti  uskutočňuje v  štandardných

formách, ktoré  napriek určitej zmluvnej  modifikácii nemôžu

tieto  odlišnosti,  osobitosti  postihnúť a  negatíva z nich

vyplývajúce  dostatočne eliminovať.  Preto predkladaný návrh

zákona  o skladiskovom  záložnom  liste, tovarovom  záložnom

liste a o doplnení  niektorých ďalších zákonov dopĺňa  dote-

rajšie úverové inštitúty o nové  druhy úverových cenných pa-

pierov, pohľadávky, z ktorých sú zabezpečené záložným právom

k uskladnenému tovaru, na ktorý sú cenné papiere vystavené.

 

     V úprave samotných nových druhov cenných papierov skla-

diskového  záložného  listu a tovarového  záložného listu sa

navrhuje upraviť nielen mechanizmus ich vydávania a prevodu,

ale aj práva s ním  spojené. V zásade  pôjde o cenné papiere

listinnej podoby z hľadiska účelu a určitú kombináciu zmenky

a skladiskového  listu, pri  ktorých bude  klasické zmenkové

ručenie  nahradené  vecným  zabezpečením v podobe  záložného

práva k uskladnenému  tovaru. Práve  takéto zvýšenie bezpeč-

nosti  úverových záväzkov  oproti doterajším  formám ručenia

úveru prispeje  podľa  našich informácií a skúseností, ktoré

sme získali v zahraničí, k zvýšeniu záujmu peňažných ústavov

o poskytovanie úverov s nižšími úrokovými sadzbami.

 

     Môžem  informovať, že v priebehu  minulého  týždňa  sme

dostali od Svetovej banky aj ponuku, že je pripravená s nami

rokovať, ako  sa do tohto procesu  zapojí  svojimi finančný-

mi zdrojmi.  Technicko-organizačným  predpokladom  uvedeného

mechanizmu úverovania poľnohospodárstva je sústava verejných

skladov, v  ktorých by boli  dobre skladovateľné a  likvidné

poľnohospodárske  komodity, a to  najmä  obilniny, olejniny,

strukoviny a cukor. Aby  tieto verejné sklady zaručovali ve-

rejnú dôveryhodnosť,  ktorá sa v konečnom  dôsledku premieta

v ochote poskytovať finančné prostriedky na úverovanie tova-

rov v nich  uskladnených, musia  mať tieto sklady  príslušnú

organizačnú, technickú a technologickú  úroveň.  Z uvedeného

dôvodu budú  podliehať aj štátnej  registrácii a bude v nich

vykonávaná  následná kontrola  dodržiavania schválených pod-

mienok.

 

     Celkovo však možno povedať, že predložený návrh nepočí-

ta s prílišnou angažovanosťou štátu do prevádzkovania verej-

ných skladov a procesu emitovania prevodov skladiskových zá-

ložných listov, a to preto, lebo  touto  ingerenciou nemožno

obmedzovať  určitý  podnikateľský  štandard prevádzkovateľov

týchto skladov.

 

     Podstatne prísnejšia je navrhovaná  úprava voči tým pr-

vovýrobcom, ktorí budú chcieť  vydávať tovarové záložné lis-

ty, a to z dôvodu, že  tovar  bude uskladnený  priamo u nich

ako u dlžníkov. To si vyžaduje určité obmedzenia  ako garan-

ciu prípadného nedbalého alebo nepoctivého konania záložcu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     naznačená  konštrukcia legislatívnej  úpravy niektorých

osobitostí úverovania poľnohospodárstva by mala podľa našich

očakávaní  podstatne  prispieť  k stabilite  podnikateľského

prostredia v poľnohospodárstve  a k  väčšej  právnej  istote

tých subjektov, ktoré poľnohospodárstvo úverujú.

 

     Vzhľadom na  to si vás dovoľujem  požiadať o vyslovenie

súhlasu s jeho zaradením  do ďalšieho legislatívneho procesu

vyplývajúceho z rokovacieho  poriadku Národnej  rady Sloven-

skej republiky. Ďakujem vám za pozornosť a podporu predlože-

ného návrhu.

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu vlády.

 

     Teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil ges-

torský  výbor  pre  pôdohospodárstvo, pána  poslanca  Jozefa

Kleina, aby nám predniesol návrhy.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 a zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom návrhu  zákona ako spravodajca určený Výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Úvodom si dovolím  informovať o skutočnosti, že uvedený

vládny  návrh zákona  bol poslancom  Národnej rady  doručený

11. decembra 1997, čím boli  splnené  podmienky  určené § 72

ods. 1 o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zá-

kona  najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej

republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel  ho zaradil  na rokovanie  tejto schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si  osvojujem stanovisko, že uvedený

návrh  spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti

tohto návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 Národnej rady  Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ako i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z hľadiska vecného zastávam  stanovisko, že vládou Slo-

venskej republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závaž-

  spoločenskú  problematiku,  ktorú  je  potrebné  upraviť

spôsobom, ako navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Chcem  povedať,  že  uvedený  zákon  plne  korešponduje

s právnymi predpismi Európskej únie a je potrebné  ho prijať

čím skôr,  ako tu zdôraznil  pán minister. Predpokladám,  že

prípadné  zmeny a spresnenie  návrhu  zákona budú predložené

v rozprave najmä v rámci  druhého čítania vo výboroch Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky a v rámci druhého a tretieho

čítania na  schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky, čím

dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

vyplývajú z § 73 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona  o rokovacom  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí vládny  návrh zákona o skladiskovom  záložnom liste

a tovarovom záložnom  liste a o doplnení  niektorých ďalších

zákonov (tlač 851) prerokovať v druhom čítaní.

 

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom po-

riadku  Národnej rady  Slovenskej republiky, v súlade s roz-

hodnutím  predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

1915 z 11. decembra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na pre-

rokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Súčasne odporúčam, aby výbory,  ktorým bol vládny návrh

zákona pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestor-

ský výbor do 20. marca 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu. Písomnú prihlášku  som nedostal ani

od klubov,  ani od jednotlivých  poslancov. Pýtam sa,  či sa

niekto hlási do rozpravy. Nie. Ďakujem.

 

     Uzatváram  možnosť prihlásiť  sa do  rozpravy a súčasne

rozpravu aj končím.

 

     Pán  minister sa  zrejme k rozprave  nebude vyjadrovať,

ani pán spoločný spravodajca.

 

     Pán spoločný spravodajca, môžeme  hneď pristúpiť k hla-

sovaniu. Budeme hlasovať najskôr podľa  § 73 ods. 3 písm. c)

zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím,  prezentujme sa a hlasujme  podľa  návrhu  pána

spoločného spravodajcu s tým, aby podľa § 73 ods. 1 písm. c)

tento návrh zákona bol zaradený do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme zaradili tento vládny návrh zákona do druhého

čítania.

 

     Prosím,  pán spoločný  spravodajca, aby  sme pristúpili

k druhému hlasovaniu v zmysle § 74 a aby ste ešte raz prečí-

tali, ktoré  výbory ho budú  prerokúvať, ktorý je  gestorský

a aké sú termíny.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predseda,

 

     teraz prosím o hlasovanie o tom, že Národná rada pride-

ľuje uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to: Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti.

 

     Za gestorský  výbor určuje Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Súčasne budeme  hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona

prerokovali v termíne do 18. marca a gestorský  výbor do 20.

marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o tom, ktoré vý-

bory budú návrh zákona prerokúvať, ktorý  výbor bude gestor-

ský, a o lehotách na prerokovanie vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom, určila gestorský výbor aj príslušné  lehoty na

jeho prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

 

 

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu  rokovania. Je to tak-

isto rokovanie v rámci prvého čítania o

 

     vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôc-

kach a o zmene a doplnení  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živ-

nostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 872, návrh na pride-

lenie  vládneho  návrhu  zákona  výborom  Národnej rady máte

v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1938.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uve-

die pán minister Javorský.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     zdravotníctvo  charakterizujú tri  základné oblasti: o-

chrana zdravia ľudí, poskytovanie  zdravotnej starostlivosti

a farmácia.

 

     Každá z týchto  oblastí má  svoje  špecifiká.  Preto sa

v rámci transformácie zdravotníctvo  rozhodlo, že na rozdiel

od minulosti, keď celú  oblasť zdravotníctva upravoval zákon

číslo 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie  ľudu,  sa  na-

miesto  tohto zákona  vypracuje pre  každú oblasť samostatný

zákon. Dva z nich Národná rada Slovenskej republiky schváli-

la ešte v roku 1994. Sú to: zákon  Národnej rady  Slovenskej

republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia  ľudí a zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 277/1994 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti. Tretí  zákon, ktorý sa vzťahuje

na farmáciu, je zaradený na vaše terajšie rokovanie.

 

     Účelom pripravovaného zákona  je ustanoviť podmienky na

skúšanie, výrobu, prípravu,  registráciu, schvaľovanie, veľ-

kodistribúciu, predpisovanie, reklamu a zneškodňovanie  lie-

kov, zdravotníckych pomôcok, zabezpečenie ich kvality, účin-

nosti a bezpečnosti, poskytovanie lekárenskej starostlivosti

a výkon štátnej správy na úseku farmácie.

 

     Pri vykonávaní vymenovaných farmaceutických činností je

konečným a integrujúcim cieľom poskytnutie kvalitného, účin-

ného a bezpečného lieku alebo zdravotníckych pomôcok človeku

alebo zvieraťu.

 

     Zákon ustanovuje základné  povinnosti fyzických a práv-

nických  osôb  pri  vykonávaní  jednotlivých farmaceutických

činností tak, aby sa pri  ochrane zdravia ľudí a poskytovaní

zdravotnej  starostlivosti používali  len kvalitné, terapeu-

ticky účinné a bezpečné lieky a zdravotnícke pomôcky.

 

     Významnú časť  zákona tvorí registrácia  liekov. Regis-

tračné  konanie  pozostáva z hodnotenia  výsledkov  skúšania

produktu, ktorý  je predmetom registrácie.  Toto skúšanie má

podľa pripravovaného zákona tri vzájomne na seba nadväzujúce

činnosti:

 

     1. Farmaceutické skúšanie lieku,  pri ktorom sa hodnotí

jeho kvalita metódami uvedenými v platnom liekopise.

 

     2. Farmakologicko-toxikologické skúšanie,  ktoré sa vy-

konáva na  laboratórnych zvieratách a ktorým  sa zisťujú to-

xické mutagénne a kancerogénne  účinky lieku, aby sa zaruči-

lo, že liek spĺňa základné požiadavky na bezpečnosť používa-

nia.

 

     3. Klinické  skúšanie, ktoré  sa  vykonáva  na ľuďoch a

ktorým sa preukazuje terapeutická účinnosť lieku.

 

     V zákone sa požiadavky  hodnotenia liečiv upravujú tak,

aby boli  na úrovni členských  krajín Európskej únie.  Zákon

zaväzuje výrobcov liekov označovať vnútorné a vonkajšie oba-

ly v určenom rozsahu a členení v štátnom jazyku, ďalej vkla-

dať do  obalu písomnú informáciu  pre používateľa, návod  na

použitie  v štátnom  jazyku. Tieto  opatrenia majú  prispieť

k lepšej informovanosti  používateľa lieku a  k racionálnemu

užívaniu liekov.

 

     Dôležitou časťou zákona  je komplexná úprava veterinár-

nych liekov a veterinárnych  zdravotníckych  pomôcok a vyme-

dzenie pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a ním riade-

ných organizácií na úseku  veterinárnych liekov a veterinár-

nych zdravotníckych pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva Slo-

venskej republiky  bude spolupracovať s  Ministerstvom pôdo-

hospodárstva Slovenskej republiky  pri vypracovaní vyhlášok,

v ktorých sa ustanovia bližšie  podmienky na skúšanie, výro-

bu, veľkodistribúciu, kontrolu  kvality, účinnosti a bezpeč-

nosti veterinárnych liekov a zdravotníckych pomôcok.

 

     Zákon  upravuje aj  vzťahy pri  poskytovaní lekárenskej

starostlivosti. Bude rozlišovať 4 druhy zariadení poskytujú-

cich lekárenskú starostlivosť podľa rozsahu ich činností.

 

     Zaradenie očných optík medzi zariadenia poskytujúce le-

kárenskú  starostlivosť  v odbore  optických  zdravotníckych

pomôcok zmení  súčasný stav. V súčasnosti  sa činnosť očných

optík povoľuje  podľa živnostenského  zákona a nepovažujú sa

za zdravotnícke zariadenia. Sú jedinými nezdravotníckymi za-

riadeniami, s ktorými zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvné

vzťahy  pri poskytovaní  zdravotníckych pomôcok  poistencom.

Zaradením očných optík medzi  zdravotnícke zariadenia sa za-

bezpečí zákonom účinná  kontrola kvality poskytovania optic-

kých zdravotníckych pomôcok.

 

 

     V zákone sa určujú  základné kritériá povolenej reklamy

na lieky. Z reklamy bude musieť jednoznačne vyplývať, že ide

o reklamu na liek, bude  musieť upozorňovať na riziká užíva-

nia a odporučenie  poradiť  sa  o používaní  lieku s lekárom

alebo lekárnikom.

 

     Regulovaná bude  aj reklama liekov  určená pre zdravot-

níckych  pracovníkov. Reklamu  pre odbornú  verejnosť, ktorá

úzko súvisí s informačnou činnosťou, budú môcť vykonávať len

výrobcami  liekov  určené  osoby  spôsobilé na zaobchádzanie

s liekmi.  Šírenie  informácií o liekoch  zo strany výrobcov

liekov musí mať určené pravidlá,  aby osoba, ktorej je adre-

sovaná informácia, si mohla urobiť vlastnú predstavu o prog-

ramovanom lieku.  Preto sa určuje  povinnosť, aby informácie

o liekoch poskytovali odbornej  verejnosti iba kvalifikované

osoby a aby tieto  osoby odovzdali  prijímateľovi súhrn cha-

rakteristických vlastností lieku, ktorý sa schvaľuje pri re-

gistrácii lieku a obsahuje  len objektívne, overiteľné a ne-

závislé informácie.

 

     V zákone sa navrhuje  vytvorenie orgánov štátneho dozo-

ru, ktoré budú dozerať  na dodržiavanie ustanovení tohto zá-

kona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  prosím o pokoj v roko-

vacej miestnosti.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Dôležitou súčasťou zákona sú  sankcie. Za porušenie po-

vinností, vyplývajúcich z ustanovení zákona o právnych pred-

pisoch vydaných na jeho vykonanie, bude možné ukladať pokuty

až do  výšky 1 milióna Sk podľa  miery  ohrozenia  zdravia a

rozsahu vzniknutých škodlivých následkov.

 

     V predloženom návrhu  zákona o liekoch a zdravotníckych

pomôckach a vo vykonávacích  vyhláškach  sú zahrnuté  všetky

smernice a nariadenia  Európskej únie, ktoré  sú zaradené do

Bielej knihy na aproximáciu  práva v oblasti vnútorného trhu

pre krajiny strednej a východnej Európy.

 

     Keďže veľkodistribúcia  liekov a zdravotníckych pomôcok

je zaobchádzaním s liekmi a zdravotníckymi  pomôckami na zá-

klade  povolenia vydaného  podľa tohto  zákona, navrhuje  sa

v článku II zmena  zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní. Zmena spočíva vo vylúčení veľkodistribúcie liekov

a zdravotníckych pomôcok zo živnosti.

 

     Ako  som  už v úvode  uviedol, predložený  návrh zákona

upraví celú oblasť  zaobchádzania s liekmi. Jeho prijatie je

dôležité  pre riadne  poskytovanie zdravotnej starostlivosti

zdravotníckymi  zariadeniami a je aj  dôležité  pre  každého

z nás pri používaní liekov.

 

     Obraciam  sa na  vás, vážené  pani poslankyne  a vážení

poslanci, aby ste návrh odporučili na jeho druhé čítanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spravodajca  bol gestorským výborom  určený pán po-

slanec Derfényi, preto ho prosím, aby nás oboznámil s návrh-

mi gestorského výboru.

 

 

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vystúpil pri rokovaní Národnej rady

Slovenskej republiky v prvom  čítaní o vládnom návrhu zákona

o liekoch  a zdravotníckych  pomôckach a o zmene a  doplnení

zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní v znení

neskorších predpisov (tlač 872) ako spravodajca určený Výbo-

rom Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky

náležitosti  zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona  o rokovacom

poriadku Národnej rady, ako i náležitosti  určené v legisla-

tívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy

budú predložené v rozprave v rámci  druhého čítania vo výbo-

roch Národnej  rady a v rámci druhého a tretieho  čítania na

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 73 zákona o rokovacom  poriadku  odporúčam, aby

sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) roko-

vacieho poriadku  na tom, že  po rozprave odporučí predložiť

návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 citovaného záko-

na v súlade s rozhodnutím  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 1938 zo 7. januára 1998 prideliť ho v druhom

čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výbo-

ru pre  financie, rozpočet a menu, výboru  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie,  výboru pre pôdohospodárstvo, vý-

boru pre  verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti a

výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

 

     Za gestorský  výbor  navrhujem v súlade s citovaným ná-

vrhom predsedu  Národnej rady výbor pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým bol návrh

zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote do 18. marca 1998

a gestorský výbor do 20. marca 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomnú  prihlášku  do rozpravy ani z klubov, ani od poslan-

cov. Pýtam sa, či sa  niekto hlási do rozpravy. Nikto. Ukon-

čujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy, tým aj rozpravu kon-

čím.

 

     Pán  minister sa  zrejme k rozprave  nebude vyjadrovať,

ani pán spoločný spravodajca.

 

     Takže môžeme pristúpiť  najskôr k hlasovaniu podľa § 73

zákona o rokovacom poriadku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec NR SR P. Derfényi:

 

     Vážený pán  predsedajúci, v zmysle  uvedeného paragrafu

odporúčam, aby Národná rada zákon prerokovala v druhom číta-

ní.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh gestorského  výboru. Budeme sa prezen-

tovať a hlasovať o zaradení tohto vládneho návrhu do druhého

čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Národná rada sa uzniesla,  že tento vládny návrh prero-

kujeme v druhom čítaní.

 

     Môžeme hlasovať podľa § 74, pán poslanec.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

      V súlade s vaším rozhodnutím, pán predseda, a v zmysle

citovaného zákona a jeho paragrafu gestorský  výbor odporúča

v druhom čítaní prideliť  návrh na prerokovanie ústavnopráv-

nemu výboru,  výboru pre financie,  rozpočet a menu,  výboru

pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  výboru pre

pôdohospodárstvo,  výboru pre  verejnú správu,  územnú samo-

správu a  národnosti a výboru  pre  zdravotníctvo a sociálne

veci.

 

     Za gestorský  výbor  navrhujem v súlade s citovaným zá-

konom výbor pre zdravotníctvo a sociálne  veci a lehoty pre-

rokovania pre výbory  do 18. marca a pre  gestorský výbor do

20. marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrhy, budeme hneď hlasovať.

 

     Hlasujeme o pridelení  vládneho návrhu výborom, určenie

gestorského výboru a o lehotách na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila tento ná-

vrh zákona  výborom, určila gestorský  výbor a aj  lehoty na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Môžeme  pristúpiť k ďalšiemu bodu  programu, ktorým  je

znovu prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona o omamných  látkach, psychotrop-

ných látkach a prípravkoch.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 856 a návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1924.

 

     Aj tento vládny návrh  zákona z poverenia vlády predne-

sie pán minister Javorský.

 

 

 

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zaobchádzanie s omamnými látkami, psychotropnými látka-

mi a prípravkami, ktoré obsahujú tieto látky (ďalej len "ná-

vykové látky"), v súčasnosti  upravuje nariadenie vlády Slo-

venskej  republiky  číslo 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých

iných látkach  škodlivých zdraviu v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Táto úprava, v ktorej boli  premietnuté  povinnosti vy-

chádzajúce z Jednotného  dohovoru o omamných  látkach z  31.

3. 1961 a z Dohovoru o psychotropných látkach z 21. 2. 1971,

je  prekonaná z hľadiska  vecného  aj právneho.  Nie je  ani

v súlade s Ústavou  Slovenskej republiky, pretože právnickým

osobám a fyzickým osobám  sú uložené  povinnosti podzákonnou

normou.

 

     Z hľadiska  vecného súčasná právna  norma vychádzala zo

situácie, keď výroba a distribúcia  návykových látok bola vo

výlučnej  pôsobnosti  Ministerstva  zdravotníctva Slovenskej

republiky. Situácia sa  zmenila rozvojom podnikateľskej čin-

nosti organizačnými zmenami vo výrobe, veľkodistribúcii, do-

voze a vo vývoze  návykových látok.  Zároveň v tejto právnej

norme chýba úprava evidencie  týchto látok, rozsah informač-

ných povinností držiteľov povolení a orgánov štátnej správy,

nie je zodpovedajúcim spôsobom upravená  kontrolná  činnosť,

spôsobilosť osôb na zaobchádzanie s návykovými látkami a ne-

obsahuje sankcie za porušovanie ustanovení jestvujúcej práv-

nej úpravy.

 

     Ministerstvo zdravotníctva  Slovenskej republiky vypra-

cúva návrh zákona, ktorý upravuje podmienky na zaobchádzanie

s omamnými  látkami,  psychotropnými  látkami  a prípravkami

v podrobnejšej  forme a v širšom rozsahu,  ako je to doteraz

v platnom   nariadení  vlády   Slovenskej  republiky   číslo

206/1988 Zb. o jedoch a iných zdraviu škodlivých látkach.

 

     Navrhované  ustanovenia sú v súlade s ustanoveniami vy-

plývajúcimi  z Jednotného  dohovoru OSN  o omamných  látkach

z roku 1961,  Dohovoru OSN o psychotropných  látkach z  roku

1971 a Dohovoru OSN o boji  proti  nedovolenému obchodovaniu

s omamnými látkami a psychotropnými  látkami z roku 1988, ku

ktorým Slovenská republika pristúpila v roku 1993.

 

     Návrh zákona o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch  bol vypracovaný  podľa modelovej  legislatívy

Spojených  národov po  konzultáciách s Medzinárodným  úradom

pre kontrolu narkotík pri OSN so sídlom vo Viedni. Zákon ob-

sahuje ustanovenia, ktoré majú zabrániť vytváraniu podmienok

na nedovolené zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotrop-

nými látkami.

 

     Požiadavka  Medzinárodného úradu  Spojených národov pre

kontrolu omamných látok je, aby tieto ustanovenia boli vyda-

né zákonom, a nie nariadením  vlády, ako je to v súčasnosti.

Každá z činností, to je pestovanie rastlín, skladovanie, vý-

roba, doprava, predaj, distribúcia, až po výdaje lieku a je-

ho použitie, vyžaduje  dohľad a kontrolu, ktoré  sú upravené

v predloženom návrhu zákona.

 

     Predložený návrh  zákona je v súlade s požiadavkami me-

dzinárodných  organizácií, hlavne  Medzinárodného úradu  pre

kontrolu  omamných látok  pri Spojených  národoch vo Viedni,

ktorý je celosvetovým gestorom  dohľadu nad pohybom omamných

látok, psychotropných látok a prekurzorov.

 

     Návrh zákona reaguje zároveň na expandujúcu drogovú si-

tuáciu u nás s cieľom minimalizovať nebezpečenstvo zneužíva-

nia  omamných  látok a psychotropných  látok používaných pri

poskytovaní zdravotníckych služieb.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, preto vás

prosím o podporu tohto  zákona a súhlasiť s tým, aby bol po-

stúpený do druhého čítania v Národnej rade.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

 

     Gestorský výbor za  spravodajkyňu určil pani poslankyňu

Martu Aibekovú. Prosím, pani poslankyňa, aby ste nás obozná-

mili s návrhmi vášho výboru.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vystúpila pri rokovaní Národnej ra-

dy Slovenskej republiky v prvom  čítaní o vládnom návrhu zá-

kona o omamných  látkach, psychotropných  látkach a príprav-

koch ako spravodajkyňa určená  výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Predmetný návrh  spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky

náležitosti návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky, ako i náležitosti  uvedené v le-

gislatívnych pravidlách.

 

     Odporúčam  v zmysle § 74 ods. 1  zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky, v súlade s rozhodnutím  predsedu Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo 1924 zo 16. decembra 1997

návrh prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie okrem Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady  Slovenskej republiky aj Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti, Výboru  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne  veci a Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený, ho  prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a ges-

torský výbor do 20. marca 1998.

 

     Odporúčam, tak  ako vám to už  navrhoval pán predklada-

teľ,  minister zdravotníctva  Slovenskej republiky,  aby ste

podporili, aby  tento návrh  zákona z prvého čítania prešiel

do druhého  čítania, pričom predpokladám,  že prípadné zmeny

a návrhy budú  predložené v rozprave v rámci druhého čítania

vo  výboroch  Národnej  rady Slovenskej  republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     To by bolo, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kole-

govia, z tejto spravodajskej správy všetko.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatovaním

aj v tomto  bode, že som nedostal písomné  prihlášky do roz-

pravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto z pánov poslancov,

poslankýň do  rozpravy. Nie. Končím možnosť  prihlásiť sa do

rozpravy a súčasne končím aj rozpravu.

 

     Pán minister ani pani spoločná spravodajkyňa zrejme ne-

budú vystupovať.

 

     Prosím, pani  poslankyňa, aby ste  uvádzali hlasovanie.

Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Budem  navrhovať, aby  sme odporúčali  predložený návrh

zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či

budeme tento návrh zákona prerokúvať v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže môžem konštatovať, že sme odporučili návrh zákona

do druhého čítania.

 

     Pani  poslankyňa, môžeme  pristúpiť k hlasovaniu  podľa

§ 74 zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     budeme hlasovať o tom, aby sa predmetným návrhom zákona

v druhom  čítaní  zaoberali  tie  výbory,  ktoré som uviedla

v spravodajskej správe, nebudem ich znovu  čítať, a to v le-

hote do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zaradení návrhu zá-

kona do výborov, o určení gestorského výboru a o lehotách na

prerokovanie vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže môžem  konštatovať, že Národná  rada sa uzniesla,

že tento vládny návrh zákona pridelila v druhom čítaní výbo-

rom, určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj vám, pán minister.

 

 

 

 

     Pristúpime  k nasledujúcemu  bodu  programu, ktorým  je

opäť prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych  zdravot-

ných poisťovní v znení neskorších predpisov a Občiansky súd-

ny poriadok.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 857 a návrh na

pridelenie vládneho návrhu výborom pod číslom 1925.

 

     Z poverenia  vlády tento návrh zákona  uvedie znovu pán

minister Javorský.

 

     Prosím pána  ministra zdravotníctva, aby  nás oboznámil

s návrhom.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     základným  predpisom, ktorý  upravuje zdravotné poiste-

nie, je  zákon  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení,

financovaní  zdravotného  poistenia,  o zriadení  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nado-

budol účinnosť 1. januára 1995.

 

     Zdravotné poistenie je povinné. Poistné platia poisten-

ci sami a za určité  skupiny  poistencov platí  poistné štát

alebo  Národný úrad  práce. Zdravotné  poistenie je  systém,

ktorý sa v Slovenskej republike vyvíja. Skúsenosti s apliká-

ciou zákona  číslo 273/1994 Z. z. ukazujú na  potrebu  zmien

v tomto zákone. Doterajšie novelizácie zákona smerovali pre-

dovšetkým k úprave výšky poistného a vymeriavacieho základu,

ako aj podmienok na zriaďovanie a zrušovanie zdravotných po-

isťovní.

 

     Nakladanie  s  prostriedkami  zdravotného  poistenia  a

vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zaria-

deniami vyúsťujú v súčasnosti do nutnosti znovu zmeniť zákon

a jednoznačnejšie upraviť hospodárenie s prostriedkami zdra-

votného poistenia - ide o prostriedky  vo výške  cca 40 mld.

korún - a sprísniť podmienky  zriaďovania, zlučovania a zru-

šovania rezortných poisťovní.

 

     Predkladaný návrh zákona predovšetkým:

 

     1. Spresňuje okruh  osôb povinných  platiť  poistné  na

zdravotné  poistenie, a to osôb,  ktoré  vykonávajú  činnosť

štatutárnych  orgánov,  členov správnych  rád, dozorných rád

a iných samosprávnych orgánov  právnických osôb tak, že tie-

to  osoby sa  považujú  za zamestnancov a platia poistné  na

zdravotné poistenie ako zamestnanci, ak za prácu z uvedených

orgánov dostávajú odmenu.

 

     2. Spresňuje povinnosti  poistencov a platiteľov poist-

ného s cieľom  zabrániť tomu,  aby  nedochádzalo k poisteniu

poistenca vo  viacerých poisťovniach alebo k tomu, že  lekár

nevie o zmene poisťovne poistenca.

 

     3. Upravuje  výšku  účelového  vkladu  z doterajších 30

mil. Sk na 60 mil. Sk, keď sa  ukázalo, že  doterajšia výška

tohto vkladu nezaručuje vybudovanie plne funkčnej zdravotnej

poisťovne, ktorá  je od začiatku  činnosti schopná plniť  vo

vzťahu k poistencom i vo  vzťahu k zdravotníckym zariadeniam

všetky úlohy vyplývajúce jej z tohto zákona.

 

     Zároveň ukladá povinnosť zriaďovateľovi rezortnej zdra-

votnej  poisťovne  previesť  tieto  prostriedky do správneho

fondu poisťovne. Tieto prostriedky  sú určené na činnosť po-

isťovne a úhradu jej záväzkov spojených s poskytovaním zdra-

votnej starostlivosti. Nie je  preto možné, aby zostávali na

účte zriaďovateľa poisťovne.

 

     4. Ďalej sa navrhovaným znením upravuje povinnosť pois-

ťovne  evidovať  minimálne 50 tisíc  poistencov po  uplynutí

troch mesiacov  od vzniku poisťovne,  pretože reálne nie  je

možné, aby poisťovňa od prvého dňa svojho vzniku registrova-

la minimálne 50 tisíc poistencov. Poistenec môže  zmeniť po-

isťovňu len raz za 6 mesiacov, a to vždy k 1. dňu v mesiaci.

 

     5. Navrhovanou  zmenou sa spresňuje,  že poisťovňa môže

uzatvárať zmluvy len  so zdravotníckymi zariadeniami zarade-

nými do siete zdravotníckych zariadení z toho dôvodu, aby sa

odstránilo neefektívne vynakladanie prostriedkov na zdravot-

né poistenie.

 

     6. Zavádza sa  povinnosť zdravotníckych zariadení vyko-

návať analýzu účelového  predpisovania liekov, pretože zdra-

votnícke zariadenia v mnohých prípadoch neúčelne predpisova-

li lieky, čím sa výrazne zvyšovali výdavky na lieky. Taktiež

sa zavádza možnosť  poisťovne  uplatniť  pri neúčelnom pred-

pisovaní liekov alebo nesprávnom vyplnení lekárskeho predpi-

su zo strany zdravotníckeho  zariadenia voči nemu úhradu ná-

kladov.

 

     7. Ďalej  sa v predloženom  návrhu  spresňuje a bližšie

vymedzuje hospodárenie  zdravotných poisťovní, kde  sa vyme-

dzuje a zosúlaďuje predmet  hospodárenia, majetok a finančné

prostriedky zdravotnej poisťovne so  zákonom o Sociálnej po-

isťovni.

 

 

     Ďalej sa presne vyšpecifikúvajú  príjmy a výdavky pois-

ťovne, ktoré pri doterajšom  znení zákona spôsobovali nejas-

nosti  v tvorbe  jednotlivých  fondov,  ako aj  ich použitia

a účtovania. Predloženým návrhom  sa umožňuje zdravotnej po-

isťovni kumulovať  prostriedky na jednotlivých  fondoch, aby

sa tak odstránilo každoročné  zúčtovanie fondov voči rezerv-

nému fondu, ktoré viedlo k nehospodárnosti.

 

     8. Novo sa upravuje predkladanie návrhov poistného roz-

počtu a účtovnej  uzávierky  zdravotných  poisťovní overenej

auditom pre Ministerstvo  zdravotníctva Slovenskej republiky

a Ministerstvo financií Slovenskej  republiky a orgány štát-

neho  dozoru. Stanovuje  sa povinnosť  zdravotných poisťovní

predkladať  Ministerstvu zdravotníctva  Slovenskej republiky

štvrťročné správy o hospodárení poisťovní.

 

     9. Navrhuje sa zmeniť  vedenie centrálneho registra po-

istencov, a to tak, že tento  register  bude viesť Minister-

stvo zdravotníctva Slovenskej republiky.  Zaručí sa tak jeho

objektívne  vedenie a nadväzne na to  aj objektívnejšie pre-

rozdeľovanie poistného.  Taktiež sa navrhuje,  aby Minister-

stvo zdravotníctva Slovenskej republiky viedlo centrálny in-

formačný  systém, v ktorom by  sa zhromažďovali predovšetkým

údaje o platbách, výkonoch poskytnutých poisťovňami zmluvný-

mi  zdravotnými zariadeniami, a to  za  obdobie jednotlivých

mesiacov. Tento systém umožní nielen získať informácie o to-

ku prostriedkov zdravotného  poistenia, ale aj včasnosti ich

poskytnutia zdravotníckym zariadeniam.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom na skutočnosť, že budovanie systému zdravotné-

ho poistenia vyžaduje spresnenia a doplnenia  základného zá-

kona o zdravotnom poistení, obraciam  sa na vás so žiadosťou

o podporu tohto zákona a hlasovať  za to, aby bol predložený

do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím teraz  spravodajcu, ktorého určil  gestorský vý-

bor. Je to pán Miroslav  Michalec z výboru pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     Prosím, pán poslanec, aby ste nás oboznámili s návrhmi,

ktoré predkladá gestorský výbor.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení,

financovaní  zdravotného  poistenia,  o zriadení  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných  poisťovní v znení ne-

skorších  predpisov a Občiansky  súdny  poriadok (tlač 857),

ako spravodajca určený výborom  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

 

     Ako spravodajca k prvému  čítaniu  si zároveň osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z  formálnoprávnej

stránky  všetky  náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67

a 68 zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky,  ako i náleži-

tosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predlože-

né v rozprave v rámci  druhého  čítania vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho číta-

nia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1925 zo 16. decembra

1997 návrh  prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený,  ho  prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a ge-

storský výbor do 20. marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu, ozna-

mujem, že nemám písomné prihlášky  do rozpravy, takže sa pý-

tam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Vidím, že  dáva znamenie  pán poslanec  Gaľa. Ak  nikto

viac, končím možnosť prihlásiť sa  do rozpravy a prosím pána

poslanca.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     vyriešenie problémov financovania poskytovanej zdravot-

nej starostlivosti i nesporná skutočnosť, že určite existujú

skryté rezervy na zvýšenie  hospodárnosti a efektívnosti vy-

nakladania  finančných  prostriedkov  z  výberu poistného na

zdravotné poistenie, nám všetkým určite nie je ľahostajná.

 

     Po prehodnotení predloženej novely zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 273/1992 Zb. však musím konštato-

vať, že  novela nespĺňa požiadavku na  systémové riešenie už

pomenovaných problémov a nereaguje na pretrvávajúce problémy

pri aplikácii novelizovaného zákona.

 

     Za nevyhnutné systémové zmeny napríklad možno považovať

určenie platby štátu vo  výške zodpovedajúcej platbám plati-

teľom  poistného a poistencov, zvýšenie maximálneho vymeria-

vacieho základu na určenie  poistného na zdravotné poistenie

z doterajšieho 8-násobku minimálnej  mzdy, riešenie problému

výkonov na účely sociálneho  zabezpečenia mimo systému zdra-

votného poistenia, možné pripojenie systému nemocenského po-

istenia a iné  ďalšie veci, ktoré  tu nechcem zatiaľ vymenú-

vať.

 

     Zákon má  aj svoje  pozitíva a po kompromisnom prístupe

by určite bolo možné pripraviť nový zákon, ktorý by viac vy-

hovoval riešeniu uvedených problémov  ako táto rozsiahla no-

vela.

 

     Z uvedených dôvodov preto  navrhujem Národnej rade Slo-

venskej republiky neprerokovať vládny návrh zákona, teda no-

velizáciu zákona číslo 273/1994, a zaviazať vládu vypracova-

ním nového vládneho návrhu zákona, ktorý by systémovo a kom-

plexne riešil všetky problémy zdravotného poistenia a hlavne

financovania zdravotnej starostlivosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Takže môžem ukončiť rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či  sa chce vyjadriť k vystúpe-

niu v rozprave. Pán minister sa chce vyjadriť.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vypočul som si diskusný  príspevok poslanca Gaľu, chcem

ho ubezpečiť, že  aj nový zákon sa pripravuje,  bude to ešte

nejaký čas trvať. Myslím si, že prijatie tejto novely vyrie-

ši veľa vecí, a nesúhlasím s tým názorom, že to treba vrátiť

a pracovať na novom zákone. Má to svoje opodstatnenie, všet-

ky tie  súvislosti, ktoré sú v  novele zohľadnené, vyplynuli

v podstate z týchto rokovaní, ktoré boli v minulom roku, ro-

bili sa rôzne analýzy, takže nie je to nič nepodložené.

 

     Ja vás  skutočne prosím, aby ste  tento návrh podporili

a aby návrh zákona išiel do druhého čítania. Je to podľa mňa

veľmi dôležité.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa teraz pána  spoločného spravodajcu, či sa chce

vyjadriť. Nie.

 

     Takže,  pán  spoločný   spravodajca,  môžeme  pristúpiť

k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zá-

kona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ako už  odznelo, za gestorský výbor  navrhujem v súlade

s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej repub-

liky Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre sociálne

veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený, t. j. ústavnoprávny  výbor a Výbor  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie,  rozpočet a menu, zákon

prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a gestorský  výbor do

20. marca 1998.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán spravodajca  nám prečítal obidve  hlasovania naraz.

Takže najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c).

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujem o tom, že tento návrh

odporúčame do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže Národná rada prerokuje tento návrh vlády v druhom

čítaní.

 

     Teraz budeme hlasovať podľa § 74 zákona o rokovacom po-

riadku,  tak ako  to už  prečítal pán  spoločný spravodajca.

Budeme hlasovať o zaradení návrhu  do výborov, o určení ges-

torského výboru a o lehotách, ktoré prečítal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme pridelili  tento návrh zákona výbo-

rom, určili  sme gestorský  výbor a určili sme  aj lehoty na

prerokovanie.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     vládny  návrh  zákona o štátnej  službe  a o doplnení a

zmene niektorých predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 838 a návrh na pride-

lenie  vládneho  návrhu  zákona  výborom  Národnej rady máte

v rozhodnutí predsedu ako 1897.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  tento návrh

prednesie pani ministerka Oľga Keltošová.

 

     Prosím, pani  ministerka, môžete nás  oboznámiť s obsa-

hom.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh zákona o štátnej službe a o doplnení a zmene nie-

ktorých predpisov bol vypracovaný v súlade s uznesením vlády

Slovenskej republiky z 15. júla 1997 číslo 525.

 

     Účelom návrhu zákona o štátnej službe je upraviť verej-

noprávny vzťah štátneho zamestnanca k štátu pri výkone štát-

nej služby. Základom tohto právneho vzťahu by malo byť vyme-

novanie na  príslušné štátnozamestnanecké miesto.  Aby mohla

byť fyzická osoba prijatá do štátnej služby, musí spĺňať zá-

konom ustanovené podmienky, a  to: štátne občianstvo Sloven-

skej  republiky,  bezúhonnosť,  kvalifikačné  predpoklady  a

zdravotnú spôsobilosť.

 

     Navrhovaná právna úprava  vychádza z niektorých princí-

pov,  na ktorých  bola vybudovaná  služobná pragmatika  ešte

z roku 1914, ďalej z medzinárodných zmlúv o ľudských právach

a základných slobodách, ktorými  je Slovenská republika via-

zaná, z dohovorov  Medzinárodnej  organizácie  práce, ako aj

smerníc Európskej únie a zároveň  aj z právnych úprav verej-

nej služby vo vyspelých demokratických krajinách Európy.

 

     Právny vzťah štátneho  zamestnanca má byť konštituovaný

k štátu. Dominantným  znakom takéhoto vzťahu  je, že fyzická

osoba vykonáva činnosť pre štát, a preto je povinná za všet-

kých okolností zachovávať  štátu ako svojmu zamestnávateľovi

vernosť. V návrhu sa  zabezpečuje rovnosť možnosti vstupu do

štátnej služby na  základe spravodlivého verejného konkurzu.

Štátnozamestnanecké miesto sa bude obsadzovať na základe vý-

berového konania bez ohľadu  na pohlavie, rasu, vieru, nábo-

ženstvo, politické  činné zmýšľanie  uchádzačov a bez ohľadu

na ich národný alebo sociálny  pôvod, bez ohľadu na prísluš-

nosť k národnostiam alebo k etnickej skupine. Pri vymenovaní

je štátny zamestnanec povinný zložiť služobný sľub.

 

     Štátnou službou sa rozumie  plnenie úloh štátnej správy

alebo  plnenie  štátnych  záležitosti  v  rozsahu pôsobnosti

ustanovenej v osobitných  predpisoch, ktoré  vykonáva štátny

zamestnanec  na  ministerstve  alebo  inom  služobnom  úrade

v príslušnom odbore,  ak plnenie jeho  úloh zahŕňa riadenie,

rozhodovanie,  kontrolu, odbornú  prípravu rozhodnutí  alebo

odbornú prípravu návrhov  všeobecne záväzných právnych pred-

pisov vrátane odborných činností, ktoré súvisia s ich prero-

kúvaním a schvaľovaním.

 

     V návrhu zákona o štátnej službe k základným podmienkam

kladeným na fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o štátnu službu,

patria kvalifikačné  predpoklady, to znamená  vzdelanie, od-

borná prax a osobitné  kvalifikačné  predpoklady. Návrhom sa

zabezpečuje rovnováha  medzi režimom  povinností a nevyhnut-

ných  obmedzení zamestnancov  štátnej služby,  ktoré by mali

byť  zárukou kvality,  kontinuity a nestrannosti  pri plnení

štátnej služby a rozsahom  práv zamestnancov, vrátane úpravy

inštitútu definitívy a ďalších kompenzácií.

 

     Štátny zamestnanec je podľa tohto návrhu zákona povinný

dodržiavať  služobnú  disciplínu,  vykonávať  štátnu  službu

v súlade so všeobecne  záväznými právnymi predpismi odborne,

nestranne, spravodlivo a vo svojom súkromnom živote sa sprá-

vať spôsobom, ktorý by nemohol  dať príčinu k zneváženiu po-

stavenia fyzickej osoby ako štátneho zamestnanca. Štátny za-

mestnanec je  disciplinárne zodpovedný za  porušenie svojich

povinností.

 

     V návrhu  zákona sa ustanovili  zákonné obmedzenia nie-

ktorých politických,  občianskych, ako aj hospodárskych práv

štátneho zamestnanca, ktoré sú  nezlučiteľné s výkonom funk-

cie  štátneho zamestnanca.  Štátny zamestnanec  za porušenie

svojich povinností je disciplinárne zodpovedný. V návrhu zá-

kona sme ustanovili aj zákonné obmedzenia niektorých ďalších

práv,  ktoré sú  nezlučiteľné s výkonom  funkcie. Navrhujeme

obmedziť štátneho zamestnanca v podnikateľskej a inej zárob-

kovej činnosti.

 

     Viaceré povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca sa

navrhujú vyvážiť určitými  primeranými kompenzačnými opatre-

niami, medzi ktoré  patrí tzv. definitíva, pri ktorej štátny

zamestnanec môže byť pozbavený  štátnej služby len v prípade

závažného porušenia služobnej disciplíny. Štátnozamestnanec-

ký pomer mu bude spočívať aj v prípade krátenia systemizácie

miest. V čase zaradenia mimo  činnej štátnej služby mu navr-

hujeme poskytnúť 70 % funkčného  platu. Medzi ďalšie kompen-

začné opatrenia sa navrhuje  zaradiť skrátenie dĺžky pracov-

ného času  na 37,5 hodiny,  zvýšenie rozsahu dovolenky  na 6

týždňov, poskytnutie  príplatku za štátnu  službu k dôchodku

za každý rok trvania stálej  štátnej služby 1,25 % z prizna-

ného dôchodku,  poskytnutie  príplatku k nemocenskému, ošet-

rovnému a peňažnej pomoci v materstve.

 

     Štátnym zamestnancom sa  navrhuje zabezpečiť nevyhnutné

podmienky na riadny výkon štátnej služby. Okrem materiálneho

a technického zabezpečenia  by sa mala  minimalizovať závis-

losť  štátnych  zamestnancov  od politickej  moci. V právnej

úprave navrhujeme oddeliť  odborné štátnozamestnanecké funk-

cie od politických funkcií.

 

     Ďakujem, pán predseda, skončila som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani ministerka.

 

     Prosím teraz  spravodajkyňu, ktorú určil  gestorský vý-

bor, pani Alenu Kolesárovú z výboru pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci, aby nás oboznámila s návrhmi výboru.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní

o vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o doplnení a zme-

ne  niektorých predpisov  ako spravodajkyňa  určená  Výborom

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci.

 

     Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky  všetky

náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o roko-

vacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v le-

gislatívnych pravidlách.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, štátni zamestnanci reprezen-

tujú v štruktúre spoločnosti významnú sociálnu skupinu, kto-

rá zabezpečuje  stabilný  výkon  moci a práva v štáte. Domi-

nantným cieľom  vládneho návrhu  zákona o štátnej službe  je

konštituovanie ich právneho  vzťahu k štátu, čo znamená sta-

novenie  povinnosti  vykonávať  pracovnú  činnosť  pre  štát

a zachovávať mu ako svojmu zamestnávateľovi vernosť.

 

     Prvá Česko-slovenská republika  mala tento právny vzťah

upravený v služobnej pragmatike, ktorá platila aj počas Slo-

venskej republiky 1939-1945 a po vojne do roku 1950. Násled-

ná, v podstate nivelizácia  pracovnoprávnych pomerov na báze

zmluvných vzťahov, aj keď sa v roku 1992 vykonali  isté par-

ciálne  úpravy v Zákonníku práce,  pretrváva  do súčasnosti,

keď sa postupne začalo s prijímaním zákonov, ktoré týmto zá-

konom upravujú služobný vzťah fyzických osôb k štátu v armá-

de,  v policajných  zložkách, v štátnej  správe a ešte tento

rok aj vo verejnej správe.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a doplňujúce návrhy bu-

dú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch

Národnej  rady  a  v  rámci  druhého  a  tretieho čítania na

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom  poriadku, od-

porúčam, aby sa  Národná rada  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3

písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej  rady na tom,  že po

rozprave odporučí predložený návrh  zákona prerokovať v dru-

hom čítaní.

 

     Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1897 z 25. novembra 1997 prideliť  ho v druhom  čítaní

na prerokovanie  okrem ústavnoprávneho výboru  aj výboru pre

financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zá-

kona  pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a

gestorský výbor do 20. marca 1998.

 

     Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Otváram rozpravu s tým, že do rozpravy som nedostal pí-

somnú prihlášku.  Preto sa pýtam,  či sa hlási  niekto z po-

slancov  do rozpravy.  Na tabuli  svieti meno  pána poslanca

Brocku.  Ak  sa  nikto  ďalší  nehlási,  uzatváram... (Hlasy

z pléna.)  Ďalej sa  hlási  do  rozpravy pán  poslanec Fogaš

a pán  poslanec Ftáčnik.  Uzatváram možnosť  prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     máme pred sebou zákon o štátnej službe, zákon, ktorý má

upraviť verejnoprávne  vzťahy štátnych  zamestnancov k štátu

pri výkone štátnej služby.

 

     Viacerí z vás iste poznajú  aj iné návrhy, ktoré si dá-

vali  za cieľ  riešiť túto  oblasť individuálnych pracovných

vzťahov a prostredníctvom  politicky neutrálneho a profesio-

nálneho zabezpečenia verejnej  služby prispieť k zefektívne-

niu verejnej správy. Chcem povedať, že tento návrh, o ktorom

budeme rokovať, nie je nový. Je staronový. O zásadách k nemu

rokovala  Národná  rada v júni 1994. Boli to  veľmi podrobne

vypracované  zásady  zákona  s  patričným  zdôvodnením  a aj

s kvantifikáciou  vplyvu návrhu  zákona na  štátny rozpočet.

Priznávam sa, že som nebol vtedy nadšený predloženým návrhom

zákona. Zdalo sa  mi, že na naše  pomery a možnosti je návrh

nevyvážený z hľadiska  povinnosti štátneho zamestnanca, jeho

istých obmedzení na jednej  strane a určitých kompenzácií na

druhej strane.  K štátnym zamestnancom  bol veľmi veľkorysý.

Dnešný návrh je však v tomto smere oveľa veľkorysejší. Je až

tak veľkorysý, že predbieha aj naše vychýrené makroekonomic-

ké ukazovatele.

 

     Dovoľte mi, aby som ich v krátkosti  porovnal v oblasti

týchto kompenzácií a zvýhodnení. Týždenný služobný čas štát-

neho  zamestnanca  sa navrhuje 37,5 hodiny, v roku 1994 bolo

v návrhu 40 hodín. Je to  preto, aby bolo  viac štátnych za-

mestnancov a úradníkov. Základná výmera dovolenky vtedy bola

5 týždňov, teraz je 6 týždňov.  Určite. Služobný  úrad  pri-

spieva na stravu štátneho zamestnanca - teraz v návrhu je vo

výške 65 % z ceny  jedla,  vtedy 50 %.  Ďalší  plat v každom

polroku - trinásty a štrnásty, v tomto roku, samozrejme, len

jeden, lebo účinnosť zákona je navrhnutá neskôr.

 

     V tejto oblasti, v oblasti odmeňovania štátnych zamest-

nancov sú aj ďalšie pozoruhodné zmeny. Ak v roku 1994 osobný

príplatok mohol byť až do výšky 30 % platovej tarify najvyš-

šieho platového  stupňa, v tomto návrhu je možnosť  až 60 %.

Ďalšie platy  som spomínal, ale jeden  nie. Plat pri odchode

do dôchodku. V návrhu z roku 1994 bolo možné získať maximál-

ne 5 platov pri skončení stálej štátnej služby a nadobudnutí

nároku na dôchodok. V tomto  návrhu je možnosť 10 platov, 10

funkčných platov.  Predstavte si, že  štát bude štátnym  za-

mestnancom popri iných vymoženostiach poskytovať pri odchode

do dobrého  dôchodku  niekomu 200, niekomu 300 a niekomu 400

tisíc odchodného. To je § 118 - Plat pri odchode do dôchodku.

 

     Ak som hovoril o iných vymoženostiach, sú to vyrovnania

alebo príplatok k nemocenskému a ošetrovnému do výšky funkč-

ného platu. Napríklad kto má 20-30 tisíc, tak do takého pla-

tu. Iní občania, ktorí nie sú v tejto kategórii, to majú li-

mitované zákonom o nemocenskom  poistení. A tá suma je veľmi

nízka, poznáte ju. Pri dôchodku ešte zostaneme. Je to devia-

ta hlava - Sociálne  zabezpečenie štátnych zamestnancov. Po-

dľa § 138 má štátny zamestnanec nárok na príplatok k dôchod-

ku vo výške - ako to  spomenula v úvodnom  slove aj pani mi-

nisterka - 1,25 % priznaného  dôchodku  za každý  rok stálej

štátnej služby. Toto sú iné pracovné kategórie, za aké boju-

je pán Mesiarik pre  baníkov a iných zamestnancov. Samozrej-

me, aj tento príplatok  podlieha valorizácii, keď sa valori-

zujú dôchodky.

 

     Veľmi strohá kvantifikácia vplyvu návrhu zákona o štát-

nej službe  na štátny rozpočet  na jednej strane  formátu A4

hovorí, že polročný dosah, nárast  je 0,6 miliardy, čiže ce-

loročný 1,2 miliardy zvýšenia výdavkov zo štátneho rozpočtu.

Upozorňujem,  že  výdavky  budú  vyššie.  Vyššie preto, lebo

v tejto kvantifikácii sú použité - prepáčte mi za výraz - aj

"hausnumerá". Napríklad v položke  Plat  pri  odchode do dô-

chodku náklady za 6 mesiacov  tohto roka sú 42 miliónov, tak

vám vyjde, že  je použitý plat, ktorý je  nižší, ako je naj-

nižšia možná platová tarifa v I. platovej triede pri 1. pla-

tovom stupni. To znamená, že aj najnižší štátny úradník, re-

ferent má už  dnes vyšší plat, ako sa  použil pri tomto pre-

počte.

 

     Dámy a páni, chcem sa  opýtať, či videl tento návrh mi-

nister  financií, starý,  nový, resp.  čo na  to hovorí. Veď

dnes nemáme  na životne dôležité  veci. Lekárne nemajú  pro-

striedky na lieky a musia  štrajkovať, aby si to všimla vlá-

da. Fond  národného majetku nemá  prostriedky na preplatenie

dlhopisov občanom nad 70 rokov a musí si ich  draho požičia-

vať v cudzine. Už dnes vláda zadlžila našich občanov tak, že

štátny dlh len za posledné dva roky sa zdvojnásobil. Nepýtam

sa vás, kto to zaplatí - viem, bude to občan, občania -, len

sa pýtam, prečo posiela predseda vlády tento návrh do parla-

mentu dnes,  teraz a v takejto  podobe. Azda  len nie preto,

citujem dôvodovú správu, "aby minimalizoval  závislosť štát-

nych zamestnancov na politickej moci"?

 

     Dámy a páni, pre  uvedené  navrhujem, aby podľa  zákona

o rokovacom poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sme  nepokračovali

v rokovaní o tomto návrhu zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     myslím si,  že návrh prerokúvaného  zákona si zasluhuje

veľkú  pozornosť, pretože  nesleduje len  rýdzo  služobné či

pracovnoprávne vzťahy, ktoré založí, ale sleduje vlastne is-

té politické ciele, ktoré vyplývajú predovšetkým zo snáh de-

politizovať štátnu  správu a dosiahnuť stav, keď  sa zamedzí

možno aj plošným dlhodobým výmenám pracovníkov, založeným po

roku 1989. Myslím  si, že cieľ, idea je  správna. Otázka je,

či  predložený návrh  alebo predloha  zákona spĺňa kritériá,

ktoré sa  od takéhoto zákona  očakávajú. A domnievam  sa, že

v tejto  chvíli nespĺňa.  Myslím si,  že snaha  stabilizovať

štátny aparát v období, keď nemáme  pripravenú  dobrú právnu

normu, je  nesprávnym  postupom a založí v budúcnosti ďalšie

zmeny, čo len naďalej destabilizuje náš právny poriadok.

 

     Sústredím sa len na tri, možno  konkrétnejšie  poznámky

a potom na otázku súvisiacu s doložkou zlučiteľnosti navrho-

vaného zákona s európskymi normami.

 

     V § 30 ods. 3 a 4 sa uvádza, že výberová komisia vo vý-

berovom  konaní využíva  najmä služobné  hodnotenie štátneho

zamestnanca  pri overovaní  schopností, odborných znalostí a

iných skutočností,  ktoré sú potrebné  alebo vhodné vzhľadom

na povahu povinností, ktoré má predstavený plniť. To isté je

aj v odseku  4. Pýtam sa, prečo taká gumová  norma. Čo sú to

iné skutočnosti? Čo to má  byť? Čo má dokladovať ten zamest-

nanec a čo tým chceme  vlastne  dokázať? Myslím  si, že toto

neobsahuje  ani dôvodová  správa, neupresňuje  sa to vlastne

ani v žiadnych iných predpisoch, na ktoré sa odkazuje. Preto

sa  domnievam, že  takáto úprava  je jednoducho neprijateľná

a založí do budúcnosti ďalšie možnosti zmien.

 

     Obdobne treba  poukázať na § 60 predlohy  tohto zákona,

ktorý hovorí o tom, ako sa  uskutočňuje  disciplinárne kona-

nie. Dovoľte mi citovať: "Disciplinárna  komisia sa zriaďuje

v služobnom úrade na konanie o služobných previneniach štát-

nych  zamestnancov  s  výnimkou  vedúceho  služobného úradu.

O služobnom previnení vedúceho služobného úradu koná discip-

linárna komisia nadriadeného služobného úradu." A teraz: "Ak

nemá  služobný úrad  nadriadený  služobný  úrad, o služobnom

previnení vedúceho služobného úradu koná disciplinárna komi-

sia Úradu vlády." Pýtam sa: Má Kancelária Národnej rady Slo-

venskej republiky, Kancelária  prezidenta, Kancelária Ústav-

ného súdu nejaký iný  nadriadený služobný úrad? Nesleduje sa

tým náhodou  cieľ podriadiť v rámci tohto  konania  aj úrady

iných  štruktúr, než  je Úrad  vlády, práve  pod Úrad vlády?

Myslím si, že tu zmiešavame hrušky s jablkami. Právne posta-

venie parlamentu,  Ústavného súdu, právne  postavenie vlády,

ale i prezidenta republiky je  zakotvené ústavne a je zakot-

vené s jasne diferencovaným cieľom. Preto aj úlohy, ktoré sa

budú plniť,  majú celkom iný charakter.  Domnievam sa, že je

to druhý príklad, keď sme absolútne nedokázali domyslieť, čo

znamená, že pod pôsobnosť Úradu vlády, ktorá sa týmto vlast-

ne rozširuje, sa čiastočne podriadi aj pôsobnosť úradov uve-

dených v § 6 písm. b) v 1. až 4. bode, t. j. tie, ktoré  som

vymenoval.

 

     Pani  ministerka,  je mi  smutno,  keď musím  konštato-

vať,  že v §§ 19 ods. 4, 32, 36 ods. 4, 52 písm. d) a e), 53

písm. g)  a  e), 83 ods. 1 písm.  p), 85, 94, v § 96 ods. 3,

100 ods. 5, 111 ods. 4 písm.  f), 128 ods. 1 písm.  h), 158,

163, 210, 215, 217 - a určite som ich  nevymenoval  všetky -

odkazujete buď na neexistujúce právne normy, alebo neuvádza-

te žiadny odkaz a hovoríte len o nejakých osobitných predpi-

soch. Ale ktoré sú to, to  sa nedá zo  zákona vyčítať. Alebo

odkazujete - a mrzí ma, že to musím povedať vám - na neexis-

tujúci zákon o sociálnom poistení. Jednoducho treba povedať,

že v tomto smere je  zákon absolútne nepripravený. Podľa zá-

kona o rokovacom poriadku, ak  je s predlohou zákona spojené

vydanie osobitného predpisu, mal by byť aj tento predpis vy-

daný. A ak je vydaný, prečo  potom nie je citovaný. A ak nie

je vydaný, tak  podľa mojej mienky je potrebné,  aby ste tak

urobili skôr, ako prídete do Národnej rady. Myslím si, že by

bolo potrebné, aby ste sa  aj k samotnej predlohe návrhu zá-

kona vrátili podrobnejšie.

 

     Je nepochybné, že návrh  zákona obsahuje i doložku zlu-

čiteľnosti navrhovaného  zákona s právom Európskej únie. Na-

koniec  je  to v súlade s legislatívnymi  pravidlami  tvorby

zákonov číslo 19/1997. Zhodneme sa,  že tento  návrh  zákona

patrí medzi  priority aproximácie práva  obsiahnuté v článku

70 Európskej  dohody o pridružení v oblasti  ochrany zamest-

nancov na  pracovisku. Myslím si,  že nám je  dobre známa aj

takzvaná  Biela  kniha a jej príloha, časť 14 - Sociálne zá-

ležitosti, 1. oblasť: rovnosť  príležitosti  mužov a žien, a

časť 4 - Oblasť pracovné zákonodarstvo a pracovné podmienky.

Ak nám je toto všetko známe, treba si položiť otázku, či na-

ozaj zákon,  tak ako je predložený,  zodpovedá aj príslušným

smerniciam, ktoré zakotvujú uvedenú rovnosť príležitosti mu-

žov a žien. Princíp, zásadu - alebo ako to nazveme - rovnos-

ti, príležitosti v Európskej únii zakotvuje článok 19 Zmluvy

o Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorý ustanovuje rov-

nakú odmenu za prácu pre  mužov a ženy. Myslím si, že je po-

trebné, aby  bola táto myšlienka dôsledne  premietnutá aj do

samotného zákona. A musím  konštatovať, že v niektorých prí-

padoch sa tak nedeje. Poviem aj v ktorých.

 

     Predovšetkým by som rád  pripomenul, ak hovorím o smer-

niciach týkajúcich sa rovnosti  muža a ženy, ale i o smerni-

ciach, ktoré sa týkajú pracovného zákonodarstva a pracovných

podmienok.  Mám  na  mysli  Smernicu  o rovnosti odmeňovania

číslo 75/117/EHS,  Smernicu o rovnosti  zaobchádzania  číslo

76/207/EHS  a o uplatňovaní  zásady  rovnosti s dostupnosťou

pracovných  príležitostí, odborného  vzdelávania a funkčného

postupu, ďalej  Smernicu o sociálnom  zabezpečení číslo 79/9

o postupnom profesijnom zabezpečovaní  alebo smerovaní, v u-

skutočňovaní rovnosti zaobchádzania pre mužov a ženy v otáz-

kach sociálneho zabezpečenia, a myslím si, že tam nepochybne

patrí aj Smernica 92/85, ktorá  sa týka materstva a rodičov-

skej  dovolenky. Smernica v tomto  smere  ustanovuje možnosť

nočnej práce, pretrvávajúcej dĺžky materskej dovolenky a zá-

kaz prepustenia  zamestnankyne v čase  od začiatku gravidity

do konca materskej dovolenky. Ak je zamestnankyňa prepustená

počas  tohto  obdobia,  zamestnávateľ  má povinnosť podstatu

prepustenia náležite písomne odôvodniť. Návrh zákona o štát-

nej službe, ktorý  predkladáte, pani  ministerka, takúto po-

vinnosť zamestnávateľa expressis verbis neustanovuje.

 

     Myslím si, že  rovnako by sme sa mohli  zhodnúť na tom,

že jedným z najhumánnejších  právnych cieľov, ktorý sa upra-

vuje v tejto súvislosti, je ochrana materstva. Myslím si, že

je potrebné, aby sme  nahliadli tiež do príslušných smerníc,

ktoré som citoval, a konštatovali, že zamestnávateľ má vyko-

návať nevyhnutné opatrenia na  overenie, či sa dočasne upra-

vili  pracovné podmienky  zamestnankyne, ktorej  sa to týka,

čím by  sa táto osoba vyhla  riziku. Ak to nie  je možné, je

zamestnávateľ povinný  zaviesť opatrenia na  to, aby zamest-

nankyňu preložil na inú prácu. Ale ak preloženie nie je mož-

né, alebo  ak nemôže byť  požadované z vážnych  dôvodov, za-

mestnankyňa by mala dostať dovolenku podľa národnej legisla-

tívy alebo  podľa národných postupov. Myslím  si, že toto má

zahŕňať  aj  právo  na  adekvátne  finančné príspevky. Musím

konštatovať, že v tomto prípade sa v predlohe zákona na uve-

dené povinnosti zabudlo.

 

     Rámcovou smernicou o bezpečnosti a ochrane  zdravia pri

práci je smernica 89/391, ktorá obsahuje povinnosť zamestná-

vateľa odhadnúť druh, stupeň a trvanie  vystavenia sa riziku

zamestnankýň cestou ochranných  preventívnych úkonov. Myslím

si, že ani na túto smernicu sa dostatočne neprihliadalo. Mu-

sím  konštatovať, že v príslušných  ustanoveniach  ju nemáte

premietnutú. Mohol by som pokračovať, pretože ani § 32 navr-

hovaného  zákona  nie  je v súlade s citovanými  smernicami,

pretože  tie podľa  mňa neumožňujú  zamestnávateľovi zakázať

vykonávanie  štátnej  služby  tehotným ženám  tak, ako sa to

ustanovuje.

 

     Preto si myslím, že návrh zákona v tejto chvíli nespĺňa

všetky požiadavky,  ktoré sú kladené  na zákon tohto  druhu.

A aj keď myšlienka, cieľ je  správny, domnievam sa, že zákon

je  tu  akosi  predčasne. Preto  sa pripájam k návrhu  môjho

predrečníka a podľa § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem  to isté,

čo navrhoval on.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Fogašovi. Ďalej  je v rozprave

prihlásený  pán  poslanec  Ftáčnik. Medzitým s faktickou po-

známkou sa prihlásil pán poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Nemôžem súhlasiť s vystúpeniami  pánov poslancov Fogaša

a Brocku. Správne síce hovorili, že tento zákon nie je nový.

Má svoje korene ešte v prvej republike a obdobné zákony majú

aj v zahraničí.

 

 

     Ak sa nám teraz zdá  tento zákon veľkorysý voči štátnym

zamestnancom, treba  si uvedomiť, že  nožnice sa roztvárajú,

vznikajú rôzne  diferenciácie medzi platom  štátnych zamest-

nancov a podnikateľskou sférou. V ktorom  štátnom podniku má

sekretárka plat 15 000 až 30 000 Sk ako u podnikateľov? A je

známe aj  to, že odborníci  zo štátnych  orgánov  odchádzajú

k podnikateľom. Chcel by som  sa ďalej  spýtať pánov poslan-

cov Fogaša a Brocku, kedy by  podľa nich bol vhodný čas, aby

takýto zákon vyšiel. Myslím  si, že niektoré upresnenia budú

môcť byť vykonané v priebehu druhého čítania.

 

    Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte pán poslanec Sopko - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená pani ministerka,

 

     ak mám dobré  informácie a dobré počty, ku dnešnému dňu

na okresných a krajských  úradoch pracuje vyše 300 pracovní-

kov  so základným  vzdelaním a bez  maturity.  Nadväzujem na

vystúpenie pána  poslanca Fogaša a pána poslanca Brocku, ale

rovnako sa chcem prihovoriť pani ministerke Keltošovej, kto-

rá mi pred mesiacom odpovedala na moju otázku, či je správne

a vhodné,  aby  v  rámci  verejnoprospešných  prác pracovali

v štátnej administratíve  ďalšie stovky  pracovníkov v rámci

novovytvorených miest projektu verejnoprospešných prác. Pani

ministerka mi  odpovedala, že je to  správne aj spravodlivé,

pretože ide v prvom rade o vysokoškolákov, ktorých si musíme

vážiť a vytvoriť  im podmienky na to, aby  mohli začať svoju

kariéru.

 

     Prosím pani ministerku Keltošovú, aby bola taká láskavá

a od pána ministra Krajčiho si vyžiadala súčasnú vzdelanost-

nú úroveň  pracovníkov štátnej správy,  lebo sú tam  otrasné

čísla. Dočítame  sa, že dnes v  štátnej správe pracujú ľudia

so základným vzdelaním a bez maturity. Takýto stav nebol ani

v národných výboroch,  prosím. Preto si myslím,  že tu vôbec

nejde o pomoc vysokoškolákom. Ak im chceme pomôcť, urobme si

v tomto prípade určitý  poriadok v kvalifikačných predpokla-

doch pracovníkov na stoličkách v štátnej správe. A zamestná-

vať tam ďalšie stovky pracovníkov pokladám za nesprávne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi rozdeliť moje  krátke vystúpenie na dve čas-

ti.

 

     Prvú by  som začal otázkou, prečo  sa tento zákon pred-

kladá práve teraz a prečo práve v takejto podobe. Okrem vec-

ných argumentov, ktoré  predniesli moji predrečníci, dovoľte

mi odpovedať aj takým spôsobom,  že zákon vnímam a odpovedám

si na túto otázku, že  je predložený v politicky  účelovom a

vhodnom čase. Je mi  známa koncepcia transformácie sociálnej

sféry, ktorá  hovorila o tom, že tento zákon  bude platný už

k 1. januáru 1998. To znamená, že  ministerstvo  ho pripraví

v priebehu  roku 1997, predloží  ho  do  tohto  parlamentu a

k 1. januáru 1998 začne platiť. Taká  bola  predstava minis-

terstva. Nestalo sa tak. Dnes  tu máme ešte len návrh zákona

a zhodou  okolností  ministerstvo  plánuje,  že  bude účinný

k 1. 7. 1998, práve  tri mesiace pred parlamentnými voľbami,

ktoré sa konajú jednoducho  vo vypočítateľnom čase, lebo tak

stanovuje ústava koniec volebného obdobia.  Zdá sa mi, že je

tu snaha súčasnej vládnej  moci týmto zákonom zastabilizovať

štátnu správu, ktorú si sama vytvorila na svoj obraz.

 

     Nechcem  spomínať a s kýmkoľvek ísť  do polemík, že po-

známe konkrétne prípady, kde nútili odborníkov zo sociálnej,

katastrálnej oblasti, a neviem  ktorej inej, aby vstúpili do

HZDS,  inak  nebudú  môcť  vykonávať  funkciu  na príslušnom

okresnom alebo krajskom  úrade. V mnohých prípadoch ide teda

o vašich ľudí, ako to povedal predrečník kolega Sopko, ktorí

často nemajú na  to vzdelanie a predpoklady, ale  sú to vaši

ľudia, a preto  fungujú na  príslušných  úradoch a pozíciách

v štátnej  správe, či  už na úrovni okresu,  alebo na úrovni

kraja. Tento zákon má priniesť nie to, čo prináša všade inde

zákon o  štátnej službe, teda,  že presné vymedzenie,  ktoré

funkcie sú stanovené politicky a ktoré sú stanovené odborne.

To znamená, nemenia sa, keď  odchádza vláda, tak to všade na

svete rieši zákon o štátnej  službe a tento cieľ by sme mali

dosiahnuť aj u nás. Ale ťažko vám veriť, že úprimne sleduje-

te práve  tento cieľ vtedy, keď  chcete zastabilizovať ľudí,

ktorých ste tam dosadili takým spôsobom, ako som opísal.

 

     Úprimnejšie by som veril  zámeru tohto zákona vtedy, ak

by  napríklad  jeho  účinnosť  bola  stanovená  na 1. január

1999, to znamená za  horizontom parlamentných volieb, keď by

sa nedalo na tento zákon pozerať ako na cukrík, volebný cuk-

rík, ktorý chcete dať  pracovníkom štátnej správy, aby napo-

mohli zreprodukovaniu sa súčasnej  vládnej koalície v parla-

mentných voľbách. (Potlesk.)

 

     Prepáčte mi,  ale tieto poznámky alebo  tieto otázky vo

mne vyvoláva predložený návrh  zákona a verím, že pani mini-

sterka na ne zareaguje. Aj  preto vidím ako veľmi časovú od-

poveď na otázku pána Hankera - kedy tento zákon. Omnoho inak

by sme ho vnímali, keby bol predložený po parlamentných voľ-

bách, kde by riešil istú perspektívu, a nie teraz, keď má aj

politicky účelový rozmer. Prepáčte, ale je to tak.

 

     Moja druhá časť vystúpenia  smeruje priamo k pani mini-

sterke, ktorej  som sa osobne v tejto  snemovni  pýtal, kedy

budú v zákone o štátnej  službe riešení aj pracovníci, ktorí

nemajú - povedal by som - ten typicky úradnícky post, ale sú

to štátni zamestnanci. Mám na mysli učiteľov, teda pracovní-

kov  školstva. Na  nich  sa  mal podľa  zámerov ministerstva

školstva vzťahovať tzv. zákon o štátnej službe učiteľa. Bolo

to v roku 1995 po  nástupe  vlády a ministerky  Slavkovskej.

Potom sa tento zámer pretransformoval  do toho, že jeden zá-

kon  bude  pokrývať  aj  pracovníkov  úradov, teda okresných

a krajských úradov a aj  učiteľov ako štátnych zamestnancov.

Našim učiteľom by sa veľmi páčilo, keby im dnes niekto reál-

ne zákonom garantoval 13. a 14. plat a všetky výhody, o kto-

rých hovoril pán poslanec Brocka.

 

     Keď som sa na jeseň minulého roku pýtal pani ministerky

pri prerokúvaní jedného zo sociálnych zákonov, kedy bude zá-

konom riešiť  postavenie učiteľov ako  štátnych alebo verej-

ných zamestnancov - aj takto sa to hovorí -, pani ministerka

odpovedala, že tie zákony budeme prerokúvať spolu. To zname-

ná, že ich predloží do parlamentu tak, aby sme súbežne mohli

posúdiť aj postavenie úradníkov  štátnej správy, aj postave-

nie učiteľov. Doteraz som mal  pocit, že sa slovu ministerky

práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto  parlamente dalo ve-

riť. Rád  by som  zostal v tomto  presvedčení aj  naďalej, a

preto prosím pani ministerku, aby sa záväzne vyjadrila k to-

mu, prečo na stole nemáme dva  zákony, z ktorých druhý by sa

týkal pracovníkov školstva, konkrétne učiteľov, a teda, kedy

bude pripravený a predložený  do parlamentu zákon o verejnej

službe, ak vážne myslíte to,  že v rámci koncepcie transfor-

mácie sociálnej  sféry chcete dotiahnuť  aj postavenie tejto

časti štátnych zamestnancov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     To bolo  posledné vystúpenie v  rozprave. Môžem skončiť

rozpravu.

 

     Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozpra-

ve. Áno, nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budem odpovedať stručne, tak ako som si stihla zaznačiť

návrhy alebo námietky niektorých rečníkov.

 

     Pokiaľ  ide o zákon o verejnej  službe, odzneli  tu ná-

mietky dvakrát, zo strany pravice  aj ľavice. Treba povedať,

že pred týždňom bol schválený legislatívny plán úloh, v kto-

rom bol zákon o verejnej službe zaradený na mesiac marec.

 

     Pán  poslanec Ftáčnik,  zákon o verejnej  službe nebude

zahŕňať len  učiteľov, zákon o verejnej  službe bude zahŕňať

aj ďalších pracovníkov verejného  sektora, tak ako som pove-

dala. Poznáte genézu, pretože  som ju niekoľkokrát vysvetľo-

vala. Jednotlivé  zložky, ktoré boli vo  verejnej službe, sa

vyčlenili. Sami  máte v parlamente návrh  zákona o sociálnom

zabezpečení vojakov a ďalších  ozbrojených zložiek. Čiže te-

raz predkladám  návrh zákona o tejto  parciálnej časti štát-

nych úradníkov. Zároveň v marci  dostanete vo vláde preroko-

vaný návrh zákona o verejnej službe.

 

     Pokiaľ  ide o zásady  zákona z roku 1994, pán  poslanec

Brocka povedal, že už vtedy nebol nimi nadšený. Nevšimla som

si jeho nejaký výraznejší rukopis,  že by bol vtedy v spomí-

naných zásadách niečo skorigoval. Čiže ak sme  urobili urči-

té úpravy, ktoré zlepšujú sociálnu situáciu v tomto sektore,

myslím si, že treba  potom  vysvetľovať voličom, prečo chce-

te  urobiť reštrikčné  opatrenia voči  ľuďom, ktorí  pracujú

v štátnom sektore.

 

     Páni poslanci, aj z ľavice, aj z pravice, nebudem teraz

politizovať, ale určite máte v jednom  pravdu. Štátna služba

ako taká bola vždy predmetom určitého politického vplyvu, či

to bolo v roku 1994, keď  ste  odvolali 24 prednostov  za 24

hodín, alebo lekárov z niektorých  štátnych  nemocníc.  Máte

pravdu, súhlasím s vami.  Práve preto predkladám tento návrh

zákona, aby sa to nemohlo stať. (Potlesk.)

 

     Pokiaľ ide o otázku  pána Brocku,  či minister financií

videl tento zákon, vždy uvádzam v dôvodovej správe, či máme,

alebo nemáme  rozpor s ministrom  financií. Bolo to  nedávno

- už si presne nespomínam, pred Vianocami - pri jednom záko-

ne,  kde v dôvodovej  správe  bolo uvedené,  že rozpor  bol.

A tentoraz tam nie je napísané, že sme mali rozpor, čiže ne-

máme rozpor.

 

     Pokiaľ ide o platby lekární Fondu národného majetku, je

to bohapustá demagógia, viete to veľmi dobre. Miešate hrušky

s jablkami. Poistné fondy zdravotných poisťovní, Fond národ-

ného majetku  tu teraz miešate so  štátnou službou. Ale pro-

sím, zvolebnieva sa, takže pokojne môžete pokračovať ďalej.

 

     Pokiaľ ide o baníkov, pán  Brocka,  myslím si, že práve

vy ste ten oprávnený pýtať sa,  či sú spokojní s týmto záko-

nom. Vy  ste im odmietli predĺženie  kategórií a vystupujete

proti nim. Teda na vašom mieste by som o baníkoch radšej po-

mlčala.

 

     Pokiaľ ide o výhrady  pána poslanca  Fogaša, pán posla-

nec, nestihla som si  zapísať všetky vaše pripomienky. Chcem

povedať len toľko, že pokiaľ ide o výberovú komisiu, pri vý-

bere zamestnanca sú dva stupne výberu, je to pri čakateľskej

službe a  potom pri funkčnom, teda určitom zaradení. No ale

§ 30 hovorí o obidvoch. Nebudem to tu rozoberať. Prosím vás,

dajte mi písomne všetky vaše pripomienky, keď to bude v dru-

hom čítaní  vo výboroch aktuálne, môžem  sľúbiť, že sa budem

nimi zaoberať a predpokladám,  že tie, ktoré  budú prijateľ-

né, si  vysvetlíme a môžeme  ich akceptovať, ako  to už bolo

niekoľkokrát aj v minulosti.

 

     Pokiaľ ide o filozofickú  otázku, či bude služobný úrad

pri  Úrade vlády - áno,  boli tam  viaceré  varianty, kde by

služobný  úrad mal  byť. Vláda  rozhodla, že  bude pri Úrade

vlády a nevytvorí sa nová, samostatná inštitúcia. Viedlo nás

to k tomu, že vláda napokon rozhodla, že nevznikne samostat-

ný, nový ústredný  orgán štátnej správy, ale že  to bude pri

Úrade vlády. Samozrejme, v rozprave môžete dať iné návrhy.

 

     Smernice EHS a EÚ. Pokiaľ  mám  vedomosti, tak  od roku

1995-1996  sme veľmi  úzko spolupracovali,  konzultovali sme

s expertmi a nespomínam  si ani na jednu výčitku,  že by sme

neboli dostatočne premietli či už dohovory Medzinárodnej or-

ganizácie  práce,  ktorými  sme  viazaní, a smernice a Bielu

knihu  beriem ako  odporúčanie. Teraz  sa nesporím, požiadam

vás o presný zoznam tých smerníc, premietnutie do predklada-

nej  právnej úpravy.  Ale  na  ilustráciu som  chcela uviesť

príklad. Dnes som vo vláde predkladala novelu Zákonníka prá-

ce. Ide o ratifikáciu  stopäťky, čo je nútená  práca, a sto-

tridsaťosmičky - ochrana mladistvých.  No a pri tej príleži-

tosti  sme mohli  zahrnúť či  zohľadniť do  novely Zákonníka

práce aj také smernice, ktoré by však boli v neprospech žien

napríklad pri nútenej práci, lebo  obsahujú aj návrh na zru-

šenie zákazu  výkonu nočnej práce žien.  Nechcem tu to teraz

rozoberať, ale  treba zvážiť, či  je to  nutné v tejto etape

transformácie a či je  pre obyvateľstvo, konkrétne  pre žen-

skú  populáciu, výhodné,  pretože  naša  ochrana v Zákonníku

práce je nadštandardná, oveľa vyššia ako napríklad spomínané

smernice, ktoré som dnes mala na rokovaní vlády. Prosím, aby

ste odovzdali pripomienky.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, myslím si, že už som sčasti odpo-

vedala  na  otázku,  pokiaľ ide o genézu  zákona o  verejnej

službe. Aj  termíny, ktoré  ste  uviedli - pôvodne  účinnosť

od 1. 1. 1998 a potom  následne k 1. 7. 1998 -, máte  pravdu

v jednom, v koncepcii transformácie  to bolo zapísané. Návrh

zákona o štátnom  rozpočte ste tu  mali. Nemôžem však prijať

právny  predpis, ktorý  nie je  podložený rozpočtom. Snažila

som  sa  presadiť  maximum, to  znamená, z pohľadu praxe 13.

plat  sa  premieta  teraz k 1. 7., u učiteľov k 1. 6., je to

zakotvené v zákone o štátnom  rozpočte. Zvyšovanie  platov a

ďalšie náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone, môžete schvá-

liť v rozpočte na rok 1999.

 

     Či je  to predvolebný zákon,  alebo nie. Pán  poslanec,

v úvodnom slove som povedala,  že politické funkcie sú odde-

lené od  ostatných funkcií, teda nehovorte,  že nie sú alebo

sú slabo  transparentné. Ak máte  návrh, ktorý by  ešte viac

zvýraznil oddelenie politických funkcií  od ostatných, ja ho

len privítam.

 

 

     Na margo  toho, že odborníkov  nútili vstúpiť do  HZDS.

Pán poslanec, nemám rada takéto paušálne vyjadrenia. Takisto

chápem, že už bojujete v predvolebnej  kampani. Konkrétne by

som prosila, ktorý odborný útvar, ktorý okresný úrad to bol,

koho  nútili, aby  vstúpil, a bavme sa  o tom  konkrétne pri

ďalšom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

     Prepáčte, ešte pán poslanec  Sopko. Pán poslanec, podľa

mojich informácií všeobecná štátna správa má dnes 20 000 za-

mestnancov. Ak je tam 300 zamestnancov  obslužného personálu

- v podateľni, upratovačky, šoféri a prípadne  ďalší -, mys-

lím si, že  to nie až také  percento, 300 na 20 000. Pán po-

slanec, ak  si pozorne prečítate  tento návrh, tak  zistíte,

aké kvalifikačné predpoklady sú potrebné na zaradenie do vý-

konu štátnej služby. A základná filozofia zákona, pán posla-

nec, je, že štátny úradník bude ten, kto vydáva rozhodnutia.

Takže 300 zamestnancov, ktorí  robia obslužný servis, neviem

posúdiť, či je to veľa na 20 000, alebo málo.

 

     A pokiaľ ide  o absolventov,  vyžiadam  si  štatistiku.

Viem, že je to vaša stará  bolesť, že štátna správa robí ve-

rejnoprospešné práce. Ale nehovorila  som len o vysokoškolá-

koch, hovorila  som o absolventoch ako  takých. A odvolávala

som  sa  práve  na  percento  neumiestnených  absolventov zo

stredných škôl, stredných odborných škôl, ktorí naozaj ostá-

vajú v evidencii úradov práce, dávajú sa na drogy, na hracie

automaty atď.  Takže tieto  štatistiky si  vytiahnem, nie je

problém to  zistiť. Znovu  opakujem, pomer 20 000 zamestnan-

cov, z toho 300 nekvalifikovaných, a druhá  vec je filozofia

zákona,  ktorá hovorí  jasne o tom, kto  bude  mať  nárok po

prípravnej, čakateľskej  lehote raz v budúcnosti a za  akých

podmienok  stať  sa  štátnym  úradníkom.  Takže týmto 300 to

určite nehrozí. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Ešte  má záverečné  slovo pani  spoločná spravodajkyňa.

Medzitým sa hlási pán  poslanec Mikloško s procedurálnym ná-

vrhom.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, pani ministerka mala taký zásadný prejav,

že za náš klub žiadam 20-minútovú prestávku, aby sme sa moh-

li poradiť pred hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pani  spoločná spravodajkyňa, máte slovo,

ak sa chcete vyjadriť k rozprave.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Dovoľte mi, aby som sa  obmedzila iba na niekoľko slov,

pretože pani  ministerka ako predkladateľka,  myslím si, vy-

svetlila a reagovala  na  všetky  podnety,  ktoré v rozprave

predniesli pán  poslanec Brocka, pán  poslanec Fogaš aj  pán

poslanec Ftáčnik.

 

     Ešte by som si dovolila  povedať, že ide o dlho pripra-

vovaný, dlho očakávaný a veľmi náročný zákon, a preto pokla-

dám za  celkom prirodzené, že boli  vznesené námietky. Dá sa

očakávať, že v rámci  druhého  čítania vo výboroch  sa mnohé

z nich  vysvetlia,  dokreslia atď. Napokon už  aj pani mini-

sterka predniesla k tomu svoj pozitívny prístup.

 

     Chcela by  som však ešte  uviesť k vystúpeniu  pána po-

slanca Brocku, že u pracovníkov  zo štátnej správy s defini-

tívou nemožno vidieť iba výhody, ktoré s tým súvisia, preto-

že skôr odchodné a ďalšie  výhody je potrebné chápať ako mo-

tiváciu  vysokovýkonnej a vysokokvalifikovanej  činnosti. A,

pán poslanec,  prepáčte, ale vždy, keď  sa pripravuje zákon,

ktorý má niečo pridať nejakej  sociálnej skupine, vy sa sta-

viate proti, čo mi je veľmi ľúto.

 

     Ďalej by som chcela povedať na adresu pána Ftáčnika, že

ako pri inom, aj pri posudzovaní zákonov je to tak, že vidí-

me predovšetkým to, čo chceme vidieť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Dôkladne som si prečítala  návrh tohto zákona. V dobrej

viere som videla predovšetkým to, že okrem úpravy formálnych

väzieb štátnej správy,  od formálneho usporiadania štruktúry

a štruktúrnych väzieb, zákon poukazuje  na to, resp. umožňu-

je, aby štátnu  správu reprezentovali vyslovene vysokokvali-

fikovaní  odborníci, dodržiavajúci  zásady  profesionálnej a

ľudskej etiky, že sa bude  na základe zákona motivovať a tr-

valo  skvalitňovať odborný  výkon štátnej  správy na základe

celoživotného vzdelávania zamestnancov,  že sa štátna správa

odpolitizuje, resp. sa zminimalizuje  jej závislosť od poli-

tickej moci,  že sa oddelia  politické funkcie od  štátnoza-

mestnaneckých funkcií, že sa stanovia tri stupne zamestnanca

štátnej  správy - dočasná, prípravná a stála, že  sa  záujmy

štátnych zamestnancov budú zastupovať na báze odborov a nie-

ktoré ďalšie.

 

     Toto všetko sú dôvody, na základe ktorých si myslím, že

je správne,  keď návrh zákona postúpime  do druhého čítania,

čo ako spravodajkyňa poverená výborom odporúčam. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, do 16.45 hodiny  bude

prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, uplynul čas prestávky.

Budeme  pokračovať  v  našom  rokovaní.  Pred prestávkou sme

skončili  tým, že k rozprave sa vyjadrila  pani ministerka a

pani spoločná spravodajkyňa. To znamená, že môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Najskôr budeme  hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73

ods. 3. Spoločný návrh mali  pán poslanec Brocka s pánom po-

slancom Fogašom. Čiže musíme najskôr  hlasovať o § 73 ods. 3

písm. b). Taký bol návrh týchto pánov poslancov.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Áno, § 73 ods. 3 písm. b) hovorí, že  nebudeme pokračo-

vať  v rokovaní o návrhu  zákona. Toto  je  návrh  poslancov

Brocku a Fogaša. Musíme najskôr  hlasovať o ich návrhu a po-

tom o návrhoch, ktoré dal gestorský výbor.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby  sme nepo-

kračovali ďalej v rokovaní o tomto zákone.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     To znamená, že tento návrh neprešiel.

 

     Prosím, pani poslankyňa,  môžeme pokračovať v hlasovaní

podľa návrhu gestorského výboru a predsedu Národnej rady.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Odporúčam, aby návrh zákona prešiel do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme  podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby  sme

zaradili tento návrh do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili návrh na zaradenie zákona

do druhého čítania.

 

     Môžeme pokračovať v hlasovaní podľa § 74 ods. 1 a 2.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, druhé hlasovanie sa bude týkať pridelenia

do výborov, ktoré som už predniesla.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o pridelení  návrhu  zákona  výborom,

o určení gestorského  výboru a lehôt, dokedy majú výbory zá-

kon prerokovať.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Áno, predtým  to už bolo  prečítané. Ak dovolíte,  ešte

raz: v druhom čítaní  bude návrh  zákona prerokúvať ústavno-

právny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti a výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci s tým, že návrh  bude preroko-

vaný  vo  výboroch v lehote do 18. marca 1998 a v gestorskom

výbore do 20. marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský  výbor a takisto stanovila aj lehoty

na prerokovanie v druhom čítaní.

 

 

     Môžeme  pristúpiť k ďalšiemu bodu  programu, ktorým  je

druhé čítanie

 

     o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon-

ník práce.

 

     Vládny návrh  zákona ste dostali ako  tlač 811 a správu

výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 811a.

 

     Chcem povedať, že budeme hlasovať v druhom čítaní a po-

tom hneď aj v treťom.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     predkladaná novela  Zákonníka  práce navrhuje novelizo-

vať  dva  paragrafy - § 73 ods. 2 a § 140. V ustanovení § 73

ods. 2 Zákonníka práce  sa navrhuje rozšíriť okruh zamestná-

vateľských  subjektov o obce v tom zmysle, že  aj na zamest-

nancov obcí sa bude vzťahovať ustanovenie § 73 ods. 2 Zákon-

níka práce o ďalších povinnostiach zamestnancov.

 

     Navrhovanou  úpravou  tohto  ustanovenia  sa má umožniť

poskytovať  zamestnancom obcí 25-percentné zvýšenie platu za

nepodnikanie v súlade s nariadením vlády  Slovenskej  repub-

liky  číslo 249/1992 Zb. o platových  pomeroch  zamestnancov

v rozpočtových a v niektorých  ďalších organizáciách a orgá-

noch v znení  neskorších  predpisov.  Bez navrhovanej úpravy

tohto ustanovenia § 73 ods. 2 Zákonníka  práce  nie je možné

zamestnancom obcí toto zvýšenie zatiaľ poskytovať.

 

     Navrhovanou  novelizáciou § 140 Zákonníka práce sa sle-

duje prehĺbenie sociálnoprávnej  ochrany zamestnancov v pra-

covnom pomere tým,  že sa v § 140 ods. 2 navrhuje  ustanoviť

zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancom ďalšie teplé

jedlo, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 a menej ako 12 ho-

dín. Zároveň sa navrhuje ustanoviť povinnosť zamestnávateľo-

vi zabezpečiť  ďalšie teplé hlavné jedlo,  ak pracovná zmena

trvá dlhšie ako 12 hodín.

 

     Navrhovanou  úpravou sa  tiež umožní  zamestnávateľovi,

aby sa povinnosť zabezpečiť  stravovanie  podľa § 140 Zákon-

níka práce mohla spĺňať  aj prostredníctvom právnickej alebo

fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravova-

cie služby. Čiže navrhovaná úprava § 140 súčasne umožňuje aj

rozšíriť stravovanie zamestnancov rôznymi formami.

 

     Prosím o podporu tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani ministerka.

 

     Teraz dávam slovo spravodajkyni  určenej gestorským vý-

borom.

 

     Prosím pani Alenu Kolesárovú, aby podľa § 80 ods. 2 zá-

kona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsled-

ku rokovania  vo výboroch o vládnom návrhu zákona a aby odô-

vodnila aj návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  ako  gestorský  výbor  pri rokovaní

o vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  Zákon-

ník práce (tlač 811), podáva  Národnej rade  v súlade s § 79

ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej rady túto spo-

ločnú  správu  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:

 

     1. Národná rada uznesením  číslo 859 z 5. decembra 1997

po prerokovaní vládneho návrhu zákona,  ktorým sa mení a do-

pĺňa Zákonník  práce (tlač 811), v prvom čítaní rozhodla, že

podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona  o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej rady  prerokuje  uvedený  materiál v druhom  čítaní a

prideľuje  vládny  návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona

na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie,

rozpočet a  menu, výboru  pre  hospodárstvo,  privatizáciu a

podnikanie,  výboru  pre  verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     2. Gestorský výbor nedostal  do 29. januára 1998 žiadne

stanoviská poslancov Národnej rady,  ktorí nie sú členmi vý-

borov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

 

     3. Vládny návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa Zákon-

ník práce, odporúčali schváliť  bez zmien: ústavnoprávny vý-

bor, výbor pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, vý-

bor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

 

     Výbor pre  financie, rozpočet a menu a výbor  pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci  vyslovili s predloženým  návrhom

zákona súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republi-

ky návrh zákona schváliť s pripomienkou.

 

     4. Z uznesení výborov vyplýva tento pozmeňujúci návrh:

 

     V článku II nový text znie: "Tento zákon nadobúda účin-

nosť 1. apríla 1998."

 

     Gestorský výbor túto zmenu odporúča schváliť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa Zákonník práce, vy-

jadrených v ich  uzneseniach,  uvedených  pod  bodom 3 tejto

správy, a v stanovisku gestorského  výboru odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa me-

ní a dopĺňa Zákonník práce v znení pozmeňujúceho návrhu uve-

deného v tejto správe, schváliť.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu.  Chcem  vám  oznámiť, že  nemám písomné

prihlášky, preto  sa pýtam, či sa  niekto hlási do rozpravy.

Pán poslanec  Fogaš sa nehlási.  Môžem skončiť prihlasovanie

sa do rozpravy, a tým aj skončiť rozpravu.

 

     Pýtam sa  pani ministerky, či sa  chce vyjadriť. Zrejme

nie. Pani spoločná spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, zo spoločnej správy vyplynul jeden pozme-

ňujúci  návrh, a to  zmena  účinnosti  termínu k 1. 4. 1998.

Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o tomto  návrhu tak,  ako ho predniesla

pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pani spoločná spra-

vodajkyňa odporúča schváliť návrh gestorského výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, teraz by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu

o zákone ako celku v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čo ste to navrhli? To nemôžete.

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, mám poverenie výboru na tretie čítanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečítajte nám návrh, ktorý máte, čím ste poverená.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Výbor ma  poveril  predložiť návrhy  podľa § 83 ods. 4,

§ 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, podľa § 38 ods. 2 záko-

na o rokovacom  poriadku, ak nikto  nie  je proti, môžem bez

hlasovania dať hlasovať o konečnom návrhu. Alebo chce niekto

hlasovať o návrhu, ktorý predložil gestorský výbor?

 

     Ak nie, pristúpime k tretiemu čítaniu.

 

     Pýtam sa, či  sa niekto  hlási do rozpravy v rámci tre-

tieho čítania.  Ak sa nikto nehlási  do rozpravy, vyhlasujem

rozpravu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tretieho čítania neboli žiadne pozmeňujú-

ce, doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriad-

ku pristúpime k hlasovaniu o vládnom  návrhu zákona ako cel-

ku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

 

     Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pani spoločná spravo-

dajkyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem za  spoluprácu a ďakujem za  toleranciu k môjmu

lapsusu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, toto bol jede-

násty  bod nášho  programu. Ďalej  body 12, 13, 14, 15, 16 a

17 sú body, ktoré sme odhlasovali na iný deň rokovania, kto-

ré má predkladať minister Česnek.

 

     Preto pristúpime k bodu osemnásť, ktorým je

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii.

 

     Je to tlač 827 a je  to prvé čítanie. Návrh na pridele-

nie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národnej

rady Slovenskej republiky  máte v rozhodnutí predsedu Národ-

nej rady pod číslom 1904.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky tento návrh zá-

kona prednesie minister kultúry pán Ivan Hudec.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     zo záverov rokovania Rady  vlády pre spoluprácu s Orga-

nizáciou pre  hospodársky  rozvoj a spoluprácu, známej OECD,

vyplynulo pre vládu, ktorá splnomocnila Ministerstvo kultúry

Slovenskej republiky, upraviť v zákone Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii  ustanovenie

§ 4 v odsekoch 8 až 10 tak, aby vecne spĺňal požiadavky OECD

v oblasti šírenia a používania  audiovizuálnych  diel, či už

slovenskej, európskej alebo inej svetovej produkcie.

 

     Navrhovaná právna  úprava umožňuje vytvárať  pri šírení

a použití audiovizuálnych diel také podmienky, ktoré zvýraz-

nia  pluralitu  názorov a zabezpečia  pre verejnosť  možnosť

vnímať audiovizuálnu  tvorbu v celom svojom širokom spektre,

nezabúdajúc na slovenskú a európsku  produkciu. Cieľom navr-

hovaných ustanovení je zdôrazniť kultúrne ciele krajiny, ne-

obmedzujúc však možnosť slobody výberu verejnosťou.

 

     Prosím vás,  pani poslankyne a páni  poslanci, aby  ste

schválili tento vládny návrh a postúpili ho do druhého číta-

nia.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

 

     Dávam slovo spravodajcovi,  ktorého určil gestorský vý-

bor pre vzdelanie, vedu  kultúru a šport. Je to pán poslanec

Viliam Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1/1996 Z. z. o audioví-

zii (tlač číslo 827), ako  spravodajca určený Výborom Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii,  bol

doručený  poslancom Národnej  rady Slovenskej  republiky dňa

11. septembra 1997, čím boli  splnené  podmienky určené § 72

ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, t. j. do-

ručenie návrhu  zákona najmenej 15 dní  pred začatím schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje

jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona  spĺňa náležitosti  podľa § 70 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a za-

radil ho  na rokovanie 41. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam  názor, že predložený návrh

zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky  číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii, rieši závažnú proble-

matiku, ktorú je potrebné  upraviť spôsobom, ako sa navrhuje

v predmetnom návrhu zákona.

 

     To by bolo z mojej strany na úvod všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili ste, pán poslanec?

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona, ktoré budú predložené v rozprave a v rámci druhého čí-

tania  vo výboroch  Národnej rady,  sa zapracujú  do zákona.

S ohľadom na  oprávnenia, ktoré pre mňa  ako spravodajcu vy-

plývajú z § 73 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej  rady,

odporúčam, aby sa dostal tento návrh zákona do druhého číta-

nia.

 

     To je všetko.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomné  prihlášky do  rozpravy. Pýtam  sa, či  sa niekto do

rozpravy hlási z pléna. Konštatujem, že nikto, preto uzatvá-

ram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pýtam sa  pána ministra, či sa  chce ešte vyjadriť. Ne-

chce sa  vyjadriť. Pán spoločný  spravodajca, chcete sa  vy-

jadriť? Nechce sa vyjadriť.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať najskôr

podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pardon, ešte sa opravím. Zrejme omylom som prečítal, že

ide o skrátené legislatívne konanie. Nejde, ide o riadne le-

gislatívne konanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nejde. Ani som to nezaregistroval.

 

     Prosím, budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku s tým, že návrh zákona navrhujeme do druhé-

ho čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení

tohto návrhu zákona do druhého čítania.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Národná rada sa uzniesla,  že tento vládny návrh zákona

prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme pokračovať druhým hlasovaním.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 1904 z 27. novembra 1997

prideliť v druhom čítaní  na prerokovanie tento zákon Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A ešte sú tam termíny na prerokovanie.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým je návrh pri-

delený, ho prerokovali v lehote  do 18. marca 1998 a gestor-

ský výbor v lehote do 20. marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení

tohto  návrhu zákona  do výborov,  určení gestorského výboru

a termínoch na prerokovanie vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor aj príslušné lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pánu  ministrovi aj pánu  spoločnému spravodaj-

covi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme rokovať ďalej, a to takisto prvým čítaním o

 

     vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane

predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 858. Návrh na pride-

lenie vládneho  návrhu zákona na prerokovanie  výborom v Ná-

rodnej rade  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady číslo

1917.

 

     Prosím  pána ministra  Hudeca, ktorý  je určený vládou,

aby nás oboznámil s predmetným návrhom zákona.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     návrh zákona o múzeách a  galériách a o ochrane predme-

tov  múzejnej a galerijnej  hodnoty  vychádza  z nevyhnutnej

potreby  aktualizovať zákon  Slovenskej národnej  rady číslo

109/1961 Zb. o múzeách a galériách, ktorý si v súvislosti so

spoločenskými zmenami a transformáciou  kultúry vyžaduje zo-

súladenie so súčasným stavom.

 

     Ministerstvo  kultúry  Slovenskej  republiky  pri  jeho

príprave  vychádzalo z aproximácie a  právnych  noriem  tých

európskych štátov, ktoré sú funkčné a blízke podmienkam Slo-

venskej republiky. Takisto vychádzalo  aj z platných dohovo-

rov a konvencií o ochrane predmetov kultúrneho dedičstva.

 

     Návrh zákona  definuje základné činnosti  múzeí a galé-

rií,  spôsoby nadobúdania,  využívania, spracovania zbierok,

ich odbornú správu, prezentáciu a najmä ochranu. Návrh záko-

na rieši aj štrukturálne  otázky múzeí a galérií, vlastnícke

práva zbierkových predmetov a dotýka sa aj dočasného a trva-

lého vývozu zbierkových predmetov.

 

     Súčasťou návrhu zákona sú  aj dva vykonávacie predpisy.

Sú to návrhy vyhlášok, ktoré precizujú odbornú správu, práva

a povinnosti štátu, obcí, iných právnických a fyzických osôb

vo vzťahu k ochrane  predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty

ako významnej  súčasti národného kultúrneho  dedičstva. Text

právnej normy obsahuje aj ustanovenia o zabezpečovaní ochra-

ny vybraných zbierkových  predmetov, diel výtvarného umenia,

vecí a hnuteľných kultúrnych pamiatok v prípade vzniku mimo-

riadnej udalosti a počas brannej pohotovosti štátu.

 

 

     Návrh zákona v porovnaní so zákonom Slovenskej národnej

rady číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách rozširuje kon-

trolu a štátny odborný dohľad nad dodržiavaním plnenia navr-

hovaných ustanovení zákona. Kontrolu zveruje orgánom štátnej

správy v zmysle zákona  číslo 10/1996 Z. z. a štátny odborný

dohľad ministerstvu, ktoré ho  vykonáva aj pomocou národných

metodických centier, teda  Slovenského národného múzea, Slo-

venskej národnej galérie a Národného  pamiatkového a krajin-

ného centra.

 

     Predložený návrh zákona  neráta so zvýšením požiadaviek

na štátny rozpočet.

 

     Predkladaný návrh  zákona je v súlade s Ústavou Sloven-

skej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Sloven-

ská republika viazaná.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím,  aby ste  prerokovali návrh  textu tohto zákona

a postúpili ho do ďalšieho konania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     V tomto prípade gestorský výbor určil za spravodajkyňu,

ktorá nás oboznámi s návrhmi výboru, pani poslankyňu Ľudmilu

Muškovú.

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milí kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpila v pr-

vom čítaní o vládnom  návrhu  zákona o múzeách a galériách a

o ochrane predmetov  múzejnej a galerijnej hodnoty ako spra-

vodajkyňa určená Výborom  Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny  návrh  zákona o múzeách a galériách  bol doručený

poslancom Národnej rady  Slovenskej republiky dňa 12. decem-

bra 1997, čím boli splnené  podmienky určené § 72 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie ná-

vrhu zákona  najmenej 15 dní  pred začatím schôdze  Národnej

rady Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční jeho prvé

čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej  rady o rokovacom  poriadku,  a podľa  legislatívnych

pravidiel ho zaradil na  rokovanie 41. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky na prvé čítanie a ako sme v predchádza-

júcom bode  schválili, ďalej návrh  zákona prerokujeme podľa

§ 89 ods. 1 skráteným  legislatívnym konaním. Pardon, ospra-

vedlňujem sa, beriem späť.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

zákona spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, ako  i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený vládny

návrh zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov mú-

zejnej a galerijnej hodnoty rieši závažnú problematiku, kto-

rú je potrebné upraviť spôsobom,  ako sa navrhuje v predmet-

nom návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na  tom, že prerokuje

vládny návrh zákona v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o rokovacom  poriadku, v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1917 z 12. decembra 1997 prideliť v druhom  čítaní  na

prerokovanie tento návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade

s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej repub-

liky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport,  pričom odporúčam, aby výbory, ktorým

je návrh  zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote  do 18.

marca 1998 a gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.

 

     Môžem  otvoriť  rozpravu  k  tomuto  bodu programu. Ani

v tomto  prípade nemám  písomné prihlášky  z klubov,  ani od

jednotlivých poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do roz-

pravy.  Nikto. Uzatváram  možnosť prihlásiť  sa do rozpravy,

a tým je rozprava skončená.

 

     Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme

nie. Pani poslankyňa Mušková asi tiež nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  najskôr hlasovať

podľa § 73.

 

     Nech sa páči, pani  poslankyňa, predneste návrh na hla-

sovanie.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako som  už predtým uviedla,  gestorský výbor odporúča,

aby Národná  rada prerokovala vládny návrh  zákona o múzeách

a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hod-

noty v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o zaradení tohto ná-

vrhu zákona do druhého čítania.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sa  Národná rada  uzniesla tento návrh

zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Odporúčam  v zmysle § 74 ods. 1  zákona  Národnej  rady

o rokovacom poriadku, v súlade s rozhodnutím predseda Národ-

nej rady prideliť tento návrh  zákona v druhom čítaní Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport. Súčasne ur-

čiť výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský

výbor, s termínmi, ktoré som už predtým uviedla.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hneď aj  hlasovať. Prosím, hla-

sujeme o pridelení  tohto  vládneho  návrhu zákona  výborom,

o určení  gestorského  výboru  a  lehotách  na  prerokovanie

v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh  zákona o ochrane osobných údajov v infor-

mačných systémoch.

 

     Keďže  zásady tohto  návrhu zákona  boli predložené 15.

novembra 1995, teda pred  účinnosťou nového zákona o rokova-

com poriadku,  budeme o tomto vládnom  návrhu zákona rokovať

podľa  príslušných ustanovení  zákona  číslo 44/1989 Zb.  To

znamená, že budeme rokovať... (hlas z  pléna) - to je aj váš

návrh, pán poslanec - ...bez  prvého, druhého a tretieho čí-

tania podľa starého rokovacieho poriadku.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 832 a spoločnú správu

výborov ako tlač 832a.

 

     Z poverenia  vlády  bude tento  návrh zákona predkladať

pán minister.

 

     Pán poslanec Čarnogurský sa hlási s procedurálnym návr-

hom.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, klub KDH žiada 20-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj mená poslancov Borosa a Kováča sú zrejme podporné.

 

     Prosím, do 17.45 hodiny bude prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní.  Budeme  prerokúvať  vládny  návrh  zákona o ochrane

osobných údajov v informačných systémoch  tak, ako som ho už

prečítal. Pokiaľ  ide o spoločnú správu,  je pod číslom 832a

a do problematiky nás uvedie pán minister Hudec.

 

     Medzitým  sa ešte  hlási pán  poslanec Ftáčnik. Dohodli

sme sa, že mu dám slovo. (Hlasy z pléna, že nepočuť.) Počuť.

Ja to počujem.  Už tu bola taká zlomyseľná  poznámka, že ani

mikrofón to nechce počúvať.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     mám isté  drobné pochybnosti o tom,  či zákon, ktorý je

predložený  po nadobudnutí  účinnosti rokovacieho  poriadku,

má, či nemá byť prerokovaný  podľa starého, alebo nového ro-

kovacieho poriadku, a ak áno,  ktorá časť podľa starého. Te-

da, či sa napríklad pravidlá rokovania nemajú uplatniť z no-

vého rokovacieho  poriadku. Našiel som  si svoj záznam,  keď

sme robili podrobnejší  výklad ustanovení nového rokovacieho

poriadku na začiatku jeho účinnosti.  Mali sme tam aj výklad

§ 150, ktorý  predpokladal, že budeme  môcť  postupovať tak,

ako to  ideme urobiť teraz, ale že  pravidlá  pre  rozpravu,

pre hlasovanie na schôdzi a podobne by sa uplatnili už z no-

vého  rokovacieho  poriadku.  Tento bod  sme z podrobnejších

pravidiel rokovania  vypustili, a preto  chcem navrhnúť, aby

sme k tejto veci  požiadali o výklad Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorý by platil od budúcej

schôdze Národnej rady, to  znamená, nebránil by prerokovaniu

návrhu, ktorý  teraz ide uviesť  pán minister, resp.  ďalším

dvom návrhom, ktoré  už na túto schôdzu sú  zaradené. Ale to

pravidlo sa  nám môže opakovať. Prídu  ďalšie zákony a treba

presne povedať, ako má Národná rada postupovať, lebo v tejto

chvíli je spor.

 

     Prosím, pán predseda, aby  ste nejakým spôsobom urobili

kroky, že  by sme dostali  stanovisko ústavnoprávneho výboru

pre ďalší postup.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, využijem možnosť, ktorú  mi dáva § 146 rokovacieho

poriadku s tým,  že sa obrátim na ústavnoprávny  výbor a po-

žiadam o jeho názor.

 

     Teraz budeme  pokračovať v rokovaní  ďalej. Prosím pána

ministra Ivana Hudeca, aby nám predniesol vládny návrh.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  predložil vládny návrh zákona ešte

podľa starého rokovacieho poriadku,  ktorý by chcel legisla-

tívne zakotviť zákon na  ochranu osobných údajov v informač-

ných systémoch.

 

     Pre oblasť ochrany osobných  údajov v európskom meradle

platia dva základné dokumenty: Dohovor Rady Európy o ochrane

jednotlivca  pri automatizovanom  spracovaní osobných údajov

číslo 108 z 21. 1. 1981 a Smernica  Európskeho  parlamentu a

a Rady  číslo 95/1946 o ochrane  jednotlivcov pri spracovaní

osobných  údajov a  voľnom  pohybe  týchto  údajov z 24. 10.

1995, ktoré sme pri príprave návrhu zákona zohľadnili.

 

     Po obligatórnom  legislatívnom  postupe v rámci Sloven-

skej republiky sme zaslali legislatívnemu odboru Rady Európy

tento  návrh zákona  na posúdenie.  Legislatívny odbor  Rady

Európy  požiadal  zástupcov  Veľkej  Británie  a Portugalska

o stanoviská k tomuto materiálu. V dňoch 3. až 4. októbra sa

v Štrasburgu uskutočnila oponentúra  za účasti zástupcov po-

sudzujúcich  krajín, pracovníkov  legislatívneho odboru Rady

Európy  a  zodpovedných  pracovníkov  Slovenskej  republiky.

Výsledky tohto prerokovania,  uvedené v záverečnom stanovis-

ku, sme  takisto zohľadnili v  návrhu zákona. Podotýkam,  že

ochrana osobných údajov je zahrnutá do tzv. Bielej knihy, to

znamená do  úloh aproximácie práva do  kapitoly 14. Prijatie

navrhovaného zákona  a jeho následné  uplatňovanie je jednou

zo základných podmienok na vstup Slovenskej republiky do Eu-

rópskej únie.

 

     Predkladaný  návrh  zákona  o  ochrane  osobných údajov

v informačných  systémoch  si  kladie  za  cieľ predovšetkým

chrániť  osoby  poskytujúce  údaje  do informačných systémov

v Slovenskej republike tak, aby ich osobné údaje boli využi-

té iba na účely, pre ktoré  ich osoba poskytla, či už na zá-

klade zákona, alebo dobrovoľnosti.

 

     Počas legislatívneho procesu prerokúvania návrhu zákona

najviac  rezonovala  otázka  nezávislého  výkonu  dozoru nad

ochranou osobných údajov v informačných  systémoch. Z viace-

rých  ponúknutých  alternatív  sa  vláda  priklonila  k tej,

v ktorej  je  splnomocnenec  vymenúvaný a odvolávaný  vládou

Slovenskej republiky  na návrh predsedu  Štatistického úradu

Slovenskej  republiky. A preto vás prosím,  aby ste v návrhu

pozmeňujúceho  súboru  nesúhlasili s bodom číslo 17 a prosím

vás, aby ste zvážili túto alternatívu, pretože si myslím, že

návrh predsedu Štatistického  úradu je dostatočne kvalifiko-

vaný na to, aby vláda Slovenskej republiky mohla tento návrh

akceptovať.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mám k dispozícii aj podrobnejšie informácie o tomto ná-

vrhu, ale  myslím si, že  prerokovanie návrhu, aj  keď podľa

starého rokovacieho  poriadku, bolo veľmi dôkladné. Chcem sa

poďakovať tým, ktorí  pripravili lepšie  formulácie návrhov,

ktoré  zlepšujú túto právnu  normu. Zároveň vás chcem popro-

siť, aby ste schválili tento  zákon tak, ako ho s pozmeňujú-

cimi návrhmi prijmete.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti pána  poslanca Reu, aby nás informo-

val o výsledkoch prerokovania  návrhu zákona vo výboroch Ná-

rodnej rady.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložil  spoločnú správu Ús-

tavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti, Výboru  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre  obranu a bezpečnosť, Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona o ochrane  osobných údajov v informačných systé-

moch, parlamentná tlač 832.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1873 zo dňa 17. novembra 1997 pridelil vládny

návrh zákona o ochrane osobných údajov v informačných systé-

moch uvedeným výborom, ktoré som uviedol, na prerokovanie do

29. januára 1998. Súčasne  určil Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti ako  gestorský výbor, ktorý  má skoordinovať stano-

viská uvedených a určených výborov.

 

     Podľa bodu 2 rozhodnutia predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 1499 z roku 1997 sa predkladaný vládny

návrh zákona  prerokuje, pokiaľ  ide o legislatívny  postup,

podľa § 150 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996  Z. z. o rokovacom  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Na tomto základe  sa na prerokovanie  tohto

návrhu zákona vzťahujú  príslušné ustanovenia zákona Sloven-

skej  národnej  rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku

Slovenskej národnej  rady v znení neskorších predpisov, pre-

tože  zásady zákona boli  Národnej rade Slovenskej republiky

predložené pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriad-

ku Národnej rady.

 

 

     Všetky určené výbory prerokovali  návrh zákona v lehote

určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej repub-

liky, pričom jedine Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru a šport  neprijal o výsledku

prerokovania  uznesenie,  pretože  podľa  § 48 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nevyslovila s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých čle-

nov výboru.

 

     Ostatné určené  výbory  prijali o výsledku prerokovania

uznesenia, v ktorých vyjadrujú s návrhom súhlas a odporúčajú

Národnej rade Slovenskej republiky  jeho schválenie s pozme-

ňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy sú uvedené v 24 bodoch spoločnej správy.

 

     Dovolím si podať Národnej rade Slovenskej republiky ná-

vrh  spravodajcu na  hlasovanie o  jednotlivých bodoch tejto

správy takto:

 

     S odporúčaním spoločne hlasovať a odporučiť na schvále-

nie body správy 2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 23

a 24. Opakujem, o týchto  bodoch navrhujem hlasovať spoločne

s odporúčaním schváliť ich.

 

     Môj ďalší návrh znie: Spoločne  hlasovať o bodoch a od-

poručiť ich  neschváliť - ide o bod 1, bod 3, bod 6, bod 12,

bod 17, bod 18, ďalej  bod 19, bod 20,  bod 21 a napokon bod

22 tejto spoločnej správy.  Opakujem, o týchto bodoch hlaso-

vať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

 

     Vážený pán predseda, toľko zo  spoločnej správy a z ná-

vrhov spoločného  spravodajcu k hlasovaniu o tejto spoločnej

správe.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal

som písomné  prihlášky. Pýtam sa  preto, či sa  hlási niekto

z poslancov do  rozpravy. Píšem si  pána poslanca Javorského

a pána poslanca  Kováča. Ak sa  nikto ďalší nehlási,  končím

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o ochrane

osobných údajov v informačných systémoch.

 

     Návrh zákona v znení, v akom bol  predložený na rokova-

nie vlády Slovenskej  republiky v máji 1997, bol v súlade so

Smernicou  Európskeho parlamentu i rady číslo 95/46/EC z 24.

októbra 1995 o ochrane  jednotlivcov pri spracovaní osobných

údajov o voľnom pohybe týchto  údajov. Plne sa v ňom zohľad-

ňovali  požiadavky na  aproximáciu vnútroštátnej legislatívy

s právom Európskej únie.

 

     Dnes predložené znenie  po opätovnom prerokovaní vládou

Slovenskej republiky dňa 28. 10. 1997 sa už  takto charakte-

rizovať nedá. Zásadný nesúlad s duchom citovanej smernice je

predovšetkým  vo  výkone  nezávislého  štátneho  dozoru  nad

ochranou osobitných údajov v informačných systémoch.

 

 

     V článku 28 ods. 1 smernice  sa doslova  uvádza: "Každý

členský štát ustanoví, že jeden alebo viac verejných orgánov

bude zodpovedať za sledovanie, ako sa na jeho území uplatňu-

jú predpisy  prijaté členským  štátom v nadväznosti na  túto

smernicu. Tieto orgány budú  pri výkone im zverených funkcií

konať úplne nezávisle."

 

     Upozorňujem, že v tomto zmysle  sme aj na pôde Národnej

rady  Slovenskej  republiky  odsúhlasili  návrh zásad zákona

tak, že nezávislý štátny  dozor bude vykonávať splnomocnenec

Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorý  za svoju činnosť

bude zodpovedať parlamentu a svoju správu o ochrane osobných

údajov bude predkladať parlamentu.

 

     Dnes  sa  prerokúva  vládny  návrh  zákona, v ktorom sa

ustanovuje splnomocnenec vymenúvaný a odvolávaný vládou Slo-

venskej republiky, teda vládny  splnomocnenec, ktorý je bezo

sporu  závislý od  exekutívy. Takéto  riešenie  nesie v sebe

prvky koncentrácie "kontrolnej" moci do kompetencie exekutí-

vy, čo  je v zásadnom rozpore  so zvyklosťami rešpektovanými

v demokratických krajinách Európy.

 

     Navrhujem preto, aby v § 26 ods. 1 bolo takéto  znenie:

"Splnomocnenca na návrh predsedu Štatistického úradu Sloven-

skej republiky  volí a odvoláva Národná  rada Slovenskej re-

publiky."

 

     Ďalej v nadväznosti na  túto úpravu treba zmeniť znenie

písmena m) v § 28 takto:

 

     "m) Predkladá  Národnej rade Slovenskej  republiky pro-

stredníctvom príslušného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky správu o stave ochrany  osobných  údajov v informač-

ných systémoch najmenej raz za jeden rok."

 

 

     V § 39 ods. 2 zmeniť  text "vláda Slovenskej republiky"

na text "Národná rada Slovenskej republiky".

 

     Týmito úpravami dosiahneme súlad so smernicou Európske-

ho parlamentu a rady a zároveň  budú ustanovené podmienky na

nezávislé plnenie úloh výkonu splnomocnenca.

 

     Ďalšou  pripomienkou  je,  že  zabezpečením výkonu úloh

splnomocnenca (§ 27) je poverený  útvar  inšpekcie a ochrany

osobných  údajov, ktorý  je samostatným  útvarom Úradu vlády

Slovenskej  republiky. Vhodnejším  riešením by  bolo, ak  by

pracovníci tohto  útvaru boli v pracovnom  vzťahu so Štatis-

tickým úradom Slovenskej republiky.

 

     Tak ako  sa uvádza aj  v dôvodovej  správe, v krajinách

Európskej únie je buď tento útvar pričlenený k orgánu, ktorý

má v kompetencii informatiku,  alebo je samostatným útvarom.

Túto pripomienku dávam  na zváženie a v prípade jej akcepto-

vania v tom zmysle, aby  inšpekcia bola pričlenená k Štatis-

tickému úradu Slovenskej republiky, je potrebné vykonať zme-

ny v § 27 ods. 1 a 2 a zmeniť  znenie "Úrad vlády Slovenskej

republiky" na "Štatistický úrad  Slovenskej  republiky". Ná-

sledne je potrebné vykonať tie isté úpravy v § 32 a 35.

 

     K tejto alternatíve sa prikláňam  aj z tých dôvodov, že

orgánom,  ktorý vykonáva  registráciu informačných  systémov

obsahujúcich osobné  údaje podľa § 19, je  Štatistický  úrad

Slovenskej republiky.  Jedinou krajinou Európskej  únie, kde

je registrácia vykonávaná iným orgánom ako výkon nezávislého

dozoru, je Rakúsko.  Aj tu  sa však  v budúcom  roku  chystá

zjednotenie v súvislosti s pripravovanou novelou ich zákona.

Všetky  krajiny Európskej  únie sú  totiž povinné  zosúladiť

svoju vnútroštátnu  legislatívu s citovanou smernicou Európ-

skeho parlamentu a rady do 24. októbra 1998.

 

 

     Ďalším nesúladom  so smernicou a predloženým znením ná-

vrhu zákona je znenie § 4 - Súhlas dotknutej osoby. Smernica

v článku 9 - Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu -

doslovne uvádza: "Členské štáty  stanovujú výnimky alebo de-

rogujú ustanovenia tejto hlavy, hlavu IV na hlavu VI, v prí-

pade spracovania osobných údajov, ktoré sa realizujú výlučne

pre potreby  žurnalistiky, umeleckého alebo  literárneho vy-

jadrenia." V prerokovanom  znení návrhu  zákona v § 4 ods. 5

žurnalistika nie  je uvedená. Dostávame sa  tak do situácie,

keď by podľa tohto znenia žurnalisti nemohli spracovať osob-

né údaje bez súhlasu dotknutých osôb, a to je v príkrom roz-

pore s právom  verejnosti na  informácie. Pretože  podľa § 3

písm. b) sa spracovaním  osobných údajov rozumie okrem iného

aj rozširovanie a podľa môjho  názoru má verejnosť právo byť

prostredníctvom prostriedkov  verejnej informácie informova-

ná. Podľa tohto znenia by to nemohlo byť, čo ilustruje tento

príklad.

 

     Nemenovaný XY ako verejne  známa osoba vlastní niekoľko

nehnuteľností v Slovenskej  republike.  Žurnalista  sa tento

fakt  dozvie len z jemu  známeho  zdroja,  ktorý však nie je

dotknutou osobou XY, a teda, ak by tento fakt oznámil verej-

nosti  prostredníctvom  prostriedkov  verejných  informácií,

napríklad tlače, porušil by podľa predloženého znenia návrhu

zákona § 4 a ďalej podľa § 33 by mu mohla byť uložená pokuta

až do výšky milióna korún. To je  absurdné, pretože si plnil

iba svoju povinnosť informovať verejnosť.

 

     Navrhujem preto upraviť znenie § 4 ods. 3 takto:

 

     "(3) Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa spracú-

vajú osobné údaje výlučne pre potreby umeleckého alebo lite-

rárneho vyjadrenia,  ako aj pre  potreby informovania verej-

nosti prostredníctvom prostriedkov verejných informácií."

 

 

     Po prijatí  navrhovaných zmien bude  možné konštatovať,

že zákon je plne kompatibilný s právom uplatňovaným v kraji-

nách  Európskej únie.  Za pozornosť  stojí príkladný prístup

riešiteľov, ktorí predložili návrh zákona na stanovisko Rade

Európy. Nebýva zvykom v Slovenskej  republike, že zákon ešte

pred jeho prijatím v Národnej rade  Slovenskej republiky po-

tvrdzujú  orgány  Rady  Európy.  Všetky  pozmeňujúce  návrhy

k predloženému zneniu majú  oporu v smernici Európskeho par-

lamentu a rady, ako aj v stanovisku z prerokovania  Rady Eu-

rópy v Štrasburgu.

 

     Navrhujem  tiež,  aby  sa  o  všetkých bodoch spoločnej

správy, ktoré boli navrhnuté  na neprijatie, hlasovalo samo-

statne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pán poslanec Kováč je do rozpravy prihlásený ako druhý.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte  aj mne  niekoľko  slov k predloženému  návrhu,

pretože  ten návrh  je podľa  môjho názoru  spracovaný dobre

a zostávajú v ňom sporné možno  dve otázky, o ktorých tu ho-

voril kolega, a to je  otázka, kto má vymenovať splnomocnen-

ca, a otázka, kde má, alebo v ktorej inštitúcii má byť zave-

dený  úrad, ktorý  bude určený  na ochranu  osobných údajov,

alebo inšpekcia osobných údajov.

 

     Čo  sa týka  toho prvého  bodu, treba  sa možno pozrieť

trošku hlbšie  do zákona, pretože  musíme sa pozrieť,  ktoré

údaje sa charakterizujú ako  osobné údaje a ktoré inštitúcie

s nimi môžu  narábať. V § 28, ktorý  hovorí o úlohách splno-

mocnenca, sa taxatívne neurčuje,  že splnomocnenec bude môcť

kontrolovať  iba informačné  systémy, ktoré  sú registrované

v úrade, ale  bude môcť kontrolovať a sledovať  stav ochrany

osobných údajov v informačných systémoch všeobecne. A teraz,

keď sa  pozrieme do § 19, ktorý hovorí o registrácii, je po-

chopiteľné, že  informačné systémy  prevádzkovateľ je povin-

ný registrovať v rozsahu a  za podmienok tohto zákona. A te-

raz sa  pozrime, ktoré informačné  systémy netreba registro-

vať. To znamená informačné systémy, ktoré síce nebudú regis-

trované,  ale budú  kontrolované  splnomocnencom. A teraz sa

pozrieme, prečo chce mať alebo prečo vláda predložila návrh,

aby to bol vládny splnomocnenec.

 

     Po prvé, sú to  inštitúcie, ktoré sa zaoberajú zdravot-

ným poistením, nemocenským poistením, dôchodkovým zabezpeče-

ním a poistením v nezamestnanosti. Toto  je  inštitút verej-

noprávny, kde má  vláda svoju garanciu v tom,  že má tripar-

titné zloženie dozorných orgánov aj  správnej rady. Teda nie

je potrebná ďalšia kontrola. Ďalej sú to všetky osobné údaje

na účely  materiálnej a inej podpory,  na účely štátnych so-

ciálnych dávok a štátnej  sociálnej starostlivosti, teda ide

o štátny orgán, ktorý bude mať v držbe tieto  osobné  údaje,

orgán vlády,  orgán, či už to  budú okresné  úrady a ich so-

ciálne oddelenia,  krajské úrady, alebo  priamo ministerstvo

práce, sociálnych vecí, prípadne Fond zamestnanosti.

 

     Ďalej osobné údaje osôb  zúčastnených v konaní pred or-

gánom štátnej správy, prokuratúrou alebo  súdom. Opäť sú  to

údaje osôb, povedzme, keď sa tu  hovorí pred orgánom štátnej

správy, sú to údaje osôb, ktoré by malo chrániť ministerstvo

vnútra,  ktoré by  mala  chrániť  prokuratúra a ktoré by mal

chrániť súd.  Špeciálne upozorňujem na  ministerstvo vnútra,

odkiaľ unikajú osobné údaje  do verejnosti, osobné údaje, ku

ktorým nedal súhlas ich vlastník.

 

     Ďalej sú  to údaje, ktoré slúžia  na účely štátnej šta-

tistiky. Ako viete, štátnu štatistiku nevykonáva iba Štatis-

tický úrad,  ale štátnu štatistiku  vykonáva napríklad Ústav

zdravotných informácií, teda  zdravotnej štatistiky, vykoná-

vajú špeciálne oddelenia  štatistiky ministerstva práce, so-

ciálnych vecí a rodiny, obdobnú štatistiku vykonáva, povedz-

me v oblasti pedagogiky a učiteľských povolaní, ministerstvo

školstva a tak ďalej a tak ďalej.

 

     Ďalej  sú tam  osobné údaje,  ktoré slúžia prostriedkom

verejných  informácií výhradne  pre ich  informačnú činnosť,

osobné údaje  pre vedu a výskum.  Upozorňujem znovu, že máme

množstvo rezortných výskumných ústavov, ktoré sú opäť riade-

  štátom, kde  sa  pohybujú  osobné údaje.  Inými slovami,

vznikne situácia,  kde väčšina týchto  informačných systémov

je v rukách  štátu, vlády,  ale kontrolovať ich  bude vládny

splnomocnenec.

 

     Myslím si, že absolútne logické je, pretože my máme za-

vedený systém,  že výkon vládnej  moci kontroluje  parlament

- to je taká parlamentná funkcia, inak by sme tu vlastne ne-

museli  sedieť,  lebo  my  máme  len  dve úlohy, zákonodarnú

a kontrolnú -, a preto je celkom logické, že ak vláda vlast-

ní informačné zdroje v oblasti osobných  údajov, že túto jej

činnosť, ochranu týchto  údajov, bude kontrolovať parlament.

Je nelogické, aby vláda kontrolovala samu seba.

 

     Preto  si myslím,  že návrh,  ktorý bol  predložený, je

dobrý a dáva  dve  možnosti.  Jedna  možnosť  je v spoločnej

správe - ja sa pripájam k tomu návrhu, aby bola vyčlenená na

osobitné  hlasovanie s hlasovaním áno - a spracúva  možnosť,

že vedúceho alebo splnomocnenca  pre ochranu osobných údajov

bude vymenúvať prezident na návrh Národnej rady.

 

     Pán minister tu dôvodil, že predseda Štatistického úra-

du je dosť múdry a že mu musíme veriť, že predloží dobrý ná-

vrh. Potom si  myslím, a tu je tá  logika veci, ktorú chcem,

aby som... (Hlas ministra Hudeca  zo sály.) Ja som vám takto

rozumel, prepáčte, pán minister, keď ste zdôvodňovali, prečo

nehlasovať za  článok 17 spoločnej správy,  tak ste to takto

nejako  formulovali.  Možno,  že  som  vám  zle rozumel. Ale

v každom prípade je tu potom logická požiadavka, ktorú pred-

ložil pán poslanec Javorský,  aby tohto splnomocnenca na ná-

vrh Štatistického úradu vymenoval parlament. Parlament, kto-

rého povinnosťou je kontrolovať  výkon vládnej moci. A keďže

do výkonu vládnej moci patrí  aj ochrana osobných údajov, ja

  som prečítal, v koľkých  inštitúciách  je  to  výhradne,

a tie dokonca  ani nemusia byť  registrované, myslím si,  že

podporíte  tento návrh,  aby parlament  mal skutočne možnosť

uplatniť svoju  kontrolnú funkciu a aby  sme sa nedostali do

absurdnej kocúrkovskej situácie, že orgán kontroluje sám se-

ba. To je nezmysel.

 

     Verím, že podporíte návrhy pána poslanca Javorského, sú

to vlastne  variantné návrhy. Ak sa  prijmú jeho pozmeňujúce

návrhy, je  potom zbytočné  hovoriť o tých bodoch  spoločnej

správy, ktoré spravodajca žiadal  vyňať na osobitné hlasova-

nie s pokynom áno.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Ďurišinová.

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     budem  sa snažiť  byť veľmi  stručná. Chcela  by som sa

pripojiť k pripomienkam  alebo  pozmeňujúcim  návrhom, ktoré

predložil  pán poslanec  Javorský alebo  pán poslanec Kováč.

Klub Strany  demokratickej ľavice podporí  tieto pozmeňujúce

návrhy, ale chcela by som  povedať k úvodnému slovu pána mi-

nistra, ktorý hovoril o tom, že návrh zásad zákona bol pred-

ložený do parlamentu. Áno,  ale obsahovo tento návrh zákona,

ktorý máme predložený, je diametrálne odlišný od zásad, dalo

by sa povedať v tých  obsahových veciach, ktoré boli predlo-

ženými pozmeňujúcimi návrhmi kolegov-poslancov  veľmi zmene-

né. Čiže  zásady  boli o niečom  inom a zákony tiež o niečom

inom. Takže kontrolnú činnosť, ktorá tu bola najviac napáda-

ná, myslím si,  že by sme mali naďalej  ponechať tak, ako to

bolo v  pôvodnom návrhu zásad, ktoré  sme vtedy skoro všetci

schválili a hodnotili sme ich veľmi kladne. Teda tak, aby to

patrilo Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

    Mňa udivuje, kolegyňa Ďurišinová,  váš názor, pretože ja

si myslím, že obidve vystúpenia boli veľmi politicky, účelo-

vo ladené.  Na jednej strane  tu niekto hovorí,  že vláda by

kontrolovala samu seba, aj keď  to nie je pravda, pretože by

ju kontrolovala inštitúcia, ktorá nie je vo vláde zastúpená,

i keď, samozrejme, môžno uvažovať o variante, ktorý by umož-

ňoval aj  podieľať sa na kreovaní  tejto funkcie alebo tohto

orgánu.

 

     Na druhej strane ma udivilo  ešte u pána Javorského vy-

puklejšie, u pána Kováča menej, že obidvaja páni nechcú pod-

riadiť    frivolnú  stranícku  propagandistickú mašinériu,

ktorú  zriadili k voľbám, kde  sa bežne  dehonestujú  ľudské

osobnosti, zrejme na  priamy  pokyn  zo straníckych centier,

nijakej kontrole, kde by sa teda  kontrolovalo to, akým spô-

sobom sa dehonestujú ľudské osobnosti. Pán Javorský, z vášho

návrhu preto trčí tento stranícky záujem opozičných strán.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, páni poslanci, končím rozpravu. (Hlasy z pléna.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážení, keď dovolíte, ja by som len pripomenul, a to aj

pánu Cuperovi, slová, ktoré mali  odznieť alebo mali byť do-

plnené mojím  vystúpením, i pánom Kováčom. Ide o to, že nao-

zaj vláda Slovenskej republiky mala prvú alternatívu, z kto-

rej, keď dovolíte, odcitujem. V prvej  alternatíve sa v § 26

hovorilo, že "splnomocnenca na návrh Slovenskej národnej ra-

dy volí Národná rada Slovenskej  republiky", čo bolo v zhode

so zásadami, ktoré sme prijali. V druhej alternatíve ten is-

  paragraf v odseku 1 hovorí, že "splnomocnenca  na  návrh

Národnej rady Slovenskej republiky  vymenúva a odvoláva pre-

zident  Slovenskej  republiky".  Čiže v návrhoch,  ktoré 

v spoločnej správe i v mojom návrhu,  nie je nič iné len to,

s čím sa počítalo v tých  alternatívach v prvom návrhu záko-

na, ktorý vláda prerokovala 20. 5. 1997.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem povedať, že pán Javorský porušuje rokovací poria-

dok, pretože ja som nebol vystupujúcim rečníkom, ja som rea-

goval na vystúpenie pána Kováča.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ja som na to upozornil. Ďakujem pekne.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ale ešte chcem pokračovať, samozrejme.

 

     Pán Javorský,  mňa nezaujímalo to  vaše vystúpenie, mňa

zaujímala tá  časť vystúpenia, kde  naozaj sa snažíte  vyňať

z tejto všeobecnej  kontroly masmédiá, ktoré  sú dnes naozaj

vo veľmi zlom stave. Áno, váš návrh k tomu smeroval.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže rozprava je skončená.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Áno.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     čo  prijme tento  parlament,  to  je záväzné  pre tento

štát. Ak  sa rozhodnete pre iné  riešenie, než vám predkladá

vládny návrh, tak bude platiť. Neriešme to emotívne, citovo.

Jednoducho bol  protinávrh, tak sa  bude o ňom hlasovať, tak

sa rozhodne.

 

     Ak dovolíte,  mám kratulinkú poznámku.  Parlament nepo-

trebuje ani súdy, ani  vládu. Zákonodarné zbory si vytvorili

tieto dva nástroje preto, aby si uľahčili prácu. Samozrejme,

že  máte kontrolu  aj nad  vládou, aj  nad súdmi. V podstate

nikto iný nie je viac, ako je tento zákonodarný zbor. Keď sa

rozhodnete, že zrušíte ministerstvo  kultúry a vytvoríte ne-

jaký výbor, váš výbor, ktorý bude vykonávať výkonné činnosti

tak ako  povedzme licenčná rada, tak to urobíte. Veď si uve-

domme jednu vec. Jediný rozdiel je v tom, že tam sú formali-

zované úlohy, čas plnenia, kde vám každý skladá účty, jedno-

ducho jestvuje istý formalizovaný systém, ktorým  vykonávate

čosi, čo  si dáte do  zákonov. Takže ja  si nemyslím, že  je

veľký rozdiel medzi tým, či to bude plniť niekto, kto sa vám

aj tak musí zodpovedať takým alebo onakým spôsobom. Ale pro-

sím, nech sa páči, to sa rozhodnite.

 

     Nezávislosť štátneho  dozoru. Ešte raz  upozorňujem, vy

si môžete pýtať 6-krát do roka, alebo 12-krát do roka správu

príslušného  orgánu štátnej  správy alebo  jej vykonávateľa,

aby vám podal svedectvo o tom,  ako to robí. Ak sa rozhodne-

te, že budete mať vy  špeciálne vymenovaného človeka, tak to

bude robiť  on. Ale to  sa vy rozhodnete.  Asi preto vznikol

pojem trojjedinej štátnej moci, že jednoducho to bolo účelné

a správne.  Ak nedôverujete,  nech sa  páči, položte  návrh,

hlasujte a rozhodnite.

 

     Štatistický úrad je  pod kontrolou európskych štruktúr.

Upozorňujem  vás, že  Štatistický úrad  predkladá pravidelné

správy,  ktoré sú  prísne kontrolované  a prísne  evidované.

Štatistický úrad Slovenskej republiky nie je len štátnym or-

gánom Slovenskej republiky bez akejkoľvek medzinárodnej kon-

troly. Vy viete  veľmi dobre, ak to neviete,  tak vám to rád

pripomeniem, že  jednoducho jeho  konanie a jeho výstupy 

pod veľmi prísnou medzinárodnou  kontrolou. On si nemôže do-

voliť dávať výstupy, ktoré nie sú pravdivé.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Ešte raz,  pán poslanec, nebudeme  diskutovať, takto sa

to nepatrí. Nech sa páči,  dajte protinávrh, schváľte si ho,

dá sa to riešiť tak aj tak.

 

     Právo na objektívne informácie a právo na ochranu osob-

nosti sú často  dve rovnaké práva, ktoré sme  si v našej re-

publike ešte  stále nedoriešili. Nemáme zrejme  tie váhy tak

vycizelované, aby  to ladilo. Prekračujeme ich  aj z jednej,

aj z druhej strany. Prosím vás, keď sa niekto dovoláva práva

na objektívne  informácie, nech nezabúda na  to, že jestvuje

ešte aj iné právo. Takisto ako  všetky práva, ktoré sú v ús-

tave, medzi  ne napríklad platí právo  na ochranu osobnosti.

Na to niekedy radi zabúdame.

 

     Pán poslanec Kováč, ešte raz, ja nespochybňujem ten je-

diný, v podstate jediný problém tohto návrhu, ktorý je, nech

sa páči,  ak sa parlament  rozhodne, že to  bude parlamentný

orgán, nech sa  páči. Je to v poriadku.  Ale prosím vás, ne-

spochybňujte ostatné  ustanovenia, lebo opäť  raz budeme pá-

pežskejší  ako pápež.  Veď, preboha  živého, už  to raz bolo

prekonzultované a je takáto  prax v ostatných ustanoveniach,

aj o ktorých ste vy  hovorili, v európskych krajinách. Takže

neviem, prečo  by sme sa  my mali znovu  vrátiť k fundamentu

diskusie o tom, ako má  vyzerať základný pojem, aké majú byť

základné vzťahy, čo všetko majú obsahovať. Je to odkonzulto-

vané. A ja sa nebojím konzultácie pred hociktorým príslušným

úradom Európskej únie alebo Rady Európy. Nech sa páči, môžem

to urobiť.

 

     Pani poslankyňa  Ďurišinová, ja si myslím,  že ten dis-

kusný príspevok  bol nad rámec  diskusie. Opakujem ešte  raz

- rozhodne parlament. Vy si zvolíte jednu alternatívu, tá sa

uskutoční.

 

     Budem rád, keď sa schváli táto právna norma, už v takej

alebo  onakej podobe,  pretože si  myslím, že  bude na veľký

prospech Slovenskej republiky a najmä  bude prispievať k to-

mu, že naša medzinárodná kooperácia bude vyhovovať európske-

mu štandardu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam  sa spoločného  spravodajcu, či  sa chce vyjadriť

k zákonu. Áno.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     len v krátkosti by som pripomenul diskutujúcim, v dôvo-

dovej správe je uvedené, že v priebehu prípravy tohto zákona

prebiehala  jednak písomná  korešpondencia, výmena stanovísk

medzi zahraničnými inštitúciami a taktiež bolo aj osobné ro-

kovanie v Štrasburgu,  kde sa  komplementácia  tohto  zákona

pripravovala. A vláda  Slovenskej republiky, ktorá predkladá

tento zákon,  keďže táto inštitúcia  je v rôznych  krajinách

Európy riešená  rôznym spôsobom, si vybrala  jeden z možných

spôsobov, ktorý  predložila tomuto parlamentu. A  my tu teda

len diskutujeme, že si vláda mala vybrať spôsob, ktorý vyho-

vuje dajme tomu pre opozíciu viac ako pre koalíciu. Ale jed-

noducho  komplementácia  tohto návrhu zákona s právom v jed-

notlivých európskych  krajinách je rôzne  riešená a vláda si

vybrala tento spôsob.

 

     Tak prosím  vás pekne, máte možnosť predložiť svoje po-

zmeňujúce návrhy, budeme o nich  hlasovať. A boli pritom zo-

hľadnené všetky smernice, ktoré v rámci Európy k tejto prob-

lematike    uplatnené v jednotlivých  zákonoch. Dúfam,  že

nechcete povedať, že  vláda v Británii a vo  Švédsku tiež u-

piera  niektoré práva  parlamentu týchto  príslušných krajín

tým, že ona vymenuje toho splnomocnenca.

 

     Tak ja len toľko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ak  ste skončili, pán  poslanec, môžeme pristúpiť

k hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

zo  spoločnej  správy a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch pánov poslancov.

 

     Prosím, procedurálny návrh má pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, chcem len  spresniť to, čo povedal posla-

nec Javorský. To znamená, že  môžeme en bloc hlasovať o tých

návrhoch  zo  spoločnej  správy,  ktoré navrhujete schváliť,

o ostatných navrhujeme hlasovať osobitne.  To je jasné. Dob-

re.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem za upozornenie pánu  poslancovi, ale ja si mys-

lím, že som  dobre počul, a taký návrh  som práve chcel dať.

Takže dávam hlasovať, tak ako  som uviedol pri uvádzaní spo-

ločnej správy. Spoločne navrhujem  hlasovať a odporúčam pri-

jať  body 2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14,  15, 16, 23 a 24

spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bodoch  spoločnej správy, tak ako ich

prečítal pán spravodajca, s odporúčaním prijať ich.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Teraz budeme  hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré

navrhoval spravodajca  neprijať, ale budeme  hlasovať o nich

jednotlivo.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Takže pristúpime k samostatnému hlasovaniu. Hlasujeme o

bode 1 s odporúčam neschváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode  číslo 1 spoločnej správy a spo-

ločný spravodajca navrhuje neprijať ho.

 

     (Šum a hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Všetky navrhol neprijať.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Však hovorím,  že áno. Len  na začiatku navrhol  všetky

nie, tak to som musel povedať, že o týchto hlasujeme jednot-

livo na návrh pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Taktiež bod 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 3 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Bod 12.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 6, nie?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, o bode 6.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bode číslo 6 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 6.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pokračujeme bodom 12 tohto bloku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 12 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec J. Rea:

 

     V tomto bloku pokračujeme bodom 17 spoločnej správy.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Takže hlasujeme o bode 17.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pokračujeme v tomto bloku bodom 18.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Ani tento bod sme neprijali.

 

     Myslím, že nám ešte zostal bod 19.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pokračujeme bodom 19 tohto bloku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 19 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pokračujeme v tomto bloku bodom 20.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ďalej  hlasujeme  osobitne o bode 20 zo spoločnej

správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pokračujeme v tomto bloku bodom 21.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 21 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec J. Rea:

 

     A napokon bod 22 ako posledný zo spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme ani bod 22 spoločnej správy.

 

     Pán poslanec, mali by sme  pristúpiť k hlasovaniu o po-

zmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, budeme pokračovať, pán predseda.

     Z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, iba pán posla-

nec Javorský predložil pozmeňujúce návrhy. Je ich päť.

 

     Pán  poslanec, budeme o nich  hlasovať  spoločne, alebo

jednotlivo?

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Jednotlivo.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Prvý návrh je znenie § 26 ods. 1: "Splnomocnenca na ná-

vrh predsedu  Štatistického úradu Slovenskej  republiky volí

a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Rea:

 

     V § 28 písm. m) navrhuje text - "predkladá Národnej ra-

de Slovenskej republiky  prostredníctvom  príslušného výboru

Národnej rady  Slovenskej  republiky  správu o stave ochrany

osobných údajov v informačných systémoch najmenej raz za je-

den rok".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Návrh v § 39 ods. 2... (Hlas poslanca z pléna.)

 

     Dobre, pán poslanec sťahuje tento návrh.

 

     § 27 je taktiež bezpredmetný.

 

     A § 4 ods. 3 s týmto textom: "Súhlas  podľa odseku 1 sa

nevyžaduje, ak sa spracovali osobné údaje výlučne pre potre-

by umeleckého  alebo literárneho vyjadrenia, ako  aj pre po-

treby  informovania verejnosti  prostredníctvom prostriedkov

verejných informácií."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže počuli ste ďalší pozmeňujúci návrh.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento pozmeňujúci  návrh pána poslanca Javor-

ského tiež neprijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Tým sme, pán predseda,  vyčerpali hlasovanie o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli v spoločnej sprá-

ve a taktiež prednesené poslancami v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Môžeme preto  pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku

aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spra-

vodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, máme ešte 8 mi-

nút do konca. (Hlasy v sále.) Takže  nie ste  za to, aby sme

pokračovali.

 

     Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

 

                    Druhý deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     4. februára 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram druhý  deň  rokovania 41. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Aj na  tento deň sa ospravedlnili z rokovania  pani po-

slankyňa Bauerová, pán poslanec Langoš a na zahraničnej ces-

te z poverenia Národnej rady je pán poslanec Hrnko.

 

     Prosím, pán predseda Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na základe rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť te-

raz ráno,  ako aj gestorského  výboru, pretože sa  neprijalo

platné uznesenie, žiadam na základe § 24 ods. 4 zákona o ro-

kovacom poriadku presunúť bod  programu pod poradovým číslom

24, to znamená  vládny  návrh zákona o sociálnom zabezpečení

vojakov na záver rokovania tejto schôdze, aby sme mohli ešte

raz zasadnúť k tomuto zákonu.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíme  ho preložiť  dovtedy, kým  nám nedáte  spoločnú

správu. Keď nám dáte spoločnú správu, budeme rokovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

 

     vládnom  návrhu  zákona o samospráve  vyšších  územných

celkov a o doplnení niektorých zákonov.

 

     Návrh máte ako parlamentnú tlač 855 a návrh na pridele-

nie tohto návrhu zákona do výborov máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady pod číslo 1916.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh uve-

die minister vnútra pán Gustáv Krajči. Prosím pána ministra,

aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v rámci  postupu  celkovej  reformy  miestnej  verejnej

správy po prijatí vládnych návrhov zákona o územnom a správ-

nom  usporiadaní  a  zákona o organizácii  miestnej  štátnej

správy sa  teraz dostáva na rokovanie  Národnej rady Sloven-

skej republiky  aj vládny návrh zákona o samospráve  vyšších

územných celkov.

 

     Historické korene vyšších  územných celkov na Slovensku

siahajú až  do stredoveku, len v pomerne  krátkych obdobiach

vyššie celky než okresy neexistovali alebo neboli samospráv-

ne. Aj skúsenosti s jednostupňovým  systémom  územnej  samo-

správy na Slovensku od roku 1990, rovnako ako poznatky z vy-

spelých krajín ukazujú, že popri obciach sú potrebné aj roz-

siahlejšie samosprávne celky.

 

     Návrhom sa zabezpečuje plnšia realizácia Ústavy Sloven-

skej republiky,  keďže podľa štvrtej hlavy  ústavy, v ktorej

sú ustanovenia o územnej  samospráve, má zákon ustanoviť sa-

mosprávu  vyšších  územných  celkov a jej  orgány.  Návrh je

v plnom súlade s právnou  sústavou Slovenskej republiky. Ne-

dotýka  sa platnej  legislatívnej úpravy  obecného zriadenia

a sústreďuje  sa  len  na  právnu  úpravu samosprávy vyšších

územných celkov. Nie je to teda kódex územnej samosprávy ako

celku. Obce budú v súlade s ústavou i naďalej základom územ-

nej samosprávy.

 

     V plnom  súlade  s  ustanoveniami  zákona  o  územnom a

správnom usporiadaní sa navrhuje 8 krajských  samospráv vyš-

ších územných celkov a aj ich územné obvody majú byť v zása-

de zhodné s krajmi. Zatiaľ  sa v návrhu predpokladá aj zhod-

nosť sídel krajskej samosprávy  so sídlami krajských úradov,

nie  je to však podstatný aspekt, a ani  zo zákona o územnom

a správnom usporiadaní  požiadavka na zhodnosť  sídel priamo

nevyplýva.

 

     Návrh bol  vypracovaný na základe  plánu legislatívnych

úloh vlády na rok 1997. Bol zaslaný  na pripomienky  všetkým

ústredným štátnym orgánom, ako aj všetkým krajským a niekto-

rým okresným úradom, mestám a obciam, Združeniu miest a obcí

Slovenska a ďalším organizáciám. Obsah  navrhovanej  právnej

úpravy  výrazne  ovplyvnili  najmä  pripomienky viacerých ú-

stredných štátnych orgánov. Aj  napriek viacerým osobným ro-

kovaniam sa nepodarilo  v niektorých ustanoveniach zjednotiť

stanoviská so Združením miest a obcí Slovenskej republiky.

 

     Nakoniec považujem za potrebné  zdôrazniť, že návrh zá-

kona bol komparovaný s Európskou  dohodou o pridružení medzi

Slovenskou  republikou  a  Európskymi  spoločenstvami  a ich

členskými  štátmi, s Európskou  chartou  miestnej samosprávy

a s Európskym rámcovým dohovorom o spolupráci medzi územnými

celkami alebo orgánmi, na ich  ustanovenia sa v ňom prihlia-

dalo. Vzhľadom na postupnosť prechodu pôsobnosti zo štátnych

orgánov na  samosprávu  nebolo v ňom možné zohľadniť  predo-

všetkým  ustanovenia o rozsahu  kompetencie a o financovaní.

Tieto navzájom úzko súvisiace ustanovenia sú hlavným obsahom

ďalšej etapy prebiehajúcej reformy miestnej verejnej správy.

Problematika návrhu zákona však nepatrí do priorít v oblasti

aproximácie  práva s Európskou  úniou  uvedených v Európskej

dohode o pridružení ani  medzi priority  odporúčané v Bielej

knihe komisie Európskych spoločenstiev.  Návrh je úplne kom-

patibilný s právnou normou  Európskej  únie a súhlasia s ním

všetky ústredné štátne orgány.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Gestorský výbor za spravodajcu  určil pána poslanca Jo-

zefa Reu,  svojho predsedu. Takže prosím  pána predsedu Reu,

aby nám predniesol návrhy gestorského výboru.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán minister,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

     hostia,

 

     predkladám  Národnej rade  Slovenskej republiky spravo-

dajskú správu k vládnemu  návrhu zákona o samospráve vyšších

územných celkov a o doplnení niektorých zákonov, parlamentná

tlač 855.

 

     Vážená Národná rada,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri tomto rokovaní Národnej  rady Slovenskej republiky v pr-

vom čítaní o vládnom  návrhu  zákona ako spravodajca  určený

Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú sprá-

vu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený

vládny návrh  zákona bol poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky  doručený 12. decembra 1997, čím sa  splnili  pod-

mienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, to

znamená doručenie  návrhu zákona  najmenej 15 dní pred schô-

dzou Národnej rady Slovenskej  republiky, na ktorej sa usku-

toční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky a podľa  legislatívnych pravi-

diel, a zaradil  ho na  rokovanie tejto  práve prebiehajúcej

schôdze  Národnej rady  Slovenskej  republiky v rámci prvého

čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si  osvojujem stanovisko, že uvedený

návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti ná-

vrhu  zákona  uvedené v § 67 a v § 68 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych

pravidlách. Z vecného hľadiska  zastávam stanovisko, že vlá-

dou Slovenskej republiky predložený návrh zákona predstavuje

zavŕšenie významnej etapy reformy  verejnej správy v Sloven-

skej republike a vytvára  predpoklady na konkrétny prínos vo

sfére asociačných a integračných snáh Slovenskej republiky.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, a najmä v rámci jeho druhé-

ho čítania vo výboroch a v rámci  druhého a tretieho čítania

na schôdzach  Národnej rady Slovenskej  republiky, čím dôjde

k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

vyplývajú z § 73 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona  o  rokovacom  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí  tento  vládny  návrh  zákona o samospráve  vyšších

územných celkov a o doplnení niektorých ďalších zákonov pre-

rokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com  poriadku Národnej  rady  Slovenskej  republiky v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1916 z 12. decembra 1997 návrh prideliť v druhom číta-

ní všetkým výborom Národnej rady  Slovenskej republiky okrem

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov, okrem Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre európsku integráciu,

okrem Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby

a napokon okrem Osobitného  kontrolného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-

dajstva.

 

     Za gestorský  výbor  navrhujem v súlade s citovaným ná-

vrhom predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, kto-

rým  bol vládny  návrh zákona  pridelený, ho  prerokovali do

18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

 

     Toľko zo spravodajskej správy výboru Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, môžem teda otvoriť roz-

pravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal písomné

prihlášky. Za kluby sa  prihlásili pán  poslanec Bajan, pani

poslankyňa  Sabolová, páni  poslanci  Sopko a Bárdos.  Takže

prosím pána  poslanca Bajana. Ešte  chcem podotknúť, že  ide

o prvé čítanie, ak som to nepovedal na začiatku.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na to, že v prvom  čítaní sa máme venovať pre-

dovšetkým filozofii predkladanej právnej  úpravy, tak sa po-

kúsim veľmi všeobecne uviesť dôvody, ktoré ma vedú k záveru,

ktorý vám potom neskôr oznámim.

 

     Takže dovoľte  mi, aby som  sa  vyjadril k parlamentnej

tlači číslo 855, ktorou  chce vláda Slovenskej republiky as-

poň  formálne dokonštituovať  transformáciu verejnej správy,

a to vznikom vyšších územných celkov. Pri transformácii eko-

nomiky a transformácii sociálnej sféry sa vlády na Slovensku

od roku 1989 snažia  realizovať i tretí pilier transformácie

spoločnosti, a to transformáciu verejnej správy.

 

     V jej legislatívnej časti si odborníci z oblasti verej-

nej  správy  počínali  často  zdatnejšie  ako  ich kolegovia

z ekonomickej a sociálnej sféry. Veď  nakoniec mali aj na čo

nadväzovať. Je všeobecne známe,  že samospráva na území Slo-

venska sa rozvíjala prakticky od 13. storočia, teda má boha-

tú históriu. Spočiatku sa uplatňovala v správe miest, neskôr

vo vecnej správe všeobecne. Samospráva na úrovni miest a ob-

cí sa  prakticky bez prerušenia  rozvíjala až do  roku 1949.

Formálne  bola  upravená i v rámci jestvujúcej a postupne sa

meniacej štruktúry  národných výborov. Plnohodnotne bola ob-

novená v roku 1990 schválením  zákona  Národnej  rady  číslo

369/1990 Zb. o obecnom  zriadení. Tento zákon je prirodzeným

zavŕšením  celého procesu  postupného sebazdokonaľovania fo-

riem obecnej a miestnej samosprávy v našich dejinách. Svojím

obsahom, deľbou právomocí a uplatnením kontroly výkonu sprá-

vy a moci  možno povedať, že patrí medzi  najlepšie v európ-

skom priestore.

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  možno,  samozrejme, ešte

spomenúť i tú skutočnosť, že i regionálna samospráva na úze-

mí Slovenska  má svoju bohatú históriu.  Veď už v spomínanom

13. až 15. storočí prebiehal  proces tzv. hradskej  verejnej

správy.  Postupne sa  ustanovila forma  šľachtických stolíc,

stavovských parlamentov,  na čele stolice,  neskôr župy stál

panovníkom  vymenovaný župan.  Hlavným predstaviteľom  samo-

správy bol jeho stoličný, parlamentom zvolený podžupan. Vie-

dol rokovania  stoličného, resp. župného parlamentu. Považo-

val sa tiež za  vedúceho funkcionára stoličnej administratí-

vy. Mohli by sme, samozrejme, pokračovať ďalej. Je to uplat-

ňovanie  samosprávnej  parlamentnej  formy  rozhodovania  na

všetkých  úrovniach  obcí,  miest a regiónov v období  rokov

1867-1919 a  jej  plynulé  pokračovanie  v rokoch 1919-1928.

Dokladuje to  aj uplatnenie v rámci  orgánov verejnej správy

v období krajinského zriadenia, dokonca  aj v rámci štruktúr

verejnej správy slovenského štátu z rokov 1939-1945.

 

     V období socializmu však išlo o degradovanú samosprávu,

centralisticky riadenú štátom a štátostranou. Ako som spome-

nul, až zákon  Národnej  rady z roku 1990 o obecnom zriadení

bol prirodzenou  reakciou na nefunkčný  centralistický model

spoločnosti. Za  zásadný  zlom v tejto oblasti transformácie

spoločnosti osobne  pokladám prijatie koncepcie  reformy ve-

rejnej  správy v roku 1983, keď sa dalo  predpokladať, že po

tomto termíne  zaznamenal proces  decentralizácie z kvalita-

tívnej úrovne klesajúcu tendenciu.

 

     Po tomto roku sa vlády  na Slovensku postupne, ale iste

odkláňajú od  základných princípov  samosprávnosti a smerujú

k zoštátňovaniu verejnej  správy. V súčasnosti  tento proces

nesmeruje k decentralizácii  smerom k samospráve  ako takej,

ale  prudko akceleruje k centralizácii  štátnej  moci. Tento

proces sa  presadzuje v súčasne platných  zákonoch o územnom

a správnom  členení a organizácii  miestnej  štátnej správy,

ktoré spomínal  pán minister,  chce  sa presadiť i pripravo-

vaným  zákonom  o vyšších  územných  celkoch, teda  zákonom,

o ktorom  teraz  hovoríme,  ako i v pripravovaných  zákonoch

o voľbách  do  orgánov samosprávy, v návrhu zákona o štátnej

službe, návrhu zákona o štátnej  pokladnici. Prerokovaná no-

vela zákona číslo 369, ktorá je o obecnom zriadení, a každo-

ročne  znižované  podiely  miest a obcí na  štátnom rozpočte

prakticky  pripravujú  likvidáciu  reálnej  samosprávy, čoho

dôsledkom je stav, že sa zneprehľadňuje zodpovednosť za stav

vecí  verejných na  miestnej a regionálnej  úrovni.  Občania

zvyknutí vybavovať si veci u starostu alebo primátora zisťu-

jú každodenný úbytok reálnych nástrojov na riadenie tej kto-

rej komunity.

 

     Dovoľte mi však, aby som sa vrátil len k jednej právnej

norme, a to k návrhu zákona o vyšších územných celkoch, teda

k tlači 855. Aké mali byť  teda, alebo  aké  boli teoretické

aspoň niektoré  východiská vzniku tohto zákona.  Vo väzbe na

článok 64 Ústavy  Slovenskej  republiky  ods. 3 by  sa  mala

zriadiť regionálna samospráva, čím by sa mala vytvoriť dvoj-

úrovňová samospráva obec - vyšší územný celok, resp. nepria-

mo  trojúrovňová  obec - vyšší  územný  celok - Národná rada

Slovenskej republiky.

 

     Vyšší územný  celok a jeho  samosprávne orgány by  mali

v súlade s rešpektovaním  princípu subsidiarity zabezpečovať

vo všeobecnosti najmä tieto okruhy úloh: riadiť  rozvoj  ve-

rejných odvetví zabezpečujúcich životné podmienky obyvateľov

v regióne a predstavujúcich rámec mesta alebo obce nezávisle

od ústredných orgánov štátnej  správy. Ďalej pôsobiť, spolu-

pôsobiť so samostatnými orgánmi  miest a obcí pri zabezpečo-

vaní  ich rozvoja.  Po  ďalšie,  formovať vzťahy  k fyzickým

a k právnickým  osobám  pôsobiacim v územných obvodoch miest

a obcí v záujme vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja re-

giónu a v rámci  prijatých  regionálnych  programov. A v ne-

poslednom rade hospodáriť s vyšpecifikovaným  okruhom vlast-

ných príjmov s prepojením  na štátny  rozpočet. Vyšší územný

celok by  sa mal teda v princípe  zamerať  na proporcionálny

rozvoj regiónov a spolupracovať s občanmi  pri zabezpečovaní

rozvoja jednotlivých  obcí toho ktorého regiónu.  Ako som už

spomenul, výsledkom prebiehajúcej reformy verejnej správy by

jednoznačne malo  byť  decentralizované, deetatizované a de-

mokratickejšie  riadenie  verejných  vecí. A malo by  slúžiť

priblíženiu  verejnej  správy  k  občanovi, ale, samozrejme,

nielen geografickému priblíženiu. Ide  najmä o praktický do-

sah a dohľad nad výkonom verejnej správy ako takej.

 

     Teda pokúsme sa, kolegyne a kolegovia, úprimne si odpo-

vedať  na otázku, či  spĺňa  uvedená  norma  tieto kritériá.

Z môjho pohľadu určite nie. Ak schvaľujeme  zákon, ktorý vy-

tvára nejakú novú spoločenskú štruktúru, mali by sme sa opý-

tať, čo bude táto štruktúra robiť, aké bude mať kompetencie.

  teraz vieme,  že na  úrovni obce  sa vykonávajú niektoré

originálne kompetencie, ako  napríklad služby miestneho hos-

podárstva, bytového hospodárstva, ochrany životného prostre-

dia, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, kultúry, byto-

vej výstavby, investičnej  výstavby, a kompetencie prenesené

zo štátnych orgánov na úseku územného plánovania a stavebné-

ho poriadku, ochrany životného prostredia, veterinárnej sta-

rostlivosti, dopravy, poľnohospodárstva a rybárstva, cestné-

ho hospodárstva, požiarnej ochrany a správy dane z nehnuteľ-

ností. Vyššie územné celky by  mali byť doplnené o kompeten-

cie v oblasti sociálnej  pomoci a všeobecnej vnútornej sprá-

vy, ako je napríklad výkon činnosti osvedčovania listu alebo

podpisu na listinách. Okrem toho by bolo efektívne v oblasti

hospodárskoriadiacich, opakujem, hospodárskoriadiacich funk-

cií presunúť  kompetencie z orgánov štátu na orgány vyššieho

územného celku na úsekoch školstva, zdravotníctva, sociálne-

ho zabezpečenia, kultúry a cestovného ruchu.

 

     Opäť tá istá otázka. Je  niečo konkrétne z tých oblastí

spomenutých v tomto  návrhu zákona?  Odpoveď je: Samozrejme,

nič. Je prirodzené, že by sme  sa mali zastaviť aj pri otáz-

ke, z čoho  bude táto  štruktúra existovať. Pán  minister sa

pri predkladaní tohto  návrhu veľmi elegantne  tomuto vyhol.

Ani sa mu veľmi nečudujem.  Súčasťou prílohy tohto zákona je

náčrt určitej finančnej štruktúry možného fungovania orgánov

krajskej samosprávy, ale obávam sa,  že to nebolo presne to,

čo by mal vystihovať tento návrh zákona.

 

     Samozrejme, nemá  význam tento problém  dlho rozvádzať.

Vidíte sami,  čo je v zákone. Vláda nám  predkladá  návrh na

vznik novej  štruktúry bez bazálneho  základu existencie fi-

nancií. Samozrejme,  mohli by sme ďalej a ďalej  pokračovať.

Dovoľte mi však, kolegyne, kolegovia, smerovať k záveru.

 

     Na základe  už povedaného skúsme  spomenúť niekoľko zá-

kladných dôvodov, prečo klub  Demokratickej únie nemôže pod-

poriť alebo  nebude odporúčať prijatie tohto  zákona v tejto

verzii.

 

     Ako prvý  dôvod - návrh zákona  nedáva samospráve, teda

vyššiemu územnému celku ani  minimálne kompetencie, ktoré by

odôvodňovali jej vznik a existenciu. Druhý dôvod - návrh zá-

kona nevytvára  zázemie na financovanie  samosprávy vyššieho

územného celku a jej  činností, nepomenúva  príjmy a výdavky

vyššieho územného celku. Tretí  dôvod - návrh zákona nerieši

vzťahy štátnej  správy a samosprávy na  úrovni kraja. Štvrtý

dôvod - na to, že tento projekt  nič nerieši a neprináša, je

mimoriadne finančne náročný, cca 500 miliónov  počas jedného

volebného obdobia v čase, keď  finančným kolobehom je takmer

každá sféra  spoločnosti. Na moje  veľké prekvapenie, čo  sa

u právnikov rezortu  málokedy stáva, zákon  vykazuje pomerne

veľa legislatívnych, ako aj vecných nedokonalostí, ktorým sa

však budem  venovať v prípade druhého  čítania, inokedy, ale

obávam sa,  že    neodstrániteľné, napríklad § 1, 4, 6, 8,

9, 10, 11, 20, 23 a iné. Šiesty dôvod -  bez toho, aby nebol

súčasne s týmto návrhom  zákona predložený zákon o regionál-

nom rozvoji, ako i zákon o majetku  vyššieho územného celku,

ako i niektoré ďalšie  čiastkové novely iných vecne prísluš-

ných zákonov, je individuálne prijatie tohto zákona z legis-

latívnej, ale i vecnej stránky nezmyslom.

 

     Na  záver  mi,  kolegyne a kolegovia,  dovoľte  položiť

otázku,  ktorá  by  mala  sprevádzať  každú systémovú zmenu,

a to, aký efekt prináša táto  zmena z hľadiska kvality a ra-

cionalizácie poskytovania danej verejnej služby v prítomnos-

ti, respektíve v dlhšom časovom horizonte. Obávam sa, že od-

poveď naozaj môže byť len jedna - žiaden pozitívny efekt.

 

     Takže, kolegyne, kolegovia,  neponáhľajme sa, nepredra-

ďujme formu pred obsahom. Preto navrhujem nasledovné uznese-

nie:  V súlade  s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho  poriadku

navrhujem, aby  sme tlač 855 vrátili  predkladateľovi na do-

pracovanie. V prípade,  že  tento  návrh nezíska  dostatočnú

podporu, žiadam, aby sa hlasovalo o druhom uznesení v súlade

s § 73 ods. 3 písm. b), a to, že Národná rada  nebude pokra-

čovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

 

     Druhá je prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegovia, kolegyne,

 

     vystupujem za poslanecký klub  KDH. Poslanecký klub KDH

v súlade  so stanoviskom  odborníkov, a teda so  stanoviskom

Združenia miest a obcí Slovenska,  Únie miest a obcí Sloven-

ska a ďalšími organizáciami a združeniami samosprávy zásadne

odmieta  vládny návrh  zákona o samospráve  vyšších územných

celkov a doplnení niektorých zákonov (tlač 855), a to s tým-

to zdôvodnením.

 

 

     Návrh  zákona neposkytuje  samospráve vyšších  územných

celkov ani  minimálne kompetencie, stabilné  finančné zdroje

a vlastný  majetok, čo  jednoznačne  spochybňuje  účelnosť a

opodstatnenosť ustanovenia samosprávy  na regionálnej úrovni

v predloženom znení. Navrhované ustanovenie ôsmich krajských

samospráv  nerešpektuje geografický  reliéf a krajinnoekolo-

gické  podmienky  Slovenska a jeho členenie na reálne hospo-

dársko-sociálne a etnokultúrne regióny. Predložené znenie je

v rozpore s ucelenou  koncepciou  reformy  verejnej  správy,

ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky, s obsahom

a duchom článku 64 Ústavy  Slovenskej republiky, so súvisia-

cimi  dohovormi  a dokumentmi  Rady  Európy, a to  Európskou

chartou miestnej samosprávy,  Európskou chartou regionálneho

plánovania, Dohovorom o prihraničnej  spolupráci, ako aj Eu-

rópskou chartou regionálnej samosprávy atď.

 

     Vládny návrh zákona o samospráve  vyšších územných cel-

kov  ustanovuje len  formálnu fiktívnu  samosprávu. Prijatím

zákona by v praxi  volení predstavitelia regionálneho parla-

mentu niesli zodpovednosť pred  svojimi voličmi za rozhodnu-

tia štátnej správy, ktoré reálne nemôžu ovplyvniť. Je to ne-

etické a nedemokratické. Je to falošný obraz, karikatúra de-

mokracie.

 

     Do parlamentu  sme predvčerom  mali  dostať list z Únie

miest a obcí, ktorý, myslím  si, že niektorí poslanci dosta-

li, niektorí nie, aj keď bol doručený všetkým poslancom, mal

byť doručený všetkým poslancom, a v ňom sa žiada  od poslan-

cov neprijať predložené znenie zákona.

 

     Dovolím si veľmi krátku časť z tohto listu odcitovať:

 

     "V mene prezidenta prezídia  všetkých členov Únie miest

a obcí Slovenskej republiky obraciam sa na vás a členov klu-

bu poslancov vašej  strany v Národnej rade Slovenskej repub-

liky s naliehavou žiadosťou neschváliť predložený návrh.

 

     Vládny návrh  zákona o samospráve vyšších územných cel-

kov a doplnení niektorých  zákonov nerešpektuje ani základné

požiadavky predstaviteľov samosprávy, ktoré verejne deklaro-

vali  Únia miest a obcí  Slovenska,  Združenie  miest a obcí

Slovenska, Klub primátorov miest Slovenskej republiky, všet-

ci účastníci okrúhleho stola miestnej samosprávy, jednotlivé

mestá,  obce, regionálne  združenia, ako  aj primátori kraj-

ských miest."

 

     Na záver  teda žiadajú o neprijatie,  na základe uvede-

ných  argumentov  nepodporiť  tento  vládny  návrh,  pretože

spochybňuje demokratickú orientáciu  reformy verejnej správy

v očiach našej verejnosti a v zahraničí.

 

     Včera  sa  touto  problematikou  zaoberalo aj prezídium

Únie miest a obcí a bola  to ich hlavná téma rokovania, pre-

tože vieme, že sa  pripravuje a podľa istých zdrojov dnes by

malo prebiehať aj v Legislatívnej rade vlády rokovanie o no-

vele zákona o obecnom zriadení, čo, myslím si, je, ako hovo-

ril aj  pán poslanec Bajan,  jeden z dobrých  zákonov, ktorý

upevňuje samosprávny princíp na Slovensku.

 

     Citujem časť z komuniké  prezídia: "Navrhovaný zákon je

nedemokratický,  neetický,  nemorálny.  Je  urážkou všetkých

predstaviteľov samosprávy a poslancov  Národnej rady Sloven-

skej republiky. Únia zásadne odmieta inštaláciu bábkovej sa-

mosprávy na regionálnej  úrovni v zmysle predloženého návrhu

zákona. Radikálne tiež odmieta  spôsob prípravy a predovšet-

kým absolútnu ignoráciu všetkých požiadaviek samosprávy. Vy-

zýva preto  všetkých poslancov Národnej  rady, aby hlasovali

proti prijatiu vládneho návrhu, a tak spoločne s Úniou miest

a obcí  nástojili na  pokračovaní  reformy v duchu  ucelenej

koncepcie reformy verejnej správy v súlade s Ústavou Sloven-

skej republiky, Európskou  chartou miestnej samosprávy. Únia

miest je presvedčená, že  sa proces reformy uberá nesprávnym

smerom od demokracie k centralizácii moci a k likvidácii sa-

mosprávy ako takej. Rovnako  odmietame novelu zákona o obec-

nom zriadení v zmysle  doterajších návrhov vlády a Minister-

stva vnútra Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že o ďal-

šom pokračovaní  reformy v budúcej podobe verejnej správy by

mali rozhodnúť voliči v blížiacich sa voľbách."

 

     Pán poslanec Rea, chcela by som vás upozorniť, že môžem

predniesť v Národnej rade akékoľvek stanovisko kompetentných

orgánov. Buďte taký láskavý, vaši  poslanci tu chodia s ver-

nostnými  vystúpeniami,  buďte  taký  láskavý,  nekomentujte

a správajte sa ako poslanec. Aj vy, pán poslanec Húska, máte

zbytočné komentáre.

 

     Pán predseda,  prosila by som  vás, aby ste  upozornili

poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Upozornil som obidve strany.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prednášajte  si svoje

návrhy len spoza pultu. Nekonverzujte počas priebehu.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Áno, budem rada, keď na to upozorníte.

 

     Vláda  pri tvorbe  návrhu zákona  ignorovala požiadavky

samosprávnych združení, ktorých sa zákon bezprostredne týka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Dá sa o tomto  postoji vlády  racionálne hovoriť a zdô-

vodniť tento postoj, prečo  ignorovala tieto požiadavky? Po-

tom požiadam aj pána ministra, aby sa vyjadril, prečo požia-

davky týchto  organizácií neboli zapracované.  Náš názor je,

že je to logický  dôsledok pôsobenia skoršie prijatých záko-

nov o územnom členení a organizácii štátnej správy.

 

     Štátna správa systematicky posilňovaná odmieta odovzdať

časť  kompetencií  samospráve, a pritom  ich nedokáže plniť.

V praxi to  potom vyzerá tak, že  starostovia a primátori sa

zaoberajú a zodpovedajú  pred svojimi  voličmi  za  situáciu

v školstve, v zdravotníctve, v miestnej  doprave,  hoci  ich

obhospodaruje štátna  správa. Veci zašli tak  ďaleko, že na-

príklad Slovenská autobusová doprava v Žilinskom kraji sa na

konci minulého roka obrátila na starostov a primátorov s po-

žiadavkou, aby sa postarali o vyrovnanie  jej deficitu. Pri-

tom na to kompetencie nemajú. Dá sa povedať, ide skoro o po-

rušenie zákona.

 

     Čo bude znamenať prijatie  návrhu pre práve sa uskutoč-

ňujúcu reformu  verejnej správy? Vládou  presadzovaná územná

a organizačná  štruktúra  a  kompetenčné  vybavenie obidvoch

zložiek verejnej správy, štátnej správy a samosprávy vyhovu-

je modelu  centrálneho riadenia. Verejná  správa sa však  na

našom území  progresívne  vyvíjala už od 13. storočia. Bohu-

žiaľ, najmä v posledných  päťdesiatich  rokoch bola systema-

ticky deformovaná, bola potláčaná jej samosprávna zložka. Po

roku 1989 sa vytvorili  podmienky na oživenie samosprávy. Ak

by sa  teraz uplatnil náš model  verejnej správy a fiškálnej

decentralizácie, boli by sme  jednou z prvých krajín v post-

komunistickej  Európe  so  skutočne  demokratickou  verejnou

správou. Vláda však túto  cestu nepreferuje. K návrhu zákona

o samospráve  vyšších územných  celkov možno  poznamenať len

toľko: radšej žiadna regionálna samospráva ako takáto.

 

     Z tohto dôvodu a z týchto  názorov, ktoré som prednies-

la,  navrhujem  hlasovať v opačnom  poradí, ako  navrhol pán

poslanec  Bajan, v prípade, že s tým bude  súhlasiť, aby sme

hlasovali podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sme  nepokračovali

v rokovaní. Tým by sme počkali na to,  aby sa vytvoril jeden

správny a dobrý zákon, a až po druhé, vrátiť vláde tento ná-

vrh na prepracovanie, čiže podľa § 73 ods. 3 písm. a).

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ďalej za klub SDĽ vystúpi pán poslanec Sopko. S faktic-

kou poznámkou medzitým pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pani poslankyni  Sabolovej chcem poradiť,  ak by chcela

vidieť  karikatúru samosprávnej  demokracie, jej nemorálnosť

a korupčnosť,  môže sa  ísť pokojne  pozrieť na bratislavskú

radnicu, ktorú vedie primátor za KDH pán Kresánek a poslanci

za DÚ a KDH, ktorí toto mesto  odslovenčili,  urobili z neho

smiešnu internacionálnu karikatúru,  odstránili všetky sochy

pripomínajúce slovenských  dejateľov, samozrejme, rozpredali

ho a podriadili zahraničným  firmám. Všetky tieto ekonomické

a hospodárske bašovania, samozrejme, zaplatíme my obyvatelia

Bratislavy, či  už ide o spaľovňu,  či už ide o známu  kauzu

Revital, ktorý  prešustroval pol miliardy. Takže vy pani Sa-

bolová  nehovorte  o  karikatúrach  demokracie v samospráve.

Pozrite sa  vlastne do vlastných  radov. Alebo hádam  chcete

zakrývať svoje - prepáčte mi za hodnotenie vášho vystúpenia,

ktoré neviem, kto vám  napísal, lebo určite nevzišlo z vašej

hlavy - trochu nemorálne  vystúpenie k tomuto zákonu, ktorým

sa vláda  chce alebo snaží zaviesť  druhý stupeň samosprávy,

že vy  nás tu budete o tom poúčať.  Pozrite  sa radšej  doma

v Košiciach,  kde sa  nemorálne správajú  znovu poslanci 

a KDH a neumožňujú  demokraticky zvolenému starostovi nastú-

piť do úradu, robia z toho frašku. Takže, ak by sme vám dali

ešte viacej samosprávnej demokracie, v niektorých vašich re-

giónoch by bolo naozaj veľmi zle.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej sú faktické poznámky, ale prosím, aby ste faktic-

ké poznámky venovali vystúpeniu pani poslankyne.

