Prvý deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
3. februára 1998
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zrakom konštatujem, že nás bude asi dosť, preto sa ne-
budeme
informatívne prezentovať, ale pristúpime hneď k otvo-
reniu
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme
sa
prezentovali.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je schopná
sa uznášať.
V zmysle § 23 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku Národ-
nej
rady z dnešnej schôdze sa ospravedlnili
pani poslankyňa
Bauerová,
pán poslanec Langoš a na zahraničnej
ceste je pán
poslanec
Hrnko.
Na tejto
schôdzi budú overovateľmi páni
poslanci Sta-
nislav
Líška a Jozef Miklušičák a náhradníkmi
budú páni po-
slanci
Rastislav Šepták a Gyula Bárdos.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku
program
navrhujem tak, ako
ste ho dostali a máte ho pred
sebou.
Chcem
vás predtým, ako budeme schvaľovať program, informovať
a
prečítať vám list, ktorý som dostal od
prezidenta Sloven-
skej
republiky.
"Vážený pán predseda, oznamujem Vám,
že som sa v súlade
s článkom 102 písm. o) Ústavy Slovenskej
republiky a § 28
rokovacieho
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky roz-
hodol
vystúpiť so Správou o stave Slovenskej republiky na
41.
schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky dňa 4. feb-
ruára
1998 v dopoludňajších hodinách. S
pozdravom Michal
Kováč."
Pani poslankyne, páni poslanci, v
zmysle tohto listu a
podľa záverov z poslaneckého grémia
prezident Slovenskej
republiky
podá Správu o stave Slovenskej
republiky na tejto
schôdzi
v stredu 4. februára o 11.00 hodine. Taká bola doho-
da
na poslaneckom grémiu.
Ešte skôr, kým vám dám slovo, páni
poslanci, aby ste
mali
možnosť navrhnúť zmeny a doplnky k
programu, chcem vás
informovať,
že v bode programu máte aj
informácie o stave
riešenia oznámení zaslaných generálnemu prokurátorovi Naj-
vyšším
kontrolným úradom. Túto správu uvedie
generálny pro-
kurátor
Slovenskej republiky. A je tu takisto návrh na vy-
slovenie
súhlasu Národnej rady so šírením
programov Sloven-
skej
televízie prostredníctvom družice.
Túto správu uvedie
jej ústredný
riaditeľ. Hovorím to
preto, že keď budeme
schvaľovať
program, aby sme súčasne schválili aj to, že títo
dvaja
páni v Národnej rade vystúpia. Dáme im
schválením sú-
hlas.
Ešte mám
tu dva listy od ministerky
zahraničných vecí
pani
Kramplovej a pána ministra Karola Česneka, ktorí žiada-
jú
o zmenu bodov v programe kvôli
tomu, že sú na zahranič-
ných
cestách. Preto navrhujem, aby bod programu, ktorý sa
týka ministerky
zahraničných vecí, bol vo štvrtok
5. 2.
1998
ako bod číslo 1 a bod ministra Česneka
v utorok 10. 2.
1998.
To bude v rámci programu, keď ho budeme schvaľovať.
Môžeme teda pristúpiť k schvaľovaniu
programu dnešnej
schôdze
s tým, že vaše návrhy, páni poslanci,
podľa rokova-
cieho
poriadku nesmú trvať dlhšie ako 1 minútu.
Pýtam sa, kto má návrhy na zmeny a
doplnky. Už som sa
zľakol,
že som zle postavil otázku.
Pán poslanec Ftáčnik. Dajte pánu poslancovi Ftáčnikovi
zapnúť
mikrofón.
Poslanec M. Ftáčnik:
(Vystúpenie poslanca Milana Ftáčnika je
nezrozumiteľné,
nemá
zapnutý mikrofón.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nedá sa zosilniť výstup z mikrofónov? (Šum v rokovacej
sále.)
Takže ešte raz, pán poslanec.
Poslanec M. Ftáčnik:
(Vystúpenie poslanca Milana Ftáčnika
nie je opäť po-
čuť.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja vám to poviem.
(Šum v rokovacej sále. Vystúpenie nie je
počuť.)
Dobre, pán poslanec. Ja sa teraz
pýtam: Nežiadate vy-
pustiť tento bod,
ale pokiaľ budeme prerokúvať ten bod,
predtým
by tu malo byť stanovisko. Myslím
si, že o tom nie
je
potrebné hlasovať. Ja sa listom obrátim
v priebehu tejto
schôdze
na vládu. Súhlasíte s tým? Ďakujem.
Pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
12. januára 1998 bola schválená prvá medzinárodne zá-
väzná
právna norma v podobe Parížskeho dohovoru, ktorý zaka-
zuje
bez výnimiek vytvárať geneticky podobné ľudské bytosti,
čiže
zakazuje klonovanie ľudí. Citujem z dohovoru: "Zakázané
sú akékoľvek
zásahy s cieľom vytvárania
ľudskej bytosti,
ktorá
je geneticky identická s inou ľudskou
bytosťou, či už
živou,
alebo mŕtvou."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 30 sekúnd.
Poslanec M. Gaľa:
Tento dohovor podpísalo zatiaľ 19 krajín
zo 40 členov
Rady
Európy. Slovenská republika medzi nimi zatiaľ nie je.
Chcem
preto zaradiť do programu 41. schôdze Národnej
rady
rokovanie
o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady, kto-
rým
parlament zaviaže slovenskú vládu, aby sa urýchlene pri-
pojila
k podpisu Parížskeho dohovoru v stredu 11. 2. 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Nováková.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážení kolegovia,
navrhujem zákon z 5. decembra 1997, ktorým
sa mení a
dopĺňa
zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení
neskorších
predpisov
a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
1/1993
Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie,
predsunúť
pred Devízový zákon, takže tento zákon
by mal po-
radové
číslo 34 a vládny návrh zákona, ktorým
sa mení a do-
pĺňa
Devízový zákon, by mal poradové číslo 35.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Keďže ste už informovali o želaní
predradiť bod 31 pani
ministerky
Kramplovej, nebudem to opakovať, ale chcel by som
zároveň navrhnúť, aby sa bod 51 - návrh smerníc na
uskutoč-
ňovanie
zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky - zaradil na štvrtok
12. februára
ráno
na začiatok schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec žiada, aby sa bod 51, to sú
smernice, kto-
rými
sa zvyšujú diéty poslancov,
zaradil na štvrtok budúci
týždeň.
Pán poslanec Michalec.
Poslanec M. Michalec:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
dovoľujem si navrhnúť a rozšíriť program schôdze o na-
sledujúci
bod, o tlač 892, a to je návrh programu vojenských
cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek
Armády
Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Tisztelt elnök úr,
hölgyeim és uraim!
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Mit mondot?
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
navrhujem zaradiť na program rokovania
ako bod 48 - ná-
vrh
skupiny poslancov o používaní jazyka
národnostných men-
šín
a etnických skupín (tlač 441).
Zároveň pripomínam pánu
predsedovi,
že dňom 1. februára 1998 vstúpil do
platnosti
a
účinnosti Rámcový dohovor, a preto v nadväznosti na článok
11
Ústavy Slovenskej republiky článok 31 rokovacieho poriad-
ku
je neplatný a poslanci maďarskej národnosti budú používať
svoj
materinský jazyk. V tomto smere žiadam, aby ste urobili
prípravy
na organizačné a technické opatrenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Mám procedurálny návrh k bodu číslo 5 - návrh na voľbu
podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Keďže
som
sa ako minister dozvedel o niektorých skutočnostiach tý-
kajúcich
sa jedného z kandidátov, rád by som o
tom informo-
val
túto snemovňu. Ide o údaje, ktoré sa týkajú cti a dobré-
ho
mena jedného z týchto kandidátov.
Navrhujem, aby sa moje
vystúpenie
uskutočnilo na neverejnej schôdzi Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keď budeme hlasovať?
Poslanec I. Šimko:
Navrhujem, aby sa hlasovalo pred začatím
toho bodu. Len
to
hovorím kvôli tomu teraz, aby ste mohli pripraviť tech-
nické
opatrenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Viem, rozumiem. Pán poslanec, ak budeme
hlasovať o pod-
predsedoch,
tak tam je rozprava. Takže tú rozpravu chcete,
aby
bola mimo verejnosti?
Poslanec I. Šimko:
Nie celá rozprava, iba tá časť rozpravy. Zákon o roko-
vacom poriadku
umožňuje neverejné rokovanie
aj o časti
prerokúvaného
bodu. Takže toto navrhujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predseda,
navrhujem bod číslo 10 - vládny návrh zákona o štátnej
službe
a o doplnení a zmene niektorých predpisov - nezaradiť
na
program 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kvôli tomu, že vládny návrh zákona o
samospráve vyšších
územných celkov a o doplnení niektorých zákonov (tlač
číslo
855)
nerieši vzťahy štátnej správy a samosprávy, takisto ne-
rieši
kompetencie tzv. vyšších územných
celkov, takisto ne-
rieši otázku financovania vyšších územných celkov a vládny
návrh
zákona nie je decentralizáciou moci,
ale práve naopak
centralizáciou moci,
navrhujem vypustiť z
návrhu bod 22
(tlač
855) z rokovania 41. schôdze Národnej rady, to znamená
nezaradiť
tento bod na rokovanie tejto schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Dovoľte mi navrhnúť, aby v zmysle § 128 ods. 1 Národná
rada
požiadala ministra zdravotníctva v lehote kratšej ako
15
dní predložiť správu o zabezpečení
zdravotnej starostli-
vosti
na rok 1998. Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. To napä-
tie,
ktoré tu panuje už viac
ako pol roka po sľuboch pána
ministra
v novembri 1997, keď nás ubezpečil, že v rezorte sa
určite
nájdu tie 3 miliardy, ktoré sa pokúsil nájsť, a nena-
šiel,
sa situácia zhoršila a dostupnosť
zdravotnej starost-
livosti
klesá, začínajú sa zatvárať lekárne, nemocnice sú na
úrovni
zastavenia činnosti. Preto prosím, aby ctená snemovňa
tento
bod zaradila do programu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem. Mám procedurálny návrh.
Žiadam bod číslo 5, ktorý znie -
Návrh na voľbu pod-
predsedov
Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, preložiť
na
11. 2., t. j. stredu, ako bod číslo 2. Tam
by totiž mala
byť
nadväznosť aj na voľbu predsedu Najvyššieho súdu a tieto
materiály
z vlády budú k dispozícii až na budúci týždeň.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi predložiť návrh na zaradenie
bodu do nášho
rokovania,
ktorý sa bude týkať rekonštrukcie Rady Slovenskej
televízie
a rekonštrukcie Rady Slovenského rozhlasu tak, aby
bolo
zabezpečené objektívne zastúpenie
parlamentných klubov
tohto
parlamentu. Posledné činnosti najmä v Slovenskej tele-
vízii,
problémy s dodržiavaním zákonnosti sú dôkazom toho,
že
Rada Slovenskej televízie nenapĺňa dostatočne svoju funk-
ciu.
Jedným z problémov je aj nedostatočné
zastúpenie iných
ako
vládnych politických subjektov v týchto orgánoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dám o tom hlasovať.
Lenže zákon nehovorí
o
zastúpení politických strán.
Pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
navrhujem bod číslo 15 - vládny
návrh zákona o energe-
tike a o
zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní
v znení neskorších predpisov (tlač 760) - presunúť
a
zaradiť ako bod číslo 28. Ide o vyjasnenie
niektorých ná-
ležitostí
s ministerstvom hospodárstva v našom klube. Prosil
by
som, aby to bolo akceptované.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
To
bol posledný návrh na doplnenie programu.
K návrhu
pána poslanca Ftáčnika sme sa
dohodli, že ja
napíšem
list v tomto znení.
Pán poslanec Gaľa potom ako prvý navrhuje, aby sme za-
radili
do programu prijatie uznesenia Národnej
rady, v kto-
rom
Národná rada navrhuje, aby sme
pristúpili ku konvencii,
k
Parížskemu dohovoru. Ide o otázky klonovania, áno?
Chcete
to zaradiť ako
bod programu, hneď pripraviť
uznesenie
a o tom hlasovať? (Odpoveď poslanca z pléna.) Čiže
aby
sme o tom rokovali 11. februára 1998.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Rozširujeme naše rokovanie o tento bod
programu.
Pani poslankyňa Nováková navrhla, aby sme bod číslo 35
nášho
rokovania preložili, aby bol bodom 34.
Čiže tieto dva
body
vymeniť.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Takže túto zmenu registrujeme.
Ďalej predseda výboru pán Slobodník
navrhuje, aby sme
bod
51 zaradili do programu na štvrtok budúci týždeň.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Ďalej pán poslanec Michalec navrhuje
doplniť program
o
tlač 892. Je to návrh programu vojenských cvičení súvisia-
cich
s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej
republiky
do zahraničia v roku 1998.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže tento bod programu zaraďujeme.
Ďalej žiada doplniť program pán
poslanec Rózsa, ktorý
žiada,
aby sme zaradili ako bod 48 tlač 441.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento návrh neprešiel.
Ďalej pán poslanec Šimko má len procedurálny návrh. Ak
budeme
prerokúvať bod číslo 5, keď ide o voľbu podpredsedu
Najvyššieho
súdu, aby časť rozpravy bola mimo verejnosti.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme prijali tento návrh.
Pán
poslanec Kvarda žiada, aby
sme z programu tejto
schôdze
vypustili bod 10.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Takže nevyhovujeme návrhu poslanca
Kvardu.
Podobný návrh má aj poslanec Bárdos,
ktorý žiada, aby
sme
tlač 855, ktorá je pod bodom 22, z
dnešnej schôdze vy-
pustili,
proste nezaradili do programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pán
poslanec Šagát žiada, aby minister zdravotníctva
predniesol
správu o stave jeho rezortu s tým, že
žiada, aby
tu
nebola dodržaná 15-dňová lehota na vypracovanie takejto
správy.
Prosím, dávam o tom hlasovať. (Hlasy v
pléne.) Je to
protizákonné,
ale keď to žiada pán poslanec Šagát,
budem sa
vadiť?
Minister to nemusí urobiť.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Pani
poslankyňa Kolláriková žiada,
aby sme bod číslo
5
preložili, resp. prerokovali, ak to nevyjde inak, 11. feb-
ruára
a zaradili ho na tento deň ako bod číslo 2.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme prijali tento návrh pani poslankyne Kollári-
kovej.
Pán poslanec Harach žiada, aby sme na
toto rokovanie
zaradili
rekonštrukciu televíznej, ako aj rozhlasovej rady.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Pán poslanec Pacola mal posledný návrh na
zmenu progra-
mu.
Žiada, aby tlač 760, ktorá je teraz pod
bodom číslo 15,
na
rokovaní bola ako bod 28.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovalo 9 poslancov.
Túto zmenu programu akceptujeme.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže je to všetko na
doplnenie
a rozšírenie programu, dávam hlasovať o programe
ako...
Ešte pán poslanec Michalec.
Poslanec M. Michalec:
Pán
predseda, ospravedlňujem sa, ale
nezaregistrovali
sme
ten bod programu, čo som navrhol zaradiť ako bod číslo 2
vo
štvrtok po ministerke zahraničných
vecí - vyslanie prí-
slušníkov
armády.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je jedno, kedy to bude, už sme to dali
bez zaradenia
do
bodu, ale na tejto schôdzi.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
programe ako celku.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci,
že sme schválili program na 41. schôdzu Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Môžeme teda pristúpiť k prvému bodu
programu, ktorým je
správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím
predsedu mandátového výboru
pána Poliaka, aby
nám
podal správu.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na
neuplatňovaný
mandát poslanca Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Prezident Slovenskej republiky podľa
článku 102 písmena
e) Ústavy Slovenskej republiky vymenoval dňa 14. januára
1998
poslanca Ing. Miroslava Maxona za člena vlády Sloven-
skej
republiky. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej re-
publiky,
ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Sloven-
skej
republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto fun-
kcie
nezaniká, iba sa neuplatňuje. Mandát vykonáva náhrad-
ník.
Podľa zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
81/1995
Z. z. zo 7. apríla 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zá-
kon
Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb.
o voľbách do
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa
uplatní
mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
nastupuje ná-
hradník
tej istej politickej strany, ktorého
určí politická
strana
z kandidovaných poslancov uvedených na
jej kandidát-
nej
listine v tom istom volebnom
kraji s prihliadnutím na
odbornosť
poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí,
ak
na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľ-
bách
získal potrebný počet prednostných hlasov. V tomto prí-
pade
nie je taký náhradník, ktorý by získal potrebný počet
prednostných hlasov, a preto nastupuje náhradník,
ktorého
z
volebnej listiny kraja určí politická strana alebo hnutie.
Hnutie za demokratické Slovensko vo
svojom liste, doru-
čenom
predsedovi Národnej rady Slovenskej
republiky dňa 14.
januára
1998 a zaevidovanom pod číslom 89/1998, určilo, že
náhradníkom
je pani Blažena Pavlovičová.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
na svojej 20. schôdzi dňa 20. januára 1998 preskúmal
dodržanie
podmienok predpísaných na nástup
náhradníka. Zis-
til,
že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej ra-
dy
číslo 80/1990 Zb. o voľbách do
Slovenskej národnej rady
v
znení neskorších predpisov
je nastupujúcim náhradníkom
Hnutia
za demokratické Slovensko vo volebnom kraji západo-
slovenskom
za poslanca Miroslava Maxona pani
Blažena Pavlo-
vičová.
Pani Blažena Pavlovičová, rodená Firková,
narodená 8.
februára
1957 v Gajaroch, je slovenskej národnosti, štátna
príslušnosť
slovenská, pôvodným povolaním je
zdravotná ses-
tra,
pracuje ako zdravotná sestra v Nemocnici s poliklinikou
v
Skalici. V období od novembra 1992 do marca 1994 vykonáva-
la funkciu poslankyne Národnej rady Slovenskej
republiky.
Mandátový
a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republi-
ky
preskúmal platnosť nastúpenia
náhradníka a tiež jeho vo-
liteľnosť.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
poveril predsedu výboru, aby na schôdzi Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky podal správu
výboru o nastúpení ná-
hradníka
na miesto poslanca Národnej rady
Slovenskej repub-
liky, ktorého mandát sa neuplatňuje. Na
základe uvedených
skutočností
navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky
schválila
uznesenie tohto znenia.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky z 3. 2.
1998
k správe Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie,
1. že prezident Slovenskej republiky podľa
článku
102
písm. f) Ústavy Slovenskej republiky
vymenoval dňom 14.
januára
1998 poslanca Ing. Miroslava
Maxona za člena vlády
Slovenskej
republiky a že tým dňom sa podľa článku 77 ods. 2
Ústavy
Slovenskej republiky jeho mandát neuplatňuje;
2. že na neuplatňovaný mandát poslanca
Národnej rady
Slovenskej republiky
nastupuje ako náhradník
podľa § 48
ods.
2 zákona Slovenskej národnej
rady číslo 80/1990 Zb.
o
voľbách do Slovenskej národnej
rady v znení neskorších
predpisov na návrh
Hnutia za demokratické
Slovensko pani
Blažena
Pavlovičová vo volebnom kraji západoslovenskom;
3. správu Mandátového a imunitného
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplat-
ňovaný
mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu predsedovi mandátového a imunitného
výboru.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
aj k tomuto bodu je
potrebné
otvoriť rozpravu.
Do
rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Preto sa
vás
pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.
Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť
sa
do rozpravy. Vyhlasujem ju súčasne aj za skončenú.
Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu
uznesenia o na-
stúpení náhradníčky
Blaženy Pavlovičovej na
neuplatňovaný
mandát
za poslanca Miroslava Maxona.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili
uznesenie o nastúpení
náhradníčky Blaženy
Pavlovičovej na
neuplatňovaný mandát
poslanca
Maxona.
Osvedčenie o tom, že sa pani Blažena Pavlovičová stala
poslankyňou
Národnej rady Slovenskej republiky 3. februára
1998,
jej odovzdám po zložení sľubu.
Ďalším bodom programu bude teda
sľub poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky.
Chcem len pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o ro-
kovacom
poriadku poslanec skladá sľub tak, že po
verejnom
čítaní
textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej
republiky
a vysloví slovo "sľubujem".
Potom podá ruku pred-
sedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím
pána poslanca Sečánskeho,
aby prečítal znenie
sľubu.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike.
Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej obča-
nov, budem
dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života."
Poslankyňa B.
Pavlovičová:
Sľubujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem a prajem pani poslankyni veľa úspechov v práci
poslankyne
Národnej rady.
Kým budeme pokračovať v rokovaní, chcem
sa spýtať tech-
nikov,
či stačili zaprogramovať nového
poslanca. Áno. Ďaku-
jem.
Takže pokračujeme bodom programu
návrh na voľbu poslankyne do výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Klub poslancov Hnutia za demokratické
Slovensko navrhu-
je,
aby poslankyňa Blažena Pavlovičová bola
zaradená do Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu namiesto pána poslanca Maxona.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme
o
zaradení poslankyne do výboru.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Páni
poslankyne, páni poslanci,
určite ste si teraz
nevšimli moju
chybu, ja sa k nej priznávam, a
preto budem
chcieť
od vás súhlas, aby sme mohli pokračovať ďalej.
Aj k tomuto bodu je potrebné, aby som
otvoril rozpravu,
ja
som ju neotvoril. Keďže hlasovalo 113 poslancov a 105 za,
pýtam
sa: Mám zrušiť toto hlasovanie? Chcete rozpravu, alebo
považujeme
to za riadne hlasovanie? Ak mám všeobecný súhlas,
budeme
pokračovať. (Hlasy v sále.) Ďakujem.
Takže môžeme prejsť ďalej, a to k
návrhu na voľbu predsedu Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre financie, rozpočet a menu.
Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu vám bol
rozdaný ako
tlač
881.
Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko
navrhujú
za
predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána po-
slanca
Michala Baránika.
Páni poslanci, pani poslankyne,
otváram rozpravu k to-
muto
bodu programu.
Písomné prihlášky som
nedostal. Z pléna sa hlási pán
poslanec
Mikloško. Ešte niekto sa hlási? Nie. Uzatváram mož-
nosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Prosím pána poslanca Mikloška, aby
predstúpil pred reč-
nícky
pult, lebo ste sa prihlásili do rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Baránik položil otázku
kandidátovi na pre-
zidenta,
akého je náboženstva. Ja by som sa chcel spýtať pá-
na
poslanca Baránika, akého on bol náboženstva v päťdesia-
tych
rokoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To bolo tak dávno, že si nepamätá, pán
poslanec.
Pán
poslanec Baránik ak chce, môže odpovedať. Chcete
odpovedať,
alebo nie?
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
pán
poslanec Mikloško, musím
vás sklamať, to čo ste
očakávali,
ja som nevystúpil z cirkvi v päťdesiatych rokoch.
(Hlas
z pléna.) Nie, to ste sa nepýtali.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Takže môžem vyhlásiť rozpravu k tomuto
bodu za skončenú.
Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme teda pristúpiť
k
voľbe.
Podľa článku 92 ústavy v tomto prípade
ide o tajnú voľ-
bu,
takže voľbu uskutočníme tajným hlasovaním.
Budú nám rozdané lístky, tak ako pri
každej voľbe. Pro-
sím
overovateľov, aby prevzali volebné lístky.
Pri tejto voľbe je potrebná
nadpolovičná väčšina prí-
tomných
poslancov.
Budeme hlasovať tak, že pri mene a
priezvisku kandidáta
zakrúžkujeme
to, ako sme sa rozhodli, či za, proti, alebo
zdržal
sa.
(Akt tajnej voľby.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak ešte niekto nebol, prosím, aby išiel odvoliť, a tým
aj
končím možnosť zúčastniť sa volieb.
(Po prestávke.)
Pani
poslankyne, páni poslanci,
prosím, keby ste sa
vrátili do rokovacej miestnosti, chceme
vyhlásiť výsledky
tajného
hlasovania.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
ešte raz prosím, aby
ste sa vrátili
do rokovacej miestnosti. Budeme
pokračovať
v
rokovaní s tým, že poverený overovateľ
podľa § 39 ods. 10
zákona
o rokovacom poriadku Národnej rady oznámi počet vyda-
ných
hlasovacích lístkov, počet
poslancov, ktorí hlasovali
za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti, ktorí sa
zdržali
hlasovania alebo neodovzdali hlasovacie lístky.
Takže ešte raz prosím, aby sme
zaujali svoje miesta,
a
prosím pána overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkom.
Poslanec A. Juriš:
Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predse-
du
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu, ktoré sa konalo 3. februára 1998
Na tajné
hlasovanie o návrhu na voľbu
predsedu Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu bolo vydaných a poslanci si osobne
prevzali 111 hla-
sovacích
lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu
Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet
a menu bo-
lo
odovzdaných 107 platných
hlasovacích ístkov, 4 neplatné
hlasovacie
lístky a všetci poslanci odovzdali hlasovací lís-
tok.
Overovatelia zistili, že pri
voľbe kandidáta Michala
Baránika
hlasovalo za 85 poslancov, proti 18 poslancov, zdr-
žali
sa 4 poslanci.
Podľa § 15 zákona číslo 350/1996 Z. z. o
rokovacom po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky na
zvolenie pred-
sedu
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny
prítomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom
hlasovaní bol za
predsedu
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu zvolený Michal Baránik. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu overovateľovi.
Môžem teda konštatovať, že Národná rada Slovenskej re-
publiky
zvolila v tajnom hlasovaní za predsedu Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
pána
poslanca Michala Baránika.
Prosím, pán predseda, aby ste zaujali
miesto určené pre
predsedov
výborov.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
teraz mal nasledovať
bod
- návrh na voľbu podpredsedov Najvyššieho súdu Sloven-
skej republiky (tlač 871). Keďže pri
schvaľovaní programu
sme tento bod
preložili na iný termín, budeme pokračovať
šiestym
bodom, a to je prvé čítanie o
vládnom
návrhu zákona o
skladiskovom záložnom liste,
tovarovom
záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zá-
konov.
Návrh
ste dostali ako tlač 851, návrh
na pridelenie
vládneho
návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady
máte
v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1915.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky by
mal tento ná-
vrh
predniesť pán minister Baco, ale ako sa
dívam, pána mi-
nistra
nevidím. Asi tu nie je. Budeme ho musieť zavolať.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo 10 minút pre-
stávky,
môžeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona
o
skladiskovom záložnom liste,
tovarovom záložnom liste
a
o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Pán minister Baco je medzi nami. Preto
ho prosím, aby
sa
ujal slova a predniesol nám návrh vlády.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe uznesenia vlády Slovenskej
republiky vám
predkladám
vládny návrh zákona o skladiskovom
záložnom lis-
te,
tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších
zákonov.
Predložený návrh zákona je významným krokom k vytvore-
niu
legislatívneho rámca na sfunkčnenie a zefektívnenie úve-
rovania poľnohospodárstva. Zároveň mi dovoľte
poukázať na
ten
fakt, že ide o prvkový návrh, ktorým chceme vytvoriť le-
gislatívny
rámec úpravy osobitostí hospodárenia v
poľnohos-
podárstve, pretože
následne vám predložím
návrh zákona
o
poľnohospodárstve, ktorý bude rozsahom stručnejší, ale bu-
de
mať širší obsahový záber.
Vláda Slovenskej republiky na dnešnom svojom zasadnutí
tento
návrh zákona o poľnohospodárstve schválila a predloži-
la
ho bezprostredne na prerokovanie do Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Aj keď je predložený návrh
pomerne rozsiah-
ly,
pretože obsahuje úpravu vecných
aspektov prevádzkovania
verejných
skladov, ako aj úpravu osobitných druhov cenných
papierov,
dovoľte mi, aby som vám vo svojom úvodnom slove
v
krátkosti objasnil základné východiská
a prístupy, ktoré
nás viedli k tomu, že túto úlohu, ktorá vyplýva inak aj zo
zelenej správy, ktorú prijal tento parlament,
sme riešili
práve
takýmto spôsobom.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
napriek výrazným osobitostiam poľnohospodárstva, ktoré
sa
cez výraznú sezónnosť nákladových období s obdobím tržieb
za
produkciu premietajú do ekonomiky a financovania podnikov
poľnohospodárskej
pôdy, sa úverovanie prevádzkových
potrieb
poľnohospodárstva v súčasnosti uskutočňuje v
štandardných
formách,
ktoré napriek určitej zmluvnej modifikácii nemôžu
tieto odlišnosti,
osobitosti postihnúť a negatíva z nich
vyplývajúce dostatočne eliminovať. Preto predkladaný návrh
zákona o skladiskovom záložnom liste,
tovarovom záložnom
liste
a o doplnení niektorých ďalších zákonov
dopĺňa dote-
rajšie
úverové inštitúty o nové druhy
úverových cenných pa-
pierov,
pohľadávky, z ktorých sú zabezpečené záložným právom
k
uskladnenému tovaru, na ktorý sú cenné papiere vystavené.
V úprave samotných nových druhov cenných
papierov skla-
diskového záložného
listu a tovarového záložného
listu sa
navrhuje
upraviť nielen mechanizmus ich vydávania a prevodu,
ale
aj práva s ním spojené. V zásade pôjde o cenné papiere
listinnej
podoby z hľadiska účelu a určitú kombináciu zmenky
a
skladiskového listu, pri ktorých bude klasické zmenkové
ručenie nahradené
vecným zabezpečením v
podobe záložného
práva
k uskladnenému tovaru. Práve takéto zvýšenie bezpeč-
nosti úverových záväzkov oproti doterajším formám
ručenia
úveru
prispeje podľa našich informácií a skúseností, ktoré
sme
získali v zahraničí, k zvýšeniu záujmu peňažných ústavov
o
poskytovanie úverov s nižšími úrokovými sadzbami.
Môžem
informovať, že v priebehu
minulého týždňa sme
dostali
od Svetovej banky aj ponuku, že je pripravená s nami
rokovať,
ako sa do tohto procesu zapojí
svojimi finančný-
mi
zdrojmi. Technicko-organizačným predpokladom uvedeného
mechanizmu
úverovania poľnohospodárstva je sústava verejných
skladov,
v ktorých by boli dobre skladovateľné a likvidné
poľnohospodárske komodity, a to najmä obilniny, olejniny,
strukoviny
a cukor. Aby tieto verejné sklady
zaručovali ve-
rejnú
dôveryhodnosť, ktorá sa v konečnom dôsledku premieta
v
ochote poskytovať finančné prostriedky na úverovanie tova-
rov
v nich uskladnených, musia mať tieto sklady príslušnú
organizačnú,
technickú a technologickú úroveň. Z uvedeného
dôvodu
budú podliehať aj štátnej registrácii a bude v nich
vykonávaná následná kontrola dodržiavania schválených pod-
mienok.
Celkovo však možno povedať, že predložený
návrh nepočí-
ta
s prílišnou angažovanosťou štátu do prevádzkovania verej-
ných
skladov a procesu emitovania prevodov skladiskových zá-
ložných
listov, a to preto, lebo touto ingerenciou nemožno
obmedzovať určitý
podnikateľský štandard
prevádzkovateľov
týchto
skladov.
Podstatne prísnejšia je navrhovaná úprava voči tým pr-
vovýrobcom,
ktorí budú chcieť vydávať tovarové
záložné lis-
ty,
a to z dôvodu, že tovar bude uskladnený priamo u nich
ako
u dlžníkov. To si vyžaduje určité obmedzenia
ako garan-
ciu
prípadného nedbalého alebo nepoctivého konania záložcu.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení poslanci,
naznačená konštrukcia legislatívnej
úpravy niektorých
osobitostí
úverovania poľnohospodárstva by mala podľa našich
očakávaní podstatne
prispieť k stabilite podnikateľského
prostredia
v poľnohospodárstve a k väčšej
právnej istote
tých
subjektov, ktoré poľnohospodárstvo úverujú.
Vzhľadom na to si vás dovoľujem
požiadať o vyslovenie
súhlasu
s jeho zaradením do ďalšieho
legislatívneho procesu
vyplývajúceho
z rokovacieho poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Ďakujem vám za pozornosť a podporu predlože-
ného
návrhu.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto
návrhu vlády.
Teraz prosím spoločného spravodajcu,
ktorého určil ges-
torský výbor
pre pôdohospodárstvo, pána poslanca
Jozefa
Kleina,
aby nám predniesol návrhy.
Poslanec J. Klein:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods.
1 a zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v prvom čí-
taní
o vládnom návrhu zákona ako spravodajca
určený Výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený
vládny návrh zákona bol poslancom Národnej
rady doručený
11.
decembra 1997, čím boli splnené podmienky
určené § 72
ods.
1 o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zá-
kona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady
Slovenskej
republiky,
na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh
zákona spĺňa náležitosti podľa § 70
ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-
diel ho zaradil
na rokovanie tejto schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky v rámci prvého čítania.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
tomuto prvému čítaniu si osvojujem
stanovisko, že uvedený
návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky
všetky náležitosti
tohto
návrhu zákona uvedené v § 67 a 68
Národnej rady Slo-
venskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej republiky,
ako i náležitosti určené v
legislatívnych
pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že vládou Slo-
venskej
republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závaž-
nú spoločenskú
problematiku, ktorú je
potrebné upraviť
spôsobom,
ako navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Chcem
povedať, že uvedený
zákon plne korešponduje
s
právnymi predpismi Európskej únie a je potrebné ho prijať
čím
skôr, ako tu zdôraznil pán minister. Predpokladám, že
prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú
predložené
v
rozprave najmä v rámci druhého čítania
vo výboroch Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho
čítania
na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím
dôjde
k dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu
vyplývajú
z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-
porúčam,
aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla
v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom
poriadku
Národnej
rady Slovenskej republiky na tom, že po
rozprave
odporučí
vládny návrh zákona o skladiskovom záložnom liste
a
tovarovom záložnom liste a o
doplnení niektorých ďalších
zákonov
(tlač 851) prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne
odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom po-
riadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s roz-
hodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo
1915
z 11. decembra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na pre-
rokovanie
týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s
citovaným návr-
hom
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh
zákona
pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestor-
ský
výbor do 20. marca 1998.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu. Písomnú
prihlášku som nedostal ani
od
klubov, ani od jednotlivých poslancov. Pýtam sa, či sa
niekto
hlási do rozpravy. Nie. Ďakujem.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa
do rozpravy a súčasne
rozpravu
aj končím.
Pán
minister sa zrejme k
rozprave nebude vyjadrovať,
ani
pán spoločný spravodajca.
Pán spoločný spravodajca, môžeme hneď pristúpiť k hla-
sovaniu.
Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods.
3 písm. c)
zákona
o rokovacom poriadku.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme
podľa návrhu pána
spoločného
spravodajcu s tým, aby podľa § 73 ods. 1 písm. c)
tento
návrh zákona bol zaradený do druhého čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme zaradili tento vládny návrh
zákona do druhého
čítania.
Prosím,
pán spoločný spravodajca,
aby sme pristúpili
k
druhému hlasovaniu v zmysle § 74 a aby ste ešte raz prečí-
tali,
ktoré výbory ho budú prerokúvať, ktorý je gestorský
a
aké sú termíny.
Poslanec J. Klein:
Vážený pán predseda,
teraz prosím o hlasovanie o tom, že
Národná rada pride-
ľuje
uvedený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to: Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti.
Za gestorský výbor určuje Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre pôdohospodárstvo.
Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona
prerokovali
v termíne do 18. marca a gestorský
výbor do 20.
marca
1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o
tom, ktoré vý-
bory
budú návrh zákona prerokúvať, ktorý
výbor bude gestor-
ský,
a o lehotách na prerokovanie vo výboroch.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zá-
kona
výborom, určila gestorský výbor aj príslušné
lehoty na
jeho
prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému
spravodajcovi.
Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania. Je to tak-
isto
rokovanie v rámci prvého čítania o
vládnom návrhu zákona o liekoch a
zdravotníckych pomôc-
kach
a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živ-
nostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 872, návrh na pride-
lenie vládneho
návrhu zákona výborom
Národnej rady máte
v
rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1938.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
tento návrh uve-
die
pán minister Javorský.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
zdravotníctvo charakterizujú tri
základné oblasti: o-
chrana
zdravia ľudí, poskytovanie zdravotnej
starostlivosti
a
farmácia.
Každá z týchto oblastí má svoje špecifiká.
Preto sa
v
rámci transformácie zdravotníctvo
rozhodlo, že na rozdiel
od
minulosti, keď celú oblasť
zdravotníctva upravoval zákon
číslo
20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie
ľudu, sa na-
miesto tohto zákona vypracuje pre každú
oblasť samostatný
zákon.
Dva z nich Národná rada Slovenskej republiky schváli-
la
ešte v roku 1994. Sú to: zákon Národnej
rady Slovenskej
republiky
číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia
ľudí a zá-
kon
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 277/1994 Z. z.
o
zdravotnej starostlivosti. Tretí zákon,
ktorý sa vzťahuje
na
farmáciu, je zaradený na vaše terajšie rokovanie.
Účelom pripravovaného zákona je ustanoviť podmienky na
skúšanie,
výrobu, prípravu, registráciu,
schvaľovanie, veľ-
kodistribúciu,
predpisovanie, reklamu a zneškodňovanie
lie-
kov,
zdravotníckych pomôcok, zabezpečenie ich kvality, účin-
nosti
a bezpečnosti, poskytovanie lekárenskej starostlivosti
a
výkon štátnej správy na úseku farmácie.
Pri vykonávaní vymenovaných
farmaceutických činností je
konečným
a integrujúcim cieľom poskytnutie kvalitného, účin-
ného
a bezpečného lieku alebo zdravotníckych pomôcok človeku
alebo
zvieraťu.
Zákon ustanovuje základné povinnosti fyzických a práv-
nických osôb
pri vykonávaní jednotlivých farmaceutických
činností
tak, aby sa pri ochrane zdravia ľudí a
poskytovaní
zdravotnej starostlivosti používali len kvalitné, terapeu-
ticky
účinné a bezpečné lieky a zdravotnícke pomôcky.
Významnú časť zákona tvorí registrácia
liekov. Regis-
tračné konanie
pozostáva z hodnotenia
výsledkov skúšania
produktu,
ktorý je predmetom registrácie. Toto skúšanie má
podľa
pripravovaného zákona tri vzájomne na seba nadväzujúce
činnosti:
1. Farmaceutické skúšanie lieku, pri ktorom sa hodnotí
jeho
kvalita metódami uvedenými v platnom liekopise.
2. Farmakologicko-toxikologické
skúšanie, ktoré sa vy-
konáva
na laboratórnych zvieratách a
ktorým sa zisťujú to-
xické
mutagénne a kancerogénne účinky lieku,
aby sa zaruči-
lo,
že liek spĺňa základné požiadavky na bezpečnosť používa-
nia.
3. Klinické skúšanie, ktoré sa vykonáva
na ľuďoch a
ktorým
sa preukazuje terapeutická účinnosť lieku.
V zákone sa požiadavky hodnotenia liečiv upravujú tak,
aby
boli na úrovni členských krajín Európskej únie. Zákon
zaväzuje
výrobcov liekov označovať vnútorné a vonkajšie oba-
ly
v určenom rozsahu a členení v štátnom jazyku, ďalej vkla-
dať
do obalu písomnú informáciu pre používateľa, návod na
použitie v štátnom
jazyku. Tieto opatrenia
majú prispieť
k
lepšej informovanosti používateľa lieku
a k racionálnemu
užívaniu
liekov.
Dôležitou časťou zákona je komplexná úprava veterinár-
nych
liekov a veterinárnych
zdravotníckych pomôcok a vyme-
dzenie
pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a ním riade-
ných
organizácií na úseku veterinárnych
liekov a veterinár-
nych
zdravotníckych pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva Slo-
venskej
republiky bude spolupracovať s Ministerstvom pôdo-
hospodárstva
Slovenskej republiky pri vypracovaní
vyhlášok,
v
ktorých sa ustanovia bližšie podmienky
na skúšanie, výro-
bu,
veľkodistribúciu, kontrolu kvality,
účinnosti a bezpeč-
nosti
veterinárnych liekov a zdravotníckych pomôcok.
Zákon
upravuje aj vzťahy pri poskytovaní lekárenskej
starostlivosti.
Bude rozlišovať 4 druhy zariadení poskytujú-
cich
lekárenskú starostlivosť podľa rozsahu ich činností.
Zaradenie očných optík medzi zariadenia
poskytujúce le-
kárenskú starostlivosť v odbore optických zdravotníckych
pomôcok
zmení súčasný stav. V súčasnosti sa činnosť očných
optík
povoľuje podľa živnostenského zákona a nepovažujú sa
za
zdravotnícke zariadenia. Sú jedinými nezdravotníckymi za-
riadeniami,
s ktorými zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvné
vzťahy pri poskytovaní zdravotníckych pomôcok
poistencom.
Zaradením
očných optík medzi zdravotnícke
zariadenia sa za-
bezpečí
zákonom účinná kontrola kvality
poskytovania optic-
kých
zdravotníckych pomôcok.
V zákone sa určujú základné kritériá povolenej reklamy
na
lieky. Z reklamy bude musieť jednoznačne vyplývať, že ide
o
reklamu na liek, bude musieť
upozorňovať na riziká užíva-
nia
a odporučenie poradiť sa o
používaní lieku s lekárom
alebo
lekárnikom.
Regulovaná bude aj reklama liekov určená
pre zdravot-
níckych pracovníkov. Reklamu pre odbornú
verejnosť, ktorá
úzko
súvisí s informačnou činnosťou, budú môcť vykonávať len
výrobcami liekov
určené osoby spôsobilé na zaobchádzanie
s
liekmi. Šírenie informácií o liekoch zo strany výrobcov
liekov
musí mať určené pravidlá, aby osoba,
ktorej je adre-
sovaná
informácia, si mohla urobiť vlastnú predstavu o prog-
ramovanom
lieku. Preto sa určuje povinnosť, aby informácie
o
liekoch poskytovali odbornej verejnosti
iba kvalifikované
osoby
a aby tieto osoby odovzdali prijímateľovi súhrn cha-
rakteristických
vlastností lieku, ktorý sa schvaľuje pri re-
gistrácii
lieku a obsahuje len objektívne,
overiteľné a ne-
závislé
informácie.
V zákone sa navrhuje vytvorenie orgánov štátneho dozo-
ru,
ktoré budú dozerať na dodržiavanie
ustanovení tohto zá-
kona
a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj v roko-
vacej
miestnosti.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Dôležitou súčasťou zákona sú sankcie. Za porušenie po-
vinností,
vyplývajúcich z ustanovení zákona o právnych pred-
pisoch
vydaných na jeho vykonanie, bude možné ukladať pokuty
až
do výšky 1 milióna Sk podľa miery
ohrozenia zdravia a
rozsahu
vzniknutých škodlivých následkov.
V predloženom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych
pomôckach
a vo vykonávacích vyhláškach sú zahrnuté
všetky
smernice
a nariadenia Európskej únie, ktoré sú zaradené do
Bielej
knihy na aproximáciu práva v oblasti
vnútorného trhu
pre
krajiny strednej a východnej Európy.
Keďže veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok
je
zaobchádzaním s liekmi a zdravotníckymi
pomôckami na zá-
klade povolenia vydaného podľa tohto zákona,
navrhuje sa
v
článku II zmena zákona číslo 455/1991
Zb. o živnostenskom
podnikaní.
Zmena spočíva vo vylúčení veľkodistribúcie liekov
a
zdravotníckych pomôcok zo živnosti.
Ako
som už v úvode uviedol, predložený návrh zákona
upraví
celú oblasť zaobchádzania s liekmi.
Jeho prijatie je
dôležité pre riadne
poskytovanie zdravotnej starostlivosti
zdravotníckymi zariadeniami a je aj dôležité
pre každého
z
nás pri používaní liekov.
Obraciam
sa na vás, vážené pani poslankyne a vážení
poslanci,
aby ste návrh odporučili na jeho druhé čítanie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ako spravodajca bol gestorským výborom
určený pán po-
slanec
Derfényi, preto ho prosím, aby nás oboznámil s návrh-
mi
gestorského výboru.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vystúpil pri rokovaní Národnej rady
Slovenskej
republiky v prvom čítaní o vládnom
návrhu zákona
o
liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení
zákona
číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení
neskorších
predpisov (tlač 872) ako spravodajca určený Výbo-
rom
Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Predmetný návrh spĺňa z
formálnoprávnej stránky všetky
náležitosti zákona
uvedené v § 67 a 68 zákona o
rokovacom
poriadku
Národnej rady, ako i náležitosti určené
v legisla-
tívnych
pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy
budú
predložené v rozprave v rámci druhého
čítania vo výbo-
roch
Národnej rady a v rámci druhého a
tretieho čítania na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 73 zákona o rokovacom
poriadku odporúčam, aby
sa
Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) roko-
vacieho
poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložiť
návrh
zákona na prerokovanie v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
citovaného záko-
na
v súlade s rozhodnutím predsedu
Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 1938 zo 7. januára 1998 prideliť ho v druhom
čítaní
na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výbo-
ru
pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, výboru pre
pôdohospodárstvo, vý-
boru
pre verejnú správu, územnú samosprávu
a národnosti a
výboru
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade
s citovaným ná-
vrhom
predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci, pričom odporúčam, aby výbory,
ktorým bol návrh
zákona
pridelený, ho prerokovali v lehote do
18. marca 1998
a
gestorský výbor do 20. marca 1998.
Ďakujem za pozornosť.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram
rozpravu. Nemám
písomnú prihlášku
do rozpravy ani z klubov, ani od poslan-
cov.
Pýtam sa, či sa niekto hlási do
rozpravy. Nikto. Ukon-
čujem
možnosť prihlásiť sa do rozpravy, tým aj rozpravu kon-
čím.
Pán
minister sa zrejme k
rozprave nebude vyjadrovať,
ani
pán spoločný spravodajca.
Takže môžeme pristúpiť najskôr k hlasovaniu podľa § 73
zákona
o rokovacom poriadku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec NR SR P.
Derfényi:
Vážený pán predsedajúci, v zmysle
uvedeného paragrafu
odporúčam,
aby Národná rada zákon prerokovala v druhom číta-
ní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh gestorského výboru. Budeme sa prezen-
tovať
a hlasovať o zaradení tohto vládneho návrhu do druhého
čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh prero-
kujeme
v druhom čítaní.
Môžeme hlasovať podľa § 74, pán poslanec.
Poslanec P. Derfényi:
V súlade s vaším rozhodnutím, pán
predseda, a v zmysle
citovaného
zákona a jeho paragrafu gestorský výbor
odporúča
v
druhom čítaní prideliť návrh na
prerokovanie ústavnopráv-
nemu
výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
výboru pre
pôdohospodárstvo, výboru pre
verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti a výboru pre
zdravotníctvo a sociálne
veci.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade
s citovaným zá-
konom
výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci
a lehoty pre-
rokovania
pre výbory do 18. marca a pre gestorský výbor do
20.
marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrhy, budeme hneď hlasovať.
Hlasujeme o pridelení vládneho návrhu výborom, určenie
gestorského
výboru a o lehotách na prerokovanie.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila tento ná-
vrh
zákona výborom, určila gestorský výbor a aj
lehoty na
prerokovanie
návrhu zákona v druhom čítaní.
Môžeme
pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu, ktorým je
znovu
prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o omamných
látkach, psychotrop-
ných
látkach a prípravkoch.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
856 a návrh na
pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie
výborom
Národnej
rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod
číslom
1924.
Aj tento vládny návrh zákona z poverenia vlády predne-
sie
pán minister Javorský.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zaobchádzanie s omamnými látkami,
psychotropnými látka-
mi
a prípravkami, ktoré obsahujú tieto látky (ďalej len "ná-
vykové
látky"), v súčasnosti upravuje
nariadenie vlády Slo-
venskej republiky
číslo 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých
iných
látkach škodlivých zdraviu v znení
neskorších predpi-
sov.
Táto úprava, v ktorej boli premietnuté
povinnosti vy-
chádzajúce
z Jednotného dohovoru o omamných látkach z
31.
3.
1961 a z Dohovoru o psychotropných látkach z 21. 2. 1971,
je prekonaná z hľadiska vecného
aj právneho. Nie je ani
v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
pretože právnickým
osobám
a fyzickým osobám sú uložené povinnosti podzákonnou
normou.
Z hľadiska vecného súčasná právna
norma vychádzala zo
situácie,
keď výroba a distribúcia návykových
látok bola vo
výlučnej pôsobnosti
Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej
republiky.
Situácia sa zmenila rozvojom
podnikateľskej čin-
nosti
organizačnými zmenami vo výrobe, veľkodistribúcii, do-
voze
a vo vývoze návykových látok. Zároveň v tejto právnej
norme
chýba úprava evidencie týchto látok,
rozsah informač-
ných
povinností držiteľov povolení a orgánov štátnej správy,
nie
je zodpovedajúcim spôsobom upravená
kontrolná činnosť,
spôsobilosť
osôb na zaobchádzanie s návykovými látkami a ne-
obsahuje
sankcie za porušovanie ustanovení jestvujúcej práv-
nej
úpravy.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vypra-
cúva
návrh zákona, ktorý upravuje podmienky na zaobchádzanie
s
omamnými látkami, psychotropnými látkami a prípravkami
v
podrobnejšej forme a v širšom
rozsahu, ako je to doteraz
v
platnom nariadení vlády
Slovenskej republiky číslo
206/1988
Zb. o jedoch a iných zdraviu škodlivých látkach.
Navrhované ustanovenia sú v súlade s ustanoveniami vy-
plývajúcimi z Jednotného dohovoru OSN o
omamných látkach
z
roku 1961, Dohovoru OSN o
psychotropných látkach z roku
1971
a Dohovoru OSN o boji proti nedovolenému obchodovaniu
s
omamnými látkami a psychotropnými
látkami z roku 1988, ku
ktorým
Slovenská republika pristúpila v roku 1993.
Návrh zákona o omamných látkach,
psychotropných látkach
a
prípravkoch bol vypracovaný podľa modelovej legislatívy
Spojených národov po
konzultáciách s Medzinárodným
úradom
pre
kontrolu narkotík pri OSN so sídlom vo Viedni. Zákon ob-
sahuje
ustanovenia, ktoré majú zabrániť vytváraniu podmienok
na
nedovolené zaobchádzanie s omamnými látkami a psychotrop-
nými
látkami.
Požiadavka Medzinárodného úradu
Spojených národov pre
kontrolu
omamných látok je, aby tieto ustanovenia boli vyda-
né
zákonom, a nie nariadením vlády, ako je
to v súčasnosti.
Každá
z činností, to je pestovanie rastlín, skladovanie, vý-
roba,
doprava, predaj, distribúcia, až po výdaje lieku a je-
ho
použitie, vyžaduje dohľad a kontrolu, ktoré sú upravené
v
predloženom návrhu zákona.
Predložený návrh zákona je v súlade s požiadavkami me-
dzinárodných organizácií, hlavne Medzinárodného úradu pre
kontrolu omamných látok pri Spojených národoch vo
Viedni,
ktorý
je celosvetovým gestorom dohľadu nad
pohybom omamných
látok,
psychotropných látok a prekurzorov.
Návrh zákona reaguje zároveň na
expandujúcu drogovú si-
tuáciu
u nás s cieľom minimalizovať nebezpečenstvo zneužíva-
nia omamných
látok a psychotropných látok
používaných pri
poskytovaní
zdravotníckych služieb.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, preto vás
prosím
o podporu tohto zákona a súhlasiť s
tým, aby bol po-
stúpený
do druhého čítania v Národnej rade.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu ministrovi.
Gestorský výbor za spravodajkyňu určil pani poslankyňu
Martu
Aibekovú. Prosím, pani poslankyňa, aby ste nás obozná-
mili
s návrhmi vášho výboru.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vystúpila pri
rokovaní Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky v prvom čítaní o
vládnom návrhu zá-
kona
o omamných látkach, psychotropných látkach a príprav-
koch
ako spravodajkyňa určená výborom
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky
náležitosti
návrhu zákona uvedené v § 67 a 68
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o rokovacom
poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky, ako i
náležitosti uvedené v le-
gislatívnych
pravidlách.
Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky, v súlade s rozhodnutím
predsedu Národnej
rady Slovenskej
republiky číslo 1924 zo 16.
decembra 1997
návrh
prideliť v druhom čítaní na
prerokovanie okrem Ústav-
noprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky aj Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci a
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s
citovaným návr-
hom
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým
bol návrh zákona
pridelený,
ho prerokovali v lehote do 18. marca
1998 a ges-
torský
výbor do 20. marca 1998.
Odporúčam, tak ako vám to už navrhoval
pán predklada-
teľ, minister zdravotníctva Slovenskej republiky, aby ste
podporili,
aby tento návrh zákona z prvého čítania prešiel
do
druhého čítania, pričom
predpokladám, že prípadné zmeny
a
návrhy budú predložené v rozprave v
rámci druhého čítania
vo výboroch
Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci
druhého
a tretieho čítania na schôdzi Národnej
rady Sloven-
skej
republiky.
To by bolo, vážený pán predseda, vážené
kolegyne, kole-
govia,
z tejto spravodajskej správy všetko.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s
konštatovaním
aj
v tomto bode, že som nedostal
písomné prihlášky do roz-
pravy.
Preto sa pýtam, či sa hlási niekto z pánov poslancov,
poslankýň
do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do
rozpravy
a súčasne končím aj rozpravu.
Pán minister ani pani spoločná
spravodajkyňa zrejme ne-
budú
vystupovať.
Prosím, pani poslankyňa, aby ste
uvádzali hlasovanie.
Najskôr
budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku.
Poslankyňa M. Aibeková:
Budem
navrhovať, aby sme
odporúčali predložený návrh
zákona
prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či
budeme
tento návrh zákona prerokúvať v druhom čítaní.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Takže môžem konštatovať, že sme
odporučili návrh zákona
do
druhého čítania.
Pani
poslankyňa, môžeme pristúpiť k
hlasovaniu podľa
§
74 zákona o rokovacom poriadku.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
budeme hlasovať o tom, aby sa predmetným
návrhom zákona
v
druhom čítaní zaoberali tie výbory,
ktoré som uviedla
v
spravodajskej správe, nebudem ich znovu
čítať, a to v le-
hote
do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
zaradení návrhu zá-
kona
do výborov, o určení gestorského výboru a o lehotách na
prerokovanie
vo výboroch.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže môžem konštatovať, že Národná
rada sa uzniesla,
že
tento vládny návrh zákona pridelila v druhom čítaní výbo-
rom,
určila gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj vám,
pán minister.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
opäť
prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
273/1994 Z. z.
o
zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia,
o
zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní
rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych
zdravot-
ných
poisťovní v znení neskorších predpisov a Občiansky súd-
ny
poriadok.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
857 a návrh na
pridelenie
vládneho návrhu výborom pod číslom 1925.
Z poverenia vlády tento návrh zákona
uvedie znovu pán
minister
Javorský.
Prosím pána ministra zdravotníctva, aby
nás oboznámil
s
návrhom.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
základným predpisom, ktorý upravuje
zdravotné poiste-
nie,
je zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nado-
budol
účinnosť 1. januára 1995.
Zdravotné poistenie je povinné. Poistné
platia poisten-
ci
sami a za určité skupiny poistencov platí poistné štát
alebo Národný úrad práce. Zdravotné
poistenie je systém,
ktorý
sa v Slovenskej republike vyvíja. Skúsenosti s apliká-
ciou
zákona číslo 273/1994 Z. z. ukazujú
na potrebu zmien
v
tomto zákone. Doterajšie novelizácie zákona smerovali pre-
dovšetkým
k úprave výšky poistného a vymeriavacieho základu,
ako
aj podmienok na zriaďovanie a zrušovanie zdravotných po-
isťovní.
Nakladanie s prostriedkami zdravotného
poistenia a
vzťahy
medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zaria-
deniami
vyúsťujú v súčasnosti do nutnosti znovu zmeniť zákon
a
jednoznačnejšie upraviť hospodárenie s prostriedkami zdra-
votného
poistenia - ide o prostriedky vo
výške cca 40 mld.
korún
- a sprísniť podmienky zriaďovania,
zlučovania a zru-
šovania
rezortných poisťovní.
Predkladaný návrh zákona predovšetkým:
1. Spresňuje okruh osôb povinných platiť poistné na
zdravotné poistenie, a to osôb, ktoré
vykonávajú činnosť
štatutárnych orgánov,
členov správnych rád, dozorných
rád
a
iných samosprávnych orgánov právnických
osôb tak, že tie-
to osoby sa
považujú za zamestnancov a
platia poistné na
zdravotné
poistenie ako zamestnanci, ak za prácu z uvedených
orgánov
dostávajú odmenu.
2. Spresňuje povinnosti poistencov a platiteľov poist-
ného
s cieľom zabrániť tomu, aby
nedochádzalo k poisteniu
poistenca
vo viacerých poisťovniach alebo k tomu,
že lekár
nevie
o zmene poisťovne poistenca.
3. Upravuje výšku účelového vkladu
z doterajších 30
mil.
Sk na 60 mil. Sk, keď sa ukázalo,
že doterajšia výška
tohto
vkladu nezaručuje vybudovanie plne funkčnej zdravotnej
poisťovne,
ktorá je od začiatku činnosti schopná plniť vo
vzťahu
k poistencom i vo vzťahu k
zdravotníckym zariadeniam
všetky
úlohy vyplývajúce jej z tohto zákona.
Zároveň ukladá povinnosť zriaďovateľovi
rezortnej zdra-
votnej poisťovne
previesť tieto prostriedky do správneho
fondu
poisťovne. Tieto prostriedky sú určené
na činnosť po-
isťovne
a úhradu jej záväzkov spojených s poskytovaním zdra-
votnej
starostlivosti. Nie je preto možné, aby
zostávali na
účte
zriaďovateľa poisťovne.
4. Ďalej sa navrhovaným znením upravuje
povinnosť pois-
ťovne evidovať
minimálne 50 tisíc poistencov
po uplynutí
troch
mesiacov od vzniku poisťovne, pretože reálne nie je
možné,
aby poisťovňa od prvého dňa svojho vzniku registrova-
la
minimálne 50 tisíc poistencov. Poistenec môže
zmeniť po-
isťovňu
len raz za 6 mesiacov, a to vždy k 1. dňu v mesiaci.
5. Navrhovanou zmenou sa spresňuje, že
poisťovňa môže
uzatvárať
zmluvy len so zdravotníckymi
zariadeniami zarade-
nými
do siete zdravotníckych zariadení z toho dôvodu, aby sa
odstránilo
neefektívne vynakladanie prostriedkov na zdravot-
né
poistenie.
6. Zavádza sa povinnosť zdravotníckych zariadení vyko-
návať
analýzu účelového predpisovania liekov,
pretože zdra-
votnícke
zariadenia v mnohých prípadoch neúčelne predpisova-
li
lieky, čím sa výrazne zvyšovali výdavky na lieky. Taktiež
sa
zavádza možnosť poisťovne uplatniť
pri neúčelnom pred-
pisovaní
liekov alebo nesprávnom vyplnení lekárskeho predpi-
su
zo strany zdravotníckeho zariadenia
voči nemu úhradu ná-
kladov.
7. Ďalej
sa v predloženom návrhu spresňuje a bližšie
vymedzuje
hospodárenie zdravotných poisťovní,
kde sa vyme-
dzuje
a zosúlaďuje predmet hospodárenia,
majetok a finančné
prostriedky
zdravotnej poisťovne so zákonom o
Sociálnej po-
isťovni.
Ďalej sa presne vyšpecifikúvajú príjmy a výdavky pois-
ťovne,
ktoré pri doterajšom znení zákona
spôsobovali nejas-
nosti v tvorbe
jednotlivých fondov, ako aj
ich použitia
a
účtovania. Predloženým návrhom sa
umožňuje zdravotnej po-
isťovni
kumulovať prostriedky na
jednotlivých fondoch, aby
sa
tak odstránilo každoročné zúčtovanie fondov
voči rezerv-
nému
fondu, ktoré viedlo k nehospodárnosti.
8. Novo sa upravuje predkladanie návrhov
poistného roz-
počtu
a účtovnej uzávierky zdravotných
poisťovní overenej
auditom
pre Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky
a
Ministerstvo financií Slovenskej
republiky a orgány štát-
neho dozoru. Stanovuje sa povinnosť zdravotných
poisťovní
predkladať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky
štvrťročné
správy o hospodárení poisťovní.
9. Navrhuje sa zmeniť vedenie centrálneho registra po-
istencov,
a to tak, že tento register bude viesť Minister-
stvo
zdravotníctva Slovenskej republiky.
Zaručí sa tak jeho
objektívne vedenie a nadväzne na to aj objektívnejšie pre-
rozdeľovanie
poistného. Taktiež sa navrhuje, aby Minister-
stvo
zdravotníctva Slovenskej republiky viedlo centrálny in-
formačný systém, v ktorom by sa zhromažďovali predovšetkým
údaje
o platbách, výkonoch poskytnutých poisťovňami zmluvný-
mi zdravotnými zariadeniami, a to za
obdobie jednotlivých
mesiacov.
Tento systém umožní nielen získať informácie o to-
ku
prostriedkov zdravotného poistenia, ale
aj včasnosti ich
poskytnutia
zdravotníckym zariadeniam.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na skutočnosť, že budovanie
systému zdravotné-
ho
poistenia vyžaduje spresnenia a doplnenia
základného zá-
kona
o zdravotnom poistení, obraciam sa na
vás so žiadosťou
o
podporu tohto zákona a hlasovať za to,
aby bol predložený
do
druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz spravodajcu, ktorého určil
gestorský vý-
bor.
Je to pán Miroslav Michalec z výboru
pre zdravotníctvo
a
sociálne veci.
Prosím, pán poslanec, aby ste nás
oboznámili s návrhmi,
ktoré
predkladá gestorský výbor.
Poslanec M. Michalec:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej
rady
Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu
zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady Sloven-
skej
republiky číslo 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v
znení ne-
skorších predpisov a Občiansky súdny
poriadok (tlač 857),
ako
spravodajca určený výborom Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Ako spravodajca k prvému čítaniu
si zároveň osvojujem
stanovisko, že
predmetný návrh spĺňa
z formálnoprávnej
stránky všetky
náležitosti návrhu zákona
uvedené v § 67
a
68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej
republiky, ako i náleži-
tosti
určené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy
budú predlože-
né
v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho číta-
nia
na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu
výboru
vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-
liky, odporúčam, aby sa Národná rada
Slovenskej republiky
uzniesla
v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho
poriadku
Národnej
rady Slovenskej republiky na tom, že po
rozprave
odporučí
predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne
odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky v súlade s rozhodnutím
predsedu Národ-
nej rady
Slovenskej republiky číslo 1925 zo 16. decembra
1997
návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem
Ústavnoprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s
citovaným návr-
hom
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým
bol návrh zákona
pridelený, ho
prerokovali v lehote do 18. marca 1998 a ge-
storský
výbor do 20. marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram
rozpravu, ozna-
mujem,
že nemám písomné prihlášky do rozpravy,
takže sa pý-
tam,
či sa niekto hlási do rozpravy.
Vidím, že dáva znamenie pán
poslanec Gaľa. Ak nikto
viac,
končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy
a prosím pána
poslanca.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
vyriešenie problémov financovania
poskytovanej zdravot-
nej
starostlivosti i nesporná skutočnosť, že určite existujú
skryté
rezervy na zvýšenie hospodárnosti a
efektívnosti vy-
nakladania finančných
prostriedkov z výberu poistného na
zdravotné
poistenie, nám všetkým určite nie je ľahostajná.
Po prehodnotení predloženej novely zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 273/1992 Zb. však musím konštato-
vať,
že novela nespĺňa požiadavku na systémové riešenie už
pomenovaných
problémov a nereaguje na pretrvávajúce problémy
pri
aplikácii novelizovaného zákona.
Za nevyhnutné systémové zmeny napríklad
možno považovať
určenie
platby štátu vo výške zodpovedajúcej
platbám plati-
teľom poistného a poistencov, zvýšenie maximálneho
vymeria-
vacieho
základu na určenie poistného na
zdravotné poistenie
z
doterajšieho 8-násobku minimálnej mzdy,
riešenie problému
výkonov
na účely sociálneho zabezpečenia mimo
systému zdra-
votného
poistenia, možné pripojenie systému nemocenského po-
istenia
a iné ďalšie veci, ktoré tu nechcem zatiaľ vymenú-
vať.
Zákon má
aj svoje pozitíva a po
kompromisnom prístupe
by
určite bolo možné pripraviť nový zákon, ktorý by viac vy-
hovoval
riešeniu uvedených problémov ako táto
rozsiahla no-
vela.
Z uvedených dôvodov preto navrhujem Národnej rade Slo-
venskej
republiky neprerokovať vládny návrh zákona, teda no-
velizáciu
zákona číslo 273/1994, a zaviazať vládu vypracova-
ním
nového vládneho návrhu zákona, ktorý by systémovo a kom-
plexne
riešil všetky problémy zdravotného poistenia a hlavne
financovania
zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Takže môžem ukončiť rozpravu k tomuto
bodu programu.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpe-
niu
v rozprave. Pán minister sa chce vyjadriť.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vypočul som si diskusný príspevok poslanca Gaľu, chcem
ho
ubezpečiť, že aj nový zákon sa
pripravuje, bude to ešte
nejaký
čas trvať. Myslím si, že prijatie tejto novely vyrie-
ši
veľa vecí, a nesúhlasím s tým názorom, že to treba vrátiť
a
pracovať na novom zákone. Má to svoje opodstatnenie, všet-
ky
tie súvislosti, ktoré sú v novele zohľadnené, vyplynuli
v
podstate z týchto rokovaní, ktoré boli v minulom roku, ro-
bili
sa rôzne analýzy, takže nie je to nič nepodložené.
Ja vás
skutočne prosím, aby ste tento
návrh podporili
a
aby návrh zákona išiel do druhého čítania. Je to podľa mňa
veľmi
dôležité.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa teraz pána spoločného spravodajcu, či sa chce
vyjadriť.
Nie.
Takže,
pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť
k
hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať
podľa § 73 ods. 3 zá-
kona
o rokovacom poriadku.
Poslanec M. Michalec:
Vážený pán predseda,
ako už
odznelo, za gestorský výbor
navrhujem v súlade
s
citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej repub-
liky
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne
veci,
pričom odporúčam, aby výbory, ktorým
bol návrh zákona
pridelený,
t. j. ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a
menu, zákon
prerokovali
v lehote do 18. marca 1998 a gestorský
výbor do
20.
marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán spravodajca nám prečítal obidve
hlasovania naraz.
Takže
najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c).
Prosím, prezentujme sa a hlasujem o tom,
že tento návrh
odporúčame
do druhého čítania.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže Národná rada prerokuje tento návrh
vlády v druhom
čítaní.
Teraz budeme hlasovať podľa § 74 zákona o
rokovacom po-
riadku, tak ako
to už prečítal pán spoločný spravodajca.
Budeme
hlasovať o zaradení návrhu do výborov,
o určení ges-
torského
výboru a o lehotách, ktoré prečítal.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme pridelili tento návrh zákona výbo-
rom,
určili sme gestorský výbor a určili sme aj lehoty na
prerokovanie.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu
spravodajcovi.
Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu, ktorým je
vládny
návrh zákona o štátnej službe
a o doplnení a
zmene
niektorých predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 838 a
návrh na pride-
lenie vládneho
návrhu zákona výborom
Národnej rady máte
v
rozhodnutí predsedu ako 1897.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky tento návrh
prednesie
pani ministerka Oľga Keltošová.
Prosím, pani ministerka, môžete nás
oboznámiť s obsa-
hom.
Ministerka práce,
sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
návrh zákona o štátnej službe a o
doplnení a zmene nie-
ktorých
predpisov bol vypracovaný v súlade s uznesením vlády
Slovenskej
republiky z 15. júla 1997 číslo 525.
Účelom návrhu zákona o štátnej službe je
upraviť verej-
noprávny
vzťah štátneho zamestnanca k štátu pri výkone štát-
nej
služby. Základom tohto právneho vzťahu by malo byť vyme-
novanie
na príslušné štátnozamestnanecké
miesto. Aby mohla
byť
fyzická osoba prijatá do štátnej služby, musí spĺňať zá-
konom
ustanovené podmienky, a to: štátne
občianstvo Sloven-
skej republiky,
bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady
a
zdravotnú
spôsobilosť.
Navrhovaná právna úprava vychádza z niektorých princí-
pov, na ktorých
bola vybudovaná služobná
pragmatika ešte
z
roku 1914, ďalej z medzinárodných zmlúv o ľudských právach
a
základných slobodách, ktorými je
Slovenská republika via-
zaná,
z dohovorov Medzinárodnej organizácie
práce, ako aj
smerníc
Európskej únie a zároveň aj z právnych
úprav verej-
nej
služby vo vyspelých demokratických krajinách Európy.
Právny vzťah štátneho zamestnanca má byť konštituovaný
k
štátu. Dominantným znakom takéhoto
vzťahu je, že fyzická
osoba
vykonáva činnosť pre štát, a preto je povinná za všet-
kých
okolností zachovávať štátu ako svojmu
zamestnávateľovi
vernosť.
V návrhu sa zabezpečuje rovnosť možnosti
vstupu do
štátnej
služby na základe spravodlivého
verejného konkurzu.
Štátnozamestnanecké
miesto sa bude obsadzovať na základe vý-
berového
konania bez ohľadu na pohlavie, rasu,
vieru, nábo-
ženstvo,
politické činné zmýšľanie uchádzačov a bez ohľadu
na
ich národný alebo sociálny pôvod, bez
ohľadu na prísluš-
nosť
k národnostiam alebo k etnickej skupine. Pri vymenovaní
je
štátny zamestnanec povinný zložiť služobný sľub.
Štátnou službou sa rozumie plnenie úloh štátnej správy
alebo plnenie
štátnych záležitosti v
rozsahu pôsobnosti
ustanovenej
v osobitných predpisoch, ktoré vykonáva štátny
zamestnanec na
ministerstve alebo inom
služobnom úrade
v
príslušnom odbore, ak plnenie jeho úloh zahŕňa riadenie,
rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí alebo
odbornú
prípravu návrhov všeobecne záväzných
právnych pred-
pisov
vrátane odborných činností, ktoré súvisia s ich prero-
kúvaním
a schvaľovaním.
V návrhu zákona o štátnej službe k
základným podmienkam
kladeným
na fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o štátnu službu,
patria
kvalifikačné predpoklady, to
znamená vzdelanie, od-
borná
prax a osobitné kvalifikačné predpoklady. Návrhom sa
zabezpečuje
rovnováha medzi režimom povinností a nevyhnut-
ných obmedzení zamestnancov štátnej služby, ktoré by mali
byť zárukou kvality, kontinuity a nestrannosti
pri plnení
štátnej
služby a rozsahom práv zamestnancov,
vrátane úpravy
inštitútu
definitívy a ďalších kompenzácií.
Štátny zamestnanec je podľa tohto návrhu zákona
povinný
dodržiavať služobnú
disciplínu, vykonávať štátnu
službu
v
súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi odborne,
nestranne,
spravodlivo a vo svojom súkromnom živote sa sprá-
vať
spôsobom, ktorý by nemohol dať príčinu
k zneváženiu po-
stavenia
fyzickej osoby ako štátneho zamestnanca. Štátny za-
mestnanec
je disciplinárne zodpovedný za porušenie svojich
povinností.
V návrhu
zákona sa ustanovili zákonné
obmedzenia nie-
ktorých
politických, občianskych, ako aj
hospodárskych práv
štátneho
zamestnanca, ktoré sú nezlučiteľné s
výkonom funk-
cie štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec za porušenie
svojich
povinností je disciplinárne zodpovedný. V návrhu zá-
kona
sme ustanovili aj zákonné obmedzenia niektorých ďalších
práv, ktoré sú
nezlučiteľné s výkonom funkcie.
Navrhujeme
obmedziť
štátneho zamestnanca v podnikateľskej a inej zárob-
kovej
činnosti.
Viaceré povinnosti a obmedzenia štátneho
zamestnanca sa
navrhujú
vyvážiť určitými primeranými
kompenzačnými opatre-
niami,
medzi ktoré patrí tzv. definitíva, pri
ktorej štátny
zamestnanec
môže byť pozbavený štátnej služby len v
prípade
závažného
porušenia služobnej disciplíny. Štátnozamestnanec-
ký
pomer mu bude spočívať aj v prípade krátenia systemizácie
miest.
V čase zaradenia mimo činnej štátnej
služby mu navr-
hujeme
poskytnúť 70 % funkčného platu. Medzi
ďalšie kompen-
začné
opatrenia sa navrhuje zaradiť skrátenie
dĺžky pracov-
ného
času na 37,5 hodiny, zvýšenie rozsahu dovolenky na 6
týždňov,
poskytnutie príplatku za štátnu službu k dôchodku
za
každý rok trvania stálej štátnej služby
1,25 % z prizna-
ného
dôchodku, poskytnutie príplatku k nemocenskému, ošet-
rovnému
a peňažnej pomoci v materstve.
Štátnym zamestnancom sa navrhuje zabezpečiť nevyhnutné
podmienky
na riadny výkon štátnej služby. Okrem materiálneho
a
technického zabezpečenia by sa
mala minimalizovať závis-
losť štátnych
zamestnancov od politickej moci. V právnej
úprave
navrhujeme oddeliť odborné
štátnozamestnanecké funk-
cie
od politických funkcií.
Ďakujem, pán predseda, skončila som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pani ministerka.
Prosím teraz spravodajkyňu, ktorú určil
gestorský vý-
bor,
pani Alenu Kolesárovú z výboru pre
zdravotníctvo a so-
ciálne
veci, aby nás oboznámila s návrhmi výboru.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní
o
vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o doplnení a zme-
ne niektorých predpisov ako spravodajkyňa určená Výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci.
Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej
stránky všetky
náležitosti
návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o roko-
vacom
poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v le-
gislatívnych
pravidlách.
Vážené dámy, vážení páni, štátni zamestnanci reprezen-
tujú
v štruktúre spoločnosti významnú sociálnu skupinu, kto-
rá
zabezpečuje stabilný výkon
moci a práva v štáte. Domi-
nantným
cieľom vládneho návrhu zákona o štátnej službe je
konštituovanie
ich právneho vzťahu k štátu, čo znamená
sta-
novenie povinnosti
vykonávať pracovnú činnosť
pre štát
a
zachovávať mu ako svojmu zamestnávateľovi vernosť.
Prvá Česko-slovenská republika mala tento právny vzťah
upravený
v služobnej pragmatike, ktorá platila aj počas Slo-
venskej
republiky 1939-1945 a po vojne do roku 1950. Násled-
ná,
v podstate nivelizácia pracovnoprávnych
pomerov na báze
zmluvných
vzťahov, aj keď sa v roku 1992 vykonali
isté par-
ciálne úpravy v Zákonníku práce, pretrváva
do súčasnosti,
keď
sa postupne začalo s prijímaním zákonov, ktoré týmto zá-
konom
upravujú služobný vzťah fyzických osôb k štátu v armá-
de, v policajných zložkách, v štátnej
správe a ešte tento
rok
aj vo verejnej správe.
Predpokladám, že prípadné zmeny a
doplňujúce návrhy bu-
dú
predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch
Národnej rady
a v rámci druhého a
tretieho čítania na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa
ako spravodajky-
ňu
výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom
poriadku, od-
porúčam,
aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3
písm.
c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po
rozprave
odporučí predložený návrh zákona prerokovať
v dru-
hom
čítaní.
Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky o rokovacom
poriadku v súlade
s
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
1897 z 25. novembra 1997 prideliť ho v
druhom čítaní
na
prerokovanie okrem ústavnoprávneho
výboru aj výboru pre
financie,
rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, územnú
samosprávu
a národnosti a výboru pre zdravotníctvo a sociál-
ne
veci.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným
návr-
hom
predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo a sociál-
ne
veci, pričom odporúčam, aby výbory,
ktorým bol návrh zá-
kona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18.
marca 1998 a
gestorský
výbor do 20. marca 1998.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu s tým, že do rozpravy
som nedostal pí-
somnú
prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási
niekto z po-
slancov do rozpravy. Na tabuli svieti
meno pána poslanca
Brocku. Ak
sa nikto ďalší
nehlási, uzatváram... (Hlasy
z
pléna.) Ďalej sa hlási
do rozpravy pán poslanec Fogaš
a
pán poslanec Ftáčnik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do
rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
máme pred sebou zákon o štátnej službe,
zákon, ktorý má
upraviť
verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu
pri
výkone štátnej služby.
Viacerí z vás iste poznajú aj iné návrhy, ktoré si dá-
vali za cieľ
riešiť túto oblasť
individuálnych pracovných
vzťahov
a prostredníctvom politicky neutrálneho
a profesio-
nálneho
zabezpečenia verejnej služby prispieť k
zefektívne-
niu
verejnej správy. Chcem povedať, že tento návrh, o ktorom
budeme
rokovať, nie je nový. Je staronový. O zásadách k nemu
rokovala Národná
rada v júni 1994. Boli to veľmi
podrobne
vypracované zásady
zákona s patričným
zdôvodnením a aj
s
kvantifikáciou vplyvu návrhu zákona na
štátny rozpočet.
Priznávam
sa, že som nebol vtedy nadšený predloženým návrhom
zákona.
Zdalo sa mi, že na naše pomery a možnosti je návrh
nevyvážený
z hľadiska povinnosti štátneho
zamestnanca, jeho
istých
obmedzení na jednej strane a určitých
kompenzácií na
druhej
strane. K štátnym zamestnancom bol veľmi veľkorysý.
Dnešný
návrh je však v tomto smere oveľa veľkorysejší. Je až
tak
veľkorysý, že predbieha aj naše vychýrené makroekonomic-
ké
ukazovatele.
Dovoľte mi, aby som ich v krátkosti porovnal v oblasti
týchto
kompenzácií a zvýhodnení. Týždenný služobný čas štát-
neho zamestnanca
sa navrhuje 37,5 hodiny, v roku 1994 bolo
v
návrhu 40 hodín. Je to preto, aby
bolo viac štátnych za-
mestnancov
a úradníkov. Základná výmera dovolenky vtedy bola
5
týždňov, teraz je 6 týždňov. Určite.
Služobný úrad pri-
spieva
na stravu štátneho zamestnanca - teraz v návrhu je vo
výške
65 % z ceny jedla, vtedy 50 %.
Ďalší plat v každom
polroku
- trinásty a štrnásty, v tomto roku, samozrejme, len
jeden,
lebo účinnosť zákona je navrhnutá neskôr.
V tejto oblasti, v oblasti odmeňovania
štátnych zamest-
nancov
sú aj ďalšie pozoruhodné zmeny. Ak v roku 1994 osobný
príplatok
mohol byť až do výšky 30 % platovej tarify najvyš-
šieho
platového stupňa, v tomto návrhu je
možnosť až 60 %.
Ďalšie
platy som spomínal, ale jeden nie. Plat pri odchode
do
dôchodku. V návrhu z roku 1994 bolo možné získať maximál-
ne
5 platov pri skončení stálej štátnej služby a nadobudnutí
nároku
na dôchodok. V tomto návrhu je možnosť
10 platov, 10
funkčných
platov. Predstavte si, že štát bude štátnym za-
mestnancom
popri iných vymoženostiach poskytovať pri odchode
do
dobrého dôchodku niekomu 200, niekomu 300 a niekomu 400
tisíc
odchodného. To je § 118 - Plat pri odchode do dôchodku.
Ak som hovoril o iných vymoženostiach, sú
to vyrovnania
alebo
príplatok k nemocenskému a ošetrovnému do výšky funkč-
ného
platu. Napríklad kto má 20-30 tisíc, tak do takého pla-
tu.
Iní občania, ktorí nie sú v tejto kategórii, to majú li-
mitované
zákonom o nemocenskom poistení. A tá
suma je veľmi
nízka,
poznáte ju. Pri dôchodku ešte zostaneme. Je to devia-
ta
hlava - Sociálne zabezpečenie štátnych
zamestnancov. Po-
dľa
§ 138 má štátny zamestnanec nárok na príplatok k dôchod-
ku
vo výške - ako to spomenula v
úvodnom slove aj pani mi-
nisterka
- 1,25 % priznaného dôchodku za každý
rok stálej
štátnej
služby. Toto sú iné pracovné kategórie, za aké boju-
je
pán Mesiarik pre baníkov a iných
zamestnancov. Samozrej-
me,
aj tento príplatok podlieha
valorizácii, keď sa valori-
zujú
dôchodky.
Veľmi strohá kvantifikácia vplyvu návrhu
zákona o štát-
nej
službe na štátny rozpočet na jednej strane formátu A4
hovorí,
že polročný dosah, nárast je 0,6 miliardy,
čiže ce-
loročný
1,2 miliardy zvýšenia výdavkov zo štátneho rozpočtu.
Upozorňujem, že
výdavky budú vyššie.
Vyššie preto, lebo
v
tejto kvantifikácii sú použité - prepáčte mi za výraz - aj
"hausnumerá".
Napríklad v položke Plat pri
odchode do dô-
chodku
náklady za 6 mesiacov tohto roka sú 42
miliónov, tak
vám
vyjde, že je použitý plat, ktorý
je nižší, ako je naj-
nižšia
možná platová tarifa v I. platovej triede pri 1. pla-
tovom
stupni. To znamená, že aj najnižší štátny úradník, re-
ferent
má už dnes vyšší plat, ako sa použil pri tomto pre-
počte.
Dámy a páni, chcem sa opýtať, či videl tento návrh mi-
nister financií, starý, nový, resp. čo na to hovorí. Veď
dnes
nemáme na životne dôležité veci. Lekárne nemajú pro-
striedky
na lieky a musia štrajkovať, aby si to
všimla vlá-
da.
Fond národného majetku nemá prostriedky na preplatenie
dlhopisov
občanom nad 70 rokov a musí si ich
draho požičia-
vať
v cudzine. Už dnes vláda zadlžila našich občanov tak, že
štátny
dlh len za posledné dva roky sa zdvojnásobil. Nepýtam
sa
vás, kto to zaplatí - viem, bude to občan, občania -, len
sa
pýtam, prečo posiela predseda vlády tento návrh do parla-
mentu
dnes, teraz a v takejto podobe. Azda len nie preto,
citujem
dôvodovú správu, "aby minimalizoval
závislosť štát-
nych
zamestnancov na politickej moci"?
Dámy a páni, pre uvedené
navrhujem, aby podľa zákona
o
rokovacom poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sme
nepokračovali
v
rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že návrh prerokúvaného
zákona si zasluhuje
veľkú pozornosť, pretože nesleduje len rýdzo služobné či
pracovnoprávne
vzťahy, ktoré založí, ale sleduje vlastne is-
té
politické ciele, ktoré vyplývajú predovšetkým zo snáh de-
politizovať
štátnu správu a dosiahnuť stav,
keď sa zamedzí
možno
aj plošným dlhodobým výmenám pracovníkov, založeným po
roku
1989. Myslím si, že cieľ, idea je správna. Otázka je,
či predložený návrh alebo predloha zákona
spĺňa kritériá,
ktoré
sa od takéhoto zákona očakávajú. A domnievam sa, že
v
tejto chvíli nespĺňa. Myslím si,
že snaha stabilizovať
štátny
aparát v období, keď nemáme
pripravenú dobrú právnu
normu,
je nesprávnym postupom a založí v budúcnosti ďalšie
zmeny,
čo len naďalej destabilizuje náš právny poriadok.
Sústredím sa len na tri, možno konkrétnejšie poznámky
a
potom na otázku súvisiacu s doložkou zlučiteľnosti navrho-
vaného
zákona s európskymi normami.
V § 30 ods. 3 a 4 sa uvádza, že výberová komisia
vo vý-
berovom konaní využíva najmä služobné hodnotenie
štátneho
zamestnanca pri overovaní schopností, odborných znalostí a
iných
skutočností, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom
na
povahu povinností, ktoré má predstavený plniť. To isté je
aj
v odseku 4. Pýtam sa, prečo taká
gumová norma. Čo sú to
iné
skutočnosti? Čo to má byť? Čo má
dokladovať ten zamest-
nanec
a čo tým chceme vlastne dokázať? Myslím si, že toto
neobsahuje ani dôvodová správa, neupresňuje sa to
vlastne
ani
v žiadnych iných predpisoch, na ktoré sa odkazuje. Preto
sa domnievam, že takáto úprava je
jednoducho neprijateľná
a
založí do budúcnosti ďalšie možnosti zmien.
Obdobne treba poukázať na § 60 predlohy
tohto zákona,
ktorý
hovorí o tom, ako sa uskutočňuje disciplinárne kona-
nie.
Dovoľte mi citovať: "Disciplinárna
komisia sa zriaďuje
v
služobnom úrade na konanie o služobných previneniach štát-
nych zamestnancov s výnimkou vedúceho
služobného úradu.
O
služobnom previnení vedúceho služobného úradu koná discip-
linárna
komisia nadriadeného služobného úradu." A teraz: "Ak
nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom
previnení
vedúceho služobného úradu koná disciplinárna komi-
sia
Úradu vlády." Pýtam sa: Má Kancelária Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Kancelária prezidenta,
Kancelária Ústav-
ného
súdu nejaký iný nadriadený služobný
úrad? Nesleduje sa
tým
náhodou cieľ podriadiť v rámci
tohto konania aj úrady
iných štruktúr, než je Úrad vlády, práve pod Úrad vlády?
Myslím
si, že tu zmiešavame hrušky s jablkami. Právne posta-
venie
parlamentu, Ústavného súdu, právne postavenie vlády,
ale
i prezidenta republiky je zakotvené
ústavne a je zakot-
vené
s jasne diferencovaným cieľom. Preto aj úlohy, ktoré sa
budú
plniť, majú celkom iný charakter. Domnievam sa, že je
to
druhý príklad, keď sme absolútne nedokázali domyslieť, čo
znamená,
že pod pôsobnosť Úradu vlády, ktorá sa týmto vlast-
ne
rozširuje, sa čiastočne podriadi aj pôsobnosť úradov uve-
dených
v § 6 písm. b) v 1. až 4. bode, t. j. tie, ktoré som
vymenoval.
Pani
ministerka, je mi smutno,
keď musím konštato-
vať, že v §§ 19 ods. 4, 32, 36 ods. 4, 52 písm.
d) a e), 53
písm.
g) a
e), 83 ods. 1 písm. p), 85, 94,
v § 96 ods. 3,
100
ods. 5, 111 ods. 4 písm. f), 128 ods. 1
písm. h), 158,
163,
210, 215, 217 - a určite som ich
nevymenoval všetky -
odkazujete
buď na neexistujúce právne normy, alebo neuvádza-
te
žiadny odkaz a hovoríte len o nejakých osobitných predpi-
soch.
Ale ktoré sú to, to sa nedá zo zákona vyčítať. Alebo
odkazujete
- a mrzí ma, že to musím povedať vám - na neexis-
tujúci
zákon o sociálnom poistení. Jednoducho treba povedať,
že
v tomto smere je zákon absolútne
nepripravený. Podľa zá-
kona
o rokovacom poriadku, ak je s predlohou
zákona spojené
vydanie
osobitného predpisu, mal by byť aj tento predpis vy-
daný.
A ak je vydaný, prečo potom nie je
citovaný. A ak nie
je
vydaný, tak podľa mojej mienky je
potrebné, aby ste tak
urobili
skôr, ako prídete do Národnej rady. Myslím si, že by
bolo
potrebné, aby ste sa aj k samotnej
predlohe návrhu zá-
kona
vrátili podrobnejšie.
Je nepochybné, že návrh zákona obsahuje i doložku zlu-
čiteľnosti
navrhovaného zákona s právom Európskej
únie. Na-
koniec je
to v súlade s legislatívnymi
pravidlami tvorby
zákonov
číslo 19/1997. Zhodneme sa, že
tento návrh zákona
patrí
medzi priority aproximácie práva obsiahnuté v článku
70
Európskej dohody o pridružení v
oblasti ochrany zamest-
nancov
na pracovisku. Myslím si, že nám je
dobre známa aj
takzvaná Biela
kniha a jej príloha, časť 14 - Sociálne zá-
ležitosti,
1. oblasť: rovnosť príležitosti mužov a žien, a
časť
4 - Oblasť pracovné zákonodarstvo a pracovné podmienky.
Ak
nám je toto všetko známe, treba si položiť otázku, či na-
ozaj
zákon, tak ako je predložený, zodpovedá aj príslušným
smerniciam,
ktoré zakotvujú uvedenú rovnosť príležitosti mu-
žov
a žien. Princíp, zásadu - alebo ako to nazveme - rovnos-
ti,
príležitosti v Európskej únii zakotvuje článok 19 Zmluvy
o
Európskom hospodárskom spoločenstve, ktorý ustanovuje rov-
nakú
odmenu za prácu pre mužov a ženy.
Myslím si, že je po-
trebné,
aby bola táto myšlienka dôsledne premietnutá aj do
samotného
zákona. A musím konštatovať, že v
niektorých prí-
padoch
sa tak nedeje. Poviem aj v ktorých.
Predovšetkým by som rád pripomenul, ak hovorím o smer-
niciach
týkajúcich sa rovnosti muža a ženy, ale
i o smerni-
ciach,
ktoré sa týkajú pracovného zákonodarstva a pracovných
podmienok. Mám
na mysli Smernicu
o rovnosti odmeňovania
číslo
75/117/EHS, Smernicu o rovnosti zaobchádzania číslo
76/207/EHS a o uplatňovaní zásady rovnosti s
dostupnosťou
pracovných príležitostí, odborného vzdelávania a funkčného
postupu,
ďalej Smernicu o sociálnom zabezpečení číslo 79/9
o
postupnom profesijnom zabezpečovaní
alebo smerovaní, v u-
skutočňovaní
rovnosti zaobchádzania pre mužov a ženy v otáz-
kach
sociálneho zabezpečenia, a myslím si, že tam nepochybne
patrí
aj Smernica 92/85, ktorá sa týka
materstva a rodičov-
skej dovolenky. Smernica v tomto smere
ustanovuje možnosť
nočnej
práce, pretrvávajúcej dĺžky materskej dovolenky a zá-
kaz
prepustenia zamestnankyne v čase od začiatku gravidity
do
konca materskej dovolenky. Ak je zamestnankyňa prepustená
počas tohto
obdobia, zamestnávateľ má povinnosť podstatu
prepustenia
náležite písomne odôvodniť. Návrh zákona o štát-
nej
službe, ktorý predkladáte, pani ministerka, takúto po-
vinnosť
zamestnávateľa expressis verbis neustanovuje.
Myslím si, že rovnako by sme sa mohli
zhodnúť na tom,
že
jedným z najhumánnejších právnych
cieľov, ktorý sa upra-
vuje
v tejto súvislosti, je ochrana materstva. Myslím si, že
je
potrebné, aby sme nahliadli tiež do
príslušných smerníc,
ktoré
som citoval, a konštatovali, že zamestnávateľ má vyko-
návať
nevyhnutné opatrenia na overenie, či sa
dočasne upra-
vili pracovné podmienky zamestnankyne, ktorej sa
to týka,
čím
by sa táto osoba vyhla riziku. Ak to nie je možné, je
zamestnávateľ
povinný zaviesť opatrenia na to, aby zamest-
nankyňu
preložil na inú prácu. Ale ak preloženie nie je mož-
né,
alebo ak nemôže byť požadované z vážnych dôvodov, za-
mestnankyňa
by mala dostať dovolenku podľa národnej legisla-
tívy
alebo podľa národných postupov.
Myslím si, že toto má
zahŕňať aj
právo na adekvátne
finančné príspevky. Musím
konštatovať,
že v tomto prípade sa v predlohe zákona na uve-
dené
povinnosti zabudlo.
Rámcovou smernicou o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri
práci
je smernica 89/391, ktorá obsahuje povinnosť zamestná-
vateľa
odhadnúť druh, stupeň a trvanie
vystavenia sa riziku
zamestnankýň
cestou ochranných preventívnych úkonov.
Myslím
si,
že ani na túto smernicu sa dostatočne neprihliadalo. Mu-
sím konštatovať, že v príslušných ustanoveniach ju nemáte
premietnutú.
Mohol by som pokračovať, pretože ani § 32 navr-
hovaného zákona
nie je v súlade s
citovanými smernicami,
pretože tie podľa
mňa neumožňujú zamestnávateľovi
zakázať
vykonávanie štátnej
služby tehotným ženám tak, ako sa to
ustanovuje.
Preto si myslím, že návrh zákona v tejto
chvíli nespĺňa
všetky
požiadavky, ktoré sú kladené na zákon tohto druhu.
A
aj keď myšlienka, cieľ je správny,
domnievam sa, že zákon
je tu
akosi predčasne. Preto sa pripájam k návrhu môjho
predrečníka
a podľa § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem
to isté,
čo
navrhoval on.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Ďalej
je v rozprave
prihlásený pán
poslanec Ftáčnik. Medzitým s
faktickou po-
známkou
sa prihlásil pán poslanec Hanker.
Poslanec J. Hanker:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nemôžem súhlasiť s vystúpeniami pánov poslancov Fogaša
a
Brocku. Správne síce hovorili, že tento zákon nie je nový.
Má
svoje korene ešte v prvej republike a obdobné zákony majú
aj
v zahraničí.
Ak sa nám teraz zdá tento zákon veľkorysý voči štátnym
zamestnancom,
treba si uvedomiť, že nožnice sa roztvárajú,
vznikajú
rôzne diferenciácie medzi platom štátnych zamest-
nancov
a podnikateľskou sférou. V ktorom
štátnom podniku má
sekretárka
plat 15 000 až 30 000 Sk ako u podnikateľov? A je
známe
aj to, že odborníci zo štátnych
orgánov odchádzajú
k
podnikateľom. Chcel by som sa
ďalej spýtať pánov poslan-
cov
Fogaša a Brocku, kedy by podľa nich bol
vhodný čas, aby
takýto
zákon vyšiel. Myslím si, že niektoré
upresnenia budú
môcť
byť vykonané v priebehu druhého čítania.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Ešte pán poslanec Sopko - faktická
poznámka.
Poslanec V. Sopko:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
ak mám dobré informácie a dobré počty, ku dnešnému dňu
na
okresných a krajských úradoch pracuje
vyše 300 pracovní-
kov so základným vzdelaním a bez
maturity. Nadväzujem na
vystúpenie
pána poslanca Fogaša a pána poslanca
Brocku, ale
rovnako
sa chcem prihovoriť pani ministerke Keltošovej, kto-
rá
mi pred mesiacom odpovedala na moju otázku, či je správne
a
vhodné, aby v rámci verejnoprospešných prác pracovali
v
štátnej administratíve ďalšie
stovky pracovníkov v rámci
novovytvorených
miest projektu verejnoprospešných prác. Pani
ministerka
mi odpovedala, že je to správne aj spravodlivé,
pretože
ide v prvom rade o vysokoškolákov, ktorých si musíme
vážiť
a vytvoriť im podmienky na to, aby mohli začať svoju
kariéru.
Prosím pani ministerku Keltošovú, aby
bola taká láskavá
a
od pána ministra Krajčiho si vyžiadala súčasnú vzdelanost-
nú
úroveň pracovníkov štátnej správy, lebo sú tam
otrasné
čísla.
Dočítame sa, že dnes v štátnej správe pracujú ľudia
so
základným vzdelaním a bez maturity. Takýto stav nebol ani
v
národných výboroch, prosím. Preto si
myslím, že tu vôbec
nejde
o pomoc vysokoškolákom. Ak im chceme pomôcť, urobme si
v
tomto prípade určitý poriadok v
kvalifikačných predpokla-
doch
pracovníkov na stoličkách v štátnej správe. A zamestná-
vať
tam ďalšie stovky pracovníkov pokladám za nesprávne.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Prosím pána poslanca Ftáčnika.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi rozdeliť moje krátke vystúpenie na dve čas-
ti.
Prvú by
som začal otázkou, prečo sa
tento zákon pred-
kladá
práve teraz a prečo práve v takejto podobe. Okrem vec-
ných
argumentov, ktoré predniesli moji
predrečníci, dovoľte
mi
odpovedať aj takým spôsobom, že zákon
vnímam a odpovedám
si
na túto otázku, že je predložený v
politicky účelovom a
vhodnom
čase. Je mi známa koncepcia
transformácie sociálnej
sféry,
ktorá hovorila o tom, že tento
zákon bude platný už
k
1. januáru 1998. To znamená, že
ministerstvo ho pripraví
v
priebehu roku 1997, predloží ho
do tohto parlamentu a
k
1. januáru 1998 začne platiť. Taká
bola predstava minis-
terstva.
Nestalo sa tak. Dnes tu máme ešte len
návrh zákona
a
zhodou okolností ministerstvo plánuje, že bude účinný
k
1. 7. 1998, práve tri mesiace pred
parlamentnými voľbami,
ktoré
sa konajú jednoducho vo vypočítateľnom
čase, lebo tak
stanovuje
ústava koniec volebného obdobia. Zdá sa
mi, že je
tu
snaha súčasnej vládnej moci týmto
zákonom zastabilizovať
štátnu
správu, ktorú si sama vytvorila na svoj obraz.
Nechcem
spomínať a s kýmkoľvek ísť do
polemík, že po-
známe
konkrétne prípady, kde nútili odborníkov zo sociálnej,
katastrálnej
oblasti, a neviem ktorej inej, aby
vstúpili do
HZDS, inak
nebudú môcť vykonávať
funkciu na príslušnom
okresnom
alebo krajskom úrade. V mnohých
prípadoch ide teda
o
vašich ľudí, ako to povedal predrečník kolega Sopko, ktorí
často
nemajú na to vzdelanie a predpoklady,
ale sú to vaši
ľudia,
a preto fungujú na príslušných
úradoch a pozíciách
v
štátnej správe, či už na úrovni okresu, alebo na úrovni
kraja.
Tento zákon má priniesť nie to, čo prináša všade inde
zákon
o štátnej službe, teda, že presné vymedzenie, ktoré
funkcie
sú stanovené politicky a ktoré sú stanovené odborne.
To
znamená, nemenia sa, keď odchádza
vláda, tak to všade na
svete
rieši zákon o štátnej službe a tento
cieľ by sme mali
dosiahnuť
aj u nás. Ale ťažko vám veriť, že úprimne sleduje-
te
práve tento cieľ vtedy, keď chcete zastabilizovať ľudí,
ktorých
ste tam dosadili takým spôsobom, ako som opísal.
Úprimnejšie by som veril zámeru tohto zákona vtedy, ak
by napríklad
jeho účinnosť bola
stanovená na 1. január
1999,
to znamená za horizontom parlamentných
volieb, keď by
sa
nedalo na tento zákon pozerať ako na cukrík, volebný cuk-
rík,
ktorý chcete dať pracovníkom štátnej
správy, aby napo-
mohli
zreprodukovaniu sa súčasnej vládnej
koalície v parla-
mentných
voľbách. (Potlesk.)
Prepáčte mi, ale tieto poznámky alebo
tieto otázky vo
mne
vyvoláva predložený návrh zákona a
verím, že pani mini-
sterka
na ne zareaguje. Aj preto vidím ako
veľmi časovú od-
poveď
na otázku pána Hankera - kedy tento zákon. Omnoho inak
by
sme ho vnímali, keby bol predložený po parlamentných voľ-
bách,
kde by riešil istú perspektívu, a nie teraz, keď má aj
politicky
účelový rozmer. Prepáčte, ale je to tak.
Moja druhá časť vystúpenia smeruje priamo k pani mini-
sterke,
ktorej som sa osobne v tejto snemovni
pýtal, kedy
budú
v zákone o štátnej službe riešení aj
pracovníci, ktorí
nemajú
- povedal by som - ten typicky úradnícky post, ale sú
to
štátni zamestnanci. Mám na mysli učiteľov, teda pracovní-
kov školstva. Na nich sa mal podľa
zámerov ministerstva
školstva
vzťahovať tzv. zákon o štátnej službe učiteľa. Bolo
to
v roku 1995 po nástupe vlády a ministerky Slavkovskej.
Potom
sa tento zámer pretransformoval do
toho, že jeden zá-
kon bude
pokrývať aj pracovníkov
úradov, teda okresných
a
krajských úradov a aj učiteľov ako štátnych
zamestnancov.
Našim
učiteľom by sa veľmi páčilo, keby im dnes niekto reál-
ne
zákonom garantoval 13. a 14. plat a všetky výhody, o kto-
rých
hovoril pán poslanec Brocka.
Keď som sa na jeseň minulého roku pýtal
pani ministerky
pri
prerokúvaní jedného zo sociálnych zákonov, kedy bude zá-
konom
riešiť postavenie učiteľov ako štátnych alebo verej-
ných
zamestnancov - aj takto sa to hovorí -, pani ministerka
odpovedala,
že tie zákony budeme prerokúvať spolu. To zname-
ná,
že ich predloží do parlamentu tak, aby sme súbežne mohli
posúdiť
aj postavenie úradníkov štátnej správy,
aj postave-
nie
učiteľov. Doteraz som mal pocit, že sa
slovu ministerky
práce,
sociálnych vecí a rodiny v tomto
parlamente dalo ve-
riť.
Rád by som zostal v tomto presvedčení
aj naďalej, a
preto
prosím pani ministerku, aby sa záväzne vyjadrila k to-
mu,
prečo na stole nemáme dva zákony, z
ktorých druhý by sa
týkal
pracovníkov školstva, konkrétne učiteľov, a teda, kedy
bude
pripravený a predložený do parlamentu
zákon o verejnej
službe,
ak vážne myslíte to, že v rámci
koncepcie transfor-
mácie
sociálnej sféry chcete dotiahnuť aj postavenie tejto
časti
štátnych zamestnancov.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
To bolo
posledné vystúpenie v rozprave.
Môžem skončiť
rozpravu.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce
vyjadriť k rozpra-
ve.
Áno, nech sa páči.
Ministerka práce,
sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budem odpovedať stručne, tak ako som si
stihla zaznačiť
návrhy
alebo námietky niektorých rečníkov.
Pokiaľ
ide o zákon o verejnej službe,
odzneli tu ná-
mietky
dvakrát, zo strany pravice aj ľavice.
Treba povedať,
že
pred týždňom bol schválený legislatívny plán úloh, v kto-
rom
bol zákon o verejnej službe zaradený na mesiac marec.
Pán
poslanec Ftáčnik, zákon o
verejnej službe nebude
zahŕňať
len učiteľov, zákon o verejnej službe bude zahŕňať
aj
ďalších pracovníkov verejného sektora,
tak ako som pove-
dala.
Poznáte genézu, pretože som ju
niekoľkokrát vysvetľo-
vala.
Jednotlivé zložky, ktoré boli vo verejnej službe, sa
vyčlenili.
Sami máte v parlamente návrh zákona o sociálnom
zabezpečení
vojakov a ďalších ozbrojených zložiek.
Čiže te-
raz
predkladám návrh zákona o tejto parciálnej časti štát-
nych
úradníkov. Zároveň v marci dostanete vo
vláde preroko-
vaný
návrh zákona o verejnej službe.
Pokiaľ
ide o zásady zákona z roku 1994,
pán poslanec
Brocka
povedal, že už vtedy nebol nimi nadšený. Nevšimla som
si
jeho nejaký výraznejší rukopis, že by
bol vtedy v spomí-
naných
zásadách niečo skorigoval. Čiže ak sme
urobili urči-
té
úpravy, ktoré zlepšujú sociálnu situáciu v tomto sektore,
myslím
si, že treba potom vysvetľovať voličom, prečo chce-
te urobiť reštrikčné opatrenia voči ľuďom,
ktorí pracujú
v
štátnom sektore.
Páni poslanci, aj z ľavice, aj z pravice,
nebudem teraz
politizovať,
ale určite máte v jednom pravdu. Štátna
služba
ako
taká bola vždy predmetom určitého politického vplyvu, či
to
bolo v roku 1994, keď ste odvolali 24 prednostov za 24
hodín,
alebo lekárov z niektorých
štátnych nemocníc. Máte
pravdu,
súhlasím s vami. Práve preto predkladám
tento návrh
zákona,
aby sa to nemohlo stať. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o otázku pána Brocku, či minister financií
videl
tento zákon, vždy uvádzam v dôvodovej správe, či máme,
alebo
nemáme rozpor s ministrom financií. Bolo to nedávno
-
už si presne nespomínam, pred Vianocami - pri jednom záko-
ne, kde v dôvodovej správe bolo uvedené, že rozpor
bol.
A
tentoraz tam nie je napísané, že sme mali rozpor, čiže ne-
máme
rozpor.
Pokiaľ ide o platby lekární Fondu
národného majetku, je
to
bohapustá demagógia, viete to veľmi dobre. Miešate hrušky
s
jablkami. Poistné fondy zdravotných poisťovní, Fond národ-
ného
majetku tu teraz miešate so štátnou službou. Ale pro-
sím,
zvolebnieva sa, takže pokojne môžete pokračovať ďalej.
Pokiaľ ide o baníkov, pán Brocka,
myslím si, že práve
vy
ste ten oprávnený pýtať sa, či sú
spokojní s týmto záko-
nom.
Vy ste im odmietli predĺženie kategórií a vystupujete
proti
nim. Teda na vašom mieste by som o baníkoch radšej po-
mlčala.
Pokiaľ ide o výhrady pána poslanca Fogaša, pán posla-
nec,
nestihla som si zapísať všetky vaše
pripomienky. Chcem
povedať
len toľko, že pokiaľ ide o výberovú komisiu, pri vý-
bere
zamestnanca sú dva stupne výberu, je to pri čakateľskej
službe
a potom pri funkčnom, teda určitom
zaradení. No ale
§
30 hovorí o obidvoch. Nebudem to tu rozoberať. Prosím vás,
dajte
mi písomne všetky vaše pripomienky, keď to bude v dru-
hom
čítaní vo výboroch aktuálne, môžem sľúbiť, že sa budem
nimi
zaoberať a predpokladám, že tie,
ktoré budú prijateľ-
né,
si vysvetlíme a môžeme ich akceptovať, ako to už bolo
niekoľkokrát
aj v minulosti.
Pokiaľ ide o filozofickú otázku, či bude služobný úrad
pri Úrade vlády - áno, boli tam viaceré varianty, kde by
služobný úrad mal
byť. Vláda rozhodla, že bude pri Úrade
vlády
a nevytvorí sa nová, samostatná inštitúcia. Viedlo nás
to
k tomu, že vláda napokon rozhodla, že nevznikne samostat-
ný,
nový ústredný orgán štátnej správy, ale
že to bude pri
Úrade
vlády. Samozrejme, v rozprave môžete dať iné návrhy.
Smernice EHS a EÚ. Pokiaľ mám
vedomosti, tak od roku
1995-1996 sme veľmi
úzko spolupracovali,
konzultovali sme
s
expertmi a nespomínam si ani na jednu
výčitku, že by sme
neboli
dostatočne premietli či už dohovory Medzinárodnej or-
ganizácie práce,
ktorými sme viazaní, a smernice a Bielu
knihu beriem ako
odporúčanie. Teraz sa nesporím,
požiadam
vás
o presný zoznam tých smerníc, premietnutie do predklada-
nej právnej úpravy. Ale na ilustráciu som chcela uviesť
príklad.
Dnes som vo vláde predkladala novelu Zákonníka prá-
ce.
Ide o ratifikáciu stopäťky, čo je
nútená práca, a sto-
tridsaťosmičky
- ochrana mladistvých. No a pri tej
príleži-
tosti sme mohli
zahrnúť či zohľadniť do novely Zákonníka
práce
aj také smernice, ktoré by však boli v neprospech žien
napríklad
pri nútenej práci, lebo obsahujú aj
návrh na zru-
šenie
zákazu výkonu nočnej práce žien. Nechcem tu to teraz
rozoberať,
ale treba zvážiť, či je to
nutné v tejto etape
transformácie
a či je pre obyvateľstvo,
konkrétne pre žen-
skú populáciu, výhodné, pretože
naša ochrana v Zákonníku
práce
je nadštandardná, oveľa vyššia ako napríklad spomínané
smernice,
ktoré som dnes mala na rokovaní vlády. Prosím, aby
ste
odovzdali pripomienky.
Pán poslanec Ftáčnik, myslím si, že už
som sčasti odpo-
vedala na
otázku, pokiaľ ide o genézu zákona o
verejnej
službe.
Aj termíny, ktoré ste
uviedli - pôvodne účinnosť
od
1. 1. 1998 a potom následne k 1. 7.
1998 -, máte pravdu
v
jednom, v koncepcii transformácie to
bolo zapísané. Návrh
zákona
o štátnom rozpočte ste tu mali. Nemôžem však prijať
právny predpis, ktorý nie je podložený
rozpočtom. Snažila
som sa
presadiť maximum, to znamená, z pohľadu praxe 13.
plat sa
premieta teraz k 1. 7., u
učiteľov k 1. 6., je to
zakotvené
v zákone o štátnom rozpočte.
Zvyšovanie platov a
ďalšie
náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone, môžete schvá-
liť
v rozpočte na rok 1999.
Či je
to predvolebný zákon, alebo nie.
Pán poslanec,
v
úvodnom slove som povedala, že
politické funkcie sú odde-
lené
od ostatných funkcií, teda
nehovorte, že nie sú alebo
sú
slabo transparentné. Ak máte návrh, ktorý by ešte viac
zvýraznil
oddelenie politických funkcií od
ostatných, ja ho
len
privítam.
Na margo
toho, že odborníkov nútili
vstúpiť do HZDS.
Pán
poslanec, nemám rada takéto paušálne vyjadrenia. Takisto
chápem,
že už bojujete v predvolebnej kampani.
Konkrétne by
som
prosila, ktorý odborný útvar, ktorý okresný úrad to bol,
koho nútili, aby
vstúpil, a bavme sa o tom konkrétne pri
ďalšom
čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Prepáčte, ešte pán poslanec Sopko. Pán poslanec, podľa
mojich
informácií všeobecná štátna správa má dnes 20 000 za-
mestnancov.
Ak je tam 300 zamestnancov obslužného
personálu
-
v podateľni, upratovačky, šoféri a prípadne
ďalší -, mys-
lím
si, že to nie až také percento, 300 na 20 000. Pán po-
slanec,
ak si pozorne prečítate tento návrh, tak zistíte,
aké
kvalifikačné predpoklady sú potrebné na zaradenie do vý-
konu
štátnej služby. A základná filozofia zákona, pán posla-
nec,
je, že štátny úradník bude ten, kto vydáva rozhodnutia.
Takže
300 zamestnancov, ktorí robia obslužný
servis, neviem
posúdiť,
či je to veľa na 20 000, alebo málo.
A pokiaľ ide o absolventov,
vyžiadam si štatistiku.
Viem,
že je to vaša stará bolesť, že štátna
správa robí ve-
rejnoprospešné
práce. Ale nehovorila som len o
vysokoškolá-
koch,
hovorila som o absolventoch ako takých. A odvolávala
som sa
práve na percento
neumiestnených absolventov zo
stredných
škôl, stredných odborných škôl, ktorí naozaj ostá-
vajú
v evidencii úradov práce, dávajú sa na drogy, na hracie
automaty
atď. Takže tieto štatistiky si vytiahnem, nie je
problém
to zistiť. Znovu opakujem, pomer 20 000 zamestnan-
cov,
z toho 300 nekvalifikovaných, a druhá
vec je filozofia
zákona, ktorá hovorí jasne o tom, kto
bude mať nárok po
prípravnej,
čakateľskej lehote raz v budúcnosti a
za akých
podmienok stať
sa štátnym úradníkom.
Takže týmto 300 to
určite
nehrozí. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani ministerka.
Ešte
má záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa.
Medzitým
sa hlási pán poslanec Mikloško s
procedurálnym ná-
vrhom.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, pani ministerka mala taký
zásadný prejav,
že
za náš klub žiadam 20-minútovú prestávku, aby sme sa moh-
li
poradiť pred hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo,
ak
sa chcete vyjadriť k rozprave.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som sa obmedzila iba na niekoľko slov,
pretože
pani ministerka ako
predkladateľka, myslím si, vy-
svetlila
a reagovala na všetky
podnety, ktoré v rozprave
predniesli
pán poslanec Brocka, pán poslanec Fogaš aj pán
poslanec
Ftáčnik.
Ešte by som si dovolila povedať, že ide o dlho pripra-
vovaný,
dlho očakávaný a veľmi náročný zákon, a preto pokla-
dám
za celkom prirodzené, že boli vznesené námietky. Dá sa
očakávať,
že v rámci druhého čítania vo výboroch sa mnohé
z
nich vysvetlia, dokreslia atď. Napokon už aj pani mini-
sterka
predniesla k tomu svoj pozitívny prístup.
Chcela by som však ešte uviesť k
vystúpeniu pána po-
slanca
Brocku, že u pracovníkov zo štátnej
správy s defini-
tívou
nemožno vidieť iba výhody, ktoré s tým súvisia, preto-
že
skôr odchodné a ďalšie výhody je
potrebné chápať ako mo-
tiváciu vysokovýkonnej a vysokokvalifikovanej činnosti. A,
pán
poslanec, prepáčte, ale vždy, keď sa pripravuje zákon,
ktorý
má niečo pridať nejakej sociálnej
skupine, vy sa sta-
viate
proti, čo mi je veľmi ľúto.
Ďalej by som chcela povedať na adresu
pána Ftáčnika, že
ako
pri inom, aj pri posudzovaní zákonov je to tak, že vidí-
me
predovšetkým to, čo chceme vidieť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Dôkladne som si prečítala návrh tohto zákona. V dobrej
viere
som videla predovšetkým to, že okrem úpravy formálnych
väzieb
štátnej správy, od formálneho
usporiadania štruktúry
a
štruktúrnych väzieb, zákon poukazuje na
to, resp. umožňu-
je,
aby štátnu správu reprezentovali
vyslovene vysokokvali-
fikovaní odborníci, dodržiavajúci zásady
profesionálnej a
ľudskej
etiky, že sa bude na základe zákona
motivovať a tr-
valo skvalitňovať odborný výkon štátnej správy na základe
celoživotného
vzdelávania zamestnancov, že sa štátna
správa
odpolitizuje,
resp. sa zminimalizuje jej závislosť od
poli-
tickej
moci, že sa oddelia politické funkcie od štátnoza-
mestnaneckých
funkcií, že sa stanovia tri stupne zamestnanca
štátnej správy - dočasná, prípravná a stála, že sa
záujmy
štátnych
zamestnancov budú zastupovať na báze odborov a nie-
ktoré
ďalšie.
Toto všetko sú dôvody, na základe ktorých
si myslím, že
je
správne, keď návrh zákona
postúpime do druhého čítania,
čo
ako spravodajkyňa poverená výborom odporúčam. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pani spoločnej
spravodajkyni.
Páni poslanci, pani poslankyne, do 16.45 hodiny bude
prestávka.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas prestávky.
Budeme pokračovať
v našom rokovaní.
Pred prestávkou sme
skončili tým, že k rozprave sa vyjadrila pani ministerka a
pani
spoločná spravodajkyňa. To znamená, že môžeme pristúpiť
k
hlasovaniu.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73
ods.
3. Spoločný návrh mali pán poslanec
Brocka s pánom po-
slancom
Fogašom. Čiže musíme najskôr hlasovať o
§ 73 ods. 3
písm.
b). Taký bol návrh týchto pánov poslancov.
(Hlasy z pléna.)
Áno, § 73 ods. 3 písm. b) hovorí, že nebudeme pokračo-
vať v rokovaní o návrhu zákona. Toto je návrh poslancov
Brocku
a Fogaša. Musíme najskôr hlasovať o ich
návrhu a po-
tom
o návrhoch, ktoré dal gestorský výbor.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom,
aby sme nepo-
kračovali
ďalej v rokovaní o tomto zákone.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
To znamená, že tento návrh neprešiel.
Prosím, pani poslankyňa, môžeme pokračovať v hlasovaní
podľa
návrhu gestorského výboru a predsedu Národnej rady.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Odporúčam, aby návrh zákona prešiel do
druhého čítania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby sme
zaradili
tento návrh do druhého čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh na
zaradenie zákona
do
druhého čítania.
Môžeme pokračovať v hlasovaní podľa § 74
ods. 1 a 2.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Pán predseda, druhé hlasovanie sa bude
týkať pridelenia
do
výborov, ktoré som už predniesla.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o pridelení návrhu
zákona výborom,
o
určení gestorského výboru a lehôt,
dokedy majú výbory zá-
kon
prerokovať.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Áno, predtým to už bolo prečítané. Ak
dovolíte, ešte
raz:
v druhom čítaní bude návrh zákona prerokúvať ústavno-
právny
výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre
zdravotníctvo
a sociálne veci s tým, že návrh bude
preroko-
vaný vo
výboroch v lehote do 18. marca 1998 a v gestorskom
výbore
do 20. marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila
návrh zákona vý-
borom,
určila gestorský výbor a takisto
stanovila aj lehoty
na
prerokovanie v druhom čítaní.
Môžeme
pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu, ktorým je
druhé
čítanie
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa Zákon-
ník
práce.
Vládny návrh zákona ste dostali ako
tlač 811 a správu
výborov,
schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 811a.
Chcem povedať, že budeme hlasovať v
druhom čítaní a po-
tom
hneď aj v treťom.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka práce,
sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
predkladaná novela Zákonníka
práce navrhuje novelizo-
vať dva
paragrafy - § 73 ods. 2 a § 140. V ustanovení § 73
ods.
2 Zákonníka práce sa navrhuje rozšíriť
okruh zamestná-
vateľských subjektov o obce v tom zmysle, že aj na zamest-
nancov
obcí sa bude vzťahovať ustanovenie § 73 ods. 2 Zákon-
níka
práce o ďalších povinnostiach zamestnancov.
Navrhovanou úpravou tohto ustanovenia
sa má umožniť
poskytovať zamestnancom obcí 25-percentné zvýšenie
platu za
nepodnikanie
v súlade s nariadením vlády
Slovenskej repub-
liky číslo 249/1992 Zb. o platových pomeroch
zamestnancov
v
rozpočtových a v niektorých ďalších
organizáciách a orgá-
noch
v znení neskorších predpisov.
Bez navrhovanej úpravy
tohto
ustanovenia § 73 ods. 2 Zákonníka
práce nie je možné
zamestnancom
obcí toto zvýšenie zatiaľ poskytovať.
Navrhovanou novelizáciou § 140 Zákonníka práce sa sle-
duje
prehĺbenie sociálnoprávnej ochrany
zamestnancov v pra-
covnom
pomere tým, že sa v § 140 ods. 2
navrhuje ustanoviť
zamestnávateľovi
možnosť poskytnúť zamestnancom ďalšie teplé
jedlo,
ak pracovná zmena trvá viac ako 11 a menej ako 12 ho-
dín.
Zároveň sa navrhuje ustanoviť povinnosť zamestnávateľo-
vi
zabezpečiť ďalšie teplé hlavné
jedlo, ak pracovná zmena
trvá
dlhšie ako 12 hodín.
Navrhovanou úpravou sa tiež
umožní zamestnávateľovi,
aby
sa povinnosť zabezpečiť
stravovanie podľa § 140 Zákon-
níka
práce mohla spĺňať aj prostredníctvom
právnickej alebo
fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravova-
cie
služby. Čiže navrhovaná úprava § 140 súčasne umožňuje aj
rozšíriť
stravovanie zamestnancov rôznymi formami.
Prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spravodajkyni určenej gestorským vý-
borom.
Prosím pani Alenu Kolesárovú, aby podľa §
80 ods. 2 zá-
kona
o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsled-
ku
rokovania vo výboroch o vládnom návrhu
zákona a aby odô-
vodnila
aj návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslankyňa A. Kolesárová:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci ako
gestorský výbor pri rokovaní
o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon-
ník
práce (tlač 811), podáva Národnej
rade v súlade s § 79
ods.
1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spo-
ločnú správu
výborov Národnej rady
Slovenskej republiky
o
prerokovaní uvedeného návrhu zákona:
1.
Národná rada uznesením číslo 859 z 5.
decembra 1997
po
prerokovaní vládneho návrhu zákona,
ktorým sa mení a do-
pĺňa
Zákonník práce (tlač 811), v prvom
čítaní rozhodla, že
podľa
§ 73 ods. 3 písm. c) zákona o
rokovacom poriadku Ná-
rodnej
rady prerokuje uvedený
materiál v druhom čítaní a
prideľuje vládny
návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona
na
prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie,
rozpočet
a menu, výboru pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, výboru
pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.
2. Gestorský výbor nedostal do 29. januára 1998 žiadne
stanoviská
poslancov Národnej rady, ktorí nie sú
členmi vý-
borov,
ktorým bol návrh zákona pridelený.
3. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon-
ník
práce, odporúčali schváliť bez zmien:
ústavnoprávny vý-
bor,
výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, vý-
bor
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.
Výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci vyslovili s predloženým návrhom
zákona
súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republi-
ky
návrh zákona schváliť s pripomienkou.
4. Z uznesení výborov vyplýva tento pozmeňujúci
návrh:
V článku II nový text znie: "Tento
zákon nadobúda účin-
nosť
1. apríla 1998."
Gestorský výbor túto zmenu odporúča
schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk
výborov k vládnemu
návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, vy-
jadrených
v ich uzneseniach, uvedených
pod bodom 3 tejto
správy,
a v stanovisku gestorského výboru
odporúča Národnej
rade
Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa me-
ní
a dopĺňa Zákonník práce v znení pozmeňujúceho návrhu uve-
deného
v tejto správe, schváliť.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto bodu programu. Chcem vám oznámiť, že
nemám písomné
prihlášky,
preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.
Pán
poslanec Fogaš sa nehlási. Môžem skončiť prihlasovanie
sa
do rozpravy, a tým aj skončiť rozpravu.
Pýtam sa
pani ministerky, či sa chce
vyjadriť. Zrejme
nie.
Pani spoločná spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Pán predseda, zo spoločnej správy
vyplynul jeden pozme-
ňujúci návrh, a to
zmena účinnosti termínu k 1. 4. 1998.
Gestorský
výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o tomto návrhu tak,
ako ho predniesla
pani
spoločná spravodajkyňa.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spra-
vodajkyňa
odporúča schváliť návrh gestorského výboru.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Pán predseda, teraz by sme mohli
pristúpiť k hlasovaniu
o
zákone ako celku v druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čo ste to navrhli? To nemôžete.
Poslankyňa A. Kolesárová:
Pán predseda, mám poverenie výboru na
tretie čítanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prečítajte nám návrh, ktorý máte, čím ste
poverená.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Výbor ma
poveril predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4,
§
84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, podľa §
38 ods. 2 záko-
na
o rokovacom poriadku, ak nikto nie
je proti, môžem bez
hlasovania
dať hlasovať o konečnom návrhu. Alebo chce niekto
hlasovať
o návrhu, ktorý predložil gestorský výbor?
Ak nie, pristúpime k tretiemu čítaniu.
Pýtam sa, či sa niekto hlási do
rozpravy v rámci tre-
tieho
čítania. Ak sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem
rozpravu
za skončenú.
Keďže v rámci tretieho čítania neboli
žiadne pozmeňujú-
ce,
doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriad-
ku
pristúpime k hlasovaniu o vládnom
návrhu zákona ako cel-
ku.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona, kto-
rým
sa mení a dopĺňa Zákonník práce.
Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pani
spoločná spravo-
dajkyňa.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem za spoluprácu a ďakujem za
toleranciu k môjmu
lapsusu.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni
poslanci, toto bol jede-
násty bod nášho
programu. Ďalej body 12, 13, 14,
15, 16 a
17 sú body, ktoré sme odhlasovali na iný deň
rokovania, kto-
ré má predkladať minister Česnek.
Preto pristúpime k bodu osemnásť, ktorým
je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii.
Je to tlač 827 a je to prvé čítanie. Návrh na pridele-
nie
vládneho návrhu zákona na prerokovanie
výborom Národnej
rady
Slovenskej republiky máte v rozhodnutí
predsedu Národ-
nej
rady pod číslom 1904.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh zá-
kona
prednesie minister kultúry pán Ivan Hudec.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
zo záverov rokovania Rady vlády pre spoluprácu s Orga-
nizáciou
pre hospodársky rozvoj a spoluprácu, známej OECD,
vyplynulo
pre vládu, ktorá splnomocnila Ministerstvo kultúry
Slovenskej
republiky, upraviť v zákone Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 1/1996 Z. z. o
audiovízii ustanovenie
§
4 v odsekoch 8 až 10 tak, aby vecne spĺňal požiadavky OECD
v
oblasti šírenia a používania
audiovizuálnych diel, či už
slovenskej,
európskej alebo inej svetovej produkcie.
Navrhovaná právna úprava umožňuje vytvárať pri šírení
a
použití audiovizuálnych diel také podmienky, ktoré zvýraz-
nia pluralitu
názorov a zabezpečia pre
verejnosť možnosť
vnímať
audiovizuálnu tvorbu v celom svojom
širokom spektre,
nezabúdajúc
na slovenskú a európsku produkciu.
Cieľom navr-
hovaných
ustanovení je zdôrazniť kultúrne ciele krajiny, ne-
obmedzujúc
však možnosť slobody výberu verejnosťou.
Prosím vás, pani poslankyne a páni
poslanci, aby ste
schválili
tento vládny návrh a postúpili ho do druhého číta-
nia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister, aj ja vám.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský vý-
bor
pre vzdelanie, vedu kultúru a šport. Je
to pán poslanec
Viliam
Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom
čítaní
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení
zákon Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 1/1996
Z. z. o audioví-
zii
(tlač číslo 827), ako spravodajca
určený Výborom Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport.
Na úvod vás chcem informovať o
skutočnosti, že predmet-
ný
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii,
bol
doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky
dňa
11.
septembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72
ods.
1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, t. j. do-
ručenie
návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje
jeho
prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh
zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a za-
radil
ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
na prvé čítanie.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh
spĺňa
z formálnoprávnej stránky všetky
náležitosti návrhu
zákona
uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
ako i náležitosti určené v
legislatívnych pravid-
lách.
Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh
zákona,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej repub-
liky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii, rieši
závažnú proble-
matiku,
ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako
sa navrhuje
v
predmetnom návrhu zákona.
To by bolo z mojej strany na úvod všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili ste, pán poslanec?
Poslanec V. Hornáček:
Predpokladám, že prípadné zmeny a
spresnenia návrhu zá-
kona,
ktoré budú predložené v rozprave a v rámci druhého čí-
tania vo výboroch
Národnej rady, sa zapracujú do zákona.
S
ohľadom na oprávnenia, ktoré pre
mňa ako spravodajcu vy-
plývajú
z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej
rady,
odporúčam,
aby sa dostal tento návrh zákona do druhého číta-
nia.
To je všetko.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram
rozpravu. Nemám
písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa,
či sa niekto do
rozpravy
hlási z pléna. Konštatujem, že nikto, preto uzatvá-
ram
možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pýtam sa pána ministra,
či sa chce ešte vyjadriť. Ne-
chce
sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vy-
jadriť?
Nechce sa vyjadriť.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Budeme hlasovať najskôr
podľa
§ 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Poslanec V. Hornáček:
Pardon, ešte sa opravím. Zrejme omylom
som prečítal, že
ide
o skrátené legislatívne konanie. Nejde, ide o riadne le-
gislatívne
konanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nejde. Ani som to nezaregistroval.
Prosím, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-
kovacom
poriadku s tým, že návrh zákona navrhujeme do druhé-
ho
čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o zaradení
tohto
návrhu zákona do druhého čítania.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona
prerokuje
v druhom čítaní.
Môžeme pokračovať druhým hlasovaním.
Poslanec V. Hornáček:
Súčasne
odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky v súlade s rozhodnutím
predsedu Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 1904 z 27. novembra 1997
prideliť
v druhom čítaní na prerokovanie tento
zákon Ústav-
noprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A ešte sú tam termíny na prerokovanie.
Poslanec V. Hornáček:
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s
citovaným návr-
hom
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport, pričom odporúčam, aby výbory,
ktorým je návrh pri-
delený,
ho prerokovali v lehote do 18. marca
1998 a gestor-
ský
výbor v lehote do 20. marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o zaradení
tohto návrhu zákona do výborov, určení
gestorského výboru
a
termínoch na prerokovanie vo výboroch.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila
návrh zákona vý-
borom,
určila gestorský výbor aj príslušné lehoty výborom na
prerokovanie
návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu
spoločnému spravodaj-
covi.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme rokovať ďalej, a to takisto prvým
čítaním o
vládnom návrhu zákona o múzeách a
galériách a o ochrane
predmetov
múzejnej a galerijnej hodnoty.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 858. Návrh na pride-
lenie
vládneho návrhu zákona na
prerokovanie výborom v Ná-
rodnej
rade máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo
1917.
Prosím
pána ministra Hudeca, ktorý je určený vládou,
aby
nás oboznámil s predmetným návrhom zákona.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
návrh zákona o múzeách a galériách a o ochrane predme-
tov múzejnej a galerijnej hodnoty
vychádza z nevyhnutnej
potreby aktualizovať zákon Slovenskej národnej rady
číslo
109/1961
Zb. o múzeách a galériách, ktorý si v súvislosti so
spoločenskými
zmenami a transformáciou kultúry
vyžaduje zo-
súladenie
so súčasným stavom.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
pri jeho
príprave vychádzalo z aproximácie a právnych
noriem tých
európskych
štátov, ktoré sú funkčné a blízke podmienkam Slo-
venskej
republiky. Takisto vychádzalo aj z
platných dohovo-
rov
a konvencií o ochrane predmetov kultúrneho dedičstva.
Návrh zákona definuje základné činnosti
múzeí a galé-
rií, spôsoby nadobúdania, využívania, spracovania zbierok,
ich
odbornú správu, prezentáciu a najmä ochranu. Návrh záko-
na
rieši aj štrukturálne otázky múzeí a
galérií, vlastnícke
práva
zbierkových predmetov a dotýka sa aj dočasného a trva-
lého
vývozu zbierkových predmetov.
Súčasťou návrhu zákona sú aj dva vykonávacie predpisy.
Sú
to návrhy vyhlášok, ktoré precizujú odbornú správu, práva
a
povinnosti štátu, obcí, iných právnických a fyzických osôb
vo
vzťahu k ochrane predmetov múzejnej a
galerijnej hodnoty
ako
významnej súčasti národného
kultúrneho dedičstva. Text
právnej
normy obsahuje aj ustanovenia o zabezpečovaní ochra-
ny
vybraných zbierkových predmetov, diel
výtvarného umenia,
vecí
a hnuteľných kultúrnych pamiatok v prípade vzniku mimo-
riadnej
udalosti a počas brannej pohotovosti štátu.
Návrh zákona v porovnaní so zákonom
Slovenskej národnej
rady
číslo 109/1961 Zb. o múzeách a galériách rozširuje kon-
trolu
a štátny odborný dohľad nad dodržiavaním plnenia navr-
hovaných
ustanovení zákona. Kontrolu zveruje orgánom štátnej
správy
v zmysle zákona číslo 10/1996 Z. z. a
štátny odborný
dohľad
ministerstvu, ktoré ho vykonáva aj
pomocou národných
metodických
centier, teda Slovenského národného
múzea, Slo-
venskej
národnej galérie a Národného
pamiatkového a krajin-
ného
centra.
Predložený návrh zákona neráta so zvýšením požiadaviek
na
štátny rozpočet.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Sloven-
skej
republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Sloven-
ská
republika viazaná.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím,
aby ste prerokovali návrh textu tohto zákona
a
postúpili ho do ďalšieho konania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister.
V tomto prípade gestorský výbor určil za
spravodajkyňu,
ktorá
nás oboznámi s návrhmi výboru, pani poslankyňu Ľudmilu
Muškovú.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milí kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky
vystúpila v pr-
vom
čítaní o vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a
o
ochrane predmetov múzejnej a galerijnej
hodnoty ako spra-
vodajkyňa
určená Výborom Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Na úvod vás chcem informovať o
skutočnosti, že predmet-
ný
vládny návrh zákona o múzeách a galériách
bol doručený
poslancom
Národnej rady Slovenskej republiky dňa
12. decem-
bra
1997, čím boli splnené podmienky určené
§ 72 ods. 1 zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie ná-
vrhu
zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky, na ktorej sa
uskutoční jeho prvé
čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh
zákona spĺňa náležitosti podľa § 70
ods. 1 zákona Ná-
rodnej rady o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych
pravidiel
ho zaradil na rokovanie 41. schôdze
Národnej rady
Slovenskej
republiky na prvé čítanie a ako sme v predchádza-
júcom
bode schválili, ďalej návrh zákona prerokujeme podľa
§
89 ods. 1 skráteným legislatívnym
konaním. Pardon, ospra-
vedlňujem
sa, beriem späť.
Ako
spravodajkyňa Národnej rady
Slovenskej republiky
k
prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh
zákona
spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky
náležitosti
návrhu
zákona uvedené v § 67 a 68 zákona
Národnej rady Slo-
venskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej republiky, ako i náležitosti určené v
legislatívnych
pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam názor, že
predložený vládny
návrh
zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov mú-
zejnej
a galerijnej hodnoty rieši závažnú problematiku, kto-
rú
je potrebné upraviť spôsobom, ako sa
navrhuje v predmet-
nom
návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa
ako spravodajky-
ňu
výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky
uzniesla
v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho
poriadku
Národnej rady
Slovenskej republiky na
tom, že prerokuje
vládny
návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne
odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky o rokovacom poriadku, v súlade
s
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
1917 z 12. decembra 1997 prideliť v druhom
čítaní na
prerokovanie
tento návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade
s
citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej repub-
liky
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport, pričom odporúčam, aby
výbory, ktorým
je
návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18.
marca
1998 a gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.
Môžem
otvoriť rozpravu k
tomuto bodu programu. Ani
v
tomto prípade nemám písomné prihlášky z klubov, ani od
jednotlivých
poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do roz-
pravy. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do
rozpravy,
a
tým je rozprava skončená.
Pýtam
sa pána ministra, či sa chce
vyjadriť. Zrejme
nie.
Pani poslankyňa Mušková asi tiež nie.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Budeme najskôr hlasovať
podľa
§ 73.
Nech sa páči, pani poslankyňa, predneste návrh na hla-
sovanie.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ako som
už predtým uviedla, gestorský
výbor odporúča,
aby
Národná rada prerokovala vládny
návrh zákona o múzeách
a
galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hod-
noty
v druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zaradení tohto ná-
vrhu
zákona do druhého čítania.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla tento návrh
zákona
prerokovať v druhom čítaní.
Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k
druhému hlasovaniu.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
zákona Národnej rady
o
rokovacom poriadku, v súlade s rozhodnutím predseda Národ-
nej
rady prideliť tento návrh zákona v
druhom čítaní Ústav-
noprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-
nú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Súčasne
ur-
čiť
výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako gestorský
výbor,
s termínmi, ktoré som už predtým uviedla.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. Prosím, hla-
sujeme
o pridelení tohto vládneho
návrhu zákona výborom,
o
určení gestorského výboru
a lehotách na
prerokovanie
v
druhom čítaní.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Prijali sme aj tento návrh.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať ďalším bodom programu,
ktorým je
vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov v infor-
mačných
systémoch.
Keďže
zásady tohto návrhu zákona boli predložené 15.
novembra
1995, teda pred účinnosťou nového
zákona o rokova-
com
poriadku, budeme o tomto vládnom návrhu zákona rokovať
podľa príslušných ustanovení zákona
číslo 44/1989 Zb. To
znamená,
že budeme rokovať... (hlas z pléna) -
to je aj váš
návrh,
pán poslanec - ...bez prvého, druhého a
tretieho čí-
tania
podľa starého rokovacieho poriadku.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 832 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 832a.
Z poverenia vlády bude tento návrh zákona predkladať
pán
minister.
Pán poslanec Čarnogurský sa hlási s
procedurálnym návr-
hom.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, klub KDH žiada 20-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj mená poslancov Borosa a Kováča sú
zrejme podporné.
Prosím, do 17.45 hodiny bude prestávka.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní. Budeme
prerokúvať vládny návrh
zákona o ochrane
osobných
údajov v informačných systémoch tak,
ako som ho už
prečítal.
Pokiaľ ide o spoločnú správu, je pod číslom 832a
a
do problematiky nás uvedie pán minister Hudec.
Medzitým
sa ešte hlási pán poslanec Ftáčnik. Dohodli
sme
sa, že mu dám slovo. (Hlasy z pléna, že nepočuť.) Počuť.
Ja
to počujem. Už tu bola taká
zlomyseľná poznámka, že ani
mikrofón
to nechce počúvať.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
mám isté drobné pochybnosti o
tom, či zákon, ktorý je
predložený po nadobudnutí účinnosti rokovacieho
poriadku,
má,
či nemá byť prerokovaný podľa starého,
alebo nového ro-
kovacieho
poriadku, a ak áno, ktorá časť podľa
starého. Te-
da,
či sa napríklad pravidlá rokovania nemajú uplatniť z no-
vého
rokovacieho poriadku. Našiel som si svoj záznam, keď
sme
robili podrobnejší výklad ustanovení
nového rokovacieho
poriadku
na začiatku jeho účinnosti. Mali sme
tam aj výklad
§
150, ktorý predpokladal, že budeme môcť
postupovať tak,
ako
to ideme urobiť teraz, ale že pravidlá
pre rozpravu,
pre
hlasovanie na schôdzi a podobne by sa uplatnili už z no-
vého rokovacieho
poriadku. Tento bod sme z podrobnejších
pravidiel
rokovania vypustili, a preto chcem navrhnúť, aby
sme
k tejto veci požiadali o výklad
Ústavnoprávny výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorý by platil od budúcej
schôdze
Národnej rady, to znamená, nebránil by
prerokovaniu
návrhu,
ktorý teraz ide uviesť pán minister, resp. ďalším
dvom
návrhom, ktoré už na túto schôdzu
sú zaradené. Ale to
pravidlo
sa nám môže opakovať. Prídu ďalšie zákony a treba
presne
povedať, ako má Národná rada postupovať, lebo v tejto
chvíli
je spor.
Prosím, pán predseda, aby ste nejakým spôsobom urobili
kroky,
že by sme dostali stanovisko ústavnoprávneho výboru
pre
ďalší postup.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, využijem možnosť, ktorú mi dáva § 146 rokovacieho
poriadku
s tým, že sa obrátim na
ústavnoprávny výbor a po-
žiadam
o jeho názor.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní
ďalej. Prosím pána
ministra
Ivana Hudeca, aby nám predniesol vládny návrh.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predložil vládny návrh zákona ešte
podľa
starého rokovacieho poriadku, ktorý by
chcel legisla-
tívne
zakotviť zákon na ochranu osobných
údajov v informač-
ných
systémoch.
Pre oblasť ochrany osobných údajov v európskom meradle
platia
dva základné dokumenty: Dohovor Rady Európy o ochrane
jednotlivca pri automatizovanom spracovaní osobných údajov
číslo
108 z 21. 1. 1981 a Smernica
Európskeho parlamentu a
a
Rady číslo 95/1946 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní
osobných údajov a
voľnom pohybe týchto
údajov z 24. 10.
1995,
ktoré sme pri príprave návrhu zákona zohľadnili.
Po obligatórnom legislatívnom postupe v
rámci Sloven-
skej
republiky sme zaslali legislatívnemu odboru Rady Európy
tento návrh zákona na posúdenie.
Legislatívny odbor Rady
Európy požiadal
zástupcov Veľkej Británie
a Portugalska
o
stanoviská k tomuto materiálu. V dňoch 3. až 4. októbra sa
v
Štrasburgu uskutočnila oponentúra za
účasti zástupcov po-
sudzujúcich krajín, pracovníkov legislatívneho odboru Rady
Európy a
zodpovedných pracovníkov Slovenskej
republiky.
Výsledky
tohto prerokovania, uvedené v
záverečnom stanovis-
ku,
sme takisto zohľadnili v návrhu zákona. Podotýkam, že
ochrana
osobných údajov je zahrnutá do tzv. Bielej knihy, to
znamená
do úloh aproximácie práva do kapitoly 14. Prijatie
navrhovaného
zákona a jeho následné uplatňovanie je jednou
zo
základných podmienok na vstup Slovenskej republiky do Eu-
rópskej
únie.
Predkladaný návrh zákona o
ochrane osobných údajov
v
informačných systémoch si
kladie za cieľ predovšetkým
chrániť osoby
poskytujúce údaje do informačných systémov
v
Slovenskej republike tak, aby ich osobné údaje boli využi-
té
iba na účely, pre ktoré ich osoba
poskytla, či už na zá-
klade
zákona, alebo dobrovoľnosti.
Počas legislatívneho procesu prerokúvania
návrhu zákona
najviac rezonovala
otázka nezávislého výkonu
dozoru nad
ochranou
osobných údajov v informačných systémoch. Z viace-
rých ponúknutých
alternatív sa vláda
priklonila k tej,
v
ktorej je splnomocnenec vymenúvaný
a odvolávaný vládou
Slovenskej
republiky na návrh predsedu Štatistického úradu
Slovenskej republiky. A preto vás prosím, aby ste v návrhu
pozmeňujúceho súboru
nesúhlasili s bodom číslo 17 a prosím
vás,
aby ste zvážili túto alternatívu, pretože si myslím, že
návrh
predsedu Štatistického úradu je
dostatočne kvalifiko-
vaný
na to, aby vláda Slovenskej republiky mohla tento návrh
akceptovať.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mám k dispozícii aj podrobnejšie
informácie o tomto ná-
vrhu,
ale myslím si, že prerokovanie návrhu, aj keď podľa
starého
rokovacieho poriadku, bolo veľmi
dôkladné. Chcem sa
poďakovať
tým, ktorí pripravili lepšie formulácie návrhov,
ktoré zlepšujú túto právnu normu. Zároveň vás chcem popro-
siť,
aby ste schválili tento zákon tak, ako
ho s pozmeňujú-
cimi
návrhmi prijmete.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Prosím teraz predsedu výboru pre verejnú
správu, územnú
samosprávu
a národnosti pána poslanca Reu, aby nás
informo-
val
o výsledkoch prerokovania návrhu zákona
vo výboroch Ná-
rodnej
rady.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení páni ministri vlády Slovenskej
republiky,
vážené pani poslankyne, poslanci,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu Ús-
tavnoprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
podnikanie a privatizáciu, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-
die
a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona o ochrane osobných údajov v
informačných systé-
moch,
parlamentná tlač 832.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
svojím roz-
hodnutím
číslo 1873 zo dňa 17. novembra 1997 pridelil vládny
návrh
zákona o ochrane osobných údajov v informačných systé-
moch
uvedeným výborom, ktoré som uviedol, na prerokovanie do
29.
januára 1998. Súčasne určil Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a ná-
rodnosti
ako gestorský výbor, ktorý má skoordinovať stano-
viská
uvedených a určených výborov.
Podľa bodu 2 rozhodnutia predsedu
Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 1499 z roku 1997 sa
predkladaný vládny
návrh
zákona prerokuje, pokiaľ ide o legislatívny postup,
podľa
§ 150 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady
Sloven-
skej
republiky. Na tomto základe sa na prerokovanie tohto
návrhu
zákona vzťahujú príslušné ustanovenia
zákona Sloven-
skej národnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov, pre-
tože zásady zákona boli Národnej rade Slovenskej republiky
predložené
pred účinnosťou nového zákona o rokovacom poriad-
ku
Národnej rady.
Všetky určené výbory prerokovali návrh zákona v lehote
určenej
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
pričom jedine Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a šport neprijal o výsledku
prerokovania uznesenie,
pretože podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých čle-
nov
výboru.
Ostatné určené výbory prijali o výsledku
prerokovania
uznesenia,
v ktorých vyjadrujú s návrhom súhlas a odporúčajú
Národnej
rade Slovenskej republiky jeho
schválenie s pozme-
ňujúcimi
a doplňujúcimi návrhmi. Tieto pozmeňujúce a doplňu-
júce
návrhy sú uvedené v 24 bodoch spoločnej správy.
Dovolím si podať Národnej rade Slovenskej
republiky ná-
vrh spravodajcu na hlasovanie o jednotlivých
bodoch tejto
správy
takto:
S odporúčaním spoločne hlasovať a
odporučiť na schvále-
nie
body správy 2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 23
a
24. Opakujem, o týchto bodoch navrhujem
hlasovať spoločne
s
odporúčaním schváliť ich.
Môj ďalší návrh znie: Spoločne
hlasovať o bodoch a od-
poručiť
ich neschváliť - ide o bod 1, bod 3,
bod 6, bod 12,
bod
17, bod 18, ďalej bod 19, bod 20, bod 21 a napokon bod
22
tejto spoločnej správy. Opakujem, o
týchto bodoch hlaso-
vať
spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Vážený pán predseda, toľko zo spoločnej správy a z ná-
vrhov
spoločného spravodajcu k hlasovaniu o
tejto spoločnej
správe.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu
programu. Nedostal
som
písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto
z
poslancov do rozpravy. Píšem si pána poslanca Javorského
a
pána poslanca Kováča. Ak sa nikto ďalší nehlási, končím
možnosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Prosím, pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
predkladám pozmeňujúce návrhy k návrhu
zákona o ochrane
osobných
údajov v informačných systémoch.
Návrh zákona v znení, v akom bol predložený na rokova-
nie
vlády Slovenskej republiky v máji 1997,
bol v súlade so
Smernicou Európskeho parlamentu i rady číslo 95/46/EC
z 24.
októbra
1995 o ochrane jednotlivcov pri
spracovaní osobných
údajov
o voľnom pohybe týchto údajov. Plne sa
v ňom zohľad-
ňovali požiadavky na aproximáciu vnútroštátnej legislatívy
s
právom Európskej únie.
Dnes predložené znenie po opätovnom prerokovaní vládou
Slovenskej
republiky dňa 28. 10. 1997 sa už takto
charakte-
rizovať
nedá. Zásadný nesúlad s duchom citovanej smernice je
predovšetkým vo
výkone nezávislého štátneho
dozoru nad
ochranou
osobitných údajov v informačných systémoch.
V článku 28 ods. 1 smernice sa doslova
uvádza: "Každý
členský
štát ustanoví, že jeden alebo viac verejných orgánov
bude
zodpovedať za sledovanie, ako sa na jeho území uplatňu-
jú
predpisy prijaté členským štátom v nadväznosti na túto
smernicu.
Tieto orgány budú pri výkone im
zverených funkcií
konať
úplne nezávisle."
Upozorňujem, že v tomto zmysle sme aj na pôde Národnej
rady Slovenskej
republiky odsúhlasili návrh zásad zákona
tak,
že nezávislý štátny dozor bude
vykonávať splnomocnenec
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorý za svoju činnosť
bude
zodpovedať parlamentu a svoju správu o ochrane osobných
údajov
bude predkladať parlamentu.
Dnes
sa prerokúva vládny
návrh zákona, v ktorom sa
ustanovuje
splnomocnenec vymenúvaný a odvolávaný vládou Slo-
venskej
republiky, teda vládny splnomocnenec,
ktorý je bezo
sporu závislý od
exekutívy. Takéto riešenie nesie v sebe
prvky
koncentrácie "kontrolnej" moci do kompetencie exekutí-
vy,
čo je v zásadnom rozpore so zvyklosťami rešpektovanými
v
demokratických krajinách Európy.
Navrhujem preto, aby v § 26 ods. 1 bolo
takéto znenie:
"Splnomocnenca
na návrh predsedu Štatistického úradu Sloven-
skej
republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej re-
publiky."
Ďalej v nadväznosti na túto úpravu treba zmeniť znenie
písmena
m) v § 28 takto:
"m) Predkladá Národnej rade Slovenskej republiky pro-
stredníctvom
príslušného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
správu o stave ochrany osobných údajov v informač-
ných
systémoch najmenej raz za jeden rok."
V § 39 ods. 2 zmeniť text "vláda Slovenskej republiky"
na
text "Národná rada Slovenskej republiky".
Týmito úpravami dosiahneme súlad so
smernicou Európske-
ho
parlamentu a rady a zároveň budú
ustanovené podmienky na
nezávislé
plnenie úloh výkonu splnomocnenca.
Ďalšou
pripomienkou je, že
zabezpečením výkonu úloh
splnomocnenca
(§ 27) je poverený útvar inšpekcie a ochrany
osobných údajov, ktorý je samostatným útvarom
Úradu vlády
Slovenskej republiky. Vhodnejším riešením by
bolo, ak by
pracovníci
tohto útvaru boli v pracovnom vzťahu so Štatis-
tickým
úradom Slovenskej republiky.
Tak ako
sa uvádza aj v dôvodovej správe, v krajinách
Európskej
únie je buď tento útvar pričlenený k orgánu, ktorý
má
v kompetencii informatiku, alebo je
samostatným útvarom.
Túto
pripomienku dávam na zváženie a v
prípade jej akcepto-
vania
v tom zmysle, aby inšpekcia bola
pričlenená k Štatis-
tickému
úradu Slovenskej republiky, je potrebné vykonať zme-
ny
v § 27 ods. 1 a 2 a zmeniť znenie
"Úrad vlády Slovenskej
republiky"
na "Štatistický úrad
Slovenskej republiky". Ná-
sledne
je potrebné vykonať tie isté úpravy v § 32 a 35.
K tejto alternatíve sa prikláňam aj z tých dôvodov, že
orgánom, ktorý vykonáva registráciu informačných
systémov
obsahujúcich
osobné údaje podľa § 19, je Štatistický
úrad
Slovenskej
republiky. Jedinou krajinou
Európskej únie, kde
je
registrácia vykonávaná iným orgánom ako výkon nezávislého
dozoru,
je Rakúsko. Aj tu sa však
v budúcom roku chystá
zjednotenie
v súvislosti s pripravovanou novelou ich zákona.
Všetky krajiny Európskej únie sú totiž
povinné zosúladiť
svoju
vnútroštátnu legislatívu s citovanou
smernicou Európ-
skeho
parlamentu a rady do 24. októbra 1998.
Ďalším nesúladom so smernicou a predloženým znením ná-
vrhu
zákona je znenie § 4 - Súhlas dotknutej osoby. Smernica
v
článku 9 - Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu -
doslovne
uvádza: "Členské štáty stanovujú
výnimky alebo de-
rogujú
ustanovenia tejto hlavy, hlavu IV na hlavu VI, v prí-
pade
spracovania osobných údajov, ktoré sa realizujú výlučne
pre
potreby žurnalistiky, umeleckého
alebo literárneho vy-
jadrenia."
V prerokovanom znení návrhu zákona v § 4 ods. 5
žurnalistika
nie je uvedená. Dostávame sa tak do situácie,
keď
by podľa tohto znenia žurnalisti nemohli spracovať osob-
né
údaje bez súhlasu dotknutých osôb, a to je v príkrom roz-
pore
s právom verejnosti na informácie. Pretože podľa § 3
písm.
b) sa spracovaním osobných údajov
rozumie okrem iného
aj
rozširovanie a podľa môjho názoru má
verejnosť právo byť
prostredníctvom
prostriedkov verejnej informácie
informova-
ná.
Podľa tohto znenia by to nemohlo byť, čo ilustruje tento
príklad.
Nemenovaný XY ako verejne známa osoba vlastní niekoľko
nehnuteľností
v Slovenskej republike. Žurnalista
sa tento
fakt dozvie len z jemu známeho zdroja, ktorý však nie je
dotknutou
osobou XY, a teda, ak by tento fakt oznámil verej-
nosti prostredníctvom prostriedkov
verejných informácií,
napríklad
tlače, porušil by podľa predloženého znenia návrhu
zákona
§ 4 a ďalej podľa § 33 by mu mohla byť uložená pokuta
až
do výšky milióna korún. To je absurdné,
pretože si plnil
iba
svoju povinnosť informovať verejnosť.
Navrhujem preto upraviť znenie § 4 ods. 3
takto:
"(3) Súhlas podľa odseku 1 sa
nevyžaduje, ak sa spracú-
vajú
osobné údaje výlučne pre potreby umeleckého alebo lite-
rárneho
vyjadrenia, ako aj pre potreby informovania verej-
nosti
prostredníctvom prostriedkov verejných informácií."
Po prijatí navrhovaných zmien bude
možné konštatovať,
že
zákon je plne kompatibilný s právom uplatňovaným v kraji-
nách Európskej únie. Za pozornosť stojí
príkladný prístup
riešiteľov,
ktorí predložili návrh zákona na stanovisko Rade
Európy.
Nebýva zvykom v Slovenskej republike,
že zákon ešte
pred
jeho prijatím v Národnej rade
Slovenskej republiky po-
tvrdzujú orgány
Rady Európy. Všetky
pozmeňujúce návrhy
k
predloženému zneniu majú oporu v
smernici Európskeho par-
lamentu
a rady, ako aj v stanovisku z prerokovania
Rady Eu-
rópy
v Štrasburgu.
Navrhujem tiež, aby sa o všetkých bodoch spoločnej
správy,
ktoré boli navrhnuté na neprijatie,
hlasovalo samo-
statne.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pán poslanec Kováč je do rozpravy
prihlásený ako druhý.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dovoľte aj mne niekoľko
slov k predloženému návrhu,
pretože ten návrh
je podľa môjho názoru spracovaný dobre
a
zostávajú v ňom sporné možno dve
otázky, o ktorých tu ho-
voril
kolega, a to je otázka, kto má
vymenovať splnomocnen-
ca,
a otázka, kde má, alebo v ktorej inštitúcii má byť zave-
dený úrad, ktorý
bude určený na ochranu osobných údajov,
alebo
inšpekcia osobných údajov.
Čo
sa týka toho prvého bodu, treba
sa možno pozrieť
trošku
hlbšie do zákona, pretože musíme sa pozrieť, ktoré
údaje
sa charakterizujú ako osobné údaje a
ktoré inštitúcie
s
nimi môžu narábať. V § 28, ktorý hovorí o úlohách splno-
mocnenca,
sa taxatívne neurčuje, že splnomocnenec
bude môcť
kontrolovať iba informačné systémy, ktoré sú registrované
v
úrade, ale bude môcť kontrolovať a
sledovať stav ochrany
osobných
údajov v informačných systémoch všeobecne. A teraz,
keď
sa pozrieme do § 19, ktorý hovorí o
registrácii, je po-
chopiteľné,
že informačné systémy prevádzkovateľ je povin-
ný
registrovať v rozsahu a za podmienok
tohto zákona. A te-
raz
sa pozrime, ktoré informačné systémy netreba registro-
vať.
To znamená informačné systémy, ktoré síce nebudú regis-
trované, ale budú
kontrolované splnomocnencom. A
teraz sa
pozrieme,
prečo chce mať alebo prečo vláda predložila návrh,
aby
to bol vládny splnomocnenec.
Po prvé, sú to inštitúcie, ktoré sa zaoberajú zdravot-
ným
poistením, nemocenským poistením, dôchodkovým zabezpeče-
ním
a poistením v nezamestnanosti. Toto
je inštitút verej-
noprávny,
kde má vláda svoju garanciu v tom, že má tripar-
titné
zloženie dozorných orgánov aj správnej
rady. Teda nie
je
potrebná ďalšia kontrola. Ďalej sú to všetky osobné údaje
na
účely materiálnej a inej podpory, na účely štátnych so-
ciálnych
dávok a štátnej sociálnej
starostlivosti, teda ide
o
štátny orgán, ktorý bude mať v držbe tieto
osobné údaje,
orgán
vlády, orgán, či už to budú okresné úrady a ich so-
ciálne
oddelenia, krajské úrady, alebo priamo ministerstvo
práce,
sociálnych vecí, prípadne Fond zamestnanosti.
Ďalej osobné údaje osôb zúčastnených v konaní pred or-
gánom
štátnej správy, prokuratúrou alebo
súdom. Opäť sú to
údaje
osôb, povedzme, keď sa tu hovorí pred
orgánom štátnej
správy,
sú to údaje osôb, ktoré by malo chrániť ministerstvo
vnútra, ktoré by
mala chrániť prokuratúra a ktoré by mal
chrániť
súd. Špeciálne upozorňujem na ministerstvo vnútra,
odkiaľ
unikajú osobné údaje do verejnosti,
osobné údaje, ku
ktorým
nedal súhlas ich vlastník.
Ďalej sú
to údaje, ktoré slúžia na účely
štátnej šta-
tistiky.
Ako viete, štátnu štatistiku nevykonáva iba Štatis-
tický
úrad, ale štátnu štatistiku vykonáva napríklad Ústav
zdravotných
informácií, teda zdravotnej štatistiky,
vykoná-
vajú
špeciálne oddelenia štatistiky
ministerstva práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny, obdobnú štatistiku vykonáva, povedz-
me
v oblasti pedagogiky a učiteľských povolaní, ministerstvo
školstva
a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalej
sú tam osobné údaje, ktoré slúžia prostriedkom
verejných informácií výhradne pre ich
informačnú činnosť,
osobné
údaje pre vedu a výskum. Upozorňujem znovu, že máme
množstvo
rezortných výskumných ústavov, ktoré sú opäť riade-
né štátom, kde
sa pohybujú osobné údaje. Inými slovami,
vznikne
situácia, kde väčšina týchto informačných systémov
je
v rukách štátu, vlády, ale kontrolovať ich bude vládny
splnomocnenec.
Myslím si, že absolútne logické je,
pretože my máme za-
vedený
systém, že výkon vládnej moci kontroluje parlament
-
to je taká parlamentná funkcia, inak by sme tu vlastne ne-
museli sedieť,
lebo my máme
len dve úlohy, zákonodarnú
a
kontrolnú -, a preto je celkom logické, že ak vláda vlast-
ní
informačné zdroje v oblasti osobných
údajov, že túto jej
činnosť,
ochranu týchto údajov, bude kontrolovať
parlament.
Je
nelogické, aby vláda kontrolovala samu seba.
Preto
si myslím, že návrh, ktorý bol
predložený, je
dobrý
a dáva dve možnosti. Jedna možnosť
je v spoločnej
správe
- ja sa pripájam k tomu návrhu, aby bola vyčlenená na
osobitné hlasovanie s hlasovaním áno - a
spracúva možnosť,
že
vedúceho alebo splnomocnenca pre
ochranu osobných údajov
bude
vymenúvať prezident na návrh Národnej rady.
Pán minister tu dôvodil, že predseda
Štatistického úra-
du
je dosť múdry a že mu musíme veriť, že predloží dobrý ná-
vrh.
Potom si myslím, a tu je tá logika veci, ktorú chcem,
aby
som... (Hlas ministra Hudeca zo sály.)
Ja som vám takto
rozumel,
prepáčte, pán minister, keď ste zdôvodňovali, prečo
nehlasovať
za článok 17 spoločnej správy, tak ste to takto
nejako formulovali. Možno, že som
vám zle rozumel. Ale
v
každom prípade je tu potom logická požiadavka, ktorú pred-
ložil
pán poslanec Javorský, aby tohto
splnomocnenca na ná-
vrh
Štatistického úradu vymenoval parlament. Parlament, kto-
rého
povinnosťou je kontrolovať výkon
vládnej moci. A keďže
do
výkonu vládnej moci patrí aj ochrana
osobných údajov, ja
už som prečítal, v koľkých inštitúciách je to výhradne,
a
tie dokonca ani nemusia byť registrované, myslím si, že
podporíte tento návrh, aby parlament mal
skutočne možnosť
uplatniť
svoju kontrolnú funkciu a aby sme sa nedostali do
absurdnej
kocúrkovskej situácie, že orgán kontroluje sám se-
ba.
To je nezmysel.
Verím, že podporíte návrhy pána poslanca
Javorského, sú
to
vlastne variantné návrhy. Ak sa prijmú jeho pozmeňujúce
návrhy,
je potom zbytočné hovoriť o tých bodoch spoločnej
správy,
ktoré spravodajca žiadal vyňať na
osobitné hlasova-
nie
s pokynom áno.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
budem
sa snažiť byť veľmi stručná. Chcela by som sa
pripojiť
k pripomienkam alebo pozmeňujúcim návrhom, ktoré
predložil pán poslanec Javorský alebo pán
poslanec Kováč.
Klub
Strany demokratickej ľavice
podporí tieto pozmeňujúce
návrhy,
ale chcela by som povedať k úvodnému
slovu pána mi-
nistra,
ktorý hovoril o tom, že návrh zásad zákona bol pred-
ložený
do parlamentu. Áno, ale obsahovo tento
návrh zákona,
ktorý
máme predložený, je diametrálne odlišný od zásad, dalo
by
sa povedať v tých obsahových veciach,
ktoré boli predlo-
ženými
pozmeňujúcimi návrhmi kolegov-poslancov
veľmi zmene-
né.
Čiže zásady boli o niečom inom a
zákony tiež o niečom
inom.
Takže kontrolnú činnosť, ktorá tu bola najviac napáda-
ná,
myslím si, že by sme mali naďalej ponechať tak, ako to
bolo
v pôvodnom návrhu zásad, ktoré sme vtedy skoro všetci
schválili
a hodnotili sme ich veľmi kladne. Teda tak, aby to
patrilo
Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Mňa udivuje, kolegyňa Ďurišinová, váš názor, pretože ja
si
myslím, že obidve vystúpenia boli veľmi politicky, účelo-
vo
ladené. Na jednej strane tu niekto hovorí, že vláda by
kontrolovala
samu seba, aj keď to nie je pravda,
pretože by
ju
kontrolovala inštitúcia, ktorá nie je vo vláde zastúpená,
i
keď, samozrejme, môžno uvažovať o variante, ktorý by umož-
ňoval
aj podieľať sa na kreovaní tejto funkcie alebo tohto
orgánu.
Na druhej strane ma udivilo ešte u pána Javorského vy-
puklejšie,
u pána Kováča menej, že obidvaja páni nechcú pod-
riadiť tú
frivolnú stranícku propagandistickú mašinériu,
ktorú zriadili k voľbám, kde sa bežne
dehonestujú ľudské
osobnosti,
zrejme na priamy pokyn
zo straníckych centier,
nijakej
kontrole, kde by sa teda kontrolovalo
to, akým spô-
sobom
sa dehonestujú ľudské osobnosti. Pán Javorský, z vášho
návrhu
preto trčí tento stranícky záujem opozičných strán.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže, páni poslanci, končím rozpravu.
(Hlasy z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážení, keď dovolíte, ja by som len
pripomenul, a to aj
pánu
Cuperovi, slová, ktoré mali odznieť
alebo mali byť do-
plnené
mojím vystúpením, i pánom Kováčom. Ide
o to, že nao-
zaj
vláda Slovenskej republiky mala prvú alternatívu, z kto-
rej,
keď dovolíte, odcitujem. V prvej
alternatíve sa v § 26
hovorilo,
že "splnomocnenca na návrh Slovenskej národnej ra-
dy
volí Národná rada Slovenskej
republiky", čo bolo v zhode
so
zásadami, ktoré sme prijali. V druhej alternatíve ten is-
tý paragraf v odseku 1 hovorí, že
"splnomocnenca na návrh
Národnej
rady Slovenskej republiky vymenúva a
odvoláva pre-
zident Slovenskej
republiky". Čiže v
návrhoch, ktoré sú
v
spoločnej správe i v mojom návrhu, nie
je nič iné len to,
s
čím sa počítalo v tých alternatívach v
prvom návrhu záko-
na,
ktorý vláda prerokovala 20. 5. 1997.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem povedať, že pán Javorský porušuje
rokovací poria-
dok,
pretože ja som nebol vystupujúcim rečníkom, ja som rea-
goval
na vystúpenie pána Kováča.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ja som na to upozornil. Ďakujem
pekne.
Poslanec J. Cuper:
Ale ešte chcem pokračovať, samozrejme.
Pán Javorský, mňa nezaujímalo to vaše
vystúpenie, mňa
zaujímala
tá časť vystúpenia, kde naozaj sa snažíte vyňať
z
tejto všeobecnej kontroly masmédiá,
ktoré sú dnes naozaj
vo
veľmi zlom stave. Áno, váš návrh k tomu smeroval.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže rozprava je skončená.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce
vyjadriť. Áno.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
čo
prijme tento parlament, to
je záväzné pre tento
štát.
Ak sa rozhodnete pre iné riešenie, než vám predkladá
vládny
návrh, tak bude platiť. Neriešme to emotívne, citovo.
Jednoducho
bol protinávrh, tak sa bude o ňom hlasovať, tak
sa
rozhodne.
Ak dovolíte, mám kratulinkú poznámku.
Parlament nepo-
trebuje
ani súdy, ani vládu. Zákonodarné zbory
si vytvorili
tieto
dva nástroje preto, aby si uľahčili prácu. Samozrejme,
že máte kontrolu aj nad vládou, aj nad súdmi. V podstate
nikto
iný nie je viac, ako je tento zákonodarný zbor. Keď sa
rozhodnete,
že zrušíte ministerstvo kultúry a
vytvoríte ne-
jaký
výbor, váš výbor, ktorý bude vykonávať výkonné činnosti
tak
ako povedzme licenčná rada, tak to
urobíte. Veď si uve-
domme
jednu vec. Jediný rozdiel je v tom, že tam sú formali-
zované
úlohy, čas plnenia, kde vám každý skladá účty, jedno-
ducho
jestvuje istý formalizovaný systém, ktorým
vykonávate
čosi,
čo si dáte do zákonov. Takže ja si
nemyslím, že je
veľký
rozdiel medzi tým, či to bude plniť niekto, kto sa vám
aj
tak musí zodpovedať takým alebo onakým spôsobom. Ale pro-
sím,
nech sa páči, to sa rozhodnite.
Nezávislosť štátneho dozoru. Ešte raz upozorňujem, vy
si
môžete pýtať 6-krát do roka, alebo 12-krát do roka správu
príslušného orgánu štátnej správy alebo jej
vykonávateľa,
aby
vám podal svedectvo o tom, ako to robí.
Ak sa rozhodne-
te,
že budete mať vy špeciálne vymenovaného
človeka, tak to
bude
robiť on. Ale to sa vy rozhodnete. Asi preto vznikol
pojem
trojjedinej štátnej moci, že jednoducho to bolo účelné
a
správne. Ak nedôverujete, nech sa
páči, položte návrh,
hlasujte
a rozhodnite.
Štatistický úrad je pod kontrolou európskych štruktúr.
Upozorňujem vás, že
Štatistický úrad predkladá
pravidelné
správy, ktoré sú
prísne kontrolované a
prísne evidované.
Štatistický
úrad Slovenskej republiky nie je len štátnym or-
gánom
Slovenskej republiky bez akejkoľvek medzinárodnej kon-
troly.
Vy viete veľmi dobre, ak to
neviete, tak vám to rád
pripomeniem,
že jednoducho jeho konanie a jeho výstupy sú
pod
veľmi prísnou medzinárodnou kontrolou.
On si nemôže do-
voliť
dávať výstupy, ktoré nie sú pravdivé.
(Hlasy v sále.)
Ešte raz, pán poslanec, nebudeme
diskutovať, takto sa
to
nepatrí. Nech sa páči, dajte
protinávrh, schváľte si ho,
dá
sa to riešiť tak aj tak.
Právo na objektívne informácie a právo na
ochranu osob-
nosti
sú často dve rovnaké práva, ktoré
sme si v našej re-
publike
ešte stále nedoriešili. Nemáme
zrejme tie váhy tak
vycizelované,
aby to ladilo. Prekračujeme ich aj z jednej,
aj
z druhej strany. Prosím vás, keď sa niekto dovoláva práva
na
objektívne informácie, nech nezabúda
na to, že jestvuje
ešte
aj iné právo. Takisto ako všetky práva,
ktoré sú v ús-
tave,
medzi ne napríklad platí právo na ochranu osobnosti.
Na
to niekedy radi zabúdame.
Pán poslanec Kováč, ešte raz, ja
nespochybňujem ten je-
diný,
v podstate jediný problém tohto návrhu, ktorý je, nech
sa
páči, ak sa parlament rozhodne, že to bude parlamentný
orgán,
nech sa páči. Je to v poriadku. Ale prosím vás, ne-
spochybňujte
ostatné ustanovenia, lebo opäť raz budeme pá-
pežskejší ako pápež.
Veď, preboha živého, už to raz bolo
prekonzultované
a je takáto prax v ostatných
ustanoveniach,
aj
o ktorých ste vy hovorili, v európskych
krajinách. Takže
neviem,
prečo by sme sa my mali znovu vrátiť k fundamentu
diskusie
o tom, ako má vyzerať základný pojem,
aké majú byť
základné
vzťahy, čo všetko majú obsahovať. Je to odkonzulto-
vané.
A ja sa nebojím konzultácie pred hociktorým príslušným
úradom
Európskej únie alebo Rady Európy. Nech sa páči, môžem
to
urobiť.
Pani poslankyňa Ďurišinová, ja si myslím,
že ten dis-
kusný
príspevok bol nad rámec diskusie. Opakujem ešte raz
-
rozhodne parlament. Vy si zvolíte jednu alternatívu, tá sa
uskutoční.
Budem rád, keď sa schváli táto právna
norma, už v takej
alebo onakej podobe, pretože si myslím,
že bude na veľký
prospech
Slovenskej republiky a najmä bude
prispievať k to-
mu,
že naša medzinárodná kooperácia bude vyhovovať európske-
mu
štandardu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam
sa spoločného spravodajcu,
či sa chce vyjadriť
k
zákonu. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
len v krátkosti by som pripomenul
diskutujúcim, v dôvo-
dovej
správe je uvedené, že v priebehu prípravy tohto zákona
prebiehala jednak písomná korešpondencia, výmena stanovísk
medzi
zahraničnými inštitúciami a taktiež bolo aj osobné ro-
kovanie
v Štrasburgu, kde sa komplementácia tohto zákona
pripravovala.
A vláda Slovenskej republiky, ktorá
predkladá
tento
zákon, keďže táto inštitúcia je v rôznych krajinách
Európy
riešená rôznym spôsobom, si vybrala jeden z možných
spôsobov,
ktorý predložila tomuto parlamentu.
A my tu teda
len
diskutujeme, že si vláda mala vybrať spôsob, ktorý vyho-
vuje
dajme tomu pre opozíciu viac ako pre koalíciu. Ale jed-
noducho komplementácia tohto návrhu zákona s právom v jed-
notlivých
európskych krajinách je rôzne riešená a vláda si
vybrala
tento spôsob.
Tak prosím vás pekne, máte možnosť predložiť svoje po-
zmeňujúce
návrhy, budeme o nich hlasovať. A boli
pritom zo-
hľadnené
všetky smernice, ktoré v rámci Európy k tejto prob-
lematike sú
uplatnené v jednotlivých
zákonoch. Dúfam, že
nechcete
povedať, že vláda v Británii a vo Švédsku tiež u-
piera niektoré práva parlamentu týchto
príslušných krajín
tým,
že ona vymenuje toho splnomocnenca.
Tak ja len toľko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže ak
ste skončili, pán poslanec,
môžeme pristúpiť
k
hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch
zo spoločnej
správy a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch
pánov poslancov.
Prosím, procedurálny návrh má pán
poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, chcem len spresniť to, čo povedal posla-
nec
Javorský. To znamená, že môžeme en bloc
hlasovať o tých
návrhoch zo
spoločnej správy, ktoré navrhujete schváliť,
o
ostatných navrhujeme hlasovať osobitne.
To je jasné. Dob-
re.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem za upozornenie pánu poslancovi, ale ja si mys-
lím,
že som dobre počul, a taký návrh som práve chcel dať.
Takže
dávam hlasovať, tak ako som uviedol pri
uvádzaní spo-
ločnej
správy. Spoločne navrhujem hlasovať a
odporúčam pri-
jať body 2, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 23 a 24
spoločnej
správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bodoch spoločnej správy, tak ako ich
prečítal
pán spravodajca, s odporúčaním prijať ich.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré
navrhoval
spravodajca neprijať, ale budeme hlasovať o nich
jednotlivo.
Poslanec J. Rea:
Takže pristúpime k samostatnému
hlasovaniu. Hlasujeme o
bode
1 s odporúčam neschváliť ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy a spo-
ločný
spravodajca navrhuje neprijať ho.
(Šum a hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Všetky navrhol neprijať.
(Hlasy v sále.)
Však hovorím, že áno. Len na začiatku
navrhol všetky
nie,
tak to som musel povedať, že o týchto hlasujeme jednot-
livo
na návrh pána poslanca.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Môžeme pokračovať.
Poslanec J. Rea:
Taktiež bod 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 3 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod.
Môžeme pokračovať.
Poslanec J. Rea:
Bod 12.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 6, nie?
Poslanec J. Rea:
Áno, o bode 6.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O bode číslo 6 zo spoločnej správy.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme bod 6.
Poslanec J. Rea:
Pokračujeme bodom 12 tohto bloku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 12 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Neprijali sme tento bod.
Poslanec J. Rea:
V tomto bloku pokračujeme bodom 17
spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 17.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec J. Rea:
Pokračujeme v tomto bloku bodom 18.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Ani tento bod sme neprijali.
Myslím, že nám ešte zostal bod 19.
Poslanec J. Rea:
Pokračujeme bodom 19 tohto bloku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 19 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod.
Poslanec J. Rea:
Pokračujeme v tomto bloku bodom 20.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže ďalej hlasujeme osobitne o bode
20 zo spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento bod.
Poslanec J. Rea:
Pokračujeme v tomto bloku bodom 21.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 21 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod.
Poslanec J. Rea:
A napokon bod 22 ako posledný zo
spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Neprijali sme ani bod 22 spoločnej
správy.
Pán poslanec, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o po-
zmeňujúcich
návrhoch z rozpravy.
Poslanec J. Rea:
Áno, budeme pokračovať, pán predseda.
Z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave,
iba pán posla-
nec
Javorský predložil pozmeňujúce návrhy. Je ich päť.
Pán
poslanec, budeme o nich
hlasovať spoločne, alebo
jednotlivo?
Poslanec F. Javorský:
Jednotlivo.
Poslanec J. Rea:
Prvý návrh je znenie § 26 ods. 1:
"Splnomocnenca na ná-
vrh
predsedu Štatistického úradu
Slovenskej republiky volí
a
odvoláva Národná rada Slovenskej republiky."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli ste návrh, hlasujeme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec J. Rea:
V § 28 písm. m) navrhuje text -
"predkladá Národnej ra-
de
Slovenskej republiky
prostredníctvom príslušného
výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky
správu o stave ochrany
osobných
údajov v informačných systémoch najmenej raz za je-
den
rok".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže prezentujeme sa a hlasujeme.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec J. Rea:
Návrh v § 39 ods. 2... (Hlas poslanca z
pléna.)
Dobre, pán poslanec sťahuje tento návrh.
§ 27 je taktiež bezpredmetný.
A § 4 ods. 3 s týmto textom:
"Súhlas podľa odseku 1 sa
nevyžaduje,
ak sa spracovali osobné údaje výlučne pre potre-
by
umeleckého alebo literárneho
vyjadrenia, ako aj pre po-
treby informovania verejnosti prostredníctvom prostriedkov
verejných
informácií."
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže počuli ste ďalší pozmeňujúci návrh.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Javor-
ského
tiež neprijali.
Poslanec J. Rea:
Tým sme, pán predseda, vyčerpali hlasovanie o pozmeňu-
júcich
a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli v spoločnej sprá-
ve
a taktiež prednesené poslancami v rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem.
Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku
aj
s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
o
ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán
spoločný spra-
vodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme ešte 8 mi-
nút
do konca. (Hlasy v sále.) Takže nie
ste za to, aby sme
pokračovali.
Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.
Druhý deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
4. februára 1998
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý deň rokovania 41. schôdze
Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Aj na
tento deň sa ospravedlnili z rokovania
pani po-
slankyňa
Bauerová, pán poslanec Langoš a na zahraničnej ces-
te
z poverenia Národnej rady je pán poslanec Hrnko.
Prosím, pán predseda Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
na základe rokovania výboru pre obranu a
bezpečnosť te-
raz
ráno, ako aj gestorského výboru, pretože sa neprijalo
platné
uznesenie, žiadam na základe § 24 ods. 4 zákona o ro-
kovacom
poriadku presunúť bod programu pod
poradovým číslom
24,
to znamená vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení
vojakov
na záver rokovania tejto schôdze, aby sme mohli ešte
raz
zasadnúť k tomuto zákonu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musíme
ho preložiť dovtedy, kým nám nedáte
spoločnú
správu.
Keď nám dáte spoločnú správu, budeme rokovať.
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať v rokovaní prvým
čítaním o
vládnom
návrhu zákona o samospráve vyšších
územných
celkov
a o doplnení niektorých zákonov.
Návrh máte ako parlamentnú tlač 855 a
návrh na pridele-
nie
tohto návrhu zákona do výborov máte v rozhodnutí predse-
du
Národnej rady pod číslo 1916.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
tento návrh uve-
die
minister vnútra pán Gustáv Krajči. Prosím pána ministra,
aby
sa ujal slova.
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v rámci
postupu celkovej reformy
miestnej verejnej
správy
po prijatí vládnych návrhov zákona o územnom a správ-
nom usporiadaní
a zákona o organizácii miestnej
štátnej
správy
sa teraz dostáva na rokovanie Národnej rady Sloven-
skej
republiky aj vládny návrh zákona o
samospráve vyšších
územných
celkov.
Historické korene vyšších územných celkov na Slovensku
siahajú
až do stredoveku, len v pomerne krátkych obdobiach
vyššie
celky než okresy neexistovali alebo neboli samospráv-
ne.
Aj skúsenosti s jednostupňovým
systémom územnej samo-
správy
na Slovensku od roku 1990, rovnako ako poznatky z vy-
spelých
krajín ukazujú, že popri obciach sú potrebné aj roz-
siahlejšie
samosprávne celky.
Návrhom sa zabezpečuje plnšia realizácia
Ústavy Sloven-
skej
republiky, keďže podľa štvrtej
hlavy ústavy, v ktorej
sú
ustanovenia o územnej samospráve, má
zákon ustanoviť sa-
mosprávu vyšších
územných celkov a jej orgány.
Návrh je
v
plnom súlade s právnou sústavou
Slovenskej republiky. Ne-
dotýka sa platnej
legislatívnej úpravy obecného
zriadenia
a
sústreďuje sa len na právnu
úpravu samosprávy vyšších
územných
celkov. Nie je to teda kódex územnej samosprávy ako
celku.
Obce budú v súlade s ústavou i naďalej základom územ-
nej
samosprávy.
V plnom
súlade s ustanoveniami zákona o územnom a
správnom
usporiadaní sa navrhuje 8 krajských
samospráv vyš-
ších
územných celkov a aj ich územné obvody majú byť v zása-
de
zhodné s krajmi. Zatiaľ sa v návrhu
predpokladá aj zhod-
nosť
sídel krajskej samosprávy so sídlami
krajských úradov,
nie je to však podstatný aspekt, a ani zo zákona o územnom
a
správnom usporiadaní požiadavka na
zhodnosť sídel priamo
nevyplýva.
Návrh bol vypracovaný na základe
plánu legislatívnych
úloh
vlády na rok 1997. Bol zaslaný na
pripomienky všetkým
ústredným
štátnym orgánom, ako aj všetkým krajským a niekto-
rým
okresným úradom, mestám a obciam, Združeniu miest a obcí
Slovenska
a ďalším organizáciám. Obsah
navrhovanej právnej
úpravy výrazne
ovplyvnili najmä pripomienky viacerých ú-
stredných
štátnych orgánov. Aj napriek viacerým
osobným ro-
kovaniam
sa nepodarilo v niektorých
ustanoveniach zjednotiť
stanoviská
so Združením miest a obcí Slovenskej republiky.
Nakoniec považujem za potrebné zdôrazniť, že návrh zá-
kona
bol komparovaný s Európskou dohodou o
pridružení medzi
Slovenskou republikou
a Európskymi spoločenstvami a ich
členskými štátmi, s Európskou chartou
miestnej samosprávy
a
s Európskym rámcovým dohovorom o spolupráci medzi územnými
celkami
alebo orgánmi, na ich ustanovenia sa v
ňom prihlia-
dalo.
Vzhľadom na postupnosť prechodu pôsobnosti zo štátnych
orgánov
na samosprávu nebolo v ňom možné zohľadniť
predo-
všetkým ustanovenia o rozsahu kompetencie a o financovaní.
Tieto
navzájom úzko súvisiace ustanovenia sú hlavným obsahom
ďalšej
etapy prebiehajúcej reformy miestnej verejnej správy.
Problematika
návrhu zákona však nepatrí do priorít v oblasti
aproximácie práva s Európskou úniou uvedených v
Európskej
dohode
o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej
knihe
komisie Európskych spoločenstiev. Návrh
je úplne kom-
patibilný
s právnou normou Európskej únie a súhlasia s ním
všetky
ústredné štátne orgány.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán minister.
Gestorský výbor za spravodajcu určil pána poslanca Jo-
zefa
Reu, svojho predsedu. Takže prosím pána predsedu Reu,
aby
nám predniesol návrhy gestorského výboru.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán minister,
kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
hostia,
predkladám Národnej rade Slovenskej
republiky spravo-
dajskú
správu k vládnemu návrhu zákona o
samospráve vyšších
územných
celkov a o doplnení niektorých zákonov, parlamentná
tlač
855.
