Prvý deň rokovania

      39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     29. januára 1998

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vás  všetkých  privítal  na 39.

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Túto schôdzu sú-

časne otváram.

 

     Zvolal som ju podľa  článku 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a podľa § 98 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za

účelom vykonania

 

     voľby prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Všetci si  uvedomujeme, že  ide o významný ústavný akt,

ktorý  Národnej rade  Slovenskej republiky  vyplýva z článku

103 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Chcem podotknúť, že  priebeh samostatnej schôdze Národ-

nej rady za účelom  voľby prezidenta Slovenskej republiky je

priamo daný  ustanovením § 98 ods. 1 zákona o rokovacom  po-

riadku. Podľa rokovacieho poriadku má predseda Národnej rady

povinnosť zvolať  schôdzu Národnej rady  na voľbu prezidenta

a určiť termín.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali, aby som zistil, či sme schopní rozhodovať.

 

     Konštatujem, že je prítomných 127 poslancov.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na  dnešnej schôdzi písomne požia-

dali poslanci Miklušičák, Figeľ, Bugár a Bauerová. Na zahra-

ničnej  služobnej ceste  sú poslanci  Slobodník, Belohorská,

Bieliková, Garajová, Kňažko a pán poslanec Prokeš.

 

     Na schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky overova-

teľmi budú pán poslanec  Tomáš Cingel, pani poslankyňa Mária

Sabolová a náhradníkmi  budú pán poslanec  Pribilinec a pani

poslankyňa Chlebová.

 

     Ústavnoprávny výbor mi predložil  návrhy  kandidátov na

prezidenta Slovenskej republiky spolu so svojím stanoviskom,

na základe čoho sa  zaraďuje voľba prezidenta Slovenskej re-

publiky na dnešnú schôdzu.

 

     V pozvánke, pani poslankyne, páni poslanci, máte uvede-

ný priebeh dnešnej schôdze,  ktorý vychádza z Ústavy Sloven-

skej republiky, zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom  poriadku a z volebného poriadku na voľbu prezi-

denta Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, na schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky, na ktorej  budeme voliť prezidenta

Slovenskej republiky, majú právo sa zúčastniť navrhnutí kan-

didáti a vystúpiť s prejavom.  Prosím  preto, aby  navrhnutí

páni kandidáti boli uvedení do rokovacej miestnosti.

 

     Chcem  vás oboznámiť,  že Národnej  rade sa predkladajú

tri  návrhy kandidátov  na prezidenta  Slovenskej republiky,

a to - uvediem  ich v abecednom  poradí - pán  Juraj Hraško,

pán Augustín Kurek a pán Štefan Markuš.

 

     Počkáme, kým pánov  kandidátov z miestnosti, kde čakajú

na svoju voľbu, privedú pracovníci Kancelárie Národnej rady.

 

     (Príchod  kandidátov na  funkciu prezidenta  Slovenskej

republiky do rokovacej sály  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.)

 

     (Potlesk.)

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi, aby  som  vám  ešte raz  menovite a osobne

predstavil kandidátov, tak ako som ich čítal v abecednom po-

radí. Je  to pán Juraj Hraško  (potlesk), pán Augustín Kurek

(potlesk) a pán Štefan Markuš (potlesk).

 

     Vážená Národná rada,

     vážení prítomní,

 

     musím vám  pripomenúť, že v súvislosti s voľbou  prezi-

denta Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky

prijala uznesenie, ktorým schválila volebný poriadok na voľ-

bu  prezidenta Slovenskej  republiky, ktorý  vychádza z prí-

slušných  ustanovení  ústavy, zákona o rokovacom  poriadku a

zákona o poslancoch. Vo volebnom  poriadku  je určený postup

voľby prezidenta republiky.

 

     V lehote  do 10 dní  pred dnešnou voľbou  som dostal od

poslancov návrhy kandidátov na  prezidenta, ktoré som pride-

lil ústavnoprávnemu  výboru. Ústavnoprávny výbor po preroko-

vaní oznámil predsedovi Národnej  rady, že návrhy kandidátov

zodpovedajú uvedeným  právnym normám. Tieto návrhy som pred-

ložil vám,  pani poslankyne, páni poslanci, ktoré máte  pred

sebou ako  parlamentnú  tlač 880, 882 a 883. Konštatujem, že

boli splnené všetky náležitosti, aj čo sa týka lehôt.

 

     Prosím teraz  predsedu ústavnoprávneho výboru  pána po-

slanca  Petra  Brňáka,  aby  podal  Národnej rade informáciu

o výsledku rokovania vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážení kandidáti na funkciu  prezidenta  Slovenskej re-

     publiky,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávne-

ho výboru Národnej rady Slovenskej  republiky zo dňa 22. ja-

nuára 1998 podal v súlade  s článkom 6 ods. 4 volebného  po-

riadku na  voľbu prezidenta Slovenskej  republiky informáciu

o výsledku  rokovania Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky o návrhoch  na kandidátov na prezidenta

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1957 zo dňa 19. januára 1998 pridelil  Ústavnoprávnemu

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky tieto návrhy kan-

didátov na prezidenta  Slovenskej republiky: návrh kandidáta

Štefana  Markuša  na  prezidenta  Slovenskej republiky (tlač

880), návrh kandidáta Augustína Kureka na prezidenta Sloven-

skej republiky (tlač 882), návrh  kandidáta Juraja Hraška na

prezidenta Slovenskej republiky (tlač 883).

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval uvedené  návrhy v lehote určenej predsedom Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a to 22. januára 1998 na svo-

jej 105. schôdzi výboru.

 

 

 

     Ctené kolegyne a ctení kolegovia,

 

     rozsah oprávnenia Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky  pri  rokovaní o  návrhoch  kandidátov

na prezidenta  Slovenskej  republiky je  vymedzený článkom 5

ods. 2 až 6 volebného  poriadku  na voľbu prezidenta Sloven-

skej republiky, schváleného Národnou radou Slovenskej repub-

liky jej uznesením číslo 883 zo dňa 12. decembra 1997.

 

     V zmysle citovaných  ustanovení Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  po pridelení uvedených ná-

vrhov na prerokovanie má posúdiť, či návrhy na kandidátov sú

podané poslancami Národnej  rady Slovenskej republiky písom-

nou formou a v lehote 10 dní pred určeným dňom voľby  prezi-

denta. Súčasne Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej

republiky posudzuje, či návrhy kandidátov  obsahujú základné

údaje o kandidátoch, t. j. ich  meno a priezvisko, dátum na-

rodenia,  adresu ich  trvalého bydliska,  životopis, písomný

súhlas kandidátov, ako aj vyhlásenie  každého  kandidáta, že

spĺňa podmienky na zvolenie  za prezidenta, ustanovené člán-

kom 103 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     V tomto zmysle  postupoval Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pri  rokovaní o predložených návr-

hoch  kandidátov na  prezidenta Slovenskej  republiky pánov:

Štefana Markuša, Augustína  Kureka a Juraja Hraška. Ústavno-

právny výbor Národnej rady Slovenskej republiky mal k dispo-

zícii originály návrhov a pripojených dokladov, ktoré sú sú-

časťou tlače 880, 882 a 883.  Po ich  posúdení Ústavnoprávny

výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval svojimi

uzneseniami  číslo 555 a číslo 557 zo  dňa 22. januára 1998,

že návrhy  kandidáta  Štefana Markuša (tlač 880) a kandidáta

Juraja Hraška (tlač 883) obsahujú  náležitosti  podľa článku

3 ods. 2 a 3 volebného  poriadku na voľbu prezidenta Sloven-

skej republiky. K návrhu  kandidáta  na prezidenta Augustína

Kureka (tlač 882) Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  uznesením  číslo 556 zo dňa 22. januára 1998

konštatoval, že tento návrh spĺňa náležitosti uvedené vo vo-

lebnom  poriadku  na  voľbu  prezidenta Slovenskej republiky

s výnimkou životopisu kandidáta, ktorý nebol svojím rozsahom

dostačujúci. Súčasne vyzval  poslanca Miroslava Kočnára, aby

doplnil predmetný  návrh o podrobný  životopis kandidáta Au-

gustína Kureka v lehote do 27. januára 1998.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ďalej  konštatoval, že  všetci traja  kandidáti spĺňajú pod-

mienky na zvolenie za prezidenta Slovenskej republiky, usta-

novené  v článku 103 ods. 1 Ústavy  Slovenskej  republiky, a

odporúčal  predsedovi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

všetky tri návrhy - k tlači 882 po jej  doplnení o životopis

kandidáta Augustína Kureka - predložiť na  rokovanie schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky  zvolanej za účelom voľby

prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

sa na svojej schôdzi dňa 22. januára 1998 oboznámil s infor-

máciou, že  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky do-

stal do  dňa 23. januára 1998 ďalších 17 návrhov  kandidátov

na prezidenta Slovenskej republiky  od rôznych občanov a or-

ganizácií, ktoré však nespĺňali základné predpoklady takého-

to návrhu, t. j., že návrh môže  podať podľa § 99 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky len

poslanec  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, a preto  sa

s nimi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky vecne nezaoberal.

 

     Ctený  parlament, v závere si  dovolím  konštatovať, že

v súlade s uznesením  Ústavnoprávneho  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 556 zo dňa 22. januára 1998 dopl-

nil poslanec Miroslav Kočnár  svoj návrh kandidáta Augustína

Kureka o podrobný  životopis - je to ako súčasť tlače 882 -,

a preto môžeme  pristúpiť k rokovaniu o všetkých troch návr-

hoch kandidátov  na prezidenta Slovenskej  republiky - pánov

Štefana Markuša, Augustína Kureka a Juraja Hraška - v súlade

s článkom 6 volebného poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Pán predseda, skončil som svoju informáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám pekne, pán poslanec.

 

     Podľa článku 6 ods. 4 volebného poriadku majú kandidáti

na prezidenta právo vystúpiť.

 

     Pýtam sa preto pána  kandidáta Hraška, či chce uplatniť

svoje právo.

 

Kandidát na prezidenta SR J. Hraško:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

     Pýtam sa pána kandidáta  Kureka, či chce uplatniť svoje

právo.

 

Kandidát na prezidenta SR A. Kurek:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

     Pýtam sa pána kandidáta Markuša, či chce uplatniť svoje

právo.

 

Kandidát na prezidenta SR Š. Markuš:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Takže prosím kandidáta  na prezidenta Slovenskej repub-

liky pána Juraja Hraška, aby pred Národnou radou vystúpil so

svojím prejavom.

 

Kandidát na prezidenta SR J. Hraško:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     pani poslankyne a páni poslanci,

     vzácni hostia,

 

     iste všetci súhlasíme s tým, že demokracia dáva každému

jednotlivcovi v štáte právo na vlastný názor, na vlastnú in-

terpretáciu života a hodnôt okolo seba. To platí vo všetkých

demokratických štátoch sveta a aj u nás patrí medzi základné

ústavné práva občanov.

 

     Politická realita, a to  aj v celosvetovom meradle však

nielen potvrdzuje, ale i popiera  toto právo. Boj "kto z ko-

ho" už  nie je len  bojom parlamentných  koalícií a opozícií

o splnenie  nádejí voličov.  Nadobúda širší  rozmer ako  boj

medzi štátnou mocou a občanom. Aj u nás už značná časť popu-

lácie, a to tak prívržencov opozície, ako aj koalície, čoraz

nástojčivejšie  vyslovuje svoju  nespokojnosť so  situáciou,

v ktorej sa nachádza. Nespokojní nie sú len ľudia bez práce,

ale  aj  mnohí  robotníci,  poľnohospodári, učitelia, vedci,

študenti, podnikatelia. Sú starí i mladí,  dôchodcovia i tí,

ktorí stoja na prahu svojho tvorivého života.

 

     Ako vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady som hla-

soval za Deklaráciu o zvrchovanosti slovenského  národa i za

Ústavu Slovenskej republiky. Prelistoval  som si moje vystú-

penie a v rozprave som poukázal na skutočnosť, že osamostat-

nenie Slovenska nemôžeme vnímať  ako konečný cieľ. V dlhodo-

bejšom  aspekte budeme  aj našu  samostatnosť posudzovať len

ako  prostriedok. Za cieľ  som považoval i považujem naďalej

to, aby - citujem z toho môjho vystúpenia - "slovenský národ

spolu s ostatnými  občanmi Slovenskej  republiky získal pro-

stredníctvom uvoľnených brzdiacich mechanizmov z čias nerov-

noprávneho postavenia v spoločnom štáte priestor na urýchle-

nie svojho  ekonomického, sociálneho i kultúrneho  rozletu".

Vyslovil som  tiež obavu, že "ak samostatná Slovenská repub-

lika  nezabezpečí svojim  obyvateľom lepšie  ekonomické, so-

ciálne i kultúrne  podmienky, tak  pre rozvoj  štátotvorného

národa, ako aj rovnaké práva a povinnosti pre občanov národ-

ností, ktoré  žijú na Slovensku, ak  Slovenská republika ne-

vytvorí dobré  susedské  vzťahy i široký ekonomický priestor

na realizáciu  výrobkov svojich  občanov, ak slovenský národ

bude vo svojej samostatnej republike žiť horšie ako predtým,

sotva nám to odpustí".

 

     Môžeme byť  všetci hrdí, že Slovenská  republika za päť

rokov  svojej existencie  preukázala vysokú životaschopnosť.

Musíme  však objektívne  posúdiť  tak  naše úspechy,  ako aj

sklamania. Nie všetci  občania Slovenskej republiky zdieľajú

nadšenie z makroekonomických úspechov, keď to necítia aj cez

svoje peňaženky. S rastúcim  nezáujmom o vnútropolitický boj

stúpa u našich občanov i obava, že víťaz bude porazenému eš-

te bezohľadnejšie vracať "požičané" a nebude ho zaujímať ce-

na, ktorú  za to daňoví  poplatníci zaplatia. Pre  politikov

nie je  lichotivé, ak sa o nich občania  vyjadrujú pohŕdavo.

Treba bojovať proti tomu, aby  politici boli v očiach verej-

nosti považovaní za kupovaný a predávaný  tovar, ktorý možno

po  použití bez  rozpakov odhodiť.  Bez racionálnej  revízie

pretrvávajúceho  ideologického  masakrovania  nie  je, podľa

môjho názoru, reálna nádej na pokračovanie pozitívneho vývo-

ja.

 

     Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

 

     naša  vlasť,  Slovenská  republika,  stojí pred výzvami

tretieho  tisícročia.  Upevňovanie  a  budovanie samostatnej

štátnosti sa prelína s pokračovaním v politickej a hospodár-

skej  transformácii.  Úlohou  všetkých  ústavných orgánov je

zachytiť hlavné trendy civilizačných zmien a poskytnúť najmä

mladej generácii príťažlivú  životnú perspektívu vo vlastnom

štáte.

 

     Rozhodol som sa  uchádzať o vašu  dôveru, o váš hlas na

zvolenie za prezidenta Slovenskej republiky, aby som osobným

postojom potvrdil, že nepovažujem možnosť zmeniť situáciu za

stratenú. Verím, že  uznávate  len  jedno  jediné  kritérium

správnej voľby  prezidenta: osobné kvality  kandidáta, najmä

jeho ľudskú,  odbornú i administratívnu  schopnosť plniť ná-

ročné povinnosti ku cti a dobrému menu svojho národa.