 

     Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V nadväznosti na vystúpenie  pani Sabolovej sa chcem o-

spravedlniť pánu  doc. Cuperovi, že vo  svojom príspevku ne-

spomenula  naozaj odstránenie  slovenského dejateľa  Kolíska

z Námestia 4. apríla. To, myslím  si, bolo naozaj veľmi zlé,

najmä tá jeho slovenskosť bola veľmi zaujímavá z vašej stra-

ny, pán Cuper.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     K vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej by som chcel do-

dať, že ak by chcela vidieť karikatúru právneho experta, tak

nemusí ísť dokonca ani tak  ďaleko ako na magistrát, pretože

to tu má k dispozícii, osobitne, ak si spomenieme na to, ako

právny expert HZDS odmietal rokovať o návrhu dvoch poslancov

Národnej rady  vzhľadom na to,  že sa podpísali  ako skupina

poslancov, hoci  to predpokladajú legislatívne  pravidlá Ná-

rodnej rady...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, idete od veci.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     ...a v prípade,  že  takýto  návrh  podali  poslanci za

vládnu koalíciu, tak mu tento problém neprekážal. Myslím si,

že toto je skutočná karikatúra právneho experta.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     V nadväznosti  na vystúpenie pani  poslankyne Sabolovej

chcem pánu poslancovi Mikloškovi povedať, že Námestie 4. ap-

ríla  bolo  premenované  na  Hlavné  námestie. Jeho znalosti

o Bratislave sú obdivuhodné. Na  vystúpenie v nadväznosti na

vystúpenie  pani  poslankyne  Sabolovej - právnemu expertovi

KDH, ktorého inteligencia poklesla pod - IQ 30 stupňov, kto-

rý sa nezmôže na to,  aby si preštudoval niečo zo sociológie

a sociológie práva, že dvaja naozaj nie sú skupinou, nech sa

ide dať vyšetriť k ich zdravotnému expertovi pánu Laukovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  chcem vás len  požiadať, aby sme  sa aj

pri  faktických  poznámkach a pri  vystúpeniach držali  témy

a navzájom nediskutovali o osobných názoroch.

 

     Prosím, pán poslanec  Sopko. A prosím o pokoj v rokova-

cej miestnosti.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     navrhovaný zákon  je súčasťou prác  na reforme miestnej

verejnej správy a má  byť základom budovania samosprávy vyš-

ších  územných celkov. Reforma  miestnej  verejnej správy je

v posledných troch rokoch jedným z najdiskutovanejších prob-

lémov  transformácie našej  spoločnosti. Proces reformy pre-

chádza zložitým vývojom  transformácie centrálnej a miestnej

moci, čoho odrazom je aj súčasná veľmi bohatá diskusia o po-

dobe vyššieho stupňa samosprávnych celkov.

 

     Len na oživenie pamäti  spomeniem, že celkovú koncepciu

reformy miestnej verejnej  správy komplexne určuje dokument,

ktorý sa nazýva Stratégia  reformy miestnej verejnej správy,

ktorý schválila  vláda Jozefa  Moravčíka v roku 1994. Zásady

koncepcie miestnej verejnej  správy v marci 1994 prerokovala

aj Národná  rada Slovenskej  republiky. V tomto dokumente sa

predpokladalo, že reforma bude riešiť tieto základné problé-

my: zdokonalenie  organizácie miestnej štátnej  správy, kon-

štituovanie samosprávy vyšších  územných celkov, decentrali-

záciu právomocí z orgánov  štátu na  územnú samosprávu a vy-

tvorenie predpokladov na jej  realizáciu a vymedzenie nového

územného a správneho členenia Slovenskej republiky.

 

     Spomínaný dokument rovnako navrhoval, aby sa proces re-

formy uskutočnil postupnými politickými krokmi. Súčasná vlá-

da Vladimíra  Mečiara v rámci  tohto dokumentu do  roku 1995

presadzovala taký postup reformy, ktorý uprednostňoval otáz-

ku  územnosprávneho usporiadania  pred ostatnými  reformnými

krokmi, ako je napríklad  prenos kompetencií z orgánov štátu

na územnú a miestnu  samosprávu,  ako je doriešenie  systému

financovania  samospráv a podobne. Práve  tento postup vlády

Slovenskej  republiky  stanovený  uznesením  vlády číslo 755

z roku 1995 vzbudil nedôveru opozičných politických strán aj

zástupcov  miestnych  samospráv,  aj Združenia  miest a obcí

Slovenska.

 

     Zásadné  výhrady k vládnemu  návrhu  zákona, to znamená

k tlači číslo 855, môžem koncentrovať do týchto oblastí. Ne-

bola splnená základná otázka  smerovania reformy, to znamená

decentralizácia moci zo štátnych orgánov na územnú samosprá-

vu.  Pretrvávajú  nejasnosti  v otázke  presunu  kompetencií

z ministerstiev na kraje a zo štátnej  správy na samosprávy.

Sú tu oprávnené obavy, že sklzávanie  rozhodnutí o kompeten-

ciách samosprávy vyšších územných  celkov potrvá celé nasle-

dujúce prvé funkčné obdobie, čo spôsobí rôzne ťažkosti.

 

     Ďalej sú to nejasnosti  vo finančných pravidlách, ktoré

sa tu už spomínali, a v spôsobe  financovania samospráv vyš-

ších územných celkov. Nie sú určené zásady financovania, fi-

nančné zdroje a daňové  procesy medzi regionálnou a miestnou

vládou.  Rovnako spomeniem  neustále odďaľovanie ratifikácie

Európskej charty miestnej samosprávy, nekoordinovanosť návr-

hu  zákona  so  stanovenými  reformnými krokmi prerokovanými

v Národnej rade Slovenskej republiky.  Návrh zákona bol pri-

pravený  bez jasnej  koncepcie na  vytvorenie vyšších  samo-

správnych územných celkov. Nedostatočne je definovaná regio-

nálna samospráva a vzťahy  medzi obecnou samosprávou, regio-

nálnou samosprávou a štátnou správou. Otázka decentralizácie

moci na  územnú samosprávu sa  týmto návrhom zákona  vlastne

posúva do ďalšieho obdobia, kdesi na neurčito.

 

     Ďalej spomeniem nejasný a nefunkčný mechanizmus koordi-

nácie činnosti štátnej správy a samosprávnej zložky vyššieho

územného celku. Nesplnenie  podmienok  na vyvážený sociálno-

ekonomický rozvoj  vyššieho  územného  celku a na harmonické

usporiadanie jeho hospodárskych a sociálnych funkcií. Rovna-

ko aj  mne absentuje zákon o regionálnom  rozvoji, ktorý po-

kladám za veľmi dôležitý, a teda s týmto bezprostredne súvi-

sí. Zastávam  názor, že v zákone  je navrhovaný  nízky počet

zastupiteľského zboru poslancov  krajskej samosprávy. Rád by

som uvítal, aby  to boli aspoň dvojnásobné počty,  ako je to

navrhované v zákone. Ďalej mi  chýbajú  aspoň zásady  zákona

o voľbách do orgánov vyššieho územného celku. Vo vládnom ná-

vrhu  zákona sú  výrazne  oklieštené  kompetencie a obsahujú

vlastne len formálne akty  porovnateľné s kompetenciami plén

bývalých krajských národných výborov.

 

     Spôsob financovania, opätovne sa k tomu vraciam, nie je

úplne jasný a bola  odmietnutá pôvodne proklamovaná finančná

suverenita, pokiaľ ide o § 9. Predpokladá sa priame financo-

vanie samosprávy zo štátneho rozpočtu. Možno potom vôbec ho-

voriť o samospráve, ak  je finančne  nesvojprávna? V § 10 sa

síce spomína majetok vyššieho územného celku, ale jeho obsah

nie je nikde definovaný.

 

     Podľa štruktúry orgánov krajskej samosprávy a podľa po-

četnosti odborníkov aparátu kancelárie sa usudzuje, že sa od

samosprávy  neočakáva, že  by  sa  mohla reálne  podieľať na

tvorbe a realizácii  regionálnej  politiky. Svedčia o tom aj

znenia § 4 a § 5,  ktoré  upravujú jej pôsobnosť  na vnútro-

štátnej aj  medzinárodnej úrovni. Inými  slovami, samospráva

vyššieho územného  celku sa len  vyjadruje, upozorňuje, spo-

lupracuje, dbá, utvára predpoklady,  ale v podstatných otáz-

kach vlastne o ničom  nerozhoduje, len  schvaľuje to, čo vy-

tvorí štátna správa.

 

     Ako budú občania akceptovať takúto samosprávu? Z pohľa-

du kompetencií máme dojem, že zákon má naozaj slúžiť len to-

mu, aby sa  naplnil  článok 64 ods. 3 Ústavy  Slovenskej re-

publiky o ustanovení samosprávy vyššieho územného celku. Sa-

mospráva vyššieho  územného  celku podľa § 4 nefinancuje re-

gionálne aktivity, ale je  oprávnená vyjadrovať sa k rozpoč-

tovej kapitole kraja v rámci  štátneho rozpočtu. Z tohto vy-

plýva, že  nemôže byť kompetentná  konať, čo  vlastne svedčí

o nepochopení samosprávneho princípu.

 

     Z § 7 veľmi  jasne  vyplýva, že  dominantné  postavenie

v systéme verejnej správy bude mať regionálna štátna správa,

čo je v rozpore s Európskou chartou.  Na základe spomínaných

faktov  návrh  zákona z nášho  pohľadu je  neakceptovateľný,

pretože  nevytvára základy  na naplnenie  základných funkcií

samosprávy  vyšších územných  celkov ani  podmienky na vznik

a pôsobenie  regionálnych samospráv,  ktoré by  boli schopné

eliminovať  centralistické zasahovanie  do života  regiónov.

Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice návrh zákona zá-

sadne  odmieta, pretože  je  v  rozpore s Európskou  chartou

miestnych samospráv aj s Ústavou  Slovenskej republiky a od-

poruje  zásadným princípom  územnej demokracie.  Pripájam sa

preto  k poslancovi  pánu  Bajanovi a v súlade s § 73 ods. 3

rokovacieho poriadku navrhujem návrh  zákona vrátiť jeho na-

vrhovateľovi na dopracovanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Za klub MKDH teraz vystúpi pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     včera  pri  hlasovaní o programe  rokovania 41. schôdze

Národnej rady som navrhol nezaradiť práve prerokovaný vládny

návrh zákona o samospráve vyšších  územných celkov a o dopl-

není niektorých zákonov, to znamená tlač číslo 855, do prog-

ramu schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky preto, lebo

v žiadnom prípade nespĺňa elementárne kritériá takého návrhu

zákona, ktorý by vytvoril  podmienky na vznik plnohodnotných

orgánov samosprávy v systéme verejnej správy.

 

     Taký vážny krok, akým  nepochybne je vytvorenie vyšších

územných celkov, regionálnych  samospráv, sa v demokratickej

spoločnosti nemôže urobiť  takým štýlom, a tobôž nie s takým

obsahom, čoho  sme teraz svedkami.  Súčasná vládna garnitúra

v žiadnom prípade nechce  prehlbovať samosprávnu demokraciu,

nie  náhodou  absentuje u nej  vôľa delegovať  väčšinu alebo

väčšiu dávku centrálnych právomocí  spolu s nevyhnutnými fi-

nančnými tokmi na nižšie  články samosprávy. Súčasná moc sa-

mosprávu v žiadnom  prípade  nepovažuje  za svojho partnera,

ale za  podriadeného, ktorý má  byť  servilný a musí byť po-

slušný. A v takom duchu  sa pripravoval aj návrh na vytvore-

nie vyšších územných celkov.

 

     Nie je  to žiadne prekvapenie, veď  od nástupu súčasnej

vlády namiesto deklarovanej snahy o decentralizáciu moci sme

svedkami  jasnej  centralizácie  moci. Problém  samosprávy a

tzv. reformy verejnej správy je ostro sledovanou otázkou, čo

je samozrejmé,  veď ide o otázky, ktoré sa  bytostne  týkajú

všetkých občanov Slovenskej republiky. Združenie miest a ob-

cí Slovenska, Únia  miest a obcí Slovenska sa v žiadnom prí-

pade nestotožňujú s predloženým návrhom a svoj návrh prezen-

tovali a prezentujú na rôznych fórach a taktiež v médiách.

 

     Som toho  názoru, že ústredné orgány  štátnej správy by

mali odovzdať právomoci na nižšie  stupne, a to na samosprá-

vy, a nie na nižšie stupne  štátnej správy. To by bolo v sú-

lade s Európskou  chartou miestnej samosprávy. A bolo by to,

samozrejme, demokratické  aj legálne, veď  samosprávy pochá-

dzajú z volieb a ich  mandát  je nespochybniteľný. V prípade

predloženého  návrhu  nie  je  riešený  vzťah štátnej správy

a samosprávy vyšších územných  celkov, krajské samosprávy by

nemali prakticky žiadne kompetencie.  Iba vo všeobecnosti je

spomenuté financovanie vyšších územných  celkov, tak ani nie

je  jasné, odkiaľ  by boli  zdroje, podľa  akého kľúča by sa

riešila otázka financovania, ako by sa to konkrétne premiet-

lo do rozpočtov.

 

     Vládu, presnejšie  povedané Hnutie za demokratické Slo-

vensko absolútne nezaujíma názor Združenia miest a obcí Slo-

venska, takisto Únie  miest a obcí Slovenska, Klubu primáto-

rov miest Slovenskej republiky a ani názor  primátorov kraj-

ských miest. To už niečo znamená. Sama chce prevalcovať kaž-

dého a nemá záujem konzultovať s nikým o tejto otázke.

 

     Dovoľte mi,  aby som aj  ja citoval niekoľko  myšlienok

z názoru  Združenia miest a obcí Slovenska, resp. Únie miest

a obcí, lebo  považujem za veľmi potrebné,  aby sme viackrát

zdôrazňovali, aký postoj zaujala rada Združenia miest a obcí

Slovenska alebo Únia miest a obcí Slovenskej republiky.

 

     Veľmi krátko, keď dovolíte. Rada Združenia miest a obcí

Slovenska vládny návrh  zákona o samospráve vyšších územných

celkov a o doplnení niektorých zákonov zásadne odmieta, pre-

tože nevytvára podmienky na vznik plnohodnotných a zmyslupl-

ných orgánov v systéme  verejnej  správy. Združenie  miest a

obcí Slovenska považuje návrh  zákona v tejto podobe pre sa-

mosprávu miest a obcí  za dehonestujúci. Návrh zákona nereš-

pektuje princíp  subsidiarity ani základné  tézy dvoch doku-

mentov Rady Európy, a to Európskej charty miestnej samosprá-

vy a Európskej charty regionálnej samosprávy. Predstavitelia

Združenia miest a obcí Slovenska  vyjadrujú, že ich zásady a

ich pripomienky sa pri tvorbe návrhu zákona nerešpektovali.

 

     Dovoľte mi veľmi krátky citát z názoru Únie miest a ob-

cí Slovenskej  republiky. Citujem: Návrh nie  je v súlade so

súvisiacimi dokumentmi Rady Európy a neposkytuje samosprávam

vyšších územných celkov ani minimálne kompetencie a stabilné

finančné zabezpečenie ich výkonu, čo jednoznačne spochybňuje

účelnosť  a  opodstatnenosť  ustanovenia  samosprávy vyšších

územných celkov v navrhovanej podobe. Územné ohraničenie pô-

sobnosti regionálnej samosprávy nerešpektuje ani geografický

reliéf krajiny, hospodársko-sociálne a etnokultúrne členenie

Slovenskej republiky a systémovo nerieši vzťah štátnej sprá-

vy a samosprávy, ustanovuje  len formálnu fiktívnu samosprá-

vu, ktorú v skutočnosti  podriaďuje  orgánom štátnej správy.

Toľko citát z Únie miest a obcí Slovenskej republiky.

 

     Súčasný návrh je podľa môjho názoru len výsmechom prin-

cípu subsidiarity a princípu samosprávy a namiesto samospráv

by tak vznikol  ďalší stupeň  štátnej správy, a dúfam, že to

by sme nechceli. Táto  otázka, ako predrečníci viackrát spo-

menuli, by  sa mala riešiť a vyriešiť iba  komplexným spôso-

bom, a nie  účelovým spôsobom, teda  bez komunikácie s tými,

ktorých sa to týka a ktorí by mali čo povedať k obsahu návr-

hu zákona.

 

     Predložený vládny návrh je  presne taký, aká bola poli-

tická požiadavka HZDS na  vypracovanie takéhoto návrhu záko-

na. Bolo by  veľkou chybou pokračovať v tomto  trende aj ďa-

lej.  Prerokúvaný návrh  je podľa  môjho názoru nekoncepčný,

zlý, pre samosprávu dehonestujúci,  ktorý nemôže byť v žiad-

nom prípade vylepšený, inovovaný, a preto by sa naň malo čím

skôr zabudnúť, tak ako je pripravený.

 

     Vládny návrh  zákona o samospráve vyšších územných cel-

kov a o doplnení niektorých  zákonov (tlač 855) nespĺňa ele-

mentárne  kritériá,  podľa  ktorých  by  pozitívnym spôsobom

prispel k posilneniu princípu subsidiarity a k decentralizá-

cii moci. Preto  za klub MK-MKDH  podľa § 73 ods. 3 písm. b)

rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tak-

isto navrhujem ako pani  kolegyňa Sabolová, aby Národná rada

Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu záko-

na.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný prihlá-

sený poslanec  za kluby. Samostatne  do rozpravy sa  písomne

ešte prihlásili pán poslanec Pásztor a pán poslanec Ásványi.

 

     Prosím, pán poslanec Pásztor.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

 

     prerokúvame  vládny  návrh  zákona o samospráve vyšších

územných  celkov, ktorý  patrí medzi  právne predpisy, ktoré

majú  byť  súčasťou  reformy  verejnej  správy.  Vychádzajúc

z programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť územnosprávne

usporiadanie  Slovenskej  republiky,  ktoré  bude  moderné a

efektívne z hľadiska fungovania  miestnej správy, čo je však

najpodstatnejšie, to je transformácia inštitucionálneho sys-

tému regionálnej  politiky s úzkou  koordináciou s projektom

decentralizácie štátnej správy.

 

     Tento vládny návrh zákona  však zo žiadneho pohľadu ne-

zodpovedá  tomuto predsavzatiu,  ale najmä  Európskej charte

samospráv. Aj krajské  samosprávy budú  predstavovať iba vý-

stavný  kus vo  výklade demokratickej  spoločnosti budovanej

podľa predstáv vládnej koalície,  ktorý je výstavný iba pre-

to, lebo vôbec, ale vôbec ničím neprispeje ku konštituovaniu

takých dôležitých samosprávnych  orgánov, bez ktorých fungo-

vanie demokratickej spoločnosti je nepredstaviteľné.

 

     Nadväzuje na  premyslené a dôsledné kroky,  ktoré sa už

dosiaľ vykonali, za  účelom odstavenia  čo najväčšieho počtu

ako-tak  fungujúcich  inštitútov  na  zásade samosprávnosti.

Jednoznačne je to  stanovené v § 4 návrhu  zákona, ktorý vy-

medzuje pôsobnosť krajskej samosprávy pri výkone samosprávy,

ktorú môže  vymedziť ako spoluprácu, vyjadrovanie  sa a upo-

zorňovanie bez  takých konkrétnych  vecí, o ktorých by  mala

právo rozhodovať a ich  význam by zodpovedal tomuto inštitú-

tu. Aj z rozsahu pôsobnosti je zrejmé, aké postavenie má mať

krajská  samospráva. Tento  návrh je  pokračovaním tendencií

vlády  podriaďovať  činnosť  už nielen obcí a miest,  ale aj

krajskej samosprávy štátnej správe.

 

     Štátna správa predstavovaná svojím aparátom je predsta-

viteľom moci, ktorá jedine dokáže hájiť záujmy štátu a v po-

rovnaní s pracovníkmi  miest a obcí a budúcej krajskej samo-

správy aj s najväčšími vedomosťami. Najzarážajúcejšou je tr-

valá tendencia presadzovania  zásady predkladania rozhodnutí

obcí a aj krajskej samosprávy na schválenie okresným a kraj-

ským úradom. V tomto konkrétnom návrhu zákona je to vymedze-

né v § 5 ods. 6, keď  určuje, že  krajská  samospráva nemôže

dohodu uzatvoriť a nemôže pristúpiť k členstvu v medzinárod-

nom združení, ak prednosta  krajského úradu v stanovisku na-

mieta rozpor návrhu dohody alebo návrhu na členstvo v medzi-

národnom združení s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi

alebo medzinárodnou zmluvou, alebo to, že ich obchádza, ale-

bo to, že je v rozpore s verejným záujmom. Za vrchol všetké-

ho však považujem to, že krajská samospráva, ak nesúhlasí so

stanoviskom prednostu krajského úradu, môže  sa do 30 dní od

doručenia  stanoviska domáhať  na krajskom  súde určenia, že

návrh dohody alebo návrh na členstvo v medzinárodnom združe-

ní nie je v rozpore  so skutočnosťami, ktoré vymedzuje tento

paragraf.

 

     Podľa mojich vedomostí by  Slovenská republika mala byť

právnym štátom, ako sa to  neustále dozvedáme z úst predsta-

viteľov vlády  Slovenskej  republiky. A teda je samozrejmos-

ťou, že  každý v tomto štáte  je povinný dodržiavať medziná-

rodné zmluvy,  Ústavu Slovenskej  republiky a zákony. Ak  by

dohody a členstvo  neboli v súlade s uvedenými všeobecne zá-

väznými právnymi  predpismi, v tejto republike je dostatočný

počet  orgánov, ktoré  zabezpečujú  zákonnosť, a je zbytočné

tento okruh rozširovať o prednostu krajského úradu. Prečo sa

nezveruje právo prednostovi krajského úradu  napadnúť dohodu

alebo členstvo prostredníctvom krajského súdu, a tak dokazo-

vať tieto  skutočnosti?

 

     Tendencia  formovania  gumových  paragrafov zrejme ešte

stále nebola prekonaná, keď § 5 ods. 3 návrh zákona vymedzu-

je rozpor s verejným záujmom, najmä ak ide o ohrozenie územ-

nej celistvosti a zvrchovanosti Slovenskej republiky, nereš-

pektovanie zahraničnej politiky  Slovenskej republiky a mož-

nosť  narušenia  vzťahov  medzi  obyvateľmi dotknutých území

alebo štátov. Územná  celistvosť a zvrchovanosť je predmetom

ochrany z  hľadiska trestného  práva. Kameňom úrazu je  však

charakteristika nerešpektovania zahraničnej politiky.

 

     Akým spôsobom sa bude dokazovať rešpektovanie alebo ne-

rešpektovanie  zahraničnej politiky  na krajskom  súde, bude

naozaj veľmi, ale veľmi zaujímavé.  Má sa tu na mysli zahra-

ničná  politika  deklarovaná v programovom  vyhlásení  vlády

alebo zahraničná politika, ktorá sa v skutočnosti presadzuje

a nemusí byť v zhode s programovým  vyhlásením? Len  pre ná-

zorný  príklad: vyhlásenie  o pridružení  štátov k Európskej

únii a realizácia krokov vlády, ktoré jednoznačne možno kva-

lifikovať  ako nezáujem  o  členstvo.  Čo bude  môcť narušiť

vzťahy  medzi obyvateľmi  dotknutých území  alebo štátov, ak

takéto konanie je v súlade s medzinárodnými  zmluvami, Ústa-

vou Slovenskej  republiky a zákonmi?  Je to názorný  príklad

zaťahovania nezávislých súdov do politiky.

 

     Vážené dámy a páni, konštituuje  sa nový  orgán,  ktorý

vykonáva dozor nad zachovávaním  zákonnosti, ktorým sa stáva

prednosta krajského  úradu. Musí vopred  schváliť nielen me-

dzinárodné  dohody a záujem o členstvo, ale aj pred preroko-

vaním  návrhu  nariadenia v krajskom  zastupiteľstve sa musí

požiadať  prednosta  krajského  úradu o stanovisko k  návrhu

všeobecne záväzného nariadenia. To  by asi malo znamenať, že

ak nebude mať  pripomienky, nebude mať ani prokuratúra, kto-

rej úlohou  je vykonávať dozor  nad zachovávaním zákonnosti.

Čo ak prednosta  krajského  úradu nebude  mať  pripomienky a

prokurátor áno? Bude v tomto  prípade zodpovedný za nezákon-

nosť nariadenia aj prednosta krajského úradu alebo iba kraj-

ské zastupiteľstvo? Ak iba krajské zastupiteľstvo, tak prečo

nestačí  zaslať na  vedomie všeobecné  záväzné nariadenie po

schválení, aby sa mohol napadnúť zákonným postupom?

 

     Vláda Slovenskej republiky  vychádza zo základnej filo-

zofie  neschopného  a  nemohúceho  krajského zastupiteľstva,

ktoré  treba riadiť  štátnou správou.  Je možné  jednoznačne

uviesť, že tento návrh  zákona krajskú samosprávu podriaďuje

krajskému úradu. Stanovenie počtu samospráv vyšších územných

celkov na 8 krajských  samospráv  považujem za neprijateľné,

nereprezentuje záujmy čo najväčšieho počtu menších regiónov,

aj keď v skutočnosti je s navrhovanou pôsobnosťou bezvýznam-

nou inštitúciou.

 

     Podľa môjho názoru v Slovenskej republike treba vybudo-

vať skutočný systém regionálnych samospráv založený na prin-

cípe subsidiarity s možnosťou vlastného rozhodovania, s mož-

nosťou  vytvárania podmienok  na vyvážený  hospodársky a so-

ciálny rozvoj  regiónov, s možnosťou racionálneho využívania

miestnych a veľkej časti štátnych centrálnych zdrojov. Pred-

ložený návrh zákona je  výsmechom demokracie, ktorej by zvo-

lení  predstavitelia regionálnej  samosprávy boli zodpovední

pred svojimi  voličmi za rozhodnutia  vlády a krajských úra-

dov. Je to pokračovanie politickej a fiškálnej centralizácie

moci,  preto  je  zosmiešnením  princípu subsidiarity. Preto

tento návrh  zákona  zásadne odmietam a navrhujem, aby nebol

zaradený do ďalšieho čítania.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Teraz prosím pána poslanca Ásványiho.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     aby som sa neopakoval  po predrečníkoch, dovoľte mi ho-

voriť k obsahu návrhu zákona o jeho niektorých častiach.

 

     Vychádzajúc z Ústavy  Slovenskej republiky aj z progra-

mu terajšej  vlády  už niekoľko  rokov sme  hovorili o úlohe

dobudovania systému samosprávy vytvorením regionálnych útva-

rov ako vyššieho stupňa samosprávy. Prerokúvame vládny návrh

zákona, ktorý vytvára krajskú samosprávu a zabudol na regio-

nálne  usporiadanie. Samosprávu  prispôsobuje k usporiadaniu

štátnej  správy,  k vytvoreným 8 krajom.  Vytvorené  krajské

celky  nevystihujú pojem  regiónu. Aké  spoločné záujmy môže

mať a uskutočňovať z hľadiska regionálnej možnosti a potrieb

spoločne Záhorie a Žitný ostrov alebo  oblasť  nášho dolného

Dunaja a hornonitrianska banícka  oblasť? Alebo v Prešovskom

kraji oblasť Vysokých Tatier a oblasť pri hraniciach s Ukra-

jinou? Tieto  veľké  územné celky - kraje štátnej  správy je

potrebné  aspoň na  vytváranie samosprávy  rozdeliť na užšie

regióny podľa svojráznosti, špecifických daností a ekonomic-

kej činnosti. Tak  budú  vedieť  riešiť  vlastné  problémy a

uskutočňovať  účelné využívanie  miestnych ľudských, prírod-

ných a iných  zdrojov, ako je  doslovne uvedené v § 4 ods. 1

návrhu zákona.

 

     Návrh zákona umožňuje spoluprácu so samosprávnymi územ-

nými celkami susedných štátov, uzatvoriť dohodu o cezhranič-

nej spolupráci v záujme posilnenia susedských vzťahov, zbli-

žovania  kultúr, ochrany  životného prostredia,  ale, myslím

si, aj výmeny  skúseností a ekonomickej spolupráce. Prečo by

mal schvaľovať takúto dohodu dvoch alebo aj troch samospráv-

nych celkov  medzi susednými  krajinami z našej strany pred-

nosta krajského  úradu? Vieme si predstaviť  ten trapas, keď

zástupca nášho samosprávneho  orgánu o vytvorení dohody pred

jej uzatvorením a podpísaním musí sa vyjadriť tak, že to mu-

  doma  odsúhlasiť s prednostom  krajského  úradu  štátnej

správy. To je degradovanie demokraticky zvoleného orgánu sa-

mosprávy, to je uskutočňovanie cenzúry štátnej moci. Vracia-

me sa  do obdobia, keď  bez súhlasu tajomníka  jednej strany

ani vietor nesmel fúkať.

 

     Bolo by veľmi ponižujúce  uzákoniť túto povinnosť samo-

správy na cenzúru svojich krokov. Dohody nesmú byť v rozpore

s ústavou a so zákonmi, a to  stačí pre  zvolených zástupcov

občanov, z ktorých mnohí, som o tom pevne  presvedčený, budú

na  vyššej úrovni  znalostí ako  prednosta krajského  úradu.

Pritom úplne  súhlasím so zásadou dozoru  štátu v rámci vše-

obecne  platných  zákonov, napríklad o prokuratúre, o colnej

správe, o ochrane životného prostredia a podobne.

 

     Obdobne budem hovoriť o ustanovení o všeobecne záväznom

nariadení samosprávneho orgánu. Nesmie odporovať platným zá-

konným normám. Takéto obmedzenie musí postačovať ako záruka,

nie je potrebná cenzúra prednostu krajského úradu.

 

     V zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je usta-

novenie pre prípad  odporovania všeobecne záväzného nariade-

nia ústave  alebo zákonu. Zruší  ho Národná rada  Slovenskej

republiky, a nie prednosta  okresného alebo krajského úradu.

Samozrejme, orgán  prokuratúry  pozastaví  účinnosť takéhoto

všeobecne  záväzného nariadenia, teda  odporujúceho zákonným

predpisom s okamžitou platnosťou až do konečného riešenia zo

strany  Národnej rady.  Neviem o prípade, že by od roku 1990

Národná rada  Slovenskej republiky musela  zrušiť nariadenie

niektorej obce na Slovensku, a je  ich okolo 2 800. Alebo že

by sa to dialo bez nášho vedomia? Teraz máme strach z vytvá-

raných 8 samosprávnych celkov.

 

     Musím ešte spomenúť navrhovanú časovú mašinériu procesu

vydávania všeobecne záväzných nariadení. Prednosta krajského

úradu má rezervovaných 30 dní na vyjadrenie. Potom nasleduje

schvaľovanie samotného  dokumentu v samosprávnom orgáne, ďa-

lej redigovanie krajského  vestníka a ešte 15 dní ďalšej re-

zervy po zverejnení nariadenia. To sú dva, správnejšie počí-

tané, aj tri  mesiace. My v Národnej rade  tvoríme zákony za

tri týždne!

 

     Otázka financovania a hospodárenia  vyššieho stupňa sa-

mosprávy sa v návrhu  zákona rieši veľmi hmlisto, nepresved-

čivo. Vraj  sa riadi schváleným  rozpočtom. Nie je  však ani

zmienka o zdrojoch príjmov, iba  odkaz na osobitný zákon, na

rozpočtové pravidlá. Tieto pravidlá riešia explicitne otázku

financovania obcí. Obce majú vlastné príjmy, dostávajú dotá-

cie zo štátneho rozpočtu  alebo z fondov, majú svoj majetok,

s ktorým hospodária, a môžu ho scudziť. Podieľajú sa na cen-

trálnych daniach. V zákone  číslo 369 o obecnom  zriadení sú

zdroje  príjmov  obcí  taxatívne  vymenované vrátane príjmov

z miestnych daní a poplatkov.

 

     Ako to bude s príjmami  vyššieho stupňa samosprávy? Ne-

bude mať majetok na odpredaj.  Neuvádza sa podiel na niekto-

rých centrálnych daniach. Nie je stanovená prípadná kvóta na

hlavu obyvateľa. Alebo sa počíta s odvodom časti príjmov ob-

cí? Budú  žiť z každoročných milodarov  zo štátneho rozpočtu

bez pevného stanovenia zásad prideľovania? Neopakujme kriti-

zovanú neistotu a nechutnú  každoročnú šarvátku vo výške po-

dielu obcí na centrálnych príjmoch. Návrh zákona je neúplný,

ak nerieši otázku financovania  vlastnej činnosti orgánu sa-

mosprávy a nepoloží základy  dotácie fondu regionálneho roz-

voja.

 

     Vážené  dámy a páni, iste  som  nevyčerpal  vymenovanie

všetkých negatívnych prvkov a nedorobkov predloženého návrhu

zákona o samospráve  vyšších územných  celkov, ale stačí  na

konštatovanie, že návrh nie  je dostatočne pripravený, nebol

súhlasne odkonzultovaný so Združením miest a obcí. Tento or-

gán, združujúci drvivú  väčšinu teraz fungujúcich samospráv,

nemôže byť pri osnovaní tohto  zákona vynechaný z hry. Odpo-

rúčam návrh  zákona v zmysle rokovacieho  poriadku ďalej ne-

prerokúvať a vrátiť na  dopracovanie za povinnej spoluúčasti

Združenia miest a obcí Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ásványimu.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, vyčerpali  sme písomný

zoznam poslancov prihlásených do rozpravy. Mená, ktoré svie-

tia na  tabuli, mám považovať  za poslancov, ktorí  sa ďalej

hlásia do rozpravy? Áno. Čiže  je to pán poslanec Kováč, pán

poslanec Kvarda, pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou.

 

     Takže, vážení páni  poslanci, uzatváram možnosť prihlá-

siť sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Kováča. Najskôr ale

s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Ásványi,

 

     veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie i vystúpe-

nie pána  poslanca  Pásztora. Chápem, o čo vám  ide. Ide vám

asi o to, že  Slovensko  by sa  malo  okrem tých 2 700 samo-

správnych obcí, a absolútne skoro nezávislých od štátu, stať

ešte štátom 8 absolútne  nezávislých  regiónov tiež na  cen-

trálnom štáte.  Ale pokiaľ viem, ústava  práve naopak hovorí

o tom, že nositeľom  suverenity a zvrchovanosti je Slovenská

republika. Aj pán  prezident  podpisuje  medzinárodné zmluvy

a parlament ich ratifikuje. Teda spolupráca dvoch alebo via-

cerých orgánov je celkom  bežnou záležitosťou aj pri uzatvá-

raní medzinárodných  zmlúv prvej  kategórie, a nie ešte tre-

tej.

 

     Chápem pána  Pásztora, že by už  najradšej videl Medzi-

bodrožie  pričlenené k Maďarsku, ale na to si  ešte bude mu-

sieť počkať, než  sa dostanú k moci také  politické a právne

kreatúry, akým je  podpredseda KDH pán Šimko, žiaľ, nedopat-

rením vypustená táto kreatúra z právnickej fakulty, kde štu-

doval.

 

     Ďakujem.

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     keď sme dostali tento zákon,  tak sme si vlastne mohli,

občania  Slovenskej republiky,  povedať, tak  konečne sme sa

dočkali, máme tu zákon o nových  župách, vlastne nie župách,

ale o samostatnom  samosprávnom vyššom  územnom celku. Každý

by  iste privítal  túto udalosť  najmä preto,  že očakávame,

akým spôsobom sa vyrovnala  vláda a štát nie s decentralizá-

ciou svojej moci, ale s deetatizáciou  štátnej moci, to zna-

mená presunom  rozhodovania z úrovne  štátu na úroveň  samo-

správy vyššieho  územného celku alebo  obce. Preto, pochopi-

teľne, každého v prvom  rade zaujme  rozsah právomocí, ktoré

prideľuje  vlastne tento  zákon samosprávnym  orgánom. Musím

byť k sebe poctivý a povedať,  že som takmer utrpel šok, keď

som si prečítal, aký "obrovský rozsah" právomocí dostane sa-

mospráva vyššieho územného celku. Myslím  si, že je to obraz

jasne zúriacej demokracie v našom štáte.

 

     Dovoľte  mi, aby  som sa  dotkol alebo  aby som citoval

z tohto zákona, pretože zákon  je z tohto pohľadu mimoriadne

zaujímavý. Budem sa vyjadrovať k právomoci  krajského zastu-

piteľstva, ktorá je upravená v § 12, a vlastne  jeho funkcie

  vymenované v odseku 3. Tento odsek 3 môžeme  rozdeliť na

niekoľko  častí. To  znamená, že podľa časti a) a b) sa bude

starať o zásady  hospodárenia a nakladania s majetkom  kraj-

skej samosprávy.  Vynikajúca myšlienka. Okamžite  som hľadal

v zákone, čo je majetkom krajskej  samosprávy a dozvedel som

sa, že  sú to veci vrátane  peňažných prostriedkov vo vlast-

níctve krajskej samosprávy. Tento  zákon nehovorí nič o tom,

že  by štát  niečo  tej  krajskej samospráve  odovzdal. Teda

vlastne bude určovať zásady  hospodárenia a nakladania s nu-

lou, teda s ničím. Ale prosím,  je to mimoriadne  vynikajúca

právomoc. Ďalej  bude  schvaľovať  rozpočet  krajskej  rady.

A zásadná  záležitosť krajskej samosprávy, o ktorej suverén-

ne krajská  samospráva rozhodne, je problém,  že sa bude vy-

jadrovať podľa § 4 ods. 2. Ďalej sa bude  vyjadrovať k prog-

ramu  sociálno-ekonomického  rozvoja  kraja.  Teda nebudú ho

tvoriť poslanci  toho kraja, ktorí  sú zvolení občanmi,  ale

budú sa k nemu vyjadrovať. Niekto iný ho bude tvoriť.

 

     Druhá  taká  oblasť  je  tá,  ktorá hovorí o vnútorných

problémoch krajského zastupiteľstva, to znamená tvorba orgá-

nov. Môže voliť a odvolávať  predsedu, môže zriaďovať orgány

potrebné na  samosprávu, môže  vymenovať a odvolať riaditeľa

útvaru  kontroly. Opäť z hľadiska  občana a postavenia, jeho

rozhodovania vo veci kraja  mimoriadne dôležitá funkcia. Ďa-

lej sa zaoberá financiami ľudí, ktorí budú v kraji pracovať:

odmeny poslancom s výnimkou  predsedu a podpredsedu, určovať

odmeny  predsedovi a podpredsedovi    do výšky 100 % súčtu

platov  atď.,  ďalej   schvaľovať  združovanie  prostriedkov

v činnosti krajskej  samosprávy a účasť  krajskej samosprávy

v združeniach, a konečne môže  určiť a schvaľovať svoj roko-

vací poriadok. Ukazuje sa, že vlastne jediná funkcia, v kto-

rej krajská  samospráva rozhodne, je uznášať  sa na nariade-

niach.

 

     A teraz sa  pozrime na § 4, o čom vlastne  môže krajské

zastupiteľstvo rokovať.  Slovenčina je nádherný  jazyk. Nád-

herný jazyk  predovšetkým preto, že obsahuje  niečo, čomu sa

hovorí  sloveso, a sloveso  vyjadruje  činnosť. Teda pozrime

sa,  akú  činnosť  bude  vykonávať  krajská samospráva podľa

§ 4 ods. 1. Budem čítať  slovesá. Prosím, počúvajte so mnou.

Podieľa sa, dbá, utvára  predpoklady, dbá, zabezpečuje koor-

dináciu, spolupracuje, spolupracuje,  vyjadruje sa, vypracú-

va, upozorňuje a plní ďalšie úlohy. A teraz sa pýtam, kde je

tu sloveso  rozhoduje. Krajská správa  nerozhoduje, ona dbá.

Pozrime sa do výkladového slovníka slovenského jazyka, čo to

je dbať. Dbať  neznamená  rozhodnúť o veci.  Rovnako  utvára

predpoklady. Čo to je? Pýtam  sa, prečo len spolupracuje pri

tvorbe programu sociálneho a ekonomického  rozvoja. Prečo sa

musí vyjadrovať k investičnej činnosti? Prečo upozorňuje or-

gány miestnej štátnej správy? Prečo neupozorňuje orgány štá-

tu, že sa  stala nejaká chyba na úrovni  krajského úradu? Na

to samospráva nemá právo? Poslanec, ktorý je volený občanmi,

má nižšie práva ako štátny  úradník v krajskom úrade? To sme

chceli dosiahnuť? Toto je  náš princíp decentralizácie, dee-

tatizácie štátnej moci?

 

     A na záver, prosím, pozrite sa  na právomoci  poslanca,

pretože tie sú, takpovediac, svietivé. Poslanec je oprávnený

predkladať návrhy, ale návrhy v zmysle  toho, čo krajské za-

stupiteľstvo môže  robiť. To znamená,  návrhy na to,  aby sa

dbalo, aby  sa spolupracovalo, aby  sa vyjadrovalo, ale  iné

návrhy nie. Lebo môže podľa zákona robiť len to, čo mu zákon

ukladá,  je  to  orgán. Ďalej  môže  interpelovať predsedu a

členov krajskej  rady vo  veciach  týkajúcich  sa výkonu ich

činnosti. Pozor, nie krajského úradu, ktorý má v rukách roz-

hodovaciu  právomoc, ale  krajskej  rady,  ktorá  podľa § 14

vlastne nerobí  nič, nemá žiadnu  zodpovednosť, žiadny výkon

moci na  území kraja. Nemá. Tam  môže poslanec interpelovať,

ale nemôže interpelovať krajského  úradníka. Môže sa zúčast-

ňovať  na  kontrolách,  previerkach a vybavovaní  sťažností,

ktoré uskutočňuje krajské zastupiteľstvo a jeho orgány. Tre-

ba  sa pozrieť  do útvaru  kontroly, čo  útvar kontroly môže

kontrolovať, a tam  sa  zistí,  že opäť  nemôže  kontrolovať

krajské úrady. Na to poslanec nemá právo.

 

     A konečne  posledné, a to sa  chcem spýtať veľmi vážne.

Tu je  jediný moment, kde  sa môže dotknúť  krajského úradu.

Poslanec    právo  požadovať  informácie a vysvetlenia  od

krajského  úradu a iných  orgánov  miestnej štátnej  správy,

ktoré sa týkajú sociálneho a ekonomického rozvoja kraja. Pý-

tam sa, môže sa poslanec pýtať napríklad prednostu oddelenia

školstva na  školskú problematiku, ktorú  rieši krajský úrad

v kraji, lebo to nie je ani sociálny, ani ekonomický rozvoj?

Môže sa pýtať na kultúrny rozvoj regiónu, na prácu pracovní-

kov v  oblasti kultúry na úrovni  krajských úradov? Asi nie,

pretože zákon mu to neumožňuje. To tiež nie je ani sociálny,

ani ekonomický rozvoj. A takto by sme mohli vymenovať ďalšie

a ďalšie.  Čo  zdravotníctvo?  Zdravotníctvo  je  samostatná

krajská problematika.

 

     Poslanec krajského zastupiteľstva.  Teda ak krajské za-

stupiteľstvo, krajská rada podľa tohto zákona nemá absolútne

žiadne právomoci - má právomoci dbať,  spolupodieľať sa, vy-

jadrovať sa -, na  to nie je potrebný  poslanec. Poslanec je

zvolený občanmi. Naša ústava  hovorí, že všetka moc pochádza

od občana. Teda, hurá! Čo môže občan prostredníctvom poslan-

ca dosiahnuť podľa tohto zákona  na úrovni regiónu? Môže do-

siahnuť to, že poslanec bude dbať, v piatich paragrafoch vy-

jadrovať sa, v dvoch spolupracovať, v troch, ale nesmie roz-

hodnúť, nesmie  rozhodnúť o ničom. Páni, takýto poslanec, to

je výsmech hovoriť, že toto je moc občana alebo jeho zástup-

cu. Stotožňujem sa teda s tými, ktorí predkladajú návrh, aby

sa zákon vrátil na dopracovanie, pretože tento zákon je zlý,

tento zákon dokonca nezodpovedá ani prvému článku ústavy.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážený parlament,

 

     Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. júla 1996 opä-

tovne schválila prezidentom Slovenskej republiky vrátený zá-

kon z 27. marca 1996 o územnom a správnom  usporiadaní  Slo-

venskej republiky. V základných  ustanoveniach  tohto zákona

sú definované samosprávne územné celky Slovenskej republiky,

ktoré  sú obce a vyššie  územné  celky,  pričom územný obvod

vyššieho územného  celku je zhodný s územným  obvodom kraja.

Zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republi-

ky  bolo konštituovaných  8 vyšších  správnych celkov,  teda

krajov, ktoré sa členia na 79 nižších správnych celkov, teda

okresov. V  tejto  súvislosti  je  potrebné  poznamenať,  že

z parlamentných strán  iba Maďarská koalícia  predložila Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  samostatný a ucelený návrh

na riešenie územného a správneho usporiadania Slovenskej re-

publiky so 16 župami a 121 okresmi.

 

     K objektívnej  pravde  patrí  aj  tá skutočnosť,  že do

dnešného dňa  nebolo umožnené, aby sa  tento návrh poslancov

maďarskej národnosti riadne prerokoval v Národnej rade.

 

     Dnes už poznáme aj  poslednú verziu vládneho návrhu no-

vely  zákona o obecnom  zriadení.  Na príslušných expertných

rokovaniach v súvislosti s prípravou tejto novely sa prijala

dohoda, podľa ktorej sa  neuvažovalo s narušením systémového

usporiadania súčasného zákona o obecnom zriadení ani so zme-

nou postavenia  a nezávislosti  samosprávy miest a obcí. Na-

priek týmto  skutočnostiam je pripravený  návrh novely tohto

zákona v rozpore s prijatou dohodou.

 

     V zmysle tzv. národnoštátnych  záujmov vládnej koalície

v tejto novele ide o ústavnoprávnu, personálnopolitickú, or-

ganizačnú a ekonomickú  destabilizáciu  miestnej samosprávy.

Zámer  vlády o vytvorenie  miestnej  štátnej "samosprávy" by

znamenal  likvidáciu  základného  piliera  demokratického  a

právneho  štátu v Slovenskej  republike. Skrytý  zámer vlády

vrátiť  sa k národným  výborom v nás  poslancoch  patriacich

k maďarskému národnému spoločenstvu, ale predpokladám, že aj

v iných  poslancoch a iných  ľuďoch  vyvoláva značnú nevôľu.

K tomu jeden citát z roku 1982. Citujem: "Vzhľadom na to, že

v procese  výstavby  socializmu  nevznikli v československom

politickom systéme osobitné  orgány reprezentujúce národnos-

ti, že menšinová otázka  bola integrovaná do štruktúry štát-

nych  orgánov na  rôznych úrovniach,  veľká zodpovednosť  za

riešenie otázok postavenia  národností pripadla práve národ-

ným  výborom, najmä  ich okresnému  článku." Neustále  zmeny

hraníc  územných a správnych  celkov  sa stali prostriedkami

administratívneho spôsobu asimilácie príslušníkov národnost-

ných menšín.

 

     Sociológ Vladimír  Krivý v publikácii  Slovensko a jeho

regióny píše: "Je zrejmé,  že územnosprávne členenie Sloven-

ska platné  do leta 1996 bolo z hľadiska  maďarskej  menšiny

menej výhodné ako  to z roku 1930. To  najnovšie členenie je

ale zasa  výrazne nevýhodnejšie ako  členenie Slovenskej re-

publiky  platné do  leta 1996. Zhoršenie  situácie maďarskej

menšiny spočíva v zmenšení váhy týchto okresov, v ktorých má

významné  zastúpenie. Dosiahlo  sa to "skreslením" okresov a

stanovením celkove  nadpriemerne veľkých okresov  na etnicky

zmiešanom južnom území." Koniec citátu.

 

     Vážený parlament, vládny návrh zákona o samospráve vyš-

ších územných celkov a o doplnení niektorých zákonov nerieši

skutočnú regionalizáciu Slovenska a neprispieva ani k ďalšej

decentralizácii  štátnej moci.  Vytvára len  formálne vyššie

územné celky,  ktoré nazýva samosprávnymi, ale  ktoré v sku-

točnosti samosprávnymi  nie sú. Týmto  zákonom nijako nebudú

dotknuté rozsiahle  právomoci  krajských a okresných orgánov

miestnej štátnej  správy, navyše krajské  samosprávne orgány

budú podriadené krajským úradom vo vydávaní všeobecne záväz-

ných  nariadení, v nadväzovaní  cezhraničnej a medzinárodnej

spolupráce a podobne.

 

     Podľa  návrhu  zákona  vyššie  samosprávne územné celky

a ich orgány  budú mať určitý majetok,  ale vlastné finančné

zdroje mať  nebudú. Skutočnosti, o ktorých  som hovoril, ako

aj  jednoznačná  závislosť  týchto  územných  orgánov len od

štátneho rozpočtu znamená, že je potrebné vážne zapochybovať

o autonómnom postavení  týchto územných celkov.  Vzhľadom na

to, že  vo vládnom návrhu  zákona o samospráve vyšších územ-

ných celkov nie sú akceptované základné atribúty územnej sa-

mosprávy, tiež navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) roko-

vacieho poriadku vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  nikto nemá faktickú

poznámku. To znamená, že končím rozpravu k tomuto bodu prog-

ramu.

 

     Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som zaujal  stanovisko k  tu odznenej

rozprave k predloženému návrhu zákona o vyšších územných sa-

mosprávnych celkoch.

 

     Predpokladal  som,  že  táto  rozprava  sa  bude uberať

v týchto líniách hlavne v oblastiach, či vôbec zavádzať dru-

hý stupeň  samosprávy, či pripomienky, ktoré boli kladené zo

Združení  miest a obcí  Slovenskej  republiky, prípadne Únie

miest Slovenskej republiky, sú  zahrnuté do návrhu tohto zá-

kona a, samozrejme, že najväčšia diskusia sa rozvírila okolo

otázky kompetencie a financovania vyššej samosprávy.

 

     Dovoľte mi,  aby som zaujal  stanovisko. Samozrejme, že

v roku 1990, keď sa  tvorila nová samospráva, ktorú predchá-

dzajúci systém zlikvidoval, bola  situácia úplne iná, ako je

situácia v súčasnosti. Čo sa týka zákona číslo 369, súhlasím

s tým, že  tento zákon  patrí k jedným z najlepších  zákonov

v oblasti miestnej  samosprávy a je uznávaný v celej Európe.

Musím však povedať, že aj napriek tomu má niekoľko nedostat-

kov, ktoré  je potrebné napraviť. Predovšetkým  ide o systém

kontroly zo  strany štátu na prenesený  výkon štátnej správy

na obce a mestá. Nechceme  sa dopustiť tej  istej  chyby pri

zavádzaní zákona o vyšších  územných celkoch, preto predchá-

dzame takýmto nedostatkom a snažíme sa nájsť spoločné rieše-

nie tak,  aby výkon štátnej  správy, ktorý prenesie  štát na

obce, mohol štát aj  kontrolovať. Nepovažujem to za odobera-

nie kompetencií samospráve.

 

     Čo sa týka vyšších územných  celkov, súhlasím s tým, že

niektoré kompetencie táto samospráva  nemá, ale podľa článku

71 Ústavy Slovenskej republiky kompetencie zo štátnej správy

sa prenášajú na obce a mestá, a preto  bude potrebné, pokiaľ

chceme vyzbrojiť kompetenciami aj  vyššie územné celky, zme-

niť aj  ústavu tým, aby  sa niektoré kompetencie  mohli pre-

niesť priamo na vyššie územné celky, alebo tieto kompetencie

potom musí delegovať miestna štátna správa.

 

     Pri  rokovaniach  so Združením  miest a obcí  Slovenska

- samozrejme,  že v Rade vlády  pre  verejnú  správu je toto

združenie zastúpené -, sme  nenašli spoločné riešenie hlavne

v dvoch  oblastiach. Je  to  otázka  cezhraničnej spolupráce

a otázka všeobecne záväzných  nariadení vydávaných samosprá-

vou druhého stupňa. Pri cezhraničnej spolupráci je sporná tá

časť, v ktorej sa krajský úrad vyjadruje a posudzuje zmluvy,

ktoré pripravuje samospráva vyššieho  celku z toho hľadiska,

či sú v súlade so zákonmi, s medzinárodnými dohodami Sloven-

skej republiky a Ústavou  Slovenskej republiky. Ale v zmysle

delenia moci - výkonnej, zákonodarnej a súdnej - rozhodujúce

slovo v tomto  procese    súd, čo  si myslím,  že je úplne

v zmysle demokratických zásad.

 

     Chcem povedať  ku kompetenciám vyšších  územných celkov

asi toľko, že aj dieťa,  keď sa narodí, nemá všetky spôsobi-

losti na určité úkony ako dospelý človek. Predpokladáme pre-

to, že postupne sa budú  kompetencie prenášať na tento vyšší

samosprávny územný  celok, pretože účinnosť  zákona sa pred-

pokladá ku koncu roka 1998 s tým, že vlastne  začne fungovať

v roku 1999, keď  uvidíme, aké sú podmienky existencie tejto

samosprávy, ako sa títo ľudia budú etablovať v procese tvor-

by regionálneho  rozvoja. V súvislosti s tým  chcem povedať,

že zákon o regionálnom  rozvoji sa pripravuje, žiaľbohu, za-

tiaľ sa prijala len koncepcia regionálneho rozvoja vo vláde,

ktorá  pomôže práve  vyšším samosprávnym  celkom, aby  mohli

rozhodovať.

 

 

     Čo  sa týka  majetku vyšších  samosprávnych celkov, pri

tvorbe  miestnej  samosprávy  to  bolo jednoduchšie, pretože

miestna samospráva  vlastnila určitý majetok,  ktorý sa pre-

viedol do  jej správy a ktorá s nimi  nakladá.  Žiaľbohu, vo

vyšších územných  celkoch tento majetok  neexistuje, a preto

štát  nemôže odovzdať  majetky, tak  ako to  bolo pri zákone

číslo 369, kde  sa dnes  štátna  správa  nachádza v podnájme

a obrovské finančné  prostriedky vynakladá na  to, aby vôbec

mohla existovať v tých budovách,  ktoré sú. Ale napriek tomu

chcem povedať, že vyšší územný samosprávny celok je právnic-

ká osoba,  ktorá môže nakladať so  svojím majetkom, môže na-

kladať so svojimi príjmami. Nemusia to byť príjmy zo štátne-

ho rozpočtu.

 

     Po ďalšie, chcem povedať, že vyšší územný správny celok

nie je  nadriadený  obciam, to znamená v žiadnom  prípade sa

nedotýka toho, o čom sa tu  snažili  niektorí poslanci hovo-

riť, že ide o odobranie  kompetencií, prípadne  cenzurovanie

zo  strany krajského  úradu. Tento  vyšší územný  celok nemá

nadriadenú funkciu voči  obciam, to znamená obce majú všetky

práva podľa zákona číslo 369.

 

     Napriek tomu, čo tu odznelo, som presvedčený, že vzhľa-

dom na to, že vo všetkých  okolitých krajinách, či už v kra-

jinách Európskej únie, alebo v susedných krajinách, s výnim-

kou Českej republiky, je vyšší územný celok alebo samospráva

druhého stupňa  etablovaná a z hľadiska  toho aj komunikácia

medzi týmito krajinami je oveľa  lepšia ako s krajinami, kde

nie je  zatiaľ vybudovaný druhý stupeň  samosprávy. Chcel by

som  povedať,  že aj v zmysle  článku 64 ústavy je tu  úloha

prijať  zákon,  ktorý  by  riešil  vyšší  stupeň samosprávy.

Z hľadiska toho  odporúčam, aby tento  návrh zákona postúpil

do ďalšieho  čítania, kde by sme  niektoré pripomienky mohli

ešte dopracovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, o chvíľu by mal vystú-

piť pán prezident. Pýtam  sa pána spoločného spravodajcu, či

sa bude vyjadrovať k rozprave,  alebo pristúpime hneď k hla-

sovaniu.  Máme  dve  minúty,  tak  môžeme  pristúpiť ešte aj

k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     rozprava bola v mnohých  prípadoch emotívna a prisudzu-

jem  to tomu,  že opozičné  politické strany  istým spôsobom

prepadli vo voľbách a nemajú možnosť takéhoto legislatívneho

postupu, aby mohli navrhnúť takúto etapu v rámci reformy ve-

rejnej správy, a preto sú niektoré ich pripomienky a kritic-

ké pohľady na tento  návrh zákona veľmi neadekvátne, pretože

ani jeden poslanec vo vecnej stránke nenavrhol ani jednu je-

dinú zmenu, kde by sme mohli pokračovať. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci, áno, na to je druhé čítanie.

 

Poslanec J. Rea:

 

     A ďalej by som chcel len upozorniť na to, nebudem ďalej

hovoriť,  vážení kolegovia,  kolegyne, že  samospráva je 

v Slovenskej republike, tá samospráva, o ktorej sme tu hovo-

rili, etablovaná 8 rokov. Posledný prieskum verejnej mienky,

ktorú si nechalo urobiť Združenie miest a obcí agentúrou Fo-

kus, vypovedá o niečom úplne inom, ako ste tu vy a ako tu aj

my spoločne hovoríme, pretože obyvateľ po ôsmich rokoch fun-

govania samosprávy  nemá základné vedomosti,  ako táto samo-

správa  ako  inštitúcia  funguje.  Nemá  základné  vedomosti

o tom, ako prebiehajú finančné toky v tejto samospráve, a je

to len z toho, že samospráva alebo samosprávy skutočne vstú-

pili samy  do seba, uzatvorili  sa a nie  sú to tie  orgány,

ktoré  by mali  vykonávať službu  obyvateľom, tak  ako zákon

o obecnej samospráve presne určuje.

 

     Takže toľko. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu s tým, že najskôr  budeme hlasovať o tých návr-

hoch, ktoré v rozprave predniesli prednášajúci.

 

     Myslím si, že všetci,  ktorí dávali návrh na hlasovanie

v rámci prvého čítania, dávali ten istý návrh ako pán posla-

nec Bajan.  Takže  budeme hlasovať najskôr o návrhu pána po-

slanca Bajana.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Dobre. Nedostal som iné pozmeňujúce návrhy. Budeme hla-

sovať  tak, ako  navrhol  poslanec  Bajan  podľa § 73 ods. 3

písm. a) rokovacieho  poriadku, kde  navrhuje  návrh  zákona

vrátiť predkladateľovi na dopracovanie.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslanca Ba-

jana, ktorý navrhuje vrátiť zákon na dopracovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalej pán poslanec Bajan  navrhuje alternatívu, aby sme

hlasovali v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) o tom, že  Národná

rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto druhom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Takže neprešiel ani tento návrh pána poslanca Bajana.

 

     Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu

podľa návrhu gestorského výboru.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ako som už uviedol  vo svojej spravodajskej správe, od-

porúčam  hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky a odpo-

rúčam vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných cel-

kov a o doplnení niektorých  zákonov prerokovať v druhom čí-

taní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že budeme ten-

to návrh zákona prerokúvať aj v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Takže tento návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čí-

taní.

 

     Pristúpme k hlasovaniu podľa § 74.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda,  dovolím si navrhnúť v zmysle  vášho roz-

hodnutia prerokovať tento návrh zákona vo všetkých výboroch,

okrem Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady, Výboru

Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcioná-

rov, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre európsku

integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodaj-

stva. A ako gestorský sa určuje  Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti. Súčasne  budeme  hlasovať o tom, aby výbory  návrh

prerokovali v termíne do 18. marca a gestorský  výbor do 20.

marca 1998. Prosím o takéto hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto ná-

vrhu zákona výborom, určení gestorského výboru a lehotách na

prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Takže môžem  konštatovať, že sme  pridelili návrh tohto

zákona výborom a určili aj lehoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem, pán minister aj vám pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vyhlasujem trojminútovú prestávku, kým príde pán prezi-

dent,  ale prosím  vás, aby  ste  neodchádzali z miestnosti,

prestávka je len na čas príchodu prezidenta.

 

     Máte pred sebou rozdané vystúpenie prezidenta republiky.

 

     (Príchod prezidenta Slovenskej republiky.)

 

     (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som na  rokovaní 41. schôdze  Národnej

rady Slovenskej republiky privítal prezidenta republiky pána

Michala Kováča. Pán prezident podľa  článku 102 písm. o) Ús-

tavy Slovenskej  republiky chce využiť svoje  právo a na 41.

schôdzi Národnej rady podať správu o stave Slovenskej repub-

liky.

 

     Pán prezident, dávam vám slovo.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predstupujem pred vás so správou o stave Slovenskej re-

publiky na prahu šiesteho roku samostatného slovenského štá-

tu.

 

     V posledných  týždňoch a mesiacoch sme mali možnosť zo-

známiť sa s nejednou  bilanciou a hodnotením uplynulého päť-

ročia. Rozsah týchto hodnotení je, pochopiteľne, veľmi širo-

ký,  no s jednou  veľmi  podstatnou vecou  sme sa  nestretli

a nemohli sme  sa stretnúť v žiadnom z nich - s tvrdením, že

Slovensko nezvládlo historicky  nesmierne dôležité a náročné

kroky k životu v samostatnom, suverénnom štáte. Predovšetkým

rýchle sa  vytvorili tie inštitúcie, ktoré  sú nevyhnutné na

riadne fungovanie samostatného štátu, a pretvorili sa inšti-

túcie, ktoré  už pôsobili v Slovenskej republike ako súčasti

federatívneho  štátu, na orgány suverénneho  štátu. To jasne

vyvrátilo značné, až veľké pochybnosti doma, ale aj v zahra-

ničí, či a ako si Slovensko  poradí so svojou nezávislosťou,

či dokáže  ihneď vykročiť po boku  oveľa starších štátov ako

rovnocenný partner.

 

     Dnes po piatich rokoch štátnej samostatnosti však vieme

aj to, že budovanie štátnosti sa nedá zredukovať na vytvore-

nie príslušných štátnych  inštitúcií, štátneho aparátu. Bolo

by to priúzke chápanie  zmyslu vlastnej štátnosti a nezávis-

losti. A čo je ešte  vážnejšie,  zahľadenie sa do formálnych

rámcov a technických inštrumentov štátnosti vždy hrozí pový-

šením prostriedku na cieľ a zmysel celej spoločnosti, v tom-

to prípade  hrozí zbožštením  štátu a jeho inštitúcií. Stalo

sa to    neraz a s osudnými  následkami v dejinách ľudskej

civilizácie.

 

     Po vybudovaní základov nášho štátu si teda musíme odpo-

vedať na otázku, ako chceme rozvíjať našu štátnosť, štátnosť

slovenského  národa,  ale  aj  všetkých  národností žijúcich

v Slovenskej republike. O akú  štátnosť nám ide? O štátnosť,

ktorú národy  rozvíjali v ére  vypätých nacionalizmov, alebo

o štátnosť zodpovedajúcu potrebám a výzvam veľkých integrač-

ných  procesov na  prelome dvoch  tisícročí? Chceme  budovať

štátnosť so zrejmou  alebo skrytou prevahou centralistických

metód riadenia, alebo nám ide o ozajstnú, širokú decentrali-

záciu, založenú na uplatňovaní princípov  subsidiarity a sa-

mosprávy  na lokálnej  a  regionálnej  úrovni? Ide  nám teda

o budovanie štátu pre skutočne všetkých občanov bez rozdielu

národnosti, rasy,  konfesie a politických  názorov, alebo to

bude  štát, v ktorom sa občania budú  deliť na "tých našich"

a "na ostatných"?

 

     Všetky  tieto  otázky a odpovede  na ne  sú dôležité už

dnes pre každého obyvateľa Slovenska  bez ohľadu na jeho vek

a spoločenské postavenie,  no ešte dôležitejšie  sú pre našu

mladú  generáciu. V jej rukách  sa totiž skôr-neskôr  ocitne

spravovanie, a teda budúcnosť našej krajiny. A iste sa nebu-

deme rozchádzať v názore,  že krajina, ktorú chceme zanechať

našim  potomkom, má  zodpovedať z každej  stránky  európskym

a svetovým kritériám, že má  byť krajinou slobodných, blaho-

bytných a spokojných  občanov, ktorí sú  na svoju vlasť hrdí

a sú jej z hĺbky srdca oddaní.

 

     Jedným z najdôležitejších  predpokladov na  úspešné na-

predovanie nášho štátu je prekonanie dnešnej hlbokej polari-

zácie  slovenskej spoločnosti.  To znamená  skutočne úprimné

hľadanie a nachádzanie tých  spoločných záujmových bodov, od

ktorých sa  bude dať odvíjať spolupráca  pri riešení životne

dôležitých  problémov  a  dosahovaní  tých  cieľov, ktoré sú

v záujme  každého z nás. Túto  schopnosť  preukazujú  všetky

vyspelé európske  národy, aj tie z východnej  strany bývalej

železnej opony. Som presvedčený, že nejestvujú neprekonateľ-

né prekážky,  ktoré by nám  mohli  dlhodobo a zásadne brániť

v našom úsilí o zhodu v najzákladnejších  veciach štátu, po-

kiaľ sa budeme o to vážne a úprimne usilovať.

 

     Vážené dámy a páni, dovoľte  mi, aby som sa dotkol nie-

koľkých problémov, s ktorými by sme si mali poradiť v nasle-

dujúcich  rokoch, ak nám leží na  srdci osud našej spoločnej

vlasti. Začnem tými otázkami  vnútorného života v našej kra-

jine, ktoré sa bezprostredne týkajú upevňovania a rozvíjania

vlastnej štátnosti a predurčujú jej budúcnosť.

 

     Na prvom mieste je to  hodnotové a ideové napĺňanie ob-

sahu  našej  štátnosti. Popri národnej idei, ktorá je dodnes

chrbtovou  kosťou moderných  štátnych útvarov,  nedostatočne

spájame s naším štátom aj  ďalšie hodnoty, aké priniesol vý-

voj vo svete a ktoré  majú pre moderný  štát zásadný význam,

pretože pôsobia na spoločnosť zjednocujúco. Musíme sa usilo-

vať, aby  sme žili v takom  štátnom usporiadaní, ktoré pevne

spočíva na  základoch právneho a sociálneho  štátu, riadi sa

princípmi demokracie, zabezpečuje  ochranu ich ľudských práv

a  slobôd, garantuje  im život  v pluralitnej,  slobodnej  a

otvorenej spoločnosti.

 

     Nejde o to, že by sa tieto  hodnoty  málo spomínali pri

najrôznejších príležitostiach.  Oveľa vážnejšie je,  že sami

predstavitelia štátu narábajú s týmito hodnotami a princípmi

podľa svojich  aktuálnych  mocenských záujmov a nimi riadené

orgány  ich svojou  činnosťou dokonca  ohrozujú. Nechcem  sa

podrobne zaoberať boľavými miestami polarizovaného verejného

života u nás, no za všetky prípady spomeniem škandalózne za-

obchádzanie s petíciou vyše  pol milióna občanov žiadajúcich

referendum o priamej  voľbe prezidenta. Mám  na mysli proti-

ústavné zmanipulovanie a zmarenie  referenda v máji minulého

roka.

 

     Nesmierne dôležité  pre charakter  štátu a jeho prestíž

je totiž dôsledné rešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky.

Po  piatich  rokoch    vieme  rozpoznať  jej silné i slabé

stránky. Zastupiteľská demokracia a parlamentná forma vlády,

ktoré sú v nej zakotvené, sa v našich podmienkach osvedčili.

Musíme  však konštatovať,  že naši  občania začínajú strácať

istotu, či  ich zastupujú skutočne  slobodní a nezávislí re-

prezentanti  ich politickej  vôle. Prípad  vylúčenia jedného

z poslancov  vládneho  hnutia  poodkryl  dovtedy tabuizovanú

problematiku poslaneckých reverzov. Niet pochýb, že nelegál-

ny záväzok voči strane, ktorá ho za poslanca kandidovala, je

v príkrom rozpore so slobodným vykonávaním mandátu a dôsled-

né vyšetrenie tohto problému by mohlo dokonca spochybniť le-

gitimitu takejto strany. Veľmi vážny je aj prípad náhradníka

na  poslanecký  post, ktorému sa  dodnes v rozpore s ústavou

a volebným zákonom a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu brá-

ni zaujať miesto v parlamente.

 

     V našom ústavnom systéme je neprípustné robiť z poslan-

cov, zvolených občanmi, akýmkoľvek spôsobom vazalov straníc-

keho aparátu.  Musíme sa potom pýtať,  ako sa napĺňa ústavný

princíp o suverenite ľudu alebo kto vlastne v Slovenskej re-

publike vykonáva politickú moc,  keď sa účelovo ignoruje zá-

kladná požiadavka zastupiteľskej demokracie  a vedome sa po-

rušuje zákon.

 

     Štát a výkon  jeho  moci  musí  prispievať k integrácii

spoločnosti,  ktorá  je, prirodzene, všade  vo  svete pestrá

a mnohotvárna. Prejavuje sa  mnohorakosťou pohľadov a stano-

vísk zvolených  zástupcov ľudu v parlamente. Táto diferenco-

vanosť nie je ničím  nečakaným a mimoriadnym a verejný život

ani základy štátu  neohrozuje. Naopak, je legitímna, pretože

z protichodných záujmov, názorov a politických dôrazov vzni-

ká dynamika vzťahu medzi  demokratickou vládou a demokratic-

kou opozíciou. Nie je to  vzťah pánov a poddaných, ani vlád-

cov a buričov. Je to jedna z dôležitých podôb vzťahu slobod-

ných občanov slobodnej krajiny.

 

     Vládu nemožno stotožňovať so  štátom a opozíciu so zra-

dou a rozvratom. Nemyslím si, že by túto abecedu demokratic-

kej politiky naši  poslanci a vôbec politici neovládali. Na-

priek tomu sa u nás  nedarí udržiavať medzi  vládou a opozí-

ciou taký vzťah ako vo vyspelých demokraciách, ale aj v oko-

litých transformujúcich  sa štátoch. Príčinu vidím v tom, že

vládna koalícia považuje opozíciu a priori za nepriateľa, ba

dokonca ju v sporoch účelovo označuje za nepriateľa samotné-

ho štátu. Vlastná skúsenosť  ma priviedla k presvedčeniu, že

nejde o nedorozumenie, je to, žiaľ, cielené manipulovanie so

skutočnosťou aj so  zásadami parlamentnej demokracie, pričom

sa takéto kroky zaštíťujú údajnou ochranou mladého štátu.

 

     K pilierom modernej štátnosti  patrí aj napĺňanie samo-

správneho princípu. Naša ústava  vytvorila vo svojej štvrtej

hlave na jeho uplatnenie rámcové predpoklady, no zákonodarný

orgán, resp. jeho vládna väčšina počas tohto funkčného obdo-

bia neprejavila dostatočnú politickú vôľu preniesť kompeten-

cie z orgánov  štátnej správy na  územné samosprávne orgány.

Naopak, s novým územnosprávnym  členením republiky sú zatiaľ

spojené výrazné centralizačné tendencie a posilňovanie štát-

nej správy. Aj v tejto  sfére sa  koná "cúvanie napred", aby

som si  pomohol výrokom filozofa európskeho  rangu. Stačí sa

oboznámiť s profesionálne vypracovanými argumentmi Združenia

miest a obcí  Slovenska či Únie miest a obcí  Slovenskej re-

publiky, alebo vypočuť si presvedčivé príklady  zo života od

starostov  našich  obcí a primátorov  miest. Plne podporujem

ich požiadavku - nahradiť súčasný neefektívny dotačný systém

uzákonením nového spôsobu  financovania obcí zmenou daňového

systému, ktorý by rešpektoval princípy subsidiarity, motivá-

cie a solidarity. Orientácia na ne  je celosvetovým  trendom

a voluntaristicky sa im vzpierať je na ujmu obyvateľov našej

krajiny.

 

     Silným motívom pre samostatnosť Slovenska bolo získanie

ekonomickej  svojbytnosti a zvrchovanosti. Preto je dôležité

zamyslieť sa  nad tým, ako sme  počas piatich rokov dokázali

využiť hospodársky potenciál našej krajiny. Mnohé doterajšie

ekonomické  výsledky potvrdili  životaschopnosť nášho hospo-

dárstva a vyvrátili skeptické, v lepšom prípade  rezervované

názory  na možnosti  jeho rozvoja.  Rastom hrubého  domáceho

produktu s ročnou mierou, ktorá sa v rokoch 1994 až 1997 po-

hybovala v rozmedzí 4,9 až 6,9 %, klesajúcim  trendom inflá-

cie    na  úroveň 5,4 % v roku 1996, resp. 6,4 % v minulom

roku, zvyšujúcimi sa devízovými  rezervami a stabilitou meny

sa Slovensko zaradilo na popredné miesto medzi transformujú-

cimi sa krajinami. Priaznivé hospodárske výsledky sa doteraz

odrážali aj na medzinárodnom  ratingu našej krajiny získaním

pozícií v škále racionálneho investovania.

 

     Jedným z najdôležitejších  atribútov štátnej suverenity

je mena, preto je veľmi významné, že napriek zložitému vývo-

ju práve v tejto  oblasti  sme dosiahli pozitívne  výsledky.

Podstatu menového vývoja za uplynulých päť rokov možno sche-

maticky  vyjadriť  slovami - od neistoty k dôvere v udržanie

vnútornej a vonkajšej kúpnej  sily slovenskej meny. Garantom

jej stability sa stala Národná banka Slovenska, ktorej meno-

vá politika  sledovala  dva základné ciele - kontrolovať in-

fláciu a udržiavať stabilný  výmenný kurz slovenskej koruny.

Úspešné plnenie týchto  základných cieľov vytváralo centrál-

nej banke istý priestor aj na podporu  hospodárskej politiky

vlády. Menová politika realizovaná centrálnou bankou zvýšila

nielen jej medzinárodnú prestíž,  ale prispela aj k zvýšeniu

dôveryhodnosti Slovenskej republiky.

 

     Väčšina problémov, ktoré sa s rôznou  intenzitou preja-

vujú v menovej  oblasti, má  svoj  pôvod v procesoch reálnej

ekonomiky. Znamená to, že  ani riešenia týchto problémov nie

sú jednoduché a nemožno ich hľadať primárne v menovej sfére.

Bolo by  preto neprezieravé, ak by  sme z hľadiska krátkodo-

bých a čiastkových  záujmov robili kroky, vedúce k oslabeniu

pozície centrálnej banky ako garanta zdravého menového vývo-

ja. Vzdali  by  sme  sa  výhody  fungujúceho  systému, ktorý

v uplynulých piatich rokoch preukázal svoju životaschopnosť.

 

     Menej potešiteľnou črtou ekonomického rastu, ktorý Slo-

vensko  dosahuje od roku 1994, je to, že jeho pomerne vysoká

dynamika nepôsobí na výraznejší rast zamestnanosti. Stále sa

udržuje vysoká miera nezamestnanosti,  ktorá sa v posledných

troch rokoch pohybuje v rozpätí 12-13 %, navyše s veľmi veľ-

kými regionálnymi rozdielmi.  Pretrvávajúca vysoká nezamest-

nanosť nie je len  istým výrazom makroekonomickej nerovnová-

hy, ale hlavne nepriaznivo  ovplyvňuje životné podmienky na-

šich občanov. Ak máme ambíciu dať pravý zmysel získanej eko-

nomickej  suverenite a emancipácii, musíme  svoju  pozornosť

zamerať  na kvalitatívne  stránky nášho  ekonomického rastu.

Preto od chvíle štátneho  osamostatnenia neustále musíme in-

tenzívne pracovať na tom,  aby hospodársky rast zabezpečoval

konkurenčnú  schopnosť  našej  ekonomiky a zároveň  vytváral

podmienky  na  využitie  vzácneho  potenciálu,  ktorý  tkvie

v pracovitosti a tvorivosti našich ľudí. Prosperujúca ekono-

mika  je totiž  jedným z významných  nástrojov  posilňovania

štátnej identity občanov a integrácie spoločnosti.

 

     Vážená Národná rada,

 

     uplynulý rok  bol z hľadiska  zahraničnopolitického za-

kotvenia v medzinárodnom spoločenstve pre Slovenskú republi-

ku v istom zmysle podobný  východiskovému roku 1993, keď sme

boli medzinárodným spoločenstvom uznaní ako samostatný suve-

rénny  štát, resp.  keď sa  rozhodovalo o  našom prijatí  do

Organizácie  Spojených  národov a do  Rady Európy.  Vlani sa

rozhodovalo  o našom  členstve v  NATO a  o tom,  či  budeme

patriť medzi prvých  uchádzačov o členstvo v Európskej únii.

Členstvo v  týchto integračných zoskupeniach  už nie je  len

vecou ekonomických a bezpečnostných  výhod pre malú krajinu,

ale v plnom  zmysle  slova  je potvrdením,  že máme spoločné

hodnoty s modernou Európou. Otázka našej budúcnosti, na kto-

rej bytostne záleží  nielen politikom, podnikateľom, vedcom,

ale  aj každému  vlastencovi, sa v tomto  zmysle  dostáva do

iného svetla.  Nesmieme v tejto  historickej situácii risko-

vať, že sa Slovenská  republika dostane do politického víru,

ktorý ju vynesie na okraj európskeho a celosvetového vývinu.

Ak by  sme tomuto odstredivému  prúdeniu neunikli, zanechali

by sme neblahé dedičstvo nastupujúcim generáciám.

 

     Rozhodnutia  najvyšších  orgánov  NATO a Európskej únie

z minulého roka  neboli pre  nás priaznivé a v našej spoloč-

nosti neboli jednoznačne prijaté.  Zatiaľ čo jedni poukazujú

na to,  že vládna koalícia  svojou vnútornou politikou  sama

prispela k tomu,  že sme  obstáli  horšie  ako naši susedia,

druhá časť  politického spektra naše  odsunutie na vedľajšiu

koľaj integrácie skôr zľahčuje, alebo  obviňuje medzinárodné

zoskupenia  zo zaujatosti  voči Slovensku.  Ponechávam bokom

extrémne názory o akomsi sprisahaní sa proti Slovensku, kto-

ré žiadny súdny človek nemôže brať vážne.

 

     Som  presvedčený, že  je chybné a zavádzajúce  zakrývať

náš  deficit demokracie a politické  chyby  poukazovaním  na

údajnú zaujatosť  medzinárodných organizácií voči  nám. Reči

o zaujatosti voči Slovensku  vyvrátilo decembrové hodnotenie

Slovenska Európskou úniou na  summite v Luxemburgu, v ktorom

sa  veľmi citlivo  reaguje na  niektoré, na  poslednú chvíľu

uskutočnené zmeny v našej  vnútornej politike. Moje presved-

čenie o nezaujatosti  medzinárodných  inštitúcií  pramení aj

z vlani  vyneseného  rozsudku  Medzinárodného  súdneho dvora

v spore o Sústavu  vodných diel  Gabčíkovo-Nagymaros. Keď je

pravda na  našej strane a keď sú naše  argumenty  dostatočne

silné, medzinárodné organizácie rozhodnú nestranne a aj pro-

ti zámerom vplyvných lobistických skupín v zahraničí.

 

     Obe vlaňajšie zahraničnopolitické udalosti môžu byť pre

nás poučením.  Vidím ho v tom,  že nesmieme premeškať vhodný

časový  moment a premrhať priaznivú zahraničnopolitickú kon-

šteláciu. Ak by sme  napríklad v roku 1993 neboli pristúpili

na predloženie sporu o Sústave  vodných diel Gabčíkovo-Nagy-

maros hlavnému súdnemu orgánu OSN, bol by to prejav nedôvery

v silu vlastných  argumentov. Aj vlani  bolo potrebné využiť

priaznivé  hodnotenie  nášho hospodárskeho rastu a dobrú po-

vesť  Slovenska získanú  pokojným rozdelením  federácie, ale

najmä úspešným štartom nového štátu pri argumentovaní za na-

še zaradenie do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európ-

skej únii. No polemikou o politických kritériách a prázdnymi

propagandistickými  rečami o zasahovaní do  vnútorných  vecí

našej  krajiny sa  nielenže premrhala  naša výhodná  pozícia

v integračnom procese, ale poškodila sa aj naša dobrá povesť

medzi zahraničnými partnermi.

 

     S najväčšou pravdepodobnosťou  obidve integračné zosku-

penia, uznávajúce predpoklady Slovenskej republiky a jej ľu-

du na členstvo v nich, budú trpezlivo čakať na zreteľnú zme-

nu našej  vnútornej politiky. Poučenie je  napokon aj v tom,

že keď sa Slovenská  republika hlási k uplatňovaniu princípu

vlády práva vo vzťahoch medzi  štátmi, ako to bolo v prípade

vodného  diela  na  Dunaji,  nevyhnutne  musí  tento princíp

uplatňovať aj vo vnútri štátu.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som upriamil  vašu pozornosť na  menej

diskutovaný problém vzťahu zahraničnej  politiky štátu a za-

hraničnej  služby, lebo aj v jeho riešení vidím možnosť ďal-

šieho rozvíjania našej štátnosti. Všeobecne platí, že zahra-

ničnú politiku  utvára vláda. V jej kompetencii je utváranie

vzťahov našej krajiny k ostatným štátom. Profil jej politiky

rozhoduje, ako sa formujú ich  postoje voči nám. Časté zmeny

na poste ministra zahraničných  vecí úspešnosť tohto rezortu

značne oslabili. Je nevyhnutné  čím skôr zlepšiť naše vzťahy

s bezprostrednými  susedmi a rozvinúť ich  do novej kvality,

zodpovedajúcej špecifiku stredoeurópskeho priestoru a súčas-

ným integračným trendom na našom kontinente.

 

     Zahraničná  služba - diplomati  na  veľvyslanectvách  a

v stálych misiách prispievajú k dobrému menu štátu profesio-

nálnym presadzovaním národnoštátnych záujmov krajiny a plne-

ním vládnych  úloh. Naša diplomacia sa  pri ich plnení alebo

pri obhajobe udalostí v domácom politickom dianí neraz ocitá

v zložitej a rozporuplnej  situácii. Dopláca  na  to  osobná

dôveryhodnosť diplomata, ktorá je kľúčovým predpokladom jeho

úspešnosti a buduje  sa  celé  roky, ale  aj zastupiteľského

úradu ako   celku. Úspešnosť  ich  práce  značne  ovplyvňuje

aj vystupovanie mnohých  našich  oficiálnych  predstaviteľov

v zahraničí, najmä keď  sa ich  tvrdenia  jasne  rozchádzajú

s realitou doma i vo svete, alebo nezodpovedajú medzinárodne

platným zvyklostiam a záväzným dokumentom. Tým sa poškodzuje

diplomatmi starostlivo budovaná povesť krajiny.

 

     Prácu  slovenskej  zahraničnej služby v podmienkach fi-

nančného, materiálneho a personálneho  deficitu  je však po-

trebné  oceniť. S potešením  konštatujem,  že rastie taktiež

počet  zastupiteľských  úradov   na  úrovni  veľvyslanectiev

v Slovenskej republike. Aj tým  nám zahraničie pripomína, že

sa v rozvoji  medzištátnych  vzťahov s našou krajinou  vážne

ráta.

 

     Svoju  štátnosť a svoj vzťah k svetu  rozvíjame aj pro-

stredníctvom budovania Armády Slovenskej republiky. Aj to je

jeden zo štátotvorných prvkov, ktorému neprospieva stranícka

politika. Máme  záujem, aby pokračovala  modernizácia armády

a zlepšovala sa jej bojaschopnosť, aby sa aj doma tešila ná-

ležitej úcte. Hodnotenia  vysokých zahraničných predstavite-

ľov taktiež  potvrdzujú, že armáda  si za krátky  čas svojej

existencie vyslúžila uznanie. Je  budovaná na dobrých odbor-

ných vojenských a morálnych základoch, svojou pripravenosťou

je porovnateľná s armádami okolitých krajín. Plne preto chá-

pem rozpoloženie  jej veliteľského zboru, keď  sa z politic-

kých príčin  odložilo  naše prijatie do NATO. Pre nedostatok

finančných prostriedkov  sa, žiaľ, nedarí  cvičiť zálohy ich

povolávaním na vojenské  cvičenia, zabezpečovať potrebný po-

čet letových hodín pre našich pilotov, ako aj opravu techni-

ky a materiálu. To všetko môže  mať vplyv  na akcieschopnosť

vojsk.

 

     V ostatnom  čase bol prijatý  celý rad nových  zákonov,

regulujúci život armády a jej vzťahy so spoločnosťou. Väčši-

na z nich nadobudla účinnosť len celkom nedávno a zatiaľ nie

je možné vyhodnotiť ich praktický účinok. Je potešiteľné, že

v parlamente  neprešli tie  návrhy zákonov,  ktoré smerovali

k jej spolitizovaniu. Po dlhom čakaní sa upravilo poskytova-

nie peňažných náležitostí vojakom  ozbrojených síl a pripra-

vuje sa  zlepšenie ich sociálneho  zabezpečenia. Armáda Slo-

venskej  republiky  je  živým a vyvíjajúcim  sa  organizmom.

Úspešne v nej prebieha  proces transformácie podľa koncepcie

výstavby Armády  Slovenskej republiky do roku 2000. Pokraču-

je výstavba  vojsk, domobrany a reorganizácia  okresných vo-

jenských správ. Tento rezort vari  najlepšie  zabezpečil zá-

konnú povinnosť  informovania  verejnosti o živote a problé-

moch armády a oprávnene sa teší vysokej dôvere verejnosti.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Slovensko  vstupovalo do  roku 1997 ako  krajina, ktorá

dosiahla  jedny  z  najlepších  makroekonomických  výsledkov

v rámci  transformujúcich sa  štátov, i keď vývoj  obchodnej

bilancie v roku 1996 naznačoval oblasť možných ťažkostí. Po-

merne vysoká dynamika rastu sa udržala aj v roku 1997. Podľa

odhadov mal hrubý domáci produkt vzrásť o 5,9 % a ročná mie-

ra inflácie  dosiahla 6,4 %. Sú to nepochybne  priaznivé vý-

sledky. Nebolo  by však korektné  prehliadať, že minuloročný

dynamický hospodársky rast  bol sprevádzaný vážnymi nerovno-

váhami a negatívnymi  tendenciami v zahraničnoobchodnej  bi-

lancii, v štátnych  financiách i  v  menovej  oblasti. Sú to

fakty, ktoré  oproti predchádzajúcim rokom  zhoršujú kvalitu

dosiahnutých hospodárskych výsledkov.

 

     Kľúčom k likvidácii vzniknutých nerovnováh a k udržaniu

hospodárskeho rozvoja  je dynamizácia a ozdravenie  podnika-

teľskej  sféry. V tomto ohľade  doterajšie  výsledky  nie sú

uspokojivé, a to  ako na strane štátnej politiky,  tak aj na

strane  podnikateľov. Jedným z hlavných problémov, s ktorými

naši podnikatelia zápasia od začiatku hospodárskej transfor-

mácie, je nedostatok  prevádzkového a investičného  kapitálu

a vysoká závislosť od úverových  zdrojov. Priestor na úvero-

vanie podnikateľských aktivít od roku 1996 neprimerane zužu-

je expanzia štátnych, resp. verejných  výdavkov. Tým sa zni-

žuje rýchlosť revitalizácie a rozvoj podnikateľského sektora

a v konečnom dôsledku aj celého  hospodárstva. Zužovanie do-

mácich  úverových možností  podnikatelia riešia  okrem iného

zahraničnými úvermi. Rýchly rast zahraničného dlhu v uplynu-

lých dvoch rokoch však podstatne eliminoval komparatívnu vý-

hodu,  ktorou slovenská  ekonomika disponovala  vďaka nízkej

zahraničnej zadlženosti. Zahraničný dlh Slovenska na jedného

obyvateľa  v roku 1993 dosiahol 683 USD a  bol  najnižší  zo

stredoeurópskych  transformujúcich sa krajín. V roku 1997 sa

výška  tohto  dlhu  priblížila už k 2 000 USD na  obyvateľa,

a to je veľmi znepokojujúce číslo.

 

     K veľkej opatrnosti nás  nabáda aj štruktúra investícií

krytých zahraničnými úvermi. V značnej miere sú tieto inves-

tície odčerpávané  infraštruktúrnymi  projektmi a energetic-

kými  stavbami s dlhodobou  návratnosťou,  čo vytvára značné

riziká pre  hospodársky  vývoj v strednodobom horizonte. Za-

hraničné úvery sú len v ojedinelých prípadoch, ako napríklad

v Slovnafte,  využívané majiteľmi  sprivatizovaných podnikov

na urýchlenie ich  reštrukturalizácie a modernizácie. Len vo

veľmi  obmedzenej miere  sú zahraničné  zdroje prístupné pre

malé a stredné podniky, v ktorých  tkvie potenciál pružného,

inovatívneho a nákladovo menej náročného rozvoja.

 

     V dôsledku nedostatku kapitálu v podnikateľskom sektore

šíri  sa v celom  hospodárskom  systéme množstvo  nezdravých

praktík a tendencií. Podnikateľská sféra kompenzuje nedosta-

tok zdrojov  už nielen vzájomnou  medzipodnikovou zadlženos-

ťou, ale aj neplnením si  povinností voči sociálnym a verej-

ným fondom a voči daňovému  systému. Výsledkom sú nielen mi-

liardové výpadky  daní v príjmoch štátneho  rozpočtu, ale aj

nedostatok  prostriedkov  vo   verejných  poistných  fondoch

a štátnych monopoloch,  ako sú napríklad  železnice. Nemožno

nevidieť,  že porušovanie  povinností sa  niektorým podnikom

toleruje a poskytujú sa im výnimky. Na druhej strane sa chý-

bajúce rozpočtové príjmy nahrádzajú  inými druhmi daní, zni-

žovaním  príspevkov  štátu  do  poistných  fondov a podobne.

V konečnom dôsledku ťarchu tohto vývoja nesie radový občan.

 

     Základnou zásadou pri  vytváraní priaznivejších podmie-

nok na podnikanie by malo byť posilňovanie systémových zmien

so všeobecnou a dlhodobejšou  platnosťou. Mnohé kroky, ktoré

sa realizovali v roku 1997, neplnili  práve  toto  kritérium

a neprispeli  ku  skvalitneniu  právnych a administratívnych

podmienok na podnikateľskú činnosť.

 

     Akokoľvek je pre podnikanie dôležitá kvalita vonkajšie-

ho podnikateľského prostredia, jeho  hlavnou hybnou silou je

však činnosť  vlastníkov a manažmentu.  Transformačný proces

na Slovensku postúpil do štádia, ktoré umožňuje a zároveň si

aj vyžaduje preniesť hlavnú zodpovednosť za rozvoj a prospe-

ritu  mikrosféry  na podnikateľskú  vrstvu. V roku 1997 bola

väčšina podnikov už v súkromnom  vlastníctve. Podiel súkrom-

ného  sektora na  tvorbe hrubého  domáceho produktu dosiahol

82,4 %, pričom sú odvetvia, kde tento podiel prekročil 90 %.

Znamená to, že v roku 1997 väčšina podnikov mala konkrétneho

vlastníka, ktorý už má pôsobiť  ako iniciátor a garant pros-

perity podniku. Skutočný vývoj  bol však oproti týmto očaká-

vaniam zložitejší a menej priaznivý.

 

     V súhrne  zaznamenávame v roku 1997 zníženie ziskovosti

podnikov. Mierne  sa zvýšil počet  tých, ktoré pracovali  so

stratou a pomerne výrazne  sa zvýšila celková hodnota vypro-

dukovanej  straty oproti  rovnakému obdobiu predchádzajúceho

roka.  Väčšie  nádeje  vzbudzuje  dynamika investícií, ktoré

v nefinančných organizáciách  vzrástli za trištvrte  roka o-

proti tomu istému obdobiu v roku 1996 o 34,2 %. Menej priaz-

znivé je to, že z hodnoty obstaraných investícií v priemysle

až 37,1 % smerovalo do  výroby a rozvodu  elektriny, plynu a

vody, kým do  výroby  kovov, kovových  výrobkov a dopravných

prostriedkov to bolo 8,2 %. Tieto  relácie  nevyjadrujú pro-

klamovaný zámer vytvoriť zo strojárstva nosné odvetvie nášho

budúceho rozvoja a exportnej výkonnosti.

 

     Prirodzene,  globálne  údaje o celej  podnikovej  sfére

zakrývajú veľmi rozdielny  vývoj jednotlivých odvetví, odbo-

rov a podnikov. Málo povzbudzujúce je aj poznanie, že väčši-

na najmä priemyselných podnikov  sa naďalej vyvíja pod vply-

vom rizikových  faktorov, akými sú  hlboká podkapitalizácia,

nízky stupeň inovácie,  nedostatočný rast produktivity práce

a nedostatočná konkurencieschopnosť.  Vlastníci a manažmenty

v týchto podnikoch  nepracujú s dlhodobým výhľadom, ale ope-

ratívne a improvizovane  plnia  krátkodobé  ciele. Má  to za

následok, že za hlavný nástroj zvyšovania produktivity práce

sa  považuje  úspora  mzdových  nákladov,  a  nie  technický

a technologický pokrok. Vedenia mnohých podnikov svoj pasív-

ny postoj k technickému  pokroku prezentujú nezáujmom o pod-

poru  výskumu a vývoja v podnikových i špecializovaných pra-

coviskách. Dôsledkom takýchto nepriaznivých trendov v podni-

kateľskom sektore je okrem iného aj to, že slovenské podniky

nedokážu pohotovo reagovať ani  na vzrastajúci domáci dopyt,

ktorý  sa vo  veľkej  miere  pokrýva  dovozom s nepriaznivým

účinkom na našu zahraničnoobchodnú bilanciu.

 

     Vývoj v roku 1997 potvrdil, že súčasťou nášho života sa

stáva krach  neúspešných firiem. Ukázalo  sa tiež, že  stále

chýba  racionálny  mechanizmus  riešenia  kritickej situácie

upadajúcich podnikov, čo nepriaznivo  vplýva na ľudí zamest-

naných v takýchto firmách. Otáľanie a bezradnosť, ktorú čas-

to vidieť v konaní tých,  ktorí sú zodpovední za stav firmy,

len odďaľuje  možnosť revitalizácie podniku  pod iným vlast-

níckym a manažérskym  vedením. Rýchlejšiemu  riešeniu týchto

krízových situácií by mala  pomôcť aj nedávno prijatá novela

zákona o konkurze a vyrovnaní,  ak sa začne naozaj efektívne

uplatňovať.

 

     Medzi mnohými problémami, s ktorými podnikateľská sféra

zápasí, možno však rozoznať aj ostrovčeky úspechov. V skupi-

ne úspešných podnikov nechýbajú firmy so zahraničnou kapitá-

lovou účasťou. Ukazuje sa, že správny výber zahraničného in-

vestora môže podnietiť rozvoj  aj v takom problémovom odvet-

ví, akým je strojárstvo.  Podniky ako Volkswagen Bratislava,

Siemens Slovakia a ďalšie dokazujú, že zahraniční strategic-

kí investori  priniesli výrazné technologické  inovácie, do-

statok  prevádzkového a investičného  kapitálu,  čo umožnilo

výrobu špičkových  výrobkov a vstup do globálnych obchodných

sietí. Preto príliv zahraničného kapitálu  by mal byť aj na-

ďalej reálnou  alternatívou rozvoja  podnikania v slovenskej

ekonomike.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     naplniť strategický zámer  nášho hospodárstva, čiže vy-

tvoriť  funkčný  systém  trhovej  ekonomiky a zabezpečiť dy-

namický a vyvážený  hospodársky  rast nie  je možné bez roz-

voja podnikania a súťaživosti.  Preto  vytváranie  podmienok

na  uvoľňovanie   podnikateľskej  iniciatívy  ostáva  jednou

z prioritných oblastí štátnej  politiky. K cieľu nás nepove-

die politika  vytvárajúca selektívne  podmienky a zmäkčujúca

rozpočtové  obmedzenia  pre  niektoré  skupiny podnikateľov.

V konečnom  dôsledku takáto  politika brzdí  mikroekonomickú

adaptáciu, narušuje makroekonomickú rovnováhu a pôsobí proti

rastu  konkurenčnej schopnosti  ekonomiky ako  celku. Je  to

príliš vysoká cena, ktorú  pri takomto type hospodárskej po-

litiky platí spoločnosť za ochranu záujmov niektorých podni-

kateľských skupín.

 

     Druhou stránkou veľkého  významu podnikania v hospodár-

skom systéme je zvýšenie zodpovednosti podnikateľského stavu

za rozvoj krajiny. Spoločenské  uznanie nemôže získať podni-

kateľ, ktorý zdevastoval alebo prelial do iných spriaznených

firiem majetok  získaný v privatizácii a dôsledky prenáša na

zamestnancov, pre ktorých sú nové pracovné príležitosti čas-

to veľmi obmedzené. Podnikanie  je náročná činnosť, ktorá sa

nemôže  vykonávať bez  morálnych a etických  zásad.  Naopak,

zdravé a úctyhodné podnikanie je založené na dodržiavaní pí-

saných aj nepísaných zákonov. Mnohé udalosti  v minulom roku

ukázali, že  podnikanie na Slovensku  je ohrozené prenikaním

organizovaného zločinu. Pri riešení tohto závažného problému

musia  veľmi razantne a účinne  konať všetky  zainteresované

zložky štátnej  moci. Veľký podiel zodpovednosti  za to, aby

sa v podnikateľskej  sfére nerozširovala nezákonnosť, korup-

cia a zločinnosť,  leží  na  samotných  podnikateľoch  a ich

združeniach.  Jednou z dôležitých  oblastí  činnosti stavov-

ských  organizácií podnikateľov  sa musí  stať presadzovanie

morálnych a etických noriem podnikania medzi svojich členov.

Ak  sa nám  nepodarí vytvoriť  zdravé základy podnikateľskej

činnosti, ohrozíme vývoj  celej  spoločnosti, presne v duchu

slov, že zo zlého nikdy dobré nevzíde.

 

     Vážená Národná rada,

 

     objektívnym meradlom  prosperity krajiny a v našom prí-

pade aj úspešnosti transformačného procesu je životná úroveň

občanov. Vývoj niektorých parametrov životnej úrovne na Slo-

vensku  naznačuje, že  sa postupne  vytvárajú predpoklady na

jej rast. Dokumentujú to údaje o raste reálnych miezd, príj-

mov a bežných  výdavkov  domácností.  Tieto pozitívne trendy

však nemôžeme  preceňovať, a to z niekoľkých dôvodov. Predo-

všetkým  minimálne mzdy  ešte stále  nedosahujú úroveň spred

transformačného roku 1989 a sú  nízke aj v porovnaní s inými

stredoeurópskymi transformujúcimi sa krajinami. Ešte význam-

nejší je fakt, že v príjmovej oblasti dochádza k diferenciá-

cii, ktorá často nie je ekonomicky opodstatnená a je nespra-

vodlivá. Nie je to len výsledok rozmáhajúcej sa šedej ekono-

miky, ale aj vplyv nespravodlivých kľúčov a kanálov rozdeľo-

vania spoločenského bohatstva v ekonomike.

 

     Prejavy nezdravého  vývoja v tomto smere majú rôznu po-

dobu. Okrem iného je to  napríklad už niekoľko rokov neopod-

statnene vysoký rast priemerných miezd v peňažníctve a pois-

ťovníctve oproti  iným porovnateľným sektorom  ekonomiky. Aj

príjmy  manažmentov  podnikov v ekonomických  ťažkostiach sú

často neprimerane  vysoké, zatiaľ čo  mzdy ostatných zamest-

nancov sú nízke a ich  vyplatenie býva často ohrozené. Veľké

rozdiely v príjmoch našich občanov podporuje aj vysoká miera

nezamestnanosti. Za týchto  okolností  treba  vysoko  oceniť

schopnosť našich občanov prekonávať ťažkosti transformačného

procesu a budovania  nového štátu. Sociálny  zmier, ktorý sa

doteraz na Slovensku uchoval, je silnou devízou vývoja našej

spoločnosti.

 

     Ekonomický rozvoj a s ním spojená  životná úroveň obča-

nov však nevyčerpávajú bohatosť vplyvov vytvárajúcich celko-

vý charakter prostredia, v ktorom prebieha  každodenný život

našich  občanov. Chcem sa pristaviť len  pri dvoch prierezo-

vých oblastiach verejného života, ktoré považujem za určujú-

ce pri prekonávaní rozporov a polarizácie našej spoločnosti.

Prikláňam sa k názoru  súčasného slovenského filozofa, ktorý

tvrdí, že v našej  vyhrotenej  situácii by sa  mali vytvárať

viaceré zóny neutrality, teda zóny, v ktorých sa ľudia nede-

lia podľa  princípu priateľ - nepriateľ a kde každé  verejné

vystúpenie nie  je dôvodom na  okamžité zaradenie občana  na

jednu či druhú stranu barikády.

 

     Prvou z nich  by mala byť oblasť našej  kultúry. No jej

dnešný  stav aj  politicky nezaujatí  odborníci označujú  za

stav hlbokej vnútornej krízy. Nemám na mysli to, že by u nás

nefungovali kultúrne inštitúcie a tvorcovia nedosahovali po-

zoruhodné, či dokonca  skvelé výkony. Našu  kultúru však za-

siahla kríza hodnôt a vzťahov, ktorá tieto  výkony limituje,

sťažuje ich spoločenské  uplatnenie a rozširovanie medzi ob-

čanmi, čo je predsa najdôležitejšie poslanie kultúrnej tvor-

by. Túto krízu  spôsobujú stále  drsnejšie  praktiky  zápasu

o moc, o sféry vplyvu spoločnosti, do ktorého bola vtiahnutá

aj kultúrna obec a jej inštitúcie. Krízu prehlbuje chronická

intolerancia, apriorizmus pri hodnotení iných a konfrontačné

tendencie, ktoré do kultúry i každodenného života spoločnos-

ti vniesla súčasná politika. Delenie tvorcov na znepriatele-

né tábory  je z hľadiska kultúrneho  rozvoja národa, kultúry

národnostných  menšín  a upevňovania  civilizačného  základu

nášho štátu mimoriadne škodlivý jav.

 

     Východiskovým krokom k náprave  by malo byť odpolitizo-

vanie našej kultúry, ktoré by otvorilo priestor na prirodze-

ný rozvoj ľudskej  kreativity, spätne pomáhajúcej skvalitňo-

vať mravné vedomie ľudí. Nedá sa to dosiahnuť nijakým naria-

dením. Musí to vyvierať z mravnej  potreby tvorcov a organi-

zátorov kultúry. Autority, ktoré vedú tento štát, môžu také-

mu procesu  pomôcť vlastným  konaním a príkladom bez veľkých

slov a gest.

 

     Druhým krokom k náprave mechanizmu pôsobenia kultúry na

vedomie ľudí, a napokon aj na morálku spoločnosti, je regio-

nalizácia kultúry a zároveň jej  uvádzanie  do širšieho kon-

textu. Ak totiž jedným z celosvetových trendov je globalizá-

cia napríklad ekonomiky, či informačných  zdrojov, potom pa-

ralelným trendom je regionalizácia v spravovaní  vecí verej-

ných. Toto  prostredie  je prirodzeným  priestorom na rozvoj

plnohodnotných  iniciatív, nesmie sa však  stať obmedzujúcou

hranicou kultúrnych  aktivít. Regionálne prostredie  má ini-

ciovať presah  najprv do celonárodného  kontextu a potom  do

širších európskych súvislostí. Vieme, že základnou črtou pl-

nohodnotnej kultúry,  podobne ako každej  tvorivej činnosti,

je neustále presahovanie do  vyššieho celku na vyššiu rovinu

vnímania  skutočnosti. Súvisí to s ambíciou  tvorcov, ale aj

spoločnosti  uplatňovať  vlastné  hodnoty v širšom kultúrnom

a civilizačnom prostredí, než je  prostredie ich vzniku. Na-

pokon, bokom  by nemal stáť  ani problém efektívnej  podpory

našej kultúry, pretože sme malá krajina, v ktorej sa kvalit-

ná kultúrna  tvorba sama neuživí  popri skomercionalizovanom

prúde, a preto, že doterajšie formy sponzoringu nepostačujú.

Je to iste neľahká úloha, ale v záujme zachovania našej kul-

túrnej identity musíme urobiť  všetko pre jej úspešné zvlád-

nutie.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     druhou prierezovou oblasťou  verejného života, ktorá je

nevyhnutná na zachovanie rozvojových šancí štátneho významu,

je problematika  občianstva a vzťahu medzi občanom a štátom.

Táto  problematika má  tri  aktuálne  aspekty, ku  ktorým sa

chcem aspoň stručne vyjadriť.

 

     Po  prvé, základnou  konštantou moderného  štátu nie je

posvätná bázeň voči vladárovi, ale vyzdvihnutie hodnoty ľud-

ského života, zaručenie bezpečnosti,  rovnosti a slobody pre

všetkých občanov. Ich občianske a ľudské  práva nepochádzajú

od vrchnosti, od štátu a jeho pozitívneho práva, ale od uni-

verzálneho  prirodzeného práva  človeka. Naň  sa odvoláva aj

Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá práve pred päťde-

siatimi rokmi v OSN. Uvedomenie  si svojich práv a slobôd má

obrovský psychologický vplyv na mentalitu, morálku a postoje

ľudí. Občania,  vedomí si svojich  práv, sa budú  vyznačovať

výrazným ľudským a občianskym sebavedomím, pokojom a istotou

v styku s orgánmi štátu, budú schopní odmietnuť byrokratický

a vrchnostenský prístup k svojim potrebám a požiadavkám. Sám

život v štáte nastoľuje potrebu systematickej výchovy k ľud-

ským a občianskym  právam. Mimoriadne dôležité  je, aby čin-

nosť štátnych  orgánov, vrátane včasného rozhodovania súdov,

poskytovala občanom reálnu ochranu pri porušovaní práv alebo

pri neplnení si zákonných  povinností či už fyzických  alebo

právnických osôb. Aj tým  by sa zdôraznila nevyhnutnosť reš-

pektovať zákony a zabezpečovať fungujúci právny štát.

 

     V minulom roku neboli  na Slovensku zaznamenané prípady

hromadného  porušovania  základných  ľudských  práv a slobôd

štátnymi orgánmi. To neznamená,  že by sa nevyskytli jednot-

livé prípady, s ktorými sa  dotknutí  občania obrátili aj na

moju  kanceláriu, resp. na Európsky  súd pre  ľudské  práva.

Zhoršila sa  však situácia v dodržiavaní  ústavného poriadku

a zákonnosti, čo vyvolalo opakované výhrady našich partnerov

združených v Európskej  únii a pretrvávajú  aj výhrady v ob-

lasti  menšinovej  politiky.  Napríklad  nebol prijatý zákon

o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ho-

ci nás k tomu zaväzuje  naša ústava, aj prísľuby dané medzi-

národným inštitúciám.

 

     Po druhé, ľudské, občianske a politické práva znamenajú

málo, ak ich naše obyvateľstvo nevie využívať. Zmenu v tejto

oblasti nedosiahneme zo dňa na deň najmä v dôsledku desaťro-

čia trvajúcej pauzy, spôsobenej minulými totalitnými režima-

mi.  Moje  informácie o činnosti  tretieho  sektora  mi však

umožňujú s uspokojením konštatovať, že na našom území pôsobí

celý  rad  občianskych  združení a nadácií, ktoré  sčasti aj

s medzinárodnou podporou vykonávajú rozsiahlu osvetovú misiu

najmä medzi  mládežou. Vydávajú publikácie, propagačné mate-

riály na tému ochrany  občianskych práv, organizujú diskusné

fóra.  Snažia  sa  tak  prispieť k tomu, aby  bola  obnovená

spätná väzba v demokratickom systéme. Oceňujem tiež aktivity

tých poslancov  spomedzi vás, ktorí sa  venujú týmto otázkam

a svojím  zanietením pomáhajú  vypĺňať  medzeru v občianskom

povedomí našej  verejnosti. Im, ako  aj tretiemu sektoru  na

Slovensku, chcem pri tejto  príležitosti v mene našich obča-

nov verejne poďakovať.

 

     Napokon,  po tretie, je to  problém bezpečnosti občanov

a zodpovednosť orgánov  štátu v zápase s rastúcou kriminali-

tou. Aj súčasná  politika  prispieva k tomu, že  sa oslabuje

schopnosť nášho štátu zabezpečovať dôsledné uplatňovanie zá-

konov. Nárast najzávažnejších trestných  činov a súčasne ne-

uspokojivá miera ich objasnenosti  vyvolávajú u našich obča-

nov  znepokojenie z ohrozenia  zdravia,  majetku a samotného

života.  Myslím si,  že náprava  tohto stavu  sa dostala  do

bludného  kruhu. Východisko  sa  stále  hľadá v legislatíve,

v novelizácii  zákonov.  Zákon o Policajnom  zbore a Trestný

poriadok dávajú pritom dostatočný priestor na rýchle a efek-

tívne zisťovanie trestných činov a ich páchateľov. Systémové

opatrenia by teda mali vytvoriť predpoklady na odpolitizova-

nie  Policajného  zboru  Slovenskej  republiky, na obnovenie

klesajúcej dôvery verejnosti k ministerstvu vnútra, prokura-

túre a súdom. Čoraz častejšie prichádzajú oprávnené sťažnos-

ti občanov, že trestné konanie býva neúmerne dlhé, že nieke-

dy dochádza k postihu  nevinných ľudí, kým skutočný páchateľ

sa vie  vykúpiť. Varovné sú aj  slová niektorých sudcov, keď

priznávajú, že nezávislosť súdov nie je zabezpečená tak, ako

by mala byť. Každé  odkladanie serióznych riešení podrýva vo

vedomí občanov dôveru v ochrannú funkciu štátu.

 

     Varovným signálom o stave v Policajnom zbore Slovenskej

republiky je aj to, že rady policajtov opúšťajú predovšetkým

najskúsenejší odborníci.  Dôvodom, ako som  informovaný, nie

je v prvom rade nedostatočné ohodnotenie ich práce, ale naj-

častejšie je to strata istoty a politické zasahovanie do vý-

konu orgánov činných v trestnom konaní. Mnohí z nich strati-

li istotu, či  príslušné  orgány budú konať v zhode so záko-

nom.  Na jednej  strane  ostáva  poškodený občan,  na druhej

strane zneistený príslušník Policajného zboru, obávajúci sa,

či sa nestane  obeťou pomsty z rúk zločincov.  Pýtam sa, kde

majú poctiví občania a policajti  žiadať oporu, ak možno zá-

kon svojvoľne obchádzať.

 

     Ja sám som upozornil listom z marca 1997 predstaviteľov

Národnej  rady Slovenskej  republiky, prokuratúry,  justície

i politických strán na veľmi vážne nevyriešené prípady. Pri-

pomenul som  aj vám, pani  poslankyne, páni poslanci,  že sa

hromadia podozrenia  zo spáchania závažných  trestných činov

s politickým pozadím, no dodnes som sa nedočkal vecnej reak-

cie. Zodpovednosť  za nedobrú  situáciu v oblasti zákonnosti

a bezpečnosti občanov nesie teda aj slovenský parlament, le-

bo nevykonáva  svoju kontrolnú funkciu voči  exekutíve a ne-

podniká smerom k nej také  kroky, ktoré by  mohli pomôcť od-

vrátiť hroziace nebezpečenstvo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     Slovensko - aj keď  je  rozlohou a počtom  obyvateľstva

malá krajina - je podľa analytikov z rôznych vedných oblastí

vnútorne  nezvykle diferencované  rôznymi obsahmi  sociálnej

pamäti, odlišným vnímaním vlastných  dejín, sčasti aj etnic-

ky,  konfesionálne a najmä  regionálne.  Diskontinuity našej

národnej histórie,  panstvo cudzej štátnej  moci v minulosti

a tiež pustošivé  vojny túto diferencovanosť  ešte utvrdili.

V súčasnosti  prebiehajúca  spoločenská  transformácia a jej

priebeh zneistili celé skupiny  nášho obyvateľstva. Návyk na

umelo udržiavané  sociálne istoty spôsobil pod ťarchou zmien

istý chaos. To vpísalo do duší  mnohých ľudí opatrnosť, vyč-

kávacie  postoje i nereálne  očakávania.  Jedno aj druhé  sa

stalo podhubím súčasnej politickej polarizácie v tom zmysle,

že pri zrode našej  nezávislej štátnosti sa neobjavila poli-

tická elita,  ktorá by nás dokázala  zjednotiť nielen na ná-

rodnom  princípe,  ale  aj  orientáciou  na modernú štátnosť

a vyššie formy občianskeho spolunažívania.

 

     Bez ohľadu na to, kedy  sa taká politická elita vytvorí

a presadí pri riadení štátneho kormidla, budeme musieť pred-

sa len  hľadať styčné body medzi  polarizovanými tábormi, ak

si touto polarizáciou nechceme  celkom podkopať štátnu suve-

renitu a historické šance uspieť v prudko sa meniacom svete.

My politici  nemáme odvahu otvorene si  túto potrebu priznať

a  v súlade s tým hľadať  racionálne  kompromisné  riešenia.

Kompromis sa stal takmer neznámou veličinou našej veľkej po-

litiky.  V mene  straníckej  viery  zatracujeme  oponentov a

strácame  schopnosť dohodnúť  sa. Nadišiel  čas zmeniť tento

prístup k sebe, k svojmu  štátu a precítiť  zodpovednosť  za

ohrozenia, ktoré si vytvárame do budúcnosti.

 

     Ak idea  našej štátnosti nemá  zakrpatieť a uviaznuť vo

folkloristickej polohe, musíme ju rozvíjať vo vecnej a prag-

matickej  línii,  usilovať sa o modernizáciu  štátu a života

v ňom, o prosperitu  jeho  hospodárskej  sféry a  vytváranie

priestoru pre  dynamický rozvoj mladej  generácie, ktorá zo-

sobňuje potenciál našej krajiny a jej budúcnosť v treťom ti-

sícročí. Preto treba mužne prijať výzvy tejto doby, dôkladne

ich premyslieť a podľa  toho konať. Keby som  to mal povedať

veľmi konkrétne, musíme sa ako  krajina otvárať svetu a zba-

vovať sa nacionalistických  predsudkov, detských chorôb ria-

denia  štátu a politickej  strnulosti,  ktoré nám  nič dobré

a perspektívne neprinášajú. Pre  skutočné napredovanie našej

krajiny fakticky niet iných prekážok okrem konfliktnej domá-

cej politiky,  okrem  predsudkov a nedôvery  voči svetu i vo

svoje vlastné sily.

 

     Na vskutku svetový trend  máme už dnes dobre pripravenú

mladú generáciu.  Potvrdzuje sa to,  žiaľ, aj tým,  že mladí

odborníci,  ktorí nás  opúšťajú, lebo  časom podľahli pocitu

neperspektívnosti tejto  krajiny, nachádzajú vo  svete veľmi

dobré uplatnenie. Takýto  odliv mozgov  je pre krajinu  bez-

pochyby stratou, no  mal by byť pre nás  aj poučením, že náš

človek je už pripravený úspešne  sa realizovať v lepšom sys-

téme, než  aký dnes  funguje u nás doma.  Ťažko možno nazvať

skutočným vlastencom  človeka, ktorý chce  Slovensko vylúčiť

z procesov globalizácie sveta a odoprieť mládeži perspektívu

prežiť svoj pozemský údel na úrovni civilizačných vymoženos-

tí nastupujúceho nového storočia.

 

     Musíme klásť dôraz na intenzívne zapojenie sa Slovenska

do  pohybov určujúcich  podobu moderného  sveta. Musíme pre-

niesť ťažisko v našom systéme z politizovania na profesiona-

litu a sprítomňovaním  civilizačných výdobytkov  vytvárať tu

a teraz pre ľudí pocit  domova. Globalizačné trendy nezname-

najú zánik  osobitosti  žiadneho  národa. Tie si uchováme vo

svojej kultúre, vo vlastnom modeli životného štýlu, vystava-

nom na hodnotových orientáciách  podľa vlastnej voľby. Nepo-

chybujem, že v ňom nájdu miesto tradičné cnosti národnej po-

vahy, akými sú pracovitosť, sociálne cítenie, ochota angažo-

vať sa  za  druhých a pomôcť  im v núdzi, chorobe a starobe.

(Potlesk.)

 

     Možno širšia verejnosť ani  nevie, že práve medzi deťmi

vidieť vyrastajúce sadenice nádeje, že vznikajú mladé spolo-

čenstvá, v ktorých sa neholduje  alkoholu  alebo drogám, ale

sa v nich pestuje túžba po pravde, dobre a kráse. Rozvíja sa

v nich  úcta  mladých  ľudí  k stabilnej  rodine, k zdravému

partnerskému vzťahu a ochrane potomstva, ktoré príde na svet

a bude  milované od  počiatku. Nemáme  len mládež,  ktorá po

rozbití záujmových  inštitúcií z minulého režimu nevie napĺ-

ňať  svoj voľný  čas  užitočnými a obohacujúcimi  aktivitami

a podlieha životnej prázdnote, či módnym  extrémistickým vl-

nám zo zahraničia. Rozrastá sa počet spolkov a spoločenstiev

detí a mládeže, kde si  upevňujú  základy ľudskosti,  kde sa

učia milovať a odpúšťať, učia  sa otvorenosti  voči  všetkým

ľuďom bez rozdielu. Odmietajú  tak dvojtvárnosť z minulosti,

ako aj nový nápor nacionalizmu, rasizmu a nihilizmu.

 

     Ostrovy obnovovania normálnej spoločenskej atmosféry by

mali vznikať aj v ostatných vrstvách spoločnosti. Potrebova-

li by ju napríklad podnikatelia,  najmä malí a strední, kto-

rým  chýba  väčšie  porozumenie  výkonnej  moci pri utváraní

priaznivého podnikateľského prostredia.

 

     Ozdravenie pomerov by iste privítala vrstva mladých ma-

nažérov, ktorí niekedy s ťažkosťami prekonávajú byrokraticky

a politicky stavané prekážky uplatnenia svojej profesionali-

ty. Narážajú na  skupinové záujmy niektorých veľkopodnikate-

ľov, využívajúcich svoje konexie s vládnymi kruhmi.

 

     Po novej spoločenskej  klíme volajú príslušníci rôznych

vetiev  tvorivej  inteligencie, vysokoškolskí  pedagógovia a

nezávislí  umelci. A novú  spoločenskú  atmosféru potrebujú,

pravdaže, aj  vysoko kvalifikovaní  robotníci a remeselníci,

majstri svojej  odbornosti, lebo len v priaznivých  pomeroch

sa môže dariť  ich fabrikám a živnostiam, a teda aj im všet-

kým osobne. Ich sloboda nesmie byť opäť manipulovaná ideolo-

gickými schémami a vystavovaná  tlaku preferovaného priemeru

a nevkusu.

 

     Musíme  ostať skutočne  slobodnou, otvorenou spoločnos-

ťou, schopnou  učiť sa a zbierať  nové  skúsenosti z boja so

starými poriadkami, ktoré sa k nám v novom  štáte znova vra-

cajú. Všetky spomenuté vrstvy i nemenované skupiny potrebujú

jedno - rozvíjať našu  demokraciu. Tá je spoločným menovate-

ľom ich rozmanitých požiadaviek a očakávaní, bez nej sa sot-

va čo uskutoční. Nemali by sme sa dať zmiasť národnobuditeľ-

skými  pseudoheslami bez  demokratického obsahu.  Demokracia

nemôže slúžiť len časti spoločnosti. Nikto si ju nemôže vyá-

rendovať len pre seba. Buď  je pre všetkých, alebo jej vôbec

niet. (Potlesk.)

 

     Rád by som v tejto súvislosti upozornil, že vyspelé de-

mokracie sa prepracovali k modernému  chápaniu straníckosti.

Strany by mali byť aj u nás funkčné a pomerne voľné názorové

zoskupenia bez extrémneho  povyšovania straníckej disciplíny

nad  všetko,  schopné  racionálne  zvažovať  názor odporcu a

hlavne schopné spoločne rokovať. Ozajstná modernizácia nášho

straníckeho a  vôbec politického a verejného  života by mala

byť spoločnou úlohou a  cieľom všetkých angažovaných občanov

Slovenska.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dnešné  Slovensko je  bezpochyby krajinou,  ktorá už má

svoje pevné  miesto v rodine  európskych národov. Presvedčil

som sa o tom pri  mnohých stretnutiach s predstaviteľmi mno-

hých  štátov  sveta a veľmi  názorne to  ukázalo aj  nedávne

stretnutie prezidentov  jedenástich krajín v Levoči. V tomto

zmysle  nie sme  už mladým  štátom, ak  len nechceme údajnou

mladosťou ospravedlňovať omyly, chybné  kroky, ale aj vedomé

rozhodnutia, ktoré  našu  krajinu  vo  svete  kompromitujú a

oslabujú.

 

     Chcel by som preto vo chvíli, keď  vystupujem so svojou

poslednou správou o stave  Slovenskej republiky, zaželať na-

šej vlasti, aby spravovanie vecí  verejných vzali do rúk ľu-

dia  schopní  porozumenia a spolupráce,  aby prebúdzajúce sa

občianstvo v našich ľuďoch zvyšovalo nároky nielen na vládu,

parlament a všetky ostatné  orgány  spravujúce náš štát, ale

aj na miestnu a regionálnu samosprávu a, pravdaže, aj na ich

vlastné  postoje a činy. Aby  sme  všetci  pochopili, že náš

osud  je predovšetkým v našich  vlastných  rukách, a aby sme

podľa toho aj konali.  Potom Slovensko určite neopustí cestu

k prosperite, k spravodlivosti a spokojnosti  jeho sebavedo-

mých a hrdých občanov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne  pánu  prezidentovi  za  prečítanie jeho

správy aj za vás, páni poslanci. (Potlesk.)

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prerušujem  rokovanie

dnešnej schôdze s tým, že prestávka bude do 14.15 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme

pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v rokovaní 41. schôdze prvým čítaním o

 

     vládnom návrhu zákona o Slovenskej živnostenskej komore

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Tento  vládny návrh  ste dostali  ako parlamentnú  tlač

859. Návrh na pridelenie  vládneho návrhu zákona výborom ste

dostali ako rozhodnutie predsedu Národnej rady číslo 1918.

 

     Pôvodne  mal zákon  uviesť minister  vnútra, ktorý však

odcestoval na zahraničnú  pracovnú cestu,  preto z poverenia

vlády nás s obsahom zákona oboznámi pán minister Ivan Hudec.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a do-

plnení  niektorých ďalších  zákonov nadväzuje  na historické

tradície živnostenských komôr a spoločenstiev, ktoré v našom

štáte plnili úlohy záujmového, odborného, vzdelávacieho, ale

aj sociálneho  charakteru  od roku 1859, keď  bol v Rakúsko-

-Uhorsku vydaný Živnostenský  poriadok. Usporiadanie obchod-

ných a živnostenských  komôr podľa  rakúskej časti monarchie

bolo prevzaté  bez vecných zmien  takzvanou Česko-slovenskou

republikou a zostalo  rovnaké až  do roku 1948. Po roku 1948

boli jednotlivé územné obchodné a živnostenské komory zruše-

né a vznikla Česko-slovenská  obchodná komora, neskôr Česko-

-slovenská obchodná a priemyselná komora a od roku 1992 Slo-

venská obchodná a priemyselná  komora, ktorá zastrešuje pre-

dovšetkým  právnické osoby  vykonávajúce  podnikateľskú čin-

nosť v hospodárskych odvetviach.

 

     Potreba zriadenia živnostenskej komory  vyplýva zo živ-

nostenského zákona, ktorý vo viacerých svojich ustanoveniach

predpokladá  súčinnosť a spoluprácu  orgánov  štátnej správy

v živnostenskom podnikaní  so živnostenskými spoločenstvami.

Živnostenské  spoločenstvá,  vzniknuté   na  základe  zákona

o združovaní občanov, sú však  pre určité živnosti duplicit-

né, resp. v určitom mieste ich pôsobí niekoľko, čím nespĺňa-

jú požiadavku § 69 živnostenského zákona. Citované ustanove-

nie živnostenského  zákona totiž  vyžaduje, aby živnostenské

spoločenstvo  bolo združením  podnikateľov v určitom  odbore

alebo v odboroch živností na  vymedzenom území, lebo len tak

môže  byť partnerom  pre  orgány v živnostenskom  podnikaní,

ktoré si z množstva  živnostenských spoločenstiev nemôže vy-

berať  na spoluprácu  len niektoré z nich.  Túto  spoluprácu

a súčinnosť so živnostenskými  spoločenstvami vymedzuje živ-

nostenský  zákon, napríklad  pri udelení  koncesie alebo pri

odpustení prekážok  prevádzkovania živností u osôb, na maje-

tok ktorých bol vyhlásený alebo ukončený konkurz.

 

     Návrh  zákona predpokladá  predovšetkým členstvo fyzic-

kých  osôb, ktoré  majú živnostenské  oprávnenie, ktorých je

v Slovenskej  republike  približne 247 tisíc, ale nevylučuje

členstvo  aj  iných  fyzických a právnických  osôb.  Prosím,

zdôrazňujem tento  moment, pretože bol  predmetom niektorých

sporov pri prerokúvaní návrhu tohto zákona.

 

     Navrhovanou  právnou úpravou  sa ustanovuje  zriadenie,

právne postavenie, pôsobnosť a vnútorné organizačné usporia-

danie Slovenskej živnostenskej  komory, ktorej  účelom popri

ochrane a podpore živnostenského  podnikania bude aj plnenie

niektorých verejnoprávnych úloh.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     chcem požiadať, aby táto  právna norma postúpila po va-

šom zvážení do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Gestorský výbor ako spravodajcu určil pána poslanca Za-

hatlana. Prosím, pán poslanec, aby  ste nás oboznámili s ná-

vrhmi vášho výboru.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy poslankyne,

     páni poslanci,

     hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej  rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom návrhu  zákona ako spravodajca určený Výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti.

 

     Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený

vládny návrh  zákona bol poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky  doručený 12. decembra 1997, čím boli splnené pod-

mienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je

doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze

Národnej rady  Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční

jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej  republiky a podľa legislatívnych pravi-

diel, a zaradil ho na  rokovanie tejto schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu  si osvojujem stanovisko,  že uvedený návrh

spĺňa z  formálnoprávnej stránky všetky  náležitosti uvedené

v § 67 a 68 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o ro-

kovacom  poriadku  Národnej  rady, ako i náležitosti  určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam  stanovisko, že vládou Slo-

venskej republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závaž-

  spoločenskú  problematiku,  ktorú  je  potrebné  upraviť

spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Ďalej predpokladám, že prípadné  zmeny a spresnenia ná-

vrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhé-

ho  čítania vo  výboroch Národnej  rady Slovenskej republiky

a v rámci druhého i tretieho čítania na schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, čím  dôjde k dopracovaniu tohto ná-

vrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

vyplývajú z § 73 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národ-

ná rada Slovenskej  republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3

písm. c) zákona o rokovacom  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky na tom, že  po rozprave odporučí vládny návrh

zákona o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplne-

ní niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com  poriadku Národnej  rady  Slovenskej  republiky v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1916 z 12. decembra  1997 návrh zákona prideliť v dru-

hom  čítaní týmto  výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým

bol  vládny návrh  zákona pridelený,  ho prerokovali  do 18.

marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam  sa, či sa niekto hlási

do rozpravy.  Nie. Končím možnosť prihlásiť  sa do rozpravy.

Tým je  rozprava aj skončená. Pán  minister sa zrejme nebude

vyjadrovať, ani pán spoločný spravodajca.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať najskôr

podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ak mi  dovolíte, vážený pán  predseda, prosím, aby  ste

dali najskôr hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73

ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom  poriadku  Národnej  rady

Slovenskej republiky odporúča vládny  návrh zákona o Sloven-

skej  živnostenskej  komore a o zmene a doplnení  niektorých

zákonov (tlač 859) prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hneď  aj hlasovať o tom, že na-

vrhujeme, aby  sme tento  zákon prerokovali v druhom čítaní,

resp. nenavrhujeme, ale súhlasíme.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, musíme  hlasovať ešte

raz, pretože sa prezentovalo a hlasovalo len 74 poslancov.

 

     Skúsme hlasovať ešte raz, lebo medzitým prišli niekoľkí

poslanci.

 

     Prosím,  prezentujeme  sa a hlasujeme o zaradení  tohto

vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Rozhodli sme, že tento návrh budeme prerokúvať v druhom

čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Teraz prosím,  pán predseda, dajte  hlasovať o tom,  že

Národná rada Slovenskej republiky  prideľuje návrh zákona na

prerokovanie týmto výborom:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport.

 

     Za gestorský  výbor určuje Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti. Súčasne  budeme hlasovať o tom, aby  výbory  návrh

zákona  prerokovali v termíne do 18. marca a gestorský výbor

do 20. marca 1998. Ideme  hlasovať o pridelení návrhu zákona

výborom, o určení gestorského výboru a o jeho prerokovaní.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona výbo-

rom  na prerokovanie, o určení  gestorského  výboru,  ako aj

o termínoch prerokovania vo výboroch a v gestorskom výbore.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom, určila gestorský  výbor a príslušné lehoty vý-

borom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Môžeme  pristúpiť k ďalšiemu  bodu  programu, ktorým je

znovu prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 42/1994 Z. z o ci-

vilnej  ochrane  obyvateľstva v znení  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

 

     Tento  vládny návrh  máte pod  parlamentnnou tlačou 873

a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie

výborom Národnej rady je v rozhodnutí predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky pod číslom 1956.

 

     Aj v  tomto prípade prosím pána  ministra Ivana Hudeca,

aby nás z poverenia vlády informoval o obsahu zákona.

 

 

 

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám  vám  vládny  návrh  zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

 

     Cieľom vládneho návrhu zákona  je na základe skúseností

získaných pri  uplatňovaní  zákona o civilnej ochrane obyva-

teľstva  vytvoriť právne  podmienky na  dokonalejšiu ochranu

života,  zdravia a majetku. Navrhovaná  právna  úprava  mení

alebo dopĺňa  tie ustanovenia zákona,  ktoré spôsobovali ne-

presný výklad, nepresné  vymedzenia reálnych vzťahov subjek-

tov podieľajúcich sa na plnení  úloh civilnej  ochrany a po-

dobne. Súčasne sa novelou reaguje na nové podmienky vyvolané

zmenou územnosprávneho členenia Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi sumarizovať.  Vládny návrh zákona presnejšie

vymedzuje pojmy v ňom  používané, novo  vymedzuje spôsob fi-

nancovania civilnej ochrany ako z prostriedkov štátneho roz-

počtu, tak  aj z rozpočtov obcí, rozpočtov právnických a fy-

zických  osôb. Presnejšie  vymedzuje pôsobnosť  ministerstva

vnútra, ale najmä pôsobnosť krajského úradu a okresného úra-

du. Novo vymedzuje práva a povinnosti právnických osôb a fy-

zických osôb, ktoré sa podieľajú na tejto činnosti.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyš-

šie uvedené  prosím predložený návrh zákona postúpiť do dru-

hého čítania, a tým by sme  mohli zmeniť a doplniť zákon Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky  číslo 42/1994 Z. z. o ci-

vilnej  ochrane  obyvateľstva v znení  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

 

     Prosím, aby  sme posudzovali tento nový  návrh z týchto

pohľadov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

 

     Gestorský výbor určil pána poslanca Jozefa Reu, aby nás

informoval o návrhoch z jeho  výboru. Prosím  pána  predsedu

výboru pre  verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti,

aby nám predniesol návrhy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán minister vlády Slovenskej republiky,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  predložil spravodajskú správu

k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky číslo 42/1994 Z. z. o ci-

vilnej  ochrane  obyvateľstva v znení  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky  číslo 222/1996 Z. z., parlamentnú tlač

873.

 

     Vážená Národná rada,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom návrhu  zákona ako spravodajca určený Výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti.

 

     Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený

vládny návrh  zákona bol poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky  doručený 16. januára 1998, čím  boli splnené pod-

mienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, to

znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím

schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky,  na ktorej  sa

uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky a podľa  legislatívnych pravi-

diel, a zaradil  ho na  rokovanie tejto  práve prebiehajúcej

schôdze  Národnej rady  Slovenskej  republiky v rámci prvého

čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu  si osvojujem stanovisko,  že uvedený návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona, ako  sú uvedené v § 67 a § 68 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam  stanovisko, že vládou Slo-

venskej republiky predložený  návrh zákona predstavuje zavŕ-

šenie významnej etapy reformy verejnej správy Slovenskej re-

publiky a vytvára  predpoklady na konkrétny  prínos vo sfére

asociačných a integračných  snáh. Predpokladám,  že prípadné

zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave,

najmä v rámci jej druhého  čítania vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky a v druhom a treťom  čítaní v pléne Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky, čím  dôjde k prípadnému

dopracovaniu tohto vládneho návrhu zákona.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com  poriadku  Národnej  rady Slovenskej  republiky v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1916 zo 16. januára  1998 vládny návrh prideliť v dru-

hom  čítaní týmto  výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbo-

ru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú sprá-

vu,  územnú  samosprávu a národnosti,  Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu  prírody a napokon Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za  gestorský  výbor  navrhujem v súlade  s odporúčaním

predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Sú-

časne odporúčam, aby výbory, ktorým bude vládny návrh zákona

pridelený, ho  prerokovali do 18. marca 1998 a gestorský vý-

bor do 20. marca 1998.

 

     Toľko, vážený pán predseda, k spravodajskej  správe vý-

boru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s tým, že som

dostal jednu písomnú prihlášku za klub SDĽ. Je to pán posla-

nec Kanis. Prosím pána poslanca Kanisa, aby predniesol svoje

návrhy.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     pred piatimi  rokmi zákonom číslo 2/1993 Z. z. boli mi-

nisterstvu vnútra uložené  kompetencie zabezpečovať úlohy na

úseku  civilnej ochrany.  Po piatich  rokoch tejto  činnosti

vrátane uplatňovania  zákona  číslo 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane  obyvateľstva  možno  konštatovať,  že  ministerstvo

vnútra plnilo celý rad závažných úloh:

 

     1. pri  postupnej zmene orientácie  civilnej ochrany na

plnenie úloh v mieri,

 

     2. na úseku legislatívy,

 

     3. v rámci priameho  riadenia troch vojenských záchran-

ných útvarov civilnej ochrany,

 

     4. na poli medzinárodnej spolupráce.

 

     Zvlášť  treba  zdôrazniť  význam  úloh,  ktoré sú späté

s budovaním  systému  prevencie a účinného  systému riešenia

následkov mimoriadnych udalostí. Zvlášť  treba oceniť aj to,

že pri  príprave vojakov je systém  civilnej ochrany schopný

vlastnými silami pripravovať základné odbornosti na solídnej

kvalitatívnej úrovni.

 

     Zákon o civilnej  ochrane  obyvateľstva,  schválený dňa

27. januára 1994, určil  základný  právny  rámec  na plnenie

úloh pri ochrane života,  zdravia a majetku. Civilná ochrana

je v ňom definovaná ako systém úloh a opatrení zameraných na

ochranu  života,  zdravia  a  majetku,  spočívajúcich  najmä

v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižo-

vanie rizík ohrozenia, ako aj na určenie postupov a činností

pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

 

     Na základe § 36 tohto zákona bolo vypracovaných 10 vše-

obecne  záväzných právnych  predpisov. Vzhľadom  na postupné

budovanie systému civilnej ochrany, rovnako vzhľadom na nové

územnosprávne členenie je zrejmé,  že civilná ochrana potre-

buje nové zákonné úpravy. Rozvíjajúce sa rozmanité a zložité

vzťahy a iné skutočnosti v rámci systému civilnej ochrany si

vyžadujú nové precízne právne  definície a normy. Navrhovaná

novela obsahuje vymedzenia viacerých základných pojmov, práv

a povinností subjektov  činných v systéme  civilnej ochrany,

čím v konečnom dôsledku odstraňuje alebo zužuje možnosť kom-

petenčných sporov, kolízií, prípadne aj nečinnosti v oblasti

civilnej ochrany. Vládny návrh  zákona (tlač 873), ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona

Národnej rady číslo 222/1996 Z. z., je teda opodstatnený.

 

     Vážení kolegovia, tak ako  iné oblasti verejného života

nemajú dostatok finančných prostriedkov, aj v oblasti civil-

nej ochrany  financie zo štátneho rozpočtu  umožňujú len re-

produkciu základných podmienok  fungovania tohto systému. Aj

keď ide dnes  len o stabilizačnú etapu, nechce  sa mi veriť,

že prerokúvaná novela, ktorá vo veľkom rozsahu zakotvuje no-

vé povinnosti, nové práva, nové pôsobnosti, nebude mať dosah

na  štátny  rozpočet,  ba ani  na rozpočet  obcí. Navyše keď

vieme, že len materiál, či už je ženijný, špeciálny, chemic-

ký, automobilový, spojovací, má  v priemere približne 30 ro-

kov a takisto vieme, že rastú obstarávacie  ceny, ako aj ce-

na štandardnej a rutinnej údržby.

 

     Ctené dámy a vážení páni,

 

     navrhovaná novela zákona číslo 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvateľstva je potrebná, a preto za poslanecký klub

Strany demokratickej ľavice odporúčam  jej zaradenie do dru-

hého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne  a poslanci, nemám  ďalšiu písomnú pri-

hlášku do rozpravy. Pýtam sa,  či sa niekto hlási do rozpra-

vy. Nie. Končím možnosť prihlásiť  sa do rozpravy, a teda aj

rozpravu.

 

     Pán minister  sa bude vyjadrovať  k rozprave? Nie.  Pán

spoločný spravodajca? Tiež nie.  Môžeme pristúpiť k hlasova-

niu.

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku, tak ako to predniesol pán spoločný spravo-

dajca.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Dovoľte mi,  aby som prečítal návrh  na prvé hlasovanie

pri prerokovaní tohto zákona v prvom čítaní. Budeme hlasovať

o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) záko-

na o rokovacom poriadku  Národnej  rady Slovenskej republiky

odporúča vládny návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o ci-

vilnej  ochrane  obyvateľstva v znení  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 873), prero-

kovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa a hneď  aj  hlasujme. Hlasujeme

o tom, aby sme tento zákon mohli prerokovať v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Rozhodli sme, že budeme  návrh zákona prerokúvať v dru-

hom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Druhé hlasovanie, ako som uviedol v správe, bude o tom,

že podľa rozhodnutia pána  predsedu Národnej rady bude tento

návrh zákona pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti,  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu

a bezpečnosť, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  životné  prostredie a ochranu  prírody

a napokon  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor v zmysle citovaného nariadenia navr-

hujem Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti.  Súčasne odporúčam,

aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokova-

li v termíne do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. mar-

ca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o zaradení  tohto vládneho návrhu zá-

kona do  výborov, o určení  gestorského  výboru a termíne na

prerokovanie vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom, určila gestorský  výbor aj príslušné lehoty na

prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán minister, aj  vám, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nasledujúcim bodom mala

byť  tlač 759, a to  druhé  čítanie o vládnom  návrhu zákona

o sociálnom zabezpečení vojakov. Konštatujem, že doteraz som

nedostal  spoločnú  správu,  z čoho  usudzujem, že  spoločná

správa z výborov nebola ešte pripravená. Preto budeme musieť

odložiť rokovanie o tomto bode programu a rokovať o ňom, keď

dostaneme spoločnú správu.

 

     Pristúpime preto k ďalšiemu bodu, ktorým  bude prvé čí-

tanie o

 

     návrhu  poslanca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

Roberta Fica na vydanie zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Tento návrh  zákona ste dostali ako  tlač 879. Návrh na

pridelenie  prerokovania  výborom  ste  dostali v rozhodnutí

predsedu Národnej rady pod číslom 1942.

 

     Návrh zákona uvedie predkladateľ, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     novelizácia zákona o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby prijatá v roku 1995 zmenila kupónovú privatizá-

ciu na dlhopisovú. Na základe tohto zákona je Fond národného

majetku  Slovenskej  republiky  povinný do  konca  roku 2001

splatiť majiteľom  dlhopisov  nominálnu hodnotu  dlhopisu 10

tisíc korún spolu s výnosom.

 

     Ak si  zoberieme skutočnosť, že  Fond národného majetku

Slovenskej republiky k 1. januáru 1996 vydal  viac ako 3 200

tisíc dlhopisov, jednoduchá matematika nám hovorí, že v roku

2001 bude potrebovať  približne 35 až 40 mld. korún  na pre-

platenie všetkých  dlhopisov. Pochybnosti o tom, či Fond ná-

rodného majetku bude schopný  splniť túto povinnosť, ma ešte

v roku 1996 viedli k predloženiu  návrhu novelizácie takzva-

ného zákona o veľkej privatizácii s rovnakým obsahom, ako má

dnes prerokúvaný návrh. Došlo ku kompromisu a dňa 19. novem-

bra 1996 nadobudol  účinnosť  zákon, ktorý  zaviedol skoršiu

splatnosť dlhopisov v prípade, ak ich majiteľ dosiahol v deň

nadobudnutia  účinnosti  tohto  zákona vek 70 rokov  a viac.

Splatnosť takýchto  dlhopisov bola 31. decembra 1997 a v sú-

časnosti prebieha splácanie dlhopisov.

 

     Je viac  dôvodov, ktoré podporujú  myšlienku postupného

splácania dlhopisov  vo všeobecnosti a bez  ohľadu na to, či

zvýhodnenou skupinou  sú občania starší  ako 60 rokov  alebo

viac.

 

     Ako prvý dôvod by som  uviedol, že naši spoluobčania vo

veku 60 rokov a viac  sa najviac zaslúžili o tvorbu majetku,

ktorý je alebo bol predmetom  privatizácie. Absolútna väčši-

na z nich nemala  žiadnu možnosť  zúčastniť sa na privatizá-

cii. Je preto podľa môjho názoru morálne a správne, aby táto

veková kategória  občanov bola  zvýhodnená a aby  mali pred-

nosť v splácaní dlhopisov  pred inými  vekovými kategóriami.

Treba pripomenúť  aj to, že do roku 2001 uplynú ešte 4 roky,

čo mnohým najstarším spoluobčanom môže celkom znemožniť spo-

luúčasť na dlhopisovej privatizácii.  Nezabúdajme ani na to,

ako negatívne  je hodnotený priebeh  privatizácie, aké spra-

vodlivé protesty oprávnene vyvolávajú informácie o tunelova-

ní podnikov, o privatizácii za nápadne nevýhodných podmienok

pre štát, ako to bolo  napríklad v prípade Nafta Gbely a po-

dobne.

 

     Ako druhý dôvod by som uviedol, že pretrvávajú oprávne-

né pochybnosti o reálnosti  dlhopisovej  privatizácie v roku

2001. Bude Fond národného majetku v tomto roku naozaj schop-

ný vyplatiť sumu približne 33 miliárd korún  všetkým majite-

ľom dlhopisov, ak zoberieme do  úvahy, že časť občanov star-

ších ako 70 rokov bude uspokojená na základe zákona prijaté-

ho v roku 1996 už v priebehu  roku 1998? Pôžička, ktorú Fond

národného majetku Slovenskej  republiky v tomto roku prevzal

zo zahraničia vo výške 2,2 miliardy korún za obzvlášť  nevý-

hodných podmienok,  aby mohol vyplatiť  občanov starších ako

70 rokov, iba znásobuje tieto  pochybnosti. Je do slova a do

písmena absurdné  predstaviť si, že  Fond národného majetku,

ktorý prevzal pod svoje krídla od začiatku roku 1992 majetok

v hodnote 330 miliárd korún,  opakujem 330 miliárd korún, si

musí už  takmer na konci privatizačného  procesu požičať pe-

niaze, aby bol spôsobilý vyhovieť požiadavkám zákona o skor-

šom splácaní dlhopisov osobám starším ako 70 rokov.

 

     Poslanci Národnej  rady Slovenskej republiky  by nemali

podceňovať túto skutočnosť. Ide o majetok nás všetkých, kto-

rý dostal  Fond národného majetku do  vienka s určitou dôve-

rou. Niet pochybností o tom,  že fond túto dôveru sklamal na

plnej čiare.  Treba čo najrýchlejšie prijať  zákon, aby Fond

národného  majetku bol  kontrolovateľný Najvyšším kontrolným

úradom,  aby  jeho  aktivity  mohla monitorovať prokuratúra.

Treba  sa osobitne  zaoberať finančnou  disciplínou dlžníkov

Fondu národného majetku a najmä  tým, ako Fond národného ma-

jetku postupuje v prípade, keď dlžníci nesplácajú pravidelné

splátky. Len tak môžeme  hovoriť o dlhopisovej privatizácii,

inak  je  v  roku 2001 obyčajnou  ilúziou.  Aj  to  je jeden

z hlavných dôvodov,  prečo Strana demokratickej  ľavice neu-

stále podáva návrhy na  postupné vyplácanie dlhopisov osobám

starším ako 60 rokov.

 

     Aby  niekto nemal  pocit, že  nepoužívam argumenty  pri

vyslovovaní záverov,  siahnem po oficiálnej  výročnej správe

o činnosti Fondu  národného  majetku za rok 1996. Ako som už

uviedol, od roku 1992 prešiel  na Fond národného majetku ma-

jetok v hodnote viac ako 330 miliárd korún. To, že zmena ku-

pónovej  privatizácie na  dlhopisovú mala  slúžiť najmä roz-

siahlejším priamym predajom, kde  pri súčasnom neštátnom po-

stavení  fondu a jeho  nekontrolovateľnosti  zo strany štátu

dominuje politický vplyv, potvrdzuje údaj, na základe ktoré-

ho v rokoch 1992 až 1996 bol v priamom predaji sprivatizova-

  majetok v bilančnej  cene 118 miliárd  korún.  Opakujem,

tento  majetok v bilančnej cene 118 miliárd korún  bol  však

predaný len  za 69 miliárd  korún, čo predstavuje  približne

60 % bilančnej  ceny majetku.  Len v samotnom  priebehu roku

1996 bol v priamom predaji  predaný majetok v bilančnej cene

43,5 miliardy korún,  ale len za 16 miliárd  korún, čo pred-

stavuje približne 30 % bilančnej ceny.

 

     Aký bol rok 1997,  pýtam sa predstaviteľov Fondu národ-

ného majetku. Okrem toho, kde sa podelo asi 2,7 miliardy ko-

rún, ktoré Fond národného majetku získal predajom kupónových

knižiek v rámci  druhej vlny  kupónovej privatizácie? Uveďme

ešte jeden zaujímavý údaj. K 31. decembru 1996 mal  Fond ná-

rodného majetku pohľadávky z kúpnych cien a úrokov po lehote

splatnosti viac  ako 6 miliárd  korún. Aké opatrenia  urobil

Fond národného  majetku, aby znížil  toto neuveriteľné číslo

pohľadávok po  splatnosti? Ako účinne  podáva Fond národného

majetku návrhy na súd? Koľko  zmlúv Fond  národného  majetku

zrušil pre  neplnenie si  záväzkov z nich vyplývajúcich? Len

týchto 6 miliárd korún, ktoré  sú dnes po lehote splatnosti,

by stačilo, aby sme  vyplatili všetkých občanov starších ako

60 rokov v priebehu roku 1998.

 

     Vážené dámy a páni, prestaňme sa pozerať na Fond národ-

ného majetku ako  na niečo, čo patrí len  jednej časti poli-

tického spektra. Prestaňme  obhajovať neobhájiteľné. Začnime

sa fondom zaoberať ako  inštitúciou, cez ruky ktorej prešiel

majetok neuveriteľných  hodnôt,  ktorý  sa mnohokrát  stráca

v nedohľadne. Ak zastávame  názor, že  starším občanom treba

z dôvodu neistoty dlhopisovej privatizácie,  ako aj z dôvodu

morálky a spravodlivosti  skôr vyplatiť  dlhopisy, urobme na

Fond  národného majetku  Slovenskej republiky  tlak, aby  sa

správal inak, ako sa správa, aby zabezpečil dostatočné množ-

stvo financií na takéto opatrenie.

 

     Fond národného majetku Slovenskej republiky, vážené dá-

my a páni, bude musieť byť jedným z prvých terčov novej vlá-

dy, ak vznikne po voľbách v tomto roku. Strana demokratickej

ľavice nevstúpi do žiadnej vlády,  ak v jej vládnom programe

nebudú  okrem  iných  zásadných  vecí  ciele  nápravy  krívd

spáchaných v privatizácii.

 

     Slovensko  je v zaujímavej  pozícii.  Po  roku 1989 sme

otvorili  proces  reštitúcií,  rehabilitácií a privatizácií,

nemajúci v Európe obdobu,  aby sme napravili krivdy minulos-

ti. Už o desať rokov neskôr budeme naprávať krivdy a nespra-

vodlivosti spôsobené reštitúciami,  rehabilitáciami a priva-

tizáciou. Verím, že aj postupné vyplácanie dlhopisov osobám,

ktoré si to  najviac  zaslúžia a ktoré sa  dôvodne môžu obá-

vať, že v roku 2001 nedostanú nič, môže byť jedným z takých-

to krokov.  Prestaňme si vykrádať  nápady a podporme  návrh,

ktorý je pripravený.

 

     Celkom som nepochopil vystúpenie pána premiéra Mečiara,

ktorý  na  konci  roku 1997 v televíznom  vystúpení  hovoril

o potrebe skoršieho vyplatenia  dlhopisov osobám starším ako

60 rokov, ako keby na to  prišiel práve v momente pred tele-

víznou kamerou.  Návrh skoršieho vyplácania  dlhopisov pred-

kladá  Strana demokratickej  ľavice  opakovane  od roku 1996

a som  rád,  že  sme  v  roku 1996 spoločne  vyhoveli  aspoň

70-ročným občanom alebo starším.

 

     Rovnako som celkom nepochopil iniciatívu SDK, keď o tri

týždne po tom, čo sme verejne ohlásili podanie návrhu, ktorý

teraz prerokúvame,  podala návrh rovnakého  obsahu, o ktorom

budeme  rokovať po  tomto bode  programu. Chápem predvolebné

preteky, ale nie detinské hry.

 

     Strana demokratickej  ľavice nemala nikdy  problém pod-

poriť v tomto parlamente všetko  rozumné, či to už bol návrh

opozície, alebo to bol  návrh vládnej koalície. Vybíjajme si

energiu na argumentoch, na hľadaní vecných riešení, a nie na

preberaní legislatívnych iniciatív.

 

     Tretím  dôvodom, ktorý  podporuje myšlienku  postupného

vyplácania  dlhopisov, je  skutočnosť, že  skoršia splatnosť

dlhopisov by mohla pozitívne pôsobiť na celkový proces dlho-

pisovej  privatizácie, pretože  významne znižuje  náklady na

preplatenie všetkých  dlhopisov v priebehu roku 2001, ktoré,

ako som  už uviedol, budú predstavovať  približne 33 miliárd

korún. Trend postupného splácania  dlhopisov už nakoniec za-

viedol zákon z roku 1996 o skoršom splácaní dlhopisov osobám

starším ako 70 rokov.

 

     Pokiaľ ide o okruh  občanov, ktorých  by sa predkladaný

návrh zákona dotkol, treba uviesť,  že občanov vo veku od 60

do 65 rokov  máme  približne 225 tisíc a občanov vo  veku od

65 do 70 rokov  približne 210 tisíc,  čo  spolu  predstavuje

približne 435 tisíc  občanov. Občanov starších  ako 70 rokov

máme približne 378 tisíc, ale  títo sú už uspokojovaní záko-

nom prijatým v roku 1996.

 

     Návrh zákona, ktorý  predkladám, sa nedotýka splatnosti

dlhopisov pre  osoby  staršie ako 70 rokov. U týchto občanov

nastala splatnosť dlhopisov 31. decembra 1997 a v súčasnosti

ich Fond  národného majetku prepláca.  Navrhujeme, aby osoby

staršie ako 60 rokov - veková  hranica by  sa opäť  určovala

dňom účinnosti zákona - mali  svoje dlhopisy splatné 31. de-

cembra 1998 a Fond národného  majetku by ich vyplácal na za-

čiatku roku 1999.

 

     Vážené dámy a páni, som prístupný na kompromisné rieše-

nia, k akým  sme došli v roku 1996, teda k takým  riešeniam,

ktoré by viedli k uspokojeniu  aspoň  časti z okruhu občanov

uvedeného v tomto  návrhu zákona.  Verím, že všetci  chápeme

situáciu, absurdnú  situáciu, ktorá nastala  okolo Fondu ná-

rodného majetku, ale najmä okolo starších spoluobčanov, a že

predložený návrh zákona nájde vašu podporu a bude prijatý do

druhého  čítania, v ktorom  môžeme  hľadať  vecné riešenia a

naznačené kompromisy.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím spravodajcu,  ktorého určil gestorský  výbor pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána  Tomáša Cinge-

la.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73  ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu  poslanca  Národnej  rady Slovenskej republiky

Roberta Fica na vydanie  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 879), ako spra-

vodajca určený  navrhnutým gestorským výborom  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 879) bol doručený  poslancom Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky  dňa 9. januára 1998, čím

boli splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 rokovacieho  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-

cieho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky a náleži-

tosti podľa legislatívnych  pravidiel, a zaradil ho na roko-

vanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé

čítanie.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-

visko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-

ré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky a náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona je populistický, zameraný na blížiace sa parla-

mentné voľby. Zároveň je  diskriminujúci, pretože uprednost-

ňuje isté skupiny obyvateľov. Z tohto dôvodu v súlade s § 73

ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky odporúčam prijať  uznesenie, aby Národná rada

Slovenskej  republiky po  všeobecnej rozprave  nepokračovala

v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu  programu s konštatova-

ním, že  nemám do rozpravy písomné  prihlášky. Pýtam sa pána

predsedu  Hofbauera, či  je to  jeho prihláška  do rozpravy.

(Nezrozumiteľný hlas.) Pýtam sa, či  sa niekto hlási do roz-

pravy. Nikto  sa nehlási do  rozpravy. Neviem, prečo  všetci

poslanci z SDĽ, keď ukončím  možnosť prihlásiť sa do rozpra-

vy, tlačia tlačidlá. Je  to skutočne provokácia? Do rozpravy

sa nikto  neprihlásil. S faktickou  poznámkou sa hlásil  pán

Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.  Chcem zareagovať  na vystúpenie,  bombastické

vystúpenie pána Fica.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy sa nikto nehlásil. (Ruch v sále.) Môžem ve-

dieť, nemá  faktickú poznámku? Procedurálnu  poznámku predsa

môže mať.

 

     (Poznámka poslanca Hofbauera, že sa hlási do rozpravy.)

 

     Do rozpravy sa už nemôžete  hlásiť, lebo do rozpravy sa

nikto nehlásil.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Zrej-

me nie,  ani pán  spoločný spravodajca. (Hlasy v sále.) Nie,

ani pána  Hofbauera som už  do rozpravy nezaradil,  ani pána

Benčíka.

 

     Prosím,  pán  spoločný  spravodajca,  môžete  pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda, pretože v rozprave nebol predlože-

ný žiadny iný návrh ako môj, a ja som navrhoval, aby sme ďa-

lej  nepokračovali v  prerokúvaní tohto  predloženého návrhu

zákona, žiadam, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spoloč-

ného spravodajcu podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebudeme po-

kračovať v rokovaní o návrhu  zákona. Prosím, prezentujme sa

a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme rozhodli podľa § 73 ods. 3 písm. b),

že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať ďalším bodom v našom  programe  prvým

čítaním o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa mení  a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov.

 

     V tomto prípade ste dostali tento návrh zákona ako tlač

886. Rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1952 boli dané

aj návrhy na pridelenie jednotlivým výborom.

 

     Za poslancov návrh zákona  uvedie pán poslanec Palacka.

Prosím pána poslanca.

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     náš návrh  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení  neskorších  predpisov,  je  vecne  podobný  návrhu,

o ktorom bola  reč v predchádzajúcom bode.  To mi umožní byť

pri predkladaní stručnejší a odôvodniť ho takto.

 

     Zákon  číslo 92/1991 Zb.  v  platnom  znení  určuje deň

splatnosti dlhopisov Fondu  národného majetku, ktorých maji-

teľom je  osoba  staršia ako 70 rokov, na 31. december 1997.

Splatnosť ostatných dlhopisov je až 31. decembra 2000. Skor-

šia  splatnosť pre  staršie osoby  bola zo  zákona navrhnutá

s cieľom  vyjsť v ústrety  spoluobčanom v dôchodkovom  veku,

ktorí nemôžu na vyplatenie hodnoty dlhopisu čakať až do roku

2001. S rastúcim vekom  majiteľa dlhopisu je pravdepodobnosť

dožitia splatnosti stále nižšia. Starší občania sa vo svojom

produktívnom  veku  najviac  pričinili o vytvorenie  hodnôt,

ktoré sú predmetom privatizácie.  Je preto  namieste zohľad-

nenie veku pri vyplácaní dlhopisov, ktoré sú istým odškodne-

ním za nemožnosť podieľať sa priamo na privatizácii štátneho

majetku.  Výrazný  rozdiel  v  termíne  splatnosti, rok 1997

a rok 2000, je diskriminujúci  voči osobám, ktoré už takisto

dovŕšili dôchodkový  vek, no ešte  nedovŕšili 70 rokov.  Vek

70 rokov  nemá v ľudskom živote  žiadne osobitné postavenie,

naopak, vek 60 rokov znamená pre väčšinu populácie odchod do

dôchodku, to znamená dosť  výrazné zníženie životnej úrovne.

Je  preto namieste  aj  pri  tomto odškodnení  uvažovať skôr

s vekom 60 rokov.

 

 

 

     Podľa informácií predstaviteľa  Fondu národného majetku

aj tu na tomto pléne  Národnej  rady v decembri minulého ro-

ku, ako  aj podľa vyjadrení  predsedu vlády je  možné v roku

1998 uspokojiť aj nároky občanov mladších ako 70 rokov. Tým,

že sa  prijatím návrhu zákona splatnosť  dlhopisov pre osoby

staršie ako 60 rokov  stanoví už v tomto roku, zníži sa rov-

nako i riziko  negatívneho  vplyvu  jednorazového vyplatenia

dlhopisov v roku 2001 na  menový vývoj Slovenska. Oproti ná-

vrhu pána poslanca Fica,  ktorý bol predložený pred chvíľou,

tento návrh rieši práve  komplexnejšie aj problematiku meno-

vého rizika. Umožňuje Fondu národného majetku vyplatiť všet-

ky  dlhopisy podľa  svojich finančných  možností pred  rokom

2000. Opakujem, umožňuje, nie ukladá Fondu národného majetku

vyplatiť hodnotu dlhopisov. Práve tým by sa postupným vyplá-

caním odstránilo riziko jednorazového vyplatenia takého veľ-

kého množstva peňazí.

 

     Nebudem reagovať na isté  invektívy pána poslanca Fica,

ale chcem čiste faktograficky  oznámiť, že náš návrh zákona,

čo môžem  doložiť pečiatkou  podateľne, bol  podaný tu v Ná-

rodnej rade 18. decembra  minulého  roka. To, že je zaradený

až teraz, bolo spôsobené najmä tým, že ministerstvo financií

mi doručilo svoje stanovisko až v januári.

 

     Predložená novela zákona nezakladá  žiadny nárok na vý-

davky štátneho rozpočtu, pretože  príjmy a výdavky Fondu ná-

rodného  majetku nie  sú viazané  na štátny  rozpočet. Keďže

rešpektujem istý názor alebo stanovisko Strany demokratickej

ľavice,  myslím si,  že nič  nebráni tomu,  aby sme  dospeli

k spoločnému  návrhu  alebo k takému  návrhu, ktorý  vlastne

uspokojí  všetky  požiadavky, v druhom  čítaní, keď  sa môžu

uplatniť pozmeňujúce návrhy.

 

     Vážené dámy a páni, aj keď hlasovanie o predošlom návr-

hu ukazuje, že  nie je záujem  väčšiny v tejto snemovni, aby

sa vyšlo v ústrety starším spoluobčanom, predsa vás len pro-

sím o podporu tohto návrhu zákona. Práve tým, že je tu druhý

návrh, vecne  navrhujúci skoršie vyplatenie  dlhopisov, máte

možnosť ho tentoraz podporiť. Verím, že tak urobíte.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Slovo dávam  spravodajcovi, ktorým bol  určený opäť pán

Tomáš Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení  neskorších  predpisov (tlač 886), ako spravo-

dajca  určený  navrhnutým  gestorským  výborom Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 886) bol doručený  poslancom Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky dňa 15. januára 1998, čím

boli  splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 rokovacieho po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-

cieho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky a náleži-

tosti podľa legislatívnych  pravidiel, a zaradil ho na roko-

vanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé

čítanie.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-

visko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-

ré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky a náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že pred-

ložený návrh  zákona je populistický,  sleduje jediný zámer,

a to budúce parlamentné  voľby. Preto v súlade s § 73 ods. 3

písm. b) rokovacieho  poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Sloven-

skej republiky po všeobecnej  rozprave nepokračovala v roko-

vaní o návrhu zákona.

 

     Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  prosím, mimo rokovacej  miestnosti, nie

tu. Ďakujem pekne.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu. Konštatujem,

že som  nedostal žiadnu písomnú prihlášku.  Teraz sa do roz-

pravy hlási pán poslanec Benčík a pán poslanec Ftáčnik. Pro-

sím,  hlási sa  ešte niekto  do rozpravy?  Ak nie, uzatváram

možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Ben-

číka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     predovšetkým sa  ospravedlňujem, ak sa  pánu predsedovi

zdá, že  sa neskoro prihlásime. Ale  vyskúšajte si, existuje

čas medzi stlačením tlačidla a medzi tým, ako sa meno objaví

na tabuli. V tomto prípade hovorím o predchádzajúcom. Ale ak

vám to tak  prekážalo, že ste mi dokonca  ani nedali možnosť

využiť moje poslanecké právo, tak prosím o prepáčenie.

 

     K tomu,  čo sa teraz  predkladá a navrhuje,  podľa § 73

podávam  návrh,  aby  sa  návrh  pánov  poslancov prerokoval

v druhom čítaní, čiže aby ste dali hlasovať a aby sme postu-

povali podľa § 73 ods. 3 písm. c).

 

     Poznámka k pánu spravodajcovi. Aj  v prvom, aj v druhom

prípade  poznamenal, že ide o populistické, ale najmä o dis-

kriminačné návrhy.  Chcel by som  ho upozorniť na  to druhé.

Problematika, čo  je populizmus a čo  nie je  populizmus, to

je  vec  názoru. Ale  pokiaľ  ide o diskrimináciu  sociálnu,

zdravotnú, majetkovú, poznáme diskrimináciu dôchodcov, detí,

ťarchavých žien. Našiel by som  aj iné sféry, kde je diskri-

minácia, ale pozitívna  diskriminácia. A rád by som, aby pán

spravodajca takto  chápal aj tento návrh.  Preto je návrh aj

v súlade s ústavou. A nerád by som bol, keby sme lacnými ar-

gumentmi odmietli takýto vážny návrh.

 

     Ďakujem pekne  za pozornosť a prosím, aby ste hlasovali

za predložený návrh. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem len  pánu poslancovi Benčíkovi  povedať - nie, že

som mu  nedal možnosť využiť jeho  poslanecké právo, ale som

ho dokonca vyzval, aby ho využil, a on to neuplatnil.

 

     Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     len veľmi  stručne  sa vyjadrím k tejto rozprave,  lebo

som mal pocit, že predchádzajúci návrh zákona, obsahom veľmi

podobný tomuto, ste sa snažili rýchlo upratať zo stola a od-

baviť argumentmi, že je diskriminačný a populistický.

 

     Pán spravodajca  použil rovnaké argumenty  aj pri tomto

návrhu zákona. Chcel  by som sa ho opýtať,  či by za rovnako

populistické označil aj vyjadrenie predsedu vlády Slovenskej

republiky v relácii Ako  ďalej,  pán premiér, kde  sa snažil

občanom tejto  krajiny nahovoriť niečo také,  akože Fond ná-

rodného majetku si požičiava  peniaze nielen na sedemdesiat-

ročných, ale aj na to,  aby dobrovoľne vyplatil dlhopisy ob-

čanom starším ako 60 rokov.  Vypočul som si s veľkým poteše-

ním, že je vôľa na strane vládnej koalície vyplatiť dlhopisy

nielen  sedemdesiatročným, ale aj šesťdesiatročným,  aby sme

postupne odkrajovali z toho obrovského koláča, ktorý ste vy-

robili vy, vážené kolegyne a kolegovia, zmenou  jedného typu

privatizácie na druhý. Ak  toto je populistické, pán spravo-

dajca, povedzte to tu  nahlas, že predseda HZDS populisticky

rozprával v televízii o dobrovoľnom preplatení dlhopisov ob-

čanom starším ako 60 rokov. Mal som pocit, že hovorí  vážne,

ale z toho,  čo ste  povedali, už musím s vami súhlasiť, asi

to bol populizmus. Ale potom to treba ľuďom nahlas povedať.

 

     Druhú  otázku, na  ktorú by  som bol  rád, keby  niekto

z vládnej koalície odpovedal - možno aj pán spravodajca, keď

bude reagovať na rozpravu -, kde chcete zobrať, keď máte am-

bíciu  vyhrať  nasledujúce voľby, 33 miliárd korún, aby  ste

v roku 2001 všetkým  občanom -  už nielen  šesťdesiatročným,

ale všetkým, ktorí majú nárok na preplatenie dlhopisu - ten-

to dlhopis aj skutočne preplatili? Nie je to len ťahanie me-

dových motúzov občanom popod nos, že možno niekedy potom?

 

     Návrh kolegu  Fica a kolegu Palacku,  aj ďalších, ktorí

sa  podpísali, smeruje k tomu,  aby sa  postupne  tieto veci

riešili, pretože to súvisí s tým, ako sa približujeme k roku

2001 a s vekovým rozložením našej populácie. Obaja to rozum-

ne zdôvodnili. Ale skúste odpovedať na to, ak chcete zamiet-

nuť aj  tento návrh zákona, odkiaľ  chcete zobrať 33 miliárd

korún, ak  máte ambíciu vládnuť v budúcom  období, a prosím,

aby ste to povedali konkrétne, nie populisticky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem sa opýtať, položiť vám procedurálnu otázku. Podľa

§ 73, vzhľadom na to, ako tu vystupoval pán spravodajca...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, viete, že môžete dávať len...

 

Poslanec P. Lauko:

 

     ...v odseku 3 sa hovorí o tom, že Národná rada sa uzne-

sie tak,  že buď vráti  návrh zákona jeho  navrhovateľovi na

dopracovanie, alebo nebude pokračovať atď.

 

     V odseku 2 sa hovorí o tom, že sa  otvára rozprava. Pán

spravodajca - aspoň tu bola taká zvyklosť - vždy tento návrh

navrhol tak,  že sa prihlásil do  rozpravy alebo návrh pred-

niesol po skončení rozpravy.  Prosím vás, dvakrát ste dopus-

tili, že  spravodajca predniesol  návrh uznesenia o tom, aby

sa tento návrh zákona vrátil, aby sa neprerokoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nemám vám čo  na to odpovedať, je rozpra-

va, ale ako  vidíte a ako ste počuli,  nikdy nedošlo k tomu,

čo navrhoval pán spravodajca.  Zakaždým otvorím rozpravu. Je

to moja povinnosť a týmto  aj končí. Rozpravu som otvoril aj

teraz. Pýtam sa, či má ešte niekto v rámci rozpravy k uvede-

nej problematike, k tejto tlači  pripomienky. Spravodajca sa

chce vyjadriť k rozprave,  ale musím najprv uzavrieť rozpra-

vu.  Uzatváram rozpravu.  Alebo sa  chcete  vyjadriť v rámci

rozpravy? Ako spravodajca môžete kedykoľvek.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem len povedať, o čom sa hovorí vo vysvetleniach. Ak

spravodajca navrhuje nepokračovať v rokovaní...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, myslím si,  že teraz nejdeme riešiť pro-

cedurálne otázky, pretože bolo  všetko vysvetlené, v poriad-

ku. Rozprava  pokračovala tak, ako  mala. Teraz je  rozprava

skončená. K rozprave má  právo vyjadriť sa pán predkladateľ.

Pýtam sa ho, či sa chce  vyjadriť. A  potom pán spravodajca,

ak sa bude chcieť vyjadriť.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem sa vyjadriť k rozprave. Chcem  oceniť prístup po-

slaneckého klubu SDĽ a jeho predsedu, poďakovať sa za návrh,

ktorý dal, a chcem  povedať, že som takisto bol  za to a bol

by som podporil, aby sa  prerokoval v druhom čítaní aj návrh

poslanca Fica. Myslím si, že druhé  čítanie je na to, aby sa

mohlo o zákone vecne diskutovať.

 

     Takisto sa chcem vyjadriť k stanovisku spoločného spra-

vodajcu. Mojou alebo našou snahou pri predložení tohto záko-

na bolo práve vyjsť v ústrety pánu  premiérovi, ktorý sľúbil

vyplatiť dlhopisy občanom  starším ako 60 rokov, pretože sú-

časné platné znenie zákona neumožňuje Fondu národného majet-

ku, aby dobrovoľne, podľa vlastného uváženia  vyplatil dlho-

pisy skôr. Naopak, na to treba  zákon zmeniť, treba to v zá-

kone umožniť. A práve tento návrh zákona je taký, ktorý chce

tomuto napomôcť. Ak to  pán spravodajca považuje za populiz-

mus, tak je to v prvom rade populizmus predsedu vlády.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa  pána spoločného spravodajcu,  či sa chce  vy-

jadriť.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán Ftáčnik  ma vyzval, aby  som zaujal stanovisko,  či

predseda  vlády hovoril  populisticky, alebo  nie. Chcem len

povedať, že predseda vlády  hovoril o dobrovoľnom predčasnom

vyplatení dlhopisov Fondom národného majetku, a nie o zákon-

nom určení. A potom je to vec Fondu  národného majetku. Čiže

nie je možné toto spájať. Pán kolega, povedal si, že hovoril

o dobrovoľnom plnení, a nie o zákonnom určení plnenia, a po-

tom to, samozrejme, nie je  diskriminujúce. Je to vec, ktorú

posúdi Fond  národného  majetku. Ide o inštitúciu, ktorá nie

je štátna, ktorú neovláda predseda vlády, ani jej neprikazu-

je.  A že to takto je, je práve  zásluhou Plesníkovej novely

z roku 1994, zaslúžila sa o to Strana  demokratickej ľavice.

Ak aj  pán Fico v predchádzajúcej predlohe  hovoril...  Áno,

o to ste sa zaslúžili vy, že stav vo fonde je taký, aký je.

 

     Pokiaľ hovoril pán  Palacka o tom, že tento návrh pred-

ložil už v decembri, oceňujem, že je z  neho taký  futurológ

alebo čarodejník, keď už presne vedel, čo bude predseda vlá-

dy hovoriť v novom roku 1998. Ale to sú, samozrejme, iné ve-

ci.

 

     Stále trvám na tom, že  aj predchádzajúci, aj tento ná-

vrh je  populistický, a preto žiadam,  pán predseda, aby ste

dali hlasovať o mojom návrhu ako prvom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč chce  vystúpiť s procedurálnym návr-

hom.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ak som  tomu  dobre  rozumel, rozprava  je uzatvorená a

v rozprave neodznel žiadny návrh  na uznesenie, teda Národná

rada nemá návrh okrem  uznesenia, ktoré navrhol predkladateľ

zákona, Národná rada by teda  nemala hlasovať o žiadnom inom

uznesení. Už druhýkrát spravodajca  predkladá návrh na uzne-

senie. Uznesenie totiž musí byť prijaté. Uznesenie, opakujem

znovu, návrh uznesenia podľa nášho rokovacieho poriadku musí

byť predložený v rozprave. Poslanec  má právo len v rozprave

predložiť návrh na uznesenie.  Preto máme osobitne vyčlenenú

procedurálnu poznámku, pretože tá  nesmie predložiť návrh na

uznesenie.

 

     Tak sa pýtam, či je to ozaj tak, či máme v zákone o ro-

kovacom  poriadku uvedenú  výnimku, lebo  vysvetlivky nie sú

zákon, a či v zákone o rokovacom  poriadku je nejaká výnimka

pre poslanca-spravodajcu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, spravodajca  je preto  určený gestorským

výborom, aby predniesol návrh  na uznesenie. Jeho vystúpenie

je návrh na uznesenie - hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. b),

to je uznesenie, ktoré predniesol spravodajca z výboru. Tak-

že o tom teraz nebudeme hovoriť. A on to predniesol. Rozpra-

va sa otvára potom k tomu návrhu, ktorý dáva spravodajca.

 

     Prosím, budeme pokračovať, budeme hlasovať.

 

     Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

     Ak dal niekto  pozmeňujúci  návrh,  najskôr sa  hlasuje

o pozmeňujúcom návrhu.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, ja som dal  stanovisko  výboru, ktoré

je ako spoločná správa, o tom sa hlasuje ako o prvom. V prí-

pade, že toto nebude prijaté...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, najskôr budeme  hlasovať o návrhu pána

poslanca Benčíka, ak dal pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Dobre.

 

     Z rozpravy vyplynul pozmeňujúci návrh pána Benčíka, aby

sa postúpil návrh zákona do druhého čítania. Ja som navrhol,

tak ako bolo uznesenie výboru, aby sa...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V poriadku,  pán spoločný spravodajca.  Akceptujem roz-

hodnutie výboru, ale najskôr  musíme  hlasovať o návrhu pána

poslanca Benčíka.

 

     Čiže  budeme hlasovať  najskôr  na  základe § 73 ods. 3

písm. c), to  je  návrh  poslanca  Benčíka.  Takže hlasujeme

o návrhu poslanca Benčíka.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To si povedzte len pre seba.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Prepáčte, že som nahlas uvažoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Takže tento návrh z rozpravy neprešiel.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý predkladá gestor-

ský výbor prostredníctvom  spravodajcu, a ten znie... Prečí-

tajte ho.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že

nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme návrh gestorského výboru.

 

     Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mali sme  prerokúvať  bod 27, je to tlač 760. Ten podľa

schváleného programu prerokujeme v utorok.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čí-

tanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon

číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových pries-

torov v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh  zákona ste  dostali  ako  tlač 889 a rozhodnutie

o pridelení  tohto návrhu  výborom ste  dostali v rozhodnutí

predsedu Národnej rady pod číslom 1953.

 

     Za poslancov návrh uvedie pán poslanec Fico.

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     bol by som rád, keby sme predkladaný návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 182/1993 o vlastníctve by-

tov a nebytových  priestorov v znení  neskorších  predpisov,

videli v kontexte  ďalších dvoch návrhov  zákonov, ktoré som

predložil, a to návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

o daniach z príjmov a zákon o dani z dedičstva, dani z daro-

vania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

 

     Hlavným motívom, ktorý  viedol predkladateľov k predlo-

ženiu týchto troch návrhov  zákonov, bolo nerovné postavenie

nájomcov tzv. podnikových bytov,  pokiaľ sa pokúšali o odkú-

penie týchto  bytov od bývalých štátnych  podnikov, resp. od

ich právnych nástupcov. Ak porovnáme právne postavenie tých-

to nájomcov s nájomcami  obecných bytov, družstevných bytov,

prípadne bytov vo vlastníctve štátu alebo štátnych podnikov,

zistíme, že nájomcovia boli naozaj diskriminovaní.

 

     Čiže prvým z týchto troch návrhov je návrh na novelizá-

ciu zákonov vo vlastníctve bytov z roku 1993. Tento zákon už

bol novelizovaný v roku 1995, ale prax  ukazuje stále nejaké

nedostatky tohto zákona, na  ktoré sme reagovali a reagovali

sme predovšetkým opäť na postavenie nájomcov bývalých podni-

kových  bytov. Ďalej  reagujeme tu  na problematiku platenia

príspevku  do  fondu  údržby, prevádzky a opráv,  pretože tu

dochádzalo k určitým problémom pri praktickej aplikácii kon-

krétnych ustanovení. Ďalej sme  sa zaoberali otázkou bývania

pre sociálne slabšie vrstvy  obyvateľov a ďalšími drobnosťa-

mi, ktoré priniesla prax.

 

     Samotný  návrh  zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

o vlastníctve  bytov  a  nebytových  priestorov, nenaráža na

žiadne ustanovenie Ústavy  Slovenskej republiky ani medziná-

rodných predpisov, iba zlepšuje  existujúci právny stav. Bol

spracúvaný v súčinnosti s ministerstvom  financií, bol spra-

cúvaný v súčinnosti  so Združením  spoločenstiev  vlastníkov

bytov, ktoré sa vytvorilo v Košiciach.

 

     Preto vás prosím, pretože naozaj nejde o konfliktný ná-

vrh, ani  politicky, ani vecne, o podporu  tohto návrhu, aby

ste pomohli  predovšetkým nájomcom bývalých  podnikových by-

tov, aby sa mohli k týmto bytom dostať, pretože bývalé štát-

ne podniky, ktoré prešli privatizáciou, žiaľ, nie sú motivo-

vané k tomu,  aby tieto  byty  predávali.  Takže prosím  vás

o podporu  tohto návrhu  zákona a potom  postupne  odôvodním

ďalšie dva  návrhy, ktoré sa  týkajú daní z dedičstva a daní

z príjmov, tak ako boli predložené.