Vážená Národná rada,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
tomto rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v pr-
vom
čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený
Výborom
Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú sprá-
vu,
územnú samosprávu a národnosti.
Na úvod si dovolím informovať o
skutočnosti, že uvedený
vládny
návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky doručený 12. decembra 1997, čím sa splnili
pod-
mienky
určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku, to
znamená
doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schô-
dzou
Národnej rady Slovenskej republiky, na
ktorej sa usku-
toční
jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh
zákona spĺňa náležitosti podľa § 70
ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a podľa
legislatívnych pravi-
diel,
a zaradil ho na rokovanie tejto práve prebiehajúcej
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v
rámci prvého
čítania.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
tomuto prvému čítaniu si osvojujem
stanovisko, že uvedený
návrh
spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti ná-
vrhu zákona
uvedené v § 67 a v § 68 zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych
pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko,
že vlá-
dou
Slovenskej republiky predložený návrh zákona predstavuje
zavŕšenie
významnej etapy reformy verejnej správy
v Sloven-
skej
republike a vytvára predpoklady na
konkrétny prínos vo
sfére
asociačných a integračných snáh Slovenskej republiky.
Predpokladám, že prípadné zmeny a
spresnenia návrhu zá-
kona
budú predložené v rozprave, a najmä v rámci jeho druhé-
ho
čítania vo výboroch a v rámci druhého a
tretieho čítania
na
schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde
k
dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu
vyplývajú
z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-
porúčam,
aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla
v
zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona
o rokovacom poriadku
Národnej
rady Slovenskej republiky na tom, že po
rozprave
odporučí tento
vládny návrh zákona o samospráve vyšších
územných
celkov a o doplnení niektorých ďalších zákonov pre-
rokovať
v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
zákona o rokova-
com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade
s
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
1916 z 12. decembra 1997 návrh prideliť v druhom číta-
ní
všetkým výborom Národnej rady
Slovenskej republiky okrem
Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, okrem Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre európsku
integráciu,
okrem
Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby
a
napokon okrem Osobitného kontrolného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-
dajstva.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade
s citovaným ná-
vrhom
predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu
a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, kto-
rým bol vládny
návrh zákona pridelený, ho prerokovali do
18.
marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.
Toľko zo spravodajskej správy výboru
Národnej rady.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani poslankyne, páni poslanci, môžem
teda otvoriť roz-
pravu
k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal písomné
prihlášky.
Za kluby sa prihlásili pán poslanec Bajan, pani
poslankyňa Sabolová, páni poslanci Sopko a
Bárdos. Takže
prosím
pána poslanca Bajana. Ešte chcem podotknúť, že ide
o
prvé čítanie, ak som to nepovedal na začiatku.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že v prvom čítaní sa máme venovať pre-
dovšetkým
filozofii predkladanej právnej úpravy,
tak sa po-
kúsim
veľmi všeobecne uviesť dôvody, ktoré ma vedú k záveru,
ktorý
vám potom neskôr oznámim.
Takže dovoľte mi, aby som sa vyjadril k parlamentnej
tlači
číslo 855, ktorou chce vláda Slovenskej
republiky as-
poň formálne dokonštituovať transformáciu verejnej správy,
a
to vznikom vyšších územných celkov. Pri transformácii eko-
nomiky
a transformácii sociálnej sféry sa vlády na Slovensku
od
roku 1989 snažia realizovať i tretí
pilier transformácie
spoločnosti,
a to transformáciu verejnej správy.
V jej legislatívnej časti si odborníci z
oblasti verej-
nej správy
počínali často zdatnejšie
ako ich kolegovia
z
ekonomickej a sociálnej sféry. Veď
nakoniec mali aj na čo
nadväzovať.
Je všeobecne známe, že samospráva na
území Slo-
venska
sa rozvíjala prakticky od 13. storočia, teda má boha-
tú
históriu. Spočiatku sa uplatňovala v správe miest, neskôr
vo
vecnej správe všeobecne. Samospráva na úrovni miest a ob-
cí
sa prakticky bez prerušenia rozvíjala až do roku 1949.
Formálne bola
upravená i v rámci jestvujúcej a postupne sa
meniacej
štruktúry národných výborov.
Plnohodnotne bola ob-
novená
v roku 1990 schválením zákona Národnej
rady číslo
369/1990
Zb. o obecnom zriadení. Tento zákon je
prirodzeným
zavŕšením celého procesu postupného sebazdokonaľovania fo-
riem
obecnej a miestnej samosprávy v našich dejinách. Svojím
obsahom,
deľbou právomocí a uplatnením kontroly výkonu sprá-
vy
a moci možno povedať, že patrí
medzi najlepšie v európ-
skom
priestore.
Vážené
kolegyne, kolegovia, možno,
samozrejme, ešte
spomenúť
i tú skutočnosť, že i regionálna samospráva na úze-
mí
Slovenska má svoju bohatú
históriu. Veď už v spomínanom
13.
až 15. storočí prebiehal proces tzv.
hradskej verejnej
správy. Postupne sa
ustanovila forma šľachtických
stolíc,
stavovských
parlamentov, na čele stolice, neskôr župy stál
panovníkom vymenovaný župan. Hlavným predstaviteľom
samo-
správy
bol jeho stoličný, parlamentom zvolený podžupan. Vie-
dol
rokovania stoličného, resp. župného
parlamentu. Považo-
val
sa tiež za vedúceho funkcionára
stoličnej administratí-
vy.
Mohli by sme, samozrejme, pokračovať ďalej. Je to uplat-
ňovanie samosprávnej parlamentnej formy rozhodovania na
všetkých úrovniach
obcí, miest a regiónov v
období rokov
1867-1919
a jej
plynulé pokračovanie v rokoch 1919-1928.
Dokladuje
to aj uplatnenie v rámci orgánov verejnej správy
v
období krajinského zriadenia, dokonca
aj v rámci štruktúr
verejnej
správy slovenského štátu z rokov 1939-1945.
V období socializmu však išlo o
degradovanú samosprávu,
centralisticky
riadenú štátom a štátostranou. Ako som spome-
nul,
až zákon Národnej rady z roku 1990 o obecnom zriadení
bol
prirodzenou reakciou na nefunkčný centralistický model
spoločnosti.
Za zásadný zlom v tejto oblasti transformácie
spoločnosti
osobne pokladám prijatie koncepcie reformy ve-
rejnej správy v roku 1983, keď sa dalo predpokladať, že po
tomto
termíne zaznamenal proces decentralizácie z kvalita-
tívnej
úrovne klesajúcu tendenciu.
Po tomto roku sa vlády na Slovensku postupne, ale iste
odkláňajú
od základných princípov samosprávnosti a smerujú
k
zoštátňovaniu verejnej správy. V
súčasnosti tento proces
nesmeruje
k decentralizácii smerom k
samospráve ako takej,
ale prudko akceleruje k centralizácii štátnej
moci. Tento
proces
sa presadzuje v súčasne platných zákonoch o územnom
a
správnom členení a organizácii miestnej
štátnej správy,
ktoré
spomínal pán minister, chce
sa presadiť i pripravo-
vaným zákonom
o vyšších územných celkoch, teda zákonom,
o
ktorom teraz hovoríme, ako i v
pripravovaných zákonoch
o
voľbách do orgánov samosprávy, v návrhu zákona o štátnej
službe,
návrhu zákona o štátnej pokladnici.
Prerokovaná no-
vela
zákona číslo 369, ktorá je o obecnom zriadení, a každo-
ročne znižované
podiely miest a obcí na štátnom rozpočte
prakticky pripravujú
likvidáciu reálnej samosprávy, čoho
dôsledkom
je stav, že sa zneprehľadňuje zodpovednosť za stav
vecí verejných na miestnej a regionálnej
úrovni. Občania
zvyknutí
vybavovať si veci u starostu alebo primátora zisťu-
jú
každodenný úbytok reálnych nástrojov na riadenie tej kto-
rej
komunity.
Dovoľte mi však, aby som sa vrátil len k
jednej právnej
norme,
a to k návrhu zákona o vyšších územných celkoch, teda
k
tlači 855. Aké mali byť teda,
alebo aké boli teoretické
aspoň
niektoré východiská vzniku tohto
zákona. Vo väzbe na
článok
64 Ústavy Slovenskej republiky
ods. 3 by sa mala
zriadiť
regionálna samospráva, čím by sa mala vytvoriť dvoj-
úrovňová
samospráva obec - vyšší územný celok, resp. nepria-
mo trojúrovňová obec - vyšší územný celok - Národná rada
Slovenskej
republiky.
Vyšší územný celok a jeho samosprávne
orgány by mali
v
súlade s rešpektovaním princípu
subsidiarity zabezpečovať
vo
všeobecnosti najmä tieto okruhy úloh: riadiť
rozvoj ve-
rejných
odvetví zabezpečujúcich životné podmienky obyvateľov
v
regióne a predstavujúcich rámec mesta alebo obce nezávisle
od
ústredných orgánov štátnej správy.
Ďalej pôsobiť, spolu-
pôsobiť
so samostatnými orgánmi miest a obcí
pri zabezpečo-
vaní ich rozvoja. Po ďalšie, formovať vzťahy k fyzickým
a
k právnickým osobám pôsobiacim v územných obvodoch miest
a
obcí v záujme vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja re-
giónu
a v rámci prijatých regionálnych programov. A v ne-
poslednom
rade hospodáriť s vyšpecifikovaným
okruhom vlast-
ných
príjmov s prepojením na štátny rozpočet. Vyšší územný
celok
by sa mal teda v princípe zamerať
na proporcionálny
rozvoj
regiónov a spolupracovať s občanmi pri
zabezpečovaní
rozvoja
jednotlivých obcí toho ktorého
regiónu. Ako som už
spomenul,
výsledkom prebiehajúcej reformy verejnej správy by
jednoznačne
malo byť decentralizované, deetatizované a de-
mokratickejšie riadenie
verejných vecí. A malo by slúžiť
priblíženiu verejnej
správy k občanovi, ale, samozrejme,
nielen
geografickému priblíženiu. Ide najmä o
praktický do-
sah
a dohľad nad výkonom verejnej správy ako takej.
Teda pokúsme sa, kolegyne a kolegovia,
úprimne si odpo-
vedať na otázku, či spĺňa uvedená norma
tieto kritériá.
Z
môjho pohľadu určite nie. Ak schvaľujeme
zákon, ktorý vy-
tvára
nejakú novú spoločenskú štruktúru, mali by sme sa opý-
tať,
čo bude táto štruktúra robiť, aké bude mať kompetencie.
Už teraz vieme, že na úrovni obce sa vykonávajú niektoré
originálne
kompetencie, ako napríklad služby
miestneho hos-
podárstva,
bytového hospodárstva, ochrany životného prostre-
dia,
sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, kultúry, byto-
vej
výstavby, investičnej výstavby, a
kompetencie prenesené
zo
štátnych orgánov na úseku územného plánovania a stavebné-
ho
poriadku, ochrany životného prostredia, veterinárnej sta-
rostlivosti,
dopravy, poľnohospodárstva a rybárstva, cestné-
ho
hospodárstva, požiarnej ochrany a správy dane z nehnuteľ-
ností.
Vyššie územné celky by mali byť
doplnené o kompeten-
cie
v oblasti sociálnej pomoci a všeobecnej
vnútornej sprá-
vy,
ako je napríklad výkon činnosti osvedčovania listu alebo
podpisu
na listinách. Okrem toho by bolo efektívne v oblasti
hospodárskoriadiacich,
opakujem, hospodárskoriadiacich funk-
cií
presunúť kompetencie z orgánov štátu na
orgány vyššieho
územného
celku na úsekoch školstva, zdravotníctva, sociálne-
ho
zabezpečenia, kultúry a cestovného ruchu.
Opäť tá istá otázka. Je niečo konkrétne z tých oblastí
spomenutých
v tomto návrhu zákona? Odpoveď je: Samozrejme,
nič.
Je prirodzené, že by sme sa mali
zastaviť aj pri otáz-
ke,
z čoho bude táto štruktúra existovať. Pán minister sa
pri
predkladaní tohto návrhu veľmi elegantne tomuto vyhol.
Ani
sa mu veľmi nečudujem. Súčasťou prílohy
tohto zákona je
náčrt
určitej finančnej štruktúry možného fungovania orgánov
krajskej
samosprávy, ale obávam sa, že to nebolo
presne to,
čo
by mal vystihovať tento návrh zákona.
Samozrejme, nemá význam tento problém dlho rozvádzať.
Vidíte
sami, čo je v zákone. Vláda nám predkladá
návrh na
vznik
novej štruktúry bez bazálneho základu existencie fi-
nancií.
Samozrejme, mohli by sme ďalej a
ďalej pokračovať.
Dovoľte
mi však, kolegyne, kolegovia, smerovať k záveru.
Na základe už povedaného skúsme
spomenúť niekoľko zá-
kladných
dôvodov, prečo klub Demokratickej únie
nemôže pod-
poriť
alebo nebude odporúčať prijatie
tohto zákona v tejto
verzii.
Ako prvý
dôvod - návrh zákona nedáva
samospráve, teda
vyššiemu
územnému celku ani minimálne
kompetencie, ktoré by
odôvodňovali
jej vznik a existenciu. Druhý dôvod - návrh zá-
kona
nevytvára zázemie na financovanie samosprávy vyššieho
územného
celku a jej činností, nepomenúva príjmy a výdavky
vyššieho
územného celku. Tretí dôvod - návrh
zákona nerieši
vzťahy
štátnej správy a samosprávy na úrovni kraja. Štvrtý
dôvod
- na to, že tento projekt nič nerieši a
neprináša, je
mimoriadne
finančne náročný, cca 500 miliónov
počas jedného
volebného
obdobia v čase, keď finančným kolobehom
je takmer
každá
sféra spoločnosti. Na moje veľké prekvapenie, čo sa
u
právnikov rezortu málokedy stáva,
zákon vykazuje pomerne
veľa
legislatívnych, ako aj vecných nedokonalostí, ktorým sa
však
budem venovať v prípade druhého čítania, inokedy, ale
obávam
sa, že
sú neodstrániteľné, napríklad §
1, 4, 6, 8,
9,
10, 11, 20, 23 a iné. Šiesty dôvod -
bez toho, aby nebol
súčasne
s týmto návrhom zákona predložený zákon
o regionál-
nom
rozvoji, ako i zákon o majetku vyššieho
územného celku,
ako
i niektoré ďalšie čiastkové novely
iných vecne prísluš-
ných
zákonov, je individuálne prijatie tohto zákona z legis-
latívnej,
ale i vecnej stránky nezmyslom.
Na
záver mi, kolegyne a kolegovia, dovoľte
položiť
otázku, ktorá
by mala sprevádzať
každú systémovú zmenu,
a
to, aký efekt prináša táto zmena z
hľadiska kvality a ra-
cionalizácie
poskytovania danej verejnej služby v prítomnos-
ti,
respektíve v dlhšom časovom horizonte. Obávam sa, že od-
poveď
naozaj môže byť len jedna - žiaden pozitívny efekt.
Takže, kolegyne, kolegovia, neponáhľajme sa, nepredra-
ďujme
formu pred obsahom. Preto navrhujem nasledovné uznese-
nie: V súlade
s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho
poriadku
navrhujem,
aby sme tlač 855 vrátili predkladateľovi na do-
pracovanie.
V prípade, že tento návrh nezíska dostatočnú
podporu,
žiadam, aby sa hlasovalo o druhom uznesení v súlade
s
§ 73 ods. 3 písm. b), a to, že Národná rada
nebude pokra-
čovať
v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.
Druhá je prihlásená pani poslankyňa
Sabolová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
kolegovia, kolegyne,
vystupujem za poslanecký klub KDH. Poslanecký klub KDH
v
súlade so stanoviskom odborníkov, a teda so stanoviskom
Združenia
miest a obcí Slovenska, Únie miest a
obcí Sloven-
ska
a ďalšími organizáciami a združeniami samosprávy zásadne
odmieta vládny návrh zákona o samospráve
vyšších územných
celkov
a doplnení niektorých zákonov (tlač 855), a to s tým-
to
zdôvodnením.
Návrh
zákona neposkytuje samospráve
vyšších územných
celkov
ani minimálne kompetencie,
stabilné finančné zdroje
a
vlastný majetok, čo jednoznačne
spochybňuje účelnosť a
opodstatnenosť
ustanovenia samosprávy na regionálnej
úrovni
v
predloženom znení. Navrhované ustanovenie ôsmich krajských
samospráv nerešpektuje geografický reliéf a krajinnoekolo-
gické podmienky
Slovenska a jeho členenie na reálne hospo-
dársko-sociálne
a etnokultúrne regióny. Predložené znenie je
v
rozpore s ucelenou koncepciou reformy
verejnej správy,
ktorú
schválila Národná rada Slovenskej republiky, s obsahom
a
duchom článku 64 Ústavy Slovenskej
republiky, so súvisia-
cimi dohovormi
a dokumentmi Rady Európy, a to Európskou
chartou
miestnej samosprávy, Európskou chartou regionálneho
plánovania,
Dohovorom o prihraničnej spolupráci,
ako aj Eu-
rópskou
chartou regionálnej samosprávy atď.
Vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných cel-
kov ustanovuje len formálnu fiktívnu
samosprávu. Prijatím
zákona
by v praxi volení predstavitelia
regionálneho parla-
mentu
niesli zodpovednosť pred svojimi
voličmi za rozhodnu-
tia
štátnej správy, ktoré reálne nemôžu ovplyvniť. Je to ne-
etické
a nedemokratické. Je to falošný obraz, karikatúra de-
mokracie.
Do parlamentu sme predvčerom mali dostať list z Únie
miest
a obcí, ktorý, myslím si, že niektorí
poslanci dosta-
li,
niektorí nie, aj keď bol doručený všetkým poslancom, mal
byť
doručený všetkým poslancom, a v ňom sa žiada
od poslan-
cov
neprijať predložené znenie zákona.
Dovolím si veľmi krátku časť z tohto
listu odcitovať:
"V mene prezidenta prezídia všetkých členov Únie miest
a
obcí Slovenskej republiky obraciam sa na vás a členov klu-
bu
poslancov vašej strany v Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
s naliehavou žiadosťou neschváliť predložený návrh.
Vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných cel-
kov
a doplnení niektorých zákonov
nerešpektuje ani základné
požiadavky
predstaviteľov samosprávy, ktoré verejne deklaro-
vali Únia miest a obcí Slovenska, Združenie miest a obcí
Slovenska,
Klub primátorov miest Slovenskej republiky, všet-
ci
účastníci okrúhleho stola miestnej samosprávy, jednotlivé
mestá, obce, regionálne združenia, ako aj
primátori kraj-
ských
miest."
Na záver
teda žiadajú o neprijatie, na
základe uvede-
ných argumentov
nepodporiť tento vládny
návrh, pretože
spochybňuje
demokratickú orientáciu reformy
verejnej správy
v
očiach našej verejnosti a v zahraničí.
Včera
sa touto problematikou zaoberalo aj prezídium
Únie
miest a obcí a bola to ich hlavná téma
rokovania, pre-
tože
vieme, že sa pripravuje a podľa istých
zdrojov dnes by
malo
prebiehať aj v Legislatívnej rade vlády rokovanie o no-
vele
zákona o obecnom zriadení, čo, myslím si, je, ako hovo-
ril
aj pán poslanec Bajan, jeden z dobrých zákonov, ktorý
upevňuje
samosprávny princíp na Slovensku.
Citujem časť z komuniké prezídia: "Navrhovaný zákon je
nedemokratický, neetický,
nemorálny. Je urážkou všetkých
predstaviteľov
samosprávy a poslancov Národnej rady
Sloven-
skej
republiky. Únia zásadne odmieta inštaláciu bábkovej sa-
mosprávy
na regionálnej úrovni v zmysle
predloženého návrhu
zákona.
Radikálne tiež odmieta spôsob prípravy
a predovšet-
kým
absolútnu ignoráciu všetkých požiadaviek samosprávy. Vy-
zýva
preto všetkých poslancov Národnej rady, aby hlasovali
proti
prijatiu vládneho návrhu, a tak spoločne s Úniou miest
a
obcí nástojili na pokračovaní
reformy v duchu ucelenej
koncepcie
reformy verejnej správy v súlade s Ústavou Sloven-
skej
republiky, Európskou chartou miestnej
samosprávy. Únia
miest
je presvedčená, že sa proces reformy
uberá nesprávnym
smerom
od demokracie k centralizácii moci a k likvidácii sa-
mosprávy
ako takej. Rovnako odmietame novelu
zákona o obec-
nom
zriadení v zmysle doterajších návrhov
vlády a Minister-
stva
vnútra Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že o ďal-
šom
pokračovaní reformy v budúcej podobe
verejnej správy by
mali
rozhodnúť voliči v blížiacich sa voľbách."
Pán poslanec Rea, chcela by som vás
upozorniť, že môžem
predniesť
v Národnej rade akékoľvek stanovisko kompetentných
orgánov.
Buďte taký láskavý, vaši poslanci tu
chodia s ver-
nostnými vystúpeniami, buďte taký láskavý,
nekomentujte
a
správajte sa ako poslanec. Aj vy, pán poslanec Húska, máte
zbytočné
komentáre.
Pán predseda, prosila by som vás, aby
ste upozornili
poslancov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Upozornil som obidve strany.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
prednášajte si svoje
návrhy
len spoza pultu. Nekonverzujte počas priebehu.
Poslankyňa M. Sabolová:
Áno, budem rada, keď na to upozorníte.
Vláda
pri tvorbe návrhu zákona ignorovala požiadavky
samosprávnych
združení, ktorých sa zákon bezprostredne týka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslankyňa M. Sabolová:
Dá sa o tomto postoji vlády racionálne
hovoriť a zdô-
vodniť
tento postoj, prečo ignorovala tieto
požiadavky? Po-
tom
požiadam aj pána ministra, aby sa vyjadril, prečo požia-
davky
týchto organizácií neboli
zapracované. Náš názor je,
že
je to logický dôsledok pôsobenia
skoršie prijatých záko-
nov
o územnom členení a organizácii štátnej správy.
Štátna správa systematicky posilňovaná
odmieta odovzdať
časť kompetencií
samospráve, a pritom ich
nedokáže plniť.
V
praxi to potom vyzerá tak, že starostovia a primátori sa
zaoberajú
a zodpovedajú pred svojimi voličmi
za situáciu
v
školstve, v zdravotníctve, v miestnej
doprave, hoci ich
obhospodaruje
štátna správa. Veci zašli tak ďaleko, že na-
príklad
Slovenská autobusová doprava v Žilinskom kraji sa na
konci
minulého roka obrátila na starostov a primátorov s po-
žiadavkou,
aby sa postarali o vyrovnanie jej
deficitu. Pri-
tom
na to kompetencie nemajú. Dá sa povedať, ide skoro o po-
rušenie
zákona.
Čo bude znamenať prijatie návrhu pre práve sa uskutoč-
ňujúcu
reformu verejnej správy? Vládou presadzovaná územná
a
organizačná štruktúra a
kompetenčné vybavenie obidvoch
zložiek
verejnej správy, štátnej správy a samosprávy vyhovu-
je
modelu centrálneho riadenia.
Verejná správa sa však na
našom
území progresívne vyvíjala už od 13. storočia. Bohu-
žiaľ,
najmä v posledných päťdesiatich rokoch bola systema-
ticky
deformovaná, bola potláčaná jej samosprávna zložka. Po
roku
1989 sa vytvorili podmienky na oživenie
samosprávy. Ak
by
sa teraz uplatnil náš model verejnej správy a fiškálnej
decentralizácie,
boli by sme jednou z prvých krajín v
post-
komunistickej Európe
so skutočne demokratickou verejnou
správou.
Vláda však túto cestu nepreferuje. K
návrhu zákona
o
samospráve vyšších územných celkov možno poznamenať len
toľko:
radšej žiadna regionálna samospráva ako takáto.
Z
tohto dôvodu a z týchto názorov, ktoré
som prednies-
la, navrhujem
hlasovať v opačnom poradí,
ako navrhol pán
poslanec Bajan, v prípade, že s tým bude súhlasiť, aby sme
hlasovali
podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sme
nepokračovali
v
rokovaní. Tým by sme počkali na to, aby
sa vytvoril jeden
správny
a dobrý zákon, a až po druhé, vrátiť vláde tento ná-
vrh
na prepracovanie, čiže podľa § 73 ods. 3 písm. a).
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Ďalej za klub SDĽ vystúpi pán poslanec
Sopko. S faktic-
kou
poznámkou medzitým pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pani poslankyni Sabolovej chcem poradiť,
ak by chcela
vidieť karikatúru samosprávnej demokracie, jej nemorálnosť
a
korupčnosť, môže sa ísť pokojne
pozrieť na bratislavskú
radnicu,
ktorú vedie primátor za KDH pán Kresánek a poslanci
za
DÚ a KDH, ktorí toto mesto
odslovenčili, urobili z neho
smiešnu
internacionálnu karikatúru, odstránili
všetky sochy
pripomínajúce
slovenských dejateľov, samozrejme,
rozpredali
ho
a podriadili zahraničným firmám. Všetky
tieto ekonomické
a
hospodárske bašovania, samozrejme, zaplatíme my obyvatelia
Bratislavy,
či už ide o spaľovňu, či už ide o známu kauzu
Revital,
ktorý prešustroval pol miliardy. Takže
vy pani Sa-
bolová nehovorte
o karikatúrach demokracie v samospráve.
Pozrite
sa vlastne do vlastných radov. Alebo hádam chcete
zakrývať
svoje - prepáčte mi za hodnotenie vášho vystúpenia,
ktoré
neviem, kto vám napísal, lebo určite
nevzišlo z vašej
hlavy
- trochu nemorálne vystúpenie k tomuto
zákonu, ktorým
sa
vláda chce alebo snaží zaviesť druhý stupeň samosprávy,
že
vy nás tu budete o tom poúčať. Pozrite
sa radšej doma
v
Košiciach, kde sa nemorálne správajú znovu poslanci DÚ
a
KDH a neumožňujú demokraticky zvolenému
starostovi nastú-
piť
do úradu, robia z toho frašku. Takže, ak by sme vám dali
ešte
viacej samosprávnej demokracie, v niektorých vašich re-
giónoch
by bolo naozaj veľmi zle.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej sú faktické poznámky, ale prosím,
aby ste faktic-
ké
poznámky venovali vystúpeniu pani poslankyne.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
V nadväznosti na vystúpenie pani Sabolovej sa chcem o-
spravedlniť
pánu doc. Cuperovi, že vo svojom príspevku ne-
spomenula naozaj odstránenie slovenského dejateľa
Kolíska
z
Námestia 4. apríla. To, myslím si, bolo
naozaj veľmi zlé,
najmä
tá jeho slovenskosť bola veľmi zaujímavá z vašej stra-
ny,
pán Cuper.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
K vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej by
som chcel do-
dať,
že ak by chcela vidieť karikatúru právneho experta, tak
nemusí
ísť dokonca ani tak ďaleko ako na
magistrát, pretože
to
tu má k dispozícii, osobitne, ak si spomenieme na to, ako
právny
expert HZDS odmietal rokovať o návrhu dvoch poslancov
Národnej
rady vzhľadom na to, že sa podpísali ako skupina
poslancov,
hoci to predpokladajú legislatívne pravidlá Ná-
rodnej
rady...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, idete od veci.
Poslanec I. Šimko:
...a v prípade, že takýto návrh
podali poslanci za
vládnu
koalíciu, tak mu tento problém neprekážal. Myslím si,
že
toto je skutočná karikatúra právneho experta.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
V nadväznosti na vystúpenie pani
poslankyne Sabolovej
chcem
pánu poslancovi Mikloškovi povedať, že Námestie 4. ap-
ríla bolo
premenované na Hlavné
námestie. Jeho znalosti
o
Bratislave sú obdivuhodné. Na
vystúpenie v nadväznosti na
vystúpenie pani
poslankyne Sabolovej - právnemu
expertovi
KDH,
ktorého inteligencia poklesla pod - IQ 30 stupňov, kto-
rý
sa nezmôže na to, aby si preštudoval
niečo zo sociológie
a
sociológie práva, že dvaja naozaj nie sú skupinou, nech sa
ide
dať vyšetriť k ich zdravotnému expertovi pánu Laukovi.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, chcem vás len požiadať,
aby sme sa aj
pri faktických
poznámkach a pri vystúpeniach
držali témy
a
navzájom nediskutovali o osobných názoroch.
Prosím, pán poslanec Sopko. A prosím o pokoj v rokova-
cej
miestnosti.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
navrhovaný zákon je súčasťou prác na reforme miestnej
verejnej
správy a má byť základom budovania samosprávy
vyš-
ších územných celkov. Reforma miestnej
verejnej správy je
v
posledných troch rokoch jedným z najdiskutovanejších prob-
lémov transformácie našej spoločnosti. Proces reformy pre-
chádza
zložitým vývojom transformácie
centrálnej a miestnej
moci,
čoho odrazom je aj súčasná veľmi bohatá diskusia o po-
dobe
vyššieho stupňa samosprávnych celkov.
Len na oživenie pamäti spomeniem, že celkovú koncepciu
reformy
miestnej verejnej správy komplexne
určuje dokument,
ktorý
sa nazýva Stratégia reformy miestnej
verejnej správy,
ktorý
schválila vláda Jozefa Moravčíka v roku 1994. Zásady
koncepcie
miestnej verejnej správy v marci 1994
prerokovala
aj
Národná rada Slovenskej republiky. V tomto dokumente sa
predpokladalo,
že reforma bude riešiť tieto základné problé-
my:
zdokonalenie organizácie miestnej
štátnej správy, kon-
štituovanie
samosprávy vyšších územných celkov,
decentrali-
záciu
právomocí z orgánov štátu na územnú samosprávu a vy-
tvorenie
predpokladov na jej realizáciu a vymedzenie
nového
územného
a správneho členenia Slovenskej republiky.
Spomínaný dokument rovnako navrhoval, aby
sa proces re-
formy
uskutočnil postupnými politickými krokmi. Súčasná vlá-
da
Vladimíra Mečiara v rámci tohto dokumentu do roku 1995
presadzovala
taký postup reformy, ktorý uprednostňoval otáz-
ku územnosprávneho usporiadania pred ostatnými reformnými
krokmi,
ako je napríklad prenos kompetencií z
orgánov štátu
na
územnú a miestnu samosprávu, ako je doriešenie systému
financovania samospráv a podobne. Práve tento postup vlády
Slovenskej republiky
stanovený uznesením vlády číslo 755
z
roku 1995 vzbudil nedôveru opozičných politických strán aj
zástupcov miestnych
samospráv, aj Združenia miest a obcí
Slovenska.
Zásadné
výhrady k vládnemu návrhu zákona, to znamená
k
tlači číslo 855, môžem koncentrovať do týchto oblastí. Ne-
bola
splnená základná otázka smerovania
reformy, to znamená
decentralizácia
moci zo štátnych orgánov na územnú samosprá-
vu. Pretrvávajú
nejasnosti v otázke presunu
kompetencií
z
ministerstiev na kraje a zo štátnej
správy na samosprávy.
Sú
tu oprávnené obavy, že sklzávanie
rozhodnutí o kompeten-
ciách
samosprávy vyšších územných celkov
potrvá celé nasle-
dujúce
prvé funkčné obdobie, čo spôsobí rôzne ťažkosti.
Ďalej sú to nejasnosti vo finančných pravidlách, ktoré
sa
tu už spomínali, a v spôsobe
financovania samospráv vyš-
ších
územných celkov. Nie sú určené zásady financovania, fi-
nančné
zdroje a daňové procesy medzi regionálnou
a miestnou
vládou. Rovnako spomeniem neustále odďaľovanie ratifikácie
Európskej
charty miestnej samosprávy, nekoordinovanosť návr-
hu zákona
so stanovenými reformnými krokmi prerokovanými
v
Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol pri-
pravený bez jasnej
koncepcie na vytvorenie
vyšších samo-
správnych
územných celkov. Nedostatočne je definovaná regio-
nálna
samospráva a vzťahy medzi obecnou
samosprávou, regio-
nálnou
samosprávou a štátnou správou. Otázka decentralizácie
moci
na územnú samosprávu sa týmto návrhom zákona vlastne
posúva
do ďalšieho obdobia, kdesi na neurčito.
Ďalej spomeniem nejasný a nefunkčný
mechanizmus koordi-
nácie
činnosti štátnej správy a samosprávnej zložky vyššieho
územného
celku. Nesplnenie podmienok na vyvážený sociálno-
ekonomický
rozvoj vyššieho územného
celku a na harmonické
usporiadanie
jeho hospodárskych a sociálnych funkcií. Rovna-
ko
aj mne absentuje zákon o
regionálnom rozvoji, ktorý po-
kladám
za veľmi dôležitý, a teda s týmto bezprostredne súvi-
sí.
Zastávam názor, že v zákone je navrhovaný nízky počet
zastupiteľského
zboru poslancov krajskej samosprávy.
Rád by
som
uvítal, aby to boli aspoň dvojnásobné
počty, ako je to
navrhované
v zákone. Ďalej mi chýbajú aspoň zásady zákona
o
voľbách do orgánov vyššieho územného celku. Vo vládnom ná-
vrhu zákona sú
výrazne oklieštené kompetencie a obsahujú
vlastne
len formálne akty porovnateľné s
kompetenciami plén
bývalých
krajských národných výborov.
Spôsob financovania, opätovne sa k tomu
vraciam, nie je
úplne
jasný a bola odmietnutá pôvodne
proklamovaná finančná
suverenita,
pokiaľ ide o § 9. Predpokladá sa priame financo-
vanie
samosprávy zo štátneho rozpočtu. Možno potom vôbec ho-
voriť
o samospráve, ak je finančne nesvojprávna? V § 10 sa
síce
spomína majetok vyššieho územného celku, ale jeho obsah
nie
je nikde definovaný.
Podľa štruktúry orgánov krajskej
samosprávy a podľa po-
četnosti
odborníkov aparátu kancelárie sa usudzuje, že sa od
samosprávy neočakáva, že by sa mohla reálne podieľať na
tvorbe
a realizácii regionálnej politiky. Svedčia o tom aj
znenia
§ 4 a § 5, ktoré upravujú jej pôsobnosť na vnútro-
štátnej
aj medzinárodnej úrovni. Inými slovami, samospráva
vyššieho
územného celku sa len vyjadruje, upozorňuje, spo-
lupracuje,
dbá, utvára predpoklady, ale v
podstatných otáz-
kach
vlastne o ničom nerozhoduje, len schvaľuje to, čo vy-
tvorí
štátna správa.
Ako budú občania akceptovať takúto
samosprávu? Z pohľa-
du
kompetencií máme dojem, že zákon má naozaj slúžiť len to-
mu,
aby sa naplnil článok 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej re-
publiky
o ustanovení samosprávy vyššieho územného celku. Sa-
mospráva
vyššieho územného celku podľa § 4 nefinancuje re-
gionálne
aktivity, ale je oprávnená vyjadrovať
sa k rozpoč-
tovej
kapitole kraja v rámci štátneho
rozpočtu. Z tohto vy-
plýva,
že nemôže byť kompetentná konať, čo
vlastne svedčí
o
nepochopení samosprávneho princípu.
Z § 7 veľmi jasne vyplýva, že dominantné
postavenie
v
systéme verejnej správy bude mať regionálna štátna správa,
čo
je v rozpore s Európskou chartou. Na
základe spomínaných
faktov návrh
zákona z nášho pohľadu je neakceptovateľný,
pretože nevytvára základy na naplnenie základných
funkcií
samosprávy vyšších územných celkov ani podmienky na
vznik
a
pôsobenie regionálnych samospráv, ktoré by
boli schopné
eliminovať centralistické zasahovanie do života
regiónov.
Poslanecký
klub Strany demokratickej ľavice návrh zákona zá-
sadne odmieta, pretože je v rozpore s Európskou chartou
miestnych
samospráv aj s Ústavou Slovenskej
republiky a od-
poruje zásadným princípom územnej demokracie.
Pripájam sa
preto k poslancovi pánu Bajanovi a v súlade
s § 73 ods. 3
rokovacieho
poriadku navrhujem návrh zákona vrátiť
jeho na-
vrhovateľovi
na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Za klub MKDH teraz vystúpi pán poslanec
Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
včera
pri hlasovaní o programe rokovania 41. schôdze
Národnej
rady som navrhol nezaradiť práve prerokovaný vládny
návrh
zákona o samospráve vyšších územných
celkov a o dopl-
není
niektorých zákonov, to znamená tlač číslo 855, do prog-
ramu
schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky preto, lebo
v
žiadnom prípade nespĺňa elementárne kritériá takého návrhu
zákona,
ktorý by vytvoril podmienky na vznik plnohodnotných
orgánov
samosprávy v systéme verejnej správy.
Taký vážny krok, akým nepochybne je vytvorenie vyšších
územných
celkov, regionálnych samospráv, sa v
demokratickej
spoločnosti
nemôže urobiť takým štýlom, a tobôž nie
s takým
obsahom,
čoho sme teraz svedkami. Súčasná vládna garnitúra
v
žiadnom prípade nechce prehlbovať
samosprávnu demokraciu,
nie náhodou
absentuje u nej vôľa
delegovať väčšinu alebo
väčšiu
dávku centrálnych právomocí spolu s
nevyhnutnými fi-
nančnými
tokmi na nižšie články samosprávy.
Súčasná moc sa-
mosprávu
v žiadnom prípade nepovažuje
za svojho partnera,
ale
za podriadeného, ktorý má byť
servilný a musí byť po-
slušný.
A v takom duchu sa pripravoval aj návrh
na vytvore-
nie
vyšších územných celkov.
Nie je
to žiadne prekvapenie, veď od
nástupu súčasnej
vlády
namiesto deklarovanej snahy o decentralizáciu moci sme
svedkami jasnej
centralizácie moci. Problém samosprávy a
tzv.
reformy verejnej správy je ostro sledovanou otázkou, čo
je
samozrejmé, veď ide o otázky, ktoré
sa bytostne týkajú
všetkých
občanov Slovenskej republiky. Združenie miest a ob-
cí
Slovenska, Únia miest a obcí Slovenska
sa v žiadnom prí-
pade
nestotožňujú s predloženým návrhom a svoj návrh prezen-
tovali
a prezentujú na rôznych fórach a taktiež v médiách.
Som toho
názoru, že ústredné orgány
štátnej správy by
mali
odovzdať právomoci na nižšie stupne, a
to na samosprá-
vy,
a nie na nižšie stupne štátnej správy.
To by bolo v sú-
lade
s Európskou chartou miestnej samosprávy.
A bolo by to,
samozrejme,
demokratické aj legálne, veď samosprávy pochá-
dzajú
z volieb a ich mandát je nespochybniteľný. V prípade
predloženého návrhu
nie je riešený vzťah štátnej
správy
a
samosprávy vyšších územných celkov,
krajské samosprávy by
nemali
prakticky žiadne kompetencie. Iba vo
všeobecnosti je
spomenuté
financovanie vyšších územných celkov,
tak ani nie
je jasné, odkiaľ by boli zdroje,
podľa akého kľúča by sa
riešila
otázka financovania, ako by sa to konkrétne premiet-
lo
do rozpočtov.
Vládu, presnejšie povedané Hnutie za demokratické Slo-
vensko
absolútne nezaujíma názor Združenia miest a obcí Slo-
venska,
takisto Únie miest a obcí Slovenska,
Klubu primáto-
rov
miest Slovenskej republiky a ani názor
primátorov kraj-
ských
miest. To už niečo znamená. Sama chce prevalcovať kaž-
dého
a nemá záujem konzultovať s nikým o tejto otázke.
Dovoľte mi, aby som aj ja citoval
niekoľko myšlienok
z
názoru Združenia miest a obcí
Slovenska, resp. Únie miest
a
obcí, lebo považujem za veľmi
potrebné, aby sme viackrát
zdôrazňovali,
aký postoj zaujala rada Združenia miest a obcí
Slovenska
alebo Únia miest a obcí Slovenskej republiky.
Veľmi krátko, keď dovolíte. Rada
Združenia miest a obcí
Slovenska
vládny návrh zákona o samospráve
vyšších územných
celkov
a o doplnení niektorých zákonov zásadne odmieta, pre-
tože
nevytvára podmienky na vznik plnohodnotných a zmyslupl-
ných
orgánov v systéme verejnej správy. Združenie miest a
obcí
Slovenska považuje návrh zákona v tejto
podobe pre sa-
mosprávu
miest a obcí za dehonestujúci. Návrh
zákona nereš-
pektuje
princíp subsidiarity ani základné tézy dvoch doku-
mentov
Rady Európy, a to Európskej charty miestnej samosprá-
vy
a Európskej charty regionálnej samosprávy. Predstavitelia
Združenia
miest a obcí Slovenska vyjadrujú, že
ich zásady a
ich
pripomienky sa pri tvorbe návrhu zákona nerešpektovali.
Dovoľte mi veľmi krátky citát z názoru
Únie miest a ob-
cí
Slovenskej republiky. Citujem: Návrh
nie je v súlade so
súvisiacimi
dokumentmi Rady Európy a neposkytuje samosprávam
vyšších
územných celkov ani minimálne kompetencie a stabilné
finančné
zabezpečenie ich výkonu, čo jednoznačne spochybňuje
účelnosť a
opodstatnenosť ustanovenia samosprávy vyšších
územných
celkov v navrhovanej podobe. Územné ohraničenie pô-
sobnosti
regionálnej samosprávy nerešpektuje ani geografický
reliéf
krajiny, hospodársko-sociálne a etnokultúrne členenie
Slovenskej
republiky a systémovo nerieši vzťah štátnej sprá-
vy
a samosprávy, ustanovuje len formálnu
fiktívnu samosprá-
vu,
ktorú v skutočnosti podriaďuje orgánom štátnej správy.
Toľko
citát z Únie miest a obcí Slovenskej republiky.
Súčasný návrh je podľa môjho názoru len
výsmechom prin-
cípu
subsidiarity a princípu samosprávy a namiesto samospráv
by
tak vznikol ďalší stupeň štátnej správy, a dúfam, že to
by
sme nechceli. Táto otázka, ako
predrečníci viackrát spo-
menuli,
by sa mala riešiť a vyriešiť iba komplexným spôso-
bom,
a nie účelovým spôsobom, teda bez komunikácie s tými,
ktorých
sa to týka a ktorí by mali čo povedať k obsahu návr-
hu
zákona.
Predložený vládny návrh je presne taký, aká bola poli-
tická
požiadavka HZDS na vypracovanie
takéhoto návrhu záko-
na.
Bolo by veľkou chybou pokračovať v
tomto trende aj ďa-
lej. Prerokúvaný návrh je podľa môjho názoru
nekoncepčný,
zlý,
pre samosprávu dehonestujúci, ktorý
nemôže byť v žiad-
nom
prípade vylepšený, inovovaný, a preto by sa naň malo čím
skôr
zabudnúť, tak ako je pripravený.
Vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných cel-
kov
a o doplnení niektorých zákonov (tlač
855) nespĺňa ele-
mentárne kritériá,
podľa ktorých by
pozitívnym spôsobom
prispel
k posilneniu princípu subsidiarity a k decentralizá-
cii
moci. Preto za klub MK-MKDH podľa § 73 ods. 3 písm. b)
rokovacieho
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tak-
isto
navrhujem ako pani kolegyňa Sabolová,
aby Národná rada
Slovenskej
republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu záko-
na.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, aj ja.
Pani poslankyne, páni poslanci, to bol
posledný prihlá-
sený
poslanec za kluby. Samostatne do rozpravy sa písomne
ešte
prihlásili pán poslanec Pásztor a pán poslanec Ásványi.
Prosím, pán poslanec Pásztor.
Poslanec I. Pásztor:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
prerokúvame vládny návrh zákona o samospráve vyšších
územných celkov, ktorý patrí medzi právne
predpisy, ktoré
majú byť
súčasťou reformy verejnej
správy. Vychádzajúc
z
programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť územnosprávne
usporiadanie Slovenskej
republiky, ktoré bude
moderné a
efektívne
z hľadiska fungovania miestnej správy,
čo je však
najpodstatnejšie,
to je transformácia inštitucionálneho sys-
tému
regionálnej politiky s úzkou koordináciou s projektom
decentralizácie
štátnej správy.
Tento vládny návrh zákona však zo žiadneho pohľadu ne-
zodpovedá tomuto predsavzatiu, ale najmä
Európskej charte
samospráv.
Aj krajské samosprávy budú predstavovať iba vý-
stavný kus vo
výklade demokratickej
spoločnosti budovanej
podľa
predstáv vládnej koalície, ktorý je
výstavný iba pre-
to,
lebo vôbec, ale vôbec ničím neprispeje ku konštituovaniu
takých
dôležitých samosprávnych orgánov, bez
ktorých fungo-
vanie
demokratickej spoločnosti je nepredstaviteľné.
Nadväzuje na premyslené a dôsledné kroky,
ktoré sa už
dosiaľ
vykonali, za účelom odstavenia čo najväčšieho počtu
ako-tak fungujúcich
inštitútov na zásade samosprávnosti.
Jednoznačne
je to stanovené v § 4 návrhu zákona, ktorý vy-
medzuje
pôsobnosť krajskej samosprávy pri výkone samosprávy,
ktorú
môže vymedziť ako spoluprácu,
vyjadrovanie sa a upo-
zorňovanie
bez takých konkrétnych vecí, o ktorých by mala
právo
rozhodovať a ich význam by zodpovedal
tomuto inštitú-
tu.
Aj z rozsahu pôsobnosti je zrejmé, aké postavenie má mať
krajská samospráva. Tento návrh je pokračovaním
tendencií
vlády podriaďovať
činnosť už nielen obcí a
miest, ale aj
krajskej
samosprávy štátnej správe.
Štátna správa predstavovaná svojím
aparátom je predsta-
viteľom
moci, ktorá jedine dokáže hájiť záujmy štátu a v po-
rovnaní
s pracovníkmi miest a obcí a budúcej
krajskej samo-
správy
aj s najväčšími vedomosťami. Najzarážajúcejšou je tr-
valá
tendencia presadzovania zásady
predkladania rozhodnutí
obcí
a aj krajskej samosprávy na schválenie okresným a kraj-
ským
úradom. V tomto konkrétnom návrhu zákona je to vymedze-
né
v § 5 ods. 6, keď určuje, že krajská
samospráva nemôže
dohodu
uzatvoriť a nemôže pristúpiť k členstvu v medzinárod-
nom
združení, ak prednosta krajského úradu
v stanovisku na-
mieta
rozpor návrhu dohody alebo návrhu na členstvo v medzi-
národnom
združení s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi
alebo
medzinárodnou zmluvou, alebo to, že ich obchádza, ale-
bo
to, že je v rozpore s verejným záujmom. Za vrchol všetké-
ho
však považujem to, že krajská samospráva, ak nesúhlasí so
stanoviskom
prednostu krajského úradu, môže sa do
30 dní od
doručenia stanoviska domáhať na krajskom súde určenia,
že
návrh
dohody alebo návrh na členstvo v medzinárodnom združe-
ní
nie je v rozpore so skutočnosťami,
ktoré vymedzuje tento
paragraf.
Podľa mojich vedomostí by Slovenská republika mala byť
právnym
štátom, ako sa to neustále dozvedáme z
úst predsta-
viteľov
vlády Slovenskej republiky. A teda je samozrejmos-
ťou,
že každý v tomto štáte je povinný dodržiavať medziná-
rodné
zmluvy, Ústavu Slovenskej republiky a zákony. Ak by
dohody
a členstvo neboli v súlade s uvedenými
všeobecne zá-
väznými
právnymi predpismi, v tejto republike
je dostatočný
počet orgánov, ktoré zabezpečujú zákonnosť, a
je zbytočné
tento
okruh rozširovať o prednostu krajského úradu. Prečo sa
nezveruje
právo prednostovi krajského úradu
napadnúť dohodu
alebo
členstvo prostredníctvom krajského súdu, a tak dokazo-
vať
tieto skutočnosti?
Tendencia formovania gumových paragrafov zrejme ešte
stále
nebola prekonaná, keď § 5 ods. 3 návrh zákona vymedzu-
je
rozpor s verejným záujmom, najmä ak ide o ohrozenie územ-
nej
celistvosti a zvrchovanosti Slovenskej republiky, nereš-
pektovanie
zahraničnej politiky Slovenskej
republiky a mož-
nosť narušenia
vzťahov medzi obyvateľmi dotknutých území
alebo
štátov. Územná celistvosť a
zvrchovanosť je predmetom
ochrany
z hľadiska trestného práva. Kameňom úrazu je však
charakteristika
nerešpektovania zahraničnej politiky.
Akým spôsobom sa bude dokazovať
rešpektovanie alebo ne-
rešpektovanie zahraničnej politiky na krajskom
súde, bude
naozaj
veľmi, ale veľmi zaujímavé. Má sa tu na
mysli zahra-
ničná politika
deklarovaná v programovom
vyhlásení vlády
alebo
zahraničná politika, ktorá sa v skutočnosti presadzuje
a
nemusí byť v zhode s programovým
vyhlásením? Len pre ná-
zorný príklad: vyhlásenie o pridružení štátov k Európskej
únii
a realizácia krokov vlády, ktoré jednoznačne možno kva-
lifikovať ako nezáujem o členstvo. Čo bude
môcť narušiť
vzťahy medzi obyvateľmi dotknutých území alebo
štátov, ak
takéto
konanie je v súlade s medzinárodnými
zmluvami, Ústa-
vou
Slovenskej republiky a zákonmi? Je to názorný príklad
zaťahovania
nezávislých súdov do politiky.
Vážené dámy a páni, konštituuje sa nový
orgán, ktorý
vykonáva
dozor nad zachovávaním zákonnosti,
ktorým sa stáva
prednosta
krajského úradu. Musí vopred schváliť nielen me-
dzinárodné dohody a záujem o členstvo, ale aj pred preroko-
vaním návrhu
nariadenia v krajskom
zastupiteľstve sa musí
požiadať prednosta
krajského úradu o stanovisko
k návrhu
všeobecne
záväzného nariadenia. To by asi malo
znamenať, že
ak
nebude mať pripomienky, nebude mať ani
prokuratúra, kto-
rej
úlohou je vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti.
Čo
ak prednosta krajského úradu nebude mať pripomienky a
prokurátor
áno? Bude v tomto prípade zodpovedný za
nezákon-
nosť
nariadenia aj prednosta krajského úradu alebo iba kraj-
ské
zastupiteľstvo? Ak iba krajské zastupiteľstvo, tak prečo
nestačí zaslať na
vedomie všeobecné záväzné
nariadenie po
schválení,
aby sa mohol napadnúť zákonným postupom?
Vláda Slovenskej republiky vychádza zo základnej filo-
zofie neschopného
a nemohúceho krajského zastupiteľstva,
ktoré treba riadiť štátnou správou. Je
možné jednoznačne
uviesť,
že tento návrh zákona krajskú
samosprávu podriaďuje
krajskému
úradu. Stanovenie počtu samospráv vyšších územných
celkov
na 8 krajských samospráv považujem za neprijateľné,
nereprezentuje
záujmy čo najväčšieho počtu menších regiónov,
aj
keď v skutočnosti je s navrhovanou pôsobnosťou bezvýznam-
nou
inštitúciou.
Podľa môjho názoru v Slovenskej republike
treba vybudo-
vať
skutočný systém regionálnych samospráv založený na prin-
cípe
subsidiarity s možnosťou vlastného rozhodovania, s mož-
nosťou vytvárania podmienok na vyvážený
hospodársky a so-
ciálny
rozvoj regiónov, s možnosťou
racionálneho využívania
miestnych
a veľkej časti štátnych centrálnych zdrojov. Pred-
ložený
návrh zákona je výsmechom demokracie,
ktorej by zvo-
lení predstavitelia regionálnej samosprávy boli zodpovední
pred
svojimi voličmi za rozhodnutia vlády a krajských úra-
dov.
Je to pokračovanie politickej a fiškálnej centralizácie
moci, preto
je zosmiešnením princípu subsidiarity. Preto
tento
návrh zákona zásadne odmietam a navrhujem, aby nebol
zaradený
do ďalšieho čítania.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Teraz prosím pána poslanca Ásványiho.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
aby som sa neopakoval po predrečníkoch, dovoľte mi ho-
voriť
k obsahu návrhu zákona o jeho niektorých častiach.
Vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky aj z progra-
mu
terajšej vlády už niekoľko
rokov sme hovorili o úlohe
dobudovania
systému samosprávy vytvorením regionálnych útva-
rov
ako vyššieho stupňa samosprávy. Prerokúvame vládny návrh
zákona,
ktorý vytvára krajskú samosprávu a zabudol na regio-
nálne usporiadanie. Samosprávu prispôsobuje k usporiadaniu
štátnej správy,
k vytvoreným 8 krajom.
Vytvorené krajské
celky nevystihujú pojem regiónu. Aké spoločné
záujmy môže
mať
a uskutočňovať z hľadiska regionálnej možnosti a potrieb
spoločne
Záhorie a Žitný ostrov alebo
oblasť nášho dolného
Dunaja
a hornonitrianska banícka oblasť? Alebo
v Prešovskom
kraji
oblasť Vysokých Tatier a oblasť pri hraniciach s Ukra-
jinou?
Tieto veľké územné celky - kraje štátnej
správy je
potrebné aspoň na
vytváranie samosprávy rozdeliť
na užšie
regióny
podľa svojráznosti, špecifických daností a ekonomic-
kej
činnosti. Tak budú vedieť
riešiť vlastné problémy a
uskutočňovať účelné využívanie miestnych ľudských, prírod-
ných
a iných zdrojov, ako je doslovne uvedené v § 4 ods. 1
návrhu
zákona.
Návrh zákona umožňuje spoluprácu so
samosprávnymi územ-
nými
celkami susedných štátov, uzatvoriť dohodu o cezhranič-
nej
spolupráci v záujme posilnenia susedských vzťahov, zbli-
žovania kultúr, ochrany životného prostredia,
ale, myslím
si,
aj výmeny skúseností a ekonomickej
spolupráce. Prečo by
mal
schvaľovať takúto dohodu dvoch alebo aj troch samospráv-
nych
celkov medzi susednými krajinami z našej strany pred-
nosta
krajského úradu? Vieme si
predstaviť ten trapas, keď
zástupca
nášho samosprávneho orgánu o vytvorení
dohody pred
jej
uzatvorením a podpísaním musí sa vyjadriť tak, že to mu-
sí doma
odsúhlasiť s prednostom
krajského úradu štátnej
správy.
To je degradovanie demokraticky zvoleného orgánu sa-
mosprávy,
to je uskutočňovanie cenzúry štátnej moci. Vracia-
me
sa do obdobia, keď bez súhlasu tajomníka jednej strany
ani
vietor nesmel fúkať.
Bolo by veľmi ponižujúce uzákoniť túto povinnosť samo-
správy
na cenzúru svojich krokov. Dohody nesmú byť v rozpore
s
ústavou a so zákonmi, a to stačí
pre zvolených zástupcov
občanov,
z ktorých mnohí, som o tom pevne
presvedčený, budú
na vyššej úrovni znalostí ako prednosta
krajského úradu.
Pritom
úplne súhlasím so zásadou dozoru štátu v rámci vše-
obecne platných
zákonov, napríklad o prokuratúre, o colnej
správe,
o ochrane životného prostredia a podobne.
Obdobne budem hovoriť o ustanovení o
všeobecne záväznom
nariadení
samosprávneho orgánu. Nesmie odporovať platným zá-
konným
normám. Takéto obmedzenie musí postačovať ako záruka,
nie
je potrebná cenzúra prednostu krajského úradu.
V zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení je usta-
novenie
pre prípad odporovania všeobecne
záväzného nariade-
nia
ústave alebo zákonu. Zruší ho Národná rada Slovenskej
republiky,
a nie prednosta okresného alebo
krajského úradu.
Samozrejme,
orgán prokuratúry pozastaví
účinnosť takéhoto
všeobecne záväzného nariadenia, teda odporujúceho zákonným
predpisom
s okamžitou platnosťou až do konečného riešenia zo
strany Národnej rady. Neviem o prípade, že by od roku 1990
Národná
rada Slovenskej republiky musela zrušiť nariadenie
niektorej
obce na Slovensku, a je ich okolo 2
800. Alebo že
by
sa to dialo bez nášho vedomia? Teraz máme strach z vytvá-
raných
8 samosprávnych celkov.
Musím ešte spomenúť navrhovanú časovú
mašinériu procesu
vydávania
všeobecne záväzných nariadení. Prednosta krajského
úradu
má rezervovaných 30 dní na vyjadrenie. Potom nasleduje
schvaľovanie
samotného dokumentu v samosprávnom
orgáne, ďa-
lej
redigovanie krajského vestníka a ešte
15 dní ďalšej re-
zervy
po zverejnení nariadenia. To sú dva, správnejšie počí-
tané,
aj tri mesiace. My v Národnej rade tvoríme zákony za
tri
týždne!
Otázka financovania a hospodárenia vyššieho stupňa sa-
mosprávy
sa v návrhu zákona rieši veľmi hmlisto,
nepresved-
čivo.
Vraj sa riadi schváleným rozpočtom. Nie je však ani
zmienka
o zdrojoch príjmov, iba odkaz na
osobitný zákon, na
rozpočtové
pravidlá. Tieto pravidlá riešia explicitne otázku
financovania
obcí. Obce majú vlastné príjmy, dostávajú dotá-
cie
zo štátneho rozpočtu alebo z fondov,
majú svoj majetok,
s
ktorým hospodária, a môžu ho scudziť. Podieľajú sa na cen-
trálnych
daniach. V zákone číslo 369 o
obecnom zriadení sú
zdroje príjmov
obcí taxatívne vymenované vrátane príjmov
z
miestnych daní a poplatkov.
Ako to bude s príjmami vyššieho stupňa samosprávy? Ne-
bude
mať majetok na odpredaj. Neuvádza sa
podiel na niekto-
rých
centrálnych daniach. Nie je stanovená prípadná kvóta na
hlavu
obyvateľa. Alebo sa počíta s odvodom časti príjmov ob-
cí?
Budú žiť z každoročných milodarov zo štátneho rozpočtu
bez
pevného stanovenia zásad prideľovania? Neopakujme kriti-
zovanú
neistotu a nechutnú každoročnú šarvátku
vo výške po-
dielu
obcí na centrálnych príjmoch. Návrh zákona je neúplný,
ak
nerieši otázku financovania vlastnej
činnosti orgánu sa-
mosprávy
a nepoloží základy dotácie fondu
regionálneho roz-
voja.
Vážené
dámy a páni, iste som nevyčerpal
vymenovanie
všetkých
negatívnych prvkov a nedorobkov predloženého návrhu
zákona
o samospráve vyšších územných celkov, ale stačí na
konštatovanie,
že návrh nie je dostatočne pripravený,
nebol
súhlasne
odkonzultovaný so Združením miest a obcí. Tento or-
gán,
združujúci drvivú väčšinu teraz
fungujúcich samospráv,
nemôže
byť pri osnovaní tohto zákona vynechaný
z hry. Odpo-
rúčam
návrh zákona v zmysle rokovacieho poriadku ďalej ne-
prerokúvať
a vrátiť na dopracovanie za povinnej
spoluúčasti
Združenia
miest a obcí Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Ásványimu.
Pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme písomný
zoznam
poslancov prihlásených do rozpravy. Mená, ktoré svie-
tia
na tabuli, mám považovať za poslancov, ktorí sa ďalej
hlásia
do rozpravy? Áno. Čiže je to pán
poslanec Kováč, pán
poslanec
Kvarda, pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou.
Takže, vážení páni poslanci, uzatváram možnosť prihlá-
siť
sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Kováča. Najskôr ale
s
faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Ásványi,
veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie
i vystúpe-
nie
pána poslanca Pásztora. Chápem, o čo vám
ide. Ide vám
asi
o to, že Slovensko by sa
malo okrem tých 2 700 samo-
správnych
obcí, a absolútne skoro nezávislých od štátu, stať
ešte
štátom 8 absolútne nezávislých regiónov tiež na cen-
trálnom
štáte. Ale pokiaľ viem, ústava práve naopak hovorí
o
tom, že nositeľom suverenity a
zvrchovanosti je Slovenská
republika.
Aj pán prezident podpisuje
medzinárodné zmluvy
a
parlament ich ratifikuje. Teda spolupráca dvoch alebo via-
cerých
orgánov je celkom bežnou záležitosťou
aj pri uzatvá-
raní
medzinárodných zmlúv prvej kategórie, a nie ešte tre-
tej.
Chápem pána Pásztora, že by už
najradšej videl Medzi-
bodrožie pričlenené k Maďarsku, ale na to si ešte bude mu-
sieť
počkať, než sa dostanú k moci také politické a právne
kreatúry,
akým je podpredseda KDH pán Šimko,
žiaľ, nedopat-
rením
vypustená táto kreatúra z právnickej fakulty, kde štu-
doval.
Ďakujem.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
keď sme dostali tento zákon, tak sme si vlastne mohli,
občania Slovenskej republiky, povedať, tak konečne sme sa
dočkali,
máme tu zákon o nových župách, vlastne
nie župách,
ale
o samostatnom samosprávnom vyššom územnom celku. Každý
by iste privítal túto udalosť najmä
preto, že očakávame,
akým
spôsobom sa vyrovnala vláda a štát nie
s decentralizá-
ciou
svojej moci, ale s deetatizáciou
štátnej moci, to zna-
mená
presunom rozhodovania z úrovne štátu na úroveň samo-
správy
vyššieho územného celku alebo obce. Preto, pochopi-
teľne,
každého v prvom rade zaujme rozsah právomocí, ktoré
prideľuje vlastne tento zákon samosprávnym
orgánom. Musím
byť
k sebe poctivý a povedať, že som takmer
utrpel šok, keď
som
si prečítal, aký "obrovský rozsah" právomocí dostane sa-
mospráva
vyššieho územného celku. Myslím si, že
je to obraz
jasne
zúriacej demokracie v našom štáte.
Dovoľte mi, aby som sa
dotkol alebo aby som citoval
z
tohto zákona, pretože zákon je z tohto
pohľadu mimoriadne
zaujímavý.
Budem sa vyjadrovať k právomoci
krajského zastu-
piteľstva,
ktorá je upravená v § 12, a vlastne
jeho funkcie
sú vymenované v odseku 3. Tento odsek 3
môžeme rozdeliť na
niekoľko častí. To
znamená, že podľa časti a) a b) sa bude
starať
o zásady hospodárenia a nakladania s
majetkom kraj-
skej
samosprávy. Vynikajúca myšlienka.
Okamžite som hľadal
v
zákone, čo je majetkom krajskej
samosprávy a dozvedel som
sa,
že sú to veci vrátane peňažných prostriedkov vo vlast-
níctve
krajskej samosprávy. Tento zákon
nehovorí nič o tom,
že by štát
niečo tej krajskej samospráve odovzdal. Teda
vlastne
bude určovať zásady hospodárenia a
nakladania s nu-
lou,
teda s ničím. Ale prosím, je to
mimoriadne vynikajúca
právomoc.
Ďalej bude schvaľovať rozpočet krajskej
rady.
A
zásadná záležitosť krajskej samosprávy,
o ktorej suverén-
ne
krajská samospráva rozhodne, je
problém, že sa bude vy-
jadrovať
podľa § 4 ods. 2. Ďalej sa bude
vyjadrovať k prog-
ramu sociálno-ekonomického rozvoja
kraja. Teda nebudú ho
tvoriť
poslanci toho kraja, ktorí sú zvolení občanmi, ale
budú
sa k nemu vyjadrovať. Niekto iný ho bude tvoriť.
Druhá
taká oblasť je
tá, ktorá hovorí o vnútorných
problémoch
krajského zastupiteľstva, to znamená tvorba orgá-
nov.
Môže voliť a odvolávať predsedu, môže
zriaďovať orgány
potrebné
na samosprávu, môže vymenovať a odvolať riaditeľa
útvaru kontroly. Opäť z hľadiska občana a postavenia, jeho
rozhodovania
vo veci kraja mimoriadne dôležitá
funkcia. Ďa-
lej
sa zaoberá financiami ľudí, ktorí budú v kraji pracovať:
odmeny
poslancom s výnimkou predsedu a
podpredsedu, určovať
odmeny
predsedovi a podpredsedovi až
do výšky 100 % súčtu
platov atď.,
ďalej schvaľovať združovanie
prostriedkov
v
činnosti krajskej samosprávy a
účasť krajskej samosprávy
v
združeniach, a konečne môže určiť a
schvaľovať svoj roko-
vací
poriadok. Ukazuje sa, že vlastne jediná funkcia, v kto-
rej
krajská samospráva rozhodne, je
uznášať sa na nariade-
niach.
A teraz sa pozrime na § 4, o čom vlastne
môže krajské
zastupiteľstvo
rokovať. Slovenčina je nádherný jazyk. Nád-
herný
jazyk predovšetkým preto, že
obsahuje niečo, čomu sa
hovorí sloveso, a sloveso vyjadruje činnosť. Teda
pozrime
sa, akú
činnosť bude vykonávať
krajská samospráva podľa
§
4 ods. 1. Budem čítať slovesá. Prosím,
počúvajte so mnou.
Podieľa
sa, dbá, utvára predpoklady, dbá,
zabezpečuje koor-
dináciu,
spolupracuje, spolupracuje, vyjadruje
sa, vypracú-
va,
upozorňuje a plní ďalšie úlohy. A teraz sa pýtam, kde je
tu
sloveso rozhoduje. Krajská správa nerozhoduje, ona dbá.
Pozrime
sa do výkladového slovníka slovenského jazyka, čo to
je
dbať. Dbať neznamená rozhodnúť o veci. Rovnako utvára
predpoklady.
Čo to je? Pýtam sa, prečo len
spolupracuje pri
tvorbe
programu sociálneho a ekonomického
rozvoja. Prečo sa
musí
vyjadrovať k investičnej činnosti? Prečo upozorňuje or-
gány
miestnej štátnej správy? Prečo neupozorňuje orgány štá-
tu,
že sa stala nejaká chyba na úrovni krajského úradu? Na
to
samospráva nemá právo? Poslanec, ktorý je volený občanmi,
má
nižšie práva ako štátny úradník v
krajskom úrade? To sme
chceli
dosiahnuť? Toto je náš princíp
decentralizácie, dee-
tatizácie
štátnej moci?
A na záver, prosím, pozrite sa na právomoci poslanca,
pretože
tie sú, takpovediac, svietivé. Poslanec je oprávnený
predkladať
návrhy, ale návrhy v zmysle toho, čo
krajské za-
stupiteľstvo
môže robiť. To znamená, návrhy na to, aby sa
dbalo,
aby sa spolupracovalo, aby sa vyjadrovalo, ale iné
návrhy
nie. Lebo môže podľa zákona robiť len to, čo mu zákon
ukladá, je
to orgán. Ďalej môže
interpelovať predsedu a
členov
krajskej rady vo veciach
týkajúcich sa výkonu ich
činnosti.
Pozor, nie krajského úradu, ktorý má v rukách roz-
hodovaciu právomoc, ale krajskej rady, ktorá
podľa § 14
vlastne
nerobí nič, nemá žiadnu zodpovednosť, žiadny výkon
moci
na území kraja. Nemá. Tam môže poslanec interpelovať,
ale
nemôže interpelovať krajského úradníka.
Môže sa zúčast-
ňovať na
kontrolách, previerkach a
vybavovaní sťažností,
ktoré
uskutočňuje krajské zastupiteľstvo a jeho orgány. Tre-
ba sa pozrieť
do útvaru kontroly, čo útvar kontroly môže
kontrolovať,
a tam sa zistí, že opäť nemôže
kontrolovať
krajské
úrady. Na to poslanec nemá právo.
A konečne posledné, a to sa chcem
spýtať veľmi vážne.
Tu
je jediný moment, kde sa môže dotknúť krajského úradu.
Poslanec má
právo požadovať informácie a vysvetlenia od
krajského úradu a iných orgánov miestnej
štátnej správy,
ktoré
sa týkajú sociálneho a ekonomického rozvoja kraja. Pý-
tam
sa, môže sa poslanec pýtať napríklad prednostu oddelenia
školstva
na školskú problematiku, ktorú rieši krajský úrad
v
kraji, lebo to nie je ani sociálny, ani ekonomický rozvoj?
Môže
sa pýtať na kultúrny rozvoj regiónu, na prácu pracovní-
kov
v oblasti kultúry na úrovni krajských úradov? Asi nie,
pretože
zákon mu to neumožňuje. To tiež nie je ani sociálny,
ani
ekonomický rozvoj. A takto by sme mohli vymenovať ďalšie
a
ďalšie. Čo zdravotníctvo?
Zdravotníctvo je samostatná
krajská
problematika.
Poslanec krajského zastupiteľstva. Teda ak krajské za-
stupiteľstvo,
krajská rada podľa tohto zákona nemá absolútne
žiadne
právomoci - má právomoci dbať,
spolupodieľať sa, vy-
jadrovať
sa -, na to nie je potrebný poslanec. Poslanec je
zvolený
občanmi. Naša ústava hovorí, že všetka
moc pochádza
od
občana. Teda, hurá! Čo môže občan prostredníctvom poslan-
ca
dosiahnuť podľa tohto zákona na úrovni
regiónu? Môže do-
siahnuť
to, že poslanec bude dbať, v piatich paragrafoch vy-
jadrovať
sa, v dvoch spolupracovať, v troch, ale nesmie roz-
hodnúť,
nesmie rozhodnúť o ničom. Páni, takýto
poslanec, to
je
výsmech hovoriť, že toto je moc občana alebo jeho zástup-
cu.
Stotožňujem sa teda s tými, ktorí predkladajú návrh, aby
sa
zákon vrátil na dopracovanie, pretože tento zákon je zlý,
tento
zákon dokonca nezodpovedá ani prvému článku ústavy.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ďalej je prihlásený pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážený parlament,
Národná rada Slovenskej republiky dňa 3.
júla 1996 opä-
tovne
schválila prezidentom Slovenskej republiky vrátený zá-
kon
z 27. marca 1996 o územnom a správnom
usporiadaní Slo-
venskej
republiky. V základných
ustanoveniach tohto zákona
sú
definované samosprávne územné celky Slovenskej republiky,
ktoré sú obce a vyššie územné celky, pričom územný obvod
vyššieho
územného celku je zhodný s územným obvodom kraja.
Zákonom
o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republi-
ky bolo konštituovaných 8 vyšších
správnych celkov, teda
krajov,
ktoré sa členia na 79 nižších správnych celkov, teda
okresov.
V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že
z
parlamentných strán iba Maďarská
koalícia predložila Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky samostatný a
ucelený návrh
na
riešenie územného a správneho usporiadania Slovenskej re-
publiky
so 16 župami a 121 okresmi.
K objektívnej pravde patrí aj
tá skutočnosť, že do
dnešného
dňa nebolo umožnené, aby sa tento návrh poslancov
maďarskej
národnosti riadne prerokoval v Národnej rade.
Dnes už poznáme aj poslednú verziu vládneho návrhu no-
vely zákona o obecnom zriadení. Na príslušných
expertných
rokovaniach
v súvislosti s prípravou tejto novely sa prijala
dohoda,
podľa ktorej sa neuvažovalo s narušením
systémového
usporiadania
súčasného zákona o obecnom zriadení ani so zme-
nou
postavenia a nezávislosti samosprávy miest a obcí. Na-
priek
týmto skutočnostiam je pripravený návrh novely tohto
zákona
v rozpore s prijatou dohodou.
V zmysle tzv. národnoštátnych záujmov vládnej koalície
v
tejto novele ide o ústavnoprávnu, personálnopolitickú, or-
ganizačnú
a ekonomickú destabilizáciu miestnej samosprávy.
Zámer vlády o vytvorenie miestnej štátnej
"samosprávy" by
znamenal likvidáciu
základného piliera demokratického a
právneho štátu v Slovenskej republike. Skrytý zámer
vlády
vrátiť sa k národným výborom v nás
poslancoch patriacich
k
maďarskému národnému spoločenstvu, ale predpokladám, že aj
v
iných poslancoch a iných ľuďoch
vyvoláva značnú nevôľu.
K
tomu jeden citát z roku 1982. Citujem: "Vzhľadom na to, že
v
procese výstavby socializmu
nevznikli v československom
politickom
systéme osobitné orgány reprezentujúce
národnos-
ti,
že menšinová otázka bola integrovaná do
štruktúry štát-
nych orgánov na
rôznych úrovniach, veľká
zodpovednosť za
riešenie
otázok postavenia národností pripadla
práve národ-
ným výborom, najmä ich okresnému
článku." Neustále zmeny
hraníc územných a správnych celkov
sa stali prostriedkami
administratívneho
spôsobu asimilácie príslušníkov národnost-
ných
menšín.
Sociológ Vladimír Krivý v publikácii Slovensko a jeho
regióny
píše: "Je zrejmé, že územnosprávne
členenie Sloven-
ska
platné do leta 1996 bolo z
hľadiska maďarskej menšiny
menej
výhodné ako to z roku 1930. To najnovšie členenie je
ale
zasa výrazne nevýhodnejšie ako členenie Slovenskej re-
publiky platné do
leta 1996. Zhoršenie situácie
maďarskej
menšiny
spočíva v zmenšení váhy týchto okresov, v ktorých má
významné zastúpenie. Dosiahlo sa to "skreslením" okresov a
stanovením
celkove nadpriemerne veľkých
okresov na etnicky
zmiešanom
južnom území." Koniec citátu.
Vážený parlament, vládny návrh zákona o
samospráve vyš-
ších
územných celkov a o doplnení niektorých zákonov nerieši
skutočnú
regionalizáciu Slovenska a neprispieva ani k ďalšej
decentralizácii štátnej moci. Vytvára len formálne
vyššie
územné
celky, ktoré nazýva samosprávnymi,
ale ktoré v sku-
točnosti
samosprávnymi nie sú. Týmto zákonom nijako nebudú
dotknuté
rozsiahle právomoci krajských a okresných orgánov
miestnej
štátnej správy, navyše krajské samosprávne orgány
budú
podriadené krajským úradom vo vydávaní všeobecne záväz-
ných nariadení, v nadväzovaní cezhraničnej a medzinárodnej
spolupráce
a podobne.
Podľa
návrhu zákona vyššie
samosprávne územné celky
a
ich orgány budú mať určitý
majetok, ale vlastné finančné
zdroje
mať nebudú. Skutočnosti, o ktorých som hovoril, ako
aj jednoznačná
závislosť týchto územných
orgánov len od
štátneho
rozpočtu znamená, že je potrebné vážne zapochybovať
o
autonómnom postavení týchto územných
celkov. Vzhľadom na
to,
že vo vládnom návrhu zákona o samospráve vyšších územ-
ných
celkov nie sú akceptované základné atribúty územnej sa-
mosprávy,
tiež navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) roko-
vacieho
poriadku vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
nikto nemá faktickú
poznámku.
To znamená, že končím rozpravu k tomuto bodu prog-
ramu.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť
pán minister.
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte
mi, aby som zaujal stanovisko k tu odznenej
rozprave
k predloženému návrhu zákona o vyšších územných sa-
mosprávnych
celkoch.
Predpokladal som, že táto
rozprava sa bude uberať
v
týchto líniách hlavne v oblastiach, či vôbec zavádzať dru-
hý
stupeň samosprávy, či pripomienky,
ktoré boli kladené zo
Združení miest a obcí Slovenskej republiky,
prípadne Únie
miest
Slovenskej republiky, sú zahrnuté do
návrhu tohto zá-
kona
a, samozrejme, že najväčšia diskusia sa rozvírila okolo
otázky
kompetencie a financovania vyššej samosprávy.
Dovoľte mi, aby som zaujal
stanovisko. Samozrejme, že
v
roku 1990, keď sa tvorila nová
samospráva, ktorú predchá-
dzajúci
systém zlikvidoval, bola situácia úplne
iná, ako je
situácia
v súčasnosti. Čo sa týka zákona číslo 369, súhlasím
s
tým, že tento zákon patrí k jedným z najlepších zákonov
v
oblasti miestnej samosprávy a je
uznávaný v celej Európe.
Musím
však povedať, že aj napriek tomu má niekoľko nedostat-
kov,
ktoré je potrebné napraviť.
Predovšetkým ide o systém
kontroly
zo strany štátu na prenesený výkon štátnej správy
na
obce a mestá. Nechceme sa dopustiť
tej istej chyby pri
zavádzaní
zákona o vyšších územných celkoch,
preto predchá-
dzame
takýmto nedostatkom a snažíme sa nájsť spoločné rieše-
nie
tak, aby výkon štátnej správy, ktorý prenesie štát na
obce,
mohol štát aj kontrolovať. Nepovažujem
to za odobera-
nie
kompetencií samospráve.
Čo sa týka vyšších územných celkov, súhlasím s tým, že
niektoré
kompetencie táto samospráva nemá, ale
podľa článku
71
Ústavy Slovenskej republiky kompetencie zo štátnej správy
sa
prenášajú na obce a mestá, a preto bude
potrebné, pokiaľ
chceme
vyzbrojiť kompetenciami aj vyššie
územné celky, zme-
niť
aj ústavu tým, aby sa niektoré kompetencie mohli pre-
niesť
priamo na vyššie územné celky, alebo tieto kompetencie
potom
musí delegovať miestna štátna správa.
Pri
rokovaniach so Združením miest a obcí Slovenska
-
samozrejme, že v Rade vlády pre
verejnú správu je toto
združenie
zastúpené -, sme nenašli spoločné
riešenie hlavne
v
dvoch oblastiach. Je to
otázka cezhraničnej spolupráce
a
otázka všeobecne záväzných nariadení
vydávaných samosprá-
vou
druhého stupňa. Pri cezhraničnej spolupráci je sporná tá
časť,
v ktorej sa krajský úrad vyjadruje a posudzuje zmluvy,
ktoré
pripravuje samospráva vyššieho celku z
toho hľadiska,
či
sú v súlade so zákonmi, s medzinárodnými dohodami Sloven-
skej
republiky a Ústavou Slovenskej
republiky. Ale v zmysle
delenia
moci - výkonnej, zákonodarnej a súdnej - rozhodujúce
slovo
v tomto procese má
súd, čo si myslím, že je úplne
v
zmysle demokratických zásad.
Chcem povedať ku kompetenciám vyšších
územných celkov
asi
toľko, že aj dieťa, keď sa narodí, nemá
všetky spôsobi-
losti
na určité úkony ako dospelý človek. Predpokladáme pre-
to,
že postupne sa budú kompetencie
prenášať na tento vyšší
samosprávny
územný celok, pretože účinnosť zákona sa pred-
pokladá
ku koncu roka 1998 s tým, že vlastne
začne fungovať
v
roku 1999, keď uvidíme, aké sú
podmienky existencie tejto
samosprávy,
ako sa títo ľudia budú etablovať v procese tvor-
by
regionálneho rozvoja. V súvislosti s
tým chcem povedať,
že
zákon o regionálnom rozvoji sa
pripravuje, žiaľbohu, za-
tiaľ
sa prijala len koncepcia regionálneho rozvoja vo vláde,
ktorá pomôže práve vyšším samosprávnym
celkom, aby mohli
rozhodovať.
Čo
sa týka majetku vyšších samosprávnych celkov, pri
tvorbe miestnej
samosprávy to bolo jednoduchšie, pretože
miestna
samospráva vlastnila určitý
majetok, ktorý sa pre-
viedol
do jej správy a ktorá s nimi nakladá.
Žiaľbohu, vo
vyšších
územných celkoch tento majetok neexistuje, a preto
štát nemôže odovzdať majetky, tak ako to bolo pri zákone
číslo
369, kde sa dnes štátna
správa nachádza v podnájme
a
obrovské finančné prostriedky vynakladá
na to, aby vôbec
mohla
existovať v tých budovách, ktoré sú.
Ale napriek tomu
chcem
povedať, že vyšší územný samosprávny celok je právnic-
ká
osoba, ktorá môže nakladať so svojím majetkom, môže na-
kladať
so svojimi príjmami. Nemusia to byť príjmy zo štátne-
ho
rozpočtu.
Po ďalšie, chcem povedať, že vyšší územný
správny celok
nie
je nadriadený obciam, to znamená v žiadnom
prípade sa
nedotýka
toho, o čom sa tu snažili niektorí poslanci hovo-
riť,
že ide o odobranie kompetencií,
prípadne cenzurovanie
zo strany krajského úradu. Tento vyšší
územný celok nemá
nadriadenú
funkciu voči obciam, to znamená obce
majú všetky
práva
podľa zákona číslo 369.
Napriek tomu, čo tu odznelo, som
presvedčený, že vzhľa-
dom
na to, že vo všetkých okolitých
krajinách, či už v kra-
jinách
Európskej únie, alebo v susedných krajinách, s výnim-
kou
Českej republiky, je vyšší územný celok alebo samospráva
druhého
stupňa etablovaná a z hľadiska toho aj komunikácia
medzi
týmito krajinami je oveľa lepšia ako s
krajinami, kde
nie
je zatiaľ vybudovaný druhý stupeň samosprávy. Chcel by
som povedať,
že aj v zmysle článku 64 ústavy
je tu úloha
prijať zákon,
ktorý by riešil
vyšší stupeň samosprávy.
Z
hľadiska toho odporúčam, aby tento návrh zákona postúpil
do
ďalšieho čítania, kde by sme niektoré pripomienky mohli
ešte
dopracovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Páni poslanci, pani poslankyne, o chvíľu by mal vystú-
piť
pán prezident. Pýtam sa pána spoločného
spravodajcu, či
sa
bude vyjadrovať k rozprave, alebo
pristúpime hneď k hla-
sovaniu. Máme
dve minúty, tak
môžeme pristúpiť ešte aj
k
hlasovaniu.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
rozprava bola v mnohých prípadoch emotívna a prisudzu-
jem to tomu,
že opozičné politické
strany istým spôsobom
prepadli
vo voľbách a nemajú možnosť takéhoto legislatívneho
postupu,
aby mohli navrhnúť takúto etapu v rámci reformy ve-
rejnej
správy, a preto sú niektoré ich pripomienky a kritic-
ké
pohľady na tento návrh zákona veľmi neadekvátne,
pretože
ani
jeden poslanec vo vecnej stránke nenavrhol ani jednu je-
dinú
zmenu, kde by sme mohli pokračovať. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci, áno, na to je druhé
čítanie.
Poslanec J. Rea:
A ďalej by som chcel len upozorniť na to,
nebudem ďalej
hovoriť, vážení kolegovia, kolegyne, že samospráva
je už
v
Slovenskej republike, tá samospráva, o ktorej sme tu hovo-
rili,
etablovaná 8 rokov. Posledný prieskum verejnej mienky,
ktorú
si nechalo urobiť Združenie miest a obcí agentúrou Fo-
kus,
vypovedá o niečom úplne inom, ako ste tu vy a ako tu aj
my
spoločne hovoríme, pretože obyvateľ po ôsmich rokoch fun-
govania
samosprávy nemá základné
vedomosti, ako táto samo-
správa ako
inštitúcia funguje. Nemá
základné vedomosti
o
tom, ako prebiehajú finančné toky v tejto samospráve, a je
to
len z toho, že samospráva alebo samosprávy skutočne vstú-
pili
samy do seba, uzatvorili sa a nie
sú to tie orgány,
ktoré by mali
vykonávať službu obyvateľom,
tak ako zákon
o
obecnej samospráve presne určuje.
Takže toľko. Môžeme pristúpiť k
hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu s tým, že najskôr budeme
hlasovať o tých návr-
hoch,
ktoré v rozprave predniesli prednášajúci.
Myslím si, že všetci, ktorí dávali návrh na hlasovanie
v
rámci prvého čítania, dávali ten istý návrh ako pán posla-
nec
Bajan. Takže budeme hlasovať najskôr o návrhu pána po-
slanca
Bajana.
Poslanec J. Rea:
Dobre. Nedostal som iné pozmeňujúce
návrhy. Budeme hla-
sovať tak, ako
navrhol poslanec Bajan
podľa § 73 ods. 3
písm.
a) rokovacieho poriadku, kde navrhuje
návrh zákona
vrátiť
predkladateľovi na dopracovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu poslanca Ba-
jana,
ktorý navrhuje vrátiť zákon na dopracovanie.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec J. Rea:
Ďalej pán poslanec Bajan navrhuje alternatívu, aby sme
hlasovali
v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) o tom, že
Národná
rada
nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto
druhom návrhu.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Takže neprešiel ani tento návrh pána
poslanca Bajana.
Pán spoločný spravodajca, môžeme
pristúpiť k hlasovaniu
podľa
návrhu gestorského výboru.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne.
Ako som už uviedol vo svojej spravodajskej správe, od-
porúčam hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)
zákona o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky a odpo-
rúčam
vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných cel-
kov
a o doplnení niektorých zákonov
prerokovať v druhom čí-
taní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že budeme ten-
to
návrh zákona prerokúvať aj v druhom čítaní.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Takže tento návrh zákona budeme
prerokúvať v druhom čí-
taní.
Pristúpme k hlasovaniu podľa § 74.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, dovolím si navrhnúť v zmysle
vášho roz-
hodnutia
prerokovať tento návrh zákona vo všetkých výboroch,
okrem
Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady, Výboru
Národnej
rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcioná-
rov,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre európsku
integráciu,
Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky na kontrolu činnosti
Slovenskej informač-
nej
služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodaj-
stva.
A ako gestorský sa určuje Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a ná-
rodnosti.
Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory návrh
prerokovali
v termíne do 18. marca a gestorský výbor
do 20.
marca
1998. Prosím o takéto hlasovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pridelení tohto ná-
vrhu
zákona výborom, určení gestorského výboru a lehotách na
prerokovanie.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Takže môžem konštatovať, že sme
pridelili návrh tohto
zákona
výborom a určili aj lehoty na prerokovanie.
Ďakujem, pán minister aj vám pán spoločný
spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vyhlasujem trojminútovú prestávku, kým príde
pán prezi-
dent, ale prosím
vás, aby ste neodchádzali z miestnosti,
prestávka
je len na čas príchodu prezidenta.
Máte pred sebou rozdané vystúpenie
prezidenta republiky.
(Príchod prezidenta Slovenskej
republiky.)
(Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som na rokovaní 41.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky privítal prezidenta republiky pána
Michala
Kováča. Pán prezident podľa článku 102
písm. o) Ús-
tavy
Slovenskej republiky chce využiť
svoje právo a na 41.
schôdzi
Národnej rady podať správu o stave Slovenskej repub-
liky.
Pán prezident, dávam vám slovo.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predstupujem pred vás so správou o stave
Slovenskej re-
publiky
na prahu šiesteho roku samostatného slovenského štá-
tu.
V posledných týždňoch a mesiacoch sme mali možnosť zo-
známiť
sa s nejednou bilanciou a hodnotením
uplynulého päť-
ročia.
Rozsah týchto hodnotení je, pochopiteľne, veľmi širo-
ký, no s jednou
veľmi podstatnou vecou sme sa
nestretli
a
nemohli sme sa stretnúť v žiadnom z
nich - s tvrdením, že
Slovensko
nezvládlo historicky nesmierne dôležité
a náročné
kroky
k životu v samostatnom, suverénnom štáte. Predovšetkým
rýchle
sa vytvorili tie inštitúcie, ktoré sú nevyhnutné na
riadne
fungovanie samostatného štátu, a pretvorili sa inšti-
túcie,
ktoré už pôsobili v Slovenskej republike
ako súčasti
federatívneho štátu, na orgány suverénneho štátu. To jasne
vyvrátilo
značné, až veľké pochybnosti doma, ale aj v zahra-
ničí,
či a ako si Slovensko poradí so svojou
nezávislosťou,
či
dokáže ihneď vykročiť po boku oveľa starších štátov ako
rovnocenný
partner.
Dnes po piatich rokoch štátnej
samostatnosti však vieme
aj
to, že budovanie štátnosti sa nedá zredukovať na vytvore-
nie
príslušných štátnych inštitúcií,
štátneho aparátu. Bolo
by
to priúzke chápanie zmyslu vlastnej štátnosti
a nezávis-
losti.
A čo je ešte vážnejšie, zahľadenie sa do formálnych
rámcov
a technických inštrumentov štátnosti vždy hrozí pový-
šením
prostriedku na cieľ a zmysel celej spoločnosti, v tom-
to
prípade hrozí zbožštením štátu a jeho inštitúcií. Stalo
sa
to už
neraz a s osudnými následkami v
dejinách ľudskej
civilizácie.
Po vybudovaní základov nášho štátu si
teda musíme odpo-
vedať
na otázku, ako chceme rozvíjať našu štátnosť, štátnosť
slovenského národa,
ale aj všetkých národností
žijúcich
v
Slovenskej republike. O akú štátnosť
nám ide? O štátnosť,
ktorú
národy rozvíjali v ére vypätých nacionalizmov, alebo
o
štátnosť zodpovedajúcu potrebám a výzvam veľkých integrač-
ných procesov na
prelome dvoch tisícročí?
Chceme budovať
štátnosť
so zrejmou alebo skrytou prevahou
centralistických
metód
riadenia, alebo nám ide o ozajstnú, širokú decentrali-
záciu,
založenú na uplatňovaní princípov
subsidiarity a sa-
mosprávy na lokálnej
a regionálnej úrovni? Ide
nám teda
o
budovanie štátu pre skutočne všetkých občanov bez rozdielu
národnosti,
rasy, konfesie a politických názorov, alebo to
bude štát, v ktorom sa občania budú deliť na "tých našich"
a
"na ostatných"?
Všetky
tieto otázky a odpovede na ne sú dôležité už
dnes
pre každého obyvateľa Slovenska bez
ohľadu na jeho vek
a
spoločenské postavenie, no ešte
dôležitejšie sú pre našu
mladú generáciu. V jej rukách sa totiž skôr-neskôr ocitne
spravovanie,
a teda budúcnosť našej krajiny. A iste sa nebu-
deme
rozchádzať v názore, že krajina, ktorú
chceme zanechať
našim potomkom, má zodpovedať z každej
stránky európskym
a
svetovým kritériám, že má byť krajinou
slobodných, blaho-
bytných
a spokojných občanov, ktorí sú na svoju vlasť hrdí
a
sú jej z hĺbky srdca oddaní.
Jedným z najdôležitejších predpokladov na úspešné na-
predovanie
nášho štátu je prekonanie dnešnej hlbokej polari-
zácie slovenskej spoločnosti. To znamená
skutočne úprimné
hľadanie
a nachádzanie tých spoločných záujmových
bodov, od
ktorých
sa bude dať odvíjať spolupráca pri riešení životne
dôležitých problémov
a dosahovaní tých
cieľov, ktoré sú
v
záujme každého z nás. Túto schopnosť
preukazujú všetky
vyspelé
európske národy, aj tie z
východnej strany bývalej
železnej
opony. Som presvedčený, že nejestvujú neprekonateľ-
né
prekážky, ktoré by nám mohli
dlhodobo a zásadne brániť
v
našom úsilí o zhodu v najzákladnejších
veciach štátu, po-
kiaľ
sa budeme o to vážne a úprimne usilovať.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa dotkol nie-
koľkých
problémov, s ktorými by sme si mali poradiť v nasle-
dujúcich rokoch, ak nám leží na srdci osud našej spoločnej
vlasti.
Začnem tými otázkami vnútorného života
v našej kra-
jine,
ktoré sa bezprostredne týkajú upevňovania a rozvíjania
vlastnej
štátnosti a predurčujú jej budúcnosť.
Na prvom mieste je to hodnotové a ideové napĺňanie ob-
sahu našej
štátnosti. Popri národnej idei, ktorá je dodnes
chrbtovou kosťou moderných štátnych útvarov,
nedostatočne
spájame
s naším štátom aj ďalšie hodnoty, aké
priniesol vý-
voj
vo svete a ktoré majú pre moderný štát zásadný význam,
pretože
pôsobia na spoločnosť zjednocujúco. Musíme sa usilo-
vať,
aby sme žili v takom štátnom usporiadaní, ktoré pevne
spočíva
na základoch právneho a sociálneho štátu, riadi sa
princípmi
demokracie, zabezpečuje ochranu ich
ľudských práv
a slobôd, garantuje im život v
pluralitnej, slobodnej a
otvorenej
spoločnosti.
Nejde o to, že by sa tieto hodnoty
málo spomínali pri
najrôznejších
príležitostiach. Oveľa vážnejšie
je, že sami
predstavitelia
štátu narábajú s týmito hodnotami a princípmi
podľa
svojich aktuálnych mocenských záujmov a nimi riadené
orgány ich svojou
činnosťou dokonca ohrozujú.
Nechcem sa
podrobne
zaoberať boľavými miestami polarizovaného verejného
života
u nás, no za všetky prípady spomeniem škandalózne za-
obchádzanie
s petíciou vyše pol milióna občanov
žiadajúcich
referendum
o priamej voľbe prezidenta. Mám na mysli proti-
ústavné
zmanipulovanie a zmarenie referenda v
máji minulého
roka.
Nesmierne dôležité pre charakter štátu a jeho prestíž
je
totiž dôsledné rešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky.
Po piatich
rokoch už vieme
rozpoznať jej silné i slabé
stránky.
Zastupiteľská demokracia a parlamentná forma vlády,
ktoré
sú v nej zakotvené, sa v našich podmienkach osvedčili.
Musíme však konštatovať, že naši občania začínajú
strácať
istotu,
či ich zastupujú skutočne slobodní a nezávislí re-
prezentanti ich politickej vôle. Prípad vylúčenia
jedného
z
poslancov vládneho hnutia
poodkryl dovtedy tabuizovanú
problematiku
poslaneckých reverzov. Niet pochýb, že nelegál-
ny
záväzok voči strane, ktorá ho za poslanca kandidovala, je
v
príkrom rozpore so slobodným vykonávaním mandátu a dôsled-
né
vyšetrenie tohto problému by mohlo dokonca spochybniť le-
gitimitu
takejto strany. Veľmi vážny je aj prípad náhradníka
na poslanecký
post, ktorému sa dodnes v
rozpore s ústavou
a
volebným zákonom a napriek rozhodnutiu Ústavného súdu brá-
ni
zaujať miesto v parlamente.
V našom ústavnom systéme je neprípustné
robiť z poslan-
cov,
zvolených občanmi, akýmkoľvek spôsobom vazalov straníc-
keho
aparátu. Musíme sa potom pýtať, ako sa napĺňa ústavný
princíp
o suverenite ľudu alebo kto vlastne v Slovenskej re-
publike
vykonáva politickú moc, keď sa účelovo
ignoruje zá-
kladná
požiadavka zastupiteľskej demokracie a
vedome sa po-
rušuje
zákon.
Štát a výkon jeho moci musí
prispievať k integrácii
spoločnosti, ktorá
je, prirodzene, všade vo svete pestrá
a
mnohotvárna. Prejavuje sa mnohorakosťou
pohľadov a stano-
vísk
zvolených zástupcov ľudu v parlamente.
Táto diferenco-
vanosť
nie je ničím nečakaným a mimoriadnym a
verejný život
ani
základy štátu neohrozuje. Naopak, je
legitímna, pretože
z
protichodných záujmov, názorov a politických dôrazov vzni-
ká
dynamika vzťahu medzi demokratickou
vládou a demokratic-
kou
opozíciou. Nie je to vzťah pánov a
poddaných, ani vlád-
cov
a buričov. Je to jedna z dôležitých podôb vzťahu slobod-
ných
občanov slobodnej krajiny.
Vládu nemožno stotožňovať so štátom a opozíciu so zra-
dou
a rozvratom. Nemyslím si, že by túto abecedu demokratic-
kej
politiky naši poslanci a vôbec politici
neovládali. Na-
priek
tomu sa u nás nedarí udržiavať
medzi vládou a opozí-
ciou
taký vzťah ako vo vyspelých demokraciách, ale aj v oko-
litých
transformujúcich sa štátoch. Príčinu
vidím v tom, že
vládna
koalícia považuje opozíciu a priori za nepriateľa, ba
dokonca
ju v sporoch účelovo označuje za nepriateľa samotné-
ho
štátu. Vlastná skúsenosť ma priviedla k
presvedčeniu, že
nejde
o nedorozumenie, je to, žiaľ, cielené manipulovanie so
skutočnosťou
aj so zásadami parlamentnej demokracie,
pričom
sa
takéto kroky zaštíťujú údajnou ochranou mladého štátu.
K pilierom modernej štátnosti patrí aj napĺňanie samo-
správneho
princípu. Naša ústava vytvorila vo
svojej štvrtej
hlave
na jeho uplatnenie rámcové predpoklady, no zákonodarný
orgán,
resp. jeho vládna väčšina počas tohto funkčného obdo-
bia
neprejavila dostatočnú politickú vôľu preniesť kompeten-
cie
z orgánov štátnej správy na územné samosprávne orgány.
Naopak,
s novým územnosprávnym členením
republiky sú zatiaľ
spojené
výrazné centralizačné tendencie a posilňovanie štát-
nej
správy. Aj v tejto sfére sa koná "cúvanie napred", aby
som
si pomohol výrokom filozofa
európskeho rangu. Stačí sa
oboznámiť
s profesionálne vypracovanými argumentmi Združenia
miest
a obcí Slovenska či Únie miest a
obcí Slovenskej re-
publiky,
alebo vypočuť si presvedčivé príklady
zo života od
starostov našich
obcí a primátorov miest. Plne
podporujem
ich
požiadavku - nahradiť súčasný neefektívny dotačný systém
uzákonením
nového spôsobu financovania obcí zmenou
daňového
systému,
ktorý by rešpektoval princípy subsidiarity, motivá-
cie
a solidarity. Orientácia na ne je
celosvetovým trendom
a
voluntaristicky sa im vzpierať je na ujmu obyvateľov našej
krajiny.
Silným motívom pre samostatnosť Slovenska
bolo získanie
ekonomickej svojbytnosti a zvrchovanosti. Preto je
dôležité
zamyslieť
sa nad tým, ako sme počas piatich rokov dokázali
využiť
hospodársky potenciál našej krajiny. Mnohé doterajšie
ekonomické výsledky potvrdili životaschopnosť nášho hospo-
dárstva
a vyvrátili skeptické, v lepšom prípade
rezervované
názory na možnosti
jeho rozvoja. Rastom
hrubého domáceho
produktu
s ročnou mierou, ktorá sa v rokoch 1994 až 1997 po-
hybovala
v rozmedzí 4,9 až 6,9 %, klesajúcim
trendom inflá-
cie až
na úroveň 5,4 % v roku 1996,
resp. 6,4 % v minulom
roku,
zvyšujúcimi sa devízovými rezervami a
stabilitou meny
sa
Slovensko zaradilo na popredné miesto medzi transformujú-
cimi
sa krajinami. Priaznivé hospodárske výsledky sa doteraz
odrážali
aj na medzinárodnom ratingu našej
krajiny získaním
pozícií
v škále racionálneho investovania.
Jedným z najdôležitejších atribútov štátnej suverenity
je
mena, preto je veľmi významné, že napriek zložitému vývo-
ju
práve v tejto oblasti sme dosiahli pozitívne výsledky.
Podstatu
menového vývoja za uplynulých päť rokov možno sche-
maticky vyjadriť
slovami - od neistoty k dôvere v udržanie
vnútornej
a vonkajšej kúpnej sily slovenskej
meny. Garantom
jej
stability sa stala Národná banka Slovenska, ktorej meno-
vá
politika sledovala dva základné ciele - kontrolovať in-
fláciu
a udržiavať stabilný výmenný kurz
slovenskej koruny.
Úspešné
plnenie týchto základných cieľov
vytváralo centrál-
nej
banke istý priestor aj na podporu
hospodárskej politiky
vlády.
Menová politika realizovaná centrálnou bankou zvýšila
nielen
jej medzinárodnú prestíž, ale prispela
aj k zvýšeniu
dôveryhodnosti
Slovenskej republiky.
Väčšina problémov, ktoré sa s rôznou intenzitou preja-
vujú
v menovej oblasti, má svoj
pôvod v procesoch reálnej
ekonomiky.
Znamená to, že ani riešenia týchto
problémov nie
sú
jednoduché a nemožno ich hľadať primárne v menovej sfére.
Bolo
by preto neprezieravé, ak by sme z hľadiska krátkodo-
bých
a čiastkových záujmov robili kroky,
vedúce k oslabeniu
pozície
centrálnej banky ako garanta zdravého menového vývo-
ja.
Vzdali by sme sa výhody
fungujúceho systému, ktorý
v
uplynulých piatich rokoch preukázal svoju životaschopnosť.
Menej potešiteľnou črtou ekonomického
rastu, ktorý Slo-
vensko dosahuje od roku 1994, je to, že jeho
pomerne vysoká
dynamika
nepôsobí na výraznejší rast zamestnanosti. Stále sa
udržuje
vysoká miera nezamestnanosti, ktorá sa
v posledných
troch
rokoch pohybuje v rozpätí 12-13 %, navyše s veľmi veľ-
kými
regionálnymi rozdielmi. Pretrvávajúca
vysoká nezamest-
nanosť
nie je len istým výrazom
makroekonomickej nerovnová-
hy,
ale hlavne nepriaznivo ovplyvňuje
životné podmienky na-
šich
občanov. Ak máme ambíciu dať pravý zmysel získanej eko-
nomickej suverenite a emancipácii, musíme svoju
pozornosť
zamerať na kvalitatívne stránky nášho
ekonomického rastu.
Preto
od chvíle štátneho osamostatnenia
neustále musíme in-
tenzívne
pracovať na tom, aby hospodársky rast
zabezpečoval
konkurenčnú schopnosť
našej ekonomiky a zároveň vytváral
podmienky na
využitie vzácneho potenciálu,
ktorý tkvie
v
pracovitosti a tvorivosti našich ľudí. Prosperujúca ekono-
mika je totiž
jedným z významných
nástrojov posilňovania
štátnej
identity občanov a integrácie spoločnosti.
Vážená Národná rada,
uplynulý rok bol z hľadiska
zahraničnopolitického za-
kotvenia
v medzinárodnom spoločenstve pre Slovenskú republi-
ku
v istom zmysle podobný východiskovému
roku 1993, keď sme
boli
medzinárodným spoločenstvom uznaní ako samostatný suve-
rénny štát, resp.
keď sa rozhodovalo o našom prijatí do
Organizácie Spojených
národov a do Rady Európy. Vlani sa
rozhodovalo o našom
členstve v NATO a o tom,
či budeme
patriť
medzi prvých uchádzačov o členstvo v
Európskej únii.
Členstvo
v týchto integračných zoskupeniach už nie je
len
vecou
ekonomických a bezpečnostných výhod pre
malú krajinu,
ale
v plnom zmysle slova
je potvrdením, že máme spoločné
hodnoty
s modernou Európou. Otázka našej budúcnosti, na kto-
rej
bytostne záleží nielen politikom,
podnikateľom, vedcom,
ale aj každému
vlastencovi, sa v tomto
zmysle dostáva do
iného
svetla. Nesmieme v tejto historickej situácii risko-
vať,
že sa Slovenská republika dostane do
politického víru,
ktorý
ju vynesie na okraj európskeho a celosvetového vývinu.
Ak
by sme tomuto odstredivému prúdeniu neunikli, zanechali
by
sme neblahé dedičstvo nastupujúcim generáciám.
Rozhodnutia najvyšších orgánov NATO a Európskej únie
z
minulého roka neboli pre nás priaznivé a v našej spoloč-
nosti
neboli jednoznačne prijaté. Zatiaľ čo
jedni poukazujú
na
to, že vládna koalícia svojou vnútornou politikou sama
prispela
k tomu, že sme obstáli
horšie ako naši susedia,
druhá
časť politického spektra naše odsunutie na vedľajšiu
koľaj
integrácie skôr zľahčuje, alebo
obviňuje medzinárodné
zoskupenia zo zaujatosti voči Slovensku.
Ponechávam bokom
extrémne
názory o akomsi sprisahaní sa proti Slovensku, kto-
ré
žiadny súdny človek nemôže brať vážne.
Som
presvedčený, že je chybné a
zavádzajúce zakrývať
náš deficit demokracie a politické chyby
poukazovaním na
údajnú
zaujatosť medzinárodných organizácií
voči nám. Reči
o
zaujatosti voči Slovensku vyvrátilo
decembrové hodnotenie
Slovenska
Európskou úniou na summite v Luxemburgu,
v ktorom
sa veľmi citlivo reaguje na niektoré,
na poslednú chvíľu
uskutočnené
zmeny v našej vnútornej politike. Moje
presved-
čenie
o nezaujatosti medzinárodných inštitúcií
pramení aj
z
vlani vyneseného rozsudku
Medzinárodného súdneho dvora
v
spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Keď je
pravda
na našej strane a keď sú naše argumenty
dostatočne
silné,
medzinárodné organizácie rozhodnú nestranne a aj pro-
ti
zámerom vplyvných lobistických skupín v zahraničí.
Obe vlaňajšie zahraničnopolitické
udalosti môžu byť pre
nás
poučením. Vidím ho v tom, že nesmieme premeškať vhodný
časový moment a premrhať priaznivú
zahraničnopolitickú kon-
šteláciu.
Ak by sme napríklad v roku 1993 neboli
pristúpili
na
predloženie sporu o Sústave vodných
diel Gabčíkovo-Nagy-
maros
hlavnému súdnemu orgánu OSN, bol by to prejav nedôvery
v
silu vlastných argumentov. Aj
vlani bolo potrebné využiť
priaznivé hodnotenie
nášho hospodárskeho rastu a dobrú po-
vesť Slovenska získanú pokojným rozdelením
federácie, ale
najmä
úspešným štartom nového štátu pri argumentovaní za na-
še
zaradenie do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európ-
skej
únii. No polemikou o politických kritériách a prázdnymi
propagandistickými rečami o zasahovaní do vnútorných
vecí
našej krajiny sa
nielenže premrhala naša
výhodná pozícia
v
integračnom procese, ale poškodila sa aj naša dobrá povesť
medzi
zahraničnými partnermi.
S najväčšou pravdepodobnosťou obidve integračné zosku-
penia,
uznávajúce predpoklady Slovenskej republiky a jej ľu-
du
na členstvo v nich, budú trpezlivo čakať na zreteľnú zme-
nu
našej vnútornej politiky. Poučenie
je napokon aj v tom,
že
keď sa Slovenská republika hlási k
uplatňovaniu princípu
vlády
práva vo vzťahoch medzi štátmi, ako to
bolo v prípade
vodného diela
na Dunaji, nevyhnutne
musí tento princíp
uplatňovať
aj vo vnútri štátu.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som upriamil vašu
pozornosť na menej
diskutovaný
problém vzťahu zahraničnej politiky
štátu a za-
hraničnej služby, lebo aj v jeho riešení vidím možnosť
ďal-
šieho
rozvíjania našej štátnosti. Všeobecne platí, že zahra-
ničnú
politiku utvára vláda. V jej
kompetencii je utváranie
vzťahov
našej krajiny k ostatným štátom. Profil jej politiky
rozhoduje,
ako sa formujú ich postoje voči nám.
Časté zmeny
na
poste ministra zahraničných vecí
úspešnosť tohto rezortu
značne
oslabili. Je nevyhnutné čím skôr
zlepšiť naše vzťahy
s
bezprostrednými susedmi a rozvinúť
ich do novej kvality,
zodpovedajúcej
špecifiku stredoeurópskeho priestoru a súčas-
ným
integračným trendom na našom kontinente.
Zahraničná služba - diplomati
na veľvyslanectvách a
v
stálych misiách prispievajú k dobrému menu štátu profesio-
nálnym
presadzovaním národnoštátnych záujmov krajiny a plne-
ním
vládnych úloh. Naša diplomacia sa pri ich plnení alebo
pri
obhajobe udalostí v domácom politickom dianí neraz ocitá
v
zložitej a rozporuplnej situácii.
Dopláca na to osobná
dôveryhodnosť
diplomata, ktorá je kľúčovým predpokladom jeho
úspešnosti
a buduje sa celé roky, ale aj zastupiteľského
úradu
ako celku. Úspešnosť ich
práce značne ovplyvňuje
aj
vystupovanie mnohých našich oficiálnych
predstaviteľov
v
zahraničí, najmä keď sa ich tvrdenia
jasne rozchádzajú
s
realitou doma i vo svete, alebo nezodpovedajú medzinárodne
platným
zvyklostiam a záväzným dokumentom. Tým sa poškodzuje
diplomatmi
starostlivo budovaná povesť krajiny.
Prácu
slovenskej zahraničnej služby v
podmienkach fi-
nančného,
materiálneho a personálneho
deficitu je však po-
trebné oceniť. S potešením konštatujem, že rastie taktiež
počet zastupiteľských úradov na úrovni
veľvyslanectiev
v
Slovenskej republike. Aj tým nám
zahraničie pripomína, že
sa
v rozvoji medzištátnych vzťahov s našou krajinou vážne
ráta.
Svoju
štátnosť a svoj vzťah k svetu
rozvíjame aj pro-
stredníctvom
budovania Armády Slovenskej republiky. Aj to je
jeden
zo štátotvorných prvkov, ktorému neprospieva stranícka
politika.
Máme záujem, aby pokračovala modernizácia armády
a
zlepšovala sa jej bojaschopnosť, aby sa aj doma tešila ná-
ležitej
úcte. Hodnotenia vysokých zahraničných
predstavite-
ľov
taktiež potvrdzujú, že armáda si za krátky čas svojej
existencie
vyslúžila uznanie. Je budovaná na
dobrých odbor-
ných
vojenských a morálnych základoch, svojou pripravenosťou
je
porovnateľná s armádami okolitých krajín. Plne preto chá-
pem
rozpoloženie jej veliteľského zboru,
keď sa z politic-
kých
príčin odložilo naše prijatie do NATO. Pre nedostatok
finančných
prostriedkov sa, žiaľ, nedarí cvičiť zálohy ich
povolávaním
na vojenské cvičenia, zabezpečovať
potrebný po-
čet
letových hodín pre našich pilotov, ako aj opravu techni-
ky
a materiálu. To všetko môže mať
vplyv na akcieschopnosť
vojsk.
V ostatnom čase bol prijatý celý rad
nových zákonov,
regulujúci
život armády a jej vzťahy so spoločnosťou. Väčši-
na
z nich nadobudla účinnosť len celkom nedávno a zatiaľ nie
je
možné vyhodnotiť ich praktický účinok. Je potešiteľné, že
v
parlamente neprešli tie návrhy zákonov, ktoré smerovali
k
jej spolitizovaniu. Po dlhom čakaní sa upravilo poskytova-
nie
peňažných náležitostí vojakom
ozbrojených síl a pripra-
vuje
sa zlepšenie ich sociálneho zabezpečenia. Armáda Slo-
venskej republiky
je živým a vyvíjajúcim sa
organizmom.
Úspešne
v nej prebieha proces transformácie
podľa koncepcie
výstavby
Armády Slovenskej republiky do roku
2000. Pokraču-
je
výstavba vojsk, domobrany a
reorganizácia okresných vo-
jenských
správ. Tento rezort vari najlepšie zabezpečil zá-
konnú
povinnosť informovania verejnosti o živote a problé-
moch
armády a oprávnene sa teší vysokej dôvere verejnosti.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
Slovensko vstupovalo do roku 1997
ako krajina, ktorá
dosiahla jedny
z najlepších makroekonomických výsledkov
v
rámci transformujúcich sa štátov, i keď vývoj obchodnej
bilancie
v roku 1996 naznačoval oblasť možných ťažkostí. Po-
merne
vysoká dynamika rastu sa udržala aj v roku 1997. Podľa
odhadov
mal hrubý domáci produkt vzrásť o 5,9 % a ročná mie-
ra
inflácie dosiahla 6,4 %. Sú to
nepochybne priaznivé vý-
sledky.
Nebolo by však korektné prehliadať, že minuloročný
dynamický
hospodársky rast bol sprevádzaný
vážnymi nerovno-
váhami
a negatívnymi tendenciami v
zahraničnoobchodnej bi-
lancii,
v štátnych financiách i v
menovej oblasti. Sú to
fakty,
ktoré oproti predchádzajúcim rokom zhoršujú kvalitu
dosiahnutých
hospodárskych výsledkov.
Kľúčom k likvidácii vzniknutých nerovnováh
a k udržaniu
hospodárskeho
rozvoja je dynamizácia a
ozdravenie podnika-
teľskej sféry. V tomto ohľade doterajšie
výsledky nie sú
uspokojivé,
a to ako na strane štátnej
politiky, tak aj na
strane podnikateľov. Jedným z hlavných problémov, s
ktorými
naši
podnikatelia zápasia od začiatku hospodárskej transfor-
mácie,
je nedostatok prevádzkového a
investičného kapitálu
a
vysoká závislosť od úverových zdrojov.
Priestor na úvero-
vanie
podnikateľských aktivít od roku 1996 neprimerane zužu-
je
expanzia štátnych, resp. verejných
výdavkov. Tým sa zni-
žuje
rýchlosť revitalizácie a rozvoj podnikateľského sektora
a
v konečnom dôsledku aj celého
hospodárstva. Zužovanie do-
mácich úverových možností podnikatelia riešia okrem
iného
zahraničnými
úvermi. Rýchly rast zahraničného dlhu v uplynu-
lých
dvoch rokoch však podstatne eliminoval komparatívnu vý-
hodu, ktorou slovenská ekonomika disponovala
vďaka nízkej
zahraničnej
zadlženosti. Zahraničný dlh Slovenska na jedného
obyvateľa v roku 1993 dosiahol 683 USD a bol
najnižší zo
stredoeurópskych transformujúcich sa krajín. V roku 1997 sa
výška tohto
dlhu priblížila už k 2 000 USD
na obyvateľa,
a
to je veľmi znepokojujúce číslo.
K veľkej opatrnosti nás nabáda aj štruktúra investícií
krytých
zahraničnými úvermi. V značnej miere sú tieto inves-
tície
odčerpávané infraštruktúrnymi projektmi a energetic-
kými stavbami s dlhodobou návratnosťou, čo vytvára značné
riziká
pre hospodársky vývoj v strednodobom horizonte. Za-
hraničné
úvery sú len v ojedinelých prípadoch, ako napríklad
v
Slovnafte, využívané majiteľmi sprivatizovaných podnikov
na
urýchlenie ich reštrukturalizácie a
modernizácie. Len vo
veľmi obmedzenej miere sú zahraničné zdroje
prístupné pre
malé
a stredné podniky, v ktorých tkvie
potenciál pružného,
inovatívneho
a nákladovo menej náročného rozvoja.
V dôsledku nedostatku kapitálu v
podnikateľskom sektore
šíri sa v celom
hospodárskom systéme
množstvo nezdravých
praktík
a tendencií. Podnikateľská sféra kompenzuje nedosta-
tok
zdrojov už nielen vzájomnou medzipodnikovou zadlženos-
ťou,
ale aj neplnením si povinností voči
sociálnym a verej-
ným
fondom a voči daňovému systému.
Výsledkom sú nielen mi-
liardové
výpadky daní v príjmoch štátneho rozpočtu, ale aj
nedostatok prostriedkov vo verejných poistných
fondoch
a
štátnych monopoloch, ako sú
napríklad železnice. Nemožno
nevidieť, že porušovanie povinností sa niektorým
podnikom
toleruje
a poskytujú sa im výnimky. Na druhej strane sa chý-
bajúce
rozpočtové príjmy nahrádzajú inými
druhmi daní, zni-
žovaním príspevkov
štátu do poistných
fondov a podobne.
V
konečnom dôsledku ťarchu tohto vývoja nesie radový občan.
Základnou zásadou pri vytváraní priaznivejších podmie-
nok
na podnikanie by malo byť posilňovanie systémových zmien
so
všeobecnou a dlhodobejšou platnosťou.
Mnohé kroky, ktoré
sa
realizovali v roku 1997, neplnili
práve toto kritérium
a
neprispeli ku skvalitneniu právnych a
administratívnych
podmienok
na podnikateľskú činnosť.
Akokoľvek je pre podnikanie dôležitá
kvalita vonkajšie-
ho
podnikateľského prostredia, jeho
hlavnou hybnou silou je
však
činnosť vlastníkov a manažmentu. Transformačný proces
na
Slovensku postúpil do štádia, ktoré umožňuje a zároveň si
aj
vyžaduje preniesť hlavnú zodpovednosť za rozvoj a prospe-
ritu mikrosféry
na podnikateľskú vrstvu. V roku
1997 bola
väčšina
podnikov už v súkromnom vlastníctve.
Podiel súkrom-
ného sektora na
tvorbe hrubého domáceho produktu
dosiahol
82,4
%, pričom sú odvetvia, kde tento podiel prekročil 90 %.
Znamená
to, že v roku 1997 väčšina podnikov mala konkrétneho
vlastníka,
ktorý už má pôsobiť ako iniciátor a
garant pros-
perity
podniku. Skutočný vývoj bol však oproti
týmto očaká-
vaniam
zložitejší a menej priaznivý.
V súhrne
zaznamenávame v roku 1997 zníženie ziskovosti
podnikov.
Mierne sa zvýšil počet tých, ktoré pracovali so
stratou
a pomerne výrazne sa zvýšila celková
hodnota vypro-
dukovanej straty oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho
roka. Väčšie
nádeje vzbudzuje dynamika investícií, ktoré
v
nefinančných organizáciách vzrástli za
trištvrte roka o-
proti
tomu istému obdobiu v roku 1996 o 34,2 %. Menej priaz-
znivé
je to, že z hodnoty obstaraných investícií v priemysle
až
37,1 % smerovalo do výroby a
rozvodu elektriny, plynu a
vody,
kým do výroby kovov, kovových výrobkov
a dopravných
prostriedkov
to bolo 8,2 %. Tieto relácie nevyjadrujú pro-
klamovaný
zámer vytvoriť zo strojárstva nosné odvetvie nášho
budúceho
rozvoja a exportnej výkonnosti.
Prirodzene, globálne údaje o
celej podnikovej sfére
zakrývajú
veľmi rozdielny vývoj jednotlivých
odvetví, odbo-
rov
a podnikov. Málo povzbudzujúce je aj poznanie, že väčši-
na
najmä priemyselných podnikov sa naďalej
vyvíja pod vply-
vom
rizikových faktorov, akými sú hlboká podkapitalizácia,
nízky
stupeň inovácie, nedostatočný rast
produktivity práce
a
nedostatočná konkurencieschopnosť.
Vlastníci a manažmenty
v
týchto podnikoch nepracujú s dlhodobým
výhľadom, ale ope-
ratívne
a improvizovane plnia krátkodobé
ciele. Má to za
následok,
že za hlavný nástroj zvyšovania produktivity práce
sa považuje
úspora mzdových nákladov,
a nie technický
a
technologický pokrok. Vedenia mnohých podnikov svoj pasív-
ny
postoj k technickému pokroku prezentujú
nezáujmom o pod-
poru výskumu a vývoja v podnikových i
špecializovaných pra-
coviskách.
Dôsledkom takýchto nepriaznivých trendov v podni-
kateľskom
sektore je okrem iného aj to, že slovenské podniky
nedokážu
pohotovo reagovať ani na vzrastajúci
domáci dopyt,
ktorý sa vo
veľkej miere pokrýva
dovozom s nepriaznivým
účinkom
na našu zahraničnoobchodnú bilanciu.
Vývoj v roku 1997 potvrdil, že súčasťou
nášho života sa
stáva
krach neúspešných firiem. Ukázalo sa tiež, že
stále
chýba racionálny
mechanizmus riešenia kritickej situácie
upadajúcich
podnikov, čo nepriaznivo vplýva na ľudí
zamest-
naných
v takýchto firmách. Otáľanie a bezradnosť, ktorú čas-
to
vidieť v konaní tých, ktorí sú
zodpovední za stav firmy,
len
odďaľuje možnosť revitalizácie
podniku pod iným vlast-
níckym
a manažérskym vedením.
Rýchlejšiemu riešeniu týchto
krízových
situácií by mala pomôcť aj nedávno
prijatá novela
zákona
o konkurze a vyrovnaní, ak sa začne naozaj
efektívne
uplatňovať.
Medzi mnohými problémami, s ktorými
podnikateľská sféra
zápasí,
možno však rozoznať aj ostrovčeky úspechov. V skupi-
ne
úspešných podnikov nechýbajú firmy so zahraničnou kapitá-
lovou
účasťou. Ukazuje sa, že správny výber zahraničného in-
vestora
môže podnietiť rozvoj aj v takom
problémovom odvet-
ví,
akým je strojárstvo. Podniky ako
Volkswagen Bratislava,
Siemens
Slovakia a ďalšie dokazujú, že zahraniční strategic-
kí
investori priniesli výrazné
technologické inovácie, do-
statok prevádzkového a investičného kapitálu,
čo umožnilo
výrobu
špičkových výrobkov a vstup do
globálnych obchodných
sietí.
Preto príliv zahraničného kapitálu by
mal byť aj na-
ďalej
reálnou alternatívou rozvoja podnikania v slovenskej
ekonomike.
Vážené dámy,
vážení páni,
naplniť strategický zámer nášho hospodárstva, čiže vy-
tvoriť funkčný
systém trhovej ekonomiky a zabezpečiť dy-
namický
a vyvážený hospodársky rast nie
je možné bez roz-
voja
podnikania a súťaživosti. Preto vytváranie
podmienok
na uvoľňovanie podnikateľskej
iniciatívy ostáva jednou
z
prioritných oblastí štátnej politiky. K
cieľu nás nepove-
die
politika vytvárajúca selektívne podmienky a zmäkčujúca
rozpočtové obmedzenia
pre niektoré skupiny podnikateľov.
V
konečnom dôsledku takáto politika brzdí mikroekonomickú
adaptáciu,
narušuje makroekonomickú rovnováhu a pôsobí proti
rastu konkurenčnej schopnosti ekonomiky ako celku. Je to
príliš
vysoká cena, ktorú pri takomto type
hospodárskej po-
litiky
platí spoločnosť za ochranu záujmov niektorých podni-
kateľských
skupín.
Druhou stránkou veľkého významu podnikania v hospodár-
skom
systéme je zvýšenie zodpovednosti podnikateľského stavu
za
rozvoj krajiny. Spoločenské uznanie nemôže
získať podni-
kateľ,
ktorý zdevastoval alebo prelial do iných spriaznených
firiem
majetok získaný v privatizácii a
dôsledky prenáša na
zamestnancov,
pre ktorých sú nové pracovné príležitosti čas-
to
veľmi obmedzené. Podnikanie je náročná
činnosť, ktorá sa
nemôže vykonávať bez morálnych a etických
zásad. Naopak,
zdravé
a úctyhodné podnikanie je založené na dodržiavaní pí-
saných
aj nepísaných zákonov. Mnohé udalosti v
minulom roku
ukázali,
že podnikanie na Slovensku je ohrozené prenikaním
organizovaného
zločinu. Pri riešení tohto závažného problému
musia veľmi razantne a účinne konať všetky zainteresované
zložky
štátnej moci. Veľký podiel
zodpovednosti za to, aby
sa
v podnikateľskej sfére nerozširovala
nezákonnosť, korup-
cia
a zločinnosť, leží na
samotných podnikateľoch a ich
združeniach. Jednou z dôležitých oblastí
činnosti stavov-
ských organizácií podnikateľov sa musí
stať presadzovanie
morálnych
a etických noriem podnikania medzi svojich členov.
Ak sa nám
nepodarí vytvoriť zdravé základy
podnikateľskej
činnosti,
ohrozíme vývoj celej spoločnosti, presne v duchu
slov,
že zo zlého nikdy dobré nevzíde.
Vážená Národná rada,
objektívnym meradlom prosperity krajiny a v našom prí-
pade
aj úspešnosti transformačného procesu je životná úroveň
občanov.
Vývoj niektorých parametrov životnej úrovne na Slo-
vensku naznačuje, že sa postupne vytvárajú
predpoklady na
jej
rast. Dokumentujú to údaje o raste reálnych miezd, príj-
mov
a bežných výdavkov domácností.
Tieto pozitívne trendy
však
nemôžeme preceňovať, a to z niekoľkých
dôvodov. Predo-
všetkým minimálne mzdy ešte stále nedosahujú
úroveň spred
transformačného
roku 1989 a sú nízke aj v porovnaní s
inými
stredoeurópskymi
transformujúcimi sa krajinami. Ešte význam-
nejší
je fakt, že v príjmovej oblasti dochádza k diferenciá-
cii,
ktorá často nie je ekonomicky opodstatnená a je nespra-
vodlivá.
Nie je to len výsledok rozmáhajúcej sa šedej ekono-
miky,
ale aj vplyv nespravodlivých kľúčov a kanálov rozdeľo-
vania
spoločenského bohatstva v ekonomike.
Prejavy nezdravého vývoja v tomto smere majú rôznu po-
dobu.
Okrem iného je to napríklad už niekoľko
rokov neopod-
statnene
vysoký rast priemerných miezd v peňažníctve a pois-
ťovníctve
oproti iným porovnateľným sektorom ekonomiky. Aj
príjmy manažmentov
podnikov v ekonomických
ťažkostiach sú
často
neprimerane vysoké, zatiaľ čo mzdy ostatných zamest-
nancov
sú nízke a ich vyplatenie býva často
ohrozené. Veľké
rozdiely
v príjmoch našich občanov podporuje aj vysoká miera
nezamestnanosti.
Za týchto okolností treba
vysoko oceniť
schopnosť
našich občanov prekonávať ťažkosti transformačného
procesu
a budovania nového štátu. Sociálny zmier, ktorý sa
doteraz
na Slovensku uchoval, je silnou devízou vývoja našej
spoločnosti.
Ekonomický rozvoj a s ním spojená životná úroveň obča-
nov
však nevyčerpávajú bohatosť vplyvov vytvárajúcich celko-
vý
charakter prostredia, v ktorom prebieha
každodenný život
našich občanov. Chcem sa pristaviť len pri dvoch prierezo-
vých
oblastiach verejného života, ktoré považujem za určujú-
ce
pri prekonávaní rozporov a polarizácie našej spoločnosti.
Prikláňam
sa k názoru súčasného slovenského
filozofa, ktorý
tvrdí,
že v našej vyhrotenej situácii by sa mali vytvárať
viaceré
zóny neutrality, teda zóny, v ktorých sa ľudia nede-
lia
podľa princípu priateľ - nepriateľ a
kde každé verejné
vystúpenie
nie je dôvodom na okamžité zaradenie občana na
jednu
či druhú stranu barikády.
Prvou z nich by mala byť oblasť našej
kultúry. No jej
dnešný stav aj
politicky nezaujatí odborníci
označujú za
stav
hlbokej vnútornej krízy. Nemám na mysli to, že by u nás
nefungovali
kultúrne inštitúcie a tvorcovia nedosahovali po-
zoruhodné,
či dokonca skvelé výkony. Našu kultúru však za-
siahla
kríza hodnôt a vzťahov, ktorá tieto
výkony limituje,
sťažuje
ich spoločenské uplatnenie a
rozširovanie medzi ob-
čanmi,
čo je predsa najdôležitejšie poslanie kultúrnej tvor-
by.
Túto krízu spôsobujú stále drsnejšie
praktiky zápasu
o
moc, o sféry vplyvu spoločnosti, do ktorého bola vtiahnutá
aj
kultúrna obec a jej inštitúcie. Krízu prehlbuje chronická
intolerancia,
apriorizmus pri hodnotení iných a konfrontačné
tendencie,
ktoré do kultúry i každodenného života spoločnos-
ti
vniesla súčasná politika. Delenie tvorcov na znepriatele-
né
tábory je z hľadiska kultúrneho rozvoja národa, kultúry
národnostných menšín
a upevňovania civilizačného základu
nášho
štátu mimoriadne škodlivý jav.
Východiskovým krokom k náprave by malo byť odpolitizo-
vanie
našej kultúry, ktoré by otvorilo priestor na prirodze-
ný
rozvoj ľudskej kreativity, spätne
pomáhajúcej skvalitňo-
vať
mravné vedomie ľudí. Nedá sa to dosiahnuť nijakým naria-
dením.
Musí to vyvierať z mravnej potreby
tvorcov a organi-
zátorov
kultúry. Autority, ktoré vedú tento štát, môžu také-
mu
procesu pomôcť vlastným konaním a príkladom bez veľkých
slov
a gest.
Druhým krokom k náprave mechanizmu
pôsobenia kultúry na
vedomie
ľudí, a napokon aj na morálku spoločnosti, je regio-
nalizácia
kultúry a zároveň jej uvádzanie do širšieho kon-
textu.
Ak totiž jedným z celosvetových trendov je globalizá-
cia
napríklad ekonomiky, či informačných
zdrojov, potom pa-
ralelným
trendom je regionalizácia v spravovaní
vecí verej-
ných.
Toto prostredie je prirodzeným priestorom na rozvoj
plnohodnotných iniciatív, nesmie sa však stať obmedzujúcou
hranicou
kultúrnych aktivít. Regionálne
prostredie má ini-
ciovať
presah najprv do celonárodného kontextu a potom do
širších
európskych súvislostí. Vieme, že základnou črtou pl-
nohodnotnej
kultúry, podobne ako každej tvorivej činnosti,
je
neustále presahovanie do vyššieho celku
na vyššiu rovinu
vnímania skutočnosti. Súvisí to s ambíciou tvorcov, ale aj
spoločnosti uplatňovať
vlastné hodnoty v širšom
kultúrnom
a
civilizačnom prostredí, než je
prostredie ich vzniku. Na-
pokon,
bokom by nemal stáť ani problém efektívnej podpory
našej
kultúry, pretože sme malá krajina, v ktorej sa kvalit-
ná
kultúrna tvorba sama neuživí popri skomercionalizovanom
prúde,
a preto, že doterajšie formy sponzoringu nepostačujú.
Je
to iste neľahká úloha, ale v záujme zachovania našej kul-
túrnej
identity musíme urobiť všetko pre jej
úspešné zvlád-
nutie.
Vážené dámy,
vážení páni,
druhou prierezovou oblasťou verejného života, ktorá je
nevyhnutná
na zachovanie rozvojových šancí štátneho významu,
je
problematika občianstva a vzťahu medzi
občanom a štátom.
Táto problematika má tri aktuálne aspekty, ku
ktorým sa
chcem
aspoň stručne vyjadriť.
Po
prvé, základnou konštantou
moderného štátu nie je
posvätná
bázeň voči vladárovi, ale vyzdvihnutie hodnoty ľud-
ského
života, zaručenie bezpečnosti, rovnosti
a slobody pre
všetkých
občanov. Ich občianske a ľudské práva
nepochádzajú
od
vrchnosti, od štátu a jeho pozitívneho práva, ale od uni-
verzálneho prirodzeného práva človeka. Naň sa odvoláva
aj
Všeobecná
deklarácia ľudských práv prijatá práve pred päťde-
siatimi
rokmi v OSN. Uvedomenie si svojich práv
a slobôd má
obrovský
psychologický vplyv na mentalitu, morálku a postoje
ľudí.
Občania, vedomí si svojich práv, sa budú vyznačovať
výrazným
ľudským a občianskym sebavedomím, pokojom a istotou
v
styku s orgánmi štátu, budú schopní odmietnuť byrokratický
a
vrchnostenský prístup k svojim potrebám a požiadavkám. Sám
život
v štáte nastoľuje potrebu systematickej výchovy k ľud-
ským
a občianskym právam. Mimoriadne
dôležité je, aby čin-
nosť
štátnych orgánov, vrátane včasného
rozhodovania súdov,
poskytovala
občanom reálnu ochranu pri porušovaní práv alebo
pri
neplnení si zákonných povinností či už
fyzických alebo
právnických
osôb. Aj tým by sa zdôraznila
nevyhnutnosť reš-
pektovať
zákony a zabezpečovať fungujúci právny štát.
V minulom roku neboli na Slovensku zaznamenané prípady
hromadného porušovania
základných ľudských práv a slobôd
štátnymi
orgánmi. To neznamená, že by sa
nevyskytli jednot-
livé
prípady, s ktorými sa dotknutí občania obrátili aj na
moju kanceláriu, resp. na Európsky súd pre
ľudské práva.
Zhoršila
sa však situácia v dodržiavaní ústavného poriadku
a
zákonnosti, čo vyvolalo opakované výhrady našich partnerov
združených
v Európskej únii a pretrvávajú aj výhrady v ob-
lasti menšinovej
politiky. Napríklad nebol prijatý zákon
o
používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ho-
ci
nás k tomu zaväzuje naša ústava, aj
prísľuby dané medzi-
národným
inštitúciám.
Po druhé, ľudské, občianske a politické práva
znamenajú
málo,
ak ich naše obyvateľstvo nevie využívať. Zmenu v tejto
oblasti
nedosiahneme zo dňa na deň najmä v dôsledku desaťro-
čia
trvajúcej pauzy, spôsobenej minulými totalitnými režima-
mi. Moje
informácie o činnosti
tretieho sektora mi však
umožňujú
s uspokojením konštatovať, že na našom území pôsobí
celý rad
občianskych združení a nadácií,
ktoré sčasti aj
s
medzinárodnou podporou vykonávajú rozsiahlu osvetovú misiu
najmä
medzi mládežou. Vydávajú publikácie,
propagačné mate-
riály
na tému ochrany občianskych práv,
organizujú diskusné
fóra. Snažia
sa tak prispieť k tomu, aby bola obnovená
spätná
väzba v demokratickom systéme. Oceňujem tiež aktivity
tých
poslancov spomedzi vás, ktorí sa venujú týmto otázkam
a
svojím zanietením pomáhajú vypĺňať
medzeru v občianskom
povedomí
našej verejnosti. Im, ako aj tretiemu sektoru na
Slovensku,
chcem pri tejto príležitosti v mene
našich obča-
nov
verejne poďakovať.
Napokon,
po tretie, je to problém
bezpečnosti občanov
a
zodpovednosť orgánov štátu v zápase s
rastúcou kriminali-
tou.
Aj súčasná politika prispieva k tomu, že sa oslabuje
schopnosť
nášho štátu zabezpečovať dôsledné uplatňovanie zá-
konov.
Nárast najzávažnejších trestných činov
a súčasne ne-
uspokojivá
miera ich objasnenosti vyvolávajú u
našich obča-
nov znepokojenie z ohrozenia zdravia,
majetku a samotného
života. Myslím si,
že náprava tohto stavu sa dostala
do
bludného kruhu. Východisko sa stále hľadá v legislatíve,
v
novelizácii zákonov. Zákon o Policajnom zbore a Trestný
poriadok
dávajú pritom dostatočný priestor na rýchle a efek-
tívne
zisťovanie trestných činov a ich páchateľov. Systémové
opatrenia
by teda mali vytvoriť predpoklady na odpolitizova-
nie Policajného
zboru Slovenskej republiky, na obnovenie
klesajúcej
dôvery verejnosti k ministerstvu vnútra, prokura-
túre
a súdom. Čoraz častejšie prichádzajú oprávnené sťažnos-
ti
občanov, že trestné konanie býva neúmerne dlhé, že nieke-
dy
dochádza k postihu nevinných ľudí, kým skutočný
páchateľ
sa
vie vykúpiť. Varovné sú aj slová niektorých sudcov, keď
priznávajú,
že nezávislosť súdov nie je zabezpečená tak, ako
by
mala byť. Každé odkladanie serióznych
riešení podrýva vo
vedomí
občanov dôveru v ochrannú funkciu štátu.
Varovným signálom o stave v Policajnom
zbore Slovenskej
republiky
je aj to, že rady policajtov opúšťajú predovšetkým
najskúsenejší
odborníci. Dôvodom, ako som informovaný, nie
je
v prvom rade nedostatočné ohodnotenie ich práce, ale naj-
častejšie
je to strata istoty a politické zasahovanie do vý-
konu
orgánov činných v trestnom konaní. Mnohí z nich strati-
li
istotu, či príslušné orgány budú konať v zhode so záko-
nom. Na jednej
strane ostáva poškodený občan, na druhej
strane
zneistený príslušník Policajného zboru, obávajúci sa,
či
sa nestane obeťou pomsty z rúk
zločincov. Pýtam sa, kde
majú
poctiví občania a policajti žiadať
oporu, ak možno zá-
kon
svojvoľne obchádzať.
Ja sám som upozornil listom z marca 1997
predstaviteľov
Národnej rady Slovenskej republiky, prokuratúry,
justície
i
politických strán na veľmi vážne nevyriešené prípady. Pri-
pomenul
som aj vám, pani poslankyne, páni poslanci, že sa
hromadia
podozrenia zo spáchania závažných trestných činov
s
politickým pozadím, no dodnes som sa nedočkal vecnej reak-
cie.
Zodpovednosť za nedobrú situáciu v oblasti zákonnosti
a
bezpečnosti občanov nesie teda aj slovenský parlament, le-
bo
nevykonáva svoju kontrolnú funkciu
voči exekutíve a ne-
podniká
smerom k nej také kroky, ktoré by mohli pomôcť od-
vrátiť
hroziace nebezpečenstvo.
Vážená Národná rada,
Slovensko - aj keď je
rozlohou a počtom obyvateľstva
malá
krajina - je podľa analytikov z rôznych vedných oblastí
vnútorne nezvykle diferencované rôznymi obsahmi sociálnej
pamäti,
odlišným vnímaním vlastných dejín,
sčasti aj etnic-
ky, konfesionálne a najmä regionálne.
Diskontinuity našej
národnej
histórie, panstvo cudzej štátnej moci v minulosti
a
tiež pustošivé vojny túto
diferencovanosť ešte utvrdili.
V
súčasnosti prebiehajúca spoločenská
transformácia a jej
priebeh
zneistili celé skupiny nášho
obyvateľstva. Návyk na
umelo
udržiavané sociálne istoty spôsobil pod
ťarchou zmien
istý
chaos. To vpísalo do duší mnohých ľudí
opatrnosť, vyč-
kávacie postoje i nereálne očakávania. Jedno aj
druhé sa
stalo
podhubím súčasnej politickej polarizácie v tom zmysle,
že
pri zrode našej nezávislej štátnosti sa
neobjavila poli-
tická
elita, ktorá by nás dokázala zjednotiť nielen na ná-
rodnom princípe,
ale aj orientáciou na modernú
štátnosť
a
vyššie formy občianskeho spolunažívania.
Bez ohľadu na to, kedy sa taká politická elita vytvorí
a
presadí pri riadení štátneho kormidla, budeme musieť pred-
sa
len hľadať styčné body medzi polarizovanými tábormi, ak
si
touto polarizáciou nechceme celkom
podkopať štátnu suve-
renitu
a historické šance uspieť v prudko sa meniacom svete.
My
politici nemáme odvahu otvorene si túto potrebu priznať
a v súlade s tým hľadať racionálne
kompromisné riešenia.
Kompromis
sa stal takmer neznámou veličinou našej veľkej po-
litiky. V mene
straníckej viery zatracujeme
oponentov a
strácame schopnosť dohodnúť sa. Nadišiel čas zmeniť
tento
prístup
k sebe, k svojmu štátu a precítiť zodpovednosť za
ohrozenia,
ktoré si vytvárame do budúcnosti.
Ak idea
našej štátnosti nemá zakrpatieť
a uviaznuť vo
folkloristickej
polohe, musíme ju rozvíjať vo vecnej a prag-
matickej línii,
usilovať sa o modernizáciu štátu
a života
v
ňom, o prosperitu jeho hospodárskej sféry a vytváranie
priestoru
pre dynamický rozvoj mladej generácie, ktorá zo-
sobňuje
potenciál našej krajiny a jej budúcnosť v treťom ti-
sícročí.
Preto treba mužne prijať výzvy tejto doby, dôkladne
ich
premyslieť a podľa toho konať. Keby som to mal povedať
veľmi
konkrétne, musíme sa ako krajina
otvárať svetu a zba-
vovať
sa nacionalistických predsudkov,
detských chorôb ria-
denia štátu a politickej strnulosti, ktoré
nám nič dobré
a
perspektívne neprinášajú. Pre skutočné
napredovanie našej
krajiny
fakticky niet iných prekážok okrem konfliktnej domá-
cej
politiky, okrem predsudkov a nedôvery voči svetu i vo
svoje
vlastné sily.
Na vskutku svetový trend máme už dnes dobre pripravenú
mladú
generáciu. Potvrdzuje sa to, žiaľ, aj tým, že mladí
odborníci, ktorí nás
opúšťajú, lebo časom podľahli
pocitu
neperspektívnosti
tejto krajiny, nachádzajú vo svete veľmi
dobré
uplatnenie. Takýto odliv mozgov je pre krajinu bez-
pochyby
stratou, no mal by byť pre nás aj poučením, že náš
človek
je už pripravený úspešne sa realizovať
v lepšom sys-
téme,
než aký dnes funguje u nás doma. Ťažko
možno nazvať
skutočným
vlastencom človeka, ktorý chce Slovensko vylúčiť
z
procesov globalizácie sveta a odoprieť mládeži perspektívu
prežiť
svoj pozemský údel na úrovni civilizačných vymoženos-
tí
nastupujúceho nového storočia.
Musíme klásť dôraz na intenzívne
zapojenie sa Slovenska
do pohybov určujúcich podobu moderného sveta.
Musíme pre-
niesť
ťažisko v našom systéme z politizovania na profesiona-
litu
a sprítomňovaním civilizačných
výdobytkov vytvárať tu
a
teraz pre ľudí pocit domova.
Globalizačné trendy nezname-
najú
zánik osobitosti žiadneho
národa. Tie si uchováme vo
svojej
kultúre, vo vlastnom modeli životného štýlu, vystava-
nom
na hodnotových orientáciách podľa
vlastnej voľby. Nepo-
chybujem,
že v ňom nájdu miesto tradičné cnosti národnej po-
vahy,
akými sú pracovitosť, sociálne cítenie, ochota angažo-
vať
sa za
druhých a pomôcť im v núdzi,
chorobe a starobe.
(Potlesk.)
Možno širšia verejnosť ani nevie, že práve medzi deťmi
vidieť
vyrastajúce sadenice nádeje, že vznikajú mladé spolo-
čenstvá,
v ktorých sa neholduje alkoholu alebo drogám, ale
sa
v nich pestuje túžba po pravde, dobre a kráse. Rozvíja sa
v
nich úcta mladých ľudí k stabilnej
rodine, k zdravému
partnerskému
vzťahu a ochrane potomstva, ktoré príde na svet
a
bude milované od počiatku. Nemáme len mládež, ktorá po
rozbití
záujmových inštitúcií z minulého režimu
nevie napĺ-
ňať svoj voľný
čas užitočnými a
obohacujúcimi aktivitami
a
podlieha životnej prázdnote, či módnym
extrémistickým vl-
nám
zo zahraničia. Rozrastá sa počet spolkov a spoločenstiev
detí
a mládeže, kde si upevňujú základy ľudskosti, kde sa
učia
milovať a odpúšťať, učia sa
otvorenosti voči všetkým
ľuďom
bez rozdielu. Odmietajú tak
dvojtvárnosť z minulosti,
ako
aj nový nápor nacionalizmu, rasizmu a nihilizmu.
Ostrovy obnovovania normálnej
spoločenskej atmosféry by
mali
vznikať aj v ostatných vrstvách spoločnosti. Potrebova-
li
by ju napríklad podnikatelia, najmä
malí a strední, kto-
rým chýba
väčšie porozumenie výkonnej
moci pri utváraní
priaznivého
podnikateľského prostredia.
Ozdravenie pomerov by iste privítala
vrstva mladých ma-
nažérov,
ktorí niekedy s ťažkosťami prekonávajú byrokraticky
a
politicky stavané prekážky uplatnenia svojej profesionali-
ty.
Narážajú na skupinové záujmy niektorých
veľkopodnikate-
ľov,
využívajúcich svoje konexie s vládnymi kruhmi.
Po novej spoločenskej klíme volajú príslušníci rôznych
vetiev tvorivej
inteligencie, vysokoškolskí
pedagógovia a
nezávislí umelci. A novú spoločenskú atmosféru
potrebujú,
pravdaže,
aj vysoko kvalifikovaní robotníci a remeselníci,
majstri
svojej odbornosti, lebo len v priaznivých pomeroch
sa
môže dariť ich fabrikám a živnostiam, a
teda aj im všet-
kým
osobne. Ich sloboda nesmie byť opäť manipulovaná ideolo-
gickými
schémami a vystavovaná tlaku
preferovaného priemeru
a
nevkusu.
Musíme
ostať skutočne slobodnou,
otvorenou spoločnos-
ťou,
schopnou učiť sa a zbierať nové
skúsenosti z boja so
starými
poriadkami, ktoré sa k nám v novom
štáte znova vra-
cajú.
Všetky spomenuté vrstvy i nemenované skupiny potrebujú
jedno
- rozvíjať našu demokraciu. Tá je
spoločným menovate-
ľom
ich rozmanitých požiadaviek a očakávaní, bez nej sa sot-
va
čo uskutoční. Nemali by sme sa dať zmiasť národnobuditeľ-
skými pseudoheslami bez demokratického obsahu.
Demokracia
nemôže
slúžiť len časti spoločnosti. Nikto si ju nemôže vyá-
rendovať
len pre seba. Buď je pre všetkých,
alebo jej vôbec
niet.
(Potlesk.)
Rád by som v tejto súvislosti upozornil,
že vyspelé de-
mokracie
sa prepracovali k modernému chápaniu
straníckosti.
Strany
by mali byť aj u nás funkčné a pomerne voľné názorové
zoskupenia
bez extrémneho povyšovania straníckej
disciplíny
nad všetko,
schopné racionálne zvažovať
názor odporcu a
hlavne
schopné spoločne rokovať. Ozajstná modernizácia nášho
straníckeho
a vôbec politického a verejného života by mala
byť
spoločnou úlohou a cieľom všetkých
angažovaných občanov
Slovenska.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnešné
Slovensko je bezpochyby
krajinou, ktorá už má
svoje
pevné miesto v rodine európskych národov. Presvedčil
som
sa o tom pri mnohých stretnutiach s
predstaviteľmi mno-
hých štátov
sveta a veľmi názorne to ukázalo aj
nedávne
stretnutie
prezidentov jedenástich krajín v
Levoči. V tomto
zmysle nie sme
už mladým štátom, ak len nechceme údajnou
mladosťou
ospravedlňovať omyly, chybné kroky, ale
aj vedomé
rozhodnutia,
ktoré našu krajinu vo svete
kompromitujú a
oslabujú.
Chcel by som preto vo chvíli, keď vystupujem so svojou
poslednou
správou o stave Slovenskej republiky,
zaželať na-
šej
vlasti, aby spravovanie vecí verejných
vzali do rúk ľu-
dia schopní
porozumenia a spolupráce, aby
prebúdzajúce sa
občianstvo
v našich ľuďoch zvyšovalo nároky nielen na vládu,
parlament
a všetky ostatné orgány spravujúce náš štát, ale
aj
na miestnu a regionálnu samosprávu a, pravdaže, aj na ich
vlastné postoje a činy. Aby sme
všetci pochopili, že náš
osud je predovšetkým v našich vlastných
rukách, a aby sme
podľa
toho aj konali. Potom Slovensko určite
neopustí cestu
k
prosperite, k spravodlivosti a spokojnosti
jeho sebavedo-
mých
a hrdých občanov.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne pánu prezidentovi za prečítanie jeho
správy
aj za vás, páni poslanci. (Potlesk.)
Pani
poslankyne, páni poslanci,
prerušujem rokovanie
dnešnej
schôdze s tým, že prestávka bude do 14.15 hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokova-
cej
miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme
pokračovať
v rokovaní 41. schôdze Národnej rady.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní 41. schôdze prvým
čítaním o
vládnom návrhu zákona o Slovenskej
živnostenskej komore
a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento
vládny návrh ste dostali ako parlamentnú tlač
859.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu
zákona výborom ste
dostali
ako rozhodnutie predsedu Národnej rady číslo 1918.
Pôvodne
mal zákon uviesť minister vnútra, ktorý však
odcestoval
na zahraničnú pracovnú cestu, preto z poverenia
vlády
nás s obsahom zákona oboznámi pán minister Ivan Hudec.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon o Slovenskej živnostenskej komore a
o zmene a do-
plnení niektorých ďalších zákonov nadväzuje na
historické
tradície
živnostenských komôr a spoločenstiev, ktoré v našom
štáte
plnili úlohy záujmového, odborného, vzdelávacieho, ale
aj
sociálneho charakteru od roku 1859, keď bol v Rakúsko-
-Uhorsku
vydaný Živnostenský poriadok.
Usporiadanie obchod-
ných
a živnostenských komôr podľa rakúskej časti monarchie
bolo
prevzaté bez vecných zmien takzvanou Česko-slovenskou
republikou
a zostalo rovnaké až do roku 1948. Po roku 1948
boli
jednotlivé územné obchodné a živnostenské komory zruše-
né
a vznikla Česko-slovenská obchodná
komora, neskôr Česko-
-slovenská
obchodná a priemyselná komora a od roku 1992 Slo-
venská
obchodná a priemyselná komora, ktorá
zastrešuje pre-
dovšetkým právnické osoby vykonávajúce
podnikateľskú čin-
nosť
v hospodárskych odvetviach.
Potreba zriadenia živnostenskej
komory vyplýva zo živ-
nostenského
zákona, ktorý vo viacerých svojich ustanoveniach
predpokladá súčinnosť a spoluprácu orgánov
štátnej správy
v
živnostenskom podnikaní so
živnostenskými spoločenstvami.
Živnostenské spoločenstvá, vzniknuté na základe
zákona
o
združovaní občanov, sú však pre určité
živnosti duplicit-
né,
resp. v určitom mieste ich pôsobí niekoľko, čím nespĺňa-
jú
požiadavku § 69 živnostenského zákona. Citované ustanove-
nie
živnostenského zákona totiž vyžaduje, aby živnostenské
spoločenstvo bolo združením podnikateľov v určitom
odbore
alebo
v odboroch živností na vymedzenom
území, lebo len tak
môže byť partnerom pre orgány v
živnostenskom podnikaní,
ktoré
si z množstva živnostenských
spoločenstiev nemôže vy-
berať na spoluprácu len niektoré z nich.
Túto spoluprácu
a
súčinnosť so živnostenskými
spoločenstvami vymedzuje živ-
nostenský zákon, napríklad pri udelení koncesie
alebo pri
odpustení
prekážok prevádzkovania živností u
osôb, na maje-
tok
ktorých bol vyhlásený alebo ukončený konkurz.
Návrh zákona
predpokladá predovšetkým členstvo
fyzic-
kých osôb, ktoré
majú živnostenské oprávnenie,
ktorých je
v
Slovenskej republike približne 247 tisíc, ale nevylučuje
členstvo aj
iných fyzických a
právnických osôb. Prosím,
zdôrazňujem
tento moment, pretože bol predmetom niektorých
sporov
pri prerokúvaní návrhu tohto zákona.
Navrhovanou právnou úpravou sa
ustanovuje zriadenie,
právne
postavenie, pôsobnosť a vnútorné organizačné usporia-
danie
Slovenskej živnostenskej komory, ktorej účelom popri
ochrane
a podpore živnostenského podnikania
bude aj plnenie
niektorých
verejnoprávnych úloh.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
chcem požiadať, aby táto právna norma postúpila po va-
šom
zvážení do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Gestorský výbor ako spravodajcu určil
pána poslanca Za-
hatlana.
Prosím, pán poslanec, aby ste nás
oboznámili s ná-
vrhmi
vášho výboru.
Poslanec K. Zahatlan:
Vážený pán predseda,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
hostia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z.
z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v prvom čí-
taní
o vládnom návrhu zákona ako spravodajca
určený Výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-
nú
samosprávu a národnosti.
Na úvod si dovolím informovať o
skutočnosti, že uvedený
vládny
návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky doručený 12. decembra 1997, čím boli splnené
pod-
mienky
určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je
doručenie
návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční
jeho
prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh
zákona spĺňa náležitosti podľa § 70
ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a podľa
legislatívnych pravi-
diel,
a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze
Národnej rady
Slovenskej
republiky v rámci prvého čítania.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
prvému čítaniu si osvojujem
stanovisko, že uvedený návrh
spĺňa
z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené
v
§ 67 a 68 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o ro-
kovacom poriadku
Národnej rady, ako i náležitosti určené
v
legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že vládou Slo-
venskej
republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závaž-
nú spoločenskú
problematiku, ktorú je
potrebné upraviť
spôsobom,
ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Ďalej predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia ná-
vrhu
zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhé-
ho čítania vo
výboroch Národnej rady
Slovenskej republiky
a
v rámci druhého i tretieho čítania na schôdzi Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky, čím dôjde k
dopracovaniu tohto ná-
vrhu
zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu
vyplývajú
z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národ-
ná
rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3
písm.
c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky na tom, že po rozprave
odporučí vládny návrh
zákona
o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplne-
ní
niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
zákona o rokova-
com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade
s
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
1916 z 12. decembra 1997 návrh zákona
prideliť v dru-
hom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s
citovaným návr-
hom
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým
bol vládny návrh zákona pridelený, ho
prerokovali do 18.
marca
1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram
rozpravu. Nemám
písomné
prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa
niekto hlási
do
rozpravy. Nie. Končím možnosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Tým
je rozprava aj skončená. Pán minister sa zrejme nebude
vyjadrovať,
ani pán spoločný spravodajca.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Budeme hlasovať najskôr
podľa
§ 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Poslanec K. Zahatlan:
Ak mi
dovolíte, vážený pán predseda,
prosím, aby ste
dali
najskôr hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73
ods.
3 písm. c) zákona o rokovacom
poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky odporúča vládny návrh zákona
o Sloven-
skej živnostenskej komore a o zmene a doplnení
niektorých
zákonov
(tlač 859) prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať o tom, že na-
vrhujeme,
aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní,
resp.
nenavrhujeme, ale súhlasíme.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
musíme hlasovať ešte
raz,
pretože sa prezentovalo a hlasovalo len 74 poslancov.
Skúsme hlasovať ešte raz, lebo medzitým
prišli niekoľkí
poslanci.
Prosím,
prezentujeme sa a hlasujeme o
zaradení tohto
vládneho
návrhu zákona do druhého čítania.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Rozhodli sme, že tento návrh budeme
prerokúvať v druhom
čítaní.
Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.
Poslanec K. Zahatlan:
Teraz prosím, pán predseda, dajte
hlasovať o tom, že
Národná
rada Slovenskej republiky prideľuje
návrh zákona na
prerokovanie
týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport.
Za gestorský výbor určuje Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a ná-
rodnosti.
Súčasne budeme hlasovať o tom, aby výbory
návrh
zákona prerokovali v termíne do 18. marca a
gestorský výbor
do
20. marca 1998. Ideme hlasovať o
pridelení návrhu zákona
výborom,
o určení gestorského výboru a o jeho prerokovaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať o pridelení
návrhu zákona výbo-
rom na prerokovanie, o určení gestorského
výboru, ako aj
o
termínoch prerokovania vo výboroch a v gestorskom výbore.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zá-
kona
výborom, určila gestorský výbor a
príslušné lehoty vý-
borom
na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Môžeme
pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
znovu
prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 42/1994
Z. z o ci-
vilnej ochrane
obyvateľstva v znení zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 222/1996 Z. z.
Tento
vládny návrh máte pod parlamentnnou tlačou 873
a
návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie
výborom
Národnej rady je v rozhodnutí predsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky pod číslom 1956.
Aj v
tomto prípade prosím pána
ministra Ivana Hudeca,
aby
nás z poverenia vlády informoval o obsahu zákona.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám vládny návrh
zákona, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
42/1994
Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.
Cieľom vládneho návrhu zákona je na základe skúseností
získaných
pri uplatňovaní zákona o civilnej ochrane obyva-
teľstva vytvoriť právne podmienky na dokonalejšiu
ochranu
života, zdravia a majetku. Navrhovaná právna
úprava mení
alebo
dopĺňa tie ustanovenia zákona, ktoré spôsobovali ne-
presný
výklad, nepresné vymedzenia reálnych vzťahov
subjek-
tov
podieľajúcich sa na plnení úloh
civilnej ochrany a po-
dobne.
Súčasne sa novelou reaguje na nové podmienky vyvolané
zmenou
územnosprávneho členenia Slovenskej republiky.
Dovoľte mi sumarizovať. Vládny návrh zákona presnejšie
vymedzuje
pojmy v ňom používané, novo vymedzuje spôsob fi-
nancovania
civilnej ochrany ako z prostriedkov štátneho roz-
počtu,
tak aj z rozpočtov obcí, rozpočtov
právnických a fy-
zických osôb. Presnejšie vymedzuje pôsobnosť
ministerstva
vnútra,
ale najmä pôsobnosť krajského úradu a okresného úra-
du.
Novo vymedzuje práva a povinnosti právnických osôb a fy-
zických
osôb, ktoré sa podieľajú na tejto činnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na vyš-
šie
uvedené prosím predložený návrh zákona
postúpiť do dru-
hého
čítania, a tým by sme mohli zmeniť a
doplniť zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o ci-
vilnej ochrane
obyvateľstva v znení zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 222/1996 Z. z.
Prosím, aby sme posudzovali tento nový
návrh z týchto
pohľadov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu ministrovi.
Gestorský výbor určil pána poslanca
Jozefa Reu, aby nás
informoval
o návrhoch z jeho výboru. Prosím pána
predsedu
výboru
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti,
aby
nám predniesol návrhy.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán minister vlády Slovenskej
republiky,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spravodajskú správu
k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o ci-
vilnej ochrane
obyvateľstva v znení zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 222/1996 Z. z.,
parlamentnú tlač
873.
Vážená Národná rada,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v prvom čí-
taní
o vládnom návrhu zákona ako spravodajca
určený Výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-
nú
samosprávu a národnosti.
Na úvod si dovolím informovať o
skutočnosti, že uvedený
vládny
návrh zákona bol poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky doručený 16. januára 1998, čím boli splnené pod-
mienky
určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku, to
znamená
doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na
ktorej sa
uskutoční
jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh
zákona spĺňa náležitosti podľa § 70
ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych
pravi-
diel,
a zaradil ho na rokovanie tejto práve prebiehajúcej
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v
rámci prvého
čítania.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh
spĺňa
z formálnoprávnej stránky všetky
náležitosti návrhu
zákona,
ako sú uvedené v § 67 a § 68
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych
pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že vládou Slo-
venskej
republiky predložený návrh zákona
predstavuje zavŕ-
šenie
významnej etapy reformy verejnej správy Slovenskej re-
publiky
a vytvára predpoklady na konkrétny prínos vo sfére
asociačných
a integračných snáh. Predpokladám, že prípadné
zmeny
a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave,
najmä
v rámci jej druhého čítania vo výboroch
Národnej rady
Slovenskej
republiky a v druhom a treťom čítaní v
pléne Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky, čím dôjde k prípadnému
dopracovaniu
tohto vládneho návrhu zákona.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1
zákona o rokova-
com poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky v súlade
s
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
1916 zo 16. januára 1998 vládny návrh
prideliť v dru-
hom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú sprá-
vu, územnú
samosprávu a národnosti, Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre obranu a bezpečnosť,
Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody a napokon Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Za
gestorský výbor navrhujem v súlade s odporúčaním
predsedu
Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Sú-
časne
odporúčam, aby výbory, ktorým bude vládny návrh zákona
pridelený,
ho prerokovali do 18. marca 1998 a
gestorský vý-
bor
do 20. marca 1998.
Toľko, vážený pán predseda, k
spravodajskej správe vý-
boru
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som
dostal
jednu písomnú prihlášku za klub SDĽ. Je to pán posla-
nec
Kanis. Prosím pána poslanca Kanisa, aby predniesol svoje
návrhy.
Poslanec P. Kanis:
Vážená Národná rada,
pred piatimi rokmi zákonom číslo 2/1993 Z. z. boli mi-
nisterstvu
vnútra uložené kompetencie zabezpečovať
úlohy na
úseku civilnej ochrany. Po piatich rokoch
tejto činnosti
vrátane
uplatňovania zákona číslo 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva možno konštatovať, že
ministerstvo
vnútra
plnilo celý rad závažných úloh:
1. pri
postupnej zmene orientácie
civilnej ochrany na
plnenie
úloh v mieri,
2. na úseku legislatívy,
3. v rámci priameho riadenia troch vojenských záchran-
ných
útvarov civilnej ochrany,
4. na poli medzinárodnej spolupráce.
Zvlášť
treba zdôrazniť význam
úloh, ktoré sú späté
s
budovaním systému prevencie a účinného systému riešenia
následkov
mimoriadnych udalostí. Zvlášť treba
oceniť aj to,
že
pri príprave vojakov je systém civilnej ochrany schopný
vlastnými
silami pripravovať základné odbornosti na solídnej
kvalitatívnej
úrovni.
Zákon o civilnej ochrane
obyvateľstva, schválený dňa
27.
januára 1994, určil základný právny
rámec na plnenie
úloh
pri ochrane života, zdravia a majetku.
Civilná ochrana
je
v ňom definovaná ako systém úloh a opatrení zameraných na
ochranu života,
zdravia a majetku,
spočívajúcich najmä
v
analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižo-
vanie
rizík ohrozenia, ako aj na určenie postupov a činností
pri
odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.
Na základe § 36 tohto zákona bolo
vypracovaných 10 vše-
obecne záväzných právnych predpisov. Vzhľadom na
postupné
budovanie
systému civilnej ochrany, rovnako vzhľadom na nové
územnosprávne
členenie je zrejmé, že civilná ochrana
potre-
buje
nové zákonné úpravy. Rozvíjajúce sa rozmanité a zložité
vzťahy
a iné skutočnosti v rámci systému civilnej ochrany si
vyžadujú
nové precízne právne definície a normy.
Navrhovaná
novela
obsahuje vymedzenia viacerých základných pojmov, práv
a
povinností subjektov činných v
systéme civilnej ochrany,
čím
v konečnom dôsledku odstraňuje alebo zužuje možnosť kom-
petenčných
sporov, kolízií, prípadne aj nečinnosti v oblasti
civilnej
ochrany. Vládny návrh zákona (tlač
873), ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
42/1994
Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona
Národnej
rady číslo 222/1996 Z. z., je teda opodstatnený.
Vážení kolegovia, tak ako iné oblasti verejného života
nemajú
dostatok finančných prostriedkov, aj v oblasti civil-
nej
ochrany financie zo štátneho
rozpočtu umožňujú len re-
produkciu
základných podmienok fungovania tohto
systému. Aj
keď
ide dnes len o stabilizačnú etapu,
nechce sa mi veriť,
že
prerokúvaná novela, ktorá vo veľkom rozsahu zakotvuje no-
vé
povinnosti, nové práva, nové pôsobnosti, nebude mať dosah
na štátny
rozpočet, ba ani na rozpočet
obcí. Navyše keď
vieme,
že len materiál, či už je ženijný, špeciálny, chemic-
ký,
automobilový, spojovací, má v priemere
približne 30 ro-
kov
a takisto vieme, že rastú obstarávacie
ceny, ako aj ce-
na
štandardnej a rutinnej údržby.
Ctené dámy a vážení páni,
navrhovaná novela zákona číslo 42/1994 Z.
z. o civilnej
ochrane
obyvateľstva je potrebná, a preto za poslanecký klub
Strany
demokratickej ľavice odporúčam jej
zaradenie do dru-
hého
čítania.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne a poslanci, nemám ďalšiu
písomnú pri-
hlášku
do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto
hlási do rozpra-
vy.
Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy,
a teda aj
rozpravu.
Pán minister sa bude vyjadrovať k
rozprave? Nie. Pán
spoločný
spravodajca? Tiež nie. Môžeme pristúpiť
k hlasova-
niu.
Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-
kovacom
poriadku, tak ako to predniesol pán spoločný spravo-
dajca.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dovoľte mi, aby som prečítal návrh na
prvé hlasovanie
pri
prerokovaní tohto zákona v prvom čítaní. Budeme hlasovať
o
tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) záko-
na
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
odporúča
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o ci-
vilnej ochrane
obyvateľstva v znení zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 873), prero-
kovať
v druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Hlasujeme
o
tom, aby sme tento zákon mohli prerokovať v druhom čítaní.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Rozhodli sme, že budeme návrh zákona prerokúvať v dru-
hom
čítaní.
Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.
Poslanec J. Rea:
Druhé hlasovanie, ako som uviedol v
správe, bude o tom,
že
podľa rozhodnutia pána predsedu
Národnej rady bude tento
návrh
zákona pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústav-
noprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre pôdohospodárstvo, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a
národnos-
ti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre obranu
a
bezpečnosť, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci, Výboru Národnej rady
Sloven-
skej republiky
pre životné prostredie a ochranu prírody
a
napokon Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport.
Za gestorský výbor v zmysle citovaného
nariadenia navr-
hujem
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti. Súčasne odporúčam,
aby
výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokova-
li
v termíne do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. mar-
ca
1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o zaradení tohto vládneho návrhu zá-
kona
do výborov, o určení gestorského
výboru a termíne na
prerokovanie
vo výboroch.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh zá-
kona
výborom, určila gestorský výbor aj
príslušné lehoty na
prerokovanie
v druhom čítaní.
Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodaj-
ca.
Pani poslankyne, páni poslanci,
nasledujúcim bodom mala
byť tlač 759, a to druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona
o
sociálnom zabezpečení vojakov. Konštatujem, že doteraz som
nedostal spoločnú
správu, z čoho usudzujem, že spoločná
správa
z výborov nebola ešte pripravená. Preto budeme musieť
odložiť
rokovanie o tomto bode programu a rokovať o ňom, keď
dostaneme
spoločnú správu.
Pristúpime preto k ďalšiemu bodu,
ktorým bude prvé čí-
tanie
o
návrhu
poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky
Roberta
Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zá-
kon
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné
osoby v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali ako
tlač 879. Návrh na
pridelenie prerokovania výborom ste dostali v rozhodnutí
predsedu
Národnej rady pod číslom 1942.
Návrh zákona uvedie predkladateľ, pán
poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
novelizácia zákona o podmienkach prevodu majetku štátu
na
iné osoby prijatá v roku 1995 zmenila kupónovú privatizá-
ciu
na dlhopisovú. Na základe tohto zákona je Fond národného
majetku Slovenskej
republiky povinný do konca
roku 2001
splatiť
majiteľom dlhopisov nominálnu hodnotu dlhopisu 10
tisíc
korún spolu s výnosom.
Ak si
zoberieme skutočnosť, že Fond
národného majetku
Slovenskej
republiky k 1. januáru 1996 vydal viac
ako 3 200
tisíc
dlhopisov, jednoduchá matematika nám hovorí, že v roku
2001
bude potrebovať približne 35 až 40 mld.
korún na pre-
platenie
všetkých dlhopisov. Pochybnosti o tom,
či Fond ná-
rodného
majetku bude schopný splniť túto
povinnosť, ma ešte
v
roku 1996 viedli k predloženiu návrhu
novelizácie takzva-
ného
zákona o veľkej privatizácii s rovnakým obsahom, ako má
dnes
prerokúvaný návrh. Došlo ku kompromisu a dňa 19. novem-
bra
1996 nadobudol účinnosť zákon, ktorý zaviedol skoršiu
splatnosť
dlhopisov v prípade, ak ich majiteľ dosiahol v deň
nadobudnutia účinnosti
tohto zákona vek 70 rokov a viac.
Splatnosť
takýchto dlhopisov bola 31. decembra
1997 a v sú-
časnosti
prebieha splácanie dlhopisov.
Je viac
dôvodov, ktoré podporujú
myšlienku postupného
splácania
dlhopisov vo všeobecnosti a bez ohľadu na to, či
zvýhodnenou
skupinou sú občania starší ako 60 rokov alebo
viac.
Ako prvý dôvod by som uviedol, že naši spoluobčania vo
veku
60 rokov a viac sa najviac zaslúžili o
tvorbu majetku,
ktorý
je alebo bol predmetom privatizácie.
Absolútna väčši-
na
z nich nemala žiadnu možnosť zúčastniť sa na privatizá-
cii.
Je preto podľa môjho názoru morálne a správne, aby táto
veková
kategória občanov bola zvýhodnená a aby mali pred-
nosť
v splácaní dlhopisov pred inými vekovými kategóriami.
Treba
pripomenúť aj to, že do roku 2001 uplynú
ešte 4 roky,
čo
mnohým najstarším spoluobčanom môže celkom znemožniť spo-
luúčasť
na dlhopisovej privatizácii.
Nezabúdajme ani na to,
ako
negatívne je hodnotený priebeh privatizácie, aké spra-
vodlivé
protesty oprávnene vyvolávajú informácie o tunelova-
ní
podnikov, o privatizácii za nápadne nevýhodných podmienok
pre
štát, ako to bolo napríklad v prípade
Nafta Gbely a po-
dobne.
Ako druhý dôvod by som uviedol, že
pretrvávajú oprávne-
né
pochybnosti o reálnosti
dlhopisovej privatizácie v roku
2001.
Bude Fond národného majetku v tomto roku naozaj schop-
ný
vyplatiť sumu približne 33 miliárd korún
všetkým majite-
ľom
dlhopisov, ak zoberieme do úvahy, že
časť občanov star-
ších
ako 70 rokov bude uspokojená na základe zákona prijaté-
ho
v roku 1996 už v priebehu roku 1998?
Pôžička, ktorú Fond
národného
majetku Slovenskej republiky v tomto
roku prevzal
zo
zahraničia vo výške 2,2 miliardy korún za obzvlášť nevý-
hodných
podmienok, aby mohol vyplatiť občanov starších ako
70
rokov, iba znásobuje tieto pochybnosti.
Je do slova a do
písmena
absurdné predstaviť si, že Fond národného majetku,
ktorý
prevzal pod svoje krídla od začiatku roku 1992 majetok
v
hodnote 330 miliárd korún, opakujem 330
miliárd korún, si
musí
už takmer na konci privatizačného procesu požičať pe-
niaze,
aby bol spôsobilý vyhovieť požiadavkám zákona o skor-
šom
splácaní dlhopisov osobám starším ako 70 rokov.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by nemali
podceňovať
túto skutočnosť. Ide o majetok nás všetkých, kto-
rý
dostal Fond národného majetku do vienka s určitou dôve-
rou.
Niet pochybností o tom, že fond túto
dôveru sklamal na
plnej
čiare. Treba čo najrýchlejšie
prijať zákon, aby Fond
národného majetku bol kontrolovateľný Najvyšším kontrolným
úradom, aby
jeho aktivity mohla monitorovať prokuratúra.
Treba sa osobitne
zaoberať finančnou disciplínou
dlžníkov
Fondu
národného majetku a najmä tým, ako Fond
národného ma-
jetku
postupuje v prípade, keď dlžníci nesplácajú pravidelné
splátky.
Len tak môžeme hovoriť o dlhopisovej
privatizácii,
inak je
v roku 2001 obyčajnou ilúziou.
Aj to je jeden
z
hlavných dôvodov, prečo Strana
demokratickej ľavice neu-
stále
podáva návrhy na postupné vyplácanie
dlhopisov osobám
starším
ako 60 rokov.
Aby
niekto nemal pocit, že nepoužívam argumenty pri
vyslovovaní
záverov, siahnem po oficiálnej výročnej správe
o
činnosti Fondu národného majetku za rok 1996. Ako som už
uviedol,
od roku 1992 prešiel na Fond národného
majetku ma-
jetok
v hodnote viac ako 330 miliárd korún. To, že zmena ku-
pónovej privatizácie na dlhopisovú mala slúžiť
najmä roz-
siahlejším
priamym predajom, kde pri súčasnom
neštátnom po-
stavení fondu a jeho nekontrolovateľnosti zo strany
štátu
dominuje
politický vplyv, potvrdzuje údaj, na základe ktoré-
ho
v rokoch 1992 až 1996 bol v priamom predaji sprivatizova-
ný majetok v bilančnej cene 118 miliárd korún. Opakujem,
tento majetok v bilančnej cene 118 miliárd
korún bol však
predaný
len za 69 miliárd korún, čo predstavuje približne
60
% bilančnej ceny majetku. Len v samotnom priebehu roku
1996
bol v priamom predaji predaný majetok v
bilančnej cene
43,5
miliardy korún, ale len za 16
miliárd korún, čo pred-
stavuje
približne 30 % bilančnej ceny.
Aký bol rok 1997, pýtam sa predstaviteľov Fondu národ-
ného
majetku. Okrem toho, kde sa podelo asi 2,7 miliardy ko-
rún,
ktoré Fond národného majetku získal predajom kupónových
knižiek
v rámci druhej vlny kupónovej privatizácie? Uveďme
ešte
jeden zaujímavý údaj. K 31. decembru 1996 mal
Fond ná-
rodného
majetku pohľadávky z kúpnych cien a úrokov po lehote
splatnosti
viac ako 6 miliárd korún. Aké opatrenia urobil
Fond
národného majetku, aby znížil toto neuveriteľné číslo
pohľadávok
po splatnosti? Ako účinne podáva Fond národného
majetku
návrhy na súd? Koľko zmlúv Fond národného
majetku
zrušil
pre neplnenie si záväzkov z nich vyplývajúcich? Len
týchto
6 miliárd korún, ktoré sú dnes po
lehote splatnosti,
by
stačilo, aby sme vyplatili všetkých
občanov starších ako
60
rokov v priebehu roku 1998.
Vážené dámy a páni, prestaňme sa pozerať
na Fond národ-
ného
majetku ako na niečo, čo patrí len jednej časti poli-
tického
spektra. Prestaňme obhajovať neobhájiteľné.
Začnime
sa
fondom zaoberať ako inštitúciou, cez
ruky ktorej prešiel
majetok
neuveriteľných hodnôt, ktorý
sa mnohokrát stráca
v
nedohľadne. Ak zastávame názor, že starším občanom treba
z
dôvodu neistoty dlhopisovej privatizácie,
ako aj z dôvodu
morálky
a spravodlivosti skôr vyplatiť dlhopisy, urobme na
Fond národného majetku Slovenskej republiky
tlak, aby sa
správal
inak, ako sa správa, aby zabezpečil dostatočné množ-
stvo
financií na takéto opatrenie.
Fond národného majetku Slovenskej
republiky, vážené dá-
my
a páni, bude musieť byť jedným z prvých terčov novej vlá-
dy,
ak vznikne po voľbách v tomto roku. Strana demokratickej
ľavice
nevstúpi do žiadnej vlády, ak v jej
vládnom programe
nebudú okrem
iných zásadných vecí
ciele nápravy krívd
spáchaných
v privatizácii.
Slovensko je v zaujímavej
pozícii. Po roku 1989 sme
otvorili proces
reštitúcií, rehabilitácií a
privatizácií,
nemajúci
v Európe obdobu, aby sme napravili
krivdy minulos-
ti.
Už o desať rokov neskôr budeme naprávať krivdy a nespra-
vodlivosti
spôsobené reštitúciami, rehabilitáciami
a priva-
tizáciou.
Verím, že aj postupné vyplácanie dlhopisov osobám,
ktoré
si to najviac zaslúžia a ktoré sa
dôvodne môžu obá-
vať,
že v roku 2001 nedostanú nič, môže byť jedným z takých-
to
krokov. Prestaňme si vykrádať nápady a podporme návrh,
ktorý
je pripravený.
Celkom som nepochopil vystúpenie pána
premiéra Mečiara,
ktorý na
konci roku 1997 v
televíznom vystúpení hovoril
o
potrebe skoršieho vyplatenia dlhopisov
osobám starším ako
60
rokov, ako keby na to prišiel práve v
momente pred tele-
víznou
kamerou. Návrh skoršieho
vyplácania dlhopisov pred-
kladá Strana demokratickej ľavice
opakovane od roku 1996
a
som rád, že sme v
roku 1996 spoločne vyhoveli aspoň
70-ročným
občanom alebo starším.
Rovnako som celkom nepochopil iniciatívu
SDK, keď o tri
týždne
po tom, čo sme verejne ohlásili podanie návrhu, ktorý
teraz
prerokúvame, podala návrh
rovnakého obsahu, o ktorom
budeme rokovať po
tomto bode programu. Chápem
predvolebné
preteky,
ale nie detinské hry.
Strana demokratickej ľavice nemala nikdy problém pod-
poriť
v tomto parlamente všetko rozumné, či
to už bol návrh
opozície,
alebo to bol návrh vládnej koalície.
Vybíjajme si
energiu
na argumentoch, na hľadaní vecných riešení, a nie na
preberaní
legislatívnych iniciatív.
Tretím
dôvodom, ktorý podporuje
myšlienku postupného
vyplácania dlhopisov, je skutočnosť, že skoršia
splatnosť
dlhopisov
by mohla pozitívne pôsobiť na celkový proces dlho-
pisovej privatizácie, pretože významne znižuje náklady na
preplatenie
všetkých dlhopisov v priebehu roku
2001, ktoré,
ako
som už uviedol, budú predstavovať približne 33 miliárd
korún.
Trend postupného splácania dlhopisov už
nakoniec za-
viedol
zákon z roku 1996 o skoršom splácaní dlhopisov osobám
starším
ako 70 rokov.
Pokiaľ ide o okruh občanov, ktorých by sa predkladaný
návrh
zákona dotkol, treba uviesť, že občanov
vo veku od 60
do
65 rokov máme približne 225 tisíc a občanov vo
veku od
65
do 70 rokov približne 210 tisíc, čo
spolu predstavuje
približne
435 tisíc občanov. Občanov
starších ako 70 rokov
máme
približne 378 tisíc, ale títo sú už
uspokojovaní záko-
nom
prijatým v roku 1996.
Návrh zákona, ktorý predkladám, sa nedotýka splatnosti
dlhopisov
pre osoby staršie ako 70 rokov. U týchto občanov
nastala
splatnosť dlhopisov 31. decembra 1997 a v súčasnosti
ich
Fond národného majetku prepláca. Navrhujeme, aby osoby
staršie
ako 60 rokov - veková hranica by sa opäť
určovala
dňom
účinnosti zákona - mali svoje dlhopisy
splatné 31. de-
cembra
1998 a Fond národného majetku by ich
vyplácal na za-
čiatku
roku 1999.
Vážené dámy a páni, som prístupný na kompromisné
rieše-
nia,
k akým sme došli v roku 1996, teda k
takým riešeniam,
ktoré
by viedli k uspokojeniu aspoň časti z okruhu občanov
uvedeného
v tomto návrhu zákona. Verím, že všetci chápeme
situáciu,
absurdnú situáciu, ktorá nastala okolo Fondu ná-
rodného
majetku, ale najmä okolo starších spoluobčanov, a že
predložený
návrh zákona nájde vašu podporu a bude prijatý do
druhého čítania, v ktorom môžeme hľadať vecné riešenia a
naznačené
kompromisy.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, pána Tomáša
Cinge-
la.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods.
1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v prvom čí-
taní
o návrhu poslanca Národnej
rady Slovenskej republiky
Roberta
Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zá-
kon
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné
osoby v znení neskorších predpisov (tlač 879), ako spra-
vodajca
určený navrhnutým gestorským
výborom Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Predložený návrh (tlač 879) bol
doručený poslancom Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky
dňa 9. januára 1998, čím
boli
splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
predložený
návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-
cieho
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky a náleži-
tosti
podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil
ho na roko-
vanie
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé
čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-
visko,
že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-
ré
sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych
pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko,
že predložený
návrh
zákona je populistický, zameraný na blížiace sa parla-
mentné
voľby. Zároveň je diskriminujúci,
pretože uprednost-
ňuje
isté skupiny obyvateľov. Z tohto dôvodu v súlade s § 73
ods.
3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky odporúčam prijať uznesenie,
aby Národná rada
Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave
nepokračovala
v
rokovaní o návrhu zákona.
Prosím, vážený pán predseda, aby ste
otvorili všeobecnú
rozpravu
o návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu
programu s konštatova-
ním,
že nemám do rozpravy písomné prihlášky. Pýtam sa pána
predsedu Hofbauera, či je to jeho prihláška do rozpravy.
(Nezrozumiteľný
hlas.) Pýtam sa, či sa niekto hlási do
roz-
pravy.
Nikto sa nehlási do rozpravy. Neviem, prečo všetci
poslanci
z SDĽ, keď ukončím možnosť prihlásiť sa
do rozpra-
vy,
tlačia tlačidlá. Je to skutočne
provokácia? Do rozpravy
sa
nikto neprihlásil. S faktickou poznámkou sa hlásil pán
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Chcem zareagovať na
vystúpenie, bombastické
vystúpenie
pána Fica.
(Hlasy v pléne.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Do rozpravy sa nikto nehlásil. (Ruch v
sále.) Môžem ve-
dieť,
nemá faktickú poznámku?
Procedurálnu poznámku predsa
môže
mať.
(Poznámka poslanca Hofbauera, že sa hlási
do rozpravy.)
Do rozpravy sa už nemôžete hlásiť, lebo do rozpravy sa
nikto
nehlásil.
Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce
vyjadriť. Zrej-
me
nie, ani pán spoločný spravodajca. (Hlasy v sále.) Nie,
ani
pána Hofbauera som už do rozpravy nezaradil, ani pána
Benčíka.