 

     Tým, že  som prijal nomináciu, prejavil  som tak dôveru

vo vlastné sily, ako aj  dostatok odvahy zvládnuť úlohy spo-

jené s plnením ústavných  funkcií prezidenta republiky. Uve-

domujem si, v akej zložitej vnútropolitickej i zahraničnopo-

litickej situácii sa Slovensko nachádza.

 

     Jednotlivec nadväzuje vo svojej práci na všetko, čo vy-

konali pred ním jeho predchodcovia, prípadne celé generácie.

Národy a štáty  nemôžu inak, ako nadviazať na pozitíva pred-

chádzajúcich  období a odmietnuť  to,  čo  stojí v ceste ich

ďalšieho rozvoja.

 

     V prípade  zvolenia  by  som  sa usiloval  nadviazať na

všetko  pozitívne, ale  zároveň  otvorene a vecne  pomenovať

problémy, ktoré sme si  zapríčinili. Bez pomenovania problé-

mov, bez otvorenej a konštruktívnej diskusie a bez spoločné-

ho rozdelenia si úloh medzi všetky ústavné orgány je nemožné

napraviť nie príliš lichotivé hodnotenie Slovenskej republi-

ky v zahraničí. Budem sa usilovať  o to, aby táto úloha bola

spoločná pre prezidenta, vládu i parlament. Koaliční, ako aj

opoziční politici musia v tomto smere hľadať a nájsť spoloč-

né vecné riešenie.

 

     Sme malý národ. Malý národ sa nemôže správať arogantne,

musí byť  múdry. To platí v prvom rade  pre tých, ktorí svoj

národ reprezentujú. V jednej z ezopovských  bájok vietor vy-

valí mohutný dub a ohybnej  trstine neublíži. Ak  sa aj malá

a ešte slabá  Slovenská republika bude  politicky racionálne

správať, som presvedčený, že nielen prežije ekonomicko-poli-

tický  diktát  globalizácie  svetovej  ekonomiky,  ale sa mu

úspešne prispôsobí a bude z neho profitovať. Akékoľvek jako-

bínske snaženie  sa "byť pápežskejší ako  pápež" vyvoláva na

našu adresu minimálne rozpačitý pohľad, dokonca aj od našich

priateľov.

 

     Múdrosť  našich  ústavných  orgánov,  vlády, parlamentu

a v neposlednom  rade aj  prezidenta by mala charakterizovať

predvídavosť, cieľavedomosť i dôslednosť. Treba sa sústrediť

na  prijímanie takých  zákonov, ktoré  pomôžu našim  občanom

rozvíjať ich  schopnosti. Očakáva sa  väčšia veľkorysosť pri

presadzovaní a vyhľadávaní  priestoru na  zvýšenie ekonomic-

kých aktivít podnikateľských subjektov.

 

     V prípade môjho zvolenia, pani poslankyne, páni poslan-

ci,  urobím  všetko,  aby  som  konštruktívne  spolupracoval

s každou vládou, ktorá vzišla alebo vzíde z vôle ľudu preja-

venej v slobodných demokratických voľbách. Tak, ako si nemô-

žeme vybrať rodičov alebo  súrodencov a národy si nemôžu vy-

brať susedov, ani prezident  si nemôže podľa osobných sympa-

tií vybrať vládu, resp. ovplyvniť výber predsedu vlády. Vzá-

jomná  úcta je  vizitkou zrelosti.  Ústavu treba dodržiavať,

a nie prispôsobovať si ju.  Zákon platí podľa môjho hlbokého

presvedčenia pre každého rovnako, pre silných i pre slabých.

Dodržiavanie a nezneužívanie  ústavných  práv  i povinností,

ako i rešpektovanie štátneho  protokolu nemôže byť v Sloven-

skej republike predmetom diskusie.

 

     Vážené pani poslankyne a poslanci,

 

     v prípade, že mi prejavíte dôveru a budem zvolený, uro-

bím všetko, čo bude zo strany tohto úradu ústavne možné, aby

som zastavil kyvadlo  odplát znepriatelených politických tá-

borov  tak z jednej, ako aj z druhej  strany. Moja  výzva na

spoluprácu a na zmierenie  však neznamená ani generálne par-

donovanie, ani generálne  odsúdenie. Zločin za každých okol-

ností zostáva  zločinom a podvod  podvodom. Od toho  je však

prokuratúra a od politickej moci  nezávislé súdy, a nie tri-

búny námestí a stránky tlače.

 

     Neviem  si  predstaviť  svoje  pôsobenie bez  korektnej

spolupráce s vládou.  Urobil by  som všetko pre to, aby spo-

ločným cieľom prezidenta, vlády i parlamentu bolo nastolenie

normálnej korektnej komunikácie. Obyčajných ľudí nezaujímajú

pikantné spory politikov, ich zaujíma, či budú mať prácu, či

dostanú zaslúženú  mzdu, a nie almužnu, či budú  mať kde bý-

vať, či ich deti budú  môcť získať  vzdelanie  zodpovedajúce

ich  talentu a či  nájdu  vo  svojej  samostatnej  republike

dôstojné uplatnenie. Len v pokojnom  politickom prostredí sa

môžu riešiť problémy obyčajných  ľudí, tých ľudí, ktorým po-

dľa Ústavy Slovenskej republiky patrí  všetka moc a ktorí ju

len delegujú na svojich zvolených zástupcov.

 

     V prípade  zvolenia by som teda  chcel byť takým prezi-

dentom, ktorý  by bol zástancom ľudí  práce, a nie preziden-

tom, ktorý by riešil, alebo dokonca vyvolával spory politic-

kých špičiek. Chcel by som byť predovšetkým zástancom jedno-

duchých ľudí, ktorí majú  ústavou zaručené právo na spravod-

livú  odmenu za  vykonanú  prácu,  právo na  ochranu zdravia

a bezplatnú  lekársku  starostlivosť  na  základe poistenia,

právo  na  získanie  bezplatného  stredoškolského  vzdelania

i právo na hmotné  zabezpečenie v starobe, ale v každodennej

praxi tieto práva ťažko uplatňujú.

 

     Slovenská republika  sa v súlade s ústavou  neviaže  na

žiadnu ideológiu  ani náboženstvo. Preto  by som presadzoval

právo na  ochranu osobnosti, práva i povinnosti  občana  bez

rozdielu národnosti, politickej  príslušnosti či vierovyzna-

nia. Ako prezident by som  využil všetky svoje vedecké i po-

litické kontakty v zahraničí, aby som  aj touto  cestou pre-

svedčil zahraničnú verejnosť, že  slovenský národ nie je mi-

litantný, ale naopak, je  skromný, pracovitý a mierumilovný.

Ako nadaný a ambiciózny národ, ktorý len nedávno získal svo-

ju štátnosť, chce a je  schopný zaujať dôstojné miesto v ro-

dine európskych štátov. Chcem  presvedčiť európske štáty, že

prijatím  Slovenska  do  európskych  integračných zoskupení,

najmä do  Európskej únie, získa nielen  Slovensko, ale veľmi

významne aj celá Európa.

 

     Vážim si a prihlasujem sa ku všetkým  pokrokovým tradí-

ciám  slovenského národa.  Hlásim sa k tradícii  Slovenského

národného povstania, ktoré bolo spontánnym prejavom vôle ľu-

du po slobode, po demokracii a spontánnym odmietnutím dikta-

túry fašizmu i rasizmu. Už v povstaní  proti fašizmu sa slo-

venský ľud osvedčil, že ideály a hodnoty, na  ktorých sa bu-

duje moderná  demokratická Európa v súčasnosti, sú mu vlast-

né. Tak ako vtedy bojovali za tieto ideály spoločne Slováci,

Česi,  Ukrajinci,  Rusíni,  Židia,  Maďari a dokonca i Nemci

a  celý  rad  zahraničných  bojovníkov,  Rusov, Američanov i

Francúzov, nadišiel čas, aby sa v zápase o prosperujúce Slo-

vensko aktívne zúčastnili všetky národnosti i etnické skupi-

ny Slovenskej republiky, a to bez rozdielu náboženstva i po-

litického presvedčenia.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     za kandidáta  na funkciu prezidenta  ma navrhla skupina

poslancov Strany demokratickej ľavice, teda ľudia, s ktorými

som spolupracoval a ktorí ma  poznajú. Neprijal som túto no-

mináciu preto, aby som  zastupoval len jej stranícke záujmy,

ale preto, že  chcem byť aj naďalej takým,  aký som bol celý

život, jednoduchým  pracovitým  človekom, ktorý  mal a má na

zreteli v prvom  rade dobro tých, ktorí mu  dôverujú a ktorí

do neho vkladajú nádeje. Takým som bol v celom svojom živote

a takým  chcem  zostať  aj v prípade  zvolenia  do najvyššej

funkcie, do funkcie hlavy štátu.

 

     Pochádzam z jednoduchej  roľníckej  rodiny.  Celý život

som žil  statočne. Za všetkým je  tvrdá práca. Kvôli výhodám

a kariére som nikdy nezradil svoju ľudskú dôstojnosť ani so-

ciálne  cítenie, národnú  hrdosť či občianske  presvedčenie,

neprezliekal som kabát ani nezrádzal  priateľov. Sympatie mi

vyjadril  celý  rad z vás,  pani poslankyne a páni poslanci,

a to tak zo  strán vládnej  opozície, ako i zo strán vládnej

koalície. Buďte si pri  vašom hlasovaní vedomí, že hlasujete

za človeka, a nie proti kandidátovi, ktorého navrhla iná po-

litická strana ako vaša. Uchádzam  sa o dôveru vás všetkých,

tak ako  chcem byť v prípade  zvolenia prezidentom  všetkých

občanov Slovenska.

 

     Myslite v tejto  chvíli na  tých, ktorí vás  zvolili za

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ktorí s napä-

tím, obavou, ale i dôverou očakávajú vaše rozhodnutia, ktoré

im  zabezpečia  pokojnejší  život,  dostatok  práce a slušnú

mzdu, ako aj osobnú bezpečnosť. Myslite na našu mládež, kto-

rej patrí  budúcnosť tohto štátu. Myslite  na to, aké nádeje

dávate mladým ľuďom do budúcnosti.

 

     Vážené pani poslankyne a poslanci,

 

     tak  ako sa  nikto nehnevá  na prognostika  počasia, ak

príde pekný  slnečný deň, a on  ohlásil dážď, ani na  vás sa

nikto  nebude  hnevať, ak  vaše  hlasovanie  nebude v súlade

s politickou predpoveďou.

 

     Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu Jurajovi Hraškovi za jeho vystúpenie.

 

     Prosím teraz ďalšieho kandidáta, pána poslanca Augustí-

na Kureka, aby predniesol svoj prejav kandidáta.

 

Kandidát na prezidenta SR A. Kurek:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     pán predseda,

     vážení hostia,

 

     je pre mňa  veľkou cťou, že sa vám  môžem prihovoriť vo

vašej svätyni.  Nesmierne si vážim, že  môžem pred vás pred-

stúpiť,  predstaviť  sa a niečo  povedať o svojich  plánoch,

programe, predsavzatiach, prezentovať svoje názory.

 

     Naša mladá  republika stojí vo  svojich moderných deji-

nách už po druhýkrát pred voľbou hlavy štátu. O tom, kto bu-

de na čele republiky, rozhodnete  vy. Vy ste tí, ktorým dali

dôveru občania. Nie vláda, nie súdna moc, nie prezident, ale

poslanci  zákonodarného  zboru majú v rukách zodpovednosť za

chod krajiny. Vy máte mandát  rozhodovať o jej ďalšom smero-

vaní. Práve  postavenie poslanca ako  hlavného predstaviteľa

štátu, od ktorého sa odvíjajú kompetencie ostatných štátnych

orgánov, by  som  chcel v prípade, že dostanem  vašu dôveru,

pomáhať  posilňovať. Pôda  prezidentskej úradovne  bude vždy

poslancom k dispozícii. Som pripravený napomáhať pri odstra-

ňovaní problémov, ktoré  sa  vyskytujú v spoločnosti, ako aj

medzi  jednotlivými  politickými  subjektmi. A tu, ako  isto

viete, čaká na nás všetkých priam sizyfovská práca.

 

     Polarizácia spoločnosti začína  byť už nebezpečná. Neu-

stále konfrontácie, spory,  boje medzi hlavnými zoskupeniami

sa prenášajú  do všetkých sfér nášho  života. Žiaľ, stáva sa

aj to, že v zápale vlastných vzájomných prekáračiek sa zabú-

da, že sú  tu každodenné  starosti občanov a na ich riešenie

potom zostáva menej času.

 

     Zdanlivú nezmieriteľnosť  táborov som zažil  aj ja, keď

som prijal od Zjednotenej strany práce nomináciu za kandidá-

ta  na  prezidenta  republiky. Časť  verejnosti a dokonca aj

niektorí z mojich kolegov ma podozrievala, že je za tým opo-

zícia. Iní ma zase podozrievali,  že za všetkým je Hnutie za

demokratické Slovensko. Ani jedno, ani  druhé. Opakujem, no-

minovala ma Zjednotená strana  práce cez svojho predsedu Mi-

roslava Kočnára, poslanca Národnej rady, vášho kolegu, váže-

né poslankyne, poslanci. Je  to nakoniec prirodzené a pocho-

piteľné, že strana, ktorá o sebe tvrdí, že chce zastávať zá-

ujmy  pracujúcich, postaví na taký  čestný a zodpovedný post

práve svojho zástupcu. Rovnako tak ako je prirodzená nominá-

cia mojich dnešných protikandidátov zo strany Slovenskej de-

mokratickej koalície alebo Strany demokratickej ľavice.

 

 

     Chráňme si  ako oko v hlave  stupeň demokracie, aký sme

dosiahli v našej krajine. Myslím si,  že sa k nám môžu prísť

poučiť aj z krajín, ktoré  sa pokladajú za oveľa demokratic-

kejšie ako  my. Je skutočne  obdivuhodné, že vnútropolitické

spory  nenarušili základné  demokratické piliere.  Dá sa  to

vysvetliť tým,  že demokraciu máme zakódovanú  hlboko v pod-

state národa, či sa to niekomu páči, alebo nie.

 

     Nikdy sa nestane, aby  som robil rozdiely medzi veľkými

alebo malými stranami, prípadne jednotlivými poslancami. To,

že ma  na významný post  kandidáta na prezidenta  Slovenskej

republiky nominovala Zjednotená strana práce, vôbec nezname-

ná, že v prípade môjho zvolenia budem presadzovať úzke stra-

nícke záujmy. Aj keď táto strana sa usilovala robiť takú po-

litiku, ktorá  bude na prospech  všetkých čestných, pracovi-

tých a poctivo zmýšľajúcich ľudí, ktorí tvoria drvivú väčši-

nu nášho národa.