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k to-

muto návrhu  zákona ako spravodajkyňu  určil pani poslankyňu

Schmögnerovú.  Prosím  pani  poslankyňu,  aby nás oboznámila

s návrhmi výboru.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73  ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 o rokovacom

poriadku  Národnej  rady  vystúpila v prvom  čítaní k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a ne-

bytových priestorov v znení  neskorších predpisov, ako spra-

vodajkyňa určená Výborom Národnej  rady pre financie, rozpo-

čet a menu.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo

182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov,  bol doručený poslancom  Národnej rady

Slovenskej republiky v stanovenej  lehote,  čím boli splnené

podmienky  určené  § 72 ods. 1 zákona  Národnej  rady  číslo

350/1996 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona

najmenej 15 dní pred  schôdzou Národnej  rady Slovenskej re-

publiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh  zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pod-

ľa legislatívnych  pravidiel, a zaradil ho na  rokovanie 41.

schôdze Národnej rady na jeho prvé čítanie.

 

     Ako spravodajca  Národnej rady k tomuto  prvému čítaniu

si  osvojujem stanovisko,  že návrh  spĺňa z formálnoprávnej

stránky všetky  náležitosti  návrhu  zákona uvedené v § 67 a

68 zákona  Národnej rady o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatív-

nych pravidlách.

 

     Na základe toho, pán predseda, odporúčam, aby ste otvo-

rili k návrhu  zákona  rozpravu, a prosím o možnosť vystúpiť

v rozprave ako prvá.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani spravodajkyňa.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu  programu s konštatova-

ním, že nemám písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási. Pán

poslanec Bajan, pán poslanec  Pacola a pán poslanec Baránik.

Ďakujem.

 

     Takže  ako  prvá  vystúpi  pani spoločná spravodajkyňa,

nech sa  páči. Tým uzatváram  možnosť prihlásiť sa  znovu do

rozpravy.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     veľmi stručne. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k pred-

loženému návrhu  skupiny poslancov Národnej  rady a aby  som

uviedla niektoré  najdôležitejšie skutočnosti, čím  sa tento

zákon zaoberá.

 

     Zákon  predovšetkým  reaguje  na  určité zovšeobecnenie

skúseností, ktoré sú  spojené s odpredajom bytov. Jeho záme-

rom je  pomôcť, uľahčiť a zjednodušiť  pokračovanie v odpre-

daji bytov.

 

     1. Zákon rieši zjednodušenie  odpredaja bytov vo vlast-

níctve  akciových  spoločností tzv. podnikových  bytov a mal

by, nadväzujúc aj na ďalšie  zákony, umožniť, aby boli moti-

vovaní aj vlastníci,  doterajší vlastníci týchto podnikových

bytov, odpredať  byty tým, ktorí v nich  bývajú, čiže nájom-

com.

 

     2. Zákon rieši i použitie zdrojov Fondu rozvoja bývania

obce a zároveň  okrem toho navrhuje  aj určité kvantitatívne

obmedzenia na vyčleňovanie tzv. sociálnych bytov.

 

     Je možné, že práve tento posledný bod bude určitým dis-

kusným bodom a zrejme k nemu  odznejú rôzne návrhy. Už dote-

raz - ako sme mali možnosť  si to zistiť - sú odlišné názory

na to zo strany primátorov, starostov a odlišné názory sú zo

strany  používateľov bytov,  napríklad spoločenstiev  bytov.

Predpokladám  preto, že  prípadné  zmeny a spresnenia návrhu

zákona, ktorý bol predložený skupinou poslancov, by sa mohli

napríklad  týkať práve  limitovania počtu  sociálnych bytov,

budú predložené  najmä v rámci  druhého čítania vo  výboroch

Národnej rady, a tak umožnia zlepšiť i túto predlohu zákona.

 

     Dovoľte  mi, aby  som odporučila,  aby sa  Národná rada

Slovenskej republiky  podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho

poriadku po rozprave uzniesla na tom, že odporučí návrh sku-

piny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do druhého

čítania, to znamená, aby sa pokračovalo v druhom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

 

     V rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na úvod mi, samozrejme, nedá, aby som nespomenul, že je

veľkou škodou, že tu nesedí pani podpredsedníčka vlády, kto-

rá prejavila v minulosti eminentný záujem o riešenie proble-

matiky odpredaja  bytov a nebytových  priestorov, a možno by

sme jej mohli pripomenúť naše pozmeňujúce návrhy spred dvoch

rokov, ktoré boli o tomto istom.

 

     Budem sa vyjadrovať len k jednému návrhu, i keď ten do-

sah je  naozaj v tých troch  normách. Pozmeňujúce návrhy do-

hodnem pravdepodobne s pánom predkladateľom, možno také men-

šie nuansy, lebo sme v prvom čítaní.

 

     Z pohľadu obce chcem  povedať, že pravdepodobne slabším

miestom je bod 9, kde sa  hovorí, že by malo o tom rozhodnúť

obecné  zastupiteľstvo. Veľmi  jednoduchá zmena  by tam mala

byť - orgány  obce, pretože záleží na obci,  aký inštitút si

zvolí. V žiadnom  prípade netreba očakávať,  že z obcí pôjdu

pôžičky, dokonca  návratné  finančné  pomoci spoločenstvám a

vlastníkom  bytov,  pretože  tie  vznikajú  veľmi ťažkopádne

a predovšetkým nie z titulu toho,  že by nemali peniaze, ale

z toho titulu,  že ten problém je  pri konštituovaní a vôbec

v dohode týchto nových vlastníkov.

 

     Obec má problémy predovšetkým s revitalizáciou bytového

fondu, ak  hovorím zo svojho  pohľadu. A určite  tie peniaze

nepôjdu tam, ale ako  jedna z fakultatívnych možností, prečo

nie.

 

     Bod 10, to je veľmi často diskutované aj u nás.

 

     Ak si pozrieme tempo  odpredávania bytov, môže sa stať,

že  v  obci  zastupiteľstvo - aspoň u nás - urobilo z  dvoch

tretín presúhlasy. To  znamená 20 % z akého  počtu bytov? To

znamená len z počtu bytov,  ktoré ku dňu účinnosti tohto zá-

kona zostali v držbe a vo vlastníctve obcí, a hneď dostaneme

úplne iné číslo  ako pomer 20 % z celkového  počtu pôvodných

obecných bytov.  Takže tu asi spresnenie  by mohlo byť nápo-

mocné tomuto zákonu alebo tejto novielke.

 

     Čo sa týka ods. 3 tohto bodu 10, osobne si neviem pred-

staviť, žeby sme ho zrealizovali. Predpokladám, že tento bod

3 dozná  určitých zmien, samozrejme, nie v tomto prvom číta-

ní. Takže ak by  predkladatelia súhlasili, budeme sa venovať

tým konkrétnym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.

 

     Samozrejme  odporúčam, aby  to išlo  do druhého čítania

s tým, že technické detaily si povieme v ďalšom čítaní. Tak-

že áno,  odporúčam ho na  prijatie, zlepší to  pozíciu práve

tých  nájomcov, ktorí  sú v  podnikových bytoch,  čo sa malo

riešiť už pred niekoľkými rokmi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte aj mne vystúpiť a povedať svoj názor k predkla-

daným trom novelám zákonov.

 

     V prvom rade chcem povedať, že tento zákon skutočne nie

je politický. Zhodou okolností  som pracoval na týchto záko-

noch  rok a pol a stretli  sme sa s kolegom  poslancom Ficom

v jednej miestnosti, kde sme  spolu chceli predložiť tú istú

problematiku ako novelu zákona.

 

 

     Na druhej strane chcem  podotknúť, že mňa o predloženie

takéhoto zákona požiadali občania Sniny, kde takýchto podni-

kových  bytov, ktoré  prešli  transformáciou v zmysle zákona

92/1991 Zb., kde právnym nástupcom bývalého štátneho podniku

alebo štátnej akciovej spoločnosti  sa stala akciová spoloč-

nosť Vihorlat, už súkromná, nastali v týchto bytoch, ktorých

je v Snine  konkrétne 450, nerovnaké podmienky pri odpredaji

bytov. V  jednej bytovke v  jednom vchode sa  byty, ktoré sú

obecné, predávajú po 20 000 Sk,  druhý byt, taký istý byt sa

predáva, môže Vihorlat, a. s., predávať minimálne za 120 000

Sk. Podľa môjho názoru je  to aj porušenie Ústavy Slovenskej

republiky, pretože tí istí  nájomcovia, ktorí dostali bývalé

byty zadarmo, v súčasnosti jedni kupujú po 20 000 Sk a druhí

po 120 000  Sk. Takže sú tu podľa  môjho názoru aj porušenia

určitých článkov ústavy.

 

     Chcem povedať, že aj tie ďalšie dva podporné, súvisiace

zákony, daň z príjmov, myslím  si, že treba umožniť, aby ak-

ciová  spoločnosť, ktorá  je právnym  nástupcom po  bývalých

štátnych podnikoch, bola oslobodená od daní z príjmov a tak-

isto aby bola oslobodená od daní z prechodu a prevodu nehnu-

teľností. Verím, že takýchto bytov  na Slovensku je možno 30

až 40 tisíc.

 

     Verím,  že my  ako poslanci  by sme  mali našim voličom

v predvolebnej  kampani práve  takýto darček  dať do vienka.

A ešte raz, neberte to tak, že je to politický zákon, ale že

je to zákon celej Národnej rady.

 

     Ďakujem za podporenie do druhého čítania.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Ďakujem.

 

     V rozprave vystúpi ďalej predseda výboru pán Baránik.

 

     S faktickou poznámkou medzitým pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel  by  som  len  upozorniť  spolupredkladateľa, aby

v záujme  priechodnosti tohto  zákona zvažoval  argumentáciu

prípadnej neústavnosti odpredávania  tých bytov, lebo naozaj

podľa zákona 182 alebo 151 rozhoduje vlastník explicitne, je

to urobené  zákonne. Takže  skúsme  argumentovať naozaj tým,

čo chceme doplniť alebo čo ušlo v tomto zákone alebo novele,

ale nie tým, že by  sme spochybnili odpredaj alebo inštančný

postup podľa zákona 182 alebo 151. Bolo by to na pomoc tejto

novele.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže, pán poslanec, nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem sa  pripojiť k tým,  ktorí tu povedali,  že tento

zákon nie je politický, že rieši veľmi aktuálny a prepotreb-

ný problém.

 

 

     Predložený  návrh zákona  sa pokúša  upraviť úhradu po-

platkov  spojených s prevodom  vlastníctva bytov a ceny bytu

v týchto prípadoch, ak vlastník bytu nadobudol byt do vlast-

níctva podľa zákona číslo 182/93 Z. z. za trhovú cenu. Ďalej

návrh umožňuje, aby  vlastník bytu,  ktorý byt nadobudol  do

vlastníctva od obchodnej spoločnosti,  mohol cenu bytu splá-

cať v presne stanovenej  lehote a nebol povinný uhradiť cenu

bytu naraz. V nadväznosti na postup obcí, ktoré si všeobecne

záväzným nariadením vyčleňujú veľký  počet bytov na sociálne

účely, určuje novela zákona podiel a skladbu bytov, ktoré si

obec má ponechať na daný účel.

 

     Aj keď sa návrh  zákona pokúša riešiť niektoré problémy

aplikácie niektorých ustanovení  zákona, ktorých novelizáciu

pripravuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, návr-

hu treba vytknúť istú  nedôslednosť riešenia, nepresnosť vy-

jadrovania  a neprepojenosť  vo  všetkých  ustanoveniach, čo

prakticky znamenalo neaplikovateľnosť navrhovaných riešení.

 

     Na základe konzultácie s Ministerstvom financií Sloven-

skej republiky  predkladateľ síce doplnil  do návrhu úpravu,

aby správne  poplatky  súvisiace s prevodom znášal kupujúci,

súčasne  však  napriek  nesúhlasu  ministerstva financií po-

nechal svoj pôvodný návrh, aby orgány bytového družstva moh-

li rozhodovať,  ktoré náklady  spojené s prevodom bytu  budú

znášať kupujúci. Tým predkladateľ nielen navrhuje vstúpiť do

prvého ustanovenia dvoma  vzájomne sa vylučujúcimi riešenia-

mi,  ale  návrhom  na  rozhodnutie  družstva  v  tejto  veci

spochybňuje účel novelizácie tohto ustanovenia vykonanej zá-

konom číslo 151/1995 Z. z.

 

     Návrh vykazuje aj ďalšie  nielen vecné, ale aj legisla-

tívne nedostatky. Nemá napríklad zapracované prechodné usta-

novenia, ktoré  by riešili vzťah už  prijatých všeobecne zá-

väzných nariadení  obce, ktorými si  obce vyčlenia byty  pre

sociálne slabšie vrstvy  občanov k navrhovanej novej úprave.

Tým, že väčšina obcí a miest už má  prijaté takéto všeobecne

záväzné  nariadenia  obce, je navrhovaná  úprava § 31 irele-

vantná a nerieši danú  problematiku, pretože neukladá obciam

povinnosť zosúladiť už všeobecne  záväzné nariadenie s novou

právnou úpravou. Pretože obciam je  možné v súlade s článkom

13 Ústavy Slovenskej republiky  ukladať povinnosti len záko-

nom, je nevyhnutné takúto úpravu  dať do návrhu novely záko-

na.

 

     Predložený  návrh  novely  zákona  skupiny poslancov je

potrebné  legislatívne  upraviť v súlade s uznesením  Národ-

nej rady Slovenskej  republiky z 18. decembra 1996 číslo 519

o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (príloha

číslo 2).

 

     Ministerstvo  financií  Slovenskej  republiky predkladá

v marci podľa plánu legislatívnych  úloh vlády komplexnú no-

velu zákona  číslo 182/1993 Z. z. Pripravovaná vládna novela

zákona je aj v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky

návrhu na  zrušenie  úlohy o príprave  zákona o bývaní číslo

871 z 2. decembra 1997, ktorým  bolo uložené  ministrovi fi-

nancií Slovenskej republiky  zapracovať problematiku uvedenú

v pracovnom texte  návrhu zákonov o bývaní  do návrhu zákona

o vlastníctve bytov a nebytových  priestorov a pri rekodifi-

kácii Občianskeho zákona.

 

     Vzhľadom  na  to,  že  ministerstvo financií pripravuje

komplexnú novelu tohto  zákona, neodporúčam predložený návrh

postúpiť do druhého čítania.  Upozorňujem ešte raz, že obsa-

hovo je navrhovaná novela správna, vecne prijateľná, len le-

gislatívne ju  treba upraviť. A keďže  ministerstvo financií

pripravuje komplexný  návrh, preto ešte  raz upozorňujem, že

neodporúčam, aby postúpila do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     To bol  posledný  pán poslanec v rámci rozpravy. S fak-

tickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík. Pán poslanec,

keď skončíme hlasovanie, dám vám slovo, aby ste to vysvetli-

li.

 

     Takže najskôr pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

 

     Potešilo ma, že predseda výboru, ktorý pozná túto prob-

lematiku, povedal, že z hľadiska  vecného považuje tento ná-

vrh za potrebný a užitočný. Mal legislatívne pripomienky. Aj

my máme legislatívne pripomienky, na to je práve druhé číta-

nie, ak sa dohodneme na zmysle zákona, na vecnej opodstatne-

nosti, tak  je možné tieto  legislatívne pripomienky zohľad-

niť. Preto  prosím, aby bol  miernejší vo svojich  návrhoch,

aby neodmietal  tento návrh a nehlasoval  proti zaradeniu do

druhého čítania.

 

    Mal ešte ďalší argument, a to ten, že sa pripravuje kom-

plexný návrh v spojitosti  aj s novým Občianskym zákonníkom.

To je rekodifikácia, to je veľká záležitosť, ale keď to bude

v marci aj  ako samostatný návrh zákona,  je veľmi pravdepo-

dobné, že celú záležitosť by sme nestihli prerokovať v tomto

volebnom období.  Myslím si, že  keď sa to  týka tých, ktorí

bývajú v podnikových bytoch, a je to problém stále aktuálny,

všetci sa na tom zhodneme, nehľadajme takýto spôsob. Prosím,

aby sme podporili návrh a zaradili ho do druhého čítania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej s faktickou poznámkou  sa ešte hlási pán poslanec

Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

      Ďakujem pekne.

 

      Voľne by som  nadviazal  na  pána  profesora  Baránika

s tým, že naozaj by som odporúčal, aby sme si v druhom číta-

ní vysvetlili predovšetkým vecné problémy tohto návrhu záko-

na, pretože ak sa odvolával na  to, že treba zo zákona meniť

všeobecne záväzné nariadenie obcí, podotýkam, že tento návrh

s obcou nemá nič spoločné. To vo všeobecnosti.

 

     Druhá vec  je, samozrejme, hocijaký  zákon, týkajúci sa

obce, automaticky obec  prenáša zo  zákona ako povinnosť  do

novelizácie  všeobecne záväzných  nariadení, čiže  to je bez

tejto povinnosti. To robí každá  obec automaticky. A na dru-

hej strane  akékoľvek otáľanie znamená,  že tá-ktorá akciová

spoločnosť bude urýchľovať  odpredaje za naozaj nekresťanské

peniaze  nájomníkom a je možné,  že s touto  novelou prídeme

"po funuse". Preto je kvôli tým nájomníkom dôležité, aby sme

naozaj  neotáľali, bez  ohľadu na  to, čo  si teraz povieme.

Takže naozaj posuňme to do druhého čítania čo najskôr.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda výboru, pán Baránik,

 

     prosím vás,  súhlasil by som s touto  argumentáciou, čo

ste povedali, ale ja som už vo svojom vysvetlení povedal, že

tento zákon som predložil  pred rokom a pol. A presne tú is-

tú argumentáciu som dostal niekoľkokrát od štátneho tajomní-

ka ministerstva financií aj  od štátnej tajomníčky minister-

stva financií, že už  sa pripravuje novela, komplexná novela

zákona 286. Bohužiaľ, už  odvtedy prešiel  rok a pol. Myslím

si, že ja osobne som  trošku v rozpakoch, či naozaj táto no-

vela  bude, keď  sa  stále  len  odkladá o mesiac, o mesiac,

a zatiaľ stále sú tam, sám neviem špecifikovať, aké problémy

pri novelizácii zákona 286.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže to bola posledná faktická poznámka. Môžem skončiť

rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     V krátkosti sa vyjadrím k priebehu rozpravy.

 

     Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona

a mali konštruktívne  vystúpenia, a nakoniec aj pán poslanec

Baránik mal  konštruktívne vystúpenie, len  by som chcel  na

niektoré veci reagovať.

 

     Pán poslanec Baránik, ministerstvo financií nemá žiadnu

novelizáciu. Táto novelizácia  vznikla v spolupráci s minis-

terstvom financií. Na  tom pracovali pracovníci ministerstva

financií takisto, ako pracovali  na novelizácii zákona o da-

niach z príjmov a novelizácii zákona o dani z prevodu a pre-

chodu nehnuteľností. Preto  vás chcem poprosiť, neodkladajme

tento problém. Je to naozaj  približne 30-40 000 bytov, tzv.

bývalých podnikových bytov, kde  ľudia sú tlačení do kupova-

nia týchto  bytov za nekresťanské trhové  ceny a za nevýhod-

ných podmienok. Prijmime čo najrýchlejšie zákon, ktorý zlep-

ší postavenie týchto ľudí.

 

     K jednotlivým veciam, ktoré boli povedané, chcem pripo-

menúť, ja som úplne  otvorený kompromisným riešeniam. Ak zá-

kon príde do druhého čítania a budú podané zlepšujúce pozme-

ňujúce návrhy, ja ich iba privítam. Všetky pozmeňujúce návr-

hy, ktoré prídu či už  zo strany opozície alebo vládnej koa-

lície a ktoré budú smerovať k zlepšeniu postavenia nájomcov,

treba, samozrejme, podporiť.

 

     K poznámke, ktorú  uviedol pán  poslanec  Bajan, pokiaľ

ide o bod 10 aj o tie nešťastné  sociálne byty. Pozor! Zákon

o vlastníctve bytov a nebytových  priestorov  nehovorí o so-

ciálnych bytoch. Zákon hovorí, že  obce si môžu vyčleniť ur-

čitý  podiel bytov  pre sociálne  slabšie vrstvy obyvateľov.

Aká je však prax? Obce si veľmi často vyčleňujú najluxusnej-

šie byty s najväčšou  podlahovou plochou  len preto, aby ich

nemuseli predať, alebo si vyčleňujú ako byty tie, ktoré majú

najnižšiu kúpnu cenu. To  treba obrátiť, pretože mnohí ľudia

sa nám  sťažujú a hovoria: Prečo svoj byt  nemôžem kúpiť, je

to 4-5-izbový  byt v krásnom "činžiaku",  pretože obec si ho

vyčlenila  ako  tzv. sociálny byt?  Preto  navrhujem, aby sa

upravil postup obce pri vyčleňovaní týchto bytov.

 

 

     Pánu poslancovi Baránikovi chcem povedať, že naozaj ne-

  nič  spoločné  všeobecne  záväzné  nariadenie so zákonom

a vôbec nie je treba nič upravovať. Všeobecne záväzné naria-

denie musí byť v súlade so zákonom. Ak prijmeme zákon, ktorý

povie, že  maximálne 20 % z vlastníctva  bytového fondu, tak

mestu,  obci nezostane  nič iné,  iba prispôsobiť  všeobecne

záväzné  nariadenie a upraviť ho  podmienkam  zákona.  Takže

z tohto pohľadu nemôžem vašu  argumentáciu v žiadnom prípade

prijať.

 

     Ďalej tu bola  poznámka o tom, že  peniaze, ktoré  pri-

chádzajú do Fondu rozvoja bývania, by mohli byť používané aj

na návratnú  finančnú pomoc spoločenstvám  vlastníkov. Ja si

myslím,  že  je,  súhlasím  so  stanoviskom, že spoločenstvá

vznikajú veľmi ťažko. Vážení, my sme uvažovali pri prijímaní

formulácie tohto zákona, či  nedáme povinnosť uzatvárať spo-

ločenstvá vlastníkov  bytov v každom  prípade. Teraz sme  od

toho ustúpili. Ale sú  mestá, kde spoločenstvá vlastníkov sú

typickou formou správy bytového majetku a tieto spoločenstvá

vlastníkov krvácajú  práve na tom, že  nemajú možnosť získať

finančné  prostriedky, aby rekonštruovali existujúci  bytový

fond. A súčasne  sú poznatky, že mestá a obce  používajú pe-

niaze vo Fonde rozvoja bývania obce na všetko možné, len nie

na Fond rozvoja bývania obce.  Preto je tu fakultatívna mož-

nosť, zopakujem, fakultatívna možnosť,  že by mohli používať

tieto peniaze aj na pomoc spoločenstvám vlastníkov bytov.

 

     Takže, vážené dámy a páni,  prosím vás, viďte tento ná-

vrh v kontexte ďalších dvoch noviel, ktoré sú predložené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ide najmä o pomoc  nájomcom bývalých podnikových bytov,

ktorí sú naozaj diskriminovaní. Opakujem, ja aj pán poslanec

Pacola ako  predkladateľ tohto návrhu  zákona sme pripravení

na kompromisné riešenia, lebo nám ide o vec. A opakujem, ne-

existuje žiadna  novela, ktorá by sa  pripravovala na minis-

terstve  financií, pretože  pracovníci ministerstva financií

pracovali na tejto  novele a pracovali na týchto dvoch nove-

lách, ktoré sú predložené.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Fico.

 

     Pýtam sa pani poslankyne Schmögnerovej ako spravodajky-

ne, či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť.

 

     Páni poslanci, bol som  požiadaný o prestávku pred hla-

sovaním. Takže  kým vyhlásim 15-minútovú  prestávku, pán po-

slanec Lauko sa hlásil.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Laukovi.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ja som si vždy myslel, že v tejto  miestnosti sa má ho-

voriť pravda. Preto, aby som uviedol...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     ...veci  na správnu  mieru, chcem  vás informovať,  pán

predseda, aj ctených kolegov,  že pán spravodajca Cingel pri

predkladaní predchádzajúcich dvoch bodov nehovoril minimálne

pravdu - nechcem používať tvrdé slová, a silné -, keď sa od-

volával na uznesenie výboru pre privatizáciu, že výbor uzne-

sením navrhol, aby  tento bod  nepokračoval ďalej, alebo aby

tieto dva body nešli do druhého čítania.

 

     Bol som osobne na výbore pre privatizáciu za prítomnos-

ti predsedu  pána  Hofbauera a pýtal  som sa pána tajomníka,

či existuje takéto uznesenie. Povedali mi, že neexistuje ta-

kéto uznesenie. Preto, pán  predseda, upozorňujem vás na to,

že neboli  právoplatné tieto dve  hlasovania o predchádzajú-

cich  dvoch  bodoch. Zvážte zo svojej právomoci, či  netreba

dať ešte  raz o nich hlasovať.  Teda konečné hlasovanie bolo

minimálne  spochybnené tým, že nehovoril  pán Cingel pravdu,

a preto vás  žiadam, aby sme znovu  hlasovali o týchto dvoch

bodoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Overím si  tieto  skutočnosti a potom  budeme

rozhodovať ďalej.

 

    Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.  Za  klub  Slovenskej národnej

strany žiadam prestávku pred hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už som zaregistroval tri kluby.

 

     Pán predseda výboru Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec  Lauko sa vyjadril na  pôde výboru, že pán

poslanec Cingel luhal, tak ja by  som bol veľmi rád, keby sa

poslanci - menovite  KDH - nevyjadrovali  takýmto  spôsobom,

natvrdo. Debata  bola o niečom inom. Či  výbor o tom rokoval

a prijal uznesenie. Áno, rokoval a prijal  uznesenie. Môžeme

vám ho ukázať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda, nechajme, ja si overím všetky skutočnosti

a potom budeme môcť o tom hovoriť ďalej. Ďakujem pekne.

 

     Je prestávka 15 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní po prestávke.

 

     Skončili sme rozpravu  vyjadrením pána predkladateľa aj

pani spoločnej spravodajkyne, čiže  ostáva nám už len hlaso-

vanie.

 

     Prosím pani spoločnú  spravodajkyňu, aby uviedla hlaso-

vanie v zmysle § 73 a ak bude treba, aj v zmysle § 74.

 

     Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia, v rozprave  odzneli  štyri

príspevky. Prvý  návrh na uznesenie,  ktorý zopakovali potom

i ďalší, znel, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho

poriadku...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci. Nie je počuť.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     ...prerokoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priesto-

rov v znení neskorších  predpisov (tlač 889), v druhom číta-

ní.

 

     Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návr-

hu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme  podľa § 73 ods. 3

písm. c), že ho prerokujeme v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Pani poslankyňa, podľa § 74 nie je potrebné hlasovať.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, a to k prvé-

mu čítaniu o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na  vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

číslo 318/1992 Zb. o dani  z dedičstva,  dani z darovania  a

dani z prevodu a prechodu  nehnuteľností v znení  neskorších

predpisov.

 

     Tento návrh zákona ste dostali  ako tlač 890 a pod čís-

lom 1954 určenie, ktoré výbory o ňom majú rozhodovať.

 

     Za poslancov opäť  tento návrh  prednesie  pán poslanec

Fico.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem len jednu poznámku. Je  mi ľúto, ale z dôvodu po-

litiky sme  skomplikovali život 30 až 40 000 nájomcom  býva-

lých podnikových bytov. Bohužiaľ.

 

     Predkladáme ďalší  návrh zákona spolu  so Združením ro-

botníkov Slovenska, ktorý sa týka zákona o dani z dedičstva,

dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

 

     Účel tohto  zákona takisto  smeruje k tomu, aby sme po-

mohli  nájomcom bývalých  štátnych, teda  podnikových bytov,

pretože od  dane z prevodu a prechodu  nehnuteľností boli o-

slobodené družstevné  byty, štátne  byty a obecné byty.  Aby

sme zrovnoprávnili subjekty,  ktoré predávajú byty, navrhuje

sa v tomto  návrhu zákona, aby od  dane z prevodu a prechodu

nehnuteľností boli oslobodené  všetky subjekty, ktoré prevá-

dzajú byty podľa zákona 182/1993.

 

     Takže prosím  vás o podporu  tohto návrhu zákona.  Opäť

smeruje k tým,  ktorí to potrebujú, aby si  tieto byty mohli

zaobstarať do osobného vlastníctva.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ako spravodajca  gestorského výboru bol  určený pán po-

slanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k ná-

vrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, kto-

rým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z de-

dičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnu-

teľností v znení neskorších  predpisov (tlač 890), ako spra-

vodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu.

 

     Tento návrh skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky  bol doručený  poslancom Národnej  rady Slovenskej

republiky v stanovenej  lehote, čím  boli  splnené podmienky

určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o  rokovacom  poriadku, t. j. doručenie

návrhu zákona  najmenej 15 dní  pred schôdzou Národnej  rady

Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé číta-

nie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh  zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pod-

ľa legislatívnych pravidiel, a zaradil  ho na rokovanie  41.

schôdze  Národnej rady  Slovenskej  republiky v rámci prvého

čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky o rokovacom  poriadku,  ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam  názor, že predložený návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 318/1992

Zb. o dani z dedičstva,  dani z darovania a dani z prevodu a

prechodu  nehnuteľností v znení neskorších  predpisov, rieši

závažnú spoločenskú problematiku,  ktorú je potrebné upraviť

spôsobom, ako  sa navrhuje v predmetnom  návrhu skupiny  po-

slancov.

 

 

     Chcem tiež  upozorniť, že tento  návrh zákona nadväzuje

na predchádzajúci, žiaľ, do  druhého  čítania nezaradený ná-

vrh zákona  číslo 182/1993 o vlastníctve  bytov a nebytových

priestorov a tento návrh zákona  úzko súvisí aj s nasledujú-

cim, ktorý  budeme azda  prerokúvať o chvíľu, a tieto všetky

tri návrhy  zákona tvoria logický  komplex. Napriek tomu  sa

nazdávam, keďže ide o iný zákon, ide o zákon o dani z dedič-

stva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľ-

ností, že je možné tento návrh zákona posudzovať, aj keď sme

nezaradili predchádzajúci zákon do druhého čítania.

 

     Dá sa usudzovať, že prípadné  zmeny a spresnenia návrhu

zákona, ktorý predložila  skupina poslancov, budú predložené

v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady

a v pléne a že dôjde s dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré  mi vyplývajú z § 73 zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriad-

ku,  odporúčam,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

na tom,  že po rozprave odporučí  návrh skupiny poslancov na

vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992

Zb. o dani z dedičstva,  dani z darovania a dani z prevodu a

prechodu  nehnuteľností v znení neskorších predpisov, prero-

kovať v druhom čítaní.

 

     Po hlasovaní o tomto  návrhu si potom dovolím predložiť

odporúčanie vychádzajúce z rozhodnutia predsedu Národnej ra-

dy o pridelení  tohto  návrhu  zákona  výborom a o lehotách,

v ktorých má byť prerokovaný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Hlási sa

do rozpravy pán poslanec Baránik. Ak nikto viac, končím mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, predseda výboru pán Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     stotožňujem  sa  so  zámerom  navrhovaného  zákona, ale

vzhľadom na to, že  súčasne predkladá aj Ministerstvo finan-

cií Slovenskej  republiky na rokovanie  vlády Slovenskej re-

publiky návrh nového zákona o dani z dedičstva, dani z daro-

vania, dani z prevodu a prechodu  nehnuteľných  vecí a práv,

zodpovedajúcim vecným  bremenám, v ktorom je okrem iného zo-

hľadnená aj problematika  upravená v predloženom poslaneckom

návrhu a riešená komplexne, neodporúčam návrh zákona do dru-

hého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

 

     Vážené kolegyne poslankyne,  kolegovia poslanci, keď sa

kolega, predseda výboru Baránik prihlásil do rozpravy, vedel

som, asi s čím  vystúpi.  Asi s tým,  že znova navrhne,  aby

tento  návrh skupiny  poslancov na  novelu zákona  nešiel do

druhého čítania presne tak  ako aj v predchádzajúcom návrhu.

Je mi  ľúto, pri  všetkej cti aj k našej súčasnej  vláde, že

sme sa takto zachovali, že sme proste tento zákon nepostúpi-

li do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

 

     Môj ctený kolega pán Baránik, predseda výboru, nepoužil

iný argument. A ja navrhujem a prosím, aby ste mi prepáčili,

lebo to nie je celkom  korektné, ale navrhujem, urobme gent-

lemanskú dohodu: Do volieb  čokoľvek predloží opozícia alebo

aj spolu s časťou vládnej koalície, ak to nevychádza z vlád-

neho hnutia, tak to bude  zamietnuté.  Budeme vedieť, na čom

sme a aspoň aj ľudia budú vedieť, že tie problémy, ktoré ich

tlačia, nemôže riešiť nikto iný len hnutie, ktoré je hlavné.

 

     Ďakujem pekne. Urobme gentlemanskú dohodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, vážení páni poslanci, poslankyne, končím rozpra-

vu.

 

     Pýtam sa pán predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán predkladateľ.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     v rozprave  vystúpil v podstate iba jeden poslanec, pán

poslanec Baránik. Chcem mu  opäť pripomenúť, že návrh, ktorý

som predkladal, vznikal v spolupráci s Ministerstvom  finan-

cií  Slovenskej  republiky.  Žiadny  kompletný  návrh zákona

o dani z dedičstva, dani z darovania neexistuje. Je to podľa

mňa obyčajné klamstvo. A ak je pripravený, tak je pripravený

o 3-4 mesiace. Tu  ide o to, aby sme  pomohli nájomcom 30 až

40 tisíc bytov, ktorí si nemôžu tie byty kúpiť, pretože pod-

niky im nechcú predať, pretože  nie sú motivovaní na predaji

takýchto  bytov.  Nepovažujem to za korektné. V tomto návrhu

nie je nič politické,  absolútne nič politické. Iba oslobod-

zujeme všetky subjekty, ktoré predávajú byty, od dane z pre-

vodu a prechodu nehnuteľností.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán spoločný  spravodajca sa chce  vyjadriť, alebo pri-

stúpime k hlasovaniu? Chce sa vyjadriť.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     pán kolega Baránik sa vyjadril, že neodporúča návrh zá-

kona do  druhého  čítania. Nazdávam  sa, že o takomto návrhu

jednoducho nemožno hlasovať, § 73 pozná len tri eventuality:

uznesenie, že  sa návrh zákona  vráti predkladateľovi na do-

pracovanie, uznesenie, že sa nebude pokračovať v prerokúvaní

príslušného zákona, a uznesenie  zaradiť  príslušnú predlohu

do  druhého čítania. Ale ustanovenie, že neodporúča návrh do

druhého čítania,  nazdávam sa, nie je  ustanovením, o ktorom

by sa meritórne mohlo hlasovať.

 

     A preto,  vážený pán predseda,  dámy a páni,  je tu iba

jediný  návrh  na  hlasovanie,  návrh,  ktorý som predniesol

v rámci správy,  že odporúčam, aby sa  Národná rada v zmysle

§ 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že odpo-

ručí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

 

     Preto  prosím,  pán  predseda,  aby  ste  dali hlasovať

o tomto návrhu uznesenia, teda o uznesení  prerokovať  pred-

kladaný návrh zákona v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, pristúpime  k hlasova-

niu. Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c) s tým, že predkla-

dateľ navrhuje tento návrh zaradiť do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  odporučila tento zákon

prerokovať v druhom čítaní. (Potlesk.)

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 174.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 1954 zo dňa 16. januára 1998 odporú-

čam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predse-

du  Národnej rady  Slovenskej republiky  Výbor pre financie,

rozpočet a menu, pričom  odporúčam,  aby výbory, ktorým  bol

návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca

1998 odo dňa pridelenia  Národnou radou Slovenskej republiky

a gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh, hneď budeme hlasovať.

 

     Prosím,  hlasujeme o pridelení  tohto  návrhu zákona do

výborov, určení gestorského  výboru a o lehotách na preroko-

vanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže môžem konštatovať, že  sme predmetný návrh novely

zákona pridelili  výborom, určili gestorský  výbor aj lehoty

na prerokovanie do druhého čítania.

 

     Ďakujem pánu predkladateľovi aj spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme  pristúpiť k ďalšiemu bodu  programu,  ktorým je

takisto prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 286/1992 Zb. o daniach  z  príjmov  v znení neskorších

predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 891 a návrh na pride-

lenie a prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí

predsedu Národnej rady číslo 1955.

 

     Aj tento návrh predložil pán poslanec Fico.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Posledný z trojice návrhov zákonov sa týka zákona o da-

niach z príjmov v znení  neskorších  predpisov. V stručnosti

vysvetlím, v čom spočíva základný problém, ktorý rieši tento

návrh zákona.

 

     Ak  bol  štátny  podnik  pretransformovaný podľa zákona

o veľkej privatizácii do  akciovej spoločnosti alebo spoloč-

nosti s ručením obmedzeným,  veľakrát do vlastníctva takejto

spoločnosti  prechádzali aj  byty. Takéto  pretransformované

spoločnosti nemajú povinnosť tieto  byty predávať, ale ak sa

rozhodnú byty predať, môžu ich predať len za cenu vypočítanú

podľa  zákona  číslo 182/1993  novelizovaného  v  roku 1995.

V praxi preto dochádzalo k prípadom, keď zostatková cena by-

tu bola napríklad 300 000 korún, ale podnik  mohol tento byt

predať iba za nejakých 30 alebo 40 tisíc korún, pretože cena

sa vypočítavala  podľa zákona o vlastníctve  bytov a nebyto-

vých  priestorov. Toto  bolo  demotivujúce a aj  preto tieto

firmy nepristupovali k odpredávaniu bytov do osobného vlast-

níctva.

 

     Návrh zákona,  ako ho  predkladáme spoločne s pánom po-

slancom  Pacolom  zo  Združenia  robotníkov Slovenska, tento

problém rieši  tak, že v prípade, že sa  rozhodne  firma byt

predať, môže  rozdiel medzi zostatkovou cenou  bytu a cenou,

za ktorú  byt predá, odpočítať ako  náklady pri výpočte daní

z príjmov. Čiže ide opäť o pomoc tým  nájomcom, ktorí bývajú

v tzv.  bývalých  podnikových  bytoch.  Zákon  opäť  vznikol

v spolupráci s ministerstvom  financií. Bol  prekonzultovaný

a pracovníci ministerstva financií  vyslovili súhlas so zne-

ním tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Aj v tomto prípade za spoločného spravodajcu bol určený

pán  poslanec Košnár,  preto  ho  prosím, aby  nás oboznámil

s návrhom gestorského výboru.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku chcem vystúpiť v prvom čítaní

k návrhu skupiny poslancov Národnej  rady na vydanie zákona,

ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov v znení neskorších  predpisov, ako spravodajca Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu.

 

     Tento návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 286/1992 Zb., bol doručený po-

slancom  Národnej  rady v stanovenej  lehote a boli  splnené

podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokova-

com  poriadku,  t. j.  boli  doručené  najmenej 15 dní  pred

schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čí-

tanie.

 

     Predseda Národnej  rady posúdil, či  návrh zákona spĺňa

náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokova-

com poriadku a podľa  legislatívnych pravidiel, a zaradil ho

na rokovanie 41. schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky

v rámci prvého čítania.

 

     Osvojujem  si  stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa

z formálnoprávnej  stránky všetky  náležitosti návrhu zákona

uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriad-

ku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam  stanovisko, že tento návrh

zákona rieši závažnú spoločenskú  problematiku, ktorú je po-

trebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu

skupiny poslancov.

 

     Vážené dámy a páni, vzhľadom  na to, že ide o novelizá-

ciu, resp. doplnenie  zákona o daniach z príjmu, na nový zá-

kon o daniach z príjmu čakáme od roku 1995. Tento nový zákon

bol prisľúbený v programovom  vyhlásení vlády, jeho prijatie

bolo zakotvené, alebo vypracovanie bolo zakotvené v generál-

nej dohode. A ako vám  je veľmi dobre známe, aj ministerstvo

financií v lete tohto roku, na jeseň tohto roku malo pripra-

vený nový návrh zákona o daniach z príjmu. A aj prvý variant

štátneho rozpočtu  na rok 1998 bol  koncipovaný s ohľadom na

ustanovenia nového zákona o daniach z príjmu.

 

     Ako nám je všetkým dobre  známe, vláda upustila od pri-

jatia nového  zákona o daniach z príjmov. A v tomto  prípade

by sme naozaj veľmi dlho  museli čakať na riešenie tej prob-

lematiky, ktorú  navrhovaná novela zákona  skupiny poslancov

rieši, a preto sa aj osobne prihováram za to, aby sme takýto

argument nemuseli používať, pretože naozaj nie je miestny.

 

     Nový  zákon o daniach z príjmu v tomto  volebnom období

prijatý nebude a nájomcovia, resp. záujemci o kúpu bytov bý-

valých podnikových  bytov by museli veľmi  dlho čakať na to,

aby sa dočkali istej rovnosti podmienok.

 

     Predpokladám však,  že prípadné zmeny,  spresnenia, do-

plnky k predlohe, ktorú skupina poslancov predkladá, sú mož-

né v rámci  druhého, prípadne  tretieho  čítania, a preto mi

dovoľte, aby som odporučil Národnej rade Slovenskej republi-

ky, aby sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacie-

ho poriadku  na tom, že  po rozprave odporučí  návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o da-

niach  z príjmov v znení  neskorších  predpisov,  prerokovať

v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu. Pani poslankyne, páni poslanci, nemám

písomnú  prihlášku. Nikto  sa nehlási.  Preto končím možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán predkladateľ zrejme sa  nebude vyjadrovať k rozpra-

ve,  ani pán  spoločný spravodajca,  takže môžeme  pristúpiť

hneď k hlasovaniu.

 

     Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o návrhu pod-

ľa § 73 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, aby ste ho ešte

raz predniesli.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Odporúčam, aby  sme  sa  v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

uzniesli, že sa zaradí táto predloha zákona do druhého číta-

nia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, počuli ste návrh.

 

     Takže sa prezentujeme a hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby

sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme tento návrh  nezaradili do druhého

čítania.

 

     Preto je bezpredmetné hlasovať podľa § 74.

 

     Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa schválené-

ho programu body 31 a 32 sa majú prerokovať zajtra.

 

     Teraz by malo nasledovať druhé čítanie o vládnom návrhu

zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slo-

venskej  informačnej  služby,  Zboru  väzenskej  a justičnej

stráže  Slovenskej  republiky a takisto  Železničnej polície

Slovenskej republiky (tlač 786). Vzhľadom  na to, ako som už

poobede povedal na začiatku  schôdze, že minister Krajči od-

cestoval na služobnú cestu, nie je prítomný.

 

     Ďalej by sme potom mali  rokovať o zákonoch, ktorých by

sa mal zúčastniť minister Zlocha.  Nepočítal s tým, že ideme

tak rýchlo. Asi nemá význam, aby som ho teraz volal.

 

     Je pol šiestej. Dohodneme  sa, že dnes preruším schôdzu

a budeme pokračovať zajtra o deviatej. (Potlesk.)

 

     Ďakujem. Dovidenia.

 

                    Tretí deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     5. februára 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram tretí  deň rokovania 41.  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Z dnešnej schôdze sa  ospravedlnili páni poslanci Baue-

rová, Langoš a na služobnej ceste je pán poslanec Hrnko.

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci. Páni poslanci hore, pro-

sím o pokoj, smiať sa dá aj na chodbe.

 

     V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

 

     návrhu na vyslovenie  súhlasu  so zmenou Protokolu čís-

lo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie  medzi Slo-

venskou  republikou na strane  jednej a Európskymi spoločen-

stvami a ich členskými štátmi na strane druhej.

 

     Návrh vlády máte ako parlamentnú tlač číslo 852, v kto-

rom je  aj návrh uznesenia Národnej  rady, a spoločnú správu

výborov schválenú gestorským výborom pod číslom 852a.

 

     Návrh z poverenia vlády uvedie pani ministerka Kramplo-

vá. Prosím ju, aby nás oboznámila s návrhom.

 

     Dajte silnejší zvuk do mikrofónov.

 

     Skúste, pani ministerka, či to ide.

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Áno, už je v poriadku.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Európska dohoda o pridružení Slovenska k Európskej únii

zaznamenala vo svojej obchodnej časti závažnú zmenu k 1. ja-

nuáru 1997. Táto zmena sa  týkala pravidiel pôvodu tovaru na

účely preferenčného  zaobchádzania a uskutočnila sa nahrade-

ním Protokolu  číslo 4 k Európskej dohode  jeho  úplne novým

znením. Nové znenie Protokolu číslo 4 vláda schválila 7. ja-

nuára 1997 a Asociačná rada  Slovenská  republika - Európska

únia dňa 9. januára 1997. V súčasnosti sa vykonáva na provi-

zórnej báze.

 

     Slovensko dosiahlo významný pokrok na ceste politických

a ekonomických  reforiem a pokračovanie v reformnom kurze je

kľúčom úspešnej integrácie  Slovenska k Európskej únii. Slo-

vensko  potrebuje posilniť  schopnosť prevziať  zodpovednosť

vyplývajúcu z budúceho  členstva v únii. Jedným z predpokla-

dov toho pred naším pristúpením je pokrok v hospodárskej in-

tegrácii. Všeobecne  sa uznáva, že právne  nástroje v colnej

oblasti, známe ako preferenčné  pravidlá pôvodu tovaru, majú

fundamentálny  význam v obchodnej  časti  dohody a  pomáhajú

rozšíriť  obchodné a priemyselné  vzťahy a spojenia s našimi

partnermi, členskými krajinami  Európskej únie. Obchodné do-

hody umožňujú prístup na  trh partnerskej krajiny pri použí-

vaní preferenčnej  colnej sadzby v prechodnom období a nulo-

vej sadzby  po skončení prechodného obdobia  na tovar pochá-

dzajúci z vývoznej krajiny.

 

 

     Pravidlá pôvodu sa pritom  vo väčšej alebo menšej miere

odlišovali  podľa  jednotlivých  dohôd a rozdiely sa  pomaly

stávali nepriehľadnými v celoeurópskom rámci a navyše delili

Európu na tri zóny. Išlo o pravidlá v rámci  európskeho hos-

podárskeho  priestoru, o pravidlá v relácii  Európske spolo-

čenstvo - pridružené  krajiny a pravidlá v relácii  Európske

združenie voľného obchodu - partnerské krajiny v rámci dohôd

o voľnom obchode. Takéto rozdelenie  bolo účinnou brzdou to-

varových tokov medzi týmito zónami.

 

     Z uvedených dôvodov vyzvala Európska rada na svojom za-

sadnutí v roku 1993 v Kodani  Komisiu  Európskych  spoločen-

stiev, aby preskúmala vplyv zmien v pravidlách pôvodu na ob-

chod  medzi  Spoločenstvom,  krajinami  Európskeho združenia

voľného obchodu a asociovanými  krajinami strednej a východ-

nej Európy. Výsledkom dvojročných rokovaní expertov všetkých

zainteresovaných strán a Európskej komisie boli nové pravid-

lá znamenajúce zavedenie ďalšieho stupňa pred úplnou kumulá-

ciou pôvodu.

 

     Z pohľadu rozširovania Európskej  únie sa tento stupeň,

nazývaný  diagonálna kumulácia,  považuje za  významný prvok

v stratégii pridružených  krajín pred ich  pristúpením k Eu-

rópskej únii.  Voľný pohyb tovaru  vo všetkých preferenčných

dohodách je založený na zásade pôvodu tovaru, to znamená to-

varu vyvážaného z jednej  zmluvnej  strany na územie  druhej

zmluvnej strany, poskytne dovozná krajina preferenčnej zaob-

chádzanie iba v tom prípade, ak má tovar pôvod v krajine vý-

vozu, prípadne podľa nových pravidiel v krajine patriacej do

systému diagonálnej kumulácie.

 

     Neodmysliteľnou súčasťou každej  preferenčnej dohody sú

pravidlá, podľa ktorých sa zisťuje pôvod tovaru. Vzhľadom na

ich technickú náročnosť a rozsiahlosť nie sú zakotvené v sa-

motnom texte dohody, ale v osobitnej  prílohe, nazvanej Pro-

tokol týkajúci  sa definície pojmu  pôvodné  výrobky a metód

administratívnej  spolupráce.  Balík  vecných  zmien v novom

Protokole číslo 4 okrem systematiky zameranej na lepšiu pre-

hľadnosť zahŕňa  najmä diagonálnu kumuláciu  tovaru. V pred-

chádzajúcom protokole platnom do 31. 12. 1996 bola ustanove-

ná kumulácia iba s materiálmi pochádzajúcimi z Česka, Poľska

a Maďarska. Zmena v tejto  oblasti sa  týka rozšírenia počtu

krajín o Nórsko,  Švajčiarsko, Island, Slovinsko, Bulharsko,

Rumunsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko.

 

     Taktiež protokol obsahuje  zákaz vrátenia alebo oslobo-

denia od cla pri nepôvodných  výrobkoch, ktoré sa použili vo

výrobe pôvodu výrobku. Toto  pravidlo zabezpečuje, že výhodu

preferenčného zaobchádzania nebudú  používať výrobky štátov,

ktoré nie sú zapojené  do preferenčnej a diagonálnej kumulá-

cie.

 

     Zahraničný obchod za rok 1997 zaznamenal  podľa štatis-

tických údajov odlišný vývoj v pozitívnom zmysle v porovnaní

s rokom 1996. Teda v roku 1997 sa už používal  systém, ktorý

je navrhnutý v Protokole číslo 4 k Európskej dohode. V zmys-

le  týchto  uvedených  informácií a predpokladaných prínosov

diagonálnej kumulácie a rozšírenia zóny krajín tohto systému

majú sa prínosy prejaviť najmä  v oblasti vývozu. Ak sa sta-

lo,  zaisťuje to  výsledok mnohých  faktorov, ktoré  pôsobia

v želateľnom smere.

 

     Nezanedbateľným z týchto faktorov sú však kumulačné us-

tanovenia  pravidiel  pôvodu  tovaru,  ktoré spolu vytvárajú

prostredie stimulujúce  vývoz a majú  multiplikačný efekt na

pôsobenie  ostatných  nástrojov na zvýšenie  exportu. Celko-

vý vývoz  Slovenskej  republiky  za  rok 1997 sa v porovnaní

s predchádzajúcim obdobím  zvýšil o 9,2 %,  ale vývoz do Eu-

rópskej únie ako najvýznamnejšieho partnera až o 19 %. Vývoz

do krajín CEFTY sa zvýšil len o 0,3 %, do krajín voľného ob-

chodu sa zvýšil o 12,9 % a do ostatných krajín systému, teda

Bulharska, Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska, až o 26,2 %.

 

     S prihliadnutím  na  pozitívne  trendy  z  provizórneho

uplatňovania  Protokolu  číslo 4 k Európskej  dohode  z roku

1997 vláda  navrhuje, aby Národná  rada Slovenskej republiky

vyslovila súhlas s ratifikáciou nového znenia Protokolu čís-

lo 4 k Európskej dohode.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani ministerka.

 

     Prosím pána poslanca  Tarnóczyho, ktorého určili výbory

za spoločného spravodajcu, aby  nás oboznámil s prerokovaním

materiálu vo  výbore a najmä  či výbory odporúčajú,  aby sme

uvedenú zmenu prijali.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

      Vážený pán predseda,

      vážená pani ministerka,

      vážený pán minister,

      vážené kolegyne,

      vážení kolegovia,

 

      dovoľte mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady v treťom čítaní o návrhu  na vyslovenie súhlasu so zme-

nou Protokolu  číslo 4 k Európskej  dohode zakladajúcej pri-

druženie medzi Slovenskou republikou  na strane jednej a Eu-

rópskymi  spoločenstvami a ich  členskými  štátmi na  strane

druhej ako  spoločný spravodajca určený  Zahraničným výborom

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1936 zo 7. januára 1998 pridelil návrh Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému  výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 23. januára

1998, pričom  ako príslušný určil  Zahraničný výbor Národnej

rady  Slovenskej  republiky s termínom  do 29. januára 1998.

Všetky výbory prerokovali predložený návrh v stanovenom ter-

míne.

 

     Gestorský Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky rokoval k spoločnej správe o prerokovaní  predmetné-

ho návrhu  vo  výboroch 3. februára 1998 vzhľadom  na to, že

v dňoch 25.-30. januára 1998 predseda  výboru a časť  členov

výboru  sa zúčastnili  zasadnutia Parlamentného zhromaždenia

Rady Európy.

 

     Všetky  výbory, ktorým  bol návrh  pridelený, vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť súhlas so zmenou  Protokolu číslo 4 k Európskej do-

hode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na

strane jednej a Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi

na strane druhej.

 

     Dovoľte mi, aby som prečítal  aj návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej republiky

z 5. februára 1998 k návrhu  na vyslovenie súhlasu so zmenou

Protokolu číslo 4 k Európskej dohode  zakladajúcej pridruže-

nie medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európsky-

mi spoločenstvami a členskými  štátmi na druhej strane (tlač

852)

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa   článku 86

písm. e) Ústavy  Slovenskej  republiky  vyslovuje súhlas  so

zmenou  Protokolu  číslo 4 k Európskej  dohode  zakladajúcej

pridruženie medzi  Slovenskou republikou  na strane jednej a

Európskymi spoločenstvami a členskými  štátmi na strane dru-

hej."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu s tým,  že som  nedostal  žiadnu písomnú

prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do

rozpravy. Ak  nie, končím možnosť prihlásiť  sa do rozpravy.

A tým je aj rozprava skončená.

 

     Pani ministerka  sa zrejme nebude  chcieť vyjadriť, ani

pán spoločný spravodajca. Takže  môžeme pristúpiť k hlasova-

niu v rámci tretieho čítania v zmysle § 84 ods. 1 rokovacie-

ho poriadku. Budeme  hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho

prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hlasujme.  Budeme hlasovať

o uznesení,  ktorým vyslovujeme  súhlas so  zmenou Protokolu

číslo 4 k Európskej  dohode  zakladajúcej  pridruženie medzi

Slovenskou republikou  na strane  jednej a Európskymi spolo-

čenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej. V uznese-

ní je vyslovený súhlas.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

 

     Budeme pokračovať podľa programu, a to prerokovaním

 

     návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich s vysie-

laním príslušníkov a jednotiek  Armády  Slovenskej republiky

do zahraničia v roku 1998.

 

     Parlamentnú tlač máte pod číslom 892 a správu o výsled-

koch prerokovania vo výboroch pod číslom 892a.

 

     Prosím pána ministra Siteka, aby nám predniesol návrh.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v  súlade s uznesením  vlády  Slovenskej  republiky vám

predkladám  na  prerokovanie  a schválenie  materiál - Návrh

programu  vojenských  cvičení  súvisiacich s vysielaním prí-

slušníkov a jednotiek Armády  Slovenskej republiky do zahra-

ničia v roku 1998.

 

     Účasť príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej repub-

liky na cvičeniach v rámci partnerskej  vojenskej spolupráce

s ozbrojenými silami členských krajín NATO a Západoeurópskej

únie významne podporuje procesy výstavby a transformácie Ar-

mády Slovenskej republiky. Základným cieľom účasti na cviče-

niach  je  vytvoriť  podmienky  na  prípravu vyčlenených síl

a prostriedkov Armády Slovenskej republiky na spoločné pôso-

benie v mnohonárodných mierových operáciách.

 

     Plánovaná účasť Armády Slovenskej  republiky na 12 cvi-

čeniach v rámci  Partnerstva za mier a vojenskej  spolupráce

s NATO a Západoeurópskej únie  zodpovedá  reálnym možnostiam

a potrebám  Armády  Slovenskej  republiky a je  porovnateľná

s predchádzajúcimi rokmi. Praktická realizácia programu pri-

speje k rozvoju interoperability Armády Slovenskej republiky

s armádami členských krajín NATO.

 

     Obsahové zameranie cvičení  akceptuje požiadavky na po-

stupný  rast  nárokov  na  zvládnutie  činností  súvisiacich

s účasťou  štábnych dôstojníkov  Armády Slovenskej republiky

na plánovaní a riadení mierových operácií.

 

     V roku 1998 bude  zároveň počas  cvičení preverená pri-

pravenosť národných kontingentov partnerských krajín pôsobiť

v mnohonárodných  silách. Z tohto pohľadu  bude mať osobitný

význam účasť roty práporu  rýchleho nasadenia Armády Sloven-

skej  republiky na  cvičení  STRONG  RESOLVE 1998,  ktoré sa

uskutoční  na území  Španielskeho  kráľovstva a Portugalskej

republiky. Toto  poľné cvičenie bude  zamerané na všestranné

precvičenie všetkých fáz krízového manažmentu spätých s plá-

novaním  mnohonárodných  mierových  operácií. Z partnerských

krajín sa na uvedenom  cvičení zúčastní i Bulharská republi-

ka,  Česká republika,  Maďarská republika,  Poľská republika

a Slovinská republika.

 

     Účasť príslušníkov Armády  Slovenskej republiky na cvi-

čeniach mimo územia Slovenskej republiky nebude mať vplyv na

štátny   rozpočet  Slovenskej   republiky.  Náklady  spojené

s účasťou na uvedených cvičeniach budú hradené z rozpočtovej

kapitoly Ministerstva obrany  Slovenskej republiky. Časť ná-

kladov sa bude  hradiť z fondov NATO a prostriedkov vyčlene-

ných vládou Spojených štátov  amerických na realizáciu prog-

ramu MIL-TO-MIL.

 

 

     Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je

potrebné,  aby Národná  rada Slovenskej  republiky vyslovila

súhlas  na vyslanie  ozbrojených síl  mimo územia Slovenskej

republiky.

 

     Vážené  poslankyne a  poslanci, odporúčam  vám, aby ste

s predloženým návrhom súhlasili.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

 

     Spoločný spravodajca k tomuto  bodu programu je pán po-

slanec Danko. Prosím ho preto,  aby nás informoval o výsled-

koch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predniesol  by som  spoločnú správu  gestorského Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

o prerokovaní návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich

s vysielaním  príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej re-

publiky do zahraničia v roku 1998 (tlač 892).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1980 z 3. februára 1998 pridelil  návrh prog-

ramu vojenských cvičení  súvisiacich s vysielaním príslušní-

kov a jednotiek  Armády  Slovenskej  republiky do zahraničia

v roku 1998 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  obranu a bezpečnosť,  aby pripravil spoločnú  správu

o výsledku  prerokovania  uvedeného  materiálu  vo  výboroch

a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     V stanovenom termíne  prerokovali návrh programu vojen-

ských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jedno-

tiek Armády  Slovenskej  republiky do zahraničia v roku 1998

obidva výbory a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko:

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

súhlasí s návrhom  programu  vojenských  cvičení súvisiacich

s vysielaním  príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej re-

publiky do  zahraničia v roku 1998 a odporúča  Národnej rade

Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto materiálom.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť súhlasí s návrhom  programu a odporúča Národnej

rade  Slovenskej republiky  vysloviť  súhlas s týmto návrhom

programu  vojenských  cvičení  súvisiacich s vysielaním prí-

slušníkov a jednotiek Armády  Slovenskej republiky do zahra-

ničia v roku 1998.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky  prijať návrh na  uznesenie Národnej rady,

ktoré je prílohou  tejto  spoločnej správy a v ktorom by Ná-

rodná rada vyslovila súhlas s týmto návrhom programu.

 

     Pán  predseda, skončil  som. Žiadam,  aby ste  otvorili

rozpravu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu.  Ani k tomuto

bodu som nedostal písomné prihlášky, preto sa vás pýtam, pá-

ni  poslanci, či  sa niekto  hlási do  rozpravy. Nie. Končím

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Zrejme sa  nebude vyjadrovať ani pán  minister, ani pán

spoločný  spravodajca, preto  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu

o návrhu uznesenia Národnej rady,  ktoré máte uvedené v spo-

ločnej správe.

 

     Môžete uviesť hlasovanie.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený  pán  predseda,  prosím,  aby  ste dali hlasovať

o návrhu uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky k ná-

vrhu  programu vojenských  cvičení  súvisiacich s vysielaním

príslušníkov a jednotiek Armády  Slovenskej republiky do za-

hraničia v roku 1998, ktoré je prílohou tlače 892 a v ktorom

Národná rada súhlasí s vyslaním jednotiek  Armády Slovenskej

republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme  návrh  uznesenia. Prosím,  prezentujme sa a

hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže  môžem  konštatovať,  že  sme schválili uznesenie

k návrhu  vojenských  cvičení  súvisiacich s vysielaním prí-

slušníkov a jednotiek  Armády Slovenskej republiky do zahra-

ničia v roku 1998.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  mali by sme teraz pre-

rokúvať, resp. pokračovať v prerušenom druhom čítaní o vlád-

nom návrhu  zákona, ktorým sa mení  zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke Slo-

venska v znení neskorších predpisov.

 

     Poprosil ma pán minister, aby sme dnes ešte tento zákon

neprerokovali. Mal stretnutie s guvernérom a ešte raz sa ma-

jú stretnúť a na niečom  sa  dohodnúť. Takže v niektorý  iný

deň na tejto schôdzi budeme tento zákon prerokúvať. Na budú-

ci týždeň určite.

 

     Prosím, dám hlasovať s tým,  že tento návrh budeme pre-

rokúvať v iný deň na tejto schôdzi.

 

     Prosím, hlasujeme,  kto je za  to, aby sme  tento návrh

presunuli na iný rokovací deň.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Súhlasíme s presunutím tohto bodu programu na iný roko-

vací deň tejto schôdze.

 

     Takže môžeme pristúpiť k prerokovaniu

 

     zákona z 5. decembra 1997, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov

a zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1/1993

Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezi-

dentom Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou Slovenskej republiky.

 

     Materiál máme  pod tlačou 874. Jeho súčasťou je aj roz-

hodnutie prezidenta  republiky  z 19. decembra  minulého ro-

ku o vrátení  zákona,  ako aj schválený  zákon z 5. decembra

1997. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 874a.

 

     Zákon som svojím  rozhodnutím z 22. decembra 1997 číslo

1930 pridelil  na prerokovanie  príslušným výborom s tým, že

ako gestorský výbor bol  určený výbor pre financie, rozpočet

a menu.

 

     Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, ak pre-

zident republiky  vráti zákon s pripomienkami  Národnej rade

na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čí-

taní s tým, že predmetom  rokovania  sú len pripomienky pána

prezidenta.

 

     Pristúpime teda k druhému  čítaniu o uvedenom  vrátenom

zákone. Vrátený zákon by  mal odôvodniť prezident republiky,

alebo ním poverená osoba Kancelárie prezidenta.

 

     Prezident mi poslal list, v ktorom mi oznamuje:

 

 

     "Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom na  môj vopred pripravený  program Vám oznamu-

jem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráte-

ného zákona z 5. decembra 1997, ktorým sa  mení a dopĺňa zá-

kon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov

a zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1/1993

Z. z. o Zbierke  zákonov Slovenskej republiky. Ďalej žiadam,

aby  Národná  rada  Slovenskej  republiky  rozhodla v súlade

s mojimi pripomienkami  uvedenými v rozhodnutí  19. decembra

1997.

 

     S pozdravom Michal Kováč."

 

     Mne teda ostáva už  len dať slovo spravodajcovi, ktorým

bol pán Lysák. Prosím ho, aby nám podal správu o prerokovaní

návrhu, vráteného pánom prezidentom.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o prerokovaní zákona

z 5. decembra 1997,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo

21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  predpisov  a  zá-

kon Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 1/1993 Z. z.

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený  prezidentom

Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou

Slovenskej republiky, ktorý máme uvedený v tlači 874.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného zákona:

 

     1. Výbory  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  zákon

z 5. decembra 1997,  ktorým sa  mení a  dopĺňa  zákon  číslo

21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  predpisov a zákon

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1992 Zb. o Zbier-

ke  zákonov  Slovenskej  republiky  (tlač  874), prerokovali

v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 1930 z 22. decembra 1997.

 

     2. Gestorský výbor nedostal  do začatia rokovania o zá-

kone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady  Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijal Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, a to uznesením číslo 601 zo dňa 2. februára 1998.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval 22. januára 1998

zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších predpisov a zá-

kon Národnej  rady  Slovenskej republiky  číslo 1/1993 Z. z.

o Zbierke zákonov Slovenskej  republiky, vrátený prezidentom

Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou

Slovenskej  republiky (tlač 874), a neprijal  platné uznese-

nie, lebo  podľa § 52 ods. 4 na  schválenie uznesenia je po-

trebný súhlas nadpolovičnej  väčšiny prítomných členov výbo-

ru. Prítomných  bolo 10 členov, za návrh uznesenia hlasovali

5, proti hlasovali 5, hlasovania  sa nezdržal nikto a hlaso-

vali  všetci prítomní  členovia výboru.  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie neschválil predložený návrh  uznesenia číslo 486 v sú-

lade s § 52 ods. 4.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval 21. januára 1998 zákon z 5. decembra 1997, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení

neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov Slovenskej repub-

liky, vrátený  prezidentom Slovenskej  republiky  na opätov-

né prerokovanie  Národnou  radou Slovenskej  republiky (tlač

874). Z celkového počtu 15 poslancov  Ústavnoprávneho výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky bolo  prítomných 11, za

návrh uznesenia  boli 5, nikto  nebol proti a 6 poslancov sa

zdržalo hlasovania. Ústavnoprávny výbor neschválil predlože-

  návrh  uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky, t. j. neprijal

platné uznesenie.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk k uvedenému zákonu

odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky  zákon z 5. de-

cembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb.

o bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov

Slovenskej republiky, vrátený  prezidentom Slovenskej repub-

liky na opätovné prerokovanie  Národnou radou Slovenskej re-

publiky, schváliť v pôvodnom znení.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky k uvedenému  zákonu  boli schválené uznesením

Výboru  Národnej  rady  pre financie,  rozpočet a menu číslo

602 z 2. februára 1998, v ktorom  určil  poslanca  Ladislava

Lysáka za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril

predniesť spoločnú  správu výborov na  schôdzi Národnej rady

v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republi-

ky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hoch, ktoré  vyplynuli z rozpravy,  a hlasovať o  predmetnej

správe  ihneď po ukončení  rozpravy k nej  podľa § 83 ods. 4

a § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, návrh na uznesenie Národnej

rady  Slovenskej  republiky  tvorí  prílohu  tejto spoločnej

správy. Nebudem ho teda čítať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Nedostal  som písomné prihlášky. Pý-

tam sa,  kto sa hlási.  Pán poslanec Benčík.  Ak nikto viac,

končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pán prezident aj v minulosti preukázal, že mu záleží na

ústavnosti a záleží  mu  na  zákonnosti. Z tohto  dôvodu sme

často  boli upozornení  na pochybenia,  ktoré sme  pri našej

dosť rýchlej  práci v zákonodarnej  činnosti urobili, či 

vedome  alebo občas  aj  nevedome.  Keď včera  tu vystupoval

- zrejme naposledy v tomto  parlamente -, tiež sa prihováral

za princípy zákonnosti a princípy právneho štátu. Myslím si,

že je vhodné poďakovať sa mu  za jeho postoj a vzťah k záko-

nodarnému orgánu v tomto smere. (Potlesk.)

 

     Aj v tomto prípade poukázal na niektoré problémy, ktoré

by s prijatím už  schváleného zákona, ktorý podľa právomoci,

ktoré mu prináležia z ústavy, vrátil, a to na prospech toho,

aby sme právny poriadok mali  prehľadný a aby bol jednoznač-

ný, lebo takýto prehľadný a jednoznačný právny poriadok môže

značne  prispieť k tomu, aby sa  kvalita aplikačnej činnosti

zlepšila.

 

     Podľa článku 123 ústavy ministerstvá a iné orgány štát-

nej správy na základe  zákonov a v ich medziach môžu vydávať

všeobecné záväzné právne  predpisy, ak sú na to splnomocnené

zákonom.  Tieto  všeobecné  záväzné  predpisy  sa  vyhlasujú

spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Toto je ústavný základ tohto

problému preto, lebo hierarchia  všeobecne  záväzných noriem

je ústava, ústavný  zákon, vládne nariadenie, vyhláška. Toto

je,  prosím  vás, u nás  osvedčený a zaužívaný  spôsob. A aj

človek právne  nie príliš rozhľadený  rozlišuje tieto zásady

a vie, ktoré má akú silu a čo má čomu zodpovedať. Ja si mys-

lím, že postup, ktorý sme doposiaľ mali a ktorý je osvedčený

a zaužívaný, nie je  vhodné  teraz meniť. A v tom je aj celé

jadro problému.

 

     Podrobne  som si  pozrel aj  stanovisko Národnej banky,

ktoré v podstate celú záležitosť vyvolalo. Ak mi je dovolené

povedať, že to je účelové stanovisko, nepresvedčivé, ktorého

presadenie by  neprispelo k prehľadnosti a čistote, a tým aj

ku kvalitnejšej aplikácii.

 

     Mohol by som pokračovať, že  z bežného života vieme, že

pri  aplikácii právnych  noriem veľmi  často príkaz,  pokyn,

smernice sú  úradníkmi viac rešpektované  ako samotná ústava

alebo aj zákon. A preto rozširovať  ďalšie skupiny všeobecne

záväzných noriem oproti tým,  ktoré sme doposiaľ mali, pova-

žujem z tohto  hľadiska za nevhodné.  Odporúčam, aby sme ná-

vrh, ktorý predložil pán  prezident, podporili v záujme pre-

hľadnosti a čistoty nášho právneho poriadku.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Chce sa  vyjadriť pán minister?  Asi nie. Áno?  Nech sa

páči.

 

     Predtým, kým sa pán  minister vyjadrí, chcem nášho pána

exkolegu privítať už  vo funkcii a popriať mu, aby sa mu da-

rilo hneď od týchto prvých vystúpení v Národnej rade ako mi-

nistrovi. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne za  privítanie v mojej  funkcii, ďakujem

pekne aj za blahoprianie k tomu, aby sa nám spoločne darilo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ja  som nepredpokladal,  že k tejto  problematike  bude

potrebné vystúpiť  aj vzhľadom na  stanoviská, ktoré predpo-

kladám, že všetci poslanci majú. Ale vzhľadom na to, čo bolo

povedané, dovoľte  mi predsa len  povedať niekoľko zásadných

pripomienok.

 

     Vážený pán  poslanec Benčík, v súvislosti s tým, čo ste

hovorili, treba dôrazne povedať,  že Národná banka Slovenska

v Slovenskej republike  má pri vydávaní  všeobecne záväzných

právnych predpisov postavenie ako ministerstvá a iné ústred-

né orgány štátnej správy Slovenskej republiky. A toto opráv-

nenie  má podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky. Toto

oprávnenie je  opodstatnené na riadne  plnenie úloh Národnej

banky  Slovenska, predovšetkým  pri zabezpečovaní  stability

meny. A chcel by som zdôrazniť,  že toto oprávnenie je v sú-

lade s Európskou dohodou o pridružení.

 

     Podľa článku 69 a 70 Asociačnej dohody sa Slovenská re-

publika zaviazala  zbližovať svoj právny  poriadok s právnym

poriadkom  Európskej únie  tým, že  medzi prioritné  oblasti

patrí i bankové  právo. V zmysle  týchto dohôd Európska cen-

trálna banka má právo  vydávať smernice so všeobecnou záväz-

nosťou  predovšetkým na plnenie úloh v oblasti menovej poli-

tiky.

 

     Toto ustanovenie - chcel by  som zdôrazniť - je súčasne

aj v súlade s článkom 108 Maastrichtskej dohody a článkom 14

štatútu  Európskeho systému  centrálnych bánk.  Chcel by som

upozorniť, že ani námietka pána prezidenta, že Národná banka

Slovenska    právo  vydávať  len  všeobecne záväzné právne

predpisy podľa § 17 zákona  Národnej rady číslo 566 o Národ-

nej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, neobstojí.

 

     Tu by  som chcel zdôrazniť, že  Národná banka Slovenska

vydala, už  vydala - podotýkam - v súlade s § 31 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 566 o Národnej banke

Slovenska v znení  neskorších predpisov  vyhlášku  číslo 275

o zásadách  platobného styku  medzi bankami.  Ďalej v súlade

s § 36 zákona  číslo 21/1992 Zb. o bankách  v  znení  zákona

číslo 58/1996, ktorý podpísal  súčasný pán prezident, vydala

Národná banka Slovenska  spolu s Ministerstvom financií Slo-

venskej republiky  vyhlášku číslo 16/1997 Z. z. Chcel by som

upozorniť, že Národná banka  Slovenska už vydala viacero zá-

väzných právnych  predpisov v spolupráci s ministerstvom fi-

nancií a tieto všeobecne  záväzné právne predpisy pán prezi-

dent podpísal.

 

     Za mimoriadne  dôležité považujem upozorniť  na skutoč-

nosť, že  pán prezident namieta, že  novela zákona o Zbierke

zákonov bude mať ústavne neprípustnú retroaktívnu platnosť.

 

       Vážené  dámy, vážení  páni, v tejto  súvislosti treba

upozorniť na článok IV zákona z 5. 12., ktorý ustanovuje, že

novela zákona o Zbierke  zákonov nadobudne  účinnosť až dňom

vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo  znamená, že jej účinky na-

stanú až týmto dňom, teda  novela nebude a nemôže pôsobiť do

minulosti.

 

     Vážené dámy, páni, to sú z môjho pohľadu zásadné pripo-

mienky. Chcel by som teda zdôrazniť, že z tých ôsmich pripo-

mienok, ktoré  mal pán prezident, z hľadiska  analýzy  môjho

legislatívneho odboru neobstojí ani jedna. Chcel by som vás,

vážené dámy a páni, požiadať, by Národná rada Slovenskej re-

publiky opätovne prijala  zákon z 5. 12. v takom  znení, ako

ho schválila.  Chcel by som  zdôrazniť, že tie  pripomienky,

ktoré  predpokladám,  že  máte k dispozícii, a  časť z nich,

ktoré som  prezentoval, sú v súlade  so stanoviskom Národnej

banky Slovenska.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.

 

     Už som si navykol na to, že v tomto parlamente argumen-

ty veľmi nehrajú svoju úlohu pri vzájomnom presvedčovaní sa.

A ani som veľmi argumenty doširoka neuplatňoval, aby som ne-

obťažoval svojich kolegov.

 

     V danom prípade však, pán  minister a môj bývalý kolega

poslanec,  ste  polemizovali s argumentmi,  ktoré som  vôbec

nespochybňoval a o ktorých som vôbec nehovoril. Nespochybnil

som, že podľa článku 123 ústavy Národná banka Slovenska môže

vydávať všeobecne  záväzné predpisy, dokonca  som aj citoval

- "za predpokladu, že sú splnené podmienky". A ani podstata,

pre ktorú je vrátený tento  zákon, nie toto spochybňuje, ale

názvy týchto jednotlivých všeobecne záväzných noriem. Je za-

behnutý určitý systém a ja som sa prihováral za to, keďže sa

osvedčil, že môžeme - a uvádzal som aj príklad - nazvať ešte

aj príkazy a pokyny, že  budú všeobecne záväznými. Ale, pre-

boha, kde by sme sa tak  dostali! Potom by to už bolo nepre-

hľadné. A toto je podstata problému.

 

     A ešte jedna  poznámka na koniec.  Tá retroaktivita tam

zostáva, lebo to vzájomne súvisí. Takže v danom prípade vaše

stanovisko len za každú cenu, aby sa to vrátilo, a prezident

tomu návrhu nevyhovel, nie je dostatočne vyargumentované.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán podpredseda Filkus.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Benčík, ak sa dobre  pamätáte, vtedy, keď

sa dá (hlasy v sále)...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda,  ako podpredseda Národnej  rady môžete

hovoriť aj mimo rečníka.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus

 

     ...vždy sa snažím  vystupovať s vecnými argumentmi. Po-

viem vám niekoľko vecných, i keď si myslím, že ste to trošku

prehnali, že v tomto parlamente  sa s argumentmi nechodí. Ja

chodím na  ten trh. Poviem vám  niekoľko vecných argumentov.

A preto si myslím, že nemáte v tejto súvislosti pravdu.

 

     Súčasťou bankového práva, o ktorom sa tu rozprávame, je

tak komerčné bankovníctvo, ako aj centrálne. V rámci komerč-

ného a centrálneho bankovníctva sa nenarába len so všeobecne

právnymi predpismi, ale aj s niečím iným. Nechcem teraz opa-

kovať to, čo hovoril  pán minister  vzhľadom na odvolanie sa

na Maastrichtskú  dohodu. To  všetko  platí. A ja vám poviem

konkrétne argumenty v našich podmienkach.

 

     Napríklad Národná banka Slovenska má, samozrejme, právo

vydávať všeobecne záväzné právne  predpisy podľa § 17, ktorý

ste citovali.  Nechcem s tým narábať,  pretože nie som práv-

nik, ale  to sú podrobnosti  súvisiace s emisiou  bankoviek.

Ale okrem toho naša Národná banka už konkrétne urobila mnohé

kroky i napríklad podľa vyhlášky v roku 1994, keď vydala zá-

sady  platobného styku  medzi bankami.  Platobný styk  medzi

bankami, to je to, čo patrí do komerčnej časti. To teda zna-

mená, že normálne v praxi máme už tiež zaužívané, že nenará-

bame  len so  všeobecne záväznými  predpismi, ale  aj inými.

A toto sú tie konkrétne.  Zacitujem vyhlášku 275/1994 Z. z.,

kde to Národná banka v našich podmienkach urobila. Tak sa mi

zdá, nechcem  povedať nezmyselné, to je  príliš silný výraz,

ale  je nevhodné,  ak sa  teda chceme  priblížiť k Európskej

únii, ak akceptujeme  Maastrichtskú dohodu, musíme všeobecne

záväzné právne  predpisy  doplniť aj niečím iným, a to je to

v konkrétnych podmienkach, čo som  vám spomínal. Preto aj ja

som jednoznačne za to, aby  sme to pôvodné znenie návrhu od-

súhlasili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu. Pýtam sa,  či sa chce vyjadriť pán spravo-

dajca. Nechce  sa vyjadriť. To znamená,  že môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky k zákonu z 5. decembra 1997,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej  republiky číslo 1/1993 z. z. o Zbierke zákonov Sloven-

skej republiky, vrátený  prezidentom Slovenskej republiky na

opätovné  prerokovanie Národnou  radou Slovenskej  republiky

(tlač 874), s tým,  že  Národná  rada  Slovenskej  republiky

schvaľuje zákon z 5. decembra 1997, ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-

sov a zákon Národnej  rady Slovenskej republiky číslo 1/1993

Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezi-

dentom Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou Slovenskej republiky, v pôvodnom znení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán spoločný spravodajca, len  vy ste už vbehli do

tretieho  čítania. Najskôr  budeme  hlasovať v rámci druhého

čítania o pripomienkach pána  prezidenta. Ja ich radšej pre-

čítam.

 

     Pán prezident žiada, aby

 

     a) zákon schválila Národná rada s vypustením jeho člán-

ku II,

 

     b) v dôsledku  tohto  vypustila  z názvu  zákona  slová

"a zákon  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 1/1993

Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky",

 

     c) z  toho  istého  dôvodu  doterajšie  články III a IV

označila ako články II a III.

 

     Hlasujeme o návrhu pána prezidenta na takúto zmenu, ako

som prečítal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Hlasujeme o navrhovanej  zmene, ktorú  navrhuje  prezi-

dent. Ešte nie o zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  tieto zmeny  pána prezidenta  ne-

schválili.

 

     Pýtam sa preto pána  spoločného spravodajcu, aké má ná-

vrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Samozrejme, odporúčam pokračovať tretím čítaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

 

     Aj v tomto  prípade  mám  otvoriť  rozpravu. V rozprave

možno dať  pripomienky  už len  podľa zákona o rokovacom po-

riadku.

 

     Pýtam sa,  či v rámci  rozpravy niekto vystúpi.  Nikto.

Končím možnosť prihlásiť sa a tým aj rozpravu.

 

     Budeme  teraz  hlasovať  o  návrhu  ako  celku v súlade

s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému

zákonu po opätovnom  prerokovaní a schvaľovaní neboli pripo-

mienky. Hlasujeme o ňom tak,  ako sme ho schválili 5. decem-

bra minulý rok.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Môžem teda  konštatovať, že po  opätovnom hlasovaní Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky schválila  zákon, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  ne-

skorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov  Slovenskej republi-

ky.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme  pristúpiť k ďalšiemu bodu  programu,  ktorým je

druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 202/1995 Z. z. De-

vízový zákon a zákon, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona  máme pred  sebou pod parlamentnou

tlačou 762 a spoločnú správu výborov číslo 762a.

 

     Aj tento vládny návrh zdôvodní z poverenia vlády minis-

ter financií pán Maxon.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi predstúpiť pred vás s úvodným slovom k pred-

loženému  vládnemu návrhu  Devízového zákona.  Chcel by  som

predovšetkým zdôrazniť,  že tento návrh Devízového zákona je

jeho prvou  novelou po 1. októbri 1995, keď nadobudol  účin-

nosť  nový  Devízový  zákon,  ktorý  uvoľnil všetky operácie

v rámci bežného účtu platobnej bilancie.

 

     Predložená  novela Devízového  zákona liberalizuje nie-

ktoré ďalšie regulované  finančné transakcie. Navrhované li-

beralizačné  kroky  sú v súlade s harmonogramom liberalizač-

ných  krokov kapitálového  účtu platobnej  bilancie na  roky

1996 až 2000,  ktorý  schválila  vláda Slovenskej  republiky

v roku 1996. Predovšetkým ide o zrušenie ponukovej povinnos-

ti  pre tuzemcov-právnické  osoby a zrušenie  limitu  nákupu

cudzej  meny v hotovosti pre tuzemcov-právnické  osoby a pre

tuzemcov-fyzické osoby.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v obidvoch prípadoch bol sta-

novený limit 60 tis. Sk  pri fyzických osobách na kalendárny

rok  a  pri  právnických  osobách  na  účely úhrady výdavkov

v zahraničí.  Posledným liberalizačným  krokom je  uvoľnenie

obchodovania so zahraničnými cennými papiermi, ktorým sa zá-

roveň  akceptuje  odporúčanie OECD. V rámci  liberalizačných

krokov sa umožní zahraničným cenným papierom uvedenie na tu-

zemský trh, ak ide o emitentov  so sídlom v členských kraji-

nách OECD. Súčasne sa umožní  kúpa a predaj takýchto cenných

papierov  tuzemcami.  Tento  liberalizačný  krok  je spojený

s garanciou, že  pôjde o kótované  cenné papiere. Podmienkou

na umiestnenie a uvedenie zahraničných cenných papierov emi-

tentov so sídlom v OECD je, že jeho cenné papiere sú umiest-

ňované v  hlavnej burze štátu, kde  má emitent sídlo. Priro-

dzene, že tento postup bude súčasťou burzového poriadku Slo-

venskej burzy cenných papierov.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, nedeliteľnou súčasťou novely

je aj  zosúladenie zákona so zákonmi,  ktoré nadobudli účin-

nosť  po 1. októbri 1995. Ide  predovšetkým o colný  zákon a

novelu zákona o cenných  papieroch. Novela zákona mení opat-

renie Národnej  banky Slovenska na  všeobecne záväzné právne

predpisy na základe novely zákona o Zbierke zákonov.

 

     Predložená novela Devízového zákona je ďalším krokom na

ceste k plnej konvertibilite slovenskej koruny.

 

     Vážené dámy a páni, chcel  by  som sa  ešte vyjadriť aj

k spoločnej správe.  Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy, ktoré

sú v spoločnej správe, precizujú dikciu vládnej predlohy no-

vely zákona, s ktorými sa stotožňujem.

 

     Vážené  dámy a  páni, vzhľadom  na uvedené  by som  vás

chcel požiadať o podporu tejto vládnej novely zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Ako  spoločná  spravodajkyňa  bola  výborom určená pani

poslankyňa  Iveta Nováková. Prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2

o rokovacom  poriadku  informovala Národnú radu o výsledkoch

prerokovania vo výboroch.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Ústavnopráv-

neho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní

vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 202/1995 Z. z. Devízový

zákon a zákon, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-

rodnej  rady  číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení  ne-

skorších predpisov.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  pridelila uvedený

vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  financie,  rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu  výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky. Uvedené výbory preroko-

vali vládny návrh  zákona v stanovenom termíne, t. j. do 23.

januára 1998.

 

     Gestorský výbor nedostal do  začatia rokovania o uvede-

nom vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady

Slovenskej  republiky  podané  v  súlade s § 75 ods. 2 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky kladné  stanoviská, a to odporúčanie

pre Národnú  radu Slovenskej republiky návrh  schváliť s po-

zmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi,  ktoré    v spoločnej

správe pod  bodmi 1-9, ktoré gestorský výbor odporúča schvá-

liť a hlasovať o nich jednotlivo.

 

     Gestorský výbor  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 202/1995 Z. z. De-

vízový zákon a zákon, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, schváliť.

 

     Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na

schôdzi Národnej  rady  Slovenskej republiky v druhom čítaní

a navrhnúť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky postup pri

hlasovaní  o  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení rozpravy k nej.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Otváram  rozpravu  k  tomuto  bodu  programu. Chcem vám

oznámiť, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, pre-

to  sa pýtam,  či sa  niekto hlási  z pléna. Konštatujem, že

nie. Tým je aj rozprava skončená.

 

     Pýtam sa, či sa chce vyjadriť minister. Zrejme nie, ani

spoločná spravodajkyňa. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Budeme  hlasovať  podľa § 83 ods. 3 zákona  o rokovacom

poriadku. Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spo-

ločnej správy.

 

     Sú nejaké návrhy, pani poslankyňa?

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno, sú v spoločnej správe doplňujúce a pozmeňujúce ná-

vrhy pod bodmi 1 až 9.  Gestorský výbor o nich odporúča hla-

sovať  jednotlivo a všetko  odporúča  schváliť. Čiže  budeme

najskôr  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu  číslo 1. Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa dala návrh, aby sme hlasovali jednotli-

vo, budeme  hlasovať jednotlivo. Dala  taký návrh, ktorý  je

oprávnená dať, pretože ju poveril výbor.

 

     Prosím, budeme hlasovať najskôr o doplňujúcich návrhoch

zo spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme,

tak ako prečítala pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Najskôr hlasujeme o čom?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     O doplňujúcom  návrhu číslo 1 spoločnej správy. Gestor-

ský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste aj návrh gestorského výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 2 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme,  aj tento bod 2 spoločnej  správy gestorský

výbor odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj bod 2 spoločnej správy.

 

     Môžeme pokračovať.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 3 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 3 spoločnej  správy.  Gestorský  výbor

nám odporúča, aby sme ho prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento bod zo spoločnej správy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 4 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento bod.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 5 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj tento bod gestorský výbor odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Schválili sme tento bod.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 6 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 6 spoločnej  správy. Odporúča-

nie je kladné.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento bod.

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať  o bode 7 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh k bodu 7, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento bod.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 8 spoločnej  správy.  Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o bode 8 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento bod.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 9 spoločnej správy, zároveň po-

slednom. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o poslednom bode spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     To bolo posledné hlasovanie v rámci spoločnej správy.

 

     Keďže z rozpravy  nevyplynuli žiadne  pripomienky a do-

plnky k novele  zákona a pani spoločná spravodajkyňa z pove-

renia výboru  odporúča, aby sme  pristúpili k tretiemu číta-

niu, pýtam sa, či má niekto námietky. Nikto.

 

     Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 202/1995 Z. z. De-

vízový zákon a zákon, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale musíme k tomuto otvoriť ešte rozpravu. Pýtam sa, či

sa niekto  hlási do rozpravy. Nikto  sa nehlási do rozpravy,

takže môžem ukončiť rozpravu.

 

     A teraz môžeme pristúpiť v rámci tohto čítania k hlaso-

vaniu. Budeme  hlasovať, tak ako som  to prečítal pred chví-

ľou, už aj so schválenými pripomienkami zo spoločnej správy.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 202/1995 Z. z. Devízový  zákon a zákon, ktorým  sa

mení a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady číslo 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pánu ministrovi  aj pani spoločnej spravodajky-

ni.

 

     Môžeme teda  pokračovať ďalším bodom programu,  a to je

druhé a tretie čítanie

 

     o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Ruskej  federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v col-

níctve.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 863 a spoločnú správu schvá-

lenú gestorským  výborom ako tlač 863a.  Návrh uznesenia Ná-

rodnej rady máte pred sebou.

 

     Tento návrh uvedie tiež minister financií pán Maxon.

 

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou

Ruskej  federácie o spolupráci a vzájomnej  pomoci v colníc-

tve.

 

     Účelom tejto dohody je prostredníctvom spolupráce medzi

colnými  správami  zabrániť  porušovaniu  colných  predpisov

a zabezpečiť  správne  vymeriavanie  a  vyberanie  cla, daní

a iných platieb.

 

     Predkladaný  návrh  pozostáva z 23 článkov.  Jednotlivé

články vymedzujú  predmet, formu, rozsah  spolupráce, výmenu

skúseností  a informácií z činnosti  colných  správ,  hlavne

v súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     ...a nedovoleným  obchodom s omamnými  a psychotropnými

látkami, ako  aj preverovanie porušovania  colných predpisov

vrátane možnosti využitia  získaných informácií a dokumentov

aj na  účely súdneho konania. Uzavretie  tejto dohody nebude

mať negatívny vplyv na štátny  rozpočet, ani na zmeny v per-

sonálnom  zabezpečení colnej  správy. Predpokladá  sa naopak

pozitívny vplyv na štátny  rozpočet v dôsledku úspešnejšieho

boja proti colným a daňovým únikom.

 

     Uzavretie  predkladanej dohody  bolo potrebné,  pretože

spolupráca colných  správ je založená  na potrebe vzájomného

poskytovania  informácií, ktoré  nie je  možné zabezpečiť vo

vzájomnom meradle. Oblasť  poskytovania informácií do zahra-

ničia, ktorá je predmetom tejto dohody, neupravuje zákon Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky  číslo 180/96 Z. z.  colný

zákon v znení neskorších  predpisov, preto pred ratifikáciou

dohody prezidentom Slovenskej  republiky predkladám túto do-

hodu na odsúhlasenie Národnej rade Slovenskej republiky. Na-

vrhovaná zmluvná  úprava je v súlade  so všeobecne záväznými

zásadami  medzinárodného  práva a so záväzkami z iných plat-

ných dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú splnomocnené col-

né správy obidvoch štátov.

 

     Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, na zákla-

de uvedeného odporúčam, aby  návrh na vyslovenie súhlasu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej  republiky a  vládou Ruskej  federácie o  spolupráci

a vzájomnej pomoci v colníctve bol s vašou podporou prijatý.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pani Eva Garajová z poverenia  výboru nás bude informo-

vať o priebehu prerokovania tohto vládneho návrhu.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás informovala o spoločnej správe

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Zahraničného  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky o prerokovaní návrhu  na vyslovenie súhlasu Národ-

nej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Sloven-

skej republiky a vládou  Ruskej federácie o vzájomnej pomoci

v colníctve.

 

     Návrh na vyslovenie  súhlasu pridelil predseda Národnej

rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím  číslo 1935 zo

7. 1. 1998 na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Za-

hraničnému výboru Národnej  rady Slovenskej republiky. Záro-

veň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval  predloženú  dohodu  na  svojom  zasadnutí 21. 1.

1998, vyslovil súhlas a odporučil  Národnej  rade Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve vysloviť

súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu predloženú  dohodu prerokoval  na svojom za-

sadnutí 2. februára 1998, vyslovil súhlas a odporučil Národ-

nej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Sloven-

skej republiky a vládou  Ruskej federácie o vzájomnej pomoci

v colníctve vysloviť súhlas.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením čís-

lo 596 z 2. februára 1998 schválil spoločnú  správu  výborov

Národnej rady Slovenskej republiky,  ako aj návrh na uznese-

nie Národnej rady Slovenskej  republiky k návrhu na vyslove-

nie  súhlasu Národnej  rady  Slovenskej  republiky s Dohodou

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou  Ruskej federácie

o vzájomnej pomoci v colníctve.

 

     Skončila som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Môžem  otvoriť  rozpravu k tomuto  bodu programu.  Páni

poslanci, nemám písomné prihlášky.  Chce sa niekto prihlásiť

teraz? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Preto  ani  nevyzývam  teraz k vystúpeniu pána ministra

a pani spoločnú spravodajkyňu.

 

     Budeme môcť  pristúpiť hneď k tretiemu  čítaniu. Budeme

hlasovať o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada Slovenskej

republiky podľa článku 86 písm. a) vyslovuje  súhlas s Doho-

dou medzi vládou Slovenskej  republiky a vládou Ruskej fede-

rácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Môžeme  pristúpiť hneď k ďalšiemu bodu programu, ktorým

je opäť druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Švédskeho  kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otáz-

kach.

 

     Tento návrh máte ako tlač 825 a spoločnú  správu schvá-

lenú gestorským  výborom ako tlač 815a.  Návrh uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky máte pred sebou.

 

     Prosím, pán minister Maxon,  aby ste nám predniesli ná-

vrh vlády.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou

Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

 

     Uzatvorenie dohody je aktuálne v súvislosti s presadzo-

vaním trhového hospodárstva a vzniknutou potrebou zabezpečiť

kontrolu  pravosti a obsahovú správnosť  listín a písomností

predkladaných na colné konanie.

 

     Účelom tejto dohody je prostredníctvom spolupráce medzi

colnými  správami predchádzať  porušovaniu colných predpisov

a zabezpečiť  správne  vymeriavania  a  vyberanie  cla, daní

a iných platieb, a tým zamedziť krátenie príjmov do štátneho

rozpočtu.

 

     Predkladaný  návrh  pozostáva z 20 článkov.  Jednotlivé

články vymedzujú predmet, formu a rozsah  spolupráce, výmenu

skúseností  a informácií z činnosti  colných  správ,  hlavne

v súvislosti s nezákonným  dovozom  tovaru a nedovoleným ob-

chodom s omamnými a psychotropnými  látkami, ako aj prevero-

vanie porušovania colných predpisov, vrátane možnosti získa-

ných informácií a písomností aj na účely súdneho konania.

 

     Uzatvorenie tejto dohody nebude  mať negatívny vplyv na

štátny rozpočet,  naopak, predpokladá sa  pozitívny vplyv na

štátny rozpočet v dôsledku  úspešnejšieho  boja proti colným

a daňovým únikom.

 

     Pred ratifikáciou dohody  prezidentom Slovenskej repub-

liky predkladám túto dohodu  na odsúhlasenie v Národnej rade

Slovenskej republiky, pretože oblasť poskytovania informácií

do zahraničia, ktorá je predmetom tejto dohody, nie je upra-

vená v zákone číslo 180/96 Z. z. colný zákon v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Navrhovaná zmluvná  úprava je v súlade so všeobecne zá-

väznými zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných

platných dohôd. Na vykonávanie  tejto dohody sú splnomocnené

colné správy obidvoch štátov.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  na základe uvedeného odporú-

čam, aby  návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Sloven-

skej  republiky s Dohodou medzi  vládou Slovenskej republiky

a vládou Švédskeho  kráľovstva o vzájomnej  pomoci v colných

otázkach bol prijatý.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa aj v tomto prípade je určená

pani poslankyňa Iveta Nováková.  Prosím, aby nás informovala

s odporúčaním alebo s neodporúčaním  po prerokovaní vo výbo-

roch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Švédskeho  kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otáz-

kach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na

prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako

gestorský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu.

 

     Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali predloženú dohodu, vyslovili s ňou súhlas a odporuči-

li Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou

Slovenskej republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájom-

nej pomoci v colných otázkach vysloviť súhlas.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu  ako gestorský výbor schválil spo-

ločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako

aj  návrh na  uznesenie Národnej  rady Slovenskej  republiky

k návrhu na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou

Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

 

     Výbor ma  poveril predniesť spoločnú  správu výborov na

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a

navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pred-

metnej dohode ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pani poslankyňa.

 

     Takže je otvorená rozprava s konštatovaním, že sa nikto

neprihlásil písomne.  Pýtam sa, či sa  niekto hlási z pléna.

Nikto. Končím možnosť  prihlásiť sa, a tým vlastne končím aj

rozpravu. To znamená, že  môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu

v rámci tretieho čítania  podľa § 84 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Takže  budeme  hlasovať o návrhu  na vyslovenie súhlasu

s Dohodou medzi  vládou Slovenskej  republiky a vládou Švéd-

skeho kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, mali sme prerokúvať bo-

dy 39 a 40, to je tlač 763 a 766. Nemám spoločnú správu, ne-

máte ju teda predloženú.  Navrhovatelia požiadali o prelože-

nie prerokovania tohto bodu na budúci týždeň.

 

     Takže by sme pristúpili k ďalšiemu bodu, a to je

 

     vládny návrh  zákona o Štátnom fonde životného prostre-

dia,

 

     ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.

 

     Tento vládny návrh ste dostali  ako tlač 751 a spoločnú

správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 751a.

 

     Z poverenia  vlády  tento návrh  predkladá pán minister

Jozef Zlocha.

 

     Prosím pána ministra, aby nám predniesol návrh.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  na základe poverenia vlády Sloven-

skej  republiky  uviedol  a  odôvodnil  vládny  návrh zákona

o Štátnom fonde životného prostredia.

 

     Problematiku, ktorú  bude riešiť nový  zákon, čiastočne

upravuje  doteraz  platný zákon číslo 128/1991 Zb. o Štátnom

fonde životného prostredia Slovenskej  republiky v znení ne-

skorších  predpisov. Jeho  významnou a podstatnou  zmenou sú

návrhy na  vnútorné  členenie a zdroje fondu. Podľa  nich sa

prostriedky  fondu budú  členiť na  dve skupiny.  Na skupinu

prostriedkov určených  na nenávratné  financovanie a skupinu

prostriedkov určených na návratné financovanie. Táto skupina

predstavuje tzv. obratovú  časť  fondu.  Pre nenávratnú časť

štátneho fondu zostávajú zdroje  fondu v podstate nezmenené.

Budú to najmä poplatky za znečisťovanie ovzdušia, odplaty za

vypúšťanie vôd do povrchových a podzemných vôd, ďalej to bu-

de časť poplatkov za uloženie odpadov na skládky, tzv. sadz-

ba B. No a samozrejme, počíta  sa naďalej, že to budú aj do-

tácie zo štátneho  rozpočtu a pokuty uložené orgánmi štátnej

správy.

 

     Zdrojmi pre  nenávratnú časť štátneho  fondu budú úvery

a pôžičky  poskytnuté  bankami,  príspevky z Fondu národného

majetku, dotácie zo štátneho rozpočtu a splátky úverov a pô-

žičiek. Prostriedky z obidvoch skupín štátneho fondu sa budú

využívať na podporu akcií,  ktoré budú zamerané na dosiahnu-

tie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej,

regionálnej a na miestnej úrovni. Štátny fond životného pro-

stredia je teda významným nástrojom na plnenie štátnej envi-

ronmentálnej politiky.

 

     Ministerstvo  životného  prostredia  si  nevedie presnú

evidenciu,  na aký  počet  stavieb  sme poskytli  tieto pro-

striedky,  prípadne koľko  ekologických stavieb  za posledné

roky  počas existencie  Štátneho fondu  životného prostredia

bolo na Slovensku postavených. Ale môžeme presne povedať, že

na zabezpečenie pitnej vody z vodovodov sme prispeli od roku

1992 do  roku 1997 sumou 1 310 mil. korún, na  kanalizácie a

čistiarne odpadových vôd sumou 2 309 mil. korún, na plynofi-

káciu obcí a miest 1 785 mil. korún, na  skládky odpadov 698

mil. korún a bezprostredne  na ochranu  prírody a krajiny 96

mil. korún. A teda, že to bola významná pomoc pre obyvateľov

miest a obcí a, samozrejme,  aj na zlepšenie stavu životného

prostredia na Slovensku.

 

     Táto významná  pomoc  pre obce a mestá zostane  naďalej

zachovaná v dotačnej časti fondu. Obratovú, úverovú časť bu-

deme využívať  na také ekologické  stavby, pri ktorých  bude

zabezpečená  návratnosť  finančných  prostriedkov.  Budú  to

najmä skládky odpadov, spaľovní  odpadov, ďalej úvery na bu-

dovanie zariadení na kombinovanú  výrobu tepla a elektrickej

energie, ďalej  na použitie a využitie  tepelných čerpadiel,

racionalizáciu a modernizáciu  využívania  energií a takisto

aj na využívanie geotermálnej energie. Treba povedať, že ne-

vylučujeme využitie týchto prostriedkov aj na výstavbu vodo-

vodov,  kanalizácií  a  na  plynofikáciu.  Azda  nemusím ani

zdôrazňovať, že  úvery  a  pôžičky z obratového  fondu  budú

oproti  úverom  z komerčných  bánk  výhodnejšie,  teda  budú

strednodobé a dlhodobé. A budeme sa snažiť, aby úroková mie-

ra bola čo najnižšia.

 

 

     Vládny návrh  prerokovala a schválila  vláda Slovenskej

republiky.  Je v súlade s našou  ústavou, s platnými zákonmi

a medzinárodnými  zmluvami, ktorými  je Slovenská  republika

viazaná. Vládny návrh nekladie  nové nároky na štátny rozpo-

čet ani na rozpočty miest a obcí.

 

     Verím, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že pred-

ložený  návrh  zákona o Štátnom  fonde životného  prostredia

schválite.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Spoločným spravodajcom pre tento bod programu bol urče-

ný pán poslanec Jozef Pokorný. Prosím  ho, aby v zmysle § 80

ods. 2 rokovacieho poriadku  nás informoval o prerokovaní vo

výboroch a aby nám tlmočil aj stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu  prírody  ako  gestorského  výboru pri prerokúvaní

vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde  životného prostredia

(tlač 751) poinformoval o výsledku  rokovania výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o ná-

vrhoch a stanovisku gestorského  výboru, obsiahnutých v spo-

ločnej správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač 751a.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokúvaní  vládneho návrhu zákona o Štát-

nom fonde životného prostredia  bola schválená uznesením Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody číslom 299 zo dňa 28. januára 1998.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 815

z 20. novembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona o Štátnom

fonde životného prostredia týmto  Výborom Národnej rady Slo-

venskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody.  Uvedené výbory  prerokovali návrh  zákona v lehote

určenej uznesením  Národnej rady Slovenskej  republiky. Ges-

torský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie

sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený.

 

     Vládny návrh  zákona o Štátnom fonde životného prostre-

dia odporúčali  Národnej rade Slovenskej  republiky schváliť

s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej

rady Slovenskej republiky:  Ústavnoprávny výbor Národnej ra-

dy, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu,  Výbor  Národnej  rady pre  verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre hos-

podárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výbor  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo a takisto gestor-

ský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Z uznesení výborov Národnej rady  Slovenskej republiky,

uvedených pod bodom 3 spoločnej  správy, ktorú máte pred se-

bou,  vyplývajú  pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy. Z tohto

dôvodu ich  nebudem osobitne čítať, len  vám navrhnem spôsob

hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch  zo spo-

ločnej správy, na čo ma poveril gestorský výbor.

 

     Pri hlasovaní - samozrejme  po uskutočnenej  rozprave -

navrhujem, aby sme body, ktoré  sú uvedené pod číslami 1, 2,

3, 4, 5, 6, 8, 9, 12, 13, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22,  odpo-

ručili en bloc  schváliť. Je to stanovisko gestorského výbo-

ru. A body 7, 11, 14, 16 a 23 en bloc neodporučili schváliť.

 

     Pretože výbor nezaujal  stanovisko k bodu číslo 10 spo-

ločnej správy, ako spoločný spravodajca odporúčam o ňom hla-

sovať osobitne bez zaujatia stanoviska.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona o Štátnom fonde životného prostredia, ktoré sú

uvedené pod bodom 3 tejto  správy a v stanoviskách poslancov

gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k tomuto  návrhu

zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku  Národnej

rady, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny ná-

vrh  zákona o Štátnom  fonde  životného  prostredia  v znení

schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov uvedených

v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

 

     Súčasne uvádzam, že Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestor-

ský výbor  svojím  uznesením číslo 299 z 28. januára 1998 ma

poveril ako  spoločného spravodajcu  v  súlade s § 79 ods. 5

rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

predloženie  prípadných  návrhov podľa § 83 ods. 2  a ods. 4

rokovacieho poriadku Národnej rady. Toto oprávnenie využijem

podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospo-

dárnosť nášho rokovania.

 

     Ďakujem, pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Je možné  pristúpiť k otvoreniu  rozpravy. Písomnú pri-

hlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa teda, či sa niekto

hlási z pléna.  Pani  poslankyňa  Sabolová, pani  poslankyňa

Rusnáková, pani poslankyňa  Bartošíková, pán poslanec Sečán-

sky, pán poslanec Derfényi a pán poslanec Köteles.

 

     Najskôr má procedurálny návrh pán poslanec Sečánsky.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Sečánskemu.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda, o bodoch 10 a 13 spoločnej správy navrhu-

jem hlasovať osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bodoch 10 a 13  spoločnej  správy hlasovať  osobitne.

Áno. Myslím si, že bod 10 je aj navrhnutý na samostatné hla-

sovanie.

 

     Takže, pani  poslankyňa Bartošíková, ste  prihlásená do

rozpravy? (Odpoveď poslankyne Bartošíkovej z pléna.)

 

     Tak najskôr je procedurálny  návrh pani poslankyne Bar-

tošíkovej.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Ak je  možné procedurálny návrh dať  už teraz, sťahujem

svoju  prihlášku  do  rozpravy a navrhujem  pánu  spoločnému

spravodajcovi,  aby vyňal  na samostatné  hlasovanie body 22

a 23.

 

     Ďakujem pekne, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže body 22 a 23 na samostatné hlasovanie. Dobre.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

      Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

      Vážený pán predseda,

      vážený pán minister,

      kolegyne, kolegovia,

 

      v prvom čítaní som  svoje zásadné pripomienky, aj pod-

poru tomuto zákonu vyjadrila. Chcela by som v tomto vystúpe-

ní skôr  hovoriť o konkrétnych  pripomienkach alebo návrhoch

a vysvetliť aj niektoré stanoviská k pozmeňujúcim návrhom.

 

     Žiadam tiež samostatné  hlasovanie o niektorých bodoch,

ale tie  postupne podľa bodov, ktoré  sú v spoločnej správe.

V spoločnej správe v bode 5 hovoríme  o § 3 ods. 2 písm. f),

kde výbor pre  pôdohospodárstvo navrhuje zostatok prostried-

kov štátneho fondu previesť z § 3 do § 9. Odporúčam, aby sme

jednak samostatne hlasovali o tomto bode, a neodporúčam ten-

to bod prijať. Myslím si, že  tak ako je vládny návrh zákona

predložený a prostriedky návratného  fondu zostávajú v nená-

vratnom, že  to je dobrá  formulácia. Neodporúčam tento  bod

prijať a súhlasím s predloženým vládnym návrhom. Bod 5.

 

     Ďalej sa  vyjadrím k bodu 9 - sú  to prostriedky správy

fondu. Vo výbore sme namietali túto výšku 15 %. Keďže neboli

dostatočné  informácie o tom, koľko  Štátny  fond  životného

prostredia potrebuje  na správu, vlastne je  tu niekoľko po-

zmeňujúcich návrhov, je to 5-percentná hranica a 3-percentná

hranica.  Odporúčam  prijať  bod 9, nahradiť  bod 15 slovami

"5 %", pretože  nie je dnes  jasné a Štátny  fond  životného

prostredia  nikdy  nemá  presne  stanovenú  výšku finančných

prostriedkov, s ktorými hospodári. Preto tá 5-percentná hra-

nica, aj v prípade, že  Štátny  fond životného prostredia sa

nenaplní na tú výšku, o ktorej  už dnes  uvažujeme, je vhod-

ná. Aj  keď pán  minister pripustil,  že aj 3 % postačujú na

výkon správy fondu. Takže aj  bod 9 na samostatné hlasovanie

s tým, že  ho odporúčam schváliť tak,  ako výbor pre životné

prostredie dal odporúčanie. Je to na zváženie, ak pán minis-

ter  odôvodní 3-percentnú  hranicu, myslím  si, že  je veľmi

dobrá vec, ak  sú čím nižšie bežné výdavky  a viac peňazí na

podporu dobrej aktivity.

 

     Bod 10 už bol vyňatý na samostatné hlasovanie.

 

     Bod 14, to bol môj návrh na zvýhodnenie úrokovej sadzby

pre investície na ochranu životného prostredia, pretože dob-

re vieme,  že investori, ktorí  čerpajú z tohto  fondu, pod-

statne sú väčšinou  mestá a obce, ktoré zápasia s finančnými

prostriedkami a podstatná časť týchto prostriedkov sa využí-

va práve na stavebné účely. Ak v Štátnom fonde rozvoja býva-

nia sme schopní garantovať 6-percentnú úrokovú sadzbu, je to

len záležitosť individuálnych stavebníkov, tak sa mi zdá, že

je  dobré  stabilizovať  takouto  úrokovou  sadzbou aj mestá

a obce, a tým aj garantovať,  že úroková  sadzba  neprekročí

túto hranicu.

 

     Som naklonená prijať aj 8-percentnú sadzbu - po zvážení

a po rokovaní  vo výbore, keď pán  minister argumentoval, že

dnes  nie je  jasné,  za  akých úrokových  podmienok získame

prostriedky pre  návratné financovanie do  štátneho fondu -,

ale v žiadnom prípade nesúhlasím, aby sme zo zákona, tak ako

bola  predloha vládneho  návrhu zákona,  vypustili akékoľvek

obmedzenie úrokovou  sadzbou. Bude to  istý tlak na  to, aby

sme hľadali prostriedky pre Štátny fond životného prostredia

za výhodných úrokových podmienok.

 

     A druhá vec, ak by  sme vo Fonde národného majetku gaz-

dovali dobrým spôsobom, tak by  bolo možné naplniť aj Štátny

fond  životného prostredia  ako jednou  sumou príjmu. Myslím

si, že by  sme neboli odkázaní  na to - zdvíhať túto úrokovú

sadzbu. Preto som  za to, že bod 14 môžeme  brať tak, ako ho

výbor neodporúča  schváliť, ale bod 15 neodporúčam  schváliť

a tiež ho  žiadam na samostatné  hlasovanie. Čiže aj  bod 14

a 15 dať na samostatné  hlasovanie a garantovať zákonom túto

úrokovú sadzbu.

 

     Po  skúsenostiach  v  rozdeľovaní  dotácií a príspevkov

návratného financovania je možné  vždy sa vrátiť novelou zá-

kona. Možno, že  sa tu bude argumentovať, že  zákon ešte len

prijímame a už hovoríme o novele, ale všetky čísla, ktoré sú

nejako obmedzujúce, sa dajú len praxou dokázať, či sú, alebo

nie sú dobré.

 

     Vyjadrím sa ešte k bodu 18. Bola by som za to, aby roz-

počet Štátneho fondu  životného prostredia schvaľovala vláda

Slovenskej republiky,  tak ako je  to predložené vo  vládnom

návrhu. Pripúšťam argumenty, že  žiadny štátny fond neschva-

ľuje vláda, ale príslušný minister. V poriadku, beriem tento

argument.  Ale  žiadam,  alebo  prosím  vás, pani poslankyne

a páni  poslanci, o podporu  uznesenia,  ktoré predložil ge-

storský výbor, aby do Národnej rady bola polročne predklada-

ná správa o výsledku hospodárenia so Štátnym fondom životné-

ho prostredia. Tak ako to máte uvedené v spoločnej správe.

 

     Pani poslankyňa Bartošíková  navrhovala samostatné hla-

sovanie o bodoch 22 a 23. Súhlasím s ňou, ale  odporúčam tak

ako gestorský výbor prijať termín 1. marca 1998, a to z toho

jednoduchého dôvodu, že je  potrebné, aby Štátny fond život-

ného  prostredia  a  samotný  rezort, ministerstvo životného

prostredia, mohli prideľovať dotácie už podľa nového zákona.

Dobre viete, že do konca januára sa mali zosumarizovať všet-

ky žiadosti na  štátnom fonde. Zasadne rada  fondu a bolo by

dobré,  aby rozhodovala  podľa nového  zákona. Keďže  sme sa

dostali v rokovaní o tomto bode v 1. týždni parlamentu, mys-

lím  si, že  je dostatok  času na  to, aby  mohol nadobudnúť

účinnosť zákon 1. marca a aby sa na toto  prerozdelenie sti-

hol pripraviť  aj Štátny fond životného  prostredia, aj rada

fondu.

 

     Poslanecký klub KDH podporuje tento návrh zákona s tými

pripomienkami, ktoré som predložila. Je dobré, že je konečne

na svete  aj časť obratového  fondu, že  obce a mestá, ktoré

zápasia s finančnými  prostriedkami, budú  môcť  získať pro-

striedky za  nízke úrokové  sadzby, a to aj  tie, ktoré majú

zanedbanú  infraštruktúru, budú  sa môcť  postaviť na  roveň

tým, ktoré aj v minulosti boli postavené do lepšej pozície.

 

     Čiže ak prejdú - a myslím si, že nie sú to  také závaž-

né pripomienky a pozmeňujúce  návrhy -, tento  návrh  zákona

o Štátnom  fonde  životného  prostredia  poslanecký klub KDH

podporí.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vyjadrím sa k bodu 10 spoločnej správy, ktorý  spoločný

spravodajca navrhol na osobitné  hlasovanie, a na rozdiel od

mojej kolegyne Sabolovej vás budem žiadať o niečo iné.

 

     Prosím vás, aby ste  tento bod 10 schválili, pretože sa

tu teraz  rozhodujeme  vlastne  medzi 15 %, 5 % a 3 %. Chcem

vysvetliť, prečo je podľa mňa lepšie, aby to boli 3 %. Hovo-

ríme o úhrade výdavkov  súvisiacich so  správou fondu a čin-

nosťou rady fondu, ktorá v návrhu zákona nesie číslo 15 % zo

zdrojov fondu. Keď sme vo  výbore pre životné prostredie ho-

vorili o 15 %, tak sa nám  zdalo, že  toto percento je veľmi

vysoké. Spýtali sme sa, ako sa tam dostalo. Odpoveď bola ta-

ká, že pravdepodobne došlo k technickému  lapsusu pri prepi-

sovaní, pretože by tam malo byť 5 %. Takže  odrazím sa teraz

od 5 %.

 

     Keďže je veľmi ťažko rozhodovať, či aj 5 % je objektív-

nych, požiadala  som  ministra a riaditeľa fondu, pána  Ing.

Mertusa, aby nám predložili informáciu o čerpaní výdavkov na

správu Štátneho fondu životného prostredia za rok 1997.

 

     Z tejto správy  vyplýva, že - a teraz prosím o vašu po-

zornosť -, je  dostatočná výška 2 %. Uznal  to pán minister,

aj pán riaditeľ. Samozrejme, že gestorský výbor bol ústreto-

vý, preto sme  rokovali aj o tom, že mohli by to byť aj 3 %.

Nakoniec bez toho, aby  ešte tieto podklady boli preštudova-

né, poslanci nie veľmi brali do úvahy túto informáciu a roz-

hodli sa pre 5 %. Opakujem, že na  zasadnutí  výboru odznela

informácia, že keby  boli 3 %, je to pre správu fondu dosta-

točné. Nechápem preto, prečo by sme mali odhlasovať 5 %.

 

     Preto  vás prosím  vzhľadom na  to, že  túto informáciu

o čerpaní  prostriedkov mám a máme aj vyjadrenie pána minis-

tra aj  pána riaditeľa, navrhujem, aby  ste schválili v oso-

bitnom  hlasovaní bod 10 a aby ste  nepodporili  výdavky  vo

výške 5 %.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

 

     Ešte  pani poslankyňa  Bartošíková. Sťahuje  prihlášku.

Tak pán poslanec Derfényi.  (Hlas poslanca z pléna.) Ďakujem

pekne.

 

     Takže pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

      Vážená Národná rada,

      vážený pán minister,

      vážený pán predseda,

 

      dovoľte mi,  aby som sa v mene poslaneckého  klubu Ma-

ďarskej  koalície  vyjadril  k predkladanému  návrhu  zákona

o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky.

 

     Štátny  fond životného  prostredia Slovenskej republiky

vznikol na základe zákona  číslo 128/1991 Zb. zlúčením Štát-

neho  fondu vodného  hospodárstva a  Štátneho fondu  ochrany

ovzdušia  rozšírením  o  sektor  odpadového  hospodárstva  a

ochrany prírody.

 

 

     Prostriedky  fondu v súlade so štátnou environmentálnou

politikou sa používali a používajú na finančnú podporu akti-

vít v oblasti ochrany  životného prostredia. V tejto oblasti

fond  jednoznačne dokázal  svoju  opodstatnenosť a svoju ne-

nahraditeľnú  úlohu a popri tom  napomáhal odstraňovať envi-

ronmentálnu záťaž aj z minulosti.

 

     Od roku 1992, teda od  založenia fondu, sa poskytlo na-

šich obciam a mestám viac  ako 6 mld. korún na vodovody, ka-

nalizácie a čistiarne  odpadových  vôd, na ochranu  ovzdušia

atď. atď. Napríklad menšie obce  bez tejto podpory by nemali

možnosť a nedokázali by vytvoriť ani základnú ekologickú in-

fraštruktúru, vybudovať vodovody,  kanalizácie alebo splyno-

fikovať domácnosti.

 

     Vážená  Národná  rada,  najdôležitejšou  zmenou  oproti

pôvodnému zákonu je vnútorné členenie fondu. Predkladaný ná-

vrh o Štátnom fonde životného prostredia v Slovenskej repub-

liky okrem dosiaľ  existujúceho tzv. nenávratného financova-

nia vytvorí ešte jeden priestor na podporovanie ekologických

investícií, tzv. skupinu návratného financovania.

 

     Poslanci Maďarskej koalície jednoznačne podporujú navr-

hovanú zmenu  filozofie fondu tak,  aby sa okrem  skupín ná-

vratného financovania  podporovali naše obce  aj úvermi. Ale

chcel by som poukázať na niektoré slabosti predkladaného ná-

vrhu.

 

     Viacerí odborníci z oblasti  životného prostredia alebo

predstavitelia  obcí viackrát  vyslovili svoju  nespokojnosť

súvisiacu s faktom, že aj v tomto návrhu chýba zámer, aby sa

určitá  percentuálna  časť  pokút  za  znečistenie životného

prostredia priamo vrátila  do oblastí zasiahnutých znečiste-

ním.  Zdôrazňujem, do  zasiahnutých  oblastí, a nie do s tým

nesúvisiacich veľkoplošných regiónov,  napríklad do okresov.

Ako  príklad uvediem  región okolo  Východoslovenských žele-

ziarní, ktoré ležia na území  mesta Košice, a pritom znečis-

tením najviac  zasiahnuté  sú oblasti v okrese Košice okolie

alebo v Maďarskej republike.

 

     Ako zaujímavosť  alebo ako príklad  by som uiedol  prax

z Maďarskej republiky, kde poplatky za znečistenia od Výcho-

doslovenských  železiarní sú priamo vrátené  do pohraničných

oblastí zasiahnutých znečistením, kým v Slovenskej republike

sú rozdelené celoplošne. Viem,  že dotácia zo Štátneho fondu

životného prostredia nie je  nárokovateľná, ale bolo by žia-

duce a spravodlivé voči obyvateľom  týchto  regiónov, aby sa

aj  zákonom garantovala  ekologická finančná  podpora týchto

odplát.

 

     Vážená   Národná  rada,   Ústava  Slovenskej  republiky

v článku 20 ods. 4 hovorí: "Vyvlastnenie  alebo nútené obme-

dzenie vlastníckeho  práva je možné  v nevyhnutnej miere  vo

verejnom záujme, a to na základe  zákona a za  primeranú ná-

hradu." Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je charakteris-

tické v národných  parkoch, chránených krajinných oblastiach

a v pásmach hygienickej ochrany zdrojov pitnej vody. V tých-

to oblastiach  alebo to majitelia majú  zakázané, alebo majú

možnosť len na obmedzené  hospodárenie. Žiaľ, táto otázka sa

dosiaľ v Slovenskej republike nevyriešila a majitelia za ob-

medzenie vlastníckych práv nemajú garantovanú tzv. primeranú

náhradu.  Tento zjavne  protiústavný stav  sa nevyriešil ani

v predkladanom návrhu, a nie  je garantovaná náhrada. Ba na-

opak, hrozí nebezpečenstvo, že umožnením, teraz zdôrazňujem,

umožnením, a nie garantovaním  náhrad len oddialime riešenie

tohto  protiústavného stavu.  Veď ako  som povedal,  dotácie

z fondu nie  sú nárokovateľné. A Štátny  fond životného pro-

stredia nemá a ani  nebude  mať finančné prostriedky  na to,

aby v plnej  miere  finančne  hradil tzv.  primeranú náhradu

každému  vlastníkovi  obmedzenému  vo  vlastníckych  právach

kvôli ekologickým zákonom alebo predpisom.

 

     Z tohto dôvodu navrhujem  text uznesenia: "Národná rada

Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej  republiky, aby

v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vypracovala návrh záko-

na o náhradách za nútené obmedzenie vlastníckych práv."

 

     Tento zákon  už viackrát sľúbil  aj pán minister  Baco,

žiaľ, dosiaľ sme ho nedostali.

 

     Maďarská koalícia podporuje  tento dlho očakávaný návrh

a dúfame, že čím skôr ho budeme môcť v praxi uplatňovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vyjadrím sa  len k niektorým bodom,  pretože k návrhom,

ktoré tu boli znova vznesené, sme sa vyjadrovali v jednotli-

vých výboroch, a najmä v gestorskom výbore.

 

     Čo  sa týka  určenia percentuálneho  podielu z rozpočtu

Štátneho fondu  životného prostredia či 5 %, alebo 3 %, mys-

lím  si, že  je tam v podstate  zbytočná  diskusia. Je možné

jedno aj druhé, nemáme námietky, pretože 3 % nám budú stačiť

na zabezpečenie chodu alebo činnosti Štátneho fondu životné-

ho prostredia.  Chceli sme sa  trošku  zabezpečiť sumou 5 %,

pretože v budúcnosti budeme  musieť rozšíriť počet pracovní-

kov štátneho fondu vzhľadom na rozšírenie prác, činnosť ale-

bo založenie a vznik  obratového  fondu, ale hovorím,  je to

v podstate  jedno, pretože 3 %, to je  približne 30 mil. ko-

rún, a to v každom prípade bude úplne postačovať.

 

     Čo  sa  týka  úrokových  sadzieb  za  poskytnuté úvery,

v pôvodnom návrhu sme uvádzali 8 %. Vzhľadom  na konzultácie

s finančnými ústavmi sa nám  odporúčalo, aby sme túto sadzbu

vypustili, pretože by sme sa  mohli dostať do určitých prob-

lémov. Samozrejme,  že sa budeme  musieť riadiť podmienkami,

ktoré nám  poskytnú jednotlivé banky.  To, čo hovorila  pani

poslankyňa  Sabolová, že  ministerstvo  výstavby a verejných

prác vo fonde  bývania má nižšiu úrokovú mieru,  je ale pod-

statný rozdiel, pretože prakticky  celý fond je tvorený prí-

spevkom zo  štátneho rozpočtu s nulovou  sadzbou. Takže sku-

točne môžu  dávať úvery na výstavbu,  na bytovú výstavbu tak

okolo 3 %, ale, samozrejme, že aj toto číslo majú pohyblivé,

6 % by bolo v každom  prípade málo. Môžem  vás ubezpečiť, že

zámerom ministerstva životného prostredia  nie je správať sa

ako  komerčná  banka s úrokovou  mierou rovnajúcou  sa alebo

blízkou úrokovým mieram komerčných bánk. To by sa potom celá

obratová časť fondu minula cieľa. Nám ide skutočne o to, aby

sme vytvorili také podmienky, aby  sa úvery a pôžičky posky-

tovali za výhodných podmienok, teda majú byť stredno a dlho-

dobé a s čo najnižšou úrokovou mierou.

 

     Musím sa vyjadriť aj k vyjadreniu pána poslanca Kötele-

sa, hlavne k jeho konštatovaniu, že pokuty by sa mali priamo

vrátiť do zasiahnutých oblastí.

 

 

 

     Pán poslanec o tom vie, že  jednou z našich  nepísaných

podmienok je, že do  príslušného regiónu sa vracajú finančné

prostriedky, ktoré sú príjmovou časťou z toho regiónu. A nie

sú to len  pokuty. V prvom rade treba  odlišovať poplatky za

znečisťovanie ovzdušia,  odplaty za vypúšťanie  vôd a, samo-

zrejme, aj sadzbu alebo poplatky  za ukladanie odpadov, a až

potom sú pokuty. Pokuty tvoria  nie veľkú časť štátneho fon-

du. Za región, do ktorého vraciame finančné prostriedky, po-

važujeme okres. Ťažko by  bolo totiž možné vymedzovať naprí-

klad areál okolo Východoslovenských železiarní, ktorý je ako

zasiahnutý.

 

     V prvom rade treba  povedať, že zo zdrojov znečistenia,

ktoré majú pôvod na našom  území, sa z oxidov  síry usadzuje

na našom území len 30 %, ostatné exportujeme. A z oxidov du-

síka  len 8 %, takisto  ostatné  exportujeme  do zahraničia,

nielen do Maďarska, ale prakticky do všetkých okolitých štá-

tov. Ale treba  povedať aj to, že 70 % síry, ktorá  sa usadí

na našom území, je import, a zasa je to prevažne z okolitých

krajín, z Poľskej republiky, Českej republiky, severovýchod-

nej časti Nemeckej spolkovej krajiny, ale napríklad aj z Ma-

ďarskej  republiky. Takže  tu si  zatiaľ nemáme  čo vyčítať,

a treba povedať aj to, že toto poškodenie alebo exportovanie

škodlivín do zahraničia nie je spoplatnené ani v jednom prí-

pade.

 

     No a pokiaľ by sme sa  napríklad  rozhodli, že poplatky

za znečisťovanie  ovzdušia pôjdu do  regiónu, tak by  sme to

dávali len Košiciam, a potom tie okolité obce, ktoré sú naj-

viac postihnuté,  by nedostali nič. Ale  robíme to napríklad

tak, že  príjmy, ktoré  máme z okresu Košice  mesto a Košice

okolie, podelíme dvoma a dávajú sa  pre  Košice a Košice vi-

diek.  Určite by  sme takto  mali problémy,  keď by sme mali

stanoviť, koľko do ktorého územia  sa dostáva. Treba si uve-

domiť aj  to, že pri zdrojoch  znečistenia ovzdušia  bezpro-

stredne okolo zdrojov spadne alebo  vysedimentuje najhrubšia

časť, ale jemnejšie časti idú  na väčšie vzdialenosti, a te-

da, keď  by sme akokoľvek  rozmýšľali a akokoľvek chceli byť

spravodliví, tak by sme sa  vždy dostali do určitých problé-

mov.

 

     Určite sú aj požiadavky  od znečisťovateľov, aby sa od-

platy, poplatky a pokuty dali týmto zdrojom znečistenia, te-

da prevádzkovateľom týchto zdrojov. To by bola úplne zvráte-

ná filozofia, pretože povinnosťou každej fabriky, ktorá pro-

dukuje nejaké výrobky, je  mať také technológie, aby plynné,

kvapalné alebo tuhé škodliviny  neprodukovala, to je jej zá-

kladná  povinnosť, a toto sú  poplatky, odplaty a pokuty  za

to, že vypúšťa viac, ako  normy dovoľujú. Teda z toho dôvodu

prístup,  ktorý  uplatňujeme,  doteraz  považujeme  za dobrý

a objektívny.

 

     Zrejme pán poslanec chcel navrhnúť, aby sa v časti mož-

nosti použitia Štátneho fondu vypustil bod j), kde uvažujeme

s náhradami  za obmedzenie  vlastníckych práv.  Neodporúčame

tento jeho návrh prijať, nakoniec gestorský výbor sa takisto

takto vyjadril. To sú veci,  ktoré  sa riešia  osobitne, nie

zákonmi,  ale  nariadeniami  vlády.  Teda  pásma hygienickej

ochrany, ktoré sú okolo vodných  zdrojov, sú v rezorte pôdo-

hospodárstva a riešia  sa návrhom  nariadenia  vlády, ktoré,

pokiaľ viem, je už pripravené a už raz sa  prerokúvalo v Le-

gislatívnej rade vlády, ale sa vrátilo na dopracovanie. Náš-

ho  ministerstva  sa   týkajú  obmedzenia,  ktoré  vyplývajú

z chránených území. Tento problém takisto riešime nariadením

vlády,  tak  ako  je to  uvedené v zákone o ochrane  prírody

a krajiny v § 47, kde sa píše, že  každý  vlastník, ktorý má

pôdu na  chránenom území, musí znášať  ujmu. Ujmu hradí štát

a bude to riešiť nariadením vlády.

 

     Naše  ministerstvo už v podstate  má vypracovaný  návrh

nariadenia vlády a po zabezpečení medzirezortného pripomien-

kového  konania tento  návrh predložíme  na rokovanie vlády.

Zdá sa nám, že to  bude najjednoduchšia forma, ako vieme za-

bezpečiť finančné  prostriedky pre ujmu.  Treba ale povedať,

že výška  tohto postihu  je minimálna, v žiadnom prípade ne-

treba predpokladať, že to budú vysoké sumy.

 

     Keď sme sa obracali na tých, ktorí tú ujmu cítia a kto-

rí dokonca tvrdia, že majú obmedzené podmienky hospodárenia,

tak to prakticky nikto z nich nevie doložiť. Ale je zasa sa-

mozrejmé, ak obec alebo štát, ale nakoniec urbariát má lesnú

pôdu alebo les v národnom  parku, tak sa  musí potom správať

ako v národnom parku.

 

     Nedávno som mal  stretnutie s urbárnikmi z oblasti, kde

navrhujeme zriadiť  národný park Choč, a tam sa jeden urbár-

nik rozčuľoval, že jemu predsa  nemôže nikto  prikázať,  aby

nerúbal napríklad vtedy, keď  hlucháň toká. Áno, samozrejme,

že mu to musí niekto prikázať. Hlucháňov sme pred niekoľkými

rokmi mali  niekoľkotisíc - do 5 000, dnes už  ich  máme len

okolo 900, a zrejme je to z toho  dôvodu, že vlastníci lesov

sa k prírode správajú trošku ináč. Vždy som bol presvedčený,

že práve oni sa musia  správať ohľaduplne k prírode, pretože

hlucháň je  skutočne skvost našej  prírody, a pokiaľ  by sme

napríklad  neurobili opatrenia,  aby som  strom alebo stromy

vyrúbal predtým  alebo potom, tak by  sme veľmi ľahko prišli

k tomu, že by  naša príroda o chvíľu bola  ochudobnená o tie

najvzácnejšie druhy.

 

     Z toho  dôvodu potrebujeme uspokojiť  vlastníkov, ktorí

sú nejakým spôsobom obmedzovaní, ale v žiadnom prípade nepo-

čítame s tým, že by  to boli  vysoké  sumy. Napríklad minulý

rok sme mali v rozpočte nášho ministerstva z rozpočtu repub-

liky schválených 10 mil. korún a nikto z vlastníkov  nepred-

ložil požiadavky na ujmu, pretože  musí dokázať, že ujma tam

bola.

 

 

     Z toho dôvodu by som vás chcel požiadať, aby ste hlaso-

vali za  predložené návrhy v podstate  tak, ako  sa uviedlo,

ale v podstate  mimo § 22 a § 23 tak, ako  sa  to  zamenilo,

pretože  máme  obavy,  že do 1. marca  by sme  mali problémy

s vytlačením tohto zákona. Treba povedať, že oproti pôvodné-

mu zákonu o štátnom fonde  sa v podstate nič nemení, pretože

žiadosti  budú  predkladať  obce  a  mestá, prípadne fyzické

a právnické osoby prostredníctvom  okresných úradov, tak ako

to  vyplýva  z vyhlášky. Okresný  úrad  ich  prekontroluje a

odošle do štátneho fondu, o ďalšej kontrole o dotáciách roz-

hoduje rada  fondu. Svoje návrhy  predloží ministrovi, ktorý

rozhodne,  ktorá  obec  dostane  dotáciu  a  ktorá nie, teda

v podstate sa  tam nemení nič,  ale aby sme  zbytočne nemali

nejaký zhon, pokladáme za  vhodné, aby zákon nadobudol účin-

nosť od 1. apríla.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť aj pán spoloč-

ný spravodajca.  Ale najskôr sa ešte  hlási pán poslanec Ca-

baj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  predložil  návrh na 15-minútovú

prestávku na poradu klubu pred  hlasovaním a vzhľadom na to,

že sa blíži obed, by  bolo dobré, keby bola obedná prestávka

a potom by sme sa zišli až po obede.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zrejme  tie ďalšie  dve mená  sú ako  podporné. Prosím,

predneste svoje  návrhy, aby  kluby vedeli, o čom majú roko-

vať, a potom  bude prestávka do 14.00 hodiny,  keď je hodina

otázok. Po hodine otázok budú  dve schôdze, ktoré som zvolal

na základe návrhu  poslancov, a potom by sme dokončili tento

bod programu.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Dovolím si len zhrnúť to,  čo vyplynulo z rozpravy, aby

sme vedeli pred poradou klubov, ako budem odporúčať hlasova-

nie. Čiže v úvodnom slove  som navrhol skupinu bodov spoloč-

nej správy  na hlasovanie en bloc,  ale z rozpravy vyplynuli

určité pozmeňujúce  návrhy, ktoré požadujú  vyňať jednotlivé

body na osobitné hlasovanie.

 

      Čiže v prvom rade odporúčam hlasovať en bloc s tým, že

gestorský výbor odporúča schváliť tieto body: 1, 2, 3, 4, 6,

8, 12, 17, 18, 19, 20 a 21. Tie neboli v rozprave spochybne-

né. Ďalej odporúčam en bloc  neschváliť, je to takisto odpo-

rúčanie gestorského  výboru, body spoločnej  správy číslo 7,

11 a 16.

 

     Osobitne dám  hlasovať o bodoch spoločnej  správy 5, 9,

10, 13, 14, 15, 22 a 23 s  tým, že  pred  každým  hlasovaním

uvediem stanovisko gestorského výboru.

 

     Ešte by som upriamil pozornosť na bod 9 spoločnej sprá-

vy, o ktorom hovorila aj  pani poslankyňa Rusnáková, aj pani

poslankyňa  Sabolová,  aj pán minister. Ide o spomínaný pre-

klep, že vo vládnom  návrhu je 15 %, ale gestorský výbor za-

ujal stanovisko 5 %. Ako spoločný  spravodajca budem odporú-

čať schváliť návrh 5 %.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Takže, pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrú

chuť. Stretneme sa o 14.00 hodine pri hodine otázok.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci,  poslankyne, otváram po prestávke

bod programu

 

     hodina otázok.

 

     Chcem povedať, že budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a

§ 131 zákona o rokovacom  poriadku. Určení  overovatelia vy-

žrebovali poradie  otázok. Chcem len pripomenúť,  že tí páni

poslanci, ktorí  položili otázku a nie  sú prítomní v miest-

nosti, na ich otázku sa nebude odpovedať.

 

     Pán predseda vlády sa ospravedlnil, v jeho zastúpení je

tu podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k odpovediam na otázky. Predtým

ešte pán podpredseda vlády  povie, ktorí členovia vlády budú

zastupovať tých, ktorí sa z dnešného zasadnutia ospravedlni-

li.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi  ospravedlniť okrem pána  premiéra neprítom-

ných:  podpredsedníčku  vlády  pani  Katarínu Tóthovú, ktorú

zastúpi podpredseda  vlády pán Jozef  Kalman, ministra pôdo-

hospodárstva pána  Petra Baca, ktorého  zastúpi minister do-

pravy, pôšt a telekomunikácií  pán Ján  Jasovský, a ministra

vnútra pána Gustáva Krajčiho,  ktorého zastúpi minister kul-

túry pán Ivan Hudec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, takže môžeme pokračovať.

 

     Najskôr bude na otázky  odpovedať podpredseda vlády pán

Sergej Kozlík. Je 47 otázok.

 

     Prvú otázku kladie pán poslanec Fico: "Priznali ste, že

vláda ustupuje od cieľa dokončiť 97 tis. bytov do konca roku

2000. Podľa počtu  dokončených  bytov v roku 1997 je zrejmé,

že do konca  roku 2000 nebude  dokončených ani 6 tis. bytov.

Aké dôvody neúspechu uvediete na začiatku roku 1998?"

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi  poňať odpoveď na túto  otázku v širšom kon-

texte bytovej politiky ako  súčasti stratégie rozvoja infra-

štruktúry Slovenskej republiky.

 

     V prvom rade chcem  zdôrazniť, že bolo veľmi jednoduché

rozbiť alebo rozložiť niektoré hospodárske systémy bez ohľa-

du  na to,  či išlo o výstavbu  diaľnic, o bytovú  výstavbu,

energetické systémy, špeciálnu výrobu alebo o poľnohospodár-

stvo, ako sa to  stalo v období  radikálnej  ekonomickej re-

formy v rokoch 1991-1992 za výrazného pričinenia bývalej fe-

derálnej vlády, ale iste aj  pričinením  niektorých politic-

kých kruhov súčasného  politického spektra Slovenskej repub-

liky, ak teda pripomeniem činnosť trebárs Kresťanskodemokra-

tického hnutia, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku, ale-

bo niektorých kruhov Demokratickej strany.

 

     Obnoviť  takéto infraštrukturálne  systémy, samozrejme,

nie je  jednoduché, je to nesmierne  zložitý proces, pretože

každý krok v obnove  infraštruktúry už musí byť kompatibilný

s trhovými  nástrojmi  a  rieši  sa v podmienkach  výrazných

zdrojových obmedzení, keď cez ekonomický rast sa len postup-

ne  tvoria  potrebné  finančné  zdroje  a  treba cieľavedome

a previazane kombinovať viaczdrojové krytie nákladov rozvoja

infraštruktúry.

 

     V uvedenom zmysle bolo  treba definovať priority obnovy

a budovania  infraštruktúry  Slovenskej  republiky,  či  ide

o infraštruktúru,  ktorá sa  viaže na  tranzitné systémy, na

systémy prvovýrobných a surovinových polotovarových odvetví,

alebo na sociálnu infraštruktúru, na ktorú sa viaže aj byto-

vá výstavba.

 

     Na prvom mieste z hľadiska  strategických záujmov štátu

od jeho  samého  vzniku bola  otázka  naštartovania a využi-

tia existujúceho bázického  potenciálu Slovenskej  republiky

s hlavným ťahom na oblasti  energetiky so zásadným rozhodnu-

tím v otázke  ďalšieho pokračovania  výstavby Jadrovej elek-

trárne Mochovce a rekonštrukcie ďalších energetických zaria-

dení. Chcem  pripomenúť, že o tejto otázke, ktorú sme inten-

zívne riešili v roku 1993 a ktorá sa  prerušila v roku 1994,

musela  rozhodnúť  súčasná  vláda  Vladimíra  Mečiara v roku

1995,  keď sa  doriešilo kombinované  finančné krytie prvého

a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

 

     Ak  si  pamätáte,  jedna z mojich  prvých  zahraničných

ciest viedla do Európskej banky pre obnovu a rozvoj, kde sme

zrušili režim  financovania cez túto  banku a prešli  sme na

podstatne efektívnejší, kombinovaný  model dostavby jadrovej

elektrárne na báze Francúzsko,  Nemecko, Česko, Rusko - slo-

venského modelu, a teda  vytvárame významnú  základňu, čo sa

týka rozvoja energetického potenciálu.

 

     Podobne bolo treba  rozhodnúť o niektorých vodných die-

lach, bolo treba dokončiť vodné dielo Gabčíkovo, úspešne ob-

stáť na Haagskom súde, čo sa  týka tejto kauzy, a vláda tak-

isto rozhodla o výstavbe vodného diela Žilina, ktoré dotvára

využitie  vodného potenciálu  Slovenskej republiky.  Podobne

bolo treba rozhodnúť o obnovení a akcelerácii výstavby diaľ-

nic, ktorá zamrzla, s tým, že sme sa rozhodli prejsť k skrá-

teniu termínu  z pôvodných  úvah 2015, 2020 na  skrátenie do

roku 2005 s cieľom  napojenia  slovenských  trás  diaľnic na

transeurópske magistrály. Podobne  sa pristúpilo k prehodno-

teniu rozvoja dopravných systémov a pokračovalo sa v rozvoji

telekomunikácií. (Potlesk.)

 

     Čo sa  týka prvovýrobných  odvetví a odvetví, ktoré  sa

viažu už priamo na výrobno-technickú základňu Slovenska, bo-

lo treba rozhodnúť o stabilizácii hutníctva, chémie. Spomeň-

te si, že Mečiarova vláda  rozhodla o tom, že sa nebude lik-

vidovať Hlinikáreň Žiar nad  Hronom a, naopak, pristúpilo sa

k tomu, že sa modernizovala táto... (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, je priamy televízny prenos.

 

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Pán predseda Národnej rady,  prosím, keby som mohol po-

kračovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, upozorňujem vás, že ste dali otázku.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Rozvoj sociálnej infraštruktúry sa významne viaže práve

na rozvoj výrobno-technickej  základne. Zámerne, a mám na to

logický  dôvod, prečo  sa dotýkam  celého uceleného komplexu

rozvoja  infraštruktúry. Takže  pokiaľ sme  doriešili v roku

1993-1997 ako  významný fenomén rozvoja  hospodárstva rozvoj

výrobno-technickej základne, ktorý nie  je len absolútne me-

ritórnou vecou na štartovanie ekonomického rastu a jeho udr-

žanie v strednodobej polohe, je to, samozrejme, aj meritórna

vec na udržanie štátnosti nového štátu, a je to, samozrejme,

tiež východisko na rozvoj  sociálnej infraštruktúry, ku kto-

rej patrí aj bytová výstavba, ku ktorej patrí vytváranie so-

ciálneho zázemia pre starších odkázaných občanov a ku ktorým

patrí  aj  postupný  rozvoj  základne  vzdelávacích systémov

a zdravotníctva.

 

     Pokiaľ sa  vrátim k výrobno-technickej  základni, ktorá

determinovala  rozvoj  hospodárstva  v  rokoch 1994-1997, je

dôležité pripomenúť,  že zároveň vytvárala aj  zdroje na to,

aby sme  cez tento rozvoj  vedeli postupne štartovať  proces

bytovej výstavby.

 

     Pokiaľ sú diskusie o tom, či ekonomický rast na Sloven-

sku je zdravý, pretože tu  opozícia veľmi často vyťahuje ar-

gumenty,  ktoré často  nie sú  dostatočne kompetentné, chcem

práve na týchto súvislostiach dokumentovať zdravý ekonomický

rast Slovenskej  republiky. Pokiaľ sa  tento ekonomický rast

v rokoch 1994-1995 opieral  predovšetkým o tendencie čistého

exportu, v rokoch 1996-1997 už dochádzalo k istej kombinácii

ekonomického rastu, kde sa  posilňovala práve rastová zložka

investícií,  ktoré  zase  pozostávali  z  istých  vnútorných

štrukturálnych dimenzií, a v rámci toho rastu investícií sa,

samozrejme,    prejavovali  aj  sociálne investície, ktoré

predznamenávali štart bytovej  výstavby. Takže treba zdôraz-

niť,  že štát,  ktorý nemá  vybudovanú významnú priemyselnú,

výrobno-technickú základňu, nemôže  hovoriť ani o strednodo-

bom rozvoji bytovej výstavby, nemôže hovoriť o ďalšom rozvo-

ji sociálnej nadstavby.

 

     Dovoľte mi pripomenúť, že investičný rast na Slovensku,

ktorý v sebe obsahuje,  samozrejme, aj štart bytovej výstav-

by, v podstate  na Slovensku  predstavoval  medziročný  rast

okolo viac ako 30 %, čo bol najvyšší percentuálny rast. Spo-

lu v istom období sa  aj s Českou republikou viedli diskusie

o tom,  či takýto  rast je  primeraný, ale  my sa nachádzame

v období,  keď naštartovanie  vnútorného ekonomického poten-

ciálu nebolo  možné bez takýchto adaptačných  procesov a na-

štartovania existujúcich kapacít. Je významné to, že na ten-

to rozvoj vnútorného  potenciálu už v roku 1997 a v stredno-

dobom horizonte nadviaže aj  rozvoj sofistickej výroby, roz-

voj výrob, ktoré prinesú pridanú  hodnotu a ktoré budú navo-

dzovať aj  ďalší rozvoj sociálnej  sféry v tom,  samozrejme,

zdrojové pokrytie rozvoja bytovej výstavby.

 

     Takže v tomto  zmysle si treba  uvedomiť aj kontext po-

stupne rastúcich  zdrojov na bytovú  výstavbu, keď napríklad

medzi  rokmi 1996-1997,  1997-1998 objem  zdrojov na  bytovú

výstavbu, kombinovaných zdrojov, sa bude zvyšovať o 25 %.

 

     Čo  sa  týka  jednotlivých  rastových tendencií, bytová

výstavba v rámci  infraštrukturálneho rastu zaznamenala teda

výraznejšie tempá než ktorékoľvek infraštrukturálne projekty

a je úplne porovnateľná s tempami, napríklad s tempom rozvo-

ja  diaľnic,  ktoré  trebárs  medzi  rokmi 1997-1998 takisto

rástli výraznými tempami, ktoré  sa pohybovali medziročne na

úrovni zhruba 30-40-percentného rastu.

 

     Pokiaľ sa  teda  vrátim v tomto  kontexte k bytovej vý-

stavbe, dovoľte mi pripomenúť, že na rozvoj bytovej výstavby

sme v priebehu volebného obdobia dodefinovali viaceré systé-

mové nástroje, predovšetkým  sa rozvinulo stavebné sporenie,

rozvinul sa Štátny fond rozvoja  bývania a rozbieha sa hypo-

tekárne bankovníctvo. Najmä  zásluhou Štátneho fondu rozvoja

bývania, ktorého hlavným cieľom v danom období je predovšet-

kým dokončenie rozostavaných bytov, ktorých počet na Sloven-

sku je pomerne výrazný, a funkčným zapojením stavebného spo-

renia sa v roku 1996 začalo a v roku 1997 výrazne  rozvinulo

oživenie bytovej výstavby.

 

     Aj  keď definitívne  štatistické výsledky  nie sú  ešte

známe, podľa  predbežných  údajov sa v roku 1997 začalo viac

ako 11 tis. bytov, čo v porovnaní s rokom 1996, keď sa zača-

lo 6 400 bytov, je 70-percentný prírastok bytového, teda za-

čatia nových bytov, čo, myslím si, nepotrebuje  komentár. Je

samozrejmé, že v tomto  tempe treba  pokračovať, že výstavba

bytov je významným sociálnym  problémom predovšetkým pre ro-

diny s malými  deťmi, pre  mladých  ľudí,  ale myslím si, že

čísla, ktoré  som definoval, 70-percentný  prírastok začatia

nových bytov a 25-percentný  prírastok zdrojov  pre rok 1998

sú, myslím si, signifikantné,  to znamená v rokoch 1996-1997

štartujeme významný obrat v tejto oblasti.

 

     Treba tiež povedať to, že výstavba bytov, to nie je len

vlastná výstavba bytov, že  si vyžaduje opäť významné zásahy

do  infraštruktúry, do  pripravenosti podmienok  na výstavbu

bytov.  To znamená  širšie zapojenie  obcí a  miest, kde 

takisto pomerne  veľké  rezervy, a v rámci jednotlivých  ná-

strojov sa  hľadá zosúladenie štátnej  politiky s politikami

obcí a miest a, samozrejme,  významné miesto v tomto systéme

má aj občan.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     (Potlesk a pískanie v rokovacej sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     chcem vám povedať, že je to priamy prenos a divák počú-

val pána  podpredsedu, ale počúval  aj vaše výkriky.  Takže,

prosím, keby sme sa správali ako v parlamente.

 

     Pýtam  sa pána  poslanca Fica,  či mu  stačila odpoveď,

alebo sa chce ešte spýtať na niečo.

 

     Chcem ale pripomenúť, že pri kladení otázky som namies-

to 60 tis. bytov povedal 6 tis., takže opravujem.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Zobrali ste  mi ďalších 15 sekúnd,  pán predseda. Chcem

vám povedať, že to, čo predviedol teraz pán podpredseda vlá-

dy, je naozaj smiešne, pretože bráni poslancom klásť doplňu-

júce otázky, aj ďalším poslancom klásť otázky, ktoré predlo-

žili.

 

     Chcem vám povedať, pán  podpredseda, že štátny rozpočet

na rok  1998 nevytvára vôbec  podmienky na dynamiku  bytovej

výstavby, tak ako ste ju povedali. Myslíme si, že celá byto-

vá filozofia,  ako ju vláda postavila,  je postavená naruby,

pretože  prenáša zodpovednosť  na  občana,  ktorý ju  nie je

schopný v týchto  ekonomických a sociálnych podmienkach zná-

šať. Kým nezačnete stavať nájomné byty pre mladých ľudí, tak

nám budú  mladí ľudia ďalej utekať.  Ďalej musím povedať, že

tu bude  najnižšia  pôrodnosť a najmenší počet novouzatvore-

ných manželstiev.

 

     (Hlasy zo sály a potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Uplynuli dve minúty na otázku.

 

     Technika ukazuje, že uplynulo pätnásť minút na odpovede

pre podpredsedu  vlády. (Výkriky z pléna.)  Takže budeme po-

kračovať v odpovediach  na otázky a odpovedať  budú páni mi-

nistri.

 

     Prvá otázka od pána poslanca Sečánskeho znie: "Za akých

príčin súhlasilo Ministerstvo  financií Slovenskej republiky

s neúmerným  zvýšením zákonného  poistného zodpovednosti  za

škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel?"

 

     Nech sa páči, pán minister Maxon bude odpovedať.

 

Minister financií SR M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem teda  využiť príležitosť, aby som  mohol pánu po-

slancovi Sečánskemu odpovedať na jeho otázku. Súčasne mu ďa-

kujem za položenie tejto otázky a prípadne, pokiaľ by to ko-

legom,  ktorí majú  chuť pískať,  prekážalo, tak  by som ich

prosil, aby zachovali pokoj, aby pán Sečánsky mohol moju od-

poveď dostatočne jasne počuť.

 

     Vyhláškou  Ministerstva  financií  Slovenskej republiky

číslo 372/1997 Z. z., ktorou  sa mení a dopĺňa  vyhláška Mi-

nisterstva financií Slovenskej republiky číslo 423/1991 Zb.,

ktorou sa ustanovuje  rozsah a podmienky zákonného poistenia

zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou  motorového vo-

zidla v znení neskorších predpisov, boli upravené sadzby po-

istného v zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla  pre kategóriu osobných dodáv-

kových špeciálnych  malých nákladných  automobilov a pojazd-

ných pracovných  strojov s celkovou hmotnosťou  do 3 500 kg,

motorových  trojkoliek s celkovou  hmotnosťou nad 400 kg, na

základe  analýzy  predtým  platných  sadzieb tohto poistenia

Slovenskou poisťovňou, ktorých  výška nezodpovedala trvalému

rastu hlásených poistných  udalostí, nárastu vyplácaných ná-

hrad škôd a uplatneniu  vyhlášky ministerstva financií číslo

136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spô-

sob umiestnenia rezerv poisťovne.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  jedným z určujúcich faktorov

nepriaznivej situácie nárastu vyplácaných náhrad škôd v tom-

to poistení  je predovšetkým vysoký  nárast hlásených poist-

ných udalostí s pomerne vysokou priemernou náhradou spôsobe-

ných škôd. Vysoké výplaty sú ovplyvňované za nasledovné roky

predovšetkým cenovou  liberalizáciou. Rast počtu  škôd možno

odvodiť tak v rozširujúcom sa parku vozidiel, ako aj v prud-

kom náraste výjazdu našich motoristov do zahraničia a súčas-

ne vo  zvýšenej frekvencii ciest  zahraničných motoristov do

Slovenskej republiky.

 

     Rast  priemernej  výšky  týchto  škôd ovplyvnilo hlavne

viacnásobné  zvýšenie cien  motorových vozidiel,  náhradných

dielcov, opravárenských prác a kvalitatívne  zmeny v zložení

vozového parku. Z poistenia  zodpovednosti z prevádzky moto-

rového vozidla sa hradia akékoľvek škody, ktoré môže motoro-

  vozidlo pri  prevádzke spôsobiť.  To znamená,  že nielen

škody  na iných  autách, ale  aj na  iných veciach, a hlavne

škody na zdraví osôb. A len pre vašu zaujímavosť uvádzam, že

tieto  škody  predstavujú  cca 25 % z celkových  náhrad. Ide

predovšetkým o zmenu  spôsobu stanovenia  straty na zárobku,

zvýšenie hodnoty  jedného bodu  bolestného a sťaženia spolo-

čenského uplatnenia, odškodňovanie ujdeného zisku, valorizá-

cia strát  na zárobku po  skončení práceneschopnosti, nároky

zdravotných  poisťovní na  náhradu vynaložených  nákladov na

liečenie a vysoké zvyšovanie  odškodnenia za bolestné a sťa-

ženia spoločenského uplatnenia priznávaného súdmi pre poško-

dených v miliónových sumách.

 

     Zároveň sa v poslednom  období na  zvyšovaní výplat ná-

hrad škôd v nemalej miere  podieľajú i tieto skutočnosti: u-

platnenie náhrad Sociálnou poisťovňou pri zraneniach, kde sa

poškodený stáva  invalidným občanom, prípadne  pri dopravnej

nehode zomrie a pozostalým  sa vypláca vdovský, prípadne si-

rotský dôchodok. Množiace sa  právoplatné a vykonateľné roz-

sudky  na  základe  uznania  nároku  uplatneného  pred súdom

v zmysle Občianskeho súdneho  poriadku, pričom Slovenská po-

isťovňa nemôže využiť svoje  práva vedľajšieho účastníka ko-

nania. Je to v zmysle  Občianskeho súdneho poriadku. Súd to-

tiž pripúšťa účasť vedľajšieho  účastníka konania buď na ná-

vrh  účastníka konania,  alebo samotného  subjektu, ktorý má

záujem na prerokúvanej veci.

 

      Istý  vplyv  na skutočnostiach, o ktorých  hovorím, má

aj uplatnenie § 51 odsekov 3 a 4 zákona Národnej  rady číslo

315/1996 Z. z. o  premávke na pozemných komunikáciách, ktorý

nadobudol  účinnosť 1. apríla 1997 a podľa  ktorého  nie  je

potrebné ohlásiť  dopravnú nehodu policajtovi,  pokiaľ škoda

na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných

vecí zrejme neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy zamest-

nanca. V praxi sa  uplatnenie tohto právneho predpisu preja-

vilo  najmä nárastom  počtu nahlásených  poistných udalostí.

Tento nárast bol najväčší v 1. až 4. mesiaci.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni,  škodovosť v uvedenom  dru-

hu poistenia  predstavovala  v roku 1997 za  deväť  mesiacov

83,06 %, pri  kalkulovaných  škodách 84 %, a je  samozrejmé,

že pri  hodnotení sa koncom  roka uvedená škoda  zvýši o vý-

znamnú hodnotu. Pri  zohľadnení škodových rezerv vytvorených

k 30. 9. 1997 na  nahlásené  a nevybavené  poistné  udalosti

predstavovala  škodovosť k 30. 9. výšku 131,33 % a podľa na-

šich analýz je  predpoklad, že k 31. 12. bude  škodovosť pri

zohľadnení škodových rezerv predstavovať hodnotu cca 160 %.

 

     Z týchto údajov je  teda viditeľná jednoznačná nerenta-

bilnosť zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou  motorového vozidla  pri zachovaní  pôvodných sa-

dzieb. Okrem uvedených dôvodov mi  dovoľte dať vám do pozor-

nosti aj  tú skutočnosť, že Slovenskú  poisťovňu v roku 1993

splnomocnilo  ministerstvo financií  na vykonávanie  funkcie

Kancelárie Zelenej karty pre územie Slovenskej republiky. Na

základe toho sú zo zákonného poistenia kryté škody spôsobené

našimi občanmi  na území  štátov, s ktorými máme  uzatvorenú

tzv. Jednotnú  dohodu medzi kanceláriami  Zelenej karty. Pri

porovnaní  sadzieb s týmito  štátmi  vyplýva  zistenie, že i

napriek úprave sadzieb poistného  sú tieto na Slovensku naj-

nižšie.

 

     Dovoľte mi uviesť priemerné  sadzby poistného za osobné

automobily s objemom valcov nad 1 000 cm3 do 1 300 cm3 v po-

rovnaní so štátmi, kde je podobná ekonomická úroveň. Sloven-

ská republika má v tomto  objeme  valcov sadzbu 1 164 Sk, čo

je 58 nemeckých mariek, Česká  republika 1 932 Sk, čo 96 ne-

meckých mariek,  Maďarská  republika 14 400 forintov, čo  je

144 nemeckých mariek, Slovinsko 228 nemeckých  mariek, Chor-

vátsko 560 nemeckých mariek. Na ilustráciu  ešte uvádzam, že

v Nemecku táto  výška poistného  predstavuje 1 500 nemeckých

mariek a v Rakúsku 10 500 šilingov, čo  je  tiež   približne

1 500 nemeckých mariek, a podľa toho,  samozrejme,  vychádza,

že  je to  minimálne 30-násobok  sadzby, ktorá  sa uplatňuje

v Slovenskej republike.

 

     Chcel by som ale poukázať  na jedno pozitívum tejto no-

vely  alebo upravenej  vyhlášky ministerstva  financií z 19.

decembra 1997, kde sa § 22 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Ak

je prevádzkovateľom motorového vozidla osoba, ktorá dosiahne

v roku splatnosti poistného najmenej 70 rokov veku a jej je-

diným zdrojom príjmov je starobný alebo iný dôchodok, pričom

motorové vozidlo sa nepoužíva na podnikateľské účely, sadzba

poistného sa znižuje o 50 %."

 

     Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec Sečánsky,

dúfam,  že som  alebo  pokúsil  som sa  dostatočne vysvetliť

dôvody, prečo došlo k zvýšeniu  sadzieb na zákonné poistenie

zo  zodpovednosti za  škodu spôsobenú  prevádzkou motorového

vozidla.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Sečánsky, ste spokojný s odpoveďou?

 

     (Kladná odpoveď z pléna.)

 

     Ďakujem.

 

     Takže  môžeme pristúpiť  k druhej  otázke, ktorú kladie

pán poslanec Pacola. Pýta sa: "V  rokoch 1992 až 1997 bol zo

štátneho rozpočtu financovaný program dodatočného zatepľova-

nia bytových domov, ale pre rok 1998 priamo na tento program

neboli vyčlenené  prostriedky zo štátneho  rozpočtu. Pýta sa

preto, či sa bude v budúcnosti tento dôležitý program finan-

covať."

 

     Odpovedať bude pán minister Mráz.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

      Vážený pán predseda Národnej rady,

      vážená Národná rada,

 

      z celkového bytového fondu 1 690 tis. bytov je na Slo-

vensku zhruba 840 tis. postavených v hromadných  formách vý-

stavby, čo je 49,7 % z celkového  stavu. Fond bytov postave-

ných v hromadných formách výstavby bol väčšinou postavený po

roku 1945 a jeho  fyzický  stav je horší,  ako odpovedá veku

tohto  fondu, najmä z dôvodu  zanedbanej  pravidelnej údržby

a opravy týchto bytových domov.

 

     Z hľadiska  vybavenosti i plošného  štandardu  má tento

fond európsku úroveň,  pretože až 94 % bytov  je s ústredným

vykurovaním, s teplou úžitkovou  vodou, kúpeľňou a WC. Prie-

merný vek  týchto  budov je 22,9 roka. Z hľadiska  fyzického

stavu  posúdenie z hľadiska  statickej  bezpečnosti ukazuje,

že fond zodpovedá svojmu  veku, nevyskytujú sa systémové ne-

dostatky a najhoršie nedostatky  sa vyskytujú pri vystupujú-

cich konštrukciách,  ako sú  lodžie, balkóny a rôzne zábrad-

lia.

 

     Z hľadiska  tepelno-technickej  kvality  sa tento  fond

vyznačuje  vysokou  energetickou  náročnosťou a hygienickými

nedostatkami. Príčinou sú styky  obvodového plášťa z ľahkých

náplní, ale i nové vrstevné  plášte. Budovy tak zatekajú cez

obvodový plášť,  strešné plášte, ale  vo veľkom množstve  aj

cez okná.  Súčasná kvalita budov  vo väčšine  bytov v zimnom

období vyžaduje vykurovať nad 22 C0, ak nemajú vznikať ples-

ne. Odstrániť tieto nedostatky môže len zatepľovanie, čím sa

zníži nielen potreba energie, ale  sa odstráni i samotné za-

tekanie.

 

     Na rok 1998 neboli  priamo v štátnom rozpočte vyčlenené

prostriedky na dodatočné zatepľovanie, tak ako to bolo dote-

raz, keď  každoročne ministerstvo financií  vyčleňovalo pro-

striedky na tento program, každý rok zhruba 70 až 80 mil. Sk

plus k tomu 30 až 40  mil. Sk na meranie a reguláciu. Minis-

terstvo výstavby robilo na základe ďalších žiadostí a vypra-

covaných kritérií  výber žiadateľov, ktorým  sa v príslušnom

roku priznala dotácia na dodatočné zatepľovanie týchto byto-

vých domov. Tento zoznam  bol zaslaný na ministerstvo finan-

cií, ktoré potom poukazovalo jednotlivým žiadateľom prísluš-

  finančné  objemy  vyplývajúce z definitívnych  žiadostí.

Išlo o výpočty samotnej výšky dotácie.

 

     Systém žiadostí  bol dvojkolový. V prvom  kole žiadate-

lia, bytové  družstvá alebo bytové  podniky posielali minis-

terstvu výstavby predbežné žiadosti,  ktoré slúžili na pred-

bežný výber.  Ministerstvo potom po  uskutočnení predbežného

výberu  oznámilo vybraným  žiadateľom, že  boli zaradení  do

zoznamu žiadateľov, ktorým bude poskytnutá v príslušnom roku

dotácia  na samotné  dodatočné zatepľovanie  týchto bytových

domov. Žiadateľ potom do  dvoch mesiacov bol povinný predlo-

žiť definitívnu žiadosť, výpočet  dotácie, z ktorej vyplynul

aj finančný objem, teda  výška dotácie na toto zatepľovanie.

Po  prekontrolovaní  definitívnych  žiadostí  bol  zoznam aj

s vypočítanými  objemami  poskytnutý  ministerstvu financií,

ktoré  zabezpečilo  poukázanie  príslušných  finančných pro-

striedkov jednotlivým žiadateľom.

 

     Tento  program zatepľovania  bol orientovaný  na bytové

domy postavené v hromadných formách bytovej výstavby. Zatep-

ľovanie  má šesť  zásadných priaznivých  dosahov. Jednak ide

o zníženie spotreby energie  na vykurovanie, odstránenie hy-

gienických  nedostatkov, ide zhruba o plesne, o tepelnú vodu

v bytoch zvýšením vnútornej povrchovej teploty, eliminovanie

zatekania, obvodové plášte, strešné  plášte a okná, zamedze-

nie korózie výstuže v stykoch i samotných paneloch a static-

ké upokojenie konštrukcie.

 

     Okrem toho sa zlepší vzhľad budov, zlepšia sa podmienky

zdravia obyvateľstva a zvýšia sa i pracovné príležitosti pre

samotných stavbárov. Tento program zapadá do štátnej bytovej

politiky, kde plní kvalitatívne kritériá tejto samotnej kon-

cepcie štátnej bytovej politiky. Táto politika okrem kvanti-

tatívneho kritéria zameraného na  postavenie nových bytov má

stanovené i kvalitatívne kritériá zamerané na súčasný bytový

fond, a to z hľadiska  zatepľovania, ako aj celkovej obnovy,

čím sa  má odstrániť nielen zanedbaná  údržba a nedostatočné

opravy fondu,  ale i chyby a nedostatky  samotných  bytových

panelových domov postavených technológiou panelových domov.

 

     Cieľom programu zatepľovania schváleného uznesením vlá-

dy Slovenskej republiky v septembri 1991 bolo  zníženie spo-

treby energie o 30 %, splnenie hygienických kritérií, pričom

splnenie týchto kritérií predpokladalo predĺženie životnosti

objektov o 30 rokov a zlepšenie  celkového architektonického

vzhľadu týchto  objektov. Od 1. 1. 1998 doterajší spôsob fi-

nancovania  zatepľovania  bol  zrušený,  ale zatepľovanie je

možné financovať cez ďalší  účel podpory Štátneho fondu roz-

voja bývania. V roku 1996 bol  utvorený  Štátny fond rozvoja

bývania,  ktorý  poskytuje  obyvateľom  Slovenskej republiky

rôzne  finančné podpory  týkajúce sa  výstavby bytov, úpravy

bytov,  úpravy nebytových  priestorov na  byty, zatepľovania

bytov, odstraňovania statických chýb výstavby ubytovní a po-

dobne.

 

     Prostredníctvom  Štátneho  fondu  rozvoja  bývania teda

môže žiadateľ získať dotáciu na dodatočné zateplenie bytové-

ho domu, ale aj rodinného domu vo výške 50 % z obstarávacích

nákladov  stavby, ale maximálne 600 Sk na m2 podlahovej plo-

chy bytu. Okrem dotácie môže  žiadateľ dostať aj úver s úro-

kovou mierou 3 % s lehotou splatnosti 10 rokov vo výške 30 %

z  obstarávacích  nákladov  stavby,  ale  maximálne 1 000 Sk

na m2 podlahovej plochy bytu. O poskytnutie obidvoch podpôr,

teda dotácie aj úveru,  môže požiadať fyzická osoba bývajúca

v bytovom alebo rodinnom dome. Rozdiel  je len v tom, že keď

ide o bytový dom, musia požiadať Štátny fond rozvoja bývania

o podporu  všetci obyvatelia  bytového domu  prostredníctvom

jednej zvolenej osoby. Je  to celkom logické, pretože zatep-

ľovať vlastne musíme celý bytový dom, nedá sa zatepliť jeden

byt v celom bytovom dome.

 

     Žiadateľ, ktorý chce získať podporu na dodatočné zatep-

ľovanie, sa môže  informovať o podrobnostiach v odbore byto-

vej politiky  na príslušnom okresnom úrade,  kde mu poskytnú

informácie tak o firmách  realizujúcich zatepľovanie, ako aj

o systémoch  zatepľovania projektanta a tiež poskytnú tlači-

vo žiadosti,  ktoré po  vyplnení a priložení potrebných pod-

kladov odovzdá  tomu istému odboru  okresného úradu. Žiadosť

po jej overení zašle okresný úrad Štátnemu fondu rozvoja bý-

vania. V prípade kladného  vybavenia v Štátnom fonde rozvoja

bývania tento vyzve žiadateľa  na podpísanie zmluvy. Podotý-

kam, že prostriedky poskytované Štátnym fondom rozvoja býva-

nia  sa realizujú  prostredníctvom  Investičnej a rozvojovej

banky,  ktorá uhrádza  len faktúry  za vykonané  práce. Teda

v žiadnom prípade nemôže žiadateľ dostať finančné prostried-

ky v hotovosti.

 

     Ministerstvo  výstavby a verejných prác  Slovenskej re-

publiky vo  svojich programových zámeroch  koncepcie bytovej

politiky bude  pokračovať v programe  zatepľovania prostred-

níctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a tento chce rozšíriť

na  program komplexnej  obnovy vrátane  vnútorného vybavenia

bytov. Je potrebné vytvoriť podmienky na realizáciu programu

obnovy v rozsahu až 40 tis. bytov ročne prostredníctvom pod-

porných  prvkov  štátu,  ale i zainteresovania  obyvateľstva

a na to  orientovať i stavebné  sporenie a upraviť napríklad

i súčasný zákon o bytových a nebytových priestoroch s povin-

nosťou realizácie obnovy do piatich rokov.

 

     Ďalšie daňové  úľavy by bolo potrebné  zamerať na mate-

riály  potrebné na  obnovu financovania  za účasti  štátnych

prostriedkov,  zníženie dane  z pridanej  hodnoty a podobne.

Ďalšiu možnosť financovania hľadať v úpravách nájomného tak,

aby sa dala prostredníctvom  neho financovať obnova bytového

fondu pri zohľadnení  solventnosti obyvateľstva. Rozhodujúca

na uplatnenie programu je  znalosť obyvateľstva a jeho zapo-

jenie do tohto programu, čiže pôsobenie na energetické vedo-

mie obyvateľstva.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Pacolu, či  mu stačila odpoveď.

Chcete dať ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán minister,

 

     mal  by som  dve doplňujúce  otázky. Vieme,  že od roku

1992 do roku 1997, ako je položená moja otázka, sa vynaloži-

li určité náklady zo  štátneho  rozpočtu na program zatepľo-

vania. Zaujímali by ma aj  prínosy, teda aj efekt týchto ná-

kladov.

 

     A po druhé, mal by som ďalšiu doplňujúcu otázku, kde by

som sa chcel opýtať, aké finančné požiadavky od obcí, miest,

ale i radových  občanov sú  na  ministerstvo,  prípadne pro-

stredníctvom štátneho  rozpočtu na program  zatepľovania by-

tov, a keď máte takéto informácie, aká je potom predpoklada-

ná návratnosť týchto investícií.

 

     Ďakujem.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Žiaľ, treba konštatovať,  že návratnosť týchto investí-

cií je u nás v nedohľadne a je vypočítaná podľa nás na 30 až

35 rokov. Na porovnanie hádam  môžem uviesť, že napríklad vo

Francúzsku je táto návratnosť zhruba  za 3 roky. Vyplýva to,

samozrejme, z ceny  energie a rôznych  iných nákladov, ktoré

s tým súvisia.  Azda treba odpovedať  na jednu otázku  veľmi

konkrétne. Aj  preto je záujem  hlavne  obyvateľstva, ale aj

firiem, to znamená fyzických aj právnických osôb, investovať

do zateplenia  v súčasnosti veľmi malý,  že keď nemá návrat-

nosť, tak  nikto do toho  investovať takto nebude.  Aj preto

zatiaľ štát takto dotoval doteraz tieto prostriedky do tohto

programu a v budúcnosti, samozrejme, sa  musí  vytvoriť sys-

tém, ktorý bude  pôsobiť na to, aby bol  záujem o zatepľova-

nie. Na tom sa, samozrejme, pracuje.

 

     Pokiaľ ide o vynaložené prostriedky a efektívnosť vyna-

loženia  týchto  prostriedkov z hľadiska  štátu alebo úspory

energie, treba vidieť, ako som už nakoniec hovoril v odpove-

di na základnú  otázku, že sa u nás stavalo v podstate tech-

nológiami  panelových  bytových  domov,  vtedy bola spotreba

alebo energetická náročnosť na jeden  byt a rok zhruba 14 až

15 gigajoulov. V súčasnosti  nová tepelno-technická norma už

stanovuje toto na 8 až 9 gigajoulov a treba sa  pripraviť na

to, že bude  musieť klesnúť pod 7. To  znamená, že  sústavne

narastá potreba zvyšovať  tepelné izolačné vlastnosti hlavne

obvodových  plášťov,  ktoré  v  súčasnosti tepelno-technické

normy  nespĺňajú. Dôvody,  prečo tomu tak je - myslím si, že

tu nie  je čas, ani  priestor na to,  aby som to  rozoberal,

prečo sa v minulosti nedával  taký dôraz a taký silný akcent

na spotrebu energie.

 

     Pokiaľ ide o samotnú  úsporu, po každom zateplení také-

hoto bytového domu sa vykonávajú  merania alebo aspoň v kaž-

dej  lokalite na  ktoromkoľvek sídlisku,  ktoré dokázali, že

najnižšia úspora energie bola, myslím si, na sídlisku Kramá-

re, keď sa  dobre pamätám, najvyššia  na sídlisku 1. mája vo

Vranove, a najnižšia, 37 % úspory, bola  nameraná  na  vstu-

poch. Myslím si, že to je  dostatočný argument na to, že za-

tepľovaním sa budeme  musieť aj v budúcnosti veľmi vážne za-

oberať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Lauko, a je to otázka

ministrovi pánu Krajčimu, ktorého zastúpi pán minister Hudec

s odpoveďou. Otázka znie: "Ako je možné, že najvyšší úradní-

ci vášho ministerstva nevedia  o tom, že ministerstvo vnútra

už pol roka pripravuje novelu volebného zákona?"

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     na  Ministerstve vnútra  Slovenskej republiky  prebieha

proces  prípravy podkladov  pre novelu  volebného zákona 

dlhšie  obdobie. Na  základe odporúčaní  Slovenskej volebnej

komisie bezprostredne po posledných parlamentných voľbách sa

začala analýza  problémov, ktoré  sa počas  nich vyskytli, a

pripravili sa námety na úpravu príslušných ustanovení. Tieto

práce sa zintenzívnili na jeseň minulého roka, pripravili sa

úpravy jednotlivých ustanovení zákona, viaceré z nich alter-

natívne. V tomto zmysle  možno  povedať, že príprava  novely

prebieha už dlhšie obdobie. Ako viem, o tomto informovali aj

opozičných  poslancov pri  prieskume na  Ministerstve vnútra

Slovenskej  republiky príslušní  vedúci pracovníci minister-

stva.

 

     Ak ide o definitívne  rozhodnutie o zmene  jednotlivých

ustanovení  zákona, tento  pokyn vydal  minister vnútra bez-

prostredne  po  uvedenom  poslaneckom  prieskume.  Ide najmä

o určenie počtu volebných  krajov alebo obvodov, minimálneho

percenta na vstup strany  do parlamentu, spresnenie úloh vo-

lebných  komisií a celý rad  technicko-organizačných otázok.

Z toho, čo  som uviedol, vyplýva,  že otázky, ktoré  hľadajú

rozpory  vo vyjadreniach  vedúcich pracovníkov  Ministerstva

vnútra Slovenskej  republiky tam, kde tieto  rozpory nie sú,

nemajú  vecný charakter.  Novela zákona  sa teda  pripravuje

a bude v súlade s legislatívnymi  pravidlami  Národnej  rady

Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky predložená

na rokovanie parlamentu v nasledujúcom období.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pán poslanec Lauko, máte otázku? Áno, pán poslanec chce

využiť možnosť.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán minister,

 

     kladiem túto  otázku z troch dôvodov. Prvým je hľadisko

občana voliča, ktorý chce pred  voľbami vedieť, ako bude vo-

liť a aké sú pravidlá  hry. Osem mesiacov pred voľbami obča-

nia - voliči  nevedia, aké budú pravidlá pri  voľbách, je to

voči občanom - voličom nezodpovedné.  Druhým je, že v dosta-

točnom časovom  intervale pred voľbami by  mali všetky poli-

tické strany poznať pravidlá, s akými pôjdu  do volieb. Inak

nebudú mať politické strany rovnaké podmienky na prípravu na

voľby. Tretím je to, že  minister vnútra spolu s vládou pod-

viedol viac  ako pol milióna  občanov a protizákonne  zmaril

referendum o priamej voľbe prezidenta, a nemám záruku, že to

nemôžete zopakovať pri voľbách.

 

     Avizované  zmeny - jeden  volebný  obvod na  Slovensku,

päťpercentná hranica pre všetky politické strany aj v koalí-

cii, zrušenie zástupcov politických strán vo volebných komi-

siách sú predovšetkým pre Vladimíra Mečiara, a nie pre obča-

nov Slovenska. Viete si  predstaviť ten chaos, ktorý vznikne

vo  volebných miestnostiach,  keď  dostanú  občania - voliči

plachty s minimálne 150 menami?  Prekážajú  vám  zástupcovia

politických strán vo volebných komisiách, vaši právni exper-

ti vymýšľajú tzv. právne dôvody, prečo ich majú nahradiť vo-

lebné súdy.  Máme spolu s občanmi  Slovenska obavu, že tieto

účelové zmeny v novele  volebného  zákona sú na  manipuláciu

budúcich volieb. Zmarené referendum je pre mňa a pre nás va-

rovaním, že  ste odhodlaní aj za  cenu podvodu vyhrať budúce

voľby a ostať pri moci, preto navrhujete  tieto zmeny voleb-

ného zákona.

 

     Pán  minister,  moja  doplňujúca  otázka je nasledovná:

Prečo obhajujete tieto účelové  záujmy predsedu vlády, a nie

záujmy občanov Slovenska?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     ak dovolíte, na tretiu otázku,  myslím si, že ani nebu-

dem odpovedať, pretože je účelová, tendenčná, a je to vlast-

ne kúsok  propagandy, ktorú ste urobili,  to aby ste využili

priamy prenos  tohto  rokovania a jednoducho ste deklarovali

svoje názory. To je váš možno osobný názor, možno, že ani to

nie, ale jednoducho  to je lož. Nie je  to pravda a vyhlasu-

jem, že voľby v roku 1998 budú  demokratické, budú slobodné,

a keď sa  neviete inak presadiť,  len tým, že  už teraz upo-

dozrievate niekoho iného, že bude robiť podvody, tak to zna-

mená, že  si veľmi neveríte.  Dúfam, že si  to občania tohto

štátu všimnú. (Potlesk.)