Prosím,
pán spoločný spravodajca, môžete pristúpiť
k
hlasovaniu.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda, pretože v rozprave
nebol predlože-
ný
žiadny iný návrh ako môj, a ja som navrhoval, aby sme ďa-
lej nepokračovali v prerokúvaní tohto
predloženého návrhu
zákona,
žiadam, aby ste dali o tom hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o
návrhu spoloč-
ného
spravodajcu podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebudeme po-
kračovať
v rokovaní o návrhu zákona. Prosím,
prezentujme sa
a
hlasujme.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme rozhodli podľa § 73
ods. 3 písm. b),
že
nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať ďalším bodom v
našom programe prvým
čítaním
o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov.
V tomto prípade ste dostali tento návrh
zákona ako tlač
886.
Rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1952 boli dané
aj
návrhy na pridelenie jednotlivým výborom.
Za poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Palacka.
Prosím
pána poslanca.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov,
je vecne podobný
návrhu,
o
ktorom bola reč v predchádzajúcom
bode. To mi umožní byť
pri
predkladaní stručnejší a odôvodniť ho takto.
Zákon číslo 92/1991
Zb. v
platnom znení určuje deň
splatnosti
dlhopisov Fondu národného majetku,
ktorých maji-
teľom
je osoba staršia ako 70 rokov, na 31. december 1997.
Splatnosť
ostatných dlhopisov je až 31. decembra 2000. Skor-
šia splatnosť pre staršie osoby bola
zo zákona navrhnutá
s
cieľom vyjsť v ústrety spoluobčanom v dôchodkovom veku,
ktorí
nemôžu na vyplatenie hodnoty dlhopisu čakať až do roku
2001.
S rastúcim vekom majiteľa dlhopisu je
pravdepodobnosť
dožitia
splatnosti stále nižšia. Starší občania sa vo svojom
produktívnom veku
najviac pričinili o
vytvorenie hodnôt,
ktoré
sú predmetom privatizácie. Je
preto namieste zohľad-
nenie
veku pri vyplácaní dlhopisov, ktoré sú istým odškodne-
ním
za nemožnosť podieľať sa priamo na privatizácii štátneho
majetku. Výrazný
rozdiel v termíne
splatnosti, rok 1997
a
rok 2000, je diskriminujúci voči
osobám, ktoré už takisto
dovŕšili
dôchodkový vek, no ešte nedovŕšili 70 rokov. Vek
70
rokov nemá v ľudskom živote žiadne osobitné postavenie,
naopak,
vek 60 rokov znamená pre väčšinu populácie odchod do
dôchodku,
to znamená dosť výrazné zníženie
životnej úrovne.
Je preto namieste aj pri tomto odškodnení uvažovať skôr
s
vekom 60 rokov.
Podľa informácií predstaviteľa Fondu národného majetku
aj
tu na tomto pléne Národnej rady v decembri minulého ro-
ku,
ako aj podľa vyjadrení predsedu vlády je možné v roku
1998
uspokojiť aj nároky občanov mladších ako 70 rokov. Tým,
že
sa prijatím návrhu zákona
splatnosť dlhopisov pre osoby
staršie
ako 60 rokov stanoví už v tomto roku,
zníži sa rov-
nako
i riziko negatívneho vplyvu
jednorazového vyplatenia
dlhopisov
v roku 2001 na menový vývoj Slovenska.
Oproti ná-
vrhu
pána poslanca Fica, ktorý bol
predložený pred chvíľou,
tento
návrh rieši práve komplexnejšie aj
problematiku meno-
vého
rizika. Umožňuje Fondu národného majetku vyplatiť všet-
ky dlhopisy podľa svojich finančných
možností pred rokom
2000.
Opakujem, umožňuje, nie ukladá Fondu národného majetku
vyplatiť
hodnotu dlhopisov. Práve tým by sa postupným vyplá-
caním
odstránilo riziko jednorazového vyplatenia takého veľ-
kého
množstva peňazí.
Nebudem reagovať na isté invektívy pána poslanca Fica,
ale
chcem čiste faktograficky oznámiť, že
náš návrh zákona,
čo
môžem doložiť pečiatkou podateľne, bol podaný tu v Ná-
rodnej
rade 18. decembra minulého roka. To, že je zaradený
až
teraz, bolo spôsobené najmä tým, že ministerstvo financií
mi
doručilo svoje stanovisko až v januári.
Predložená novela zákona nezakladá žiadny nárok na vý-
davky
štátneho rozpočtu, pretože príjmy a
výdavky Fondu ná-
rodného majetku nie
sú viazané na štátny rozpočet. Keďže
rešpektujem
istý názor alebo stanovisko Strany demokratickej
ľavice, myslím si,
že nič nebráni tomu, aby sme
dospeli
k
spoločnému návrhu alebo k takému návrhu, ktorý vlastne
uspokojí všetky
požiadavky, v druhom čítaní,
keď sa môžu
uplatniť
pozmeňujúce návrhy.
Vážené dámy a páni, aj keď hlasovanie o
predošlom návr-
hu
ukazuje, že nie je záujem väčšiny v tejto snemovni, aby
sa
vyšlo v ústrety starším spoluobčanom, predsa vás len pro-
sím
o podporu tohto návrhu zákona. Práve tým, že je tu druhý
návrh,
vecne navrhujúci skoršie
vyplatenie dlhopisov, máte
možnosť
ho tentoraz podporiť. Verím, že tak urobíte.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Slovo dávam spravodajcovi, ktorým bol
určený opäť pán
Tomáš
Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v prvom čí-
taní
o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov (tlač 886), ako spravo-
dajca určený
navrhnutým gestorským výborom Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Predložený návrh (tlač 886) bol
doručený poslancom Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky dňa 15. januára 1998, čím
boli splnené
podmienky určené § 72 ods. 1
rokovacieho po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
predložený
návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-
cieho
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky a náleži-
tosti
podľa legislatívnych pravidiel, a
zaradil ho na roko-
vanie
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé
čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-
visko,
že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-
ré
sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych
pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že pred-
ložený
návrh zákona je populistický, sleduje jediný zámer,
a
to budúce parlamentné voľby. Preto v
súlade s § 73 ods. 3
písm.
b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej re-
publiky
odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Sloven-
skej
republiky po všeobecnej rozprave
nepokračovala v roko-
vaní
o návrhu zákona.
Prosím, vážený pán predseda, aby ste
otvorili všeobecnú
rozpravu
o návrhu zákona.
(Hlasy v pléne.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, mimo rokovacej
miestnosti, nie
tu.
Ďakujem pekne.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu.
Konštatujem,
že
som nedostal žiadnu písomnú
prihlášku. Teraz sa do roz-
pravy
hlási pán poslanec Benčík a pán poslanec Ftáčnik. Pro-
sím, hlási sa
ešte niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram
možnosť
prihlásiť sa do rozpravy a prosím pána poslanca Ben-
číka.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
predovšetkým sa ospravedlňujem, ak sa
pánu predsedovi
zdá,
že sa neskoro prihlásime. Ale vyskúšajte si, existuje
čas
medzi stlačením tlačidla a medzi tým, ako sa meno objaví
na
tabuli. V tomto prípade hovorím o predchádzajúcom. Ale ak
vám
to tak prekážalo, že ste mi
dokonca ani nedali možnosť
využiť
moje poslanecké právo, tak prosím o prepáčenie.
K tomu,
čo sa teraz predkladá a
navrhuje, podľa § 73
podávam návrh,
aby sa návrh pánov poslancov prerokoval
v
druhom čítaní, čiže aby ste dali hlasovať a aby sme postu-
povali
podľa § 73 ods. 3 písm. c).
Poznámka k pánu spravodajcovi. Aj v prvom, aj v druhom
prípade poznamenal, že ide o populistické, ale najmä
o dis-
kriminačné
návrhy. Chcel by som ho upozorniť na to druhé.
Problematika,
čo je populizmus a čo nie je
populizmus, to
je vec
názoru. Ale pokiaľ ide o diskrimináciu sociálnu,
zdravotnú,
majetkovú, poznáme diskrimináciu dôchodcov, detí,
ťarchavých
žien. Našiel by som aj iné sféry, kde
je diskri-
minácia,
ale pozitívna diskriminácia. A rád by
som, aby pán
spravodajca
takto chápal aj tento návrh. Preto je návrh aj
v
súlade s ústavou. A nerád by som bol, keby sme lacnými ar-
gumentmi
odmietli takýto vážny návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť a prosím, aby ste hlasovali
za
predložený návrh. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Chcem len pánu poslancovi Benčíkovi povedať - nie, že
som
mu nedal možnosť využiť jeho poslanecké právo, ale som
ho
dokonca vyzval, aby ho využil, a on to neuplatnil.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
len veľmi stručne sa vyjadrím k
tejto rozprave, lebo
som
mal pocit, že predchádzajúci návrh zákona, obsahom veľmi
podobný
tomuto, ste sa snažili rýchlo upratať zo stola a od-
baviť
argumentmi, že je diskriminačný a populistický.
Pán spravodajca použil rovnaké argumenty
aj pri tomto
návrhu
zákona. Chcel by som sa ho opýtať, či by za rovnako
populistické
označil aj vyjadrenie predsedu vlády Slovenskej
republiky
v relácii Ako ďalej, pán premiér, kde sa snažil
občanom
tejto krajiny nahovoriť niečo
také, akože Fond ná-
rodného
majetku si požičiava peniaze nielen na
sedemdesiat-
ročných,
ale aj na to, aby dobrovoľne vyplatil
dlhopisy ob-
čanom
starším ako 60 rokov. Vypočul som si s
veľkým poteše-
ním,
že je vôľa na strane vládnej koalície vyplatiť dlhopisy
nielen sedemdesiatročným, ale aj
šesťdesiatročným, aby sme
postupne
odkrajovali z toho obrovského koláča, ktorý ste vy-
robili
vy, vážené kolegyne a kolegovia, zmenou
jedného typu
privatizácie
na druhý. Ak toto je populistické, pán
spravo-
dajca,
povedzte to tu nahlas, že predseda HZDS
populisticky
rozprával
v televízii o dobrovoľnom preplatení dlhopisov ob-
čanom
starším ako 60 rokov. Mal som pocit, že hovorí
vážne,
ale
z toho, čo ste povedali, už musím s vami súhlasiť, asi
to
bol populizmus. Ale potom to treba ľuďom nahlas povedať.
Druhú
otázku, na ktorú by som bol
rád, keby niekto
z
vládnej koalície odpovedal - možno aj pán spravodajca, keď
bude
reagovať na rozpravu -, kde chcete zobrať, keď máte am-
bíciu vyhrať
nasledujúce voľby, 33 miliárd korún, aby ste
v
roku 2001 všetkým občanom - už nielen
šesťdesiatročným,
ale
všetkým, ktorí majú nárok na preplatenie dlhopisu - ten-
to
dlhopis aj skutočne preplatili? Nie je to len ťahanie me-
dových
motúzov občanom popod nos, že možno niekedy potom?
Návrh kolegu Fica a kolegu Palacku, aj
ďalších, ktorí
sa podpísali, smeruje k tomu, aby sa
postupne tieto veci
riešili,
pretože to súvisí s tým, ako sa približujeme k roku
2001
a s vekovým rozložením našej populácie. Obaja to rozum-
ne
zdôvodnili. Ale skúste odpovedať na to, ak chcete zamiet-
nuť
aj tento návrh zákona, odkiaľ chcete zobrať 33 miliárd
korún,
ak máte ambíciu vládnuť v budúcom období, a prosím,
aby
ste to povedali konkrétne, nie populisticky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem sa opýtať, položiť vám procedurálnu
otázku. Podľa
§
73, vzhľadom na to, ako tu vystupoval pán spravodajca...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, viete, že môžete dávať
len...
Poslanec P. Lauko:
...v odseku 3 sa hovorí o tom, že Národná
rada sa uzne-
sie
tak, že buď vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na
dopracovanie,
alebo nebude pokračovať atď.
V odseku 2 sa hovorí o tom, že sa otvára rozprava. Pán
spravodajca
- aspoň tu bola taká zvyklosť - vždy tento návrh
navrhol
tak, že sa prihlásil do rozpravy alebo návrh pred-
niesol
po skončení rozpravy. Prosím vás,
dvakrát ste dopus-
tili,
že spravodajca predniesol návrh uznesenia o tom, aby
sa
tento návrh zákona vrátil, aby sa neprerokoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nemám vám čo na to odpovedať, je rozpra-
va,
ale ako vidíte a ako ste počuli, nikdy nedošlo k tomu,
čo
navrhoval pán spravodajca. Zakaždým
otvorím rozpravu. Je
to
moja povinnosť a týmto aj končí.
Rozpravu som otvoril aj
teraz.
Pýtam sa, či má ešte niekto v rámci rozpravy k uvede-
nej
problematike, k tejto tlači
pripomienky. Spravodajca sa
chce
vyjadriť k rozprave, ale musím najprv
uzavrieť rozpra-
vu. Uzatváram rozpravu. Alebo sa
chcete vyjadriť v rámci
rozpravy?
Ako spravodajca môžete kedykoľvek.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
chcem len povedať, o čom sa hovorí vo
vysvetleniach. Ak
spravodajca
navrhuje nepokračovať v rokovaní...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, myslím si, že teraz nejdeme riešiť pro-
cedurálne
otázky, pretože bolo všetko vysvetlené,
v poriad-
ku.
Rozprava pokračovala tak, ako mala. Teraz je rozprava
skončená.
K rozprave má právo vyjadriť sa pán
predkladateľ.
Pýtam
sa ho, či sa chce vyjadriť. A potom pán spravodajca,
ak
sa bude chcieť vyjadriť.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem sa vyjadriť k rozprave. Chcem oceniť prístup po-
slaneckého
klubu SDĽ a jeho predsedu, poďakovať sa za návrh,
ktorý
dal, a chcem povedať, že som takisto
bol za to a bol
by
som podporil, aby sa prerokoval v
druhom čítaní aj návrh
poslanca
Fica. Myslím si, že druhé čítanie je na
to, aby sa
mohlo
o zákone vecne diskutovať.
Takisto sa chcem vyjadriť k stanovisku
spoločného spra-
vodajcu.
Mojou alebo našou snahou pri predložení tohto záko-
na
bolo práve vyjsť v ústrety pánu
premiérovi, ktorý sľúbil
vyplatiť
dlhopisy občanom starším ako 60 rokov,
pretože sú-
časné
platné znenie zákona neumožňuje Fondu národného majet-
ku,
aby dobrovoľne, podľa vlastného uváženia
vyplatil dlho-
pisy
skôr. Naopak, na to treba zákon zmeniť,
treba to v zá-
kone
umožniť. A práve tento návrh zákona je taký, ktorý chce
tomuto
napomôcť. Ak to pán spravodajca
považuje za populiz-
mus,
tak je to v prvom rade populizmus predsedu vlády.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pýtam sa
pána spoločného spravodajcu, či
sa chce vy-
jadriť.
Poslanec T. Cingel:
Pán Ftáčnik ma vyzval, aby som zaujal
stanovisko, či
predseda vlády hovoril populisticky, alebo nie.
Chcem len
povedať,
že predseda vlády hovoril o dobrovoľnom
predčasnom
vyplatení
dlhopisov Fondom národného majetku, a nie o zákon-
nom
určení. A potom je to vec Fondu
národného majetku. Čiže
nie
je možné toto spájať. Pán kolega, povedal si, že hovoril
o
dobrovoľnom plnení, a nie o zákonnom určení plnenia, a po-
tom
to, samozrejme, nie je diskriminujúce.
Je to vec, ktorú
posúdi
Fond národného majetku. Ide o inštitúciu, ktorá nie
je
štátna, ktorú neovláda predseda vlády, ani jej neprikazu-
je. A že to takto je, je práve zásluhou Plesníkovej novely
z
roku 1994, zaslúžila sa o to Strana
demokratickej ľavice.
Ak
aj pán Fico v predchádzajúcej
predlohe hovoril... Áno,
o
to ste sa zaslúžili vy, že stav vo fonde je taký, aký je.
Pokiaľ hovoril pán Palacka o tom, že tento návrh pred-
ložil
už v decembri, oceňujem, že je z neho
taký futurológ
alebo
čarodejník, keď už presne vedel, čo bude predseda vlá-
dy
hovoriť v novom roku 1998. Ale to sú, samozrejme, iné ve-
ci.
Stále trvám na tom, že aj predchádzajúci, aj tento ná-
vrh
je populistický, a preto žiadam, pán predseda, aby ste
dali
hlasovať o mojom návrhu ako prvom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Kováč chce vystúpiť s procedurálnym návr-
hom.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
ak som
tomu dobre rozumel, rozprava je uzatvorená a
v
rozprave neodznel žiadny návrh na
uznesenie, teda Národná
rada
nemá návrh okrem uznesenia, ktoré
navrhol predkladateľ
zákona,
Národná rada by teda nemala hlasovať o
žiadnom inom
uznesení.
Už druhýkrát spravodajca predkladá
návrh na uzne-
senie.
Uznesenie totiž musí byť prijaté. Uznesenie, opakujem
znovu,
návrh uznesenia podľa nášho rokovacieho poriadku musí
byť
predložený v rozprave. Poslanec má
právo len v rozprave
predložiť
návrh na uznesenie. Preto máme osobitne
vyčlenenú
procedurálnu
poznámku, pretože tá nesmie predložiť
návrh na
uznesenie.
Tak sa pýtam, či je to ozaj tak, či máme
v zákone o ro-
kovacom poriadku uvedenú výnimku, lebo vysvetlivky
nie sú
zákon,
a či v zákone o rokovacom poriadku je
nejaká výnimka
pre
poslanca-spravodajcu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, spravodajca je
preto určený gestorským
výborom,
aby predniesol návrh na uznesenie. Jeho
vystúpenie
je
návrh na uznesenie - hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. b),
to
je uznesenie, ktoré predniesol spravodajca z výboru. Tak-
že
o tom teraz nebudeme hovoriť. A on to predniesol. Rozpra-
va
sa otvára potom k tomu návrhu, ktorý dáva spravodajca.
Prosím, budeme pokračovať, budeme
hlasovať.
Pán spoločný spravodajca, uvádzajte
hlasovanie.
Ak dal niekto pozmeňujúci návrh, najskôr sa
hlasuje
o
pozmeňujúcom návrhu.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, ja som dal stanovisko
výboru, ktoré
je
ako spoločná správa, o tom sa hlasuje ako o prvom. V prí-
pade,
že toto nebude prijaté...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca, najskôr budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca
Benčíka, ak dal pozmeňujúci návrh.
Poslanec T. Cingel:
Dobre.
Z rozpravy vyplynul pozmeňujúci návrh
pána Benčíka, aby
sa
postúpil návrh zákona do druhého čítania. Ja som navrhol,
tak
ako bolo uznesenie výboru, aby sa...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V poriadku, pán spoločný spravodajca.
Akceptujem roz-
hodnutie
výboru, ale najskôr musíme hlasovať o návrhu pána
poslanca
Benčíka.
Čiže
budeme hlasovať najskôr na základe
§ 73 ods. 3
písm.
c), to je návrh poslanca Benčíka.
Takže hlasujeme
o
návrhu poslanca Benčíka.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec T. Cingel:
Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To si povedzte len pre seba.
Poslanec T. Cingel:
Prepáčte, že som nahlas uvažoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Takže tento návrh z rozpravy neprešiel.
Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý
predkladá gestor-
ský
výbor prostredníctvom spravodajcu, a
ten znie... Prečí-
tajte
ho.
Poslanec T. Cingel:
Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods.
3 písm. b), že
nebude
pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme návrh gestorského výboru.
Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán
spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci,
mali sme
prerokúvať bod 27, je to tlač
760. Ten podľa
schváleného
programu prerokujeme v utorok.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu,
ktorým je prvé čí-
tanie
o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
číslo
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových pries-
torov
v znení neskorších predpisov.
Návrh
zákona ste dostali ako
tlač 889 a rozhodnutie
o
pridelení tohto návrhu výborom ste
dostali v rozhodnutí
predsedu
Národnej rady pod číslom 1953.
Za poslancov návrh uvedie pán poslanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
bol by som rád, keby sme predkladaný
návrh zákona, kto-
rým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o
vlastníctve by-
tov
a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov,
videli
v kontexte ďalších dvoch návrhov zákonov, ktoré som
predložil,
a to návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
o
daniach z príjmov a zákon o dani z dedičstva, dani z daro-
vania
a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Hlavným motívom, ktorý viedol predkladateľov k predlo-
ženiu
týchto troch návrhov zákonov, bolo
nerovné postavenie
nájomcov
tzv. podnikových bytov, pokiaľ sa
pokúšali o odkú-
penie
týchto bytov od bývalých štátnych podnikov, resp. od
ich
právnych nástupcov. Ak porovnáme právne postavenie tých-
to
nájomcov s nájomcami obecných bytov,
družstevných bytov,
prípadne
bytov vo vlastníctve štátu alebo štátnych podnikov,
zistíme,
že nájomcovia boli naozaj diskriminovaní.
Čiže prvým z týchto troch návrhov je
návrh na novelizá-
ciu
zákonov vo vlastníctve bytov z roku 1993. Tento zákon už
bol
novelizovaný v roku 1995, ale prax
ukazuje stále nejaké
nedostatky
tohto zákona, na ktoré sme reagovali a
reagovali
sme
predovšetkým opäť na postavenie nájomcov bývalých podni-
kových bytov. Ďalej reagujeme tu na
problematiku platenia
príspevku do
fondu údržby, prevádzky a
opráv, pretože tu
dochádzalo
k určitým problémom pri praktickej aplikácii kon-
krétnych
ustanovení. Ďalej sme sa zaoberali
otázkou bývania
pre
sociálne slabšie vrstvy obyvateľov a
ďalšími drobnosťa-
mi,
ktoré priniesla prax.
Samotný
návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon
o
vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, nenaráža
na
žiadne
ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky
ani medziná-
rodných
predpisov, iba zlepšuje existujúci
právny stav. Bol
spracúvaný
v súčinnosti s ministerstvom financií,
bol spra-
cúvaný
v súčinnosti so Združením spoločenstiev vlastníkov
bytov,
ktoré sa vytvorilo v Košiciach.
Preto vás prosím, pretože naozaj nejde o
konfliktný ná-
vrh,
ani politicky, ani vecne, o
podporu tohto návrhu, aby
ste
pomohli predovšetkým nájomcom bývalých podnikových by-
tov,
aby sa mohli k týmto bytom dostať, pretože bývalé štát-
ne
podniky, ktoré prešli privatizáciou, žiaľ, nie sú motivo-
vané
k tomu, aby tieto byty
predávali. Takže prosím vás
o
podporu tohto návrhu zákona a potom postupne odôvodním
ďalšie
dva návrhy, ktoré sa týkajú daní z dedičstva a daní
z
príjmov, tak ako boli predložené.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský
výbor k to-
muto
návrhu zákona ako spravodajkyňu určil pani poslankyňu
Schmögnerovú. Prosím
pani poslankyňu, aby nás oboznámila
s
návrhmi výboru.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážené dámy, páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods.
1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 o rokovacom
poriadku Národnej
rady vystúpila v prvom čítaní k návrhu
skupiny
poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a ne-
bytových
priestorov v znení neskorších
predpisov, ako spra-
vodajkyňa
určená Výborom Národnej rady pre
financie, rozpo-
čet
a menu.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon číslo
182/1993
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších
predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady
Slovenskej
republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené
podmienky určené
§ 72 ods. 1 zákona Národnej rady
číslo
350/1996
o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona
najmenej
15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1
zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pod-
ľa
legislatívnych pravidiel, a zaradil ho
na rokovanie 41.
schôdze
Národnej rady na jeho prvé čítanie.
Ako spravodajca Národnej rady k tomuto
prvému čítaniu
si osvojujem stanovisko, že návrh
spĺňa z formálnoprávnej
stránky
všetky náležitosti návrhu
zákona uvedené v § 67 a
68
zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky, ako i náležitosti určené v legislatív-
nych
pravidlách.
Na základe toho, pán predseda, odporúčam,
aby ste otvo-
rili
k návrhu zákona rozpravu, a prosím o možnosť vystúpiť
v
rozprave ako prvá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu
programu s konštatova-
ním,
že nemám písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási. Pán
poslanec
Bajan, pán poslanec Pacola a pán
poslanec Baránik.
Ďakujem.
Takže
ako prvá vystúpi
pani spoločná spravodajkyňa,
nech
sa páči. Tým uzatváram možnosť prihlásiť sa znovu do
rozpravy.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
veľmi stručne. Dovoľte mi, aby som sa
vyjadrila k pred-
loženému
návrhu skupiny poslancov Národnej rady a aby
som
uviedla
niektoré najdôležitejšie skutočnosti,
čím sa tento
zákon
zaoberá.
Zákon
predovšetkým reaguje na
určité zovšeobecnenie
skúseností,
ktoré sú spojené s odpredajom bytov.
Jeho záme-
rom
je pomôcť, uľahčiť a zjednodušiť pokračovanie v odpre-
daji
bytov.
1. Zákon rieši zjednodušenie odpredaja bytov vo vlast-
níctve akciových
spoločností tzv. podnikových
bytov a mal
by,
nadväzujúc aj na ďalšie zákony,
umožniť, aby boli moti-
vovaní
aj vlastníci, doterajší vlastníci
týchto podnikových
bytov,
odpredať byty tým, ktorí v nich bývajú, čiže nájom-
com.
2. Zákon rieši i použitie zdrojov Fondu
rozvoja bývania
obce
a zároveň okrem toho navrhuje aj určité kvantitatívne
obmedzenia
na vyčleňovanie tzv. sociálnych bytov.
Je možné, že práve tento posledný bod
bude určitým dis-
kusným
bodom a zrejme k nemu odznejú rôzne
návrhy. Už dote-
raz
- ako sme mali možnosť si to zistiť -
sú odlišné názory
na
to zo strany primátorov, starostov a odlišné názory sú zo
strany používateľov bytov, napríklad spoločenstiev bytov.
Predpokladám preto, že
prípadné zmeny a spresnenia
návrhu
zákona,
ktorý bol predložený skupinou poslancov, by sa mohli
napríklad týkať práve
limitovania počtu sociálnych
bytov,
budú
predložené najmä v rámci druhého čítania vo výboroch
Národnej
rady, a tak umožnia zlepšiť i túto predlohu zákona.
Dovoľte
mi, aby som odporučila, aby sa
Národná rada
Slovenskej
republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c)
rokovacieho
poriadku
po rozprave uzniesla na tom, že odporučí návrh sku-
piny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do druhého
čítania,
to znamená, aby sa pokračovalo v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.
V rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
na úvod mi, samozrejme, nedá, aby som
nespomenul, že je
veľkou
škodou, že tu nesedí pani podpredsedníčka vlády, kto-
rá
prejavila v minulosti eminentný záujem o riešenie proble-
matiky
odpredaja bytov a nebytových priestorov, a možno by
sme
jej mohli pripomenúť naše pozmeňujúce návrhy spred dvoch
rokov,
ktoré boli o tomto istom.
Budem sa vyjadrovať len k jednému návrhu,
i keď ten do-
sah
je naozaj v tých troch normách. Pozmeňujúce návrhy do-
hodnem
pravdepodobne s pánom predkladateľom, možno také men-
šie
nuansy, lebo sme v prvom čítaní.
Z pohľadu obce chcem povedať, že pravdepodobne slabším
miestom
je bod 9, kde sa hovorí, že by malo o
tom rozhodnúť
obecné zastupiteľstvo. Veľmi jednoduchá zmena by tam mala
byť
- orgány obce, pretože záleží na
obci, aký inštitút si
zvolí.
V žiadnom prípade netreba
očakávať, že z obcí pôjdu
pôžičky,
dokonca návratné finančné
pomoci spoločenstvám a
vlastníkom bytov,
pretože tie vznikajú
veľmi ťažkopádne
a
predovšetkým nie z titulu toho, že by
nemali peniaze, ale
z
toho titulu, že ten problém je pri konštituovaní a vôbec
v
dohode týchto nových vlastníkov.
Obec má problémy predovšetkým s revitalizáciou bytového
fondu,
ak hovorím zo svojho pohľadu. A určite tie peniaze
nepôjdu
tam, ale ako jedna z fakultatívnych
možností, prečo
nie.
Bod 10, to je veľmi často diskutované aj
u nás.
Ak si pozrieme tempo odpredávania bytov, môže sa stať,
že v
obci zastupiteľstvo - aspoň u
nás - urobilo z dvoch
tretín
presúhlasy. To znamená 20 % z
akého počtu bytov? To
znamená
len z počtu bytov, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zá-
kona
zostali v držbe a vo vlastníctve obcí, a hneď dostaneme
úplne
iné číslo ako pomer 20 % z
celkového počtu pôvodných
obecných
bytov. Takže tu asi spresnenie by mohlo byť nápo-
mocné
tomuto zákonu alebo tejto novielke.
Čo sa týka ods. 3 tohto bodu 10, osobne
si neviem pred-
staviť,
žeby sme ho zrealizovali. Predpokladám, že tento bod
3
dozná určitých zmien, samozrejme, nie v
tomto prvom číta-
ní.
Takže ak by predkladatelia súhlasili,
budeme sa venovať
tým
konkrétnym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.
Samozrejme odporúčam, aby to
išlo do druhého čítania
s
tým, že technické detaily si povieme v ďalšom čítaní. Tak-
že
áno, odporúčam ho na prijatie, zlepší to pozíciu práve
tých nájomcov, ktorí sú v podnikových
bytoch, čo sa malo
riešiť
už pred niekoľkými rokmi.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej do rozpravy je prihlásený pán
poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne vystúpiť a povedať svoj
názor k predkla-
daným
trom novelám zákonov.
V prvom rade chcem povedať, že tento
zákon skutočne nie
je
politický. Zhodou okolností som
pracoval na týchto záko-
noch rok a pol a stretli sme sa s kolegom poslancom Ficom
v
jednej miestnosti, kde sme spolu chceli
predložiť tú istú
problematiku
ako novelu zákona.
Na druhej strane chcem podotknúť, že mňa o predloženie
takéhoto
zákona požiadali občania Sniny, kde takýchto podni-
kových bytov, ktoré prešli transformáciou v
zmysle zákona
92/1991
Zb., kde právnym nástupcom bývalého štátneho podniku
alebo
štátnej akciovej spoločnosti sa stala
akciová spoloč-
nosť
Vihorlat, už súkromná, nastali v týchto bytoch, ktorých
je
v Snine konkrétne 450, nerovnaké podmienky
pri odpredaji
bytov.
V jednej bytovke v jednom vchode sa byty, ktoré sú
obecné,
predávajú po 20 000 Sk, druhý byt, taký
istý byt sa
predáva,
môže Vihorlat, a. s., predávať minimálne za 120 000
Sk.
Podľa môjho názoru je to aj porušenie
Ústavy Slovenskej
republiky,
pretože tí istí nájomcovia, ktorí
dostali bývalé
byty
zadarmo, v súčasnosti jedni kupujú po 20 000 Sk a druhí
po
120 000 Sk. Takže sú tu podľa môjho názoru aj porušenia
určitých
článkov ústavy.
Chcem povedať, že aj tie ďalšie dva
podporné, súvisiace
zákony,
daň z príjmov, myslím si, že treba
umožniť, aby ak-
ciová spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom
po bývalých
štátnych
podnikoch, bola oslobodená od daní z príjmov a tak-
isto
aby bola oslobodená od daní z prechodu a prevodu nehnu-
teľností.
Verím, že takýchto bytov na Slovensku
je možno 30
až
40 tisíc.
Verím,
že my ako poslanci by sme
mali našim voličom
v
predvolebnej kampani práve takýto darček dať do vienka.
A
ešte raz, neberte to tak, že je to politický zákon, ale že
je
to zákon celej Národnej rady.
Ďakujem za podporenie do druhého čítania.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi ďalej predseda výboru
pán Baránik.
S faktickou poznámkou medzitým pán
poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel
by som len upozorniť spolupredkladateľa, aby
v
záujme priechodnosti tohto zákona zvažoval argumentáciu
prípadnej
neústavnosti odpredávania tých bytov,
lebo naozaj
podľa
zákona 182 alebo 151 rozhoduje vlastník explicitne, je
to
urobené zákonne. Takže skúsme
argumentovať naozaj tým,
čo
chceme doplniť alebo čo ušlo v tomto zákone alebo novele,
ale
nie tým, že by sme spochybnili odpredaj
alebo inštančný
postup
podľa zákona 182 alebo 151. Bolo by to na pomoc tejto
novele.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Takže, pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcem sa
pripojiť k tým, ktorí tu
povedali, že tento
zákon
nie je politický, že rieši veľmi aktuálny a prepotreb-
ný
problém.
Predložený návrh zákona sa
pokúša upraviť úhradu po-
platkov spojených s prevodom vlastníctva bytov a ceny bytu
v
týchto prípadoch, ak vlastník bytu nadobudol byt do vlast-
níctva
podľa zákona číslo 182/93 Z. z. za trhovú cenu. Ďalej
návrh
umožňuje, aby vlastník bytu, ktorý byt nadobudol do
vlastníctva
od obchodnej spoločnosti, mohol cenu
bytu splá-
cať
v presne stanovenej lehote a nebol
povinný uhradiť cenu
bytu
naraz. V nadväznosti na postup obcí, ktoré si všeobecne
záväzným
nariadením vyčleňujú veľký počet bytov
na sociálne
účely,
určuje novela zákona podiel a skladbu bytov, ktoré si
obec
má ponechať na daný účel.
Aj keď sa návrh zákona pokúša riešiť niektoré problémy
aplikácie
niektorých ustanovení zákona, ktorých
novelizáciu
pripravuje
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, návr-
hu
treba vytknúť istú nedôslednosť
riešenia, nepresnosť vy-
jadrovania a neprepojenosť vo všetkých ustanoveniach, čo
prakticky
znamenalo neaplikovateľnosť navrhovaných riešení.
Na základe konzultácie s Ministerstvom
financií Sloven-
skej
republiky predkladateľ síce
doplnil do návrhu úpravu,
aby
správne poplatky súvisiace s prevodom znášal kupujúci,
súčasne však
napriek nesúhlasu ministerstva financií po-
nechal
svoj pôvodný návrh, aby orgány bytového družstva moh-
li
rozhodovať, ktoré náklady spojené s prevodom bytu budú
znášať
kupujúci. Tým predkladateľ nielen navrhuje vstúpiť do
prvého
ustanovenia dvoma vzájomne sa
vylučujúcimi riešenia-
mi, ale
návrhom na rozhodnutie
družstva v tejto
veci
spochybňuje
účel novelizácie tohto ustanovenia vykonanej zá-
konom
číslo 151/1995 Z. z.
Návrh vykazuje aj ďalšie nielen vecné, ale aj legisla-
tívne
nedostatky. Nemá napríklad zapracované prechodné usta-
novenia,
ktoré by riešili vzťah už prijatých všeobecne zá-
väzných
nariadení obce, ktorými si obce vyčlenia byty pre
sociálne
slabšie vrstvy občanov k navrhovanej
novej úprave.
Tým,
že väčšina obcí a miest už má prijaté
takéto všeobecne
záväzné nariadenia
obce, je navrhovaná úprava § 31
irele-
vantná
a nerieši danú problematiku, pretože
neukladá obciam
povinnosť
zosúladiť už všeobecne záväzné
nariadenie s novou
právnou
úpravou. Pretože obciam je možné v
súlade s článkom
13
Ústavy Slovenskej republiky ukladať
povinnosti len záko-
nom,
je nevyhnutné takúto úpravu dať do
návrhu novely záko-
na.
Predložený návrh novely zákona
skupiny poslancov je
potrebné legislatívne upraviť v súlade s uznesením
Národ-
nej
rady Slovenskej republiky z 18.
decembra 1996 číslo 519
o
schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (príloha
číslo
2).
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá
v
marci podľa plánu legislatívnych úloh
vlády komplexnú no-
velu
zákona číslo 182/1993 Z. z.
Pripravovaná vládna novela
zákona
je aj v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky
návrhu
na zrušenie úlohy o príprave zákona o
bývaní číslo
871
z 2. decembra 1997, ktorým bolo
uložené ministrovi fi-
nancií
Slovenskej republiky zapracovať
problematiku uvedenú
v
pracovnom texte návrhu zákonov o
bývaní do návrhu zákona
o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a pri rekodifi-
kácii
Občianskeho zákona.
Vzhľadom
na to, že ministerstvo financií
pripravuje
komplexnú
novelu tohto zákona, neodporúčam
predložený návrh
postúpiť
do druhého čítania. Upozorňujem ešte
raz, že obsa-
hovo
je navrhovaná novela správna, vecne prijateľná, len le-
gislatívne
ju treba upraviť. A keďže ministerstvo financií
pripravuje
komplexný návrh, preto ešte raz upozorňujem, že
neodporúčam,
aby postúpila do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
To bol
posledný pán poslanec v rámci
rozpravy. S fak-
tickou
poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík. Pán poslanec,
keď
skončíme hlasovanie, dám vám slovo, aby ste to vysvetli-
li.
Takže najskôr pán poslanec Benčík -
faktická poznámka.
Poslanec M. Benčík:
Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.
Potešilo ma, že predseda výboru, ktorý
pozná túto prob-
lematiku,
povedal, že z hľadiska vecného považuje
tento ná-
vrh
za potrebný a užitočný. Mal legislatívne pripomienky. Aj
my
máme legislatívne pripomienky, na to je práve druhé číta-
nie,
ak sa dohodneme na zmysle zákona, na vecnej opodstatne-
nosti,
tak je možné tieto legislatívne pripomienky zohľad-
niť.
Preto prosím, aby bol miernejší vo svojich návrhoch,
aby
neodmietal tento návrh a
nehlasoval proti zaradeniu do
druhého
čítania.
Mal ešte ďalší argument, a to ten, že sa
pripravuje kom-
plexný
návrh v spojitosti aj s novým
Občianskym zákonníkom.
To
je rekodifikácia, to je veľká záležitosť, ale keď to bude
v
marci aj ako samostatný návrh
zákona, je veľmi pravdepo-
dobné,
že celú záležitosť by sme nestihli prerokovať v tomto
volebnom
období. Myslím si, že keď sa to
týka tých, ktorí
bývajú
v podnikových bytoch, a je to problém stále aktuálny,
všetci
sa na tom zhodneme, nehľadajme takýto spôsob. Prosím,
aby
sme podporili návrh a zaradili ho do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Voľne by som nadviazal na pána
profesora Baránika
s
tým, že naozaj by som odporúčal, aby sme si v druhom číta-
ní
vysvetlili predovšetkým vecné problémy tohto návrhu záko-
na,
pretože ak sa odvolával na to, že treba
zo zákona meniť
všeobecne
záväzné nariadenie obcí, podotýkam, že tento návrh
s
obcou nemá nič spoločné. To vo všeobecnosti.
Druhá vec je, samozrejme, hocijaký
zákon, týkajúci sa
obce,
automaticky obec prenáša zo zákona ako povinnosť do
novelizácie všeobecne záväzných nariadení, čiže to je bez
tejto
povinnosti. To robí každá obec
automaticky. A na dru-
hej
strane akékoľvek otáľanie znamená, že tá-ktorá akciová
spoločnosť
bude urýchľovať odpredaje za naozaj
nekresťanské
peniaze nájomníkom a je možné, že s touto
novelou prídeme
"po
funuse". Preto je kvôli tým nájomníkom dôležité, aby sme
naozaj neotáľali, bez ohľadu na to, čo si teraz povieme.
Takže
naozaj posuňme to do druhého čítania čo najskôr.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ešte pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda výboru, pán Baránik,
prosím vás, súhlasil by som s touto
argumentáciou, čo
ste
povedali, ale ja som už vo svojom vysvetlení povedal, že
tento
zákon som predložil pred rokom a pol. A
presne tú is-
tú
argumentáciu som dostal niekoľkokrát od štátneho tajomní-
ka
ministerstva financií aj od štátnej
tajomníčky minister-
stva
financií, že už sa pripravuje novela,
komplexná novela
zákona
286. Bohužiaľ, už odvtedy prešiel rok a pol. Myslím
si,
že ja osobne som trošku v rozpakoch, či
naozaj táto no-
vela bude, keď
sa stále len
odkladá o mesiac, o mesiac,
a
zatiaľ stále sú tam, sám neviem špecifikovať, aké problémy
pri
novelizácii zákona 286.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Takže to bola posledná faktická poznámka.
Môžem skončiť
rozpravu
k tomuto bodu programu.
Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce
vyjadriť.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
V krátkosti sa vyjadrím k priebehu
rozpravy.
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k tomuto
návrhu zákona
a
mali konštruktívne vystúpenia, a
nakoniec aj pán poslanec
Baránik
mal konštruktívne vystúpenie, len by som chcel na
niektoré
veci reagovať.
Pán poslanec Baránik, ministerstvo
financií nemá žiadnu
novelizáciu.
Táto novelizácia vznikla v spolupráci s
minis-
terstvom
financií. Na tom pracovali pracovníci
ministerstva
financií
takisto, ako pracovali na novelizácii
zákona o da-
niach
z príjmov a novelizácii zákona o dani z prevodu a pre-
chodu
nehnuteľností. Preto vás chcem
poprosiť, neodkladajme
tento
problém. Je to naozaj približne 30-40
000 bytov, tzv.
bývalých
podnikových bytov, kde ľudia sú tlačení
do kupova-
nia
týchto bytov za nekresťanské
trhové ceny a za nevýhod-
ných
podmienok. Prijmime čo najrýchlejšie zákon, ktorý zlep-
ší
postavenie týchto ľudí.
K jednotlivým veciam, ktoré boli
povedané, chcem pripo-
menúť,
ja som úplne otvorený kompromisným
riešeniam. Ak zá-
kon
príde do druhého čítania a budú podané zlepšujúce pozme-
ňujúce
návrhy, ja ich iba privítam. Všetky pozmeňujúce návr-
hy,
ktoré prídu či už zo strany opozície
alebo vládnej koa-
lície
a ktoré budú smerovať k zlepšeniu postavenia nájomcov,
treba,
samozrejme, podporiť.
K poznámke, ktorú uviedol pán
poslanec Bajan, pokiaľ
ide
o bod 10 aj o tie nešťastné sociálne
byty. Pozor! Zákon
o
vlastníctve bytov a nebytových
priestorov nehovorí o so-
ciálnych
bytoch. Zákon hovorí, že obce si môžu
vyčleniť ur-
čitý podiel bytov pre sociálne slabšie
vrstvy obyvateľov.
Aká
je však prax? Obce si veľmi často vyčleňujú najluxusnej-
šie
byty s najväčšou podlahovou
plochou len preto, aby ich
nemuseli
predať, alebo si vyčleňujú ako byty tie, ktoré majú
najnižšiu
kúpnu cenu. To treba obrátiť, pretože
mnohí ľudia
sa
nám sťažujú a hovoria: Prečo svoj
byt nemôžem kúpiť, je
to
4-5-izbový byt v krásnom
"činžiaku", pretože obec si
ho
vyčlenila ako
tzv. sociálny byt? Preto navrhujem, aby sa
upravil
postup obce pri vyčleňovaní týchto bytov.
Pánu poslancovi Baránikovi chcem povedať,
že naozaj ne-
má nič
spoločné všeobecne záväzné
nariadenie so zákonom
a
vôbec nie je treba nič upravovať. Všeobecne záväzné naria-
denie
musí byť v súlade so zákonom. Ak prijmeme zákon, ktorý
povie,
že maximálne 20 % z vlastníctva bytového fondu, tak
mestu, obci nezostane nič iné, iba
prispôsobiť všeobecne
záväzné nariadenie a upraviť ho podmienkam
zákona. Takže
z
tohto pohľadu nemôžem vašu argumentáciu
v žiadnom prípade
prijať.
Ďalej tu bola poznámka o tom, že
peniaze, ktoré pri-
chádzajú
do Fondu rozvoja bývania, by mohli byť používané aj
na
návratnú finančnú pomoc
spoločenstvám vlastníkov. Ja si
myslím, že
je, súhlasím so
stanoviskom, že spoločenstvá
vznikajú
veľmi ťažko. Vážení, my sme uvažovali pri prijímaní
formulácie
tohto zákona, či nedáme povinnosť
uzatvárať spo-
ločenstvá
vlastníkov bytov v každom prípade. Teraz sme od
toho
ustúpili. Ale sú mestá, kde
spoločenstvá vlastníkov sú
typickou
formou správy bytového majetku a tieto spoločenstvá
vlastníkov
krvácajú práve na tom, že nemajú možnosť získať
finančné prostriedky, aby rekonštruovali
existujúci bytový
fond.
A súčasne sú poznatky, že mestá a
obce používajú pe-
niaze
vo Fonde rozvoja bývania obce na všetko možné, len nie
na
Fond rozvoja bývania obce. Preto je tu
fakultatívna mož-
nosť,
zopakujem, fakultatívna možnosť, že by
mohli používať
tieto
peniaze aj na pomoc spoločenstvám vlastníkov bytov.
Takže, vážené dámy a páni, prosím vás, viďte tento ná-
vrh
v kontexte ďalších dvoch noviel, ktoré sú predložené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslanec R. Fico:
Ide najmä o pomoc nájomcom bývalých podnikových bytov,
ktorí
sú naozaj diskriminovaní. Opakujem, ja aj pán poslanec
Pacola
ako predkladateľ tohto návrhu zákona sme pripravení
na
kompromisné riešenia, lebo nám ide o vec. A opakujem, ne-
existuje
žiadna novela, ktorá by sa pripravovala na minis-
terstve financií, pretože pracovníci ministerstva financií
pracovali
na tejto novele a pracovali na týchto
dvoch nove-
lách,
ktoré sú predložené.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Fico.
Pýtam sa pani poslankyne Schmögnerovej
ako spravodajky-
ne,
či sa chce vyjadriť. Nechce sa vyjadriť.
Páni poslanci, bol som požiadaný o prestávku pred hla-
sovaním.
Takže kým vyhlásim 15-minútovú prestávku, pán po-
slanec
Lauko sa hlásil.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Laukovi.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda.
Ja som si vždy myslel, že v tejto miestnosti sa má ho-
voriť
pravda. Preto, aby som uviedol...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj.
Poslanec P. Lauko:
...veci
na správnu mieru, chcem vás informovať, pán
predseda,
aj ctených kolegov, že pán spravodajca
Cingel pri
predkladaní
predchádzajúcich dvoch bodov nehovoril minimálne
pravdu
- nechcem používať tvrdé slová, a silné -, keď sa od-
volával
na uznesenie výboru pre privatizáciu, že výbor uzne-
sením
navrhol, aby tento bod nepokračoval ďalej, alebo aby
tieto
dva body nešli do druhého čítania.
Bol som osobne na výbore pre privatizáciu
za prítomnos-
ti
predsedu pána Hofbauera a pýtal som sa
pána tajomníka,
či
existuje takéto uznesenie. Povedali mi, že neexistuje ta-
kéto
uznesenie. Preto, pán predseda,
upozorňujem vás na to,
že
neboli právoplatné tieto dve hlasovania o predchádzajú-
cich dvoch
bodoch. Zvážte zo svojej právomoci, či
netreba
dať
ešte raz o nich hlasovať. Teda konečné hlasovanie bolo
minimálne spochybnené tým, že nehovoril pán Cingel pravdu,
a
preto vás žiadam, aby sme znovu hlasovali o týchto dvoch
bodoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Overím si tieto skutočnosti a potom budeme
rozhodovať
ďalej.
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem,
pán predseda. Za
klub Slovenskej národnej
strany
žiadam prestávku pred hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už som zaregistroval tri kluby.
Pán predseda výboru Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Lauko sa vyjadril na pôde
výboru, že pán
poslanec
Cingel luhal, tak ja by som bol veľmi
rád, keby sa
poslanci
- menovite KDH - nevyjadrovali takýmto
spôsobom,
natvrdo.
Debata bola o niečom inom. Či výbor o tom rokoval
a
prijal uznesenie. Áno, rokoval a prijal
uznesenie. Môžeme
vám
ho ukázať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predseda, nechajme, ja si overím
všetky skutočnosti
a
potom budeme môcť o tom hovoriť ďalej. Ďakujem pekne.
Je prestávka 15 minút.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní
po prestávke.
Skončili sme rozpravu vyjadrením pána predkladateľa aj
pani
spoločnej spravodajkyne, čiže ostáva
nám už len hlaso-
vanie.
Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlaso-
vanie
v zmysle § 73 a ak bude treba, aj v zmysle § 74.
Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Vážené
kolegyne, kolegovia, v rozprave
odzneli štyri
príspevky.
Prvý návrh na uznesenie, ktorý zopakovali potom
i
ďalší, znel, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho
poriadku...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím o pokoj, páni poslanci. Nie je
počuť.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
...prerokoval návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zá-
kon
číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priesto-
rov
v znení neskorších predpisov (tlač
889), v druhom číta-
ní.
Prosím vás, pán predseda, aby ste dali
hlasovať o návr-
hu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme podľa § 73 ods. 3
písm.
c), že ho prerokujeme v druhom čítaní.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj
hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Pani poslankyňa, podľa § 74 nie je
potrebné hlasovať.
Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu, a to k prvé-
mu
čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na
vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a
dani
z prevodu a prechodu nehnuteľností v
znení neskorších
predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 890 a pod čís-
lom
1954 určenie, ktoré výbory o ňom majú rozhodovať.
Za poslancov opäť tento návrh
prednesie pán poslanec
Fico.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcem len jednu poznámku. Je mi ľúto, ale z dôvodu po-
litiky
sme skomplikovali život 30 až 40 000
nájomcom býva-
lých
podnikových bytov. Bohužiaľ.
Predkladáme ďalší návrh zákona spolu so Združením ro-
botníkov
Slovenska, ktorý sa týka zákona o dani z dedičstva,
dani
z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Účel tohto zákona takisto smeruje k
tomu, aby sme po-
mohli nájomcom bývalých štátnych, teda
podnikových bytov,
pretože
od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností boli o-
slobodené
družstevné byty, štátne byty a obecné byty. Aby
sme
zrovnoprávnili subjekty, ktoré
predávajú byty, navrhuje
sa
v tomto návrhu zákona, aby od dane z prevodu a prechodu
nehnuteľností
boli oslobodené všetky subjekty, ktoré
prevá-
dzajú
byty podľa zákona 182/1993.
Takže prosím vás o podporu tohto
návrhu zákona. Opäť
smeruje
k tým, ktorí to potrebujú, aby si tieto byty mohli
zaobstarať
do osobného vlastníctva.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Ako spravodajca gestorského výboru bol
určený pán po-
slanec
Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k ná-
vrhu
skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, kto-
rým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z de-
dičstva,
dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnu-
teľností
v znení neskorších predpisov (tlač
890), ako spra-
vodajca
výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu.
Tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky bol doručený poslancom Národnej rady
Slovenskej
republiky
v stanovenej lehote, čím boli
splnené podmienky
určené
§ 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, t. j. doručenie
návrhu
zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady
Slovenskej
republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé číta-
nie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1
zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pod-
ľa
legislatívnych pravidiel, a zaradil ho
na rokovanie 41.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v
rámci prvého
čítania.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-
ný
návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky
všetky náležitosti
návrhu
zákona uvedené v § 67 a 68 zákona
Národnej rady Slo-
venskej republiky o rokovacom poriadku,
ako i náležitosti
určené
v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992
Zb.
o dani z dedičstva, dani z darovania a
dani z prevodu a
prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, rieši
závažnú
spoločenskú problematiku, ktorú je
potrebné upraviť
spôsobom,
ako sa navrhuje v predmetnom návrhu skupiny po-
slancov.
Chcem tiež upozorniť, že tento návrh
zákona nadväzuje
na
predchádzajúci, žiaľ, do druhého čítania nezaradený ná-
vrh
zákona číslo 182/1993 o
vlastníctve bytov a nebytových
priestorov
a tento návrh zákona úzko súvisí aj s
nasledujú-
cim,
ktorý budeme azda prerokúvať o chvíľu, a tieto všetky
tri
návrhy zákona tvoria logický komplex. Napriek tomu sa
nazdávam,
keďže ide o iný zákon, ide o zákon o dani z dedič-
stva,
dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľ-
ností,
že je možné tento návrh zákona posudzovať, aj keď sme
nezaradili
predchádzajúci zákon do druhého čítania.
Dá sa usudzovať, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu
zákona,
ktorý predložila skupina poslancov,
budú predložené
v
rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady
a
v pléne a že dôjde s dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré mi vyplývajú z § 73 zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o
rokovacom poriad-
ku, odporúčam,
aby sa Národná rada Slovenskej
republiky
uzniesla
v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho
poriadku
na
tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov na
vydanie
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 318/1992
Zb.
o dani z dedičstva, dani z darovania a
dani z prevodu a
prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov,
prero-
kovať
v druhom čítaní.
Po hlasovaní o tomto návrhu si potom dovolím predložiť
odporúčanie
vychádzajúce z rozhodnutia predsedu Národnej ra-
dy
o pridelení tohto návrhu
zákona výborom a o lehotách,
v
ktorých má byť prerokovaný.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto
bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Hlási sa
do
rozpravy pán poslanec Baránik. Ak nikto viac, končím mož-
nosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Prosím, predseda výboru pán Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
stotožňujem sa so zámerom
navrhovaného zákona, ale
vzhľadom
na to, že súčasne predkladá aj
Ministerstvo finan-
cií
Slovenskej republiky na rokovanie vlády Slovenskej re-
publiky
návrh nového zákona o dani z dedičstva, dani z daro-
vania,
dani z prevodu a prechodu
nehnuteľných vecí a práv,
zodpovedajúcim
vecným bremenám, v ktorom je okrem
iného zo-
hľadnená
aj problematika upravená v predloženom
poslaneckom
návrhu
a riešená komplexne, neodporúčam návrh zákona do dru-
hého
čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Národa.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď sa
kolega,
predseda výboru Baránik prihlásil do rozpravy, vedel
som,
asi s čím vystúpi. Asi s tým,
že znova navrhne, aby
tento návrh skupiny poslancov na novelu
zákona nešiel do
druhého
čítania presne tak ako aj v
predchádzajúcom návrhu.
Je
mi ľúto, pri všetkej cti aj k našej súčasnej
vláde, že
sme
sa takto zachovali, že sme proste tento zákon nepostúpi-
li
do druhého čítania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.
Môj ctený kolega pán Baránik, predseda
výboru, nepoužil
iný
argument. A ja navrhujem a prosím, aby ste mi prepáčili,
lebo
to nie je celkom korektné, ale
navrhujem, urobme gent-
lemanskú
dohodu: Do volieb čokoľvek predloží
opozícia alebo
aj
spolu s časťou vládnej koalície, ak to nevychádza z vlád-
neho
hnutia, tak to bude zamietnuté. Budeme vedieť, na čom
sme
a aspoň aj ľudia budú vedieť, že tie problémy, ktoré ich
tlačia,
nemôže riešiť nikto iný len hnutie, ktoré je hlavné.
Ďakujem pekne. Urobme gentlemanskú
dohodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže, vážení páni poslanci, poslankyne,
končím rozpra-
vu.
Pýtam sa pán predkladateľa, či sa chce
vyjadriť.
Nech sa páči, pán predkladateľ.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
v rozprave vystúpil v podstate iba jeden poslanec, pán
poslanec
Baránik. Chcem mu opäť pripomenúť, že
návrh, ktorý
som
predkladal, vznikal v spolupráci s Ministerstvom finan-
cií Slovenskej
republiky. Žiadny kompletný
návrh zákona
o
dani z dedičstva, dani z darovania neexistuje. Je to podľa
mňa
obyčajné klamstvo. A ak je pripravený, tak je pripravený
o
3-4 mesiace. Tu ide o to, aby sme pomohli nájomcom 30 až
40
tisíc bytov, ktorí si nemôžu tie byty kúpiť, pretože pod-
niky
im nechcú predať, pretože nie sú
motivovaní na predaji
takýchto bytov.
Nepovažujem to za korektné. V tomto návrhu
nie
je nič politické, absolútne nič
politické. Iba oslobod-
zujeme
všetky subjekty, ktoré predávajú byty, od dane z pre-
vodu
a prechodu nehnuteľností.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Pán spoločný spravodajca sa chce
vyjadriť, alebo pri-
stúpime
k hlasovaniu? Chce sa vyjadriť.
Poslanec J. Košnár:
Vážené dámy a páni,
pán kolega Baránik sa vyjadril, že
neodporúča návrh zá-
kona
do druhého čítania. Nazdávam sa, že
o takomto návrhu
jednoducho
nemožno hlasovať, § 73 pozná len tri eventuality:
uznesenie,
že sa návrh zákona vráti predkladateľovi na do-
pracovanie,
uznesenie, že sa nebude pokračovať v prerokúvaní
príslušného
zákona, a uznesenie zaradiť príslušnú predlohu
do druhého čítania. Ale ustanovenie, že
neodporúča návrh do
druhého
čítania, nazdávam sa, nie je ustanovením, o ktorom
by
sa meritórne mohlo hlasovať.
A preto,
vážený pán predseda, dámy a
páni, je tu iba
jediný návrh
na hlasovanie, návrh,
ktorý som predniesol
v
rámci správy, že odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle
§
73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že odpo-
ručí
tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Preto
prosím, pán predseda,
aby ste dali hlasovať
o
tomto návrhu uznesenia, teda o uznesení
prerokovať pred-
kladaný
návrh zákona v druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasova-
niu.
Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c) s tým, že predkla-
dateľ
navrhuje tento návrh zaradiť do druhého čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
odporučila tento zákon
prerokovať
v druhom čítaní. (Potlesk.)
Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa
§ 174.
Poslanec J. Košnár:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky
o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 1954 zo dňa 16. januára 1998 odporú-
čam
prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu ešte týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
a
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s
návrhom predse-
du Národnej rady Slovenskej republiky
Výbor pre financie,
rozpočet
a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol
návrh
zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. marca
1998
odo dňa pridelenia Národnou radou
Slovenskej republiky
a
gestorský výbor v lehote do 20. marca 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh, hneď budeme hlasovať.
Prosím,
hlasujeme o pridelení tohto návrhu zákona do
výborov,
určení gestorského výboru a o lehotách
na preroko-
vanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže môžem konštatovať, že sme predmetný návrh novely
zákona
pridelili výborom, určili
gestorský výbor aj lehoty
na
prerokovanie do druhého čítania.
Ďakujem pánu predkladateľovi aj
spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci,
môžeme
pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu, ktorým je
takisto
prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v znení neskorších
predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 891 a
návrh na pride-
lenie
a prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí
predsedu
Národnej rady číslo 1955.
Aj tento návrh predložil pán poslanec
Fico.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Posledný z trojice návrhov zákonov sa týka
zákona o da-
niach
z príjmov v znení neskorších predpisov. V stručnosti
vysvetlím,
v čom spočíva základný problém, ktorý rieši tento
návrh
zákona.
Ak
bol štátny podnik
pretransformovaný podľa zákona
o
veľkej privatizácii do akciovej spoločnosti
alebo spoloč-
nosti
s ručením obmedzeným, veľakrát do
vlastníctva takejto
spoločnosti prechádzali aj byty. Takéto
pretransformované
spoločnosti
nemajú povinnosť tieto byty predávať,
ale ak sa
rozhodnú
byty predať, môžu ich predať len za cenu vypočítanú
podľa zákona
číslo 182/1993
novelizovaného v roku 1995.
V
praxi preto dochádzalo k prípadom, keď zostatková cena by-
tu
bola napríklad 300 000 korún, ale podnik
mohol tento byt
predať
iba za nejakých 30 alebo 40 tisíc korún, pretože cena
sa
vypočítavala podľa zákona o
vlastníctve bytov a nebyto-
vých priestorov. Toto bolo demotivujúce a
aj preto tieto
firmy
nepristupovali k odpredávaniu bytov do osobného vlast-
níctva.
Návrh zákona, ako ho predkladáme
spoločne s pánom po-
slancom Pacolom
zo Združenia robotníkov Slovenska, tento
problém
rieši tak, že v prípade, že sa rozhodne
firma byt
predať,
môže rozdiel medzi zostatkovou
cenou bytu a cenou,
za
ktorú byt predá, odpočítať ako náklady pri výpočte daní
z
príjmov. Čiže ide opäť o pomoc tým
nájomcom, ktorí bývajú
v
tzv. bývalých podnikových bytoch. Zákon
opäť vznikol
v
spolupráci s ministerstvom financií.
Bol prekonzultovaný
a
pracovníci ministerstva financií
vyslovili súhlas so zne-
ním
tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Aj v tomto prípade za spoločného
spravodajcu bol určený
pán poslanec Košnár, preto ho prosím, aby
nás oboznámil
s
návrhom gestorského výboru.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem.
Pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o rokovacom poriadku chcem vystúpiť v prvom čítaní
k
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
na vydanie zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach
z
príjmov v znení neskorších predpisov,
ako spravodajca Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu.
Tento návrh skupiny poslancov na vydanie
zákona, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.,
bol doručený po-
slancom Národnej
rady v stanovenej lehote a
boli splnené
podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o
rokova-
com poriadku,
t. j. boli doručené
najmenej 15 dní pred
schôdzou
Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čí-
tanie.
Predseda Národnej rady posúdil, či návrh zákona spĺňa
náležitosti
podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokova-
com
poriadku a podľa legislatívnych
pravidiel, a zaradil ho
na
rokovanie 41. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky
v
rámci prvého čítania.
Osvojujem si stanovisko, že
predmetný návrh spĺňa
z
formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona
uvedené
v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriad-
ku,
ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že tento návrh
zákona
rieši závažnú spoločenskú problematiku,
ktorú je po-
trebné
upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu
skupiny
poslancov.
Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že ide o novelizá-
ciu,
resp. doplnenie zákona o daniach z
príjmu, na nový zá-
kon
o daniach z príjmu čakáme od roku 1995. Tento nový zákon
bol
prisľúbený v programovom vyhlásení
vlády, jeho prijatie
bolo
zakotvené, alebo vypracovanie bolo zakotvené v generál-
nej
dohode. A ako vám je veľmi dobre známe,
aj ministerstvo
financií
v lete tohto roku, na jeseň tohto roku malo pripra-
vený
nový návrh zákona o daniach z príjmu. A aj prvý variant
štátneho
rozpočtu na rok 1998 bol koncipovaný s ohľadom na
ustanovenia
nového zákona o daniach z príjmu.
Ako nám je všetkým dobre známe, vláda upustila od pri-
jatia
nového zákona o daniach z príjmov. A v
tomto prípade
by
sme naozaj veľmi dlho museli čakať na riešenie
tej prob-
lematiky,
ktorú navrhovaná novela zákona skupiny poslancov
rieši,
a preto sa aj osobne prihováram za to, aby sme takýto
argument
nemuseli používať, pretože naozaj nie je miestny.
Nový
zákon o daniach z príjmu v tomto
volebnom období
prijatý
nebude a nájomcovia, resp. záujemci o kúpu bytov bý-
valých
podnikových bytov by museli veľmi dlho čakať na to,
aby
sa dočkali istej rovnosti podmienok.
Predpokladám však, že prípadné zmeny, spresnenia, do-
plnky
k predlohe, ktorú skupina poslancov predkladá, sú mož-
né
v rámci druhého, prípadne tretieho
čítania, a preto mi
dovoľte,
aby som odporučil Národnej rade Slovenskej republi-
ky,
aby sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacie-
ho
poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie zá-
kona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o da-
niach z príjmov v znení neskorších
predpisov, prerokovať
v
druhom čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Pani poslankyne, páni
poslanci, nemám
písomnú prihlášku. Nikto sa nehlási. Preto končím
možnosť
prihlásiť
sa do rozpravy.
Pán predkladateľ zrejme sa nebude vyjadrovať k rozpra-
ve, ani pán
spoločný spravodajca, takže
môžeme pristúpiť
hneď
k hlasovaniu.
Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať
o návrhu pod-
ľa
§ 73 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, aby ste ho ešte
raz
predniesli.
Poslanec J. Košnár:
Odporúčam, aby sme sa v zmysle
§ 73 ods. 3 písm. c)
uzniesli,
že sa zaradí táto predloha zákona do druhého číta-
nia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, počuli ste návrh.
Takže sa prezentujeme a hlasujeme.
Hlasujeme o tom, aby
sme
tento návrh prerokovali v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh
nezaradili do druhého
čítania.
Preto je bezpredmetné hlasovať podľa §
74.
Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán
spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa schválené-
ho
programu body 31 a 32 sa majú prerokovať zajtra.
Teraz by malo nasledovať druhé čítanie o
vládnom návrhu
zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slo-
venskej informačnej
služby, Zboru väzenskej
a justičnej
stráže Slovenskej
republiky a takisto Železničnej
polície
Slovenskej
republiky (tlač 786). Vzhľadom na to,
ako som už
poobede
povedal na začiatku schôdze, že
minister Krajči od-
cestoval
na služobnú cestu, nie je prítomný.
Ďalej by sme potom mali rokovať o zákonoch, ktorých by
sa
mal zúčastniť minister Zlocha.
Nepočítal s tým, že ideme
tak
rýchlo. Asi nemá význam, aby som ho teraz volal.
Je pol šiestej. Dohodneme sa, že dnes preruším schôdzu
a
budeme pokračovať zajtra o deviatej. (Potlesk.)
Ďakujem. Dovidenia.
Tretí deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
5. februára 1998
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram
tretí deň rokovania 41. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky.
Z dnešnej schôdze sa ospravedlnili páni poslanci Baue-
rová,
Langoš a na služobnej ceste je pán poslanec Hrnko.
Prosím o pokoj, páni poslanci. Páni
poslanci hore, pro-
sím
o pokoj, smiať sa dá aj na chodbe.
V rokovaní budeme pokračovať druhým a
tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu
so zmenou Protokolu čís-
lo
4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie
medzi Slo-
venskou republikou na strane jednej a Európskymi spoločen-
stvami
a ich členskými štátmi na strane druhej.
Návrh vlády máte ako parlamentnú tlač
číslo 852, v kto-
rom
je aj návrh uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu
výborov
schválenú gestorským výborom pod číslom 852a.
Návrh z poverenia vlády uvedie pani
ministerka Kramplo-
vá.
Prosím ju, aby nás oboznámila s návrhom.
Dajte silnejší zvuk do mikrofónov.
Skúste, pani ministerka, či to ide.
Ministerka zahraničných vecí
SR Z. Kramplová:
Áno, už je v poriadku.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
Európska dohoda o pridružení Slovenska k
Európskej únii
zaznamenala
vo svojej obchodnej časti závažnú zmenu k 1. ja-
nuáru
1997. Táto zmena sa týkala pravidiel
pôvodu tovaru na
účely
preferenčného zaobchádzania a
uskutočnila sa nahrade-
ním
Protokolu číslo 4 k Európskej
dohode jeho úplne novým
znením.
Nové znenie Protokolu číslo 4 vláda schválila 7. ja-
nuára
1997 a Asociačná rada Slovenská republika - Európska
únia
dňa 9. januára 1997. V súčasnosti sa vykonáva na provi-
zórnej
báze.
Slovensko dosiahlo významný pokrok na
ceste politických
a
ekonomických reforiem a pokračovanie v
reformnom kurze je
kľúčom
úspešnej integrácie Slovenska k
Európskej únii. Slo-
vensko potrebuje posilniť schopnosť prevziať
zodpovednosť
vyplývajúcu
z budúceho členstva v únii. Jedným z
predpokla-
dov
toho pred naším pristúpením je pokrok v hospodárskej in-
tegrácii.
Všeobecne sa uznáva, že právne nástroje v colnej
oblasti,
známe ako preferenčné pravidlá pôvodu
tovaru, majú
fundamentálny význam v obchodnej časti dohody a pomáhajú
rozšíriť obchodné a priemyselné vzťahy a spojenia s našimi
partnermi,
členskými krajinami Európskej únie.
Obchodné do-
hody
umožňujú prístup na trh partnerskej
krajiny pri použí-
vaní
preferenčnej colnej sadzby v prechodnom
období a nulo-
vej
sadzby po skončení prechodného
obdobia na tovar pochá-
dzajúci
z vývoznej krajiny.
Pravidlá pôvodu sa pritom vo väčšej alebo menšej miere
odlišovali podľa
jednotlivých dohôd a rozdiely
sa pomaly
stávali
nepriehľadnými v celoeurópskom rámci a navyše delili
Európu
na tri zóny. Išlo o pravidlá v rámci
európskeho hos-
podárskeho priestoru, o pravidlá v relácii Európske spolo-
čenstvo
- pridružené krajiny a pravidlá v
relácii Európske
združenie
voľného obchodu - partnerské krajiny v rámci dohôd
o
voľnom obchode. Takéto rozdelenie bolo
účinnou brzdou to-
varových
tokov medzi týmito zónami.
Z uvedených dôvodov vyzvala Európska rada
na svojom za-
sadnutí
v roku 1993 v Kodani Komisiu Európskych
spoločen-
stiev,
aby preskúmala vplyv zmien v pravidlách pôvodu na ob-
chod medzi
Spoločenstvom, krajinami Európskeho združenia
voľného
obchodu a asociovanými krajinami
strednej a východ-
nej
Európy. Výsledkom dvojročných rokovaní expertov všetkých
zainteresovaných
strán a Európskej komisie boli nové pravid-
lá
znamenajúce zavedenie ďalšieho stupňa pred úplnou kumulá-
ciou
pôvodu.
Z pohľadu rozširovania Európskej únie sa tento stupeň,
nazývaný diagonálna kumulácia, považuje za
významný prvok
v
stratégii pridružených krajín pred
ich pristúpením k Eu-
rópskej
únii. Voľný pohyb tovaru vo všetkých preferenčných
dohodách
je založený na zásade pôvodu tovaru, to znamená to-
varu
vyvážaného z jednej zmluvnej strany na územie druhej
zmluvnej
strany, poskytne dovozná krajina preferenčnej zaob-
chádzanie
iba v tom prípade, ak má tovar pôvod v krajine vý-
vozu,
prípadne podľa nových pravidiel v krajine patriacej do
systému
diagonálnej kumulácie.
Neodmysliteľnou súčasťou každej preferenčnej dohody sú
pravidlá,
podľa ktorých sa zisťuje pôvod tovaru. Vzhľadom na
ich
technickú náročnosť a rozsiahlosť nie sú zakotvené v sa-
motnom
texte dohody, ale v osobitnej prílohe,
nazvanej Pro-
tokol
týkajúci sa definície pojmu pôvodné
výrobky a metód
administratívnej spolupráce.
Balík vecných zmien v novom
Protokole
číslo 4 okrem systematiky zameranej na lepšiu pre-
hľadnosť
zahŕňa najmä diagonálnu kumuláciu tovaru. V pred-
chádzajúcom
protokole platnom do 31. 12. 1996 bola ustanove-
ná
kumulácia iba s materiálmi pochádzajúcimi z Česka, Poľska
a
Maďarska. Zmena v tejto oblasti sa týka rozšírenia počtu
krajín
o Nórsko, Švajčiarsko, Island,
Slovinsko, Bulharsko,
Rumunsko,
Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
Taktiež protokol obsahuje zákaz vrátenia alebo oslobo-
denia
od cla pri nepôvodných výrobkoch, ktoré
sa použili vo
výrobe
pôvodu výrobku. Toto pravidlo
zabezpečuje, že výhodu
preferenčného
zaobchádzania nebudú používať výrobky
štátov,
ktoré
nie sú zapojené do preferenčnej a
diagonálnej kumulá-
cie.
Zahraničný obchod za rok 1997
zaznamenal podľa štatis-
tických
údajov odlišný vývoj v pozitívnom zmysle v porovnaní
s
rokom 1996. Teda v roku 1997 sa už používal
systém, ktorý
je
navrhnutý v Protokole číslo 4 k Európskej dohode. V zmys-
le týchto
uvedených informácií a
predpokladaných prínosov
diagonálnej
kumulácie a rozšírenia zóny krajín tohto systému
majú
sa prínosy prejaviť najmä v oblasti
vývozu. Ak sa sta-
lo, zaisťuje to
výsledok mnohých faktorov,
ktoré pôsobia
v
želateľnom smere.
Nezanedbateľným z týchto faktorov sú však
kumulačné us-
tanovenia pravidiel
pôvodu tovaru, ktoré spolu vytvárajú
prostredie
stimulujúce vývoz a majú multiplikačný efekt na
pôsobenie ostatných
nástrojov na zvýšenie exportu.
Celko-
vý
vývoz Slovenskej republiky
za rok 1997 sa v porovnaní
s
predchádzajúcim obdobím zvýšil o 9,2
%, ale vývoz do Eu-
rópskej
únie ako najvýznamnejšieho partnera až o 19 %. Vývoz
do
krajín CEFTY sa zvýšil len o 0,3 %, do krajín voľného ob-
chodu
sa zvýšil o 12,9 % a do ostatných krajín systému, teda
Bulharska,
Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska, až o 26,2 %.
S prihliadnutím na pozitívne trendy
z provizórneho
uplatňovania Protokolu
číslo 4 k Európskej dohode z roku
1997
vláda navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky
vyslovila
súhlas s ratifikáciou nového znenia Protokolu čís-
lo
4 k Európskej dohode.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pani ministerka.
Prosím pána poslanca Tarnóczyho, ktorého určili výbory
za
spoločného spravodajcu, aby nás
oboznámil s prerokovaním
materiálu
vo výbore a najmä či výbory odporúčajú, aby sme
uvedenú
zmenu prijali.
Poslanec A. Tarnóczy:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej
rady
v treťom čítaní o návrhu na vyslovenie
súhlasu so zme-
nou
Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pri-
druženie
medzi Slovenskou republikou na strane
jednej a Eu-
rópskymi spoločenstvami a ich členskými
štátmi na strane
druhej
ako spoločný spravodajca určený Zahraničným výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1936 zo 7. januára 1998 pridelil návrh Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 23. januára
1998,
pričom ako príslušný určil Zahraničný výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky s termínom do 29.
januára 1998.
Všetky
výbory prerokovali predložený návrh v stanovenom ter-
míne.
Gestorský Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
rokoval k spoločnej správe o prerokovaní
predmetné-
ho
návrhu vo výboroch 3. februára 1998 vzhľadom na to, že
v
dňoch 25.-30. januára 1998 predseda
výboru a časť členov
výboru sa zúčastnili zasadnutia Parlamentného zhromaždenia
Rady
Európy.
Všetky
výbory, ktorým bol návrh pridelený, vyslovili
s
ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky
vysloviť
súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k
Európskej do-
hode
zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na
strane
jednej a Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi
na
strane druhej.
Dovoľte mi, aby som prečítal aj návrh na uznesenie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
"Návrh uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
z
5. februára 1998 k návrhu na vyslovenie
súhlasu so zmenou
Protokolu
číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej
pridruže-
nie
medzi Slovenskou republikou na strane jednej a Európsky-
mi
spoločenstvami a členskými štátmi na
druhej strane (tlač
852)
Národná
rada Slovenskej republiky
podľa článku 86
písm.
e) Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas so
zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej
dohode zakladajúcej
pridruženie
medzi Slovenskou republikou na strane jednej a
Európskymi
spoločenstvami a členskými štátmi na
strane dru-
hej."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto bodu programu s tým, že som
nedostal žiadnu písomnú
prihlášku
do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do
rozpravy.
Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A
tým je aj rozprava skončená.
Pani ministerka sa zrejme nebude chcieť
vyjadriť, ani
pán
spoločný spravodajca. Takže môžeme
pristúpiť k hlasova-
niu
v rámci tretieho čítania v zmysle § 84 ods. 1 rokovacie-
ho
poriadku. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
tak ako ho
prečítal
pán spoločný spravodajca.
Prosím,
prezentujme sa a
hlasujme. Budeme hlasovať
o
uznesení, ktorým vyslovujeme súhlas so
zmenou Protokolu
číslo
4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi
Slovenskou
republikou na strane jednej a Európskymi spolo-
čenstvami
a ich členskými štátmi na strane druhej. V uznese-
ní
je vyslovený súhlas.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili.
Budeme pokračovať podľa programu, a to
prerokovaním
návrhu programu vojenských cvičení
súvisiacich s vysie-
laním
príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky
do
zahraničia v roku 1998.
Parlamentnú tlač máte pod číslom 892 a
správu o výsled-
koch
prerokovania vo výboroch pod číslom 892a.
Prosím pána ministra Siteka, aby nám predniesol
návrh.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v
súlade s uznesením vlády Slovenskej
republiky vám
predkladám na
prerokovanie a schválenie materiál - Návrh
programu vojenských
cvičení súvisiacich s vysielaním
prí-
slušníkov
a jednotiek Armády Slovenskej republiky
do zahra-
ničia
v roku 1998.
Účasť príslušníkov a jednotiek Armády
Slovenskej repub-
liky
na cvičeniach v rámci partnerskej
vojenskej spolupráce
s
ozbrojenými silami členských krajín NATO a Západoeurópskej
únie
významne podporuje procesy výstavby a transformácie Ar-
mády
Slovenskej republiky. Základným cieľom účasti na cviče-
niach je
vytvoriť podmienky na
prípravu vyčlenených síl
a
prostriedkov Armády Slovenskej republiky na spoločné pôso-
benie
v mnohonárodných mierových operáciách.
Plánovaná účasť Armády Slovenskej republiky na 12 cvi-
čeniach
v rámci Partnerstva za mier a
vojenskej spolupráce
s
NATO a Západoeurópskej únie zodpovedá reálnym možnostiam
a
potrebám Armády Slovenskej
republiky a je porovnateľná
s
predchádzajúcimi rokmi. Praktická realizácia programu pri-
speje
k rozvoju interoperability Armády Slovenskej republiky
s
armádami členských krajín NATO.
Obsahové zameranie cvičení akceptuje požiadavky na po-
stupný rast
nárokov na zvládnutie
činností súvisiacich
s
účasťou štábnych dôstojníkov Armády Slovenskej republiky
na
plánovaní a riadení mierových operácií.
V roku 1998 bude zároveň počas cvičení preverená pri-
pravenosť
národných kontingentov partnerských krajín pôsobiť
v
mnohonárodných silách. Z tohto
pohľadu bude mať osobitný
význam
účasť roty práporu rýchleho nasadenia
Armády Sloven-
skej republiky na cvičení STRONG RESOLVE 1998, ktoré sa
uskutoční na území
Španielskeho kráľovstva a
Portugalskej
republiky.
Toto poľné cvičenie bude zamerané na všestranné
precvičenie
všetkých fáz krízového manažmentu spätých s plá-
novaním mnohonárodných mierových operácií. Z
partnerských
krajín
sa na uvedenom cvičení zúčastní i
Bulharská republi-
ka, Česká republika, Maďarská republika,
Poľská republika
a
Slovinská republika.
Účasť príslušníkov Armády Slovenskej republiky na cvi-
čeniach
mimo územia Slovenskej republiky nebude mať vplyv na
štátny rozpočet
Slovenskej republiky. Náklady
spojené
s
účasťou na uvedených cvičeniach budú hradené z rozpočtovej
kapitoly
Ministerstva obrany Slovenskej
republiky. Časť ná-
kladov
sa bude hradiť z fondov NATO a
prostriedkov vyčlene-
ných
vládou Spojených štátov amerických na
realizáciu prog-
ramu
MIL-TO-MIL.
Podľa článku 86 písm. l) Ústavy
Slovenskej republiky je
potrebné, aby Národná
rada Slovenskej republiky
vyslovila
súhlas na vyslanie
ozbrojených síl mimo územia Slovenskej
republiky.
Vážené
poslankyne a poslanci,
odporúčam vám, aby ste
s
predloženým návrhom súhlasili.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister, aj ja vám.
Spoločný spravodajca k tomuto bodu programu je pán po-
slanec
Danko. Prosím ho preto, aby nás
informoval o výsled-
koch
prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
predniesol by som spoločnú správu gestorského Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
o
prerokovaní návrhu programu vojenských cvičení súvisiacich
s
vysielaním príslušníkov a jednotiek
Armády Slovenskej re-
publiky
do zahraničia v roku 1998 (tlač 892).
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1980 z 3. februára 1998 pridelil
návrh prog-
ramu
vojenských cvičení súvisiacich s
vysielaním príslušní-
kov
a jednotiek Armády Slovenskej
republiky do zahraničia
v
roku 1998 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej ra-
dy Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť.
Zároveň poveril Výbor Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu
o
výsledku prerokovania uvedeného
materiálu vo výboroch
a
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
V stanovenom termíne prerokovali návrh programu vojen-
ských
cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jedno-
tiek
Armády Slovenskej republiky do zahraničia v roku 1998
obidva
výbory a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko:
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
súhlasí
s návrhom programu vojenských
cvičení súvisiacich
s
vysielaním príslušníkov a jednotiek
Armády Slovenskej re-
publiky
do zahraničia v roku 1998 a
odporúča Národnej rade
Slovenskej
republiky vysloviť súhlas s týmto materiálom.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť súhlasí s návrhom programu a
odporúča Národnej
rade Slovenskej republiky vysloviť
súhlas s týmto návrhom
programu vojenských
cvičení súvisiacich s vysielaním
prí-
slušníkov
a jednotiek Armády Slovenskej republiky
do zahra-
ničia
v roku 1998.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slo-
venskej
republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady,
ktoré
je prílohou tejto spoločnej správy a v ktorom by Ná-
rodná
rada vyslovila súhlas s týmto návrhom programu.
Pán
predseda, skončil som.
Žiadam, aby ste otvorili
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ani k tomuto
bodu
som nedostal písomné prihlášky, preto sa vás pýtam, pá-
ni poslanci, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie. Končím
možnosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Zrejme sa nebude vyjadrovať ani pán
minister, ani pán
spoločný spravodajca, preto môžeme pristúpiť k
hlasovaniu
o
návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré
máte uvedené v spo-
ločnej
správe.
Môžete uviesť hlasovanie.
Poslanec J. Danko:
Vážený
pán predseda, prosím,
aby ste dali hlasovať
o
návrhu uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky k ná-
vrhu programu vojenských cvičení
súvisiacich s vysielaním
príslušníkov
a jednotiek Armády Slovenskej republiky
do za-
hraničia
v roku 1998, ktoré je prílohou tlače 892 a v ktorom
Národná
rada súhlasí s vyslaním jednotiek
Armády Slovenskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli sme návrh uznesenia.
Prosím, prezentujme sa a
hlasujme.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže
môžem konštatovať, že
sme schválili uznesenie
k
návrhu vojenských cvičení
súvisiacich s vysielaním prí-
slušníkov
a jednotiek Armády Slovenskej republiky
do zahra-
ničia
v roku 1998.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu
spoločnému spravodajco-
vi.
Pani poslankyne, páni poslanci, mali by sme teraz pre-
rokúvať,
resp. pokračovať v prerušenom druhom čítaní o vlád-
nom
návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 566/1992 Zb. o
Národnej banke Slo-
venska
v znení neskorších predpisov.
Poprosil ma pán minister, aby sme dnes
ešte tento zákon
neprerokovali.
Mal stretnutie s guvernérom a ešte raz sa ma-
jú
stretnúť a na niečom sa dohodnúť. Takže v niektorý iný
deň
na tejto schôdzi budeme tento zákon prerokúvať. Na budú-
ci
týždeň určite.
Prosím, dám hlasovať s tým, že tento návrh budeme pre-
rokúvať
v iný deň na tejto schôdzi.
Prosím, hlasujeme, kto je
za to, aby sme tento návrh
presunuli
na iný rokovací deň.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Súhlasíme s presunutím tohto bodu
programu na iný roko-
vací
deň tejto schôdze.
Takže môžeme pristúpiť k prerokovaniu
zákona z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zá-
kon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov
a
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 1/1993
Z.
z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezi-
dentom
Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie Národ-
nou
radou Slovenskej republiky.
Materiál máme pod tlačou 874. Jeho súčasťou je aj roz-
hodnutie
prezidenta republiky z 19. decembra minulého ro-
ku
o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 5. decembra
1997.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač 874a.
Zákon som svojím rozhodnutím z 22. decembra 1997 číslo
1930
pridelil na prerokovanie príslušným výborom s tým, že
ako
gestorský výbor bol určený výbor pre
financie, rozpočet
a
menu.
Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ak pre-
zident
republiky vráti zákon s
pripomienkami Národnej rade
na
opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čí-
taní
s tým, že predmetom rokovania sú len pripomienky pána
prezidenta.
Pristúpime teda k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom
zákone.
Vrátený zákon by mal odôvodniť
prezident republiky,
alebo
ním poverená osoba Kancelárie prezidenta.
Prezident mi poslal list, v ktorom mi
oznamuje:
"Vážený pán predseda,
vzhľadom na môj vopred pripravený
program Vám oznamu-
jem,
že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráte-
ného
zákona z 5. decembra 1997, ktorým sa
mení a dopĺňa zá-
kon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov
a
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 1/1993
Z.
z. o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky. Ďalej žiadam,
aby Národná
rada Slovenskej republiky
rozhodla v súlade
s
mojimi pripomienkami uvedenými v
rozhodnutí 19. decembra
1997.
S pozdravom Michal Kováč."
Mne teda ostáva už len dať slovo spravodajcovi, ktorým
bol
pán Lysák. Prosím ho, aby nám podal správu o prerokovaní
návrhu,
vráteného pánom prezidentom.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie o prerokovaní zákona
z
5. decembra 1997, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon číslo
21/1992
Zb. o bankách v znení neskorších predpisov
a zá-
kon
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 1/1993 Z. z.
o
Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený
prezidentom
Slovenskej
republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou
Slovenskej
republiky, ktorý máme uvedený v tlači 874.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu ako gestorský výbor
podáva Národnej rade
Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona
Národnej
rady Slovenskej
republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto
spoločnú
správu
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-
vaní
uvedeného zákona:
1. Výbory Národnej rady Slovenskej
republiky zákon
z
5. decembra 1997, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon číslo
21/1992
Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 1/1992 Zb. o Zbier-
ke zákonov
Slovenskej republiky (tlač
874), prerokovali
v
súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 1930 z 22. decembra 1997.
2. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zá-
kone
stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
podané
v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej
rady Sloven-
skej
republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory
Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej
republiky návrh
schváliť
bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijal Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, rozpo-
čet
a menu, a to uznesením číslo 601 zo dňa 2. februára 1998.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval
22. januára 1998
zákon
z 5. decembra 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-
lo
21/1992 Zb. o bankách v znení
neskorších predpisov a zá-
kon
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 1/1993 Z. z.
o
Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
vrátený prezidentom
Slovenskej
republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou
Slovenskej republiky (tlač 874), a neprijal platné uznese-
nie,
lebo podľa § 52 ods. 4 na schválenie uznesenia je po-
trebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných
členov výbo-
ru.
Prítomných bolo 10 členov, za návrh
uznesenia hlasovali
5,
proti hlasovali 5, hlasovania sa nezdržal
nikto a hlaso-
vali všetci prítomní členovia výboru. Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
neschválil predložený návrh uznesenia
číslo 486 v sú-
lade
s § 52 ods. 4.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
21. januára 1998 zákon z 5. decembra 1997, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení
neskorších
predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej repub-
liky
číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov
Slovenskej repub-
liky,
vrátený prezidentom Slovenskej republiky
na opätov-
né
prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač
874).
Z celkového počtu 15 poslancov
Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných
11, za
návrh
uznesenia boli 5, nikto nebol proti a 6 poslancov sa
zdržalo
hlasovania. Ústavnoprávny výbor neschválil predlože-
ný návrh
uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky, t.
j. neprijal
platné
uznesenie.
Gestorský výbor na základe stanovísk k
uvedenému zákonu
odporúča
Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 5. de-
cembra
1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb.
o
bankách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke
zákonov
Slovenskej
republiky, vrátený prezidentom
Slovenskej repub-
liky
na opätovné prerokovanie Národnou radou
Slovenskej re-
publiky,
schváliť v pôvodnom znení.
Predmetná spoločná správa výborov
Národnej rady Sloven-
skej
republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej rady Sloven-
skej
republiky k uvedenému zákonu boli schválené uznesením
Výboru Národnej
rady pre financie, rozpočet a menu číslo
602
z 2. februára 1998, v ktorom určil poslanca
Ladislava
Lysáka
za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril
predniesť
spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady
v
druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republi-
ky
postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-
hoch,
ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej
správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83
ods. 4
a
§ 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh na
uznesenie Národnej
rady Slovenskej
republiky tvorí prílohu
tejto spoločnej
správy.
Nebudem ho teda čítať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu. Nedostal som
písomné prihlášky. Pý-
tam
sa, kto sa hlási. Pán poslanec Benčík. Ak nikto viac,
končím
možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prosím pána poslanca Benčíka.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
pán prezident aj v minulosti preukázal,
že mu záleží na
ústavnosti
a záleží mu na zákonnosti. Z
tohto dôvodu sme
často boli upozornení na pochybenia, ktoré
sme pri našej
dosť
rýchlej práci v zákonodarnej činnosti urobili, či už
vedome alebo občas
aj nevedome. Keď včera
tu vystupoval
-
zrejme naposledy v tomto parlamente -,
tiež sa prihováral
za
princípy zákonnosti a princípy právneho štátu. Myslím si,
že
je vhodné poďakovať sa mu za jeho
postoj a vzťah k záko-
nodarnému
orgánu v tomto smere. (Potlesk.)
Aj v tomto prípade poukázal na niektoré
problémy, ktoré
by
s prijatím už schváleného zákona, ktorý
podľa právomoci,
ktoré
mu prináležia z ústavy, vrátil, a to na prospech toho,
aby
sme právny poriadok mali prehľadný a
aby bol jednoznač-
ný,
lebo takýto prehľadný a jednoznačný právny poriadok môže
značne prispieť k tomu, aby sa kvalita aplikačnej činnosti
zlepšila.
Podľa článku 123 ústavy ministerstvá a
iné orgány štát-
nej
správy na základe zákonov a v ich
medziach môžu vydávať
všeobecné
záväzné právne predpisy, ak sú na to
splnomocnené
zákonom. Tieto
všeobecné záväzné predpisy
sa vyhlasujú
spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Toto je ústavný základ tohto
problému
preto, lebo hierarchia všeobecne záväzných noriem
je
ústava, ústavný zákon, vládne
nariadenie, vyhláška. Toto
je, prosím
vás, u nás osvedčený a
zaužívaný spôsob. A aj
človek
právne nie príliš rozhľadený rozlišuje tieto zásady
a
vie, ktoré má akú silu a čo má čomu zodpovedať. Ja si mys-
lím,
že postup, ktorý sme doposiaľ mali a ktorý je osvedčený
a
zaužívaný, nie je vhodné teraz meniť. A v tom je aj celé
jadro
problému.
Podrobne
som si pozrel aj stanovisko Národnej banky,
ktoré
v podstate celú záležitosť vyvolalo. Ak mi je dovolené
povedať,
že to je účelové stanovisko, nepresvedčivé, ktorého
presadenie
by neprispelo k prehľadnosti a čistote,
a tým aj
ku
kvalitnejšej aplikácii.
Mohol by som pokračovať, že z bežného života vieme, že
pri aplikácii právnych noriem veľmi často
príkaz, pokyn,
smernice
sú úradníkmi viac rešpektované ako samotná ústava
alebo
aj zákon. A preto rozširovať ďalšie
skupiny všeobecne
záväzných
noriem oproti tým, ktoré sme doposiaľ
mali, pova-
žujem
z tohto hľadiska za nevhodné. Odporúčam, aby sme ná-
vrh,
ktorý predložil pán prezident,
podporili v záujme pre-
hľadnosti
a čistoty nášho právneho poriadku.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Chce sa
vyjadriť pán minister? Asi nie.
Áno? Nech sa
páči.
Predtým, kým sa pán minister vyjadrí, chcem nášho pána
exkolegu
privítať už vo funkcii a popriať mu,
aby sa mu da-
rilo
hneď od týchto prvých vystúpení v Národnej rade ako mi-
nistrovi.
(Potlesk.)
Nech sa páči, pán minister.
Minister financií SR M.
Maxon:
Ďakujem
pekne za privítanie v mojej funkcii, ďakujem
pekne
aj za blahoprianie k tomu, aby sa nám spoločne darilo.
Vážené dámy,
vážení páni,
ja
som nepredpokladal, že k
tejto problematike bude
potrebné
vystúpiť aj vzhľadom na stanoviská, ktoré predpo-
kladám,
že všetci poslanci majú. Ale vzhľadom na to, čo bolo
povedané,
dovoľte mi predsa len povedať niekoľko zásadných
pripomienok.
Vážený pán poslanec Benčík, v súvislosti s tým, čo ste
hovorili,
treba dôrazne povedať, že Národná banka
Slovenska
v
Slovenskej republike má pri
vydávaní všeobecne záväzných
právnych
predpisov postavenie ako ministerstvá a iné ústred-
né
orgány štátnej správy Slovenskej republiky. A toto opráv-
nenie má podľa článku 123 Ústavy Slovenskej
republiky. Toto
oprávnenie
je opodstatnené na riadne plnenie úloh Národnej
banky Slovenska, predovšetkým pri zabezpečovaní stability
meny.
A chcel by som zdôrazniť, že toto
oprávnenie je v sú-
lade
s Európskou dohodou o pridružení.
Podľa článku 69 a 70 Asociačnej dohody sa
Slovenská re-
publika
zaviazala zbližovať svoj právny poriadok s právnym
poriadkom Európskej únie tým, že medzi prioritné oblasti
patrí
i bankové právo. V zmysle týchto dohôd Európska cen-
trálna
banka má právo vydávať smernice so
všeobecnou záväz-
nosťou predovšetkým na plnenie úloh v oblasti
menovej poli-
tiky.
Toto ustanovenie - chcel by som zdôrazniť - je súčasne
aj
v súlade s článkom 108 Maastrichtskej dohody a článkom 14
štatútu Európskeho systému centrálnych bánk. Chcel
by som
upozorniť,
že ani námietka pána prezidenta, že Národná banka
Slovenska má
právo vydávať len
všeobecne záväzné právne
predpisy
podľa § 17 zákona Národnej rady číslo
566 o Národ-
nej
banke Slovenska v znení neskorších predpisov, neobstojí.
Tu by
som chcel zdôrazniť, že Národná
banka Slovenska
vydala,
už vydala - podotýkam - v súlade s § 31
zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 566 o
Národnej banke
Slovenska
v znení neskorších predpisov vyhlášku
číslo 275
o
zásadách platobného styku medzi bankami. Ďalej v súlade
s
§ 36 zákona číslo 21/1992 Zb. o
bankách v znení zákona
číslo
58/1996, ktorý podpísal súčasný pán
prezident, vydala
Národná
banka Slovenska spolu s Ministerstvom
financií Slo-
venskej
republiky vyhlášku číslo 16/1997 Z. z.
Chcel by som
upozorniť,
že Národná banka Slovenska už vydala
viacero zá-
väzných
právnych predpisov v spolupráci s
ministerstvom fi-
nancií
a tieto všeobecne záväzné právne
predpisy pán prezi-
dent
podpísal.
Za mimoriadne dôležité považujem upozorniť
na skutoč-
nosť,
že pán prezident namieta, že novela zákona o Zbierke
zákonov
bude mať ústavne neprípustnú retroaktívnu platnosť.
Vážené
dámy, vážení páni, v tejto súvislosti treba
upozorniť
na článok IV zákona z 5. 12., ktorý ustanovuje, že
novela
zákona o Zbierke zákonov nadobudne účinnosť až dňom
vyhlásenia
v Zbierke zákonov, čo znamená, že jej
účinky na-
stanú
až týmto dňom, teda novela nebude a
nemôže pôsobiť do
minulosti.
Vážené dámy, páni, to sú z môjho pohľadu
zásadné pripo-
mienky.
Chcel by som teda zdôrazniť, že z tých ôsmich pripo-
mienok,
ktoré mal pán prezident, z
hľadiska analýzy môjho
legislatívneho
odboru neobstojí ani jedna. Chcel by som vás,
vážené
dámy a páni, požiadať, by Národná rada Slovenskej re-
publiky
opätovne prijala zákon z 5. 12. v
takom znení, ako
ho
schválila. Chcel by som zdôrazniť, že tie pripomienky,
ktoré predpokladám, že máte k dispozícii,
a časť z nich,
ktoré
som prezentoval, sú v súlade so stanoviskom Národnej
banky
Slovenska.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister, aj ja.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Pán predseda, ďakujem za udelené slovo.
Už som si navykol na to, že v tomto
parlamente argumen-
ty
veľmi nehrajú svoju úlohu pri vzájomnom presvedčovaní sa.
A
ani som veľmi argumenty doširoka neuplatňoval, aby som ne-
obťažoval
svojich kolegov.
V danom prípade však, pán minister a môj bývalý kolega
poslanec, ste
polemizovali s argumentmi, ktoré
som vôbec
nespochybňoval
a o ktorých som vôbec nehovoril. Nespochybnil
som,
že podľa článku 123 ústavy Národná banka Slovenska môže
vydávať
všeobecne záväzné predpisy,
dokonca som aj citoval
-
"za predpokladu, že sú splnené podmienky". A ani podstata,
pre
ktorú je vrátený tento zákon, nie toto
spochybňuje, ale
názvy
týchto jednotlivých všeobecne záväzných noriem. Je za-
behnutý
určitý systém a ja som sa prihováral za to, keďže sa
osvedčil,
že môžeme - a uvádzal som aj príklad - nazvať ešte
aj
príkazy a pokyny, že budú všeobecne záväznými.
Ale, pre-
boha,
kde by sme sa tak dostali! Potom by to
už bolo nepre-
hľadné.
A toto je podstata problému.
A ešte jedna poznámka na koniec. Tá
retroaktivita tam
zostáva,
lebo to vzájomne súvisí. Takže v danom prípade vaše
stanovisko
len za každú cenu, aby sa to vrátilo, a prezident
tomu
návrhu nevyhovel, nie je dostatočne vyargumentované.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte faktická poznámka - pán podpredseda
Filkus.
Podpredseda NR SR R.
Filkus:
Ďakujem.
Pán poslanec Benčík, ak sa dobre
pamätáte, vtedy, keď
sa
dá (hlasy v sále)...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda, ako podpredseda Národnej rady môžete
hovoriť
aj mimo rečníka.
Podpredseda
NR SR R. Filkus
...vždy sa snažím vystupovať s vecnými argumentmi. Po-
viem
vám niekoľko vecných, i keď si myslím, že ste to trošku
prehnali,
že v tomto parlamente sa s argumentmi
nechodí. Ja
chodím
na ten trh. Poviem vám niekoľko vecných argumentov.
A
preto si myslím, že nemáte v tejto súvislosti pravdu.
Súčasťou bankového práva, o ktorom sa tu
rozprávame, je
tak
komerčné bankovníctvo, ako aj centrálne. V rámci komerč-
ného
a centrálneho bankovníctva sa nenarába len so všeobecne
právnymi
predpismi, ale aj s niečím iným. Nechcem teraz opa-
kovať
to, čo hovoril pán minister vzhľadom na odvolanie sa
na
Maastrichtskú dohodu. To všetko
platí. A ja vám poviem
konkrétne
argumenty v našich podmienkach.
Napríklad Národná banka Slovenska má,
samozrejme, právo
vydávať
všeobecne záväzné právne predpisy podľa
§ 17, ktorý
ste
citovali. Nechcem s tým narábať, pretože nie som práv-
nik,
ale to sú podrobnosti súvisiace s emisiou bankoviek.
Ale
okrem toho naša Národná banka už konkrétne urobila mnohé
kroky
i napríklad podľa vyhlášky v roku 1994, keď vydala zá-
sady platobného styku medzi bankami. Platobný
styk medzi
bankami,
to je to, čo patrí do komerčnej časti. To teda zna-
mená,
že normálne v praxi máme už tiež zaužívané, že nenará-
bame len so
všeobecne záväznými predpismi,
ale aj inými.
A
toto sú tie konkrétne. Zacitujem
vyhlášku 275/1994 Z. z.,
kde
to Národná banka v našich podmienkach urobila. Tak sa mi
zdá,
nechcem povedať nezmyselné, to je príliš silný výraz,
ale je nevhodné, ak sa teda chceme priblížiť k Európskej
únii,
ak akceptujeme Maastrichtskú dohodu,
musíme všeobecne
záväzné
právne predpisy doplniť aj niečím iným, a to je to
v
konkrétnych podmienkach, čo som vám
spomínal. Preto aj ja
som
jednoznačne za to, aby sme to pôvodné
znenie návrhu od-
súhlasili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, končím
rozpravu k tomu-
to
bodu programu. Pýtam sa, či sa chce
vyjadriť pán spravo-
dajca.
Nechce sa vyjadriť. To znamená, že môžeme pristúpiť
k
hlasovaniu.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu
uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky k zákonu z 5. decembra 1997,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon
číslo 21/1992 Zb. o bankách
v
znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Sloven-
skej republiky číslo 1/1993 z. z. o Zbierke
zákonov Sloven-
skej
republiky, vrátený prezidentom
Slovenskej republiky na
opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky
(tlač
874), s tým, že Národná
rada Slovenskej republiky
schvaľuje
zákon z 5. decembra 1997, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpi-
sov
a zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 1/1993
Z.
z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vrátený prezi-
dentom
Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie Národ-
nou
radou Slovenskej republiky, v pôvodnom znení.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán spoločný spravodajca, len vy ste už vbehli do
tretieho čítania. Najskôr budeme hlasovať v rámci
druhého
čítania
o pripomienkach pána prezidenta. Ja ich
radšej pre-
čítam.
Pán prezident žiada, aby
a) zákon schválila Národná rada s
vypustením jeho člán-
ku
II,
b) v dôsledku tohto vypustila z názvu
zákona slová
"a
zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 1/1993
Z.
z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky",
c) z
toho istého dôvodu
doterajšie články III a IV
označila
ako články II a III.
Hlasujeme o návrhu pána prezidenta na
takúto zmenu, ako
som
prečítal.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o navrhovanej zmene, ktorú navrhuje prezi-
dent.
Ešte nie o zákone ako celku.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že sme tieto zmeny pána prezidenta ne-
schválili.
Pýtam sa preto pána spoločného spravodajcu, aké má ná-
vrhy
na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní.
Poslanec L. Lysák:
Samozrejme, odporúčam pokračovať tretím
čítaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto
návrhu zákona.
Aj v tomto prípade mám otvoriť
rozpravu. V rozprave
možno
dať pripomienky už len
podľa zákona o rokovacom po-
riadku.
Pýtam sa, či v rámci rozpravy niekto
vystúpi. Nikto.
Končím
možnosť prihlásiť sa a tým aj rozpravu.
Budeme
teraz hlasovať o
návrhu ako celku v súlade
s
článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému
zákonu
po opätovnom prerokovaní a schvaľovaní
neboli pripo-
mienky.
Hlasujeme o ňom tak, ako sme ho
schválili 5. decem-
bra
minulý rok.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Môžem teda konštatovať, že po
opätovnom hlasovaní Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky
schválila zákon, ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení ne-
skorších
predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republi-
ky
číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republi-
ky.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem za porozumenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme
pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu, ktorým je
druhé
čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo
202/1995 Z. z. De-
vízový
zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších
predpisov.
Vládny
návrh zákona máme pred sebou pod parlamentnou
tlačou
762 a spoločnú správu výborov číslo 762a.
Aj tento vládny návrh zdôvodní z
poverenia vlády minis-
ter
financií pán Maxon.
Prosím, pán minister.
Minister financií SR M.
Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi predstúpiť pred vás s úvodným
slovom k pred-
loženému vládnemu návrhu Devízového zákona. Chcel
by som
predovšetkým
zdôrazniť, že tento návrh Devízového
zákona je
jeho
prvou novelou po 1. októbri 1995, keď
nadobudol účin-
nosť nový
Devízový zákon, ktorý
uvoľnil všetky operácie
v
rámci bežného účtu platobnej bilancie.
Predložená novela Devízového zákona
liberalizuje nie-
ktoré
ďalšie regulované finančné transakcie.
Navrhované li-
beralizačné kroky
sú v súlade s harmonogramom liberalizač-
ných krokov kapitálového účtu platobnej bilancie na roky
1996
až 2000, ktorý schválila
vláda Slovenskej republiky
v
roku 1996. Predovšetkým ide o zrušenie ponukovej povinnos-
ti pre tuzemcov-právnické osoby a zrušenie limitu nákupu
cudzej meny v hotovosti pre tuzemcov-právnické osoby a pre
tuzemcov-fyzické
osoby.
Vážené dámy, vážení páni, v obidvoch
prípadoch bol sta-
novený
limit 60 tis. Sk pri fyzických osobách
na kalendárny
rok a
pri právnických osobách
na účely úhrady výdavkov
v
zahraničí. Posledným
liberalizačným krokom je uvoľnenie
obchodovania
so zahraničnými cennými papiermi, ktorým sa zá-
roveň akceptuje
odporúčanie OECD. V rámci
liberalizačných
krokov
sa umožní zahraničným cenným papierom uvedenie na tu-
zemský
trh, ak ide o emitentov so sídlom v
členských kraji-
nách
OECD. Súčasne sa umožní kúpa a predaj
takýchto cenných
papierov tuzemcami.
Tento liberalizačný krok
je spojený
s
garanciou, že pôjde o kótované cenné papiere. Podmienkou
na
umiestnenie a uvedenie zahraničných cenných papierov emi-
tentov
so sídlom v OECD je, že jeho cenné papiere sú umiest-
ňované
v hlavnej burze štátu, kde má emitent sídlo. Priro-
dzene,
že tento postup bude súčasťou burzového poriadku Slo-
venskej
burzy cenných papierov.
Vážené dámy, vážení páni, nedeliteľnou súčasťou novely
je
aj zosúladenie zákona so zákonmi, ktoré nadobudli účin-
nosť po 1. októbri 1995. Ide predovšetkým o colný zákon a
novelu
zákona o cenných papieroch. Novela
zákona mení opat-
renie
Národnej banky Slovenska na všeobecne záväzné právne
predpisy
na základe novely zákona o Zbierke zákonov.
Predložená novela Devízového zákona je
ďalším krokom na
ceste
k plnej konvertibilite slovenskej koruny.
Vážené dámy a páni, chcel by
som sa ešte vyjadriť aj
k
spoločnej správe. Pozmeňujúce a
doplňujúce návrhy, ktoré
sú
v spoločnej správe, precizujú dikciu vládnej predlohy no-
vely
zákona, s ktorými sa stotožňujem.
Vážené
dámy a páni, vzhľadom na uvedené
by som vás
chcel
požiadať o podporu tejto vládnej novely zákona.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán minister.
Ako
spoločná spravodajkyňa bola
výborom určená pani
poslankyňa Iveta Nováková. Prosím ju, aby podľa § 80
ods. 2
o
rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledkoch
prerokovania
vo výboroch.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám spoločnú správu Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre financie, rozpočet a menu
a Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní
vládneho
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo
202/1995 Z. z. Devízový
zákon
a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Slovenskej ná-
rodnej rady
číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení ne-
skorších
predpisov.
Národná
rada Slovenskej republiky
pridelila uvedený
vládny
návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky. Uvedené
výbory preroko-
vali
vládny návrh zákona v stanovenom
termíne, t. j. do 23.
januára
1998.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o uvede-
nom
vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky
podané v súlade s § 75 ods. 2 záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali
výbory Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky kladné stanoviská,
a to odporúčanie
pre
Národnú radu Slovenskej republiky
návrh schváliť s po-
zmeňujúcimi
a doplňujúcimi návrhmi, ktoré
sú v spoločnej
správe
pod bodmi 1-9, ktoré gestorský výbor
odporúča schvá-
liť
a hlasovať o nich jednotlivo.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo
202/1995 Z. z. De-
vízový
zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších
predpisov, schváliť.
Zároveň ma poveril predniesť spoločnú
správu výborov na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní
a
navrhnúť Národnej rade
Slovenskej republiky postup pri
hlasovaní o
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré
vyplynuli
z rozpravy, a hlasovať o predmetnej
správe ihneď
po
ukončení rozpravy k nej.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram
rozpravu k tomuto
bodu programu. Chcem vám
oznámiť,
že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, pre-
to sa pýtam,
či sa niekto hlási z pléna. Konštatujem, že
nie.
Tým je aj rozprava skončená.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť minister.
Zrejme nie, ani
spoločná
spravodajkyňa. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Budeme
hlasovať podľa § 83 ods. 3
zákona o rokovacom
poriadku.
Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spo-
ločnej
správy.
Sú nejaké návrhy, pani poslankyňa?
Poslankyňa I. Nováková:
Áno, sú v spoločnej správe doplňujúce a
pozmeňujúce ná-
vrhy
pod bodmi 1 až 9. Gestorský výbor o
nich odporúča hla-
sovať jednotlivo a všetko odporúča
schváliť. Čiže budeme
najskôr hlasovať o pozmeňujúcom návrhu
číslo 1. Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa dala návrh, aby sme
hlasovali jednotli-
vo,
budeme hlasovať jednotlivo. Dala taký návrh, ktorý je
oprávnená
dať, pretože ju poveril výbor.
Prosím, budeme hlasovať najskôr o
doplňujúcich návrhoch
zo
spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme,
tak
ako prečítala pani spoločná spravodajkyňa.
Najskôr hlasujeme o čom?
Poslankyňa I. Nováková:
O doplňujúcom návrhu číslo 1 spoločnej správy. Gestor-
ský
výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli ste aj návrh gestorského
výboru.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod spoločnej správy sme prijali.
Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 2 spoločnej
správy. Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli sme, aj tento bod 2 spoločnej
správy gestorský
výbor
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme aj bod 2 spoločnej správy.
Môžeme pokračovať.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 3 spoločnej
správy. Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy.
Gestorský výbor
nám
odporúča, aby sme ho prijali.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento bod zo spoločnej správy sme
prijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 4 spoločnej
správy. Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento bod.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 5 spoločnej
správy. Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj tento bod gestorský výbor odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Schválili sme tento bod.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 6 spoločnej
správy. Gestorský
výbor
odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode 6 spoločnej správy. Odporúča-
nie
je kladné.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento bod.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 7 spoločnej správy.
Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh k bodu 7, budeme
hlasovať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento bod.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 8 spoločnej
správy. Gestorský
výbor
ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme o bode 8
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme aj tento bod.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme
hlasovať o bode 9 spoločnej správy, zároveň po-
slednom.
Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o poslednom bode
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
To bolo posledné hlasovanie v rámci
spoločnej správy.
Keďže z rozpravy
nevyplynuli žiadne pripomienky a
do-
plnky
k novele zákona a pani spoločná
spravodajkyňa z pove-
renia
výboru odporúča, aby sme pristúpili k tretiemu číta-
niu,
pýtam sa, či má niekto námietky. Nikto.
Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo
202/1995 Z. z. De-
vízový
zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších
predpisov.
Poslankyňa I. Nováková:
Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale musíme k tomuto otvoriť ešte
rozpravu. Pýtam sa, či
sa
niekto hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy,
takže
môžem ukončiť rozpravu.
A teraz môžeme pristúpiť v rámci tohto
čítania k hlaso-
vaniu.
Budeme hlasovať, tak ako som to prečítal pred chví-
ľou,
už aj so schválenými pripomienkami zo spoločnej správy.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.
Poslankyňa I. Nováková:
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona, kto-
rým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-
ky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady
číslo 372/1990
Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu ministrovi aj pani spoločnej spravodajky-
ni.
Môžeme teda pokračovať ďalším bodom programu, a to je
druhé
a tretie čítanie
o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-
dou
Ruskej federácie o spolupráci a
vzájomnej pomoci v col-
níctve.
Návrh ste dostali ako tlač 863 a spoločnú
správu schvá-
lenú
gestorským výborom ako tlač 863a. Návrh uznesenia Ná-
rodnej
rady máte pred sebou.
Tento návrh uvedie tiež minister financií
pán Maxon.
Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister financií SR M.
Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
predkladám na rokovanie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou
Ruskej federácie o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníc-
tve.
Účelom tejto dohody je prostredníctvom
spolupráce medzi
colnými správami
zabrániť porušovaniu colných
predpisov
a
zabezpečiť správne vymeriavanie a vyberanie cla, daní
a
iných platieb.
Predkladaný návrh pozostáva z 23
článkov. Jednotlivé
články
vymedzujú predmet, formu, rozsah spolupráce, výmenu
skúseností a informácií z činnosti colných
správ, hlavne
v
súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj.
Minister financií SR M.
Maxon:
Ďakujem pekne.
...a nedovoleným obchodom s omamnými a psychotropnými
látkami,
ako aj preverovanie porušovania colných predpisov
vrátane
možnosti využitia získaných informácií
a dokumentov
aj
na účely súdneho konania.
Uzavretie tejto dohody nebude
mať
negatívny vplyv na štátny rozpočet, ani
na zmeny v per-
sonálnom zabezpečení colnej správy. Predpokladá sa
naopak
pozitívny
vplyv na štátny rozpočet v dôsledku
úspešnejšieho
boja
proti colným a daňovým únikom.
Uzavretie predkladanej dohody bolo
potrebné, pretože
spolupráca
colných správ je založená na potrebe vzájomného
poskytovania informácií, ktoré nie je možné zabezpečiť
vo
vzájomnom
meradle. Oblasť poskytovania informácií
do zahra-
ničia,
ktorá je predmetom tejto dohody, neupravuje zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 180/96 Z. z. colný
zákon
v znení neskorších predpisov, preto
pred ratifikáciou
dohody
prezidentom Slovenskej republiky
predkladám túto do-
hodu
na odsúhlasenie Národnej rade Slovenskej republiky. Na-
vrhovaná
zmluvná úprava je v súlade so všeobecne záväznými
zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných plat-
ných
dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú splnomocnené col-
né
správy obidvoch štátov.
Vážení páni poslanci, vážené pani
poslankyne, na zákla-
de
uvedeného odporúčam, aby návrh na
vyslovenie súhlasu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slo-
venskej republiky a
vládou Ruskej federácie o spolupráci
a
vzájomnej pomoci v colníctve bol s vašou podporou prijatý.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister.
Pani Eva Garajová z poverenia výboru nás bude informo-
vať
o priebehu prerokovania tohto vládneho návrhu.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás informovala o spoločnej správe
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu a Zahraničného výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
o prerokovaní návrhu na vyslovenie
súhlasu Národ-
nej
rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Sloven-
skej
republiky a vládou Ruskej federácie o
vzájomnej pomoci
v
colníctve.
Návrh na vyslovenie súhlasu pridelil predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo 1935 zo
7.
1. 1998 na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu a Za-
hraničnému
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky. Záro-
veň
určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokoval predloženú
dohodu na svojom
zasadnutí 21. 1.
1998,
vyslovil súhlas a odporučil
Národnej rade Slovenskej
republiky
s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-
dou
Ruskej federácie o vzájomnej pomoci v colníctve vysloviť
súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu predloženú dohodu
prerokoval na svojom za-
sadnutí
2. februára 1998, vyslovil súhlas a odporučil Národ-
nej
rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Sloven-
skej
republiky a vládou Ruskej federácie o
vzájomnej pomoci
v
colníctve vysloviť súhlas.
Zároveň
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením čís-
lo
596 z 2. februára 1998 schválil spoločnú
správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky, ako aj návrh
na uznese-
nie
Národnej rady Slovenskej republiky k
návrhu na vyslove-
nie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou
medzi
vládou Slovenskej republiky a vládou
Ruskej federácie
o
vzájomnej pomoci v colníctve.
Skončila som, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Môžem
otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu. Páni
poslanci,
nemám písomné prihlášky. Chce sa niekto
prihlásiť
teraz?
Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Preto
ani nevyzývam teraz k vystúpeniu pána ministra
a
pani spoločnú spravodajkyňu.
Budeme môcť pristúpiť hneď k tretiemu
čítaniu. Budeme
hlasovať
o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky
podľa článku 86 písm. a) vyslovuje
súhlas s Doho-
dou
medzi vládou Slovenskej republiky a
vládou Ruskej fede-
rácie
o spolupráci a vzájomnej pomoci v colníctve.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.
Môžeme
pristúpiť hneď k ďalšiemu bodu programu, ktorým
je
opäť druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-
dou
Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci
v colných otáz-
kach.
Tento návrh máte ako tlač 825 a
spoločnú správu schvá-
lenú
gestorským výborom ako tlač 815a. Návrh uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky máte pred sebou.
Prosím, pán minister Maxon, aby ste nám predniesli ná-
vrh
vlády.
Minister financií SR M.
Maxon:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladám na rokovanie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou
Švédskeho
kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.
Uzatvorenie dohody je aktuálne v
súvislosti s presadzo-
vaním
trhového hospodárstva a vzniknutou potrebou zabezpečiť
kontrolu pravosti a obsahovú správnosť listín a písomností
predkladaných
na colné konanie.
Účelom tejto dohody je prostredníctvom
spolupráce medzi
colnými správami predchádzať porušovaniu colných predpisov
a
zabezpečiť správne vymeriavania a vyberanie cla, daní
a
iných platieb, a tým zamedziť krátenie príjmov do štátneho
rozpočtu.
Predkladaný návrh pozostáva z 20
článkov. Jednotlivé
články
vymedzujú predmet, formu a rozsah
spolupráce, výmenu
skúseností a informácií z činnosti colných
správ, hlavne
v
súvislosti s nezákonným dovozom tovaru a nedovoleným ob-
chodom
s omamnými a psychotropnými látkami,
ako aj prevero-
vanie
porušovania colných predpisov, vrátane možnosti získa-
ných
informácií a písomností aj na účely súdneho konania.
Uzatvorenie tejto dohody nebude mať negatívny vplyv na
štátny
rozpočet, naopak, predpokladá sa pozitívny vplyv na
štátny
rozpočet v dôsledku úspešnejšieho boja proti colným
a
daňovým únikom.
Pred ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej repub-
liky
predkladám túto dohodu na odsúhlasenie
v Národnej rade
Slovenskej
republiky, pretože oblasť poskytovania informácií
do
zahraničia, ktorá je predmetom tejto dohody, nie je upra-
vená
v zákone číslo 180/96 Z. z. colný zákon v znení neskor-
ších
predpisov.
Navrhovaná zmluvná úprava je v súlade so všeobecne zá-
väznými
zásadami medzinárodného práva a so záväzkami z iných
platných
dohôd. Na vykonávanie tejto dohody sú
splnomocnené
colné
správy obidvoch štátov.
Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedeného odporú-
čam,
aby návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Sloven-
skej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky
a
vládou Švédskeho kráľovstva o
vzájomnej pomoci v colných
otázkach
bol prijatý.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Ako spoločná spravodajkyňa aj v tomto
prípade je určená
pani
poslankyňa Iveta Nováková. Prosím, aby
nás informovala
s
odporúčaním alebo s neodporúčaním po
prerokovaní vo výbo-
roch.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-
dou
Švédskeho kráľovstva o vzájomnej pomoci
v colných otáz-
kach
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na
prerokovanie
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako
gestorský
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu.
Obidva výbory Národnej rady Slovenskej
republiky prero-
kovali
predloženú dohodu, vyslovili s ňou súhlas a odporuči-
li
Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou
Slovenskej
republiky a vládou Švédskeho kráľovstva o vzájom-
nej
pomoci v colných otázkach vysloviť súhlas.
Zároveň
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet a menu ako gestorský výbor
schválil spo-
ločnú
správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako
aj návrh na
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky
k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou
Švédskeho
kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.
Výbor ma
poveril predniesť spoločnú
správu výborov na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a
navrhnúť
Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pred-
metnej
dohode ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pani poslankyňa.
Takže je otvorená rozprava s
konštatovaním, že sa nikto
neprihlásil
písomne. Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna.
Nikto.
Končím možnosť prihlásiť sa, a tým
vlastne končím aj
rozpravu.
To znamená, že môžeme pristúpiť hneď k
hlasovaniu
v
rámci tretieho čítania podľa § 84 ods.
1 zákona o rokova-
com
poriadku.
Takže
budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu
s
Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Švéd-
skeho
kráľovstva o vzájomnej pomoci v colných otázkach.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
schválili.
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, mali sme
prerokúvať bo-
dy
39 a 40, to je tlač 763 a 766. Nemám spoločnú správu, ne-
máte
ju teda predloženú. Navrhovatelia
požiadali o prelože-
nie
prerokovania tohto bodu na budúci týždeň.
Takže by sme pristúpili k ďalšiemu bodu,
a to je
vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostre-
dia,
ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.
Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 751 a spoločnú
správu
výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 751a.
Z poverenia vlády tento návrh predkladá pán minister
Jozef
Zlocha.
Prosím pána ministra, aby nám predniesol
návrh.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Sloven-
skej republiky
uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona
o
Štátnom fonde životného prostredia.
Problematiku, ktorú bude riešiť nový zákon, čiastočne
upravuje doteraz
platný zákon číslo 128/1991 Zb. o Štátnom
fonde
životného prostredia Slovenskej
republiky v znení ne-
skorších predpisov. Jeho významnou a podstatnou
zmenou sú
návrhy
na vnútorné členenie a zdroje fondu. Podľa
nich sa
prostriedky fondu budú
členiť na dve skupiny. Na skupinu
prostriedkov
určených na nenávratné financovanie a skupinu
prostriedkov
určených na návratné financovanie. Táto skupina
predstavuje
tzv. obratovú časť fondu.
Pre nenávratnú časť
štátneho
fondu zostávajú zdroje fondu v podstate
nezmenené.
Budú
to najmä poplatky za znečisťovanie ovzdušia, odplaty za
vypúšťanie
vôd do povrchových a podzemných vôd, ďalej to bu-
de
časť poplatkov za uloženie odpadov na skládky, tzv. sadz-
ba
B. No a samozrejme, počíta sa naďalej,
že to budú aj do-
tácie
zo štátneho rozpočtu a pokuty uložené
orgánmi štátnej
správy.
Zdrojmi pre nenávratnú časť štátneho
fondu budú úvery
a
pôžičky poskytnuté bankami,
príspevky z Fondu národného
majetku,
dotácie zo štátneho rozpočtu a splátky úverov a pô-
žičiek.
Prostriedky z obidvoch skupín štátneho fondu sa budú
využívať
na podporu akcií, ktoré budú zamerané
na dosiahnu-
tie
cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej,
regionálnej
a na miestnej úrovni. Štátny fond životného pro-
stredia
je teda významným nástrojom na plnenie štátnej envi-
ronmentálnej
politiky.
Ministerstvo životného prostredia si
nevedie presnú
evidenciu, na aký
počet stavieb sme poskytli tieto pro-
striedky, prípadne koľko ekologických stavieb za
posledné
roky počas existencie Štátneho fondu životného
prostredia
bolo
na Slovensku postavených. Ale môžeme presne povedať, že
na
zabezpečenie pitnej vody z vodovodov sme prispeli od roku
1992
do roku 1997 sumou 1 310 mil. korún,
na kanalizácie a
čistiarne
odpadových vôd sumou 2 309 mil. korún, na plynofi-
káciu
obcí a miest 1 785 mil. korún, na
skládky odpadov 698
mil.
korún a bezprostredne na ochranu prírody a krajiny 96
mil.
korún. A teda, že to bola významná pomoc pre obyvateľov
miest
a obcí a, samozrejme, aj na zlepšenie
stavu životného
prostredia
na Slovensku.
Táto významná pomoc pre obce a mestá
zostane naďalej
zachovaná
v dotačnej časti fondu. Obratovú, úverovú časť bu-
deme
využívať na také ekologické stavby, pri ktorých bude
zabezpečená návratnosť
finančných prostriedkov. Budú
to
najmä
skládky odpadov, spaľovní odpadov,
ďalej úvery na bu-
dovanie
zariadení na kombinovanú výrobu tepla a
elektrickej
energie,
ďalej na použitie a využitie tepelných čerpadiel,
racionalizáciu
a modernizáciu využívania energií a takisto
aj
na využívanie geotermálnej energie. Treba povedať, že ne-
vylučujeme
využitie týchto prostriedkov aj na výstavbu vodo-
vodov, kanalizácií
a na plynofikáciu. Azda nemusím ani
zdôrazňovať,
že úvery a pôžičky z
obratového fondu budú
oproti úverom
z komerčných bánk výhodnejšie, teda budú
strednodobé
a dlhodobé. A budeme sa snažiť, aby úroková mie-
ra
bola čo najnižšia.
Vládny návrh prerokovala a schválila
vláda Slovenskej
republiky. Je v súlade s našou ústavou, s platnými zákonmi
a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná.
Vládny návrh nekladie nové nároky na
štátny rozpo-
čet
ani na rozpočty miest a obcí.
Verím, vážené pani poslankyne a páni
poslanci, že pred-
ložený návrh
zákona o Štátnom fonde
životného prostredia
schválite.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu ministrovi.
Spoločným spravodajcom pre tento bod
programu bol urče-
ný
pán poslanec Jozef Pokorný. Prosím ho,
aby v zmysle § 80
ods.
2 rokovacieho poriadku nás informoval o
prerokovaní vo
výboroch
a aby nám tlmočil aj stanovisko gestorského výboru.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som vás na základe
poverenia Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody ako
gestorského výboru pri
prerokúvaní
vládneho
návrhu zákona o Štátnom fonde životného
prostredia
(tlač
751) poinformoval o výsledku rokovania
výborov Národ-
nej
rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o ná-
vrhoch
a stanovisku gestorského výboru,
obsiahnutých v spo-
ločnej
správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač 751a.
Predmetná spoločná správa výborov
Národnej rady Sloven-
skej
republiky o prerokúvaní vládneho návrhu
zákona o Štát-
nom
fonde životného prostredia bola
schválená uznesením Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostre-
die
a ochranu prírody číslom 299 zo dňa 28. januára 1998.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 815
z
20. novembra 1997 pridelila vládny
návrh zákona o Štátnom
fonde
životného prostredia týmto Výborom
Národnej rady Slo-
venskej
republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a ná-
rodnosti,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hos-
podárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu
prírody. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona
v lehote
určenej
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Ges-
torský
výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie
sú
členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostre-
dia
odporúčali Národnej rade
Slovenskej republiky schváliť
s
pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej
rady
Slovenskej republiky: Ústavnoprávny
výbor Národnej ra-
dy,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre hos-
podárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej
rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo a
takisto gestor-
ský
výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky,
uvedených
pod bodom 3 spoločnej správy, ktorú
máte pred se-
bou, vyplývajú
pozmeňujúce a doplňujúce
návrhy. Z tohto
dôvodu
ich nebudem osobitne čítať, len vám navrhnem spôsob
hlasovania
o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spo-
ločnej
správy, na čo ma poveril gestorský výbor.
Pri hlasovaní - samozrejme po uskutočnenej rozprave -
navrhujem,
aby sme body, ktoré sú uvedené pod
číslami 1, 2,
3,
4, 5, 6, 8, 9, 12, 13, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, odpo-
ručili
en bloc schváliť. Je to stanovisko
gestorského výbo-
ru.
A body 7, 11, 14, 16 a 23 en bloc neodporučili schváliť.
Pretože výbor nezaujal stanovisko k bodu číslo 10 spo-
ločnej
správy, ako spoločný spravodajca odporúčam o ňom hla-
sovať
osobitne bez zaujatia stanoviska.
Gestorský výbor na základe stanovísk
výborov k vládnemu
návrhu
zákona o Štátnom fonde životného prostredia, ktoré sú
uvedené
pod bodom 3 tejto správy a v
stanoviskách poslancov
gestorského výboru
vyjadrených v rozprave k tomuto
návrhu
zákona
v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku
Národnej
rady,
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny ná-
vrh zákona o Štátnom fonde životného prostredia
v znení
schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených
v
tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestor-
ský
výbor svojím uznesením číslo 299 z 28. januára 1998 ma
poveril
ako spoločného spravodajcu v
súlade s § 79 ods. 5
rokovacieho
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na
predloženie prípadných
návrhov podľa § 83 ods. 2 a ods.
4
rokovacieho
poriadku Národnej rady. Toto oprávnenie využijem
podľa
priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospo-
dárnosť
nášho rokovania.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Je možné
pristúpiť k otvoreniu rozpravy.
Písomnú pri-
hlášku
do rozpravy som nedostal. Pýtam sa teda, či sa niekto
hlási
z pléna. Pani poslankyňa Sabolová,
pani poslankyňa
Rusnáková,
pani poslankyňa Bartošíková, pán
poslanec Sečán-
sky,
pán poslanec Derfényi a pán poslanec Köteles.
Najskôr má procedurálny návrh pán
poslanec Sečánsky.
Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi
Sečánskemu.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda, o bodoch 10 a 13 spoločnej
správy navrhu-
jem
hlasovať osobitne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O
bodoch 10 a 13 spoločnej správy hlasovať osobitne.
Áno.
Myslím si, že bod 10 je aj navrhnutý na samostatné hla-
sovanie.
Takže, pani poslankyňa Bartošíková, ste
prihlásená do
rozpravy?
(Odpoveď poslankyne Bartošíkovej z pléna.)
Tak najskôr je procedurálny návrh pani poslankyne Bar-
tošíkovej.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak je
možné procedurálny návrh dať už
teraz, sťahujem
svoju prihlášku
do rozpravy a navrhujem pánu
spoločnému
spravodajcovi, aby vyňal
na samostatné hlasovanie body 22
a
23.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže body 22 a 23 na samostatné
hlasovanie. Dobre.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
v prvom čítaní som svoje zásadné pripomienky, aj pod-
poru
tomuto zákonu vyjadrila. Chcela by som v tomto vystúpe-
ní
skôr hovoriť o konkrétnych pripomienkach alebo návrhoch
a
vysvetliť aj niektoré stanoviská k pozmeňujúcim návrhom.
Žiadam tiež samostatné hlasovanie o niektorých bodoch,
ale
tie postupne podľa bodov, ktoré sú v spoločnej správe.
V
spoločnej správe v bode 5 hovoríme o §
3 ods. 2 písm. f),
kde
výbor pre pôdohospodárstvo navrhuje
zostatok prostried-
kov
štátneho fondu previesť z § 3 do § 9. Odporúčam, aby sme
jednak
samostatne hlasovali o tomto bode, a neodporúčam ten-
to
bod prijať. Myslím si, že tak ako je
vládny návrh zákona
predložený
a prostriedky návratného fondu
zostávajú v nená-
vratnom,
že to je dobrá formulácia. Neodporúčam tento bod
prijať
a súhlasím s predloženým vládnym návrhom. Bod 5.
Ďalej sa
vyjadrím k bodu 9 - sú to
prostriedky správy
fondu.
Vo výbore sme namietali túto výšku 15 %. Keďže neboli
dostatočné informácie o tom, koľko Štátny
fond životného
prostredia
potrebuje na správu, vlastne je tu niekoľko po-
zmeňujúcich
návrhov, je to 5-percentná hranica a 3-percentná
hranica. Odporúčam
prijať bod 9, nahradiť bod 15 slovami
"5
%", pretože nie je dnes jasné a Štátny fond životného
prostredia nikdy
nemá presne stanovenú
výšku finančných
prostriedkov,
s ktorými hospodári. Preto tá 5-percentná hra-
nica,
aj v prípade, že Štátny fond životného prostredia sa
nenaplní
na tú výšku, o ktorej už dnes uvažujeme, je vhod-
ná.
Aj keď pán minister pripustil, že aj
3 % postačujú na
výkon
správy fondu. Takže aj bod 9 na
samostatné hlasovanie
s
tým, že ho odporúčam schváliť tak, ako výbor pre životné
prostredie
dal odporúčanie. Je to na zváženie, ak pán minis-
ter odôvodní 3-percentnú hranicu, myslím si, že je veľmi
dobrá
vec, ak sú čím nižšie bežné
výdavky a viac peňazí na
podporu
dobrej aktivity.
Bod 10 už bol vyňatý na samostatné
hlasovanie.
Bod 14, to bol môj návrh na zvýhodnenie
úrokovej sadzby
pre
investície na ochranu životného prostredia, pretože dob-
re
vieme, že investori, ktorí čerpajú z tohto fondu, pod-
statne
sú väčšinou mestá a obce, ktoré zápasia
s finančnými
prostriedkami
a podstatná časť týchto prostriedkov sa využí-
va
práve na stavebné účely. Ak v Štátnom fonde rozvoja býva-
nia
sme schopní garantovať 6-percentnú úrokovú sadzbu, je to
len
záležitosť individuálnych stavebníkov, tak sa mi zdá, že
je dobré
stabilizovať takouto úrokovou
sadzbou aj mestá
a
obce, a tým aj garantovať, že
úroková sadzba neprekročí
túto
hranicu.
Som naklonená prijať aj 8-percentnú
sadzbu - po zvážení
a
po rokovaní vo výbore, keď pán minister argumentoval, že
dnes nie je
jasné, za akých úrokových podmienok získame
prostriedky
pre návratné financovanie do štátneho fondu -,
ale
v žiadnom prípade nesúhlasím, aby sme zo zákona, tak ako
bola predloha vládneho návrhu zákona, vypustili
akékoľvek
obmedzenie
úrokovou sadzbou. Bude to istý tlak na to, aby
sme
hľadali prostriedky pre Štátny fond životného prostredia
za
výhodných úrokových podmienok.
A druhá vec, ak by sme vo Fonde národného majetku gaz-
dovali
dobrým spôsobom, tak by bolo možné
naplniť aj Štátny
fond životného prostredia ako jednou
sumou príjmu. Myslím
si,
že by sme neboli odkázaní na to - zdvíhať túto úrokovú
sadzbu.
Preto som za to, že bod 14 môžeme brať tak, ako ho
výbor
neodporúča schváliť, ale bod 15
neodporúčam schváliť
a
tiež ho žiadam na samostatné hlasovanie. Čiže aj bod 14
a
15 dať na samostatné hlasovanie a
garantovať zákonom túto
úrokovú
sadzbu.
Po
skúsenostiach v rozdeľovaní
dotácií a príspevkov
návratného
financovania je možné vždy sa vrátiť
novelou zá-
kona.
Možno, že sa tu bude argumentovať,
že zákon ešte len
prijímame
a už hovoríme o novele, ale všetky čísla, ktoré sú
nejako
obmedzujúce, sa dajú len praxou dokázať, či sú, alebo
nie
sú dobré.
Vyjadrím sa ešte k bodu 18. Bola by som
za to, aby roz-
počet
Štátneho fondu životného prostredia
schvaľovala vláda
Slovenskej
republiky, tak ako je to predložené vo vládnom
návrhu.
Pripúšťam argumenty, že žiadny štátny
fond neschva-
ľuje
vláda, ale príslušný minister. V poriadku, beriem tento
argument. Ale
žiadam, alebo prosím
vás, pani poslankyne
a
páni poslanci, o podporu uznesenia,
ktoré predložil ge-
storský
výbor, aby do Národnej rady bola polročne predklada-
ná
správa o výsledku hospodárenia so Štátnym fondom životné-
ho
prostredia. Tak ako to máte uvedené v spoločnej správe.
Pani poslankyňa Bartošíková navrhovala samostatné hla-
sovanie
o bodoch 22 a 23. Súhlasím s ňou, ale
odporúčam tak
ako
gestorský výbor prijať termín 1. marca 1998, a to z toho
jednoduchého
dôvodu, že je potrebné, aby Štátny fond
život-
ného prostredia
a samotný rezort, ministerstvo životného
prostredia,
mohli prideľovať dotácie už podľa nového zákona.
Dobre
viete, že do konca januára sa mali zosumarizovať všet-
ky
žiadosti na štátnom fonde. Zasadne
rada fondu a bolo by
dobré, aby rozhodovala podľa nového zákona.
Keďže sme sa
dostali
v rokovaní o tomto bode v 1. týždni parlamentu, mys-
lím si, že
je dostatok času na to, aby
mohol nadobudnúť
účinnosť
zákon 1. marca a aby sa na toto
prerozdelenie sti-
hol
pripraviť aj Štátny fond životného prostredia, aj rada
fondu.
Poslanecký klub KDH podporuje tento návrh
zákona s tými
pripomienkami,
ktoré som predložila. Je dobré, že je konečne
na
svete aj časť obratového fondu, že
obce a mestá, ktoré
zápasia
s finančnými prostriedkami, budú môcť
získať pro-
striedky
za nízke úrokové sadzby, a to aj tie, ktoré majú
zanedbanú infraštruktúru, budú sa môcť
postaviť na roveň
tým,
ktoré aj v minulosti boli postavené do lepšej pozície.
Čiže ak prejdú - a myslím si, že nie sú
to také závaž-
né
pripomienky a pozmeňujúce návrhy -,
tento návrh zákona
o
Štátnom fonde životného prostredia poslanecký klub KDH
podporí.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni.
Ďalej je prihlásená pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vyjadrím sa k bodu 10 spoločnej správy,
ktorý spoločný
spravodajca
navrhol na osobitné hlasovanie, a na
rozdiel od
mojej
kolegyne Sabolovej vás budem žiadať o niečo iné.
Prosím vás, aby ste tento bod 10 schválili, pretože sa
tu
teraz rozhodujeme vlastne
medzi 15 %, 5 % a 3 %. Chcem
vysvetliť,
prečo je podľa mňa lepšie, aby to boli 3 %. Hovo-
ríme
o úhrade výdavkov súvisiacich so správou fondu a čin-
nosťou
rady fondu, ktorá v návrhu zákona nesie číslo 15 % zo
zdrojov
fondu. Keď sme vo výbore pre životné
prostredie ho-
vorili
o 15 %, tak sa nám zdalo, že toto percento je veľmi
vysoké.
Spýtali sme sa, ako sa tam dostalo. Odpoveď bola ta-
ká,
že pravdepodobne došlo k technickému
lapsusu pri prepi-
sovaní,
pretože by tam malo byť 5 %. Takže
odrazím sa teraz
od
5 %.
Keďže je veľmi ťažko rozhodovať, či aj 5
% je objektív-
nych,
požiadala som ministra a riaditeľa fondu, pána
Ing.
Mertusa,
aby nám predložili informáciu o čerpaní výdavkov na
správu
Štátneho fondu životného prostredia za rok 1997.
Z tejto správy vyplýva, že - a teraz prosím o vašu po-
zornosť
-, je dostatočná výška 2 %. Uznal to pán minister,
aj
pán riaditeľ. Samozrejme, že gestorský výbor bol ústreto-
vý,
preto sme rokovali aj o tom, že mohli
by to byť aj 3 %.
Nakoniec
bez toho, aby ešte tieto podklady boli
preštudova-
né,
poslanci nie veľmi brali do úvahy túto informáciu a roz-
hodli
sa pre 5 %. Opakujem, že na
zasadnutí výboru odznela
informácia,
že keby boli 3 %, je to pre správu
fondu dosta-
točné.
Nechápem preto, prečo by sme mali odhlasovať 5 %.
Preto
vás prosím vzhľadom na to, že
túto informáciu
o
čerpaní prostriedkov mám a máme aj
vyjadrenie pána minis-
tra
aj pána riaditeľa, navrhujem, aby ste schválili v oso-
bitnom hlasovaní bod 10 a aby ste nepodporili
výdavky vo
výške
5 %.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.
Ešte
pani poslankyňa Bartošíková.
Sťahuje prihlášku.
Tak
pán poslanec Derfényi. (Hlas poslanca z
pléna.) Ďakujem
pekne.
Takže pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán minister,
vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého
klubu Ma-
ďarskej koalície
vyjadril k predkladanému návrhu
zákona
o
Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky.
Štátny
fond životného prostredia
Slovenskej republiky
vznikol
na základe zákona číslo 128/1991 Zb.
zlúčením Štát-
neho fondu vodného hospodárstva a Štátneho
fondu ochrany
ovzdušia rozšírením
o sektor odpadového
hospodárstva a
ochrany
prírody.
Prostriedky fondu v súlade so štátnou environmentálnou
politikou
sa používali a používajú na finančnú podporu akti-
vít
v oblasti ochrany životného prostredia.
V tejto oblasti
fond jednoznačne dokázal svoju
opodstatnenosť a svoju ne-
nahraditeľnú úlohu a popri tom napomáhal odstraňovať envi-
ronmentálnu
záťaž aj z minulosti.
Od roku 1992, teda od založenia fondu, sa poskytlo na-
šich
obciam a mestám viac ako 6 mld. korún
na vodovody, ka-
nalizácie
a čistiarne odpadových vôd, na ochranu ovzdušia
atď.
atď. Napríklad menšie obce bez tejto
podpory by nemali
možnosť
a nedokázali by vytvoriť ani základnú ekologickú in-
fraštruktúru,
vybudovať vodovody, kanalizácie alebo
splyno-
fikovať
domácnosti.
Vážená
Národná rada, najdôležitejšou zmenou oproti
pôvodnému
zákonu je vnútorné členenie fondu. Predkladaný ná-
vrh
o Štátnom fonde životného prostredia v Slovenskej repub-
liky
okrem dosiaľ existujúceho tzv.
nenávratného financova-
nia
vytvorí ešte jeden priestor na podporovanie ekologických
investícií,
tzv. skupinu návratného financovania.
Poslanci Maďarskej koalície jednoznačne
podporujú navr-
hovanú
zmenu filozofie fondu tak, aby sa okrem skupín ná-
vratného
financovania podporovali naše obce aj úvermi. Ale
chcel
by som poukázať na niektoré slabosti predkladaného ná-
vrhu.
Viacerí odborníci z oblasti životného prostredia alebo
predstavitelia obcí viackrát vyslovili svoju
nespokojnosť
súvisiacu
s faktom, že aj v tomto návrhu chýba zámer, aby sa
určitá percentuálna časť pokút za
znečistenie životného
prostredia
priamo vrátila do oblastí zasiahnutých
znečiste-
ním. Zdôrazňujem, do zasiahnutých oblastí, a
nie do s tým
nesúvisiacich
veľkoplošných regiónov, napríklad do
okresov.
Ako príklad uvediem región okolo
Východoslovenských žele-
ziarní,
ktoré ležia na území mesta Košice, a
pritom znečis-
tením
najviac zasiahnuté sú oblasti v okrese Košice okolie
alebo
v Maďarskej republike.
Ako zaujímavosť alebo ako príklad by som
uiedol prax
z
Maďarskej republiky, kde poplatky za znečistenia od Výcho-
doslovenských železiarní sú priamo vrátené do pohraničných
oblastí
zasiahnutých znečistením, kým v Slovenskej republike
sú
rozdelené celoplošne. Viem, že dotácia
zo Štátneho fondu
životného
prostredia nie je nárokovateľná, ale
bolo by žia-
duce
a spravodlivé voči obyvateľom
týchto regiónov, aby sa
aj zákonom garantovala ekologická finančná podpora týchto
odplát.
Vážená
Národná rada, Ústava
Slovenskej republiky
v
článku 20 ods. 4 hovorí: "Vyvlastnenie
alebo nútené obme-
dzenie
vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej miere vo
verejnom
záujme, a to na základe zákona a
za primeranú ná-
hradu."
Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je charakteris-
tické
v národných parkoch, chránených
krajinných oblastiach
a
v pásmach hygienickej ochrany zdrojov pitnej vody. V tých-
to
oblastiach alebo to majitelia majú zakázané, alebo majú
možnosť
len na obmedzené hospodárenie. Žiaľ,
táto otázka sa
dosiaľ
v Slovenskej republike nevyriešila a majitelia za ob-
medzenie
vlastníckych práv nemajú garantovanú tzv. primeranú
náhradu. Tento zjavne protiústavný stav sa
nevyriešil ani
v
predkladanom návrhu, a nie je
garantovaná náhrada. Ba na-
opak,
hrozí nebezpečenstvo, že umožnením, teraz zdôrazňujem,
umožnením,
a nie garantovaním náhrad len oddialime
riešenie
tohto protiústavného stavu. Veď ako
som povedal, dotácie
z
fondu nie sú nárokovateľné. A
Štátny fond životného pro-
stredia
nemá a ani nebude mať finančné prostriedky na to,
aby
v plnej miere finančne hradil tzv. primeranú náhradu
každému vlastníkovi
obmedzenému vo vlastníckych právach
kvôli
ekologickým zákonom alebo predpisom.
Z tohto dôvodu navrhujem text uznesenia: "Národná rada
Slovenskej
republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby
v
zmysle Ústavy Slovenskej republiky vypracovala návrh záko-
na
o náhradách za nútené obmedzenie vlastníckych práv."
Tento zákon už viackrát sľúbil aj pán
minister Baco,
žiaľ,
dosiaľ sme ho nedostali.
Maďarská koalícia podporuje tento dlho očakávaný návrh
a
dúfame, že čím skôr ho budeme môcť v praxi uplatňovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, končím
rozpravu k tomu-
to
bodu programu.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce
vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pán minister.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vyjadrím sa len k niektorým bodom,
pretože k návrhom,
ktoré
tu boli znova vznesené, sme sa vyjadrovali v jednotli-
vých
výboroch, a najmä v gestorskom výbore.
Čo
sa týka určenia
percentuálneho podielu z rozpočtu
Štátneho
fondu životného prostredia či 5 %,
alebo 3 %, mys-
lím si, že
je tam v podstate zbytočná diskusia. Je možné
jedno
aj druhé, nemáme námietky, pretože 3 % nám budú stačiť
na
zabezpečenie chodu alebo činnosti Štátneho fondu životné-
ho
prostredia. Chceli sme sa trošku
zabezpečiť sumou 5 %,
pretože
v budúcnosti budeme musieť rozšíriť
počet pracovní-
kov
štátneho fondu vzhľadom na rozšírenie prác, činnosť ale-
bo
založenie a vznik obratového fondu, ale hovorím, je to
v
podstate jedno, pretože 3 %, to je približne 30 mil. ko-
rún,
a to v každom prípade bude úplne postačovať.
Čo
sa týka úrokových
sadzieb za poskytnuté úvery,
v
pôvodnom návrhu sme uvádzali 8 %. Vzhľadom
na konzultácie
s
finančnými ústavmi sa nám odporúčalo,
aby sme túto sadzbu
vypustili,
pretože by sme sa mohli dostať do
určitých prob-
lémov.
Samozrejme, že sa budeme musieť riadiť podmienkami,
ktoré
nám poskytnú jednotlivé banky. To, čo hovorila pani
poslankyňa Sabolová, že ministerstvo výstavby a
verejných
prác
vo fonde bývania má nižšiu úrokovú
mieru, je ale pod-
statný
rozdiel, pretože prakticky celý fond je
tvorený prí-
spevkom
zo štátneho rozpočtu s nulovou sadzbou. Takže sku-
točne
môžu dávať úvery na výstavbu, na bytovú výstavbu tak
okolo
3 %, ale, samozrejme, že aj toto číslo majú pohyblivé,
6
% by bolo v každom prípade málo.
Môžem vás ubezpečiť, že
zámerom
ministerstva životného prostredia nie
je správať sa
ako komerčná
banka s úrokovou mierou
rovnajúcou sa alebo
blízkou
úrokovým mieram komerčných bánk. To by sa potom celá
obratová
časť fondu minula cieľa. Nám ide skutočne o to, aby
sme
vytvorili také podmienky, aby sa úvery
a pôžičky posky-
tovali
za výhodných podmienok, teda majú byť stredno a dlho-
dobé
a s čo najnižšou úrokovou mierou.
Musím sa vyjadriť aj k vyjadreniu pána
poslanca Kötele-
sa,
hlavne k jeho konštatovaniu, že pokuty by sa mali priamo
vrátiť
do zasiahnutých oblastí.
Pán poslanec o tom vie, že jednou z našich nepísaných
podmienok
je, že do príslušného regiónu sa
vracajú finančné
prostriedky,
ktoré sú príjmovou časťou z toho regiónu. A nie
sú
to len pokuty. V prvom rade treba odlišovať poplatky za
znečisťovanie
ovzdušia, odplaty za vypúšťanie vôd a, samo-
zrejme,
aj sadzbu alebo poplatky za ukladanie
odpadov, a až
potom
sú pokuty. Pokuty tvoria nie veľkú časť
štátneho fon-
du.
Za región, do ktorého vraciame finančné prostriedky, po-
važujeme
okres. Ťažko by bolo totiž možné
vymedzovať naprí-
klad
areál okolo Východoslovenských železiarní, ktorý je ako
zasiahnutý.
V prvom rade treba povedať, že zo zdrojov znečistenia,
ktoré
majú pôvod na našom území, sa z
oxidov síry usadzuje
na
našom území len 30 %, ostatné exportujeme. A z oxidov du-
síka len 8 %, takisto ostatné exportujeme do zahraničia,
nielen
do Maďarska, ale prakticky do všetkých okolitých štá-
tov.
Ale treba povedať aj to, že 70 % síry,
ktorá sa usadí
na
našom území, je import, a zasa je to prevažne z okolitých
krajín,
z Poľskej republiky, Českej republiky, severovýchod-
nej
časti Nemeckej spolkovej krajiny, ale napríklad aj z Ma-
ďarskej republiky. Takže tu si zatiaľ nemáme čo vyčítať,
a
treba povedať aj to, že toto poškodenie alebo exportovanie
škodlivín
do zahraničia nie je spoplatnené ani v jednom prí-
pade.
No a pokiaľ by sme sa napríklad
rozhodli, že poplatky
za
znečisťovanie ovzdušia pôjdu do regiónu, tak by sme to
dávali
len Košiciam, a potom tie okolité obce, ktoré sú naj-
viac
postihnuté, by nedostali nič. Ale robíme to napríklad
tak,
že príjmy, ktoré máme z okresu Košice mesto a Košice
okolie,
podelíme dvoma a dávajú sa pre Košice a Košice vi-
diek. Určite by
sme takto mali problémy, keď by sme mali
stanoviť,
koľko do ktorého územia sa dostáva.
Treba si uve-
domiť
aj to, že pri zdrojoch znečistenia ovzdušia bezpro-
stredne
okolo zdrojov spadne alebo
vysedimentuje najhrubšia
časť,
ale jemnejšie časti idú na väčšie
vzdialenosti, a te-
da,
keď by sme akokoľvek rozmýšľali a akokoľvek chceli byť
spravodliví,
tak by sme sa vždy dostali do určitých
problé-
mov.
Určite sú aj požiadavky od znečisťovateľov, aby sa od-
platy,
poplatky a pokuty dali týmto zdrojom znečistenia, te-
da
prevádzkovateľom týchto zdrojov. To by bola úplne zvráte-
ná
filozofia, pretože povinnosťou každej fabriky, ktorá pro-
dukuje
nejaké výrobky, je mať také
technológie, aby plynné,
kvapalné
alebo tuhé škodliviny neprodukovala, to
je jej zá-
kladná povinnosť, a toto sú poplatky, odplaty a pokuty za
to,
že vypúšťa viac, ako normy dovoľujú.
Teda z toho dôvodu
prístup, ktorý
uplatňujeme, doteraz považujeme
za dobrý
a
objektívny.
Zrejme pán poslanec chcel navrhnúť, aby
sa v časti mož-
nosti
použitia Štátneho fondu vypustil bod j), kde uvažujeme
s
náhradami za obmedzenie vlastníckych práv. Neodporúčame
tento
jeho návrh prijať, nakoniec gestorský výbor sa takisto
takto
vyjadril. To sú veci, ktoré sa riešia
osobitne, nie
zákonmi, ale
nariadeniami vlády. Teda
pásma hygienickej
ochrany,
ktoré sú okolo vodných zdrojov, sú v
rezorte pôdo-
hospodárstva
a riešia sa návrhom nariadenia
vlády, ktoré,
pokiaľ
viem, je už pripravené a už raz sa
prerokúvalo v Le-
gislatívnej
rade vlády, ale sa vrátilo na dopracovanie. Náš-
ho ministerstva sa týkajú obmedzenia,
ktoré vyplývajú
z
chránených území. Tento problém takisto riešime nariadením
vlády, tak
ako je to uvedené v zákone o ochrane prírody
a
krajiny v § 47, kde sa píše, že
každý vlastník, ktorý má
pôdu
na chránenom území, musí znášať ujmu. Ujmu hradí štát
a
bude to riešiť nariadením vlády.
Naše
ministerstvo už v podstate má
vypracovaný návrh
nariadenia
vlády a po zabezpečení medzirezortného pripomien-
kového konania tento návrh predložíme na
rokovanie vlády.
Zdá
sa nám, že to bude najjednoduchšia
forma, ako vieme za-
bezpečiť
finančné prostriedky pre ujmu. Treba ale povedať,
že
výška tohto postihu je minimálna, v žiadnom prípade ne-
treba
predpokladať, že to budú vysoké sumy.
Keď sme sa obracali na tých, ktorí tú
ujmu cítia a kto-
rí
dokonca tvrdia, že majú obmedzené podmienky hospodárenia,
tak
to prakticky nikto z nich nevie doložiť. Ale je zasa sa-
mozrejmé,
ak obec alebo štát, ale nakoniec urbariát má lesnú
pôdu
alebo les v národnom parku, tak sa musí potom správať
ako
v národnom parku.
Nedávno som mal stretnutie s urbárnikmi z oblasti, kde
navrhujeme
zriadiť národný park Choč, a tam sa
jeden urbár-
nik
rozčuľoval, že jemu predsa nemôže
nikto prikázať, aby
nerúbal
napríklad vtedy, keď hlucháň toká. Áno,
samozrejme,
že
mu to musí niekto prikázať. Hlucháňov sme pred niekoľkými
rokmi
mali niekoľkotisíc - do 5 000, dnes
už ich
máme len
okolo
900, a zrejme je to z toho dôvodu, že
vlastníci lesov
sa
k prírode správajú trošku ináč. Vždy som bol presvedčený,
že
práve oni sa musia správať ohľaduplne k
prírode, pretože
hlucháň
je skutočne skvost našej prírody, a pokiaľ by sme
napríklad neurobili opatrenia, aby som
strom alebo stromy
vyrúbal
predtým alebo potom, tak by sme veľmi ľahko prišli
k
tomu, že by naša príroda o chvíľu
bola ochudobnená o tie
najvzácnejšie
druhy.
Z toho
dôvodu potrebujeme uspokojiť
vlastníkov, ktorí
sú
nejakým spôsobom obmedzovaní, ale v žiadnom prípade nepo-
čítame
s tým, že by to boli vysoké
sumy. Napríklad minulý
rok
sme mali v rozpočte nášho ministerstva z rozpočtu repub-
liky
schválených 10 mil. korún a nikto z vlastníkov
nepred-
ložil
požiadavky na ujmu, pretože musí
dokázať, že ujma tam
bola.
Z toho dôvodu by som vás chcel požiadať,
aby ste hlaso-
vali
za predložené návrhy v podstate tak, ako
sa uviedlo,
ale
v podstate mimo § 22 a § 23 tak,
ako sa
to zamenilo,
pretože máme
obavy, že do 1. marca by sme
mali problémy
s
vytlačením tohto zákona. Treba povedať, že oproti pôvodné-
mu
zákonu o štátnom fonde sa v podstate
nič nemení, pretože
žiadosti budú
predkladať obce a
mestá, prípadne fyzické
a
právnické osoby prostredníctvom
okresných úradov, tak ako
to vyplýva
z vyhlášky. Okresný úrad ich
prekontroluje a
odošle
do štátneho fondu, o ďalšej kontrole o dotáciách roz-
hoduje
rada fondu. Svoje návrhy predloží ministrovi, ktorý
rozhodne, ktorá
obec dostane dotáciu
a ktorá nie, teda
v
podstate sa tam nemení nič, ale aby sme
zbytočne nemali
nejaký
zhon, pokladáme za vhodné, aby zákon
nadobudol účin-
nosť
od 1. apríla.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť
aj pán spoloč-
ný
spravodajca. Ale najskôr sa ešte hlási pán poslanec Ca-
baj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
pán minister,
dovoľte
mi, aby som
predložil návrh na 15-minútovú
prestávku
na poradu klubu pred hlasovaním a
vzhľadom na to,
že
sa blíži obed, by bolo dobré, keby bola
obedná prestávka
a
potom by sme sa zišli až po obede.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zrejme
tie ďalšie dve mená sú ako
podporné. Prosím,
predneste
svoje návrhy, aby kluby vedeli, o čom majú roko-
vať,
a potom bude prestávka do 14.00
hodiny, keď je hodina
otázok.
Po hodine otázok budú dve schôdze,
ktoré som zvolal
na
základe návrhu poslancov, a potom by
sme dokončili tento
bod
programu.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Pokorný:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dovolím si len zhrnúť to, čo vyplynulo z rozpravy, aby
sme
vedeli pred poradou klubov, ako budem odporúčať hlasova-
nie.
Čiže v úvodnom slove som navrhol
skupinu bodov spoloč-
nej
správy na hlasovanie en bloc, ale z rozpravy vyplynuli
určité
pozmeňujúce návrhy, ktoré požadujú vyňať jednotlivé
body
na osobitné hlasovanie.
Čiže v prvom rade odporúčam hlasovať en
bloc s tým, že
gestorský
výbor odporúča schváliť tieto body: 1, 2, 3, 4, 6,
8,
12, 17, 18, 19, 20 a 21. Tie neboli v rozprave spochybne-
né.
Ďalej odporúčam en bloc neschváliť, je
to takisto odpo-
rúčanie
gestorského výboru, body spoločnej správy číslo 7,
11
a 16.
Osobitne dám hlasovať o bodoch spoločnej
správy 5, 9,
10,
13, 14, 15, 22 a 23 s tým, že pred
každým hlasovaním
uvediem
stanovisko gestorského výboru.
Ešte by som upriamil pozornosť na bod 9
spoločnej sprá-
vy,
o ktorom hovorila aj pani poslankyňa
Rusnáková, aj pani
poslankyňa Sabolová,
aj pán minister. Ide o spomínaný pre-
klep,
že vo vládnom návrhu je 15 %, ale
gestorský výbor za-
ujal
stanovisko 5 %. Ako spoločný
spravodajca budem odporú-
čať
schváliť návrh 5 %.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci,
prajem vám dobrú
chuť.
Stretneme sa o 14.00 hodine pri hodine otázok.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, poslankyne, otváram po prestávke
bod
programu
hodina otázok.
Chcem povedať, že budeme postupovať podľa
§ 24 ods. 6 a
§
131 zákona o rokovacom poriadku.
Určení overovatelia vy-
žrebovali
poradie otázok. Chcem len
pripomenúť, že tí páni
poslanci,
ktorí položili otázku a nie sú prítomní v miest-
nosti,
na ich otázku sa nebude odpovedať.
Pán predseda vlády sa ospravedlnil, v
jeho zastúpení je
tu
podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.
Takže môžeme pristúpiť k odpovediam na otázky. Predtým
ešte
pán podpredseda vlády povie, ktorí
členovia vlády budú
zastupovať
tých, ktorí sa z dnešného zasadnutia ospravedlni-
li.
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľte mi ospravedlniť okrem pána
premiéra neprítom-
ných: podpredsedníčku vlády pani Katarínu Tóthovú, ktorú
zastúpi
podpredseda vlády pán Jozef Kalman, ministra pôdo-
hospodárstva
pána Petra Baca, ktorého zastúpi minister do-
pravy,
pôšt a telekomunikácií pán Ján Jasovský, a ministra
vnútra
pána Gustáva Krajčiho, ktorého zastúpi
minister kul-
túry
pán Ivan Hudec.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, takže môžeme pokračovať.
Najskôr bude na otázky
odpovedať podpredseda vlády pán
Sergej
Kozlík. Je 47 otázok.
Prvú otázku kladie pán poslanec Fico:
"Priznali ste, že
vláda
ustupuje od cieľa dokončiť 97 tis. bytov do konca roku
2000.
Podľa počtu dokončených bytov v roku 1997 je zrejmé,
že
do konca roku 2000 nebude dokončených ani 6 tis. bytov.
Aké
dôvody neúspechu uvediete na začiatku roku 1998?"
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľte mi poňať odpoveď na túto
otázku v širšom kon-
texte
bytovej politiky ako súčasti stratégie
rozvoja infra-
štruktúry
Slovenskej republiky.
V prvom rade chcem zdôrazniť, že bolo veľmi jednoduché
rozbiť
alebo rozložiť niektoré hospodárske systémy bez ohľa-
du na to,
či išlo o výstavbu diaľnic, o
bytovú výstavbu,
energetické
systémy, špeciálnu výrobu alebo o poľnohospodár-
stvo,
ako sa to stalo v období radikálnej
ekonomickej re-
formy
v rokoch 1991-1992 za výrazného pričinenia bývalej fe-
derálnej
vlády, ale iste aj pričinením niektorých politic-
kých
kruhov súčasného politického spektra
Slovenskej repub-
liky,
ak teda pripomeniem činnosť trebárs Kresťanskodemokra-
tického
hnutia, pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku, ale-
bo
niektorých kruhov Demokratickej strany.
Obnoviť
takéto infraštrukturálne
systémy, samozrejme,
nie
je jednoduché, je to nesmierne zložitý proces, pretože
každý
krok v obnove infraštruktúry už musí
byť kompatibilný
s
trhovými nástrojmi a
rieši sa v podmienkach výrazných
zdrojových
obmedzení, keď cez ekonomický rast sa len postup-
ne tvoria
potrebné finančné zdroje
a treba cieľavedome
a
previazane kombinovať viaczdrojové krytie nákladov rozvoja
infraštruktúry.
V uvedenom zmysle bolo treba definovať priority obnovy
a
budovania infraštruktúry Slovenskej
republiky, či ide
o
infraštruktúru, ktorá sa viaže na
tranzitné systémy, na
systémy
prvovýrobných a surovinových polotovarových odvetví,
alebo
na sociálnu infraštruktúru, na ktorú sa viaže aj byto-
vá
výstavba.
Na prvom mieste z hľadiska strategických záujmov štátu
od
jeho samého vzniku bola otázka naštartovania a využi-
tia
existujúceho bázického potenciálu
Slovenskej republiky
s
hlavným ťahom na oblasti energetiky so
zásadným rozhodnu-
tím
v otázke ďalšieho pokračovania výstavby Jadrovej elek-
trárne
Mochovce a rekonštrukcie ďalších energetických zaria-
dení.
Chcem pripomenúť, že o tejto otázke,
ktorú sme inten-
zívne
riešili v roku 1993 a ktorá sa
prerušila v roku 1994,
musela rozhodnúť
súčasná vláda Vladimíra
Mečiara v roku
1995, keď sa
doriešilo kombinované finančné
krytie prvého
a
druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Ak
si pamätáte, jedna z mojich prvých zahraničných
ciest
viedla do Európskej banky pre obnovu a rozvoj, kde sme
zrušili
režim financovania cez túto banku a prešli sme na
podstatne
efektívnejší, kombinovaný model
dostavby jadrovej
elektrárne
na báze Francúzsko, Nemecko, Česko,
Rusko - slo-
venského
modelu, a teda vytvárame významnú základňu, čo sa
týka
rozvoja energetického potenciálu.
Podobne bolo treba rozhodnúť o niektorých vodných die-
lach,
bolo treba dokončiť vodné dielo Gabčíkovo, úspešne ob-
stáť
na Haagskom súde, čo sa týka tejto
kauzy, a vláda tak-
isto
rozhodla o výstavbe vodného diela Žilina, ktoré dotvára
využitie vodného potenciálu Slovenskej republiky.
Podobne
bolo
treba rozhodnúť o obnovení a akcelerácii výstavby diaľ-
nic,
ktorá zamrzla, s tým, že sme sa rozhodli prejsť k skrá-
teniu
termínu z pôvodných úvah 2015, 2020 na skrátenie do
roku
2005 s cieľom napojenia slovenských
trás diaľnic na
transeurópske
magistrály. Podobne sa pristúpilo k
prehodno-
teniu
rozvoja dopravných systémov a pokračovalo sa v rozvoji
telekomunikácií.
(Potlesk.)
Čo sa týka prvovýrobných odvetví
a odvetví, ktoré sa
viažu
už priamo na výrobno-technickú základňu Slovenska, bo-
lo
treba rozhodnúť o stabilizácii hutníctva, chémie. Spomeň-
te
si, že Mečiarova vláda rozhodla o tom,
že sa nebude lik-
vidovať
Hlinikáreň Žiar nad Hronom a, naopak,
pristúpilo sa
k
tomu, že sa modernizovala táto... (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, je priamy televízny
prenos.
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Pán predseda Národnej rady, prosím, keby som mohol po-
kračovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, upozorňujem vás, že ste
dali otázku.
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Rozvoj sociálnej infraštruktúry sa
významne viaže práve
na
rozvoj výrobno-technickej základne.
Zámerne, a mám na to
logický dôvod, prečo sa dotýkam celého
uceleného komplexu
rozvoja infraštruktúry. Takže pokiaľ sme
doriešili v roku
1993-1997
ako významný fenomén rozvoja hospodárstva rozvoj
výrobno-technickej
základne, ktorý nie je len absolútne
me-
ritórnou
vecou na štartovanie ekonomického rastu a jeho udr-
žanie
v strednodobej polohe, je to, samozrejme, aj meritórna
vec
na udržanie štátnosti nového štátu, a je to, samozrejme,
tiež
východisko na rozvoj sociálnej
infraštruktúry, ku kto-
rej
patrí aj bytová výstavba, ku ktorej patrí vytváranie so-
ciálneho
zázemia pre starších odkázaných občanov a ku ktorým
patrí aj
postupný rozvoj základne
vzdelávacích systémov
a
zdravotníctva.
Pokiaľ sa vrátim k výrobno-technickej
základni, ktorá
determinovala rozvoj
hospodárstva v rokoch 1994-1997, je
dôležité
pripomenúť, že zároveň vytvárala
aj zdroje na to,
aby
sme cez tento rozvoj vedeli postupne štartovať proces
bytovej
výstavby.
Pokiaľ sú diskusie o tom, či ekonomický
rast na Sloven-
sku
je zdravý, pretože tu opozícia veľmi
často vyťahuje ar-
gumenty, ktoré často
nie sú dostatočne kompetentné,
chcem
práve
na týchto súvislostiach dokumentovať zdravý ekonomický
rast
Slovenskej republiky. Pokiaľ sa tento ekonomický rast
v
rokoch 1994-1995 opieral predovšetkým o
tendencie čistého
exportu,
v rokoch 1996-1997 už dochádzalo k istej kombinácii
ekonomického
rastu, kde sa posilňovala práve rastová
zložka
investícií, ktoré
zase pozostávali z
istých vnútorných
štrukturálnych
dimenzií, a v rámci toho rastu investícií sa,
samozrejme, už
prejavovali aj sociálne investície, ktoré
predznamenávali
štart bytovej výstavby. Takže treba
zdôraz-
niť, že štát,
ktorý nemá vybudovanú významnú
priemyselnú,
výrobno-technickú
základňu, nemôže hovoriť ani o
strednodo-
bom
rozvoji bytovej výstavby, nemôže hovoriť o ďalšom rozvo-
ji
sociálnej nadstavby.
Dovoľte mi pripomenúť, že investičný rast
na Slovensku,
ktorý
v sebe obsahuje, samozrejme, aj štart
bytovej výstav-
by,
v podstate na Slovensku predstavoval medziročný rast
okolo
viac ako 30 %, čo bol najvyšší percentuálny rast. Spo-
lu
v istom období sa aj s Českou
republikou viedli diskusie
o
tom, či takýto rast je
primeraný, ale my sa nachádzame
v
období, keď naštartovanie vnútorného ekonomického poten-
ciálu
nebolo možné bez takýchto
adaptačných procesov a na-
štartovania
existujúcich kapacít. Je významné to, že na ten-
to
rozvoj vnútorného potenciálu už v roku
1997 a v stredno-
dobom
horizonte nadviaže aj rozvoj sofistickej
výroby, roz-
voj
výrob, ktoré prinesú pridanú hodnotu a
ktoré budú navo-
dzovať
aj ďalší rozvoj sociálnej sféry v tom, samozrejme,
zdrojové
pokrytie rozvoja bytovej výstavby.
Takže v tomto zmysle si treba uvedomiť
aj kontext po-
stupne
rastúcich zdrojov na bytovú výstavbu, keď napríklad
medzi rokmi 1996-1997, 1997-1998 objem zdrojov
na bytovú
výstavbu,
kombinovaných zdrojov, sa bude zvyšovať o 25 %.
Čo
sa týka jednotlivých rastových tendencií, bytová
výstavba
v rámci infraštrukturálneho rastu
zaznamenala teda
výraznejšie
tempá než ktorékoľvek infraštrukturálne projekty
a
je úplne porovnateľná s tempami, napríklad s tempom rozvo-
ja diaľnic,
ktoré trebárs medzi
rokmi 1997-1998 takisto
rástli
výraznými tempami, ktoré sa pohybovali
medziročne na
úrovni
zhruba 30-40-percentného rastu.
Pokiaľ sa teda vrátim v tomto kontexte k bytovej vý-
stavbe,
dovoľte mi pripomenúť, že na rozvoj bytovej výstavby
sme
v priebehu volebného obdobia dodefinovali viaceré systé-
mové
nástroje, predovšetkým sa rozvinulo
stavebné sporenie,
rozvinul
sa Štátny fond rozvoja bývania a
rozbieha sa hypo-
tekárne
bankovníctvo. Najmä zásluhou Štátneho
fondu rozvoja
bývania,
ktorého hlavným cieľom v danom období je predovšet-
kým
dokončenie rozostavaných bytov, ktorých počet na Sloven-
sku
je pomerne výrazný, a funkčným zapojením stavebného spo-
renia
sa v roku 1996 začalo a v roku 1997 výrazne
rozvinulo
oživenie
bytovej výstavby.
Aj
keď definitívne štatistické
výsledky nie sú ešte
známe,
podľa predbežných údajov sa v roku 1997 začalo viac
ako
11 tis. bytov, čo v porovnaní s rokom 1996, keď sa zača-
lo
6 400 bytov, je 70-percentný prírastok bytového, teda za-
čatia
nových bytov, čo, myslím si, nepotrebuje
komentár. Je
samozrejmé,
že v tomto tempe treba pokračovať, že výstavba
bytov
je významným sociálnym problémom
predovšetkým pre ro-
diny
s malými deťmi, pre mladých
ľudí, ale myslím si, že
čísla,
ktoré som definoval, 70-percentný prírastok začatia
nových
bytov a 25-percentný prírastok
zdrojov pre rok 1998
sú,
myslím si, signifikantné, to znamená v
rokoch 1996-1997
štartujeme
významný obrat v tejto oblasti.
Treba tiež povedať to, že výstavba bytov,
to nie je len
vlastná
výstavba bytov, že si vyžaduje opäť
významné zásahy
do infraštruktúry, do pripravenosti podmienok
na výstavbu
bytov. To znamená
širšie zapojenie obcí a miest, kde
sú
takisto
pomerne veľké rezervy, a v rámci jednotlivých
ná-
strojov
sa hľadá zosúladenie štátnej politiky s politikami
obcí
a miest a, samozrejme, významné miesto
v tomto systéme
má
aj občan.
Ďakujem pekne, pán predseda.
(Potlesk a pískanie v rokovacej sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne,
chcem vám povedať, že je to priamy prenos
a divák počú-
val
pána podpredsedu, ale počúval aj vaše výkriky. Takže,
prosím,
keby sme sa správali ako v parlamente.
Pýtam
sa pána poslanca Fica, či mu
stačila odpoveď,
alebo
sa chce ešte spýtať na niečo.
Chcem ale pripomenúť, že pri kladení
otázky som namies-
to
60 tis. bytov povedal 6 tis., takže opravujem.
Poslanec R. Fico:
Zobrali ste mi ďalších 15 sekúnd, pán
predseda. Chcem
vám
povedať, že to, čo predviedol teraz pán podpredseda vlá-
dy,
je naozaj smiešne, pretože bráni poslancom klásť doplňu-
júce
otázky, aj ďalším poslancom klásť otázky, ktoré predlo-
žili.
Chcem vám povedať, pán podpredseda, že štátny rozpočet
na
rok 1998 nevytvára vôbec podmienky na dynamiku bytovej
výstavby,
tak ako ste ju povedali. Myslíme si, že celá byto-
vá
filozofia, ako ju vláda postavila, je postavená naruby,
pretože prenáša zodpovednosť na
občana, ktorý ju nie je
schopný
v týchto ekonomických a sociálnych
podmienkach zná-
šať.
Kým nezačnete stavať nájomné byty pre mladých ľudí, tak
nám
budú mladí ľudia ďalej utekať. Ďalej musím povedať, že
tu
bude najnižšia pôrodnosť a najmenší počet novouzatvore-
ných
manželstiev.
(Hlasy zo sály a potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Uplynuli dve minúty na otázku.
Technika ukazuje, že uplynulo pätnásť
minút na odpovede
pre
podpredsedu vlády. (Výkriky z
pléna.) Takže budeme po-
kračovať
v odpovediach na otázky a
odpovedať budú páni mi-
nistri.
Prvá otázka od pána poslanca Sečánskeho
znie: "Za akých
príčin
súhlasilo Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
s
neúmerným zvýšením zákonného poistného zodpovednosti za
škody
spôsobené prevádzkou motorových vozidiel?"
Nech sa páči, pán minister Maxon bude
odpovedať.
Minister financií SR M.
Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcem teda využiť príležitosť, aby som
mohol pánu po-
slancovi
Sečánskemu odpovedať na jeho otázku. Súčasne mu ďa-
kujem
za položenie tejto otázky a prípadne, pokiaľ by to ko-
legom, ktorí majú
chuť pískať, prekážalo, tak by som ich
prosil,
aby zachovali pokoj, aby pán Sečánsky mohol moju od-
poveď
dostatočne jasne počuť.
Vyhláškou Ministerstva
financií Slovenskej republiky
číslo
372/1997 Z. z., ktorou sa mení a
dopĺňa vyhláška Mi-
nisterstva
financií Slovenskej republiky číslo 423/1991 Zb.,
ktorou
sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia
zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vo-
zidla
v znení neskorších predpisov, boli upravené sadzby po-
istného
v zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou
motorového vozidla pre kategóriu
osobných dodáv-
kových
špeciálnych malých nákladných automobilov a pojazd-
ných
pracovných strojov s celkovou
hmotnosťou do 3 500 kg,
motorových trojkoliek s celkovou hmotnosťou nad 400 kg, na
základe analýzy
predtým platných sadzieb tohto poistenia
Slovenskou
poisťovňou, ktorých výška nezodpovedala
trvalému
rastu
hlásených poistných udalostí, nárastu
vyplácaných ná-
hrad
škôd a uplatneniu vyhlášky ministerstva
financií číslo
136/1996
Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spô-
sob
umiestnenia rezerv poisťovne.
Vážené dámy, vážení páni, jedným z určujúcich faktorov
nepriaznivej
situácie nárastu vyplácaných náhrad škôd v tom-
to
poistení je predovšetkým vysoký nárast hlásených poist-
ných
udalostí s pomerne vysokou priemernou náhradou spôsobe-
ných
škôd. Vysoké výplaty sú ovplyvňované za nasledovné roky
predovšetkým
cenovou liberalizáciou. Rast počtu škôd možno
odvodiť
tak v rozširujúcom sa parku vozidiel, ako aj v prud-
kom
náraste výjazdu našich motoristov do zahraničia a súčas-
ne
vo zvýšenej frekvencii ciest zahraničných motoristov do
Slovenskej
republiky.
Rast priemernej výšky
týchto škôd ovplyvnilo hlavne
viacnásobné zvýšenie cien motorových vozidiel,
náhradných
dielcov,
opravárenských prác a kvalitatívne
zmeny v zložení
vozového
parku. Z poistenia zodpovednosti z
prevádzky moto-
rového
vozidla sa hradia akékoľvek škody, ktoré môže motoro-
vé vozidlo pri
prevádzke spôsobiť. To
znamená, že nielen
škody na iných
autách, ale aj na iných veciach, a hlavne
škody
na zdraví osôb. A len pre vašu zaujímavosť uvádzam, že
tieto škody
predstavujú cca 25 % z
celkových náhrad. Ide
predovšetkým
o zmenu spôsobu stanovenia straty na zárobku,
zvýšenie
hodnoty jedného bodu bolestného a sťaženia spolo-
čenského
uplatnenia, odškodňovanie ujdeného zisku, valorizá-
cia
strát na zárobku po skončení práceneschopnosti, nároky
zdravotných poisťovní na náhradu vynaložených
nákladov na
liečenie
a vysoké zvyšovanie odškodnenia za
bolestné a sťa-
ženia
spoločenského uplatnenia priznávaného súdmi pre poško-
dených
v miliónových sumách.
Zároveň sa v poslednom období na
zvyšovaní výplat ná-
hrad
škôd v nemalej miere podieľajú i tieto
skutočnosti: u-
platnenie
náhrad Sociálnou poisťovňou pri zraneniach, kde sa
poškodený
stáva invalidným občanom, prípadne pri dopravnej
nehode
zomrie a pozostalým sa vypláca vdovský,
prípadne si-
rotský
dôchodok. Množiace sa právoplatné a
vykonateľné roz-
sudky na
základe uznania nároku
uplatneného pred súdom
v
zmysle Občianskeho súdneho poriadku,
pričom Slovenská po-
isťovňa
nemôže využiť svoje práva vedľajšieho
účastníka ko-
nania.
Je to v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku. Súd to-
tiž
pripúšťa účasť vedľajšieho účastníka
konania buď na ná-
vrh účastníka konania, alebo samotného subjektu,
ktorý má
záujem
na prerokúvanej veci.
Istý
vplyv na skutočnostiach, o
ktorých hovorím, má
aj
uplatnenie § 51 odsekov 3 a 4 zákona Národnej
rady číslo
315/1996
Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách, ktorý
nadobudol účinnosť 1. apríla 1997 a podľa ktorého
nie je
potrebné
ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi, pokiaľ škoda
na
niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných
vecí
zrejme neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy zamest-
nanca.
V praxi sa uplatnenie tohto právneho
predpisu preja-
vilo najmä nárastom počtu nahlásených poistných
udalostí.
Tento
nárast bol najväčší v 1. až 4. mesiaci.
Vážené
dámy, vážení páni, škodovosť v uvedenom dru-
hu
poistenia predstavovala v roku 1997 za deväť mesiacov
83,06
%, pri kalkulovaných škodách 84 %, a je samozrejmé,
že
pri hodnotení sa koncom roka uvedená škoda zvýši o vý-
znamnú
hodnotu. Pri zohľadnení škodových
rezerv vytvorených
k
30. 9. 1997 na nahlásené a nevybavené poistné udalosti
predstavovala škodovosť k 30. 9. výšku 131,33 % a podľa
na-
šich
analýz je predpoklad, že k 31. 12.
bude škodovosť pri
zohľadnení
škodových rezerv predstavovať hodnotu cca 160 %.
Z týchto údajov je teda viditeľná jednoznačná nerenta-
bilnosť
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla pri zachovaní pôvodných
sa-
dzieb.
Okrem uvedených dôvodov mi dovoľte dať
vám do pozor-
nosti
aj tú skutočnosť, že Slovenskú poisťovňu v roku 1993
splnomocnilo ministerstvo financií na vykonávanie funkcie
Kancelárie
Zelenej karty pre územie Slovenskej republiky. Na
základe
toho sú zo zákonného poistenia kryté škody spôsobené
našimi
občanmi na území štátov, s ktorými máme uzatvorenú
tzv.
Jednotnú dohodu medzi kanceláriami Zelenej karty. Pri
porovnaní sadzieb s týmito štátmi vyplýva zistenie, že i
napriek
úprave sadzieb poistného sú tieto na
Slovensku naj-
nižšie.
Dovoľte mi uviesť priemerné sadzby poistného za osobné
automobily
s objemom valcov nad 1 000 cm3 do 1 300 cm3 v po-
rovnaní
so štátmi, kde je podobná ekonomická úroveň. Sloven-
ská
republika má v tomto objeme valcov sadzbu 1 164 Sk, čo
je
58 nemeckých mariek, Česká republika 1
932 Sk, čo 96 ne-
meckých
mariek, Maďarská republika 14 400 forintov, čo je
144
nemeckých mariek, Slovinsko 228 nemeckých
mariek, Chor-
vátsko
560 nemeckých mariek. Na ilustráciu
ešte uvádzam, že
v
Nemecku táto výška poistného predstavuje 1 500 nemeckých
mariek
a v Rakúsku 10 500 šilingov, čo je tiež
približne
1
500 nemeckých mariek, a podľa toho,
samozrejme, vychádza,
že je to
minimálne 30-násobok sadzby,
ktorá sa uplatňuje
v
Slovenskej republike.
Chcel by som ale poukázať na jedno pozitívum tejto no-
vely alebo upravenej vyhlášky ministerstva
financií z 19.
decembra
1997, kde sa § 22 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Ak
je
prevádzkovateľom motorového vozidla osoba, ktorá dosiahne
v
roku splatnosti poistného najmenej 70 rokov veku a jej je-
diným
zdrojom príjmov je starobný alebo iný dôchodok, pričom
motorové
vozidlo sa nepoužíva na podnikateľské účely, sadzba
poistného
sa znižuje o 50 %."
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán
poslanec Sečánsky,
dúfam, že som
alebo pokúsil som sa
dostatočne vysvetliť
dôvody,
prečo došlo k zvýšeniu sadzieb na
zákonné poistenie
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového
vozidla.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem aj ja.