 

     Svoju funkciu  chcem vykonávať  nadstranícky, s určitým

odstupom tak, aby som  nebol  závislý  od názorov a postojov

časti nášho širokého politického spektra. Rovnako objektívne

chcem pristupovať k riešeniu  požiadaviek národnostných men-

šín, ktoré  žijú spolu so slovenským  národom na území našej

republiky. Prezidentská pôda  bude k dispozícii pre každého,

kto sa bude chcieť podieľať na odstraňovaní konfliktných si-

tuácií. A nemusí  pritom ísť len o problémy v politickej ob-

lasti, ale aj v spoločenskej, pracovnej a podobne.

 

     Budem klásť dôraz, pokiaľ  mi to prezidentské právomoci

dovolia, na spokojný život pracujúceho človeka, pretože viem

veľmi dobre, ako  ťažko sa  dnes žije z práce vlastných rúk.

Vykonávam funkciu odborárskeho  predáka a denne som s pracu-

júcimi v kontakte. Nemôžem pri tejto príležitosti nespomenúť

fakt,  že  dohodovací  kolektív,  ktorý  som viedol, zavŕšil

úspešné rokovanie o kolektívnej zmluve, a to nielen pre svo-

jich členov, ale tak, aby sa aj pre ostatných niekoľko tisíc

pracovníkov v Dopravnom  podniku mesta  Bratislavy  zlepšili

pracovné, sociálne a mzdové podmienky.

 

     Rovnako  je dôležité  pamätať na  vhodné podmienky  pre

podnikateľov  a živnostníkov.  Sú  to  oni, ktorí  významným

spôsobom spoluvytvárajú národné bohatstvo, vytvárajú pracov-

né  príležitosti a prispievajú  do  štátneho  rozpočtu  pro-

striedkami umožňujúcimi realizovať  náročné sociálne opatre-

nia.

 

     Úspechy,  ktoré Slovenská  republika nesporne  dosahuje

v podmienkach  transformácie jej  ekonomického i politického

systému, oceňujú aj v zahraničí. Treba dosiahnuť, aby sa po-

zitívne premietli aj do sociálnej oblasti, aby sa úmerne to-

mu zvyšovala životná úroveň  pracujúcich, ale aj tých, ktorí

už  skončili svoju  aktívnu  pracovnú  činnosť a zaslúžia si

dôstojný dôchodok.

 

     Osobitnou  kapitolou  je  pôsobenie  prezidenta  smerom

k zahraničiu. Pri  výkone funkcie prezidenta  Slovenskej re-

publiky by som usiloval o to,  aby sme boli  zahraničím vše-

obecne uznávaní. Šírením nášho dobrého mena, poukazovaním na

naše schopnosti, predpoklady a dôveryhodnosť  by som sa usi-

loval o pritiahnutie  ich  záujmu  o spoluprácu s nami.  Som

presvedčený,  že uspokojenie  na našej  politickej scéne  je

prakticky posledná  prekážka akceptovania nášho  prijatia do

zjednotenej Európy.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     pán predseda,

     vážení hostia,

 

     v úvode som  spomenul,  ako  si nesmierne  vážim  prácu

a postavenie  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky.

V mojich  očiach reprezentujete  najvyšší stupeň  štátnickej

zodpovednosti  a  múdrosti.  Verím,  že  aj v mojom  prípade

osvedčíte vašu  schopnosť  samostatne a suverénne sa rozhod-

núť. Je na vás, aby ste zvážili, či odovzdáte svoj hlas mne.

Pokiaľ sa  mi podarilo  presvedčiť vás a získať vašu dôveru,

urobím všetko pre to, aby som vás a vašich voličov, všetkých

občanov našej Slovenskej republiky nesklamal.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu kandidátovi Kurekovi za jeho prejav.

 

     Prosím teraz posledného kandidáta na funkciu prezidenta

Slovenskej  republiky, pána Štefana Markuša,  aby predniesol

svoj prejav.

 

Kandidát na prezidenta SR Š. Markuš:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pokladám za česť a ojedinelú výsadu, že ako kandidát na

funkciu prezidenta Slovenskej republiky môžem na pôde Národ-

nej rady Slovenskej republiky prehovoriť k poslancom sloven-

ského parlamentu aj k občanom  Slovenskej republiky. Ďakujem

všetkým, ktorí ma touto neopakovateľnou príležitosťou pocti-

li.

 

     V roku 1997 som bol hovorcom občianskeho združenia Spo-

ločná akcia  za referendum. Chceli sme  vtedy dosiahnuť, aby

občania sami rozhodli o možnosti priamej voľby budúceho pre-

zidenta Slovenskej republiky. Nenazdal som sa vtedy, že prá-

ve ja budem  stáť pred vami na pôde  Národnej rady. Ale dnes

pred vás predstupujem. Prichádzam  zo sveta vedy, z prostre-

dia,  ktoré ma  ovplyvnilo najmä  vytrvalým hľadaním  pravdy

a kritickým pohľadom na dianie okolo nás.

 

     Keď Milan Hodža v roku 1935 zasadol do kresla minister-

ského  predsedu Česko-slovenskej  republiky, povedal, že "má

ctižiadosť počas  svojho života vyriešiť slovenský problém".

Nepodarilo sa  mu to. Slovenskí politici vtedajších čias ne-

mohli ani  len  tušiť, akú  podobu  bude mať jeho riešenie a

koľko času ešte prejde,  kým sa vyriešenie slovenského prob-

lému stane  skutočnosťou. Na prahu  roka 1998, teda 60 rokov

po  horúcom  roku 1938, keď  sa už  ukazovalo, že  slovenská

otázka sa  nebude riešiť podľa  Hodžových predstáv, vynárajú

sa isté súvislosti a natíska  sa iná otázka:  Je v roku 1998

slovenská otázka už definitívne doriešená?

 

     Vo svojom krátkom príhovore  pri tejto slávnostnej prí-

ležitosti sa usilujem  hľadať odpoveď  práve na túto  jedinú

otázku. V kontexte Hodžovej ctižiadosti na otázku o konečnom

vyriešení  slovenského problému  odpovedáme kladne. Existuje

samostatný  zvrchovaný slovenský  štát. Táto  skutočnosť nás

všetkých oslobodzuje od potreby  zotrvávať v ctižiadosti tý-

kajúcej sa národnoemancipačnej potreby.

 

     Potrebuje byť dnes slovenský  politik a štátnik ctižia-

dostivý? Prezidentovi Slovenskej  republiky nesmie pri usku-

točňovaní jeho vízie o štáte chýbať  zdravá ctižiadosť. Dnes

však má už iné  korene a pochádza z iného zdroja. Odpoveď na

základnú otázku o konečnom doriešení slovenskej otázky chcem

teda trochu poopraviť a s jednoznačným áno odpovedám aj nie,

lebo zrod štátu je počiatkom  niečoho a nie jeho  koncom. Po

každom  počiatku je dôležitý  následný čas. Porodiť dieťa je

veľká vec, ale vychovať ho na dobrého a úspešného človeka je

pretrvávajúcou zodpovednosťou širokej rodiny. Nijaký štát sa

neobjaví v dospelom veku. K svojmu zmysluplnému  poslaniu sa

vyvíja a stabilizuje v čase a priestore. Štát sa  stáva štá-

tom a my  sme svedkami zložitosti  tohto procesu. Je to pri-

rodzený  proces, ktorým  prechádza aj  Slovensko od  okamihu

svojho zrodu.

 

     Ako svedok  vývoja Slovenskej republiky  si uvedomujem,

že ľudská ctižiadosť musí byť  pri vstupovaní do procesu bu-

dovania  štátu - už po jeho zrode - iná.  Štát tu je a každý

politik, ústavný činiteľ alebo  angažovaný občan, ktorý chce

pre vlastný  štát niečo  mimoriadne vykonať, si musí položiť

otázku o zodpovednosti a spojiť ju so zdravou  ctižiadosťou.

Tou  je vývoj  pozitívneho smerovania  Slovenska k otvorenej

občianskej spoločnosti, ktorý  nie je ukončený. Tak ako štát

sa stáva  štátom, podobne aj jeho  občan, zrodený v novembri

1989, sa stáva občanom.

 

     Uchádzanie sa o funkciu prezidenta Slovenskej republiky

je pre mňa výzvou  naplnenou osobnou ctižiadosťou pokračovať

v budovaní štátu a napomôcť k rozkvetu  slovenskej štátnosti

v duchu európskych demokratických tradícií.

 

     Moja ctižiadosť pramení z niekoľkých zdrojov. Jej prvým

zdrojom v službe  štátu je  vôľa a oddanosť  myšlienke,  aby

Slovensko  obstálo v skupine  kultúrnych a vyspelých  štátov

Európy,  aby  smerovalo a vyvíjalo  sa k modernej  otvorenej

spoločnosti ako k forme demokracie zodpovedajúcej charakteru

všetkých našich  občanov a zohľadňujúcej  základné podmienky

Slovenska. Pod modernou otvorenou spoločnosťou rozumiem spo-

ločnosť, ktorá  odpovedá na kritiku a je otvorená  najmä pre

pozitívne zmeny.

 

     Som zástancom názoru, že  diskusie o zmenách, ktoré po-

súvajú spoločnosť vpred, sa  nemajú stávať zámienkou pre ne-

zmieriteľnú politickú konfrontáciu. Slovensko potrebuje zme-

ny, aby sa priblížilo k svojim cieľom. Tým  nehovorím o tom,

kto má či nemá vládnuť. Vláda a politické sily, ktoré sú pri

moci z vôle  občanov,  musia  neustále  minimalizovať  škody

a napravovať omyly pri  zavádzaní zmien. Princíp minimalizo-

vania chýb  poznám  veľmi dôverne z vlastnej vedeckej práce.

Vedec kráča k pravdivým  výsledkom postupnou opravou omylov.

Ako prezident by som  takýto sebapoznávací proces chcel vždy

podporovať. Jednoducho vyjadrené, mojou ctižiadosťou je, aby

si Slovensko nezvykalo  na zmeškávanie dôležitých dopravných

spojov na miesta, ktoré mu patria a kde by nemalo chýbať.

 

     Môj druhý zdroj oprávnenej ctižiadosti v službách štátu

vychádza z reality  nášho  kultúrneho a civilizačného dedič-

stva. Slovensko je multikultúrnym  štátom  strednej  Európy.

Vstup do Európskeho spoločenstva, kde by s nami mali byť su-

sedia, s ktorými  by sme  nemali  mať  vyrovnané  vzťahy, je

smutnou perspektívou. Možno  preto sa tam tak dychtivo nepo-

náhľame. Ak je tu táto  obava, potom by sme si to mali otvo-

rene priznať. S Českou  republikou vzťahy  erodujú. S Maďar-

skou republikou napriek základnej  zmluve o spolupráci oboj-

stranná komunikácia  viazne. Európa sa  však  spája a upred-

nostňuje politiku  dohody a spolupráce.  Slovenská politická

reprezentácia by sa v nijakom prípade nemala pustiť do pole-

miky s Európou pri zachovaní  sporov, ktoré máme medzi sebou

a so  susedmi, a navyše, aby  sme v budúcnosti  nezmeškávali

vlaky, nesmieme pre seba žiadať nijaké výnimky. Tie nás skôr

spochybňujú, ako nám napomáhajú napredovať.

 

     Mojou ctižiadosťou  je teda môcť  prispieť k tomu,  aby

Slovensko v integračnej  konkurencii  obstálo.  Bez výnimiek

a privilégií. Ak dokážu Holanďania a Dáni  prekonať nedôveru

voči Nemcom a Francúzi  odpor voči  Angličanom, prečo by sme

my Slováci  nevedeli spolu s Maďarmi  prekonať naše vzájomné

historické účty? Súčasne chcem  vysloviť názor, že Slovensko

okrem euroatlantických štruktúr nemá inú alternatívu. Nemáme

nórsku  ropu ani  švajčiarske bankovníctvo.  Nazdávam sa, že

akékoľvek pokusy zmeniť  logiku európskeho vývoja premieňajú

Slovensko na izolovaný ostrov medzi rozpadajúcim sa Východom

a integrujúcim sa Západom. Chceme  azda Slovensko zaviesť do

slepej uličky? Slovensko svojimi ekonomickými a intelektuál-

nymi možnosťami patrí k západnej  civilizácií a iba v nej sa

môže  tvorivo rozvíjať.  Mojou trvalou  ctižiadosťou je teda

prekonať váhanie a jasne potvrdiť  slovenský  záujem o euró-

panstvo.

 

     Tretí zdroj mojej ctižiadosti  pri výkone vysokej štát-

nej  funkcie chcem  vysloviť pod  heslom "Boľavé spoločenské

problémy Slovenska". Často zabúdame na ľudské dimenzie, kto-

ré stoja  mimo  politiky a ekonomiky. Pri našej  ekonomickej

reforme sme mimovoľne skĺzli k paradoxu, že namiesto "voľné-

ho trhu"  uprednostňujeme "svojvoľný štát".  Občania Sloven-

skej republiky reflektujú dnešok  ako zlyhanie vlády zákona.

Nám všetkým musí ísť o štát, ktorého  majetok sa neprideľuje

privilegovaným, ale  sa zveľaďuje nezávisle od  toho, kto ho

vlastní.

 

     Po páde komunizmu sme ešte  stále citliví na štátny di-

rigizmus, ktorý  zasahoval a zasahuje do všetkého. Fungujúce

trhové hospodárstvo  predpokladá  zmenené myslenie v štátnej

správe. U nás sa štát v minulosti dával do silného protikla-

du  so  slobodnou  spoločnosťou.  Slovensko ešte neprekonalo

zdedený ideologický relikt našej  minulosti. Minulosť je ne-

prestajne prítomná. Nevyhneme sa  úlohe, ak sa chceme rozví-

jať  smerom k otvorenej  spoločnosti,  definovať a  vymedziť

zmenené  funkcie transformujúceho  sa štátu  pri prechode na

slobodnú, trhovo orientovanú spoločnosť. Základnou úlohou aj

pre  Slovensko je nájdenie  vhodnej  miery medzi "množstvom"

štátu a trhu. Nazdávam sa, že prezident Slovenskej republiky

by mal stráženiu tejto miery venovať mimoriadnu pozornosť.

 

     Štvrtým zdrojom  mojej  ctižiadosti v službách štátu je

vízia Slovenska  vstupujúceho do tretieho  tisícročia. Aj my

kráčame v ústrety poznatkovo a informačne orientovanej civi-

lizácii. Aby  sme  na tejto  ceste  obstáli, Slovensko  musí

vsadiť  na  tvorbu  nových  poznatkov a ich  šírenie. Kľúčom

k vlastnej budúcnosti je rozvoj vedy a vzdelanosti. Investí-

cie do vedy a vzdelanosti nie sú nikdy rizikové.

 

     Vo svojej vedeckej kariére  som bol poctený výsadou, že

som bol  prizvaný k spolupráci na  významných vedeckých pro-

jektoch v zahraničí. Poznal  som,  že v krajinách,  kde vedu

a vzdelanosť premenili na celospoločenskú prioritu, jestvuje

prirodzené sebavedomie národa, navyše, rastie schopnosť kon-

kurovať na  svetovom trhu. Tvrdím, že  rozvoj ľudského inte-

lektu sa  musí stať imperatívom  aj na Slovensku.  Ak sa tak

nestane, zmeškáme dôležitý spoj do budúcnosti, do sveta glo-

bálnej  informatizácie.  Naša  budúcnosť  však bude globálne

ohrozená, ak sa náležite nepostaráme o trvale udržateľný ži-

vot budúcich generácií.  Máme desaťtisíce schopných, vzdela-

ných  ľudí, ktorí  by mali  dostať príležitosť  pri príprave

ekologicky bezpečného životného prostredia. Naša nastupujúca

generácia má veľkú šancu zúčastňovať  sa tak na zmenách mys-

lenia celej  Európy. Vo všetkých úsiliach  by som ako prezi-

dent  projekt účasti  Slovenska v tretej  civilizačnej  vlne

podporoval a zdôrazňoval.