 

     Na  prvú otázku  odpoviem veľmi  stručne. Pán poslanec,

tento zbor, zákonodarný zbor, bude prijímať zákon, a tak ako

vy rozhodnete, tak  zákon bude  vyzerať. Prosím, aby  ste to

láskavo vzali  na vedomie a neobviňovali  vládu z čohosi, čo

nie je v jej kompetencii. Už som povedal, že predloha zákona

v najbližšom období bude predložená do parlamentu.

 

     Odpoveď na  druhú otázku. Vážený  pán poslanec, nechcem

opakovať veci, ktoré sú už notoricky známe, ale ešte raz po-

viem, to, čo rozhodne slovenský parlament a vtelí do zákona,

bude platiť, aj keď tam bude 10 %.

 

     Ďakujem, to je všetko.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

     Inak,  pán  poslanec  Lauko,  pokiaľ  ide o referendum,

Ústavný  súd  dodnes  nerozhodol o tom, či  referendum  bolo

platné, alebo nie.

 

     Takže ďalšiu otázku kladie  pán poslanec Kraus a kladie

ju ministrovi pánu Mrázovi: "Začiatkom roku 1997 ste dostali

mimorozpočtové  zdroje vo výške 2 mld. Sk na rozvoj bývania.

Otázka je, aký úžitok mali z toho obce, resp. občania?"

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi na úvod  niekoľko porovnaní, niekoľko čísel.

V roku 1995 bolo zo štátneho  rozpočtu  vyčlenených 300 mil.

korún, mimorozpočtové  zdroje v objeme vlastne neboli vyčle-

nené žiadne a na stavebné sporenie 1 776 mil. korún, to zna-

mená spolu 2 076 mil. korún. V roku 1998, na porovnanie uve-

diem len tieto dva roky, bolo zo štátnych prostriedkov alebo

rozpočtových  prostriedkov 6 060 mil. korún a mimorozpočtové

zdroje 1,5, to znamená 7 560 mil. korún, čo je viac v porov-

naní s rokom 1995 o 5,5 mld. korún.  To len tak  na porovna-

nie, aby sme sa vedeli  zorientovať. Podľa rozhodnutia vlády

Slovenskej republiky číslo 273 z roku 1997 sa mimorozpočtové

zdroje použili na zabezpečenie  programu podpory rozvoja bý-

vania. Tento  program  obsahuje spolu 390 stavieb technickej

infraštruktúry, stavieb z bývalej komplexnej bytovej výstav-

by,  pre regionálne  potreby rozvoja  bývania vrátane obnovy

historicky  cenných bytových  domov vo  vybraných lokalitách

a tiež zvlášť  pre občanov, ktorí  potrebujú osobitnú pomoc.

Stavby  technickej  infraštruktúry,  ktoré  boli zaradené do

programu, podmieňujú  užívanie  rozostavaných bytových a ro-

dinných domov.

 

     Súbor zahŕňa 300 stavieb s obstarávacími nákladmi 1 286

mil. korún s  dotáciou 1 134 mil. korún, z  toho v roku 1997

za 957 mil. korún a v roku 1997 sa na stavbách  zrealizovali

práce za 996 mil. korún. A prijatý harmonogram sa tým vlast-

ne splnil na 91,2 %. K 19. januáru 1998 krajské  úrady pred-

ložili kolaudačné  rozhodnutia na 2 036 bytov bytových a ro-

dinných domov, ktoré sa  začali užívať v dôsledku dokončenej

práve tejto  technickej infraštruktúry. Pôvodný  zámer v do-

končovaní rodinných domov sa splnil,  žiaľ, iba na 54 %, keď

zvýšené rozostavané domy stavebníci dokončia v roku 1998.

 

     Stavby z bývalej  komplexnej bytovej  výstavby zahŕňajú

spolu 16 základných škôl a 1 stavbu bytového domu rozostava-

ného v bývalej  komplexnej bytovej  výstavbe s obstarávacími

nákladmi 863 mil. korún s dotáciou 154 mil. korún.

 

     Vecné a finančné plnenie na stavbách základných škôl je

uspokojivé. Celkove sa na  stavbách vyčerpalo 149,3 mil. ko-

rún,  čo  je 96,9-percentné  plnenie.  Práce sa  realizovali

v 13 základných školách, vo zvyšných troch školách - Levice,

Kysucké Nové Mesto a Fiľakovo - sa nevykonalo záverečné zúč-

tovanie a stavby sa  vyrovnajú v tomto  období, predpokladám

do konca februára.

 

     Stavby pre regionálne potreby  bývania zahrňujú 63 sta-

vieb  s obstarávacími  nákladmi 921 mil. Sk,  z toho  v roku

1997 v objeme 566 mil. korún. Realizáciou programu sa zabez-

pečí  dokončenie 1 557 bytových  jednotiek v roku 1997 a 257

bytových jednotiek v roku 1998. K 19. januáru 1998 z predpo-

kladaného  počtu 1 557 bytových  jednotiek  sa  skolaudovalo

1 037, vydalo sa  na ne kolaudačné rozhodnutie.  Zvyšné byty

v pôvodne  stanovených  termínoch  stavebníci  nedokončili a

zrealizujú sa  pravdepodobne až v roku 1998. Vysoké  plnenie

v dokončovaní bytov je v Nitrianskom, Prešovskom a Trenčian-

skom kraji.  Problémové plnenie  bolo v Žilinskom, Košickom,

Trnavskom a Bratislavskom  kraji. Pri  vyhodnocovaní plnenia

programu na rok 1997 som  rozhodol, že stavebníci, ktorí ne-

dodržia dohovorený  termín dokončenia stavby,  budú finančne

sankcionovaní až do výšky  zadržanej kolaudačnej ráty, t. j.

do výšky 10 % obstarávacích nákladov príslušnej stavby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Stavby pre občanov, ktorí potrebujú pomoc - do programu

je zaradených 10 stavieb s celkovými  obstarávacími nákladmi

58,3 mil. korún a s dotáciou 41 mil. korún, z toho 30,6 mil.

korún v roku 1997. V roku 1997 sa zrealizovalo spolu 168 by-

tov a oproti pôvodným  predpokladom sa nedokončila len jedna

stavba so 7 bytmi.

 

     Na vašu otázku, vážený  pán poslanec, vám odpovedám, že

naši občania realizáciou programu  získali v roku 1997 spolu

1 205 bytov, ktoré sú vo vlastníctve obcí a ktoré tieto obce

prenajmú sociálne potrebným občanom vybraným  podľa schvále-

ných  obecných poradovníkov.  Súčasne program  vytvoril pod-

mienky na  skolaudovanie 2 036 bytov v rodinných domoch tým,

že zabezpečil potrebnú  technickú infraštruktúru. Pokiaľ ide

o byty pre  armádu, z objemu 2 mld. bolo  na výstavbu  bytov

pre  Ministerstvo  obrany  Slovenskej  republiky vyčlenených

150 mil. korún.  Ďalší  úžitok z programu  budú  mať občania

v roku 1998, keď očakávame  dokončenie  ďalších 956 bytových

jednotiek v bytových domoch rozostavaných, ale nedokončených

v tomto roku 1997.

 

 

     Na záver. Medzi  najzákladnejšie problémy rozvoja býva-

nia z pohľadu ministerstva  výstavby a verejných prác patria

hlavne  dostupnosť  pozemkov  na  výstavbu  bytov,  realizá-

cia technickej  infraštruktúry podmieňujúcej rozvoj bývania,

územné plánovanie reálne podložené finančnými zdrojmi, ceno-

vá regulácia nájomného,  nadmerná právna ochrana nájomníkov,

ako aj dostupnosť finančných zdrojov zo strany štátu na roz-

voj bývania. Uvedené problémy nie je možné riešiť iba v kom-

petencii ministerstva  výstavby a verejných prác, pretože sa

dotýkajú pôsobnosti ďalších ústredných orgánov štátnej sprá-

vy, najmä ministerstva  financií, ministerstva spravodlivos-

ti, hospodárstva, pôdohospodárstva  a ministerstva životného

prostredia.

 

     Východiská na riešenie uvedených problémov vidíme najmä

v nasledujúcich otázkach. Na dostupnosť  stavebných pozemkov

zjednodušiť  prístup  potenciálnych  investorov  k  pozemkom

úpravami v legislatívnej  oblasti  buď  v stavebnom  zákone,

alebo diferencovanou daňovou  politikou zároveň s diferenco-

vaným  prístupom k problematike plošnej  ochrany poľnohospo-

dárskeho  pôdneho fondu. V prípade technickej infraštruktúry

je potrebné prijať zmeny v súčasnej legislatíve, ktoré jasne

vymedzia práva a povinnosti vlastníkov sietí, resp. žiadate-

ľov licencií podnikajúcich v energetických odvetviach, a zá-

roveň vytvoria  priestor na zabezpečenie  finančných zdrojov

na jej údržbu, najmä na jej rozširovanie. V prípade územného

plánovania  treba posilniť  finančné zdroje  na vypracovanie

územných plánov a zároveň  za jeden z rozhodujúcich ukazova-

teľov územných  plánov legislatívne stanoviť  finančnú reál-

nosť ich praktickej realizácie na základe možností verejného

a súkromného sektora na danom  území. V prípade problematiky

nájomného bývania  treba oživiť jeho  výstavbu, a to  jednak

v súkromnom i verejnom  sektore. Na  riešenie tohto problému

v oblasti  legislatívy bude  nevyhnutné realizovať opatrenia

na cenovú reguláciu nájomného a na zníženie nadmernej ochra-

ny nájomníkov úpravou príslušných ustanovení Občianskeho zá-

konníka.

 

     Pán  poslanec Fico,  pokiaľ  hovoril o potrebe výstavby

nájomných bytov, je nám to jasné tak na ministerstve, ako aj

všetkým vo vláde, len treba vidieť súvislosti, ktoré súvisia

s výstavbou nájomných bytov. Totiž, keď by sa malo deregulo-

vať nájomné, čo  je prvou podmienkou na to,  aby sa výstavba

nájomných bytov vôbec mohla  začať, je reálny predpoklad po-

dľa našich prepočtov, že by  sa nájomné zvýšilo minimálne 10

až 15-krát. A toto by bolo treba takisto zvážiť a so všetký-

mi súvislosťami a nadväznosťami, ktoré toto podmieňujú. Jas-

né je,  že keď mám  podnikať a mám  si požičať povedzme  100

mil. korún na 100 bytov, musím si tieto svoje náklady vráta-

ne úrokovej miery, v ktorej  je splácanie istiny plus dajaký

zisk, premietnuť  do nájomného, a  toto všetko ten  nájomník

musí zaplatiť. Keď si  toto takto pekne prepočítate, prídete

trošku k inému názoru, než ste ho tu pred chvíľkou prezento-

vali.

 

     Z hľadiska  dostupnosti  finančných  zdrojov  zo strany

štátu treba  zabezpečiť ich plynulý rast  tak, aby sa pravi-

delne  ročne  vyčleňovali  pre  oblasť  rozvoja bývania pro-

striedky v rozsahu  minimálne 3 % hrubého  domáceho produktu

na podporu vlastníckeho i nájomného bývania oproti súčasným,

ktoré sú, žiaľ, len na úrovni 1,2 %.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, uplynula hodina klade-

nia otázok a odpovedí. Ďakujem predstaviteľom vlády.

 

     A my, pani poslankyne,  páni poslanci, budeme mať teraz

10-minútovú prestávku a po prestávke  budeme  pokračovať 42.

schôdzou, ktorú som zvolal na základe žiadosti poslancov.

 

     (Prerušené  rokovanie 41. schôdze Národnej rady Sloven-

skej republiky o 15.00 hodine, po ktorom nasledovalo rokova-

nie 42. a 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Po

skončení rokovania 43. schôdze  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pokračovalo rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky o 17.20 hodine.)

 

     Vážené pani poslankyne a páni poslanci, chcem vám ozná-

miť, že som dostal list od poslancov, ktorí mi oznámili, aby

som zvolal  schôdzu. To bola, myslím si, 40. schôdza. Viete,

že túto schôdzu sme  nemohli začať pre nedostatok poslancov.

Dnes som dostal list od  tých, ktorí mi navrhli túto schôdzu

zvolať, kde mi oznamujú, že berú späť svoj návrh na zvolanie

tejto schôdze z toho titulu,  že sme dnes prerokúvali na zá-

klade ich návrhu v rámci týchto dvoch schôdzí tie isté návr-

hy, ktoré dali predtým. Takže takto sme skončili tú schôdzu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     môžeme teda pokračovať ďalej.  Chcete prestávku? Tak do

17.20 hodiny bude prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prosím,  keby ste  sa

vrátili do rokovacej miestnosti,  aby sme mohli ďalej pokra-

čovať. Potrebujem,  aby ste sa vrátili,  pretože budeme hneď

hlasovať.

 

     Pani poslankyňa Garajová, v rokovacej miestnosti sa ne-

smie telefonovať,  dokonca ani telefóny tu  nemajú čo robiť.

To sa  týka každého, aj  pána poslanca Vaškoviča,  ten si tu

telefón dokonca aj nabíja. Tam pri dverách. No aj s Bajanom.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  keďže by sme mali hneď

pristúpiť k hlasovaniu, prosím, aby sme sa najskôr prezento-

vali, či je nás dosť.

 

     Prosím, prezentujme  sa, páni poslanci.  Viete, že máme

hneď začať hlasovať, preto chcem zistiť, či nás je dosť.

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov. Je nás málo.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, keď tu máme pána minis-

tra, skúsme dokončiť aspoň jeho dva krátke zákony.

 

     Páni poslanci,  prezentujme sa, prosím.  Páni poslanci,

keby ste sa, prosím,  prezentovali všetci. Pán poslanec Mik-

loško, prezentujte sa.

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

 

     Takže  prosím  pána  ministra ako  predkladateľa a pána

spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi teda, aby sme pristúpili po prestávke k hla-

sovaniu. Uviedol som, že dám  hlasovať en bloc s odporúčaním

výboru  schváliť  body 1, 2, 3, 4, 6, 8, 12, 17, 18, 19, 20,

21. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O týchto  bodoch  spoločnej správy,  ktoré prečítal pán

spoločný spravodajca, budeme  hlasovať. Hlasujme s odporúča-

ním gestorského výboru schváliť ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej budeme  hlasovať spoločne o bodoch, ktoré gestor-

ský výbor odporúča neschváliť. Sú to body 7, 11 a 16.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto  bodoch spo-

ločnej správy.  Gestorský výbor navrhuje  neprijať tieto tri

body.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Takže sme tieto tri body spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej v rozprave  pani poslankyňa  Sabolová navrhla sa-

mostatne  hlasovať o bode 5.  Čiže  dávam  hlasovať o bode 5

spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť

bod 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali bod 5.

 

     Budeme hlasovať o ďalšom bode.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode  číslo 9 spoločnej správy

s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A tam je koľko percent?

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Z 15 na 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Niekde sme hovorili o 3 percentách.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     To je  ďalší bod, ale  gestorský  výbor k tomu ďalšiemu

nezaujal stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je ktorý bod?

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     To je  bod 10, ale  gestorský  výbor odporučil schváliť

bod číslo 9.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No a bod 10 je koľko percent?

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Tri.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 9.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento bod.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Tým, že sme prijali  bod číslo 9, o bode číslo 10 nedám

hlasovať.

 

     Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode číslo 13 spoločnej

správy s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 13.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento bod.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej využijem  poverenie gestorského výboru  na spôsob

hlasovania a odporúčam, aby sme najprv hlasovali o bode čís-

lo 15 s tým, že gestorský  výbor ho odporúča schváliť. Je to

návrh  výboru  pre pôdohospodárstvo a ide o vypustenie obme-

dzenia 8 % pri úrokovej sadzbe. Čiže gestorský výbor odporú-

ča bod 15 schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento bod.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Schválením  bodu 15 je bezpredmetné  hlasovať o bode 14

spoločnej  správy.  Preto  pristúpime k hlasovaniu o bode 22

spoločnej správy. Termín účinnosti  zákona je 1. marec. Ges-

torský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode 23 spoločnej  správy, kde

je dátum účinnosti  zákona 1. apríl 1998. Gestorský výbor ho

neodporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 23, o účinnosti  na 1. apríl.  Neviem,

či to je dobrý dátum na účinnosť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže sme tento bod spoločnej správy prijali.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Pán predseda, tým sa vyčerpali všetky návrhy zo spoloč-

nej správy. V rozprave  neodzneli ďalšie  návrhy. Môžem kon-

štatovať, že druhé čítanie je ukončené, ale k tretiemu číta-

niu  ma výbor  splnomocnil    po 24-hodinovej  lehote, nie

dnes.

 

     Po  treťom  čítaní,  samozrejme, dám  hlasovať o návrhu

uznesenia, ktoré  odznelo v rozprave,  a o návrhu  uznesenia

výboru pre životné prostredie po schválení predmetného vlád-

neho návrhu zákona.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže môžeme  pristúpiť k rokovaniu o ďalšom bode  pro-

gramu. Je to podľa schváleného programu druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o ochrane  ozónovej vrstvy Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 808 a spoločnú správu

výborov ako tlač 808a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní pán minister Zlocha.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vládny  návrh  zákona o ochrane  ozónovej  vrstvy  Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní vám predkladám na  základe poverenia vlády Slovenskej

republiky.

 

     Ochrana ozónovej vrstvy Zeme patrí medzi najzávažnejšie

problémy, s ktorými  sa bude  musieť  ľudstvo  vyrovnávať už

v posledných rokoch  tohto storočia a, samozrejme,  aj v pr-

vých rokoch a desaťročiach  budúceho  tisícročia. Veď hrozba

poškodzovania ozónovej vrstvy Zeme je reálna.

 

     Podľa  údajov  sa dnes  konštatuje, že  ozónová  vrstva

je  poškodená o 5 %, v roku 2000 to  bude 10 %, v  roku 2050

20 % a v roku 2090 - 30 %.  Vieme  si, samozrejme, ľahko do-

myslieť, čo to bude znamenať  pre človeka, pre živú prírodu.

Vieme si domyslieť, koľko  to bude znamenať poškodení zraku,

zákalov a o koľko sa zvýši počet rakoviny kože.

 

     Otázku  ochrany ozónovej  vrstvy Zeme  na Slovensku sme

brali od začiatku vážne. Po podpísaní Viedenskej dohody ale-

bo  po  pristúpení  k Viedenskej  dohode o ochrane  ozónovej

vrstvy Zeme sme postupne  podpísali aj Montrealský protokol,

vykonávací  protokol k tomuto  dohovoru a neskôr aj dodatky,

teda Londýnsky a Kodanský  dodatok, ktoré sprísňovali použi-

tie  halónov,  freónov,  tetrachlórmetánu,  trichlórmetánu a

ďalších látok. Možno povedať, že na Slovensku sa tieto látky

nevyrábajú a ich použitie je  viazané na recyklované a rege-

nerované látky.

 

     Predložený návrh zákona o ochrane  ozónovej vrstvy Zeme

ustanovuje  podmienky výroby,  dovozu, vývozu,  uvádzania do

obehu a skladovania  látok  poškodzujúcich  ozónovú vrstvu a

takisto aj výrobkov s obsahom  týchto látok v súlade s Mont-

realským a jeho  Londýnskym  dodatkom.  Ďalej upravuje práva

a povinnosti  orgánov,  ktoré  budú  vykonávať štátnu správu

v tejto oblasti, a určujú sa termíny konečného zákazu použí-

vania látok a výrobkov.

 

     Návrh  zákona prerokovala  Legislatívna rada  vlády. Vo

vláde sa zohľadnili pripomienky výrobcov, dovozcov a jednot-

livých rezortov. Vláda ho  prerokovala a schválila v októbri

1997. Môžeme  konštatovať,  že  predložený  návrh  zákona je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi,

ako aj s medzinárodnými  dohodami, ktorými  je Slovenská re-

publika viazaná. Realizáciou zákona sa predpokladá príjem do

štátneho  rozpočtu Slovenskej  republiky vo  forme správnych

poplatkov za vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a za

vydanie súhlasov  podľa § 5 na vývoz, dovoz  látok a takisto

aj na vývoz,  dovoz a uvádzanie do obehu  látok alebo výrob-

kov, ktoré tieto látky využívajú. To sú chladničky, mraznič-

ky a podobné výrobky.  Ďalším príjmom štátneho rozpočtu budú

pokuty za porušenie povinností a správne poplatky za vydanie

licencií.

 

     Verím, vážený  pán predseda, pani  poslankyne, páni po-

slanci,  že predložený  vládny  návrh  zákona podporíte a po

prerokovaní odporučíte na ďalší ústavný postup.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Dávam slovo pani poslankyni  Lazarovej, ktorá je určená

ako spoločná  spravodajkyňa za výbory, aby podľa § 80 ods. 2

o rokovacom poriadku nás informovala o návrhoch z výboru.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený minister,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu  prírody  ako  gestorského  výboru pri prerokúvaní

vládneho  návrhu  zákona o ochrane  ozónovej  vrstvy  Zeme a

o doplnení zákona číslo 455/1991  Zb. o živnostenskom podni-

kaní v znení  neskorších  predpisov  (tlač 808)  informovala

o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky k tomuto  návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku  ges-

torského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto ná-

vrhu uvedených ako tlač 808a, ktorú ste dostali.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochra-

ne ozónovej  vrstvy Zeme a o doplnení  zákona číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskorších  predpisov (tlač 808a) bola  schválená  uznesením

Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody číslo 300 zo dňa 28. januára 1998.

 

     Vážené  poslankyne, poslanci,  Národná rada  Slovenskej

republiky uznesením  číslo 806 z 20. novembra 1997 pridelila

vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o dopl-

není  zákona  číslo 455/1991 Zb. o  živnostenskom  podnikaní

v znení neskorších predpisov (tlač 808) týmto výborom Národ-

nej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti, Výboru  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Prosím,

pani  poslankyne a poslanci, aby  ste  si v spoločnej správe

tento výbor doplnili, pretože pri prepisovaní vypadol. Ďalej

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodár-

stvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gestorský  výbor nedostal  žiadne stanovisko poslancov,

ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridele-

ný.

 

     Vládny  návrh  zákona o ochrane  ozónovej  vrstvy  Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní tzv. živnostenský  zákon v znení neskorších predpisov

(tlač 808)  odporúčali  Národnej  rade  Slovenskej republiky

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory

Národnej rady Slovenskej  republiky: Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre financie, rozpočet a  menu, Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti, Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  pôdohospodárstvo

a Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné pro-

stredie a ochranu prírody.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených  pod bodom 3 tejto  správy  vyplývajú  pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy,  ktoré máte uvedené  pod  bodmi 1 až 21

v časti IV spoločnej  správy (tlač 808a), z toho  dôvodu ich

nebudem osobitne  čítať. Podotýkam však,  že stanovisko ges-

torského výboru je uvedené  pri každom z pozmeňujúcich návr-

hov.  Z tohto  dôvodu ich  uvediem len  pri prehľade návrhov

a pri návrhu o spôsobe hlasovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, choďte telefonovať vedľa.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch odporúčam hla-

sovať takto:

 

     Gestorský výbor odporučil schváliť tieto body, ktoré sú

uvedené, teda  návrhy  pod  bodmi 4, 6, 7, 8, 9, 12, 13, 17,

18, 20 a 21.

 

     Neodporúča schváliť body 1, 2, 3, 10, 11, 14, 15 a 19.

 

     Body 5 a 16 - k týmto  bodom  gestorský  výbor nezaujal

stanovisko, a preto ich odporučím na samostatné hlasovanie.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona o ochrane  ozónovej  vrstvy Zeme a o doplnení

zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní v znení

neskorších  predpisov (tlač 808) uvedených pod bodom 3 tejto

správy a v stanoviskách  poslancov gestorského výboru vyjad-

rených v rozprave  k tomuto  návrhu  zákona v  súlade s § 79

ods. 5 rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1996 Z. z. odporúča  Národnej rade Slovenskej

republiky vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní  v znení  neskorších  predpisov  (tlač 808),  v znení

schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov uvedených

v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

 

     Súčasne uvádzam, že Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestor-

ský  výbor  svojím  uznesením  číslo 300 zo  dňa 28. januára

1998 ma poveril  ako spoločnú  spravodajkyňu v súlade s § 79

ods. 5 rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na predloženie  prípadných  návrhov  podľa § 83 ods. 2

a ods. 6 rokovacieho  poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.  Toto oprávnenie  využijem podľa  priebehu rozpravy

s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Prosím o otvorenie rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Takže otváram  rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som pí-

somné prihlášky.  Pýtam sa, či sa  niekto hlási. Nie. Končím

možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Pán  minister sa k rozprave  vyjadrovať  nebude, zrejme

ani spoločná spravodajkyňa, takže sa pýtam, či môžeme hlaso-

vať.

 

     Ak áno,  pristúpime k hlasovaniu. Budeme  hlasovať naj-

skôr o tých bodoch, ako ste prečítali zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 4, 6, 7, 8, 9, 12,

13, 17, 18, 20 a 21 a odporúčam ich schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať. Počuli ste, pani spoločná spravodajky-

ňa prečítala body spoločnej  správy, o ktorých budeme hlaso-

vať en bloc. Gestorský výbor má ten návrhu, aby sme ich pri-

jali. Prosím, hlasujeme.

 

     Musíme minútu  počkať. Nesmiete tlačiť  tie gombíky tak

oduševnene. Toto neplatí, budeme hlasovať ešte raz.

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o návrhoch  zo spo-

ločnej správy,  tak ako ich prečítala  pani poslankyňa. Ges-

torský výbor ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto návrhy sme prijali.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďalej odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 10,

11, 14, 15 a 19 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste,  hlasujeme o bodoch  spoločnej správy, opäť

tak ako ich prečítala  spoločná spravodajkyňa, ale gestorský

výbor nám navrhuje neprijať tieto body.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh nehlasoval nikto.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Bod 5, ku ktorému  gestorský výbor nezaujal stanovisko,

tam ide o vsunutie  slova "ustanovení", ktorým sa presnejšie

štatisticky zvýrazní, že ide o osobitné  právne predpisy tý-

kajúce sa zneškodňovania látok alebo spätného vývozu doveze-

ných látok. Takže názor ministerstva životného prostredia je

návrh schváliť. Gestorský výbor nezaujal stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa  a hlasujme  o bode 5 spoločnej

správy. Ministrov názor je prijať a gestorský výbor nevie.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento bod.

 

     Budeme hlasovať ešte o bode 16 zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     K bodu 16 gestorský  výbor taktiež nezaujal stanovisko.

Ide o nahradenie  legislatívnej skratky "odborná spôsobilosť

na nakladanie". V tomto prípade  je dôležité v zákone rozlí-

šiť dva druhy odbornej spôsobilosti, ktoré predkladaný návrh

upravuje. Odbornú spôsobilosť  na vydávanie odborných posud-

kov a odbornú spôsobilosť na  nakladanie s látkami. Takže aj

v tomto prípade ministerstvo životného prostredia ho odporú-

ča schváliť, gestorský výbor nezaujal stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Jedno je nakladanie

uhoriek, druhé vydávanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Tým sme  schválili, resp. sme  hlasovali o všetkých po-

zmeňujúcich návrhoch spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Keďže z rozpravy  nevyplynuli  návrhy, tak sa  vás

pýtam, či máte návrhy pre tretie čítanie.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Keďže na  tretie čítanie mi  výbor nedal splnomocnenie,

žiadam, aby sme hlasovali až  po 24 hodinách, takže k celko-

vému hlasovaniu môžeme pristúpiť až zajtra.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prejdeme teda k druhému a tretiemu čítaniu o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou  Protokolu o ďalšom  znížení emisií

síry.

 

     Návrh máte ako tlač  číslo 861, spoločnú správu gestor-

ského výboru ako tlač 861a.

 

     Pán minister Zlocha nám prednesie obsah.

 

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

 

     nebudem  prednášať obsah  tejto zmluvy,  tá je  pomerne

rozsiahla, ale v úvodnom  slove vás, vážené pani poslankyne,

páni poslanci, predsa len  oboznámim s významom pristúpenia,

alebo ratifikácie tohto protokolu.

 

     Znečisťujúce  látky  môžu  byť prenášané v atmosfére do

vzdialenosti tisícov kilometrov. Znečistenie ovzdušia v kaž-

dej krajine  pozostáva z látok  emitovaných z domácich zdro-

jov, ako aj  látok emitovaných  zo zdrojov v zahraničí a im-

portovaných na  druhé územia. Z tohto  dôvodu v rámci Európ-

skej hospodárskej komisie OSN  bol prijatý Dohovor o diaľko-

vom  znečisťovaní ovzdušia  prechádzajúcom hranicami štátov,

ktorý je strešným dokumentom zabezpečujúcim koordináciu úsi-

lia znižovania emisií znečisťujúcich látok v Európe a Sever-

nej Amerike.

 

     V roku 1987 vstúpil  do  platnosti  Protokol  o znížení

emisií síry alebo jej tokov prechádzajúcich hranicami štátov

najmenej o 30 %, ku ktorému sa v roku 1993 pripojila aj Slo-

venská  republika. Tento  protokol  bol  zameraný  na zníže-

nie emisií  oxidu síričitého - hlavnej  znečisťujúcej  látky

v ovzduší.  Oxid síričitý  je príčinou  tzv. kyslých dažďov.

Cieľom protokolu bolo  dosiahnuť v roku 1993 zníženie emisie

oxidu  síričitého o 30 % oproti  roku 1980.  Slovensko tento

záväzok splnilo. V cieľovom  roku, teda v roku 1993 zníženie

emisií oxidov síry predstavovalo dokonca 58 %.

 

     Vzhľadom na to, že uvedený protokol neposkytuje v rámci

Európy dostatočnú ochranu  ekosystémov, bol vypracovaný nový

protokol, ktorý sa tu predkladá na prerokovanie. Protokol je

založený na snahe poskytnúť  každej krajine v Európe rovnakú

mieru ochrany ekosystémom. Pretože  východisková situácia je

rôzna, na rôzne krajiny sú kladené rôzne požiadavky znižova-

nia emisií tak, aby sa  dosiahol rovnaký stupeň ochrany. Zá-

väzky však  nevedú k úplnému eliminovaniu škodlivých účinkov

oxidu síričitého, pretože by  to vyžadovalo vynaložiť obrov-

ské finančné  náklady. Protokol však i tak znamená ďalší vý-

znamný krok k zlepšeniu  kvality životného prostredia nielen

na Slovensku, ale v celej Európe.

 

     Oxid síričitý  emitovaný na území  Slovenskej republiky

pochádza z 87 % zo spaľovania  fosílnych  palív  pri  výrobe

energie. Príčinou je pomerne  vysoký obsah síry v spaľovanom

uhlí. Malý podiel pochádza zo spaľovania vykurovacích olejov

s obsahom  síry. Uplatňovaním  emisných limitov  na zdrojoch

znečisťovania ovzdušia sa už  teraz dosiahlo významné zníže-

nie oxidu  síričitého, dokonca  vyššie, ako  nám ukladá pro-

tokol v roku 2010. Hoci  možno  očakávať istý nárast  emisií

s rozvojom  priemyslu a priemyselnej výroby,  záväzok, ktorý

pre nás vyplýva z protokolu, zdá sa, bezpečne splníme.

 

     Podiel  jednotlivých  krajín   na  znečistení  ovzdušia

v druhých krajinách nie je  možné priamo merať. Pomocou zlo-

žitých matematických  modelov sa počíta  podiel jednotlivých

krajín zúčastnených v Európe na  depozícii síry a dusíka. Na

základe  týchto modelov  možno konštatovať,  že Slovensko je

v prípade  síry  stále  exportérom. V roku 1994 sme  prijali

z okolitých krajín 75 600 ton síry, čo  sa rovná 151 200 to-

nám oxidu síričitého. Pritom za  hranice sme vyslali 105 300

ton  síry, v prepočte je  to 210 600 ton  oxidu  síričitého.

Z jednoduchého odpočítania to vychádza, že sme vyprodukovali

a vyslali za hranice viac síry o 29 700 ton. Vzhľadom na vý-

razný pokles  emisií  oxidu síričitého  sme oproti roku 1993

vyslali  za hranice  výrazne menej  oxidu síričitého  zhruba

o 60 000 ton. Novšie prepočty  zatiaľ v rámci Európskej hos-

podárskej komisie  OSN nie sú  ešte k dispozícii.  Slovensko

teda nezanedbateľne prispieva k znečisťovaniu ovzdušia v za-

hraničí a je namieste, že spolu s ostatnými krajinami Európy

prispelo k zlepšeniu kvality ovzdušia a k zníženiu depozitív

okysličujúcich zložiek.

 

     Ako je  uvedené v predkladacej  správe, všetky potrebné

predpoklady na splnenie povinností vyplývajúcich pre Sloven-

sko z protokolu sú vytvorené,  viaceré povinnosti sme už do-

konca splnili. Slovenská  republika podpísala tento protokol

14. júna 1994. Aby sme sa stali stranou uvedeného protokolu,

je  potrebné  ho  ratifikovať.  Samotný  protokol  vstúpi do

platnosti 90 dní po šestnástej ratifikácii. Dosiaľ ratifiko-

valo 13  krajín. Máme dobrú  šancu stať sa  práve šestnástou

krajinou,  a  tým  môžeme  prispieť k rýchlejšiemu  začiatku

uplatňovania protokolu.

 

     Chcel by som vás požiadať, vážené pani poslankyne, páni

poslanci, aby ste vyslovili s týmto protokolom  súhlas. Bude

to v prospech nás všetkých.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja.

 

     Ako spoločný spravodajca výboru bol určený pán poslanec

Csáky. Nie je tu?

 

     Prosím  pani predsedníčku výboru, keď je tu, aby uvied-

la tento návrh. Ale, páni poslanci, poslankyne, aby sme uro-

bili zadosť aj rokovaciemu  poriadku, prosím, odhlasujme si,

že miesto schváleného poslanca  vo výbore pána Csákyho pred-

nesie návrh pani poslankyňa Lazarová.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti, chceme hlasovať, je nás málo.

 

     Prosím, prezentujme sa ešte raz a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prosím, pani  poslankyňa Lazarová, aby  ste nám uviedli

návrh uznesenia.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     veľmi ma mrzí, že  práve poslanec nášho gestorského vý-

boru,  ktorý bol  určený za  spoločného spravodajcu,  nie je

prítomný.  Myslím si,  že poslanci  Maďarskej koalície svoju

lojalitu k tejto republike  by mali vyjadriť aspoň poslanec-

kou disciplínou.  Keď už raz niekto  prijal poverenie výboru

byť spoločným spravodajcom, je jeho povinnosťou byť pri pre-

rokúvaní zákona v parlamente prítomný a splniť si svoju úlo-

hu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, pani  poslankyňa, ja som vás  vyzval, aby ste u-

viedli uznesenie.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Áno, ja toto uznesenie uvediem.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou  Protokolu o ďalšom  znížení emisií

síry (tlač 861) pridelil  predseda  Národnej rady Slovenskej

republiky na  prerokovanie svojím rozhodnutím  číslo 1911 zo

4. decembra 1997 Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie,  Zahraničnému

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody. Súčasne  určil ako gestorský  výbor na prerokovanie

tohto  návrhu Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Výbory  prerokovali  predmetný  návrh  v druhom  čítaní

v určenom termíne, a to  Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie uznese-

ním číslo 481 z 22. januára 1998, Zahraničný výbor  Národnej

rady Slovenskej republiky uznesením  číslo 316 z 22. januára

1998 a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody  uznesením  číslo 291 z 21. ja-

nuára 1998 a odporučili Národnej  rade Slovenskej  republiky

vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky s ratifikáciou  Protokolu o ďalšom

znížení emisií síry (tlač 861).

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie  a ochranu  prírody v súlade s § 88 ods. 2 zákona

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky ako gestorský  výbor rovnako odporučil Ná-

rodnej rade  Slovenskej  republiky, aby v treťom čítaní roz-

hodla, že vyslovuje s návrhom súhlas.

 

     To znamená, že uznesenie bude znieť:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s ra-

tifikáciou  Protokolu  o  ďalšom  znížení  emisií síry (tlač

861)."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

 

     Páni poslanci, poslankyne,  otváram rozpravu. Nemám pí-

somné  prihlášky. Hlási  sa niekto?  Nie. Uzatváram  možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán minister zrejme sa nebude vyjadrovať, ani pani spo-

ločná spravodajkyňa.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a je to hlasovanie v tre-

ťom čítaní podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hneď hlasovali o uz-

nesení, tak ako nám  ho prečítala pani spoločná spravodajky-

ňa. Hlasujeme podľa článku 86 písm. e) s tým, že vyslovujeme

súhlas s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme prijali navrhnuté uznesenie.

 

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pani spoločnej spravo-

dajkyni.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, keďže  prišiel pán mi-

nister dopravy, prešli  by sme ešte k jeho  zákonu, a tým by

sme dnes skončili.

 

     Budeme rokovať v rámci druhého čítania o

 

     vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 810 a spoločnú správu

výborov ako tlač 810a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní  minister dopravy, pôšt a

telekomunikácií pán Jasovský.

 

     Prosím, pán minister, aby ste nám uviedli návrh.

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     ochrana železničnej  dopravy bola a je aktuálna  nielen

v našom štáte, ale všade na  celom svete. Žiadny štát nemôže

dosiahnuť imunitu dopravného  systému proti nezákonným činom

a vylúčiť útoky proti  dopravným prostriedkom, objektom, za-

riadeniam, zabrániť teroristickým  útokom a mimoriadnym uda-

lostiam, ktoré ohrozujú plynulosť alebo bezpečnosť železnič-

nej dopravy, zdravie, životy občanov a ich majetok.

 

     Železnice svojím usporiadaním, rozlohou, veľmi prístup-

ným umiestnením dôležitých zariadení a objektov, nedostatoč-

ným zabezpečením  prepravovaných zásielok sú  ľahko napadnu-

teľné, preto na železnici dochádza k poškodzovaniu a ničeniu

dráhových zariadení, k narušovaniu a ohrozovaniu bezpečnosti

a plynulosti  železničnej  dopravy, k vykrádaniu prepravova-

ných  zásielok, okrádaniu a fyzickému  ohrozovaniu  cestujú-

cich.

 

     Ochrana  železničnej  dopravy  si v súčasnosti vyžaduje

profesionálne i špecificky odbornú úroveň a je vecou špecia-

lizovaných  železničných  policajných  orgánov, ktoré  okrem

uplatňovania  klasických  policajných  metód,  foriem a pro-

striedkov práce  musia podrobne poznať  železničné prepravné

predpisy,  tarify pre  vnútroštátnu i medzinárodnú  prepravu

tovaru a osôb, ako  aj služobné predpisy Železníc Slovenskej

republiky, predpisy upravujúce  medzinárodnú  dopravu a pre-

pravu a tieto  špecifické  znalosti  musia vedieť  aplikovať

v zložitých  vzťahoch  železničnej  prepravy.  Preto  na boj

s kriminalitou v obvode železničných  dráh bola zriadená Že-

lezničná polícia, ktorá svojou organizačnou štruktúrou a do-

terajšou výslednosťou  dáva záruky úspešnej  realizácie bez-

pečnostnej  politiky štátu.  Činnosť Železničnej  polície je

doposiaľ  upravená zákonom  Federálneho zhromaždenia bývalej

ČSFR číslo 230/1992 Zb., ktorý bol odvtedy dvakrát novelizo-

vaný zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky v snahe zabezpečiť zákonnú jednotnosť, prehľadnosť

a aktuálnosť  činnosti Železničnej  polície vypracovalo nový

návrh zákona o Železničnej polícii. Pri tvorbe a vypracovaní

návrhu  tohto  zákona  sme  vychádzali z analýzy  doterajšej

právnej úpravy a potrieb úspešného boja s kriminalitou v ob-

vode železničných dráh.

 

     Návrh  preberá  ustanovenia z doposiaľ  platnej právnej

úpravy, ktoré sa v praxi  osvedčili, v ktorých boli vykonané

zmeny a úprava ich znenia  tak, aby zodpovedali zákonom Slo-

venskej republiky a bol  presne a zrozumiteľne vyjadrený ich

obsah. Pri  tomto  sa vychádzalo  najmä z návrhov a podnetov

útvarov Železničnej  polície, zákona  číslo 171/1993 o Poli-

cajnom zbore, vrátane jeho novely, ako aj návrhov a podnetov

Železníc Slovenskej republiky.

 

     Snahou je,  aby zákon o Železničnej  polícii v ucelenej

forme upravil jej činnosť a umožnil efektívnejší a policajne

profesionálnejší výkon služieb  Železničnej polície tak, aby

zodpovedal spoločenskej požiadavke  adekvátnejšie a účinnej-

šie čeliť všeobecnému  nárastu kriminality, inej protispolo-

čenskej činnosti, agresivite a brutálnosti páchateľov, ktorí

sa  dopúšťajú  násilia  proti  občanom, pracovníkom Železníc

Slovenskej republiky a aj policajtom pri zákrokoch.

 

     Nezastupiteľné miesto Železničnej polície vidíme v pri-

jímaní preventívnych a represívnych opatrení proti organizo-

vanému zločinu a proti drogám.  Do návrhu zákona o Železnič-

nej polícii  boli zapracované niektoré  ustanovenia z návrhu

novely zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, o in-

formačno-technických  prostriedkoch, o prostriedkoch  opera-

tívno-pátracej  činnosti  a  oprávnení  k zaisteniu  vecí  a

o oprávnení  pri  odhaľovaní  daňových  únikov a nezákonných

finančných operácií. V zmysle navrhovanej novely zákona čís-

lo 171/1993 Z. z. boli  čiastočne  upresnené  a  doplnené aj

niektoré ďalšie ustanovenia.

 

     Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky súhlasí s doplnkami a spresneniami, ktoré k návrhu

zákona  o  Železničnej  polícii  navrhol  legislatívny odbor

a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľujem si vás preto požiadať, vážené pani poslankyne

a vážení páni  poslanci Národnej rady  Slovenskej republiky,

o pozitívny  prístup k predloženému návrhu  zákona a odporú-

čam, aby bol schválený do tretieho čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Hubert

Kraus. Prosím ho,  aby nás informoval o tom,  aké návrhy ge-

storský výbor prijal, ktoré nám odporúča prerokovať.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  informoval o spoločnej správe

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

vládneho návrhu  zákona o Železničnej  polícii (tlač 810) vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku Národnej  rady túto spoločnú  správu výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zá-

kona:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1862 zo 6. novembra 1997 pridelil vládny ná-

vrh zákona o Železničnej polícii na prerokovanie týmto výbo-

rom Národnej rady  Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej rady, Výboru  Národnej rady pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bez-

pečnosť.  Uvedené  výbory  prerokovali  uvedený návrh zákona

v lehote určenej v rozhodnutí predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané  podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Pán predseda, s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi si

dovolím  oboznámiť Národnú  radu po  rozprave k tomuto  bodu

programu, preto vás prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že nemám žiadnu písomnú  prihlášku. Pýtam sa preto, kto

sa  hlási do  rozpravy. Pán  poslanec Líška.  Ak nikto viac,

uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     Železničná  polícia  Slovenskej  republiky  vznikla  so

vznikom Slovenskej republiky delimitáciou z bývalej Federál-

nej  železničnej  polície,  aby  čelila  nárastu kriminality

v obvode železničných  dráh pre  nedostatok a obmedzené mož-

nosti Policajného zboru vyrovnať sa s problémami, ktorý ten-

to špecifický odbor  nášho národného hospodárstva predstavu-

je.

 

     Pri vzniku Federálnej železničnej polície a Železničnej

polície  Slovenskej  republiky  neboli z ministerstva vnútra

a z Policajného zboru delimitované sily a prostriedky dovte-

dy  pôsobiace  na  železnici.  Dôvodom  bola ich nefunkčnosť

a v dôsledku  nárastu kriminality vo  vnútrozemí aj neschop-

nosť včas reagovať na stav kriminality a na ochranu cestujú-

cich na železnici.

 

     Organizačné zmeny v Policajnom  zbore viedli už v prie-

behu roku 1992 k redukcii a napokon k úplnému  zrušeniu jed-

nak útvarov líniovej ochrany železníc a následne aj šiestich

špecializovaných  základných útvarov  železničných oddelení,

a to  v Bratislave,  Nových Zámkoch,  Žiline, Zvolene, Koši-

ciach, Čiernej nad Tisou.

 

     Železničná polícia  bola postavená na  nových základoch

z prostriedkov Ministerstva dopravy,  pôšt a telekomunikácií

Slovenskej  republiky. Personálne  sa konštituovala  na báze

Zboru  ozbrojenej ochrany  železníc, pretože profesionálnych

policajtov pôsobiacich  dovtedy v útvaroch  líniovej ochrany

železníc a v železničných  oddeleniach  prešlo  do štruktúry

Železničnej  polície  len  niekoľko.  Odvtedy sa materiálno-

-technicky, personálne  i organizačne úspešne  buduje. V sú-

časnosti sa  štruktúra Železničnej polície  člení na útvary,

ktoré nie sú zhodné s územným členením štátu, ale sú organi-

zované podľa členenia celoštátnych dráh.

 

     S odstupom času sa  dá jednoznačne povedať, že vyčlene-

nie Železničnej polície zo  štruktúry Policajného zboru Slo-

venskej  republiky síce  znamenalo na  prechodný čas  určité

zníženie úrovne  ochrany v obvode železničných dráh, na dru-

hej strane umožnilo však  pružnejšie reagovať  na situáciu a

relatívne v pokoji,  bez  negatívneho  vplyvu  permanentných

zmien organizačnej štruktúry Policajného zboru rozvíjať čin-

nosť a skvalitňovať jej  prácu. Od vzniku výsledky Železnič-

nej polície  dokazujú, že rozhodnutie o jej zriadení a včle-

není do rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky bolo  opodstatnené. Každoročne zazname-

návame znižovanie kriminality a zvyšovanie jej objasnenosti.

Železničná polícia postupne  preniká do podstaty kriminality

v obvode železničných dráh, čo sa  za celý čas pôsobenia Ve-

rejnej bezpečnosti a Policajného  zboru na železnici nepoda-

rilo.

 

     Vzhľadom na to, že sa  objavujú isté úvahy o prípadných

organizačných  zmenách v súvislosti s včlenením  Železničnej

polície opäť do štruktúr Policajného zboru, resp. do rezortu

ministerstva vnútra, treba povedať,  že by s najväčšou prav-

depodobnosťou došlo k zníženiu úrovne ochrany, a tým aj bez-

pečnosti v obvode železničných dráh.

 

     1. Bolo by to preto, že by sa aplikáciou územného prin-

cípu porušila organizačná  štruktúra Železničnej polície, čo

by  viedlo k značnému  rozdrobeniu  obhospodarovaných úsekov

tratí.

 

     2. Preto,  že by sa  stratila  priama väzba a vplyv re-

zortných orgánov Ministerstva  dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií Slovenskej  republiky na riešenie  potrieb a úloh Želez-

ničnej polície, napríklad  priestory, odborná príprava poli-

cajtov, účasť v poradných a konzultačných orgánoch. Dôsledky

by boli zrejme ťažké.  Bezpečnosť osôb, ochrana ich zdravia,

majetku je z medzinárodného  hľadiska  veľmi sledovaná. Nedá

sa  vylúčiť,  že  by  prípadné  zhoršenie situácie napríklad

z dôvodu zvýšeného  nápadu  okrádania cestujúcich v medziná-

rodných vlakoch  viedlo k odklonu ich  trás mimo územia Slo-

venskej republiky, ako to v súčasnosti hrozí Českým dráham.

 

     Nasvedčujú tomu  okruhy otázok, ktoré sa  riešia na me-

dzinárodnej úrovni v rámci organizácie KOLPOFER, kde sa jed-

notliví účastníci veľmi intenzívne zaujímajú o formy a metó-

dy zabezpečenia  ochrany na území  toho-ktorého štátu. Dosah

takéhoto  organizačného opatrenia  zo strany  medzinárodných

organizácií železničnej  prepravy by bol  na "imidž" Sloven-

ska, zrejme aj na  jeho ekonomiku, zvlášť ekonomiku Železníc

Slovenskej republiky výrazný. Pritom  vôbec nezáleží na tom,

či  dopravu na  železnici zabezpečuje  štátny podnik,  alebo

súkromná akciová spoločnosť.

 

     To isté a možno ešte výraznejšie platí aj o bezpečnosti

a plynulosti železničnej dopravy, ktorá je okrem rôznych ob-

jektívnych vplyvov  do značnej miery  ohrozovaná aj zdanlivo

nepodstatnými  trestnými  skutkami,  napríklad poškodzovaním

zabezpečovacích zariadení vrátane ich krádeží, kladením pre-

kážok na trať a hádzaním  kameňov do idúcich vlakov či poru-

šovaním interných predpisov zamestnancami železníc s násled-

ným vznikom nehodových udalostí. Tomu všetkému, okrem iného,

venuje systematickú pozornosť Železničná polícia.

 

     Hliadkami  Železničnej polície  je denne  sprevádzaných

v priemere 70 vlakov osobnej dopravy, pričom sa tento  počet

výrazne zvyšuje pri preprave  športových fanúšikov na futba-

lové a hokejové stretnutia, počas zvýšenej prepravy cestujú-

cich v období pred a po sviatkoch či prázdninách a počas ko-

nania  iných  kultúrnych,  spoločenských  podujatí miestneho

i republikového významu.

 

     V priemere 12 zásielok trhavín a 66 zásielok motorových

vozidiel a iných  tovarov za  týždeň  sa sleduje a v mnohých

prípadoch stráži vo  vlakotvorných i nácestných železničných

staniciach. Mesačne je sprevádzaných, resp. sledovaných viac

ako 10 špeciálnych  transportov ESFOR a vojenskej  techniky.

Ročne sa  vykoná 4- až 6-krát  preprava vyhoreného jadrového

paliva, čo si taktiež  vyžaduje osobitnú prípravu policajtov

a mimoriadne súčinnostné opatrenia po trase prepravy.

 

     Po  serióznom  posúdení  možností  Policajného  zboru a

problémov,  ktoré jeho  útvary dennodenne  riešia, je  možné

konštatovať, že uvedené a mnohé ďalšie úlohy, ktoré zabezpe-

čuje Železničná polícia, poukazujú na jej opodstatnenosť.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  prosím vás o podporu uve-

deného vládneho návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  keďže sa nikto do roz-

pravy neprihlásil, nehlási sa  nikto ani s faktickou poznám-

kou... Ba áno, pán poslanec Sečánsky sa ešte hlási s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     viem, že náš čas je  vzácny, ale mám procedurálne návr-

hy, pretože ide o stanovisko gestorského výboru, ktorý podľa

mňa  nesprávne odmieta  schválenie niektorých  spresňujúcich

legislatívnych  textov pri  jednotlivých paragrafoch.  Preto

odporúčam, aby  sme o bodoch 15, 16, 23, 25, 26, 39, 40, 43,

44 a 87 hlasovali osobitne. Moje stanovisko a stanovisko ús-

tavnoprávneho výboru je tieto body prijať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pozmeňujúce návrhy sa nemôžu dávať faktickou poznámkou,

ale toto  sú návrhy rázu  technického, procedurálneho, takže

prijímam tieto návrhy pána poslanca.

 

     A ešte sa hlási s faktickou  poznámkou pán poslanec An-

drejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Chápem to ako procedu-

rálnu otázku. Navrhujem, aby  sme odložili hlasovanie radšej

nazajtra a ujasnili si stanoviská k tým bodom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Však sú  ujasnené, bude hlasovanie, nie?  Ja neviem, čo

si máme ujasňovať.

 

     Prosím, rozprava k tomuto bodu programu je skončená.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nie. Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k roz-

prave. Čiže k tomuto  bodu  programu budeme už  len hlasovať

v rámci druhého čítania.

 

     Keďže je tu pán minister,  mohli by sme prerokovať ešte

jeden jeho bod, a to je krátky bod, je to druhé a tretie čí-

tanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky k prístupu Slovenskej republiky k záverečným doku-

mentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 816 a spoločnú správu

ako tlač 816a.

 

     Prosím  pána ministra  Jasovského, aby  nás uviedol  do

tejto problematiky.

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     EUTELSAT je medzivládna európska satelitná organizácia,

ktorá združuje európske  štáty s cieľom poskytovania teleko-

munikačných  služieb  prostredníctvom  vlastného satelitného

systému.

 

     Bývalá ČSFR sa stala  členom  tejto  organizácie v roku

1992 a po rozdelení  Českej a Slovenskej Federatívnej Repub-

liky pokračovala v členstve ako  následnícky  štát Slovenská

republika.

 

     Základné prevádzkové  dokumenty, ktorými sa  riadi čin-

nosť  EUTELSAT, je  Dohovor a Prevádzková  dohoda. Slovenská

republika  je v tejto  organizácii  reprezentovaná minister-

stvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré v zmysle  doho-

voru vykonáva funkciu strany, a Slovenskými telekomunikácia-

mi, š. p., ktoré  vykonávajú funkciu signatára a zabezpečujú

prevádzku  satelitných telekomunikačných  služieb v podmien-

kach Slovenskej republiky.

 

     Základný investičný  podiel na aktívach  EUTELSAT-u bol

0,05 %, ktorý vďaka  dobrej činnosti Slovenských telekomuni-

kácií, š. p., ako signatára v súčasnosti predstavuje 1,15 %.

 

     Na plenárnom zasadnutí organizácie EUTELSAT v máji 1996

boli  schválené zmeny  právnych  dokumentov a bola  vykonaná

previerka schválených  zmien na minulých  zasadnutiach. Tak-

tiež  bol  prerokovaný  stav v pristúpení  členských  štátov

k Dohovoru  o registrácii  satelitov  EUTELSAT uvedených  do

kozmického  priestoru  a k Protokolu o privilégiách a imuni-

tách EUTELSAT.

 

     Členským  štátom,  ktoré  doteraz  nepristúpili k týmto

zmenám a dokumentom, bolo odporučené k nim pristúpiť, a pre-

to ministerstvo  dopravy, pôšt a telekomunikácií  spracovalo

príslušné návrhy, ktoré schválila  vláda na svojom zasadnutí

13. mája 1997 svojím uznesením  číslo 362 a uložila mi pred-

ložiť vám príslušné návrhy na vyslovenie súhlasu.

 

     V predloženom materiáli predkladám  preto návrh na pri-

stúpenie Slovenskej republiky k zmenám o Dohovore a Prevádz-

kovej dohode EUTELSAT, k Dohovoru o registrácii objektov vy-

pustených do  kozmického  priestoru a k Protokolu o privilé-

giách a imunitách európskej satelitnej organizácie EUTELSAT.

 

     Materiál, ktorý je predložený  na dnešné rokovanie, bol

spracovaný s Ministerstvom  zahraničných vecí Slovenskej re-

publiky.

 

     Zdôvodnenie prístupu Slovenskej republiky k jednotlivým

zmenám a dokumentom je  uvedené v príslušných častiach pred-

loženého  materiálu, a preto si  vás dovoľujem, vážené  pani

poslankyne a páni poslanci,  požiadať o podporu a vyslovenie

súhlasu k prístupu Slovenskej republiky k predloženým zmenám

a dokumentom.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Spoločným spravodajcom je pán poslanec Stanislav Líška.

Prosím, aby nás  informoval o priebehu prerokovania vo výbo-

roch a o obsahu uznesenia.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám z poverenia  výboru  predložil

spoločnú správu  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

k návrhu na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky k prístupu  Slovenskej  republiky k záverečným doku-

mentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďa-

lej len "rokovací poriadok") predkladá Národnej rade Sloven-

skej republiky  ako gestorský výbor  spoločnú správu výborov

Národnej rady k návrhu  na vyslovenie  súhlasu Národnej rady

Slovenskej republiky k prístupu Slovenskej republiky k záve-

rečným dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT v druhom

čítaní.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 1882 z 18. no-

vembra 1997 na prerokovanie  do 23. januára 1998 týmto výbo-

rom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu  a podnikanie s lehotou do 29. januára 1998 na

prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentu  tlač

v stanovenej lehote a gestorský  výbor prerokoval a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku  spoločnú správu

výborov uznesením  číslo 501 z 28. januára 1998. Iné  výbory

Národnej rady  Slovenskej republiky návrh  na vyslovenie sú-

hlasu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská: Zahraničný výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky prerokoval  návrh 21. januára

1998 v druhom  čítaní a odporučil uznesením číslo 318 Národ-

nej rade  Slovenskej republiky vysloviť s  ním súhlas. Výbor

Národnej rady  Slovenskej  republiky pre  hospodárstvo, pri-

vatizáciu  a  podnikanie  prerokoval  návrh 22. januára 1998

v druhom čítaní a uznesením číslo 485 odporučil Národnej ra-

de Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slo-

venskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením.

 

     Gestorský výbor  na základe rokovania  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho

poriadku odporúča  Národnej rade Slovenskej  republiky podľa

článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky  vysloviť sú-

hlas s pristúpením a prijať  uznesenie, ktoré  je  v prílohe

spoločnej  správy  gestorského  výboru.  Súčasne  ma poveril

uznesením výboru číslo 501 z 28. januára 1998 ako spoločného

spravodajcu  výborov predložiť  ctenej Národnej  rade návrhy

podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

 

     Pán predseda, toľko so  spoločnej správy výborov k uve-

denému materiálu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

písomne prihlásených. Nikto sa  nehlási z pléna. Takže môžem

ukončiť rozpravu.

 

     Pán minister zrejme vystupovať nebude, ani pán spoločný

spravodajca.

 

     Môžeme teda pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu

vlády.

 

     Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národ-

ná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslo-

vuje súhlas s pristúpením  Slovenskej republiky k záverečným

dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Návrh uznesenia sme prijali.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám, že ste vy-

držali do konca rokovacieho dňa.

 

     Prerušujem schôdzu s tým, že zajtra začíname o 9.00 ho-

dine druhým  kolom voľby prezidenta. Prosím,  aby ste prišli

včas na rokovanie Národnej rady.

 

     Pán poslanec Cabaj má ešte pripomienku.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predseda, chcem len upozorniť, že by sme zajtra ma-

li hlasovať aj o tých zákonoch, ktoré predkladá pani docent-

ka  Lazarová, pretože  ona to  trochu zle  uviedla. To je na

druhý deň a druhý deň je zajtra, netreba 24 hodín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie.  Zajtra o 9.00 hodine  začíname  voľbou prezidenta

druhým skrutíniom.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     6. februára 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa pre-

zentovali.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, keby ste sa vrátili, chceme pokračo-

vať v 41. schôdzi Národnej rady.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, skúsme sa ešte

raz prezentovať.

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram štvrtý deň rokovania 41. schôdze Národnej rady.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku aj z tej-

to schôdze sa ospravedlnili páni poslanci  Bauerová, Langoš,

Gantnerová, Nováková, Rosival a pán poslanec Hrnko, ktorý je

mimo republiky.

 

     V rokovaní 41. schôdze pokračujeme tretím čítaním o

 

      vládnom návrhu  zákona o Štátnom  fonde životného pro-

stredia, tlač 751.

 

     Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Pokorný. Prosím

pána  poslanca, aby  zaujal  miesto a môžeme  hneď pristúpiť

k tretiemu čítaniu.

 

     Otváram rozpravu k tretiemu čítaniu s konštatovaním, že

som nedostal do rozpravy prihlášky. Končím možnosť prihlásiť

sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skonče-

nú.

 

     Keďže v rámci tretieho čítania neboli žiadne pozmeňujú-

ce návrhy, v zmysle § 86 zákona o rokovacom  poriadku môžeme

pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Pán predseda, môžete dať  hlasovať o vládnom návrhu zá-

kona o Štátnom fonde  životného  prostredia v treťom  čítaní

ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Gestorský výbor odporúča predložený vládny návrh zákona

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vládnom  návrhu zá-

kona  o Štátnom  fonde  životného  prostredia, keďže  neboli

pripomienky. Gestorský výbor odporúča tento zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem skonštatovať, že sme schválili vládny návrh záko-

na o Štátnom fonde životného prostredia.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Pán predseda, súčasťou spoločnej  správy je návrh uzne-

senia  gestorského výboru  pre životné  prostredie a ochranu

prírody, ktorý  ma poveril navrhnúť  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky, ktoré máte  v prílohách v tomto znení,

prečítam ho:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky  polročne informovať Národnú  radu Slovenskej

republiky o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo

Štátneho fondu pre životné prostredie."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je po rozprave. A k tomuto uzneseniu pred

rozpravou bolo uznesenie?

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Toto uznesenie  je súčasťou spoločnej  správy, o ktorej

som hovoril.

 

     A v rozprave pri druhom  čítaní odznel ešte jeden návrh

uznesenia, ktorý budem čítať v poradí ako druhý.

 

     Dávam o tom hlasovať s tým, že gestorský výbor odporúča

schváliť návrh tohto uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A nie je v rozpore s tými jednotlivými paragrafmi, kto-

ré sme prijímali?

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Nie, nie je, to je mimo, to je len návrh uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Schválili sme uznesenie s obsahom, ktorý nám bol prečí-

taný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave predložil  poslanec Köteles návrh uznesenia,

ktorý prečítam:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej  republiky, aby v zmysle  Ústavy  Slovenskej  republiky

vypracovala  návrh  zákona o náhradách  za nútené obmedzenie

vlastníckych práv."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Pani poslankyňa  Lazarová nemôže  hlasovať z miesta mi-

nistrov, pretože to nie je zapojené do počítača.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej

v rokovaní o

 

     vládnom  návrhu  zákona o ochrane  ozónovej vrstvy Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Je to tlač 808. Tento bod sme prerušili v druhom čítaní

pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

 

     Skôr ako pristúpime k tretiemu čítaniu, prosím pani po-

slankyňu, aby zaujala svoje miesto.

 

     Môžeme pristúpiť k tretiemu  čítaniu.  Otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu v rámci tretieho  čítania. Pýtam sa,

či má  niekto návrhy legislatívnotechnického  charakteru. Ak

nie,  končím možnosť  prihlásiť sa  do rozpravy.  Vyhlasujem

rozpravu  za skončenú.  Keďže v rámci  tohto  čítania neboli

žiadne pripomienky, môžeme hlasovať.

 

     Prosím, budeme hlasovať.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     budeme hlasovať v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona

o ochrane  ozónovej vrstvy  Zeme a o doplnení  zákona  číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov (tlač 808). Gestorský výbor od-

porúča tento vládny návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o ochrane ozónovej  vrstvy Zeme a o doplnení zákona 455/1991

Zb. (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Môžeme pokračovať ďalej v rokovaní o

 

     vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii, tlač 810.

 

     Tento návrh zákona sme  včera v druhom čítaní prerušili

skončením rozpravy. Po rozprave má vždy možnosť vystúpiť na-

vrhovateľ, v tomto prípade  pán minister, a takisto spoločný

spravodajca.  Pýtam sa  pána ministra,  či sa chce  vyjadriť

k rozprave. Inak prosím, aby ste  zaujali miesta, aj spoloč-

ný spravodajca pán poslanec Kraus.

 

     K rozprave  sa nebude vyjadrovať ani  pán minister, ani

pán spoločný spravodajca.

 

     Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej

správy  výborov  a potom k hlasovaniu, ak  boli  pozmeňujúce

alebo doplňujúce  návrhy z rozpravy. Pýtam  sa, pán spoločný

spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skôr ako  pristúpime k samotnému  hlasovaniu, prosil by

som vás, na  lavici máte k spoločnej správe  listy, ktoré je

potrebné v tejto  správe vymeniť,  pretože  pri zosúlaďovaní

uznesení ústavnoprávneho  výboru a gestorského  výboru došlo

k určitým nepresným prepisom. Je to  tlač, ktorú má každý na

lavici. Pri samotnom hlasovaní budeme hlasovať trikrát. Naj-

prv o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča en bloc prijať,

potom ide o dva body, ktoré gestorský  výbor en bloc neodpo-

rúča  prijať a tretie hlasovanie  bude to,  ktoré  vyplynulo

z rozpravy od  pána  poslanca  Sečánskeho, teda že o niekto-

rých bodoch sa bude hlasovať osobitne.

 

     Teraz by sme v prvom rade pristúpili k hlasovaniu o bo-

doch,  ktoré gestorský  výbor odporúča  zo spoločnej  správy

schváliť. Budem ich čítať. Sú to body:  1, 2, 3, 4, 6, 7, 8,

9, 10, 11, 12,  13, 14, 17, 18, 19, 20, 21,  22, 24, 27, 28,

29, 30, 31, 32, 33, 34, 35,  36, 37, 38, 41, 42, 45, 46, 47,

48, 49, 50, 51, 52, 53, 54,  55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62,

63, 64, 65, 66, 67, 68, 69,  70, 71, 72, 73, 74, 75, 76, 77,

78, 79, 80, 81, 82, 83, 84, 85 a 89.

 

     Tieto body spoločnej správy navrhuje gestorský výbor en

bloc prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh  gestorského výboru prednesený spoloč-

ným spravodajcom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto

bodoch, tak ako ich  prečítal pán spoločný spravodajca. Hla-

sujeme  en bloc s návrhom  gestorského  výboru  na  prijatie

týchto bodov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Všetky body, tak ako boli prečítané, sme en bloc prija-

li.

 

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Body 88 a 90 gestorský výbor navrhuje neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 88 a 90 spoločnej správy. Pán posla-

nec tlmočí názor gestorského výboru neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Tieto dva body neprešli.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec H. Kraus.

 

     V treťom hlasovaní by  sme hlasovali osobitne o bodoch,

o ktoré  požiadal pán  poslanec  Sečánsky,  a to o bodoch 5,

15, 16,  23, 25, 26, 39,  40, 43, 44 a 87. Môžeme  prikročiť

k osobitnému hlasovaniu o každom z týchto  pozmeňujúcich ná-

vrhov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ideme hlasovať  osobitne o týchto bodoch spoločnej

správy. Ako prvý je bod 5 spoločnej správy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Bod 5 sme neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme hlasovať o bode 15.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 15 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani bod 15 sme neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 16.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 16 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme hlasovať o bode 23 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani bod 23.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pokračujeme hlasovaním o bode 25 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 25.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 25.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Nasleduje bod 26 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 26 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 26.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme hlasovať o bode 39 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 39 spoločnej správy.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 39.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Hlasujeme o bode 40 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, bod 40.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Ani bod 40 sme neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme hlasovať o bode 43 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 43.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Nasleduje bod 44 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 44 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh zo spoločnej správy.

 

Poslanec H. Kraus:

 

      Posledný bod zo spoločnej správy, o ktorom budeme hla-

sovať osobitne, je bod 87.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme ani tento návrh zo spoločnej správy

neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pán  predseda,  to  je  všetko,  čo  sa týka hlasovania

o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch, ktoré vyplynuli zo

spoločnej  správy a z rozpravy.  Od  gestorského  výboru mám

mandát postúpiť  prerokovaný návrh zákona  do tretieho číta-

nia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Môžeme  pristúpiť k tretiemu  čítaniu o vládnom  návrhu

zákona o Železničnej polícii.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu v rámci tretieho číta-

nia.  (Hlasy z pléna o tom, že  bolo  potrebné  dať hlasovať

o postúpení  návrhu zákona  do tretieho  čítania.) Keď nikto

neprotestuje, nemusím. Dobre, jeden poslanec protestuje. Bu-

deme hlasovať o tom, či prijmeme  návrh  gestorského výboru,

aby  sme v rámci  tretieho  čítania  pokračovali  v rokovaní

o tomto bode programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpime k tretiemu

čítaniu o

 

     návrhu zákona o Železničnej polícii.

 

     Otváram rozpravu. Pýtam sa, či  sa niekto hlási do roz-

pravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť  sa do rozpravy a sú-

časne vyhlasujem rozpravu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto  čítania  neboli žiadne pozmeňujúce

ani  doplňujúce  návrhy,  budeme hlasovať  hneď o zákone ako

celku aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, ktoré  sme

schválili.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vládnom  návrhu zá-

kona o Železničnej polícii ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona

o Železničnej polícii. (Potlesk.)

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 141/1961 Zb. o trestnom  konaní  súdom (Trestný poria-

dok) v znení neskorších predpisov.

 

     Pán poslanec  Brňák ešte pred rozpravou  žiada o slovo,

pretože má procedurálny návrh.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda,  chcel by som  poprosiť  vás aj snemovňu,

keby bolo možné uvedený bod  zatiaľ v tejto fáze presunúť na

záver schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Je to pre-

konzultované v zásade aj so zástupcom predkladateľa. Hľadajú

sa stále optimálne riešenia tohto  problému. Vieme, že v hre

je ešte celková rekodifikácia celého Trestného poriadku, či-

že hľadáme  také optimálne riešenie, ktoré  by bolo na pros-

pech všetkých. Čiže v tomto smere by som prosil, keby to bo-

lo možné v tejto prvej  fáze presunúť  uvedený  návrh, alebo

bod rokovania  niekde na záver  tejto schôdze Národnej  rady

Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli ste  návrh predsedu ústavnoprávneho  výboru, dám

o ňom hlasovať.

 

     Prosím,  hlasujeme o návrhu  pána  poslanca Brňáka, aby

tento bod  programu bol presunutý  na niektorý iný  rokovací

deň 41. schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Vyhoveli sme požiadavke ústavnoprávneho výboru.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalej by sme mali pokračovať v druhom čítaní o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Ro-

berta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trest-

ný zákon.

 

     Návrh zákona  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

792 a spoločnú  správu výborov  schválenú gestorským výborom

ako tlač 792a.

 

     Prosím pána poslanca Fica, aby uviedol návrh zákona.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     ďakujem za podporu pri  prerokúvaní tohto návrhu zákona

v prvom čítaní.

 

     Pokiaľ  ide  o  obsah  predmetného  návrhu  novelizácie

Trestného zákona, chcem  uviesť, že v roku 1995 Národná rada

Slovenskej republiky  vypustila z Trestného zákona ustanove-

nia o trestnom  čine  podplácania, nepriameho úplatkárstva a

o účinnej ľútosti  spojenej s podplácaním a nepriamym úplat-

kárstvom. Stali  sme sa preto  krajinou, ktorá  nemala počas

dvoch rokov v Trestnom zákone ustanovenie, ktoré by postiho-

valo toto nebezpečné spoločenské konanie. Vzhľadom na to, že

ani prax, ani štatistické  údaje nepotvrdili správnosť tohto

kroku,  je potrebné,  aby sme  sa opätovne  vrátili k tomuto

trestnému činu, a teda aj k právnemu  stavu, ktorý tu bol do

roku 1995.

 

     Chcem len uviesť, že nám  neustále klesá počet osôb od-

súdených za  trestný  čin  úplatkárstva. V roku 1995 to bolo

len 21 osôb,  v  roku 1996 len 13 a  v roku 1997 len 7 osôb.

Nie je  to výsledok tejto  novelizácie,  ale je  to výsledok

práve toho, že nemáme k dispozícii také ustanovenie Trestné-

ho zákona, ktoré by umožňovalo postih trestného činu podplá-

cania.

 

     Slovenská republika pristúpila aj k Európskemu dohovoru

o trestnom postihu cudzích  diplomatov a cudzích pracovníkov

medzinárodných  organizácií  v prípade  brania  úplatkov. Aj

z tohto dôvodu nadobúda predkladaný  návrh zákona na aktuál-

nosti. Bol by som rád,  keby sme chápali návrh zákona naozaj

iba ako  návrat  pred rok 1995. Je to  novelizácia, ktorá je

odôvodnená požiadavkami praxe.

 

     K návratu  trestného  činu podplácania  sa vyjadrili aj

členovia  komisií, ktorí  sa  zúčastňujú  na rôznych prácach

súvisiacich s novelizáciami a s rekodifikáciou Trestného zá-

kona. Ak by niekto chcel  argumentovať  tým, aby sme počkali

na rekodifikáciu, chcem uviesť, že sme minulý  mesiac schvá-

lili novelizáciu Trestného zákona, takže argument akejsi re-

kodifikácie  nie  je  v  tomto  prípade  dôvodný. Nehovoriac

o tom,  že podľa  nášho  názoru  nie sú  rekodifikačné práce

v takom procese, aby sme boli schopní schváliť Trestný zákon

a Trestný poriadok  do konca tohto  volebného obdobia. Preto

využime túto príležitosť a zaraďme opätovne do Trestného zá-

kona trestný čin podplácania, aby mali orgány činné v trest-

nom  konaní účinný  nástroj na  postih tých,  ktorí ponúkajú

úplatky v záujme určitého prospechu.

 

     Návrh zákona je v súlade s Ústavou  Slovenskej republi-

ky, nevyvoláva  žiadne nároky na  štátny rozpočet Slovenskej

republiky, je aj v súlade s právom  Európskej únie a konven-

ciami  Rady  Európy,  ktoré  jednoznačne  trvajú  na postihu

trestného  činu  úplatkárstva, či už ide o dávanie  úplatkov

alebo prijímanie úplatkov.

 

     Z tohto pohľadu podľa  môjho názoru ide o bezkonfliktnú

novelizáciu, preto vás prosím, aby sme tento návrh schválili

v druhom a treťom čítaní a vrátili sa do právneho stavu pred

rok 1995, pretože  prax potvrdila, že stav do  roku 1995 bol

lepší ako po roku 1995.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Za spravodajcu bol určený  výborom pán poslanec Hrušov-

ský. Prosím  ho, aby nás  podľa § 80 ods. 2  o rokovacom po-

riadku informoval o prerokovaní návrhov v tomto výbore.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som ako  spoločný spravodajca ústavno-

právneho výboru k zákonu Slovenskej národnej rady, ktorým sa

dopĺňa Trestný zákon, predniesol spoločnú správu.

 

     Ústavnoprávny výbor  Národnej rady ako  gestorský výbor

pri rokovaní o návrhu  poslanca Národnej rady Slovenskej re-

publiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa Trestný  zákon (tlač číslo  792), podáva Národnej  rade

Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokova-

com  poriadku  túto  spoločnú  správu  výborov Národnej rady

o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 869

zo dňa 11. decembra 1997 pridelila  návrh poslanca  Národnej

rady Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Trestný zákon (tlač číslo 792), na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stano-

viská:

 

     Ústavnoprávny výbor  Národnej rady uznesením  číslo 542

zo dňa 21. januára prijal  odporúčanie pre Národnú radu Slo-

venskej  republiky  návrh  zákona  schváliť  s pozmeňujúcimi

a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť  prerokoval predmetný  návrh a  neprijal k nemu

platné uznesenie, keď z prítomných 7 členov výboru hlasovali

3 poslanci  za návrh  uznesenia a 4 poslanci  sa  hlasovania

zdržali.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej  rady. Gestorský výbor nedo-

stal do 3. februára 1998 žiadne  stanoviská poslancov, ktorí

nie sú  členmi výborov, ktorým  bol návrh zákona  pridelený,

oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených  pod bodom 2 tejto  správy  vyplývajú  pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy, ktoré máte  uvedené v spoločnej správe,

preto ich nebudem prednášať.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

poslanca Národnej rady Roberta  Fica na vydanie zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  Trestný zákon, vyjadrených v ich uzne-

seniach  uvedených pod bodom 2 spoločnej  správy a stanovísk

poslancov gestorského výboru  vyjadrených v rozprave k tomu-

to  návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  o rokovacom

poriadku odporúča  Národnej rade Slovenskej  republiky návrh

poslanca Národnej rady Roberta  Fica na vydanie zákona, kto-

rým  sa mení a dopĺňa Trestný  zákon v znení schválených po-

zmeňujúcich a doplňujúcich návrhov  uvedených v tejto správe

a prednesených v rozprave, schváliť.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť k roz-

prave. Písomnú prihlášku nemám. Preto  sa pýtam, kto sa hlá-

si. Konštatujem, že na tabuli svieti meno pána poslanca Ben-

číka a predsedu výboru pána Brňáka. Ak sa nikto ďalší nehlá-

si, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

     Pán poslanec  Harach sa medzitým  hlási s procedurálnym

návrhom.

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem.

 

     Pred konečným hlasovaním prosím o 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte sa musia pripojiť ďalší dvaja. Dobre. Potom.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     ukázalo sa, že  vypustenie príslušného ustanovenia bolo

legislatívnym a vecným pochybením.  Skúsili sme to a ukázalo

sa,  že táto  skúška nám  nevyšla. Dovoľte  mi uviesť  veľmi

stručný exkurz do platného trestného práva.

 

     Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse

je ten, kto úmyselne  zosnoval alebo riadil spáchanie trest-

ného činu,  t. j. organizátor,  naviedol iného na  spáchanie

trestného  činu, to  jest návodca,  poskytol inému  pomoc na

spáchanie trestného činu, to jest pomocník. Pre trestnú zod-

povednosť organizátora, návodcu a pomocníka sa použijú usta-

novenia o trestnej zodpovednosti páchateľa. Predpokladám, že

na toto  ustanovenie myslela podpredsedníčka  vlády pani Tó-

thová, keď minule s  vnútorným presvedčením tvrdila, že ten,

kto sľúbi, ponúka, poskytne úplatok, je trestný ako návodca.

A preto po  novele Trestného zákona, keď  sme vypustili prí-

slušné  ustanovenie, nenastala  beztrestnosť týchto páchate-

ľov.

 

     S poľutovaním musím uviesť, že takéto tvrdenie je zavá-

dzajúce a prinajmenšom  účelovým  výkladom  trestného práva.

Je síce pravdou, že  účastníctvo, t. j. organizátor, návodca

a pomocník, je  úmyselnou formou na trestnom  čine, ktorá je

namierená proti  rovnakému záujmu chráneného  Trestným záko-

nom. Avšak účastníctvo je v našom Trestnom zákone vybudované

na zásade akcesiority účastníka, to znamená, že organizátor,

návodca a pomocník  sú trestní  podľa § 10 Trestného  zákona

len vtedy,  ak sa hlavný  páchateľ, teda ten,  komu ponúkol,

o trestný čin sa aspoň  pokúšal. Inak by takýto páchateľ mo-

hol  byť postihnutý  len za  prípravu na  trestný čin  podľa

§ 7 Trestného zákona, ak navádzal na obzvlášť závažný trest-

ný čin z tých, ktoré sú  uvedené v § 41 ods. 2 Trestného zá-

kona, medzi ktoré však trestný čin úplatkárstva nepatrí.

 

     To prakticky a fakticky znamená, že podľa teraz platné-

ho Trestného  zákona ten, kto  inému v súvislosti s obstará-

vaním  verejných vecí  všeobecného záujmu  poskytne, ponúkne

alebo sľúbi úplatok, nie je  trestne zodpovedný a nemožno ho

ani trestne postihnúť. Neviem, či naša spoločnosť je v takom

stave, aby  sme takéto konanie  trestne nepostihovali. Preto

odporúčam  túto reálne  existujúcu  medzeru v našom Trestnom

zákone vyplniť, a preto  návrh, ktorý predložil kolega, pod-

poriť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán predseda výboru Br-

ňák.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na  úvod svojho  vystúpenia  chcem  uviesť, že  som bol

v čase, keď sa navrhovalo  vypustenie uvedenej časti skutko-

vej podstaty podplácania trestného činu, proti  takémuto po-

stupu, pretože  som v tom čase  nevidel a nevidím  ani v sú-

časnosti zmysel v akýchsi rýchlych a ráznych riešeniach prá-

ve v tejto problematike.  Domnievam sa totiž, že odhaľovanie

trestných činov v súvislosti s úplatkárstvom a koniec koncov

aj iných trestných činov  latentnej povahy, to znamená pova-

hy, keď  sa táto trestná  činnosť zvyčajne uskutočňuje  dosť

ťažko dôkazne preukázateľne - myslím medzi štyrmi očami, te-

da v úzkom  okruhu ľudí -,  nepomôže ani inštitút vypustenia

trestného činu  podplácania. A na druhej  strane nie som ani

akýmsi predstaviteľom  toho, aby som tvrdil,  že zase mecha-

nické zavedenie  takéhoto inštitútu do  Trestného zákona na-

pomôže k odhaľovaniu tejto  nesporne veľmi závažnej trestnej

činnosti,  ktorá v našich  podmienkach  je  pomerne  zakrytá

a takto pôsobí, už v dlhom čase takto pôsobila aj v inom po-

litickom systéme. Domnievam sa, že odhaľovaním trestných či-

nov úplatkárstva  nie je možné dosiahnuť  optimálny stav ani

práve  týmito  represívnymi  zložkami  trestného zákona, ani

trestnými činmi. Má to súvis skôr v štýle, v samotnom funda-

mente  spoločnosti,  v životnej  úrovni  a  v istom  chaose,

v ktorom sa v súčasnosti  nachádzame, v chaose transformujú-

cej sa krajiny.

 

     Chcel by  som preto v tomto  smere apelovať  aj na pána

poslanca  Fica, ktorý  tento návrh  predkladá  iste v dobrom

úmysle a použijem pri tomto  slovník  práve opozičných pred-

staviteľov, aby sme nerobili veľmi rýchle a akési mechanické

riešenia v tom smere, že  sa budeme teraz snažiť čiastkovými

protiakciami vrátiť stav  na spôsob, v akom bol predtým, než

bol tento trestný čin odtiaľ vypustený. Myslím si, že aj pán

poslanec Benčík, aj pán poslanec Fico, aj pán poslanec Fogaš

veľakrát vystupovali v tejto snemovni a žiadali túto snemov-

ňu aj v prípadoch  novelizácií Trestného  zákona, keďže išlo

o nespočetný rad novelizácií, aby  sme boli uvážlivejší, aby

sme najmä v čase,  keď všetci očakávame rekodifikáciu trest-

ného zákonodarstva,  boli  uvážliví v tom, aby sme  počkali,

aby sa  prax  zhodnotila  odborníkmi a aby sa prijali nejaké

ucelenejšie a koncepčnejšie riešenia.

 

     Myslím si, že ani pán  poslanec Fico nemá nejakú hlbokú

analýzu v spojitosti s potrebou  opätovného  zavedenia tohto

trestného činu v rámci  Trestného zákona, ktorá by odôvodňo-

vala povedzme tento  razantný a rýchly spôsob návratu posti-

hovania podplácania. Opätovne podotýkam a zvýrazňujem to, čo

som povedal na  úvod, že som bol osobne  proti tomu, aby bol

trestný čin podplácania z Trestného zákona vypustený.

 

     Na druhej strane  zase musím povedať aj to,  že v rámci

všeobecnej oznamovacej  povinnosti v rámci  Trestného zákona

táto povinnosť so všetkým vlastne nevypadla, ale bola spôso-

bená, alebo chcelo sa ľudsky zdôvodniteľne dosiahnuť to, aby

ten, kto podpláca, alebo ten,  kto je nútený podplatiť alebo

dať  peniaze, toto  beztrestne mohol  oznámiť orgánom činným

v trestnom konaní,  aby sa tak  našiel páchateľ. Pokiaľ  mám

vedomosti,  skutočne  takto  nebol  stíhaný  možno ani jeden

trestný čin v súvislosti s úplatkárstvom.

 

     Ale na  druhej strane musím povedať,  že aj pri zavede-

ných trestných  činoch podplácania z hľadiska  predchádzajú-

cich analýz, ktoré boli známe v čase predchádzajúceho návrhu

- to znamená, keď bol  vypustený  tento trestný čin -, vtedy

sa hovorilo o tom,  že orgánmi  činnými v trestnom konaní za

trestný čin  podplácania za obdobie, neviem, či roka, dvoch,

alebo dokonca  troch boli stíhaní  nejakí, povedzme, štyria,

piati páchatelia. Čiže aj  toto dokumentuje,  že vlastne len

akési zavedenie tejto skutkovej  podstaty bez iných systémo-

vých riešení a koncepčných riešení, myslím si, nespôsobí ne-

jaký zvrat v celej tejto problematike a nebude možné automa-

ticky stíhať takýchto ľudí. Zase  hovorím, že je to môj sub-

jektívny názor,  ale chcel by  som skôr apelovať  aj na pána

poslanca Fica, koniec koncov, boli  ste svedkami toho, že aj

pri predchádzajúcej novele Trestného poriadku sme sa snažili

a snažíme  sa držať z pozície  ústavnoprávneho  výboru tento

trend  aj  vo  vzťahu k návrhom  noviel  zákonov, ktoré  idú

z vlády. Aj tu sa snažíme proste zosúladiť predkladané záme-

ry vlády s rekodifikačnými  prácami a pokiaľ  sa to dá a po-

kiaľ je to únosné, snažíme sa počkať s tými novelami.

 

     To je  snaha  napríklad  aj v spojitosti s bodom, ktorý

predchádzal tomuto bodu. Preto  moje vystúpenie vyznieva nie

vecne oportunisticky vo vzťahu k tomu, čo tvrdí pán poslanec

Fico, ale skôr  ako nejaký apel na to,  aby sme nechali túto

problematiku hodnotiť nie do nejakého neurčitku do budúcnos-

ti, veď všetci vieme, že  rekodifikačné práce sa síce pomal-

ším spôsobom, ale predsa chýlia k svojmu záveru.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda, aj ja vám.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  keďže sa nikto nehlási

s faktickou poznámkou, končím rozpravu.  Pýtam sa pána pred-

kladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nejako si v tomto parlamente zvykám na situáciu, že keď

predložím  návrh zákona,  všetci hovoríte,  je to vynikajúci

návrh zákona, dobre pripravené  vecné riešenie, ale nemôžeme

to podporiť, lebo to vraj pripravuje vláda niekedy do budúc-

nosti, a keď to vláda  nepripraví, tak to predložia opäť po-

slanci či už za vládnu koalíciu, alebo niekoho iného.

 

     Prosil by som pána  poslanca Brňáka, aby takto nevystu-

poval aj  on, pretože vzhľadom  na to, čo  povedal vo svojom

vystúpení, musím uviesť niekoľko skutočností, ktoré vyvrátia

jeho argumenty. Pán poslanec Brňák  sa opieral vo svojom vy-

stúpení, žiaľ, iba o silu hlasov, ktorá je v tomto parlamen-

te, ale  neopieral sa o reálne argumenty, ktoré by mohol mať

k dispozícii.

 

     Predovšetkým chcem povedať, že  ak bola urobená účelová

novelizácia Trestného  zákona, tak bola  urobená pred mesia-

com a Národná rada túto  účelovú novelizáciu Trestného záko-

na schválila len preto, lebo to bol vládny návrh novelizácie

Trestného zákona. V danom  prípade  naprávame hlúposť, ktorú

sme urobili, hlúposť, zásadnú chybu pri novelizácii Trestné-

ho zákona v roku 1995. Neporovnávajme, čo sa  stalo s Trest-

ným poriadkom a s obligatórnou  väzbou a s týmto návrhom no-

velizácie Trestného zákona.

 

     V prípade novelizácie Trestného  poriadku ide o zásadné

ústavnoprávne  problémy, až  také zásadné,  že ústavnoprávny

výbor zvolal expertov z právnických  fakúlt a z iných inšti-

túcií, aby zaujali stanovisko,  či novelizácia Trestného po-

riadku je, alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej repub-

liky. A naďalej  sú veľké pochybnosti o tom, či táto novela,

tak  ako je  pripravená, je v súlade s ústavou. Ale toto nie

je predsa problém  Trestného  zákona. Ide tu o to, že v roku

1995 sme bezprecedentne vypustili z Trestného zákona trestný

čin podplácania. V praxi sa  to  neosvedčilo, tak  sa k tomu

chceme znovu vrátiť. Preto  teraz neargumentujme nejakou re-

kodifikáciou alebo niečím podobným.  (Hlas z pléna.) Prosím?

Nechám to na uváženie, ale musíte  ma nechať, aby som sa po-

kúsil argumentovať. Myslím si,  že argumentujem vecne, near-

gumentujem ani populisticky, ani demagogicky.

 

     Chcem vám ďalej povedať... Hlasovať sa bude  potom, keď

skončíme, pán  poslanec Rea. Chcem vám  ďalej povedať toľko,

že existujú,  ako som už  uviedol, dohovory. Je  tu Európsky

dohovor o boji  proti  korupcii,  ktorý zaväzuje  tie štáty,

ktoré sú členmi alebo zmluvnými stranami tohto dohovoru, aby

mali vo svojom Trestnom zákone trestný čin podplácania. Čiže

na jednej  strane sme účastníkmi Európskeho  dohovoru o boji

proti korupcii, na druhej  strane  nemáme v Trestnom  zákone

príslušné  ustanovenie, čo znamená, že  sme v rozpore  aj so

samotným európskym dohovorom,  ktorý sme dobrovoľne podpísa-

li. Sú tu smernice Európskej únie. Ak máme hovoriť o nejakej

aproximácii  práva a všetkého, čo s tým súvisí, musím  pove-

dať, že terajšia právna  úprava  obsiahnutá v Trestnom záko-

ne  nie je v súlade  so  smernicami a direktívami  Európskej

únie.

 

     Chcem vám  pripomenúť, vážení páni  poslanci a pani po-

slankyne, že vláda Slovenskej  republiky prijala v roku 1995

program Čisté ruky. V programe Čisté ruky je jasne povedané,

že vláda  Slovenskej republiky a vládna  koalícia presadzuje

prísne  postihovanie  tých,  ktorí  dávajú  úplatky. Dokonca

v programe  Čisté ruky  je ustanovenie,  že sme  za zvýšenie

trestných sadzieb v trestnom čine podplácania. O štyri týžd-

ne  po schválení  programu Čisté  ruky Národná  rada vypúšťa

trestný čin podplácania z Trestného zákona. Domnievam sa, že

sa urobil  krok, ktorý je v rozpore aj s programom Čisté ru-

ky. Kto mi neverí, nech si  otvorí program Čisté ruky. Je to

na strane 7, kde vláda  výslovne  hovorí o zvýšení trestných

postihov za tento trestný čin. Pán poslanec Brňák hovorí, že

neexistujú analýzy. Analýzy sú celkom jasné. Pokiaľ ešte bol

trestný čin podplácania v Trestnom  zákone v roku 1994, mali

sme v priemere  okolo 30 až 40  stíhaných  za tento  trestný

čin.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Za aký čas?

 

Poslanec R. Fico:

 

      Za  jeden rok.  Celkom vážne.  V roku 1994 bolo  podľa

štatistických údajov za  trestný čin podplácania právoplatne

odsúdených 30 osôb. Štatistické údaje neklamú. Pán predseda,

otvorte si štatistické údaje a pozrite si ich.

 

     Ďalej  chcem povedať,  že  len  čo sme  vypustili tento

trestný čin z Trestného  zákona, v roku 1995 to už  bolo len

21 osôb,  hoci pol roka ešte platil trestný čin podplácania,

v roku 1996 to  bolo len 13 právoplatne  odsúdených a v roku

1997 len 7 právoplatne odsúdených. Tento prudký pokles počtu

osôb odsúdených  za podplácanie naznačuje,  že sa jednoducho

neosvedčila  novelizácia, ktorú  sme  zaviedli  v roku 1995.

Opakujem, naprávame hlúposť, ktorú sme všetci urobili v roku

1995. Neodmietajte, prosím vás,  návrhy zákona len preto, že

ich predkladá opozičný poslanec. Takisto to bolo aj s bytmi,

takisto to bolo aj s návrhom zákona o odškodňovaní obetí ná-

silných trestných činov, kde nikto nevystúpil.

 

     Nemám čo  iné povedať. Vystúpenie  pána poslanca Brňáka

považujem za účelové, za vystúpenie, ktoré má odmietnuť ten-

to návrh  zákona len z toho  dôvodu, že  ide o návrh zákona,

ktorý predkladá opozičný poslanec. Hovorím to aj s tým rizi-

kom, že  jednoducho poslanci vládnej koalície  teraz z trucu

za tento návrh zákona nebudú  hlasovať. Ale považoval som to

za potrebné povedať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť k rozprave. Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce

návrhy  k  predloženému  návrhu  zákona. V spoločnej  správe

z gestorského výboru sú pod  bodom 4 uvedené dva pozmeňujúce

návrhy,  o ktorých  odporúčam, aby  sme hlasovali  spoločne,

keďže ide len o istú gramatickú úpravu, a odporúčam hlasovať

tak, ako odporučil ústavnoprávny výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keby ste prečítali ten pozmeňujúci návrh, pretože...

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V treťom  riadku  za  slová  "číslo 43/1980 Zb." vložiť

slová "zákona číslo 10/1989 Zb." a pozmeňujúci návrh pod bo-

dom 2 v štvrtom  riadku  za slová "číslo 47/1990 Zb." vložiť

slová "zákona číslo 84/1990 Zb".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme hlasovať o obidvoch návrhoch naraz. Áno?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Hlasujeme o dvoch

doplňujúcich návrhoch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto návrhy sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predseda, to  sú všetky  pozmeňujúce návrhy, ktoré

boli k predloženému  návrhu zákona. Odporúčam,  keďže z roz-

pravy neodzneli  žiadne pozmeňujúce návrhy,  aby sme bezpro-

stredne po  druhom čítaní  hlasovali o tomto návrhu v treťom

čítaní hneď teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca nemá odporúčanie od gestorské-

ho výboru.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať

o tom, či budeme pokračovať v treťom čítaní, alebo nie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Prosím,  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

 

     Otváram rozpravu.  Nikto sa nehlási  do rozpravy, takže

rozpravu končím. Tým, že neboli navrhnuté žiadne legislatív-

notechnické, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rámci tretie-

ho čítania,  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o návrhu  zákona

ako celku.

 

     Prosím, páni poslanci,  pani poslankyne, prezentujme sa

a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme neschválili tento návrh zákona.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým

je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie zákona, ktorým  sa mení zákon číslo 229/1991

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospo-

dárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Sloven-

skej  národnej  rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových  úpra-

vách, usporiadaní pozemkového  vlastníctva, pozemkových úra-

doch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v zne-

ní neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 180/1995 Z. z. o  niektorých  opatreniach  na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

 

     Ide o druhé čítanie.

 

     Tento zákon  máte ako tlač  číslo 776 a spoločnú správu

výborov s gestorským výborom ako tlač 776a.

 

     Za skupinu poslancov návrh odôvodní pán poslanec Čopík.

 

     Pán poslanec Kováč,  asi viem, čo chceš. To,  čo sme sa

dohodli. Nechajme to, urobíme to po tomto bode programu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čopík.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som v mene  skupiny poslancov v druhom

čítaní  uviedol návrh  zákona,  ktorým  sa mení  zákon číslo

229/1991 Zb. o úpravách vlastníckych  vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zá-

kon Slovenskej  národnej  rady číslo 330/1991 Zb. o pozemko-

vých úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemko-

vých  úradoch,  pozemkovom  fonde a o pozemkových  spoločen-

stvách v znení  neskorších  predpisov a zákon Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opat-

reniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

 

     Dôvodom  novely  je  náš  spoločný  záujem na vyriešení

problému správy a hospodárenia lesného  majetku vo vlastníc-

tve štátu jedným subjektom, t. j. podnikmi lesného hospodár-

stva. Ich  výlučné postavenie je dané  zákonom číslo 61/1977

Zb. o lesoch v znení  neskorších  predpisov. V zákone  číslo

192/1995 Z. z. sa štátne podniky lesného hospodárstva a vod-

ného  hospodárstva,  uvedené v § 2 ods. 1 písm. e), uvádzajú

medzi strategicky dôležitými podnikmi, ktorých majetok štátu

sa  nemôže previesť  na iné  osoby. Lesy  treba vždy  chápať

v celej  komplexnosti, teda  ako funkčne  ucelený systém  na

dôležité účely spoločnosti tak, ako to definuje už § 1 záko-

na o lesoch.

 

     Lesné zákonodarstvo nadväzuje  na tradičné kvalitné re-

gulácie z najdávnejšej  minulosti. Dejiny  slovenského  les-

níctva  vykazujú špecifické  etapy osobitnej  starostlivosti

o lesy a hospodárenia v nich a iba  preto  sa mohli zachovať

v takej  šírke a kvalite. Správa  lesného majetku vo  vlast-

níctve štátu však prešla po  roku 1989 vývojom, v rámci kto-

rého sa dostala časť majetku  štátu mimo rámca výkonu správy

organizácie lesného a vodného hospodárstva.

 

     Prijatím zákona  číslo 229/1991 Zb. o úprave  vlastníc-

kych  vzťahov  k pôde  a  inému  poľnohospodárskemu  majetku

v znení neskorších  predpisov a nadväzujúceho zákona Sloven-

skej národnej  rady  číslo 330/1991 Zb. o pozemkových  úpra-

vách, usporiadaní pozemkového  vlastníctva, pozemkových úra-

doch, pozemkovom  fonde a o pozemkových spoločenstvách došlo

k rozdeleniu výkonu správy majetku štátu, spravovaného štát-

nymi  podnikmi lesného a vodného  hospodárstva, medzi  tieto

štátne podniky a novovzniknutý  subjekt  Slovenský pozemkový

fond. Podľa týchto zákonov  je v správe Slovenského pozemko-

vého fondu časť lesných  pozemkov vo vlastníctve štátu, pod-

liehajúcich reštitúciám, časť lesných pozemkov s nedoložený-

mi vlastníckymi vzťahmi, časť  budov a zariadení  slúžiacich

prevádzke lesného hospodárstva,  nachádzajúcich sa na poľno-

hospodárskych pozemkoch,  ako i poľnohospodárske  pozemky vo

vlastníctve  štátu, fakticky  užívané organizáciami  lesného

hospodárstva, ako i stavby slúžiace vodnému hospodárstvu, ak

sa nachádzajú na lesných pozemkoch.

 

     Nedostatkom oboch zákonov je,  že lesné pozemky, budovy

a zariadenia, slúžiace  lesnému a vodnému hospodárstvu, boli

nesprávne  považované za  súčasť poľnohospodárskeho majetku,

hoci lesné i vodné hospodárstvo má iný právny režim hospodá-

renia daný zákonom číslo 61/1977 Zb. o lesoch a zákonom čís-

lo 138/1973 Zb. o vodách. Nerešpektovala  sa  skutočnosť, že

lesné hospodárstvo má iný výrobný cyklus - 90 až 100 rokov -

ako poľnohospodárstvo, ktoré  má väčšinou jednoročný cyklus,

a že lesné a vodné hospodárstvo  má iné priority a ekologic-

ké, krajinotvorné,  environmentálne  funkcie, a preto nie je

možné stanoviť jednotný režim  ich správy cestou Slovenského

pozemkového fondu.

 

     Účelom  oboch zákonov  bolo totiž  v čase  ich prijatia

predovšetkým zabezpečiť reštitúciu poľnohospodárskeho a les-

ného majetku a až následne upraviť vlastnícke vzťahy k pôde,

kde sa malo postupovať diferencovane s tým, aby sa rešpekto-

vali vlastnícke vzťahy v oblasti lesného a vodného hospodár-

stva  upravené  lesným a vodným  zákonom.  Podľa § 11 zákona

číslo 61/1977 Zb.  o  lesoch  lesný  majetok  štátu spravujú

štátne organizácie lesného hospodárstva  založené  ústredným

orgánom štátnej správy lesného  hospodárstva a prípadne ďal-

šie organizácie taxatívne vymenované v lesnom zákone.

 

     Rovnako  sa nebrala  do úvahy  špecifická úprava správy

vodohospodárskych diel, stavieb  určených na vodohospodárske

účely. Výkon správy takýchto diel je viazaný na osobitné po-

volenie orgánom štátnej správy vodného hospodárstva. Defino-

vaním majetku  štátu v správe  Slovenského pozemkového fondu

v § 17 zákona číslo 229/1991 Zb. a v § 34 zákona  Slovenskej

Národnej rady číslo 330/1991 Zb. došlo teda k rozdeleniu vý-

konu správy majetku vo vlastníctve štátu medzi Slovenský po-

zemkový  fond a tieto  organizácie  bez racionálneho dôvodu.

Uvedená  situácia v súčasnosti  sťažuje  hospodárenie týchto

organizácií s majetkom  štátu a  je  zdrojom  komplikovaných

právnych vzťahov medzi týmito organizáciami a Slovenským po-

zemkovým fondom. Navrhované zmeny v predloženom návrhu záko-

na určujú  ako jednoznačné kritérium na  určenie správcu ma-

jetku vo vlastníctve štátu  podľa druhu pozemku, resp. podľa

využitia stavby a zariadenia  na účely lesného alebo vodného

hospodárstva.

 

     Podľa navrhovanej právnej úpravy by Slovenský pozemkový

fond spravoval a využíval  poľnohospodárske nehnuteľnosti vo

vlastníctve štátu, vrátane poľnohospodárskych pozemkov nedo-

ložených vlastníckym právom, ako i rovnako  vlastnícky nedo-

ložené lesné pozemky.  Súčasne organizácie lesného hospodár-

stva by naďalej spravovali ako  pred rokom 1991 všetky lesné

pozemky vo vlastníctve štátu a stavby i zariadenia  slúžiace

lesnému hospodárstvu. Organizácii vodného hospodárstva by sa

jednoznačne zverili  do správy vodohospodárske  stavby a za-

riadenia  slúžiace vodnému hospodárstvu, a to bez ohľadu, na

akom  druhu  pozemku ležia a či  súvisia s poľnohospodárskou

alebo lesnou výrobou.

 

     Vážené  dámy a páni, je  potrebné  uviesť, že i keď ide

rozsahom o malú novelizáciu, má však zásadné dosahy vzhľadom

na význam lesa ako súčasti národného bohatstva, a to i v po-

rovnaní s vyspelými štátmi  Európy. Štátnu lesnú pôdu obhos-

podarujú vo vyspelých krajinách Európy štátne podniky lesné-

ho  hospodárstva. Podľa § 11 zákona  číslo 61/1977 Zb. o le-

soch lesný majetok na  Slovensku spravujú štátne organizácie

lesného hospodárstva. Prenášanie  správy štátneho majetku na

ďalší  subjekt,  ktorým  je  Slovenský  pozemkový fond, môže

spôsobiť problémy súvisiace s prílišným nárastom administra-

tívnej  náročnosti: dvojnásobná  evidencia majetku, nepriame

spravovanie odborných činností,  dvojnásobný prenos informá-

cií  priamo vykonávateľovi  správy štátneho  lesného majetku

a zároveň by došlo k oddeleniu  priamej zodpovednosti za vý-

kon činnosti.

 

     Priama zodpovednosť za výkon činností súvisiacich s dl-

hodobým efektom v lesníctve je viazaná motiváciou k najefek-

tívnejšej výrobe, čo je  najvýkonnejší prvok ekonómie v kra-

jinách s  vyspelým hospodárskym systémom, t. j. Rakúsko, Ne-

mecko a Francúzsko. Štátne podniky lesného hospodárstva majú

zvláštne postavenie určené zákonom, či už vo Francúzsku, Ne-

mecku,  Rakúsku a Poľsku, a sú  nositeľmi a zabezpečovateľmi

odbornosti projektovania  nielen ekologického obhospodarova-

nia, ale aj celého  systému riadenia, organizácie a kontroly

plnenia integrovaných funkcií  lesov vrátane ich produkčných

funkcií. Materiálové vybavenie nehnuteľnosťami, kvalifikačná

štruktúra, stabilizácia zamestnancov,  štátni zamestnanci so

stabilizáciou kompetencií s výhodami dlhodobého poznania vý-

voja lesa na určitom mieste,  s možnosťami vyhodnotiť aj ich

činnosti a kontroly dlhodobého pôsobenia lesníkov sú zárukou

kvalitatívneho rozvoja lesného hospodárstva a splnenia úlohy

lesníctva.

 

     Z tohto dôvodu považujú predkladatelia navrhovanú formu

správy lesného  majetku vo vlastníctve  štátu za najvhodnej-

šiu. Napriek stanovisku, ktoré bolo zamietavé zo strany vlá-

dy, chcem  vás ubezpečiť, že  všetky nedostatky, ktoré  boli

vyčítané zo strany vlády,  boli odstránené v priebehu prero-

kovania tohto návrhu zákona vo výboroch.

 

     Ďakujem  za  pozornosť a žiadam  vás o podporu v druhom

čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi  pánu Novákovi

a prosím ho, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom

poriadku informoval o prerokovaní návrhu vo výboroch a o ná-

vrhoch, ktoré vyšli z výborov.

 

     Páni poslanci,  chcem vám ešte  oznámiť, že predsedovia

poslaneckých klubov  mi oznámili, že poslanci  chcú, aby sme

dnes skončili skôr. Dohoda je taká, že rokujeme bez prestáv-

ky a o 14.00 hodine končíme.

 

     Prosím, pán poslanec, môžete pokračovať.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  návrhu skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie záko-

na, ktorým sa mení zákon  číslo 229/1991 Zb. o úprave vlast-

níckych  vzťahov k pôde a inému  poľnohospodárskemu  majetku

v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady

číslo 330/1991 Zb. o pozemkových  úpravách,  usporiadaní po-

zemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových  spoločenstvách v znení neskorších predpisov

a zákon Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 180/1995

Z. z. o niektorých  opatreniach  na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom. Spoločnú správu máte pod číslom tlače 776.

 

     Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením čís-

lo 868 z 11. decembra 1997 pridelila návrh skupiny poslancov

na vydanie predmetného zákona na prerokovanie Ústavnoprávne-

mu výboru Národnej rady  Slovenskej republiky, Výboru Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné  prostredie a

ochranu prírody a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo,  ktorý súčasne určila  aj za gestorský

výbor.

 

     Gestorský výbor nedostal do 3. februára 1998 stanoviská

poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktorí nie sú

členmi výborov, ktorým bol  návrh skupiny  poslancov  Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pridelený,  oznámené v súlade

s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku.

 

     K predmetnému návrhu zákona podaného skupinou poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky zaujali všetky výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  ktorým bol návrh pridele-

ný, odporúčanie pre Národnú  radu Slovenskej republiky návrh

zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to

takto:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prijal uznesenie  číslo 537, Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesenie

číslo  296 a  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

pôdohospodárstvo uznesenie číslo 313. Všetky pripomienky má-

te v spoločnej správe, preto vám ich nebudem čítať.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch  odporúča ges-

torský  výbor  hlasovať  takto:  spoločne  o bodoch 1, 2, 3,

4 a 6 spoločnej  správy s návrhom gestorského výboru uvedené

návrhy schváliť. Keď dôjde k prijatiu bodu 6 spoločnej sprá-

vy v rámci spoločného  hlasovania, hlasovanie o bodoch 5 a 7

sa stáva bezpredmetným.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ako  gestorský výbor na  základe  stanovísk určených

výborov k predmetnému návrhu  odporúča Národnej rade Sloven-

skej republiky  návrh  zákona v znení schválených pozmeňujú-

cich  a doplňujúcich  návrhov  uvedených v spoločnej  správe

schváliť.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť k predmetnému návr-

hu zákona rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu s tým, že som  nedostal  žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy, alebo nie. Považu-

jem meno na svetelnej  tabuli za prihlášku pani predsedníčky

Lazarovej.  Hlási sa  ešte niekto  do rozpravy?  Nie. Končím

možnosť prihlásiť  sa do rozpravy a prosím  pani poslankyňu,

aby predniesla svoj návrh.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     zákon Slovenskej národnej rady  číslo 61/1977 Zb. o le-

soch v znení neskorších predpisov v § 11 jednoznačne hovorí,

že lesný  fond, stavby a zariadenia  slúžiace lesnému hospo-

dárstvu, ktoré sú vo  vlastníctve štátu, spravujú štátne or-

ganizácie  lesného hospodárstva  založené centrálnym orgánom

štátnej správy  lesného hospodárstva. Napriek  tomu v zákone

o pôde číslo 229/1991 Zb. niektorí  právnici  vysvetľujú, že

časť  štátneho  majetku  spravuje  Slovenský pozemkový fond.

Kvôli  tejto  dvojkoľajnosti v správe  lesného majetku štátu

bola predložená v spolupráci so Slovenskou lesníckou komorou

cestou poslancov novela, ktorá bola  prednesená, a to z toho

dôvodu, že sa má  sledovať odstránenie dvojakého vysvetľova-

nia správy štátneho majetku.  Je predpoklad, že by Slovenský

pozemkový fond  chcel túto dvojkoľajnosť  správy využiť, aby

v budúcnosti spravoval celý štátny lesný majetok.

 

     Bolo tu povedané, v ktorých  výboroch bola novela pred-

ložená, aj to, že hlasovanie bolo podporné vo všetkých výbo-

roch.

 

     Treba si uvedomiť, že predmetný  návrh novely zákona sa

netýka iných neštátnych majetkových subjektov, ako sú fyzic-

ké osoby, spoločenstvá, ale výlučne zjednocuje správu lesné-

ho štátneho majetku pre štátne organizácie lesného hospodár-

stva tak, ako to bolo do roku 1991. Táto novela má na pamäti

to, že sa vlastne  chce dosiahnuť zabezpečenie celospoločen-

ských funkcií lesa a plnenia jeho environmentálnych funkcií,

čo je pre Slovenskú republiku z hľadiska zachovania životné-

ho prostredia prvoradá záležitosť.

 

     Pri pripomienkach a námietkach z oblasti ekonomiky les-

ného hospodárstva v nadväznosti na  dotácie štátu treba upo-

zorniť, že výška dotácií zo štátneho rozpočtu pre lesné hos-

podárstvo  v porovnaní  s rokom 1990 poklesla  v absolútnych

hodnotách takmer na polovicu. V prípade, že by Slovenský po-

zemkový  fond  nevykonával  správu  nad  lesným  majetkom vo

vlastníctve štátu, by sa v podstate  ekonomická situácia ne-

zhoršila,  pretože  tento  majetok  Slovenský pozemkový fond

jednak  prenajíma, a to iba  lukratívne  časti,  t. j. okolo

300 tisíc  hektárov, a neatraktívny  majetok, to  znamená o-

chranné lesy  osobitného  určenia a neproduktívne  cca okolo

500 tisíc hektárov, o ten v podstate  nie je záujem z ekono-

mického hľadiska.

 

 

     Aby les ako zložité biologické spoločenstvo mohlo plniť

úlohy, ktoré  od neho spoločnosť  očakáva, nemôžeme dovoliť,

aby sa jeho celistvosť  drobila do menších užívacích celkov,

ktoré by Slovenský pozemkový fond prenajímal a o ktoré by sa

rôzni majitelia rôzne starali, resp. by sa oň vôbec nestara-

li. To by malo katastrofický  dosah na ekonomiku a hlavne na

ekológiu slovenských  lesov, a preto sa tiež prihováram, aby

sme novelu zákona predloženú poslancami schválili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     V názve bol zlý terminus  technicus. Teraz ste sa opra-

vili. Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  keďže sa nikto nehlási

s faktickou poznámkou, končím  rozpravu o tomto bode progra-

mu. Pýtam sa pána predkladateľa,  či sa chce vyjadriť k roz-

prave. Nechce.  Ani pán spoločný  spravodajca sa nechce  vy-

jadriť.

 

     Môžeme  pristúpiť  podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o pozmeňujú-

cich návrhoch zo spoločnej správy.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Áno, zo spoločnej  správy, a to spoločne o bodoch 1, 2,

3, 4 a 6, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6. Ges-

torský výbor navrhuje schváliť  doplňujúce a pozmeňujúce ná-

vrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec M. Novák:

 

     To je  všetko. Keď bol prijatý bod 6, o bodoch 5 a 7 je

bezpredmetné hlasovať, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás

upozornil, že  mám  poverenie z výboru  podľa § 83  ods. 4 a

§ 84 ods. 2 a § 86 navrhnúť zákon do tretieho čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, pán  poslanec prednie-

sol, že má  poverenie  požiadať, aby sme rokovali aj v rámci

tretieho čítania. Pýtam sa, či je niekto proti. Nikto.

 

     Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu v rámci  tretieho číta-

nia. Nikto sa nehlási  do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť

sa do rozpravy a pristúpime k hlasovaniu.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o návrhu  zákona ako

celku aj so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili uvedený návrh zákona.

 

     Ďakujem pánu predkladateľovi aj pánu spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je znovu druhé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Mi-

lana Ftáčnika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a tele-

vízneho vysielania v znení  neskorších predpisov, zákon Slo-

venskej národnej rady  číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej tele-

vízii v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národ-

nej  rady  číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení

neskorších predpisov.

 

     Tlač k tomuto bodu programu  ste dostali pod číslom 846

a spoločnú  správu  schválenú  gestorským  výborom  ako tlač

846a.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika, aby predniesol návrh.

 

     S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ja som vám odovzdal...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcel som to povedať. Chcete, aby sme teraz hlasovali.

 

     Pán poslanec Kováč mi doručil návrh poslancov poslanec-

kých klubov DÚ, KDH, SDĽ a Maďarskej koalície zaradiť na ro-

kovanie tejto schôdze nový  bod programu pod názvom Prijatie

uznesenia Národnej rady Slovenskej  republiky k súčasnej ne-

priaznivej situácii v zdravotníctve.  Prosím, dám o tom hla-

sovať, aby sme zaradili tento bod.

 

     Nech sa páči, pán poslanec  Kováč chce k tomu niečo do-

dať po dohode s predsedami klubov.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ešte návrh do-

plnil v tom zmysle, že by  sa o tomto bode rokovalo v utorok

ráno ako o prvom bode.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Taká je dohoda s predsedami klubov. Prosím, prezentujme

sa a hlasujme, kto je za tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     V utorok budeme prerokúvať tento návrh.

 

     Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa me-

ní zákon o rozhlasovom a televíznom  vysielaní, o Slovenskej

televízii a Slovenskom rozhlase v druhom čítaní.

 

     Pri predkladaní návrhu  zákona v prvom čítaní som uvie-

dol, že potrebu predloženia  takéhoto návrhu zákona vyvolali

otázniky, ktoré sa objavili v postupe verejnoprávnych inšti-

túcií Slovenskej  televízie a Slovenského  rozhlasu. Nebudem

dopodrobna opakovať tú istú  argumentáciu, ktorú som vysvet-

lil pri prvom  čítaní, týkajúcu sa kauzy  Slovensko 3 a Rock

FM Rádia, to znamená zmluvy, ktorú uzavrel Slovenský rozhlas

so súkromným  vysielateľom, alebo kauzu o vysielaní tzv. ra-

ňajkového  vysielania Slovenskej  televízie, ktorú Slovenská

televízia  zverila zmluvou  súkromnej  spoločnosti, a zatiaľ

stále  neuzavretý problém  pripravovaného "prenájmu" druhého

vysielacieho okruhu, teda kanála alebo okruhu STV 2, na kto-

rom by mal vysielať súkromný vysielateľ na základe koproduk-

čnej zmluvy medzi Slovenskou  televíziou a súkromnou spoloč-

nosťou.

 

     Táto  predložená  novela  by  mala  vyriešiť tri okruhy

problémov, ktoré s týmito skutočnosťami súvisia.

 

     Po prvé, mala by  spresniť pojem prevádzkovateľa vysie-

lania, kde sa opiera o najnovšiu európsku legislatívu z júna

minulého roka.

 

     Po druhé, mala by uzákoniť princíp,  že práva, ktoré má

prevádzkovateľ zo zákona, teda verejnoprávna televízia a ve-

rejnoprávny rozhlas, nemožno zmluvou preniesť na iný súkrom-

  subjekt a zveriť mu  práva, ktoré zákon  ukladá verejno-

právnym inštitúciám.

 

     Po tretie, cieľom  tohto návrhu  je spresniť spoluprácu

prevádzkovateľov zo  zákona s externým  prostredím. Tu treba

povedať, že v pôvodnom návrhu  sme boli, alebo som bol, pre-

tože som ho predložil sám, veľmi úzky. Teda navrhol som, aby

verejnoprávne inštitúcie  buď vyrábali svoje  programy samy,

alebo aby  nakupovali  relácie v externom prostredí. Po ďal-

ších diskusiách,  na ktoré slúžilo práve druhé čítanie, a aj

vzhľadom  na diskusiu,  ktorú sme  mali v gestorskom  výbore

o tomto zákone, som navrhol a gestorský  výbor si to osvojil

- je to uvedené v spoločnej správe - rozšíriť formy, ktorými

tieto inštitúcie môžu  spolupracovať s externým  prostredím,

aj o otázku  zákazkovej výroby, aj o otázku koprodukcie. Ale

v pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte  uvedený v spoločnej sprá-

ve, výbor  stanovuje aj podmienky, čo  je možné a čo  nie je

možné vyrábať koprodukčným spôsobom. Hovorí sa napríklad, že

koprodukčne nie je možné  vyrábať televízne alebo rozhlasové

spravodajstvo. Správy, to je  výsostné pole alebo doména ve-

rejnoprávnej inštitúcie, ktorá prezentuje občanom objektívny

a nezávislý pohľad na dianie okolo nás.

 

     Gestorský výbor pri prerokúvaní návrhu zákona...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj, počúvajte vystúpenie pá-

na poslanca.

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Gestorský výbor pri prerokúvaní  návrhu zákona v druhom

čítaní rozšíril priestor pre  spoluprácu s externými organi-

záciami a konkrétne  návrhy si  môžete  prečítať v spoločnej

správe. Gestorský výbor tieto návrhy odporúčal prijať.

 

     Vyrovnali sme  sa aj so  spornou otázkou, ktorú  minule

namietal pán spravodajca Tarčák a pán poslanec Cuper, že zá-

kon, resp. jeho dve ustanovenia sú retroaktívne. Teda pôvod-

ne navrhnuté  znenie by sa  vzťahovalo spätne aj  na zmluvy,

ktoré inštitúcie  uzavreli ešte pred  nadobudnutím účinnosti

tohto zákona. Veľmi podrobne sme sa týmto zaoberali vo výbo-

re pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a v spoločnej správe

sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhujú tieto dve ret-

roaktívne ustanovenia  vypustiť. Čiže táto námietka voči zá-

konu sa  stratila, k čomu  došlo po spoločnej  dohode celého

výboru a neboli s tým problémy, ani námietky voči tomu.

 

     Niekto môže položiť otázku, aký má potom zmysel, aký má

účel zákon, ktorý nepostihne  určité konanie, ktoré sa stalo

v minulosti a s ktorým nie sme spokojní. Odpovedal by som na

to asi  takým spôsobom, že ak  tento zákon stanoví pravidlá,

ktoré by mali platiť v budúcnosti, je možné predpokladať, že

riaditelia verejnoprávnych inštitúcií, teda Slovenskej tele-

vízie  a Slovenského  rozhlasu,  takpovediac  dobrovoľne, na

základe dohody s príslušným partnerom, ktorého majú, upravia

príslušné zmluvy, ktoré majú  uzavreté, tak, aby zodpovedali

zneniu tohto zákona, napriek tomu,  že im to zákon neukladá.

Som presvedčený, že skôr či  neskôr k takejto  úprave zmluv-

ných  vzťahov  jednoducho  príde, pretože  normy a pravidlá,

ktoré tu stanovujeme, by mali  platiť v budúcnosti a mali by

sa  nimi tieto  inštitúcie jednoducho  riadiť. Čiže  skôr či

neskôr táto úprava sa stane skutočnosťou.

 

     Prečo je  potrebné tieto pravidlá  vôbec prijať? Jedno-

ducho  preto, že  sa objavili  kroky, s ktorými  zákonodarca

v roku 1991 nepočítal, a zostali nie celkom presné ustanove-

nia, čo môže a čo  nemôže  Slovenská televízia alebo Sloven-

ský rozhlas vyrábať a získavať z externého prostredia. Preto

je potrebný tento zákon, ktorý v podstate rozhodujúcu právo-

moc - a to  som,  myslím si,  minule  nezvýraznil dostatočne

jasne, preto to chcem  povedať  teraz -, rozhodovanie o tom,

aký priestor môže dať Slovenská televízia konkrétnemu jedné-

mu subjektu z hľadiska koprodukcie, zákazkovej výroby, nakú-

pených relácií pri stanovenom  objeme, ktorý predpokladá zá-

kon o Slovenskej televízii vo  výške zmlúv nad 2 mil. korún,

pri Slovenskom rozhlase nad 1 mil. korún, zverí Rade Sloven-

skej televízie a Rozhlasovej rade.

 

     Toto sú inštitúcie, ktoré  sme vytvorili my, vážené ko-

legyne a kolegovia, v tomto  parlamente.  Môžeme  sa  sporiť

o tom, aké majú  zloženie, ale to nie je predmetom tohto zá-

kona. Ale my by sme  im týmto zákonom zverili právo schvaľo-

vať  rozhodujúce  produkty, resp. projekty,  ktoré Slovenská

televízia a Slovenský rozhlas budú uskutočňovať v spolupráci

s externým  prostredím.  Čiže  kontrola  by  bola na orgáne,

o ktorom zákon predpokladá, že má strážiť objektívnosť a ne-

závislosť oboch verejnoprávnych inštitúcií.

 

     Predpokladám, že dôkladné posúdenie tohto zákona vo vás

tiež vyvolalo  dojem, že je potrebné  ho prijať, a očakávam,

že ho podporíte v druhom čítaní.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Tarčák bol  určený ako spoločný spravodaj-

ca, preto ho  prosím, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 o rokova-

com  poriadku  informoval  o  priebehu  rokovania o návrhoch

vo výboroch.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som podal spoločnú  správu výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní  návrhu po-

slanca  Národnej rady  Slovenskej  republiky Milana Ftáčnika

na vydanie  zákona,  ktorým  sa   mení a dopĺňa zákon  číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších  predpisov, zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v zne-

  neskorších  predpisov a zákon  Slovenskej národnej  rady

číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších

predpisov, ktorý máte ako tlač 846, vo výboroch Národnej ra-

dy Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 870

z 12. decembra 1997 pridelila návrh poslanca, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 468/1991  Zb., zákon číslo 254/1991 Zb.

a zákon číslo 255/1991 Zb., Ústavnoprávnemu výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport. Uvedené vý-

bory  prerokovali predmetný  návrh  zákona v lehote  určenej

uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o  poslaneckom  návrhu  zákona  nedostal  nijaké  stanoviská

od poslancov  podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady

o rokovacom poriadku.

 

     Predmetný návrh zákona určené výbory Národnej rady Slo-

venskej republiky prerokovali s týmito výsledkami:

 

     Ústavnoprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej republi-

ky neschválil  predložený  návrh uznesenia, lebo  podľa § 52

ods. 4 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina prí-

tomných  poslancov. Z celkového  počtu 15 poslancov ústavno-

právneho výboru bolo  prítomných 9 poslancov, za návrh uzne-

senia boli 4 poslanci, 2 poslanci boli proti a 3 poslanci sa

hlasovania zdržali.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport neschválil  predložený  návrh  uznese-

nia, lebo podľa § 52 ods. 4 o rokovacom poriadku nevyslovila

s návrhom  súhlas  nadpolovičná  väčšina  prítomných členov.

Z celkového  počtu 14 členov  výboru  bolo prítomných 12 po-

slancov, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, nikto ne-

bol proti, 5 poslancov  sa  hlasovania  zdržalo a 1 poslanec

nehlasoval.

 

     Gestorský výbor  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky posúdiť  pozmeňujúce návrhy, ktoré  pri hlasovaní vo

výbore podporila nadpolovičná  väčšina prítomných poslancov.

Nebudem ich podrobne čítať, pretože sú uvedené v tlači, kto-

rú máte pred sebou. Z logického aj vecného  hľadiska sú roz-

triedené do  dvoch častí, a preto  budem navrhovať,  aby sme

hlasovali o nich v dvoch blokoch, a to  spoločne o bodoch 1,

2, 5 a 8 s tým, že  gestorský  výbor ich odporučil schváliť,

a potom spoločne o bodoch 3, 4, 6 a 7, ktoré taktiež gestor-

ský výbor odporučil schváliť.

 

     Ďalej gestorský výbor na základe výsledkov prerokovania

návrhu zákona vo  výboroch a pozmeňujúcich návrhov uvedených

pod bodom 3 tejto  správy pri  hlasovaní v záverečnom stano-

visku podľa § 79 ods. 4  písm. f) zákona Národnej rady o ro-

kovacom  poriadku neschválil  predložený návrh  spravodajcu,

kde som  odporúčal neprijať, lebo s ním  nevyslovila  súhlas

nadpolovičná väčšina  prítomných členov  výboru. Z celkového

počtu 14 prítomných  bolo 11 poslancov, za  návrh  hlasovali

4 poslanci, 5 poslancov bolo proti, 1 poslanec sa hlasovania

zdržal a 1 poslanec nehlasoval.

 

     Predmetná  spoločná  správa   výborov  o  zákone  číslo

468/1991 Zb.,  ako  aj o  zákone číslo 254/1991 Zb. a zákone

číslo  255/1991 Zb. bola  schválená  uznesením výboru  číslo

520 zo dňa  22. januára 1998, ktorý ma  potom zmocnil aj pre

možnosť tretieho čítania hneď v dnešný deň.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Preto sa pýtam,

či sa niekto hlási do  rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Zrejme sa k rozprave  nebude  vyjadrovať ani predklada-

teľ,  ani  spoločný  spravodajca.  Pýtam  sa pána spoločného

spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predseda, po odhlasovaní  týchto pozmeňujú-

cich návrhov, prípadne po  ich súhlase  alebo nesúhlase žia-

dam v mene poslaneckého klubu DÚ 30-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlási sa k tomu aj poslanec Csáky.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V zmysle spoločnej správy môžeme pristúpiť k hlasovaniu

spoločne o bodoch 1, 2, 5 a 8, ktoré sú obsiahnuté v spoloč-

nej správe, s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch  spoločnej

správy, ako  ich prečítal pán poslanec.  Gestorský výbor ich

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Tieto body sme prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o bodoch 3, 4, 6 a 7 s tým,  že

gestorský výbor ich odporučil schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli

obsiahnuté v spoločnej správe. Mohli by sme pristúpiť k tre-

tiemu čítaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale najskôr sa pýtam, či je súhlas s tým, aby bolo hneď

tretie čítanie. (Hlasy z pléna.)  Pýtam sa, či je zmocnenie,

aby  bolo tretie  čítanie. Ak  je, tak  ho môžeme odsúhlasiť

a bude pred hlasovaním prestávka.  Prestávka je do 12.45 ho-

diny. (Hlasy z pléna.) Páni  poslanci,  je dohoda, že budeme

rokovať  do 14.00 hodiny bez  obedňajšej  prestávky. Prosím,

aby sme tu boli o 12.45 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesta v roko-

vacej sále. Budeme  pokračovať v rokovaní 41. schôdze tretím

čítaním o tomto bode programu.

 

     Prosím, v rámci tretieho čítania neboli žiadne pozmeňu-

júce  a  doplňujúce  návrhy,  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu

o zákone ako celku.

 

     Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Gestorský výbor neprijal uznesenie, spravodajca je pro-

ti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je nás málo, 53 prítomných poslancov.

 

     Prosím, páni poslanci, pani  poslankyne, ktorí ste mimo

rokovacej miestnosti, chceme hlasovať,  je nás málo. Skúsime

ešte raz a potom uvidíme.

 

     Pán poslanec Cabaj má procedurálny návrh.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán  predseda,  kolegyne,  kolegovia, keďže pán

Ftáčnik nemá  podporu v tomto parlamente, navrhujem, aby sme

to nechali ako posledný bod tejto  schôdze. Azda  dovtedy si

zabezpečí podporu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je  to procedurálny  návrh, musím  dať o  ňom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ca-

baja, ktorý konštatuje, že nie je vôľa dnes odhlasovať tento

zákon,  preto ho  navrhuje odhlasovať  na tejto  schôdzi ako

posledný bod.

 

     Prezentovalo sa 54 poslancov.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, zrejme  zbytočne budem

dávať  prezentáciu, preto  budete musieť  pristúpiť na  moje

rozhodnutie, ktoré znie, že tretie čítanie dokončíme na tej-

to schôdzi. Dohodneme sa. Budeme pokračovať v rokovaní, pre-

tože predpokladám, že politická  vôľa bude k ďalšiemu návrhu

zákona, keďže je tu aj pán minister stavebníctva. Prosím pá-

na ministra Mráza.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme prerokúvať ďalší bod programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch.

 

     Je to zákon, ktorého  zásady boli vypracované a predlo-

žené ešte 11. novembra 1996, teda pred účinnosťou nového zá-

kona o rokovacom poriadku. Preto  budeme o tomto vládnom ná-

vrhu rokovať,  pokiaľ ide o legislatívny  postup, podľa prí-

slušných ustanovení bývalého rokovacieho poriadku.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač 866 a správu výborov

ako 866a. Potrebujem pána ministra Mráza, aby návrh uviedol.

Spoločným  spravodajcom je  predseda výboru  pán Roman  Hof-

bauer.

 

     Prosím,  pán  minister,  aby  ste  uviedli návrh zákona

o stavebných výrobkoch.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     naše ministerstvo predkladá na rokovanie v Národnej ra-

de Slovenskej republiky návrh zákona o stavebných výrobkoch.

Zásady zákona boli po  prerokovaní vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky schválené rozhodnutím...

 

     (Šum v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci z Maďarskej koalície, prosím, aby ste po-

čúvali pána ministra.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     ...predsedu  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

1329 zo 6. decembra 1996.

 

     Vládny návrh  zákona bol prerokovaný  v týchto výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky: v ústavnoprávnom výbore,

výbore pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, výbore

pre zdravotníctvo a sociálne  veci, výbore  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody. Akceptujeme legislatívnotechnické

úpravy odporúčané výbormi  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Navrhovanou právnou úpravou sa realizuje časť záväzkov,

ktoré vyplývajú  pre Slovenskú  republiku z európskej dohody

v oblasti zosúlaďovania práva so  zákonmi a ďalšími právnymi

predpismi a právnymi  rozhodnutiami členských  štátov Európ-

skej únie ako jednej z úloh  Bielej knihy kapitoly 2 - Voľný

pohyb a bezpečnosť priemyselných výrobkov.

 

     V tomto prípade ide o zosúladenie  nášho práva so Smer-

nicou rady  číslo 89/106 EHS o stavebných  výrobkoch. Na zá-

klade rozboru  aplikácie tejto  smernice v štátoch Európskej

únie a posúdenia expertmi navrhuje sa prevzatie tohto európ-

skeho dokumentu do práva Slovenskej republiky formou zákona.

 

     Zmyslom prijatia predkladanej právnej úpravy je uvádza-

nie stavebných výrobkov na vnútorný trh Slovenskej republiky

a posudzovanie ich vlastností z hľadiska použitia pre stavby

podľa rovnakých pravidiel, aké  platia na vnútornom trhu Eu-

rópskej  únie, a  tým splnenie  vecných podmienok  na budúcu

účasť slovenského priemyslu stavebných  výrobkov na trhu Eu-

rópskej únie.

 

     Tento právny predpis je v našom  právnom poriadku novým

predpisom.  Preberá  všetky  podstatné  ustanovenia Smernice

89/106 EHS.  Vymedzuje  pojem "stavebný výrobok" a vymedzuje

základné požiadavky z hľadiska  použitia výrobku pre stavby.

Určuje rozsah, obsah a postupy  preukazovania zhody a zhodne

so smernicou rozlišuje  prípady, keď zhoda musí byť potvrde-

ná autorizovanou  osobou a keď sa  využije  vyhlásenie zhody

výrobcom. Obsahuje  niektoré nové pojmy, ako je pojem "tech-

nická špecifikácia", ktorým sa  rozumejú  technické  normy a

technické osvedčenia, a pojem "technické osvedčenie" ako do-

kument, ktorý môže osvedčujúci  orgán vydať v prípadoch, keď

na  výrobok neexistuje  technická norma.  Stanovuje subjekty

a autorizované  osoby,  ktoré  budú  vykonávať preukazovanie

zhody  stavebných výrobkov.  Upravuje pôsobnosť Ministerstva

výstavby a verejných prác  Slovenskej  republiky  ako orgánu

vykonávajúceho štátny dozor nad preukazovaním zhody. Výpočet

kompetencií sa opiera o postavenie  ministerstva dané v § 10

zákona číslo 347/1990 Zb. v znení novely z roku 1995 o orga-

nizácii  ministerstiev, kde  naše ministerstvo  je ústredným

orgánom štátnej správy pre  stavebnú výrobu a výrobu staveb-

ných látok.

 

     Návrh  zákona rešpektuje  kompetencie ostatných ústred-

ných orgánov  štátnej  správy. Navrhovaný  zákon spolu s po-

stupným preberaním európskych  technických noriem do sústavy

vytvorí zákonný podklad  na jednotné posudzovanie stavebných

výrobkov z hľadiska ich vhodnosti pre stavby v zmysle európ-

skej smernice. Návrh zákona je čiastočne kompatibilný s prá-

vom Európskej  únie. Úprava je  plne  kompatibilná v oblasti

požiadaviek  na  zabezpečenie  spôsobu  preukazovania zhody,

vrátane prevzatia  definícií a pojmov.  Kompatibilita vo ve-

ciach, ktoré vyplývajú z priameho členstva v Európskej únii,

používanie  európskej značky  zhody, notifikácia autorizova-

ných osôb orgánom členských  štátov Európskej únie, zastúpe-

nie  Slovenskej  republiky v stálom  výbore pre stavebníctvo

budú realizovateľné až po úplnom členstve v únii.

 

     Počas spracovania návrhu zákona bola užitočná spoluprá-

ca s poradenským  právnym  konzorciom  odporúčaným Európskou

komisiou. Experti Európskej únie vo svojom stanovisku potvr-

dili,  že návrh  je dôslednou  implementáciou Smernice  rady

číslo 89/106 EHS a základné  požiadavky  na stavebné výrobky

z hľadiska použitia pre  stavby a systém kontroly stavebných

výrobkov sú identické so  systémom v Európskej únii. Experti

vo svojom stanovisku ďalej  zdôraznili, že  vybudovanie kon-

trolnej schémy  preukazovania  zhody stavebných výrobkov ob-

dobnej k už  vybudovanej  schéme  na  stupni  Európskej únie

a jej premietnutie  do slovenskej legislatívy  uľahčí proces

integrácie Slovenskej republiky, keď  sa stane členským štá-

tom Európskej únie. Kvôli úplnosti uvádzam, že Slovenská re-

publika  bude v tomto  prípade  prvou spomedzi  asociovaných

krajín, ktorá  bude implementovať  smernicu o stavebných vý-

robkoch formou samostatného právneho predpisu.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na zákla-

de  uvedeného  odporúčam,  aby  ste  predložený návrh zákona

o stavebných výrobkoch akceptovali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pán minister.

 

     Prosím  predsedu výboru  pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie pána  poslanca Romana Hofbauera,  aby nám pred-

niesol správu o výsledkoch  prerokovania tohto návrhu vo vý-

boroch.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1934  zo 7. januára 1998 pridelil  vládny návrh zákona

o stavebných výrobkoch  na prerokovanie  do 23. januára 1998

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre životné  prostredie a ochranu  prírody a do  29. januára

1998 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskému výboru.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky bol  rozhodnutím predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 1934 zo 7. januára

1998 určený  Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordino-

vané stanoviská  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

sa premietnu v spoločnej  správe výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Predmetný vládny návrh zákona (tlač číslo 866) preroko-

vali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým bol  pridelený. Ústavnoprávny výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci, Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas

s vládnym návrhom zákona o stavebných výrobkoch a odporúčali

ho  Národnej rade  Slovenskej republiky  schváliť so zmenami

a doplnkami, ktoré sú uvedené v priloženej spoločnej správe.

 

     Pán predseda, domnievam sa, že je bezpredmetné, aby som

ich čítal, lebo ich máte  všetci uvedené, všetci ste ich do-

stali. V súlade s týmito  pozmeňujúcimi  návrhmi z jednotli-

vých výborov navrhujem o týchto  pozmeňujúcich návrhoch hla-

sovať takto:

 

     Ako kladne s cieľom ich  prijatia  odporúčam body číslo

2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11 a odporúčam o nich hlasovať spoločne.

Neodporúčam prijať  body číslo 1 a 6 - pán  poslanec  Pacola

prednesie precíznejšiu  formuláciu -, body číslo 7 a 9, pre-

tože po prediskutovaní s predkladateľom  optimálnejší termín

sa javí 1. október. Ešte  raz,  negatívne  hlasovať o bodoch

1, 6, 7 a 9.

 

     Pán predseda, prosím, aby ste otvorili diskusiu. Hlásim

sa do nej ako prvý.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec. Počuli ste, páni poslanci,

poslankyne, môžeme otvoriť rozpravu.

 

     Konštatujem, že som nedostal písomnú prihlášku. Do roz-

pravy sa hlási pán spoločný spravodajca. Predpokladám, že sa

ešte do rozpravy hlási pán  poslanec Miklušičák a pán posla-

nec Pacola. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Hofbauer, môžete vystúpiť.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený vládny  návrh  zákona o stavebných výrobkoch

je zákonom, ktorý bol  vypracovaný v rámci aproximácie nášho

právneho poriadku s právom Európskej  únie.  Jeho vydaním sa

sleduje  najmä odstránenie  prekážok medzinárodného  obchodu

v oblasti  stavebných  výrobkov. Vychádzajúc z cieľa  zákona

predmetom úpravy  je stanovenie podmienok  uvádzania staveb-

ných výrobkov na trh na  trvalé a pevné zabudovanie do stav-

by. V zhode s predpismi v štátoch  Európskej  únie zákon za-

vádza nové právne inštitúty,  ako preukazovanie zhody, auto-

rizácia, autorizovaná osoba, certifikácia, a súčasne upravu-

je s nimi súvisiace postupy a konania.

 

     Kontrola nad dodržiavaním zákona sa v návrhu rieši oso-

bitným spôsobom čo do druhu  dozorov a subjektov ich vykoná-

vajúcich. Štátny dozor nad  preukazovaním zhody bude vykoná-

vať ministerstvo  výstavby a verejných  prác a štátny dohľad

nad  trhom budú  vykonávať už  existujúce kontrolné  orgány:

Slovenská obchodná inšpekcia, Štátny  odborný dozor nad bez-

pečnosťou práce a technických zariadení, Štátny požiarny do-

zor a Štátny zdravotný dozor. Vedenie Slovenského stavebného

registra, ktorý je  zoznamom stavebných  výrobkov uvádzaných

v Slovenskej republike na trh po ich certifikácii, preukáza-

ní zhody  alebo vyhlásení o zhode, ukladá zákon Ministerstvu

výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

 

     Súčasťou  zákona    dve  prílohy.  Prvou  prílohou je

zoznam  stavebných  výrobkov a postupy  preukazovania  zhody

a druhou je grafické znázornenie značky ich zhody.

 

     Predložený vládny  návrh zákona svojím  vecným riešením

a legislatívnym spracovaním spĺňa plne podmienky na schvále-

nie v Národnej rade Slovenskej  republiky. Žiadam  pánov po-

slancov a pani poslankyne, aby sme hlasovaním rozhodli o je-

ho prijatí.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím pána poslanca Miklušičáka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené plénum,

 

     po septembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej repub-

liky o kauze  Gaulieder a po včerajšom  hlasovaní  poslancov

vládnej  koalície o poslaneckých  mandátoch  pána Gauliedera

a Spišáka ohlasujem  za poslancov strán  Slovenskej demokra-

tickej koalície a strán  Maďarskej koalície čiastočný bojkot

parlamentu tým, že sa nezúčastníme na rokovaní o vládnom ná-

vrhu zákona o stavebných výrobkoch (tlač 866).

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No, budeme krátiť poslanecké platy.

 

     Prosím pána poslanca Pacolu.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcel by  som v prvom rade  reagovať na vystúpenie pána

kolegu  Miklušičáka. Myslím  si, že    zákony a zákony, sú

uznesenia a uznesenia, a je mi trošku ľúto, keď pán Mikluši-

čák akurát pri tomto  zákone, zákone o stavebných výrobkoch,

by chcel použiť politikum. Myslím si, že stavbári nie sú po-

liticky orientovaní a hlavne stavebné výrobky takisto nie sú

politicky orientované. Tento zákon je nielenže potrebný, ale

prepotrebný práve tým, že máme naše Slovensko, naše investí-

cie, náš zahraničný obchod  trošku sprogresívniť, je to prvý

predpoklad na to, aby sme  mohli vyviesť naše stavebné kapa-

city s našimi  výrobkami do  zahraničia. Takže by  som chcel

poprosiť kolegov z opozície, keď počúvajú, aby v tomto nepo-

litickom  zákone o  stavebných výrobkoch  urobili výnimku  a

hlasovali zaň.

 

     Teraz by som chcel  pristúpiť k predmetu môjho pozmeňu-

júceho poslaneckého návrhu.

 

     V § 19 ods. 1 písm. b) bod 1 navrhujem upraviť takto:

 

     "1. Uvedie na  trh  stavebný  výrobok, ktorý nevyhovuje

vlastnostiam na použitie v stavbe."

 

     Podávam takéto odôvodnenie. Pôvodné znenie je predurče-

né. V § 23 ods. 1 sa hovorí, citujem: "Vlastnosti stavebných

výrobkov overované  preukazovaním zhody sú upravené všeobec-

ne záväznými predpismi a technickými špecifikáciami." Nie je

preto potrebné  ani v tomto  prípade slová "vlastnostiam  na

použitie v stavbe" rozlišovať. Znamená  to aj to, čo povedal

predseda nášho výboru pre  hospodárstvo, privatizáciu a pod-

nikanie - vypustiť  slová v spoločnej  správe výborov v bode

číslo 6, a to "technickým požiadavkám úžitkovým".

 

     Ďakujem  za  porozumenie a podporu  tohto pozmeňujúceho

návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, do  rozpravy sa nikto

nehlási, ani s faktickou poznámkou, preto môžem skončiť roz-

pravu.

 

     Pán minister,  chcete sa vyjadriť k  rozprave? Nie. Pán

spoločný spravodajca sa tiež zrejme nechce vyjadriť. Prosím,

pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

 

     Budeme hlasovať  v zmysle spoločnej  správy a výsledkov

z rozpravy.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     budeme hlasovať  spoločne, tak ako som  uviedol, s tým,

že odporúčam prijať body číslo 2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste, páni poslanci, ideme hlasovať o bodoch spo-

ločnej správy tak, ako ich prečítal pán spravodajca. Prosím,

prezentujme sa a hlasujme.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Navrhujem ich  prijať. Ideme podľa  starého rokovacieho

poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Neprezentovala sa pani poslankyňa, ale aj tak je to má-

lo. 72. Ešte prosím štyroch poslancov, aby sa vrátili do ro-

kovacej miestnosti. Sedemdesiattri, ešte traja. Sedemdesiat-

štyri. Ak  sem príde ochranka  predsedu Národnej rady,  bude

nás dosť. (Smiech v sále.)

 

     Pán poslanec  Černák, môžete ešte  zavolať vašich dvoch

poslancov? (Hlasy z pléna.) Pán poslanec,  dúfam, že  budete

hlasovať a prezentovať sa. Tak ešte jedného. Inak budem vša-

de na mítingoch premietať tento film.

 

     Páni poslanci,  skúsme sa prezentovať  a hlasovať. Pro-

sím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Pán poslanec  Hrušovský, zabudli ste  stlačiť tlačidlo.

Sedemdesiatpäť, ešte jeden.

 

     Tak prosím, ešte raz, páni poslanci. Pán poslanec, pro-

sím vás, prezentujte sa a hlasujte.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, keďže  vy bojkotujete

hlasovanie, ja bojkotujem vaše lietadlo. Je to moje právo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán  predseda, domnievam  sa, že  stavbársku obec  bude

odôvodnené  informovať, že  práve  zákon o stavebných výrob-

koch, ktorý  je veľmi dôležitým  prvkom v rozvoji našej sta-

vebnej výroby a exporte  našich stavebných výrobkov, Sloven-

ská demokratická koalícia bojkotuje. Veľmi ma to mrzí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Národa  chce zrejme  oznámiť niečo svojmu

výboru.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Áno, ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel  by som  oznámiť členom  výboru pre zdravotníctvo

a sociálne  veci,  že v utorok  bude rokovanie o 9.00 hodine

k dvom bodom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, je tu na mňa  tlak, aby som ešte raz dal

hlasovať. Tak to ešte raz skúsim.

 

     Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, prerušujem  rokovanie

41. schôdze s tým, že pokračovať  budeme v utorok  na budúci

týždeň o 10.00 hodine.

                    Piaty deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     10. februára 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram piaty  deň rokovania 41. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti z dnešného rokovacieho dňa písomne

požiadali  títo poslanci:  pán poslanec  Csáky, pán poslanec

Langoš, pani poslankyňa  Gantnerová a na zahraničnej služob-

nej ceste je pán poslanec Ľubomír Fogaš.

 

     V rokovaní 41. schôdze budeme pokračovať bodom

 

     návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

k súčasnej nepriaznivej situácii v zdravotníctve.

 

     Hlási sa predseda výboru pán Anton Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     dávam procedurálny  návrh, aby sme  správu o realizácii

opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste

Slovenskej republiky  Bratislave (tlač 864)  prerokovali ako

prvý bod  popoludní z dôvodov, že  podpredseda vlády Sloven-

skej republiky a predseda  Výboru ministrov  pre drogové zá-

vislosti a kontrolu drog  pán Jozef  Kalman by v najbližších

dňoch mal byť na zahraničnej ceste. Z tohto dôvodu dávam ná-

vrh, aby sme správu prerokovali popoludní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Priatelia, hneď  budeme o tom hlasovať. Môžem potvrdiť,

že pán predseda Národnej rady  dostal príslušný list s touto

požiadavkou od pána podpredsedu vlády.

 

     Prosím,  prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Tento  bod

bude  zaradený  ako  prvý  do  odpoludňajšieho  pokračovania

schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali túto úpravu programu.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moric, nech sa páči, máte slovo.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     klub  Slovenskej národnej  strany ma  poveril, aby  som

protestoval proti tomu, čo  vyhlásil a urobil poslanec Árpád

Duka-Zólyomi  pri návšteve  hostí Fínskeho  parlamentu. Klub

Slovenskej národnej strany nepovažuje jeho vyhlásenie v mene

SDK a Maďarskej koalície za  protest  pred hosťami  Fínskeho

parlamentu, ako to nazvali jedny  noviny, ale považuje to za

politické gaunerstvo. Pred pár  dňami tu vystúpil pán posla-

nec Rózsa a žiadal, aby  sa v tomto parlamente mohlo hovoriť

po maďarsky. Teraz  urobil toto v mene  akejsi  demokracie a

plurality pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

     (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Stačí, pán poslanec. Už máte oznámenú lehotu.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, máme  pred sebou ohlásený

bod 41. schôdze.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Pán poslanec Moric, nech sa páči. Ale prosím vás, skús-

me sa vtesnať do rozmerov, ktoré máme.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pokúsim sa  vtesnať do rozmerov,  ktoré máme, pán  pod-

predseda. Ďakujem za upozornenie, budem sa snažiť.

 

     To, čo predviedol pán  poslanec Rózsa, to, čo predvádza

a predviedol pán  poslanec Duka-Zólyomi, to, čo  predvádzajú

poslanci  Maďarskej  koalície, je tiež  čudné a v suverénnom

štáte  to považujeme  za nehoráznosť.  Predpokladáme, že ich

konečným cieľom je odtrhnutie južného územia Slovenska a je-

ho  priradenie k inému  štátu.  Poslanci Slovenskej národnej

strany v slovenskom parlamente  proti tomu protestujú a ape-

lujú na svedomie ostatných  poslancov v slovenskom parlamen-

te,  aby protestovali a žiadali  disciplinárnu  nápravu voči

poslancom, ktorí sa takto správajú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, toto nie je  rozprava, nebudeme na to reago-

vať. Prepáčte.

 

     (Hlasy a ruch v pléne.)

 

     Procedurálny protest, pán poslanec Komlósy? Nech sa pá-

či, pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcem vás len upozorniť, aby  ste dodržiavali  rokovací

poriadok. Ani v predošlom, ani v druhom vstupe pána poslanca

Morica neodznel žiaden procedurálny  návrh. Chcem sa spýtať,

čo malo znamenať vystúpenie pána poslanca Morica.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokračujete v tom. Ďakujem.

 

     Máme pred sebou návrh, teda budeme pokračovať bodom ná-

vrhu na  uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky k sú-

časnej nepriaznivej  situácii v zdravotníctve. Návrh uznese-

nia, ako ho podali poslanci, ste dostali ako tlač číslo 904.

 

     Prosím  povereného člena  skupiny poslancov,  aby návrh

uznesenia uviedol. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     všetci  sme svedkami  ťažkostí, do  ktorých sa  dostalo

slovenské zdravotníctvo. Dnes, keď  hovorím o týchto ťažkos-

tiach, nie  je mojou úlohou  analyzovať, kde sú príčiny. Na-

opak, dnes  je mojou úlohou  predložiť vám návrh  uznesenia,

ktorý by pomohol práve tieto príčiny nájsť, ktorý by ich po-

mohol odstrániť a dostať  zdravotníctvo  späť  do koľají, na

ktoré čaká naše obyvateľstvo.

 

     Viete, že finančná kríza, ktorá je v zdravotníctve, tr-

vá už  dlhší čas. Treba povedať,  že výbor pre zdravotníctvo

a sociálne  veci v spolupráci s ministrom  a s ministerstvom

zdravotníctva už dlhodobo rieši túto otázku. Dlhodobo sa za-

oberáme problematikou platobnej  neschopnosti poisťovní, dl-

hodobo sa  zaoberáme  otázkou, v akej finančnej situácii 

naše nemocnice, lekárne a lekári.  Žiaľ, riešenie sa nám ne-

podarilo nájsť na úrovni výboru, preto sme sa rozhodli obrá-

tiť sa na plénum Národnej rady so žiadosťou, aby nám pomohlo

podporou tohto  uznesenia dostať riešenie  tohto problému na

úroveň vlády  Slovenskej republiky za účinnej spolupráce po-

slancov Národnej rady.

 

     Myslíme si, že zdravie a ochrana zdravia našich občanov

je hodnota,  ktorú by sme  mali všetci ochraňovať,  ktorú by

sme si mali ctiť a k ochrane  ktorej by sme mali všetci rov-

nakým dielom prispieť.

 

     Dovoľte mi,  aby som v krátkosti  zdôvodnil tri odseky,

ktoré    navrhované v uznesení,  teda tri  body uznesenia,

ktoré sme vám predložili.

 

     V prvom  bode  navrhujeme  urýchlene  vytvoriť pracovnú

skupinu na úrovni vlády  Slovenskej republiky, nie na úrovni

ministra zdravotníctva. Taká skupina  už existovala a vzhľa-

dom  na právomoci,  ktoré  jej  dáva práca  pri ministerstve

zdravotníctva, nedosiahla efekt,  ktorý sme očakávali. Preto

si  myslím, že  takú skupinu  treba zriadiť  na úrovni vlády

Slovenskej republiky, aby  zhodnotila existujúcu nepriaznivú

situáciu a hľadala  východiská  nie v operatívnych  krokoch,

nie v nejakom  presune, okamžitom  presune financií. Aj  keď

tento krok nepodceňujeme a myslíme si, že je nutný, ale radi

by sme, aby tá skupina našla systémové riešenie. Samozrejme,

keď budeme analyzovať správu  ministra - predpokladám, že ju

minister  predloží - dostaneme sa aj k tomu,  že by sme nie-

ktoré systémové  opatrenia  mohli riešiť. V tejto chvíli  by

som si  dovolil uviesť minimálne  štyri  riešenia, o ktorých

môžeme začať v budúcnosti uvažovať a o ktorých by mohla uva-

žovať aj táto pracovná skupina.

 

     Slovenské  zdravotníctvo  je  zdravotníctvo s otvoreným

koncom, o čom  opakovane hovoril  pán poslanec Šagát.  Je to

systém, do ktorého akékoľvek finančné zdroje vložíte, prete-

čú týmto systémom, a pretože je to otvorený systém, vytekajú

zase ďalej.  Myslím si, že jedným  zo základných systémových

krokov je uzatvorenie nášho zdravotníctva. To je prvá vec.

 

     Druhá vec. Minister zdravotníctva  je z hľadiska zákona

o kompetencii našich úradov a našich najvyšších štátnych or-

gánov zodpovedný za zdravotníctvo,  je zodpovedný za ochranu

zdravia občanov Slovenskej  republiky. Ale minister zdravot-

níctva nemôže  konať, pretože  nemá v rukách mnohé nástroje.

Nemá v rukách  cenové  výmery. O tom, koľko  stojí zdravotná

starostlivosť  za  peniaze  poisťovní,  nerozhoduje minister

zdravotníctva, ale  minister  financií. O tom, aké budú ceny

liekov,  rozhoduje  minister  financií,  o ďalších  cenových

vstupoch do  zdravotníctva rozhoduje minister  financií, ale

na zodpovednosť  berieme ministra zdravotníctva.  Myslím si,

že druhý systémový  krok, ktorý by sa mal  urobiť, je jedno-

značne prijať  rozhodnutie, pokiaľ si  zodpovedný, si zodpo-

vedný  aj za  použitie  finančných  zdrojov, ktoré  nejdú zo

štátneho rozpočtu. To nie je otázka  ministerstva financií a

štátneho rozpočtu. Je to  otázka finančných zdrojov zdravot-

ných  poisťovní. Podľa  môjho názoru  je to  druhý systémový

krok.

 

     Tretí  systémový krok  je nešťastný  spôsob, akým  máme

tvorený  Liečebný poriadok.  Liečebný  poriadok a jeho  kon-

štrukcia,  ktorá  vyplýva  jednak z ustanovenia, ktoré  máme

v ústave, a jednak z rozhodnutia Ústavného súdu a odôvodnení

rozhodnutia Ústavného súdu. Pri takomto chápaní sa stane, že

ak chceme povedzme zmeniť  dávkovanie lieku alebo jeho účin-

nej zložky v tabletke, alebo zmeníme tabletku na dražé, tre-

ba  zmeniť zákon,  ak chceme,  aby sa  takýto liek hradil zo

zdravotných poisťovní. Myslím si, že tretí systémový krok je

účinne  začať  spolupracovať s právnikmi v odbore  ústavného

práva, aby sme našli riešenie, ktoré by umožnilo včas a veľ-

mi pružne  reagovať na zmeny, ktoré  sa v zdravotníctve odo-

hrávajú, tak, aby sa  zabezpečila základná zásada, ktorú ús-

tava zaručuje občanom Slovenskej republiky, a to je bezplat-

nosť zdravotnej starostlivosti  zo zdrojov zdravotného pois-

tenia.

 

     Skusmo som  povedal tri systémové  kroky. Pochopiteľne,

mohli by sme ich nájsť podstatne  viac. Ale myslím si, že je

potrebné, aby sme sa týmto problémom začali zaoberať, preto-

že ak nie, máme vážne obavy, že pokračujúci rozpor medzi fi-

nančnými možnosťami a medzi  tým, čo zdravotníctvo spotrebú-

va, narastie do neúmerných rozmerov, a potom sa môžeme dožiť

situácie, že  by mohlo  dôjsť k zlyhaniu celého  zdravotného

systému.

 

     Teda navrhujeme v prvom uznesení vytvoriť skupinu, kto-

rá by sa veľmi  vážne zaoberala analýzou vzniknutej situácie

a dokázala by navrhnúť vláde  operatívne kroky, ktoré zasta-

bilizujú alebo  zastavia tento nepriaznivý  vývoj, a zároveň

by navrhla  aj systémové kroky, ktoré  by pomohli nasmerovať

zdravotníctvo na cestu, povedal by som, pozitívnej trajektó-

rie.

 

     Druhý bod uznesenia  spočíva v tom, že by  sme radi do-

stali  zodpovednosť  nielen na vládu - to navrhujeme v prvom

bode  preniesť  zodpovednosť  za vývoj v oblasti  zdravia na

vládu -, ale v druhom  bode by sme  radi preniesli zodpoved-

nosť na Národnú radu, a to predovšetkým tým, že minister nás

oboznámi s veľmi  podrobnou  analýzou stavu, v akom sa zdra-

votníctvo nachádza pri analýze príčin, prečo sa  do takéhoto

stavu dostalo. Národná rada Slovenskej republiky tým, že ta-

kýto materiál prerokuje a prijme k nemu  stanovisko, tým, že

si vypočuje  názory viacerých  odborníkov či  už z radov po-

slancov, alebo prenesene  prostredníctvom poslancov,  myslím

si, že prijme časť  zodpovednosti za zdravie občanov Sloven-

skej republiky na  seba, a som presvedčený, že  je to povin-

nosť všetkých poslancov.

 

     Myslíme si, že termín  marcovej schôdze vzhľadom na to,

že sa začína až koncom marca, pokračuje do apríla, je dosta-

točne dlhý na to, aby sme takúto správu mohli získať.

 

     Konečne, tretie  uznesenie, ktoré sa môže  zdať na prvý

pohľad neorganické, je požiadavka,  aby bol zastavený proces

privatizácie zdravotníckych zariadení, aby sa koncepcia tej-

to privatizácie posunula na diskusiu občanom.

 

     Chcem pripomenúť, že Národná rada sa problematikou pri-

vatizácie  zdravotníckych  zariadení  už zaoberala a prijala

uznesenie, v ktorom odporúča vyňať mnohé zdravotnícke zaria-

denia z procesu privatizácie. Ako  ste zistili aj z informá-

cií z dennej tlače, vláda  nerešpektovala toto uznesenie Ná-

rodnej rady a na  ministerstve privatizácie je množstvo pri-

vatizačných projektov práve na  zariadenia - na liečebné ús-

tavy, detské  ozdravovne -, ktoré Národná  rada vyňala alebo

odporučila vláde  vyňať z procesu  privatizácie. K tomu, aby

sme  pozastavili proces  privatizácie, nás  vedie aj  obava.

Vieme,  že dnes  majú zdravotnícke  zariadenia pohľadávky vo

výške 5 mld. korún. Ak by sme si predstavili, že privatizér,

ten, kto sprivatizuje, musí zaplatiť Fondu národného majetku

za privatizovaný majetok, dostaneme  sa nepochybne do situá-

cie, že privatizér to môže  zaplatiť len zo zdrojov zdravot-

nej poisťovne, a o to sa opäť  zmenší  už teraz nedostatočná

suma  finančných  zdrojov, ktoré  zdravotníctvu a zdravotnej

starostlivosti môžu  slúžiť. Teda tretí bod  je vyriešiť sú-

časnú akútnu situáciu tak, aby sme ju nezhoršovali ešte ďal-

šími krokmi, ktoré sa navrhujú.

 

     Finančná situácia v zdravotníctve  je do tej miery váž-

na, že sa nám síce na konci  minulého roku  po opakovaných a

zložitých  rokovaniach  medzi  nemocnicami, poisťovňami, mi-

nisterstvom zdravotníctva, ministerstvom  financií a výborom

pre zdravotníctvo podarilo čiastočne riešiť situáciu pre ne-

mocnice, ktoré boli na okraji platobnej neschopnosti. Netvr-

dím, že situácia je dobrá,  ale predsa sa len podarilo tento

negatívny proces zastaviť. Ale  zase vybuchol finančný prob-

lém v lekárňach, o ktorom  ste dobre informovaní. A už vieme

aj o tom, že takáto  situácia hrozí, keď vybuchne medzi súk-

romnými lekármi. Spoločný  menovateľ - nedostatok finančných

zdrojov.  Myslím si,  že je  našou povinnosťou  dať priestor

vláde, dať priestor parlamentu, dať priestor všetkým organi-

záciám,  ktoré pôsobia v oblasti  zdravotnej starostlivosti,

a minimálne sa zamyslieť nad  situáciou, analyzovať a navrh-

núť riešenie. Potom už bude starosť poslancov, aby kontrolo-

vali, či sa toto riešenie uplatní aj v praxi.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že predkladaný návrh

uznesenia  podporíte,  tak ako sme ho predložili, a aj vaším

pričinením sa situácia v zdravotníctve  nebude naďalej zhor-

šovať.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kováčovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto pre navrhovateľov.

 

     Chcem len akosi trochu viac uviesť túto problematiku do

širších  súvislostí. Naozaj, v zdravotníctve  je  kríza, ale

tento jav  je vlastne globálny, pretože  od Spojených štátov

amerických až po posledné rozvinuté krajiny všetky štáty ma-

jú takzvaný problém s financovateľnosťou.

 

     Dávam  slovo  poverenému  členovi  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne veci pánu

poslancovi Pavlovi  Derfényimu a prosím ho, aby podal správu

o prerokovaní uvedeného bodu vo výbore.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predniesol uznesenie Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci z 10. 2. 1998.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval návrh na uznesenie Národ-

nej rady Slovenskej republiky k súčasnej nepriaznivej situá-

cii v zdravotníctve (tlač 904) a:

 

     A. Odporučil  ministrovi  zdravotníctva doplniť  členov

odbornej skupiny  riešiacej súčasnú situáciu pri financovaní

poskytovanej  zdravotnej starostlivosti o poslancov - členov

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     B. K návrhu na uznesenie  gestorský  výbor prijal  toto

stanovisko:

 

     K navrhovanému bodu 1: "Národná rada  Slovenskej repub-

liky odporúča  vláde Slovenskej republiky  vytvoriť pracovnú

skupinu z pracovníkov  ministerstva zdravotníctva, minister-

stva financií, poslancov, zdravotných poisťovní a poskytova-

teľov zdravotnej starostlivosti, ktorá by zhodnotila súčasnú

nepriaznivú  situáciu pri  poskytovaní zdravotnej starostli-

vosti a navrhla konkrétne systémové riešenia." Gestorský vý-

bor ho odporúča neschváliť.

 

     K navrhovanému bodu 2: "Národná rada  Slovenskej repub-

liky  žiada vládu  Slovenskej republiky,  aby predložila  na

marcovú  schôdzu správu,  ktorá by  analyzovala príčiny  ne-

priaznivého  vývoja v zdravotníctve a  obsahovala  opatrenia

vlády  na zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti."

Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     K navrhovanému bodu 3: "Národná rada  Slovenskej repub-

liky žiada  vládu Slovenskej republiky, aby  vzhľadom na zá-

važné nedostatky transformácie systému zdravotnej starostli-

vosti pozastavila  privatizáciu  zdravotníckych  zariadení a

jej koncepciu ponúkla na  širokú diskusiu občanom, profesij-

ným a mimovládnym organizáciám." Gestorský výbor ho odporúča

neschváliť.

 

     Podľa § 52 ods. 5 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  jedna tretina  prítomných členov

výboru, a to páni  poslanci Tibor  Šagát, Roman Kováč, Miro-

slav Mikolášik, nevyslovila s uznesením  výboru súhlas a tr-

vala na všetkých troch navrhovaných uzneseniach Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky k súčasnej  nepriaznivej  situácii

v zdravotníctve predložených a odôvodnených v tlači 904.

 

     C. Poverila  ma  ako  spravodajcu  výboru  predniesť na

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko výboru

k návrhu  uznesenia  k  súčasnej  situácii  v  zdravotníctve

s tým, že o každom bode návrhu na uznesenie sa bude hlasovať

jednotlivo.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Derfényimu.  Prosím ho,

aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som

nedostal písomnú  prihlášku od žiadneho  poslanca. Pýtam sa,

či sa niekto  hlási elektronicky,  alebo ústne  do rozpravy.

Zaznamenávam, hlási sa pán  poslanec Šagát, pán poslanec Ka-

nis, pán poslanec Gaľa, pán poslanec Mikolášik, pán poslanec

Lauko, pani poslankyňa  Aibeková. Ďakujem. Uzatváram možnosť

ďalšieho prihlásenia do rozpravy.

 

     Dávam slovo pánu poslancovi Šagátovi.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som sa  veľmi stručne vyjadril k návrhu

na uznesenia.  Predovšetkým mi dovoľte, aby  som podobne ako

navrhovateľ pán poslanec Kováč odôvodnil bod 1.

 

     Skutočne si myslím, že  rezort vyčerpal možnosti. Prob-

lém poskytovania zdravotnej starostlivosti je veľmi komplex-

ný, je prierezový a nemožno  to nechať na  jeden rezort. Ten

rezort mal mnohokrát  dobrú vôľu a snažil sa  primať iné re-

zorty, hlavne ministerstvo financií, aby zvážilo svoj postup

predovšetkým pri prideľovaní zdrojov.  Ak sa to neschváli na

úrovni komisie vlády, celé ťažisko zodpovednosti zostane len

na vašom  ministrovi, a myslím si,  že zodpovednosť za zdra-

votnú starostlivosť musí niesť celá vláda. Prosím vás pekne,

pomôžte svojmu ministrovi a odhlasujte prvý bod tak, ako bol

navrhnutý. Inak by potom skutočne nemal iné nástroje na rie-

šenie situácie  ako tie, ktoré  veľmi frekventovane používal

počas ostatných mesiacov. Stretnutí bolo veľa, minimálne se-

dem  stretnutí v minulom  roku, a výsledok v podobe konkrét-

nych opatrení, žiaľbohu, nepociťujeme. To je k bodu 1.

 

     Je dobré,  že sa súhlasí,  aby konečne odznela  na pôde

parlamentu analýza z úst  rezortu a vlády, aké príčiny pova-

žuje  za najdôležitejšie, ktoré k tomu viedli. A som rád, že

dokonca pán podpredseda Húska súhlasil, že aj u nás je kríza

v zdravotníctve. Samozrejme, oslaboval to  tým a vlastne nás

uspokojoval,  že o nič  nejde - to je  môj  výklad - však aj

v Spojených štátoch  majú problémy so  zdravotnou starostli-

vosťou, so  zdravotnou starostlivosťou sú  problémy na celom

svete. Iste, na celom  svete prebieha neustále inovácia sys-

témov,  pretože  vo  vývoji  sa  zaznamenal jeden štandardný

úkaz: keď postavíte  jeden systém zdravotnej starostlivosti,

veľmi rýchlo sa ukáže, že má nedostatky a neustále sa inovu-

je a zdokonaľuje. Lenže v iných  vyspelých  krajinách  sa to

robí tak, že každý nový systém, ktorý sa zavádza, sa podrobí

expertnej analýze, podrobí sa  širokej diskusii a prijíma sa

široký politický  konsenzus s tým, čo  sa zavádza. Nerobí sa

to len z pohľadu úzkej skupiny,  úzkej politickej  alebo od-

bornej skupiny. A my sa vlastne celé tri roky snažíme dostať

do širokej diskusie mnohé veci vrátane privatizácie.

 

     Som rád, že materiál  odznie a potom  budeme naň reago-

vať, potom ho budeme eventuálne v niektorých častiach schva-

ľovať a v niektorých veľmi ostro kritizovať. To si iste vie-

te predstaviť.

 

     K bodu číslo 3, ku  ktorému, samozrejme, zaujal náš vý-

bor také stanovisko, aké som  očakával, to znamená náš výbor

neni za to, aby  sa pozastavila  privatizácia, čo ma  nepre-

kvapuje.  (Hlasy z pléna: Nie  je.) Nie  je. Ďakujem  pekne.

Pepáčte, som ochotný zaplatiť 500 korún, keby tu bol jazyko-

vý komisár.

 

     To znamená, že privatizácia je neustále problémom, kto-

rý medzi  nami existuje. Vnímam  ho však absolútne  normálne

ako niečo, čo musí byť. Nezazlievam vám, že chcete robiť ne-

jakú privatizáciu. A nakoniec  mnohokrát tu hovorili aj nie-

ktorí poslanci: "Však vy ste  spustili privatizáciu, ide  to

len v takých intenciách, aké ste vy chceli." Žiaľbohu, je to

len z povrchného  prečítania našej  koncepcie  privatizácie.

Iste viete, že sme  dávali a dávame prednosť verejnoprospeš-

ným  organizáciám, organizáciám,  ktoré v základom  poistení

majú  použiť všetky  prostriedky na  nákup najlepšej služby.

Systém, ktorý chcete urobiť vy, bude - nechcem byť zlým pro-

rokom, nemám  školu z Delf -, ale ak prebehne  privatizácia,

tak ako prebehne, bude to jedna z posledných rán nášmu sys-

tému, jedna z posledných  rán do plexus solaris, jedna z po-

sledných  rán do  brucha zdravotníckeho  systému. Nebude  to

dobré, ale ste na ťahu, nech sa páči.

 

     Predpokladám, aké budú reakcie, preto by som sa v tomto

kontexte chcel opýtať, keby ste sa vyjadrili, vážení poslan-

ci z koalície, ako možno  vnímať  počin vlády, ktorá napriek

tomu, že sme v roku 1997 prijali uznesenie, aby vláda vyňala

z privatizácie  niektoré  zdravotnícke  zariadenia - asi  si

spomínate, že sme žiadali, aby tam neboli liečebne pre dlho-

dobo chorých,  nechceli sme, aby  tam boli odborné  liečebné

ústavy, nechceli sme, aby tam  boli detské ozdravovne a nie-

ktoré iné -, samozrejme, nerešpektuje, alebo  ukazuje sa, že

nebude rešpektovať naše uznesenie, pretože tieto zdravotníc-

ke zariadenia  sú zaradené do zoznamu,  prešli tlačou a budú

sa  teda  najpravdepodobnejšie  privatizovať. Z tejto  mojej

poznámky potom vyplynie ešte návrh ďalšieho uznesenia.

 

     Dovoľte mi uzavrieť môj príspevok troma poznámkami. Dve

z nich budú návrhmi na uznesenie.

 

     K prvému bodu. Ak sa  zhodneme na vládnej komisii, mys-

lím si, že by sme mohli  navrhnúť aj za jednotlivé kluby po-

slancov, ktorí by mohli byť členmi tejto komisie, poslancov,

ktorí majú záujem tam pracovať, ktorí majú poznatky. Nebudem

navrhovať, ale mám  na mysli, že by bolo  určite vhodné, aby

tam  bol  napríklad z klubu  SDĽ pán  poslanec Kanis. Aj iné

kluby si, samozrejme, môžu určiť poslancov, nechcem vnucovať

nejaké mená. To je moja prvá poznámka.

 

     Dovoľte mi, aby som  predniesol dve uznesenia, ktoré by

dopĺňali tie tri, ktoré boli prednesené.

 

     Prvé  znie:  "Národná  rada  Slovenskej republiky žiada

vládu, aby odôvodnila, prečo napriek uzneseniu Národnej rady

Slovenskej republiky - doplním  číslo uznesenia, nevedel som

ho rýchlo nájsť -, v ktorom  Národná rada žiada vyňať z pri-

vatizácie  niektoré  zdravotnícke  zariadenia - liečebne pre

dlhodobo chorých, odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne

a podobne - nerešpektuje." To je  prvý nový návrh na uznese-

nie.

 

     Druhý je,  aby vláda vstúpila do  zákona o štátnom roz-

počte a zmenila  odvod štátu v zdravotnom  poistení z 13,7 %

zo 73 % minimálnej mzdy  na hodnotu, ktorá by priniesla ďal-

šie zdroje do zdravotného poistenia.

 

     Ďakujem vám úctivo za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Kanis. Pán poslanec Oravec - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci za slovo.

 

     Len by som chcel dať  ctenej snemovni do pozornosti, že

z vystúpenia pána  Šagáta jasne vidieť, že  ho absolútne ne-

zaujímajú systémové  kroky riešenia  problémov v zdravotníc-

tve, ale zaujíma ho len privatizácia zdravotníckych zariade-

ní. A to je azda asi  jediný problém, ktorý má, lebo v troch

štvrtinách  svojho  vystúpenia sa nezaoberal  ničím iným len

privatizáciou zdravotníckych zariadení.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má podpredseda Národnej rady pán Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Rád som si  vypočul pána  poslanca Šagáta a chcem sa ho

spýtať,  čo sa  uňho zmenilo,  keď asi  päťkrát dávala  jeho

strana návrh na odvolanie pána ministra Javorského, neraz tu

bol  taký návrh, v ktorom  práve  jeho  strana do toho bila,

a dnes ho obhajuje. To je po prvé.

 

     A po  ďalšie, že nijaká  privatizácia. Veď vy  ste boli

privatizér zdravotníckych zariadení,  vy ste chceli privati-

zovať, nie Ľupták.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa  Aibeková  sa hlási s faktickou poznám-

kou.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     budem mať  samostatné vystúpenie, preto  zareagujem len

na posledný odsek vystúpenia pána poslanca Šagáta, keď hovo-

ril o prehodnotení  platby za zdravotné  poistenie zo strany

štátu. Myslím si, že tento  krok nevyrieši  situáciu v zdra-

votníctve. Ak si spomenie, a veľmi dobre to vie,  ako sa po-

stupne zvyšoval objem finančných  prostriedkov, ktoré idú do

zdravotníctva od  roku 1994 až  po súčasnosť, bol  to nárast

o viac  ako 100 %, z 19 mld. na dnes  odhadovaných  viac ako

40 mld. Myslím si, že zvyšovanie finančných prostriedkov ne-

rieši tento  problém, lebo prostriedky sa  stratia a dlhy sú

stále väčšie. Preto si myslím, že sú dôležité systémové kro-

ky.  Myslím  si,  že v tomto sa  zhodneme a predpokladám, že

tieto systémové kroky bude obhajovať aj minister zdravotníc-

tva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, pán poslanec  Kanis, majte chvíľku trpezlivosť.

Ešte je tu niekoľko poznámok.

 

     Pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Šagát, ak som dobre rozumel, chceli ste vo

svojom vystúpení povedať asi toľko, že privatizácia zdravot-

níckych zariadení je prostriedok,  nie cieľ, ale prostriedok

na  zlepšenie  zdravotnej  starostlivosti,  na  ekonomizáciu

a efektívnejšie využívanie zdrojov,  na zlepšenie sociálneho

postavenia  zdravotníckych pracovníkov,  na získanie zdrojov

na rozvoj prioritných  programov a vznik neštátnych nezisko-

vých organizácií s vytvorením konkurencie a regulovaného tr-

hu. Čiže je to prostriedok,  nie cieľ. Tento cieľ, bohužiaľ,

nepoznáme. Nepoznáme cieľový model, ku ktorému chceme priva-

tizáciou v zdravotníctve dospieť.  Toto ste asi chceli pove-

dať a takto som rozumel celej veci.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem reagovať  na slová pána  exministra Šagáta, ktorý

hovoril o privatizácii, ale hovoril o trochu inej privatizá-

cii v zdravotníctve, ako sa  deje  teraz. Chcem  vás, vážení

kolegovia, a najmä  kolega  Oravec, upozorniť,  že v tézach,

ktoré sú aj na internetovej  stránke a ktoré ešte raz použi-

jem aj  vo svojom vystúpení, sa  jasne hovorí o tom,  aké má

tézy aj Hnutie za demokratické Slovensko, aj vláda v progra-

movom  vyhlásení, čo  sa  týka  privatizácie. Hovorí  sa tam

o vzťahu: zdravotnícke zariadenie - lekár - poisťovňa.

 

     V minulých  dňoch sme si  mohli  prečítať v tlači jedno

škandalózne správanie príbuzného prominenta alebo prominent-

ky, dopočuli  sme sa o tom v kuloároch, vo vzťahu k privati-

zácii kúpeľov v Piešťanoch. Prosím  vás,  kto to sprivatizo-

val?  Pacient, lekár,  zdravotnícke zariadenie?  Veď tá pani

nemá nič  spoločné so zdravotníctvom. Tak  vy chcete niekomu

hovoriť o tom, ako sa    privatizovať? Pozrite  sa v prvom

rade na seba.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte aj ja  by som chcel mať k tomu  faktickú poznámku,

aby sme si urobili  predstavu o vývoji nákladov. V roku 1994

to bolo 19 mld. do kapitoly  zdravotníctva, v roku 1995 - 25

mld., v roku 1996 - 36 mld., v roku 1997 - 39 mld. a v tomto

roku 42,5 mld.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kanis, máte slovo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     závažné problémy nášho  zdravotníctva musíme riešiť, či

sme vo vláde, či nie sme  vo vláde, či sme v opozícii, alebo

nie sme v opozícii, či budeme koalícia, alebo opozícia. Tým-

to problémom sa  nedá  vyhnúť, treba ich riešiť. A keďže ide

o zdravie, musí nám všetkým záležať na tom, aby riešenia bo-

li úspešné.

 

     Vážená  Národná  rada, o predmete  prvého bodu dnešného

rokovania sme diskutovali na tejto pôde už viackrát. Ide to-

tiž o permanentné problémy, ktoré  sme viac  či menej analy-

zovali v rámci rokovania Národnej rady o Liečebnom poriadku,

o privatizácii  v  zdravotníctve,  pri  viacerých  správach,

z ktorých  treba menovite  upozorniť predovšetkým  na správu

o hospodárení Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a správu mi-

nistra zdravotníctva o financovaní  zdravotnej starostlivos-

ti. V diskusii o nich  som v analytických  vystúpeniach upo-

zornil na viaceré konkrétne  problémy a navrhol viaceré kon-

krétne  opatrenia  a  postupy,  o  ktorých tradične rozhodol

vládnokoaličný prístup.