Pán poslanec Sečánsky, ste spokojný s
odpoveďou?
(Kladná odpoveď z pléna.)
Ďakujem.
Takže
môžeme pristúpiť k druhej otázke, ktorú kladie
pán
poslanec Pacola. Pýta sa: "V
rokoch 1992 až 1997 bol zo
štátneho
rozpočtu financovaný program dodatočného zatepľova-
nia
bytových domov, ale pre rok 1998 priamo na tento program
neboli
vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu. Pýta sa
preto,
či sa bude v budúcnosti tento dôležitý program finan-
covať."
Odpovedať bude pán minister Mráz.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
z celkového bytového fondu 1 690 tis.
bytov je na Slo-
vensku
zhruba 840 tis. postavených v hromadných
formách vý-
stavby,
čo je 49,7 % z celkového stavu. Fond
bytov postave-
ných
v hromadných formách výstavby bol väčšinou postavený po
roku
1945 a jeho fyzický stav je horší, ako odpovedá veku
tohto fondu, najmä z dôvodu zanedbanej
pravidelnej údržby
a
opravy týchto bytových domov.
Z hľadiska vybavenosti i plošného
štandardu má tento
fond
európsku úroveň, pretože až 94 %
bytov je s ústredným
vykurovaním,
s teplou úžitkovou vodou, kúpeľňou a
WC. Prie-
merný
vek týchto budov je 22,9 roka. Z hľadiska
fyzického
stavu posúdenie z hľadiska statickej
bezpečnosti ukazuje,
že
fond zodpovedá svojmu veku, nevyskytujú
sa systémové ne-
dostatky
a najhoršie nedostatky sa vyskytujú pri
vystupujú-
cich
konštrukciách, ako sú lodžie, balkóny a rôzne zábrad-
lia.
Z hľadiska tepelno-technickej
kvality sa tento fond
vyznačuje vysokou
energetickou náročnosťou a
hygienickými
nedostatkami.
Príčinou sú styky obvodového plášťa z
ľahkých
náplní,
ale i nové vrstevné plášte. Budovy tak
zatekajú cez
obvodový
plášť, strešné plášte, ale vo veľkom množstve aj
cez
okná. Súčasná kvalita budov vo väčšine
bytov v zimnom
období
vyžaduje vykurovať nad 22 C0, ak nemajú vznikať ples-
ne.
Odstrániť tieto nedostatky môže len zatepľovanie, čím sa
zníži
nielen potreba energie, ale sa odstráni
i samotné za-
tekanie.
Na rok 1998 neboli priamo v štátnom rozpočte vyčlenené
prostriedky
na dodatočné zatepľovanie, tak ako to bolo dote-
raz,
keď každoročne ministerstvo
financií vyčleňovalo pro-
striedky
na tento program, každý rok zhruba 70 až 80 mil. Sk
plus
k tomu 30 až 40 mil. Sk na meranie a
reguláciu. Minis-
terstvo
výstavby robilo na základe ďalších žiadostí a vypra-
covaných
kritérií výber žiadateľov, ktorým sa v príslušnom
roku
priznala dotácia na dodatočné zatepľovanie týchto byto-
vých
domov. Tento zoznam bol zaslaný na
ministerstvo finan-
cií,
ktoré potom poukazovalo jednotlivým žiadateľom prísluš-
né finančné
objemy vyplývajúce z
definitívnych žiadostí.
Išlo
o výpočty samotnej výšky dotácie.
Systém žiadostí bol dvojkolový. V prvom
kole žiadate-
lia,
bytové družstvá alebo bytové podniky posielali minis-
terstvu
výstavby predbežné žiadosti, ktoré
slúžili na pred-
bežný
výber. Ministerstvo potom po uskutočnení predbežného
výberu oznámilo vybraným žiadateľom, že boli
zaradení do
zoznamu
žiadateľov, ktorým bude poskytnutá v príslušnom roku
dotácia na samotné dodatočné zatepľovanie
týchto bytových
domov.
Žiadateľ potom do dvoch mesiacov bol
povinný predlo-
žiť
definitívnu žiadosť, výpočet dotácie, z
ktorej vyplynul
aj
finančný objem, teda výška dotácie na
toto zatepľovanie.
Po prekontrolovaní definitívnych
žiadostí bol zoznam aj
s
vypočítanými objemami poskytnutý
ministerstvu financií,
ktoré zabezpečilo
poukázanie príslušných finančných pro-
striedkov
jednotlivým žiadateľom.
Tento
program zatepľovania bol
orientovaný na bytové
domy
postavené v hromadných formách bytovej výstavby. Zatep-
ľovanie má šesť
zásadných priaznivých dosahov.
Jednak ide
o
zníženie spotreby energie na
vykurovanie, odstránenie hy-
gienických nedostatkov, ide zhruba o plesne, o tepelnú
vodu
v
bytoch zvýšením vnútornej povrchovej teploty, eliminovanie
zatekania,
obvodové plášte, strešné plášte a okná,
zamedze-
nie
korózie výstuže v stykoch i samotných paneloch a static-
ké
upokojenie konštrukcie.
Okrem toho sa zlepší vzhľad budov,
zlepšia sa podmienky
zdravia
obyvateľstva a zvýšia sa i pracovné príležitosti pre
samotných
stavbárov. Tento program zapadá do štátnej bytovej
politiky,
kde plní kvalitatívne kritériá tejto samotnej kon-
cepcie
štátnej bytovej politiky. Táto politika okrem kvanti-
tatívneho
kritéria zameraného na postavenie
nových bytov má
stanovené
i kvalitatívne kritériá zamerané na súčasný bytový
fond,
a to z hľadiska zatepľovania, ako aj
celkovej obnovy,
čím
sa má odstrániť nielen zanedbaná údržba a nedostatočné
opravy
fondu, ale i chyby a nedostatky samotných
bytových
panelových
domov postavených technológiou panelových domov.
Cieľom programu zatepľovania schváleného
uznesením vlá-
dy
Slovenskej republiky v septembri 1991 bolo
zníženie spo-
treby
energie o 30 %, splnenie hygienických kritérií, pričom
splnenie
týchto kritérií predpokladalo predĺženie životnosti
objektov
o 30 rokov a zlepšenie celkového
architektonického
vzhľadu
týchto objektov. Od 1. 1. 1998
doterajší spôsob fi-
nancovania zatepľovania bol zrušený, ale zatepľovanie je
možné
financovať cez ďalší účel podpory
Štátneho fondu roz-
voja
bývania. V roku 1996 bol utvorený Štátny fond rozvoja
bývania, ktorý
poskytuje obyvateľom Slovenskej republiky
rôzne finančné podpory týkajúce sa výstavby
bytov, úpravy
bytov, úpravy nebytových priestorov na byty,
zatepľovania
bytov,
odstraňovania statických chýb výstavby ubytovní a po-
dobne.
Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja
bývania teda
môže
žiadateľ získať dotáciu na dodatočné zateplenie bytové-
ho
domu, ale aj rodinného domu vo výške 50 % z obstarávacích
nákladov stavby, ale maximálne 600 Sk na m2
podlahovej plo-
chy
bytu. Okrem dotácie môže žiadateľ
dostať aj úver s úro-
kovou
mierou 3 % s lehotou splatnosti 10 rokov vo výške 30 %
z obstarávacích nákladov stavby, ale
maximálne 1 000 Sk
na
m2 podlahovej plochy bytu. O poskytnutie obidvoch podpôr,
teda
dotácie aj úveru, môže požiadať fyzická
osoba bývajúca
v
bytovom alebo rodinnom dome. Rozdiel je
len v tom, že keď
ide
o bytový dom, musia požiadať Štátny fond rozvoja bývania
o
podporu všetci obyvatelia bytového domu prostredníctvom
jednej
zvolenej osoby. Je to celkom logické,
pretože zatep-
ľovať
vlastne musíme celý bytový dom, nedá sa zatepliť jeden
byt
v celom bytovom dome.
Žiadateľ, ktorý chce získať podporu na
dodatočné zatep-
ľovanie,
sa môže informovať o podrobnostiach v
odbore byto-
vej
politiky na príslušnom okresnom
úrade, kde mu poskytnú
informácie
tak o firmách realizujúcich
zatepľovanie, ako aj
o
systémoch zatepľovania projektanta a
tiež poskytnú tlači-
vo
žiadosti, ktoré po vyplnení a priložení potrebných pod-
kladov
odovzdá tomu istému odboru okresného úradu. Žiadosť
po
jej overení zašle okresný úrad Štátnemu fondu rozvoja bý-
vania.
V prípade kladného vybavenia v Štátnom
fonde rozvoja
bývania
tento vyzve žiadateľa na podpísanie
zmluvy. Podotý-
kam,
že prostriedky poskytované Štátnym fondom rozvoja býva-
nia sa realizujú prostredníctvom
Investičnej a rozvojovej
banky, ktorá uhrádza len faktúry za
vykonané práce. Teda
v
žiadnom prípade nemôže žiadateľ dostať finančné prostried-
ky
v hotovosti.
Ministerstvo výstavby a verejných prác
Slovenskej re-
publiky
vo svojich programových zámeroch koncepcie bytovej
politiky
bude pokračovať v programe zatepľovania prostred-
níctvom
Štátneho fondu rozvoja bývania a tento chce rozšíriť
na program komplexnej obnovy vrátane vnútorného
vybavenia
bytov.
Je potrebné vytvoriť podmienky na realizáciu programu
obnovy
v rozsahu až 40 tis. bytov ročne prostredníctvom pod-
porných prvkov
štátu, ale i
zainteresovania obyvateľstva
a
na to orientovať i stavebné sporenie a upraviť napríklad
i
súčasný zákon o bytových a nebytových priestoroch s povin-
nosťou
realizácie obnovy do piatich rokov.
Ďalšie daňové úľavy by bolo potrebné
zamerať na mate-
riály potrebné na
obnovu financovania za
účasti štátnych
prostriedkov, zníženie dane z pridanej hodnoty a
podobne.
Ďalšiu
možnosť financovania hľadať v úpravách nájomného tak,
aby
sa dala prostredníctvom neho financovať
obnova bytového
fondu
pri zohľadnení solventnosti
obyvateľstva. Rozhodujúca
na
uplatnenie programu je znalosť
obyvateľstva a jeho zapo-
jenie
do tohto programu, čiže pôsobenie na energetické vedo-
mie
obyvateľstva.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa
pána poslanca Pacolu, či mu
stačila odpoveď.
Chcete
dať ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán minister,
mal
by som dve doplňujúce otázky. Vieme, že od roku
1992
do roku 1997, ako je položená moja otázka, sa vynaloži-
li
určité náklady zo štátneho rozpočtu na program zatepľo-
vania.
Zaujímali by ma aj prínosy, teda aj
efekt týchto ná-
kladov.
A po druhé, mal by som ďalšiu doplňujúcu
otázku, kde by
som
sa chcel opýtať, aké finančné požiadavky od obcí, miest,
ale
i radových občanov sú na
ministerstvo, prípadne pro-
stredníctvom
štátneho rozpočtu na program zatepľovania by-
tov,
a keď máte takéto informácie, aká je potom predpoklada-
ná
návratnosť týchto investícií.
Ďakujem.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Žiaľ, treba konštatovať, že návratnosť týchto investí-
cií
je u nás v nedohľadne a je vypočítaná podľa nás na 30 až
35
rokov. Na porovnanie hádam môžem
uviesť, že napríklad vo
Francúzsku
je táto návratnosť zhruba za 3 roky.
Vyplýva to,
samozrejme,
z ceny energie a rôznych iných nákladov, ktoré
s
tým súvisia. Azda treba odpovedať na jednu otázku veľmi
konkrétne.
Aj preto je záujem hlavne
obyvateľstva, ale aj
firiem,
to znamená fyzických aj právnických osôb, investovať
do
zateplenia v súčasnosti veľmi
malý, že keď nemá návrat-
nosť,
tak nikto do toho investovať takto nebude. Aj preto
zatiaľ
štát takto dotoval doteraz tieto prostriedky do tohto
programu
a v budúcnosti, samozrejme, sa
musí vytvoriť sys-
tém,
ktorý bude pôsobiť na to, aby bol záujem o zatepľova-
nie.
Na tom sa, samozrejme, pracuje.
Pokiaľ ide o vynaložené prostriedky a
efektívnosť vyna-
loženia týchto
prostriedkov z hľadiska štátu
alebo úspory
energie,
treba vidieť, ako som už nakoniec hovoril v odpove-
di
na základnú otázku, že sa u nás stavalo
v podstate tech-
nológiami panelových
bytových domov, vtedy bola spotreba
alebo
energetická náročnosť na jeden byt a
rok zhruba 14 až
15
gigajoulov. V súčasnosti nová
tepelno-technická norma už
stanovuje
toto na 8 až 9 gigajoulov a treba sa
pripraviť na
to,
že bude musieť klesnúť pod 7. To znamená, že
sústavne
narastá
potreba zvyšovať tepelné izolačné
vlastnosti hlavne
obvodových plášťov,
ktoré v súčasnosti tepelno-technické
normy nespĺňajú. Dôvody, prečo tomu tak je - myslím si, že
tu
nie je čas, ani priestor na to, aby som to rozoberal,
prečo
sa v minulosti nedával taký dôraz a
taký silný akcent
na
spotrebu energie.
Pokiaľ ide o samotnú úsporu, po každom zateplení také-
hoto
bytového domu sa vykonávajú merania
alebo aspoň v kaž-
dej lokalite na
ktoromkoľvek sídlisku, ktoré
dokázali, že
najnižšia
úspora energie bola, myslím si, na sídlisku Kramá-
re,
keď sa dobre pamätám, najvyššia na sídlisku 1. mája vo
Vranove,
a najnižšia, 37 % úspory, bola
nameraná na vstu-
poch.
Myslím si, že to je dostatočný argument
na to, že za-
tepľovaním
sa budeme musieť aj v budúcnosti veľmi
vážne za-
oberať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Lauko,
a je to otázka
ministrovi
pánu Krajčimu, ktorého zastúpi pán minister Hudec
s
odpoveďou. Otázka znie: "Ako je možné, že najvyšší úradní-
ci
vášho ministerstva nevedia o tom, že
ministerstvo vnútra
už
pol roka pripravuje novelu volebného zákona?"
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
na
Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky prebieha
proces prípravy podkladov pre novelu volebného
zákona už
dlhšie obdobie. Na
základe odporúčaní Slovenskej
volebnej
komisie
bezprostredne po posledných parlamentných voľbách sa
začala
analýza problémov, ktoré sa počas
nich vyskytli, a
pripravili
sa námety na úpravu príslušných ustanovení. Tieto
práce
sa zintenzívnili na jeseň minulého roka, pripravili sa
úpravy
jednotlivých ustanovení zákona, viaceré z nich alter-
natívne.
V tomto zmysle možno povedať, že príprava novely
prebieha
už dlhšie obdobie. Ako viem, o tomto informovali aj
opozičných poslancov pri prieskume na Ministerstve
vnútra
Slovenskej
republiky príslušní vedúci pracovníci minister-
stva.
Ak ide o definitívne rozhodnutie o zmene jednotlivých
ustanovení zákona, tento pokyn vydal minister
vnútra bez-
prostredne po
uvedenom poslaneckom prieskume.
Ide najmä
o
určenie počtu volebných krajov alebo
obvodov, minimálneho
percenta
na vstup strany do parlamentu,
spresnenie úloh vo-
lebných komisií a celý rad technicko-organizačných otázok.
Z
toho, čo som uviedol, vyplýva, že otázky, ktoré hľadajú
rozpory vo vyjadreniach vedúcich pracovníkov
Ministerstva
vnútra
Slovenskej republiky tam, kde
tieto rozpory nie sú,
nemajú vecný charakter. Novela zákona sa
teda pripravuje
a
bude v súlade s legislatívnymi
pravidlami Národnej rady
Slovenskej
republiky a vlády Slovenskej republiky predložená
na
rokovanie parlamentu v nasledujúcom období.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister.
Pán poslanec Lauko, máte otázku? Áno, pán
poslanec chce
využiť
možnosť.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán minister,
kladiem túto otázku z troch dôvodov. Prvým je hľadisko
občana
voliča, ktorý chce pred voľbami vedieť,
ako bude vo-
liť
a aké sú pravidlá hry. Osem mesiacov
pred voľbami obča-
nia
- voliči nevedia, aké budú pravidlá
pri voľbách, je to
voči
občanom - voličom nezodpovedné. Druhým
je, že v dosta-
točnom
časovom intervale pred voľbami by mali všetky poli-
tické
strany poznať pravidlá, s akými pôjdu
do volieb. Inak
nebudú
mať politické strany rovnaké podmienky na prípravu na
voľby.
Tretím je to, že minister vnútra spolu
s vládou pod-
viedol
viac ako pol milióna občanov a protizákonne zmaril
referendum
o priamej voľbe prezidenta, a nemám záruku, že to
nemôžete
zopakovať pri voľbách.
Avizované zmeny - jeden
volebný obvod na Slovensku,
päťpercentná
hranica pre všetky politické strany aj v koalí-
cii,
zrušenie zástupcov politických strán vo volebných komi-
siách
sú predovšetkým pre Vladimíra Mečiara, a nie pre obča-
nov
Slovenska. Viete si predstaviť ten
chaos, ktorý vznikne
vo volebných miestnostiach, keď
dostanú občania - voliči
plachty
s minimálne 150 menami? Prekážajú vám
zástupcovia
politických
strán vo volebných komisiách, vaši právni exper-
ti
vymýšľajú tzv. právne dôvody, prečo ich majú nahradiť vo-
lebné
súdy. Máme spolu s občanmi Slovenska obavu, že tieto
účelové
zmeny v novele volebného zákona sú na manipuláciu
budúcich
volieb. Zmarené referendum je pre mňa a pre nás va-
rovaním,
že ste odhodlaní aj za cenu podvodu vyhrať budúce
voľby
a ostať pri moci, preto navrhujete
tieto zmeny voleb-
ného
zákona.
Pán
minister, moja doplňujúca
otázka je nasledovná:
Prečo
obhajujete tieto účelové záujmy
predsedu vlády, a nie
záujmy
občanov Slovenska?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán poslanec,
ak dovolíte, na tretiu otázku, myslím si, že ani nebu-
dem
odpovedať, pretože je účelová, tendenčná, a je to vlast-
ne
kúsok propagandy, ktorú ste
urobili, to aby ste využili
priamy
prenos tohto rokovania a jednoducho ste deklarovali
svoje
názory. To je váš možno osobný názor, možno, že ani to
nie,
ale jednoducho to je lož. Nie je to pravda a vyhlasu-
jem,
že voľby v roku 1998 budú demokratické,
budú slobodné,
a
keď sa neviete inak presadiť, len tým, že
už teraz upo-
dozrievate
niekoho iného, že bude robiť podvody, tak to zna-
mená,
že si veľmi neveríte. Dúfam, že si to občania tohto
štátu
všimnú. (Potlesk.)
Na
prvú otázku odpoviem veľmi stručne. Pán poslanec,
tento
zbor, zákonodarný zbor, bude prijímať zákon, a tak ako
vy
rozhodnete, tak zákon bude vyzerať. Prosím, aby ste to
láskavo
vzali na vedomie a neobviňovali vládu z čohosi, čo
nie
je v jej kompetencii. Už som povedal, že predloha zákona
v
najbližšom období bude predložená do parlamentu.
Odpoveď na druhú otázku. Vážený pán
poslanec, nechcem
opakovať
veci, ktoré sú už notoricky známe, ale ešte raz po-
viem,
to, čo rozhodne slovenský parlament a vtelí do zákona,
bude
platiť, aj keď tam bude 10 %.
Ďakujem, to je všetko.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
(Potlesk.)
Inak,
pán poslanec Lauko,
pokiaľ ide o referendum,
Ústavný súd
dodnes nerozhodol o tom, či referendum
bolo
platné,
alebo nie.
Takže ďalšiu otázku kladie pán poslanec Kraus a kladie
ju
ministrovi pánu Mrázovi: "Začiatkom roku 1997 ste dostali
mimorozpočtové zdroje vo výške 2 mld. Sk na rozvoj bývania.
Otázka
je, aký úžitok mali z toho obce, resp. občania?"
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľte mi na úvod niekoľko porovnaní, niekoľko čísel.
V
roku 1995 bolo zo štátneho
rozpočtu vyčlenených 300 mil.
korún,
mimorozpočtové zdroje v objeme vlastne neboli
vyčle-
nené
žiadne a na stavebné sporenie 1 776 mil. korún, to zna-
mená
spolu 2 076 mil. korún. V roku 1998, na porovnanie uve-
diem
len tieto dva roky, bolo zo štátnych prostriedkov alebo
rozpočtových prostriedkov 6 060 mil. korún a mimorozpočtové
zdroje
1,5, to znamená 7 560 mil. korún, čo je viac v porov-
naní
s rokom 1995 o 5,5 mld. korún. To len
tak na porovna-
nie,
aby sme sa vedeli zorientovať. Podľa
rozhodnutia vlády
Slovenskej
republiky číslo 273 z roku 1997 sa mimorozpočtové
zdroje
použili na zabezpečenie programu
podpory rozvoja bý-
vania.
Tento program obsahuje spolu 390 stavieb technickej
infraštruktúry,
stavieb z bývalej komplexnej bytovej výstav-
by, pre regionálne potreby rozvoja bývania
vrátane obnovy
historicky cenných bytových domov vo vybraných
lokalitách
a
tiež zvlášť pre občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc.
Stavby technickej
infraštruktúry, ktoré boli zaradené do
programu,
podmieňujú užívanie rozostavaných bytových a ro-
dinných
domov.
Súbor zahŕňa 300 stavieb s obstarávacími
nákladmi 1 286
mil.
korún s dotáciou 1 134 mil. korún,
z toho v roku 1997
za
957 mil. korún a v roku 1997 sa na stavbách
zrealizovali
práce
za 996 mil. korún. A prijatý harmonogram sa tým vlast-
ne
splnil na 91,2 %. K 19. januáru 1998 krajské
úrady pred-
ložili
kolaudačné rozhodnutia na 2 036 bytov
bytových a ro-
dinných
domov, ktoré sa začali užívať v
dôsledku dokončenej
práve
tejto technickej infraštruktúry.
Pôvodný zámer v do-
končovaní
rodinných domov sa splnil, žiaľ, iba na
54 %, keď
zvýšené
rozostavané domy stavebníci dokončia v roku 1998.
Stavby z bývalej komplexnej bytovej výstavby zahŕňajú
spolu
16 základných škôl a 1 stavbu bytového domu rozostava-
ného
v bývalej komplexnej bytovej výstavbe s obstarávacími
nákladmi
863 mil. korún s dotáciou 154 mil. korún.
Vecné a finančné plnenie na stavbách
základných škôl je
uspokojivé.
Celkove sa na stavbách vyčerpalo 149,3
mil. ko-
rún, čo
je 96,9-percentné plnenie. Práce sa
realizovali
v
13 základných školách, vo zvyšných troch školách - Levice,
Kysucké
Nové Mesto a Fiľakovo - sa nevykonalo záverečné zúč-
tovanie
a stavby sa vyrovnajú v tomto období, predpokladám
do
konca februára.
Stavby pre regionálne potreby bývania zahrňujú 63 sta-
vieb s obstarávacími nákladmi 921 mil. Sk, z
toho v roku
1997
v objeme 566 mil. korún. Realizáciou programu sa zabez-
pečí dokončenie 1 557 bytových jednotiek v roku 1997 a 257
bytových
jednotiek v roku 1998. K 19. januáru 1998 z predpo-
kladaného počtu 1 557 bytových jednotiek
sa skolaudovalo
1
037, vydalo sa na ne kolaudačné
rozhodnutie. Zvyšné byty
v
pôvodne stanovených termínoch
stavebníci nedokončili a
zrealizujú
sa pravdepodobne až v roku 1998.
Vysoké plnenie
v
dokončovaní bytov je v Nitrianskom, Prešovskom a Trenčian-
skom
kraji. Problémové plnenie bolo v Žilinskom, Košickom,
Trnavskom
a Bratislavskom kraji. Pri vyhodnocovaní plnenia
programu
na rok 1997 som rozhodol, že
stavebníci, ktorí ne-
dodržia
dohovorený termín dokončenia
stavby, budú finančne
sankcionovaní
až do výšky zadržanej kolaudačnej ráty,
t. j.
do
výšky 10 % obstarávacích nákladov príslušnej stavby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej
miestnosti.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Stavby pre občanov, ktorí potrebujú pomoc
- do programu
je
zaradených 10 stavieb s celkovými
obstarávacími nákladmi
58,3
mil. korún a s dotáciou 41 mil. korún, z toho 30,6 mil.
korún
v roku 1997. V roku 1997 sa zrealizovalo spolu 168 by-
tov
a oproti pôvodným predpokladom sa
nedokončila len jedna
stavba
so 7 bytmi.
Na vašu otázku, vážený pán poslanec, vám odpovedám, že
naši
občania realizáciou programu získali v
roku 1997 spolu
1
205 bytov, ktoré sú vo vlastníctve obcí a ktoré tieto obce
prenajmú
sociálne potrebným občanom vybraným
podľa schvále-
ných obecných poradovníkov. Súčasne program vytvoril pod-
mienky
na skolaudovanie 2 036 bytov v
rodinných domoch tým,
že
zabezpečil potrebnú technickú
infraštruktúru. Pokiaľ ide
o
byty pre armádu, z objemu 2 mld.
bolo na výstavbu bytov
pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyčlenených
150
mil. korún. Ďalší úžitok z programu budú mať občania
v
roku 1998, keď očakávame
dokončenie ďalších 956 bytových
jednotiek
v bytových domoch rozostavaných, ale nedokončených
v
tomto roku 1997.
Na záver. Medzi najzákladnejšie problémy rozvoja býva-
nia
z pohľadu ministerstva výstavby a
verejných prác patria
hlavne dostupnosť
pozemkov na výstavbu
bytov, realizá-
cia
technickej infraštruktúry podmieňujúcej
rozvoj bývania,
územné
plánovanie reálne podložené finančnými zdrojmi, ceno-
vá
regulácia nájomného, nadmerná právna
ochrana nájomníkov,
ako
aj dostupnosť finančných zdrojov zo strany štátu na roz-
voj
bývania. Uvedené problémy nie je možné riešiť iba v kom-
petencii
ministerstva výstavby a verejných prác,
pretože sa
dotýkajú
pôsobnosti ďalších ústredných orgánov štátnej sprá-
vy,
najmä ministerstva financií,
ministerstva spravodlivos-
ti,
hospodárstva, pôdohospodárstva a
ministerstva životného
prostredia.
Východiská na riešenie uvedených
problémov vidíme najmä
v
nasledujúcich otázkach. Na dostupnosť
stavebných pozemkov
zjednodušiť prístup
potenciálnych investorov k
pozemkom
úpravami
v legislatívnej oblasti buď
v stavebnom zákone,
alebo
diferencovanou daňovou politikou
zároveň s diferenco-
vaným prístupom k problematike plošnej ochrany poľnohospo-
dárskeho pôdneho fondu. V prípade technickej
infraštruktúry
je
potrebné prijať zmeny v súčasnej legislatíve, ktoré jasne
vymedzia
práva a povinnosti vlastníkov sietí, resp. žiadate-
ľov
licencií podnikajúcich v energetických odvetviach, a zá-
roveň
vytvoria priestor na zabezpečenie finančných zdrojov
na
jej údržbu, najmä na jej rozširovanie. V prípade územného
plánovania treba posilniť finančné zdroje na
vypracovanie
územných
plánov a zároveň za jeden z
rozhodujúcich ukazova-
teľov
územných plánov legislatívne
stanoviť finančnú reál-
nosť
ich praktickej realizácie na základe možností verejného
a
súkromného sektora na danom území. V
prípade problematiky
nájomného
bývania treba oživiť jeho výstavbu, a to jednak
v
súkromnom i verejnom sektore. Na riešenie tohto problému
v
oblasti legislatívy bude nevyhnutné realizovať opatrenia
na
cenovú reguláciu nájomného a na zníženie nadmernej ochra-
ny
nájomníkov úpravou príslušných ustanovení Občianskeho zá-
konníka.
Pán
poslanec Fico, pokiaľ hovoril o potrebe výstavby
nájomných
bytov, je nám to jasné tak na ministerstve, ako aj
všetkým
vo vláde, len treba vidieť súvislosti, ktoré súvisia
s
výstavbou nájomných bytov. Totiž, keď by sa malo deregulo-
vať
nájomné, čo je prvou podmienkou na
to, aby sa výstavba
nájomných
bytov vôbec mohla začať, je reálny
predpoklad po-
dľa
našich prepočtov, že by sa nájomné
zvýšilo minimálne 10
až
15-krát. A toto by bolo treba takisto zvážiť a so všetký-
mi
súvislosťami a nadväznosťami, ktoré toto podmieňujú. Jas-
né
je, že keď mám podnikať a mám si požičať povedzme 100
mil.
korún na 100 bytov, musím si tieto svoje náklady vráta-
ne
úrokovej miery, v ktorej je splácanie
istiny plus dajaký
zisk,
premietnuť do nájomného, a toto všetko ten nájomník
musí
zaplatiť. Keď si toto takto pekne
prepočítate, prídete
trošku
k inému názoru, než ste ho tu pred chvíľkou prezento-
vali.
Z hľadiska dostupnosti
finančných zdrojov zo strany
štátu
treba zabezpečiť ich plynulý rast tak, aby sa pravi-
delne ročne
vyčleňovali pre oblasť
rozvoja bývania pro-
striedky
v rozsahu minimálne 3 % hrubého domáceho produktu
na
podporu vlastníckeho i nájomného bývania oproti súčasným,
ktoré
sú, žiaľ, len na úrovni 1,2 %.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister.
Pani poslankyne, páni poslanci, uplynula hodina klade-
nia
otázok a odpovedí. Ďakujem predstaviteľom vlády.
A my, pani poslankyne, páni poslanci, budeme mať teraz
10-minútovú
prestávku a po prestávke budeme pokračovať 42.
schôdzou,
ktorú som zvolal na základe žiadosti poslancov.
(Prerušené rokovanie 41. schôdze Národnej rady Sloven-
skej
republiky o 15.00 hodine, po ktorom nasledovalo rokova-
nie
42. a 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Po
skončení
rokovania 43. schôdze Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pokračovalo rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slo-
venskej
republiky o 17.20 hodine.)
Vážené pani poslankyne a páni poslanci,
chcem vám ozná-
miť,
že som dostal list od poslancov, ktorí mi oznámili, aby
som
zvolal schôdzu. To bola, myslím si, 40.
schôdza. Viete,
že
túto schôdzu sme nemohli začať pre
nedostatok poslancov.
Dnes
som dostal list od tých, ktorí mi
navrhli túto schôdzu
zvolať,
kde mi oznamujú, že berú späť svoj návrh na zvolanie
tejto
schôdze z toho titulu, že sme dnes
prerokúvali na zá-
klade
ich návrhu v rámci týchto dvoch schôdzí tie isté návr-
hy,
ktoré dali predtým. Takže takto sme skončili tú schôdzu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
môžeme teda pokračovať ďalej. Chcete prestávku? Tak do
17.20
hodiny bude prestávka.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
prosím, keby ste sa
vrátili
do rokovacej miestnosti, aby sme mohli
ďalej pokra-
čovať.
Potrebujem, aby ste sa vrátili, pretože budeme hneď
hlasovať.
Pani poslankyňa Garajová, v rokovacej
miestnosti sa ne-
smie
telefonovať, dokonca ani telefóny
tu nemajú čo robiť.
To
sa týka každého, aj pána poslanca Vaškoviča, ten si tu
telefón
dokonca aj nabíja. Tam pri dverách. No aj s Bajanom.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže by sme mali hneď
pristúpiť
k hlasovaniu, prosím, aby sme sa najskôr prezento-
vali,
či je nás dosť.
Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Viete, že máme
hneď
začať hlasovať, preto chcem zistiť, či nás je dosť.
Prezentovalo sa 67 poslancov. Je nás
málo.
Pani poslankyne, páni poslanci, keď tu
máme pána minis-
tra,
skúsme dokončiť aspoň jeho dva krátke zákony.
Páni poslanci, prezentujme sa, prosím. Páni
poslanci,
keby
ste sa, prosím, prezentovali všetci.
Pán poslanec Mik-
loško,
prezentujte sa.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Takže
prosím pána ministra ako predkladateľa a pána
spoločného
spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.
Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dovoľte mi teda, aby sme pristúpili po
prestávke k hla-
sovaniu.
Uviedol som, že dám hlasovať en bloc s
odporúčaním
výboru schváliť
body 1, 2, 3, 4, 6, 8, 12, 17, 18, 19, 20,
21.
Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O týchto
bodoch spoločnej správy, ktoré prečítal pán
spoločný
spravodajca, budeme hlasovať. Hlasujme s
odporúča-
ním
gestorského výboru schváliť ich.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tieto body spoločnej
správy.
Poslanec J. Pokorný:
Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch, ktoré gestor-
ský
výbor odporúča neschváliť. Sú to body 7, 11 a 16.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
týchto bodoch spo-
ločnej
správy. Gestorský výbor navrhuje neprijať tieto tri
body.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Takže sme tieto tri body spoločnej správy neprijali.
Poslanec J. Pokorný:
Ďalej v rozprave pani poslankyňa Sabolová navrhla sa-
mostatne hlasovať o bode 5. Čiže dávam hlasovať o bode 5
spoločnej
správy s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť
bod
5.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Takže sme prijali bod 5.
Budeme hlasovať o ďalšom bode.
Poslanec J. Pokorný:
Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9
spoločnej správy
s
tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A tam je koľko percent?
Poslanec J. Pokorný:
Z 15 na 5.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Niekde sme hovorili o 3 percentách.
Poslanec J. Pokorný:
To je
ďalší bod, ale gestorský výbor k tomu ďalšiemu
nezaujal
stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je ktorý bod?
Poslanec J. Pokorný:
To je
bod 10, ale gestorský výbor odporučil schváliť
bod
číslo 9.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
No a bod 10 je koľko percent?
Poslanec J. Pokorný:
Tri.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode
číslo 9.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme prijali tento bod.
Poslanec J. Pokorný:
Tým, že sme prijali bod číslo 9, o bode číslo 10 nedám
hlasovať.
Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode
číslo 13 spoločnej
správy
s tým, že gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 13.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento bod.
Poslanec J. Pokorný:
Ďalej využijem poverenie gestorského výboru
na spôsob
hlasovania
a odporúčam, aby sme najprv hlasovali o bode čís-
lo
15 s tým, že gestorský výbor ho
odporúča schváliť. Je to
návrh výboru
pre pôdohospodárstvo a ide o vypustenie obme-
dzenia
8 % pri úrokovej sadzbe. Čiže gestorský výbor odporú-
ča
bod 15 schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento bod.
Poslanec J. Pokorný:
Schválením bodu 15 je
bezpredmetné hlasovať o bode 14
spoločnej správy.
Preto pristúpime k hlasovaniu o
bode 22
spoločnej
správy. Termín účinnosti zákona je 1.
marec. Ges-
torský
výbor ho odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec J. Pokorný:
Ďalej budeme hlasovať o bode 23 spoločnej
správy, kde
je
dátum účinnosti zákona 1. apríl 1998.
Gestorský výbor ho
neodporúča
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 23, o účinnosti na 1. apríl. Neviem,
či
to je dobrý dátum na účinnosť.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Takže sme tento bod spoločnej správy
prijali.
Poslanec J. Pokorný:
Pán predseda, tým sa vyčerpali všetky
návrhy zo spoloč-
nej
správy. V rozprave neodzneli
ďalšie návrhy. Môžem kon-
štatovať,
že druhé čítanie je ukončené, ale k tretiemu číta-
niu ma výbor
splnomocnil až po 24-hodinovej lehote, nie
dnes.
Po
treťom čítaní, samozrejme, dám hlasovať o návrhu
uznesenia,
ktoré odznelo v rozprave, a o návrhu
uznesenia
výboru
pre životné prostredie po schválení predmetného vlád-
neho
návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže môžeme pristúpiť k
rokovaniu o ďalšom bode pro-
gramu.
Je to podľa schváleného programu druhé čítanie o
vládnom
návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme
a
o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o
živnostenskom pod-
nikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 808 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 808a.
Vládny návrh zákona odôvodní pán minister
Zlocha.
Prosím, pán minister.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vládny
návrh zákona o ochrane ozónovej
vrstvy Zeme
a
o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o
živnostenskom pod-
nikaní
vám predkladám na základe poverenia vlády
Slovenskej
republiky.
Ochrana ozónovej vrstvy Zeme patrí medzi
najzávažnejšie
problémy,
s ktorými sa bude musieť
ľudstvo vyrovnávať už
v
posledných rokoch tohto storočia a,
samozrejme, aj v pr-
vých
rokoch a desaťročiach budúceho tisícročia. Veď hrozba
poškodzovania
ozónovej vrstvy Zeme je reálna.
Podľa
údajov sa dnes konštatuje, že ozónová vrstva
je poškodená o 5 %, v roku 2000 to bude 10 %, v roku 2050
20
% a v roku 2090 - 30 %. Vieme si, samozrejme, ľahko do-
myslieť,
čo to bude znamenať pre človeka, pre
živú prírodu.
Vieme
si domyslieť, koľko to bude znamenať
poškodení zraku,
zákalov
a o koľko sa zvýši počet rakoviny kože.
Otázku
ochrany ozónovej vrstvy
Zeme na Slovensku sme
brali
od začiatku vážne. Po podpísaní Viedenskej dohody ale-
bo po
pristúpení k Viedenskej dohode o ochrane ozónovej
vrstvy
Zeme sme postupne podpísali aj
Montrealský protokol,
vykonávací protokol k tomuto dohovoru a neskôr aj dodatky,
teda
Londýnsky a Kodanský dodatok, ktoré sprísňovali
použi-
tie halónov,
freónov, tetrachlórmetánu, trichlórmetánu a
ďalších
látok. Možno povedať, že na Slovensku sa tieto látky
nevyrábajú
a ich použitie je viazané na
recyklované a rege-
nerované
látky.
Predložený návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme
ustanovuje podmienky výroby, dovozu, vývozu, uvádzania
do
obehu
a skladovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a
takisto
aj výrobkov s obsahom týchto látok v
súlade s Mont-
realským
a jeho Londýnskym dodatkom.
Ďalej upravuje práva
a
povinnosti orgánov, ktoré
budú vykonávať štátnu správu
v
tejto oblasti, a určujú sa termíny konečného zákazu použí-
vania
látok a výrobkov.
Návrh
zákona prerokovala Legislatívna
rada vlády. Vo
vláde
sa zohľadnili pripomienky výrobcov, dovozcov a jednot-
livých
rezortov. Vláda ho prerokovala a
schválila v októbri
1997.
Môžeme konštatovať, že
predložený návrh zákona je
v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi,
ako
aj s medzinárodnými dohodami,
ktorými je Slovenská re-
publika
viazaná. Realizáciou zákona sa predpokladá príjem do
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo forme správnych
poplatkov
za vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a za
vydanie
súhlasov podľa § 5 na vývoz, dovoz látok a takisto
aj
na vývoz, dovoz a uvádzanie do
obehu látok alebo výrob-
kov,
ktoré tieto látky využívajú. To sú chladničky, mraznič-
ky
a podobné výrobky. Ďalším príjmom
štátneho rozpočtu budú
pokuty
za porušenie povinností a správne poplatky za vydanie
licencií.
Verím, vážený pán
predseda, pani poslankyne, páni po-
slanci, že predložený vládny návrh zákona podporíte a po
prerokovaní
odporučíte na ďalší ústavný postup.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Dávam slovo pani poslankyni Lazarovej, ktorá je určená
ako
spoločná spravodajkyňa za výbory, aby
podľa § 80 ods. 2
o
rokovacom poriadku nás informovala o návrhoch z výboru.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
vážený minister,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som vás na základe
poverenia Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody ako
gestorského výboru pri
prerokúvaní
vládneho návrhu
zákona o ochrane ozónovej vrstvy
Zeme a
o
doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o
živnostenskom podni-
kaní
v znení neskorších predpisov
(tlač 808) informovala
o
výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a
stanovisku ges-
torského
výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto ná-
vrhu
uvedených ako tlač 808a, ktorú ste dostali.
Predmetná spoločná správa výborov
Národnej rady Sloven-
skej
republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochra-
ne
ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991
Zb.
o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (tlač 808a) bola schválená
uznesením
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné pro-
stredie
a ochranu prírody číslo 300 zo dňa 28. januára 1998.
Vážené
poslankyne, poslanci, Národná
rada Slovenskej
republiky
uznesením číslo 806 z 20. novembra 1997
pridelila
vládny
návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o dopl-
není zákona
číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v
znení neskorších predpisov (tlač 808) týmto výborom Národ-
nej
rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre financie, rozpočet a
menu, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Prosím,
pani poslankyne a poslanci, aby ste
si v spoločnej správe
tento
výbor doplnili, pretože pri prepisovaní vypadol. Ďalej
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodár-
stvo
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetný
návrh zákona v le-
hote
určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal žiadne
stanovisko poslancov,
ktorí
nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridele-
ný.
Vládny
návrh zákona o ochrane ozónovej
vrstvy Zeme
a
o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o
živnostenskom pod-
nikaní
tzv. živnostenský zákon v znení
neskorších predpisov
(tlač
808) odporúčali Národnej
rade Slovenskej republiky
schváliť
s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky:
Ústavnoprávny výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu
a národnosti, Výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor
Národnej rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo
a
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné pro-
stredie
a ochranu prírody.
Z uznesení výborov Národnej rady
Slovenskej republiky
uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce
a
doplňujúce návrhy, ktoré máte
uvedené pod bodmi 1 až 21
v
časti IV spoločnej správy (tlač 808a),
z toho dôvodu ich
nebudem
osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko ges-
torského
výboru je uvedené pri každom z
pozmeňujúcich návr-
hov. Z tohto
dôvodu ich uvediem len pri prehľade návrhov
a
pri návrhu o spôsobe hlasovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, choďte telefonovať vedľa.
Poslankyňa Z. Lazarová:
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hla-
sovať
takto:
Gestorský výbor odporučil schváliť tieto
body, ktoré sú
uvedené,
teda návrhy pod bodmi 4, 6, 7, 8, 9,
12, 13, 17,
18,
20 a 21.
Neodporúča schváliť body 1, 2, 3, 10, 11,
14, 15 a 19.
Body 5 a 16 - k týmto bodom
gestorský výbor nezaujal
stanovisko,
a preto ich odporučím na samostatné hlasovanie.
Gestorský výbor na základe stanovísk
výborov k vládnemu
návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o
doplnení
zákona
číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení
neskorších predpisov (tlač 808) uvedených pod bodom 3
tejto
správy
a v stanoviskách poslancov gestorského
výboru vyjad-
rených
v rozprave k tomuto návrhu
zákona v súlade s § 79
ods.
5 rokovacieho poriadku Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej
rade Slovenskej
republiky
vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme
a
o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o
živnostenskom pod-
nikaní v znení
neskorších predpisov (tlač 808),
v znení
schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených
v
tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestor-
ský výbor
svojím uznesením číslo 300 zo dňa 28. januára
1998
ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu v súlade s § 79
ods.
5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej
repub-
liky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 2
a
ods. 6 rokovacieho poriadku
Národnej rady Slovenskej re-
publiky. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu
rozpravy
s
cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.
Ďakujem za pozornosť.
Prosím o otvorenie rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Takže otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som pí-
somné
prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie. Končím
možnosť
prihlásenia sa do rozpravy.
Pán
minister sa k rozprave
vyjadrovať nebude, zrejme
ani
spoločná spravodajkyňa, takže sa pýtam, či môžeme hlaso-
vať.
Ak áno,
pristúpime k hlasovaniu. Budeme
hlasovať naj-
skôr
o tých bodoch, ako ste prečítali zo spoločnej správy.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Odporúčam hlasovať spoločne o bodoch 4,
6, 7, 8, 9, 12,
13,
17, 18, 20 a 21 a odporúčam ich schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať. Počuli ste, pani
spoločná spravodajky-
ňa
prečítala body spoločnej správy, o
ktorých budeme hlaso-
vať
en bloc. Gestorský výbor má ten návrhu, aby sme ich pri-
jali.
Prosím, hlasujeme.
Musíme minútu počkať. Nesmiete tlačiť
tie gombíky tak
oduševnene.
Toto neplatí, budeme hlasovať ešte raz.
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o
návrhoch zo spo-
ločnej
správy, tak ako ich prečítala pani poslankyňa. Ges-
torský
výbor ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto návrhy sme prijali.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďalej odporúčam hlasovať spoločne o
bodoch 1, 2, 3, 10,
11,
14, 15 a 19 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste, hlasujeme o bodoch
spoločnej správy, opäť
tak
ako ich prečítala spoločná
spravodajkyňa, ale gestorský
výbor
nám navrhuje neprijať tieto body.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Neprijali sme tieto body spoločnej
správy.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Bod 5, ku ktorému gestorský výbor nezaujal stanovisko,
tam
ide o vsunutie slova
"ustanovení", ktorým sa presnejšie
štatisticky
zvýrazní, že ide o osobitné právne
predpisy tý-
kajúce
sa zneškodňovania látok alebo spätného vývozu doveze-
ných
látok. Takže názor ministerstva životného prostredia je
návrh
schváliť. Gestorský výbor nezaujal stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a
hlasujme o bode 5 spoločnej
správy.
Ministrov názor je prijať a gestorský výbor nevie.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento bod.
Budeme hlasovať ešte o bode 16 zo
spoločnej správy.
Poslankyňa Z. Lazarová:
K bodu 16 gestorský výbor taktiež nezaujal stanovisko.
Ide
o nahradenie legislatívnej skratky
"odborná spôsobilosť
na
nakladanie". V tomto prípade je
dôležité v zákone rozlí-
šiť
dva druhy odbornej spôsobilosti, ktoré predkladaný návrh
upravuje.
Odbornú spôsobilosť na vydávanie
odborných posud-
kov
a odbornú spôsobilosť na nakladanie s
látkami. Takže aj
v
tomto prípade ministerstvo životného prostredia ho odporú-
ča
schváliť, gestorský výbor nezaujal stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Jedno je nakladanie
uhoriek,
druhé vydávanie.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ďakujem pekne.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Tým sme
schválili, resp. sme hlasovali o
všetkých po-
zmeňujúcich
návrhoch spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Keďže z rozpravy nevyplynuli
návrhy, tak sa vás
pýtam,
či máte návrhy pre tretie čítanie.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Keďže na
tretie čítanie mi výbor nedal
splnomocnenie,
žiadam,
aby sme hlasovali až po 24 hodinách,
takže k celko-
vému
hlasovaniu môžeme pristúpiť až zajtra.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prejdeme teda k druhému a tretiemu
čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií
síry.
Návrh máte ako tlač číslo 861, spoločnú správu gestor-
ského
výboru ako tlač 861a.
Pán minister Zlocha nám prednesie obsah.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
nebudem
prednášať obsah tejto
zmluvy, tá je pomerne
rozsiahla,
ale v úvodnom slove vás, vážené pani
poslankyne,
páni
poslanci, predsa len oboznámim s významom
pristúpenia,
alebo
ratifikácie tohto protokolu.
Znečisťujúce látky môžu byť prenášané v atmosfére do
vzdialenosti
tisícov kilometrov. Znečistenie ovzdušia v kaž-
dej
krajine pozostáva z látok emitovaných z domácich zdro-
jov,
ako aj látok emitovaných zo zdrojov v zahraničí a im-
portovaných
na druhé územia. Z tohto dôvodu v rámci Európ-
skej
hospodárskej komisie OSN bol prijatý
Dohovor o diaľko-
vom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov,
ktorý
je strešným dokumentom zabezpečujúcim koordináciu úsi-
lia
znižovania emisií znečisťujúcich látok v Európe a Sever-
nej
Amerike.
V roku 1987 vstúpil do
platnosti Protokol o znížení
emisií
síry alebo jej tokov prechádzajúcich hranicami štátov
najmenej
o 30 %, ku ktorému sa v roku 1993 pripojila aj Slo-
venská republika. Tento protokol bol zameraný
na zníže-
nie
emisií oxidu síričitého - hlavnej znečisťujúcej látky
v
ovzduší. Oxid síričitý je príčinou
tzv. kyslých dažďov.
Cieľom
protokolu bolo dosiahnuť v roku 1993
zníženie emisie
oxidu síričitého o 30 % oproti roku 1980.
Slovensko tento
záväzok
splnilo. V cieľovom roku, teda v roku
1993 zníženie
emisií
oxidov síry predstavovalo dokonca 58 %.
Vzhľadom na to, že uvedený protokol
neposkytuje v rámci
Európy
dostatočnú ochranu ekosystémov, bol
vypracovaný nový
protokol,
ktorý sa tu predkladá na prerokovanie. Protokol je
založený
na snahe poskytnúť každej krajine v
Európe rovnakú
mieru
ochrany ekosystémom. Pretože
východisková situácia je
rôzna,
na rôzne krajiny sú kladené rôzne požiadavky znižova-
nia
emisií tak, aby sa dosiahol rovnaký
stupeň ochrany. Zá-
väzky
však nevedú k úplnému eliminovaniu
škodlivých účinkov
oxidu
síričitého, pretože by to vyžadovalo
vynaložiť obrov-
ské
finančné náklady. Protokol však i tak
znamená ďalší vý-
znamný
krok k zlepšeniu kvality životného
prostredia nielen
na
Slovensku, ale v celej Európe.
Oxid síričitý emitovaný na území
Slovenskej republiky
pochádza
z 87 % zo spaľovania fosílnych palív
pri výrobe
energie.
Príčinou je pomerne vysoký obsah síry v
spaľovanom
uhlí.
Malý podiel pochádza zo spaľovania vykurovacích olejov
s
obsahom síry. Uplatňovaním emisných limitov na zdrojoch
znečisťovania
ovzdušia sa už teraz dosiahlo významné
zníže-
nie
oxidu síričitého, dokonca vyššie, ako
nám ukladá pro-
tokol
v roku 2010. Hoci možno očakávať istý nárast emisií
s
rozvojom priemyslu a priemyselnej
výroby, záväzok, ktorý
pre
nás vyplýva z protokolu, zdá sa, bezpečne splníme.
Podiel
jednotlivých krajín na
znečistení ovzdušia
v
druhých krajinách nie je možné priamo
merať. Pomocou zlo-
žitých
matematických modelov sa počíta podiel jednotlivých
krajín
zúčastnených v Európe na depozícii síry
a dusíka. Na
základe týchto modelov možno konštatovať, že
Slovensko je
v
prípade síry stále exportérom. V roku
1994 sme prijali
z
okolitých krajín 75 600 ton síry, čo sa
rovná 151 200 to-
nám
oxidu síričitého. Pritom za hranice sme
vyslali 105 300
ton síry, v prepočte je to 210 600 ton oxidu síričitého.
Z
jednoduchého odpočítania to vychádza, že sme vyprodukovali
a
vyslali za hranice viac síry o 29 700 ton. Vzhľadom na vý-
razný
pokles emisií oxidu síričitého sme
oproti roku 1993
vyslali za hranice
výrazne menej oxidu síričitého zhruba
o
60 000 ton. Novšie prepočty zatiaľ v
rámci Európskej hos-
podárskej
komisie OSN nie sú ešte k dispozícii. Slovensko
teda
nezanedbateľne prispieva k znečisťovaniu ovzdušia v za-
hraničí
a je namieste, že spolu s ostatnými krajinami Európy
prispelo
k zlepšeniu kvality ovzdušia a k zníženiu depozitív
okysličujúcich
zložiek.
Ako je
uvedené v predkladacej správe,
všetky potrebné
predpoklady
na splnenie povinností vyplývajúcich pre Sloven-
sko
z protokolu sú vytvorené, viaceré
povinnosti sme už do-
konca
splnili. Slovenská republika podpísala
tento protokol
14.
júna 1994. Aby sme sa stali stranou uvedeného protokolu,
je potrebné
ho ratifikovať. Samotný
protokol vstúpi do
platnosti
90 dní po šestnástej ratifikácii. Dosiaľ ratifiko-
valo
13 krajín. Máme dobrú šancu stať sa práve šestnástou
krajinou, a
tým môžeme prispieť k rýchlejšiemu začiatku
uplatňovania
protokolu.
Chcel by som vás požiadať, vážené pani
poslankyne, páni
poslanci,
aby ste vyslovili s týmto protokolom súhlas. Bude
to
v prospech nás všetkých.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister, aj ja.
Ako spoločný spravodajca výboru bol
určený pán poslanec
Csáky.
Nie je tu?
Prosím
pani predsedníčku výboru, keď je tu, aby uvied-
la
tento návrh. Ale, páni poslanci, poslankyne, aby sme uro-
bili
zadosť aj rokovaciemu poriadku, prosím,
odhlasujme si,
že
miesto schváleného poslanca vo výbore
pána Csákyho pred-
nesie
návrh pani poslankyňa Lazarová.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím,
aby ste sa vrá-
tili
do rokovacej miestnosti, chceme hlasovať, je nás málo.
Prosím, prezentujme sa ešte raz a hlasujme.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prosím, pani poslankyňa Lazarová, aby
ste nám uviedli
návrh
uznesenia.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
veľmi ma mrzí, že práve poslanec nášho gestorského vý-
boru, ktorý bol
určený za spoločného
spravodajcu, nie je
prítomný.
Myslím si, že poslanci Maďarskej
koalície svoju
lojalitu
k tejto republike by mali vyjadriť
aspoň poslanec-
kou
disciplínou. Keď už raz niekto prijal poverenie výboru
byť
spoločným spravodajcom, je jeho povinnosťou byť pri pre-
rokúvaní
zákona v parlamente prítomný a splniť si svoju úlo-
hu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, pani poslankyňa, ja som vás
vyzval, aby ste u-
viedli
uznesenie.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Áno, ja toto uznesenie uvediem.
Návrh
na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej
republiky
s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií
síry
(tlač 861) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej
republiky
na prerokovanie svojím rozhodnutím číslo 1911 zo
4.
decembra 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu
prírody.
Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie
tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
životné
prostredie a ochranu prírody.
Výbory
prerokovali predmetný návrh
v druhom čítaní
v
určenom termíne, a to Výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie uznese-
ním
číslo 481 z 22. januára 1998, Zahraničný výbor
Národnej
rady
Slovenskej republiky uznesením číslo
316 z 22. januára
1998
a Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody uznesením číslo 291 z 21. ja-
nuára
1998 a odporučili Národnej rade
Slovenskej republiky
vysloviť
súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky s ratifikáciou
Protokolu o ďalšom
znížení
emisií síry (tlač 861).
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie a ochranu
prírody v súlade s § 88 ods. 2 zákona
číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky ako gestorský výbor rovnako
odporučil Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky, aby v treťom čítaní roz-
hodla,
že vyslovuje s návrhom súhlas.
To znamená, že uznesenie bude znieť:
"Národná rada Slovenskej republiky
podľa článku 86
písm.
e) Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas s ra-
tifikáciou Protokolu
o ďalšom znížení
emisií síry (tlač
861)."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu. Nemám pí-
somné prihlášky. Hlási sa niekto? Nie.
Uzatváram možnosť
prihlásiť
sa do rozpravy.
Pán minister zrejme sa nebude vyjadrovať,
ani pani spo-
ločná
spravodajkyňa.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a je to
hlasovanie v tre-
ťom
čítaní podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o uz-
nesení,
tak ako nám ho prečítala pani spoločná
spravodajky-
ňa.
Hlasujeme podľa článku 86 písm. e) s tým, že vyslovujeme
súhlas
s ratifikáciou Protokolu o ďalšom znížení emisií síry.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme prijali
navrhnuté uznesenie.
Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pani
spoločnej spravo-
dajkyni.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže prišiel pán mi-
nister
dopravy, prešli by sme ešte k jeho zákonu, a tým by
sme
dnes skončili.
Budeme rokovať v rámci druhého čítania o
vládnom návrhu zákona o Železničnej
polícii.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 810 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 810a.
Vládny návrh zákona odôvodní
minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií
pán Jasovský.
Prosím, pán minister, aby ste nám uviedli
návrh.
Minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR J. Jasovský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
ochrana železničnej dopravy bola a je aktuálna nielen
v
našom štáte, ale všade na celom svete.
Žiadny štát nemôže
dosiahnuť
imunitu dopravného systému proti
nezákonným činom
a
vylúčiť útoky proti dopravným
prostriedkom, objektom, za-
riadeniam,
zabrániť teroristickým útokom a
mimoriadnym uda-
lostiam,
ktoré ohrozujú plynulosť alebo bezpečnosť železnič-
nej
dopravy, zdravie, životy občanov a ich majetok.
Železnice svojím usporiadaním, rozlohou,
veľmi prístup-
ným
umiestnením dôležitých zariadení a objektov, nedostatoč-
ným
zabezpečením prepravovaných zásielok
sú ľahko napadnu-
teľné,
preto na železnici dochádza k poškodzovaniu a ničeniu
dráhových
zariadení, k narušovaniu a ohrozovaniu bezpečnosti
a
plynulosti železničnej dopravy, k vykrádaniu prepravova-
ných zásielok, okrádaniu a fyzickému ohrozovaniu
cestujú-
cich.
Ochrana
železničnej dopravy si v súčasnosti vyžaduje
profesionálne
i špecificky odbornú úroveň a je vecou špecia-
lizovaných železničných policajných orgánov,
ktoré okrem
uplatňovania klasických
policajných metód, foriem a pro-
striedkov
práce musia podrobne poznať železničné prepravné
predpisy, tarify pre
vnútroštátnu i medzinárodnú
prepravu
tovaru
a osôb, ako aj služobné predpisy
Železníc Slovenskej
republiky,
predpisy upravujúce medzinárodnú dopravu a pre-
pravu
a tieto špecifické znalosti
musia vedieť aplikovať
v
zložitých vzťahoch železničnej
prepravy. Preto na boj
s
kriminalitou v obvode železničných dráh
bola zriadená Že-
lezničná
polícia, ktorá svojou organizačnou štruktúrou a do-
terajšou
výslednosťou dáva záruky úspešnej realizácie bez-
pečnostnej politiky štátu. Činnosť Železničnej
polície je
doposiaľ upravená zákonom Federálneho zhromaždenia bývalej
ČSFR
číslo 230/1992 Zb., ktorý bol odvtedy dvakrát novelizo-
vaný
zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej
republiky
v snahe zabezpečiť zákonnú jednotnosť, prehľadnosť
a
aktuálnosť činnosti Železničnej polície vypracovalo nový
návrh
zákona o Železničnej polícii. Pri tvorbe a vypracovaní
návrhu tohto
zákona sme vychádzali z analýzy doterajšej
právnej
úpravy a potrieb úspešného boja s kriminalitou v ob-
vode
železničných dráh.
Návrh
preberá ustanovenia z
doposiaľ platnej právnej
úpravy,
ktoré sa v praxi osvedčili, v ktorých
boli vykonané
zmeny
a úprava ich znenia tak, aby
zodpovedali zákonom Slo-
venskej
republiky a bol presne a zrozumiteľne
vyjadrený ich
obsah.
Pri tomto sa vychádzalo najmä z
návrhov a podnetov
útvarov
Železničnej polície, zákona číslo 171/1993 o Poli-
cajnom
zbore, vrátane jeho novely, ako aj návrhov a podnetov
Železníc
Slovenskej republiky.
Snahou je, aby zákon o Železničnej
polícii v ucelenej
forme
upravil jej činnosť a umožnil efektívnejší a policajne
profesionálnejší
výkon služieb Železničnej polície tak,
aby
zodpovedal
spoločenskej požiadavke adekvátnejšie a
účinnej-
šie
čeliť všeobecnému nárastu kriminality,
inej protispolo-
čenskej
činnosti, agresivite a brutálnosti páchateľov, ktorí
sa dopúšťajú
násilia proti občanom, pracovníkom Železníc
Slovenskej
republiky a aj policajtom pri zákrokoch.
Nezastupiteľné miesto Železničnej polície
vidíme v pri-
jímaní
preventívnych a represívnych opatrení proti organizo-
vanému
zločinu a proti drogám. Do návrhu
zákona o Železnič-
nej
polícii boli zapracované niektoré ustanovenia z návrhu
novely
zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, o in-
formačno-technických prostriedkoch, o prostriedkoch opera-
tívno-pátracej činnosti
a oprávnení k zaisteniu
vecí a
o
oprávnení pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných
finančných
operácií. V zmysle navrhovanej novely zákona čís-
lo
171/1993 Z. z. boli čiastočne upresnené
a doplnené aj
niektoré
ďalšie ustanovenia.
Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej
republiky
súhlasí s doplnkami a spresneniami, ktoré k návrhu
zákona o
Železničnej polícii navrhol
legislatívny odbor
a
výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľujem si vás preto požiadať, vážené
pani poslankyne
a
vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
o
pozitívny prístup k predloženému
návrhu zákona a odporú-
čam,
aby bol schválený do tretieho čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Ako spoločný spravodajca bol určený pán
poslanec Hubert
Kraus.
Prosím ho, aby nás informoval o
tom, aké návrhy ge-
storský
výbor prijal, ktoré nám odporúča prerokovať.
Poslanec H. Kraus:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás informoval o
spoločnej správe
výborov Národnej
rady Slovenskej republiky o prerokovaní
vládneho
návrhu zákona o Železničnej polícii (tlač 810) vo
výboroch
Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako gestorský výbor
podáva Národnej rade Slo-
venskej
republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-
riadku
Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zá-
kona:
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím číslo 1862 zo 6. novembra 1997 pridelil
vládny ná-
vrh
zákona o Železničnej polícii na prerokovanie týmto výbo-
rom
Národnej rady Slovenskej republiky:
Ústavnoprávnemu vý-
boru
Národnej rady, Výboru Národnej rady pre
financie, roz-
počet
a menu, Výboru Národnej rady pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bez-
pečnosť. Uvedené
výbory prerokovali uvedený návrh zákona
v
lehote určenej v rozhodnutí predsedu Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že
do začatia rokovania
o
vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od po-
slancov
podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory
Národnej rady
Slovenskej
republiky v prijatých uzneseniach
zhodne odporú-
čajú
Národnej rade Slovenskej republiky
návrh zákona schvá-
liť
s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Pán predseda, s pozmeňujúcimi a
doplňujúcimi návrhmi si
dovolím oboznámiť Národnú radu po rozprave k
tomuto bodu
programu,
preto vás prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu
s konštatova-
ním,
že nemám žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam sa preto, kto
sa hlási do
rozpravy. Pán poslanec
Líška. Ak nikto viac,
uzatváram
možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
Železničná polícia Slovenskej republiky vznikla so
vznikom
Slovenskej republiky delimitáciou z bývalej Federál-
nej železničnej
polície, aby čelila
nárastu kriminality
v
obvode železničných dráh pre nedostatok a obmedzené mož-
nosti
Policajného zboru vyrovnať sa s problémami, ktorý ten-
to
špecifický odbor nášho národného
hospodárstva predstavu-
je.
Pri vzniku Federálnej železničnej polície
a Železničnej
polície Slovenskej
republiky neboli z ministerstva
vnútra
a
z Policajného zboru delimitované sily a prostriedky dovte-
dy pôsobiace
na železnici. Dôvodom
bola ich nefunkčnosť
a
v dôsledku nárastu kriminality vo vnútrozemí aj neschop-
nosť
včas reagovať na stav kriminality a na ochranu cestujú-
cich
na železnici.
Organizačné zmeny v Policajnom zbore viedli už v prie-
behu
roku 1992 k redukcii a napokon k úplnému
zrušeniu jed-
nak
útvarov líniovej ochrany železníc a následne aj šiestich
špecializovaných základných útvarov železničných oddelení,
a
to v Bratislave, Nových Zámkoch, Žiline, Zvolene, Koši-
ciach,
Čiernej nad Tisou.
Železničná polícia bola postavená na nových základoch
z
prostriedkov Ministerstva dopravy, pôšt
a telekomunikácií
Slovenskej republiky. Personálne sa konštituovala na báze
Zboru ozbrojenej ochrany železníc, pretože profesionálnych
policajtov
pôsobiacich dovtedy v útvaroch líniovej ochrany
železníc
a v železničných oddeleniach prešlo
do štruktúry
Železničnej polície
len niekoľko. Odvtedy sa materiálno-
-technicky,
personálne i organizačne úspešne buduje. V sú-
časnosti
sa štruktúra Železničnej polície člení na útvary,
ktoré
nie sú zhodné s územným členením štátu, ale sú organi-
zované
podľa členenia celoštátnych dráh.
S odstupom času sa dá jednoznačne povedať, že vyčlene-
nie
Železničnej polície zo štruktúry
Policajného zboru Slo-
venskej republiky síce znamenalo na prechodný
čas určité
zníženie
úrovne ochrany v obvode železničných
dráh, na dru-
hej
strane umožnilo však pružnejšie
reagovať na situáciu a
relatívne
v pokoji, bez negatívneho vplyvu permanentných
zmien
organizačnej štruktúry Policajného zboru rozvíjať čin-
nosť
a skvalitňovať jej prácu. Od vzniku
výsledky Železnič-
nej
polície dokazujú, že rozhodnutie o jej
zriadení a včle-
není
do rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej
republiky bolo opodstatnené. Každoročne
zazname-
návame
znižovanie kriminality a zvyšovanie jej objasnenosti.
Železničná
polícia postupne preniká do podstaty
kriminality
v
obvode železničných dráh, čo sa za celý
čas pôsobenia Ve-
rejnej
bezpečnosti a Policajného zboru na
železnici nepoda-
rilo.
Vzhľadom na to, že sa objavujú isté úvahy o prípadných
organizačných zmenách v súvislosti s včlenením Železničnej
polície
opäť do štruktúr Policajného zboru, resp. do rezortu
ministerstva
vnútra, treba povedať, že by s
najväčšou prav-
depodobnosťou
došlo k zníženiu úrovne ochrany, a tým aj bez-
pečnosti
v obvode železničných dráh.
1. Bolo by to preto, že by sa aplikáciou
územného prin-
cípu
porušila organizačná štruktúra
Železničnej polície, čo
by viedlo k značnému rozdrobeniu
obhospodarovaných úsekov
tratí.
2. Preto, že by sa stratila priama väzba a vplyv re-
zortných
orgánov Ministerstva dopravy, pôšt a
telekomuniká-
cií
Slovenskej republiky na riešenie potrieb a úloh Želez-
ničnej
polície, napríklad priestory, odborná
príprava poli-
cajtov,
účasť v poradných a konzultačných orgánoch. Dôsledky
by
boli zrejme ťažké. Bezpečnosť osôb,
ochrana ich zdravia,
majetku
je z medzinárodného hľadiska veľmi sledovaná. Nedá
sa vylúčiť,
že by prípadné zhoršenie
situácie napríklad
z
dôvodu zvýšeného nápadu okrádania cestujúcich v medziná-
rodných
vlakoch viedlo k odklonu ich trás mimo územia Slo-
venskej
republiky, ako to v súčasnosti hrozí Českým dráham.
Nasvedčujú tomu okruhy otázok, ktoré sa
riešia na me-
dzinárodnej
úrovni v rámci organizácie KOLPOFER, kde sa jed-
notliví
účastníci veľmi intenzívne zaujímajú o formy a metó-
dy
zabezpečenia ochrany na území toho-ktorého štátu. Dosah
takéhoto organizačného opatrenia zo strany
medzinárodných
organizácií
železničnej prepravy by bol na "imidž" Sloven-
ska,
zrejme aj na jeho ekonomiku, zvlášť
ekonomiku Železníc
Slovenskej
republiky výrazný. Pritom vôbec
nezáleží na tom,
či dopravu na
železnici zabezpečuje štátny
podnik, alebo
súkromná
akciová spoločnosť.
To isté a možno ešte výraznejšie platí aj
o bezpečnosti
a
plynulosti železničnej dopravy, ktorá je okrem rôznych ob-
jektívnych
vplyvov do značnej miery ohrozovaná aj zdanlivo
nepodstatnými trestnými
skutkami, napríklad
poškodzovaním
zabezpečovacích
zariadení vrátane ich krádeží, kladením pre-
kážok
na trať a hádzaním kameňov do idúcich
vlakov či poru-
šovaním
interných predpisov zamestnancami železníc s násled-
ným
vznikom nehodových udalostí. Tomu všetkému, okrem iného,
venuje
systematickú pozornosť Železničná polícia.
Hliadkami Železničnej polície je
denne sprevádzaných
v
priemere 70 vlakov osobnej dopravy, pričom sa tento počet
výrazne
zvyšuje pri preprave športových
fanúšikov na futba-
lové
a hokejové stretnutia, počas zvýšenej prepravy cestujú-
cich
v období pred a po sviatkoch či prázdninách a počas ko-
nania iných
kultúrnych, spoločenských podujatí miestneho
i
republikového významu.
V priemere 12 zásielok trhavín a 66
zásielok motorových
vozidiel
a iných tovarov za týždeň
sa sleduje a v mnohých
prípadoch
stráži vo vlakotvorných i nácestných
železničných
staniciach.
Mesačne je sprevádzaných, resp. sledovaných viac
ako
10 špeciálnych transportov ESFOR a
vojenskej techniky.
Ročne
sa vykoná 4- až 6-krát preprava vyhoreného jadrového
paliva,
čo si taktiež vyžaduje osobitnú
prípravu policajtov
a
mimoriadne súčinnostné opatrenia po trase prepravy.
Po serióznom posúdení
možností Policajného zboru a
problémov, ktoré jeho
útvary dennodenne riešia,
je možné
konštatovať,
že uvedené a mnohé ďalšie úlohy, ktoré zabezpe-
čuje
Železničná polícia, poukazujú na jej opodstatnenosť.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás o podporu uve-
deného
vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa nikto do roz-
pravy
neprihlásil, nehlási sa nikto ani s
faktickou poznám-
kou...
Ba áno, pán poslanec Sečánsky sa ešte hlási s faktic-
kou
poznámkou.
Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni,
viem, že náš čas je vzácny, ale mám procedurálne návr-
hy,
pretože ide o stanovisko gestorského výboru, ktorý podľa
mňa nesprávne odmieta schválenie niektorých
spresňujúcich
legislatívnych textov pri
jednotlivých paragrafoch. Preto
odporúčam,
aby sme o bodoch 15, 16, 23, 25, 26,
39, 40, 43,
44
a 87 hlasovali osobitne. Moje stanovisko a stanovisko ús-
tavnoprávneho
výboru je tieto body prijať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pozmeňujúce návrhy sa nemôžu dávať
faktickou poznámkou,
ale
toto sú návrhy rázu technického, procedurálneho, takže
prijímam
tieto návrhy pána poslanca.
A ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec An-
drejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chápem to ako procedu-
rálnu
otázku. Navrhujem, aby sme odložili
hlasovanie radšej
nazajtra
a ujasnili si stanoviská k tým bodom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Však sú
ujasnené, bude hlasovanie, nie?
Ja neviem, čo
si
máme ujasňovať.
Prosím, rozprava k tomuto bodu programu
je skončená.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce
vyjadriť k rozprave.
Nie.
Pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť k roz-
prave.
Čiže k tomuto bodu programu budeme už len hlasovať
v
rámci druhého čítania.
Keďže je tu pán minister, mohli by sme prerokovať ešte
jeden
jeho bod, a to je krátky bod, je to druhé a tretie čí-
tanie
o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
k prístupu Slovenskej republiky k záverečným doku-
mentom
20. Valného zhromaždenia EUTELSAT.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 816 a spoločnú správu
ako
tlač 816a.
Prosím
pána ministra Jasovského,
aby nás uviedol do
tejto
problematiky.
Minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR J. Jasovský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
EUTELSAT je medzivládna európska
satelitná organizácia,
ktorá
združuje európske štáty s cieľom
poskytovania teleko-
munikačných služieb
prostredníctvom vlastného
satelitného
systému.
Bývalá ČSFR sa stala členom
tejto organizácie v roku
1992
a po rozdelení Českej a Slovenskej
Federatívnej Repub-
liky
pokračovala v členstve ako
následnícky štát Slovenská
republika.
Základné prevádzkové dokumenty, ktorými sa riadi čin-
nosť EUTELSAT, je Dohovor a Prevádzková
dohoda. Slovenská
republika je v tejto
organizácii reprezentovaná
minister-
stvom
dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré v zmysle doho-
voru
vykonáva funkciu strany, a Slovenskými telekomunikácia-
mi,
š. p., ktoré vykonávajú funkciu
signatára a zabezpečujú
prevádzku satelitných telekomunikačných služieb v podmien-
kach
Slovenskej republiky.
Základný investičný podiel na aktívach EUTELSAT-u bol
0,05
%, ktorý vďaka dobrej činnosti
Slovenských telekomuni-
kácií,
š. p., ako signatára v súčasnosti predstavuje 1,15 %.
Na plenárnom zasadnutí organizácie
EUTELSAT v máji 1996
boli schválené zmeny právnych dokumentov a
bola vykonaná
previerka
schválených zmien na minulých zasadnutiach. Tak-
tiež bol
prerokovaný stav v
pristúpení členských štátov
k
Dohovoru o registrácii satelitov
EUTELSAT uvedených do
kozmického priestoru
a k Protokolu o privilégiách a imuni-
tách
EUTELSAT.
Členským
štátom, ktoré doteraz
nepristúpili k týmto
zmenám
a dokumentom, bolo odporučené k nim pristúpiť, a pre-
to
ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií spracovalo
príslušné
návrhy, ktoré schválila vláda na svojom
zasadnutí
13.
mája 1997 svojím uznesením číslo 362 a
uložila mi pred-
ložiť
vám príslušné návrhy na vyslovenie súhlasu.
V predloženom materiáli predkladám preto návrh na pri-
stúpenie
Slovenskej republiky k zmenám o Dohovore a Prevádz-
kovej
dohode EUTELSAT, k Dohovoru o registrácii objektov vy-
pustených
do kozmického priestoru a k Protokolu o privilé-
giách
a imunitách európskej satelitnej organizácie EUTELSAT.
Materiál, ktorý je predložený na dnešné rokovanie, bol
spracovaný
s Ministerstvom zahraničných vecí
Slovenskej re-
publiky.
Zdôvodnenie prístupu Slovenskej republiky
k jednotlivým
zmenám
a dokumentom je uvedené v príslušných
častiach pred-
loženého materiálu, a preto si vás dovoľujem, vážené pani
poslankyne
a páni poslanci, požiadať o podporu a
vyslovenie
súhlasu
k prístupu Slovenskej republiky k predloženým zmenám
a
dokumentom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán minister.
Spoločným spravodajcom je pán poslanec
Stanislav Líška.
Prosím,
aby nás informoval o priebehu
prerokovania vo výbo-
roch
a o obsahu uznesenia.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
ctené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám z poverenia
výboru predložil
spoločnú
správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky
k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
k prístupu Slovenskej republiky k záverečným doku-
mentom
20. Valného zhromaždenia EUTELSAT v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-
na Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďa-
lej
len "rokovací poriadok") predkladá Národnej rade Sloven-
skej
republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov
Národnej
rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady
Slovenskej
republiky k prístupu Slovenskej republiky k záve-
rečným
dokumentom 20. Valného zhromaždenia EUTELSAT v druhom
čítaní.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky pridelil
návrh
na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 1882 z 18. no-
vembra
1997 na prerokovanie do 23. januára
1998 týmto výbo-
rom:
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Vý-
bor Národnej
rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie s lehotou do 29. januára 1998
na
prerokovanie
a schválenie spoločnej správy výborov.
Uvedené
výbory prerokovali pridelenú
parlamentu tlač
v
stanovenej lehote a gestorský výbor
prerokoval a schválil
v
súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku
spoločnú správu
výborov
uznesením číslo 501 z 28. januára 1998.
Iné výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie sú-
hlasu
neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho
rokovania neoznámili
poslanci,
ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I,
svoje
stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na pre-
rokovanie,
zaujali tieto stanoviská: Zahraničný výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky
prerokoval návrh 21. januára
1998
v druhom čítaní a odporučil uznesením
číslo 318 Národ-
nej
rade Slovenskej republiky vysloviť
s ním súhlas. Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-
vatizáciu a
podnikanie prerokoval návrh 22. januára 1998
v
druhom čítaní a uznesením číslo 485 odporučil Národnej ra-
de
Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slo-
venskej
republiky vysloviť súhlas s pristúpením.
Gestorský výbor na základe rokovania
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho
poriadku
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa
článku
86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky
vysloviť sú-
hlas
s pristúpením a prijať uznesenie,
ktoré je v prílohe
spoločnej správy
gestorského výboru. Súčasne
ma poveril
uznesením
výboru číslo 501 z 28. januára 1998 ako spoločného
spravodajcu výborov predložiť ctenej Národnej rade
návrhy
podľa
§ 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.
Pán predseda, toľko so spoločnej správy výborov k uve-
denému
materiálu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram
rozpravu. Nemám
písomne
prihlásených. Nikto sa nehlási z pléna.
Takže môžem
ukončiť
rozpravu.
Pán minister zrejme vystupovať nebude,
ani pán spoločný
spravodajca.
Môžeme teda pristúpiť k tretiemu čítaniu
o tomto návrhu
vlády.
Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národ-
ná
rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslo-
vuje
súhlas s pristúpením Slovenskej
republiky k záverečným
dokumentom
20. Valného zhromaždenia EUTELSAT.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh uznesenia sme prijali.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému
spravodajco-
vi.
Pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem
vám, že ste vy-
držali
do konca rokovacieho dňa.
Prerušujem schôdzu s tým, že zajtra
začíname o 9.00 ho-
dine
druhým kolom voľby prezidenta.
Prosím, aby ste prišli
včas
na rokovanie Národnej rady.
Pán poslanec Cabaj má ešte pripomienku.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, chcem len upozorniť, že by
sme zajtra ma-
li
hlasovať aj o tých zákonoch, ktoré predkladá pani docent-
ka Lazarová, pretože ona to trochu zle uviedla. To je na
druhý
deň a druhý deň je zajtra, netreba 24 hodín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie.
Zajtra o 9.00 hodine
začíname voľbou prezidenta
druhým
skrutíniom.
Štvrtý deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
6. februára 1998
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste sa pre-
zentovali.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokova-
cej
miestnosti, prosím, keby ste sa vrátili, chceme pokračo-
vať
v 41. schôdzi Národnej rady.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, skúsme sa ešte
raz
prezentovať.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram
štvrtý deň rokovania 41. schôdze Národnej rady.
Podľa §
23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku aj z tej-
to
schôdze sa ospravedlnili páni poslanci
Bauerová, Langoš,
Gantnerová,
Nováková, Rosival a pán poslanec Hrnko, ktorý je
mimo
republiky.
V rokovaní 41. schôdze pokračujeme tretím
čítaním o
vládnom návrhu zákona o Štátnom fonde
životného pro-
stredia,
tlač 751.
Spoločným spravodajcom bol pán poslanec
Pokorný. Prosím
pána poslanca, aby zaujal miesto a
môžeme hneď pristúpiť
k
tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu k tretiemu čítaniu s
konštatovaním, že
som
nedostal do rozpravy prihlášky. Končím možnosť prihlásiť
sa
do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skonče-
nú.
Keďže v rámci tretieho čítania neboli
žiadne pozmeňujú-
ce
návrhy, v zmysle § 86 zákona o rokovacom
poriadku môžeme
pristúpiť
k hlasovaniu o návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Pokorný:
Pán predseda, môžete dať hlasovať o vládnom návrhu zá-
kona
o Štátnom fonde životného prostredia v treťom čítaní
ako
celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.
Poslanec J. Pokorný:
Gestorský výbor odporúča predložený
vládny návrh zákona
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
vládnom návrhu zá-
kona
o Štátnom fonde životného prostredia, keďže neboli
pripomienky.
Gestorský výbor odporúča tento zákon prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem skonštatovať, že sme schválili
vládny návrh záko-
na
o Štátnom fonde životného prostredia.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Pokorný:
Pán predseda, súčasťou spoločnej správy je návrh uzne-
senia gestorského výboru pre životné prostredie a
ochranu
prírody,
ktorý ma poveril navrhnúť uznesenie Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktoré máte v prílohách v tomto
znení,
prečítam
ho:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky polročne informovať
Národnú radu Slovenskej
republiky
o prideľovaní a použití finančných prostriedkov zo
Štátneho
fondu pre životné prostredie."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, je po rozprave. A k tomuto
uzneseniu pred
rozpravou
bolo uznesenie?
Poslanec J. Pokorný:
Toto uznesenie je súčasťou spoločnej
správy, o ktorej
som
hovoril.
A v rozprave pri druhom čítaní odznel ešte jeden návrh
uznesenia,
ktorý budem čítať v poradí ako druhý.
Dávam o tom hlasovať s tým, že gestorský
výbor odporúča
schváliť
návrh tohto uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A nie je v rozpore s tými jednotlivými
paragrafmi, kto-
ré
sme prijímali?
Poslanec J. Pokorný:
Nie, nie je, to je mimo, to je len návrh
uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Schválili sme uznesenie s obsahom, ktorý
nám bol prečí-
taný.
Poslanec J. Pokorný:
Ďakujem.
V rozprave predložil poslanec Köteles návrh uznesenia,
ktorý
prečítam:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej republiky, aby v zmysle Ústavy
Slovenskej republiky
vypracovala návrh
zákona o náhradách za nútené
obmedzenie
vlastníckych
práv."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Pani poslankyňa Lazarová nemôže hlasovať
z miesta mi-
nistrov,
pretože to nie je zapojené do počítača.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať ďalej
v
rokovaní o
vládnom
návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme
a
o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o
živnostenskom pod-
nikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 808. Tento bod sme prerušili v
druhom čítaní
pri
hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Skôr ako pristúpime k tretiemu čítaniu,
prosím pani po-
slankyňu,
aby zaujala svoje miesto.
Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu v rámci
tretieho čítania. Pýtam sa,
či
má niekto návrhy
legislatívnotechnického charakteru. Ak
nie, končím možnosť prihlásiť sa do
rozpravy. Vyhlasujem
rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli
žiadne
pripomienky, môžeme hlasovať.
Prosím, budeme hlasovať.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
budeme hlasovať v treťom čítaní o vládnom
návrhu zákona
o
ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo
455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon)
v
znení neskorších predpisov (tlač 808). Gestorský výbor od-
porúča
tento vládny návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
zákone ako celku.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
o
ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o
doplnení zákona 455/1991
Zb.
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Môžeme pokračovať ďalej v rokovaní o
vládnom návrhu zákona o Železničnej
polícii, tlač 810.
Tento návrh zákona sme včera v druhom čítaní prerušili
skončením
rozpravy. Po rozprave má vždy možnosť vystúpiť na-
vrhovateľ,
v tomto prípade pán minister, a takisto
spoločný
spravodajca. Pýtam sa
pána ministra, či sa chce vyjadriť
k
rozprave. Inak prosím, aby ste zaujali
miesta, aj spoloč-
ný
spravodajca pán poslanec Kraus.
K rozprave sa nebude vyjadrovať ani
pán minister, ani
pán
spoločný spravodajca.
Pristúpime najskôr k hlasovaniu o
návrhoch zo spoločnej
správy výborov
a potom k hlasovaniu, ak
boli pozmeňujúce
alebo
doplňujúce návrhy z rozpravy.
Pýtam sa, pán spoločný
spravodajca,
či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec H. Kraus:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
skôr ako
pristúpime k samotnému
hlasovaniu, prosil by
som
vás, na lavici máte k spoločnej
správe listy, ktoré je
potrebné
v tejto správe vymeniť, pretože
pri zosúlaďovaní
uznesení
ústavnoprávneho výboru a
gestorského výboru došlo
k
určitým nepresným prepisom. Je to tlač,
ktorú má každý na
lavici.
Pri samotnom hlasovaní budeme hlasovať trikrát. Naj-
prv
o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča en bloc prijať,
potom
ide o dva body, ktoré gestorský výbor
en bloc neodpo-
rúča prijať a tretie hlasovanie bude to,
ktoré vyplynulo
z
rozpravy od pána poslanca
Sečánskeho, teda že o niekto-
rých
bodoch sa bude hlasovať osobitne.
Teraz by sme v prvom rade pristúpili k
hlasovaniu o bo-
doch, ktoré gestorský výbor odporúča zo
spoločnej správy
schváliť.
Budem ich čítať. Sú to body: 1, 2, 3,
4, 6, 7, 8,
9,
10, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 19, 20,
21, 22, 24, 27, 28,
29,
30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 41,
42, 45, 46, 47,
48,
49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58,
59, 60, 61, 62,
63,
64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73,
74, 75, 76, 77,
78,
79, 80, 81, 82, 83, 84, 85 a 89.
Tieto body spoločnej správy navrhuje
gestorský výbor en
bloc
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh
gestorského výboru prednesený spoloč-
ným
spravodajcom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o týchto
bodoch,
tak ako ich prečítal pán spoločný
spravodajca. Hla-
sujeme en bloc s návrhom gestorského výboru na
prijatie
týchto
bodov.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Všetky body, tak ako boli prečítané, sme
en bloc prija-
li.
Poslanec H. Kraus:
Body 88 a 90 gestorský výbor navrhuje
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch 88 a 90 spoločnej
správy. Pán posla-
nec
tlmočí názor gestorského výboru neprijať ich.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Tieto dva body neprešli.
Môžeme pokračovať, pán poslanec.
Poslanec
H. Kraus.
V treťom hlasovaní by sme hlasovali osobitne o bodoch,
o
ktoré požiadal pán poslanec
Sečánsky, a to o bodoch 5,
15,
16, 23, 25, 26, 39, 40, 43, 44 a 87. Môžeme prikročiť
k
osobitnému hlasovaniu o každom z týchto
pozmeňujúcich ná-
vrhov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ideme hlasovať osobitne o týchto bodoch spoločnej
správy.
Ako prvý je bod 5 spoločnej správy.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Bod 5 sme neprijali.
Poslanec H. Kraus:
Môžeme hlasovať o bode 15.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode 15 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani bod 15 sme neprijali.
Poslanec H. Kraus:
Budeme hlasovať o bode číslo 16.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode 16 zo spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod.
Poslanec H. Kraus:
Môžeme hlasovať o bode 23 spoločnej
správy.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani bod 23.
Poslanec H. Kraus:
Pokračujeme hlasovaním o bode 25
spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 25.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Neprijali sme bod 25.
Poslanec H. Kraus:
Nasleduje bod 26 spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 26 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Neprijali sme bod 26.
Poslanec H. Kraus:
Môžeme hlasovať o bode 39 spoločnej
správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 39 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprijali sme bod 39.
Poslanec H. Kraus:
Hlasujeme o bode 40 spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, bod 40.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Ani bod 40 sme neprijali.
Poslanec H. Kraus:
Môžeme hlasovať o bode 43 spoločnej
správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 43.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod.
Poslanec H. Kraus:
Nasleduje bod 44 spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 44 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento návrh zo
spoločnej správy.
Poslanec H. Kraus:
Posledný bod zo spoločnej správy, o
ktorom budeme hla-
sovať
osobitne, je bod 87.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že sme ani tento návrh zo
spoločnej správy
neprijali.
Poslanec H. Kraus:
Pán
predseda, to je
všetko, čo sa týka hlasovania
o
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch,
ktoré vyplynuli zo
spoločnej správy a z rozpravy. Od
gestorského výboru mám
mandát
postúpiť prerokovaný návrh zákona do tretieho číta-
nia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Môžeme
pristúpiť k tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu
zákona
o Železničnej polícii.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu v rámci
tretieho číta-
nia. (Hlasy z pléna o tom, že bolo
potrebné dať hlasovať
o
postúpení návrhu zákona do tretieho
čítania.) Keď nikto
neprotestuje,
nemusím. Dobre, jeden poslanec protestuje. Bu-
deme
hlasovať o tom, či prijmeme návrh gestorského výboru,
aby sme v rámci
tretieho čítania pokračovali
v rokovaní
o
tomto bode programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prosím, pán spoločný spravodajca,
pristúpime k tretiemu
čítaniu
o
návrhu zákona o Železničnej polícii.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do roz-
pravy.
Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do
rozpravy a sú-
časne
vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania
neboli žiadne pozmeňujúce
ani doplňujúce
návrhy, budeme hlasovať hneď o zákone ako
celku
aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi
návrhmi, ktoré sme
schválili.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
vládnom návrhu zá-
kona
o Železničnej polícii ako celku.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Môžem konštatovať, že sme schválili
vládny návrh zákona
o
Železničnej polícii. (Potlesk.)
Pani poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
číslo
141/1961 Zb. o trestnom konaní súdom (Trestný poria-
dok)
v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Brňák ešte pred rozpravou
žiada o slovo,
pretože
má procedurálny návrh.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, chcel by som
poprosiť vás aj snemovňu,
keby
bolo možné uvedený bod zatiaľ v tejto
fáze presunúť na
záver
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Je to pre-
konzultované
v zásade aj so zástupcom predkladateľa. Hľadajú
sa
stále optimálne riešenia tohto
problému. Vieme, že v hre
je
ešte celková rekodifikácia celého Trestného poriadku, či-
že
hľadáme také optimálne riešenie,
ktoré by bolo na pros-
pech
všetkých. Čiže v tomto smere by som prosil, keby to bo-
lo
možné v tejto prvej fáze presunúť uvedený
návrh, alebo
bod
rokovania niekde na záver tejto schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Počuli ste návrh predsedu ústavnoprávneho
výboru, dám
o
ňom hlasovať.
Prosím,
hlasujeme o návrhu pána poslanca Brňáka, aby
tento
bod programu bol presunutý na niektorý iný rokovací
deň
41. schôdze.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Vyhoveli sme požiadavke ústavnoprávneho
výboru.
Pani poslankyne, páni poslanci,
ďalej by sme mali pokračovať v druhom
čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ro-
berta
Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trest-
ný
zákon.
Návrh zákona ste dostali pred prvým
čítaním ako tlač
792
a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom
ako
tlač 792a.
Prosím pána poslanca Fica, aby uviedol
návrh zákona.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
ďakujem za podporu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona
v
prvom čítaní.
Pokiaľ
ide o obsah predmetného návrhu
novelizácie
Trestného
zákona, chcem uviesť, že v roku 1995
Národná rada
Slovenskej
republiky vypustila z Trestného zákona
ustanove-
nia
o trestnom čine podplácania, nepriameho úplatkárstva a
o
účinnej ľútosti spojenej s podplácaním
a nepriamym úplat-
kárstvom.
Stali sme sa preto krajinou, ktorá nemala počas
dvoch
rokov v Trestnom zákone ustanovenie, ktoré by postiho-
valo
toto nebezpečné spoločenské konanie. Vzhľadom na to, že
ani
prax, ani štatistické údaje nepotvrdili
správnosť tohto
kroku, je potrebné, aby sme sa opätovne vrátili k tomuto
trestnému
činu, a teda aj k právnemu stavu, ktorý
tu bol do
roku
1995.
Chcem len uviesť, že nám neustále klesá počet osôb od-
súdených
za trestný čin úplatkárstva. V roku
1995 to bolo
len
21 osôb, v roku 1996 len 13 a v roku
1997 len 7 osôb.
Nie
je to výsledok tejto novelizácie, ale je to výsledok
práve
toho, že nemáme k dispozícii také ustanovenie Trestné-
ho
zákona, ktoré by umožňovalo postih trestného činu podplá-
cania.
Slovenská republika pristúpila aj k
Európskemu dohovoru
o
trestnom postihu cudzích diplomatov a
cudzích pracovníkov
medzinárodných organizácií
v prípade brania úplatkov. Aj
z
tohto dôvodu nadobúda predkladaný návrh
zákona na aktuál-
nosti.
Bol by som rád, keby sme chápali návrh
zákona naozaj
iba
ako návrat pred rok 1995. Je to
novelizácia, ktorá je
odôvodnená
požiadavkami praxe.
K návratu trestného činu
podplácania sa vyjadrili aj
členovia komisií, ktorí sa zúčastňujú na rôznych prácach
súvisiacich
s novelizáciami a s rekodifikáciou Trestného zá-
kona.
Ak by niekto chcel argumentovať tým, aby sme počkali
na
rekodifikáciu, chcem uviesť, že sme minulý
mesiac schvá-
lili
novelizáciu Trestného zákona, takže argument akejsi re-
kodifikácie nie
je v tomto prípade dôvodný. Nehovoriac
o
tom, že podľa nášho názoru nie sú
rekodifikačné práce
v
takom procese, aby sme boli schopní schváliť Trestný zákon
a
Trestný poriadok do konca tohto volebného obdobia. Preto
využime
túto príležitosť a zaraďme opätovne do Trestného zá-
kona
trestný čin podplácania, aby mali orgány činné v trest-
nom konaní účinný nástroj na postih
tých, ktorí ponúkajú
úplatky
v záujme určitého prospechu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republi-
ky,
nevyvoláva žiadne nároky na štátny rozpočet Slovenskej
republiky,
je aj v súlade s právom Európskej únie
a konven-
ciami Rady
Európy, ktoré jednoznačne
trvajú na postihu
trestného činu
úplatkárstva, či už ide o dávanie
úplatkov
alebo
prijímanie úplatkov.
Z tohto pohľadu podľa môjho názoru ide o bezkonfliktnú
novelizáciu,
preto vás prosím, aby sme tento návrh schválili
v
druhom a treťom čítaní a vrátili sa do právneho stavu pred
rok
1995, pretože prax potvrdila, že stav
do roku 1995 bol
lepší
ako po roku 1995.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Za spravodajcu bol určený výborom pán poslanec Hrušov-
ský.
Prosím ho, aby nás podľa § 80 ods. 2 o rokovacom po-
riadku
informoval o prerokovaní návrhov v tomto výbore.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som ako spoločný
spravodajca ústavno-
právneho
výboru k zákonu Slovenskej národnej rady, ktorým sa
dopĺňa
Trestný zákon, predniesol spoločnú správu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor
pri
rokovaní o návrhu poslanca Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a do-
pĺňa
Trestný zákon (tlač číslo 792), podáva Národnej rade
Slovenskej
republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokova-
com poriadku
túto spoločnú správu
výborov Národnej rady
o
prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 869
zo
dňa 11. decembra 1997 pridelila návrh
poslanca Národnej
rady
Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
Trestný
zákon (tlač číslo 792), na prerokovanie Ústavnopráv-
nemu
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky a Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
K predmetnému návrhu zákona zaujali
výbory tieto stano-
viská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 542
zo
dňa 21. januára prijal odporúčanie pre
Národnú radu Slo-
venskej republiky
návrh zákona schváliť
s pozmeňujúcimi
a
doplňujúcimi návrhmi.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť prerokoval predmetný návrh a
neprijal k nemu
platné
uznesenie, keď z prítomných 7 členov výboru hlasovali
3
poslanci za návrh uznesenia a 4 poslanci sa
hlasovania
zdržali.
Uvedené výbory prerokovali predmetný
návrh zákona v le-
hote
určenej uznesením Národnej rady.
Gestorský výbor nedo-
stal
do 3. februára 1998 žiadne stanoviská
poslancov, ktorí
nie
sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený,
oznámené
v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky o rokovacom poriadku.
Z uznesení výborov Národnej rady
Slovenskej republiky
uvedených pod bodom 2 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce
a
doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v
spoločnej správe,
preto
ich nebudem prednášať.
Gestorský výbor na základe stanovísk
výborov k návrhu
poslanca
Národnej rady Roberta Fica na vydanie
zákona, kto-
rým
sa mení a dopĺňa Trestný zákon,
vyjadrených v ich uzne-
seniach uvedených pod bodom 2 spoločnej správy a stanovísk
poslancov
gestorského výboru vyjadrených v
rozprave k tomu-
to návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83
zákona o rokovacom
poriadku
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh
poslanca
Národnej rady Roberta Fica na vydanie
zákona, kto-
rým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení schválených po-
zmeňujúcich
a doplňujúcich návrhov uvedených v
tejto správe
a
prednesených v rozprave, schváliť.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, môžeme
pristúpiť k roz-
prave.
Písomnú prihlášku nemám. Preto sa
pýtam, kto sa hlá-
si.
Konštatujem, že na tabuli svieti meno pána poslanca Ben-
číka
a predsedu výboru pána Brňáka. Ak sa nikto ďalší nehlá-
si,
končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Benčík.
Pán poslanec Harach sa medzitým hlási
s procedurálnym
návrhom.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem.
Pred konečným hlasovaním prosím o 15-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte sa musia pripojiť ďalší dvaja.
Dobre. Potom.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
ukázalo sa, že vypustenie príslušného ustanovenia bolo
legislatívnym
a vecným pochybením. Skúsili sme to a
ukázalo
sa, že táto
skúška nám nevyšla. Dovoľte mi uviesť
veľmi
stručný
exkurz do platného trestného práva.
Účastníkom na dokonanom trestnom čine
alebo jeho pokuse
je
ten, kto úmyselne zosnoval alebo riadil
spáchanie trest-
ného
činu, t. j. organizátor, naviedol iného na spáchanie
trestného činu, to
jest návodca, poskytol
inému pomoc na
spáchanie
trestného činu, to jest pomocník. Pre trestnú zod-
povednosť
organizátora, návodcu a pomocníka sa použijú usta-
novenia
o trestnej zodpovednosti páchateľa. Predpokladám, že
na
toto ustanovenie myslela
podpredsedníčka vlády pani Tó-
thová,
keď minule s vnútorným presvedčením
tvrdila, že ten,
kto
sľúbi, ponúka, poskytne úplatok, je trestný ako návodca.
A
preto po novele Trestného zákona,
keď sme vypustili prí-
slušné ustanovenie, nenastala beztrestnosť týchto páchate-
ľov.
S poľutovaním musím uviesť, že takéto
tvrdenie je zavá-
dzajúce
a prinajmenšom účelovým výkladom
trestného práva.
Je
síce pravdou, že účastníctvo, t. j.
organizátor, návodca
a
pomocník, je úmyselnou formou na
trestnom čine, ktorá je
namierená
proti rovnakému záujmu chráneného Trestným záko-
nom.
Avšak účastníctvo je v našom Trestnom zákone vybudované
na
zásade akcesiority účastníka, to znamená, že organizátor,
návodca
a pomocník sú trestní podľa § 10 Trestného zákona
len
vtedy, ak sa hlavný páchateľ, teda ten, komu ponúkol,
o
trestný čin sa aspoň pokúšal. Inak by
takýto páchateľ mo-
hol byť postihnutý len za prípravu na trestný čin
podľa
§
7 Trestného zákona, ak navádzal na obzvlášť závažný trest-
ný
čin z tých, ktoré sú uvedené v § 41
ods. 2 Trestného zá-
kona,
medzi ktoré však trestný čin úplatkárstva nepatrí.
To prakticky a fakticky znamená, že podľa
teraz platné-
ho
Trestného zákona ten, kto inému v súvislosti s obstará-
vaním verejných vecí všeobecného záujmu
poskytne, ponúkne
alebo
sľúbi úplatok, nie je trestne
zodpovedný a nemožno ho
ani
trestne postihnúť. Neviem, či naša spoločnosť je v takom
stave,
aby sme takéto konanie trestne nepostihovali. Preto
odporúčam túto reálne
existujúcu medzeru v našom
Trestnom
zákone
vyplniť, a preto návrh, ktorý predložil
kolega, pod-
poriť.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
predseda výboru Br-
ňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
na
úvod svojho vystúpenia chcem
uviesť, že som bol
v
čase, keď sa navrhovalo vypustenie
uvedenej časti skutko-
vej
podstaty podplácania trestného činu, proti
takémuto po-
stupu,
pretože som v tom čase nevidel a nevidím ani v sú-
časnosti
zmysel v akýchsi rýchlych a ráznych riešeniach prá-
ve
v tejto problematike. Domnievam sa
totiž, že odhaľovanie
trestných
činov v súvislosti s úplatkárstvom a koniec koncov
aj
iných trestných činov latentnej povahy,
to znamená pova-
hy,
keď sa táto trestná činnosť zvyčajne uskutočňuje dosť
ťažko
dôkazne preukázateľne - myslím medzi štyrmi očami, te-
da
v úzkom okruhu ľudí -, nepomôže ani inštitút vypustenia
trestného
činu podplácania. A na druhej strane nie som ani
akýmsi
predstaviteľom toho, aby som
tvrdil, že zase mecha-
nické
zavedenie takéhoto inštitútu do Trestného zákona na-
pomôže
k odhaľovaniu tejto nesporne veľmi
závažnej trestnej
činnosti, ktorá v našich podmienkach je pomerne
zakrytá
a
takto pôsobí, už v dlhom čase takto pôsobila aj v inom po-
litickom
systéme. Domnievam sa, že odhaľovaním trestných či-
nov
úplatkárstva nie je možné
dosiahnuť optimálny stav ani
práve týmito
represívnymi zložkami trestného zákona, ani
trestnými
činmi. Má to súvis skôr v štýle, v samotnom funda-
mente spoločnosti, v životnej úrovni a v
istom chaose,
v
ktorom sa v súčasnosti nachádzame, v
chaose transformujú-
cej
sa krajiny.
Chcel by
som preto v tomto smere
apelovať aj na pána
poslanca Fica, ktorý
tento návrh predkladá iste v dobrom
úmysle
a použijem pri tomto slovník práve opozičných pred-
staviteľov,
aby sme nerobili veľmi rýchle a akési mechanické
riešenia
v tom smere, že sa budeme teraz snažiť
čiastkovými
protiakciami
vrátiť stav na spôsob, v akom bol
predtým, než
bol
tento trestný čin odtiaľ vypustený. Myslím si, že aj pán
poslanec
Benčík, aj pán poslanec Fico, aj pán poslanec Fogaš
veľakrát
vystupovali v tejto snemovni a žiadali túto snemov-
ňu
aj v prípadoch novelizácií
Trestného zákona, keďže išlo
o
nespočetný rad novelizácií, aby sme
boli uvážlivejší, aby
sme
najmä v čase, keď všetci očakávame
rekodifikáciu trest-
ného
zákonodarstva, boli uvážliví v tom, aby sme počkali,
aby
sa prax zhodnotila odborníkmi a
aby sa prijali nejaké
ucelenejšie
a koncepčnejšie riešenia.
Myslím si, že ani pán poslanec Fico nemá nejakú hlbokú
analýzu
v spojitosti s potrebou opätovného zavedenia tohto
trestného
činu v rámci Trestného zákona, ktorá by
odôvodňo-
vala
povedzme tento razantný a rýchly spôsob
návratu posti-
hovania
podplácania. Opätovne podotýkam a zvýrazňujem to, čo
som
povedal na úvod, že som bol osobne proti tomu, aby bol
trestný
čin podplácania z Trestného zákona vypustený.
Na druhej strane zase musím povedať aj to, že v rámci
všeobecnej
oznamovacej povinnosti v rámci Trestného zákona
táto
povinnosť so všetkým vlastne nevypadla, ale bola spôso-
bená,
alebo chcelo sa ľudsky zdôvodniteľne dosiahnuť to, aby
ten,
kto podpláca, alebo ten, kto je nútený
podplatiť alebo
dať peniaze, toto beztrestne mohol oznámiť
orgánom činným
v
trestnom konaní, aby sa tak našiel páchateľ. Pokiaľ mám
vedomosti, skutočne
takto nebol stíhaný
možno ani jeden
trestný
čin v súvislosti s úplatkárstvom.
Ale na
druhej strane musím povedať, že
aj pri zavede-
ných
trestných činoch podplácania z
hľadiska predchádzajú-
cich
analýz, ktoré boli známe v čase predchádzajúceho návrhu
-
to znamená, keď bol vypustený tento trestný čin -, vtedy
sa
hovorilo o tom, že orgánmi činnými v trestnom konaní za
trestný
čin podplácania za obdobie, neviem, či
roka, dvoch,
alebo
dokonca troch boli stíhaní nejakí, povedzme, štyria,
piati
páchatelia. Čiže aj toto
dokumentuje, že vlastne len
akési
zavedenie tejto skutkovej podstaty bez
iných systémo-
vých
riešení a koncepčných riešení, myslím si, nespôsobí ne-
jaký
zvrat v celej tejto problematike a nebude možné automa-
ticky
stíhať takýchto ľudí. Zase hovorím, že
je to môj sub-
jektívny
názor, ale chcel by som skôr apelovať aj na pána
poslanca
Fica, koniec koncov, boli ste svedkami
toho, že aj
pri
predchádzajúcej novele Trestného poriadku sme sa snažili
a
snažíme sa držať z pozície ústavnoprávneho výboru tento
trend aj
vo vzťahu k návrhom noviel
zákonov, ktoré idú
z
vlády. Aj tu sa snažíme proste zosúladiť predkladané záme-
ry
vlády s rekodifikačnými prácami a
pokiaľ sa to dá a po-
kiaľ
je to únosné, snažíme sa počkať s tými novelami.
To je
snaha napríklad aj v spojitosti s bodom, ktorý
predchádzal
tomuto bodu. Preto moje vystúpenie
vyznieva nie
vecne
oportunisticky vo vzťahu k tomu, čo tvrdí pán poslanec
Fico,
ale skôr ako nejaký apel na to, aby sme nechali túto
problematiku
hodnotiť nie do nejakého neurčitku do budúcnos-
ti,
veď všetci vieme, že rekodifikačné
práce sa síce pomal-
ším
spôsobom, ale predsa chýlia k svojmu záveru.
To je všetko, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán predseda, aj ja vám.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sa nikto nehlási
s
faktickou poznámkou, končím rozpravu. Pýtam
sa pána pred-
kladateľa,
či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
nejako si v tomto parlamente zvykám na
situáciu, že keď
predložím návrh zákona, všetci hovoríte, je to
vynikajúci
návrh
zákona, dobre pripravené vecné
riešenie, ale nemôžeme
to
podporiť, lebo to vraj pripravuje vláda niekedy do budúc-
nosti,
a keď to vláda nepripraví, tak to
predložia opäť po-
slanci
či už za vládnu koalíciu, alebo niekoho iného.
Prosil by som pána poslanca Brňáka, aby takto nevystu-
poval
aj on, pretože vzhľadom na to, čo
povedal vo svojom
vystúpení,
musím uviesť niekoľko skutočností, ktoré vyvrátia
jeho
argumenty. Pán poslanec Brňák sa
opieral vo svojom vy-
stúpení,
žiaľ, iba o silu hlasov, ktorá je v tomto parlamen-
te,
ale neopieral sa o reálne argumenty,
ktoré by mohol mať
k
dispozícii.
Predovšetkým chcem povedať, že ak bola urobená účelová
novelizácia
Trestného zákona, tak bola urobená pred mesia-
com
a Národná rada túto účelovú novelizáciu
Trestného záko-
na
schválila len preto, lebo to bol vládny návrh novelizácie
Trestného
zákona. V danom prípade naprávame hlúposť, ktorú
sme
urobili, hlúposť, zásadnú chybu pri novelizácii Trestné-
ho
zákona v roku 1995. Neporovnávajme, čo sa
stalo s Trest-
ným
poriadkom a s obligatórnou väzbou a s
týmto návrhom no-
velizácie
Trestného zákona.
V prípade novelizácie Trestného poriadku ide o zásadné
ústavnoprávne problémy, až také zásadné, že
ústavnoprávny
výbor
zvolal expertov z právnických fakúlt a
z iných inšti-
túcií,
aby zaujali stanovisko, či novelizácia
Trestného po-
riadku
je, alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej repub-
liky.
A naďalej sú veľké pochybnosti o tom,
či táto novela,
tak ako je
pripravená, je v súlade s ústavou. Ale toto nie
je
predsa problém Trestného zákona. Ide tu o to, že v roku
1995
sme bezprecedentne vypustili z Trestného zákona trestný
čin
podplácania. V praxi sa to neosvedčilo, tak sa k tomu
chceme
znovu vrátiť. Preto teraz
neargumentujme nejakou re-
kodifikáciou
alebo niečím podobným. (Hlas z pléna.)
Prosím?
Nechám
to na uváženie, ale musíte ma nechať,
aby som sa po-
kúsil
argumentovať. Myslím si, že
argumentujem vecne, near-
gumentujem
ani populisticky, ani demagogicky.
Chcem vám ďalej povedať... Hlasovať sa
bude potom, keď
skončíme,
pán poslanec Rea. Chcem vám ďalej povedať toľko,
že
existujú, ako som už uviedol, dohovory. Je tu Európsky
dohovor
o boji proti korupcii, ktorý
zaväzuje tie štáty,
ktoré
sú členmi alebo zmluvnými stranami tohto dohovoru, aby
mali
vo svojom Trestnom zákone trestný čin podplácania. Čiže
na
jednej strane sme účastníkmi
Európskeho dohovoru o boji
proti
korupcii, na druhej strane nemáme v Trestnom zákone
príslušné ustanovenie, čo znamená, že sme v rozpore aj so
samotným
európskym dohovorom, ktorý sme
dobrovoľne podpísa-
li.
Sú tu smernice Európskej únie. Ak máme hovoriť o nejakej
aproximácii práva a všetkého, čo s tým súvisí,
musím pove-
dať,
že terajšia právna úprava obsiahnutá v Trestnom záko-
ne nie je v súlade so smernicami a
direktívami Európskej
únie.
Chcem vám pripomenúť, vážení páni
poslanci a pani po-
slankyne,
že vláda Slovenskej republiky prijala v
roku 1995
program
Čisté ruky. V programe Čisté ruky je jasne povedané,
že
vláda Slovenskej republiky a
vládna koalícia presadzuje
prísne postihovanie tých, ktorí dávajú
úplatky. Dokonca
v
programe Čisté ruky je ustanovenie, že sme za zvýšenie
trestných
sadzieb v trestnom čine podplácania. O štyri týžd-
ne po schválení programu Čisté ruky
Národná rada vypúšťa
trestný
čin podplácania z Trestného zákona. Domnievam sa, že
sa
urobil krok, ktorý je v rozpore aj s
programom Čisté ru-
ky.
Kto mi neverí, nech si otvorí program
Čisté ruky. Je to
na
strane 7, kde vláda výslovne hovorí o zvýšení trestných
postihov
za tento trestný čin. Pán poslanec Brňák hovorí, že
neexistujú
analýzy. Analýzy sú celkom jasné. Pokiaľ ešte bol
trestný
čin podplácania v Trestnom zákone v
roku 1994, mali
sme
v priemere okolo 30 až 40 stíhaných
za tento trestný
čin.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Za aký čas?
Poslanec R. Fico:
Za
jeden rok. Celkom vážne. V roku 1994 bolo podľa
štatistických
údajov za trestný čin podplácania
právoplatne
odsúdených
30 osôb. Štatistické údaje neklamú. Pán predseda,
otvorte
si štatistické údaje a pozrite si ich.
Ďalej
chcem povedať, že len
čo sme vypustili tento
trestný
čin z Trestného zákona, v roku 1995 to
už bolo len
21
osôb, hoci pol roka ešte platil trestný
čin podplácania,
v
roku 1996 to bolo len 13
právoplatne odsúdených a v roku
1997
len 7 právoplatne odsúdených. Tento prudký pokles počtu
osôb
odsúdených za podplácanie
naznačuje, že sa jednoducho
neosvedčila novelizácia, ktorú sme zaviedli v roku 1995.
Opakujem,
naprávame hlúposť, ktorú sme všetci urobili v roku
1995.
Neodmietajte, prosím vás, návrhy zákona
len preto, že
ich
predkladá opozičný poslanec. Takisto to bolo aj s bytmi,
takisto
to bolo aj s návrhom zákona o odškodňovaní obetí ná-
silných
trestných činov, kde nikto nevystúpil.
Nemám čo
iné povedať. Vystúpenie pána
poslanca Brňáka
považujem
za účelové, za vystúpenie, ktoré má odmietnuť ten-
to
návrh zákona len z toho dôvodu, že
ide o návrh zákona,
ktorý
predkladá opozičný poslanec. Hovorím to aj s tým rizi-
kom,
že jednoducho poslanci vládnej
koalície teraz z trucu
za
tento návrh zákona nebudú hlasovať. Ale
považoval som to
za
potrebné povedať.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či
sa chce vyjad-
riť
k rozprave. Ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, z rozpravy nevyplynuli
žiadne pozmeňujúce
návrhy k
predloženému návrhu zákona. V spoločnej správe
z
gestorského výboru sú pod bodom 4
uvedené dva pozmeňujúce
návrhy, o ktorých
odporúčam, aby sme
hlasovali spoločne,
keďže
ide len o istú gramatickú úpravu, a odporúčam hlasovať
tak,
ako odporučil ústavnoprávny výbor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keby ste prečítali ten pozmeňujúci návrh,
pretože...
Poslanec P. Hrušovský:
V treťom
riadku za slová
"číslo 43/1980 Zb." vložiť
slová
"zákona číslo 10/1989 Zb." a pozmeňujúci návrh pod bo-
dom
2 v štvrtom riadku za slová "číslo 47/1990 Zb."
vložiť
slová
"zákona číslo 84/1990 Zb".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme hlasovať o obidvoch návrhoch
naraz. Áno?
Poslanec P. Hrušovský:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o dvoch
doplňujúcich
návrhoch.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto návrhy sme prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
predseda, to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré
boli
k predloženému návrhu zákona.
Odporúčam, keďže z roz-
pravy
neodzneli žiadne pozmeňujúce
návrhy, aby sme bezpro-
stredne
po druhom čítaní hlasovali o tomto návrhu v treťom
čítaní
hneď teraz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca nemá odporúčanie
od gestorské-
ho
výboru.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci,
budeme hlasovať
o
tom, či budeme pokračovať v treťom čítaní, alebo nie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Prosím,
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
tretiemu čítaniu o
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
Trestný zákon.
Otváram rozpravu. Nikto sa nehlási do rozpravy, takže
rozpravu
končím. Tým, že neboli navrhnuté žiadne legislatív-
notechnické,
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rámci tretie-
ho
čítania, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona
ako
celku.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, prezentujme sa
a
hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako celku.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme neschválili tento
návrh zákona.
Pani poslankyne, páni poslanci,
mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu
rokovania, ktorým
je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon
číslo 229/1991
Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospo-
dárskemu
majetku v znení neskorších predpisov, zákon Sloven-
skej národnej
rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových
úpra-
vách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úra-
doch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v zne-
ní
neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na
usporiadanie
vlastníctva k pozemkom.
Ide o druhé čítanie.
Tento zákon máte ako tlač číslo 776 a
spoločnú správu
výborov
s gestorským výborom ako tlač 776a.
Za skupinu poslancov návrh odôvodní pán
poslanec Čopík.
Pán poslanec Kováč, asi viem, čo chceš. To, čo sme sa
dohodli.
Nechajme to, urobíme to po tomto bode programu.
Nech sa páči, pán poslanec Čopík.
Poslanec J. Čopík:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v mene skupiny
poslancov v druhom
čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení
zákon číslo
229/1991
Zb. o úpravách vlastníckych vzťahov k
pôde a inému
poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov, zá-
kon
Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemko-
vých
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemko-
vých úradoch,
pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločen-
stvách
v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opat-
reniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Dôvodom
novely je náš
spoločný záujem na vyriešení
problému
správy a hospodárenia lesného majetku
vo vlastníc-
tve
štátu jedným subjektom, t. j. podnikmi lesného hospodár-
stva.
Ich výlučné postavenie je dané zákonom číslo 61/1977
Zb.
o lesoch v znení neskorších predpisov. V zákone číslo
192/1995
Z. z. sa štátne podniky lesného hospodárstva a vod-
ného hospodárstva, uvedené v § 2 ods. 1 písm. e), uvádzajú
medzi
strategicky dôležitými podnikmi, ktorých majetok štátu
sa nemôže previesť na iné osoby. Lesy treba vždy
chápať
v
celej komplexnosti, teda ako funkčne
ucelený systém na
dôležité
účely spoločnosti tak, ako to definuje už § 1 záko-
na
o lesoch.
Lesné zákonodarstvo nadväzuje na tradičné kvalitné re-
gulácie
z najdávnejšej minulosti. Dejiny slovenského
les-
níctva vykazujú špecifické etapy osobitnej starostlivosti
o
lesy a hospodárenia v nich a iba
preto sa mohli zachovať
v
takej šírke a kvalite. Správa lesného majetku vo vlast-
níctve
štátu však prešla po roku 1989 vývojom,
v rámci kto-
rého
sa dostala časť majetku štátu mimo
rámca výkonu správy
organizácie
lesného a vodného hospodárstva.
Prijatím zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave
vlastníc-
kych vzťahov
k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku
v
znení neskorších predpisov a
nadväzujúceho zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových
úpra-
vách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úra-
doch,
pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách došlo
k
rozdeleniu výkonu správy majetku štátu, spravovaného štát-
nymi podnikmi lesného a vodného hospodárstva, medzi tieto
štátne
podniky a novovzniknutý subjekt Slovenský pozemkový
fond.
Podľa týchto zákonov je v správe
Slovenského pozemko-
vého
fondu časť lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu, pod-
liehajúcich
reštitúciám, časť lesných pozemkov s nedoložený-
mi
vlastníckymi vzťahmi, časť budov a
zariadení slúžiacich
prevádzke
lesného hospodárstva, nachádzajúcich sa
na poľno-
hospodárskych
pozemkoch, ako i poľnohospodárske pozemky vo
vlastníctve štátu, fakticky užívané organizáciami
lesného
hospodárstva,
ako i stavby slúžiace vodnému hospodárstvu, ak
sa
nachádzajú na lesných pozemkoch.
Nedostatkom oboch zákonov je, že lesné pozemky, budovy
a
zariadenia, slúžiace lesnému a vodnému
hospodárstvu, boli
nesprávne považované za súčasť poľnohospodárskeho majetku,
hoci
lesné i vodné hospodárstvo má iný právny režim hospodá-
renia
daný zákonom číslo 61/1977 Zb. o lesoch a zákonom čís-
lo
138/1973 Zb. o vodách. Nerešpektovala
sa skutočnosť, že
lesné
hospodárstvo má iný výrobný cyklus - 90 až 100 rokov -
ako
poľnohospodárstvo, ktoré má väčšinou
jednoročný cyklus,
a
že lesné a vodné hospodárstvo má iné
priority a ekologic-
ké,
krajinotvorné, environmentálne funkcie, a preto nie je
možné
stanoviť jednotný režim ich správy
cestou Slovenského
pozemkového
fondu.
Účelom
oboch zákonov bolo totiž v čase
ich prijatia
predovšetkým
zabezpečiť reštitúciu poľnohospodárskeho a les-
ného
majetku a až následne upraviť vlastnícke vzťahy k pôde,
kde
sa malo postupovať diferencovane s tým, aby sa rešpekto-
vali
vlastnícke vzťahy v oblasti lesného a vodného hospodár-
stva upravené
lesným a vodným zákonom. Podľa § 11 zákona
číslo
61/1977 Zb. o lesoch lesný majetok
štátu spravujú
štátne
organizácie lesného hospodárstva
založené ústredným
orgánom
štátnej správy lesného hospodárstva a
prípadne ďal-
šie
organizácie taxatívne vymenované v lesnom zákone.
Rovnako
sa nebrala do úvahy špecifická úprava správy
vodohospodárskych
diel, stavieb určených na
vodohospodárske
účely.
Výkon správy takýchto diel je viazaný na osobitné po-
volenie
orgánom štátnej správy vodného hospodárstva. Defino-
vaním
majetku štátu v správe Slovenského pozemkového fondu
v
§ 17 zákona číslo 229/1991 Zb. a v § 34 zákona
Slovenskej
Národnej
rady číslo 330/1991 Zb. došlo teda k rozdeleniu vý-
konu
správy majetku vo vlastníctve štátu medzi Slovenský po-
zemkový fond a tieto organizácie bez
racionálneho dôvodu.
Uvedená situácia v súčasnosti sťažuje
hospodárenie týchto
organizácií
s majetkom štátu a je
zdrojom komplikovaných
právnych
vzťahov medzi týmito organizáciami a Slovenským po-
zemkovým
fondom. Navrhované zmeny v predloženom návrhu záko-
na
určujú ako jednoznačné kritérium
na určenie správcu ma-
jetku
vo vlastníctve štátu podľa druhu
pozemku, resp. podľa
využitia
stavby a zariadenia na účely lesného
alebo vodného
hospodárstva.
Podľa navrhovanej právnej úpravy by
Slovenský pozemkový
fond
spravoval a využíval poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo
vlastníctve
štátu, vrátane poľnohospodárskych pozemkov nedo-
ložených
vlastníckym právom, ako i rovnako
vlastnícky nedo-
ložené
lesné pozemky. Súčasne organizácie
lesného hospodár-
stva
by naďalej spravovali ako pred rokom
1991 všetky lesné
pozemky
vo vlastníctve štátu a stavby i zariadenia
slúžiace
lesnému
hospodárstvu. Organizácii vodného hospodárstva by sa
jednoznačne
zverili do správy vodohospodárske stavby a za-
riadenia slúžiace vodnému hospodárstvu, a to bez
ohľadu, na
akom druhu
pozemku ležia a či súvisia s
poľnohospodárskou
alebo
lesnou výrobou.
Vážené
dámy a páni, je potrebné uviesť, že i keď ide
rozsahom
o malú novelizáciu, má však zásadné dosahy vzhľadom
na
význam lesa ako súčasti národného bohatstva, a to i v po-
rovnaní
s vyspelými štátmi Európy. Štátnu lesnú
pôdu obhos-
podarujú
vo vyspelých krajinách Európy štátne podniky lesné-
ho hospodárstva. Podľa § 11 zákona číslo 61/1977 Zb. o le-
soch
lesný majetok na Slovensku spravujú
štátne organizácie
lesného
hospodárstva. Prenášanie správy
štátneho majetku na
ďalší subjekt,
ktorým je Slovenský
pozemkový fond, môže
spôsobiť
problémy súvisiace s prílišným nárastom administra-
tívnej náročnosti: dvojnásobná evidencia majetku, nepriame
spravovanie
odborných činností, dvojnásobný prenos
informá-
cií priamo vykonávateľovi správy štátneho lesného majetku
a
zároveň by došlo k oddeleniu priamej
zodpovednosti za vý-
kon
činnosti.
Priama zodpovednosť za výkon činností
súvisiacich s dl-
hodobým
efektom v lesníctve je viazaná motiváciou k najefek-
tívnejšej
výrobe, čo je najvýkonnejší prvok
ekonómie v kra-
jinách
s vyspelým hospodárskym systémom, t. j.
Rakúsko, Ne-
mecko
a Francúzsko. Štátne podniky lesného hospodárstva majú
zvláštne
postavenie určené zákonom, či už vo Francúzsku, Ne-
mecku, Rakúsku a Poľsku, a sú nositeľmi a zabezpečovateľmi
odbornosti
projektovania nielen ekologického
obhospodarova-
nia,
ale aj celého systému riadenia,
organizácie a kontroly
plnenia
integrovaných funkcií lesov vrátane ich
produkčných
funkcií.
Materiálové vybavenie nehnuteľnosťami, kvalifikačná
štruktúra,
stabilizácia zamestnancov, štátni
zamestnanci so
stabilizáciou
kompetencií s výhodami dlhodobého poznania vý-
voja
lesa na určitom mieste, s možnosťami
vyhodnotiť aj ich
činnosti
a kontroly dlhodobého pôsobenia lesníkov sú zárukou
kvalitatívneho
rozvoja lesného hospodárstva a splnenia úlohy
lesníctva.
Z tohto dôvodu považujú predkladatelia
navrhovanú formu
správy
lesného majetku vo vlastníctve štátu za najvhodnej-
šiu.
Napriek stanovisku, ktoré bolo zamietavé zo strany vlá-
dy,
chcem vás ubezpečiť, že všetky nedostatky, ktoré boli
vyčítané
zo strany vlády, boli odstránené v
priebehu prero-
kovania
tohto návrhu zákona vo výboroch.
Ďakujem
za pozornosť a žiadam vás o podporu v druhom
čítaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi.
Teraz dávam slovo určenému
spravodajcovi pánu Novákovi
a
prosím ho, aby nás v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku
informoval o prerokovaní návrhu vo výboroch a o ná-
vrhoch,
ktoré vyšli z výborov.
Páni poslanci, chcem vám ešte oznámiť,
že predsedovia
poslaneckých
klubov mi oznámili, že poslanci chcú, aby sme
dnes
skončili skôr. Dohoda je taká, že rokujeme bez prestáv-
ky
a o 14.00 hodine končíme.
Prosím, pán poslanec, môžete pokračovať.
Poslanec M. Novák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie záko-
na,
ktorým sa mení zákon číslo 229/1991 Zb.
o úprave vlast-
níckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v
znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady
číslo
330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní po-
zemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a
o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov
a
zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 180/1995
Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k
pozemkom. Spoločnú správu máte pod číslom tlače 776.
Národná rada Slovenskej republiky svojím
uznesením čís-
lo
868 z 11. decembra 1997 pridelila návrh skupiny poslancov
na
vydanie predmetného zákona na prerokovanie Ústavnoprávne-
mu
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národ-
nej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie a
ochranu
prírody a Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
pôdohospodárstvo, ktorý súčasne
určila aj za gestorský
výbor.
Gestorský výbor nedostal do 3. februára
1998 stanoviská
poslancov
Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorí nie sú
členmi
výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov
Národ-
nej
rady Slovenskej republiky
pridelený, oznámené v súlade
s
§ 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona podaného
skupinou poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky zaujali všetky výbory Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým bol
návrh pridele-
ný,
odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej
republiky návrh
zákona
schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to
takto:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prijal
uznesenie číslo 537, Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre životné prostredie a ochranu prírody uznesenie
číslo 296 a
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo
uznesenie číslo 313. Všetky pripomienky má-
te
v spoločnej správe, preto vám ich nebudem čítať.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch
odporúča ges-
torský výbor
hlasovať takto: spoločne
o bodoch 1, 2, 3,
4
a 6 spoločnej správy s návrhom gestorského
výboru uvedené
návrhy
schváliť. Keď dôjde k prijatiu bodu 6 spoločnej sprá-
vy
v rámci spoločného hlasovania,
hlasovanie o bodoch 5 a 7
sa
stáva bezpredmetným.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo
ako gestorský výbor na základe
stanovísk určených
výborov
k predmetnému návrhu odporúča Národnej
rade Sloven-
skej
republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujú-
cich a doplňujúcich návrhov uvedených v
spoločnej správe
schváliť.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť k
predmetnému návr-
hu
zákona rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám pekne, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto
bodu s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam
sa, či sa niekto hlási do rozpravy, alebo nie. Považu-
jem
meno na svetelnej tabuli za prihlášku
pani predsedníčky
Lazarovej. Hlási sa
ešte niekto do rozpravy? Nie. Končím
možnosť
prihlásiť sa do rozpravy a prosím pani poslankyňu,
aby
predniesla svoj návrh.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne, poslanci,
zákon Slovenskej národnej rady číslo 61/1977 Zb. o le-
soch
v znení neskorších predpisov v § 11 jednoznačne hovorí,
že
lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospo-
dárstvu,
ktoré sú vo vlastníctve štátu, spravujú
štátne or-
ganizácie lesného hospodárstva založené centrálnym orgánom
štátnej
správy lesného hospodárstva.
Napriek tomu v zákone
o
pôde číslo 229/1991 Zb. niektorí
právnici vysvetľujú, že
časť štátneho
majetku spravuje Slovenský pozemkový fond.
Kvôli tejto
dvojkoľajnosti v správe lesného
majetku štátu
bola
predložená v spolupráci so Slovenskou lesníckou komorou
cestou
poslancov novela, ktorá bola
prednesená, a to z toho
dôvodu,
že sa má sledovať odstránenie dvojakého
vysvetľova-
nia
správy štátneho majetku. Je predpoklad,
že by Slovenský
pozemkový
fond chcel túto dvojkoľajnosť správy využiť, aby
v
budúcnosti spravoval celý štátny lesný majetok.
Bolo tu povedané, v ktorých výboroch bola novela pred-
ložená,
aj to, že hlasovanie bolo podporné vo všetkých výbo-
roch.
Treba si uvedomiť, že predmetný návrh novely zákona sa
netýka
iných neštátnych majetkových subjektov, ako sú fyzic-
ké
osoby, spoločenstvá, ale výlučne zjednocuje správu lesné-
ho
štátneho majetku pre štátne organizácie lesného hospodár-
stva
tak, ako to bolo do roku 1991. Táto novela má na pamäti
to,
že sa vlastne chce dosiahnuť
zabezpečenie celospoločen-
ských
funkcií lesa a plnenia jeho environmentálnych funkcií,
čo
je pre Slovenskú republiku z hľadiska zachovania životné-
ho
prostredia prvoradá záležitosť.
Pri pripomienkach a námietkach z oblasti
ekonomiky les-
ného
hospodárstva v nadväznosti na dotácie
štátu treba upo-
zorniť,
že výška dotácií zo štátneho rozpočtu pre lesné hos-
podárstvo v porovnaní
s rokom 1990 poklesla v
absolútnych
hodnotách
takmer na polovicu. V prípade, že by Slovenský po-
zemkový fond
nevykonával správu nad
lesným majetkom vo
vlastníctve
štátu, by sa v podstate ekonomická
situácia ne-
zhoršila, pretože
tento majetok Slovenský pozemkový fond
jednak prenajíma, a to iba lukratívne
časti, t. j. okolo
300
tisíc hektárov, a neatraktívny majetok, to
znamená o-
chranné
lesy osobitného určenia a neproduktívne cca okolo
500
tisíc hektárov, o ten v podstate nie je
záujem z ekono-
mického
hľadiska.
Aby les ako zložité biologické
spoločenstvo mohlo plniť
úlohy,
ktoré od neho spoločnosť očakáva, nemôžeme dovoliť,
aby
sa jeho celistvosť drobila do menších
užívacích celkov,
ktoré
by Slovenský pozemkový fond prenajímal a o ktoré by sa
rôzni
majitelia rôzne starali, resp. by sa oň vôbec nestara-
li.
To by malo katastrofický dosah na
ekonomiku a hlavne na
ekológiu
slovenských lesov, a preto sa tiež
prihováram, aby
sme
novelu zákona predloženú poslancami schválili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
V názve bol zlý terminus technicus. Teraz ste sa opra-
vili.
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, keďže sa nikto nehlási
s
faktickou poznámkou, končím rozpravu o
tomto bode progra-
mu.
Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce
vyjadriť k roz-
prave.
Nechce. Ani pán spoločný spravodajca sa nechce vy-
jadriť.
Môžeme pristúpiť podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku
k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o
pozmeňujú-
cich
návrhoch zo spoločnej správy.
Poslanec M. Novák:
Áno, zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1, 2,
3,
4 a 6, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1, 2,
3, 4, 6. Ges-
torský
výbor navrhuje schváliť doplňujúce a
pozmeňujúce ná-
vrhy.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Môžeme pokračovať, pán poslanec.
Poslanec M. Novák:
To je
všetko. Keď bol prijatý bod 6, o bodoch 5 a 7 je
bezpredmetné
hlasovať, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás
upozornil,
že mám
poverenie z výboru podľa §
83 ods. 4 a
§
84 ods. 2 a § 86 navrhnúť zákon do tretieho čítania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec prednie-
sol,
že má poverenie požiadať, aby sme rokovali aj v rámci
tretieho
čítania. Pýtam sa, či je niekto proti. Nikto.
Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu k tomuto bodu v rámci tretieho číta-
nia.
Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím
možnosť prihlásiť
sa
do rozpravy a pristúpime k hlasovaniu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako
celku
aj so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uvedený
návrh zákona.
Ďakujem pánu predkladateľovi aj pánu
spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu je znovu druhé
čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mi-
lana
Ftáčnika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-
kon
číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní
rozhlasového a tele-
vízneho
vysielania v znení neskorších
predpisov, zákon Slo-
venskej
národnej rady číslo 254/1991 Zb. o
Slovenskej tele-
vízii
v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národ-
nej rady
číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom
rozhlase v znení
neskorších
predpisov.
Tlač k tomuto bodu programu ste dostali pod číslom 846
a
spoločnú správu schválenú
gestorským výborom ako tlač
846a.
Prosím pána poslanca Ftáčnika, aby
predniesol návrh.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán
poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
ja som vám odovzdal...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcel som to povedať. Chcete, aby sme
teraz hlasovali.
Pán poslanec Kováč mi doručil návrh
poslancov poslanec-
kých
klubov DÚ, KDH, SDĽ a Maďarskej koalície zaradiť na ro-
kovanie
tejto schôdze nový bod programu pod
názvom Prijatie
uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky k
súčasnej ne-
priaznivej
situácii v zdravotníctve. Prosím, dám o
tom hla-
sovať,
aby sme zaradili tento bod.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč chce k tomu niečo do-
dať
po dohode s predsedami klubov.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som
ešte návrh do-
plnil
v tom zmysle, že by sa o tomto bode
rokovalo v utorok
ráno
ako o prvom bode.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Taká je dohoda s predsedami klubov.
Prosím, prezentujme
sa
a hlasujme, kto je za tento návrh.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
V utorok budeme prerokúvať tento návrh.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona,
ktorým sa me-
ní
zákon o rozhlasovom a televíznom
vysielaní, o Slovenskej
televízii
a Slovenskom rozhlase v druhom čítaní.
Pri predkladaní návrhu zákona v prvom čítaní som uvie-
dol,
že potrebu predloženia takéhoto návrhu
zákona vyvolali
otázniky,
ktoré sa objavili v postupe verejnoprávnych inšti-
túcií
Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Nebudem
dopodrobna
opakovať tú istú argumentáciu, ktorú
som vysvet-
lil
pri prvom čítaní, týkajúcu sa
kauzy Slovensko 3 a Rock
FM
Rádia, to znamená zmluvy, ktorú uzavrel Slovenský rozhlas
so
súkromným vysielateľom, alebo kauzu o
vysielaní tzv. ra-
ňajkového vysielania Slovenskej televízie, ktorú Slovenská
televízia zverila zmluvou súkromnej spoločnosti, a
zatiaľ
stále neuzavretý problém pripravovaného "prenájmu" druhého
vysielacieho
okruhu, teda kanála alebo okruhu STV 2, na kto-
rom
by mal vysielať súkromný vysielateľ na základe koproduk-
čnej
zmluvy medzi Slovenskou televíziou a
súkromnou spoloč-
nosťou.
Táto
predložená novela by
mala vyriešiť tri okruhy
problémov,
ktoré s týmito skutočnosťami súvisia.
Po prvé, mala by spresniť pojem prevádzkovateľa vysie-
lania,
kde sa opiera o najnovšiu európsku legislatívu z júna
minulého
roka.
Po druhé, mala by uzákoniť princíp, že práva, ktoré má
prevádzkovateľ
zo zákona, teda verejnoprávna televízia a ve-
rejnoprávny
rozhlas, nemožno zmluvou preniesť na iný súkrom-
ný subjekt a zveriť mu práva, ktoré zákon ukladá verejno-
právnym
inštitúciám.
Po tretie, cieľom tohto návrhu je spresniť spoluprácu
prevádzkovateľov
zo zákona s externým prostredím. Tu treba
povedať,
že v pôvodnom návrhu sme boli, alebo
som bol, pre-
tože
som ho predložil sám, veľmi úzky. Teda navrhol som, aby
verejnoprávne
inštitúcie buď vyrábali svoje programy samy,
alebo
aby nakupovali relácie v externom prostredí. Po ďal-
ších
diskusiách, na ktoré slúžilo práve
druhé čítanie, a aj
vzhľadom na diskusiu, ktorú sme mali v
gestorskom výbore
o
tomto zákone, som navrhol a gestorský
výbor si to osvojil
-
je to uvedené v spoločnej správe - rozšíriť formy, ktorými
tieto
inštitúcie môžu spolupracovať s
externým prostredím,
aj
o otázku zákazkovej výroby, aj o otázku
koprodukcie. Ale
v
pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte uvedený
v spoločnej sprá-
ve,
výbor stanovuje aj podmienky, čo je možné a čo nie je
možné
vyrábať koprodukčným spôsobom. Hovorí sa napríklad, že
koprodukčne
nie je možné vyrábať televízne alebo
rozhlasové
spravodajstvo.
Správy, to je výsostné pole alebo
doména ve-
rejnoprávnej
inštitúcie, ktorá prezentuje občanom objektívny
a
nezávislý pohľad na dianie okolo nás.
Gestorský výbor pri prerokúvaní návrhu
zákona...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj, počúvajte
vystúpenie pá-
na
poslanca.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ďakujem, pán predseda.
Gestorský výbor pri prerokúvaní návrhu zákona v druhom
čítaní
rozšíril priestor pre spoluprácu s
externými organi-
záciami
a konkrétne návrhy si môžete
prečítať v spoločnej
správe.
Gestorský výbor tieto návrhy odporúčal prijať.
Vyrovnali sme sa aj so spornou otázkou,
ktorú minule
namietal
pán spravodajca Tarčák a pán poslanec Cuper, že zá-
kon,
resp. jeho dve ustanovenia sú retroaktívne. Teda pôvod-
ne
navrhnuté znenie by sa vzťahovalo spätne aj na zmluvy,
ktoré
inštitúcie uzavreli ešte pred nadobudnutím účinnosti
tohto
zákona. Veľmi podrobne sme sa týmto zaoberali vo výbo-
re
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a v spoločnej správe
sú
uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhujú tieto dve ret-
roaktívne
ustanovenia vypustiť. Čiže táto
námietka voči zá-
konu
sa stratila, k čomu došlo po spoločnej dohode celého
výboru
a neboli s tým problémy, ani námietky voči tomu.
Niekto môže položiť otázku, aký má potom
zmysel, aký má
účel
zákon, ktorý nepostihne určité konanie,
ktoré sa stalo
v
minulosti a s ktorým nie sme spokojní. Odpovedal by som na
to
asi takým spôsobom, že ak tento zákon stanoví pravidlá,
ktoré
by mali platiť v budúcnosti, je možné predpokladať, že
riaditelia
verejnoprávnych inštitúcií, teda Slovenskej tele-
vízie a Slovenského rozhlasu,
takpovediac dobrovoľne, na
základe
dohody s príslušným partnerom, ktorého majú, upravia
príslušné
zmluvy, ktoré majú uzavreté, tak, aby
zodpovedali
zneniu
tohto zákona, napriek tomu, že im to
zákon neukladá.
Som
presvedčený, že skôr či neskôr k
takejto úprave zmluv-
ných vzťahov
jednoducho príde, pretože normy a pravidlá,
ktoré
tu stanovujeme, by mali platiť v
budúcnosti a mali by
sa nimi tieto
inštitúcie jednoducho riadiť.
Čiže skôr či
neskôr
táto úprava sa stane skutočnosťou.
Prečo je
potrebné tieto pravidlá vôbec
prijať? Jedno-
ducho preto, že
sa objavili kroky, s
ktorými zákonodarca
v
roku 1991 nepočítal, a zostali nie celkom presné ustanove-
nia,
čo môže a čo nemôže Slovenská televízia alebo Sloven-
ský
rozhlas vyrábať a získavať z externého prostredia. Preto
je
potrebný tento zákon, ktorý v podstate rozhodujúcu právo-
moc
- a to som, myslím si, minule nezvýraznil dostatočne
jasne,
preto to chcem povedať teraz -, rozhodovanie o tom,
aký
priestor môže dať Slovenská televízia konkrétnemu jedné-
mu
subjektu z hľadiska koprodukcie, zákazkovej výroby, nakú-
pených
relácií pri stanovenom objeme, ktorý
predpokladá zá-
kon
o Slovenskej televízii vo výške zmlúv
nad 2 mil. korún,
pri
Slovenskom rozhlase nad 1 mil. korún, zverí Rade Sloven-
skej
televízie a Rozhlasovej rade.
Toto sú inštitúcie, ktoré sme vytvorili my, vážené ko-
legyne
a kolegovia, v tomto parlamente. Môžeme
sa sporiť
o
tom, aké majú zloženie, ale to nie je
predmetom tohto zá-
kona.
Ale my by sme im týmto zákonom zverili
právo schvaľo-
vať rozhodujúce
produkty, resp. projekty, ktoré
Slovenská
televízia
a Slovenský rozhlas budú uskutočňovať v spolupráci
s
externým prostredím. Čiže
kontrola by bola na orgáne,
o
ktorom zákon predpokladá, že má strážiť objektívnosť a ne-
závislosť
oboch verejnoprávnych inštitúcií.
Predpokladám, že dôkladné posúdenie tohto
zákona vo vás
tiež
vyvolalo dojem, že je potrebné ho prijať, a očakávam,
že
ho podporíte v druhom čítaní.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Pán poslanec Tarčák bol určený ako spoločný spravodaj-
ca,
preto ho prosím, aby nás v zmysle § 80
ods. 2 o rokova-
com poriadku
informoval o priebehu
rokovania o návrhoch
vo
výboroch.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som podal spoločnú
správu výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu po-
slanca Národnej rady Slovenskej republiky
Milana Ftáčnika
na
vydanie zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vy-
sielania
v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v zne-
ní neskorších
predpisov a zákon Slovenskej
národnej rady
číslo
255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v
znení neskorších
predpisov,
ktorý máte ako tlač 846, vo výboroch Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 870
z
12. decembra 1997 pridelila návrh poslanca, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb., zákon
číslo 254/1991 Zb.
a
zákon číslo 255/1991 Zb., Ústavnoprávnemu výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky a Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Uvedené vý-
bory prerokovali predmetný návrh
zákona v lehote určenej
uznesením
Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že
do začatia rokovania
o poslaneckom
návrhu zákona nedostal
nijaké stanoviská
od
poslancov podané podľa § 75 ods. 2
zákona Národnej rady
o
rokovacom poriadku.
Predmetný návrh zákona určené výbory
Národnej rady Slo-
venskej
republiky prerokovali s týmito výsledkami:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
neschválil predložený návrh uznesenia, lebo podľa § 52
ods.
4 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom
poriadku
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina prí-
tomných poslancov. Z celkového počtu 15 poslancov ústavno-
právneho
výboru bolo prítomných 9 poslancov, za
návrh uzne-
senia
boli 4 poslanci, 2 poslanci boli proti a 3 poslanci sa
hlasovania
zdržali.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport neschválil
predložený návrh uznese-
nia,
lebo podľa § 52 ods. 4 o rokovacom poriadku nevyslovila
s
návrhom súhlas nadpolovičná väčšina prítomných
členov.
Z
celkového počtu 14 členov výboru
bolo prítomných 12 po-
slancov,
za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, nikto ne-
bol
proti, 5 poslancov sa hlasovania
zdržalo a 1 poslanec
nehlasoval.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
posúdiť pozmeňujúce návrhy, ktoré pri hlasovaní vo
výbore
podporila nadpolovičná väčšina
prítomných poslancov.
Nebudem
ich podrobne čítať, pretože sú uvedené v tlači, kto-
rú
máte pred sebou. Z logického aj vecného
hľadiska sú roz-
triedené
do dvoch častí, a preto budem navrhovať, aby sme
hlasovali
o nich v dvoch blokoch, a to spoločne o
bodoch 1,
2,
5 a 8 s tým, že gestorský výbor ich odporučil schváliť,
a
potom spoločne o bodoch 3, 4, 6 a 7, ktoré taktiež gestor-
ský
výbor odporučil schváliť.
Ďalej gestorský výbor na základe
výsledkov prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch a pozmeňujúcich
návrhov uvedených
pod
bodom 3 tejto správy pri hlasovaní v záverečnom stano-
visku
podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona
Národnej rady o ro-
kovacom poriadku neschválil predložený návrh spravodajcu,
kde
som odporúčal neprijať, lebo s ním nevyslovila
súhlas
nadpolovičná
väčšina prítomných členov výboru. Z celkového
počtu
14 prítomných bolo 11 poslancov,
za návrh hlasovali
4
poslanci, 5 poslancov bolo proti, 1 poslanec sa hlasovania
zdržal
a 1 poslanec nehlasoval.
Predmetná spoločná správa výborov
o zákone číslo
468/1991
Zb., ako aj o zákone číslo
254/1991 Zb. a zákone
číslo 255/1991 Zb. bola schválená uznesením
výboru číslo
520
zo dňa 22. januára 1998, ktorý ma potom zmocnil aj pre
možnosť
tretieho čítania hneď v dnešný deň.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto
bodu programu. Nemám písomné prihlášky. Preto sa pýtam,
či
sa niekto hlási do rozpravy.
Konštatujem, že nie. Končím
možnosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Zrejme sa k rozprave nebude
vyjadrovať ani predklada-
teľ, ani
spoločný spravodajca. Pýtam
sa pána spoločného
spravodajcu,
či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, po odhlasovaní
týchto pozmeňujú-
cich
návrhov, prípadne po ich súhlase alebo nesúhlase žia-
dam
v mene poslaneckého klubu DÚ 30-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlási sa k tomu aj poslanec Csáky.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tarčák:
V zmysle spoločnej správy môžeme
pristúpiť k hlasovaniu
spoločne
o bodoch 1, 2, 5 a 8, ktoré sú obsiahnuté v spoloč-
nej
správe, s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o
bodoch spoločnej
správy,
ako ich prečítal pán poslanec. Gestorský výbor ich
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Tieto body sme prijali.
Poslanec J. Tarčák:
Pristúpime k hlasovaniu o bodoch 3, 4, 6
a 7 s tým, že
gestorský
výbor ich odporučil schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Poslanec J. Tarčák:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce
návrhy, ktoré boli
obsiahnuté
v spoločnej správe. Mohli by sme pristúpiť k tre-
tiemu
čítaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale najskôr sa pýtam, či je súhlas s tým,
aby bolo hneď
tretie
čítanie. (Hlasy z pléna.) Pýtam sa, či
je zmocnenie,
aby bolo tretie
čítanie. Ak je, tak ho môžeme odsúhlasiť
a
bude pred hlasovaním prestávka.
Prestávka je do 12.45 ho-
diny.
(Hlasy z pléna.) Páni poslanci, je dohoda, že budeme
rokovať do 14.00 hodiny bez obedňajšej
prestávky. Prosím,
aby
sme tu boli o 12.45 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite
miesta v roko-
vacej
sále. Budeme pokračovať v rokovaní 41.
schôdze tretím
čítaním
o tomto bode programu.
Prosím, v rámci tretieho čítania neboli
žiadne pozmeňu-
júce a
doplňujúce návrhy, môžeme
pristúpiť k hlasovaniu
o
zákone ako celku.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a
hlasujme.
Poslanec J. Tarčák:
Gestorský výbor neprijal uznesenie, spravodajca je pro-
ti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je nás málo, 53 prítomných poslancov.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, ktorí ste mimo
rokovacej
miestnosti, chceme hlasovať, je nás
málo. Skúsime
ešte
raz a potom uvidíme.
Pán poslanec Cabaj má procedurálny návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený
pán predseda, kolegyne,
kolegovia, keďže pán
Ftáčnik
nemá podporu v tomto parlamente,
navrhujem, aby sme
to
nechali ako posledný bod tejto schôdze.
Azda dovtedy si
zabezpečí
podporu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je
to procedurálny návrh,
musím dať o ňom hlasovať.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ca-
baja,
ktorý konštatuje, že nie je vôľa dnes odhlasovať tento
zákon, preto ho
navrhuje odhlasovať na
tejto schôdzi ako
posledný
bod.
Prezentovalo sa 54 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, zrejme zbytočne budem
dávať prezentáciu, preto budete musieť pristúpiť
na moje
rozhodnutie,
ktoré znie, že tretie čítanie dokončíme na tej-
to
schôdzi. Dohodneme sa. Budeme pokračovať v rokovaní, pre-
tože
predpokladám, že politická vôľa bude k
ďalšiemu návrhu
zákona,
keďže je tu aj pán minister stavebníctva. Prosím pá-
na
ministra Mráza.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme prerokúvať ďalší bod programu,
ktorým je
vládny návrh zákona o stavebných
výrobkoch.
Je to zákon, ktorého zásady boli vypracované a predlo-
žené
ešte 11. novembra 1996, teda pred účinnosťou nového zá-
kona
o rokovacom poriadku. Preto budeme o
tomto vládnom ná-
vrhu
rokovať, pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa prí-
slušných
ustanovení bývalého rokovacieho poriadku.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 866 a správu výborov
ako
866a. Potrebujem pána ministra Mráza, aby návrh uviedol.
Spoločným spravodajcom je predseda výboru pán
Roman Hof-
bauer.
Prosím,
pán minister, aby
ste uviedli návrh zákona
o
stavebných výrobkoch.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
naše ministerstvo predkladá na rokovanie
v Národnej ra-
de
Slovenskej republiky návrh zákona o stavebných výrobkoch.
Zásady
zákona boli po prerokovaní vo výboroch
Národnej rady
Slovenskej
republiky schválené rozhodnutím...
(Šum v rokovacej miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci z Maďarskej koalície,
prosím, aby ste po-
čúvali
pána ministra.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
...predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
1329
zo 6. decembra 1996.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný v
týchto výboroch
Národnej
rady Slovenskej republiky: v ústavnoprávnom výbore,
výbore
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbore
pre
zdravotníctvo a sociálne veci,
výbore pre životné pro-
stredie
a ochranu prírody. Akceptujeme legislatívnotechnické
úpravy
odporúčané výbormi Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Navrhovanou právnou úpravou sa realizuje
časť záväzkov,
ktoré
vyplývajú pre Slovenskú republiku z európskej dohody
v
oblasti zosúlaďovania práva so zákonmi
a ďalšími právnymi
predpismi
a právnymi rozhodnutiami členských štátov Európ-
skej
únie ako jednej z úloh Bielej knihy
kapitoly 2 - Voľný
pohyb
a bezpečnosť priemyselných výrobkov.
V tomto prípade ide o zosúladenie nášho práva so Smer-
nicou
rady číslo 89/106 EHS o stavebných výrobkoch. Na zá-
klade
rozboru aplikácie tejto smernice v štátoch Európskej
únie
a posúdenia expertmi navrhuje sa prevzatie tohto európ-
skeho
dokumentu do práva Slovenskej republiky formou zákona.
Zmyslom prijatia predkladanej právnej
úpravy je uvádza-
nie
stavebných výrobkov na vnútorný trh Slovenskej republiky
a
posudzovanie ich vlastností z hľadiska použitia pre stavby
podľa
rovnakých pravidiel, aké platia na
vnútornom trhu Eu-
rópskej únie, a
tým splnenie vecných
podmienok na budúcu
účasť
slovenského priemyslu stavebných
výrobkov na trhu Eu-
rópskej
únie.
Tento právny predpis je v našom právnom poriadku novým
predpisom. Preberá
všetky podstatné ustanovenia Smernice
89/106
EHS. Vymedzuje pojem "stavebný výrobok" a
vymedzuje
základné
požiadavky z hľadiska použitia výrobku
pre stavby.
Určuje
rozsah, obsah a postupy preukazovania
zhody a zhodne
so
smernicou rozlišuje prípady, keď zhoda
musí byť potvrde-
ná
autorizovanou osobou a keď sa využije
vyhlásenie zhody
výrobcom.
Obsahuje niektoré nové pojmy, ako je
pojem "tech-
nická
špecifikácia", ktorým sa
rozumejú technické normy a
technické
osvedčenia, a pojem "technické osvedčenie" ako do-
kument,
ktorý môže osvedčujúci orgán vydať v
prípadoch, keď
na výrobok neexistuje technická norma.
Stanovuje subjekty
a
autorizované osoby, ktoré
budú vykonávať preukazovanie
zhody stavebných výrobkov. Upravuje pôsobnosť Ministerstva
výstavby
a verejných prác Slovenskej republiky
ako orgánu
vykonávajúceho
štátny dozor nad preukazovaním zhody. Výpočet
kompetencií
sa opiera o postavenie ministerstva
dané v § 10
zákona
číslo 347/1990 Zb. v znení novely z roku 1995 o orga-
nizácii ministerstiev, kde naše ministerstvo je
ústredným
orgánom
štátnej správy pre stavebnú výrobu a
výrobu staveb-
ných
látok.
Návrh
zákona rešpektuje kompetencie
ostatných ústred-
ných
orgánov štátnej správy. Navrhovaný zákon spolu s po-
stupným
preberaním európskych technických
noriem do sústavy
vytvorí
zákonný podklad na jednotné posudzovanie
stavebných
výrobkov
z hľadiska ich vhodnosti pre stavby v zmysle európ-
skej
smernice. Návrh zákona je čiastočne kompatibilný s prá-
vom
Európskej únie. Úprava je plne
kompatibilná v oblasti
požiadaviek na
zabezpečenie spôsobu preukazovania zhody,
vrátane
prevzatia definícií a pojmov. Kompatibilita vo ve-
ciach,
ktoré vyplývajú z priameho členstva v Európskej únii,
používanie európskej značky zhody, notifikácia autorizova-
ných
osôb orgánom členských štátov Európskej
únie, zastúpe-
nie Slovenskej
republiky v stálom výbore pre
stavebníctvo
budú
realizovateľné až po úplnom členstve v únii.
Počas spracovania návrhu zákona bola
užitočná spoluprá-
ca
s poradenským právnym konzorciom
odporúčaným Európskou
komisiou.
Experti Európskej únie vo svojom stanovisku potvr-
dili, že návrh
je dôslednou implementáciou
Smernice rady
číslo
89/106 EHS a základné požiadavky na stavebné výrobky
z
hľadiska použitia pre stavby a systém
kontroly stavebných
výrobkov
sú identické so systémom v Európskej
únii. Experti
vo
svojom stanovisku ďalej zdôraznili,
že vybudovanie kon-
trolnej
schémy preukazovania zhody stavebných výrobkov ob-
dobnej
k už vybudovanej schéme
na stupni Európskej únie
a
jej premietnutie do slovenskej
legislatívy uľahčí proces
integrácie
Slovenskej republiky, keď sa stane
členským štá-
tom
Európskej únie. Kvôli úplnosti uvádzam, že Slovenská re-
publika bude v tomto prípade prvou
spomedzi asociovaných
krajín,
ktorá bude implementovať smernicu o stavebných vý-
robkoch
formou samostatného právneho predpisu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, na zákla-
de uvedeného
odporúčam, aby ste
predložený návrh zákona
o
stavebných výrobkoch akceptovali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám, pán minister.
Prosím
predsedu výboru pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie pána poslanca Romana
Hofbauera, aby nám pred-
niesol
správu o výsledkoch prerokovania tohto
návrhu vo vý-
boroch.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1934 zo 7. januára 1998 pridelil vládny návrh zákona
o
stavebných výrobkoch na
prerokovanie do 23. januára 1998
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci, Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky
pre
životné prostredie a ochranu prírody a do 29. januára
1998
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie ako gestorskému výboru.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím
predsedu
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 1934 zo
7. januára
1998
určený Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordino-
vané
stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky
sa
premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač číslo
866) preroko-
vali
v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny
výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci, Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas
s
vládnym návrhom zákona o stavebných výrobkoch a odporúčali
ho Národnej rade Slovenskej republiky
schváliť so zmenami
a
doplnkami, ktoré sú uvedené v priloženej spoločnej správe.
Pán predseda, domnievam sa, že je
bezpredmetné, aby som
ich
čítal, lebo ich máte všetci uvedené,
všetci ste ich do-
stali.
V súlade s týmito pozmeňujúcimi návrhmi z jednotli-
vých
výborov navrhujem o týchto
pozmeňujúcich návrhoch hla-
sovať
takto:
Ako kladne s cieľom ich prijatia
odporúčam body číslo
2,
3, 4, 5, 8, 10 a 11 a odporúčam o nich hlasovať spoločne.
Neodporúčam
prijať body číslo 1 a 6 - pán poslanec
Pacola
prednesie
precíznejšiu formuláciu -, body číslo 7
a 9, pre-
tože
po prediskutovaní s predkladateľom
optimálnejší termín
sa
javí 1. október. Ešte raz, negatívne
hlasovať o bodoch
1,
6, 7 a 9.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili
diskusiu. Hlásim
sa
do nej ako prvý.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Počuli ste,
páni poslanci,
poslankyne,
môžeme otvoriť rozpravu.
Konštatujem, že som nedostal písomnú
prihlášku. Do roz-
pravy
sa hlási pán spoločný spravodajca. Predpokladám, že sa
ešte
do rozpravy hlási pán poslanec
Miklušičák a pán posla-
nec
Pacola. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prosím, pán poslanec Hofbauer, môžete
vystúpiť.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predložený vládny návrh
zákona o stavebných výrobkoch
je
zákonom, ktorý bol vypracovaný v rámci
aproximácie nášho
právneho
poriadku s právom Európskej únie. Jeho vydaním sa
sleduje najmä odstránenie prekážok medzinárodného
obchodu
v
oblasti stavebných výrobkov. Vychádzajúc z cieľa zákona
predmetom
úpravy je stanovenie podmienok uvádzania staveb-
ných
výrobkov na trh na trvalé a pevné
zabudovanie do stav-
by.
V zhode s predpismi v štátoch
Európskej únie zákon za-
vádza
nové právne inštitúty, ako
preukazovanie zhody, auto-
rizácia,
autorizovaná osoba, certifikácia, a súčasne upravu-
je
s nimi súvisiace postupy a konania.
Kontrola nad dodržiavaním zákona sa v
návrhu rieši oso-
bitným
spôsobom čo do druhu dozorov a
subjektov ich vykoná-
vajúcich.
Štátny dozor nad preukazovaním zhody
bude vykoná-
vať
ministerstvo výstavby a verejných prác a štátny dohľad
nad trhom budú
vykonávať už existujúce
kontrolné orgány:
Slovenská
obchodná inšpekcia, Štátny odborný
dozor nad bez-
pečnosťou
práce a technických zariadení, Štátny požiarny do-
zor
a Štátny zdravotný dozor. Vedenie Slovenského stavebného
registra,
ktorý je zoznamom stavebných výrobkov uvádzaných
v
Slovenskej republike na trh po ich certifikácii, preukáza-
ní
zhody alebo vyhlásení o zhode, ukladá
zákon Ministerstvu
výstavby
a verejných prác Slovenskej republiky.
Súčasťou
zákona sú dve
prílohy. Prvou prílohou je
zoznam stavebných
výrobkov a postupy
preukazovania zhody
a
druhou je grafické znázornenie značky ich zhody.
Predložený vládny návrh zákona svojím vecným riešením
a
legislatívnym spracovaním spĺňa plne podmienky na schvále-
nie
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Žiadam pánov po-
slancov
a pani poslankyne, aby sme hlasovaním rozhodli o je-
ho
prijatí.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Prosím pána poslanca Miklušičáka.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené plénum,
po septembrovej schôdzi Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o kauze Gaulieder a po včerajšom hlasovaní
poslancov
vládnej koalície o poslaneckých mandátoch
pána Gauliedera
a
Spišáka ohlasujem za poslancov
strán Slovenskej demokra-
tickej
koalície a strán Maďarskej koalície čiastočný
bojkot
parlamentu
tým, že sa nezúčastníme na rokovaní o vládnom ná-
vrhu
zákona o stavebných výrobkoch (tlač 866).
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
No, budeme krátiť poslanecké platy.
Prosím pána poslanca Pacolu.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcel by
som v prvom rade reagovať na
vystúpenie pána
kolegu Miklušičáka. Myslím si, že
sú zákony a zákony, sú
uznesenia
a uznesenia, a je mi trošku ľúto, keď pán Mikluši-
čák
akurát pri tomto zákone, zákone o
stavebných výrobkoch,
by
chcel použiť politikum. Myslím si, že stavbári nie sú po-
liticky
orientovaní a hlavne stavebné výrobky takisto nie sú
politicky
orientované. Tento zákon je nielenže potrebný, ale
prepotrebný
práve tým, že máme naše Slovensko, naše investí-
cie,
náš zahraničný obchod trošku
sprogresívniť, je to prvý
predpoklad
na to, aby sme mohli vyviesť naše
stavebné kapa-
city
s našimi výrobkami do zahraničia. Takže by som chcel
poprosiť
kolegov z opozície, keď počúvajú, aby v tomto nepo-
litickom zákone o
stavebných výrobkoch urobili
výnimku a
hlasovali
zaň.
Teraz by som chcel pristúpiť k predmetu môjho pozmeňu-
júceho
poslaneckého návrhu.
V § 19 ods. 1 písm. b) bod 1 navrhujem
upraviť takto:
"1. Uvedie na trh
stavebný výrobok, ktorý
nevyhovuje
vlastnostiam
na použitie v stavbe."
Podávam takéto odôvodnenie. Pôvodné
znenie je predurče-
né.
V § 23 ods. 1 sa hovorí, citujem: "Vlastnosti stavebných
výrobkov
overované preukazovaním zhody sú
upravené všeobec-
ne
záväznými predpismi a technickými špecifikáciami." Nie je
preto
potrebné ani v tomto prípade slová "vlastnostiam na
použitie
v stavbe" rozlišovať. Znamená to
aj to, čo povedal
predseda
nášho výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu a pod-
nikanie
- vypustiť slová v spoločnej správe výborov v bode
číslo
6, a to "technickým požiadavkám úžitkovým".
Ďakujem
za porozumenie a podporu tohto pozmeňujúceho
návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
do rozpravy sa nikto
nehlási,
ani s faktickou poznámkou, preto môžem skončiť roz-
pravu.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k
rozprave? Nie. Pán
spoločný
spravodajca sa tiež zrejme nechce vyjadriť. Prosím,
pán
spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.
Budeme hlasovať v zmysle spoločnej správy
a výsledkov
z
rozpravy.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda,
dámy a páni,
budeme hlasovať spoločne, tak ako som
uviedol, s tým,
že
odporúčam prijať body číslo 2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste, páni poslanci, ideme hlasovať
o bodoch spo-
ločnej
správy tak, ako ich prečítal pán spravodajca. Prosím,
prezentujme
sa a hlasujme.
Poslanec R. Hofbauer:
Navrhujem ich prijať. Ideme podľa
starého rokovacieho
poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Neprezentovala sa pani poslankyňa, ale aj
tak je to má-
lo.
72. Ešte prosím štyroch poslancov, aby sa vrátili do ro-
kovacej
miestnosti. Sedemdesiattri, ešte traja. Sedemdesiat-
štyri.
Ak sem príde ochranka predsedu Národnej rady, bude
nás
dosť. (Smiech v sále.)
Pán poslanec Černák, môžete ešte
zavolať vašich dvoch
poslancov?
(Hlasy z pléna.) Pán poslanec, dúfam,
že budete
hlasovať
a prezentovať sa. Tak ešte jedného. Inak budem vša-
de
na mítingoch premietať tento film.
Páni poslanci, skúsme sa prezentovať a
hlasovať. Pro-
sím,
prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Pán poslanec Hrušovský, zabudli ste
stlačiť tlačidlo.
Sedemdesiatpäť,
ešte jeden.
Tak prosím, ešte raz, páni poslanci. Pán
poslanec, pro-
sím
vás, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
keďže vy bojkotujete
hlasovanie,
ja bojkotujem vaše lietadlo. Je to moje právo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán
predseda, domnievam sa, že stavbársku obec bude
odôvodnené informovať, že práve zákon o stavebných
výrob-
koch,
ktorý je veľmi dôležitým prvkom v rozvoji našej sta-
vebnej
výroby a exporte našich stavebných
výrobkov, Sloven-
ská
demokratická koalícia bojkotuje. Veľmi ma to mrzí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Národa chce zrejme oznámiť niečo svojmu
výboru.
Poslanec A. Národa:
Áno, ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel
by som oznámiť členom výboru pre zdravotníctvo
a
sociálne veci, že v utorok
bude rokovanie o 9.00 hodine
k
dvom bodom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, je tu na mňa tlak, aby som ešte raz dal
hlasovať.
Tak to ešte raz skúsim.
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
prerušujem rokovanie
41.
schôdze s tým, že pokračovať budeme v
utorok na budúci
týždeň
o 10.00 hodine.
Piaty deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
10. februára 1998
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram
piaty deň rokovania 41. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie
svojej neúčasti z dnešného rokovacieho dňa písomne
požiadali títo poslanci: pán poslanec Csáky, pán
poslanec
Langoš,
pani poslankyňa Gantnerová a na
zahraničnej služob-
nej
ceste je pán poslanec Ľubomír Fogaš.
V rokovaní 41. schôdze budeme pokračovať
bodom
návrh na
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky
k
súčasnej nepriaznivej situácii v zdravotníctve.
Hlási sa predseda výboru pán Anton
Národa.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia
poslanci,
dávam procedurálny návrh, aby sme správu o realizácii
opatrení
proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste
Slovenskej
republiky Bratislave (tlač 864) prerokovali ako
prvý
bod popoludní z dôvodov, že podpredseda vlády Sloven-
skej
republiky a predseda Výboru
ministrov pre drogové zá-
vislosti
a kontrolu drog pán Jozef Kalman by v najbližších
dňoch
mal byť na zahraničnej ceste. Z tohto dôvodu dávam ná-
vrh,
aby sme správu prerokovali popoludní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Priatelia, hneď budeme o tom hlasovať. Môžem potvrdiť,
že
pán predseda Národnej rady dostal
príslušný list s touto
požiadavkou
od pána podpredsedu vlády.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Tento bod
bude zaradený
ako prvý do
odpoludňajšieho pokračovania
schôdze.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali túto úpravu
programu.
Ďakujem.
Pán poslanec Moric, nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán predseda,
dámy a páni,
klub
Slovenskej národnej strany
ma poveril, aby som
protestoval
proti tomu, čo vyhlásil a urobil
poslanec Árpád
Duka-Zólyomi pri návšteve hostí Fínskeho
parlamentu. Klub
Slovenskej
národnej strany nepovažuje jeho vyhlásenie v mene
SDK
a Maďarskej koalície za protest pred hosťami Fínskeho
parlamentu,
ako to nazvali jedny noviny, ale
považuje to za
politické
gaunerstvo. Pred pár dňami tu vystúpil
pán posla-
nec
Rózsa a žiadal, aby sa v tomto
parlamente mohlo hovoriť
po
maďarsky. Teraz urobil toto v mene akejsi
demokracie a
plurality
pán poslanec Duka-Zólyomi.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Stačí, pán poslanec. Už máte oznámenú
lehotu.
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, máme pred
sebou ohlásený
bod
41. schôdze.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Moric, nech sa páči. Ale
prosím vás, skús-
me
sa vtesnať do rozmerov, ktoré máme.
Poslanec V. Moric:
Pokúsim sa vtesnať do rozmerov,
ktoré máme, pán pod-
predseda.
Ďakujem za upozornenie, budem sa snažiť.
To, čo predviedol pán poslanec Rózsa, to, čo predvádza
a
predviedol pán poslanec Duka-Zólyomi,
to, čo predvádzajú
poslanci Maďarskej
koalície, je tiež čudné a v
suverénnom
štáte to považujeme za nehoráznosť.
Predpokladáme, že ich
konečným
cieľom je odtrhnutie južného územia Slovenska a je-
ho priradenie k inému štátu. Poslanci
Slovenskej národnej
strany
v slovenskom parlamente proti tomu
protestujú a ape-
lujú
na svedomie ostatných poslancov v
slovenskom parlamen-
te, aby protestovali a žiadali disciplinárnu nápravu voči
poslancom,
ktorí sa takto správajú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, toto nie je rozprava, nebudeme na to reago-
vať.
Prepáčte.
(Hlasy a ruch v pléne.)
Procedurálny protest, pán poslanec
Komlósy? Nech sa pá-
či,
pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Chcem vás len upozorniť, aby ste dodržiavali rokovací
poriadok.
Ani v predošlom, ani v druhom vstupe pána poslanca
Morica
neodznel žiaden procedurálny návrh.
Chcem sa spýtať,
čo
malo znamenať vystúpenie pána poslanca Morica.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokračujete v tom. Ďakujem.
Máme pred sebou návrh, teda budeme
pokračovať bodom ná-
vrhu
na uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky k sú-
časnej
nepriaznivej situácii v zdravotníctve.
Návrh uznese-
nia,
ako ho podali poslanci, ste dostali ako tlač číslo 904.
Prosím
povereného člena skupiny
poslancov, aby návrh
uznesenia
uviedol. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
všetci
sme svedkami ťažkostí, do ktorých sa
dostalo
slovenské
zdravotníctvo. Dnes, keď hovorím o
týchto ťažkos-
tiach,
nie je mojou úlohou analyzovať, kde sú príčiny. Na-
opak,
dnes je mojou úlohou predložiť vám návrh uznesenia,
ktorý
by pomohol práve tieto príčiny nájsť, ktorý by ich po-
mohol
odstrániť a dostať zdravotníctvo späť
do koľají, na
ktoré
čaká naše obyvateľstvo.
Viete, že finančná kríza, ktorá je v zdravotníctve,
tr-
vá
už dlhší čas. Treba povedať, že výbor pre zdravotníctvo
a
sociálne veci v spolupráci s
ministrom a s ministerstvom
zdravotníctva
už dlhodobo rieši túto otázku. Dlhodobo sa za-
oberáme
problematikou platobnej neschopnosti poisťovní,
dl-
hodobo
sa zaoberáme otázkou, v akej finančnej situácii sú
naše
nemocnice, lekárne a lekári. Žiaľ,
riešenie sa nám ne-
podarilo
nájsť na úrovni výboru, preto sme sa rozhodli obrá-
tiť
sa na plénum Národnej rady so žiadosťou, aby nám pomohlo
podporou
tohto uznesenia dostať riešenie tohto problému na
úroveň
vlády Slovenskej republiky za účinnej
spolupráce po-
slancov
Národnej rady.
Myslíme si, že zdravie a ochrana zdravia
našich občanov
je
hodnota, ktorú by sme mali všetci ochraňovať, ktorú by
sme
si mali ctiť a k ochrane ktorej by sme
mali všetci rov-
nakým
dielom prispieť.
Dovoľte mi, aby som v krátkosti
zdôvodnil tri odseky,
ktoré sú
navrhované v uznesení, teda
tri body uznesenia,
ktoré
sme vám predložili.
V prvom
bode navrhujeme urýchlene
vytvoriť pracovnú
skupinu
na úrovni vlády Slovenskej republiky,
nie na úrovni
ministra
zdravotníctva. Taká skupina už
existovala a vzhľa-
dom na právomoci, ktoré jej dáva práca
pri ministerstve
zdravotníctva,
nedosiahla efekt, ktorý sme očakávali.
Preto
si myslím, že
takú skupinu treba zriadiť na úrovni vlády
Slovenskej
republiky, aby zhodnotila existujúcu
nepriaznivú
situáciu
a hľadala východiská nie v operatívnych krokoch,
nie
v nejakom presune, okamžitom presune financií. Aj keď
tento
krok nepodceňujeme a myslíme si, že je nutný, ale radi
by
sme, aby tá skupina našla systémové riešenie. Samozrejme,
keď
budeme analyzovať správu ministra -
predpokladám, že ju
minister predloží - dostaneme sa aj k tomu, že by sme nie-
ktoré
systémové opatrenia mohli riešiť. V tejto chvíli by
som
si dovolil uviesť minimálne štyri
riešenia, o ktorých
môžeme
začať v budúcnosti uvažovať a o ktorých by mohla uva-
žovať
aj táto pracovná skupina.
Slovenské zdravotníctvo je zdravotníctvo s otvoreným
koncom,
o čom opakovane hovoril pán poslanec Šagát. Je to
systém,
do ktorého akékoľvek finančné zdroje vložíte, prete-
čú
týmto systémom, a pretože je to otvorený systém, vytekajú
zase
ďalej. Myslím si, že jedným zo základných systémových
krokov
je uzatvorenie nášho zdravotníctva. To je prvá vec.
Druhá vec. Minister zdravotníctva je z hľadiska zákona
o
kompetencii našich úradov a našich najvyšších štátnych or-
gánov
zodpovedný za zdravotníctvo, je
zodpovedný za ochranu
zdravia
občanov Slovenskej republiky. Ale
minister zdravot-
níctva
nemôže konať, pretože nemá v rukách mnohé nástroje.
Nemá
v rukách cenové výmery. O tom, koľko stojí zdravotná
starostlivosť za
peniaze poisťovní, nerozhoduje minister
zdravotníctva,
ale minister financií. O tom, aké budú ceny
liekov, rozhoduje
minister financií, o ďalších
cenových
vstupoch
do zdravotníctva rozhoduje
minister financií, ale
na
zodpovednosť berieme ministra zdravotníctva. Myslím si,
že
druhý systémový krok, ktorý by sa
mal urobiť, je jedno-
značne
prijať rozhodnutie, pokiaľ si zodpovedný, si zodpo-
vedný aj za
použitie finančných zdrojov, ktoré nejdú zo
štátneho
rozpočtu. To nie je otázka ministerstva
financií a
štátneho
rozpočtu. Je to otázka finančných
zdrojov zdravot-
ných poisťovní. Podľa môjho názoru je to druhý systémový
krok.
Tretí
systémový krok je nešťastný spôsob, akým máme
tvorený Liečebný poriadok. Liečebný poriadok a jeho kon-
štrukcia, ktorá
vyplýva jednak z ustanovenia,
ktoré máme
v
ústave, a jednak z rozhodnutia Ústavného súdu a odôvodnení
rozhodnutia
Ústavného súdu. Pri takomto chápaní sa stane, že
ak
chceme povedzme zmeniť dávkovanie lieku
alebo jeho účin-
nej
zložky v tabletke, alebo zmeníme tabletku na dražé, tre-
ba zmeniť zákon, ak chceme, aby sa takýto liek hradil zo
zdravotných
poisťovní. Myslím si, že tretí systémový krok je
účinne začať
spolupracovať s právnikmi v odbore
ústavného
práva,
aby sme našli riešenie, ktoré by umožnilo včas a veľ-
mi
pružne reagovať na zmeny, ktoré sa v zdravotníctve odo-
hrávajú,
tak, aby sa zabezpečila základná
zásada, ktorú ús-
tava
zaručuje občanom Slovenskej republiky, a to je bezplat-
nosť
zdravotnej starostlivosti zo zdrojov
zdravotného pois-
tenia.
Skusmo som povedal tri systémové
kroky. Pochopiteľne,
mohli
by sme ich nájsť podstatne viac. Ale
myslím si, že je
potrebné,
aby sme sa týmto problémom začali zaoberať, preto-
že
ak nie, máme vážne obavy, že pokračujúci rozpor medzi fi-
nančnými
možnosťami a medzi tým, čo
zdravotníctvo spotrebú-
va,
narastie do neúmerných rozmerov, a potom sa môžeme dožiť
situácie,
že by mohlo dôjsť k zlyhaniu celého
zdravotného
systému.
Teda navrhujeme v prvom uznesení vytvoriť
skupinu, kto-
rá
by sa veľmi vážne zaoberala analýzou
vzniknutej situácie
a
dokázala by navrhnúť vláde operatívne
kroky, ktoré zasta-
bilizujú
alebo zastavia tento nepriaznivý vývoj, a zároveň
by
navrhla aj systémové kroky, ktoré by pomohli nasmerovať
zdravotníctvo
na cestu, povedal by som, pozitívnej trajektó-
rie.
Druhý bod uznesenia spočíva v tom, že by sme radi do-
stali zodpovednosť nielen na vládu - to navrhujeme v prvom
bode preniesť
zodpovednosť za vývoj v
oblasti zdravia na
vládu
-, ale v druhom bode by sme radi preniesli zodpoved-
nosť
na Národnú radu, a to predovšetkým tým, že minister nás
oboznámi
s veľmi podrobnou analýzou stavu, v akom sa zdra-
votníctvo
nachádza pri analýze príčin, prečo sa
do takéhoto
stavu
dostalo. Národná rada Slovenskej republiky tým, že ta-
kýto
materiál prerokuje a prijme k nemu
stanovisko, tým, že
si
vypočuje názory viacerých odborníkov či už z radov po-
slancov,
alebo prenesene prostredníctvom poslancov, myslím
si,
že prijme časť zodpovednosti za zdravie
občanov Sloven-
skej
republiky na seba, a som presvedčený,
že je to povin-
nosť
všetkých poslancov.
Myslíme si, že termín marcovej schôdze vzhľadom na to,
že
sa začína až koncom marca, pokračuje do apríla, je dosta-
točne
dlhý na to, aby sme takúto správu mohli získať.
Konečne, tretie uznesenie, ktoré sa môže
zdať na prvý
pohľad
neorganické, je požiadavka, aby bol
zastavený proces
privatizácie
zdravotníckych zariadení, aby sa koncepcia tej-
to
privatizácie posunula na diskusiu občanom.
Chcem pripomenúť, že Národná rada sa
problematikou pri-
vatizácie zdravotníckych zariadení už zaoberala a
prijala
uznesenie,
v ktorom odporúča vyňať mnohé zdravotnícke zaria-
denia
z procesu privatizácie. Ako ste zistili
aj z informá-
cií
z dennej tlače, vláda nerešpektovala
toto uznesenie Ná-
rodnej
rady a na ministerstve privatizácie je
množstvo pri-
vatizačných
projektov práve na zariadenia - na liečebné
ús-
tavy,
detské ozdravovne -, ktoré Národná rada vyňala alebo
odporučila
vláde vyňať z procesu privatizácie. K tomu, aby
sme pozastavili proces privatizácie, nás vedie
aj obava.
Vieme, že dnes
majú zdravotnícke zariadenia
pohľadávky vo
výške
5 mld. korún. Ak by sme si predstavili, že privatizér,
ten,
kto sprivatizuje, musí zaplatiť Fondu národného majetku
za
privatizovaný majetok, dostaneme sa
nepochybne do situá-
cie,
že privatizér to môže zaplatiť len zo
zdrojov zdravot-
nej
poisťovne, a o to sa opäť zmenší už teraz nedostatočná
suma finančných
zdrojov, ktoré zdravotníctvu a
zdravotnej
starostlivosti
môžu slúžiť. Teda tretí bod je vyriešiť sú-
časnú
akútnu situáciu tak, aby sme ju nezhoršovali ešte ďal-
šími
krokmi, ktoré sa navrhujú.
Finančná situácia v zdravotníctve je do tej miery váž-
na,
že sa nám síce na konci minulého
roku po opakovaných a
zložitých rokovaniach
medzi nemocnicami, poisťovňami,
mi-
nisterstvom
zdravotníctva, ministerstvom financií a
výborom
pre
zdravotníctvo podarilo čiastočne riešiť situáciu pre ne-
mocnice,
ktoré boli na okraji platobnej neschopnosti. Netvr-
dím,
že situácia je dobrá, ale predsa sa len
podarilo tento
negatívny
proces zastaviť. Ale zase vybuchol
finančný prob-
lém
v lekárňach, o ktorom ste dobre
informovaní. A už vieme
aj
o tom, že takáto situácia hrozí, keď
vybuchne medzi súk-
romnými
lekármi. Spoločný menovateľ -
nedostatok finančných
zdrojov. Myslím si,
že je našou povinnosťou dať priestor
vláde,
dať priestor parlamentu, dať priestor všetkým organi-
záciám, ktoré pôsobia v oblasti zdravotnej starostlivosti,
a
minimálne sa zamyslieť nad situáciou,
analyzovať a navrh-
núť
riešenie. Potom už bude starosť poslancov, aby kontrolo-
vali,
či sa toto riešenie uplatní aj v praxi.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že
predkladaný návrh
uznesenia podporíte,
tak ako sme ho predložili, a aj vaším
pričinením
sa situácia v zdravotníctve nebude
naďalej zhor-
šovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi a prosím
ho, aby za-
ujal
miesto pre navrhovateľov.
Chcem len akosi trochu viac uviesť túto
problematiku do
širších súvislostí. Naozaj, v zdravotníctve je
kríza, ale
tento
jav je vlastne globálny, pretože od Spojených štátov
amerických
až po posledné rozvinuté krajiny všetky štáty ma-
jú
takzvaný problém s financovateľnosťou.
Dávam
slovo poverenému členovi
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci pánu
poslancovi
Pavlovi Derfényimu a prosím ho, aby
podal správu
o
prerokovaní uvedeného bodu vo výbore.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
členovia vlády,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vám predniesol
uznesenie Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-
ne
veci z 10. 2. 1998.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci prerokoval návrh na
uznesenie Národ-
nej
rady Slovenskej republiky k súčasnej nepriaznivej situá-
cii
v zdravotníctve (tlač 904) a:
A. Odporučil ministrovi zdravotníctva
doplniť členov
odbornej
skupiny riešiacej súčasnú situáciu pri
financovaní
poskytovanej zdravotnej starostlivosti o poslancov -
členov
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci.
B. K návrhu na uznesenie gestorský
výbor prijal toto
stanovisko:
K navrhovanému bodu 1: "Národná
rada Slovenskej repub-
liky
odporúča vláde Slovenskej
republiky vytvoriť pracovnú
skupinu
z pracovníkov ministerstva
zdravotníctva, minister-
stva
financií, poslancov, zdravotných poisťovní a poskytova-
teľov
zdravotnej starostlivosti, ktorá by zhodnotila súčasnú
nepriaznivú situáciu pri poskytovaní zdravotnej starostli-
vosti
a navrhla konkrétne systémové riešenia." Gestorský vý-
bor
ho odporúča neschváliť.