 

     Piatym dôležitým  zdrojom mojej  ctižiadosti v službách

štátu sú etické hodnoty, ktoré túžim uplatňovať vo vývojovom

procese k slovenskej  štátnosti. Vyznávam  spolu s americkým

Slovákom  Michaelom  Novákom,  že  "sloboda je nedeliteľná".

Pridávam, že aj oporné stĺpy demokratického štátu sú nedeli-

teľné. Štát musíme budovať na troch rovnako dôležitých a ne-

odmysliteľných pilieroch.

 

     Prvým je pilier politický. Druhým je pilier ekonomický,

ktorý musí nevyhnutne obsahovať  sociálny rozmer, lebo v ko-

nečnom dôsledku  ide o každodenné  ľudské životy. Tretím  je

pilier  eticko-kultúrny. Bez  ktoréhokoľvek z nich  sa  štát

zrúti. Ekonomický pilier potrebuje politický a oba potrebujú

pilier morálny. Každý pilier potrebuje na svoje vlastné pre-

žitie ostatné  dva. Bez moralizovania  chcem podčiarknuť po-

trebu  eticko-kultúrneho piliera.  Pokladám ho  pri budovaní

štátu za najdôležitejší. To  preto, lebo rozvíja ľudskú tvo-

rivosť, schopnosť rozlišovania a výberu.

 

     Sme stvorení ako  slobodní ľudia. Rozvíjanie schopnosti

ľudí robiť rozdiely  medzi dobrom a zlom je prastarou výzvou

Stvoriteľa a odkazom z počiatku  ľudských  dejín. Ak sa Slo-

vensko chce  naďalej  hlásiť k cyrilo-metodským ideám, potom

je  našou  stálou  povinnosťou  budovanie takej civilizácie,

ktorá by viac ako akákoľvek iná zdôrazňovala potrebu slobod-

ného uvažovania a možnosti výberu.

 

     Prioritou  všetkých zložiek  ľudskej ctižiadosti, ktorú

prežívam, keď  sa uchádzam o úrad  prezidenta Slovenskej re-

publiky, je a zostáva moja vlastná oddanosť morálke a uplat-

ňovaniu  etických  hodnôt v každodennom  živote, v politike,

ekonomike aj v kultúre. Pri  rozhodovaní a výbere je dôleži-

tým  prvkom občianske  uvedomenie. Uvedomenie  občana, ktorý

stojí mimo politických štruktúr. Občana, ktorý je jedinečným

a nenahraditeľným ľudským kapitálom  pre štát. Občana tvori-

vého, oddaného  hodnotám, s ekonomickým a podnikateľským po-

tenciálom. Naším cieľom je uvedomelý občan Slovenskej repub-

liky. Občan, ktorý bude  odolný voči vírusom lži, chamtivos-

ti, nadradenosti a nekultúry.

 

     Stojím tu pred vami ako človek, ktorý nikdy nebol a ni-

jako nie  je ani dnes  prepojený s politickými  stranami. Aj

keď si uvedomujem význam politických strán a hnutí pri budo-

vaní  skutočnej demokracie, Slovenská  demokratická koalícia

bola prostriedkom, ktorým sa mohla legitímne uskutočniť moja

kandidatúra z občianskeho prostredia na post prezidenta Slo-

venska republiky. Verím, že rozhodovanie Slovenskej demokra-

tickej koalície pri výbere  nestranícky a občiansky oriento-

vaného kandidáta na  funkciu prezidenta Slovenskej republiky

nebolo omylom.  Mojím úprimným želaním  je, aby som  dôveru,

tak neočakávane do mňa vloženú,  mohol preniesť na vás všet-

kých.

 

     Začal som Milanom Hodžom, rád by som ním aj ukončil. Na

sklonku svojho života povedal toto: "Som presvedčený, že bu-

dúcnosť  strednej  Európy a vôbec  európskeho pokoja spočíva

v jej jednote. A preto to  považujem za pravdu, tej sa držím

a myslím si,  že pravdu neslobodno  opustiť za žiadnu  cenu,

ani pod akýmkoľvek nátlakom."

 

     A ja som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy spo-

číva v jej  jednote. Rád by som v nej videl  Slovensko pevne

zakotvené.  Prosím Boha,  aby  som  ani ja  neopúšťal pravdu

a v schopnosti  uvažovať a vyberať  si  medzi  dobrom a zlom

nikdy nezlyhal.

 

       Ďakujem vám, vážené dámy, vážení páni, za vašu pozor-

nosť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem kandidátovi pánu Markušovi za jeho vystúpenie.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     aj v tomto prípade je mojou povinnosťou dať možnosť vy-

jadriť sa vám, preto otváram rozpravu s konštatovaním, že za

poslanecký klub SDĽ vystúpi pán Michal Benčík, za poslanecké

kluby KDH, DÚ, Együttélés a MKDH pán poslanec Dzurinda.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka.

 

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     vážení kandidáti na funkciu prezidenta,

     vážení hostia,

 

     škoda,  že nemôžem  osloviť ani  jedného zástupcu člena

vlády. Asi  pre nich nie je  voľba prezidenta dôležitou uda-

losťou, keď sa nezúčastňujú. (Potlesk.)

 

     S pocitom zodpovednosti  predstupujem pred najvyšší zá-

konodarný orgán,  aby som z poverenia  poslaneckého klubu za

Stranu demokratickej ľavice  predložil a najmä odôvodnil ná-

vrh kandidáta na voľbu prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Po uplynutí riadneho  volebného obdobia terajšieho pre-

zidenta  pána  Michala Kováča podľa  článku 103 ods. 2 našej

ústavy  Národná rada  vykoná  voľbu  prezidenta v posledných

šesťdesiatich dňoch volebného  obdobia úradujúceho preziden-

ta. Náš terajší  postup je  preto v súlade s ústavou. Ak som

začal tým, že predstupujem pred vás s pocitom zodpovednosti,

tak aj preto, že považujeme z hľadiska ústavného, politicko-

-spoločenského a medzinárodného za dôležité, aby bola zacho-

vaná kontinuita  pôsobnosti hlavy  štátu a aby Slovenská re-

publika mala v marci tohto roku svojho prezidenta.

 

     Na prospech tohto hovorí viac, a vážnych, dôvodov.

 

     1. Časté a aj  vedomé porušenie ústavy súčasnou vládnou

koalíciou nedáva záruku na zachovanie ústavného vývinu.

 

     2. V predvolebnom  období, ale  uvedomme si,  že aj  po

voľbách bez prezidenta môžu vzniknúť závažné ústavné kompli-

kácie, napríklad nemožnosť  podania demisie, nemožnosť vyme-

novať  vládu alebo  člena vlády,  ale ústavne  sporná je  aj

otázka vyhlasovania zákonov bez podpisu prezidenta, a tým aj

otázka platnosti zákonov.

 

     3. Na medzinárodnom  poli bez  hlavy štátu  môže  ďalej

klesať  dôveryhodnosť  a  vypočítateľnosť  nášho  štátu,  čo

v etape integračného procesu je pre nás nevýhodné.

 

     Z týchto, ale aj ďalších  dôvodov  ako zodpovedný, štá-

totvorný a konštruktívny  politický  subjekt  považujeme  za

potrebné zdôrazniť, že bolo a je povinnosťou všetkých parla-

mentných strán urobiť  všetko pre to, aby prezident bol pred

uplynutím volebného obdobia úradujúceho prezidenta zvolený.

 

     Tie  politické  subjekty, ktoré z rôznych, predovšetkým

z úzko  politicko-straníckych  záujmov  sa  neusilujú zvoliť

včas prezidenta, strácajú dôveryhodnosť, trpia  sebaklamom a

najmä zavádzajú verejnosť.

 

     Je prejavom  pohŕdania  voľbou  prezidenta,  ak už dnes

niekto vyhlási,  že prezident  nebude  zvolený ani v druhom,

ani v treťom a možno ani v štvrtom kole, hoci ani nevie, kto

do týchto  kôl na kandidáta bude  navrhnutý. Zdôrazňujem, že

Strana demokratickej ľavice má  eminentný záujem na tom, aby

bol zvolený  čo najlepší  prezident a čím skôr. Tomuto cieľu

sme v plnom rozsahu podriadili kritériá a výber nášho kandi-

dáta na funkciu prezidenta a tomu sme  podriadili aj spôsob,

časový a vecný postup jeho prezentácie.

 

     Na funkciu prezidenta Slovenskej republiky pre nasledu-

júce päťročné volebné obdobie  poslanecký klub za Stranu de-

mokratickej ľavice navrhuje akademika Juraja Hraška.

 

     Akademik Hraško je  výrazná a vyprofilovaná osobnosť zo

stránky ľudskej a profesionálnej.  Vo svojom odbore pôdozna-

lectva je doma i v zahraničí  uznávanou autoritou. Celý svoj

plodný život sa venoval  vedeckovýskumnej činnosti vo svojom

odbore. Viedol výskumné tímy, riadil vedecké pracoviská. Vy-

konáva  aktívnu  pedagogickú  činnosť.  Pôsobil  na domácich

a zahraničných vysokých  školách a univerzitách. Ovláda sve-

tové jazyky.  Bez škvrny je jeho  verejná aktivita, vrcholom

ktorej bola funkcia poslanca Národnej rady a ministra život-

ného prostredia.

 

     Okrem starostlivého  výberu kandidáta na  funkciu hlavy

štátu sme, berúc do  úvahy parlamentnú matematiku, vytvorili

priestor a podmienky na prezentáciu nášho kandidáta tak, aby

sme získali možnú podporu pre návrh aj v iných parlamentných

subjektoch. Strana demokratickej ľavice oznámila meno svojho

kandidáta na tento post  medzi prvými, s dostatočným časovým

predstihom.

 

     V prvej  polovici  decembra minulého  roka sa  predseda

Strany  demokratickej ľavice  pán Migaš  písomne obrátil  na

predstaviteľov  všetkých parlamentných strán a hnutí s návr-

hom stretnúť sa, prerokovať  postup voľby  prezidenta a mož-

nosť vyjadriť sa k nášmu  kandidátovi. Táto naša snaha roko-

vať, lebo bez rokovania a vzájomnej  ústretovosti parlament-

ných subjektov  nebude prezident zvolený,  zo strany vládnej

koalície sa  stretla s pochopením  len u Slovenskej národnej

strany a ochotu  rokovať prejavili strany  sústredené v Slo-

venskej demokratickej koalícii a Maďarskej  koalícii. Aj keď

tieto rokovania  neviedli  jednoznačne k relevantným výsled-

kom, na súčasnej slovenskej politickej scéne je potrebné po-

zitívne oceniť už len aj ochotu rokovať.

 

     S formálnym  podaním  nášho návrhu  predsedovi Národnej

rady sme čakali až do  poslednej chvíle v nádeji, že najsil-

nejší politický subjekt, bez ktorého nemôže byť zvolený pre-

zident, ale  naopak, ak on  nemôže túto funkciu  obsadiť bez

podpory  iných, prejaví  ochotu o voľbe  prezidenta rokovať,

alebo  predloží návrh  svojho kandidáta  za predpokladu,  že

skutočne má záujem na zvolení  hlavy štátu. Žiaľ, čakali sme

márne a nedočkali sme sa.

 

     Rozhodujúce  vládne hnutie  cez médiá  na adresu  nášho

kandidáta  ako jediné  vyslovilo  výhradu a spochybnenie  so

slovami, že "ide o osobu kontroverznú, polarizujúcu politic-

kú scénu a veľmi stranícky spätú s úzkou skupinou ľudí stra-

nícky orientovaných, ktorí by  chceli ovládať funkciu prezi-

denta" - potiaľ citát. Takéto tvrdenie bez akýchkoľvek argu-

mentov by si  ani nezaslúžilo pozornosť, ak by  nešlo o takú

vážnu vec, ako je  spochybnenie kandidáta na voľbu preziden-

ta. Dovolím si poznamenať, inak  všeobecne známu vec, že náš

kandidát ani v minulosti a tým menej  teraz ako výrazne pro-

fesijne orientovaný človek nebol a nie je odkázaný na milosť

a priazeň úzkych straníckych štruktúr.

 

     Akademik Hraško nie je kontroverzný. Je schopný kompro-

misov, ale pozná hranicu lojálnosti a - ako sám  hovorí a my

ho tak poznáme -, nedá sa ani  kúpiť. Aj to sú atribúty, pre

ktoré sme  očakávali, že akademik Hraško  by mohol mať šancu

v tomto parlamente na zvolenie za prezidenta.

 

     Akademik Hraško spĺňa aj iné kritériá, pre ktoré by mo-

hol získať podporu  poslancov z vládnej koalície aj z opozí-

cie. Dôsledne  sa  hlási k ústavnosti, k princípom  právneho

štátu. Dostatočne  preukázal, že je dobrým  Slovákom a vlas-

tencom s pozitívnym vzťahom k riešeniu  postavenia menšín na

báze ústavnosti a platných  medzinárodných zmlúv a dohôd. Je

presvedčeným  demokratom. Z hľadiska  budúceho  vývoja a so-

ciálno-ekonomického stavu  je veľmi dôležité  jeho silné so-

ciálne cítenie. Veď kto iný, ak nie  človek so sociálnym cí-

tením môže  lepšie  pochopiť a zorientovať sa v tých vážnych

sociálnych podmienkach, v ktorých existuje slovenská spoloč-

nosť?

 

 

     Práve v dôsledku  nekoncepčnej  transformácie vlastníc-

kych vzťahov, nekontrolovaného rozkrádania spoločného majet-

ku, zvaného privatizácia,  sme došli k tomu, že  je tu silný

pokles životnej úrovne veľkej  časti  obyvateľstva s trvalým

stavom vysokej nezamestnanosti. Za vychvaľovanými  makroeko-

nomickými  výsledkami sa skrýva skutočnosť,  že hrubý domáci

produkt na jedného obyvateľa je u nás 3-krát nižší ako v Ra-

kúsku, 2,2-krát  nižší  ako v Grécku  a 1,5-krát  nižší  ako

v Portugalsku. A prečo  nepovedať, že "s tureckým hospodáre-

ním" sme sa dostali na  úroveň Turecka. Výrazne poklesla ži-

votná úroveň  väčšiny obyvateľstva, pretože  reálne mzdy za-

mestnancov a dôchodky sú oproti  roku 1989 ešte stále nižšie

o 15, resp. 20 %. Reálna hodnota čistého mesačného príjmu na

člena domácnosti v roku 1996 dosiahla len 71 % z úrovne roku

1989, v rodinách roľníka však  len necelých 61 %. Na zakúpe-

nie vybraných  základných druhov tovarov  musí slovenský ro-

botník v priemysle pracovať 2- až 5-krát dlhšie ako jeho ko-

lega v Rakúsku a 2- až 7-krát dlhšie ako  zamestnanec rovna-

kej profesie v Nemecku.