 

     Vážené dámy, vážení páni, obsahom správy ministra zdra-

votníctva  o  financovaní  zdravotnej  starostlivosti v roku

1997 nebolo financovanie  zdravotnej starostlivosti, ale iba

správa o hospodárení  zdravotníckych zariadení a zdravotných

poisťovní. V správe  absentovala analýza spôsobov financova-

nia aj jednotlivých druhov zdravotnej starostlivosti, takis-

to absentovala analýza zladenia  systému financovania s jed-

notlivými transformačnými krokmi. Pán minister sa ani zmien-

kou nevyjadril o tom, ako chce  minister zdravotníctva zosú-

ladiť existujúce a budúce  zdroje pre zdravotníctvo s rozsa-

hom poskytovanej zdravotnej  starostlivosti. Priatelia, cie-

ľom  reformy slovenského  zdravotníctva  bolo a je zlepšenie

zdravotného stavu obyvateľstva. K tomuto cieľu sme veľmi ne-

pokročili.

 

     Keďže v druhom bode  návrhu uznesenia navrhovatelia po-

žadujú od vlády správu, analýzu  príčin nepriaznivého stavu,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k niektorým širším súvis-

lostiam  problému  reformy a transformácie.  Považujem to za

potrebné  preto, aby ste, vážení  kolegovia, podporili práve

druhý bod návrhu uznesenia.

 

     Od  roku 1990 prešlo slovenské  zdravotníctvo  búrlivým

vývinom, ktorý  nemá v histórii  obdobu. Zmena spoločenského

a ekonomického  systému v štáte si  totiž vyžadovala zásadnú

zmenu aj v zabezpečení  zdravotnej starostlivosti o občanov.

V tomto období  došlo k dvom zásadným  zmenám, ktoré zmenili

celý systém zdravotného zabezpečenia:

 

     1. uskutočnila sa zmena organizácie a riadenia,

 

     2. zmena systému financovania zdravotníctva.

 

     Pred rokom 1989 sa zdravotná starostlivosť na Slovensku

financovala tzv. zvyškovým princípom, t. j. na zdravotníctvo

sa vynakladalo toľko prostriedkov, koľko zostalo po vyčlene-

ní financií na iné tzv. dôležitejšie rezorty. Robilo to oko-

lo 4 % hrubého domáceho  produktu štátu. Navonok sa však de-

klarovala  vysoká  úroveň  zdravotníctva,  pričom sa závažne

podceňovala práca  zdravotníkov. Zabúdalo sa na  to, že pra-

covníci v zdravotníctve boli hlboko podcenení z hľadiska ich

možností i schopností a zdravotníctvo  bolo degradované tak-

mer na úroveň komunálnych služieb.

 

     Po roku 1990 sa vlastne začali hľadať možnosti, ako do-

stať zdravotníctvo  na takú úroveň,  akú si svojím  významom

zaslúži. V týchto rokoch  došlo k zmene organizácie zdravot-

nej starostlivosti, k decentralizácii a deetatizácii  rezor-

tu, i keď v prvej fáze došlo ešte k väčšej centralizácii, po

zrušení KNV a ONV všetko riadilo ministerstvo zdravotníctva.

Bolo zrejmé, že  toto nie je možné dlho  udržať, pretože mi-

nisterstvo zdravotníctva nebolo  na túto situáciu pripravené

ani odborne, ani organizačne. Až s odstupom času sa potvrdi-

lo, že bolo chybou  kompletne rozbiť organizačný systém ria-

denia zdravotníctva, lebo ak vôbec  bolo niečo v zdravotníc-

tve pred rokom 1989 na vysokej úrovni, tak to bola práve je-

ho organizácia.

 

     V súčasnosti sa v zásade  vraciame k inovovanej  podobe

systému  organizácie, ktorý sme zavrhli.  Bohužiaľ, vraciame

sa aj k starým  chybám, a tými sú predovšetkým  obsadzovanie

riadiacich  funkcií v zdravotníctve  na straníckom, a nie na

odbornom princípe.

 

     Od roku 1993 sa začal  jeden z najdôležitejších  trans-

formačných procesov v zdravotníctve, a tým je proces odštát-

nenia. Toto  odštátnenie  bolo  pôvodne  smerované  správne.

Najskôr sa začalo primárnou  ambulantnou sférou s perspektí-

vou pokračovania odbornej  ambulantnej  starostlivosti až po

nemocnice. Kým sa však v prvej etape  vytvorili podmienky na

privatizáciu,  v ďalších  etapách,  v rokoch 1996 a 1997, sa

podmienky hlboko podcenili a nedostatočne  riadené odštátne-

nie je jednou z príčin súčasnej hlbokej krízy zdravotníctva.

V súčasnej privatizácii zdravotníckych zariadení, polikliník

a malých nemocníc sa  začínajú prejavovať všetky deformácie,

ktoré sprevádzali veľkú privatizáciu v celom národnom hospo-

dárstve, totiž rozdávanie majetku vyvoleným.

 

     Druhou podstatnou zmenou v zdravotníctve bolo zavedenie

systému povinného zdravotného poistenia.  Dnes už môžeme iba

teoretizovať,  či bolo  správne tak  rýchlo rozdeliť Národnú

poisťovňu  na samostatné  subjekty zdravotného, dôchodkového

a nemocenského  fondu.  Rovnako  je  zbytočné hľadať príčiny

dnešného  neutešeného stavu  vo vzniku  pluralitného systému

základného  zdravotného  poistenia.  Základom  totiž  je, že

transformácia sa musí prispôsobiť  možnostiam štátu, a to sa

u nás neudialo. Štát si totiž  každý rok  upravoval  zákonom

o štátnom rozpočte povinnosť  odvodu poistného za ekonomicky

neaktívnych  občanov a je príznačné, že  zatiaľ si ani jeden

rok od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nesplnil svo-

ju povinnosť - odviesť na  zdravotné  poistenie toľko, koľko

mal. Vždy si percento povinného odvodu znížil. Za toto obdo-

bie  narástol dlh  štátu voči  zdravotníctvu na  viac ako 30

mld. Sk.  Na rok 1998 zákonom o štátnom  rozpočte  parlament

znovu pripravil zdravotníctvo o 4 mld. Sk.

 

     Je potrebné nahlas povedať, že tento štát nezabezpečuje

zdravotnú starostlivosť občanov na takej úrovni, akú si táto

spoločnosť vyžaduje. Dôkazom toho je aj výška podielu výdav-

kov na zdravotníctvo na celkovom hrubom domácom produkte. Na

Slovensku  bola táto výška v roku 1997 iba 6,1 %, kým vo vy-

spelých krajinách sa pohybuje  medzi 8-10 %. Už len v porov-

naní s Českou  republikou výrazne  zaostávame vo vynakladaní

finančných prostriedkov na  zabezpečenie zdravotnej starost-

livosti  na  jedného  občana.  Na  Slovensku  je to 250 USD,

v Českej republike 350. Tento výrazný deficit financií, kto-

rý tu  už roky pretrváva,  má za následok  varovné dosahy na

celú populáciu a niektoré  demografické údaje  sa už stávajú

hrozivé.  Za všetky  môžeme spomenúť  tie najzávažnejšie. Za

posledných 5 rokov sa prirodzený prírastok obyvateľstva Slo-

venskej republiky  znížil o dve tretiny.  Počet živo narode-

ných  detí  poklesol  v priebehu  posledných 5 rokov o 20 %.

V dojčenskej úmrtnosti je Slovenská  republika z 28 hodnote-

ných štátov za rok 1994 na 21. mieste.  Muži sa v Slovenskej

republike  dožívajú v priemere o 8 rokov menej ako vo vyspe-

lých európskych  krajinách, ženy v priemere o 5 rokov menej.

Za nami sú už iba  niektoré štáty z bývalého východného blo-

ku.

 

     Vážení kolegovia,  slovenské  zdravotníctvo sa v súčas-

nosti nachádza v najhlbšej kríze od roku 1993. Kým v tom ča-

se boli  dôvody krízy  skutočne v extrémne nízkych  zdrojoch

v zdravotníctve, dnes  je  situácia iná.  Od roku 1994 sa do

zdravotníctva  začali  dostávať  podstatne  vyššie  zdroje a

v rokoch 1995 a 1996 bol  medziročný nárast zdrojov viac ako

30 %. V roku 1997 bol nárast zdrojov oproti predchádzajúcemu

roku 10 %. Napriek tomu dlh v rezorte  dnes  dosahuje takmer

5 mld. Sk a čelíme  najzávažnejšej  kríze v zdravotníctve za

posledné roky.  Presviedčame sa o tom  takmer  denne.  Čo je

však najzávažnejšie,  táto kríza začína mať  dosah vo veľkej

miere na občanov tohto  štátu. Stále častejšie sa stretávame

s odmietaním poskytovania potrebnej zdravotnej starostlivos-

ti, a to dokonca v niektorých  prípadoch aj akútnej starost-

livosti, kde  je už ohrozené  nielen zdravie, ale  aj životy

občanov. Objavujú sa štrajky  lekární  tiež s vážnym dosahom

na občana. Sme svedkami eskalácie napätia medzi jednotlivými

zložkami  zabezpečujúcimi poskytovanie zdravotnej starostli-

vosti:  medzi lekármi,  nemocnicami, lekárňami,  zdravotnými

poisťovňami a ministerstvom  zdravotníctva. Stále  častejšie

sa ozývajú hlasy  upozorňujúce  na zastavenie dodávok liekov

a materiálov do  zdravotníckych  zariadení a hrozby lekárov,

že budú vyberať finančné  prostriedky za ošetrenie priamo od

občanov. Táto situácia je naďalej neúnosná. Aj preto je taký

potrebný návrh  navrhovateľov o uznesení  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Aké sú vlastne hlavné príčiny súčasnej krízy v zdravot-

níctve? Nedostatky v riadení rezortu, ktoré sú tie najvypuk-

lejšie, možno zhrnúť takto:

 

     1. Systém financovania, ktorý  je založený na bezlimit-

nej  výkonovej zložke,  ktorý stimuluje  lekárov na chorobe,

a nie na zdraví, je zlý a musíme ho urgentne zmeniť. Súčasný

systém  financovania totiž  postavil proti  sebe tých, ktorí

zdravotnú starostlivosť poskytujú, a tých, ktorí ju využíva-

jú. Chorý  občan má záujem na  rýchlom a kvalitnom vyliečení

choroby. Zdravotnícky pracovník, naopak, je finančne zaanga-

žovaný na  počte  návštev a medicínskych  úkonov a v prípade

nemocníc na čo možno najdlhšej hospitalizácii.

 

     2. Nedostatky siete  poskytovateľov zdravotnej starost-

livosti. Počet  nemocničných lôžok na  počet obyvateľov máme

jeden z najvyšších  na svete.  Pokus o redukciu  počtu lôžok

o viac ako 3 tisíc prišiel neskoro a navyše je absolútne ne-

koncepčný. Čo pomôže redukcia o 3-4 lôžka na oddelení?  Nič.

Je potrebné transformovať celé  oddelenie, aj celé nemocnice

na celkom iný typ  poskytovateľa starostlivosti. Všetkým nám

je známe, že  nám chýbajú lôžka pre dlhodobo  chorých a sta-

rých občanov,  ktorí si už nevyžadujú  liečbu na drahých ne-

mocničných oddeleniach, ale dôstojné dožitie za prijateľných

podmienok.

 

     3. Nedostatky v akreditácii zdravotníckych  zariadení a

nákupoch drahej zdravotníckej techniky.  Dodnes nie je defi-

nované, aké  výkony môže poskytovať  jednotlivý poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti. Tým sú dané všetky predpoklady na

duplicitu výkonov a obrovské finančné straty systému. Nákupy

drahej  zdravotníckej  techniky  sa  nedostatočne  regulujú,

a tým sa tieto prístroje aj nesprávne využívajú.

 

     4. Oblasť  liekovej politiky. Keď sa  pozrieme na vývoj

nákladov na lieky, tak  zistíme, že za posledné  tri roky je

nárast výdavkov za lieky takmer 100 %. Podľa expertov je ná-

rast cien liekov za toto  obdobie podstatne nižší. Čo urobil

rezort v tejto oblasti? Zákon o lieku sa už pripravoval sko-

ro 3 roky a jeho  konečná verzia bola podrobená hlbokej kri-

tike. Kategorizácia liekov  nepriniesla dostatočný pozitívny

ekonomický efekt a zadeľovanie  liekov do jednotlivých kate-

górií sa stalo miestom na korupciu a neprípustný lobing. Tri

roky sme meškali s obnovením komisií na  účelnú farmakotera-

piu.

 

     5. Systém zdravotného  poistenia. V systéme zdravotného

poistenia máme tiež veľa nedoriešeného. Tento systém sa však

vyvíja a bude sa vyvíjať  ešte  dlhé roky.  Ak ho však  hneď

na začiatku zavrhneme, v budúcnosti sa nám to vypomstí. Skôr

musíme hľadať  riešenia, ktoré sa vo  svete osvedčili, a nie

hneď ho likvidovať, ako sa  to robí v súčasnosti. Predovšet-

kým sú potrebné zásadné systémové kroky vo financovaní, pre-

tože pri závažnom nedostatku  zdrojov v zdravotníctve nemôže

byť funkčný systém poistenia. Jeho zásadným cieľom je predsa

zabezpečovať  dostatočný  prísun  zdrojov  výberom poistného

a zabezpečovať  spravodlivé rozdelenie  týchto zdrojov medzi

jednotlivých poskytovateľov  zdravotnej starostlivosti. Toto

sa však nedeje.

 

     Preto, vážená Národná rada, klub SDĽ plne podporuje ná-

vrh uznesenia požadujúci vládu vytvoriť  pracovnú skupinu aj

za  účasti  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

predložiť na  marcovú schôdzu Národnej rady  správu o vývoji

v zdravotníctve, pozastaviť  privatizáciu zdravotníckych za-

riadení a jej koncepciu ponúknuť na širokú diskusiu občanom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi Kanisovi.

 

     Slovo má  pán poslanec Gaľa.  Pripraví sa pán  poslanec

Mikulášik.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pán podpredseda, Mirko sa stále  hnevá, že nie je Miku-

lášik, keby ste boli taký láskavý uvádzať ho správnym menom.

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     v zdravotníckych systémoch vyspelých krajín sa objavujú

takmer zhodné  trendy a tu musím súhlasiť s pánom podpredse-

dom Húskom, ale  zároveň sa v týchto  krajinách  objavujú aj

úsilia, ako sa s týmito trendmi vyrovnať, ako ich ovplyvniť.

A tu zase musíte kvitovať našu snahu, že chceme veci vlastne

pomôcť a uznesenie,  ktoré  máme  na stole,  je  formulované

vlastne pozitívne a s dobrým úmyslom.

 

     Tieto trendy v krátkosti môžeme charakterizovať ako ná-

rast výdavkov na zdravotníctvo,  ktoré rastú rýchlejšie, ako

rastie hrubý domáci  produkt, resp. percento z hrubého domá-

ceho produktu,  ktoré možno vynaložiť  na zdravotníctvo. Ďa-

lej, starne populácia a mení sa štruktúra ochorení. Stále sa

objavujú nové a nákladnejšie  medicínske technológie a rastú

požiadavky občanov - pacientov. Úsilia,  ktorými sa s tým dá

vyrovnať,  smerujú k zabezpečeniu  primeraného  množstva fi-

nančných zdrojov, k tlmeniu neopodstatnených nárastov nákla-

dov na  zdravotníctvo, ku garantovaniu  potrebnej zdravotnej

starostlivosti  dobrej  kvality,  ale  za primeranú  cenu, a

k posilňovaniu  princípov  regulovaného  trhu a konkurencie.

Na zdravotnícky systém sa z vonkajšieho  prostredia vyvíjajú

dva základné  tlaky, a to  tlak hodnotových  kritérií a tlak

makroekonomickej reality, a tieto skutočnosti  nastoľujú dve

základné otázky:

 

     1. Ako  pri limitovaných a obmedzene  rastúcich finanč-

ných zdrojoch  zabezpečiť stále rastúce  nároky na zdravotnú

a ošetrovateľskú starostlivosť.

 

     2. Ako  riešiť v tomto  trojuholníku vzťahy solidarity,

konkurencie a nevyhnutnosti  znižovania nákladov na zdravot-

níctvo.

 

     Všetci sme  svedkami  toho, že v priebehu  roku 1997 sa

ukázalo, že vykonanie viacerých zmien a redefinovanie trans-

formačných krokov  je nevyhnutné, musí  sa to však  udiať za

širokého konsenzu spolupráce občanov, zdravotníkov, financo-

vateľov a štátnej správy. Ako by sme asi videli isté možnos-

ti riešenia situácie, chcel by som povedať v ďalšom.

 

     Čo sa  týka finančných  zdrojov a financovania, je  po-

trebné stratégie zdravotnopolitických intervencií zamerať na

riešenie dostatku  finančných zdrojov, na  prerozdelenie fi-

nančných zdrojov podľa priorít,  na platobný systém financo-

vania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a na motivač-

ný vplyv na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v záuj-

me zabezpečenia hospodárnosti a kvality.

 

     Pre oblasť riešenia dostatku finančných zdrojov je roz-

hodujúca makroekonomická realita, to znamená, že je rozhodu-

júci  stav  národného  hospodárstva,  výška hrubého domáceho

produktu, percento z hrubého  domáceho  produktu vynakladané

na zdravotníctvo a štruktúra  finančných zdrojov  prichádza-

júcich zo zahraničia. Keď si uvedomíme, že hrubý domáci pro-

dukt napríklad v USA predstavuje 36 000 dolárov a na Sloven-

sku len 3 000, tak  toto percento z hrubého domáceho produk-

tu vynakladané  na zdravotníctvo na Slovensku v reálnej hod-

note, v nominálnej  cifre je  veľmi nízke. Zároveň  od stavu

národného hospodárstva  na Slovensku možno  očakávať v budú-

cich rokoch práve znižovanie hrubého domáceho produktu.

 

     Len  tak na  porovnanie, v roku 1996 mal  hrubý  domáci

produkt  dynamiku rastu 6,9 %, v roku 1997 5 %, v 1998 4,5 %

a v roku 1999 možno  očakávať  rast 4 %, pričom  inflácia sa

udrží na  úrovni 6 %. Percento z hrubého  domáceho produktu,

ktoré vynakladáme na Slovensku, tvorí  len 6,1 %, pritom ce-

losvetový  priemer je 8 % a priemer  v  krajinách  Európskej

únie je 8,5 %. Na Slovensku 6,1 % z hrubého domáceho produk-

tu v roku 1997 znamená 40 mld. Sk, pričom zvýšenie na sveto-

vých 8 % by  znamenalo 52,5 mld. a zvýšenie  na 8,5 %, čo je

európsky  priemer, by  vyhodilo  cifru 55,7 mld.  Sk, pričom

potrebné zdroje pre zdravotníctvo sa podľa rôznych prepočtov

na rok 1998 odhadujú v rozsahu 49-56 mld. Sk.

 

 

     Zároveň sa  treba pozastaviť aj  nad štruktúrou finanč-

ných zdrojov,  ktoré do zdravotníctva  prichádzajú. V kraji-

nách  Európskej  únie z verejných  zdrojov do  zdravotníctva

prichádza 78 %, na Slovensku  až 96 %. V krajinách Európskej

únie predstavujú súkromné zdroje 21 %, na Slovensku len 1 %,

iné zdroje sú v Európe 1 %, na Slovensku 3 %. Verejné zdroje

pozostávajú z poistení a z daní, súkromné  zdroje z pripois-

tenia a spoluúčasti a iné zdroje pozostávajú napríklad z do-

tácií,  nadácií, charity a podobných  sponzorských  zdrojov.

Pri prerozdeľovaní finančných zdrojov podľa priorít sa treba

zamyslieť hlavne  nad tým, že  trendy v krajinách  Európskej

únie smerujú k priorizovaniu ambulantnej zdravotnej starost-

livosti a k ošetrovateľskej starostlivosti, k adosom, hospi-

com a k týmto  formám. Aj tak však  na nemocničnú starostli-

vosť  vynakladajú  krajiny  Európskej  únie  v priemere 41 %

všetkých finančných zdrojov, od 34 do 51 %.

 

     Na Slovensku sa približujeme k týmto číslam. Významnej-

ší rozdiel je v oblasti  liekov, kde Európska únia prerozde-

ľuje 16 % z celkových  zdrojov na lieky,  Slovensko až 29 %.

Zaujímavý je jeden ukazovateľ, ktorý  hovorí o tom, že para-

doxne s tým, ako narastá objem  peňazí, ktoré  idú na lieky,

klesá počet predpísaných balení za roky, ktoré môžeme sledo-

vať smerom  dozadu - povedzme k roku 1994 -, čo je spôsobené

hlavne zdražovaním liekov. Tu by sme sa mali vážne zamyslieť

nad cenotvorbou lieku, pretože pri 100-korunovom lieku, čiže

pri 100 %, aby sa to  ľahšie počítalo, pri maržovaní cez le-

kárne,  cez veľkodistributéra,  cez HDP a cez  ďalšie  možné

zvyšovanie ceny lieku sa dostaneme  až na sumu okolo 140-150

korún. Čiže  dosiahneme prakticky 40-50 % nárastu maržovaním

cez medzistupne, ktorými sa dostáva vlastne k pacientovi.

 

     3. Platobný systém financovania poskytovateľov zdravot-

nej starostlivosti. Pokiaľ by táto komisia, ktorú navrhujeme

uznesením, mala možnosť podieľať sa na riešení vývoja situá-

cie, chceli by sme  hovoriť o tom, že trendy smerujú k zmie-

šaným systémom so snahou vytvoriť uzatvorený koniec. Finanč-

  zdroje totiž  treba limitovať,  tak ako  spomínal aj pán

predkladateľ  doktor  Kováč, aj doktor  Šagát. V ambulantnej

starostlivosti začína prevažovať  kombinácia kapitácie a ag-

regovaných  služieb  za  vybrané  výkony,  prípadne paušálne

platby za vyšetrenie, ošetrenie, a v ústavnej starostlivosti

je zrejmý postupný prechod  ku globálnym  rozpočtom dohodnu-

tým vopred a stále väčšia snaha zakomponovať aktivity nemoc-

níc  vyjadrených v diagnózach,  eventuálne v prípadoch. Teda

zamyslieť sa nad platbami za takzvaný lôžkodeň, ktorý v pod-

state  umožňuje neodôvodnený  nárast peňazí,  ktoré plynú do

nemocničného systému.

 

     Čo sa  týka liekovej politiky, tu  sa ešte trochu poza-

stavím, pretože minulý týždeň  sme boli svedkami istého veľ-

kého  spoločenského  pohybu v oblasti  lekární. Prakticky vo

všetkých  krajinách  zapríčiňuje  veľké  problémy tzv. troj-

stranný systém - lekár  predpisuje, pacient užíva, poisťovňa

platí - a regulácia  tohto  systému  je mimoriadne  obťažná.

Existujú štyri  rozhodujúce oblasti, na  ktoré je nevyhnutné

orientovať reguláciu, a to  je regulácia ponuky, ktorá zasa-

huje farmaceutický priemysel, distributérov a lekárne, regu-

lácia dopytu,  pacienti, lekári, poisťovne,  lepšia transpa-

rentnosť trhu, a lepšie a racionálnejšie používanie liekov.

 

     Keď hovorím o minulom  týždni, chcem poukázať na to, že

boli úvahy o tom, koľko  lekární treba mať na Slovensku. Ho-

vorilo sa, že za socializmu bolo 650 lekární, a že to stači-

lo, teraz máme 1 300 lekární, že je  to  naddimenzované atď.

Slovensko pri terajších asi 1 300 lekárňach obstojí v porov-

naní s Európskou úniou, pretože  pri prepočte na jednu leká-

reň môžeme hovoriť asi o 4 300 obyvateľoch na jednu lekáreň.

Priemer v Európskej únii predstavuje 6 060 obyvateľov. Medzi

jednotlivými  krajinami Európskej  únie sú  však diametrálne

rozdiely. Napríklad v Belgicku, kde je to najnižšie na jednu

lekáreň, prepočítavame len 1 923 obyvateľov, ale v Dánsku na

jednu lekáreň  pripadá 16 613  obyvateľov, v Čechách  8 472,

v Nemecku je diametrálny rozdiel medzi krajinami bývalej NDR

a  NSR, v NSR,  teda v krajinách  bývalej  NSR, 3 500, v NDR

8 200. Hovorím len o verejných lekárňach, nie o nemocničných

lekárňach, ktoré poskytujú lieky len pre nemocnice.

 

     A teda aj tu, podobne ako pri privatizácii, by sme mali

mať pred očami istý cieľový model, čo chceme dosiahnuť v le-

kárnickej starostlivosti, aký počet  lekární na akú hustotu,

na základe akých demografických čísel, na základe akého roz-

loženia počtu  obyvateľov v regióne chceme prideľovať licen-

cie  na novovzniknuté  lekárne, resp.  chceme skrečovať daný

počet lekární z 1 300 na menej. A je tu skutočne otázka, kto

tieto licencie podpisuje, na  základe akých kritérií sa ude-

ľujú, či už ministerstvom, alebo  nižším  štátnym úradníkom,

to znamená  krajským  lekárom. A napríklad aj otázka,  koľko

lekární vzniklo od roku 1995, kto ich  podpísal, akým spôso-

bom analyzoval potrebnosť lekární v danom regióne. Vieme, že

v mestách tieto lekárne narastajú ako huby po daždi a sú re-

gióny, kde je nedostatok lekární.  Čiže možná otázka by zne-

la,  aká  je  proporcionálnosť  pri  prideľovaní licencií na

vznik lekární.

 

     V krátkosti mi ešte dovoľte povedať niečo k legislatíve

zdravotníckeho systému a s tým súvisiacich oblastí. Legisla-

tíva, ktorej  sme vlastne  spolutvorcami a v súčasnom období

vo  zvýšenej miere,  pretože  sa  prijíma  zákon o liekoch a

a zdravotníckych pomôckach, zákon o omamných  látkach a pro-

striedkoch,  novela  zákona  číslo 273 o zdravotnom poistení

a ešte novela zákona číslo 277, ktorá takisto, myslím si, je

dnes vo vláde a mala by byť na najbližšom zasadnutí Národnej

rady v prvom čítaní, by mala podporovať z globálneho pohľadu

také spoločenské  postupy, ktoré majú  vzťah k zdraviu. Mala

by vytvárať prostredie na zvyšovanie zodpovednosti občana za

vlastné  zdravie, mala  by optimalizovať  podmienky na zmenu

štruktúry zdravotníckych služieb,  pretože zdravotníctvo sa-

mé svojou činnosťou  dokáže  priamo ovplyvniť zdravotný stav

obyvateľstva iba sčasti, cca na  úrovni 20 %, zvyšok vlastne

tvorí legislatívna  politika, ktorá by  podporila zdravé ži-

votné prostredie, pozitívne by ovplyvnila sociálno-ekonomic-

ké faktory a vytvorila motivačné prostredie zdravého spôsobu

života.

 

     Takisto vás chcem ubezpečiť,  aj pána ministra, aj koa-

ličných poslancov, že máme svoje názory aj na oblasť organi-

zácie a riadenia zdravotníctva.

 

     To by bolo asi všetko,  čo som chcel povedať. Dúfam, že

napriek tomu, že toto uznesenie bolo rozdelené na hlasovanie

oddelene o každom podbode uznesenia, tieto tri návrhy podpo-

ríte  a  naše  zdravotníctvo  sa v budúcnosti  bude  vyvíjať

v prospech pacienta a občana.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi Gaľovi.

 

     Slovo má  pán poslanec  Mikolášik a pripraví sa pán po-

slanec Lauko. S faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru

pán Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcel by som upozorniť  pána poslanca Gaľu, že medziná-

rodné porovnávanie prostredníctvom hrubého domáceho produktu

je  ohromne  zjednodušené a povrchné,  lebo ak prepočítavame

hrubý domáci produkt na  občana podľa menového prepočtu, tak

to vychádza  tak, ako hovoril on, ale reálnejší  je prepočet

cez spotrebný kôš, a tam sa u nás  vytvorí  približne 11 300

USD na jedného občana. Treba, aby ste brali aj toto do úvahy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Gaľa sa  dotkol problému lekární, financo-

vania a platenia  dlhov lekární, ktoré  majú zdravotné pois-

ťovne. Podľa  mňa  to on  rozobral z inej  strany. Ale podľa

môjho názoru  sa problém zmluvných vzťahov  lekárnikov a le-

kární so  zdravotnými poisťovňami rieši cez  pacienta, čo je

zásadná chyba, lebo majitelia  lekární by  mali využívať Ob-

chodný  zákonník a využívať  zmluvy,  ktoré sú  podpísané so

zdravotnými poisťovňami, a v žiadnom  prípade by do toho ne-

mali zaťahovať pacienta, ako to urobili niektoré lekárne mi-

nulý týždeň.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikolášik, nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa naozaj len  stručne vyjadriť, lebo istou nevý-

hodou je  vystupovať po kolegoch, ktorí  už vlastne niektoré

tézy, ktoré  som sám chcel  vyjadriť, veľmi dobre  vystihli.

Chcem  len vyjadriť  presvedčenie, že  aj ostatní  poslanci,

ktorí nepracujú vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci,

majú na  srdci tak ako my  osud zdravotnej starostlivosti na

Slovensku, ktorá sa vlastne, mohlo by sa povedať, že napriek

zvýšeným  alokovaným  zdrojom,  z  roka  na  rok  dostáva do

väčších problémov.

 

     Analýzu možných  príčin  financovania zdravotníctva po-

dali viacerí kolegovia. Chcem sa veľmi prihovoriť, keď bude-

me  hlasovať  jednotlivo o týchto  troch navrhnutých uznese-

niach, aby ste láskavo súhlasili najmä s prvým bodom, ktorý,

žiaľ, vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci neprešiel,

aby skutočne išlo o vládnu  komisiu, kde by neboli zaintere-

sovaní  len predstavitelia  rezortu a zdravotných  poisťovní

ako doteraz, ako nám pán  minister povedal vo výbore, že ta-

káto komisia vlastne už jestvuje,  že stačí kooptovať do nej

niektorých poslancov a vec je vybavená. Naopak si myslím, že

to nestačí a že je  potrebné, aby sa zachovala vládna úroveň

takejto komisie, kde  budú zainteresované všetky rozhodujúce

stránky vrátane, a to chcem podčiarknuť, ministerstva finan-

cií. Viete dobre, ako sme boli prekvapení a nemilo prekvape-

ní,  keď na  jednej strane  rezort zdravotníctva  mal určité

predstavy aj o hodnote bodu,  kde vlastne pravá ruka nevede-

la, čo robí ľavá a minister financií prišiel s cenovým výme-

rom, ktorý zdravotníkom, samozrejme, nemohol konvenovať. Ta-

kisto sme teraz svedkami toho, akým spôsobom sa hodnota bodu

môže  manipulovať, resp. že jeho dolná  hranica je uvoľnená,

a nie je garantovaná. To môže  priniesť vážne napätie vo fi-

nancovaní zdravotníctva.

 

     Teda, aby  som sa  vrátil k tomu, čo chcem podčiarknuť,

prosím, keby  ste láskavo aj  ostatní hlasovali rozhodne  za

vládnu úroveň tej  komisie v bode 1 alebo v prvom  uznesení,

ktorú navrhujeme spoločne prijať na pôde Národnej rady.

 

     Druhý bod  je nekonfliktný a tretí bod - skutočne chcem

apelovať aj na taký dobrý zmysel alebo sedliacky rozum, ale-

bo aj slušnosť, ak chcete. Skutočne sme tu aj s vami, vážené

kolegyne a kolegovia z koaličných  lavíc, analyzovali, prečo

niektoré zariadenia nemajú ísť do privatizácie. Vy ste s tým

súhlasili, spoločne  sme sa tešili, že  je tu určité odborné

hľadisko,  že  odborné  liečebné  ústavy, detské ozdravovne,

liečebne  pre dlhodobo  chorých naozaj  nepatria do  priamej

privatizácie a majú byť zachované v systéme rezortu. Napriek

tomu sú známe skutočnosti, že  sa toto rozhodnutie pléna Ná-

rodnej rady porušuje a ďalšie  zariadenia z tohto zoznamu sa

do privatizácie  zaradili. Preto vás prosím  práve vo svetle

tohto vysvetlenia, keby ste láskavo s celkom pokojným svedo-

mím  hlasovali aj o bode 3 kladne, aby  sme ho mohli taktiež

prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Len chcem upozorniť, že  to nie sú rozhodnutia Národnej

rady, ale uznesenia, čiže majú odporúčací charakter.

 

     Pani poslankyňa  Kolesárová - faktická  poznámka. Potom

vystúpi ako predposledný v rozprave pán poslanec Lauko.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Chcela by som povedať  iba toľko, že  uznesenie pod bo-

dom 1 náš  výbor neodporúča prijať, teda väčšia časť  výboru

z toho dôvodu, že v odbornej komisii, ktorá funguje v súčas-

nosti, je zastúpené aj  ministerstvo financií. Pán JUDr. Mi-

kolášik prišiel  na rokovanie výboru trošku  neskôr. V tejto

komisii sú zastúpení poskytovatelia zdravotnej starostlivos-

ti aj zdravotné poisťovne a komisia podľa našich informácií,

aj podľa vyjadrení zúčastnených funguje na veľmi dobrej pro-

fesionálnej úrovni.  Preto sa domnievame,  že takáto komisia

by bola  duplicitná, nehovoriac o tom,  pokiaľ by sa prijalo

také uznesenie, že by tam  boli zástupcovia zo všetkých klu-

bov,  mohlo by  to navyše  aj politicky  ovplyvňovať odborné

riešenie problémov.

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán  poslanec Lauko a pripraví sa pani poslan-

kyňa Aibeková.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     s potešením kvitujem, pán  minister, že sa zúčastňujete

na  prerokúvaní tohto  bodu, na  rozdiel od predchádzajúcich

razov, najmä čo sa týkalo sociálnej problematiky a vzťahu so

zdravotníctvom, takže mi dovoľte, aby  som sa tiež ako zdra-

votník  vyjadril k tomuto  závažnému  bodu a k týmto  tézam.

Podnietil ma tretí bod uznesenia,  kde sa hovorí o závažných

nedostatkoch transformácie  systému zdravotnej starostlivos-

ti, a čo sa týka paradoxného návrhu pozastaviť privatizáciu,

pretože, samozrejme,  že sme všetci za  to, aby privatizácia

pokračovala, ale správnym spôsobom.

 

     Na začiatku  mi dovoľte, aby  som vám pripomenul - ešte

raz hovorím, mám  to z Internetu -, že v tézach HZDS o zdra-

votníctve sa hovorí: "V prvom rade  sprivatizujeme liečebno-

preventívnu starostlivosť, ktorú pretransformujeme na zmluv-

ný vzťah pacient - lekár - poisťovňa. To  znamená, že  leká-

rovi  za  pacienta  zaplatí  poisťovňa, lekárov  pracujúcich

v týchto  zariadeniach uprednostníme  pri ich  privatizácii,

okrem zmluvného vzťahu bude možné vykonávať aj súkromnú prax

lekárov na základe dohody lekár - pacient, v špecializovanej

ústavnej  a  následnej  preventívno-liečebnej starostlivosti

budeme preferovať  zmluvný vzťah  zariadenie - lekár - pois-

ťovňa, ukončíme privatizáciu lekární, štátnych distribučných

firiem a zdravotníckych  zariadení nezaradených do základnej

siete,  ako aj  zariadení  kúpeľov a žriediel,  kde umožníme

účasť zamestnancom, mestám a obciam."

 

     Nechám na  vás, ctení poslanci, aby  ste posúdili tieto

tézy a porovnali  ich so  skutočnosťou. Myslím si,  že každý

aspoň trochu priznáte, že skutočnosť je trošku iná.

 

     Čo sa týka privatizácie,  minister Bisák sa nedávno vy-

jadril aj  pre tlačovú agentúru, že  bude privatizácia zdra-

votníckych zariadení, ktorú chce ministerstvo dokončiť v pr-

vom polroku 1998. Privatizácia  zdravotníctva  sa však nedo-

tkne základnej siete zdravotníckych  zariadení, akými sú na-

príklad  lôžkové zariadenia,  ale len  polikliník, obvodných

zdravotných  stredísk  a  špeciálnych  zariadení. V priebehu

šiestich mesiacov by malo  ministerstvo predložiť na rokova-

nie vlády 103 projektov na  privatizáciu  zdravotníckych za-

riadení. Z toho vyplýva, že  týždenne by ich mala vláda pre-

hodnotiť 10 až 15, a vlastne už sa tak aj deje.

 

     Pripomeniem  svoje  vystúpenie k dokumentu,  keď sme tu

rokovali a svojím  spôsobom sme aj  prijali určité odporúča-

nie, aby sa určité  zdravotnícke zariadenia v tejto situácii

neprivatizovali. Moje  vystúpenie  vyplýva aj z toho, že som

z regiónu, kde sú tatranské  liečebne, kde pracovníci aj ko-

legovia lekári majú obavu z toho, kto tieto liečebne spriva-

tizuje.

 

     Dovoľte mi krátko na tému  lekární. Myslím si, že je to

veľmi aktuálny problém a vlastne je prejavom určitej choroby

v systéme zdravotníctva a v riadení zdravotníctva. Slovenská

lekárnická  komora považuje  súčasnú  situáciu v lekárenskej

starostlivosti  za alarmujúcu.  Lekárnici sú  nútení zápasiť

o ekonomické prežitie, iniciovali desiatky rokovaní na úrov-

ni parlamentu, rezortov  zdravotníctva, financií i jednotli-

vých poisťovní a vyčerpali  všetky  zákonné možnosti na  do-

siahnutie korektnej  dohody. To je  len odpoveď, pán  kolega

Oravec, že nie zaťahovanie obyvateľov do tohto problému, ale

neriešenie tohto  problému vyburcovalo týchto  kolegov zdra-

votníkov na takýto  postup. A myslím si, že  dlh 1,5 mld. je

dosť vážny problém na to,  aby sa takto postupovalo a svojím

spôsobom chápem týchto majiteľov  lekární, pretože mnohí le-

kárnici  vložili do  lekární podstatnú  časť svojho  majetku

a v tejto situácii sú ohrozené aj ich rodiny. Väčšina lekár-

ní je v strate. Neviem, prečo rezort  zdravotníctva obviňuje

z krízy  lekárne a nehľadá  chybu  vo filozofii financovania

zdravotníctva.

 

     Nedávno sa vyjadril jeden  expert na privatizáciu - sa-

mozrejme, že ho nemožno  zaradiť medzi  kruhy blízke vládnej

koalícii -, ktorý o privatizácii povedal: "Cieľom privatizá-

cie  po  nástupe  tretej  vlády  Vladimíra  Mečiara sa stalo

ovládnutie privatizovaného  majetku s tým, aby sa ho zmocni-

li - povedané slovami Ivana Lexu - subjekty hnutiu blízke, a

opäť citujem  Ivana  Lexu - aby sa v súvislosti s privatizá-

ciou  stalo  všetko,  čo  s tým  súvisí.  Legislatívnoprávne

prostredie pre takúto  privatizáciu vytvorili ľudia, ktorých

právne vedomie je založené  na právnom a morálnom nihilizme.

Títo ľudia si boli takí  istí svojou mocou, že svoje pohŕda-

nie  princípmi právneho štátu vôbec  netajili." Takisto  mám

obavy o to, ako sa bude v budúcich šiestich mesiacoch priva-

tizovať v zdravotníctve. Preto  plne  podporujem najmä tretí

bod z navrhovaného uznesenia, kde  sa hovorí o závažných ne-

dostatkoch v transformácii  systému zdravotnej starostlivos-

ti.  A za takýchto  podmienok  takisto, samozrejme, súhlasím

s tým, aby sa na toto obdobie pozastavila privatizácia zdra-

votníckych zariadení, lebo za  takýchto podmienok sa to robí

deformujúco a s chybami, ktoré  jednoducho  ako poslanci Ná-

rodnej rady by sme nemali pripustiť.

 

     Ďaujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Potom pa-

ni poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem oddeliť reakciu na  pána poslanca Lauka od svojho

vystúpenia.

 

     Pán poslanec  Lauko, bohužiaľ, lekárnici  vás nesprávne

informovali. Nie je pravda, že  sa obracali opakovane na vý-

bor pre  zdravotníctvo a sociálne  veci s nejakými  návrhmi.

Prvý vážny materiál, kde  poukazovali na problémy, ktorý bol

ako-tak  komplexne  spracovaný,  nám  odovzdali 26. novembra

1997. Inak  na všetky rokovania, ktoré  prebiehajú vo výbore

za účasti  všetkých zástupcov asociácií,  komôr, zdravotných

poisťovní atď. sú pozývaní  aj zástupcovia lekárnickej komo-

ry. K Liečebnému poriadku dali také návrhy, ktoré sme jedno-

ducho nemohli akceptovať, pretože  boli v rozpore s ústavou.

Požadovali, aby  sa za recepty  platilo. Výbor by  bol veľmi

rád tieto  návrhy zapracoval, ale jednoducho  nemohli sme sa

dostať do  rozporu s ústavou.  Tak ak vám  takéto stanoviská

dali, bohužiaľ, v tomto smere vás zavádzali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Zdalo sa  mi, že pokiaľ nevystúpil  pán poslanec Lauko,

viedla  sa  debata  a diskusia  istým  spôsobom  kultivovane

o tom, že  sme mali všetci  záujem veci pomôcť,  nakoniec aj

tí, ktorí v zdravotníctve nikdy  nepracovali. Ale zdá sa mi,

že sa to teraz dostáva na trochu inú pôdu.

 

     Chcela by som povedať len  jednu vec. Varujem pred tým,

aby sa zastavovala privatizácia  v zdravotníctve, pretože ak

niečo treba  urobiť, treba urobiť  nutnú sieť zdravotníckych

zariadení a k tej sa dostaneme a prepracujeme len privatizá-

ciou. Nemám  obavu z privatizácie,  pretože zdravotnícke za-

riadenia patria do rúk tým,  ktorí v tomto zdravotníckom za-

riadení robia, ale, samozrejme, o to sa musia snažiť v prvom

rade  oni,  nemôžu  čakať  na  to,  že  niekto za nimi príde

a zdravotnícke zariadenie im odovzdá.

 

     Na tému poisťovní by som povedala len jedno. Zaujímajte

sa v prvom rade o pacienta, a nie o zdravotnícke zariadenie.

Ak to  zjednoduším pre tých,  ktorí nemajú tak  blízko k pa-

cientovi, tak to prirovnám, ako keby poisťovne platili auto-

opravovne, a nie poškodenie auta. Jednoducho sa treba starať

v prvom  rade o to, čo môžeme  poskytnúť  pacientovi, čo sme

povinní mu  poskytnúť, pretože si musíme  uvedomiť jedno, že

aj v malých dedinách ľudia  odvádzajú do poisťovne presne to

isté, čo vo veľkých mestách a ich prístupnosť k istým vyšet-

reniam  je skutočne v porovnaní s Bratislavou podstatne zní-

žená.

 

     Ešte raz teda  prosím, nech  sa vedie debata a diskusia

v tóne, ktorý si vyžaduje zdravotný stav obyvateľstva.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     K doktorovi Laukovi - chcem  upozorniť na to, že súhla-

sím s tým, čo uviedol,  pretože pani poslankyňa iste vie, že

sme mali  možno pred dvoma rokmi  stretnutie s distribútormi

liekov, že sa tu signalizovalo, že  tento trh je zlý, že in-

solventnosť lekární  bola dávno. Pokiaľ to  dali písomne 

teraz, môžeme  to považovať za ich  formálnu chybu, ale mno-

hokrát k tomu ústne diskutovali  vo výbore. Myslím si, že to

treba dať len  do tej polohy, aby sme to  riešili, a nie aby

sme sa hádali, kto, kedy, na čo upozornil.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeko-

vá.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v rozprave  odznelo veľa  vážnych slov. S mnohými musím

aj ja súhlasiť, voči mnohým mám  vážne výhrady, a to tak od-

borného charakteru, ako aj politického charakteru. Vážim si,

že rozprava  vo výbore  pre zdravotníctvo a sociálne veci sa

niesla  naozaj v kultivovanom a odbornom  duchu, tak  ako aj

mnohé dnešné vystúpenia, ktoré tu predniesli či už zástupco-

via lekárskeho stavu, napríklad pán poslanec Gaľa, alebo pán

poslanec Mikolášik, ale aj pán poslanec Šagát, alebo zástup-

ca klubu  SDĽ, ktorý nie  je lekár, ale  mal koncepčne dobre

pripravený  materiál - pán poslanec  Kanis, že naozaj  mnohé

tieto úvahy boli správne.

 

     Neustále sa zdôrazňuje, aká  je katastrofálna a zlá si-

tuácia v zdravotníctve. Pamätám  si, že takéto slová odzneli

aj v rokoch 1992, 1993, 1994 atď. do dnešného dňa. Výbor pre

zdravotníctvo a sociálne  veci si  plánuje svoje  zahraničné

cesty tak, aby mohol urobiť práve porovnania so systémom fi-

nancovania v zdravotníctve v krajinách Európskej únie, ktoré

by nám  mali v tomto smere  slúžiť za vzor. Zistili  sme, že

ani tu nie je jednotný systém financovania zdravotníctva, že

niektoré krajiny nepoznajú poistný  systém a idú cez rozpoč-

tový systém,  pričom je obyvateľstvo  vysoko zaťažené daňami

a vlastne finančné prostriedky na zdravotníctvo idú z týchto

daní,  ako  je  to  napríklad v Dánsku,  Švédsku, ktoré  sme

navštívili.  Francúzsko pozná  poistný systém,  ale má jednu

základnú poisťovňu, a nemá taký  rozvetvený  systém, ako bol

na Slovensku. V Rakúsku a Nemecku je dobre vybudovaný systém

poisťovní,  napriek tomu  neustále tento  systém zdokonaľujú

a menia. V Taliansku  najviac zákonov a zmien  prijali v po-

sledných dvoch rokoch  práve v oblasti financovania zdravot-

níctva. Vo všetkých týchto  krajinách majú finančné problémy

v zdravotníctve a nemôžu pokryť  všetko, čo by pacient chcel

a žiadal pri súčasnom rozvoji medicíny, pretože tá ide míľo-

vými krokmi dopredu, a pacient by vlastne mal mať teoreticky

aj  prakticky nárok  na absolútne  špičkovú starostlivosť vo

všetkých krajinách. Ale ani v týchto  krajinách si to nemôžu

dovoliť.

 

     Preto porovnania, ktoré tu prednášali páni poslanci Ga-

ľa a pán  poslanec  Kanis,  sú síce  správne, a čísla, ktoré

uvádzajú, si nedovolím namietať, ale  porovnávajú neporovna-

teľné, pretože Slovenská republika buduje nový systém celého

hospodárstva a nový  systém  financovania  zdravotníctva iba

päť rokov. A naozaj mnohé zmeny, ktoré prichádzajú do parla-

mentu v podobe prednesených  legislatívnych návrhov, sú čas-

tejšie, ako by možno niektorí chceli alebo si predstavovali,

ale jednoducho je  to nevyhnutné. Čiže tvrdím to,  čo som už

povedala v reakcii na pána poslanca Šagáta, že aj keď peňazí

bude  dvojnásobne,  trojnásobne  alebo  viac,  ako je teraz,

stále bude nedostatok, pretože  stále nebude na tú absolútnu

špičkovú starostlivosť pre všetkých,  tak ako si to pacienti

predstavujú.

 

     Čo sa  týka bodov, ktoré  predložila skupina poslancov,

naozaj v globále, keď  sa na  ne pozrieme, tak s bodmi 1 a 2

môžeme súhlasiť.

 

     K prvému bodu sme vo  výbore prijali trochu iné uznese-

nie, a to v takom smere,  že naozaj pracovná komisia už pra-

cuje, pravidelne predkladá  výsledky do  gestorského výboru,

teda výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Neodpustím si

napriek tomu,  že som chcela byť  absolútne vecná, jednu po-

známku. Keď  som v decembri 1995 pred  prerokúvaním rozpočtu

navrhovala, aby takáto komisia  vznikla, nie síce na vládnej

úrovni, ale na takej úrovni, ako funguje teraz, tak ma vtedy

opoziční  kolegovia  vysmiali, že žiadna  komisia ešte nikdy

nič nevyriešila, že väčšinou komisie zasadajú, prijímajú uz-

nesenia, a tým sa to končí.  Takže bola som teraz veľmi pre-

kvapená,  keď  navrhujú  zriadiť  takúto  komisiu dokonca na

vládnej úrovni. Veľmi dobre vedia, že som sa nikdy nebránila

vzniku komisií, ale aj na pôde parlamentu napríklad komisia,

ktorá tu vznikla z dobrého úmyslu - komisia na riešenie dro-

gových problémov - vieme, ako  skončila. K tomu sa budem vy-

jadrovať až pri príslušnom bode.

 

     Som za prijatie pozmeneného uznesenia k bodu 1, tak ako

ho prijal náš  výbor. Inak som rada, že  aj predkladateľ pán

poslanec Kováč  uznal, že výbor sa  tejto problematike veľmi

intenzívne venuje.  Len na také  objektívne  doplnenie z po-

sledných mesiacov poviem  termíny a čísla uznesení: 18. sep-

tembra to boli  uznesenia  číslo 351 a 354, 9. októbra uzne-

senia  číslo 360 a 359, 6. novembra 1997 uznesenie číslo 375

a 27. novembra pred prerokúvaním  rozpočtov sme sa znovu zi-

šli so  všetkými  zástupcami, ktorí  sú v bode 1 pomenovaní.

Čiže naozaj pravidelne do výboru pozývame zástupcov všetkých

odborných združení, profesijných združení a nenechávame túto

problematiku ľahostajne ležať bez  toho, že by sme neurobili

všetko pre to, čo je v našich silách.

 

     S bodom 2 sa úplne stotožňujem. Napokon mám informáciu,

že  vláda si  vyžiadala, aby  minister zdravotníctva  do 31.

marca takúto správu  predložil a táto úloha bola daná minis-

trovi  už pred  niekoľkými mesiacmi,  aby bolo  dosť času na

zváženie všetkých údajov, ktoré potrebujeme.

 

     Pokiaľ ide o bod 3, nebudem sa opakovať, pretože o pri-

vatizácii zdravotníckych zariadení sa tu viedli už niekoľko-

hodinové diskusie. Napriek tomu, keďže kolegovia, ktorí ten-

to bod navrhli, znovu a znovu  diskutujú o tom probléme, mu-

sím aj ja stručne niečo povedať. Veľmi ma prekvapila posled-

ná veta  tohto návrhu, t. j. ponuka na širokú diskusiu obča-

nom,  profesijným a mimovládnym  organizáciám.  Potom ma ale

prekvapuje, že  vláda a minister  Šagát v apríli 1994 mesiac

po nástupe do vlády pripravil rozsiahly materiál na privati-

záciu zdravotníckych  zariadení bez tejto  širokej diskusie.

Takže s týmto bodom na  širokú diskusiu  nemôžem súhlasiť, i

keď aj ja mám svoju predstavu o privatizácii, a nie so všet-

kým som súhlasila, tak ako ju vláda predložila. Preto som aj

svojím hlasovaním vyjadrila  vôľu a podporila som isté vyňa-

tia z tohto zoznamu, ktorý  nám bol predložený, pretože nao-

zaj si  myslím, že napríklad zariadenia  pre starých občanov

a dlhodobo zdravotne  postihnutých by v tejto fáze do priva-

tizácie nemali  ísť. Ale trošku  mi to znie  ako výsmech, že

teraz tí, ktorí chceli veľmi rýchle privatizovať, chcú zrazu

širokú diskusiu, a obávam sa,  že ak... Pán poslanec, neská-

kala som vám do reči, tak  si vyprosujem, aby ste mi tu ská-

kali do reči. Keď  nesúhlasíte, máte možnosť zareagovať fak-

tickou poznámkou.

 

     Takže  stotožňujem sa s tým uznesením, ktoré prijal vý-

bor  pre zdravotníctvo a sociálne  veci. Dúfam,  že  nájdeme

všetci  porozumenie pre to, aby sme  prijali také opatrenia,

ktoré stav v zdravotníctve  zlepšia, ale pretože som realis-

ta, tak viem, že mnohé  navrhované kroky sa prejavia neskôr,

niektoré o niekoľko  týždňov, niektoré o niekoľko  mesiacov,

ale, samozrejme, súhlasím, že  mnohé rázne kroky a opatrenia

treba urobiť.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej.

 

     Tým sme vyčerpali rozpravu, ale sú tu ešte dve faktické

poznámky. Pán poslanec Lauko a pán poslanec Šagát.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Nerobím si nárok hodnotiť svojich kolegov, ako vystúpia

alebo čo povedia vo svojom  vystúpení. Myslím si, že v tejto

snemovni má každý právo povedať  svoj názor, a myslím si, že

hodnotiť dotyčného kolegu je nad rámec týchto našich možnos-

tí. Ale prosím, beriem každý názor.

 

     Chcel by  som len trošku skorigovať  alebo spresniť to,

čo povedala pani kolegyňa  Aibeková. Myslím si, že najlepšie

sa poslanec presvedčí,  keď navštívi zdravotnícke zariadenie

a porozpráva  sa s lekármi a zdravotníkmi,  ako pociťujú si-

tuáciu v zdravotníctve. Keby ste išli, pani kolegyňa, tak by

ste sa dozvedeli.

 

     Porovnávať  sa s krajinami,  ako  je  Švédsko a Dánsko,

myslím si, že tak ako to povedal profesor Baránik, je trošku

nenáležité, aby sme rozvíjajúci sa postkomunistický štát po-

rovnávali s Dánskom a Švédskom. To  spresnenie  je v tej ne-

presnosti, pani kolegyňa, trošku  by som ju poopravil. Fran-

cúzsko nemá  jednu poisťovnu, má  viac súkromných poisťovní.

Štátne poisťovníctvo vo Francúzsku  je založené na základnom

poistení a pripoistení, ktoré robí veľa súkromných poisťovní

a ďalších  napríklad pre  poľnohospodárov, pre  umelcov atď.

Takže tá  informácia, pani kolegyňa, že  Francúzsko má jednu

poisťovňu, bola troška nepresná.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šagát, máte slovo.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pani poslankyňa Aibeková správne pripomenula a ďakujem,

že môžem vysvetliť  okolnosti, za  akých sme v takom krátkom

čase mohli predložiť koncepciu privatizácie. Ako iste viete,

keď  sme nastúpili,  okamžite začala  fungovať transformačná

komisia pri ministerstve zdravotníctva, ktorá zosumarizovala

dovtedajšie  kroky a návrhy  profesijných  združení, občian-

skych združení.  To znamená, že  nie tak ako  predchádzajúci

pán minister  sme zmiatli  všetko a začali stavať na zelenej

lúke, ale  sme čerpali z materiálov,  ktoré boli pripravené,

schválené, len sme sa ich snažili uplatniť v realite. Takže,

aby ste tak chápali ten krok. Myslím si, že poznáte históriu

niektorých krokov v zdravotníctve. Takisto  viete,  že v ro-

koch 1992 a 1993 bola  kríza. Iste  viete, že  všetky  krízy

- zatiaľ sú dve hlboké - prvá bola v roku 1994, ktorú vieme,

kto spôsobil.  Vtedy sa prijal  rozpočet, že odvod  štátu do

zdravotného poistenia  bude 34 korún  na jedného občana.  To

bolo 10 % z 13,7 % minimálnej  mzdy.  To si všetci pamätáme,

ako sa to  muselo riešiť. Dnes  sme v tej istej situácii, je

tu opäť  kríza. Samozrejme, môžeme  veľmi ťažko do  detailov

porovnávať, koľko dávame na  zdravotníctvo, ale pán podpred-

seda Húska, ak ste uviedli, že v rokoch 1993 a 1994 sme dali

toľko a teraz aký  veľký  objem dávame, to je skutočne slabá

argumentácia, pretože vtedy boli rozpočty také, že sa nedalo

s nimi prežiť.

 

     Nakoniec mi  dovoľte, aby som  vám poďakoval za  to, že

vznikla takáto diskusia a nemala za účel, ako si klamne mys-

lí pán podpredseda Ľupták, chrániť pána ministra.

 

     (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel  by som k pani  poslankyni  Aibekovej povedať, že

Francúzsko má skutočne širší  poistný systém v zdravotníctve

a má rovnako problémy s financovaním zdravotníctva, ako máme

my. Sú krajiny, ako napríklad  Spojené štáty, kde mnoho ľudí

vôbec nemá  prístup k zdravotnému  poisteniu, pretože si  to

jednoducho  nemôžu  dovoliť. A myslím  si, že  majú  takisto

problémy v prístupe k zdravotníctvu. Myslím si, že by sa mi-

nisterstvo a pán minister mali zamyslieť, či by sme sa nema-

li vrátiť jednoducho k financovaniu zdravotníctva cez štátny

rozpočet a zrušiť poisťovne. Potom sa aspoň bude môcť pouká-

zať priamo na ministra, že on je zodpovedný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela by som doplniť vystúpenie pani poslankyne a pod-

poriť, aby  tu nevznikali rôzne šumy  okolo materiálu, ktorý

bol pripravený  na privatizáciu. Vôbec  žiadne kluby, žiadne

podporné stanoviská, bol to materiál, ktorý prešiel aj moji-

mi rukami, ale ktorý vypracovali ešte za pána ministra Sobo-

ňu  pracovníci ministerstva,  ktorí pri  meniacich sa minis-

troch našťastie  zostali. Takže tí  istí pracovníci aj  dnes

pokračujú v práci a príprave materiálov. Na tom sa totiž nič

nemôže  zmeniť. Nemocnice  aj napriek  meniacim sa ministrom

a rôznym stanoviskám zostávajú na svojom mieste a na svojich

adresách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Jednu malú poznámku si dovolím  urobiť aj ja. Chcem len

upozorniť, že zdravotníctvo je  práve ten sektor, tá oblasť,

v ktorom  dochádza a bude trvale  dochádzať k súčinnosti ve-

rejného a  súkromného sektora. To znamená,  že nikdy nepred-

pokladáme úplné vyprázdnenie v prospech jedného sektora ale-

bo druhého.

 

     Pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Myslím si, že pani poslankyňa Aibeková vo svojom vystú-

pení, čo  sa týka prípravy privatizácie,  chcela povedať, že

pán  poslanec Šagát,  keď bol  ministrom zdravotníctva,  tak

veľmi rýchlo chcel privatizovať a veľmi rýchlo využil skúse-

nosti predchádzajúcich ministrov a chcel všetko veľmi rýchlo

sprivatizovať,  pričom on chcel o tom  rozhodovať,  a asi to

chce aj teraz, lebo aj  teraz ho zaujíma jedine privatizácia

zdravotníckych zariadení a nič iné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, končím rozpravu. Teraz stojíme pred otázkou,

či ešte teraz vystúpi  navrhovateľ a minister. Nech sa páči,

pán minister,  máte slovo, aby  ste mohli zaujať  stanovisko

k ukončenej rozprave.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     skutočne nebudem dlho diskutovať,  ale nedá mi, aby som

nezaujal niektoré stanoviská k predneseným problémom.

 

     Po prvé. Pán poslanec  Lauko, viem, že vás mrzí, že som

minule nebol na rokovaní. Dnes som tu, aj keď som chorý, som

práceneschopný, a sedím a venujem  rezortu zdravotníctva ma-

ximálnu pozornosť. Tak aby sme si boli načistom.

 

     Kedysi dávno som tu  hovoril, že zdravotníctvo je jeden

rezort, kde by  sa nemala robiť politika, ale  viesť len vy-

slovene  odborná diskusia.  Aj dnes  som počúval  vystúpenia

poslancov. Niektorí skutočne vecne, odborne diskutovali, ale

vystúpenia  dvoch  poslancov, nebudem ich  menovať, boli tak

sčasti trošku aj z politického hľadiska.

 

     Dovoľte mi, pán poslanec Kanis, len niekoľko  poznámok.

Mali ste vystúpenie, skutočne vidím, aj keď nie ste zdravot-

ník, že máte niektoré  informácie, ktoré boli možno aktuálne

pred rokom, ale navrhoval by som, aby sme sa my dvaja stret-

li, prípadne s vašimi  odborníkmi, aby  sme si niektoré veci

z tejto diskusnej správy  vydiskutovali. Napríklad hovoríte,

porovnávate  nás s Českou republikou vo  financovaní a množ-

stve financií na jedného  obyvateľa. Vážení, v Českej repub-

like za minulý rok dali 115 mld. korún, majú možno takú istú

sekeru v zdravotníctve, ako  je  na Slovensku, a v podstate,

keď to prepočítame na  počet obyvateľov, tak v zdravotníctve

premrhali o 12 mld. viac  ako  na Slovensku.  Štatistiky WHO

vám môžeme dodať, pán poslanec, k tomu, čo ste tu kritizova-

li, ako  biedne sme v úmrtnosti,  detskej chorobnosti, a ne-

viem v čom. Mám najčerstvejšiu štatistiku, prvú z WHO, z po-

sledného  zasadnutia v Istanbule, a môžem vás ubezpečiť, mô-

žem vám ju dať, že z postkomunistických krajín sme v niekto-

rých ukazovateľoch pred Českou republikou, v niektorých uka-

zovateľoch sme za Českou republikou a nachádzame sa na prvom

a druhom  mieste z postkomunistických  krajín,  čo  sa  týka

zdravotnej starostlivosti. Inak  tie veci, ktoré ste vypich-

li, u nás máme na európskej úrovni.

 

 

     Veľa ste tu diskutovali o poisťovacom  systéme. Tak do-

voľte mi jednu myšlienku, ktorá je aktuálna v Svetovej zdra-

votníckej organizácii, z posledného a predposledného  zasad-

nutia. Svetová  zdravotnícka organizácia si vytýčila program

do roku 2005, aby bola  sociálna spravodlivosť v poskytovaní

zdravotníckych služieb pre obyvateľov na svete. A náš model,

či sa vám to páči, alebo  nie, najviac sa podobal týmto myš-

lienkam, pretože máme povinné  poistenie, za neaktívnych ob-

čanov odvádza štát, je tu Liečebný poriadok, ktorý garantuje

určitú úroveň poskytovania  zdravotníckych služieb bezplatne

na základe zdravotného poistenia, a máme pluralitný  poisťo-

vací systém. Toto idú robiť na  celom svete a my tu kritizu-

jeme namiesto  toho, aby  sme povedali, nájdeme si trstenicu

a dáme na dereš  toho - prepáčte, že takto  hovorím - kto si

neplní  svoje povinnosti.  Veď dobre  vieme, odkiaľ  peniaze

prichádzajú, ako tečú, ale my  si tu budeme rozprávať o tom,

že poďme pozatvárať zdravotnícke zariadenia.

 

     Zdravotnícke zariadenia  sú tie posledné  články, ktoré

slúžia obyvateľom. Za socializmu sa hovorilo, že zdravotníc-

tvo  je bezplatné a dostupné.  Teraz ho  budujeme, aby  bolo

dostupné, samozrejme, v súlade  so štátnou zdravotníckou po-

litikou, aby  lekári  išli k občanom, to je  povinnosť ambu-

lantnej sféry, aby ambulantná sféra prebrala na seba skutoč-

ne gro zdravotnej starostlivosti.

 

      Kritizovali ste,  že sme redukovali  počty lôžok. Áno,

má to svoj význam. Nikde vo svete nemajú 1 500 až 1 600-lôž-

kové zariadenia. Optimálne zariadenia  sú okolo 1 000 lôžok.

Tento proces pôjde ďalej, samozrejme, v súlade s inými krok-

mi,  ktoré musia  tomu predchádzať.  Povedali ste,  že počet

lôžok je najvyšší na svete. Po redukcii, čo sme urobili, má-

me na Slovensku na 1 000 obyvateľov 7 lôžok. Európsky  prie-

mer je 5-6 lôžok. Tak kto  vám povedal, že máme najväčší po-

čet lôžok na svete?  Samozrejme, že budujeme sociálne lôžka.

O tom si  môžeme pohovoriť pri  osobnom  stretnutí a ukážeme

vám  projekt reprofilizácie  zdravotníckych zariadení, ktoré

nespĺňajú podmienky nemocníc. Viete,  že máme niekoľko zdra-

votníckych  zariadení,  ktoré  fungujú  pod názvom nemocnica

s poliklinikou, a majú tam jedno interné alebo  detské odde-

lenie. Akreditácia  nemocníc sa robí,  to vám možno  ukázať,

máme urobených už niekoľko akreditácií. Takže tie informácie

sú staré.

 

     Lieková politika.  Prosím vás pekne,  veď sa zamyslite.

Spustila sa tu pred  rokmi privatizácia alebo lepšie odštát-

nenie lekárenskej sféry. Kto ju  robil? Robil som ju ja? Bol

nejaký  zákon? Až  dnes máte  zákon, ktorý  skutočne napriek

odporu sa nám podarilo dostať  až do parlamentu a, chvalabo-

hu, bude v druhom  čítaní možno na budúci  mesiac. Tu môžete

veľa urobiť aj vy. Legislatívny proces, vážení  poslanci, sa

začína od myšlienky cez prácu na ministerstve zdravotníctva,

cez vládu, legislatívnu  radu, ale  končí sa u vás, v parla-

mente. Prosil by som vás, aby sme skutočne čo najmenej zása-

hov robili do pripravovaných  návrhov, pretože spomenuté zá-

kony a novely, ktoré sú v parlamente, riešia  práve tie sys-

témové kroky, po ktorých  voláme. Pretože zákony  sa urobili

v minulosti, len čas  ukázal, že  sú tam  legislatívne diery

a dnes sme ich doplnili. Takže máme to pred sebou a skutočne

spoločne môžeme veľa urobiť v tom, čo sa tu povedalo.

 

     Dnes som  išiel autom do  parlamentu. A otvorte si Nový

čas, píše sa tam, že vo Švédsku sú nespokojné zdravotné ses-

try s podmienkami a s platmi a odchádzajú  do iných  krajín.

Vážení, prešiel som štáty Európskej únie a viem, že všade sú

problémy v zdravotníctve. Nechcem sa z toho vyzúvať, ale to,

čo je možné z pôsobnosti  rezortu urobiť, sme urobili. Samo-

zrejme, že sú tu aj iné zložky, ktoré nám môžu v tom pomôcť.

 

     Takisto o lekárňach som  ešte  nedokončil. Viete, že sa

začalo odštátnenie lekární a povoľovanie podľa nejakej smer-

nice, ktorú vypracovalo vtedajšie ministerstvo zdravotníctva

podzákonnou normou. Postupne sme to sprísnili, pretože pred-

tým bola lekáreň, ktorá podľa mňa dostala licenciu a spĺňala

podmienky skôr výdajne liekov  ako lekárne. Potom sme sprís-

nili  pravidlá na udeľovanie licencie, tak sa  nám zdalo, že

niektoré lekárne  vznikajú v niektorých  oblastiach ako huby

po  daždi. Dali  sme tam  nejaké obmedzenia.  Protimonopolný

úrad nás  napadol, museli sme  to zrušiť. A tu  pán poslanec

Gaľa povedal, že sa vo  svete prepočítavajú počty lekární na

počet obyvateľov. Aj u nás sme teraz dali smernicu, že jedna

lekáreň bude na 5 - 6 tisíc  obyvateľov. Je  to aj v zákone.

Môžeme to buď znížiť, zvýšiť,  záleží na vás, aké číslo bude

v tom zákone.

 

     Samozrejme,  keď  som  hovoril  o  tom,  odkiaľ peniaze

prichádzajú, tak mi dovoľte, aby  som ešte v krátkosti niečo

povedal k poistnému systému.  Podarilo sa nám ho zredukovať.

Viete, že v súčasnosti  bude  fungovať 6 poisťovní, o nejaký

krátky čas možno tých poisťovní  bude 5. Myslím si, že 5 po-

isťovní na  Slovensku na päť a pol milióna obyvateľov je asi

optimálny počet,  kde zabezpečí pluralitu,  ale zabezpečí aj

to, o čom som hovoril  na začiatku, poskytovanie a prepláca-

nie zdravotnej starostlivosti.

 

     Ďalej k liekovej politike. Veď sme mali 300 distributé-

rov. Skutočne sme robili kontroly licencií a môžem vám pove-

dať, že vyše stovky licencií sme odobrali, pretože nespĺňali

podmienky na prevádzkovanie  distribučných firiem. Môžem vám

povedať,  choďte sa  pozrieť do  lekární a preverme  si tie,

ktoré licenciu dostali v začiatkoch,  keď som ešte ani neve-

del, že tu  budem  pred vami stáť, či spĺňajú podmienky, aby

si mohli napísať, že je to lekáreň. Zase ten zákon, o ktorom

hovorím, to umožní.

 

     Takže mi dovoľte na záver povedať asi toľko, že dnes je

rozsiahla novela zákona číslo  277 vo vláde. Prešla legisla-

tívnou radou,  bola raz  vo vláde s pripomienkami, opakovane

dnes, predpokladám, že tento  materiál prejde a dostanete ho

do prvého čítania.

 

     Takže vás vyzývam, skutočne všetkých, pokiaľ máte neja-

ké podnetné  nápady, aby ste  nám pomohli, aby  sme skutočne

urobili  všetko pre to, aby zdravotníctvo  fungovalo pre nás

všetkých. Pretože, opakujem ešte raz, kedysi som tu povedal,

že všetci, ako tu sedíme, aj  všetci obyvatelia na Slovensku

bez ohľadu na to, do  akej strany patria, sú potenciálni pa-

cienti.  Viete,  držím  sa  jednej  zásady,  že robme všetko

v zdravotníctve tak, že to robíme pre seba, lebo neviem, keď

vyjdem von, či o desať minút nebudem potrebovať zdravotnícke

ošetrenie.  Tak vás  prosím, skutočne  prestaňme politizovať

a poďte nám pomôcť, aby sme  to urobili tak, aby to fungova-

lo, aby aj transformácia zdravotníctva, ktorá, či sa vám pá-

či, alebo nie, vo WHO sa považuje za jednu z najpremyslenej-

ších, a dávajú nás za vzor ostatným postkomunistickým kraji-

nám. Naposledy sme boli v Ruskej federácii, kde im v podsta-

te robíme poradenstvo v poisťovacom systéme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  už sme vysoko za limitom,

ktorý máme  pre začiatok obednej  prestávky, preto uzatváram

dopoludňajšie rokovanie. Skončili sme stanoviskom k rozprave

rezortného ministra, bude tu  ešte príležitosť pre navrhova-

teľa a pre spoločného spravodajcu a bude sa hlasovať.

 

     Ďakujem pekne. Prajem vám všetkým dobrú chuť.

 

     Prestávka je do 14.30 hodiny, priatelia.

 

     Pardon, mám tu  ešte  požiadavku z výborov, že budú mu-

sieť počas obedňajšej prestávky  zasadať, tak dávam spoločné

zasadanie na 14.30 hodinu.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  vás do rokovacej

miestnosti.

 

     Vážení priatelia, mali sme  začať o 14.30 hodine, už 15

minút prekračujeme túto spoločnú hranicu.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v rokovaní o návrhu na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky k súčasnej nepriaznivej si-

tuácii v zdravotníctve (tlač číslo 904). Prerušili sme ju po

skončení rozpravy a stanovisku pána ministra k rozprave.

 

     Pýtam sa  pána poslanca  Kováča,  či sa chce k rozprave

vyjadriť ako navrhovateľ.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     bolo veľmi zaujímavé vypočuť si diskusiu k problematike

zdravotníctva a myslím si, že bolo veľmi dobré, že sme tento

problém otvorili, pretože sme si  tu vypočuli 7 veľmi fundo-

vane pripravených odborných názorov.

 

 

     Myslím si,  že mnohé z toho,  čo tu bolo počuť,  sa asi

zopakuje  vtedy,  keď  pán  minister  bude predkladať správu

o riešení situácie v zdravotníctve. Napriek tomu chcem kole-

gom poďakovať, pretože mnohé  ich námety na zlepšenie fungo-

vania zdravotníctva sú skutočne výborné, a bude veľmi dobre,

keď si záznamy z vystúpení budeme môcť prečítať aj vo výbore

pre zdravotníctvo.  Ukazuje sa, že nebude  asi veľký problém

nájsť odborné riešenie, skôr si myslím, že problémom v našej

vzájomnej komunikácii sú organizačné alebo  organizačnopoli-

tické otázky celého tohto balíka, ktorý sme navrhli. Dovoľte

mi preto, aby som sa dotkol práve tohto problému.

 

     Prvý problém je  vlastne  rozhodnutie, komu  má komisia

patriť. Či to má byť komisia  ministra, tak ako ju mal dote-

raz, alebo to má byť komisia rozšírená o poslancov, alebo to

má byť vládna komisia. Pri  tejto príležitosti by som spome-

nul  dve vety,  ktoré odzneli,  možno, že  ich nebudem veľmi

presne citovať.  Pani poslankyni Aibekovej,  ktorá uvádzala,

keď predkladala svoj názor na vznik takej komisie, sme pove-

dali, že komisie len budú  zasadať, prijímať uznesenie a vý-

sledok nebude žiadny. Tak  nejako hovorila o našich slovách.

No v tejto chvíli musím  povedať, že presne toto je výsledok

práce komisie, ktorá pracuje na ministerstve zdravotníctva.

 

     Pani poslankyňa Kolesárová hovorila, že komisia funguje

dobre. Nuž  keby dobre fungovala,  tak by sa  zjavne problém

lekární a ďalší problém neobjavil.  Mám taký dojem, že boju-

jeme o to, kto bude zodpovedný za stav zdravotníctva na Slo-

vensku. Či v tom necháme ministra s jeho istým  spôsobom ob-

medzenými kompetenciami, pretože nemôže hovoriť do problema-

tiky  ministerstva financií a do  ďalších, ale  potom  on sa

stáva obetným baránkom tých ľudí, ktorí nechcú presunúť ten-

to problém na vládu. Vláda je kompetentná  rozhodnúť o všet-

kom,  či  o  financiách,  či  o  organizačných  otázkach, či

o zdravotníctve, či o súčinnosti  ministerstva zdravotníctva

a ministerstva sociálnych vecí. Iste  kolegovia z výboru ve-

dia, koľkokrát sme žiadali o vytvorenie sociálno-zdravotných

postelí a vždy to  krachlo na ministerstve práce, sociálnych

vecí, kde sa návrh pozitívne neposúdil.

 

     Takže ak chceme vyrobiť obetného baránka-ministra, pro-

sím, nechajme to na ministrovi.  Ak ale chceme s tým problé-

mom pohnúť,  potom odporúčam, aby  sme hlasovali za  pôvodné

uznesenie, aby sa táto komisia zriadila pri vláde.

 

     To bol jeden problém.

 

     Druhý  problém, ako  sa  ukazuje,  teda ten  druhý diel

uznesenia, sa stretol so  všeobecnou podporou, myslím si, že

k tomu sa vyjadrovať nebudeme.  Hádam len odpoveď na otázku,

prečo chránime ministra. Myslím si,  že nie celkom dobre ste

pochopili opozičných poslancov.  Nieže my chránime ministra,

minister, keď urobí chybu, to  od nás dostane naplno a nepo-

chybne budeme mať mnoho výhrad k jeho práci, aj sme mali, aj

budeme  mať, ale  v  tejto  chvíli nechránime  ministra, ale

chránime  pacienta, chránime  chorých ľudí,  aby mali lieky,

aby ich bolo kde ošetrovať, aby boli peniaze na to, aby moh-

li byť  hospitalizovaní a operovaní vtedy,  keď to ich zdra-

votný stav vyžaduje, a nie odkladaní pre nedostatok zdrojov.

A to je, myslím si, zásadný rozdiel.

 

     Konečne tretí bod, ktorý  vyvolal veľké rozpaky a, mys-

lím si, veľkú kontroverziu názorov, to  je otázka privatizá-

cie. Chcel by som len poprosiť kolegov, o nič iné ich nežia-

dam, len aby pri tomto  bode hlasovali rovnako, ako keď hla-

sovali o tom, že niektoré  objekty  treba vyňať z privatizá-

cie, pretože ak to neurobia, v tom prípade vlastne popierajú

svoj predchádzajúci názor. Nič iné ich nežiadam a myslím si,

že bude stačiť  toľko hlasov na to, aby  sa momentálne tento

bod pozastavil. Som presvedčený, že proces, o ktorom hovori-

la pani poslankyňa Belohorská,  prebieha presne naopak. Naj-

prv  sa  stanoví  sieť  zdravotníckych  zariadení,  potom sa

v nich určí, čo sa môže privatizovať,  čo má ísť do obce, čo

má zostať  štátne, a až  potom nastúpi proces  privatizácie.

(Hlas  poslankyne z pléna.) Nie, nie,  povedalo sa to, žiaľ,

ináč, pani  poslankyňa. K cieľu  sa dostaneme privatizáciou,

k cieľu, to znamená k optimálnej zdravotnej sieti. Môžeme si

pozrieť záznam.

 

     Chcel by  som teda povedať,  že proces privatizácie  je

jedno zo systémových riešení, o ktorých hovoríme v prvom bo-

de. K systémovému riešeniu patrí privatizácia, financovanie,

organizačné  zmeny, sieť, legislatíva, tak  ako  sa o nej tu

hovorilo. To všetko sú systémové kroky, ktoré musíme urobiť,

inak sa zdravotníctvo ďalej nepohne.

 

     Na záver  vás chcem  poprosiť, kolegyne, kolegovia, aby

ste podporili všetky tri uznesenia,  tak ako sme ich predlo-

žili.  Myslím  si,  že  to  bude  veľmi  dobrý krok na ceste

k zlepšeniu  situácie v zdravotníctve a že v marci, keď  pán

minister predstúpi  so svojou  správou a so svojimi  už kon-

krétnymi návrhmi, zjavne vychádzajúcimi aj z práce tejto ko-

misie, už budeme vedieť posúdiť,  že naozaj došlo k zastave-

niu zhoršujúceho  sa stavu  zdravotníctva a vykročili sme na

cestu k zlepšeniu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Derfényiho, či tiež chce zaujať

stanovisko. Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

     Prosím pána poslanca Derfényiho, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     najprv  budeme  hlasovať v zmysle § 37 rokovacieho  po-

riadku o dvoch návrhoch,  ktoré predložil pán poslanec Šagát

s tým, že  žiadal o každom  hlasovať zvlášť. Prečítam  prvý.

Pán poslanec ich  predniesol  ako dva návrhy  na uznesenie a

opieram sa o § 37, budeme o nich hlasovať samostatne a potom

o návrhu, tak  ako je to v uznesení. Takže  prvý  návrh pána

poslanca  Šagáta: Národná  rada  Slovenskej republiky  žiada

vládu odôvodniť, prečo napriek  uzneseniu Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 682/1997 z 3. júla 1997, v  ktorom

Národná rada žiada vyňať z privatizácie liečebne pre dlhodo-

bo chorých, odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne a po-

dobne, sú tieto predmetom privatizácie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, počuli  sme pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Šagáta. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh poslanca Šagáta

sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Druhý  návrh je  tohto znenia:  Národná rada Slovenskej

republiky žiada vládu Slovenskej republiky prehodnotiť plat-

by štátu  do zdravotného poistenia novelou  zákona o štátnom

rozpočte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli  ste  druhý  pozmeňujúci  návrh poslanca Šagáta.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani druhý pozmeňujúci návrh Národná ra-

da neprijala.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,  a to o každom bode

samostatne, o bode 1, tak ako  je uvedený v tlači 904, každý

ho má pred sebou. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o bode 1 ná-

vrhu uznesenia, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý bod  návrhu uznesenia sme neprija-

li.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Budeme  hlasovať  o bode 2 uvedenom v tlači 904,  ktorý

gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom bode

návrhu uznesenia. Gestorský výbor  odporúča tento bod schvá-

liť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že druhý bod návrhu uznesenia sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Navrhovaný bod 3 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom bode

návrhu  uznesenia. Gestorský  výbor tento  bod odporúča  ne-

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 3 návrhu uznesenia sme neprijali.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  odhlasovali  sme všetky tri

body návrhu uznesenia, ktoré predložila skupina poslancov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, rozumiem,  len som si  myslel, že navrhujete  ešte

hlasovať o celku. To ale v danom prípade nemá zmysel.

 

     Konštatujem, že  sme  schválili  uznesenie Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky k súčasnej  nepriaznivej  situácii

v zdravotníctve.

 

     Ďakujem pánu  navrhovateľovi a pánu  spoločnému spravo-

dajcovi.

 

     V rokovaní pokračujeme bodom

 

     správa o realizácii opatrení proti vznikajúcej drogovej

epidémii v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

 

     Ako  viete, odhlasovali  sme, že  tento bod prerokujeme

ako prvý na odpoludňajšom pokračovaní.

 

     Správu vlády máte predloženú ako  tlač číslo 864 a spo-

ločnú  správu výborov  ako tlač  číslo 864a, ku ktorej  máte

pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Správu vlády  uvedie jej  podpredseda a predseda Výboru

ministrov pre  drogové závislosti a kontrolu  drog pán Jozef

Kalman.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážená Národná rada,

 

     prv než  predložím  správu, chcem poďakovať za ústreto-

vosť  Národnej  rady, že ste  mi vyhoveli a preložili  alebo

prerokovali  správu, ktorú predkladám, a tým ste mi umožnili

absolvovať zajtra a pozajtra  dve dôležité  rokovania na vý-

chodnom Slovensku.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na rokovanie  pléna Národnej rady  Slovenskej republiky

predkladám  správu o realizácii  opatrení  proti vznikajúcej

drogovej  epidémii  v  hlavnom  meste  Slovenskej  republiky

Bratislave.  Opatrenia proti  vznikajúcej drogovej  epidémii

v hlavnom meste  Slovenskej republiky Bratislave  sa prijali

uznesením  vlády 15. októbra 1996 a následne v decembri  Ná-

rodnou  radou  Slovenskej  republiky. Ich vypracovanie  bolo

priamou reakciou vlády Slovenskej republiky...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia, prosím pokoj.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     ...na situáciu v Bratislave, kde  podľa  epidemiologic-

kých údajov sa evidovali  takmer dve tretiny  liečených nar-

komanov z celej  republiky. Táto  alarmujúca skutočnosť bola

a naďalej je ovplyvňovaná  jednak geografickou polohou hlav-

ného  mesta,  jednak  koncentrovanosťou  priemyslu, obchodu,

služieb, bankovníctva, školstva, ako aj veľkou koncentráciou

obyvateľstva  hlavne v okrajových  častiach  zabezpečujúcich

anonymitu. Bratislava sa v poslednom  čase stala medzinárod-

ným prekladiskom drog v dôsledku svojej polohy, bezproblémo-

vého spojenia a blízkosti  štátnych  hraníc s Rakúskom a Ma-

ďarskou  republikou, ktorá z nich urobila ideálne  miesto na

distribúciu drog.

 

     Správa je vyhodnotením úloh vyplývajúcich z opatrení za

rok 1997. Predmetom  osobitného bodu  programu vlády Sloven-

skej  republiky a Národnej  rady  Slovenskej republiky  bude

komplexné vyhodnotenie Národného  programu boja proti drogám

a jeho aktualizácia za rok 1997, ktoré predložím do Národnej

rady koncom apríla tohto roku. Cieľom opatrení bolo okamžite

reagovať na  vzniknutú situáciu vo všetkých  rovinách, t. j.

v rovine  prevencie, liečby, resocializácie a represie a za-

interesovať na riešení problému drog všetky orgány a organi-

zácie  vrátane neštátnych,  ktoré sa  zaoberajú bojom  proti

drogám. Preto i úlohy opatrení, ako aj finančné  prostriedky

boli  adresované konkrétnym  subjektom. Pre  vašu informáciu

uvediem,  že  na  ich  realizácii  sa  podieľalo 10 rezortov

- Krajský úrad Bratislava,  Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Úrad vlády

Slovenskej republiky a ďalšie,  ktoré za ich realizáciu zod-

povedajú a taktiež nesú  zodpovednosť za použitie finančných

prostriedkov účelovo  vyčlenených na realizáciu  opatrení zo

štátneho rozpočtu.

 

     Výbor  pre zdravotníctvo a sociálne  veci  na  rokovaní

k predmetnému materiálu vzniesol  požiadavku venovať zvýšenú

pozornosť "analýze rozpočtu na opatrenia na realizáciu opat-

rení v rezorte ministerstva  kultúry a ministerstva vnútra".

K tomu opätovne  uvádzam, že finančné  prostriedky vyčlenené

zo  štátneho rozpočtu  sa účelovo  viazali. Vláda Slovenskej

republiky na  realizáciu opatrení vyčlenila 60  mil. Sk. Ich

použitie rezortmi a Krajským úradom Bratislava je vyšpecifi-

kované v analýze finančných prostriedkov použitých na reali-

záciu opatrení, ktorá  tvorí prílohu predloženého materiálu.

Správa obsahuje i analýzu finančných  prostriedkov použitých

na plnenie  opatrení z iných zdrojov, napríklad z neštátneho

protidrogového fondu, Štátneho fondu zdravia.

 

     Predložený materiál obsahuje vyhodnotenie stavu plnenia

všetkých 53 úloh bez ohľadu na to, či išlo o úlohy krátkodo-

bého, alebo dlhodobého charakteru. Možno  konštatovať, že 24

úloh sa splnilo, 27 úloh sa  plní a 2 úlohy sa splnili čias-

točne. Za pozitívny prínos k riešeniu  drogovej problematiky

považujem opatrenia zamerané na plnohodnotné využívanie voľ-

ného času detí a mládeže. Na území Bratislavy pôsobí 11 cen-

tier voľného  času s 363 záujmovými  útvarmi, ktorých úlohou

je  usmerniť  voľnočasové  aktivity  bratislavskej  mládeže.

V najohrozenejšom bratislavskom okrese  Bratislava V v Petr-

žalke sa v júni 1997 zriadilo  okresné  centrum  výchovnej a

psychologickej prevencie, špecializujúce sa na primárnu pre-

venciu a poskytovanie  poradenskej  služby  drogovo závislým

jednotlivcom a ich rodičom, ktoré navštívilo 120 klientov.

 

     Osobitná  pozornosť  sa  venuje  individuálnym potrebám

narkomana  aj pri  zaraďovaní do  skupinovej a individuálnej

terapie. V súlade s úlohami vyplývajúcimi z opatrení sa kon-

com roka zriadili také centrá v ďalších bratislavských okre-

soch, prakticky  vo  všetkých - Bratislava I, Bratislava II,

Bratislava III a Bratislava IV. Musím  však  konštatovať, že

problematika drog sa presúva a zasahuje  ďalšie časti Brati-

slavy, ako  napríklad Dolné  Hony a Vrakuňu, relatívne  malé

sídliská s koncentráciou rodín s dospievajúcimi deťmi.

 

     V oblasti zdravotníctva za  nemalý prínos považujem ob-

sahové doriešenie  personálneho a materiálno-technického vy-

bavenia Centra pre liečbu  drogových závislostí na Hraničnej

ulici, ktoré je  špecializovaným pracoviskom orientovaným na

liečbu  závislých od  drog a ktoré  podľa  posledných údajov

eviduje v rámci Slovenska najvyšší  počet  liečených pacien-

tov, takmer 2 400. Disponuje  najväčším  tímom špecialistov,

skúsených odborníkov v tejto  oblasti, ktorí v rôznych prog-

ramoch poskytujú každoročne starostlivosť niekoľkým tisíckam

ľudí.

 

     Od 1. januára 1998 sa v súlade s Národným programom bo-

ja proti drogám pri centre zriadil Inštitút drogových závis-

lostí s predmetom  činností  zameraných  na vedeckovýskumnú,

výučbovú, terapeutickú a koordinačnú činnosť v oblasti prob-

lematiky  drogových  závislostí v rezorte  zdravotníctva. Na

posilnenie represívnych opatrení sa v rámci Krajského riadi-

teľstva  Policajného  zboru  Bratislava  zriadilo samostatné

protidrogové oddelenie, ktorého úlohou je objasňovať trestné

činy  súvisiace s výrobou, prechovávaním a hlavne  distribú-

ciou drog. V roku 1997 sa v Bratislavskom  kraji zistilo 670

prípadov,  resp.  trestných  činov  súvisiacich  s  drogami.

Z tohto počtu  sa objasnilo 620 prípadov. Za  tieto  trestné

činy sa vyšetrilo a stíhalo celkom 561 osôb, z toho 10 detí,

51 mladistvých a 77 recidivistov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia, prosím pokoj. Počúvajme rečníka.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Z opatrení  sa nesplnila  úloha číslo 29 v časti sledo-

vanie a vyhodnocovanie úmrtí spojených s drogami. Štatistic-

ký úrad  nemal možnosť v rámci  súčasného systému  povinných

hlásení úlohu  splniť. V súčasnosti  hľadáme riešenie  tohto

problému. Materiál  obsahuje i 10 nových  opatrení, ktoré si

vyžiadala súčasná situácia na  drogovej scéne, zameraných na

detailnejšie rozpracovanie  konkrétnych špecifických problé-

mov v jednotlivých oblastiach v boji proti drogám.

 

     Vážení prítomní,

     vážená Národná rada,

 

     na záver si dovolím  konštatovať, že  prijaté opatrenia

v prevažnej  miere  splnili a vytvorili  podmienky na účinnú

protidrogovú  prevenciu,  liečbu  a  resocializáciu. Zároveň

opatrenia  pre  Bratislavu  poslúžili  ako  model,  ktorý sa

úspešne uplatnil i pri  tvorbe koncepcie protidrogovej poli-

tiky vlády Slovenskej republiky  na úrovni okresov a krajov.

Táto skutočnosť  je o to dôležitejšia,  že problém s drogami

sa  čoraz viac  prejavuje aj v iných  oblastiach  Slovenska,

pričom sa najmä väčšie mestá nachádzajú v podobnej situácii,

v akej  bola predtým  Bratislava. Vážení  prítomní, uvedomme

si, že problém drog nevymizne sám  od seba, a preto mu treba

venovať neustálu pozornosť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci pána  poslanca Antona Národu, aby  podal správu o výsled-

koch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o prerokovaní správy o realizácii opatrení

proti vznikajúcej  drogovej epidémii v hlavnom meste Sloven-

skej republiky Bratislave.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1933 zo 7. januára 1998 pridelil  správu o  realizácii

opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie,  Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Citovaným rozhodnutím k uvedenej  správe určil ako ges-

torský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval predloženú správu, zobral ju na vedomie s konšta-

tovaním, že  najúčinnejšou formou boja proti  drogám je pre-

vencia. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu,  Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a národnosti prerokovali  uvedenú správu,

zobrali ju na  vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej

republiky  správu o realizácii  opatrení  proti  vznikajúcej

drogovej epidémii v hlavnom  meste Slovenskej republiky Bra-

tislave vziať na vedomie.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  zobral správu  na vedomie a odporučil

Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie a

požiadať  vládu  Slovenskej  republiky,  aby  do 15. augusta

1998 podala správu zameranú na hodnotenie účinnosti realizo-

vaných alebo rozpracovaných projektov v boji proti drogám.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci ako gestorský výbor prerokoval správu

o realizácii  opatrení proti  vznikajúcej drogovej  epidémii

v hlavnom meste Slovenskej republiky  Bratislave dňa 21. ja-

nuára 1998. Vo svojom  uznesení číslo 402 odporučil Národnej

rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie

a požiadal  podpredsedu vlády Slovenskej republiky a predse-

du Výboru ministrov pre  drogové závislosti a kontrolu drog,

aby  venoval zvýšenú  pozornosť analýze  tvorby rozpočtu  na

opatrenia proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom mes-

te Slovenskej  republiky Bratislave a jeho  realizácii v re-

zorte Ministerstva kultúry  Slovenskej republiky a Minister-

stva vnútra Slovenskej republiky.

 

     Gestorský  výbor  konštatoval,  že  výbory, ktorým bola

predložená správa pridelená, ju prerokovali a odporučili Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky správu  vziať na vedomie.

Ďalej konštatoval, že poslanci v stanovenej lehote nepredlo-

žili žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor

schválil spoločnú správu výborov  svojím uznesením číslo 408

z 3. februára 1998, v ktorej určil za spoločného spravodajcu

výborov  predsedu výboru  Antona Národu.  Súčasťou spoločnej

správy je návrh uznesenia  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, čiže čítať ho nebudem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Národovi  a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy ne-

mám žiadne  písomné prihlášky, preto  sa pýtam, či  sa hlási

niekto elektronicky, alebo ústne do rozpravy.  Nech sa páči,

pán poslanec Kováč, a potom pani poslankyňa Aibeková. Zazna-

menávam. Zároveň ukončujem možnosť prihlásenia do rozpravy.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som  len v stručnosti  zopakoval  časť

diskusie, ktorú  sme tomuto problému venovali  vo výbore pre

zdravotníctvo, a možno  aj zdôvodnil, prečo  si  myslíme, že

treba venovať viac pozornosti  rozpočtu ministerstva kultúry

a rozpočtu  ministerstva vnútra  práve v tejto  oblasti boja

s drogami. Ak  si pozorne pozriete túto  správu, zistíte, že

práve v týchto dvoch  ministerstvách je  značná slabina. Keď

sa pozriete, čo všetko vykonalo  ministerstvo  obrany, chcem

ho vyzdvihnúť ako vzor,  chcem vyzdvihnúť ako vzor minister-

stvo školstva, ktoré si skutočne  dalo s tým množstvo práce,

ministerstvo  zdravotníctva  rovnako,  a  keď  to  porovnáte

s tým, čo urobila kultúra, myslím  si, že to je zanedbateľne

málo.

 

     Treba sa otvorene pýtať, a všetci  dobre vieme, že naj-

silnejšie a najvplyvnejšie médium pre každého občana Sloven-

skej republiky je televízia, treba  sa spýtať, kde sú dohody

medzi ministerstvom kultúry a televíziou, koľko platí minis-

terstvo kultúry na to, aby sa program boja s drogami objavo-

val  v  televízii,  koľko, aby  sa  objavoval v rádiách. Nič

z tohto sa v správe neobjavilo. My máme médiá. Koľko sa dos-

talo  do jednotlivých  tlačených  médií  práve v otázke boja

s drogami? V televízii sa odohrali, myslím si, dve besedy na

druhom programe, pokiaľ viem,  nie vo veľmi sledovanom čase,

ak nie, tak ma opravte, a okrem  toho jedna reklama s jabĺč-

kom a červíkom, a to je všetko, čo by mladému človekovi malo

povedať, aby nedrogoval. To  je na margo ministerstva kultú-

ry. Myslím si, že je to proste ministerstvo, ktoré v oblasti

prevencie má výrazný vplyv a bolo by ho treba podstatne viac

zainteresovať do tohto problému.

 

     Pokiaľ  ide o ministerstvo  vnútra,  samozrejme, pôsobí

skôr ako represívna zložka, ale  ak sa pozriete na počet ľu-

dí,  ktorí pracujú  ako  represívny  orgán v tomto boji, tak

zistíte, že tento počet je žalostne nízky. Keď si predstaví-

te, že  díleri dnes postávajú  pred školami, že  díleri dnes

predávajú svoj tovar v súkromných  bytoch, kde je problém aj

pre príslušníka Policajného zboru zo zákona sa tam dostať na

prehliadku, myslím  si, že treba  pripraviť oveľa starostli-

vejší program na úrovni  ministerstva vnútra, a preto vyply-

nuli tieto naše dve požiadavky.

 

     Na záver mi  dovoľte, aby som  tlmočil  stanovisko pána

poslanca Bajana, ktorý bol predsedom komisie  pre boj s dro-

gami, ktorá sa zriadila v tomto parlamente pri našom výbore.

Jeho rozhodnutie  vzdať sa funkcie  vyplynulo z toho, že po-

žiadal všetky rezorty, aby  mu oznámili, ako využili finanč-

  prostriedky, ktoré  schválila táto  Národná rada  na boj

s drogami. Keďže odmietli odpovedať  všetci ministri do jed-

ného v podstate  na protest, že sa ako šéf komisie nemá prá-

vo ani dozvedieť, ako sa využili tieto finančné prostriedky,

sa vzdal svojej funkcie.

 

     Kolegovia, kolegyne, myslím si,  že správu treba zobrať

na vedomie, podporujem to,  pretože nič iného vlastne Národ-

nej rade neostáva, ale uznesenie, ktoré navrhol zdravotnícky

výbor,  dovoľte mi,  aby som  podporil a zasadil  sa, aby sa

prijalo, pretože  boj s drogami je  jedna z vecí, kde všetci

musíme zabudnúť na svoje politické tričko a na všetko ostat-

né, ale snažiť sa proste ochrániť našu spoločnosť pred touto

pliagou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má  pani poslankyňa Aibeková ako  posledná v roz-

prave. Zároveň  sa s faktickou  poznámkou prihlásil predseda

výboru pán Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Kováč, vy ste  nepostrehli, že už  nie je

socializmus a rezort kultúry neusmerňuje ako nejaký ústredný

výbor čohosi, že máme  verejnoprávnu televíziu, do ktorej sa

dá vstúpiť na báze zákonov platných pre verejnoprávne médiá,

a privátne  rozhlasové  a  televízne  vysielanie  na základe

duálneho vysielania.  To je opäť niečo  iné. Takže vstup re-

zortu  kultúry do  tejto sféry  je presne  taký, aký  sme tu

všetci vrátane vás odsúhlasili.  Zbytočne krútite hlavou, že

nie, odsúhlasili ste to. Minister  kultúry nie je vedúci od-

delenia  na ÚV  KSS, ktorý  si predvolá  riaditeľa súkromnej

alebo verejnoprávnej televízie a uloží mu, čo majú vysielať.

Tak to nechodí nikde vo svete. (Hlasy v sále.)

 

     Vy sa už konečne zobuďte, aj dvaja poslanci za DÚ, kto-

rí sedia vzadu a vykrikujú, nevykrikujte teraz, ak sa chcete

prihlásiť, tak  sa prihláste, tak  ako to rokovací  poriadok

umožňuje,  predneste svoje názory, svoje  hodnotenia a svoje

pripomienky.  A na  moje vystúpenie  teraz nereagujte,  pani

Rusnáková, dobre?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Páči  sa mi,  keď poslanec  najprv povie,  že ak chceme

niečo povedať,  aby sme sa  prihlásili a potom nám odporúča,

aby sme sa neprihlásili.

 

     Pán poslanec, v rozpočtových prostriedkoch...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa, nereagujte na pána poslanca Hofbauera.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     ...v rozpočtových prostriedkoch vlády sú peniaze, ktoré

sú špecifiky viazané na to, aby vláda mohla v Slovenskej te-

levízii a Slovenskom  rozhlase  zaplatiť  osvetové programy,

pre  ktoré sú  tieto  peniaze v rozpočte  viazané. Treba  si

pozrieť aj štátny rozpočet. Máte to tam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, len by sme mali dbať na to,  že pre všetkých

platí rovnaká podmienka, aby sme reagovali na členov rozpra-

vy, teda účastníkov  rozpravy, lebo v opačnom prípade je po-

tom ťažko dávať právo len pre jedných.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     som  trošku  zaskočená  situáciou,  ktorá  sa  vyvinula

pri prerokúvaní tohto bodu programu, a to je správa o reali-

zácii opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom

meste Slovenskej  republiky Bratislave, z dvoch dôvodov. Pre

malú účasť poslancov v rokovacej  sále, keď sa prerokúva ta-

kýto významný a dôležitý  materiál, a aj nezáujem o diskusiu

o týchto problémoch. Preto skrátim  svoj príspevok. Mala som

pripravený komplexný materiál  týkajúci sa tejto problemati-

ky, chcela som ho tu predniesť, ale radšej ho odovzdám v po-

dobe nejakého  článku do médií.  Dúfam, že vzbudí  záujem aj

u verejnosti, pretože o drogách  sa veľa  hovorí, ale  často

hovoria o tejto problematike ľudia, ktorí nemajú ani základ-

né teoretické informácie a  vedomosti o drogách. Nikdy nevi-

deli drogovo závislého človeka,  nikdy sa s takýmto človekom

nerozprávali.

 

     To, že drogy sú  veľmi vážnym problémom, pochopila Sve-

tová zdravotnícka  organizácia, keď už v sedemdesiatych  ro-

koch zaradila medzi hlavné  problémy, ktoré ohrozujú verejné

zdravie celej ľudskej  spoločnosti, práve drogovú závislosť,

pretože počty  drogovo závislých osôb  sa neúmerne zvyšovali

a zvyšujú  napriek všemožným  preventívnym opatreniam, ktoré

sa vo svete robia. Keď si pozriete, koľko bohaté krajiny ve-

nujú na prevenciu proti  drogám a ako sa tieto peniaze často

rozptyľujú vlastne doslova v ničom,  tak nám je z toho všet-

kým smutno, pretože tieto peniaze by sa mohli použiť na nie-

čo iné. Prečo je tomu tak?  Pretože za drogami, za ich výro-

bou, šírením stoja dobre organizované mafie a zisk z drog je

natoľko vysoký,  že sa nájdu skupiny,  ktoré napriek trestom

smrti v mnohých krajinách  alebo doživotným väzeniam riskujú

a droga a peniaze za drogu sú pre nich oveľa lákavejšie.

 

     Preto je dôležité, že aj u nás vznikol  program preven-

tívnych  opatrení na  zamedzenie šíreniu  drogovej epidémie,

pretože situácia nielen v Bratislave  bola a je stále hrozi-

vá, ale  drogy sa šíria nielen  do veľkých miest, ale  aj do

menších miest v Slovenskej republike.

 

 

     Myslím si, že tieto opatrenia, ktoré nám boli predlože-

né napriek  kritickým hlasom, a myslím si, že  kritizovať je

potrebné, pretože  je stále čo  zlepšovať, a ani tento súbor

opatrení nebude a nemôže byť  kompletný a posledný, sú dobre

spracované.  Aj tento  sa bude,  ako na  to upozornil aj pán

podpredseda vlády, neustále  dopĺňať o nové úlohy. Som rada,

že tie úlohy - je ich v tomto opatrení 53 - sa zväčša splni-

li alebo sa plnia. Nie je tu ani jedna úloha, ktorú by neza-

čal príslušný  orgán, ktorému to bolo  uložené, plniť. Treba

si uvedomiť  jedno. Úspech v preventívnych  opatreniach bude

iba vtedy, keď sa do neho  zapoja všetci. To je úloha, ktorá

sa nemôže dávať len štátnym  orgánom. Musia sa tu zapojiť aj

samosprávne orgány, nevládne inštitúcie, ale aj každý z nás,

každý občan.

 

     Na záver si myslím, že aj poslanci trošku podcenili tú-

to situáciu napriek tomu, že 16. mája 1996 uznesením  Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 337 sa zriadila komisia

a hneď sa iniciatívne do tejto komisie prihlásilo 15 poslan-

cov. Vieme, ako zúfalo  sme sa s predsedom  výboru pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci pánom  Národom  schádzali a nikdy

sme v prvých rokovaniach neboli v dostatočnom počte, aby sme

mohli zvoliť predsedu tejto komisie.  Tak si myslím, že kri-

tizovať áno, ale treba aj do vlastných radov povedať, že tí,

ktorí prejavili  záujem  pracovať v tejto komisii, mali  byť

aktívnejší a mali vyvinúť trošku  viac úsilia na to, aby sme

prispeli napríklad novými legislatívnymi opatreniami. Trošku

chcem zvrátiť to, čo povedal  pán poslanec Kováč. Ak pán po-

slanec Bajan prijal túto funkciu,  pretože práve v máji 1996

navrhoval zriadenie tejto komisie,  nemal sa vzdať preto, že

mu neprišli v istom čase nejaké materiály, o ktoré požiadal.

Nakoniec  tie materiály  prišli, boli  adresované predsedovi

výboru, pretože  komisia je len istým  podvýborom, je časťou

výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

 

 

     Myslím si, že v prevencii  je potrebné urobiť ešte veľa

krokov a že  aj výsledky, kým sa prejavia,  nebude to zo dňa

na  deň  ani z týždňa  na  týždeň,  že to  potrvá ešte dlho.

A tak pochváľme vládu za to, čo urobila, pokritizujme, čo sa

neurobilo dobre, ale predovšetkým  vložme do toho aj vlastné

sily a prostriedky a až potom kritizujme iných.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni.

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Možno, pani poslankyňa Aibeková, by som s vami súhlasil

za jedného predpokladu, keby nebolo pravdou, že tento parla-

ment odsúhlasil vláde finančné zdroje na to, aby vypracovala

a realizovala boj s drogovou závislosťou. Keď sme odsúhlasi-

li peniaze,  máme právo a vláda má  povinnosť  vydať odpočet

toho, čo spravila. Vláda má povinnosť prostredníctvom minis-

tra kultúry  objednať v Slovenskej televízii programy, ktoré

bojujú s drogami, a to  nie je žiadny socializmus  ani komu-

nizmus,  pán poslanec  Hofbauer, to  je normálna objednávka,

ktorá patrí medzi povinnosti  vlády Slovenskej republiky, ak

to myslí s bojom s drogami vážne.

 

     Ak to, čo dodali  ministri ako odpočet použitia svojich

finančných zdrojov do výboru,  budete považovať za dostatoč-

né, špeciálne to v týchto dvoch rezortoch považujem za abso-

lútne nedostatočné.  Chcem požiadať pána  podpredsedu vlády,

ktorý je  gestorom, aby svoju pozornosť  skutočne zameral na

prevenciu,  a  túto  prevenciu  majú  v rukách  dva  rezorty

- školstvo a kultúra. Prosím  vás, venujte týmto dvom rezor-

tom výraznú pozornosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce sa vyjadriť k rozprave pán podpredseda vlády? Áno.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     budem veľmi stručný, pretože boli aj stručné pripomien-

ky k predloženej správe.

 

     Pán poslanec Kováč, súhlasím s vami z toho  pohľadu, že

ministerstvo kultúry, ale aj  ďalšie rezorty môžu ešte oveľa

viac  urobiť v oblasti  prevencie  vrátane ďalších činností,

tak ako som ich spomínal. Vychádzame však zo stavu, najmä zo

stavu finančných  možností. Ale chcel by  som vás upozorniť,

že sme sa jednoznačne dohodli,  že budeme každý rok usmerňo-

vať balík  finančných zdrojov  do iných rezortov tak, aby to

bolo  koordinované. A práve  na budúci  týždeň  bude zasadať

Protidrogový fond, kde budeme na konkrétne projekty, na kon-

krétne  úlohy prideľovať  jednotlivým ministerstvám finančné

zdroje, kde  si nájde tieto zdroje  aj ministerstvo kultúry.

A pokiaľ ide o vzťah  ministerstva kultúry, resp. iných pro-

jektov vo  vzťahu k televízii, opäť  vás chcem ubezpečiť, že

koncom roka sme schválili niekoľko projektov vo vzťahu k te-

levízii, kde sa už projekty vyrábajú, ale idú aj z iných re-

zortov, najmä z rezortu  ministerstva  školstva. Nie je  tam

priama  úmera  ministerstvo  kultúry - televízia, ale všetky

rezorty priamo komunikujú, resp. spolupracujú v tomto prípa-

de aj so Slovenskou televíziou, resp. s inými médiami.

 

     Znovu by som chcel  pripomenúť, vážené dámy, vážení pá-

ni, že sme na  začiatku celkového procesu. Nechcem zdôrazňo-

vať otrepanú  frázu, že sa učíme,  ale skutočne prichádzame,

začíname hľadať čo najefektívnejšie prístupy, najefektívnej-

šie spôsoby.  Častokrát musíme riešiť  projekty, ktoré pred-

kladajú aj iné inštitúcie, ktoré sa obracajú na Protidrogový

fond, a nedávajú  predpoklad  efektívnosti.  Znamená  to, že

hľadáme optimálnejšie formy, a plne to  platí pre jednotlivé

rezorty, pre  jednotlivé štátne organizácie,  ktoré sa týmto

problémom venujú. Napriek tomu si myslím, aj keď ste určitým

spôsobom kritizovali rezort  ministerstva kultúry, že minis-

terstvo kultúry tak ako  ostatné rezorty  splnilo všetko, čo

mu z opatrení v podstate vyplývalo.

 

     Verím,  že aj v nastávajúcom  období  jednotlivé orgány

štátnej správy, krajské a okresné úrady v Bratislave, preto-

že teraz  hovoríme len o Bratislave, si  budú  naďalej plniť

úlohy, tak ako im vyplývajú  z týchto opatrení. Som presved-

čený, keď som hovoril, že opatrenia splnili poslanie v minu-

lom roku, že  tomu tak bude aj na budúci  rok, resp. v tomto

roku. Na budúci rok, keď to budete v parlamente hodnotiť, že

opäť bude parlament pozitívne  hodnotiť skutočnosť, že tieto

opatrenia boli skutočne efektívne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Pýtam sa spoločného spravodajcu,  či chce zaujať stano-

visko. Nie. Ďakujem pánu poslancovi Národovi.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravo-

dajcu.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol návrh  na uznesenie Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky z dnešného  dňa k správe

o realizácii  opatrení proti  vznikajúcej drogovej  epidémii

v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  správu o realizácii opatrení proti

vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste Slovenskej re-

publiky Bratislave;

 

     B. žiada vládu Slovenskej republiky

 

        a) predložiť  v  termíne  do 15. augusta 1998 správu

zameranú na hodnotenie účinnosti realizovaných alebo rozpra-

covaných projektov v boji proti drogám,

 

        b) venovať zvýšenú pozornosť analýze tvorby rozpočtu

na opatrenia  proti vznikajúcej drogovej  epidémii v hlavnom

meste  Slovenskej  republiky  Bratislave  a  jeho realizácii

v rezorte Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Minis-

terstva vnútra Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada schválila návrh uznesenia

Národnej  rady  Slovenskej  republiky k správe  o realizácii

opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave.

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi  vlády aj pánu spoloč-

nému spravodajcovi.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, budeme  ďalej pokračovať

rokovaním o vládnom  návrhu  zákona  o stavebných  výrobkoch

(tlač číslo 866), ktoré  sme prerušili tesne pred hlasovaním

o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch. Chcem  pripomenúť,

že o tomto vládnom návrhu  zákona rokujeme, pokiaľ ide o le-

gislatívny postup, podľa príslušných ustanovení zákona číslo

44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku  Slovenskej  národnej rady

v znení neskorších predpisov, teda v podstate  podľa starého

rokovacieho poriadku.

 

 

 

     Skôr  ako  budeme  pokračovať  v rokovaní o tomto  bode

programu, prosím predsedu  výboru pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie pána poslanca Hofbauera, aby zaujal mies-

to pre spravodajcu výborov.

 

     Predseda výboru pán Brňák má procedurálny návrh.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Zajtra doobeda má Národná rada Slovenskej republiky ro-

kovať o návrhu  na zvolenie  dvoch  podpredsedov Najvyššieho

súdu  Slovenskej  republiky. V tomto  kontexte v mene  troch

poslaneckých klubov si dovolím  predniesť návrh na doplnenie

programu  tejto schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky

a pred uvedený bod predradiť najskôr návrh na voľbu predsedu

Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky ako tlač 901, ktorý

sme všetci dostali na stôl, potom odvolanie podpredsedu Naj-

vyššieho súdu  ako  tlač 900 a následne by  pokračoval  ten,

ktorý už bol zaradený. Podotýkam, že o obidvoch týchto návr-

hoch bude rokovať ako jediný  gestorský výbor, a to ústavno-

právny  výbor  zajtra  ráno  v  zmysle  ustanovenej pozvánky

o 8.00 hodine ráno. Čiže navrhujem doplniť program nášho ro-

kovania o dva nové body.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli  sme,  priatelia,  návrh,  ktorý treba schváliť.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom pro-

cedurálnom návrhu na doplnenie nášho programu. Návrh predlo-

žil predseda výboru doktor Brňák.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tento  pozmeňujúci návrh na doplne-

nie programu prijali.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  pokračovať v prí-

prave  hlasovania.  Teda pristúpime k hlasovaniu o jednotli-

vých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov, aby hlasovanie

uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni, na predchádzajúcom  rokovaní  sme uzavreli

rozpravu a pozmeňujúce  návrhy, takže  na  osvieženie pamäti

zopakujem tie, o ktorých  budeme hlasovať en bloc pozitívne.

Ide o návrhy pod číslom 2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11. O týchto ná-

vrhoch sa odporúčalo hlasovať spoločne pozitívne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o návrhoch

spoločnej  správy 2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11, o ktorých pán spo-

ločný spravodajca  odporúča  hlasovať en bloc a navrhuje ich

prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme prijali en bloc  uvedené body spo-

ločnej správy.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Spoločne odporúčam hlasovať negatívne so záverom nepri-

jatia o týchto bodoch: 1, 6, 7 a 9 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bodoch 1,

6, 7 a 9 spoločnej  správy. Pán spoločný spravodajca ich od-

porúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že  body 1, 6, 7 a 9 spoločnej  správy Ná-

rodná rada neprijala.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Osobitný pozmeňujúci návrh  uplatnil pán poslanec Paco-

la, a to k § 16 ods. 1 písm. b), ktorého  textácia je: "Uve-

die na  trh stavebný výrobok,  ktorý nevyhovuje vlastnostiam

na použitie v stavbe." Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca  Pacolu, ktorý pán spoločný spravo-

dajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Pacolu

sme prijali.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Konštatujem, že sme  prerokovali a hlasovali o všetkých

pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej  správy aj  ktoré vyply-

nuli z rozpravy, a preto  navrhujem, pán  predsedajúci,  aby

ste dali hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme  hlasovať o vládnom  návrhu  ako celku.  Prosím,

prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o stavebných výrobkoch.

 

     Ďakujem za jednomyseľnosť.

 

     Ďakujem  pánu  ministrovi  za podporu a pánu spoločnému

spravodajcovi za uvádzanie.

 

     Pokračujeme ďalším bodom  programu,  ktorým je prvé čí-

tanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o mierovom  využívaní  jadrovej

energie  a  o zmene  a  doplnení  zákona  číslo 174/1968 Zb.

o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 831, ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

pod číslom 1899.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister hospodárstva  Slovenskej republiky pán Karol

Česnek.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky na  svojom zasadnutí 21. ok-

tóbra 1997 prerokovala a schválila  svojím  uznesením  číslo

754 návrh  zákona o mierovom  využívaní  jadrovej  energie a

o zmene a doplnení  zákona  číslo 174/1968 Zb. o štátnom od-

bornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 256/1994 Z. z. Vládny návrh

tohto zákona bol zaradený  do programu 41. zasadnutia Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky ako  parlamentná tlač  číslo

831.

 

     Navrhovaný zákon o mierovom  využívaní jadrovej energie

  za úlohu  odstrániť absenciu  komplexnej zákonnej úpravy

mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike

po roku 1993. Využívanie  jadrovej energie  má pre hospodár-

stvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elek-

trickej energie v súčasnosti  podiel jadrovej energie na vý-

robe elektrickej  energie  prestavuje  približne 40 až 50 %.

Zároveň sa v priemysle, v zdravotníctve široko uplatňuje vy-

užívanie rádioizotopov a priemyselné podniky sa podieľajú na

dodávkach zariadení na  využívanie jadrovej energie. Sloven-

ská  republika má  rozvinutú  spoluprácu s rôznymi krajinami

a medzinárodnými organizáciami pri  využívaní jadrovej ener-

gie.

 

     Pri využívaní jadrovej energie  má prvoradý význam bez-

pečnosť jadrových  zariadení a minimalizovanie  rizika nehôd

alebo havárií, ktorých prípadný  vznik znamená ohrozenie ži-

vota a zdravia  zamestnancov a obyvateľstva a zároveň aj vy-

soké materiálne a ekonomické ujmy. V súlade so záujmami oby-

vateľstva v Slovenskej republike, ako  aj v súlade so sveto-

vou praxou,  odporúčaniami  medzinárodných organizácií a zá-

väzkami Slovenskej republiky  prijatými medzinárodnými zmlu-

vami má štát významnú  úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mie-

rového využívania  jadrovej energie. Pri  plnení tejto úlohy

má nezastupiteľné miesto  zákonná úprava problematiky miero-

vého využívania jadrovej energie, existencia a činnosť štát-

neho orgánu dozoru.

 

     V súčasnosti v Slovenskej republike vykonáva štátny do-

zor nad jadrovou bezpečnosťou  Úrad jadrového dozoru Sloven-

skej  republiky. Bol  zriadený zákonom  Národnej rady  číslo

2/1993 Z. z. Vykonávanie  tohto štátneho dozoru upravuje zá-

kon číslo 28/1984 Zb. o štátnom  dozore nad jadrovou bezpeč-

nosťou  jadrových  zariadení v znení  zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z., ako aj nadväzujú-

ce  vyhlášky a výnosy  bývalej  Česko-slovenskej komisie pre

atómovú energiu.

 

     Právny rámec na kontrolu  štátu nad mierovým využívaním

jadrovej  energie  doteraz  tvoril  zákon  číslo 28/1984 Zb.

o štátnom  dozore nad  jadrovou  bezpečnosťou  jadrových za-

riadení v znení  zákona  číslo 254/1994 Z. z.,  zákon  číslo

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších  predpisov a zákon  číslo 238/1991 Zb. o odpadoch

v znení zákona Národnej  rady číslo 255/1993 Z. z. Mierového

využívania jadrovej  energie sa tiež  týkajú niektoré novšie

zákony  prijaté po vzniku samostatnej  Slovenskej republiky,

ako je zákon Národnej rady číslo 272 o ochrane  zdravia  ľu-

dí v znení zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. a záko-

na Národnej rady číslo 290/1996 Z. z., zákon  Národnej  rady

číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoener-

getických  zariadení a nakladaní s vyhoretým  jadrovým pali-

vom a rádioaktívnymi odpadmi, ďalej zákon Národnej rady čís-

lo 127/1994 Z. z. o posudzovaní  vplyvov na životné prostre-

die  a  taktiež  pripravovaný  zákon o energetike,  ktorý vo

vzťahu k tomuto  zákonu upravuje  podmienky udeľovania štát-

nych licencií na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej

energie.  Popísaný právny  rámec nebol dostatočne komplexný,

a preto bolo  potrebné upraviť ďalšie  osobitosti využívania

jadrovej energie.

 

     Predmet úpravy navrhovaného zákona je rozsiahly a v po-

rovnaní s doterajšou  právnou  úpravou  zabezpečuje  plnenie

záväzkov Slovenskej republiky,  ktoré vyplývajú z novoprija-

tých medzinárodných zmlúv. Ďalej spresňuje  kompetencie jed-

notlivých ministerstiev a ústredných  orgánov štátnej správy

s dôrazom na Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Ďa-

lej by  mal slúžiť na vyplnenie  medzier a spresnenie pravi-

diel kontroly  štátu nad mierovým  využívaním jadrovej ener-

gie.

 

     Medzinárodné záväzky sa  premietli najmä do konkretizá-

cie občianskoprávnej  zodpovednosti za  jadrové škody a kom-

petencie jednotlivých  rezortov bolo potrebné  upraviť najmä

v oblasti  kontroly a fyzickej ochrany  jadrových materiálov

a rádioaktívnych  odpadov v oblasti  havarijného  plánovania

a v oblasti schvaľovania výstavby zariadení.

 

     Kontrola štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie

sa  sprísňuje vydávaním  oprávnení  pre  právnické a fyzické

osoby. Spresňujú sa podmienky bezpečného využívania jadrovej

energie prakticky vo  všetkých súvisiacich oblastiach, najmä

pri  opatreniach proti  zneužitiu jadrových  materiálov, pri

výstavbe, prevádzke, predlžovaní času  prevádzky a vyraďova-

  jadrových  zariadení z prevádzky,  ďalej  pri  nakladaní

s rádioaktívnymi odpadmi, s vyhoretým  jadrovým palivom, pri

zaisťovaní jadrovej  bezpečnosti a kvality a tiež  pri hava-

rijnom plánovaní.

 

     Významným opatrením  je určenie zodpovednosti  štátu za

definitívne  uloženie  rádioaktívnych  odpadov  a vyhoretého

jadrového paliva. Taktiež  niektoré novoprijaté medzinárodné

zmluvy, najmä  Viedenský  dohovor o občianskoprávnej  zodpo-

vednosti za jadrové  škody z 21. mája 1963 a Spoločný proto-

kol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho

dohovoru z 21. októbra 1988 platné od 7. júna 1995 a Dohovor

o jadrovej  bezpečnosti  z 20. septembra 1994 platný  od 24.

októbra 1996 a uverejnený pod číslom 163 si vyžiadali vyjad-

renie návrhu v tomto  zákone. Rešpektovanie uvedených medzi-

národných záväzkov Slovenskej republiky v novom zákone umož-

ní bezproblémovo prijímať technickú  pomoc zo zahraničia pri

využívaní jadrovej  energie i vo forme dodávok zariadení vý-

znamných z hľadiska  jadrovej bezpečnosti,  ako sú napríklad

dodávky  na  zvyšovanie  bezpečnej  prevádzky v elektrárňach

v Bohuniciach  alebo pri dokončovaní výstavby jadrovej elek-

trárne Mochovce.

 

     Navrhovaná právna úprava  rešpektuje tiež ďalšie medzi-

národné zmluvy, pričom  ide najmä o zmluvu o nešírení jadro-

vých  zbraní  z 1. júla 1968 s platnosťou  od 5. marca 1970,

ďalej o zmluvu  o zákaze  umiestňovania  jadrových  zbraní a

iných  zbraní  hromadného  ničenia  na dne  morí a oceánov a

v ich  podzemí z 11. februára 1971 s platnosťou  od 18. mája

1972. Ďalej ide o Dohovor o fyzickej ochrane jadrových mate-

riálov, ďalej o Dohovor o včasnom  hlásení  jadrovej havárie

a Dohovor o pomoci v prípade jadrovej  havárie alebo radiač-

ného ohrozenia,  ktoré sú  platné v Slovenskej republike  po

sukcesii od 1. 1. 1993, Dohovor medzi Československou socia-

listickou republikou a Medzinárodnou  agentúrou  pre atómovú

energiu  na uplatnenie  záruk na  základe  Zmluvy o nešírení

jadrových  zbraní,  ktorá je platná  od 3. marca 1972, ďalej

štatút Medzinárodnej  agentúry pre atómovú  energiu a Dohoda

o výsadách a imunitách Medzinárodnej  agentúry platné od 27.

septembra 1993.

 

     Návrh  zákona čo najkomplexnejšie pokrýva  problematiku

mierového využívania jadrovej energie, pritom ale rešpektuje

zákonné úpravy prijaté po  vzniku samostatnej Slovenskej re-

publiky. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochra-

ny pokrytá týmto zákonom, nakoľko  je to pokryté zákonom Ná-

rodnej  rady  číslo 272/1994 Z. z. o  ochrane  zdravia  ľudí

v znení zákona  Národnej  rady  číslo 222/1996, ako i zákona

Národnej rady číslo 290/1996 Z. z.

 

     Chcel  by som  podotknúť, že  navrhovaný zákon je úplne

v súlade s odporúčaniami  Medzinárodnej agentúry pre atómovú

energiu. Tieto odporúčania sa  prijímajú na základe konsenzu

všetkých členských  krajín a sú  kompatibilné s legislatívou

týchto členských krajín, teda i právnymi  úpravami v oblasti

využívania jadrovej energie krajín Európskej únie. Návrh zá-

kona transformuje medzinárodné  zmluvy, ktorými je Slovenská

republika  viazaná v oblasti  využívania  jadrovej  energie,

a preberá vecný  obsah legislatívy Európskej  únie v oblasti

mierového využívania jadrovej energie.

 

     Rozbor dosahov na štátny rozpočet sme prerokovali s Mi-

nisterstvom financií Slovenskej  republiky. Ministerstvo fi-

nancií Slovenskej republiky na rokovaní 31. júla 1997 vyjad-

rilo s uvedeným finančným  dôsledkom návrhu zákona na štátny

rozpočet a rozpočet  obcí súhlas.  Návrh  zákona je v súlade

s Ústavou  Slovenskej  republiky a medzinárodnými  zmluvami,

ktorými je Slovenská republika  viazaná. V dôsledku prijatia

návrhu zákona nevznikajú nové nároky  na pracovné sily a or-

ganizačné zabezpečenie.

 

     Na záver mi dovoľte,  vážené pani  poslankyne, páni po-

slanci, požiadať vás o  podporu pri schvaľovaní  tohto dôle-

žitého návrhu zákona, prijatím ktorého sa Slovenská republi-

ka zaradí medzi krajiny s modernou právnou úpravou v oblasti

mierového využívania jadrovej energetiky.

 

     Ďakujem vám.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona a prosím ho, aby zaujal  miesto určené  pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pá-

nu poslancovi Petrovi Magvašimu.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky vystupujem pri  rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona o mierovom  využívaní  jadrovej  energie a  o zmene a

doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore

nad bezpečnosťou práce v znení zákona  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 256/1994 Z. z. (tlač 831) ako spravo-

dajca  určený  navrhnutým  gestorským  výborom Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Tento návrh  bol doručený poslancom  Národnej rady Slo-

venskej republiky dňa 25. novembra 1997, čím sa splnili pod-

mienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-

cieho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky a náleži-

tosti podľa legislatívnych  pravidiel, a zaradil ho na roko-

vanie 41. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky do pr-

vého čítania.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-

visko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-

ré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho  poriadku Národnej ra-

dy, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona komplexne rieši  právny rámec na kontrolu štátu

nad mierovým  využívaním jadrovej energie,  plnenie záväzkov

Slovenskej  republiky v novoprijatých  medzinárodných  zmlu-

vách, spresnenie rozdelenia  kompetencií jednotlivých minis-

terstiev a ústredných  orgánov štátnej  správy s dôrazom  na

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky vyplnením medzier

a spresnenie pravidiel kontroly  štátu nad mierovým využíva-

ním jadrovej energie.

 

     Navrhovaný  zákon rešpektuje  odporúčanie Medzinárodnej

agentúry pre atómovú energiu.  Tento zákon patrí medzi prio-

ritné oblasti  aproximácie práva  obsiahnuté v článku 70 Eu-

rópskej  dohody o pridružení,  zákony  a predpisy  o využití

jadrovej energie a priority  odporúčané v príprave asociova-

ných  krajín  strednej a východnej  Európy na  integráciu do

vnútorného trhu Európskej únie.

 

     V súlade  s § 73 ods. 3 písm. c)  rokovacieho  poriadku

Národnej  rady Slovenskej  republiky budem  odporúčať prijať

uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobec-

nej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

 

     Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste  otvorili vše-

obecnú rozpravu k návrhu zákona, do ktorej sa hneď hlásim.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Otváram všeobecnú  rozpravu o tomto  bode programu. Pí-

somne mám prihlásenú pani poslankyňu  Sabolovú za KDH a ďal-

ších prihlásených nemám, takže pán poslanec Magvaši, nech sa

páči, máte slovo. Potom  bude nasledovať pani poslankyňa Sa-

bolová. Ešte sa opýtam, či sa niekto ďalší hlási do rozpravy

elektronicky, alebo ústne. Keďže nie, uzatváram možnosť pri-

hlásenia do rozpravy.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som predniesť návrh  uznesenia, ktorý by  mala

prijať Národná rada k tomuto návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky prideľuje vládny ná-

vrh zákona o mierovom  využívaní jadrovej  energie a o zmene

a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom  odbornom do-

zore  nad bezpečnosťou  práce v znení  zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. (tlač 831) na pre-

rokovanie v druhom  čítaní Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky pre  hospodárstvo,  privatizáciu a

podnikanie,  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obra-

nu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre životné prostredie a ochranu prírody. Určuje ako gestor-

ský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie a lehoty  na prerokovanie vo

výboroch do 18. marca 1998 a v gestorskom výbore do 20. mar-

ca 1998.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na rokovanie Národnej rady sme dostali už dlho očakáva-

ný návrh  zákona o jadrovom využívaní  energie, tzv. atómový

zákon, ktorý sa snaží čo najkomplexnejšie pokryť problemati-

ku mierového využitia jadrovej energie. Tak ako pán minister

predniesol, dôvodová  správa uvádza, že  využívanie jadrovej

energie má pre  hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny

význam.  Prvoradým významom  pri využívaní  jadrovej energie

musí  byť bezpečnosť  jadrových  zariadení a minimalizovanie

rizika nehôd alebo havárií.

 

     Právny rámec  nad mierovým využívaním  jadrovej energie

doteraz tvorili mnohé právne normy Slovenskej republiky, tak

ako to vymenoval pán  minister vo svojom vstupnom vystúpení,

medzinárodnými  zmluvami, a odvoláva sa  hlavne na Viedenský

dohovor o občianskej  zodpovednosti za jadrové  škody z roku

1963 aj ďalšie medzinárodné zmluvy.  Rada by som ešte pouká-

zala  na jeden  fakt. Keďže  návrh zákona  bol predložený do

parlamentu  ešte v novembri 1997, nemôže už  rešpektovať  aj

niektoré závery Rady Európy, napríklad dodatok k Viedenskému

dohovoru a k ďalším, ako uvediem neskôr.

 

     Rada  Európy  v decembri 1997 v súvislosti s rozšírením

Európskej  únie rozhodla o kritériách rozšírenia. Okrem otá-

zok  demokracie, ľudských  práv a právneho  štátu  dokumenty

uvádzajú, že pri posudzovaní  úrovne kandidátov sa bude pri-

hliadať aj na dosiahnutie  vysokej úrovne bezpečnosti jadro-

vých zariadení a ochrany životného prostredia.

 

     Návrh zákona obsahuje veľa  obsahových a formálnych ne-

dostatkov, ktoré treba  odstrániť. Uvediem iba najdôležitej-

šie body,  ktoré by mohli negatívne  ovplyvniť snahy Sloven-

skej republiky pri vstupe do Európskej únie.

 

     Návrh  zákona upravuje  zodpovednosť prevádzkovateľa za

jadrové  škody. Táto  zodpovednosť je  tak z finančného, ako

aj z časového  hľadiska  nedostatočná.  Výška finančného od-

škodnenia bola v návrhu zákona určená iba v rámci minimálne-

ho ručenia  špecifikovaného  Viedenskou dohodou z roku 1963.

V septembri 1997 sa ukončili dlhoročné  rozhovory o vylepše-

ní ručenia. Ich  výsledkom sú  dve  nové dohody. Prvá z nich

je dodatok k Viedenskej  konvencii, druhou  je dohoda o ďal-

ších  prostriedkoch financovania  ručenia za  jadrové škody.

Výška ručenia sa v dodatku Viedenskej konvencie určuje zhru-

ba na 15 mld. korún, kým u  nás zákon hovorí o 2 mld. korún.

Na prechodný čas 15 rokov ju  možno  znížiť na 5 mld. korún.

Čas  premlčania sa  predlžuje v prípade  postihnutia zdravia

osôb z 10 na 30 rokov. Pre  ostatné  škody  platí čas 10 ro-

kov.  Podstatne sa  rozšírila platnosť  pojmu jadrová škoda.

Toľko k dodatku Viedenskej konvencie.

 

 

 

     V druhej  konvencii  existujú  dva  pramene  finančných

prostriedkov na  krytie škôd. Prvý musí  realizovať štát, na

území ktorého sa zariadenie  prevádzkuje a je rezervovaný na

škody spôsobené na vlastnom území. Výška je stanovená cca na

15 mld. Sk. Druhý  prameň  vzniká podielom všetkých  krajín,

ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, a rezervuje určitú su-

mu  na kompenzáciu  škôd v zahraničí. Implementácia  ručenia

v zmysle uvedených dohôd do návrhu zákona bude určite jedným

z dôležitých kritérií pri vstupe do Európskej únie.

 

     Návrh zákona nedefinuje  jasne bezpečnostnú úroveň jad-

rových zariadení. Tú treba  definovať pre dve rôzne skupiny.

Na jadrové  zariadenia, ktoré  sú už v prevádzke, a ostatné.

Pre zariadenia v prevádzke treba presne definovať, kedy majú

dosiahnuť akú bezpečnostnú úroveň a čo sa má stať v prípade,

ak túto  úroveň nedosiahnu, napríklad  zastavenie prevádzky.

Na uvedenie nových zariadení  do prevádzky je potrebné defi-

novať  jasný bezpečnostný  štandard. Možno  zobrať do  úvahy

napríklad  úroveň v členských  krajinách  Európskej únie  za

posledných 5 rokov. Môžu to  byť rôzne podmienky. Teda možno

konštatovať, že návrh zákona  by v súčasnej podobe umožňoval

i prevádzku - je to taký krajný prípad - černobyľských reak-

torov na území Slovenskej republiky, keď nebudú presne defi-

nované bezpečnostné úrovne jadrových zariadení. Zákon má vy-

jadrovať  konkrétne  úmysly  Slovenskej  republiky v oblasti

jadrovej  bezpečnosti, a teda by mal  zodpovedať doteraz me-

dzinárodne proklamovaným zárukám.  Návrh zákona tieto záruky

neobsahuje.

 

     A teraz konkrétnejšie k jednotlivým paragrafom zákona.

 

     Tento zákon považujem za aktuálny, potrebný. Jeho návrh

je v zásade  správny a odborný, ale  napriek tomu mám pripo-

mienky, rešpektovanie ktorých pri  prerokúvaní a schvaľovaní

v Národnej rade by mohlo viesť k zdokonaleniu, jednoznačnos-

ti a nemožnosti jeho rôzneho výkladu a  k obchádzaniu.

 

     V § 3 ods. 2 navrhované  znenie hovorí: "Mierové využí-

vanie jadrovej  energie musí byť  odôvodnené prínosom, ktorý

vyváži prípadné  riziká týchto činností  najmä pri porovnaní

s inými spôsobmi,  ktorými možno dosiahnuť  rovnaký prínos."

Navrhované znenie je správne, avšak chýba spôsob, kto  spra-

cuje uvedené odôvodnenie a porovnanie, aké východiskové pod-

klady sa pri porovnaní použijú, aká technicko-ekonomická me-

todika sa pri tom použije, kto bude kontrolovať a schvaľovať

výsledok porovnania. Uvedené  znenie  je dobré len na zakry-

tie očí medzinárodným organizáciám, ale nevyhovujúce pre ob-

čanov Slovenska. Ako dôkaz uvádzam, že pri spracúvaní aktua-

lizovaných energetických koncepcií  Slovenskej republiky mi-

nisterstvom  hospodárstva a monopolnou  štátnou  energetikou

vraj bolo takéto porovnanie spracované, ale na žiadosť envi-

ronmentálnych  mimovládnych organizácií a tiež Výboru Národ-

nej rady pre životné prostredie a ochranu  prírody sa  odpo-

vedalo, že tieto údaje sú tajné a jednoznačne sa prezentoval

jadrový variant ekonomiky Slovenska.

 

     Podľa môjho názoru takéto porovnanie bolo účelové, jed-

nostranné, nezohľadnilo všetky  možnosti, rezervy Slovenskej

republiky v racionalizácii  spotreby energie, využívanie ob-

noviteľných  druhotných energetických  zdrojov, zahraničných

skúseností. V koncepcii sa zotrvačne uvažovalo s teóriou, že

rastom  národného  dôchodku  musí nutne  rásť aj  spotreba a

následne výroba  energie v štáte. Táto  teória  sa prekonala

napríklad aj v susednom Rakúsku, kde pri neustálom raste ná-

rodného dôchodku od určitého obdobia absolútne klesá spotre-

ba energie. Avšak vláda Rakúska robí pre to  maximálne opat-

renia - daňové, cenové, podporné, propagačné. Bohužiaľ, tre-

ba konštatovať, že sa u nás v tejto  oblasti veľmi málo pod-

niká.

 

     Z toho  dôvodu,  ktorý som  predniesla, navrhujem odsek

2 v § 3 doplniť znením: "Toto  odôvodnenie a porovnanie  vy-

pracuje investor  jadrového zariadenia na  základe objektív-

nych podkladov,  zahraničných skúseností pri  použití vedec-

kých metodík, prerokuje s Ministerstvom hospodárstva Sloven-

skej  republiky, Ministerstvom  životného prostredia Sloven-

skej republiky a environmentálnymi  organizáciami Slovenskej

republiky. Takto spracované a prerokované porovnanie predlo-

ží spolu s konečnými stanoviskami na rokovanie vlády Sloven-

skej republiky, ktorá ho  so stanoviskom predloží na rokova-

nie a  konečné schválenie Národnej  rade Slovenskej republi-

ky."

 

     K tomu odseku a k tomuto  paragrafu mám ešte jednu pri-

pomienku, a to aj v odvolaní  sa na odsek 3. V zmysle znenia

odseku 3 - nebudem ho citovať, je  pomerne široký - toho is-

tého paragrafu a vo vysvetlivke  uvedenej v dôvodovej správe

sa uvádza, že pri získaní nových  poznatkov sa vyžaduje pre-

hodnotenie úrovne  bezpečnosti. Na zosúladenie  týchto dvoch

základných zásad zákona treba rozšíriť znenie odseku 2, a to

tak, aby  platilo aj na  dostavby a rekonštrukcie  jadrových

zariadení, nielen na stavby,  ktoré začnú po platnosti tohto

zákona. Toto  rozšírenie je opodstatnené  najmä v súvislosti

s dostavbou jadrovej elektrárne Mochovce. Predsa vyše 20 ro-

kov od času projektovania tejto elektrárne a podstatnej zme-

ny  dodávateľov časti  zariadení  nepochybne  došlo k mnohým

poznatkom, a teda aj k technickým zmenám. V súvislosti s tým

sa podstatne zmenil aj  rozpočet stavby. Tieto zásadné zmeny

sa  komplexne  neposúdili,  tak ako  to § 3 požaduje,  najmä

v porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovna-

ký prínos. Dôkazom toho,  že takéto porovnanie sa zodpovedne

nikdy  nevykonalo, je  nepredloženie  dokladu o porovnaní zo

strany ministerstva hospodárstva, ktoré  takmer 2 roky poža-

doval výbor pre životné prostredie. Túto skutočnosť potvrdi-

li aj odpovede v Slovenských  elektrárňach, a. s., na otázky

z poslaneckého prieskumu,  ktorý sa  uskutočnil 10. novembra

1997. Aj keď zo znenia celého § 3 automaticky vyplýva, že na

dostavbu jadrovej elektrárne  Mochovce treba takéto porovna-

nie vykonať, pre  nespochybniteľnosť tohto zákonného opatre-

nia je  potrebné prijať  pozmeňujúci  návrh v tom,  že v § 3

ods. 2 sa doplní, že sa  to vzťahuje aj na dostavby a rekon-

štrukcie.

 

     K § 28 ods. 1 by  som mala  toto stanovisko.  Hovorí sa

tam,  že  prevádzkovateľ  jadrového  zariadenia zodpovedá za

jadrovú škodu do  výšky 2 mld. Sk. Je to prevzaté z medziná-

rodných dohôd, odporúčaní, ktoré nezakazujú vyššie odškodne-

nie jadrovej škody. To je len  po a), ale chýba b), kto zod-

povedá za  jadrovú škodu voči  občanom, podnikateľom ďalších

poškodených  štátov  nad 2 mld. korún.  Skúsenosť z jadrovej

havárie v Černobyle na Ukrajine ukazuje, že takéto škody do-

sahujú vyše 100 mld. USD. To si majú ľudia, podnikatelia za-

bezpečovať prostriedky na liečenie chorôb z radiačného ožia-

renia, na odstránenie škôd, zničeného technologického zaria-

denia, budov, dopravných prostriedkov a ďalšieho majetku? Za

skupinu megalomanov u nás nebude v plnej  miere nikto zodpo-

vedať.  Hľadať prostriedky z domácich  možností, z pôžičiek,

darov, pomoci zo zahraničia?  To si budú organizovať, zháňať

občania a podnikatelia sami? Podľa môjho názoru túto činnosť

má organizovať, zabezpečovať ten, kto schválil, dovolil Slo-

venskej republike  budovať jadrové elektrárne,  ktoré aj pri

proklamovanom  zabezpečovacom, riadiacom a ochrannom  západ-

nom zariadení  sú potenciálnym zdrojom  katastrofy v Sloven-

skej republike.

 

     Naše jadrové elektrárne nie sú chránené proti diverzii,

nedbalosti, ľudskému faktoru  vlastného obsluhujúceho perso-

nálu a zvonku,  napríklad  bombové  útoky. Veď  máme vlastnú

skúsenosť, jadrová  elektráreň A1 v Bohuniciach je havarova-

ná. Na to zabúdame, doteraz  sa ju nepodarilo bezpečne zlik-

vidovať. Prečo sa našim občanom  doteraz verejne  nepovedala

pravda, príčina  tejto havárie, ktorá, našťastie nemala roz-

siahle  katastrofálne  následky?  Takéto  zverejnenie  spolu

s pravdivými údajmi o katastrofe a následkoch jadrovej havá-

rie v Černobyle a ďalšími údajmi o potenciálnych možnostiach

vplyvu jadrových elektrární na  zdravie ľudí, ich bezpečnosť

pri havárii  navrhujem urobiť predtým, ako sa spustí jadrová

elektráreň Mochovce do prevádzky a pri budovaní a predlžova-

ní životnosti ďalších jadrových elektrární.

 

     Z uvedených  dôvodov navrhujem ods. 1 § 28 doplniť: "Za

jadrové škody  presahujúce 2 mld. Sk zodpovedá  štát v plnom

rozsahu bez obmedzenia času odškodnenia." Potom možno vypus-

tiť  celý § 29 a v § 30 navrhujem  vypustiť ods. 2 a napísať

nový odsek: "Štát finančné prostriedky zabezpečí z vlastných

zdrojov,  pôžičiek, darov, z ďalšej  pomoci  zo  zahraničia,

o ktoré  požiada v mene  občanov, podnikateľov a ďalších po-

trieb."

 

     Okrem týchto dvoch  hlavných pripomienok navrhujem ešte

drobné zmeny. Viem,  že to je prvé čítanie,  ale vzhľadom na

to, že budem žiadať vrátiť zákon na prerokovanie vláde, tre-

ba zdôvodniť, prečo treba upraviť niektoré pripomienky.

 

     V § 6 ods. 2, kde sa hovorí, že na preukázanie trvalého

pobytu stačí čestné  vyhlásenie, navrhujem, aby to bola istá

fotokópia  úradného dokumentu,  pretože dobre  viete, ako sa

dávajú čestné  vyhlásenia, aká je prax. V § 17 ods. 12 zria-

denie  úložiska rádioaktívnych  odpadov neobmedzovať  len na

pozemok vo vlastníctve štátu. V prípade výhodnosti a súhlasu

majiteľa  budovanie  umožniť  aj  na  súkromných  pozemkoch.

V § 19 ods. 2 doplniť číslo zákona, podľa ktorého prevádzko-

vateľ má povinnosť účelovo viazať prostriedky. V § 20 ods. 9

zamedziť možnosť svojvoľne zaraďovať prevádzkovateľom infor-

mácie  ako štátne,  služobné, obchodné  tajomstvo. Na  to sú

predpisy a verejný záujem, záujem občanov, ktorému by sa ma-

lo  podriadiť  rozhodnutie v tejto  vážnej  oblasti.  V § 21

ods. 3 doplniť, že v skúšobnej komisii nemôžu byť školitelia

personálu jadrových zariadení.

 

     Je nutné, a to určite  bude treba zmeniť platnosť záko-

na, pretože 1. január je  ďaleko  za nami a platnosť  zákona

môže byť tak v máji.

 

     V návrhu zákona je množstvo,  keď to spočítam, 16 odvo-

laní na  všeobecne záväzný právny predpis,  ktorý vydá úrad.

Pri takomto vážnom zákone, ako je zákon o mierovom využívaní

jadrovej  energie,  by  bolo  dôležité,  aby súčasťou zákona

k termínu  platnosti zákona  sa vydali  aj tieto vykonávacie

predpisy.

 

     O bezpečnostnej úrovni som už hovorila. Dovolím si ešte

hovoriť alebo vyjadriť sa aj k návrhu zákona, a to k defino-

vaniu  postavenia Úradu  jadrového dozoru,  najmä vo  vzťahu

k verejnosti.  Podľa  doložky  zlučiteľnosti  návrhu  zákona

s právom  Európskej únie sa v súvislosti s týmto úradom oča-

káva, že táto inštitúcia  bude podávať občanom nezávislé in-

formácie o udalostiach v jadrovej  energetike. Na  Slovensku

doteraz pretrváva prax, že  Úrad jadrového dozoru je zástan-

com záujmu výrobcu jadrovej energie, čím v očiach verejnosti

stráca  na  objektívnosti.  Zmena  postavenia  úradu buď ako

štátnej  organizácie  pod gesciou  Národnej  rady, alebo ako

verejnoprávnej organizácie pri  nadviazaní spolupráce so zá-

stupcami verejnosti by značne  prispela k plneniu jeho funk-

cie  v  zmysle  skúseností  štátov v rámci  Európskej  únie.

V tomto  zmysle by  bolo dobré  prehodnotiť postavenie Úradu

jadrového dozoru, aj keď už dnes poviem, myslím si, že je to

pripomienka, ktorá bude prednesená,  ale v tých podmienkach,

v ktorých na Slovensku žijeme,  asi väčšiu slobodu niektorým

inštitúciám nie je možné pripísať.

 

     V  návrhu sú nedôsledne  prepracované  otázky nárokov a

náhrad za jadrové  škody, ako  som hovorila o tých dvoch mi-

liardách, že  nepokrývajú rozsah veľkej  škody. Vynecháva sa

náhrada  za jadrovú  škodu zo  strany dodávateľov zariadení,

ktorých  nekvalita môže  byť príčinou  jadrovej havárie.  Ak

prevádzkovateľ je  plne zodpovedný za jadrovú  škodu (§ 27),

nie je  možné túto povinnosť viazať  len na rezervu štátneho

rozpočtu.

 

     Podľa lekárskych výskumov  štátov s dlhodobejším využí-

vaním jadrovej energie sa  zdravotné problémy spôsobené jad-

rovou haváriou  alebo  žitia v blízkosti jadrovej elektrárne

prejavujú v dlhšom  časovom  období, a to 15 aj  viac rokov,

prípadne v ďalších generáciách občanov. Návrh však uspokoje-

nie  nárokov koncentruje  najmä do  prvého roku  po jadrovej

udalosti, a preto je  potrebné doplniť aj riešenie odškodne-

nia  občanov  najmä v súvislosti s prejavom  nemoci v dlhšom

časovom horizonte, ako  sú 3 roky. V rámci  nárokov a náhrad

za jadrové škody sa má riešiť aj problém odškodnenia občanov

žijúcich v oblasti ohrozenia, ktorí formou petícií požadova-

li túto náhradu. Je potrebné  zvážiť, v čom by tieto náhrady

mohli byť, či priamo v tomto zákone, alebo v nejakých  iných

úľavách.

 

     Návrh zákona  nedostatočne  zvýrazňuje  problematiku o-

chrany životného  prostredia. Environmentálne nebezpečenstvo

vyplývajúce z využívania  jadrovej energie  si vyžaduje, aby

všetky zásadné rozhodnutia od zámeru výstavby až po likvidá-

ciu elektrárne a odpadov v procese využívania jadrovej ener-

gie sa záväzne podriadili  prerokovaniu hľadísk  ochrany ži-

votného  prostredia  v zmysle  zákona  číslo 127/1994  Z. z.

V celom  návrhu zákona  sa nedostatočne  konkretizuje spôsob

objektívnej informovanosti verejnosti o bezpečnostnej úrovni

jadrových  zariadení a oznamovaní jadrových udalostí. Spôsob

informovania verejnosti je nutné do zákona uviesť v konkrét-

nej forme.

 

     Toľko moje konkrétne pripomienky.

 

     Na záver chcem teda povedať, že tento zákon je potrebný

a už dávno mal byť predložený  na rokovanie  Národnej  rady,

ale keďže  nespĺňa všetky podmienky  a kritériá, na  základe

týchto predložených pripomienok, ktoré  sú prerokované s od-

borníkmi  v tejto  problematike,  by  som  žiadala, aby  sme

v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku tento zá-

kon vrátili na  dopracovanie vláde a aby sme  sa opäť po do-

pracovaní vrátili k nemu v prvom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne,  pani  poslankyňa,  za, povedal by som,

greenpeaceovský pohľad na túto skutočnosť, len chcem upozor-

niť, že sme v prvom čítaní.

 

     Nikoho  ďalšieho  nemám  prihláseného do rozpravy. Ešte

s faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Domnievam sa, že potenciálnym zdrojom katastrofy nie sú

jadrové elektrárne,  ale vystúpenia takého druhu, ako sme si

teraz  vypočuli, pretože  predovšetkým dokumentujú absolútnu

nekvalifikovanosť. Neviem, kto písal tento traktát, ale toľ-

ko nezmyslov som si málokedy vypočul ako teraz.

 

     Pani  poslankyňa,  na  území  Slovenskej republiky niet

černobyľských reaktorov, nevyrábajú sa už desiatky rokov. To

sú reaktory, ktoré majú grafitové  moderátorové plnenia, asi

neviete, o čom rozprávate, to už jednoducho neexistuje. Veľ-

mi ma zaujala vaša  konštatácia, že porovnanie energetických

variantov ste nevideli, ale hodnotíte to za účelové a neúpl-

né. To ma  skutočne  fascinuje a dávam  do pozornosti  tejto

ctenej snemovni, že hodnotíte za  účelové to, čo ste nevide-

li. Ďalej, že vláda v Rakúsku robí  opatrenia za účelom zní-

ženia spotreby  elektriny a Slovensko nie.  Naša vláda robí,

a veľmi  výrazné opatrenia,  liberalizácia cien  elektrickej

energie je jedno z nich, aby ľudia neboli takí bezstarostní,

aby si nevykurovali aj  garáže elektrickou energiou, tak ako

sa to robí bežne v súčasnosti. Ďalej, že sa údajne nikdy ne-

urobilo  kompletné posúdenie  dostavby Mochoviec.  Nie je to

pravda.  Hospodársky výbor  tam bol  na výjazdovom  rokovaní

a mali  sme k dispozícii všetky  dostupné  materiály,  ktoré

existujú, a vykonalo sa to  komplexne. V súvislosti s bombo-

vými útokmi ste uviedli atómovú elektráreň A1. Nespomínam si

na žiadny nálet na elektráreň A1. A ďalej, že Úrad jadrového

dozoru je v moci jadrovej energetiky. Domnievam sa, že to je

skutočne bodka za vetou,  lebo dokumentuje, že neviete, sku-

točne neviete, o čom rozprávate. A čo sa týka spôsobu infor-

movania verejnosti,  že je  nekonkrétny a nejasný, možno pre

vás a možno pre tých, ktorí  tento traktát písali. Nie je to

tak, problematika informovania verejnosti je veľmi detailná.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moric, ale prosím reagovať len na vystúpe-

nie v rozprave.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.

 

     Naozaj budem tak ako vždy len  reagovať na to, čo sa tu

povedalo.

 

     Pani kolegyňa,  prosím  vás, v prvom rade by  som chcel

rozprávať, keby  ste boli taká  láskavá, k tomu,  kto vám to

napísal. To po prvé.

 

     Po  druhé -  nebudem sa  vyjadrovať k  odborným veciam,

ktoré sa tu  povedali, hoci  na základe  svojho povolania si

myslím, že tomu rozumiem,  ale k tomu vášmu negativistickému

prístupu. Vy ste povedali, že zákon je v podstate dobrý a že

máte doplňujúce  pripomienky. Ak chcete, aby sa v tomto par-

lamente predložili zákony do  prvého čítania, ktoré budú do-

konalé, a prečítali sa v prvom, druhom, treťom čítaní a odi-

šli preč, tak je to v poriadku, potom  rozumiem vášmu vystú-

peniu. Ale  preboha, to prvé,  druhé a tretie  čítanie je na

to, aby sa upravili tie veci, ktoré tam nie sú dobré. Vy ste

nepovedali, že celý  zákon je zlý, vy ste  povedali, že časť

je dobrá a navrhujete k tomu pripomienky. Však o vašich pri-

pomienkach  sa bude  rokovať. Prečo  sa ten  zákon má vracať

naspäť? Nerozumiem tomu.

 

     Voľakedy  Karel  Havlíček  Borovský povedal - poviem to

v češtine: "Není nad originálnost, každý po ní touží, všich-

ni jdou cestou, jenom já jdu louží." Teda ak chcete byť ori-

ginálna, je toto úplne zbytočné,  lebo je úplne normálne, že

o vašich  pripomienkach sa bude rokovať, a keď sa  schvália,

tak sa  zapracujú do nového  zákona a je normálne pokračova-

nie. Nehádžte na mňa rukou,  je to nekorektné, je to nesluš-

né, keď hádžete rukou, na  vás som nikdy nehodil rukou. Tak-

že,  prosím  vás  pekne,  prečo  pristupujete negativisticky

k predloženému návrhu  zákona? Treba dať  pripomienky, ktoré

ste  dali, treba  ich dať  vo  výbore,  treba o nich rokovať

a treba ich  dať na schválenie alebo  neschválenie, a tým je

vec vybavená.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Miklušičák, ale upozorňujem,  reagujte na

vašu ctenú kolegyňu.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Aj ja vás upozorňujem, že ma

upozorníte, až keď sa budem odchyľovať od témy.

 

     Chcem konštatovať, pani poslankyňa Sabolová, zrejme ste

mali na mysli, chápal som vaše vystúpenie tak, že ste nespo-

mínali to, že by na  Slovensku  bol nejaký reaktor černobyľ-

ského typu. Čo sa týka  elektrárne A1, budovala sa v Jaslov-

ských Bohuniciach. A že  pán Moric, pani kolegyňa, niektorým

veciam v tomto parlamente nerozumie, sa naozaj nečudujte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, rozprava  sa už skončila.

Vyhlasujem teda  rozpravu o tomto bode programu sa skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nie. Pán spo-

ločný spravodajca? Nie. Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k prvému hlaso-

vaniu.  Najskôr budeme  hlasovať o návrhoch  podaných  podľa

ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrhy.

 

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     vo všeobecnej rozprave bol podľa § 73 predložený jeden

návrh  pani  poslankyne  Sabolovej, ktorá  podľa § 3 ods. 3

písm. a) navrhovala vrátiť  zákon jeho navrhovateľovi na do-

pracovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu pa-

ni  poslankyne  Sabolovej,  ktorá  navrhuje  vrátiť zákon na

prepracovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabo-

lovej sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci, v rozprave som  predniesol ná-

vrh uznesenia, k tomuto  vo všeobecnej rozprave nebol žiaden

iný návrh, takže odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu uzne-

senia, ktorý som v rozprave predniesol.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o návrhu,

ktorý predložil pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu. Mali by sme ešte

hlasovať o návrhu na zaradenie do výborov.

 

     Pristúpime  teda k hlasovaniu o návrhu, ktorý prednesie

pán spoločný  spravodajca, o pridelení  tohto návrhu výborom

a určení gestorského výboru, ako aj určení lehôt na preroko-

vanie.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Pán  predsedajúci,  predniesol som to v rozprave, takže

to nebudem  znovu opakovať. Prečítal  som výbory, ktorým  by

mal byť  návrh pridelený na prerokovanie, a takisto  určenie

gestorského výboru aj lehoty.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Môžeme to akceptovať.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o návrhu,

ktorý  predniesol pán  spoločný  spravodajca. Týka sa jednak

určenia výborov, ktoré  zákon prerokujú, určenia gestorského

výboru a určenia času prerokovania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada  pridelila  návrh zákona

výborom, určila  gestorský  výbor a príslušné lehoty výborom

na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi  aj pánu spoločnému spra-

vodajcovi.

 

     Pokračujeme prvým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o rek-

lame.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 839. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1898.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister hospodárstva  Slovenskej republiky pán Karol

Česnek.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej  republiky dňa 28. októbra 1997 prero-

kovala a uznesením  číslo 765 schválila návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotre-

biteľa v znení  zákona Národnej  rady  Slovenskej  republiky

číslo 220/1996 Z. z. o reklame. Vládny návrh zákona je zara-

dený do programu 41. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky ako parlamentná tlač číslo 839.

 

     Zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobu-

dol účinnosť 1. 1. 1993. Pri jeho schvaľovaní v tom čase eš-

te vo  Federálnom zhromaždení  časť  právnej verejnosti spo-

chybňovala jeho opodstatnenosť, ale  skúsenosti z jeho apli-

kácie tieto pochybnosti  vyvrátili a potvrdili, že interven-

cia orgánov štátu v záujme ochrany spotrebiteľa je nevyhnut-

ná aj v podmienkach trhového hospodárstva. Tri roky účinnos-

ti  zákona poukázali  tiež na  nevyhnutnosť jeho novelizácie

s cieľom posilnenia  ochrany  spotrebiteľa a právomoci orgá-

nov, ktoré vykonávajú dozor nad jeho dodržiavaním.

 

     Novelizáciou zákona sa v niektorých  ustanoveniach roz-

širujú  povinnosti  predávajúcich  aj  na výrobcov, dovozcov

a dodávateľov tovaru, a to  najmä v zodpovednosti za kvalitu

tovaru a v zodpovednosti  za informácie  poskytované na oba-

loch  výrobkov.  Predávajúcemu  sa  ustanovuje povinnosť pri

zrušení prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť príslušnému ok-

resnému úradu, čo má pre spotrebiteľa význam z hľadiska mož-

ného uplatnenia nárokov. Dispozitívna povinnosť predávajúce-

ho vydať kupujúcemu doklad o zakúpení tovaru sa nahrádza ka-

tegorizáciou - právnou  normou, ktorou  sa ustanovuje povin-

nosť predávajúcemu znášať náklady za vhodný obalový materiál

a zabalenie  tovaru, zvýhodňuje  sa postavenie  spotrebiteľa

v prípade nečinnosti predávajúceho pri vybavovaní reklamácie

a takisto pri vrátení zálohovaných fliaš tak, že zálohovanie

spotrebiteľ nie je povinný preukazovať predávajúcemu.

 

     V súvislosti  so zmenou  zákona číslo 634/1992 Zb. o o-

chrane  spotrebiteľa,  ktorá  bola  vykonaná  zákonom  číslo

220/1996 Z. z. o reklame, bolo potrebné doplniť ustanovenie,

ktoré zabezpečí kontinuitu medzi zákonom o ochrane spotrebi-

teľa a zákonom o reklame. Širšou úpravou o ochrane spotrebi-

teľa a širšou úpravou  sankcií má navrhovaná novela posilniť

poctivosť predaja  tovaru a poskytovania  služieb a dozorným

orgánom účinnejšie vykonávať dozor, a to aj zavedením inšti-

tútu poriadkových pokút za marenie kontroly.

 

     V nadväznosti na  priority  Bielej  knihy bolo potrebné

doplniť  zákon o zmocňovacie  ustanovenie  pre  ministerstvo

hospodárstva na vydanie  vykonávacieho predpisu o podrobnos-

tiach označovania zloženia a spôsobu zaobchádzania s textil-

nými výrobkami. V návrhu  zákona sú taktiež zohľadnené zmeny

vyvolané vznikom samostatnej Slovenskej republiky po prijatí

zákona.

 

     Prijatím navrhovaného zákona  nevzniknú žiadne nové ná-

roky na štátny rozpočet  alebo rozpočet obcí, ani na pracov-

  sily.  Návrh  zákona  je  v  súlade s Ústavou Slovenskej

republiky,  jej právnym  poriadkom, so  smernicami Európskej

únie v oblasti  ochrany spotrebiteľa,  ako aj medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

 

     oblasť ochrany spotrebiteľa pri  predaji výrobkov a po-

skytovaní služieb  je naďalej veľmi citlivou  oblasťou a ako

som  už v úvode  povedal,  návrh zákona  má posilniť ochranu

spotrebiteľa, ale tam, kde je to opodstatnené a takým spôso-

bom, aby  neboli nevyvážene dotknuté  práva výrobcov, dovoz-

cov, predávajúcich a poskytovateľov služieb, čo by narušova-

lo rovnováhu  na trhu  ponuky a dopytu. Som  presvedčený, že

predložená novela  zákona tieto kritériá  spĺňa, a preto  by

som si dovolil požiadať vás o podporu pri jej schvaľovaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi  za uvedenie vládneho ná-

vrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre navr-

hovateľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský  výbor  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

poslancovi Víťazoslavovi Moricovi.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o rek-

lame,  ako spravodajca  určený  gestorským  výborom Národnej

rady Slovenskej republiky. Návrh zákona ste dostali ako tlač

číslo 839.

 

 

     Predložený návrh  bol doručený poslancom  Národnej rady

Slovenskej republiky dňa 24. novembra 1997, čím boli splnené

podmienky určené  rokovacím poriadkom Národnej  rady Sloven-

skej republiky podľa § 72 ods. 1.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-

cieho  poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky a podľa

platných legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie

41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé číta-

nie.

 

     Ako spravodajca  gestorského výboru Národnej  rady Slo-

venskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že

návrh spĺňa všetky náležitosti  návrhu zákona, ktoré sú uve-

dené v § 67 a 68 rokovacieho  poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, a náležitosti  určené v legislatívnych pra-

vidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona rieši závažnú problematiku, spoločenskú proble-

matiku,  ktorú  je  potrebné  upraviť  tak,  ako sa navrhuje

v predloženej tlači. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokova-

cieho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky budem od-

porúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej repub-

liky vo všeobecnej rozprave  prerokovala návrh zákona v dru-

hom čítaní.

 

     Prosím  vás, vážený  pán predsedajúci,  vážený pán pod-

predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu záko-

na.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi za  uvedenie a prosím, aby zau-

jal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  všeobecnú  rozpravu o tomto  bode programu. Do

rozpravy  som dostal v zozname  poslancov - rečníkov jedného

prihláseného, je ním za DÚ  pán poslanec Ľudovít Černák. Dá-

vam slovo  pánu poslancovi. Zároveň  sa pýtam, či  sa niekto

hlási ešte  ústne, alebo elektronicky  do rozpravy. Ďakujem.

Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     máme na  stole návrh zákona, ktorý  po 18 mesiacoch le-

gislatívneho procesu, čo je  relatívne rýchly čas, sa dostal

na náš  stôl. Doteraz bola  spotrebiteľská politika upravená

zákonom  číslo 634/1992 Zb., bola  novelizovaná, ale aj  tak

pri komparácii a pri prístupe práva k Európskej únii všetci,

ktorí v tejto oblasti robia,  cítili, že je potrebné pripra-

viť nový návrh zákona. Keďže  sme v prvom čítaní, dovoľte mi

veľmi stručne povedať vám niekoľko slov o tom, kde vidím po-

zitíva tohto  návrhu, ale má  aj malé negatíva,  na ktoré by

som rád  upozornil a ku ktorým potom v rozprave  vo výboroch

predložíme naše stanoviská.

 

     Za pozitíva považujem to,  že povinnosť dodržiavať kva-

litné  parametre  výroby, povinne a pravdivo ich deklarovať,

je rozložená  medzi  výrobcu, dovozcu a dodávateľa, že  musí

byť zodpovednosť za správne označenie zrozumiteľnými údajmi.

Takisto ministerstvo hospodárstva  bude po nadobudnutí účin-

nosti tejto novely oprávnené vykonávacím predpisom upravovať

označenie spotrebiteľských údajov na  výrobkoch, čím sa veci

stanú  dynamickejšie  riešiteľnými.  Takisto  je v smernici,

resp. v návrhu zákona zapracovaná Smernica Rady Európy číslo

71/307 o označovaní  textilných  výrokov a predpokladám,  že

prínos bude  viditeľný v tom, že  sa zamedzí distribúcii ne-

kvalitných a pokútnych  výrobkov. Takisto  lehoty, ktoré 

v zákone stanovené a ktoré sú  výrazne kratšie, ako boli do-

teraz, zrejme budú vyhovovať viac  tým, ktorí sú na trhu za-

vedení a ktorí majú svoje skúsenosti. Zákon bude takpovediac

nepriamo namierený proti  menším pokútnym obchodníkom, proti

predaju  na  tržniciach.  Takže  to  považujem  za pozitíva,

a preto sme pripravení podporiť prechod do druhého čítania.

 

     Za negatívum však považujem režim výkupu vratných zálo-

hovaných  obalov.  Nevyžaduje  sa  preukazovanie  existencie

právneho vzťahu a predpokladám, že to môže spôsobiť množstvo

problémov. Takisto je diskutabilné, či ukladanie pokút a ich

výška je  korektná a či  to neumožní kontrolným  orgánom po-

škodzovať na  základe subjektívnych dojmov  možnosťou bloko-

vých pokút, ktoré sú síce  pružnejšie a zjednodušujú  postup

pri sankcionovaní,  ale nie je tam  režim, ktorý by zabránil

subjektívnemu hodnoteniu.

 

     Takže je  to zákon, ktorý je  kompatibilný s právom Eu-

rópskej  únie a zaslúži si,  aby išiel  do druhého  čítania.

Predpokladám, že dá sa ešte opraviť  aj tak, že tie dve malé

negatíva, ktoré som spomenul, budú vyriešené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Černákovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, keďže už nikto ďalší nebol

prihlásený  do rozpravy,  vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode

programu za skončenú.

 

     Chce sa k vystúpeniu  vyjadriť  pán minister? Konštatu-

jem,  že nie.  Pýtam sa  pána spoločného  spravodajcu, či sa

chce vyjadriť. Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     odporúčam, aby  ste v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dali

hlasovať o tom, aby Národná  rada  prerokovala návrh  zákona

v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pristúpime k prvému hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať

o  návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to vlast-

ne súhlas s tým, aby bol návrh prerokúvaný v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k druhému  hlasovaniu o návrhu  predsedu Ná-

rodnej rady na pridelenie tohto  návrhu výborom a na určenie

gestorského  výboru, ako  aj na  určenie lehôt  prerokovania

v príslušných výboroch.

 

     Nech sa páči, uvádzajte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     navrhujem, aby sme hlasovali v súlade s návrhom predse-

du Národnej rady Slovenskej  republiky o pridelení tohto ná-

vrhu  zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame (tlač 839),

na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodár-

stvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti. Ďalej, aby bol urče-

  ako gestorský  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie.  To po  prvé.

A po druhé,  aby bola lehota na  prerokovanie vo výboroch do

18. marca 1998 a v gestorskom výbore do 20. marca 1998.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia,  počuli  sme  návrh.  Prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme  o tom, ktorým výborom  bude návrh zákona

pridelený  na  prerokovanie, a zároveň o gestorskom  výbore,

ako aj o lehotách, v ktorých má byť prerokovaný, tak ako ich

predložil pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  pridelila návrh zákona

výborom, určila  gestorský  výbor a príslušné lehoty výborom

na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán minister, za spoluprácu a takisto vám, pán

spoločný spravodajca.

 

     Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnos-

ti, výbušninách a o štátnej  banskej  správe v znení neskor-

ších  predpisov  a  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-

ných  orgánov štátnej  správy  Slovenskej  republiky v znení

neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 755 a spoločnú správu  výborov  schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 755a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní opäť minister hospodárstva

Slovenskej republiky Karol Česnek.

 

     Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady  Slovenskej  republiky

číslo 51/1988 Zb. o banskej  činnosti, výbušninách a o štát-

nej banskej správe v znení neskorších predpisov a zákon Slo-

venskej národnej  rady  číslo 347/1990 Zb. o organizácii mi-

nisterstiev a ostatných  ústredných  orgánov  štátnej správy

v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh  zákona schválila vláda  2. septembra 1997

svojím uznesením číslo 630.

 

     Navrhnuté  zmeny a doplnenia  zákona  číslo 51/1988 Zb.

v znení neskorších predpisov sa v zásade týkajú štvrtej čas-

ti zákona upravujúcej  organizáciu a pôsobnosť orgánov štát-

nej banskej správy.

 

     Oproti  súčasnému  stavu,  keď  orgánmi štátnej banskej

správy sú ministerstvo  hospodárstva a obvodné banské úrady,

sa zákonom zriaďuje v súlade s článkom 122 Ústavy Slovenskej

republiky Hlavný banský úrad  ako stredný stupeň špecializo-

vanej štátnej banskej správy. Návrh zákona súčasne vymedzuje

pôsobnosť Hlavného  banského úradu. Hlavný  banský úrad bude

vykonávať špecifické úlohy spojené s výkonom štátnej banskej

správy v oblasti  ochrany a využívania  nerastných surovín a

dozoru nad bezpečnosťou a ochranou  zdravia pri práci a bez-

pečnosťou prevádzky v banskej činnosti, v činnosti vykonáva-

nej banským  spôsobom a pri výrobe  výbušnín a používaní vý-

bušnín na trhacie práce.

 

 

     V bode 1 návrhu sa v § 38 ods. 3 navrhuje, aby  sa síd-

lom Hlavného  banského  úradu stala  Banská Štiavnica, a nie

Bratislava, ako je to v súčasnosti. Znamená to, že  bude po-

trebné na tento účel zabezpečiť v Banskej Štiavnici potrebné

priestory a vybaviť  personálne a ďalšie  otázky s tým súvi-

siace. Preto  sa účinnosť  zákona  navrhuje od 1. júna 1998,

aby po  schválení zákona bol  dostatočný časový priestor  na

vyriešenie všetkých otázok spojených so zmenou sídla.

 

     V ďalšom predložený  vládny  návrh  zákona  upravuje aj

výšku  sankcií, ktoré  môžu ukladať  orgány štátnej  banskej

správy zamestnávateľom a zamestnancom za  porušenie banských

predpisov, s tým, že doterajšia  výška sankcií bola  zákonom

stanovená ešte v roku 1988. Pretože  vláda Slovenskej repub-

liky  rozhodla o zmene sídla  Hlavného  banského úradu až po

predložení  návrhu rozpočtu  kapitoly Ministerstva hospodár-

stva Slovenskej republiky na rok  1998, v pôvodnom návrhu sa

nepočítalo s finančnými  prostriedkami nevyhnutnými na zmenu

sídla Hlavného banského úradu.  Na základe požiadavky vyplý-

vajúcej z  uznesenia Výboru Národnej  rady pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie číslo 492 z 21. januára 1998 o vy-

číslení nákladov spojených s presťahovaním Hlavného banského

úradu  sa v roku 1998 predpokladajú  náklady  vo výške 1 100

tis. Sk. Tieto náklady sa skladajú z prostriedkov na presťa-

hovanie, na úpravu prenajatých priestorov, prostriedkov spo-

jených s vyplatením odstupného pracovníkom Hlavného banského

úradu, ktorí neprejavia záujem  pracovať v jeho novom sídle,

a z nájmu a z poskytovaných služieb v nových priestoroch.

 

     V návrhu na zmenu a doplnenie zákona  Slovenskej národ-

nej rady v znení  neskorších  predpisov, ktorý je obsiahnutý

v článku II predloženého  návrhu,  sa  reaguje  na  faktický

stav, ktorý sa zosúlaďuje s právnym stavom. Navrhuje sa tak-

tiež zmena § 3 citovaného  zákona, ktorým je upravená pôsob-

nosť  Ministerstva hospodárstva  Slovenskej  republiky, a to

v tom, že  sa do jeho  podriadenosti zaraďuje Hlavný  banský

úrad zriadený ako orgán štátnej  správy podľa článku I tohto

vládneho návrhu zákona a Puncový úrad  Slovenskej republiky,

ktorý bol konštituovaný v roku 1993 na základe zákona Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky číslo 125 o orgánoch štátnej

správy Slovenskej republiky na  úseku puncovníctva a skúšob-

níctva drahých kovov.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     novelu predkladaného  návrhu zákona odporúčam  do vašej

pozornosti vo viere a nádeji, že uvedenú novelu schválite.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne  pánu  ministrovi  za prednesenú správu.

Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi  Petrovi  Magvašimu a prosím  ho, aby  podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a

aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 80 záko-

na Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k vládnemu návrhu  zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 51/1988 Zb. o banskej

činnosti,  výbušninách  a o štátnej  banskej  správe v znení

neskorších predpisov a zákon  Slovenskej národnej rady číslo

347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-

ných  orgánov štátnej  správy  Slovenskej  republiky v znení

neskorších predpisov (tlač 755), v druhom čítaní.

 

                            I.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila vládny ná-

vrh zákona  na prerokovanie  výborom  uznesením číslo 891 zo

16. decembra 1997 do 26. januára 1998, a to Výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a národnosti, Ústavnoprávnemu  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie. Ako  gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

na vypracovanie spoločnej  správy o výsledku prerokovania vo

výboroch a predloženie  návrhu uznesenia  Národnej rady Slo-

venskej republiky v lehote do 29. januára 1998.

 

     Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a

gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo

496 z 28. januára 1998. Iné výbory  Národnej rady Slovenskej

republiky správu neprerokovali.

 

 

 

                            II.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

                           III.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval návrh  22. januára 1998 a odporu-

čil uznesením  číslo 585 Národnej  rade Slovenskej republiky

návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti prerokoval návrh 21.

januára 1998 a uznesením  číslo 304 odporučil  Národnej rade

Slovenskej republiky návrh schváliť s pripomienkami.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh 21. januára 1998 a uznesením  číslo 538 od-

poručil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so

zmenou.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 21. januára

1998 a uznesením  číslo 470 odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

                            IV.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

k parlamentnej tlači neboli  predložené. Pozmeňujúce a dopl-

ňujúce  návrhy  výborov  Národnej  rady Slovenskej republiky

k vládnemu návrhu zákona, tak ako boli prijaté  vo výboroch,

s odporučením gestorského výboru sú takéto:

 

     1. V článku I bod 1 v § 38 ods 4, 5 a 6 upraviť na zne-

nie: "(4) Hlavnému banskému úradu sú podriadené obvodné ban-

ské úrady..." (Hlasy z pléna.)

 

     Takže  nebudem čítať  tie odporúčania  ani zdôvodnenia,

ktoré sú tam. Chcel by som teda konštatovať, že...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno,  všetci poslanci  to majú,  kvôli rýchlosti môžeme

ísť ďalej.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Gestorský  výbor  odporúča o návrhoch  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky,  ktoré    uvedené v spoločnej

správe, hlasovať takto:

 

     O bodoch 1, 4 a 5 hlasovať  spoločne s návrhom schváliť

ich.

 

     O bodoch 2 a 3 nehlasovať, lebo sú obsiahnuté v bode 1.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnos-

ti, výbušninách a o štátnej  banskej  správe v znení neskor-

ších  predpisov  a  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-

ných  orgánov  štátnej  správy Slovenskej  republiky v znení

neskorších  predpisov, v druhom  čítaní  schváliť so zmenami

a doplnkami, ako boli uvedené v spoločnej správe gestorského

výboru.

 

     Súčasne poveril  uznesením číslo 496 z 28. januára 1998

spoločného spravodajcu  predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a

§ 84 ods. 2 a § 86.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne, pán  spoločný spravodajca.  Prosím, aby

ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som obdržal zoznam poslancov - rečníkov prihlásených do roz-

pravy, v ktorom je jeden  prihlásený  za Demokratickú  úniu,

pán poslanec Ľudovít Černák.  Ďalší sa písomne neprihlásili.

Zároveň sa pýtam  pánov poslancov, či sa hlási niekto ústne,

alebo elektronicky. Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásenia

do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     Národná  rada   Slovenskej  republiky,  ktorá   hlasuje

o štátnom rozpočte, svojím spôsobom  je aj garantom efektív-

neho využívania prostriedkov, ktoré  sa vynakladajú zo štát-

neho rozpočtu. Iste si spomínate, ako  som neúspešne  žiadal

o podporu návrhu,  aby sa nesťahoval Patentový  úrad do Ban-

skej Bystrice,  ale aby sa  tie prostriedky, ktoré  sa na to

sťahovanie dali, využili povedzme  na úrad turizmu. Už mohol

v Banskej Bystrici svietiť  perfektný slovenský úrad turizmu

s veľkým počtom  zamestnancov a s dobrou propagáciou, a boli

by to asi efektívnejšie využité prostriedky.

 

     Osobne  si myslím,  že budovanie  Banskej Štiavnice ako

baníckeho centra má logiku, pretože Banská Štiavnica, z kto-

rej sme  urobili naším rozhodnutím okresné  mesto, má histó-

riu, je  perlou Slovenska, a preto  podporujem presťahovanie

sídla Hlavného  banského úradu, ale  napriek tomu ma  trklo,

keď som si v návrhu zákona prečítal, že nebudú žiadne nákla-

dy, pretože  normálnemu človeku napadne: Tak  čosi to predsa

len bude stáť. Pán minister  vo svojom úvodnom slove odpove-

dal na to,  čo som sa chcel  opýtať a čo v návrhu zákona ab-

sentuje, pretože  keď dostaneme od vlády  podklady, tak mali

by nás  informovať  úplne. A teda hovoril, že  to sťahovanie

nebude  bez  nákladov,  že bude  stáť 1,1 mil. Sk. Osobne si

myslím, že sú to účelne  vynaložené prostriedky a že aj ďal-

šími aktivitami by mali  štátne orgány posilňovať postavenie

Banskej  Štiavnice  ako  centra  baníctva a všetkého,  čo je

s tým spojené, pretože to  prekračuje dokonca význam Sloven-

ska.

 

     Takže návrh zákona, tak ako  je predložený, aj s časťou

presťahovania Hlavného banského úradu, aj so zvýšením pokút,

aj s návrhmi, ktoré hovoril pán spoločný spravodajca zo spo-

ločnej  správy,  je  dobrý.  To,  čo  odpovedal pán minister

v úvodnom slove, malo byť napísané aj v návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Černákovi.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som sa iba pána poslanca Černáka opýtať, akým ak-

tom  urobili Banskú  Štiavnicu okresným  mestom, lebo pokiaľ

viem,  tak Banskú  Štiavnicu okresným  mestom urobil  zákon,

a nie pán Černák, alebo nedajbože ešte jeho spoločníci.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  rozprava je skončená. Vy-

hlasujem teda, že môžeme pristúpiť k ďalším krokom.