K navrhovanému bodu 2: "Národná
rada Slovenskej repub-
liky žiada vládu
Slovenskej republiky, aby predložila na
marcovú schôdzu správu, ktorá by analyzovala
príčiny ne-
priaznivého vývoja v zdravotníctve a obsahovala
opatrenia
vlády na zlepšenie poskytovania zdravotnej
starostlivosti."
Gestorský
výbor ho odporúča schváliť.
K navrhovanému bodu 3: "Národná
rada Slovenskej repub-
liky
žiada vládu Slovenskej republiky,
aby vzhľadom na zá-
važné
nedostatky transformácie systému zdravotnej starostli-
vosti
pozastavila privatizáciu zdravotníckych zariadení a
jej
koncepciu ponúkla na širokú diskusiu
občanom, profesij-
ným
a mimovládnym organizáciám." Gestorský výbor ho odporúča
neschváliť.
Podľa § 52 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej
rady Slovenskej republiky jedna tretina prítomných členov
výboru,
a to páni poslanci Tibor Šagát, Roman Kováč, Miro-
slav
Mikolášik, nevyslovila s uznesením
výboru súhlas a tr-
vala
na všetkých troch navrhovaných uzneseniach Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky k súčasnej
nepriaznivej situácii
v
zdravotníctve predložených a odôvodnených v tlači 904.
C. Poverila ma ako spravodajcu
výboru predniesť na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko výboru
k
návrhu uznesenia k
súčasnej situácii v
zdravotníctve
s
tým, že o každom bode návrhu na uznesenie sa bude hlasovať
jednotlivo.
Skončil som, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Derfényimu. Prosím ho,
aby
zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Do rozpravy som
nedostal
písomnú prihlášku od žiadneho poslanca. Pýtam sa,
či
sa niekto hlási elektronicky, alebo ústne
do rozpravy.
Zaznamenávam,
hlási sa pán poslanec Šagát, pán
poslanec Ka-
nis,
pán poslanec Gaľa, pán poslanec Mikolášik, pán poslanec
Lauko,
pani poslankyňa Aibeková. Ďakujem.
Uzatváram možnosť
ďalšieho
prihlásenia do rozpravy.
Dávam slovo pánu poslancovi Šagátovi.
Poslanec T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k návrhu
na
uznesenia. Predovšetkým mi dovoľte,
aby som podobne ako
navrhovateľ
pán poslanec Kováč odôvodnil bod 1.
Skutočne si myslím, že rezort vyčerpal možnosti. Prob-
lém
poskytovania zdravotnej starostlivosti je veľmi komplex-
ný,
je prierezový a nemožno to nechať
na jeden rezort. Ten
rezort
mal mnohokrát dobrú vôľu a snažil
sa primať iné re-
zorty,
hlavne ministerstvo financií, aby zvážilo svoj postup
predovšetkým
pri prideľovaní zdrojov. Ak sa to
neschváli na
úrovni
komisie vlády, celé ťažisko zodpovednosti zostane len
na
vašom ministrovi, a myslím si, že zodpovednosť za zdra-
votnú
starostlivosť musí niesť celá vláda. Prosím vás pekne,
pomôžte
svojmu ministrovi a odhlasujte prvý bod tak, ako bol
navrhnutý.
Inak by potom skutočne nemal iné nástroje na rie-
šenie
situácie ako tie, ktoré veľmi frekventovane používal
počas
ostatných mesiacov. Stretnutí bolo veľa, minimálne se-
dem stretnutí v minulom roku, a výsledok v podobe konkrét-
nych
opatrení, žiaľbohu, nepociťujeme. To je k bodu 1.
Je dobré, že sa súhlasí, aby
konečne odznela na pôde
parlamentu
analýza z úst rezortu a vlády, aké
príčiny pova-
žuje za najdôležitejšie, ktoré k tomu viedli. A
som rád, že
dokonca
pán podpredseda Húska súhlasil, že aj u nás je kríza
v
zdravotníctve. Samozrejme, oslaboval to
tým a vlastne nás
uspokojoval, že o nič
nejde - to je môj výklad - však aj
v
Spojených štátoch majú problémy so zdravotnou starostli-
vosťou,
so zdravotnou starostlivosťou sú problémy na celom
svete.
Iste, na celom svete prebieha neustále
inovácia sys-
témov, pretože
vo vývoji sa
zaznamenal jeden štandardný
úkaz:
keď postavíte jeden systém zdravotnej
starostlivosti,
veľmi
rýchlo sa ukáže, že má nedostatky a neustále sa inovu-
je
a zdokonaľuje. Lenže v iných
vyspelých krajinách sa to
robí
tak, že každý nový systém, ktorý sa zavádza, sa podrobí
expertnej
analýze, podrobí sa širokej diskusii a
prijíma sa
široký
politický konsenzus s tým, čo sa zavádza. Nerobí sa
to
len z pohľadu úzkej skupiny, úzkej
politickej alebo od-
bornej
skupiny. A my sa vlastne celé tri roky snažíme dostať
do
širokej diskusie mnohé veci vrátane privatizácie.
Som rád, že materiál odznie a potom budeme naň reago-
vať,
potom ho budeme eventuálne v niektorých častiach schva-
ľovať
a v niektorých veľmi ostro kritizovať. To si iste vie-
te
predstaviť.
K bodu číslo 3, ku ktorému, samozrejme, zaujal náš vý-
bor
také stanovisko, aké som očakával, to
znamená náš výbor
neni
za to, aby sa pozastavila privatizácia, čo ma nepre-
kvapuje. (Hlasy z pléna: Nie je.) Nie
je. Ďakujem pekne.
Pepáčte,
som ochotný zaplatiť 500 korún, keby tu bol jazyko-
vý
komisár.
To znamená, že privatizácia je neustále problémom,
kto-
rý
medzi nami existuje. Vnímam ho však absolútne normálne
ako
niečo, čo musí byť. Nezazlievam vám, že chcete robiť ne-
jakú
privatizáciu. A nakoniec mnohokrát tu
hovorili aj nie-
ktorí
poslanci: "Však vy ste spustili
privatizáciu, ide to
len
v takých intenciách, aké ste vy chceli." Žiaľbohu, je to
len
z povrchného prečítania našej koncepcie
privatizácie.
Iste
viete, že sme dávali a dávame prednosť
verejnoprospeš-
ným organizáciám, organizáciám, ktoré v základom poistení
majú použiť všetky prostriedky na nákup
najlepšej služby.
Systém,
ktorý chcete urobiť vy, bude - nechcem byť zlým pro-
rokom,
nemám školu z Delf -, ale ak
prebehne privatizácia,
tak
ako prebehne, bude to jedna z posledných rán nášmu sys-
tému,
jedna z posledných rán do plexus
solaris, jedna z po-
sledných rán do
brucha zdravotníckeho systému.
Nebude to
dobré,
ale ste na ťahu, nech sa páči.
Predpokladám, aké budú reakcie, preto by
som sa v tomto
kontexte
chcel opýtať, keby ste sa vyjadrili, vážení poslan-
ci
z koalície, ako možno vnímať počin vlády, ktorá napriek
tomu,
že sme v roku 1997 prijali uznesenie, aby vláda vyňala
z
privatizácie niektoré zdravotnícke zariadenia - asi si
spomínate,
že sme žiadali, aby tam neboli liečebne pre dlho-
dobo
chorých, nechceli sme, aby tam boli odborné liečebné
ústavy,
nechceli sme, aby tam boli detské
ozdravovne a nie-
ktoré
iné -, samozrejme, nerešpektuje, alebo
ukazuje sa, že
nebude
rešpektovať naše uznesenie, pretože tieto zdravotníc-
ke
zariadenia sú zaradené do zoznamu, prešli tlačou a budú
sa teda
najpravdepodobnejšie
privatizovať. Z tejto mojej
poznámky
potom vyplynie ešte návrh ďalšieho uznesenia.
Dovoľte mi uzavrieť môj príspevok troma
poznámkami. Dve
z
nich budú návrhmi na uznesenie.
K prvému bodu. Ak sa zhodneme na vládnej komisii, mys-
lím
si, že by sme mohli navrhnúť aj za
jednotlivé kluby po-
slancov,
ktorí by mohli byť členmi tejto komisie, poslancov,
ktorí
majú záujem tam pracovať, ktorí majú poznatky. Nebudem
navrhovať,
ale mám na mysli, že by bolo určite vhodné, aby
tam bol
napríklad z klubu SDĽ pán poslanec Kanis. Aj iné
kluby
si, samozrejme, môžu určiť poslancov, nechcem vnucovať
nejaké
mená. To je moja prvá poznámka.
Dovoľte mi, aby som predniesol dve uznesenia, ktoré by
dopĺňali
tie tri, ktoré boli prednesené.
Prvé
znie: "Národná rada
Slovenskej republiky žiada
vládu,
aby odôvodnila, prečo napriek uzneseniu Národnej rady
Slovenskej
republiky - doplním číslo uznesenia,
nevedel som
ho
rýchlo nájsť -, v ktorom Národná rada
žiada vyňať z pri-
vatizácie niektoré
zdravotnícke zariadenia -
liečebne pre
dlhodobo
chorých, odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne
a
podobne - nerešpektuje." To je
prvý nový návrh na uznese-
nie.
Druhý je, aby vláda vstúpila do
zákona o štátnom roz-
počte
a zmenila odvod štátu v zdravotnom poistení z 13,7 %
zo
73 % minimálnej mzdy na hodnotu, ktorá
by priniesla ďal-
šie
zdroje do zdravotného poistenia.
Ďakujem vám úctivo za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kanis. Pán poslanec
Oravec - fak-
tická
poznámka.
Poslanec M. Oravec:
Ďakujem, pán predsedajúci za slovo.
Len by som chcel dať ctenej snemovni do pozornosti, že
z
vystúpenia pána Šagáta jasne vidieť,
že ho absolútne ne-
zaujímajú
systémové kroky riešenia problémov v zdravotníc-
tve,
ale zaujíma ho len privatizácia zdravotníckych zariade-
ní.
A to je azda asi jediný problém, ktorý
má, lebo v troch
štvrtinách svojho
vystúpenia sa nezaoberal ničím
iným len
privatizáciou
zdravotníckych zariadení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má podpredseda Národnej rady pán
Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Rád som si vypočul pána poslanca
Šagáta a chcem sa ho
spýtať, čo sa
uňho zmenilo, keď asi päťkrát dávala jeho
strana
návrh na odvolanie pána ministra Javorského, neraz tu
bol taký návrh, v ktorom práve
jeho strana do toho bila,
a
dnes ho obhajuje. To je po prvé.
A po
ďalšie, že nijaká privatizácia.
Veď vy ste boli
privatizér
zdravotníckych zariadení, vy ste chceli
privati-
zovať,
nie Ľupták.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková sa hlási s
faktickou poznám-
kou.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
budem mať samostatné vystúpenie, preto
zareagujem len
na
posledný odsek vystúpenia pána poslanca Šagáta, keď hovo-
ril
o prehodnotení platby za zdravotné poistenie zo strany
štátu.
Myslím si, že tento krok nevyrieši situáciu v zdra-
votníctve.
Ak si spomenie, a veľmi dobre to vie,
ako sa po-
stupne
zvyšoval objem finančných prostriedkov,
ktoré idú do
zdravotníctva
od roku 1994 až po súčasnosť, bol to nárast
o
viac ako 100 %, z 19 mld. na dnes odhadovaných viac ako
40
mld. Myslím si, že zvyšovanie finančných prostriedkov ne-
rieši
tento problém, lebo prostriedky sa stratia a dlhy sú
stále
väčšie. Preto si myslím, že sú dôležité systémové kro-
ky. Myslím
si, že v tomto sa zhodneme a predpokladám, že
tieto
systémové kroky bude obhajovať aj minister zdravotníc-
tva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, pán poslanec Kanis, majte chvíľku trpezlivosť.
Ešte
je tu niekoľko poznámok.
Pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šagát, ak som dobre rozumel,
chceli ste vo
svojom
vystúpení povedať asi toľko, že privatizácia zdravot-
níckych
zariadení je prostriedok, nie cieľ, ale
prostriedok
na zlepšenie
zdravotnej starostlivosti, na
ekonomizáciu
a
efektívnejšie využívanie zdrojov, na
zlepšenie sociálneho
postavenia zdravotníckych pracovníkov, na získanie zdrojov
na
rozvoj prioritných programov a vznik
neštátnych nezisko-
vých
organizácií s vytvorením konkurencie a regulovaného tr-
hu.
Čiže je to prostriedok, nie cieľ. Tento
cieľ, bohužiaľ,
nepoznáme.
Nepoznáme cieľový model, ku ktorému chceme priva-
tizáciou
v zdravotníctve dospieť. Toto ste asi
chceli pove-
dať
a takto som rozumel celej veci.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Lauko sa hlási s faktickou
poznámkou.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem reagovať na slová pána exministra
Šagáta, ktorý
hovoril
o privatizácii, ale hovoril o trochu inej privatizá-
cii
v zdravotníctve, ako sa deje teraz. Chcem vás, vážení
kolegovia,
a najmä kolega Oravec, upozorniť, že v tézach,
ktoré
sú aj na internetovej stránke a ktoré
ešte raz použi-
jem
aj vo svojom vystúpení, sa jasne hovorí o tom, aké má
tézy
aj Hnutie za demokratické Slovensko, aj vláda v progra-
movom vyhlásení, čo sa týka privatizácie. Hovorí sa tam
o
vzťahu: zdravotnícke zariadenie - lekár - poisťovňa.
V minulých dňoch sme si mohli prečítať v tlači jedno
škandalózne
správanie príbuzného prominenta alebo prominent-
ky,
dopočuli sme sa o tom v kuloároch, vo
vzťahu k privati-
zácii
kúpeľov v Piešťanoch. Prosím vás, kto to sprivatizo-
val? Pacient, lekár, zdravotnícke zariadenie?
Veď tá pani
nemá
nič spoločné so zdravotníctvom.
Tak vy chcete niekomu
hovoriť
o tom, ako sa má privatizovať? Pozrite sa v prvom
rade
na seba.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ešte aj ja by som chcel mať k tomu
faktickú poznámku,
aby
sme si urobili predstavu o vývoji
nákladov. V roku 1994
to
bolo 19 mld. do kapitoly zdravotníctva,
v roku 1995 - 25
mld.,
v roku 1996 - 36 mld., v roku 1997 - 39 mld. a v tomto
roku
42,5 mld.
Nech sa páči, pán poslanec Kanis, máte
slovo.
Poslanec P. Kanis:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená Národná rada,
ctené dámy,
vážení páni,
závažné problémy nášho zdravotníctva musíme riešiť, či
sme
vo vláde, či nie sme vo vláde, či sme v
opozícii, alebo
nie
sme v opozícii, či budeme koalícia, alebo opozícia. Tým-
to
problémom sa nedá vyhnúť, treba ich riešiť. A keďže ide
o
zdravie, musí nám všetkým záležať na tom, aby riešenia bo-
li
úspešné.
Vážená
Národná rada, o predmete prvého bodu dnešného
rokovania
sme diskutovali na tejto pôde už viackrát. Ide to-
tiž
o permanentné problémy, ktoré sme
viac či menej analy-
zovali
v rámci rokovania Národnej rady o Liečebnom poriadku,
o
privatizácii v zdravotníctve, pri viacerých správach,
z
ktorých treba menovite upozorniť predovšetkým na správu
o
hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a správu mi-
nistra
zdravotníctva o financovaní zdravotnej
starostlivos-
ti.
V diskusii o nich som v
analytických vystúpeniach upo-
zornil
na viaceré konkrétne problémy a navrhol
viaceré kon-
krétne opatrenia
a postupy, o
ktorých tradične rozhodol
vládnokoaličný
prístup.
Vážené dámy, vážení páni, obsahom správy
ministra zdra-
votníctva o
financovaní zdravotnej starostlivosti v roku
1997
nebolo financovanie zdravotnej
starostlivosti, ale iba
správa
o hospodárení zdravotníckych zariadení
a zdravotných
poisťovní.
V správe absentovala analýza spôsobov
financova-
nia
aj jednotlivých druhov zdravotnej starostlivosti, takis-
to
absentovala analýza zladenia systému
financovania s jed-
notlivými
transformačnými krokmi. Pán minister sa ani zmien-
kou
nevyjadril o tom, ako chce minister
zdravotníctva zosú-
ladiť
existujúce a budúce zdroje pre
zdravotníctvo s rozsa-
hom
poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Priatelia, cie-
ľom reformy slovenského zdravotníctva bolo a je zlepšenie
zdravotného
stavu obyvateľstva. K tomuto cieľu sme veľmi ne-
pokročili.
Keďže v druhom bode návrhu uznesenia navrhovatelia po-
žadujú
od vlády správu, analýzu príčin
nepriaznivého stavu,
dovoľte
mi, aby som sa vyjadril aj k niektorým širším súvis-
lostiam problému
reformy a transformácie.
Považujem to za
potrebné preto, aby ste, vážení kolegovia, podporili práve
druhý
bod návrhu uznesenia.
Od
roku 1990 prešlo slovenské
zdravotníctvo búrlivým
vývinom,
ktorý nemá v histórii obdobu. Zmena spoločenského
a
ekonomického systému v štáte si totiž vyžadovala zásadnú
zmenu
aj v zabezpečení zdravotnej
starostlivosti o občanov.
V
tomto období došlo k dvom zásadným zmenám, ktoré zmenili
celý
systém zdravotného zabezpečenia:
1. uskutočnila sa zmena organizácie a
riadenia,
2. zmena systému financovania
zdravotníctva.
Pred rokom 1989 sa zdravotná
starostlivosť na Slovensku
financovala
tzv. zvyškovým princípom, t. j. na zdravotníctvo
sa
vynakladalo toľko prostriedkov, koľko zostalo po vyčlene-
ní
financií na iné tzv. dôležitejšie rezorty. Robilo to oko-
lo
4 % hrubého domáceho produktu štátu.
Navonok sa však de-
klarovala vysoká
úroveň zdravotníctva, pričom sa závažne
podceňovala
práca zdravotníkov. Zabúdalo sa na to, že pra-
covníci
v zdravotníctve boli hlboko podcenení z hľadiska ich
možností
i schopností a zdravotníctvo bolo
degradované tak-
mer
na úroveň komunálnych služieb.
Po roku 1990 sa vlastne začali hľadať
možnosti, ako do-
stať
zdravotníctvo na takú úroveň, akú si svojím významom
zaslúži.
V týchto rokoch došlo k zmene
organizácie zdravot-
nej
starostlivosti, k decentralizácii a deetatizácii rezor-
tu,
i keď v prvej fáze došlo ešte k väčšej centralizácii, po
zrušení
KNV a ONV všetko riadilo ministerstvo zdravotníctva.
Bolo
zrejmé, že toto nie je možné dlho udržať, pretože mi-
nisterstvo
zdravotníctva nebolo na túto situáciu
pripravené
ani
odborne, ani organizačne. Až s odstupom času sa potvrdi-
lo,
že bolo chybou kompletne rozbiť
organizačný systém ria-
denia
zdravotníctva, lebo ak vôbec bolo niečo
v zdravotníc-
tve
pred rokom 1989 na vysokej úrovni, tak to bola práve je-
ho
organizácia.
V súčasnosti sa v zásade vraciame k inovovanej podobe
systému organizácie, ktorý sme zavrhli. Bohužiaľ, vraciame
sa
aj k starým chybám, a tými sú
predovšetkým obsadzovanie
riadiacich funkcií v zdravotníctve na straníckom, a nie na
odbornom
princípe.
Od roku 1993 sa začal jeden z najdôležitejších trans-
formačných
procesov v zdravotníctve, a tým je proces odštát-
nenia.
Toto odštátnenie bolo
pôvodne smerované správne.
Najskôr
sa začalo primárnou ambulantnou sférou
s perspektí-
vou
pokračovania odbornej ambulantnej starostlivosti až po
nemocnice.
Kým sa však v prvej etape vytvorili
podmienky na
privatizáciu, v ďalších
etapách, v rokoch 1996 a 1997,
sa
podmienky
hlboko podcenili a nedostatočne riadené
odštátne-
nie
je jednou z príčin súčasnej hlbokej krízy zdravotníctva.
V
súčasnej privatizácii zdravotníckych zariadení, polikliník
a
malých nemocníc sa začínajú prejavovať
všetky deformácie,
ktoré
sprevádzali veľkú privatizáciu v celom národnom hospo-
dárstve,
totiž rozdávanie majetku vyvoleným.
Druhou podstatnou zmenou v zdravotníctve bolo
zavedenie
systému
povinného zdravotného poistenia. Dnes
už môžeme iba
teoretizovať, či bolo
správne tak rýchlo rozdeliť
Národnú
poisťovňu na samostatné subjekty zdravotného, dôchodkového
a
nemocenského fondu. Rovnako
je zbytočné hľadať príčiny
dnešného neutešeného stavu vo vzniku pluralitného
systému
základného zdravotného
poistenia. Základom totiž
je, že
transformácia
sa musí prispôsobiť možnostiam štátu, a
to sa
u
nás neudialo. Štát si totiž každý
rok upravoval zákonom
o
štátnom rozpočte povinnosť odvodu
poistného za ekonomicky
neaktívnych občanov a je príznačné, že zatiaľ si ani jeden
rok
od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nesplnil svo-
ju
povinnosť - odviesť na zdravotné poistenie toľko, koľko
mal.
Vždy si percento povinného odvodu znížil. Za toto obdo-
bie narástol dlh štátu voči zdravotníctvu
na viac ako 30
mld.
Sk. Na rok 1998 zákonom o štátnom rozpočte
parlament
znovu
pripravil zdravotníctvo o 4 mld. Sk.
Je potrebné nahlas povedať, že tento štát
nezabezpečuje
zdravotnú
starostlivosť občanov na takej úrovni, akú si táto
spoločnosť
vyžaduje. Dôkazom toho je aj výška podielu výdav-
kov
na zdravotníctvo na celkovom hrubom domácom produkte. Na
Slovensku bola táto výška v roku 1997 iba 6,1 %, kým
vo vy-
spelých
krajinách sa pohybuje medzi 8-10 %. Už
len v porov-
naní
s Českou republikou výrazne zaostávame vo vynakladaní
finančných
prostriedkov na zabezpečenie zdravotnej
starost-
livosti na
jedného občana. Na
Slovensku je to 250 USD,
v
Českej republike 350. Tento výrazný deficit financií, kto-
rý
tu už roky pretrváva, má za následok varovné dosahy na
celú
populáciu a niektoré demografické
údaje sa už stávajú
hrozivé. Za všetky
môžeme spomenúť tie
najzávažnejšie. Za
posledných
5 rokov sa prirodzený prírastok obyvateľstva Slo-
venskej
republiky znížil o dve tretiny. Počet živo narode-
ných detí
poklesol v priebehu posledných 5 rokov o 20 %.
V
dojčenskej úmrtnosti je Slovenská
republika z 28 hodnote-
ných
štátov za rok 1994 na 21. mieste. Muži
sa v Slovenskej
republike dožívajú v priemere o 8 rokov menej ako vo
vyspe-
lých
európskych krajinách, ženy v priemere o
5 rokov menej.
Za
nami sú už iba niektoré štáty z
bývalého východného blo-
ku.
Vážení kolegovia, slovenské
zdravotníctvo sa v súčas-
nosti
nachádza v najhlbšej kríze od roku 1993. Kým v tom ča-
se
boli dôvody krízy skutočne v extrémne nízkych zdrojoch
v
zdravotníctve, dnes je situácia iná. Od roku 1994 sa do
zdravotníctva začali
dostávať podstatne vyššie
zdroje a
v
rokoch 1995 a 1996 bol medziročný
nárast zdrojov viac ako
30
%. V roku 1997 bol nárast zdrojov oproti predchádzajúcemu
roku
10 %. Napriek tomu dlh v rezorte
dnes dosahuje takmer
5
mld. Sk a čelíme najzávažnejšej kríze v zdravotníctve za
posledné
roky. Presviedčame sa o tom takmer
denne. Čo je
však
najzávažnejšie, táto kríza začína
mať dosah vo veľkej
miere
na občanov tohto štátu. Stále častejšie
sa stretávame
s
odmietaním poskytovania potrebnej zdravotnej starostlivos-
ti,
a to dokonca v niektorých prípadoch aj
akútnej starost-
livosti,
kde je už ohrozené nielen zdravie, ale aj životy
občanov.
Objavujú sa štrajky lekární tiež s vážnym dosahom
na
občana. Sme svedkami eskalácie napätia medzi jednotlivými
zložkami zabezpečujúcimi poskytovanie zdravotnej
starostli-
vosti: medzi lekármi, nemocnicami, lekárňami,
zdravotnými
poisťovňami
a ministerstvom zdravotníctva.
Stále častejšie
sa
ozývajú hlasy upozorňujúce na zastavenie dodávok liekov
a
materiálov do zdravotníckych zariadení a hrozby lekárov,
že
budú vyberať finančné prostriedky za
ošetrenie priamo od
občanov.
Táto situácia je naďalej neúnosná. Aj preto je taký
potrebný
návrh navrhovateľov o uznesení Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Aké sú vlastne hlavné príčiny súčasnej
krízy v zdravot-
níctve?
Nedostatky v riadení rezortu, ktoré sú tie najvypuk-
lejšie,
možno zhrnúť takto:
1. Systém financovania, ktorý je založený na bezlimit-
nej výkonovej zložke, ktorý stimuluje lekárov
na chorobe,
a
nie na zdraví, je zlý a musíme ho urgentne zmeniť. Súčasný
systém financovania totiž postavil proti sebe tých,
ktorí
zdravotnú
starostlivosť poskytujú, a tých, ktorí ju využíva-
jú.
Chorý občan má záujem na rýchlom a kvalitnom vyliečení
choroby.
Zdravotnícky pracovník, naopak, je finančne zaanga-
žovaný
na počte návštev a medicínskych
úkonov a v prípade
nemocníc
na čo možno najdlhšej hospitalizácii.
2. Nedostatky siete poskytovateľov zdravotnej starost-
livosti.
Počet nemocničných lôžok na počet obyvateľov máme
jeden
z najvyšších na svete. Pokus o redukciu počtu lôžok
o
viac ako 3 tisíc prišiel neskoro a navyše je absolútne ne-
koncepčný.
Čo pomôže redukcia o 3-4 lôžka na oddelení?
Nič.
Je
potrebné transformovať celé oddelenie, aj
celé nemocnice
na
celkom iný typ poskytovateľa
starostlivosti. Všetkým nám
je
známe, že nám chýbajú lôžka pre
dlhodobo chorých a sta-
rých
občanov, ktorí si už nevyžadujú liečbu na drahých ne-
mocničných
oddeleniach, ale dôstojné dožitie za prijateľných
podmienok.
3. Nedostatky v akreditácii
zdravotníckych zariadení a
nákupoch
drahej zdravotníckej techniky. Dodnes
nie je defi-
nované,
aké výkony môže poskytovať jednotlivý poskytovateľ
zdravotnej
starostlivosti. Tým sú dané všetky predpoklady na
duplicitu
výkonov a obrovské finančné straty systému. Nákupy
drahej zdravotníckej techniky sa nedostatočne regulujú,
a
tým sa tieto prístroje aj nesprávne využívajú.
4. Oblasť liekovej politiky. Keď sa
pozrieme na vývoj
nákladov
na lieky, tak zistíme, že za
posledné tri roky je
nárast
výdavkov za lieky takmer 100 %. Podľa expertov je ná-
rast
cien liekov za toto obdobie podstatne
nižší. Čo urobil
rezort
v tejto oblasti? Zákon o lieku sa už pripravoval sko-
ro
3 roky a jeho konečná verzia bola
podrobená hlbokej kri-
tike.
Kategorizácia liekov nepriniesla
dostatočný pozitívny
ekonomický
efekt a zadeľovanie liekov do
jednotlivých kate-
górií
sa stalo miestom na korupciu a neprípustný lobing. Tri
roky
sme meškali s obnovením komisií na účelnú
farmakotera-
piu.
5. Systém zdravotného poistenia. V systéme zdravotného
poistenia
máme tiež veľa nedoriešeného. Tento systém sa však
vyvíja
a bude sa vyvíjať ešte dlhé roky.
Ak ho však hneď
na
začiatku zavrhneme, v budúcnosti sa nám to vypomstí. Skôr
musíme
hľadať riešenia, ktoré sa vo svete osvedčili, a nie
hneď
ho likvidovať, ako sa to robí v
súčasnosti. Predovšet-
kým
sú potrebné zásadné systémové kroky vo financovaní, pre-
tože
pri závažnom nedostatku zdrojov v
zdravotníctve nemôže
byť
funkčný systém poistenia. Jeho zásadným cieľom je predsa
zabezpečovať dostatočný
prísun zdrojov výberom poistného
a
zabezpečovať spravodlivé
rozdelenie týchto zdrojov medzi
jednotlivých
poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. Toto
sa
však nedeje.
Preto, vážená Národná rada, klub SDĽ plne
podporuje ná-
vrh
uznesenia požadujúci vládu vytvoriť
pracovnú skupinu aj
za účasti
poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky,
predložiť
na marcovú schôdzu Národnej rady správu o vývoji
v
zdravotníctve, pozastaviť privatizáciu
zdravotníckych za-
riadení
a jej koncepciu ponúknuť na širokú diskusiu občanom.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem poslancovi Kanisovi.
Slovo má
pán poslanec Gaľa. Pripraví sa
pán poslanec
Mikulášik.
Poslanec M. Gaľa:
Pán podpredseda, Mirko sa stále hnevá, že nie je Miku-
lášik,
keby ste boli taký láskavý uvádzať ho správnym menom.
Ďakujem za slovo.
Kolegyne, kolegovia,
v zdravotníckych systémoch vyspelých
krajín sa objavujú
takmer
zhodné trendy a tu musím súhlasiť s
pánom podpredse-
dom
Húskom, ale zároveň sa v týchto krajinách
objavujú aj
úsilia,
ako sa s týmito trendmi vyrovnať, ako ich ovplyvniť.
A
tu zase musíte kvitovať našu snahu, že chceme veci vlastne
pomôcť
a uznesenie, ktoré máme
na stole, je formulované
vlastne
pozitívne a s dobrým úmyslom.
Tieto trendy v krátkosti môžeme
charakterizovať ako ná-
rast
výdavkov na zdravotníctvo, ktoré rastú
rýchlejšie, ako
rastie
hrubý domáci produkt, resp. percento z
hrubého domá-
ceho
produktu, ktoré možno vynaložiť na zdravotníctvo. Ďa-
lej,
starne populácia a mení sa štruktúra ochorení. Stále sa
objavujú
nové a nákladnejšie medicínske
technológie a rastú
požiadavky
občanov - pacientov. Úsilia, ktorými sa
s tým dá
vyrovnať, smerujú k zabezpečeniu primeraného
množstva fi-
nančných
zdrojov, k tlmeniu neopodstatnených nárastov nákla-
dov
na zdravotníctvo, ku garantovaniu potrebnej zdravotnej
starostlivosti dobrej
kvality, ale za primeranú cenu, a
k
posilňovaniu princípov regulovaného trhu a konkurencie.
Na
zdravotnícky systém sa z vonkajšieho
prostredia vyvíjajú
dva
základné tlaky, a to tlak hodnotových kritérií a tlak
makroekonomickej
reality, a tieto skutočnosti nastoľujú
dve
základné
otázky:
1. Ako
pri limitovaných a obmedzene
rastúcich finanč-
ných
zdrojoch zabezpečiť stále rastúce nároky na zdravotnú
a
ošetrovateľskú starostlivosť.
2. Ako
riešiť v tomto trojuholníku
vzťahy solidarity,
konkurencie
a nevyhnutnosti znižovania nákladov na
zdravot-
níctvo.
Všetci sme svedkami toho, že v
priebehu roku 1997 sa
ukázalo,
že vykonanie viacerých zmien a redefinovanie trans-
formačných
krokov je nevyhnutné, musí sa to však
udiať za
širokého
konsenzu spolupráce občanov, zdravotníkov, financo-
vateľov
a štátnej správy. Ako by sme asi videli isté možnos-
ti
riešenia situácie, chcel by som povedať v ďalšom.
Čo sa
týka finančných zdrojov a
financovania, je po-
trebné
stratégie zdravotnopolitických intervencií zamerať na
riešenie
dostatku finančných zdrojov, na prerozdelenie fi-
nančných
zdrojov podľa priorít, na platobný
systém financo-
vania
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a na motivač-
ný
vplyv na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v záuj-
me
zabezpečenia hospodárnosti a kvality.
Pre oblasť riešenia dostatku finančných
zdrojov je roz-
hodujúca
makroekonomická realita, to znamená, že je rozhodu-
júci stav
národného hospodárstva, výška hrubého domáceho
produktu,
percento z hrubého domáceho produktu vynakladané
na
zdravotníctvo a štruktúra finančných
zdrojov prichádza-
júcich
zo zahraničia. Keď si uvedomíme, že hrubý domáci pro-
dukt
napríklad v USA predstavuje 36 000 dolárov a na Sloven-
sku
len 3 000, tak toto percento z hrubého
domáceho produk-
tu
vynakladané na zdravotníctvo na
Slovensku v reálnej hod-
note,
v nominálnej cifre je veľmi nízke. Zároveň od stavu
národného
hospodárstva na Slovensku možno očakávať v budú-
cich
rokoch práve znižovanie hrubého domáceho produktu.
Len
tak na porovnanie, v roku 1996
mal hrubý domáci
produkt dynamiku rastu 6,9 %, v roku 1997 5 %, v
1998 4,5 %
a
v roku 1999 možno očakávať rast 4 %, pričom inflácia sa
udrží
na úrovni 6 %. Percento z hrubého domáceho produktu,
ktoré
vynakladáme na Slovensku, tvorí len 6,1
%, pritom ce-
losvetový priemer je 8 % a priemer v
krajinách Európskej
únie
je 8,5 %. Na Slovensku 6,1 % z hrubého domáceho produk-
tu
v roku 1997 znamená 40 mld. Sk, pričom zvýšenie na sveto-
vých
8 % by znamenalo 52,5 mld. a
zvýšenie na 8,5 %, čo je
európsky priemer, by
vyhodilo cifru 55,7 mld. Sk, pričom
potrebné
zdroje pre zdravotníctvo sa podľa rôznych prepočtov
na
rok 1998 odhadujú v rozsahu 49-56 mld. Sk.
Zároveň sa treba pozastaviť aj nad
štruktúrou finanč-
ných
zdrojov, ktoré do zdravotníctva prichádzajú. V kraji-
nách Európskej
únie z verejných zdrojov do zdravotníctva
prichádza
78 %, na Slovensku až 96 %. V krajinách
Európskej
únie
predstavujú súkromné zdroje 21 %, na Slovensku len 1 %,
iné
zdroje sú v Európe 1 %, na Slovensku 3 %. Verejné zdroje
pozostávajú
z poistení a z daní, súkromné zdroje z
pripois-
tenia
a spoluúčasti a iné zdroje pozostávajú napríklad z do-
tácií, nadácií, charity a podobných sponzorských zdrojov.
Pri
prerozdeľovaní finančných zdrojov podľa priorít sa treba
zamyslieť
hlavne nad tým, že trendy v krajinách Európskej
únie
smerujú k priorizovaniu ambulantnej zdravotnej starost-
livosti
a k ošetrovateľskej starostlivosti, k adosom, hospi-
com
a k týmto formám. Aj tak však na nemocničnú starostli-
vosť vynakladajú
krajiny Európskej únie
v priemere 41 %
všetkých
finančných zdrojov, od 34 do 51 %.
Na Slovensku sa približujeme k týmto
číslam. Významnej-
ší
rozdiel je v oblasti liekov, kde
Európska únia prerozde-
ľuje
16 % z celkových zdrojov na lieky, Slovensko až 29 %.
Zaujímavý
je jeden ukazovateľ, ktorý hovorí o
tom, že para-
doxne
s tým, ako narastá objem peňazí,
ktoré idú na lieky,
klesá
počet predpísaných balení za roky, ktoré môžeme sledo-
vať
smerom dozadu - povedzme k roku 1994 -,
čo je spôsobené
hlavne
zdražovaním liekov. Tu by sme sa mali vážne zamyslieť
nad
cenotvorbou lieku, pretože pri 100-korunovom lieku, čiže
pri
100 %, aby sa to ľahšie počítalo, pri
maržovaní cez le-
kárne, cez veľkodistributéra, cez HDP a cez ďalšie možné
zvyšovanie
ceny lieku sa dostaneme až na sumu
okolo 140-150
korún.
Čiže dosiahneme prakticky 40-50 %
nárastu maržovaním
cez
medzistupne, ktorými sa dostáva vlastne k pacientovi.
3. Platobný systém financovania
poskytovateľov zdravot-
nej
starostlivosti. Pokiaľ by táto komisia, ktorú navrhujeme
uznesením,
mala možnosť podieľať sa na riešení vývoja situá-
cie,
chceli by sme hovoriť o tom, že trendy
smerujú k zmie-
šaným
systémom so snahou vytvoriť uzatvorený koniec. Finanč-
né zdroje totiž treba limitovať, tak
ako spomínal aj pán
predkladateľ doktor
Kováč, aj doktor Šagát. V
ambulantnej
starostlivosti
začína prevažovať kombinácia kapitácie
a ag-
regovaných služieb
za vybrané výkony,
prípadne paušálne
platby
za vyšetrenie, ošetrenie, a v ústavnej starostlivosti
je
zrejmý postupný prechod ku globálnym rozpočtom dohodnu-
tým
vopred a stále väčšia snaha zakomponovať aktivity nemoc-
níc vyjadrených v diagnózach, eventuálne v prípadoch. Teda
zamyslieť
sa nad platbami za takzvaný lôžkodeň, ktorý v pod-
state umožňuje neodôvodnený nárast peňazí, ktoré plynú do
nemocničného
systému.
Čo sa
týka liekovej politiky, tu sa
ešte trochu poza-
stavím,
pretože minulý týždeň sme boli svedkami
istého veľ-
kého spoločenského pohybu v oblasti lekární.
Prakticky vo
všetkých krajinách
zapríčiňuje veľké problémy tzv. troj-
stranný
systém - lekár predpisuje, pacient
užíva, poisťovňa
platí
- a regulácia tohto systému
je mimoriadne obťažná.
Existujú
štyri rozhodujúce oblasti, na ktoré je nevyhnutné
orientovať
reguláciu, a to je regulácia ponuky,
ktorá zasa-
huje
farmaceutický priemysel, distributérov a lekárne, regu-
lácia
dopytu, pacienti, lekári,
poisťovne, lepšia transpa-
rentnosť
trhu, a lepšie a racionálnejšie používanie liekov.
Keď hovorím o minulom týždni, chcem poukázať na to, že
boli
úvahy o tom, koľko lekární treba mať na
Slovensku. Ho-
vorilo
sa, že za socializmu bolo 650 lekární, a že to stači-
lo,
teraz máme 1 300 lekární, že je to naddimenzované atď.
Slovensko
pri terajších asi 1 300 lekárňach obstojí v porov-
naní
s Európskou úniou, pretože pri prepočte
na jednu leká-
reň
môžeme hovoriť asi o 4 300 obyvateľoch na jednu lekáreň.
Priemer
v Európskej únii predstavuje 6 060 obyvateľov. Medzi
jednotlivými krajinami Európskej únie sú
však diametrálne
rozdiely.
Napríklad v Belgicku, kde je to najnižšie na jednu
lekáreň,
prepočítavame len 1 923 obyvateľov, ale v Dánsku na
jednu
lekáreň pripadá 16 613 obyvateľov, v Čechách 8 472,
v
Nemecku je diametrálny rozdiel medzi krajinami bývalej NDR
a NSR, v NSR,
teda v krajinách bývalej NSR, 3 500, v NDR
8
200. Hovorím len o verejných lekárňach, nie o nemocničných
lekárňach,
ktoré poskytujú lieky len pre nemocnice.
A teda aj tu, podobne ako pri
privatizácii, by sme mali
mať
pred očami istý cieľový model, čo chceme dosiahnuť v le-
kárnickej
starostlivosti, aký počet lekární na
akú hustotu,
na
základe akých demografických čísel, na základe akého roz-
loženia
počtu obyvateľov v regióne chceme
prideľovať licen-
cie na novovzniknuté lekárne, resp. chceme
skrečovať daný
počet
lekární z 1 300 na menej. A je tu skutočne otázka, kto
tieto
licencie podpisuje, na základe akých
kritérií sa ude-
ľujú,
či už ministerstvom, alebo nižším štátnym úradníkom,
to
znamená krajským lekárom. A napríklad aj otázka, koľko
lekární
vzniklo od roku 1995, kto ich podpísal,
akým spôso-
bom
analyzoval potrebnosť lekární v danom regióne. Vieme, že
v
mestách tieto lekárne narastajú ako huby po daždi a sú re-
gióny,
kde je nedostatok lekární. Čiže možná
otázka by zne-
la, aká
je proporcionálnosť pri
prideľovaní licencií na
vznik
lekární.
V krátkosti mi ešte dovoľte povedať niečo
k legislatíve
zdravotníckeho
systému a s tým súvisiacich oblastí. Legisla-
tíva,
ktorej sme vlastne spolutvorcami a v súčasnom období
vo zvýšenej miere, pretože sa prijíma
zákon o liekoch a
a
zdravotníckych pomôckach, zákon o omamných
látkach a pro-
striedkoch, novela
zákona číslo 273 o zdravotnom
poistení
a
ešte novela zákona číslo 277, ktorá takisto, myslím si, je
dnes
vo vláde a mala by byť na najbližšom zasadnutí Národnej
rady
v prvom čítaní, by mala podporovať z globálneho pohľadu
také
spoločenské postupy, ktoré majú vzťah k zdraviu. Mala
by
vytvárať prostredie na zvyšovanie zodpovednosti občana za
vlastné zdravie, mala by optimalizovať
podmienky na zmenu
štruktúry
zdravotníckych služieb, pretože
zdravotníctvo sa-
mé
svojou činnosťou dokáže priamo ovplyvniť zdravotný stav
obyvateľstva
iba sčasti, cca na úrovni 20 %, zvyšok
vlastne
tvorí
legislatívna politika, ktorá by podporila zdravé ži-
votné
prostredie, pozitívne by ovplyvnila sociálno-ekonomic-
ké
faktory a vytvorila motivačné prostredie zdravého spôsobu
života.
Takisto vás chcem ubezpečiť, aj pána ministra, aj koa-
ličných
poslancov, že máme svoje názory aj na oblasť organi-
zácie
a riadenia zdravotníctva.
To by bolo asi všetko, čo som chcel povedať. Dúfam, že
napriek
tomu, že toto uznesenie bolo rozdelené na hlasovanie
oddelene
o každom podbode uznesenia, tieto tri návrhy podpo-
ríte a
naše zdravotníctvo sa v budúcnosti bude vyvíjať
v
prospech pacienta a občana.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem poslancovi Gaľovi.
Slovo má
pán poslanec Mikolášik a
pripraví sa pán po-
slanec
Lauko. S faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru
pán
Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Chcel by som upozorniť pána poslanca Gaľu, že medziná-
rodné
porovnávanie prostredníctvom hrubého domáceho produktu
je ohromne
zjednodušené a povrchné, lebo ak
prepočítavame
hrubý
domáci produkt na občana podľa menového
prepočtu, tak
to
vychádza tak, ako hovoril on, ale
reálnejší je prepočet
cez
spotrebný kôš, a tam sa u nás
vytvorí približne 11 300
USD
na jedného občana. Treba, aby ste brali aj toto do úvahy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Oravec.
Poslanec M. Oravec:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gaľa sa dotkol problému lekární, financo-
vania
a platenia dlhov lekární, ktoré majú zdravotné pois-
ťovne.
Podľa mňa to on rozobral z
inej strany. Ale podľa
môjho
názoru sa problém zmluvných
vzťahov lekárnikov a le-
kární
so zdravotnými poisťovňami rieši
cez pacienta, čo je
zásadná
chyba, lebo majitelia lekární by mali využívať Ob-
chodný zákonník a využívať zmluvy,
ktoré sú podpísané so
zdravotnými
poisťovňami, a v žiadnom prípade by do
toho ne-
mali
zaťahovať pacienta, ako to urobili niektoré lekárne mi-
nulý
týždeň.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikolášik, nech sa páči.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcem sa naozaj len stručne vyjadriť, lebo istou nevý-
hodou
je vystupovať po kolegoch, ktorí už vlastne niektoré
tézy,
ktoré som sám chcel vyjadriť, veľmi dobre vystihli.
Chcem len vyjadriť presvedčenie, že aj
ostatní poslanci,
ktorí
nepracujú vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci,
majú
na srdci tak ako my osud zdravotnej starostlivosti na
Slovensku,
ktorá sa vlastne, mohlo by sa povedať, že napriek
zvýšeným alokovaným
zdrojom, z roka
na rok dostáva do
väčších
problémov.
Analýzu možných
príčin financovania
zdravotníctva po-
dali
viacerí kolegovia. Chcem sa veľmi prihovoriť, keď bude-
me hlasovať
jednotlivo o týchto troch
navrhnutých uznese-
niach,
aby ste láskavo súhlasili najmä s prvým bodom, ktorý,
žiaľ,
vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci neprešiel,
aby
skutočne išlo o vládnu komisiu, kde by
neboli zaintere-
sovaní len predstavitelia rezortu a zdravotných
poisťovní
ako
doteraz, ako nám pán minister povedal
vo výbore, že ta-
káto
komisia vlastne už jestvuje, že stačí
kooptovať do nej
niektorých
poslancov a vec je vybavená. Naopak si myslím, že
to
nestačí a že je potrebné, aby sa
zachovala vládna úroveň
takejto
komisie, kde budú zainteresované všetky
rozhodujúce
stránky
vrátane, a to chcem podčiarknuť, ministerstva finan-
cií.
Viete dobre, ako sme boli prekvapení a nemilo prekvape-
ní, keď na
jednej strane rezort
zdravotníctva mal určité
predstavy
aj o hodnote bodu, kde vlastne pravá
ruka nevede-
la,
čo robí ľavá a minister financií prišiel s cenovým výme-
rom,
ktorý zdravotníkom, samozrejme, nemohol konvenovať. Ta-
kisto
sme teraz svedkami toho, akým spôsobom sa hodnota bodu
môže manipulovať, resp. že jeho dolná hranica je uvoľnená,
a
nie je garantovaná. To môže priniesť vážne
napätie vo fi-
nancovaní
zdravotníctva.
Teda, aby som sa vrátil k tomu, čo
chcem podčiarknuť,
prosím,
keby ste láskavo aj ostatní hlasovali rozhodne za
vládnu
úroveň tej komisie v bode 1 alebo v
prvom uznesení,
ktorú
navrhujeme spoločne prijať na pôde Národnej rady.
Druhý bod je nekonfliktný a tretí bod - skutočne chcem
apelovať
aj na taký dobrý zmysel alebo sedliacky rozum, ale-
bo
aj slušnosť, ak chcete. Skutočne sme tu aj s vami, vážené
kolegyne
a kolegovia z koaličných lavíc, analyzovali,
prečo
niektoré
zariadenia nemajú ísť do privatizácie. Vy ste s tým
súhlasili,
spoločne sme sa tešili, že je tu určité odborné
hľadisko, že
odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne,
liečebne pre dlhodobo chorých naozaj nepatria
do priamej
privatizácie
a majú byť zachované v systéme rezortu. Napriek
tomu
sú známe skutočnosti, že sa toto
rozhodnutie pléna Ná-
rodnej
rady porušuje a ďalšie zariadenia z
tohto zoznamu sa
do
privatizácie zaradili. Preto vás
prosím práve vo svetle
tohto
vysvetlenia, keby ste láskavo s celkom pokojným svedo-
mím hlasovali aj o bode 3 kladne, aby sme ho mohli taktiež
prijať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Len chcem upozorniť, že to nie sú rozhodnutia Národnej
rady,
ale uznesenia, čiže majú odporúčací charakter.
Pani poslankyňa Kolesárová - faktická
poznámka. Potom
vystúpi
ako predposledný v rozprave pán poslanec Lauko.
Nech sa páči.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za
slovo.
Chcela by som povedať iba toľko, že uznesenie pod bo-
dom
1 náš výbor neodporúča prijať, teda
väčšia časť výboru
z
toho dôvodu, že v odbornej komisii, ktorá funguje v súčas-
nosti,
je zastúpené aj ministerstvo financií.
Pán JUDr. Mi-
kolášik
prišiel na rokovanie výboru trošku neskôr. V tejto
komisii
sú zastúpení poskytovatelia zdravotnej starostlivos-
ti
aj zdravotné poisťovne a komisia podľa našich informácií,
aj
podľa vyjadrení zúčastnených funguje na veľmi dobrej pro-
fesionálnej
úrovni. Preto sa domnievame, že takáto komisia
by
bola duplicitná, nehovoriac o tom, pokiaľ by sa prijalo
také
uznesenie, že by tam boli zástupcovia
zo všetkých klu-
bov, mohlo by
to navyše aj politicky ovplyvňovať odborné
riešenie
problémov.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Lauko a pripraví sa pani poslan-
kyňa
Aibeková.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán podpredseda,
vážení kolegovia,
vážený pán minister,
s potešením kvitujem, pán minister, že sa zúčastňujete
na prerokúvaní tohto bodu, na rozdiel od
predchádzajúcich
razov,
najmä čo sa týkalo sociálnej problematiky a vzťahu so
zdravotníctvom,
takže mi dovoľte, aby som sa tiež ako
zdra-
votník vyjadril k tomuto závažnému bodu a k
týmto tézam.
Podnietil
ma tretí bod uznesenia, kde sa hovorí o
závažných
nedostatkoch
transformácie systému zdravotnej
starostlivos-
ti,
a čo sa týka paradoxného návrhu pozastaviť privatizáciu,
pretože,
samozrejme, že sme všetci za to, aby privatizácia
pokračovala,
ale správnym spôsobom.
Na začiatku mi dovoľte, aby som vám
pripomenul - ešte
raz
hovorím, mám to z Internetu -, že v
tézach HZDS o zdra-
votníctve
sa hovorí: "V prvom rade
sprivatizujeme liečebno-
preventívnu
starostlivosť, ktorú pretransformujeme na zmluv-
ný
vzťah pacient - lekár - poisťovňa. To
znamená, že leká-
rovi za
pacienta zaplatí poisťovňa, lekárov pracujúcich
v
týchto zariadeniach uprednostníme pri ich
privatizácii,
okrem
zmluvného vzťahu bude možné vykonávať aj súkromnú prax
lekárov
na základe dohody lekár - pacient, v špecializovanej
ústavnej a
následnej preventívno-liečebnej
starostlivosti
budeme
preferovať zmluvný vzťah zariadenie - lekár - pois-
ťovňa,
ukončíme privatizáciu lekární, štátnych distribučných
firiem
a zdravotníckych zariadení nezaradených
do základnej
siete, ako aj
zariadení kúpeľov a
žriediel, kde umožníme
účasť
zamestnancom, mestám a obciam."
Nechám na vás, ctení poslanci, aby
ste posúdili tieto
tézy
a porovnali ich so skutočnosťou. Myslím si, že každý
aspoň
trochu priznáte, že skutočnosť je trošku iná.
Čo sa týka privatizácie, minister Bisák sa nedávno vy-
jadril
aj pre tlačovú agentúru, že bude privatizácia zdra-
votníckych
zariadení, ktorú chce ministerstvo dokončiť v pr-
vom
polroku 1998. Privatizácia
zdravotníctva sa však nedo-
tkne
základnej siete zdravotníckych
zariadení, akými sú na-
príklad lôžkové zariadenia, ale len
polikliník, obvodných
zdravotných stredísk
a špeciálnych zariadení. V priebehu
šiestich
mesiacov by malo ministerstvo predložiť
na rokova-
nie
vlády 103 projektov na
privatizáciu zdravotníckych za-
riadení.
Z toho vyplýva, že týždenne by ich mala
vláda pre-
hodnotiť
10 až 15, a vlastne už sa tak aj deje.
Pripomeniem svoje vystúpenie k
dokumentu, keď sme tu
rokovali
a svojím spôsobom sme aj prijali určité odporúča-
nie,
aby sa určité zdravotnícke zariadenia v
tejto situácii
neprivatizovali.
Moje vystúpenie vyplýva aj z toho, že som
z
regiónu, kde sú tatranské liečebne, kde
pracovníci aj ko-
legovia
lekári majú obavu z toho, kto tieto liečebne spriva-
tizuje.
Dovoľte mi krátko na tému lekární. Myslím si, že je to
veľmi
aktuálny problém a vlastne je prejavom určitej choroby
v
systéme zdravotníctva a v riadení zdravotníctva. Slovenská
lekárnická komora považuje súčasnú situáciu v
lekárenskej
starostlivosti za alarmujúcu. Lekárnici sú nútení
zápasiť
o
ekonomické prežitie, iniciovali desiatky rokovaní na úrov-
ni
parlamentu, rezortov zdravotníctva,
financií i jednotli-
vých
poisťovní a vyčerpali všetky zákonné možnosti na do-
siahnutie
korektnej dohody. To je len odpoveď, pán kolega
Oravec,
že nie zaťahovanie obyvateľov do tohto problému, ale
neriešenie
tohto problému vyburcovalo týchto kolegov zdra-
votníkov
na takýto postup. A myslím si, že dlh 1,5 mld. je
dosť
vážny problém na to, aby sa takto
postupovalo a svojím
spôsobom
chápem týchto majiteľov lekární,
pretože mnohí le-
kárnici vložili do
lekární podstatnú časť
svojho majetku
a
v tejto situácii sú ohrozené aj ich rodiny. Väčšina lekár-
ní
je v strate. Neviem, prečo rezort
zdravotníctva obviňuje
z
krízy lekárne a nehľadá chybu
vo filozofii financovania
zdravotníctva.
Nedávno sa vyjadril jeden expert na privatizáciu - sa-
mozrejme,
že ho nemožno zaradiť medzi kruhy blízke vládnej
koalícii
-, ktorý o privatizácii povedal: "Cieľom privatizá-
cie po
nástupe tretej vlády
Vladimíra Mečiara sa stalo
ovládnutie
privatizovaného majetku s tým, aby sa
ho zmocni-
li
- povedané slovami Ivana Lexu - subjekty hnutiu blízke, a
opäť
citujem Ivana Lexu - aby sa v súvislosti s privatizá-
ciou stalo
všetko, čo s tým
súvisí. Legislatívnoprávne
prostredie
pre takúto privatizáciu vytvorili
ľudia, ktorých
právne
vedomie je založené na právnom a
morálnom nihilizme.
Títo
ľudia si boli takí istí svojou mocou,
že svoje pohŕda-
nie princípmi právneho štátu vôbec netajili." Takisto mám
obavy
o to, ako sa bude v budúcich šiestich mesiacoch priva-
tizovať
v zdravotníctve. Preto plne podporujem najmä tretí
bod
z navrhovaného uznesenia, kde sa hovorí
o závažných ne-
dostatkoch
v transformácii systému zdravotnej
starostlivos-
ti. A za takýchto podmienok takisto,
samozrejme, súhlasím
s
tým, aby sa na toto obdobie pozastavila privatizácia zdra-
votníckych
zariadení, lebo za takýchto podmienok
sa to robí
deformujúco
a s chybami, ktoré jednoducho ako poslanci Ná-
rodnej
rady by sme nemali pripustiť.
Ďaujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková - faktická
poznámka. Potom pa-
ni
poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem oddeliť reakciu na pána poslanca Lauka od svojho
vystúpenia.
Pán poslanec Lauko, bohužiaľ, lekárnici
vás nesprávne
informovali.
Nie je pravda, že sa obracali opakovane
na vý-
bor
pre zdravotníctvo a sociálne veci s nejakými návrhmi.
Prvý
vážny materiál, kde poukazovali na
problémy, ktorý bol
ako-tak komplexne
spracovaný, nám odovzdali 26. novembra
1997.
Inak na všetky rokovania, ktoré prebiehajú vo výbore
za
účasti všetkých zástupcov
asociácií, komôr, zdravotných
poisťovní
atď. sú pozývaní aj zástupcovia
lekárnickej komo-
ry.
K Liečebnému poriadku dali také návrhy, ktoré sme jedno-
ducho
nemohli akceptovať, pretože boli v
rozpore s ústavou.
Požadovali,
aby sa za recepty platilo. Výbor by bol veľmi
rád
tieto návrhy zapracoval, ale
jednoducho nemohli sme sa
dostať
do rozporu s ústavou. Tak ak vám
takéto stanoviská
dali,
bohužiaľ, v tomto smere vás zavádzali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Belohorská - faktická
poznámka.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne.
Zdalo sa
mi, že pokiaľ nevystúpil pán
poslanec Lauko,
viedla sa
debata a diskusia istým
spôsobom kultivovane
o
tom, že sme mali všetci záujem veci pomôcť, nakoniec aj
tí,
ktorí v zdravotníctve nikdy
nepracovali. Ale zdá sa mi,
že
sa to teraz dostáva na trochu inú pôdu.
Chcela by som povedať len jednu vec. Varujem pred tým,
aby
sa zastavovala privatizácia v
zdravotníctve, pretože ak
niečo
treba urobiť, treba urobiť nutnú sieť zdravotníckych
zariadení
a k tej sa dostaneme a prepracujeme len privatizá-
ciou.
Nemám obavu z privatizácie, pretože zdravotnícke za-
riadenia
patria do rúk tým, ktorí v tomto
zdravotníckom za-
riadení
robia, ale, samozrejme, o to sa musia snažiť v prvom
rade oni,
nemôžu čakať na
to, že niekto za nimi príde
a
zdravotnícke zariadenie im odovzdá.
Na tému poisťovní by som povedala len
jedno. Zaujímajte
sa
v prvom rade o pacienta, a nie o zdravotnícke zariadenie.
Ak
to zjednoduším pre tých, ktorí nemajú tak blízko k pa-
cientovi,
tak to prirovnám, ako keby poisťovne platili auto-
opravovne,
a nie poškodenie auta. Jednoducho sa treba starať
v
prvom rade o to, čo môžeme poskytnúť
pacientovi, čo sme
povinní
mu poskytnúť, pretože si musíme uvedomiť jedno, že
aj
v malých dedinách ľudia odvádzajú do
poisťovne presne to
isté,
čo vo veľkých mestách a ich prístupnosť k istým vyšet-
reniam je skutočne v porovnaní s Bratislavou
podstatne zní-
žená.
Ešte raz teda prosím, nech sa vedie
debata a diskusia
v
tóne, ktorý si vyžaduje zdravotný stav obyvateľstva.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
K doktorovi Laukovi - chcem upozorniť na to, že súhla-
sím
s tým, čo uviedol, pretože pani
poslankyňa iste vie, že
sme
mali možno pred dvoma rokmi stretnutie s distribútormi
liekov,
že sa tu signalizovalo, že tento trh je
zlý, že in-
solventnosť
lekární bola dávno. Pokiaľ to dali písomne až
teraz,
môžeme to považovať za ich formálnu chybu, ale mno-
hokrát
k tomu ústne diskutovali vo výbore.
Myslím si, že to
treba
dať len do tej polohy, aby sme to riešili, a nie aby
sme
sa hádali, kto, kedy, na čo upozornil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ako posledná v rozprave vystúpi pani
poslankyňa Aibeko-
vá.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
v rozprave odznelo veľa vážnych
slov. S mnohými musím
aj
ja súhlasiť, voči mnohým mám vážne
výhrady, a to tak od-
borného
charakteru, ako aj politického charakteru. Vážim si,
že
rozprava vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci sa
niesla naozaj v kultivovanom a odbornom duchu, tak
ako aj
mnohé
dnešné vystúpenia, ktoré tu predniesli či už zástupco-
via
lekárskeho stavu, napríklad pán poslanec Gaľa, alebo pán
poslanec
Mikolášik, ale aj pán poslanec Šagát, alebo zástup-
ca
klubu SDĽ, ktorý nie je lekár, ale mal koncepčne dobre
pripravený materiál - pán poslanec Kanis, že naozaj mnohé
tieto
úvahy boli správne.
Neustále sa zdôrazňuje, aká je katastrofálna a zlá si-
tuácia
v zdravotníctve. Pamätám si, že takéto
slová odzneli
aj
v rokoch 1992, 1993, 1994 atď. do dnešného dňa. Výbor pre
zdravotníctvo
a sociálne veci si plánuje svoje zahraničné
cesty
tak, aby mohol urobiť práve porovnania so systémom fi-
nancovania
v zdravotníctve v krajinách Európskej únie, ktoré
by
nám mali v tomto smere slúžiť za vzor. Zistili sme, že
ani
tu nie je jednotný systém financovania zdravotníctva, že
niektoré
krajiny nepoznajú poistný systém a idú
cez rozpoč-
tový
systém, pričom je obyvateľstvo vysoko zaťažené daňami
a
vlastne finančné prostriedky na zdravotníctvo idú z týchto
daní, ako
je to napríklad v Dánsku,
Švédsku, ktoré sme
navštívili. Francúzsko pozná poistný systém, ale má
jednu
základnú
poisťovňu, a nemá taký rozvetvený systém, ako bol
na
Slovensku. V Rakúsku a Nemecku je dobre vybudovaný systém
poisťovní, napriek tomu neustále tento systém
zdokonaľujú
a
menia. V Taliansku najviac zákonov a
zmien prijali v po-
sledných
dvoch rokoch práve v oblasti
financovania zdravot-
níctva.
Vo všetkých týchto krajinách majú
finančné problémy
v
zdravotníctve a nemôžu pokryť všetko,
čo by pacient chcel
a
žiadal pri súčasnom rozvoji medicíny, pretože tá ide míľo-
vými
krokmi dopredu, a pacient by vlastne mal mať teoreticky
aj prakticky nárok na absolútne špičkovú
starostlivosť vo
všetkých
krajinách. Ale ani v týchto krajinách
si to nemôžu
dovoliť.
Preto porovnania, ktoré tu prednášali
páni poslanci Ga-
ľa
a pán poslanec Kanis,
sú síce správne, a čísla, ktoré
uvádzajú,
si nedovolím namietať, ale porovnávajú
neporovna-
teľné,
pretože Slovenská republika buduje nový systém celého
hospodárstva
a nový systém financovania
zdravotníctva iba
päť
rokov. A naozaj mnohé zmeny, ktoré prichádzajú do parla-
mentu
v podobe prednesených legislatívnych
návrhov, sú čas-
tejšie,
ako by možno niektorí chceli alebo si predstavovali,
ale
jednoducho je to nevyhnutné. Čiže
tvrdím to, čo som už
povedala
v reakcii na pána poslanca Šagáta, že aj keď peňazí
bude dvojnásobne, trojnásobne alebo viac,
ako je teraz,
stále
bude nedostatok, pretože stále nebude
na tú absolútnu
špičkovú
starostlivosť pre všetkých, tak ako si
to pacienti
predstavujú.
Čo sa
týka bodov, ktoré predložila
skupina poslancov,
naozaj
v globále, keď sa na ne pozrieme, tak s bodmi 1 a 2
môžeme
súhlasiť.
K prvému bodu sme vo výbore prijali trochu iné uznese-
nie,
a to v takom smere, že naozaj pracovná
komisia už pra-
cuje,
pravidelne predkladá výsledky do gestorského výboru,
teda
výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Neodpustím si
napriek
tomu, že som chcela byť absolútne vecná, jednu po-
známku.
Keď som v decembri 1995 pred prerokúvaním rozpočtu
navrhovala,
aby takáto komisia vznikla, nie síce na
vládnej
úrovni,
ale na takej úrovni, ako funguje teraz, tak ma vtedy
opoziční kolegovia
vysmiali, že žiadna komisia ešte
nikdy
nič
nevyriešila, že väčšinou komisie zasadajú, prijímajú uz-
nesenia,
a tým sa to končí. Takže bola som teraz
veľmi pre-
kvapená, keď
navrhujú zriadiť takúto
komisiu dokonca na
vládnej
úrovni. Veľmi dobre vedia, že som sa nikdy nebránila
vzniku
komisií, ale aj na pôde parlamentu napríklad komisia,
ktorá
tu vznikla z dobrého úmyslu - komisia na riešenie dro-
gových
problémov - vieme, ako skončila. K tomu
sa budem vy-
jadrovať
až pri príslušnom bode.
Som za prijatie pozmeneného uznesenia k
bodu 1, tak ako
ho
prijal náš výbor. Inak som rada,
že aj predkladateľ pán
poslanec
Kováč uznal, že výbor sa tejto problematike veľmi
intenzívne
venuje. Len na také objektívne
doplnenie z po-
sledných
mesiacov poviem termíny a čísla
uznesení: 18. sep-
tembra
to boli uznesenia číslo 351 a 354, 9. októbra uzne-
senia číslo 360 a 359, 6. novembra 1997 uznesenie
číslo 375
a
27. novembra pred prerokúvaním
rozpočtov sme sa znovu zi-
šli
so všetkými zástupcami, ktorí sú v
bode 1 pomenovaní.
Čiže
naozaj pravidelne do výboru pozývame zástupcov všetkých
odborných
združení, profesijných združení a nenechávame túto
problematiku
ľahostajne ležať bez toho, že by sme
neurobili
všetko
pre to, čo je v našich silách.
S bodom 2 sa úplne stotožňujem. Napokon
mám informáciu,
že vláda si
vyžiadala, aby minister
zdravotníctva do 31.
marca
takúto správu predložil a táto úloha
bola daná minis-
trovi už pred
niekoľkými mesiacmi, aby
bolo dosť času na
zváženie
všetkých údajov, ktoré potrebujeme.
Pokiaľ ide o bod 3, nebudem sa opakovať, pretože o pri-
vatizácii
zdravotníckych zariadení sa tu viedli už niekoľko-
hodinové
diskusie. Napriek tomu, keďže kolegovia, ktorí ten-
to
bod navrhli, znovu a znovu diskutujú o
tom probléme, mu-
sím
aj ja stručne niečo povedať. Veľmi ma prekvapila posled-
ná
veta tohto návrhu, t. j. ponuka na
širokú diskusiu obča-
nom, profesijným a mimovládnym organizáciám. Potom ma ale
prekvapuje,
že vláda a minister Šagát v apríli 1994 mesiac
po
nástupe do vlády pripravil rozsiahly materiál na privati-
záciu
zdravotníckych zariadení bez tejto širokej diskusie.
Takže
s týmto bodom na širokú diskusiu nemôžem súhlasiť, i
keď
aj ja mám svoju predstavu o privatizácii, a nie so všet-
kým
som súhlasila, tak ako ju vláda predložila. Preto som aj
svojím
hlasovaním vyjadrila vôľu a podporila
som isté vyňa-
tia
z tohto zoznamu, ktorý nám bol
predložený, pretože nao-
zaj
si myslím, že napríklad zariadenia pre starých občanov
a
dlhodobo zdravotne postihnutých by v
tejto fáze do priva-
tizácie
nemali ísť. Ale trošku mi to znie
ako výsmech, že
teraz
tí, ktorí chceli veľmi rýchle privatizovať, chcú zrazu
širokú
diskusiu, a obávam sa, že ak... Pán
poslanec, neská-
kala
som vám do reči, tak si vyprosujem, aby
ste mi tu ská-
kali
do reči. Keď nesúhlasíte, máte možnosť
zareagovať fak-
tickou
poznámkou.
Takže
stotožňujem sa s tým uznesením, ktoré prijal vý-
bor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Dúfam, že nájdeme
všetci porozumenie pre to, aby sme prijali také opatrenia,
ktoré
stav v zdravotníctve zlepšia, ale
pretože som realis-
ta,
tak viem, že mnohé navrhované kroky sa
prejavia neskôr,
niektoré
o niekoľko týždňov, niektoré o
niekoľko mesiacov,
ale,
samozrejme, súhlasím, že mnohé rázne
kroky a opatrenia
treba
urobiť.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej.
Tým sme vyčerpali rozpravu, ale sú tu
ešte dve faktické
poznámky.
Pán poslanec Lauko a pán poslanec Šagát.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Nerobím si nárok hodnotiť svojich
kolegov, ako vystúpia
alebo
čo povedia vo svojom vystúpení. Myslím
si, že v tejto
snemovni
má každý právo povedať svoj názor, a
myslím si, že
hodnotiť
dotyčného kolegu je nad rámec týchto našich možnos-
tí.
Ale prosím, beriem každý názor.
Chcel by
som len trošku skorigovať alebo
spresniť to,
čo
povedala pani kolegyňa Aibeková. Myslím
si, že najlepšie
sa
poslanec presvedčí, keď navštívi
zdravotnícke zariadenie
a
porozpráva sa s lekármi a
zdravotníkmi, ako pociťujú si-
tuáciu
v zdravotníctve. Keby ste išli, pani kolegyňa, tak by
ste
sa dozvedeli.
Porovnávať sa s krajinami, ako je
Švédsko a Dánsko,
myslím
si, že tak ako to povedal profesor Baránik, je trošku
nenáležité,
aby sme rozvíjajúci sa postkomunistický štát po-
rovnávali
s Dánskom a Švédskom. To
spresnenie je v tej ne-
presnosti,
pani kolegyňa, trošku by som ju
poopravil. Fran-
cúzsko
nemá jednu poisťovnu, má viac súkromných poisťovní.
Štátne
poisťovníctvo vo Francúzsku je založené
na základnom
poistení
a pripoistení, ktoré robí veľa súkromných poisťovní
a
ďalších napríklad pre poľnohospodárov, pre umelcov atď.
Takže
tá informácia, pani kolegyňa, že Francúzsko má jednu
poisťovňu,
bola troška nepresná.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Šagát, máte slovo.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Aibeková správne
pripomenula a ďakujem,
že
môžem vysvetliť okolnosti, za akých sme v takom krátkom
čase
mohli predložiť koncepciu privatizácie. Ako iste viete,
keď sme nastúpili, okamžite začala fungovať
transformačná
komisia
pri ministerstve zdravotníctva, ktorá zosumarizovala
dovtedajšie kroky a návrhy profesijných združení,
občian-
skych
združení. To znamená, že nie tak ako
predchádzajúci
pán
minister sme zmiatli všetko a začali stavať na zelenej
lúke,
ale sme čerpali z materiálov, ktoré boli pripravené,
schválené,
len sme sa ich snažili uplatniť v realite. Takže,
aby
ste tak chápali ten krok. Myslím si, že poznáte históriu
niektorých
krokov v zdravotníctve. Takisto
viete, že v ro-
koch
1992 a 1993 bola kríza. Iste viete, že
všetky krízy
-
zatiaľ sú dve hlboké - prvá bola v roku 1994, ktorú vieme,
kto
spôsobil. Vtedy sa prijal rozpočet, že odvod štátu do
zdravotného
poistenia bude 34 korún na jedného občana. To
bolo
10 % z 13,7 % minimálnej mzdy. To si všetci pamätáme,
ako
sa to muselo riešiť. Dnes sme v tej istej situácii, je
tu
opäť kríza. Samozrejme, môžeme veľmi ťažko do detailov
porovnávať,
koľko dávame na zdravotníctvo, ale pán
podpred-
seda
Húska, ak ste uviedli, že v rokoch 1993 a 1994 sme dali
toľko
a teraz aký veľký objem dávame, to je skutočne slabá
argumentácia,
pretože vtedy boli rozpočty také, že sa nedalo
s
nimi prežiť.
Nakoniec mi dovoľte, aby som vám
poďakoval za to, že
vznikla
takáto diskusia a nemala za účel, ako si klamne mys-
lí
pán podpredseda Ľupták, chrániť pána ministra.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel
by som k pani poslankyni Aibekovej povedať, že
Francúzsko
má skutočne širší poistný systém v
zdravotníctve
a
má rovnako problémy s financovaním zdravotníctva, ako máme
my.
Sú krajiny, ako napríklad Spojené
štáty, kde mnoho ľudí
vôbec
nemá prístup k zdravotnému poisteniu, pretože si to
jednoducho nemôžu
dovoliť. A myslím si, že majú
takisto
problémy
v prístupe k zdravotníctvu. Myslím si, že by sa mi-
nisterstvo
a pán minister mali zamyslieť, či by sme sa nema-
li
vrátiť jednoducho k financovaniu zdravotníctva cez štátny
rozpočet
a zrušiť poisťovne. Potom sa aspoň bude môcť pouká-
zať
priamo na ministra, že on je zodpovedný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som doplniť vystúpenie pani poslankyne
a pod-
poriť,
aby tu nevznikali rôzne šumy okolo materiálu, ktorý
bol
pripravený na privatizáciu. Vôbec žiadne kluby, žiadne
podporné
stanoviská, bol to materiál, ktorý prešiel aj moji-
mi
rukami, ale ktorý vypracovali ešte za pána ministra Sobo-
ňu pracovníci ministerstva, ktorí pri
meniacich sa minis-
troch
našťastie zostali. Takže tí istí pracovníci aj dnes
pokračujú
v práci a príprave materiálov. Na tom sa totiž nič
nemôže zmeniť. Nemocnice aj napriek meniacim sa
ministrom
a
rôznym stanoviskám zostávajú na svojom mieste a na svojich
adresách.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Jednu malú poznámku si dovolím urobiť aj ja. Chcem len
upozorniť,
že zdravotníctvo je práve ten sektor,
tá oblasť,
v
ktorom dochádza a bude trvale dochádzať k súčinnosti ve-
rejného
a súkromného sektora. To znamená, že nikdy nepred-
pokladáme
úplné vyprázdnenie v prospech jedného sektora ale-
bo
druhého.
Pán poslanec Oravec.
Poslanec M. Oravec:
Myslím si, že pani poslankyňa Aibeková vo
svojom vystú-
pení,
čo sa týka prípravy privatizácie, chcela povedať, že
pán poslanec Šagát, keď bol ministrom
zdravotníctva, tak
veľmi
rýchlo chcel privatizovať a veľmi rýchlo využil skúse-
nosti
predchádzajúcich ministrov a chcel všetko veľmi rýchlo
sprivatizovať, pričom on chcel o tom rozhodovať,
a asi to
chce
aj teraz, lebo aj teraz ho zaujíma
jedine privatizácia
zdravotníckych
zariadení a nič iné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, končím rozpravu. Teraz stojíme
pred otázkou,
či
ešte teraz vystúpi navrhovateľ a
minister. Nech sa páči,
pán
minister, máte slovo, aby ste mohli zaujať stanovisko
k
ukončenej rozprave.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
skutočne nebudem dlho diskutovať, ale nedá mi, aby som
nezaujal
niektoré stanoviská k predneseným problémom.
Po prvé. Pán poslanec Lauko, viem, že vás mrzí, že som
minule
nebol na rokovaní. Dnes som tu, aj keď som chorý, som
práceneschopný,
a sedím a venujem rezortu zdravotníctva
ma-
ximálnu
pozornosť. Tak aby sme si boli načistom.
Kedysi dávno som tu hovoril, že zdravotníctvo je jeden
rezort,
kde by sa nemala robiť politika,
ale viesť len vy-
slovene odborná diskusia. Aj dnes som počúval vystúpenia
poslancov.
Niektorí skutočne vecne, odborne diskutovali, ale
vystúpenia dvoch
poslancov, nebudem ich menovať,
boli tak
sčasti
trošku aj z politického hľadiska.
Dovoľte mi, pán poslanec Kanis, len
niekoľko poznámok.
Mali
ste vystúpenie, skutočne vidím, aj keď nie ste zdravot-
ník,
že máte niektoré informácie, ktoré boli
možno aktuálne
pred
rokom, ale navrhoval by som, aby sme sa my dvaja stret-
li,
prípadne s vašimi odborníkmi, aby sme si niektoré veci
z
tejto diskusnej správy vydiskutovali.
Napríklad hovoríte,
porovnávate nás s Českou republikou vo financovaní a množ-
stve
financií na jedného obyvateľa. Vážení,
v Českej repub-
like
za minulý rok dali 115 mld. korún, majú možno takú istú
sekeru
v zdravotníctve, ako je na Slovensku, a v podstate,
keď
to prepočítame na počet obyvateľov, tak
v zdravotníctve
premrhali
o 12 mld. viac ako na Slovensku. Štatistiky WHO
vám
môžeme dodať, pán poslanec, k tomu, čo ste tu kritizova-
li,
ako biedne sme v úmrtnosti, detskej chorobnosti, a ne-
viem
v čom. Mám najčerstvejšiu štatistiku, prvú z WHO, z po-
sledného zasadnutia v Istanbule, a môžem vás
ubezpečiť, mô-
žem
vám ju dať, že z postkomunistických krajín sme v niekto-
rých
ukazovateľoch pred Českou republikou, v niektorých uka-
zovateľoch
sme za Českou republikou a nachádzame sa na prvom
a
druhom mieste z postkomunistických krajín,
čo sa týka
zdravotnej
starostlivosti. Inak tie veci, ktoré
ste vypich-
li,
u nás máme na európskej úrovni.
Veľa ste tu diskutovali o
poisťovacom systéme. Tak do-
voľte
mi jednu myšlienku, ktorá je aktuálna v Svetovej zdra-
votníckej
organizácii, z posledného a predposledného
zasad-
nutia.
Svetová zdravotnícka organizácia si
vytýčila program
do
roku 2005, aby bola sociálna
spravodlivosť v poskytovaní
zdravotníckych
služieb pre obyvateľov na svete. A náš model,
či
sa vám to páči, alebo nie, najviac sa
podobal týmto myš-
lienkam,
pretože máme povinné poistenie, za
neaktívnych ob-
čanov
odvádza štát, je tu Liečebný poriadok, ktorý garantuje
určitú
úroveň poskytovania zdravotníckych
služieb bezplatne
na
základe zdravotného poistenia, a máme pluralitný poisťo-
vací
systém. Toto idú robiť na celom svete a
my tu kritizu-
jeme
namiesto toho, aby sme povedali, nájdeme si trstenicu
a
dáme na dereš toho - prepáčte, že
takto hovorím - kto si
neplní svoje povinnosti. Veď dobre vieme,
odkiaľ peniaze
prichádzajú,
ako tečú, ale my si tu budeme rozprávať
o tom,
že
poďme pozatvárať zdravotnícke zariadenia.
Zdravotnícke zariadenia sú tie posledné články, ktoré
slúžia
obyvateľom. Za socializmu sa hovorilo, že zdravotníc-
tvo je bezplatné a dostupné. Teraz ho
budujeme, aby bolo
dostupné,
samozrejme, v súlade so štátnou
zdravotníckou po-
litikou,
aby lekári išli k občanom, to je
povinnosť ambu-
lantnej
sféry, aby ambulantná sféra prebrala na seba skutoč-
ne
gro zdravotnej starostlivosti.
Kritizovali ste, že sme redukovali počty lôžok. Áno,
má
to svoj význam. Nikde vo svete nemajú 1 500 až 1 600-lôž-
kové
zariadenia. Optimálne zariadenia sú
okolo 1 000 lôžok.
Tento
proces pôjde ďalej, samozrejme, v súlade s inými krok-
mi, ktoré musia
tomu predchádzať. Povedali
ste, že počet
lôžok
je najvyšší na svete. Po redukcii, čo sme urobili, má-
me
na Slovensku na 1 000 obyvateľov 7 lôžok. Európsky prie-
mer
je 5-6 lôžok. Tak kto vám povedal, že
máme najväčší po-
čet
lôžok na svete? Samozrejme, že budujeme
sociálne lôžka.
O
tom si môžeme pohovoriť pri osobnom
stretnutí a ukážeme
vám projekt reprofilizácie zdravotníckych zariadení, ktoré
nespĺňajú
podmienky nemocníc. Viete, že máme
niekoľko zdra-
votníckych zariadení,
ktoré fungujú pod názvom nemocnica
s
poliklinikou, a majú tam jedno interné alebo
detské odde-
lenie.
Akreditácia nemocníc sa robí, to vám možno ukázať,
máme
urobených už niekoľko akreditácií. Takže tie informácie
sú
staré.
Lieková politika. Prosím vás pekne, veď sa zamyslite.
Spustila
sa tu pred rokmi privatizácia alebo
lepšie odštát-
nenie
lekárenskej sféry. Kto ju robil? Robil
som ju ja? Bol
nejaký zákon? Až
dnes máte zákon, ktorý skutočne napriek
odporu
sa nám podarilo dostať až do parlamentu
a, chvalabo-
hu,
bude v druhom čítaní možno na
budúci mesiac. Tu môžete
veľa
urobiť aj vy. Legislatívny proces, vážení
poslanci, sa
začína
od myšlienky cez prácu na ministerstve zdravotníctva,
cez
vládu, legislatívnu radu, ale končí sa u vás, v parla-
mente.
Prosil by som vás, aby sme skutočne čo najmenej zása-
hov
robili do pripravovaných návrhov,
pretože spomenuté zá-
kony
a novely, ktoré sú v parlamente, riešia
práve tie sys-
témové
kroky, po ktorých voláme. Pretože
zákony sa urobili
v
minulosti, len čas ukázal, že sú tam
legislatívne diery
a
dnes sme ich doplnili. Takže máme to pred sebou a skutočne
spoločne
môžeme veľa urobiť v tom, čo sa tu povedalo.
Dnes som
išiel autom do parlamentu. A
otvorte si Nový
čas,
píše sa tam, že vo Švédsku sú nespokojné zdravotné ses-
try
s podmienkami a s platmi a odchádzajú
do iných krajín.
Vážení,
prešiel som štáty Európskej únie a viem, že všade sú
problémy
v zdravotníctve. Nechcem sa z toho vyzúvať, ale to,
čo
je možné z pôsobnosti rezortu urobiť,
sme urobili. Samo-
zrejme,
že sú tu aj iné zložky, ktoré nám môžu v tom pomôcť.
Takisto o lekárňach som ešte nedokončil. Viete, že sa
začalo
odštátnenie lekární a povoľovanie podľa nejakej smer-
nice,
ktorú vypracovalo vtedajšie ministerstvo zdravotníctva
podzákonnou
normou. Postupne sme to sprísnili, pretože pred-
tým
bola lekáreň, ktorá podľa mňa dostala licenciu a spĺňala
podmienky
skôr výdajne liekov ako lekárne. Potom
sme sprís-
nili pravidlá na udeľovanie licencie, tak sa nám zdalo, že
niektoré
lekárne vznikajú v niektorých oblastiach ako huby
po daždi. Dali sme tam nejaké
obmedzenia. Protimonopolný
úrad
nás napadol, museli sme to zrušiť. A tu pán poslanec
Gaľa
povedal, že sa vo svete prepočítavajú
počty lekární na
počet
obyvateľov. Aj u nás sme teraz dali smernicu, že jedna
lekáreň
bude na 5 - 6 tisíc obyvateľov. Je to aj v zákone.
Môžeme
to buď znížiť, zvýšiť, záleží na vás,
aké číslo bude
v
tom zákone.
Samozrejme, keď som hovoril
o tom, odkiaľ peniaze
prichádzajú,
tak mi dovoľte, aby som ešte v
krátkosti niečo
povedal
k poistnému systému. Podarilo sa nám ho
zredukovať.
Viete,
že v súčasnosti bude fungovať 6 poisťovní, o nejaký
krátky
čas možno tých poisťovní bude 5. Myslím
si, že 5 po-
isťovní
na Slovensku na päť a pol milióna
obyvateľov je asi
optimálny
počet, kde zabezpečí pluralitu, ale zabezpečí aj
to,
o čom som hovoril na začiatku,
poskytovanie a prepláca-
nie
zdravotnej starostlivosti.
Ďalej k liekovej politike. Veď sme mali
300 distributé-
rov.
Skutočne sme robili kontroly licencií a môžem vám pove-
dať,
že vyše stovky licencií sme odobrali, pretože nespĺňali
podmienky
na prevádzkovanie distribučných firiem.
Môžem vám
povedať, choďte sa
pozrieť do lekární a
preverme si tie,
ktoré
licenciu dostali v začiatkoch, keď som
ešte ani neve-
del,
že tu budem pred vami stáť, či spĺňajú podmienky, aby
si
mohli napísať, že je to lekáreň. Zase ten zákon, o ktorom
hovorím,
to umožní.
Takže mi dovoľte na záver povedať asi
toľko, že dnes je
rozsiahla
novela zákona číslo 277 vo vláde.
Prešla legisla-
tívnou
radou, bola raz vo vláde s pripomienkami, opakovane
dnes,
predpokladám, že tento materiál prejde
a dostanete ho
do
prvého čítania.
Takže vás vyzývam, skutočne všetkých,
pokiaľ máte neja-
ké
podnetné nápady, aby ste nám pomohli, aby sme skutočne
urobili všetko pre to, aby zdravotníctvo fungovalo pre nás
všetkých.
Pretože, opakujem ešte raz, kedysi som tu povedal,
že
všetci, ako tu sedíme, aj všetci
obyvatelia na Slovensku
bez
ohľadu na to, do akej strany patria, sú
potenciálni pa-
cienti. Viete,
držím sa jednej
zásady, že robme všetko
v
zdravotníctve tak, že to robíme pre seba, lebo neviem, keď
vyjdem
von, či o desať minút nebudem potrebovať zdravotnícke
ošetrenie. Tak vás
prosím, skutočne prestaňme
politizovať
a
poďte nám pomôcť, aby sme to urobili
tak, aby to fungova-
lo,
aby aj transformácia zdravotníctva, ktorá, či sa vám pá-
či,
alebo nie, vo WHO sa považuje za jednu z najpremyslenej-
ších,
a dávajú nás za vzor ostatným postkomunistickým kraji-
nám.
Naposledy sme boli v Ruskej federácii, kde im v podsta-
te
robíme poradenstvo v poisťovacom systéme.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, už sme vysoko za limitom,
ktorý
máme pre začiatok obednej prestávky, preto uzatváram
dopoludňajšie
rokovanie. Skončili sme stanoviskom k rozprave
rezortného
ministra, bude tu ešte príležitosť pre
navrhova-
teľa
a pre spoločného spravodajcu a bude sa hlasovať.
Ďakujem pekne. Prajem vám všetkým dobrú
chuť.
Prestávka je do 14.30 hodiny, priatelia.
Pardon, mám tu ešte požiadavku z
výborov, že budú mu-
sieť
počas obedňajšej prestávky zasadať, tak
dávam spoločné
zasadanie
na 14.30 hodinu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás
do rokovacej
miestnosti.
Vážení priatelia, mali sme začať o 14.30 hodine, už 15
minút
prekračujeme túto spoločnú hranicu.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme
pokračovať v rokovaní o návrhu na uznesenie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky k súčasnej nepriaznivej si-
tuácii
v zdravotníctve (tlač číslo 904). Prerušili sme ju po
skončení
rozpravy a stanovisku pána ministra k rozprave.
Pýtam sa
pána poslanca Kováča, či sa chce k rozprave
vyjadriť
ako navrhovateľ.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
bolo veľmi zaujímavé vypočuť si diskusiu
k problematike
zdravotníctva
a myslím si, že bolo veľmi dobré, že sme tento
problém
otvorili, pretože sme si tu vypočuli 7
veľmi fundo-
vane
pripravených odborných názorov.
Myslím si, že mnohé z toho, čo tu
bolo počuť, sa asi
zopakuje vtedy,
keď pán minister
bude predkladať správu
o
riešení situácie v zdravotníctve. Napriek tomu chcem kole-
gom
poďakovať, pretože mnohé ich námety na
zlepšenie fungo-
vania
zdravotníctva sú skutočne výborné, a bude veľmi dobre,
keď
si záznamy z vystúpení budeme môcť prečítať aj vo výbore
pre
zdravotníctvo. Ukazuje sa, že
nebude asi veľký problém
nájsť
odborné riešenie, skôr si myslím, že problémom v našej
vzájomnej
komunikácii sú organizačné alebo
organizačnopoli-
tické
otázky celého tohto balíka, ktorý sme navrhli. Dovoľte
mi
preto, aby som sa dotkol práve tohto problému.
Prvý problém je vlastne rozhodnutie,
komu má komisia
patriť.
Či to má byť komisia ministra, tak ako
ju mal dote-
raz,
alebo to má byť komisia rozšírená o poslancov, alebo to
má
byť vládna komisia. Pri tejto
príležitosti by som spome-
nul dve vety,
ktoré odzneli, možno, že ich nebudem veľmi
presne
citovať. Pani poslankyni
Aibekovej, ktorá uvádzala,
keď
predkladala svoj názor na vznik takej komisie, sme pove-
dali,
že komisie len budú zasadať, prijímať
uznesenie a vý-
sledok
nebude žiadny. Tak nejako hovorila o
našich slovách.
No
v tejto chvíli musím povedať, že presne
toto je výsledok
práce
komisie, ktorá pracuje na ministerstve zdravotníctva.
Pani poslankyňa Kolesárová hovorila, že
komisia funguje
dobre.
Nuž keby dobre fungovala, tak by sa
zjavne problém
lekární
a ďalší problém neobjavil. Mám taký
dojem, že boju-
jeme
o to, kto bude zodpovedný za stav zdravotníctva na Slo-
vensku.
Či v tom necháme ministra s jeho istým
spôsobom ob-
medzenými
kompetenciami, pretože nemôže hovoriť do problema-
tiky ministerstva financií a do ďalších, ale potom on sa
stáva
obetným baránkom tých ľudí, ktorí nechcú presunúť ten-
to
problém na vládu. Vláda je kompetentná
rozhodnúť o všet-
kom, či
o financiách, či o organizačných otázkach, či
o
zdravotníctve, či o súčinnosti
ministerstva zdravotníctva
a
ministerstva sociálnych vecí. Iste
kolegovia z výboru ve-
dia,
koľkokrát sme žiadali o vytvorenie sociálno-zdravotných
postelí
a vždy to krachlo na ministerstve
práce, sociálnych
vecí,
kde sa návrh pozitívne neposúdil.
Takže ak chceme vyrobiť obetného
baránka-ministra, pro-
sím,
nechajme to na ministrovi. Ak ale
chceme s tým problé-
mom
pohnúť, potom odporúčam, aby sme hlasovali za pôvodné
uznesenie,
aby sa táto komisia zriadila pri vláde.
To bol jeden problém.
Druhý
problém, ako sa ukazuje,
teda ten druhý diel
uznesenia,
sa stretol so všeobecnou podporou,
myslím si, že
k
tomu sa vyjadrovať nebudeme. Hádam len
odpoveď na otázku,
prečo
chránime ministra. Myslím si, že nie
celkom dobre ste
pochopili
opozičných poslancov. Nieže my chránime
ministra,
minister,
keď urobí chybu, to od nás dostane
naplno a nepo-
chybne
budeme mať mnoho výhrad k jeho práci, aj sme mali, aj
budeme mať, ale
v tejto chvíli nechránime ministra, ale
chránime pacienta, chránime chorých ľudí, aby mali
lieky,
aby
ich bolo kde ošetrovať, aby boli peniaze na to, aby moh-
li
byť hospitalizovaní a operovaní
vtedy, keď to ich zdra-
votný
stav vyžaduje, a nie odkladaní pre nedostatok zdrojov.
A
to je, myslím si, zásadný rozdiel.
Konečne tretí bod, ktorý vyvolal veľké rozpaky a, mys-
lím
si, veľkú kontroverziu názorov, to je
otázka privatizá-
cie.
Chcel by som len poprosiť kolegov, o nič iné ich nežia-
dam,
len aby pri tomto bode hlasovali
rovnako, ako keď hla-
sovali
o tom, že niektoré objekty treba vyňať z privatizá-
cie,
pretože ak to neurobia, v tom prípade vlastne popierajú
svoj
predchádzajúci názor. Nič iné ich nežiadam a myslím si,
že
bude stačiť toľko hlasov na to,
aby sa momentálne tento
bod
pozastavil. Som presvedčený, že proces, o ktorom hovori-
la
pani poslankyňa Belohorská, prebieha
presne naopak. Naj-
prv sa
stanoví sieť zdravotníckych zariadení, potom sa
v
nich určí, čo sa môže privatizovať, čo
má ísť do obce, čo
má
zostať štátne, a až potom nastúpi proces privatizácie.
(Hlas poslankyne z pléna.) Nie, nie, povedalo sa to, žiaľ,
ináč,
pani poslankyňa. K cieľu sa dostaneme privatizáciou,
k
cieľu, to znamená k optimálnej zdravotnej sieti. Môžeme si
pozrieť
záznam.
Chcel by
som teda povedať, že proces
privatizácie je
jedno
zo systémových riešení, o ktorých hovoríme v prvom bo-
de.
K systémovému riešeniu patrí privatizácia, financovanie,
organizačné zmeny, sieť, legislatíva, tak ako
sa o nej tu
hovorilo.
To všetko sú systémové kroky, ktoré musíme urobiť,
inak
sa zdravotníctvo ďalej nepohne.
Na záver
vás chcem poprosiť, kolegyne,
kolegovia, aby
ste
podporili všetky tri uznesenia, tak ako
sme ich predlo-
žili. Myslím
si, že to bude veľmi
dobrý krok na ceste
k
zlepšeniu situácie v zdravotníctve a že
v marci, keď pán
minister
predstúpi so svojou správou a so svojimi už kon-
krétnymi
návrhmi, zjavne vychádzajúcimi aj z práce tejto ko-
misie,
už budeme vedieť posúdiť, že naozaj
došlo k zastave-
niu
zhoršujúceho sa stavu zdravotníctva a vykročili sme na
cestu
k zlepšeniu.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.
Pýtam sa pána poslanca Derfényiho, či tiež chce zaujať
stanovisko.
Nie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu
uznesenia.
Prosím pána poslanca Derfényiho, aby
uvádzal hlasovanie.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
dámy a páni,
najprv
budeme hlasovať v zmysle § 37
rokovacieho po-
riadku
o dvoch návrhoch, ktoré predložil pán
poslanec Šagát
s
tým, že žiadal o každom hlasovať zvlášť. Prečítam prvý.
Pán
poslanec ich predniesol ako dva návrhy na uznesenie a
opieram
sa o § 37, budeme o nich hlasovať samostatne a potom
o
návrhu, tak ako je to v uznesení.
Takže prvý návrh pána
poslanca Šagáta: Národná rada Slovenskej
republiky žiada
vládu
odôvodniť, prečo napriek uzneseniu
Národnej rady Slo-
venskej republiky
číslo 682/1997 z 3. júla 1997, v
ktorom
Národná
rada žiada vyňať z privatizácie liečebne pre dlhodo-
bo
chorých, odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne a po-
dobne,
sú tieto predmetom privatizácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, počuli sme pozmeňujúci návrh pána poslanca
Šagáta.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh poslanca Šagáta
sme
neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Druhý
návrh je tohto znenia: Národná rada Slovenskej
republiky
žiada vládu Slovenskej republiky prehodnotiť plat-
by
štátu do zdravotného poistenia novelou zákona o štátnom
rozpočte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Počuli
ste druhý pozmeňujúci
návrh poslanca Šagáta.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Konštatujem, že ani druhý pozmeňujúci
návrh Národná ra-
da
neprijala.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, a to o každom bode
samostatne,
o bode 1, tak ako je uvedený v tlači
904, každý
ho
má pred sebou. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 1 ná-
vrhu
uznesenia, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že prvý bod návrhu uznesenia sme neprija-
li.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Budeme
hlasovať o bode 2 uvedenom v
tlači 904, ktorý
gestorský
výbor odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o druhom bode
návrhu
uznesenia. Gestorský výbor odporúča
tento bod schvá-
liť.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že druhý bod návrhu
uznesenia sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Derfényi:
Navrhovaný bod 3 gestorský výbor odporúča
neschváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o treťom bode
návrhu uznesenia. Gestorský výbor tento
bod odporúča ne-
schváliť.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 3 návrhu uznesenia
sme neprijali.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený
pán predsedajúci, odhlasovali
sme všetky tri
body
návrhu uznesenia, ktoré predložila skupina poslancov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, rozumiem, len som si myslel, že
navrhujete ešte
hlasovať
o celku. To ale v danom prípade nemá zmysel.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky k súčasnej
nepriaznivej situácii
v
zdravotníctve.
Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu
spoločnému spravo-
dajcovi.
V rokovaní pokračujeme bodom
správa o realizácii opatrení proti
vznikajúcej drogovej
epidémii
v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Ako
viete, odhlasovali sme, že tento bod prerokujeme
ako
prvý na odpoludňajšom pokračovaní.
Správu vlády máte predloženú ako tlač číslo 864 a spo-
ločnú správu výborov ako tlač číslo 864a, ku
ktorej máte
pripojený
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Správu vlády uvedie jej podpredseda a
predseda Výboru
ministrov
pre drogové závislosti a kontrolu drog pán Jozef
Kalman.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa
ujal slova.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada,
prv než
predložím správu, chcem
poďakovať za ústreto-
vosť Národnej
rady, že ste mi vyhoveli a
preložili alebo
prerokovali správu, ktorú predkladám, a tým ste mi
umožnili
absolvovať
zajtra a pozajtra dve dôležité rokovania na vý-
chodnom
Slovensku.
Vážené dámy,
vážení páni,
na rokovanie pléna Národnej rady
Slovenskej republiky
predkladám správu o realizácii opatrení
proti vznikajúcej
drogovej epidémii
v hlavnom meste
Slovenskej republiky
Bratislave. Opatrenia proti vznikajúcej drogovej
epidémii
v
hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave sa prijali
uznesením vlády 15. októbra 1996 a následne v
decembri Ná-
rodnou radou
Slovenskej republiky. Ich
vypracovanie bolo
priamou
reakciou vlády Slovenskej republiky...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení kolegovia, prosím pokoj.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
...na situáciu v Bratislave, kde podľa
epidemiologic-
kých
údajov sa evidovali takmer dve
tretiny liečených nar-
komanov
z celej republiky. Táto alarmujúca skutočnosť bola
a
naďalej je ovplyvňovaná jednak
geografickou polohou hlav-
ného mesta,
jednak koncentrovanosťou priemyslu, obchodu,
služieb,
bankovníctva, školstva, ako aj veľkou koncentráciou
obyvateľstva hlavne v okrajových častiach
zabezpečujúcich
anonymitu.
Bratislava sa v poslednom čase stala
medzinárod-
ným
prekladiskom drog v dôsledku svojej polohy, bezproblémo-
vého
spojenia a blízkosti štátnych hraníc s Rakúskom a Ma-
ďarskou republikou, ktorá z nich urobila
ideálne miesto na
distribúciu
drog.
Správa je vyhodnotením úloh vyplývajúcich
z opatrení za
rok
1997. Predmetom osobitného bodu programu vlády Sloven-
skej republiky a Národnej rady
Slovenskej republiky bude
komplexné
vyhodnotenie Národného programu boja
proti drogám
a
jeho aktualizácia za rok 1997, ktoré predložím do Národnej
rady
koncom apríla tohto roku. Cieľom opatrení bolo okamžite
reagovať
na vzniknutú situáciu vo všetkých rovinách, t. j.
v
rovine prevencie, liečby,
resocializácie a represie a za-
interesovať
na riešení problému drog všetky orgány a organi-
zácie vrátane neštátnych, ktoré sa
zaoberajú bojom proti
drogám.
Preto i úlohy opatrení, ako aj finančné
prostriedky
boli adresované konkrétnym subjektom. Pre vašu informáciu
uvediem, že
na ich realizácii sa podieľalo 10 rezortov
-
Krajský úrad Bratislava, Generálna
prokuratúra Slovenskej
republiky,
Štatistický úrad Slovenskej republiky, Úrad vlády
Slovenskej
republiky a ďalšie, ktoré za ich
realizáciu zod-
povedajú
a taktiež nesú zodpovednosť za použitie
finančných
prostriedkov
účelovo vyčlenených na realizáciu opatrení zo
štátneho
rozpočtu.
Výbor
pre zdravotníctvo a sociálne
veci na rokovaní
k
predmetnému materiálu vzniesol
požiadavku venovať zvýšenú
pozornosť
"analýze rozpočtu na opatrenia na realizáciu opat-
rení
v rezorte ministerstva kultúry a
ministerstva vnútra".
K
tomu opätovne uvádzam, že finančné prostriedky vyčlenené
zo štátneho rozpočtu sa účelovo viazali. Vláda
Slovenskej
republiky
na realizáciu opatrení vyčlenila
60 mil. Sk. Ich
použitie
rezortmi a Krajským úradom Bratislava je vyšpecifi-
kované
v analýze finančných prostriedkov použitých na reali-
záciu
opatrení, ktorá tvorí prílohu
predloženého materiálu.
Správa
obsahuje i analýzu finančných
prostriedkov použitých
na
plnenie opatrení z iných zdrojov,
napríklad z neštátneho
protidrogového
fondu, Štátneho fondu zdravia.
Predložený materiál obsahuje vyhodnotenie
stavu plnenia
všetkých
53 úloh bez ohľadu na to, či išlo o úlohy krátkodo-
bého,
alebo dlhodobého charakteru. Možno
konštatovať, že 24
úloh
sa splnilo, 27 úloh sa plní a 2 úlohy sa
splnili čias-
točne.
Za pozitívny prínos k riešeniu drogovej
problematiky
považujem
opatrenia zamerané na plnohodnotné využívanie voľ-
ného
času detí a mládeže. Na území Bratislavy pôsobí 11 cen-
tier
voľného času s 363 záujmovými útvarmi, ktorých úlohou
je usmerniť
voľnočasové aktivity bratislavskej mládeže.
V
najohrozenejšom bratislavskom okrese
Bratislava V v Petr-
žalke
sa v júni 1997 zriadilo okresné centrum
výchovnej a
psychologickej
prevencie, špecializujúce sa na primárnu pre-
venciu
a poskytovanie poradenskej služby
drogovo závislým
jednotlivcom
a ich rodičom, ktoré navštívilo 120 klientov.
Osobitná
pozornosť sa venuje
individuálnym potrebám
narkomana aj pri
zaraďovaní do skupinovej a
individuálnej
terapie.
V súlade s úlohami vyplývajúcimi z opatrení sa kon-
com
roka zriadili také centrá v ďalších bratislavských okre-
soch,
prakticky vo všetkých - Bratislava I, Bratislava II,
Bratislava
III a Bratislava IV. Musím však konštatovať, že
problematika
drog sa presúva a zasahuje ďalšie časti
Brati-
slavy,
ako napríklad Dolné Hony a Vrakuňu, relatívne malé
sídliská
s koncentráciou rodín s dospievajúcimi deťmi.
V oblasti zdravotníctva za nemalý prínos považujem ob-
sahové
doriešenie personálneho a materiálno-technického
vy-
bavenia
Centra pre liečbu drogových závislostí
na Hraničnej
ulici,
ktoré je špecializovaným pracoviskom
orientovaným na
liečbu závislých od drog a ktoré podľa posledných údajov
eviduje
v rámci Slovenska najvyšší počet liečených pacien-
tov,
takmer 2 400. Disponuje najväčším tímom špecialistov,
skúsených
odborníkov v tejto oblasti, ktorí v
rôznych prog-
ramoch
poskytujú každoročne starostlivosť niekoľkým tisíckam
ľudí.
Od 1. januára 1998 sa v súlade s Národným
programom bo-
ja
proti drogám pri centre zriadil Inštitút drogových závis-
lostí
s predmetom činností zameraných
na vedeckovýskumnú,
výučbovú,
terapeutickú a koordinačnú činnosť v oblasti prob-
lematiky drogových
závislostí v rezorte
zdravotníctva. Na
posilnenie
represívnych opatrení sa v rámci Krajského riadi-
teľstva Policajného
zboru Bratislava zriadilo samostatné
protidrogové
oddelenie, ktorého úlohou je objasňovať trestné
činy súvisiace s výrobou, prechovávaním a
hlavne distribú-
ciou
drog. V roku 1997 sa v Bratislavskom
kraji zistilo 670
prípadov, resp.
trestných činov súvisiacich
s drogami.
Z
tohto počtu sa objasnilo 620 prípadov.
Za tieto trestné
činy
sa vyšetrilo a stíhalo celkom 561 osôb, z toho 10 detí,
51
mladistvých a 77 recidivistov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení kolegovia, prosím pokoj. Počúvajme
rečníka.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Z opatrení sa nesplnila úloha číslo
29 v časti sledo-
vanie
a vyhodnocovanie úmrtí spojených s drogami. Štatistic-
ký
úrad nemal možnosť v rámci súčasného systému povinných
hlásení
úlohu splniť. V súčasnosti hľadáme riešenie tohto
problému.
Materiál obsahuje i 10 nových opatrení, ktoré si
vyžiadala
súčasná situácia na drogovej scéne,
zameraných na
detailnejšie
rozpracovanie konkrétnych špecifických
problé-
mov
v jednotlivých oblastiach v boji proti drogám.
Vážení prítomní,
vážená Národná rada,
na záver si dovolím konštatovať, že prijaté opatrenia
v
prevažnej miere splnili a vytvorili podmienky na účinnú
protidrogovú prevenciu,
liečbu a resocializáciu. Zároveň
opatrenia pre
Bratislavu poslúžili ako
model, ktorý sa
úspešne
uplatnil i pri tvorbe koncepcie
protidrogovej poli-
tiky
vlády Slovenskej republiky na úrovni
okresov a krajov.
Táto
skutočnosť je o to dôležitejšia, že problém s drogami
sa čoraz viac
prejavuje aj v iných
oblastiach Slovenska,
pričom
sa najmä väčšie mestá nachádzajú v podobnej situácii,
v
akej bola predtým Bratislava. Vážení prítomní, uvedomme
si,
že problém drog nevymizne sám od seba,
a preto mu treba
venovať
neustálu pozornosť.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.
Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a
sociálne ve-
ci
pána poslanca Antona Národu, aby podal správu o výsled-
koch
prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky o prerokovaní správy o realizácii opatrení
proti
vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom
meste Sloven-
skej
republiky Bratislave.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1933 zo 7. januára 1998 pridelil správu
o realizácii
opatrení
proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste
Slovenskej
republiky Bratislave na prerokovanie Ústavnopráv-
nemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť, Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako ges-
torský
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
predloženú správu, zobral ju na vedomie s konšta-
tovaním,
že najúčinnejšou formou boja proti drogám je pre-
vencia.
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výbor Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, Výbor Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti prerokovali uvedenú správu,
zobrali
ju na vedomie a odporučili Národnej
rade Slovenskej
republiky správu o realizácii opatrení
proti vznikajúcej
drogovej
epidémii v hlavnom meste Slovenskej
republiky Bra-
tislave
vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport zobral správu na vedomie a odporučil
Národnej
rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie a
požiadať vládu
Slovenskej republiky, aby
do 15. augusta
1998
podala správu zameranú na hodnotenie účinnosti realizo-
vaných
alebo rozpracovaných projektov v boji proti drogám.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci ako gestorský výbor prerokoval správu
o
realizácii opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii
v
hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave dňa 21. ja-
nuára
1998. Vo svojom uznesení číslo 402
odporučil Národnej
rade
Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie
a
požiadal podpredsedu vlády Slovenskej republiky
a predse-
du
Výboru ministrov pre drogové závislosti
a kontrolu drog,
aby venoval zvýšenú pozornosť analýze tvorby
rozpočtu na
opatrenia
proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom mes-
te
Slovenskej republiky Bratislave a
jeho realizácii v re-
zorte
Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky a Minister-
stva
vnútra Slovenskej republiky.
Gestorský výbor konštatoval, že
výbory, ktorým bola
predložená
správa pridelená, ju prerokovali a odporučili Ná-
rodnej rade Slovenskej republiky správu vziať na
vedomie.
Ďalej
konštatoval, že poslanci v stanovenej lehote nepredlo-
žili
žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor
schválil
spoločnú správu výborov svojím
uznesením číslo 408
z
3. februára 1998, v ktorej určil za spoločného spravodajcu
výborov predsedu výboru Antona Národu. Súčasťou
spoločnej
správy
je návrh uznesenia Národnej rady
Slovenskej republi-
ky,
čiže čítať ho nebudem.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Národovi a prosím ho, aby zau-
jal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Do rozpravy ne-
mám
žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási
niekto
elektronicky, alebo ústne do rozpravy.
Nech sa páči,
pán
poslanec Kováč, a potom pani poslankyňa Aibeková. Zazna-
menávam.
Zároveň ukončujem možnosť prihlásenia do rozpravy.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som
len v stručnosti zopakoval časť
diskusie,
ktorú sme tomuto problému venovali vo výbore pre
zdravotníctvo,
a možno aj zdôvodnil, prečo si
myslíme, že
treba
venovať viac pozornosti rozpočtu
ministerstva kultúry
a
rozpočtu ministerstva vnútra práve v tejto oblasti boja
s
drogami. Ak si pozorne pozriete
túto správu, zistíte, že
práve
v týchto dvoch ministerstvách je značná slabina. Keď
sa
pozriete, čo všetko vykonalo
ministerstvo obrany, chcem
ho
vyzdvihnúť ako vzor, chcem vyzdvihnúť ako
vzor minister-
stvo
školstva, ktoré si skutočne dalo s tým
množstvo práce,
ministerstvo zdravotníctva rovnako, a keď
to porovnáte
s
tým, čo urobila kultúra, myslím si, že
to je zanedbateľne
málo.
Treba sa otvorene pýtať, a všetci dobre vieme, že naj-
silnejšie
a najvplyvnejšie médium pre každého občana Sloven-
skej
republiky je televízia, treba sa
spýtať, kde sú dohody
medzi
ministerstvom kultúry a televíziou, koľko platí minis-
terstvo
kultúry na to, aby sa program boja s drogami objavo-
val v
televízii, koľko, aby sa
objavoval v rádiách. Nič
z
tohto sa v správe neobjavilo. My máme médiá. Koľko sa dos-
talo do jednotlivých tlačených médií práve v otázke boja
s
drogami? V televízii sa odohrali, myslím si, dve besedy na
druhom
programe, pokiaľ viem, nie vo veľmi
sledovanom čase,
ak
nie, tak ma opravte, a okrem toho jedna
reklama s jabĺč-
kom
a červíkom, a to je všetko, čo by mladému človekovi malo
povedať,
aby nedrogoval. To je na margo
ministerstva kultú-
ry.
Myslím si, že je to proste ministerstvo, ktoré v oblasti
prevencie
má výrazný vplyv a bolo by ho treba podstatne viac
zainteresovať
do tohto problému.
Pokiaľ
ide o ministerstvo vnútra, samozrejme, pôsobí
skôr
ako represívna zložka, ale ak sa
pozriete na počet ľu-
dí, ktorí pracujú ako represívny orgán v tomto boji, tak
zistíte,
že tento počet je žalostne nízky. Keď si predstaví-
te,
že díleri dnes postávajú pred školami, že díleri dnes
predávajú
svoj tovar v súkromných bytoch, kde je
problém aj
pre
príslušníka Policajného zboru zo zákona sa tam dostať na
prehliadku,
myslím si, že treba pripraviť oveľa starostli-
vejší
program na úrovni ministerstva vnútra,
a preto vyply-
nuli
tieto naše dve požiadavky.
Na záver mi dovoľte, aby som tlmočil stanovisko pána
poslanca
Bajana, ktorý bol predsedom komisie pre
boj s dro-
gami,
ktorá sa zriadila v tomto parlamente pri našom výbore.
Jeho
rozhodnutie vzdať sa funkcie vyplynulo z toho, že po-
žiadal
všetky rezorty, aby mu oznámili, ako
využili finanč-
né prostriedky, ktoré schválila táto Národná
rada na boj
s
drogami. Keďže odmietli odpovedať
všetci ministri do jed-
ného
v podstate na protest, že sa ako šéf
komisie nemá prá-
vo
ani dozvedieť, ako sa využili tieto finančné prostriedky,
sa
vzdal svojej funkcie.
Kolegovia, kolegyne, myslím si, že správu treba zobrať
na
vedomie, podporujem to, pretože nič
iného vlastne Národ-
nej
rade neostáva, ale uznesenie, ktoré navrhol zdravotnícky
výbor, dovoľte mi,
aby som podporil a zasadil sa, aby sa
prijalo,
pretože boj s drogami je jedna z vecí, kde všetci
musíme
zabudnúť na svoje politické tričko a na všetko ostat-
né,
ale snažiť sa proste ochrániť našu spoločnosť pred touto
pliagou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má
pani poslankyňa Aibeková ako
posledná v roz-
prave.
Zároveň sa s faktickou poznámkou prihlásil predseda
výboru
pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Pán poslanec Kováč, vy ste
nepostrehli, že už nie je
socializmus
a rezort kultúry neusmerňuje ako nejaký ústredný
výbor
čohosi, že máme verejnoprávnu
televíziu, do ktorej sa
dá
vstúpiť na báze zákonov platných pre verejnoprávne médiá,
a
privátne rozhlasové a
televízne vysielanie na základe
duálneho
vysielania. To je opäť niečo iné. Takže vstup re-
zortu kultúry do
tejto sféry je presne taký, aký
sme tu
všetci
vrátane vás odsúhlasili. Zbytočne
krútite hlavou, že
nie,
odsúhlasili ste to. Minister kultúry
nie je vedúci od-
delenia na ÚV
KSS, ktorý si predvolá riaditeľa súkromnej
alebo
verejnoprávnej televízie a uloží mu, čo majú vysielať.
Tak
to nechodí nikde vo svete. (Hlasy v sále.)
Vy sa už konečne zobuďte, aj dvaja
poslanci za DÚ, kto-
rí
sedia vzadu a vykrikujú, nevykrikujte teraz, ak sa chcete
prihlásiť,
tak sa prihláste, tak ako to rokovací poriadok
umožňuje, predneste svoje názory, svoje hodnotenia a svoje
pripomienky. A na
moje vystúpenie teraz
nereagujte, pani
Rusnáková,
dobre?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Páči
sa mi, keď poslanec najprv povie, že ak chceme
niečo
povedať, aby sme sa prihlásili a potom nám odporúča,
aby
sme sa neprihlásili.
Pán poslanec, v rozpočtových
prostriedkoch...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, nereagujte na pána
poslanca Hofbauera.
Poslankyňa E. Rusnáková:
...v rozpočtových prostriedkoch vlády sú
peniaze, ktoré
sú
špecifiky viazané na to, aby vláda mohla v Slovenskej te-
levízii
a Slovenskom rozhlase zaplatiť
osvetové programy,
pre ktoré sú
tieto peniaze v rozpočte viazané. Treba si
pozrieť
aj štátny rozpočet. Máte to tam.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, len by sme mali dbať na
to, že pre všetkých
platí
rovnaká podmienka, aby sme reagovali na členov rozpra-
vy,
teda účastníkov rozpravy, lebo v
opačnom prípade je po-
tom
ťažko dávať právo len pre jedných.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
som
trošku zaskočená situáciou,
ktorá sa vyvinula
pri
prerokúvaní tohto bodu programu, a to je správa o reali-
zácii
opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom
meste
Slovenskej republiky Bratislave, z
dvoch dôvodov. Pre
malú
účasť poslancov v rokovacej sále, keď
sa prerokúva ta-
kýto
významný a dôležitý materiál, a aj
nezáujem o diskusiu
o
týchto problémoch. Preto skrátim svoj
príspevok. Mala som
pripravený
komplexný materiál týkajúci sa tejto
problemati-
ky,
chcela som ho tu predniesť, ale radšej ho odovzdám v po-
dobe
nejakého článku do médií. Dúfam, že vzbudí záujem aj
u
verejnosti, pretože o drogách sa
veľa hovorí, ale často
hovoria
o tejto problematike ľudia, ktorí nemajú ani základ-
né
teoretické informácie a vedomosti o
drogách. Nikdy nevi-
deli
drogovo závislého človeka, nikdy sa s
takýmto človekom
nerozprávali.
To, že drogy sú veľmi vážnym problémom, pochopila Sve-
tová
zdravotnícka organizácia, keď už v
sedemdesiatych ro-
koch
zaradila medzi hlavné problémy, ktoré
ohrozujú verejné
zdravie
celej ľudskej spoločnosti, práve
drogovú závislosť,
pretože
počty drogovo závislých osôb sa neúmerne zvyšovali
a
zvyšujú napriek všemožným preventívnym opatreniam, ktoré
sa
vo svete robia. Keď si pozriete, koľko bohaté krajiny ve-
nujú
na prevenciu proti drogám a ako sa
tieto peniaze často
rozptyľujú
vlastne doslova v ničom, tak nám je z
toho všet-
kým
smutno, pretože tieto peniaze by sa mohli použiť na nie-
čo
iné. Prečo je tomu tak? Pretože za
drogami, za ich výro-
bou,
šírením stoja dobre organizované mafie a zisk z drog je
natoľko
vysoký, že sa nájdu skupiny, ktoré napriek trestom
smrti
v mnohých krajinách alebo doživotným
väzeniam riskujú
a
droga a peniaze za drogu sú pre nich oveľa lákavejšie.
Preto je dôležité, že aj u nás
vznikol program preven-
tívnych opatrení na
zamedzenie šíreniu drogovej
epidémie,
pretože
situácia nielen v Bratislave bola a je
stále hrozi-
vá,
ale drogy sa šíria nielen do veľkých miest, ale aj do
menších
miest v Slovenskej republike.
Myslím si, že tieto opatrenia, ktoré nám
boli predlože-
né
napriek kritickým hlasom, a myslím si,
že kritizovať je
potrebné,
pretože je stále čo zlepšovať, a ani tento súbor
opatrení
nebude a nemôže byť kompletný a
posledný, sú dobre
spracované. Aj tento
sa bude, ako na to upozornil aj pán
podpredseda
vlády, neustále dopĺňať o nové úlohy.
Som rada,
že
tie úlohy - je ich v tomto opatrení 53 - sa zväčša splni-
li
alebo sa plnia. Nie je tu ani jedna úloha, ktorú by neza-
čal
príslušný orgán, ktorému to bolo uložené, plniť. Treba
si
uvedomiť jedno. Úspech v preventívnych opatreniach bude
iba
vtedy, keď sa do neho zapoja všetci. To
je úloha, ktorá
sa
nemôže dávať len štátnym orgánom. Musia
sa tu zapojiť aj
samosprávne
orgány, nevládne inštitúcie, ale aj každý z nás,
každý
občan.
Na záver si myslím, že aj poslanci trošku
podcenili tú-
to
situáciu napriek tomu, že 16. mája 1996 uznesením Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 337 sa
zriadila komisia
a
hneď sa iniciatívne do tejto komisie prihlásilo 15 poslan-
cov.
Vieme, ako zúfalo sme sa s
predsedom výboru pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci pánom Národom
schádzali a nikdy
sme
v prvých rokovaniach neboli v dostatočnom počte, aby sme
mohli
zvoliť predsedu tejto komisie. Tak si
myslím, že kri-
tizovať
áno, ale treba aj do vlastných radov povedať, že tí,
ktorí
prejavili záujem pracovať v tejto komisii, mali byť
aktívnejší
a mali vyvinúť trošku viac úsilia na
to, aby sme
prispeli
napríklad novými legislatívnymi opatreniami. Trošku
chcem
zvrátiť to, čo povedal pán poslanec
Kováč. Ak pán po-
slanec
Bajan prijal túto funkciu, pretože
práve v máji 1996
navrhoval
zriadenie tejto komisie, nemal sa vzdať
preto, že
mu
neprišli v istom čase nejaké materiály, o ktoré požiadal.
Nakoniec tie materiály prišli, boli adresované
predsedovi
výboru,
pretože komisia je len istým podvýborom, je časťou
výboru
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Myslím si, že v prevencii je potrebné urobiť ešte veľa
krokov
a že aj výsledky, kým sa prejavia, nebude to zo dňa
na deň
ani z týždňa na týždeň,
že to potrvá ešte dlho.
A
tak pochváľme vládu za to, čo urobila, pokritizujme, čo sa
neurobilo
dobre, ale predovšetkým vložme do toho
aj vlastné
sily
a prostriedky a až potom kritizujme iných.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni.
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Možno, pani poslankyňa Aibeková, by som s
vami súhlasil
za
jedného predpokladu, keby nebolo pravdou, že tento parla-
ment
odsúhlasil vláde finančné zdroje na to, aby vypracovala
a
realizovala boj s drogovou závislosťou. Keď sme odsúhlasi-
li
peniaze, máme právo a vláda má povinnosť
vydať odpočet
toho,
čo spravila. Vláda má povinnosť prostredníctvom minis-
tra
kultúry objednať v Slovenskej televízii
programy, ktoré
bojujú
s drogami, a to nie je žiadny
socializmus ani komu-
nizmus, pán poslanec Hofbauer, to je normálna
objednávka,
ktorá
patrí medzi povinnosti vlády Slovenskej
republiky, ak
to
myslí s bojom s drogami vážne.
Ak to, čo dodali ministri ako odpočet použitia svojich
finančných
zdrojov do výboru, budete považovať za
dostatoč-
né,
špeciálne to v týchto dvoch rezortoch považujem za abso-
lútne
nedostatočné. Chcem požiadať pána podpredsedu vlády,
ktorý
je gestorom, aby svoju pozornosť skutočne zameral na
prevenciu, a
túto prevenciu majú
v rukách dva rezorty
-
školstvo a kultúra. Prosím vás, venujte
týmto dvom rezor-
tom
výraznú pozornosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce
sa vyjadriť k rozprave pán podpredseda vlády? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Vážená Národná rada,
budem veľmi stručný, pretože boli aj
stručné pripomien-
ky
k predloženej správe.
Pán poslanec Kováč, súhlasím s vami z
toho pohľadu, že
ministerstvo
kultúry, ale aj ďalšie rezorty môžu
ešte oveľa
viac urobiť v oblasti prevencie vrátane ďalších
činností,
tak
ako som ich spomínal. Vychádzame však zo stavu, najmä zo
stavu
finančných možností. Ale chcel by som vás upozorniť,
že
sme sa jednoznačne dohodli, že budeme
každý rok usmerňo-
vať
balík finančných zdrojov do iných rezortov tak, aby to
bolo koordinované. A práve na budúci
týždeň bude zasadať
Protidrogový
fond, kde budeme na konkrétne projekty, na kon-
krétne úlohy prideľovať jednotlivým ministerstvám finančné
zdroje,
kde si nájde tieto zdroje aj ministerstvo kultúry.
A
pokiaľ ide o vzťah ministerstva
kultúry, resp. iných pro-
jektov
vo vzťahu k televízii, opäť vás chcem ubezpečiť, že
koncom
roka sme schválili niekoľko projektov vo vzťahu k te-
levízii,
kde sa už projekty vyrábajú, ale idú aj z iných re-
zortov,
najmä z rezortu ministerstva školstva. Nie je tam
priama úmera
ministerstvo kultúry -
televízia, ale všetky
rezorty
priamo komunikujú, resp. spolupracujú v tomto prípa-
de
aj so Slovenskou televíziou, resp. s inými médiami.
Znovu by som chcel pripomenúť, vážené dámy, vážení pá-
ni,
že sme na začiatku celkového procesu.
Nechcem zdôrazňo-
vať
otrepanú frázu, že sa učíme, ale skutočne prichádzame,
začíname
hľadať čo najefektívnejšie prístupy, najefektívnej-
šie
spôsoby. Častokrát musíme riešiť projekty, ktoré pred-
kladajú
aj iné inštitúcie, ktoré sa obracajú na Protidrogový
fond,
a nedávajú predpoklad efektívnosti. Znamená to, že
hľadáme
optimálnejšie formy, a plne to platí
pre jednotlivé
rezorty,
pre jednotlivé štátne organizácie, ktoré sa týmto
problémom
venujú. Napriek tomu si myslím, aj keď ste určitým
spôsobom
kritizovali rezort ministerstva
kultúry, že minis-
terstvo
kultúry tak ako ostatné rezorty splnilo všetko, čo
mu
z opatrení v podstate vyplývalo.
Verím, že aj v
nastávajúcom období jednotlivé orgány
štátnej
správy, krajské a okresné úrady v Bratislave, preto-
že
teraz hovoríme len o Bratislave,
si budú naďalej plniť
úlohy,
tak ako im vyplývajú z týchto opatrení.
Som presved-
čený,
keď som hovoril, že opatrenia splnili poslanie v minu-
lom
roku, že tomu tak bude aj na
budúci rok, resp. v tomto
roku.
Na budúci rok, keď to budete v parlamente hodnotiť, že
opäť
bude parlament pozitívne hodnotiť
skutočnosť, že tieto
opatrenia
boli skutočne efektívne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stano-
visko.
Nie. Ďakujem pánu poslancovi Národovi.
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána
spoločného spravo-
dajcu.
Poslanec A. Národa:
Pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som predniesol návrh
na uznesenie Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky z
dnešného dňa k správe
o
realizácii opatrení proti vznikajúcej drogovej epidémii
v
hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie správu o realizácii opatrení proti
vznikajúcej
drogovej epidémii v hlavnom meste Slovenskej re-
publiky
Bratislave;
B. žiada vládu Slovenskej republiky
a) predložiť v termíne do 15. augusta 1998 správu
zameranú
na hodnotenie účinnosti realizovaných alebo rozpra-
covaných
projektov v boji proti drogám,
b) venovať zvýšenú pozornosť analýze
tvorby rozpočtu
na
opatrenia proti vznikajúcej
drogovej epidémii v hlavnom
meste Slovenskej
republiky Bratislave a
jeho realizácii
v
rezorte Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Minis-
terstva
vnútra Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako
celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia
Národnej rady
Slovenskej republiky k
správe o realizácii
opatrení
proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste
Slovenskej
republiky Bratislave.
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády aj pánu spoloč-
nému
spravodajcovi.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
budeme ďalej pokračovať
rokovaním
o vládnom návrhu zákona
o stavebných výrobkoch
(tlač
číslo 866), ktoré sme prerušili tesne
pred hlasovaním
o
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Chcem pripomenúť,
že
o tomto vládnom návrhu zákona rokujeme,
pokiaľ ide o le-
gislatívny
postup, podľa príslušných ustanovení zákona číslo
44/1989
Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov, teda v podstate
podľa starého
rokovacieho
poriadku.
Skôr
ako budeme pokračovať
v rokovaní o tomto bode
programu,
prosím predsedu výboru pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie pána poslanca Hofbauera, aby zaujal mies-
to
pre spravodajcu výborov.
Predseda výboru pán Brňák má procedurálny
návrh.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Zajtra doobeda má Národná rada Slovenskej
republiky ro-
kovať
o návrhu na zvolenie dvoch
podpredsedov Najvyššieho
súdu Slovenskej
republiky. V tomto kontexte v
mene troch
poslaneckých
klubov si dovolím predniesť návrh na
doplnenie
programu tejto schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
a
pred uvedený bod predradiť najskôr návrh na voľbu predsedu
Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako tlač
901, ktorý
sme
všetci dostali na stôl, potom odvolanie podpredsedu Naj-
vyššieho
súdu ako tlač 900 a následne by
pokračoval ten,
ktorý
už bol zaradený. Podotýkam, že o obidvoch týchto návr-
hoch
bude rokovať ako jediný gestorský
výbor, a to ústavno-
právny výbor
zajtra ráno v
zmysle ustanovenej pozvánky
o
8.00 hodine ráno. Čiže navrhujem doplniť program nášho ro-
kovania
o dva nové body.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Počuli
sme, priatelia, návrh,
ktorý treba schváliť.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom pro-
cedurálnom
návrhu na doplnenie nášho programu. Návrh predlo-
žil
predseda výboru doktor Brňák.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh na doplne-
nie
programu prijali.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
pokračovať v prí-
prave hlasovania.
Teda pristúpime k hlasovaniu o jednotli-
vých
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov,
aby hlasovanie
uvádzal
v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, na predchádzajúcom rokovaní
sme uzavreli
rozpravu
a pozmeňujúce návrhy, takže na
osvieženie pamäti
zopakujem
tie, o ktorých budeme hlasovať en bloc
pozitívne.
Ide
o návrhy pod číslom 2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11. O týchto ná-
vrhoch
sa odporúčalo hlasovať spoločne pozitívne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch
spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 8, 10 a 11, o ktorých pán
spo-
ločný
spravodajca odporúča hlasovať en bloc a navrhuje ich
prijať.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali en bloc
uvedené body spo-
ločnej
správy.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Spoločne odporúčam hlasovať negatívne so
záverom nepri-
jatia
o týchto bodoch: 1, 6, 7 a 9 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1,
6,
7 a 9 spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca ich od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že body 1, 6, 7 a 9 spoločnej
správy Ná-
rodná
rada neprijala.
Poslanec R. Hofbauer:
Osobitný pozmeňujúci návrh uplatnil pán poslanec Paco-
la,
a to k § 16 ods. 1 písm. b), ktorého
textácia je: "Uve-
die
na trh stavebný výrobok, ktorý nevyhovuje vlastnostiam
na
použitie v stavbe." Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Pacolu, ktorý pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Pacolu
sme
prijali.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Konštatujem, že sme prerokovali a hlasovali o všetkých
pozmeňujúcich
návrhoch zo spoločnej správy aj ktoré vyply-
nuli
z rozpravy, a preto navrhujem, pán predsedajúci, aby
ste
dali hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme
hlasovať o vládnom návrhu ako celku.
Prosím,
prezentujme
sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
o
stavebných výrobkoch.
Ďakujem za jednomyseľnosť.
Ďakujem
pánu ministrovi za podporu a pánu spoločnému
spravodajcovi
za uvádzanie.
Pokračujeme ďalším bodom programu,
ktorým je prvé čí-
tanie
o
vládnom
návrhu zákona o mierovom využívaní
jadrovej
energie a o
zmene a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb.
o
štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 831, ná-
vrh
na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-
borom
Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady
pod
číslom 1899.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh zákona
uvedie
minister hospodárstva Slovenskej
republiky pán Karol
Česnek.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. ok-
tóbra
1997 prerokovala a schválila
svojím uznesením číslo
754
návrh zákona o mierovom využívaní
jadrovej energie a
o
zmene a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom od-
bornom
dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z.
z. Vládny návrh
tohto
zákona bol zaradený do programu 41.
zasadnutia Národ-
nej rady Slovenskej republiky ako parlamentná
tlač číslo
831.
Navrhovaný zákon o mierovom využívaní jadrovej energie
má za úlohu
odstrániť absenciu komplexnej
zákonnej úpravy
mierového
využívania jadrovej energie v Slovenskej republike
po
roku 1993. Využívanie jadrovej
energie má pre hospodár-
stvo
Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elek-
trickej
energie v súčasnosti podiel jadrovej
energie na vý-
robe
elektrickej energie prestavuje
približne 40 až 50 %.
Zároveň
sa v priemysle, v zdravotníctve široko uplatňuje vy-
užívanie
rádioizotopov a priemyselné podniky sa podieľajú na
dodávkach
zariadení na využívanie jadrovej
energie. Sloven-
ská republika má rozvinutú spoluprácu s
rôznymi krajinami
a
medzinárodnými organizáciami pri
využívaní jadrovej ener-
gie.
Pri využívaní jadrovej energie má prvoradý význam bez-
pečnosť
jadrových zariadení a
minimalizovanie rizika nehôd
alebo
havárií, ktorých prípadný vznik znamená
ohrozenie ži-
vota
a zdravia zamestnancov a obyvateľstva a
zároveň aj vy-
soké
materiálne a ekonomické ujmy. V súlade so záujmami oby-
vateľstva
v Slovenskej republike, ako aj v súlade
so sveto-
vou
praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií a zá-
väzkami
Slovenskej republiky prijatými
medzinárodnými zmlu-
vami
má štát významnú úlohu pri zaisťovaní
bezpečnosti mie-
rového
využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy
má
nezastupiteľné miesto zákonná úprava
problematiky miero-
vého
využívania jadrovej energie, existencia a činnosť štát-
neho
orgánu dozoru.
V súčasnosti v Slovenskej republike
vykonáva štátny do-
zor
nad jadrovou bezpečnosťou Úrad
jadrového dozoru Sloven-
skej republiky. Bol zriadený zákonom Národnej
rady číslo
2/1993
Z. z. Vykonávanie tohto štátneho dozoru
upravuje zá-
kon
číslo 28/1984 Zb. o štátnom dozore nad
jadrovou bezpeč-
nosťou jadrových
zariadení v znení zákona Národnej
rady
Slovenskej
republiky číslo 254/1994 Z. z., ako aj nadväzujú-
ce vyhlášky a výnosy bývalej Česko-slovenskej
komisie pre
atómovú
energiu.
Právny rámec na kontrolu štátu nad mierovým využívaním
jadrovej energie
doteraz tvoril zákon
číslo 28/1984 Zb.
o
štátnom dozore nad jadrovou
bezpečnosťou jadrových za-
riadení
v znení zákona číslo 254/1994 Z. z., zákon
číslo
50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov a zákon číslo 238/1991 Zb. o odpadoch
v
znení zákona Národnej rady číslo
255/1993 Z. z. Mierového
využívania
jadrovej energie sa tiež týkajú niektoré novšie
zákony prijaté po vzniku samostatnej Slovenskej republiky,
ako
je zákon Národnej rady číslo 272 o ochrane
zdravia ľu-
dí
v znení zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. a záko-
na
Národnej rady číslo 290/1996 Z. z., zákon
Národnej rady
číslo
254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoener-
getických zariadení a nakladaní s vyhoretým jadrovým pali-
vom
a rádioaktívnymi odpadmi, ďalej zákon Národnej rady čís-
lo
127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostre-
die a
taktiež pripravovaný zákon o energetike, ktorý vo
vzťahu
k tomuto zákonu upravuje podmienky udeľovania štát-
nych
licencií na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej
energie. Popísaný právny rámec nebol dostatočne komplexný,
a
preto bolo potrebné upraviť ďalšie osobitosti využívania
jadrovej
energie.
Predmet úpravy navrhovaného zákona je
rozsiahly a v po-
rovnaní
s doterajšou právnou úpravou
zabezpečuje plnenie
záväzkov
Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z
novoprija-
tých
medzinárodných zmlúv. Ďalej spresňuje
kompetencie jed-
notlivých
ministerstiev a ústredných orgánov
štátnej správy
s
dôrazom na Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Ďa-
lej
by mal slúžiť na vyplnenie medzier a spresnenie pravi-
diel
kontroly štátu nad mierovým využívaním jadrovej ener-
gie.
Medzinárodné záväzky sa premietli najmä do konkretizá-
cie
občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a kom-
petencie
jednotlivých rezortov bolo
potrebné upraviť najmä
v
oblasti kontroly a fyzickej
ochrany jadrových materiálov
a
rádioaktívnych odpadov v oblasti havarijného
plánovania
a
v oblasti schvaľovania výstavby zariadení.
Kontrola štátu nad mierovým využívaním
jadrovej energie
sa sprísňuje vydávaním oprávnení
pre právnické a fyzické
osoby.
Spresňujú sa podmienky bezpečného využívania jadrovej
energie
prakticky vo všetkých súvisiacich
oblastiach, najmä
pri opatreniach proti zneužitiu jadrových
materiálov, pri
výstavbe,
prevádzke, predlžovaní času prevádzky a
vyraďova-
ní jadrových
zariadení z prevádzky,
ďalej pri nakladaní
s
rádioaktívnymi odpadmi, s vyhoretým
jadrovým palivom, pri
zaisťovaní
jadrovej bezpečnosti a kvality a
tiež pri hava-
rijnom
plánovaní.
Významným opatrením je
určenie zodpovednosti štátu za
definitívne uloženie
rádioaktívnych odpadov a vyhoretého
jadrového
paliva. Taktiež niektoré novoprijaté
medzinárodné
zmluvy,
najmä Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpo-
vednosti
za jadrové škody z 21. mája 1963 a
Spoločný proto-
kol
týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho
dohovoru
z 21. októbra 1988 platné od 7. júna 1995 a Dohovor
o
jadrovej bezpečnosti z 20. septembra 1994 platný od 24.
októbra
1996 a uverejnený pod číslom 163 si vyžiadali vyjad-
renie
návrhu v tomto zákone. Rešpektovanie
uvedených medzi-
národných
záväzkov Slovenskej republiky v novom zákone umož-
ní
bezproblémovo prijímať technickú pomoc
zo zahraničia pri
využívaní
jadrovej energie i vo forme dodávok
zariadení vý-
znamných
z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ako sú napríklad
dodávky na
zvyšovanie bezpečnej prevádzky v elektrárňach
v
Bohuniciach alebo pri dokončovaní
výstavby jadrovej elek-
trárne
Mochovce.
Navrhovaná právna úprava rešpektuje tiež ďalšie medzi-
národné
zmluvy, pričom ide najmä o zmluvu o
nešírení jadro-
vých zbraní
z 1. júla 1968 s platnosťou od
5. marca 1970,
ďalej
o zmluvu o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a
iných zbraní
hromadného ničenia na dne
morí a oceánov a
v
ich podzemí z 11. februára 1971 s
platnosťou od 18. mája
1972.
Ďalej ide o Dohovor o fyzickej ochrane jadrových mate-
riálov,
ďalej o Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie
a
Dohovor o pomoci v prípade jadrovej
havárie alebo radiač-
ného
ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po
sukcesii
od 1. 1. 1993, Dohovor medzi Československou socia-
listickou
republikou a Medzinárodnou
agentúrou pre atómovú
energiu na uplatnenie záruk na základe Zmluvy o nešírení
jadrových zbraní,
ktorá je platná od 3. marca
1972, ďalej
štatút
Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda
o
výsadách a imunitách Medzinárodnej
agentúry platné od 27.
septembra
1993.
Návrh
zákona čo najkomplexnejšie pokrýva
problematiku
mierového
využívania jadrovej energie, pritom ale rešpektuje
zákonné
úpravy prijaté po vzniku samostatnej
Slovenskej re-
publiky.
Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochra-
ny
pokrytá týmto zákonom, nakoľko je to
pokryté zákonom Ná-
rodnej rady
číslo 272/1994 Z. z. o
ochrane zdravia ľudí
v
znení zákona Národnej rady
číslo 222/1996, ako i zákona
Národnej
rady číslo 290/1996 Z. z.
Chcel
by som podotknúť, že navrhovaný zákon je úplne
v
súlade s odporúčaniami Medzinárodnej
agentúry pre atómovú
energiu.
Tieto odporúčania sa prijímajú na
základe konsenzu
všetkých
členských krajín a sú kompatibilné s legislatívou
týchto
členských krajín, teda i právnymi
úpravami v oblasti
využívania
jadrovej energie krajín Európskej únie. Návrh zá-
kona
transformuje medzinárodné zmluvy,
ktorými je Slovenská
republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie,
a
preberá vecný obsah legislatívy
Európskej únie v oblasti
mierového
využívania jadrovej energie.
Rozbor dosahov na štátny rozpočet sme
prerokovali s Mi-
nisterstvom
financií Slovenskej republiky.
Ministerstvo fi-
nancií
Slovenskej republiky na rokovaní 31. júla 1997 vyjad-
rilo
s uvedeným finančným dôsledkom návrhu
zákona na štátny
rozpočet
a rozpočet obcí súhlas. Návrh
zákona je v súlade
s
Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami,
ktorými
je Slovenská republika viazaná. V
dôsledku prijatia
návrhu
zákona nevznikajú nové nároky na
pracovné sily a or-
ganizačné
zabezpečenie.
Na záver mi dovoľte, vážené pani
poslankyne, páni po-
slanci,
požiadať vás o podporu pri
schvaľovaní tohto dôle-
žitého
návrhu zákona, prijatím ktorého sa Slovenská republi-
ka
zaradí medzi krajiny s modernou právnou úpravou v oblasti
mierového
využívania jadrovej energetiky.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie
vládneho návrhu zá-
kona
a prosím ho, aby zaujal miesto
určené pre navrhovate-
ľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil
navrhnutý ges-
torský
výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pá-
nu
poslancovi Petrovi Magvašimu.
Poslanec P. Magvaši:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky vystupujem
pri rokovaní Národnej
rady
Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu
zákona
o mierovom využívaní jadrovej
energie a o zmene a
doplnení
zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore
nad
bezpečnosťou práce v znení zákona
Národnej rady Sloven-
skej republiky
číslo 256/1994 Z. z. (tlač 831) ako spravo-
dajca určený
navrhnutým gestorským výborom Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Tento návrh bol doručený poslancom
Národnej rady Slo-
venskej
republiky dňa 25. novembra 1997, čím sa splnili pod-
mienky
určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
predložený
návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-
cieho
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky a náleži-
tosti
podľa legislatívnych pravidiel, a
zaradil ho na roko-
vanie
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky do pr-
vého
čítania.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stano-
visko,
že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, kto-
ré
sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho
poriadku Národnej ra-
dy,
a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko,
že predložený
návrh
zákona komplexne rieši právny rámec na
kontrolu štátu
nad
mierovým využívaním jadrovej
energie, plnenie záväzkov
Slovenskej republiky v novoprijatých medzinárodných zmlu-
vách,
spresnenie rozdelenia kompetencií
jednotlivých minis-
terstiev
a ústredných orgánov štátnej správy s dôrazom na
Úrad
jadrového dozoru Slovenskej republiky vyplnením medzier
a
spresnenie pravidiel kontroly štátu nad
mierovým využíva-
ním
jadrovej energie.
Navrhovaný zákon rešpektuje
odporúčanie Medzinárodnej
agentúry
pre atómovú energiu. Tento zákon patrí
medzi prio-
ritné
oblasti aproximácie práva obsiahnuté v článku 70 Eu-
rópskej dohody o pridružení, zákony
a predpisy o využití
jadrovej
energie a priority odporúčané v
príprave asociova-
ných krajín
strednej a východnej Európy
na integráciu do
vnútorného
trhu Európskej únie.
V súlade
s § 73 ods. 3 písm. c)
rokovacieho poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať
prijať
uznesenie,
aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobec-
nej
rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby
ste otvorili vše-
obecnú
rozpravu k návrhu zákona, do ktorej sa hneď hlásim.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pí-
somne
mám prihlásenú pani poslankyňu Sabolovú
za KDH a ďal-
ších
prihlásených nemám, takže pán poslanec Magvaši, nech sa
páči,
máte slovo. Potom bude nasledovať pani
poslankyňa Sa-
bolová.
Ešte sa opýtam, či sa niekto ďalší hlási do rozpravy
elektronicky,
alebo ústne. Keďže nie, uzatváram možnosť pri-
hlásenia
do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som predniesť návrh uznesenia, ktorý by mala
prijať
Národná rada k tomuto návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky prideľuje vládny ná-
vrh
zákona o mierovom využívaní
jadrovej energie a o zmene
a
doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom
odbornom do-
zore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 256/1994 Z. z. (tlač 831) na pre-
rokovanie
v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-
ne
veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obra-
nu
a bezpečnosť a Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
životné prostredie a ochranu prírody. Určuje ako gestor-
ský
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie a lehoty na
prerokovanie vo
výboroch
do 18. marca 1998 a v gestorskom výbore do 20. mar-
ca
1998.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Slovo má pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
na rokovanie Národnej rady sme dostali už
dlho očakáva-
ný
návrh zákona o jadrovom využívaní energie, tzv. atómový
zákon,
ktorý sa snaží čo najkomplexnejšie pokryť problemati-
ku
mierového využitia jadrovej energie. Tak ako pán minister
predniesol,
dôvodová správa uvádza, že využívanie jadrovej
energie
má pre hospodárstvo Slovenskej
republiky mimoriadny
význam. Prvoradým významom pri využívaní jadrovej
energie
musí byť bezpečnosť jadrových zariadení a
minimalizovanie
rizika
nehôd alebo havárií.
Právny rámec nad mierovým využívaním
jadrovej energie
doteraz
tvorili mnohé právne normy Slovenskej republiky, tak
ako
to vymenoval pán minister vo svojom
vstupnom vystúpení,
medzinárodnými zmluvami, a odvoláva sa hlavne na Viedenský
dohovor
o občianskej zodpovednosti za
jadrové škody z roku
1963
aj ďalšie medzinárodné zmluvy. Rada by
som ešte pouká-
zala na jeden
fakt. Keďže návrh zákona bol predložený do
parlamentu ešte v novembri 1997, nemôže už rešpektovať
aj
niektoré
závery Rady Európy, napríklad dodatok k Viedenskému
dohovoru
a k ďalším, ako uvediem neskôr.
Rada
Európy v decembri 1997 v
súvislosti s rozšírením
Európskej únie rozhodla o kritériách rozšírenia. Okrem
otá-
zok demokracie, ľudských práv a právneho štátu dokumenty
uvádzajú,
že pri posudzovaní úrovne kandidátov sa
bude pri-
hliadať
aj na dosiahnutie vysokej úrovne
bezpečnosti jadro-
vých
zariadení a ochrany životného prostredia.
Návrh zákona obsahuje veľa obsahových a formálnych ne-
dostatkov,
ktoré treba odstrániť. Uvediem iba
najdôležitej-
šie
body, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť snahy Sloven-
skej
republiky pri vstupe do Európskej únie.
Návrh
zákona upravuje zodpovednosť
prevádzkovateľa za
jadrové škody. Táto
zodpovednosť je tak z
finančného, ako
aj
z časového hľadiska nedostatočná. Výška finančného od-
škodnenia
bola v návrhu zákona určená iba v rámci minimálne-
ho
ručenia špecifikovaného Viedenskou dohodou z roku 1963.
V
septembri 1997 sa ukončili dlhoročné
rozhovory o vylepše-
ní
ručenia. Ich výsledkom sú dve
nové dohody. Prvá z nich
je
dodatok k Viedenskej konvencii,
druhou je dohoda o ďal-
ších prostriedkoch financovania ručenia za
jadrové škody.
Výška
ručenia sa v dodatku Viedenskej konvencie určuje zhru-
ba
na 15 mld. korún, kým u nás zákon
hovorí o 2 mld. korún.
Na
prechodný čas 15 rokov ju možno znížiť na 5 mld. korún.
Čas premlčania sa predlžuje v prípade
postihnutia zdravia
osôb
z 10 na 30 rokov. Pre ostatné škody
platí čas 10 ro-
kov. Podstatne sa rozšírila platnosť pojmu
jadrová škoda.
Toľko
k dodatku Viedenskej konvencie.
V druhej
konvencii existujú dva
pramene finančných
prostriedkov
na krytie škôd. Prvý musí realizovať štát, na
území
ktorého sa zariadenie prevádzkuje a je
rezervovaný na
škody
spôsobené na vlastnom území. Výška je stanovená cca na
15
mld. Sk. Druhý prameň vzniká podielom všetkých krajín,
ktoré
prevádzkujú jadrové zariadenia, a rezervuje určitú su-
mu na kompenzáciu škôd v zahraničí. Implementácia
ručenia
v
zmysle uvedených dohôd do návrhu zákona bude určite jedným
z
dôležitých kritérií pri vstupe do Európskej únie.
Návrh zákona nedefinuje jasne bezpečnostnú úroveň jad-
rových
zariadení. Tú treba definovať pre dve
rôzne skupiny.
Na
jadrové zariadenia, ktoré sú už v prevádzke, a ostatné.
Pre
zariadenia v prevádzke treba presne definovať, kedy majú
dosiahnuť
akú bezpečnostnú úroveň a čo sa má stať v prípade,
ak
túto úroveň nedosiahnu, napríklad zastavenie prevádzky.
Na
uvedenie nových zariadení do prevádzky
je potrebné defi-
novať jasný bezpečnostný štandard. Možno zobrať
do úvahy
napríklad úroveň v členských krajinách Európskej
únie za
posledných
5 rokov. Môžu to byť rôzne podmienky.
Teda možno
konštatovať,
že návrh zákona by v súčasnej podobe
umožňoval
i
prevádzku - je to taký krajný prípad - černobyľských reak-
torov
na území Slovenskej republiky, keď nebudú presne defi-
nované
bezpečnostné úrovne jadrových zariadení. Zákon má vy-
jadrovať konkrétne
úmysly Slovenskej republiky v oblasti
jadrovej bezpečnosti, a teda by mal zodpovedať doteraz me-
dzinárodne
proklamovaným zárukám. Návrh zákona
tieto záruky
neobsahuje.
A teraz konkrétnejšie k jednotlivým
paragrafom zákona.
Tento zákon považujem za aktuálny,
potrebný. Jeho návrh
je
v zásade správny a odborný, ale napriek tomu mám pripo-
mienky,
rešpektovanie ktorých pri prerokúvaní a
schvaľovaní
v
Národnej rade by mohlo viesť k zdokonaleniu, jednoznačnos-
ti
a nemožnosti jeho rôzneho výkladu a k
obchádzaniu.
V § 3 ods. 2 navrhované znenie hovorí: "Mierové využí-
vanie
jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý
vyváži
prípadné riziká týchto činností najmä pri porovnaní
s
inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký prínos."
Navrhované
znenie je správne, avšak chýba spôsob, kto
spra-
cuje
uvedené odôvodnenie a porovnanie, aké východiskové pod-
klady
sa pri porovnaní použijú, aká technicko-ekonomická me-
todika
sa pri tom použije, kto bude kontrolovať a schvaľovať
výsledok
porovnania. Uvedené znenie je dobré len na zakry-
tie
očí medzinárodným organizáciám, ale nevyhovujúce pre ob-
čanov
Slovenska. Ako dôkaz uvádzam, že pri spracúvaní aktua-
lizovaných
energetických koncepcií Slovenskej
republiky mi-
nisterstvom hospodárstva a monopolnou štátnou
energetikou
vraj
bolo takéto porovnanie spracované, ale na žiadosť envi-
ronmentálnych mimovládnych organizácií a tiež Výboru
Národ-
nej
rady pre životné prostredie a ochranu
prírody sa odpo-
vedalo,
že tieto údaje sú tajné a jednoznačne sa prezentoval
jadrový
variant ekonomiky Slovenska.
Podľa môjho názoru takéto porovnanie bolo
účelové, jed-
nostranné,
nezohľadnilo všetky možnosti, rezervy
Slovenskej
republiky
v racionalizácii spotreby energie,
využívanie ob-
noviteľných druhotných energetických zdrojov, zahraničných
skúseností.
V koncepcii sa zotrvačne uvažovalo s teóriou, že
rastom národného
dôchodku musí nutne rásť aj
spotreba a
následne
výroba energie v štáte. Táto teória
sa prekonala
napríklad
aj v susednom Rakúsku, kde pri neustálom raste ná-
rodného
dôchodku od určitého obdobia absolútne klesá spotre-
ba
energie. Avšak vláda Rakúska robí pre to
maximálne opat-
renia
- daňové, cenové, podporné, propagačné. Bohužiaľ, tre-
ba
konštatovať, že sa u nás v tejto
oblasti veľmi málo pod-
niká.
Z toho
dôvodu, ktorý som predniesla, navrhujem odsek
2
v § 3 doplniť znením: "Toto
odôvodnenie a porovnanie vy-
pracuje
investor jadrového zariadenia na základe objektív-
nych
podkladov, zahraničných skúseností
pri použití vedec-
kých
metodík, prerokuje s Ministerstvom hospodárstva Sloven-
skej republiky, Ministerstvom životného prostredia Sloven-
skej
republiky a environmentálnymi
organizáciami Slovenskej
republiky.
Takto spracované a prerokované porovnanie predlo-
ží
spolu s konečnými stanoviskami na rokovanie vlády Sloven-
skej
republiky, ktorá ho so stanoviskom
predloží na rokova-
nie
a konečné schválenie Národnej rade Slovenskej republi-
ky."
K tomu odseku a k tomuto paragrafu mám ešte jednu pri-
pomienku,
a to aj v odvolaní sa na odsek 3. V
zmysle znenia
odseku
3 - nebudem ho citovať, je pomerne
široký - toho is-
tého
paragrafu a vo vysvetlivke uvedenej v
dôvodovej správe
sa
uvádza, že pri získaní nových poznatkov
sa vyžaduje pre-
hodnotenie
úrovne bezpečnosti. Na zosúladenie týchto dvoch
základných
zásad zákona treba rozšíriť znenie odseku 2, a to
tak,
aby platilo aj na dostavby a rekonštrukcie jadrových
zariadení,
nielen na stavby, ktoré začnú po
platnosti tohto
zákona.
Toto rozšírenie je opodstatnené najmä v súvislosti
s
dostavbou jadrovej elektrárne Mochovce. Predsa vyše 20 ro-
kov
od času projektovania tejto elektrárne a podstatnej zme-
ny dodávateľov časti zariadení nepochybne došlo k mnohým
poznatkom,
a teda aj k technickým zmenám. V súvislosti s tým
sa
podstatne zmenil aj rozpočet stavby.
Tieto zásadné zmeny
sa komplexne
neposúdili, tak ako to § 3 požaduje, najmä
v
porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovna-
ký
prínos. Dôkazom toho, že takéto
porovnanie sa zodpovedne
nikdy nevykonalo, je nepredloženie dokladu o
porovnaní zo
strany
ministerstva hospodárstva, ktoré takmer
2 roky poža-
doval
výbor pre životné prostredie. Túto skutočnosť potvrdi-
li
aj odpovede v Slovenských elektrárňach,
a. s., na otázky
z
poslaneckého prieskumu, ktorý sa uskutočnil 10. novembra
1997.
Aj keď zo znenia celého § 3 automaticky vyplýva, že na
dostavbu
jadrovej elektrárne Mochovce treba
takéto porovna-
nie
vykonať, pre nespochybniteľnosť tohto
zákonného opatre-
nia
je potrebné prijať pozmeňujúci
návrh v tom, že v § 3
ods.
2 sa doplní, že sa to vzťahuje aj na
dostavby a rekon-
štrukcie.
K § 28 ods. 1 by som mala
toto stanovisko. Hovorí sa
tam, že prevádzkovateľ jadrového
zariadenia zodpovedá za
jadrovú
škodu do výšky 2 mld. Sk. Je to
prevzaté z medziná-
rodných
dohôd, odporúčaní, ktoré nezakazujú vyššie odškodne-
nie
jadrovej škody. To je len po a), ale
chýba b), kto zod-
povedá
za jadrovú škodu voči občanom, podnikateľom ďalších
poškodených štátov
nad 2 mld. korún. Skúsenosť z
jadrovej
havárie
v Černobyle na Ukrajine ukazuje, že takéto škody do-
sahujú
vyše 100 mld. USD. To si majú ľudia, podnikatelia za-
bezpečovať
prostriedky na liečenie chorôb z radiačného ožia-
renia,
na odstránenie škôd, zničeného technologického zaria-
denia,
budov, dopravných prostriedkov a ďalšieho majetku? Za
skupinu
megalomanov u nás nebude v plnej miere
nikto zodpo-
vedať. Hľadať prostriedky z domácich možností, z pôžičiek,
darov,
pomoci zo zahraničia? To si budú
organizovať, zháňať
občania
a podnikatelia sami? Podľa môjho názoru túto činnosť
má
organizovať, zabezpečovať ten, kto schválil, dovolil Slo-
venskej
republike budovať jadrové
elektrárne, ktoré aj pri
proklamovanom zabezpečovacom, riadiacom a ochrannom západ-
nom
zariadení sú potenciálnym zdrojom katastrofy v Sloven-
skej
republike.
Naše jadrové elektrárne nie sú chránené
proti diverzii,
nedbalosti,
ľudskému faktoru vlastného
obsluhujúceho perso-
nálu
a zvonku, napríklad bombové
útoky. Veď máme vlastnú
skúsenosť,
jadrová elektráreň A1 v Bohuniciach je
havarova-
ná.
Na to zabúdame, doteraz sa ju
nepodarilo bezpečne zlik-
vidovať.
Prečo sa našim občanom doteraz
verejne nepovedala
pravda,
príčina tejto havárie, ktorá, našťastie
nemala roz-
siahle katastrofálne následky? Takéto zverejnenie
spolu
s
pravdivými údajmi o katastrofe a následkoch jadrovej havá-
rie
v Černobyle a ďalšími údajmi o potenciálnych možnostiach
vplyvu
jadrových elektrární na zdravie ľudí,
ich bezpečnosť
pri
havárii navrhujem urobiť predtým, ako
sa spustí jadrová
elektráreň
Mochovce do prevádzky a pri budovaní a predlžova-
ní
životnosti ďalších jadrových elektrární.
Z uvedených dôvodov navrhujem ods. 1 § 28 doplniť: "Za
jadrové
škody presahujúce 2 mld. Sk
zodpovedá štát v plnom
rozsahu
bez obmedzenia času odškodnenia." Potom možno vypus-
tiť celý § 29 a v § 30 navrhujem vypustiť ods. 2 a napísať
nový
odsek: "Štát finančné prostriedky zabezpečí z vlastných
zdrojov, pôžičiek, darov, z ďalšej pomoci
zo zahraničia,
o
ktoré požiada v mene občanov, podnikateľov a ďalších po-
trieb."
Okrem týchto dvoch hlavných pripomienok navrhujem ešte
drobné
zmeny. Viem, že to je prvé
čítanie, ale vzhľadom na
to,
že budem žiadať vrátiť zákon na prerokovanie vláde, tre-
ba
zdôvodniť, prečo treba upraviť niektoré pripomienky.
V § 6 ods. 2, kde sa hovorí, že na
preukázanie trvalého
pobytu
stačí čestné vyhlásenie, navrhujem, aby
to bola istá
fotokópia
úradného dokumentu, pretože dobre viete, ako sa
dávajú
čestné vyhlásenia, aká je prax. V § 17
ods. 12 zria-
denie úložiska rádioaktívnych odpadov neobmedzovať len na
pozemok
vo vlastníctve štátu. V prípade výhodnosti a súhlasu
majiteľa budovanie
umožniť aj na
súkromných pozemkoch.
V
§ 19 ods. 2 doplniť číslo zákona, podľa ktorého prevádzko-
vateľ
má povinnosť účelovo viazať prostriedky. V § 20 ods. 9
zamedziť
možnosť svojvoľne zaraďovať prevádzkovateľom infor-
mácie ako štátne,
služobné, obchodné tajomstvo.
Na to sú
predpisy
a verejný záujem, záujem občanov, ktorému by sa ma-
lo podriadiť
rozhodnutie v tejto vážnej oblasti.
V § 21
ods.
3 doplniť, že v skúšobnej komisii nemôžu byť školitelia
personálu
jadrových zariadení.
Je nutné, a to určite bude treba zmeniť platnosť záko-
na,
pretože 1. január je ďaleko za nami a platnosť zákona
môže
byť tak v máji.
V návrhu zákona je množstvo, keď to spočítam, 16 odvo-
laní
na všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá úrad.
Pri
takomto vážnom zákone, ako je zákon o mierovom využívaní
jadrovej energie,
by bolo dôležité,
aby súčasťou zákona
k
termínu platnosti zákona sa vydali
aj tieto vykonávacie
predpisy.
O bezpečnostnej úrovni som už hovorila.
Dovolím si ešte
hovoriť
alebo vyjadriť sa aj k návrhu zákona, a to k defino-
vaniu postavenia Úradu jadrového dozoru, najmä
vo vzťahu
k
verejnosti. Podľa doložky
zlučiteľnosti návrhu zákona
s
právom Európskej únie sa v súvislosti s
týmto úradom oča-
káva,
že táto inštitúcia bude podávať občanom
nezávislé in-
formácie
o udalostiach v jadrovej energetike.
Na Slovensku
doteraz
pretrváva prax, že Úrad jadrového
dozoru je zástan-
com
záujmu výrobcu jadrovej energie, čím v očiach verejnosti
stráca na
objektívnosti. Zmena postavenia
úradu buď ako
štátnej organizácie
pod gesciou Národnej rady, alebo ako
verejnoprávnej
organizácie pri nadviazaní spolupráce
so zá-
stupcami
verejnosti by značne prispela k plneniu
jeho funk-
cie v
zmysle skúseností štátov v rámci Európskej únie.
V
tomto zmysle by bolo dobré
prehodnotiť postavenie Úradu
jadrového
dozoru, aj keď už dnes poviem, myslím si, že je to
pripomienka,
ktorá bude prednesená, ale v tých
podmienkach,
v
ktorých na Slovensku žijeme, asi väčšiu
slobodu niektorým
inštitúciám
nie je možné pripísať.
V
návrhu sú nedôsledne
prepracované otázky nárokov a
náhrad
za jadrové škody, ako som hovorila o tých dvoch mi-
liardách,
že nepokrývajú rozsah veľkej škody. Vynecháva sa
náhrada za jadrovú
škodu zo strany dodávateľov
zariadení,
ktorých nekvalita môže byť príčinou jadrovej
havárie. Ak
prevádzkovateľ
je plne zodpovedný za jadrovú škodu (§ 27),
nie
je možné túto povinnosť viazať len na rezervu štátneho
rozpočtu.
Podľa lekárskych výskumov štátov s dlhodobejším využí-
vaním
jadrovej energie sa zdravotné problémy
spôsobené jad-
rovou
haváriou alebo žitia v blízkosti jadrovej elektrárne
prejavujú
v dlhšom časovom období, a to 15 aj viac rokov,
prípadne
v ďalších generáciách občanov. Návrh však uspokoje-
nie nárokov koncentruje najmä do
prvého roku po jadrovej
udalosti,
a preto je potrebné doplniť aj riešenie
odškodne-
nia občanov
najmä v súvislosti s prejavom
nemoci v dlhšom
časovom
horizonte, ako sú 3 roky. V rámci nárokov a náhrad
za
jadrové škody sa má riešiť aj problém odškodnenia občanov
žijúcich
v oblasti ohrozenia, ktorí formou petícií požadova-
li
túto náhradu. Je potrebné zvážiť, v čom
by tieto náhrady
mohli
byť, či priamo v tomto zákone, alebo v nejakých iných
úľavách.
Návrh zákona nedostatočne
zvýrazňuje problematiku o-
chrany
životného prostredia. Environmentálne
nebezpečenstvo
vyplývajúce
z využívania jadrovej energie si vyžaduje, aby
všetky
zásadné rozhodnutia od zámeru výstavby až po likvidá-
ciu
elektrárne a odpadov v procese využívania jadrovej ener-
gie
sa záväzne podriadili prerokovaniu
hľadísk ochrany ži-
votného prostredia
v zmysle zákona číslo 127/1994 Z. z.
V
celom návrhu zákona sa nedostatočne konkretizuje spôsob
objektívnej
informovanosti verejnosti o bezpečnostnej úrovni
jadrových zariadení a oznamovaní jadrových udalostí.
Spôsob
informovania
verejnosti je nutné do zákona uviesť v konkrét-
nej
forme.
Toľko moje konkrétne pripomienky.
Na záver chcem teda povedať, že tento
zákon je potrebný
a
už dávno mal byť predložený na
rokovanie Národnej rady,
ale
keďže nespĺňa všetky podmienky a kritériá, na základe
týchto
predložených pripomienok, ktoré sú
prerokované s od-
borníkmi v tejto
problematike, by som žiadala, aby sme
v
zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku tento zá-
kon
vrátili na dopracovanie vláde a aby
sme sa opäť po do-
pracovaní
vrátili k nemu v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem
pekne, pani poslankyňa,
za, povedal by som,
greenpeaceovský
pohľad na túto skutočnosť, len chcem upozor-
niť,
že sme v prvom čítaní.
Nikoho
ďalšieho nemám prihláseného do rozpravy. Ešte
s
faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Domnievam sa, že potenciálnym zdrojom
katastrofy nie sú
jadrové
elektrárne, ale vystúpenia takého
druhu, ako sme si
teraz vypočuli, pretože predovšetkým dokumentujú absolútnu
nekvalifikovanosť.
Neviem, kto písal tento traktát, ale toľ-
ko
nezmyslov som si málokedy vypočul ako teraz.
Pani
poslankyňa, na území
Slovenskej republiky niet
černobyľských
reaktorov, nevyrábajú sa už desiatky rokov. To
sú
reaktory, ktoré majú grafitové
moderátorové plnenia, asi
neviete,
o čom rozprávate, to už jednoducho neexistuje. Veľ-
mi
ma zaujala vaša konštatácia, že
porovnanie energetických
variantov
ste nevideli, ale hodnotíte to za účelové a neúpl-
né.
To ma skutočne fascinuje a dávam do pozornosti tejto
ctenej
snemovni, že hodnotíte za účelové to,
čo ste nevide-
li.
Ďalej, že vláda v Rakúsku robí
opatrenia za účelom zní-
ženia
spotreby elektriny a Slovensko
nie. Naša vláda robí,
a
veľmi výrazné opatrenia, liberalizácia cien elektrickej
energie
je jedno z nich, aby ľudia neboli takí bezstarostní,
aby
si nevykurovali aj garáže elektrickou
energiou, tak ako
sa
to robí bežne v súčasnosti. Ďalej, že sa údajne nikdy ne-
urobilo kompletné posúdenie dostavby Mochoviec. Nie je to
pravda. Hospodársky výbor tam bol na
výjazdovom rokovaní
a
mali sme k dispozícii všetky dostupné
materiály, ktoré
existujú,
a vykonalo sa to komplexne. V
súvislosti s bombo-
vými
útokmi ste uviedli atómovú elektráreň A1. Nespomínam si
na
žiadny nálet na elektráreň A1. A ďalej, že Úrad jadrového
dozoru
je v moci jadrovej energetiky. Domnievam sa, že to je
skutočne
bodka za vetou, lebo dokumentuje, že
neviete, sku-
točne
neviete, o čom rozprávate. A čo sa týka spôsobu infor-
movania
verejnosti, že je nekonkrétny a nejasný, možno pre
vás
a možno pre tých, ktorí tento traktát
písali. Nie je to
tak,
problematika informovania verejnosti je veľmi detailná.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Moric, ale prosím reagovať
len na vystúpe-
nie
v rozprave.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
podpredseda.
Naozaj budem tak ako vždy len reagovať na to, čo sa tu
povedalo.
Pani kolegyňa, prosím vás, v prvom rade
by som chcel
rozprávať,
keby ste boli taká láskavá, k tomu, kto vám to
napísal.
To po prvé.
Po
druhé - nebudem sa vyjadrovať k odborným veciam,
ktoré
sa tu povedali, hoci na základe
svojho povolania si
myslím,
že tomu rozumiem, ale k tomu vášmu
negativistickému
prístupu.
Vy ste povedali, že zákon je v podstate dobrý a že
máte
doplňujúce pripomienky. Ak chcete, aby
sa v tomto par-
lamente
predložili zákony do prvého čítania,
ktoré budú do-
konalé,
a prečítali sa v prvom, druhom, treťom čítaní a odi-
šli
preč, tak je to v poriadku, potom
rozumiem vášmu vystú-
peniu.
Ale preboha, to prvé, druhé a tretie čítanie je na
to,
aby sa upravili tie veci, ktoré tam nie sú dobré. Vy ste
nepovedali,
že celý zákon je zlý, vy ste povedali, že časť
je
dobrá a navrhujete k tomu pripomienky. Však o vašich pri-
pomienkach sa bude
rokovať. Prečo sa ten zákon má vracať
naspäť?
Nerozumiem tomu.
Voľakedy
Karel Havlíček Borovský povedal - poviem to
v
češtine: "Není nad originálnost, každý po ní touží, všich-
ni
jdou cestou, jenom já jdu louží." Teda ak chcete byť ori-
ginálna,
je toto úplne zbytočné, lebo je úplne
normálne, že
o
vašich pripomienkach sa bude rokovať, a
keď sa schvália,
tak
sa zapracujú do nového zákona a je normálne pokračova-
nie.
Nehádžte na mňa rukou, je to
nekorektné, je to nesluš-
né,
keď hádžete rukou, na vás som nikdy
nehodil rukou. Tak-
že, prosím
vás pekne, prečo
pristupujete negativisticky
k
predloženému návrhu zákona? Treba
dať pripomienky, ktoré
ste dali, treba
ich dať vo výbore,
treba o nich rokovať
a
treba ich dať na schválenie alebo neschválenie, a tým je
vec
vybavená.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Miklušičák, ale upozorňujem,
reagujte na
vašu
ctenú kolegyňu.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci. Aj ja vás
upozorňujem, že ma
upozorníte,
až keď sa budem odchyľovať od témy.
Chcem konštatovať, pani poslankyňa
Sabolová, zrejme ste
mali
na mysli, chápal som vaše vystúpenie tak, že ste nespo-
mínali
to, že by na Slovensku bol nejaký reaktor černobyľ-
ského
typu. Čo sa týka elektrárne A1,
budovala sa v Jaslov-
ských
Bohuniciach. A že pán Moric, pani
kolegyňa, niektorým
veciam
v tomto parlamente nerozumie, sa naozaj nečudujte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, rozprava sa
už skončila.
Vyhlasujem
teda rozpravu o tomto bode programu sa
skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?
Nie. Pán spo-
ločný
spravodajca? Nie. Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k
prvému hlaso-
vaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch
podaných podľa
ustanovenia
§ 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spravodajcu, aby uviedol
návrhy.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vo všeobecnej rozprave bol podľa § 73
predložený jeden
návrh pani
poslankyne Sabolovej, ktorá podľa § 3 ods. 3
písm.
a) navrhovala vrátiť zákon jeho
navrhovateľovi na do-
pracovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pa-
ni poslankyne
Sabolovej, ktorá navrhuje
vrátiť zákon na
prepracovanie.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani
poslankyne Sabo-
lovej
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci, v rozprave
som predniesol ná-
vrh
uznesenia, k tomuto vo všeobecnej
rozprave nebol žiaden
iný
návrh, takže odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu uzne-
senia,
ktorý som v rozprave predniesol.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o návrhu,
ktorý
predložil pán spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
sa uzniesla, že tento
vládny
návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.
Mali by sme ešte
hlasovať
o návrhu na zaradenie do výborov.
Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu, ktorý prednesie
pán
spoločný spravodajca, o pridelení tohto návrhu výborom
a
určení gestorského výboru, ako aj určení lehôt na preroko-
vanie.
Poslanec P. Magvaši:
Pán
predsedajúci, predniesol som to
v rozprave, takže
to
nebudem znovu opakovať. Prečítal som výbory, ktorým by
mal
byť návrh pridelený na prerokovanie, a
takisto určenie
gestorského
výboru aj lehoty.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Môžeme to akceptovať.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o návrhu,
ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.
Týka sa jednak
určenia
výborov, ktoré zákon prerokujú, určenia
gestorského
výboru
a určenia času prerokovania.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila
návrh zákona
výborom,
určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom
na
prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spoločnému spra-
vodajcovi.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
číslo
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o rek-
lame.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 839. Návrh na
pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie
výborom
Národnej
rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo
1898.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh zákona
uvedie
minister hospodárstva Slovenskej
republiky pán Karol
Česnek.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky dňa 28. októbra 1997 prero-
kovala
a uznesením číslo 765 schválila návrh
zákona, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb.
o ochrane spotre-
biteľa
v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo
220/1996 Z. z. o reklame. Vládny návrh zákona je zara-
dený
do programu 41. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-
liky
ako parlamentná tlač číslo 839.
Zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa nadobu-
dol
účinnosť 1. 1. 1993. Pri jeho schvaľovaní v tom čase eš-
te
vo Federálnom zhromaždení časť
právnej verejnosti spo-
chybňovala
jeho opodstatnenosť, ale skúsenosti z jeho
apli-
kácie
tieto pochybnosti vyvrátili a
potvrdili, že interven-
cia
orgánov štátu v záujme ochrany spotrebiteľa je nevyhnut-
ná
aj v podmienkach trhového hospodárstva. Tri roky účinnos-
ti zákona poukázali tiež na nevyhnutnosť jeho
novelizácie
s
cieľom posilnenia ochrany spotrebiteľa a právomoci orgá-
nov,
ktoré vykonávajú dozor nad jeho dodržiavaním.
Novelizáciou zákona sa v niektorých ustanoveniach roz-
širujú povinnosti
predávajúcich aj na výrobcov, dovozcov
a
dodávateľov tovaru, a to najmä v
zodpovednosti za kvalitu
tovaru
a v zodpovednosti za informácie poskytované na oba-
loch výrobkov.
Predávajúcemu sa ustanovuje povinnosť pri
zrušení
prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť príslušnému ok-
resnému
úradu, čo má pre spotrebiteľa význam z hľadiska mož-
ného
uplatnenia nárokov. Dispozitívna povinnosť predávajúce-
ho
vydať kupujúcemu doklad o zakúpení tovaru sa nahrádza ka-
tegorizáciou
- právnou normou, ktorou sa ustanovuje povin-
nosť
predávajúcemu znášať náklady za vhodný obalový materiál
a
zabalenie tovaru, zvýhodňuje sa postavenie spotrebiteľa
v
prípade nečinnosti predávajúceho pri vybavovaní reklamácie
a
takisto pri vrátení zálohovaných fliaš tak, že zálohovanie
spotrebiteľ
nie je povinný preukazovať predávajúcemu.
V súvislosti so zmenou zákona číslo
634/1992 Zb. o o-
chrane spotrebiteľa, ktorá bola vykonaná
zákonom číslo
220/1996
Z. z. o reklame, bolo potrebné doplniť ustanovenie,
ktoré
zabezpečí kontinuitu medzi zákonom o ochrane spotrebi-
teľa
a zákonom o reklame. Širšou úpravou o ochrane spotrebi-
teľa
a širšou úpravou sankcií má navrhovaná
novela posilniť
poctivosť
predaja tovaru a poskytovania služieb a dozorným
orgánom
účinnejšie vykonávať dozor, a to aj zavedením inšti-
tútu
poriadkových pokút za marenie kontroly.
V nadväznosti na priority
Bielej knihy bolo potrebné
doplniť zákon o zmocňovacie ustanovenie
pre ministerstvo
hospodárstva
na vydanie vykonávacieho predpisu o
podrobnos-
tiach
označovania zloženia a spôsobu zaobchádzania s textil-
nými
výrobkami. V návrhu zákona sú taktiež
zohľadnené zmeny
vyvolané
vznikom samostatnej Slovenskej republiky po prijatí
zákona.
Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú žiadne nové ná-
roky
na štátny rozpočet alebo rozpočet obcí,
ani na pracov-
né sily.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, jej právnym
poriadkom, so smernicami
Európskej
únie
v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako aj medzinárodnými
zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,
oblasť ochrany spotrebiteľa pri predaji výrobkov a po-
skytovaní
služieb je naďalej veľmi citlivou oblasťou a ako
som už v úvode
povedal, návrh zákona má posilniť ochranu
spotrebiteľa,
ale tam, kde je to opodstatnené a takým spôso-
bom,
aby neboli nevyvážene dotknuté práva výrobcov, dovoz-
cov,
predávajúcich a poskytovateľov služieb, čo by narušova-
lo
rovnováhu na trhu ponuky a dopytu. Som presvedčený, že
predložená
novela zákona tieto kritériá spĺňa, a preto by
som
si dovolil požiadať vás o podporu pri jej schvaľovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie vládneho ná-
vrhu
zákona a prosím ho, aby zaujal miesto
určené pre navr-
hovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil
navrhnutý ges-
torský výbor
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie,
poslancovi
Víťazoslavovi Moricovi.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
pri
rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky v prvom čí-
taní
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon
číslo
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o rek-
lame, ako spravodajca určený gestorským výborom Národnej
rady
Slovenskej republiky. Návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo
839.
Predložený návrh bol doručený poslancom Národnej rady
Slovenskej
republiky dňa 24. novembra 1997, čím boli splnené
podmienky
určené rokovacím poriadkom
Národnej rady Sloven-
skej
republiky podľa § 72 ods. 1.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky posúdil, či
predložený
návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokova-
cieho poriadku
Národnej rady Slovenskej
republiky a podľa
platných
legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie
41.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé číta-
nie.
Ako spravodajca gestorského výboru Národnej
rady Slo-
venskej
republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že
návrh
spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona,
ktoré sú uve-
dené
v § 67 a 68 rokovacieho poriadku
Národnej rady Sloven-
skej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pra-
vidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko,
že predložený
návrh
zákona rieši závažnú problematiku, spoločenskú proble-
matiku, ktorú
je potrebné upraviť
tak, ako sa navrhuje
v
predloženej tlači. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokova-
cieho
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky budem od-
porúčať
prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej repub-
liky
vo všeobecnej rozprave prerokovala
návrh zákona v dru-
hom
čítaní.
Prosím
vás, vážený pán
predsedajúci, vážený pán pod-
predseda,
aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu záko-
na.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie a prosím, aby zau-
jal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram
všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do
rozpravy som dostal v zozname poslancov - rečníkov jedného
prihláseného,
je ním za DÚ pán poslanec Ľudovít
Černák. Dá-
vam
slovo pánu poslancovi. Zároveň sa pýtam, či sa niekto
hlási
ešte ústne, alebo elektronicky do rozpravy. Ďakujem.
Končím
možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
máme na
stole návrh zákona, ktorý po 18
mesiacoch le-
gislatívneho
procesu, čo je relatívne rýchly čas, sa
dostal
na
náš stôl. Doteraz bola spotrebiteľská politika upravená
zákonom číslo 634/1992 Zb., bola novelizovaná, ale aj tak
pri
komparácii a pri prístupe práva k Európskej únii všetci,
ktorí
v tejto oblasti robia, cítili, že je
potrebné pripra-
viť
nový návrh zákona. Keďže sme v prvom
čítaní, dovoľte mi
veľmi
stručne povedať vám niekoľko slov o tom, kde vidím po-
zitíva
tohto návrhu, ale má aj malé negatíva, na ktoré by
som
rád upozornil a ku ktorým potom v
rozprave vo výboroch
predložíme
naše stanoviská.
Za pozitíva považujem to, že povinnosť dodržiavať kva-
litné parametre
výroby, povinne a pravdivo ich deklarovať,
je
rozložená medzi výrobcu, dovozcu a dodávateľa, že musí
byť
zodpovednosť za správne označenie zrozumiteľnými údajmi.
Takisto
ministerstvo hospodárstva bude po
nadobudnutí účin-
nosti
tejto novely oprávnené vykonávacím predpisom upravovať
označenie
spotrebiteľských údajov na výrobkoch,
čím sa veci
stanú dynamickejšie riešiteľnými.
Takisto je v smernici,
resp.
v návrhu zákona zapracovaná Smernica Rady Európy číslo
71/307
o označovaní textilných výrokov a predpokladám, že
prínos
bude viditeľný v tom, že sa zamedzí distribúcii ne-
kvalitných
a pokútnych výrobkov. Takisto lehoty, ktoré sú
v
zákone stanovené a ktoré sú výrazne
kratšie, ako boli do-
teraz,
zrejme budú vyhovovať viac tým, ktorí
sú na trhu za-
vedení
a ktorí majú svoje skúsenosti. Zákon bude takpovediac
nepriamo
namierený proti menším pokútnym
obchodníkom, proti
predaju na
tržniciach. Takže to
považujem za pozitíva,
a
preto sme pripravení podporiť prechod do druhého čítania.
Za negatívum však považujem režim výkupu
vratných zálo-
hovaných obalov.
Nevyžaduje sa preukazovanie existencie
právneho
vzťahu a predpokladám, že to môže spôsobiť množstvo
problémov.
Takisto je diskutabilné, či ukladanie pokút a ich
výška
je korektná a či to neumožní kontrolným orgánom po-
škodzovať
na základe subjektívnych dojmov možnosťou bloko-
vých
pokút, ktoré sú síce pružnejšie a
zjednodušujú postup
pri
sankcionovaní, ale nie je tam režim, ktorý by zabránil
subjektívnemu
hodnoteniu.
Takže je
to zákon, ktorý je kompatibilný
s právom Eu-
rópskej únie a zaslúži si, aby išiel do druhého čítania.
Predpokladám,
že dá sa ešte opraviť aj tak, že tie
dve malé
negatíva,
ktoré som spomenul, budú vyriešené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Černákovi.
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže už
nikto ďalší nebol
prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o
tomto bode
programu
za skončenú.
Chce sa k vystúpeniu vyjadriť
pán minister? Konštatu-
jem, že nie.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa
chce
vyjadriť. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán podpredseda,
odporúčam, aby ste v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dali
hlasovať
o tom, aby Národná rada prerokovala návrh zákona
v
druhom čítaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pristúpime k prvému hlasovaniu. Najskôr
budeme hlasovať
o návrhoch
podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona
o
rokovacom poriadku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Je to vlast-
ne
súhlas s tým, aby bol návrh prerokúvaný v druhom čítaní.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
sa uzniesla, že tento
vládny
návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Ná-
rodnej
rady na pridelenie tohto návrhu výborom
a na určenie
gestorského výboru, ako
aj na určenie lehôt prerokovania
v
príslušných výboroch.
Nech sa páči, uvádzajte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predsedajúci,
navrhujem, aby sme hlasovali v súlade s
návrhom predse-
du
Národnej rady Slovenskej republiky o
pridelení tohto ná-
vrhu zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo 634/1992
Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame (tlač 839),
na
prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-
skej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodár-
stvo
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti. Ďalej, aby bol urče-
ný ako gestorský Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
To po prvé.
A
po druhé, aby bola lehota na prerokovanie vo výboroch do
18.
marca 1998 a v gestorskom výbore do 20. marca 1998.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, počuli sme návrh.
Prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o tom, ktorým
výborom bude návrh zákona
pridelený na
prerokovanie, a zároveň o gestorskom
výbore,
ako
aj o lehotách, v ktorých má byť prerokovaný, tak ako ich
predložil
pán spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
pridelila návrh zákona
výborom,
určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom
na
prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán minister, za spoluprácu a
takisto vám, pán
spoločný
spravodajca.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon
Slovenskej
národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnos-
ti,
výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskor-
ších predpisov
a zákon Slovenskej
národnej rady číslo
347/1990
Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-
ných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších
predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako
tlač
číslo 755 a spoločnú správu
výborov schválenú gestor-
ským
výborom máte ako tlač číslo 755a.
Vládny návrh zákona odôvodní opäť
minister hospodárstva
Slovenskej
republiky Karol Česnek.
Prosím, pán minister, aby ste sa ujali
slova.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh
zákona, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
51/1988 Zb. o banskej činnosti,
výbušninách a o štát-
nej
banskej správe v znení neskorších predpisov a zákon Slo-
venskej
národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii mi-
nisterstiev
a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy
v
znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona schválila vláda 2.
septembra 1997
svojím
uznesením číslo 630.
Navrhnuté zmeny a doplnenia
zákona číslo 51/1988 Zb.
v
znení neskorších predpisov sa v zásade týkajú štvrtej čas-
ti
zákona upravujúcej organizáciu a
pôsobnosť orgánov štát-
nej
banskej správy.
Oproti
súčasnému stavu, keď
orgánmi štátnej banskej
správy
sú ministerstvo hospodárstva a obvodné
banské úrady,
sa
zákonom zriaďuje v súlade s článkom 122 Ústavy Slovenskej
republiky
Hlavný banský úrad ako stredný stupeň
špecializo-
vanej
štátnej banskej správy. Návrh zákona súčasne vymedzuje
pôsobnosť
Hlavného banského úradu. Hlavný banský úrad bude
vykonávať
špecifické úlohy spojené s výkonom štátnej banskej
správy
v oblasti ochrany a využívania nerastných surovín a
dozoru
nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri
práci a bez-
pečnosťou
prevádzky v banskej činnosti, v činnosti vykonáva-
nej
banským spôsobom a pri výrobe výbušnín a používaní vý-
bušnín
na trhacie práce.
V bode 1 návrhu sa v § 38 ods. 3
navrhuje, aby sa síd-
lom
Hlavného banského úradu stala
Banská Štiavnica, a nie
Bratislava,
ako je to v súčasnosti. Znamená to, že
bude po-
trebné
na tento účel zabezpečiť v Banskej Štiavnici potrebné
priestory
a vybaviť personálne a ďalšie otázky s tým súvi-
siace.
Preto sa účinnosť zákona
navrhuje od 1. júna 1998,
aby
po schválení zákona bol dostatočný časový priestor na
vyriešenie
všetkých otázok spojených so zmenou sídla.
V ďalšom predložený vládny
návrh zákona upravuje aj
výšku sankcií, ktoré môžu ukladať orgány
štátnej banskej
správy
zamestnávateľom a zamestnancom za
porušenie banských
predpisov,
s tým, že doterajšia výška sankcií
bola zákonom
stanovená
ešte v roku 1988. Pretože vláda
Slovenskej repub-
liky rozhodla o zmene sídla Hlavného
banského úradu až po
predložení návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodár-
stva
Slovenskej republiky na rok 1998, v
pôvodnom návrhu sa
nepočítalo
s finančnými prostriedkami nevyhnutnými
na zmenu
sídla
Hlavného banského úradu. Na základe
požiadavky vyplý-
vajúcej
z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie číslo 492 z 21. januára 1998 o vy-
číslení
nákladov spojených s presťahovaním Hlavného banského
úradu sa v roku 1998 predpokladajú náklady
vo výške 1 100
tis.
Sk. Tieto náklady sa skladajú z prostriedkov na presťa-
hovanie,
na úpravu prenajatých priestorov, prostriedkov spo-
jených
s vyplatením odstupného pracovníkom Hlavného banského
úradu,
ktorí neprejavia záujem pracovať v jeho
novom sídle,
a
z nájmu a z poskytovaných služieb v nových priestoroch.
V návrhu na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národ-
nej
rady v znení neskorších predpisov, ktorý je obsiahnutý
v
článku II predloženého návrhu, sa
reaguje na faktický
stav,
ktorý sa zosúlaďuje s právnym stavom. Navrhuje sa tak-
tiež
zmena § 3 citovaného zákona, ktorým je
upravená pôsob-
nosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, a to
v
tom, že sa do jeho podriadenosti zaraďuje Hlavný banský
úrad
zriadený ako orgán štátnej správy podľa
článku I tohto
vládneho
návrhu zákona a Puncový úrad Slovenskej
republiky,
ktorý
bol konštituovaný v roku 1993 na základe zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 125 o orgánoch štátnej
správy
Slovenskej republiky na úseku
puncovníctva a skúšob-
níctva
drahých kovov.
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
novelu predkladaného návrhu zákona odporúčam do vašej
pozornosti
vo viere a nádeji, že uvedenú novelu schválite.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu ministrovi
za prednesenú správu.
Prosím,
aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam
slovo určenému spoločnému
spravodajcovi výborov
poslancovi Petrovi
Magvašimu a prosím ho, aby podľa § 80
ods.
2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu
o
výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a
aby
odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 80 záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej
rady Slovenskej republiky
predkladá
Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský
výbor
spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
k vládnemu návrhu zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej
činnosti, výbušninách
a o štátnej banskej správe v znení
neskorších
predpisov a zákon Slovenskej národnej
rady číslo
347/1990
Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-
ných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších
predpisov (tlač 755), v druhom čítaní.
I.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny ná-
vrh
zákona na prerokovanie výborom
uznesením číslo 891 zo
16.
decembra 1997 do 26. januára 1998, a to Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti,
Ústavnoprávnemu výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnika-
nie.
Ako gestorský výbor určila Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
na
vypracovanie spoločnej správy o
výsledku prerokovania vo
výboroch
a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slo-
venskej
republiky v lehote do 29. januára 1998.
Uvedené výbory prerokovali pridelenú
parlamentnú tlač a
gestorský
výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4
rokovacieho
poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo
496
z 28. januára 1998. Iné výbory Národnej
rady Slovenskej
republiky
správu neprerokovali.
II.
Gestorskému výboru do začatia jeho
rokovania neoznámili
poslanci,
ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I,
svoje
stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
III.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na pre-
rokovanie,
zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu prerokoval návrh 22. januára
1998 a odporu-
čil
uznesením číslo 585 Národnej rade Slovenskej republiky
návrh
schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti
prerokoval návrh 21.
januára
1998 a uznesením číslo 304
odporučil Národnej rade
Slovenskej
republiky návrh schváliť s pripomienkami.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
návrh 21. januára 1998 a uznesením
číslo 538 od-
poručil
Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so
zmenou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 21. januára
1998
a uznesením číslo 470 odporučil Národnej rade Sloven-
skej
republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.
IV.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
výborov a poslancov
k
parlamentnej tlači neboli predložené.
Pozmeňujúce a dopl-
ňujúce návrhy
výborov Národnej rady Slovenskej republiky
k
vládnemu návrhu zákona, tak ako boli prijaté
vo výboroch,
s
odporučením gestorského výboru sú takéto:
1. V článku I bod 1 v § 38 ods 4, 5 a 6
upraviť na zne-
nie:
"(4) Hlavnému banskému úradu sú podriadené obvodné ban-
ské
úrady..." (Hlasy z pléna.)
Takže
nebudem čítať tie
odporúčania ani zdôvodnenia,
ktoré
sú tam. Chcel by som teda konštatovať, že...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno,
všetci poslanci to majú, kvôli rýchlosti môžeme
ísť
ďalej.
Poslanec P. Magvaši:
Gestorský výbor odporúča o
návrhoch výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky, ktoré sú
uvedené v spoločnej
správe,
hlasovať takto:
O bodoch 1, 4 a 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť
ich.
O bodoch 2 a 3 nehlasovať, lebo sú
obsiahnuté v bode 1.
Gestorský výbor na základe
rokovaní výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky v súlade s § 79 ods. 4
písm. f)
rokovacieho
poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Slovenskej
národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnos-
ti,
výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskor-
ších predpisov
a zákon Slovenskej
národnej rady číslo
347/1990
Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-
ných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, v druhom čítaní
schváliť so zmenami
a
doplnkami, ako boli uvedené v spoločnej správe gestorského
výboru.
Súčasne poveril uznesením číslo 496 z 28. januára 1998
spoločného
spravodajcu predložiť návrhy podľa § 83
ods. 4 a
§
84 ods. 2 a § 86.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne, pán spoločný
spravodajca. Prosím, aby
ste
zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že
som
obdržal zoznam poslancov - rečníkov prihlásených do roz-
pravy,
v ktorom je jeden prihlásený za Demokratickú úniu,
pán
poslanec Ľudovít Černák. Ďalší sa
písomne neprihlásili.
Zároveň
sa pýtam pánov poslancov, či sa hlási
niekto ústne,
alebo
elektronicky. Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásenia
do
rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
Národná
rada Slovenskej republiky,
ktorá hlasuje
o
štátnom rozpočte, svojím spôsobom je aj
garantom efektív-
neho
využívania prostriedkov, ktoré sa
vynakladajú zo štát-
neho
rozpočtu. Iste si spomínate, ako som
neúspešne žiadal
o
podporu návrhu, aby sa nesťahoval
Patentový úrad do Ban-
skej
Bystrice, ale aby sa tie prostriedky, ktoré sa na to
sťahovanie
dali, využili povedzme na úrad turizmu.
Už mohol
v
Banskej Bystrici svietiť perfektný
slovenský úrad turizmu
s
veľkým počtom zamestnancov a s dobrou
propagáciou, a boli
by
to asi efektívnejšie využité prostriedky.
Osobne
si myslím, že budovanie Banskej Štiavnice ako
baníckeho
centra má logiku, pretože Banská Štiavnica, z kto-
rej
sme urobili naším rozhodnutím
okresné mesto, má histó-
riu,
je perlou Slovenska, a preto podporujem presťahovanie
sídla
Hlavného banského úradu, ale napriek tomu ma trklo,
keď
som si v návrhu zákona prečítal, že nebudú žiadne nákla-
dy,
pretože normálnemu človeku napadne:
Tak čosi to predsa
len
bude stáť. Pán minister vo svojom
úvodnom slove odpove-
dal
na to, čo som sa chcel opýtať a čo v návrhu zákona ab-
sentuje,
pretože keď dostaneme od vlády podklady, tak mali
by
nás informovať úplne. A teda hovoril, že to sťahovanie
nebude bez
nákladov, že bude stáť 1,1 mil. Sk. Osobne si
myslím,
že sú to účelne vynaložené prostriedky
a že aj ďal-
šími
aktivitami by mali štátne orgány
posilňovať postavenie
Banskej Štiavnice
ako centra baníctva a všetkého, čo je
s
tým spojené, pretože to prekračuje
dokonca význam Sloven-
ska.
Takže návrh zákona, tak ako je predložený, aj s časťou
presťahovania
Hlavného banského úradu, aj so zvýšením pokút,
aj
s návrhmi, ktoré hovoril pán spoločný spravodajca zo spo-
ločnej správy,
je dobrý. To,
čo odpovedal pán minister
v
úvodnom slove, malo byť napísané aj v návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Černákovi.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som sa iba pána poslanca Černáka
opýtať, akým ak-
tom urobili Banskú Štiavnicu okresným mestom,
lebo pokiaľ
viem, tak Banskú
Štiavnicu okresným mestom
urobil zákon,
a
nie pán Černák, alebo nedajbože ešte jeho spoločníci.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, rozprava je skončená. Vy-
hlasujem
teda, že môžeme pristúpiť k ďalším krokom.
Pán
minister, nemienite zaujať
stanovisko? Nie. Pán
spoločný
spravodajca tiež nie. To znamená, že
môžeme priamo
pristúpiť
k hlasovaniu.
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku
pristúpi-
me
najprv k hlasovaniu o návrhoch zo
spoločnej správy výbo-
rov
a potom pristúpime k hlasovaniu o
pozmeňujúcich a dopl-
ňujúcich
návrhoch z rozpravy.
Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlaso-
vanie
uvádzal.
Poslanec P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak ako som v spoločnej správe
uviedol, gestorský vý-
bor
odporúča, aby sme spoločne hlasovali o
bodoch 1, 4 a 5,
a
odporúča tieto návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o
bodoch 1, 4 a 5 spoločnej správy. Pán
spoločný
spravodajca na základe odporúčania
gestorského vý-
boru
odporúča tieto body schváliť en bloc.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že body 1, 4, 5 spoločnej správy sme pri-
jali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Magvaši:
Návrh
gestorského výboru je, aby
sme o bodoch 2 a 3
nehlasovali,
pretože boli obsiahnuté v návrhoch 1, 4 a 5. To
znamená,
že tým sme skončili hlasovanie o
pozmeňujúcich ná-
vrhoch.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pýtam sa teda, či môžeme pristúpiť k
tretiemu čítaniu.
Poslanec P. Magvaši:
Gestorský výbor nenavrhol v skrátenom
konaní, to zname-
ná, že je
lehota do zajtrajšieho dňa. Zajtra by sme mali
hlasovať
o zákone ako celku v tretom čítaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nemali sme pozmeňujúce návrhy, tak by sme
mohli.
Poslanec P. Magvaši:
Dajme o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Aby to bolo férové, priatelia, dáme
odhlasovať, aby sme
mohli
hneď pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za
to,
aby sme pristúpili hneď k tretiemu čítaniu, keďže nie sú
nijaké
ďalšie zmeny z rozpravy.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme odsúhlasili
pokračovanie v treťom
čítaní.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o uvedenom vládnom
návrhu
zákona.
Otváram
rozpravu o tomto bode programu.
V rámci tejto
rozpravy
je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-
com
poriadku.
Pýtam sa, či niekto navrhuje úpravu
legislatívnotech-
nických
alebo jazykových chýb alebo či má
tridsať poslancov
pozmeňujúce
alebo doplňujúce návrhy smerujúce k
odstráneniu
chýb
alebo návrhov na opakovanie druhého čítania.
Keďže takéto návrhy nie sú, vyhlasujem
rozpravu o tomto
bode
programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané
žiadne pozme-
ňovacie
návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom
poriadku pri-
stúpime
k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zá-
kona
ako celku.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona, kto-
rým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
51/1988
Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej ban-
skej
správe v znení neskorších predpisov a
zákon Slovenskej
národnej
rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-
publiky
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem,
pán minister a pán spoločný spravodajca, za
spoluprácu.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé a
tretie
čítanie o
návrhu
vlády na odvolanie
výhrad k oddielom 26 a 34
článkov
VIII a X Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodnej
agentúry
pre atómovú energiu.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 853, spoločnú
správu výborov schválenú gestorským výborom máte
ako tlač
číslo
853a. Súčasťou tejto je aj návrh
uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Návrh vlády uvedie minister hospodárstva
Slovenskej re-
publiky
Karol Česnek.
Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vláda
Slovenskej republiky na
svojom zasadaní dňa 8.
júla
1997 prerokovala a schválila uznesením
číslo 505 návrh
na odvolanie výhrad k oddielom 26 a 34 článkov
VIII a X Do-
hody
o výsadách a imunitách Medzinárodnej
agentúry pre ató-
movú
energiu. Vládny návrh na odvolanie predmetných výhrad
bol
zaradený do programu 41.
zasadnutia Národnej rady Slo-
venskej
republiky ako parlamentná tlač číslo
853 do druhého
a
tretieho čítania.
Výhrady k predmetným článkom dohovoru týkajúcim sa ob-
ligátnej
právomoci Medzinárodného súdneho dvora k riešeniu
sporov
boli uskutočnené za existencie bývalej Českosloven-
skej
socialistickej republiky a boli koordinované v socia-
listických
krajinách strednej a východnej Európy.
Slovenská
republika
sa stala členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú
energiu
dňa 27. septembra 1993 v priebehu 37. zasadnutia ge-
nerálnej
konferencie. Štatút Medzinárodnej agentúry pre ató-
movú
energiu v článku 15 ukladá generálnemu
riaditeľovi
uzatvoriť dohody
spresňujúce podmienky uplatnenia
výsad
a
imunít inšpektorov s členskými štátmi
Medzinárodnej agen-
túry
pre atómovú energiu. Predmetná dohoda nadobudla plat-
nosť pre bývalú Československú socialistickú
republiku 7.
februára
1968. Publikovaná bola v Zbierke zákonov pod číslom
192
a bola Slovenskou republikou sukcedovaná listom Minis-
terstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky
dňa 10. feb-
ruára
1993.
Dohoda
stanovuje podmienky práce
inšpektorov Medziná-
rodnej
agentúry pre atómovú energiu, za ktorých sa tieto vy-
konávajú
na území Slovenskej republiky. Na Slovensku používa
v
súčasnosti jadrové, resp. rádioaktívne materiály 79 fyzic-
kých
a právnických osôb. V rokoch 1993 až
1997 vykonala Me-
dzinárodná
agentúra pre atómovú energiu celkom 126 inšpekcií
v
jednotlivých oblastiach bilancie
jadrového materiálu, vý-
hradne
v jadrových elektrárňach v Bohuniciach a Mochovciach.
U
ostatných užívateľov vykonáva inšpekciu len Úrad jadrového
dozoru.
V žiadnom prípade nedošlo k zneužitiu
jadrových ma-
teriálov
užívateľmi alebo k zneužitiu výsad a imunít inšpek-
tormi
Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
Konštatujem, že pracovníci
Medzinárodnej agentúry pre
atómovú
energiu veľmi pozitívne hodnotia prístup Slovenska
pri implementácii dohody o zárukách a dohody o výsadách a
imunitách.
V súčasnom období štáty strednej a
východnej Eu-
rópy
svoje výhrady v súvislosti s príslušnosťou
Medzinárod-
ného
súdneho dvora už odvolali.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej re-
publiky
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je
Slovenská re-
publika
viazaná.
Záverom mi teda dovoľte, vážené pani
poslankyne, páni
poslanci, požiadať vás so zreteľom na
medzinárodný význam
o
podporu pri schvaľovaní predloženého návrhu, prijatím kto-
rého
sa Slovenská republika zaradí medzi
krajiny s modernou
právnou úpravou
v oblasti mierového
využívania jadrovej
energie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto
určené
pre navrhovateľov.
Prosím
určeného spoločného spravodajcu výborov pána
poslanca
Jána Volného, aby informoval Národnú radu o výsled-
koch
rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom,
či
gestorský výbor svojím uznesením odporúča alebo neodporú-
ča
Národnej rade vysloviť súhlas s
odvolaním výhrad, ako sú
uvedené
v návrhu uznesenia.
Poslanec J. Volný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na odvola-
nie výhrad k oddielom 26 a 34 článkov VIII a X
Dohody o vý-
sadách
a imunitách Medzinárodnej agentúry pre
atómovú ener-
giu
(tlač 853) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej
rady Slovenskej republiky
predkladá
Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský
výbor
spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
k návrhu vlády na
odvolanie výhrad k oddielom 26
a
34 článkov VIII a X Dohody o výsadách a imunitách Medziná-
rodnej
agentúry pre atómovú energiu v druhom čítaní.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky pridelil
návrh
na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo
1939 z 8. ja-
nuára
1998 na prerokovanie do 23. januára 1998 Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
a Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie a ochranu prírody.
Ako gestorský výbor
určil
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou
do 29. januára
1998
na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.
Uvedené
výbory prerokovali pridelenú
parlamentnú tlač
v
stanovenej lehote a gestorský výbor ju prerokoval a schvá-
lil v
súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho
poriadku spoločnú
správu
výborov uznesením číslo 498 z 28. januára 1998. Iné
výbory
Národnej rady Slovenskej republiky
návrh na vyslove-
nie
súhlasu neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia rokovania neoznámili po-
slanci, ktorí nie
sú členmi výborov uvedených v časti I,
svoje
stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na pre-
rokovanie,
zaujali tieto stanoviská:
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokoval návrh 21. januára 1998 v druhom čítaní a
odporu-
čil
uznesením číslo 317 Národnej rade Slovenskej republiky
vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre životné
prostredie a ochranu prírody
návrh prerokoval
21.
januára 1998 v druhom čítaní a uznesením číslo 293 odpo-
ručil
Národnej rade Slovenskej republiky
návrh vlády schvá-
liť.
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 21. januára
1998
v druhom čítaní a uznesením číslo 472
odporučil Národ-
nej
rade Slovenskej republiky s
návrhom vlády vysloviť sú-
hlas.
Gestorský výbor na základe
rokovaní výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho
poriadku
odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky vyslo-
viť súhlas s návrhom vlády a prijať
uznesenie, ktoré je
v
prílohe spoločnej správy gestorského výboru. Súčasne pove-
ril
uznesením výboru číslo 498 z 28.
januára 1998 spoločné-
ho
spravodajcu výborov predložiť
návrhy podľa § 83 ods. 4,
§
84 ods. 2 a § 86.
Pán podpredseda, skončil som.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi za podanie
správy
a prosím ho, aby zaujal miesto určené
pre spravodaj-
cov
výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Vážené
kolegyne a kolegovia, do
rozpravy som písomne
nedostal
žiadnu prihlášku, teda sa pýtam, či sa niekto hlási
do
rozpravy ústne, alebo elektronicky.
Keďže nie, konštatu-
jem,
že nik sa nehlási do rozpravy. Na základe toho vyhlasu-
jem
rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám, že chce sa ešte ďalej vyjadrovať pán
minister,
ani pán spoločný spravodajca.
Teda
pristúpime podľa § 84 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím
pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie
uvádzal.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. e)
vyslovuje sú-
hlas
s odvolaním výhrad k oddielom 26 a 34
článkov VIII a X
Dohody
o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre
atómovú
energiu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Poslanec J. Volný:
Gestorský výbor odporúča vysloviť súhlas.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Gestorský výbor odporúča hlasovať kladne.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Vážené kolegyne a kolegovia, neboli sme
uznášaniaschop-
ní.
Pozývam kolegov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby
sa
dostavili, budeme opakovať hlasovanie.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
povedal odporúčanie hlasovať kladne.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenia
schválili.
Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán
spoločný spravodaj-
ca,
za spoluprácu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé a
tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Rozhodnutiami Spoločného výboru
Dohody o voľnom
obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym
združením
o
voľnom obchode.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 854, spoločnú
správu výborov schválenú gestorským výborom máte
ako tlač
číslo
854a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej
rady.
Návrh vlády uvedie znovu minister hospodárstva Sloven-
skej
republiky pán Karol Česnek.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil
návrh na vyslovenie
súhlasu
s Rozhodnutiami Spoločného výboru
Dohody o voľnom
obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym
združením
o
voľnom obchode. Keďže predkladané rozhodnutia menia text
Základnej
dohody o voľnom obchode medzi
Slovenskou republi-
kou
a Európskym združením voľného obchodu,
podliehajú rati-
fikácii
a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom
republiky
Slovenskej republiky musia byť schválené i sloven-
ským
parlamentom.
Rozhodnutia boli prerokované a schválené
na 4. zasadnu-
tí
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Sloven-
skou
republikou a Európskym združením voľného obchodu, ktoré
sa konalo 16. a 17. októbra 1996 v Bratislave.
Spoločný vý-
bor
prijal 11 rozhodnutí, z ktorých rozhodnutia číslo 8, 9 a
10
vzhľadom na skutočnosť, že menia text základnej dohody,
podliehajú
schváleniu zmluvnými stranami dohody na
národnej
úrovni.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala
predkladané roz-
hodnutia Spoločného výboru Dohody o voľnom
obchode medzi
Slovenskou
republikou a Európskym združením
voľného obchodu
8.
júla 1997 a 4. novembra 1997 prijala k nim uznesenia čís-
lo
508 a číslo 793.
Rozhodnutie číslo 8, dodatok k článku
12 a k prílohe
10,
týkajúce sa technických predpisov, upravuje
ustanovenia
o
spolupráci v oblasti technických predpisov, ktoré spôsobu-
jú
prekážky v obchode, ustanovenia o mechanizme konzultácií,
že
niektorá zo strán prijme opatrenia
vytvárajúce technické
prekážky
obchodu, a ustanovenia o nahradení doteraz uplatňo-
vaného postupu notifikácie návrhov, technických predpisov
postupom,
ktorý je v súlade s pravidlami Dohody o technic-
kých
prekážkach obchodu platnej aj v rámci
Svetovej obchod-
nej
organizácie.
Prijatie
rozhodnutia číslo 9,
dodatok k článku 17 a
k
prílohe 11, týkajúce sa duševného vlastníctva, vyplynulo
z
potreby prispôsobiť úpravu článku 17 a
prílohy 11 základ-
nej
dohody vývoju v oblasti duševného
vlastníctva na medzi-
národnej
a európskej úrovni. Príslušné
rozhodnutie upravuje
ustanovenia, ktoré
sú kompatibilné s ustanoveniami
Dohody
o
ochrane práv duševného vlastníctva,
uplatňované aj medzi
členmi
Svetovej obchodnej organizácie.
Rozhodnutím číslo 10, dodatok k článku
30, týkajúcim sa
depozitára
dohody, sa mení depozitár Dohody o voľnom obchode
medzi Slovenskou
republikou a Európskym združením
voľného
obchodu.
Vstupom do Európskej únie prestalo byť Švédsko čle-
nom
Európskeho združenia voľného obchodu a na základe uvede-
ného
rozhodnutia sa depozitárom dohody stala vláda Nórska.
V
súlade s ustanoveniami o nadobudnutí
platnosti sa rozhod-
nutia
číslo 8, číslo 9 a číslo 10 začnú uplatňovať po ulože-
ní
akceptačných nástrojov zmluvných strán dohody, teda noti-
fikáciou
schválených rozhodnutí stranami na
národnej úrovni
u
depozitára dohody, ktorý následne oznamuje túto skutočnosť
všetkým
stranám dohody.
Uvedené rozhodnutia Spoločného výboru Dohody o voľnom
obchode medzi
Slovenskou republikou a
Európskym združením
voľného
obchodu boli prerokované v príslušných
výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bez zásadných pripomienok.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľujem si od-
porúčať,
aby ste vyslovili súhlas s
predkladanými Rozhodnu-
tiami
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slo-
venskou
republikou a Európskym združením voľného obchodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi a prosím
ho, aby zaujal
miesto
určené pre navrhovateľov.
Prosím
určeného spoločného spravodajcu
výborov pána
poslanca
Petra Magvašiho, aby informoval Národnú
radu o vý-
sledkoch rokovania výborov o tomto návrhu
vlády a najmä
o
tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča alebo
neodporúča vysloviť súhlas s rozhodnutiami Spoločného
výbo-
ru,
ako sú uvedené v návrhu uznesenia.
Poslanec P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani kolegyne,
vážení páni kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-
na Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky ako
gestorský
výbor predkladá spoločnú správu výborov k návrhu
na vyslovenie
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky
s
Rozhodnutiami Spoločného výboru
Dohody o voľnom obchode
medzi
Slovenskou republikou a Európskym združením o voľnom
obchode
v druhom čítaní. Túto spoločnú správu ste dostali
ako
tlač 854a.
Z tejto
tlače vyplýva, že predseda
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pridelil tento návrh na vyslovenie súhlasu
rozhodnutím
číslo 1943 z 12. januára 1998 na prerokovanie do
23.
januára 1998 trom výborom, a to Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport.
Ako gestorský výbor bol určený Výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnika-
nie
s lehotou do 29. januára na prerokovanie.
Uvedené
výbory pridelenú parlamentnú
tlač prerokovali
v
stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval a v súlade
s
§ 79 ods. 4 rokovacieho poriadku
schválil spoločnú správu
uznesením
číslo 499 z 28. januára 1998. Iné výbory
Národnej
rady
návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.
Nášmu gestorskému výboru do začatia jeho rokovania ne-
oznámili poslanci,
ktorí nie sú
členmi výboru uvedeného
v
prvej časti, svoje stanoviská
podľa § 75 ods. 2 rokova-
cieho
poriadku.
Treba
konštatovať, že výbory,
ktorým bola pridelená
parlamentná
tlač na prerokovanie, zaujali takéto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo prerokoval
návrh 22. januára 1998 v druhom
čítaní
a
odporučil uznesením číslo 310 Národnej rade Slovenskej re-
publiky
podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky
vysloviť
s ním súhlas.
Takisto
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport prerokoval tento
návrh 22.
januára
a svojím uznesením číslo 521 vyslovil súhlas a odpo-
ručil
Národnej rade Slovenskej republiky
vysloviť s návrhom
súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie
prerokoval tento návrh 21.
januára
v druhom čítaní a v uznesení číslo 483 odporučil Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky podľa
článku 86 písm. i)
Ústavy
Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.
Zároveň gestorský výbor na základe
rokovaní výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky v súlade s §
88 ods. 2 ro-
kovacieho
poriadku odporúča Národnej rade
Slovenskej repub-
liky podľa
článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej
republiky
vysloviť
súhlas s návrhom a prijať uznesenie, ktoré prijmeme
v
treťom čítaní.
Zároveň mám poverenie od gestorského
výboru navrnúť ro-
kovať
v treťom čítaní v skrátenom konaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za
podanie správy
a
prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výbo-
rov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Vážené kolegyne
a
kolegovia, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do roz-
pravy.
Pýtam sa teda, či sa niekto hlási
ústne, alebo elek-
tronicky
do rozpravy.
Keďže
to tak nie je, uzatváram možnosť prihlásenia
a
vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám, že bude chcieť
pán minister ešte
vystúpiť,
ani pán spoločný spravodajca.
Teda podľa § 84 ods. 1 zákona o
rokovacom poriadku Ná-
rodnej rady
pristúpime k tretiemu čítaniu o
tomto návrhu
vlády.
Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlaso-
vanie
uvádzal.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. e)
vyslovuje sú-
hlas
s Rozhodnutiami Spoločného výboru Dohody o voľnom ob-
chode medzi
Slovenskou republikou a Európskym
združením
o
voľnom obchode.
Poslanec P. Magvaši:
Gestorský výbor odporúča Národnej rade vysloviť súhlas
s
touto dohodou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Počuli sme, priatelia, odporúčanie, ktoré vyslovil pán
spoločný
spravodajca na základe poverenia
gestorského výbo-
ru,
aby sme súhlasili s predloženým návrhom.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Odporúčanie
je
kladné. Hlasujeme v treťom čítaní o súhlase s Rozhodnu-
tiami
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem pekne, pán minister, ďakujem
pekne, pán spoloč-
ný
spravodajca, za spoluprácu.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé a
tretie
čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky
s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-
likou
a Tureckou republikou.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 862, spoločnú
správu výborov schválenú gestorským výborom máte
ako tlač
číslo
862a. Jej súčasťou je aj návrh
uznesenia Národnej ra-
dy.
Návrh vlády opäť uvedie minister
hospodárstva Sloven-
skej
republiky pán Karol Česnek.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil
návrh na vyslovenie
súhlasu
s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-
kou
a Tureckou republikou. Keďže ide o
formu prezidentskej
zmluvy,
preto podlieha ratifikácii a pred podpísaním rati-
fikačných listín prezidentom republiky musí byť
schválená
i
slovenským parlamentom.
Vláda Slovenskej republiky
uznesením číslo 652 zo 16.
septembra
1997 schválila správu o ukončení
rokovania o prí-
prave dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou
republikou
a
Tureckou republikou a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom
obchode
medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.
Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou
republikou a
Tureckou
republikou bola podpísaná 20. októbra 1997 v Ankare
ministrom
hospodárstva Slovenskej republiky a
pánom Isinom
Cselebim, štátnym
ministrom Tureckej republiky.
Dohodu
o
voľnom obchode medzi Slovenskou
republikou a Tureckou re-
publikou
prerokovali príslušné výbory Národnej
rady Sloven-
skej
republiky bez zásadných pripomienok.
Dohoda
obsahuje 39 článkov, ktoré berú do
úvahy aj
príslušné
ustanovenia dohôd, ktoré majú obe strany uzatvore-
né
s Európskou úniou. K dohode je pripojený záznam o porozu-
mení,
prílohy 1 až 3, protokol 1 až 3, ktoré
upravujú odbú-
ravanie ciel na
priemyselné výrobky. Ide o protokol 1 na
poľnohospodárske
a potravinárske výrobky, protokol 2 -
pra-
vidlá
pôvodu, protokol 3 - vzájomná pomoc v colných otázkach
a
príslušné prílohy k týmto protokolom.
Cieľom
dohody je postupným
odstraňovaním tarifných
a
netarifných prekážok vytvoriť oblasť voľného obchodu na
podstatnú
časť vzájomného obchodu v priebehu prechodného ob-
dobia,
ktoré končí 1. januára roku 2001.
Pri priemyselných výrobkoch je dĺžka prechodného obdo-
bia
stanovená do tohto dátumu a vo väčšine priemyselných vý-
robkov
sa colné sadzby odstránia už pri nadobudnutí platnos-
ti
dohody. Nadobudnutím platnosti dohody
sa má zhruba 84 %
vývozu
Slovenskej republiky do Turecka realizovať bez cla.
Z hľadiska ochrany slovenského priemyslu
sú citlivé po-
ložky priemyselných výrobkov zaradené na
dve listiny. Pri
menej
citlivých položkách sa clá úplne odstránia k 1. januá-
ru
1999, pri citlivejších položkách
sa budú clá postupne
znižovať
a odstránia sa do konca
prechodného obdobia, teda
k
1. januáru roku 2001.
Liberalizácia obchodu s
poľnohospodárskymi výrobkami sa
v
dohode rieši výmenou koncesií pri dovoze poľnohospodár-
skych
produktov a spracovaných
poľnohospodárskych výrobkov.
Okrem
koncesií poskytnutých recipročne so
spoločným clom si
strany
navzájom poskytli ďalšie koncesie. Slovenská strana
poskytla
tureckej strane hlavne koncesie na nekompetitívne
komodity,
tradične z Turecka dovážané, ide o
citrusové ovo-
cie,
olivy, broskyne, nektárinky atď. A
turecká strana po-
skytla
slovenskej strane koncesie na dovoz živého dobytka,
masla,
semien repky, sladených nealkonápojov,
vína a desti-
látov.
V súlade s ustanoveniami dohody budú obe
strany v rámci
pravidelných
konzultácií Spoločného výboru zvažovať možnosti
poskytovania
si aj ďalších koncesií.
Pravidlá pôvodu tovarov, ktoré dohoda obsahuje, sú za-
ložené
na harmonizovaných pravidlách
dohodnutých medzi Eu-
rópskou
úniou a asociovanými krajinami. Touto dohodou sa pre
našich
vývozcov vytvoria širšie možnosti na rozširovanie ko-
moditnej
štruktúry vývozu do Tureckej republiky. Podstatné
množstvo
našich priemyselných výrobkov, zaujímavých z hľa-
diska vývozu a spĺňajúcich podmienky
pôvodu tovarov, bude
možné
vyvážať do Tureckej republiky od nadobudnutia platnos-
ti dohody
bez cla. Okrem
nesporných výhod a vytvorenia
priestoru na
lepšie etablovanie sa slovenských vývozcov,
najmä priemyselných komodít na tureckom trhu, podpísaním
a
realizáciou tejto dohody
akcentuje Slovenská republika
svoju
podporu celoeurópskym a celosvetovým
integračným ten-
denciám,
prejavujúcim sa v liberalizácii obchodu.
Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou
republikou a
Tureckou
republikou mala byť po splnení podmienok stanove-
ných
vo výmenných listoch príslušných ministrov Slovenskej
republiky a Tureckej
republiky predbežne vykonávaná
od 1.
januára
1998. S prihliadnutím na nesplnenie notifikačnej po-
vinnosti
Tureckej republiky nadobudne Dohoda o voľnom obcho-
de
medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou plat-
nosť v súlade
s článkom 38 tejto dohody,
teda prvým dňom
druhého
mesiaca odo dňa výmeny ratifikačných
listín v prie-
behu
roku 1998.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby
ste
vyslovili súhlas s Dohodou o
voľnom obchode medzi Slo-
venskou
republikou a Tureckou republikou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi a prosím
ho, aby zaujal
miesto
určené pre navrhovateľov.
Prosím
teraz určeného spoločného
spravodajcu výborov
pána
poslanca Petra Magvašiho, aby informoval Národnú radu
o
výsledkoch rokovania výborov o tomto
návrhu vlády a najmä
o
tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča, alebo
neodporúča
Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán minister,
dostali ste písomnú spoločnú správu gestorského výboru
(tlač 862a), ktorá konštatuje, že predseda
Národnej rady
Slovenskej
republiky svojím rozhodnutím číslo 1944 z 12. ja-
nuára
návrh dohody pridelil na
prerokovanie do 23. januára
trom
výborom, a to Výboru Národnej rady pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady pre
pôdohospodár-
stvo,
a že ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie.
Iné
výbory Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu
neprerokovali.
Chcel by som konštatovať, že gestorskému výboru do za-
čatia
jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú člen-
mi
výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská
podľa § 75
ods.
2 rokovacieho poriadku.
Zároveň konštatujem, že Výbor Národnej rady pre finan-
cie, rozpočet a menu návrh prerokoval a prijal uznesenie
číslo
577 z 21. januára 1998, Výbor Národnej
rady pre pôdo-
hospodárstvo
22. januára 1998 prijal uznesenie číslo 311 a
a
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo,
privatizáciu a pod-
nikanie
prijal uznesenie číslo 484. Všetky tri
výbory odpo-
ručili Národnej
rade Slovenskej republiky vysloviť podľa
článku
86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s touto doho-
dou
súhlas.
Na základe toho gestorský výbor v súlade s § 87 ods. 2
rokovacieho
poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky
podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky
vysloviť
súhlas a prijať uznesenie, ktoré
vyjadrí tento sú-
hlas.
Zároveň som dostal poverenie uznesením
výboru číslo 500
z
28. januára, aby sme konali v skrátenom
konaní, to zname-
ná,
aby sme rokovali hneď v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram
rozpravu o tomto bode programu.
Oznamujem, že
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku
do rozpravy. Teda sa
pýtam,
či sa niekto hlási ústne, alebo
elektronicky do roz-
pravy.
Keďže tak nie je, uzatváram možnosť prihlásenia do
rozpravy
a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu
za
skončenú.
Nepredpokladám vystúpenie ministra, ani
pána spoločného
spravodajcu.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku pristúpi-
me
k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím,
pán spoločný spravodajca, pristúpime teda
k
hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-
tavy
Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s
Dohodou o voľ-
nom
obchode medzi Slovenskou republikou a
Tureckou republi-
kou.
Môžeme hlasovať, pán spoločný
spravodajca?
Poslanec P. Magvaši:
Áno. Odporúčam s návrhom vysloviť súhlas.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
je poverený odporúčať prijatie návrhu.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajco-
vi.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom
návrhu zákona o energetike a o zmene
zákona
číslo
455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský
zákon)
v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako
tlač
číslo 760 a spoločnú správu
výborov schválenú gestor-
ským
výborom ako tlač číslo 760a.
Vládny návrh zákona znovu odôvodní
minister hospodár-
stva
Slovenskej republiky pán Karol Česnek.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky na svojom 133.
zasadnutí dňa
16.
septembra 1997 prerokovala a schválila
uznesením číslo
646
návrh zákona o energetike a o zmene
zákona číslo
455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov.
Vládny návrh tohto zákona bol v prvom čítaní pre-
rokovaný
na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
v
novembri 1997. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny ná-
vrh
zákona pridelený, ho prerokovali v dňoch 21. a 22. janu-
ára
1998 a odporučili ho so zmenami a doplnkami schváliť. Na
rokovanie
41. zasadnutia Národnej rady Slovenskej
republiky
je
tento vládny návrh zákona zaradený ako parlamentná tlač
číslo
760.
Zásady zákona prerokovali príslušné
výbory Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky v júni 1994 ako
parlamentnú tlač
503. Spoločnú
správu výborov, v ktorej vyslovili
súhlas
s
navrhovanými zásadami zákona, vzal na vedomie predseda Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
1060
z 11. júla 1994.
Predložený vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade
so
schválenými zásadami zákona.
Doterajšia zákonná úprava podnikania v
odvetviach ener-
getiky
je roztrieštená do viacerých
zákonov, ako je naprí-
klad zákon
číslo 79/1957 Zb. o výrobe,
rozvode a spotrebe
elektriny,
zákon číslo 67/1960 Zb. o výrobe,
rozvode a vyu-
žití vykurovacích plynov, tzv.
plynárenský zákon, zákon
číslo
89/1987 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe tepla a zákon
číslo
88/1997 Z. z. o štátnej energetickej inšpekcii. Uvede-
né
zákony boli koncipované predovšetkým
pre ústredné pláno-
vané hospodárstvo a podnikanie v energetických
odvetviach
umožňovali vykonávať
len štátnym podnikom. Právna úprava
v
nich obsiahnutá už nie je v súlade s našou ústavou, kde je
zakotvený
princíp slobody podnikania pre všetkých občanov,
fyzické
a právnické osoby, štátne i súkromné podniky a osoby
a
z hľadiska podnikateľských aktivít taktiež nevyhovuje pod-
mienkam
trhového hospodárstva.
Hlavným zámerom navhrovaného zákona je preto liberali-
zovať
čiastočne podnikanie v
energetických odvetviach tak,
aby každý, kto
splní podmienky podľa tohto zákona, mohol
v
týchto odvetviach slobodne podnikať.
Pri
vypracovaní návrhu tohto
zákona sme vychádzali
z
princípov zakotvených v
Európskej energetickej charte,
ktorú Slovenská
republika ratifikovala v roku
1995, ďalej
sme vychádzali z Asociačnej dohody a zo smerníc Európskej
únie
pre oblasť energetiky. V súlade s
princípmi uvedenými
v
týchto medzinárodných dokumentoch bude
podľa navrhovaného
zákona
základnou podmienkou podnikania v
odvetviach energe-
tiky udelenie
licencie, ktorú bude udeľovať ministerstvo
hospodárstva.
S ohľadom na osobitosti podnikania
v energetike zákon
podrobne
upravuje všetky podmienky podnikania v elektroener-
getike,
plynárenstve a zásobovaní teplom, práva a povinnosti
fyzických
osôb a právnických osôb podnikajúcich v týchto od-
vetviach
energetiky. Ďalej upravuje vzťahy súvisiace s do-
dávkami
energie z hľadiska zabezpečovania
ostatných odvetví
hospodárstva
obyvateľstva energiou až po konečného spotrebi-
teľa.
Predložený návrh zákona tiež
vzhľadom na existenciu
prirodzených
monopolov v energetických odvetviach a
potrebu
harmonizácie
práva Slovenskej republiky s
právom Európskej
únie
aj po novom upravuje nevyhnutný rozsah ingerencie štátu
v
energetike zavedením inštitútu štátnej regulácie zameranej
na realizáciu priorít energetickej politiky
štátu pri vý-
stavbe
a prevádzke energetických diel, ďalej úpravou opatre-
ní
na riešenie núdzových stavov ustanovením elektroenerge-
tického
a plynárenského dispečingu s celoštátnou pôsobnosťou
a
ustanovením vymedzenia pôsobnosti orgánu štátneho dozoru
nad
dodržiavaním tohto zákona.
V
záujme zabezpečenia komplexnej
úpravy podnikania
v
týchto odvetviach v jedinom právnom
predpise sa zároveň
navrhuje
novelizovať živnostenský zákon
tak, že podnikanie
v
energetike vrátane výroby elektriny v
malých elektrárňach
nebude
živnostenským podnikaním podľa živnostenského zákona,
ale
podnikaním v energetike podľa
predloženého návrhu záko-
na. Navrhovaný
zákon o energetike bude
teda unifikovaným
predpisom
pre celú oblasť energetiky, pre všetky energetické
odvetvia,
teda elektroenergetiku, plynárenstvo a zásobovanie
teplom.
Predložený návrh zákona je v súlade
s Ústavou Sloven-
skej
republiky, jej právnym poriadkom,
ako aj s Európskou
energetickou
chartou a ďalšími s predmetom zákona súvisiaci-
mi
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Prakticky úplne je kompatibilný aj so
smernicami
Európskej
únie upravujúcimi danú problematiku.
Jedinou oblasťou, s ktorou navrhovaný zákon zatiaľ ne-
môže
byť plne kompatibilný so smernicami
Európskej únie, je
oblasť
umožňovania prístupu tretích krajín do
sietí na roz-
vod
elektriny a plynu, resp. teda úplné otvorenie sa vnútor-
ného trhu
Slovenskej republiky s
elektrinou a plynom pre
tretie
krajiny. Na splnenie tejto požiadavky,
ktorá vyplýva
zo
smernice rady číslo 96/1992 o všeobecných pravidlách vnú-
torného
trhu s elektrinou, zatiaľ nie sú v Slovenskej repub-
like
vytvorené ekonomické podmienky.
Otvorenie trhu Slovenskej republiky s elektrinou v sú-
časnej
situácii by si vynútilo buď radikálne zvýšenie cien
pre
obyvateľstvo, alebo priame dotácie
štátu do ceny tuzem-
skej
výroby energie. Ani jedna z týchto
alternatív v súčas-
nom
období nie je ani hospodársky, ani spoločensky prijateľ-
ná.
Navrhovaný zákon však nezakazuje prístup tretích strán
na
vnútorný trh s elektrinou a plynom, ale uzákonenie povin-
nosti
umožniť prístup do sietí tretím osobám
sa predpokladá
v
dlhšom časovom horizonte, najskôr po roku 2005 v závislos-
ti
od celkového hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Chcel
by som k tomu ešte dodať, že ani
také vyspelé
krajiny
Európy, ako je Švédsko, Dánsko a Francúzsko, ešte do
svojej
energetickej legislatívy zatiaľ spomínanú smernicu
Európskej
únie v plnom rozsahu neprevzali prakticky z podob-
ných
dôvodov.
Záverom mi dovoľte, vážený pán podpredseda, vážené pa-
ni
poslankyne, páni poslanci, požiadať
vás o podporu pri
schvaľovaní
tohto dôležitého vládneho návrhu
zákona, prija-
tím
ktorého by sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny
s
modernou právnou úpravou aj v oblasti elektroenergetiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu
a
prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam
slovo určenému spoločnému
spravodajcovi výborov
pánu
poslancovi Jánovi Duckému a prosím ho,
aby podľa § 80
ods.
2 o rokovacom poriadku informoval
Národnú radu o vý-
sledkoch rokovania
výborov o tomto vládnom
návrhu zákona
a
aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky k vládnemu návrhu
zákona o energetike a
o
zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní
(živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v druhom
čítaní
vás budem informovať o výsledku prerokovania vládneho
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Spoločnú správu výborov predkladá Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky ako gestorský výbor.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny ná-
vrh
na prerokovanie uznesením číslo 892 zo 16. decembra 1997
do
23. januára 1998 týmto výborom: výboru pre financie, roz-
počet
a menu, výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, ústavnoprávnemu výboru,
výboru pre pôdohospo-
dárstvo, výboru pre
životné prostredie a
ochranu prírody
a
výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie. Ako
gestorský
výbor určila výbor pre hospodárstvo,
privatizáciu
a
podnikanie na vypracovanie
spoločnej správy o výsledku
prerokovania
vo výboroch a predloženie návrhu
uznesenia Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky v lehote do 29. januára
1998.
Uvedené
výbory prerokovali pridelenú
parlamentnú tlač
a gestorský
výbor prerokoval a
schválil v súlade s § 79
ods.
4 rokovacieho poriadku spoločnú správu
výborov uznese-
ním
číslo 497 z 28. januára 1998.
Iné
výbory Národnej rady
Slovenskej republiky správu
neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania
neoznámili
poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bo-
la
parlamentná tlač pridelená, svoje
stanoviská podľa § 75
ods.
2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na pre-
rokovanie,
zaujali tieto stanoviská:
Výbor
pre financie, rozpočet a
menu prerokoval návrh
22.
januára 1998 a odporučil uznesením
číslo 586 Národnej
rade
Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a dopln-
kami.
Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu
a národnos-
ti
prerokoval návrh 21. januára tohto roku
a uznesením čís-
lo
305 odporučil Národnej rade Slovenskej
republiky návrh
schváliť
s pripomienkami.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh
21. januára 1998
a
uznesením číslo 539 odporučil Národnej rade Slovenskej re-
publiky
návrh schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo prerokoval návrh 22. januára 1998 a
uznesením číslo
309 odporučil
Národnej rade Slovenskej
republiky návrh
schváliť
s pripomienkami.
Výbor pre životné prostredie a ochranu
prírody preroko-
val
návrh 21. januára 1998 a uznesením číslo 294 odporučil
Národnej
rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami
a
doplnkami a prijať uznesenie v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu Sloven-
skej
republiky urýchlene predložiť do
Národnej rady Sloven-
skej republiky
návrh zákona o hospodárení s
energiou, aby
nadobudol
účinnosť s účinnosťou zákona o energetike a o zme-
ne
zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živ-
nostenský
zákon) v znení neskorších predpisov."
Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pre-
rokoval
návrh 21. januára 1998 a uznesením číslo 471 odporu-
čil Národnej rade Slovenskej republiky
návrh schváliť so
zmenami
a doplnkami.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky k vládnemu návrhu zákona, tak
ako boli
prijaté vo výboroch s odporúčaním gestorského
výboru, sú
uvedené
v časti IV spoločnej správy a nebudem
ich tu opako-
vať.
Chcem však upozorniť na dve chyby, ktoré vznikli prepi-
sovaním,
a to na strane 5 v bode 10 v znení bodu c) namiesto
"a"
má byť uvedené "alebo". Podobne na
strane 7 v bode 17
v
texte § 31 písm. d) na konci vety namiesto "odberateľom"
má
byť správne uvedené "spotrebiteľom".
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch
výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky, ktoré sú
uvedené v spoločnej
správe
na stranách 2 až 11, hlasovať takto:
1. O
bodoch 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10,
11, 12, 13, 15,
16,
17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25 a 27 hlasovať spoloč-
ne
s návrhom schváliť ich.
2. O bodoch 1, 6, 14, 26 hlasovať spoločne
s návrhom
neschváliť
ich.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky v súlade s § 79 ods. 4
písm. f)
rokovacieho
poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky
vládny návrh zákona o energetike a o zmene
zákona
číslo
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon)
v znení neskorších predpisov v druhom čítaní schváliť
so
zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Súčasne ma poveril uznesením výboru číslo
497 z 28. ja-
nuára
1998 ako spoločného spravodajcu výborov
predložiť ná-
vrhy
podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.
Výbor
Národnej rady pre životné prostredie a ochranu
prírody
prerokoval návrh 21. januára 1998 a uznesením
číslo
294
odporučil Národnej rade
Slovenskej republiky prijať
k
návrhu uznesenie v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky urýchlene predložiť do
Národnej rady Sloven-
skej
republiky návrh zákona o hospodárení s energiou, aby
nadobudol
účinnosť s účinnosťou zákona o energetike a o zme-
ne
zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živ-
nostenský
zzákon) v znení neskorších predpisov."
O tomto uznesení odporúčam hlasovať samostatne po pre-
rokovaní
a schválení zmien a doplnkov.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili roz-
pravu
k predloženému návrhu zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Duckému a prosím
ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Otváram
rozpravu o tomto bode programu a
konštatujem,
že som obdržal
zoznam poslancov - rečníkov prihlásených do
rozpravy,
v ktorom sú prihlásení dvaja poslanci
ako zástup-
covia
klubov, a to za Maďarskú koalíciu pán Köteles a za De-
mokratickú úniu pán
Černák. Zároveň konštatujem, že
ďalší
nie
sú písomne prihlásení. Hlási sa zrejme ešte ústne pán
poslanec Juriš
a pán poslanec Benčík.
Uzatváram možnosť
prihlásenia
do rozpravy a dávam slovo pánu
poslancovi Köte-
lesovi
ako prvému v rozprave.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
predložený návrh zákona o energetike sa
veľmi rozsiahle
a
v niektorých častiach až príliš podrobne zaoberá touto pre
hospodárstvo
veľmi významnou tematikou. Návrh zákona je kom-
plexným
zákonom, resp. predpisom pre celú oblasť energetiky,
pre
všetky energetické odvetvia, pre elektroenergetiku, ply-
nárenstvo
a zásobovanie teplom. Zákon pritom nahradí doteraz
platné
zákony upravujúce túto významnú oblasť národného hos-
podárstva
- elektrizačný zákon z roku 1957,
plynárenský zá-
kon
z roku 1960, zákon o výrobe,
rozvode a spotrebe tepla
z
roku 1987, zákon o štátnom dispečingu
z roku 1988, teda
zákony
koncipované pre ústredne plánované
hospodárstvo. Som
presvedčený,
že práve z tohto dôvodu účelom zákona by malo
byť
predovšetkým jednoznačne určiť
podmienky podnikania vo
všetkých
odvetviach energetiky v súčasných trhových podmien-
kach.
Odborníci, s ktorými som konzultoval o návrhu zákona,
vysoko
zhodnotili snahu a podrobnú prácu
predkladateľa. Zá-
roveň sa
vyslovili, že návrh zákona
nesplnil očakávanie
-
koncepčné zmeny v energetike - a
viac-menej je zameraný
len
na riešenie administratívnych detailov
v oblasti podni-
kania.
Návrh zákona nezaručuje ani nevytvára vyvážený pries-
tor
na trhové princípy, ba aj
konzervuje súčasné a len pre
veľkovýrobcov
vyhovujúce podnikateľské prostredie.
Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som
poukázal na niektoré
slabiny,
resp. nejasnosti v predkladanom návrhu zákona a od-
poručil
aj riešenia.
Ako základný problém predkladaného návrhu
by som videl
v
tom, že nerieši problematiku finančných
kompenzácií sietí
a
rozvodov elektrickej energie a plynu, ktoré vybudovali ob-
ce
a mestá z vlastných rozpočtov alebo s podporou Štátneho
fondu životného
prostredia. Štátne monopolné organizácie
vtedy
odmietali prevádzkovať tieto rozvodové siete na zákla-
de
zmluvného vzťahu, tak obce boli a sú
nútené bezodplatným
prevodom
previesť ich do svojho vlastníctva,
teda do vlast-
níctva
štátu. V praxi by to znamenalo, že po odsúhlasení zá-
kona
o podnikaní v energetike navrhovaný §
42 ods. 3 by le-
galizoval vlastnícke
vzťahy k elektroenergetickým zariade-
niam,
plynárenským zariadeniam a zariadeniam
tepelných sús-
tav,
ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Teda, a te-
raz
toto zdôrazňujem, obce by stratili akékoľvek šance na
kompenzáciu
nútene odovzdaného majetku v hodnote približne
1
300 mil. Sk, a to napriek tomu, že
doteraz splácajú úvery
za
takto vybudovaný štátny majetok.
Takisto som nútený konštatovať, že návrh
zákona o ener-
getike obsahuje celý rad z legislatívneho alebo z
odborného
hľadiska nejednoznačných a nezrozumiteľných výrazov a poj-
mov, napríklad v § 4 ods. 1 pojem "energetická politika",
v
§ 10 ods. 6 písm. d) "energetické zariadenia", § 12 ods. 3
písm.
d) "vybrané rozvodové zariadenia" atď. Tieto pojmy by
som
odporučil spresniť, vynechať alebo nahradiť z legisla-
tívneho
a z odborného hľadiska čistými a
jednoznačnými poj-
mami.
Dodal by som, že v návrhu zákona chýbajú napríklad le-
gislatívne
úpravy, ktoré by umožnili vnútroštátny
transport
elektrickej
energie, sankcie za porušenie
ochranného pásma,
sankcie
za poškodenie elektrického diela, napríklad
káblov,
vzdušného vedenia,
krádež priečok atď.
Teda takisto ako
u
spojárov vzhľadom na fakt, že ide o
podobný charakter za-
riadenia
z hľadiska služby.
Po konzultáciách s odborníkmi z
oblasti elektroenerge-
tiky mi dovoľte
navrhnúť ďalšie riešenia v snahe zlepšiť
predkladaný
návrh zákona.
V § 9 ods. 17 v treťom riadku
doplniť text takto: "u-
hradí
tomu držiteľovi ministerstvo". Ďalší text vypustiť.
V § 12 ods. 2 písm. a) navrhujem nahradiť
novým textom.
Citujem:
"V elektroenergetike
slovenský energetický dispe-
čing
zriaďujú držitelia licencií, ktorí prevádzkujú rozvodné
elektronické zariadenia s napätím nízkonapäťových, vysoko-
napäťových a veľmi
vysokonapäťových." V prípade
pôvodného
textu
jediným zriaďovateľom
energetického dispečingu v sú-
časnosti
sú Slovenské elektrárne, až na 2-3
výnimky. Nie sú
zriaďovateľmi
ani krajské rozvodné podniky. V každom prípade
navrhujem
rozšíriť návrh minimálne na napäťovú úroveň 110 kV.
V § 12 ods. 9 navrhujem takisto nový text: "Dispečingy
zriadené
držiteľom licencie podľa ods. 5 vykonávajú dispe-
čerskú činnosť podľa prevádzkových inštrukcií,
ktoré pred
vydaním
schvaľuje Slovenský elektroenergetický dispečing."
V § 19 ods. 3 písm. a) "v súvislých lesných priesekoch
výsek
sa vykonáva na 7 m" - to je
dôležité z bezpečnostného
hľadiska. Takisto v § 19 ods. 3 písm. f) "od 1 kV
do 110 kV
vrátane
3 až 8 m". Takisto z bezpečnostných dôvodov.
V § 19 navrhujem doplniť nové odseky 13 a
14 tohto zne-
nia:
"(13) Povinnosti a
obmedzenia v ochranných
pásmach
a
v ich blízkosti vznikajú povolením na stavbu energetického
diela
a zanikajú zrušením diela." Je to
vzhľadom na to, že
predkladateľ
neriešil zánik obmedzení v ochranných pásmach.
"(14) Ak sú rozsahy ochranných pásiem
alebo miera po-
vinností
a obmedzení sporné, vymedzí ich povoľujúci orgán."
Je
to legislatívne upresnenie.
Odporúčal by som do vašej pozornosti a
žiadam o vašu
podporu
§ 42 ods. 3 doplniť slovami: "Toto
sa nevzťahuje na
majetok,
ktorý bol prevedený obcami po roku 1991
do majetku
štátu bez primeranej finančnej náhrady."
Teda nútené odo-
vzdanie
majetku, ktoré nerešpektovalo ani
Ústavu Slovenskej
republiky
a nie je v súlade s viacerými zákonmi. Doplnenie
návrhu
zákona by umožnilo obciam obdržať kompenzáciu za bez-
platne odňatý majetok vo sfére energetiky a
plynárenstva.
A
vzhľadom na fakt, že sú zadlžené, tak
by stačili z týchto
finančných
prostriedkov vyplatiť aj tie úvery, ktoré zobrali
práve
na štátnu výstavby.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Černák, máte slovo. Pripraví
sa pán posla-
nec
Juriš a potom pán poslanec Benčík.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
tak ako
som sa snažil byť stručný pri
návrhoch, ktoré
boli
v prvom čítaní, dovoľte mi trošku podrobnejšie sa za-
oberať návrhom, ktorý je predložený v
druhom čítaní a ku
ktorému
neskôr budem na základe podpisov 16 poslancov formu-
lovať
aj pozmeňujúce návrhy.
Chápem
naliehavosť tohto zákona,
aj to, že návrh je
predložený
do Národnej rady, pretože v princípe naša energe-
tika sa riadi
zákonom, ktorý bol prijatý v roku 1957. Je
preto
namieste, že sa pripravuje nový zákon,
ktorý má ambí-
ciu byť
komparatívny so zákonodarstvom Európskej únie.
V
krajinách Európskej únie samotný
zákon o energetike buď
pokrýval
aj oblasť hospodárenia s energiou,
alebo teda mali
sme
dostať do parlamentu paralelne s týmto návrhom zákona aj
pripravovaný
zákon o hospodárení s energiou, ktorý podľa mo-
jich
informácií mal by byť v najbližších
týždňoch predlože-
ný,
ale vzhľadom na legislatívne procesy už
nepredpokladám,
že
by bol v tomto parlamente prijatý. Je to trošku na škodu.
Podľa
dikcie dôvodovej správy
a podľa jednotlivých
ustanovení
zákon o energetike usudzujem, že si
kladie rela-
tívne skromné
ciele, pokiaľ ide
o jeho primárnu úlohu
-
prispôsobiť podnikanie v
energetike trhovým podmienkam.
Prostredie blízke konkurenčnému prostrediu, ako sa uvádza
v
dôvodovej správe a v § 10, je potom v návrhu zákona vlast-
ne
interpretované len ako monopolizované prostredie usmerňo-
vané
štátnou reguláciou.
Napriek tomu, že základné časti zákona sú ladené úplne
všeobecne
a nevylučujú súkromné demonopolizované
podnikanie
napríklad
ani v oblasti výroby elektriny v jadrových elek-
trárňach, všetky
konkrétne ustanovenia zákona
nakoniec
vychádzajú
automaticky z predpokladu temer výhradného podni-
kania
veľkými spoločnosťami. V § 18 sa napokon zo zákona ob-
medzuje
povinnosť vykupovať elektrinu z moderných vysokoú-
činných
kombinovaných zdrojov len do výkonu 10 MW, čo si ne-
možno
vysvetliť ináč, iba ako ťažko
prijateľnú ochranu veľ-
kých
výrobcov. K týmto otázkam sa vraciam a
budem teda for-
mulovať pozmeňujúci návrh, ktorý by zrušil takúto
ochranu
a
ukladal povinnosť vykupovať od všetkých, ktorí vyhovujú
ekologicky,
ekonomicky a technicky.
Napokon, pán minister, však
takéto tendencie som vyčí-
tal z
aktualizovanej energetickej koncepcie,
ktorá bola
schválená vládou 30. septembra a ktorú sme prerokúvali aj
v
Národnej rade. To spomínané centristické poňatie návrhu
zákona
sa prejavuje predovšetkým v zavádzanom
inštitúte vy-
dávania licencie
na podnikanie v energetike.
Ministerstvo
hospodárstva prakticky
priamo riadi najväčšieho
výrobcu
elektriny
- Slovenské elektrárne, Rozvodné energetické závo-
dy
a na udeľovanie licencie zostávajú v
skutočnosti vlastne
len
súkromní výrobcovia vrátane závodných
elektrární a tep-
lární. Väčšinou ide len o menšie zdroje,
mikroelektrárne,
malé
vodné elektrárne, generátorové jednotky
po celom území
štátu.
Takže niet podľa môjho názoru dôvod, aby
licencie vydá-
valo
ministerstvo, a myslím si, že doterajšia
prax zmluvy
o
dodávke energie do verejných sietí postačuje.
Zákon by mal podľa môjho názoru odlíšiť tie druhy pod-
nikania,
ktoré nepotrebujú prakticky žiadnu energetickú kva-
lifikáciu,
nevyžadujú prax v energetike a môžu byť oslobode-
né
od rozsiahleho administrovania preukazovania spôsobilosti
a
licencovania. Celkom určite napríklad vodné mikrozdroje do
výkonu
100 kW a veterné elektrárne približne do rovnakého
výkonu
sú v celom svete bežne vyrábané na báze
bezobslužnej
prevádzky,
a preto nie je namieste vyžadovať
viacročnú prax
a
žiadať ju napríklad aj od zamestnancov
poľnohospodárskych
prevádzok,
ktoré si budujú bioplynové generátory a ktoré bu-
dú
dodávať teplo či elektrickú energiu do
siete. Aj trvanie
na
požiadavkách minimálne stredoškolského
technického vzde-
lania
a praxe v energetike by v dôsledkoch znamenalo znemož-
ňovať
rozšírenie využívania takýchto zdrojov. A o to pravde-
podobne
v tomto zákone nejde. Napríklad majiteľ
menšej vod-
nej
elektrárne, povedzme lesák, ktorý
dodáva vyrobenú elek-
trickú
energiu do siete a odtiaľ ju podľa svojich nárokov
odoberá,
bude musieť formálne hľadať krytie osobou, ktorá
spĺňa
nároky odbornej spôsobilosti, alebo bude mať teda ťaž-
kosti
so získaním licencie, aj keď povedzme už roky prevádz-
koval
malú vodnú elektráreň bez problémov.
V zahraničí sú pomerne bežné malé
výhrevne na báze bez-
obslužného
spaľovania slamy alebo drevných štiepok, drevného
odpadu.
Sú spravidla budované s pomocou štátu na družstevnom
princípe
a spravidla bezobslužné. Stačia
napríklad na vyku-
rovanie
obecných budov alebo na 200 až 300 domácností.
Všeobecne sa uvádza v zásade kontroverzný charakter
energetiky a
životného prostredia, ale
v návrhu zákona
o
energetike táto skutočnosť nemá primeraný odraz. Prakticky
jediná
výraznejšia zmienka o dodržiavaní
legislatívy život-
ného prostredia
je v súvislosti s ustanoveniami o možnosti
odňatia alebo neudelenia licencie. Takže osobne si
myslím
a
budem formulovať pozmeňujúci
návrh, že minimálne medzi
dôvody na obmedzenie dodávky elektrickej
energie či plynu
v
§ 9 mali by byť doplnené aj
dôvody ohrozenia životného
prostredia,
napríklad do bodu f). Podobne k žiadosti
o ude-
lenie
licencie v § 6, pokiaľ sa bude
vyžadovať, by malo byť
doložené
preukázanie životnému prostrediu
vyhovujúceho pod-
nikania,
ako sa to napríklad vyžaduje pri preukázaní mate-
riálneho
a technického zabezpečenia v § 6 ods. 5.
Dámy a páni, dôležitým ukazovateľom vyváženosti zákona
je rovnaká
úroveň dopracovania jeho
jednotlivých častí.
V
prípade predloženého návrhu sú značné rozdiely. Veľká časť
sa
venuje licencovaniu, ktoré je
prepracované do najmenších
detailov,
dokonca máme tam dotazníky, tabuľky a veľmi rámco-
vo
je poňatá tá časť, ktorá by podľa
môjho názoru mala byť
veľmi
precízne rozpracovaná, a to je časť
štátneho regulač-
ného dozoru. Konkrétne otázka štátnej regulácie
je veľmi
slabo
riešená. Podľa môjho názoru tejto problematike by sa
mala venovať
samostatná časť zákona.
Podobne aj dozoru.
A
oveľa presnejšie by mali byť
stanovené organizačné, fi-
nančné a
personálno-technické
podmienky fungovania tohto
úplne
nového a mimoriadne dôležitého orgánu štátu.
Navrhované vybavenie a také
hmlisté postavenie tohto
orgánu,
pohltené v organizačnej štruktúre personálne podľa
môjho
názoru aj tak zle vybaveného ministerstva, sa mi zdá
veľmi
riskantným zaobchádzaním s jediným útvarom, ktorý má
zabezpečiť
konkurenčné prostredie v energetike. Zákon by mal
poskytnúť
aspoň možnosť ďalších zákonných úprav v
tejto ob-
lasti.
Naproti tomu relatívne veľkoryso je riešené postavenie
Štátnej
energetickej inšpekcie, ktorej funkciou je paradoxne
vlastne len
kontrola dodržiavania tohto zákona, kontrola
hospodárenia
s energiou sa ruší a nahradzuje sa poradenstvom
v
energetickej agentúre. Vyzerá
to tak, že zákonom bude
ustanovený rozsiahly aparát na to, aby kontroloval, či
pre-
vádzkovateľ
tepelného zdroja má administratívne v poriadku
náležitosti licencie, či dodržiava ochranné pásma,
či má
zodpovedne
stanoveného zodpovedného zástupcu, ale hospodárne
využitie
primárnych zdrojov už inšpektori kontrolovať nebudú
a
tento parameter zostáva zaujímavý len pre dodávateľa, ak
mu
náhodou hrozí konkurenčný výrobca,
alebo pre odberateľa,
ktorý
má právo veci nerozumieť. Považujem za
nevyhnutné as-
poň
po určitý čas a aspoň v rozsahu, ako to stanoví budúci
zákon
o hospodárení s energiou, zachovať ako
povinnosť in-
špekcie aj
kontrolu hospodárenia s
energiou. Filozofia,
z
ktorej sa neraz otvorene vychádza - kto
si energiu kúpi,
môže si s ňou robiť, čo chce -, nie je prijateľná do tých
čias, kým nie
je bezpečne zakotvená
zásada konkurenčného
prostredia
v monopolnom energetickom prostredí.
Záverom tejto časti by som rád
konštatoval, že návrh
zákona
vnímam ako veľmi naliehavý, ale považujem za nutnú
dosť
náročnú úpravu, aby bol prijateľný tak, ako sa to ukla-
dá v preambule, aby bol kompatibilný s právom Európskej
únie.
Preto predkladám v mene podpísaných 16 poslancov, kto-
rých
zoznam odovzdám pánu spoločnému spravodajcovi, množstvo
pozmeňujúcich
návrhov. Vzhľadom na to, že ide o druhé
číta-
nie,
budem z nich definovať desať, ktoré považujem za po-
trebné
v zákone riešiť. Keďže som ich odovzdal
písomne, ale
rokovací
poriadok vyžaduje, aby odzneli v
rozprave, dovoľte
chvíľu
strpenia s krátkym zdôvodnením.
V § 6 ods. 5 písm. a) odporúčam doplniť text "technic-
kého
a environmentálneho zabezpečenia".
V § 9 ods. 1 písm. f) odporúčam doplniť
text "osôb, ži-
votné
prostredie a majetok".
V § 9 ods. 12 písm. c) odporúčam doplniť
slová "a za
predpokladu
technických možností". To znamená,
že text bude
znieť:
"ministerstva a za predpokladu
technických možností
zásobovaciu
povinnosť".
V § 10 ods. 9 odporúčam doplniť text
"podrobnosti o vý-
kone
štátnej regulácie, rozsahu údajov a postupe".
V § 14 ods. 7 odporúčam upraviť text takto: "Odberateľ
elektriny
je povinný oznámiť dodávateľovi elektriny pripoje-
nie
náhradného alebo iného zdroja elektriny a dohodnúť s ním
spôsob
merania dodávky prebytkov elektriny."
V § 17 ods. 6 odporúčam doplniť text "odberateľa elek-
triny na svoje náklady do 30 dní" a ďalej
vypustiť druhú
a
tretiu vetu odseku a doplniť text
namiesto vypustených
častí takto: "Odberateľ je povinný
preukázať dodávateľovi
dôvod
pochybnosti o správnosti merania."
V § 18 ods. 1 a ods. 2 odporúčam vypustiť
odsek 1, pre-
tože
nemá zmysel, aby ministerstvo určovalo
výkupcu, keď je
vždy prevádzkovateľ rozvodnej siete v príslušnom
regióne.
A
odsek 2 odporúčam zmeniť. Tieto návrhy dávam ako dva návr-
hy,
to znamená, prvý návrh je v § 18 ods. 1 vypustiť a druhý
samostatný návrh je v § 18 ods. 2 zmeniť text takto: "Pre-
vádzkovateľ
elektrickej rozvodnej siete v príslušnom regióne
je
povinný vykupovať všetku elektrinu vrátane prebytkov zo
zdrojov
v tomto regióne, ak zdroje sú environmentálne odô-
vodnené
a umožňujú to ekonomické a technické podmienky."
V § 33
ods. 1 odporúčam upraviť text
takto - "tepla
u
odberateľa" a zvyšok vety vypustiť.
V § 36 ods. 1 text vypustiť a
riešiť v rámci zákona
o
hospodárení s energiou, alebo podobné
ustanovenia doplniť
aj
v častiach o elektrine a plyne.
No a posledný pozmeňujúci návrh - v § 39
ods. 1 odporú-
čam
doplniť text takto: "Štátny dozor nad dodržiavaním záko-
nov
o energetike a o hospodárení s energiou,
všeobecne zá-
väzných
právnych predpisov vydaných na ich
základe a splne-
ním
opatrení uložených podľa uvedených zákonov vyplýva..."
Kolegyne a kolegovia, veľmi pekne vám
ďakujem za pozor-
nosť
a prosím vás o podporu mnou
predložených pozmeňujúcich
návrhov
a predovšetkým o podporu návrhu v § 18 ods. 2.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi.
Slovo má pán poslanec Juriš a pripraví sa pán poslanec
Benčík.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
kolegovia a hostia,
vypočuli
sme si argumentáciu pána poslanca Kötelesa,
pána
poslanca Černáka, preto chcem byť veľmi stručný a pred-
kladám
pozmeňujúci návrh 16 poslancov.
Predtým než pristúpim konkrétne k
pozmeňujúcemu návrhu,
chcel
by som povedať, že problém je pri budovaní inžinier-
skych
sietí, ako sú trafostanice, elektrické vedenia, ale aj
plynové prípojky,
niekedy dokonca i
strednotlakové. Obce
často
financovali tieto stavby tzv.
združeným financovaním
spolu
s plynárenským podnikom, alebo energetickými závodmi
s
prispením Fondu životného prostredia a
podobne. Pokiaľ to
bolo
v minulosti v akciách "Z", tak to boli prostriedky ob-
cí,
miest alebo štátneho rozpočtu. Bola tam síce práca obča-
nov,
v tom to bolo trošku odlišné, ako keď to budovali len
štátne
podniky. No momentálne sú to aj peniaze obcí z ich
vlastného rozpočtu a obce si na to veľmi
často zobrali
pôžičky,
dokonca tie pôžičky ešte nie sú splatené, ešte to
funguje
ďalej.
Podľa tohto návrhu zákona by sa tieto
inžinierske siete
stali
vlastníctvom akciových spoločností,
štátnych podnikov
a
obce by naďalej splácali pôžičky na
majetok, ktorý už ne-
bude
ich. Čiže je to nevyvážené, a preto dávam pozmeňujúci
návrh
skupiny 16 poslancov podľa § 82 ods. 2 rokovacieho po-
riadku Národnej rady Slovenskej republiky k
návrhu zákona
o
energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnos-
tenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov.
Bod 1 - doplniť § 42 ods. 3 o vetu: "Toto
ustanovenie
sa nevzťahuje
na majetok prevedený
obcami počnúc rokom
1991."
Bod 2 - doplniť § 42 o odsek 4, ktorý
by mal znieť:
"Slovenský
plynárenský podnik, štátny podnik,
Západosloven-
ské
energetické podniky, štátny podnik,
Bratislava, Stredo-
slovenské
energetické závody, štátny podnik,
Žilina, Výcho-
doslovenské
energetické závody, štátny podnik, Košice (ďalej
"podniky") sú povinné
vrátiť do vlastníctva obce
majetok,
ktorý
od roku 1991 pod nátlakom monopolného postavenia na
trhu
previedli bezodplatným prevodom podľa § 12 ods. 2 vy-
hlášky
číslo 119/1988 Zb. o správe národného majetku zmluva-
mi
o prevode správy národného majetku. Ak o to obec požiada,
sú
podniky povinné vrátený hmotný
majetok vziať od obcí do
nájmu
a spravovať. Spôsob a podmienky vrátenia a spravovania
vráteného hmotného majetku obciam upraví nariadenie
vlády
Slovenskej
republiky."
Bod 3 - odseky 4, 5 a 6 prečíslovať na
odseky 5, 6, 7.
To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Jurišovi.
Slovo má posledný v rozprave pán poslanec
Benčík.
Nech sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán minister,
nemyslím si, že návrh zákona je zle
pripravený, alebo
že
by bol predkladateľ k nemu pristupoval
povrchne. Zásadné
otázky
sú v ňom dobre riešené a zákon je
potrebný. V jednej
otázke
sa však nepodarilo problém vyriešiť a
zdá sa mi, že
predkladateľ
volil účelovú cestu a prístup je vrchnostenský.
Už sa tu hovorilo, a pripájam sa k tomu,
že vlastnícke
vzťahy
k elektrickým, plynovodným a
teplovodným rozvodovým
sieťam
a prípojkám nie sú dostatočne usporiadané. Vyvoláva
to spory. Postupovalo sa v rozpore s ústavou.
Monopolné po-
stavenie
týchto organizácií nútilo obce, aby to, čo bolo ich
vlastníctvom,
odovzdávali "dobrovoľne" bez
náhrady, a veľmi
často
sa aj samotné obce zaťažili a dodnes sú
tým zaťažené.
Odovzdali
to štátu. Upozorňujem však, že ak sú tieto podniky
s
účasťou Fondu národného majetku, v zákone o Fonde národné-
ho
majetku je výslovne uvedené, že ten
majetok nie je štát-
nym
majetkom.
Chcem vás uviesť do toho, aký stav u nás existuje vo
vlastníckych
vzťahoch a, žiaľ, podľa tohto nejasného
vlast-
níckeho vzťahu
sa postupuje i v spôsobe hospodárenia. Ak
niečo
patrí Fondu národného majetku, hoci je to
obrovské,
veľké,
dokonca ani Najvyšší kontrolný úrad
nemôže zisťovať,
čo sa robí s týmto majetkom. A teraz obce
toto odovzdali
a
nechceme to s nimi vysporiadať. To je jedna základná otáz-
ka,
že v tomto zákone to zostalo nevysporiadané.
Druhá poznámka. Ak sa prijme § 42 ods. 3
v takom znení,
ako
je to v návrhu, tak tento neusporiadaný stav - zatiaľ ma
nikto nepresvedčil, že to je usporiadané -, tak tento stav
sa
bude legalizovať. Čiže nie je to dobré,
ale prijatím zá-
kona
to zo zákona usporiadame, že je to v poriadku. To mi
prekáža.
Niekto
hovoril, že ide o retroaktivitu. Akú retroakti-
vitu, keď sa
obce domáhajú toho, aby sa to
usporiadalo?
Niektoré
to chcú vrátiť, alebo zasa niektorí
tvrdili, že sú
aj požiadavky zo strany týchto podnikov voči obciam. To
všetko
možno riešiť, ale ak to zo zákona
legalizujeme a raz
a
navždy uzavrieme, tak tento problém tu zostane sporný.
Odporúčam preto návrh 16
poslancov, ako ho predložil
kolega
Juriš, akceptovať. A poznamenávam, že bez
akceptácie
zmien,
ktoré navrhol kolega Juriš v § 42 ods. 3 a 4, tento
zákon napriek tomu, že je potrebný,
napriek tomu, že je
v
mnohých otázkach veľmi dobre
urobený, ťažko možno schvá-
liť,
lebo týmto spôsobom postavíme veľmi vážny problém na
vedľajšiu
koľaj.
Odporúčam, vážení kolegovia, aby sme v pokoji zvážili
a
posúdili ten návrh a aby sme ho podporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Benčíkovi.
Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte s faktickou
poznámkou
pán poslanec Prokeš a pani poslankyňa Sabolová.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vystúpenie pána poslanca Benčíka som si
veľmi pozorne
vypočul
a v plnej miere chápem jeho motiváciu. Rád by som
ale uviedol,
že pokiaľ ide o elektrovodné siete, plynovody
a
podobne, ide o prirodzený monopol.
Preto rozmýšľať, ako
hovoril prvý
rečník pán Köteles, o trhovom hospodárstve
v
tomto zmysle je tak trošičku naivné.
Na druhej strane treba povedať aj to, že
som presvedče-
ný,
že ako SPP, tak i elektrárne a ďalšie
tieto podniky by
boli
celkom rady, keby si obce nechali to,
čo si vybudovali
a
majú. Je však otázka, čo by povedali
občania týchto obcí,
keby
zrazu zistili, aké obrovské náklady musia vynakladať na
udržiavanie
týchto sietí, keby vlastne zistili, že sú zodpo-
vední
za stav, činnosť a údržbu týchto zariadení. Takže tým,
že
tento majetok prejde na SPP, súčasne aj povinnosť udržia-
vať
tieto siete v prevádzkyschopnom a dobrom stave a takisto
ich
obnovovať technologicky, tak ako ide
čas, vlastne padne
na
bedrá SPP. Myslím si, že túto otázku treba zvážiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Slovo má pani poslankyňa Sabolová vo
faktickej poznámke.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo, nemám faktickú
poznámku, chcela
by
som len požiadať, aby sme o bodoch 6, 14 a 22 spoločnej
správy
hlasovali samostatne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči,
máte slovo.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem povedať k tomu, čo povedal pán
kolega Juriš a pán
kolega
Benčík, že sme si vedomí toho, že to
budú musieť za-
platiť
obyvatelia. Ale to platia aj dnes. Predsa ani plynár-
ne, ani iné
rozvodové závody nedotujú
rozvody elektriny,
alebo
neplatia rozvody či už vody, plynu, alebo elektriny
z
ničoho, ale z toho, čo platíme za
elektrinu, za vodné a
stočné,
za energiu, proste to platíme tak či tak.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pán
poslanec Ducký ako spoločný spravodajca, nech sa
páči.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
nechcem reagovať na všetky veci, ale hlavne na tie, čo
odzneli teraz v pripomienkach. Keďže je veľa pripomienok a
zmeny
a návrhy sa musia rozmnožiť, ako hovorí rokovací po-
riadok,
a rozdať všetkým poslancom a až potom budeme môcť
o
nich hlasovať, predpokladám, že hlasovanie bude až zajtra.
Ale
predsa len by som rád v tejto jednej
veci zaujal stano-
visko.
Je to miešanie všetkého dokopy - jabĺčka, hrušky, ešte
aj
mrkva je k tomu pribalená, zhnitá.
Prosím vás pekne, ja
som
si dal tú námahu a zistil som, ako
sa v trhových pod-
mienkach plynofikuje alebo gazifikuje. Dokonca som
na ten
účel vycestoval. Je to, samozrejme,
jednoduché ako všetko
v
trhovom mechanizme. Veľká plynárenská
spoločnosť na svoje
náklady dovedie plyn pred obec na regulačnú stanicu, potom
nastúpi
miestna plynárenská spoločnosť,
obíde všetky domy,
alebo
starostu, urobí s nimi dohodu a všetkým vyúčtuje ná-
klady na plynofikáciu. Tým je to vybavené. Je po Kačinej
svadbe,
pretože cena plynu má trhovú
hodnotu, a nie je to
tak
ako u nás, že naša cena plynu pre obyvateľstvo je 1,92
Sk,
vrátane tých, čo vykurujú bazény, a je to takmer 1,40 až
1,50
Sk pod nákupnú cenu, za čo kupujeme plyn.
Takže je mi trošku ľúto, že takto demagogicky aj kole-
govia
zo Združenia miest a obcí Slovenska
tento problém po-
stavili,
pretože ja sa s týmto problémom
pravidelne stretá-
vam,
aj kolegovia energetici, a nie je pravda to, čo povedal
tu
pán Miklušičák, že je to z tých peňazí, ktoré platí ob-
čan.
My občana dotujeme minimálne v cene dodávok plynu troma
miliardami
korún ročne. ŠPT na úkor svojho zisku,
lebo pre-
dávame
občanovi pod úroveň obstarávacej
ceny. (Hlasy v sá-
le.) Ale ja
vám odpoviem, pán poslanec, len sa
pýtajte,
a
donekonečna, pretože máme to z tranzitu a je to na úkor
odvodov
do štátneho rozpočtu. Je to súčasť sociálnej politi-
ky
tejto vlády a je dobré, že to robíme, pretože podľa vás
vy
by ste účtovali od buka do buka smerom vyššie. Takže ja
som
rád, že to takto robíme.
Čiže obce neprichádzajú o nič. Obce
odovzdávajú majetok
do
správy energetikov a plynárov
bezodplatne, my ho neodpi-
sujeme,
netvoríme naň zdroje. (Ruch v sále.) Sú
kurzy eko-
nomiky,
také skrátené aj v City univerzity,
takže možno by
bolo
dobré, potom by sa nám ľahšie
komunikovalo, bez ohľadu
na
to, z ktorej úrovne, pretože dostávajú plyn lacnejšie,
ako
je trhová cena. Takže tu je to úplne jednoznačné, a my
ten
majetok neodpisujeme, nevytvárame
zdroje, čiže na konto
zdrojov,
ktoré sa vytvárajú, tento majetok
spravujeme, udr-
žujeme,
opravujeme na vysokej odbornej úrovni. Tento zákon
koniec
koncov umožní niekomu, kto bude
chcieť plynofikovať
obec,
keď dostane štátne povolenie, preukáže odbornú zdat-
nosť,
tak to môže aj prevádzkovať na svoje
náklady, ale po-
tom
mu to predáme za trhovú cenu a nech od občanov žiada
takú
cenu, akú má susedná obec, ktorú spravujeme my, alebo
plnú
cenu.
Pani kolegyňa, nedívam sa na vás, ale
už podľa hlasu
viem,
odkiaľ to ide. Ja som vám neskákal do reči.
Štát v tejto etape transformácie volí takúto hospodár-
sku
a sociálnu politiku. Takže,
páni poslanci, nehľadajte
problém
tam, kde nie je, pretože keby sme
vypočuli pána po-
slanca
Juriša a dali mu za pravdu, tak vám poviem, čo sa
stane.
Je to jednoduché ako facka. Ale potom už ani nefajče-
nie
nepomôže. O miliardu menej dáme na plynofikáciu na obce,
ktoré
plyn nemajú. A to chcete? Zrejme
áno. Ja hovorím ako
poslanec...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím vás, nechajte ho
hovoriť.
Poslanec J. Ducký:
Ja hovorím ako poslanec a zhodou
okolností mám hlboké
znalosti
o danej problematike.
Takže to je všetko, čo som vám chcel
povedať na dobrú
noc.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán minister, chcete vystúpiť? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte aj mne, aby som sa, v čo
najstručnejšej forme
vyjadril
k tomu, čo odznelo v diskusii, lebo
nemôžem celkom
súhlasiť
s tým, čo tu bolo tak všeobecne povedané, že bolo
zneužívané
monopolistické postavenie a podobne.
Musíme sa trošku vrátiť do histórie.
Na jednej strane
nemôžeme chcieť, aby
sme postupovali podľa zákona z roku
1957
a aby sme zároveň riešili niektoré
nové veci, ktoré
vznikli
po roku 1990. To sme stále v bludnom
kruhu a musíme
sa
raz rozhodnúť, čo chceme. Chcel by som povedať, že panuje
mylný
názor aj na stretnutiach s primátormi a starostami ob-
cí,
že naďalej ide o dary a podobne. Čiže ak by som hodnotil
minulosť,
chcel by som povedať iba tú skutočnosť,
že bezod-
platný
prevod v zmysle minulých predpisov
nebol žiadny dar.
To
bola obeť pre prevádzkovateľa, lebo
zákon hovoril o tom,
že
toto zariadenie treba previesť do správy, do užívania,
ale
na tieto zariadenia sa nevytvárali odpisy. A treba ve-
dieť,
že zariadenia napriek svojej
projektovanej životnosti
slúžili
niekedy dvojnásobný čas a nikto nezrátal, aké mal
prevádzkovateľ
prevádzkové náklady a náklady na
údržbu, ako
musel
znášať náklady na odstraňovanie porúch,
keďže platila
a
doteraz stále platí zásada, že v
každom okamihu výpadky
majú
byť čo najnižšie a každý odberateľ na požiadanie musí
byť
zásobovaný. A tieto prevádzkové náklady
nikto nezohľad-
ňuje.
A treba vidieť, že tieto
zariadenia slúžili niekedy
viac
ako 40 rokov.
Ale podstatné je to, že tieto
zariadenia, pokiaľ ich
budoval
elektroenergetický podnik, v zmysle vtedajších pred-
pisov
mal právo plánovať na rozsah zariadenia aj určité pra-
covné sily. Takto
odovzdané zariadenia mu
neprinášali ani
polovicu
pracovnej sily. Čiže neustále narastal rozsah za-
riadení,
a tým sa vytvárala situácia, že nebolo možné splniť
základnú
podmienku, že nebolo možné v čo najkratšom čase od-
straňovať
poruchy. Tak toto boli zásady.
Monopolistické postavenie. Treba si
uvedomiť, že všetky
tieto
prípojky naďalej zostávajú vyhradenými technickými za-
riadeniami.
Na vyhradených technických zariadeniach
sa musí
v
predpísaných termínoch vykonávať
odborná údržba, musia sa
vystavovať
revízne správy. Ak by obec dokázala
všetky tieto
veci
pri prevádzkovaní toho zariadenia
zabezpečiť, nikto by
to
nežiadal. Čiže len by som vás chcel
upozorniť, že si mu-
síte
uvedomiť, koľko bolo od roku 1990 aj neefektívnych sta-
vieb,
ktoré sa začali trebárs z rozhodnutia nejakého obecné-
ho
zastupiteľstva. Predpokladám, že keby
pán poslanec Ducký
ako
generálny riaditeľ vo svojej
investičnej komisii prero-
kúval
alebo robil revízie niektorých rozhodnutí, tak by zis-
til,
že tam bol zbytočne a neefektívne pritiahnutý vysoko-
tlakový
plynovod a regulačná stanica, a teda
to by som na-
zval,
že existuje tu akoby také vzájomné
stráženie a vydie-
ranie.
Tento stav sa dá vlastne zmeniť a v predloženom návrhu
zákona,
predovšetkým ide o § 43, ktorý hovorí o
podmienkach
podnikania
a výkonu štátnej správy, sa vlastne rieši proble-
matika
vlastníctva a správy plynovodných a teplovodných prí-
pojok.
Tam sú najväčšie problémy, pretože v rozvode tepla už
každému
patrí to, čo budoval. To bolo podľa novšieho zákona.
Najväčšie nedostatky sú v elektrine a v plyne. A teda
v sú-
lade
s platnou ústavou by som povedal, že ide o podnikanie
v
energetike a zriaďovanie a
vlastníctvo elektrickej prí-
pojky bez rozdielu napätia alebo plynovodnej
prípojky sa
rieši
tak, že tieto zariadenia zriaďuje dodávateľ energie,
ale za podmienok ním určených. Teda
môžu to robiť aj iné
osoby, pričom
náklady na zriadenie hradí ten, v prospech
ktorého
sa to zariaďuje.
Treba
si uvedomiť, že
tu bol platný zákon do roku
1962,
kedy sa uznalo, že bola skončená
všeobecná elektrifi-
kácia,
a od roku 1962 neexistujú žiadne
príspevky. A teda
zriaďovateľ,
prevádzkovateľ musí vo svojich investičných ko-
misiách
posudzovať každú takúto akciu z
technicko-ekonomic-
kej stránky a pokiaľ by zistil
neefektivitu, tak by sme
zrejme
niektoré časti nemali pripojené.
Nová úprava vlastníckych vzťahov v
správe prípojok by
teda
v praxi znamenala, že energetický podnik a odberateľ sa
môžu
dohodnúť na výške príspevkov alebo na
podiele nákladov
na
zriadenie prípojky. Bude sa pritom prihliadať na výšku
pripojovaného
výkonu, efektívnosť zriadenia takejto prípojky
a
odberateľ a energetický podnik budú
vytvárať združenia,
ktoré
by mali v podielovom spoluvlastníctve
energetické za-
riadenia,
ktoré boli vybudované teraz v nových
podmienkach.
A
myslím si, že vtedy by
sa riešili aj hlavné problémy
s
pracovnou silou u prevádzkovateľov, o
ktorej som hovoril.
Takže
pamätá sa na to.
Ja len ľutujem, že niektoré pripomienky alebo táto bo-
hatá
diskusia neodznela aj vo výboroch, lebo by sa bola ešte
do
väčšej hĺbky prepracovala.
Ale chcel by som ubezpečiť aj pána
poslanca Kötelesa,
pokiaľ
mal návrhy, tu sme ako v takej pasci,
pretože nahra-
dzujeme
štyri staré zákony jedným a pritom vieme, že zákon
o
energetickom hospodárstve ešte chceme mať a naznačujeme tu
aj
energetický dispečing. Ja nenamietam, ale treba si uvedo-
miť,
aký je systém. V bývalej federácii boli tri oblasti.
Bola
oblasť Čechy, Morava a Slovensko. Slovenský energetický
dispečing bol od
nepamäti v Žiline, a teda tam
aj zostal
a
obnovil sa. My sme vlastne po pripojení sa na západoeuróp-
sky systém
museli akceptovať niektoré
pravidlá UCPTE a
vlastne
to, čo ste hovorili o tom, kto bude
zriaďovateľom
dispečingu,
je v ďalšom kole, pretože bude
nasledovať zákon
o
energetickom hospodárstve, musí byť
vydaný nový dispečer-
ský
poriadok, ktorý bude hovoriť o týchto zmenených podmien-
kach,
tam budú definovaní zriaďovatelia.
Energetický dispe-
čing
ďalej vydáva svoje prevádzkové inštrukcie, pretože si
treba
uvedomiť, že v tej štruktúre máme Slovenský energetic-
ký
dispečing, potom sú tri oblastné už v podmienkach Sloven-
ska.
Existujú okresné dispečingy, existujú i
mestské dispe-
čingy.
Po tejto línii riadenia príslušnými prevádzkovými in-
štrukciami
sa to musí rozpracovať.
Myslím si, že návrh zobrať za úroveň napätia 110 kW je
vítaný.
Pokiaľ ide o ohlasovanie alebo nejaké
záležitosti, spo-
mínal
som tu v niektorom príspevku predovšetkým bezpečnosť
práce. Dodávateľ si neželá, aby zneužíval
svoje monopolné
postavenie,
ale uvedomte si, že v sieti sú rôzne poruchové
stavy,
často sa vypína na účely opravy a údržby a trebárs
vojenské útvary alebo aj nové podnikateľské
subjekty majú
náhradné
zdroje. Ak tam nebude kvalifikovaná sila, tak sa
nám stane,
že u pracovníkov elektroenergetického
podniku
príde
k smrteľným pracovným úrazom. Čiže tu je požiadavka na
vysokú kvalifikovanosť, preto sa hovorí o tom, čo tá osoba
musí
spĺňať zo stránky kvalifikovanosti.
Zrejme si podnika-
teľský
subjekt, ktorý bude mať nejakú kaskádu
na Ipli alebo
na
Hrone, bude musieť najať nejakého pracovníka a preveriť
ho,
ten bude musieť byť preskúšaný aj pracovníkmi, zástupca-
mi
Inšpektorátu bezpečnosti práce.
Takže toto sú asi všetky problémy, ktoré
hovoria o tom,
a
nechce sa zneužívať monopolné postavenie v týchto podni-
koch,
ale jednoducho musia aj s pohľadom na minulé obdobie
zodpovedať
za zariadenie, ale zároveň zodpovedať aj za odbe-
rateľa. Odberateľovi boli povinní dodávať
v každom čase
v
príslušnej kvalite. Odberateľ sa mohol
sťažovať. Pamätá
sa
aj na skutočnosť, pán poslanec Černák, že vlastne pres-
nosť
meradla musí overovať nezávislá
organizácia. Prvý stu-
peň
preverovania je na úrovni napríklad
miestnej ciachovne,
tej
rajónovej, ktorá má poverenie od Úradu pre normalizáciu,
tam
je preskúšavané, tam je určený skúšobný komisár a nie je
možné v tomto
robiť nejaké podvody. Je to v ktoromkoľvek
okamihu kontrolovateľné a treba si uvedomiť, že sa stávali
aj
také prípady, že prakticky každý týždeň
niektorý odbera-
teľ
povedal, že má podozrenie, že meradlo má
chybu. S tým
sú
spojené takisto náklady na demontáž,
montáž, cestu a po-
dobne.
Domnievam sa, že gro problémov smerovalo do elektro-
energetiky, tí plynárnici a teplárnici obišli
tak trošku
lacnejšie,
ale sú určité spoločné veci. V tomto roku v aprí-
li
bola spoločná konferencia v Nitre, kde boli zástupcovia
Združenia
miest a obcí Slovenska a celé predsedníctvo a tie-
to
záležitosti sa prerokovali. Zrejme tie nové záležitosti
nemôžeme
riešiť inak, len tak, že sa to akosi
vráti do toho
vlastníctva.
Budú vytvorené združenia, ale odmietam nejaké
úvahy
o tom, že by sme sa vrátili
do šestdesiatych rokov.
Čiže
maximálne po rok 1990.
Takže dovolil som si povedať len tieto
poznámky, pán
podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Kolegyne a kolegovia, samozrejme, treba
si uvedomiť, že
ceny
energií, ktoré predsa len viacej
regulujeme v obidvoch
smeroch,
teda pokiaľ ide o plyn, aj pokiaľ ide o
elektrickú
energiu, práve ukazujú, že prebiehajú celkom
iné vzťahy,
vzťahy
dotácie, a nie opačné - oberanie obcí alebo podobne.
Ešte mám jednu maličkú poznámku, priatelia. Len určitá
zmenšená citlivosť
riešenia energetických otázok v
Českej
republike
spôsobila, že januárová inflácia
predstavuje 4 %.
Ak
by takýmto trendom, a je to práve
zahrnutie prvého strm-
šieho
kroku ku liberalizácie energií, prebiehal tento proces
v
Čechách ďalej, na konci roka by bola 48-percentná inflá-
cia.
Treba si uvedomiť, že v tejto oblasti treba zohľadňovať
vnútorné
súvislosti.
Končíme teda dnešné rokovanie, pretože
bude potrebné,
aby
sa spracovali a predložili všetky
pripomienky pre všet-
kých
poslancov, potom to spoločne posúdime.
Máme teda uza-
vretú
rozpravu a začneme potom hneď hlasovaním.
Ešte je tu jedno vážne upozornenie.
Predseda slovenskej
skupiny Medziparlamentnej únie pozýva všetkých členov na
valné zhromaždenie, ktoré sa
uskutoční 11. februára, teda
zajtra, v stredu o 12.30 hodine vo viacúčelovej sále, teda
v
kinosále tejto budovy. Program je otvorenie, ktoré usku-
toční
pán podpredseda Prokeš, potom správa o činnosti slo-
venskej skupiny,
informácia o hospodárení,
plán činnosti
slovenskej
skupiny, diskusia a záver.
Vážené kolegyne a
kolegovia, prajem vám dobrý večerný
oddych.
Zajtra pokračujeme v 41. schôdzi Národnej rady.
Ďakujem. Dobrú noc.
Šiesty deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
11. februára 1998
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty deň rokovania 41. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie
svojej neúčasti z dnešného rokovacieho dňa písomne
požiadali
títo poslanci a poslankyne: pán Pál Csáky, pán Ján
Langoš, pani Janka
Gantnerová, pani Brigita
Schmögnerová,
pán
Peter Weiss, pán Anton Hrnko. Na
zahraničnej služobnej
ceste
je pán predseda Gašparovič a mám tu poznačeného aj pá-
na
poslanca Fogaša, ale pán poslanec Fogaš je prítomný.
Pani
poslankyne a páni poslanci, rokovanie o vládnom
návrhu zákona o energetike a o zmene zákona číslo 455/1991
Zb.
o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (tlač 760) sme včera v druhom čítaní
prerušili
tesne pred hlasovaním o pozmeňujúcich a
doplňujú-
cich návrhoch.
Chcem pripomenúť, že
pozmeňujúce návrhy
z
rozpravy vám boli rozdané.
Skôr
ako pristúpime k
hlasovaniu, prosím spoločného
spravodajcu
pána poslanca Jána Duckého, aby zaujal miesto.
Pýtam sa,
pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť
k
hlasovaniu. Áno.
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku pristúpi-
me
najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-
rov
a potom pristúpime k hlasovaniu o
pozmeňujúcich a dopl-
ňujúcich
návrhoch z rozpravy.
Prosím, pán spoločný spravodajca výborov, aby ste uvá-
dzali
hlasovanie.
Nech sa
páči, chvíľu počkáme, zatiaľ nám
vyplní pre-
stávku
pani poslankyňa Ďurišinová.
Prosím, spojte pani poslankyňu
Ďurišinovú.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, som rada, že ste ma nechali vyplniť pre-
stávku, ale nebudem
ani recitovať, ani spievať
momentálne
s
týmto hlasom, len by som chcela
povedať, že vzhľadom na
to,
že pozmeňujúce návrhy sme dostali včera večer, v podsta-
te
okolo 18.00 hodiny sme začali rokovať, a je povinnosť dať
hlasovať
o pozmeňujúcich návrhoch až
po 24 hodinách, tak
chcem
len upozorniť, že ešte v tejto chvíli nemôžeme o tomto
hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, hádam nejdeme takým spôsobom.
Jednak tá mož-
nosť
predsa len bola.
Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Už som
hovoril,
že najprv hlasujeme o návrhoch zo
spoločnej správy
výborov
a potom pristúpime k hlasovaniu o
pozmeňujúcich ná-
vrhoch.
Poslanec J. Ducký:
Vážené dámy a páni,
zdá sa mi, že po tejto poznámke pani
kolegyne Ďurišino-
vej
som pochopil, o čo ide. Asi nejde teda o to, aby sa ten-
to
zákon dostal na svetlo sveta, ale aby sa z toho robil ne-
jaký
prieťah. Zhodou okolností by som si dovolil poznamenať,
že
aj pozmeňujúce návrhy sa poskytli v čase, ktorý už bol
večerný,
ale myslím si, že ide o spoločnú vec a mohli by sme
pristúpiť
k hlasovaniu o zákone a, samozrejme, aj o pozmeňu-
júcich
návrhoch.
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch
výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky, ktoré sú
uvedené v spoločnej
správe
na stranách 2 až 11, hlasovať takto: o bodoch 2, 3,
4,
5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15,
16, 17, 18, 19, 20, 21,
22,
23, 24, 25 a 27 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Počuli sme návrh, vážení priatelia.
Prosím, prezentujme
sa a vzápätí
hlasujme en bloc o návrhoch bodov spoločnej
správy,
tak ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Odpo-
rúča
ich schváliť.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme uvedené body spoločnej správy en
bloc
prijali.
Poslanec J. Ducký:
O bodoch 1, 6, 14 a 26 hlasovať spoločne
s návrhom tie-
to
návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Neschváliť alebo schváliť?
Poslanec J. Ducký:
Pardon, neschváliť, zle som to prečítal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, zopakujte, o ktorých bodoch
budeme teraz hlaso-
vať
a ktoré z nich teda odporúčate.
Poslanec J. Ducký:
O bodoch 1, 6 a 26. Bod 14 je na
samostatné hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Zopakujte ešte raz, prosím vás, pán
poslanec.
Poslanec J. Ducký:
Body 1 a 26 spoločne s návrhom
neschváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1 a
26
spoločnej správy s návrhom neschváliť ich.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že body 1 a 26 spoločnej
správy sme nepri-
jali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Navrhujem o bode 6 hlasovať samostatne a
neschváliť ho.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 6 spo-
ločnej
správy s návrhom neschváliť ho.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod 6 spoločnej
správy sme nepri-
jali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Navrhujem o bode 14, tak ako som uviedol, hlasovať sa-
mostatne
s návrhom neschváliť ho.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 14
spoločnej
správy s návrhom neschváliť ho.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme neprija-
li.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch pánov
kolegov po-
slancov.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré navrhol
pán poslanec
Černák...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Poradím, poradím.
Poslanec J. Ducký:
Á, pán Köteles bol prvý, pardon.
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Kötelesa, ktoré pred-
ložil,
vzhľadom na to, že boli predmetom diskusie pri prí-
prave
návrhu zákona, odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
pán poslanec Köteles,
trváte na hlasovaní
o
jednotlivých návrhoch? Áno.
Nech sa páči, uvádzajte.
Poslanec J. Ducký:
V § 9 odsek 17...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Máme ich predložené, netreba ich
opakovať.
Poslanec J. Ducký:
Nie sú očíslované, tak hovorme o paragrafoch, budem to
hovoriť skrátenou
formou. V § 9 ods. 17 - nebudem to ďalej
čítať,
lebo to má každý - odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Poslanec J. Ducký:
Ospravedlňujem sa, nemám právo sa
vyjadrovať k tomu, či
áno,
alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh
poslanca Kötele-
sa
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Paragraf 12 odsek 2 písm. a) takisto.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Druhý
pozmeňujúci návrh sme
počuli. Prosím, hlasujme
o
ňom.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh poslanca Köte-
lesa
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Paragraf 12 odsek 9.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o
treťom pozme-
ňujúcom
návrhu pána poslanca Kötelesa, tak ako bol uvedený.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána
poslanca
Kötelesa
neprešiel.
Poslanec J. Ducký:
Paragraf 19 odsek 3 písm. a).
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána po-
slanca
Kötelesa.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Štvrtý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Kötelesa sme
neprijali.
Poslanec J. Ducký:
Paragraf 19 odsek 3 písm. f).
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o piatom pozmeňujúcom návrhu. Prezen-
tujme
sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že ani šiesty pozmeňujúci
návrh pána po-
slanca
Kötelesa sme neprijali.
Poslanec J. Ducký:
Šiesty pozmeňujúci návrh - § 19 odsek 13.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o šiestom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Kötelesa.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Kötelesa
sme neprijali.
Poslanec J. Ducký:
Siedmy pozmeňujúci návrh - odsek 14.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o siedmom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Kötelesa.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Kötelesa
sme neprijali.
Poslanec J. Ducký:
Ôsmy pozmeňujúci návrh - § 42 odsek 3.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Kötelesa.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že posledný pozmeňujúci
návrh pána poslan-
ca
Kötelesa sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Druhým navrhovateľom pozmeňujúcich návrhov bol pán po-
slanec
Černák. Označil z 21 pozmeňujúcich
návrhov 10, ktoré
predložil.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, tak začneme prvým. Máte ho pred sebou, myslím si,
sú
očíslované. Pán poslanec Černák, čo je?
Poslanec Ľ. Černák:
Pán predsedajúci, moje návrhy spolu
súvisia, takže môže
sa
hlasovať o všetkých, ale na samostatné
hlasovanie žiadam
vyňať
úpravu § 18 ods. 2 a prosím pána spoločného
spravo-
dajcu,
aby ho prečítal ešte raz. Je to bod číslo 16.
Poslanec J. Ducký:
Porozumel som.
Poslanec Ľ. Černák:
Takže ten žiadam vyňať na samostatné hlasovanie. Je to
úprava
§ 18 ods. 2, a o ostatných sa môže hlasovať spoločne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tak
pán poslanec, hlasovali
by sme najprv en bloc
o
všetkých ostatných a potom osobitne o návrhu číslo 16.
Poslanec J. Ducký:
Pre poriadok ich vymenujem, lebo ich mám zakrúžkované.
Je
to 8, 10... (Hlasy v sále.)
Všetkých 21 bodov? Áno, lenže musím k
tomu zaujať...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Rozumiem, čo chcete povedať, tých
vybraných 10 chcete
proste
vymenovať. Je to možné, samozrejme. Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Sú to body číslo 8, 10, 11, 12, 13, 15,
18, 20 a 21.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku, teraz budeme teda en bloc
hlasovať o devia-
tich
návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Černák.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že deväť pozmeňujúcich
návrhov pána po-
slanca
Černáka sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Vzhľadom na to, že § 16 som dostal v
rukopise s určitý-
mi
nečitateľnosťami, tak ho pre poriadok prečítam: "Prevádz-
kovateľ elektrickej
rozvodnej siete je povinný vykupovať
všetku
elektrickú energiu zo zdrojov, ak tieto sú environ-
mentálne odôvodnené
a umožňujú to technické a ekonomické
podmienky."
Dobre som to prečítal, pán poslanec? Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o tomto po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Černáka.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh
číslo 16 poslanca
Černáka
sme prijali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pýtam sa
spoločného spravodajcu, aké má
návrhy na po-
kračovanie
prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.
Poslanec J. Ducký:
Ešte je
pozmeňujúci návrh pána poslanca
Juriša. Sú to
tri
návrhy. Navrhujem hlasovať o nich en bloc.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
cich
návrhoch pána poslanca Juriša.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca
Juriša
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci, na základe prerokovania odpo-
rúčam
Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona
o
energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnos-
tenskom
podnikaní v znení neskorších
predpisov postúpiť do
tretieho
čítania.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Čiže postupujeme do tretieho čítania. Teraz nepotrebu-
jeme
už hlasovať? (Hlasy v sále.) Treba
hlasovať o zaradení
do
tretieho čítania. Dobre.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o zaradení
návrhu
do tretieho čítania.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh postupuje do
tretieho čítania.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene
zákona
číslo
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskor-
ších
predpisov.
Otváram
rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či
niekto
navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazyko-
vých
chýb, alebo či má 30 poslancov
pozmeňujúce alebo dopl-
ňujúce
návrhy smerujúce k odstráneniu
chýb, alebo návrh na
opakovanie
druhého čítania.
Nikto
nemá návrhy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode
programu
za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané
žiadne pozme-
ňujúce
návrhy, podľa § 86 zákona o
rokovacom poriadku pri-
stúpime
k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
o
energetike a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnos-
tenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov. (Potlesk.)
Ďakujem, pán minister, a ďakujem, pán spoločný spravo-
dajca,
za spoluprácu.
Podľa schváleného programu pristúpime k
návrhu
na voľbu predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
Národná rada Slovenskej republiky
uznesením z 12. de-
cembra
1997 číslo 876 uvoľnila JUDr. Milana Karabína na jeho
žiadosť
z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-
publiky. Vláda Slovenskej republiky podala návrh na
voľbu
predsedu
Najvyššieho súdu, ktorý vám bol rozdaný ako tlač
číslo
901.
Z poverenia vlády odôvodní tento
návrh minister spra-
vodlivosti
Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky
vyhovela žiadosti bý-
valého
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky JUDr.
Milana
Karabína a uznesením z 12. decembra 1997 číslo 876 ho
uvoľnila
z funkcie. Nie je potrebné určite
zdôrazňovať, aké
dôležité
je tento post obsadiť, aké negatívne
následky môžu
vplývať na činnosť
Najvyššieho súdu z predlžovania tohto
stavu.
Nemám na mysli ani tak výkon rozhodovacej činnosti
ako
skôr koordináciu úloh štátnej správy,
za ktorú som zod-
povedný
a ktorá sa vykonáva práve
prostredníctvom predsedu
Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.
Tiež treba pamätať na povinnosti zamestnávateľa, ktoré
i
Najvyšší súd musí zabezpečovať voči
sudcom a ostatným za-
mestnancom,
alebo tiež na zabezpečovanie iných úloh, ktorých
zákonnosť
musí plniť nad rámec rozhodovacej
činnosti. Nako-
niec
súčasný stav neprospieva ani
prezentácii justície doma
či
vo svete, keď súd stojaci na vrchole hierarchie súdov ne-
má
svojho najvyššieho predstaviteľa.
Navrhujem, aby do funkcie
predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky
bol schválený JUDr. Štefan Harabín,
sudca tohto
Najvyššieho súdu. Ide o
ambiciózneho človeka
v
najlepšom produktívnom veku, ktorý počas celej svojej pro-
fesijnej kariéry 15 rokov pôsobí v justícii. Dobre
teda po-
zná
prácu sudcu, a čo je dôležité, na všetkých stupňoch pro-
cesného
konania. Na Najvyššom súde pôsobí od roku 1991, je
uznávaným
odborníkom v trestnoprávnej oblasti, má skúsenosti
aj
z riadiacej oblasti ako predseda senátu
a od marca minu-
lého
roka je predsedom trestného kolégia.
Nezanedbateľné sú jeho skúsenosti
z výkonu štátnej
správy,
ktoré získal v rokoch 1991 a 1992, keď pracoval na
Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v útvare,
ktorý
metodicky usmerňoval a dohliadal na
plynulosť súdneho
konania.
JUDr. Štefan Harabín na verejnosti i na
pracovisku
vystupuje
kultivovane, v pracovnom kolektíve vystupuje ko-
rektne. Jeho
charakterové i morálne
postoje sú v súlade
s
etikou sudcu.
Vláda
Slovenskej republiky uznesením
z 10. februára
1998
číslo 73 schválila návrh na
zvolenie menovaného do
funkcie
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
navrhujem, aby sa kandidatúra JUDr.
Štefana Harabína na
funkciu
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak-
ceptovala
a menovaný bol do tejto funkcie zvolený
i napriek
tomu,
že poradné orgány - Sudcovská rada Najvyššieho
súdu
Slovenskej
republiky a Rada sudcov Slovenskej republiky - ho
neodporučili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto
pre
navrhovateľov.
Dávam
slovo poverenému členovi
Ústavnoprávneho výboru
pánu
JUDr. Sečánskemu a prosím ho, aby uviedol
stanovisko
tohto
výboru.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán podpredseda,
pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa
týka
tejto problematiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
návrh na zvolenie predsedu Najvyššieho
súdu Slo-
venskej
republiky na prvé volebné obdobie (tlač 901) a
A. konštatuje, že
1. predmetný návrh na zvolenie predsedu Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky na prvé volebné obdobie obsahuje
náležitosti
uvedené v článku 2 druhý odsek volebného poriad-
ku
na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky,
predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
podpredse-
dov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
2. navrhnutý kandidát na zvolenie
predsedu Najvyš-
šieho súdu
Slovenskej republiky na
prvé volebné obdobie
pán
JUDr. Štefan Harabín spĺňa formálne
predpoklady na zvo-
lenie za
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ustanovené
osobitnými predpismi;
B. odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pánu Ivanovi Gašparovičovi
1. aby predmetný návrh na zvolenie predsedu Najvyš-
šieho súdu
Slovenskej republiky na
prvé volebné obdobie
(tlač
901) navrhol na prerokovanie v súlade s
volebným po-
riadkom
na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej re-
publiky, predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky
a
podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
2. Národnej rade
Slovenskej republiky po rozprave
o
tomto návrhu návrh na zvolenie
predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky na prvé volebné obdobie pána JUDr. Šte-
fana
Harabína schváliť.
Ústavnoprávny výbor ma ďalej poveril, aby
som oboznámil
so
stanoviskom Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky k tomuto návrhu vás všetkých, teda schôdzu
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu
a prosím ho,
aby
zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa
písomne
neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam
sa, či sa nie-
kto hlási ústne, alebo elektronicky. Keďže
nie, uzatváram
jednak
možnosť podávania ďalších ústnych prihlášok a zároveň
vyhlasujem
rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám, že je potrebné vyjadrenie
pána ministra
a
pána spoločného spravodajcu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k voľbe predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej
republiky. Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku
sudcov,
predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu volí Národ-
ná
rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.
Na zvolenie
predsedu
Najvyššieho súdu sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej
väčšiny
prítomných poslancov.
Postupovať budeme podľa schváleného volebného poriadku
na voľbu a odvolávanie sudcov súdov
Slovenskej republiky,
predsedu
a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republi-
ky schváleného Národnou radou. Pripomínam, že svoju voľbu
vyjadríte
tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku
kandidáta
zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete.
Ak
za, tak zakrúžkovať za, ak proti, tak proti, ak zdržiavam
sa
- zakrúžkovať túto tretiu možnosť. Hlasovací lístok sa
neupravuje
prečiarknutím alebo iným zásahom do
mena a prie-
zviska kandidáta. Neplatný je ten
hlasovací lístok, ktorý
nie
je upravený v súlade s volebným poriadkom, tak ako som
vám
ho teraz reprodukoval.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-
li
ako prví.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
Pri urnách je iba sedem overovateľov, treba, aby všetci
overovatelia nastúpili,
to je zásadná povinnosť, vážení
priatelia.
Vyzývam poslancov, ktorí sú
overovateľmi, aby sa
dostavili
na miesto voľby, lebo v opačnom prípade nemôžeme
pokračovať.
Pýtam sa pánov poslancov
a paní poslankýň, či ešte
niekto
nevolil a chce využiť svoje právo na voľbu. Prosím
hlavne
zo susedných miestností kolegov poslancov, ktorí si
ešte
nevykonali svoju volebnú povinnosť, aby
si ju išli vy-
konať.
Vážení priatelia, vyhlasujem tajné hlasovanie za skon-
čené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili
zápisnicu
o výsledku tajného hlasovania.
Zatiaľ nasleduje
krátka
prestávka na sčítanie.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní.
Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10
zákona
o rokovacom poriadku Národnej rady
oznámil počet vy-
daných
hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali
za
navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali
proti navrhnutému
kandidátovi,
a počet poslancov, ktorí sa zdržali
hlasovania
alebo
ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplat-
ných
hlasov.
Pán
poslanec Šepták, nech
sa páči, informujte nás
o
výsledku voľby.
Poslanec R. Šepták:
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,
prečítam zápisnicu o tajnom hlasovaní o
návrhu na voľbu
predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa ko-
nalo
11. februára 1998.
Na
tajné hlasovanie o návrhu na voľbu
predsedu Naj-
vyššieho
súdu Slovenskej republiky bolo vydaných
a poslanci
si osobne
prevzali 101 hlasovacích
lístkov. Po spočítaní
hlasov
overovatelia Národnej rady Slovenskej
republiky zis-
tili,
že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky bolo odovzdaných 101 platných hla-
sovacích
lístkov, žiaden neplatný hlasovací lístok, všetci
poslanci
odovzdali hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že pri voľbe
predsedu Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky Štefana
Harabína hlasovalo za 83
poslancov,
proti 9 poslancov, zdržalo sa
hlasovania 9 po-
slancov.
Podľa § 119 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o roko-
vacom
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky na zvole-
nie
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je po-
trebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom
hlasovaní bol za
predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zvolený Šte-
fan
Harabín.
Ďakujem, pán podpredseda.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem za oboznámenie s výsledkom voľby.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
v tajnom hlasovaní za predsedu Najvyššieho súdu Sloven-
skej
republiky Štefana Harabína.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k
návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slo-
venskej
republiky.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 900.
Z poverenia vlády návrh odôvodní minister
spravodlivos-
ti
Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na
odvolanie JUDr.
Ivana
Majeríka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slo-
venskej
republiky.
Menovaný bol zvolený do funkcie bývalou Slovenskou ná-
rodnou
radou ešte v roku 1990, je vo funkcii ôsmy rok. Ústa-
va
Slovenskej republiky v článku 145 odsek 2 a novela zákona
o
súdoch a sudcoch z roku 1993
ohraničili dĺžku funkčného
obdobia predsedu a podpredsedu Najvyššieho
súdu dvojakým
spôsobom
- na 5 rokov a najviac na dve po sebe idúce obdo-
bia.
Na rozdiel od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Sloven-
skej
republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republi-
ky
ústava v prechodných a záverečných
ustanoveniach neupra-
vila
dĺžku funkčného obdobia dovtedajšieho
podpredsedu Naj-
vyššieho súdu
Slovenskej republiky. Vychádzame
z toho, že
je potrebné
skončiť jeho pôsobenie
vo funkcii v súlade
s
ustanovením § 50 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch
a
sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Teda vzhľadom
na
to, že JUDr. Ivan Majerík činnosť podpredsedu Najvyššieho
súdu
de facto naďalej vykonával, považujeme i vzhľadom na
súčasný
vývoj udalostí v procese voľby nových dvoch podpred-
sedov
za potrebné rozhodnúť vo veci aktom parlamentu.
Vláda Slovenskej republiky návrh schválila na schôdzi
3.
februára 1998 uznesením číslo 55 a
odporučila ho predlo-
žiť
na ďalšie konanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o osobu JUDr. Majeríka,
treba spomenúť jeho
nesporné
zásluhy pri koordinácii činnosti
Najvyššieho sú-
du
v porevolučných rokoch v náročnom období
prebiehajúcej
transformácie justície.
Patrí mu za to vďaka. Z
uvedených
dôvodov
a v záujme určitého poriadku odporúčam predmetný ná-
vrh
akceptovať, JUDr. Ivana Majeríka z
funkcie podpredsedu
Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky odvolať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi za uvedenie
návrhu.
Dávam
slovo poverenému členovi ústavnoprávneho
výboru
a
prosím ho, aby uviedol stanovisko výboru.
Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec M. Sečánsky:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením Ústavno-
právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11.
februára
1998.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky (parlamentná tlač číslo 900) a
A. súhlasí s návrhom na odvolanie podpredsedu
Najvyš-
šieho
súdu Slovenskej republiky z dôvodov ako v článku 154
Ústavy
Slovenskej republiky,
B. odporúča návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky Národnej rade schváliť,
C. poveril ma, aby som vás oboznámil so
stanoviskom Ús-
tavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
k
predmetnému návrhu.
Pán podpredseda, skončil som.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Sečánskemu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som
nedostal
žiadnu písomnú prihlášku. Ústne, resp. elektronicky
sa prihlasuje pán poslanec Fogaš. Týmto
uzatváram ďalšiu
možnosť
prihlásenia do rozpravy a dávam slovo pánu poslanco-
vi
Fogašovi.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
zdá sa
mi, že s príliš veľkou
ľahkosťou sa zaoberáme
personálnymi
otázkami i osobami, ktoré sú za nimi, a
to na-
priek
tomu, že ide o pozície, funkcie, či keď
chcete osoby,
ktoré
ústavný zákon - stručne povedané - o konflikte záujmov
zaradil
dokonca medzi ústavných činiteľov.
Myslím
si, že odvolanie
podpredsedu Najvyššieho súdu
patrí
k aktom, ktoré nebývajú obvyklé a ktorým predchádza
určité
seriózne zhodnotenie práce toho, kto má byť odvoláva-
ný,
a uvedenie dôvodov prečo. Moje krátke
vystúpenie teda
smeruje
k otázke. Chcel by som poprosiť pána
ministra, keby
ste
uviedli, aké sú pracovnoprávne, aké sú prípadne politic-
ké
alebo iné dôvody disciplinárneho
charakteru možno preto,
aby bol
doterajší podpredseda Najvyššieho súdu odvolaný.
A
túto otázku kladiem celkom zámerne
preto, lebo ako človek
nesúhlasím
s tým, aby či už sa to týka postavenia zamestnan-
cov
v pracovnom pomere, alebo kdekoľvek
inde boli ľudia od-
volávaní
bez akéhokoľvek uvedenia dôvodov.
Uviesť,
že vzhľadom na súčasnú situáciu je potrebné,
aby
rozhodla Národná rada, považujem v
tejto chvíli za ali-
bizmus.
Viem, že ide o funkcie, ktoré sa obsadzujú na zákla-
de
určitých dohôd povedzme v rámci koalícií, ale koalície
podľa
mňa musia brať ohľad na to, čo sú také normálne racio-
nálne
a reálne dôvody pre postup, ktorý
koalícia zvolí. Ne-
vidím
skutočne žiadny dôvod, ani som žiadny nepočul, prečo
má
byť doterajší podpredseda Najvyššieho súdu odvolaný. Pro-
sil
by som, keby ste sa pokúsili svoj návrh, pán minister,
seriózne
zdôvodniť. Pretože to, čo tu odznelo, bolo len kli-
šé.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Konštatujem, že nikto ďalší sa nehlási.
Pán poslanec Šimko, chcete vystúpiť s
faktickou poznám-
kou?
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda, vo faktickej poznámke nadviažem
na vy-
stúpenie pána kolegu
Fogaša a chcel by som vlastne
rozší-
riť
jeho otázku pre pána ministra. Vzhľadom na to, že pán
minister
navrhoval pôvodne pána JUDr. Majeríka za predsedu
Najvyššieho
súdu, tak predpokladám, že pán JUDr.
Majerík má
jeho
dôveru. Taktiež má dôveru sudcovskej
rady aj Rady sud-
cov Slovenska, tak by ma zaujímalo,
prečo vláda rozhodla
o
tom, že ho nepodporila ani na post predsedu Najvyššieho
súdu
a hlavne teda, aké sú dôvody na návrh na jeho odvolanie
z
funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za
skončenú.
Chce sa pán minister vyjadriť?
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predovšetkým sa ma nemilo
dotklo konštatovanie pána
poslanca, že sme
neseriózne zdôvodnili alebo
nezdôvodnili
návrh
na odvolanie pána podpredsedu JUDr. Majeríka. Nie je
to
pravda. Keby sa bol započúval do mojich dôvodov, samo-
zrejme,
že by ich buď akceptoval, alebo nie, ale nebol by sa
znížil
k tomu, že by konštatoval, že nešlo o
seriózne alebo
neseriózne
zdôvodnenie. Je to jednoducho moja vec, ako to
zdôvodním.
To po prvé.
Po druhé. Ak som navrhoval pána JUDr. Majeríka do ďal-
šieho
obdobia na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, sa-
mozrejme,
konal som tak s plným vedomím, že bude
musieť byť
odvolaný
parlamentom, teda orgánom, ktorý ho zvolil. A v ob-
dobí,
keď sa vzdal svojej funkcie, pán
predseda Najvyššieho
súdu
Karabín organizoval prácu na Najvyššom
súde. Uviedli
sme
podrobné dôvody, prečo JUDr. Majerík
ďalej nemôže vyko-
návať
svoju funkciu. Sú to dôvody uvedené v ústave a násled-
ne
v ustanoveniach § 50 a 12 zákona číslo
335/1993 Z. z. Ak
po
dvoch volebných obdobiach sa naplnil pánu podpredsedovi
Majeríkovi
čas, podal som návrh po prekročení veku 65 rokov,
samozrejme,
po dohode s ním, na jeho odvolanie. Ak ste sa
započúvali
do môjho úvodného slova, každý z vás
počul, že
som
mu veľmi pekne poďakoval za jeho doterajšiu prácu, pros-
te skončil ústavou predpokladané dve volebné
obdobia. Kto
chápe
túto argumentáciu, prosím, kto nechápe, nech si zalis-
tuje
v ústave a príslušných zákonoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Chce
sa ešte vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie.
Ďakujem.
Priatelia, budeme teda postupovať
ďalej normálnym
spôsobom,
áno, normálnym, nie normalizačným, nebojte sa.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
podľa § 121 zákona
o
rokovacom poriadku sudcov, predsedu a
podpredsedu Najvyš-
šieho
súdu odvoláva Národná rada Slovenskej republiky v taj-
nom
hlasovaní. Odvolaný je sudca, predseda alebo podpredseda
Najvyššieho
súdu, ak za jeho odvolanie hlasovala nadpolovič-
ná
väčšina prítomných poslancov.
Pristúpime k vykonaniu tajného
hlasovania. Pri hlasova-
ní
budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku na
voľbu
a odvolanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predse-
du
a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Na hlasovacom lístku máte uvedené:
hlasujem za návrh na
odvolanie,
hlasujem proti návrhu na odvolanie a zdržiavam sa
hlasovania.
Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom líst-
ku
zakrúžkujte tú alternatívu, za ktorú
hlasujete. Teda za,
ak hlasujete za. Proti zakrúžkujete, ak
hlasujete proti,
alebo zakrúžkujete zdržiavam sa. Platný
je ten hlasovací
lístok,
na ktorom je zakrúžkovaná len
jedna z alternatív.
Iná
úprava hlasovacieho lístka alebo
zakrúžkovanie viac ako
jednej alternatívy sa považuje za neplatné
hlasovanie. To
isté
platí aj o ďalších zásahoch, ako je škrtanie a podobne.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh tajného hlasovania. Súčasne
ich prosím,
aby
hlasovali ako prví.
Upozorňujem pánov poslancov, ktorí sa momentálne nena-
chádzajú v rokovacej
miestnosti, aby sa
dostavili na akt
voľby.
(Akt tajného hlasovania.)
Pýtam sa pánov poslancov a paní
poslankýň, či chce ešte
niekto
vykonať ak tajného hlasovania?
Vážené kolegyne a kolegovia, teda
vyhlasujem tajné hla-
sovanie
za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili
zápisnicu
o výsledku tajného hlasovania.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím,
zaujmite miesta,
budeme
pokračovať.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
pani kolegyne, páni kolegovia,
prečítam zápisnicu o tajnom hlasovaní o
návrhu na odvo-
lanie podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktoré
sa konalo 11. februára 1998.
Overovatelia konštatujú, že voľba bola neplatná, lebo
na
tajnom hlasovaní sa nezúčastnil potrebný počet poslancov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, to znamená,
že aj ďalší
bod
je na toto riešenie nadviazaný.
Z toho dôvodu upravujem postup, aby sme zachovali nor-
málnu
procedúru podľa programu, ktorý máme pred sebou.
Teraz vyhlásime obedňajšiu prestávku od
11.20 hodiny do
13.00
hodiny. O 13.00 hodine budeme pokračovať tak, že bude-
me
opakovať tento bod voľby aj nadväzujúci bod voľby a potom
postupujeme
ďalej v programe, aký máme prijatý.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov do rokovacej
miestnosti.
Budeme pokračovať v odpoludňajšom
zasadnutí 41.
schôdze
a začneme opakovaným hlasovaním.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k
opakovanému hlasovaniu o návrhu na
odvolanie podpredse-
du
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pri hlasovaní budeme postupovať podľa
schváleného vo-
lebného
poriadku na voľbu a odvolanie sudcov súdov Sloven-
skej republiky,
predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky.
Na
hlasovacom lístku máte
uvedené: hlasujem za návrh
odvolania,
proti návrhu odvolania a zdržiavam sa hlasovania.
Svoju
vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom
lístku zakrúžku-
jete
tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Teda, ak ste za,
zakrúžkujete za, ak
ste proti, zakrúžkujete proti, ak sa
zdržiavate
hlasovania, zakrúžkujete zdržiavam sa.
Platný je
len
ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jed-
na
alternatíva. Iná úprava hlasovacieho lístka alebo zakrúž-
kovanie
viac ako jednej alternatívy, alebo dokonca prečiark-
nutie
a iné manipulovanie s lístkom sa
považuje za neplatné
hlasovanie.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh tajného hlasovania. Súčasne
ich prosím,
aby
hlasovali ako prví.
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k tajnému hla-
sovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
Vyzývam pani poslankyne a pánov
poslancov, ktorí ešte
nevykonali
akt voľby, aby tak urobili. Opakujem. Prosím pani
poslankyne
a pánov poslancov, aby išli odvoliť.
Pýtam sa, vážené pani poslankyne, či má
ešte niekto vo-
liť.
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili
zápisnicu
o výsledku tajného hlasovania.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku
na spočítanie hla-
sov,
ale prosím, aby ste neopúšťali priestor.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím povereného overovateľa pána Šeptáka, aby podľa
§
39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku
Národnej rady Slo-
venskej
republiky oznámil počet vydaných hlasovacích líst-
kov,
počet poslancov, ktorí hlasovali za odvolanie Ivana Ma-
jeríka
z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-
publiky,
ktorí hlasovali proti odvolaniu, a počet poslancov,
ktorí
sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali
hlasovacie
lístky,
a počet neplatných hlasov.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci.
Vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
prečítam zápisnicu o tajnom opakovanom hlasovaní o ná-
vrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej
republiky,
ktoré sa konalo 11. februára 1998.
Na
tajné opakované hlasovanie o návrhu na odvolanie
podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vyda-
ných
a poslanci si osobne prevzali 78 hlasovacích lístkov.
Po spočítaní hlasov overovatelia Národnej
rady Slovenskej
republiky
zistili, že v tajnom opakovanom hlasovaní na odvo-
lanie
podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo
odovzdaných
78 hlasovacích lístkov, žiaden neplatný hlasova-
cí
lístkov, všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že pri opakovanom
hlasovaní o od-
volaní podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Ivana Majeríka
hlasovalo za odvolanie 73
poslancov, proti
odvolaniu
1 poslanec, zdržali sa 4 poslanci.
Na
odvolanie podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítom-
ných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v opakovanom
tajnom hlasovaní
bol Ivan Majerík odvolaný z
funkcie pod-
predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem vám pekne, pán poslanec, za
oboznámenie s vý-
sledkom
tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
v
tajnom hlasovaní odvolala
podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky JUDr. Ivana Majeríka.
Teraz pristúpime k
návrhu na voľbu podpredsedov Najvyššieho
súdu Sloven-
skej
republiky.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo
871.
Z poverenia vlády návrh odôvodní minister
spravodlivos-
ti
Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
o právnej úprave ohraničenej dĺžky funkčného obdobia
predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. jeho
podpredsedov
som už hovoril v predchádzajúcich úvodných slo-
vách. Ešte raz
zdôrazním, že Ústava
Slovenskej republiky
s
účinnosťou od 1. októbra 1992 v článku
145 odsek 2, ďalej
zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v
znení zákona
číslo
12/1993 Z. z. s účinnosťou od 1.
januára 1993 ohrani-
čili
dĺžku funkčného obdobia vo funkcii
predsedu a podpred-
sedu
Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dvojakým spôso-
bom.
Vzhľadom na narastajúci rozsah a význam
úloh Najvyššie-
ho súdu
Slovenskej republiky najmä v oblasti obchodného
a
správneho súdnictva Ústava
Slovenskej republiky v článku
145
ods. 2 s účinnosťou od 1. 10. 1992 zakotvila
možnosť u-
stanoviť
viacerých podpredsedov Najvyššieho súdu.
Návrh
na zvolenie podpredsedov predkladá parlamentu
vláda Slovenskej
republiky podľa § 39 ods. 1
zákona číslo
335/1991
Zb. v znení spomínaného zákona číslo 12/1993 Z. z.,
a
to zo sudcov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Na-
liehavosť riešenia
tejto situácie zvyšuje
súčasný stav
v
riadení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý po
právoplatnom vzdaní sa funkcie predsedom tohto súdu
nemal
svoj
štatutárny orgán. Nemusím osobitne zdôrazňovať všetky
negatívne
následky, ktoré by mohli vyplynúť pre činnosť Naj-
vyššieho
súdu z akéhokoľvek predlžovania tohto
stavu. Vláda
využila
možnosť danú ústavou a navrhuje dvoch
kandidátov na
podpredsedov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej re-
publiky
boli vybratí dvaja kandidáti z radov
sudcov Najvyš-
šieho súdu Slovenskej republiky, ktorými sú:
JUDr. Jozef
Štefanko
a JUDr. Stanislav Lehoťák. Obaja disponujú rozsiah-
lymi
odbornými vedomosťami, sú skúsení
sudcovia rozhodní vo
svojom
konaní. V minulosti boli za svoje
konanie a jedno-
značné
postoje diskriminovaní a v čase
normalizácie nemohli
vykonávať
sudcovské povolanie. Po roku 1989 sa vrátili do
sudcovského
stavu a aktívne sa podieľajú na profilovaní sud-
covskej
moci, aká jej prislúcha v právnom štáte. Obaja sú-
hlasili
s návrhom na zvolenie do funkcie podpredsedov.
Návrhy boli schválené na schôdzi
vlády Slovenskej re-
publiky
16. decembra 1997.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
z týchto dôvodov odporúčam predložené
návrhy akceptovať
a
menovaných do funkcie podpredsedov
Najvyššieho súdu Slo-
venskej
republiky zvoliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto
určené
pre navrhovateľov.
Dávam slovo predsedovi
ústavnoprávneho výboru pánu po-
slancovi
Petrovi Brňákovi a prosím ho, aby podal
stanovisko
tohto
výboru.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som na základe poverenia
Ústavnoprávne-
ho
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky zo dňa 21. ja-
nuára
1998 podal v súlade s článkom XI odsek 5 volebného po-
riadku na voľbu a odvolávanie sudcov
súdov Slovenskej re-
publiky,
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a
podpredsedov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky infor-
máciu
o výsledku rokovania
Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky o návrhoch na
zvolenie podpredse-
dov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (tlač 871).
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1932 zo dňa 7. januára 1998
pridelil Ústavnoprávnemu
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky
návrh na zvolenie
podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Jozefa
Štefanka
a Stanislava Lehoťáka.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
uvedený návrh v lehote určenej predsedom Národnej
rady Slovenskej
republiky, a to 21. januára 1998 na svojej
106.
schôdzi výboru.
Vážené
dámy, vážení páni, rozsah oprávnenia Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri roko-
vaní
o návrhoch na podpredsedov Najvyššieho
súdu Slovenskej
republiky
je vymedzený článkami 2 a 10 volebného poriadku na
voľbu
a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, pred-
sedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
podpredsedov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schváleného Národnou
radou
Slovenskej republiky jej uznesením číslo 875 zo dňa
12.
12. 1997.
V zmysle citovaných ustanovení Ústavnoprávny výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky po pridelení návrhu na pre-
rokovanie
má posúdiť, či návrhy na podpredsedov sú podané
vládou
Slovenskej republiky, či obsahujú údaje o dĺžke vo-
lebného
obdobia, na ktoré sa navrhujú zvoliť, či obsahujú
doklady
o predpokladoch na voľbu sudcu
ustanovené osobitným
predpisom,
stanovisko Sudcovskej rady Najvyššieho
súdu Slo-
venskej
republiky a stanovisko Rady sudcov Slovenskej repub-
liky.
Súčasne sa ústavnoprávny výbor má zaoberať i skutočnos-
ťou,
či návrh na voľbu podpredsedov Najvyššieho súdu Sloven-
skej
republiky obsahuje prehľad o vzdelaní a
praxi kandidá-
tov,
ako aj ich písomný súhlas s návrhom.
V tomto zmysle postupoval Ústavnoprávny výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pri rokovaní o návrhoch na pod-
predsedov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pánov Jozefa
Štefanka
a Stanislava Lehoťáka.
Ústavnoprávny výbor mal k dispozícii originály návrhov
a
pripojených dokladov, ktoré sú
súčasťou tlače 871, ako
i
ďalšie doklady zaslané listom ministra spravodlivosti Slo-
venskej
republiky zo dňa 19. 1. 1998. Po ich posúdení ústav-
noprávny výbor
konštatoval uznesením číslo 547
zo dňa 21.
1.
1998, že návrhy kandidátov Jozefa Štefanka a Stanislava
Lehoťáka
obsahujú náležitosti podľa článku 2 volebného po-
riadku
na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej repub-
liky,
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a pod-
predsedov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
ďalej
konštatoval, že obaja kandidáti spĺňajú
formálne pod-
mienky
na zvolenie za podpredsedov Najvyššieho
súdu Sloven-
skej
republiky ustanovené osobitnými
predpismi, a odporúčal
predsedovi Národnej
rady Slovenskej republiky oba návrhy
uvedené
v tlači 871 predložiť na rokovanie
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Je potrebné uviesť, že Ústavnoprávny
výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky sa oboznámil i s uznesením Sudcov-
skej
rady Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.
1.
1998 a s uznesením Rady sudcov Slovenskej republiky zo
dňa
15. januára 1998, ktoré zhodne
neodporúčali ani jedného
z
dvoch kandidátov na funkciu
podpredsedov Najvyššieho súdu
Slovenskej
republiky schváliť.
Uvedené
stanoviská ústavnoprávny výbor
prerokoval dňa
21.
januára 1998 za prítomnosti podpredsedu
oboch uvedených
orgánov
pána Juraja Majcháka. Po rozprave o
dôvodoch, ktoré
viedli
k tomuto stanovisku, ako i po
komplexnom posúdení
oboch
návrhov i z hľadiska spornej
opodstatnenosti voľby až
dvoch podpredsedov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej
republiky svo-
jím
uznesením číslo 547 odporučil Národnej rade Slovenskej
republiky návrh
na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky
Jozefa Štefanka schváliť a
návrh na
zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Stanislava
Lehoťáka neschváliť. Ústavnoprávny výbor pri tom-
to
odporúčaní vychádzal tiež zo svojho
stanoviska, že dote-
rajší
model obsadzovania funkcie podpredsedu Najvyššieho sú-
du
Slovenskej republiky iba jedným
podpredsedom je dostaču-
júci
vzhľadom na kompetencie a pôsobnosť tak predsedu, ako
aj
podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pán
podpredseda, skončil som informáciu o výsledkoch
rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
k tomuto programu, a teda v zmysle volebného po-
riadku
možno otvoriť rozpravu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi a
predsedovi výboru a prosím
ho,
aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram
rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zo-
znam
poslancov rečníkov prihlásených do
rozpravy. V zozname
sa
písomne prihlásil pán doktor Šimko a pán Nagy.
Nech sa páči, pán Šimko - procedurálny
návrh.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem vám vlastne pripomenúť procedurálny návrh, ktorý
schválila
Národná rada Slovenskej republiky pri
schvaľovaní
programu.
Ak si pamätáte, vtedy som navrhol, aby
sa tá časť
rozpravy, v ktorej
budem podávať informáciu o skutočnos-
tiach,
ktoré som sa dozvedel, keď som
vykonával funkciu mi-
nistra spravodlivosti v roku 1992, konala ako
neverejná
schôdza.
Podľa rokovacieho poriadku možno aj
časť rokovania
schôdze
vyhlásiť za neverejnú, treba však, aby o tom rozhod-
la
Národná rada hlasovaním a na prijatie
takého uznesenia
je
potrebný trojpätinový počet hlasov všetkých členov parla-
mentu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, budeme o tom hlasovať. Chcem len
upozorniť, že tie
skutočnosti,
keď ste sa ich dozvedeli, to je jedna
vec. Ale
druhá
je tá, že lustračný zákon neplatí pre známe príčiny
zoslabenosti vierohodnosti týchto údajov, ktoré pokrývajú
tento
zákon.
Prosím, priatelia, budeme hlasovať o tomto návrhu pána
poslanca
Šimka.
Je tu ešte vystúpenie pána poslanca
Cupera.
Prosím, zapnite predsedu výboru.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
tiež
som sa chcel opýtať pána poslanca Šimka, podľa
akých
právnych noriem alebo akého zákona sa
mohol dozvedieť
tieto
utajované skutočnosti, pretože
nijakej právnej normy
na
to nebolo, takže niet o čom v podstate hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Napriek tomu budeme hlasovať.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, chcem aj vás, aj pána
poslanca Cupera
upozorniť,
že vlastne zatiaľ neviete, o čom bude
pán posla-
nec
Šimko hovoriť. Takže dajte hlasovať a
potom môžete dis-
kutovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Máme veľké tušenie. Ďakujem pekne.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca
Šimka, aby sa časť tohto zasadania
uskutočnila ako
neverejná.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca
Šimka
sme neprijali.
Pokračujeme v rozprave.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Šimko.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som pristúpil k
druhej forme informá-
cie,
k takej forme, ako môžem podať aj na verejnom rokovaní.
Mrzí
ma, že sme sa nemohli o tejto veci porozprávať celkom
otvorene,
tak ako sme to urobili na rokovaní ústavnoprávneho
výboru. Myslím si,
že by to bolo predovšetkým v prospech
príslušného
kandidáta na funkciu podpredsedu Najvyššieho sú-
du.
Začiatkom roka 1992, tak ako to tuší
pán podpredseda
parlamentu, nadobudol
účinnosť zákon číslo 451/1991 Zb.,
ktorým sa
stanovia niektoré ďalšie
predpoklady na výkon
niektorých funkcií v štátnych orgánoch, tzv. lustračný zá-
kon.
Uvedomujem si, že tento zákon už
neplatí. Napriek tomu
však tento zákon
je natoľko dôležitý, že keď ideme voliť
vrcholných
súdnych funkcionárov, mali by sme vedieť, či tu
jestvuje
nejaká súvislosť s týmto zákonom vo
vzťahu k navr-
hovaným
kandidátom.
V tomto období som ako minister spravodlivosti bol po-
vinný zo zákona
vykonať lustráciu všetkých
sudcov. Všetci
sudcovia
spadali pod režim lustrácie. Ak si niektorí pamätá-
te,
spôsob lustrácie bol taký, že nadriadený dal príkaz na
vykonanie lustrácie a potom tí, ktorých sa to týkalo, boli
povinní
sami požiadať o lustráciu s tým, že
pomerne v krát-
kom
čase Federálne ministerstvo vnútra informovalo nadriade-
ného,
že zaslalo lustračné osvedčenia tým príslušným, koho
sa
to týkalo, a oni boli povinní preukázať sa svojmu nadria-
denému
lustračným osvedčením do jedného mesiaca. Celá táto
operácia
sa uskutočnila medzi sudcami začiatkom roku 1992,
tak
v marci - apríli, a musím povedať, že
som bol veľmi mi-
lo
prekvapený, že vlastne medzi sudcami bolo
pozitívne lus-
trovaných
veľmi málo, asi štyria sudcovia.
Považoval som to
za
veľmi pekný výsledok, lichotivý výsledok.
Jeden z kandidátov na funkciu
podpredsedu Najvyššieho
súdu
z terajších kandidátov bol vtedy tiež
sudcom, obidvaja
boli
sudcami, ale jeden z nich sa preukázal
negatívnym lus-
tračným osvedčením,
avšak nebolo tam
presne jeho meno.
V
tomto lustračnom osvedčení došlo k preklepu a namiesto je-
ho
mena tam bolo jedno písmeno navyše. Neuznal som túto lus-
tráciu
vzhľadom na to, že tí, ktorí používate počítače, vie-
te,
že stačí jedno interpunkčné znamienko a už je to iné me-
no.
Z toho dôvodu som požiadal jedného z
týchto kandidátov,
ktorého
sa to týkalo, aby znovu požiadal o lustráciu. On tak
urobil
a v máji 1992 mi došlo vyrozumenie
z ministerstva
vnútra,
že tento kandidát, terajší kandidát na podpredsedu
Najvyššieho
súdu, dostal osvedčenie o lustrácii. Taktiež som
dostal
z ministerstva vnútra opis tohto osvedčenia a v opise
tohto
osvedčenia sa uvádzali údaje o tom, že
tento kandidát
je
evidovaný ako osoba uvedená v § 2 ods.
1 písm. b) zákona
číslo
451/1991 Zb.
Vzhľadom na to, že tento kandidát mal
mesačnú lehotu na
to, aby sa
preukázal platným lustračným osvedčením, a že
v
tom čase vlastne už prebehli voľby a ja som odovzdával
svoju
funkciu, túto lehotu som
už nemal k dispozícii, tak
som požiadal tohto kandidáta o osobné
stretnutie, povedal
som
mu, že mám o ňom túto informáciu, napokon bola to infor-
mácia,
ktorá bola verejne známa aj zo sudcovských kruhov,
a
požiadal som ho, že pre neho i pre
súdnictvo na Slovensku
by
bolo asi lepšie, keby išiel do iného
právnického povola-
nia,
kde sa môže uplatniť a kde nepotrebuje
takéto osvedče-
nie.
Výsledok bol taký, že tento kandidát zostal sudcom a je
sudcom až dodnes a dnes kandiduje na funkciu podpredsedu
Najvyššieho
súdu. Rozdal som opis tohto osvedčenia všetkým
poslancom ústavnoprávneho výboru, takže oni
ho majú, mali
možnosť sa
presvedčiť, že išlo
skutočne o doklad, ktorý
jestvuje,
a napokon na rokovaní ústavnoprávneho výboru aj
pán
minister potvrdil, že originál tohto
dokumentu je stále
ešte
na ministerstve spravodlivosti a že jestvuje a že ho má
k
dispozícii.
Som toho názoru, že pri voľbe funkcionárov Najvyššieho
súdu
by sme mali prihliadať na túto
skutočnosť, pretože ide
nakoniec
o osobnú charakteristiku človeka, ktorý
sa má stať
jedným
z najvyšších funkcionárov Najvyššieho súdu, a napriek
tomu,
že tu zvádzame politické zápasy o mnohých otázkach,
myslím
si, že práve sudcovský stav by mal zostať čo najmenej
dotknutý
týmito politickými zápasmi a že by v
ňom mali jed-
noducho
pôsobiť ľudia, ktorí majú čo najväčšiu autoritu, a
predovšetkým vo
funkcii súdnych funkcionárov, to znamená
predsedov súdov, podpredsedov súdov, a to
sa, samozrejme,
týka
predovšetkým predsedu a podpredsedov
Najvyššieho súdu,
by
mali pôsobiť ľudia, ktorí sa môžu pozrieť priamo svojim
kolegom
do očí a ktorí jednoducho nemajú problémy z minulos-
ti.
V tejto
súvislosti, a to je už teda vec,
o ktorej in-
formoval
aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, chcem pove-
dať,
že obidvaja navrhovaní kandidáti za podpredsedov Naj-
vyššieho súdu Slovenskej republiky nemajú
ktovieakú veľkú
autoritu
medzi svojimi kolegami, pretože Sudcovská rada Naj-
vyššieho
súdu obidvom kandidátom nevyslovila dôveru. Z ôs-
mich
hlasujúcich sa vyslovili tak, že odporúčali oboch za
podpredsedov
dvaja členovia Sudcovskej rady a šiesti ich ne-
odporúčali.
Pokiaľ išlo o Radu sudcov Slovenska,
tak kandi-
dát
JUDr. Jozef Štefanko dostal štyri
podporné hlasy a 23
členov Rady sudcov
Slovenska neodporúčalo JUDr.
Štefanka,
aby
bol zvolený za podpredsedu Najvyššieho
súdu. Pokiaľ ide
o
JUDr. Stanislava Lehoťáka, tak toho z
Rady sudcov Sloven-
ska
odporúčal iba jeden člen a 26 členov Rady sudcov Sloven-
ska
ho do tejto funkcie neodporúčalo.
O
všetkých týchto veciach sme hovorili na neverejnom
rokovaní
ústavnoprávneho výboru, a výsledok
poznáte. Ústav-
noprávny
výbor neodporúča JUDr. Stanislava Lehoťáka, aby bol
zvolený
za podpredsedu Najvyššieho súdu.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec
Nagy.
Pardon, najprv sa ešte opýtam,
či sa niekto hlási do
rozpravy.
Do rozpravy sa hlási pán poslanec Vanko - faktická
poznámka,
pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Hofbauer,
pán
poslanec Cuper a pán poslanec Slobodník - faktická po-
známka.
Uzatváram možnosť prihlášky a s
faktickou poznámkou
teraz
vystúpi pán poslanec Vanko.
Poslanec M. Vanko:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa spýtať pána poslanca Šimka, či
môže po skonče-
ní
funkčného obdobia minister spravodlivosti zverejňovať in-
formácie,
ktoré sa dozvedel počas svojho funkčného obdobia
ministra
spravodlivosti. Ak by to bolo tak, určite by bolo
zaujímavé, keby som
aj ja začal rozprávať informácie ako
predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ako
sa vykonávala
privatizácia
v prvej vlne kupónovej privatizácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško, to je faktická
poznámka? Tak te-
raz
nasleduje ešte pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
poslanec Prokeš aj
pán poslanec Slobodník boli
prihlásení
skôr.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Je skutočne zaujímavé vypočuť si informácie, ktoré nám
poskytol
pán poslanec Šimko. Ale na druhej strane by sme ma-
li
brať do úvahy aj to, že lustračný zákon prestal platiť.
Ak
teraz budeme brať tieto informácie do
úvahy, nech už si
myslíme
o človeku, ku ktorému sa vyjadrujeme, čokoľvek, to
znamená,
že de facto pokračuje platnosť
lustračného zákona.
A
pokiaľ pán Šimko má takéto informácie
aj o iných sudcoch,
tak
ich jednoducho môže takýmto spôsobom zastrašovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som zdôrazniť, že ja lustračné
osvedčenie mám.
Negatívne,
aby som to správne povedal, aj v bode a), b), c),
lebo
ako riaditeľ akademického ústavu som si ho musel vyžia-
dať.
Takže nehovorím to ako obhajca tých, ktorí nemajú nega-
tívne
osvedčenie. Ale pre mňa sú aj iné kritériá, pán posla-
nec
Šimko. Pre mňa je kritériom plnenia funkcií v tomto štá-
te,
ak ste sa k tomuto štátu a k jeho
vzniku správali pozi-
tívne.
Vy ste sa po pánu Čarnogurskom a pánu Mikloškovi ale-
bo
najskôr pánu Mikloškovi - píšem o ňom
teraz knihu - a po
pánu
Čarnogurskom, najhoršie zachovali
voči Slovenskej re-
publike.
Vy ste vyhlásili nás
všetkých, ktorí sme tu, za
barbarov, lebo chceme
zničiť Československú republiku.
Vy
ste
po Mílovách - pamätáte sa na Mílovy -
hlásali také blu-
dy,
za ktoré by ste sa mali hanbiť, a keby ste mali svedo-
mie,
tak by ste sa vzdali poslaneckého mandátu a neobviňova-
li
tu druhých ľudí z hriechov, ktoré naozaj
sú už premlčané
a
ktoré naozaj sem ani nepatria.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem doplniť pána poslanca Šimka a
zároveň sa to dotý-
ka
aj vystúpenia pána ministra, a v
tom je kľúč problému,
v
tom je celý problém. Totiž, pán
minister povedal, že obi-
dvaja
kandidáti si svoju sudcovskú stavovskú povinnosť vyko-
návali
svedomite a bezúhonne od roku 1989 až
podnes. Pokiaľ
by
jeden z menovaných, o ktorom hovoril
pán poslanec Šimko,
včas
a riadne predložil lustračné
osvedčenie, nemohol by
podľa vtedajšieho zákona ďalej vykonávať sudcovskú
povin-
nosť.
To nie je retrospektíva. V tom čase
mal odstúpiť od
sudcovského
povolania. A v tom je celý problém, ku ktorému
to
dnes vzťahujeme.
A čo sa
týka pána poslanca Šimka a pána
poslanca Slo-
bodníka,
pán poslanec Slobodník, pamätám sa na to,
ako už
všetci
vedeli, čo je to komunizmus, socializmus, a vy ste
ešte chválili
Jakeša - verejne a v knihách.
Verím, že keď
budete
tú knihu písať, dáte si teraz trošku
väčší pozor, aj
čo
sa týka mojej osoby, aby ste sa nemuseli tak hanbiť ako
dnes
za tie vyhlásenia ohľadne Jakeša. (Potlesk.)
Poslanec D. Slobodník:
Počkajte na knihu. Počkajte na knihu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Lauko. Pán poslanec Mikloško, čo sa znova
hlásite?
Nie. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Veľmi dobre som rozumel pánu
kolegovi Šimkovi, o čom
hovoril,
a čudujem sa poslancom, ktorí diskutujú na túto té-
mu
a ktorí sa snažia obraňovať túto vec,
pretože pán kolega
Šimko
hovoril jasne, že ten, kto bol takto poznačený z obdo-
bia
komunizmu, by morálne nemal kandidovať na žiadnu funk-
ciu,
keď si váži, že sa buduje nový štát. Zdá sa mi absurdné
používať
argumenty, ktoré tu zaviedol jeden politik, ktorý
sa
pasuje za najväčšieho politika Slovenska, ktorý tu vyhlá-
sil,
že čo nie je zakázané, je dovolené. V tomto
kontexte
chápem
argumentáciu aj pána Prokeša, aj pána Slobodníka. Pán
Slobodník,
40 rokov možno škodiť Slovensku a teraz byť ná-
rodný,
a to znamená byť akože rehabilitovaný? Tak tomu treba
rozumieť?
Prepáčte, ale o čom to hovoríte?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Hofbauer, teraz je to s faktickou poznám-
kou?
Vystúpenie? Tak pardon. Máme určité poradie.
Priatelia, skončme s tými poznámkami, aby sme si mohli
vypočuť
stanoviská. Trváte na faktickej poznámke, pán posla-
nec
Miklušičák?
Spojte pána poslanca.
Poslanec J. Miklušičák:
Pán poslanec Šimko, neviete o tom, že
prestal platiť
lustračný
zákon? Iba eštebáci ostali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, v poriadku. Môžeme takto hovoriť, ale pred-
stavte
si, že o chvíľu začnete hovoriť o určitých vysokých
funkcionároch,
ktorí tiež boli a sú v určitých politických
organizáciách
a boli lustrovaní. Viete, že je to
jednoducho
záležitosť, ktorú nemôžete podávať ako bremeno na niekoho
iného.
Trocha súdnosti si uchovajte.
Pán poslanec Hofbauer. (Hlasy v sále.) Mám vás tak za-
písaných.
V poriadku. Pán poslanec Čarnogurský je prvý, kto-
rý
vystúpi. Teraz neviem, ktoré sú faktické poznámky.
Pán poslanec Zahatlan - faktická
poznámka.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mne len
pri tejto obhajobe pána Šimka a
jeho lustrač-
ných
zákonov v rámci klubu KDH napadlo, či náhodou pán Šimko
nemá tých lustračných osvedčení viac na
svojich kolegov,
a
preto si ho teraz tak zastávajú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, priatelia. Sú to už,
povedal by som, neplatné
papiere.
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem pekne.
Chcel by
som pripomenúť, že nie iba
členovia Štátnej
bezpečnosti,
KSČ a členovia satelitných strán a
iných orga-
nizácií
bojovali za tzv. reálny socializmus, ale povedzme aj
Charta
77 vo svojich vystúpeniach. "Je to
lož, jak se záhy
přesvědčíte, protože tady budou vycházet moje
knihy." Tak
odpovedal
jediný kandidát OF a VPN Václav
Havel na obvine-
nia,
že je stúpencom obnovy kapitalizmu. A
iba preto, že sa
zaviazal
naďalej budovať socializmus, mohol byť zvolený za
prezidenta
ľuďmi, ktorí prisahali na socializmus,
resp. ako
dnes
vravíme, komunizmus.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Mám procedurálnu poznámku, pán podpredseda, lebo fak-
tickú
nemôžem mať na seba...
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Áno.
Poslanec I. Šimko:
Chcem v tejto procedurálnej poznámke pripomenúť cteným
kolegom, že som
navrhoval iný postup. Podľa môjho názoru
postup,
ktorý by bol oveľa lepší, a to je, aby som vás in-
formoval na neverejnej schôdzi aj o niektorých
iných ve-
ciach,
o ktorých som nemohol informovať, a
takto som sa mu-
sel
obmedziť len na tie veci, ktoré nie sú žiadnymi utajova-
nými
skutočnosťami.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, pokoj, priatelia.
Poslanec I. Šimko:
Vážení priatelia, v prípade, že by ste boli bývali sú-
hlasili
s mojím návrhom, mohol som vás
informovať aj o ďal-
ších záležitostiach, mohli ste vedieť
viac, ale vy ste
s
tým nesúhlasili. Myslím si, že to bolo odo mňa korektné,
pretože
ide o to, že predovšetkým vy by ste
mali mať záujem
vedieť
o každom z tých, ktorých volíte, či
majú predpoklady
na
to, aby vykonávali funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, teraz je zaujímavé,
ako toto považovať za
procedurálnu
poznámku. Sami vidíte, aké máme problémy, keď
nechceme
byť ohľaduplní jeden k druhému. Ale
chcem povedať,
že
je koniec koncov dobré, že prestal platiť lustračný zá-
kon,
pretože kufre obskúrnych materiálov z tzv. lustračnej
agendy,
a teda z agendy ŠtB, kolovali a
voľne sa predávali
všetkým
možným záujemcom, a je veľmi dobré, že sa vlastne
zmenili
na makulatúru, pretože nie je možné
vydierať, pria-
telia.
Už to nie je zbraň na vydieranie.
Teraz vystúpi pán poslanec Nagy, ktorý
bol ešte písomne
prihlásený,
a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
v uplynulých rokoch JUDr. Stanislav
Lehoťák ako predse-
da senátu Najvyššieho súdu sa niekoľkokrát
prepožičal ako
komentátor politických káuz okolo prezidenta republiky Mi-
chala Kováča. Nikdy sa netajil svojím
politickým názorom,
tým,
že verne stojí na strane politických protivníkov prezi-
denta.
Takto to bolo napríklad v prípade hlasovania Národnej
rady Slovenskej
republiky o dôvere prezidentovi
Michalovi
Kováčovi. JUDr.
Lehoťák v Slovenskej republike
náležite
právne
vyargumentoval opodstatnenosť uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky, ba navyše rozšíril svoju
právnu argu-
mentáciu
aj svojím hodnotením
Kresťanskodemokratického hnu-
tia,
keď písal: "Podľa môjho názoru si
členská základňa KDH
mala
položiť otázku, či toto stupňovanie protivládneho odpo-
ru
zo strany Jána Čarnogurského je v záujme Slovenskej re-
publiky,
v záujme vlády, ktorá sa rodila veľmi ťažko. Myslím
si",
pokračuje JUDr. Lehoťák, "že je v záujme Slovenska, aby
táto
koaličná vláda bola, ale KDH urobilo
všetko, aby nebo-
la."
Podobne to bolo napríklad aj v kauze
udeľovania milosti
Michala
Kováča mladšieho. JUDr. Lehoťák ihneď
na druhý deň,
t.
j. 19. 7. 1996, sa poponáhľal v denníku
Slovenská repub-
lika komentovať prípad a hovoril: "Keď som
včera túto sprá-
vu
počul, bol som zhrozený." O dva
týždne tiež v Slovenskej
republike
JUDr. Lehoťák píše: "Náklonnosť
prezidenta a jeho
pochopenie
pre páchateľov takýchto trestných činov
nestavia
pred
občanmi a svetom do dobrého svetla prezidenta ani náš
štát."
Vrcholom "politickej nezávislosti" JUDr. Lehoťáka bo-
lo
jeho pôsobenie ako sudcu Najvyššieho
súdu v kauze zmare-
ného
referenda. V spore Nagy verzus Krajči svojou právnickou
ekvilibristikou
dospel k tomu, že podľa neho referendum
ne-
mohlo
byť zmarené, lebo prezidentom právoplatne ani nebolo
vyhlásené.
K porušeniu práva podľa
JUDr. Lehoťáka nedošlo
teda
zo strany vlády ani zo strany ministra Krajčiho, ale zo
strany
prezidenta republiky. Toto obsahoval
ústne prednese-
ný
rozsudok JUDr. Lehoťáka ako predsedu senátu Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky dňa 27. novembra 1997.
O kvalitách práce JUDr. Lehoťáka svedčí aj skutočnosť,
že
napriek tomu, že Občiansky súdny
poriadok ukladá predse-
dom
senátu vyhotoviť do 30 dní aj v
písomnej podobe rozsu-
dok,
JUDr. Lehoťák to dodnes - to je skoro 80 dní po ústnom
vynesení
rozsudku - neurobil. O úrovni odbornej spôsobilosti
JUDr.
Lehoťáka svedčí však aj
skutočnosť, že v spomínanej
kauze
Nagy - Krajči JUDr. Lehoťák vyslovil
absolútne proti-
kladné
rozhodnutie, ako to urobil Ústavný súd Slovenskej re-
publiky
v prípade podania Ivana Šimka, ktorého podanie z ob-
sahovej
stránky je v podstate veľmi blízke kauze a podaniu
Nagy
- minister Krajči.
Vážené dámy, vážení páni,
bolo by možné pokračovať vo
vypočítavaní
ďalších príkladov. Som však presvedčený, že to-
to
nie je potrebné. Uvedené príklady
stačia. Tieto príklady
svedčia
o tom, že JUDr. Lehoťák vo svojej sudcovskej činnos-
ti
nebol schopný politicky nezaujato a nestranne pracovať.
Preto navrhujem, aby nebol zvolený do funkcie
podpredsedu
Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že práve teraz vyšli najavo skutočné dôvody
na kritiku JUDr. Lehoťáka. Myslím si, že
sme mohli začať
týmto
a celú predchádzajúcu časť vynechať, pretože v podsta-
te
dávame do rúk zbraň tým, ktorí majú
lustračné osvedčenia
voči
iným ľuďom v rukách aj napriek tomu, že už lustračný
zákon
neplatí. Myslím si, že keby sme boli
začali s vecnými
výhradami,
mohli by sme skôr pokračovať a skôr sa
na niečom
dohodnúť alebo
pristúpiť k vlastnému hlasovaniu. Ale čo sa
týka
konkrétnej záležitosti odôvodnenia
rozsudku, ktorý vy-
niesol
JUDr. Lehoťák v kauze Krajči, a rozhodnutia Ústavného
súdu,
je vecou nás poslancov posúdiť, v ktorom prípade sa
zákon
porušil, v ktorom prípade sa porušila
ústava. Dovolím
si
upozorniť aj na tú kauzu, že takisto sa obrátil iný občan
na
Ústavný súd so žiadosťou o vyjadrenie, či neboli porušené
jeho
práva práve tým, že boli spojené dve referendá a Ústav-
ný
súd sa odmietol touto kauzou zaoberať. Takže je veľmi po-
zoruhodné,
ak sa zaoberal podobnou kauzou z druhej strany.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem len upozorniť a zároveň sa pripojiť k argumentá-
cii
pána Nagya, že zmarené referendum sa netýkalo len nie-
ktorej časti Slovenska ani menšiny, ale
týkalo sa celého
Slovenska.
A viete, existujú tisíce
protestov v Ústrednej
referendovej
komisii, a je to veľmi citlivý problém,
a roz-
deľovať
tento problém na Maďarov a Nemaďarov, to je obyčajný
politický
kapitál, a ja vás vyzývam, pán kolega
Prokeš, aby
ste
si ctili Ústavný súd.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pozor, prosím vás, nereagujte na faktické
poznámky fak-
tickou
poznámkou.
Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Musím pánu Nagyovi pripomenúť, že
sudcovská nezávislosť
sa
netýka len Ústavného súdu, ale vôbec súdov Slovenskej re-
publiky.
Veľmi pozorne som si preštudoval rozsudok Najvyš-
šieho
súdu, ktorý sa týka jeho kauzy s ministrom vnútra. Mu-
sím
povedať, že je vypracovaný naprosto brilantne a perfekt-
ne,
len mu treba rozumieť. A nie je
správne, nemôžem prijať
takú
poznámku, že ak mi Najvyšší súd
nevyhovie, tak je zau-
jatý,
a iný súd mi vyhovie, tak je nezaujatý. Aký je toto
postoj?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pripojím sa jednou poznámkou, vážení
priatelia.
Všimnite si, koľko ráz vystupovali v
masmédiách dajme
tomu
sudcovia Ústavného súdu a viete, že v mnohých ich výro-
koch
bolo všetko len nie objektívne
vystupovanie, a napriek
tomu
sa to dialo. To znamená tento zjav politického profilo-
vania
niektorých sudcov sa predsa len zrejme
dostáva na po-
vrch.
Pán poslanec Čarnogurský, máte slovo.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
na dôvažok k tomu, čo povedali moji
predrečníci Ivan
Šimko a László
Nagy, chcel by som poukázať ešte na jednu
ďalšiu
veľmi dôležitú ďalšiu požiadavku na sudcu, a najmä
funkcionára
Najvyššieho súdu, a tou je právnická odbornosť.
Pán poslanec Slobodník, spomínali ste, že
máte iné kri-
térium,
tak vám navrhujem, aby ste použili aj toto krité-
rium,
aby sme všetci použili aj toto
kritérium, aby sme do
funkcií,
vôbec do funkcií sudcov, ale osobitne do vedúcich
funkcií
Najvyššieho súdu volili
predovšetkým odborne zdat-
ných
právnikov, proste dobrých právnikov.
Chcem
vám tu teraz demonštrovať, že najmenej jeden
z
navrhnutých kandidátov na funkciu
podpredsedu Najvyššieho
súdu
je slabý právnik. Budem citovať z rozsudku, ktorý pán
poslanec
Sečánsky nazval brilantným, a to z rozsudku v kauze
László
Nagy proti ministerstvo vnútra, a tento
rozsudok na-
písal pán
JUDr. Stanislav Lehoťák, predseda
senátu Naj-
vyššieho
súdu. Pán JUDr. Lehoťák v tomto rozsudku k otázke
platnosti
a správnosti vypísania referenda prezidentom re-
publiky
minulý rok, teda o štyroch otázkach,
napísal. Citu-
jem
z rozsudku: "Ani ten najodvážnejší výklad ústavy a záko-
na neumožňuje vykladať ústavu a v nej uvedené oprávnenia
a
povinnosti prezidenta vzťahujúce sa na
referendum tak, že
prezident
môže dve referendá spojiť a vyhlásiť ako jedno re-
ferendum. Keďže znenie zákona a ústavy vyslovene
nedávajú
prezidentovi kompetenciu dve referendá spojiť do
jedného,
nemožno tento prezidentov krok hodnotiť inak ako
rozporný
s
článkom 2 ods. 2 ústavy."
Čiže pán JUDr. Lehoťák povedal, že
prezident postupoval
nesprávne, alebo dokonca porušil ústavu, keď
spojil tieto
dve
alebo tri a jednu otázku do jedného referenda.
Citujem teraz z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej repub-
liky
I US 76/96, teda Ivan Šimko vo veci ústavných práv, kde
Ústavný
súd prakticky minulý týždeň na tú istú
tému napísal
toto:
Prezidentom republiky vyhlásené referendum v Zbierke
zákonov
pod číslom 76/1997 bolo teda miestne, vecne i časovo
presne
určené. Záväznosť uskutočnenia, nevyhnutnosť zabezpe-
čenia
tohto referenda, ktoré už prezident republiky vyhlásil
s
náležitosťami, aké ono obsahuje, jednoznačne vyplýva z ús-
tavného
princípu legality štátnej moci - článok 2 ods. 2 ús-
tavy,
čiže to isté ustanovenie ústavy, ktoré si vykladá aj
pán
JUDr. Lehoťák, keďže ústava ani zákon o
spôsobe vykona-
nia
referenda neupravujú právo žiadneho
subjektu podieľajú-
ceho
sa na jeho realizácii, ani samotného prezidenta konať
inak,
ako to upravuje zákon o spôsobe vykonania referenda.
Ústavný
súd k postupu ministerstva vnútra
uvádza, že minis-
terstvo
vnútra svojím konaním túto zásadu
nerešpektovalo,
keď
nezabezpečilo vytlačenie a doručenie hlasovacích lístkov
na referendum obciam so štyrmi otázkami,
ale len s tromi
otázkami,
ktoré boli v rozhodnutí prezidenta
republiky uve-
rejnené
tam a tam.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mohol by som ďalej
citovať
z jedného aj z druhého rozsudku a videli by ste aj
sami,
aký je právnicky nezmyselný a proste slabý. Pán kolega
Sečánsky,
proste právnicky slabý je rozsudok, ktorý vyniesol
a
pod ktorý sa podpísal pán JUDr.
Lehoťák, a preto takéhoto
slabého právnika voliť za podpredsedu
Najvyššieho súdu je
proste zlým znamením o kvalite súdneho
systému Slovenskej
republiky
a medzi právnikmi sa určite nestretne s
porozume-
ním.
Ešte
posledná poznámka k
predchádzajúcej diskusii na
tému
lustrácií a na poznámku, ktorú povedal
pán podpredseda
Húska,
že teda, prečo s tým vychádzame atď., chcel by som
pripomenúť,
že prvý, kto vyšiel s lustračnou problematikou
a
s lustračnými materiálmi, bol váš
predseda Vladimír Me-
čiar.
Páni, zapamätajte si to.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, predseda výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán podpredseda, dovoľte mi reagovať jednou poznámkou
na
vystúpenie predrečníka pána
poslanca Čarnogurského. Ne-
chcem reagovať v túto chvíľu na konkrétne osoby, ktoré sú
navrhnuté
na post podpredsedov Najvyššieho súdu.
Svoj názor
mám, ten je
dosť pevný, ale chcem polemizovať s názorom,
ktorý
vyslovil pán poslanec Čarnogurský v tom smere, že sa
domnievam,
že jeho argumentácia stojí na vode. Ak
by si zo-
bral
pán poslanec Čarnogurský nejaký pevný
bod ako istú re-
latívnu
pravdu, relatívnu objektivitu a o tomto
bode by po-
lemizoval
povedzme s rozhodnutím sudcu Najvyššieho súdu, tak
to
je v poriadku, ale on si zvolil úplne
iný postup. Porov-
náva
dva nezávislé orgány, z ktorých jeden je Najvyšší súd
a
jeden je Ústavný súd.
Iste
viete, pán poslanec Čarnogurský, len u nás sa
zvykne
niekedy príliš skutočne fetišizovať či už jeden, ale-
bo
druhý súd, tak ako sa už povedalo,
podľa politických ná-
lad,
čo komu vyhovuje. Iste viete a poznáte tú problematiku.
Napríklad
v Českej republike je jeden otvorený
konflikt me-
dzi
Najvyšším súdom a Ústavným súdom, keď sudcovia Najvyš-
šieho
súdu dokonca otvorene odmietali niektoré rozhodnutia
Ústavného
súdu v tom smere, že im berie kompetencie a že oni
majú
na vec iný názor. Je to úplne legitímne
a kde v týchto
dvoch
sporoch alebo v týchto dvoch prípadoch
hľadať pravdu?
To
je veľmi relatívny pojem. Tvrdíte a opierate svoje tvrde-
nia
o nedostatočnej odbornosti sudcu Najvyššieho súdu tým,
že
iný sudca Ústavného súdu rozhodol takto. Môžem prijať va-
šu
argumentáciu a môžem polemizovať v tom smere, či ten sud-
ca
Ústavného súdu, ktorého ste citovali v
odôvodnení, ktoré
koniec
koncov zatiaľ sme nemali
možnosť poznať z hľadiska
odôvodnenia,
či je úplne odborne spôsobilý na takýto názor.
Pokiaľ sa nemýlim a nechcem týmto nijako
útočiť na uve-
deného
človeka, ale on, mám taký
dojem, vyučoval 30 rokov
nejaké
roľnícko-družstevné právo, čiže
môžeme sa tu dostať
do
konfliktu v tom smere, na základe
čoho je tento pán od-
borník
zo štátneho a ústavného práva len preto, že je členom
senátu
Ústavného súdu, a o niekom inom povedať, že je sudcom
Najvyššieho súdu a že je nekompetentný. Myslím si, že máte
iste
právo na vyslovenie názoru,
neberiem vám ho, mám tiež
svoj názor na
uvedenú osobu, ale
domnievam sa, že ste si
zobrali
zlý fundament, na základe ktorého ste chceli dôvodiť
neodbornosť tejto osoby, pretože tá neodbornosť
môže byť
úplne
niekde inde.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník - faktická
poznámka.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Čarnogurský, tvrdíme v Európe a na
Slovensku...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nože, prepáčte, pán poslanec, dávajte si
pozor.
Poslanec D. Slobodník:
Neviem, čo zasahujete, pán Lauko.
Tvrdíme, že u nás eu-
rópske
normy majú vyššiu platnosť ako domáce zákony, ako na-
ša
ústava. Mutatis mutandis by malo platiť, že ak celoeuróp-
ska
inštitúcia, akou je Organizácia pre
bezpečnosť a spolu-
prácu
v Európe neprijala obvinenie
Slovenska za to, že mi-
nisterstvo
vnútra vraj zmarilo referendum, malo by to platiť
aj
pre Ústavný súd. Naopak, práve pre
nedemokratické, v Eu-
rópe
neznáme spojenie dvoch referend navyše so snahou získať
výhodu,
zvýšený počet účastníkov referenda na jednom lístku,
to bola príčina drvivého zamietnutia návrhu v OBSE. Boli
ste,
pán Čarnogurský, pri tom. Snažili ste sa, pán poslanec,
ovplyvniť udalosti nie v prospech Slovenska, ale napokon,
musím
to konštatovať, možno aj trošku nerád, ste za americký
návrh, teda
"potrestanie
Slovenska", nehlasovali ani
vy.
Tiež
ste si asi uvedomili, že to nie je správne.
Ústavný súd, ak chcel byť objektívny v
otázke procesu
alebo
konania, pán Šimko, proti neviem komu sa tam súdil,
mal
vziať do úvahy rozhodnutie politického výboru OBSE. Vie-
te
to a Ústavný súd, ak to nevedel, je to
hanba pre Ústavný
súd
a je to dôsledok vašej hanebnej
propagandy, že ste
ovplyvnili
všetky médiá - svoje, aby o tomto
rozhodnutí Or-
ganizácie
pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
neinformova-
li.
Takže pardon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Sečánsky - faktická
poznámka.
Poslanec M. Sečánsky:
Prepáčte, prosím, že sa znova ozývam, ale nemôžem si
odpustiť
niekoľko poznámok k vystúpeniu pána Čarnogurského.
1. Najvyšší súd rozhodoval skôr ako Ústavný súd. Nemo-
hol
teda zohľadňovať rozhodnutie Ústavného
súdu. To je prvá
základná
pripomienka.
2. Tvrdenie pána Čarnogurského - nemôžem
tu reagovať na
rozsudok
Ústavného súdu, ešte som si ho poriadne nepreštudo-
val
-, že pravdu má Ústavný súd, a nie
Najvyšší súd, pokiaľ
ide
o spojenie dvoch referend, Peter, nespočíva ani na vode,
ale visí doslova vo vzduchu. Nemá ani takú oporu, akú má
plavec
vo vode. Pretože prezident
republiky ako štátny or-
gán,
a ja predpokladám, že podľa článku 2 ods. 2 ústavy je
štátnym
orgánom, môže robiť jedine to, čo mu dovoľuje zákon.
Zoberme
si sedliacky rozum, netreba na to ani právne vedo-
mosti.
Ktorý zákon ho oprávňuje spojiť dve referendá do jed-
ného
referenda? Ktorý zákon ho oprávňuje,
aby znevýhodňoval
jednu
otázku oproti druhej otázke, ktorá sa v
referende vy-
hlasuje?
Ktorý zákon ho oprávňuje, aby znevýhodňoval voli-
čov,
pokiaľ ide o jednu otázku v porovnaní s druhou otázkou?
Ani jeden. O čom to teda, pýtam sa
znova, hovoríme? (Po-
tlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Ďakujem.
Pán Čarnogurský, prvý s lustráciami ste vyšli vy, keď
ste
uverejnili zoznam novinárov, ktorí spolupracovali s ŠtB.
Vtedy
som bol predstaviteľom Slovenského syndikátu noviná-
rov.
Prosili sme vás, aby ste s týmto nešli von. Vy ste uve-
rejnili ten
prvý zoznam novinárov,
ktorí spolupracovali
s
ŠtB. Zapríčinili ste doslova
tragické prípady niektorých
novinárov,
ktorí sa v ňom objavili iba preto, že
chodili na
olympiádu
a museli podpisovať nejaké správy, ktoré dávali zo
zahraničných
ciest. Čudoval som sa vám vtedy veľmi preto,
lebo
som vám ako predstaviteľ syndikátu
novinárov dával no-
vinársky
preukaz za Bratislavské listy. Vy ste
vtedy sledo-
vali
veľké politické ciele. Čudoval som sa však aj preto, že
v
zozname spolupracovníkov ŠtB sa objavujú aj dve mená - Pa-
vol
Čarnogurský a Ivan Čarnogurský.
Pán Čarnogurský, je to
niekto
z vašej rodiny?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Domnievam sa, že debata sa dostala
presne tam, kde aj
smerovala
od začiatku. To znamená, vôbec nie o
problematike
osoby
sudcu, ale toho, čo rozhodol 27.
novembra 1997, o čom
pán
Nagy tvrdí, že to nemá, ale takýto rozsudok existuje.
A
toto je kauza a toto je dôvod, prečo tento chlap, kandidát
na
funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, vám leží v žalúdku,
pretože
rozhodol tak, ako mu kázala sudcovská povinnosť, je-
ho
svedomie a odborná spôsobilosť. Pán Čarnogurský, škoda,
že
ste citovali iba tú časť rozsudku, ktorú ste citovali.
S
vaším vedomím a svedomím sa to skončilo tam, že ste to ďa-
lej
necitovali. Ďalej by to bolo zaujímavejšie, to by bolo
oveľa
zaujímavejšie, pretože v rozsudku sa
konštatujú fakty
o
tom, že vlastne Ústavný súd koná nad rámec kompetencií vy-
medzených
ústavou pre Ústavný súd a prezident republiky tak-
isto.
Toto konštatovanie je veľmi vecné a veľmi fundovane
zdôvodnené.
Toto sú tie najzásadnejšie veci, ktoré
vám pre-
kážajú
na osobe pána JUDr. Lehoťáka. Všetky ostatné, samo-
zrejme,
sú konštrukcie, ktoré, samozrejme, sa dajú doložiť
ľubovoľným
množstvom dokumentov, ale to nie je teraz predme-
tom
mojej faktickej poznámky. To bude predmetom normálneho
vystúpenia.
Takže som veľmi rád, že ste to vybavili.
A čo sa týka ďalších statočností a férovosti, kedy ste
zverejnili lustračné
osvedčenia svojej vlády z roku 1991
a
1992? Aký tam bol stav? Aký tam bol
stav vo vedení Národ-
nej
rady, pán Mikloško? Mali ste lustračné
zákony, mali ste
lustračné
osvedčenia? Ako vyzerali lustračné
osvedčenia Mo-
ravčíkovej vlády z roku 1994, pán Šimko? Poreferujte o tom
a
informujte verejnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Budem hovoriť o inom. Len
mimochodom, v tej lustračnej
komisii
za Slovenskú národnú radu vtedy bol pán JUDr. Sečán-
sky.
Takže asi on by vedel o tom najlepšie hovoriť, ale...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, nemôžete...
Poslanec I. Šimko:
Chcem sa vyjadriť k tomu, čo hovoril kolega
Čarnogur-
ský.
Nebolo by, samozrejme, dobré, keby sme dávali do rozpo-
ru
Najvyšší súd a Ústavný súd. Sú to dve inštitúcie, každá
má
vymedzenú kompetenciu. To, čo čítal pán
doktor Čarnogur-
ský,
sa týkalo ústavnej otázky vypísania referenda. A ústava
v
tomto smere celkom jasne hovorí, kto má
v tomto kompeten-
ciu.
V článku 142 ods. 1 sa hovorí o kompetencii všeobecných
súdov,
teda aj Najvyššieho súdu,
súdy rozhodujú v občian-
skoprávnych
a trestnoprávnych veciach. Súdy
preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov. To je vymedzenie
všeobecných
súdov. A v článku 124 Ústavy Slovenskej republi-
ky
sa hovorí, že Ústavný súd Slovenskej republiky je nezá-
vislým
súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Takže táto otázka
jednoznačne
patrí do kompetencie Ústavného súdu, a
nie Naj-
vyššieho
súdu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, len chcem upozorniť, že v
rámci argumentova-
nia pána
poslanca Čarnogurského najslabšie
miesto bolo
v
tom, že sa vlastne pokúšal argumentovať
slabosťou, odbor-
nou
slabosťou kandidáta na základe
výroku druhého súdu. To
je
predsa absurdný stav.