 

     Kto iný ako aktívne  vedecky činný občan môže predvídať

negatívne následky pre rozvoj  vzdelania a budúce postavenie

nášho štátu vo svete, ak  za posledné roky klesol podiel vý-

davkov z hrubého domáceho  produktu na vedeckú výskumnú čin-

nosť zo 4,4 na 1,7 %? Kto cielene nezakrýva skutočné dôsled-

ky doterajšej transformácie ekonomiky, keď okrem 8-10 % zbo-

hatlíkov veľká časť obyvateľstva žije na prahu chudoby, veľ-

mi dobre vie, že ktokoľvek bude po tohoročných voľbách vlád-

nuť, bude mať veľké  ťažkosti a bude mať problémy. Preto bu-

dúci prezident  sa okrem tzv. základných  tém, ako je ústav-

nosť,  rozvoj demokracie,  medzinárodné postavenie republiky

a iné, bude musieť pozitívne postaviť  aj k terajšej a najmä

nastávajúcej  zložitej sociálno-ekonomickej  situácii obyva-

teľstva.

 

 

     Dovolím  si vysloviť  presvedčenie, že  akademik Hraško

okrem ústavných kritérií  spĺňa aj požiadavky kladené na bu-

dúcu  hlavu  štátu z aspektov  národných, politických,  ľud-

ských, profesijných. Predkladáme jeho kandidatúru na funkciu

prezidenta s presvedčením, že akademik Hraško v prípade jeho

zvolenia bude doma a v zahraničí dôsledne presadzovať národ-

no-štátne záujmy Slovenskej republiky, jej občanov a že bude

dobrým prezidentom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Chcem len pripomenúť pánu poslancovi, keď pozná ústavu,

podľa ústavy členovia vlády nemajú poslanecký mandát a voliť

prezidenta môžu  len tí, ktorí  majú poslanecký mandát.  Som

presvedčený, že členovia vlády  sa zúčastnia sľubu preziden-

ta, kde majú prísť, ale nie tohto zasadnutia.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení kandidáti na úrad prezidenta republiky,

     vážení hostia,

 

     pred  necelým  mesiacom  Slovensko  vstúpilo  do druhej

päťročnice svojej štátnosti a zvrchovanosti. Za 5 rokov svo-

jej  štátnosti  prešlo  Slovensko  mnohými  skúškami.  Mnohé

zvládlo, viaceré na  našu  vlasť  ešte len  čakajú. Niektoré

skúšky sme  zvládli dobre, niektoré  ťažšie. Každá zvládnutá

skúška má  pre náš štát  obrovský význam  nielen  pre súčas-

nosť, ale najmä pre budúcnosť  našej domoviny. V chvate kaž-

dodenných rokovaní si nestačíme uvedomovať, že mnohé rozhod-

nutia, skúšky vytvárajú  nielen dejiny  nášho mladého štátu,

ale určujú aj jeho budúci charakter, jeho kultúru v tom naj-

širšom zmysle slova. Tak ako detské roky a rodiny, v ktorých

sme vyrastali, formujú  postoje  každého z nás v dospelosti,

tak aj štátotvorné  rozhodnutia súčasného slovenského parla-

mentu  vplývajú a budú  vplývať  na budúci  vývoj slovenskej

štátnosti.

 

     Voľba hlavy  štátu je udalosťou,  keď si nástojčivejšie

než  inokedy  uvedomujeme  tieto  významné súvislosti. Voľba

prezidenta je taký výrazný medzník, že si treba uvedomiť, že

k tomuto medzníku sa budú vracať naše deti, naši vnuci i bu-

dúce generácie obyvateľov Slovenska. Budú nielen skúmať, ako

sme takéto vážne udalosti zvládli, ale budú sa usilovať hľa-

dať v ich riešení príklad, poučenie či inšpiráciu.

 

     Prezident  je  hlavou  Slovenskej  republiky. Prezident

republiky je inštitúciou, ktorá sa podieľa na výkonnej moci.

Ústava  Slovenskej  republiky  prideľuje  prezidentovi okrem

reprezentačných  povinností aj  významný podiel  na výkonnej

moci. Súčasťou jeho právomocí sú i viaceré také, ktoré podľa

ústavy nemôže vykonávať nikto  iný. Preto je dôležitá nielen

samotná voľba, samotný výber kandidáta na tento úrad, ale aj

kontinuita, súvislosť vo výkone tejto moci, vo výkone inšti-

túcie prezidenta  republiky. Práve snaha o kontinuitu, o sú-

vislosť, o neprerušený  výkon  funkcie  prezidenta republiky

usmerňovala konanie strán  Slovenskej demokratickej koalície

už od začiatku roku 1997.

 

     Už vtedy každému zodpovednému politikovi bolo jasné, že

voľba druhého slovenského prezidenta bude komplikovaná. Pre-

to strany Slovenskej  demokratickej koalície podporovali ob-

čiansku iniciatívu smerujúcu k priamej voľbe prezidenta. Pe-

tícia občanov požadujúcich referendum o priamej voľbe prezi-

denta mala  veľký úspech. Nečudo. Ľudia chápali, že čo neve-

dia vyriešiť  politici, vyriešia si  sami, že je  dobré, keď

o základných problémoch  krajiny rozhodujú stále  viac ľudia

priamo.

 

     Zodpovední  politici  podporovali  referendum o priamej

voľbe hlavy štátu.  Nezodpovední politici referendum hatili,

až ho  nakoniec zmarili. Dôvodili, že  sa nevyčerpali parla-

mentné  cesty ustanovenia  priamej voľby  hlavy štátu. Preto

zodpovední   politici  pripravili   návrh  ústavného  zákona

o priamej voľbe prezidenta.  Nezodpovední politici tieto ná-

vrhy opäť odmietli, vraj sa nevyčerpali parlamentné možnosti

hlavy štátu. A tak stojíme  dnes pred tvárou národa aj obča-

nov Slovenskej republiky tu v Národnej  rade, aby sme sa po-

kúsili využiť parlamentnú cestu voľby hlavy štátu. Scenár sa

opakuje. Zodpovední politici navrhli svojich kandidátov ale-

bo oznámili, že podporia  niektorého z navrhovaných kandidá-

tov.  Nezodpovední  politici  nenavrhli  svojho  kandidáta a

oznámili, že nepodporia  žiadneho z navrhovaných kandidátov.

Bude zaujímavé, ako sa  vyhovoria dnes. Výhovorky budú stále

ťažšie. Veľmi  ťažko sa bude vysvetľovať,  že tí, ktorí naj-

radšej  hovoria  o  národno-štátnych  záujmoch Slovenska, do

parlamentu  nikoho nenavrhli,  ba na  voľbu hlavy  štátu ani

neprišli. (Potlesk.)

 

     Dnes nie sme, kolegyne a kolegovia, v parlamente  kvôli

Michalovi Kováčovi. Dnes sme v parlamente kvôli prezidentovi

Slovenskej republiky. Ten, kto  si nectí inštitút prezidenta

republiky, nectí si ani republiku samu. Kde je predseda vlá-

dy  Slovenskej republiky?  Kde sú  ministri, členovia vlády?

Ako je možné, že vládne lavice  sú dnes úplne prázdne? Na to

netreba mandát, aby prišli členovia vlády, na to treba sluš-

nosť a úctu k Slovenskej republike. (Potlesk.)

 

 

     Dámy a páni, zodpovední  politici myslia na osud kraji-

ny, na osud svojej  vlasti. Nezodpovední politici myslia iba

sami na seba. Dnešná voľba  prezidenta rozhodne o tom, či sa

v oblasti inštitútu prezidenta  zachová kontinuita, teda sú-

vislosť, alebo  či Slovensko bude  istý čas bez  prezidenta.

Zodpovední politici  chcú kontinuitu, nezodpovední  chcú byť

sami prezidentom. Prezidentom i vládou súčasne.

 

     Kontinuita, súvislosť je  však  veľmi  vážna vec. Vlaky

môžu chodiť  iba preto, že  sú stanice obsadené  výpravcami,

keď sa výpravcovia vlakov striedajú v službe bez prerušenia,

keď držia kontinuitu. Aj pacient v nemocnici sa cíti bezpeč-

ne, keď odchádzajúcu sestru  strieda sestra nastupujúca. Tak

ako rodič je spokojný, keď  jeho dieťa po ukončení základnej

školy môže  plynulo prejsť na gymnázium. Kontinuita je pred-

pokladom pokoja a pevnosti, predpokladom  stability. Naruše-

nie kontinuity je  zárodkom nepokoja, neistoty, nestability.

Kontinuita,  to je  aj rešpektovanie  dohodnutých  prijatých

pravidiel a predpisov. Ony, tie vlaky,  chodia  aj preto, že

železničiari dodržiavajú dopravné,  návestné a iné predpisy.

Aj poslanci zákonodarného zboru by mali dodržiavať  pravidlá

a predpisy. Ak 2. marca 1998 jeden prezident končí, 2. marca

by  mal ďalší  prezident nastúpiť.  Prvé kolo prezidentských

volieb je dôležité aj preto, lebo prípadné druhé kolo sa bu-

de konať až po 2. marci 1998.

 

     Dámy  a páni,  je evidentné,  že zodpovedný  politik sa

usiluje o kontinuitu, o súvislosť, nezodpovedný politik špe-

kuluje. Špekulácia a osobné záujmy môžu spôsobiť, že Sloven-

sko nebude mať po 2. marci 1998 svoju hlavu. Takýto  stav by

spôsobil, že  pozícia  Slovenska vo  svete bude v marci 1998

slabšia, ako  bola  po vzniku  štátu v marci 1993. Pýtam sa:

Môžu tí, čo sa  pasujú na obrancov národno-štátnych záujmov,

ignorovať kontinuitu v oblasti  inštitútu  prezidenta? Prečo

sa k voľbe hlavy štátu stavajú nezodpovedne? Voľba preziden-

ta republiky, to nie je  boxerský zápas na niekoľko kôl. Zá-

pas, ktorého  zmyslom je víťazstvo silnejšieho. Voľba prezi-

denta republiky je otázkou  zodpovednosti poslancov Národnej

rady za  život občanov Slovenskej  republiky v budúcich  ro-

koch.

 

     Kolegyne, kolegovia, stojíme teda pred voľbou preziden-

ta  Slovenskej republiky  na ďalších  päť rokov. Prezidenta,

ktorý dovedie Slovensko do  tretieho tisícročia. Aký by teda

mal  byť nasledujúci  slovenský prezident?  Okrem základných

ľudských  vlastností, ako je čestnosť,  mravnosť, obetavosť,

spravodlivosť, láskavosť, by nasledujúci slovenský prezident

mal  mať predpoklady  na postupné  zjednocovanie slovenského

národa a občanov  Slovenska  vôbec.  Slovensko je rozvadené.

Vládne závisť i nenávisť.  Slovenský prezident by mal rozva-

dených  zjednocovať, ale nie na báze  tej či inej straníckej

legitimácie, ale na báze hľadania pravdy, na báze tradičných

hodnôt, ktoré pomáhajú ľudstvu  prežiť i napredovať. Sloven-

ský prezident  by mal byť  skutočne nadstranícky, nezaťažený

a nedoráňaný  straníckymi  politickými  šarvátkami. Nemal by

byť spájaný so žiadnou politickou stranou. Mal by byť akcep-

tovaný v zahraničí, mal by  mať v zahraničí  dobré kontakty,

ktoré by mal využívať na otváranie dverí Slovensku do sveta.

Myslím si, že Slovenská demokratická koalícia takého človeka

našla. Je ním pán doc. Štefan Markuš, DrSc.

 

     Pán Markuš má všetky predpoklady  na to, aby vniesol do

našej pospolitosti  pokoj a novú nádej. Jeho pokojná povaha,

ale i úprimná snaha hľadať pravdu vo vede sa môže premietnuť

aj do úsilia hľadať a presadzovať  pravdu aj vo verejnom ži-

vote. Na Slovensku nevieme nájsť  pravdu, ani keď nám ju Ús-

tavný súd podá až pod nos. Možno ju dokáže  objavovať vedec,

ktorý hľadá  pravdu po celý  život. A nachádza  pravdu práve

preto, že o tej svojej vedeckej pravde denne pochybuje. Slo-

vensko  potrebuje  človeka, čo dokáže o svojej pravde  aspoň

občas zapochybovať, čo dokáže nielen rozprávať, ale aj počú-

vať a prijať aj pravdu iného.

 

     Pán Markuš môže zjednocovať  Slovákov i preto, že nikdy

nebol a ani teraz nie  je členom  nijakej  strany či hnutia.

Vždy bol a zostane  nestraníkom angažujúcim sa za demokraciu

a ľudské práva. Pán Markuš prichádza aj z prostredia Helsin-

ského  výboru,  organizácie,  ktorej  základným  poslaním je

ochrana ľudských  práv. Pán Markuš  bojuje už roky  za práva

prostých  ľudí, ticho,  bez  fanfár,  ale zato  obetavo a zo

všetkých síl. Pán Markuš je  nielen dobrý, známy vedec, obe-

tavý ochranca  ľudských práv, ale aj angažovaný občan. Stre-

távali sme ho na námestiach,  bol hovorcom petičnej akcie za

priamu voľbu prezidenta republiky.

 

     Pán Markuš po  celý svoj život  vedel a vie, že samo sa

nič neurobí,  že keď chceme lepší  svet, musíme sa angažovať

i my sami.  Pán docent má  dobré  kontakty v zahraničí, a to

iste aj  vďaka svoje vedeckej a publikačnej  činnosti. Jeden

a pol roka strávil na odbornom pobyte vo Veľkej Británii, do

ktorej  sa opakovane  vracal na  niekoľkomesačné stáže,  ale

viacmesačný odborný pobyt absolvoval aj vo Švajčiarsku. Pub-

likoval a publikuje v domácej i zahraničnej  odbornej tlači,

je členom viacerých  zahraničných a medzinárodných vedeckých

inštitúcií. To  mu umožňuje nielen náležitý  rozhľad, ale aj

dobrú medzinárodnú orientáciu.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, pán  Štefan Markuš nie

je muž veľkých slov či tvrdej päste, je to muž drobnej mrav-

čej práce na prospech drobných  ľudí, na prospech takých ľu-

dí, ktorí  denne predávajú svoju  živú silu, ktorí  chcú žiť

a pracovať v našej drahej vlasti,  ktorí sa chcú mať lepšie,

ktorí chcú slobodu a spravodlivosť.

 

     Každý, kto  podporí pána Markuša  za prezidenta Sloven-

skej republiky, si môže byť istý, že podporí mravnú a morál-

nu  autoritu, že  podporí  skromnosť,  pracovitosť a vernosť

pravde. Každý, kto bude hlasovať za niektorého z kandidátov,

preukáže zodpovednosť za tento štát, za našu vlasť a za Slo-

venskú republiku.

 

     Dovoľte mi, aby som  vás všetkých vyzval k zodpovednos-

ti. Pri voľbe hlavy štátu nemyslime na osobné ani skupinové,

ani stranícke záujmy, myslime  na záujmy občanov tohto štátu

a zvoľme prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi.