 

     Pán  minister,  nemienite  zaujať  stanovisko? Nie. Pán

spoločný spravodajca tiež nie.  To znamená, že môžeme priamo

pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najprv k hlasovaniu o návrhoch zo  spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Tak ako som v spoločnej  správe  uviedol, gestorský vý-

bor odporúča, aby sme  spoločne hlasovali o bodoch 1, 4 a 5,

a odporúča tieto návrhy schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, prosím,  prezentujme sa a

vzápätí  hlasujme o  bodoch 1,  4 a  5 spoločnej správy. Pán

spoločný spravodajca na  základe odporúčania gestorského vý-

boru odporúča tieto body schváliť en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  body 1, 4, 5 spoločnej správy sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Návrh  gestorského  výboru  je, aby  sme o bodoch 2 a 3

nehlasovali, pretože boli obsiahnuté v návrhoch 1, 4 a 5. To

znamená, že tým sme  skončili hlasovanie o pozmeňujúcich ná-

vrhoch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pýtam sa teda, či môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Gestorský výbor nenavrhol v skrátenom konaní, to zname-

ná,  že je  lehota do  zajtrajšieho dňa.  Zajtra by sme mali

hlasovať o zákone ako celku v tretom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nemali sme pozmeňujúce návrhy, tak by sme mohli.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Dajme o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Aby to bolo férové, priatelia, dáme odhlasovať, aby sme

mohli hneď pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme, kto je  za

to, aby sme pristúpili hneď k tretiemu čítaniu, keďže nie sú

nijaké ďalšie zmeny z rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme odsúhlasili  pokračovanie v treťom

čítaní.

 

     Pristúpime  teda k tretiemu čítaniu o uvedenom  vládnom

návrhu zákona.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode programu. V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Pýtam sa, či niekto navrhuje  úpravu  legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb  alebo či má tridsať poslancov

pozmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy smerujúce k odstráneniu

chýb alebo návrhov na opakovanie druhého čítania.

 

     Keďže takéto návrhy nie sú, vyhlasujem rozpravu o tomto

bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňovacie návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej  rady číslo

51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej ban-

skej správe v znení  neskorších predpisov a zákon Slovenskej

národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem,  pán  minister a pán  spoločný spravodajca, za

spoluprácu.

 

 

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu  programu, ktorým je druhé a

tretie čítanie o

 

     návrhu  vlády  na  odvolanie  výhrad k oddielom 26 a 34

článkov VIII a X Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodnej

agentúry pre atómovú energiu.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako  tlač číslo 853, spoločnú

správu  výborov schválenú  gestorským výborom  máte ako tlač

číslo 853a. Súčasťou  tejto je aj  návrh  uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh vlády uvedie minister hospodárstva Slovenskej re-

publiky Karol Česnek.

 

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej republiky  na svojom  zasadaní dňa 8.

júla 1997 prerokovala a schválila  uznesením číslo 505 návrh

na  odvolanie výhrad k oddielom 26 a 34 článkov VIII a X Do-

hody o výsadách a imunitách Medzinárodnej  agentúry pre ató-

movú energiu.  Vládny návrh na  odvolanie predmetných výhrad

bol zaradený  do programu 41. zasadnutia  Národnej rady Slo-

venskej republiky ako parlamentná  tlač číslo 853 do druhého

a tretieho čítania.

 

     Výhrady k predmetným článkom  dohovoru týkajúcim sa ob-

ligátnej právomoci  Medzinárodného  súdneho dvora k riešeniu

sporov boli  uskutočnené za existencie  bývalej Českosloven-

skej socialistickej  republiky a boli  koordinované v socia-

listických krajinách  strednej a východnej Európy. Slovenská

republika sa stala členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú

energiu dňa 27. septembra 1993 v priebehu 37. zasadnutia ge-

nerálnej konferencie. Štatút Medzinárodnej agentúry pre ató-

movú  energiu  v  článku 15 ukladá  generálnemu  riaditeľovi

uzatvoriť  dohody  spresňujúce  podmienky  uplatnenia  výsad

a imunít inšpektorov s členskými  štátmi Medzinárodnej agen-

túry pre  atómovú energiu. Predmetná  dohoda nadobudla plat-

nosť  pre bývalú  Československú socialistickú  republiku 7.

februára 1968. Publikovaná bola v Zbierke zákonov pod číslom

192 a bola Slovenskou  republikou  sukcedovaná listom Minis-

terstva zahraničných vecí Slovenskej  republiky dňa 10. feb-

ruára 1993.

 

     Dohoda  stanovuje podmienky  práce inšpektorov Medziná-

rodnej agentúry pre atómovú energiu, za ktorých sa tieto vy-

konávajú na území Slovenskej republiky. Na Slovensku používa

v súčasnosti jadrové, resp. rádioaktívne materiály 79 fyzic-

kých a právnických  osôb. V rokoch 1993 až 1997 vykonala Me-

dzinárodná agentúra pre atómovú energiu celkom 126 inšpekcií

v jednotlivých oblastiach bilancie  jadrového materiálu, vý-

hradne v jadrových elektrárňach v Bohuniciach a Mochovciach.

U ostatných užívateľov vykonáva inšpekciu len Úrad jadrového

dozoru. V žiadnom prípade  nedošlo k zneužitiu jadrových ma-

teriálov užívateľmi alebo k zneužitiu výsad a imunít inšpek-

tormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

 

     Konštatujem,  že pracovníci  Medzinárodnej agentúry pre

atómovú energiu  veľmi pozitívne hodnotia  prístup Slovenska

pri  implementácii  dohody o zárukách a dohody o výsadách  a

imunitách. V súčasnom období  štáty strednej a východnej Eu-

rópy svoje  výhrady v súvislosti s príslušnosťou Medzinárod-

ného súdneho dvora už odvolali.

 

     Predložený návrh  je v súlade s Ústavou  Slovenskej re-

publiky a medzinárodnými zmluvami,  ktorými je Slovenská re-

publika viazaná.

 

     Záverom mi teda dovoľte,  vážené pani  poslankyne, páni

poslanci,  požiadať vás  so zreteľom  na medzinárodný význam

o podporu pri schvaľovaní predloženého návrhu, prijatím kto-

rého sa Slovenská republika  zaradí medzi krajiny s modernou

právnou  úpravou  v  oblasti  mierového  využívania jadrovej

energie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  určeného  spoločného  spravodajcu výborov  pána

poslanca Jána Volného, aby informoval Národnú radu o výsled-

koch rokovania  výborov o tomto návrhu  vlády a najmä o tom,

či gestorský výbor svojím uznesením odporúča alebo neodporú-

ča Národnej  rade vysloviť súhlas s odvolaním výhrad, ako sú

uvedené v návrhu uznesenia.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  prečítal spoločnú  správu  výborov

Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na odvola-

nie  výhrad k oddielom 26 a 34 článkov VIII a X Dohody o vý-

sadách a imunitách Medzinárodnej  agentúry pre atómovú ener-

giu (tlač 853) v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k návrhu  vlády  na  odvolanie  výhrad k oddielom 26

a 34 článkov VIII a X Dohody o výsadách a imunitách Medziná-

rodnej agentúry pre atómovú energiu v druhom čítaní.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím  číslo 1939 z 8. ja-

nuára 1998 na prerokovanie do 23. januára 1998 Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie,  Zahraničnému výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

životné  prostredie a ochranu  prírody.  Ako gestorský výbor

určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu  a  podnikanie s lehotou do  29. januára

1998 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote a gestorský výbor ju prerokoval a schvá-

lil  v  súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho  poriadku  spoločnú

správu výborov  uznesením  číslo 498 z 28. januára 1998. Iné

výbory Národnej rady Slovenskej  republiky návrh na vyslove-

nie súhlasu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do  začatia rokovania neoznámili po-

slanci,  ktorí nie  sú členmi  výborov uvedených  v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval  návrh 21. januára 1998 v druhom čítaní a odporu-

čil uznesením  číslo 317 Národnej  rade Slovenskej republiky

vysloviť  súhlas. Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre  životné  prostredie a ochranu  prírody návrh prerokoval

21. januára 1998 v druhom čítaní a uznesením číslo 293 odpo-

ručil Národnej rade Slovenskej  republiky návrh vlády schvá-

liť. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 21. januára

1998 v druhom  čítaní a uznesením číslo 472 odporučil Národ-

nej rade  Slovenskej republiky s návrhom  vlády vysloviť sú-

hlas.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho

poriadku odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky vyslo-

viť  súhlas s návrhom  vlády a prijať  uznesenie,  ktoré  je

v prílohe spoločnej správy gestorského výboru. Súčasne pove-

ril uznesením  výboru číslo 498 z 28. januára 1998 spoločné-

ho spravodajcu výborov  predložiť návrhy  podľa § 83 ods. 4,

§ 84 ods. 2 a § 86.

 

     Pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  spoločnému spravodajcovi za podanie

správy a prosím ho, aby  zaujal miesto určené pre spravodaj-

cov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, do  rozpravy  som písomne

nedostal žiadnu prihlášku, teda sa pýtam, či sa niekto hlási

do rozpravy ústne, alebo  elektronicky. Keďže nie, konštatu-

jem, že nik sa nehlási do rozpravy. Na základe toho vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

 

     Nepredpokladám,  že chce  sa ešte  ďalej vyjadrovať pán

minister, ani pán spoločný spravodajca.

 

     Teda  pristúpime  podľa § 84 ods. 1 zákona  o rokovacom

poriadku k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím  pána  spoločného  spravodajcu,  aby  hlasovanie

uvádzal.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa  článku 86 písm. e) vyslovuje sú-

hlas s odvolaním  výhrad k oddielom 26 a 34 článkov VIII a X

Dohody o výsadách  a imunitách  Medzinárodnej  agentúry  pre

atómovú energiu.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Gestorský výbor odporúča vysloviť súhlas.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Gestorský výbor odporúča hlasovať kladne.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, neboli sme uznášaniaschop-

ní. Pozývam kolegov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby

sa dostavili, budeme opakovať hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca povedal odporúčanie hlasovať kladne.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenia schválili.

 

     Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spoločný spravodaj-

ca, za spoluprácu.

 

     Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Rozhodnutiami Spoločného  výboru Dohody o voľnom

obchode  medzi Slovenskou  republikou a Európskym  združením

o voľnom obchode.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako  tlač číslo 854, spoločnú

správu  výborov schválenú  gestorským výborom  máte ako tlač

číslo 854a,  súčasťou ktorej je aj  návrh uznesenia Národnej

rady.

 

     Návrh vlády uvedie  znovu minister hospodárstva Sloven-

skej republiky pán Karol Česnek.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložil  návrh na vyslovenie

súhlasu s Rozhodnutiami  Spoločného  výboru  Dohody o voľnom

obchode  medzi Slovenskou  republikou a Európskym  združením

o voľnom obchode. Keďže  predkladané  rozhodnutia menia text

Základnej dohody o voľnom  obchode medzi Slovenskou republi-

kou a Európskym združením  voľného obchodu, podliehajú rati-

fikácii a pred  podpísaním ratifikačných  listín prezidentom

republiky Slovenskej republiky musia byť schválené i sloven-

ským parlamentom.

 

     Rozhodnutia boli prerokované a schválené na 4. zasadnu-

tí Spoločného  výboru Dohody o voľnom  obchode medzi Sloven-

skou republikou a Európskym združením voľného obchodu, ktoré

sa  konalo 16. a 17. októbra 1996 v Bratislave. Spoločný vý-

bor prijal 11 rozhodnutí, z ktorých rozhodnutia číslo 8, 9 a

10 vzhľadom  na skutočnosť, že menia  text základnej dohody,

podliehajú schváleniu zmluvnými  stranami dohody na národnej

úrovni.

 

     Vláda Slovenskej republiky prerokovala predkladané roz-

hodnutia  Spoločného výboru  Dohody o voľnom  obchode  medzi

Slovenskou republikou a  Európskym združením voľného obchodu

8. júla 1997 a 4. novembra 1997 prijala k nim uznesenia čís-

lo 508 a číslo 793.

 

     Rozhodnutie  číslo 8, dodatok k  článku 12 a k  prílohe

10, týkajúce sa technických predpisov, upravuje  ustanovenia

o spolupráci v oblasti technických predpisov, ktoré spôsobu-

jú prekážky v obchode, ustanovenia o mechanizme konzultácií,

že niektorá zo strán  prijme opatrenia vytvárajúce technické

prekážky obchodu, a ustanovenia o nahradení doteraz uplatňo-

vaného  postupu notifikácie  návrhov, technických  predpisov

postupom, ktorý  je v súlade s pravidlami  Dohody o technic-

kých prekážkach obchodu platnej  aj v rámci Svetovej obchod-

nej organizácie.

 

     Prijatie  rozhodnutia  číslo 9, dodatok  k  článku 17 a

k prílohe 11, týkajúce sa  duševného  vlastníctva, vyplynulo

z potreby prispôsobiť úpravu  článku 17 a prílohy 11 základ-

nej dohody vývoju v oblasti  duševného vlastníctva na medzi-

národnej a európskej  úrovni. Príslušné rozhodnutie upravuje

ustanovenia,  ktoré    kompatibilné s ustanoveniami Dohody

o ochrane práv  duševného vlastníctva, uplatňované  aj medzi

členmi Svetovej obchodnej organizácie.

 

     Rozhodnutím číslo 10, dodatok k článku 30, týkajúcim sa

depozitára dohody, sa mení depozitár Dohody o voľnom obchode

medzi  Slovenskou  republikou a Európskym  združením voľného

obchodu. Vstupom do Európskej únie prestalo byť Švédsko čle-

nom Európskeho združenia voľného obchodu a na základe uvede-

ného rozhodnutia  sa depozitárom dohody  stala vláda Nórska.

V súlade s ustanoveniami o  nadobudnutí platnosti sa rozhod-

nutia číslo 8, číslo 9 a číslo 10 začnú uplatňovať po ulože-

ní akceptačných nástrojov zmluvných strán dohody, teda noti-

fikáciou schválených rozhodnutí  stranami na národnej úrovni

u depozitára dohody, ktorý následne oznamuje túto skutočnosť

všetkým stranám dohody.

 

     Uvedené rozhodnutia  Spoločného výboru  Dohody o voľnom

obchode  medzi  Slovenskou  republikou a Európskym združením

voľného obchodu boli  prerokované v príslušných výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky bez zásadných pripomienok.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si od-

porúčať, aby ste vyslovili  súhlas s predkladanými Rozhodnu-

tiami Spoločného  výboru Dohody o voľnom  obchode medzi Slo-

venskou republikou a Európskym združením voľného obchodu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi a prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  určeného  spoločného  spravodajcu  výborov pána

poslanca Petra Magvašiho, aby  informoval Národnú radu o vý-

sledkoch  rokovania výborov  o  tomto  návrhu  vlády a najmä

o tom,  či gestorský  výbor svojím  uznesením odporúča alebo

neodporúča  vysloviť súhlas s rozhodnutiami Spoločného výbo-

ru, ako sú uvedené v návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené pani kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky ako

gestorský výbor  predkladá spoločnú správu  výborov k návrhu

na  vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady Slovenskej republiky

s Rozhodnutiami  Spoločného  výboru  Dohody o voľnom obchode

medzi Slovenskou  republikou a Európskym  združením o voľnom

obchode v  druhom čítaní. Túto  spoločnú správu ste  dostali

ako tlač 854a.

 

     Z tejto  tlače vyplýva, že predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky pridelil tento návrh na vyslovenie súhlasu

rozhodnutím číslo 1943 z 12. januára 1998 na prerokovanie do

23. januára 1998 trom  výborom, a to  Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

 

     Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie s lehotou do 29. januára na prerokovanie.

 

     Uvedené  výbory pridelenú  parlamentnú tlač prerokovali

v stanovenej lehote.  Gestorský  výbor prerokoval a v súlade

s § 79 ods. 4 rokovacieho  poriadku schválil spoločnú správu

uznesením číslo 499 z 28. januára 1998. Iné výbory  Národnej

rady návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.

 

     Nášmu gestorskému výboru do  začatia jeho rokovania ne-

oznámili  poslanci,  ktorí  nie    členmi výboru uvedeného

v prvej časti,  svoje  stanoviská  podľa § 75 ods. 2 rokova-

cieho poriadku.

 

     Treba  konštatovať,  že  výbory,  ktorým bola pridelená

parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali takéto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  prerokoval  návrh 22. januára 1998 v druhom  čítaní

a odporučil uznesením číslo 310 Národnej rade Slovenskej re-

publiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky

vysloviť s ním súhlas.

 

     Takisto  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport prerokoval  tento návrh 22.

januára a svojím uznesením číslo 521 vyslovil súhlas a odpo-

ručil Národnej rade Slovenskej  republiky vysloviť s návrhom

súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval  tento návrh 21.

januára v druhom čítaní a v uznesení číslo 483 odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej  republiky  podľa  článku 86 písm. i)

Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

 

     Zároveň gestorský výbor na základe rokovaní výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 ro-

kovacieho poriadku odporúča  Národnej rade Slovenskej repub-

liky  podľa  článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky

vysloviť súhlas s návrhom a prijať uznesenie, ktoré prijmeme

v treťom čítaní.

 

     Zároveň mám poverenie od gestorského výboru navrnúť ro-

kovať v treťom čítaní v skrátenom konaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za podanie správy

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výbo-

rov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne

a kolegovia, nedostal  som žiadnu  písomnú prihlášku do roz-

pravy. Pýtam sa teda, či sa niekto hlási  ústne, alebo elek-

tronicky do rozpravy.

 

     Keďže  to  tak  nie  je,  uzatváram možnosť prihlásenia

a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Nepredpokladám,  že  bude   chcieť  pán  minister  ešte

vystúpiť, ani pán spoločný spravodajca.

 

     Teda podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej  rady  pristúpime k tretiemu  čítaniu o tomto  návrhu

vlády.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

 

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky  podľa článku 86 písm. e) vyslovuje sú-

hlas s Rozhodnutiami Spoločného  výboru  Dohody o voľnom ob-

chode  medzi  Slovenskou  republikou  a Európskym  združením

o voľnom obchode.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Gestorský výbor odporúča  Národnej rade vysloviť súhlas

s touto dohodou.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli sme, priatelia,  odporúčanie, ktoré vyslovil pán

spoločný spravodajca na  základe poverenia gestorského výbo-

ru, aby sme súhlasili s predloženým návrhom.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Odporúčanie

je kladné.  Hlasujeme v treťom  čítaní o súhlase s Rozhodnu-

tiami Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, ďakujem pekne, pán spoloč-

ný spravodajca, za spoluprácu.

 

 

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu  programu, ktorým je druhé a

tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-

likou a Tureckou republikou.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako  tlač číslo 862, spoločnú

správu  výborov schválenú  gestorským výborom  máte ako tlač

číslo 862a. Jej súčasťou je  aj návrh uznesenia Národnej ra-

dy.

 

     Návrh vlády  opäť uvedie minister  hospodárstva Sloven-

skej republiky pán Karol Česnek.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám  predložil  návrh na vyslovenie

súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-

kou a Tureckou  republikou. Keďže ide o formu  prezidentskej

zmluvy, preto  podlieha  ratifikácii a pred podpísaním rati-

fikačných  listín prezidentom  republiky musí  byť schválená

i slovenským parlamentom.

 

     Vláda Slovenskej  republiky  uznesením číslo 652 zo 16.

septembra 1997 schválila  správu o ukončení rokovania o prí-

prave  dohody o voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Tureckou republikou a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom

obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.

 

     Dohoda o voľnom  obchode medzi  Slovenskou republikou a

Tureckou republikou bola podpísaná 20. októbra 1997 v Ankare

ministrom hospodárstva  Slovenskej republiky a pánom  Isinom

Cselebim,  štátnym  ministrom   Tureckej  republiky.  Dohodu

o voľnom obchode medzi Slovenskou  republikou a Tureckou re-

publikou prerokovali príslušné  výbory Národnej rady Sloven-

skej republiky bez zásadných pripomienok.

 

     Dohoda  obsahuje 39 článkov,  ktoré  berú do  úvahy  aj

príslušné ustanovenia dohôd, ktoré majú obe strany uzatvore-

né s Európskou úniou. K dohode je pripojený záznam o porozu-

mení, prílohy 1 až 3, protokol 1 až 3, ktoré  upravujú odbú-

ravanie  ciel na  priemyselné  výrobky.  Ide o protokol 1 na

poľnohospodárske a  potravinárske výrobky, protokol 2 - pra-

vidlá pôvodu, protokol 3 - vzájomná pomoc v colných otázkach

a príslušné prílohy k týmto protokolom.

 

     Cieľom  dohody  je  postupným  odstraňovaním  tarifných

a netarifných  prekážok vytvoriť  oblasť voľného  obchodu na

podstatnú časť vzájomného obchodu v priebehu prechodného ob-

dobia, ktoré končí 1. januára roku 2001.

 

     Pri priemyselných výrobkoch  je dĺžka prechodného obdo-

bia stanovená do tohto dátumu a vo väčšine priemyselných vý-

robkov sa colné sadzby odstránia už pri nadobudnutí platnos-

ti dohody.  Nadobudnutím platnosti dohody sa  má zhruba 84 %

vývozu Slovenskej republiky do Turecka realizovať bez cla.

 

     Z hľadiska ochrany slovenského priemyslu sú citlivé po-

ložky  priemyselných výrobkov  zaradené na  dve listiny. Pri

menej citlivých položkách sa clá úplne odstránia k 1. januá-

ru 1999, pri  citlivejších  položkách  sa budú  clá postupne

znižovať a odstránia sa do konca  prechodného  obdobia, teda

k 1. januáru roku 2001.

 

     Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami sa

v dohode  rieši výmenou  koncesií pri  dovoze poľnohospodár-

skych produktov a spracovaných  poľnohospodárskych výrobkov.

Okrem koncesií poskytnutých recipročne  so spoločným clom si

strany navzájom  poskytli ďalšie koncesie.  Slovenská strana

poskytla tureckej  strane hlavne koncesie  na nekompetitívne

komodity, tradične z Turecka  dovážané, ide o citrusové ovo-

cie, olivy,  broskyne, nektárinky atď. A turecká  strana po-

skytla slovenskej  strane koncesie na  dovoz živého dobytka,

masla, semien repky, sladených  nealkonápojov, vína a desti-

látov.

 

     V súlade s ustanoveniami dohody budú obe strany v rámci

pravidelných konzultácií Spoločného výboru zvažovať možnosti

poskytovania si aj ďalších koncesií.

 

     Pravidlá pôvodu tovarov, ktoré  dohoda obsahuje, sú za-

ložené na  harmonizovaných pravidlách dohodnutých  medzi Eu-

rópskou úniou a asociovanými krajinami. Touto dohodou sa pre

našich vývozcov vytvoria širšie možnosti na rozširovanie ko-

moditnej štruktúry  vývozu do Tureckej  republiky. Podstatné

množstvo našich  priemyselných  výrobkov, zaujímavých z hľa-

diska  vývozu a spĺňajúcich  podmienky  pôvodu tovarov, bude

možné vyvážať do Tureckej republiky od nadobudnutia platnos-

ti  dohody  bez  cla.  Okrem  nesporných  výhod a vytvorenia

priestoru  na  lepšie  etablovanie  sa slovenských vývozcov,

najmä  priemyselných  komodít  na  tureckom trhu, podpísaním

a realizáciou  tejto  dohody  akcentuje  Slovenská republika

svoju podporu  celoeurópskym a celosvetovým integračným ten-

denciám, prejavujúcim sa v liberalizácii obchodu.

 

     Dohoda o voľnom  obchode medzi  Slovenskou republikou a

Tureckou republikou  mala byť po  splnení podmienok stanove-

ných vo  výmenných listoch príslušných  ministrov Slovenskej

republiky  a Tureckej  republiky predbežne  vykonávaná od 1.

januára 1998. S prihliadnutím na nesplnenie notifikačnej po-

vinnosti Tureckej republiky nadobudne Dohoda o voľnom obcho-

de medzi  Slovenskou  republikou a Tureckou republikou plat-

nosť  v súlade  s článkom 38 tejto  dohody, teda  prvým dňom

druhého mesiaca odo dňa  výmeny ratifikačných listín v prie-

behu roku 1998.

 

     Vážené pani poslankyne a páni  poslanci, odporúčam, aby

ste vyslovili  súhlas s Dohodou o voľnom  obchode medzi Slo-

venskou republikou a Tureckou republikou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi a prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  teraz určeného  spoločného spravodajcu  výborov

pána poslanca  Petra Magvašiho, aby  informoval Národnú radu

o výsledkoch rokovania  výborov o tomto návrhu vlády a najmä

o tom, či  gestorský výbor svojím  uznesením odporúča, alebo

neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dostali ste písomnú  spoločnú správu gestorského výboru

(tlač  862a), ktorá  konštatuje, že  predseda Národnej  rady

Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1944 z 12. ja-

nuára návrh  dohody pridelil na prerokovanie  do 23. januára

trom výborom, a to Výboru Národnej rady pre financie, rozpo-

čet a menu, Výboru  Národnej rady pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie a Výboru  Národnej rady pre pôdohospodár-

stvo, a že ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Iné  výbory Národnej  rady návrh  na vyslovenie súhlasu

neprerokovali.

 

     Chcel by som konštatovať,  že gestorskému výboru do za-

čatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú člen-

mi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská  podľa § 75

ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Zároveň konštatujem, že Výbor  Národnej rady pre finan-

cie,  rozpočet a menu návrh  prerokoval a  prijal  uznesenie

číslo 577 z 21. januára 1998, Výbor  Národnej rady pre pôdo-

hospodárstvo 22. januára 1998 prijal  uznesenie  číslo 311 a

a Výbor Národnej rady pre  hospodárstvo, privatizáciu a pod-

nikanie prijal uznesenie číslo 484. Všetky  tri výbory odpo-

ručili  Národnej  rade  Slovenskej  republiky vysloviť podľa

článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s touto doho-

dou súhlas.

 

     Na základe toho gestorský  výbor v súlade s § 87 ods. 2

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky

vysloviť súhlas a prijať  uznesenie, ktoré vyjadrí tento sú-

hlas.

 

     Zároveň som dostal poverenie uznesením výboru číslo 500

z 28. januára, aby sme  konali v skrátenom konaní, to zname-

ná, aby sme rokovali hneď v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Oznamujem, že

som nedostal  žiadnu písomnú prihlášku do  rozpravy. Teda sa

pýtam, či  sa niekto hlási ústne, alebo elektronicky do roz-

pravy. Keďže  tak nie je,  uzatváram možnosť prihlásenia  do

rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Nepredpokladám vystúpenie ministra, ani pána spoločného

spravodajcu.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím,  pán  spoločný   spravodajca,  pristúpime  teda

k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s Dohodou o voľ-

nom obchode medzi Slovenskou  republikou a Tureckou republi-

kou.

 

     Môžeme hlasovať, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Áno. Odporúčam s návrhom vysloviť súhlas.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca je poverený odporúčať prijatie návrhu.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi  a pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o energetike  a o zmene  zákona

číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní  (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 760 a spoločnú správu  výborov  schválenú gestor-

ským výborom ako tlač číslo 760a.

 

     Vládny návrh  zákona znovu odôvodní  minister hospodár-

stva Slovenskej republiky pán Karol Česnek.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky na svojom 133. zasadnutí dňa

16. septembra 1997 prerokovala a schválila  uznesením  číslo

646 návrh  zákona  o  energetike  a  o  zmene  zákona  číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom  podnikaní v znení  neskorších

predpisov. Vládny návrh tohto zákona bol v prvom čítaní pre-

rokovaný na 35. schôdzi  Národnej  rady Slovenskej republiky

v novembri 1997. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny ná-

vrh zákona pridelený, ho prerokovali v dňoch 21. a 22. janu-

ára 1998 a odporučili ho so zmenami a doplnkami schváliť. Na

rokovanie 41. zasadnutia  Národnej rady Slovenskej republiky

je tento  vládny návrh zákona zaradený  ako parlamentná tlač

číslo 760.

 

     Zásady zákona prerokovali príslušné výbory Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky v júni 1994 ako  parlamentnú  tlač

503.  Spoločnú  správu  výborov, v ktorej  vyslovili  súhlas

s navrhovanými zásadami zákona, vzal na vedomie predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

1060 z 11. júla 1994.

 

     Predložený vládny návrh zákona  je vypracovaný v súlade

so schválenými zásadami zákona.

 

     Doterajšia zákonná úprava podnikania v odvetviach ener-

getiky je  roztrieštená do viacerých zákonov,  ako je naprí-

klad  zákon  číslo 79/1957 Zb. o výrobe,  rozvode a spotrebe

elektriny, zákon  číslo 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a vyu-

žití  vykurovacích  plynov, tzv.  plynárenský  zákon,  zákon

číslo 89/1987 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe tepla a zákon

číslo 88/1997 Z. z. o štátnej energetickej inšpekcii. Uvede-

né zákony boli koncipované  predovšetkým pre ústredné pláno-

vané  hospodárstvo  a podnikanie v energetických  odvetviach

umožňovali  vykonávať  len  štátnym  podnikom. Právna úprava

v nich obsiahnutá už nie je v súlade s našou ústavou, kde je

zakotvený princíp  slobody podnikania  pre všetkých občanov,

fyzické a právnické osoby, štátne i súkromné podniky a osoby

a z hľadiska podnikateľských aktivít taktiež nevyhovuje pod-

mienkam trhového hospodárstva.

 

     Hlavným zámerom navhrovaného  zákona je preto liberali-

zovať čiastočne  podnikanie v energetických  odvetviach tak,

aby  každý, kto  splní  podmienky  podľa tohto zákona, mohol

v týchto odvetviach slobodne podnikať.

 

     Pri  vypracovaní  návrhu  tohto  zákona  sme vychádzali

z princípov  zakotvených  v  Európskej  energetickej charte,

ktorú  Slovenská  republika  ratifikovala v roku 1995, ďalej

sme  vychádzali z Asociačnej  dohody a zo smerníc  Európskej

únie pre  oblasť energetiky. V súlade s princípmi  uvedenými

v týchto medzinárodných dokumentoch  bude podľa navrhovaného

zákona základnou podmienkou  podnikania v odvetviach energe-

tiky  udelenie  licencie,  ktorú  bude udeľovať ministerstvo

hospodárstva.

 

     S ohľadom  na osobitosti  podnikania v energetike zákon

podrobne upravuje všetky podmienky podnikania v elektroener-

getike, plynárenstve a zásobovaní teplom, práva a povinnosti

fyzických osôb a právnických osôb podnikajúcich v týchto od-

vetviach energetiky.  Ďalej upravuje vzťahy  súvisiace s do-

dávkami energie z hľadiska  zabezpečovania ostatných odvetví

hospodárstva obyvateľstva energiou až po konečného spotrebi-

teľa.

 

     Predložený  návrh  zákona  tiež  vzhľadom na existenciu

prirodzených monopolov v energetických  odvetviach a potrebu

harmonizácie práva  Slovenskej republiky s právom  Európskej

únie aj po novom upravuje nevyhnutný rozsah ingerencie štátu

v energetike zavedením inštitútu štátnej regulácie zameranej

na  realizáciu priorít  energetickej politiky  štátu pri vý-

stavbe a prevádzke energetických diel, ďalej úpravou opatre-

ní na  riešenie núdzových stavov  ustanovením elektroenerge-

tického a plynárenského dispečingu s celoštátnou pôsobnosťou

a ustanovením vymedzenia  pôsobnosti  orgánu štátneho dozoru

nad dodržiavaním tohto zákona.

 

     V  záujme  zabezpečenia  komplexnej  úpravy  podnikania

v týchto  odvetviach v jedinom  právnom  predpise sa zároveň

navrhuje novelizovať  živnostenský zákon tak,  že podnikanie

v energetike vrátane výroby  elektriny v malých elektrárňach

nebude živnostenským podnikaním podľa živnostenského zákona,

ale podnikaním v energetike  podľa predloženého návrhu záko-

na.  Navrhovaný  zákon o energetike  bude teda  unifikovaným

predpisom pre celú oblasť energetiky, pre všetky energetické

odvetvia, teda elektroenergetiku, plynárenstvo a zásobovanie

teplom.

 

     Predložený  návrh  zákona je v súlade s Ústavou Sloven-

skej republiky,  jej právnym  poriadkom,  ako aj s Európskou

energetickou chartou a ďalšími s predmetom zákona súvisiaci-

mi medzinárodnými  zmluvami, ktorými je  Slovenská republika

viazaná.  Prakticky úplne  je kompatibilný  aj so smernicami

Európskej únie upravujúcimi danú problematiku.

 

     Jedinou oblasťou, s ktorou  navrhovaný zákon zatiaľ ne-

môže byť plne kompatibilný  so smernicami Európskej únie, je

oblasť umožňovania prístupu tretích  krajín do sietí na roz-

vod elektriny a plynu, resp. teda úplné otvorenie sa vnútor-

ného  trhu  Slovenskej  republiky s elektrinou a plynom  pre

tretie krajiny. Na splnenie  tejto požiadavky, ktorá vyplýva

zo smernice rady číslo 96/1992 o všeobecných pravidlách vnú-

torného trhu s elektrinou, zatiaľ nie sú v Slovenskej repub-

like vytvorené ekonomické podmienky.

 

     Otvorenie trhu  Slovenskej republiky s elektrinou v sú-

časnej situácii  by si vynútilo buď  radikálne zvýšenie cien

pre obyvateľstvo, alebo priame  dotácie štátu do ceny tuzem-

skej výroby energie. Ani  jedna z týchto alternatív v súčas-

nom období nie je ani hospodársky, ani spoločensky prijateľ-

ná. Navrhovaný  zákon však nezakazuje  prístup tretích strán

na vnútorný trh s elektrinou a plynom, ale uzákonenie povin-

nosti umožniť prístup do  sietí tretím osobám sa predpokladá

v dlhšom časovom horizonte, najskôr po roku 2005 v závislos-

ti od celkového hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

 

     Chcel  by som k tomu  ešte dodať,  že ani  také vyspelé

krajiny Európy, ako je Švédsko, Dánsko a Francúzsko, ešte do

svojej energetickej  legislatívy  zatiaľ spomínanú  smernicu

Európskej únie v plnom rozsahu neprevzali prakticky z podob-

ných dôvodov.

 

     Záverom mi dovoľte, vážený  pán podpredseda, vážené pa-

ni poslankyne,  páni poslanci,  požiadať  vás o podporu  pri

schvaľovaní tohto dôležitého  vládneho návrhu zákona, prija-

tím ktorého by sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny

s modernou právnou úpravou aj v oblasti elektroenergetiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Jánovi  Duckému a prosím ho, aby  podľa § 80

ods. 2  o rokovacom poriadku  informoval  Národnú radu o vý-

sledkoch  rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu  zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     ako spoločný  spravodajca  výborov  Národnej rady  Slo-

venskej  republiky k vládnemu  návrhu  zákona o energetike a

o zmene  zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení  neskorších  predpisov v druhom

čítaní vás budem informovať o výsledku prerokovania vládneho

návrhu zákona vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Spoločnú správu  výborov predkladá Výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila vládny ná-

vrh na prerokovanie uznesením číslo 892 zo 16. decembra 1997

do 23. januára 1998 týmto výborom: výboru pre financie, roz-

počet a  menu, výboru pre verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti, ústavnoprávnemu výboru,  výboru pre pôdohospo-

dárstvo,  výboru pre  životné  prostredie a ochranu  prírody

a výboru  pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie. Ako

gestorský výbor určila  výbor pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie  na  vypracovanie  spoločnej  správy o výsledku

prerokovania vo výboroch a predloženie  návrhu uznesenia Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  v lehote do 29. januára

1998.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

a  gestorský  výbor  prerokoval  a  schválil v súlade s § 79

ods. 4 rokovacieho poriadku  spoločnú správu výborov uznese-

ním číslo 497 z 28. januára 1998.

 

     Iné  výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky správu

neprerokovali. Gestorskému výboru  do začatia jeho rokovania

neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bo-

la parlamentná  tlač pridelená, svoje stanoviská  podľa § 75

ods. 2  rokovacieho poriadku.

 

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor  pre financie,  rozpočet a menu  prerokoval návrh

22. januára 1998 a  odporučil  uznesením  číslo 586 Národnej

rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a dopln-

kami.

 

     Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnos-

ti prerokoval návrh 21. januára  tohto roku a uznesením čís-

lo 305 odporučil Národnej  rade  Slovenskej  republiky návrh

schváliť s pripomienkami.

 

     Ústavnoprávny  výbor  prerokoval návrh 21. januára 1998

a uznesením číslo 539 odporučil Národnej rade Slovenskej re-

publiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  prerokoval návrh 22. januára 1998 a uznesením číslo

309  odporučil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  návrh

schváliť s pripomienkami.

 

     Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody preroko-

val návrh 21. januára 1998 a  uznesením  číslo 294 odporučil

Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami

a doplnkami a prijať uznesenie v tomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky urýchlene predložiť  do Národnej rady Sloven-

skej  republiky  návrh  zákona o hospodárení s energiou, aby

nadobudol účinnosť s účinnosťou zákona o energetike a o zme-

ne zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živ-

nostenský zákon) v znení neskorších predpisov."

 

     Výbor pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie pre-

rokoval návrh 21. januára 1998 a uznesením číslo 471 odporu-

čil  Národnej rade  Slovenskej republiky  návrh schváliť  so

zmenami a doplnkami.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu  návrhu zákona, tak ako boli

prijaté  vo výboroch s odporúčaním  gestorského  výboru, 

uvedené v časti IV spoločnej správy a nebudem  ich tu opako-

vať. Chcem však upozorniť na dve chyby, ktoré vznikli prepi-

sovaním, a to na strane 5 v bode 10 v znení bodu c) namiesto

"a" má byť  uvedené "alebo".  Podobne na  strane 7 v bode 17

v texte § 31 písm. d) na  konci vety  namiesto "odberateľom"

má byť správne uvedené "spotrebiteľom".

 

     Gestorský výbor  odporúčal o návrhoch  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky,  ktoré    uvedené v spoločnej

správe na stranách 2 až 11, hlasovať takto:

 

     1. O  bodoch 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9,  10, 11, 12,  13, 15,

16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25 a 27 hlasovať spoloč-

ne s návrhom schváliť ich.

 

     2. O bodoch 1, 6, 14, 26 hlasovať  spoločne  s  návrhom

neschváliť ich.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky vládny  návrh  zákona o energetike a o zmene  zákona

číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní  (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov v druhom čítaní schváliť

so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Súčasne ma poveril uznesením výboru číslo 497 z 28. ja-

nuára 1998 ako spoločného  spravodajcu výborov predložiť ná-

vrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

 

     Výbor  Národnej rady  pre životné  prostredie a ochranu

prírody prerokoval návrh 21. januára 1998 a uznesením  číslo

294 odporučil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  prijať

k návrhu uznesenie v tomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky urýchlene predložiť  do Národnej rady Sloven-

skej republiky  návrh  zákona o hospodárení s energiou,  aby

nadobudol účinnosť s účinnosťou zákona o energetike a o zme-

ne zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živ-

nostenský zzákon) v znení neskorších predpisov."

 

     O tomto uznesení odporúčam  hlasovať samostatne po pre-

rokovaní a schválení zmien a doplnkov.

 

     Vážený pán  predsedajúci, prosím, aby ste otvorili roz-

pravu k predloženému návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Duckému a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu a konštatujem,

že  som obdržal  zoznam poslancov - rečníkov prihlásených do

rozpravy, v ktorom sú  prihlásení dvaja poslanci ako zástup-

covia klubov, a to za Maďarskú koalíciu pán Köteles a za De-

mokratickú  úniu pán  Černák. Zároveň  konštatujem, že ďalší

nie sú  písomne prihlásení. Hlási  sa zrejme ešte  ústne pán

poslanec  Juriš  a  pán  poslanec  Benčík. Uzatváram možnosť

prihlásenia do rozpravy a dávam  slovo pánu poslancovi Köte-

lesovi ako prvému v rozprave.

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

 

     predložený návrh zákona o energetike sa veľmi rozsiahle

a v niektorých častiach až príliš podrobne zaoberá touto pre

hospodárstvo veľmi významnou tematikou. Návrh zákona je kom-

plexným zákonom, resp. predpisom pre celú oblasť energetiky,

pre všetky energetické odvetvia, pre elektroenergetiku, ply-

nárenstvo a zásobovanie teplom. Zákon pritom nahradí doteraz

platné zákony upravujúce túto významnú oblasť národného hos-

podárstva - elektrizačný  zákon z roku 1957, plynárenský zá-

kon z roku 1960, zákon o výrobe,  rozvode  a spotrebe  tepla

z roku 1987,  zákon o štátnom  dispečingu  z roku 1988, teda

zákony koncipované pre  ústredne plánované hospodárstvo. Som

presvedčený, že  práve z tohto dôvodu  účelom zákona by malo

byť predovšetkým  jednoznačne určiť podmienky  podnikania vo

všetkých odvetviach energetiky v súčasných trhových podmien-

kach.

 

     Odborníci, s ktorými som  konzultoval o návrhu  zákona,

vysoko zhodnotili snahu a podrobnú  prácu predkladateľa. Zá-

roveň  sa  vyslovili, že  návrh  zákona  nesplnil očakávanie

- koncepčné  zmeny v energetike - a viac-menej  je  zameraný

len na riešenie administratívnych  detailov v oblasti podni-

kania. Návrh zákona nezaručuje ani nevytvára vyvážený pries-

tor na trhové  princípy, ba aj konzervuje  súčasné a len pre

veľkovýrobcov vyhovujúce podnikateľské prostredie.

 

     Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som poukázal na niektoré

slabiny, resp. nejasnosti v predkladanom návrhu zákona a od-

poručil aj riešenia.

 

 

     Ako základný problém predkladaného návrhu by som  videl

v tom, že nerieši problematiku finančných  kompenzácií sietí

a rozvodov elektrickej energie a plynu, ktoré vybudovali ob-

ce a mestá z vlastných  rozpočtov  alebo s podporou Štátneho

fondu  životného  prostredia.  Štátne  monopolné organizácie

vtedy odmietali prevádzkovať tieto rozvodové siete na zákla-

de zmluvného vzťahu, tak obce  boli a sú nútené bezodplatným

prevodom previesť ich do  svojho vlastníctva, teda do vlast-

níctva štátu. V praxi by to znamenalo, že po odsúhlasení zá-

kona o podnikaní v energetike  navrhovaný § 42 ods. 3 by le-

galizoval  vlastnícke  vzťahy k elektroenergetickým zariade-

niam, plynárenským  zariadeniam a zariadeniam tepelných sús-

tav, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Teda, a te-

raz toto  zdôrazňujem, obce by  stratili akékoľvek šance  na

kompenzáciu nútene  odovzdaného  majetku v hodnote približne

1 300 mil. Sk, a to napriek tomu, že  doteraz splácajú úvery

za takto vybudovaný štátny majetok.

 

     Takisto som nútený konštatovať, že návrh zákona o ener-

getike  obsahuje celý rad z legislatívneho alebo z odborného

hľadiska  nejednoznačných a nezrozumiteľných  výrazov a poj-

mov,  napríklad v § 4 ods. 1 pojem  "energetická  politika",

v § 10 ods. 6 písm. d) "energetické zariadenia", § 12 ods. 3

písm. d) "vybrané rozvodové zariadenia" atď. Tieto  pojmy by

som odporučil  spresniť, vynechať alebo  nahradiť z legisla-

tívneho a z odborného  hľadiska čistými a jednoznačnými poj-

mami.

 

     Dodal by som, že v návrhu  zákona chýbajú napríklad le-

gislatívne úpravy, ktoré  by umožnili vnútroštátny transport

elektrickej energie, sankcie  za porušenie ochranného pásma,

sankcie za poškodenie elektrického diela, napríklad  káblov,

vzdušného  vedenia,  krádež  priečok  atď.  Teda takisto ako

u spojárov vzhľadom na fakt, že  ide o podobný charakter za-

riadenia z hľadiska služby.

 

     Po konzultáciách s odborníkmi z oblasti  elektroenerge-

tiky  mi dovoľte  navrhnúť  ďalšie  riešenia v snahe zlepšiť

predkladaný návrh zákona.

 

     V § 9 ods. 17 v treťom  riadku  doplniť text takto: "u-

hradí tomu držiteľovi ministerstvo". Ďalší text vypustiť.

 

     V § 12 ods. 2 písm. a) navrhujem nahradiť novým textom.

Citujem: "V elektroenergetike  slovenský  energetický dispe-

čing zriaďujú držitelia licencií, ktorí prevádzkujú rozvodné

elektronické  zariadenia s napätím  nízkonapäťových, vysoko-

napäťových  a veľmi  vysokonapäťových." V prípade  pôvodného

textu jediným  zriaďovateľom energetického  dispečingu v sú-

časnosti sú Slovenské elektrárne, až  na 2-3 výnimky. Nie sú

zriaďovateľmi ani krajské rozvodné podniky. V každom prípade

navrhujem rozšíriť návrh minimálne na napäťovú úroveň 110 kV.

 

     V § 12 ods. 9 navrhujem  takisto nový text: "Dispečingy

zriadené držiteľom  licencie  podľa ods. 5 vykonávajú dispe-

čerskú  činnosť podľa  prevádzkových inštrukcií,  ktoré pred

vydaním schvaľuje Slovenský elektroenergetický dispečing."

 

     V § 19 ods. 3  písm. a) "v súvislých lesných priesekoch

výsek sa vykonáva na 7 m"  - to je dôležité z bezpečnostného

hľadiska.  Takisto v § 19 ods. 3 písm. f) "od 1 kV do 110 kV

vrátane 3 až 8 m". Takisto z bezpečnostných dôvodov.

 

     V § 19 navrhujem doplniť nové odseky 13 a 14 tohto zne-

nia:

 

     "(13) Povinnosti  a  obmedzenia  v  ochranných  pásmach

a v ich blízkosti vznikajú povolením na stavbu energetického

diela a zanikajú  zrušením diela." Je to vzhľadom  na to, že

predkladateľ neriešil zánik obmedzení v ochranných pásmach.

 

 

     "(14) Ak  sú rozsahy ochranných pásiem  alebo miera po-

vinností a obmedzení sporné, vymedzí ich povoľujúci orgán."

Je to legislatívne upresnenie.

 

     Odporúčal by  som do vašej  pozornosti a žiadam  o vašu

podporu § 42 ods. 3 doplniť  slovami: "Toto sa nevzťahuje na

majetok, ktorý bol prevedený obcami  po roku 1991 do majetku

štátu  bez primeranej  finančnej náhrady."  Teda nútené odo-

vzdanie majetku, ktoré  nerešpektovalo ani Ústavu Slovenskej

republiky a nie  je v súlade s viacerými  zákonmi. Doplnenie

návrhu zákona by umožnilo obciam obdržať kompenzáciu za bez-

platne  odňatý majetok  vo sfére  energetiky a plynárenstva.

A vzhľadom na fakt,  že sú zadlžené, tak by stačili z týchto

finančných prostriedkov vyplatiť aj tie úvery, ktoré zobrali

práve na štátnu výstavby.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Černák, máte slovo. Pripraví sa pán posla-

nec Juriš a potom pán poslanec Benčík.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     tak ako  som sa snažil byť  stručný pri návrhoch, ktoré

boli v prvom  čítaní, dovoľte mi  trošku podrobnejšie sa za-

oberať  návrhom, ktorý  je  predložený v druhom  čítaní a ku

ktorému neskôr budem na základe podpisov 16 poslancov formu-

lovať aj pozmeňujúce návrhy.

 

     Chápem  naliehavosť tohto  zákona, aj  to, že  návrh je

predložený do Národnej rady, pretože v princípe naša energe-

tika  sa riadi  zákonom, ktorý  bol prijatý  v roku 1957. Je

preto namieste, že sa pripravuje  nový zákon, ktorý má ambí-

ciu  byť  komparatívny  so  zákonodarstvom  Európskej  únie.

V krajinách  Európskej únie  samotný  zákon o energetike buď

pokrýval aj oblasť  hospodárenia s energiou, alebo teda mali

sme dostať do parlamentu paralelne s týmto návrhom zákona aj

pripravovaný zákon o hospodárení s energiou, ktorý podľa mo-

jich informácií mal by  byť v najbližších týždňoch predlože-

ný, ale vzhľadom na  legislatívne procesy už nepredpokladám,

že by bol v tomto parlamente prijatý. Je to trošku na škodu.

 

     Podľa  dikcie  dôvodovej  správy  a  podľa jednotlivých

ustanovení zákon o energetike  usudzujem, že si kladie rela-

tívne  skromné  ciele,  pokiaľ  ide  o  jeho  primárnu úlohu

- prispôsobiť  podnikanie v energetike  trhovým  podmienkam.

Prostredie  blízke konkurenčnému  prostrediu, ako  sa uvádza

v dôvodovej správe a v § 10, je potom v návrhu zákona vlast-

ne interpretované len ako monopolizované prostredie usmerňo-

vané štátnou reguláciou.

 

     Napriek tomu, že základné  časti zákona sú ladené úplne

všeobecne a nevylučujú  súkromné demonopolizované podnikanie

napríklad ani v oblasti  výroby  elektriny v jadrových elek-

trárňach,  všetky  konkrétne   ustanovenia  zákona  nakoniec

vychádzajú automaticky z predpokladu temer výhradného podni-

kania veľkými spoločnosťami. V § 18 sa napokon zo zákona ob-

medzuje povinnosť  vykupovať  elektrinu z moderných vysokoú-

činných kombinovaných zdrojov len do výkonu 10 MW, čo si ne-

možno vysvetliť ináč, iba  ako ťažko prijateľnú ochranu veľ-

kých výrobcov. K týmto otázkam  sa vraciam a budem teda for-

mulovať  pozmeňujúci návrh,  ktorý by  zrušil takúto ochranu

a ukladal  povinnosť vykupovať  od všetkých,  ktorí vyhovujú

ekologicky, ekonomicky a technicky.

 

     Napokon, pán minister, však  takéto tendencie som vyčí-

tal  z  aktualizovanej  energetickej  koncepcie,  ktorá bola

schválená  vládou 30. septembra a ktorú  sme prerokúvali  aj

v Národnej  rade. To  spomínané centristické  poňatie návrhu

zákona sa prejavuje  predovšetkým v zavádzanom inštitúte vy-

dávania  licencie  na  podnikanie v energetike. Ministerstvo

hospodárstva  prakticky  priamo  riadi  najväčšieho  výrobcu

elektriny - Slovenské elektrárne, Rozvodné energetické závo-

dy a na  udeľovanie licencie zostávajú v skutočnosti vlastne

len súkromní výrobcovia vrátane  závodných elektrární a tep-

lární.  Väčšinou ide  len o menšie  zdroje, mikroelektrárne,

malé vodné elektrárne, generátorové  jednotky po celom území

štátu.

 

     Takže niet podľa môjho názoru dôvod, aby licencie vydá-

valo ministerstvo, a myslím si,  že  doterajšia  prax zmluvy

o dodávke energie do verejných sietí postačuje.

 

     Zákon by mal podľa môjho  názoru odlíšiť tie druhy pod-

nikania, ktoré nepotrebujú prakticky žiadnu energetickú kva-

lifikáciu, nevyžadujú prax v energetike a môžu byť oslobode-

né od rozsiahleho administrovania preukazovania spôsobilosti

a licencovania. Celkom určite napríklad vodné mikrozdroje do

výkonu 100 kW a veterné  elektrárne  približne do  rovnakého

výkonu sú v celom svete  bežne vyrábané na báze bezobslužnej

prevádzky, a preto nie je namieste vyžadovať  viacročnú prax

a žiadať ju napríklad aj od  zamestnancov poľnohospodárskych

prevádzok, ktoré si budujú bioplynové generátory a ktoré bu-

dú dodávať teplo či elektrickú  energiu do siete. Aj trvanie

na požiadavkách minimálne  stredoškolského technického vzde-

lania a praxe v energetike by v dôsledkoch znamenalo znemož-

ňovať rozšírenie využívania takýchto zdrojov. A o to pravde-

podobne v tomto zákone  nejde. Napríklad majiteľ menšej vod-

nej elektrárne,  povedzme lesák, ktorý dodáva vyrobenú elek-

trickú energiu  do siete a  odtiaľ ju podľa  svojich nárokov

odoberá, bude musieť  formálne hľadať  krytie osobou,  ktorá

spĺňa nároky odbornej spôsobilosti, alebo bude mať teda ťaž-

kosti so získaním licencie, aj keď povedzme už roky prevádz-

koval malú vodnú elektráreň bez problémov.

 

     V zahraničí sú pomerne bežné malé výhrevne na báze bez-

obslužného spaľovania slamy alebo drevných štiepok, drevného

odpadu. Sú spravidla budované s pomocou štátu na družstevnom

princípe a spravidla bezobslužné.  Stačia napríklad na vyku-

rovanie obecných budov alebo na 200 až 300 domácností.

 

     Všeobecne  sa  uvádza v zásade  kontroverzný  charakter

energetiky  a  životného  prostredia,  ale  v návrhu  zákona

o energetike táto skutočnosť nemá primeraný odraz. Prakticky

jediná výraznejšia zmienka o dodržiavaní  legislatívy život-

ného  prostredia  je v súvislosti s ustanoveniami o možnosti

odňatia  alebo neudelenia  licencie. Takže  osobne si myslím

a budem  formulovať  pozmeňujúci  návrh,  že minimálne medzi

dôvody  na obmedzenie  dodávky elektrickej  energie či plynu

v § 9 mali  by byť  doplnené aj  dôvody  ohrozenia životného

prostredia, napríklad do bodu f).  Podobne k žiadosti o ude-

lenie licencie v § 6, pokiaľ  sa bude vyžadovať, by malo byť

doložené preukázanie životnému  prostrediu vyhovujúceho pod-

nikania, ako  sa to napríklad vyžaduje  pri preukázaní mate-

riálneho a technického zabezpečenia v § 6 ods. 5.

 

     Dámy a páni, dôležitým  ukazovateľom vyváženosti zákona

je  rovnaká  úroveň  dopracovania  jeho  jednotlivých častí.

V prípade predloženého návrhu sú značné rozdiely. Veľká časť

sa venuje licencovaniu, ktoré  je prepracované do najmenších

detailov, dokonca máme tam dotazníky, tabuľky a veľmi rámco-

vo je poňatá tá časť, ktorá  by podľa môjho  názoru mala byť

veľmi precízne rozpracovaná, a to je časť  štátneho regulač-

ného  dozoru. Konkrétne  otázka štátnej  regulácie je  veľmi

slabo riešená.  Podľa môjho názoru tejto  problematike by sa

mala  venovať  samostatná  časť  zákona.  Podobne aj dozoru.

A oveľa  presnejšie by  mali byť  stanovené organizačné, fi-

nančné  a  personálno-technické  podmienky  fungovania tohto

úplne nového a mimoriadne dôležitého orgánu štátu.

 

     Navrhované  vybavenie a také  hmlisté  postavenie tohto

orgánu, pohltené v organizačnej  štruktúre  personálne podľa

môjho názoru aj tak zle  vybaveného  ministerstva, sa mi zdá

veľmi riskantným  zaobchádzaním s jediným  útvarom, ktorý má

zabezpečiť konkurenčné prostredie v energetike. Zákon by mal

poskytnúť aspoň možnosť ďalších  zákonných úprav v tejto ob-

lasti.

 

     Naproti tomu relatívne  veľkoryso je riešené postavenie

Štátnej energetickej inšpekcie, ktorej funkciou je paradoxne

vlastne  len  kontrola  dodržiavania  tohto zákona, kontrola

hospodárenia s energiou sa ruší a nahradzuje sa poradenstvom

v energetickej  agentúre.  Vyzerá  to  tak,  že zákonom bude

ustanovený  rozsiahly aparát na to, aby kontroloval, či pre-

vádzkovateľ tepelného  zdroja má  administratívne v poriadku

náležitosti  licencie, či  dodržiava ochranné  pásma, či 

zodpovedne stanoveného zodpovedného zástupcu, ale hospodárne

využitie primárnych zdrojov už inšpektori kontrolovať nebudú

a tento parameter  zostáva  zaujímavý len pre dodávateľa, ak

mu náhodou hrozí konkurenčný  výrobca, alebo pre odberateľa,

ktorý má právo veci  nerozumieť. Považujem za nevyhnutné as-

poň po určitý  čas a aspoň v rozsahu,  ako to stanoví budúci

zákon o hospodárení s energiou, zachovať  ako povinnosť  in-

špekcie  aj  kontrolu  hospodárenia  s  energiou. Filozofia,

z ktorej  sa neraz otvorene vychádza - kto si  energiu kúpi,

môže  si s ňou robiť, čo chce -, nie  je prijateľná  do tých

čias,  kým nie  je bezpečne  zakotvená zásada  konkurenčného

prostredia v monopolnom energetickom prostredí.

 

     Záverom tejto  časti by som  rád konštatoval, že  návrh

zákona vnímam  ako veľmi naliehavý,  ale považujem za  nutnú

dosť náročnú úpravu, aby bol prijateľný tak, ako sa to ukla-

  v preambule,  aby  bol  kompatibilný s  právom Európskej

únie. Preto predkladám v mene podpísaných 16 poslancov, kto-

rých zoznam odovzdám pánu spoločnému spravodajcovi, množstvo

pozmeňujúcich návrhov. Vzhľadom na to,  že ide o druhé číta-

nie, budem z nich  definovať  desať, ktoré považujem  za po-

trebné v zákone riešiť. Keďže  som ich odovzdal písomne, ale

rokovací poriadok vyžaduje, aby  odzneli v rozprave, dovoľte

chvíľu strpenia s krátkym zdôvodnením.

 

     V § 6 ods. 5  písm. a) odporúčam doplniť text "technic-

kého a environmentálneho zabezpečenia".

 

     V § 9 ods. 1 písm. f) odporúčam doplniť text "osôb, ži-

votné prostredie a majetok".

 

     V § 9 ods. 12 písm. c) odporúčam  doplniť  slová  "a za

predpokladu technických možností". To  znamená, že text bude

znieť: "ministerstva a za predpokladu  technických  možností

zásobovaciu povinnosť".

 

     V § 10 ods. 9 odporúčam doplniť text "podrobnosti o vý-

kone štátnej regulácie, rozsahu údajov a postupe".

 

     V § 14 ods. 7 odporúčam  upraviť text takto: "Odberateľ

elektriny je povinný oznámiť dodávateľovi elektriny pripoje-

nie náhradného alebo iného zdroja elektriny a dohodnúť s ním

spôsob merania dodávky prebytkov elektriny."

 

     V § 17 ods. 6 odporúčam  doplniť text "odberateľa elek-

triny  na svoje  náklady do 30 dní" a ďalej  vypustiť  druhú

a tretiu  vetu odseku a doplniť  text  namiesto  vypustených

častí  takto: "Odberateľ  je povinný  preukázať dodávateľovi

dôvod pochybnosti o správnosti merania."

 

     V § 18 ods. 1 a ods. 2 odporúčam vypustiť odsek 1, pre-

tože nemá  zmysel, aby ministerstvo určovalo výkupcu, keď je

vždy  prevádzkovateľ  rozvodnej siete v príslušnom  regióne.

A odsek 2 odporúčam zmeniť. Tieto návrhy dávam ako dva návr-

hy, to znamená, prvý návrh je v § 18 ods. 1 vypustiť a druhý

samostatný  návrh je v § 18 ods. 2 zmeniť text  takto: "Pre-

vádzkovateľ elektrickej rozvodnej siete v príslušnom regióne

je povinný  vykupovať všetku elektrinu  vrátane prebytkov zo

zdrojov v tomto  regióne, ak zdroje  sú environmentálne odô-

vodnené a umožňujú to ekonomické a technické podmienky."

 

     V § 33  ods. 1 odporúčam  upraviť  text  takto - "tepla

u odberateľa" a zvyšok vety vypustiť.

 

     V § 36 ods. 1 text  vypustiť a  riešiť  v rámci  zákona

o hospodárení s energiou, alebo podobné  ustanovenia doplniť

aj v častiach o elektrine a plyne.

 

     No a posledný pozmeňujúci návrh - v § 39 ods. 1 odporú-

čam doplniť text takto: "Štátny dozor nad dodržiavaním záko-

nov o energetike a o hospodárení s energiou,  všeobecne  zá-

väzných právnych predpisov vydaných  na ich základe a splne-

ním opatrení uložených podľa uvedených zákonov vyplýva..."

 

     Kolegyne a kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za pozor-

nosť a prosím vás o podporu  mnou predložených pozmeňujúcich

návrhov a predovšetkým o podporu návrhu v § 18 ods. 2.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Slovo má pán  poslanec Juriš a pripraví sa pán poslanec

Benčík.

 

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     kolegovia a hostia,

 

     vypočuli  sme si  argumentáciu pána  poslanca Kötelesa,

pána poslanca Černáka, preto chcem byť veľmi stručný a pred-

kladám pozmeňujúci návrh 16 poslancov.

 

     Predtým než pristúpim konkrétne k pozmeňujúcemu návrhu,

chcel by  som povedať, že problém  je pri budovaní inžinier-

skych sietí, ako sú trafostanice, elektrické vedenia, ale aj

plynové  prípojky,  niekedy  dokonca i strednotlakové.  Obce

často financovali  tieto stavby tzv. združeným  financovaním

spolu s plynárenským  podnikom, alebo  energetickými závodmi

s prispením Fondu životného  prostredia a podobne. Pokiaľ to

bolo v minulosti v akciách "Z", tak to boli  prostriedky ob-

cí, miest alebo štátneho rozpočtu. Bola tam síce práca obča-

nov, v tom  to bolo trošku odlišné, ako  keď to budovali len

štátne podniky.  No momentálne sú  to aj peniaze  obcí z ich

vlastného  rozpočtu a obce  si  na  to veľmi  často  zobrali

pôžičky, dokonca  tie pôžičky ešte nie  sú splatené, ešte to

funguje ďalej.

 

     Podľa tohto návrhu zákona by sa tieto inžinierske siete

stali vlastníctvom akciových  spoločností, štátnych podnikov

a obce by naďalej splácali pôžičky  na majetok, ktorý už ne-

bude ich.  Čiže je to  nevyvážené, a preto dávam pozmeňujúci

návrh skupiny 16 poslancov podľa § 82 ods. 2 rokovacieho po-

riadku  Národnej rady  Slovenskej  republiky k návrhu zákona

o energetike a o zmene  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnos-

tenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení  neskorších

predpisov.

 

     Bod 1 - doplniť § 42 ods. 3 o vetu:  "Toto  ustanovenie

sa  nevzťahuje  na  majetok  prevedený  obcami  počnúc rokom

1991."

 

     Bod 2 - doplniť § 42 o odsek  4, ktorý  by  mal  znieť:

"Slovenský plynárenský podnik,  štátny podnik, Západosloven-

ské energetické  podniky, štátny podnik, Bratislava, Stredo-

slovenské energetické závody,  štátny podnik, Žilina, Výcho-

doslovenské energetické závody, štátny podnik, Košice (ďalej

"podniky")  sú povinné  vrátiť do  vlastníctva obce majetok,

ktorý od  roku 1991 pod  nátlakom monopolného postavenia  na

trhu previedli  bezodplatným  prevodom podľa § 12 ods. 2 vy-

hlášky číslo 119/1988 Zb. o správe národného majetku zmluva-

mi o prevode správy národného majetku. Ak o to obec požiada,

sú podniky  povinné vrátený hmotný majetok  vziať od obcí do

nájmu a spravovať. Spôsob a podmienky vrátenia a spravovania

vráteného  hmotného majetku  obciam upraví  nariadenie vlády

Slovenskej republiky."

 

     Bod 3 - odseky 4, 5 a 6 prečíslovať na odseky 5, 6, 7.

 

     To je všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Jurišovi.

 

     Slovo má posledný v rozprave pán poslanec Benčík.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     nemyslím si,  že návrh zákona je  zle pripravený, alebo

že by bol predkladateľ k nemu pristupoval  povrchne. Zásadné

otázky sú v ňom dobre  riešené a zákon je potrebný. V jednej

otázke sa však  nepodarilo problém vyriešiť a zdá  sa mi, že

predkladateľ volil účelovú cestu a prístup je vrchnostenský.

 

     Už sa tu hovorilo, a pripájam sa k tomu, že  vlastnícke

vzťahy k elektrickým,  plynovodným a teplovodným  rozvodovým

sieťam a  prípojkám nie sú  dostatočne usporiadané. Vyvoláva

to  spory. Postupovalo sa v rozpore s ústavou. Monopolné po-

stavenie týchto organizácií nútilo obce, aby to, čo bolo ich

vlastníctvom, odovzdávali "dobrovoľne"  bez náhrady, a veľmi

často sa aj samotné obce  zaťažili a dodnes sú tým zaťažené.

Odovzdali to štátu. Upozorňujem však, že ak sú tieto podniky

s účasťou Fondu národného majetku, v zákone o Fonde národné-

ho majetku je výslovne uvedené,  že ten majetok nie je štát-

nym majetkom.

 

     Chcem vás  uviesť  do toho,  aký stav u nás existuje vo

vlastníckych vzťahoch a, žiaľ,  podľa tohto nejasného vlast-

níckeho  vzťahu  sa  postupuje i v spôsobe  hospodárenia. Ak

niečo patrí  Fondu národného majetku,  hoci je to  obrovské,

veľké, dokonca ani Najvyšší  kontrolný úrad nemôže zisťovať,

čo  sa robí s týmto  majetkom. A teraz  obce toto  odovzdali

a nechceme to s nimi vysporiadať. To je jedna základná otáz-

ka, že v tomto zákone to zostalo nevysporiadané.

 

 

 

     Druhá poznámka. Ak sa prijme § 42 ods. 3 v takom znení,

ako je to v návrhu, tak tento neusporiadaný stav - zatiaľ ma

nikto  nepresvedčil,  že to je usporiadané -, tak tento stav

sa bude legalizovať. Čiže nie  je to dobré, ale prijatím zá-

kona to  zo zákona usporiadame, že  je to v poriadku.  To mi

prekáža.

 

     Niekto  hovoril, že ide o retroaktivitu. Akú retroakti-

vitu,  keď sa  obce domáhajú  toho, aby  sa to  usporiadalo?

Niektoré to chcú vrátiť, alebo  zasa niektorí tvrdili, že sú

aj  požiadavky zo  strany  týchto  podnikov voči  obciam. To

všetko možno riešiť, ale ak  to zo zákona legalizujeme a raz

a navždy uzavrieme, tak tento problém tu zostane sporný.

 

     Odporúčam  preto  návrh 16 poslancov,  ako ho predložil

kolega Juriš, akceptovať. A poznamenávam, že bez  akceptácie

zmien, ktoré navrhol  kolega  Juriš v § 42 ods. 3 a 4, tento

zákon  napriek tomu,  že je  potrebný, napriek  tomu, že  je

v mnohých otázkach  veľmi dobre urobený,  ťažko možno schvá-

liť, lebo  týmto spôsobom postavíme  veľmi vážny problém  na

vedľajšiu koľaj.

 

     Odporúčam, vážení  kolegovia, aby sme  v pokoji zvážili

a posúdili ten návrh a aby sme ho podporili.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, hlási  sa ešte s faktickou

poznámkou pán poslanec Prokeš a pani poslankyňa Sabolová.

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vystúpenie pána  poslanca Benčíka som  si veľmi pozorne

vypočul a  v plnej miere  chápem jeho motiváciu.  Rád by som

ale  uviedol,  že pokiaľ ide o elektrovodné siete, plynovody

a podobne,  ide o prirodzený  monopol.  Preto rozmýšľať, ako

hovoril  prvý  rečník  pán  Köteles, o trhovom  hospodárstve

v tomto zmysle je tak trošičku naivné.

 

     Na druhej strane treba povedať aj to, že som presvedče-

ný, že ako SPP, tak i elektrárne a ďalšie  tieto  podniky by

boli celkom rady, keby si  obce nechali to, čo si vybudovali

a majú. Je však otázka, čo  by povedali občania týchto obcí,

keby zrazu zistili, aké obrovské náklady musia vynakladať na

udržiavanie týchto sietí, keby vlastne zistili, že sú zodpo-

vední za stav, činnosť a údržbu týchto zariadení. Takže tým,

že tento majetok prejde na SPP, súčasne aj povinnosť udržia-

vať tieto siete v prevádzkyschopnom a dobrom stave a takisto

ich obnovovať technologicky, tak  ako ide čas, vlastne padne

na bedrá SPP. Myslím si, že túto otázku treba zvážiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Slovo má pani poslankyňa Sabolová vo faktickej poznámke.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, nemám faktickú poznámku, chcela

by som len  požiadať, aby  sme o bodoch 6, 14 a 22 spoločnej

správy hlasovali samostatne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem povedať k tomu, čo povedal pán kolega Juriš a pán

kolega Benčík, že sme si vedomí  toho, že to budú musieť za-

platiť obyvatelia. Ale to platia aj dnes. Predsa ani plynár-

ne,  ani iné  rozvodové závody  nedotujú rozvody  elektriny,

alebo neplatia  rozvody či už  vody, plynu, alebo  elektriny

z ničoho, ale z toho, čo  platíme  za  elektrinu, za vodné a

stočné, za energiu, proste to platíme tak či tak.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  poslanec Ducký  ako spoločný  spravodajca, nech sa

páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nechcem reagovať na všetky veci,  ale hlavne na tie, čo

odzneli  teraz v pripomienkach. Keďže je veľa  pripomienok a

zmeny a návrhy sa musia  rozmnožiť,  ako hovorí rokovací po-

riadok, a rozdať  všetkým  poslancom a až potom  budeme môcť

o nich hlasovať, predpokladám, že hlasovanie bude až zajtra.

Ale predsa len by som rád v tejto  jednej veci zaujal stano-

visko.

 

     Je to miešanie všetkého  dokopy - jabĺčka, hrušky, ešte

aj mrkva je k tomu  pribalená, zhnitá. Prosím  vás pekne, ja

som si  dal tú  námahu a zistil som, ako  sa v trhových pod-

mienkach  plynofikuje alebo  gazifikuje. Dokonca  som na ten

účel  vycestoval. Je  to, samozrejme,  jednoduché ako všetko

v trhovom mechanizme. Veľká  plynárenská spoločnosť na svoje

náklady  dovedie plyn pred obec na regulačnú  stanicu, potom

nastúpi miestna  plynárenská spoločnosť, obíde  všetky domy,

alebo starostu,  urobí s nimi  dohodu a všetkým vyúčtuje ná-

klady  na plynofikáciu.  Tým je  to vybavené.  Je po Kačinej

svadbe, pretože  cena plynu má  trhovú  hodnotu, a nie je to

tak ako u nás, že naša  cena plynu  pre obyvateľstvo je 1,92

Sk, vrátane tých, čo vykurujú bazény, a je to takmer 1,40 až

1,50 Sk pod nákupnú cenu, za čo kupujeme plyn.

 

     Takže je mi trošku ľúto,  že takto demagogicky aj kole-

govia zo Združenia miest a obcí Slovenska  tento problém po-

stavili, pretože ja sa s týmto  problémom pravidelne stretá-

vam, aj kolegovia energetici, a nie je pravda to, čo povedal

tu pán Miklušičák,  že je to z tých  peňazí, ktoré platí ob-

čan. My občana dotujeme minimálne v cene dodávok plynu troma

miliardami korún ročne. ŠPT na  úkor svojho zisku, lebo pre-

dávame občanovi  pod úroveň obstarávacej ceny.  (Hlasy v sá-

le.)  Ale ja  vám odpoviem,  pán poslanec,  len sa  pýtajte,

a donekonečna,  pretože  máme to z tranzitu a je  to na úkor

odvodov do štátneho rozpočtu. Je to súčasť sociálnej politi-

ky tejto vlády a je  dobré, že to  robíme, pretože podľa vás

vy by ste  účtovali od buka do buka  smerom vyššie. Takže ja

som rád, že to takto robíme.

 

     Čiže obce neprichádzajú o nič. Obce odovzdávajú majetok

do správy energetikov a plynárov  bezodplatne, my ho neodpi-

sujeme, netvoríme naň zdroje. (Ruch v sále.) Sú  kurzy  eko-

nomiky, také  skrátené aj v City univerzity, takže  možno by

bolo dobré, potom by sa  nám ľahšie komunikovalo, bez ohľadu

na to, z ktorej  úrovne,  pretože dostávajú plyn  lacnejšie,

ako je trhová  cena. Takže tu je to  úplne jednoznačné, a my

ten majetok neodpisujeme, nevytvárame  zdroje, čiže na konto

zdrojov, ktoré sa vytvárajú,  tento majetok spravujeme, udr-

žujeme, opravujeme  na vysokej odbornej  úrovni. Tento zákon

koniec koncov umožní niekomu,  kto bude chcieť  plynofikovať

obec, keď  dostane štátne povolenie,  preukáže odbornú zdat-

nosť, tak to môže aj  prevádzkovať na svoje náklady, ale po-

tom mu  to predáme za trhovú  cenu a nech od  občanov  žiada

takú cenu,  akú má susedná obec,  ktorú spravujeme my, alebo

plnú cenu.

 

     Pani kolegyňa,  nedívam sa na  vás, ale už  podľa hlasu

viem, odkiaľ to ide. Ja som vám neskákal do reči.

 

     Štát v tejto etape  transformácie volí takúto hospodár-

sku a sociálnu  politiku.  Takže,  páni poslanci, nehľadajte

problém tam, kde nie je,  pretože keby sme vypočuli pána po-

slanca Juriša  a dali mu  za pravdu, tak  vám poviem, čo  sa

stane. Je to jednoduché ako facka. Ale potom už ani nefajče-

nie nepomôže. O miliardu menej dáme na plynofikáciu na obce,

ktoré plyn  nemajú. A to chcete? Zrejme áno.  Ja hovorím ako

poslanec... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím  vás, nechajte ho

hovoriť.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ja hovorím  ako poslanec a zhodou  okolností mám hlboké

znalosti o danej problematike.

 

     Takže to je  všetko, čo som vám chcel  povedať na dobrú

noc. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán minister, chcete vystúpiť? Áno.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte aj  mne, aby som sa,  v čo najstručnejšej forme

vyjadril k tomu, čo  odznelo v diskusii, lebo nemôžem celkom

súhlasiť s tým,  čo tu bolo tak všeobecne  povedané, že bolo

zneužívané monopolistické postavenie a podobne.

 

     Musíme sa  trošku vrátiť do histórie.  Na jednej strane

nemôžeme  chcieť, aby  sme postupovali  podľa  zákona z roku

1957 a aby sme zároveň  riešili  niektoré  nové  veci, ktoré

vznikli po roku 1990. To sme  stále v bludnom kruhu a musíme

sa raz rozhodnúť, čo chceme. Chcel by som povedať, že panuje

mylný názor aj na stretnutiach s primátormi a starostami ob-

cí, že naďalej ide o dary a podobne. Čiže ak by som hodnotil

minulosť, chcel by som povedať  iba tú skutočnosť, že bezod-

platný prevod v zmysle  minulých predpisov nebol žiadny dar.

To bola obeť pre prevádzkovateľa,  lebo zákon hovoril o tom,

že toto  zariadenie treba previesť  do správy, do  užívania,

ale na  tieto zariadenia sa nevytvárali  odpisy. A treba ve-

dieť, že zariadenia  napriek svojej projektovanej životnosti

slúžili niekedy  dvojnásobný  čas a nikto nezrátal, aké  mal

prevádzkovateľ prevádzkové  náklady a náklady na údržbu, ako

musel znášať náklady na  odstraňovanie porúch, keďže platila

a doteraz stále  platí zásada, že v každom  okamihu  výpadky

majú byť  čo najnižšie a každý  odberateľ na požiadanie musí

byť zásobovaný. A tieto  prevádzkové náklady nikto nezohľad-

ňuje. A treba vidieť, že  tieto zariadenia  slúžili  niekedy

viac ako 40 rokov.

 

     Ale podstatné  je to, že  tieto zariadenia, pokiaľ  ich

budoval elektroenergetický podnik, v zmysle vtedajších pred-

pisov mal právo plánovať na rozsah zariadenia aj určité pra-

covné  sily. Takto  odovzdané zariadenia  mu neprinášali ani

polovicu pracovnej  sily. Čiže neustále  narastal rozsah za-

riadení, a tým sa vytvárala situácia, že nebolo možné splniť

základnú podmienku, že nebolo možné v čo najkratšom čase od-

straňovať poruchy. Tak toto boli zásady.

 

     Monopolistické postavenie. Treba si uvedomiť, že všetky

tieto prípojky naďalej zostávajú vyhradenými technickými za-

riadeniami. Na vyhradených technických  zariadeniach sa musí

v predpísaných termínoch vykonávať  odborná údržba, musia sa

vystavovať revízne správy. Ak  by obec dokázala všetky tieto

veci pri prevádzkovaní toho  zariadenia zabezpečiť, nikto by

to nežiadal. Čiže len by som  vás chcel upozorniť, že si mu-

síte uvedomiť, koľko bolo od roku 1990 aj neefektívnych sta-

vieb, ktoré sa začali trebárs z rozhodnutia nejakého obecné-

ho zastupiteľstva. Predpokladám, že  keby pán poslanec Ducký

ako generálny riaditeľ vo  svojej investičnej komisii prero-

kúval alebo robil revízie niektorých rozhodnutí, tak by zis-

til, že  tam bol  zbytočne a neefektívne pritiahnutý vysoko-

tlakový plynovod a regulačná  stanica, a teda to  by som na-

zval, že existuje tu akoby  také vzájomné stráženie a vydie-

ranie.

 

     Tento stav sa dá vlastne  zmeniť a v predloženom návrhu

zákona, predovšetkým  ide o § 43, ktorý hovorí o podmienkach

podnikania a výkonu štátnej správy, sa vlastne rieši proble-

matika vlastníctva a správy plynovodných a teplovodných prí-

pojok. Tam sú najväčšie problémy, pretože v rozvode tepla už

každému patrí to, čo budoval. To bolo podľa novšieho zákona.

Najväčšie  nedostatky sú v elektrine a v plyne. A teda v sú-

lade s platnou ústavou by  som  povedal, že ide o podnikanie

v energetike  a zriaďovanie a vlastníctvo  elektrickej  prí-

pojky  bez rozdielu  napätia alebo  plynovodnej prípojky  sa

rieši tak, že tieto  zariadenia zriaďuje  dodávateľ energie,

ale  za podmienok  ním určených.  Teda môžu  to robiť aj iné

osoby,  pričom  náklady  na zriadenie  hradí ten, v prospech

ktorého sa to zariaďuje.

 

     Treba  si  uvedomiť,  že  tu  bol  platný zákon do roku

1962, kedy sa uznalo,  že bola skončená všeobecná elektrifi-

kácia, a  od roku 1962 neexistujú  žiadne  príspevky. A teda

zriaďovateľ, prevádzkovateľ musí vo svojich investičných ko-

misiách posudzovať  každú takúto akciu z technicko-ekonomic-

kej  stránky a pokiaľ by  zistil  neefektivitu,  tak by  sme

zrejme niektoré časti nemali pripojené.

 

     Nová úprava  vlastníckych  vzťahov v správe prípojok by

teda v praxi znamenala, že energetický podnik a odberateľ sa

môžu dohodnúť na výške  príspevkov alebo na podiele nákladov

na zriadenie  prípojky. Bude sa  pritom prihliadať na  výšku

pripojovaného výkonu, efektívnosť zriadenia takejto prípojky

a odberateľ a energetický  podnik  budú  vytvárať združenia,

ktoré by mali v podielovom  spoluvlastníctve energetické za-

riadenia, ktoré boli vybudované  teraz v nových podmienkach.

A myslím  si,  že  vtedy  by  sa  riešili aj hlavné problémy

s pracovnou  silou u prevádzkovateľov, o ktorej som hovoril.

Takže pamätá sa na to.

 

     Ja len ľutujem, že  niektoré pripomienky alebo táto bo-

hatá diskusia neodznela aj vo výboroch, lebo by sa bola ešte

do väčšej hĺbky prepracovala.

 

     Ale chcel  by som ubezpečiť aj  pána poslanca Kötelesa,

pokiaľ mal návrhy, tu sme  ako v takej pasci, pretože nahra-

dzujeme štyri  staré zákony  jedným a pritom vieme, že zákon

o energetickom hospodárstve ešte chceme mať a naznačujeme tu

aj energetický dispečing. Ja nenamietam, ale treba si uvedo-

miť, aký  je systém. V bývalej  federácii boli  tri oblasti.

Bola oblasť Čechy, Morava a Slovensko. Slovenský energetický

dispečing  bol od  nepamäti v Žiline, a teda  tam aj  zostal

a obnovil sa. My sme vlastne po pripojení sa na západoeuróp-

sky  systém  museli  akceptovať  niektoré  pravidlá  UCPTE a

vlastne to,  čo ste  hovorili o tom, kto  bude zriaďovateľom

dispečingu, je v ďalšom  kole, pretože bude nasledovať zákon

o energetickom hospodárstve, musí  byť vydaný nový dispečer-

ský poriadok, ktorý bude hovoriť o týchto zmenených podmien-

kach, tam budú  definovaní zriaďovatelia. Energetický dispe-

čing ďalej  vydáva svoje prevádzkové  inštrukcie, pretože si

treba uvedomiť, že v tej štruktúre máme Slovenský energetic-

ký dispečing, potom sú tri oblastné už v podmienkach Sloven-

ska. Existujú okresné dispečingy,  existujú i mestské dispe-

čingy. Po tejto línii riadenia príslušnými prevádzkovými in-

štrukciami sa to musí rozpracovať.

 

     Myslím si, že návrh  zobrať za úroveň napätia 110 kW je

vítaný.

 

     Pokiaľ ide o ohlasovanie alebo nejaké záležitosti, spo-

mínal som  tu v niektorom  príspevku predovšetkým bezpečnosť

práce.  Dodávateľ si  neželá, aby  zneužíval svoje monopolné

postavenie, ale  uvedomte si, že v  sieti sú rôzne poruchové

stavy, často  sa vypína na  účely opravy a  údržby a trebárs

vojenské  útvary alebo  aj nové  podnikateľské subjekty majú

náhradné zdroje.  Ak tam nebude  kvalifikovaná sila, tak  sa

nám  stane,  že u pracovníkov  elektroenergetického  podniku

príde k smrteľným pracovným úrazom. Čiže tu je požiadavka na

vysokú  kvalifikovanosť,  preto sa hovorí o tom, čo tá osoba

musí spĺňať zo stránky  kvalifikovanosti. Zrejme si podnika-

teľský subjekt, ktorý bude mať  nejakú kaskádu na Ipli alebo

na Hrone,  bude musieť najať nejakého  pracovníka a preveriť

ho, ten bude musieť byť preskúšaný aj pracovníkmi, zástupca-

mi Inšpektorátu bezpečnosti práce.

 

     Takže toto sú asi všetky problémy, ktoré hovoria o tom,

a nechce sa  zneužívať monopolné  postavenie v týchto podni-

koch, ale  jednoducho musia aj s  pohľadom na minulé obdobie

zodpovedať za zariadenie, ale zároveň zodpovedať aj za odbe-

rateľa.  Odberateľovi  boli  povinní  dodávať  v každom čase

v príslušnej  kvalite. Odberateľ  sa mohol  sťažovať. Pamätá

sa aj  na skutočnosť, pán poslanec  Černák, že vlastne pres-

nosť meradla musí overovať  nezávislá organizácia. Prvý stu-

peň preverovania je na  úrovni napríklad miestnej ciachovne,

tej rajónovej, ktorá má poverenie od Úradu pre normalizáciu,

tam je preskúšavané, tam je určený skúšobný komisár a nie je

možné  v tomto  robiť nejaké  podvody. Je  to v ktoromkoľvek

okamihu  kontrolovateľné a treba si uvedomiť,  že sa stávali

aj také prípady, že  prakticky každý týždeň niektorý odbera-

teľ povedal, že  má podozrenie, že  meradlo má  chybu. S tým

sú spojené takisto náklady na  demontáž, montáž, cestu a po-

dobne.

 

     Domnievam  sa, že  gro problémov  smerovalo do elektro-

energetiky,  tí plynárnici a teplárnici  obišli  tak  trošku

lacnejšie, ale sú určité spoločné veci. V tomto roku v aprí-

li bola  spoločná konferencia v Nitre,  kde boli zástupcovia

Združenia miest a obcí Slovenska a celé predsedníctvo a tie-

to záležitosti  sa prerokovali. Zrejme  tie nové záležitosti

nemôžeme riešiť inak, len tak, že  sa to akosi vráti do toho

vlastníctva. Budú  vytvorené združenia, ale  odmietam nejaké

úvahy o tom, že by  sme sa  vrátili  do šestdesiatych rokov.

Čiže maximálne po rok 1990.

 

     Takže dovolil  som si povedať  len tieto poznámky,  pán

podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Kolegyne a kolegovia, samozrejme, treba si uvedomiť, že

ceny energií, ktoré predsa  len viacej regulujeme v obidvoch

smeroch, teda pokiaľ ide o plyn, aj pokiaľ  ide o elektrickú

energiu,  práve ukazujú,  že prebiehajú  celkom iné  vzťahy,

vzťahy dotácie, a nie opačné - oberanie obcí alebo podobne.

 

     Ešte mám jednu maličkú  poznámku, priatelia. Len určitá

zmenšená  citlivosť  riešenia  energetických otázok v Českej

republike spôsobila, že januárová inflácia  predstavuje 4 %.

Ak by takýmto trendom, a  je to práve zahrnutie prvého strm-

šieho kroku ku liberalizácie energií, prebiehal tento proces

v Čechách ďalej,  na konci roka by  bola 48-percentná inflá-

cia. Treba si uvedomiť, že v tejto oblasti treba zohľadňovať

vnútorné súvislosti.

 

     Končíme teda  dnešné rokovanie, pretože  bude potrebné,

aby sa spracovali a predložili  všetky pripomienky pre všet-

kých poslancov, potom to spoločne  posúdime. Máme  teda uza-

vretú rozpravu a začneme potom hneď hlasovaním.

 

     Ešte je tu jedno vážne upozornenie. Predseda slovenskej

skupiny  Medziparlamentnej  únie  pozýva  všetkých členov na

valné  zhromaždenie, ktoré  sa  uskutoční 11. februára, teda

zajtra,  v stredu o 12.30 hodine vo  viacúčelovej sále, teda

v kinosále tejto  budovy. Program je  otvorenie, ktoré usku-

toční pán  podpredseda Prokeš, potom  správa o činnosti slo-

venskej  skupiny,  informácia  o hospodárení, plán  činnosti

slovenskej skupiny, diskusia a záver.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, prajem  vám dobrý večerný

oddych. Zajtra pokračujeme v 41. schôdzi Národnej rady.

 

     Ďakujem. Dobrú noc.

 

                   Šiesty deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     11. februára 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram šiesty deň  rokovania 41. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti z dnešného rokovacieho dňa písomne

požiadali títo poslanci a poslankyne: pán Pál Csáky, pán Ján

Langoš,  pani Janka  Gantnerová, pani  Brigita Schmögnerová,

pán Peter Weiss, pán Anton  Hrnko. Na zahraničnej  služobnej

ceste je pán predseda Gašparovič a mám tu poznačeného aj pá-

na poslanca Fogaša, ale pán poslanec Fogaš je prítomný.

 

     Pani  poslankyne a páni  poslanci,  rokovanie o vládnom

návrhu  zákona o energetike a o zmene  zákona číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskorších  predpisov (tlač 760) sme  včera v druhom  čítaní

prerušili tesne pred  hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich  návrhoch.  Chcem  pripomenúť,  že  pozmeňujúce  návrhy

z rozpravy vám boli rozdané.

 

     Skôr  ako  pristúpime k hlasovaniu,  prosím  spoločného

spravodajcu pána  poslanca Jána Duckého,  aby zaujal miesto.

Pýtam  sa,  pán  spoločný  spravodajca,  či môžeme pristúpiť

k hlasovaniu. Áno.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca  výborov, aby ste uvá-

dzali hlasovanie.

 

     Nech sa  páči, chvíľu počkáme,  zatiaľ nám vyplní  pre-

stávku pani poslankyňa Ďurišinová.

 

     Prosím, spojte pani poslankyňu Ďurišinovú.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Pán predseda, som rada, že  ste ma nechali vyplniť pre-

stávku,  ale nebudem  ani recitovať,  ani spievať momentálne

s týmto hlasom, len by som  chcela povedať, že  vzhľadom  na

to, že pozmeňujúce návrhy sme dostali včera večer, v podsta-

te okolo 18.00 hodiny sme začali rokovať, a je povinnosť dať

hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch    po 24 hodinách,  tak

chcem len upozorniť, že ešte v tejto chvíli nemôžeme o tomto

hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, hádam nejdeme takým spôsobom. Jednak tá mož-

nosť predsa len bola.

 

     Pán spoločný spravodajca,  uvádzajte hlasovanie. Už som

hovoril, že najprv  hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy

výborov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich ná-

vrhoch.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     zdá sa mi, že po tejto poznámke pani kolegyne Ďurišino-

vej som pochopil, o čo ide. Asi nejde teda o to, aby sa ten-

to zákon dostal na svetlo sveta, ale aby sa z toho robil ne-

jaký prieťah. Zhodou okolností by som si dovolil poznamenať,

že aj  pozmeňujúce návrhy sa  poskytli v čase,  ktorý už bol

večerný, ale myslím si, že ide o spoločnú vec a mohli by sme

pristúpiť k hlasovaniu o zákone a, samozrejme, aj o pozmeňu-

júcich návrhoch.

 

     Gestorský výbor  odporúčal o návrhoch  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky,  ktoré    uvedené v spoločnej

správe na  stranách 2 až 11, hlasovať  takto: o bodoch 2, 3,

4, 5, 7, 8,  9, 10, 11, 12, 13, 15, 16,  17, 18, 19, 20, 21,

22, 23, 24, 25 a 27 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli sme návrh, vážení priatelia. Prosím, prezentujme

sa  a vzápätí  hlasujme en  bloc o návrhoch  bodov spoločnej

správy, tak ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Odpo-

rúča ich schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  uvedené body  spoločnej správy en

bloc prijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     O bodoch 1, 6, 14 a 26 hlasovať spoločne s návrhom tie-

to návrhy schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Neschváliť alebo schváliť?

 

Poslanec J. Ducký:

 

      Pardon, neschváliť, zle som to prečítal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, zopakujte, o ktorých bodoch budeme teraz hlaso-

vať a ktoré z nich teda odporúčate.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     O bodoch 1, 6 a 26. Bod 14 je na samostatné hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Zopakujte ešte raz, prosím vás, pán poslanec.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Body 1 a 26 spoločne s návrhom neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o bodoch 1 a

26 spoločnej správy s návrhom neschváliť ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že body 1 a 26 spoločnej správy sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Navrhujem o bode 6 hlasovať samostatne a neschváliť ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spo-

ločnej správy s návrhom neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod 6 spoločnej správy sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Navrhujem o bode 14, tak  ako som uviedol, hlasovať sa-

mostatne s návrhom neschváliť ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme  o bode 14

spoločnej správy s návrhom neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme neprija-

li.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch  pánov  kolegov  po-

slancov. K pozmeňujúcim návrhom,  ktoré navrhol pán poslanec

Černák...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Poradím, poradím.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Á, pán Köteles bol prvý, pardon.

 

     Pozmeňujúce návrhy pána  poslanca Kötelesa, ktoré pred-

ložil, vzhľadom  na to, že boli  predmetom diskusie pri prí-

prave návrhu zákona, odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  pán  poslanec  Köteles,  trváte  na  hlasovaní

o jednotlivých návrhoch? Áno.

 

     Nech sa páči, uvádzajte.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     V § 9 odsek 17...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máme ich predložené, netreba ich opakovať.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Nie sú očíslované, tak  hovorme o paragrafoch, budem to

hovoriť  skrátenou  formou. V § 9 ods. 17 - nebudem to ďalej

čítať, lebo to má každý - odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ospravedlňujem sa, nemám právo sa vyjadrovať k tomu, či

áno, alebo nie.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh poslanca Kötele-

sa sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Paragraf 12 odsek 2 písm. a) takisto.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  sme počuli.  Prosím, hlasujme

o ňom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že druhý  pozmeňujúci návrh poslanca Köte-

lesa sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Paragraf 12 odsek 9.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o treťom pozme-

ňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa, tak ako bol uvedený.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kötelesa neprešiel.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Paragraf 19 odsek 3 písm. a).

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme hlasovať o štvrtom  pozmeňujúcom návrhu pána po-

slanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

 

     Štvrtý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca Kötelesa sme

neprijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Paragraf 19 odsek 3 písm. f).

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme hlasovať o piatom  pozmeňujúcom  návrhu. Prezen-

tujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že  ani šiesty pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Kötelesa sme neprijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Šiesty pozmeňujúci návrh - § 19 odsek 13.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o šiestom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kötelesa sme neprijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Siedmy pozmeňujúci návrh - odsek 14.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kötelesa sme neprijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ôsmy pozmeňujúci návrh - § 42 odsek 3.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o poslednom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že posledný pozmeňujúci návrh pána poslan-

ca Kötelesa sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Druhým navrhovateľom pozmeňujúcich  návrhov bol pán po-

slanec Černák. Označil z 21 pozmeňujúcich  návrhov 10, ktoré

predložil.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, tak začneme prvým. Máte  ho pred sebou, myslím si,

sú očíslované. Pán poslanec Černák, čo je?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán predsedajúci, moje návrhy spolu súvisia, takže môže

sa hlasovať o všetkých,  ale na samostatné hlasovanie žiadam

vyňať úpravu § 18 ods. 2 a prosím  pána  spoločného  spravo-

dajcu, aby ho prečítal ešte raz. Je to bod číslo 16.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Porozumel som.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Takže ten žiadam vyňať  na samostatné hlasovanie. Je to

úprava § 18 ods. 2, a o ostatných sa môže hlasovať spoločne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tak  pán  poslanec,  hlasovali  by  sme  najprv en bloc

o všetkých ostatných a potom osobitne o návrhu číslo 16.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Pre poriadok ich vymenujem,  lebo ich mám zakrúžkované.

Je to 8, 10... (Hlasy v sále.)

 

     Všetkých 21 bodov? Áno, lenže musím k tomu zaujať...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Rozumiem, čo  chcete povedať, tých  vybraných 10 chcete

proste vymenovať. Je to možné, samozrejme. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Sú to body číslo 8, 10, 11, 12, 13, 15, 18, 20 a 21.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku, teraz budeme teda en bloc hlasovať o devia-

tich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Černák.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že deväť  pozmeňujúcich návrhov  pána po-

slanca Černáka sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vzhľadom na to, že § 16 som dostal v rukopise s určitý-

mi nečitateľnosťami, tak ho pre poriadok prečítam: "Prevádz-

kovateľ  elektrickej  rozvodnej  siete  je povinný vykupovať

všetku elektrickú  energiu zo zdrojov, ak  tieto sú environ-

mentálne  odôvodnené  a umožňujú  to  technické a ekonomické

podmienky." Dobre som to prečítal, pán poslanec? Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí hlasujme o tomto po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Černáka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  pozmeňujúci  návrh  číslo 16 poslanca

Černáka sme prijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu, aké má  návrhy na po-

kračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ešte je  pozmeňujúci návrh pána poslanca  Juriša. Sú to

tri návrhy. Navrhujem hlasovať o nich en bloc.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

cich návrhoch pána poslanca Juriša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

 

     Konštatujem, že tieto  pozmeňujúce návrhy pána poslanca

Juriša sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,  na základe prerokovania odpo-

rúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona

o energetike a o zmene  zákona číslo  455/1991 Zb. o živnos-

tenskom podnikaní v znení  neskorších predpisov  postúpiť do

tretieho čítania.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže postupujeme do  tretieho čítania. Teraz nepotrebu-

jeme už hlasovať? (Hlasy v sále.) Treba  hlasovať o zaradení

do tretieho čítania. Dobre.

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o zaradení

návrhu do tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh postupuje do tretieho čítania.

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona o energetike  a o zmene  zákona

číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Pýtam sa, či

niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazyko-

vých chýb, alebo či má 30 poslancov  pozmeňujúce alebo dopl-

ňujúce návrhy  smerujúce k odstráneniu chýb,  alebo návrh na

opakovanie druhého čítania.

 

     Nikto  nemá návrhy.  Vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode

programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o energetike a o zmene  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnos-

tenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán  minister, a ďakujem, pán spoločný spravo-

dajca, za spoluprácu.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k

 

     návrhu  na voľbu  predsedu Najvyššieho  súdu Slovenskej

republiky.

 

     Národná rada  Slovenskej  republiky uznesením z 12. de-

cembra 1997 číslo 876 uvoľnila JUDr. Milana Karabína na jeho

žiadosť z funkcie  predsedu Najvyššieho  súdu Slovenskej re-

publiky.  Vláda Slovenskej  republiky podala  návrh na voľbu

predsedu Najvyššieho  súdu, ktorý vám  bol rozdaný ako  tlač

číslo 901.

 

     Z poverenia  vlády odôvodní tento  návrh minister spra-

vodlivosti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Národná rada Slovenskej republiky vyhovela žiadosti bý-

valého predsedu Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky JUDr.

Milana Karabína a uznesením z 12. decembra 1997 číslo 876 ho

uvoľnila z funkcie. Nie  je potrebné určite zdôrazňovať, aké

dôležité je tento post  obsadiť, aké negatívne následky môžu

vplývať  na činnosť  Najvyššieho  súdu z predlžovania  tohto

stavu. Nemám  na mysli ani  tak výkon rozhodovacej  činnosti

ako skôr koordináciu úloh štátnej  správy, za ktorú som zod-

povedný a ktorá sa vykonáva  práve prostredníctvom  predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Tiež treba pamätať  na povinnosti zamestnávateľa, ktoré

i Najvyšší súd musí zabezpečovať  voči sudcom a ostatným za-

mestnancom, alebo tiež na zabezpečovanie iných úloh, ktorých

zákonnosť musí plniť nad  rámec rozhodovacej činnosti. Nako-

niec súčasný stav neprospieva  ani prezentácii justície doma

či vo svete, keď súd stojaci na vrchole hierarchie súdov ne-

má svojho najvyššieho predstaviteľa.

 

     Navrhujem,  aby  do  funkcie  predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej  republiky  bol  schválený  JUDr. Štefan Harabín,

sudca  tohto  Najvyššieho  súdu. Ide o ambiciózneho  človeka

v najlepšom produktívnom veku, ktorý počas celej svojej pro-

fesijnej  kariéry 15 rokov pôsobí v justícii. Dobre teda po-

zná prácu sudcu, a čo je dôležité, na všetkých stupňoch pro-

cesného konania.  Na Najvyššom súde pôsobí  od roku 1991, je

uznávaným odborníkom v trestnoprávnej oblasti, má skúsenosti

aj z riadiacej oblasti ako  predseda senátu a od marca minu-

lého roka je predsedom trestného kolégia.

 

 

     Nezanedbateľné    jeho  skúsenosti  z výkonu  štátnej

správy, ktoré  získal v rokoch 1991 a 1992,  keď pracoval na

Ministerstve  spravodlivosti Slovenskej  republiky v útvare,

ktorý metodicky  usmerňoval a dohliadal na plynulosť súdneho

konania. JUDr. Štefan Harabín  na verejnosti i na pracovisku

vystupuje kultivovane, v pracovnom  kolektíve  vystupuje ko-

rektne.  Jeho  charakterové  i  morálne  postoje sú v súlade

s etikou sudcu.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky  uznesením  z 10. februára

1998 číslo 73 schválila  návrh  na  zvolenie  menovaného  do

funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     navrhujem, aby sa kandidatúra JUDr. Štefana Harabína na

funkciu predsedu  Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky ak-

ceptovala a menovaný bol do  tejto funkcie zvolený i napriek

tomu, že  poradné orgány - Sudcovská rada  Najvyššieho  súdu

Slovenskej republiky a Rada sudcov Slovenskej republiky - ho

neodporučili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto

pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo poverenému  členovi Ústavnoprávneho výboru

pánu JUDr. Sečánskemu a prosím  ho, aby  uviedol  stanovisko

tohto výboru.

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán podpredseda,

     pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s uznesením Ústavno-

právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa

týka tejto  problematiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh na zvolenie  predsedu Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky na prvé volebné obdobie (tlač 901) a

 

     A. konštatuje, že

 

        1. predmetný návrh  na zvolenie predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej  republiky na prvé  volebné obdobie obsahuje

náležitosti uvedené v článku 2 druhý odsek volebného poriad-

ku na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky,

predsedu Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky a podpredse-

dov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

 

        2. navrhnutý  kandidát na zvolenie  predsedu Najvyš-

šieho  súdu  Slovenskej  republiky  na  prvé volebné obdobie

pán JUDr. Štefan Harabín  spĺňa formálne predpoklady na zvo-

lenie  za  predsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky

ustanovené osobitnými predpismi;

 

     B. odporúča predsedovi  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pánu Ivanovi Gašparovičovi

 

        1. aby predmetný návrh  na zvolenie predsedu Najvyš-

šieho  súdu  Slovenskej  republiky  na  prvé volebné obdobie

(tlač 901) navrhol na  prerokovanie v súlade s volebným  po-

riadkom na  voľbu a odvolávanie sudcov  súdov Slovenskej re-

publiky,  predsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky

a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

 

        2. Národnej rade  Slovenskej  republiky  po rozprave

o tomto návrhu návrh  na zvolenie predsedu  Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prvé volebné obdobie pána JUDr. Šte-

fana Harabína schváliť.

 

     Ústavnoprávny výbor ma ďalej poveril, aby som oboznámil

so stanoviskom Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky k tomuto  návrhu  vás všetkých, teda  schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Sečánskemu  a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Do rozpravy sa

písomne neprihlásil nikto z poslancov.  Pýtam sa, či sa nie-

kto  hlási ústne,  alebo elektronicky.  Keďže nie, uzatváram

jednak možnosť podávania ďalších ústnych prihlášok a zároveň

vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Nepredpokladám, že je potrebné vyjadrenie pána ministra

a pána spoločného spravodajcu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k voľbe predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.  Podľa § 119 ods. 2 zákona  o rokovacom  poriadku

sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu volí Národ-

ná rada Slovenskej republiky  tajným hlasovaním. Na zvolenie

predsedu Najvyššieho  súdu sa vyžaduje  súhlas nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov.

 

     Postupovať budeme podľa  schváleného volebného poriadku

na  voľbu a odvolávanie sudcov  súdov  Slovenskej republiky,

predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republi-

ky  schváleného Národnou  radou. Pripomínam,  že svoju voľbu

vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku

kandidáta zakrúžkujete  tú alternatívu, za  ktorú hlasujete.

Ak za, tak zakrúžkovať za, ak proti, tak proti, ak zdržiavam

sa - zakrúžkovať  túto tretiu  možnosť. Hlasovací lístok  sa

neupravuje prečiarknutím  alebo iným zásahom do mena a prie-

zviska  kandidáta. Neplatný  je ten  hlasovací lístok, ktorý

nie je upravený v súlade s volebným  poriadkom,  tak ako som

vám ho teraz reprodukoval.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví.

 

     Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Pri urnách je iba sedem overovateľov, treba, aby všetci

overovatelia  nastúpili,  to  je  zásadná  povinnosť, vážení

priatelia. Vyzývam poslancov, ktorí  sú overovateľmi, aby sa

dostavili na  miesto voľby, lebo v opačnom  prípade nemôžeme

pokračovať.

 

     Pýtam  sa pánov  poslancov  a paní  poslankýň,  či ešte

niekto nevolil  a chce využiť  svoje právo na  voľbu. Prosím

hlavne zo  susedných miestností kolegov  poslancov, ktorí si

ešte nevykonali svoju volebnú povinnosť,  aby si ju išli vy-

konať.

 

     Vážení priatelia, vyhlasujem  tajné hlasovanie za skon-

čené.

 

     Prosím overovateľov,  aby spočítali  hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku  tajného  hlasovania.  Zatiaľ nasleduje

krátka prestávka na sčítanie.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v rokovaní.

 

     Prosím povereného  overovateľa, aby  podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady oznámil počet vy-

daných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali

za navrhnutého kandidáta,  ktorí hlasovali proti navrhnutému

kandidátovi, a počet poslancov,  ktorí sa zdržali hlasovania

alebo ktorí  neodovzdali  hlasovacie lístky, a počet neplat-

ných hlasov.

 

     Pán  poslanec  Šepták,  nech  sa  páči,  informujte nás

o výsledku voľby.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

 

     prečítam zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa ko-

nalo 11. februára 1998.

 

     Na  tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu  predsedu Naj-

vyššieho súdu Slovenskej republiky  bolo vydaných a poslanci

si  osobne  prevzali 101 hlasovacích  lístkov. Po  spočítaní

hlasov overovatelia Národnej  rady Slovenskej republiky zis-

tili, že v tajnom  hlasovaní  na voľbu predsedu  Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky bolo odovzdaných 101 platných hla-

sovacích lístkov,  žiaden neplatný hlasovací  lístok, všetci

poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili, že pri voľbe predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej  republiky Štefana Harabína  hlasovalo za 83

poslancov, proti 9 poslancov,  zdržalo  sa  hlasovania 9 po-

slancov.

 

     Podľa § 119 ods. 2 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o roko-

vacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na zvole-

nie predsedu  Najvyššieho súdu  Slovenskej  republiky je po-

trebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

predsedu Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky zvolený Šte-

fan Harabín.

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem za oboznámenie s výsledkom voľby.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní za predsedu Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky Štefana Harabína.

 

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k

 

     návrhu na  odvolanie podpredsedu Najvyššieho  súdu Slo-

venskej republiky.

 

     Návrh vlády ste dostali ako tlač 900.

 

     Z poverenia vlády návrh odôvodní minister spravodlivos-

ti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol  návrh na odvolanie  JUDr.

Ivana Majeríka z funkcie  podpredsedu  Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky.

 

     Menovaný bol zvolený do  funkcie bývalou Slovenskou ná-

rodnou radou ešte v roku 1990, je vo funkcii ôsmy rok. Ústa-

va Slovenskej republiky v článku 145 odsek 2 a novela zákona

o súdoch a  sudcoch z roku 1993 ohraničili  dĺžku  funkčného

obdobia  predsedu a podpredsedu  Najvyššieho  súdu  dvojakým

spôsobom - na 5 rokov a najviac  na dve  po sebe idúce obdo-

bia. Na rozdiel od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republi-

ky ústava v prechodných a záverečných  ustanoveniach neupra-

vila dĺžku funkčného  obdobia dovtedajšieho podpredsedu Naj-

vyššieho  súdu  Slovenskej  republiky. Vychádzame z toho, že

je  potrebné  skončiť  jeho  pôsobenie  vo  funkcii v súlade

s ustanovením § 50 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch

a sudcoch v znení  zákona  číslo 12/1993 Z. z. Teda vzhľadom

na to, že JUDr. Ivan Majerík činnosť podpredsedu Najvyššieho

súdu de  facto naďalej vykonával,  považujeme i vzhľadom  na

súčasný vývoj udalostí v procese voľby nových dvoch podpred-

sedov za potrebné rozhodnúť vo veci aktom parlamentu.

 

     Vláda Slovenskej  republiky návrh schválila  na schôdzi

3. februára 1998 uznesením  číslo 55 a odporučila ho predlo-

žiť na ďalšie konanie Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ ide o osobu JUDr. Majeríka, treba  spomenúť jeho

nesporné zásluhy  pri koordinácii  činnosti  Najvyššieho sú-

du v porevolučných  rokoch v náročnom  období  prebiehajúcej

transformácie  justície.  Patrí mu za  to vďaka. Z uvedených

dôvodov a v záujme určitého poriadku odporúčam predmetný ná-

vrh akceptovať, JUDr. Ivana  Majeríka z funkcie  podpredsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

 

     Dávam  slovo poverenému  členovi ústavnoprávneho výboru

a prosím ho, aby uviedol stanovisko výboru.

 

     Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s uznesením Ústavno-

právneho  výboru Národnej  rady  Slovenskej  republiky z 11.

februára 1998.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh  na odvolanie podpredsedu  Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (parlamentná tlač číslo 900) a

 

     A. súhlasí s návrhom na odvolanie  podpredsedu  Najvyš-

šieho súdu  Slovenskej  republiky z dôvodov ako v článku 154

Ústavy Slovenskej republiky,

 

     B. odporúča návrh  na odvolanie podpredsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky Národnej rade schváliť,

 

     C. poveril ma, aby som vás oboznámil so stanoviskom Ús-

tavnoprávneho  výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k predmetnému návrhu.

 

     Pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som

nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne, resp. elektronicky

sa  prihlasuje pán  poslanec Fogaš.  Týmto uzatváram  ďalšiu

možnosť prihlásenia do rozpravy a dávam slovo pánu poslanco-

vi Fogašovi.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     zdá sa  mi, že s príliš  veľkou ľahkosťou  sa zaoberáme

personálnymi otázkami i osobami, ktoré  sú za nimi, a to na-

priek tomu, že ide o pozície, funkcie, či keď  chcete osoby,

ktoré ústavný zákon - stručne povedané - o konflikte záujmov

zaradil dokonca medzi ústavných činiteľov.

 

     Myslím  si, že  odvolanie podpredsedu  Najvyššieho súdu

patrí k aktom, ktoré  nebývajú  obvyklé a ktorým  predchádza

určité seriózne zhodnotenie práce toho, kto má byť odvoláva-

ný, a uvedenie  dôvodov prečo.  Moje krátke  vystúpenie teda

smeruje k otázke. Chcel by  som poprosiť pána ministra, keby

ste uviedli, aké sú pracovnoprávne, aké sú prípadne politic-

ké alebo iné dôvody  disciplinárneho charakteru možno preto,

aby  bol  doterajší  podpredseda  Najvyššieho súdu odvolaný.

A túto otázku kladiem celkom  zámerne preto, lebo ako človek

nesúhlasím s tým, aby či už sa to týka postavenia zamestnan-

cov v pracovnom pomere, alebo  kdekoľvek inde boli ľudia od-

volávaní bez akéhokoľvek uvedenia dôvodov.

 

     Uviesť,  že vzhľadom  na súčasnú  situáciu je potrebné,

aby rozhodla  Národná rada, považujem v tejto chvíli za ali-

bizmus. Viem, že ide o funkcie, ktoré sa obsadzujú na zákla-

de určitých  dohôd  povedzme v rámci  koalícií, ale koalície

podľa mňa musia brať ohľad na to, čo sú také normálne racio-

nálne a reálne dôvody pre  postup, ktorý koalícia zvolí. Ne-

vidím skutočne  žiadny dôvod, ani som  žiadny nepočul, prečo

má byť doterajší podpredseda Najvyššieho súdu odvolaný. Pro-

sil by som,  keby ste sa pokúsili svoj  návrh, pán minister,

seriózne zdôvodniť. Pretože to, čo tu odznelo, bolo len kli-

šé.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

 

     Konštatujem, že nikto ďalší sa nehlási.

 

     Pán poslanec Šimko, chcete vystúpiť s faktickou poznám-

kou?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán podpredseda, vo faktickej poznámke nadviažem na vy-

stúpenie  pána kolegu  Fogaša a chcel by som  vlastne rozší-

riť jeho  otázku pre pána  ministra. Vzhľadom na  to, že pán

minister navrhoval  pôvodne  pána JUDr. Majeríka za predsedu

Najvyššieho súdu, tak predpokladám,  že pán JUDr. Majerík má

jeho dôveru. Taktiež má dôveru  sudcovskej rady aj Rady sud-

cov  Slovenska, tak  by ma  zaujímalo, prečo  vláda rozhodla

o tom, že  ho nepodporila ani  na post predsedu  Najvyššieho

súdu a hlavne teda, aké sú dôvody na návrh na jeho odvolanie

z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.

 

     Chce sa pán minister vyjadriť?

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predovšetkým  sa  ma  nemilo  dotklo konštatovanie pána

poslanca,  že sme  neseriózne zdôvodnili  alebo nezdôvodnili

návrh na  odvolanie  pána podpredsedu JUDr. Majeríka. Nie je

to pravda.  Keby sa bol  započúval do mojich  dôvodov, samo-

zrejme, že by ich buď akceptoval, alebo nie, ale nebol by sa

znížil k tomu, že by  konštatoval, že nešlo o seriózne alebo

neseriózne zdôvodnenie. Je to  jednoducho  moja vec, ako  to

zdôvodním. To po prvé.

 

     Po druhé. Ak som navrhoval  pána JUDr. Majeríka do ďal-

šieho obdobia  na funkciu podpredsedu  Najvyššieho súdu, sa-

mozrejme, konal som tak s plným  vedomím, že bude musieť byť

odvolaný parlamentom, teda orgánom, ktorý ho zvolil. A v ob-

dobí, keď  sa vzdal svojej funkcie, pán predseda Najvyššieho

súdu Karabín  organizoval prácu na  Najvyššom  súde. Uviedli

sme podrobné dôvody, prečo  JUDr. Majerík ďalej nemôže vyko-

návať svoju funkciu. Sú to dôvody uvedené v ústave a násled-

ne v ustanoveniach § 50 a 12 zákona  číslo 335/1993 Z. z. Ak

po dvoch  volebných obdobiach sa  naplnil pánu podpredsedovi

Majeríkovi čas, podal som návrh po prekročení veku 65 rokov,

samozrejme, po  dohode s ním,  na jeho odvolanie.  Ak ste sa

započúvali do  môjho úvodného slova,  každý z vás  počul, že

som mu veľmi pekne poďakoval za jeho doterajšiu prácu, pros-

te  skončil ústavou  predpokladané dve  volebné obdobia. Kto

chápe túto argumentáciu, prosím, kto nechápe, nech si zalis-

tuje v ústave a príslušných zákonoch.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chce  sa ešte  vyjadriť pán  spoločný spravodajca? Nie.

Ďakujem.

 

     Priatelia,  budeme  teda   postupovať  ďalej  normálnym

spôsobom, áno, normálnym, nie normalizačným, nebojte sa.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  podľa  § 121 zákona

o rokovacom poriadku sudcov,  predsedu a podpredsedu Najvyš-

šieho súdu odvoláva Národná rada Slovenskej republiky v taj-

nom hlasovaní. Odvolaný je sudca, predseda alebo podpredseda

Najvyššieho súdu, ak za jeho odvolanie hlasovala nadpolovič-

ná väčšina prítomných poslancov.

 

     Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania. Pri hlasova-

ní budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku na

voľbu a odvolanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predse-

du a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Na hlasovacom lístku máte uvedené: hlasujem za návrh na

odvolanie, hlasujem proti návrhu na odvolanie a zdržiavam sa

hlasovania. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom líst-

ku zakrúžkujte tú alternatívu,  za ktorú hlasujete. Teda za,

ak  hlasujete za.  Proti zakrúžkujete,  ak hlasujete  proti,

alebo  zakrúžkujete zdržiavam  sa. Platný  je ten  hlasovací

lístok, na  ktorom je zakrúžkovaná  len  jedna z alternatív.

Iná úprava hlasovacieho lístka  alebo zakrúžkovanie viac ako

jednej  alternatívy sa  považuje za  neplatné hlasovanie. To

isté platí aj o ďalších zásahoch, ako je škrtanie a podobne.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh tajného  hlasovania. Súčasne ich prosím,

aby hlasovali ako prví.

 

     Upozorňujem pánov poslancov,  ktorí sa momentálne nena-

chádzajú  v rokovacej  miestnosti, aby  sa dostavili  na akt

voľby.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Pýtam sa pánov poslancov a paní poslankýň, či chce ešte

niekto vykonať ak tajného hlasovania?

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, teda vyhlasujem tajné hla-

sovanie za skončené.

 

     Prosím overovateľov,  aby spočítali  hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, prosím,  zaujmite miesta,

budeme pokračovať.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     pani kolegyne, páni kolegovia,

 

     prečítam zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na odvo-

lanie  podpredsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky,

ktoré sa konalo 11. februára 1998.

 

     Overovatelia konštatujú,  že voľba bola  neplatná, lebo

na tajnom hlasovaní sa nezúčastnil potrebný počet poslancov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, to  znamená, že aj  ďalší

bod je na toto riešenie nadviazaný.

 

     Z toho dôvodu upravujem  postup, aby sme zachovali nor-

málnu procedúru podľa programu, ktorý máme pred sebou.

 

     Teraz vyhlásime obedňajšiu prestávku od 11.20 hodiny do

13.00 hodiny. O 13.00 hodine budeme pokračovať tak, že bude-

me opakovať tento bod voľby aj nadväzujúci bod voľby a potom

postupujeme ďalej v programe, aký máme prijatý.

 

     Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam pani poslankyne a pánov  poslancov do rokovacej

miestnosti. Budeme  pokračovať v odpoludňajšom zasadnutí 41.

schôdze a začneme opakovaným hlasovaním.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k

 

     opakovanému hlasovaniu o návrhu na odvolanie podpredse-

du Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Pri hlasovaní  budeme postupovať podľa  schváleného vo-

lebného poriadku  na voľbu a odvolanie  sudcov súdov Sloven-

skej  republiky,  predsedu  a  podpredsedov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

 

 

     Na  hlasovacom lístku  máte uvedené:  hlasujem za návrh

odvolania, proti návrhu odvolania a zdržiavam sa hlasovania.

Svoju vôľu vyjadríte tak,  že na hlasovacom lístku zakrúžku-

jete tú  alternatívu, za ktorú  hlasujete. Teda, ak  ste za,

zakrúžkujete  za, ak  ste proti,  zakrúžkujete  proti, ak sa

zdržiavate hlasovania, zakrúžkujete  zdržiavam sa. Platný je

len ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jed-

na alternatíva. Iná úprava hlasovacieho lístka alebo zakrúž-

kovanie viac ako jednej alternatívy, alebo dokonca prečiark-

nutie a iné  manipulovanie s lístkom sa považuje za neplatné

hlasovanie.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh tajného  hlasovania. Súčasne ich prosím,

aby hlasovali ako prví.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  pristúpime k tajnému hla-

sovaniu.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Vyzývam pani  poslankyne a pánov  poslancov, ktorí ešte

nevykonali akt voľby, aby tak urobili. Opakujem. Prosím pani

poslankyne a pánov poslancov, aby išli odvoliť.

 

     Pýtam sa, vážené pani poslankyne, či má ešte niekto vo-

liť.

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

     Prosím overovateľov,  aby spočítali hlasy  a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     Vyhlasujem  desaťminútovú prestávku  na spočítanie hla-

sov, ale prosím, aby ste neopúšťali priestor.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím povereného  overovateľa pána Šeptáka,  aby podľa

§ 39 ods. 10 zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky  oznámil počet vydaných  hlasovacích líst-

kov, počet poslancov, ktorí hlasovali za odvolanie Ivana Ma-

jeríka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-

publiky, ktorí hlasovali proti odvolaniu, a počet poslancov,

ktorí sa  zdržali hlasovania, ktorí  neodovzdali  hlasovacie

lístky, a počet neplatných hlasov.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prečítam zápisnicu o tajnom  opakovanom hlasovaní o ná-

vrhu  na odvolanie  podpredsedu Najvyššieho  súdu Slovenskej

republiky, ktoré sa konalo 11. februára 1998.

 

     Na  tajné  opakované  hlasovanie o návrhu na  odvolanie

podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vyda-

ných a poslanci si  osobne  prevzali 78 hlasovacích lístkov.

Po  spočítaní hlasov  overovatelia Národnej  rady Slovenskej

republiky zistili, že v tajnom opakovanom hlasovaní na odvo-

lanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo

odovzdaných 78 hlasovacích lístkov, žiaden neplatný hlasova-

cí lístkov, všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

 

 

     Overovatelia zistili, že pri opakovanom hlasovaní o od-

volaní  podpredsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky

Ivana  Majeríka  hlasovalo  za odvolanie 73 poslancov, proti

odvolaniu 1 poslanec, zdržali sa 4 poslanci.

 

     Na  odvolanie podpredsedu  Najvyššieho súdu  Slovenskej

republiky je  potrebný súhlas nadpolovičnej  väčšiny prítom-

ných  poslancov.  Overovatelia  konštatujú,  že v opakovanom

tajnom  hlasovaní  bol Ivan Majerík  odvolaný z funkcie pod-

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám  pekne, pán poslanec, za  oboznámenie s vý-

sledkom tajného hlasovania.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

v tajnom  hlasovaní  odvolala  podpredsedu  Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky JUDr. Ivana Majeríka.

 

     Teraz pristúpime k

 

     návrhu na  voľbu podpredsedov Najvyššieho  súdu Sloven-

skej republiky.

 

     Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 871.

 

     Z poverenia vlády návrh odôvodní minister spravodlivos-

ti Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     o právnej úprave  ohraničenej dĺžky  funkčného  obdobia

predsedu Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky, resp. jeho

podpredsedov som už hovoril v predchádzajúcich úvodných slo-

vách.  Ešte raz  zdôrazním, že  Ústava Slovenskej  republiky

s účinnosťou od 1. októbra 1992 v  článku 145 odsek 2, ďalej

zákon  číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení  zákona

číslo 12/1993 Z. z. s  účinnosťou od 1. januára 1993 ohrani-

čili dĺžku funkčného obdobia  vo funkcii predsedu a podpred-

sedu Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky  dvojakým spôso-

bom.

 

     Vzhľadom na narastajúci rozsah a význam úloh Najvyššie-

ho  súdu  Slovenskej  republiky  najmä v oblasti  obchodného

a správneho súdnictva  Ústava Slovenskej  republiky v článku

145 ods. 2 s účinnosťou od 1. 10. 1992 zakotvila  možnosť u-

stanoviť viacerých podpredsedov Najvyššieho súdu.

 

     Návrh  na  zvolenie  podpredsedov  predkladá parlamentu

vláda  Slovenskej  republiky  podľa § 39 ods. 1 zákona číslo

335/1991 Zb. v znení spomínaného zákona číslo 12/1993 Z. z.,

a to zo  sudcov  Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky. Na-

liehavosť  riešenia  tejto  situácie  zvyšuje  súčasný  stav

v riadení  Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky,  ktorý po

právoplatnom  vzdaní sa funkcie predsedom  tohto súdu  nemal

svoj štatutárny  orgán. Nemusím osobitne  zdôrazňovať všetky

negatívne následky, ktoré by mohli vyplynúť pre činnosť Naj-

vyššieho súdu z akéhokoľvek  predlžovania tohto stavu. Vláda

využila možnosť  danú ústavou a navrhuje dvoch kandidátov na

podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Do funkcie podpredsedu  Najvyššieho súdu Slovenskej re-

publiky boli vybratí dvaja  kandidáti z radov sudcov Najvyš-

šieho  súdu Slovenskej  republiky, ktorými  sú: JUDr.  Jozef

Štefanko a JUDr. Stanislav Lehoťák. Obaja disponujú rozsiah-

lymi odbornými vedomosťami, sú  skúsení sudcovia rozhodní vo

svojom konaní. V minulosti  boli  za svoje  konanie a jedno-

značné postoje  diskriminovaní a v čase normalizácie nemohli

vykonávať sudcovské  povolanie. Po  roku 1989 sa vrátili  do

sudcovského stavu a aktívne sa podieľajú na profilovaní sud-

covskej moci,  aká jej  prislúcha v právnom štáte. Obaja sú-

hlasili s návrhom na zvolenie do funkcie podpredsedov.

 

     Návrhy boli  schválené na schôdzi  vlády Slovenskej re-

publiky 16. decembra 1997.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z týchto dôvodov odporúčam predložené návrhy akceptovať

a menovaných do  funkcie podpredsedov Najvyššieho  súdu Slo-

venskej republiky zvoliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho  výboru pánu po-

slancovi Petrovi  Brňákovi a prosím ho, aby podal stanovisko

tohto výboru.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávne-

ho výboru Národnej rady Slovenskej  republiky zo dňa 21. ja-

nuára 1998 podal v súlade s článkom XI odsek 5 volebného po-

riadku  na voľbu a odvolávanie  sudcov  súdov Slovenskej re-

publiky, predsedu  Najvyššieho súdu  Slovenskej  republiky a

podpredsedov  Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky infor-

máciu o výsledku  rokovania Ústavnoprávneho  výboru Národnej

rady Slovenskej republiky o návrhoch  na zvolenie podpredse-

dov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tlač 871).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1932 zo  dňa 7. januára 1998 pridelil  Ústavnoprávnemu

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky návrh na zvolenie

podpredsedov  Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky  Jozefa

Štefanka a Stanislava Lehoťáka.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval uvedený návrh v lehote určenej predsedom Národnej

rady  Slovenskej  republiky, a to 21. januára 1998 na svojej

106. schôdzi výboru.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, rozsah  oprávnenia Ústavno-

právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri roko-

vaní o návrhoch na  podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky je vymedzený článkami 2 a 10 volebného poriadku na

voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, pred-

sedu  Najvyššieho súdu  Slovenskej  republiky a podpredsedov

Najvyššieho  súdu Slovenskej  republiky schváleného Národnou

radou Slovenskej  republiky jej uznesením  číslo 875 zo  dňa

12. 12. 1997.

 

     V zmysle citovaných  ustanovení Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky po pridelení návrhu na pre-

rokovanie má  posúdiť, či návrhy  na podpredsedov sú  podané

vládou Slovenskej  republiky, či obsahujú  údaje o dĺžke vo-

lebného obdobia,  na ktoré sa  navrhujú zvoliť, či  obsahujú

doklady o predpokladoch na  voľbu sudcu ustanovené osobitným

predpisom, stanovisko Sudcovskej  rady Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky a stanovisko Rady sudcov Slovenskej repub-

liky.

 

     Súčasne sa ústavnoprávny výbor má zaoberať i skutočnos-

ťou, či návrh na voľbu podpredsedov Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky  obsahuje prehľad o vzdelaní a praxi kandidá-

tov, ako aj ich písomný súhlas s návrhom.

 

     V tomto zmysle  postupoval Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky  pri rokovaní o návrhoch na  pod-

predsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pánov Jozefa

Štefanka a Stanislava Lehoťáka.

 

     Ústavnoprávny  výbor mal k dispozícii originály návrhov

a pripojených  dokladov, ktoré    súčasťou  tlače 871, ako

i ďalšie doklady zaslané listom ministra spravodlivosti Slo-

venskej republiky zo dňa 19. 1. 1998. Po ich posúdení ústav-

noprávny  výbor  konštatoval  uznesením číslo 547 zo dňa 21.

1. 1998, že návrhy  kandidátov Jozefa  Štefanka a Stanislava

Lehoťáka obsahujú  náležitosti  podľa článku 2 volebného po-

riadku na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej repub-

liky, predsedu Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky a pod-

predsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ďalej konštatoval, že obaja  kandidáti spĺňajú formálne pod-

mienky na zvolenie za  podpredsedov Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky ustanovené  osobitnými predpismi, a odporúčal

predsedovi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky oba návrhy

uvedené v tlači 871 predložiť  na rokovanie schôdze Národnej

rady Slovenskej  republiky.

 

     Je potrebné uviesť, že Ústavnoprávny výbor Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  sa oboznámil i s uznesením Sudcov-

skej rady  Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  zo dňa 14.

1. 1998 a s uznesením  Rady  sudcov Slovenskej  republiky zo

dňa 15. januára 1998, ktoré  zhodne neodporúčali ani jedného

z dvoch kandidátov na  funkciu podpredsedov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky schváliť.

 

     Uvedené  stanoviská ústavnoprávny  výbor prerokoval dňa

21. januára 1998 za  prítomnosti podpredsedu oboch uvedených

orgánov pána Juraja Majcháka.  Po rozprave o dôvodoch, ktoré

viedli k tomuto  stanovisku,  ako i po  komplexnom  posúdení

oboch návrhov i z hľadiska  spornej opodstatnenosti voľby až

dvoch  podpredsedov Najvyššieho  súdu  Slovenskej  republiky

Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky svo-

jím uznesením  číslo 547 odporučil  Národnej rade Slovenskej

republiky  návrh  na  zvolenie  podpredsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej  republiky  Jozefa  Štefanka schváliť a návrh  na

zvolenie  podpredsedu Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky

Stanislava Lehoťáka neschváliť. Ústavnoprávny výbor pri tom-

to odporúčaní vychádzal tiež  zo svojho stanoviska, že dote-

rajší model obsadzovania funkcie podpredsedu Najvyššieho sú-

du Slovenskej republiky iba  jedným podpredsedom je dostaču-

júci vzhľadom  na kompetencie a pôsobnosť  tak predsedu, ako

aj podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Pán  podpredseda, skončil  som  informáciu o výsledkoch

rokovania  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky k tomuto  programu, a teda v zmysle  volebného po-

riadku možno otvoriť rozpravu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi a predsedovi  výboru a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zo-

znam poslancov  rečníkov prihlásených do rozpravy. V zozname

sa písomne prihlásil pán doktor Šimko a pán Nagy.

 

     Nech sa páči, pán Šimko - procedurálny návrh.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem vám vlastne  pripomenúť procedurálny návrh, ktorý

schválila Národná rada  Slovenskej republiky pri schvaľovaní

programu. Ak si pamätáte, vtedy  som navrhol, aby sa tá časť

rozpravy,  v ktorej  budem  podávať  informáciu o skutočnos-

tiach, ktoré som sa dozvedel,  keď som vykonával funkciu mi-

nistra  spravodlivosti  v  roku 1992, konala  ako  neverejná

schôdza. Podľa rokovacieho poriadku  možno aj časť rokovania

schôdze vyhlásiť za neverejnú, treba však, aby o tom rozhod-

la Národná  rada hlasovaním a na  prijatie  takého uznesenia

je potrebný trojpätinový počet hlasov všetkých členov parla-

mentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, budeme o tom hlasovať. Chcem len upozorniť, že tie

skutočnosti, keď ste sa ich  dozvedeli, to je jedna vec. Ale

druhá je  tá, že lustračný  zákon neplatí pre  známe príčiny

zoslabenosti  vierohodnosti týchto  údajov, ktoré  pokrývajú

tento zákon.

 

     Prosím, priatelia, budeme  hlasovať o tomto návrhu pána

poslanca Šimka.

 

     Je tu ešte vystúpenie pána poslanca Cupera.

 

     Prosím, zapnite predsedu výboru.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     tiež  som sa  chcel opýtať  pána poslanca  Šimka, podľa

akých právnych noriem alebo  akého zákona sa mohol dozvedieť

tieto utajované  skutočnosti, pretože nijakej  právnej normy

na to nebolo, takže niet o čom v podstate hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Napriek tomu budeme hlasovať.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, chcem aj vás, aj pána poslanca Cupera

upozorniť, že vlastne  zatiaľ neviete, o čom bude pán posla-

nec Šimko hovoriť. Takže dajte  hlasovať a potom môžete dis-

kutovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máme veľké tušenie. Ďakujem pekne.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Šimka, aby sa  časť tohto zasadania uskutočnila ako

neverejná.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento  procedurálny návrh pána poslanca

Šimka sme neprijali.

 

     Pokračujeme v rozprave.

 

     Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Šimko.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som  pristúpil k druhej forme informá-

cie, k takej forme, ako môžem podať aj na verejnom rokovaní.

Mrzí ma, že  sme sa nemohli o tejto  veci porozprávať celkom

otvorene, tak ako sme to urobili na rokovaní ústavnoprávneho

výboru.  Myslím si,  že by  to bolo  predovšetkým v prospech

príslušného kandidáta na funkciu podpredsedu Najvyššieho sú-

du.

 

     Začiatkom roka 1992, tak ako  to tuší  pán  podpredseda

parlamentu,  nadobudol  účinnosť  zákon  číslo 451/1991 Zb.,

ktorým  sa  stanovia  niektoré  ďalšie  predpoklady na výkon

niektorých  funkcií v štátnych  orgánoch, tzv. lustračný zá-

kon. Uvedomujem si, že tento  zákon už neplatí. Napriek tomu

však  tento zákon  je natoľko  dôležitý, že  keď ideme voliť

vrcholných súdnych  funkcionárov, mali by sme  vedieť, či tu

jestvuje nejaká súvislosť s týmto  zákonom vo vzťahu k navr-

hovaným kandidátom.

 

     V tomto období som  ako minister spravodlivosti bol po-

vinný  zo zákona  vykonať lustráciu  všetkých sudcov. Všetci

sudcovia spadali pod režim lustrácie. Ak si niektorí pamätá-

te, spôsob  lustrácie bol taký, že  nadriadený dal príkaz na

vykonanie  lustrácie a potom tí, ktorých  sa to týkalo, boli

povinní sami požiadať o lustráciu s tým, že  pomerne v krát-

kom čase Federálne ministerstvo vnútra informovalo nadriade-

ného, že  zaslalo lustračné osvedčenia  tým príslušným, koho

sa to týkalo, a oni boli povinní preukázať sa svojmu nadria-

denému lustračným  osvedčením do jedného  mesiaca. Celá táto

operácia sa  uskutočnila medzi sudcami  začiatkom roku 1992,

tak v marci - apríli, a musím  povedať, že som bol veľmi mi-

lo prekvapený, že vlastne medzi sudcami bolo  pozitívne lus-

trovaných veľmi málo, asi štyria sudcovia.  Považoval som to

za veľmi pekný výsledok, lichotivý výsledok.

 

     Jeden z kandidátov  na funkciu  podpredsedu Najvyššieho

súdu z terajších kandidátov  bol vtedy tiež sudcom, obidvaja

boli sudcami, ale  jeden z nich sa preukázal negatívnym lus-

tračným  osvedčením,  avšak  nebolo  tam  presne  jeho meno.

V tomto lustračnom osvedčení došlo k preklepu a namiesto je-

ho mena tam bolo jedno písmeno navyše. Neuznal som túto lus-

tráciu vzhľadom na to, že tí, ktorí používate počítače, vie-

te, že stačí jedno interpunkčné znamienko a už je to iné me-

no. Z toho dôvodu som  požiadal jedného z týchto kandidátov,

ktorého sa to týkalo, aby znovu požiadal o lustráciu. On tak

urobil a v máji 1992 mi  došlo  vyrozumenie  z  ministerstva

vnútra, že  tento kandidát, terajší  kandidát na podpredsedu

Najvyššieho súdu, dostal osvedčenie o lustrácii. Taktiež som

dostal z ministerstva vnútra opis tohto osvedčenia a v opise

tohto osvedčenia sa uvádzali  údaje o tom, že tento kandidát

je evidovaný ako osoba  uvedená v § 2 ods. 1 písm. b) zákona

číslo 451/1991 Zb.

 

     Vzhľadom na to, že tento kandidát mal mesačnú lehotu na

to,  aby sa  preukázal  platným  lustračným osvedčením, a že

v tom  čase  vlastne  už prebehli  voľby a ja som odovzdával

svoju funkciu,  túto lehotu  som  už nemal k dispozícii, tak

som  požiadal tohto  kandidáta o osobné  stretnutie, povedal

som mu, že mám o ňom túto informáciu, napokon bola to infor-

mácia, ktorá  bola verejne známa  aj zo sudcovských  kruhov,

a požiadal som ho, že pre  neho i pre súdnictvo na Slovensku

by bolo asi lepšie, keby  išiel do iného právnického povola-

nia, kde sa môže uplatniť a kde nepotrebuje  takéto osvedče-

nie. Výsledok bol taký, že tento kandidát zostal sudcom a je

sudcom  až dodnes a dnes  kandiduje  na  funkciu podpredsedu

Najvyššieho súdu.  Rozdal som opis  tohto osvedčenia všetkým

poslancom  ústavnoprávneho výboru,  takže oni  ho majú, mali

možnosť  sa  presvedčiť,  že  išlo  skutočne o doklad, ktorý

jestvuje, a napokon  na rokovaní  ústavnoprávneho  výboru aj

pán minister potvrdil, že  originál tohto dokumentu je stále

ešte na ministerstve spravodlivosti a že jestvuje a že ho má

k dispozícii.

 

     Som toho názoru, že  pri voľbe funkcionárov Najvyššieho

súdu by sme mali prihliadať  na túto skutočnosť, pretože ide

nakoniec o osobnú charakteristiku  človeka, ktorý sa má stať

jedným z najvyšších funkcionárov Najvyššieho súdu, a napriek

tomu, že  tu zvádzame politické  zápasy o mnohých  otázkach,

myslím si, že práve sudcovský stav by mal zostať čo najmenej

dotknutý týmito politickými  zápasmi a že by v ňom mali jed-

noducho pôsobiť  ľudia, ktorí majú čo  najväčšiu autoritu, a

predovšetkým  vo  funkcii  súdnych  funkcionárov, to znamená

predsedov  súdov,  podpredsedov  súdov, a to sa, samozrejme,

týka predovšetkým predsedu a podpredsedov  Najvyššieho súdu,

by mali  pôsobiť ľudia, ktorí sa  môžu pozrieť priamo svojim

kolegom do očí a ktorí jednoducho nemajú problémy z minulos-

ti.

 

     V tejto  súvislosti, a to je už teda  vec, o ktorej in-

formoval aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, chcem pove-

dať, že  obidvaja navrhovaní kandidáti  za podpredsedov Naj-

vyššieho  súdu Slovenskej  republiky nemajú  ktovieakú veľkú

autoritu medzi svojimi kolegami, pretože Sudcovská rada Naj-

vyššieho súdu  obidvom  kandidátom nevyslovila dôveru. Z ôs-

mich hlasujúcich  sa vyslovili tak,  že odporúčali oboch  za

podpredsedov dvaja členovia Sudcovskej rady a šiesti ich ne-

odporúčali. Pokiaľ  išlo o Radu sudcov Slovenska, tak kandi-

dát JUDr. Jozef Štefanko  dostal  štyri  podporné hlasy a 23

členov  Rady sudcov  Slovenska  neodporúčalo JUDr. Štefanka,

aby bol zvolený za  podpredsedu Najvyššieho súdu. Pokiaľ ide

o JUDr. Stanislava Lehoťáka, tak  toho z Rady sudcov Sloven-

ska odporúčal iba jeden člen a 26 členov Rady sudcov Sloven-

ska ho do tejto funkcie neodporúčalo.

 

     O  všetkých týchto  veciach sme  hovorili na neverejnom

rokovaní ústavnoprávneho  výboru, a výsledok poznáte. Ústav-

noprávny výbor neodporúča JUDr. Stanislava Lehoťáka, aby bol

zvolený za podpredsedu Najvyššieho súdu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Nagy.

 

     Pardon, najprv sa ešte  opýtam,  či sa niekto  hlási do

rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Vanko - faktická

poznámka, pán  poslanec Čarnogurský, pán  poslanec Hofbauer,

pán poslanec  Cuper a pán poslanec  Slobodník - faktická po-

známka. Uzatváram možnosť  prihlášky a s faktickou poznámkou

teraz vystúpi pán poslanec Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem sa spýtať pána poslanca Šimka, či môže po skonče-

ní funkčného obdobia minister spravodlivosti zverejňovať in-

formácie, ktoré  sa dozvedel počas  svojho funkčného obdobia

ministra spravodlivosti.  Ak by to bolo  tak, určite by bolo

zaujímavé,  keby som  aj ja  začal rozprávať  informácie ako

predseda  Najvyššieho kontrolného  úradu, ako  sa vykonávala

privatizácia v prvej vlne kupónovej privatizácie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško, to je faktická poznámka? Tak te-

raz nasleduje ešte pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  poslanec  Prokeš  aj  pán  poslanec Slobodník boli

prihlásení skôr.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Je skutočne zaujímavé vypočuť  si informácie, ktoré nám

poskytol pán poslanec Šimko. Ale na druhej strane by sme ma-

li brať do  úvahy aj to, že lustračný  zákon prestal platiť.

Ak teraz budeme  brať tieto informácie do úvahy,  nech už si

myslíme o človeku, ku  ktorému sa  vyjadrujeme, čokoľvek, to

znamená, že de facto  pokračuje platnosť lustračného zákona.

A pokiaľ pán Šimko má takéto  informácie aj o iných sudcoch,

tak ich jednoducho môže takýmto spôsobom zastrašovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som zdôrazniť, že ja lustračné osvedčenie mám.

Negatívne, aby som to správne povedal, aj v bode a), b), c),

lebo ako riaditeľ akademického ústavu som si ho musel vyžia-

dať. Takže nehovorím to ako obhajca tých, ktorí nemajú nega-

tívne osvedčenie. Ale pre mňa sú aj iné kritériá, pán posla-

nec Šimko. Pre mňa je kritériom plnenia funkcií v tomto štá-

te, ak ste sa k tomuto  štátu a k jeho vzniku správali pozi-

tívne. Vy ste sa po pánu Čarnogurskom a pánu Mikloškovi ale-

bo najskôr pánu  Mikloškovi - píšem o ňom teraz knihu - a po

pánu Čarnogurskom, najhoršie  zachovali voči  Slovenskej re-

publike. Vy ste  vyhlásili  nás  všetkých, ktorí  sme tu, za

barbarov,  lebo chceme  zničiť Československú  republiku. Vy

ste po Mílovách - pamätáte sa  na Mílovy - hlásali také blu-

dy, za ktoré  by ste sa mali  hanbiť, a keby ste mali svedo-

mie, tak by ste sa vzdali poslaneckého mandátu a neobviňova-

li tu druhých  ľudí z hriechov, ktoré naozaj sú už premlčané

a ktoré naozaj sem ani nepatria.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško -  faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem doplniť pána poslanca Šimka a zároveň sa to dotý-

ka aj  vystúpenia pána ministra, a v tom  je kľúč  problému,

v tom je celý problém. Totiž,  pán minister povedal, že obi-

dvaja kandidáti si svoju sudcovskú stavovskú povinnosť vyko-

návali svedomite a bezúhonne od roku 1989 až  podnes. Pokiaľ

by jeden z menovaných, o ktorom  hovoril pán poslanec Šimko,

včas a riadne  predložil  lustračné  osvedčenie, nemohol  by

podľa  vtedajšieho zákona  ďalej vykonávať  sudcovskú povin-

nosť. To  nie je  retrospektíva. V tom čase  mal odstúpiť od

sudcovského povolania. A v tom je  celý  problém, ku ktorému

to dnes vzťahujeme.

 

     A čo sa  týka pána poslanca  Šimka a pána poslanca Slo-

bodníka, pán  poslanec Slobodník, pamätám  sa na to,  ako už

všetci vedeli,  čo je to  komunizmus, socializmus, a  vy ste

ešte  chválili  Jakeša - verejne a v knihách.  Verím, že keď

budete tú knihu písať, dáte  si teraz trošku väčší pozor, aj

čo sa týka  mojej osoby, aby ste sa  nemuseli tak hanbiť ako

dnes za tie vyhlásenia ohľadne Jakeša. (Potlesk.)

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Počkajte na knihu. Počkajte na knihu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko. Pán  poslanec Mikloško, čo sa znova

hlásite? Nie. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Veľmi dobre  som rozumel pánu  kolegovi  Šimkovi, o čom

hovoril, a čudujem sa poslancom, ktorí diskutujú na túto té-

mu a ktorí sa snažia  obraňovať túto vec, pretože pán kolega

Šimko hovoril jasne, že ten, kto bol takto poznačený z obdo-

bia komunizmu, by morálne  nemal kandidovať  na žiadnu funk-

ciu, keď si váži, že sa buduje nový štát. Zdá sa mi absurdné

používať argumenty,  ktoré tu zaviedol  jeden politik, ktorý

sa pasuje za najväčšieho politika Slovenska, ktorý tu vyhlá-

sil, že  čo nie je  zakázané, je dovolené.  V tomto kontexte

chápem argumentáciu aj pána Prokeša, aj pána Slobodníka. Pán

Slobodník, 40 rokov možno  škodiť  Slovensku a teraz byť ná-

rodný, a to znamená byť akože rehabilitovaný? Tak tomu treba

rozumieť? Prepáčte, ale o čom to hovoríte?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hofbauer, teraz  je to s faktickou poznám-

kou? Vystúpenie? Tak pardon. Máme určité poradie.

 

 

     Priatelia, skončme s tými  poznámkami, aby sme si mohli

vypočuť stanoviská. Trváte na faktickej poznámke, pán posla-

nec Miklušičák?

 

     Spojte pána poslanca.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Pán poslanec  Šimko, neviete o tom, že  prestal  platiť

lustračný zákon? Iba eštebáci ostali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, v poriadku. Môžeme  takto hovoriť, ale pred-

stavte si,  že o chvíľu začnete  hovoriť o určitých vysokých

funkcionároch, ktorí  tiež boli a sú v určitých  politických

organizáciách a boli lustrovaní.  Viete, že je to jednoducho

záležitosť,  ktorú nemôžete  podávať ako  bremeno na niekoho

iného. Trocha súdnosti si uchovajte.

 

     Pán poslanec  Hofbauer. (Hlasy v sále.) Mám vás tak za-

písaných. V poriadku. Pán poslanec Čarnogurský je prvý, kto-

rý vystúpi. Teraz neviem, ktoré sú faktické poznámky.

 

     Pán poslanec Zahatlan - faktická poznámka.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Mne len  pri tejto obhajobe pána  Šimka a jeho lustrač-

ných zákonov v rámci klubu KDH napadlo, či náhodou pán Šimko

nemá  tých lustračných  osvedčení viac  na svojich  kolegov,

a preto si ho teraz tak zastávajú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia.  Sú to už,  povedal by som,  neplatné

papiere.

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel by  som pripomenúť, že  nie iba členovia  Štátnej

bezpečnosti, KSČ a členovia  satelitných strán a iných orga-

nizácií bojovali za tzv. reálny socializmus, ale povedzme aj

Charta 77 vo  svojich vystúpeniach. "Je to lož,  jak se záhy

přesvědčíte,  protože tady  budou vycházet  moje knihy." Tak

odpovedal jediný  kandidát OF a VPN Václav Havel  na obvine-

nia, že je stúpencom obnovy  kapitalizmu. A iba preto, že sa

zaviazal naďalej  budovať socializmus, mohol  byť zvolený za

prezidenta ľuďmi, ktorí prisahali  na socializmus, resp. ako

dnes vravíme, komunizmus.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Mám procedurálnu  poznámku, pán podpredseda,  lebo fak-

tickú nemôžem mať na seba...

 

Podpredseda NR  SR A. M. Húska:

 

     Áno.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Chcem v tejto  procedurálnej poznámke pripomenúť cteným

kolegom,  že som  navrhoval iný  postup. Podľa  môjho názoru

postup, ktorý by  bol oveľa lepší, a to je,  aby som vás in-

formoval  na neverejnej  schôdzi aj o niektorých  iných  ve-

ciach, o ktorých som nemohol  informovať, a takto som sa mu-

sel obmedziť len na tie veci, ktoré nie sú žiadnymi utajova-

nými skutočnosťami.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, pokoj, priatelia.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážení priatelia, v prípade, že  by ste boli bývali sú-

hlasili s mojím návrhom, mohol  som vás informovať aj o ďal-

ších  záležitostiach,  mohli  ste  vedieť  viac,  ale vy ste

s tým nesúhlasili.  Myslím si, že to  bolo odo mňa korektné,

pretože ide o to, že predovšetkým  vy by ste mali mať záujem

vedieť o každom z tých,  ktorých volíte, či majú predpoklady

na to, aby vykonávali funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia,  teraz je  zaujímavé, ako  toto považovať za

procedurálnu poznámku.  Sami vidíte, aké  máme problémy, keď

nechceme byť ohľaduplní  jeden k druhému. Ale chcem povedať,

že je  koniec koncov dobré, že  prestal platiť lustračný zá-

kon, pretože  kufre obskúrnych  materiálov z tzv. lustračnej

agendy, a teda z agendy  ŠtB, kolovali a voľne  sa predávali

všetkým možným  záujemcom, a je  veľmi dobré, že  sa vlastne

zmenili na makulatúru, pretože  nie je možné vydierať, pria-

telia. Už to nie je zbraň na vydieranie.

 

     Teraz vystúpi pán poslanec Nagy, ktorý bol ešte písomne

prihlásený, a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v uplynulých rokoch JUDr. Stanislav Lehoťák ako predse-

da  senátu Najvyššieho  súdu sa  niekoľkokrát prepožičal ako

komentátor  politických káuz okolo  prezidenta republiky Mi-

chala  Kováča. Nikdy  sa netajil  svojím politickým názorom,

tým, že verne stojí na strane politických protivníkov prezi-

denta. Takto to bolo napríklad v prípade hlasovania Národnej

rady  Slovenskej  republiky o dôvere  prezidentovi Michalovi

Kováčovi.  JUDr.  Lehoťák  v Slovenskej  republike  náležite

právne vyargumentoval opodstatnenosť uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky, ba navyše  rozšíril svoju právnu argu-

mentáciu aj svojím  hodnotením Kresťanskodemokratického hnu-

tia, keď písal: "Podľa môjho  názoru si členská základňa KDH

mala položiť otázku, či toto stupňovanie protivládneho odpo-

ru zo  strany Jána  Čarnogurského je v záujme Slovenskej re-

publiky, v záujme vlády, ktorá sa rodila veľmi ťažko. Myslím

si", pokračuje JUDr. Lehoťák, "že je v záujme Slovenska, aby

táto koaličná vláda bola, ale  KDH urobilo všetko, aby nebo-

la."

 

 

 

     Podobne to bolo napríklad aj v kauze udeľovania milosti

Michala Kováča mladšieho. JUDr.  Lehoťák ihneď na druhý deň,

t. j. 19. 7. 1996, sa poponáhľal v denníku  Slovenská repub-

lika  komentovať prípad a hovoril: "Keď som včera túto sprá-

vu počul, bol som zhrozený."  O dva týždne tiež v Slovenskej

republike JUDr. Lehoťák píše:  "Náklonnosť prezidenta a jeho

pochopenie pre páchateľov  takýchto trestných činov nestavia

pred občanmi a svetom do  dobrého  svetla prezidenta ani náš

štát." Vrcholom "politickej nezávislosti" JUDr. Lehoťáka bo-

lo jeho pôsobenie ako sudcu  Najvyššieho súdu v kauze zmare-

ného referenda. V spore Nagy verzus Krajči svojou právnickou

ekvilibristikou dospel k tomu,  že podľa neho referendum ne-

mohlo byť  zmarené, lebo prezidentom  právoplatne ani nebolo

vyhlásené. K porušeniu  práva  podľa  JUDr. Lehoťáka nedošlo

teda zo strany vlády ani zo strany ministra Krajčiho, ale zo

strany prezidenta republiky. Toto obsahoval  ústne prednese-

ný rozsudok  JUDr. Lehoťáka ako  predsedu senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky dňa 27. novembra 1997.

 

     O kvalitách práce JUDr. Lehoťáka  svedčí aj skutočnosť,

že napriek tomu, že  Občiansky súdny poriadok ukladá predse-

dom senátu vyhotoviť  do 30 dní aj v písomnej  podobe rozsu-

dok, JUDr. Lehoťák to dodnes - to je skoro 80 dní po  ústnom

vynesení rozsudku - neurobil. O úrovni odbornej spôsobilosti

JUDr. Lehoťáka  svedčí  však aj  skutočnosť, že v spomínanej

kauze Nagy - Krajči JUDr. Lehoťák  vyslovil absolútne proti-

kladné rozhodnutie, ako to urobil Ústavný súd Slovenskej re-

publiky v prípade podania Ivana Šimka, ktorého podanie z ob-

sahovej stránky  je v podstate veľmi  blízke kauze a podaniu

Nagy - minister Krajči.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, bolo by  možné pokračovať vo

vypočítavaní ďalších príkladov. Som však presvedčený, že to-

to nie je potrebné.  Uvedené príklady stačia. Tieto príklady

svedčia o tom, že JUDr. Lehoťák vo svojej sudcovskej činnos-

ti nebol  schopný  politicky nezaujato a nestranne pracovať.

Preto  navrhujem, aby  nebol zvolený  do funkcie podpredsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Myslím si, že práve  teraz vyšli najavo skutočné dôvody

na  kritiku JUDr. Lehoťáka. Myslím  si, že  sme  mohli začať

týmto a celú predchádzajúcu časť vynechať, pretože v podsta-

te dávame do rúk zbraň  tým, ktorí majú lustračné osvedčenia

voči iným  ľuďom v rukách  aj napriek tomu,  že už lustračný

zákon neplatí. Myslím si, že  keby sme boli začali s vecnými

výhradami, mohli by sme skôr  pokračovať a skôr sa na niečom

dohodnúť  alebo  pristúpiť k vlastnému hlasovaniu. Ale čo sa

týka konkrétnej záležitosti  odôvodnenia rozsudku, ktorý vy-

niesol JUDr. Lehoťák v kauze Krajči, a rozhodnutia Ústavného

súdu, je  vecou nás poslancov  posúdiť, v ktorom  prípade sa

zákon porušil, v ktorom  prípade sa porušila ústava. Dovolím

si upozorniť aj na tú kauzu, že takisto sa obrátil iný občan

na Ústavný súd so žiadosťou o vyjadrenie, či neboli porušené

jeho práva práve tým, že boli spojené dve referendá a Ústav-

ný súd sa odmietol touto kauzou zaoberať. Takže je veľmi po-

zoruhodné, ak sa zaoberal podobnou kauzou z druhej strany.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem len upozorniť a zároveň  sa pripojiť k argumentá-

cii pána  Nagya, že zmarené referendum  sa netýkalo len nie-

ktorej  časti Slovenska  ani menšiny,  ale týkalo  sa celého

Slovenska. A viete,  existujú  tisíce  protestov v Ústrednej

referendovej komisii, a je to  veľmi citlivý problém, a roz-

deľovať tento problém na Maďarov a Nemaďarov, to je obyčajný

politický kapitál, a ja vás  vyzývam, pán kolega Prokeš, aby

ste si ctili Ústavný súd.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozor, prosím vás, nereagujte na faktické poznámky fak-

tickou poznámkou.

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Musím pánu Nagyovi pripomenúť, že sudcovská nezávislosť

sa netýka len Ústavného súdu, ale vôbec súdov Slovenskej re-

publiky. Veľmi  pozorne som si  preštudoval rozsudok Najvyš-

šieho súdu, ktorý sa týka jeho kauzy s ministrom vnútra. Mu-

sím povedať, že je vypracovaný naprosto brilantne a perfekt-

ne, len mu treba rozumieť.  A nie je správne, nemôžem prijať

takú poznámku, že ak mi  Najvyšší súd nevyhovie, tak je zau-

jatý, a iný súd mi  vyhovie,  tak je nezaujatý. Aký  je toto

postoj?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pripojím sa jednou poznámkou, vážení priatelia.

 

     Všimnite si,  koľko ráz  vystupovali v masmédiách dajme

tomu sudcovia Ústavného súdu a viete, že v mnohých ich výro-

koch bolo všetko len  nie objektívne vystupovanie, a napriek

tomu sa to dialo. To znamená tento zjav politického profilo-

vania niektorých sudcov sa predsa  len zrejme dostáva na po-

vrch.

 

     Pán poslanec Čarnogurský, máte slovo.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     na dôvažok  k tomu, čo  povedali moji predrečníci  Ivan

Šimko  a László  Nagy, chcel  by som  poukázať ešte na jednu

ďalšiu veľmi  dôležitú  ďalšiu požiadavku  na sudcu, a najmä

funkcionára Najvyššieho súdu, a tou je právnická odbornosť.

 

     Pán poslanec Slobodník, spomínali ste, že máte iné kri-

térium, tak  vám navrhujem, aby  ste použili aj  toto krité-

rium, aby sme  všetci použili aj toto kritérium,  aby sme do

funkcií, vôbec  do funkcií sudcov, ale  osobitne do vedúcich

funkcií Najvyššieho  súdu volili predovšetkým  odborne zdat-

ných právnikov, proste dobrých právnikov.

 

     Chcem  vám  tu  teraz  demonštrovať,  že najmenej jeden

z navrhnutých kandidátov na  funkciu podpredsedu Najvyššieho

súdu je  slabý  právnik. Budem citovať z rozsudku, ktorý pán

poslanec Sečánsky nazval brilantným, a to z rozsudku v kauze

László Nagy proti ministerstvo  vnútra, a tento rozsudok na-

písal  pán  JUDr. Stanislav  Lehoťák,  predseda  senátu Naj-

vyššieho súdu.  Pán JUDr. Lehoťák v tomto  rozsudku k otázke

platnosti a správnosti  vypísania referenda  prezidentom re-

publiky minulý rok, teda o štyroch  otázkach, napísal. Citu-

jem z rozsudku: "Ani ten najodvážnejší výklad ústavy a záko-

na  neumožňuje vykladať  ústavu a v nej  uvedené  oprávnenia

a povinnosti prezidenta vzťahujúce sa  na referendum tak, že

prezident môže dve referendá spojiť a vyhlásiť ako jedno re-

ferendum.  Keďže znenie  zákona a ústavy  vyslovene nedávajú

prezidentovi  kompetenciu dve  referendá spojiť  do jedného,

nemožno  tento prezidentov  krok hodnotiť  inak ako rozporný

s článkom 2 ods. 2 ústavy."

 

     Čiže pán JUDr. Lehoťák povedal, že prezident postupoval

nesprávne,  alebo dokonca  porušil ústavu,  keď spojil tieto

dve alebo tri a jednu otázku do jedného referenda.

 

     Citujem teraz z nálezu Ústavného súdu Slovenskej repub-

liky I US 76/96, teda Ivan Šimko vo veci ústavných práv, kde

Ústavný súd prakticky minulý týždeň  na tú istú tému napísal

toto: Prezidentom  republiky  vyhlásené referendum v Zbierke

zákonov pod číslom 76/1997 bolo teda miestne, vecne i časovo

presne určené. Záväznosť uskutočnenia, nevyhnutnosť zabezpe-

čenia tohto referenda, ktoré už prezident republiky vyhlásil

s náležitosťami, aké ono obsahuje, jednoznačne vyplýva z ús-

tavného princípu legality štátnej moci - článok 2 ods. 2 ús-

tavy, čiže  to isté ustanovenie ústavy,  ktoré si vykladá aj

pán JUDr. Lehoťák, keďže ústava  ani zákon o spôsobe vykona-

nia referenda neupravujú  právo žiadneho subjektu podieľajú-

ceho sa  na jeho realizácii, ani  samotného prezidenta konať

inak, ako  to upravuje  zákon o spôsobe vykonania referenda.

Ústavný súd k postupu  ministerstva vnútra uvádza, že minis-

terstvo  vnútra svojím  konaním túto  zásadu nerešpektovalo,

keď nezabezpečilo vytlačenie a doručenie hlasovacích lístkov

na  referendum obciam  so štyrmi  otázkami, ale  len s tromi

otázkami, ktoré boli v rozhodnutí  prezidenta republiky uve-

rejnené tam a tam.

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, mohol  by som ďalej

citovať z jedného  aj z druhého  rozsudku a videli by ste aj

sami, aký je právnicky nezmyselný a proste slabý. Pán kolega

Sečánsky, proste právnicky slabý je rozsudok, ktorý vyniesol

a pod ktorý  sa podpísal pán JUDr. Lehoťák, a preto takéhoto

slabého  právnika voliť  za podpredsedu  Najvyššieho súdu je

proste  zlým znamením o kvalite  súdneho  systému Slovenskej

republiky a medzi právnikmi  sa určite nestretne s porozume-

ním.

 

 

     Ešte  posledná  poznámka k predchádzajúcej  diskusii na

tému lustrácií a na  poznámku, ktorú povedal pán podpredseda

Húska, že  teda, prečo s tým  vychádzame atď.,  chcel by som

pripomenúť, že  prvý, kto  vyšiel s lustračnou problematikou

a s lustračnými  materiálmi,  bol váš  predseda Vladimír Me-

čiar. Páni, zapamätajte si to.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán podpredseda,  dovoľte mi reagovať  jednou poznámkou

na vystúpenie  predrečníka pána poslanca  Čarnogurského. Ne-

chcem  reagovať v túto chvíľu  na konkrétne osoby,  ktoré sú

navrhnuté na post podpredsedov  Najvyššieho súdu. Svoj názor

mám,  ten je  dosť pevný,  ale chcem  polemizovať s názorom,

ktorý vyslovil  pán poslanec  Čarnogurský v tom smere, že sa

domnievam, že jeho argumentácia  stojí na vode. Ak by si zo-

bral pán poslanec Čarnogurský nejaký  pevný bod ako istú re-

latívnu pravdu, relatívnu  objektivitu a o tomto bode by po-

lemizoval povedzme s rozhodnutím sudcu Najvyššieho súdu, tak

to je v poriadku, ale on  si zvolil úplne iný postup. Porov-

náva dva  nezávislé orgány, z ktorých  jeden je Najvyšší súd

a jeden je Ústavný súd.

 

     Iste  viete, pán  poslanec  Čarnogurský,  len u nás  sa

zvykne niekedy príliš skutočne fetišizovať či už jeden, ale-

bo druhý súd,  tak ako sa už povedalo, podľa politických ná-

lad, čo komu vyhovuje. Iste viete a poznáte tú problematiku.

Napríklad v Českej republike  je jeden otvorený konflikt me-

dzi Najvyšším  súdom a Ústavným súdom,  keď sudcovia Najvyš-

šieho súdu  dokonca otvorene odmietali  niektoré rozhodnutia

Ústavného súdu v tom smere, že im berie kompetencie a že oni

majú na vec iný názor. Je  to úplne legitímne a kde v týchto

dvoch sporoch  alebo v týchto dvoch prípadoch hľadať pravdu?

To je veľmi relatívny pojem. Tvrdíte a opierate svoje tvrde-

nia o nedostatočnej  odbornosti sudcu  Najvyššieho súdu tým,

že iný sudca Ústavného súdu rozhodol takto. Môžem prijať va-

šu argumentáciu a môžem polemizovať v tom smere, či ten sud-

ca Ústavného súdu, ktorého  ste citovali v odôvodnení, ktoré

koniec koncov  zatiaľ sme  nemali  možnosť poznať z hľadiska

odôvodnenia, či je úplne odborne spôsobilý na takýto názor.

 

     Pokiaľ sa nemýlim a nechcem týmto nijako útočiť na uve-

deného človeka,  ale on, mám  taký  dojem, vyučoval 30 rokov

nejaké roľnícko-družstevné  právo, čiže môžeme  sa tu dostať

do konfliktu v tom smere, na základe  čoho  je tento pán od-

borník zo štátneho a ústavného práva len preto, že je členom

senátu Ústavného súdu, a o niekom inom povedať, že je sudcom

Najvyššieho  súdu a že je nekompetentný.  Myslím si, že máte

iste právo  na vyslovenie názoru, neberiem  vám ho, mám tiež

svoj  názor na  uvedenú osobu,  ale domnievam  sa, že ste si

zobrali zlý fundament, na základe ktorého ste chceli dôvodiť

neodbornosť  tejto osoby,  pretože tá  neodbornosť môže  byť

úplne niekde inde.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Slobodník - faktická poznámka.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán Čarnogurský, tvrdíme v Európe a na Slovensku...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nože, prepáčte, pán poslanec, dávajte si pozor.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Neviem, čo zasahujete, pán Lauko. Tvrdíme, že u nás eu-

rópske normy majú vyššiu platnosť ako domáce zákony, ako na-

ša ústava. Mutatis mutandis by malo platiť, že ak celoeuróp-

ska inštitúcia, akou je  Organizácia pre bezpečnosť a spolu-

prácu v Európe  neprijala obvinenie Slovenska  za to, že mi-

nisterstvo vnútra vraj zmarilo referendum, malo by to platiť

aj pre Ústavný súd. Naopak,  práve pre nedemokratické, v Eu-

rópe neznáme spojenie dvoch referend navyše so snahou získať

výhodu, zvýšený počet účastníkov referenda na jednom lístku,

to  bola príčina  drvivého  zamietnutia  návrhu v OBSE. Boli

ste, pán Čarnogurský, pri tom. Snažili ste sa, pán poslanec,

ovplyvniť  udalosti nie v prospech  Slovenska, ale  napokon,

musím to konštatovať, možno aj trošku nerád, ste za americký

návrh,  teda  "potrestanie  Slovenska",  nehlasovali ani vy.

Tiež ste si asi uvedomili, že to nie je správne.

 

     Ústavný súd,  ak chcel byť  objektívny v otázke procesu

alebo konania,  pán Šimko, proti  neviem komu sa  tam súdil,

mal vziať do úvahy rozhodnutie politického výboru OBSE. Vie-

te to a Ústavný súd, ak  to nevedel, je to hanba pre Ústavný

súd a je  to  dôsledok  vašej  hanebnej  propagandy, že  ste

ovplyvnili všetky médiá - svoje,  aby o tomto rozhodnutí Or-

ganizácie pre  bezpečnosť a spoluprácu v Európe neinformova-

li. Takže pardon.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Prepáčte, prosím,  že sa znova ozývam, ale nemôžem  si

odpustiť niekoľko poznámok k vystúpeniu pána Čarnogurského.

 

     1. Najvyšší súd rozhodoval  skôr ako Ústavný súd. Nemo-

hol teda zohľadňovať rozhodnutie  Ústavného súdu. To je prvá

základná pripomienka.

 

     2. Tvrdenie pána Čarnogurského - nemôžem tu reagovať na

rozsudok Ústavného súdu, ešte som si ho poriadne nepreštudo-

val -, že pravdu má Ústavný súd, a nie  Najvyšší súd, pokiaľ

ide o spojenie dvoch referend, Peter, nespočíva ani na vode,

ale  visí doslova  vo vzduchu.  Nemá ani  takú oporu, akú má

plavec vo  vode. Pretože prezident republiky  ako štátny or-

gán, a ja  predpokladám, že podľa  článku 2 ods. 2 ústavy je

štátnym orgánom, môže robiť jedine to, čo mu dovoľuje zákon.

Zoberme si  sedliacky rozum, netreba na  to ani právne vedo-

mosti. Ktorý zákon ho oprávňuje spojiť dve referendá do jed-

ného referenda? Ktorý zákon  ho oprávňuje, aby znevýhodňoval

jednu otázku oproti druhej otázke,  ktorá sa v referende vy-

hlasuje? Ktorý  zákon ho oprávňuje,  aby znevýhodňoval voli-

čov, pokiaľ ide o jednu otázku v porovnaní s druhou otázkou?

Ani  jeden. O čom to  teda, pýtam  sa znova,  hovoríme? (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Čarnogurský,  prvý s lustráciami ste  vyšli vy, keď

ste uverejnili zoznam novinárov, ktorí spolupracovali s ŠtB.

Vtedy som  bol predstaviteľom Slovenského  syndikátu noviná-

rov. Prosili sme vás, aby ste s týmto nešli von. Vy ste uve-

rejnili  ten  prvý  zoznam  novinárov,  ktorí spolupracovali

s ŠtB. Zapríčinili  ste doslova tragické  prípady niektorých

novinárov, ktorí sa v ňom  objavili iba preto, že chodili na

olympiádu a museli podpisovať nejaké správy, ktoré dávali zo

zahraničných ciest.  Čudoval som sa  vám vtedy veľmi  preto,

lebo som vám ako  predstaviteľ syndikátu novinárov dával no-

vinársky preukaz za Bratislavské  listy. Vy ste vtedy sledo-

vali veľké politické ciele. Čudoval som sa však aj preto, že

v zozname spolupracovníkov ŠtB sa objavujú aj dve mená - Pa-

vol Čarnogurský a Ivan  Čarnogurský. Pán  Čarnogurský, je to

niekto z vašej rodiny?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Domnievam sa,  že debata sa dostala  presne tam, kde aj

smerovala od začiatku. To  znamená, vôbec nie o problematike

osoby sudcu, ale toho, čo  rozhodol 27. novembra 1997, o čom

pán Nagy  tvrdí, že to  nemá, ale takýto  rozsudok existuje.

A toto je kauza a toto je dôvod, prečo tento chlap, kandidát

na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, vám leží v žalúdku,

pretože rozhodol tak, ako mu kázala sudcovská povinnosť, je-

ho svedomie a odborná  spôsobilosť.  Pán Čarnogurský, škoda,

že ste  citovali iba tú  časť rozsudku, ktorú  ste citovali.

S vaším vedomím a svedomím sa to skončilo tam, že ste to ďa-

lej necitovali.  Ďalej by to bolo  zaujímavejšie, to by bolo

oveľa zaujímavejšie, pretože v rozsudku  sa konštatujú fakty

o tom, že vlastne Ústavný súd koná nad rámec kompetencií vy-

medzených ústavou pre Ústavný súd a prezident republiky tak-

isto. Toto  konštatovanie je veľmi  vecné a veľmi  fundovane

zdôvodnené. Toto sú tie  najzásadnejšie veci, ktoré vám pre-

kážajú na  osobe pána JUDr. Lehoťáka.  Všetky ostatné, samo-

zrejme, sú  konštrukcie, ktoré, samozrejme,  sa dajú doložiť

ľubovoľným množstvom dokumentov, ale to nie je teraz predme-

tom mojej  faktickej poznámky. To  bude predmetom normálneho

vystúpenia. Takže som veľmi rád, že ste to vybavili.

 

     A čo sa týka ďalších  statočností a férovosti, kedy ste

zverejnili  lustračné  osvedčenia  svojej  vlády z roku 1991

a 1992? Aký tam bol stav? Aký  tam bol stav vo vedení Národ-

nej rady, pán Mikloško? Mali  ste lustračné zákony, mali ste

lustračné osvedčenia? Ako  vyzerali lustračné osvedčenia Mo-

ravčíkovej  vlády z roku 1994, pán  Šimko? Poreferujte o tom

a informujte verejnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Budem hovoriť o inom. Len  mimochodom, v tej lustračnej

komisii za Slovenskú národnú radu vtedy bol pán JUDr. Sečán-

sky. Takže asi on by vedel o tom najlepšie hovoriť, ale...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, nemôžete...

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Chcem sa vyjadriť k tomu, čo hovoril  kolega  Čarnogur-

ský. Nebolo by, samozrejme, dobré, keby sme dávali do rozpo-

ru Najvyšší  súd a Ústavný súd. Sú to  dve inštitúcie, každá

má vymedzenú kompetenciu. To,  čo čítal pán doktor Čarnogur-

ský, sa týkalo ústavnej otázky vypísania referenda. A ústava

v tomto smere celkom jasne hovorí,  kto má v tomto kompeten-

ciu. V článku 142 ods. 1 sa hovorí o kompetencii všeobecných

súdov, teda  aj Najvyššieho  súdu,  súdy rozhodujú v občian-

skoprávnych a trestnoprávnych  veciach. Súdy preskúmavajú aj

zákonnosť  rozhodnutí  správnych  orgánov.  To je vymedzenie

všeobecných súdov. A v článku 124 Ústavy Slovenskej republi-

ky sa  hovorí, že Ústavný súd  Slovenskej republiky je nezá-

vislým súdnym orgánom ochrany  ústavnosti. Takže táto otázka

jednoznačne patrí do kompetencie  Ústavného súdu, a nie Naj-

vyššieho súdu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, len chcem upozorniť, že v rámci argumentova-

nia  pána  poslanca  Čarnogurského  najslabšie  miesto  bolo

v tom, že sa vlastne  pokúšal argumentovať slabosťou, odbor-

nou slabosťou  kandidáta na základe výroku  druhého súdu. To

je predsa absurdný stav.

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Myslím si,  že sa tu zámerne  splietajú dve veci, ktoré

spolu nie celkom súvisia. Jedna  vec je výrok Ústavného súdu

v kauze  Šimko a druhá vec  je výrok  Najvyššieho  súdu. Ne-

pochybujem, že v zmysle  vypísaného referenda prezidentom má

pravdu Ústavný  súd, tak ako  ju vyriekol. Druhá  vec je, že

Ústavný súd  sa vôbec nezaoberal tým,  či bolo vypísané toto

referendum v zmysle ústavy. A o tomto je rozsudok a vyjadre-

nie Najvyššieho súdu. Čiže ide o dve rôzne kauzy, pán Čarno-

gurský.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Kolegovi Čarnogurskému som veľmi dobre rozumel, keď ho-

voril o odbornosti, na rozdiel od vás, pán podpredseda, pre-

tože vždy si vážim odbornosť na  prvom mieste a až potom po-

litickú príslušnosť.

 

     A po ďalšie...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to krásne, a hlavne ste presvedčivý.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Po ďalšie, ako neprávnik som sa dozvedel v tejto miest-

nosti,  na rozdiel  od doktora  Čarnogurského, ktorý hovoril

o odbornosti, od predsedu  ústavnoprávneho výboru a predsedu

zahraničného výboru,  že argumentácia o Ústavnom súde je  na

vode. Jednoducho z týchto  argumentov som vyrozumel, že títo

páni si absolútne nevážia Ústavný súd. A je to pre mňa smut-

né konštatovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán spoločný spravodajca, máte právo reagovať.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem sa,  že musím reagovať.  Musím vás opra-

viť, pán  poslanec Lauko. Neuviedol som,  že rozhodnutie Ús-

tavného súdu stojí na vode. Povedal som, že argumentácia pá-

na poslanca Čarnogurského stojí na  vode. To sú dve rozličné

veci. Môžeme sa smiať.

 

     A keď už mám slovo,  tak mi dovoľte ešte jednu poznámku

v zmysle toho,  čo sa povedalo.  Ak vychádzame zo  základnej

premisy, že právny štát je istý  ideál, ku ktorému by sme sa

mali blížiť, a vychádzame z toho,  že povedzme  Maďarská re-

publika a Česká republika je bližšie k tomu ideálu, keďže sú

o nejaký polkrok  dopredu, je to  vaša argumentácia. Dovoľte

mi teda porovnať zase tú argumentáciu na vode. Nechcem argu-

mentovať  týmto spôsobom,  ale pán  poslanec Čarnogurský  si

zvolil  tento spôsob  argumentácie. Dovoľte  mi argumentovať

napríklad  rozhodnutím  Ústavného  súdu  Maďarskej republiky

a Ústavného súdu Slovenskej republiky v princípe v tej istej

kauze. Ústavný  súd Maďarskej republiky  povedal, že nie  je

možné spojiť  dve referendá do jedného  referenda, i keď po-

vedzme pripúšťam, že podrobnejšia  úprava z hľadiska vypísa-

nia a spôsobu  referenda je v Maďarskej  republike  odlišná,

ale v tom princípe je to úplne jedno a to isté.

 

     Ak  teda  vychádzame z toho,  že Maďarská  republika je

o polkrok pred nami, tak si  dovolím povedať, že Ústavný súd

Slovenskej republiky  nerešpektoval v princípe ten  istý ná-

zor, ktorý bol vyslovený  Ústavným súdom Maďarskej republiky

v tej istej kauze. Alebo máme  tu dva ideály právneho štátu?

Jeden pre Maďarskú republiku a jeden pre  Slovenskú republi-

ku? Ale hovorím, že táto  argumentácia je postavená na vode.

Podobne by  sme mohli argumentovať, keď  Ústavný súd Nemecka

povedal, že  lustrácia a podobne  je v súlade s právnym  po-

riadkom, a Ústavný súd Maďarskej republiky povedal, že je to

v rozpore s právnym poriadkom. Zase máme dva ideály nejakých

právnych štátov? Chcem tu  len spochybniť vyslovene argumen-

tačnú pôsobnosť pána poslanca Čarnogurského.

 

     Nepolemizujem s tým, že samozrejme, a tak to aj vnímam,

že aj rozhodnutie Ústavného súdu vychádza z hlasovania a ve-

ľa rozhodnutí  sa prijalo napríklad  tak, že rozhodol  jeden

hlas sudcu Ústavného súdu. Povedzme,  že ten pomer mohol byť

5:3 alebo 5:4. Vieme, že v spore, ktorý  zastupoval  pán po-

slanec Cuper, keď išlo o isté  kompetencie, rozhodovanie Ús-

tavného súdu bolo pri hlasovaní o jeden  hlas. To ako chceme

na tom postaviť objektivitu, spravodlivosť, správnosť? Podľa

mňa sa takto argumentovať nedá.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Čarnogurský zabudol dodať, že...

 

     (Hlas v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, nemáte slovo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ale prosím, aby sa mi tie tri sekundy prirátali k dobru.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem dodať, že pán  poslanec Čarnogurský zabudol pove-

dať...

 

     (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, pokoj, pán poslanec Bugár.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Keby  ste boli  taký  dobrý a dali  mi čas od začiatku.

Buďte taký dobrý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     No, čo môžeme robiť. Poďme, poďme ďalej, rýchlo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem poznamenať,  že pán poslanec  Čarnogurský zabudol

povedať, že  prvé lustračné zoznamy nám  ukázal pán Vladimír

Mečiar v júni 1990.  Zoznamy  novinárov  sa  objavili v roku

1991. Pán  poslanec Čarnogurský vtedy  ako podpredseda vlády

s tým  nemal nič spoločné. Pán poslanec  Smolec, opýtajte sa

pána Mečiara, kto mal prvý v rukách zoznamy novinárov, ktorí

boli na lustračných zoznamoch. Povie vám to, lebo veľmi dob-

re o tom vie.