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že sa tu zámerne
splietajú dve veci, ktoré
spolu
nie celkom súvisia. Jedna vec je výrok
Ústavného súdu
v
kauze Šimko a druhá vec je výrok
Najvyššieho súdu. Ne-
pochybujem,
že v zmysle vypísaného referenda
prezidentom má
pravdu
Ústavný súd, tak ako ju vyriekol. Druhá vec je, že
Ústavný
súd sa vôbec nezaoberal tým, či bolo vypísané toto
referendum
v zmysle ústavy. A o tomto je rozsudok a vyjadre-
nie
Najvyššieho súdu. Čiže ide o dve rôzne kauzy, pán Čarno-
gurský.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Kolegovi Čarnogurskému som veľmi dobre
rozumel, keď ho-
voril
o odbornosti, na rozdiel od vás, pán podpredseda, pre-
tože
vždy si vážim odbornosť na prvom mieste
a až potom po-
litickú
príslušnosť.
A po ďalšie...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to krásne, a hlavne ste presvedčivý.
Poslanec P. Lauko:
Po ďalšie, ako neprávnik som sa dozvedel
v tejto miest-
nosti, na rozdiel
od doktora Čarnogurského, ktorý
hovoril
o
odbornosti, od predsedu ústavnoprávneho
výboru a predsedu
zahraničného
výboru, že argumentácia o Ústavnom súde
je na
vode.
Jednoducho z týchto argumentov som
vyrozumel, že títo
páni
si absolútne nevážia Ústavný súd. A je to pre mňa smut-
né
konštatovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán spoločný spravodajca, máte právo
reagovať.
Poslanec P. Brňák:
Ospravedlňujem sa, že musím reagovať. Musím vás opra-
viť,
pán poslanec Lauko. Neuviedol som, že rozhodnutie Ús-
tavného
súdu stojí na vode. Povedal som, že argumentácia pá-
na
poslanca Čarnogurského stojí na vode.
To sú dve rozličné
veci.
Môžeme sa smiať.
A keď už mám slovo, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku
v
zmysle toho, čo sa povedalo. Ak vychádzame zo základnej
premisy,
že právny štát je istý ideál, ku
ktorému by sme sa
mali
blížiť, a vychádzame z toho, že
povedzme Maďarská re-
publika
a Česká republika je bližšie k tomu ideálu, keďže sú
o
nejaký polkrok dopredu, je to vaša argumentácia. Dovoľte
mi
teda porovnať zase tú argumentáciu na vode. Nechcem argu-
mentovať týmto spôsobom, ale pán poslanec
Čarnogurský si
zvolil tento spôsob argumentácie. Dovoľte mi
argumentovať
napríklad rozhodnutím
Ústavného súdu Maďarskej republiky
a
Ústavného súdu Slovenskej republiky v princípe v tej istej
kauze.
Ústavný súd Maďarskej republiky povedal, že nie je
možné
spojiť dve referendá do jedného referenda, i keď po-
vedzme
pripúšťam, že podrobnejšia úprava z
hľadiska vypísa-
nia
a spôsobu referenda je v Maďarskej republike
odlišná,
ale
v tom princípe je to úplne jedno a to isté.
Ak
teda vychádzame z toho, že Maďarská
republika je
o
polkrok pred nami, tak si dovolím
povedať, že Ústavný súd
Slovenskej
republiky nerešpektoval v princípe
ten istý ná-
zor,
ktorý bol vyslovený Ústavným súdom
Maďarskej republiky
v
tej istej kauze. Alebo máme tu dva
ideály právneho štátu?
Jeden
pre Maďarskú republiku a jeden pre
Slovenskú republi-
ku?
Ale hovorím, že táto argumentácia je
postavená na vode.
Podobne
by sme mohli argumentovať, keď Ústavný súd Nemecka
povedal,
že lustrácia a podobne je v súlade s právnym po-
riadkom,
a Ústavný súd Maďarskej republiky povedal, že je to
v
rozpore s právnym poriadkom. Zase máme dva ideály nejakých
právnych
štátov? Chcem tu len spochybniť
vyslovene argumen-
tačnú
pôsobnosť pána poslanca Čarnogurského.
Nepolemizujem s tým, že samozrejme, a tak
to aj vnímam,
že
aj rozhodnutie Ústavného súdu vychádza z hlasovania a ve-
ľa
rozhodnutí sa prijalo napríklad tak, že rozhodol jeden
hlas
sudcu Ústavného súdu. Povedzme, že ten
pomer mohol byť
5:3
alebo 5:4. Vieme, že v spore, ktorý
zastupoval pán po-
slanec
Cuper, keď išlo o isté kompetencie,
rozhodovanie Ús-
tavného
súdu bolo pri hlasovaní o jeden hlas.
To ako chceme
na
tom postaviť objektivitu, spravodlivosť, správnosť? Podľa
mňa
sa takto argumentovať nedá.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Čarnogurský zabudol dodať,
že...
(Hlas v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, nemáte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Ale prosím, aby sa mi tie tri sekundy
prirátali k dobru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem dodať, že pán poslanec Čarnogurský zabudol pove-
dať...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, pokoj, pán poslanec Bugár.
Poslanec F. Mikloško:
Keby
ste boli taký dobrý a dali mi čas od začiatku.
Buďte
taký dobrý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
No, čo môžeme robiť. Poďme, poďme ďalej,
rýchlo.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem poznamenať, že pán poslanec Čarnogurský zabudol
povedať,
že prvé lustračné zoznamy nám ukázal pán Vladimír
Mečiar
v júni 1990. Zoznamy novinárov
sa objavili v roku
1991.
Pán poslanec Čarnogurský vtedy ako podpredseda vlády
s
tým nemal nič spoločné. Pán
poslanec Smolec, opýtajte sa
pána
Mečiara, kto mal prvý v rukách zoznamy novinárov, ktorí
boli
na lustračných zoznamoch. Povie vám to, lebo veľmi dob-
re
o tom vie.
Čo sa
týka lustrácií, dúfam, že pán
poslanec Hofbauer
aj
ostatní si pamätajú, a pán poslanec
Čarnogurský to zabu-
dol
povedať, že ako predseda Slovenskej národnej rady som
bol proti lustráciám. Tak som vystúpil na pléne a aj som
hlasoval
proti lustráciám. Preto mám v tomto
smere naprosto
čisté
svedomie. A znovu chcem len poznamenať,
že sa tu po-
ukázalo...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tak tie zbrane už nepoužívajte.
Poslanec F. Mikloško:
...v tom
zmysle, že keby sa vtedy boli
korektne tieto
veci dotiahli, tak kontinuita kandidáta pána
Lehoťáka je
prerušená
a on dnes nie je sudcom. V tom je celý problém,
nikto
tu nevyťahuje lustrácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Moric - faktická poznámka.
Poslanec V. Moric:
Veľmi pekne ďakujem za slovo.
Pán podpredseda, len by som vás prosil, keby ste boli
taký láskavý a viedli schôdzu tak, aby bola o tom, o čom
hlasujeme.
Splieta sa tu ŠtB s referendom, dokonca
aj olym-
piáda
sa tu spomína, vysvetľuje sa tu rozdiel
medzi Najvyš-
ším
súdom a Ústavným súdom. Stále sa hovorí o lustráciách.
Prosím,
rešpektujem zákon, lustrácie boli, hlasoval som za
ne.
Lustrácie sa skončili, myslím si, že
nás to má prestať
zaujímať.
Hovorí sa tu o zoznamoch. Pozrite sa, mnoho ľudí
tu
nediskutuje vôbec, to sú asi tí ľudia, ktorých sa lustrá-
cie
vôbec nedotkli. Mňa lustrovali trikrát, a nie som tam,
preto
o lustráciách nerozprávam. Prosím
vás, rozprávajme
o
voľbe sudcu, tak ako sa to tu povedalo.
Myslím si, že ste
povedali
už všetko, čo ste mohli povedať o JUDr. Lehoťákovi.
Mnohým
sa to zdá málo, mnohým sa to zdá veľa,
mne sa to zdá
ešte
málo. V poriadku, každý má svoj názor,
ale rozprávajme
o
voľbe a nerozprávajme od veci. Týmto by som navrhoval, aby
sa
táto diskusia naozaj skončila, veď
majme voči sebe úctu.
Čas
nám beží, ak takto budeme rozprávať, tak ho nezvolíme
ani
do volieb.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Miklušičák sa hlási ešte s jednou faktic-
kou
poznámkou.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Brňák, vašu argumentáciu
vždy rád a so zá-
ujmom
počúvam. Dnes ste nám len zabudli
povedať, keď ste tu
argumentovali
rozhodnutím maďarského ústavného súdu a Naj-
vyššieho
súdu Nemeckej republiky, v čom sa zhoduje
Ústava
Slovenskej
republiky s nemeckou a takisto zákon o referende.
Pretože
vtedy môžeme porovnávať, keď tie
referendá sú iden-
tické,
teda zákony sú identické, aj ústavy sú
v tomto iden-
tické,
potom tá vaša argumentácia sedí. Ale pokiaľ to tak
nie
je, no, mám vážne pochybnosti.
A pán
podpredseda Húska, k vám len
malú poznámku. Nás
vždy
upozorňujete, že nemáme vykrikovať, ale vy smelo skáče-
te
do reči.
Podpredseda A. M. Húska:
Neskáčem do reči, ale len dávam poznámku.
Poslanec J. Miklušičák:
Ale poslancovi Mikloškovi ste pred
chvíľou pokojne sko-
čili
do reči bez problémov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Až budete sedieť ako predseda, tak sa môžete prihlásiť
taktiež
s komentovaním. Ale stačí.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Som rád, pán poslanec Miklušičák, že ste mi
podali túto
otázku,
v čom spočíva rovnakosť postavenia povedzme nemecké-
ho
ústavného súdu, maďarského ústavného
súdu, českého, prí-
padne
nášho. Viete v čom? V tom, že ideál alebo idea právne-
ho
štátu má univerzálnu pôsobnosť a nemožno ju vtesnať do
vnútroštátnych právnych poriadkov. To znamená,
ak nemecký
ústavný súd povie,
že si myslí o istej veci toto, myslím
z
hľadiska univerzálnosti a z hľadiska
medzinárodnej pôsob-
nosti
takýchto právnych noriem, tak to musí byť
minimálne
podobné,
ak nie totožné s postavením a
pôsobnosťou a s roz-
hodovaním
iných ústavných súdov v takýchto istých veciach.
Predsa
aj o toto sa usilujete. Aj vaše hnutie zrejme, nie?
Ale
nechcem o tom polemizovať, pretože chápem vnútornú logi-
ku
a spôsob prijímania rozhodnutia Ústavného súdu. To nie je
proste
nejaká božia spravodlivosť. Tiež
zohľadňujú pri roz-
hodovaní všeličo,
samozrejme, aj politický
aspekt, ale
vlastne
tým, čo tvrdíte, len podporujete to, čo tvrdím ja,
že
predsa, ak v jednej a v tej istej
univerzálnej veci roz-
hodnú
dva ústavné súdy inak, tak zase môžeme
polemizovať na
túto
tému, a to je polemika donekonečna a v
jednom bludnom
kruhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ešte znova, pán poslanec? Prosím, nech sa
páči.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Môže reagovať, lebo spoločný spravodajca
môže vstupovať
kedykoľvek.
Poslanec J. Miklušičák:
Áno, poslanec Brňák, nepýtal som sa na
postavenie ús-
tavného
súdu v Nemeckej republike a v Maďarsku,
len som ho-
voril,
že používate ich rozhodnutie podľa ich ústavy a podľa
ich
zákona o referende na argumentáciu, že
u nás je to tak
alebo
onak. Proste rozhodovali podľa
svojej ústavy a podľa
svojich
zákonov, či tie kroky u nich boli v súlade s ich zá-
konmi
a s ich ústavou a vy to používate na argumentáciu na
naše
právne pomery. To je všetko, čo som chcel povedať. Opa-
kujem
len, že som sa vás nepýtal na postavenie ústavného sú-
du
v Nemecku a na Slovensku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Chcem poprosiť ostatných, aby nechali argumentáciu mo-
mentálne
medzi právnikmi. Chcem iba povedať, že
existuje na
to
dokonca špeciálna právna veda
kazuistika, ktorá sa práve
špeciálne
zaoberá porovnávaním jednotlivých
právnych prípa-
dov
a káuz, ktoré sú v rôznych právnych systémoch a porovná-
vajú
sa. Takže odmietnutie porovnávania,
prosím vás, nepou-
žívajte,
to nie je argument.
Poslanec P. Brňák:
Pán poslanec Miklušičák, oblasť ľudských práv a slobôd
je
unifikovaná minimálne v oblasti, teda v
rámci Európy ako
takej,
t. j., že ak rozhoduje o veciach, ktoré sa dotýkajú
základných
práv a slobôd, tak tam to rozhodnutie
musí byť
v
princípe totožné. Alebo potom nehovoriť o rôznych všelija-
kých
ideách.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Čarnogurský, ale neviem, na koho reaguje-
te.
Poslanec J. Čarnogurský:
Na pána poslanca Brňáka. Pán poslanec
Brňák, vaše slová
o
univerzálnej platnosti ideálu právneho štátu vám budeme
ešte pripomínať. Obávam sa, že nám dáte k tomu ešte veľa
príležitostí.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán podpredseda Andel - faktická
poznámka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, ako povedal kolega Moric,
vráťme sa k meritu
veci.
Však, prebohaživého, o chvíľku tu
podáme horší výkon
ako
naši hokejisti na olympijských hrách.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda, už teda končím
v tejto kauze.
Pán
poslanec Brňák, len pán Lehoťák sa
nevyjadroval
k
základným ľudským právam a slobodám.
Vyjadroval sa o tom,
či
pán prezident mal právo, alebo nemal
právo vypísať refe-
rendum,
tak ako ho vypísal. V tom spočíva spor, čiže neargu-
mentujte
takýmto spôsobom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre. Priatelia, pokračujeme v rozprave,
nastupuje pán
poslanec
a predseda výboru Hofbauer a pripraví sa pán posla-
nec
Cuper ako posledný v rozprave. Už je uzavretá rozprava.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
na poslaneckej scéne pôsobím takmer
najdlhšie z tu prí-
tomných,
s výnimkou pána Brňáka, pána
Sečánskeho, pána Mik-
loška
a celého radu niektorých iných pánov poslancov, kto-
rých
tu tradične vidíme prakticky od roku 1990.
Takže dovoľte mi, začnem rokom 1989. V
roku 1989, keď
padol
predchádzajúci režim, predchádzajúca
politická sústa-
va,
tak celková hypotéza spoločnosti bola
snaha jedného gi-
gantického
zlomu a očisty spoločnosti. Pod touto
očistou sa
predpokladalo
a dúfalo, že pôjde aj o očistu od
konfidentov
s
predchádzajúcim režimom, od
tých konfidentov, ktorí sa
podpísali
pod neľudské kroky a neľudské činy, a
teda predo-
všetkým
o Štátnu bezpečnosť a spolupracovníkov s nimi.
Aká bola
však skutočnosť? Naháňali sa v
podstate len
spolupracovníci,
ale nie samotní kmeňoví pracovníci
Štátnej
bezpečnosti.
Ďalšia vec, že to, čo začal predvádzať výbor
alebo
komisia 17. novembra pri
Federálnom zhromaždení, po-
kiaľ
si pamätáme, ktorá mala vlastne lustrovať, a teda vy-
čisťovať
politickú scénu, táto činnosť a
toto pôsobenie sa
úplne
zvrhlo. Z televíznych obrazoviek sme sa mohli presved-
čiť,
ako tam účastníci a členovia tejto
komisie posedávajú,
popíjajú,
jedia klobásky, tlačenku a sekanú, zapíjajú piveč-
kom
a kameramani Slobodnej Európy medzi nimi chodia a dobro-
srdečne nakrúcajú, ako sa hrabú a rehocú nad
protokolmi
Štátnej
bezpečnosti. Niektoré vytiahli, niektoré nevytiahli.
Myslím
si, že vtedy vznikol prvý zásadný negatívny pocit hl-
bokej nedôvery k spravodlivosti a k objektívnosti takéhoto
hodnotenia
vôbec.
Na to nadväzovali dynastie Rumlovcov,
staršieho a mlad-
šieho,
ktorý tam pobiehal s papiermi a ktorý
sa vo federál-
nom
parlamente odmietol vôbec k tomuto vyjadriť a jednoducho
utiekol
zadnými dverami. A ďalej obdobie pôsobnosti tu ne-
prítomného
pána Jána Langoša v pozícii federálneho
ministra
vnútra.
V tom čase sa presťahovalo značné alebo podstatné
množstvo,
ak nie všetky materiály Štátnej bezpečnosti, ar-
chívov
Štátnej bezpečnosti do Prahy, a
pokiaľ mi je známe,
nevrátili
sa späť.
Čo tam v týchto archívoch zostalo či
nezostalo, ktoré
sú
údaje kompletné, nekompletné, ktoré sa stratili a vybrali
a
ktoré pre žiaducich a nežiaducich ľudí sa buď
dorobili,
alebo
naopak vydolovali, dnes sa domnievam,
že sa už zistiť
dá iba veľmi
ťažko. Faktom je však to, že podstatná časť
tzv.
Charty 77 bola v evidentnej spolupráci a v previazanos-
ti
so Štátnou bezpečnosťou, že tam vinník aj trestajúci, tam
jedna
strana aj druhá strana boli tak popreplietané, že sa
to
fakticky nedalo rozmotať. Takže z tohto
idem aj odvodzo-
vať
dôveryhodnosť a pravdivosť lustračných protokolov. Hlbo-
ko
o nich pochybujem. Ak pán
František Mikloško hlasoval
alebo sa teda
prihováral ako predseda Slovenskej
národnej
rady
za to, aby sa táto Pandorina skrinka
vtedy vôbec ne-
otvárala,
domnievam sa, že konal veľmi
správne a rozumne.
Čas
iba potvrdil, že tento zámer bol
dobrý. Pretože to, čo
sa
otvorilo, to je v podstate iba torzo
informácií, tých,
ktoré
sú chcené. Tie, ktoré sú nechcené, tam
jednoducho nie
sú
alebo sú zdeformované. Sú predsa známe prípady, keď tá
istá
osoba dostáva lustračné osvedčenie pozitívne aj nega-
tívne.
Ako je to možné? Keď sa nachádzalo
rodné číslo a iné
dátumy
narodenia, to je ako možné? Alebo keď
jednoducho do-
kumentácie
zmizli. Takže my tu kriesime duchov a
chceme ro-
biť
očistu podľa materiálov, ktoré samy nie sú čisté.
Takže si nenahovárajme, že ideme vnášať nejaké očiste-
nie
do spoločnosti. Už neotváram to, o čo som sa
zmienil na
úvod,
o spolupracovníkoch Štátnej
bezpečnosti, ktorí sedeli
v
parlamente v rokoch 1990 až 1992, v národnom
aj federál-
nom,
ktorí sedeli vo vláde v období rokov 1991 a 1992 aj
1994,
pretože to jednoducho považujem za bezpredmetné. Pova-
žujem
za bezpredmetné vykrikovanie mien tých, ktorí majú po-
zitívne lustrácie a ktorí boli vo významných
funkciách.
A
celá táto kauza, ktorú tu
pretriasame, je účelová kauza.
Týka
sa jedine toho, že pán doktor, sudca Najvyššieho súdu
Lehoťák
vypracoval ako predseda senátu rozsudok
v mene Slo-
venskej republiky, kde rozhodol a v odôvodnení
zdôvodnil.
A
to, že ctená opozícia má výhrady,
pretože nerozhodol tak,
ako
by si to ona želala, tak to nie je
negatívum tohto sud-
cu,
ktorý
súdil a rozhodoval v súlade so
svojím vedomím,
svedomím,
odbornou spôsobilosťou a sudcovskou praxou.
Ak sa tu niekto chce uškŕňať nad týmto pánom, tak nech
si
dobre zahryzne do jazyka a nech si
zoberie archívne ča-
sopisy
z rokov 1967, 1968 a 1969. Vtedy vystúpiť proti vlád-
nej
moci znamenalo mať podstatne väčšiu odvahu, ako teraz
vykrikovať
so spätnou platnosťou proti
komunistickému reži-
mu.
Pán doktor Lehoťák to mal, vystúpil a
bol kruto prena-
sledovaný
po roku 1968, a to v tom čase, keď pán
Šimko štu-
doval
na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a pán Čar-
nogurský na Právnickej fakulte Karlovej
univerzity. Páni,
nie
je to zaujímavé? A vy teraz idete
odsudzovať tohto člo-
veka? Takže som
rád, že vystúpil pán poslanec Nagy, lebo
vlastne on rozbalil
túto problematiku, že tu vôbec nejde
o
morálny postoj odbornej hodnoty pána
Lehoťáka, ale tu ide
o
akt pomsty voči tomuto človekovi, ktorý
si trúfal povedať
v
kauze referenda, že kráľ je nahý. On je nahý. Aj keď to
celú
koalíciu môže tešiť a opozíciu rozpučiť, ale to je jed-
no,
pretože Lehoťák to nevyniesol z dôvodu
potešenia kohosi
a
nahnevania iného, ale z jednoduchého porovnania a zváženia
faktov,
argumentov, práva a ústavy, kde
upozornil na to, čo
sa
podľa ústavy môže a čo podľa ústavy neprináleží.
To, že
sa teraz vyťahuje lustračný
zákon, dovoľte mi,
aby
som sa nad tým len skutočne pousmial, pretože to je
presne
to isté, ako keby ma teraz zastavil
policajt a vypá-
lil
mi pokutu, že som išiel rýchlejšie, ako je dovolená
50-kilometrová
rýchlosť v obci. No tento zákon o 50-kilomet-
rovej
rýchlosti už neplatí, čiže je to pasé. Mohol by som sa
len nad tým
nanajvýš pousmiať. Takže ak takýmto spôsobom
chcete
škandalizovať kohokoľvek, tak na to zabudnite, preto-
že
pri tandeme ľudí, ktorí disponovali v obdobiach, keď bola
zvrhnutá
Mečiarova vláda, s archívnymi dokumentmi tak minis-
terstva
vnútra, ako aj Štátnej bezpečnosti, nepochybujem, že
máte kufor
papierov, ktoré sú možno pravé a možno nie sú
pravé.
Veď sa dali dorobiť alebo naopak vynulovať materiály.
S
touto špinavou hrou treba jednoducho
skončiť. Nie je mys-
liteľné
ďalej pokračovať, pretože hádzaním blata sa zablatia
všetci,
absolútne všetci, aj tí, ktorých
ohadzujete, aj tí,
ktorí
hádžu. Týmto nepostúpime ani o krok dopredu,
vážení
páni.
Podporím kandidatúru pána Lehoťáka a
urobím to s dobrým
vedomím
a svedomím a s plnou zodpovednosťou.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hrušovský sa hlási s faktickou
poznámkou
a
potom už pôjde pán poslanec Cuper.
Nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Ak dovolíte, v krátkosti by som chcel
zareagovať na pá-
na
poslanca Hofbauera.
Myslím si, že je dobré, keď sa hovorí o osobách, ktoré
majú
zastávať veľmi vysoké funkcie v našom súdnictve, a mys-
lím
si, že by to mali byť ľudia v
prvom rade odborne a mo-
rálne
na vysokej úrovni. Skôr však, ako táto diskusia v par-
lamente
prebiehala, v ústavnoprávnom výbore sme už akosi ma-
li
zasignalizované, že to nemôže byť nikto iný ako niekto,
koho
navrhne Slovenská národná strana do tejto funkcie, pre-
tože
sa politicky rozhodlo, že tieto miesta patria Sloven-
skej národnej strane. Je mi ľúto, že po prvýkrát
sme tu
svedkami
skutočne spolitizúvania súdu ako najvyššej inštitú-
cie
nezávislosti.
Po druhé, pán poslanec Hofbauer,
chcel by som sa vás
spýtať. Veľmi dobre
poznáte problém privatizácie
Nitrian-
skych
tlačiarní. Veľmi dobre ho poznáte. Poznáte aj ľudí,
ktorí ich privatizovali. Je pán Lehoťák, ten
spolumajiteľ
nitrianskych privatizovaných tlačiarní, bratom tohto pána
Lehoťáka,
ktorého ideme voliť za podpredsedu Najvyššieho sú-
du?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán
poslanec Kováč a potom bude nasledovať poslanec
a
podpredseda Národnej rady pán Andel.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán poslanec,
rád by som sa pokúsil na vaše vystúpenie uviesť dôvod,
prečo
máme pochybnosti o pánu Lehoťákovi. V čase, keď bolo
vydané
jeho pozitívne lustračné osvedčenie, platil lustračný
zákon.
Bol sudca a ako sudca musel vedieť, že ak má pozitív-
ne lustračné osvedčenie, nemôže ďalej pôsobiť ako sudca,
pretože
ten zákon vtedy platil. Napriek tomu, že toto vedel,
ďalej
vykonával funkciu sudcu. Myslím si, že
mal vtedy zvá-
žiť,
či má zostať vo funkcii a porušovať
zákon, alebo či má
odísť
a zákon naplniť. Rozhodol sa, že zákon nebude napĺňať.
Teraz
znie otázka, akú máme mať dôveru k človekovi, ktorý sa
rozhodol
nenapĺňať zákon v čase, keď bol
ten zákon v plat-
nosti.
Ako máme veriť, že bude prísnym strážcom dodržiavania
zákonnosti
u iných, keď zákonnosť v minulosti nedodržiaval
u
svojej osoby?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán podpredseda Andel, nech sa páči.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Neviem, odkiaľ pán kolega Hrušovský berie
tie svoje ve-
domosti, že pán
Lehoťák je kandidátom Slovenskej
národnej
strany.
Poslanci Slovenskej národnej strany tu budú hlasovať
podľa
svojho vedomia a svedomia. Vyhlasujem,
že pán Lehoťák
nie
je kandidátom alebo nejakým lídrom Slovenskej národnej
strany
na túto funkciu. Hovorím to s plnou zodpovednosťou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán kolega Hofbauer sa snažil presvedčiť ctenú snemov-
ňu,
že opozícia z politických dôvodov je
proti pánu sudcovi
Lehoťákovi.
Myslím si, že si treba uvedomiť, že to nie je
pravda,
pán kolega Hofbauer. Tu jasne kolega Čarnogurský ci-
toval
nález Ústavného súdu a citoval miesta, kde sa pán sud-
ca
Lehoťák vyjadroval k prezidentovi a ako postupoval prezi-
dent
pri referende atď. To je jeden názor.
Ako poslanec som pochyboval o
správnosti tohto názoru
sudcu Najvyššieho súdu, keď bol vynesený
tento rozsudok,
pretože
som sa zúčastnil na referende, poznám mienku ľudí
a
viem, že to nebolo správne rozhodnutie. A toto rozhodnutie
mi potvrdil aj
terajší výrok Ústavného
súdu. Tak, prosím
vás,
aké politikum opozície? Veď tu najvyššie súdne orgány
vyniesli
určitý rozsudok a tento rozsudok - vy
hovoríte, že
to
urobila opozícia? Veď to urobil terajší
kandidát Najvyš-
šieho
súdu a je to sudca, nezávislý
sudca to urobil. Vy ho
teraz kandidujete v tejto situácii
do takejto zodpovednej
funkcie.
U mňa stratil dôveru na rozdiel od vás.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Smolec.
Prosím vás všetkých, už skončme, lebo vás ubezpečujem,
že
sa vaše argumenty nestupňujú, ako prichádza stupňovanie
času.
Poslanec J. Smolec:
Chápal som vystúpenie kolegu Hofbauera
tak, že nastolil
otázku,
aby sme skončili s takýmito kádrovačkami a aby sa aj
v
spoločnosti nastolil skôr kurz zmierenia, odpustenia atď.,
ale
nemôžem nijako súhlasiť práve s tou oponentúrou, ktorá
aj
tu pred chvíľočkou bola vyslovená, že keď má
niekto lus-
tračné
osvedčenie, má odísť z politiky alebo z vedúcich pos-
tov.
Tak potom sa pýtam, prečo neodíde z vedenia SDK poli-
tik,
ktorý stoštyrikrát dobrovoľne navštívil
ŠtB. Spolupra-
coval
dobrovoľne s ŠtB a bol vlastne pri
prvých voľbách od-
stavený
z kandidátky kvôli tejto aktívnej
spolupráci s ŠtB.
Prečo
SDK má takéto kritériá na jedného veľmi prísne a vo
svojom
vedení práve toleruje túto spoluprácu u
svojho pred-
staviteľa?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán
poslanec Cuper.
Ešte je faktická poznámka pána
podpredsedu Filkusa.
Podpredseda NR SR R.
Filkus:
No, nevydržal som, chcem niečo povedať.
Tej plytkej
demagógie bolo veľa aj na
jednej, aj na
druhej
strane. Hľadáme čo najobjektívnejšie
kritériá na vý-
ber podpredsedov Najvyššieho súdu. Medzi najobjektívnejšie
alebo
objektívne kritériá pre týchto pracovníkov, ale aj pre
iných
už dávno nepatrí lustračný zákon.
Nenarábajme s tými-
to
argumentmi. Tie argumenty sú presne také, ako spomínal
kolega
Hofbauer, keď hovoril o tej rýchlosti.
Ďalej chcem povedať, netajím sa tým, že jedny z najob-
jektívnejších
kritérií pre mňa sú odborné stanoviská sudcov,
ktoré
sú na základe týchto dokumentov k
dispozícii. Jednému
rada sudcov
dala 23 hlasov proti,
druhému dala 26 hlasov
proti. To je
vážne objektívne kritérium,
ale ak minister
v
tejto situácii toto vie a berie na
seba, že celú situáciu
zvládne,
tak mne sa tento počin stáva
zárukou. Ale mne ako
poslancovi okrem toho, že neviem, kto v tej rade je, je to
objektívne
kritérium, ktoré hovorí: proti jednému bolo 23,
proti
druhému 26. Minister to takisto vie.
Minister hovorí,
obhajuje
a vie, čo v tejto situácii bude robiť. No čo chcete
ešte
za objektívnejšie kritérium? (Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, priatelia, pokoj, prosím.
Podpredseda NR SR R.
Filkus:
Ale to, s čím narábate, je plytká
demagógia a neplatná.
Jednoducho narábate s niečím, čo nie je mechanizmus na to,
aby
ste niečo dokázali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán podpredseda Filkus, bol by som najprv rád, keby si
povedal,
či si naozaj myslel vážne to, čo si povedal, lebo
som
v rozpakoch, totiž neviem...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Navrhujem sa ho opýtať potom.
Poslanec F. Mikloško:
...pretože to bolo niečo tak
neuveriteľné, čo si tu po-
vedal,
že už neviem, či ešte patríš medzi nezávislých po-
slancov,
alebo či sa už predsa pozeráš na nejaké politické
tričko.
Proste strácam reč nad tým, čo si tu povedal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pánu podpredsedovi Filkusovi, ktorý tu
argumentuje tým,
že
je preňho záväzné alebo veľmi veľký dôraz dáva na odporú-
čanie
Rady sudcov Slovenskej republiky. Rada sudcov dnes od-
porúčala,
aby sme nerozhodovali voľbou o odvolaní pána JUDr.
Ivana
Majeríka, napriek tomu pán Filkus sa zúčastnil na hla-
sovaní
o tomto.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, zapojte pána podpredsedu.
Podpredseda NR SR R.
Filkus:
Akákoľvek alternatíva tvojho myšlienkového pochodu ne-
bude
mojou, a čo si ja vyberiem, to je moja vec, a kde budem
patriť,
to bude tiež moja vec. To, čo hovorím, myslím vždy
vážne
a nešaškujem na rozdiel od teba. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, stačí, vystupuje s
posledným príspevkom
v
rozprave pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
nechcem vystúpiť ako advokát ani jedného
z odporúčaných
kandidátov
na podpredsedov, ale ani ako žalobca, pretože ža-
lobcov
tu už bolo zo strany KDH dosť. Môžem povedať, že cel-
kom objektívne poznám situáciu na Najvyššom
súde, pretože
väčšinu
tých ľudí poznám osobne, niektorých som učil, mám
svoje
skúsenosti, keď som bol ako advokát obhajcom na Naj-
vyššom
súde. Viem do istej miery posúdiť ich odbornosť aj
ľudské
a morálne vlastnosti.
K môjmu
vystúpeniu ma do istej miery
vyprovokoval pán
poslanec
Filkus, podpredseda tohto snemu, práve preto, že sa
ma
pýtal, prečo tie negatívne hlasy voči
jednotlivým kandi-
dátom.
Pokiaľ si žalobcovia z KDH zvolili nie
celkom šťast-
livý
tón obžaloby na pána Lehoťáka v tom, že pán Šimko začal
s
lustračným osvedčením a pán Čarnogurský dokonca s hodnote-
ním
na základe komparatívnej alebo porovnávacej metódy dvoch
najvyšších
súdnych inštancií v tomto štáte, nebolo to naj-
šťastnejšie
ani najobjektívnejšie. O
objektívnosti sa nedá
hovoriť
ani zo strany pána Nagya. Naozaj pánu
Lehoťákovi sa
dá ťažko
vyčítať neodbornosť v
rozhodovaní. V konečnom
dôsledku
rozhodnutie v kauze, ktorá najviac
trápi pána Čar-
nogurského,
lebo musím zdôrazniť pred týmto cteným snemom,
že
musí pre svojich voličov nájsť isté
morálne ospravedlne-
nie, prečo
vlastne začali s týmto referendom a prečo sa
vlastne
skončilo tak, ako sa skončilo.
Takže chápem jeho snahu. Myslel som, že na to zneužije
iných
a že sám sa zdrží vystúpenia a
nepredstúpi pred tento
snem,
ale vidím, že aj jeho niekedy mrle žerú a že nevydr-
žal,
a predsa prišiel, aj keď,
samozrejme, s istým vystú-
pením,
ktoré nie celú právnickú obec tu nadchlo. Pán Nagy
bol,
samozrejme, zneužitý na to, aby poslúžil na obžalovanie
pána
ministra vnútra zo zmareného referenda. Rozhodnutie se-
nátu
Najvyššieho súdu v tejto kauze si vážim a myslím si, že
bolo
aj objektívne. Takže pán Nagy, vy
nemáte morálne právo
hodnotiť
tento senát a jeho rozhodnutie.
Čo sa týka, samozrejme, pán Čarnogurský,
vášho vystúpe-
nia,
pán Slobodník vám povedal, že ste sa o morálne osprave-
dlnenie
pokúšali už, samozrejme, vo Varšave. Odpoveď ste po-
čuli,
dostali ste ju. Samozrejme,
neprešlo to ani na takom
vážnom
medzinárodnom fóre, akým je OBSE, a
myslím si, že si
vy,
pokiaľ vás poznám, pokoj nedáte, takže
budete v tom po-
kračovať,
ale neviem, prečo to zaťahujete do kauzy, keď máme
hodnotiť
človeka, ktorý má viesť takú inštitúciu, akou je
Najvyšší
súd Slovenskej republiky.
Viem si zrejme vysvetliť - to pre pána Filkusa, prečo
tie
negatívne hlasy v Rade sudcov Slovenskej republiky. Naj-
vyšší
súd ako každá iná inštitúcia je
rôznorodá či už kon-
fesne,
či už svojím ponímaním sveta,
odbornosti, ale, samo-
zrejme, aj čo
do geografického rozvrstvenia Slovenska.
Sú
tam mladí aj
starí sudcovia. Samozrejme,
nemal som nikdy
výhrady
voči pánu Majeríkovi a myslím si, že
svoju úlohu
plnil
dobre. Samozrejme, bol prijateľný pre obidve strany.
Títo
dvaja páni možno nie sú prijateľní
pre istú časť toho
fóra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré, samozrej-
me,
sa skladá najmä z mladších sudcov. Je
to ich vec. Samo-
zrejme,
našou povinnosťou je hodnotiť alebo zvoliť toho, kto
túto
inštitúciu bude riadiť, a ak ju nebude
viesť podľa to-
ho, ako si to žiada Ústava
Slovenskej republiky, a najmä
sudcovská
česť, samozrejme, nič nebráni tomu, aby sme ho od-
volali.
Ale tá bezuzdná kampaň voči niekomu, na
ktorého nie
sú
celkom seriózne argumenty, ma zaráža najmä zo strany pána
Šimka,
ktorý ako bývalý minister
spravodlivosti sa tu odvo-
láva
na niečo, čo má súvis so zákonom.
Pán Šimko, už po prvýkrát, keď som vás
upozornil na to,
že
aj vo vašej právnickej logike sú isté
nezrovnalosti, ste
veľmi
nervózne prišli a dožadovali sa
predsedu ústavnopráv-
neho
výboru, aby urobil z titulu svojej autority nápravu.
Mohol
by som požiadať pána Čarnogurského, aby požiadal v ex-
pertnom
tíme SDK tiež nápravu, pretože nejaké
súvislosti so
zákonom
nemôžu slúžiť ako zákonné rozhodnutie. Preto si mys-
lím,
že sme dobre urobili, že sme vám
neodhlasovali tajné
hlasovanie,
nemali ste nijaký zákonný podklad -
pardon, ne-
verejné
-, aby ste tu biľagovali niekoho, na koho nemáte ni-
jaké,
nijaké dôkazy.
A pánu Hrušovskému sa divím, že sa znížil
až tak ďaleko
a
prišiel s takým ešte úbohejším dôkazom neodbornosti pána
kandidáta
na podpredsedu Najvyššieho súdu.
Poviem aj prečo, pán Čarnogurský, máte
tak pána Lehoťá-
ka
v žalúdku a nevyhovuje vám. Súvisí to s istým
obdobím,
s
rokom 1993, keď sa chystal vami
riadený štátny prevrat
a
vtedajšia vládna koalícia
robila protiopatrenia, aby
k
štátnemu prevratu nedošlo. A môžem vám
povedať aj to, že,
samozrejme,
pán kandidát bol v tom zasvätený, ale bol tam
zasvätený
aj človek, ktorý bol neskôr ministrom spravodli-
vosti,
takže ste mali celkom perfektné
informácie o tom, čo
chystáme ako protiofenzívu. Samozrejme, na našu
škodu, že
sme
nevedeli, že pán Hanzel je váš
človek. Pán Lehoťák váš
človek
nebol, a to mu nikdy neodpustíte, že sa
zúčastnil na
tom.
Samozrejme, hneď po nástupe pán Šimko tohto človeka, je
celkom
logické, odvolal z funkcie predsedu krajského súdu.
A
samozrejme, tak ako voči mojej
osobe, pretože sa občas
postavím
voči tomu, čo vy v tomto štáte sa už
snažíte naho-
voriť,
že vy jediní ste tí najpuncovanejší demokrati a vy
jediní
tomuto národu hovoríte pravdu a vy
jediní ste morál-
ni,
ako ste sa to snažili nahovoriť v tom rozhovore pre čes-
ké
Lidové noviny. Jedným šmahom ste
cigánili, že sa snažíme
do
okrskových volebných komisií zaviesť štátnu správu. Nikdy
sme
o tom ani len neuvažovali, a na druhej
strane ste sa
pochválili,
že vy jediní ste morálni a robíte
morálnu poli-
tiku
v tomto štáte. Nie, nerobíte ju, určite nie.
Pán Čarnogurský, vy ste tu na Slovensku
zaviedli niečo,
čo
by som nazval Slovensko sa súdi alebo demokracia na súdny
spôsob.
V každom štáte, kde sme zatiaľ boli, ak
sme sa spý-
tali,
či je toľko politických súdnych sporov
ako na Sloven-
sku, nikde ich
nie je. Vašou zásluhou je ich veľmi veľa.
(Hlasy
v sále.) Ale majú, majú, pán Čarnogurský
zabudol
pochváliť
obvodný súd alebo Okresný súd
Bratislava IV, pre-
tože tam
vyhral tiež spor,
zrejme bude najobjektívnejší
a
sudcovia tiež najobjektívnejší, lebo
len tie súdy sú ob-
jektívne,
ktoré, samozrejme, rozhodujú tak, ako si to
pán
Čarnogurský
želá.
Pánu Ftáčnikovi chcem povedať, že nie
celkom pán Čarno-
gurský naplnil literu, ktorú ste presadzovali aj s pánom
Weissom,
škoda, že tu pán Weiss nie je, pretože pán Weiss
povedal,
že o rozhodnutiach Ústavného súdu sa nikdy nesmie
diskutovať,
že sa musia iba vykonať. Veľmi rád by som vedel,
ako
sa toto posledné rozhodnutie, ktoré sa
nedá ani nazvať,
pretože
ono nie je ani smiešne, ani nelogické, jednoducho je
také,
aké si ho niekto želal, aby sa zneužilo na propagan-
distické účely, lebo
sa jednoducho nedá vykonať. Ale pán
Čarnogurský
išiel ďalej, pán Čarnogurský dokonca
ich porov-
nával, že niektoré
rozhodnutia niektorého súdu sú
lepšie,
iné sú horšie,
čím, myslím si, znesvätil Weissovu logiku
o
fungovaní ústavného súdnictva do absurda. Pán Čarnogurský,
nerobte
to, lebo takto si nezískate, samozrejme, pre
ďalšie
spojenectvo
tých, ktorí sedia na ľavici tohto parlamentu.
Takže, aby som ďalej nezdržiaval, lebo
už naozaj bude
treba
hlasovať, aby sme všetci neodišli domov, pán Čarnogur-
ský,
problém je v tom, že sa naozaj snažíte po celé štyri
roky
o ovládnutie niektorej ústavnej inštitúcie v tomto štá-
te rôznymi
spôsobmi. Samozrejme, že
nie otvorenými, ale
skrytými.
Tak ako som povedal, už v istom období, snažíte sa
ovládnuť
tie inštitúcie. Len tie súdy sú dobré,
len tí sud-
covia sú dobrí,
ktorí vynášajú rozsudky, ktoré
potvrdzujú
vaše
nie vždy celkom demokratické cesty, ako sa dostať k mo-
ci
v tejto republike.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Čarnogurský - faktická
poznámka.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
poslanec Cuper, ubezpečujem
vás, že sa nestaviam
proti
zvoleniu pána Lehoťáka za podpredsedu
Najvyššieho sú-
du,
pretože by som sa obával, že bude ďalej ovplyvňovať niž-
šie
súdy a že nebudem vyhrávať spory proti vám a vašim novi-
nám.
Už som toľko sporov a toľko peňazí vyhral proti Sloven-
skej
republike, že vlastne už viacej ani veľmi nepotrebujem.
Chcel by
som ale povedať k právnickej
slabosti alebo
naopak
kvalite pána JUDr. Lehoťáka, že som chcel ušetriť tú-
to
snemovňu počúvaním dlhého rozsudku,
ktorý vypracoval pán
JUDr.
Lehoťák, alebo nejakých citátov z tohto rozsudku, a
preto
som sa obmedzil iba na relatívne krátky
citát z tohto
rozsudku
a porovnal som ho s citátom z rozsudku Ústavného
súdu
bez toho, že by som chcel povedať, že Ústavný súd je
ústavne
nejako vyššie ako Najvyšší súd. Ak chcete, môžem vám
prečítať
naozaj dlhšie citáty z tohto rozsudku
pána JUDr.
Lehoťáka
a sami uvidíte, aké je to slabé
právnické myslenie
a
proste aký slabý právnik pán JUDr. Lehoťák je. Čisto na
základe
jeho rozsudku, a nie na základe nejakej
hierarchic-
kej
usporiadanosti súdov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán Cuper nás všetkých povyvolával a
poohodnocoval, ale
dnes,
pán kolega, nemáte svoj deň. Chcem vám iba pripomenúť,
že
ťažko som mohol v roku 1994 odvolať pána Lehoťáka z funk-
cie
predsedu krajského súdu, lebo som nebol
ministrom spra-
vodlivosti, ale podpredsedom pre legislatívu, a nemal
som
takú
kompetenciu a ani ako minister spravodlivosti som ne-
odvolal ani
jedného z predsedov súdov,
jednoducho som si
ctil
tú stabilitu, ktorá v súdnictve
jestvuje a jestvovala,
a
vážim si aj ministrov spravodlivosti, ktorí prišli ku mne,
pokiaľ
ide o toto, lebo si ctili túto stabilitu aj oni.
Chcem
ale ešte raz
pripomenúť ctenej snemovni, že
o
všetkých tých otázkach, ktoré som
nastolil v rozprave, na
začiatku
sme diskutovali v ústavnoprávnom
výbore, lenže ús-
tavnoprávny
výbor vyhovel mojej žiadosti alebo požiadavke na
to,
aby bolo neverejné konanie a diskutovali sme o tom po-
kojne,
bez zbytočných invektív a dospeli sme k celkom logic-
kému
a jasnému rozhodnutiu. Myslím
si, že aj my sme si
v
tejto snemovni mohli ušetriť čas a mohli sme o tom rokovať
oveľa
pokojnejšie, keby ste boli pristúpili na môj návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, celkom pokojne znášame aj
prítomnosť hostí.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Cuper, pán Slobodník už píše jednu knihu,
veľmi
by som odporúčal vám, aby ste aj
vy písali. Napíšte
knihu,
v ktorej by bolo aj o tom
štátnom prevrate v roku
1993.
Ubezpečujem vás, že keby som mal byť jediný na Sloven-
sku,
ale tú knihu si istotne kúpim, aby som si ju prečítal.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre sa vrátiť k cnostiam čítania.
Pán poslanec Cuper, ale vás upozorňujem, nemôžete rea-
govať
na seba.
Poslanec J. Cuper:
Mám iba procedurálnu poznámku. Pán Šimko
ju mal tiež.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Procedurálnu poznámku, vidíte, pán
doktor Šimko, ako
krásne
rozvíjate prax v tejto snemovni.
Poslanec J. Cuper:
Chcem iba pánu Mikloškovi pripomenúť,
aby v praxi pá-
na
predsedu KDH neskončil niekde v
kláštore a nemusel čítať
úplne
niečo iné ako moju knihu. To po prvé.
A po druhé, pánu Šimkovi... v ktorom
bol... (ruch v sá-
le)
...pán Hanzel...ale vy ste boli...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán doktor, aspoň sa obráťte k tomu
mikrofónu, lebo...
Poslanec J. Cuper:
Pán
predsedajúci, mikrofón mi
vypli, takže som musel
pokračovať
bez mikrofónu. Musím si nadstaviť tú pol minútu.
Pánu Šimkovi chcem povedať, že áno, on bol podpredseda
zodpovedný
za justíciu a pán Hanzel bol iba jeho výkonným
ablatúsom,
ktorý iste zrejme bol podriadený tomu, čomu sa
hovorí
diktatúra KDH.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Skončili
sme rozpravu, priatelia.
Vyhlasujem rozpravu
o
tomto bode za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán
minister?
Nechce. Pán spoločný spravodajca,
predseda ústav-
noprávneho
výboru, taktiež nie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, pristúpi-
me
k voľbe podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republi-
ky.
Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku podpred-
sedov
Najvyššieho súdu volí Národná rada Slovenskej republi-
ky tajným hlasovaním. Na ich zvolenie sa vyžaduje súhlas
nadpolovičnej
väčšiny prítomných poslancov. Budeme
postupo-
vať
podľa schváleného volebného poriadku na
voľbu a odvolá-
vanie
sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu a podpred-
sedov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Chcem opäť pripomenúť, že svoju voľbu
vyjadríte tak, že
na
hlasovacom lístku pri každom mene a
priezvisku kandidáta
zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda
za-
krúžkujete
za, ak hlasujete za, zakrúžkujete
proti, ak hla-
sujete
proti, a zakrúžkujete zdržiavam sa, ak sa budete zdr-
žiavať
hlasovania. Hlasovací lístok sa
neupravuje prečiark-
nutím
alebo iným zásahom do mena alebo
úpravou hlasovacieho
lístka.
Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upra-
vený
v súlade s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisova-
ný
a dopĺňaný.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh volieb, a súčasne ich prosím, aby sami
najskôr
hlasovali. Pristupujeme k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajnej voľby.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia, podľa informácií, ktoré
som
dostal, môžeme vyhlásiť tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili
zápisnicu
o výsledku tajného hlasovania.
Priatelia, do toho času, kým nám dajú na
známosť výsle-
dok,
urobíme krátku prestávku, povedzme 10 minút.
(Po prestávke.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračo-
vať
v rokovaní.
Prosím
povereného overovateľa, aby
podľa § 39 ods. 10
zákona
o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet po-
slancov,
ktorí hlasovali za navrhnutých
kandidátov, počet
poslancov,
ktorí hlasovali proti navrhnutým
kandidátom, po-
čet
poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzda-
li
hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Mikulka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil o
výsledku hlasovania.
Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na
voľbu podpred-
sedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktoré sa konalo
11.
februára 1998
Na tajné
hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Naj-
vyššieho
súdu Slovenskej republiky bolo vydaných
a poslanci
si osobne
prevzali 131 hlasovacích
lístkov. Po spočítaní
hlasov
overovatelia Národnej rady Slovenskej
republiky zis-
tili,
že v tajnom hlasovaní na voľbu podpredsedov Najvyššie-
ho
súdu Slovenskej republiky bolo odovzdaných 130 platných
hlasovacích
lístkov, jeden lístok bol neplatný a
žiaden po-
slanec
neodovzdal hlasovací lístok.
Overovatelia zistili, že pri voľbe podpredsedu Najvyš-
šieho
súdu Slovenskej republiky za Jozefa Štefanka hlasovalo
za
71 poslancov, proti 54 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.
Za
Stanislava Lehoťáka hlasovalo za 61 poslancov, proti 62
poslancov,
zdržalo sa 7 poslancov.
Podľa § 19 ods. 2 zákona číslo 350/1996
Z. z. o rokova-
com
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky na zvolenie
podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potreb-
ný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom
hlasovaní bol za
podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zvolený
Jozef
Štefanko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec Mikulka, za
oboznámenie s výsled-
kom
voľby.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
v tajnom hlasovaní za podpredsedu Najvyššieho súdu Slo-
venskej
republiky JUDr. Jozefa Štefanka.
Vážené kolegyne a kolegovia,
nasleduje
návrh
na prijatie uznesenia k
žiadosti Národnej rady
Slovenskej
republiky o pripojenie Slovenskej republiky k Pa-
rížskemu
dohovoru o zákaze klonovania ľudí.
Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 903.
Prosím poslanca Milana Gaľu, aby uviedol návrh uznese-
nia.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi uviesť parlamentnú tlač číslo
903 - návrh na
schválenie uznesenia
Národnej rady Slovenskej
republiky
k
žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o pripojenie
Slovenskej
republiky k Parížskemu dohovoru o zákaze klonova-
nia
ľudí.
V úvode môjho vystúpenia mi
dovoľte pri príležitosti
Svetového
dňa chorých, ktorý pripadá na dnes, vysloviť soli-
daritu
s chorými a zdravotne postihnutými,
ktorú všetci ur-
čite
pociťujeme a každý vo svojej
poslaneckej praxi ju uvá-
dza
do života podľa svojich vedomostí a schopností.
A teraz k téme. Svetový trend akceptovať etiku ako fi-
lozofiu
mravnosti v medicíne dostal vo svete širšie možnosti
v
šesťdesiatych rokoch definovaním
základných princípov me-
dicínskej
etiky. Po novembri 1989 sa začala otázkam
etiky
v
medicíne aj na Slovensku venovať väčšia pozornosť, pretože
dovtedy
to bola oblasť podceňovaná a riešila sa iba formálne
pre
potreby ideológie a propagandy.
V súvislosti s týmto vývojom po roku 1989 bol zriadený
Ústav
medicínskej etiky a bioetiky ako združené pracovisko
Inštitútu
pre vzdelávanie zdravotníkov a Lekárskej fakulty
Univerzity
Komenského v Bratislave, ktorý má za úlohu zabez-
pečovať pre
a postgraduálnu výchovu a
výučbu medicínskej
etiky.
Zároveň vznikli etické komisie pri zdravotníckych za-
riadeniach
a nadväzovali sa medzinárodné kontakty v tejto
oblasti
so Svetovou zdravotníckou organizáciou,
s Radou Eu-
rópy,
s Unescom atď. Predovšetkým Rada Európy bola príkladne
aktívna
a v roku 1992 vytvorila skupinu
expertov zloženú zo
zástupcov
členských štátov Rady Európy, ktorá
mala za úlohu
pripraviť
návrh dohovoru o bioetike. Výsledkom bol návrh Do-
hovoru
o ľudských právach a biomedicíne, ktorý schválil ria-
diaci
výbor pre bioetiku počas
zasadnutia v Štrasburgu 6.
júna
1996.
Na vypracovaní dokumentu sa podieľali
okrem oficiálnych
zástupcov
jednotlivých štátov Rady Európy aj vybraní experti
rôznych profesií - lekári, právnici, psychológovia, vedci,
teológovia,
filozofi, štátnici a zástupcovia OSN, Svetovej
zdravotníckej
organizácie, Unesca, Rady Európy a podobne.
Veľvyslanci členských štátov Rady Európy podpísali do-
hovor
4. apríla 1997 v španielskom Oviede a odvtedy sa zvyk-
ne
hovoriť aj o tzv. Oviedskej konvencii. Vláda Slovenskej
republiky
uznesením číslo 240 z 1. 4. 1997 poverila podpísa-
ním
uvedeného dohovoru pani Vieru
Strážnickú, veľvyslankyňu
Slovenskej
republiky pri Rade Európy.
Postoj Slovenskej republiky k jednotlivým
článkom a pa-
ragrafom vychádzal z rešpektovania Ústavy Slovenskej
repub-
liky,
doteraz platných zákonov, ako aj z mravných a kresťan-
ských
tradícií nášho národa. V čase prijatia dohovor ešte
nemal
presne definovaný postoj k možnostiam
klonovania ľud-
ských
zárodkov. Dalo sa však už v tomto čase
z neho deduko-
vať,
že klonovanie ľudských bytostí nemá v úmysle v budúc-
nosti pripúšťať. Dňa 12. 1. 1998 podpísalo 19
štátov Európy
v
Paríži Dodatkový protokol k Dohovoru o ľudských právach
a
biomedicíne, zakazujúci klonovanie ľudských bytostí ako
záväznú
medzinárodnú dohodu v tejto oblasti. Protokol je od-
poveďou
Rady Európy na nebezpečenstvo, že klonovanie ľudí by
sa mohlo aplikovať na ľudských bytostiach
po tom, čo sa
úspešný
experiment na cicavcoch uskutočnil v Škótsku vo feb-
ruári
1997 - známa ovečka Doly. Protokol, ktorého text tvorí
prílohu
prerokúvanej tlače, konštatuje v preambule a v člán-
ku
1 toto:
Paríž 12. januára 1998
Členské štáty Rady Európy, iné štáty a pridružené kra-
jiny
Európskeho spoločenstva, ktoré podpísali Dodatkový pro-
tokol
- vynechávam preambulu -, zjednotili sa na tomto:
Článok I: Akýkoľvek zásah majúci za cieľ
vytvorenie ge-
neticky
identickej ľudskej bytosti s inou ľudskou bytosťou
či
už žijúcou, alebo mŕtvou je zakázaný.
Nasledujú ďalšie články.
Zoznam štátov, ktoré protokol podpísali, tvorí taktiež
prílohu
parlamentnej tlače, ktorú máte pred sebou. Zostáva
nám
len konštatovať, že Slovensko zatiaľ k podpisu nepristú-
pilo.
Dovoľte mi teda s vašou pomocou, formou
uznesenia Ná-
rodnej rady
požiadať vládu Slovenskej
republiky, aby sa
k
podpisu Dodatkového protokolu
Rady Európy k
Dohovoru
o ľudských
právach a biomedicíne, ktorý
sa prijal 12. 1.
1998
v Paríži a ktorým sa klonovanie ľudí explicitne zakazu-
je,
pripojila.
Ďakujem za podporu a pochopenie.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu navrhovateľovi a
prosím ho, aby zaujal
miesto
pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo
a
sociálne veci pánu poslancovi
Tiborovi Šagátovi a prosím
ho,
aby podal správu o prerokovaní uvedeného návrhu vo výbo-
re.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás informoval o
uznesení Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci číslo 411, ktorý rokoval o návrhu na prijatie
uznesenia
Národnej rady vo veci pripojenia Slovenskej repub-
liky
k Parížskemu dohovoru o zákaze klonovania ľudí.
Uznesenie výboru číslo 411 pre
zdravotníctvo a sociálne
veci
je:
A. Súhlasí s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky
Milana Gaľu na schválenie uznesenia
Národnej rady
Slovenskej
republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o pripojenie Slovenskej republiky k Parížskemu doho-
voru
o zákaze klonovania ľudí (tlač 903).
B. Odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky vysloviť
súhlas
s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Milana
Gaľu na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky k žiadosti
Národnej rady Slovenskej
republiky
o pripojenie
Slovenskej republiky k Parížskemu dohovoru
o
zákaze klonovania ľudí.
C. Poverila ma, aby som tieto
uznesenia nášho výboru
predniesol.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem a prosím vás, aby ste zaujali
určené miesto.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zo-
znam
prihlásených rečníkov a na tomto
zozname je prihlásený
jeden,
pán poslanec Mikolášik z KDH. Ďalšie písomné prihláš-
ky nemám. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto ústne, alebo
elektronicky
do rozpravy. Ak nie, uzatváram možnosť ďalšieho
prihlasovania
do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som začal citátom. V čase, keď sa prí-
ležitostné
hlasy dvíhajú v prospech prijatia klonovania ľudí
a
v prospech rýchleho zavedenia klonovania do praxe, je veľ-
mi
dôležité pre Európu slávnostne vyhlásiť
svoje odhodlanie
brániť
ľudskú dôstojnosť proti zneužitiu
vedeckej technoló-
gie.
Tento citát alebo táto reč odznela z
úst generálneho
sekretára
Rady Európy Daniela Tarschysa práve pri príleži-
tosti
slávnostného podpísania 12. januára
tohto roku signa-
társkymi
krajinami, ktoré sa zaviazali klonovanie ľudí zaká-
zať.
Máme ešte v čerstvej pamäti prerokúvanie
vládneho záko-
na,
resp. vládneho materiálu z júna 1997,
ktorý mal parla-
mentnú
tlač 684, a hovoril o vyslovení súhlasu Národnej rady
s
Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne. Rada Európy sa
zodpovedne
pripravovala na kodifikovanie
základných princí-
pov,
ktoré majú byť rámcom, v ktorom sa
pohybujú lekárske
vedy,
lekársky výskum i aplikácia biomedicíny
v praxi. Rada
Európy pripravovala základný text
prakticky od roku 1992
a
orgán Rady Európy, tzv. Riadiaci výbor pre bioetiku schvá-
lil
text v Štrasburgu už v júni 1996.
Ako viete, spomínate
si,
Slovenská republika prijala Dohovor o ľudských právach
a
biomedicíne na jeseň 1997, kde parlamentná rozprava bola
konštruktívna, relatívne
krátka, absolútne bezkonfliktná
a
dokument sme veľkou väčšinou vtedy
prijali. V čase tvorby
tohto
základného dokumentu neboli aktuálne a technicky možné
niektoré
biomedicínske postupy a techniky,
ktoré len v po-
slednom
roku nadobudli na naliehavosti.
Medzi najhlavnejšie patrí reálna schopnosť klonovať už
nielen
nižšie živočíchy, avšak je možné vytvoriť úplne zhod-
ného
identického jedinca pri vyšších
živočíchoch, najmä pri
cicavcoch,
ovci, ale aj šimpanzovi. Rozruch vyvolalo prezen-
tovanie klonovanej ovce Doly, identického jedinca
s iným,
úspešne
realizovanej v laboratóriu v Edinburgu v Škótsku.
Ide o to, že mnohé odborné
pracoviská a výskumní pra-
covníci
zodpovedne vyhlasujú, že klonovanie
človeka je dnes
technicky možné a je
otázka času, kedy sa takýto
prípad
napriek logickému
odporu širokej verejnosti
aj fakticky
uskutoční.
Spojené štáty americké, Kanada, Japonsko, Austrá-
lia
a väčšina členských krajín
Rady Európy preto s plnou
zodpovednosťou
vypracovali tzv. Dodatkový protokol k
uvede-
nej
konvencii o biomedicíne, ktorá už
na Slovensku platí,
a
tento protokol zaväzuje zúčastnené
krajiny, aby sa trvale
zriekli
a aktívne zakázali vývoj, vytvorenie a
vyfabrikova-
nie identického
jedinca, čiže geneticky zhodného jedinca
s
inou doteraz žijúcou či mŕtvou osobou.
Tento protokol prijala väčšina krajín
Rady Európy a vy-
zýva
i ďalšie krajiny Európy a sveta, aby sa
ratifikovaním,
pripojením
sa k tomuto významnému dokumentu
pričinili o zá-
kaz
zneužitia pokročilých biomedicínskych technológií.
Myslím si, že nám je všetkým jasné, akým spôsobom sa
pri
klonovaní postupuje, avšak pre pamäť i možnosť vrátiť sa
k
týmto princípom dovolím si stručne zhrnúť, o čo tu vlastne
ide
a ako sa postupuje.
Do ženskej zárodočnej bunky, čiže
vajíčka, z ktorého sa
odstráni
vlastná genetická informácia z jadra, sa inštrumen-
tálne
vmanipuluje jadro, vlastne celá
genetická výbava inej
somatickej či
telovej bunky. Táto
somatická bunka môže
pochádzať
z tej istej osoby, ako pochádza vajíčko, môže tiež
ísť
o inú osobu. V krajnom prípade
môže ísť o skladovanú
bunku
už predtým zomretej osoby. Osoba sa potom určitý čas
vyvíja
v laboratórnom prostredí a neskôr sa zárodok umiestni
na
ďalší vývoj do maternice žijúcej ženy a v priaznivom prí-
pade
sa narodí v termíne jedinec s geneticky úplne zhodnou
výbavou
voči osobe, ktorá už na Zemi existuje či existovala.
Za
zmienku stojí niekoľko faktov. Dnes teda nie je technický
problém
"vyrobiť" desať Claudií Schifferových, Billov Clin-
tonov,
ale aj Saddámov Husajnov či zabijakov z Hizballáhu,
či
baskickej organizácie ETA. Takáto výroba ľudí by sa mohla
stať
postupne masovou a "produkty výroby" by boli celkom ur-
čite
predmetom komercionálneho využitia
so všetkým, čo ko-
merčné
využitie so sebou prináša, čiže so svojimi cenami,
trhom,
dopytom a ponukou. Vyvinul by
sa trh s ľuďmi, a to
poznala
naposledy hádam otrokárska spoločnosť.
Nemožno opomenúť ani fakt, že na počatie
by viac neboli
potrební
muži ani ako partneri, povedzme si, na príjemné in-
tímne
zážitky spojené s aktom lásky, ani ako
darcovia gene-
tickej
informácie. Skutočne je pravdou, že telová
bunka po-
skytujúca
genetickú informáciu by mohla byť
zakaždým len od
ženy.
Okrem akéhosi úsmevného aspektu týchto súvislostí váž-
nou stránkou zostáva, že by sa prakticky skončil princíp
a
základ rodiny, ktorý od začiatku
človečenstva pozostáva
z
otca, matky a dieťaťa, resp. detí.
Pojem rodiny však musíme ako poslanci
na tomto mieste
vážne spomenúť. Až do súčasnosti každé
ľudské dieťa malo
dvoch
rodičov. Biologický vzťah medzi rodičmi a ich deťmi je
symbolom reprodukčného, sociálneho a domáceho
partnerstva
s
obrovským osobným a sociálnym významom. Historicky, ale aj
transkulturálne
či vo všetkých národoch a kultúrach rodina
bola
kľúčovou inštitúciou v štruktúrovaní
každej spoločnos-
ti.
Klonované indivídum by malo biologicko-genetický vzťah
popierajúci
základy všetkých doteraz existujúcich spoločnos-
tí.
Iným vážnym momentom je, že takto vyrobené bytosti by
nemali
dostatočnú právnu ochranu a ani by
nepožívali priro-
dzenú
úctu okolia a mohli by byť predmetom obchodu nielen
v
celistvosti, avšak aj po častiach ako
časti tela, orgány,
ktoré
by sa mohli komercionalizovať.
Úplne, akoby z nepodarenej predlohy science-fiction je
technická
možnosť krížiť genetický materiál bunky
z rôznych
živočíšnych
druhov. V tomto prípade sa objavujú
neoficiálne
správy
o spojení ľudskej bunky s opičou bunkou. Ťažko si te-
raz
predstaviť, ako by vyzeral výsledok
takejto manipulácie
dotiahnutej do dokonca,
pretože technicky je úplne
možná.
Aké
postavenie by potom mala takáto bytosť,
bola by vlastne
z
rodu ľudí alebo by bola z rodu zvierat?
Len tak, mimocho-
dom,
sa pýtam, či by takáto bytosť mala
nárok na nemocenské
a
sociálne zabezpečenie, alebo starobný dôchodok.
Na tomto mieste je však potrebné celkom zreteľne odde-
liť
problém klonovania ľudí od iných vedeckých metód gene-
tického
výskumu, to chcem podčiarknuť, ktorý nám pomáha rie-
šiť
prípadnú liečbu geneticky
determinovaných chorôb. Inými
slovami
- zákaz klonovania vonkoncom neznamená ukončenie po-
kroku
na poli genetického výskumu. Tento sa dá od klonovania
ako
takého dokonale oddeliť. A tak ako
to v debate v ofi-
ciálnom
americkom poradnom orgáne vlády, ktorým je Národná
bioetická poradná
komisia, vyjadril nedávno doktor
Cahill
z
Bostonskej univerzity, je nutné
starostlivo oddeľovať po-
sudzovanie výskumného
pokroku v odbore ľudskej
genetiky a
výskumu
chorôb od problému vytvárania
identických jedincov.
Aj
všeobecná verejnosť by mala byť
kompetentne informovaná,
že
tu ide o dve od seba odlišné kategórie posudzovania.
Niekedy sa namieta, že klonovanie nie je
ani tak nebez-
pečné,
ako sa o tom hovorí, že predsa v prírode sa vyskytuje
pojem
dvoch navzájom geneticky identických jedincov v prípa-
de
jednovaječných dvojčiat. Tu však treba poznamenať, že ani
jedno
z dvojčiat nie je prameňom či výrobcom toho druhého.
Klonovanie
tiež radikálne narúša spôsob, akým
ľudská bytosť
sa
ocitne na svete. Totiž pri pohlavnom spojení muža a ženy,
alebo ak
chcete manžela a manželky, sú manželia spojení
v
jedno telo, v jednu dušu, aby tak dali
vznik inej ľudskej
bytosti.
Toto spojenie manželov vyjadruje ich
vzájomnú lás-
ku,
posilňuje život a stabilitu rodiny.
Navyše páry alebo jednotlivci, ktorí by použili metódu
klonovania
na vznik dieťaťa, mohli by implicitne
uplatňovať
vlastnícke alebo iné
práva voči takejto osobe a dieťa by
mohlo
byť predmetom manipulácie, keďže
manželský zväzok, ak
by
sa vtedy dalo o takom hovoriť, by bol eliminovaný a dieťa
by
bolo mimo prirodzenej ochrany rodičovského prostredia.
V pripustení klonovania sa skrývajú
ďalšie veľmi závaž-
né
otázky. Jadro, ktoré sa vkladá do
enukleovaného vajíčka,
je
a bude predmetom genetického skúmania s pokušením pristu-
povať
k nemu eugenicky. Inými slovami sa bude vylučovať ale-
bo
sa bude rozhodovať, aké vlastne jadro môžeme vložiť do
takejto
pripravenej bunky, bude snaha pripustiť len perfekt-
né, geneticky perfektné jadro a perfektný genetický mate-
riál.
Takýto prístup je však implicitne
eugenický a vlastne
napomáha
pristupovať k tejto otázke z hľadiska čistoty rasy.
Otázka
je, aká rasa bude dovolená. Biela alebo žltá, alebo
cigánska, alebo
politická opozícia, alebo
ja neviem kto
všetko,
kto by bol vlastne ten, ktorý by sa mohol takýmto
spôsobom
rozmnožovať? Alebo sú v odbornej tlači články, kto-
ré
hovoria, čo potom s ľuďmi, ktorí sú
už teraz nositeľmi
nejakej geneticky
závažnej alebo menej
závažnej poruchy
-
krátkozrakí, ďalekozrakí, pod päťdesiat, nad šesťdesiat
rokov,
prosto, tam by sme sa nezastavili a bol by z toho ur-
čite
vážny, vlastne sociálny, ale aj politický problém.
Vážené
kolegyne a kolegovia, vážení
poslanci, ak pri-
pustíme
klonovanie ľudí, potom zostane otázka, kto vlastne
o
tom bude rozhodovať. Vznikla by určite neudržateľná situá-
cia, džungľa, kde by rozhodoval silnejší,
bohatší, možno
skorumpovateľnejší
atď. Ľudský rod, ľudská rodinná spoloč-
nosť
a poriadok by bol určite ohrozený. Máme
teraz možnosť,
myslím
si, my všetci, aspoň čiastočne zaujať
rozumné stano-
visko, ku ktorému
sa vo svete prikláňajú
najrozvinutejšie
krajiny.
Vyjadrime tomuto návrhu poslanca Gaľu svoj súhlas.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi.
Ďalej nemám nikoho prihláseného ani
ústne, ani elektro-
nicky, ďalší
neboli prihlásení, teda
uzatváram rozpravu
o
tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.
Chce sa vyjadriť pán poslanec
Gaľa? Nie. Chce sa vy-
jadriť
pán poslanec Šagát? Tiež nie.
Vážení
priatelia, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uz-
nesenia.
Prosím pána poslanca Šagáta, aby uvádzal
hlasovanie.
Poslanec T. Šagát:
Dovoľte mi, aby sme hlasovali o uznesení
Národnej rady,
tak
ako ho navrhol pán poslanec Gaľa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, v poriadku. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, tak ako ho predložil navr-
hovateľ
pán poslanec Gaľa.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej
republiky k návrhu na prijatie uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky o pripojení Slovenskej republiky
k
Parížskemu dohovoru o zákaze klonovania ľudí.
Ďakujem navrhovateľovi aj pánu poslancovi
Šagátovi.
Kolegyne a kolegovia, ako som
upozornil, pán minister
Krajči
požiadal, aby sme na 17.00 hodinu
zaradili jeho bod,
pretože
dopoludnia sa zúčastnil ma rokovaní so svojím rakús-
kym
partnerom.
Pokračujeme ďalším bodom, ktorým je
informácia o stave riešenia oznámení
Najvyššieho kon-
trolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995 a 1996 za-
slaných
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a or-
gánom
Policajného zboru.
Informáciu máte predloženú ako tlač číslo
867 a spoloč-
nú
správu výborov ako tlač číslo 867a, ku ktorej máte pripo-
jený
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Chvíľu vydržte, dostal som informáciu, že pán minister
príde
v priebehu dvoch minút, je už na ceste. Bude tu prí-
tomný.
To však nič nemení na skutočnosti, že
pán prokurátor
Michal
Vaľo bude informáciu uvádzať.
Dáme slovo najprv pánu generálnemu prokurátorovi a me-
dzitým,
dúfam, sa dostaví aj pán minister vnútra.
Bude to informácia, opakujem, o stave
riešenia oznámení
Najvyššieho
kontrolného úradu zaslaných generálnemu prokurá-
torovi.
Generálny
prokurátor SR M. Vaľo:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
po
prerokovaní v určených
výboroch si vám dovoľujem
predložiť
na prerokovanie informáciu o stavu
riešenia ozná-
mení
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky za
rok
1995 a 1996 zaslaných generálnemu
prokurátorovi Sloven-
skej
republiky a orgánom Policajného zboru na schôdzi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Verím, že nebudete považovať za chybu,
keď sme sa ne-
obmedzili
výlučne na oznámenia Najvyššieho kontrolného úradu
zaslané
generálnemu prokurátorovi, ako nám
ukladá uznesenie
Národnej rady. Vzhľadom na to, že takéto
oznámenia boli
v
roku 1995 i v roku 1996 len po dve, a
aj keby sme do in-
formácie
zahrnuli všetky oznámenia zaslané
ktorejkoľvek sú-
časti prokuratúry, išlo by v roku 1995 len o dve
a v roku
1996
o štyri oznámenia Najvyššieho
kontrolného úradu, dovo-
lili
sme si do informácie zahrnúť aj ďalšie prípady, ktorými
sa
prokuratúra zaoberala z vlastnej iniciatívy, na základe
signálov zistených zo správ Najvyššieho
kontrolného úradu
predložených
Národnej rade.
Z vlastnej iniciatívy sme preverili ďalšie tri prípady
uvedené
v správe Najvyššieho kontrolného
úradu za rok 1995
a
ďalších deväť prípadov uvedených v správe Najvyššieho kon-
trolného
úradu za rok 1996.
Aj uvedené údaje dokazujú, že nie je
pravdou, že by
prokuratúra
nemala záujem preverovať prípady porušenia záko-
nov zistené Najvyšším kontrolným úradom.
Dovolím si tiež
poznamenať,
že táto informácia je síce za obdobie,
po ktoré
zastávam funkciu generálneho prokurátora, prvou, ktorá je
predmetom
rokovania na schôdzi Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
ale nie je prvou, ktorú prokuratúra
predložila Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky.
O
postupe v preverovaní
podnetov získaných zo správ
Najvyššieho kontrolného úradu predkladám pravidelné správy
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a
predsedom
príslušných
výborov Národnej rady Slovenskej
republiky naj-
menej
raz ročne.
V predloženej informácii je zahrnutých celkom 20 skut-
kov,
ktoré preverovala prokuratúra na
základe správ Najvyš-
šieho kontrolného úradu podaných Národnej rade
Slovenskej
republiky za
roky 1995 a 1996. Z nich v 8 prípadoch
sa do
obdobia
predloženia informácie ešte preverovanie neskončilo.
V
12 preverovaných veciach sa v 6
prípadoch ukázal podnet
ako
neodôvodňujúci zásah prokurátora, v 3 prípadoch vychá-
dzal
podnet z chybného právneho názoru pracovníkov Najvyš-
šieho
kontrolného úradu, v 2 prípadoch sa
zistilo porušenie
zákona,
na ktoré už prokuratúra nemohla
reagovať z dôvodu
premlčania,
a v jednom prípade sa zistilo porušenie
zákona,
na
ktoré prokuratúra nemohla reagovať
preto, že išlo o neo-
právnené
nakladanie s finančnými prostriedkami odborovej or-
ganizácie,
teda v oblasti, kde dozor nad
dodržiavaním záko-
nov
nie je v kompetencii prokuratúry.
Spomenul som tri prípady, kde
konštatovanie Najvyššieho
kontrolného úradu o porušení zákona vychádzalo z
chybného
právneho
názoru. Vo všetkých troch prípadoch Najvyšší kon-
trolný
úrad konštatoval, že došlo k porušeniu ustanovenia
§
45 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu
na iné osoby, pričom o prevody majetku
štátu v týchto
prípadoch
v skutočnosti nešlo. V dvoch prípadoch išlo len
o
prevod práva hospodárenia z
jedného štátneho podniku na
iný
štátny podnik a majetok zostával
naďalej vo vlastníctve
štátu
a v treťom prípade takisto nešlo o prevod vlastníctva,
ale
len o prenájom.
Chybné právne posúdenie nie je jediným a
ani najčastej-
ším
dôvodom, pre ktorý prokuratúra nemôže zo zistení Najvyš-
šieho
kontrolného úradu vyvodiť také dôsledky, ako verejnosť
vzhľadom
na alarmujúce vyjadrenie predsedu
Najvyššieho kon-
trolného
úradu očakáva.
Najvyšší kontrolný úrad rovnako ako ostatné štátne or-
gány,
obce, právnické a fyzické osoby, má
nepochybne podľa
ustanovenia
§ 8 ods. 1 Trestného poriadku prinajmenšom právo
oznamovať
orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, kto-
ré
nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, ak takéto
skutočnosti
jeho pracovníci zistia v rámci svojej kontrolnej
činnosti.
Podľa § 15 zákona číslo 39/1993 Z. z. o
Najvyššom
kontrolnom
úrade Slovenskej republiky sú kontrolní pracovní-
ci Najvyššieho kontrolného úradu povinní "postupovať tak,
aby
kontrolná činnosť viedla k pravdivosti, úplnosti a preu-
kázateľnosti kontrolných
zistení" a
"vypracovať protokol
o
výsledku kontroly, ktorý má obsahovať popis zistených sku-
točností a označenie
ustanovení právnych predpisov,
ktoré
boli
porušené". To je citát zo zákona o Najvyššom kontrolnom
úrade.
Najvyšší kontrolný úrad ako vysoko
kvalifikovaný štátny
orgán,
ktorého pracovníci musia na výkon svojich právomocí
disponovať
aj dostatočnými právnymi vedomosťami, je v zmysle
týchto
ustanovení povinný oznamovať a prokuratúra, resp. po-
licajné orgány na
druhej strane prijímať
oznámenia, ktoré
majú
uvedenú kvalitu, ktoré sú doložené
príslušnými doklad-
mi,
potrebnými listinami, dôkazmi a
podľa možnosti aj vy-
svetleniami
dotknutých subjektov tak, aby bolo možné z tých-
to
podkladov vyvodiť, akým konkrétnym
konaním došlo k poru-
šeniu
konkrétnych právnych predpisov. To ukladá zákon o Naj-
vyššom
kontrolnom úrade.
Najvyšší kontrolný úrad však doteraz
nezasielal orgánom
činným
v trestnom konaní trestné oznámenia, ktoré by obsaho-
vali
popis konkrétneho protiprávneho
konania, ale celé pro-
tokoly
z vykonaných kontrolných akcií na posúdenie, navyše
tieto
protokoly často neobsahovali doklady potrebné na posú-
denie,
či došlo k spáchaniu trestného činu.
Orgány prokura-
túry
napriek nedostatkom predkladaných materiálov a protoko-
lov
vyhodnotili všetky podnety, ktoré im boli zaslané, a vy-
konali
opatrenia na preverovanie každého podozrenia z trest-
nej činnosti a na prijatie prokurátorských opatrení všade
tam,
kde to zákon prokuratúre umožňuje.
Ako to vyplýva z informácie, ktorá vám
bola predložená,
namáhavá
a zdĺhavá práca orgánov prokuratúry a polície sa vo
väčšine
prípadov vynaložila neúčelne. Som preto
rád, vážené
dámy
poslankyne a vážení páni poslanci, že
vás môžem infor-
movať,
že v polovici minulého roka došlo k
dohode s Najvyš-
ším
kontrolným úradom v tom zmysle, že je účelné, aby o svo-
jich zisteniach
už priebežne informoval
orgány polície
v
mieste, kde malo dôjsť k porušeniu zákona a svoj ďalší
postup
s nimi koordinoval. Verím, že to je
dobrá cesta na
zvýšenie
efektívnosti práce Najvyššieho kontrolného úradu aj
orgánov
činných v trestnom konaní.
Na záver
svojho vystúpenia by som chcel
poukázať ešte
na
jeden aspekt vzťahov Najvyššieho
kontrolného úradu a na
druhej
strane prokuratúry a orgánov činných v trestnom kona-
ní.
Ako to vyplýva z ustanovenia § 3 zákona o Najvyššom kon-
trolnom úrade
Slovenskej republiky, tento
úrad: "Vykonáva
kontrolu
z hľadiska dodržiavania všeobecných záväzných práv-
nych predpisov,
hospodárnosti a účelnosti."
Na rozdiel od
predmetu kontroly však hospodárnosť a účelnosť
nemôžu byť
predmetom dozoru
vykonávaného prokuratúrou. Nedostatky
v
hospodárnosti a účelnosti postupu subjektov kontrolovaných
Najvyšším kontrolným
úradom nemôžu byť predmetom konania
prokuratúry
ani orgánov činných v trestnom konaní. Vo vzťahu
k
týmto nedostatkom by mal Najvyšší
kontrolný úrad pod kon-
trolou Národnej rady Slovenskej republiky dôsledne apliko-
vať
predovšetkým ustanovenia § 20 zákona číslo 39/1993 Z. z.
o
Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
Podľa týchto ustanovení má zistené
nedostatky oznámiť
tomu orgánu, ktorý reprezentuje účasť štátu v súvislosti
s
činnosťou kontrolovaného subjektu. Nedostatky v činnosti
orgánov
štátnej správy a iných štátnych orgánov
oznámi prí-
slušnému ministerstvu alebo príslušnému ústrednému
orgánu
štátnej správy republiky, nedostatky v činnosti
minister-
stiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Sloven-
skej
republiky oznámi vláde.
Orgán, ktorému Najvyšší kontrolný úrad
oznámi kontrolou
zistené
nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti
v
určenom termíne zabezpečiť ich odstránenie a bez odkladu
podať
o tom Najvyššiemu kontrolnému úradu písomnú správu. Ak
to
neurobí, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje
vec
s vedúcim tohto orgánu. Ak nedôjde
medzi nimi k dohode,
predloží vec vláde
na zabezpečenie opatrení na
vyriešenie
veci.
Ak vláda neprijme opatrenia na
vyriešenie veci, pred-
seda
vec predloží Národnej rade Slovenskej republiky.
Dôsledné dodržiavanie takéhoto zákona o Najvyššom kon-
trolnom úrade, výslovne ustanoveného postupu
považujem za
oveľa účinnejšiu
cestu k náprave nedostatkov zisťovaných
Najvyšším
kontrolným úradom, ako je zasielanie správ o vyko-
naných
kontrolných previerkach orgánom, ktorým
sa podľa zá-
kona
o Najvyššom kontrolnom úrade nemajú
zasielať, a tým aj
prenášanie
zodpovednosti za pretrvávanie istých
nedostatkov
na
iné k tomu nepríslušné orgány.
Som rád, že môžem svoje vystúpenie ukončiť konštatova-
ním,
že v uvedenom smere došlo k zhode názorov s predsedom
Najvyššieho
kontrolného úradu a že táto skutočnosť
sa v os-
tatnom
polroku prejavuje aj v konkrétnom postupe Najvyššieho
kontrolného
úradu.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľujem si vám navrhnúť, aby ste predloženú informá-
ciu
vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem vám pekne, pán generálny prokurátor, za podanú
informáciu.
A teraz prosím ministra vnútra Slovenskej
republiky pá-
na
Gustáva Krajčiho, aby uviedol informáciu o stave riešenia
oznámení
Najvyššieho kontrolného úradu zaslaných orgánom Po-
licajného
zboru.
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pána
generálneho prokurátora si
dovolím iba veľmi
stručne doplniť najmä z hľadiska nášho rezortu.
Chcem pove-
dať,
že na príprave tohto materiálu sa podieľali Prezídium
Policajného
zboru, Úrad finančnej polície a Úrad
vyšetrova-
nia
a kriminalisticko-expertíznych činností. Do spracovateľ-
skej
skupiny, ktorá kompletizovala
informáciu za obidva re-
zorty,
som určil funkcionára mojej kancelárie.
Myslím si, vážení poslanci, že materiál
má celkove dob-
rú informatívnu hodnotu. Ako sa v správe
uvádza, v roku
1995
a 1996 sa zaslalo orgánom
Policajného zboru vrátane
Úradu finančnej
polície a Úradu vyšetrovania Policajného
zboru
15 oznámení o vykonaných
kontrolných akciách Najvyš-
šieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. V
deviatich
prípadoch
sa preverovanie ukončilo, z toho v ôsmich prípa-
doch
sa podozrenie z trestnej činnosti
odložilo podľa § 159
Trestného
poriadku. V piatich prípadoch sa
preverovanie ne-
ukončilo
a v jednom prípade vzniesol vyšetrovateľ Policajné-
ho
zboru obvinenie konkrétnej osoby.
Doteraz sa neukončilo
šetrenie
v piatich prípadoch, na ktorých sa
intenzívne pra-
cuje.
Jeden prípad sa odstúpil na riešenie
Správe Vojenskej
polície
Armády Slovenskej republiky.
Oznámenia zasiela Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej
republiky
orgánom činným v trestnom konaní vo forme protoko-
lov
z vykonaných kontrolných akcií, ktoré väčšinou neobsahu-
jú
listinné dôkazy a ďalšie náležitosti
potrebné na posúde-
nie trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych osôb. Za tým
účelom
by bolo potrebné, aby protokoly
Najvyššieho kontrol-
ného
úradu obsahovali aj popis konkrétneho protiprávneho ko-
nania
s vysvetlivkami dotknutých subjektov
tak, aby bolo
možné
z týchto podkladov vyvodiť, ktoré osoby
sú zodpovedné
za
zistený protiprávny stav a za porušenie konkrétnych práv-
nych
predpisov.
Chcem vás všetkých ubezpečiť, že i keď na
prácu polície
v
tejto oblasti môžeme pozerať aj
kriticky, z jej strany sa
vynakladá
veľké úsilie na objektívne prešetrenie každého po-
dozrenia
z trestnej činnosti. Verím, že ak sa
tento trend
udrží,
v budúcnosti dosiahneme ešte lepšie výsledky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem vám, pán minister, za podanú
správu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov po-
slancovi
a predsedovi výboru pánu Jánovi
Dankovi a prosím
ho,
aby podal správu o výsledkoch prerokovania informácie vo
výboroch
Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky o prerokovaní
informácie
o
stave riešenia oznámení Najvyššieho kontrolného úradu Slo-
venskej
republiky za rok 1995 a 1996
zaslaných generálnemu
prokurátorovi Slovenskej
republiky a orgánom Policajného
zboru
(tlač 867).
Informáciu o stave riešenia
oznámení Najvyššieho kon-
trolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995 a 1996 za-
slaných
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a or-
gánom
Policajného zboru (tlač 867) pridelil
predseda Národ-
nej
rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo 1920
z
12. decembra 1997 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu
a Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Zároveň určil k uvedenej informácii ako
gestorský výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky Výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre obranu a bezpečnosť. Ústavnoprávny vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky predloženú informáciu
prerokoval
na svojom zasadnutí 3. februára 1998,
kde infor-
máciu
vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej
republiky informáciu o stave riešenia oznámení Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1995 a 1996
zaslanú
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a or-
gánom
Policajného zboru vziať na vedomie a žiada generálneho
prokurátora
Slovenskej republiky a ministra vnútra Sloven-
skej republiky podať Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky následnú priebežnú informáciu
o týchto
prípadoch
uvedených v predloženej informácii, ktoré sa dote-
raz
právne významným spôsobom neukončili.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu predloženú informáciu prerokoval na svojom
zasadnutí
22. januára 1998, kde informáciu vzal na vedomie
a
odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú in-
formáciu
vziať na vedomie.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť predloženú informáciu
prerokoval na svojom za-
sadnutí
3. februára 1998, kde informáciu vzal
na vedomie
a
odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú in-
formáciu vziať na
vedomie a zároveň požiadať generálneho
prokurátora
Slovenskej republiky a ministra vnútra Sloven-
skej republiky o podanie následnej
priebežnej informácie
o
tých prípadoch uvedených v
predloženej informácii, ktoré
sa
doteraz právne významne neukončili.
Zároveň
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť ako gestorský výbor
uznesením číslo 371
z
3. februára 1998 schválil spoločnú správu výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky, ako aj návrh uznesenia Národnej
rady Slovenskej
republiky k informácii o stave riešenia o-
známení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
za
rok 1995 a 1996 zaslanú generálnemu prokurátorovi Sloven-
skej
republiky a orgánom Policajného zboru a
súčasne ma vý-
bor
poveril, aby som predniesol
spoločnú správu výborov na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky a
navrhol Národ-
nej
rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej informá-
cii
ihneď po ukončení rozpravy k nej. Návrh na uznesenie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej
správy,
preto ho nebudem čítať. Každý ho máte k
dispozícii.
Preto
prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec, a prosím, aby ste zaujali
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som
žiadnu písom-
nú
prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási
ústne,
alebo elektronicky na tabuli. Keď nie, uzatváram mož-
nosť
ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám,
že bude chcieť zaujímať stanovisko pán gene-
rálny
prokurátor ani pán minister a zrejme
ani pán spoločný
spravodajca.
Teda pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlaso-
vanie.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby
sme hlasovali
o
uznesení, ktoré je prílohou spoločnej správy výborov (tlač
867a).
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky k informácii o stave riešenia
oznámení
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za
rok
1995
a 1996 zaslaných generálnemu prokurátorovi Slovenskej
republiky
a orgánom Policajného zboru.
Ďakujem, pán generálny prokurátor. Ďakujem
aj vám pán
minister
a pán spoločný spravodajca.
Teraz sa
vraciame k bodu, ktorý má nasledovať
v slede
odsúhlaseného
programu. Je to
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona o Slovenskej baníckej komore.
Aj v tomto prípade budeme o návrhu zákona rokovať, po-
kiaľ
ide o legislatívny postup, podľa príslušných ustanovení
zákona
číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej ná-
rodnej
rady v znení neskorších predpisov,
nakoľko zákon bol
predložený
18. decembra 1996, teda pred účinnosťou
nového
zákona
o rokovacom poriadku.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 576 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač číslo 576a.
Za poslancov návrh zákona odôvodní
poslankyňa Iveta No-
váková.
Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
je pre
mňa veľkou cťou, že v Národnej rade
Slovenskej
republiky
môžem zastupovať banícky stav na Slovensku a pred-
kladať
zákon o Slovenskej baníckej komore.
Predložený návrh zákona je zavŕšením
viacročného úsilia
jednotlivcov i podnikateľských subjektov
reprezentujúcich
slovenské
baníctvo a geológiu o vytvorenie spoločnej organi-
zácie,
ktorá by vystupovala, chránila a presadzovala spoloč-
né
záujmy baníckej komunity.
Hlavným impulzom na zriadenie baníckej
komory bol hlbo-
ký
pokles a strata pozícií odvetvia baníctva a geológie na
Slovensku
od začiatku deväťdesiatych rokov v
dôsledku radi-
kálnych zmien v ekonomike štátu a náhlou
zmenou prístupu
štátu
k využívaniu domácej surovinovej
základne. S odstupom
času
môžeme povedať, že cesta čo najrýchlejšej transformácie
odvetvia
baníctva do trhových podmienok nebola
najšťastnej-
šia.
Nedostatočné zohľadnenie špecifík
banského podnikania,
ako
sú vysoká investičná náročnosť, nízka rentabilita a dlh-
šia
návratnosť investícií, kolísavosť svetových cien surovín
atď.,
ďalej tiež plošná liberalizácia cien, nedostatok zdro-
jov,
ale hlavne rýchlosť zmien spôsobili, že baníctvo bez
pomoci štátu nedokázalo adekvátne reagovať.
Dôsledky boli
alarmujúce a z
hľadiska poklesu objemu
výroby odvetvia
a
zníženia počtu pracovníkov boli horšie
ako v odvetviach
strojárstva,
stavebníctva či v ľahkom priemysle.
Aj keď odvetvie baníctva nie je nosným z hľadiska eko-
nomiky
Slovenska, predstavovalo pre banícke
regióny, ako sú
Spiš,
Gemer, horná Nitra a oblasť Banskej
Štiavnice, rozho-
dujúcu
zložku zamestnanosti. Kým v roku 1989 bolo v baníctve
zamestnaných priamo
pri ťažbe a úprave a pri
geologických
prácach takmer 40 000 pracovníkov, v roku 1992 to bolo len
25
000 a v roku 1996 už len 17 000. Najhoršia
situácia bola
v
rudnom baníctve, ktoré bolo v minulosti dotované. Očakáva-
né
nepriaznivé dosahy po zrušení dotácií mal
sanovať vládou
Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky vyhlásený útlmový
program
rudného baníctva.
Predpokladalo sa, že pri realizácii úsporných opatrení
a
objektivizácii nákladov pri ťažbe a
úprave a utlmení jed-
noznačne
stratových prevádzok môže byť banské
podnikanie na
väčšine
rudných ložísk rentabilné aj bez cenových dotácií.
Skutočnosť bola ale iná a od roku 1990 sa postupne
ukončila
ťažba ortuťových,
medených, antimónových, olovozinkových
a
polymetalických železných rúd.
Kým v roku 1989 pracovalo v rudnom baníctve priamo pri
ťažbe
a úprave takmer 10 000 pracovníkov, v roku 1996 už len
necelých
2 000. Najväčší pokles zamestnanosti za obdobie ro-
kov
1989 až 1995 bolo okrem rudného baníctva
aj pri ťažbe
uhlia
- zníženie o 8 000 zamestnancov. Pohľad
do minulosti
hovorí
o bohatej histórii a významnom
postavení baníctva na
území Slovenska.
Spoľahlivé doklady o
banskej činnosti
v
Banskej Štiavnici a na Gemeri sú z 12. storočia a na Spiši
a v okolí
Prešova z 13. storočia. V 18. storočí
zaujímalo
slovenské
baníctvo popredné miesto v Európe. Napríklad v ro-
ku
1762 bola dekrétom Márie Terézie
zriadená v Banskej
Štiavnici
Banícka akadémia, ktorá bola prvou
vysokou školou
tohto
typu v Európe.
O významnom postavení baníctva v
minulosti svedčí zdru-
žovanie
banských odborníkov do rôznych spolkov. Z hľadiska
početnosti
a súdržnosti boli najvýznamnejšie spolky ťažia-
renskych spoločností, svojpomocných bratských
pokladníc a
spolky
banských odborníkov. Za predchodcov
dnes navrhovanej
Slovenskej
baníckej komory môžeme považovať
Štiavnický prí-
rodovedecký
a lekárenský spolok a pobočku Uhorskej geologic-
kej spoločnosti z roku 1871, ale hlavne v roku 1926 na zá-
klade
všeobecného banského zákona z roku 1854
zriadený Slo-
venský banský revír. Jeho úlohou bolo podporovať spoločné
záujmy
banských podnikov na Slovensku. Spolok spolupôsobil
aj
pri úprave všeobecného banského práva, pri osnovách záko-
nov
týkajúcich sa baníctva a tiež pri tvorbe
banských pred-
pisov.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďalším
podporným argumentom
na
zriadenie baníckej komory je to, že v súčasnosti existujú
banícke komory,
resp. združenia banských podnikateľov vo
väčšine
krajín. V rámci Európskej únie sú
následne združené
v
Európskej asociácii baníctva EUROMIN so
sídlom v Bruseli.
S
EUROMIN-ou sa už nadviazali kontakty na
úrovni prezidenta
výkonného výboru
pána Antero Hakepe,
ktorý na rokovaní
v
Bratislave v októbri minulého roka
povedal, že EUROMIN je
pripravená
prijať Slovenskú banícku komoru za svojho člena.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto zá-
kona.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Novákovej.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca Ja-
roslava
Fidrika, aby podal správu o výsledkoch
prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Fidrik:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú
správu Ústav-
noprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej
rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti o výsledku prerokovania
návrhu skupiny poslan-
cov na vydanie
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
Slovenskej baníckej komore.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1341 z 23. decembra 1996 pridelil
návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
o
Slovenskej baníckej komore na prerokovanie Ústavnoprávnemu
výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a
národnos-
ti.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím
predsedu
číslo
1341 z 23. 12. 1996 určený Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
s
tým, že skoordinované
stanoviská výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky sa premietnu v spoločnej správe výborov
Národnej
rady.
Predmetný návrh skupiny poslancov
na vydanie zákona
prerokovali
všetky výbory Národnej rady Slovenskej
republi-
ky,
ktorým bol pridelený.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu vyslovil súhlas s návrhom
skupiny poslancov
Národnej
rady na vydanie zákona o Slovenskej baníckej komore
a
žiada predkladateľa dopracovať do rokovania gestorského
výboru
so spoločným spravodajcom výborov pripomienky vlády
do
legislatívnej podoby.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti žiada
navrhovateľov,
aby
prepracovali návrh zákona v zmysle pripomienok uvedených
v
príslušnom stanovisku vlády Slovenskej
republiky a infor-
mácii
legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Sloven-
skej
republiky a predložili ho na opätovné
prerokovanie vý-
boru.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie vyslovili súhlas s návrhom skupiny
poslancov
Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky o Slovenskej baníckej komore
a odporúčajú
ho Národnej rade Slovenskej republiky
schváliť so zmenami
a
doplnkami.
Prosím vás, nebudem čítať všetkých 38 bodov. Máte spo-
ločnú
správu pred sebou a odporúčam hlasovať
o nich en bloc
s
tým, aby sa prijali. Ešte, keď mám slovo, chcel by som vám
pripomenúť, že pri
prepisovaní spravili pracovníčky
jednu
chybu,
a to v bode 5, kde sa odsek 4 vypúšťa, pretože by bol
duplicitný,
pretože je to už obsiahnuté v odseku 2 tohto bo-
du.
Pán podpredseda, ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu spoločnému spravodajcovi a prosím
ho,
aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku do
rozpravy. Pýtam sa
teda,
či sa niekto hlási ústne, alebo
elektronicky na tabu-
li.
Keďže nie, uzatváram možnosť
prihlasovania do rozpravy,
a
napokon vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skon-
čenú.
Nepredpokladám, že bude chcieť pani
poslankyňa Nováková
vystúpiť.
Takisto ani pán spoločný spravodajca. Teda pristú-
pime
k hlasovaniu o tomto návrhu ako celku,
pretože sme ne-
dostali
žiadne doplnky a pozmeňujúce návrhy.
Poslanec J. Fidrik:
Pristúpime k hlasovaniu. O
bodoch 1 až 38 odporúčam
hlasovať
en bloc s odporúčaním tieto body prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
en bloc o bo-
doch
1 až 38 spoločnej správy s odporúčaním prijať ich.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme pri-
jali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Fidrik:
Je tu
ešte pripomienka. Zabudol som na
to, že vlastne
výbor pre verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti
žiada, aby
sa zákon prepracoval. Musíme dať v prvom rade
hlasovať
o tomto návrhu. (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
No, priatelia, už nám nič iné neostáva.
Poslanec J. Fidrik:
Tento výbor ale nie je gestorský.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, rozhodujúce je, čo predkladá spoločný spra-
vodajca. Spoločný
spravodajca predkladá spoločnú
správu
a
tie riešenia, ktoré boli vo vnútri jednotlivých výborov,
sa
toho nedotýkajú.
Poslanec J. Fidrik:
Pretože neboli žiadne pripomienky, dávam
hlasovať o zá-
kone
ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, hlasujeme podľa starého
rokovacieho poriadku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu, ako
ho
predložil pán spoločný spravodajca s
odporúčaním prijať
ho.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny
poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona o Slo-
venskej
baníckej komore. (Potlesk.)
Ďakujem za spoluprácu navrhovateľom aj
spoločnému spra-
vodajcovi.
Priatelia, teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu,
ktorým
je
návrh
na zmenu Smerníc o uskutočňovaní zahraničných
pracovných
ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republi-
ky
a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej repub-
liky
schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republi-
ky
z 10. marca 1995 číslo 92.
Prosím vás, nechajte ma dokončiť.
Práve preto, že sa
vytvára
tento priestor, a posun sme urobili len z tých dôvo-
dov,
aby bola istota prerokovania, uvádzam
to teraz. Ďalšie
body budú pokračovať tak, ako boli. Takže nie sú
žiadne
problémy.
Návrh, ktorý vypracoval zahraničný výbor, vám bol roz-
daný ako tlač
číslo 807. Súčasťou
materiálu je aj návrh
uznesenia
Národnej rady.
Prosím
predsedu zahraničného výboru
poslanca Dušana
Slobodníka,
aby návrh uviedol.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej
republiky ro-
koval
o Smerniciach o uskutočňovaní
zahraničných pracovných
ciest
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamest-
nancov
Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky schvá-
lených
uznesením Národnej rady Slovenskej
republiky z 10.
marca
1995 číslo 92 na svojej 63. schôdzi dňa
30. septembra
1997,
na ktorej prijal uznesenie číslo 292.
Uznesenie obsahuje doplňujúce a pozmeňujúce návrhy na
zmenu
smerníc. Na základe pripomienok z
porady predsedu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky z 3. novembra 1997 zahra-
ničný
výbor opätovne rokoval o
predmetnom materiáli na 69.
schôdzi dňa 10. decembra 1997 a s prihliadnutím na
pripo-
mienky
z porady predsedu prijal uznesenie
číslo 312, v kto-
rom
vyjadril svoje stanovisko.
Výbor
pripravil nové znenie
návrhu na zmenu smerníc,
ktoré
tvoria súčasť tlače 807 z decembra 1997. Tento návrh
je
pokusom nielen pre terajších, ale aj pre budúcich poslan-
cov zabezpečiť
dôstojnejšie podmienky pri ich služobných
cestách.
Z krajín, ktoré sú s nami porovnateľné,
sú sloven-
skí poslanci čo
do podmienok vybavenia,
pričom nejde len
o
financie, na tom najhoršie. Chcem
zdôrazniť, že ako bolo
uznesenie
o klonovaní apolitickým návrhom,
tak aj návrh na
zmenu
smerníc je takým, povedal by som hádam,
nadstraníckym
návrhom.
A chcem zdôrazniť aj to, že
od prijatia smerníc
v
roku 1995 sa situácia podstatne zmenila, a aj to je dôvod,
prečo
navrhujeme zmenu smerníc. Navrhujem, aby sme uznesenie
doplnili
v tom smere, že nové smernice, ak ich prijmeme, na-
dobúdajú platnosť
dňom schválenia, t. j. dňom 11. februára
1998.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu predsedovi zahraničného výboru a prosím
ho,
aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi zahraničného výboru po-
slancovi
Ľubomírovi Fogašovi, aby informoval o prerokovaní
návrhu
vo výbore.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
predkladaný návrh sa opiera o § 4 ods. 3 zákona číslo
120
z roku 1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústav-
ných činiteľov
Slovenskej republiky, pričom
podľa tohto
ustanovenia
výšku cestovných náhrad pri cestách do
zahrani-
čia,
ktoré súvisia s výkonom poslaneckej funkcie, podčiarku-
jem,
ktoré súvisia s výkonom
poslaneckej funkcie, určí Ná-
rodná
rada uznesením. Rozhodli sme o smerniciach, ktoré sú
doteraz
platné, 7. januára 1994, teda na
následnej schôdzi.
Výbor
riadne prerokoval predložený návrh, prerokoval i dôvo-
dy,
ktoré k tomuto návrhu boli predložené, a musím konštato-
vať,
že podľa rokovacieho poriadku
tento návrh na prijatie
uznesenia
spĺňa všetky kritériá, ktoré sa naň kladú, preto
si myslím, že
možno o ňom plnohodnotne hlasovať. Rád ako
spravodajca dodávam,
že ide naozaj o úpravu viac-menej
už
pre budúcnosť, a navyše táto navrhovaná
úprava čiastočne
zrovnoprávňuje
doteraz nerovnoprávne vzťahy medzi poslancami
a
funkcionármi Národnej rady.
Myslím si, že nebolo správne, ak sme v
roku 1994 roz-
hodli
o tom, že poslanec, ktorý pracuje i v
stálych delegá-
ciách,
má nárok na 30-percentné zvýšenie
vreckového, pri-
čom funkcionári
Národnej rady mali
nárok na 70, 100 až
150-percentné
zvýšenie. Myslím si, že návrh v tomto
prípade
vcelku
zavádza určitý poriadok do nedôstojného
rozlišovania
jednotlivých
poslancov v súvislosti so zahraničnými cestami.
Navyše
návrh zjednodušuje samotné
konanie, a to v tom, že
cesty
zahraničných delegácií budú schválené raz za rok, plá-
nované
cesty budú takto teda odobrené a nebude
nutné forma-
lizovať
a schvaľovať každú jednu cestu osobitne, čo je aj
nelogické,
pretože napríklad zasadnutia výborov Parlamentné-
ho zhromaždenia, zasadnutia Parlamentného zhromaždenia sú
známe
rok dopredu. Podľa doterajších smerníc sme museli kaž-
dú
jednu cestu osobitne bez ohľadu na to, že si tam poslanec
plní
svoje povinnosti, znova na osobitnom papieri schvaľo-
vať,
znova to prechádzalo vedením Národnej rady, čo zbytočne
byrokratizovalo
naše cesty.
Myslím si, že návrh je v súlade už s citovaným zákonom
číslo
120/1993 Z. z. o platových pomeroch
niektorých ústav-
ných činiteľov
Slovenskej republiky, a
preto možno o ňom
hlasovať
pozitívne. Rád by som v tejto
súvislosti ešte pri-
pomenul
jednu drobnosť, a to tú, že nám ide o zracionálnenie
práce
a o úpravu pre budúcnosť.
Súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
poslancovi Fogašovi, a
keďže mieni vystúpiť
v
rozprave ako prvý, otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu
prihlášku. Je
možnosť
prihlásiť sa ústne alebo elektronicky.
Je prihláška
pána
poslanca Bajana v takomto smere? Áno, ďakujem.
To znamená, že zapísaný je ďalej do zoznamu pán posla-
nec
Bajan. Keďže ďalší sa nehlásia, uzatváram možnosť pri-
hlásenia
do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Fogašovi.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, súčasne predkladám
jeden po-
zmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh sa týka bodu číslo 11
článku
21, ktorý navrhujem upraviť tak, že tieto smernice
nadobúdajú
účinnosť dňom schválenia v Národnej
rade Sloven-
skej
republiky.
Chcem
odôvodniť svoj návrh tak, že rozpočtované pro-
striedky
na náklady, ktoré sa predpokladajú na
túto úpravu,
sú schválené už v rozpočte, ktorý
schválila Národná rada
Slovenskej
republiky.
Svoj návrh predkladám i písomne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Samozrejme, chcem podporiť aj návrh, ktorý povedal pán
kolega
Fogaš, lebo v rozpočte naozaj máme tieto prostriedky.
Mám
pocit, ak som teda dobre rozumel pánu predkladateľovi,
pánu
predsedovi výboru, že návrh na zmenu
budeme akceptovať
namiesto
návrhu, ktorý bol pôvodný. Odporúčal by
som zvážiť
dva
návrhy.
Aby sme v článku 14 ods. 1 už teda toho nového
návrhu
na prvej
strane dole dali "100
% pre všetkých poslancov
a
zamestnancov Národnej rady". V prípade,
že to nie je mož-
né,
aby sme dali nové písmeno c),
čiže bod 9 článok 14
ods.
1 by znel: Upraviť nasledovne účastníkovi zahraničnej
cesty...
atď. 150 predsedovi, 100 pre
všetkých poslancov a
60
% pre zamestnancov.
V podstate predovšetkým tí, čo chodia do zahraničia,
vedia,
že náklady na ostatnú réžiu sú
približne rovnaké bez
ohľadu
na to, kto je v akej pozícii, a myslím
si, že tých
40
%, teda v druhom alternatívnom návrhu,
by mohlo vystiho-
vať rozdiel medzi voleným a vymenovaným
pracovníkom alebo
účastníkom
zahraničnej cesty.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené
kolegyne a kolegovia, keďže nikto
ďalší nie je
prihlásený do
rozpravy, vyhlasujem rozpravu
za skončenú
a
pristúpime k hlasovaniu.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste
uvádzali hla-
sovania.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, boli predložené
dva pozmeňujú-
ce návrhy.
Prvý k bodu 11 článku 21 a týkal
sa účinnosti.
Myslím
si, že nemôžem hovoriť, ako majú hlasovať, takže ten-
to
návrh je v poriadku a netreba ho ďalej komentovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu k lehote platnosti.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Čiže ten návrh znel: Tieto smernice
nadobúdajú účinnosť
dňom
schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to návrh pána poslanca Fogaša.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Fogaša
sme
prijali.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Druhý pozmeňujúci návrh
predložil pán poslanec Bajan.
Žiaľbohu, tento návrh
by bol v rozpore so zákonom
číslo
119/1992
Zb. o cestovných náhradách. Totiž tento
zákon špe-
ciálne upravuje náhrady, ktoré sa poskytujú
zamestnancom.
Smernica
schválená uznesením Národnej rady po prijatí zákona
číslo
120/1993 Z. z. môže upraviť podľa mňa len pracovné po-
mery ústavných činiteľov. Takže
toto je dôvod, prečo sa
osobne
môžem vyjadriť tak, že to nie je možné akceptovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nebudeme o tom hlasovať.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu
ako celku?
Pán poslanec Fogaš, navrhnite hlasovanie.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Navrhol by som, aby sme o tomto návrhu hlasovali nega-
tívne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
O návrhu pána poslanca Bajana?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím. Ale je to v rozpore so zákonnými
opatreniami.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ide o to, aby sme to procedurálne
vybavili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, máte odporúčanie a upozornenie,
že by sa dosta-
li
tieto právne normy do kolízie.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana
sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Čiže môžeme hlasovať o návrhu uznesenia ako
celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu uz-
nesenia
ako celku.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme uznesením Národnej rady Slovenskej
republiky
schválili zmenu Smerníc o uskutočňovaní
zahranič-
ných
pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky.
Ďakujem pánu navrhovateľovi, ďakujem
spoločnému spravo-
dajcovi.
Podľa schváleného programu by mal teraz nasledovať bod
Návrh
na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej
repub-
liky
so šírením programu Slovenskej televízie prostredníc-
tvom
družice (tlač číslo 884).
Vzhľadom na to, že pri schvaľovaní
programu 41. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky poslanci
gestorského vý-
boru upozornili, že nebude možné prikročiť k
prerokúvaniu
tohto
bodu programu, ak nebude jasné finančné krytie sate-
litného
vysielania, predseda Národnej rady
listom z 3. feb-
ruára
1998 požiadal predsedu vlády o
stanovisko vlády k to-
muto
návrhu. Vláda uvedený návrh ešte neprerokovala a zatiaľ
nezaujala
k nemu stanovisko. Dávam hlasovať o
odložení uve-
deného
bodu programu na budúcu schôdzu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tom, že sú-
hlasíme
s odložením uvedeného bodu programu na
budúcu schô-
dzu.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky sa
uzniesla
na tom, že návrh na vyslovenie súhlasu Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky so šírením
programov Slovenskej te-
levízie
prostredníctvom družice odkladá na ďalšiu schôdzu.
Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je
druhé a
tretie
čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa dopĺňa
zákon číslo
286/1992
Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpi-
sov.
Prosím, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán podpredseda,
dámy a páni,
vzhľadom
na skutočnosť, a to
hlasovanie, ktoré bolo
pred
chvíľou, dávam tiež v mene skupiny
troch klubov proce-
durálny
návrh, aby sme bod číslo 20 tohto upraveného progra-
mu
- vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 566/1992 Zb. o
Národnej banke
Slovenska
vyradili z tejto schôdze Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Počuli ste, je to procedurálny návrh.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o predloženom
procedurálnom
návrhu.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca
Cabaja
sme prijali.
Pokračujeme ďalej v ohlásenom bode
programu.
Návrh zákona ste dostali pred prvým
čítaním ako tlač
číslo
763 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským vý-
borom
máte ako tlač číslo 763a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní podpredseda
Národnej
rady pán Ján Ľupták.
Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal
slova.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
v súlade s celkovou koncepciou daňovej
reformy u nás od
roku
1993 jednotlivé druhy príjmov,
ktoré podliehajú dani
z
príjmov fyzických osôb, sú
rozdelené do piatich okruhov,
ktoré
tvoria predmet dane, a to príjmy zo
závislej činnosti
a
funkčných požitkov podľa § 6, z podnikania a inej samo-
statnej
zárobkovej činnosti podľa § 7, z kapitálového majet-
ku
podľa § 8, z prenájmu podľa § 9 a z ostatných príjmov po-
dľa
§ 10. Všetky príjmy sa kumulujú do jednej výslednej sumy
a
v prípade súbehu u jedného daňovníka sa zdaňujú jednou
jednotnou
sadzbou určenou v § 16 zákona o daniach z príjmov,
a
to v závislosti od ich
výšky. Základom dane je
suma,
o
ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v
zdaňovacom období pre-
siahnu
výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie
a
udržanie podľa § 5 zákona, znížené o
nezdaniteľnú časť
základu
dane.
V navrhovanej novele zákona číslo 286/1992 Zb. o da-
niach
z príjmov v znení neskorších predpisov sa uvažuje so
zvýšením
dane vypočítanej podľa platného zákona v prípade,
že
základ dane presiahne 1 080 tis. Sk, to znamená, že vypo-
čítaná
daň podlieha § 16 v rozpätí: od 367 200
do 1 274 400
korún sa zvýši o 5 %, od 1 274 400 tis. do 3 996
tis. korún
sa
zvýši o 10 %, od 3 996 tis. do 8 985 600 korún
sa zvýši
o
20 %, od 8 985 600 korún a viac sa zvýši o 30 %.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, daňová reforma,
ktorá
sa začala uplatňovať v Slovenskej republike od 1. 1.
1993,
vytvorila daňový systém, ktorý je v mnohých prvkoch
porovnateľný
s daňovým systémom vyspelých krajín. Ako súčasť
daňovej
reformy sa zaviedla do sústavy daní aj daň z príjmov
fyzických
a právnických osôb. Táto daň
nahradila do roku
1992
uplatňovanú sústavu odvodov zo zisku.
Pôsobenie zákona
o
dani z príjmov potvrdilo jeho dôležitú úlohu v sústave da-
ní
v Slovenskej republike, pričom príjmy plynúce do štátneho
rozpočtu
z dane z príjmov predstavujú významný
podiel na
celkových
daňových príjmoch štátneho rozpočtu.
V súlade s celkovou koncepciou daňovej
reformy uplatne-
nej
u nás od 1. januára 1993 existujú jednotlivé druhy príj-
mov,
ktoré podliehajú dani z príjmov
fyzických osôb. Príjmy
vyplývajúce
zo zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov sa
všetky kumulujú do jednej,
ako
som už povedal, výslednej sumy a zdaňujú sa jednou daňou
bez
ohľadu na ich druh a členenie, pričom sa
ukázalo, že na
určité
celkové príjmy nie je dostačujúca výška sadzby dane
a
príjmové pásma. Preto sa navrhuje zvýšenie sadzby dane do-
plnením
a odstupňovanie zvýšenia dane podľa jednotlivých vý-
šok
celkových príjmov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, novelizácia zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o
daniach z príjmov
obsahuje opatrenie,
ktorého vplyv sa
prejaví v príjmoch
štátneho
rozpočtu po prijatí uvedeného návrhu. Vážené pani
poslankyne,
páni poslanci, chceme zabrániť
alternatíve pla-
tiť
budú všetci, bohatnúť len úzka skupina ľudí. No tak toto
asi
nie! V strane Združenia robotníkov Slovenska s tým ne-
súhlasíme.
Nie sme vo svete sami, ktorí voláme po
milionár-
skej
dani. Parlamentný vodca nemeckých opozičných sociálnych
demokratov navrhol na
riešenie hospodárskych a
sociálnych
problémov
v Nemecku zavedenie zvláštnej
milionárskej dávky.
Podľa
neho je to pre milionárov osobitný druh prirážky soli-
darity
k nemeckému štátu, ktorý dnes zápasí s
vysokou neza-
mestnanosťou, čo by
prinieslo ročne do štátnej
pokladnice
45
až 50 mld. mariek. Vyhlásil, že v porovnaní s hospodár-
skymi
veľmocami najmenej zapája veľkých
podnikateľov s veľ-
kými príjmami do
prekonávania narastujúcich
hospodárskych
problémov.
Máme príklad aj v Českej republike,
kde sa milionársku
daň
snažia presadiť sociálni demokrati. Vlani v októbri sa
česká
sociálna demokracia snažila zabudovať do českého práv-
neho poriadku
inštitút majetkových priznaní v súvislosti
s
prerokovaním zákona o správe daní a poplatkov. Zákon, kto-
rý
by prinútil bohatých občanov a firmy, aby povinne podáva-
li
finančným úradom majetkové priznanie a platili do štátnej
pokladnice,
sa znova objavil v tomto roku v českom parlamen-
te.
Dnes sa aj u nás objavuje a prosím o jeho podporu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady
za odôvodnenie
návrhu
zákona a prosím ho, aby zaujal miesto
určené pre na-
vrhovateľov.
Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni
výborov pa-
ni
poslankyni Terézii Chlebovej a prosím
ju, aby podľa § 80
ods.
2 o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o vý-
sledku
rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvod-
nila
návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán poslanec Roman, o čo ide? Aha, prihláška. Dobre.
Nech sa páči, môžete hovoriť.
Poslankyňa T. Chlebová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som vám ako spravodajkyňa
gestorského
výboru
predniesla spoločnú správu Výboru
Národnej rady Slo-
venskej republiky
pre financie, rozpočet a menu,
Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky a Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie o prerokovaní návrhu
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým
sa dopĺňa
zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach
z príjmov
v
znení neskorších predpisov
(tlač 763), v druhom čítaní
podľa
§ 79 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z.
z. o
rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu ako gestorský výbor
podáva Národnej rade
Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom po-
riadku Národnej
rady Slovenskej republiky
túto spoločnú
správu
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-
vanie
uvedeného návrhu zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Poslankyňa T. Chlebová:
Neskončila som, pán predsedajúci. Len je
taký šum.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu
pani poslanky-
ne.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďakujem.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 846
zo
14. 12. 1997 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej
rady
Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺ-
ňa
zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z
príjmov v znení ne-
skorších predpisov týmto výborom Národnej rady
Slovenskej
republiky:
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Uvedené
výbory prerokovali predmetný
návrh zákona
v
stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu
skupiny
poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, stanoviská
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade
s
§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
K
predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú
radu Slovenskej republiky
návrh
schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Tento pozmeňujúci ná-
vrh
podával Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
uznesenie číslo 535 zo dňa 21. januára 1998.
2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu (uznesenie číslo 608 zo dňa 5. februára
1998)
neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu sku-
piny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona,
ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992
Zb. o daniach
z
príjmov v znení neskorších
predpisov, lebo podľa § 52
ods.
4 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
350/1996
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prí-
tomných členov výboru. Počet členov výboru 17,
prítomných
14,
za návrh uznesenia hlasovali 4, proti
nehlasoval nikto,
10
poslanci sa hlasovania zdržali.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie,
lebo
podľa § 52 ods. 4 na schválenie uznesenia je potrebný
súhlas
nadpolovičnej väčšiny prítomných členov
výboru. Prí-
tomných
bolo 12 členov výboru, za návrh
uznesenia hlasovali
5,
proti hlasoval jeden, hlasovania sa zdržali 5, nehlasoval
jeden
člen výboru. Návrh uznesenia je v prílohe výpisu zo
zápisnice.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neschválil
predložený návrh
uznesenia
číslo 476 v súlade s § 37 ods. 2 a § 52 ods. 4.
Z uznesenia výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pod
bodom 3 tejto správy vyplýva
pozmeňujúci návrh k článku
I,
kde sa znenie článku upravuje. Predpokladám, že všetci
máte spoločnú správu, a preto nebudem
čítať všetky údaje
a
percentuálne hranice, pretože uvažujem, že to máte pred
sebou.
Tento pozmeňujúci návrh predložil teda
Ústavnoprávny
výbor
Národnej rady a gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk
výborov k návrhu
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon
číslo 286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vyjadrených
v
ich uzneseniach uvedených
pod bodom 3 tejto správy a
v stanoviskách poslancov
gestorského výboru vyjadrených
v
rozprave k tomuto návrhu
zákona v súlade s § 79 ods. 4
a
§ 83 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
350/1996
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky,
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon
číslo 286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 763),
schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov
Národnej rady Sloven-
skej
republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slo-
venskej
republiky na vydanie zákona, ktorým sa
dopĺňa zákon
číslo
286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších
predpisov,
bola schválená uznesením gestorského výboru číslo
609
z 5. februára 1998. Výbor určil poslankyňu Teréziu Chle-
bovú
za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril
predniesť
spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky
v druhom čítaní a navrhnúť Národnej
rade Slovenskej
republiky postup pri hlasovaní o
pozmeňu-
júcich
a doplňujúcich návrhoch, ktoré
vyplynuli z rozpravy,
a
hlasovať o predmetnej správe ihneď
po ukončení rozpra-
vy
k nej podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a
§ 86 zákona číslo
350/1996
Z. z.
Pán predsedajúci, predložila som spoločnú správu a do-
voľujem
si vás požiadať, aby som sa mohla do rozpravy pri-
hlásiť
ako prvá.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem vám za podanú správu.
Teraz otváram rozpravu o tomto bode
programu. Oznamu-
jem,
že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy,
ale
elektronicky je prihlásený pán
poslanec Roman, pán po-
slanec
Košnár a pani poslankyňa Bartošíková.
Keďže ste, pani spoločná spravodajkyňa,
požiadali ako
prvá
o možnosť vystúpenia v rozprave, máte slovo. Potom budú
nasledovať
ďalší.
Oznamujem zároveň, že tým uzatváram
možnosť prihlasova-
nia
do rozpravy.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložila
návrh 15 poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky, pozmeňujúce a doplňujúce
zmeny
k tomuto návrhu zákona. Pozmeňujúce návrhy sme odo-
vzdali
písomne a má ich každý poslanec Národnej rady. Dovoľ-
te
mi teda, aby som predniesla tieto pozmeňujúce návrhy.
1. Doterajšie znenie článku I sa označuje
ako bod 1
a
dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie: za § 41 sa
vkladá § 41a,
ktorý
znie:
"Daňovníci, ktorých posledná známa
daňová povinnosť
a)
presiahla 367 200 Sk a neprekročila 1 274 400 Sk,
platia
v roku 1998 mesačné preddavky vo výške jednej dvanás-
tiny
poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 5 %,
b) presiahla 1 274 400 Sk a neprekročila 3 996 000 Sk,
platia
v roku 1998 mesačné preddavky vo výške jednej dvanás-
tiny
poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 10 %,
c) presiahla 3 996 000 Sk a
nepresiahla 8 985 600 Sk,
platia
v roku 1998 mesačné preddavky vo výške jednej dvanás-
tiny
poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 20 %,
d) presiahla 8 985 600 Sk, platia v
roku 1998 mesačné
preddavky
vo výške jednej dvanástiny poslednej
známej daňo-
vej
povinnosti zvýšené o 30 %,
a to odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona."
Navrhované riešenie sleduje posilniť
príjmy štátneho
rozpočtu
prostredníctvom platenia zvýšených preddavkov pri
kategórii
daňovníkov, ktorých daňová povinnosť je vyššia ako
367
200 Sk, teda u tých daňovníkov,
ktorí vykázali vyšší
základ
dane ako 1 080 000 Sk. Navrhované riešenie
predpo-
kladá
zvýšený príjem do štátneho
rozpočtu za rok 1998 tým,
že
v priebehu roku zabezpečí
priebežne zvýšené dopĺňanie
príjmov
štátneho rozpočtu. Návrh na zmenu spôsobu platenia
preddavku
na daň z príjmov fyzických osôb už v roku 1998 bu-
de
nadväzovať na nový spôsob zdaňovania
príjmov v roku 1998
vyjadrený
v § 16 predloženého návrhu.
2. Za článok I sa vkladá
nový článok II, ktorý bude
znieť:
"Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky sa spl-
nomocňuje,
aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlá-
sil
úplné znenie zákona číslo 286/1992 Zb., ako vyplýva zo
zákona..."
Nebudem menovať všetky novely zákonov.
Chcem len
povedať,
že navrhované riešenie sleduje
zabezpečiť prehľad-
nosť
platnej právnej úpravy vzhľadom na veľký počet doteraj-
ších
noviel predmetného zákona.
3. K článku III. Znenie
novooznačeného článku III sa
upravuje takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla
1998."
Vzhľadom
na časovú väzbu platenia preddavkov na túto
daň
je potrebné, aby zákon nadobudol účinnosť k prvému dňu
kalendárneho
mesiaca.
To
je všetko. Ďakujem.
A ešte by som vám odporučila, aby ste
tento pozmeňujúci
návrh
podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Roman a pripraví
sa
pán poslanec Košnár.
Faktická poznámka - pán poslanec
Sečánsky.
Nech sa páči.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán
podpredseda, je mi ľúto,
ale musím upozorniť na
§
94 ods. 2, pretože tento návrh
podstatným spôsobom rozši-
ruje
predloženú novelu, a podľa ďalšieho
odseku o takomto
návrhu
nemôžete dať hlasovať. Nechcem sa
vyjadriť k obsahu,
ale
len procesne k takto predloženému návrhu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Roman:
Vážený pán podpredseda,
kolegovia, kolegyne,
chcel by som sa vyjadriť k novelizácii
tohto zákona.
Pán
podpredseda, pán poslanec,
váš návrh novelizácie
zákona,
tzv. milionárska daň, má podľa môjho
názoru len po-
pulistický predvolebný charakter. Má však v sebe dve veľmi
vážne
nebezpečenstvá. Tí, ktorí naozaj zarábajú milióny, ich
aj tak nepriznajú. A viem veľmi
dobre, že poznajú mnohé
mechanizmy
administratívneho alebo klientelistického charak-
teru,
ako vyrobiť ešte aj stratu pri svojich príjmoch. Ale
je
tu veľké nebezpečenstvo, na ktoré chcem
upozorniť. Veľmi
dobre
si pamätám, takýto zákon sme tu už mali. Váš návrh zá-
kona
je pre mňa určitým varovaním a ťažkou rodinnou spomien-
kou.
Kvôli tzv. milionárskej dani moja mama zomrela. Pamätám
sa
ešte ako dieťa, ako som v noci stál v
pyžame bosý noc čo
noc na
chodbe a páni v kožených
kabátoch nám noc čo noc
prevracali
byt. A preto váš návrh zákona kvôli
spomienke na
moju
mamu a kvôli tomuto nebezpečenstvu nemôžem podporiť.
Ale na záver, aby som nebol taký
dramatický, vám chcem
povedať
jeden vtip, ktorý tu beží. Mnohých sa
váš návrh zá-
kona
o tzv. milionárskej dani netýka, lebo sú miliardári.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ďalší vystúpi pán poslanec Košnár a
pripraví sa pani
poslankyňa
Bartošíková.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
myslím si, že veľmi obšírna diskusia
o našej daňovej
sústave,
o jej účinkoch, o jej efektívnosti, o potrebách jej
zmien
prebiehala a prebieha už niekoľko rokov každoročne pri
rokovaní
o štátnom rozpočte. To predovšetkým z
toho dôvodu,
že
zákon o daniach z príjmov bol vlastne 12 či 13-krát no-
velizovaný
a z toho veľakrát bol novelizovaný
práve ako sú-
časť
zákona o štátnom rozpočte. Strana
demokratickej ľavice
každoročne vytrvalo využívala túto príležitosť novelizácie
zákona
o daniach z príjmov na spravodlivejšie, povedal by
som,
rozloženie daňového bremena,
predovšetkým preto, lebo
napriek
rastu inflácie a jej úmernému či neúmernému rastu
nominálnych
miezd sa stávali horné hranice príslušných daňo-
vých pásem hranicami, ktoré zvyšovali daňové
zaťaženie už
tým, že
dochádzalo k posunom do vyšších
daňových pásem
s
vyššou fixnou sumou aj s vyšším percentuálnym zaťažením.
Neuspeli sme, žiaľ, ako veľmi dobre
viete, a každoročne
sme
sa stretávali s argumentáciou, že si treba počkať na no-
vý
zákon o daniach z príjmov, pretože to má svoju logiku vy-
dať nový
zákon o daniach z príjmov
už aj preto, že po
x-rokoch
fungovania nového daňového systému platného od 1.
januára
1993 dozrel čas na analýzu a zhodnotenie systému,
ktorý bol pre
nás, samozrejme, úplne nový,
postavený na
iných
princípoch.
Chcem teda povedať, že v Strane
demokratickej ľavice je
myšlienka
iného prístupu, trošku iného prístupu k zdaňovaniu
fyzických
osôb či už zo závislej, alebo zo samostatnej zá-
robkovej
činnosti, než je v pôvodnom návrhu alebo v pôvodnom
zákone
prijatom pred viacerými rokmi na
začiatku. Táto myš-
lienka Strany demokratickej ľavice jej
bola vždy vlastná
a
usilovali sme o ňu.
Neuspeli sme, nechcem tu analyzovať
dôvody, pre ktoré
sa
to nestretlo s úspechom. Je pravdou aj to, že bol pripra-
vený
nový zákon o daniach z príjmov, s
ktorým sa počítalo,
vládny
návrh zákona o daniach z príjmov, resp.
návrh minis-
terstva
financií, s ktorým sa počítalo, že
sa prijme od 1.
januára tohto
roku a že zohľadní všetky tie skutočnosti,
ktoré
treba zohľadniť, aj otázku vysokého daňového zaťaže-
nia,
aj všetky ostatné veci. S týmto návrhom sa počítalo,
s
jeho platnosťou pre rok 1998, aj pri
zostavovaní štátneho
rozpočtu
na tento rok. Ako je známe, prvé
varianty a výcho-
diská
štátneho rozpočtu s týmto počítali. Počítali teda nie-
len
s posunom jednotlivých daňových pásem, počítali aj so
znížením
sadzieb, počítali s valorizáciou nezdaniteľného mi-
nima
na daňovníka, s valorizáciou
odpočítateľných položiek,
pokiaľ
ide o dane z príjmov fyzických osôb, i s istými úpra-
vami
položiek, ktoré znižujú daňový základ
pri dani z príj-
mov
právnických osôb a podobne.
Ako je vám známe, pri rokovaniach okolo
návrhu štátneho
rozpočtu
na tento rok, ktoré sa odohrávali
v období medzi
21.
októbrom a 14. novembrom uplynulého
roku, došlo k zmene
tohto rozhodnutia s tým, že nový zákon o daniach z príjmov
sa
jednoducho nepredloží a čísla štátneho
rozpočtu sa napo-
čítajú
na terajšom zákone o daniach z príjmov pri terajšom
vysokom
daňovom zaťažení, nevalorizovaní odpočítateľných po-
ložiek
a podobne.
Azda
nie je nijaké tajomstvo,
že v tomto období sa
zvádzali
isté zápasy o presuny, o naplnenie,
zvýšenie pro-
striedkov
pre niektoré kapitoly atď., ktorých motiváciu tu
taktiež
nechcem rozoberať, a bolo treba hľadať zdroje, od-
kiaľ
nabrať prostriedky. Jeden zo zdrojov sa
našiel aj tam,
že
sa zvýšil rozpočtovaný výnos dane z príjmu fyzických osôb
z
podnikateľskej činnosti o 300 mil. korún
a bolo treba
nájsť
zdroje, odkiaľ ho naplniť. Preto aj pôvodné stanovisko
vlády
k tomuto návrhu zákona bolo zamietavé a argumentácia
okrem
iného bola, že to narúša systémové
poňatie § 16, pre-
tože doterajšie pásma sú konštruované na jednom
princípe,
a
tu sa zavádza princíp akéhosi
dodatočného zdanenia už vy-
počítanej
a stanovenej dane.
Zrejme
si túto skutočnosť
predkladatelia uvedomili,
a
ako vyplynulo z predkladacej správy pána predsedu Ľuptáka,
zdôvodňoval vlastne najprv pozmeňujúci návrh, ktorý
pred-
niesla
pani spoločná spravodajkyňa, a potom zdôvodňoval aj
ten
pôvodný návrh.
Zrejme je to výraz, povedal by som potreby dačo s tým
robiť.
Len to má trošičku chybu v tom zmysle slova, že ne-
zdaňuje
ľudí s vyššími príjmami v prospech uľahčenia daňové-
ho
bremena ľudí s nižšími príjmami, iba
prináša do štátneho
rozpočtu
istú sumu, ktorej použitie je neurčité alebo dopre-
du
predurčené už v štátnom rozpočte prijatom na tento rok.
To
je, myslím si, dosť vážna systémová chyba. Nemáme námiet-
ky
proti tomu, aby sa skutočne zdaňovali vyššie príjmy prog-
resívnejšie, ale aby
sa zvýšené príjmy štátneho rozpočtu
z
tohto titulu použili na uľahčenie najnižším príjmovým pás-
mam.
Nám skutočne nejde o to, aby sme
sa vyvŕšili na tzv.
milionároch.
Teda aj tu si nemôžeme pliesť, samozrejme, prí-
jem
s majetkom. Každý, kto nadobudol byt v paneláku do osob-
ného
vlastníctva, z majetkového hľadiska je
milionárom, ale
jeho
príjem je často taký nízky, že
jednoducho nemá na za-
platenie
potrebných poplatkov, aby mohol byt
kvalifikovaným
spôsobom
užívať. To sa nedá, prosím, riešiť
prostredníctvom
dane
z príjmov, to sa dá riešiť zdaňovaním prírastkov majet-
ku
nad určitú hranicu a podobne, o čo sa
taktiež usilujeme,
keď
vravíme, že dozrel čas na komplexnejšiu
analýzu, objek-
tívnu
analýzu účinkov, kladov, nedostatkov
existujúceho da-
ňového
systému.
Chcem teda povedať, že tento návrh,
prirodzene, má dačo
do
seba. Podporili sme myšlienku, ktorú si
osvojili kolego-
via
zo Združenia robotníkov Slovenska, myšlienku týkajúcu sa
trošku vyššieho zaťaženia najvyššej daňovej
skupiny. Naša
myšlienka
bola širšia, pretože chcela zdaňovať aj
iné príj-
my, napríklad okrem už spomínaných príjmov,
ktoré tu pán
predseda
Ľupták spomínal, že čo všetko zahŕňa a
zlučuje daň
z
príjmov, nebol to, samozrejme,
taxatívny výpočet, ale na-
príklad
je na zamyslenie otázka, či nie je potrebné zdaňovať
daňou
z príjmu napríklad tantiémy a iné príjmy, ktoré pochá-
dzajú
z členstva v štatutárnych orgánoch obchodných
spoloč-
ností
a podobne.
Pokiaľ ide o úvahy o možnom výnose tejto
tzv. milionár-
skej
dane, už, myslím si, sa naznačilo, že je dosť ciest,
ako to obísť.
Pozrite sa, jednoducho, ak som podnikateľ
a
mám byť zaťažený takýmto progresívnym
spôsobom, tak budem
obchodnou
spoločnosťou a budem zaťažený 40-percentnou daňou.
Jednoducho
do štátneho rozpočtu toho veľa nedostanem.
Teda chcem len upozorniť aj mojich
priateľov zo Združe-
nia
robotníkov Slovenska, predkladateľov, ale aj vás, vážené
kolegyne
a kolegovia, aby sme si uvedomili, že toto riešenie
je
riešením, ktoré má dobrý úmysel, ale
nie je tým, čo na-
ozaj
treba urobiť v tejto oblasti.
Chcel by som vás poprosiť, pani spoločná spravodajkyňa
navrhla
neprijať pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe. Je
tam jediný pozmeňujúci návrh, a to je
pozmeňujúci návrh,
ktorý
zachováva to, čo je obsahom alebo bolo
obsahom pôvod-
ného
návrhu novely zákona o daniach z príjmov, zákona skupi-
ny
poslancov, ibaže miernym spôsobom bez
nárokov na príjmy,
na
výdavky, teda na ujmu na príjmoch štátneho rozpočtu, tro-
šičku znižuje daňové zaťaženie fyzických osôb
zo závislej
činnosti predovšetkým v tých najnižších troch
daňových pás-
mach,
takže celkový účinok toho pozmeňujúceho
návrhu, ktorý
je
v spoločnej správe s tým návrhom, ktorý predkladá skupina
poslancov,
by bol rozpočtovo neutrálny, ale zacielený. Za-
cielený
tým, že by sa teda spravodlivejším
spôsobom a so-
ciálne
únosnejším spôsobom riešil tento problém.
Chcem vás teda, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať,
aby
ste to, čo tu vykladám, zvážili,
nemusíme sa hádam prí-
liš
ponáhľať s tými riešeniami. Viem, že v tomto večernom
čase
je akosi pozornosť trošku nižšia, než by sa patrilo pri
takýchto dôležitých veciach, ako
sú zákony, nech už ide
o
daňové alebo akékoľvek iné, a aj preto, že pozmeňujúce ná-
vrhy
majú trošku inú, každý z nich inú filozofiu, hádam by
bolo
potrebné mať aj trošku viac času si ich pozrieť. Ne-
chcem tu reklamovať formálne dôvody, že
pozmeňujúci návrh
musí
mať 24 hodín, ak sa nemýlim, na to,
aby sme sa k nemu
mohli
vyjadriť a podobne. Takže zvážme, prosím, aj to, či sa
teda
musíme akosi príliš ponáhľať a trošičku to unáhľovať.
No a ešte mi dovoľte jednu poznámku azda
na margo tejto
novely. Plne treba
podporiť tú časť
pozmeňujúceho návrhu
predloženého
pani spoločnou spravodajkyňou - nie je
to cel-
kom
obvyklá vec, vravím, že to nie je
obvyklá vec, a myslím
si,
že mi dáte za pravdu, že to nie je obvyklá vec -, kde
pani
spoločná spravodajkyňa predložila v pozmeňujúcom návrhu
skupiny
15 poslancov návrh ďalšieho
článku, ktorý ukladá
alebo umožňuje vydať úplné znenie, aby bolo
prehľadnejšie
množstvo novelizácií
tohto dôležitého zákona
o daniach
z
príjmov.
Chcem vás teda poprosiť, vážené
dámy a páni, aby ste
zvážili
tieto dôvody, a chcel by som poprosiť
pani spoločnú
spravodajkyňu,
aby navrhla hlasovanie, pokiaľ ide o hlasova-
nie
o pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe, na
dvakrát.
Teda
o tom prvom pod bodom 1 a pod bodom 2. Ten bod 2 je to-
tožný
vlastne s pôvodným návrhom skupiny poslancov.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.
Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Barto-
šíková.
S faktickou poznámkou sa predtým hlási
pán poslanec Pa-
cola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci,
chcel by
som reagovať na obidvoch
predrečníkov, aj na
kolegu
Romana, aj na kolegu Košnára. Prosím vás, obidvaja
ste
spomenuli, že zákon o dani z príjmov z
roku 1992 je de-
ravý.
Preto sa potom čudujem, prečo neprijmeme novely týchto
zákonov,
aby sa tieto úniky minimalizovali. Keď by som mal
citovať
kolegu Vaškoviča z nášho výboru, tak
tento zákon by
mal
byť prioritný a v prípade, že
tento zákon nebude v po-
riadku,
tie ostatné zákony sú závislé a vychádzajú vlastne
zo
zákona z dani z príjmov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán podpredseda Filkus, máte slovo.
Podpredseda NR SR R.
Filkus:
Mám len jednu pripomienku, aby sme zase nepadli do ne-
jakých
ilúzií. To nemôže byť prioritný zákon. To nemôže byť,
to
nemá s tým nič spoločného, pretože,
pozrite sa, v súčas-
nosti
napríklad máme 12,7 mld. nedoplatkov na daniach a rea-
lizácia
tohto zákona nám prinesie úplné odrobinky. Ide o to,
aby
sme nemali ilúzie. Nechcem nič viac k tomu povedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Nadviazal by som na to, čo povedal pán
profesor Košnár,
pretože
si myslím, že to je asi ten
kľúčový moment, ktorý
človek
tak intuitívne očakával od novely daňového zákona. Je
pravda,
že táto novela tým najchudobnejším asi
nič nepriná-
ša.
Mám skutočne vážne obavy, že to, čo
príde do štátneho
rozpočtu
ziskom z týchto daní, tu príliš
neovplyvníme, páni
poslanci,
a obávam sa, že peniaze sú už určené
vopred urče-
nému
vlastníkovi, či ako sa to hovorí, v privatizácii. Čo si
myslím,
že je podstatná vážnejšia vec, a o tej by sme mali
rozprávať
a možno by stálo za úvahu, aby sme - neviem, či sa
to
dá - prerušili rokovanie o tomto zákone a spoločnou vôľou
rozšírili
predmet rokovania, a to je otázka daňových systé-
mov
práve pre tie finančne a ekonomicky najslabšie vrstvy.
Chcem
pripomenúť, že daňový zákon z
roku 1992, tuším,
keď
sa tvoril, vtedy bola minimálna mzda 1 700 korún, a pre-
to
odpočítateľná položka je vyrátaná na 20 400 korún na hla-
vu.
Dnes máme minimálnu mzdu 3 000 korún a podľa toho by ma-
la
byť dnes odpočítateľná položka 36 000 korún na jedného
človeka.
A to by malo skutočne význam, pretože vieme, ako sa
mzdy
pohybovali. Dnes vieme, že pri minimálnej mzde 3 000
korún
bude človek platiť 15 % daní, pretože presiahne hrani-
cu príjmu
do 60 000 korún, bude platiť 15
% daní, a to je
minimálna
mzda. Myslím si, že by sme mali siahnuť
práve da-
ňovým
zákonom radšej do tejto oblasti alebo minimálne kom-
binovať,
získať peniaze od bohatých a chudobným to nejakým
spôsobom
refundovať. Ale keď máme len...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím skončiť.
Pán predseda Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Chcel by som len upozorniť a upriamiť
pozornosť na fak-
tickú
poznámku pána poslanca Sečánskeho, myslím si, že má
klúčový
význam.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
máme pred sebou návrh zákona,
ktorým sa dopĺňa zákon
číslo
286/1992 Zb. o dani z príjmov. Predkladatelia sa pokú-
sili
v tomto návrhu zákona realizovať niekoľkokrát už opako-
vanú
a zverejňovanú myšlienku, aby sa daňové bremeno pre-
nieslo
na daňovníkov, ktorí majú rozsah príjmov patriacich
pod
zdaňovanie vo vyšších pásmach. Sledovali tým, tak ako
mnoho
iných predchádzajúcich noviel zákonov, zvýšenie príjmu
do
štátneho rozpočtu. Mnoho predchádzajúcich noviel reagova-
lo
na potrebu spresniť niektoré ustanovenia, aby sa zamedzi-
lo
daňovému úniku, ale aj nejednoznačnosti výkladu tohto zá-
kona.
Nebudem spochybňovať úmysel zaťažiť vyšším daňovým za-
ťažením
daňovníkov z príjmov presahujúcich 1 080 tis. korún,
pretože
ide o príjmy fyzických osôb. Chcem iba povedať, že
predkladatelia
zákona to uskutočnili vstúpením do § 16,
kde
iným
spôsobom ako doteraz vymedzili dodatočné percentuálne
prirážky
k vypočítanej dani podľa doteraz
platného zákona
o
dani z príjmov.
Ak predpokladáme, že sa nezmení počet
daňovníkov, ktorí
priznali
v daňovanom priznaní príjmy presahujúce
túto sumu,
tak
v roku 1996 to bolo 2 345 daňovníkov a ich daňová povin-
nosť
predstavovala sumu 2 236 mil. korún.
Podľa tohto navr-
hovaného
systému, pokiaľ by žiaden z nich neunikol do skupi-
ny
daňovníkov, ktorá podlieha zdaneniu
dane z príjmov práv-
nických
osôb, kde je 40-percentná sadzba dane, by predstavo-
vala
táto daňová povinnosť 2 453 mil. korún, t. j. príjem do
štátneho
rozpočtu asi 217 mil. korún. Túto sumu hovorím pre-
to,
lebo chcem reagovať aj na pána poslanca Košnára, ktorý
hovoril,
že návrh poslancov prednesený v
ústavnoprávnom vý-
bore,
ktorý reaguje na niekoľkokrát vyslovenú
myšlienku, že
treba zvýhodniť
zníženou sadzbou dane najnižšie príjmové
skupiny obyvateľstva, tým zohľadniť určitý rast
životných
nákladov
alebo zmenšenie reálneho príjmu obyvateľstva. Po-
kles
príjmu z dane z najnižších pásem
vykompenzuje príras-
tok
dane z príjmu získaný týmto návrhom zákona.
Dovoľte mi teda, aby som v úvode toho, čo chcem potom
dokázať,
povedala trošku teórie o tom, ako je konštruovaná
daň
z príjmov fyzických osôb.
Príjmy fyzických osôb sa zdaňujú progresívne kĺzavými
sadzbami dane v rozpätí od 15 - 42 % podľa
výšky príjmov
zatriedených do
jednotlivých daňových pásem. Základ dane
z
príjmu fyzických osôb v závislosti
od výšky sa rozdeľuje
do
6 daňových pásem, v ktorých sa
uplatňuje sadzba dane od
15
do 42 % tým spôsobom, že základ dane do
sumy 60 tis. ko-
rún
ročne sa zdaňuje 15 % a suma základu
dane v každom ďal-
šom
daňovom pásme prevyšujúca najvyššiu sumu v predchádzajú-
com pásme sa
zdaňuje už vyššou sadzbou dane, čiže 20 %,
25
%, 32 %, 40 %, 42 %.
Toto
všetko hovorím preto, aby sme si
uvedomili, že
v
zákone uvedené dve sadzby, teda pevná suma, ktorá predsta-
vuje
výšku daňových zaťažení z predchádzajúcich daňových pá-
sem,
musí byť vypočítaná presne, pretože pre každého jedného
daňovníka
dane z príjmu fyzických osôb platí zásada, že kaž-
dý má
nižšie príjmy zdaňované
výhodnejšou sadzbou dane
a
vždy až ďalšie príjmy presahujúce,
zaokrúhlené na 100 ko-
rún
smerom dolu sa percentuálne
vypočítavajú podľa tej sku-
piny,
do ktorej patria.
Návrh, ktorý predložila skupina poslancov
do ústavno-
právneho
výboru, sa dopustil chyby vo výpočte pevnej sumy už
v
pásme 3. Tam je však chyba pomerne malá. Výraznejšia chyba
sa
stala v pásme 4, tam predstavuje výpočtová
chyba okolo
152
tis. korún. Skutočne má podľa zníženého daňového zaťaže-
nia,
ktoré uplatňujú predkladatelia návrhu,
táto suma znieť
138
900 korún, a takáto chyba sa
postupne prenáša do všet-
kých
ďalších daňových pásem, a tým aj do
druhej navrhovanej
skupiny.
Pokiaľ by sme uplatnili správny systém, ktorý navr-
hovatelia
uviedli, podľa súčasne platného
právneho systému,
teda
za konštrukcie dane z príjmu, že vypočítavame ďalšie
zdaňovanie
podľa pásem, tak nemôžeme ich pozmeňujúci návrh
uplatniť
len preto, že došlo k výpočtovej chybe v pevnej su-
me.
Z návrhu, ktorý predkladatelia predložili,
je zrejmé,
že
sa snažili nielen zvýšením pásma, ale aj znížením sadzieb
dosiahnuť
nižšie daňové zaťaženie pri prvých 3 pásmach. Pri-
čom vo
štvrtom daňovom pásme
už navrhujú doteraz platné
32-percentné zaťaženie. V ďalšom pásme,
kde došlo k chybe
výpočtu,
pokiaľ by sa chceli pridržať myšlienky, že tieto
príjmy
sú už dostatočne vysoké na to, aby sa
nemuseli ďalej
zvýhodňovať,
tak by museli 32 % zmeniť na 36 %, čo by bola
asi
tak približne zodpovedajúca suma k sume
152 tis. Nie je
úplne
presná tá suma, ale približovala by sa
k tomu. Tam si
ale
potom musíme uvážiť, že doterajšie
daňové zaťaženie me-
dzi
jednotlivými pásmami stúpalo rovnomerne
od 5 % do 7 % a
tu
by došlo k prudkému nárastu medzi dvoma
pásmami vo výške
14
%, čo pre súčasný daňový systém asi nie
je vhodné. Prav-
depodobne
by sa pri realizácii takejto myšlienky
muselo na-
vrhnúť
ešte jedno ďalšie pásmo.
Takže pokiaľ sa mám vyjadriť k
predloženému návrhu, tak
poprosím,
aby sme ho neprijímali, pretože napriek
sympatic-
kej
myšlienke znížiť daňové zaťaženie v prvých pásmach takto
predložený návrh je
nerealizovateľný. Prosila by som
tiež
pána
kolegu Dr. Sečánskeho, aby zvážil svoju výhradu, preto-
že
§ 41a, tak ako je navrhnutý, hovorí o tom, čo je zakotve-
né
v súčasnom zákone, že daňovník platí do štátneho rozpočtu
mesačné
preddavky vo výške jednej dvanástiny z posledne zná-
mej
daňovej povinnosti. Tento návrh v § 41a už reaguje na
zmenu,
kde hovorí, že platí vo výške jednej dvanástiny z tej
daňovej povinnosti, ale zvýšenej o príslušné percentá, tak
ako
to navrhli predkladatelia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne poslankyni Bartošíkovej.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Mám veľmi kratučkú poznámku k
prejavu pani poslankyne
Bartošíkovej.
Nevylučujem možnosť výpočtovej chyby, chcem iba pove-
dať,
že prvé tri pásma sú presne
prevzaté z toho vládneho
návrhu
zákona, ktorý mal byť platný od 1. januára 1998. To
je
prvá poznámka.
Druhá poznámka. Pokiaľ ide o rozpočtovú
neutralitu, ar-
gumentácia,
ktorá sa uvádza, opätovne vychádza z výpočtov,
vládnych
výpočtov, výpočtov ministerstva financií.
Tretia
poznámka. Pokiaľ ide o
dodržanie logiky kon-
štrukcie
§ 16, lebo o tomto je ten zákon, o ktorom teraz ro-
kujeme,
tak aj riešenie dodatočného zdanenia dane nezodpove-
dá
logike predchádzajúcich daňových pásem.
Preto
prosím, aby sme aj tieto veci
zajtra brali do
úvahy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, rozprava sa skončila. Končí sa
aj čas určený
na
rokovanie Národnej rady.
Budeme pokračovať zajtra o 10.00 hodine, pretože pred-
pokladám,
že sa ešte bude musieť skoordinovať
práca výborov
a
klubov. (Hlasy v sále.) Prosím? Chcete o 9.00 hodine? Dob-
re, priatelia, začneme o 9.00 hodine.
Mám obavy, že bude
treba
ešte dosť na synchronizáciu postupov.
Priatelia, uzatváram dnešné rokovanie.
Zajtra ráno
o
9.00 hodine pokračujeme v rokovaní 41. schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky podľa daného programu.
Prajem vám dobrú noc, oddýchnite si, aby sme mohli po-
kračovať
a čo najrýchlejšie splniť program 41. schôdze.
Siedmy deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
12. februára 1998
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram siedmy deň rokovania 41.
schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie
svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne
požiadali títo poslanci: pán poslanec Csáky, pán
poslanec
Langoš,
pani poslankyňa Gantnerová, pani
poslankyňa Schmög-
nerová
a pán poslanec Weiss. Na zahraničnej
služobnej ceste
je
predseda Národnej rady pán Gašparovič.
Pani poslankyne, páni poslanci, druhé
čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa dopĺňa zákon
číslo
286/1992
Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpi-
sov
(tlač číslo 763),
sme včera prerušili skončením rozpravy.
Pýtam sa
podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka, či
chce
k rozprave zaujať stanovisko.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte
slovo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem
zareagovať na niektorých
diskutujúcich, ktorí
diskutovali
k zákonu.
Škoda, že včera nevyšlo, že by som bol
mohol zareagovať
hneď,
keď mnohí milionári, ktorí tu boli, si obliekali kabát
a
odchádzali preč, ale nič to.
Vážený pán poslanec Roman povedal, že sme
urobili pred-
volebný
ťah. Tento ťah ste, pán poslanec, mali možnosť aj vy
spraviť.
Veď tento zákon bol podaný ešte
vlani v októbri,
lenže vy, pán
poslanec, ani vaša
pravicová strana KDH to
spraviť nemôže,
ani vôbec vaše
spriatelené strany SDK,
v
ktorých ste. Toto môže spraviť, takýto
zákon podá len ľa-
vicová
strana, a Združenie robotníkov Slovenska takou je. Je
to
strana, ktorá vznikla z robotníkov, z jednoduchého ľudu
a
z výrobnej inteligencie.
Po druhé, pán poslanec povedal, že
nikdy takýto zákon
nepodporí.
A bodaj by ste aj podporili, veď ste
milionárom,
ale
aj mnohí poslanci z vás, ľavicového razenia. Je mi ľúto,
že
vám páni v kožuchoch alebo kabátoch
prehľadávali dom da-
kedy
doma, ale ja som vtedy mal možno 5-6 rokov, ja za to
nemôžem.
Ale som zásadne proti tomu, aby
milionári, miliar-
dári,
ktorí žijú ako prasa v žite, nedali výplatu zamestnan-
com
vo fabrikách, ako to bolo v Sabine Sabinov, Korasane Ra-
jec,
Sklárni Utekáč, Vizo Prešov a v ďalších fabrikách, ale-
bo
aj fyzická osoba, ktorá vykorisťuje človeka, ale aj práv-
nická.
A preto si myslím, že tento zákon je namieste.
Bolo mi
ľúto, keď ste povedali, že
tento zákon sa dá
obísť.
Ako poslanci by sme mali hľadať východisko, ako by sa
tento zákon
nedal obísť, a nie, že
sa dá obísť, už ho
spochybňovať
skôr, než ešte nadobudol účinnosť, to je asi
niečo
zlé. Na to je zákonodarný zbor, aby
takéto veci v zá-
kone
vychytal alebo opravil.
Pán
Kováč hovoril, že peniaze sú
už vopred určené
vlastníkovi.
Áno, pán poslanec Kováč, určite, buďte si istý,
sú
určené do školstva, do zdravotníctva, do rozvoja dedín
a
miest ako vopred určenému vlastníkovi. Bol by som rád - aj
naša
strana -, keby tam tie peniaze
išli. Ale nie ako pred
rokom
pod orechom išli fyzickej osobe.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne a prosím, aby ste zaujali miesto pre na-
vrhovateľov.
Žiada
si záverečné slovo
spravodajkyňa? Nie. Ďakujem
pekne.
Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3
zákona
o rokovacom poriadku pristúpime najskôr
k hlasovaniu
o
návrhoch zo spoločnej správy výborov a
potom k hlasovaniu
o
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby
uvádzala hlasovanie.
Poslankyňa T. Chlebová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v prvom rade
predložila pozmeňujúce
návrhy,
ktoré som ako spravodajkyňa predkladala prvá. Máte
ich
všetci písomne. Odporúčam, aby sa o
bodoch 1, 2, 3 hla-
sovalo
spolu s odporúčaním prijať ich.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1,
2
a 3 spoločnej správy s odporúčaním...
Poslankyňa T. Chlebová:
Nie zo
spoločnej správy, ale
pozmeňujúci návrh, ktorý
som
predkladala ja.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Moment, hlasovanie je neplatné. Musíme
najskôr odhlaso-
vať
spoločnú správu.
Poslankyňa T. Chlebová:
Dobre. Včera v diskusii vystúpil pán
Košnár a požiadal,
aby
sa o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasova-
lo
jednotlivo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím
vás, uvádzajte zo spoločnej správy jednotlivé
body,
budeme o nich hlasovať.
Ešte pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Chcel by som to vysvetliť. V spoločnej
správe na strane
3
sú dva body, prvý sa týka ods. 1 § 16, druhý sa týka navr-
hovaného
ods. 2 § 16. Požadoval som, aby sme hlasovali o bo-
de
1 osobitne a o bode 2 osobitne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, môžeme teda hlasovať.
Budeme hlasovať o prvom bode spoločnej správy. Prosím,
prezentujme
sa a vzápätí hlasujme.
Poslankyňa T. Chlebová:
Gestorský výbor ho odporučil neprijať, to už som včera
predniesla
pri prečítaní spoločnej správy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, bod 1 spoločnej správy sme
neprijali.
Prejdeme teraz k druhému bodu.
Poslankyňa T. Chlebová:
Môžeme hlasovať o bode 2, ktorý gestorský
výbor odporu-
čil
tiež neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, budeme hlasovať o bode číslo 2
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasovalo 14 poslancov.
Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslankyňa T. Chlebová:
Pán predsedajúci, dovoľte mi teraz, aby som predložila
pozmeňujúci
návrh, ktorý predložila skupina poslancov a ja
som
ho predkladala ako spravodajkyňa. Máme
ho všetci písom-
ne.
A keďže by mohli byť pripomienky, môžeme hlasovať aj
o
jednotlivých bodoch samostatne,
ale my sme navrhovali
hlasovať
spolu o všetkých troch bodoch. Môžem
dať hlasovať,
pán
predsedajúci?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ideme hlasovať o všetkých troch bodoch
naraz.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o troch bo-
doch,
ktoré predložila pani poslankyňa Chlebová.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 12 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy prednesené pani po-
slankyňou
Chlebovou sme prijali.
Nech sa páči.
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, tým by sme mohli prejsť do tretieho
čítania.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o tom, aby postup so zákonom
prešiel do
tretieho
čítania.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že návrh prechádza
do
tretieho čítania.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky na vydanie
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších
predpisov.
Otváram rozpravu o tomto bode
programu. Pýtam sa, či
niekto
navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazyko-
vých
chýb.
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto
bode programu za
skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané
žiadne pozme-
ňujúce
návrhy, podľa § 86 zákona o
rokovacom poriadku pri-
stúpime
k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o
daniach z príj-
mov
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán podpredseda a pani spoločná
spravodajkyňa,
za
spoluprácu. (Potlesk.)
Poslankyňa T. Chlebová:
Ďakujem pekne aj ja.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pristúpime k nasledujúcemu bodu
programu, ktorým je
druhé
čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategic-
kých
záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky.
Návrh ústavného zákona ste dostali pred
prvým čítaním
ako
tlač 766 a spoločnú správu výborov
schválenú gestorským
výborom
máte ako tlač číslo 766a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Miroslav
Pacola.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol ústavný zákon, v ktorom
by
sa mali zabezpečiť strategické záujmy
štátu v odvetviach
plynárenstva
a energetiky.
Vzhľadom na to, že súčasný zákon
číslo 192/1995 Z. z.
nedostatočne
chráni záujmy štátu a širokej verejnosti, pred-
kladatelia navrhujú, aby sa týmto ústavným
zákonom úplne
zabránilo privatizácii odvetví plynárenstva a energetiky.
Ústavný zákon
o zabezpečení strategických záujmov štátu
v
odvetviach plynárenstva a energetiky má v uvedených odvet-
viach
zabezpečiť záujmy a vlastnícke práva Slovenskej repub-
liky
a zabrániť možnosti prevodu majetku
štátu podľa zákona
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné oso-
by,
keďže oblasť plynárenstva a energetiky je z hľadiska za-
bezpečenia
potrieb spoločnosti rozvoja
národného hospodár-
stva
a verejného záujmu prioritná. Z
uvedených dôvodov je
nevyhnutné,
aby tieto odvetvia boli len vo vlastníctve štátu.
Chcel by som podotknúť, že pripomienky z
legislatívneho
odboru
Národnej rady Slovenskej republiky z hľadiska toho,
že
štátne podniky sa transformovali na akciové
spoločnosti,
sme ako
predkladatelia akceptovali a
pán kolega Glinský
v
pozmeňujúcich návrhoch prednesie tieto zmeny.
Ďakujem vám za pozornosť.
To je všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Pacolovi
za odôvodnenie
návrhu
ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto urče-
né
pre navrhovateľov.
Dávam
slovo určenému spoločného
spravodajcovi výborov
pánu
poslancovi Jánovi Duckému a prosím ho,
aby podľa § 80
ods.
2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu
o
výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona
a
aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prero-
kovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky
na vydanie ústavného zákona o zabezpečení
strate-
gických
záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky
(tlač
766) v druhom čítaní.
Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie v sú-
lade
s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky predkladá Národnej rade
Slovenskej repub-
liky ako gestorský výbor spoločnú správu
výborov Národnej
rady
o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národ-
nej
rady na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strate-
gických
záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky
v
druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh sku-
piny
poslancov Národnej rady na vydanie
ústavného zákona na
prerokovanie
výborom uznesením číslo 783 z 13. novembra 1997
do
13. decembra 1997 týmto výborom: Výboru Národnej rady pre
financie,
rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu
výboru Národnej
rady
a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie.
Ako gestorský výbor určila výbor pre
hospodárstvo, pri-
vatizáciu a
podnikanie na vypracovanie spoločnej správy
o
výsledku prerokovania vo
výboroch a predloženie návrhu
uznesenia
Národnej rady.
Uvedené
výbory prerokovali pridelenú
parlamentnú tlač
a
gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4
rokovacieho
poriadku spoločnú správu z 28. januára 1998. Iné
výbory
Národnej rady správu neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho
rokovania neoznámili
poslanci,
ktorí nie sú členmi výborov v uvedených v časti I,
svoje
stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na pre-
rokovanie, prerokovali
poslanecký návrh ústavného zákona
v
dvoch kolách rokovania a zaujali tieto stanoviská:
V prvom kole Výbor Národnej rady pre
financie, rozpočet
a
menu prerokoval návrh 8. decembra 1997
a neprijal platné
uznesenie
číslo 572, lebo podľa § 37 ods. 2 v nadväznosti na
§
52 ods. 3 zákona Národnej rady číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom poriadku
Národnej rady nevyslovila s ním súhlas
trojpätinová väčšina všetkých členov výboru. Počet
členov
výboru
17, prítomných 9, za
uznesenie hlasovalo 8, proti
nikto,
1 sa zdržal hlasovania.
Ústavnoprávny výbor Národnej
rady prerokoval návrh 8.
decembra
1997 a prerušil rokovanie na čas, v rámci ktorého
predkladatelia
posúdia tieto odporúčania výboru:
a) predmetnú problematiku vymedzenia majetku nevyhnut-
ného
na zabezpečenie potrieb spoločnosti a rozvoja národného
hospodárstva,
verejného záujmu vo výlučnom vlastníctve štátu
v súlade
s článkom 20 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky
upraviť
osobitným predpisom,
b) zvážiť formu predmetného právneho predpisu v súlade
s
článkom 20 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, t. j. nie
vo
forme ústavného zákona, ale len zákona,
c) doplniť predmetný návrh článku II tak, aby sa obme-
dzenie
možnosti privatizácie vymedzených odvetví týkalo nie-
len
štátnych podnikov, ale i iných organizačných foriem sub-
jektov
hospodáriacich s majetkom štátu,
d) zvážiť možnosť obmedzenia nakladania s
majetkom štá-
tu nielen na
jeho odpredaj, ale i na prenájom, resp. iné
formy
nakladania s ním.
Výbor
Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie prerokoval návrh skupiny
poslancov 4. decembra
1997
a prerušil uznesením číslo 467 rokovanie výboru s odpo-
rúčaním
pre predkladateľov:
a) navrhované pozmeňujúce návrhy vzhľadom
na ich zásad-
ný charakter
predložiť na posúdenie
Legislatívnej rade
vlády
Slovenskej republiky,
b) pred predložením pozmeňujúcich návrhov
Legislatívnej
rade
vlády Slovenskej republiky
ich prerokovať s legisla-
tívnym
odborom Kancelárie Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Súčasne
uložil predsedovi výboru
informovať predsedu
Národnej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
vo
výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré mali
pridelenú
tlač. Predseda túto úlohu splnil a listom informo-
val predsedu
Národnej rady Slovenskej
republiky 18. 12.
1997.
Druhé kolo rokovaní:
Výbor Národnej rady pre financie,
rozpočet a menu ne-
prerokoval
návrh 22. 1. 1998 pre neprítomnosť
predkladateľa
uvedeného
návrhu a uložil uznesením číslo 580 podpredsedníč-
ke
výboru podať informáciu
gestorskému výboru a predsedovi
Národnej
rady.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
prerokoval návrh...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Bude dobré, máte dobrý hlasový fond,
tak ho využite,
pán
poslanec.
Poslanec J. Ducký:
Ďakujem.
Ústavnoprávny výbor prerokoval
návrh 22. januára 1998
a
uznesením číslo 545 prerušil rokovanie výboru na neurčito,
lebo
predkladateľ neodstránil nejasnosti, ktoré žiadal výbor
v
uznesení číslo 528 z 8. 12. 1979
odstrániť a uložiť pred-
sedovi
výboru informovať predsedu
Národnej rady Slovenskej
republiky
o výsledkoch rokovania výboru.
Výbor pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie po-
kračoval
v prerušenom rokovaní o návrhu
skupiny poslancov
21.
januára 1998 a neprijal platné uznesenie pod číslom 488,
lebo podľa § 52 ods. 4 na schválenie
ústavného zákona je
potrebný
súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslan-
cov,
čo pri počte 17 členov výboru predstavuje 10 poslancov.
Prítomných
bolo 9 poslancov, za návrh uznesenia hlasovali 3,
proti
3, hlasovania sa zdržali 4. Hlasovali
všetci prítomní
členovia
výboru. V súlade s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku
nebol
pri tomto bode rokovania výbor uznášaniaschopný.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
výborov a poslancov
v
parlamentnej tlači neboli predložené.
Pozmeňujúce a dopl-
ňujúce návrhy
výborov Národnej rady Slovenskej republiky
k
návrhu skupiny poslancov neboli prijaté.
Gestorský výbor na základe
rokovaní výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky v súlade s § 79 ods. 4
písm. f)
rokovacieho
poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategic-
kých záujmov
štátu v odvetviach plynárenstva
a energetiky
(tlač
766) v druhom čítaní vrátiť navrhovateľovi zákona na
dopracovanie.
Súčasne poveril uznesením výboru z 28. januára spoloč-
ného
spravodajcu výboru predložiť návrhy
podľa § 83 ods. 4,
§
84 ods. 2 a § 86.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ohlasujem a in-
formujem,
že som nedostal písomné prihlásenie do rozpravy.
Pýtam
sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne alebo elek-
tronicky.
Môžem považovať ako prihlášku do rozpravy
pána poslanca
Glinského.
Nik sa ďalší nehlási do rozpravy.
Uzatváram mož-
nosť
prihlásiť sa do rozpravy.
Dáme teda slovo prihlásenému do rozpravy a potom s ná-
vrhom
vystúpi pán podpredseda Národnej rady.
Nech sa páči.
Poslanec J. Glinský:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh
skupiny 15 po-
slancov
k návrhu skupiny poslancov Národnej
rady Slovenskej
republiky
na vydanie ústavného zákona o
zabezpečení strate-
gických
záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky.
Skupina 15 poslancov navrhuje nové znenie
článku II.
Článok II znie:
"(1) Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach
prevodu
štátu na iné osoby nemôže byť majetok štátu, ktorý
majú
v správe štátne podniky: Západoslovenské energetické
závody,
š. p., Bratislava, Stredoslovenské energetické závo-
dy, š. p.,
Žilina, Východoslovenské energetické
závody,
š.
p., Košice, Slovenský plynárenský
priemysel, š. p., Bra-
tislava
(ďalej len "strategicky dôležité podniky").
(2) Predmetom privatizácie nemôžu byť
akcie Slovenských
elektrární,
a. s., Bratislava (ďalej len
"Slovenské elek-
trárne"),
ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo
Fond
národného majetku Slovenskej republiky.
(3) Predmetom privatizácie nemôže byť ani majetok a ma-
jetkové účasti,
ktoré strategicky dôležité podniky alebo
Slovenské elektrárne
vložia do majetku iných právnických
alebo
fyzických osôb."
Odôvodnenie znie asi takto: Návrh presne špecifikuje,
o
ktoré štátne podniky alebo štátne akciové spoločnosti ide,
ktorých
držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo Fond národ-
ného majetku.
Ďalej spresňuje, že predmetom privatizácie
štátnych
podnikov a akciových spoločností
uvedených v odse-
ku
1, 2 nemôže byť ani majetok, ani
majetkové účasti, kto-
ré
vložili tieto subjekty do majetku iných právnických alebo
fyzických
osôb.
Skupina poslancov navrhuje doplniť ešte ďalšie 4 člán-
ky.
Článok III znie: "Strategicky
dôležité podniky a Slo-
venské
elektrárne nemôžu majetok, s ktorým hospodária, urče-
ný
na výrobu, výkup, rozvod, prenos, prepravu, distribúciu
alebo tranzit elektriny, plynu alebo tepla
prenechať iným
právnických osobám
alebo fyzickým osobám zmluvou o nájme
alebo
zmluvou o výpožičke."
Ide tu o presnú špecifikáciu výrobných,
výkupných, roz-
vodných, prenosných,
prepravných, distribučných
činností,
ktoré sa nemôžu
prenechať iným právnickým
alebo fyzickým
osobám
zmluvou o nájme alebo zmluvou o pôžičke
v zmysle Ob-
čianskeho
zákonníka.
Článok IV znie: "Iné právnické osoby
alebo fyzické oso-
by,
do majetku ktorých vložili strategicky
dôležité podniky
alebo
Slovenské elektrárne majetok alebo majetkové účasti,
nemôžu zvyšovať svoje základné imanie spôsobom,
ktorý by
zmenil
majetkové podiely v neprospech strategicky dôležitých
podnikov
alebo Slovenských elektrární."
Odôvodnenie: Zámerom tohto článku je zabrániť zvýšeniu
základného
imania v prospech iných právnických
alebo fyzic-
kých
osôb, ktorým sa zmenili majetkové
podiely v neprospech
strategických
podnikov.
Článok V
znie: "Výkonu
rozhodnutia podľa osobitných
predpisov
nepodlieha majetok strategicky dôležitých podnikov
a
Slovenských elektrární."
Ide
napríklad o zákon Národnej
rady číslo 233/1995
o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odôvodnenie: Článok V zabraňuje v strategicky dôleži-
tých
podnikoch vykonávať exekučné činnosti a iné rozhodnutia
podľa
osobitných predpisov.
Článok VI znie: "Pohľadávky iných
právnických osôb ale-
bo fyzických osôb voči obchodným
spoločnostiam, v ktorých
majú majetkový podiel strategicky dôležité
podniky, alebo
voči
Slovenským elektrárňam nemôžu
nadobudnúť formu kapitá-
lovej
účasti na majetku tých obchodných
spoločností, v kto-
rých
majú majetkový podiel strategicky dôležité podniky ale-
bo
Slovenské elektrárne."
Článok VI teda chráni majetkovú účasť
strategických
podnikov
a na druhej strane bráni kapitalizácii
svojich po-
žiadaviek
iným právnickým alebo fyzickým osobám.
Pôvodný článok III je potrebné prečíslovať
ako článok
VII.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Glinskému.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa
hlási do roz-
pravy.
S faktickou poznámkou alebo s procedurálnym návrhom sa
hlási
pán podpredseda Národnej rady.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dávam
procedurálny návrh, aby
sme o tomto zákone a
o
pozmeňujúcich návrhoch, ktoré pán
poslanec Glinský pred-
niesol,
keďže pozmeňujúce návrhy nemáme rozmnožené, vraj ich
dostanete
o chvíľu na stôl, hlasovali po hodine otázok odpo-
ludnia,
keď si ich troška preštudujete.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Ešte teraz vystúpi pán poslanec Ducký.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec
Ducký.
(Hlasy v sále.)
Priatelia, najprv ešte vypočujeme pána
poslanca Duckého
a
budeme o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
Poslanec J. Ducký:
Vážené dámy a páni,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi v rozprave zaujať stanovisko k
návrhu zákona
i
k pozmeňujúcemu návrhu skupiny 15 poslancov. Začnem trošku
osobne.
Ja
sám - a dodnes trvám na svojom
stanovisku alebo po-
stoji
- som bol za to a som za to a budem za
to, aby určité
podniky, ktoré majú
mimoriadny význam pre ekonomiku
tohto
štátu, neboli v určitom časovom rozsahu,
nazvime ho čas
transformácie,
predmetom privatizácie s cieľom obmedziť, keď
nie
celkom vylúčiť, lebo vylúčiť sa nedá hádam v živote nič,
obmedziť
určité riziko prípadného nakladania s
týmto ma-
jetkom,
ani nie proti záujmom štátu, ale nie v
plnom súlade
so záujmami štátu, aby som už dopredu
niekomu nevkladal
špatný
úmysel. Hovorím to preto, že i náš výbor i poslanecký
klub
sa so zámerom tohto zákona i s jeho
obsahom vo voľnej-
šej
podobe vyjadrenej pozmeňujúcim
návrhom stotožňuje, ale
vzhľadom
na to, že naši legislatívci, ktorí musia dbať na
čistotu
výstupov dokumentov, ktoré Národná rada Slovenskej
republiky
prijíma, nám odporučili tieto veci dať do súladu
nielen
s obsahom, ale hlavne s formou, ktorý takýto dokument
z
takejto inštitúcie, ako je parlament, by mal mať.
Takže chcem povedať, že áno, stotožňujeme
sa aj s výbe-
rom
podnikov alebo odvetví, ako znie v pôvodnom návrhu, pre-
tože
odvetvie plynárenstva je reprezentované v tejto časovej
etape
jedným podnikom, tam je to v poriadku.
Odvetvie ener-
getiky ale už nie je reprezentované len týmito štyrmi pod-
nikmi
alebo organizáciami, jedna je už
akciovka a navyše je
tam mnoho
malých výrobcov s alternatívnym
zdrojom energií
a
tí sú tiež odvetvím energetiky, a nie
sú predmetom záujmu
tej
skupiny poslancov, alebo nás, ktorí sa s tým stotožňuje-
me,
aby to bolo chránené pred privatizáciou, lebo už sú pri-
vátne.
Hovorím to preto, aby nevznikol dojem,
že sa trieštia
názory
tých, ktorí majú spoločný názor, ale
vzhľadom na to,
aké
stanovisko nám dala Legislatívna rada, tak sa prihováram
za
to a budem odporúčať v tejto časovej etape rokovania, aby
bol
návrh zákona dopracovaný v súlade s
požiadavkami Legis-
latívnej
rady s tým, že znovu zvýrazňujem naše stanovisko,
že
sa so zámerom a obsahom tohto zákona aj
poslanecký klub,
aj
výbor - aj ja osobne som sa už osvedčil - úplne stotožňu-
je.
V tejto časovej etape toľko.
Čiže z mojej strany bude návrh alebo
odporúčanie Národ-
nej
rade tento návrh vrátiť na dopracovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Je tu ešte faktická poznámka pána
poslanca Černáka.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán
predsedajúci.
V spoločnej správe sa píše, že gestorský
výbor odporúča
návrh
vrátiť na prepracovanie. V § 82
rokovacieho poriadku
sa
hovorí, že ak gestorský výbor prijal
uznesenie, že odpo-
rúča
vrátiť na prepracovanie, teraz čítam §
82, "hlasuje sa
bez
rozpravy najskôr o tomto
návrhu". To znamená, že úplne
prvý
návrh, o ktorom budeme hlasovať, musí byť návrh gestor-
ského
výboru, ktorý odporúča návrh vrátiť na prepracovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia, tým sme vyčerpali body
rozpravy.
Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skonče-
nú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec
Pacola?
Nech sa páči.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcel
by som reagovať na to, čo
tu povedal spoločný
spravodajca, ale aj
pán kolega Černák. Chcem povedať, že
stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej
republiky
je k tlači 766, kde je skutočne uvedený
článok II
vo veľmi jednoduchej podobe. Na začiatku
som povedal, že
tento
článok nepredpokladal transformáciu
štátnych podnikov
na
akciové spoločnosti. Zapracovali sme to
vo svojich dopl-
ňujúcich
alebo pozmeňujúcich návrhoch.
Ďalej by som chcel povedať, že všetky
pripomienky, kto-
ré
boli hlavne z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
ale hlavne
z
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
sme
zapracovali do piatich článkov, ktoré predniesol pán ko-
lega Glinský. Myslím si, že problém,
ktorý bol nastolený
v
ústavnoprávnom výbore, sa týkal štyroch oblastí a práve
tieto
štyri oblasti sme zapracovali do pozmeňujúcich návrhov.
Je tu azda len jedna otázka, ktorú tu načrtol legisla-
tívny
odbor Národnej rady, či je tento zákon alebo určité
články
tohto zákona sú v rozpore s ústavou,
alebo nie sú
v
rozpore s ústavou. Odporúčal by som, pán kolega Černák,
aby
sme si skutočne najprv prečítali pozmeňujúce a doplňujú-
ce
návrhy, ktoré predniesol kolega
Glinský, a až potom roz-
hodli
o tom, či vrátime tento zákon na dopracovanie, alebo
budeme
o ňom hlasovať.
V podstate predkladateľ aj s výborom, aj s kolegami sa
zhoduje
v tom, že tento ústavný zákon je potrebný. Ide len
o
to, v akej podobe. Podobu sme dali v pozmeňujúcich návr-
hoch,
tak bol by som rád, keby ste si to
preštudovali. Mys-
lím
si, že sú tam zapracované všetky požiadavky všetkých vý-
borov, takže chcem
vás poprosiť, aby sme tento kompromis
našli
a hlasovali skutočne až po hodine otázok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný
spravodajca?
Áno.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Ducký:
Zastávam
podobný názor, ako
predniesol teraz pred
chvíľkou
pán poslanec Pacola, čo sa týka zákona, jeho posla-
nia,
jeho obsahu a koniec koncov aj formy. Čiže znovu osved-
čujem
svoj postoj ako spravodajcu i člena príslušného výboru
aj nášho poslaneckého klubu. Len sa trošku bojím, či sme
schopní
tú formu, ktorú naznačil pán Pacola, v takom krátkom
čase
- pretože v tejto podobe nebola
predmetom prerokovania
ani
v jednotlivých výboroch, ale ani s
legislatívcami - dať
dokopy.
A trošičku spochybňujem, aby sme nevypustili doku-
ment, ktorý nám
potom bude nie na chválu, ale povedal by
som,
bude predmetom určitých poznámok a kritiky, že vo všet-
kých
väzbách nie je čistý.
Len toľko som chcel.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán spoločný spravodajca,
ostaňte tam, lebo
budeme
hlasovať.
V
zmysle návrhu gestorského výboru musíme najprv hlaso-
vať
o návrhu gestorského výboru, ktorý, ak sa nemýlim, navr-
huje,
aby...
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
gestorský výbor na základe
rokovaní výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky v súlade s § 79 ods. 4
písm. f)
rokovacieho
poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategic-
kých záujmov
štátu v odvetviach plynárenstva
a energetiky
(tlač
766) v druhom čítaní vrátiť navrhovateľovi zákona na
dopracovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, počuli sme, je to návrh na
vrátenie na dopraco-
vanie,
to znamená, nie je to odmietnutie riešenia. Nech sa
páči,
budeme o tomto návrhu hlasovať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali a osvojili si
návrh gestor-
ského
výboru, ktorý odporúča tento návrh skupiny poslancov
vrátiť
na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
Ďakujem predkladateľovi návrhu skupiny
poslancov, ďaku-
jem
spoločnému spravodajcovi.
Vážené kolegyne a kolegovia,
pristúpime k tretiemu čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky pána
Milana
Ftáčnika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon
číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní
rozhlasového a te-
levízneho vysielania v znení neskorších
predpisov, zákon
Slovenskej
národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej te-
levízii
v znení neskorších predpisov a zákon
Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení
neskorších
predpisov.
Dostali ste ho ako tlač číslo 846.
Prosím poslanca Milana Ftáčnika a Jozefa
Tarčáka, aby
zaujali
miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov výbo-
ru.
Otváram rozpravu o tomto bode
programu. V rámci tejto
rozpravy
je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-
com
poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legisla-
tívnotechnických alebo
jazykových chýb alebo či má 30
po-
slancov
pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy
smerujúce k od-
stráneniu
chýb alebo návrh na opakované druhé čítanie. Má
niekto
takéto návrhy?
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto
bode programu za
skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania
neboli podané žiadne po-
zmeňujúce návrhy,
podľa § 86 zákona o
rokovacom poriadku
pristúpime
k hlasovaniu o návrhu ako celku.
Pán poslanec, vy musíte ísť za rečnícky
pult.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý. Nebol schvá-
lený
tento poslanecký návrh.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o sociálnom
zabezpečení vojakov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako
tlač
číslo 759 a spoločnú správu výborov schválenú gestor-
ským
výborom máte ako tlač číslo 759a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister
obrany Slovenskej
republiky
pán Ján Sitek.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Nech sa páči.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona
o
sociálnom zabezpečení vojakov (tlač číslo 759).
Účelom návrhu je spolu s už prijatými
zákonmi upravujú-
cimi výkon vojenskej služby prispieť k
vytvoreniu systému
motivačných, stimulačných a garančných činiteľov pozitívne
ovplyvňujúcich
personálne zabezpečenie Armády Slovenskej re-
publiky.
Systém sociálneho zabezpečenia vojakov sa navrhuje vy-
tvoriť ako systém
štátneho zabezpečenia. Návrh
zákona je
postavený na
výsluhovom princípe. Znamená
to, že úroveň
a
čas zabezpečenia profesionálneho vojaka
po skončení slu-
žobného
pomeru sú závislé len od času výkonu služby v ozbro-
jených
silách a od úrovne jeho príjmov počas
výkonu služby.