 

     Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Pe-

ter Magvaši.

 

     Najskôr, kým vystúpi pán poslanec Peter Magvaši, s fak-

tickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by  som len k vystúpeniu  predrečníka pána Dzurindu

povedal niekoľko slov.

 

     Skutočne zodpovedný  politik  hľadá kandidáta, ktorý je

prijateľný  pre väčšinu  politických subjektov  na Slovensku

a pre väčšinu občanov. Nezodpovedný politik postaví kandidá-

ta, o ktorom  dopredu vie,  že vyvoláva rozpaky  istej časti

politického spektra pre svoje  postoje, ktoré prezentoval na

verejnosti. Je  skutočne  pozoruhodné, ak sa dovoláva zodpo-

vednosti alebo snaží sa nepriamo poukázať na svoju zodpoved-

nosť politik, z ktorého  hnutia  vyliali, prepáčte za výraz,

"kýbeľ" pomyjí na možného kandidáta z toho istého politické-

ho zoskupenia. Mám na mysli pána profesora Šveca. Je skutoč-

ne pozoruhodné, že na to, aby si presadili svojho kandidáta,

pooblievali  skutočne pomyjami  svojho vlastného  kolegu. Je

veľmi pozoruhodné, ak sa niekto dovoláva zodpovednosti a od-

voláva sa  na drahú vlasť, keď  zabudol na zodpovednosť, keď

sa hlasovalo o jej suverenite.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Ze-

lenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega Dzurinda, je  už trápne a nesmierne skutočne

nedôstojné pre  túto snemovňu počúvať tú  vašu demagógiu pri

každom zasadnutí parlamentu. Aj dnes  ste hovorili o tom, že

sme sa  uchýlili k mareniu  referenda, pretože sa  nevyužili

nejaké ďalšie  ústavné možnosti. Pán kolega  Dzurinda, ak vy

takto stále balamutíte, ohlupujete verejnosť nejakými vašimi

fantazmagóriami, ako prebehlo referendum,  treba vám to pri-

pomenúť a práve v tejto  chvíli, keď, tak ako ste spomenuli,

práve tu prítomný kandidát pán Markuš bol hovorcom petičného

výboru za referendum, ktoré vy, vaše hnutie predložilo neús-

tavným spôsobom. Vy to veľmi  dobre viete. Priložili ste ná-

vrh ústavného  zákona, ktorý  mal byť o priamej voľbe prezi-

denta, ktorý  mal byť  prijatý v referende. Bol to neústavný

spôsob  prijatia  zákona, a tým,  že ho  pán prezident vydal

v Zbierke zákonov, ste sa vy dopustili spolu aj s tu prítom-

ným kandidátom protiústavnej činnosti. Tak nezvaľujte všetku

vinu  za referendum  na nás,  keď ste  boli pôvodcami  tejto

nechutnej kampane práve vy.

 

     Ešte by som rada pripomenula, že práve pán Markuš, kto-

rý tu dnes kandiduje na  funkciu prezidenta, konečne po pia-

tich rokoch uznal v médiách, že Česko-Slovensko sa rozdelilo

inteligentne a elegantne. Ale myslím si, že Slovensko potre-

buje  takých politikov,  ktorí dokážu  predvídať, nie riešiť

to, čo tu bolo kedysi vykonané.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k vystúpeniam v rámci rozpravy.

Prihlásený je pán poslanec Peter Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážení páni kandidáti na post hlavy Slovenskej republi-

     ky, na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,

     vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     kolegyne a kolegovia,

     vážení a ctení hostia,

 

     Ústava Slovenskej republiky  vo svojej preambule dekla-

ruje  vôľu  slovenského  národa o uplatňovaní  demokratickej

formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kul-

túry a hospodárskej  prosperity. Ak  je podľa  tejto  ústavy

prezident Slovenskej  republiky jej hlavou,  tak potom osoba

vykonávajúca túto  výkonnú moc v štáte  musí svojím  životom

a svojím správaním  dávať záruky, že túto  vôľu pretavenú do

jednotlivých článkov ústavy  je spôsobilý nielen dodržiavať,

vyžaduje  sa, aby v tomto  smere  aktívne  pôsobil v krajine

a bol prirodzenou autoritou pri napĺňaní tejto vôle národa.

 

     Bolo pre mňa osobným šťastím, že som mal možnosť s jed-

ným z navrhnutých  kandidátov na  funkciu prezidenta Sloven-

skej republiky, akademikom Jurajom Hraškom, pôsobiť vo funk-

cii ministra v najvyššom orgáne výkonnej moci. Bolo to v ro-

ku 1994. On zastával funkciu  ministra životného  prostredia

a ja ministra hospodárstva.

 

     Všeobecne je vo svete rozšírený názor, že tieto dva re-

zorty pôsobia proti sebe, že medzi nimi nie je možná dohoda.

My sme však viedli tvrdé,  ale vecné diskusie. Prijímali sme

riešenia, ktoré mali kladný  dosah na hospodársku prosperitu

občanov Slovenskej republiky, ale aj na ochranu krásnej slo-

venskej prírody. V týchto  diskusiách som mal možnosť stret-

núť vzácneho  človeka, ktorý  snúbi v sebe vedeckú strohosť,

človečenskú  vnímavosť,  lásku k slovenskej  krajine, ale aj

spôsobilosť hľadať  najvhodnejšie riešenia pre  občanov Slo-

venska, pre ich životnú úroveň, pre ich kvalitu života. Hľa-

dať  citlivú rovnováhu  nielen z dnešných  pohľadov,  ale aj

z pohľadu budúcnosti. V týchto rozhovoroch a rokovaniach ne-

hovorila z neho vedecká  či technokratická rigidita, ale hl-

boká znalosť života, skĺbenie prírodovedného poznania s poz-

naním človeka-občana. Poznania človeka v celej jeho pestros-

ti a jeho  skúseností  nakopených  našimi  dedmi a pradedmi.

Vždy totiž u neho víťazila sila  argumentu, a nie sila a moc

úradu.

 

     Pri rokovaniach  nepresadzoval silácky štýl,  ktorý po-

užívajú mnohí  technici, ekonómovia či právnici, ale ani ne-

fňukal ako mnohí fundamentálni  ochrancovia prírody. Preuka-

val vysokú znalosť, ale zároveň vysokú citlivosť pre dosiah-

nutie optimálneho cieľa. Každým rozhodnutím dokumentoval, že

najmocnejšia  sila v modernom  svete,  ktorá  utvára a riadi

ekonomický rast, je veda. Aplikovaná veda a technológie. Ale

nie samoúčelne. Veda a technológie nemôžu byť proti človeku,

nemôžu ho zničiť. To bolo  krédo, ale v tom  bola aj veľkosť

akademika  Juraja Hraška  na najvyššom  poste výkonnej moci.

Dokumentoval tak, že ako žiak dvoch svetových velikánov vedy

o pôde, a to ukrajinského profesora Sokolovského a nemeckého

profesora Mückenhausena, sa zaraďuje  minimálne medzi európ-

ske špičky v tejto vednej oblasti. Bol osobnosťou vlády Slo-

venskej republiky v roku 1994. Bol dôveryhodný doma, ale bol

dôveryhodný  aj v zahraničí. Nebol  iba  reprezentantom, ale

bol tvorcom a zároveň sluhom svojej krajiny.

 

     Akademik  Juraj Hraško  za celý  doterajší život  jasne

presvedčil,  že  je  človekom,  ktorý  vie  vedecky pracovať

a myslieť, vie  integrovať ľudí, tímy,  poznanie na prospech

kvality života občanov a že všetko okolo  seba hlboko ľudsky

vníma a preciťuje, pritom  ľudsky  rozhoduje a že  je veľkým

vlastencom.

 

     Jadrne to vyjadril minulý  týždeň rakúsky týždenník Die

Presse,  ktorý ho  nazval "kandidátom  dialógov". Navrhovaný

kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky je vášnivým

účastníkom dialógov. Dialógov, ktoré  nemajú za cieľ potupiť

a pošliapať náprotivok  diskusie. Jeho dialógy  sú konštruk-

tívne, citlivo  hľadajúce  optimálnu rovnováhu  síl, prírod-

ných, politických, ale aj ľudských.

 

     Sami veľmi dobre  cítime a vieme, ako dnes na Slovensku

chýba takýto konštruktívny, vecný a predovšetkým ľudský dia-

lóg. Dnes máme totiž možnosť dokumentovať, že my 150 zástup-

covia občanov  tejto krajiny skutočne úprimne  túžime po ta-

komto  dialógu. Dialógu,  ktorý musí  byť na  prospech tejto

krajiny, na prospech nielen  tejto generácie, ale aj generá-

cií  nasledujúcich, na  prospech  dôveryhodnosti  Slovenska.

Voľba  hlavy  štátu  je jedným z aktov,  ktorým sa vyjadruje

kultúra nielen voličov, ale je aj vyjadrením atmosféry a ce-

lého  prostredia, v akej  spoločenskej  situácii sa  krajina

nachádza.

 

     Pískanie, nech je akokoľvek emotívne podložené, nepatrí

ku kultúre voľby hlavy štátu. Presne tak k tomu nepatria ani

prísne stranícke a špekulatívne  pozície  politických strán.

Vnucovanie a predvídanie  niekoľkých kôl, priehľadné prekru-

covanie pravdy, dezinformácie, slepé taktizovanie, nenasade-

nie hneď najlepších na začiatku len potvrdzuje kultúru tých,

ktorí majú právo navrhovať  kandidátov na funkciu hlavy štá-

tu. (Potlesk.)

 

     Je to zároveň obnaženie ich vlastnej podstaty. Podstaty

vnímania ústavy  ako základného kódexu  života našej spoloč-

nosti i vnímanie úcty k občanom tejto krajiny. Je to zároveň

vyjadrenie spôsobu uplatňovania  dominantných slov preambuly

ústavy o tom, že  pamätajúc na  politické a kultúrne  dedič-

stvo  svojich  predkov a na  stáročné  skúsenosti  zo zápasu

o národné bytie a vlastnú  štátnosť, sa usilujeme uplatňovať

demokratické formy vládnutia, zaručovať slobodný život, roz-

víjať duchovnú kultúru a hospodársku prosperitu.

 

     Keď Strana demokratickej ľavice vybrala akademika Jura-

ja Hraška za kandidáta  na funkciu hlavy Slovenskej republi-

ky, toto všetko brala do úvahy. Stotožnil som sa s tým aj ja

práve preto,  že som poznal  Juraja Hraška ako  človeka, ako

vládneho úradníka, ale aj vedca. Práve pri ňom som pochopil,

že tak ako ľudský život, tak  aj veda, tak aj služba ľudu je

dvojsmerná ulica.

 

     Akademik  Juraj  Hraško  nepísal  svoj  život ako frázy

a prázdne floskuly do rôznych  článkov a publikácií a zlost-

ných  vystúpení  na mítingoch či v parlamente. On písal svoj

život, ktorý  je v mnohom totožný  so životom veľkej väčšiny

staršej generácie našich občanov, ktorí tvorili a zanecháva-

jú trvalé  hodnoty v našej krajine  pre ďalšie generácie. Aj

naše úrodné polia sú výslednicou jeho vedeckého snaženia. Má

nemalý  podiel na  úspechu  Slovenska v medzinárodnom súdnom

spore o Gabčíkovo a Nagymaros  ako predseda parlamentnej ko-

misie pre riešenie týchto vodných  diel a vedúci skupiny ex-

pertov Česko-slovenskej akadémie  vied pri rokovaní expertov

s expertmi Maďarskej akadémie vied. Ekologicky úspešné vodné

diela posiate po celom Slovensku majú pečať jeho osobnosti.

 

     Akademik Juraj Hraško je osobnosť, ktorá na každom svo-

jom  funkčnom i spoločenskom  mieste  dbala o človeka-občana

tejto krajiny. Je to vzácna  osobnosť, ktorá sa osvedčila aj

ako vedec, aj  ako organizátor vedy, aj ako  pedagóg, aj ako

poslanec Národnej  rady Slovenskej republiky,  aj ako vládny

úradník,  aj ako  vlastenec, ale  aj ako  politik. Nemá  len

uznanie doma,  ale má  uznanie  aj široko v zahraničí. Je to

osobnosť, na ktorú môžeme byť my občania Slovenskej republi-

ky hrdí. Jeho kandidatúru na post hlavy Slovenskej republiky

považujem ako  výber prirodzenej autority  pred občanmi Slo-

venska, ale aj Slovenska v zahraničí.

 

     Je len symbolické, že  akademik Juraj Hraško dnes svoje

životné skúsenosti a poznanie  odovzdáva  novej generácii na

Slovenskej poľnohospodárskej  univerzite v Nitre  na katedre

trvalo udržateľného rozvoja. Áno, Slovensko sa potrebuje tr-

valo a udržateľne  rozvíjať. Juraj Hraško  je toho symbolom.

Je  to  muž  dialógu. Dialógu  tvorivého, vecného a znalého.

Znalého ako demokraticky vládnuť,  slobodne žiť, duchovne sa

rozvíjať a mať hospodársku  prosperitu  pre všetkých občanov

nášho štátu.

 

     Ako  bývalý kolega  vo vláde,  kde sme  spolu stáli  na

dvoch rozdielnych postoch, som  spoznal akademika Hraška ako

človeka s veľkým Č. Chcem vám  preto garantovať,  že ak odo-

vzdáte svoj hlas Jurajovi  Hraškovi ako kandidátovi na funk-

ciu prezidenta Slovenskej  republiky, nepomýlite sa. Nepomý-

lite sa z pohľadu  budúcnosti Slovenska. Juraj Hraško svojím

životom a prácou jasne preukázal, že je za dynamický a vyvá-

žený rozvoj  tejto krásnej krajiny medzi  Dunajom a Tatrami,

ale nie je  len zaň, on to  svojou prácou a činami aj v kri-

tických chvíľach tejto krajiny bezprostredne dokázal.

 

     Preto si vám dovolím,  vážené kolegyne a vážení kolego-

via,  odporúčať, odovzdajte  svoj hlas  akademikovi Jurajovi

Hraškovi. Nesklame vás. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, to bol  posledný z po-

slancov písomne prihlásených do rozpravy.

 

     Pýtam sa preto, či sa hlási niekto z prítomných poslan-

cov. Na svetelnej tabuli je  pán poslanec Kočnár, pán posla-

nec Moric, pani poslankyňa  Kolesárová a pán poslanec Brňák.

Ďalej píšem  pána poslanca Baránika.  Uzatváram možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Kočnára o vystúpenie.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     nominácia  Augustína Kureka  odo mňa  vyvolala, tak ako

som očakával, veľké prekvapenie. Bolo to prekvapenie až také

veľké, že niektorí novinári,  ktorí sa venovali osobe Augus-

tína  Kureka, zašli  až za  hranicu  slušnosti. Nevedeli  sa

zmieriť s tým, že  existuje možnosť, aby jednotlivý poslanec

mal právo navrhnúť kandidáta na prezidenta republiky, preto-

že,  bohužiaľ, je  mi to  ľúto, keď  to  musím  tak povedať,

väčšina vidí tento náš svet na Slovensku príliš zjednodušený

a čierno-bielo.