 

     Čo sa  týka lustrácií, dúfam, že  pán poslanec Hofbauer

aj ostatní si pamätajú, a pán poslanec  Čarnogurský to zabu-

dol povedať,  že ako predseda  Slovenskej národnej rady  som

bol  proti lustráciám.  Tak som  vystúpil na  pléne a aj som

hlasoval proti lustráciám. Preto  mám v tomto smere naprosto

čisté svedomie. A znovu  chcem len poznamenať, že  sa tu po-

ukázalo...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tak tie zbrane už nepoužívajte.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...v tom  zmysle, že keby sa  vtedy boli korektne tieto

veci  dotiahli, tak  kontinuita  kandidáta pána Lehoťáka  je

prerušená a on dnes  nie je  sudcom. V tom je celý  problém,

nikto tu nevyťahuje lustrácie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Veľmi pekne ďakujem za slovo.

 

     Pán podpredseda,  len by som vás  prosil, keby ste boli

taký  láskavý a viedli  schôdzu  tak, aby  bola o tom, o čom

hlasujeme. Splieta  sa tu ŠtB s referendom, dokonca aj olym-

piáda sa tu spomína, vysvetľuje  sa tu rozdiel medzi Najvyš-

ším súdom a Ústavným  súdom. Stále  sa hovorí o lustráciách.

Prosím, rešpektujem  zákon, lustrácie boli,  hlasoval som za

ne. Lustrácie sa  skončili, myslím si, že nás  to má prestať

zaujímať. Hovorí  sa tu o zoznamoch.  Pozrite sa, mnoho ľudí

tu nediskutuje vôbec, to sú asi tí ľudia, ktorých sa lustrá-

cie vôbec  nedotkli. Mňa lustrovali  trikrát, a nie som tam,

preto o lustráciách  nerozprávam.  Prosím  vás,  rozprávajme

o voľbe sudcu, tak ako sa to  tu povedalo. Myslím si, že ste

povedali už všetko, čo ste mohli povedať o JUDr. Lehoťákovi.

Mnohým sa to zdá málo, mnohým sa  to zdá veľa, mne sa to zdá

ešte málo. V poriadku, každý  má svoj názor, ale rozprávajme

o voľbe a nerozprávajme od veci. Týmto by som navrhoval, aby

sa táto diskusia naozaj skončila,  veď majme voči sebe úctu.

Čas nám  beží, ak takto  budeme rozprávať, tak  ho nezvolíme

ani do volieb.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Miklušičák sa  hlási ešte s jednou faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec Brňák, vašu argumentáciu vždy rád a so zá-

ujmom počúvam. Dnes ste nám  len zabudli povedať, keď ste tu

argumentovali rozhodnutím  maďarského  ústavného súdu a Naj-

vyššieho súdu  Nemeckej  republiky, v čom sa zhoduje  Ústava

Slovenskej republiky s nemeckou a takisto zákon o referende.

Pretože vtedy môžeme porovnávať,  keď tie referendá sú iden-

tické, teda zákony sú identické,  aj ústavy sú v tomto iden-

tické, potom  tá vaša argumentácia  sedí. Ale pokiaľ  to tak

nie je, no, mám vážne pochybnosti.

 

 

 

     A pán  podpredseda Húska, k vám  len malú poznámku. Nás

vždy upozorňujete, že nemáme vykrikovať, ale vy smelo skáče-

te do reči.

 

Podpredseda A. M. Húska:

 

     Neskáčem do reči, ale len dávam poznámku.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ale poslancovi Mikloškovi ste pred chvíľou pokojne sko-

čili do reči bez problémov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Až budete sedieť ako  predseda, tak sa môžete prihlásiť

taktiež s komentovaním. Ale stačí.

 

     Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Som rád, pán poslanec Miklušičák, že ste mi podali túto

otázku, v čom spočíva rovnakosť postavenia povedzme nemecké-

ho ústavného súdu, maďarského  ústavného súdu, českého, prí-

padne nášho. Viete v čom? V tom, že ideál alebo idea právne-

ho štátu  má univerzálnu  pôsobnosť a nemožno ju  vtesnať do

vnútroštátnych  právnych poriadkov.  To znamená,  ak nemecký

ústavný  súd povie,  že si  myslí o istej  veci toto, myslím

z hľadiska univerzálnosti a z hľadiska  medzinárodnej pôsob-

nosti takýchto  právnych noriem, tak  to musí byť  minimálne

podobné, ak nie  totožné s postavením a pôsobnosťou a s roz-

hodovaním iných  ústavných súdov v takýchto  istých veciach.

Predsa aj o toto sa usilujete. Aj  vaše  hnutie zrejme, nie?

Ale nechcem o tom polemizovať, pretože chápem vnútornú logi-

ku a spôsob prijímania rozhodnutia Ústavného súdu. To nie je

proste nejaká božia spravodlivosť.  Tiež zohľadňujú pri roz-

hodovaní  všeličo,  samozrejme,  aj  politický  aspekt,  ale

vlastne tým,  čo tvrdíte, len podporujete  to, čo tvrdím ja,

že predsa, ak v jednej a v tej istej  univerzálnej veci roz-

hodnú dva ústavné súdy inak,  tak zase môžeme polemizovať na

túto tému, a to je polemika  donekonečna a v jednom  bludnom

kruhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte znova, pán poslanec? Prosím, nech sa páči.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Môže reagovať, lebo spoločný spravodajca môže vstupovať

kedykoľvek.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Áno, poslanec  Brňák, nepýtal som sa  na postavenie ús-

tavného súdu v Nemeckej  republike a v Maďarsku, len som ho-

voril, že používate ich rozhodnutie podľa ich ústavy a podľa

ich zákona o referende  na argumentáciu, že u nás je  to tak

alebo onak.  Proste rozhodovali podľa svojej  ústavy a podľa

svojich zákonov, či tie kroky u nich boli v súlade s ich zá-

konmi a s ich ústavou a vy to  používate  na argumentáciu na

naše právne pomery. To je všetko, čo som chcel povedať. Opa-

kujem len, že som sa vás nepýtal na postavenie ústavného sú-

du v Nemecku a na Slovensku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

     Chcem poprosiť ostatných,  aby nechali argumentáciu mo-

mentálne medzi právnikmi. Chcem  iba povedať, že existuje na

to dokonca špeciálna právna  veda kazuistika, ktorá sa práve

špeciálne zaoberá porovnávaním  jednotlivých právnych prípa-

dov a káuz, ktoré sú v rôznych právnych systémoch a porovná-

vajú sa. Takže odmietnutie  porovnávania, prosím vás, nepou-

žívajte, to nie je argument.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán poslanec Miklušičák, oblasť  ľudských práv a slobôd

je unifikovaná minimálne v oblasti,  teda v rámci Európy ako

takej, t. j., že ak  rozhoduje o veciach,  ktoré sa dotýkajú

základných práv a slobôd, tak  tam to  rozhodnutie  musí byť

v princípe totožné. Alebo potom nehovoriť o rôznych všelija-

kých ideách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Čarnogurský, ale  neviem, na koho reaguje-

te.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Na pána poslanca Brňáka. Pán poslanec Brňák, vaše slová

o univerzálnej  platnosti ideálu  právneho štátu  vám budeme

ešte  pripomínať. Obávam  sa, že  nám  dáte k tomu ešte veľa

príležitostí.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Andel - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, ako povedal kolega Moric, vráťme sa k meritu

veci. Však, prebohaživého, o chvíľku  tu podáme horší  výkon

ako naši hokejisti na olympijských hrách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda, už teda končím v tejto kauze.

 

     Pán  poslanec Brňák,  len pán  Lehoťák sa  nevyjadroval

k základným ľudským  právam a slobodám. Vyjadroval sa o tom,

či pán prezident mal právo,  alebo nemal právo vypísať refe-

rendum, tak ako ho vypísal. V tom spočíva spor, čiže neargu-

mentujte takýmto spôsobom.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Priatelia, pokračujeme v rozprave, nastupuje pán

poslanec a predseda výboru Hofbauer a pripraví sa pán posla-

nec Cuper ako posledný v rozprave. Už je uzavretá rozprava.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     na poslaneckej scéne pôsobím takmer najdlhšie z tu prí-

tomných, s výnimkou pána  Brňáka, pána Sečánskeho, pána Mik-

loška a celého radu  niektorých iných  pánov poslancov, kto-

rých tu tradične vidíme prakticky od roku 1990.

 

     Takže dovoľte  mi, začnem  rokom 1989. V roku 1989, keď

padol predchádzajúci režim,  predchádzajúca politická sústa-

va, tak celková hypotéza  spoločnosti bola snaha jedného gi-

gantického zlomu a očisty  spoločnosti. Pod touto očistou sa

predpokladalo a dúfalo, že pôjde  aj o očistu od konfidentov

s predchádzajúcim  režimom,  od  tých  konfidentov, ktorí sa

podpísali pod  neľudské kroky a neľudské činy, a teda predo-

všetkým o Štátnu bezpečnosť a spolupracovníkov s nimi.

 

     Aká bola  však  skutočnosť? Naháňali sa v podstate  len

spolupracovníci, ale nie  samotní kmeňoví pracovníci Štátnej

bezpečnosti. Ďalšia  vec, že to,  čo začal predvádzať  výbor

alebo komisia 17. novembra pri  Federálnom  zhromaždení, po-

kiaľ si  pamätáme, ktorá mala vlastne  lustrovať, a teda vy-

čisťovať politickú  scénu, táto činnosť a toto  pôsobenie sa

úplne zvrhlo. Z televíznych obrazoviek sme sa mohli presved-

čiť, ako tam  účastníci a členovia tejto komisie posedávajú,

popíjajú, jedia klobásky, tlačenku a sekanú, zapíjajú piveč-

kom a kameramani Slobodnej Európy medzi nimi chodia a dobro-

srdečne  nakrúcajú, ako  sa  hrabú a rehocú  nad  protokolmi

Štátnej bezpečnosti. Niektoré vytiahli, niektoré nevytiahli.

Myslím si, že vtedy vznikol prvý zásadný negatívny pocit hl-

bokej  nedôvery k spravodlivosti a k objektívnosti  takéhoto

hodnotenia vôbec.

 

     Na to nadväzovali dynastie Rumlovcov, staršieho a mlad-

šieho, ktorý tam  pobiehal s papiermi a ktorý sa vo federál-

nom parlamente odmietol vôbec k tomuto vyjadriť a jednoducho

utiekol zadnými  dverami. A ďalej obdobie  pôsobnosti tu ne-

prítomného pána  Jána Langoša v pozícii federálneho ministra

vnútra. V tom čase sa  presťahovalo  značné alebo  podstatné

množstvo, ak  nie všetky materiály  Štátnej bezpečnosti, ar-

chívov Štátnej  bezpečnosti do Prahy, a pokiaľ  mi je známe,

nevrátili sa späť.

 

     Čo tam v týchto  archívoch zostalo  či nezostalo, ktoré

sú údaje kompletné, nekompletné, ktoré sa stratili a vybrali

a ktoré pre  žiaducich a nežiaducich  ľudí sa buď  dorobili,

alebo naopak vydolovali, dnes sa  domnievam, že sa už zistiť

  iba veľmi  ťažko. Faktom  je však  to, že podstatná časť

tzv. Charty 77 bola v evidentnej spolupráci a v previazanos-

ti so Štátnou bezpečnosťou, že tam vinník aj trestajúci, tam

jedna strana  aj druhá strana boli  tak popreplietané, že sa

to fakticky nedalo rozmotať. Takže z tohto  idem aj odvodzo-

vať dôveryhodnosť a pravdivosť lustračných protokolov. Hlbo-

ko o nich  pochybujem. Ak  pán  František  Mikloško hlasoval

alebo  sa teda  prihováral ako  predseda Slovenskej národnej

rady za  to, aby sa  táto Pandorina skrinka  vtedy vôbec ne-

otvárala, domnievam  sa, že konal  veľmi  správne a rozumne.

Čas iba potvrdil,  že tento zámer bol dobrý.  Pretože to, čo

sa otvorilo,  to je v podstate  iba torzo  informácií, tých,

ktoré sú chcené. Tie, ktoré  sú nechcené, tam jednoducho nie

sú alebo  sú zdeformované. Sú  predsa známe prípady,  keď tá

istá osoba  dostáva lustračné osvedčenie  pozitívne aj nega-

tívne. Ako je to možné? Keď  sa nachádzalo rodné číslo a iné

dátumy narodenia, to je ako  možné? Alebo keď jednoducho do-

kumentácie zmizli. Takže my tu  kriesime duchov a chceme ro-

biť očistu podľa materiálov, ktoré samy nie sú čisté.

 

     Takže si nenahovárajme, že  ideme vnášať nejaké očiste-

nie do spoločnosti. Už neotváram to, o čo som sa  zmienil na

úvod, o spolupracovníkoch  Štátnej bezpečnosti, ktorí sedeli

v parlamente v rokoch 1990 až 1992, v národnom  aj  federál-

nom, ktorí  sedeli  vo  vláde v období  rokov 1991 a 1992 aj

1994, pretože to jednoducho považujem za bezpredmetné. Pova-

žujem za bezpredmetné vykrikovanie mien tých, ktorí majú po-

zitívne  lustrácie a ktorí  boli  vo  významných  funkciách.

A celá táto  kauza, ktorú tu pretriasame,  je účelová kauza.

Týka sa  jedine toho, že pán  doktor, sudca Najvyššieho súdu

Lehoťák vypracoval ako predseda  senátu rozsudok v mene Slo-

venskej  republiky, kde  rozhodol a v odôvodnení  zdôvodnil.

A to, že ctená opozícia  má výhrady, pretože nerozhodol tak,

ako by si to ona želala,  tak to nie je negatívum tohto sud-

cu,  ktorý  súdil a rozhodoval v súlade  so svojím  vedomím,

svedomím, odbornou spôsobilosťou a sudcovskou praxou.

 

     Ak sa tu niekto chce  uškŕňať nad týmto pánom, tak nech

si dobre zahryzne do jazyka a nech si  zoberie  archívne ča-

sopisy z rokov 1967, 1968 a 1969. Vtedy vystúpiť proti vlád-

nej moci  znamenalo mať podstatne  väčšiu odvahu, ako  teraz

vykrikovať so spätnou  platnosťou proti komunistickému reži-

mu. Pán doktor  Lehoťák to mal, vystúpil a bol  kruto prena-

sledovaný po  roku 1968, a to v tom čase, keď pán Šimko štu-

doval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a pán Čar-

nogurský  na Právnickej  fakulte Karlovej  univerzity. Páni,

nie je to zaujímavé? A vy teraz  idete odsudzovať tohto člo-

veka?  Takže som  rád, že  vystúpil pán  poslanec Nagy, lebo

vlastne  on rozbalil  túto problematiku,  že tu  vôbec nejde

o morálny postoj odbornej hodnoty  pána Lehoťáka, ale tu ide

o akt pomsty voči tomuto  človekovi, ktorý si trúfal povedať

v kauze referenda,  že kráľ je nahý.  On je nahý. Aj  keď to

celú koalíciu môže tešiť a opozíciu rozpučiť, ale to je jed-

no, pretože Lehoťák to  nevyniesol z dôvodu potešenia kohosi

a nahnevania iného, ale z jednoduchého porovnania a zváženia

faktov, argumentov, práva a ústavy,  kde upozornil na to, čo

sa podľa ústavy môže a čo podľa ústavy neprináleží.

 

     To, že  sa teraz vyťahuje lustračný  zákon, dovoľte mi,

aby som  sa nad  tým len  skutočne  pousmial, pretože  to je

presne to isté, ako keby  ma teraz zastavil policajt a vypá-

lil mi  pokutu, že  som  išiel  rýchlejšie, ako je  dovolená

50-kilometrová rýchlosť v obci. No tento zákon o 50-kilomet-

rovej rýchlosti už neplatí, čiže je to pasé. Mohol by som sa

len  nad tým  nanajvýš pousmiať.  Takže ak  takýmto spôsobom

chcete škandalizovať kohokoľvek, tak na to zabudnite, preto-

že pri tandeme ľudí, ktorí disponovali v obdobiach, keď bola

zvrhnutá Mečiarova vláda, s archívnymi dokumentmi tak minis-

terstva vnútra, ako aj Štátnej bezpečnosti, nepochybujem, že

máte  kufor  papierov,  ktoré sú  možno pravé a možno nie sú

pravé. Veď sa dali dorobiť alebo naopak vynulovať materiály.

S touto špinavou hrou treba  jednoducho skončiť. Nie je mys-

liteľné ďalej pokračovať, pretože hádzaním blata sa zablatia

všetci, absolútne všetci, aj tí, ktorých  ohadzujete, aj tí,

ktorí hádžu.  Týmto  nepostúpime ani o krok dopredu,  vážení

páni.

 

     Podporím kandidatúru pána Lehoťáka a urobím to s dobrým

vedomím a svedomím a s plnou zodpovednosťou.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec  Hrušovský sa hlási s faktickou  poznámkou

a potom už pôjde pán poslanec Cuper.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ak dovolíte, v krátkosti by som chcel zareagovať na pá-

na poslanca Hofbauera.

 

     Myslím si, že je dobré,  keď sa hovorí o osobách, ktoré

majú zastávať veľmi vysoké funkcie v našom súdnictve, a mys-

lím si, že  by to mali byť ľudia v prvom  rade odborne a mo-

rálne na vysokej úrovni. Skôr však, ako táto diskusia v par-

lamente prebiehala, v ústavnoprávnom výbore sme už akosi ma-

li zasignalizované,  že to nemôže byť  nikto iný ako niekto,

koho navrhne Slovenská národná strana do tejto funkcie, pre-

tože sa  politicky rozhodlo, že tieto  miesta patria Sloven-

skej  národnej strane.  Je mi  ľúto, že  po prvýkrát  sme tu

svedkami skutočne spolitizúvania súdu ako najvyššej inštitú-

cie nezávislosti.

 

     Po druhé,  pán poslanec Hofbauer,  chcel by som  sa vás

spýtať.  Veľmi dobre  poznáte problém  privatizácie Nitrian-

skych tlačiarní.  Veľmi dobre ho  poznáte. Poznáte aj  ľudí,

ktorí  ich privatizovali.  Je pán  Lehoťák, ten spolumajiteľ

nitrianskych  privatizovaných tlačiarní,  bratom tohto  pána

Lehoťáka, ktorého ideme voliť za podpredsedu Najvyššieho sú-

du?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  poslanec  Kováč a potom  bude nasledovať  poslanec

a podpredseda Národnej rady pán Andel.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     rád by som sa pokúsil na  vaše vystúpenie uviesť dôvod,

prečo máme  pochybnosti o pánu  Lehoťákovi. V čase, keď bolo

vydané jeho pozitívne lustračné osvedčenie, platil lustračný

zákon. Bol sudca a ako sudca musel vedieť, že ak má pozitív-

ne  lustračné osvedčenie,  nemôže ďalej  pôsobiť ako  sudca,

pretože ten zákon vtedy platil. Napriek tomu, že toto vedel,

ďalej vykonával funkciu sudcu. Myslím  si, že mal vtedy zvá-

žiť, či má zostať vo funkcii a porušovať  zákon, alebo či má

odísť a zákon naplniť. Rozhodol sa, že zákon nebude napĺňať.

Teraz znie otázka, akú máme mať dôveru k človekovi, ktorý sa

rozhodol nenapĺňať  zákon v čase, keď bol ten  zákon v plat-

nosti. Ako máme veriť, že bude prísnym strážcom dodržiavania

zákonnosti u iných, keď  zákonnosť v minulosti  nedodržiaval

u svojej osoby?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda Andel, nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Neviem, odkiaľ pán kolega Hrušovský berie tie svoje ve-

domosti,  že pán  Lehoťák je  kandidátom Slovenskej národnej

strany. Poslanci Slovenskej národnej strany tu budú hlasovať

podľa svojho  vedomia a svedomia. Vyhlasujem, že pán Lehoťák

nie je  kandidátom alebo nejakým  lídrom Slovenskej národnej

strany na túto funkciu. Hovorím to s plnou zodpovednosťou.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán kolega Hofbauer sa  snažil presvedčiť ctenú snemov-

ňu, že opozícia z politických  dôvodov je proti pánu sudcovi

Lehoťákovi. Myslím  si, že si  treba uvedomiť, že  to nie je

pravda, pán kolega Hofbauer. Tu jasne kolega Čarnogurský ci-

toval nález Ústavného súdu a citoval miesta, kde sa pán sud-

ca Lehoťák vyjadroval k prezidentovi a ako postupoval prezi-

dent pri referende atď. To je jeden názor.

 

     Ako poslanec  som  pochyboval o správnosti tohto názoru

sudcu  Najvyššieho súdu,  keď bol  vynesený tento  rozsudok,

pretože som  sa zúčastnil na  referende, poznám mienku  ľudí

a viem, že to nebolo správne rozhodnutie. A toto rozhodnutie

mi  potvrdil aj  terajší výrok  Ústavného súdu.  Tak, prosím

vás, aké  politikum opozície? Veď tu  najvyššie súdne orgány

vyniesli určitý  rozsudok a tento rozsudok - vy hovoríte, že

to urobila opozícia? Veď  to urobil terajší kandidát Najvyš-

šieho súdu a je to  sudca, nezávislý sudca  to urobil. Vy ho

teraz  kandidujete v tejto  situácii  do takejto zodpovednej

funkcie. U mňa stratil dôveru na rozdiel od vás.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Smolec.

 

     Prosím vás všetkých, už  skončme, lebo vás ubezpečujem,

že sa  vaše argumenty nestupňujú,  ako prichádza stupňovanie

času.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Chápal som vystúpenie kolegu Hofbauera tak, že nastolil

otázku, aby sme skončili s takýmito kádrovačkami a aby sa aj

v spoločnosti nastolil skôr kurz zmierenia, odpustenia atď.,

ale nemôžem  nijako súhlasiť  práve s tou oponentúrou, ktorá

aj tu pred chvíľočkou bola vyslovená, že keď má  niekto lus-

tračné osvedčenie, má odísť z politiky alebo z vedúcich pos-

tov. Tak potom  sa pýtam, prečo  neodíde z vedenia SDK poli-

tik, ktorý stoštyrikrát  dobrovoľne navštívil ŠtB. Spolupra-

coval dobrovoľne s ŠtB a bol vlastne  pri prvých voľbách od-

stavený z kandidátky kvôli  tejto aktívnej spolupráci s ŠtB.

Prečo SDK  má takéto kritériá  na jedného veľmi  prísne a vo

svojom vedení práve toleruje  túto spoluprácu u svojho pred-

staviteľa?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

 

     Ešte je faktická poznámka pána podpredsedu Filkusa.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     No, nevydržal som, chcem niečo povedať.

 

     Tej  plytkej demagógie  bolo veľa  aj na  jednej, aj na

druhej strane. Hľadáme čo  najobjektívnejšie kritériá na vý-

ber  podpredsedov Najvyššieho  súdu. Medzi najobjektívnejšie

alebo objektívne kritériá pre týchto pracovníkov, ale aj pre

iných už dávno  nepatrí lustračný zákon. Nenarábajme s tými-

to argumentmi.  Tie argumenty sú  presne také, ako  spomínal

kolega Hofbauer, keď hovoril o tej rýchlosti.

 

     Ďalej chcem povedať, netajím sa  tým, že jedny z najob-

jektívnejších kritérií pre mňa sú odborné stanoviská sudcov,

ktoré sú na základe  týchto dokumentov k dispozícii. Jednému

rada  sudcov  dala 23 hlasov  proti, druhému  dala 26 hlasov

proti.  To je  vážne objektívne  kritérium, ale  ak minister

v tejto situácii toto vie a berie  na seba, že celú situáciu

zvládne, tak mne  sa tento počin stáva zárukou.  Ale mne ako

poslancovi  okrem toho, že neviem, kto v tej  rade je, je to

objektívne kritérium,  ktoré hovorí: proti  jednému bolo 23,

proti druhému 26. Minister  to takisto vie. Minister hovorí,

obhajuje a vie, čo v tejto situácii bude robiť. No čo chcete

ešte za objektívnejšie kritérium? (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia, pokoj, prosím.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ale to, s čím narábate, je plytká demagógia a neplatná.

Jednoducho  narábate s niečím, čo nie  je mechanizmus na to,

aby ste niečo dokázali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán podpredseda Filkus, bol by  som najprv rád, keby si

povedal, či si  naozaj myslel vážne to, čo  si povedal, lebo

som v rozpakoch, totiž neviem...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Navrhujem sa ho opýtať potom.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...pretože to bolo niečo tak neuveriteľné, čo si tu po-

vedal, že  už neviem, či  ešte patríš medzi  nezávislých po-

slancov, alebo  či sa už predsa  pozeráš na nejaké politické

tričko. Proste strácam reč nad tým, čo si tu povedal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pánu podpredsedovi Filkusovi, ktorý tu argumentuje tým,

že je preňho záväzné alebo veľmi veľký dôraz dáva na odporú-

čanie Rady sudcov Slovenskej republiky. Rada sudcov dnes od-

porúčala, aby sme nerozhodovali voľbou o odvolaní pána JUDr.

Ivana Majeríka, napriek tomu pán Filkus sa zúčastnil na hla-

sovaní o tomto.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, zapojte pána podpredsedu.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Akákoľvek alternatíva tvojho  myšlienkového pochodu ne-

bude mojou, a čo si ja vyberiem, to je moja vec, a kde budem

patriť, to bude  tiež moja vec. To, čo  hovorím, myslím vždy

vážne a nešaškujem na rozdiel od teba. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia,  stačí,  vystupuje  s  posledným  príspevkom

v rozprave pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     nechcem vystúpiť ako advokát ani jedného z odporúčaných

kandidátov na podpredsedov, ale ani ako žalobca, pretože ža-

lobcov tu už bolo zo strany KDH dosť. Môžem povedať, že cel-

kom  objektívne poznám  situáciu na  Najvyššom súde, pretože

väčšinu tých  ľudí poznám osobne,  niektorých som učil,  mám

svoje skúsenosti,  keď som bol ako  advokát obhajcom na Naj-

vyššom súde.  Viem do istej  miery posúdiť ich  odbornosť aj

ľudské a morálne vlastnosti.

 

     K môjmu  vystúpeniu ma do istej  miery vyprovokoval pán

poslanec Filkus, podpredseda tohto snemu, práve preto, že sa

ma pýtal, prečo tie  negatívne hlasy voči jednotlivým kandi-

dátom. Pokiaľ si žalobcovia z KDH zvolili  nie celkom šťast-

livý tón obžaloby na pána Lehoťáka v tom, že pán Šimko začal

s lustračným osvedčením a pán Čarnogurský dokonca s hodnote-

ním na základe komparatívnej alebo porovnávacej metódy dvoch

najvyšších súdnych  inštancií v tomto štáte,  nebolo to naj-

šťastnejšie ani  najobjektívnejšie. O objektívnosti  sa nedá

hovoriť ani zo strany pána  Nagya. Naozaj pánu Lehoťákovi sa

  ťažko  vyčítať  neodbornosť  v  rozhodovaní.  V konečnom

dôsledku rozhodnutie v kauze,  ktorá najviac trápi pána Čar-

nogurského, lebo  musím zdôrazniť pred  týmto cteným snemom,

že musí pre svojich  voličov nájsť isté morálne ospravedlne-

nie,  prečo  vlastne  začali s týmto  referendom a prečo  sa

vlastne skončilo tak, ako sa skončilo.

 

     Takže chápem jeho snahu. Myslel  som, že na to zneužije

iných a že sám sa  zdrží vystúpenia a nepredstúpi pred tento

snem, ale vidím,  že aj jeho niekedy mrle  žerú a že nevydr-

žal, a predsa  prišiel, aj  keď,  samozrejme, s istým vystú-

pením, ktoré  nie celú právnickú  obec tu nadchlo.  Pán Nagy

bol, samozrejme, zneužitý na to, aby poslúžil na obžalovanie

pána ministra vnútra zo zmareného referenda. Rozhodnutie se-

nátu Najvyššieho súdu v tejto kauze si vážim a myslím si, že

bolo aj objektívne. Takže pán  Nagy, vy nemáte morálne právo

hodnotiť tento senát a jeho rozhodnutie.

 

     Čo sa týka, samozrejme, pán Čarnogurský, vášho vystúpe-

nia, pán Slobodník vám povedal, že ste sa o morálne osprave-

dlnenie pokúšali už, samozrejme, vo Varšave. Odpoveď ste po-

čuli, dostali  ste ju. Samozrejme, neprešlo  to ani na takom

vážnom medzinárodnom  fóre, akým je OBSE, a myslím si, že si

vy, pokiaľ vás poznám, pokoj  nedáte, takže budete v tom po-

kračovať, ale neviem, prečo to zaťahujete do kauzy, keď máme

hodnotiť človeka,  ktorý má viesť  takú inštitúciu, akou  je

Najvyšší súd Slovenskej republiky.

 

     Viem si zrejme vysvetliť - to  pre pána Filkusa,  prečo

tie negatívne hlasy v Rade sudcov Slovenskej republiky. Naj-

vyšší súd ako  každá iná inštitúcia je rôznorodá  či už kon-

fesne, či už svojím  ponímaním sveta, odbornosti, ale, samo-

zrejme,  aj čo  do geografického  rozvrstvenia Slovenska. Sú

tam  mladí aj  starí sudcovia.  Samozrejme, nemal  som nikdy

výhrady voči  pánu  Majeríkovi a myslím si, že  svoju  úlohu

plnil dobre.  Samozrejme, bol prijateľný  pre obidve strany.

Títo dvaja páni  možno nie sú prijateľní pre  istú časť toho

fóra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré, samozrej-

me, sa skladá najmä z mladších  sudcov. Je to ich vec. Samo-

zrejme, našou povinnosťou je hodnotiť alebo zvoliť toho, kto

túto inštitúciu bude  riadiť, a ak ju nebude viesť podľa to-

ho,  ako si  to žiada  Ústava Slovenskej  republiky, a najmä

sudcovská česť, samozrejme, nič nebráni tomu, aby sme ho od-

volali. Ale tá bezuzdná kampaň  voči niekomu, na ktorého nie

sú celkom seriózne argumenty, ma zaráža najmä zo strany pána

Šimka, ktorý ako bývalý  minister spravodlivosti sa tu odvo-

láva na niečo, čo má súvis so zákonom.

 

     Pán Šimko, už po prvýkrát, keď som vás upozornil na to,

že aj vo vašej právnickej  logike sú isté nezrovnalosti, ste

veľmi nervózne  prišli a dožadovali sa predsedu ústavnopráv-

neho výboru,  aby urobil z titulu  svojej autority  nápravu.

Mohol by som požiadať pána Čarnogurského, aby požiadal v ex-

pertnom tíme SDK tiež  nápravu, pretože nejaké súvislosti so

zákonom nemôžu slúžiť ako zákonné rozhodnutie. Preto si mys-

lím, že  sme dobre urobili,  že sme vám  neodhlasovali tajné

hlasovanie, nemali ste nijaký  zákonný podklad - pardon, ne-

verejné -, aby ste tu biľagovali niekoho, na koho nemáte ni-

jaké, nijaké dôkazy.

 

     A pánu Hrušovskému sa divím, že sa znížil až tak ďaleko

a prišiel s takým ešte  úbohejším  dôkazom neodbornosti pána

kandidáta na podpredsedu Najvyššieho súdu.

 

     Poviem aj prečo, pán Čarnogurský, máte tak pána Lehoťá-

ka v žalúdku a nevyhovuje  vám. Súvisí  to s istým  obdobím,

s rokom 1993, keď  sa chystal  vami  riadený  štátny prevrat

a vtedajšia  vládna  koalícia   robila  protiopatrenia,  aby

k štátnemu prevratu nedošlo. A môžem  vám povedať aj to, že,

samozrejme, pán  kandidát bol v tom  zasvätený, ale  bol tam

zasvätený aj  človek, ktorý bol  neskôr ministrom spravodli-

vosti, takže ste mali celkom  perfektné informácie o tom, čo

chystáme  ako protiofenzívu.  Samozrejme, na  našu škodu, že

sme nevedeli, že  pán Hanzel je váš človek.  Pán Lehoťák váš

človek nebol, a to mu  nikdy neodpustíte, že sa zúčastnil na

tom. Samozrejme, hneď po nástupe pán Šimko tohto človeka, je

celkom logické,  odvolal z funkcie  predsedu krajského súdu.

A samozrejme,  tak ako  voči mojej  osobe, pretože  sa občas

postavím voči tomu, čo vy v tomto  štáte sa už snažíte naho-

voriť, že  vy jediní ste  tí najpuncovanejší  demokrati a vy

jediní tomuto národu hovoríte  pravdu a vy jediní ste morál-

ni, ako ste sa to snažili nahovoriť v tom rozhovore pre čes-

ké Lidové noviny. Jedným šmahom  ste cigánili, že sa snažíme

do okrskových volebných komisií zaviesť štátnu správu. Nikdy

sme o tom  ani len  neuvažovali, a na  druhej strane ste  sa

pochválili, že vy jediní ste  morálni a robíte morálnu poli-

tiku v tomto štáte. Nie, nerobíte ju, určite nie.

 

     Pán Čarnogurský, vy ste tu na Slovensku zaviedli niečo,

čo by som nazval Slovensko sa súdi alebo demokracia na súdny

spôsob. V každom štáte, kde sme  zatiaľ boli, ak sme sa spý-

tali, či je toľko politických  súdnych sporov ako na Sloven-

sku,  nikde ich  nie je.  Vašou zásluhou  je ich veľmi veľa.

(Hlasy v sále.)  Ale  majú,  majú, pán  Čarnogurský  zabudol

pochváliť obvodný súd alebo  Okresný súd Bratislava IV, pre-

tože  tam  vyhral  tiež  spor,  zrejme bude najobjektívnejší

a sudcovia tiež  najobjektívnejší, lebo len tie  súdy sú ob-

jektívne, ktoré,  samozrejme, rozhodujú tak,  ako si to  pán

Čarnogurský želá.

 

     Pánu Ftáčnikovi chcem povedať, že nie celkom pán Čarno-

gurský  naplnil literu,  ktorú  ste  presadzovali aj s pánom

Weissom, škoda,  že tu pán  Weiss nie je,  pretože pán Weiss

povedal, že o rozhodnutiach  Ústavného súdu  sa nikdy nesmie

diskutovať, že sa musia iba vykonať. Veľmi rád by som vedel,

ako sa toto posledné rozhodnutie,  ktoré sa nedá ani nazvať,

pretože ono nie je ani smiešne, ani nelogické, jednoducho je

také, aké si  ho niekto želal, aby sa  zneužilo na propagan-

distické  účely, lebo  sa jednoducho  nedá vykonať.  Ale pán

Čarnogurský išiel ďalej, pán  Čarnogurský dokonca ich porov-

nával,  že niektoré  rozhodnutia niektorého  súdu sú lepšie,

iné  sú horšie,  čím, myslím  si, znesvätil  Weissovu logiku

o fungovaní ústavného súdnictva do absurda. Pán Čarnogurský,

nerobte to, lebo takto si nezískate, samozrejme, pre  ďalšie

spojenectvo tých, ktorí sedia na ľavici tohto parlamentu.

 

     Takže, aby  som ďalej nezdržiaval, lebo  už naozaj bude

treba hlasovať, aby sme všetci neodišli domov, pán Čarnogur-

ský, problém  je v tom, že  sa naozaj snažíte po  celé štyri

roky o ovládnutie niektorej ústavnej inštitúcie v tomto štá-

te  rôznymi  spôsobmi.  Samozrejme,  že  nie otvorenými, ale

skrytými. Tak ako som povedal, už v istom období, snažíte sa

ovládnuť tie inštitúcie. Len tie  súdy sú dobré, len tí sud-

covia  sú dobrí,  ktorí vynášajú  rozsudky, ktoré potvrdzujú

vaše nie vždy celkom demokratické cesty, ako sa dostať k mo-

ci v tejto republike.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  poslanec Cuper,  ubezpečujem vás,  že sa nestaviam

proti zvoleniu pána Lehoťáka  za podpredsedu Najvyššieho sú-

du, pretože by som sa obával, že bude ďalej ovplyvňovať niž-

šie súdy a že nebudem vyhrávať spory proti vám a vašim novi-

nám. Už som toľko sporov a toľko peňazí vyhral proti Sloven-

skej republike, že vlastne už viacej ani veľmi nepotrebujem.

 

     Chcel by  som ale povedať k právnickej  slabosti  alebo

naopak kvalite pána JUDr. Lehoťáka, že som chcel ušetriť tú-

to snemovňu počúvaním dlhého  rozsudku, ktorý vypracoval pán

JUDr. Lehoťák, alebo  nejakých  citátov z tohto  rozsudku, a

preto som sa obmedzil iba  na relatívne krátky citát z tohto

rozsudku a porovnal  som  ho s citátom z rozsudku  Ústavného

súdu bez  toho, že by som  chcel povedať, že Ústavný  súd je

ústavne nejako vyššie ako Najvyšší súd. Ak chcete, môžem vám

prečítať naozaj  dlhšie  citáty z tohto  rozsudku pána JUDr.

Lehoťáka a sami uvidíte, aké  je to slabé právnické myslenie

a proste aký  slabý právnik  pán JUDr. Lehoťák je.  Čisto na

základe jeho rozsudku, a nie na základe  nejakej hierarchic-

kej usporiadanosti súdov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Pán Cuper nás všetkých povyvolával a poohodnocoval, ale

dnes, pán kolega, nemáte svoj deň. Chcem vám iba pripomenúť,

že ťažko som mohol v roku 1994 odvolať pána Lehoťáka z funk-

cie predsedu krajského súdu,  lebo som nebol ministrom spra-

vodlivosti,  ale podpredsedom  pre  legislatívu, a nemal som

takú kompetenciu a ani ako  minister  spravodlivosti som ne-

odvolal  ani  jedného z predsedov  súdov, jednoducho  som si

ctil tú stabilitu, ktorá v súdnictve  jestvuje a jestvovala,

a vážim si aj ministrov spravodlivosti, ktorí prišli ku mne,

pokiaľ ide o toto, lebo si ctili túto stabilitu aj oni.

 

     Chcem  ale  ešte  raz  pripomenúť  ctenej  snemovni, že

o všetkých tých otázkach, ktoré  som nastolil v rozprave, na

začiatku sme diskutovali v ústavnoprávnom  výbore, lenže ús-

tavnoprávny výbor vyhovel mojej žiadosti alebo požiadavke na

to, aby bolo  neverejné  konanie a diskutovali sme o tom po-

kojne, bez zbytočných invektív a dospeli sme k celkom logic-

kému a jasnému  rozhodnutiu.  Myslím   si, že  aj my  sme si

v tejto snemovni mohli ušetriť čas a mohli sme o tom rokovať

oveľa pokojnejšie, keby ste boli pristúpili na môj návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, celkom pokojne znášame aj prítomnosť hostí.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Cuper, pán  Slobodník už píše jednu knihu,

veľmi by  som odporúčal vám,  aby ste aj  vy písali. Napíšte

knihu, v ktorej by  bolo  aj o tom  štátnom  prevrate v roku

1993. Ubezpečujem vás, že keby som mal byť jediný na Sloven-

sku, ale tú knihu si istotne kúpim, aby som si ju prečítal.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre sa vrátiť k cnostiam čítania.

 

     Pán poslanec Cuper, ale  vás upozorňujem, nemôžete rea-

govať na seba.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Mám iba procedurálnu poznámku. Pán Šimko ju mal tiež.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Procedurálnu  poznámku, vidíte,  pán doktor  Šimko, ako

krásne rozvíjate prax v tejto snemovni.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem iba pánu  Mikloškovi  pripomenúť, aby v praxi pá-

na predsedu KDH neskončil  niekde v kláštore a nemusel čítať

úplne niečo iné ako moju knihu. To po prvé.

 

     A po druhé, pánu Šimkovi... v ktorom bol... (ruch v sá-

le) ...pán Hanzel...ale vy ste boli...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán doktor, aspoň sa obráťte k tomu mikrofónu, lebo...

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  predsedajúci, mikrofón  mi vypli,  takže som musel

pokračovať bez mikrofónu. Musím si nadstaviť tú pol minútu.

 

     Pánu Šimkovi chcem povedať,  že áno, on bol podpredseda

zodpovedný za  justíciu a pán  Hanzel bol iba  jeho výkonným

ablatúsom, ktorý  iste zrejme bol  podriadený tomu, čomu  sa

hovorí diktatúra KDH.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Skončili  sme rozpravu,  priatelia. Vyhlasujem rozpravu

o tomto bode  za skončenú. Chce  sa k rozprave  vyjadriť pán

minister? Nechce. Pán  spoločný spravodajca, predseda ústav-

noprávneho výboru, taktiež nie.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpi-

me k voľbe podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republi-

ky. Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku podpred-

sedov Najvyššieho súdu volí Národná rada Slovenskej republi-

ky  tajným hlasovaním.  Na ich  zvolenie sa  vyžaduje súhlas

nadpolovičnej väčšiny prítomných  poslancov. Budeme postupo-

vať podľa schváleného volebného  poriadku na voľbu a odvolá-

vanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu a podpred-

sedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     Chcem opäť pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že

na hlasovacom lístku pri  každom mene a priezvisku kandidáta

zakrúžkujete  tú alternatívu,  za ktorú  hlasujete, teda za-

krúžkujete za, ak hlasujete  za, zakrúžkujete proti, ak hla-

sujete proti, a zakrúžkujete zdržiavam sa, ak sa budete zdr-

žiavať hlasovania. Hlasovací  lístok sa neupravuje prečiark-

nutím alebo iným zásahom  do mena alebo úpravou hlasovacieho

lístka. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upra-

vený v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisova-

ný a dopĺňaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na  priebeh volieb, a súčasne  ich prosím, aby sami

najskôr hlasovali. Pristupujeme k tajnému hlasovaniu.

 

     (Akt tajnej voľby.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia,  podľa  informácií, ktoré

som dostal, môžeme vyhlásiť tajné hlasovanie za skončené.

 

     Prosím overovateľov,  aby spočítali  hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     Priatelia, do toho času, kým nám dajú na známosť výsle-

dok, urobíme krátku prestávku, povedzme 10 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní.

 

     Prosím  povereného  overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky oznámil  počet vydaných hlasovacích  lístkov, počet po-

slancov, ktorí hlasovali  za  navrhnutých  kandidátov, počet

poslancov, ktorí hlasovali  proti navrhnutým kandidátom, po-

čet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzda-

li hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vás oboznámil o výsledku hlasovania.

 

     Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpred-

sedu Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky, ktoré sa konalo

11. februára 1998

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Naj-

vyššieho súdu Slovenskej republiky  bolo vydaných a poslanci

si  osobne  prevzali 131 hlasovacích  lístkov. Po  spočítaní

hlasov overovatelia Národnej  rady Slovenskej republiky zis-

tili, že v tajnom hlasovaní na voľbu podpredsedov Najvyššie-

ho súdu  Slovenskej republiky bolo  odovzdaných 130 platných

hlasovacích lístkov, jeden lístok  bol neplatný a žiaden po-

slanec neodovzdal hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že  pri voľbe podpredsedu Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky za Jozefa Štefanka hlasovalo

za 71 poslancov, proti 54 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

Za Stanislava  Lehoťáka  hlasovalo za 61 poslancov, proti 62

poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

 

     Podľa § 19 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na zvolenie

podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potreb-

ný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

podpredsedu  Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky  zvolený

Jozef Štefanko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán poslanec Mikulka, za oboznámenie s výsled-

kom voľby.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní za podpredsedu Najvyššieho súdu Slo-

venskej republiky JUDr. Jozefa Štefanka.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nasleduje

 

     návrh  na prijatie  uznesenia k žiadosti  Národnej rady

Slovenskej republiky o pripojenie Slovenskej republiky k Pa-

rížskemu dohovoru o zákaze klonovania ľudí.

 

     Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 903.

 

     Prosím poslanca  Milana Gaľu, aby uviedol návrh uznese-

nia.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi uviesť parlamentnú tlač číslo 903 - návrh na

schválenie  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k žiadosti  Národnej rady  Slovenskej republiky o pripojenie

Slovenskej republiky k Parížskemu dohovoru o zákaze klonova-

nia ľudí.

 

     V úvode môjho  vystúpenia mi  dovoľte  pri príležitosti

Svetového dňa chorých, ktorý pripadá na dnes, vysloviť soli-

daritu s chorými a zdravotne  postihnutými, ktorú všetci ur-

čite pociťujeme a každý vo  svojej poslaneckej praxi ju uvá-

dza do života podľa svojich vedomostí a schopností.

 

     A teraz k téme. Svetový  trend akceptovať etiku ako fi-

lozofiu mravnosti v medicíne dostal vo svete širšie možnosti

v šesťdesiatych rokoch definovaním  základných princípov me-

dicínskej etiky.  Po novembri 1989 sa začala  otázkam  etiky

v medicíne aj na Slovensku venovať väčšia pozornosť, pretože

dovtedy to bola oblasť podceňovaná a riešila sa iba formálne

pre potreby ideológie a propagandy.

 

     V súvislosti s týmto vývojom  po roku 1989 bol zriadený

Ústav medicínskej  etiky a bioetiky  ako združené pracovisko

Inštitútu pre  vzdelávanie  zdravotníkov a Lekárskej fakulty

Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý má za úlohu zabez-

pečovať  pre  a postgraduálnu  výchovu a výučbu  medicínskej

etiky. Zároveň vznikli etické komisie pri zdravotníckych za-

riadeniach a nadväzovali  sa  medzinárodné  kontakty v tejto

oblasti so Svetovou zdravotníckou  organizáciou, s Radou Eu-

rópy, s Unescom atď. Predovšetkým Rada Európy bola príkladne

aktívna a v roku 1992 vytvorila  skupinu expertov zloženú zo

zástupcov členských štátov Rady  Európy, ktorá mala za úlohu

pripraviť návrh dohovoru o bioetike. Výsledkom bol návrh Do-

hovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorý schválil ria-

diaci výbor  pre bioetiku  počas  zasadnutia v Štrasburgu 6.

júna 1996.

 

     Na vypracovaní dokumentu sa podieľali okrem oficiálnych

zástupcov jednotlivých štátov Rady Európy aj vybraní experti

rôznych  profesií - lekári, právnici,  psychológovia, vedci,

teológovia, filozofi,  štátnici a zástupcovia  OSN, Svetovej

zdravotníckej organizácie, Unesca, Rady Európy a podobne.

 

     Veľvyslanci členských štátov  Rady Európy podpísali do-

hovor 4. apríla 1997 v španielskom Oviede a odvtedy sa zvyk-

ne hovoriť  aj o tzv. Oviedskej  konvencii. Vláda Slovenskej

republiky uznesením číslo 240 z 1. 4. 1997 poverila podpísa-

ním uvedeného dohovoru  pani Vieru Strážnickú, veľvyslankyňu

Slovenskej republiky pri Rade Európy.

 

 

     Postoj Slovenskej republiky k jednotlivým článkom a pa-

ragrafom  vychádzal z rešpektovania Ústavy Slovenskej repub-

liky, doteraz platných zákonov, ako aj z mravných a kresťan-

ských tradícií  nášho národa. V čase  prijatia dohovor  ešte

nemal presne  definovaný postoj k možnostiam klonovania ľud-

ských zárodkov. Dalo  sa však už v tomto čase z neho deduko-

vať, že  klonovanie ľudských bytostí  nemá v úmysle v budúc-

nosti  pripúšťať. Dňa 12. 1. 1998 podpísalo 19 štátov Európy

v Paríži  Dodatkový  protokol k Dohovoru o ľudských  právach

a biomedicíne,  zakazujúci klonovanie  ľudských bytostí  ako

záväznú medzinárodnú dohodu v tejto oblasti. Protokol je od-

poveďou Rady Európy na nebezpečenstvo, že klonovanie ľudí by

sa  mohlo aplikovať  na ľudských  bytostiach po  tom, čo  sa

úspešný experiment na cicavcoch uskutočnil v Škótsku vo feb-

ruári 1997 - známa ovečka Doly. Protokol, ktorého text tvorí

prílohu prerokúvanej tlače, konštatuje v preambule a v člán-

ku 1 toto:

 

     Paríž 12. januára 1998

 

     Členské štáty Rady Európy,  iné štáty a pridružené kra-

jiny Európskeho spoločenstva, ktoré podpísali Dodatkový pro-

tokol - vynechávam preambulu -, zjednotili sa na tomto:

 

     Článok I: Akýkoľvek zásah majúci za cieľ vytvorenie ge-

neticky identickej  ľudskej  bytosti s inou ľudskou bytosťou

či už žijúcou, alebo mŕtvou je zakázaný.

 

     Nasledujú ďalšie články.

 

     Zoznam štátov, ktoré  protokol podpísali, tvorí taktiež

prílohu parlamentnej  tlače, ktorú máte  pred sebou. Zostáva

nám len konštatovať, že Slovensko zatiaľ k podpisu nepristú-

pilo. Dovoľte mi teda s vašou  pomocou, formou uznesenia Ná-

rodnej  rady  požiadať  vládu  Slovenskej  republiky, aby sa

k podpisu  Dodatkového  protokolu  Rady  Európy  k  Dohovoru

o  ľudských  právach a biomedicíne, ktorý  sa  prijal 12. 1.

1998 v Paríži a ktorým sa klonovanie ľudí explicitne zakazu-

je, pripojila.

 

     Ďakujem za podporu a pochopenie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  navrhovateľovi a prosím  ho, aby  zaujal

miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo

a sociálne veci  pánu poslancovi Tiborovi  Šagátovi a prosím

ho, aby podal správu o prerokovaní uvedeného návrhu vo výbo-

re.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  informoval o uznesení  Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci  číslo 411, ktorý  rokoval o návrhu  na prijatie

uznesenia Národnej rady vo veci pripojenia Slovenskej repub-

liky k Parížskemu dohovoru o zákaze klonovania ľudí.

 

     Uznesenie výboru číslo 411 pre zdravotníctvo a sociálne

veci je:

 

     A. Súhlasí s návrhom  poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky Milana Gaľu na schválenie uznesenia  Národnej rady

Slovenskej republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej re-

publiky o pripojenie Slovenskej republiky k Parížskemu doho-

voru o zákaze klonovania ľudí (tlač 903).

 

     B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť

súhlas s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Milana Gaľu na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky  k žiadosti  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o  pripojenie  Slovenskej  republiky  k Parížskemu  dohovoru

o zákaze klonovania ľudí.

 

     C. Poverila  ma, aby som  tieto uznesenia nášho  výboru

predniesol.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem a prosím vás, aby ste zaujali určené miesto.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Dostal som zo-

znam prihlásených rečníkov a na tomto  zozname je prihlásený

jeden, pán poslanec Mikolášik z KDH. Ďalšie písomné prihláš-

ky  nemám. Pýtam  sa, či  sa hlási  ešte niekto ústne, alebo

elektronicky do rozpravy. Ak nie, uzatváram možnosť ďalšieho

prihlasovania do rozpravy.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som začal  citátom. V čase, keď sa prí-

ležitostné hlasy dvíhajú v prospech prijatia klonovania ľudí

a v prospech rýchleho zavedenia klonovania do praxe, je veľ-

mi dôležité pre Európu  slávnostne vyhlásiť svoje odhodlanie

brániť ľudskú dôstojnosť  proti zneužitiu vedeckej technoló-

gie. Tento  citát  alebo táto  reč odznela z úst generálneho

sekretára Rady  Európy Daniela Tarschysa  práve pri príleži-

tosti slávnostného  podpísania 12. januára tohto roku signa-

társkymi krajinami, ktoré sa zaviazali klonovanie ľudí zaká-

zať.

 

     Máme ešte v čerstvej pamäti prerokúvanie vládneho záko-

na, resp.  vládneho materiálu z júna 1997, ktorý  mal parla-

mentnú tlač 684, a hovoril o vyslovení súhlasu Národnej rady

s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne. Rada Európy sa

zodpovedne pripravovala na  kodifikovanie základných princí-

pov, ktoré  majú  byť rámcom, v ktorom sa  pohybujú lekárske

vedy, lekársky výskum i aplikácia  biomedicíny v praxi. Rada

Európy  pripravovala základný  text  prakticky  od roku 1992

a orgán Rady Európy, tzv. Riadiaci výbor pre bioetiku schvá-

lil text v Štrasburgu  už v júni 1996. Ako  viete, spomínate

si, Slovenská  republika prijala  Dohovor o ľudských právach

a biomedicíne na  jeseň 1997, kde  parlamentná rozprava bola

konštruktívna,  relatívne  krátka,  absolútne  bezkonfliktná

a dokument sme veľkou väčšinou  vtedy prijali. V čase tvorby

tohto základného dokumentu neboli aktuálne a technicky možné

niektoré biomedicínske  postupy a techniky, ktoré  len v po-

slednom roku nadobudli na naliehavosti.

 

     Medzi najhlavnejšie patrí  reálna schopnosť klonovať už

nielen nižšie živočíchy, avšak je možné vytvoriť úplne zhod-

ného identického jedinca pri  vyšších živočíchoch, najmä pri

cicavcoch, ovci, ale aj šimpanzovi. Rozruch vyvolalo prezen-

tovanie  klonovanej ovce  Doly, identického  jedinca s iným,

úspešne realizovanej v laboratóriu v Edinburgu v Škótsku.

 

     Ide o to, že mnohé  odborné  pracoviská a výskumní pra-

covníci zodpovedne vyhlasujú, že  klonovanie človeka je dnes

technicky  možné a je  otázka  času, kedy  sa takýto  prípad

napriek  logickému  odporu  širokej  verejnosti  aj fakticky

uskutoční. Spojené štáty americké, Kanada, Japonsko, Austrá-

lia a väčšina  členských  krajín  Rady Európy  preto s plnou

zodpovednosťou vypracovali tzv. Dodatkový  protokol k uvede-

nej konvencii o biomedicíne, ktorá  už na  Slovensku  platí,

a tento protokol zaväzuje zúčastnené  krajiny, aby sa trvale

zriekli a aktívne zakázali  vývoj, vytvorenie a vyfabrikova-

nie  identického  jedinca,  čiže  geneticky zhodného jedinca

s inou doteraz žijúcou či mŕtvou osobou.

 

     Tento protokol prijala väčšina krajín Rady Európy a vy-

zýva i ďalšie krajiny  Európy a sveta, aby sa ratifikovaním,

pripojením sa k tomuto  významnému dokumentu pričinili o zá-

kaz zneužitia pokročilých biomedicínskych technológií.

 

     Myslím si,  že nám je  všetkým jasné, akým  spôsobom sa

pri klonovaní postupuje, avšak pre pamäť i možnosť vrátiť sa

k týmto princípom dovolím si stručne zhrnúť, o čo tu vlastne

ide a ako sa postupuje.

 

     Do ženskej zárodočnej bunky, čiže vajíčka, z ktorého sa

odstráni vlastná genetická informácia z jadra, sa inštrumen-

tálne vmanipuluje jadro, vlastne celá  genetická výbava inej

somatickej  či  telovej  bunky.  Táto  somatická  bunka môže

pochádzať z tej istej osoby, ako pochádza vajíčko, môže tiež

ísť o inú  osobu. V krajnom  prípade  môže  ísť o skladovanú

bunku už  predtým zomretej osoby. Osoba  sa potom určitý čas

vyvíja v laboratórnom prostredí a neskôr sa zárodok umiestni

na ďalší vývoj do maternice žijúcej ženy a v priaznivom prí-

pade sa  narodí v termíne  jedinec s geneticky úplne zhodnou

výbavou voči osobe, ktorá už na Zemi existuje či existovala.

Za zmienku stojí niekoľko faktov. Dnes teda nie je technický

problém "vyrobiť" desať Claudií Schifferových, Billov  Clin-

tonov, ale aj  Saddámov Husajnov  či zabijakov z Hizballáhu,

či baskickej organizácie ETA. Takáto výroba ľudí by sa mohla

stať postupne masovou a "produkty výroby" by boli celkom ur-

čite predmetom  komercionálneho využitia so  všetkým, čo ko-

merčné využitie  so sebou prináša,  čiže so svojimi  cenami,

trhom, dopytom a ponukou.  Vyvinul  by  sa trh s ľuďmi, a to

poznala naposledy hádam otrokárska spoločnosť.

 

     Nemožno opomenúť ani fakt, že na počatie by viac neboli

potrební muži ani ako partneri, povedzme si, na príjemné in-

tímne zážitky spojené s aktom  lásky, ani ako darcovia gene-

tickej informácie. Skutočne je pravdou, že telová  bunka po-

skytujúca genetickú informáciu by mohla byť  zakaždým len od

ženy. Okrem akéhosi úsmevného aspektu týchto súvislostí váž-

nou  stránkou zostáva,  že by  sa prakticky  skončil princíp

a základ  rodiny, ktorý  od začiatku  človečenstva pozostáva

z otca, matky a dieťaťa, resp. detí.

 

     Pojem rodiny  však musíme ako poslanci  na tomto mieste

vážne  spomenúť. Až  do súčasnosti  každé ľudské  dieťa malo

dvoch rodičov. Biologický vzťah medzi rodičmi a ich deťmi je

symbolom  reprodukčného,  sociálneho a domáceho  partnerstva

s obrovským osobným a sociálnym významom. Historicky, ale aj

transkulturálne či  vo všetkých  národoch a kultúrach rodina

bola kľúčovou  inštitúciou v štruktúrovaní každej spoločnos-

ti. Klonované  indivídum by malo  biologicko-genetický vzťah

popierajúci základy všetkých doteraz existujúcich spoločnos-

tí. Iným  vážnym momentom je,  že takto vyrobené  bytosti by

nemali dostatočnú právnu  ochranu a ani by nepožívali priro-

dzenú úctu  okolia a mohli  by byť predmetom  obchodu nielen

v celistvosti, avšak aj po  častiach ako časti tela, orgány,

ktoré by sa mohli komercionalizovať.

 

     Úplne, akoby z nepodarenej  predlohy science-fiction je

technická možnosť krížiť genetický  materiál bunky z rôznych

živočíšnych druhov. V tomto  prípade sa objavujú neoficiálne

správy o spojení ľudskej bunky s opičou bunkou. Ťažko si te-

raz predstaviť, ako by  vyzeral výsledok takejto manipulácie

dotiahnutej  do dokonca,  pretože technicky  je úplne možná.

Aké postavenie by potom mala  takáto bytosť, bola by vlastne

z rodu ľudí  alebo by bola z rodu zvierat? Len tak, mimocho-

dom, sa pýtam, či by  takáto bytosť mala nárok na nemocenské

a sociálne zabezpečenie, alebo starobný dôchodok.

 

     Na tomto mieste je  však potrebné celkom zreteľne odde-

liť problém  klonovania ľudí od iných  vedeckých metód gene-

tického výskumu, to chcem podčiarknuť, ktorý nám pomáha rie-

šiť prípadnú liečbu  geneticky determinovaných chorôb. Inými

slovami - zákaz klonovania vonkoncom neznamená ukončenie po-

kroku na poli genetického výskumu. Tento sa dá od klonovania

ako takého  dokonale oddeliť. A tak  ako  to v debate v ofi-

ciálnom americkom  poradnom orgáne vlády,  ktorým je Národná

bioetická  poradná  komisia, vyjadril  nedávno doktor Cahill

z Bostonskej univerzity, je  nutné starostlivo oddeľovať po-

sudzovanie  výskumného  pokroku v odbore  ľudskej genetiky a

výskumu chorôb od  problému vytvárania identických jedincov.

Aj všeobecná verejnosť by  mala byť kompetentne informovaná,

že tu ide o dve od seba odlišné kategórie posudzovania.

 

     Niekedy sa namieta, že klonovanie nie je ani tak nebez-

pečné, ako sa o tom hovorí, že predsa v prírode sa vyskytuje

pojem dvoch navzájom geneticky identických jedincov v prípa-

de jednovaječných dvojčiat. Tu však treba poznamenať, že ani

jedno z dvojčiat  nie je prameňom  či výrobcom toho druhého.

Klonovanie tiež radikálne narúša  spôsob, akým ľudská bytosť

sa ocitne na svete. Totiž pri pohlavnom spojení muža a ženy,

alebo  ak  chcete  manžela a  manželky, sú  manželia spojení

v jedno telo, v jednu dušu,  aby tak dali vznik inej ľudskej

bytosti. Toto spojenie manželov  vyjadruje ich vzájomnú lás-

ku, posilňuje život a stabilitu rodiny.

 

     Navyše páry alebo jednotlivci,  ktorí by použili metódu

klonovania na vznik dieťaťa,  mohli by implicitne uplatňovať

vlastnícke  alebo iné  práva voči  takejto  osobe a dieťa by

mohlo byť predmetom manipulácie,  keďže manželský zväzok, ak

by sa vtedy dalo o takom hovoriť, by bol eliminovaný a dieťa

by bolo mimo prirodzenej ochrany rodičovského prostredia.

 

     V pripustení klonovania sa skrývajú ďalšie veľmi závaž-

né otázky. Jadro, ktoré  sa vkladá do enukleovaného vajíčka,

je a bude predmetom genetického skúmania s pokušením pristu-

povať k nemu eugenicky. Inými slovami sa bude vylučovať ale-

bo sa  bude rozhodovať, aké  vlastne jadro môžeme  vložiť do

takejto pripravenej bunky, bude snaha pripustiť len perfekt-

né,  geneticky perfektné  jadro a perfektný  genetický mate-

riál. Takýto prístup je  však implicitne eugenický a vlastne

napomáha pristupovať k tejto otázke z hľadiska čistoty rasy.

Otázka je,  aká rasa bude dovolená.  Biela alebo žltá, alebo

cigánska,  alebo  politická  opozícia,  alebo  ja neviem kto

všetko, kto  by bol vlastne  ten, ktorý by  sa mohol takýmto

spôsobom rozmnožovať? Alebo sú v odbornej tlači články, kto-

ré hovoria,  čo  potom s ľuďmi, ktorí sú  už teraz nositeľmi

nejakej  geneticky  závažnej  alebo  menej  závažnej poruchy

- krátkozrakí,  ďalekozrakí, pod  päťdesiat, nad  šesťdesiat

rokov, prosto, tam by sme sa nezastavili a bol by z toho ur-

čite vážny, vlastne sociálny, ale aj politický problém.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, vážení  poslanci, ak pri-

pustíme klonovanie  ľudí, potom zostane  otázka, kto vlastne

o tom bude rozhodovať. Vznikla by určite neudržateľná situá-

cia,  džungľa, kde  by rozhodoval  silnejší, bohatší,  možno

skorumpovateľnejší atď.  Ľudský rod, ľudská  rodinná spoloč-

nosť a poriadok by bol  určite ohrozený. Máme teraz možnosť,

myslím si, my všetci,  aspoň čiastočne zaujať rozumné stano-

visko,  ku ktorému  sa vo  svete prikláňajú najrozvinutejšie

krajiny. Vyjadrime tomuto návrhu poslanca Gaľu svoj súhlas.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi.

 

     Ďalej nemám nikoho prihláseného ani ústne, ani elektro-

nicky,  ďalší  neboli  prihlásení,  teda  uzatváram rozpravu

o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

 

     Chce sa  vyjadriť pán poslanec  Gaľa? Nie. Chce  sa vy-

jadriť pán poslanec Šagát? Tiež nie.

 

     Vážení  priatelia, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uz-

nesenia.

 

     Prosím pána poslanca Šagáta, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Dovoľte mi, aby sme hlasovali o uznesení Národnej rady,

tak ako ho navrhol pán poslanec Gaľa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, v poriadku. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho predložil navr-

hovateľ pán poslanec Gaľa.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu na prijatie uznesenia Národnej

rady Slovenskej  republiky o pripojení  Slovenskej republiky

k Parížskemu dohovoru o zákaze klonovania ľudí.

 

     Ďakujem navrhovateľovi aj pánu poslancovi Šagátovi.

 

     Kolegyne a kolegovia, ako  som  upozornil, pán minister

Krajči požiadal, aby sme na 17.00 hodinu  zaradili jeho bod,

pretože dopoludnia sa zúčastnil ma rokovaní so svojím rakús-

kym partnerom.

 

     Pokračujeme ďalším bodom, ktorým je

 

     informácia o stave riešenia  oznámení  Najvyššieho kon-

trolného úradu  Slovenskej republiky  za rok 1995 a 1996 za-

slaných generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a or-

gánom Policajného zboru.

 

     Informáciu máte predloženú ako tlač číslo 867 a spoloč-

nú správu výborov ako tlač číslo 867a, ku ktorej máte pripo-

jený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Chvíľu vydržte, dostal som  informáciu, že pán minister

príde v priebehu  dvoch minút, je už na  ceste. Bude tu prí-

tomný. To však nič nemení  na skutočnosti, že pán prokurátor

Michal Vaľo bude informáciu uvádzať.

 

     Dáme slovo najprv pánu  generálnemu prokurátorovi a me-

dzitým, dúfam, sa dostaví aj pán minister vnútra.

 

     Bude to informácia, opakujem, o stave riešenia oznámení

Najvyššieho kontrolného úradu zaslaných generálnemu prokurá-

torovi.

 

Generálny prokurátor SR M. Vaľo:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     po  prerokovaní v určených  výboroch  si vám  dovoľujem

predložiť na prerokovanie  informáciu o stavu riešenia ozná-

mení Najvyššieho  kontrolného úradu Slovenskej  republiky za

rok 1995 a 1996 zaslaných  generálnemu prokurátorovi Sloven-

skej republiky a orgánom Policajného zboru na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Verím, že  nebudete považovať za chybu,  keď sme sa ne-

obmedzili výlučne na oznámenia Najvyššieho kontrolného úradu

zaslané generálnemu prokurátorovi,  ako nám ukladá uznesenie

Národnej  rady. Vzhľadom  na  to,  že takéto  oznámenia boli

v roku 1995 i v roku 1996 len po  dve, a aj  keby sme do in-

formácie zahrnuli všetky  oznámenia zaslané ktorejkoľvek sú-

časti  prokuratúry, išlo  by v roku 1995 len o dve  a v roku

1996 o štyri oznámenia  Najvyššieho kontrolného úradu, dovo-

lili sme si do informácie zahrnúť aj ďalšie prípady, ktorými

sa prokuratúra  zaoberala z vlastnej  iniciatívy, na základe

signálov  zistených zo  správ Najvyššieho  kontrolného úradu

predložených Národnej rade.

 

     Z vlastnej iniciatívy sme  preverili ďalšie tri prípady

uvedené v správe  Najvyššieho kontrolného úradu  za rok 1995

a ďalších deväť prípadov uvedených v správe Najvyššieho kon-

trolného úradu za rok 1996.

 

     Aj uvedené  údaje  dokazujú, že  nie je  pravdou, že by

prokuratúra nemala záujem preverovať prípady porušenia záko-

nov  zistené Najvyšším  kontrolným úradom.  Dovolím si  tiež

poznamenať, že táto informácia je  síce za obdobie, po ktoré

zastávam  funkciu generálneho  prokurátora, prvou,  ktorá je

predmetom rokovania na schôdzi  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ale nie je  prvou, ktorú prokuratúra predložila Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky.

 

     O  postupe v preverovaní  podnetov  získaných zo  správ

Najvyššieho  kontrolného úradu  predkladám pravidelné správy

predsedovi  Národnej rady  Slovenskej  republiky a predsedom

príslušných výborov Národnej  rady Slovenskej republiky naj-

menej raz ročne.

 

     V predloženej informácii je  zahrnutých celkom 20 skut-

kov, ktoré preverovala prokuratúra  na základe správ Najvyš-

šieho  kontrolného úradu  podaných Národnej  rade Slovenskej

republiky  za  roky 1995 a 1996. Z nich v 8 prípadoch  sa do

obdobia predloženia informácie ešte preverovanie neskončilo.

V 12 preverovaných  veciach sa v 6 prípadoch  ukázal  podnet

ako neodôvodňujúci  zásah  prokurátora, v 3 prípadoch vychá-

dzal podnet z chybného  právneho  názoru pracovníkov Najvyš-

šieho kontrolného  úradu, v 2 prípadoch sa zistilo porušenie

zákona, na  ktoré už prokuratúra  nemohla  reagovať z dôvodu

premlčania, a v jednom prípade sa zistilo porušenie  zákona,

na ktoré prokuratúra nemohla reagovať  preto, že išlo o neo-

právnené nakladanie s finančnými prostriedkami odborovej or-

ganizácie, teda v oblasti,  kde dozor nad dodržiavaním záko-

nov nie je v kompetencii prokuratúry.

 

     Spomenul som tri prípady, kde konštatovanie Najvyššieho

kontrolného  úradu o porušení  zákona  vychádzalo z chybného

právneho názoru. Vo  všetkých  troch prípadoch Najvyšší kon-

trolný úrad  konštatoval, že  došlo k porušeniu  ustanovenia

§ 45 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu  majetku

štátu na iné osoby, pričom o prevody  majetku štátu v týchto

prípadoch v skutočnosti  nešlo. V dvoch  prípadoch išlo  len

o prevod práva  hospodárenia z jedného  štátneho  podniku na

iný štátny podnik a majetok  zostával naďalej vo vlastníctve

štátu a v treťom prípade takisto nešlo o prevod vlastníctva,

ale len o prenájom.

 

     Chybné právne posúdenie nie je jediným a ani najčastej-

ším dôvodom, pre ktorý prokuratúra nemôže zo zistení Najvyš-

šieho kontrolného úradu vyvodiť také dôsledky, ako verejnosť

vzhľadom na alarmujúce  vyjadrenie predsedu Najvyššieho kon-

trolného úradu očakáva.

 

     Najvyšší kontrolný úrad rovnako  ako ostatné štátne or-

gány, obce,  právnické a fyzické osoby, má nepochybne  podľa

ustanovenia § 8 ods. 1 Trestného poriadku prinajmenšom právo

oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, kto-

ré nasvedčujú  tomu, že bol spáchaný  trestný čin, ak takéto

skutočnosti jeho pracovníci zistia v rámci svojej kontrolnej

činnosti. Podľa § 15 zákona  číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom

kontrolnom úrade Slovenskej republiky sú kontrolní pracovní-

ci  Najvyššieho kontrolného  úradu povinní  "postupovať tak,

aby kontrolná činnosť viedla k pravdivosti, úplnosti a preu-

kázateľnosti  kontrolných  zistení"  a "vypracovať  protokol

o výsledku kontroly, ktorý má obsahovať popis zistených sku-

točností  a označenie  ustanovení právnych  predpisov, ktoré

boli porušené". To je citát zo zákona o Najvyššom kontrolnom

úrade.

 

     Najvyšší kontrolný úrad ako vysoko kvalifikovaný štátny

orgán, ktorého  pracovníci musia na  výkon svojich právomocí

disponovať aj dostatočnými právnymi vedomosťami, je v zmysle

týchto ustanovení povinný oznamovať a prokuratúra, resp. po-

licajné  orgány na  druhej strane  prijímať oznámenia, ktoré

majú uvedenú kvalitu, ktoré  sú doložené príslušnými doklad-

mi, potrebnými  listinami, dôkazmi a podľa  možnosti aj  vy-

svetleniami dotknutých subjektov tak, aby bolo možné z tých-

to podkladov vyvodiť, akým  konkrétnym konaním došlo k poru-

šeniu konkrétnych právnych predpisov. To ukladá zákon o Naj-

vyššom kontrolnom úrade.

 

     Najvyšší kontrolný úrad však doteraz nezasielal orgánom

činným v trestnom konaní trestné oznámenia, ktoré by obsaho-

vali popis konkrétneho protiprávneho  konania, ale celé pro-

tokoly z vykonaných  kontrolných akcií  na posúdenie, navyše

tieto protokoly často neobsahovali doklady potrebné na posú-

denie, či došlo k spáchaniu  trestného činu. Orgány prokura-

túry napriek nedostatkom predkladaných materiálov a protoko-

lov vyhodnotili všetky podnety, ktoré im boli zaslané, a vy-

konali opatrenia na preverovanie každého podozrenia z trest-

nej  činnosti a na prijatie  prokurátorských  opatrení všade

tam, kde to zákon prokuratúre umožňuje.

 

     Ako to vyplýva z informácie, ktorá vám bola predložená,

namáhavá a zdĺhavá práca orgánov prokuratúry a polície sa vo

väčšine prípadov vynaložila neúčelne.  Som preto rád, vážené

dámy poslankyne a vážení páni  poslanci, že vás môžem infor-

movať, že v polovici minulého  roka došlo k dohode s Najvyš-

ším kontrolným úradom v tom zmysle, že je účelné, aby o svo-

jich  zisteniach    priebežne  informoval  orgány  polície

v mieste,  kde malo  dôjsť k porušeniu  zákona a svoj  ďalší

postup s nimi  koordinoval. Verím,  že to je  dobrá cesta na

zvýšenie efektívnosti práce Najvyššieho kontrolného úradu aj

orgánov činných v trestnom konaní.

 

     Na záver  svojho vystúpenia by som  chcel poukázať ešte

na jeden  aspekt vzťahov Najvyššieho kontrolného  úradu a na

druhej strane prokuratúry a orgánov činných v trestnom kona-

ní. Ako to vyplýva z ustanovenia § 3 zákona o Najvyššom kon-

trolnom  úrade  Slovenskej  republiky, tento úrad: "Vykonáva

kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecných záväzných práv-

nych  predpisov,  hospodárnosti a účelnosti."  Na rozdiel od

predmetu  kontroly však  hospodárnosť a účelnosť  nemôžu byť

predmetom   dozoru  vykonávaného   prokuratúrou.  Nedostatky

v hospodárnosti a účelnosti postupu subjektov kontrolovaných

Najvyšším  kontrolným  úradom  nemôžu  byť predmetom konania

prokuratúry ani orgánov činných v trestnom konaní. Vo vzťahu

k týmto nedostatkom by mal  Najvyšší kontrolný úrad pod kon-

trolou  Národnej rady  Slovenskej republiky dôsledne apliko-

vať predovšetkým ustanovenia § 20 zákona číslo 39/1993 Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

 

     Podľa týchto  ustanovení má zistené  nedostatky oznámiť

tomu  orgánu, ktorý  reprezentuje  účasť  štátu v súvislosti

s činnosťou  kontrolovaného subjektu.  Nedostatky v činnosti

orgánov štátnej  správy a iných štátnych orgánov oznámi prí-

slušnému  ministerstvu alebo  príslušnému ústrednému  orgánu

štátnej  správy republiky,  nedostatky v činnosti  minister-

stiev a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy Sloven-

skej republiky oznámi vláde.

 

     Orgán, ktorému Najvyšší kontrolný úrad oznámi kontrolou

zistené nedostatky,  je povinný v rozsahu  svojej pôsobnosti

v určenom termíne  zabezpečiť ich  odstránenie a bez odkladu

podať o tom Najvyššiemu kontrolnému úradu písomnú správu. Ak

to neurobí, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje

vec s vedúcim tohto orgánu.  Ak nedôjde medzi nimi k dohode,

predloží  vec vláde  na zabezpečenie  opatrení na vyriešenie

veci. Ak vláda neprijme  opatrenia na vyriešenie veci, pred-

seda vec predloží Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Dôsledné dodržiavanie takéhoto  zákona o Najvyššom kon-

trolnom  úrade, výslovne  ustanoveného  postupu považujem za

oveľa  účinnejšiu  cestu k náprave  nedostatkov  zisťovaných

Najvyšším kontrolným úradom, ako je zasielanie správ o vyko-

naných kontrolných previerkach orgánom,  ktorým sa podľa zá-

kona o Najvyššom kontrolnom úrade  nemajú zasielať, a tým aj

prenášanie zodpovednosti za  pretrvávanie istých nedostatkov

na iné k tomu nepríslušné orgány.

 

     Som rád, že môžem  svoje vystúpenie ukončiť konštatova-

ním, že v uvedenom  smere došlo k zhode  názorov s predsedom

Najvyššieho kontrolného úradu a že  táto skutočnosť sa v os-

tatnom polroku prejavuje aj v konkrétnom postupe Najvyššieho

kontrolného úradu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľujem si vám navrhnúť,  aby ste predloženú informá-

ciu vzali na vedomie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám pekne, pán  generálny prokurátor, za podanú

informáciu.

 

     A teraz prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pá-

na Gustáva Krajčiho, aby uviedol informáciu o stave riešenia

oznámení Najvyššieho kontrolného úradu zaslaných orgánom Po-

licajného zboru.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pána  generálneho  prokurátora  si  dovolím  iba  veľmi

stručne  doplniť najmä z hľadiska nášho rezortu. Chcem pove-

dať, že  na príprave tohto materiálu  sa podieľali Prezídium

Policajného zboru, Úrad finančnej  polície a Úrad vyšetrova-

nia a kriminalisticko-expertíznych činností. Do spracovateľ-

skej skupiny, ktorá kompletizovala  informáciu za obidva re-

zorty, som určil funkcionára mojej kancelárie.

 

     Myslím si, vážení poslanci, že materiál má celkove dob-

  informatívnu  hodnotu.  Ako  sa v správe  uvádza, v roku

1995 a 1996  sa zaslalo  orgánom  Policajného  zboru vrátane

Úradu  finančnej  polície a Úradu  vyšetrovania  Policajného

zboru 15 oznámení o vykonaných  kontrolných  akciách Najvyš-

šieho  kontrolného úradu  Slovenskej  republiky. V deviatich

prípadoch sa  preverovanie  ukončilo, z toho v ôsmich prípa-

doch sa podozrenie z trestnej  činnosti odložilo podľa § 159

Trestného poriadku. V piatich  prípadoch sa preverovanie ne-

ukončilo a v jednom prípade vzniesol vyšetrovateľ Policajné-

ho zboru obvinenie konkrétnej  osoby. Doteraz  sa neukončilo

šetrenie v piatich prípadoch,  na ktorých sa intenzívne pra-

cuje. Jeden prípad sa  odstúpil na riešenie Správe Vojenskej

polície Armády Slovenskej republiky.

 

     Oznámenia  zasiela Najvyšší  kontrolný úrad  Slovenskej

republiky orgánom činným v trestnom konaní vo forme protoko-

lov z vykonaných kontrolných akcií, ktoré väčšinou neobsahu-

jú listinné dôkazy a ďalšie  náležitosti potrebné na posúde-

nie  trestnoprávnej zodpovednosti  konkrétnych osôb.  Za tým

účelom by bolo potrebné,  aby protokoly Najvyššieho kontrol-

ného úradu obsahovali aj popis konkrétneho protiprávneho ko-

nania s vysvetlivkami  dotknutých  subjektov  tak, aby  bolo

možné z týchto podkladov  vyvodiť, ktoré osoby sú zodpovedné

za zistený protiprávny stav a za porušenie konkrétnych práv-

nych predpisov.

 

     Chcem vás všetkých ubezpečiť, že i keď na prácu polície

v tejto oblasti môžeme pozerať aj  kriticky, z jej strany sa

vynakladá veľké úsilie na objektívne prešetrenie každého po-

dozrenia z trestnej  činnosti. Verím,  že ak sa  tento trend

udrží, v budúcnosti dosiahneme ešte lepšie výsledky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám, pán minister, za podanú správu.

 

     Teraz dávam slovo  spoločnému spravodajcovi výborov po-

slancovi a predsedovi  výboru pánu  Jánovi  Dankovi a prosím

ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania informácie vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej rady Slovenskej  republiky o prerokovaní informácie

o stave riešenia oznámení Najvyššieho kontrolného úradu Slo-

venskej republiky  za rok 1995 a 1996 zaslaných  generálnemu

prokurátorovi  Slovenskej  republiky  a orgánom  Policajného

zboru (tlač 867).

 

     Informáciu o stave  riešenia  oznámení Najvyššieho kon-

trolného úradu  Slovenskej  republiky za rok 1995 a 1996 za-

slaných generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a or-

gánom Policajného zboru (tlač 867) pridelil  predseda Národ-

nej rady Slovenskej republiky  svojím rozhodnutím číslo 1920

z 12. decembra 1997 na  prerokovanie  Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Zároveň určil k uvedenej informácii ako gestorský výbor

Národnej rady Slovenskej republiky  Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ústavnoprávny vý-

bor Národnej rady Slovenskej republiky predloženú informáciu

prerokoval na svojom  zasadnutí 3. februára 1998, kde infor-

máciu vzal  na vedomie a odporučil  Národnej rade Slovenskej

republiky  informáciu o stave riešenia  oznámení Najvyššieho

kontrolného úradu  Slovenskej  republiky za  rok 1995 a 1996

zaslanú generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a or-

gánom Policajného zboru vziať na vedomie a žiada generálneho

prokurátora Slovenskej  republiky a ministra  vnútra Sloven-

skej  republiky podať  Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky následnú  priebežnú informáciu o týchto

prípadoch uvedených v predloženej informácii, ktoré sa dote-

raz právne významným spôsobom neukončili.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  predloženú informáciu  prerokoval na svojom

zasadnutí 22. januára 1998, kde  informáciu  vzal na vedomie

a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú in-

formáciu vziať na vedomie.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť predloženú informáciu  prerokoval na svojom za-

sadnutí 3. februára 1998, kde  informáciu  vzal  na  vedomie

a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú in-

formáciu  vziať na  vedomie a zároveň  požiadať  generálneho

prokurátora Slovenskej  republiky a ministra  vnútra Sloven-

skej  republiky o podanie  následnej  priebežnej  informácie

o tých prípadoch  uvedených v predloženej  informácii, ktoré

sa doteraz právne významne neukončili.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť ako  gestorský výbor uznesením číslo 371

z 3. februára 1998 schválil spoločnú správu výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky, ako aj  návrh uznesenia Národnej

rady  Slovenskej  republiky k informácii o stave riešenia o-

známení  Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej republiky

za rok 1995 a 1996 zaslanú generálnemu prokurátorovi Sloven-

skej republiky a orgánom Policajného  zboru a súčasne ma vý-

bor poveril,  aby som predniesol spoločnú  správu výborov na

schôdzi Národnej rady Slovenskej  republiky a navrhol Národ-

nej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej informá-

cii ihneď po ukončení rozpravy k nej. Návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej

správy, preto ho nebudem čítať.  Každý ho máte k dispozícii.

Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán  poslanec, a prosím, aby ste zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som žiadnu písom-

nú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási

ústne, alebo elektronicky na tabuli. Keď nie, uzatváram mož-

nosť ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Nepredpokladám, že bude chcieť zaujímať stanovisko pán gene-

rálny prokurátor ani pán  minister a zrejme ani pán spoločný

spravodajca. Teda pristúpime k hlasovaniu.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby uviedol hlaso-

vanie.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán  predsedajúci, odporúčam, aby  sme hlasovali

o uznesení, ktoré je prílohou spoločnej správy výborov (tlač

867a).

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky k informácii o stave riešenia oznámení

Najvyššieho  kontrolného úradu  Slovenskej republiky  za rok

1995 a 1996 zaslaných  generálnemu  prokurátorovi Slovenskej

republiky a orgánom Policajného zboru.

 

     Ďakujem, pán generálny prokurátor.  Ďakujem  aj vám pán

minister a pán spoločný spravodajca.

 

     Teraz sa  vraciame k bodu, ktorý  má nasledovať v slede

odsúhlaseného programu. Je to

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie zákona o Slovenskej baníckej komore.

 

     Aj v tomto prípade budeme o návrhu  zákona rokovať, po-

kiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných ustanovení

zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady v znení  neskorších predpisov, nakoľko zákon bol

predložený 18. decembra 1996, teda  pred  účinnosťou  nového

zákona o rokovacom poriadku.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 576 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 576a.

 

     Za poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Iveta No-

váková.

 

     Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     je pre  mňa veľkou cťou, že v Národnej rade  Slovenskej

republiky môžem zastupovať banícky stav na Slovensku a pred-

kladať zákon o Slovenskej baníckej komore.

 

     Predložený návrh zákona je zavŕšením viacročného úsilia

jednotlivcov  i podnikateľských  subjektov  reprezentujúcich

slovenské baníctvo a geológiu o vytvorenie spoločnej organi-

zácie, ktorá by vystupovala, chránila a presadzovala spoloč-

né záujmy baníckej komunity.

 

     Hlavným impulzom na zriadenie baníckej komory bol hlbo-

ký pokles a strata  pozícií odvetvia  baníctva a geológie na

Slovensku od  začiatku deväťdesiatych rokov v dôsledku radi-

kálnych  zmien v ekonomike  štátu a náhlou  zmenou  prístupu

štátu k využívaniu domácej  surovinovej základne. S odstupom

času môžeme povedať, že cesta čo najrýchlejšej transformácie

odvetvia baníctva do  trhových podmienok nebola najšťastnej-

šia. Nedostatočné zohľadnenie  špecifík banského podnikania,

ako sú vysoká investičná náročnosť, nízka rentabilita a dlh-

šia návratnosť investícií, kolísavosť svetových cien surovín

atď., ďalej tiež plošná liberalizácia cien, nedostatok zdro-

jov, ale  hlavne rýchlosť zmien  spôsobili, že baníctvo  bez

pomoci  štátu nedokázalo  adekvátne reagovať.  Dôsledky boli

alarmujúce  a  z hľadiska  poklesu  objemu  výroby  odvetvia

a zníženia  počtu pracovníkov  boli horšie  ako v odvetviach

strojárstva, stavebníctva či v ľahkom priemysle.

 

     Aj keď odvetvie baníctva nie  je nosným z hľadiska eko-

nomiky Slovenska, predstavovalo pre  banícke regióny, ako sú

Spiš, Gemer, horná Nitra a oblasť  Banskej Štiavnice, rozho-

dujúcu zložku zamestnanosti. Kým v roku 1989 bolo v baníctve

zamestnaných  priamo  pri ťažbe a úprave a pri  geologických

prácach  takmer 40 000 pracovníkov, v roku 1992  to bolo len

25 000 a v roku 1996 už len 17 000. Najhoršia  situácia bola

v rudnom baníctve, ktoré bolo v minulosti dotované. Očakáva-

né nepriaznivé dosahy po zrušení dotácií mal  sanovať vládou

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyhlásený útlmový

program rudného baníctva.

 

     Predpokladalo sa, že  pri realizácii úsporných opatrení

a objektivizácii nákladov  pri ťažbe a úprave a utlmení jed-

noznačne stratových prevádzok môže  byť banské podnikanie na

väčšine rudných  ložísk rentabilné aj  bez cenových dotácií.

Skutočnosť  bola ale iná a od roku 1990 sa postupne ukončila

ťažba  ortuťových,  medených,  antimónových,  olovozinkových

a polymetalických železných rúd.

 

     Kým v roku 1989 pracovalo v rudnom  baníctve priamo pri

ťažbe a úprave takmer 10 000 pracovníkov, v roku 1996 už len

necelých 2 000. Najväčší pokles zamestnanosti za obdobie ro-

kov 1989 až 1995 bolo  okrem rudného  baníctva  aj pri ťažbe

uhlia - zníženie o 8 000 zamestnancov. Pohľad  do  minulosti

hovorí o bohatej histórii a významnom  postavení baníctva na

území  Slovenska.  Spoľahlivé  doklady  o  banskej  činnosti

v Banskej Štiavnici a na Gemeri sú z 12. storočia a na Spiši

a  v okolí  Prešova z 13. storočia. V 18. storočí  zaujímalo

slovenské baníctvo popredné miesto v Európe. Napríklad v ro-

ku 1762  bola  dekrétom  Márie  Terézie  zriadená  v Banskej

Štiavnici Banícka akadémia, ktorá  bola prvou vysokou školou

tohto typu v Európe.

 

     O významnom postavení baníctva v minulosti svedčí zdru-

žovanie banských  odborníkov do rôznych  spolkov. Z hľadiska

početnosti a súdržnosti boli  najvýznamnejšie  spolky ťažia-

renskych  spoločností, svojpomocných  bratských  pokladníc a

spolky banských odborníkov.  Za predchodcov dnes navrhovanej

Slovenskej baníckej komory  môžeme považovať Štiavnický prí-

rodovedecký a lekárenský spolok a pobočku Uhorskej geologic-

kej  spoločnosti z roku 1871, ale  hlavne v roku 1926 na zá-

klade všeobecného  banského zákona z roku 1854 zriadený Slo-

venský  banský revír. Jeho úlohou  bolo podporovať  spoločné

záujmy banských  podnikov na Slovensku.  Spolok spolupôsobil

aj pri úprave všeobecného banského práva, pri osnovách záko-

nov týkajúcich sa baníctva a tiež pri tvorbe  banských pred-

pisov.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ďalším podporným argumentom

na zriadenie baníckej komory je to, že v súčasnosti existujú

banícke  komory,  resp.  združenia  banských podnikateľov vo

väčšine krajín. V rámci  Európskej únie sú následne združené

v Európskej asociácii baníctva EUROMIN  so sídlom v Bruseli.

S EUROMIN-ou sa už nadviazali  kontakty na úrovni prezidenta

výkonného  výboru  pána  Antero  Hakepe,  ktorý  na rokovaní

v Bratislave v októbri minulého  roka povedal, že EUROMIN je

pripravená prijať Slovenskú banícku komoru za svojho člena.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, prosím  o podporu tohto zá-

kona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Novákovej.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ja-

roslava Fidrika, aby podal  správu o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady  Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti o výsledku  prerokovania návrhu skupiny poslan-

cov  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky

o Slovenskej baníckej komore.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1341 z 23. decembra 1996 pridelil  návrh  skupiny  po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

o Slovenskej baníckej komore na prerokovanie Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady  Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky bol  rozhodnutím predsedu

číslo 1341 z 23. 12. 1996 určený Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

s tým,  že  skoordinované  stanoviská  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov

Národnej rady.

 

     Predmetný  návrh  skupiny  poslancov  na vydanie zákona

prerokovali všetky výbory  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým bol pridelený.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu vyslovil  súhlas s návrhom skupiny poslancov

Národnej rady na vydanie zákona o Slovenskej baníckej komore

a žiada  predkladateľa dopracovať  do rokovania  gestorského

výboru so  spoločným spravodajcom výborov  pripomienky vlády

do legislatívnej podoby.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti  žiada navrhovateľov,

aby prepracovali návrh zákona v zmysle pripomienok uvedených

v príslušnom stanovisku vlády  Slovenskej republiky a infor-

mácii legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Sloven-

skej republiky a predložili  ho na opätovné prerokovanie vý-

boru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas s návrhom skupiny

poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o Slovenskej  baníckej komore a odporúčajú

ho  Národnej rade  Slovenskej republiky  schváliť so zmenami

a doplnkami.

 

     Prosím vás, nebudem čítať  všetkých 38 bodov. Máte spo-

ločnú správu pred sebou a odporúčam  hlasovať o nich en bloc

s tým, aby sa prijali. Ešte, keď mám slovo, chcel by som vám

pripomenúť,  že pri  prepisovaní spravili  pracovníčky jednu

chybu, a to v bode 5, kde sa odsek 4 vypúšťa, pretože by bol

duplicitný, pretože je to už obsiahnuté v odseku 2 tohto bo-

du.

 

     Pán podpredseda, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému  spravodajcovi a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som nedostal žiadnu písomnú  prihlášku do rozpravy. Pýtam sa

teda, či sa niekto hlási  ústne, alebo elektronicky na tabu-

li. Keďže nie, uzatváram  možnosť prihlasovania do rozpravy,

a napokon vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skon-

čenú.

 

     Nepredpokladám, že bude chcieť pani poslankyňa Nováková

vystúpiť. Takisto ani pán spoločný spravodajca. Teda pristú-

pime k hlasovaniu o tomto  návrhu ako celku, pretože sme ne-

dostali žiadne doplnky a pozmeňujúce návrhy.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu.  O  bodoch 1 až 38 odporúčam

hlasovať en bloc s odporúčaním tieto body prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme en bloc o bo-

doch 1 až 38 spoločnej správy s odporúčaním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že uvedené body  spoločnej správy sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Je tu  ešte pripomienka. Zabudol som  na to, že vlastne

výbor  pre verejnú  správu,  územnú  samosprávu a národnosti

žiada,  aby  sa  zákon prepracoval.  Musíme dať v prvom rade

hlasovať o tomto návrhu. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     No, priatelia, už nám nič iné neostáva.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Tento výbor ale nie je gestorský.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, rozhodujúce je,  čo predkladá spoločný spra-

vodajca.  Spoločný  spravodajca  predkladá  spoločnú  správu

a tie riešenia,  ktoré boli vo  vnútri jednotlivých výborov,

sa toho nedotýkajú.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Pretože neboli žiadne pripomienky, dávam hlasovať o zá-

kone ako celku. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, hlasujeme podľa starého rokovacieho poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, ako

ho predložil pán spoločný  spravodajca s odporúčaním  prijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona o Slo-

venskej baníckej komore. (Potlesk.)

 

     Ďakujem za spoluprácu navrhovateľom aj spoločnému spra-

vodajcovi.

 

     Priatelia, teraz  pristúpime k ďalšiemu  bodu programu,

ktorým je

 

     návrh  na  zmenu  Smerníc o uskutočňovaní  zahraničných

pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republi-

ky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej repub-

liky schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republi-

ky z 10. marca 1995 číslo 92.

 

     Prosím vás,  nechajte ma dokončiť.  Práve preto, že  sa

vytvára tento priestor, a posun sme urobili len z tých dôvo-

dov, aby bola istota  prerokovania, uvádzam to teraz. Ďalšie

body  budú pokračovať  tak, ako  boli. Takže  nie sú  žiadne

problémy.

 

     Návrh, ktorý vypracoval zahraničný  výbor, vám bol roz-

daný  ako tlač  číslo 807. Súčasťou  materiálu  je aj  návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím  predsedu  zahraničného  výboru  poslanca Dušana

Slobodníka, aby návrh uviedol.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ro-

koval o Smerniciach o uskutočňovaní  zahraničných pracovných

ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamest-

nancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej  republiky schvá-

lených uznesením Národnej  rady  Slovenskej  republiky z 10.

marca 1995 číslo 92 na  svojej 63. schôdzi dňa 30. septembra

1997, na ktorej prijal uznesenie číslo 292.

 

     Uznesenie obsahuje  doplňujúce a pozmeňujúce  návrhy na

zmenu smerníc. Na základe  pripomienok z porady predsedu Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky z 3. novembra 1997 zahra-

ničný výbor  opätovne rokoval o predmetnom  materiáli na 69.

schôdzi  dňa 10. decembra 1997 a s prihliadnutím  na  pripo-

mienky z porady predsedu prijal  uznesenie číslo 312, v kto-

rom vyjadril svoje stanovisko.

 

     Výbor  pripravil nové  znenie návrhu  na zmenu smerníc,

ktoré tvoria  súčasť  tlače 807 z decembra 1997. Tento návrh

je pokusom nielen pre terajších, ale aj pre budúcich poslan-

cov  zabezpečiť  dôstojnejšie  podmienky  pri ich služobných

cestách. Z krajín, ktoré sú s nami  porovnateľné, sú sloven-

skí  poslanci čo  do podmienok  vybavenia, pričom  nejde len

o financie, na  tom najhoršie. Chcem zdôrazniť,  že ako bolo

uznesenie o klonovaní apolitickým  návrhom, tak  aj návrh na

zmenu smerníc je takým,  povedal by som hádam, nadstraníckym

návrhom. A chcem  zdôrazniť aj  to, že  od prijatia  smerníc

v roku 1995 sa situácia podstatne zmenila, a aj to je dôvod,

prečo navrhujeme zmenu smerníc. Navrhujem, aby sme uznesenie

doplnili v tom smere, že nové smernice, ak ich prijmeme, na-

dobúdajú  platnosť  dňom schválenia, t. j. dňom 11. februára

1998.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  predsedovi  zahraničného výboru a prosím

ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo poverenému  členovi zahraničného výboru po-

slancovi Ľubomírovi  Fogašovi, aby  informoval o prerokovaní

návrhu vo výbore.

 

     Pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladaný  návrh sa opiera o § 4 ods. 3 zákona  číslo

120 z roku 1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústav-

ných  činiteľov  Slovenskej  republiky,  pričom  podľa tohto

ustanovenia výšku cestovných náhrad  pri cestách do zahrani-

čia, ktoré súvisia s výkonom poslaneckej funkcie, podčiarku-

jem, ktoré  súvisia s výkonom poslaneckej  funkcie, určí Ná-

rodná rada  uznesením. Rozhodli  sme o smerniciach, ktoré sú

doteraz platné, 7. januára  1994, teda na následnej schôdzi.

Výbor riadne prerokoval predložený návrh, prerokoval i dôvo-

dy, ktoré k tomuto návrhu boli predložené, a musím konštato-

vať, že  podľa rokovacieho poriadku tento  návrh na prijatie

uznesenia spĺňa  všetky kritériá, ktoré sa  naň kladú, preto

si  myslím, že  možno o ňom  plnohodnotne  hlasovať. Rád ako

spravodajca  dodávam,  že ide naozaj o úpravu viac-menej 

pre  budúcnosť, a navyše táto  navrhovaná  úprava  čiastočne

zrovnoprávňuje doteraz nerovnoprávne vzťahy medzi poslancami

a funkcionármi Národnej rady.

 

     Myslím si, že  nebolo  správne, ak sme v roku 1994 roz-

hodli o tom, že poslanec,  ktorý pracuje i v stálych delegá-

ciách, má  nárok na 30-percentné  zvýšenie  vreckového, pri-

čom  funkcionári  Národnej  rady  mali  nárok  na 70, 100 až

150-percentné zvýšenie. Myslím si,  že návrh v tomto prípade

vcelku zavádza určitý  poriadok do nedôstojného rozlišovania

jednotlivých poslancov v súvislosti so zahraničnými cestami.

Navyše návrh  zjednodušuje  samotné  konanie, a to v tom, že

cesty zahraničných delegácií budú schválené raz za rok, plá-

nované cesty budú takto teda  odobrené a nebude nutné forma-

lizovať a schvaľovať  každú jednu  cestu osobitne, čo  je aj

nelogické, pretože napríklad zasadnutia výborov Parlamentné-

ho  zhromaždenia, zasadnutia  Parlamentného zhromaždenia 

známe rok dopredu. Podľa doterajších smerníc sme museli kaž-

dú jednu cestu osobitne bez ohľadu na to, že si tam poslanec

plní svoje  povinnosti, znova na  osobitnom papieri schvaľo-

vať, znova to prechádzalo vedením Národnej rady, čo zbytočne

byrokratizovalo naše cesty.

 

     Myslím si, že  návrh je v súlade už s citovaným zákonom

číslo 120/1993 Z. z. o platových  pomeroch niektorých ústav-

ných  činiteľov  Slovenskej  republiky, a preto  možno o ňom

hlasovať pozitívne. Rád by som v tejto  súvislosti ešte pri-

pomenul jednu drobnosť, a to tú, že nám ide o zracionálnenie

práce a o úpravu pre budúcnosť.

 

     Súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  poslancovi  Fogašovi, a keďže  mieni  vystúpiť

v rozprave ako prvý, otváram rozpravu o tomto bode programu.

Konštatujem,  že som  písomne nedostal  žiadnu prihlášku. Je

možnosť prihlásiť sa ústne  alebo elektronicky. Je prihláška

pána poslanca Bajana v takomto smere? Áno, ďakujem.

 

     To znamená, že zapísaný je  ďalej do zoznamu pán posla-

nec Bajan.  Keďže ďalší sa nehlásia,  uzatváram možnosť pri-

hlásenia do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Fogašovi.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán  predsedajúci, súčasne predkladám  jeden po-

zmeňujúci  návrh. Pozmeňujúci  návrh sa  týka bodu  číslo 11

článku 21,  ktorý navrhujem upraviť  tak, že tieto  smernice

nadobúdajú účinnosť dňom  schválenia v Národnej rade Sloven-

skej republiky.

 

     Chcem  odôvodniť svoj  návrh tak,  že rozpočtované pro-

striedky na náklady, ktoré  sa predpokladajú na túto úpravu,

  schválené už v rozpočte,  ktorý  schválila  Národná rada

Slovenskej republiky.

 

     Svoj návrh predkladám i písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Samozrejme, chcem podporiť aj  návrh, ktorý povedal pán

kolega Fogaš, lebo v rozpočte naozaj máme tieto prostriedky.

Mám pocit,  ak som teda dobre  rozumel pánu predkladateľovi,

pánu predsedovi výboru, že  návrh na zmenu budeme akceptovať

namiesto návrhu, ktorý bol  pôvodný. Odporúčal by som zvážiť

dva návrhy.

 

     Aby sme v článku 14 ods. 1 už teda  toho nového  návrhu

na  prvej  strane  dole dali "100 %  pre všetkých  poslancov

a zamestnancov Národnej rady". V prípade,  že to nie je mož-

né, aby  sme  dali  nové  písmeno c),  čiže  bod 9 článok 14

ods. 1 by znel: Upraviť  nasledovne  účastníkovi zahraničnej

cesty... atď. 150 predsedovi, 100 pre  všetkých  poslancov a

60 % pre zamestnancov.

 

     V podstate  predovšetkým  tí, čo  chodia do zahraničia,

vedia, že náklady na ostatnú  réžiu sú približne rovnaké bez

ohľadu na  to, kto  je v akej pozícii, a myslím  si, že tých

40 %, teda v druhom  alternatívnom návrhu, by mohlo vystiho-

vať  rozdiel medzi  voleným a vymenovaným  pracovníkom alebo

účastníkom zahraničnej cesty.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, keďže nikto  ďalší nie je

prihlásený  do  rozpravy,  vyhlasujem  rozpravu  za skončenú

a pristúpime k hlasovaniu.

 

     Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hla-

sovania.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci, boli predložené dva pozmeňujú-

ce  návrhy.  Prvý k bodu 11 článku 21 a týkal  sa účinnosti.

Myslím si, že nemôžem hovoriť, ako majú hlasovať, takže ten-

to návrh je v poriadku a netreba ho ďalej komentovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu k lehote platnosti.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Čiže ten návrh znel: Tieto smernice nadobúdajú účinnosť

dňom schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to návrh pána poslanca Fogaša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Fogaša

sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh predložil pán  poslanec Bajan.

Žiaľbohu,  tento návrh  by bol v rozpore  so  zákonom  číslo

119/1992 Zb. o cestovných  náhradách. Totiž tento zákon špe-

ciálne  upravuje náhrady,  ktoré sa  poskytujú zamestnancom.

Smernica schválená uznesením Národnej rady po prijatí zákona

číslo 120/1993 Z. z. môže upraviť podľa mňa len pracovné po-

mery  ústavných činiteľov.  Takže  toto  je dôvod,  prečo sa

osobne môžem vyjadriť tak, že to nie je možné akceptovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nebudeme o tom hlasovať.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu ako celku?

 

     Pán poslanec Fogaš, navrhnite hlasovanie.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Navrhol by som, aby sme  o tomto návrhu hlasovali nega-

tívne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     O návrhu pána poslanca Bajana?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím. Ale je to v rozpore so zákonnými opatreniami.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ide o to, aby sme to procedurálne vybavili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, máte odporúčanie a upozornenie, že by sa dosta-

li tieto právne normy do kolízie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Bajana

sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Čiže môžeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu uz-

nesenia ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme  uznesením Národnej rady Slovenskej

republiky schválili zmenu  Smerníc o uskutočňovaní zahranič-

ných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky a zamestnancov  Kancelárie Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem pánu navrhovateľovi, ďakujem spoločnému spravo-

dajcovi.

 

     Podľa schváleného programu by  mal teraz nasledovať bod

Návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky so  šírením programu Slovenskej  televízie prostredníc-

tvom družice (tlač číslo 884).

 

     Vzhľadom na to, že pri schvaľovaní programu 41. schôdze

Národnej rady Slovenskej  republiky poslanci gestorského vý-

boru  upozornili, že  nebude možné  prikročiť k prerokúvaniu

tohto bodu  programu, ak nebude jasné  finančné krytie sate-

litného vysielania, predseda Národnej  rady listom z 3. feb-

ruára 1998 požiadal predsedu  vlády o stanovisko vlády k to-

muto návrhu. Vláda uvedený návrh ešte neprerokovala a zatiaľ

nezaujala k nemu stanovisko.  Dávam hlasovať o odložení uve-

deného bodu programu na budúcu schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, že sú-

hlasíme s odložením uvedeného bodu  programu na budúcu schô-

dzu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky sa

uzniesla na tom, že návrh na vyslovenie súhlasu Národnej ra-

dy Slovenskej republiky so  šírením programov Slovenskej te-

levízie prostredníctvom družice odkladá na ďalšiu schôdzu.

 

     Pokračujeme ďalším  bodom programu, ktorým  je  druhé a

tretie čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona,  ktorým  sa dopĺňa  zákon číslo

286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskorších predpi-

sov.

 

     Prosím, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán podpredseda,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom  na skutočnosť, a to  hlasovanie,  ktoré  bolo

pred chvíľou, dávam tiež v mene  skupiny troch klubov proce-

durálny návrh, aby sme bod číslo 20 tohto upraveného progra-

mu - vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 566/1992 Zb. o  Národnej  banke

Slovenska vyradili z tejto schôdze Národnej rady.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli ste, je to procedurálny návrh.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom

procedurálnom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento  procedurálny návrh pána poslanca

Cabaja sme prijali.

 

     Pokračujeme ďalej v ohlásenom bode programu.

 

     Návrh zákona  ste dostali pred  prvým čítaním ako  tlač

číslo 763 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač číslo 763a.

 

     Za skupinu poslancov  návrh zákona odôvodní podpredseda

Národnej rady pán Ján Ľupták.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán predsedajúci,

 

     v súlade s celkovou koncepciou daňovej reformy u nás od

roku 1993 jednotlivé  druhy  príjmov,  ktoré podliehajú dani

z príjmov fyzických  osôb, sú rozdelené  do piatich okruhov,

ktoré tvoria predmet dane, a to príjmy zo  závislej činnosti

a funkčných  požitkov  podľa § 6, z podnikania a inej  samo-

statnej zárobkovej činnosti podľa § 7, z kapitálového majet-

ku podľa § 8, z prenájmu podľa § 9 a z ostatných príjmov po-

dľa § 10. Všetky príjmy sa kumulujú do jednej výslednej sumy

a v prípade  súbehu u jedného  daňovníka sa  zdaňujú  jednou

jednotnou sadzbou určenou v § 16 zákona o daniach z príjmov,

a to v závislosti  od  ich  výšky.  Základom  dane je  suma,

o ktorú príjmy plynúce  daňovníkovi v zdaňovacom období pre-

siahnu výdavky  vynaložené na ich  dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie  podľa § 5 zákona,  znížené o  nezdaniteľnú  časť

základu dane.

 

     V navrhovanej  novele  zákona  číslo 286/1992 Zb. o da-

niach z príjmov v znení  neskorších  predpisov sa uvažuje so

zvýšením dane  vypočítanej podľa platného  zákona v prípade,

že základ dane presiahne 1 080 tis. Sk, to znamená, že vypo-

čítaná daň  podlieha § 16 v rozpätí: od 367 200 do 1 274 400

korún  sa zvýši o 5 %, od 1 274 400 tis. do 3 996 tis. korún

sa zvýši o 10 %, od 3 996 tis. do 8 985 600 korún  sa  zvýši

o 20 %, od 8 985 600 korún a viac sa zvýši o 30 %.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, daňová reforma,

ktorá sa  začala uplatňovať v Slovenskej  republike od 1. 1.

1993, vytvorila  daňový systém, ktorý  je v mnohých  prvkoch

porovnateľný s daňovým systémom vyspelých krajín. Ako súčasť

daňovej reformy sa zaviedla do sústavy daní aj daň z príjmov

fyzických a právnických  osôb. Táto  daň  nahradila  do roku

1992 uplatňovanú sústavu odvodov  zo zisku. Pôsobenie zákona

o dani z príjmov potvrdilo jeho dôležitú úlohu v sústave da-

ní v Slovenskej republike, pričom príjmy plynúce do štátneho

rozpočtu z dane z príjmov  predstavujú  významný  podiel  na

celkových daňových príjmoch štátneho rozpočtu.

 

 

     V súlade s celkovou koncepciou daňovej reformy uplatne-

nej u nás od 1. januára 1993 existujú jednotlivé druhy príj-

mov, ktoré podliehajú  dani z príjmov fyzických osôb. Príjmy

vyplývajúce zo zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov

v znení neskorších  predpisov sa všetky  kumulujú do jednej,

ako som už povedal, výslednej sumy a zdaňujú sa jednou daňou

bez ohľadu na ich druh a členenie, pričom sa  ukázalo, že na

určité celkové  príjmy nie je dostačujúca  výška sadzby dane

a príjmové pásma. Preto sa navrhuje zvýšenie sadzby dane do-

plnením a odstupňovanie zvýšenia dane podľa jednotlivých vý-

šok celkových príjmov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, novelizácia zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o daniach z príjmov

obsahuje  opatrenie,  ktorého  vplyv  sa  prejaví v príjmoch

štátneho rozpočtu  po prijatí uvedeného  návrhu. Vážené pani

poslankyne, páni poslanci,  chceme zabrániť alternatíve pla-

tiť budú všetci, bohatnúť len úzka skupina ľudí. No tak toto

asi nie! V strane Združenia  robotníkov  Slovenska s tým ne-

súhlasíme. Nie sme vo svete  sami, ktorí voláme po milionár-

skej dani. Parlamentný vodca nemeckých opozičných sociálnych

demokratov  navrhol na  riešenie  hospodárskych a sociálnych

problémov v Nemecku  zavedenie zvláštnej milionárskej dávky.

Podľa neho je to pre milionárov osobitný druh prirážky soli-

darity k nemeckému štátu, ktorý  dnes zápasí s vysokou neza-

mestnanosťou,  čo by  prinieslo ročne  do štátnej pokladnice

45 až 50 mld. mariek.  Vyhlásil,  že v porovnaní s hospodár-

skymi veľmocami najmenej zapája  veľkých podnikateľov s veľ-

kými  príjmami do  prekonávania narastujúcich  hospodárskych

problémov.

 

     Máme príklad aj v Českej republike, kde  sa milionársku

daň snažia  presadiť sociálni  demokrati. Vlani v októbri sa

česká sociálna demokracia snažila zabudovať do českého práv-

neho  poriadku  inštitút  majetkových  priznaní v súvislosti

s prerokovaním zákona o správe daní a poplatkov. Zákon, kto-

rý by prinútil bohatých občanov a firmy, aby povinne podáva-

li finančným úradom majetkové priznanie a platili do štátnej

pokladnice, sa znova objavil v tomto roku v českom parlamen-

te. Dnes sa aj u nás objavuje a prosím o jeho podporu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady za odôvodnenie

návrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre na-

vrhovateľov.

 

     Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pa-

ni poslankyni  Terézii Chlebovej a prosím ju, aby podľa § 80

ods. 2 o rokovacom poriadku  informovala  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvod-

nila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Pán poslanec Roman, o čo ide? Aha, prihláška. Dobre.

 

     Nech sa páči, môžete hovoriť.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  ako spravodajkyňa gestorského

výboru predniesla spoločnú správu  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Ústavno-

právneho výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie o prerokovaní  návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým

sa  dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb.  o daniach  z  príjmov

v znení  neskorších  predpisov  (tlač 763), v druhom  čítaní

podľa § 79 ods. 4 zákona  číslo 350/1996 Z. z.  o  rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vanie uvedeného návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Neskončila som, pán predsedajúci. Len je taký šum.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu pani poslanky-

ne.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďakujem.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 846

zo 14. 12. 1997 pridelila  návrh  skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺ-

ňa zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení ne-

skorších  predpisov týmto  výborom Národnej  rady Slovenskej

republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne.

 

     Gestorský výbor nedostal do  začatia rokovania o návrhu

skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, stanoviská

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade

s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Tento pozmeňujúci ná-

vrh podával Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky, uznesenie číslo 535 zo dňa 21. januára 1998.

 

     2. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu (uznesenie číslo 608 zo dňa 5. februára

1998) neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu sku-

piny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie

zákona, ktorým sa dopĺňa zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov  v znení  neskorších  predpisov,  lebo  podľa § 52

ods. 4  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prí-

tomných  členov výboru.  Počet členov  výboru 17, prítomných

14, za návrh uznesenia  hlasovali 4, proti nehlasoval nikto,

10 poslanci sa hlasovania zdržali.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  neprijal  platné uznesenie,

lebo podľa § 52 ods. 4 na  schválenie  uznesenia je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny  prítomných členov výboru. Prí-

tomných bolo 12 členov  výboru, za návrh uznesenia hlasovali

5, proti hlasoval jeden, hlasovania sa zdržali 5, nehlasoval

jeden člen  výboru. Návrh uznesenia  je v prílohe  výpisu zo

zápisnice.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  neschválil predložený návrh

uznesenia číslo 476 v súlade s § 37 ods. 2 a § 52 ods. 4.

 

     Z uznesenia  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pod bodom 3 tejto správy  vyplýva pozmeňujúci návrh k článku

I, kde  sa znenie článku  upravuje. Predpokladám, že  všetci

máte  spoločnú správu, a preto  nebudem  čítať  všetky údaje

a percentuálne  hranice, pretože  uvažujem, že  to máte pred

sebou. Tento pozmeňujúci  návrh predložil teda Ústavnoprávny

výbor Národnej rady a gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie  zákona, ktorým  sa  dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vyjadrených

v ich  uzneseniach  uvedených  pod   bodom 3 tejto  správy a

v  stanoviskách  poslancov  gestorského  výboru  vyjadrených

v rozprave  k tomuto  návrhu  zákona  v súlade s § 79 ods. 4

a § 83  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie  zákona, ktorým  sa  dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 763),

schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky na vydanie  zákona, ktorým sa dopĺňa zákon

číslo 286/1992 Zb. o daniach  z príjmov  v znení  neskorších

predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo

609 z 5. februára 1998. Výbor určil poslankyňu Teréziu Chle-

bovú za  spoločnú spravodajkyňu výborov.  Zároveň ma poveril

predniesť spoločnú  správu výborov na  schôdzi Národnej rady

Slovenskej  republiky  v druhom  čítaní a navrhnúť  Národnej

rade  Slovenskej  republiky postup  pri hlasovaní o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich  návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy,

a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď  po ukončení  rozpra-

vy k nej  podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo

350/1996 Z. z.

 

     Pán predsedajúci, predložila som  spoločnú správu a do-

voľujem si vás  požiadať, aby som sa mohla  do rozpravy pri-

hlásiť ako prvá.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám za podanú správu.

 

     Teraz otváram  rozpravu o tomto  bode programu. Oznamu-

jem, že  písomne som nedostal žiadne  prihlášky do rozpravy,

ale elektronicky  je prihlásený pán poslanec  Roman, pán po-

slanec Košnár a pani poslankyňa Bartošíková.

 

     Keďže ste,  pani spoločná spravodajkyňa,  požiadali ako

prvá o možnosť vystúpenia v rozprave, máte slovo. Potom budú

nasledovať ďalší.

 

     Oznamujem zároveň, že tým uzatváram možnosť prihlasova-

nia do rozpravy.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložila  návrh 15 poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, pozmeňujúce a doplňujúce

zmeny k tomuto  návrhu zákona.  Pozmeňujúce návrhy sme  odo-

vzdali písomne a má ich každý poslanec Národnej rady. Dovoľ-

te mi teda, aby som predniesla tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     1. Doterajšie  znenie  článku I sa  označuje  ako bod 1

a dopĺňa sa  bodom 2, ktorý znie:  za § 41 sa  vkladá § 41a,

ktorý znie:

 

     "Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť

 

     a)  presiahla 367 200 Sk  a  neprekročila 1 274 400 Sk,

platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške jednej dvanás-

tiny poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 5 %,

 

     b) presiahla 1 274 400 Sk a  neprekročila 3 996 000 Sk,

platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške jednej dvanás-

tiny poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 10 %,

 

     c) presiahla 3 996 000 Sk  a  nepresiahla 8 985 600 Sk,

platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške jednej dvanás-

tiny poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 20 %,

 

     d) presiahla 8 985 600 Sk,  platia v  roku 1998 mesačné

preddavky vo výške jednej  dvanástiny poslednej známej daňo-

vej povinnosti zvýšené o 30 %,

 

     a to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."

 

     Navrhované  riešenie sleduje  posilniť príjmy  štátneho

rozpočtu prostredníctvom  platenia zvýšených  preddavkov pri

kategórii daňovníkov, ktorých daňová povinnosť je vyššia ako

367 200 Sk,  teda u tých  daňovníkov,  ktorí  vykázali vyšší

základ dane  ako 1 080 000 Sk. Navrhované  riešenie  predpo-

kladá zvýšený  príjem do štátneho rozpočtu  za rok 1998 tým,

že v priebehu  roku  zabezpečí  priebežne zvýšené  dopĺňanie

príjmov štátneho  rozpočtu. Návrh na  zmenu spôsobu platenia

preddavku na daň z príjmov fyzických osôb už v roku 1998 bu-

de nadväzovať na nový spôsob  zdaňovania príjmov v roku 1998

vyjadrený v § 16 predloženého návrhu.

 

     2. Za článok I sa  vkladá  nový  článok II, ktorý  bude

znieť: "Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sa spl-

nomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlá-

sil úplné  znenie zákona  číslo 286/1992 Zb., ako vyplýva zo

zákona..." Nebudem menovať všetky  novely zákonov. Chcem len

povedať, že navrhované  riešenie sleduje zabezpečiť prehľad-

nosť platnej právnej úpravy vzhľadom na veľký počet doteraj-

ších noviel predmetného zákona.

 

     3. K článku III.  Znenie  novooznačeného  článku III sa

upravuje  takto: "Tento  zákon  nadobúda  účinnosť 1. apríla

1998."

 

     Vzhľadom  na časovú  väzbu platenia  preddavkov na túto

daň je  potrebné, aby zákon nadobudol  účinnosť k prvému dňu

kalendárneho mesiaca.

 

     To je všetko. Ďakujem.

 

     A ešte by som vám odporučila, aby ste tento pozmeňujúci

návrh podporili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďalší v rozprave vystúpi  pán poslanec Roman a pripraví

sa pán poslanec Košnár.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán  podpredseda,  je mi ľúto, ale  musím  upozorniť na

§ 94 ods. 2, pretože  tento návrh podstatným spôsobom rozši-

ruje predloženú  novelu, a podľa  ďalšieho  odseku o takomto

návrhu nemôžete dať hlasovať.  Nechcem sa vyjadriť k obsahu,

ale len procesne k takto predloženému návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Máte slovo, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     chcel by som sa vyjadriť k novelizácii tohto zákona.

 

     Pán  podpredseda, pán  poslanec, váš  návrh novelizácie

zákona, tzv. milionárska daň, má  podľa môjho názoru len po-

pulistický  predvolebný  charakter. Má však v sebe dve veľmi

vážne nebezpečenstvá. Tí, ktorí naozaj zarábajú milióny, ich

aj  tak nepriznajú. A viem  veľmi  dobre,  že poznajú  mnohé

mechanizmy administratívneho alebo klientelistického charak-

teru, ako  vyrobiť ešte aj stratu  pri svojich príjmoch. Ale

je tu veľké nebezpečenstvo,  na ktoré chcem upozorniť. Veľmi

dobre si pamätám, takýto zákon sme tu už mali. Váš návrh zá-

kona je pre mňa určitým varovaním a ťažkou rodinnou spomien-

kou. Kvôli tzv. milionárskej dani moja mama zomrela. Pamätám

sa ešte ako dieťa, ako  som v noci stál v pyžame bosý noc čo

noc  na  chodbe a páni v kožených  kabátoch  nám  noc čo noc

prevracali byt. A preto váš  návrh zákona kvôli spomienke na

moju mamu a kvôli tomuto nebezpečenstvu nemôžem podporiť.

 

     Ale na záver, aby som  nebol taký dramatický, vám chcem

povedať jeden vtip, ktorý tu  beží. Mnohých sa váš návrh zá-

kona o tzv. milionárskej dani netýka, lebo sú miliardári.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalší vystúpi  pán poslanec  Košnár a pripraví sa  pani

poslankyňa Bartošíková.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     myslím si,  že veľmi obšírna  diskusia o našej  daňovej

sústave, o jej účinkoch, o jej efektívnosti, o potrebách jej

zmien prebiehala a prebieha už niekoľko rokov každoročne pri

rokovaní o štátnom rozpočte.  To predovšetkým z toho dôvodu,

že zákon o daniach z príjmov  bol  vlastne 12 či 13-krát no-

velizovaný a z toho veľakrát  bol novelizovaný práve ako sú-

časť zákona o štátnom  rozpočte. Strana demokratickej ľavice

každoročne  vytrvalo využívala  túto príležitosť novelizácie

zákona o daniach z príjmov  na  spravodlivejšie, povedal  by

som, rozloženie  daňového bremena, predovšetkým  preto, lebo

napriek rastu  inflácie a jej  úmernému či neúmernému  rastu

nominálnych miezd sa stávali horné hranice príslušných daňo-

vých  pásem hranicami,  ktoré zvyšovali  daňové zaťaženie už

tým,  že  dochádzalo k posunom  do  vyšších  daňových  pásem

s vyššou fixnou sumou aj s vyšším percentuálnym zaťažením.

 

     Neuspeli sme, žiaľ, ako veľmi dobre viete, a každoročne

sme sa stretávali s argumentáciou, že si treba počkať na no-

vý zákon o daniach z príjmov, pretože to má svoju logiku vy-

dať  nový  zákon o daniach  z  príjmov  už aj  preto, že  po

x-rokoch fungovania  nového daňového systému  platného od 1.

januára 1993 dozrel čas  na  analýzu a zhodnotenie  systému,

ktorý  bol pre  nás,  samozrejme,  úplne nový,  postavený na

iných princípoch.

 

     Chcem teda povedať, že v Strane demokratickej ľavice je

myšlienka iného prístupu, trošku iného prístupu k zdaňovaniu

fyzických osôb  či už zo závislej,  alebo zo samostatnej zá-

robkovej činnosti, než je v pôvodnom návrhu alebo v pôvodnom

zákone prijatom pred viacerými  rokmi na začiatku. Táto myš-

lienka  Strany demokratickej  ľavice jej  bola vždy  vlastná

a usilovali sme o ňu.

 

     Neuspeli sme,  nechcem tu analyzovať  dôvody, pre ktoré

sa to nestretlo s úspechom. Je pravdou aj to, že bol pripra-

vený nový  zákon o daniach z príjmov, s ktorým  sa počítalo,

vládny návrh  zákona o daniach z príjmov, resp. návrh minis-

terstva financií, s ktorým  sa počítalo, že sa  prijme od 1.

januára  tohto  roku a že  zohľadní všetky  tie skutočnosti,

ktoré treba  zohľadniť, aj otázku  vysokého daňového zaťaže-

nia, aj  všetky ostatné  veci. S týmto návrhom  sa počítalo,

s jeho platnosťou  pre rok 1998, aj pri zostavovaní štátneho

rozpočtu na tento rok. Ako  je známe, prvé varianty a výcho-

diská štátneho rozpočtu s týmto počítali. Počítali teda nie-

len s posunom  jednotlivých daňových  pásem, počítali aj  so

znížením sadzieb, počítali s valorizáciou nezdaniteľného mi-

nima na daňovníka, s valorizáciou  odpočítateľných položiek,

pokiaľ ide o dane z príjmov fyzických osôb, i s istými úpra-

vami položiek, ktoré znižujú daňový  základ pri dani z príj-

mov právnických osôb a podobne.

 

     Ako je vám známe, pri rokovaniach okolo návrhu štátneho

rozpočtu na  tento  rok, ktoré  sa odohrávali v období medzi

21. októbrom a 14. novembrom  uplynulého roku, došlo k zmene

tohto  rozhodnutia s tým, že nový  zákon o daniach z príjmov

sa jednoducho nepredloží a čísla  štátneho rozpočtu sa napo-

čítajú na  terajšom  zákone o daniach z príjmov pri terajšom

vysokom daňovom zaťažení, nevalorizovaní odpočítateľných po-

ložiek a podobne.

 

     Azda  nie je  nijaké  tajomstvo,  že v tomto období  sa

zvádzali isté  zápasy o presuny, o naplnenie, zvýšenie  pro-

striedkov pre  niektoré  kapitoly atď., ktorých motiváciu tu

taktiež nechcem  rozoberať, a bolo treba  hľadať zdroje, od-

kiaľ nabrať prostriedky. Jeden zo  zdrojov sa našiel aj tam,

že sa zvýšil rozpočtovaný výnos dane z príjmu fyzických osôb

z podnikateľskej  činnosti o 300 mil.  korún  a  bolo  treba

nájsť zdroje, odkiaľ ho naplniť. Preto aj pôvodné stanovisko

vlády k tomuto  návrhu zákona bolo  zamietavé a argumentácia

okrem iného bola, že to  narúša systémové poňatie § 16, pre-

tože  doterajšie pásma  sú konštruované  na jednom princípe,

a tu sa zavádza princíp  akéhosi dodatočného zdanenia už vy-

počítanej a stanovenej dane.

 

 

     Zrejme  si  túto  skutočnosť  predkladatelia uvedomili,

a ako vyplynulo z predkladacej správy pána predsedu Ľuptáka,

zdôvodňoval  vlastne najprv  pozmeňujúci návrh,  ktorý pred-

niesla pani  spoločná  spravodajkyňa, a potom zdôvodňoval aj

ten pôvodný návrh.

 

     Zrejme je to výraz, povedal  by som potreby  dačo s tým

robiť. Len to  má trošičku chybu v tom  zmysle slova, že ne-

zdaňuje ľudí s vyššími príjmami v prospech uľahčenia daňové-

ho bremena ľudí s nižšími  príjmami, iba prináša do štátneho

rozpočtu istú sumu, ktorej použitie je neurčité alebo dopre-

du predurčené  už v štátnom rozpočte  prijatom na tento rok.

To je, myslím si, dosť vážna systémová chyba. Nemáme námiet-

ky proti tomu, aby sa skutočne zdaňovali vyššie príjmy prog-

resívnejšie,  ale aby  sa zvýšené  príjmy štátneho  rozpočtu

z tohto titulu použili na uľahčenie najnižším príjmovým pás-

mam.

 

     Nám skutočne  nejde o to,  aby sme sa  vyvŕšili na tzv.

milionároch. Teda aj tu si nemôžeme pliesť, samozrejme, prí-

jem s majetkom. Každý, kto nadobudol byt v paneláku do osob-

ného vlastníctva, z majetkového  hľadiska je milionárom, ale

jeho príjem je  často taký nízky, že jednoducho  nemá na za-

platenie potrebných poplatkov,  aby mohol byt kvalifikovaným

spôsobom užívať. To sa  nedá, prosím, riešiť prostredníctvom

dane z príjmov, to sa dá riešiť zdaňovaním prírastkov majet-

ku nad určitú  hranicu a podobne, o čo sa taktiež usilujeme,

keď vravíme, že dozrel  čas na komplexnejšiu analýzu, objek-

tívnu analýzu účinkov,  kladov, nedostatkov existujúceho da-

ňového systému.

 

     Chcem teda povedať, že tento návrh, prirodzene, má dačo

do seba. Podporili sme  myšlienku, ktorú si osvojili kolego-

via zo Združenia robotníkov Slovenska, myšlienku týkajúcu sa

trošku  vyššieho zaťaženia  najvyššej daňovej  skupiny. Naša

myšlienka bola širšia, pretože  chcela zdaňovať aj iné príj-

my,  napríklad okrem  už spomínaných  príjmov, ktoré  tu pán

predseda Ľupták spomínal, že čo  všetko zahŕňa a zlučuje daň

z príjmov, nebol to, samozrejme,  taxatívny výpočet, ale na-

príklad je na zamyslenie otázka, či nie je potrebné zdaňovať

daňou z príjmu napríklad tantiémy a iné príjmy, ktoré pochá-

dzajú z členstva v štatutárnych  orgánoch obchodných spoloč-

ností a podobne.

 

     Pokiaľ ide o úvahy o možnom výnose tejto tzv. milionár-

skej dane,  už, myslím si,  sa naznačilo, že  je dosť ciest,

ako  to obísť.  Pozrite  sa,  jednoducho, ak  som podnikateľ

a mám byť zaťažený takýmto  progresívnym spôsobom, tak budem

obchodnou spoločnosťou a budem zaťažený 40-percentnou daňou.

Jednoducho do štátneho rozpočtu toho veľa nedostanem.

 

     Teda chcem len upozorniť aj mojich priateľov zo Združe-

nia robotníkov Slovenska, predkladateľov, ale aj vás, vážené

kolegyne a kolegovia, aby sme si uvedomili, že toto riešenie

je riešením, ktoré  má dobrý úmysel, ale nie  je tým, čo na-

ozaj treba urobiť v tejto oblasti.

 

     Chcel by som vás  poprosiť, pani spoločná spravodajkyňa

navrhla neprijať  pozmeňujúce  návrhy v spoločnej správe. Je

tam  jediný pozmeňujúci  návrh, a to je  pozmeňujúci  návrh,

ktorý zachováva to, čo je  obsahom alebo bolo obsahom pôvod-

ného návrhu novely zákona o daniach z príjmov, zákona skupi-

ny poslancov, ibaže miernym  spôsobom bez nárokov na príjmy,

na výdavky, teda na ujmu na príjmoch štátneho rozpočtu, tro-

šičku  znižuje daňové  zaťaženie fyzických  osôb zo závislej

činnosti  predovšetkým v tých najnižších troch daňových pás-

mach, takže celkový účinok  toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý

je v spoločnej správe s tým návrhom, ktorý predkladá skupina

poslancov, by  bol rozpočtovo neutrálny,  ale zacielený. Za-

cielený tým,  že by sa  teda spravodlivejším  spôsobom a so-

ciálne únosnejším spôsobom riešil tento problém.

 

     Chcem vás teda, vážené  kolegyne a kolegovia, požiadať,

aby ste to, čo tu  vykladám, zvážili, nemusíme sa hádam prí-

liš ponáhľať s tými  riešeniami.  Viem, že v tomto  večernom

čase je akosi pozornosť trošku nižšia, než by sa patrilo pri

takýchto  dôležitých veciach,  ako    zákony, nech  už ide

o daňové alebo akékoľvek iné, a aj preto, že pozmeňujúce ná-

vrhy majú trošku  inú, každý z nich inú  filozofiu, hádam by

bolo potrebné  mať aj trošku  viac času si  ich pozrieť. Ne-

chcem  tu reklamovať  formálne dôvody,  že pozmeňujúci návrh

musí mať 24 hodín, ak sa nemýlim, na to,  aby  sme sa k nemu

mohli vyjadriť a podobne. Takže zvážme, prosím, aj to, či sa

teda musíme akosi príliš ponáhľať a trošičku to unáhľovať.

 

     No a ešte mi dovoľte jednu poznámku azda na margo tejto

novely.  Plne treba  podporiť tú  časť pozmeňujúceho  návrhu

predloženého pani  spoločnou spravodajkyňou - nie je to cel-

kom obvyklá vec, vravím, že to  nie je obvyklá vec, a myslím

si, že  mi dáte za pravdu,  že to nie je  obvyklá vec -, kde

pani spoločná spravodajkyňa predložila v pozmeňujúcom návrhu

skupiny 15 poslancov  návrh  ďalšieho  článku, ktorý  ukladá

alebo  umožňuje vydať  úplné znenie,  aby bolo prehľadnejšie

množstvo  novelizácií  tohto  dôležitého  zákona  o  daniach

z príjmov.

 

     Chcem vás  teda poprosiť, vážené  dámy a páni,  aby ste

zvážili tieto dôvody, a chcel  by som poprosiť pani spoločnú

spravodajkyňu, aby navrhla hlasovanie, pokiaľ ide o hlasova-

nie o pozmeňujúcom  návrhu v spoločnej  správe, na  dvakrát.

Teda o tom prvom pod bodom 1 a pod bodom 2. Ten bod 2 je to-

tožný vlastne s pôvodným návrhom skupiny poslancov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.

 

     Ako posledná v rozprave  vystúpi pani poslankyňa Barto-

šíková.

 

     S faktickou poznámkou sa predtým hlási pán poslanec Pa-

cola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som reagovať na obidvoch  predrečníkov, aj na

kolegu Romana,  aj na kolegu  Košnára. Prosím vás,  obidvaja

ste spomenuli, že  zákon o dani z príjmov z roku 1992 je de-

ravý. Preto sa potom čudujem, prečo neprijmeme novely týchto

zákonov, aby  sa tieto úniky minimalizovali.  Keď by som mal

citovať kolegu Vaškoviča z nášho  výboru, tak tento zákon by

mal byť  prioritný a v prípade, že tento  zákon nebude v po-

riadku, tie  ostatné  zákony sú závislé a vychádzajú vlastne

zo zákona z dani z príjmov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Filkus, máte slovo.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Mám len jednu pripomienku, aby  sme zase nepadli do ne-

jakých ilúzií. To nemôže byť prioritný zákon. To nemôže byť,

to nemá s tým nič  spoločného, pretože, pozrite sa, v súčas-

nosti napríklad máme 12,7 mld. nedoplatkov na daniach a rea-

lizácia tohto zákona nám prinesie úplné odrobinky. Ide o to,

aby sme nemali ilúzie. Nechcem nič viac k tomu povedať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nadviazal by som na to, čo povedal pán profesor Košnár,

pretože si  myslím, že to  je asi ten  kľúčový moment, ktorý

človek tak intuitívne očakával od novely daňového zákona. Je

pravda, že táto novela  tým najchudobnejším asi nič nepriná-

ša. Mám  skutočne vážne obavy,  že to, čo  príde do štátneho

rozpočtu ziskom z týchto  daní, tu príliš neovplyvníme, páni

poslanci, a obávam sa, že  peniaze sú už určené vopred urče-

nému vlastníkovi, či ako sa to hovorí, v privatizácii. Čo si

myslím, že je  podstatná  vážnejšia vec, a o tej by sme mali

rozprávať a možno by stálo za úvahu, aby sme - neviem, či sa

to dá - prerušili rokovanie o tomto zákone a spoločnou vôľou

rozšírili predmet rokovania, a to je otázka daňových systé-

mov práve pre tie finančne a ekonomicky najslabšie vrstvy.

 

     Chcem  pripomenúť, že daňový  zákon z roku 1992, tuším,

keď sa tvoril, vtedy bola minimálna mzda 1 700 korún, a pre-

to odpočítateľná položka je vyrátaná na 20 400 korún na hla-

vu. Dnes máme minimálnu mzdu 3 000 korún a podľa toho by ma-

la byť  dnes odpočítateľná  položka 36 000 korún  na jedného

človeka. A to by malo skutočne význam, pretože vieme, ako sa

mzdy pohybovali.  Dnes  vieme, že pri  minimálnej mzde 3 000

korún bude človek platiť 15 % daní, pretože presiahne hrani-

cu  príjmu  do 60 000 korún, bude  platiť 15 % daní, a to je

minimálna mzda. Myslím si, že  by sme mali siahnuť práve da-

ňovým zákonom radšej do tejto  oblasti  alebo minimálne kom-

binovať, získať  peniaze od  bohatých a chudobným to nejakým

spôsobom refundovať. Ale keď máme len...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím skončiť.

 

     Pán predseda Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Chcel by som len upozorniť a upriamiť pozornosť na fak-

tickú poznámku  pána poslanca Sečánskeho,  myslím si, že 

klúčový význam.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     máme pred  sebou návrh zákona,  ktorým sa dopĺňa  zákon

číslo 286/1992 Zb. o dani z príjmov. Predkladatelia sa pokú-

sili v tomto návrhu zákona realizovať niekoľkokrát už opako-

vanú a zverejňovanú  myšlienku, aby  sa daňové bremeno  pre-

nieslo na  daňovníkov, ktorí majú  rozsah príjmov patriacich

pod zdaňovanie  vo vyšších pásmach.  Sledovali tým, tak  ako

mnoho iných predchádzajúcich noviel zákonov, zvýšenie príjmu

do štátneho rozpočtu. Mnoho predchádzajúcich noviel reagova-

lo na potrebu spresniť niektoré ustanovenia, aby sa zamedzi-

lo daňovému úniku, ale aj nejednoznačnosti výkladu tohto zá-

kona. Nebudem spochybňovať úmysel zaťažiť vyšším daňovým za-

ťažením daňovníkov z príjmov presahujúcich 1 080 tis. korún,

pretože ide o príjmy  fyzických osôb.  Chcem iba povedať, že

predkladatelia zákona to uskutočnili  vstúpením do § 16, kde

iným spôsobom  ako doteraz vymedzili  dodatočné percentuálne

prirážky k vypočítanej  dani podľa  doteraz  platného zákona

o dani z príjmov.

 

     Ak predpokladáme, že sa nezmení počet daňovníkov, ktorí

priznali v daňovanom priznaní  príjmy presahujúce túto sumu,

tak v roku 1996 to bolo 2 345 daňovníkov a ich daňová povin-

nosť predstavovala  sumu 2 236 mil. korún. Podľa tohto navr-

hovaného systému, pokiaľ by žiaden z nich neunikol do skupi-

ny daňovníkov, ktorá podlieha  zdaneniu dane z príjmov práv-

nických osôb, kde je 40-percentná sadzba dane, by predstavo-

vala táto daňová povinnosť 2 453 mil. korún, t. j. príjem do

štátneho rozpočtu asi 217 mil. korún. Túto sumu hovorím pre-

to, lebo  chcem reagovať aj na  pána poslanca Košnára, ktorý

hovoril, že návrh poslancov  prednesený v ústavnoprávnom vý-

bore, ktorý reaguje na  niekoľkokrát vyslovenú myšlienku, že

treba  zvýhodniť  zníženou  sadzbou  dane najnižšie príjmové

skupiny  obyvateľstva, tým  zohľadniť určitý  rast životných

nákladov alebo  zmenšenie reálneho príjmu  obyvateľstva. Po-

kles príjmu z dane z najnižších  pásem vykompenzuje  príras-

tok dane z príjmu získaný týmto návrhom zákona.

 

     Dovoľte mi teda,  aby som v úvode toho,  čo chcem potom

dokázať, povedala  trošku teórie o tom, ako  je konštruovaná

daň z príjmov fyzických osôb.

 

     Príjmy fyzických  osôb sa zdaňujú  progresívne kĺzavými

sadzbami  dane v rozpätí  od 15 - 42 % podľa  výšky  príjmov

zatriedených  do  jednotlivých  daňových  pásem. Základ dane

z príjmu fyzických  osôb v závislosti od  výšky sa rozdeľuje

do 6 daňových  pásem, v ktorých sa uplatňuje  sadzba dane od

15 do 42 % tým spôsobom, že  základ dane do sumy 60 tis. ko-

rún ročne sa zdaňuje 15 % a suma  základu dane v každom ďal-

šom daňovom pásme prevyšujúca najvyššiu sumu v predchádzajú-

com  pásme sa  zdaňuje  už vyššou  sadzbou dane,  čiže 20 %,

25 %, 32 %, 40 %, 42 %.

 

     Toto  všetko hovorím  preto, aby  sme si  uvedomili, že

v zákone uvedené dve sadzby, teda pevná suma, ktorá predsta-

vuje výšku daňových zaťažení z predchádzajúcich daňových pá-

sem, musí byť vypočítaná presne, pretože pre každého jedného

daňovníka dane z príjmu fyzických osôb platí zásada, že kaž-

    nižšie  príjmy  zdaňované  výhodnejšou  sadzbou dane

a vždy až ďalšie príjmy  presahujúce, zaokrúhlené na 100 ko-

rún smerom dolu sa  percentuálne vypočítavajú podľa tej sku-

piny, do ktorej patria.

 

     Návrh, ktorý  predložila skupina poslancov  do ústavno-

právneho výboru, sa dopustil chyby vo výpočte pevnej sumy už

v pásme 3. Tam je však chyba pomerne malá. Výraznejšia chyba

sa stala v pásme 4, tam  predstavuje  výpočtová  chyba okolo

152 tis. korún. Skutočne má podľa zníženého daňového zaťaže-

nia, ktoré uplatňujú predkladatelia  návrhu, táto suma znieť

138 900 korún, a takáto chyba  sa postupne  prenáša do všet-

kých ďalších  daňových pásem, a tým aj do druhej navrhovanej

skupiny. Pokiaľ by sme uplatnili správny systém, ktorý navr-

hovatelia uviedli, podľa  súčasne platného právneho systému,

teda za  konštrukcie  dane z príjmu, že vypočítavame  ďalšie

zdaňovanie podľa  pásem, tak nemôžeme  ich pozmeňujúci návrh

uplatniť len preto, že došlo k výpočtovej chybe v pevnej su-

me.

 

     Z návrhu,  ktorý predkladatelia predložili,  je zrejmé,

že sa snažili nielen zvýšením pásma, ale aj znížením sadzieb

dosiahnuť nižšie daňové zaťaženie pri prvých 3 pásmach. Pri-

čom  vo  štvrtom  daňovom  pásme  už navrhujú doteraz platné

32-percentné  zaťaženie. V ďalšom  pásme,  kde došlo k chybe

výpočtu, pokiaľ  by sa chceli  pridržať myšlienky, že  tieto

príjmy sú už dostatočne vysoké  na to, aby sa nemuseli ďalej

zvýhodňovať, tak by  museli 32 % zmeniť  na 36 %, čo by bola

asi tak približne zodpovedajúca  suma k sume 152 tis. Nie je

úplne presná tá suma, ale približovala  by sa k tomu. Tam si

ale potom musíme uvážiť,  že doterajšie daňové zaťaženie me-

dzi jednotlivými pásmami stúpalo  rovnomerne od 5 % do 7 % a

tu by došlo k prudkému  nárastu medzi dvoma pásmami vo výške

14 %, čo pre súčasný daňový  systém asi nie je vhodné. Prav-

depodobne by sa pri  realizácii takejto myšlienky muselo na-

vrhnúť ešte jedno ďalšie pásmo.

 

     Takže pokiaľ sa mám vyjadriť k predloženému návrhu, tak

poprosím, aby sme ho  neprijímali, pretože napriek sympatic-

kej myšlienke znížiť daňové zaťaženie v prvých pásmach takto

predložený  návrh je  nerealizovateľný. Prosila  by som tiež

pána kolegu Dr. Sečánskeho, aby zvážil svoju výhradu, preto-

že § 41a, tak ako je navrhnutý, hovorí o tom, čo je zakotve-

né v súčasnom zákone, že daňovník platí do štátneho rozpočtu

mesačné preddavky vo výške jednej dvanástiny z posledne zná-

mej daňovej  povinnosti. Tento  návrh v § 41a už  reaguje na

zmenu, kde hovorí, že platí vo výške jednej dvanástiny z tej

daňovej  povinnosti, ale zvýšenej o príslušné  percentá, tak

ako to navrhli predkladatelia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne poslankyni Bartošíkovej.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Mám veľmi  kratučkú  poznámku k prejavu pani poslankyne

Bartošíkovej.

 

     Nevylučujem možnosť  výpočtovej chyby, chcem  iba pove-

dať, že  prvé tri pásma  sú presne  prevzaté z toho vládneho

návrhu zákona, ktorý  mal byť  platný od 1. januára 1998. To

je prvá poznámka.

 

     Druhá poznámka. Pokiaľ ide o rozpočtovú neutralitu, ar-

gumentácia, ktorá  sa uvádza, opätovne  vychádza z výpočtov,

vládnych výpočtov, výpočtov ministerstva financií.

 

     Tretia  poznámka. Pokiaľ  ide o dodržanie  logiky  kon-

štrukcie § 16, lebo o tomto je ten zákon, o ktorom teraz ro-

kujeme, tak aj riešenie dodatočného zdanenia dane nezodpove-

dá logike predchádzajúcich daňových pásem.

 

     Preto  prosím, aby  sme aj  tieto veci  zajtra brali do

úvahy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, rozprava sa skončila. Končí sa aj čas určený

na rokovanie Národnej rady.

 

 

     Budeme pokračovať  zajtra o 10.00 hodine, pretože pred-

pokladám, že sa ešte  bude musieť skoordinovať práca výborov

a klubov. (Hlasy v sále.) Prosím? Chcete o 9.00 hodine? Dob-

re,  priatelia, začneme o 9.00  hodine.  Mám  obavy, že bude

treba ešte dosť na synchronizáciu postupov.

 

     Priatelia,  uzatváram  dnešné  rokovanie.  Zajtra  ráno

o 9.00 hodine  pokračujeme  v rokovaní 41. schôdze  Národnej

rady Slovenskej republiky podľa daného programu.

 

     Prajem vám dobrú noc, oddýchnite  si, aby sme mohli po-

kračovať a čo najrýchlejšie splniť program 41. schôdze.

 

                   Siedmy deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     12. februára 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  siedmy deň rokovania 41. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti na dnešnom  rokovacom dni písomne

požiadali  títo poslanci:  pán poslanec  Csáky, pán poslanec

Langoš, pani poslankyňa Gantnerová, pani  poslankyňa Schmög-

nerová a pán poslanec  Weiss. Na zahraničnej služobnej ceste

je predseda Národnej rady pán Gašparovič.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, druhé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa dopĺňa  zákon  číslo

286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskorších predpi-

sov (tlač číslo 763),

 

     sme včera prerušili skončením rozpravy.

 

     Pýtam  sa podpredsedu  Národnej rady  pána Ľuptáka,  či

chce k rozprave zaujať stanovisko.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem  zareagovať  na  niektorých  diskutujúcich, ktorí

diskutovali k zákonu.

 

     Škoda, že včera nevyšlo, že by som bol mohol zareagovať

hneď, keď mnohí milionári, ktorí tu boli, si obliekali kabát

a odchádzali preč, ale nič to.

 

     Vážený pán poslanec Roman povedal, že sme urobili pred-

volebný ťah. Tento ťah ste, pán poslanec, mali možnosť aj vy

spraviť. Veď  tento  zákon bol  podaný ešte vlani v októbri,

lenže  vy, pán  poslanec, ani  vaša pravicová  strana KDH to

spraviť  nemôže,  ani  vôbec  vaše  spriatelené  strany SDK,

v ktorých ste. Toto môže spraviť,  takýto zákon podá len ľa-

vicová strana, a Združenie robotníkov Slovenska takou je. Je

to strana,  ktorá  vznikla z robotníkov, z jednoduchého ľudu

a z výrobnej inteligencie.

 

     Po druhé,  pán poslanec povedal, že  nikdy takýto zákon

nepodporí. A bodaj by ste  aj podporili, veď ste milionárom,

ale aj mnohí poslanci z vás, ľavicového razenia. Je mi ľúto,

že vám páni v kožuchoch  alebo kabátoch prehľadávali dom da-

kedy doma,  ale ja som vtedy  mal možno 5-6 rokov,  ja za to

nemôžem. Ale som zásadne  proti tomu, aby milionári, miliar-

dári, ktorí žijú ako prasa v žite, nedali výplatu zamestnan-

com vo fabrikách, ako to bolo v Sabine Sabinov, Korasane Ra-

jec, Sklárni Utekáč, Vizo Prešov a v ďalších fabrikách, ale-

bo aj fyzická osoba, ktorá vykorisťuje človeka, ale aj práv-

nická. A preto si myslím, že tento zákon je namieste.

 

     Bolo mi  ľúto, keď ste  povedali, že tento  zákon sa dá

obísť. Ako poslanci by sme mali hľadať východisko, ako by sa

tento  zákon  nedal  obísť, a nie,  že  sa dá  obísť, už  ho

spochybňovať skôr,  než ešte nadobudol  účinnosť, to je  asi

niečo zlé. Na to je zákonodarný  zbor, aby takéto veci v zá-

kone vychytal alebo opravil.

 

     Pán  Kováč  hovoril, že   peniaze sú  už vopred  určené

vlastníkovi. Áno, pán poslanec Kováč, určite, buďte si istý,

sú určené  do školstva, do  zdravotníctva, do rozvoja  dedín

a miest ako vopred určenému vlastníkovi. Bol by som rád - aj

naša strana -,  keby tam tie peniaze išli.  Ale nie ako pred

rokom pod orechom išli fyzickej osobe.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne a prosím, aby  ste zaujali miesto pre na-

vrhovateľov.

 

     Žiada  si záverečné  slovo spravodajkyňa?  Nie. Ďakujem

pekne. Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku  pristúpime najskôr k hlasovaniu

o návrhoch zo spoločnej správy  výborov a potom k hlasovaniu

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala hlasovanie.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som v prvom rade predložila pozmeňujúce

návrhy, ktoré  som ako spravodajkyňa  predkladala prvá. Máte

ich všetci písomne. Odporúčam, aby sa  o bodoch 1, 2, 3 hla-

sovalo spolu s odporúčaním prijať ich.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bodoch 1,

2 a 3 spoločnej správy s odporúčaním...

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Nie zo  spoločnej správy, ale  pozmeňujúci návrh, ktorý

som predkladala ja.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Moment, hlasovanie je neplatné. Musíme najskôr odhlaso-

vať spoločnú správu.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Dobre. Včera v diskusii vystúpil pán Košnár a požiadal,

aby sa o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasova-

lo jednotlivo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím  vás, uvádzajte  zo spoločnej  správy jednotlivé

body, budeme o nich hlasovať.

 

     Ešte pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcel by som to vysvetliť. V spoločnej správe na strane

3 sú dva body, prvý sa týka ods. 1 § 16, druhý sa týka navr-

hovaného ods. 2 § 16. Požadoval som, aby sme hlasovali o bo-

de 1 osobitne a o bode 2 osobitne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, môžeme teda hlasovať.

 

     Budeme hlasovať o prvom  bode spoločnej správy. Prosím,

prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Gestorský výbor ho odporučil  neprijať, to už som včera

predniesla pri prečítaní spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, bod 1 spoločnej správy sme neprijali.

 

     Prejdeme teraz k druhému bodu.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Môžeme hlasovať o bode 2, ktorý gestorský výbor odporu-

čil tiež neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, budeme hlasovať o bode číslo 2 spoločnej správy.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Pán predsedajúci, dovoľte mi  teraz, aby som predložila

pozmeňujúci návrh,  ktorý predložila skupina  poslancov a ja

som ho predkladala ako  spravodajkyňa. Máme ho všetci písom-

ne. A keďže  by  mohli  byť pripomienky,  môžeme hlasovať aj

o jednotlivých  bodoch  samostatne,  ale  my  sme navrhovali

hlasovať spolu o všetkých troch bodoch.  Môžem dať hlasovať,

pán predsedajúci?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ideme hlasovať o všetkých troch bodoch naraz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o troch bo-

doch, ktoré predložila pani poslankyňa Chlebová.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 12 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúce  návrhy prednesené pani po-

slankyňou Chlebovou sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predsedajúci,  tým by sme mohli  prejsť do tretieho

čítania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme hlasovať o tom, aby postup so zákonom prešiel do

tretieho čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že sme rozhodli  o tom, že návrh prechádza

do tretieho čítania.

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 286/1992 Zb. o daniach  z príjmov v  znení  neskorších

predpisov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazyko-

vých chýb.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým

sa  mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príj-

mov v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pán podpredseda a pani spoločná spravodajkyňa,

za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďakujem pekne aj ja.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k nasledujúcemu  bodu  programu,  ktorým  je

druhé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategic-

kých záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky.

 

     Návrh ústavného  zákona ste dostali  pred prvým čítaním

ako tlač 766 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským

výborom máte ako tlač číslo 766a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Miroslav Pacola.

 

     Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol ústavný zákon, v ktorom

by sa mali zabezpečiť  strategické záujmy štátu v odvetviach

plynárenstva a energetiky.

 

 

     Vzhľadom na  to, že súčasný zákon  číslo 192/1995 Z. z.

nedostatočne chráni záujmy štátu a širokej verejnosti, pred-

kladatelia  navrhujú, aby  sa týmto  ústavným zákonom  úplne

zabránilo  privatizácii odvetví  plynárenstva a  energetiky.

Ústavný  zákon  o  zabezpečení  strategických  záujmov štátu

v odvetviach plynárenstva a energetiky má v uvedených odvet-

viach zabezpečiť záujmy a vlastnícke práva Slovenskej repub-

liky a zabrániť možnosti  prevodu majetku štátu podľa zákona

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu  majetku štátu na iné oso-

by, keďže oblasť plynárenstva a energetiky je z hľadiska za-

bezpečenia potrieb spoločnosti rozvoja  národného  hospodár-

stva a verejného záujmu  prioritná. Z uvedených  dôvodov  je

nevyhnutné, aby tieto odvetvia boli len vo vlastníctve štátu.

 

     Chcel by som podotknúť, že pripomienky z legislatívneho

odboru Národnej  rady Slovenskej  republiky z hľadiska toho,

že štátne podniky sa  transformovali na akciové spoločnosti,

sme  ako  predkladatelia  akceptovali a pán  kolega  Glinský

v pozmeňujúcich návrhoch prednesie tieto zmeny.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Pacolovi  za odôvodnenie

návrhu ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto urče-

né pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločného spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Jánovi  Duckému a prosím ho, aby  podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona

a aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prero-

kovania  návrhu skupiny  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na vydanie ústavného  zákona o zabezpečení strate-

gických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky

(tlač 766) v druhom čítaní.

 

     Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v sú-

lade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky predkladá  Národnej rade Slovenskej repub-

liky  ako gestorský  výbor spoločnú  správu výborov Národnej

rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národ-

nej rady  na vydanie  ústavného zákona o zabezpečení strate-

gických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky

v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky pridelila návrh sku-

piny poslancov Národnej rady  na vydanie ústavného zákona na

prerokovanie výborom uznesením číslo 783 z 13. novembra 1997

do 13. decembra 1997 týmto výborom: Výboru Národnej rady pre

financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej

rady a Výboru  Národnej rady  pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie.

 

     Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu  a  podnikanie  na  vypracovanie  spoločnej správy

o výsledku  prerokovania  vo  výboroch a predloženie  návrhu

uznesenia Národnej rady.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

a gestorský  výbor  prerokoval a schválil  podľa § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu z 28. januára 1998. Iné

výbory Národnej rady správu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí nie sú členmi výborov v uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie,  prerokovali  poslanecký  návrh  ústavného zákona

v dvoch kolách rokovania a zaujali tieto stanoviská:

 

     V prvom kole Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet

a menu prerokoval  návrh 8. decembra 1997 a neprijal  platné

uznesenie číslo 572, lebo podľa § 37 ods. 2 v nadväznosti na

§ 52 ods. 3 zákona Národnej rady  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom  poriadku  Národnej  rady  nevyslovila s ním  súhlas

trojpätinová  väčšina všetkých  členov výboru.  Počet členov

výboru 17,  prítomných 9,  za  uznesenie  hlasovalo 8, proti

nikto, 1 sa zdržal hlasovania.

 

     Ústavnoprávny výbor  Národnej rady prerokoval  návrh 8.

decembra 1997 a prerušil  rokovanie na  čas, v rámci ktorého

predkladatelia posúdia tieto odporúčania výboru:

 

     a) predmetnú problematiku  vymedzenia majetku nevyhnut-

ného na zabezpečenie potrieb spoločnosti a rozvoja národného

hospodárstva, verejného záujmu vo výlučnom vlastníctve štátu

v  súlade  s článkom 20 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky

upraviť osobitným predpisom,

 

     b) zvážiť formu predmetného  právneho predpisu v súlade

s článkom 20 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky, t. j. nie

vo forme ústavného zákona, ale len zákona,

 

     c) doplniť  predmetný návrh článku II tak, aby sa obme-

dzenie možnosti privatizácie vymedzených odvetví týkalo nie-

len štátnych podnikov, ale i iných organizačných foriem sub-

jektov hospodáriacich s majetkom štátu,

 

     d) zvážiť možnosť obmedzenia nakladania s majetkom štá-

tu  nielen na  jeho odpredaj,  ale i  na prenájom, resp. iné

formy nakladania s ním.

 

     Výbor  Národnej  rady  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie prerokoval návrh  skupiny poslancov 4. decembra

1997 a prerušil uznesením číslo 467 rokovanie výboru s odpo-

rúčaním pre predkladateľov:

 

     a) navrhované pozmeňujúce návrhy vzhľadom na ich zásad-

  charakter  predložiť  na  posúdenie  Legislatívnej  rade

vlády Slovenskej republiky,

 

     b) pred predložením pozmeňujúcich návrhov Legislatívnej

rade vlády  Slovenskej  republiky  ich prerokovať s legisla-

tívnym odborom Kancelárie  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Súčasne  uložil predsedovi  výboru informovať  predsedu

Národnej rady  Slovenskej  republiky o výsledku prerokovania

vo výboroch  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktoré mali

pridelenú tlač. Predseda túto úlohu splnil a listom informo-

val  predsedu  Národnej  rady  Slovenskej  republiky 18. 12.

1997.

 

     Druhé kolo rokovaní:

 

     Výbor Národnej  rady pre  financie, rozpočet a menu ne-

prerokoval návrh 22. 1. 1998 pre  neprítomnosť predkladateľa

uvedeného návrhu a uložil uznesením číslo 580 podpredsedníč-

ke výboru  podať informáciu gestorskému  výboru a predsedovi

Národnej rady.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bude dobré,  máte dobrý hlasový  fond, tak ho  využite,

pán poslanec.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem.

 

     Ústavnoprávny výbor  prerokoval  návrh 22. januára 1998

a uznesením číslo 545 prerušil rokovanie výboru na neurčito,

lebo predkladateľ neodstránil nejasnosti, ktoré žiadal výbor

v uznesení  číslo 528 z 8. 12. 1979 odstrániť a uložiť pred-

sedovi výboru  informovať predsedu Národnej  rady Slovenskej

republiky o výsledkoch rokovania výboru.

 

     Výbor pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie po-

kračoval v prerušenom  rokovaní o  návrhu  skupiny poslancov

21. januára 1998 a neprijal platné uznesenie pod číslom 488,

lebo  podľa § 52 ods. 4 na  schválenie  ústavného  zákona je

potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslan-

cov, čo pri počte 17 členov výboru predstavuje 10 poslancov.

Prítomných bolo 9 poslancov, za návrh uznesenia hlasovali 3,

proti 3, hlasovania sa  zdržali 4. Hlasovali všetci prítomní

členovia výboru. V súlade s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku

nebol pri tomto bode rokovania výbor uznášaniaschopný.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

v parlamentnej tlači neboli  predložené. Pozmeňujúce a dopl-

ňujúce  návrhy  výborov  Národnej  rady Slovenskej republiky

k návrhu skupiny poslancov neboli prijaté.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategic-

kých  záujmov  štátu v odvetviach  plynárenstva a energetiky

(tlač 766) v druhom  čítaní vrátiť  navrhovateľovi zákona na

dopracovanie.

 

     Súčasne poveril  uznesením výboru z 28. januára spoloč-

ného spravodajcu výboru predložiť návrhy  podľa § 83 ods. 4,

§ 84 ods. 2 a § 86.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ohlasujem a in-

formujem, že  som nedostal písomné  prihlásenie do rozpravy.

Pýtam sa, či  sa hlási niekto do rozpravy  ústne alebo elek-

tronicky.

 

     Môžem považovať ako prihlášku do rozpravy pána poslanca

Glinského. Nik sa ďalší  nehlási do rozpravy. Uzatváram mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Dáme teda slovo prihlásenému do  rozpravy a potom s ná-

vrhom vystúpi pán podpredseda Národnej rady.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi  predniesť pozmeňujúci návrh  skupiny 15 po-

slancov k návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie ústavného  zákona o zabezpečení strate-

gických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky.

 

     Skupina 15 poslancov navrhuje nové znenie článku II.

 

     Článok II znie:

 

     "(1) Predmetom privatizácie  podľa zákona o podmienkach

prevodu štátu  na iné osoby nemôže  byť majetok štátu, ktorý

majú v správe  štátne  podniky: Západoslovenské  energetické

závody, š. p., Bratislava, Stredoslovenské energetické závo-

dy,  š. p.,  Žilina,  Východoslovenské  energetické  závody,

š. p., Košice, Slovenský  plynárenský priemysel, š. p., Bra-

tislava (ďalej len "strategicky dôležité podniky").

 

     (2) Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Slovenských

elektrární, a. s., Bratislava  (ďalej  len  "Slovenské elek-

trárne"), ktorých  držiteľom alebo vlastníkom  je štát alebo

Fond národného majetku Slovenskej republiky.

 

     (3) Predmetom privatizácie nemôže byť ani majetok a ma-

jetkové  účasti,  ktoré  strategicky  dôležité podniky alebo

Slovenské  elektrárne  vložia  do  majetku iných právnických

alebo fyzických osôb."

 

     Odôvodnenie znie  asi takto: Návrh  presne špecifikuje,

o ktoré štátne podniky alebo štátne akciové spoločnosti ide,

ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo Fond národ-

ného  majetku.  Ďalej  spresňuje,  že predmetom privatizácie

štátnych podnikov a akciových spoločností  uvedených v odse-

ku 1, 2 nemôže byť ani majetok, ani  majetkové  účasti, kto-

ré vložili tieto subjekty do majetku iných právnických alebo

fyzických osôb.

 

     Skupina poslancov navrhuje doplniť  ešte ďalšie 4 člán-

ky.

 

     Článok III znie: "Strategicky dôležité  podniky  a Slo-

venské elektrárne nemôžu majetok, s ktorým hospodária, urče-

ný na  výrobu, výkup, rozvod,  prenos, prepravu, distribúciu

alebo  tranzit elektriny,  plynu alebo  tepla prenechať iným

právnických  osobám  alebo  fyzickým osobám  zmluvou o nájme

alebo zmluvou o výpožičke."

 

     Ide tu o presnú špecifikáciu výrobných, výkupných, roz-

vodných,  prenosných,  prepravných,  distribučných činností,

ktoré  sa nemôžu  prenechať iným  právnickým alebo  fyzickým

osobám zmluvou o nájme alebo  zmluvou o pôžičke v zmysle Ob-

čianskeho zákonníka.

 

     Článok IV znie: "Iné právnické osoby alebo fyzické oso-

by, do majetku ktorých  vložili strategicky dôležité podniky

alebo Slovenské  elektrárne majetok alebo  majetkové účasti,

nemôžu  zvyšovať svoje  základné imanie  spôsobom, ktorý  by

zmenil majetkové podiely v neprospech strategicky dôležitých

podnikov alebo Slovenských elektrární."

 

     Odôvodnenie: Zámerom tohto  článku je zabrániť zvýšeniu

základného imania v prospech  iných právnických alebo fyzic-

kých osôb, ktorým sa  zmenili majetkové podiely v neprospech

strategických podnikov.

 

     Článok V  znie: "Výkonu  rozhodnutia  podľa  osobitných

predpisov nepodlieha majetok strategicky dôležitých podnikov

a Slovenských elektrární."

 

     Ide  napríklad  o zákon  Národnej  rady  číslo 233/1995

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

 

     Odôvodnenie: Článok V zabraňuje  v strategicky  dôleži-

tých podnikoch vykonávať exekučné činnosti a iné rozhodnutia

podľa osobitných predpisov.

 

     Článok VI znie: "Pohľadávky iných právnických osôb ale-

bo  fyzických osôb  voči obchodným  spoločnostiam, v ktorých

majú  majetkový podiel  strategicky dôležité  podniky, alebo

voči Slovenským elektrárňam  nemôžu nadobudnúť formu kapitá-

lovej účasti na majetku  tých obchodných spoločností, v kto-

rých majú majetkový podiel strategicky dôležité podniky ale-

bo Slovenské elektrárne."

 

     Článok VI teda  chráni  majetkovú  účasť  strategických

podnikov a na druhej  strane bráni kapitalizácii svojich po-

žiadaviek iným právnickým alebo fyzickým osobám.

 

     Pôvodný článok III je potrebné  prečíslovať  ako článok

VII.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Glinskému.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa hlási do roz-

pravy.

 

     S faktickou poznámkou alebo  s procedurálnym návrhom sa

hlási pán podpredseda Národnej rady.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dávam  procedurálny  návrh,  aby  sme o tomto  zákone a

o pozmeňujúcich návrhoch,  ktoré pán poslanec  Glinský pred-

niesol, keďže pozmeňujúce návrhy nemáme rozmnožené, vraj ich

dostanete o chvíľu na stôl, hlasovali po hodine otázok odpo-

ludnia, keď si ich troška preštudujete.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte teraz vystúpi pán poslanec Ducký.

 

     Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Ducký.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Priatelia, najprv ešte vypočujeme pána poslanca Duckého

a budeme o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené dámy a páni,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi v rozprave zaujať stanovisko k návrhu zákona

i k pozmeňujúcemu návrhu skupiny 15 poslancov. Začnem trošku

osobne.

 

 

 

     Ja sám - a dodnes  trvám na svojom stanovisku alebo po-

stoji - som bol za to a som  za to a budem za to, aby určité

podniky,  ktoré majú  mimoriadny význam  pre ekonomiku tohto

štátu,  neboli v určitom  časovom  rozsahu, nazvime  ho  čas

transformácie, predmetom privatizácie s cieľom obmedziť, keď

nie celkom vylúčiť, lebo vylúčiť sa nedá hádam v živote nič,

obmedziť určité  riziko  prípadného  nakladania s týmto  ma-

jetkom, ani nie  proti záujmom štátu, ale nie v plnom súlade

so  záujmami štátu,  aby  som  už dopredu  niekomu nevkladal

špatný úmysel. Hovorím to preto, že i náš výbor i poslanecký

klub sa so zámerom  tohto zákona i s jeho obsahom vo voľnej-

šej podobe  vyjadrenej pozmeňujúcim návrhom  stotožňuje, ale

vzhľadom na  to, že naši  legislatívci, ktorí musia  dbať na

čistotu výstupov  dokumentov, ktoré Národná  rada Slovenskej

republiky prijíma,  nám odporučili tieto veci  dať do súladu

nielen s obsahom, ale hlavne s formou, ktorý takýto dokument

z takejto inštitúcie, ako je parlament, by mal mať.

 

     Takže chcem povedať, že áno, stotožňujeme sa aj s výbe-

rom podnikov alebo odvetví, ako znie v pôvodnom návrhu, pre-

tože odvetvie plynárenstva je reprezentované v tejto časovej

etape jedným podnikom, tam je  to v poriadku. Odvetvie ener-

getiky  ale už nie je  reprezentované len týmito štyrmi pod-

nikmi alebo organizáciami, jedna je  už akciovka a navyše je

tam  mnoho  malých  výrobcov s alternatívnym zdrojom energií

a tí sú tiež odvetvím  energetiky, a nie sú predmetom záujmu

tej skupiny poslancov, alebo nás, ktorí sa s tým stotožňuje-

me, aby to bolo chránené pred privatizáciou, lebo už sú pri-

vátne.

 

     Hovorím to  preto, aby nevznikol dojem,  že sa trieštia

názory tých, ktorí majú spoločný  názor, ale vzhľadom na to,

aké stanovisko nám dala Legislatívna rada, tak sa prihováram

za to a budem odporúčať v tejto časovej etape rokovania, aby

bol návrh zákona  dopracovaný v súlade s požiadavkami Legis-

latívnej rady  s tým, že znovu  zvýrazňujem naše stanovisko,

že sa so zámerom a  obsahom tohto zákona aj poslanecký klub,

aj výbor - aj ja osobne som sa už osvedčil - úplne stotožňu-

je. V tejto časovej etape toľko.

 

     Čiže z mojej strany bude návrh alebo odporúčanie Národ-

nej rade tento návrh vrátiť na dopracovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Černáka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     V spoločnej správe sa píše, že gestorský výbor odporúča

návrh vrátiť  na prepracovanie. V § 82 rokovacieho  poriadku

sa hovorí, že ak gestorský  výbor prijal uznesenie, že odpo-

rúča vrátiť na prepracovanie, teraz  čítam § 82, "hlasuje sa

bez rozpravy  najskôr o tomto návrhu".  To znamená, že úplne

prvý návrh, o ktorom budeme hlasovať, musí byť návrh gestor-

ského výboru, ktorý odporúča návrh vrátiť na prepracovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, tým  sme vyčerpali  body

rozpravy. Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skonče-

nú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Pacola?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel  by som  reagovať na  to, čo  tu povedal spoločný

spravodajca,  ale aj  pán kolega  Černák. Chcem  povedať, že

stanovisko  legislatívneho odboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky je k tlači 766, kde je skutočne uvedený  článok II

vo  veľmi jednoduchej  podobe. Na  začiatku som  povedal, že

tento článok nepredpokladal  transformáciu štátnych podnikov

na akciové spoločnosti. Zapracovali  sme to vo svojich dopl-

ňujúcich alebo pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Ďalej by som chcel povedať, že všetky pripomienky, kto-

ré boli  hlavne z Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  ale hlavne

z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

sme zapracovali do piatich článkov, ktoré predniesol pán ko-

lega  Glinský. Myslím  si, že  problém, ktorý  bol nastolený

v ústavnoprávnom  výbore, sa  týkal štyroch  oblastí a práve

tieto štyri oblasti sme zapracovali do pozmeňujúcich návrhov.

 

     Je tu azda len jedna  otázka, ktorú tu načrtol legisla-

tívny odbor  Národnej rady, či  je tento zákon  alebo určité

články tohto  zákona  sú v rozpore s ústavou,  alebo  nie sú

v rozpore s  ústavou. Odporúčal by  som, pán kolega  Černák,

aby sme si skutočne najprv prečítali pozmeňujúce a doplňujú-

ce návrhy,  ktoré predniesol kolega Glinský, a až potom roz-

hodli o tom, či vrátime  tento  zákon na dopracovanie, alebo

budeme o ňom hlasovať.

 

     V podstate  predkladateľ aj s výborom, aj s kolegami sa

zhoduje v tom,  že tento ústavný zákon je  potrebný. Ide len

o to, v akej  podobe. Podobu sme  dali v pozmeňujúcich návr-

hoch, tak bol by som rád,  keby ste si to preštudovali. Mys-

lím si, že sú tam zapracované všetky požiadavky všetkých vý-

borov,  takže chcem  vás poprosiť,  aby sme  tento kompromis

našli a hlasovali skutočne až po hodine otázok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca?

Áno.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Zastávam  podobný  názor,  ako  predniesol  teraz  pred

chvíľkou pán poslanec Pacola, čo sa týka zákona, jeho posla-

nia, jeho obsahu a koniec koncov aj formy. Čiže znovu osved-

čujem svoj postoj ako spravodajcu i člena príslušného výboru

aj  nášho poslaneckého  klubu. Len  sa trošku  bojím, či sme

schopní tú formu, ktorú naznačil pán Pacola, v takom krátkom

čase - pretože v tejto  podobe nebola predmetom prerokovania

ani v jednotlivých výboroch, ale  ani s legislatívcami - dať

dokopy. A trošičku  spochybňujem, aby  sme nevypustili doku-

ment,  ktorý nám  potom bude  nie na  chválu, ale povedal by

som, bude predmetom určitých poznámok a kritiky, že vo všet-

kých väzbách nie je čistý.

 

     Len toľko som chcel.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán spoločný  spravodajca, ostaňte  tam, lebo

budeme hlasovať.

 

     V zmysle návrhu gestorského výboru musíme najprv hlaso-

vať o návrhu gestorského výboru, ktorý, ak sa nemýlim, navr-

huje, aby...

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategic-

kých  záujmov  štátu v odvetviach  plynárenstva a energetiky

(tlač 766) v druhom čítaní  vrátiť  navrhovateľovi zákona na

dopracovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, počuli sme, je to návrh na vrátenie na dopraco-

vanie, to  znamená, nie je to  odmietnutie riešenia. Nech sa

páči, budeme o tomto návrhu hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali a osvojili si návrh gestor-

ského výboru,  ktorý odporúča tento  návrh skupiny poslancov

vrátiť na dopracovanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďakujem predkladateľovi návrhu skupiny poslancov, ďaku-

jem spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána

Milana Ftáčnika  na vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a te-

levízneho  vysielania v znení  neskorších  predpisov,  zákon

Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej te-

levízii v znení neskorších  predpisov a zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení

neskorších predpisov.

 

     Dostali ste ho ako tlač číslo 846.

 

     Prosím poslanca  Milana  Ftáčnika a Jozefa Tarčáka, aby

zaujali miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov výbo-

ru.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-

com poriadku.  Pýtam sa, či niekto  navrhuje opravu legisla-

tívnotechnických  alebo  jazykových chýb alebo  či má 30 po-

slancov pozmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy smerujúce k od-

stráneniu chýb  alebo návrh na  opakované druhé čítanie. 

niekto takéto návrhy?

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

      Keďže v rámci tohto čítania  neboli  podané žiadne po-

zmeňujúce  návrhy,  podľa § 86 zákona  o rokovacom  poriadku

pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako celku.

 

     Pán poslanec, vy musíte ísť za rečnícky pult.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Nebol schvá-

lený tento poslanecký návrh.

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 759 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 759a.

 

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej

republiky pán Ján Sitek.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

     Nech sa páči.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám  vám  na  prerokovanie  vládny  návrh zákona

o sociálnom zabezpečení vojakov (tlač číslo 759).

 

     Účelom návrhu je spolu s už prijatými zákonmi upravujú-

cimi  výkon vojenskej  služby  prispieť k vytvoreniu systému

motivačných,  stimulačných a garančných  činiteľov pozitívne

ovplyvňujúcich personálne zabezpečenie Armády Slovenskej re-

publiky.

 

     Systém sociálneho zabezpečenia  vojakov sa navrhuje vy-

tvoriť  ako systém  štátneho zabezpečenia.  Návrh zákona  je

postavený  na  výsluhovom  princípe.  Znamená  to, že úroveň

a čas zabezpečenia  profesionálneho vojaka po  skončení slu-

žobného pomeru sú závislé len od času výkonu služby v ozbro-

jených silách a od úrovne  jeho príjmov počas výkonu služby.

Tým  sa posilňuje  spätná väzba  na čo  najkvalitnejší výkon

profesionálnej služby v súlade s potrebami štátu. Systém dá-

vok je  pritom navrhnutý tak, aby  posilnil motiváciu vojaka

vykonávať službu dostatočne dlhý  čas, aby bola využitá jeho

kvalifikácia a schopnosti. Súčasne sa tiež vytvára aj systém

právnych istôt rodiny vojakov,  ktorý pozitívne ovplyvní ich

sociálne zázemie.

 

     Okrem nemocenského a  dôchodkového zabezpečenia vojakov

predkladaný  vládny návrh  zákona novo  upravuje aj niektoré

ďalšie už  tradičné inštitúty sociálneho  zabezpečenia voja-

kov, ako je kúpeľná liečba, rekreácie a vojenské potreby.

 

     Predložený vládny návrh  zákona o sociálnom zabezpečení

vojakov zohľadňuje stav  transformácie Armády Slovenskej re-

publiky a približuje sa k systémovým  riešeniam krajín Seve-

roatlantickej aliancie, pričom zohľadňuje aj ekonomické pod-

mienky a možnosti Slovenskej republiky.

 

     Na financovanie  sa využívajú prostriedky  poistného na

nemocenské  a dôchodkové  poistenie  a v tomto  roku nie 

uplatňované požiadavky na výdavky štátneho rozpočtu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďakujem za pozornosť a prosím  vás po prerokovaní vlád-

neho návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov odporučiť

ho na schválenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu  poslancovi  Mariánovi  Vankovi a prosím  ho, aby podľa

§ 80 ods.  2 zákona o rokovacom  poriadku informoval Národnú

radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-

kona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú  správu k uvedenému záko-

nu.

 

     Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnom zabez-

pečení vojakov (tlač 759) vo výboroch  Národnej rady Sloven-

skej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona:

 

                            I.

 

     1. Predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky svo-

jím rozhodnutím číslo 1775 zo 7. októbra 1997 pridelil vlád-

ny návrh  zákona o sociálnom zabezpečení vojakov na preroko-

vanie týmto výborom Národnej  rady Slovenskej republiky: Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v leho-

te  určenej v rozhodnutí  predsedu  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

                            II.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

                           III.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  nasleduje potom,  tak ako

v spoločných správach  býva, 41 bodov,  ktoré sú ako  pripo-

mienky, doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy.

 

     Zhrniem  návrh,  akým  spôsobom  ako  spravodajca budem

predkladať návrh  na hlasovanie. O pozmeňujúcich a doplňujú-

cich  návrhoch  gestorský  výbor  odporúča hlasovať spoločne

o bodoch - tam    vymenované  všetky body,  ale je tam ne-

správne vymenovaný bod 36. Prosil by som vás, keby ste tento

bod vybrali z tohto zoznamu bodov, ktoré budem en bloc odpo-

rúčať na schválenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vymenujte ich, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vymenujem  ich.  Bod 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11,

12, 13, 14, 15, 16, 17 (bod 18 nie, ten je vybraný, ten bude

odporúčaný  neschváliť), 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27,

28, 29, 30 a 31. Bod 32 je vyňatý. Upozorňujem na to. Nie je

v tom zozname.  Bod 32 bude na  odporučenie neschváliť, teda

je vyňatý. Ďalej  pokračuje bod 33, 34, 35.  Prosím číslo 36

vyčiarknuť zo spoločnej správy. Bod 36 bude tiež vybraný.

 

     To budú tri body, ktoré budem odporúčať neschváliť.

 

     Ďalej  nasledujú body 37, 38, 39, 40 a 41. Tieto všetky

body,  ktoré som prečítal a ktoré sú v spoločnej správe tiež

označené, budem odporúčať en bloc schváliť.

 

     Tri body zo spoločnej správy, to je bod 18, 32 a 36 bu-

dem odporúčať neschváliť.

 

     Ak by boli niektoré body dotknuté v rozprave, tak v tom

prípade by som potom tie body, ktoré budú dotknuté, určil na

individuálne hlasovanie.