Tým sa posilňuje spätná väzba na čo najkvalitnejší výkon
profesionálnej
služby v súlade s potrebami štátu. Systém dá-
vok
je pritom navrhnutý tak, aby posilnil motiváciu vojaka
vykonávať
službu dostatočne dlhý čas, aby bola
využitá jeho
kvalifikácia
a schopnosti. Súčasne sa tiež vytvára aj systém
právnych
istôt rodiny vojakov, ktorý pozitívne
ovplyvní ich
sociálne
zázemie.
Okrem nemocenského a dôchodkového zabezpečenia vojakov
predkladaný vládny návrh zákona novo upravuje aj
niektoré
ďalšie
už tradičné inštitúty sociálneho zabezpečenia voja-
kov,
ako je kúpeľná liečba, rekreácie a vojenské potreby.
Predložený vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení
vojakov
zohľadňuje stav transformácie Armády
Slovenskej re-
publiky
a približuje sa k systémovým riešeniam
krajín Seve-
roatlantickej
aliancie, pričom zohľadňuje aj ekonomické pod-
mienky
a možnosti Slovenskej republiky.
Na financovanie sa využívajú prostriedky
poistného na
nemocenské a dôchodkové poistenie a v tomto roku nie
sú
uplatňované
požiadavky na výdavky štátneho rozpočtu.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ďakujem za pozornosť a prosím vás po prerokovaní vlád-
neho
návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov odporučiť
ho
na schválenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu
zákona
a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovate-
ľov.
Dávam
slovo určenému spoločnému
spravodajcovi výborov
pánu poslancovi
Mariánovi Vankovi a prosím ho, aby podľa
§
80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú
radu
o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-
kona
a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec M. Vanko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu k uvedenému záko-
nu.
Spoločná správa výborov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnom zabez-
pečení
vojakov (tlač 759) vo výboroch Národnej
rady Sloven-
skej
republiky v druhom čítaní.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako gestorský výbor
podáva Národnej rade Slo-
venskej
republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-
riadku Národnej
rady Slovenskej republiky
túto spoločnú
správu
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-
vaní
uvedeného návrhu zákona:
I.
1. Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svo-
jím
rozhodnutím číslo 1775 zo 7. októbra 1997 pridelil vlád-
ny
návrh zákona o sociálnom zabezpečení
vojakov na preroko-
vanie
týmto výborom Národnej rady Slovenskej
republiky: Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh
zákona v leho-
te určenej v rozhodnutí predsedu
Národnej rady Slovenskej
republiky.
2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
II.
Gestorský výbor konštatuje, že
do začatia rokovania
o
vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od po-
slancov
podané podľa § 75 ods. 2 zákona
Národnej rady Slo-
venskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
III.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory
Národnej rady
Slovenskej
republiky v prijatých uzneseniach
zhodne odporú-
čajú
Národnej rade Slovenskej republiky
návrh zákona schvá-
liť
s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Vážené
kolegyne, kolegovia, nasleduje
potom, tak ako
v
spoločných správach býva, 41
bodov, ktoré sú ako pripo-
mienky,
doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy.
Zhrniem
návrh, akým spôsobom
ako spravodajca budem
predkladať
návrh na hlasovanie. O pozmeňujúcich a
doplňujú-
cich návrhoch
gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne
o
bodoch - tam sú vymenované
všetky body, ale je tam ne-
správne
vymenovaný bod 36. Prosil by som vás, keby ste tento
bod
vybrali z tohto zoznamu bodov, ktoré budem en bloc odpo-
rúčať
na schválenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vymenujte ich, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Vanko:
Vymenujem ich. Bod 1, 2, 3, 4, 5,
6, 7, 8, 9, 10, 11,
12,
13, 14, 15, 16, 17 (bod 18 nie, ten je vybraný, ten bude
odporúčaný neschváliť), 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26,
27,
28,
29, 30 a 31. Bod 32 je vyňatý. Upozorňujem na to. Nie je
v
tom zozname. Bod 32 bude na odporučenie neschváliť, teda
je
vyňatý. Ďalej pokračuje bod 33, 34,
35. Prosím číslo 36
vyčiarknuť
zo spoločnej správy. Bod 36 bude tiež vybraný.
To budú tri body, ktoré budem odporúčať
neschváliť.
Ďalej
nasledujú body 37, 38, 39, 40 a 41. Tieto všetky
body, ktoré som prečítal a ktoré sú v spoločnej
správe tiež
označené,
budem odporúčať en bloc schváliť.
Tri body zo spoločnej správy, to je bod
18, 32 a 36 bu-
dem
odporúčať neschváliť.
Ak by boli niektoré body dotknuté v
rozprave, tak v tom
prípade
by som potom tie body, ktoré budú dotknuté, určil na
individuálne
hlasovanie.
Pán predsedajúci, to je všetko. Prihlasujem sa do roz-
pravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Vankovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. A
hlásite sa do
rozpravy
ako prvý? Mám tomu tak rozumieť? Áno.
Teraz zaznamenávam. Pretože som písomne
nedostal žiad-
ne
ďalšie prihlášky, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpra-
vy ústne alebo
elektronicky. Môžem rozumieť,
pán poslanec
Moravčík,
váš záznam ako prihlášku? Značím. Na koniec roz-
pravy?
Dobre. Moravčík, Michalec, Čarnogurský a Moric. Ďaku-
jem.
Mám zaznačené všetkých. Vyhlasujem, že
tým končím mož-
nosť
prihlásiť sa. Ešte pán poslanec
Andrejčák a pán posla-
nec
Vanko je na konci.
Vyhlasujem, že je uzavretá možnosť prihlásenia sa ďal-
ších
do rozpravy a otváram postup v rozprave prvým prihláse-
ným,
a to pánom poslancom Moravčíkom.
Nech sa páči.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
armáda bezo sporu patrí medzi inštitúcie
štátu s naj-
vyššou
dôverou. Myslím si, že naša ekonomická situácia umož-
ňuje,
aby sme pre armádu vytvorili adekvátne
podmienky, po-
kiaľ
ide o ich materiálne zabezpečenie, o
materiálnu situá-
ciu našich
vojakov. Z tohto hľadiska
je prijatie zákona
o
sociálnom zabezpečení vojakov významným krokom.
Myslím si však, že naša situácia nám dovoľuje, aby sme
voči
vojakom mohli byť ešte prístupnejší,
resp. ústretovej-
ší.
Z tohto dôvodu mám k predlohe, ktorú predložila vláda,
niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy
vychádzajú
predovšetkým z jednej zásady: Mali by sa vytvoriť
pre
naše ozbrojené zložky rovnaké, v zásade rovnaké podmien-
ky,
aj pokiaľ ide o sféru odmeňovania, aj pokiaľ ide o sféru
sociálneho
zabezpečenia.
Pripomienka, resp. pozmeňujúci návrh k
§ 22. Prosím,
keby
ste si do toho písomného vyhotovenia
pozmeňujúcich ná-
vrhov
doplnili, že ide o odsek 1, pán
spoločný spravodajca.
To znamená, v
§ 22 ods. 1 navrhujem vypustiť ustanovenie
druhej
a tretej vety a nahradiť ich týmto
znením: "Táto vý-
mera
sa zvyšuje za každý ďalší ukončený rok výkonu služby do
dosiahnutia
20 rokov výkonu služby o 40 % základu a za každý
ďalší
ukončený rok výkonu služby až do
dosiahnutia 28 rokov
služby
sa odchodné zvyšuje o 1-násobok základu, najviac však
do
výšky 16-násobku základu."
Pozmeňujúci návrh zrovnoprávňuje armádu i políciu uzá-
konením
maximálne 16 odchodných platov, pričom
ich výšku je
potrebné
riešiť v závislosti nielen od dĺžky
služby, ale aj
náročnosti
podľa rôznych kategórií. Vybudovanie profesionál-
nej
armády vyžaduje poskytnúť
primerané podmienky na výkon
profesionálnej
služby.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 23. Navrhujem vypus-
tiť písmeno a) a ustanovenie pod
písmenom b) a c) označiť
písmenami
a) a b). Vzhľadom na to,
že podobný návrh je
v
spoločnej správe, návrh pod bodom 19
ide ďalej a navrhuje
sa
vypustiť celý odsek. V prípade, že
tento pozmeňujúci ná-
vrh
bude prijatý, potom neprichádza do
úvahy hlasovať o mo-
jom
pozmeňujúcom návrhu.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 51 ods.
2. Text tohto
ustanovenia
navrhujem nahradiť textom tohto znenia:
"Na vý-
počet
výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchod-
ku sa základ
zistený podľa § 49 upravuje tak, že suma do
10
000 Sk sa započítava v plnej výške, zo
sumy prevyšujúcej
10
000 korún do 15 000 korún sa
započítava jedna polovica,
zo
sumy prevyšujúcej 15 000 korún do 20 000 korún sa započí-
tava jedna tretina, zo sumy prevyšujúcej 20 000
korún do
30
000 korún sa započítava jedna štvrtina a zo sumy prevyšu-
júcej
30 000 korún sa započítava jedna pätina.
Takúto úpravu obsahovali vlastne prvé
varianty rieše-
nia, ktoré boli
predložené do pripomienkovacieho
konania.
Myslím
si, že takýmto spôsobom sa dosiahne,
tak ako navrhu-
jem v
pozmeňujúcom návrhu, účel,
ktorý som prezentoval
v
úvode.
Ďalší
pozmeňujúci návrh sa týka § 61 ods. 2. Navrhujem
text
nahradiť novým textom v tomto znení: "Kúpeľnou starost-
livosťou
podľa § 61 sa rozumie starostlivosť
vo vojenských
a
civilných kúpeľných ústavoch a
vojenských ozdravovniach."
Ide
o legislatívnotechnickú úpravu.
Spoločná správa v bode
24
má podobné riešenie. Ak sa prijme toto riešenie, potom
neprichádza do úvahy
hlasovať o mojom pozmeňujúcom
návrhu
v
bode 4.
Ďalší
pozmeňujúci návrh sa
týka § 63 ods. 1. Slová
"uhradia
ozbrojené sily polovicu nákladov na pohreb, najviac
však
sumu 7 000 korún" nahradiť
slovami "uhradia ozbrojené
sily
časť nákladov na pohreb, najviac však sumu 10 000 ko-
rún".
Vychádzam z momentálnej ekonomickej
situácie, z ceno-
vej
hladiny. Myslím si, že 10 000 korún je adekvátnejšia su-
ma
na vyjadrenie účelu, ktorý tento paragraf sleduje.
Ďalší pozmeňujúci návrh
sa týka § 63 ods. 2. Obdobne
ako
v § 63 slová "do výšky 7 000 korún"
navrhujem nahradiť
"do
výšky 10 000 korún" z tých istých dôvodov.
Siedmy pozmeňujúci návrh. Za § 86
navrhujem zaradiť no-
vé
ustanovenie označené ako § 87 tohto znenia: "Dávky pri-
znané
podľa tohto zákona a dávky, ktoré sa považujú za dávky
podľa
tohto zákona, sa nezdaňujú."
Ďalší
pozmeňujúci návrh sa týka § 89 až § 95. V § 89
ods.
2 nahradiť slová "o 24 %" slovami
"o 50 %" a v § 89 až
§
95 slová "o 12 %" slovami "o 25 %".
Myslím si, že táto úprava je opodstatnená, nie je eko-
nomicky
náročná. Verím, že prostriedky v štátnom rozpočte sa
na
účely a na sledovaný cieľ, o ktorom som
hovoril v úvode,
nájdu.
Ďakujem. To sú všetky moje pozmeňujúce
návrhy.
Budem rád, keď pani kolegyne a páni kolegovia pochopia
účel
týchto pozmeňujúcich návrhov,
pochopia to, že takýmto
spôsobom
môžeme adekvátnejšie, lepšie, primeranejšie ohodno-
tiť
príslušníkov ozbrojených síl, pochopia
to, že je možné
nájsť
prostriedky zo štátneho rozpočtu. Nejde
o veľké sumy.
A
urobíme takýmto spôsobom ďalší krok k tomu, aby sme situá-
ciu
v armáde dostali na požadovanú úroveň,
takú, ktorá zod-
povedá
štandardu Slovenskej republiky a
potrebám Slovenskej
republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Michalec. Pripraví sa pán posla-
nec
Čarnogurský.
Poslanec M. Michalec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
na základe zákona číslo 350/1996 Národnej
rady Sloven-
skej
republiky o rokovacom poriadku a podľa § 82 ods. 2 toh-
to
rokovacieho poriadku v mene 15
poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky
uplatňujem k vládnemu návrhu zákona
o
sociálnom zabezpečení vojakov (tlač 759) tieto pozmeňujúce
návrhy:
1. Za doterajší § 101 navrhujem vložiť
nový § 102 tohto
znenia:
"Minister obrany a minister vnútra môžu vo svojej
pôsobnosti odstraňovať tvrdosti, ktoré by
sa vyskytli pri
vykonávaní
tohto zákona."
Odôvodnenie: Vzhľadom na
navrhovanú úpravu § 22 a 23
treba
počítať s nutnosťou individuálneho riešenia niektorých
prípadov zabezpečenia profesionálnych vojakov pri skončení
služobného pomeru.
Preto navrhujem, aby
minister obrany
a
minister vnútra mali možnosť odstraňovať tvrdosti, tak ako
je upravená táto možnosť v oblasti
všeobecného sociálneho
zabezpečenia.
2. K § 102. Text § 102 navrhujem upraviť
takto: "Od na-
dobudnutia
účinnosti tohto zákona sa na sociálne
zabezpeče-
nie
vojakov nepoužijú:
1. zákon číslo 32/1957 Zb. o
nemocenskej starostli-
vosti
v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,
2. § 130 až 145 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociál-
nom
zabezpečení v znení neskorších predpisov,
3. § 157 a 174 vyhlášky
Federálneho ministerstva
práce
a sociálnych vecí číslo 149/1989 Zb., ktorou sa vyko-
náva
zákon o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších pred-
pisov."
Túto zmenu navrhujem preto, lebo v rezorte
vnútra sa
postupuje
podľa týchto predpisov.
3. Za doterajší § 102 navrhujem vložiť
nový § 103 tohto
znenia:
"Zrušujú sa
1. § 25 ods. 1, § 26, § 26a), § 27, § 31,
§ 33 až 33d a
§
40 zákona číslo 76/1959 Zb. o niektorých
služobných pome-
roch
vojakov v znení neskorších predpisov,
2. § 22 až 26 vyhlášky Federálneho ministerstva obrany
číslo
557/1992 Zb., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanove-
nia
zákona číslo 76/1959 Zb. o
niektorých služobných pome-
roch
vojakov v znení neskorších predpisov."
Túto úpravu navrhujem v súlade s
ustanovením 190 zákona
číslo
370/1997 Z. z. o vojenskej službe,
ktorým boli zacho-
vané
predmetné ustanovenia až do dňa
účinnosti zákona o so-
ciálnom
zabezpečení vojakov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Michalcovi.
Slovo dostáva
pán
poslanec Čarnogurský a pripraví sa pán poslanec Kanis.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
máme pred sebou pravdepodobne jeden z posledných záko-
nov,
tzv. vojenských zákonov, ktoré upravujú
personálne a
sociálne
pomery vojakov Armády Slovenskej
republiky. Význam
tohto
zákona spočíva v tom, že práve jeho predložením a jeho
prijatím sa dokompletizuje nové postavenie vojakov
Armády
Slovenskej
republiky, tejto inštitúcie, ktorá požíva najväč-
šiu
dôveru vo vnútri štátu a ktorá nás
smerom navonok veľmi
dobre
reprezentuje.
Spomíname si iste všetci, aké boli
debaty o vojenskom
rozpočte
nedávno, teda v decembri, pri schvaľovaní
štátneho
rozpočtu
na tento rok. Aj keď armáda vtedy dostala 14 mi-
liárd
korún, tento rozpočet pre armádu stále
nie je schopný
v
plnej miere pokryť potreby armády, a
tak sa stáva, že vo-
jaci, predovšetkým profesionálni vojaci slovenskej armády
v
pomerne veľkom rozsahu odchádzajú z armády. Hľadajú si iné
zamestnania,
kde okrem iného dostávajú lepšie pracovné a so-
ciálne
podmienky. Je v záujme Slovenskej republiky, štátu,
je
v záujme nás všetkých, aby Armáda Slovenskej republiky
zostala stabilizovanou inštitúciou, aby bola
naďalej plne
organizovane schopná
a bojaschopná, jednoducho,
aby si
zachovala
svoje dobré postavenie a dobrú funkciu
smerom na-
vonok
a aby bola schopná sa rozvíjať.
Z tohto hľadiska predložený návrh zákona je dobrým ná-
vrhom
zákona, ktorý ale je možné a potrebné v niektorých us-
tanoveniach
zlepšiť a v tomto smere podporujem pozmeňujúce
návrhy,
ktoré predložil kolega Jozef Moravčík.
Samozrejme, pri každom takomto návrhu vyvstáva otázka,
či
teda sú na to peniaze, kto to bude platiť. Táto otázka
vyvstala
aj pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výbore
pre obranu a bezpečnosť, keď pán spravodajca argumentoval
tým,
že štátny rozpočet nemá viacej peňazí
na toto sociálne
zabezpečenie, než je
predložený vládny návrh zákona,
čiže
mimo
pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil Jozef Moravčík.
K tomu by som chcel uviesť, že tento argument neobsto-
jí,
pretože peniaze na sociálne zabezpečenie vojakov si pla-
tia
vojaci zo svojich fondov. To znamená, že finančné pokry-
tie
tohto zákona a eventuálnych predložených pozmeňujúcich
návrhov
nejde zo štátneho rozpočtu, ale ide z peňažných fon-
dov
armády vojakov, ktoré si vojaci platia v priebehu svojej
vojenskej
služby.
Preto navrhujem, aby táto snemovňa prijala aj pozmeňu-
júce návrhy
predložené Jozefom Moravčíkom, pretože tieto
pozmeňujúce
návrhy zlepšujú zákon. Sociálne zabezpečenie vo-
jakov
a vôbec sociálne podmienky vojakov
predsa len zlepšu-
jú,
robia službu v Armáde Slovenskej
republiky atraktívnej-
šou,
a tým vytvárajú podmienky, aby
fluktuácia medzi profe-
sionálnymi vojakmi
slovenskej armády bola menšia. Jedno-
ducho,
aby armáda mohla stabilnejšie budovať svoju profesio-
nálnu
základňu, mohla zvyšovať kvalifikáciu
svojich vojakov
s
väčšou perspektívou a nemusela sa obávať
príliš rýchlej
výmeny
profesionálnych vojakov, ktorých nanovo a nanovo tre-
ba
cvičiť, zacvičovať. A to sú práve
náklady, na ktoré musí
vyjsť
štátny rozpočet. To sú práve náklady, ktoré zaťažujú
štátny
rozpočet.
A preto navrhujem, aby snemovňa ako celok
prijala pred-
ložený
návrh zákona, aby prijala aj pozmeňujúce návrhy, kto-
ré
predložil kolega Jozef Moravčík. Klub poslancov za KDH
bude
hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kanis a pripraví sa pán poslanec
Andrejčák.
Poslanec P. Kanis:
Vážená Národná rada,
ctené dámy,
vážení páni,
o tomto
návrhu zákona bola pomerne široká a dlhodobá
diskusia.
Chcel by som však predniesť niektoré skôr technic-
ké
pripomienky, ktoré zrejme istým nedopatrením treba riešiť
v
spoločnej správe.
Pri bode 7 zrejme vypadla veta, ktorá by tam mala byť,
čiže
"doterajší odsek 2 sa vypúšťa". Je možné logicky z toho
vyjsť,
čo sa tam tvrdí, ale musí tam byť napísané "doterajší
odsek
2 sa vypúšťa", v bode 7.
Potom to bude znieť: "Dote-
rajší
odsek 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3."
Ďalšia technická pripomienka, ktorú mám, sa týka § 23,
to
je bod 16 spoločnej správy. Tam treba dopísať číslo záko-
na
o vojenskej službe z roku 1997,
ale zrejme by tam bolo
potrebné
nielen dopísať číslo zákona, ale zároveň aj para-
grafy,
články a odseky, ktorých sa týka práve
tento prípad,
nielen
samotný zákon.
V bode 19 pri § 60 ods. 3 vzniká nejasnosť,
kde v tom
návrhu
končia úvodzovky, čo je pomerne veľmi dôležité. Ak sú
len
na konci toho, čo sa tam píše, tak prosím, ale ak by bol
iba
za prvou vetou, tak to mení význam § 60 ods. 3. Čiže kde
sú
druhé úvodzovky? To bol bod 19
spoločnej správy, chýbajú
tam
druhé úvodzovky v texte, teda, aby boli označené. (Hlasy
v
sále.) Potom to môžeme spresniť - ja vychádzam z istého
materiálu.
Je to možné. Ja som mal iba ten pracovný, na kto-
rom
som robil, ale tam je možno veľmi malý
posun, môžeme to
potom
skontrolovať.
V bode 28, t. j. k § 86 ods. 1, sa
hovorí, že sa u-
miestňuje
odkaz 4. Mám pocit, že to by mal byť odkaz 34 pod-
ľa
číslovania.
V bode 29 sa nevypúšťa slovo
"naďalej", ale iba slovo
"ďalej",
potom tá ďalšia veta je v poriadku, to môžeme
takisto
spresniť.
To boli technické pripomienky, ktoré možno nestoja ani
za
reč a ktoré by príslušní pracovníci Národnej rady mohli
spraviť.
Ale chcem povedať ešte jednu poznámku. Dostali sme po-
zmeňujúci
návrh 15 poslancov Národnej rady na zmeny a dopln-
ky
k vládnemu návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov,
ktorí
navrhujú k § 22 ods. 1 slová "ak nie je v tomto zákone
ustanovené
inak" nahradiť slovami "ak
dosiahol 55 rokov ve-
ku".
Najskôr som si myslel, že asi potrebujem okuliare, či
dobre
vidím, čo sa tu navrhuje. Potom som si vlastne overil,
že
to, čo sa navrhuje, to ozaj aj chcú 15 poslanci dosiah-
nuť.
No tak, o čo vlastne ide?
Tento návrh je v absolútnom rozpore
so zákonom číslo
370/1997
o vojenskej službe, ktorý sme prijali
21. novembra
1997.
Ak sa podá takýto návrh, ktorý je v absolútnom rozpore
s
tým, čo sme prijali v novembri 1997, a
bol tu predložený
komplet vojenských zákonov, pýtam sa,
či si navrhovatelia
vôbec
uvedomili, akú koncepčnú prácu
robia. Je to neuveri-
teľné,
ale musíme si uvedomiť, že existuje zásadný rozdiel
koncepcie
priebehu služby vojakov a príslušníkov Policajného
zboru.
U príslušníkov Policajného zboru sa
predpokladá stály
služobný
pomer na čas neurčitý. Tento návrh, ktorý tu po-
slanci
dali, rozbíja celú koncepciu zákona o vojenskej služ-
be,
ktorý predpokladá službu
profesionálnych vojakov v stá-
lej
službe do vekových hraníc ustanovených podľa jednotli-
vých
hodností. Tento zákon, to je zákon o
vojenskej službe,
nepredpokladá
- až na výnimky v hodnostiach generálov
- ce-
loživotný
výkon služby. Tento pozmeňujúci návrh
ho zavádza.
To
si myslím, že nie je už len otázka nejakého návrhu, ale
to je
jednoducho antikoncepčný krok,
ktorý sa nedá ani
pochopiť.
Nedá sa to pochopiť. Ja nechápem,
pozeral som sa,
či
je tu podpísaný aj pán poslanec Andrejčák, a ak tu nie je
podpísaný,
tak si to môžem vysvetliť všelijako.
Ale bolo by
veľmi
zlé, ak on by bol ten manipulátor,
ktorý nájde 15 po-
slancov,
ktorí podpíšu niečo, čo zavádza, prosto
to, čo zá-
kony
o vojenskej službe mali prekonať.
Schválenie pozmeňujúceho návrhu by
znamenalo, že profe-
sionálni
vojaci v stálej službe - s výnimkou
generálov - by
odchodné nedostali vôbec, pretože budú odchádzať v
nižšom
veku,
ináč povedané, odchodné dostane len vtedy, keď bude
mať
55 rokov. To je absolútna katastrofa.
Vážení
kolegovia, prosím vás, ak máte troška rozumu,
stiahnite
tento návrh.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.
Slovo má
pán poslanec Andrejčák a
pripraví sa pán po-
slanec
Vanko.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prerokúvame jeden z veľmi dôležitých zákonov, ktorý je
vynikajúcim
prostriedkom predvolebného boja. Prejavuje sa to
vlastne
od začiatku, keď sme v Národnej
rade dostali zákon
o
štátnej službe Policajného zboru a ďalších policajných or-
gánov
aj zákon o sociálnom zabezpečení armády.
Chcel
by som na úvod povedať,
že asi sme jednotní
v
tom, že chceme mať armádu profesionálnu, predovšetkým sami
vojaci
by chceli, aby boli medzi nimi len sami profesionáli.
My
poslanci aj občania chceme, aby armáda
bola zdatná, spo-
ľahlivá,
aby mala veľké skúsenosti a bojaschopnosť. My poli-
tici
chceme, aby to boli predovšetkým profesionálne skúse-
ní
v armáde. A sami vojaci chcú mať istotu pre život aj prá-
cu,
proste chcú mať sociálny pokoj. Všetci teda istým spôso-
bom,
ale aj istou mierou a intenzitou hľadáme na to podmien-
ky.
Ak porovnáme tú armádu, v ktorej som ja slúžil ako vojak
z
povolania, a armádu, ktorú poznám, keď
idem na západ, tak
musím
povedať, že je veľmi veľký rozdiel. Ale ani západné
armády
nemajú rovnaké podmienky, nejdú podľa rovnakých záko-
nov. A v každom
štáte úplne iné podmienky sú príťažlivé,
ktoré rozhodujú o sociálnej istote
alebo sociálnom pokoji
vojakov.
My
vlastne vyrábame istý
medziprodukt medzi zákonom
z
čias komunizmu a zákonom, ktorý bude
totožný alebo zodpo-
vedajúci
zákonom Európskej únie. Dnešný návrh zákona ním eš-
te
nie je. Ešte sa neblíži k Európskej únii tak, aby sme po-
vedali,
došli sme na úroveň štátov NATO, alebo
aspoň Európ-
skej
únie. Je to medzistupeň, ktorý budeme ešte niekoľkokrát
v
budúcnosti prerábať, tak ako ho
budú prerábať aj Maďari,
aj
keď tiež už prijali zákon, ako prijali ďalšie štáty.
Samozrejme, sú aj rôzne predstavy rezortu a jeho pred-
staviteľov,
ale aj vojakov, čo všetko by v tom zákone malo
byť
a aké už teraz by mali mať výhody. Má svoje predstavy aj
vláda
Slovenskej republiky, politická
garnitúra, ktorá roz-
hoduje,
ale majú svoje predstavy aj ostatní občania tohto
štátu.
Pracujúci, alebo tí zamestnanci, ktorí sú platení štá-
tom,
sú presvedčení, že by mali mať práve také podmienky ako
polícia
a vojsko. Vojaci si o sebe myslia, že majú najťažšiu
službu,
a teda majú mať najviac výhod, a to isté si myslí
o
sebe polícia. Na nás poslancov zostáva,
aby sme porovnali
a
svojím, povedal by som, buď
presvedčením, alebo svedomím,
alebo
citom rozhodli, aké majú byť relácie medzi jednotlivý-
mi
rezortmi, aké majú byť vytvorené
podmienky a ako to uro-
biť
tak, aby to ešte táto dnešná vláda bola schopná aj za-
platiť.
A preto
ak zhrniem, že zákon - i z
opozície niektorí
kolegovia
povedali - je správny, podstatné v zákone
je dob-
ré.
Môžeme povedať, že teda zásadné rozpory máme len v troch
oblastiach,
a to predovšetkým v odchodnom, budem o
tom ešte
hovoriť,
v trinástom a v ďalších platoch a vo
výške niekto-
rých
príplatkov. Ak polícia napríklad veľmi
tvrdo požaduje,
a
hlavne odborári v polícii,
trinásty plat a ďalšie platy,
aby
si zachovali pocit užitočnosti, v armáde je to odchodné.
Vyriešiť
tento problém je veľmi ťažko už z toho dôvodu, že
to
je jediná inštitúcia v tomto štáte,
ktorá je a vždy bude
taká,
že nie všetci, ktorí dostanú od štátu vzdelanie, na-
stúpia
na funkcie. Štát má záujem, aby sa dožili najvyššieho
stupňa
v tejto hierarchii a aby odchádzali dokonca až vo ve-
ku,
keď ostatní občania už sú v penzii. Musíme sa teda aj
s
takýmto riešením vyrovnať.
Ak som hovoril, že dnešný návrh zákona je kompromisom,
predovšetkým
by som chcel povedať a požiadať vás o podporu
stanoviska
gestorského výboru, ktoré je, povedal by som, ta-
kýmto
kompromisom. Zvažovali sme veľmi citlivo, preto neu-
stále
sme sa vracali, a vy ste to videli,
páni poslanci, že
som
navrhoval odložiť zákon o Policajnom
zbore, odložiť zá-
kon
o sociálnom zabezpečení, aby sme zabránili
nevraživosti
a
nedôvere medzi Policajným zborom a armádou. A to je aj na-
ša
dnešná povinnosť a musíme na ňu dbať. Som presvedčený, že
cez
našu dobrú snahu, nech urobíme tieto zákony akékoľvek,
tak
do jedného až dvoch rokov budeme zákony o štátnej službe
Policajného
zboru aj zákony o armáde upravovať,
pretože bu-
deme
mať iné poznatky a iné možnosti, vrátane ekonomických.
Dovoľte mi len veľmi stručne sa vyjadriť k niektorým
názorom,
lebo sme o nich diskutovali, aj keď sme
to verejne
nepublikovali.
Pán
poslanec Čarnogurský hovorí,
aby financie, ktoré
armáda odvádza
pre potrebu sociálnych
fondov, zostávali
v
armáde. Presne také isté právo
majú, aby zostávali tieto
peniaze
u policajtov všetkého druhu. Ale hneď by vystúpili
poslanci,
a plným právom, aby to zostalo
aj pre tých, čo
pracujú
v štátnej správe, a to by vystúpili aj ďalší a ďalší.
Myslím si, že ak máme ctiť ústavu,
že všetci sú pred
ústavou
rovní, tak nemôžeme takúto formu privilégií vyrobiť.
Vyrobiť
ale inú, ktorá uspokojí ľudí, a dosiahneme to, čo
chceme.
Nemôžeme spustiť lavínu týchto mimoriadnych požiada-
viek.
Ja nemám také obavy o odchodné, ako boli tu vyjadrené.
Aj
pán poslanec Kanis, ktorý trošku neprečítal ten zákon,
robí
predčasné závery. To nie je v rozpore
so zákonom o Po-
licajnom
zbore, pretože aj ten je zladený s týmto zákonom,
aj
k nemu bol dnes rozdaný jeden doplňujúci návrh.
Rozdiel je len vo výklade, čo bude. Konštrukcia zákona
o
sociálnom zabezpečení armády
vychádza z toho, že každý
dôstojník
bude mať nárok na odchodné, pokiaľ študoval stred-
nú
školu, prakticky už pred dosiahnutím
veku 40 rokov, pre-
tože
v osemnástich maturuje. Ten, kto
ukončí vysokú ško-
lu,
tak vlastne o 4 roky neskôr. To aj tak znamená najskôr
v
tejto spoločnosti.
Páni poslanci, ste presvedčení, že
Slovensko je ochotné
akceptovať, aby dôstojníci a práporčíci chodili do
penzie
o
10 rokov skôr ako ostatní? Povedzme
to, páni politici,
svojim
voličom, že toto idete presadzovať. Ak nie, musíme
mať
nástroj a stanoviť taký čas, alebo
taký vek odchodu do
penzie,
aby nám to naši voliči
akceptovali. A ja som pre-
svedčený,
že tým vekom je dnes 55 rokov, tak
ako ho vojaci
majú,
tak ako ho majú policajti.
Je pravda, že do armády bol nábor - a ja
som sa na tej-
to mašinérii podieľal, keď som
chodil presvedčovať ľudí:
Prídite do
armády, budete mať odchodné. Tak musíme nájsť
spôsob,
ako vyriešiť, aby neboli také
privilégiá, ktoré ob-
čianska
verejnosť neprijme, a bolo dodržané slovo, ktoré sme
im
dali. Tento návrh, ktorý je predložený v návrhoch gestor-
ského
výboru, to spĺňa. Prakticky obidva návrhy, pokiaľ budú
prijaté podľa
návrhu gestorského výboru,
ako pre štátnu
službu
polície, tak pre sociálne zabezpečenie armády hovoria
a
v tom je ich podstata: Kto sa dožije
penzijného veku a má
splnené,
odslúžené roky v ozbrojených
silách, v tých alebo
oných,
dostáva odchodné, dostáva odchodné v
rovnakej výške,
10-násobok
platu. Toto nemá žiadny občan tohto štátu. My sme
za
to, aby toto odchodné zostalo.
Po druhé, všetci ľudia, ktorí sú užitoční
pre štát, aby
slúžili
ďalej, aby mohli slúžiť ďalej, aby neplatilo, že mu-
sia
odísť do penzie. Iste nebudeme mať
záujem, aby povedzme
jeden
zo špičkových kriminalistov alebo zo špičkových ria-
diacich
pracovníkov ministerstva, či už jedného alebo druhé-
ho,
alebo generálneho štábu, alebo vojenský
alebo policajný
pedagóg
musel ísť do penzie. Nech slúži ďalej. Už má istotu,
že
až skončí, dostane odchodné. My chceme,
aby aj ľudia ve-
deli,
že nie každý sa v tom konkurenčnom boji medzi veliteľ-
mi
v armáde uplatní. Preto sú tam také
návrhy, že ak už ar-
máda
nemá preňho zaradenie a stratil právnu oporu na povýše-
nie,
pretože dosiahol hranicu hodnosti,
nie je to dôvod na
vyhodenie
z armády, ale je to dôvod na zaradenie do vyššej
funkcie.
A ak armáda nie je schopná dať vyššiu funkciu, pre-
tože
ju nemá prázdnu, a on nie je taký dobrý, aby vytlačil
úspešného
človeka vo funkcii, na ktorú už podľa vekovej hra-
nice
nárok má, tak mu armáda navrhne, pretože minister to
právo
dostane, odísť s určitým odchodným. Teda s podmienkami
na
adaptáciu do nového prostredia, naspäť do civilného živo-
ta,
odísť z armády so cťou a s dobrým pocitom a dobrým vzťa-
hom
k armáde. Toto všetko návrhy obsahujú.
Stačí ich prečí-
tať,
zamyslieť sa na nimi.
Dalo
by sa povedať, kto teda
je v tej skupine ľudí,
ktorej navrhujeme, alebo ktorej podľa návrhu oboch zákonov
nebude vyplatené
odchodné. Sú to
ľudia, ktorí spáchajú
trestný
čin a budú odsúdení, sú to ľudia, ktorým boli ponúk-
nuté,
alebo si našli lepšie podmienky než v služobnom pomere
a
nepotrebujú vytvoriť podmienky štátom na to, aby sa uplat-
nili, pretože oni
si lepšie podmienky už
našli. A to je
vlastne
to, čo je v zákone vložené.
Som veľmi rád, že v priebehu zákona ešte
aj dnes ráno
sme
našli chybu v tom zákone. Napríklad - a
navrhujem a ci-
tujem
teraz -, aby do § 22 bol vložený nový
odsek 3 v tomto
znení:
"Nárok na odchodné má aj profesionálny vojak v stálom
služobnom
pomere, ktorý dosiahol dôchodok podľa §
27 a jeho
služobný pomer skončil, teda jeho služobný
pomer skončil
a
trval najmenej 10 rokov." Pretože
piloti, výsadkári a
niektorí pracovníci,
ktorí pracujú v
extrémne náročných
podmienkach,
podľa § 27 majú možnosť, resp. minister má mož-
nosť
im započítať roky do penzie dvakrát.
Vždy to v armáde
bolo,
vždy to v armáde iste aj zostane. Kým tejto skupine sa
otvára
možnosť započítať ten čas, stačí im desať rokov služ-
by
a splnia nárok na odchodné. Tým bude vyriešená posledná
kategória,
pretože kategóriu profesionálnych
vojakov na čas
určitý alebo
na dočasnú službu rieši
nie § 22, ale § 23
tohto
zákona.
Som veľmi rád, že armáda má dôveru. Chcem ale otvorene
povedať
a vojaci si to často uvedomujú, pretože pri rozhovo-
roch
s nimi mi to potvrdzujú, že armáda okrem iného má dôve-
ru
preto, že Slováci a Slovenky vedia,
že žijú v skromných
podmienkach
a robia tak, že ich aj každý chváli.
Nepostavme
ich
- aj keď iste, že pre nich by to bolo najlepšie - do po-
zície, že im
Slováci začnú závidieť
nezaslúžené podmienky
a
stratia ich dôveru. Budeme sami proti sebe.
Ja som
celý život bol vojakom, som
presvedčený, že si
vojaci zaslúžia
viac, než im dávame. Nemám ale
tú morálnu
silu
alebo morálnu - povedal by som, nechcem
to radšej na-
zvať
-, aby som bezhlavo požadoval len
zo stavovskej prí-
slušnosti
podmienky na úkor iných. Vidím, aká ťažká služba
je
v polícii, vidím, aká ťažká služba
je inde. A nakoniec,
povedzte
mi, ktorí z našich starostov a
primátorov má menej
nepríjemností
v priebehu dňa, než majú možno niekedy
aj po-
licajti
na križovatke. Keď sa nedohodneme na
princípe spra-
vodlivosti,
čo je
ťažké a čo nie, nehľadajme
bezhlavo len
argumenty,
ktorými by sme sa im zapáčili. Ja síce chápem, že
je
pred voľbami, ale buďme aspoň trochu objektívni.
Prosím vás, pani poslankyne, páni
poslanci, o podporu
návrhov,
ktoré vyšli z gestorského výboru. Návrh,
ktorý som
čítal,
vám bude rozdaný, je podpísaný 15 poslancami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne poslancovi Andrejčákovi.
A ako posledný vystúpi pán poslanec
Lauko, ale medzitým
s
faktickou poznámkou pán poslanec Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Pán podpredseda, je troška divné, že
dostávame pozmeňu-
júce
návrhy až do posledného momentu. Asi by poslanec mal
mať
tiež čas na to, aby na to reagoval. Dostali sme druhý
pozmeňujúci
návrh, reaguje na to, čo
tu rozprával pán po-
slanec
Andrejčák, že prišli na riešenie, a teda ho podávajú.
Zákon o vojenskej službe obsahuje, že v prvom období
výkonu
profesionálnej služby budú vojaci slúžiť v dočasnej
službe,
ktorá môže trvať až 15 rokov.
Ustanovenie podmienky
výkonu služby najmenej počas 10 rokov, čo je v tom návrhu,
v
tejto skupine profesionálnych vojakov
je teda zbytočné a
zbytočný
je aj tento návrh.
Bolo by veľmi dobré, keby počuli to, čo
tu povedal pán
predseda
výboru Andrejčák, aj vojaci v
jednotlivých posád-
kach.
Aj zákon o peňažných náležitostiach rieši len problémy
od
plukovníka hore, plukovníkov a
generálov, ale tí, ktorí
robia
výkon služby dole v kasárňach, tým sa bude doplácať.
Bolo
by treba, aby ste sa za nimi vybrali, čo vám povedia na
váš
kvázi vlastenecký postoj.
Je
veľmi smutné, že bývalý minister obrany nedokáže
z
titulu svojej funkcie presadzovať
to nevyhnutné, čo dnes
vojaci
potrebujú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Ďakujem pekne.
Chcel by som zdôrazniť k tomu, ako pán
poslanec Andrej-
čák
rozprával, že tento návrh zákona by mal
byť posudzovaný
ako
určitý predvolebný boj. Za Slovenskú národnú stranu sku-
točne
chcem zdôrazniť, že to nie je nijaký
predvolebný boj,
ale
nám leží na srdci otázka obrany tohto
štátu a aj situá-
cia,
ktorá je v armáde.
Chcel
by som len povedať príklad na
prieskumníkovi,
ktorý
v mierovom období pri svojom výcviku
niekedy aj 3, aj
5
dní musí byť v teréne. Takýto človek ťažko vydrží do 55
rokov
aktívne byť vojak profesionál. Ten je
už po 10 rokoch
zruinovaný
zo zdravotnej stránky. A keď sa chceme
takýmto
spôsobom
pozerať na túto problematiku a keď to ešte vyjde aj
z
úst bývalého vojaka profesionála, dokonca generálplukovní-
ka,
je to smutné. Musím otvorene povedať, pán generálplukov-
ník,
vy ste hanba armády, hanba armády. To vám hovorím otvo-
rene.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, pokoj.
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Párkrát mi bolo smutno v tomto parlamente, ale tak ako
dnes,
tak mi ešte nebolo smutno. Dnes viem, že to, čo som si
doteraz
myslel o pánu generálplukovníkovi, je pravda,
bohu-
žiaľ.
Pán generálplukovník sa odvoláva na NATO. Viete, vy
ste
mi pripadali ako jeden bývalý minister, čo tvrdil, že
keby
sme boli v NATO, tak v Čechách nie sú povodne. Hovorili
ste
o nevraživosti medzi policajtmi a vojakmi. To ste len vy
hovorili,
nikto iný o tom nehovorí. A možno, že
ste zasiali
semienko
naozajstnej nevraživosti. Táto hanba
padne na vašu
hlavu.
Tiež ste hovorili, že pred ústavou sme si všetci rov-
ní
a štátni zamestnanci sú si rovní, čiže mali by byť všetci
rovnakí.
To potom znamená aj lekári, učitelia,
nielen voja-
ci.
A vy ešte aj vojakov rozlišujete.
Dávate výhody letcom,
čo
je iste pravda, iste nie všetci sú rovnakí, ale vy raz
trepete
o jednom a potom o druhom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, ovládajte sa.
Poslanec V. Moric:
Dobre, netrepe, máte pravdu. Chcel by som len povedať,
že
v demokratických štátoch, na ktoré sa
pán generálplukov-
ník
odvoláva, je záujem štátu na dlhodobej službe policaj-
tov,
na celoživotnej službe policajtov. Na ich pracovnej ce-
loživotnej
službe, nemyslím až do smrti. A v tých istých de-
mokratických štátoch, kde sú profesionálni vojaci,
sa ne-
predpokladá
celoživotná profesionálna služba
vojakov. V tom
je
rozdiel, ak to dokážete pochopiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán
poslanec Andrejčák, ale
nemôžete mať reakciu na
svoje
vlastné vystúpenie. Čiže nech sa páči, spojte ho, má
procedurálny
návrh.
Poslanec I. Andrejčák:
Nejdem reagovať na svoje vlastné vystúpenie. Prihlásil
som
sa, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Kanisa.
(Ruch
v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To nemožno, priatelia. Priatelia, sme tu síce svedkami
všelijakých
foriem...
Sformulujte to ako procedurálny návrh a
nie ako reakciu.
Poslanec I. Andrejčák:
Mám procedurálny návrh, aby bolo uložené vedúcemu Kan-
celárie
zabezpečiť mi cestou Kancelárie Národnej rady dnes
písomný
záznam vystúpení pána poslanca Kanisa, Slotu a Mori-
ca,
aby som mohol Národnej rade vypracovať dokument s hodno-
tením
toho, čo povedali a povedali zle.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Tým sme prišli k poslednému vystúpeniu v rámci rozpra-
vy.
Pán poslanec Vanko, máte slovo.
Poslanec M. Vanko:
Vážený
pán predsedajúci, dovolím
si predniesť krátky
pozmeňujúci
návrh, o ktorom už dvaja predrečníci niečo pove-
dali.
V § 22 ods. 1 slová "ak nie je v tomto
zákone ustano-
vené
inak" sa nahrádzajú slovami
"ak dosiahol 55 rokov ve-
ku".
To je všetko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, tým sme
ukončili rozpravu.
Vyhlasujem
rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem, pán podpredseda. Za tri kluby
žiadam prestávku
na
poradu klubov ešte pred záverečným slovom pána ministra.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To znamená, že je prestávka. Dáme 20 minút. Vážené ko-
legyne
a kolegovia, dávam teraz prestávku na
poradu klubov,
potom
nasleduje obedňajšia prestávka. O 14.00 hodine
pokra-
čujeme
hodinou otázok a odpovedí.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
naplnil sa čas, otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu
budeme
postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-
com
poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov poda-
ných
do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze
vyžrebovali poradie
otázok na odpovede, ktorým sa budeme
riadiť.
Vyžrebované poradie bolo oznámené na vývesnej tabuli
pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky
poslancov,
ktorí
sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Páni poslanci, pani poslankyne, predseda
vlády Sloven-
skej
republiky pán Vladimír Mečiar
sa z rokovania o tomto
bode
programu ospravedlnil. Prosím zastupujúceho podpredsedu
vlády
pána Sergeja Kozlíka, aby zo svojho miesta oznámil,
ktorých
členov určil, že budú odpovedať na
otázky za neprí-
tomných
členov vlády, prípadne za nich bude odpovedať sám.
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľte mi ospravedlniť neprítomných. Pána podpredsedu
Kalmana
budem zastupovať ja, pána ministra Jasovského bude
zastupovať
pán minister Zlocha a ministra spravodlivosti pá-
na
Liščáka bude zastupovať pán minister kultúry Hudec.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vy-
žrebované
otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prosím
pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto za
rečníckym
pultom a podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré
boli
adresované predsedovi vlády, odpovedal
na ne v časovom
limite
15 minút.
Prečítam vám prvú otázku. Postavil ju
podľa vylosovania
pán
poslanec František Švec. Znie: "Vaša vláda začala reali-
záciu dlhodobých investičných akcií Mochovce, Vodné dielo
Žilina
a diaľnice. Verím, že občania vo
voľbách dajú dôveru
vašej
vláde, aby tieto diela mohla ukončiť. V akých horizon-
toch
a aké prínosy budú plynúť z týchto akcií?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dovoľte mi pripomenúť, že už od vzniku
samostatnej Slo-
venskej republiky
vláda Vladimíra Mečiara
mala základný
strategický cieľ, a to je dobudovanie základného
výrobno-
-technického
potenciálu Slovenskej republiky ako prvku, kto-
rý
je smerodajný pre ďalší strednodobý a
dlhodobý rast Slo-
venskej republiky. V rámci týchto akcií a v rámci priorit-
ných
predpokladov bola na prvom mieste postavená energetika,
predovšetkým
sa týkala zásadného rozhodnutia v otázke jadro-
vej
elektrárne Mochovce a
rekonštrukcie ďalších energetic-
kých
zariadení.
Už na minulej schôdzi Národnej rady som pripomínal, že
išlo
o zásadné rozhodnutie, ktoré v roku 1994 bolo pribrzde-
né
dočasnou vládou, nebolo dané rozhodnutie, bolo riešené až
v
roku 1995 tým, že sa našiel viaczdrojový spôsob financova-
nia,
ale najmä medzinárodnopolitického krytia tejto akcie za
súčinnosti
piatich zúčastnených štátov. Ide o projekt rusko-
-francúzsko-nemecko-česko-slovenský
a znamenal zásadný prie-
lom
do riešenia energetického potenciálu Slovenskej republi-
ky.
Čo sa
týka priamo jadrovej elektrárne
Mochovce, pred-
pokladá
sa, že prvý blok tejto jadrovej elektrárne by mal
byť spustený na
prelome júna-júla 1998, druhý
blok tejto
jadrovej
elektrárne by mal byť ukončený a spustený do pre-
vádzky
v roku 1999.
Súbežne s riešením energetiky stála
otázka lepšieho vy-
žitia hydroenergetického potenciálu Slovenskej
republiky,
kde
súbežne s dokončovaním Vodného diela Gabčíkovo - Nagyma-
ros
po anabázach na súdnom dvore v Haagu a v podstate víťaz-
nom,
alebo v rozhodnutí v prospech
Slovenskej republiky na
tomto
súdnom dvore stála otázka ďalšieho využitia hydroener-
getického
potenciálu a na to nadväzovalo rozhodnutie vlády
o
výstavbe Vodného diela Žilina. V podstate realizácia tohto
vodného
diela prebiehala po rozhodnutí v roku
1995 do dneš-
ných
dní, keď koncom decembra bola spustená
časť tohto vod-
ného diela. V súčasnosti situácia je taká,
že prebiehajú
ďalšie
práce na kompletnom sprevádzkovaní
Vodného diela Ži-
lina
s tým, že momentálne prebieha
dopúšťanie príslušnej
vodnej nádrže s tým, že v priebehu najbližších mesiacov by
mala
nádrž byť doplnená a prevádzkový stav s
tým, že do no-
vembra
1998 by v plnom rozsahu Vodné
dielo Žilina malo byť
sprevádzkované.
Je nesmierne dôležité, že tieto
investičné akcie v pod-
state
postupným sprevádzkovaním začínajú tvoriť zdroje, kto-
ré
potom smerujú na postupné splácanie jednotlivých investí-
cií,
pretože ide o - a to nespochybňujem - zdrojovo veľmi
náročné
záležitosti, ktoré sú návratné v dlhodobom
horizon-
te,
ale pre fungovanie vyspelej
ekonomiky sú absolútne ne-
postrádateľné.
To znamená, že Vodné dielo Žilina už produku-
je prvé kilowatthodiny elektrickej energie. Začína tvoriť
zdroje
na splácanie prostriedkov, ktoré naň boli vynaložené.
Podobne, čo sa
týka Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros,
produkuje
sa tam už dnes 20 % elektrickej energie produkova-
nej
v tomto štáte. Podotýkam, je to
jeden z najlacnejších
zdrojov
elektrickej energie. To znamená, že je tu zabezpeče-
ná
aj významná efektívnosť.
Čo sa týka ďalších infraštrukturálnych
diel, vláda Vla-
dimíra
Mečiara začala od roku 1995 štartovať
zamrznutý pro-
ces výstavby diaľnic. Opäť nejde o žiadne pamätníky, ide
o
výsostné pragmatické infraštrukturálne
diela, na ktorých,
podotýkam,
bola absolútna zhoda v čase, či vzniku
samostat-
nej Slovenskej republiky, alebo v čase, keď sa zakladali
transformačné procesy ešte vo federálnom štáte,
keď bolo
úplne
jasné, že treba v prvom rade začať v
rámci investícií
s
rozvojom infraštruktúry ako základného
predpolia pre roz-
voj
ďalších nadväzujúcich, najmä
sofistikovaných výrob.
Od roku 1995 v podstate každoročne s
istými prírastkami
s
tempovým nárastom prebieha
výstavba diaľnic, pričom sa
v
rámci koncepcie, schválenej vládou, zabezpečuje prednostné
ukončovanie ucelených
úsekov. V tomto roku predpokladáme
spustiť
ucelený úsek diaľnic Bratislava -
Ladce, Bratislava
-
Nitra s ďalšími napojeniami na rakúske a maďarské hranice,
čím
zároveň napájame Slovenskú republiku
ako tranzitnú kra-
jinu
na príslušné európske magistrály,
ale čo je nesmierne
dôležité, že tento
infraštrukturálny vývoj v
podstate je
základňou pre
vstup zahraničného kapitálu,
ktorý veľmi
dôrazne,
veľmi podrobne sleduje vývoj, rozvoj infraštruktúry
na
Slovensku. A mám osobné skúsenosti, konkrétne osobné skú-
senosti
s rokovaním so zahraničnými partnermi, ktorí detail-
ne
aj v časových harmonogramoch poznajú,
kde sa infraštruk-
túra
na Slovensku uberá a v ktorých časových horizontoch bu-
dú
jednotlivé infraštrukturálne akcie ukončené.
Zdôrazňujem, že pokiaľ hovoríme o
ukončení alebo smero-
vaní
diaľnic do roku 2005 a hovoríme o tom, že budú postupne
spojazdňované
niektoré úseky diaľnic, predovšetkým v oblasti
Považia,
automaticky je zreteľne cítiť, ako narastá prílev
zahraničných
investícií v daných smeroch. Ale
podobne sa to
týka
aj oblasti Nitry, kde už v podstate
nemáme problém, že
by tu nebol
vstup, prílev zahraničného
kapitálu. Naopak,
v
oblasti Považia, v oblasti Nitry skôr
máme problém získať
dostatok
kvalifikovaných pracovných síl pre prílev zahranič-
ného kapitálu alebo pre záujem, ktorý
zahraničný kapitál
prejavuje.
Je to opäť výzva pre ďalší významný posun výstav-
by
infraštruktúry smerom na ďalšie oblasti
Slovenska, najmä
na
smer Žilina - Poprad - Košice, kde opäť
pokračovanie vý-
stavby
diaľnic bude znamenať významný prienik, významný záu-
jem
medzinárodného alebo zahraničného kapitálu.
Podobne možno dokumentovať značný záujem
vstupu mnohých
významných
svetových firiem na Slovensko v tej
oblasti, kde
je
dobudovaná infraštruktúra. Môžem
pripomenúť firmu Volks-
wagen,
ktorá v tomto roku chce zvýšiť
produkciu automobilov
na
trojnásobok zo 40 000 na 120 000 automobilov
ročne s ho-
rizontom,
perspektívou po roku 2000 na úroveň 200
000 auto-
mobilov
s podstatným zvýšením výroby
prevodoviek a jej sme-
rovaním
už nie na oblasť Bratislavy, ale smerom na oblasť
Martina,
Dubnice, kde opäť tieto strategické zámery zahra-
ničných
investorov sú priamo viazané na výstavbu infraštruk-
túry,
nevynímajúc diaľnice. Podobne je
významný záujem ame-
rickej firmy MOTOROLA, to znamená, že záujem
zahraničných
investorov
sa nekoncentruje len na európske krajiny. Spomína
sa
dosť často rokovanie s japonskými partnermi, ktorí takis-
to by sa
mali významne podieľať na investičnom vstupe na
územie
Slovenskej republiky. A opäť
zdôrazňujem, že monito-
rujú
výstavby infraštruktúry a
budovania infraštruktúry na
Slovensku.
Pokiaľ zdôrazňujem - aj na minulej schôdzi som zdôraz-
nil
- tento fenomén, tak práve z dôvodu tvorby pracovných
miest
na Slovensku a z toho dôvodu, že v rámci budovania in-
fraštruktúry
nesledujeme prílev tzv. privatizačného
kapitá-
lu,
ale sledujeme prílev technologického
kapitálu a v rámci
tohto
ukazovateľa sme porovnateľní či s Maďarskom, či s Poľ-
skou,
či s Českou republikou, kde nedosahujeme príslušné ob-
jemy
vstupu priameho zahraničného kapitálu, sú tzv. privati-
začné
investície, ktoré sú dominantné trebárs v Českej re-
publike
alebo v Maďarsku. Teda v rámci rozvoja infraštruktú-
ry
nám ide o technologické kapitálové vstupy a v tomto zmys-
le
sú signifikantné vstupy či Volkswagenu,
či predpokladané
vstupy
firmy MOTOROLA, či vstupu najväčšej americkej hutníc-
kej
firmy do Východoslovenských železiarní.
Podotýkam, že tu nejde o nejaký výpredaj slovenských
výrobných
kapacít. Ide o navŕšovanie, kapitálové navŕšovanie
slovenských
podnikov, ktoré už sa nedeje cez štátnych
úrad-
níkov,
deje sa cez nové vlastnícke
štruktúry a dáva tento
vstup zahraničného kapitálu našim súkromným
investíciám
a
súkromným výrobným aktivitám nový rozmer, ktorý si myslím,
že
je potrebný pre každú krajinu, ktorá sa
chce úspešne za-
radiť
medzi vyspelé krajiny Európy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, chcete ešte k tomu dačo
povedať? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán podpredseda vlády, mám
tridsaťročné skúse-
nosti z
pôsobenia v investičnej
výstavbe a priemyselnej
energetike, preto
som presvedčený, že
rozhodnutie vlády
o
realizácii dlhodobých investičných
akcií je správne, lebo
dopravné siete a energetické zdroje sú základnými piliermi
každej
prosperujúcej ekonomiky.
S poľutovaním však musím konštatovať, že
tu v parlamen-
te
počúvam zo strany opozície spochybňujúce názory na reali-
záciu týchto akcií od rôznych
tiežodborníkov, hovorcov a
výnimočných
jedincov, ktorí vedia všetko a rozumejú všetkému
od
ekológie po gynekológiu. Mám svoj názor na týchto vševed-
kov,
ktorí sa snažia spochybniť všetko, čo robí súčasná vlá-
da.
Veľakrát trpím, áno pán kolega, trpím
aj vedľa vás, keď
musím
počúvať umelo vykonštruované demagogické a účelové ne-
gatívne
stanoviská k činnosti súčasnej vlády, ale naučil som
sa
s tým žiť. Hrozí ma však predstava, že
by títo páni mali
niekedy prevziať zodpovednosť za riadenie
nášho národného
hospodárstva
a pozastavili by realizáciu týchto stavieb.
Ale
predsa, dovoľujem si
položiť aspoň hypotetickú
otázku,
pán podpredseda: Aký dosah na ekonomiku Slovenskej
republiky
by malo pozastavenie realizácie týchto
dlhodobých
akcií?
Podpredseda vlády SR S.
Kozlík:
Áno, čo
sa týka hypotetickej otázky
pozastavenia prí-
slušných investičných akcií, dúfam, že
to vlastne nie je
možné,
čo sa týka energetických diel, sú to dlhodobé záväzky
Slovenskej
republiky voči dodávateľským firmám.
Čo sa týka výstavby diaľnic, opäť, pokiaľ
sa chceme za-
radiť
medzi vyspelé západné krajiny,
nemôžeme zaspať s vý-
stavbou
infraštruktúry. A to sa netýka len
diaľnic, energe-
tiky,
to sa týka telekomunikácií, a to sa
týka aj nadväznej
infraštruktúry,
pod ktorú - už minule som pomenoval - radíme
sociálnu infraštruktúru, v rámci nej predovšetkým výstavbu
bytov.
Je zarážajúce, že z môjho minulého vystúpenia v Ná-
rodnej
rade, keď som zdôrazňoval, že sme za jeden rok zvýši-
li počet nových bytov o 70 %, v podstate
taká informácia
v
slovenských médiách nezarezonovala, s výnimkou priameho
prenosu
z parlamentu. Tak znovu zdôrazňujem, že
nadväzne na
výstavbu
základnej infraštruktúry nadväzujú aj ďalšie, najmä
infraštruktúra,
ktorá má v hlavičke alebo v úvodzovkách pred
sebou
terminus technicus sociálna infraštruktúra.
Chcem zdôrazniť ďalšiu
demagógiu, v zmysle ktorej sa
opozícia
vyjadruje, že staviame na Slovensku pomníky. Pro-
sím,
aby opoziční poslanci išli vysvetľovať na východné Slo-
vensko
to, že diaľnice, ktoré smerujú do oblasti Prešova,
Košíc,
Východnej, sú pomníkmi pre tento štát. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán podpredseda vlády, uplynul čas.
Ďakujem vám.
Teraz
pristúpime k odpovediam
členov vlády na otázky
poslancov, prípadne
odpovediam generálneho prokurátora a
predsedu
Najvyššieho súdu.
Prvá otázka je na pána ministra Mráza od pána poslanca
Garaia:
"Máte poznatky z doterajšej činnosti ministerstva.
Aké
poslanie a ťažiskové úlohy formulujete
pre ministerstvo
do
ďalšieho obdobia?"
Nech sa páči, máte slovo.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
azda ešte na doplnenie pána
podpredsedu vlády uvediem
niekoľko
čísel ohľadom bytovej výstavby. V roku 1994 sa na
Slovensku
začalo len cez 3 tisíc bytov, niečo málo cez 3 ti-
síc.
V roku 1997 podľa predbežných čísel na Slovensku bolo
vydaných
rozhodnutí na začatie stavby, stavebných povolení
viac než 12 tisíc, to znamená štvornásobne
viac, než bolo
v
1994.
Dovoľte mi azda hneď na úvod poprosiť trošku o zhovie-
vavosť,
pretože na takto koncipovanú otázku asi ťažko by som
vedel
odpovedať dve-tri minúty. Prosím, keby ste ma
takto
chápali.
Ministerstvo výstavby a verejných prác
Slovenskej re-
publiky
má zo zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
347/1990 Zb. zverené kompetencie v oblasti verejných
prác,
verejného obstarávania, investičnej
výstavby, staveb-
nej
výroby, výroby stavebných látok, exportu stavebných prác
štátnej
bytovej politiky a hospodárenia so
samotnými bytmi.
Tieto svoje
kompetencie uplatňovalo a
uplatňuje v súlade
s
úlohami vyplývajúcimi pre naše ministerstvo z Programového
vyhlásenia
vlády Slovenskej republiky.
Súčasná
vláda svojím programovým
vyhlásením potvrdila
prechod
z reštriktívno-stabilizačnej politiky
na rozvojovo-
-stabilizačný program, resp. stratégiu. Na ten
účel vláda
uložila Ministerstvu výstavby a verejných prác
Slovenskej
republiky každoročne
vypracovať programy verejných
prác
a
navrhnúť priority rozvojových programov ako systémový fak-
tor
v investičnom procese na dosiahnutie účelného a efektív-
neho vynakladania predovšetkým verejných prostriedkov pri
príprave
a realizácii samotných verejných prác. Finančné ob-
jemy
verejných prác Ministerstvo výstavby a verejných prác
Slovenskej republiky v bežnom roku zosúlaďuje s možnosťami
štátneho rozpočtu a nasledujúce dva roky sa upravujú podľa
predpokladaných
disponibilných zdrojov. Následne
na to mi-
nisterstvo
výstavby a verejných prác každý rok vyhodnocuje
realizáciu plnenia rozvojového programu verejných prác za
predchádzajúci
rok a spolu s návrhom opatrení na
zamedzenie
nežiaduceho
vývoja v oblasti verejných prác v bežnom roku
predkladá
na prerokovanie vlády Slovenskej republiky.
Pri
vypracovaní návrhu aktualizovaného rozvojového
programu
priorít verejných prác na roky
1998-2000 sa minis-
terstvo zameralo na
dôsledné posudzovanie
opodstatnenosti
začínania nových
stavieb s cieľom usmerniť
finančné pro-
striedky
predovšetkým na dokončovanie rozostavaných stavieb,
a
tým i na zníženie celkovej
rozostavanosti. Týmto postupom
sa
dosiahlo, že rozostavanosť z rokov 1998 až 2000 sa už bu-
de
výraznejšie znižovať. Vzhľadom na to,
že tieto opatrenia
by sa mali týkať nielen
problematiky ústredných orgánov
štátnej
správy, ale i miest a obcí, je potrebné, aby celá
predmetná
problematika verejných prác bola aj z tohto hľa-
diska
upravená zákonom o verejných prácach,
ktoré minister-
stvo
pripravuje do legislatívneho procesu.
Cieľom zákona o verejných prácach
je usmerňovanie ve-
rejných
investícií na riešenie
najnaliehavejších hospodár-
sko-sociálnych
potrieb spoločnosti, dosiahnutie usporiadania
vzťahov v investičnej výstavbe zodpovedajúcich
zaužívaným
vzťahom
v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou, zame-
dzenie
živelnosti a presadzovaniu lokálnych a rezortných zá-
ujmov,
dosiahnutie objektívneho stanovenia
priorít pri vy-
nakladaní
verejných investícií, stanovenie objektívnej výšky
nákladovosti,
finančnej náročnosti atď.
Ministerstvo výstavby a verejných prác
Slovenskej re-
publiky je gestorom
aj pre oblasť verejného obstarávania
a
koncesného obstarávania. Úlohy
na tomto úseku štátnej
správy
vykonáva v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov,
služieb
a verejných prác v znení neskorších
predpisov a zá-
kona
číslo 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní. Minister-
stvo
metodicky usmerňuje účastníkov verejného a koncesného
obstarávania,
riadi štátnu správu vykonávanú krajskými úrad-
mi
v oblasti verejného a koncesného obstarávania, zabezpeču-
je
aproximáciu legislatívy v tejto oblasti. Význam a dôleži-
tosť
verejného obstarávania je daná trhovým hospodárstvom,
v
ktorom štát zabezpečuje týmto spôsobom svoje potreby.
Podľa posledného štatistického zisťovania v roku 1996
sa
celkovo uskutočnilo v Slovenskej
republike 17 787 súťaž-
ných foriem
obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota
predmetu obstarávania bola 57,9 mld. Sk. Výsledky
za rok
1997
sa v súčasnosti ešte len spracúvajú. Ťažiskové úlohy na
ďalšie
obdobie sú najmä: vypracovanie právnej
úpravy zákona
o
verejnom obstarávaní, rešpektujúce
Európsku dohodu o pri-
družení
Slovenskej republiky k Európskej únii, tvorba pod-
porných prvkov
systému verejného obstarávania, príprava
pristúpenia
Slovenskej republiky k Dohode o vládnom obstará-
vaní,
prijatej v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Na základe poznatkov z doterajšej
činnosti ministerstva
musím
konštatovať, že pozitívny vývoj v
stavebníctve pokra-
čoval
aj v roku 1997.
Vzhľadom na to, že Štatistický úrad
Slovenskej republi-
ky
ešte nevydal doteraz definitívne
výsledky z roku 1997,
uvediem
aspoň výsledky za obdobie január až november 1997.
Za
11 mesiacov v roku 1997 dosiahol
objem stavebnej výroby
v
cenách bežného roka výšku 67,3 mld. korún a oproti rovna-
kému
obdobiu roka 1996 vzrástol v starých
cenách roku 1995
o
8,9 %. Na tomto pozitívnom vývoji sa
podieľa hlavne objem
stavebnej produkcie v tuzemsku, ktorý dosiahol
výšku 62,9
mld.
a oproti 11 mesiacom 1996 v cenách
bežného roka vzrás-
tol
o 12,8 %. Podiel súkromného sektora na celkovom objeme
stavebnej
výroby bol 81,9 %.
Výsledky stavebníctva za 11
mesiacov roka 1997 nás o-
právňujú predpokladať, že aj celý rok 1997 bude pre nás
úspešný. Očakávame, že objem stavebnej produkcie
v cenách
bežného
roka dosiahne výšku zhruba 74 mld.
korún, čo je o-
proti
roku 1996 nárast o 12 mld. Sk. Rast
stavebnej produk-
cie
sa priaznivo prejaví aj vo zvýšení
podielu stavebníctva
na
tvorbe hrubého domáceho produktu. Kým v roku 1996 pred-
stavoval
tento podiel stavebnej výroby na tvorbe
HDP 4,7 %,
v
roku 1997 to už bude viac ako 5 %. Azda na porovnanie:
Vo
Fínsku je to 4,6 %, vo Švédsku 5 %, v Rakúsku 4,8 %, vo
Francúzsku
6 % a v Českej republike je to 6,8 % podielu sta-
vebníctva
na hrubom domácom produkte.
Vývoz stavebných prác v roku 1997 poklesol v porovnaní
s
rokom 1996 z objemu 5,9 mld. na 4,8 mld., predovšetkým do
štátov
bývalého Sovietskeho zväzu a Nemecka. Príčiny poklesu
vidíme
hlavne v neustále narastajúcej potrebe
kapacít v tu-
zemsku,
nesolventnosti investorov štátov bývalého Sovietske-
ho
zväzu, v ktorých je dostatok zákaziek, v rizikách bezpeč-
nosti
našich pracovníkov na prácach v zahraničí v niektorých
teritóriách
bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj v arabských
štátoch,
v nedostatku zákaziek pre vývoj v
teritóriách, kde
nie
sú problémy s financovaním, a nakoniec v neposlednom ra-
de
v znížení kontingentu pracovných miest v Nemecku.
Na postupné zvyšovanie exportu stavebných prác a dodá-
vok
najmä do Ruskej federácie, Ukrajiny,
Bieloruska a Chor-
vátska
kladieme dôraz najmä na export do Ruskej federácie,
ktorý
tvorí v súčasnosti zhruba 50 % celkového exportu nášho
stavebníctva. Na
zabezpečenie týchto úloh sme pripravili
viaceré
dvojstranné dohody a trvalo pracujú zmiešané pracov-
né
skupiny pre spoluprácu v stavebníctve.
K
ďalším ťažiskovým úlohám v oblasti rozvoja výstavby
a
stavebníctva na najbližšie obdobie
patrí predovšetkým za-
bezpečenie prípravy
stavebných kapacít na
plnenie úloh
z
rozvojových programov v oblasti
diaľničnej, vodohospodár-
skej,
ale najmä bytovej výstavby, spolupráca s ministerstvom
hospodárstva,
ministerstvom financií na zabezpečenie
vyhlá-
sených programov pre rozvoj malého a stredného
podnikania
v
stavebníctve, realizovanie záverov z protokolov medzivlád-
nych
komisií pre rozvoj exportu, najmä do
Ruskej federácie,
Ukrajiny,
Bieloruska, Chorvátska a Zväzovej republiky Juhos-
lávie,
aktualizácia stratégie exportu ministerstvom výstavby
na
rok 1998 s výhľadom do roku 2005, ako aj vypracovanie od-
vetvovej
analýzy konkurencieschopnosti vybraných výrobných
odborov
priemyslu stavebných látok.
V oblasti materiálovej základne
ministerstvo výstavby
a
verejných prác pripravuje koncepčné
zameranie rozvoja vý-
robných
odborov priemyslu stavebných látok s prihliadnutím
na
možnosti využívania vlastných zdrojových surovín. V súla-
de
s uvedenou koncepciou bude ministerstvo
podporovať prio-
rity rozvojových programov, napríklad aj formou prevzatia
štátnych záruk za
bankové úvery investorov,
ako aj vstup
zahraničných
investícií do priemyslu stavebných látok v sme-
re modernizácie a inovácie výrobnej
základne, ďalej bude
dbať
na racionálne vyhodnocovanie
ložísk nerudných surovín
vhodných
pre výrobu stavebných látok a bude podporovať re-
cykláciu
stavebných odpadov.
Významnou oblasťou, ktoré realizujú
celospoločenské zá-
mery
v úspore energie a do ktorej sa premietajú aj konkrétne
úlohy
nášho ministerstva, je plnenie zámerov
v programe za-
tepľovania
a jeho perspektívne rozšírenie na program úspor
energie
vo všetkých budovách. Z hľadiska
postupnosti a prí-
nosov
bol rozhodujúci program zatepľovania,
ktorý z pohľadu
systému financovania končí v roku 1997. Od roku 1998
finan-
covanie
zatepľovania bytov, ale aj
rodinných domov sa bude
uskutočňovať ako nový
účel podpory Štátneho fondu
rozvoja
bývania.
Celkove sa v rokoch 1992 až 1997 realizovalo zatep-
lenie
10 939 bytov pri poskytnutí štátnej dotácie vo výške
540,8
mil. korún. Od roku 1998 sa bude
dodatočné zatepľova-
nie bytových a rodinných domov
podporovať prostredníctvom
Štátneho
fondu rozvoja bývania.
V rámci programov úspor energie - okrem už spomenutého
programu
dodatočného zatepľovania a odstraňovania nedostatku
bytových
domov - vypracovalo Ministerstvo
výstavby a verej-
ných
prác Slovenskej republiky program úspor energie v budo-
vách
na obdobie do roku 2000 a s výhľadom do roku 2010. Ten-
to program bol 7. apríla 1997 predložený na
rokovanie vlády
Slovenskej
republiky a vláda ho vzala na vedomie s odporúča-
ním využitia v rámci aktualizácie energetickej
koncepcie.
Realizácia tohto programu sa sústredí predovšetkým
na dva
odbory
výstavby, a to budovy bytových domov a
rodinných do-
mov
a budovy občianskej výstavby a haly občianskej výstavby,
ktoré
vykazujú najvyššiu spotrebu energie.
Je potrebné aj naďalej vytvárať aj v
oblasti výstavby
a
stavebníctva podmienky na postupnú aproximáciu technických
noriem
s normami Európskej únie. Ministerstvo výstavby a ve-
rejných
prác výrazne pokročilo aj v tomto smere. V súčasnos-
ti
je už v Národnej rade schválený zákon o stavebných výrob-
koch
a predpokladáme, že nadobudne účinnosť
od 1. 10. 1998.
Spolu s
jeho inštitucionálnym zabezpečením a dobudovaním
systémov normalizácie skúšania a kontroly
kvality v celom
procese
investičnej výstavby sa tak vytvoria
potrebné pred-
poklady
na zásadný obrat v zlepšovaní
úžitkových vlastností
všetkých
našich stavieb.
V oblasti bývania ťažiskové úlohy na
ďalšie obdobie vi-
dím predovšetkým v doregulovaní legislatívnych noriem pre
výstavbu
bytov do vlastníctva, ktorá sa po zavedení Štátneho
fondu
rozvoja bývania postupne celkom slušne rozbieha. Ďalej
v
naštartovaní výstavby nájomných bytov zapojením súkromného
a
verejného kapitálu. Pôjde o iniciovanie
úprav legislatív-
nych
noriem, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú tento pro-
ces
- Občiansky zákonník, daňové zákony a podobne. Postupným
rozbehom
nájomných sektorov riešiť bývanie
občanov z nízko-
príjmovej skupiny, resp. začínajúce mladé rodiny,
telesne
postihnutých
občanov a podobne.
V oblasti európskej integrácie
vytvára ministerstvo
v
rámci svojich kompetencií trvalé podmienky na postupnú in-
tegráciu Slovenskej republiky do Európskej únie. Na tento
účel
budeme aproximovať všeobecné záväzné predpisy a vnút-
rorezortné
úpravy z oblasti verejných prác,
investičnej vý-
stavby
a bývania s právom Európskej únie, postupne riešiť
vybudovanie
organizačných štruktúr, ich personálne obsadenie
za
účelom uplatňovania zákona o
verejných prácach, staveb-
ných výrobkoch,
bývaní a zákonných úprav
aproximovaných
s
právom Európskej únie v oblasti
prípravy a realizácie in-
vestičnej výstavby, zabezpečovať vytvorenie
technicko-ad-
mistratívnych podmienok na účinnejšie využívanie
všetkých
foriem
zahraničnej pomoci aj pre oblasť výstavby a staveb-
níctva.
V dvojstrannej a mnohostrannej spolupráci
pôjde o trva-
lé
rozvíjanie a rozširovanie technicko-ekonomickej spoluprá-
ce,
vzájomnej výmeny skúseností a
informácií a o vytváranie
podmienok
na rozvoj exportu a vzájomnej výmeny tovarov na
základe
uzatvorených a pripravovaných protokolov medzinárod-
ných
komisií a ďalších dvojstranných dohôd.
Ďakujem vám pekne, že ste si ma vypočuli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi.
Chce mať ešte dodatočnú otázku pán
poslanec Garai, ale-
bo
nie?
Poslanec J. Garai:
Ďakujem pekne za vyčerpávajúcu odpoveď,
pán minister.
Nemám
doplňujúcu otázku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Ďalšia otázka je na pána ministra Javorského. Postavil
ju
pán poslanec Lauko. Znie: "Prečo chcete likvidovať a zni-
žovať
počet lekární na Slovensku?"
Pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v žiadnom vyjadrení som nehovoril o likvidácii lekární
na
Slovensku. Vždy som hovoril len o
znížení počtu lekární,
ktoré
by v prípade štrajkových aktivít
prevádzkovateľov le-
kárne zabezpečili vydávanie liekov pacientom počas celých
24
hodín, aby nedošlo k narušeniu zdravotnej starostlivosti,
na
ktorú má pacient ústavné právo.
Na problematiku počtu lekární je potrebný
komplexný po-
hľad.
Zo súčasného počtu približne 1 260
lekární je takmer
500
lekární bez individuálnej prípravy liekov. Tieto lekárne
nebudú
spĺňať požiadavky ustanovené v
návrhu zákona o lie-
koch
a zdravotníckych pomôckach, ktorý bol schválený v pr-
vom čítaní na
tejto schôdzi Národnej
rady. Požiadali sme
krajské
úrady o predloženie presných zoznamov o počte lekár-
ní,
ktoré prevádzkujú nekvalifikované
osoby. Preto krajské
úrady,
lebo prevádzkovanie, kontrola nad lekárenskou službou
je
podľa kompetenčného zákona číslo 222 v
pôsobnosti krajov
a
okresov.
Návrh zákona o liekoch a zdravotníckych
pomôckach obsa-
huje
ustanovenie o tom, že lekáreň môže
prevádzkovať kvali-
fikovaná
osoba, čiže farmaceut s atestáciou z lekárenstva.
Ak
bude návrh zákona schválený s
navrhovanými ustanoveniami
o
podmienkach na vydanie povolenia na
poskytovanie lekáren-
skej
starostlivosti a bude akceptovaná požiadavka, aby povo-
lenia
vydané na prevádzkovanie lekární, ktoré nespĺňajú tie-
to
požiadavky, stratili po zákonom určenej
lehote platnosť,
dosiahne
sa tým aj zníženie počtu lekární. Cieľom je, aby sa
vytvorila
optimálna sieť lekární, ktoré budú poskytovať kom-
plexnú
lekárenskú odbornú starostlivosť, vrátane individuál-
nej
prípravy liekov. Za optimálnu sieť
považujeme jednu le-
káreň
na 5-6 tisíc obyvateľov.
Skončil som, pán predseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán minister.
Teraz
sa opýtam pána poslanca Lauka, či
je spokojný
s
odpoveďou, alebo chce dať dodatočnú otázku.
Poslanec P. Lauko:
Chcem dať dodatočnú otázku.
Vážený pán minister,
zaznieva v celej spoločnosti štrajk
lekární a váš názor
ma svojím spôsobom neuspokojil, lebo
napríklad znižovanie
lekární
a tento problém riešiť takýmto spôsobom
je nedosta-
točný.
Myslím si, že problém je v komplexnosti
financovania
zdravotníctva.
Otázka, či je veľa alebo málo lekární, nemá
oporu ani v ekonomike. V roku 1997 sa za lieky vydalo 13,5
mld.
Sk. Pri tejto spotrebe je absolútna marža - zisk lekár-
ne
vo výške 21 %. Je preto jedno, či sa zisk rozdelí medzi
500
alebo 1 500 lekární. Z hľadiska
nákladov na lieky je to
nepodstatné.
Myslím si, že toto nie je riešenie.
A moja doplňujúca otázka k vám je, či by ste takto po-
stupovali
aj s vaším majetkom, keby ste vy
sprivatizovali
zdravotnícke zariadenie, že by ste ho jednoducho
zrušili.
Toto
vaše vyjadrenie svedčí o nekvalifikovanosti v tomto po-
stupe
vás a vášho rezortu.
Dovoľte mi ešte, keďže mám 44 sekúnd, aby som vás, pán
podpredseda,
upozornil na nedodržiavanie rokovacieho poriad-
ku
zo strany členov vlády, keďže je to
zákon, zacitujem vám
z
§ 131 - hodina otázok, ods. 4:
"Otázky musia byť stručné
a
musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok..." atď.
Chcel som dať premiérovi vlády otázku, či
bol na tajnej
ceste
v Rusku. Pravdepodobne pre
prasknutú cievku v oku sa
bojí
prísť túto otázku zodpovedať. Navyše,
podpredseda vlá-
dy,
ktorý by mohol na ňu odpovedať...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, odoberám vám slovo.
Priatelia, ide o jedno, možno máte
nejakých poradcov na
provokatívne
otázky, a to je všetko možné. Samozrejme, môže-
me očakávať
rôzne stanoviská, ale zachovávajme poriadok.
Práve
ste sa tam dovolávali jedného výroku,
že majú byť po-
stavené
stručné otázky.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Ďakujem za slovo.
Myslím, že som bol stručný, takže pokúsim sa aj v dru-
hej
časti byť veľmi stručný, pán poslanec Lauko.
Tá vaša filozofia, že nevidíte rozdiel
medzi prevádzko-
vaním
1 300 lekární a napríklad 800 lekární, je omyl. To is-
té
je, keby ste tvrdili, že je jedno, či
máme 20 poisťovní,
alebo
5. Len uvediem príklad. Tým, že došlo k redukcii pois-
ťovní,
na správnom fonde sa ušetrí, neviem presne koľko, ale
niekoľko
sto miliónov. A keď si uvedomíme, ako tečú finančné
prostriedky
cez rôzne inštitúcie v zdravotníctve,
až kým sa
dostanú
po posledný článok, t. j.
zdravotnícke zariadenie,
ktoré
slúži pacientovi, tak všetky možné
kanály, odkiaľ pe-
niaze
by nešli takto vymedzenými mantinelmi, treba kontrolo-
vať.
Správne
ste povedali, aký
je nárast liekov. V roku
1996
bolo 1,7 mld., boli väčšie náklady na
liekovú politiku
ako
v roku 1997. Urobili sme ďalšie opatrenia, zaviedli sa
nemocničné
formuláre, ambulantné formuláre,
všelijaké komi-
sie,
ktoré by mali dodržiavať práve účelnú farmokoterapiu,
ktoré
by mali dozerať na to, aby pacient nebol poškodzovaný,
pretože
už niekoľkokrát som tu povedal, že pri kombinácii
viac ako štyroch
preparátov naraz dochádza k
interreakcii
liekov.
A vám ako lekárovi nemusím hovoriť, čo to znamená.
Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k lekárenskej sieti.
28
% z rozpočtu sa dáva na liekovú politiku. A viete - to,
čo
som povedal -, je tu určitý počet lekární, tie lekárne
treba
prevádzkovať, musia byť aj určité zisky. Tak sme sa za
tie dva
týždne, čo sa
objavili v niektorých lokalitách
štrajky, pozreli, čo
je za tým. Je pravda, že sa neplatí
niekoľko
mesiacov. To máte pravdu, ale aj minule ste poveda-
li,
ako je to možné, pán minister, že niektoré
lekárne sú
roky
v strate. Aj ja sa vás pýtam, ako to je možné. Možné je
to
tak, že práve rozhranie rokov 1997 a
1998, opakujem, aby
to
nebolo plošne, čo poviem, v niektorých
lekárňach skutoč-
ne,
aby nemuseli vykazovať zisky, sa nakúpili
lieky a iné
veci,
a práve v tých lokalitách, kde boli
ohlásené štrajky,
sa
spolupracuje s dvoma distribučnými
firmami, ktoré obhos-
podarujú
a točia si tie peniaze v niekoľkých
desiatkach le-
kární.
To hovorím otvorene, to je naše zistenie. Takže tu
vidíte, že sa
musíme na to pozrieť a skutočne zabezpečiť
všetko
pre to, aby sme mali dostatok liekov potrebných pre
pacientov,
pre tých, ktorí to potrebujú.
A keď som hovoril k lekárňam, tak by som
chcel povedať,
že
som prvýkrát, keď sa začalo hovoriť o štrajkoch, povedal:
Vážení, rokujte. Najprv treba rokovať, vyjednávať
a potom
hovoriť
o štrajkoch a o ďalších veciach. A
dovoľte mi, aby
som citoval, čo
hovorí zákon: "Lekárenská
služba, lekárne
patria
do pôsobnosti krajov a okresov." Tak k tomu, čo sa
stalo
pred dvoma týždňami a momentálne sa zase ozývajú hlasy
o
zatváraní lekární, dovoľte mi, aby som
citoval zo zákona,
aby
sme si všetci uvedomili, je pravda, že je potrebné všet-
ko
pre to, aby bol dostatočný počet liekov aj peniaze na ne,
ale
plytvať nedovolíme.
Vydali
sme pokyny jednak
pre okresných, krajských
a
štátnych lekárov, kde sme ich
upozornili na ich povinnos-
ti,
ktoré im vyplývajú zo zákona číslo 226/1996. Teda dovoľ-
te
mi, aby som to citoval: "Pokyny
Ministerstva zdravotníc-
tva
Slovenskej republiky na
zabezpečenie dodržiavania pre-
vádzkového
času v neštátnych lekárňach boli vydané pre kraj-
ské
úrady podľa § 11 ods. 2 písm. a)
zákona číslo 222/1996
Z.
z. na zabezpečenie postupu pri predpokladanom alebo trva-
júcom
porušení prevádzkového času neštátnych lekární. Preru-
šenie prevádzkového času je
kvalifikované ako porušenie
ústavného práva
občanov a ustanovení zákona číslo 277/1994
Z.
z. o zdravotnej starostlivosti.
Zdravotnícke zariadenie,
ktoré
prerušilo prevádzkový čas
schválený štátnym okresným
lekárom,
koná v rozpore so zákonom a
porušuje právo občana
obsiahnuté
v § 6 ods. 1, podľa ktorého osoba,
ktorej sa po-
skytuje zdravotná
starostlivosť, má právo na
starostli-
vosť podľa druhu a stupňa zdravotného
postihnutia a v § 6
ods.
2, v § 55 ods. 1, ods. 2. Podľa § 30 ods. 1 zákona čís-
lo
277/1994 Z. z. neštátne zdravotnícke zariadenie je povin-
né poskytovať
zdravotnú starostlivosť podľa
toho zákona
a
predpisov vydaných na jeho vykonávanie. Pri zistení, že
porušením prevádzkového času neštátnej lekárne
boli poru-
šené citované ustanovenia zákona, je
potrebné podľa § 33
ods.
4 zákona číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostli-
vosti
v znení neskorších predpisov
viesť právne konanie,
prípadne
zrušiť povolenie na prevádzkovanie neštátnej lekár-
ne."
My sme
opäť tlmočili svoje názory
Lekárnickej komore,
že
skutočne máme riešenia, treba byť
trpezliví a tie rieše-
nia
skutočne sa dajú dosiahnuť len rokovaním, a preto tie
signalizované
štrajky aj v minulosti, aj do budúcnosti, mys-
lím
si, že sú neopodstatnené.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán minister, zotrvajte za
rečníckym pultom,
lebo ďalšia vyžrebovaná otázka je smerovaná
znova na vás
a
položila ju pani poslankyňa Kolesárová.
Znie: "Aké systé-
mové
kroky sú pripravené na vyriešenie problémov v oblasti
zdravotnej
starostlivosti a ako sa uvedú do praxe?"
Máte slovo, pán minister.
(Hlasy v sále.)
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Dobre, budem sa snažiť.
Prvoradou úlohou rezortu
zdravotníctva je zabezpečiť
poskytovanie
zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení dispo-
nibilných
zdrojov.
Otázka financovania poskytovateľov zdravotnej starost-
livosti
a problémy, ktoré s ňou súvisia, bola predmetom opa-
kovaných
rokovaní na úrovni podpredsedu vlády a ministra fi-
nancií,
ministra zdravotníctva so zástupcami zdravotných po-
isťovní
a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V zmysle
prijatých
záverov z rokovania prebiehali koncom minulého ro-
ka
dohodovacie konania medzi zástupcami všetkých zdravotných
poisťovní
a riaditeľmi zariadení ústavnej starostlivosti pod
gesciou
ministerstva zdravotníctva za účelom
dohodnúť obje-
my
výkonov, ktorých úhradu budú zdravotné poisťovne garanto-
vať,
ako aj splátkové kalendáre na úhradu záväzkov, ktoré
zdravotné
poisťovne voči poskytovateľom vykazujú. Pri stano-
vení
objemu výkonov sa zohľadňovali potreby zdravotníckych
zariadení,
ako aj zdrojov zdravotných poisťovní a koeficient
rastu,
resp. poklesu poistencov v
zdravotných poisťovniach
v
príslušnom spádovom území zdravotníckeho zariadenia.
Vzhľadom na situáciu vo financovaní
zdravotnej starost-
livosti
prijalo ministerstvo zdravotníctva celý rad raciona-
lizačných
a regulačných opatrení. Okrem opatrenia legisla-
tívnych zmien,
ktoré zabezpečia stabilizáciu nákladov
v zdravotníckych zariadeniach, ku ktorým
patrí predovšet-
kým
objektivizácia finančných tokov, zintenzívnenie činnosti
štátneho dozoru, návrh nového zákona číslo 277/1994 Z. z.,
zákona číslo 273/1994 Z. z., zákon o
lieku, ekonomizácia
zdravotníckych zariadení,
reprofilizácia lôžkového fondu,
regulácia siete zdravotníckych zariadení, regulácia siete
farmaceutických
zariadení, distribútorov liekov, siete zdra-
votných
poisťovní, štandardné terapeutické postupy, príprava
nového
systému financovania ústavnej starostlivosti, zjedno-
dušenie
informatiky, výkazníctva,
zintenzívnenie kontrolnej
činnosti smerom k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
a
ďalšie.
Je potrebné na druhej strane zintenzívniť a zlepšiť zo
strany zdravotných poisťovní predovšetkým revíznu činnosť,
výber
a vymáhanie poistného. Na informáciu
uvádzam, že zvý-
šením úspešnosti výberu poistného na 93 % by sa
zdroje zvý-
šili
o 0,7-0,8 mld. Sk. V tomto smere boli
zamerané aj kon-
trolné
akcie štátneho dozoru Ministerstva zdravotníctva Slo-
venskej
republiky s následne prijatými opatreniami.
Na rok 1997 boli rozpočtované príjmy
do zdrojov zdra-
votného
poistenia vo výške 40 mld. Sk. Podľa vývoja
príjmov
jednotlivých
mesiacov roka 1997 by mali byť zdroje
zdravot-
ného poistenia
naplnené v predpokladanom objeme. Presnú
kvantifikáciu príjmov a výdavkov zdravotných poisťovní za
rok
1997 budeme poznať až po predložení
účtovných uzávierok
jednak zo strany
zdravotných poisťovní, ako
aj zo strany
zdravotníckych
zariadení.
Na rok 1998 sa predpokladajú zdroje
zdravotného poiste-
nia
vo výške 42,5 mld. Sk. Na zmiernenie napätosti vo finan-
covaní zdravotníckych zariadení pripravuje sa financovanie
poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti na základe
kvanti-
fikácie
zdrojov s ich následným prerozdelením
medzi jednot-
livé činnosti podľa špecifikácie: primárna
starostlivosť,
špecializovaná
ambulantná starostlivosť, ústavná
starostli-
vosť
a ostatné. Pre uvedené činnosti sa určí percentuálny
podiel
z celkového objemu zdrojov na rok 1998, ktorý stanoví
ministerstvo
zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými pois-
ťovňami.
V roku 1998 sa zredukuje počet poisťovní. K 1. 1. 1998
sa
zlúčili zdravotné poisťovne Perspektíva a Druzap, pois-
tencov
a záväzky preberá zdravotná
poisťovňa Perspektíva.
Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky dalo
súhlas
na
splynutie poisťovní Sideria a Istota do
Občianskej zdra-
votnej poisťovne
Istota - Sideria k 1. 2. 1998. Zlučujú sa
poisťovne Dôvera a Vzájomná životná poisťovňa.
Poistencov
a záväzky
preberá Vzájomná zdravotná
poisťovňa Dôvera.
K
1. 7. 1998 sa zlúčia zo zákona, ktorý
bol prijatý, Vojen-
ská
zdravotná poisťovňa, Poisťovňa
Ministerstva vnútra Slo-
venskej
republiky a Želežničiarska zdravotná poisťovňa Ga-
rant
do spoločnej zdravotnej poisťovne. Zníženie počtu pois-
ťovní
umožní sprehľadnenie finančných tokov v rámci zdravot-
ných poisťovní, ako aj smerom k poskytovateľom
zdravotnej
starostlivosti.
V súčasnom období pripravuje Ministerstvo
zdravotníctva
Slovenskej
republiky v spolupráci so zdravotnými poisťovňami
prehodnotenie prerozdeľovacieho mechanizmu povinného zdra-
votného
poistenia. Legislatívne normy, ktoré by
mali zabez-
pečiť
tie kroky, o ktorých som hovoril, sú v
Národnej rade.
Je
to novela zákona číslo 273 o
zdravotnom poistení, je to
zákon
o omamných látkach, psychotropných
látkach a príprav-
koch,
ďalej je to zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach
a
ďalej je to novela zákona číslo 277 o
zdravotnej starost-
livosti
v znení neskorších predpisov a ďalej
je pripravený
zákon
o lekárenskej posudkovej činnosti.
Skončil som, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam
sa pani poslankyne Kolesárovej, či je spokojná
s
odpoveďou.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Mám doplňujúcu otázku.
Vážený pán minister,
v minulom roku došlo na
základe rozhodnutia vlády
s
cieľom stabilizácie zdravotníckych
pracovníkov k zvýšeniu
ich
platov. V tejto súvislosti mi dovoľte položiť otázku,
aká
je súčasná priemerná mzda v
rozhodujúcich skupinách le-
károv
a zdravotných sestier a prípadne aj
špičkových odbor-
níkov,
ako sa počíta s druhou etapou
zvyšovania platov a či
má
rezort aspoň rámcový prehľad o zárobkoch lekárov v od-
štátnenej
primárnej sfére.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Mám tu nejaké podklady, ktoré som mal vo
výbore, možno,
že
to bude stačiť. Ostatné poviem, čo si
pamätám. Ak vychá-
dzam
zo štatistík rezortu zdravotníctva a
porovnaním rovna-
kých období rokov 1997 a 1996, tak priemerný tarifný
plat
v rezorte
zdravotníctva sa v
roku 1997 zvýšil o 26,2 %,
t.
j. o 1 121 Sk, z toho u lekárov o 38,75
%, t. j. o 2 551
Sk a
u stredných zdravotníckych pracovníkov o 26,84 %,
t.
j. o 1 191 Sk. Priemerný plat, t. j.
tarifný plat a prí-
platky v
rezorte zdravotníctva sa
zvýšili v roku 1997
o
23,75 %, t. j. o 1 601 Sk, z toho
u lekárov o 38,24 %,
t.
j. o
4 319 Sk, u
stredných zdravotných pracovníkov
o
25,77 %, t. j. o 1 703 Sk.
Napriek uvedenému zárobková úroveň lekárov a ostatných
zdravotníckych
pracovníkov ešte nie je dostatočne úmerná ná-
rokom
kladeným na ich vzdelanosť, úroveň nutnosti celoživot-
ného
vzdelávania, mimoriadnej psychickej náročnosti a zodpo-
vednosti
pri výkone ich práce a ich spoločenskému postave-
niu.
Dovoľte mi, aby som uviedol niektoré
čísla, ale to sú
len
čísla za štátnu sféru, za neštátnu nemáme, to by azda
mohli povedať poisťovne, pretože tieto informácie
nemáme.
Priemerné
platy u lekárov - porovnávam tretí štvrťrok 1996
s
tretím štvrťrokom 1997 -, keď hovoríme
o priemerných pla-
toch,
v roku 1996 bol 11 295 Sk, v treťom štvrťroku 1997 bol
15
614 Sk. Keď hovoríme o priemerných platoch vrátane odmien
za
pracovnú pohotovosť, tak v prvom štvrťroku 1996 u lekárov
to
bolo 12 374 Sk a v treťom štvrťroku 1997 17 222 Sk. Pred-
pokladám,
že minimálne také platy sú v neštátnej
sfére, ale
máme
informácie a niektoré analýzy z
niektorých lokalít, že
platy
v neštátnej sfére sú, alebo čisté
príjmy sú podstatne
vyššie
ako v štátnej zdravotnej sfére.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím pani ministerku Slavkovskú, aby
zaujala miesto
za
rečníckym pultom, pretože na ňu je orientovaná vyžrebova-
ná
otázka pána poslanca Šveca: "Ako
hodnotíte návrh Akredi-
tačnej
komisie Slovenskej republiky odňať 6 fakultám sloven-
ských
vysokých škôl právo habilitovať docentov a vymenovať
profesorov?"
Ministerka školstva SR
E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
podľa § 17 ods. 2 písm. c) zákona
číslo 172/1990 Zb.
o
vysokých školách v znení neskorších
predpisov Akreditačná
komisia
vykonáva činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. g) a h) ci-
tovaného
zákona. To znamená, že v
kompetencii Akreditačnej
komisie
je podľa § 15 ods. 1 písm. g)
zákona navrhovať mi-
nisterstvu
školstva odňatie práv vysokým školám alebo fakul-
tám,
okrem iného aj v uskutočňovaní habilitačného
konania a
konania
na vymenovanie profesorov.
V tejto súvislosti dovolím si vás informovať, že v sú-
časnosti
s Akreditačnou komisiou a dekanmi príslušných fa-
kúlt preverujem podkladové materiály Akreditačnej komisie,
ktoré ju viedli k odporúčaniu, aby
ministerstvo školstva
odobralo
právo 6 fakultám uskutočňovať habilitačné a vymenú-
vacie
konanie. Konečné rozhodnutie ministerstva školstva bu-
de
vydané až po ukončení tohto šetrenia,
to znamená v prie-
behu
najbližších týždňov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, skončila sa
hodina otázok,
preto
ďakujem vám, pani ministerka, končíme
tento bod prog-
ramu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Do 15.15 hodiny bude prestávka. Potom nasledujú inter-
pelácie.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyne, páni poslanci, nech sa
páči do rokova-
cej
sály, budeme pokračovať v rokovaní.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračo-
vať
v rokovaní o bode programu
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na
interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
podané
na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
ktoré sme na 35. schôdzi prerušili pred
hlasovaním, ne-
boli
sme uznášaniaschopní.
Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom
poriadku k písom-
ným
odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-
lácie,
s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-
me
Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.
Skôr
ako pristúpime k hlasovaniu, chcem pripomenúť, že mate-
riál
ste dostali ako tlač 817 a dodatok k nej.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme osobitne
hlasovať
o jednotlivých písomných
odpovediach členov vlády
na
interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokoji-
vé.
Teda nech sa páči do rokovacej sály,
budeme pokračovať.
Vážené
pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do roko-
vacej
sály, lebo budeme hlasovať. Áno, chceme ísť domov, tak
treba
vykasať rukávy.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu o odpovedi ministra Jasovského
na interpeláciu
poslanca
Viliama Sopka, s ktorou vyslovil nespokojnosť.
Prezentujme sa a budeme hlasovať, či Národná rada sú-
hlasí
s odpoveďou pána ministra Jasovského pánu poslancovi
Sopkovi.
Prezentovalo sa 53 poslancov.
Prezentujme sa, páni poslanci,
pani poslankyne, či nás
je
dostatok. Prezentujme sa, či sme uznášaniaschopní.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pre nedostatočný
počet
budeme hlasovať nabudúce, alebo po
parlamentných voľ-
bách,
ak sa zídeme.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Úvodom
chcem pripomenúť, že podľa § 129
ods. 4 zákona
o
rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavu-
je poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu osobne
predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.
Upozorňujem,
že prepis
záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady
Slovenskej republiky nenahrádza povinnosť poslanca doručiť
písomné
znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Ná-
rodnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať
poslancov,
aby
písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej
rady
cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Do interpelácií nemám nikoho prihláseného, len do roz-
pravy. Máte
niekoho? (Hlasy v sále.)
Hlási sa pán Šagát
a
Milan Gaľa. Ak sa ďalší nehlásia, uzatváram možnosť pri-
hlásiť
sa do rozpravy ústne alebo elektronicky.
Ako prvá je prihlásená pani Sabolová z
KDH.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
som veľmi rada, že je tu aj niekoľko ministrov, že in-
terpelácia
na predsedu vlády padne aj do úrodnej pôdy a zač-
neme
dodržiavať zákon, alebo predseda vlády a ministri začnú
dodržiavať
zákon. Moja interpelácia je na predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády,
žiadam vás o zabezpečenie dodržania zákona o rokovacom
poriadku
vami a ministrami vlády Slovenskej republiky. Roko-
vací poriadok
Národnej rady Slovenskej republiky - zákon
číslo
350 z 24. 10. 1996 je aj pre vás
záväzný. Tento zákon
ukladá
v § 131 ods. 4 členom vlády na otázky
položené po-
slancami
na hodine otázok v Národnej rade odpovedať písomne,
ak
na ne nebolo možné počas trvania tejto hodiny odpovedať
ústne. Môžem vám
zacitovať poslednú vetu
tohto paragrafu
a
odseku: "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bez-
prostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď
do
30 dní."
Žiadam o zaslanie písomných odpovedí na
položené otázky
na
hodine otázok od vás, pán predseda vlády, i od všetkých
členov vlády. Mohli ste dnes vlastne vidieť a zažiť túto
frašku
na hodine otázok. Tým si pán predseda vlády aj minis-
tri
myslia, že sa budú môcť vyhnúť odpovediam na hodine otá-
zok.
V parlamente zaznelo alebo bolo položených okolo 500
otázok
na členov vlády a asi 300 otázok na predsedu vlády,
z
nich bolo zodpovedaných ani nie na 20 %, či z členov vlády
alebo
predsedu vlády. Z tohto dôvodu žiadam pána predsedu
vlády
zabezpečiť nápravu. Máme právo podať otázku alebo žia-
dať aj predsedu
Národnej rady. V tom istom zmysle žiadam
o
zabezpečenie nápravy, aby § 131 - hodina otázok - zákona
o
rokovacom poriadku bol dodržiavaný.
Už vyše roka od 1. 1. 1997, ako
všetci dobre viete, sa
do
programu rokovania schôdze parlamentu podľa § 17 ods. 1
rokovacieho
poriadku zaraďuje hodina otázok. Do dnešného dňa
sa nenaplnil ani v jednom prípade § 131 ods. 4 rokovacieho
poriadku
v plnom znení a poslancom Národnej rady
nebola do-
ručená
písomná odpoveď. Žiadam vás preto, pán
predseda par-
lamentu,
o vašu písomnú odpoveď, prečo takto nekonáte a pre-
čo
takto sa nenapĺňa zákon Národnej rady.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni.
Ďalší je
prihlásený pán poslanec Černák
za DÚ. Nie je
tu,
stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Šagát, ale predtým
sa
hlási pán Cuper s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Cuper:
Nemám faktickú pripomienku, mám
procedurálnu pripomien-
ku,
aby súdružka poslankyňa z KDH si už odpustila tieto pro-
cedurálne
pripomienky, lebo rozumie rokovaciemu poriadku asi
tak
ako ja záležitostiam, ktoré obhospodaruje pán poslanec
Kováč.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
(Ruch v sále.)
Pokoj, vážení.
Nech sa páči, je tu pán poslanec Černák?
Nie. Pán Ša-
gát,
nech sa páči. (Stály ruch v sále.) Pokoj, vážení.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Ja by
som ako predseda poslaneckého
klubu prosil pána
právneho
experta za HZDS, aby sa správal slušne najmä voči
dámam.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, to nie je procedurálna
pripomienka.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec T. Šagát:
Áno, ďakujem pekne.
Mám štyri interpelácie, nebudem ich tu
čítať, len po-
viem,
čoho sa týkajú. Tri sa týkajú pána
ministra Javorské-
ho. Jedna je
interpelácia vo veci
zriadenia dialyzačného
strediska
a zrušenia doliečovacieho oddelenia
v Nemocnici
s
poliklinikou Svidník. Druhá je vo veci kontroly dodržiava-
nia právnych
predpisov pri nákupe
a prevádzkovaní Hondy
Akord
riaditeľom Dérerovej nemocnice. Ďalšia interpelácia je
vo
veci zabezpečenia poskytovania
zdravotnej starostlivosti
a
financovania bývalých dojčeneckých
ústavov. A posledná je
smerom na predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu,
kde som
podal
podnet v marci 1997 spolu s poslancom Rosivalom o sku-
točnostiach možného
porušovania zákonov o nakladaní
s fi-
nančnými
prostriedkami v poliklinike Nad jazerom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Ešte pán poslanec Gaľa, nech sa páči, ako
posledný.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Takisto mám dve otázky na ministra zdravotníctva Ľubo-
míra
Javorského. Prvá sa týka situácie v riešení stavu, kto-
rý nastal
na ortopedickej klinike
Nemocnice v Ružinove,
v
akej situácii je tam momentálne personálna otázka a ako sa
vyvíja
celá záležitosť v chode tejto špičkovej
ortopedickej
kliniky.
A druhá otázka smeruje k riešeniu
hospodárskej si-
tuácie
v IMUNE, š. p., Šarišské Michaľany.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Takto rýchlo ešte interpelácie nešli.
Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelá-
cie
poslancov hneď. Ak áno...
(Hlasy v sále.)
Už je po "funuse". Nebol tu, ja som sa pozeral. Prosím
vás,
teraz zatvoril dvere. Prečo ma presviedčate, keď tu se-
díte.
Veď neklamte, máte hriech, už som vám
to veľakrát po-
vedal.
Pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelá-
cie
poslancov hneď. Ak áno, chcem ich
zároveň požiadať, aby
svoju
odpoveď dali poslancom v písomnej forme. Chce niekto
odpovedať?
Nie.
Na
záver chcem požiadať členov
vlády, aj tých, ktorí
predniesli svoje odpovede - teda nikto
nepredniesol - na
dnešnej
schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku
dali
písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej
lehote do
30
dní.
Vyhlasujem tento bod programu za
skončený.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, vraciame
sa...
Poslanec a predseda výboru pán Cuper,
nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán podpredseda parlamentu,
musím informovať toto zhromaždenie, že predseda posla-
neckého klubu pán
Mikloško sa mi verejne pred vchodom do
parlamentnej
miestnosti vyhrážal. (Smiech v sále.) V
každom
prípade
budem žiadať, aby sa tým zaoberal mandátový a imu-
nitný
výbor, jeho "hulvátskym" správaním.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Černák.
Priatelia, z vyhrážok si nerobme dobrý
deň a podľa mož-
nosti
nerobme ani vyhrážky.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
mám skutočne procedurálnu otázku. Pán podpredseda Ľup-
ták,
ja som sa nezapísal na interpelácie, nemám pripravenú
interpeláciu,
ale zapisoval som sa na odpovede na interpelá-
ciu.
A teraz moja procedurálna otázka je, kedy budú poslanci
môcť
reagovať na odpovede na interpelácie z
34. schôdze. To
bolo
z 33. schôdze, my sme bod odpovede na
interpelácie za-
čínali
hlasovaním o 33. schôdzi, neboli sme uznášaniaschopní
a
ešte je celá séria odpovedí z 34.
schôdze. Kedy budeme
môcť
na ne odpovedať?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím zapojiť pána podpredsedu Národnej
rady.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Pán poslanec Černák, keďže sme neboli uznášaniaschopní
a
bolo treba hlasovať o odpovediach členov vlády, na odpove-
de
na interpelácie z 34. schôdze som neotváral. Na budúce tu
seď,
pán poslanec, tak ako sa patrí na
poslanca a potom do-
staneš
priestor.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Žiadam pána poslanca Cupera, aby tu teraz
verejne pove-
dal,
čo povedal tu pred mojimi kolegami pani
poslankyni Sa-
bolovej
a potom budeme hovoriť o tom ďalšom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím vás, choďte si to voľakde inde
povedať (smiech
v
sále), lebo to nie je spôsob, priatelia. Každý z vás sa
voľne
odreagúva a necháva svoje voľné
vybúrenie. No, nehne-
vajte
sa. Pred chvíľou sa tu pani poslankyňa domáhala, prečo
sa
nedáva slovo, hoci v zmysle postupu stráca poradie každý,
kto
nie je prítomný. Ide jednoducho o postup, ktorý akceptu-
jete
len v takom prípade - pani poslankyňa,
vy totiž máte
také
selektívne videnie právneho postupu, že
jednoducho ak-
ceptujete
jedine, ak to vyhovuje vám alebo vašim
politickým
priateľom.
Ja to chápem, ale musíte chápať aj to, že to dru-
hí
nebudú zdieľať.
Pán poslanec Cuper, prosím vás, dajte
požiadavku, ktorú
prípadne
budete chcieť formulovať oficiálne na príslušný vý-
bor,
ale pani poslankyňu Sabolovú žiadam,
aby zanechala in-
vektívy.
Už viem, aké sú to asi procedurálne
návrhy. Poznám
toto
videnie.
Priatelia, máme záujem, aby sme
rýchlejšie postupovali?
(Hlasy
v sále.) V poriadku, priatelia, uvoľnite sa.
Pán poslanec Cuper.
Ja som
vás tu práve na minulej
schôdzi upozornil, že
poznám
jeden prípad z literatúry. Nemecký spisovateľ Opitz
napísal
dielo "Môj generál" a tam bol
obraz jedného "hulvá-
ta",
ak sa smiem takto bohemizmom vyjadriť, ktorý každé ráno
išiel
do kasární, aby sa mohol vyrevať
na ľudí okolo seba,
a
potom sa chválil, že to je jeho
duševná stolica. Tak vás
upozorňujem,
nechajte si tieto pokusy o duchovné
stolice na
voľajaké
iné miesto. (Potlesk.)
Pán poslanec Cuper, idete?
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Myslím, že vám trvalo dosť dlhú chvíľu,
kým ste mi ude-
lili
slovo. Chcem vás požiadať, keďže sme
mali riadne zara-
dený
bod programu - písomné odpovede členov vlády Slovenskej
republiky na
interpelácie poslancov, tlač 894, nie tlač
817,
o ktorej rokoval pán podpredseda Ľupták, žiadam vás,
aby sme
hlasovali, že tento
bod presunieme na
budúcu
schôdzu,
alebo budeme pokračovať teraz v našich výhradách na
písomné
odpovede členov vlády.
A po druhé vás chcem upozorniť, že ak
niekto stratí po-
radie,
to neznamená, že stratí možnosť
vystúpenia, len môže
vystúpiť
na konci príslušnej rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je vaša interpretácia.
Poslankyňa M. Sabolová:
Prosím vás, pán podpredseda, buďte taký
láskavý a nauč-
te
sa aspoň vy vo vašom veku slušnosti, keď to už nemajú va-
ši
vlastní kolegovia. (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Viete, ďakujem pekne, ďakujem, ale už v
mojom veku sa
ťažko
učí. (Smiech v sále.)
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán podpredseda, ja si myslím, že pripustíte aj vy, že
učiť
sa možno do smrti. Ja chcem, aby to bolo v zázname,
chcem
verejne povedať a upozorniť vás formou
procedurálneho
návrhu,
aby ste upozornili pána predsedu
vlády a všetkých
členov
vlády, aby dodržiavali zákon o rokovacom poriadku.
Mal som otázku na predsedu vlády a na hodine otázok ho
zastupoval podpredseda vlády. V § 131 ods. 4 sa jasne
hovo-
rí,
že keď neodznie odpoveď na otázku, tak
poslanec má dos-
tať
odpoveď do 30 dní písomnou formou. Čiže
verejne žiadam
pána premiéra Mečiara, aby mi odpovedal, keďže tu nebol
a
pán podpredseda vlády ho zastupoval tak, že vlastne 15 mi-
nút
hovoril o inom, len aby naťahoval čas. Jednak žiadam,
aby
to dodržiavali členovia vlády a aby mi
pán Mečiar odpo-
vedal,
či bol na tajnom rokovaní v Moskve.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán kolega. Isteže, len vás
chcem upozorniť,
že
v rámci vášho humánneho formovania tých otázok ste k tomu
pribalili
ešte aj zapálené oko atď. Uvedomte si, že na to je
veľmi
ťažko odpovedať.
Predseda výboru pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán podpredseda, vlastne som už ani
nechcel mať faktic-
kú
pripomienku, ale predsa len ako kresťan katolík chcem pá-
nu
Mikloškovi odpustiť a rozmyslel som si
to s tým mandáto-
vým
a imunitným výborom. Predsa musíme byť k sebe zhovievaví.
Chápem nervozitu poslancov KDH, že mali
prichystaný ce-
lú
sériu škandalóznych vystúpení, a pán premiér neprišiel.
Ale
bol som aj vo francúzskom parlamente a videl som tam, že
pán
premiér aj sedel na hodine otázok a odpovedali jednotli-
ví
ministri alebo ten, koho určil. Takže chápem pána poslan-
ca
Lauka. Možno, že sa chcel pozrieť
na premiérovo oko, či
by
mu ho náhodou nemohol vypichnúť ako správny chirurg.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem povedať len toľko, že som veľmi rád, že pán po-
slanec
alebo pán predseda výboru Cuper sa
vzdal možnosti sa
obrátiť
na mandátový a imunitný výbor, lebo som
bol prítom-
ný,
som svedkom celého tzv. incidentu a môžem
povedať, že
pán
predseda výboru použil také slovo na pani poslankyňu Sa-
bolovú,
ktoré sa ani v lepších krčmách nepoužíva.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper, nemienite to už
nechať? (Hlas po-
slanca
Cupera z pléna.)
Ďakujem.
Ďakujem,
priatelia. Priatelia, dohodnime
sa, že toto
bola
lehota na vyčistenie frustrovaných pocitov a že začneme
celkom
vážne konať.
Pani poslankyňa Sabolová, nože to
zopakujte.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán podpredseda, keďže v tomto
parlamente nor-
málne
veci neprijímate, len robíte frašku z
tohto parlamen-
tu,
zopakujem vám, o čom žiadam hlasovať: Písomné odpovede
členov
vlády Slovenskej republiky na
interpelácie poslancov
Národnej
rady písomne podané predsedovi Národnej
rady (tlač
894).
Ak chcete túto tlač vypustiť, musíme o nej hlasovať.
Ináč sme povinní
ju prerokovať, pretože bola zaradená do
riadneho
programu tejto schôdze.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
To dávate návrh mne, alebo parlamentu?
Lebo ak parla-
mentu,
tak sa teda pýtam: Súhlasíte s
preradením uvedeného
bodu na
nasledujúcu schôdzu? (Hlas poslankyne
Sabolovej
z
pléna.)
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Priatelia, vidíte, o čo prichádzate, keď nie ste prí-
tomní?
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod
bol presunutý na ďalšiu
schôdzu.
Priatelia, mali sme skončený bod, v
ktorom sme prerokú-
vali problematiku, ktorú predniesol pán
minister Sitek.
Pristupujeme
k hlasovaniu. Ide o
vládny návrh zákona o sociálnom
zabezpečení vojakov.
Hneď, len nájdem prepojovací a popisný
text.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister
Sitek? Áno.
Nech sa
páči, zaujmite svoje miesto za
rečníckym pul-
tom,
máte slovo.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tento návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov za-
vršuje
etapu tých zákonov, ktoré boli
schválené v minulom
roku
a vlastne tento jediný zákon o sociálnom zabezpečení
prechádza
do tohto roku a jeho účinnosť sa
predpokladá od
1.
4. 1998.
Budem reagovať na vystúpenia poslancov, ktorí
vystúpili
v
rozprave. Tento zákon treba chápať tak, že tento zákon
o
sociálnom zabezpečení sa
nedá porovnávať so
zákonom
o
štátnej službe v Policajnom zbore,
lebo to sú v podstate
dva...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, hovorte trocha bližšie do
mikrofónu a vý-
raznejším
hlasom.
Minister obrany J.
Sitek:
...to sú
dva odlišné systémy poisťovania.
V armáde je
Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý financuje dávky
sociálneho
zabezpečenia a tie náležitosti, ktoré podľa tohto
zákona
patria vojakom.
Doteraz funguje takéto sociálne
zabezpečenie: odchodné,
úmrtné, rekreácia, náklady na pohreb a kúpeľnú liečbu sa
platia
zo štátneho rozpočtu, čiže nie z poistného. Tento zá-
kon definuje to, že vojak počas
profesionálnej služby si
platí z odvodov
poistné do Fondu sociálneho zabezpečenia
a
potom z tohto fondu sa mu vyplácajú náležitosti podľa toh-
to
zákona.
Poviem
príklad. Keď vojak
nastúpi do profesionálnej
služby
- podľa zákona o vojenskej službe
sme schválili, že
poznáme dve
kategórie: dočasnú a stálu službu -, tak po
pätnástom
roku, alebo lepšie povedané, v tých kategóriách od
päť
rokov, za päť rokov služby sa mu
vypláca odchodné počas
jedného
roka platu, za desať rokov dva roky, za
pätnásť ro-
kov
tri roky. To znamená, že sa
predpokladá z hľadiska re-
kvalifikácie,
aby sa počas týchto rokov uplatnil, aby sa mo-
hol
znova zapojiť do civilného života. To znamená, že je ta-
kýto
systém.
Zákon o vojenskej službe, ktorý sme schválili a ktorý
platí,
rozdeľuje dve skupiny vojakov profesionálov. Počíta
sa
dočasná služba s trvaním služobného
pomeru vo vopred ča-
sovo
ohraničenom záväzku maximálne počas 15 rokov, teda pre-
važne
do veku okolo 35 rokov. Pôjde o profesionálnych voja-
kov,
väčšinou na útvarovej úrovni,
ktorých treba na výkone
tejto
služby všestranne a ekonomicky zainteresovať. Na úseku
sociálneho
zabezpečenia má byť takýmto nástrojom zaintereso-
vania
odchodné podľa návrhu § 22 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení vojakov vo
výmere jednej polovice
priemerného
služobného
príjmu za každý ukončený rok služby, teda maxi-
málne
vo výške sedem a pol násobku
služobného príjmu za 15
rokov
služby. Zdôrazňujem však pritom, že takéto odchodné má
patriť
jedine pri splnení prevzatého záväzku na službu a pri
prepustení
zo služobného pomeru z tohto dôvodu. Takto navrh-
nutá
úprava odchodného, okrem sociálnej
kompenzačnej úlohy,
plní
významnú motivačnú úlohu na výkon dočasnej profesionál-
nej
služby ako cieľová prémia.
Druhú skupinu profesionálnych vojakov, tak
ako som už
zdôraznil, ktorú
definuje zákon o vojenskej
službe, majú
podľa
schváleného zákona o vojenskej službe tvoriť profesio-
nálni
vojaci v stálej službe, o ktorých sa predpokladá
pre-
važná
služba do vekových hraníc ustanovených podľa jednotli-
vých hodností a len v minimálnom počte
prípadov do veku,
v
ktorom iným občanom vzniká nárok na starobný dôchodok. Ce-
loživotnú službu pri
rozhodujúcej väčšine profesionálnych
vojakov
v stálej službe nedovolí ani pyramidálna organizácia
ozbrojených
síl, ani požiadavky na fyzickú
zdatnosť, psy-
chickú
odolnosť a veľmi dobrý zdravotný stav. Preto ani sys-
tém
sociálneho zabezpečenia profesionálnych
vojakov nepozná
inštitút
starobného dôchodku, ale len výsluhového dôchodku
po
vykonaní najmenej 20 rokov služby s maximálnou výmerou po
28
rokoch služby, teda do veku okolo 48 rokov.
Analogicky sa navrhuje konštruovať aj
odchodné pre pro-
fesionálnych vojakov v stálej službe, a to tak, aby sa
po
vykonaní
20 rokov služby progresívne zvyšovalo s
maximom po
28
rokoch služby. Tým sa má dosiahnuť efekt motivácie na vý-
kon služby
na potrebný čas.
Ide opäť o obdobu riešenia
uplatňovaného
vo vyspelých demokratických krajinách. Ten zá-
kon,
ktorý máte pred sebou, jasne definuje
ten pojem z hľa-
diska
sociálneho zabezpečenia.
Teraz poviem príklad. Policajt, ktorý v podstate odíde
po
pätnástich rokoch služby, dostáva
príspevok za službu do
dôchodkového
veku do 55 rokov. Potom ide na starobný
dôcho-
dok.
Podľa zákona o sociálnom zabezpečení po 15 rokoch služ-
by vojak profesionál dostane počas troch
rokov výsluhový
príspevok.
To znamená, že do troch rokov platíme
zo Sociál-
neho
fondu, potom odchádza do civilného života, peniaze zo
Sociálneho
fondu sa presúvajú do Sociálnej poisťovne, vše-
obecnej
alebo sociálnej, ktorá zabezpečuje
ďalšie poistenie
tohto vojaka. A preto je tento zákon
postavený tak, že
vlastne
motivuje vojakov, aby slúžili
ďalšie roky, keď ich
potrebujeme
vzhľadom na to, že tam sa rapídne zvyšuje od-
chodný
a výsluhový príspevok.
Ale hovorím, že sú dve hranice: Je dočasná služba, tam
je
15 rokov a potom je stála služba a tam je veková hranica.
Poviem príklad. Vo
vekovej hranici máme presne
definované
vojenské
hodnosti. Napríklad poddôstojník musí mať 35 rokov,
nižší práporčík 35 rokov, podpráporčík 39
rokov, práporčík
43
rokov, nadpráporčík 48 rokov atď. až
po generála, ktorý
musí
mať vekovú hranicu 55 rokov. Čiže
tu sú dva úplne od-
lišné
pojmy. Nemôžeme posudzovať alebo zrovnoprávňovať zákon
o
štátnej službe v Policajnom zbore. Tam sú úplne iné inšti-
túty
a tam je úplne iné financovanie alebo sociálne zabezpe-
čenie.
Čo sa
týka jednotlivých vystúpení a
spoločnej správy,
ktorú
predniesol pán spoločný spravodajca, tak by som v pod-
state
so všetkými bodmi spoločnej správy
súhlasil až na to,
že poprosím
spoločného spravodajcu body 39 a 40 vyňať zo
spoločného hlasovania a odporúčal by
som neschváliť ich
z
toho hľadiska, že pán poslanec Michalec
to tam presnejšie
definoval,
ale aj vzhľadom na to, že v tých
bodoch, tak ako
je uvedené
v spoločnej správe, nepoznáme
štátnu službu
v
ozbrojených silách atď. Čiže v podstate je to lepšie defi-
nované
v tom pozmeňujúcom návrhu. Čiže body 39
a 40 zo spo-
ločnej
správy by som požiadal neprijať a
prijať pozmeňujúci
návrh
pána Michalca.
Čo sa týka ostatných pozmeňujúcich návrhov, pán posla-
nec Moravčík v podstate zvýrazňoval
odchodné a v podstate
zvýrazňoval tie dávky
z hľadiska kvantifikácie
finančných
prostriedkov.
My vychádzame z reálu, že z Fondu sociálneho
zabezpečenia,
ktorý obhospodarujeme, je potrebné tieto fi-
nančné
prostriedky zachovať v takom smere. Hovoril som, že
tento
inštitút priberá ďalšie služby, a to odchodné, úmrtné,
rekreácie,
náklady na pohreb a kúpeľnú liečbu, ktoré doteraz
boli
financované zo štátneho rozpočtu. To
znamená, že tento
zákon,
ktorý predkladám, je financovaný z Vojenského úradu
sociálneho
zabezpečenia, čiže nie zo štátneho rozpočtu, na
ktorý
odvádza profesionál počas výkonu služby
peňažné nále-
žitosti,
to znamená, že v poistnom si na seba
platí a potom
sa
tieto peniaze vyplácajú v tých príspevkoch, tak ako je to
navrhnuté.
Čo sa týka poslanca Michalca, už som sa
vyjadril, že by
som
poprosil podporiť tieto dva návrhy, lebo lepšie definujú
to,
čo je obsiahnuté v bodoch 39 a 40 spoločnej správy.
Čo
sa týka poslanca
Andrejčáka, kde navrhoval zmeniť
§
22, tak si myslím, že to je
zbytočné, lebo pojem, pokiaľ
ide
o výsluhový príspevok a odchodné,
presne definuje tento
zákon.
To je duplicitne urobené a je podľa mňa
v tom zákone
zbytočné.
Čo sa týka pána poslanca Vanka, ja som v klube vysvet-
lil,
že nemôžem súhlasiť, aby bola hranica odchodovosti 55
rokov
veku, lebo to znamená, že tí vojaci, ktorí sú v dočas-
nej
službe a sú v podstate, ako to zákon o vojenskej službe
definoval,
15 rokov, tak potom im musíme
platiť až do veku
55
rokov. Čiže tento návrh zákona
rozporuje zákon, ktorý už
bol
schválený, zákon o vojenskej službe. To je po prvé.
A po druhé, v armáde sú rôzne činnosti,
ktoré sú výkon-
ného
charakteru, a opotrebovaný vojak po pätnástich rokoch
odchádza
preč. Alebo ak chce slúžiť ďalej, je tam potom stá-
la
služba, ale vlastne museli by sme
nevýkonného vojaka dr-
žať
do 55 rokov veku a zbytočne ho
platiť. A potom to má
ďalší
aspekt - kto by potom nastupoval do
Armády Slovenskej
republiky
s tým vedomím, že v podstate by musel slúžiť v ar-
máde
do 55 rokov veku.
Ja som na začiatku vo svojom úvodnom vystúpení defino-
val,
akú filozofiu má tento zákon. Vzhľadom
na to, že, tak
ako
tu už bolo povedané, armáda má
najväčšiu dôveryhodnosť,
by
som vás poprosil, aby ste tento zákon podporili s tými
zmenami,
ktoré som uviedol.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto
pre
navrhovateľov.
Pýtam
sa teraz pána spoločného spravodajcu, či chce
k
tomu zaujať stanovisko. Keďže nie, priatelia, pristúpime
k
hlasovaniu.
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku pristúpi-
me
najprv k hlasovaniu o návrhoch zo
spoločnej správy výbo-
rov
a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch
a
doplňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlaso-
vanie
uvádzal.
Poslanec M. Vanko:
Vážený pán predsedajúci,
v
úvodnom vysvetlení spoločnej
správy som prečítal,
o
ktorých bodoch spoločnej správy budeme hlasovať en bloc za
a
o ktorých proti. Keďže v rozprave boli dotknuté body 14,
39
a 40, tieto sa vypúšťajú na osobitné hlasovanie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali
hlasovať o na-
sledujúcich
bodoch spoločne. Budem ich čítať. Sú to
body 1,
2,
3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 - pardon,
bod
14 vyberáme na osobitné
hlasovanie -, 17, 19, 20, 21,
22,
23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 33,
34, 35, 37, 38,
a
41. Prosím, pán predsedajúci, aby
ste dali hlasovať spo-
ločne.
Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujeme en bloc
o
uvedených bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor odporú-
ča
tieto body schváliť.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy, ako ich
prečítal
pán spoločný spravodajca, sme schválili.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec I. Vanko:
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali
hlasovať spoloč-
ne
o bodoch 18, 32 a 36. Gestorský
výbor ich odporúča ne-
schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o troch bo-
doch
spoločnej správy - o bodoch 18, 32 a
36, ktoré gestor-
ský
výbor odporúča neschváliť.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tri body spoločnej správy, a to 18, 32
a
36 sme neprijali.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec I. Vanko:
Budeme hlasovať o bode 14, ktorý súvisí s mojím pozme-
ňujúcim
návrhom. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 14,
ktorý
odporúča gestorský výbor schváliť.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 14 spoločnej správy
sme neprijali.
Poslanec I. Vanko:
Budeme
hlasovať o bode 39, ktorý súvisí s návrhom pána
poslanca
Michalca. Musím ale povedať ešte pôvodné, že ges-
torský
výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme neprija-
li.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Vanko:
Budeme
hlasovať o bode 40. Je tu opäť
pozmeňujúci ná-
vrh,
ktorý dával pán poslanec Michalec, teda alternatíva buď
tento
bod, alebo návrh pána poslanca Michalca. Ja musím pre-
čítať návrh
gestorského výboru, ktorý
odporúčal bod 40
schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Konštatujem, že bod 40 spoločnej správy
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec
Moravčík, ktorý
dal
viaceré pozmeňujúce návrhy. Musíme postupovať podľa jed-
notlivých návrhov, lebo sú s rozdielnym
zameraním. Budeme
hlasovať
- vzhľadom na to, že ich máte rozdané,
nebudem čí-
tať
- o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Moravčíka.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Moravčíka
sme neschválili.
Poslanec M. Vanko:
Druhý pozmeňujúci návrh bol prijatý už v rozprave, tam
bol
totožný návrh, takže o tom nemusíme hlasovať.
Prosím, aby sme hlasovali o treťom pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Moravčíka
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Moravčíka s to-
tožným
textom bol prijatý v spoločnej správe, nemusíme o ňom
hlasovať.
Prosím, aby ste dali hlasovať, pán
predsedajúci, o pia-
tom
pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Moravčíka.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Moravčíka
sme neprijali.
Poslanec M. Vanko:
Prosím, aby sme hlasovali o šiestom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o šiestom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Moravčíka.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Budeme hlasovať o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána po-
slanca
Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o siedmom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Moravčíka.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Moravčíka
sme neprijali.
Poslanec M. Vanko:
Budeme hlasovať o ôsmom, poslednom pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Moravčíka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Moravčíka.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Moravčíka
sme neprijali.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec M. Vanko:
Ďalší poslanec, ktorý vystúpil v rozprave
a predložil
pozmeňujúce
návrhy, bol pán poslanec Michalec.
Jeho
prvý pozmeňujúci návrh
súvisí s § 101. Prosím,
ospravedlňujem sa, ja
som si to zle zapísal. Bol prijatý
bod
39, alebo nebol?
Takže môžeme dať hlasovať.
Prosím, aby sme dali hlasovať o prvom pozmeňujúcom ná-
vrhu
pána poslanca Michalca.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Michalca.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Michalca
sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Prosím, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Michalca.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Michalca.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Michalca
sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Michalca má dve
časti.
Ja som dostal jeden, ktorý mi odovzdal.
Na konci pr-
vého
riadku v tom prvom odseku nebol § 40. Tu je nejaký pre-
klep.
Prosil by som pána poslanca Michalca, či má tam byť
§
40, alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, dajte slovo pánu poslancovi Michalcovi,
aby dal
vysvetlenie.
Poslanec M. Michalec:
Ďakujem pekne.
Nie, nemá tam byť, prišlo k omylu,
pretože by to rušilo
celý
zákon.
Poslanec M. Vanko:
Teda budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Michalca, tak ako ho predložil.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Michalca.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Michalca
sme prijali.
Poslanec M. Vanko:
Ďalší dvaja páni poslanci, ktorí vystúpili v rozprave,
nepredložili
návrhy, to znamená, že môžeme prikročiť k návr-
hu,
ktorý podal pán poslanec Andrejčák s 15 podpismi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca Michalca. (Šum v sále.) Pardon,
považujeme toto
hlasovanie
momentálne za zmätkové.
Prosím, zapojte poslanca a predsedu
výboru pána Andrej-
čáka.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Páni poslanci, čítal som ten návrh a to práve vyvolalo
tú
reakciu, lebo nebol správne pochopený s týmito výsadkármi
a
pilotmi. Ale môžem ho prečítať, keď chcete.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie, nie je potrebné. Je to v poriadku.
Priatelia, prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme
o
tomto pozmeňujúcom návrhu.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme prijali.
Poslanec M. Vanko:
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o po-
slednom
pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v
rozprave, ktorý
som
predniesol ja.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Vanko.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Vanka
sme
prijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Pán predsedajúci, tým boli vyčerpané všetky doplňujúce
a
pozmeňujúce návrhy, ktoré boli zahrnuté v spoločnej správe
a
ktoré odzneli v rozprave. Spoločná správa
na poslednej
strane
má pripojené uznesenie výboru pre
obranu a bezpeč-
nosť,
tam je napísané, že som poverený predložiť návrh tohto
zákona
do tretieho čítania. Nemusím to, dúfam, čítať. Pro-
sím,
aby ste otvorili rozpravu v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím.
Trváme na tom, aby sme odsúhlasili vstup do
tretieho
čítania.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
tom, že
tento
návrh postúpi do tretieho čítania.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh postúpil do tretieho číta-
nia.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu zákona o sociálnom
zabezpečení vojakov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu
legislatívnotech-
nických
alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov po-
zmeňujúce
alebo doplňujúce návrhy smerujúce k
odstraňovaniu
chýb
alebo návrhy na opakovanie druhého čítania.
Keďže
nikto nemá tieto
návrhy, vyhlasujem rozpravu
o
tomto bode programu za skončenú.
Keďže teda v rámci tohto tretieho čítania
neboli žiadne
pozmeňujúce návrhy,
podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku
pristúpime
k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu zá-
kona
ako celku.
Poslanec M. Vanko:
Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Gestorský výbor odporúča tento návrh
zákona schváliť.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
Konštatujem, že nebolo dosť hlasov pri
tomto postupe.
Prosím,
vážené kolegyne a
kolegovia, budeme opakovať
hlasovanie.
Prosím, aby všetci poslanci nastúpili, prosím aj
pánov
poslancov, ktorí sa teraz vzdialili z rokovacej miest-
nosti,
aby sa vrátili hlasovať. Budeme opakovať
hlasovanie,
a
ak nie sme uznášaniaschopní, potom skončíme rokovanie. Po-
zývam
pánov poslancov, nech sa dostavia.
Priatelia, skúsime sa ešte prezentovať, a
ak nás nie je
dosť,
odročíme rokovanie na zajtrajšiu schôdzu o 9.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Netreba hla-
sovať,
priatelia, opravujem sa, ide o prezentáciu.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
V prípade, že nemôžeme pokračovať v tomto
bode, odroču-
jem
schôdzu na zajtrajší deň o 9.00 hodine.
Priatelia, v dnešný deň ukončujem schôdzu. Zajtra ráno
o
deviatej pokračujeme 41. schôdzou Národnej rady.
Ďakujem vám.
Ôsmy deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
13. februára 1998
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia, už 20 minút
prestupujeme
hranicu,
ktorú sme si stanovili na začatie schôdze.
Otváram
ôsmy deň rokovania 41.
schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 40 poslancov.
Priatelia, dám 10-minútovú prestávku a
potom zopakujeme
prezentáciu.
(Hlasy v sále.)
Dobre. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 39 poslancov.
Priatelia, o 10 minút zopakujeme
prezentáciu.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pozývam vás do rokovacej miestnosti.
Vážené
pani poslankyne, vážení
páni poslanci, budeme
opakovať
prezentáciu.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 43 poslancov.
Vážené kolegyne a kolegovia,
s ohľadom na skutočnosť, že nie sme
uznášaniaschopní,
vyhlasujem
presunutie pokračovania schôdze na utorok o 13.00
hodine
odpoludnia. Prosím, aby sme sa podľa toho zariadili.
Zároveň vám teraz oznámim, že letecká preprava pre po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky je
zabezpečená
tak,
že lietadlo odlieta hodinu po prerušení
schôdze. Auto-
bus
odchádza 30 minút po prerušení schôdze.
Zároveň
ešte raz upozorňujem, že 41.
schôdza bude po-
kračovať
v utorok 17. februára 1998 so začiatkom o 13.00 ho-
dine.
Letecká
preprava je zabezpečená na
utorok 17. februá-
ra
1998. Odlet lietadla z Košíc je o 10.00 hodine a z Popra-
du
o 10.40 hodine.
Vyzývam pánov poslancov a pani
poslankyne, ktorí majú
záujem
o leteckú prepravu z Košíc a Popradu, aby sa zapísali
do
pripraveného zoznamu na prezencii.
Prajem vám dobrý víkend, pohodu doma a v
pondelok vyko-
nanie
svojich poslaneckých povinností.
Ďakujem, všetko dobré.
Deviaty deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
17. februára 1998
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 41. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie
svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali
títo páni poslanci: pán poslanec Langoš,
pani poslankyňa
Gantnerová,
pán poslanec Poliak a pán poslanec Volf.
Pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie
o vládnom ná-
vrhu
zákona o sociálnom zabezpečení vojakov (tlač 759) sme
prerušili
v treťom čítaní pred hlasovaním o návrhu zákona
ako
celku.
Prosím, najprv vyskúšame, do akej miery sme uznášania-
schopní.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.
Prosím spoločného spravodajcu, aby zaujal
svoje miesto,
budeme
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o zákone ako
celku.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Konštatujem, že nie sú ešte všetci
prítomní.
Počkáme 5 minút, kým pán poslanec
Černák vybaví svoju
hlasovaciu
kartu.
Budeme hlasovať o zákone ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Nie sme uznášaniaschopní, priatelia.
Vážené kolegyne a kolegovia, opakujeme
hlasovanie o zá-
kone
ako celku. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme.
Hlasujeme,
vážené kolegyne a kolegovia, o zákone ako celku.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona o so-
ciálnom
zabezpečení vojakov.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o štátnej službe
príslušníkov Po-
licajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzen-
skej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície
Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako
tlač
786 a spoločnú správu výborov schválenú
gestorským vý-
borom
máte ako tlač 786a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister
vnútra Slovenskej
republiky
Gustáv Krajči.
Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
sa predkladá v druhom a treťom čítaní vládny návrh zákona
o
štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej
informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slo-
venskej
republiky a Železničnej polície
Slovenskej republi-
ky, ktorý bol
vypracovaný na základe plánu
legislatívnych
úloh
vlády Slovenskej republiky na rok 1997.
Vládny
návrh zákona upravuje
novým spôsobom právne
vzťahy
a postavenie príslušníkov Policajného
zboru, Sloven-
skej
informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže
Slovenskej
republiky a Železničnej polície pri
výkone štát-
nej služby. Právny vzťah príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej
republiky
sa zakladá k štátu.
Vládny návrh zákona reaguje na súčasnú spoločensko-po-
litickú
a ekonomickú situáciu Slovenskej republiky vo vzťahu
k
príslušníkom Policajného zboru,
Slovenskej informačnej
služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej po-
lície
aj na výsledky vykonanej analýzy doterajšej
právnej
úpravy
ich služobného pomeru od roku 1970. Z
analýzy jedno-
značne
vyplýva, že úlohy vyplývajúce z
doterajších právnych
predpisov
kladú na príslušníkov uvádzaných zborov vysoké ná-
roky
na ich fyzickú odolnosť, psychickú
zdatnosť, profesio-
nálnu
odbornosť, bezúhonnosť a takmer
permanentnú priprave-
nosť
plniť povinnosti ustanovené zákonom pri
ochrane života
a
bezpečnosti osôb a majetku. V
tejto súvislosti sa žiada
zdôrazniť,
že na rozdiel od prevažnej väčšiny iných profesií
v
štátnej správe sú práve
príslušníci Policajného zboru zo
zákona
povinní i v čase mimo služby vykonať služobný zákrok,
úkon
alebo inú povinnosť, aby zamedzili
ohrozeniu alebo po-
škodeniu
zákonom chránených záujmov.
Na
príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej
a
justičnej stráže Slovenskej republiky sú kladené spoločen-
sky očakávané vysoké nároky, pričom pri
výkone služby sa
nepredpokladá
zlyhanie ľudského faktora, a to ani v osobitne
záťažových
situáciách, napríklad pri ohrození života a zdra-
via
ich samých.
Súčasná
právna úprava služobného
pomeru príslušníkov
Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby,
Zboru
väzenskej
a justičnej stráže a Železničnej polície Sloven-
skej
republiky už v niektorých smeroch zaostáva za reálnou
potrebou
a nezohľadňuje niektoré riziká, ktoré
výkon služby
v
nových spoločenských podmienkach prináša.
Navrhovaná koncepcia štátnej služby má preto vytvoriť
podmienky,
aby štátnoslužobný vzťah pre príslušníkov Poli-
cajného
zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzen-
skej
a justičnej stráže a Železničnej polície Slovenskej re-
publiky
nebol len zamestnaním, ale stal sa pre nich poslaním
s
výrazným prvkom profesionálnej hrdosti
a spolupatričnosti
k
tomuto špecifickému povolaniu. To však
možno od nich oča-
kávať
len vtedy, ak budú mať zabezpečené primerané právne
a
sociálne istoty, zodpovedajúce hmotné a
sociálne zabezpe-
čenie
a ak bude primerane ocenená dlhoročná
náročná a rizi-
ková
práca. Z týchto dôvodov sa vo vládnom návrhu zákona na-
vrhuje zmena
doterajšej právnej úpravy služobného pomeru
tak,
aby zodpovedala príslušníkom
Policajného zboru a ďal-
ších
zložiek, odrážala súčasné
spoločenské pomery a dávala
pocit
istoty, že budú aj so svojimi rodinami zabezpečení.
V tejto súvislosti sa žiada poukázať na
skutočnosť, že
tieto požiadavky v určitej miere spĺňa už aj zákon Sloven-
skej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o
služobnom pomere
príslušníkov
Policajného zboru, a tak nová právna úprava ne-
bude
vykazovať taký rozdiel, ako je to v prípade navrhovanej
právnej
úpravy verejnej služby, resp.
štátnej služby v po-
rovnaní
s úpravou vykonávanou Zákonníkom práce. Právna úpra-
va
služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Sloven-
skej
informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže
a
Železničnej polície si po celý
čas pôsobenia Zákonníka
práce zachovala mnohé charakteristické kvalitatívne
znaky
štátnoslužobného
pomeru. Potvrdením tejto skutočnosti je
aj
pripravovaná právna
úprava postavenia štátnych úradníkov
v
Slovenskej republike, ktorá v mnohých
navrhovaných inšti-
tútoch
preberá právnu úpravu postavenia príslušníkov Poli-
cajného
zboru.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vládny návrh zákona o štátnej službe
príslušníkov Poli-
cajného
zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzen-
skej
a justičnej stráže a Železničnej polície Slovenskej re-
publiky v porovnaní
napríklad s platnou právnou
úpravou
v
zákone Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 najmä
a) odstraňuje prvky nútenej práce,
b) zavádza inštitút definitívy na tých
policajtov, kto-
rí
budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné predpoklady,
c) výrazne posilňuje stabilitu policajtov, a to predo-
všetkým
ich primeraným ocenením počas štátnej služby, ako aj
po
skončení štátnej služby,
d) výrazne posilňuje odbornosť
policajtov, a to tým, že
sa
takmer nepripúšťajú výnimky v stálej štátnej službe,
e) výrazne rozširuje povinnosti policajtov vo vzťahu
k
inštitútu definitívy,
f) mení
spôsob uplatňovania
disciplinárnej právomoci
a
prispôsobuje ju demokratickým princípom.
V neposlednom rade vládny návrh zákona odstraňuje nie-
ktoré
existujúce právne medzery, napríklad
zavádza inštitút
skončenia štátnej
služby z dôvodu straty štátneho
občian-
stva,
resp. z dôvodu spáchania úmyselného trestného činu.
Pri
príprave vládneho návrhu zákona o štátnej službe
príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služ-
by,
Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
Slovenskej
republiky sa vychádzalo z obdobnej právnej úpravy
v
Poľskej republike, Maďarskej republike, Nemeckej spolkovej
republike,
v Grécku a zo služobnej pragmatiky ČSR. Ďalej bol
vládny
návrh zákona porovnaný s legislatívou
OECD a EC Pha-
re.
Na právnu úpravu sa nevzťahuje Biela kniha.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v priebehu druhého čítania predmetného vládneho návrhu
zákona
v určených výboroch došlo k rozsiahlejšej diskusii
o
konečnom znení ustanovenia § 207. Toto ustanovenie upravu-
je
inštitút odchodného. Vláda Slovenskej republiky ako pred-
kladateľ
navrhla inštitút odchodného, resp. jeho
výšku ob-
medziť
hranicou 10 platov. Vláda týmto sledovala zjednotenie
výšky
odchodného u príslušníkov ozbrojených síl a u prísluš-
níkov
ostatných ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbroje-
ných
zborov. Súčasne vychádzala aj z
možnosti štátneho roz-
počtu.
Pri schvaľovaní dikcie tohto ustanovenia vám preto od-
porúčam
veľmi dôkladne zvážiť finančné možnosti
rozpočtu na
jednej
strane a skutočné potreby a stabilitu štátnoslužobné-
ho
pomeru príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej infor-
mačnej
služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže a Želez-
ničnej
polície Slovenskej republiky na druhej
strane. Zákon
má za
cieľ stabilizovať a
motivovať príslušníkov, aby
v
štátnej službe zotrvávali.
Vzhľadom
na uvedené odporúčam
vládny návrh zákona
o
štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej
informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Že-
lezničnej
polície Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní
v
treťom čítaní schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi za
odôvodnenie vládneho
návrhu
zákona a prosím ho, aby zaujal miesto
určené pre na-
vrhovateľov.
Dávam
slovo určenému spoločnému
spravodajcovi výborov
pánu
poslancovi Andrejovi Fedorovi a prosím ho, aby podľa
§
80 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku informoval Národnú
radu
o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-
kona
a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu vý-
borov
Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vlád-
neho
návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a jus-
tičnej stráže
Slovenskej republiky a
Železničnej polície
Slovenskej republiky (tlač 786) vo výboroch
Národnej rady
Slovenskej
republiky v druhom čítaní.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako gestorský výbor
podáva Národnej rade Slo-
venskej
republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom po-
riadku Národnej
rady Slovenskej republiky
túto spoločnú
správu
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prero-
kovaní
uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 793
z
18. novembra 1997 pridelila vládny
návrh zákona o štátnej
službe
príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informač-
nej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej
republiky
a Železničnej polície Slovenskej republiky na pre-
rokovanie
týmto výborom Národnej rady Slovenskej
republiky:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh
zákona v leho-
te
určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné
výbory
o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že
do začatia rokovania
o
vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od po-
slancov
podané
podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory
Národnej rady
Slovenskej
republiky v prijatých uzneseniach
zhodne odporú-
čajú
Národnej rade Slovenskej republiky
návrh zákona schvá-
liť
s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené
v
spoločnej správe (tlač 786a). Túto spoločnú
správu máte
všetci
k dispozícii.
Chcem vás ale upozorniť, že vinou
tlače došlo k omylu
na
strane 15, kde sa hovorí v bode a), že je potrebné hlaso-
vať
o spoločných bodoch, a tam je chybne
uvedené o bodoch
14
až 24. Správne má byť 25, preto by som vás prosil, aby
ste
si to opravili. A v bode po b), keď sa
má hlasovať jed-
notlivo
o bodoch 13 až 25, je chybne uvedené
25, správne má
byť
26.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch
gestorský výbor
odporúča
hlasovať takto:
a) spoločne o bodoch 1 - 12 a o bodoch 12
- 25 a schvá-
liť
ich,
b) jednotlivo o bodoch 13 a 26 a
neschváliť ich.
Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-
júcich
návrhov, ktoré dostal
1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom
poriadku schva-
ľuje
túto spoločnú správu,
2. odporúča Národnej rade
Slovenskej republiky podľa
§
79 ods. 4 písm. e) zákona o
rokovacom poriadku schváliť
návrhy,
ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča
gestorský
výbor.
Pán
predsedajúci, žiadam, aby
ste otvorili všeobecnú
rozpravu
s tým, že do rozpravy sa chcem prihlásiť ako prvý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode. Zároveň vás informujem,
beriem
na vedomie vašu požiadavku prihlášky ako prvého do
rozpravy,
ale zároveň informujem vážené kolegyne
a kolegov,
že som
dostal zoznam
poslancov-rečníkov, prihlásených do
rozpravy
a že v ňom sú prihlásení za klub ZRS pán poslanec
Kraus
a za klub SDĽ pán poslanec Benčík. Pýtam sa, či sa eš-
te
niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec Pittner, pán po-
slanec
Cingel. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Fedor, máte slovo.
Pripraví sa pán poslanec Kraus.
Poslanec A. Fedor:
K spoločnej rozprave chcem predložiť
dva pozmeňujúce,
resp.
doplňujúce návrhy, a to v § 207 upraviť
uvedené usta-
novenie
takto:
"(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľ-
nením
podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm.
a)
až c), patrí odchodné, ak jeho služobný
pomer trvá aspoň
šesť
rokov. Základná výška odchodného je jedennásobok zákla-
du
pre výpočet dávky podľa § 218 a zvyšuje sa za každý ďalší
ukončený
rok štátnej služby o jednu polovicu základu pre vý-
počet
dávky podľa § 218, najviac však do
výšky desaťnásobku
výšky tohto
základu. Policajtovi, ktorého služobný pomer
skončil
uvoľnením podľa § 191, patrí odchodné, iba ak dosia-
hol
55 rokov fyzického veku.
(2) Z odchodného sa vykoná zrážka na úhradu požiadavky
v
prípade, ak je možná započítateľnosť pohľadávky."
Môj druhý doplňujúci návrh je takéhoto znenia
v § 288:
V rámci zrušovacích ustanovení v § 288
zaradiť nový bod
1
tohto znenia: "§ 6 a § 64 zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo" - zatiaľ nie je známe, nie je pridelené
-
"o Železničnej polícii."
Súčasne zmeniť označenie ostatných bodov tohto ustano-
venia.
To je všetko z mojej strany.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec Fedor, a prosím,
zaujmite miesto
pre
spoločných spravodajcov.
Teraz
dostáva slovo prihlásený
pán poslanec Kraus
a
pripraví sa pán poslanec Benčík.
Poslanec H. Kraus:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
v prvom rade by som chcel vo svojom
diskusnom príspevku
upozorniť, že v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložím,
vôbec
nejde o obhajovanie nejakej úzkej skupiny policajtov
alebo
o obhajovanie toho, s čím vyšli odbory, ale je to pre-
dovšetkým
tým, že som si prešiel dosť krajských, teda okres-
ných
a niektoré krajské riaditeľstvá, a keďže tento zákon má
-
aj podľa slov pána ministra -
vnášať stabilitu do služby
polície
aj do ostatných zložiek, ktoré sú v tomto zákone po-
ňaté, myslím, že
takto podaný návrh zákona, ako je, túto
stabilitu
do Policajného zboru nevnáša. Ako som už povedal
pri
prvom čítaní, ide tam hlavne o § 207 - odchodné, ale ne-
zanedbateľný
je aj § 33, čo sa týka vymenovania
policajtov,
odvolávania
bez uvedenia dôvodu a aj výkon, teda
preraďova-
nie
z prípravnej do stálej štátnej služby.
Keď sme pred niekoľkými dňami preberali
všeobecný zákon
o
štátnej službe štátnej správy, jeden z dôvodov bol ten,
aby
sa do štátnej správy dostávali schopní ľudia, ktorí budú
vedieť
svoje funkcie v plnej miere zastať. Ja sa teda pýtam:
Prečo
nie sme ochotní toto poskytnúť aj
policajtom? Dnes už
ani
v polícii sa nerobí nábor ako niekedy,
ale výber. Bohu-
žiaľ,
policajti dnes mnohokrát ťahajú za kratší koniec, čo
sa
týka boja proti protispoločenskej
činnosti, mám na mysli
materiálno-technické
zabezpečenie.
Ešte by
som chcel povedať jednu vec.
Škoda, že nebol,
ako
som hovoril, v prvom čítaní tento zákon
prerokovaný, že
neprešiel
vnútorným pripomienkovaním. Možno
by sme sa boli
ubránili,
alebo predišlo by sa mnohým veciam, s ktorými sú
policajti nespokojní.
Dovolím si teda predložiť niektoré
pozmeňujúce
návrhy.
Čo sa týka spoločnej správy, dovolil by
som si navrhnúť
v
§ 282 znenie, ktoré je navrhované,
neschváliť.
A v písm. c) spoločnej správy, kde je navrhované o bo-
doch
13 a 25 hlasovať jednotlivo a neschváliť ich, keďže bod
13
je zásadný, hovorí sa tam o § 207 -
odchodnom, navrhoval
by
som ho ctenej snemovni schváliť.
Ďalej
by som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh
k
§ 28, kde navrhujem v ods. 1 druhú vetu, ktorá sa začína
slovami
"Ak bezprostredne..." a pokračuje ďalej, celú vypus-
tiť.
Zároveň navrhujem nový odsek 2, ktorý
znie:
"(2) Pred skončením prípravnej dočasnej štátnej služby
na
zistenie spôsobilosti policajta
pre zaradenie zo stálej
štátnej
služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná po-
licajta z jeho
činnosti aspoň 6 mesiacov, spracuje návrh
služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným,
ktorý
policajta
ustanovuje do funkcie."
Doterajší odsek 2 označiť číslom 3.
Na odôvodnenie by som povedal, že prechod z prípravnej
do
dočasnej služby, teda z dočasnej do
stálej služby je zá-
važný
akt, na mnohých policajtov to má
vplyv po celý ďalší
jeho
život služby. Závažný akt nemôže byť postavený iba na
subjektívnom
rozhodnutí nadriadeného, pretože,
tak ako som
už
v prvom čítaní spomínal, nie vždy musí
byť to hodnotenie
nadriadeného
objektívne.
Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 36.
Navrhujem nové zne-
nie
odseku 2: "Ak si to situácia
vyžaduje, pretože bezpeč-
nostné opatrenie
trvá, môže byť
policajt prevelený, ak
s
týmto súhlasí, na dlhší čas, ako je 60 dní, najdlhšie však
na
1 rok."
Pri § 43 navrhujem vypustiť v odseku 1
písmeno d).
Ešte k § 102. Odsek 5 žiadam vypustiť. Nasledujúci od-
sek
6 označiť číslom 5 a tento
preformulovať v takomto zne-
ní:
"Ďalší služobný plat zodpovedá sume posledného služobné-
ho
platu priznaného policajtovi."
Ďalej nasledujúce odseky navrhujem prečíslovať a ozna-
čiť
ako číslo bod 6 a 7.
Posledný
pozmeňujúci návrh, ktorý mám, je
k § 248. Tu
navrhujem
nové znenie: "Policajt môže podať na súde návrh na
preskúmanie
právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným."
Takáto dikcia znamená určitú právnu
istotu policajta vo
vzťahu
k nadriadenému. Myslím si, že touto
dikciou sa dá do
určitej
miery aj zabrániť prípadnej korupcii, ktorá by mohla
vzniknúť v niektorých okresných riaditeľstvách Policajného
zboru.
Ďakujem za pozornosť a prosím ctenú snemovňu, aby moje
pozmeňujúce
návrhy podporila.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Krausovi.
Do rozpravy nastúpi pán poslanec
Benčík a pripraví sa
pán
poslanec Pittner.
Pýtam sa
zároveň, vážené kolegyne a
kolegovia, či sa
ešte
niekto ústne alebo elektronicky hlási
do rozpravy. Ďa-
kujem. Tak ukončujem možnosť ďalšieho
prihlasovania sa do
rozpravy.
Pán poslanec Benčík, máte slovo.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
pri predkladaní návrhu legislatívnych predlôh viackrát
sa preukázala nekoncepčnosť legislatívnej činnosti vlády.
Stačí,
ak spomeniem zmenu kupónovej
privatizácie na dlhopi-
sovú
vo fáze, keď občan a štát, občan a fondy
podľa vtedy
platných
právnych noriem dobromyseľne uzavreli zmluvy, ktoré
zo
zákona potom boli zrušené a negatívne dôsledky tohto kro-
ku
nesú občania a teraz sa hromadí súvislá agenda na súdoch.
Alebo
bez analýzy a z lacného populizmu sa zruší ustanovenie
§
161 Trestného zákona o podplácaní vtedy, keď kvitne úplat-
kárstvo
a má zelenú a keď slávnostne v Paríži podpisujeme
medzinárodný
záväzok, že podplácanie v záujme proti
organi-
zovanému
zločinu zaradíme do nášho právneho poriadku.
Mohol by
som pokračovať v uvádzaní
ďalších príkladov,
ktoré dosvedčujú, že nekoncepčnosť legislatívnej
činnosti
vlády
vyúsťuje do chaotickosti nášho právneho
stavu. Svedčí
o
tom aj zákon, ktorý teraz prerokúvame, o štátnej službe
príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služ-
by,
Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky
a
Železničnej polície Slovenskej republiky.
Už pri prvom čítaní som uplatnil výhrady
a uvádzal som,
že
zákon o verejnej službe, ktorý sa teraz pripravuje, zákon
o
štátnej službe, ktorý sme posunuli na tejto schôdzi do pr-
vého kola, a tento zákon a celý rad ďalších
nasledujúcich
zákonov
vzájomne súvisia a mali by sme ich
aspoň spoločne
posudzovať.
Ak sa nedodržalo poradie predkladania a schva-
ľovania navrhovaných zákonov o verejnej
službe, o štátnej
službe
a tento zákon, podľa môjho názoru sme
ich mali aspoň
súbežne
posudzovať a vzájomne ich zosúlaďovať.
Mohol by som
uvádzať
legislatívnotechnické príklady, ako
to bude proti-
chodné,
ale zrejme vidím, že o to tu veľký záujem
nie je.
Naše
námietky vtedy pri prvom čítaní, hoci boli prednesené
dobromyseľne, tak
ako v iných prípadoch, ak pochádzajú
z
opozície, neboli by vypočuté.
Pravdou je, že niektoré sme sa pokúsili
uplatniť vo vý-
boroch
a sčasti sú aj obsiahnuté v
spoločnej správe, i keď
ich gestorský
výbor nie vo
všetkých prípadoch odporúča
schváliť.
Podporujem návrh, aby sme osobitne hlasovali o bo-
de
13 a odporúčam bod 13 schváliť.
Okrem toho v mene 15 poslancov v zmysle §
82 ods. 2 ro-
kovacieho
poriadku predkladám 7 doplňujúcich a pozmeňujúcich
návrhov.
Ich zmyslom je najmä presnejšie
regulovať služobné
postavenie príslušníkov a nezužovať ich doterajší sociálny
status
a náležitosti. Totiž, ak sa niekto z vás zaoberá tou-
to
problematikou, v sociálnych a pracovnoprávnych oblastiach
aj
v medzinárodnej sfére platia
určité zásady, že už nado-
budnuté
sociálne práva a sociálne nároky sa nemajú zužovať
a
zhoršovať. Asi si všetci uvedomujeme, že v predloženom ná-
vrhu
k takémuto zužovaniu dochádza a v prípade odstupného
veľmi
výrazne.
Okrem tých návrhov, ktoré
predkladám, v plnom rozsahu
podporíme
aj návrhy, ktoré predkladal kolega
Kraus. Dovoľte
mi,
aby som pristúpil k predkladaniu návrhov.
V § 33 vypustiť odseky 3, 4 a 5.
Zdôvodnenie: Zákon nedefinuje, čo je to
priama riadiaca
pôsobnosť.
Toto je ustanovené len interným
predpisom, ktorý
je
možné kedykoľvek zmeniť, a tak by
sa potom ustanovenie
§
33 ods. 4 mohlo realizovať na všetkých policajtov. V re-
zorte
ministerstva vnútra sa vymenovaním majú obsadzovať len
politické
funkcie, ako je minister, štátny tajomník a vedúci
úradu.
Vzhľadom na proklamovanú apolitickosť
polície je po-
trebné
ostatné funkcie obsadzovať ustanovením.
Návrh druhý. Návrh nového znenia § 57:
"Za disciplinár-
ne
previnenie možno uložiť
disciplinárne opatrenie najskôr
v
nasledujúci deň po spáchaní
disciplinárneho previnenia a
len do 30 dní odo dňa, keď sa o
disciplinárnom previnení
dozvedel
ktokoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného
roka
odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia."
Odôvodnenie: Pôvodne navrhované
znenie nedáva právnu
istotu,
pričom sa stráca účel a efektívnosť opatrenia.
Po tretie. Návrh nového znenia § 58 ods.
1: "Priestupok
možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie naj-
skôr
nasledujúci deň po spáchaní priestupku
a len do 30 dní
odo
dňa, keď sa o priestupku dozvedel
ktorýkoľvek z nadria-
dených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania
priestupku."
Zdôvodnenie: Pôvodne navrhnuté znenie
nedáva právnu is-
totu,
pričom sa stráca účel a efektívnosť sankcie.
Po štvrté. V § 84 rozšíriť odsek 2 o
písm. o), p) a r).
Odôvodnenie: Znenie vo vládnom návrhu ide
pod rámec sú-
časne
platnej právnej normy a takáto dikcia znižuje sociálne
istoty
policajta.
Po piate. Návrh nového znenia § 207:
"(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľ-
nením
podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm.
a),
b), c) alebo d), patrí odchodné vo
výške jednonásobku
základu
pre výpočet dávky podľa § 218, ak služobný pomer tr-
val
aspoň 6 rokov. Odchodné sa zvyšuje za každý ukončený rok
štátnej
služby o polovicu základu pre výpočet dávky.
(2) Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil podľa
§
192 ods. 1 písm. d), patrí odchodné vo
výške dvoch tretín
výmery
uvedenej v odseku 1.
(3 Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru
podľa
tohto zákona bezprostredne prijatý do iného služobného
pomeru,
odchodné nepatrí, ak sa mu tento nárok zachováva.
(4) Z odchodného sa vykonáva zrážka na
úhradu pohľadáv-
ky
v prípade, ak je možná započítateľnosť pohľadávky."
Odôvodnenie: Táto nová dikcia zachováva súčasný platný
právny
stav, čo zachováva policajtom sociálnu
istotu a sta-
bilizuje
stav. Takouto dikciou zabránime avízovanému odchodu
starých skúsených
odborníkov z radov polície a súčasne vy-
tvoríme
podmienky na plynulú nenásilnú odmenu policajtov.
Po šieste. V § 254 ods. 3 uviesť pri § 57
a § 58.
Odôvodnenie: V § 57 a § 58 nie
je uvedený premlčací
čas,
čo možno považovať za diskrimináciu policajtov. V opač-
nom
prípade bude môcť byť policajt za priestupok trestaný
ešte
aj o 20 rokov.
A na záver bod 7. Doterajšie znenie
§ 275 označiť ako
odsek
1 a zaradiť nový odsek označený ako 2, ktorý znie:
"(2) Ustanovenie § 104 ods. 3 sa
nevzťahuje na policaj-
tov,
ktorí boli ku dňu účinnosti tohto zákona zaradení do
prípravnej
štátnej služby z dôvodu neplnenia
kvalifikačných
predpokladov
a štúdiom na príslušných školách si
dopĺňajú
kvalifikačné
predpoklady."
Odôvodnenie: Vzhľadom na veľké
množstvo policajtov,
ktorí
nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, je potrebné na ur-
čitý
čas použiť takéto ustanovenie, lebo v prevažnej miere
ide
o starších skúsených policajtov, ktorí nemali možnosť si
doplniť
kvalifikačné predpoklady z dôvodu absencie rezortné-
ho
školstva. Vládny návrh zákona výrazne
diskriminuje práve
túto
nie zanedbateľnú skupinu policajtov.
To
sú návrhy, ku ktorým prosím, aby
ste prihliadli.
A
v prípade neschválenia najmä bodu 5 za
celkový návrh zá-
kona
hlasovať poslanecký klub SDĽ nebude.
Dovoľte mi ešte poznámku, upozorniť
pána spravodajcu,
že
to, čo predložil k § 207 v novom znení, sme dostali pred
chvíľou
na stoly. Pripomínam, že rokovací poriadok predpo-
kladá,
že o ňom by sme mohli hlasovať až zajtra, prípadne ak
sa
nerozhodne inak.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.
Slovo
dostáva na základe
elektronickej prihlášky do
rozpravy pán poslanec Pittner a pripraví
sa pán poslanec
Cingel
ako posledný v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán minister,
žiaľbohu, napriek tomu, že sme tu viacerí
z opozície už
pri
prvom čítaní vysvetľovali naše názory a teraz moji pred-
chodcovia
aj hovorili o konkrétnych návrhoch, žiaľ, nielenže
sa
to nepremietlo do návrhu, najmä ten
kritický bod § 207,
ktorý hovorí o problematike odchodného,
ale naopak, úplne
hlucho
sa prihliada k týmto našim pripomienkam. Ak by to bo-
la
len záležitosť nás a vás, páni a pani
poslankyne a po-
slanci
z koalície, tak by sme sa
vedeli cez to preniesť.
Horšie
je to, že nereagujete na požiadavky,
ktoré sa týkajú
bezpečnosti nás
všetkých, že nereagujete
na požiadavky,
oprávnené
požiadavky policajtov.
K tomu, čo moji predchodcovia vraveli, sa pripája celý
náš
klub. Pokiaľ ide o spoločnú správu, tam chcem povedať,
že
budeme hlasovať za bod 13 a za bod 26.
Pokiaľ ide o námietku, ktorú tu pán
poslanec Benčík po-
vedal
k návrhu skupiny poslancov, ktorý je podpísaný pánom
poslancom Fedorom
a ďalšími, tú
námietku takisto aj my
uplatňujeme.
A dovoľte mi záverom povedať len jednu
záležitosť. Vie-
me
a vie to i pán minister, vie to aj širšia verejnosť, že
mnohí
policajti uvažujú o odchode vzhľadom na
to, že sa im
takýmto
spôsobom ide riešiť odchodné. Ja by som
ale chcel
vyzvať
všetkých policajtov, ktorí takto
uvažujú, aby, ak je
im to len
trochu možné, zostali v služobnom pomere, a to
z
toho dôvodu, že Slovensko odborníkov bude potrebovať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi.
Slovo má pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem predovšetkým povedať, že na
problematiku policaj-
tov
a vôbec oblasť ministerstva vnútra nie som dostatočne
fundovaný,
aby som sa kvalifikovane k
niektorým veciam vy-
jadroval,
napriek tomu chcem povedať, že v
oblasti riadenia
mám
dostatočné skúsenosti, aby som mohol zaujať stanovisko
k
tomu, čo tu predniesli dvaja kolegovia
k pozmeňujúcim ná-
vrhom.
To, čo povedal pán poslanec Benčík k §
33, kde navrhuje
vypustiť odseky 3, 4 a 5, musím povedať
jednu jednoduchú
vec,
a to, že z teórie riadiacich systémov a teórie riadenia
je
bežné, že tam, kde ide o priamy kontakt
a priame bezpro-
stredné
riadenie, kde sa vymenúva do funkcie, tak sa pone-
cháva
aj inštitút priameho odvolania. Takýto nezmysel sme si
vlastne
urobili aj v ústave vo vzťahu k tomu, keď premiér
chce
do svojho tímu nejakého ministra a
takým spôsobom tomu
prezident
bráni.
Ak
sa zostavuje nejaký riadiaci
tím, ktorý má byť
funkčný,
tak tam musí byť zabezpečené to, aby
koncepciu ten
človek,
ktorý je za príslušný rezort
zodpovedný, aby ju mo-
hol
zabezpečovať s takými ľuďmi, akých si on vymenúva. A to,
čo
pán poslanec Benčík hovoril, že inštitút vymenovania do
funkcie
a odvolania z nej má uľahčiť
nejakú možnosť, že sa
tam
len zmení štatút a že by mohlo dôjsť k
nejakému naruše-
niu, treba povedať, že na zamedzenie možnosti
zneužívania
tohto inštitútu v praxi sa priamo v zákone ustanovuje, že
vymenúvaním
bude možné obsadzovať len funkcie v priamej ria-
diacej
pôsobnosti ministra a pritom priama riadiaca pôsob-
nosť
ministra je určená organizačným
poriadkom ministerstva
a
v súčasnosti zahrňuje celkom 7 funkcií, na ktoré
by sa
vzťahoval
inštitút vymenovania do funkcie. V daných prípa-
doch
ide teda o riadiacich pracovníkov, ktorých činnosť je
úzko
spätá s činnosťou ministra.
Z uvedeného dôvodu aj podmienky
obsadzovania týchto
funkcií
by mali byť obdobné, ako som uviedol. To znamená, že
odvolaním
z funkcie služobný pomer nezaniká, ale policajt sa
prevedie
na inú volenú funkciu podľa dosiahnutej
kvalifiká-
cie
a získaných odborných skúseností.
Myslím si, že podobný prípad sa týka aj § 43, ktorý je
v
tom "pozmeňováku", ktorý dal pán
poslanec Kraus, to má tú
istú
súvislosť, a preto podľa môjho názoru nemožno
súhlasiť
s
navrhovanou zmenou, a teda by som odporúčal, aby § 43, kde
on
navrhuje vypustiť ods. 1 písm. d), sa
tam ponechal, pre-
tože
všetko súvisí priamo len s konkrétnou riadiacou činnos-
ťou,
a vynechaním týchto dvoch pozmeňujúcich
návrhov, alebo
teda
prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov by sa vlastne is-
tým
spôsobom znemožnila plynulá funkcia alebo plynulé riade-
nie
týchto činností.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Cingelovi.
Tým vystúpili v rozprave všetci prihlásení
písomne aj
elektronicky.
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za
udelené slovo.
Pánu Cingelovi nechcem rozvádzať problémy
teórie riade-
nia.
K § 33 a k vypusteniu odsekov 3, 4 a 5
chcem len zdô-
razniť,
že sa prihováram za apolitizáciu
Policajného zboru.
A
dohodnime sa, buď to chceme, alebo to
chceme len zakrytým
spôsobom
a nechávame si tu spôsob vymenúvania, a
to vymenú-
vanie, žiaľ, okrem
troch funkcionárov, ktoré
uznávame, sa
deje
veľmi zložitým spôsobom. Nechcem to
bližšie rozvádzať.
To je rozhodujúca otázka, buď to vážne chceme, ako je to
v
iných normách, a zakotvíme to, alebo takýmto tajným spôso-
bom
zakryte budeme ponechávať na interné predpisy, aby sa
výber
týchto funkcionárov vykonával.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem
rozpravu o tom-
to
bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť a zaujať
stanovisko pán mi-
nister?
Nech sa páči.
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som zareagoval na
niektoré pripomienky,
ktoré
tu odzneli.
V podstate pri prvom čítaní tohto zákona
rezonovali
podobné problémy a v rámci druhého čítania v
jednotlivých
výboroch
sa týmito otázkami zaoberali poslanci
Národnej ra-
dy, ktorí
pripomienkovali a dávali
pozmeňujúce návrhy.
Z
hľadiska týchto návrhov najviac
rezonujú problémy § 207,
ktorý
rieši odchodné príslušníkov Policajného zboru. Dovoľte
mi
k tomuto paragrafu povedať niekoľko slov.
Vláda
Slovenskej republiky sa
snažila zjednotiť pod-
mienky
odchodného pre všetky ozbrojené zbory. A pred chvíľou
tu bol
prijatý zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
o
sociálnom zabezpečení vojakov, kde
sa takisto ustanovilo
v
tomto paragrafe, že odchodné vzniká pri dovŕšení fyzického
veku
55 rokov. Preto v súlade s týmto
musíme trvať na tom,
aby aj u policajtov bol § 207 - odchodné -
uvedený v pôvod-
nom
znení, to znamená vo vládnom návrhu, ktorý bol predlože-
ný.
Máme na to niekoľko dôvodov.
Dovoľte mi, aby som prečítal niekoľko čísel, ktoré ho-
voria,
že policajti tento paragraf, ktorý bol
doteraz o od-
chodnom
podľa zákona 410, často využívali a
nebola tu moti-
vácia
zotrvať v Policajnom zbore, ale skôr sa
vytvárala mo-
tivácia
na to, aby sa z Policajného zboru odišlo.
Vývoj fluktuácie príslušníkov Policajného zboru bol
takýto: V roku 1993 skončilo 921 príslušníkov, v roku 1994
936,
v roku 1995 to pokleslo na 823, v roku 1996 na 895 prí-
slušníkov a v
roku 1997 je 1 125 príslušníkov
Policajného
zboru,
ktorí odchádzajú z Policajného zboru.
Fluktuácia v roku 1997 bola z hľadiska dôvodov skonče-
nia
služobného pomeru takáto: 888
policajtov, t. j. až 79 %
bolo
uvoľnených na vlastnú žiadosť, to znamená, títo poli-
cajti
využili možnosť zobrania odchodného,
ktorá na základe
dĺžky
služby je primeraná, berú príplatok k službe a súčasne
vykonávajú
povolanie v inej organizácii, čo sa pre nich javí
dnes
oveľa výhodnejšie, ako zotrvať v Policajnom zbore.
Preto je tu tento návrh, aby sa
príslušníci Policajného
zboru
stabilizovali z hľadiska toho, aby boli motivovaní zo-
trvať
v Policajnom zbore až do dovŕšenia dôchodkového veku
a
rieši sa im to potom príplatkom k dôchodku, ktorý získava-
jú
na základe koeficientu, ktorý bol vypočítaný. To znamená,
že
okrem tých 10 platov dostáva ešte policajt pri odchode do
dôchodku
aj príplatok k dôchodku. Takže myslím si, že v tom-
to
smere sa o policajtov vieme postarať.
Druhá vec je po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Da-
li
sme si urobiť niektoré prepočty, ktoré by sa týkali dosa-
hov
na príslušníkov Policajného zboru, a dovoľte mi aspoň
niektoré
z nich povedať.
Pokiaľ by išlo o príslušníka Policajného
zboru, inšpek-
tora poriadkovej
služby, t. j. v 6. triede,
je to jedna
z
nižších tried, treba povedať, že pokiaľ nadobudne účinnosť
zákon
a všetky príplatky, ktoré sú v ňom
uvedené, tak pri
praxi
10 rokov sa mu zvýši
plat o 1 860 Sk, pri 15 rokoch
praxe
na 2 110 Sk, pri 20 rokov praxe na 2 400 Sk, pri 25
rokoch
na 2 800 Sk a pri 30 rokoch až na 2 950 Sk.
Keď to
zoberieme na 12. platovú triedu,
ktorá je naj-
vyššia,
tak sa dá povedať, že tieto platy pôjdu hore: do 5
rokov
služby o 3 600 Sk, do 10 rokov o 4 400 Sk, do 15 rokov
4
800 Sk, nad 20 rokov o 5 510 Sk, nad 25 rokov o 6 180 Sk a
do
30 rokov o 6 520 Sk, čím sa im
zvýši plat, pokiaľ budú
vykryté
všetky finančné náležitosti, ktoré sa v tomto zákone
uvažujú.
To znamená, že aj keď sa skráti odchodné na 10 pla-
tov,
policajti nebudú ukrátení ani o korunu a pán Pittner sa
nemusí
báť, že budú z Policajného zboru odchádzať. Toľko az-
da
k § 207 o odchodnom.
Čo sa týka § 33 o vymenovaní do funkcií,
samozrejme, aj
tu
chceme zabezpečiť, aby proces odvolávania policajta, kto-
rý
bol ustanovený do funkcie, nebol taký
zdĺhavý a zložitý,
ako
je to v súčasnosti, pretože častokrát trpí celé okolie
tým,
že vo funkcii je neschopný a
nezodpovedný človek, kto-
rého
za súčasných podmienok je veľmi ťažko
vymeniť, pretože
súčasná
právna úprava tieto možnosti nedáva.
Z hľadiska rýchleho riešenia a upevnenia
vnútornej dis-
ciplíny v Policajnom zbore preto navrhujeme,
aby niektoré
funkcie
boli vymenované.
K ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli hlavne
z
úst pána poslanca Krausa, by som chcel povedať, že neodpo-
rúčam,
aby sme menili túto filozofiu zákona,
pretože všetky
veci boli niekoľkokrát prekonzultované. Odporúčal
by som,
aby
boli schválené v tejto podobe, v akej sme ich navrhli.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi.
A teraz sa obraciam na pána
spoločného spravodajcu, či
chce
zaujať stanovisko. Nie. V poriadku.
Teda podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku pri-
stúpime najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy
výborov a
potom pristúpime k hlasovaniu o
pozmeňujúcich a
doplňujúcich
návrhoch z rozpravy.
Prosím
pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie
uvádzal.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predsedajúci, keď dovolíte,
chcel by som vás
požiadať
o 15-minútovú prestávku vzhľadom na to, že niektoré
pozmeňujúce
návrhy je potrebné prerokovať s legislatívcami.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcete 15-minútovú prestávku. V poriadku.
Do 14.15 hodiny vyhlasujem prestávku na skoordinovanie
a
odsúhlasenie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov. Potom bu-
deme
hlasovať.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyne, páni poslanci, pozývam vás do rokova-
cej
miestnosti, budeme o chvíľu hlasovať.
Opakujem naliehavé pozvanie vážených
kolegov do rokova-
cej
miestnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme
pokračovať v rokovaní. Ako som
vopred uviedol,
začneme
hlasovať, a to v tom poradí, ktoré
som uviedol. To
znamená,
že najprv pán spoločný spravodajca uvedie návrhy zo
spoločnej správy
výborov a potom pristúpime k hlasovaniu
o
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z roz-
pravy.
Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlaso-
vanie
uvádzal.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
budeme hlasovať o pozmeňujúcich a
doplňujúcich návrhoch
zo
spoločnej správy, najprv spoločne o bodoch 1 až 12 a 14
až
25, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bodoch 1 až
12
a 14 až 25 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravo-
dajca na
základe odporúčania gestorského výboru odporúča
schváliť.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme body 1 až 12 a 14 až
25 spoločnej
správy
prijali.
Nech sa páči.
Poslanec A. Fedor:
Teraz
budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy. Ges-
torský
výbor odporúča tento bod neschváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 13
spoločnej
správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme prijali.
Prosím, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec A. Fedor:
Teraz
budeme hlasovať o bode 26 spoločnej správy. Ges-
torský
výbor ho odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o ďalšom bode
spoločnej
správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme neprija-
li.
Nech sa páči.
Poslanec A. Fedor:
Tým
sme vyčerpali všetky
body zo spoločnej správy.
Pristúpime
k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli
prednesené
v rozprave.
Ja som mal dva pozmeňujúce návrhy, ale vzhľadom na to,
že pred
chvíľou prešiel bod 13 zo spoločnej
správy, práve
tento
bod sa týka § 207, aj môj pozmeňujúci návrh sa týka
§
207, tak vlastne nie je možné už o
tomto mojom pozmeňujú-
com
návrhu hlasovať.
Preto pristúpime k hlasovaniu o mojom
druhom pozmeňujú-
com
návrhu, a to je k § 288.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Fedora.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Fedora
sme schválili.
Nech sa páči.
Poslanec A. Fedor:
Teraz
by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich
návrhoch
pána poslanca Krausa. V rozprave predniesol 5 po-
zmeňujúcich
návrhov.
Pristúpime k prvému bodu,
ktorý sa týka § 28. Môžeme
dať
o ňom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Krausa.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Krausa
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Krausa sa týka
§
36.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Krausa k § 36.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca
Krausa je k § 43.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Krausa, tykajúceho sa § 43.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec A. Fedor:
Ďalší
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Krausa sa týka
§
102.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu k § 102.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca
Krausa sa týka
§
248.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Krausa.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
poslanca Krausa
sme
prijali.
Nech sa páči.
Poslanec A. Fedor:
Teraz
by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich
návrhoch
pána poslanca Benčíka.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 33.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Benčíka.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh
sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec A. Fedor:
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčíka sa týka
§
57.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Benčíka.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
poslanca Benčí-
ka
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčíka sa týka
§
58.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu poslanca Benčíka.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
poslanca Benčí-
ka
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Benčíka sa týka
§
84.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
poslanca Benčí-
ka
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
O bode 5 doplňujúceho, resp. pozmeňujúceho návrhu pána
poslanca
Benčíka nebudeme hlasovať vzhľadom na to, že
bol
prijatý
bod 13 zo spoločnej správy.
Takže pristúpime k bodu 6 návrhov pána poslanca Benčí-
ka,
to znamená k § 254.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Benčíka k § 254.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
poslanca Benčí-
ka
sme prijali.
Poslanec A. Fedor:
O pozmeňujúcom návrhu číslo 7,
ktorý sa týka § 275,
tiež
nebudeme hlasovať vzhľadom na to, že bol
prijatý bod
číslo
18 zo spoločnej správy, takže už sa raz o tom hlasova-
lo.
Pán predsedajúci, tým boli odhlasované všetky pozmeňu-
júce
a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli vo všeobecnej roz-
prave.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem
pripomenúť, že na
35.
schôdzi sa Národná rada uzniesla na skrátenom legisla-
tívnom
konaní o tomto vládnom návrhu zákona.
Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú
obmedzenia pre
druhé a tretie čítanie,
podľa príslušných
ustanovení zákona
o rokovacom poriadku
pristúpime hneď
k
tretiemu čítaniu
o vládnom návrhu zákona o štátnej
službe príslušníkov
Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby,
Zboru
väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Želez-
ničnej
polície Slovenskej republiky.
Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, hlásil som sa hneď
po skončení
druhého
čítania a chcem požiadať o 15-minútovú
prestávku na
poradu
klubu ešte pred tretím čítaním.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vyhlasujem prestávku.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, za náš
klub oznamujem, že my si ne-
žiadame
prestávku. (Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V rámci svojej právomoci žiadam o 20-minútovú prestáv-
ku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia, prosím,
zaujmite miesto
v
rokovacej miestnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia,
ako
som uviedol, vstúpili
sme do tretieho čítania.
Otváram
rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu
legislatívnotech-
nických
alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov po-
zmeňujúce alebo
doplňujúce návrhy smerujúce k
odstráneniu
chýb
alebo návrhy na opakovanie druhého čítania. Má niekto
takéto
návrhy? (Šum v sále.)
Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem
rozpravu o tom-
to
bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané
žiadne pozme-
ňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pri-
stúpime
k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 129 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
o
štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej
informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slo-
venskej
republiky a Železničnej polície
Slovenskej republi-
ky.
(Potlesk.)
Ďakujem.
O slovo sa hlási pán poslanec Brňák,
predseda výboru.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby sme
tento
posledný bod nášho rokovania, teda návrh novely Trest-
ného
poriadku stiahli z rokovania tejto schôdze Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky z dôvodov, ktoré som uviedol v čase,
keď sme
presunuli bod tohto
rokovania na záver
tejto
schôdze.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, je to procedurálny návrh.
Prosím, prezentujme
sa
a vzápätí hlasujme o tomto návrhu, ktorý predniesol pred-
seda
výboru a ktorý sa opiera o požiadavku troch klubov.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme prijali.
Vážené kolegyne a kolegovia,
tým
sme program 41. schôdze Národnej
rady Slovenskej
republiky
vyčerpali.
Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 41. schôdzu za skon-
čenú.
Prajem vám dobrú cestu.
Rokovanie 41. schôdze sa skončilo o 16.30
hodine.