 

     Mňa k tomu, že som navrhol za kandidáta Augustína Kure-

ka, viedli dve hlavné príčiny.

 

     Po prvé,  to bola úcta  voči vám  poslancom,  úcta voči

poslancom ako osobnostiam, nie ako k poslancom, ktorí repre-

zentujú niektoré politické  zoskupenie alebo politické stra-

ny. Rozčúlilo  ma a rozčuľovalo ma, ak som  čítal v novinách

presvedčenie, že to budú dve politické zoskupenia, ktoré na-

nominujú  kandidátov, že ten  alebo  onen má šancu, aby pre-

šiel, dostane toľko alebo toľko poslaneckých hlasov. To nie.

To, koľko poslaneckých hlasov  dostane ktorý kandidát, o tom

v prvom rade  rozhodnú  poslanci. A ja som ich nechcel obrať

o tú možnosť, aby sa mohli rozhodnúť.

 

     Druhý dôvod, ktorý ma  viedol k tomu, aby som nominoval

osobnosť za  kandidáta na prezidenta  republiky, bol ten, že

som chcel, aby sa  mohla tohto  aktu priamo zúčastniť verej-

nosť. Ja  som  netajil a ani netajím, že  som nikdy nepatril

k žiadnym nomenklatúrnym  kádrom, a to, že  som sa tu ocitol

medzi vami, je  zásluhou  priamo tej verejnosti. A ja si po-

kladám iba za akúsi svoju povinnosť oplatiť to tým, ktorí ma

volili, že pri každej  príležitosti, ktorú budem mať a ktorú

som mal, to tejto verejnosti vrátim, že jednoducho vytiahnem

kohosi z tej verejnosti, keďže  to  nemôže  byť 5,5 miliónov

občanov  tohto štátu  alebo 2 milióny  voličov,  môže to byť

ktosi z nich, ktorého poznám a ktorý má moju dôveru a o kto-

rom viem, že  jeho doterajší život je dosť  slušný a solídny

na to, aby som sa tejto funkcie, tohto postu hlavy štátu ni-

jako nedotkol, že ho budem nominovať.

 

     Svojím postojom, ktorý preukázal pri obhajobe práv pra-

cujúcich v dopravnom podniku, ma presvedčil, že je to človek

na správnom  mieste. Presvedčil ma o tom, že  nemá strach sa

postaviť hocijakej vrchnosti a sile, ak dospeje k presvedče-

niu, že bojuje za spravodlivú vec. Tento človek u mňa repre-

zentuje symbol pracujúceho človeka, ktorý má odvahu postaviť

sa za  svoje  práva a postaviť sa za  práva svojich kolegov.

Riskoval svoje postavenie, riskoval  svoje miesto. A netreba

zrejme hovoriť o tom, aká by  to bola obeť z jeho strany, ak

by o miesto  prišiel v tejto  situácii, keď  sú na Slovensku

státisíce nezamestnaných.

 

     Využil som túto  príležitosť, samozrejme, aj na to, aby

som zdôraznil to, o čom  som už viackrát hovoril, ale, bohu-

žiaľ, čomu sa nedostávalo veľkého sluchu. Niektorí moji cte-

ní  kolegovia-právnici  viedli a ešte  stále  vedú  diskusie

o tom, ktorá politická strana  má, či ktorá politická strana

nemá zastúpenie v parlamente. Viackrát bolo  spomínané a cez

masmédiá prezentované, že  Augustína Kureka nominovala Zjed-

notená strana práce cez svojho predsedu, cezo mňa. Boli oko-

lo toho  diskusie, či táto strana  má, alebo nemá zastúpenie

v parlamente. Tým, že som si  dovolil  nanominovať na  pokyn

Zjednotenej strany práce Gustáva Kureka na post hlavy štátu,

som presvedčený, že tieto diskusie už by nemali byť relevan-

tné, pretože konal som na  pokyn tejto strany. Tak je otázka

a na ňu  jednoduchá odpoveď, či  má, alebo nemá  táto strana

zastúpenie - aspoň z môjho pohľadu, pochopiteľne.

 

     Budem rád,  vážené kolegyne, vážení  kolegovia, ak túto

zriedkavú príležitosť, keď sa  môžete vyjadriť slobodne, keď

sa môžete vyjadriť bez toho, aby vám  ktokoľvek mohol priká-

zať alebo  ktokoľvek rozhodnúť  za vás, ako sa zachováte pri

voľbe hlavy  štátu,  využijete. A ja som presvedčený,  že sa

zachováte tak, ako chcete.

 

     Ďakujem vám za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Ďalej v rozprave je prihlásený pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni kandidáti,

     dámy a páni,

 

     Slovensko naozaj potrebuje prezidenta ako soľ, potrebu-

je takého prezidenta, ktorý by situáciu v našom štáte, dobre

sa vyvíjajúcu ekonomickú situáciu podporil a ktorý by, čo sa

týka politickej situácie, ju pozdvihol na vyššiu úroveň, ako

je dnes.

 

     Každý z vás, ktorí ste  predo mnou vystupovali, ste ho-

vorili o zodpovednosti k voľbe  prezidenta a každý ste hovo-

rili o tých druhých, že  sú nezodpovední. Dovolím si tvrdiť,

že to tak  nie je a že každý z poslancov  pristupuje k voľbe

prezidenta  zodpovedne. Preto som si aj  ja s veľkým záujmom

vypočul vystúpenia všetkých kandidátov.

 

     Prví dvaja, osobitne pán  Hraško, k nám prehovorili ako

ľudia, ktorí chcú  robiť svoju  budúcu politiku  nestranícky

a s nadhľadom. Pán Markuš sa naopak predstavil ako vyslovene

stranícky  kandidát. Bolo to cítiť z každej vety jeho preja-

vu. Chcel by som sa opýtať, ako chce dodržať zákony, keď ne-

rešpektuje  rozhodnutia  Ústavného  súdu  ohľadne referenda.

Predsa Ústavný súd jasne povedal, že prezident vypísal refe-

rendum, ktoré nik nežiadal. Národná rada žiadala rozhodnutie

o NATO, o vstupe do NATO a petičný  výbor žiadal  referendum

o voľbe prezidenta. Terajší pán prezident tieto dve žiadosti

spojil, a teda referendum  nebolo o tom, o čo ho žiadali tí,

ktorí ho chceli. Z jeho  vystúpenia som pochopil tak, že po-

dľa neho štát príliš  zasahuje do trhového hospodárstva, ale

keď sa pozriete okolo seba, tak vidíte mnohé iné štáty, kto-

ré  prosperujú, napríklad  Nórsko, Švédsko,  Francúzsko, kde

štátny sektor predstavuje v ekonomike  viac ako 30 %. V Nór-

sku je to dokonca  ešte viacej. Ja si naopak myslím, že štát

by mal  vytvárať podmienky na  prosperitu, na svoju  vlastnú

prosperitu.

 

     Bolo tu  hovorené o tom, že  kandidatúra bola veľmi ne-

očakávaná, že bola prekvapujúca. Myslím  si, že to tak nebo-

lo. O tých kandidátoch sa  rozhodlo predsa vtedy, keď sa ne-

korektným spôsobom  rozhodlo o nekandidatúre  pána profesora

Šveca. A nakoniec, páni Kurek a Hraško sa predstavili svoji-

mi myšlienkami.

 

     Keď bolo hovorené o troch pilieroch slobody, o politic-

kej,  ekonomickej a etickej, vtedy  som  pochopil,  že veľká

časť prejavu je kompilát. Tri piliere slobody spomínal v má-

ji 1990 vo filmovom  klube  pán Michael Novák.  Vedel by som

z toho celé citáty, čo hovoril pán Markuš.

 

     Preto ak sa ja  rozhodnem hlasovať, nebudem hlasovať za

pána Markuša.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Kolesárová.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení páni prezidentskí kandidáti,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi vyjadriť sa ku kandidatúre pána Štefana Mar-

kuša na  funkciu  slovenského prezidenta, resp. parafrázujúc

jeho pamätnú esej na tému "Slovenská veda alebo veda na Slo-

vensku" skôr ku kandidatúre na funkciu prezidenta na Sloven-

sku. V tejto súvislosti sa trošku vrátim do minulosti.

 

     V dňoch 17. až 19. mája 1991 sa  uskutočnila v Smoleni-

ciach - a boli sme tam aj niektorí terajší poslanci - vedec-

ká konferencia na tému "Slovenská veda, kultúra a jej ekono-

mika, súvislosti a perspektívy". Väčšinou  účastníckych hla-

sov sme  prijali vyhlásenie, že nastolené  základné problémy

Slovenska nemožno vyriešiť bez prijatia deklarácie o štátnej

suverenite Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou.

 

     Pán Štefan Markuš patril  medzi tých zúčastnených pred-

staviteľov  vedeckého frontu, ktorí sa  od tohto  významného

vyhlásenia o niekoľko dní v tlači rezolútne dištancovali. Od

tohto obdobia  sú známe jeho  aktivity v rámci tých politic-

kých kruhov,  ktoré sa až  animózne  stavali k zvrchovanosti

Slovenskej republiky, odmietali  podporiť ústavu, tú ústavu,

práve podľa ktorej by teraz mal byť pán Markuš zvolený, kto-

ré  sa nevedia  alebo nechcú  vymaniť z čechoslovakistického

a českého  vplyvu a ktoré  našu  vlasť  osobitne v zahraničí

opisujú  bez  dosiahnutých  pozitívnych  výsledkov  výhradne

v čiernych farbách.

 

     Dovolím si uvedené ilustrovať  aspoň jedným krátkym ci-

tátom z knihy úvah a esejí Štefana Markuša "Zápas o otvorenú

spoločnosť":

 

     "V Českej republike  doznievanie dôsledkov rozštiepenia

republiky je  rýchlejšie a menej  bolestné. My na rozdiel od

Českej republiky sme si vyvolili  politikov, ktorí kopú tre-

tiu  ligu. Od  počiatku rozchodu  Slovensko buduje  neprávny

štát. To preto, lebo od samého začiatku ho stavalo na hodno-

tovo nedobrých ideách. Klamstvo a nepravda sa stali politic-

kými metódami, ktoré  slovenskosťou opití  občania v eufórii

zvrchovanosti začali pardonovať protagonistom novej štátnos-

ti.  Slovensko  trpí,  doslova  trpí  devalváciou hodnotovej

stupnice  usporiadanej občianskej  spoločnosti. Od  počiatku

osamostatnenia pociťujeme deficit demokratického ducha. Máme

Hnutie za demokratické Slovensko, ktorému chýba onen vnútor-

ný pocit  demokratickosti, na ktorom sú  demokracie a právne

systémy postavené. Vládne hnutie pardonuje vlastné chyby, čo

skôr či neskôr sa stane jeho hrobom. Jeho člen nepozná slovo

rezignácia,  abdikácia  a  iné  formy  verejného  kajania sa

z vlastných omylov. Tento znak  charakterizoval  aj komunis-

tických  vodcov minulosti.  Jeho  všadeprítomnosť v súčasnej

slovenskej politike je najsilnejším  dôkazom, že vládne hnu-

tie  buduje postkomunistickú  spoločnosť so  znakmi falošnej

demokracie."  Toľko  citát  zo strany 201 eseje  "Hodnotová

orientácia Slovenska" z roku 1997. (Potlesk.)

 

     Angažovanosť pána Markuša bolo možné, samozrejme, dote-

raz chápať ako jeho slobodné občianske rozhodnutie. Slobodné

rozhodnutie občana slovenskej  národnosti. Paradoxne však aj

zamestnanca štátnej inštitúcie Slovenskej akadémie vied, kde

pán kandidát vedecky pracuje, resp. možno aj politicky pôso-

bí.

 

     Niekdajší úspešný  kandidát na prezidenta  ČSSR generál

Ludvik Svoboda  napísal o svojej  dlhej bojovej ceste  knihu

Z Buzuluku do  Prahy. Z Buzuluku do  Prahy bola iste geogra-

ficky i ináč  dlhá a namáhavá cesta. Bolo  by však zaujímavé

prečítať si esej alebo aspoň  úvahu o tom, akou dlhou tŕnis-

tou cestou vnútorného prerodu prešiel kandidát na prezidenta

Slovenskej  republiky pán  Štefan  Markuš z pozície  odporcu

slovenskej štátnosti na pozíciu uchádzača o hlavného garanta

a reprezentanta tej istej slovenskej štátnosti. (Potlesk.)

 

     Rýchly tok udalostí otupuje  ľudskú myseľ a ľudia zabú-

dajú, ale  politická  pamäť Hnutia za demokratické Slovensko

v základnej otázke,  akou je suverenita  slovenského národa,

rozhodne presahuje 5 rokov.  Hoci nemožno nikoho perzekvovať

za  niekdajší názor,  ani keď  ide o takú výnimočnú  udalosť

v živote jednotlivcov, akou je presadzovanie štátnej zvrcho-

vanosti, prezidentský úrad  či vo vzťahu k jeho výkonu, ale-

bo aj  samotnému prezidentskému sľubu je  výnimočný, a preto

náročný aj na kritériá výberu kandidáta.

 

     V tejto súvislosti by som  naopak rada poukázala na po-

zitívny  prístup k slovenskej  štátnosti, ktorý  preukázal a

preukazuje  napríklad iný z kandidátov, pán  akademik  Juraj

Hraško. Nikto, kto sa  staval proti vzniku Slovenskej repub-

liky,  kto nehľadá  formy zjednocovania  občanov, kto jedno-

stranne z pozície opozície  hodnotí zložitú sociálnu realitu

i najsilnejšie politické  zoskupenie z posledných  dvoch vo-

lieb, nemôže  očakávať  od poslanca  Hnutia za  demokratické

Slovensko svoju  podporu. Predovšetkým  však z dôvodu straty

elementárnej  dôvery 35 % voličov  HZDS,  ktorí  vo  voľbách

podporili program na podporu  slobodnej, demokratickej a so-

ciálne vnímavej samostatnej štátnosti.

 

     Záverom mi dovoľte ešte raz odcitovať slová pána Marku-

ša, kde  hovorí o nemorálnosti a nenormálnosti  angažujúcich

sa bývalých komunistických štruktúr.  Na strane 199 uvedenej

publikácie píše - kryptokomunisti sa vyzbrojili silným argu-

mentom, hovoria: "Občania, zabudnite na minulosť, v minulos-

ti sme síce boli komunistami, ale dnes, dnes sme demokratmi-

-anjelmi." A tak mi pri  čítaní  týchto riadkov  napadlo, že

slová eseje pána Markuša by mohli možno dnes znieť aj takto:

Občania,  poslanci, zabudnite  na  minulosť, v minulosti sme

síce boli odporcami slovenskej štátnosti, ale dnes, dnes sme

jej budovateľmi-anjelmi.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  dovoľte mi na záver vysloviť

názor, že Slovenská  demokratická  koalícia  mohla do prvého

kola  prezidentských volieb  vybrať vhodnejšieho  kandidáta,

ako je pán Štefan Markuš, ktorého aj preto nemôžem podporiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Ďalej  do rozpravy  je prihlásený  pán poslanec  Brňák.

Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pani poslankyňa Kolesárová tu citovala výroky pána Šte-

fana Markuša v máji 1991 ohľadne  deklarácie o zvrchovanosti

a jej následných dôsledkov pre riešenie ekonomických problé-

mov. Rád by som pripomenul pani poslankyni Kolesárovej i po-

litickej pamäti HZDS, že v tomto  čase váš predseda Vladimír

Mečiar verejne  hovoril o tom, že ak bude  treba, tak Čechov

do federácie  dokopeme. Nielen to,  ja by som  bol rád, keby

ste si vo  svojej politickej pamäti, mám na  mysli HZDS, vy-

tiahli, že  ešte na jeseň 1992 pán Vladimír  Mečiar  verejne

vyhlásil, že do rozdelenia štátu nás dotlačili Česi.

 

     Vážené dámy a vážení páni z vládneho hnutia HZDS, neod-

vádzajte  pozornosť  od základného faktu, že ignorujete túto

voľbu hlavy štátu tým, že  úplne zbytočne a vedľa útočíte na

niektorých ľudí. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kandidáti na funkciu prezidenta,

     vážená Národná rada,

 

     s poľutovaním musím konštatovať, že prihlásení rečníci,

páni  poslanci  Benčík a Dzurinda,  nad rámec  prezentovania

svojich kandidátov, čo v slušnej  spoločnosti tvorí podstatu

takejto slávnostnej  schôdze parlamentu, vyslovili  celý rad

svojich  subjektívnych politických  názorov, ktoré  sa hodia

skôr na mítingy či tlačové besedy.

 

     Domnievam sa, že tieto  vystúpenia pánov poslancov Ben-

číka a Dzurindu  koniec koncov  vyprovokovali, bohužiaľ, vy-

provokovali aj ďalších vystúpivších rečníkov. Každý sa neja-

kým spôsobom prezentujeme pred  sebou aj pred inými. Urobili

tak aj  už spomínaní  zástupcovia  zo SDĽ a KDH, vyjmúc pána

poslanca Magvašiho, ktorí pri tomto slávnostnom akte nepoda-

li svedectvo iba o sebe, nepodali svedectvo o politicky sebe

blízkych, ale čo je oveľa  horšie, v časti svojich vystúpení

zatiahli do tohto mizerného  politického zápasu aj vlastných

kandidátov na funkciu prezidenta.

 

     Ospravedlňujem sa kandidátom  na funkciu prezidenta, že

vo vystúpeniach svojich navrhovateľov slúžia iba ako mimikri

v zápase o moc. Čaro  povedaného v priamom televíznom vysie-

laní je  zrejme viac ako vlastný  kandidát na funkciu prezi-

denta. Slušnými ľuďmi a nielen  nimi bol v nie ďalekej minu-

losti  vždy rešpektovaný  Červený kríž  počas prebiehajúcich

vojenských operácií. Vy ste,  páni poslanci Benčík a Dzurin-

da, dnes počas tejto slávnostnej  atmosféry, ktorá má čo po-

vedať aj do  budúcnosti, porušili  všeobecné  prímerie, dané

tejto slávnostnej  chvíli  nielen  rozumom, ale aj citom. Ak

ani táto slávnostná chvíľa vás, páni poslanci, nevie pribrz-

diť v tom, aby  ste - obrazne povedané - neporušovali ženev-

skú konvenciu, čo vás  pribrzdí, ak  by ste, nedajbože, pre-

vzali správu vecí verejných do vlastných rúk.

 

     Je vôbec  možné, aby sa našiel v radoch  koaličných po-

slancov  niekto, kto  by po  vystúpeniach poslancov  Benčíka

a Dzurindu hlasoval za ich kandidáta pri všetkej úcte k oso-

bám kandidátov  na funkciu prezidenta? Nalejete  na nás plné

vedro vlastnej žlče a zároveň  protestujete, že nechceme vo-

liť vašich kandidátov. Čudná logika.

 

     V normálnej  spoločnosti by v parlamente vystúpivší na-

vrhovatelia kandidáta  na funkciu prezidenta  Slovenskej re-

publiky bojovali za svojho kandidáta, a nie proti tým, ktorí

majú akt voľby  vykonať. To je ako keby - obrazne povedané -

obhajca ťažkého zločinca pred porotným súdom vo svojej záve-

rečnej reči nehovoril o dobrých  stránkach obžalovaného, ale

o tom, že skutočnými zločincami sú porotcovia, ktorí násled-

ne budú hlasovať o vine jeho mandanta.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi Brňákovi.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel  by som  len pripomenúť  pánu predsedovi ústavno-

právneho výboru, že to  všeobecné prímerie počas tejto sláv-

nostnej  chvíle  porušila  predovšetkým  vláda,  že  na túto

dôstojnú chvíľu  sa neunúvala sem  dostaviť a okrem  toho ho

porušilo HZDS, ktoré má  ruku na  ústavnej väčšine, a pritom

nepostavilo  svojho  kandidáta a ani  nebolo ochotné rokovať

o predložených kandidátoch.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Baránik.

 

     Medzitým  sa s faktickou  poznámkou  hlási pán poslanec

Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za  udelené slovo a chcel  by som faktickou po-

známkou  reagovať na  nedostatočne vyargumentované  poznámky

pána Brňáka. Ja si už na to navykám.

 

     Pokiaľ viem, a je to aj zaznamenané, veľmi podrobne som

predstavil nášho kandidáta. Zároveň  som upozornil na to, že

vládna koalícia, najmä HZDS, nemala  záujem v prvom kole ani

rokovať, ani predstaviť svojho kandidáta a zavádza verejnosť

a aj seba, keď  hovorí, že chce  zvoliť prezidenta. Poukázal

som na ústavné problémy, ktoré - vy ako  právnik by ste mali

vedieť - vzniknú z toho, ak nebude  zvolený prezident. A po-

ukázal som  na sociálne aspekty  našej spoločnosti. Ak  máte

výhrady k môjmu vystúpeniu,  tak vás prosím, keď vystupujete

verejne, aspoň raz použite argument, ktorý by spochybnil mo-

je vystúpenie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou ešte vystúpi podpredseda Národnej

rady pán Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     chcel  by som  povedať toľko,  že keď  už sme používali

slovník, ktorý tu  niektorí z kandidátov použili, a špeciál-

ne,  keď sa  hovorilo na  margo charakteristiky  ľudí, že sú

z treťoligového  družstva, tak  by bolo  dobré, aby skutočne

sme zvážili okolnosti a navrhovali  kandidátov, ktorí naozaj

nebudú  kopať v nejakej  druhej,  tretej lige.  To je nielen

otázka domácej ligy, ale mám taký dojem, že niekto je z ino-

teritoriálnych miest. Aspoň sa často objavujú takého záleži-

tosti. To  je ten základný problém.  Podľa všetkého bude nám

treba sa naozaj rozumne dohodnúť a predpokladám, že tie ďal-

šie kolá k tomu pomôžu.

 

     Čo je ale najdôležitejšie, v podstate, naozaj zachovaj-

me pokoj. Nemôžeme napríklad čakať, aby sa vláda zúčastňova-

la na  voľbe, pretože nutne musíme  predpokladať viacej kôl.

Je neúsporné, aby sa vláda zúčastňovala tu počas týchto kôl.

Veď si musíme uvedomiť, že vláda má aj svoje veľmi intenzív-

ne exekutívne povinnosti. (Ruch v sále.)

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ako  posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ba-

ránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne a páni poslanci,

     vážení prezidentskí kandidáti,

 

     ja sa  nebudem  vyjadrovať k vystúpeniam pánov kandidá-

tov, mám  len na pána  docenta Markuša jednu  otázku. Bol by

som rád, keby mi ju zodpovedal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nebude odpovedať, pán  poslanec. Otázku položiť môžete,

ale pán kandidát odpovedať nebude.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     To nič, tak ju aspoň  postavím. Chcem vedieť, akého ná-

boženského vyznania je pán docent  Markuš, resp. k akému ná-

boženskému spoločenstvu sa hlási. To je všetko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán Markuš je hlboko veriaci kresťan, patrí do Bratskej

cirkvi, celý život sa angažoval v tejto cirkvi. Jeho otec je

známy kazateľ a spisovateľ v Bratskej cirkvi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, týmto končím

rozpravu.

 

     Chcem poďakovať  všetkým trom pánom  kandidátom. Prosím

ich, keby počas voľby zotrvali v budove Národnej rady.

 

     My, páni poslanci, pristúpime teraz k voľbe.

 

     (Odchod kandidátov na funkciu prezidenta Slovenskej re-

publiky z rokovacej  sály Národnej  rady Slovenskej republi-

ky.)

 

     Páni poslanci a pani  poslankyne, overovatelia mi ozná-

mili, že  príprava na tajné hlasovanie  je zabezpečená podľa

článku 9 rokovacieho poriadku.  To znamená, že je pripravená

miestnosť  a priestor  na  úpravu  hlasovacích  lístkov a je

pripravená  schránka na  tajné hlasovanie,  sú pripravené aj

hlasovacie lístky na tajné hlasovanie.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     voľba prezidenta Slovenskej republiky na päťročné obdo-

bie  podľa  článku 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa

uskutoční tajným hlasovaním.

 

     Páni  poslanci,  prosím o pokoj v sieni. Tí, ktorí máte

opustiť  rokovaciu miestnosť,  opusťte rokovaciu  miestnosť,

ktorí máte zostať, zostaňte. Prosím pánov poslancov KDH.

 

     Páni poslanci, nie je potrebné, aby ste sa ešte stavali

do radu,  pretože ako prví budú  hlasovať poslanci, ktorí sú

určení na výkon voľby.

 

     Chcem  vás upozorniť,  že na  hlasovacích lístkoch, tak

ako sú  uverejnení kandidáti v abecednom  poradí, za  každým

menom a priezviskom je  uvedená alternatíva voľby, to zname-

ná, že je tam za, proti a zdržal sa. Chcem vám aspoň stručne

uviesť, aby  nedošlo k omylom, že  každý poslanec pri vstupe

do určenej miestnosti dostane od overovateľov hlasovací lís-

tok. Overovatelia o vydaní  hlasovacích  lístkov urobia prí-

slušný záznam v zozname  poslancov. Poslanec prejde do urče-

ného  priestoru na  úpravu hlasovacích  lístkov, kde vyjadrí

svoju voľbu  tak, že na  hlasovacom lístku pri  každom mene,

opakujem, pri každom mene a priezvisku navrhnutého kandidáta

zakrúžkuje  jednu z alternatív  voľby,  ktorú si  zvolil. To

znamená, že zakrúžkuje za alebo  proti, alebo zdržal sa hla-

sovania. Neplatný  lístok bude aj vtedy,  ak bude pri jednom

kandidátovi zakrúžkovaných  viac alternatív, čiže  za každým

menom môže byť len jedna z nich.

 

     Takže prosím  overovateľov, aby vykonali  najskôr voľbu

oni a po vykonaní voľby  overovateľmi sa zúčastnia voľby os-

tatní poslanci.

 

     Hlasovací lístok nesmiete nijako upravovať ani prečiar-

kovať. Chcem ešte upozorniť, že  ak by v čase voľby niektorí

z kandidátov stiahol svoju kandidatúru, je potrebné, aby ko-

misia  prečiarkla meno  toho kandidáta.  Predpokladám, že to

nebude, ale ak  by došlo k takej situácii,  tak je povinnosť

prečiarknuť jeho meno tým, kto lístok poslancovi vydáva.

 

     (Akt tajnej voľby prezidenta Slovenskej republiky.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

     Prosím  overovateľov, aby  pristúpili k zisťovaniu  vý-

sledkov tajných volieb.

 

     Vyhlasujem prestávku do 14.30 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  pracovníkov televízie,  aby opustili  rokovaciu

miestnosť, ak chcú robiť interview.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke bu-

deme pokračovať v našom rokovaní.

 

     Prosím povereného overovateľa  Národnej rady Slovenskej

republiky, aby  Národnej rade oznámil  výsledok tajnej voľby

prezidenta Slovenskej republiky v súlade s článkom 20 ods. 2

volebného poriadku.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     zápisnica o výsledku tajného  hlasovania o voľbe prezi-

denta  Slovenskej  republiky,  ktoré  sa  konalo 29. januára

1998.

 

 

     Na tajné  hlasovanie o voľbe  prezidenta Slovenskej re-

publiky  bolo  vydaných a poslanci  Národnej rady Slovenskej

republiky si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov. Overo-

vatelia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  zistili,  že

v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 130 platných hlasovacích

lístkov, 4 neplatné  hlasovacie  lístky a 5 poslancov neodo-

vzdalo hlasovací lístok.

 

     Overovatelia  zistili, že  za kandidátov  na prezidenta

Slovenskej republiky

 

     1. Juraja  Hraška  hlasovalo  za 22 poslancov, proti 62

poslancov, zdržalo sa hlasovania 46 poslancov,

 

     2. Augustína  Kureka  hlasovalo  za 14 poslancov, proti

91 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov,

 

     3. Štefana Markuša hlasovalo  za 34 poslancov, proti 79

poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.

 

      Podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na

zvolenie prezidenta Slovenskej republiky je potrebná trojpä-

tinová väčšina hlasov všetkých  poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom  hlasovaní o voľbe

prezidenta Slovenskej republiky  trojpätinovú väčšinu hlasov

všetkých poslancov nezískal ani jeden z navrhnutých kandidá-

tov, takže Národná  rada Slovenskej  republiky  podľa článku

101 ods. 3 Ústavy  Slovenskej republiky nezvolila prezidenta

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 102 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky vykoná sa do 14 dní opakovaná voľba prezi-

denta. Do opakovanej  voľby postupujú  títo dvaja kandidáti,

ktorí získali  najväčší  počet hlasov: pán  Štefan  Markuš a

pán Juraj Hraško.

 

     Pán predseda, skončil som.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  počuli ste vý-

sledok hlasovania.

 

     Mne ostáva skonštatovať, že na základe výsledku tajného

hlasovania ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal troj-

pätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov, teda Národná ra-

da Slovenskej  republiky podľa  článku 101 ods. 3 Ústavy ne-

zvolila prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 102 zákona o  rokovacom  poriadku  a  v  súlade

s článkom 22 volebného poriadku, ak prezident Slovenskej re-

publiky nebol zvolený, vykoná sa  do 14 dní opakovaná voľba.

Podľa uvedených ustanovení, ak  bolo navrhnutých viac kandi-

dátov, do  opakovanej voľby vstupujú  dvaja kandidáti, ktorí

získali najväčší počet hlasov.

 

     Konštatujem teda, že do  opakovanej voľby z navrhnutých

kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky postupujú páni

kandidáti Markuš a Hraško.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás infor-

movať, že po dohode v poslaneckom  grémiu opakovaná voľba sa

uskutoční 6. februára 1998 o 9.00 hodine.

 

 

     Týmto prerušujem rokovanie tejto schôdze do 6. februára

1998, keď vykonáme opakovanú voľbu prezidenta Slovenskej re-

publiky.

 

     Vážené pani  poslankyne, kým sa rozídeme,  včera sme sa

v poslaneckom grémiu dohodli, že sa zídeme dnes. Prosím pre-

to poslanecké  grémium, aby sme  sa o 15.00 hodine  zišli na

poslaneckom grémiu.

 

     Ďakujem vám pekne za dnešný deň.