 

     Pán predsedajúci, to je  všetko. Prihlasujem sa do roz-

pravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vankovi.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. A hlásite sa do

rozpravy ako prvý? Mám tomu tak rozumieť? Áno.

 

      Teraz zaznamenávam. Pretože som písomne nedostal žiad-

ne ďalšie prihlášky, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpra-

vy  ústne alebo  elektronicky. Môžem  rozumieť, pán poslanec

Moravčík, váš  záznam ako prihlášku? Značím.  Na koniec roz-

pravy? Dobre. Moravčík, Michalec, Čarnogurský a Moric. Ďaku-

jem. Mám zaznačené všetkých.  Vyhlasujem, že tým končím mož-

nosť prihlásiť sa. Ešte pán  poslanec Andrejčák a pán posla-

nec Vanko je na konci.

 

     Vyhlasujem, že je uzavretá  možnosť prihlásenia sa ďal-

ších do rozpravy a otváram postup v rozprave prvým prihláse-

ným, a to pánom poslancom Moravčíkom.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     armáda bezo  sporu patrí medzi inštitúcie  štátu s naj-

vyššou dôverou. Myslím si, že naša ekonomická situácia umož-

ňuje, aby sme pre  armádu vytvorili adekvátne podmienky, po-

kiaľ ide o ich  materiálne zabezpečenie, o materiálnu situá-

ciu  našich  vojakov. Z tohto  hľadiska je  prijatie  zákona

o sociálnom zabezpečení vojakov významným krokom.

 

     Myslím si však, že naša  situácia nám dovoľuje, aby sme

voči vojakom  mohli byť ešte prístupnejší, resp. ústretovej-

ší. Z tohto  dôvodu mám k predlohe, ktorú  predložila vláda,

niekoľko  pozmeňujúcich  návrhov.  Tieto  pozmeňujúce návrhy

vychádzajú predovšetkým z jednej zásady: Mali by sa vytvoriť

pre naše ozbrojené zložky rovnaké, v zásade rovnaké podmien-

ky, aj pokiaľ ide o sféru odmeňovania, aj pokiaľ ide o sféru

sociálneho zabezpečenia.

 

 

     Pripomienka,  resp. pozmeňujúci  návrh k § 22.  Prosím,

keby ste si do  toho písomného vyhotovenia pozmeňujúcich ná-

vrhov doplnili, že ide o odsek 1, pán  spoločný spravodajca.

To  znamená, v  § 22  ods. 1  navrhujem vypustiť ustanovenie

druhej a tretej vety a nahradiť ich  týmto znením: "Táto vý-

mera sa zvyšuje za každý ďalší ukončený rok výkonu služby do

dosiahnutia 20 rokov výkonu služby o 40 % základu a za každý

ďalší ukončený rok výkonu služby  až do dosiahnutia 28 rokov

služby sa odchodné zvyšuje o 1-násobok základu, najviac však

do výšky 16-násobku základu."

 

     Pozmeňujúci návrh zrovnoprávňuje  armádu i políciu uzá-

konením maximálne 16 odchodných  platov, pričom ich výšku je

potrebné riešiť v závislosti nielen  od dĺžky služby, ale aj

náročnosti podľa rôznych kategórií. Vybudovanie profesionál-

nej armády  vyžaduje poskytnúť primerané  podmienky na výkon

profesionálnej služby.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa  týka § 23. Navrhujem vypus-

tiť  písmeno a) a ustanovenie  pod  písmenom b) a c) označiť

písmenami a) a b). Vzhľadom   na  to,  že  podobný  návrh je

v spoločnej správe, návrh  pod bodom 19 ide ďalej a navrhuje

sa vypustiť celý  odsek. V prípade, že tento pozmeňujúci ná-

vrh bude prijatý, potom neprichádza  do úvahy hlasovať o mo-

jom pozmeňujúcom návrhu.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 51 ods. 2. Text tohto

ustanovenia navrhujem nahradiť textom  tohto znenia: "Na vý-

počet výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchod-

ku  sa základ  zistený  podľa § 49 upravuje  tak, že suma do

10 000 Sk sa započítava v plnej  výške, zo sumy prevyšujúcej

10 000 korún do 15 000 korún sa  započítava  jedna polovica,

zo sumy prevyšujúcej 15 000 korún do 20 000 korún sa započí-

tava  jedna tretina, zo  sumy  prevyšujúcej 20 000 korún  do

30 000 korún sa započítava jedna štvrtina a zo sumy prevyšu-

júcej 30 000 korún sa započítava jedna pätina.

 

     Takúto úpravu  obsahovali vlastne prvé  varianty rieše-

nia,  ktoré boli  predložené do  pripomienkovacieho konania.

Myslím si, že takýmto spôsobom  sa dosiahne, tak ako navrhu-

jem  v  pozmeňujúcom  návrhu,  účel,  ktorý  som prezentoval

v úvode.

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh sa týka § 61 ods. 2. Navrhujem

text nahradiť novým textom v tomto znení: "Kúpeľnou starost-

livosťou podľa § 61 sa rozumie  starostlivosť vo  vojenských

a civilných kúpeľných ústavoch  a vojenských ozdravovniach."

Ide o legislatívnotechnickú  úpravu. Spoločná  správa v bode

24 má  podobné riešenie. Ak  sa prijme toto  riešenie, potom

neprichádza  do úvahy  hlasovať o mojom  pozmeňujúcom návrhu

v bode 4.

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh  sa  týka § 63 ods. 1.  Slová

"uhradia ozbrojené sily polovicu nákladov na pohreb, najviac

však sumu 7 000 korún" nahradiť  slovami  "uhradia ozbrojené

sily časť nákladov  na pohreb, najviac  však sumu 10 000 ko-

rún". Vychádzam z momentálnej  ekonomickej situácie, z ceno-

vej hladiny. Myslím si, že 10 000 korún je adekvátnejšia su-

ma na vyjadrenie účelu, ktorý tento paragraf sleduje.

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh  sa týka § 63 ods. 2. Obdobne

ako v § 63 slová "do výšky 7 000 korún"  navrhujem  nahradiť

"do výšky 10 000 korún" z tých istých dôvodov.

 

     Siedmy pozmeňujúci návrh. Za § 86 navrhujem zaradiť no-

vé ustanovenie  označené ako § 87  tohto znenia: "Dávky pri-

znané podľa tohto zákona a dávky, ktoré sa považujú za dávky

podľa tohto zákona, sa nezdaňujú."

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh  sa týka § 89 až § 95. V § 89

ods. 2 nahradiť slová "o 24 %" slovami  "o 50 %" a v § 89 až

§ 95 slová "o 12 %" slovami "o 25 %".

 

     Myslím si, že táto úprava  je opodstatnená, nie je eko-

nomicky náročná. Verím, že prostriedky v štátnom rozpočte sa

na účely a na sledovaný cieľ,  o ktorom som hovoril v úvode,

nájdu.

 

     Ďakujem. To sú všetky moje pozmeňujúce návrhy.

 

     Budem rád, keď pani  kolegyne a páni kolegovia pochopia

účel týchto  pozmeňujúcich návrhov, pochopia  to, že takýmto

spôsobom môžeme adekvátnejšie, lepšie, primeranejšie ohodno-

tiť príslušníkov  ozbrojených síl, pochopia to,  že je možné

nájsť prostriedky zo štátneho  rozpočtu. Nejde o veľké sumy.

A urobíme takýmto spôsobom ďalší krok k tomu, aby sme situá-

ciu v armáde dostali na  požadovanú úroveň, takú, ktorá zod-

povedá štandardu Slovenskej  republiky a potrebám Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec  Michalec. Pripraví sa pán posla-

nec Čarnogurský.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na základe zákona číslo 350/1996 Národnej rady  Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku a podľa § 82 ods. 2 toh-

to rokovacieho  poriadku v mene 15 poslancov  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  uplatňujem k vládnemu  návrhu  zákona

o sociálnom zabezpečení vojakov (tlač 759) tieto pozmeňujúce

návrhy:

 

     1. Za doterajší § 101 navrhujem vložiť nový § 102 tohto

znenia: "Minister  obrany a minister  vnútra môžu vo  svojej

pôsobnosti  odstraňovať tvrdosti,  ktoré by  sa vyskytli pri

vykonávaní tohto zákona."

 

     Odôvodnenie: Vzhľadom  na  navrhovanú  úpravu § 22 a 23

treba počítať s nutnosťou individuálneho riešenia niektorých

prípadov  zabezpečenia profesionálnych  vojakov pri skončení

služobného  pomeru.  Preto  navrhujem,  aby  minister obrany

a minister vnútra mali možnosť odstraňovať tvrdosti, tak ako

je  upravená táto  možnosť v oblasti  všeobecného sociálneho

zabezpečenia.

 

     2. K § 102. Text § 102 navrhujem upraviť takto: "Od na-

dobudnutia účinnosti tohto zákona  sa na sociálne zabezpeče-

nie vojakov nepoužijú:

 

        1. zákon číslo 32/1957 Zb. o nemocenskej  starostli-

vosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,

 

        2. § 130 až 145 zákona  číslo 100/1988 Zb. o sociál-

nom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

 

        3. § 157 a 174  vyhlášky   Federálneho  ministerstva

práce a sociálnych vecí číslo 149/1989 Zb., ktorou sa  vyko-

náva zákon o sociálnom  zabezpečení v znení neskorších pred-

pisov."

 

     Túto zmenu  navrhujem  preto, lebo v rezorte vnútra  sa

postupuje podľa týchto predpisov.

 

 

     3. Za doterajší § 102 navrhujem vložiť nový § 103 tohto

znenia:

 

     "Zrušujú sa

 

     1. § 25 ods. 1, § 26, § 26a), § 27, § 31, § 33 až 33d a

§ 40 zákona číslo 76/1959 Zb. o niektorých  služobných pome-

roch vojakov v znení neskorších predpisov,

 

     2. § 22 až 26 vyhlášky  Federálneho ministerstva obrany

číslo 557/1992 Zb., ktorou  sa vykonávajú niektoré ustanove-

nia zákona  číslo 76/1959 Zb. o niektorých  služobných pome-

roch vojakov v znení neskorších predpisov."

 

     Túto úpravu navrhujem v súlade s ustanovením 190 zákona

číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej  službe, ktorým boli zacho-

vané predmetné ustanovenia až do  dňa účinnosti zákona o so-

ciálnom zabezpečení vojakov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Michalcovi. Slovo dostáva

pán poslanec Čarnogurský a pripraví sa pán poslanec Kanis.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     máme pred sebou pravdepodobne  jeden z posledných záko-

nov, tzv. vojenských  zákonov, ktoré  upravujú  personálne a

sociálne pomery vojakov  Armády Slovenskej republiky. Význam

tohto zákona spočíva v tom, že práve jeho predložením a jeho

prijatím  sa dokompletizuje  nové postavenie  vojakov Armády

Slovenskej republiky, tejto inštitúcie, ktorá požíva najväč-

šiu dôveru vo vnútri  štátu a ktorá nás smerom navonok veľmi

dobre reprezentuje.

 

     Spomíname si  iste všetci, aké boli  debaty o vojenskom

rozpočte nedávno, teda v decembri, pri schvaľovaní  štátneho

rozpočtu na  tento rok. Aj  keď armáda vtedy  dostala 14 mi-

liárd korún, tento rozpočet pre  armádu stále nie je schopný

v plnej miere pokryť  potreby armády, a tak sa stáva, že vo-

jaci,  predovšetkým profesionálni  vojaci slovenskej  armády

v pomerne veľkom rozsahu odchádzajú z armády. Hľadajú si iné

zamestnania, kde okrem iného dostávajú lepšie pracovné a so-

ciálne podmienky. Je v záujme  Slovenskej  republiky, štátu,

je v záujme  nás všetkých,  aby Armáda Slovenskej  republiky

zostala  stabilizovanou inštitúciou,  aby bola  naďalej plne

organizovane  schopná  a  bojaschopná,  jednoducho,  aby  si

zachovala svoje dobré  postavenie a dobrú funkciu smerom na-

vonok a aby bola schopná sa rozvíjať.

 

     Z tohto hľadiska predložený  návrh zákona je dobrým ná-

vrhom zákona, ktorý ale je možné a potrebné v niektorých us-

tanoveniach zlepšiť a v tomto  smere  podporujem pozmeňujúce

návrhy, ktoré predložil kolega Jozef Moravčík.

 

     Samozrejme, pri  každom takomto návrhu vyvstáva otázka,

či teda  sú na to peniaze,  kto to bude platiť.  Táto otázka

vyvstala aj  pri prerokúvaní tohto  návrhu zákona vo  výbore

pre  obranu a bezpečnosť, keď  pán spravodajca  argumentoval

tým, že štátny rozpočet nemá  viacej peňazí na toto sociálne

zabezpečenie,  než je  predložený vládny  návrh zákona, čiže

mimo pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil Jozef Moravčík.

 

     K tomu by som chcel  uviesť, že tento argument neobsto-

jí, pretože peniaze na sociálne zabezpečenie vojakov si pla-

tia vojaci zo svojich fondov. To znamená, že finančné pokry-

tie tohto  zákona a eventuálnych  predložených pozmeňujúcich

návrhov nejde zo štátneho rozpočtu, ale ide z peňažných fon-

dov armády vojakov, ktoré si vojaci platia v priebehu svojej

vojenskej služby.

 

     Preto navrhujem, aby táto  snemovňa prijala aj pozmeňu-

júce  návrhy  predložené  Jozefom  Moravčíkom, pretože tieto

pozmeňujúce návrhy zlepšujú zákon. Sociálne zabezpečenie vo-

jakov a vôbec sociálne  podmienky vojakov predsa len zlepšu-

jú, robia službu v Armáde  Slovenskej republiky atraktívnej-

šou, a tým vytvárajú  podmienky, aby fluktuácia medzi profe-

sionálnymi  vojakmi  slovenskej  armády  bola menšia. Jedno-

ducho, aby armáda mohla stabilnejšie budovať svoju profesio-

nálnu základňu, mohla  zvyšovať kvalifikáciu svojich vojakov

s väčšou  perspektívou a nemusela sa  obávať  príliš rýchlej

výmeny profesionálnych vojakov, ktorých nanovo a nanovo tre-

ba cvičiť, zacvičovať. A to sú práve  náklady, na ktoré musí

vyjsť štátny  rozpočet. To sú práve  náklady, ktoré zaťažujú

štátny rozpočet.

 

     A preto navrhujem, aby snemovňa ako celok prijala pred-

ložený návrh zákona, aby prijala aj pozmeňujúce návrhy, kto-

ré predložil  kolega Jozef Moravčík.  Klub poslancov za  KDH

bude hlasovať za tento návrh zákona.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Kanis  a pripraví sa pán poslanec

Andrejčák.

 

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     o tomto  návrhu zákona  bola  pomerne široká a dlhodobá

diskusia. Chcel by som však predniesť niektoré skôr technic-

ké pripomienky, ktoré zrejme istým nedopatrením treba riešiť

v spoločnej správe.

 

     Pri bode 7 zrejme vypadla  veta, ktorá by tam mala byť,

čiže "doterajší odsek 2 sa vypúšťa". Je možné logicky z toho

vyjsť, čo sa tam tvrdí, ale musí tam byť napísané "doterajší

odsek 2 sa  vypúšťa", v bode 7. Potom  to bude znieť: "Dote-

rajší odsek 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3."

 

     Ďalšia technická pripomienka, ktorú  mám, sa týka § 23,

to je bod 16 spoločnej správy. Tam treba dopísať číslo záko-

na o vojenskej  službe z roku 1997, ale  zrejme by  tam bolo

potrebné nielen  dopísať číslo zákona, ale  zároveň aj para-

grafy, články a odseky, ktorých  sa týka práve tento prípad,

nielen samotný zákon.

 

     V bode 19 pri § 60 ods. 3 vzniká  nejasnosť,  kde v tom

návrhu končia úvodzovky, čo je pomerne veľmi dôležité. Ak sú

len na konci toho, čo sa tam píše, tak prosím, ale ak by bol

iba za prvou vetou, tak to mení význam § 60 ods. 3. Čiže kde

sú druhé úvodzovky? To bol  bod 19 spoločnej správy, chýbajú

tam druhé úvodzovky v texte, teda, aby boli označené. (Hlasy

v sále.) Potom  to môžeme spresniť  - ja vychádzam  z istého

materiálu. Je to možné. Ja som mal iba ten pracovný, na kto-

rom som robil, ale tam je  možno veľmi malý posun, môžeme to

potom skontrolovať.

 

 

     V bode 28, t. j. k § 86  ods. 1, sa  hovorí,  že  sa u-

miestňuje odkaz 4. Mám pocit, že to by mal byť odkaz 34 pod-

ľa číslovania.

 

     V bode 29 sa  nevypúšťa  slovo "naďalej", ale iba slovo

"ďalej", potom    ďalšia  veta  je v poriadku,  to  môžeme

takisto spresniť.

 

     To boli technické pripomienky,  ktoré možno nestoja ani

za reč a ktoré by  príslušní  pracovníci Národnej rady mohli

spraviť.

 

     Ale chcem povedať ešte  jednu poznámku. Dostali sme po-

zmeňujúci návrh 15 poslancov Národnej rady na zmeny a dopln-

ky k vládnemu návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov,

ktorí navrhujú k § 22 ods. 1 slová "ak nie je v tomto zákone

ustanovené inak" nahradiť slovami  "ak dosiahol 55 rokov ve-

ku". Najskôr  som si myslel, že  asi potrebujem okuliare, či

dobre vidím, čo sa tu navrhuje. Potom som si vlastne overil,

že to, čo  sa navrhuje, to ozaj aj  chcú 15 poslanci dosiah-

nuť. No tak, o čo vlastne ide?

 

     Tento návrh  je v absolútnom  rozpore so zákonom  číslo

370/1997 o vojenskej službe,  ktorý sme prijali 21. novembra

1997. Ak sa podá takýto návrh, ktorý je v absolútnom rozpore

s tým, čo sme  prijali v novembri 1997, a bol  tu predložený

komplet  vojenských zákonov,  pýtam sa,  či si navrhovatelia

vôbec uvedomili,  akú koncepčnú prácu robia.  Je to neuveri-

teľné, ale  musíme si uvedomiť, že  existuje zásadný rozdiel

koncepcie priebehu služby vojakov a príslušníkov Policajného

zboru.

 

     U príslušníkov  Policajného zboru sa  predpokladá stály

služobný pomer  na čas neurčitý.  Tento návrh, ktorý  tu po-

slanci dali, rozbíja celú koncepciu zákona o vojenskej služ-

be, ktorý predpokladá službu  profesionálnych vojakov v stá-

lej službe  do vekových hraníc  ustanovených podľa jednotli-

vých hodností. Tento zákon, to  je zákon o vojenskej službe,

nepredpokladá - až na  výnimky v hodnostiach generálov - ce-

loživotný výkon služby. Tento  pozmeňujúci návrh ho zavádza.

To si myslím,  že nie je už len  otázka nejakého návrhu, ale

to  je  jednoducho  antikoncepčný  krok,  ktorý  sa nedá ani

pochopiť. Nedá sa to pochopiť.  Ja nechápem, pozeral som sa,

či je tu podpísaný aj pán poslanec Andrejčák, a ak tu nie je

podpísaný, tak si to môžem  vysvetliť všelijako. Ale bolo by

veľmi zlé, ak on by bol  ten manipulátor, ktorý nájde 15 po-

slancov, ktorí podpíšu niečo, čo  zavádza, prosto to, čo zá-

kony o vojenskej službe mali prekonať.

 

     Schválenie pozmeňujúceho návrhu by znamenalo, že profe-

sionálni vojaci v stálej  službe - s výnimkou generálov - by

odchodné  nedostali vôbec,  pretože budú  odchádzať v nižšom

veku, ináč  povedané, odchodné dostane  len vtedy, keď  bude

mať 55 rokov. To je absolútna katastrofa.

 

     Vážení  kolegovia, prosím  vás, ak  máte troška rozumu,

stiahnite tento návrh.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Slovo má  pán poslanec Andrejčák a  pripraví sa pán po-

slanec Vanko.

 

 

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prerokúvame jeden z veľmi  dôležitých zákonov, ktorý je

vynikajúcim prostriedkom predvolebného boja. Prejavuje sa to

vlastne od  začiatku, keď sme v Národnej rade  dostali zákon

o štátnej službe Policajného zboru a ďalších policajných or-

gánov aj zákon o sociálnom zabezpečení armády.

 

     Chcel  by  som  na  úvod  povedať,  že asi sme jednotní

v tom, že chceme mať armádu profesionálnu, predovšetkým sami

vojaci by chceli, aby boli medzi nimi len sami profesionáli.

My poslanci aj občania chceme,  aby armáda bola zdatná, spo-

ľahlivá, aby mala veľké skúsenosti a bojaschopnosť. My poli-

tici chceme,  aby to boli  predovšetkým profesionálne skúse-

ní v armáde. A sami vojaci chcú mať istotu pre život aj prá-

cu, proste chcú mať sociálny pokoj. Všetci teda istým spôso-

bom, ale aj istou mierou a intenzitou hľadáme na to podmien-

ky. Ak porovnáme tú armádu, v ktorej som ja slúžil ako vojak

z povolania, a armádu, ktorú poznám,  keď idem na západ, tak

musím povedať,  že je veľmi  veľký rozdiel. Ale  ani západné

armády nemajú rovnaké podmienky, nejdú podľa rovnakých záko-

nov.  A v každom  štáte  úplne iné  podmienky sú príťažlivé,

ktoré  rozhodujú o sociálnej  istote  alebo sociálnom pokoji

vojakov.

 

     My  vlastne  vyrábame  istý  medziprodukt medzi zákonom

z čias komunizmu a zákonom,  ktorý bude totožný alebo zodpo-

vedajúci zákonom Európskej únie. Dnešný návrh zákona ním eš-

te nie je. Ešte sa neblíži k Európskej únii tak, aby sme po-

vedali, došli sme na úroveň  štátov NATO, alebo aspoň Európ-

skej únie. Je to medzistupeň, ktorý budeme ešte niekoľkokrát

v budúcnosti prerábať,  tak ako ho budú  prerábať aj Maďari,

aj keď tiež už prijali zákon, ako prijali ďalšie štáty.

 

     Samozrejme, sú aj rôzne  predstavy rezortu a jeho pred-

staviteľov, ale aj  vojakov, čo všetko by v tom  zákone malo

byť a aké už teraz by mali mať výhody. Má svoje predstavy aj

vláda Slovenskej republiky,  politická garnitúra, ktorá roz-

hoduje, ale  majú svoje predstavy  aj ostatní občania  tohto

štátu.

 

     Pracujúci, alebo tí zamestnanci,  ktorí sú platení štá-

tom, sú presvedčení, že by mali mať práve také podmienky ako

polícia a vojsko. Vojaci si o sebe myslia, že majú najťažšiu

službu, a teda majú mať  najviac  výhod, a to isté  si myslí

o sebe polícia. Na nás  poslancov zostáva, aby sme porovnali

a svojím, povedal by som,  buď presvedčením, alebo svedomím,

alebo citom rozhodli, aké majú byť relácie medzi jednotlivý-

mi rezortmi, aké majú byť  vytvorené podmienky a ako to uro-

biť tak, aby  to ešte táto dnešná vláda  bola schopná aj za-

platiť.

 

     A preto  ak zhrniem, že  zákon - i z opozície  niektorí

kolegovia povedali - je správny, podstatné v zákone  je dob-

ré. Môžeme povedať, že teda zásadné rozpory máme len v troch

oblastiach, a to  predovšetkým v odchodnom, budem o tom ešte

hovoriť, v trinástom a v ďalších  platoch a vo výške niekto-

rých príplatkov. Ak polícia  napríklad veľmi tvrdo požaduje,

a hlavne  odborári v polícii, trinásty  plat a ďalšie platy,

aby si zachovali pocit užitočnosti, v armáde je to odchodné.

Vyriešiť tento problém  je veľmi ťažko už z  toho dôvodu, že

to je jediná inštitúcia v tomto  štáte, ktorá je a vždy bude

taká, že  nie všetci, ktorí dostanú  od štátu vzdelanie, na-

stúpia na funkcie. Štát má záujem, aby sa dožili najvyššieho

stupňa v tejto hierarchii a aby odchádzali dokonca až vo ve-

ku, keď  ostatní občania  už sú v penzii. Musíme sa  teda aj

s takýmto riešením vyrovnať.

 

 

     Ak som hovoril, že  dnešný návrh zákona je kompromisom,

predovšetkým by  som chcel  povedať a požiadať vás o podporu

stanoviska gestorského výboru, ktoré je, povedal by som, ta-

kýmto kompromisom.  Zvažovali sme veľmi  citlivo, preto neu-

stále sme sa vracali, a vy  ste to videli, páni poslanci, že

som navrhoval odložiť  zákon o Policajnom zbore, odložiť zá-

kon o sociálnom zabezpečení,  aby sme zabránili nevraživosti

a nedôvere medzi Policajným zborom a armádou. A to je aj na-

ša dnešná povinnosť a musíme na ňu dbať. Som presvedčený, že

cez našu  dobrú snahu, nech urobíme  tieto zákony akékoľvek,

tak do jedného až dvoch rokov budeme zákony o štátnej službe

Policajného zboru aj zákony o armáde  upravovať, pretože bu-

deme mať iné poznatky a iné možnosti, vrátane ekonomických.

 

     Dovoľte mi  len  veľmi stručne  sa vyjadriť k niektorým

názorom, lebo sme o nich  diskutovali, aj keď sme to verejne

nepublikovali.

 

     Pán  poslanec Čarnogurský  hovorí, aby  financie, ktoré

armáda  odvádza  pre  potrebu  sociálnych  fondov, zostávali

v armáde. Presne  také isté právo majú,  aby zostávali tieto

peniaze u policajtov  všetkého druhu. Ale  hneď by vystúpili

poslanci, a plným  právom, aby  to zostalo  aj pre  tých, čo

pracujú v štátnej správe, a to by vystúpili aj ďalší a ďalší.

 

     Myslím si,  že ak máme  ctiť ústavu, že  všetci sú pred

ústavou rovní, tak nemôžeme takúto formu privilégií vyrobiť.

Vyrobiť ale  inú, ktorá uspokojí  ľudí, a dosiahneme  to, čo

chceme. Nemôžeme spustiť lavínu týchto mimoriadnych požiada-

viek. Ja nemám také obavy o odchodné, ako boli tu vyjadrené.

Aj pán  poslanec Kanis, ktorý  trošku neprečítal ten  zákon,

robí predčasné závery. To nie je v rozpore  so zákonom o Po-

licajnom zbore,  pretože aj ten je  zladený s týmto zákonom,

aj k nemu bol dnes rozdaný jeden doplňujúci návrh.

 

 

     Rozdiel je len vo  výklade, čo bude. Konštrukcia zákona

o sociálnom  zabezpečení  armády  vychádza z toho, že  každý

dôstojník bude mať nárok na odchodné, pokiaľ študoval stred-

nú školu, prakticky už pred  dosiahnutím veku 40 rokov, pre-

tože v osemnástich  maturuje. Ten,  kto  ukončí  vysokú ško-

lu, tak  vlastne o 4 roky neskôr. To  aj tak znamená najskôr

v tejto spoločnosti.

 

     Páni poslanci, ste presvedčení, že Slovensko je ochotné

akceptovať,  aby dôstojníci  a práporčíci  chodili do penzie

o 10 rokov  skôr  ako ostatní?  Povedzme to,  páni politici,

svojim voličom,  že toto idete  presadzovať. Ak nie,  musíme

mať nástroj a stanoviť  taký čas, alebo taký  vek odchodu do

penzie, aby  nám to naši  voliči  akceptovali. A ja som pre-

svedčený, že  tým vekom je dnes 55 rokov, tak ako  ho vojaci

majú, tak ako ho majú policajti.

 

     Je pravda, že do armády bol nábor - a ja som sa na tej-

to  mašinérii podieľal,  keď som  chodil presvedčovať  ľudí:

Prídite  do  armády,  budete  mať odchodné. Tak musíme nájsť

spôsob, ako vyriešiť, aby  neboli také privilégiá, ktoré ob-

čianska verejnosť neprijme, a bolo dodržané slovo, ktoré sme

im dali. Tento návrh, ktorý je predložený v návrhoch gestor-

ského výboru, to spĺňa. Prakticky obidva návrhy, pokiaľ budú

prijaté  podľa  návrhu  gestorského  výboru,  ako pre štátnu

službu polície, tak pre sociálne zabezpečenie armády hovoria

a v tom je ich podstata: Kto  sa dožije penzijného veku a má

splnené, odslúžené  roky v ozbrojených silách,  v tých alebo

oných, dostáva odchodné, dostáva  odchodné v rovnakej výške,

10-násobok platu. Toto nemá žiadny občan tohto štátu. My sme

za to, aby toto odchodné zostalo.

 

     Po druhé, všetci ľudia, ktorí sú užitoční pre štát, aby

slúžili ďalej, aby mohli slúžiť ďalej, aby neplatilo, že mu-

sia odísť do penzie. Iste nebudeme  mať záujem, aby povedzme

jeden zo  špičkových kriminalistov alebo  zo špičkových ria-

diacich pracovníkov ministerstva, či už jedného alebo druhé-

ho, alebo generálneho štábu,  alebo vojenský alebo policajný

pedagóg musel ísť do penzie. Nech slúži ďalej. Už má istotu,

že až skončí, dostane odchodné.  My chceme, aby aj ľudia ve-

deli, že nie každý sa v tom konkurenčnom boji medzi veliteľ-

mi v armáde uplatní. Preto sú  tam také návrhy, že ak už ar-

máda nemá preňho zaradenie a stratil právnu oporu na povýše-

nie, pretože  dosiahol hranicu hodnosti, nie  je to dôvod na

vyhodenie z armády,  ale je to dôvod na  zaradenie do vyššej

funkcie. A ak armáda nie je schopná dať vyššiu funkciu, pre-

tože ju nemá  prázdnu, a on nie je  taký dobrý, aby vytlačil

úspešného človeka vo funkcii, na ktorú už podľa vekovej hra-

nice nárok  má, tak mu  armáda navrhne, pretože  minister to

právo dostane, odísť s určitým odchodným. Teda s podmienkami

na adaptáciu do nového prostredia, naspäť do civilného živo-

ta, odísť z armády so cťou a s dobrým pocitom a dobrým vzťa-

hom k armáde. Toto všetko  návrhy obsahujú. Stačí ich prečí-

tať, zamyslieť sa na nimi.

 

     Dalo  by sa  povedať, kto  teda  je v tej skupine ľudí,

ktorej  navrhujeme, alebo ktorej podľa  návrhu oboch zákonov

nebude  vyplatené  odchodné.    to  ľudia, ktorí  spáchajú

trestný čin a budú odsúdení, sú to ľudia, ktorým boli ponúk-

nuté, alebo si našli lepšie podmienky než v služobnom pomere

a nepotrebujú vytvoriť podmienky štátom na to, aby sa uplat-

nili,  pretože oni  si lepšie  podmienky    našli. A to je

vlastne to, čo je v zákone vložené.

 

     Som veľmi rád,  že v priebehu zákona ešte  aj dnes ráno

sme našli chybu v tom zákone.  Napríklad - a navrhujem a ci-

tujem teraz -, aby do § 22 bol  vložený nový odsek 3 v tomto

znení: "Nárok na odchodné má aj profesionálny vojak v stálom

služobnom pomere, ktorý dosiahol dôchodok  podľa § 27 a jeho

služobný  pomer skončil,  teda jeho  služobný pomer  skončil

a trval  najmenej 10 rokov."  Pretože  piloti,  výsadkári  a

niektorí  pracovníci,  ktorí  pracujú  v  extrémne náročných

podmienkach, podľa § 27 majú možnosť, resp. minister má mož-

nosť im započítať  roky do penzie dvakrát. Vždy  to v armáde

bolo, vždy to v armáde iste aj zostane. Kým tejto skupine sa

otvára možnosť započítať ten čas, stačí im desať rokov služ-

by a  splnia nárok na odchodné.  Tým bude vyriešená posledná

kategória, pretože kategóriu  profesionálnych vojakov na čas

určitý  alebo  na dočasnú  službu  rieši  nie § 22, ale § 23

tohto zákona.

 

     Som veľmi rád, že armáda  má dôveru. Chcem ale otvorene

povedať a vojaci si to často uvedomujú, pretože pri rozhovo-

roch s nimi mi to potvrdzujú, že armáda okrem iného má dôve-

ru preto, že  Slováci a Slovenky vedia, že  žijú v skromných

podmienkach a robia tak, že  ich aj každý chváli. Nepostavme

ich - aj keď iste, že pre nich by to bolo najlepšie - do po-

zície,  že im  Slováci začnú  závidieť nezaslúžené podmienky

a stratia ich dôveru. Budeme sami proti sebe.

 

     Ja som  celý život bol vojakom,  som presvedčený, že si

vojaci  zaslúžia  viac, než im  dávame. Nemám ale tú morálnu

silu alebo morálnu - povedal by som, nechcem  to  radšej na-

zvať -, aby som bezhlavo požadoval  len zo  stavovskej  prí-

slušnosti podmienky  na úkor iných. Vidím,  aká ťažká služba

je v polícii,  vidím, aká ťažká služba je  inde. A nakoniec,

povedzte mi, ktorí z našich  starostov a primátorov má menej

nepríjemností v priebehu dňa, než  majú možno niekedy aj po-

licajti na križovatke. Keď  sa nedohodneme na princípe spra-

vodlivosti, čo  je  ťažké a čo nie, nehľadajme  bezhlavo len

argumenty, ktorými by sme sa im zapáčili. Ja síce chápem, že

je pred voľbami, ale buďme aspoň trochu objektívni.

 

     Prosím vás,  pani poslankyne, páni  poslanci, o podporu

návrhov, ktoré vyšli z gestorského  výboru. Návrh, ktorý som

čítal, vám bude rozdaný, je podpísaný 15 poslancami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne poslancovi Andrejčákovi.

 

     A ako posledný vystúpi pán poslanec Lauko, ale medzitým

s faktickou poznámkou pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán podpredseda, je troška divné, že dostávame pozmeňu-

júce návrhy  až do posledného  momentu. Asi by  poslanec mal

mať tiež  čas na to, aby  na to reagoval. Dostali  sme druhý

pozmeňujúci návrh,  reaguje  na to, čo  tu rozprával pán po-

slanec Andrejčák, že prišli na riešenie, a teda ho podávajú.

 

     Zákon o vojenskej  službe obsahuje,  že v prvom  období

výkonu profesionálnej  služby budú vojaci  slúžiť v dočasnej

službe, ktorá môže  trvať až 15 rokov. Ustanovenie podmienky

výkonu  služby najmenej  počas 10 rokov, čo je v tom návrhu,

v tejto skupine profesionálnych  vojakov je teda  zbytočné a

zbytočný je aj tento návrh.

 

     Bolo by veľmi dobré, keby počuli to, čo tu  povedal pán

predseda výboru  Andrejčák, aj vojaci v jednotlivých  posád-

kach. Aj zákon o peňažných náležitostiach rieši len problémy

od plukovníka  hore, plukovníkov a generálov,  ale tí, ktorí

robia výkon  služby dole v kasárňach,  tým sa bude doplácať.

Bolo by treba, aby ste sa za nimi vybrali, čo vám povedia na

váš kvázi vlastenecký postoj.

 

     Je  veľmi smutné,  že bývalý  minister obrany  nedokáže

z titulu svojej  funkcie presadzovať to  nevyhnutné, čo dnes

vojaci potrebujú.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel by som zdôrazniť k tomu, ako pán poslanec Andrej-

čák rozprával, že tento návrh  zákona by mal byť posudzovaný

ako určitý predvolebný boj. Za Slovenskú národnú stranu sku-

točne chcem zdôrazniť, že to  nie je nijaký predvolebný boj,

ale nám leží na srdci otázka  obrany tohto štátu a aj situá-

cia, ktorá je v armáde.

 

     Chcel  by som  len povedať  príklad na  prieskumníkovi,

ktorý v mierovom období pri  svojom výcviku niekedy aj 3, aj

5 dní musí  byť v teréne.  Takýto človek ťažko  vydrží do 55

rokov aktívne byť vojak profesionál.  Ten je už po 10 rokoch

zruinovaný zo  zdravotnej  stránky. A keď sa chceme  takýmto

spôsobom pozerať na túto problematiku a keď to ešte vyjde aj

z úst bývalého vojaka profesionála, dokonca generálplukovní-

ka, je to smutné. Musím otvorene povedať, pán generálplukov-

ník, vy ste hanba armády, hanba armády. To vám hovorím otvo-

rene. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, pokoj.

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Párkrát mi bolo  smutno v tomto parlamente, ale tak ako

dnes, tak mi ešte nebolo smutno. Dnes viem, že to, čo som si

doteraz myslel o pánu  generálplukovníkovi, je pravda, bohu-

žiaľ. Pán generálplukovník sa  odvoláva  na NATO. Viete,  vy

ste mi  pripadali ako jeden  bývalý minister, čo  tvrdil, že

keby sme boli v NATO, tak v Čechách nie sú povodne. Hovorili

ste o nevraživosti medzi policajtmi a vojakmi. To ste len vy

hovorili, nikto iný o tom  nehovorí. A možno, že ste zasiali

semienko naozajstnej nevraživosti. Táto  hanba padne na vašu

hlavu. Tiež ste hovorili, že pred ústavou sme si všetci rov-

ní a štátni zamestnanci sú si rovní, čiže mali by byť všetci

rovnakí. To potom znamená  aj lekári, učitelia, nielen voja-

ci. A vy ešte aj  vojakov rozlišujete. Dávate výhody letcom,

čo je  iste pravda, iste nie  všetci sú rovnakí, ale  vy raz

trepete o jednom a potom o druhom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, ovládajte sa.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Dobre, netrepe, máte pravdu.  Chcel by som len povedať,

že v demokratických štátoch,  na ktoré sa pán generálplukov-

ník odvoláva,  je záujem štátu na  dlhodobej službe policaj-

tov, na celoživotnej službe policajtov. Na ich pracovnej ce-

loživotnej službe, nemyslím až do smrti. A v tých istých de-

mokratických  štátoch, kde  sú profesionálni  vojaci, sa ne-

predpokladá celoživotná profesionálna  služba vojakov. V tom

je rozdiel, ak to dokážete pochopiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  poslanec Andrejčák,  ale nemôžete  mať reakciu  na

svoje vlastné  vystúpenie. Čiže nech sa  páči, spojte ho, má

procedurálny návrh.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Nejdem reagovať na  svoje vlastné vystúpenie. Prihlásil

som sa, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Kanisa.

(Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To nemožno, priatelia. Priatelia,  sme tu síce svedkami

všelijakých foriem...

 

     Sformulujte to ako procedurálny návrh a nie ako reakciu.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Mám procedurálny návrh, aby  bolo uložené vedúcemu Kan-

celárie zabezpečiť  mi cestou Kancelárie  Národnej rady dnes

písomný záznam vystúpení pána poslanca Kanisa, Slotu a Mori-

ca, aby som mohol Národnej rade vypracovať dokument s hodno-

tením toho, čo povedali a povedali zle.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Tým sme prišli k poslednému  vystúpeniu v rámci rozpra-

vy.

 

     Pán poslanec Vanko, máte slovo.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  dovolím si  predniesť krátky

pozmeňujúci návrh, o ktorom už dvaja predrečníci niečo pove-

dali. V § 22 ods. 1 slová "ak nie je v tomto  zákone ustano-

vené inak"  sa nahrádzajú slovami "ak  dosiahol 55 rokov ve-

ku". To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, tým sme ukončili rozpravu.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Za tri kluby žiadam prestávku

na poradu klubov ešte pred záverečným slovom pána ministra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To znamená, že je prestávka.  Dáme 20 minút. Vážené ko-

legyne a kolegovia, dávam  teraz prestávku na poradu klubov,

potom nasleduje obedňajšia prestávka. O 14.00 hodine  pokra-

čujeme hodinou otázok a odpovedí.

 

     Ďakujem.

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     naplnil sa čas, otváram bod programu -

 

     hodina otázok.

 

     Chcem pripomenúť,  že v rokovaní o tomto  bode programu

budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-

com poriadku.  Zo všetkých písomných  otázok poslancov poda-

ných do  stredy do 12.00 hodiny  určení overovatelia schôdze

vyžrebovali  poradie  otázok  na odpovede, ktorým  sa budeme

riadiť. Vyžrebované poradie bolo oznámené na vývesnej tabuli

pred  rokovacou sálou.  Pripomínam, že  na otázky poslancov,

ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

 

      Páni poslanci, pani poslankyne, predseda vlády Sloven-

skej republiky  pán Vladimír  Mečiar  sa z rokovania o tomto

bode programu ospravedlnil. Prosím zastupujúceho podpredsedu

vlády pána  Sergeja Kozlíka, aby  zo svojho miesta  oznámil,

ktorých členov určil, že budú  odpovedať na otázky za neprí-

tomných členov vlády, prípadne za nich bude odpovedať sám.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi ospravedlniť  neprítomných. Pána podpredsedu

Kalmana budem  zastupovať ja, pána  ministra Jasovského bude

zastupovať pán minister Zlocha a ministra spravodlivosti pá-

na Liščáka bude zastupovať pán minister kultúry Hudec.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz pristúpime k odpovediam  podpredsedu vlády na vy-

žrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

 

     Prosím  pána podpredsedu  vlády, aby  zaujal miesto  za

rečníckym pultom a podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré

boli adresované predsedovi vlády,  odpovedal na ne v časovom

limite 15 minút.

 

     Prečítam vám prvú otázku. Postavil ju podľa vylosovania

pán poslanec František Švec. Znie: "Vaša vláda začala reali-

záciu  dlhodobých investičných  akcií Mochovce,  Vodné dielo

Žilina a diaľnice. Verím, že  občania vo voľbách dajú dôveru

vašej vláde, aby tieto diela mohla ukončiť. V akých horizon-

toch a aké prínosy budú plynúť z týchto akcií?"

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dovoľte mi pripomenúť, že už od vzniku samostatnej Slo-

venskej  republiky  vláda  Vladimíra  Mečiara  mala základný

strategický  cieľ, a to je  dobudovanie  základného výrobno-

-technického potenciálu Slovenskej republiky ako prvku, kto-

rý je smerodajný pre ďalší  strednodobý a dlhodobý rast Slo-

venskej  republiky. V rámci týchto  akcií a v rámci priorit-

ných predpokladov bola na prvom mieste postavená energetika,

predovšetkým sa týkala zásadného rozhodnutia v otázke jadro-

vej elektrárne  Mochovce a rekonštrukcie  ďalších energetic-

kých zariadení.

 

     Už na minulej schôdzi  Národnej rady som pripomínal, že

išlo o zásadné rozhodnutie, ktoré v roku 1994 bolo pribrzde-

né dočasnou vládou, nebolo dané rozhodnutie, bolo riešené až

v roku 1995 tým, že sa našiel viaczdrojový spôsob financova-

nia, ale najmä medzinárodnopolitického krytia tejto akcie za

súčinnosti piatich zúčastnených štátov. Ide o projekt rusko-

-francúzsko-nemecko-česko-slovenský a znamenal zásadný prie-

lom do riešenia energetického potenciálu Slovenskej republi-

ky.

 

     Čo sa  týka priamo jadrovej  elektrárne Mochovce, pred-

pokladá sa,  že prvý blok  tejto jadrovej elektrárne  by mal

byť  spustený na  prelome júna-júla 1998, druhý  blok  tejto

jadrovej elektrárne  by mal byť  ukončený a spustený do pre-

vádzky v roku 1999.

 

     Súbežne s riešením energetiky stála otázka lepšieho vy-

žitia  hydroenergetického  potenciálu  Slovenskej republiky,

kde súbežne s dokončovaním Vodného diela Gabčíkovo - Nagyma-

ros po anabázach na súdnom dvore v Haagu a v podstate víťaz-

nom, alebo v rozhodnutí v prospech  Slovenskej  republiky na

tomto súdnom dvore stála otázka ďalšieho využitia hydroener-

getického potenciálu a na  to nadväzovalo  rozhodnutie vlády

o výstavbe Vodného diela Žilina. V podstate realizácia tohto

vodného diela prebiehala  po rozhodnutí v roku 1995 do dneš-

ných dní, keď koncom decembra  bola spustená časť tohto vod-

ného  diela. V súčasnosti situácia  je taká,  že  prebiehajú

ďalšie práce na kompletnom  sprevádzkovaní Vodného diela Ži-

lina s tým,  že momentálne  prebieha  dopúšťanie  príslušnej

vodnej  nádrže s tým, že v priebehu  najbližších mesiacov by

mala nádrž byť doplnená a prevádzkový  stav s tým, že do no-

vembra 1998 by v plnom rozsahu  Vodné dielo  Žilina malo byť

sprevádzkované.

 

 

     Je nesmierne dôležité, že tieto investičné akcie v pod-

state postupným sprevádzkovaním začínajú tvoriť zdroje, kto-

ré potom smerujú na postupné splácanie jednotlivých investí-

cií, pretože  ide o - a to  nespochybňujem - zdrojovo  veľmi

náročné záležitosti, ktoré sú  návratné v dlhodobom horizon-

te, ale  pre fungovanie vyspelej ekonomiky  sú absolútne ne-

postrádateľné. To znamená, že Vodné dielo Žilina už produku-

je  prvé kilowatthodiny  elektrickej energie.  Začína tvoriť

zdroje na splácanie prostriedkov, ktoré naň boli vynaložené.

Podobne,  čo sa  týka Vodného  diela  Gabčíkovo - Nagymaros,

produkuje sa tam už dnes 20 % elektrickej energie produkova-

nej v tomto  štáte. Podotýkam,  je to  jeden z najlacnejších

zdrojov elektrickej energie. To znamená, že je tu zabezpeče-

ná aj významná efektívnosť.

 

     Čo sa týka ďalších infraštrukturálnych diel, vláda Vla-

dimíra Mečiara začala od roku 1995 štartovať  zamrznutý pro-

ces  výstavby diaľnic.  Opäť  nejde o žiadne  pamätníky, ide

o výsostné pragmatické infraštrukturálne  diela, na ktorých,

podotýkam, bola absolútna  zhoda v čase, či vzniku samostat-

nej  Slovenskej republiky,  alebo v čase, keď  sa  zakladali

transformačné  procesy ešte  vo federálnom  štáte, keď  bolo

úplne jasné, že treba v prvom  rade začať v rámci investícií

s rozvojom infraštruktúry ako  základného predpolia pre roz-

voj ďalších  nadväzujúcich, najmä sofistikovaných  výrob.

 

     Od roku 1995 v podstate každoročne s istými prírastkami

s tempovým  nárastom  prebieha  výstavba  diaľnic, pričom sa

v rámci koncepcie, schválenej vládou, zabezpečuje prednostné

ukončovanie  ucelených  úsekov. V tomto  roku  predpokladáme

spustiť ucelený úsek diaľnic  Bratislava - Ladce, Bratislava

- Nitra s ďalšími napojeniami na rakúske a maďarské hranice,

čím zároveň napájame Slovenskú  republiku ako tranzitnú kra-

jinu na  príslušné európske magistrály, ale  čo je nesmierne

dôležité,  že tento  infraštrukturálny  vývoj v podstate  je

základňou  pre  vstup  zahraničného  kapitálu,  ktorý  veľmi

dôrazne, veľmi podrobne sleduje vývoj, rozvoj infraštruktúry

na Slovensku. A mám osobné skúsenosti, konkrétne osobné skú-

senosti s rokovaním so zahraničnými partnermi, ktorí detail-

ne aj v časových  harmonogramoch poznajú, kde sa infraštruk-

túra na Slovensku uberá a v ktorých časových horizontoch bu-

dú jednotlivé infraštrukturálne akcie ukončené.

 

     Zdôrazňujem, že pokiaľ hovoríme o ukončení alebo smero-

vaní diaľnic do roku 2005 a hovoríme o tom, že budú postupne

spojazdňované niektoré úseky diaľnic, predovšetkým v oblasti

Považia, automaticky  je zreteľne cítiť,  ako narastá prílev

zahraničných investícií v daných  smeroch. Ale podobne sa to

týka aj oblasti Nitry, kde  už v podstate nemáme problém, že

by  tu nebol  vstup, prílev  zahraničného kapitálu.  Naopak,

v oblasti Považia, v oblasti  Nitry skôr máme problém získať

dostatok kvalifikovaných pracovných síl pre prílev zahranič-

ného  kapitálu alebo  pre záujem,  ktorý zahraničný  kapitál

prejavuje. Je to opäť výzva pre ďalší významný posun výstav-

by infraštruktúry smerom na  ďalšie oblasti Slovenska, najmä

na smer Žilina - Poprad - Košice, kde opäť  pokračovanie vý-

stavby diaľnic bude znamenať významný prienik, významný záu-

jem medzinárodného alebo zahraničného kapitálu.

 

     Podobne možno dokumentovať značný záujem vstupu mnohých

významných svetových firiem na  Slovensko v tej oblasti, kde

je dobudovaná infraštruktúra.  Môžem pripomenúť firmu Volks-

wagen, ktorá v tomto  roku chce zvýšiť produkciu automobilov

na trojnásobok zo 40 000 na 120 000 automobilov  ročne s ho-

rizontom, perspektívou po roku 2000  na úroveň 200 000 auto-

mobilov s podstatným zvýšením  výroby prevodoviek a jej sme-

rovaním už  nie na oblasť  Bratislavy, ale smerom  na oblasť

Martina, Dubnice,  kde opäť tieto  strategické zámery zahra-

ničných investorov sú priamo viazané na výstavbu infraštruk-

túry, nevynímajúc diaľnice. Podobne  je významný záujem ame-

rickej  firmy MOTOROLA,  to znamená,  že záujem zahraničných

investorov sa nekoncentruje len na európske krajiny. Spomína

sa dosť často rokovanie s japonskými partnermi, ktorí takis-

to  by sa  mali významne  podieľať na  investičnom vstupe na

územie Slovenskej republiky. A opäť  zdôrazňujem, že monito-

rujú výstavby  infraštruktúry a budovania  infraštruktúry na

Slovensku.

 

     Pokiaľ zdôrazňujem - aj  na minulej schôdzi som zdôraz-

nil -  tento fenomén, tak  práve z dôvodu  tvorby pracovných

miest na Slovensku a z toho dôvodu, že v rámci budovania in-

fraštruktúry nesledujeme prílev  tzv. privatizačného kapitá-

lu, ale sledujeme prílev  technologického kapitálu a v rámci

tohto ukazovateľa sme porovnateľní či s Maďarskom, či s Poľ-

skou, či s Českou republikou, kde nedosahujeme príslušné ob-

jemy vstupu priameho zahraničného kapitálu, sú tzv. privati-

začné investície,  ktoré sú  dominantné trebárs v Českej re-

publike alebo v Maďarsku. Teda v rámci rozvoja infraštruktú-

ry nám ide o technologické kapitálové vstupy a v tomto zmys-

le sú signifikantné vstupy  či Volkswagenu, či predpokladané

vstupy firmy MOTOROLA, či vstupu najväčšej americkej hutníc-

kej firmy do Východoslovenských železiarní.

 

     Podotýkam,  že tu  nejde o nejaký  výpredaj slovenských

výrobných kapacít. Ide o navŕšovanie, kapitálové navŕšovanie

slovenských podnikov, ktoré už  sa nedeje cez štátnych úrad-

níkov, deje  sa cez nové  vlastnícke  štruktúry a dáva tento

vstup  zahraničného  kapitálu  našim  súkromným  investíciám

a súkromným výrobným aktivitám nový rozmer, ktorý si myslím,

že je potrebný pre každú  krajinu, ktorá sa chce úspešne za-

radiť medzi vyspelé krajiny Európy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, chcete ešte k tomu dačo povedať? Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán  podpredseda vlády, mám  tridsaťročné skúse-

nosti  z  pôsobenia  v  investičnej  výstavbe a priemyselnej

energetike,  preto  som  presvedčený,  že  rozhodnutie vlády

o realizácii dlhodobých investičných  akcií je správne, lebo

dopravné  siete a energetické zdroje  sú základnými piliermi

každej prosperujúcej ekonomiky.

 

     S poľutovaním však musím konštatovať, že tu v parlamen-

te počúvam zo strany opozície spochybňujúce názory na reali-

záciu  týchto akcií  od rôznych  tiežodborníkov,  hovorcov a

výnimočných jedincov, ktorí vedia všetko a rozumejú všetkému

od ekológie po gynekológiu. Mám svoj názor na týchto vševed-

kov, ktorí sa snažia spochybniť všetko, čo robí súčasná vlá-

da. Veľakrát trpím, áno pán  kolega, trpím aj vedľa vás, keď

musím počúvať umelo vykonštruované demagogické a účelové ne-

gatívne stanoviská k činnosti súčasnej vlády, ale naučil som

sa s tým žiť. Hrozí ma  však predstava, že by títo páni mali

niekedy  prevziať zodpovednosť  za riadenie  nášho národného

hospodárstva a pozastavili by realizáciu týchto stavieb.

 

     Ale  predsa,  dovoľujem  si  položiť  aspoň hypotetickú

otázku, pán  podpredseda: Aký dosah  na ekonomiku Slovenskej

republiky by malo  pozastavenie realizácie týchto dlhodobých

akcií?

 

Podpredseda vlády SR S. Kozlík:

 

     Áno, čo  sa týka hypotetickej  otázky pozastavenia prí-

slušných  investičných akcií,  dúfam, že  to vlastne  nie je

možné, čo sa týka energetických diel, sú to dlhodobé záväzky

Slovenskej republiky voči dodávateľským firmám.

 

     Čo sa týka výstavby diaľnic, opäť, pokiaľ sa chceme za-

radiť medzi  vyspelé západné krajiny, nemôžeme  zaspať s vý-

stavbou infraštruktúry. A to  sa netýka len diaľnic, energe-

tiky, to sa týka telekomunikácií, a to sa  týka aj nadväznej

infraštruktúry, pod ktorú - už minule som pomenoval - radíme

sociálnu  infraštruktúru, v rámci nej  predovšetkým výstavbu

bytov. Je  zarážajúce, že z môjho  minulého vystúpenia v Ná-

rodnej rade, keď som zdôrazňoval, že sme za jeden rok zvýši-

li  počet nových  bytov o 70 %, v podstate  taká  informácia

v slovenských  médiách  nezarezonovala, s výnimkou  priameho

prenosu z parlamentu. Tak  znovu zdôrazňujem, že nadväzne na

výstavbu základnej infraštruktúry nadväzujú aj ďalšie, najmä

infraštruktúra, ktorá má v hlavičke alebo v úvodzovkách pred

sebou terminus technicus sociálna infraštruktúra.

 

     Chcem  zdôrazniť  ďalšiu  demagógiu, v zmysle ktorej sa

opozícia vyjadruje,  že staviame na  Slovensku pomníky. Pro-

sím, aby opoziční poslanci išli vysvetľovať na východné Slo-

vensko to,  že diaľnice, ktoré  smerujú do oblasti  Prešova,

Košíc, Východnej, sú pomníkmi pre tento štát. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda vlády, uplynul čas. Ďakujem vám.

 

     Teraz  pristúpime k  odpovediam členov  vlády na otázky

poslancov,  prípadne  odpovediam  generálneho  prokurátora a

predsedu Najvyššieho súdu.

 

     Prvá otázka je na pána  ministra Mráza od pána poslanca

Garaia: "Máte  poznatky z doterajšej  činnosti ministerstva.

Aké poslanie a ťažiskové  úlohy formulujete pre ministerstvo

do ďalšieho obdobia?"

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     azda ešte  na doplnenie pána  podpredsedu vlády uvediem

niekoľko čísel  ohľadom bytovej  výstavby. V roku 1994 sa na

Slovensku začalo len cez 3 tisíc bytov, niečo málo cez 3 ti-

síc. V roku 1997 podľa  predbežných  čísel na Slovensku bolo

vydaných rozhodnutí  na začatie stavby,  stavebných povolení

viac  než 12 tisíc, to  znamená štvornásobne  viac, než bolo

v 1994.

 

     Dovoľte mi azda hneď na  úvod poprosiť trošku o zhovie-

vavosť, pretože na takto koncipovanú otázku asi ťažko by som

vedel odpovedať  dve-tri minúty. Prosím,  keby ste ma  takto

chápali.

 

     Ministerstvo  výstavby a verejných prác  Slovenskej re-

publiky má  zo zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

číslo 347/1990 Zb. zverené  kompetencie  v oblasti verejných

prác, verejného obstarávania,  investičnej výstavby, staveb-

nej výroby, výroby stavebných látok, exportu stavebných prác

štátnej bytovej  politiky a hospodárenia so samotnými bytmi.

Tieto  svoje  kompetencie  uplatňovalo a uplatňuje  v súlade

s úlohami vyplývajúcimi pre naše ministerstvo z Programového

vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

     Súčasná  vláda svojím  programovým vyhlásením potvrdila

prechod z reštriktívno-stabilizačnej  politiky na rozvojovo-

-stabilizačný  program, resp. stratégiu.  Na ten  účel vláda

uložila  Ministerstvu  výstavby a verejných  prác Slovenskej

republiky  každoročne  vypracovať  programy  verejných  prác

a navrhnúť priority rozvojových programov ako systémový fak-

tor v investičnom procese na dosiahnutie účelného a efektív-

neho  vynakladania predovšetkým  verejných prostriedkov  pri

príprave a realizácii samotných verejných prác. Finančné ob-

jemy verejných  prác Ministerstvo  výstavby a verejných prác

Slovenskej  republiky v bežnom roku  zosúlaďuje s možnosťami

štátneho  rozpočtu a nasledujúce dva roky  sa upravujú podľa

predpokladaných disponibilných  zdrojov. Následne na  to mi-

nisterstvo výstavby a verejných  prác  každý rok vyhodnocuje

realizáciu  plnenia rozvojového  programu verejných  prác za

predchádzajúci rok a spolu s návrhom  opatrení na zamedzenie

nežiaduceho vývoja v oblasti  verejných  prác v bežnom  roku

predkladá na prerokovanie vlády Slovenskej republiky.

 

     Pri  vypracovaní   návrhu  aktualizovaného  rozvojového

programu priorít verejných prác  na roky 1998-2000 sa minis-

terstvo  zameralo na  dôsledné posudzovanie  opodstatnenosti

začínania  nových  stavieb s cieľom  usmerniť finančné  pro-

striedky predovšetkým na dokončovanie rozostavaných stavieb,

a tým i na zníženie  celkovej rozostavanosti. Týmto postupom

sa dosiahlo, že rozostavanosť z rokov 1998 až 2000 sa už bu-

de výraznejšie znižovať. Vzhľadom  na to, že tieto opatrenia

by  sa  mali  týkať  nielen  problematiky ústredných orgánov

štátnej správy,  ale i miest a obcí, je  potrebné, aby  celá

predmetná problematika  verejných prác  bola aj z tohto hľa-

diska upravená  zákonom o verejných prácach, ktoré minister-

stvo pripravuje do legislatívneho procesu.

 

     Cieľom zákona o verejných  prácach  je usmerňovanie ve-

rejných investícií na riešenie  najnaliehavejších  hospodár-

sko-sociálnych potrieb spoločnosti, dosiahnutie usporiadania

vzťahov  v investičnej  výstavbe  zodpovedajúcich zaužívaným

vzťahom v krajinách s rozvinutou  trhovou  ekonomikou, zame-

dzenie živelnosti a presadzovaniu lokálnych a rezortných zá-

ujmov, dosiahnutie  objektívneho stanovenia priorít  pri vy-

nakladaní verejných investícií, stanovenie objektívnej výšky

nákladovosti, finančnej náročnosti atď.

 

 

     Ministerstvo  výstavby a verejných prác  Slovenskej re-

publiky  je gestorom  aj pre  oblasť verejného  obstarávania

a koncesného  obstarávania.  Úlohy  na  tomto  úseku štátnej

správy vykonáva v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov,

služieb a verejných  prác v znení neskorších predpisov a zá-

kona číslo 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní. Minister-

stvo metodicky  usmerňuje účastníkov  verejného a koncesného

obstarávania, riadi štátnu správu vykonávanú krajskými úrad-

mi v oblasti verejného a koncesného obstarávania, zabezpeču-

je aproximáciu legislatívy v tejto oblasti. Význam a dôleži-

tosť verejného  obstarávania je daná  trhovým hospodárstvom,

v ktorom štát zabezpečuje týmto spôsobom svoje potreby.

 

     Podľa posledného  štatistického  zisťovania v roku 1996

sa celkovo  uskutočnilo v Slovenskej republike 17 787 súťaž-

ných  foriem  obstarávania,  ktorých  predpokladaná  hodnota

predmetu  obstarávania  bola 57,9 mld. Sk. Výsledky  za  rok

1997 sa v súčasnosti ešte len spracúvajú. Ťažiskové úlohy na

ďalšie obdobie sú najmä:  vypracovanie právnej úpravy zákona

o verejnom obstarávaní, rešpektujúce  Európsku dohodu o pri-

družení Slovenskej  republiky k Európskej  únii, tvorba pod-

porných  prvkov  systému  verejného  obstarávania,  príprava

pristúpenia Slovenskej republiky k Dohode o vládnom obstará-

vaní, prijatej v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

 

     Na základe poznatkov z doterajšej činnosti ministerstva

musím konštatovať, že pozitívny  vývoj v stavebníctve pokra-

čoval aj v roku 1997.

 

     Vzhľadom na to, že Štatistický úrad Slovenskej republi-

ky ešte  nevydal doteraz  definitívne  výsledky z roku 1997,

uvediem aspoň  výsledky  za obdobie január až november 1997.

Za 11 mesiacov v roku 1997 dosiahol  objem  stavebnej výroby

v cenách bežného roka výšku 67,3 mld. korún a oproti  rovna-

kému obdobiu roka 1996 vzrástol v starých  cenách  roku 1995

o 8,9 %. Na tomto pozitívnom  vývoji sa podieľa hlavne objem

stavebnej  produkcie v tuzemsku, ktorý  dosiahol  výšku 62,9

mld. a oproti 11 mesiacom 1996 v cenách  bežného roka vzrás-

tol o  12,8 %. Podiel súkromného  sektora na celkovom objeme

stavebnej výroby bol 81,9 %.

 

     Výsledky  stavebníctva za 11 mesiacov  roka 1997 nás o-

právňujú  predpokladať, že  aj  celý  rok 1997 bude  pre nás

úspešný.  Očakávame, že  objem stavebnej  produkcie v cenách

bežného roka dosiahne  výšku zhruba 74 mld. korún,  čo je o-

proti roku 1996 nárast o  12 mld. Sk. Rast stavebnej produk-

cie sa priaznivo prejaví  aj vo zvýšení podielu stavebníctva

na tvorbe  hrubého  domáceho produktu. Kým v roku 1996 pred-

stavoval tento podiel stavebnej výroby  na tvorbe HDP 4,7 %,

v roku 1997 to už  bude viac  ako 5 %. Azda  na  porovnanie:

Vo Fínsku  je  to 4,6 %, vo Švédsku 5 %, v Rakúsku 4,8 %, vo

Francúzsku 6 % a v Českej republike je to 6,8 % podielu sta-

vebníctva na hrubom domácom produkte.

 

     Vývoz stavebných  prác v roku 1997 poklesol v porovnaní

s rokom 1996 z objemu 5,9 mld. na 4,8 mld., predovšetkým  do

štátov bývalého Sovietskeho zväzu a Nemecka. Príčiny poklesu

vidíme hlavne v neustále  narastajúcej potrebe kapacít v tu-

zemsku, nesolventnosti investorov štátov bývalého Sovietske-

ho zväzu, v ktorých je dostatok zákaziek, v rizikách bezpeč-

nosti našich pracovníkov na prácach v zahraničí v niektorých

teritóriách bývalého  Sovietskeho zväzu, ale  aj v arabských

štátoch, v nedostatku zákaziek  pre vývoj v teritóriách, kde

nie sú problémy s financovaním, a nakoniec v neposlednom ra-

de v znížení kontingentu pracovných miest v Nemecku.

 

     Na postupné zvyšovanie exportu  stavebných prác a dodá-

vok najmä do Ruskej  federácie, Ukrajiny, Bieloruska a Chor-

vátska kladieme  dôraz najmä na export  do Ruskej federácie,

ktorý tvorí v súčasnosti zhruba 50 % celkového exportu nášho

stavebníctva.  Na  zabezpečenie  týchto  úloh sme pripravili

viaceré dvojstranné dohody a trvalo pracujú zmiešané pracov-

né skupiny pre spoluprácu v stavebníctve.

 

     K ďalším  ťažiskovým  úlohám v oblasti rozvoja výstavby

a stavebníctva na najbližšie  obdobie patrí predovšetkým za-

bezpečenie  prípravy  stavebných  kapacít  na  plnenie  úloh

z rozvojových  programov v oblasti diaľničnej, vodohospodár-

skej, ale najmä bytovej výstavby, spolupráca s ministerstvom

hospodárstva, ministerstvom financií  na zabezpečenie vyhlá-

sených  programov pre  rozvoj  malého a stredného podnikania

v stavebníctve, realizovanie záverov z protokolov medzivlád-

nych komisií pre rozvoj  exportu, najmä do Ruskej federácie,

Ukrajiny, Bieloruska, Chorvátska a Zväzovej republiky Juhos-

lávie, aktualizácia stratégie exportu ministerstvom výstavby

na rok 1998 s výhľadom do roku 2005, ako aj vypracovanie od-

vetvovej analýzy  konkurencieschopnosti  vybraných výrobných

odborov priemyslu stavebných látok.

 

     V oblasti materiálovej  základne  ministerstvo výstavby

a verejných prác pripravuje  koncepčné zameranie rozvoja vý-

robných odborov  priemyslu stavebných  látok s prihliadnutím

na možnosti využívania vlastných zdrojových surovín. V súla-

de s uvedenou koncepciou  bude ministerstvo podporovať prio-

rity  rozvojových programov,  napríklad aj  formou prevzatia

štátnych  záruk za  bankové úvery  investorov, ako  aj vstup

zahraničných investícií do priemyslu stavebných látok v sme-

re  modernizácie a inovácie  výrobnej  základne, ďalej  bude

dbať na  racionálne vyhodnocovanie ložísk  nerudných surovín

vhodných pre  výrobu  stavebných látok a bude podporovať re-

cykláciu stavebných odpadov.

 

     Významnou oblasťou, ktoré realizujú celospoločenské zá-

mery v úspore energie a do ktorej sa premietajú aj konkrétne

úlohy nášho ministerstva, je  plnenie zámerov v programe za-

tepľovania a jeho  perspektívne  rozšírenie na program úspor

energie vo všetkých budovách.  Z hľadiska postupnosti a prí-

nosov bol rozhodujúci program  zatepľovania, ktorý z pohľadu

systému  financovania končí v roku 1997. Od roku 1998 finan-

covanie zatepľovania  bytov, ale aj rodinných  domov sa bude

uskutočňovať  ako nový  účel podpory  Štátneho fondu rozvoja

bývania. Celkove sa v rokoch 1992 až 1997 realizovalo zatep-

lenie 10 939 bytov pri  poskytnutí  štátnej dotácie vo výške

540,8 mil. korún. Od roku 1998 sa bude  dodatočné zatepľova-

nie  bytových a rodinných  domov  podporovať prostredníctvom

Štátneho fondu rozvoja bývania.

 

     V rámci programov úspor  energie - okrem už spomenutého

programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania nedostatku

bytových domov - vypracovalo  Ministerstvo výstavby a verej-

ných prác Slovenskej republiky program úspor energie v budo-

vách na obdobie do roku 2000 a s výhľadom do roku 2010. Ten-

to  program bol 7. apríla 1997 predložený na rokovanie vlády

Slovenskej republiky a vláda ho vzala na vedomie s odporúča-

ním  využitia v rámci  aktualizácie  energetickej koncepcie.

Realizácia  tohto programu  sa sústredí  predovšetkým na dva

odbory výstavby, a to budovy  bytových domov a rodinných do-

mov a budovy občianskej výstavby a haly občianskej výstavby,

ktoré vykazujú najvyššiu spotrebu energie.

 

     Je potrebné  aj naďalej  vytvárať aj v oblasti výstavby

a stavebníctva podmienky na postupnú aproximáciu technických

noriem s normami Európskej únie. Ministerstvo výstavby a ve-

rejných prác výrazne pokročilo aj v tomto smere. V súčasnos-

ti je už v Národnej rade schválený zákon o stavebných výrob-

koch a predpokladáme, že nadobudne  účinnosť od 1. 10. 1998.

Spolu  s  jeho  inštitucionálnym  zabezpečením a dobudovaním

systémov  normalizácie  skúšania a kontroly  kvality v celom

procese investičnej výstavby sa  tak vytvoria potrebné pred-

poklady na zásadný  obrat v zlepšovaní úžitkových vlastností

všetkých našich stavieb.

 

 

     V oblasti bývania ťažiskové úlohy na ďalšie obdobie vi-

dím  predovšetkým v doregulovaní  legislatívnych  noriem pre

výstavbu bytov do vlastníctva, ktorá sa po zavedení Štátneho

fondu rozvoja bývania postupne celkom slušne rozbieha. Ďalej

v naštartovaní výstavby nájomných bytov zapojením súkromného

a verejného kapitálu. Pôjde o iniciovanie  úprav legislatív-

nych noriem, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú tento pro-

ces - Občiansky zákonník, daňové zákony a podobne. Postupným

rozbehom nájomných sektorov riešiť  bývanie občanov z nízko-

príjmovej  skupiny, resp.  začínajúce mladé  rodiny, telesne

postihnutých občanov a podobne.

 

      V oblasti  európskej  integrácie vytvára  ministerstvo

v rámci svojich kompetencií trvalé podmienky na postupnú in-

tegráciu  Slovenskej republiky  do Európskej  únie. Na tento

účel budeme  aproximovať  všeobecné záväzné predpisy a vnút-

rorezortné úpravy z oblasti  verejných prác, investičnej vý-

stavby a bývania s právom  Európskej  únie, postupne  riešiť

vybudovanie organizačných štruktúr, ich personálne obsadenie

za účelom  uplatňovania zákona o verejných  prácach, staveb-

ných  výrobkoch,  bývaní  a zákonných  úprav  aproximovaných

s právom Európskej únie v oblasti  prípravy a realizácie in-

vestičnej  výstavby, zabezpečovať  vytvorenie  technicko-ad-

mistratívnych  podmienok na  účinnejšie využívanie  všetkých

foriem zahraničnej  pomoci aj pre oblasť  výstavby a staveb-

níctva.

 

     V dvojstrannej a mnohostrannej spolupráci pôjde o trva-

lé rozvíjanie a rozširovanie technicko-ekonomickej spoluprá-

ce, vzájomnej výmeny  skúseností a informácií a o vytváranie

podmienok na  rozvoj  exportu a vzájomnej výmeny tovarov  na

základe uzatvorených a pripravovaných protokolov medzinárod-

ných komisií a ďalších dvojstranných dohôd.

 

     Ďakujem vám pekne, že ste si ma vypočuli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Chce mať ešte dodatočnú otázku pán poslanec Garai, ale-

bo nie?

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne  za vyčerpávajúcu odpoveď,  pán minister.

Nemám doplňujúcu otázku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďalšia otázka je na  pána ministra Javorského. Postavil

ju pán poslanec Lauko. Znie: "Prečo chcete likvidovať a zni-

žovať počet lekární na Slovensku?"

 

     Pán minister, máte slovo.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v žiadnom vyjadrení som  nehovoril o likvidácii lekární

na Slovensku. Vždy som hovoril  len o znížení počtu lekární,

ktoré by v prípade  štrajkových aktivít prevádzkovateľov le-

kárne  zabezpečili vydávanie  liekov pacientom  počas celých

24 hodín, aby nedošlo k narušeniu zdravotnej starostlivosti,

na ktorú má pacient ústavné právo.

 

     Na problematiku počtu lekární je potrebný komplexný po-

hľad. Zo  súčasného počtu približne 1 260 lekární  je takmer

500 lekární bez individuálnej prípravy liekov. Tieto lekárne

nebudú spĺňať  požiadavky ustanovené v návrhu  zákona o lie-

koch a zdravotníckych  pomôckach,  ktorý bol schválený v pr-

vom  čítaní na  tejto schôdzi  Národnej rady.  Požiadali sme

krajské úrady o predloženie presných zoznamov o počte lekár-

ní, ktoré  prevádzkujú nekvalifikované osoby.  Preto krajské

úrady, lebo prevádzkovanie, kontrola nad lekárenskou službou

je podľa kompetenčného zákona  číslo 222 v pôsobnosti krajov

a okresov.

 

     Návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach obsa-

huje ustanovenie o tom,  že lekáreň môže prevádzkovať kvali-

fikovaná osoba,  čiže  farmaceut s atestáciou z lekárenstva.

Ak bude návrh zákona  schválený s navrhovanými ustanoveniami

o podmienkach na vydanie  povolenia na poskytovanie lekáren-

skej starostlivosti a bude akceptovaná požiadavka, aby povo-

lenia vydané na prevádzkovanie lekární, ktoré nespĺňajú tie-

to požiadavky, stratili po  zákonom určenej lehote platnosť,

dosiahne sa tým aj zníženie počtu lekární. Cieľom je, aby sa

vytvorila optimálna sieť lekární, ktoré budú poskytovať kom-

plexnú lekárenskú odbornú starostlivosť, vrátane individuál-

nej prípravy liekov. Za  optimálnu sieť považujeme jednu le-

káreň na 5-6 tisíc obyvateľov.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz  sa opýtam  pána poslanca  Lauka, či  je spokojný

s odpoveďou, alebo chce dať dodatočnú otázku.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcem dať dodatočnú otázku.

 

     Vážený pán minister,

 

     zaznieva v celej spoločnosti štrajk lekární a váš názor

ma  svojím spôsobom  neuspokojil, lebo  napríklad znižovanie

lekární a tento problém  riešiť takýmto spôsobom je nedosta-

točný. Myslím si, že  problém je v komplexnosti financovania

zdravotníctva. Otázka,  či je veľa alebo  málo lekární, nemá

oporu  ani v ekonomike. V roku 1997 sa  za lieky vydalo 13,5

mld. Sk. Pri tejto spotrebe je absolútna marža - zisk lekár-

ne vo výške 21 %. Je preto  jedno, či  sa zisk rozdelí medzi

500 alebo 1 500 lekární. Z hľadiska  nákladov na lieky je to

nepodstatné. Myslím si, že toto nie je riešenie.

 

     A moja doplňujúca otázka k vám  je, či by ste takto po-

stupovali aj s vaším  majetkom,  keby ste vy  sprivatizovali

zdravotnícke  zariadenie, že  by ste  ho jednoducho zrušili.

Toto vaše vyjadrenie svedčí o nekvalifikovanosti v tomto po-

stupe vás a vášho rezortu.

 

     Dovoľte mi ešte,  keďže mám 44 sekúnd, aby som vás, pán

podpredseda, upozornil na nedodržiavanie rokovacieho poriad-

ku zo strany členov vlády,  keďže je to zákon, zacitujem vám

z § 131 - hodina  otázok, ods. 4: "Otázky  musia byť stručné

a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok..." atď.

 

     Chcel som dať premiérovi vlády otázku, či bol na tajnej

ceste v Rusku. Pravdepodobne  pre prasknutú  cievku v oku sa

bojí prísť túto otázku  zodpovedať. Navyše, podpredseda vlá-

dy, ktorý by mohol na ňu odpovedať...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, odoberám vám slovo.

 

 

     Priatelia, ide o jedno, možno máte nejakých poradcov na

provokatívne otázky, a to je všetko možné. Samozrejme, môže-

me  očakávať  rôzne  stanoviská,  ale zachovávajme poriadok.

Práve ste sa tam dovolávali jedného  výroku, že majú byť po-

stavené stručné otázky.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Myslím, že som bol stručný,  takže pokúsim sa aj v dru-

hej časti byť veľmi stručný, pán poslanec Lauko.

 

     Tá vaša filozofia, že nevidíte rozdiel medzi prevádzko-

vaním 1 300 lekární a napríklad 800 lekární, je omyl. To is-

té je, keby ste tvrdili, že  je jedno, či máme 20 poisťovní,

alebo 5. Len uvediem príklad. Tým, že došlo k redukcii pois-

ťovní, na správnom fonde sa ušetrí, neviem presne koľko, ale

niekoľko sto miliónov. A keď si uvedomíme, ako tečú finančné

prostriedky cez rôzne  inštitúcie v zdravotníctve, až kým sa

dostanú po  posledný článok, t. j. zdravotnícke  zariadenie,

ktoré slúži pacientovi, tak  všetky možné kanály, odkiaľ pe-

niaze by nešli takto vymedzenými mantinelmi, treba kontrolo-

vať.

 

     Správne  ste  povedali,  aký  je  nárast liekov. V roku

1996 bolo 1,7 mld., boli  väčšie náklady na liekovú politiku

ako v roku 1997. Urobili sme  ďalšie  opatrenia, zaviedli sa

nemocničné formuláre, ambulantné  formuláre, všelijaké komi-

sie, ktoré  by mali dodržiavať  práve účelnú farmokoterapiu,

ktoré by mali dozerať na to, aby pacient nebol poškodzovaný,

pretože už  niekoľkokrát som tu  povedal, že pri  kombinácii

viac  ako štyroch  preparátov naraz  dochádza k interreakcii

liekov. A vám ako lekárovi nemusím hovoriť, čo to znamená.

 

     Dovoľte mi ešte niekoľko  poznámok k lekárenskej sieti.

28 % z rozpočtu sa dáva  na liekovú  politiku. A viete - to,

čo som  povedal -, je  tu určitý počet  lekární, tie lekárne

treba prevádzkovať, musia byť aj určité zisky. Tak sme sa za

tie  dva  týždne,  čo  sa  objavili  v niektorých lokalitách

štrajky,  pozreli, čo  je za  tým. Je  pravda, že sa neplatí

niekoľko mesiacov. To máte pravdu, ale aj minule ste poveda-

li, ako je to možné,  pán minister, že  niektoré  lekárne sú

roky v strate. Aj ja sa vás pýtam, ako to je možné. Možné je

to tak, že práve rozhranie  rokov 1997 a 1998, opakujem, aby

to nebolo plošne, čo  poviem, v niektorých lekárňach skutoč-

ne, aby  nemuseli vykazovať zisky,  sa nakúpili  lieky a iné

veci, a práve v tých  lokalitách, kde boli ohlásené štrajky,

sa spolupracuje s dvoma  distribučnými firmami, ktoré obhos-

podarujú a točia si tie  peniaze v niekoľkých desiatkach le-

kární. To  hovorím otvorene, to  je naše zistenie.  Takže tu

vidíte,  že sa  musíme na  to  pozrieť a skutočne zabezpečiť

všetko pre  to, aby sme mali  dostatok liekov potrebných pre

pacientov, pre tých, ktorí to potrebujú.

 

     A keď som hovoril k lekárňam, tak by som chcel povedať,

že som prvýkrát, keď sa začalo hovoriť o štrajkoch, povedal:

Vážení,  rokujte. Najprv  treba rokovať,  vyjednávať a potom

hovoriť o štrajkoch a o ďalších  veciach. A dovoľte  mi, aby

som  citoval, čo  hovorí zákon:  "Lekárenská služba, lekárne

patria do  pôsobnosti  krajov a okresov." Tak k tomu,  čo sa

stalo pred dvoma týždňami a momentálne sa zase ozývajú hlasy

o zatváraní lekární, dovoľte mi,  aby som citoval zo zákona,

aby sme si všetci uvedomili, je pravda, že je potrebné všet-

ko pre to, aby bol dostatočný počet liekov aj peniaze na ne,

ale plytvať nedovolíme.

 

     Vydali  sme  pokyny  jednak  pre  okresných,  krajských

a štátnych lekárov, kde sme  ich upozornili na ich povinnos-

ti, ktoré im vyplývajú zo zákona číslo 226/1996. Teda dovoľ-

te mi, aby som  to citoval: "Pokyny Ministerstva zdravotníc-

tva Slovenskej  republiky na zabezpečenie  dodržiavania pre-

vádzkového času v neštátnych lekárňach boli vydané pre kraj-

ské úrady  podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona  číslo 222/1996

Z. z. na zabezpečenie postupu pri predpokladanom alebo trva-

júcom porušení prevádzkového času neštátnych lekární. Preru-

šenie  prevádzkového  času je  kvalifikované  ako  porušenie

ústavného  práva  občanov a ustanovení zákona číslo 277/1994

Z. z. o zdravotnej  starostlivosti. Zdravotnícke zariadenie,

ktoré prerušilo  prevádzkový čas schválený  štátnym okresným

lekárom, koná v rozpore  so zákonom a porušuje  právo občana

obsiahnuté v § 6 ods. 1, podľa  ktorého osoba, ktorej sa po-

skytuje  zdravotná  starostlivosť, má  právo  na  starostli-

vosť  podľa druhu a stupňa  zdravotného  postihnutia a v § 6

ods. 2, v § 55 ods. 1, ods. 2. Podľa § 30 ods. 1 zákona čís-

lo 277/1994 Z. z. neštátne zdravotnícke zariadenie je povin-

  poskytovať  zdravotnú  starostlivosť  podľa  toho zákona

a predpisov  vydaných na  jeho vykonávanie.  Pri zistení, že

porušením  prevádzkového  času neštátnej  lekárne boli poru-

šené  citované ustanovenia  zákona, je  potrebné  podľa § 33

ods. 4 zákona  číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej  starostli-

vosti v znení  neskorších  predpisov  viesť  právne konanie,

prípadne zrušiť povolenie na prevádzkovanie neštátnej lekár-

ne."

 

     My sme  opäť tlmočili svoje  názory Lekárnickej komore,

že skutočne máme riešenia, treba  byť trpezliví a tie rieše-

nia skutočne  sa dajú  dosiahnuť len  rokovaním, a preto tie

signalizované štrajky aj v minulosti, aj do budúcnosti, mys-

lím si, že sú neopodstatnené.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán  minister, zotrvajte za  rečníckym pultom,

lebo  ďalšia vyžrebovaná  otázka je  smerovaná znova  na vás

a položila ju pani poslankyňa  Kolesárová. Znie: "Aké systé-

mové kroky  sú pripravené na vyriešenie  problémov v oblasti

zdravotnej starostlivosti a ako sa uvedú do praxe?"

 

     Máte slovo, pán minister.

 

     (Hlasy v sále.)

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Dobre, budem sa snažiť.

 

     Prvoradou  úlohou rezortu  zdravotníctva je  zabezpečiť

poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení dispo-

nibilných zdrojov.

 

     Otázka financovania  poskytovateľov zdravotnej starost-

livosti a problémy, ktoré s ňou súvisia, bola predmetom opa-

kovaných rokovaní na úrovni podpredsedu vlády a ministra fi-

nancií, ministra zdravotníctva so zástupcami zdravotných po-

isťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V zmysle

prijatých záverov z rokovania prebiehali koncom minulého ro-

ka dohodovacie konania medzi zástupcami všetkých zdravotných

poisťovní a riaditeľmi zariadení ústavnej starostlivosti pod

gesciou ministerstva zdravotníctva  za účelom dohodnúť obje-

my výkonov, ktorých úhradu budú zdravotné poisťovne garanto-

vať, ako  aj splátkové kalendáre  na úhradu záväzkov,  ktoré

zdravotné poisťovne voči poskytovateľom vykazujú. Pri stano-

vení objemu  výkonov sa zohľadňovali  potreby zdravotníckych

zariadení, ako aj zdrojov zdravotných poisťovní a koeficient

rastu, resp. poklesu  poistencov v zdravotných  poisťovniach

v príslušnom spádovom území zdravotníckeho zariadenia.

 

     Vzhľadom na situáciu vo financovaní zdravotnej starost-

livosti prijalo ministerstvo zdravotníctva celý rad raciona-

lizačných a regulačných  opatrení. Okrem  opatrenia legisla-

tívnych   zmien,  ktoré   zabezpečia  stabilizáciu  nákladov

v  zdravotníckych  zariadeniach, ku ktorým  patrí predovšet-

kým objektivizácia finančných tokov, zintenzívnenie činnosti

štátneho  dozoru, návrh  nového zákona číslo 277/1994 Z. z.,

zákona  číslo 273/1994 Z. z.,  zákon o  lieku,  ekonomizácia

zdravotníckych  zariadení,  reprofilizácia  lôžkového fondu,

regulácia  siete zdravotníckych  zariadení, regulácia  siete

farmaceutických zariadení, distribútorov liekov, siete zdra-

votných poisťovní, štandardné terapeutické postupy, príprava

nového systému financovania ústavnej starostlivosti, zjedno-

dušenie informatiky,  výkazníctva, zintenzívnenie kontrolnej

činnosti  smerom k poskytovateľom  zdravotnej starostlivosti

a ďalšie.

 

     Je potrebné na druhej  strane zintenzívniť a zlepšiť zo

strany  zdravotných poisťovní  predovšetkým revíznu činnosť,

výber a vymáhanie poistného. Na informáciu  uvádzam, že zvý-

šením  úspešnosti výberu poistného na 93 % by sa zdroje zvý-

šili o 0,7-0,8 mld. Sk. V tomto  smere boli zamerané aj kon-

trolné akcie štátneho dozoru Ministerstva zdravotníctva Slo-

venskej republiky s následne prijatými opatreniami.

 

     Na rok 1997 boli rozpočtované  príjmy  do zdrojov zdra-

votného poistenia vo výške 40 mld. Sk. Podľa vývoja  príjmov

jednotlivých mesiacov roka 1997 by mali  byť zdroje zdravot-

ného  poistenia  naplnené  v  predpokladanom  objeme. Presnú

kvantifikáciu  príjmov a výdavkov  zdravotných  poisťovní za

rok 1997 budeme poznať až po  predložení účtovných uzávierok

jednak  zo strany  zdravotných poisťovní,  ako aj  zo strany

zdravotníckych zariadení.

 

     Na rok 1998 sa predpokladajú zdroje zdravotného poiste-

nia vo výške 42,5 mld. Sk. Na zmiernenie napätosti vo finan-

covaní  zdravotníckych zariadení  pripravuje sa financovanie

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  na základe kvanti-

fikácie zdrojov s ich  následným prerozdelením medzi jednot-

livé  činnosti podľa  špecifikácie: primárna  starostlivosť,

špecializovaná ambulantná  starostlivosť, ústavná starostli-

vosť a  ostatné. Pre uvedené  činnosti sa určí  percentuálny

podiel z celkového objemu zdrojov na rok 1998, ktorý stanoví

ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými pois-

ťovňami.

 

     V roku 1998 sa zredukuje  počet poisťovní. K 1. 1. 1998

sa zlúčili  zdravotné poisťovne  Perspektíva a Druzap, pois-

tencov a záväzky  preberá  zdravotná  poisťovňa Perspektíva.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej  republiky dalo súhlas

na splynutie poisťovní Sideria a Istota  do Občianskej zdra-

votnej  poisťovne  Istota - Sideria k 1. 2. 1998. Zlučujú sa

poisťovne  Dôvera a Vzájomná  životná  poisťovňa. Poistencov

a  záväzky  preberá  Vzájomná  zdravotná  poisťovňa  Dôvera.

K 1. 7. 1998 sa zlúčia  zo zákona, ktorý bol prijatý, Vojen-

ská zdravotná poisťovňa,  Poisťovňa Ministerstva vnútra Slo-

venskej republiky a Želežničiarska  zdravotná  poisťovňa Ga-

rant do spoločnej zdravotnej poisťovne. Zníženie počtu pois-

ťovní umožní sprehľadnenie finančných tokov v rámci zdravot-

ných  poisťovní, ako  aj smerom k poskytovateľom  zdravotnej

starostlivosti.

 

     V súčasnom období pripravuje Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky v spolupráci so zdravotnými poisťovňami

prehodnotenie  prerozdeľovacieho mechanizmu  povinného zdra-

votného poistenia. Legislatívne normy,  ktoré by mali zabez-

pečiť tie kroky, o ktorých  som hovoril, sú v Národnej rade.

Je to novela  zákona číslo 273 o zdravotnom  poistení, je to

zákon o omamných látkach,  psychotropných látkach a príprav-

koch, ďalej je to zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach

a ďalej je to novela zákona  číslo 277 o zdravotnej starost-

livosti v znení neskorších  predpisov a ďalej je  pripravený

zákon o lekárenskej posudkovej činnosti.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pýtam  sa pani  poslankyne Kolesárovej,  či je spokojná

s odpoveďou.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Mám doplňujúcu otázku.

 

     Vážený pán minister,

 

     v minulom  roku  došlo  na  základe  rozhodnutia  vlády

s cieľom stabilizácie zdravotníckych  pracovníkov k zvýšeniu

ich platov. V tejto  súvislosti  mi dovoľte položiť  otázku,

aká je súčasná priemerná  mzda v rozhodujúcich skupinách le-

károv a zdravotných  sestier a prípadne aj špičkových odbor-

níkov, ako sa počíta s druhou  etapou zvyšovania platov a či

má rezort  aspoň rámcový  prehľad o zárobkoch  lekárov v od-

štátnenej primárnej sfére.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Mám tu nejaké podklady, ktoré som mal vo výbore, možno,

že to bude  stačiť. Ostatné poviem, čo si pamätám. Ak vychá-

dzam zo štatistík rezortu  zdravotníctva a porovnaním rovna-

kých  období rokov 1997 a 1996, tak priemerný  tarifný  plat

v  rezorte  zdravotníctva  sa  v  roku 1997 zvýšil o 26,2 %,

t. j. o 1 121 Sk, z toho u  lekárov o 38,75 %, t. j. o 2 551

Sk  a  u  stredných  zdravotníckych  pracovníkov o  26,84 %,

t. j. o 1 191 Sk. Priemerný  plat, t. j. tarifný plat a prí-

platky  v  rezorte  zdravotníctva  sa  zvýšili  v  roku 1997

o 23,75 %,  t. j. o 1 601 Sk,  z toho  u  lekárov o 38,24 %,

t. j.  o  4 319  Sk,  u  stredných  zdravotných  pracovníkov

o 25,77 %, t. j. o 1 703 Sk.

 

     Napriek uvedenému zárobková  úroveň lekárov a ostatných

zdravotníckych pracovníkov ešte nie je dostatočne úmerná ná-

rokom kladeným na ich vzdelanosť, úroveň nutnosti celoživot-

ného vzdelávania, mimoriadnej psychickej náročnosti a zodpo-

vednosti pri  výkone ich  práce a ich spoločenskému postave-

niu.

 

     Dovoľte mi,  aby som uviedol niektoré  čísla, ale to sú

len čísla  za štátnu sféru,  za neštátnu nemáme,  to by azda

mohli  povedať poisťovne,  pretože tieto  informácie nemáme.

Priemerné platy  u lekárov - porovnávam  tretí štvrťrok 1996

s tretím štvrťrokom 1997 -,  keď hovoríme o priemerných pla-

toch, v roku 1996 bol 11 295 Sk, v treťom štvrťroku 1997 bol

15 614 Sk. Keď hovoríme o priemerných platoch vrátane odmien

za pracovnú pohotovosť, tak v prvom štvrťroku 1996 u lekárov

to bolo 12 374 Sk a v treťom štvrťroku 1997 17 222 Sk. Pred-

pokladám, že minimálne také platy  sú v neštátnej sfére, ale

máme informácie a niektoré  analýzy z niektorých lokalít, že

platy v neštátnej sfére sú,  alebo čisté príjmy sú podstatne

vyššie ako v štátnej zdravotnej sfére.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Prosím pani  ministerku Slavkovskú, aby  zaujala miesto

za rečníckym pultom, pretože na ňu je orientovaná vyžrebova-

ná otázka pána poslanca  Šveca: "Ako hodnotíte návrh Akredi-

tačnej komisie Slovenskej republiky odňať 6 fakultám sloven-

ských vysokých  škôl právo habilitovať  docentov a vymenovať

profesorov?"

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec,

 

     podľa § 17 ods. 2 písm. c)  zákona  číslo  172/1990 Zb.

o vysokých školách v znení  neskorších predpisov Akreditačná

komisia vykonáva činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. g) a h) ci-

tovaného zákona.  To znamená, že v kompetencii  Akreditačnej

komisie je  podľa § 15 ods. 1 písm. g) zákona  navrhovať mi-

nisterstvu školstva odňatie práv vysokým školám alebo fakul-

tám, okrem iného aj v uskutočňovaní habilitačného  konania a

konania na vymenovanie profesorov.

 

     V tejto súvislosti dovolím si  vás informovať, že v sú-

časnosti s Akreditačnou  komisiou a dekanmi  príslušných fa-

kúlt  preverujem podkladové  materiály Akreditačnej komisie,

ktoré  ju viedli k odporúčaniu,  aby  ministerstvo  školstva

odobralo právo 6 fakultám uskutočňovať habilitačné a vymenú-

vacie konanie. Konečné rozhodnutie ministerstva školstva bu-

de vydané až po ukončení  tohto šetrenia, to znamená v prie-

behu najbližších týždňov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, skončila sa hodina otázok,

preto ďakujem vám, pani  ministerka, končíme tento bod prog-

ramu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Do 15.15 hodiny bude  prestávka. Potom nasledujú inter-

pelácie.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokova-

cej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní o bode programu

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

podané na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     ktoré sme na 35. schôdzi prerušili pred hlasovaním, ne-

boli sme uznášaniaschopní.

 

     Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-

me Národná  rada Slovenskej republiky  stanovisko uznesením.

Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, chcem pripomenúť, že mate-

riál ste dostali ako tlač 817 a dodatok k nej.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme osobitne

hlasovať o jednotlivých  písomných odpovediach  členov vlády

na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokoji-

vé.

 

     Teda nech sa páči do rokovacej sály, budeme pokračovať.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do roko-

vacej sály, lebo budeme hlasovať. Áno, chceme ísť domov, tak

treba vykasať rukávy.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu o odpovedi  ministra Jasovského na interpeláciu

poslanca Viliama Sopka, s ktorou vyslovil nespokojnosť.

 

     Prezentujme sa a budeme  hlasovať, či  Národná rada sú-

hlasí s  odpoveďou pána ministra  Jasovského pánu poslancovi

Sopkovi.

 

     Prezentovalo sa 53 poslancov.

 

     Prezentujme sa, páni poslanci,  pani poslankyne, či nás

je dostatok. Prezentujme sa, či sme uznášaniaschopní.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pre nedostatočný

počet budeme hlasovať nabudúce,  alebo po parlamentných voľ-

bách, ak sa zídeme.

 

     Ďalším bodom programu sú

 

     interpelácie poslancov.

 

     Úvodom  chcem  pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona

o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavu-

je  poslanca povinnosti  odovzdať svoju  interpeláciu osobne

predsedovi Národnej rady  Slovenskej republiky. Upozorňujem,

že  prepis  záznamu  interpelácie  Kanceláriou Národnej rady

Slovenskej  republiky nenahrádza  povinnosť poslanca doručiť

písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Ná-

rodnej  rady. V tejto  súvislosti  chcem požiadať poslancov,

aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej

rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

 

     Do interpelácií nemám nikoho  prihláseného, len do roz-

pravy.  Máte  niekoho?  (Hlasy v sále.) Hlási  sa pán  Šagát

a Milan Gaľa.  Ak sa ďalší nehlásia,  uzatváram možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy ústne alebo elektronicky.

 

     Ako prvá je prihlásená pani Sabolová z KDH.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

 

     som veľmi rada, že je  tu aj niekoľko ministrov, že in-

terpelácia na predsedu vlády padne aj do úrodnej pôdy a zač-

neme dodržiavať zákon, alebo predseda vlády a ministri začnú

dodržiavať zákon. Moja interpelácia je na predsedu vlády.

 

     Vážený pán predseda vlády,

 

     žiadam vás o zabezpečenie  dodržania zákona o rokovacom

poriadku vami a ministrami vlády Slovenskej republiky. Roko-

vací  poriadok  Národnej  rady Slovenskej  republiky - zákon

číslo 350 z 24. 10. 1996  je aj pre vás záväzný. Tento zákon

ukladá v § 131 ods. 4 členom  vlády  na otázky  položené po-

slancami na hodine otázok v Národnej rade odpovedať písomne,

ak na  ne nebolo možné počas  trvania tejto hodiny odpovedať

ústne.  Môžem vám  zacitovať poslednú  vetu tohto  paragrafu

a odseku: "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bez-

prostredne  neodpovedali, podajú  poslancovi písomnú odpoveď

do 30 dní."

 

     Žiadam o zaslanie písomných odpovedí na položené otázky

na hodine otázok  od vás, pán predseda  vlády, i od všetkých

členov  vlády. Mohli  ste dnes  vlastne  vidieť a zažiť túto

frašku na hodine otázok. Tým si pán predseda vlády aj minis-

tri myslia, že sa budú môcť vyhnúť odpovediam na hodine otá-

zok.

 

     V parlamente  zaznelo  alebo bolo  položených okolo 500

otázok na členov  vlády a asi 300 otázok  na predsedu vlády,

z nich bolo zodpovedaných ani nie na 20 %, či z členov vlády

alebo predsedu  vlády. Z tohto  dôvodu žiadam pána  predsedu

vlády zabezpečiť nápravu. Máme právo podať otázku alebo žia-

dať  aj predsedu  Národnej  rady. V tom  istom zmysle žiadam

o zabezpečenie  nápravy,  aby § 131 - hodina otázok - zákona

o rokovacom poriadku bol dodržiavaný.

 

     Už vyše roka od 1. 1. 1997, ako všetci  dobre viete, sa

do programu  rokovania schôdze  parlamentu podľa § 17 ods. 1

rokovacieho poriadku zaraďuje hodina otázok. Do dnešného dňa

sa  nenaplnil ani v jednom  prípade § 131 ods. 4 rokovacieho

poriadku v plnom znení a poslancom  Národnej rady nebola do-

ručená písomná odpoveď. Žiadam  vás preto, pán predseda par-

lamentu, o vašu písomnú odpoveď, prečo takto nekonáte a pre-

čo takto sa nenapĺňa zákon Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

 

     Ďalší je  prihlásený pán poslanec Černák  za DÚ. Nie je

tu, stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Šagát, ale predtým

sa hlási pán Cuper s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Nemám faktickú pripomienku, mám procedurálnu pripomien-

ku, aby súdružka poslankyňa z KDH si už odpustila tieto pro-

cedurálne pripomienky, lebo rozumie rokovaciemu poriadku asi

tak ako ja záležitostiam,  ktoré  obhospodaruje pán poslanec

Kováč.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pokoj, vážení.

 

     Nech sa páči,  je tu pán poslanec Černák?  Nie. Pán Ša-

gát, nech sa páči. (Stály ruch v sále.) Pokoj, vážení.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja by  som ako predseda poslaneckého  klubu prosil pána

právneho experta  za HZDS, aby sa  správal slušne najmä voči

dámam. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, to nie je procedurálna pripomienka.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     Mám štyri  interpelácie, nebudem ich tu  čítať, len po-

viem, čoho sa týkajú. Tri  sa týkajú pána ministra Javorské-

ho.  Jedna je  interpelácia vo  veci zriadenia  dialyzačného

strediska a zrušenia  doliečovacieho  oddelenia  v Nemocnici

s poliklinikou Svidník. Druhá je vo veci kontroly dodržiava-

nia  právnych  predpisov  pri  nákupe  a prevádzkovaní Hondy

Akord riaditeľom Dérerovej nemocnice. Ďalšia interpelácia je

vo veci zabezpečenia  poskytovania zdravotnej starostlivosti

a financovania bývalých dojčeneckých  ústavov. A posledná je

smerom  na predsedu  Najvyššieho kontrolného  úradu, kde som

podal podnet v marci 1997 spolu s poslancom Rosivalom o sku-

točnostiach  možného  porušovania  zákonov o nakladaní s fi-

nančnými prostriedkami v poliklinike Nad jazerom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Gaľa, nech sa páči, ako posledný.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Takisto mám dve otázky  na ministra zdravotníctva Ľubo-

míra Javorského. Prvá sa týka situácie v riešení stavu, kto-

  nastal  na  ortopedickej  klinike  Nemocnice v Ružinove,

v akej situácii je tam momentálne personálna otázka a ako sa

vyvíja celá záležitosť v chode tejto  špičkovej ortopedickej

kliniky. A druhá otázka  smeruje k riešeniu hospodárskej si-

tuácie v IMUNE, š. p., Šarišské Michaľany.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Takto rýchlo ešte interpelácie nešli.

 

     Pýtam sa členov vlády,  či chcú odpovedať na interpelá-

cie poslancov hneď. Ak áno...

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Už je po "funuse". Nebol  tu, ja som sa pozeral. Prosím

vás, teraz zatvoril dvere. Prečo ma presviedčate, keď tu se-

díte. Veď neklamte, máte hriech,  už som vám to veľakrát po-

vedal.

 

     Pýtam sa členov vlády,  či chcú odpovedať na interpelá-

cie poslancov hneď. Ak áno,  chcem ich zároveň požiadať, aby

svoju odpoveď  dali poslancom v písomnej  forme. Chce niekto

odpovedať? Nie.

 

     Na  záver chcem  požiadať členov vlády, aj  tých, ktorí

predniesli  svoje odpovede  - teda  nikto nepredniesol  - na

dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku

dali písomnú odpoveď na  interpelácie v stanovenej lehote do

30 dní.

 

     Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vraciame sa...

 

     Poslanec a predseda výboru pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán podpredseda parlamentu,

 

     musím informovať toto  zhromaždenie, že predseda posla-

neckého  klubu pán  Mikloško sa  mi verejne  pred vchodom do

parlamentnej miestnosti  vyhrážal. (Smiech v sále.) V každom

prípade budem  žiadať, aby sa tým  zaoberal mandátový a imu-

nitný výbor, jeho "hulvátskym" správaním.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Černák.

 

     Priatelia, z vyhrážok si nerobme dobrý deň a podľa mož-

nosti nerobme ani vyhrážky.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     mám skutočne procedurálnu  otázku. Pán podpredseda Ľup-

ták, ja  som sa nezapísal na  interpelácie, nemám pripravenú

interpeláciu, ale zapisoval som sa na odpovede na interpelá-

ciu. A teraz moja procedurálna otázka je, kedy budú poslanci

môcť reagovať na odpovede na  interpelácie z 34. schôdze. To

bolo z 33. schôdze, my  sme bod odpovede na interpelácie za-

čínali hlasovaním o 33. schôdzi, neboli sme uznášaniaschopní

a ešte  je celá  séria  odpovedí z 34. schôdze.  Kedy budeme

môcť na ne odpovedať?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím zapojiť pána podpredsedu Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Černák,  keďže sme neboli uznášaniaschopní

a bolo treba hlasovať o odpovediach členov vlády, na odpove-

de na interpelácie z 34. schôdze som neotváral. Na budúce tu

seď, pán poslanec, tak ako sa  patrí na poslanca a potom do-

staneš priestor.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Žiadam pána poslanca Cupera, aby tu teraz verejne pove-

dal, čo povedal tu pred  mojimi kolegami pani poslankyni Sa-

bolovej a potom budeme hovoriť o tom ďalšom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím vás,  choďte si to voľakde  inde povedať (smiech

v sále), lebo  to nie je  spôsob, priatelia. Každý  z vás sa

voľne odreagúva a necháva  svoje voľné vybúrenie. No, nehne-

vajte sa. Pred chvíľou sa tu pani poslankyňa domáhala, prečo

sa nedáva slovo, hoci v zmysle postupu stráca poradie každý,

kto nie je prítomný. Ide jednoducho o postup, ktorý akceptu-

jete len v takom  prípade - pani  poslankyňa,  vy totiž máte

také selektívne videnie právneho  postupu, že jednoducho ak-

ceptujete jedine, ak to  vyhovuje vám alebo vašim politickým

priateľom. Ja to chápem, ale musíte chápať aj to, že to dru-

hí nebudú zdieľať.

 

     Pán poslanec Cuper, prosím vás, dajte požiadavku, ktorú

prípadne budete chcieť formulovať oficiálne na príslušný vý-

bor, ale pani poslankyňu  Sabolovú žiadam, aby zanechala in-

vektívy. Už viem, aké sú  to asi procedurálne návrhy. Poznám

toto videnie.

 

     Priatelia, máme záujem, aby sme rýchlejšie postupovali?

(Hlasy v sále.) V poriadku, priatelia, uvoľnite sa.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

     Ja som  vás tu práve  na minulej schôdzi  upozornil, že

poznám jeden  prípad z literatúry.  Nemecký spisovateľ Opitz

napísal dielo "Môj generál" a tam  bol obraz jedného "hulvá-

ta", ak sa smiem takto bohemizmom vyjadriť, ktorý každé ráno

išiel do  kasární, aby sa mohol vyrevať na  ľudí okolo seba,

a potom sa chválil,  že to je jeho duševná  stolica. Tak vás

upozorňujem, nechajte si tieto  pokusy o duchovné stolice na

voľajaké iné miesto. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Cuper, idete?

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Myslím, že vám trvalo dosť dlhú chvíľu, kým ste mi ude-

lili slovo. Chcem vás požiadať,  keďže sme mali riadne zara-

dený bod programu - písomné odpovede členov vlády Slovenskej

republiky  na  interpelácie  poslancov,  tlač 894, nie  tlač

817, o ktorej  rokoval pán  podpredseda Ľupták, žiadam  vás,

aby  sme  hlasovali,  že  tento  bod  presunieme  na  budúcu

schôdzu, alebo budeme pokračovať teraz v našich výhradách na

písomné odpovede členov vlády.

 

     A po druhé vás chcem upozorniť, že ak niekto stratí po-

radie, to neznamená, že  stratí možnosť vystúpenia, len môže

vystúpiť na konci príslušnej rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je vaša interpretácia.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Prosím vás, pán podpredseda, buďte taký láskavý a nauč-

te sa aspoň vy vo vašom veku slušnosti, keď to už nemajú va-

ši vlastní kolegovia. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Viete, ďakujem  pekne, ďakujem, ale už  v mojom veku sa

ťažko učí. (Smiech v sále.)

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán podpredseda, ja si myslím,  že pripustíte aj vy, že

učiť sa  možno do smrti.  Ja chcem, aby  to bolo v  zázname,

chcem verejne povedať a upozorniť vás  formou procedurálneho

návrhu, aby  ste  upozornili pána  predsedu vlády a všetkých

členov vlády, aby dodržiavali zákon o rokovacom poriadku.

 

     Mal som otázku na predsedu  vlády a na hodine otázok ho

zastupoval  podpredseda vlády. V § 131 ods. 4 sa jasne hovo-

rí, že keď neodznie odpoveď  na otázku, tak poslanec má dos-

tať odpoveď do 30 dní  písomnou formou. Čiže verejne  žiadam

pána  premiéra Mečiara,  aby  mi  odpovedal, keďže  tu nebol

a pán podpredseda vlády ho zastupoval tak, že vlastne 15 mi-

nút hovoril  o inom, len  aby naťahoval čas.  Jednak žiadam,

aby to dodržiavali  členovia vlády a aby mi pán Mečiar odpo-

vedal, či bol na tajnom rokovaní v Moskve.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán  kolega. Isteže, len  vás chcem upozorniť,

že v rámci vášho humánneho formovania tých otázok ste k tomu

pribalili ešte aj zapálené oko atď. Uvedomte si, že na to je

veľmi ťažko odpovedať.

 

     Predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán podpredseda, vlastne som už ani nechcel mať faktic-

kú pripomienku, ale predsa len ako kresťan katolík chcem pá-

nu Mikloškovi odpustiť a rozmyslel  som si to s tým mandáto-

vým a imunitným výborom. Predsa musíme byť k sebe zhovievaví.

 

     Chápem nervozitu poslancov KDH, že mali prichystaný ce-

lú sériu  škandalóznych  vystúpení, a pán premiér neprišiel.

Ale bol som aj vo francúzskom parlamente a videl som tam, že

pán premiér aj sedel na hodine otázok a odpovedali jednotli-

ví ministri alebo ten, koho určil. Takže chápem pána poslan-

ca Lauka. Možno,  že sa chcel pozrieť na  premiérovo oko, či

by mu ho náhodou nemohol vypichnúť ako správny chirurg.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem povedať len  toľko, že som veľmi rád,  že pán po-

slanec alebo pán predseda výboru  Cuper sa vzdal možnosti sa

obrátiť na mandátový a imunitný  výbor, lebo som bol prítom-

ný, som  svedkom  celého tzv. incidentu a môžem  povedať, že

pán predseda výboru použil také slovo na pani poslankyňu Sa-

bolovú, ktoré sa ani v lepších krčmách nepoužíva.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Cuper, nemienite to už  nechať? (Hlas po-

slanca Cupera z pléna.)

 

     Ďakujem.

 

     Ďakujem,  priatelia. Priatelia,  dohodnime sa,  že toto

bola lehota na vyčistenie frustrovaných pocitov a že začneme

celkom vážne konať.

 

     Pani poslankyňa Sabolová, nože to zopakujte.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán  podpredseda, keďže v tomto  parlamente nor-

málne veci neprijímate, len  robíte frašku z tohto parlamen-

tu, zopakujem  vám, o čom žiadam  hlasovať: Písomné odpovede

členov vlády Slovenskej  republiky na interpelácie poslancov

Národnej rady písomne podané  predsedovi Národnej rady (tlač

894). Ak  chcete túto tlač vypustiť,  musíme o nej hlasovať.

Ináč  sme povinní  ju prerokovať,  pretože bola  zaradená do

riadneho programu tejto schôdze.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     To dávate  návrh mne, alebo parlamentu?  Lebo ak parla-

mentu, tak  sa teda pýtam: Súhlasíte s preradením  uvedeného

bodu  na  nasledujúcu  schôdzu? (Hlas  poslankyne  Sabolovej

z pléna.)

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Priatelia, vidíte, o čo  prichádzate, keď  nie ste prí-

tomní?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  tento  bod  bol  presunutý  na ďalšiu

schôdzu.

 

     Priatelia, mali sme skončený bod, v ktorom sme prerokú-

vali  problematiku,  ktorú  predniesol  pán  minister Sitek.

Pristupujeme k hlasovaniu. Ide o

 

     vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.

 

     Hneď, len nájdem prepojovací a popisný text.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Sitek? Áno.

 

     Nech sa  páči, zaujmite svoje miesto  za rečníckym pul-

tom, máte slovo.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tento návrh  zákona o sociálnom zabezpečení vojakov za-

vršuje etapu  tých zákonov, ktoré  boli  schválené v minulom

roku a vlastne  tento jediný  zákon o sociálnom  zabezpečení

prechádza do  tohto  roku a jeho účinnosť sa  predpokladá od

1. 4. 1998.

 

     Budem reagovať na vystúpenia poslancov, ktorí vystúpili

v rozprave.  Tento zákon  treba chápať  tak, že  tento zákon

o sociálnom  zabezpečení  sa   nedá  porovnávať  so  zákonom

o štátnej službe v Policajnom  zbore, lebo  to sú v podstate

dva...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás,  hovorte trocha bližšie do  mikrofónu a vý-

raznejším hlasom.

 

Minister obrany J. Sitek:

 

     ...to sú  dva odlišné  systémy poisťovania. V armáde je

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý financuje dávky

sociálneho zabezpečenia a tie náležitosti, ktoré podľa tohto

zákona patria vojakom.

 

     Doteraz funguje takéto sociálne zabezpečenie: odchodné,

úmrtné,  rekreácia, náklady  na  pohreb a kúpeľnú  liečbu sa

platia zo štátneho rozpočtu, čiže nie z poistného. Tento zá-

kon  definuje to,  že vojak  počas profesionálnej  služby si

platí  z odvodov  poistné do  Fondu sociálneho  zabezpečenia

a potom z tohto fondu sa mu vyplácajú náležitosti podľa toh-

to zákona.

 

     Poviem  príklad.  Keď  vojak  nastúpi do profesionálnej

služby - podľa zákona o vojenskej  službe sme  schválili, že

poznáme  dve  kategórie:  dočasnú a  stálu službu -, tak  po

pätnástom roku, alebo lepšie povedané, v tých kategóriách od

päť rokov, za päť rokov  služby sa mu vypláca odchodné počas

jedného roka platu, za desať  rokov dva roky, za pätnásť ro-

kov tri roky.  To znamená, že sa predpokladá  z hľadiska re-

kvalifikácie, aby sa počas týchto rokov uplatnil, aby sa mo-

hol znova zapojiť do civilného života. To znamená, že je ta-

kýto systém.

 

     Zákon o vojenskej  službe, ktorý sme  schválili a ktorý

platí, rozdeľuje  dve skupiny vojakov  profesionálov. Počíta

sa dočasná služba s trvaním služobného  pomeru vo vopred ča-

sovo ohraničenom záväzku maximálne počas 15 rokov, teda pre-

važne do veku okolo 35 rokov. Pôjde o profesionálnych  voja-

kov, väčšinou  na útvarovej úrovni, ktorých  treba na výkone

tejto služby všestranne a ekonomicky zainteresovať. Na úseku

sociálneho zabezpečenia má byť takýmto nástrojom zaintereso-

vania odchodné  podľa  návrhu § 22 ods. 2 zákona o sociálnom

zabezpečení  vojakov vo  výmere jednej  polovice priemerného

služobného príjmu  za každý ukončený rok  služby, teda maxi-

málne vo výške  sedem a pol násobku služobného  príjmu za 15

rokov služby. Zdôrazňujem však pritom, že takéto odchodné má

patriť jedine pri splnení prevzatého záväzku na službu a pri

prepustení zo služobného pomeru z tohto dôvodu. Takto navrh-

nutá úprava odchodného,  okrem sociálnej kompenzačnej úlohy,

plní významnú motivačnú úlohu na výkon dočasnej profesionál-

nej služby ako cieľová prémia.

 

     Druhú skupinu  profesionálnych vojakov, tak  ako som už

zdôraznil,  ktorú  definuje  zákon o vojenskej službe,  majú

podľa schváleného zákona o vojenskej službe tvoriť profesio-

nálni vojaci v stálej  službe, o ktorých sa predpokladá pre-

važná služba do vekových hraníc ustanovených podľa jednotli-

vých  hodností a len v minimálnom  počte  prípadov  do veku,

v ktorom iným občanom vzniká nárok na starobný dôchodok. Ce-

loživotnú  službu pri  rozhodujúcej väčšine  profesionálnych

vojakov v stálej službe nedovolí ani pyramidálna organizácia

ozbrojených síl, ani  požiadavky  na fyzickú  zdatnosť, psy-

chickú odolnosť a veľmi dobrý zdravotný stav. Preto ani sys-

tém sociálneho zabezpečenia  profesionálnych vojakov nepozná

inštitút starobného  dôchodku, ale len  výsluhového dôchodku

po vykonaní najmenej 20 rokov služby s maximálnou výmerou po

28 rokoch služby, teda do veku okolo 48 rokov.

 

     Analogicky sa navrhuje konštruovať aj odchodné pre pro-

fesionálnych  vojakov v stálej  službe, a to tak,  aby sa po

vykonaní 20 rokov služby  progresívne zvyšovalo s maximom po

28 rokoch služby. Tým sa má dosiahnuť efekt motivácie na vý-

kon  služby  na  potrebný  čas.  Ide  opäť o obdobu riešenia

uplatňovaného vo vyspelých demokratických krajinách. Ten zá-

kon, ktorý máte pred sebou,  jasne definuje ten pojem z hľa-

diska sociálneho zabezpečenia.

 

     Teraz poviem príklad. Policajt,  ktorý v podstate odíde

po pätnástich rokoch služby,  dostáva príspevok za službu do

dôchodkového veku do 55 rokov.  Potom ide na starobný dôcho-

dok. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení po 15 rokoch služ-

by  vojak profesionál  dostane počas  troch rokov  výsluhový

príspevok. To znamená, že do  troch rokov platíme zo Sociál-

neho fondu,  potom odchádza do civilného  života, peniaze zo

Sociálneho fondu  sa presúvajú do  Sociálnej poisťovne, vše-

obecnej alebo sociálnej,  ktorá zabezpečuje ďalšie poistenie

tohto  vojaka. A preto  je  tento  zákon  postavený  tak, že

vlastne motivuje  vojakov, aby slúžili ďalšie  roky, keď ich

potrebujeme vzhľadom  na to, že  tam sa rapídne  zvyšuje od-

chodný a výsluhový príspevok.

 

     Ale hovorím, že sú dve  hranice: Je dočasná služba, tam

je 15 rokov a potom je stála služba a tam je veková hranica.

Poviem  príklad. Vo  vekovej hranici  máme presne definované

vojenské hodnosti. Napríklad poddôstojník musí mať 35 rokov,

nižší  práporčík 35 rokov, podpráporčík 39 rokov,  práporčík

43 rokov, nadpráporčík 48 rokov atď.  až po  generála, ktorý

musí mať vekovú hranicu 55 rokov.  Čiže tu  sú dva úplne od-

lišné pojmy. Nemôžeme posudzovať alebo zrovnoprávňovať zákon

o štátnej službe v Policajnom zbore. Tam sú úplne iné inšti-

túty a tam je úplne iné financovanie alebo sociálne zabezpe-

čenie.

 

     Čo sa  týka jednotlivých  vystúpení a spoločnej správy,

ktorú predniesol pán spoločný spravodajca, tak by som v pod-

state so všetkými bodmi spoločnej  správy súhlasil až na to,

že  poprosím  spoločného  spravodajcu  body 39 a 40 vyňať zo

spoločného  hlasovania a odporúčal  by  som  neschváliť  ich

z toho hľadiska, že pán  poslanec Michalec to tam presnejšie

definoval, ale aj vzhľadom na to,  že v tých bodoch, tak ako

je  uvedené  v spoločnej  správe,  nepoznáme  štátnu  službu

v ozbrojených silách atď. Čiže v podstate je to lepšie defi-

nované v tom pozmeňujúcom návrhu. Čiže  body 39 a 40 zo spo-

ločnej správy by som  požiadal neprijať a prijať pozmeňujúci

návrh pána Michalca.

 

     Čo sa týka ostatných  pozmeňujúcich návrhov, pán posla-

nec  Moravčík v podstate  zvýrazňoval  odchodné a v podstate

zvýrazňoval  tie dávky  z hľadiska  kvantifikácie finančných

prostriedkov. My  vychádzame z reálu, že z Fondu  sociálneho

zabezpečenia, ktorý  obhospodarujeme, je potrebné  tieto fi-

nančné prostriedky  zachovať v takom smere.  Hovoril som, že

tento inštitút priberá ďalšie služby, a to odchodné, úmrtné,

rekreácie, náklady na pohreb a kúpeľnú liečbu, ktoré doteraz

boli financované zo štátneho  rozpočtu. To znamená, že tento

zákon, ktorý  predkladám, je  financovaný z Vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia,  čiže nie zo  štátneho rozpočtu, na

ktorý odvádza profesionál počas  výkonu služby peňažné nále-

žitosti, to znamená, že v poistnom  si na seba platí a potom

sa tieto peniaze vyplácajú v tých príspevkoch, tak ako je to

navrhnuté.

 

     Čo sa týka poslanca Michalca, už som sa vyjadril, že by

som poprosil podporiť tieto dva návrhy, lebo lepšie definujú

to, čo je obsiahnuté v bodoch 39 a 40 spoločnej správy.

 

     Čo  sa týka  poslanca Andrejčáka,  kde navrhoval zmeniť

§ 22, tak si  myslím, že to je zbytočné,  lebo pojem, pokiaľ

ide o výsluhový príspevok  a odchodné, presne definuje tento

zákon. To je duplicitne  urobené a je podľa mňa v tom zákone

zbytočné.

 

 

     Čo sa týka pána poslanca  Vanka, ja som v klube vysvet-

lil, že  nemôžem súhlasiť, aby bola  hranica odchodovosti 55

rokov veku, lebo to znamená, že tí vojaci, ktorí sú v dočas-

nej službe a sú v podstate, ako to zákon o vojenskej  službe

definoval, 15 rokov,  tak potom im musíme platiť  až do veku

55 rokov. Čiže tento návrh  zákona rozporuje zákon, ktorý už

bol schválený, zákon o vojenskej službe. To je po prvé.

 

     A po druhé, v armáde sú rôzne činnosti, ktoré sú výkon-

ného charakteru, a opotrebovaný  vojak  po pätnástich rokoch

odchádza preč. Alebo ak chce slúžiť ďalej, je tam potom stá-

la služba, ale vlastne museli  by sme nevýkonného vojaka dr-

žať do 55 rokov  veku a zbytočne  ho  platiť. A potom  to má

ďalší aspekt - kto by  potom nastupoval do Armády Slovenskej

republiky s tým vedomím, že v podstate by musel slúžiť v ar-

máde do 55 rokov veku.

 

     Ja som na začiatku  vo svojom úvodnom vystúpení defino-

val, akú  filozofiu má tento zákon. Vzhľadom na  to, že, tak

ako tu už bolo  povedané, armáda má najväčšiu dôveryhodnosť,

by som  vás poprosil, aby  ste tento zákon  podporili s tými

zmenami, ktoré som uviedol.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi a  prosím ho, aby zaujal miesto

pre navrhovateľov.

 

     Pýtam  sa teraz  pána spoločného  spravodajcu, či  chce

k tomu zaujať  stanovisko. Keďže nie,  priatelia, pristúpime

k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najprv k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej správy výbo-

rov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch

a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     v  úvodnom  vysvetlení  spoločnej  správy som prečítal,

o ktorých bodoch spoločnej správy budeme hlasovať en bloc za

a o ktorých  proti. Keďže v rozprave  boli dotknuté body 14,

39 a 40, tieto sa vypúšťajú na osobitné hlasovanie.

 

     Prosím, pán  predsedajúci, aby ste dali  hlasovať o na-

sledujúcich bodoch  spoločne. Budem ich čítať. Sú to body 1,

2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 - pardon,

bod 14 vyberáme  na  osobitné  hlasovanie -, 17, 19, 20, 21,

22, 23, 24, 25, 26, 27, 28,  29, 30, 31, 33, 34, 35, 37, 38,

a 41. Prosím,  pán predsedajúci, aby ste  dali hlasovať spo-

ločne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujeme en bloc

o uvedených bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor odporú-

ča tieto body schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedené body  spoločnej správy, ako ich

prečítal pán spoločný spravodajca, sme schválili.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec I. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať spoloč-

ne o bodoch 18, 32 a 36. Gestorský  výbor  ich  odporúča ne-

schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o troch bo-

doch spoločnej  správy - o bodoch 18, 32 a 36, ktoré gestor-

ský výbor odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že tri body spoločnej  správy, a to 18, 32

a 36 sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Vanko:

 

     Budeme hlasovať o bode 14,  ktorý súvisí s mojím pozme-

ňujúcim návrhom. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode 14,

ktorý odporúča gestorský výbor schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 14 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec I. Vanko:

 

     Budeme  hlasovať o bode 39, ktorý súvisí s návrhom pána

poslanca Michalca.  Musím ale povedať ešte  pôvodné, že ges-

torský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme neprija-

li.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Vanko:

 

     Budeme  hlasovať o bode 40. Je  tu opäť pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý dával pán poslanec Michalec, teda alternatíva buď

tento bod, alebo návrh pána poslanca Michalca. Ja musím pre-

čítať  návrh  gestorského  výboru,  ktorý  odporúčal  bod 40

schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 40 spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prvý v rozprave  vystúpil pán  poslanec Moravčík, ktorý

dal viaceré pozmeňujúce návrhy. Musíme postupovať podľa jed-

notlivých  návrhov, lebo  sú s rozdielnym  zameraním. Budeme

hlasovať - vzhľadom na to,  že ich máte rozdané, nebudem čí-

tať - o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Moravčíka sme neschválili.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh bol  prijatý už v rozprave, tam

bol totožný návrh, takže o tom nemusíme hlasovať.

 

     Prosím, aby sme  hlasovali o treťom pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Moravčíka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Moravčíka sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh pána  poslanca Moravčíka s to-

tožným textom bol prijatý v spoločnej správe, nemusíme o ňom

hlasovať.

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať, pán predsedajúci, o pia-

tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Moravčíka sme neprijali.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prosím, aby sme hlasovali o šiestom pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Moravčíka.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o šiestom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Budeme hlasovať o siedmom  pozmeňujúcom návrhu pána po-

slanca Moravčíka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o siedmom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Moravčíka sme neprijali.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Budeme hlasovať o ôsmom, poslednom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Moravčíka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o poslednom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Moravčíka sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďalší poslanec,  ktorý  vystúpil v rozprave a predložil

pozmeňujúce návrhy, bol pán poslanec Michalec.

 

     Jeho  prvý  pozmeňujúci  návrh  súvisí s § 101. Prosím,

ospravedlňujem  sa, ja  som si  to zle  zapísal. Bol prijatý

bod 39, alebo nebol?

 

     Takže môžeme dať hlasovať.

 

     Prosím, aby sme dali  hlasovať o prvom pozmeňujúcom ná-

vrhu pána poslanca Michalca.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Michalca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Michalca sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prosím, aby sme  hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Michalca.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Michalca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Michalca sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh pána poslanca  Michalca má dve

časti. Ja som dostal jeden,  ktorý mi odovzdal. Na konci pr-

vého riadku v tom prvom odseku nebol § 40. Tu je nejaký pre-

klep. Prosil  by som pána  poslanca Michalca, či  má tam byť

§ 40, alebo nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Michalcovi, aby dal

vysvetlenie.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nie, nemá tam byť, prišlo k omylu, pretože by to rušilo

celý zákon.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Teda budeme hlasovať o treťom  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Michalca, tak ako ho predložil.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Michalca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Michalca sme prijali.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďalší dvaja páni poslanci,  ktorí vystúpili v rozprave,

nepredložili návrhy, to znamená, že môžeme prikročiť k návr-

hu, ktorý podal pán poslanec Andrejčák s 15 podpismi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca  Michalca. (Šum v sále.)  Pardon,  považujeme  toto

hlasovanie momentálne za zmätkové.

 

     Prosím, zapojte poslanca a predsedu výboru pána Andrej-

čáka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Páni poslanci, čítal som ten  návrh a to práve vyvolalo

tú reakciu, lebo nebol správne pochopený s týmito výsadkármi

a pilotmi. Ale môžem ho prečítať, keď chcete.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie, nie je potrebné. Je to v poriadku.

 

     Priatelia,  prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme

o tomto pozmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci,  prosím, aby ste dali  hlasovať o po-

slednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý  odznel v rozprave, ktorý

som predniesol ja.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Vanko.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  pozmeňujúci návrh pána  poslanca Vanka

sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, tým  boli vyčerpané všetky doplňujúce

a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli zahrnuté v spoločnej správe

a ktoré  odzneli v rozprave. Spoločná  správa  na  poslednej

strane má  pripojené uznesenie výboru  pre  obranu a bezpeč-

nosť, tam je napísané, že som poverený predložiť návrh tohto

zákona do  tretieho čítania. Nemusím to,  dúfam, čítať. Pro-

sím, aby ste otvorili rozpravu v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím.  Trváme na  tom, aby  sme odsúhlasili  vstup do

tretieho čítania.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  tom, že

tento návrh postúpi do tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento návrh postúpil do tretieho číta-

nia.

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje  opravu legislatívnotech-

nických alebo  jazykových chýb alebo či  má 30 poslancov po-

zmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy smerujúce k odstraňovaniu

chýb alebo návrhy na opakovanie druhého čítania.

 

     Keďže  nikto  nemá  tieto  návrhy,  vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže teda v rámci tohto tretieho čítania neboli žiadne

pozmeňujúce  návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku

pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Gestorský výbor odporúča tento návrh zákona schváliť.

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov.

 

     Konštatujem, že nebolo dosť hlasov pri tomto postupe.

 

     Prosím,  vážené kolegyne  a kolegovia,  budeme opakovať

hlasovanie. Prosím, aby všetci poslanci nastúpili, prosím aj

pánov poslancov, ktorí sa teraz vzdialili z rokovacej miest-

nosti, aby sa vrátili hlasovať. Budeme opakovať  hlasovanie,

a ak nie sme uznášaniaschopní, potom skončíme rokovanie. Po-

zývam pánov poslancov, nech sa dostavia.

 

 

     Priatelia, skúsime sa ešte prezentovať, a ak nás nie je

dosť, odročíme rokovanie na zajtrajšiu schôdzu o 9.00 hodine.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Netreba hla-

sovať, priatelia, opravujem sa, ide o prezentáciu.

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov.

 

     V prípade, že nemôžeme pokračovať v tomto bode, odroču-

jem schôdzu na zajtrajší deň o 9.00 hodine.

 

     Priatelia, v dnešný deň  ukončujem schôdzu. Zajtra ráno

o deviatej pokračujeme 41. schôdzou Národnej rady.

 

     Ďakujem vám.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     13. februára 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, už 20 minút  prestupujeme

hranicu, ktorú sme si stanovili na začatie schôdze.

 

     Otváram  ôsmy deň  rokovania 41. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 40 poslancov.

 

     Priatelia, dám 10-minútovú prestávku a potom zopakujeme

prezentáciu.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Dobre. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 39 poslancov.

 

     Priatelia, o 10 minút zopakujeme prezentáciu.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam vás do rokovacej miestnosti.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, budeme

opakovať prezentáciu.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 43 poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     s ohľadom  na skutočnosť, že  nie sme uznášaniaschopní,

vyhlasujem presunutie pokračovania schôdze na utorok o 13.00

hodine odpoludnia. Prosím, aby sme sa podľa toho zariadili.

 

     Zároveň vám teraz oznámim,  že letecká preprava pre po-

slancov  Národnej rady  Slovenskej republiky  je zabezpečená

tak, že lietadlo odlieta  hodinu po prerušení schôdze. Auto-

bus odchádza 30 minút po prerušení schôdze.

 

     Zároveň  ešte  raz upozorňujem, že 41. schôdza bude po-

kračovať v utorok 17. februára 1998 so začiatkom o 13.00 ho-

dine.

 

     Letecká  preprava je zabezpečená  na utorok 17. februá-

ra 1998. Odlet lietadla z Košíc je o 10.00 hodine a z Popra-

du o 10.40 hodine.

 

     Vyzývam pánov  poslancov a pani  poslankyne, ktorí majú

záujem o leteckú prepravu z Košíc a Popradu, aby sa zapísali

do pripraveného zoznamu na prezencii.

 

     Prajem vám dobrý víkend, pohodu doma a v pondelok vyko-

nanie svojich poslaneckých povinností.

 

     Ďakujem, všetko dobré.

 

                   Deviaty deň rokovania

      41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     17. februára 1998

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie  prerušenej 41. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali

títo  páni poslanci:  pán poslanec  Langoš, pani  poslankyňa

Gantnerová, pán poslanec Poliak a pán poslanec Volf.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie o vládnom ná-

vrhu zákona o sociálnom  zabezpečení  vojakov (tlač 759) sme

prerušili v treťom  čítaní pred  hlasovaním o návrhu  zákona

ako celku.

 

     Prosím, najprv vyskúšame, do  akej miery sme uznášania-

schopní. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

 

     Prosím spoločného spravodajcu, aby zaujal svoje miesto,

budeme hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o zákone ako

celku.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Konštatujem, že nie sú ešte všetci prítomní.

 

     Počkáme 5  minút, kým pán poslanec  Černák vybaví svoju

hlasovaciu kartu.

 

     Budeme hlasovať o zákone ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Nie sme uznášaniaschopní, priatelia.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, opakujeme hlasovanie o zá-

kone ako  celku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme.

Hlasujeme, vážené kolegyne a kolegovia, o zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o so-

ciálnom zabezpečení vojakov.

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

 

 

 

     Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Po-

licajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzen-

skej a justičnej  stráže Slovenskej  republiky a Železničnej

polície Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 786 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 786a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej

republiky Gustáv Krajči.

 

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

sa  predkladá v druhom a treťom  čítaní vládny  návrh zákona

o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru  väzenskej a justičnej stráže Slo-

venskej republiky a Železničnej polície  Slovenskej republi-

ky,  ktorý bol  vypracovaný na  základe plánu legislatívnych

úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1997.

 

     Vládny  návrh  zákona  upravuje  novým  spôsobom právne

vzťahy a postavenie  príslušníkov Policajného zboru, Sloven-

skej informačnej služby, Zboru  väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej  polície pri výkone štát-

nej  služby. Právny  vzťah  príslušníkov  Policajného zboru,

Slovenskej informačnej  služby, Zboru  väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej

republiky sa zakladá k štátu.

 

     Vládny návrh zákona  reaguje na súčasnú spoločensko-po-

litickú a ekonomickú situáciu Slovenskej republiky vo vzťahu

k príslušníkom  Policajného  zboru,  Slovenskej  informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej po-

lície aj na výsledky  vykonanej analýzy  doterajšej  právnej

úpravy ich služobného pomeru  od roku 1970. Z analýzy jedno-

značne vyplýva, že úlohy  vyplývajúce z doterajších právnych

predpisov kladú na príslušníkov uvádzaných zborov vysoké ná-

roky na ich fyzickú  odolnosť, psychickú zdatnosť, profesio-

nálnu odbornosť, bezúhonnosť a takmer  permanentnú priprave-

nosť plniť povinnosti ustanovené  zákonom pri ochrane života

a bezpečnosti  osôb a majetku. V tejto  súvislosti sa  žiada

zdôrazniť, že na rozdiel od prevažnej väčšiny iných profesií

v štátnej správe  sú práve príslušníci  Policajného zboru zo

zákona povinní i v čase mimo služby vykonať služobný zákrok,

úkon alebo inú povinnosť,  aby zamedzili ohrozeniu alebo po-

škodeniu zákonom chránených záujmov.

 

     Na  príslušníkov  Policajného  zboru a Zboru  väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky sú kladené spoločen-

sky  očakávané vysoké  nároky, pričom  pri výkone  služby sa

nepredpokladá zlyhanie ľudského faktora, a to ani v osobitne

záťažových situáciách, napríklad pri ohrození života a zdra-

via ich samých.

 

     Súčasná  právna úprava  služobného pomeru  príslušníkov

Policajného  zboru,  Slovenskej  informačnej  služby,  Zboru

väzenskej a justičnej  stráže a Železničnej  polície Sloven-

skej republiky  už v niektorých smeroch  zaostáva za reálnou

potrebou a nezohľadňuje niektoré  riziká, ktoré výkon služby

v nových spoločenských podmienkach prináša.

 

 

     Navrhovaná koncepcia  štátnej služby má  preto vytvoriť

podmienky, aby  štátnoslužobný vzťah pre  príslušníkov Poli-

cajného zboru,  Slovenskej informačnej služby,  Zboru väzen-

skej a justičnej stráže a Železničnej polície Slovenskej re-

publiky nebol len zamestnaním, ale stal sa pre nich poslaním

s výrazným prvkom profesionálnej  hrdosti a spolupatričnosti

k tomuto špecifickému povolaniu. To  však možno od nich oča-

kávať len  vtedy, ak budú  mať zabezpečené primerané  právne

a sociálne istoty, zodpovedajúce  hmotné a sociálne zabezpe-

čenie a ak bude primerane  ocenená dlhoročná náročná a rizi-

ková práca. Z týchto dôvodov sa vo vládnom návrhu zákona na-

vrhuje  zmena  doterajšej  právnej  úpravy služobného pomeru

tak, aby  zodpovedala príslušníkom Policajného  zboru a ďal-

ších zložiek,  odrážala súčasné spoločenské  pomery a dávala

pocit istoty, že budú aj so svojimi rodinami zabezpečení.

 

      V tejto súvislosti sa žiada poukázať na skutočnosť, že

tieto  požiadavky v určitej miere spĺňa  už aj zákon Sloven-

skej  národnej rady  číslo 410/1991 Zb. o  služobnom  pomere

príslušníkov Policajného zboru, a tak nová právna úprava ne-

bude vykazovať taký rozdiel, ako je to v prípade navrhovanej

právnej úpravy  verejnej služby, resp. štátnej  služby v po-

rovnaní s úpravou vykonávanou Zákonníkom práce. Právna úpra-

va služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Sloven-

skej informačnej služby, Zboru  väzenskej a justičnej stráže

a Železničnej  polície si  po celý  čas pôsobenia  Zákonníka

práce  zachovala mnohé  charakteristické kvalitatívne  znaky

štátnoslužobného pomeru. Potvrdením  tejto skutočnosti je aj

pripravovaná  právna  úprava  postavenia  štátnych úradníkov

v Slovenskej republike, ktorá v mnohých  navrhovaných inšti-

tútoch preberá  právnu úpravu postavenia  príslušníkov Poli-

cajného zboru.

 

 

 

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Poli-

cajného zboru,  Slovenskej informačnej služby,  Zboru väzen-

skej a justičnej stráže a Železničnej polície Slovenskej re-

publiky  v porovnaní  napríklad  s platnou  právnou  úpravou

v zákone Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 najmä

 

     a) odstraňuje prvky nútenej práce,

 

     b) zavádza inštitút definitívy na tých policajtov, kto-

rí budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné predpoklady,

 

     c) výrazne posilňuje stabilitu  policajtov, a to predo-

všetkým ich primeraným ocenením počas štátnej služby, ako aj

po skončení štátnej služby,

 

     d) výrazne posilňuje odbornosť policajtov, a to tým, že

sa takmer nepripúšťajú výnimky v stálej štátnej službe,

 

     e) výrazne  rozširuje  povinnosti policajtov  vo vzťahu

k inštitútu definitívy,

 

     f) mení  spôsob  uplatňovania disciplinárnej  právomoci

a prispôsobuje ju demokratickým princípom.

 

     V neposlednom rade vládny  návrh zákona odstraňuje nie-

ktoré existujúce právne  medzery, napríklad zavádza inštitút

skončenia  štátnej  služby z dôvodu  straty štátneho občian-

stva, resp. z dôvodu spáchania úmyselného trestného činu.

 

     Pri  príprave vládneho  návrhu  zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služ-

by, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície

Slovenskej republiky sa vychádzalo z obdobnej právnej úpravy

v Poľskej republike, Maďarskej republike, Nemeckej spolkovej

republike, v Grécku a zo služobnej pragmatiky ČSR. Ďalej bol

vládny návrh zákona  porovnaný s legislatívou OECD a EC Pha-

re. Na právnu úpravu sa nevzťahuje Biela kniha.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v priebehu druhého  čítania predmetného vládneho návrhu

zákona v určených  výboroch  došlo k rozsiahlejšej  diskusii

o konečnom znení ustanovenia § 207. Toto ustanovenie upravu-

je inštitút odchodného. Vláda Slovenskej republiky ako pred-

kladateľ navrhla  inštitút odchodného, resp. jeho výšku  ob-

medziť hranicou 10 platov. Vláda týmto sledovala zjednotenie

výšky odchodného u príslušníkov ozbrojených síl a u prísluš-

níkov ostatných ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbroje-

ných zborov. Súčasne vychádzala  aj z možnosti štátneho roz-

počtu.

 

     Pri schvaľovaní dikcie tohto  ustanovenia vám preto od-

porúčam veľmi dôkladne zvážiť  finančné možnosti rozpočtu na

jednej strane a skutočné potreby a stabilitu štátnoslužobné-

ho pomeru príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej infor-

mačnej služby,  Zboru väzenskej a justičnej  stráže a Želez-

ničnej polície Slovenskej republiky  na druhej strane. Zákon

  za  cieľ  stabilizovať  a  motivovať  príslušníkov,  aby

v štátnej službe zotrvávali.

 

     Vzhľadom  na  uvedené  odporúčam  vládny  návrh  zákona

o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Že-

lezničnej polície  Slovenskej republiky na  dnešnom rokovaní

v treťom čítaní schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi za  odôvodnenie vládneho

návrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre na-

vrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi  Andrejovi  Fedorovi a prosím ho, aby  podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú

radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-

kona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vlád-

neho návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a jus-

tičnej  stráže  Slovenskej  republiky a Železničnej  polície

Slovenskej  republiky (tlač 786) vo  výboroch  Národnej rady

Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady  Slovenskej  republiky o prero-

kovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 793

z 18. novembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného  zboru, Slovenskej informač-

nej  služby, Zboru  väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky na pre-

rokovanie týmto výborom  Národnej rady Slovenskej republiky:

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v leho-

te určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné

výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov  podané  podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené

v spoločnej  správe (tlač 786a). Túto  spoločnú  správu máte

všetci k dispozícii.

 

     Chcem vás  ale upozorniť, že vinou  tlače došlo k omylu

na strane 15, kde sa hovorí v bode a), že je potrebné hlaso-

vať o spoločných  bodoch, a tam je  chybne  uvedené o bodoch

14 až  24. Správne má byť  25, preto by som  vás prosil, aby

ste si to opravili. A v bode  po b), keď sa má hlasovať jed-

notlivo o bodoch 13 až 25, je chybne  uvedené 25, správne má

byť 26.

 

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať takto:

 

     a) spoločne o bodoch 1 - 12 a o bodoch 12 - 25 a schvá-

liť ich,

 

     b) jednotlivo o bodoch 13 a 26 a neschváliť ich.

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré dostal

 

     1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schva-

ľuje túto spoločnú správu,

 

     2. odporúča  Národnej  rade Slovenskej  republiky podľa

§ 79 ods. 4 písm. e) zákona  o rokovacom  poriadku  schváliť

návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča

gestorský výbor.

 

     Pán  predsedajúci, žiadam,  aby ste  otvorili všeobecnú

rozpravu s tým, že do rozpravy sa chcem prihlásiť ako prvý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode. Zároveň vás informujem,

beriem na  vedomie vašu požiadavku  prihlášky ako prvého  do

rozpravy, ale zároveň informujem  vážené kolegyne a kolegov,

že  som  dostal  zoznam poslancov-rečníkov,  prihlásených do

rozpravy a že v ňom sú  prihlásení za  klub ZRS pán poslanec

Kraus a za klub SDĽ pán poslanec Benčík. Pýtam sa, či sa eš-

te niekto  hlási do rozpravy. Pán  poslanec Pittner, pán po-

slanec Cingel. Ďakujem pekne.

 

 

     Pán poslanec Fedor, máte slovo.

 

     Pripraví sa pán poslanec Kraus.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     K spoločnej  rozprave chcem predložiť  dva pozmeňujúce,

resp. doplňujúce návrhy, a to  v § 207 upraviť uvedené usta-

novenie takto:

 

     "(1) Policajtovi, ktorého  služobný pomer skončil uvoľ-

nením podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm.

a) až c), patrí odchodné,  ak jeho služobný pomer trvá aspoň

šesť rokov. Základná výška odchodného je jedennásobok zákla-

du pre výpočet dávky podľa § 218 a zvyšuje sa za každý ďalší

ukončený rok štátnej služby o jednu polovicu základu pre vý-

počet dávky  podľa § 218, najviac však do výšky desaťnásobku

výšky  tohto  základu.  Policajtovi,  ktorého služobný pomer

skončil uvoľnením podľa § 191, patrí odchodné, iba ak dosia-

hol 55 rokov fyzického veku.

 

     (2) Z odchodného sa vykoná  zrážka na úhradu požiadavky

v prípade, ak je možná započítateľnosť pohľadávky."

 

     Môj druhý doplňujúci návrh je takéhoto znenia v § 288:

 

     V rámci zrušovacích ustanovení v § 288 zaradiť nový bod

1 tohto znenia: "§ 6 a § 64 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo" -  zatiaľ nie  je známe,  nie je pridelené

- "o Železničnej polícii."

 

     Súčasne zmeniť označenie  ostatných bodov tohto ustano-

venia.

 

     To je všetko z mojej strany.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán poslanec Fedor, a prosím, zaujmite  miesto

pre spoločných spravodajcov.

 

     Teraz  dostáva  slovo  prihlásený  pán  poslanec  Kraus

a pripraví sa pán poslanec Benčík.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v prvom rade by som chcel vo svojom diskusnom príspevku

upozorniť,  že v pozmeňujúcich  návrhoch,  ktoré  predložím,

vôbec nejde o obhajovanie  nejakej  úzkej skupiny policajtov

alebo o obhajovanie toho, s čím vyšli odbory, ale je to pre-

dovšetkým tým, že som si prešiel dosť krajských, teda okres-

ných a niektoré krajské riaditeľstvá, a keďže tento zákon má

- aj podľa  slov pána ministra - vnášať  stabilitu do služby

polície aj do ostatných zložiek, ktoré sú v tomto zákone po-

ňaté,  myslím, že  takto podaný  návrh zákona,  ako je, túto

stabilitu do  Policajného zboru nevnáša. Ako  som už povedal

pri prvom čítaní, ide tam hlavne o § 207 - odchodné, ale ne-

zanedbateľný je aj § 33, čo sa týka  vymenovania policajtov,

odvolávania bez uvedenia  dôvodu a aj výkon, teda preraďova-

nie z prípravnej do stálej štátnej služby.

 

     Keď sme pred niekoľkými dňami preberali všeobecný zákon

o štátnej službe  štátnej  správy, jeden z dôvodov bol  ten,

aby sa do štátnej správy dostávali schopní ľudia, ktorí budú

vedieť svoje funkcie v plnej miere zastať. Ja sa teda pýtam:

Prečo nie sme ochotní toto  poskytnúť aj policajtom? Dnes už

ani v polícii sa nerobí  nábor ako niekedy, ale výber. Bohu-

žiaľ, policajti  dnes mnohokrát ťahajú za  kratší koniec, čo

sa týka boja proti  protispoločenskej činnosti, mám na mysli

materiálno-technické zabezpečenie.

 

     Ešte by  som chcel povedať jednu  vec. Škoda, že nebol,

ako som hovoril, v prvom  čítaní tento zákon prerokovaný, že

neprešiel vnútorným  pripomienkovaním. Možno by  sme sa boli

ubránili, alebo  predišlo by sa mnohým  veciam, s ktorými sú

policajti  nespokojní.  Dovolím  si  teda predložiť niektoré

pozmeňujúce návrhy.

 

     Čo sa týka spoločnej správy, dovolil by som si navrhnúť

v § 282 znenie, ktoré je  navrhované, neschváliť.

 

     A v písm. c) spoločnej  správy, kde je navrhované o bo-

doch 13 a 25 hlasovať jednotlivo a neschváliť ich, keďže bod

13 je zásadný, hovorí  sa tam o § 207 - odchodnom, navrhoval

by som ho ctenej snemovni schváliť.

 

     Ďalej  by som  si dovolil  predložiť pozmeňujúci  návrh

k § 28, kde  navrhujem v ods. 1 druhú  vetu, ktorá sa začína

slovami "Ak bezprostredne..." a pokračuje ďalej, celú vypus-

tiť.

 

     Zároveň navrhujem nový odsek 2, ktorý znie:

 

     "(2) Pred skončením  prípravnej dočasnej štátnej služby

na zistenie  spôsobilosti policajta pre  zaradenie zo stálej

štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná po-

licajta  z jeho  činnosti  aspoň 6 mesiacov,  spracuje návrh

služobného  hodnotenia komisia  zriadená nadriadeným,  ktorý

policajta ustanovuje do funkcie."

 

     Doterajší odsek 2 označiť číslom 3.

 

     Na odôvodnenie by som  povedal, že prechod z prípravnej

do dočasnej služby, teda z dočasnej  do stálej služby je zá-

važný akt, na  mnohých policajtov to má vplyv  po celý ďalší

jeho život  služby. Závažný akt nemôže  byť postavený iba na

subjektívnom rozhodnutí  nadriadeného, pretože, tak  ako som

už v prvom čítaní spomínal,  nie vždy musí byť to hodnotenie

nadriadeného objektívne.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 36. Navrhujem  nové zne-

nie odseku 2: "Ak si to  situácia vyžaduje, pretože  bezpeč-

nostné  opatrenie  trvá,  môže  byť  policajt  prevelený, ak

s týmto súhlasí, na dlhší čas, ako je 60 dní, najdlhšie však

na 1 rok."

 

     Pri § 43 navrhujem vypustiť v odseku 1 písmeno d).

 

     Ešte k § 102. Odsek 5 žiadam  vypustiť. Nasledujúci od-

sek 6 označiť číslom 5 a tento  preformulovať v takomto zne-

ní: "Ďalší služobný plat zodpovedá sume posledného služobné-

ho platu priznaného policajtovi."

 

     Ďalej nasledujúce odseky  navrhujem prečíslovať a ozna-

čiť ako číslo bod 6 a 7.

 

     Posledný  pozmeňujúci  návrh, ktorý mám, je k § 248. Tu

navrhujem nové znenie: "Policajt môže podať na súde návrh na

preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným."

 

     Takáto dikcia znamená určitú právnu istotu policajta vo

vzťahu k nadriadenému. Myslím si,  že touto dikciou sa dá do

určitej miery aj zabrániť prípadnej korupcii, ktorá by mohla

vzniknúť  v niektorých  okresných riaditeľstvách Policajného

zboru.

 

     Ďakujem za pozornosť a  prosím ctenú snemovňu, aby moje

pozmeňujúce návrhy podporila.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Krausovi.

 

     Do rozpravy  nastúpi  pán poslanec Benčík a pripraví sa

pán poslanec Pittner.

 

     Pýtam sa  zároveň, vážené  kolegyne a kolegovia, či  sa

ešte niekto ústne alebo  elektronicky hlási do rozpravy. Ďa-

kujem.  Tak ukončujem  možnosť ďalšieho  prihlasovania sa do

rozpravy.

 

     Pán poslanec Benčík, máte slovo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán predsedajúci,

 

     pri predkladaní návrhu  legislatívnych predlôh viackrát

sa  preukázala nekoncepčnosť  legislatívnej činnosti  vlády.

Stačí, ak spomeniem zmenu  kupónovej privatizácie na dlhopi-

sovú vo  fáze, keď  občan a štát, občan a fondy  podľa vtedy

platných právnych noriem dobromyseľne uzavreli zmluvy, ktoré

zo zákona potom boli zrušené a negatívne dôsledky tohto kro-

ku nesú občania a teraz sa hromadí súvislá agenda na súdoch.

Alebo bez analýzy a z lacného populizmu sa zruší ustanovenie

§ 161 Trestného zákona o podplácaní vtedy, keď kvitne úplat-

kárstvo a má  zelenú a keď  slávnostne v Paríži  podpisujeme

medzinárodný záväzok, že podplácanie v záujme  proti organi-

zovanému zločinu zaradíme do nášho právneho poriadku.

 

     Mohol by  som pokračovať v uvádzaní  ďalších príkladov,

ktoré  dosvedčujú, že  nekoncepčnosť legislatívnej  činnosti

vlády vyúsťuje do chaotickosti  nášho právneho stavu. Svedčí

o tom aj  zákon, ktorý teraz  prerokúvame, o štátnej  službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služ-

by, Zboru väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej republiky

a Železničnej polície Slovenskej republiky.

 

     Už pri prvom čítaní som uplatnil výhrady a uvádzal som,

že zákon o verejnej službe, ktorý sa teraz pripravuje, zákon

o štátnej službe, ktorý sme posunuli na tejto schôdzi do pr-

vého  kola, a tento  zákon a celý rad  ďalších nasledujúcich

zákonov vzájomne  súvisia a mali  by sme ich  aspoň spoločne

posudzovať. Ak sa nedodržalo  poradie  predkladania a schva-

ľovania  navrhovaných  zákonov o verejnej  službe, o štátnej

službe a tento zákon, podľa  môjho názoru sme ich mali aspoň

súbežne posudzovať a vzájomne  ich zosúlaďovať. Mohol by som

uvádzať legislatívnotechnické  príklady, ako to  bude proti-

chodné, ale  zrejme  vidím, že o to tu veľký záujem  nie je.

Naše námietky  vtedy pri prvom čítaní,  hoci boli prednesené

dobromyseľne,  tak  ako  v  iných  prípadoch,  ak pochádzajú

z opozície, neboli by vypočuté.

 

     Pravdou je, že niektoré sme sa pokúsili uplatniť vo vý-

boroch a sčasti  sú aj obsiahnuté v spoločnej  správe, i keď

ich  gestorský  výbor  nie  vo  všetkých  prípadoch odporúča

schváliť. Podporujem návrh, aby sme osobitne hlasovali o bo-

de 13 a odporúčam bod 13 schváliť.

 

     Okrem toho v mene 15 poslancov v zmysle § 82 ods. 2 ro-

kovacieho poriadku predkladám 7 doplňujúcich a pozmeňujúcich

návrhov. Ich zmyslom je  najmä presnejšie regulovať služobné

postavenie  príslušníkov a nezužovať ich  doterajší sociálny

status a náležitosti. Totiž, ak sa niekto z vás zaoberá tou-

to problematikou, v sociálnych a pracovnoprávnych oblastiach

aj v medzinárodnej  sfére platia určité  zásady, že už nado-

budnuté sociálne  práva a sociálne nároky  sa nemajú zužovať

a zhoršovať. Asi si všetci uvedomujeme, že v predloženom ná-

vrhu k takémuto  zužovaniu  dochádza a v prípade  odstupného

veľmi výrazne.

 

     Okrem tých  návrhov, ktoré  predkladám, v plnom rozsahu

podporíme aj návrhy, ktoré  predkladal kolega Kraus. Dovoľte

mi, aby som pristúpil k predkladaniu návrhov.

 

     V § 33 vypustiť odseky 3, 4 a 5.

 

     Zdôvodnenie: Zákon nedefinuje, čo je to priama riadiaca

pôsobnosť. Toto je ustanovené  len interným predpisom, ktorý

je možné  kedykoľvek zmeniť, a tak by sa  potom  ustanovenie

§ 33 ods. 4 mohlo  realizovať na  všetkých policajtov. V re-

zorte ministerstva vnútra sa vymenovaním majú obsadzovať len

politické funkcie, ako je minister, štátny tajomník a vedúci

úradu. Vzhľadom na proklamovanú  apolitickosť polície je po-

trebné ostatné funkcie obsadzovať ustanovením.

 

     Návrh druhý. Návrh nového znenia § 57: "Za disciplinár-

ne previnenie  možno uložiť disciplinárne  opatrenie najskôr

v nasledujúci deň po spáchaní  disciplinárneho  previnenia a

len  do 30 dní odo  dňa, keď  sa o disciplinárnom  previnení

dozvedel ktokoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného

roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia."

 

     Odôvodnenie: Pôvodne  navrhované  znenie nedáva  právnu

istotu, pričom sa stráca účel a efektívnosť opatrenia.

 

     Po tretie. Návrh nového znenia § 58 ods. 1: "Priestupok

možno  prerokovať a uložiť zaň  disciplinárne opatrenie naj-

skôr nasledujúci deň po spáchaní  priestupku a len do 30 dní

odo dňa, keď sa o priestupku  dozvedel ktorýkoľvek z nadria-

dených,  najneskôr však  do jedného  roka odo  dňa spáchania

priestupku."

 

     Zdôvodnenie: Pôvodne navrhnuté znenie nedáva právnu is-

totu, pričom sa stráca účel a efektívnosť sankcie.

 

     Po štvrté. V § 84 rozšíriť odsek 2 o písm. o), p) a r).

 

     Odôvodnenie: Znenie vo vládnom návrhu ide pod rámec sú-

časne platnej právnej normy a takáto dikcia znižuje sociálne

istoty policajta.

 

     Po piate. Návrh nového znenia § 207:

 

     "(1) Policajtovi, ktorého  služobný pomer skončil uvoľ-

nením podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm.

a), b), c) alebo d),  patrí  odchodné vo  výške jednonásobku

základu pre výpočet dávky podľa § 218, ak služobný pomer tr-

val aspoň 6 rokov. Odchodné sa zvyšuje za každý ukončený rok

štátnej služby o polovicu základu pre výpočet dávky.

 

     (2) Policajtovi,  ktorého služobný pomer  skončil podľa

§ 192 ods. 1 písm. d), patrí odchodné  vo výške dvoch tretín

výmery uvedenej v odseku 1.

 

     (3 Policajtovi, ktorý je  po skončení služobného pomeru

podľa tohto zákona bezprostredne prijatý do iného služobného

pomeru, odchodné nepatrí, ak sa mu tento nárok zachováva.

 

     (4) Z odchodného sa vykonáva zrážka na úhradu pohľadáv-

ky v prípade, ak je možná započítateľnosť pohľadávky."

 

     Odôvodnenie: Táto nová  dikcia zachováva súčasný platný

právny stav, čo zachováva  policajtom sociálnu istotu a sta-

bilizuje stav. Takouto dikciou zabránime avízovanému odchodu

starých  skúsených  odborníkov z radov polície a súčasne vy-

tvoríme podmienky na plynulú nenásilnú odmenu policajtov.

 

     Po šieste. V § 254 ods. 3 uviesť pri § 57 a § 58.

 

     Odôvodnenie: V § 57 a § 58  nie  je  uvedený  premlčací

čas, čo možno považovať za diskrimináciu policajtov. V opač-

nom prípade  bude môcť byť  policajt za priestupok  trestaný

ešte aj o 20 rokov.

 

     A na záver  bod 7. Doterajšie  znenie § 275 označiť ako

odsek 1 a zaradiť nový odsek označený ako 2, ktorý znie:

 

     "(2) Ustanovenie § 104 ods. 3 sa nevzťahuje na policaj-

tov, ktorí  boli ku dňu  účinnosti tohto zákona  zaradení do

prípravnej štátnej  služby z dôvodu neplnenia kvalifikačných

predpokladov a štúdiom  na  príslušných  školách si dopĺňajú

kvalifikačné predpoklady."

 

     Odôvodnenie:  Vzhľadom  na  veľké  množstvo policajtov,

ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, je potrebné na ur-

čitý čas  použiť takéto  ustanovenie, lebo v prevažnej miere

ide o starších skúsených policajtov, ktorí nemali možnosť si

doplniť kvalifikačné predpoklady z dôvodu absencie rezortné-

ho školstva. Vládny návrh  zákona výrazne diskriminuje práve

túto nie zanedbateľnú skupinu policajtov.

 

     To  sú návrhy,  ku ktorým  prosím, aby  ste prihliadli.

A v prípade neschválenia  najmä bodu 5 za celkový  návrh zá-

kona hlasovať poslanecký klub SDĽ nebude.

 

     Dovoľte mi  ešte poznámku, upozorniť  pána spravodajcu,

že to, čo predložil k § 207 v novom znení, sme dostali  pred

chvíľou na  stoly. Pripomínam, že  rokovací poriadok predpo-

kladá, že o ňom by sme mohli hlasovať až zajtra, prípadne ak

sa nerozhodne inak.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Slovo  dostáva  na  základe  elektronickej prihlášky do

rozpravy  pán poslanec  Pittner a  pripraví sa  pán poslanec

Cingel ako posledný v rozprave.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     žiaľbohu, napriek tomu, že sme tu viacerí z opozície už

pri prvom čítaní vysvetľovali naše názory a teraz moji pred-

chodcovia aj hovorili o konkrétnych návrhoch, žiaľ, nielenže

sa to nepremietlo  do návrhu, najmä ten kritický  bod § 207,

ktorý  hovorí o problematike  odchodného,  ale naopak, úplne

hlucho sa prihliada k týmto našim pripomienkam. Ak by to bo-

la len  záležitosť nás a vás,  páni a pani  poslankyne a po-

slanci z koalície,  tak by  sme sa  vedeli  cez to preniesť.

Horšie je to, že nereagujete  na požiadavky, ktoré sa týkajú

bezpečnosti  nás  všetkých,  že  nereagujete  na požiadavky,

oprávnené požiadavky policajtov.

 

     K tomu, čo moji  predchodcovia vraveli, sa pripája celý

náš klub.  Pokiaľ ide o spoločnú  správu, tam chcem povedať,

že budeme hlasovať za bod 13 a za bod 26.

 

     Pokiaľ ide o námietku, ktorú tu pán poslanec Benčík po-

vedal k  návrhu skupiny poslancov, ktorý  je podpísaný pánom

poslancom  Fedorom  a  ďalšími,    námietku  takisto aj my

uplatňujeme.

 

     A dovoľte mi záverom povedať len jednu záležitosť. Vie-

me a vie  to i pán minister, vie to  aj širšia verejnosť, že

mnohí policajti  uvažujú o odchode vzhľadom na to,  že sa im

takýmto spôsobom  ide riešiť odchodné.  Ja by som  ale chcel

vyzvať všetkých policajtov, ktorí  takto uvažujú, aby, ak je

im  to len  trochu  možné,  zostali v služobnom pomere, a to

z toho dôvodu, že Slovensko odborníkov bude potrebovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi.

 

     Slovo má pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem predovšetkým povedať, že na problematiku policaj-

tov a vôbec oblasť  ministerstva  vnútra nie som  dostatočne

fundovaný, aby  som sa kvalifikovane k niektorým  veciam vy-

jadroval, napriek tomu chcem  povedať, že v oblasti riadenia

mám dostatočné  skúsenosti, aby som  mohol zaujať stanovisko

k tomu, čo tu predniesli  dvaja kolegovia k pozmeňujúcim ná-

vrhom.

 

     To, čo povedal pán poslanec Benčík k § 33, kde navrhuje

vypustiť  odseky 3, 4 a 5, musím  povedať  jednu  jednoduchú

vec, a to, že z teórie riadiacich systémov a teórie riadenia

je bežné, že tam, kde ide o priamy  kontakt a priame bezpro-

stredné riadenie,  kde sa vymenúva do  funkcie, tak sa pone-

cháva aj inštitút priameho odvolania. Takýto nezmysel sme si

vlastne urobili  aj v ústave  vo vzťahu k tomu, keď  premiér

chce do svojho tímu nejakého  ministra a takým spôsobom tomu

prezident bráni.

 

     Ak  sa zostavuje  nejaký  riadiaci  tím, ktorý    byť

funkčný, tak tam musí byť  zabezpečené to, aby koncepciu ten

človek, ktorý je za príslušný  rezort zodpovedný, aby ju mo-

hol zabezpečovať s takými ľuďmi, akých si on vymenúva. A to,

čo pán  poslanec Benčík hovoril, že  inštitút vymenovania do

funkcie a odvolania z nej má uľahčiť  nejakú  možnosť, že sa

tam len zmení štatút a že  by mohlo dôjsť k nejakému naruše-

niu,  treba povedať,  že na  zamedzenie možnosti zneužívania

tohto  inštitútu v praxi sa  priamo v zákone  ustanovuje, že

vymenúvaním bude možné obsadzovať len funkcie v priamej ria-

diacej pôsobnosti  ministra a pritom  priama riadiaca pôsob-

nosť ministra je  určená organizačným poriadkom ministerstva

a v súčasnosti  zahrňuje  celkom 7 funkcií, na  ktoré  by sa

vzťahoval inštitút  vymenovania  do funkcie. V daných prípa-

doch ide  teda o riadiacich pracovníkov,  ktorých činnosť je

úzko spätá s činnosťou ministra.

 

     Z uvedeného  dôvodu  aj  podmienky  obsadzovania týchto

funkcií by mali byť obdobné, ako som uviedol. To znamená, že

odvolaním z funkcie služobný pomer nezaniká, ale policajt sa

prevedie na inú volenú  funkciu podľa dosiahnutej kvalifiká-

cie a získaných odborných skúseností.

 

     Myslím si, že podobný prípad sa  týka aj § 43, ktorý je

v tom "pozmeňováku", ktorý dal pán  poslanec Kraus, to má tú

istú súvislosť, a preto  podľa môjho názoru nemožno súhlasiť

s navrhovanou zmenou, a teda by som odporúčal, aby § 43, kde

on navrhuje vypustiť ods. 1  písm. d), sa tam ponechal, pre-

tože všetko súvisí priamo len s konkrétnou riadiacou činnos-

ťou, a vynechaním týchto  dvoch pozmeňujúcich návrhov, alebo

teda prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov by sa vlastne is-

tým spôsobom znemožnila plynulá funkcia alebo plynulé riade-

nie týchto činností.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Cingelovi.

 

     Tým vystúpili v rozprave všetci  prihlásení  písomne aj

elektronicky.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Pánu Cingelovi nechcem rozvádzať problémy teórie riade-

nia. K § 33 a k vypusteniu  odsekov 3, 4 a 5 chcem  len zdô-

razniť, že sa prihováram  za apolitizáciu Policajného zboru.

A dohodnime sa, buď to chceme,  alebo to chceme len zakrytým

spôsobom a nechávame si tu  spôsob vymenúvania, a to vymenú-

vanie,  žiaľ, okrem  troch funkcionárov,  ktoré uznávame, sa

deje veľmi zložitým spôsobom.  Nechcem to bližšie rozvádzať.

To  je rozhodujúca  otázka, buď  to vážne  chceme, ako je to

v iných normách, a zakotvíme to, alebo takýmto tajným spôso-

bom zakryte  budeme ponechávať na  interné predpisy, aby  sa

výber týchto funkcionárov vykonával.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem rozpravu o tom-

to bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť a zaujať stanovisko pán mi-

nister?

 

     Nech sa páči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré pripomienky,

ktoré tu odzneli.

 

     V podstate pri  prvom čítaní  tohto  zákona  rezonovali

podobné  problémy a v rámci  druhého  čítania v jednotlivých

výboroch sa týmito otázkami  zaoberali poslanci Národnej ra-

dy,  ktorí  pripomienkovali  a  dávali  pozmeňujúce  návrhy.

Z hľadiska týchto  návrhov najviac rezonujú  problémy § 207,

ktorý rieši odchodné príslušníkov Policajného zboru. Dovoľte

mi k tomuto paragrafu povedať niekoľko slov.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  sa snažila  zjednotiť pod-

mienky odchodného pre všetky ozbrojené zbory. A pred chvíľou

tu  bol  prijatý  zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

o sociálnom zabezpečení  vojakov, kde sa  takisto ustanovilo

v tomto paragrafe, že odchodné vzniká pri dovŕšení fyzického

veku 55 rokov. Preto v súlade s týmto  musíme  trvať na tom,

aby  aj u policajtov bol § 207 - odchodné - uvedený v pôvod-

nom znení, to znamená vo vládnom návrhu, ktorý bol predlože-

ný. Máme na to niekoľko dôvodov.

 

     Dovoľte mi, aby som  prečítal niekoľko čísel, ktoré ho-

voria, že policajti tento paragraf,  ktorý bol doteraz o od-

chodnom podľa zákona 410, často  využívali a nebola tu moti-

vácia zotrvať v Policajnom zbore,  ale skôr sa vytvárala mo-

tivácia na to, aby sa z Policajného zboru odišlo.

 

     Vývoj fluktuácie  príslušníkov  Policajného  zboru  bol

takýto:  V roku 1993 skončilo 921 príslušníkov,  v roku 1994

936, v roku 1995 to pokleslo na 823, v roku 1996 na 895 prí-

slušníkov  a  v roku 1997 je 1 125 príslušníkov  Policajného

zboru, ktorí odchádzajú z Policajného zboru.

 

     Fluktuácia v roku 1997  bola z hľadiska dôvodov skonče-

nia služobného  pomeru takáto: 888 policajtov, t. j. až 79 %

bolo uvoľnených  na vlastnú žiadosť, to  znamená, títo poli-

cajti využili možnosť zobrania  odchodného, ktorá na základe

dĺžky služby je primeraná, berú príplatok k službe a súčasne

vykonávajú povolanie v inej organizácii, čo sa pre nich javí

dnes oveľa výhodnejšie, ako zotrvať v Policajnom zbore.

 

     Preto je tu tento návrh, aby sa príslušníci Policajného

zboru stabilizovali z hľadiska toho, aby boli motivovaní zo-

trvať v Policajnom  zbore až do  dovŕšenia dôchodkového veku

a rieši sa im to potom príplatkom k dôchodku, ktorý získava-

jú na základe koeficientu, ktorý bol vypočítaný. To znamená,

že okrem tých 10 platov dostáva ešte policajt pri odchode do

dôchodku aj príplatok k dôchodku. Takže myslím si, že v tom-

to smere sa o policajtov vieme postarať.

 

     Druhá vec je po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Da-

li sme si urobiť niektoré prepočty, ktoré by sa týkali dosa-

hov na  príslušníkov  Policajného zboru, a dovoľte mi  aspoň

niektoré z nich povedať.

 

     Pokiaľ by išlo o príslušníka Policajného zboru, inšpek-

tora  poriadkovej  služby, t. j. v 6. triede,  je  to  jedna

z nižších tried, treba povedať, že pokiaľ nadobudne účinnosť

zákon a všetky  príplatky, ktoré  sú v ňom  uvedené, tak pri

praxi 10 rokov  sa mu  zvýši  plat o 1 860 Sk, pri 15 rokoch

praxe na 2 110 Sk,  pri 20 rokov  praxe na 2 400 Sk,  pri 25

rokoch na 2 800 Sk a pri 30 rokoch až na 2 950 Sk.

 

     Keď to  zoberieme na 12. platovú  triedu, ktorá je naj-

vyššia, tak sa  dá povedať, že tieto platy  pôjdu hore: do 5

rokov služby o 3 600 Sk, do 10 rokov o 4 400 Sk, do 15 rokov

4 800 Sk, nad 20 rokov o 5 510 Sk, nad 25 rokov o 6 180 Sk a

do 30 rokov o 6 520 Sk, čím sa im  zvýši  plat, pokiaľ  budú

vykryté všetky finančné náležitosti, ktoré sa v tomto zákone

uvažujú. To znamená, že aj keď sa skráti odchodné na 10 pla-

tov, policajti nebudú ukrátení ani o korunu a pán Pittner sa

nemusí báť, že budú z Policajného zboru odchádzať. Toľko az-

da k § 207 o odchodnom.

 

     Čo sa týka § 33 o vymenovaní do funkcií, samozrejme, aj

tu chceme zabezpečiť, aby proces odvolávania policajta, kto-

rý bol ustanovený do funkcie,  nebol taký zdĺhavý a zložitý,

ako je  to v súčasnosti, pretože  častokrát trpí celé okolie

tým, že vo funkcii je  neschopný a nezodpovedný človek, kto-

rého za súčasných podmienok  je veľmi ťažko vymeniť, pretože

súčasná právna úprava tieto možnosti nedáva.

 

     Z hľadiska rýchleho riešenia a upevnenia vnútornej dis-

ciplíny  v Policajnom  zbore preto  navrhujeme, aby niektoré

funkcie boli vymenované.

 

     K ďalším pozmeňujúcim návrhom,  ktoré tu odzneli hlavne

z úst pána poslanca Krausa, by som chcel povedať, že neodpo-

rúčam, aby sme menili  túto filozofiu zákona, pretože všetky

veci  boli niekoľkokrát  prekonzultované. Odporúčal  by som,

aby boli schválené v tejto podobe, v akej sme ich navrhli.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     A teraz sa obraciam na pána spoločného  spravodajcu, či

chce zaujať stanovisko. Nie. V poriadku.

 

     Teda podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pri-

stúpime  najprv k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej správy

výborov  a  potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím  pána  spoločného  spravodajcu,  aby  hlasovanie

uvádzal.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predsedajúci, keď dovolíte, chcel by som vás

požiadať o 15-minútovú prestávku vzhľadom na to, že niektoré

pozmeňujúce návrhy je potrebné prerokovať s legislatívcami.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcete 15-minútovú prestávku. V poriadku.

 

     Do 14.15 hodiny  vyhlasujem prestávku na skoordinovanie

a odsúhlasenie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov. Potom bu-

deme hlasovať.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  pozývam vás do rokova-

cej miestnosti, budeme o chvíľu hlasovať.

 

     Opakujem naliehavé pozvanie vážených kolegov do rokova-

cej miestnosti.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v rokovaní. Ako  som vopred uviedol,

začneme hlasovať, a to v tom poradí, ktoré  som  uviedol. To

znamená, že najprv pán spoločný spravodajca uvedie návrhy zo

spoločnej  správy  výborov a  potom  pristúpime k hlasovaniu

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z roz-

pravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

zo spoločnej správy,  najprv  spoločne o bodoch 1 až 12 a 14

až 25, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 až

12 a 14 až 25 spoločnej  správy, ktoré  pán spoločný spravo-

dajca  na  základe  odporúčania  gestorského výboru odporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme  body 1 až 12 a 14 až 25 spoločnej

správy prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Teraz  budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy. Ges-

torský výbor odporúča tento bod neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o bode 13

spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Teraz  budeme hlasovať o bode 26 spoločnej správy. Ges-

torský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom bode

spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme neprija-

li.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Tým  sme  vyčerpali  všetky  body  zo spoločnej správy.

Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli

prednesené v rozprave.

 

     Ja som mal dva pozmeňujúce  návrhy, ale vzhľadom na to,

že  pred  chvíľou prešiel bod 13 zo spoločnej  správy, práve

tento bod  sa týka § 207,  aj môj pozmeňujúci návrh  sa týka

§ 207, tak vlastne nie je  možné už o tomto mojom pozmeňujú-

com návrhu hlasovať.

 

     Preto pristúpime k hlasovaniu o mojom druhom pozmeňujú-

com návrhu, a to je k § 288.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Fedora.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Fedora sme schválili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Teraz  by  sme  pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich

návrhoch pána  poslanca Krausa. V rozprave  predniesol 5 po-

zmeňujúcich návrhov.

 

     Pristúpime k prvému  bodu,  ktorý  sa týka § 28. Môžeme

dať o ňom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Krausa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Krausa sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca  Krausa sa týka

§ 36.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Krausa k § 36.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Krausa je k § 43.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Krausa, tykajúceho sa § 43.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh  pána poslanca  Krausa sa týka

§ 102.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu k § 102.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Krausa sa týka

§ 248.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o poslednom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krausa.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Krausa

sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Teraz  by  sme  pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich

návrhoch pána poslanca Benčíka.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 33.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh pána poslanca  Benčíka sa týka

§ 57.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Benčí-

ka sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh pána poslanca  Benčíka sa týka

§ 58.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu poslanca Benčíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Benčí-

ka sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh pána  poslanca Benčíka sa týka

§ 84.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Benčí-

ka sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     O bode 5 doplňujúceho,  resp. pozmeňujúceho návrhu pána

poslanca Benčíka  nebudeme hlasovať vzhľadom  na to, že  bol

prijatý bod 13 zo spoločnej správy.

 

     Takže pristúpime k bodu 6 návrhov  pána poslanca Benčí-

ka, to znamená k § 254.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Benčíka k § 254.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Benčí-

ka sme prijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     O pozmeňujúcom  návrhu  číslo 7, ktorý  sa  týka § 275,

tiež nebudeme  hlasovať vzhľadom na  to, že bol  prijatý bod

číslo 18 zo spoločnej správy, takže už sa raz o tom hlasova-

lo.

 

     Pán predsedajúci, tým  boli odhlasované všetky pozmeňu-

júce a doplňujúce  návrhy, ktoré odzneli  vo všeobecnej roz-

prave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, chcem pripomenúť, že na

35. schôdzi  sa Národná rada uzniesla  na skrátenom legisla-

tívnom konaní o tomto vládnom návrhu zákona.

 

 

     Keďže v skrátenom  legislatívnom konaní  sa nepoužívajú

obmedzenia  pre  druhé a tretie  čítanie, podľa  príslušných

ustanovení  zákona  o  rokovacom  poriadku  pristúpime  hneď

k tretiemu čítaniu

 

     o vládnom  návrhu zákona o  štátnej službe príslušníkov

Policajného  zboru,  Slovenskej  informačnej  služby,  Zboru

väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej  republiky a Želez-

ničnej polície Slovenskej republiky.

 

     Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, hlásil som sa hneď po skončení

druhého čítania a chcem  požiadať o 15-minútovú prestávku na

poradu klubu ešte pred tretím čítaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem prestávku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  za náš klub oznamujem,  že my si ne-

žiadame prestávku. (Smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     V rámci svojej právomoci  žiadam o 20-minútovú prestáv-

ku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, prosím,  zaujmite  miesto

v rokovacej miestnosti.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ako  som  uviedol,  vstúpili  sme  do tretieho čítania.

Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje  opravu legislatívnotech-

nických alebo  jazykových chýb  alebo či má 30 poslancov po-

zmeňujúce  alebo  doplňujúce  návrhy smerujúce k odstráneniu

chýb alebo  návrhy na opakovanie druhého  čítania. Má niekto

takéto návrhy? (Šum v sále.)

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem rozpravu o tom-

to bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 129 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru  väzenskej a justičnej stráže Slo-

venskej republiky a Železničnej  polície Slovenskej republi-

ky. (Potlesk.)

 

     Ďakujem.

 

     O slovo sa hlási pán poslanec Brňák, predseda výboru.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     V mene troch  poslaneckých  klubov  navrhujem, aby  sme

tento posledný bod nášho rokovania, teda návrh novely Trest-

ného poriadku stiahli z rokovania tejto schôdze Národnej ra-

dy Slovenskej republiky z dôvodov, ktoré som uviedol v čase,

keď  sme  presunuli  bod  tohto  rokovania  na  záver  tejto

schôdze.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, je  to procedurálny návrh.  Prosím, prezentujme

sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu, ktorý predniesol pred-

seda výboru a ktorý sa opiera o požiadavku troch klubov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh sme prijali.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     tým  sme program 41. schôdze  Národnej rady  Slovenskej

republiky vyčerpali.

 

     Ďakujem vám  za účasť a vyhlasujem 41. schôdzu za skon-

čenú.

 

     Prajem vám dobrú cestu.

 

     Rokovanie 41. schôdze sa skončilo o 16.30 hodine.